Hra v predprimárnej edukacii

Preovsk univerzita v Preove

Pedagogick fakulta

Slovensk vbor Svetovej organizcie pre predkolsk vchovu

Hra

v predprimrnej edukcii

Zbornk z vedecko-odbornej konferencie

s medzinrodnou asou

Mria Podhjeck Monika Miov

editorky

Preov 2011

Editorky: doc. PhDr. Mria Podhjeck, CSc.

PaedDr. Monika Miov, PhD.

Recenzenti: prof. PhDr. Milan Portik, PhD.

doc. PhDr. Irena Antoniov, PhD.

doc. PhDr. udmila Belsov, PhD.

assoc. prof. Galena Ivanova, PhD.

prof. nadzw. dr hab. Jolanta Karbowniczek

prof. nadzw. dr hab. Anna Klim-Klimaszewska

assoc. prof. Rumiana Tankova, PhD.

Vydavate: Preovsk univerzita v Preove

Pedagogick fakulta

Slovensk vbor Svetovej organizcie pre predkolsk vchovu

Za jazykov a obsahov strnku prspevkov zodpovedaj autori.

ISBN 978-80-555-0467-4

OBSAH

VOD 10

HLAVN REFERTY

HRA DIEAA: EDUKAN PLATFORMA PRE VYSPEL OSOBNOS

Mria Podhjeck 15

VVOJ POJET HRY A KURIKULUM MATESK KOLY

Eva melov Karel Rdl 34

FUNDAMENTLN HRY V PEDKOLN EDUKACI

Anna Klim-Klimaszewska 48

NMETOV HRA DOMINANTN HROV INNOS DIEAA

PREDKOLSKHO VEKU

Vlasta Gmitrov 71

HRA AKO KULTRNO-VZDELVACIE PROSTREDIE

Galena Ivanova 81

HRA JAKO SYMBOL DTSTV

Soa Kotkov 91

HRA A JEJ BENEFITY PRE OSOBNOS DIEAA

Katarna Guziov 101

REFERTY

HUDBA HROU alebo HRME SA S HUDBOU

Boena Balcrov 111

PONMANIE HRY V DIELE JNA AMOSA KOMENSKHO

udmila Belsov 117

Hra v predprimrnej edukcii

PRRODOVEDN DIDAKTICK POTAOV HRY A DIEA

PREDKOLSKHO VEKU

Renta Berntov 125

CHPANIE NIEKTORCH POJMOV DEMI PREDKOLSKHO VEKU

A MLADIEHO KOLSKHO VEKU

Silvia Bonoviov Duan Kostrub 133

HRY S DYCHOM A HLASOM

Anna Derevjankov 157

VYUVANIE HRY V EDUKANOM PROCESE V MATERSKEJ KOLE

NA ZKLADE ZREALIZOVANHO VSKUMU

Miroslava Dobiasov Mria Podhjeck 165

WPLYW GIER I ZABAW DYDAKTYCZNYCH NA ROZWJ DZIECKA

W WIEKU PRZEDSZKOLNYM

Agata Fijalkowska 182

EMOCIONLNY ROZVOJ DIEAA HROVMI AKTIVITAMI

V MATERSKEJ KOLE

Eva Flpov, Jana Svetlkov 190

RELAXIK PROJEKT ZAMERAN NA REHABILITANO-

RELAXAN INNOSTI A HROVO-EDUKAN AKTIVITY DET

Renta Gumanov 200

HRY A STIMULAN AKTIVITY NA ROZVOJ SOCILNO-

EMOCIONLNYCH KOMPETENCI DET V MATERSKEJ KOLE

Jana Hanuliakov Katarna Holl 208


STIMULCIA REOVEJ PRODUKCIE DET PREDKOLSKHO

VEKU PROSTREDNCTVOM SKVALITOVANIA

ICH NARATVNYCH KOMPETENCI

Petra Hararkov 215

HRA DT V MATESKCH KOLCH V OHROEN

Vladimra Hornkov 227

MATEMATICK EDUKCIA PROSTREDNCTVOM HIER A ZBAV

Ewa Jagieo 236

HRA A JEJ EDUKAN VYUITIE NA ROZVJANIE KOMPETENCI

Z PERSPEKTVY SOCILNEHO KONTRUKTIVIZMU

Soa Kikuov Duan Kostrub 248

SOCIOLINGVISTICK A RODOV ASPEKTY HRY

V PREDPRIMRNOM OBDOB

Edita Kominarecov 258

O POUJ NAE UK

Monika Kormankov 263

HRA V HUDOBNEJ TERAPII

Klaudia Koalov 269

HRA AKO FORMATVNY PROSTRIEDOK ROZVOJA

KREATIVITY DIEAA PREDKOLSKHO VEKU

Renta Koalov 277

ROZVJANIE GRAMOTNOSTI HROU S VYUITM DIGITLNYCH

TECHNOLGI V PREDPRIMRNOM VZDELVAN

Duan Kostrub Dana Lackov Miriam Valkov 286


HRA AKO PROSTRIEDOK POZNVANIA DIEAA

V PREDPRIMRNOM VZDELVAN

Milena Lipnick 304

HRA A JEJ VZNAM V ROZVOJI JAZYKOVEJ GRAMOTNOSTI

DET PREDKOLSKHO VEKU

Monika Majov Jana Trnkov 315

RODZAJE ZABAW GIER I ICH ZNACZENIE DLA WSZECHSTRONNEGO

ROZWOJU DZIECKA W WIEKU PRZEDSZKOLNYM

Magorzata Myszka 325

HRA V MATERSKEJ KOLE

Monika Miov 338

ROZVOJ HUDOBNOSTI PROSTREDNCTVOM HROVCH INNOST

V HUDOBNO-VCHOVNCH PROGRAMOCH V RANOM DETSTVE

A PREDKOLSKOM VEKU

Erika Novotn 347

HRA AKO PODSTATN METDA TVORIVEJ DRAMATIKY

Jn Pochani 356

VTVARN HRY PRE DETI V PREDKOLSKOM PROSTRED

Alena Sedlkov 363

DIAGNOSTICK MONOSTI HRY DET S POSTIHNUTM

V PREDKOLSKOM VEKU

Iveta Sokov 377

JAK ME PEDKOLN PEDAGOG OVLIVNIT HRU DTTE

Zora Syslov 387


VSLEDKY VSKUMNHO SLEDOVANIA VPLYVU POHYBOVCH

A HUDOBNO-POHYBOVCH HIER NA ROZVJANIE SOCILNYCH

KOMPETENCI DET V PREDPRIMRNEJ EDUKCII

Edita Szabov 398

UENIE HROU PRE DETI ZO SOCILNE ZNEVHODNENHO

PROSTREDIA

Alena Szkeov Tatiana Slezkov 412

HRA AKO PROSTRIEDOK ROZVJANIA POZNANIA DET

O UDSKCH INNOSTIACH

Iveta ebeov 419

HRA DET SO PECILNYMI VCHOVNO-VZDELVACMI

POTREBAMI A JEJ VZNAM V PREDPRIMRNEJ EDUKCII

V ZAHRANI

Jana tvartkov Mria Podhjeck 430

HRA V PRIMRNEJ PREVENCII PROBLMOV

S NVYKOVMI LTKAMI V PREDPRIMRNEJ EDUKCII

Ldia Taiov 444

TECHNIKY ROZVJANIA ELEMNTRNYCH

ITATESKCH ZRUNOST U DET PREDKOLSKHO VEKU

Rumiana Tankova 452

ROZVOJ KOGNITVNYCH KOMPETENCI

DIEAA PREDKOLSKHO VEKU

Edita imkov Blanka Tomkov 461

HRA A JEJ POSTAVENIE V INOVCICH EDUKANHO PROCESU

Jana Trnkov Monika Majov 468


VZNAM HRY A SKUPINOVCH TVORIVCH AKTIVT U DET S

PROBLMAMI V MATERSKEJ KOLE

Barbora Vodikov Magdalna Szabov Monika Stupkov 475

VSKUMOM KOMPOZT K DIAGNOSTIKE A STIMULCII

DETSKEJ REI V PREDKOLSKOM VEKU alebo EDUKAN HRA

AKO VSLEDOK POZNANIA JAZYKA A ONTOGENZY REI

Katarna Vukov 482

TVORIV DRAMATIKA V PREDPRIMRNEJ EDUKCII

Eva atkov 501

ROZVJANIE RESILIENCIE DIEAA S ADHD

HROVMI AKTIVITAMI V PODMIENKACH MATERSKEJ KOLY

Jarmila olnov 511

KOREFERTY

MESTEKO GEOMETRICKCH TVAROV

Beta Adamkoviov 519

DRAMATICKO HUDOBN HRA O PRINCEZNEJ NUDIMILE

Oga Balov 524

TVORBA TRIEDNEHO TDENNHO PLNOVANIA

Jana Galetokov 538

HRA V PREDPRIMRNEJ EDUKCII

INTEGRUJCI HROVO-EDUKAN PROJEKT

Iveta Kurtyov 549

HROVO-EDUKAN PROJEKT V PROSTRED MATERSKEJ KOLY

ZIMA, ZIMA, ZIMIKA

Silvia Maukov Mria Podhjeck 553


INTEGRUJCI HROVO-EDUKAN PROJEKT NAE TELO

Martina Mzeov 569

HRA V PROCESE OBOZNAMOVANIA DET S CUDZM JAZYKOM

Gabriela Minkov 574

HROVO-EDUKAN PROJEKT

MIKULOM TO ZANA

Gabriela Onderov Sidnia tofankov 579

HROVO-EDUKAN PROJEKT MODERTORI POASIA

Lenka Semanov 584

TRANSFORMCIA ABSTRAKTNCH POJMOV

DO KONKRTNYCH HROVCH INNOST S PODNZVOM:

O SKRVA POASIENKA V ZIME

Terzia ebeov 595

UDSK TELO A JEHO VNMANIE

Zlata estkov 607

ZHADN JAZIERKO V KEROVE

HROVO-EDUKAN PROJEKT

Silvia vbikov 612

ZVER 619


VOD

Ven dmy, ven pni, ven kolegyne a kolegovia, mil hostia.

Katedra predkolskej a elementrnej pedagogiky a psycholgie Pedagogickej

fakulty Preovskej univerzity v Preove v spoluprci s Ministerstvom kolstva, vedy,

vskumu a portu Slovenskej republiky, Slovenskm vborom svetovej organizcie pre

predkolsk vchovu, mestom Preov a pod osobnou ztitou ministra kolstva, vedy,

vskumu a portu Slovenskej republiky pna Eugena Jurzycu organizuje 1. 12. 2011 a 2.

12. 2011 medzinrodn vedecko odborn konferenciu s nzvom Hra v predprimrnej

edukcii.

Kovou otzkou, ktor rieia vetky tty a ktor m zsadn vznam nielen pre

socilno-spoloensk, ale najm ekonomick rozvoj a spenos krajn na

medzinrodnom poli je otzka priority investci pre budcnos. Mnoh ju automaticky

spjaj s peniazmi, ich objemom vloenm na vzdelvanie a vchovu, priom ich vku

a primeranos meraj rznymi rebrkami a indiktormi. Iste je v tom kus racia, ale

dleitejm faktorom budceho spechu je jasn, obsahovo pln stratgia toho, o

chceme budcim genercim odovzdva, podloen dostatonmi teoreticko-

aplikanmi vedomosami.

Slovensk republika zastpen ttnymi intitciami na ele s vldou,

ministerstvom kolstva, vedy, vskumu a portu, vskumnmi a odbornmi kapacitami sa

u dlhodobo snaila presadi nov koncepcie a prstupy vo vetkch oblastiach

vchovno-vzdelvacieho procesu. Na tomto seku nesmierny kus prce vykonali aj

odbornci akademickej obce, vrtane uiteov kl na vetkch stupoch. Vsledkom bol

schvlen nov ttny vzdelvac program. Je poteujce, e jednm z jeho pilierov je i

ttny vzdelvac program ISCED 0 predprimrne vzdelvanie, na ktorho tvorbe,

oponentre, testovan i zavdzan do praxe sa viacer astnci tejto konferencie aktvne

podieali.

Predprimrnu edukciu aj vaka ttnemu vzdelvaciemu programu ISCED 0

treba chpa ako jednotn a neoddeliten sas celho kolskho vzdelvacieho

systmu a procesu vchovy a vzdelvania, obdobie, kedy sa na nrku poznania zanaj

vedome a cielene navlieka prv korlky budcej osobnej vedomosti. Obdobie, ktor

natoko kvalitne rozvja detsk kompetencie, e diea je potom pripraven plnohodnotne

10


nasva nov vedomosti vo forme uiva nielen v zkladnej kole, ale aj na alch

stupoch vzdelvania.

o je vak zsadne odlin od edukcie v predkolskom a kolskom veku je

forma, metodika akou sa informcie deom podvaj. Aktivizcia osobnostnch

kompetenci v obdob predkolskej edukcie mus zosta vsostne nensiln a dieau

prirodzen. Najprirodzenejou aktivitou det tohto veku je hra. Hra det je fenomn, ktor

v sebe obsahuje obrovsk edukan potencil, je to deom vlastn aktivita. Hra je

najelnej prostriedok, ktor treba pri edukcii det predkolskho veku nleite vyui.

Je nanajv dobr, e na hru ako nosn edukan prostriedok det predkolskho

veku sa sstredil i ttny vzdelvac program ISCED 0 predprimrne vzdelvanie. Hra

by mala by i centrlnym spojovacm prvkov aktivt individulnych kolskch

vzdelvacch programov a plnov vchovno-vzdelvacch innost. Dnes, po viac ako

dvoch rokoch realizcie zmerov novho ttneho vzdelvacieho programu sa daj

hodnoti prv sksenosti, je mon formulova i alie odporania, modifikcie,

korekcie.

Cieom medzinrodnej vedecko-odbornej konferencie je diskutova o pozitvach,

problmoch, podnetoch i odporaniach tkajcich sa vetkch aspektov uplatovania

edukcie prostrednctvom hier v materskch kolch. Radi by sme si pouli Vae

sksenosti s pripravenosou materskch kl na tvorbu kolskch programov s akcentom

na hru, pripravenos uiteliek realizova zmery edukcie formou hier. Pre ns

pedagogickch zamestnancov faklt je dleit aj sptn vzba praxe na kvality profilu

naich absolventov, najm o sa tka kvality vedenia hrovch aktivt. Sme radi, e mme

monos oboznmi sa s prezentciami teoretickch, vskumnch poznatkov

i praktickch sksenost naich aj zahraninch astnkov.

Medzinrodn konferenciu poctili svojou prtomnosou viacer vznamn hostia:

Ing. Eugen Jurzyca minister kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky,

JUDr. Pavel Hagyari primtor mesta Preov, Prof. RNDr. Ren Matlovi, PhD. rektor

Preovskej univerzity v Preove, Prof. PhDr. Milan Portik, PhD. prorektor Preovskej

univerzity v Preove, Doc. Ing. Jana Burgerov, PhD. dekanka Pedagogickej fakulty

Preovskej univerzity v Preove, assoc. Prof. Rumiana Tankova, PhD. dekanka

Pedagogickej fakulty Plovdivskej univerzity Paisija Chilendarskeho v Plovdive,

Bulharsk republika, Prof. nadzw. dr hab. Anna Klim-Klimaszewska zstupkya

riaditea Intittu pedagogiky, Univerzita Prrodno-Humanistick v Siedlcach, Posk

republika, Doc. PhDr. Eva melov, Ph.D. Univerzita Palackho v Olomouci,

11


Pedagogick fakulta, PaedDr. Katarna Guziov, PhD. ttny pedagogick stav,

Bratislava, Mgr. Eva Gaparov predsednka Spolonosti pre predkolsk vchovu. Na

jednan konferencie sa zastuj domci a zahranin vysokokolsk uitelia zo

Slovenska a zahraniia, inpektorky zo ttnej kolskej inpekcie, pedagogick

zamestnanci materskch kl, pracovnci pedagogicko-psychologickej poradne.

Ven astnci, mil hostia.

V de realizcie medzinrodnej vedecko odbornej konferencie bude ma kad

astnk k dispozcii zbornk prspevkov, ktor by sa mali sta jadrom rokovania

v sekcich i podnetom na tvoriv diskusie vetkch zastnench. elme si, aby

konferencia priniesla vetkm jej astnkom vea inpirci a tvorivho nepokoja do ich

alej prce.

Mria Podhjeck

Monika Miov

Editorky

12


HLAVN REFERTY

13


14


HRA DIEAA: EDUKAN PLATFORMA

PRE VYSPEL OSOBNOS

Mria Podhjeck

Abstrakt

Hra a jej dleitos v predprimrnej edukcii sa oprvnene dostala do svetla pozornosti v

zkladnch kurikulrnych dokumentoch. ttny vzdelvac program ISCED 0

predprimrne vzdelvanie hru posunul do vznamovo novej edukanej roviny.

Porozumie hrm a preukza schopnos efektvne sa orientova vo svete hier vo vzahu

ku koncepnmu rmcu kurikula v kontexte antropologickom, kultrnom, prrodovednom

a spoloenskom je zkladnou sasou hrovej kompetencie uitea. Hrov kompetencia

je chpan ako prienik vetkch kompetenci uitea. Prspevok venuje pozornos tyrom

problmovm okruhom aspekty hry, fenomn hry v edukcii dieaa, hrov

kompetencia uitea, prehad realizovanch relevatnch vsledkov z vskumov o hre s

nvrhmi na alie skmanie hrovej problematiky.

Kov slov

Hra, aspekty hry, fenomn hry, predprimrna edukcia, profil absolventa predprimrneho

vzdelania, hrov kompetencia, kompetenn profil uitea, vskum hry.

Abstract

The game and its importance in pre-primary education rightly came to attention in light of

basic curricula. State education program ISCED 0 - pre-primary education moved a

game into a new educational level with its new meaning. Understanding the games and

the ability to effectively navigate the world of games in relation to the conceptual

framework of the curriculum within the anthropological, cultural, scientific and social

context is a fundamental part of teachers playing competence which is seen as an

intersection of all teaching competencies. The paper addresses the four areas - aspects of

the game, the game phenomenon in education of the child, teachers playing competence

and the overview of the relevant research results about the game with some suggestions

for further research of these issues.

15


Key words

Game, aspects of the game, the phenomenon of the game, pre-primary education,

graduate pre-primary education profile, game competence, teacher's playing competency,

research of games.

Hra je prpravou k vnym veciam do budcnosti.

J. A. Komensk

V predkolskom obdob videl Komensk zklady celoivotnho vzdelvania

a vchovy. Hra pre deti do estich rokov bola pre Komenskho dleitm nstrojom

poznvania okolitho sveta a prpravou k vnym veciam do budcnosti. Sasn

kurikulum kra v intencich uitea nrodov. ttny vzdelvac program ISCED 0

predprimrne vzdelvanie (2008) v svojom cieovom vymedzen uril hre dleit

postavenie v edukcii dieaa a jej nsledn zaleovanie a realizovanie v edukanom

procese v prostred materskej koly.

Pojem hra je vemi asto deklarovan, frekventovan, citovan pre obdobie

predkolskho veku. V kontexte hier sa v prspevku zameriam na tyri okruhy :

Aspekty hry

Fenomn hry predprimrna edukcia, profil absolventa predprimrneho

vzdelania

Hrov kompetencia v kontexte kompetenci uitea

Vskum hry v predkolskom veku vznamn objekt vedeckho skmania

Hre diea v predkolskom veku venuje vea asu. Avak nie preto, e jej

venuje prevan as da, povaujeme hru dieaa za jednu z jeho hlavnch

innost. Podstata spova v tom, e spsobuje a zanechva pozoruhodn, hlbok

zmeny v jeho celej psychike. Pri hre diea odhauje tbu uspokoji svoje prirodzen

potreby a vyjadri seba sam vo svete symbolov, fantzi, snov a tob. Diea m prvo

na hru a zd sa, e je to dostaton dvod, aby sme ju povaovali za dleit

ukazovate podporujci vestrann, holistick rozvoj dieaa.

Hry sa odohrvaj akoby v paralelnom svete, rozvjaj intelekt, socializciu,

pohyb, emcie a tvorivos. Tvorivos stimuluje hru a hra stimuluje tvorivos.

16


Na hru sa meme pozera z viacerch aspektov pragmatickho, axiologickho,

komunikatvneho, integratvneho, pedagogicko - psychologickho, didaktickho. Na

vzjomn prepojenie aspektov a uvedomenia si postavenia dieaa a uitea v hre

poukeme cez aspekt pragmatick.

Pragmatick aspekt hry reflektuje relny, prirodzen status hier. Podobu tohto

aspektu nachdzame v tmach hier. Tmy hier zvisia od kultrnych tradci, rodinnho,

loklneho, socilneho prostredia, geografickch a klimatickch initeov. Tma je vdy

spojen s podmienkami spoloenskho ivota dieaa, ukazuje svislosti s relnym

svetom a ako tak je najvhodnejia pre nmetov (fikcionlne) hry, v ktorch sa diea u

by dospelm. (Dyner, 1976) Ekonin (1983) porovnal najastejie sa objavujce tmy

fikcionlnych hier det v predkolskom veku rozdelen do troch skupn: Do prvej patrili

tie, ktorch obsah sa spjal s kadodennm ivotom, jeho zvykmi a obyajmi, do druhej

hry odzrkadujce udsk prcu a do tretej tmy predstavujce medziudsk vzahy

a veobecn pravidl sprvania poda prijatch kultrnych a socilnych noriem.

Tma sa objavuje u v vode nmetovch (fikcionlnych) hier. A to vtedy, ke

diea navrhuje hru inm deom. Pri tchto hrch je charakteristick spojenie hrajme sa

na predavaku, na vlak, na mamiku. Tematick, nmetov i fikcionlne hry

(v odbornej literatre sa tieto termny pouvaj ako synonym) s hrami, v ktorch diea

samostatne vykazuje iniciatvu a schma hry, ktor diea napa obsahom by sa mala

s rozvojom dieaa kvalitatvne obohacova. V hre diea preber vybran lohu, istm

spsobom mus zo skutonho sveta dospelch odli svislosti, vzby, vzahy, to, o je

nevyhnutn pre rozvjanie lohy z danej hry. Samozrejme, diea si u pred zaatm hry

me uvedomi, e ofr ofruje, kuchr var, uiteka u, ale a vtedy, ke sa ocitne

v situcii uiteky, a potom bude diea musie odkry a uri vzah uiteky k deom

a ku kuchrovi, ofrovi, bude musie uri funkcie rznych ud a ich vzahov medzi

sebou. Tma, obsah, rozsah a druh loh v takejto hre s podmienen vekom dieaa,

rovou jeho intelektu, emocionlneho a socilneho rozvoja rei. Obohatenie slovnej

zsoby, nrast verblnej komunikcie s prostredm, odovzdvanie informci o svojich

tbach a pocitoch rozvja tematick rozsah hier. Tie sa stvaj oraz viac cielenmi

a plnovanmi. Rozvoj rei kreuje akciu hry. Hra rozvja bipolrnu, respektve

multipolrnu komunikciu det, o je v tomto veku nevyhnutn predpoklad edukanho

socilneho psobenia a zrove zskavania sptnej vzby.

Hra je cestou k sebapoznaniu, k objavovaniu samho seba, svojich monost,

vlastnho sprvania a uvedomenia si svojho miesta v kruhu ud z jeho najbliieho sveta.

17


Hra je pre diea darom, ktor treba intenzvne vnma a alej ho pozitvne rozvja.

Predprimrna edukcia v materskej kole je spt s hrou, prostrednctvom ktorej sa

napa koncepn obsah kurikula. Aspekty hry sa repektuj v edukanom procese vo

vzjomnej sinnosti.

Fenomn hry v predprimrnej edukcii

Matersk kola bez hry je ako mlyn bez vody. Hra a jej dleitos v predprimrnej

edukcii sa oprvnene dostala do svetla pozornosti v zkladnch kurikulrnych

dokumentoch, ktorch teoretick, vskumn, metodick tvorba a praktick aplikcia sa

zaala na zaiatku 21. storoia. ttny vzdelvac programu ISCED 0 predprimrne

vzdelvanie pod nzvom Diea a svet (2008) hru zakomponoval medzi ciele

predprimrnej edukcie a posunul ju do vznamovo novej edukanej roviny. Hru

uznva ako nosn, kov metdu, prostrednctvom ktorej chce maximlne vyui

edukan potencil det a dokzatene, kvalitne rozvja a zdokonaova ich kov

kompetencie v relatvne limitovanom asovom priestore v materskej kole.

Profil absolventa v ttnom vzdelvacom programe ISCED 0 predprimrne

vzdelvanie (VP ISCED 0) je koncipovan prostrednctvom kovch kompetenci.

Predkolsk pedagogika vnma vestrann rozvoj dieaa v jeho celej trojdimenzionlnej

integrite. Dimenziami rozvoja s vzdelvacie oblasti: perceptulno motorick,

kognitvna, socilno emocionlna. Realizan a aplikan podobu nadobdaj v

edukanom procese materskej koly, ktorho zkladnou edukanou bzou s okruhy (Ja

som, Prroda, udia, Kultra), podokruhy a vzdelvacie tandardy. Komplexnejie a

sbenejie sa vo vzdelvacch oblastiach a nsledne v obsahu tandardov odzrkaduj

matematick predstavy Gardnerova matematicko logick, priestorov inteligencia.

(poznmka autorky: Gardnerov inteligencie, naprklad muziklna hudobn,

lingvistick jazykov, reov, verblna a alie v bvalch kurikulrnych dokumentoch

pre matersk koly boli uvdzan ako vchovn zloky), jazykov, literrna, mravn,

etick, hudobn, vtvarn, prrodovedn, pracovn, telesn vchova.

Trojdimenzionlnos vchovy a vzdelvania repektujeme, uplatujeme, aplikujeme,

pozorujeme a evalvujeme takisto v hrch. Kad hra vdy inne, v rznej miere psob

na niektor zo vzdelvacch oblast. Vzjomn kombincia vzdelvacch oblast je vdy

jedinen, v priestore a ase neopakovaten.

Koncepcia edukanho programu Diea a svet, realizovan prevane

prostrednctvom hry je zameran na cielen, cieavedom a systematick rozvjanie,

18


zdokonaovanie, fixovanie elementrnych kovch kompetenci dieaa. Vymedzenie

kovch kompetenci v kurikulrnom dokumente sleduje eurpsky rozmer predkolskej

pedagogickej vedy. V procese predkolskej edukcie sa rozvjaj nasledovn kov

kompetencie: psychomotorick, osobnostn (intrapersonlne) s drazom na elementrne

zklady sebauvedomenia a elementrne zklady angaovanosti; socilne (interpersonlne)

kompetencie, komunikatvne kompetencie s drazom na kognitvne kompetencie,

elementrne zklady rieenia problmov, elementrne zklady kritickho myslenia, a

elementrne zklady tvorivho myslenia; uebn kompetencie, informan kompetencie.

(VP ISCED 0, 2008, www.minedu.sk, 2008)

Kov kompetencie s multifunkn a vzjomne sa prelnaj. rove

kovch kompetenci dieaa je rozhodujcim faktorom pre definovanie predkolskej

edukcie, jej cieov, loh a je aj kritriom merajcim jej spenos. Cieom

intitucionlnej predkolskej edukcie je edukovanm dosiahnu u dieaa tak

kvalitatvnu rove, ktor obsahuje marginlny (minimlny, hranin) rozsah kovch

kompetenci. Diea je schopn samostatne a aj s pomocou uiteov a rodiov ich

uplatova a alej rozvja. Je schopn koexistova v socilno spoloenskch

komunitch, orientova sa v ase a priestore, ma vybudovan zklady hodnotovho

systmu, na zklade emprie a aj edukciou zskanch kompetenci predvda udalosti a

nsledky prrodnch aj spoloenskch udalost a javov, aktvne a cieavedome vykonva

rzne innosti.

Na zklade nadobudnutia kovch kompetenci na elementrnej rovni m

diea neskr spene zvldnu uivo prvch ronkov zkladnej koly a kov

kompetencie maj by predpokladom spenosti kadho jedinca, edukanou

platformou pre vyspel osobnos.

Rozsah a truktra kovch kompetenci sa integrovane premietol aj do

truktry edukanch hier (Podhjeck, 2006), ktor boli sasou realizovanho

vskumu v roku 2006 2007 v rmci kurikulrneho dokumentu. Prvkrt do truktry

edukanej hry bola autorkou implementovan edukan kompetencia. (Podhjeck, 2006,

2011) V inpirujcom prostred materskej koly maj realizovan hry, hrov a in

innosti na zreteli dynamiku dieaa a repektuj jeho holistick rozvoj. Hra je nielene

najvhodnejm edukanm prostriedkom v tomto veku, ale spa aj kritrium

individualizcie, autonmie osoby, vedie diea k seberealizcii, citovej absorpcii a

socilnej interakcii. Z hadiska zskavania rozsahu a kvality kovch kompetenci je

hra nstrojom rozvjania detskej osobnosti. Vber hry ako sprostredkovatea edukcie v

19


predprimrnom vzdelvan vyplva z jej prirodzenej pozcie v ivote dieaa. Od uitea

sa oakva, e by mal pozna tmy nmetovch, kontruktvnych hier, s ktormi

prichdzaj deti do materskej koly. (Podhjeck Gmitrov, 2009) Pozna tmy a

obsanos detskch hier spontnne hranch demi mu umouje kooptova ich do

edukanch programov, plnov, projektov. Zodpovedn a kvalitn vber hier mu pome

deti efektvnejie vychovva a vzdelva a plni obsah (tandardy obsahov, vkonov)

predprimrnej edukcie. Aby kolsk vzdelvac program a plny vchovno-vzdelvacej

innosti plnili svoj zmer, mali by matersk koly vo vekej miere repektova miestne

zvyklosti a zaraova do zoznamu hier aj hry loklne, regionlne, bene hran a

spontnne vyberan demi. lohou pedagga je prpravou a vhodnm vedenm zvrazni

ich edukan rozmer. Existuje mnostvo hier. Vhodnm vberom z nich, ich

kombinciou, rozirovanm ich obsanost, gradciou, opakovanm, vedenm a

usmerovanm sa z kadej hry v najirom ponman stva edukan hra.

Zostavovanie kolskch vzdelvacch programov a plnov vchovno-

vzdelvacej innosti je nielen prprava administratvneho dokumentu, ale aj

prprava realizanch plnov, ktormi sa v tomto zmysle mysl aj prprava spektra

vberu hier, ktormi kolsk vzdelvacie programy a plny dokeme realizova, a

tak vestranne rozvja cel osobnos dieaa a poskytn mu edukan platformu

do jeho budceho ivota.

Hra, ktor je systmovo pripraven, veden a koordinovan, doke posun

obsah vykonvanej innosti do efektvnej edukanej roviny. Prostrednctvom nej sa

napa obsahov tandard a dosahuj sa elaten vsledky zakomponovan vo

vkonovom tandarde. Hra ako edukan innos je prierezov, vade prtomn

aktivita v kontexte vchovy a vzdelvania det v materskej kole. Predpokladme, e hra

je sasou kadej realizovanej innosti v rmci organizanch foriem zaradench do

dennho harmonogramu materskej koly. Hra v organizanch formch sa nachdza v

rznej miere a na rznej rovni. Implementovanie hry do organizanch foriem da

predpoklad aj vzjomn koexistenciu organizanch foriem v rovnakom ase,

tvorivom prostred s inpirujcimi hrovmi aktivitami smerujcimi k zvyovaniu

innosti realizovanej edukcie.

Edukan program Diea a svet (2008) uprednostuje interaktvne psobenie

uitea a dieaa, m kooperuje a napomha rozvoj detskej osobnosti. Ak edukan

proces m by edukanm, as uitea je v predprimrnom vzdelvan

nezastupiten! V edukanom procese je vdy obsiahnut uenie, pokia nie je

20


obsiahnut, nememe hovori o edukanom procese. (Prcha, 1997) Fenomn hry vo

vchove a vzdelvan je neodmyslitenou sasou edukanho procesu. V rmci

zdravho kultrno socilneho rozvoja m diea v priestore materskej koly pln prvo

vlastnej prezentcie, individulnej innosti, realizcie vlastnch aktivt so svojimi

rovesnkmi, pedagogickmi zamestnancami. Spolonou innosou vetkch

zastnench subjektov aktrov v prostred materskej koly dokeme hlavne

prostrednctvom hier krok po kroku bohato naplni obsahov tandard v edukanom

programe. V kontexte danho prstupu diea postupne dosiahne vynikajci stupe

predprimrnej vchovy a vzdelanosti a nsledne bude vborne pripraven na al

aktvny ivot.

Hra v edukanom procese odra plnenie loh v najirom zmysle, udva mieru a

kvalitu obohacovania citovmi a socilnymi podnetmi. Prostrednctvom hry diea zskava

schopnos sebareflexie, zlepuje svoju vytrvalos a iniciatvu. Medzi zkonitosti vberu

hier do edukanho procesu patr:

repektova zujmy, potreby a monosti dieaa,

rozvja interdisciplinrne vzahy medzi tematickmi okruhmi, vzdelvacmi

oblasami a vzdelvacmi tandardmi, prostrednctvom hier,

variabilne meni a modifikova lohy pre kad skupinu det, respektve

individulne,

pre kad diea, ktor v hrch nie s fixn, meni ich dokonca aj pre tie ist deti, ale

s odstupom asu,

integrujco chpa a prepja jednotliv edukan innosti v kadej hre v kontexte s

obsahovm tandardom,

integrujco chpa a prepja jednotliv edukan kompetencie v kadej hre s

kovmi kompetenciami.

Kad hra sa sce hr osobitne, ale v rmci edukanho programu je jednou

kockou stavebnice, je jednm lnkom celho integrujceho edukanho systmu

a prispieva k profilcii absolventa predprimrneho vzdelvania.

Hra a hrov innosti s nosnm pilierom prepojenia rznych edukanch innost/

aktivt a edukanch situci v materskej kole. Hrov charakter realizovanch aktivt je

nezastupiten. V rmci rozpracovania monch variantov aplikovania edukanch hier v

edukanom procese sa vytvra priazniv socilne, emocionlne, hrav a pracovn

ovzduie. Zodpovedn a kvalitn vber hier v rmci predkolskej edukcie predpoklad

21


efektvnejie vychovva a vzdelva, kvalitne realizova obsah (tandardy obsahov,

vkonov) predkolskej edukcie. V kontexte danho prstupu diea postupne dosiahne

vynikajci stupe predprimrnej vzdelanosti a nsledne bude vborne pripraven do

alieho aktvneho ivota.

Hrov kompetencia v kontexte kompetenci uitea

Profesionlne pochopi hru dieaa v predkolskom veku, vedie sa hra, ui sa

ako ui seba a deti hra sa, erudovane projektova hry a hrov innosti, realizova a

evalvova hru oznaujeme ako umenie, ktor sme nazvali pojmom hrov kompetencia.

Hrov kompetencia je vdy kontextualizovan. Tvor sas konkrtneho relneho

prostredia materskej koly alebo pedagogickej situcie. Schopnos efektvne sa

orientova vo svete hier, poruzumie im v kontexte antropologickom, kultrnom,

prrodovednom a spoloenskom je zkladnou sasou hrovej kompetencie. Uite m

disponova celm komplexom vedomost, zrunost, schopnost a spsobilost svisiacich

s hrovou kompetenciou. Flexibilita veobecnch vedomost, schopnost, zrunost a ich

uplatnitenos v rznych hrovch kontextoch umouje spen hrov innos.

Hrov kompetencia je vlenen do irokej palety kompetenci uitea (naprklad

kompetencie pedagogick, psychodidaktick, organizan, socilne, diagnostick,

komunikan, poradensk, bliie Podhjeck, 2011, s. 211) a tvor ich neodmysliten

sas. V nhadoch na kompetencie meme poodhali u viacerch autorov (naprklad

Balcrovej, 2010; Belsovej, 2010; Fedorka, 2010; Guziovej, 2003 2009, Ivanovej,

2005; Kasovej Kosovej, 2006; Klim-Klimaszevskej, 2010; Kominareca

Kominarecovej, 2009; Kotkovej, 2008; Miovej, 2009; Opravilovej, 2003; Petlka,

2005; Podhjeckej 2005 2011; Prchu, 1997; ukovej, 2007; . veca, 1995; V.

veca, 2002; Tureka, 2008; olnovej, 2008) v ich kompetencich alebo poiadavkch na

uitea aj skryt komponenty nami uvdzanej hrovej kompetencie (Podhjeck, 2008,

2010, 2011).

Hrov kompetenciu chpeme ako prienik vetkch kompetenci uitea.

Kompetencie predkolskho pedagga, ktorch synergickou sasou je hrov

kompetencia vykazuj vysok mieru integrity a vzjomnej nadvznosti. Pod hrovou

kompetenciou rozumieme brilantn zvldnutie komplexu innost, ktor charakterizuj

vynikajci vkon uitea v rmci predkolskej edukcie. Vychdzame zo pecifickch

poiadaviek na profesionalitu predkolskho pedagga, ktor edukan proces realizuje v

kontexte hry. Profesionlnym majstrovstvom uitea je vedie sa hra.

22


Hrov kompetencia predstavuje sbor poznatkov, schopnost, nvykov a

hodnotovch relci. Hrov kompetencia sa zaklad na znalosti a funknom

vyuvan sboru hier v kontexte prpravy absolventa predprimrnej edukcie.

Vyia hrov schopnos umouje lepie prenikn do kontextu hrovej situcie a

naopak, vyia schopnos pochopi a osvoji si obsah hry, alej ho rozvja, prei

a zhodnoti psob priaznivo na kvalitu realizcie hry a efektivitu hrovej kompetencie.

Pedagg prostrednctvom pozorovania a evalvovania hry dieaa men svoj

pohad na hru. Spoiatku ju chpe ako prirodzen, mono niekedy a jednoduch innos

det, ktor veakrt ete z neznalosti podceuje. Avak s nadobdanm pedagogickch

sksenost, spsobilost, ale hlavne po cielenom, systematickom projektovan hier do

edukanho procesu, pozorovan a vleovan sa do hry, hru zana chpa ako zloit,

vznamn, obohacujcu a zaujmav innos dieaa, prostrednctvom ktorej, alebo

vaka ktorej diea vznamne napreduje v nadobdan kovch kompetenci. Pedagg

postupne hry doke hodnoti, evalvova aj na zklade vybratch taxonmi. Vekou

vzvou ostva, aby do hodnotenia hier boli zapjan deti. Zven pozornos je potrebn

venova pozcii hry v autoevalvanom procese, realizovanom tudentom/uiteom v

materskej kole. Spoznva didaktick realitu sasnej materskej koly, monos

sledova ako sa pln v praxi obsahov lnia ttneho vzdelvacieho programu ISCED 0

predprimrne vzdelvanie, pozorova a vyhodnocova ak vznam a priestor je

venovan hre v edukcii dieaa, ako je premyslene metodicky uplatovan

v organizanch formch, do akej miery je hra koncepne vlenen do plnov vchovno-

vzdelvacej innosti a pri tvorbe kurikulrnych projektov, do akej miery v rmci

realizcie edukanho procesu je hra uplatovan ako dominatn metda a repektovan

ako didaktick kategria je vzcna pedagogick, didaktick sksenos, ktor je

prameom nepretritho rozvjania a obohacovania hrovej kompetencie pedagga.

Zvrazovanie pozcie hry v rmci rozvoja kovch kompetenci dieaa

v procese predkolskej edukcie umouje rozvoj multifunknho charakteru hrovej

kompetencie vo vzahu k pedagogickmu zamestnancovi. V rmci rozvjania

kompetenci uiteov je predpokladom rozvjanie hrovej kompetencie v svislosti s

rozvjanm kompetencie tvorby kurikulrneho hrovho projektu a s rozvjanm

kovch kompetenci det. Pre uitea cesta k vlastnctvu hrovej kompetencie je

adekvtne nron. Vedie sa hra nie je jednoduchou zleitosou. Vedie sa hra je

vek pedagogick umenie, profesionlne majstrovstvo a treba sa mu neustle ui.

V svislosti s hrovou kompetenciou je potrebn si uvedomi, e do popredia vystupuje

23


cel zloitos reflektovania vchovy a vzdelvania budceho tvorivho tvorcu naej

spolonosti.

Vskum hry v predkolskom veku vznamn objekt vedeckho skmania

Realizova vskum v oblasti hier z rozlinch aspektov na nrodnej

a medzinrodnej platforme m vek vznam. Vskum hier v tejto asti prspevku je

rieen v kontexte koncepnej prpravy kurikulrnych dokumentov na zaiatku tohto

storoia a po ich nslednom uveden do praxe v roku 2009.

Vo veobecnosti je znme, e diea predkolskho veku je hrav. Natska sa

otzka, je skutone dnen diea v priestore materskej koly hrav? Vie sa hra? Ak je

miera jeho hravosti? Ak je hrov potencil u dieaa? Ak hry s obsahom jeho hrovej

aktivity? Ak rove dosahuj hry? Ak je hrov potencil u uitea ? o doku urobi

a o robia odbornci, aby sa hravos dieaa nevytrcala ale rozvjala v priestore

materskej koly? Je ahie uiteke organizova, zabezpei, realizova krkov innos

v materskej kole alebo dkladne profesionlne zvlda a realizova koncipovan obsah

predkolskej edukcie v VP ISCED 0 v intencich hier v rmci organizanch foriem

da?

iastonou odpoveou s vsledky z realizovanch vskumov autoriek:

Podhjeck Gmitrov, Podhjeck Guziov, Podhjeck Dobiasov, alej

rozsiahlych prieskumov zadvanch tudentom v rmci tdia problematiky hry na

Preovskej univerzite v Preove, Pedagogickej fakulty.

Realizcia nami zadanej vskumnej lohy so zameranm na hru v navrhovanom

alternatvnom edukanom programe Diea a svet v kontexte kurikulrnych zmien bola

rozvrhnut do tyroch rokov bdania (2004 2008), priom prv rok (2004) bol

venovan prpravnm a pilotnm overovacm prcam. Samotn vskum sme realizovali v

rokoch 2005 2007 na Pedagogickej fakulte Preovskej univerzity v Preove

(Podhjeck), v ttnom pedagogickom stave (P) v Bratislave (Guziov), v

Metodicko-pedagogickom centre v Preove (Gmitrov). Respondentmi vskumu boli:

1. deti v materskej kole,

2. tudenti odboru Predkolsk pedagogika Preovskej univerzity v Preove Pedagogickej

fakulty, v dennej a externej forme tdia,

3. uiteky, riaditeky materskch kl, ktor absolvovali prieben vzdelvanie

v Metodicko pedagogickom centre v Preove,

24


4. uiteky a riaditeky materskch kl vybratch materskch kl na Slovensku, ktor

boli zapojen do overovania navrhnutho edukanho programu Diea a svet.

Predmetom skmania sa stali nasledovn sfry zujmu:

overovanie navrhovanho edukanho programu Diea a svet, ktor bol koncipovan

ako viacrozmern edukcia det, smerovan do tyroch tematickch okruhov

pokrvajcich vetky aspekty detskch edukanch potrieb a monost. Overovanie

alternatvneho edukanho programu sa v praxi realizovalo a skmalo s akcentom na

hry a hrov aktivity,

overovanie vyuitenosti a funknosti konkrtnych edukanch hier navrhnutch do

alternatvneho edukanho programu Diea a svet (Podhjeck, 2006),

hry det frekvencia hier v sasnej materskej kole,

kompetencie det versus kompetencie uitea,

vzdelvanie uiteliek a riaditeliek v oblasti hier.

Aby bol vskum dostatone reprezentatvny, vpovedn a pre kvalitu zistench

vsledkov tatisticky vznamn, autorky (Podhjeck, Guziov, Gmitrov) ho realizovali

na irokej kle respondentov. Do vskumnej prce sa zapojilo 576 uiteliek, ktor

hodnotili 7 888 det v 435 materskch kolch. V rmci obsahovej analzy so zameranm

na hry a hrov aktivity bolo vyhodnotench 5 319 pozorovacch hrkov.

Pozorovanm, overovanm a hodnotenm edukanho programu priamo

v materskch kolch sa dokzalo, e navrhovan alternatvny edukan program Diea a

svet (Podhjeck, 2006) transformovan do tyroch tematickch okruhov Ja som,

udia, Kultra, Prroda a realizovan prostrednctvom hier je:

dostatone flexibiln, adaptibiln, otvoren,

schopn absorbova stle nov hrov prvky, situcie, vyvja sa,

modifikovaten a individualizovaten v konkrtnych materskch kolch

a konkrtnych podmienkach s monosou kreatvnej tvorby vlastnho hrovho

integrovanho edukanho projektu,

kvalitnou bzou, na zklade ktorej s matersk koly schopn vlastnmi silami

pripravova vlastn individulne kolsk vzdelvacie programy, plny vchovno-

vzdelvacej innosti, hrovo edukan integrujce projekty.

V alej fze sme sa zamerali na zisovanie frekvencie hier aj v rmci

organizanch foriem v podmienkach materskej koly. Analyzovali sme aj podiel

jednotlivch druhov hier na hrovej innosti det ako celku. (Podhjeck Gmitrov,

25


2006) Vsledky hodnotiace innosti 2 892 det vo veku od 3 do 6 rokov boli nasledujce.

Percentulne najviac s zastpen hry nmetov 34 % a hry kontruktvne 33 %.

Didaktick hry boli v hodnoten zastpen 19 %, pohybov hry 11 %. V najmenom 3 %

zastpen s hry dramatizujce. Frekvenciu vskytu hier v podmienkach materskej koly

sme optovne bdali v roku 2009. (Podhjeck Dobiasov) To znamen u v ase

uvedenia ttneho vzdelvacieho programu ISCED 0 do relneho ivota. Vhodnos

vberu hier do edukanho programu s akcentom na ciele, ktor sme plnovali dosiahnu,

vhodnos z hadiska monost a potrieb dieaa ako aj vhodnos z hadiska ich

realizovatenosti nebol jednoduchou zleitosou. V etape prpravy a overovania

edukanho programu Diea a svet sa preto vznamn pozornos venovala prve selekcii

a odporaniam hier podporujcich edukan zmery. Sasne sa kldol draz na to, aby

hra zostala hrou, aby pre diea mala v sebe siln motivan nboj, aby sa nestala pre

diea nantenou, nechcenou aktivitou. Hry podliehali overovaniu zo strany mnohch

profesionlov, uiteliek a riaditeliek materskch kl, tudentov Pedagogickej fakulty

Preovskej univerzity, ako aj samotnej autorky. Tto etapa bola vemi vznamn aj z toho

dvodu, e VP ISCED 0 (2008) je postaven ako rmcov dokument, na zklade

ktorho si kad matersk kola vytvra svoj na mieru uit kolsk vzdelvac program

a nsledn plny vchovno-vzdelvacej innosti.

Priebenho vzdelvania v hrovch kompetencich v rmci vskumu sa zastnilo

829 uiteliek a riaditeliek materskch kl. Pre ely vskumu boli vytvoren, nsledne

overovan a vyhodnocovan pozorovacie hrky. Boli to pozorovacie hrky so zameranm

na kov kompetencie det: KM37/1/6 (Guziov Podhjeck, 2006/2007), KM37/2/6

(Podhjeck Guziov, 2005/2006), pozorovac hrok na diagnostikovanie dieaa v

nmetovej hre GP27/1/6. (Podhjeck Gmitrov, 2006, 2009) Vsledky vskumu boli

publikovan v monografii (Podhjeck, 2006, 2007, 2008, 2011) na strnkach odbornch

asopisov, v domcich i zahraninch vedeckch zbornkoch (2006, 2007, 2008, 2009,

2010), prezentovan na medzinrodnch a domcich vedeckch konferencich, v

Prruke na tvorbu kolskch vzdelvacch programov pre matersk koly (2008) v

Metodike na tvorbu kolskch vzdelvacch programov pre matersk koly (2009) i v

Metodike predprimrneho vzdelvania (2011).

Vsledky analz realizovanho vskumu v kontexte hier z prostredia materskej

koly poukazuj na to, e:

26


schopnos vedie sa hra, profesionlne pochopi a rozumie hre nie je pre

tudenta/uitea a tak jednoduch edukan innos, ako by sa na prv pohad

zdalo,

schopnos vedie sa hra patr k zkladnm kompetencim tudenta/uitea, je

sasou zkladnej vbavy kadho predkolskho pedagga,

projektovanie a kreatvne vyuvanie hier v dennodennej pedagogickej prci je vemi

nron, zodpovedn pedagogick innos, ktor si vyaduje serizny teoreticko-

metodick zklad. Kvalitn edukan vsledky sa dosiahnu iba pri prepojen terie a

praxe, pri ich vzjomnej pirlovej interakcii,

prevlda nzka didaktick prprava na proces a hodnotenie hry,

evalvovaniu det v hrch sa treba ui,

je iaduce rozvja a hlavne obohacova obsah hier zo strany tudenta/uitea,

uiteky viac propaguj na webovch strnkach a v priestore materskch kl

krkov innos ako hry (Podhjeck Gmitrov, 2009),

kompetencie dieaa sa rozvjaj a zskavaj v hre ovea efektvnejie. (Podhjeck

Guziov, 2009).

Z analzy nami realizovanho prieskumu vyplva, e uite by mal v priebehu hry:

vytvra deom dostaton priestor a as na hru,

poskytn deom v asov priestor pre rozvjanie hier a hrovch aktivt hlavne v

nmetovch, rolovch, reisrskych hrch,

umoova v hre deom pokraova,

pozorovanm innost a prejavov det v hrch diagnostikova aktulnu znu rozvoja

kadho dieaa,

pripravova hry a hrov aktivity pre znu alieho vvoja dieaa,

rozvja hrov tvorivos prostrednctvom stimulujceho prostredia, v ktorom diea

nachdza podnety pre alie hry,

vna nov tmy, nmety, lohy do hier det,

rozvja obsah, obsanos hier,

podnecova holistick rozvoj dieaa v hre. (Podhjeck Gmitrov, 2009)

Prv sksenosti z aplikcie ttneho vzdelvacieho programu ISCED 0, ktor

zvraznil pozciu hry, vo veobecnosti poukazuj na vysok podiel verblnej akceptcie

princpov vyuitia hier, nie je vak zatia dostaton a tatisticky vznamn objem

poznatkov o tom:

27


do akej miery je hra efektvne aplikovan do edukanho procesu a ak efekty

prina v svislosti s rozvjanm kovch kompetenci dieaa,

ako hra v rmci cieavedomej a systematickej predkolskej edukcie rozvja

kompetencie det versus kompetencie uitea. (Podhjeck Dobiasov, 2009)

V kontinulnej nslednosti skmanej hrovej problematiky po zaveden VP

ISCED 0 uvdzame alie vskumn etrenia a zistenia (Dobiasov Podhjeck, tdia

uverejnen v tomto zbornku) zameran na postavenie a vyuvanie hry v edukanom

procese materskej koly poda zujmu a vberu det, hry cielene zaraovan a vyuvan

uitekami v organizanom usporiadan dennch innost v materskej kole. Sasne

skmame hrov kompetencie uiteky v hrch. Robi zvery dopadu hier na cel

rozvjajci edukan komplex v materskej kole po dvoch rokoch reformnch zmien je

ete predasn.

Realizcia, skmanie, vyhodnocovanie hry si vyaduje od vskumnka,

pedagogickho zamestnanca v materskej kole zvlda vetky atribty hrovej

kompetencie, aby bol adekvtne vyzbrojen na tto neahk a nron bdatesk

innos.

alie vskumn bdanie me by zameran na relevantn otzky tkajce sa

hier a hrovej kompetencie vo vzahu k dieau, tudentovi/uiteke, odbornkom

zaoberajcim sa danou problematikou v nasledovnch problmovch ukazovateoch:

vplyv internho a externho faktora na rozvoj hry v edukanom prostred,

obsahov analzu ttneho vzdelvacieho programu ISCED 0 predprimrne

vzdelvanie v kontexte plnenia ciea podpori vzah dieaa k poznvaniu a

ueniu hrou,

analzu implementcie hry do edukanho procesu,

analzu kurikulrnych projektov z pohadu vleovania hier do ich kontextu,

skmanie efektu hier na rozvjanie kovch kompetenci dieaa,

skmanie dopadu hier a hrovch aktivt na osobnostn rozvoj det so pecilnymi

vchovno-vzdelvacmi potrebami,

skmanie prva dieaa na hru v pedagogickom procese,

skmanie diagnostikovania det prostrednctvom hry,

preskmanie a zhodnotenie obsanosti hier audit hry,

skmanie procesnch krokov k vytvraniu sptnej vzby na uenie sa hrou,

28


analzu vslednho efektu vyplvajceho z ISCED 0 ako vchodiskovho vstupu pre

ISCED 1,

audit, analzu hrovej kompetencie pedagogickho zamestnanca,

vzdelanostn strnku tudentov/uiteov v oblasti hrovch kompetenci,

skmanie hier v medzinrodnom kontexte,

konfrontciu implementcie hier do edukanho procesu v jednotlivch krajinch.

Zver

Kurikulrny dokument Diea a svet je obraznm vyjadrenm dynamickej tby

dieaa po neustlom poznvan okolitho sveta. Diea v predkolskom veku m

poznva svet predovetkm prostrednctvom hier. Umonime mu nestrati detstvo

a vrme hry do materskej koly! Renesancia hry v priestore materskej koly ostva

stle aktulnou. Obohacujme si svoj pedagogick rozhad v kontexte hry o nov

rozmery, a tak zhmotnme predstavu Komenskho ui v kole hrou.

Prajem Vm vetkm, ktor ste sa rozhodli ui deti prostrednctvom hry

a kvalitne ich pripravi do alch ivotnch etp tvoriv nepokoj pri hadan

monch spsobov inovovania a zefektvnenia pedagogickej, didaktickej,

manarskej prce v materskej kole. Spolone si elajme, aby matersk koly boli

neustlou pestrofarebnou lkou hier.

Literatra

BALCROV, B. 2010. Integratvna hudobn vchova v predprimrnej a primrnej

edukcii. Integrativ music education in pre-primary and primary education. Preovsk

univerzita v Preove, Pedagogick fakulta, 2010. ISBN 978-80-555-0286-1.

BELSOV, . 2010. Elementrna gramotnos zkladn kompetencia iaka. In

epikov, I., ed.: Klov kompetence jako zpsob mylen o vzdlvn v preprimrn a

primrn edukaci. esko-slovensk pedagogick a psychologick studie. st nad Labem:

PF UJEP v sti nad Labem, PU PF v Preove, PF UMB v Banskej Bystrici, 2010. ISBN

978-80-7414-220-8.

BERNTOV, R. VRBOV ROHAOV, L. 2011. Vyuvanie potaovej

techniky vo vyuovacm procese primrnej koly. In Acta Paedagogicae, annus 7.

Preov: Pedagogick fakulta, Preovsk univerzita v Preove, 2011, s. 20 28. ISBN 978-

80-555-0376-9.

29


APKOV, D. 1992. Uite uiteov. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo,

1992. ISBN 80-08-01201-3.

DEREVJANKOV, A. 2011. Metodika hudobnej vchovy v predprimrnej edukcii.

Preov: Preovsk hudobn spolok Szvuk, 2011. ISBN 978-80-89188-32-1.

DYNER, W. 1976. Nmetov hry det v rodine a v materskej kole. Bratislava: SPN,

1976.

EKONIN, D. B. 1983. Psycholgia hry. Bratislava: SPN, 1983.

FEDORKO, V. 2010. Kompetencie tvorivho uitea etickej vchovy v primrnej kole.

In epikov, I., ed.: Klov kompetence jako zpsob mylen o vzdlvn v preprimrn

a primrn edukaci. esko-slovensk pedagogick a psychologick studie. st nad

Labem: PF UJEP v sti nad Labem, PU PF v Preove, PF UMB v Banskej Bystrici,

2010. ISBN 978-80-7414-220-8.

FINK, E. 1993. Hra jako symbol svta. Praha: esk spisovatel, edice Orientace, 1993.

ISBN 80-202-0410-5.

GUZIOV, K. 2003. Kompetencie dieaa na zver predkolskho obdobia. In

Predkolsk vchova. ISSN 0032-7220, 2002/03, ro. 57, . 4.

GUZIOV, K PODHJECK, M. 2006. Pozorovac hrok pre vekov skupinu 2 a 4

ronch det. In Predkolsk vchova. ISSN 0032-7220, 2006/2007, ro. 61, . 3.

GUZIOV, K. PODHJECK, M. 2009. Obsahov analza kompetenci dieaa

inpircia pre efektvnejiu prcu uitea a predprimrnej edukcie. In Prprava uiteov

v procese kolskch reforiem. Preov: Preovsk univerzita v Preove. PF, 2009. ISBN

978-80-555-0014-0.

HAJDKOV, V. a kol. 2009. Metodika na tvorbu kolskch vzdelvacch programov

pre matersk koly. Bratislava: Metodicko-pedagogick centrum, 2009. ISBN 978-80-

8052-341-1.

IVANOVA, G. 2005. Igrata kato otraenije na aktualnija detskij opit. Plovdiv: b. v.,

2005. ISBN 954-317-052 SSN 1313-7581.

JAGIEO, E. 2010. Mae dziecko i jego twrcze dyspozycie. In Paedagogica at

utilitatem disciplina. PL ISSN 1895-6459. Siedlce: Akademia Podlaska w Siedlcach

Institut Pedagogiki, 6/2010.

KASOV, B. KOSOV, B. a kol. 2006. Profesijn rozvoj uitea. Preov: Rokus,

2006. ISBN 80-8055-702-0.

KLIM-KLIMASZEWSKA, A. 2010. Pedagogika przedszkolna. Warszawa: Institut

Wydawniczy Erica, 2010. ISBN 978-83-89700-23-0.

30


KOMENSK, J. A. 1991. Informatrium koly materskej. Bratislava: SPN, 1991. ISBN

80-08-01568-3.

KOMINAREC, I. KOMINARECOV, E. 2009. Multikulturalita a komunikcia. 1.

vydanie. Preov: Preovsk univerzita v Preove, 2009. ISBN 978-80-555-0061-4.

KOLEKTV AUTOROV. 2011. Metodika predprimrneho vzdelvania. Partiznske:

Expresprint, s.r.o., 2011. ISBN 978-80-968777-3-7.

KOTKOV, S. 2008. Dt a matesk kola. Praha: Grada Publishing, 2008. ISBN

978-80-247-1568-1.

LIPNICK, M. 2006/2007. Pedagogick diagnostika vvinu dieaa predkolskho

veku. In Predkolsk vchova. ISSN 0032-7220, 2006/2007, ro. 61, . 2, s. 15-

19.

MIOV, M. 2009. Prprava uiteov na prcu s demi predkolskho veku. In Za

kvalitou vzdlvn uitel primrn a preprimrn pedagogiky. Olomouc: Votobia, 2009.

ISBN 978-80-7220-315-4.

OPRAVILOV, E. GEBHARTOV, V. 2003. Rok v matesk kole. Praha: Portl,

2003. ISBN 80-7178-847-3.

PETLK, E. a kol. 2005. Kapitoly zo sasnej didaktiky. Bratislava: Iris, 2005. ISBN 80-

89018-89-0.

PODHJECK, M. a kol. 2006. Edukanmi hrami poznvame svet. 1. vydanie. Preov:

Preovsk univerzita v Preove, Pedagogick fakulta, 2006. ISBN 80-8068-514-2.

PODHJECK, M. 2008. Edukanmi hrami poznvame svet. 3. rozren,

prepracovan a aktualizovan vydanie. Preov: Preovsk univerzita v Preove,

Pedagogick fakulta, 2008. ISBN 978-80-8068-797-7.

PODHJECK, M. 2011. Edukanmi hrami poznvame svet. 4. rozren,

prepracovan a aktualizovan vydanie. Preov: Preovsk univerzita v Preove,


PODHJECK, M. GMITROV, V. 2009. Uite a diea reflexia relevantnch

zisten o hre. In Prprava uiteov v procese kolskch reforiem. Preov: Preovsk

univerzita v Preove, Pedagogick fakulta, 2009. s. 149 158, ISBN 978-80-555-0024-9.

PODHJECK, M. GMITROV, V. 2010/2011. Hra v priestore materskej koly. In

Predkolsk vchova. ISSN 0032-7220, 2010/2011, ro. 65, . 1, s. 7-10.

PODHJECK, M. 2010/2011. Hrov kompetencia v kontexte kompetenci uitea. In:

Predkolsk vchova. ISSN 0032-7220, 2010/2011, ro. 65, . 6, s. 1 - 9.

31


PODHJECK, M. DOBIASOV, M. 2009. Hra v kurikule materskej koly. In

Prprava uiteov v procese kolskch reforiem. Preov: Preovsk univerzita v Preove,


PODHJECK, M. GERKA, V. 2010. Socilny aspekt vchovno-vzdelvacch

vplyvov rodiov na diea. In Socilna prca v kontexte aktulnych problmov sasnej

spolonosti. Preov: Preovsk univerzita v Preove, PBF 2010. ISBN 978-80-555-0285-

4.

PODHJECK, M. GUZIOV, K. 2005. Pozorovac hrok pre vekov skupinu 5 a 6

ronch det. In Predkolsk vchova. ISSN 0032-7220, 2005/2006, ro. 60, . 5.

PORTIK, M. 2002. Reflexie zanajcich uiteov na rove praktickej prpravy poas

tdia. In Spoluprca univerzity a koly. Bansk Bystrica: Pedagogick fakulta UMB,

2002. ISBN 80-8055-6.

PRCHA, J. 1997. Modern pedagogika. Praha: Portl, 1997. ISBN 80-7178-170-3.

EBEOV, I. 2008. Vybran kapitoly z pracovno-technickch zujmovch innost.

Preov: Pedagogick fakulta PU, 2008. ISBN 978-80-8068-901-8.

SCHILLER, P. 2004. Hry pro rozvoj dtskho mozku. Praha: Portl, 2004. ISBN 80-

7178-905-5

UKOV, V. 2007. Profesijn kompetencie uitea. In Dark, M. Ferencov, J.

ukov, V. ed.: Uebn kompetencie iakov v kontexte kolskej edukcie. Preov:

FHPV PU v Preove, 2007. ISBN 978-80-8068-704-5.

VEC, . 1995. Zkladn pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava: Iris, 1995.

ISBN 80-88778-15-8.

VEC, V. 2002. Cesty k uitelsk profesi: Utven a rozvjen pedagogickch

dovednost. Brno: Paido, 2002. ISBN 80-7315-035-2.

TUREK, I. 2008. Didaktika. Bratislava, Iura Edition, 2008. ISBN 978-80-8078-198-9.

VYGOTSKIJ, L. S. 2004. Psychologie mylen a ei. Praha: Portl, 2004. ISBN 80-

7178-943-7.

OLNOV, J. ONDEROV, V. 2008. Vyhorenie uiteov vzdelvajcich iakov s

ADHD In pecifick poruchy uenia a sprvania v kontexte inkluzvnej edukcie.

[elektronick zdroj] Preov: Pedagogick fakulta, PU, Katedra pecilnej pedagogiky,

2008. ISBN 978-80-8068-801-1.

32


Kontaktn daje

Mria Podhjeck, doc., PhDr., CSc.

Preovsk univerzita v Preove

Pedagogick fakulta

Katedra predkolskej a elementrnej pedagogiky a psycholgie

Ul. 17. novembra 15

081 16 Preov

E - mail: [email protected]

Slovensk republika

33


VVOJ POJET HRY A KURIKULUM MATESK KOLY

Eva melov Karel Rdl

Abstrakt

V prbhu 20. stolet byla hra podrobena teoretickmu vdeckmu zkoumn z hlediska

biologickho, sociologickho, ekonomickho, psychologickho a pedagogickho. Hra

jako nejpirozenj aktivita dtte pedkolnho vku je neustle vznamnm objektem

vdeckho zkoumn. Poznatky vdy pedstavuj vchodisko pro tvorbu kurikulrnch

dokument. Pspvek pin pohled na pojet hry v kontextu promn kurikula esk

matesk koly. V prvn sti pspvku jsou uvedeny nzory a poznatky

nejvznamnjch pedstavitel v oblasti pojet hry. V druh sti jsou prezentovny

vsledky analzy zamen na hru a jej msto ve vybranch kurikulrnch dokumentech

matesk koly v obdob 1960 2004.

Kov slov

Hra, spontnn hry, zen hry, dt pedkolnho vku, matesk kola, kurikulum,

vzdlvac program, osnovy, uitelka matesk koly.

Abstract

During the 20th century a game was subjected to the theoretical scientific research as

regards biological, sociological, economic, psychological and pedagogical perspectives.

The game as the most natural activity of a preschool child is still a significant subject of

researching. Scientific findings represent a starting point for creating the school curricula.

The paper gives a view on a game conception in context of changing curricula of the

Czech nursery school. The first part concentrates on the most significant representatives

opinions and findings in the area of a game conception. The second part presents results

of the analysis focused on a game and its place in particular curricular documents of

nursery school in the period 1960 2004.

Key words

Game, spontaneous games, controlled games, preschool child, nursery school,

curriculum, educational program, syllabus, nursery school teacher.

34


1. vodem

Ve spojen se slovy matesk kola se nm vybav tda hrajcch si dt, nebo hru

v pedkolnm vku dnes ji zcela pirozen chpeme jako neoddlitelnou soust ivota

dtte. Ve druh polovin 19. stolet pod vlivem evolun teorie byly formulovny prvn

teorie hry, kter se poj se jmny nap. H. Spencer, G. S. Hall, K. Groos,

V prbhu 20. stolet byla hra podrobena teoretickmu vdeckmu zkoumn

z hlediska biologickho, sociologickho, ekonomickho, psychologickho a

pedagogickho. Ukzalo se, e pedstavuje velmi zajmav fenomnem, vzan na

kadho lovka jinak, co je dvod, pro nelze pomlet na njak objektivn

pohled na hru, kter by uspokojil kadho jedince. Napklad fenomenologicky

orientovan filozof E. Fink zaadil hru mezi tzv. existencily lovka, podobn jako jsou

lska, boj, smrt nebo prci. (Fink, E. 1993) Dodnes existuje mnoho rznch chpn hry,

piem kad pojet je omezeno zkost pohledu jednotlivch vdnch discipln.

Nzory nkolika myslitel vznamn ovlivnily chpn hry, a to nejenom jako

dleitho kulturnho a spoleenskho fenomnu, ale jako hlavn a nejpirozenj innost

dt do esti let vku.

2. Z mylenkovch dlen nejvznamnjch pedstavitel v oblasti pojet hry a

hran u lid

Hra je vedle uspokojovn biologickch poteb dtte jeho zejm stejn pirozen

dleitou innost, kterou se sna uplatovat kad den. Vvojov psychologie postupn

odhalila urit zkonitosti a pravidla, kter souvis s hranm dt v rznch vkovch

skupinch. Pro obdob do cca esti let dtte vykazuje jeho hran urit odlinosti od her

v nsledujcm vkovm obdob, kter je ji ze zkona spojeno s povinnou koln

dochzkou. U her pedkolnch dt meme pozorovat zejmna men samostatnost

dtte, jeho vy zvislost na dosplch (dohled rodi a jejich zapojovn do hry), ni

touhu po spchu ve he za kadou cenu na kor jinho dtte apod.

Rakousk myslitel L. Wittgenstein (1889-1951) proslul jako teoretik a propagtor

tzv. jazykovch her, jejich smyslem bylo nejen pobavit, ale hlavn rozvjet logick a

kauzln mylen lid, kter chpal jako jistou formu hry, pomoc kter lze rozvjet u dt

sloitj mylenkov operace, protoe nae racionln mylen je zce vzno na e a

strukturu pojm.

35


Nizozemsk myslitel a spisovatel J. Huizinga (1872-1945) vydal v roce 1938

knihu Homo ludens (lovk hrav), ve kter se pokusil charakterizovat hru. (Huizinga,

J. 1938)

Jeho nzory na hru lze shrnout do nsledujcch esti vrok:

1. Hra je svobodnm jednnm, je-li inna na rozkaz, pestv bt hrou.

2. Hra stoj mimo kadodenn obyejn ivot, hra umouje vystoupit ze ivota do

jin sfry s vlastnmi pravidly.

3. Hra neslou bezprostednmu uspokojovn poteb a dost (Huizinga mn jen

hmotn nebo materiln poteby).

4. Hra je uzaven a omezena v ase a prostoru.

5. Hra m vlastn specifick pravidla a d.

6. Hra v sob skrv napt, pitalivost a okouzlen.

Francouzsk spisovatel a myslitel R. Caillois (1913-1978) ve sv knize Hry a

lid (Caillois, R. 1998) se v klasifikaci her jen nepatrn li od Huizingova pojet, ke

ktermu pidv snad jen nejistotu vystn hry. Jeho vchodiskem pro lenn her je

to, co v konkrtn he pevld (sout, nhoda, chovn jako, zvra apod.). Podle tchto

znak potom definuje hru pomoc nsledujcch esti znak:

1. Svoboda, ke he neme bt nikdo nucen, jde o pitalivou zbavu.

2. Vylennost, mnno je z kadodennho ivota, ale s pedem danmi mezemi.

3. Nejistota, nev se, co z toho bude.

4. Neproduktivnost, hrou nen nic vytveno ve smyslu hodnot nebo majetku.

5. dovost, vdy existuj vnitn pravidla hry,

6. Fikanost, hra tvo iluzi k bnmu svtu a ivotnm situacm.

Kolik maginosti v sob potom obsahuje vrok dtte u nehraju, co umouje

zanat hru vdy znovu a znovu. Clem hry je v tomto smyslu hra sama. Pozorovn hry

malho dtte se tak stv dleitou diagnostickou metodou.

Podle ve uvedench pevldajcch vlastnost len teoretik Caillois hry do ty

kategori:

a) Agn jde o soupeen s ostatnmi s clem zvtzit jen vlastnmi silami. Pkladem

hry je skkn pes kldu, kalue, prolzn tunelu z obru nebo petahovn

lanem.

36


b) Alea jde o odevzdn vlastn vle do rukou osudu, vlastn aktivita m pramal

vliv na nhodu. Nap.: obrzkov love nezlob se nebo hdn emesel i film.

c) Mimikry (mimesis) ve he na sebe bereme jinou (ciz) podobu. Hra na innosti

(doktor, prodava, oprav, maminka, ddeek).

d) Linx (vertigo) chu po zvrati, touha uniknout na chvli bnosti ivota, jde o

vzruen potlaenm bnch vjem. Nap. ikovnost nesen pedmt na lavice,

e nebo elipse i pekonvn prolzaek nebo opi drhy na zahrad, houpaky

nebo koloto.

Agn a mimikry jsou hry na bzi racionln, alea a ilinx jsou hry na bzi intuice.

Hru meme tak nazrat podle dvou polarit pojm paidia, a ludus.

Paidia je typ hry, ve kter se uvoluj sly svobodnho tvoen, intuic, radosti z volnosti,

improvizace a zbavy.

Ludus je typ her, ve kterch jde o dobrovoln pekonvn pekek (pravidla).

V evropskm kulturnm vvoji m typ her ludus kultivan funkci, protoe

pomohl odstranit jistou mru nespoutan energie (vesel), na kterm jsou postaveny hry

typu paidia(skryt nebo oteven ncvik situace pro skuten ivot).

V souasn dob je dvna pednost Cailloisovu tdn her, ovem praxi se

uplatuj rzn pirozen kombinace her: agn alea (nhoda hozench bod kostkou

ur poet dep nebo jinch cvik, i sloen ve z uritho potu kostek apod.), ilinx

mimesis (hry s neptomnost pravidel, dky emu lze doshnout jistho stupn vzruchu

(adrenalinu, zvrat). Ostatn kombinace jsou nepirozen, ale mon.

Srovnme-li si RVP pro pedkoln vzdlvn, lze konstatovat, e kad

Cailloisova hern kategorie v sob obsahuje vech pt oblast pedkolnho vzdlvn

(Dt a jeho tlo, Dt a jeho psychika, Dt a ten druh, Dt a spolenost, Dt a svt).

V pedkoln vchov pevauj hry typu mimikry (npodoba) a ilinx (opojen). I

ilinxov hry by ale mly podlhat alespo minimln kontrole a zen ze strany

dosplch.

Pro mal dt je prbh hry asto dleitj ne celkov vsledek hry. Proto

otu po opakovn, i kdy je ve vsledku nespn. Pokud neodstranme promtn

naich pedstav do hry dt, nikdy smysl tohoto opakovn u dt nepochopme. Lze ale

velmi dobe pomoc her zjiovat, jak se dt stav k vtzstv a prohe. Dnes ji miz

pedstava jet z konce 19. stolet, e hra je pedagogicky cenn aktivita, kter dt

pipravuje na jeho budouc roli dosplho a povoln. Hra m vedle tohoto psn

37


didaktickho rozmru i rozmr ryze proitkov zbavn, kter nesmuje k budouc roli

dtte.

3. Hra v pojet pedkolnho kurikula

3. 1 Vchodiska obsahov analzy pedkolnho kurikula (1984)

Rmcov vzdlvac program pro PV (2004) (dle RVP PV)

Hlavnmi ukazateli analzy kurikulrnch V nsledujc sti pedkldme

vsledky obsahov analzy pedkolnho kurikula v rmci stanovench etap, a to s clem

zachytit vvoj pojet hry v pedkolnm kurikulu za poslednch padest let (1960 2005),

a to v kontextu pedagogicko-psychologickch poadavk a doporuen.

Analza sledovala, do jak mry respektuje pedkoln kurikulum poadavky

kladen na hru jako zkladn innost dtte pedkolnho vku, zda jsou nastaveny

potebn podmnky pro vyvenost spontnnch a zench aktivit, a jak se poadavky

odrazily v prci M.

Vbrov soubor tvo pedkoln kurikulrn dokumenty:

1. Osnovy vchovn prce pro M (1960).

2. Program vchovn prce pro jesle a M (dokument jsou nsledujc oblasti:

1. Uspodn dne v matesk kole.

2. Hra a uen v pedkolnm vku z hlediska spontnnch a zench aktivit.

3. Povinnosti uitelky M souvisejc s zenm hrovch innost a vzdlvacch aktivit.

Zskan poznatky jsou doplovny o nzory samotnch uitelek M.

Teoretick vymezen hlavnch ukazatel analzy

Uspodn dne v M, v nm se smyslupln stdaj rzn aktivity a innosti,

vznamn ovlivuje tlesn, psychick i sociln vvoj dtte, s m pmo souvis

uspokojovn jeho zkladnch poteb a zajiovn nezbytnch podmnek pro rozvoj

z hlediska vvojovho i aktulnho.

Hra a uen pat k zkladnm prostedkm edukanho procesu v podmnkch

M. Vznam hry pro dt je spatovn nejenom v radostnm proitku, kter hra dtti

pin, ale i v mnostv podnt, v monosti experimentace, v objevovn novho,

uplatovn tvoivosti a dtsk fantazie, uen se novmu atd., to ve pozitivn ovlivuje

vvoj dtsk osobnosti. Vyuit spontnn hry v pravm slova smyslu spov v monosti

dt dtem volnost vbru hry, do hry nsiln nezasahovat. Spontnn hra vychz z vnitn

38


motivace dtte. zen hra je motivovan z vnjku, a to uitelkou za vyuit vhodnch

edukanch prostedk. M-li hra vychzet z poteb a zjm dtte, je ze strany uitelky

nezbytn promylenost a dobr pprava podmnek. Jedn se o kol velmi nron, kter

vyaduje od uitelky disponovat nezbytnmi profesnmi kompetencemi.

Uen v pedkolnm vku pedstavuje dal vznamn edukan prostedek.

Stejn jako u hry je rozliovno uen spontnn i zen. Do roku 1990 dvaly osnovy a

vchovn programy uen pmo do souvislosti se zamstnnm, kter pedstavovalo

organizovanou a plnovitou innost vzdlvac prce. Souasn kurikulum uvd

v souvislosti s uenm pedevm hru, situan a proitkov uen.

3. 2 Pedkoln kurikulum analza dokumentu

V roce 1948 byl vydan Pracovn program pro matesk koly, kter ml vnst

do prce mateskch kol usmrnn a systematinost vchovn prce. Pracovn program

poslil zejmna kolektivn zen innosti. kolem uitelek bylo pedagogickou innost

vce plnovat a organizovat. Dochzelo tak k necitlivmu opomjen individulnho

pstupu k dtti, v nedostaten me byly respektovny jeho zjmy a poteby.

Ji za pt let dolo k ovovn Prozatimnch osnov pro matesk koly (1953).

Osnovy pedstavovaly prvn zvaznou normu pro prci vech eskoslovenskch

mateskch kol. Byl stanoven rozsah poznatk, dovednost a nvyk, rozpracovanch

pro dv vkov skupiny. Dolo k poslen didaktick funkce pedkoln vchovy. Tit

pedagogick prce bylo peneseno do povinnch zamstnn, co postupn vedlo

k nedocenn vznamu hry.

Jednm z nedostatk, kter se projevil v prci na matesk kole po vydn

prozatimnch osnov, je, e vyuovn zaalo zatlaovat do pozad ostatn vchovn

prostedky, formy prce a hlavn dtskou hru. Uitelky ve snaze, aby splnily koly osnov,

prodluuj zamstnn a asto pekrauj i jejich poet stanoven osnovami. Na nkterch

kolch se konaj dokonce ti zamstnn denn. I kdy pikldme vyuovn na

matesk kole velk vznam, nesmme je peceovat a dopoutt, aby naruovalo denn

rozvrh. Nesmme tak zapomnat, e zkladn innost dtte pedkolnho vku je hra a e

matesk kola nesm o ni dti ochuzovat. Krom toho zamstnn jsou-li pli dlouh,

nemohou plnit svj el. (Preiningerov 1954, s. 225)

V pedkoln vchov prochzelo kurikulum astmi pravami. V roce 1955 byly

vydan Osnovy pro M, ji za ti roky dolo k ovovn Pokusnch osnov pro M.

39


Zamen prce M bylo vrazn orientovan na sovtskou pedagogiku, co se odrelo

nejenom v pedagogick prci, ale i v nzorech samotnch uitelek.

Buroazn pedagogika stle doporuuje pozorovat dti, studovat jejich projevy,

ale nezasahovat, ponechvat dti samostatnmu vvoji. Uitelka m mt dobr

psychologick vzdln, aby mohla utvet dobr podmnky pro individuln vvoj

kadho dtte. Buroazn pedagogika povauje hru za univerzln prostedek vchovy

dt pedkolnho vku. Komise vak uznala, e krom hry nastupuje i uen a prce

(Pedkoln vchova Bartukov, prosinec ronk XII 1958, . 10., s. 425)

3. 2. 1 Osnovy vchovn prce pro M (1960)

V roce 1960 zanaj matesk koly pracovat podle Osnov vchovn prce pro

M. Zkladnmi vchovnmi prostedky byly hra, uen, prce, slavnosti, zbavy a

uspodn dne.

Povinnost uitelky bylo hry dit, vytvet pro hru vhodn prosted, podporovat

ptelsk vztahy mezi dtmi, psobit na obsah hry a pomhat dtem pi dosahovn cle.

Pi zen her mla uitelka vychzet z pouky A. S. Makarenka, e pi he je

teba nechat dtem svobodu jednn jen po dobu, kdy hra probh sprvn. (M.

Bartukov, 1957)

Pokud uitelka respektovala ve uveden poadavky a zasahovala do obsahu hry,

ztrcela hra svoji spontnnost a dobrovolnost. Pstup ke he jako k clen innosti se

odrazil v nedocenn osobnho vznamu hry v oblasti intelektulnho i citovho vvoje

dtte.

Pro poteby analzy jsou innosti v rmci Uspodn dne v M rozdlen do t

skupin, a to:

1. na innosti souvisejc s hygienou, stravou a odpoinkem,

2. na innosti spontnn podle volby dt,

3. na innosti zen a didakticky zamen.

40


Tab. . 1 Uspodn dne v M (1960)

Uspodn dne v M s celodenn p

Hry a innosti podle vlastn volby dt do 9,00 hod.

Rann cvien 9,00 hod.

Zamstnn 9,10 hod.

Umvn a pesndvka 9,30 hod.

Oblkn a pobyt venku 10,00 hod.

Obd 12,15 hod.

Spnek 13,00 hod.

Zamstnn pouze pro st. dti 15,00

Hry a innosti podle vlastn volby dt 15,00 hod.

Umvn a svaina 15,30 hod.

Hry do rozchodu dt 16,00 hod.

Pozn. Uveden doba zna vdy zatek innosti i ppravou na ni. Bartukov 1957, s. 87

Tab. . 2

Aktivity a innosti v prbhu dne v M %

Spontnn hry a innosti 38

zen hry a innosti 23

Hygiena, strava, spnek 39

Graf . 1

0 10 20 30 40

Spontnn hry a

innosti

Spolen hry a

innosti

Hygiena, strava,

spnek

Rozvren dne v M

ada1

Koment

Strukturace innost a aktivit dle osnov ukazuje na jejich vyvenost. Vyvstv

otzka, jak je mon, e uitelky hovo od potku zavdn jednotnho, zvaznho

kurikula o peorganizovanosti a nedostatku asu pro hru?

Problm lze spatovat v rozporuplnch povinnostech uitelky, kter z osnov

vyplvaj. Uitelka mla do her zasahovat zpravidla nepmo nap. vasnou radou,

vysvtlenm, ast na he, obohacovnm dojm, vyuitm umleck literatury. Jej

povinnost byla i pomoc dtem pi dosahovn cle pi hrch, co lze vnmat jako

rozpor s teoretickm pojetm hrov innosti, nebo hra nem mt charakter vslednho

konn ve smyslu pedem stanovenho cle. Tak poadavek, aby hlavn loha ve he

dtte patila uitelce, uitelku stav do pozice hlavnho inicitora hry. To ve vyadovalo

zsah uitelky do hrovch innost bez ohledu na charakter a vznam hry.

41


Do asu stanovenho pro hry podle volby dt byly zaazovny i dal vchovn

prostedky, a to zejmna prce, kter byla uitelkou organizovan a vyadovala jej

veden.

Z ve uvedenho vyplv, e uitelky od rannch innost, v podstat po cel

den, organizovaly vtinu dtskch aktivit. Takto nastaven poadavky nevytvely

vhodn podmnky pro hru. Prce M spovala v uspodn vekerch innost a v jejich

soustavnm zen ze strany uitelky.

V prbhu let 1960 a 1984 byly osnovy a nsledn programy vchovn prce

upravovny a stle vce konkretizovny, co se postupn odrelo v peorganizovanosti

prce M.

3. 2. 2 Program vchovn prce pro jesle a matesk koly (1984)

V roce 1984 byl vydan Program vchovn prce pro jesle a matesk koly,

kter se stal zvaznm kurikulrnm dokumentem do roku 1990. Mezi zkladn vchovn

prostedky patily nadle hra, uen, prce, rekrean a zbavn innosti.

kolem uitelky bylo sledovat a provdt rozbor hrovch aktivit, vytvet pro n

odpovdajc podmnky, tyto innosti motivovat a strukturovat z hlediska systematickho

plnn vchovn vzdlvacch cl, tzn. bt kompetentn vyuvat hru i pro zmrnou

innost jako je uen a prce s vyuitm vhodnch aktivizanch podnt. (Opravilov,

1985)

Tab. . 3 Denn reim pro dti 5-6 let (1984)

Hodina innosti

6,30 8,20 Hry a innosti podle volby dt

8,20 8,40 Rann cvien pevlkn do cviebnch bor, hygiena

8,40 9,00 Svaina

9,00 10,00 Dv zamstnn s pestvkou

10,00 12,10 Pprava na pobyt venku, pobyt venku

12,10 12,50 Pevlkn hygiena obd

12,50 14,30 Hygiena pprava na spnek spnek (odpoinek)

14,30 14,50 Tlovchovn chvilka s otuovnm

14,50 15,00 Oblkn a hygiena

15,00 - odchod Zjmov innosti, svaina, hry

Program vchovn prce pro jesle a M (1983)

42


Tab. . 4 Pomr innost zaazench do dennho reimu M

innosti

Doba trvn v %

(6,30 16,30)

viz graf. 2

Doba trvn v %

(8 15,00)

viz graf. .3

Spontnn hrov innosti 37 11

zen aktivity 24 24

Hygiena, strava, odpoinek 39 50

Graf. . 2 Graf. . 3

0 10 20 30 40

Spontnn hrov

innosti

zen aktivity

Hygiena, strava,

odpoinek

ada1

0 10 20 30 40 50

Spontnn hrov

innosti

zen aktivity

Hygiena, strava,

odpoinek

ada1

Koment

Analza reimu dne ukazuje, e ideln podmnky pro hry a innosti dle vlastn

volby mly zejmna dti, kter trvily v M deset hodin denn (viz Graf . 2). Dti, kter

byly v M nap. od 8,00 do 15 hod. nebo chodily dom po obd, nemly velkou nadji

vybrat si hru podle vlastnho zjmu. Vtinu asu strvenho v M se musely zapojit do

organizovanch innost.

Denn pprava vychzela z msnch pln, kter byly rozpracovny do

jednotlivch sloek vchovy.

Plny vychzely z detailn rozpracovanho uiva v programu vchovn prce. V

dennch ppravch uitelky velmi podrobn rozpracovvaly innosti pro cel den.

Ppravy pro jeden den obsahovaly mnohdy deset a vce konkrtnch kol, kter musela

uitelka v dan den splnit. Dti tak byly asto petovny.

V programu vchovn prce je sice uvedeno, e se jedn o zkladn rmcovou

normu, ale rozpracovanost jednotlivch vchovnch sloek do podoby dlch kol

potvrzuje uitelkami kritizovanou peorganizovanost a pedimenzovanost uivem. Prce

M dostvala postupn kolsk charakter.

Uitelky vyuvaly zejmna pasivn metody, kter nevedly k dostaten aktivizaci

dtte. Pracovaly pod neustlm asovm tlakem. Z mateskch kol se postupn vytrcel

prostor pro hru dtte.

Negativn se v prci M odrazila i peplnnost td (vjimkou nebylo tyicet i

vce zapsanch dt v jedn td). I tmto byl dn charakter prce matesk koly, nebo

prioritn bylo zajistit bezpenost dt. (melov 2005)

43


3. 2. 4 Rmcov vzdlvac program pro pedkoln vzdlvn (2004)

V roce 2004 vychz upraven verze pedkolnho kurikula, kter m zcela odlin

charakter a zpsob zpracovan ve srovnn s pedchozmi osnovami a programy platnmi

do roku 1990. RVP PV pedstavuje rmec, kter vytv podmnky pro prci M s

ohledem na specifika konkrtn M a na individuln poteby a monosti jednotlivch

dt.

Draz je kladen na zaazovn aktivit spontnnch i zench, kter jsou vzjemn

provzan a vyven v pomru odpovdajc poadavkm pro pedkoln vk.

Specifickou formu pro pedkoln vzdlvn je didakticky zaclen innost, pedagogem

pmo nebo nepmo motivovan, kter je dtti nabzena, v n je zastoupeno spontnn a

zmrn uen.

Didaktick styl vzdlvn dt v matesk kole je zaloen na principu

vzdlvac nabdky, na individuln volb a aktivn asti dtte. (RVP PV, 2004)

Zkladnm poadavkem na uspodn dne je jeho flexibilita, pi tom mus bt

respektovno asov rozvren stravy, pobyt venku a odpoinek.

Tab. . 5 Uspodn dne v M (ukzka z M ikovo nm. Olomouc)

Hodina innosti

6.45 8.30 Hry dle volby dt, hry na stanovitch, ind.prce s dtmi

8.30 9.00 Pohybov chvilka

9.00 - 9.20 Pesndvka

9.20 10.00 Didakticky clen innosti a hry dle volby dt

10.00 11.45 Pobyt venku

11.45 12.30 Hygiena,obd

12.30 13.45 Odpoinek + nhradn aktivity

13.45 14.30 Hygiena, svaina

14.30 16.45 Didaktick clen innosti a hry podle pn dt

Tab. . 6

innosti Doba v %

Spontnn aktivity 41

zen aktivity 31

Hygiena, strava, odpoinek 28

44


Graf . 4

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

Spontnn aktivity

zen aktivity

Hygiena, strava,

odpoinek

Doba v %

Doba v %

Koment

Souasn M pracuj podle kolnch vzdlvacch program, kter vychzej

z RVP PV. Uitelky ji nemus pst ppravy na kad den, ale vlastn prci projektuj v

tdnch vzdlvacch programech, a to na dobu jednoho a dvou tdn. kolem uitelky

je pipravovat pro dti vhodn podmnky a rozmanitou vzdlvac nabdku, kter

pedstavuje prostedek k dosahovn oekvanch vstup a klovch kompetenc.

Organizaci spontnnch a zench aktivit v pkladu uspodn dne v M lze

povaovat za vyvenou. I kdy as pro spontnn aktivity je vraznji vy, je potno

s tm, e ne vechny dti trv cel den v M. Jsou tak pizpsobeny podmnky i pro dti

nap. s dopoledn dochzkou.

RVP PV vnesl do mateskch kol zcela nov pstup k dtti. Pedkoln

vzdlvn je postaveno na osobnostn orientovanm modelu, v nm m hra i uen

vznamn msto. Meme konstatovat, e souasn pedkoln kurikulum vytv vhodn

podmnky pro hru spontnn i didakticky clenou.

Otzkou nyn zstv, do jak mry se uitelky dokzaly vyrovnat s poadavky a se

zmnami, kter kurikulum pineslo? I kdy od zaveden RVP PV do M uplynulo ji

deset let, nebo prvn pokusn verze byla vydan v roce 2001, meme jet i dnes

rozdlit pstup uitelek k pedkoln edukaci do dvou skupin. Z reflexe souvislch

pedagogickch prax se ukazuje, e v M se meme jet dnes setkat s uitelkami, kter

stle pracuj podle Programu vchovn prce pro jesle a M. (1984), pouze pouvaj

novou terminologii, ale vt st ji tvo uitelky pracujc v souladu s filozofi dnenho

kurikula.

Zvrem

Ohldnut zpt nm ukazuje, e ne kad obdob v rmci institucionalizovan

pedkoln vchovy podporovalo hru a jej msto jako zkladn a nejpirozenj innost

dtte. V souasn dob maj uitelky M podmnky, kter vytvej nezbytn prostor pro

vyven spontnn a zen hern aktivity dtte. Uveden skutenost pmo souvis s

45


dleitm poadavkem, a to dtsk he porozumt. Nelze opomjet dal podstatnou

skutenost, e za posledn desetilet se zmnily tak dti, kter dnes dky vhodnmu,

mnohdy i materiln peplnnmu prosted mnohem vce dovednost a znalost, ne

mly dti v minulosti, co klade na uitelky a podobu her z hlediska forem i obsahu

edukanho procesu dal nroky.

Literatra

BARTUKOV, M. 1957. Pedagogika pedkolnho vku. Praha: SPN, 1957.

BARTUKOV, M. 1968. Pedagogika pedkolnho vku. Praha: SPN, 1968.

BLINOV, L. a kol. 1968. Metodika vchovn prce v jeslch a v mateskch kolch.

Praha: SPN, 1968.

BLINOV, L. a kol. 1973. Pokusn osnovy pro matesk koly. Praha: Vzkumn stav

pedagogick, 1973.


pedagogick, 1977.


pedagogick, 1975.

BLINOV, L. a kol. 1982. Ke koncepci pedkoln vchovy. Praha: SPN, 1982.

BRUNECK, T. 1964. Duevn vvoj a vchova dtte. Praha: Orbis, 1964

CAILLOIS, R. 1998. Hry a lid. Praha, Nakladatelstv studia Ypsilon, 1998. ISBN 978-

80-9024-822-9.

DOSTL, A. OPRAVILOV, E. 1985. vod do pedkoln pedagogiky. Praha: SPN,

1985.

FINK, E. 1993. Hra jako symbol svta. Praha: esk spisovatel 1993. ISBN 978-80-

2020-410-3.

FONTANA, D. 2010. Psychologie ve koln praxi. Praha: Portl, 2010. ISBN 978-80-

7367-725-1.

HUIZINGA, J. 1971. Homo ludens, o pvodu kultury ve he. Praha: Mlad Fronta 1971.

JROV, M. 1957. Pracovn programy a osnovy na eskoslovenskch mateskch

kolch. In Pedkoln vchova 1957, ro. 11. . 1, S. 4-10.

KOLLRIKOV, Z. PUPALA, B. (eds.) 2001. Predkolsk a elementrna

pedagogika. Praha: Portl, 2001. ISBN 80-7178-585-7.

KURIC, J. a kol. 1986 Ontogenetick psychologie. Praha: SPN, 1986.

46


LANGMEIER, J. KREJOV, D. 2006 Vvojov psychologie. Praha: Grada

Publishing. 2006. ISBN 80-247-1284-9.

LENDEROV, M. RDL, K. 2006. Radostn dtstv? Dt v echch devatenctho

stolet. Praha: Paseka, 2006. ISBN 80-7185-647-9.

Millerov, S. 1978. Psychologie hry. Praha: Panorama, 1978.

NEPOR, K. 1994. Hazardn hra jako nemoc. Ostrava: b. v. 1994.

OPRAVILOV, E. 2004. Pedkoln pedagogika II. Liberec: PedF TU, 2004.

Osnovy pro matesk koly. Praha: SPN, 1955.

Osnovy vchovn prce pro matesk kol. Praha: SPN, 1960.

PRILOV, M. MELOV, E. 2010. Kurikulum a jeho tvorba II. Olomouc: UP,

2010. ISBN 978-80-244-2607-5.

Program vchovn prce v jeslch a mateskch kolch. Praha: SPN, 1968.

Program vchovn prce pro jesle a matesk koly. Praha: SPN, 1977.

Program vchovn prce pro jesle a matesk koly. Praha: SPN, 1984.

PHODA, V. 1966. Problematika pedkoln vchovy. Praha: SPN, 1966.

PRENINGEROV, M. 1954. Vsledky hodnocen prozatimnch osnov pro matesk

koly. In Pedkoln vchova, 1954, ro. 8, . 8.

MELOV, E. 2004. Matesk kola Teorie a praxe I. Olomouc: PdF UP, 2004. ISBN

80-244-0945-8.

USOVOV, A. P. 1957. Vyuovn v matesk kole. Praha: SPN, 1957.

VAGNER, I. 1995. Svt postmodernch her. Jinoany: H&H, 1995. ISBN 80-8578-775-

X.

VESEL, J. 1997. Jak ve volnm ase. Praha: Gaudeamus, 1997. ISBN 8070411465.

Kontaktn daje

Eva melov, doc. PhDr., Ph.D. Karel Rdl, prof., PhDr., CSc.

Univerzita Palackho v Olomouci, Univerzita Pardubice,

Pedagogick fakulta Studentsk 95,

Katedra primrn pedagogiky 532 10 Pardubice

ikovo nm. 5, E - mail: [email protected]

771 40 Olomouc esk republika

E - mail: [email protected]

esk republika *Pspvek vznikl za podpory projektu GAR.

47


mailto:[email protected]:[email protected]

FUNDAMENTLN HRY V PEDKOLN EDUKACI

Anna Klim-Klimaszewska

Abstrakt

FundaMentln hry jsou komplexnm programem podpory vestrannho rozvoje dtte od

dvou do esti let vku dtte. Hlavnm kolem pi realizaci tohoto programu je pipravit

dt, aby mohlo vyuvat svj mylenkov a pohybov potencil zpsobem co mon

nejoptimlnjm. Souasn jde o dosaen koln zralosti ve vech oblastech rozvoje.

Program fundaMentlnch her je zbudovan jako pyramida z cihel logickch innost,

kter vytvej dovednosti, rovn formuj charakter a hodnotov systm dt. Kad hra

potom rozvj a utv nejmn jeden stavebn blok pyramidy.

Kov slov

fundaMentln hry, dt, matesk kola, rozvoj.

Abstract

The fundaMental games is a comprehensive programme which supports the wide-ranging

development of a child from the second till the sixth year of age. The main task of

executing that programme is preparing the child to be able to use his or her intellectual

potential in the most optimal way and thus accomplish the school maturity on all of the

developmental fields. The fundaMental games programme is constructed like the pyramid

of building blocks logical actions, which shape abilities, form the character and values.

Each of the games shapes and develops at least one constructional block of the pyramid.

Key words

FundaMental games, a child, nursery school, development.

FundaMentln hry jsou komplexnm programem podpory vestrannho rozvoje

dt ve vku od dvou do esti let. Program fundaMentln hry byl vytvoen ve Velk

Britnii dvma badateli v oblasti modern edukace: Colina Rosea a Gordona Drydena.

Colin Rose je zakladatelem a editelem anglick firmy Accelerated Learning

Systems. Je lenem vldnch organizac, tak spolutvrcem nrodn st instituc

zabvajcch se vzdlvnm rodi, lenem spolenosti, kter existuje pod patronac

souasn britsk vldy pod nzvem Kampa ve vci uen (Campaign for Learning). Je

48


autorem knihy: U se rychleji jak se slu na 21. Stolet, vytvoil program Master it

Faster, a je rovn autorem vzdlvacho programu Champs pro ky ve vku 10-16

let.

Gordon Dryden je slavnm spisovatelem svtov slvy a badatelem v oblasti

proces uen v asnm dtstv, rovn je znmm producentem v televizi a novinem.

Tak je spoluautorem knihy spolu s Jeanette Vos Revoluce v uen, kter se stala

bestsellerem na celm svt a rovn v Polsku.

Pi konstruovn zde popisovanho programu autoi vychzeli z teorie

mnohovrstv inteligence Howarda Gardnera, vdce z Harvardsk univerzity. Gardner

tvrdil, e lidsk psychika a osobnost je tak sloit, e nen mon zjistit rove rozumov

vkonnosti i schopnosti pouitm IQ testu nebo s pomoc jinho modelu

standardizovanho testovn. Argumentoval tm, e kad lovk m jin psychick

predispozice a s tm souvis skutenost, e si v nkterch oblastech ivota bude radit lpe

a v jinch he. V kadm jednotlivci se tedy rozvj rzn typy inteligenci a to do rzn

rovn. Rzn lid vlastn rzn inteligence a neexistuj dn dva lid, kte maj zcela

stejnou kombinaci inteligenc. Tyto inteligence se mohou nachzet na rznch rovnch

jejich rozvoje v zvislosti na tom, kter z nich cvime bhem naeho ivota a kter

odstavme na vedlej kolej. A pedevm tyto rozhoduj o zpsobu osvojovn

vdomost a fungovn jednotlivce ve svt.

Gardner rozliuje osm inteligenc, kadou z nich povauje jako vrozenou. Jsou

to tyto inteligence:

jazykov inteligence,

logicko matematick inteligence,

muzikln inteligence,

pohybov inteligence,

vizuln prostorov inteligence,

prodovdn inteligence,

interpersonln inteligence,

intrapersonln (reflexn) inteligence.

Rozmr, ve kterm se u dan osoby rozvine konkrtn inteligence do znan mry

zvis na edukaci a kultue, ve kter je dan osoba vychovvna. Proto je dleit, aby

byly co nejdve u jednotlivce odkryty jeho siln a slab strnky a s pomoc tch

silnjch pracovat nad tmi slabmi stmi inteligence.

49


Zkladem pro vznik fundaMentlnch her byly rovn teorie poznn a uen

vypracovan mimo jin takovmi autory, jako jsou Lev Vygotsky, Marie Montessori,

Janusz Korczak a mnoho jinch pedagog, kte se zasadili o nleit rozvoj osobnosti

malho dtte v mnoha oblastech teorie ale i praxe.

Hlavnm clem programu je doshnout u dtte pocitu uspokojen z vykonan

prce,

Documents

Hra v predprimárnej edukacii