Ročník XXIX. V Budapešti, v piatok, 13. novembra 1914. Číslo 263. ^WPSSSE

Číslo z a 2 h a l i e r e Mimo dfta po BOAOU

srlatka vyoiiodla každý fleň I Hlavný red&ktar:

Dr ADOLF PECHANY Xnflorty ratajů n dla lavztoj

tarify a platia aa vopred Číslo za 2 haliere)

Nezadržateľné napredovanie v Srbsku. Reterirovanie Srbov. H

Na severovýchodnom bojišti naše válečné operácie vedú sa dla plánu a nemýlené. — Przemysl Rusi znova obliehajú. — Skvelé víťazstvo Nemcov na belgicko-francúzskej hranici. — Dixmuiden v rukách Nemcov. — Uda­

losti turecko-ruskej vojny. — Vojna na mori a na kolóniách. Budapešť, 12. novembra.

Predvčerom oznámilo hlavné velitel­stvo, že naše vojsko z taktiky ustúpilo z niektorých priestorov, aby výhodnejšie posicie zaujalo. Dnes došly chýry, že pevnosť Przemysl Rusi zas obtočili. Ta­kéto chýry z počiatku vzbudily rozčule-nosf a zavdávaly podnet ku rôznemu mudrovaniu. Teraz takéto chýry verejnú mienku už nerozčulia. Zkušenost doka­zuje, že mnoho sa deje z vojenskej taktiky, vojská zamieňajú posicie, aby tým zdarnejšie mohly operovať a verejná mienka sa až pozdejšie dozvie, že vlast­

ne prečo sa jeďno-druhé stalo. Úradná zpráva oznamuje, že sa

naši neutiahli následkom ztratenej bitky, alebo následkom tlaku nepriateľa, lež z vlastnej vôle. Podobne sa to st&io aj mi­nule, ked Rusi po prvýkrát Przemysl ob­točili a po ťažkých krvavých bojoch pri­nútení boli s ohromnými ztrátami od hradu zas odtiahnuť. Teraz sa Rusi tiež nedostali ku Przemyslu pomocou svojej zbrane, lež naši ich sem dobrovolné pu­stili. Že prečo sa to stalo, to sa až ne­skôr možno dozvědět. Doteraz sa to vždy tak dialo, že naše vojsko každé napredovanie vydobilo si v hrdinskom boji, v ktorom oslabilo nepriateľa, ale koľkokrát Rusi pokročili, vždy sa zpät vrátili s velkými ztrátami. Táto vojenská .taktika výbornou sa dokázala.

Naše hlavné veliteľstvo vyhýba zby­točnému prelievaniu krvi, ked s istotou na víťazstvo rátať nemôže. Cúvanie voj­ska bež predbežnej bitky to dokazuje, že hlavné veliteľstvo chráni životy, nestavia ich na kocku, udržať chce sily ku takému boju, v ktorom možno zvíťaziť. Vo vojne uplatňuje sa to pravidlo, že priestory, ktoré sme dobrovoľne opustili, istotne zo­stanú našimi, ale priestory, ktoré nám nepriateľ násilím odňal, ťažko je zpätvy-dobiť.

Počas celej vojny videli sme, že všetky tie priestory, ktoré nepriateľ obsa­dil, dobrovoľne sme opustili, oproti tomu priestory, ktoré naši zaujali, víťazstvom

boly zaujaté. Rusi obsadili takmer celú Bukovinu, vtrhli aj do karpatských prie­smykov bez väčšej prekážky, naši pri tom neutrpeli väčšie ztráty; ale ohromné ztráty utrpeli Rusi, ked ich naši z Bukoviny a z karpatských priesmykov von tiskli.

Takto pozerajúc na udalosti, môžeme tvrdiť, že by nepriateľ radšej bol býval, kedby si každý zaujatý priestor bol mu­sel krvou vydobiť, lebo každá srážka bola by našich oslabila; teraz ale ne­oslabené silné vojsko v nových posí-ciach ohrožuje nepriateľa na novozauja-tých priestoroch. Naši sa utiahli do kra­jov, ktoré nepriateľ nespustošil, kde naši nad nepriateľom už zvíťazili. Toto utu­žuje nádeje, že naši v nových posíciach zas zvíťazia nad nepriateľom.

Poneváč Przemysl bol vstave ne­dávno odolať prudkým útokom nepriateľa, ktorý po ohromných ztrátách prinútený bol odtiahnuť od pevnosli; úfame, že opätovné útoky nepriateľa skončia sa s podobným nezdarom. A aj ostatné prie­story, ktoré ruské vojsko teraz bez. vý­strelu obsadilo, zostanú len dočasne v jeho rukách.

Hynutie Srbska. Víťazné napredovanie našich ôiat

v Srbsku. (Úradná zpráva z južného bojišťa. Prišla

11. novembra popoludní o 1. hod. 40 min.) Dňa 10. novembra v raňajších ho­

dinách Mišarské vŕšky od Šabacu na juh po šlyndňovom, ztralyplnom boji ú t o ­k o m s m e z a u j a l i a t ý m t o p r a v é k r í d l o n e p r i a t e ľ a s m e z a t l a ­čila.

Veľa srbských vojakov sme zajali. Nepriateľ silne opevnenú čiaru medzi Mi-šarskými vŕškami a Cerovou Planinou m u ­s e l vy p r á z d n i t ' a m u s e l cúw- j n u ť . Silné nepriateľské zadné voje vo | vopred prichystaných zadných obranných posíciach vyvinuj ú novší odpor.

Od čiary Ložnica—Krupanj na vý­chod napriek prudkému odporu nepria­teľských zadných vojov s t á l e n a p r e ­d u j e m e .

Vŕšky ležiace od Zavleky na východ sú už v našich rukách.

Nakoľko je dosiaľ známé, v bojoch, ktoré trvaly od 6. do 10. tohto mesiaca, zajali sme asi 4 3 0 0 S r b o v a uko­ristili sme I© s t r o j o v ý c h p u š i e k j 2 8 k a n ó n o v , medzi nimi jedon ťažký kanón, jednu zástavu, viac vozov s mu­níciou a veľmi mnoho streliva.

Reterirovanie Srbov. Vojenský spolupracovník „Grazer Tages-

posť-u o našich víťazstvách v Srbsku píše: V západnom uhle Srbska pred niekolkými

dňami strhla sa velká bitka. Vyše desať srb­ských divísií pechoty, takmer celá vojenská sila Srbska shromáždila sa v opevnených po­síciach medzi Sabacom a Krupanjou. Na­še vítazné útočenie cez Mačvu — ako je známé — z pät divísií utvorená armádu generála Šíepanoviča prinútilo cúvnuť ku vrchom od Šabacu na juhovýchod a ku Cero­vej Planine.

Na tomto okolí Srbi rozložili sa za šian-cami, ktoré boly ohradené drôtovým pletivom. Naše čaty útočily a minulý piatok zaujaly ochranný punkt srbského pravého krídla Mi­šarské vŕšky. Toto malo velký význam, lebo nám otvorilo cestu, aby sme na Cerovej Pla­nine stojaceho nepriateľa obkolesili a napadli.

Naše útočenie na Cerovú Planinu pod­porovaly rakúsko-uhorské čaty, ktoré asi od mesiaca stoja na Boranja-Planine. Náš útok proti srbským čatám medzi Krupanjou a Ko-stajnikom už minulý piatok praíne pokročil. Naše čaty napadly níekolko nepriateľských po­sicií a zajaly 1500 Srbov a ukořistily 4 kanóny a 6 strojových pušiek. V sobotu potom podarilo sa im šianec za slancom zaujať.

V noci so soboty na nedelu naše útočenie na kostajnické posicie malo rozhodujúci výsle­dok, tak že ich Srbi viac nemohli udržať. Naše zdarné útoky od Ljubovije smerom ku Sokol­ské j Planine konečne silne ohrožovaly zpiatoč-nú cestu Srbov a vojvodu Pútnika k tomu při­nutily, aby nariadil c ú v n u t i e k u Val-j e v u .

Tieto boje malý velkolepý výsledok. P d-r a z i l i s m e d v e s r b s k é a.r. m á vo

äLoVišNSKJb sovran 13 noverubra ía.

p o č i t u j ú c e 120.000 m u ž o v . Naša čaíy překonaly slávnu prácu.

Bulhari vo vojsku Srbov, Bulharská telegrafičná kancellária ozna­

muje: Do Sofie prišla zase novšia skupina Macedoncov, ktorých Srbi odasaentovali do svojej armády a ktorých rakúsko-uhorské čaty

jpri Šabaci zajaly. Títo vojaci sú zväčša z okresov Gjevgheli a Doiran. Rakúsko-Uhorsko týchto vojakov, poneváč vyslovili svoju žiadosf, že chcú odcestovat do Bulharska, puslilc na slobodu a zaopatrilo ich aj peniazmi na cestu.

Vojna proti Rusku. Položenie n a severovýchodnom bojišti.

(Úradná zpráva zo severného bojišCa vy­daná 11. novembra na poludnie, do Buda-

ipešti prišla popoludní o 3. hodine 15 min.) Na severovýchodnom bojišti válečné

operácie vedú sa dľa vopred ustáleného •plánu a bez toho, že by ich nepriatel mýlil. Rusi na území strednej Haliče, ktoré sme dobrovoľne vyprázdnili, prej­dúc cez dolnú Wysloku cez Rzeszov a na okolí Liškova postúpili napred. Prze-mysl je zase obkolesený.

V údolí Stryju jedna nepriateľská čata pred palbou jedného obrneného vlaku a pred jazdou, ktorá ju prekvapila, s velkou ztrátou bola prinútená rozute­kať sa.'

1 (Senerálmajór Hofer, námestník šéfa generálneho šiáhu.

Opevnený Przemysl. Na haličskom bojišti meškajúci zprávo-

ídajca „Berliner Tageblatť'-u oznamuje dňa 7. novembra:

S dvoma americkými vojenskými zprávo-|dajeami, dalej so zprávodajcami talianskych, švajčiarskych, dánskych a amerických časopisov som prišiel z Przemyslu na hlavný válečný stán. Ked sme opustili pevnost, tam sa práve začala nová doba boja, ktorý Rusi uviedli sil­nejšou činnosťou svojho delostrelectva a na­predovaním ku Medyke. Správa rakúsko-uhorskej armády nato odpovedala takými válečnými ope­ráciami, ktoré majú za ciel koncentrovanie

! našich armád s Przemyslom, čo centrumom. V posledných týždňoch všetky vonkajšie

opevnenia Przemyslu opravili. Hrdinský obranca pevnôstky 1/1 je 25ročný mladík Ján Svadljuga, ktorý počas vypuknutia vojny z poručíka stal sa nadporučíkom a teraz povýšený bol za ka­pitána. Obluli vonkajších pevností opevnili ne­početnými dekungami a krytými posíciami pre batterie. Odtiaľto šlo do Uhorska, Viedne, zá­padnej Haliče a na Moravu vefa vlakov s rane­nými a nevítanými občianskymi živlami. Oproti tomu prišlo vela nákladných vlakov s múkou, suehármi a inými potravinami, ba do pevnosti doviezli aj tri vagóny piva.

Nálada rakúsko-uhorských čiat napriek priechodnému utiahnutiu sa j e n e z m e n e ­n é d ô v e r i v á a o d h o d l a n á . Po nedávnom zimnom a nepríjemnom počasí na­stúpilo jarné lavné počasie. Nezdárné oblieha­nie Przemyslu v správe ruskej armády zapríči­nilo značné premeny. Ruskí zajatci rozprávajú, že generála Dimitrieva Ratku odvolali a len preto ho vyznačili, aby jeho nezdar, ktorý ho stihol pri Przemysli, pred cudzozemskom za-

| kryli.

iJôstojnik nemeckého generálneho štábu o našej armáde.

Berlínský zprávodajea kopenhágskeho ča­sopisu .Politiken" shováral sa s jedným vyso­kým dôstojníkom nemeckého generálneho štábu. Patričný dôstojník medzi iným hovoril:

Môžem povedat, že v bitke na belgickom bojišti už v najbližšom case trojitú dohodu stihnú velké a nepríjemné prekvapenia. To isté môžem riect aj o bitke v Haliči, kde rozhodujúca bitka skončí sa pre našich spojencov prajné. Medzi čím ruskí vodcovia každú svoju silu na to koncentrujú, aby z delostreleckého ohTadu za­ujali p^vné posicie, z rakúsko-uhorskej strany vyvinujú nápadnú činnost, aby velkej nemotor­nej ruskej armáde zapríčinili ztrátu a ešte pred rozhodujúcou bitkou ju dokonale zmorili.

Udalosti na západnom bojišti. Dixmuiden v rukách Nemcov. Berlin, 12 novembra. Velký hlavný vá­

lečný stán oznamuje 11. novembra predpoludním : Pri Ysere včera sme dobre postúpili na­

pred. D i x m u i d e n s m e ú t o k o m za­u j a l i. Vyše 500. ľudí sme zajali a 9 strojo­vých pušiek sa nám dostalo do rúk. Na dalej južne ležiacom území naše čaty p ř e š l y c e z k a n á l . Západne od Langemarcku naše čaty za spevu piesne „Deutschland, Deutscbland iiber alies" postúpily proti prvej linaji nepria­teľských posicií a z a u j a 1 y i c h . Asi 2000 francúzskych radových pešiakov sme chytili a ukoristili sme 9 strojových pušiek.

Od Ypernu na juh odohnali sme nepriateľa zo St.-Eloi, o ktorý za viac dní viedol sa rozhorčený boj. Tu sme zajali asi 1000 ludí a 6 strojových pušiek sa nám dostalo do rúk.

Od Armentieresu na sever ležiace, nad priestorami panujúce vŕšky napriek viacerým

I prudkým útokom Angličenov osialy v našej moci.

Od Lille na juhozápad náš útok postúpil napred.

Velké ztráty utrpeli Francúzi počas toho syojho pokusu, aby na západnom kraji Argonnej-skej hory od Vienne le Chateau-va na sever ležiaci, nad priestorom panujúci vŕšok zpät zaujali. Aj v argonnejskej hore, taktiež od Verduna na se­verovýchod a na juh napredovanie Francúzov všade sme zpät odbili.

Ypern v plameňoch. Londýnsky časopis „Daily Chronicle" sdě­

luje nasledovnú zprávu belgického hlavného stanu: M e s t o Y p e r n s t o j í v pi a m e ň o e h. Velká čast mesta vyšla na zkazu. Nemcom podarilo sa mesto Ypern bombaidovat tažkými dobíjajúcimi kanónmi. Občianske oby­vatelstvo už dávnejšie ušlo, takto ani kanóny ani oheň ľudské životy nevyžiadal v obef. Pla­mene rozduchoval prudký severovýchodný ví­chor, v ktorcm zväčša z dreva stavané domy jeden za druhým zhorely.

Do Rotterdamu ušlí Belgičania rozprávajú, že belgickí dôstojníci vzdali sa už každej ná­deje, lebo dobre vedia, že o 4—5 dní celé Belgicko padne do rúk Nemcov. Je pravda, že Belgičanom veľmi pomáha zaplavenie vodou obrovského územia, ked ale Nemci raz zaujmú Ypern, vtedy na cesfe pozdĺž morského po­brežia nebude ich viac nič prekážať.

plávaly, lebo nadabily na odpor. Výstrely nena-robily škody.

P r e d s e d a turecke j komory v Bukurešt i . „Vossiche Zeiíungc-u oznamujú z Buku-

rešli. že predseda tureckej vyslaneekej komory beg Halil, klorý bol dávnejšie vyslancom na bukureštskom dvore, s o z v l á š t n o u m i s -s i o u p r i š i e l d o B u k u r e š t i .

Vojna Turecka proti trojitej dohode. Turci útočia n a druhú bojovnú čiaru

Rusov. Carihrad, 12. novembra. ťľraSná zpráva

hlavného válečného stanu hovorí: Na kaukazskom bojišti naša armáda útočí

na posicie, k t o r é s ú v d r u h e j bo­j o v n e j č i a r e R u s o v . Dľa soznania ruských zajatcov a vojenských úskokov nálada ruských čiat je veľmi utlumená.';;

Na pobreží Fokie a na oko'í Smyrny je-j den francúzsky križiak a jeden torpedtbonc [ urobil niekolko výstrelov. Dve lode čoskoro od

Vojna na mori a na kolóniách. Osud nemeokého povestného kr iž iaka

, E m d e n " . Berlin, 12. novembra. Dla úradnej

zprávy anglického admirálstva križiak ,Emden" 9. novembra ráno pri ostrovoch Kokos y In­dickom oceáne, ked jedon jeho oddiel cieľom spustošenia anglického telegrafu bez drôtu a kábelových staníc vysadol na breh, napadol austrálsky križiak „Sidney". Po tuhom, ztrát-plnom boji nepriateľské delostrelectvo, ktoré bolo v presile, podpálilo križiak „Emden", načo ho jeho vlastní matrózi zaviedli na zátoň.

Anglické admirálstvo dalej sděluje, že križiak „Kjinigsberg" na rieke'Rufidži v Ne­meckej Východnej Afrike, na šesí morských míľ od ústia r.'eky anglický križiak „Chatham" potopením jednoho uhlie voziaceho parnika blokkirova'. Jedna čiastka matrózov lode udajne zašiancovala sa v opevnenom tábore pobrežis. Bombardovanie križiaka „Gha'.ham", taksazdť, nemalo účinku.

von Behnke, námestník šéfa námorníc­keho generálneho štábu_

Ztrátu križiaka „Emden", který pre svoje výtečné zdary na mori stal sa svetochýrnym, berlínské časopisy a verejná mienka pokojne prijala. Vyzdvihujú, že tomuto nebolo možno vyhuút a že podobný osud čaká aj ostatné na dalekých morách meškajúce nemecké križiaky. S oprávnenou pýchou poukazujú na to, že vá-l e č n é l o d e p i a t i c h n á r o d o v m u s e l y p r e n a s l e d o v a l k r i ž i a k „ E m d e n , " aby ho mohly chytit. Australský, križiak „Sidney" bol v presile voči malému križiaku „Emden."

Povstanie v Egypte . Taliansky časopis „Corriere delL Sera"

oznamuje : Medzi údolím Nila a hranicou Ky-renaiky všetky domorodé kmeny povstaly; ač-koľvek z anglickej strany ešte vždy uisťujú, že v Egypte je položenie pokojné, vrenie v kruhu intellektuálneho obyvateľstva Egypta, tak sa zdá, nabúda väčších rozmerov. Aj na iných stranách Egypta kmeny povstaly.]

Pro Patria. Vlas tenecká obetavosť.

Z Detrekôesu!ortôku (st. prešporská) nám píšu, že zo strany obce manželke fóišpána stolice prešporskej Aurela Bartala do Prešporku pre narukovaných vojakov poslali 22 čiapok proti snahu, 15 párov obväzkov na kolená a 2 páry zápästiek. Na zhotovení týchto vecí pra­covaly tamojšie panie potažné slečny Mariška Lachmann, Anna Glósz, Leopoldína Zabradníir, Marta Thebery, Julia Ort Snep, Anna Klima, Beta Klačka, Terézia Blažek, Cecilia Hedbávny, Maria Ort Šnep, Anna Chrněla, Róza Polák, Justína Snopek, Ursula Sedlák, Mica Preisinger, Mariška Liszál, Aranka Liszál a Etelka Liszál.

Národná pôžička. Jeho veličenstvo náš staručký král podai

skvelý príklad toho, zVvo všetkom a vždy spolu čiti so svojimi národami a že vo všetkom a vždy je s nimi. Jeho veličenstvo totiž nariadil, aby z jeho súkromného majetku pat millionov korún podpísali na uhorskú národnú vojenskú pôžičku.

^ ^ • I M B B ^ B H I ^ ^ H H B ^ ^ ^ B S H ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ H

13. novembra 1914. SjLOVEHS&E ¥IM¥

Obľahčenie podpisovania. Tí, ktorí vyše 100 korún podpíšu na

;närodnú pôžičku, podpísaný obnos môžu i v ra­tách zaplatiť. Pri podpise povinní sú slo­žit len 10 percentov nominálnej ceny, a síce alebo v hotových peniazoch alebo v zodpovedných cenných papieroch. Ostatný podpísaný obnos len pozdejšie treba zaplatit, a síce behom jednoho me­siaca 40 percentov a behom nasledujúceho mesiaca ostatných GO percentov v dvoch rov­ných rátach. Môže sa však staf, 2e podpísat chcejúci len v mesiacoch po podpísaní bude v tom položení, že podpísaný obnos bude môct 'zaplatil, preto sú porobené poriadky, aby Ra-fkúsko-uhorská banka už i na dočasnú poisten-ky na vplatenó raty dala 5 a pol percentovú fpofiičkujpo 75 percentov hodnoty, jestli takto ivyzdvihnuté peniaze na vyrovnanie, podpísa­ného obnosu obecali. Na poistenku po zaplatení jprvých 40 percentov možno dostat pôžičku po ?5 percentov zaplateného obnosu, ktorá pôžička práve postačí ku zaplateniu nasledovnej raty, ;totiž ku zaplateniu 30 percentov podpísaného obnosu.

Na dočasnú poistenku o zaplatení druhej ;ráty tiež možno dosiať pôžičku po výšku 75 .percentov na to, aby aj ostatná ráta úplne ] bola vyrovnaná. Takto teda každý môže pod­písať dvakrát tolko, kolko hotových peňazí má vtedy, ked podpisuje. Touto výhodou kúpený

i úpis 100 korunovej nominálnej ceny stojí 98 korún, teda ja o 50 halierov drahší, jako tie

! úpisy, za ktoré sa pri podpise všetko zaplatí, ,Ale tento rozdiel v cene je len zdanlivý, lebo ten, kto v čiastkach platí podpísaný obnos, od pozdejšie zaplatených čiastok neplatí žiadneho úroku.

O národnej pôžičke každé vysvetlenie bez­platne podá aj Uhorská banka a Obchodná účastinárska spoločnosť (Magyar Bank és Ke-reskédelmi Részvényíársaság, Budapest, V., Vil-

;mos császár-út 32.)

Ärcipastiéri v záujme národnej pôžičky.

V záujme zdaru podpisovania národnej pôžičky kardinál knieža-primas dr Ján Csernoeh v stredu vydal pastiersky list, v ktorom vyzýva kňazov a veriacich ku podpisovaniu národnej pôžičky. Knieža-primas medzi iným nakladá kňazom, aby základné cirkevné kapitále a fun-dácie, nakoľko ich bez urazenia dôležitých zá­ujmov možno ku tomu použiť, vložili do úpisov štátnej pôžičky. Knieža-primas vyzýva kňazov, aby v záujme čím najskoršieho výsledku po­užili celý vplyv, aby vysvětlovali svojím veriacim vlastenecký ciel, hmotné výhody a spôsob podpisovania pôžičky a v nasledujúcu nedeľu, dňa 15. novombra v kostole s kazateľnice aby vyzvali svojich veriacich ku podpisovaniu národ­nej pôžičky. Jednoduchému ľudu, hovorí knieža-primas vo svojom obežníku, veľmi obľahčíme podpisovanie národnej pôžičky, ked ho upozor-

; níme, že u všetkých poštových úradov, u všet-; kých do sväzku Krajinského ústredného úver-i kového spolku patriacich úverkových spolkov j možno podpísať úpisy národnej pôžičky.

Práve vtedy, ked knieža-primas takto po-; vzbudil kňazov a veriacich ku podpisovaniu ná-; rodnej pôžičky, aj pätikostolský biskup gróf Jú-i lius Zichy vydal obežník na svojich kňazov a j učiteľov podobného obsahu-

Právomocnosfi a ná­rodná pôžička.

Hlavné mesto Budapest uzavrelo, že na národnú pôžičku podpíše 10 millionov korún.

Predseda nagyváradskej sirotskej vrchno­sti ministrovi vnútra podal predostretie, aby

| reservné základiny sirotských pokladníc a zá-; kkdiny, z ktorých sa opustené dietky podpo-S rujú, boly vložené do úpisov štátnej pôžičky.

Právomocenský výbor mesta Szabadky v ', stredu vydržiaval valné shromaždenie, na kto-' rom jednomyseľným oduševnením uzavreli, že : mesto jedon million korún podpíše na národnú pôžičku.

Z Košíc oznamujú, že fôišpán na piatok svolal mestské valné shromaždenie, ktorého je­diným predmetom bude návrh, aby mesto na

l národnú pôžičku podpísalo 250.000 korún.

V Nyiregyháze, ako odtiaľ sdeľojú, všetky korporácie, vrchnosti a súkromníci veľkú zaují­mavosť prejavujú za válečnú pôžičku. V utorok vydržiavané valné shromaždenie mestského fi­nančného výboru z pensijnej základiny mest­ských úradníkov a zo školskej základiny odhla­soval .polmilliona korún na národnú pôžičku. Mestský priemyselný spolok uzavrel, že za celý svoj 30.000 korún obnášajúci majetok kúpi úpisy národnej pôžičky. Stolica a sirotská vrchnosť tiež podpíše tak, že zo samej Nyir-egyházi asi poltreť* miliiona podpíšu na ná­rodnú pôžičku.

Mrtví a ranení. Kto chce bližší vývod doslat, nech sa obráti pod

adrv-ssou: V S i C s k e r e s z t E g y l e t t u d a k o z ó i r o d á j a B u d a p e s t , IV. Y á c z i-u t c a 38.

Z 12. s p o l o č n é h o p e š i e h o p l u k u (veliteľstvo doplňujúceho okresu v Komárne): Dacza Gabriel 9 f, Damhel Rudolf 12, Danis Ján 12, Danko Michal 11, Dauss Gašpar 11, Deák Alexander 3 f, Deák Ján 12, Děkany Blažej 10, Dibusz Jozef 8 f, Dihovszky Ján 9 f, Djurenka Franc 7, Dladvar Michal 3, Dobrovodszky Imrich 11, Doeza Franc 10, Dojrcse.novics Ján 7, Domaner Pavel 9 f, Dome Adalbert 1 f, Dosza Ján 9, Dragún Pavel 11, Dragún Peter 11, Drahí Ludvik 8, Dvones Ján 9 f, Elias Franc 9, Eodrôg Ján 11, Fazekas Jozef 5, Fehérvári Michal 11, Ficzko Jozef 2, Fodora Georg 12, Fôldváry Jozef 9 f, Foltin Matiaš 8 f, Fridrich Ignác 11, Gaal Imrich 9, Gábris Florian 12, Gábris Ján 9, Gál Michal 11, Gala Jozef 12, Gala Michal 12, Galacs Štefan 9, Geiczki Ján 9 f, Geleta Štefan 9, Gerrsa Ambróz 9, Gerstenberger Mi­chal 5, Gigel Jozef 11, Godal Ján 12, Goger Mikuláš 3, Gogola Adalbert 11, Golej Edvard 9 f, Grabner Michal 9, Greschner Karol 11, Griacs Jozef 12, Gricser Filip 12, Gross Ján 1, Gulyás Franc 12, Gyurcsovics Štefan 5, Gyuris Štefan 9, Gyerlyák Vincenc 12, Ha-lecrius Július 11, Hamar Imrich 5, Hapan Pe­ter 9 f, Hartmann Ján 10, Hasuh Rudolf 12, Hatyina Jozef 11 f, Hegediis Jozef 11 f, Her-brik Ernest 11 f, Herzeg Rudolf 10 f, Hlatki Valeniin 3, Horváth Ján 5 f, Horváth Ján 12, Hrgyina Michal 11, Hugyecz Ján 9, Hugyecz 'Michal 12, Hulala Jozef 11, Hošek Stefan, oddiel so strojovými puškami 2 f, .Jagyelinka Jozef 11, Jambor Georg 5, Jam ega Vincenc 9 f, Janás Jozef 10 f, Jan-csek Štefan, oddiel so strojovými puškami 2, Jancso Gerhard 3, Janosik Timot 12, Javor Michal 9-f, Javorcsek Tomáš 11, Jeszenics Jozef 2, Jonas Koloman 10, Juhacz Franc 9, Kalniczki Koloman 11, Kameudi Štefan 11, Kaplan Flranc 12, Kapus Imrich 11, Kárász Adalbert 11 t? Kaszász Valentin 5, Katren-csick Rudolf 11 f, Kazsás Jozef 5, Keszeli Adam 9 f, Kis Adalbert 9, Kis Michal 9, Kliso Franc 9 f, Kmety Jozef 12, Kmety Štefan 9, Kobza Mauricius 1 f, Kocsis Jozef 11, Kokai Jozef 11 f, Kokos Štefan 7, Kollár Jo­zef 12, Kollar Ludvik, Komarnavzki Michal 11, Korecz Fabian 11, Kosecz Štefan 4, Koszto-lányi Alexander 12 f, Kotreez Imrich 12, Kovács Dávid 9 f, Kovács Franc 2 f, Kovács Gejza 10, Kovács Ján 9 f, Kovács btefan 12, Kova-csics Koloman 11, Kovacsik Michal 10, Kovas Jozef 9, Kozar Jozef 11 f, Krajesa Franc 9, Krajczovics Michal 12, Kresmar Ján 2, Krcs-marik Michal 12 f, Kurbel Ignác 9, Kuskes Jozef 9 f, Kuzsela Michal 5, Kytovsyky Ján 12, Lasar Michal 3, Leitmann Ignác 6, Lengyel Karol 5, Letko Tomáš 5, Lidi Gašpar 10, Lu-kács Ludvik 3, Madarász Eugen 9, Magdolen Jozef 9, Majernik Ján 11 f, Mandak Michal 11, Marasz Pavel 10, Marek Jozef 11, Markovics Franc 9 f, Martinka Ján 11 f, Maszarik Ma­tiaš 9, Matics Jozef 6, Matejov Štefan 11, Medek Ján, Melisek Ján 8 f, Melisek Mi­chal 9 f, Mendel Ignác 11 f, Meškal Ján 9, Mészáros Valentín 11, Mezei Jakub 12 f, Mihalik Ján 9, Mihalik Jozef 12, Mikula Jozef 9 f, Miskolczi Pavel 11, MistyinaAdamll.

(Budúcne dalej.)

0HÝRNI&; Počas ie máme v Budapešti jasné a chladné.

-*- Po krajine panovalo pošmurné, miestami hmlisté počasie. Kde-tu pršalo. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá lavné počasie, na západe miestami srazeniny.

Zemský maršal i Haliče u kiáľa. Rytier Niezabitowski, zemský maršali Haliče v utorok bol na dlhšom výsluchu u jeho veličen­stva kráľa, ktorému podal podrobnú zprávu o položení v Haliči. Jeho veličenstvo na audien­cii láskavé ubezpečil zemského maršalla, že sa o osud ťažko navšívenej Haliče svojou otcov­skou dobroprajnosťou bude starať.

Dedič saského trónu v spoločnej a rmáde. Jeho veličenstvo kráľ dediča saského trónu vymenoval za kapitána 3. dragónskeho pluku spoločnej armády.

Nové dvojkorunové banknoty. Dia viedenských/, zpráv Rakúsko-Uhorská banka vydá nové dvojkolové banknoty, ktoré budú teraj­ším úplne podobné, len budú lepšie vypraco­vané a budú mat o veľa pevnejší papier.

F r a v o t á r i j a k o obecní notári. V krajine následkom válečného stavu veľa obcí ostalo bez notára. Poneváč pravotárska diploma oprávňuje i na konanie notárskych povinností, podžupan stolice Žala v prípise obrátil sa ku budapeštianskej advokátskej komore s tou žiadosťou, aby mu komora sdělila mená tých svojich členov, ktorí sa chcú podujať na zastupovanie obecních notárov. Budapeštianska advokátska komora v osobitnom vyzvaní vyzve svojich členov ku tejto vlasteneckej službe.

Cholera. Dia zprávy zdravotníckeho od­delenia ministerstva vnútra v pondelok na na­sledovných miestach ustálili choleru: Ada, Úbeese (st. báč bodrogská), Békés, Póstelek (st. békéšska), Alsóverecke, Mezôterebes (st.; beregská), Serke (st. gemerská), Berešztel-ke (st. Marostorda), Érsekujvár, Nagybos-i sány, Nagytapolcsány (st. nitrianska), Š^ász-sebes (st. Szeben), Hernádfô, Kunfalva (st. spišská), Alsóelemér, Nagyerzsébetlak (st. to-rontálska), Biscsetanya (st. zemplénska) po 1 páde, Baíassagyarmat (st. novohradská), Nagy-becskerek (st. torontálska), Ungvár po 2 pády, Királyhegyek (st. čanádska 3 pády, Szolnok'. (st. Jásznagykunszolnok), Berencs (st. ni­trianska) po 4 pády. Z týchto 34 pádov 2 udaly sa medzi vojakmi, ostatné medzi občianskym obyvateľstvom. V munkáčskej vojenskej pozoro­vacej stanici umiestnili 26, v budapeštianskej 4 a v debrecínskej 1 na choleru nemocného vojaka. Minister vnútra obec Berencs v st. • nitrianskej vyhlásil za cholerou nakazené miesto.

NÁK0MÉ HOSPODÁRSTVO. N a r i a d e n i e o d o r á b a n í a

o d p r e d a j i m ú k y . Úradný časopis uve­rejnil nariadenie vlády o dorábaní a odpredaji múky. Dľa tohoto nariadeniajveľké mlyny, ktoré sa s odpredajom múky zaoberajú, dorábať smú od 25. novembra len dvojakú múku a síce faj­novú cestovú múku (nullku alebo 1. číslo) a chlebovú múku jednej jakosti. JMenšie mlyny smú dorábať len jednorakú múku, ktorá obsa-l huje 85 percentov zomletej pšenice, ostatné; odpadne na pozadok a ma otruby. Pše­ničnú múku, určenú na predaj, možno miešať s jačmennou múkou, Morej množstvo i činiť môže 30%-ov, alebo s kukuričnou, ryžo-| vou alebo zemiakovou múkou v cbsahu 80%-ov; z tých primieškov možno aj dva použit ale spolu nesmú/, činit viac než 3»0%-ov celého množstvá múky. Zo žita (raže) smie sa mleť len jednoraká múka a síce <8!2%-ov múky zomletého zbožia, ostatné odpadne na otruby a pozadok. Túto múku tiež m'oiaio miešať ho-reoznačeným spôsobom. Cieľom dozoru môžu byť mlyny prinútené robit výkaay o zomletej múke. Miešanú múku slobodno pre dávať s ozna­čením miešaniny. Kto sa proti nasriadeniu pro­viní, bude na 15 dní zavretý a zaplatí pokutu do 200 korún. Dozorom nad preve dením naria­denia poverené sú slúžnovské úra%.

Zodpovednv redaktor : Karol C&ecsotlca.

*•— iftiťn

llaôené na jotačnom stroji knlhtlačiarne úeastinárskej spoločnosti . „ E u r ó p a " v Budapešti, VI. okr. 0-utca 12.

.J^v^^^^2S^^A!M«Ě^ÍÍf^SSMil^

SI-OVENSKE NO 13. novembra 1914,

1914. évi 6% magyar királyi adómentes állami járadékkolcson. ^ • " W B S B B — . »L_1L!L__1_.

(Hadi kolcson.)

ALÁIRÁSI FELHIVÁS. A-

féltétélelc ruellctt nyilvärsos aláirásra boesáitatik:

li Az aláirás tiirténhetik az alább molyikčné'

megjelolt aláirási ' helyek bár-

1914. M november 16-tó! november 23-ig bezáróiag terjedô határidôben a szokáaos hivatalos órákban.

2. Alairási helyekul szolgálnak: a magyar koróna országai terulaíí-u levo iisszes kir. állampénztárak és adóhivatalok, a m. kir. postatakarék-pénztár és ar. os3zes kir. postalŮTatalok, mint a m. kir. postatakarčkpénz-tár kôzvetitô kivatalai, az Osztrúk-Magyar Bank bndapesti fóiníézcíe, Ta. latnint a mngyar koroca országai, továbbá Bosznia és Hercegovina ícru-leten levó íyiókjai, az 1S98 : XXÍII. t.-c. alapján alakult Orszšgos Kór-ponti HitelffiSvetkezct,

a Magyar Áltaiános Hitelbank, a PBSÍÍ Hazai Else Takarékpénztár Egyestilet.. a Fasti Magyar Kereskedelmi Bank, a Magyar EesEámiíoló-,és Fénzváltó Bank,

oz Angoi-Ossírák Bank 'indapcsíi íiíktelcpe, a Eeli-arcsi TakarékpěEztSť" Eészvéiiyláisaság, a Budapest Tafcsrékpénztár és Orsz. ZálogkBlcsSn Hészvénytársaság, a Badapesi-Lipótvárosi Takarókpánztár HésEvénylársaság,

az Egyesfiít Badr.pesti Fuváicsi lakarékpénztár, aa Elc-8 Magyar Ipaibank,

ilszai Bank Réaaványtársaság, „Keimes" Magyar AUaláncs Váltófizlet Bészvényi&is^ Eisbirtokosok Országos POJi' ' o'inlézete, Magyar Ágrár. és Járadóktauk EészvénySársaság, áTcoyar Áltaiános Takarékyínslár Részvénytársaság, Magyar Bank és Kcreskedtlmi Részvénytársaság, Magyar Fóldhitslíntézet, ffiajyar Jelzálog Hitelbank, Magyar Kereskedelmi Hitelbank Hészvényiársaság, Magyar Országos Kozponti Takarékpénztái,

a Magyar Takarčkpénzlárak EBzpanti Jelzáicgbr.nkja mint részvény. táisaság,

a a a a a

a a a a

•"Vgif*"* "*" ..

^- 1 ¾¾ — i SäfeíH Ts-tfpi&z. 1812. evl ĽSaH. =4¾¾. 17. S^alaiSjto's mínfeíetíum felEaMmaz-' tátotc, hogy a hadi szukségletek fedezésére szukséges ôssezegeket addig, amig azok a torvényhozás utján meg nem állapittatnak, az elkerulhetetten szukség mérvéig elôlegezhesse és azok megszerzése iránt hitelmů velet utján ixitózkediies8ék. E felhatalmazáa' alapján ezeanei 6%-kal kamatozo adé-Kaentos állami járadékkolcsôn bocs?.ttatik ki.

:v 'A. kiboesátás osszege a irnegiartandó nyilvános aláirás eredanénve t alapján íog megállapittatni.

A foemutatóra szól6 járadékkolcaonIEôťvények 60, 100, 1.000, 6.000 és 1O/.O00 koronás cimletekben fognak kiállittatni.

A kiítvények 1914. november 1-tól kezdodóleg évi 6%-kal, minden év J' mijus 1-én és november 1-én lejáró félévi utólagos lészletekben kamatoz-

tatnak, az elsô szelvény tehát 1915. május 1-én esedékes. Az a kotvénytulajdonos. aki az általa vásárolt !; :;tvéuyeket az ala-

ii-ás alkalmával zárolja, s ezt a zárolást 5 even át fel nem oldatja, azt a Sfjogot nyeri, hogy az Stódik év utolsó negyedében legkésobb 1919. no-J^seiaber 1-én a kotveny on alapuló kovetelését, e naptól számitott egy évre

'•uévériékben leendó visszafizctésre febnondbatja. A m. kir. kinestár kiS-ľiteles az ilyképen felmondott kotvényeket legkésobb 1920. november 1-én | : névértékbcn viaszafizetni. A zárolásbél kifolyólag az aliiró felet kťdtsíg l^neín terheli. •-•'•:. řA m. kir. pénziigymiĽiszterium ientartja magának azt a jogot, hogy iíeJSre ktjzzéteendô károm havi elôzetes felmondás mellett, ezt a kolcsont

'•i^pszben r&gy részben, névértékben visszafizethesse, azonban az esetleges v'&Imondás 1920. november 1-jét megelôzô idóre nem fog eszkozôltetni.

A kamaíok, ép ugy mint felmondás esetén a kälcsonkotvc-nyek tôkc-j jériéke, minden fennálló és a jovťiben bsbozaadó roagyarországi adé, bé-•ílyeg és illeiék levonása nélkiil fizettetnek kL

'A kotvér.yek 10 évre szóló kamatszelvényekkel és szelvényutalvány-nyal vannak ellátva, mely utóbbi ellenében az uj szelvényivek annakidején a beváltóhelyeknél minden kôltségtôl és illetéktôl mentesen átvebetok.

Az eoedékes szelvénj-ek és az esetleg felmondott kotvények kolíség-mentesen beváltatnak:

Bndapesten: a magyar királyi kozponti állampénztárnál, a m kir. post&takarčkpénztárnál,

a magyar koróna országainak teriiletén: ( valamennyi királyi állampénztárnál és adóliivatalnfr

azonkivúl további intézkedésig: Bn'ílapesten: a Magyar Áltaíános Hitelbanknál,

a Pesti Hazai Elsô Takarékpénztár Egyesuletnél. a Pesti Magyar Kereskedelmi Banknál, a Magyar Loszámitoló- és Pénzváltó Banknál,

valainint a m. kir. pénzugyminiszterium által erre a eélra a magyar koró­na oľszágai teriiletén' vagy azonkivúl kijelolendô helyeken.

Az erre a járad&kolcsonre vonatkozó minden kôzlemény a „Budapešti K3žloňýa-ben Os a „Wicnsr Zeltut:g!'-han kozzé fog tétetňi.

A kifcoesátásra kcriiio 6%-os magyar királyi állami jáiadékkolesSu ezenne! a kij-vetfcôzô

' í

B „Meíciir" váttéfieleti reszvéáýUŕsaság, vĽ - _. a Nemzeti Takazékpčnztár és Bank Eészvényláwaaáa 6» a Wiener Bank-Verein magyarorszagi íióktolepe, budapestí íatéřMek

és ezeknek Ssszes bndapesti és vidéki íiókjai; yalainint az Else Hor vát Takaxékpénztái,

a Horvát Áltaiános Hitelbank Rčssvényláisaság, a Horvát Leszámitoló Bank és a HoivátSzlavon Országos Jeisálogbank zagrebi intézetek, lovábbá a Privilegirte Landesbank íär Bosnian and Hercegovina és a Frivillegirie Agrar- nad Konuaerzial-Bank ífii Bosnien and Bsi*

cegovina cimtf saxajevói intézetek, végtil a íelsorolt bndapesti és zagrebi intézetek áital a m. kir. pénzfigymimszteriam jo-vábagyásával íelhatalmazott és esetrSl-eietxe az illetä intézet székheiyén aieg íelelfien kSzhirré teendä intézetek.

A kibocsátásra keriilô járadékkolcsôn kotvényekre tSľténô befizeté-sekre a fennálló rendelkezések értelmébcn átutalás utján igénybevehetôk a betéti uzlettel foglalkozó ihtézeteknél s más ily cégekuél 1914 augusztus 1-je elótt betéti kônyvre vagy folyószámlára elhelyezett, egyébként mora­tórium alá esó betétek is.

Azok, akik a benzetésekre ilyen betétjiiket kivánjáŕ igénybe renni, betétjiik teljes ôsszege erejéig az illetô betéti uzlettel foglalkozó intézet vagy cég kôzvetitésével jegyezhetoek s ezek az intézetek és eégek — amennyiben nem liivatalos aláirási kelyek — a betétekbôl teljesitendô befizetéseket a hivatalos aláirási helyek valamelyikével ezámolják el

3. Az aláirási ár minden 100 koróna névértékért: a) ha az aláiráskor az egész aláirt osszeg befizettetik, 97 koróna 50

filler, b) ha pedig az alábbi i. pontban k3riilirt kedvezményes fiaetési mô-

dozat vétetik igénybe, 98 koróna. Ezen az áion feliil az aláiríval szemben sem folyékamat, sem ja-

talék felszámitásának helye nines. 4. Ha az aláirt osezeg 100 koronát meg nem Lalad, az aláirás alkalmá­

val mindenkor az egész aláirt osszeg befizetendô. A 100 koronát meglialadó aláirásoknál, amennyiben az aláirás alkal­

mával nem fizettetik be az egész aláirt osszeg, az aláirás alkalmával az aláirt osszeg 10%-a biztositékirépen leteendô és pedig a kir. állampénztá-raknál és adóbivataloknál, a m. kir. postatakarékpénztár kozvetito hivata-lainál, továbbá az 1898 : XXIII. t.-e. alapján alakult Országos Kozponti Hitelszovetkezetnél készpénzben, a tobbi aláirási helynél pedig vagy kész-pénzben vagy olyan értékpapirokban, amelyeket az aláirási hely elfogad-hatóknak tart.

Az aláirt Ssszesek annál az aláirási helynél fizetendôk be, amelynôl az aláirás tôrtént és pedig:

a jegyzett osszeg 40%'-a legkésobb 1914. december 12-ig, a jegyzett osszeg 30%-a legkésobb 1914. december 22-ig, a jegyzett osszeg 30%-a legkésobb 1915. január 8-ig.

A teljes befizetée megtorténte után az aláirási bely a letett biztosl-tékot elszámolja. illetôleg visszaadja.

5. A jegyzea eéljaira szolgáió nyomtatvány-úrlapok az iisszes jegyzési helyeknél dijtalanul kapliatók. íly nyomtatványok hiányában az aláirás levélileg is eszkozolhetô. Az alájrási levél (nyilatkozat) szovege a hirlapok utján is kozoltetni fog.

6. A beŕlzetés alkalmával a) szabad darabokra ťorténô aláirásoknál az aláiró fél az aláirási

helytól pénztári elismervényeket kap, amelyeknek járadékkotvényekre va ó kicserélése 1914. december 18-tól kezdve koltségmentesen ugyanr.zoa belyen fog megtorténni, ahol a pénztári elismervények kiadattak.

b) zárolt darabokra tôrténô aláirásoknál az aláiró fél az aláirási hely­tól megiele ô elismervényeket kap, amelyeknek a pénzugyminiszteriiun reszerol kiallitando elismervénynyel való kicserélésére hirdetmeny utján fog a felhivás kozzététetni

nezve idejekorán

az 50 koronás cimletek esak annyiban fognak kiadatni, amennyiben alairt^usszog mas cimlettel nem eovenlithetô lá. TtnT,vl A w ™ ? * ^ ^ * : kézizáíôgul lekotése'mellett az Osztrák-Magysr ±sanK es a Jl. kir. Hadx Kôlcsonpénztár a mindenkori hivatalos váltól«*zi-mitolasi kamatlábon nyujtanak kolesont vaiwi.^za

láb t o i í h Ä ŕ í ľ - * l ô ! ? k ľ l 0 S ä a U t á n b i z t o s i t o t t k-edvezményes kamat-láb tovabbi mtezkedesig, de legalább egy évig érvénvben marad. A nevezett ket intézet ugyancsak kedvezményes, vasrvis a szabálva-a-

runel % százalékkal alacsonyabb kamatláb mellett " V S elLžT e ľ 4

Ä S á nr í l á i r ? t 0 k r a ?'• a m e r 5 ' Í b e n a felveendô osszeg a -een S S vas alapjan aláirt osszep kiegyenlitésére szolgál.

W Í H L ^ ! i - kivánságára e járadékkolcsôn kôtvényeit a izelvé«wi beváltasaval megbizott hivatalos beváltóhelyek és az Oíztrák-MaiSr B S e ľ ' f e c e g o ^ ľ Ä ľ ň i a t . % ^ ™ k o r o n a -szľif tovTboá B o S

s:nHfo3ľk°mľg ôrL;fls e\i:r n ;f i o k^ i 9 i s- d e c e m b e r S ^ W « « —

részérôi t s s s s s g sssa^v"m- *•>********* iróknik ľ . i , M;! K l í l . H l t o

1t t • dtiglenes elismervények adatnak ki az «U-

p r i n f l S y k Í S r 5 ? - H e k V é g l e g e 3 kôtvén.yekre való kicserélése é n ľ a h o L w í r ?ltsegmentesen ugyanazon helyeK fog

renni anoi az ideiglenes elismervénvek kiadattak Budapest. 1914. évi november L 11 | T

Teleszky János s. k. magyar királyi pénzugyminisUř.

«.6. megtfip-

i f i»»vjyt>w ->T;'?ľ1 dftsčS^HÍ'ISSffii •^wrrr