Príjemné prežitie Vianočných sviatkova do nového roka vám veľa zdravia,šťastia a láskyželajú žiacia učiteliaZákladnej školyv Bertotovciach.

Èasopis Základnej školy v BertotovciachŠkolský rok 2011/2012

14. roèník

BERTÍKBERTÍKNaši sponzori

Obec Bertotovce

Organizátori bertotovského karnevalu

POTRAVINY Albert Horizral, Bertotovce 58

Marek Tarta¾, Bertotovce è. 28

Katarína Marinicová, Bertotovce è. 163

Firma KOÈIŠ, Žehra 45

Firma SOLID, Jamník 271

PEKNÉ LETO, SKVELÉ ZÁŽITKY A DOVIDENIA V SEPTEMBRI

Školský výlet 27. 6. 2012, Vysoké Tatry

BERTÍK. Èasopis pre deti v ZŠ v Bertotovciach, ktoré sa chcúzabáva�, sú�aži� a hra�. Vychádza polroène. Nápady: Mgr. ¼udmila Gogová a žiaci školy. Grafika, tlaè a distribúcia: Mgr. Valentín Šefèík. Jazyková úprava: Mgr. Valentín Šefèík. Náklad: 60 výtlaèkov. Všetky práva vyhradené. Bez písomného a dvakrát opeèiatkovaného súhlasu je akéko¾vek èmáranie,vysmievanie a ohováranie èasopisu alebo jeho èasti PRÍSNE ZAKÁZANÉ.

ANKETARok 2012 je rokom športu. Tento rok je na športové udalosti skutoène bohatý. V máji boli majstrovstvá sveta v hokeji, kde nás naši hokejisti potešili výborným druhým miestom. Jún je zase v znamení futbalu – v Po¾sku a na Ukrajine sa konajú Majstrovstvá Európy vo futbale. V lete budú letné olympijské hry v Londýne. Aj preto som de�om položila nieko¾ko otázok týkajúcich sa športu.

1. Aké športy máš najradšej2. Aký šport robíš ty?

3. Èo �a v tomto roku najviac potešilo v športe?4. Ako budeš športova� poèas prázdnin?

Vilko Balucha, 1. roè.

1. Najradšej zo športov mám plávanie a potápanie.

2. Ja rád plávam a hrám futbal.

Ako hrali naši hokejisti na majstrovstvách sveta. 3.

Cez prázdniny pôjdeme na kúpalisko, tam budem

pláva�. 4. Budem sa tiež bicyklova�.

Tomáš Varga, 1. roè.

1. Ja mám rád bicyklovanie, korèu¾ovanie,

futbal a kúpanie. 2. Najradšej mám korèu¾ovanie a

bicyklovanie. 3. Potešili ma hokejisti na MS v hokeji a pozerám aj futbal na ME.

4. Cez prázdniny sa budem hlavne kúpa�.

Julka Kopèíková, 2. roè.

1. Ja mám rada korèu¾ovanie a

bicyklovanie. 2. Najradšej mám korèu¾ovanie. 3. Keï naši vyhrali

striebro. 4. Cez prázdniny budem pláva� a bicyklova�

sa.

Stanko Jurek, 2. roè.

1. Najradšej mám futbal, bicyklovanie, korèu¾ovanie.

2. Ja hrám futbal a bicyklujem sa.

3. Potešilo ma, že sme boli druhí v hokeji na svete. 4.

Poèas prázdnin budem hra� futbal, korèu¾ova� sa,

bicyklova� sa, pláva� a hra� sa.

Jožko Hric, 3. roè.

1. Ja mám najradšej futbal a hokej.

2. Rád hrám futbal a bicyklujem sa.

3. Najviac ma potešilo to, že sme sa dostali do finále

v hokeji. 4. Cez prázdniny budem

hra� hlavne futbal a bicyklova� sa.

Mário Marinica 3. roè.

1. Mám rád futbal a hokej. 2. Najradšej hrám futbal, plávem, bicyklujem sa a

korèu¾ujem sa. 3. Najviac ma potešilo striebro v

hokeji. 4. Cez prázdniny budem hra� futbal, chodi�

pláva�, bicyklova� sa , korèu¾ova� sa a skáka� na

trampolíne.

Jožko Hudák, 4. roè.

1. Najradšej mám futbal a hokej.

2. Rád hrám futbal a bicyklujem sa.

3. Najviac ma potešil hokej. Teraz majstrovstvá

Európy vo futbale.4. Cez prázdniny budem

hra� futbal, bicyklova� sa a pláva�.

Erik Jakubik, 4. roè.

1. Najradšej mám futbal a hokej.

2. Ja robím futbal a plávanie.

3. Najviac ma potešilo striebro v hokeji.

4. Cez prázdniny budem hra� futbal,

bicyklova� sa a pláva�.

Z tejto ankety je vidie�, že naši žiaci majú kladný vz�ah k športu a vo¾né

chvíle v lete, ale aj poèas školského roka netrávia

len doma pri televízoroch a pred poèítaèmi. Želáme im

dobré poèasie a ve¾a pekných športových

zážitkov.

ŠTVRTÁCInám odchádzajú...

CEZ PRÁZDNINY U NÁS PLATÍ, ŽE SME S LETOM KAMARÁTI

Cesta z Afriky, kde lastovièky trávia zimu, meria 9000 kilometrov. Autom by nám táto cesta 5 a pol dòa, pešo viac ako 2 mesiace. Hoci váži len pár gramov a meria nieko¾ko centimetrov, dokáže letie� tri dni bez prestávky a poèas letu sa aj vyspí. Po tisíckach kilometrov letu u nás znesie vajíèka 2-krát, alebo aj 3-krát za leto. Obrovská èas� lastovièiek hynie poèas preletov cez pol sveta. Mnohé letia ïalej na sever.Poznáme 4 druhy lastovièiek:

2.

V Stredomorí a v Afrike na lastovièky èíhajú strelci. U nás a na Malte sú zákonom chránené. V Taliansku a na Cypre ich lovia a èasto konèia na tanieroch ako chutná delikatesa. Lastovièky ohrozuje aj poèasie. Naj¾ahšie sa im letí cez Gibraltar èi Bospor, �ažšie cez Stredozemné more. Najlepším cestovate¾om je dážïovník, ktorí patrí medzi krátkonožce. Je výborný letec. Niektoré lastovièky pokraèujú v lete až do severnej Európy. Za svojho národného vtáka ho považujú v Estónsku. Hniezdia aj v Nórsku za severným polárnym kruhom. Tie preletia až 30 000 kilometrov z južnej Afriky.

1. Lastovièka obyèajná – je to milý vtáèik, nebojí sa ¾udí, preto v ich sídlach aj hniezdi. Je ve¾mi užitoèný. Jeho potravou je nekoneèné množstvo múch a iného hmyzu, ktoré ob�ažujú èloveka. Hniezda si stavia na domoch, v stajniach a v stodolách. Sú z hliny premiešanej slinami. Lastovièky cez deò odpoèívajú na tenkých vetvièkách stromov, hrebeòoch striech a na telegrafných drôtoch. Potravu chytajú v letku. Poèas letu aj pijú vodu.

Dážïovníky sú ve¾mi podobné lastovièkám. Kedysi hniezdili v puklinách skál, v súèasnosti sú paneláky náhradou za ne. Ohrozuje ich však zatep¾ovanie a oprava budov. 3. Tretím druhom je belorítka. Je ve¾mi podobná lastovièke. Má biely zadoèek. Lastovièka má zas viac vykrojený chvost. Belorítky a lastovièky sa líšia aj stavbou hniezda a poèetnos�ou. Lastovièiek je u nás odhadom 200 – 300 tisíc párov, belorítok je od pol milióna až možno do milióna párov. 4. Medzi lastovièkovité vtáky u nás patrí aj brehu¾a obyèajná. Tých je 10 až 20 tisíc párov. Ich poèet tiež výrazne klesol. Tento druh si vydlabáva hniezda do strmých brehov riek. Keïže sa toky regulujú, nemajú ve¾a priestoru na hniezdenie.

Zaujímavosti zo života lastovičiek

18 3

Letná rieka letom teèie,žlté slnko na òu peèie. Deti ku nej prichádzajú, zlatú bránu otvárajú.

Na oblohe letí vtáèik,chce sa skry� a h¾adá mráèik.Vidí deti, vidí nás...Ko¾ko má to leto krás?

K. Andreánska, 4. roè.

riadite¾ školy

Prázdniny sú úžasným obdobím roka. Každý žiak, každý študent vie, èo tieto dva najkrajšie a najteplejšie mesiace znamenajú. Že sú to úžasné dni pri vode, v lese, na dovolenke, pre niekoho pri mori, pre iných v tábore, pre niekoho na vidieku, pre niekoho v meste, pre niekoho iba doma, pre niekoho u babky èi u strýka, pre niekoho úžasné a vzrušujúce, pre niekoho možno aj trochu nudné, ale stále vo¾né a školou nepoznaèené dni. Ako ich prežijeme? Ako a kde ich strávime? Na to máme predsa dos� èasu, aby sme si vybrali, kam nás to potiahne, kam nás zoberú rodièia, èo nám ukážu, alebo èím nás toho roku prekvapia.

Èo, teda, poveda� na záver školského roka? Že to bol rok, poèas ktorého sa naši žiaci snažili o èo najlepšie výsledky. Každý sa snažil, každý bojoval, ale tak ako už to v škole chodí, výsledky sa zhodnotia v posledný deò školského roka na jednom bielom tlaèive pod názvom vysvedèenie. Že to bol rok, v ktorom sme zažili mnohé, už tradièné akcie v našej škole ako boli: vianoèné vystúpenie, karneval, Deò zeme, Deò matiek, èi školský výlet. Zapojili sme sa do projektov a sú�aží. A ako to už v škole i v živote chodí, nieèo nám vyšlo, nieèo nie. Neustále sa však naše snaženie otáèalo okolo vzdelávania, ktoré popri všakovakých aktivitách každej školy spolu s výchovou tvorí základ, na ktorom stojí a vždy bude stá� existencia každého žiaka, každého èloveka. Bertotovce majú šikovný mladý dorast. Majú na èom budova�, majú potenciál úspešne sa rozvíja� a optimisticky h¾adie� do budúcnosti.

Už len pár chví¾ a dlhooèakávané slovko „prázdniny“ sa stane sladkou letnou realitou. Každý žiak si tie dva mesiace zaslúži. A nech ich prežije èi strávi kdeko¾vek, isté je, že naèerpá dostatok síl na ïalší desa�mesaèný maratón, ktorý sa v septembri nekompromisne postaví na štart nového školského roka v každej jednej škole. Dovtedy je však ešte dos� èasu a celé leto pred nami. Tak nech nám to leto preteká pomaly, nech má pre nás sladkú omamnú príchu�, nech nehrozí záplavami a nech nám dá ve¾a dôvodov na to, aby sme na jeho konci s rados�ou spomínali na všetky skvelé zážitky, ktoré nám pripravilo. Ve¾a letných radostí nám všetkým!

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

1. Statoèných bolo

2. Má meniny 24. júna

3. Slovenský hokejista Miro

4. Rieka teèúca cez Bratislavu

5. 40 : 5

6. Vyhynutý živoèích

7. Druhé najväèšie mesto v SR

8. Dolná konèatina

9. Žije vo vode

10. Ráta

11. Premáva po ko¾ajniciach

12. Áno po anglicky

13. Šport s raketou a loptièkou

14. Opak noci

15. Roèné obdobie

16. Má meniny s Pavlom

17. Dcéra mojej mamy je moja...

18. Chce sa mu spa�, tak...

Na úvod... KRÍŽOVKALetná

4 17

Syn sa pýta otca meteorológa: „Ocko, tebe vždy vyjde predpoveï poèasia?“ „Vždy, len...“ (odpoveï nájdete v tajnièke krížovky)

J

„ “ “

„Kružnica je èiara a kruh je podložka.“

Ako sa rozmnožuje maèka? „Narodia sa jej živé šteniatka.

J

J„V akej farbe rúcha slúži kòaz omšu na Vianoce?“ „V bielej.“

„Správne a preèo?“ „Lebo je zima.“

J„Aké lesy máme na Slovensku?“ „Bukové, dubové a kosodrevené.“

J„Akú energiu poznáš?“ „Naftovú a benzínnu.“

J„Aká voda sa nachádza na našej Zemi?“ „Slaná, sladká a kyslá.“

J„Aké druhy energie poznáš?“ „Svetelná, baterná a elektrická.“

JNa náboženstve hovorí pán farár: „Mladá rodina stavia dom a v nede¾u

ráno zazvoní telefón že prišiel vlak a doviezol im tehly. Je potrebné, aby prišli tie tehly vyloži� èo najskôr. Èo spravia?“ Žiak odpovedá: „Pôjdu do kostola pomodli� sa, aby ten vlak neodišiel.“

J „Èo si dal vèera mamke na MDŽ?“ „Podpísa� žiacku...“

16 5

VÝROKYz bertotovskych

LAVÍC

Riešenie je jednoduché. Petra položila na pult 2 v minciach. Preèo by inak dávala v drobných minciach 2 €, ak by nechcela ve¾kú zmrzlinu? Pritom Daniela položila na pult jednu dvojeurovú mincu. Ešte vždy mohla chcie� malú zmrzlinu + 1 vráti� spä�.

€

€

JARNÉ UPRATOVANIE

MDD

Každú jar si èistíme našu obec. Aj tento rok sme sa pred školou rozdelili na dve skupiny a mohlo sa zaèa�. Naše tašky sa postupne plnili rôznymi odpadkami. Netrvalo dlho a boli plné. Aj žiaci si uvedomili, že sme toho nazbierali dos� ve¾a. Odpadky skonèili v kontajneri. Vždy veríme, že ïalší rok už bude všade èisto, ale nie je to tak. Aspoò si naši žiaci uvedomili, že nádoby na odpad nie sú na ozdobu, ale na odpadky a každý papierik od cukríka alebo od èokolády patrí tam, nie na zem. Aj preto je tu 22. apríl – Deò Zeme, kedy si máme viac ako inokedy uvedomova�, že našu Zem si máme chráni� a zachova� aj pre ïalšie generácie.

1. jún, sviatok všetkých detí sme strávili na vojenskom letisku v Prešove, kdepre mnohé deti boli pripravené rôzne zbrane a vojenská technika. Vojaci nám vysvetlili, na èo slúžia. Deti ich mohli vzia� do ruky, vyskúša� si ako sa s nimi pracuje. Mohli si sadnú� do rôznych vojenských áut, do vrtu¾níkov. Videli sme zoskoky parašutistov. Zaujímavá bola aj ukážka práce s psami pri chytaní nebezpeèných ¾udí. Vojaci tiež nama¾ovali de�om tváre, tak ako to robia, keï idú do akcií oni. Videli sme tiež makety rôznych druhov lietadiel, stíhaèiek, vrtu¾níkov. Deti si mohli kúpi� niektoré modely lietadiel. Táto akcia bola ve¾mi zaujímavá nielen pre chlapcov. Veï väèšina z nás bola na takomto podujatí prvýkrát. Škoda, že nás trochu sklamalo poèasie. Preto sme návštevu na letisku trochu skrátili. Napriek tomu sme toho videli dos� ve¾a a urèite nám zostanú pekné spomienky.

´

Tento príspevok preberáme zo starej školskej kronikybez jazykových úprav. Pokraèovanie v budúcom èísle.

Školský rok 1953 – 1954 (pokraèovanie)Deò ví�azstva 25. 2. 1954 bol dôstojne oslávený. Program bol pestrý, bohatý a 135 prítomným sa ve¾mi páèil. Do programu bola zaradená prísaha – s¾ub pionierov. S¾ub vykonalo 13 nových pionierov za prítomnosti delegáta okresného vedenia ÈSM.MDŽ na našej škole bol prevedený pestrým programom. Prejav o význame tohto dòa mala uèite¾ka L. Gargalovièová. Slávnos� sa uskutoènila 8. 3.1954.Prvomájové oslavy na škole boli uskutoènené 30. 4. a 1. 5. Žiaci miestnej školy sa zúèastnili prvomájovej manifestácie s uèite¾mi v Sabinove. O dopravu žiactva sa postaral ONV Sabinov. Manifestanti boli dopravení do Sabinova nákladným autom. V oslavách sa pokraèovalo 1. mája veèer pre širokú verejnos� – slávnostný prejav mal riad. školy A. Gargaloviè.Priliehavý program zameraný na boj o mier predviedli pionieri miestnej školy.Divadelné predstavenie Vèielka Bzuèalka, nacvièované 2 mesiace, bolo prevedené 9. , 10. a 17. júna 1954. Divadelná hra bola nároèná a ve¾mi výpravná. Bolo treba uši� 16 šiat pre vèely, èapicu a krídla, prispôsobi� celé javisko k ú¾u. Hra bola na miestne pomery ve¾mi nákladná a uèite¾ský zbor napriek všetkému úsiliu musel na toto predstavenie doplati� 300 Kès. Z hercov vynikli Helena Marinicová v úlohe vèielky Bzuèalky a Valent Magura v úlohe Truda.Škola bola svedkom slávnostného priebehu volieb do MNV. Dòa 16. 5. 1954 obèania miestnej obce prikroèili k volebným urnám v slávnostne vyzdobenej triede a svojim hlasom v prospech toho ktorého svojho kandidáta vyslovili súhlas a dôveru kandidátovi, strane a vláde. Vo¾by mali hladký a slávnostný priebeh a zúèastnili sa ich všetci obèania pod¾a volièských zoznamov.Školský rok bol zakonèený 30. júna 1954. Z 59 žiakov neprospel jeden. Dòa 30. júna z príležitosti zakonèenia školského roka bola uskutoènená v odpoludòajších hodinách veselica pre žiakov s priliehavým programom. Uèite¾ský zbor sa poèas prázdnin aktívne zapojil do kampane úspešného priebehu mlatby a výkupu obilia. S prièinením uèite¾ského zboru bola mlatba skonèená do stanoveného termínu a výkup obilia bol splnený na 100%.

Nájdeš 7 rozdielov medzi týmito dvomi obrázkami?

6 15

Èo sme sa doèítali v školskej kronike

Riešenie hlavolamu nájdete na strane 16.

V cukrárni majú chladiaci pult, z ktorého predávajú smotanovú zmrzlinu. Malá zmrzlina (jeden kopèek) stojí 1 €, ve¾ká zmrzlina (dva kopèeky) stojí 2 €.Do cukrárne prišli dve dievèatá: Petra a Daniela. Petra položila na pult 2 € a predavaè jej bez slova podal ve¾kú zmrzlinu. Potom prišla k pultu Daniela. Tiež položila na pult 2 €, no predavaè sa opýtal: "Aká to bude?"

Predavaè nepoznal ani jedno z dievèat. Napriek tomu vedel, že Petra bude chcie� ve¾kú zmrzlinu, no už nevedel, akú zmrzlinu chce Daniela. Pritom obe položili na pult rovnakú sumu. Ako je to možné?

14 7

Každoroène si v máji pripomíname sviatok venovaný všetkým mamám - Deò matiek. Aj tento rok sme si pripomenuli tento pekný sviatok na našej škole. Deti už celý deò èakali na príchod mamièiek. Tie prišli a slávnos� sa mohla zaèa�. V úvode riadite¾ školy Valentín Šefèík privítal mamièky a zaželal im príjemnú zábavu. Program zaèali prváci a druháci. Predniesli básne o mamièkách a zaspievali dve piesne venované mamièkám. Potom odovzdali srdieèko a karafiát mamkám. Po nich vystúpili tretiaci a štvrtáci. Tí tiež zarecitovali básne a piesne mamièkám. Tiež odovzdali kvet a list – prianie mamièke. Ïalším èíslom boli dve piesne Petra Nagya Ako bola objavená Amerika a Farbièky èarbièky v podaní najmladších žiakov. Po nich starší žiaci predniesli Spišské klapancie o mamièkách. Za nimi opä� zazneli piesne, tentoraz anglické. Zaspievali ich opä� prváci a druháci. Tí ešte povedali zopár vtipov, hlavne detských. Tretiaci a štvrtáci ešte vtipne „ zmiešali“ tri rozhlasové relácie: komentátora hokejového zápasu, príhovor družstevníèky a redaktorky s receptom na koláè. Bolo to aktuálne, keïže práve sa konali majstrovstvá sveta v hokeji. Na záver sa predstavil Mário Marinica ako známy raper Majk Spirit. Myslíme si, že program sa vydaril. Bol vtipný a deti sa predviedli mamièkám tak, ako ich možno nepoznajú. Veríme, že aj na budúci rok sa stretneme na takomto príjemnom podujatí.

DEÒ MATIEK

8 13

Školskývýlet

V stredu 27. júna 2012 sme sa vybrali na školský výlet do Vysokých Tatier. Poèasie nám tentoraz prialo, takže niè nebránilo tomu, aby sa výlet vydaril. Ráno sme sa stretli pred školou o siedmej hodine. Pred deviatou hodinou sme boli v Tatrách. Prvou zastávkou bola návšteva Belianskej jaskyne. Jej prehliadka bola zaujímavá a veru sa nám zišla aj kondièka, keïže vo vnútri nás èakalo viac ako 800 schodov. Jaskyòa nás oèarila prekrásnou kvap¾ovou výzdobou, nieko¾kými jazierkami a tiež svojou ve¾kos�ou. Z nej sme síce vyšli unavení, ale zároveò oèarení jej krásou. Ïalej naša cesta smerovala do Tatranskej Lomnice, do múzea TANAPU. Tam sme si prezreli hlavne exponáty zvierat, ktoré žijú vo Vysokých Tatrách. Potom sme ešte navštívili botanickú záhradu. Nie je ve¾mi rozsiahla, ale nachádza sa v nej mnoho vzácnych rastlín – stromov, kríkov aj bylín, ktoré tu rastú. Po krátkom obèerstvení sme sa premiestnili do Starého Smokovca. Lanovkou sme sa vyviezli na Hrebienok. Po krátkom rozhliadnutí sme išli k Studenovodským vodopádom. Tam sme si urobili nieko¾ko fotografií na pamiatku a vrátili sme sa na Hrebienok. Potom nasledoval vo¾ný program na oddych, nákup suvenírov alebo na obèerstvenie. Potom sme už mali namierené k autobusu a náš výlet bol na konci. Cesta domov ubehla rýchlo a ani sme sa nenazdali a boli sme v Bertotovciach. Výlet sa celkom iste vydaril a každý si z neho odniesol nieèo zaujímavé, èi už pekné výh¾ady na tatranské štíty, návštevu krásnej jaskyne alebo pobyt na tatranskom vzduchu. Veríme, že do Vysokých Tatier ešte zavítame a spoznáme ïalšie zaujímavé miesta.

12 9

ROZPRÁVKAna smiech

Kde bolo, tam bolo, v celkom obyèajnom meste v celkom obyèajnom dome, na celkom obyèajnom druhom poschodí, býval jeden smiech. Bol zvláštny už len tým, že sa volal Raško Praško. Jeho druhá zvláštnos� bola tá, že to bol smutný smiech. A viete preèo? Ochorel. Vážne. Ochorel od smiechu. Dostal taký záchvat smiechu, že ho z toho rozbolelo brucho a musel k lekárovi. Keï si lekár zaèal prezera� pacienta, zaèal sa tak ve¾mi smia�, že dostal aj on záchvat smiechu a odviezla ho záchranka. Chudák Raško. S bo¾avým bruchom sa vybral k hasièom, aby uhasili jeho boles�. Hasièi aj zaèali hasi�, ale prúd vody ho zaèal tak štekli�, že ho pochytil ïalší záchvat smiechu a bo¾avé brucho sa stalo ešte viac bo¾avejším. Keï hasièi videli, ako sa Raško smeje, dostali záchvat smiechu aj oni a bolo po hasení. Bo¾avý Raško sa pobral ïalej. Zaklopal na policajnú stanicu, aby policajti vybrali a zatkli tú jeho boles�. No keï policajti zbadali, s kým majú do èinenia, zaèali sa tak ve¾mi smia�, že im v ten deò ušli štyria zadržaní podvodníci, dvaja bankoví lupièi a jeden vlastný policajný pes. Èo mal Raško Praško robi�? Pobral sa ïalej. Ako tak kráèa, zrazu zbadal pred sebou školu. Ani nevedel ako a už bol dnu. Vstúpil do jednej triedy, kde sa deti práve uèili vybrané slová po s. Na tabuli svietili také slová ako: syn, syr, sýty, sypa�, syèa� a iné. Praško ani nevedel, èo niektoré znamenajú. Keï teda vstúpil, upreli sa naòho oèi celej triedy. Asi dve sekundy bolo ticho, ale potom nastal obrovský výbuch smiechu. Deti sa zaèali tak smia�, že im od smiechu tiekli slzy. Pani uèite¾ku to pochytilo tiež a vedela, že dnešnému uèeniu odzvonilo. Také smiešne deti ešte nevidela. A deti ešte nevideli takú smiešnu pani uèite¾ku. Raško v tej dobrej nálade a v tom smiechu celkom zabudol, že ho bolí brucho. Od radosti skákal s de�mi po celej triede a s pani uèite¾kou si potykal. V ten deò sa všetky deti v tejto triede nauèili, že najkrajšie vybrané slovo po s je slovo – smiech. A Raško Praško si uvedomil, že je lepšie, keï ho bolí brucho od smiechu ako od cukríkov alebo od èokolády. A všetky deti i dospelákov, ktorých každý deò stretáva, presviedèa o tejto vete tým najlepším spôsobom- smiechom.

Autormi tejto rozprávky sú žiaci 3. a 4. roèníka, ktorí ju 7. marca 2012. Za tento literárny poèin získali prvenstvo na celoslovenskej literárnej sú�aži LITERÁRNA ILAVA 2012 a prvenstvo na celoslovenskej literárnej sú�aži PÍSMENKOVÝ PREŠOV 2012. Hurááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá!!!

napísali

Èo o nás hovoria farby?

Biela – je syntézou všetkých farieb. Má protireèivý obsah, pretože je zároveò symbolom svetla, ale aj chladu. Túto farbu ob¾ubujú ¾udia otvorení, úprimní a nekompromisní, ktorí niè neodpustia sebe ani iným.

Èierna – je protiklad bielej. Symbolizuje pesimistické ponímanie života. Ak máte radi túto farbu, je pravdepodobné, že ste trochu tajnostkár, ale aj citlivý a empatický èlovek. Baví vás filozofovanie, dokážete dobre vychádza� s ¾uïmi, ste rodený diplomat.

Èervená – je farba vášní. Ak máte radi túto farbu, bývate èasto panovaèní, výbušní až agresívni. Svoje názory presadzujete, aj keï nemáte pravdu. Najbližším však dokážete prejavi� aj nežnos� a srdeènos�.

Modrá – je to farba oblohy, zvyèajne je spájaná s duchovnou š¾achetnos�ou, èistotou. Páèi sa skromným a melancholickým ¾uïom, takým, èo sa rýchlo unavia a musia èasto oddychova�. Táto farba o vás prezrádza, že žijete vo ve¾mi bohatom vnútornom svete. Ste rozvážni, opatrní, túžite ma� všetkého ve¾a, ale len �ažko sa odhodláte, aby ste to aj dosiahli.

Žltá – symbolizuje vyrovnanos�, bezprostrednos� vo vz�ahoch s inými ¾uïmi, inteligenciu. Ak jej dávate prednos�, ste komunikatívni, zvedaví, smelí, ¾ahko sa prispôsobujete okolnostiam. Viete sa teši� aj z malièkostí.

Zelená – je farba života, prírody, jari. Tí, èo ju majú najradšej, sa boja cudzieho vplyvu, h¾adajú spôsob, ako sa presviedèa� o svojej hodnote, lebo je to pre nich ve¾mi dôležité. Ide o ¾udí kreatívnych, citlivých a ochotných pomôc�.

Ružová – je farba života, všetkého živého. ¼udia, ktorí ju majú radi sú citliví, z rovnováhy ich vyvedie aj najmenší popud. Majú málo zmyslu pre praktický život.

Fialová – hovorí o vašej ve¾kej citlivosti, vysokej duchovnosti a jemnosti. Na všetko máte svoj vlastný názor, ale niekedy aj prehnane vysoké nároky na seba i na svoje okolie. Je to farba harmonicky rozvinutých ¾udí s umeleckými sklonmi.

Oranžová – zaujíma vás svet i ¾udia okolo. Máte zvedavú povahu, novátorské schopnosti a ctižiadostivos�. Pri uskutoèòovaní svojich predsavzatí ste tvrdohlaví.

Základná škola v BertotovciachŠkolský rok 2011/2012

LENKA MATÚŠ JÁN VILIAM TOMÁŠ DALIBOR DANIELA PATRIK

DANIEL EMÍLIA MARIÁN MARTIN JULIÁNA STANISLAV VIOLA ALEX

MÁRIO JOZEF LUCIA MÁRIO PAVOL

PETER EVA KATARÍNA MAREK JOZEF MARKO ERIK MARIÁN