hudba_strunove_nastroje copy.pdf

PRLOHA . 8 TTNEHO VZDELVACIEHO PROGRAMU

KONZERVATRIA V SR ISCED 5B PRV STUPE TERCIRNEHO VZDELVANIA

UEBN OSNOVY KONZERVATRIUM

TUDIJN ODBOR HUDBA HRA NA STRUNOVCH NSTROJOCH

6. AS

2

KONZERVATRIUM HUDBA HRA NA STRUNOVCH NSTROJOCH HLAVN ODBOR TDIA HRA NA HUSLIACH Vzdelvacia oblas UMENIE A KULTRA Hlavn odbor tdia Hra na husliach........................ ............................................12 Estetika umenia.......................... ...........................................................................17 Hra na klavri.........................................................................................................18 Zklady dirigovania...............................................................................................19 Vzdelvacia oblas JAZYK A KOMUNIKCIA Slovensk jazyk a literatra.......................... ........................................................20 Cudz jazyk............................................................................................................21 Druh cudz jazyk .................................................................................................22 Odborn cudz jazyk.......................... ...................................................................23 Vzdelvacia oblas LOVEK A PRRODA Fyziolgia a hygiena hracieho apartu.......................... ........................................24 Vzdelvacia oblas LOVEK A SPOLONOS Nuka o spolonosti.......................... ....................................................................25 Dejepis...................................................................................................................26 Dejiny hudby.......................... ...............................................................................27 Dejiny a literatra hlavnho odboru tdia Hra na husliach .................................28 Psycholgia.......................... .................................................................................31 Pedagogika.......................... ..................................................................................32 Pedagogicko umeleck predmety:

Pedagogika hlavnho odboru tdia Hra na husliach...................................33 Metodika hlavnho odboru tdia Hra na husliach............................... .......35 Didaktika hlavnho odboru tdia Hra na husliach.................................. ...37 Pedagogick seminr hlavnho odboru tdia Hra na husliach................... 39

Vzdelvacia oblas MATEMATIKA A PRCA S INFORMCIAMI Informatika.......................... ..................................................................................40 Informatika v umen.......................... ....................................................................41 Hra notovho zpisu bez prpravy.........................................................................42 Rozbor umeleckch diel hlavnho odboru tdia Hra na husliach........................44 Sluchov analza ..................................................................................................45 Umelecko teoretick predmety:

Zkladn hudobn nuka a nuka o hudobnch nstrojoch..... ....................46 Nuka o kontrapunkte.......................... ........................................................47 Nuka o harmnii.......................... ...............................................................48 Nuka o hudobnch formch.......................... .............................................49 Hudobno teoretick analza skladieb........................................................50

Vzdelvacia oblas ZDRAVIE A POHYB Telesn vchova.......................... ..........................................................................51

3

Vzdelvacia oblas LOVEK A HODNOTY Etick vchova.......................... ............................................................................52 Nboensk vchova.............................................................................................53 Vzdelvacia oblas LOVEK A SVET PRCE Umeleck prax intern.......................... ................................................................54 Umeleck prax verejn.......................... ................................................................55 Hra v sbore............................ ..............................................................................56 Zborov spev.........................................................................................................58 Komorn hra..........................................................................................................59 Hra v symfonickom orchestri.......................... ......................................................61 Pedagogicko umeleck prax...............................................................................63 Vzdelvacia oblas PRIEREZOV TMY Estetick seminr.......................... ........................................................................64 Diplomov seminr.......................... .....................................................................65 Interpretan seminr................................................. ...........................................66 HLAVN ODBOR TDIA HRA NA VIOLE Vzdelvacia oblas UMENIE A KULTRA Hlavn odbor tdia Hra na viole..................... ....................................................68 Estetika umenia.......................... ...........................................................................73 Hra na klavri.........................................................................................................74 Zklady dirigovania...............................................................................................75 Vzdelvacia oblas JAZYK A KOMUNIKCIA Slovensk jazyk a literatra.......................... ........................................................76 Cudz jazyk............................................................................................................77 Druh cudz jazyk .................................................................................................78 Odborn cudz jazyk.......................... ...................................................................79 Vzdelvacia oblas LOVEK A PRRODA Fyziolgia a hygiena hracieho apartu.......................... ........................................80 Vzdelvacia oblas LOVEK A SPOLONOS Nuka o spolonosti.......................... ....................................................................81 Dejepis...................................................................................................................82 Dejiny hudby.......................... ...............................................................................83 Dejiny a literatra hlavnho odboru tdia Hra na viole .......................... ...........84 Psycholgia.......................... .................................................................................87 Pedagogika.......................... ..................................................................................88 Pedagogicko umeleck predmety:

Pedagogika hlavnho odboru tdia Hra na viole...................... ..................89 Metodika hlavnho odboru tdia Hra na viole.......................... .................92 Didaktika hlavnho odboru tdia Hra na viole.......................... .................93 Pedagogick seminr hlavnho odboru tdia Hra na viole.........................94

4

Vzdelvacia oblas MATEMATIKA A PRCA S INFORMCIAMI Informatika.......................... ..................................................................................95 Informatika v umen.......................... ....................................................................96 Hra notovho zpisu bez prpravy.........................................................................97 Rozbor umeleckch diel hlavnho odboru tdia Hra na viole.......................... ..99 Sluchov analza...................................................................................................100 Umelecko teoretick predmety:

Zkladn hudobn nuka a nuka o hudobnch nstrojoch .... ....................101 Nuka o kontrapunkte.......................... ........................................................102 Nuka o harmnii.......................... ...............................................................103 Nuka o hudobnch formch.......................... .............................................104 Hudobno teoretick analza skladieb........................................................105

Vzdelvacia oblas ZDRAVIE A POHYB Telesn vchova.......................... ..........................................................................106 Vzdelvacia oblas LOVEK A HODNOTY Etick vchova.......................... ............................................................................107 Nboensk vchova.............................................................................................108 Vzdelvacia oblas LOVEK A SVET PRCE Umeleck prax intern.......................... ................................................................109 Umeleck prax verejn.......................... ................................................................110 Hra v sbore.......................... ................................................................................111 Zborov spev.........................................................................................................112 Komorn hra..........................................................................................................113 Hra v symfonickom orchestri.......................... ......................................................114 Pedagogicko umeleck prax...............................................................................115 Vzdelvacia oblas PRIEREZOV TMY Estetick seminr.......................... ........................................................................116 Diplomov seminr.......................... .....................................................................117 Interpretan seminr.......................... ..................................................................118 HLAVN ODBOR TDIA HRA NA VIOLONELE Vzdelvacia oblas UMENIE A KULTRA Hlavn odbor tdia Hra na violonele.................................................................120 Estetika umenia .......................... ..........................................................................125 Hra na klavri.........................................................................................................126 Zklady dirigovania...............................................................................................127 Vzdelvacia oblas JAZYK A KOMUNIKCIA Slovensk jazyk a literatra.......................... ........................................................128 Cudz jazyk............................................................................................................129 Druh cudz jazyk .................................................................................................130 Odborn cudz jazyk.......................... ...................................................................131

5

Vzdelvacia oblas LOVEK A PRRODA Fyziolgia a hygiena hracieho apartu.......................... ........................................132 Vzdelvacia oblas LOVEK A SPOLONOS Nuka o spolonosti.......................... ....................................................................133 Dejepis...................................................................................................................134 Dejiny hudby.......................... ...............................................................................135 Dejiny a literatra hlavnho odboru tdia Hra na violonele .............................136 Psycholgia.......................... .................................................................................138 Pedagogika.......................... ..................................................................................139 Pedagogicko umeleck predmety:

Pedagogika hlavnho odboru tdia Hra na violonele................... ............140 Metodika hlavnho odboru tdia Hra na violonele...................................142 Didaktika hlavnho odboru tdia Hra na violonele.......................... ........144 Pedagogick seminr hlavnho odboru tdia Hra na violonele.................146

Vzdelvacia oblas MATEMATIKA A PRCA S INFORMCIAMI Informatika.......................... ..................................................................................148 Informatika v umen.......................... ....................................................................149 Hra notovho zpisu bez prpravy.........................................................................150 Rozbor umeleckch diel hlavnho odboru tdia Hra na violonele....................152 Sluchov analza...................................................................................................153 Umelecko teoretick predmety:

Zkladn hudobn nuka a nuka o hudobnch nstrojoch...... ...................154 Nuka o kontrapunkte.......................... ........................................................155 Nuka o harmnii.......................... ...............................................................156 Nuka o hudobnch formch.......................... .............................................157 Hudobno teoretick analza skladieb........................................................158

Vzdelvacia oblas ZDRAVIE A POHYB Telesn vchova.......................... ..........................................................................159 Vzdelvacia oblas LOVEK A HODNOTY Etick vchova .......................... ...........................................................................160 Nboensk vchova ............................................................................................161 Vzdelvacia oblas LOVEK A SVET PRCE Umeleck prax intern.......................... ................................................................162 Umeleck prax verejn.......................... ................................................................163 Hra v sbore........................................................ ..................................................164 Zborov spev ........................................................................................................165 Komorn hra..........................................................................................................166 Hra v symfonickom orchestri.......................... ......................................................167 Pedagogicko umeleck prax...............................................................................168 Vzdelvacia oblas PRIEREZOV TMY Estetick seminr.......................... ........................................................................169 Diplomov seminr.......................... .....................................................................170 Interpretan seminr.......................... ..................................................................171

6

HLAVN ODBOR TDIA HRA NA KONTRABASE Vzdelvacia oblas UMENIE A KULTRA Hlavn odbor tdia Hra na kontrabase..................... ...........................................172 Estetika umenia.......................... ...........................................................................176 Hra na klavri.........................................................................................................177 Zklady dirigovania...............................................................................................178 Vzdelvacia oblas JAZYK A KOMUNIKCIA Slovensk jazyk a literatra.......................... ........................................................179 Cudz jazyk............................................................................................................180 Druh cudz jazyk .................................................................................................181 Odborn cudz jazyk.......................... ...................................................................182 Vzdelvacia oblas LOVEK A PRRODA Fyziolgia a hygiena hracieho apartu .......................... .......................................183 Vzdelvacia oblas LOVEK A SPOLONOS Nuka o spolonosti.......................... ....................................................................184 Dejepis...................................................................................................................185 Dejiny hudby.......................... ...............................................................................186 Dejiny a literatra hlavnho odboru tdia Hra na kontrabase............ .................187 Psycholgia .......................... ................................................................................189 Pedagogika.......................... ..................................................................................190 Pedagogicko umeleck predmety:

Pedagogika hlavnho odboru tdia Hra na kontrabase...............................191 Metodika hlavnho odboru tdia Hra na kontrabase.......................... ........193 Didaktika hlavnho odboru tdia Hra na kontrabase..................................195 Pedagogick seminr hlavnho odboru tdia Hra na kontrabase ...............197

Vzdelvacia oblas MATEMATIKA A PRCA S INFORMCIAMI Informatika.......................... ..................................................................................198 Informatika v umen.......................... ....................................................................199 Hra notovho zpisu bez prpravy.........................................................................200 Rozbor umeleckch diel hlavnho odboru tdia Hra na kontrabase....... ............203 Sluchov analza...................................................................................................204 Umelecko teoretick predmety:

Zkladn hudobn nuka a nuka o hudobnch nstrojoch..... ....................205 Nuka o kontrapunkte .......................... .......................................................206 Nuka o harmnii .......................... ..............................................................207 Nuka o hudobnch formch.......................... .............................................208 Hudobno teoretick analza skladieb........................................................209

Vzdelvacia oblas ZDRAVIE A POHYB Telesn vchova.......................... ..........................................................................210 Vzdelvacia oblas LOVEK A HODNOTY Etick vchova.......................... ............................................................................211 Nboensk vchova.............................................................................................212

7

Vzdelvacia oblas LOVEK A SVET PRCE Umeleck prax intern.......................... ................................................................213 Umeleck prax verejn.......................... ................................................................214 Hra v sbore...................................................... ....................................................215 Zborov spev.........................................................................................................216 Komorn hra..........................................................................................................217 Hra v symfonickom orchestri.......................... ......................................................219 Pedagogicko umeleck prax...............................................................................220 Vzdelvacia oblas PRIEREZOV TMY Estetick seminr .......................... .......................................................................221 Diplomov seminr.......................... .....................................................................222 Interpretan seminr.......................... ..................................................................223 HLAVN ODBOR TDIA HRA NA HARFE Vzdelvacia oblas UMENIE A KULTRA Hlavn odbor tdia Hra na harfe......................... ................................................225 Estetika umenia.......................... ...........................................................................230 Hra na klavri.........................................................................................................231 Zklady dirigovania...............................................................................................232 Vzdelvacia oblas JAZYK A KOMUNIKCIA Slovensk jazyk a literatra.......................... ........................................................233 Cudz jazyk............................................................................................................234 Druh cudz jazyk .................................................................................................235 Odborn cudz jazyk.......................... ...................................................................236 Vzdelvacia oblas LOVEK A PRRODA Fyziolgia a hygiena hracieho apartu.......................... ........................................237 Vzdelvacia oblas LOVEK A SPOLONOS Nuka o spolonosti.......................... ....................................................................238 Dejepis...................................................................................................................239 Dejiny hudby.......................... ...............................................................................240 Dejiny a literatra hlavnho odboru tdia Hra na harfe..................... .................241 Psycholgia.......................... .................................................................................243 Pedagogika.......................... ..................................................................................244 Pedagogicko umeleck predmety:

Pedagogika hlavnho odboru tdia Hra na harfe........................................245 Metodika hlavnho odboru tdia Hra na harfe.......................... .................247 Didaktika hlavnho odboru tdia Hra na harfe...........................................249 Pedagogick seminr hlavnho odboru tdia Hra na harfe.........................251

8

Vzdelvacia oblas MATEMATIKA A PRCA S INFORMCIAMI Informatika.......................... ..................................................................................252 Informatika v umen.......................... ....................................................................253 Hra notovho zpisu bez prpravy.........................................................................254 Rozbor umeleckch diel hlavnho odboru tdia Hra na harfe..................... .......257 Sluchov analza...................................................................................................258 Umelecko teoretick predmety:

Zkladn hudobn nuka a nuka o hudobnch nstrojoch.... .....................259 Nuka o kontrapunkte.......................... ........................................................260 Nuka o harmnii.......................... ...............................................................261 Nuka o hudobnch formch.......................... .............................................262 Hudobno teoretick analza skladieb........................................................263

Vzdelvacia oblas ZDRAVIE A POHYB Telesn vchova.......................... ..........................................................................264 Vzdelvacia oblas LOVEK A HODNOTY Etick vchova.......................... ............................................................................265 Nboensk vchova.............................................................................................266 Vzdelvacia oblas LOVEK A SVET PRCE Umeleck prax intern.......................... ................................................................267 Umeleck prax verejn.......................... ................................................................268 Zborov spev.........................................................................................................269 Komorn hra..........................................................................................................270 Hra v symfonickom orchestri.......................... ......................................................272 Ladenie..................................... .............................................................................273 Pedagogicko umeleck prax...............................................................................274 Vzdelvacia oblas PRIEREZOV TMY Estetick seminr.......................... ........................................................................275 Diplomov seminr .......................... ....................................................................276 Interpretan seminr .......................... .................................................................277 HLAVN ODBOR TDIA HRA NA CIMBALE Vzdelvacia oblas UMENIE A KULTRA Hlavn odbor tdia Hra na cimbale.....................................................................279 Estetika umenia .......................... ..........................................................................284 Hra na klavri.........................................................................................................285 Zklady dirigovania...............................................................................................286 Vzdelvacia oblas JAZYK A KOMUNIKCIA Slovensk jazyk a literatra.......................... ........................................................287 Cudz jazyk............................................................................................................288 Druh cudz jazyk .................................................................................................289 Odborn cudz jazyk.......................... ...................................................................290

9

Vzdelvacia oblas LOVEK A PRRODA Fyziolgia a hygiena hracieho apartu.......................... ........................................291 Vzdelvacia oblas LOVEK A SPOLONOS Nuka o spolonosti.......................... ....................................................................292 Dejepis...................................................................................................................293 Dejiny hudby.......................... ...............................................................................294 Dejiny a literatra hlavnho odboru tdia Hra na cimbale............................ ......295 Psycholgia.......................... .................................................................................296 Pedagogika.......................... ..................................................................................297 Pedagogicko umeleck predmety:

Pedagogika hlavnho odboru tdia Hra na cimbale.......................... .........298 Metodika hlavnho odboru tdia Hra na cimbale.......................................300 Didaktika hlavnho odboru tdia Hra na cimbale.......................... ............301 Pedagogick seminr hlavnho odboru tdia Hra na cimbale....................303

Vzdelvacia oblas MATEMATIKA A PRCA S INFORMCIAMI Informatika.......................... ..................................................................................304 Informatika v umen.......................... ....................................................................305 Hra notovho zpisu bez prpravy.........................................................................306 Rozbor umeleckch diel hlavnho odboru tdia Hra na cimbale........................308 Sluchov analza ..................................................................................................309 Umelecko teoretick predmety:

Zkladn hudobn nuka a nuka o hudobnch nstrojoch...... ...................310 Nuka o kontrapunkte .......................... .......................................................311 Nuka o harmnii .......................... ..............................................................312 Nuka o hudobnch formch.......................... .............................................313 Hudobno teoretick analza skladieb........................................................314

Vzdelvacia oblas ZDRAVIE A POHYB Telesn vchova.......................... ..........................................................................315 Vzdelvacia oblas LOVEK A HODNOTY Etick vchova.......................... ............................................................................316 Nboensk vchova.............................................................................................317 Vzdelvacia oblas LOVEK A SVET PRCE Umeleck prax intern.......................... ................................................................318 Umeleck prax verejn.......................... ................................................................319 Zborov spev.........................................................................................................320 Komorn hra..........................................................................................................321 Ladenie.......................... ........................................................................................323 Pedagogicko umeleck prax...............................................................................324 Vzdelvacia oblas PRIEREZOV TMY Estetick seminr.......................... ........................................................................325 Diplomov seminr .......................... ....................................................................326 Interpretan seminr.......................... ..................................................................327

10

HLAVN ODBOR TDIA HRA NA GITARE Vzdelvacia oblas UMENIE A KULTRA Hlavn odbor tdia Hra na gitare.......................... ..............................................329 Estetika umenia......................... ............................................................................334 Hra na klavri.........................................................................................................335 Zklady dirigovania...............................................................................................336 Vzdelvacia oblas JAZYK A KOMUNIKCIA Slovensk jazyk a literatra .......................... .......................................................337 Cudz jazyk............................................................................................................338 Druh cudz jazyk .................................................................................................339 Odborn cudz jazyk.......................... ...................................................................340 Vzdelvacia oblas LOVEK A PRRODA Fyziolgia a hygiena hracieho apartu.......................... ........................................341 Vzdelvacia oblas LOVEK A SPOLONOS Nuka o spolonosti.......................... ....................................................................342 Dejepis...................................................................................................................343 Dejiny hudby.......................... ...............................................................................344 Dejiny a literatra hlavnho odboru tdia Hra na gitare......................... ............345 Psycholgia.......................... .................................................................................347 Pedagogika.......................... ..................................................................................348 Pedagogicko umeleck predmety:

Pedagogika hlavnho odboru tdia Hra na gitare .................... ..................349 Metodika hlavnho odboru tdia Hra na gitare...................... ....................352 Didaktika hlavnho odboru tdia Hra na gitare..........................................354 Pedagogick seminr hlavnho odboru tdia Hra na gitare............... ........356

Vzdelvacia oblas MATEMATIKA A PRCA S INFORMCIAMI Informatika.......................... ..................................................................................357 Informatika v umen.......................... ....................................................................358 Hra notovho zpisu bez prpravy.........................................................................359 Rozbor umeleckch diel hlavnho odboru tdia Hra na gitare.......................... .362 Sluchov analza ..................................................................................................363 Umelecko teoretick predmety:

Zkladn hudobn nuka a nuka o hudobnch nstrojoch ... .....................364 Nuka o kontrapunkte.......................... ........................................................365 Nuka o harmnii .......................... ..............................................................366

Nuka o hudobnch formch .......................... .....................................................367 Hudobno teoretick analza skladieb........................................................368

Vzdelvacia oblas ZDRAVIE A POHYB Telesn vchova.......................... ..........................................................................369 Vzdelvacia oblas LOVEK A HODNOTY Etick vchova.......................... ............................................................................370 Nboensk vchova.............................................................................................371

11

Vzdelvacia oblas LOVEK A SVET PRCE Umeleck prax intern ..........................................................................................372 Umeleck prax verejn.......................... ................................................................373 Zborov spev.........................................................................................................374 Komorn hra..........................................................................................................375 Pedagogicko umeleck prax...............................................................................377 Vzdelvacia oblas PRIEREZOV TMY Estetick seminr.......................... ........................................................................378 Diplomov seminr .......................... ....................................................................379 Interpretan seminr......................... ...................................................................380

12

Vzdelvacia oblas: Umenie a kultra HLAVN ODBOR TDIA HRA NA HUSLIACH ISCED 3A, ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Hlavn odbor tdia hra na husliach vzdelva iaka umelecky a pedagogicko-umelecky. iak sa nau tvorivo uplatni vedomosti, schopnosti a sksenosti zskan tdiom vetkch predmetov kompletnho vzdelvacieho programu vo svojom individulnom umeleckom prejave a vo svojej pedagogicko-umeleckej prci. Predmet je koncipovan ako svisl 6 ron tdium. V hlavnom odbore tdia hra na husliach je dleit individulny prstup pedagga ku kadmu iakovi poda jeho osobnostnch danost, miery jeho talentu, stupa jeho technickej a umeleckej vyspelosti. Pedagg vyuuje poda individulneho plnu rozvoja iaka vypracovanho pre jednotliv ronky z pohadu poiadaviek svislho esronho tdia a absolutria. 2. Cie predmetu Naui iaka hra na husliach na profesionlnej umeleckej rovni, dosiahnu profesionlne majstrovstvo spojen s rozvojom osobnosti a schopnosti samostatne pracova a pedagogicko-umelecky tvori. 3. Obsah vzdelvania Obsah vzdelvania v I.-IV. ronku tdia tvor hra stupnc, technickch cvien, etd a prednesovch skladieb jednotlivch tlovch obdob pre umeleck a technick rozvoj iaka, jeho prprava na maturitn skku, pri ktorej tudent mus preukza stupe technickho a umeleckho rozvoja, ktor mu umon pokraova v tdiu na vyej odbornej umeleckej rovni. V V.-VI. ronku hr iak stupnice na technicky nronej rovni, virtuzne etudy, skladby jednotlivch tlovch obdob, ktor vyaduj pecifick poiadavky na vrazov a technick interpretan vyspelos. 4. Rozdelenie obsahu do ronkov : 1. ronk ( 2 hodiny tdenne, spolu 66 hodn ) 1. vod do modernej hry na husliach 2. 6 8 jednoduchch trojoktvovch stupnc (3 - 4 durov a 3 - 4 molov) s rozloenmi

akordmi a ich obratmi a 6 8 dvojhmatovch stupnc v rozsahu 2 oktv ( tercie, sexty, oktvy )

3. 10 etd ( Mazas, Kreutzer) 4. 2 asti barokovej sonty 5. Prv as koncertu

13

Komisionlna skka: 1. polrok :

- 2 durov a 2 molov jednoduch stupnice (minimlne legato po 4), s rozloenmi akordmi a ich obratmi (minimlne legto po 3)

- dvojhmatov stupnice (vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie a sexty - v dvoch oktvach (dvojhmaty mu by hran aj v prpravnom spsobe)

- 2 etudy rznej technickej problematiky z odporanho tudijnho materilu 2. polrok :

- 2 durov a 2 molov jednoduch stupnice (minimlne legto 1 oktva) s rozloenmi akordmi a ich obratmi (minimlne legto po 3), stupnice aj v smyku detach vo vetkch astiach slika

- 2 durov a 2 molov dvojhmatov stupnice (vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie a sexty v dvoch oktvach (dvojhmaty mu by hran aj v prpravnom spsobe)

- 3 etudy rznej technickej problematiky z odporanho tudijnho materilu Poznmka: Na komisionlnej skke je hra spamti podmienkou. tudent 1. ronka mus v priebehu kolskho roka aspo jedenkrt inkova na koncertnom vystpen a skladbu mus hra spamti. 2. ronk ( 2 hodiny tdenne, spolu 66 hodn ) 1. vod do husovej hry v druhom ronku 2. 10 12 jednoduchch trojoktvovch stupnc (5 6 durovch a 5 6 molovch)

s rozloenmi akordmi a ich obratmi a 10 12 dvojhmatovch stupnc v rozsahu 2 oktv ( tercie, sexty, oktvy )

3. 10 12 etud ( Kreutzer, Mazas, Campagnolli, Fiorillo) 4. 2 - 3 asti zo sont z obdobia baroka alebo klasicizmu 5. Prv as koncertu a jedna skladba menej formy Komisionlna skka: Hra spamti je podmienkou 1. polrok :

- 4 jednoduch stupnice v troch oktvach (2 dur, 2 mol) s rozloenmi akordmi a ich obratmi

- dvojhmatov stupnice (vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie a sexty v dvoch oktvach dvojhmaty musia by hran spolu


- 4 jednoduch stupnice v troch oktvach (2 dur, 2 mol) s rozloenmi akordmi a ich obratmi (stupnice legto minimlne 2 oktvy, akordy minimlne 6 legto), stupnice aj v spiccate


- 2 etudy rznej technickej problematiky z odporanho tudijnho materilu

14

Poznmka: Na komisionlnej skke je hra spamti podmienkou. Prednesov skladby (prv as koncertu a 1 skladba menej formy) s sasou skok a hodnotenia iaka, ale hraj sa na internch koncertoch ete pred skkami. iak mus minimlne dvakrt v priebehu kolskho roka inkova na koncertnom vystpen a skladbu mus hra naspam.

3. ronk ( 2 hodiny tdenne, spolu 66 hodn ) 1. vod do husovej hry v treom ronku 2. 10 12 jednoduchch trojoktvovch stupnc (7 8 durovch a 7 8 molovch)

s rozloenmi akordmi a ich obratmi a 14 16 dvojhmatovch stupnc v rozsahu 2 oktv ( tercie, sexty, oktvy, flaolety, decimy )

3. 10 - 12 etud ( Campagnoli, Fiorillo, Alard, Dancla, Rode) 4. 2 asti zo Sont a partt J. S. Bacha, alebo z 12 fantzi pre husle od G. Ph. Telemanna 5. Rchla a pomal as koncertu a jedna skladba menej formy Komisionlna skka: 1. polrok :

- 4 jednoduch stupnice v troch oktvach (2 dur, 2 mol) s rozloenmi akordmi a ich obratmi (stupnicu aj akord legto na 2 ahy slika)

- dvojhmatov stupnice (vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie, sexty, flaolety a decimy viaza po dve (decimy mu by v prpravnom spsobe)

- 2 etudy rznej technickej problematiky - jedna as zo slovch sont a partt z odporanho tudijnho materilu

2. polrok : - 4 jednoduch stupnice v troch oktvach (2 dur, 2 mol) s rozloenmi akordmi a ich

obratmi (stupnicu aj akord legto na 2 ahy slika), stupnice aj v sautill - dvojhmatov stupnice(vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie, sexty

a decimy viaza po dve (decimy mu by v prpravnom spsobe) - 2 etudy z odporanho tudijnho materilu

Poznmka: Na komisionlnej skke je hra spamti podmienkou. Prednesov skladby (poda osnov) s sasou skok a hodnotenia iaka, ale hraj sa na internch koncertoch ete pred skkami. iak mus minimlne dvakrt v priebehu kolskho roka inkova na koncertnom vystpen a skladbu mus hra spamti. 4. ronk ( 2 hodiny tdenne, spolu 60 hodn ) 1. vod do husovej hry v tvrtom ronku 2. 10 12 trojoktvovch stupnc a dve tvoroktvov stupnice s rozloenmi akordmi a ich

obratmi a dvojhmatov stupnice rozsahu 2 oktv ( tercie, sexty, oktvy, flaolety a decimy )

3. 10 - 12 etud (Alard, Dancla, Rode, Gavinies, Wieniawski, Paganini, Dont, )

4. 4 asti zo Sont a partt J. S. Bacha 5. Dve asti romantickho koncertu alebo koncert 20. stor. alebo Mozarta ak ho tudent

dovtedy nehral. Jedna skladba menej formy

15



- dvojhmatov stupnice(vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie, sexty, flaolety a decimy viaza po dve (decimy musia by hran spolu)


- 1 jednoduch stupnica v troch oktvach (1 dur, 1 mol) s rozloenmi akordmi a ich obratmi (stupnicu aj akord legto na 2 ahy slika), 1 stupnica tvoroktvov, stupnice aj v saltte

- dvojhmatov stupnice(vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie, sexty a decimy viaza po dve (decimy musia by hran spolu)

- 2 etudy rznej technickej problematiky z odporanho tudijnho materilu - dve kratie asti, alebo zvan as zo slovch sont a partt od J. S. Bacha - dve asti koncertu (pozri vyie)

Poznmka Na komisionlnej skke je hra spamti podmienkou. Prednesov skladby (poda osnov) s sasou skok a hodnotenia iaka, ale hraj sa na internch koncertoch ete pred skkami. iak mus minimlne dvakrt v priebehu kolskho roka inkova na koncertnom vystpen a skladbu mus hra spamti. Maturitn skka:

- dve asti alebo jedna zvan as zo slovch sont a partt od J. S. Bacha - prv as klasickho alebo romantickho koncertu alebo zvan as koncertu 20.

storoia aj s kadenciou (ak kadenciu koncert obsahuje) - jedna skladba menieho rozsahu, alebo as cyklickej skladby, z inho tlovho

obdobia ako predchdzajce skladby Poznmka: Na komisionlnej skke je hra spamti podmienkou. Maturitn ltka mus by dodran v celom rozsahu aj v prpade, e sa tudent pripravuje na sa. Hra spamti je podmienkou. 5. ronk ( 2 hodiny tdenne, spolu 66 hodn ) 1. vod do husovej hry v piatom ronku 2. Vetky trojoktvov stupnice a dve tri tvoroktvov stupnice s rozloenmi akordmi

a ich obratmi a dvojhmatov stupnice rozsahu 2 oktv ( tercie, sexty, oktvy, flaolety, decimy )

3. 8 virtuznych etud (Gavinies, Wieniawski, Paganini, Dont, ) 4. 2 asti zo sont J. S. Bacha (alebo Ciaccona, Fuga ) alebo prv as zo sonty z obdobia

klasicizmu alebo romantizmu 5. 1 romatick koncert alebo koncert 20. 21. stor. 6. 1 skladba 20. alebo 21. storoia 7. Poznanie zkladov didaktiky vyuovania 8. Uplatovanie poznatkov iaka z metodiky vyuovania hlavnho predmetu pri

natudovan repertoru.

16


- 4 jednoduch stupnice (2 dur, 2 mol), z nich minimlne 1 tvoroktvov s rozloenmi akordmi a ich obratmi (stupnicu aj akord legto na 2 ahy slika, prpadne na 1)

- dvojhmatov stupnice(vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie, sexty, flaolety viaza po tyri, decimy viaza po dve

- 2 etudy rznej technickej problematiky z odporanho tudijnho materilu - dve asti zo slovch sont a partt ( alebo Ciaconna, Fga ) J. S. Bacha

alebo 1. as zo sont obdobia z klasicizmu alebo romantizmu 2. polrok :

- 4 jednoduch stupnice (2 dur, 2 mol), z nich minimlne 1 tvoroktvov s rozloenmi akordmi a ich obratmi (stupnicu aj akord legto na 2 ahy slika, prpadne na 1), stupnice aj v radovom staccate

- dvojhmatov stupnice(vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie, sexty, flaolety viaza po tyri, decimy viaza po dve

- 1 etuda z odporanho tudijnho materilu - jedna repertorov skladba s virtuznou problematikou, alebo technicky nron

skladba 20. storoia - dve asti romantickho koncertu, alebo koncertu 20. storoia 21. storoia

Poznmka: Na komisionlnej skke je hra spamti podmienkou. Prednesov skladby (poda osnov) s sasou skok a hodnotenia iaka, ale hraj sa na internch koncertoch ete pred skkami. iak mus minimlne dvakrt v priebehu kolskho roka inkova na koncertnom vystpen a skladbu mus hra spamti. V druhom polroku sa vyber materil pre absolventsk vkon (6. ronk), ktorho vhodnos schvauje predmetov komisia oddelenia. 6. ronk ( 2 hodiny tdenne, spolu 60 hodn ) 1. Systematick vedenie iaka k o najvej samostatnosti v odbornej umeleckej prci, ako

zavenie vyej odbornej umeleckej a pedagogickej prpravy. 2. Uplatovanie sboru schopnost, vedomost a zrunost nadobudnutch tdiom pri

prprave a realizcii absolventskho vkonu. Komisionlna skka: 1. polrok : - predvedenie asti absolventskho vkonu v rozsahu najmenej 20 mint 2. polrok : - 1 virtuzna koncertn etuda z odporanho tudijnho materilu

- dve asti zo slovch sont a partt ( alebo Ciaccona, Fga ) od J. S. Bacha - 1 virtuzna skladba , alebo technicky nron skladba 20. storoia 21. storoia

Absolventsk vkon: Zvan koncert pre husle a orchester alebo dielo podobnho rozsahu a technickej nronosti v rozsahu 30 mint. Poznmka: Na komisionlnej skke je hra spamti podmienkou. Absolventsk vkon mus iak hra spamti.

17

Vzdelvacia oblas: Umenie a kultra ESTETIKA UMENIA ISCED 5B Konzervatrium Hudba Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

18

Vzdelvacia oblas: Umenie a kultra HRA NA KLAVRI ISCED 3A Konzervatrium Hudba Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 7 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru HUDBA - HRA NA DYCHOVCH A BICCH NSTROJOCH

19

Vzdelvacia oblas: Umenie a kultra ZKLADY DIRIGOVANIA ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

20

Vzdelvacia oblas: Jazyk a komunikcia SLOVENSK JAZYK A LITERATRA ISCED 3A Konzervatrium Hudba Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha ttneho vzdelvacieho programu gymnzia, uebn osnovy P

21

Vzdelvacia oblas: Jazyk a komunikcia CUDZ JAZYK ISCED 3A Konzervatrium Hudba Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha ttneho vzdelvacieho programu gymnzia, uebn osnovy P

22

Vzdelvacia oblas: Jazyk a komunikcia DRUH CUDZ JAZYK ISCED 3A Konzervatrium Hudba Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha ttneho vzdelvacieho programu gymnzia, uebn osnovy P

23

Vzdelvacia oblas: Jazyk a komunikcia ODBORN CUDZ JAZYK ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 3 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru HUDBA - SKLADBA

24

Vzdelvacia oblas: lovek a prroda FYZIOLGIA A HYGIENA HRACIEHO APARTU ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Fyziolgia a hygiena hracieho apartu je predmet umeleckej a pedagogicko-umeleckej prpravy. iak sa u pouva hrac apart, osvojuje si princpy kontaktu s hudobnm nstrojom a nadobda efektvne pohybov nvyky podmieujce kvalitn umeleck prejav s prihliadnutm na poiadavku celoivotnho vzdelvania a vyuvanie hracieho apartu zdravotne nezvadnm spsobom. Poiadavky na vedomosti, zrunosti a postoje (spsobilosti) Pozna zkonitosti sinnosti zloiek svojho pohybovho apartu a anatmie svojho tela, vedome a zdravo tieto dispozcie vyuva vo svojej profesionlnej umeleckej a pedagogickej praxi. 2. Ciele predmetu Cieom predmetu je naui iaka hra na nstroji tak, aby jeho hra vychdzala z prirodzench individulnych dispozci a nespsobila zdravotn problmy ani pri pravidelnom, dlhodobom zaaovan psychiky a hracieho apartu a takto dosiahnu vy stupe technickho a umeleckho rozvoja . 3. Obsah vzdelvania Naui iaka pozna jeho individulne anatomick danosti, njs individulne rieenia a zdrav opatrenia pri pouvan fyziologickho apartu. Naui iaka zvlda nron psychick situcie pri tdiu a pri interpretcii, zvldnu trmu. Zska vedomosti a sksenosti z anatmie, fyziolgie, neurolgie, psycholgie, kineziolgie a novch progresvnych spsobov hry na nstroji. 4. Rozdelenie obsahu do ronkov : 1. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn)

1. vod do problematiky predmetu 2. Orientcia vo vednch disciplnach, ktorch poznatky tvoria vchodisk

modernho spsobu hry na husliach 3. Orientcia v stavbe tela loveka so zvltnym zreteom na individulnosti vlastnej

anatmie 4. Otzky fyziolgie z pohadu hry na nstroji 5. Psychick dispozcie, ich zstoj v osobnostnom a profesionlnom raste tudenta 6. Pohad do minulosti zsadn rozdiely v hre na nstroji v minulosti a dnes

25

Vzdelvacia oblas: lovek a spolonos NUKA O SPOLONOSTI ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha ttneho vzdelvacieho programu gymnzia, uebn osnovy P

26

Vzdelvacia oblas: lovek a spolonos DEJEPIS ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha ttneho vzdelvacieho programu gymnzia, uebn osnovy P

27

Vzdelvacia oblas: lovek a spolonos DEJINY HUDBY ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

28

Vzdelvacia oblas: lovek a spolonos DEJINY A LITERATRA HLAVNHO ODBORU TDIA HRA NA HUSLIACH ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153

1. Charakteristika predmetu Dejiny a literatra hlavnho odboru tdia hra na husliach je predmet odbornej umeleckej a umelecko-pedagogickej prpravy, v ktorom iak zska pecifick vedomosti a schopnosti v poznan vzniku, dejn a vvoja hry na husliach v spojen s kovmi dielami danho historickho obdobia. 2. Ciele predmetu iak spozn vetky etapy vvoja hry na husliach , kov diela husovej literatry a nau sa ich poui vo vlastnej interpretcii. 3. Obsah vzdelvania iak na zklade vedomost z umeleckch, pedagogickch, historickch a hudobno-teoretickch predmetov, umeleckej praxe, koncertov a mdi zskava pecifick odborn vedomosti z dejn a literatry hry na husliach. Pri analze a hodnoten kovch diel zska orientciu v slovej koncertnej, komornej a orchestrlnej literatre hry na husliach poda jednotlivch tlovch hudobnch obdob, znalos najdleitejch skladieb z povania, notovho zpisu a z vlastnej hry. Tieto vedomosti a schopnosti sa nau tvorivo spracova pri natudovan hudobnch diel.

4. Rozdelenie obsahu do ronkov: 5. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. vod do predmetu dejiny a literatra husl a violy 2. Histria slikovch nstrojov 2.1. Orientlne slikov nstroje 2.2. Eurpske slikov nstroje 3. Husliarske koly

4.1. Brescijsk kola 4.2. Cremonsk kola 4.3. Prehad ostatnch talianskych husliarskych kl 4.4. Neapolsk kola, Milnska kola, Rmska kola, Florentnska kola, Bolonsk

kola, Bentska kola

29

4.5. Niektor zaujmavosti o slvnych talianskych husliach 4.6. Tirolsk kola 4.7. Mittenwaldsk kola 4.8. Viedensk kola 4.9. Husliarstvo v Maarsku 4.10. Franczska kola 4.11. Husliarstvo v Anglicku 4.12. Husliarstvo v echch 4.13. Husliarstvo na Slovensku 4.14. Batislavsk husliarska kola 4.15. Mimobratislavsk husliari v 18. a 19. storo 4.16. Husliarstvo na Slovensku v 20. storo 4.17. Husliarski amatri na Slovensku

4.18. Obrazov ukky 5. Vroba a ast

5.1. asti husl a violy 5.2. Lakovanie husl a violy 5.3. Struny

6. Vvoj slika 7. Zbierky husl a violy 8. Medzinrodn sae majstrov husliarov 6. ronk (1 hodina tdenne, spolu 30 hodn) 2. Strun prehad dejn husovej literatry 3. Barok

2.1.Barok v Taliansku, Nemecku, Anglicku, Franczsku 2. Rokoko

3.1. Rokoko v Taliansku a vo Franczsku 3.2 Rokoko v Nemecku a Mannheimsk kola

3. Klasicizmus 4.1. Klasicizmus v Nemecku a Raksku 4.2. Klasicizmus vo Franczsku, v Taliansku, v Rusku

4. Romantizmus 5.1. Romantizmus v Nemecku 5.2. Romantizmus v ostatnch eurpskych krajinch 5. Novoromantizmus, impresionizmus, expresionizmus a nov realistick tendencie v sasnej tvorbe

6.1 Nemecko, Anglicko, Franczsko a Belgicko 6.2 Taliansko, USA, Nrsko a Fnsko 6.3 Rumunsko, Bulharsko, Posko, Maarsko 6.4 Rusko, esko, Slovensko

6. Husov tvorba eskch a slovenskch skladateov 20. storoia

30

7. Husov koly, pedaggovia, interpreti 8.1 Taliansko, Nemecko, Raksko, Belgicko, Franczsko, echy, Rusko 8.2 Vznik Prvej hudobnej koly pre Slovensko v Bratislave a formovanie tzv. bratislavskej husovej koly

8. Slvni svetov huslisti v 20. storo 9. Novovzniknut husov koly v 20. storo 10.Husov sae

31

Vzdelvacia oblas: lovek a spolonos PSYCHOLGIA ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 1 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru HUDOBNO DRAMATICK UMENIE

32

Vzdelvacia oblas: lovek a spolonos PEDAGOGIKA ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 1 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru HUDOBNO DRAMATICK UMENIE

33

Vzdelvacia oblas: lovek a spolonos PEDAGOGIKA HLAVNHO ODBORU TDIA HRA NA HUSLIACH ISCED 3A, ISCED 5B Konzervatrium Hudba Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Pedagogika hlavnho odboru tdia je neoddelitenou sasou vyuovania hlavnho odboru tdia hry na husliach. Vedie k osvojovaniu si sprvnych pedagogickch a metodologickch postupov, ktor sa iaci nauia aplikova pri pedagogicko-umeleckch innostiach. Umeleck pedagogika pracuje na princpoch pedagogiky individulneho spsobu vzdelvania, pri jej tvorbe pedagg repektuje individualitu kadho iaka, jeho talentov predpoklady, fyziologick dispozcie a predpoklad ich rozvoja, vek, schopnos chpania a reagovania na nov poznatky a im podriauje vber metodickch postupov. Pre kadho iaka priprav uite individulny pln rozvoja, individulne pedagogick postupy. Pedagogika hlavnho tudijnho odboru sa ako pecifick predmet nachdza iba na umeleckch kolch konzervatorilneho druhu a tvor jeden z pilierov umeleckej pedagogiky. iak konzervatria sa pri tvorbe umeleckho diela u zaznamenva a plni poiadavky svojho uitea v ucelenej podobe a v detailoch ncviku emocionlnych, intelektulnych a pohybovch zrunost. Tie s potom vzorom pri vlastnej pedagogicko-umeleckej innosti.

2. Ciele predmetu Cieom predmetu je osvojovanie si sprvnych pedagogickch, metodickch a didaktickch postupov, ktor iak doke aplikova pri svojej umeleckej a pedagogickej innosti. 3. Obsah vzdelvania

Natudova konkrtne technick cvienia, intruktvne a koncertn skladby. Ui sa urobi pedagogick, interpretan analzu. Naui sa syntzou dosiahnu poadovan ciele predmetu.

4. Rozdelenie obsahu do ronkov 1. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. Objasnenie princpu aktvnej spoluprce s pedaggom 2. Hra na nstroji z pohadu anatmie loveka 3. Rieenie bezbarirovch pohybovch nvykov 4. Problematika smyku dtach a martel vo vetkch astiach slika

34

2. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. Problematika dvojhmatovej a akordickej hry v technike avej ruky 2. Problematika dvojhmatovej a akordickej hry v technike pravej ruky 3. Princpy artikulcie v baroku a klasicizme 4. Problematika vibrata z pohadu individulnych dispozci huslistu 5. Spiccato, jeho princp a obmeny v rznych tempch 3. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. Problematika sautill, jeho princp a obmeny v rznych tempch 2. Tvorenie tnu z pohadu jednotlivch tlovch obdob 3. Vedenie frz a artikulcia 4. ronk (1 hodina tdenne, spolu 30 hodn) 1. Pohyb na hmatnku v najvych polohch (problematika tvoroktvovch stupnc) 2. Interpretan koncepcia celku vek a mal formy 3. Princpy gradcie a vrcholov v interpretci 4. Princpy tlovej interpretcie, zkonitosti v pouvan ozdb, vzjomn svislos ozdb

a vedenia meldie 5. pecifik interpretcie Mozartovch husovch koncertov 5. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. Virtuzne technick prvky v technike oboch rk 2. Virtuzne smyky (radov staccato, saltato, ricochet) 3. Interpretcia cyklickch skladieb, vstavba, vzjomn svislosti jednotlivch ast celku 4. Princp viacnsobnho opakovania a princp kontrastu v interpretci 5. Tvorenie zvuku vo vekch formch romantizmu a hudby 20. a 21. storoia 6. ronk (1 hodina tdenne, spolu 30 hodn) 1. Systematick vedenie iaka k o najvej samostatnosti v odbornej umeleckej prci ako

zavenie vyej odbornej umeleckej a pedagogickej prpravy. 2. Uplatovanie sboru schopnost, vedomost a zrunost nadobudnutch tdiom pri

prprave a realizcii absolventskho vkonu.

35

Vzdelvacia oblas: lovek a spolonos METODIKA HLAVNHO ODBORU TDIA HRA NA HUSLIACH ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Metodika vyuovania hlavnho odboru tdia hra na husliach je predmet odbornej pedagogicko-umeleckej prpravy, v ktorom sa iak nau odborov metodiku ako sas komplexu pedagogicko-umeleckch predmetov.

2. Ciele predmetu

Cieom predmetu je naui iaka pecifick metodick postupy hry na husliach. Poda individuality iaka vybra a poui efektvne metodick postupy vo vyuovacom procese.

3. Obsah vzdelvania Vyuovanie pecifickch metodickch postupov :

pecifik prce so zaiatonkom pecifik prce so iakom zkladnej umeleckej koly poda jednotlivch

ronkov a nich ronkov konzervatria Optimlne rieenia na a prekonanie prpadnch nedostatkov

4. Rozdelenie obsahu do ronkov :

5. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. vod do problematiky predmetu 2. Zloenie husl a slika 3. Oetrovanie, drobn opravy husl a slika 4. Vedenie prvch hodn 5. Postoj huslistu

5.1. Dranie husl 5.2. Dranie slika 5.3. Dranie avej ruky

6. Spsob prce avej ruky 6.1. Prehad polh 6.2. Zmena polh, glissand 6.3. Prstoklady 6.4. Intoncia na husliach

36

6.5. Stupnice 6.7. Rozcviovanie 6.8. Vibrato 6.9. Hra trilkov 6.10. O pestovan rytmickho ctenia 6.11 Rytmus a artikulcia 6.12 Melodick ozdoby 6.13 Dvojhmaty 6.14 Flaolety

7. Zkladn poznatky a princpy slikovej techniky 7.1. Spsob ahu slika

7.2. Vmena ahu 7.3. Detach 7.4. Legto 7.5. Hdzan ahy 7.6. Staccato jet 7.7. Sautill 7.8. Martel a staccato 7.9. Hra akordov 7.10. Pizzicato pravou rukou 7.11. Pizzicato avou rukou

8. tdium prednesovch skladieb, prca s dynamikou, artikulcia 9. Interpretcia skladieb

9.1. Skladby z obdobia baroka 9.2. Skladby z obdobia klasicizmu 9.3. Skladby z obdobia romantizmu

10. Trma a boj proti nej 10.1. Fyzick aspekty trmy 10.2. Psychick aspekty trmy

10.3. Socilne aspekty trmy 11. Najdleitejie zsady husovho cvienia umenie sprvne cvii 12. Princpy profesionlneho vystupovania a sprvania sa

12.1. Ako sa sprva pri skkach 12.2. Ako sa sprva na saiach a na koncertoch

37

Vzdelvacia oblas: lovek a spolonos DIDAKTIKA HLAVNHO ODBORU TDIA HRA NA HUSLIACH ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Didaktika hry na husliach je predmet odbornej umeleckej a umelecko-pedagogickej prpravy, ktor nau iaka stanovi ciele, obsah, prostriedky a proces vyuovania hry na husliach, pripravuje budceho uitea na modernizciu vyuovacieho procesu po strnke obsahovej ako i technickho vybavenia, u ho pecilne odborov didaktick zsady a s almi pedagogicko-umeleckmi disciplnami zabezpeuje pedagogick vzdelanie iakov konzervatria v oblasti rieenia vyuovacch problmov nstrojovej hry.

2. Ciele predmetu

poznanie historickho vvoja didaktiky poznanie didaktickch zsad poznanie intruktvnej literatry hlavnho odboru tdia poznanie kl hry na husliach pripravi sa na alie vzdelvanie

3. Obsah vzdelvania

Histria odborovej didaktiky pecifik odborovej didaktiky Didaktick zsady a ich uplatnenie vo vyuovan iakov ZU Etapy vyuovania iakov. Prca s pedagogickmi dokumentmi

4. Rozdelenie obsahu do ronkov : 5. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. vod do didaktiky 1.1. cie predmetu, vysvetlenie pojmov 1.2. histria vzniku predmetu 1.3. veobecn didaktika, rozdelenie, prechod na problematiku hry na husliach 1.4. didaktick zsady a ich uplatnenie pri vyuovan iakov ZU 2. etapy vyuovania zaiatonkov

38

2.1. psychofyziologick danosti zaiatonkov 2.2. typy prpravnho tdia, vber didaktickch postupov 2.3. vyuovanie iakov prpravnho tdia prv etapa. Zoznmenie iaka s pedaggom

a nstrojom. 2.4. motivcia iaka. 2.5. vyuovanie iakov prpravnho tdia druh etapa. 2.6. spsob prce s demi predkolskho veku (4 6 rokov) 2.7. psychofyziologick zvltnosti predkolskho veku 2.8. hrav forma vyuovania 2.9. motivcia a usmerovanie koncentrcie

39

Vzdelvacia oblas: lovek a spolonos PEDAGOGICK SEMINR HLAVNHO ODBORU TDIA HRA NA HUSLIACH ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Pedagogick seminr vyuovania hry na husliach je predmet odbornej umeleckej a umelecko-pedagogickej prpravy. Poskytuje priestor iakovi vystpi v kolektvnej diskusii a vykona rozbor pedagogickch situci, ktor rieil vo svojom vyuovan. Je syntzou terie a praxe. Umouje samostatn vyjadrenie iaka konzervatria, uvedenie a obhjenie argumentov pred kolektvom. Vyaduje aktivitu iakov konzervatria, ich celkov zainteresovanos na rieen problmov vyuovania hry na husliach a zujem o problematiku. 2.Ciele predmetu Cieom predmetu je integrova poznatky zo vetkch predmetov odborovej pedagogiky a vedie ich efektvne poui v pedagogickej praxi. 3. Obsah vzdelvania Obsahom tohto predmetu je riaden diskusia o pecifikch odborovej pedagogiky, didaktiky a metodiky hry na husliach. 4. Rozpis obsahu do ronkov 6. ronk / 1 hodina tdenne, spolu 30 hod./ 1. vod do pedagogickho seminra vyuovania hry na husliach 2. Diskusie o teoretickch vedomostiach, praktickch sksenostiach z vyuovacej praxe. 3. Analza vyuovacch hodn pedagga a vlastnch vyuovacch hodn. 4. Intruktvna literatra a diskusie o metodickch postupoch 4.1. Zoznamovanie sa s intruktvnou literatrou. 4.2. Praktick prehrvanie literatry s nstrojom. 4.3. Diskusie o metodickch postupoch vznamnch pedaggov. 5. Monosti alieho vzdelvania

40

Vzdelvacia oblas: Matematika a prca s informciami INFORMATIKA ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha ttneho vzdelvacieho programu gymnzia, uebn osnovy P

41

Vzdelvacia oblas: Matematika a prca s informciami INFORMATIKA V UMEN ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

42

Vzdelvacia oblas: Matematika a prca s informciami HRA NOTOVHO ZPISU BEZ PRPRAVY ISCED 3A, ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Hra notovho zpisu bez prpravy je predmet pecilnej odbornej prpravy, ktorej lohou je postupn zskavanie a rozvjanie schopnosti rchleho a sprvneho tania neznmych skladieb, orientcia v notovom zpise. 2. Ciele predmetu: Cieom predmetu je naui tudentov pohotovo reprodukova na nstroji neznme skladby bez predchdzajceho detailnho tdia. 3. Obsah vzdelvania: tudenti zskavaj schopnos a zrunos hra notov zznam bez prpravy, najm dleit husov party symfonickej, opernej a komornej literatry. 4. Rozdelenie obsahu do ronkov: 4. ronk (1 hodina tdenne spolu 30 hodn) 1. Oboznamovanie sa s prednesovou literatrou pre slov husle rznych tlovch obdob

formou intruktvnej hry 2. tdium a hra husovch partov z komornch, symfonickch a opernch diel skladateov

klasicizmu a romantizmu - du, tri, kvartet, symfnie, predohry, baletn hudba, vatky z opier

Komisionlna skka: 1. polrok:

- 4 vopred nepripraven ukky zo skladby z komornej literatry z obdobia klasicizmu a romantizmu

2. polrok: - 4 vopred nepripraven ukky z literatry pre symfonick orchester z obdobia

klasicizmu a romantizmu

43

5. ronk (1 hodina tdenne spolu 33 hodn) 1. Hra husovch partov z komornch, symfonickch a opernch diel z obdobia

impresionizmu a svetovej moderny na vyej odbornej rovni. 2. Hra z diel sasnej hudby s drazom na tvorbu sasnch slovenskch skladateov 3. Hra nronejch skladieb poda sluchovej a vizulnej predstavy s prvkami improvizcie Komisionlna skka: 1. polrok:

- 4 vopred nepripraven ukky zo skladby z komornej literatry z obdobia impresionizmu a svetovej moderny

2. polrok: - 4 vopred nepripraven ukky zo sasnej tvorby pre symfonick orchester

6. ronk (1 hodina tdenne spolu 30 hodn) 1. Obrnejie zoznmenie sa so pecifickmi poiadavkami intruktvnej literatry poda

osnov ZU a s osobitnm zreteom na nronejie typy skladieb 2. Hra etud a prednesovch skladieb, ktor s nplou vuby na ZU 3. Hra husovch partov najznmejch orchestrlnych diel rznych obdob na vyej

odbornej rovni s drazom na detailnejie natudovanie - ako prprava na mon as iaka na konkurzoch do profesionlnych telies.

Komisionlna skka: 1. polrok:

- 4 ukky z vopred nepripravench nronejch etd a prednesov z uiva ZU 2. polrok:

- 4 ukky z orchestrlnej literatry vyadovanej v rmci konkurzov

44

Vzdelvacia oblas: Matematika a prca s informciami ROZBOR UMELECKCH DIEL HLAVNHO ODBORU TDIA HRA NA HUSLIACH ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Predmet rozbor umeleckch diel hlavnho odboru tdia je predmet odbornej teoretickej prpravy. Na zklade tejto analzy zska iak vedomosti, schopnosti a zrunosti potrebn pre profesionlnu tvoriv umeleck interpretciu a umeleck pedagogiku. 2. Ciele predmetu iak sa nau na vyej odbornej rovni urobi komplexn analzu umeleckho diela z aspektu hudobno-teoretickho, hudobno-historickho, hudobno-estetickho a hudobno-interpretanho. 3. Obsah vzdelvania Analza umeleckho diela z komplexnho pohadu. 4. Rozdelenie obsahu do ronkov 5. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. Zkladn princpy komplexnej analzy umeleckho diela 2. Metodika komplexnej analzy umeleckho diela 3. pecifik komplexnej analzy diela hlavnho predmetu 4. Komplexn analyzovanie profilovch umeleckch diel barokovho tlu 5. Komplexn analyzovanie profilovch umeleckch diel klasicistickho tlu 6. Komplexn analyzovanie profilovch umeleckch diel romantickho tlu 6. ronk (1 hodina tdenne, spolu 30 hodn) 1. Komplexn analyzovanie profilovch umeleckch diel hudby 20. a 21. storoia 2. Vypracovanie komplexnch analz interpretovanch umeleckch diel 3. Vypracovanie komplexnch analz umeleckch diel absolventskho umeleckho vkonu

45

Vzdelvacia oblas: Matematika a prca s informciami SLUCHOV ANALZA ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

46

Vzdelvacia oblas: Matematika a prca s informciami ZKLADN HUDOBN NUKA A NUKA O HUDOBNCH NSTROJOCH ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

47

Vzdelvacia oblas: Matematika a prca s informciami NUKA O KONTRAPUNKTE ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

48

Vzdelvacia oblas: Matematika a prca s informciami NUKA O HARMNII ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

49

Vzdelvacia oblas: Matematika a prca s informciami NUKA O HUDOBNCH FORMCH ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

50

Vzdelvacia oblas: Matematika a prca s informciami HUDOBNO-TEORETICK ANALZA SKLADIEB ISCED 3A Konzervatrium Hudba Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

51

Vzdelvacia oblas: Zdravie a pohyb TELESN VCHOVA ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha ttneho vzdelvacieho programu gymnzia, uebn osnovy P

52

Vzdelvacia oblas: lovek a hodnoty ETICK VCHOVA ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha ttneho vzdelvacieho programu gymnzia, uebn osnovy P

53

Vzdelvacia oblas: lovek a hodnoty NBOENSK VCHOVA ISCED 3A Konzervatrium Hudba Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha ttneho vzdelvacieho programu gymnzia, uebn osnovy P

54

Vzdelvacia oblas: lovek a svet prce UMELECK PRAX INTERN ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 1 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru HUDOBNO DRAMATICK UMENIE

55

Vzdelvacia oblas: lovek a svet prce UMELECK PRAX VEREJN ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 1 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru HUDOBNO DRAMATICK UMENIE

56

Vzdelvacia oblas: lovek a svet prce HRA V SBORE ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Hra v sbore je predmet odbornej umeleckej a umelecko-pedagogickej prpravy. V rmci neho pracuj tudenti pod vedenm pedagga dirigenta na zkladnch prvkoch shry so vetkmi skupinami slikovch nstrojov. 2.Ciele predmetu Vchova kultivovanho, partnerskej spoluprce schopnho, disciplinovanho interpreta, ktor doke hra svoje party ako platn len sboru. 3. Obsah vzdelvania Obsahom predmetu je prca na osvojen si rytmickej a tempovej disciplny, dslednej a presnej artikulcie, na pecifikch intoncie v skupinch, presnosti nasadenia a odsadenia a orientcie v gestch dirigenta. Pedagg dirigent vedie tudentov k zodpovednmu prstupu ku spolonej prci a spolonmu umeleckmu vkonu. 4. Rozdelenie obsahu do ronkov 2.ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. Oboznmenie sa s literatrou baroka a klasicizmu 2. tanie gesta dirigenta 3. Rozdielnos v pouvan druhov smykov a zadelenia slika medzi barokovou hudbou

a klasicizmom 4. Zjednotenie smykov 5. Problematika shry v kolektve Komisionlna skka: 1. polrok: - jedna as z barokovej cyklickej skladby 2. polrok: - jedna as z cyklickej skladby z obdobia klasicizmu

57

3.ronk (2 hodiny tdenne, spolu 66 hodn) 1. Hra pizzicata v kolektve 2. Ladenie a problematika przdnych strn 3. Spsob vibrta poda jednotlivch tlovch obdob 4. Dynamika a interpretan znaky Komisionlna skka: 1. polrok: - jedna as z barokovej cyklickej skladby 2. polrok: - jedna as z cyklickej skladby z obdobia klasicizmu

58

Vzdelvacia oblas: lovek a svet prce ZBOROV SPEV ISCED 3A Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 2 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru SPEV

59

Vzdelvacia oblas: lovek a svet prce KOMORN HRA ISCED 3A, ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Komorn hra je predmet odbornej umeleckej a umelecko-pedagogickej prpravy, ktorho zmerom je zskavanie sksenost v praktickej hre v komornch sboroch (od dua po sexteto) a spoznvanie rozsiahlej pecifickej literatry pre tieto obsadenia. Dleitm initeom pri natudovan skladieb komornej literatry je participcia na vstavbe hudobnho celku, z oho vyplva vedenie tudentov komornej hry k spoluzodpovednosti za vsledn tvar hudobnho diela. Spolu s hlavnm odborom tdia je komorn hra zvanm faktorom vyvenosti hudobno-nstrojovch poznatkov a prakticko-interpretanej spsobilosti absolventa. Nevyhnutnm predpokladom pre spen tdium predmetu komorn hra je intenzvna samostatn umeleck prprava v hre na nstroji, spovajca v ncviku vlastnho partu ako aj ncvik shry s ostatnmi spoluhrmi danho komornho zoskupenia a to aj mimo priamych vyuovacch hodn. Bez tejto prpravy, ako sasti tvorivej umeleckej prce, je napredovanie v tomto predmete vylen. 2.Ciele premetu Cieom je osvojenie si zsad hudobnej spoluprce hrov rozdielnych nstrojov, zdokonaovanie v nstrojovej shre, pestovanie citu pre zvukov, formov a obsahov vyvenos tudovanch diel. Zrove je prpravou pre budce psobenie absolventov v mench i vch hudobnch zoskupeniach, resp. zskavanm teoretickch i praktickch sksenost pre pouitie tohto druhu literatry v budcej pedagogickej praxi. 3. Obsah vzdelvania V tdiu zskavaj iaci na hodinch vyuovania komornej hry aj rozsiahle vedomosti a schopnosti v umeleckej pedagogike, a to najm z metodiky a didaktiky vyuovania komornej hry. Preto s po absolvovan esronho tdia schopn samostatne vytvra umelecko-interpretan vkony a vytvra individulne pedagogick koncepcie pre vyuovanie iakov na zkladnom stupni umeleckho vzdelvania. 4. Rozpis obsahu do ronkov 4. ronk (1 hodina tdenne, spolu 30 hodn) 1. vod do komornej hry 2. Zsady disciplny a tvorivej spoluprce interpretov v komornom telese 3. Vber technicky menej nronho repertoru, rozbor skladieb, zkladn problmy

interpretcie a shry v komornom zoskupen, spsoby ich rieenia 4. Praktick natudovanie vybranch skladieb - komorn du, tri, kvartet, kvintet a pod.

60

Komisionlna skka: 1. polrok: - jedna as tudovanho cyklickho diela 2. polrok - dve asti cyklickho diela tudovanho v 2. polroku 5. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. Vber nronejch skladieb pre rzne typy komornch zoskupen, ich rozbor, problmy

interpretcie, spsoby rieenia 2. Praktick natudovanie vybranch skladieb na vyej odbornej rovni, rotcia iakov

v rznych typoch komornch zoskupen. Komisionlna skka: 1. polrok:

- prv as ( sontov forma )cyklickho diela 2. polrok: - dve kontrastn asti tudovanho diela ( in ako v 1. polroku)

6. ronk ( 1 hodina tdenne, spolu 30 hodn) 1. Oboznmenie sa a rozbor najzvanejch diel z hudobnej literatry komornej hry 2. Praktick natudovanie alch skladieb pre vybran komorn zoskupenie 3. Poznanie zkladov didaktiky vyuovania komornej hry 4. Pouvanie zkladnch metodickch postupov vyuovania komornej hry Komisionlna skka: 1. polrok:

- prv as ( sontov forma ) cyklickho diela 2. polrok: - dve kontrastn asti tudovanho diela ( in ako v 1. polroku)

61

Vzdelvacia oblas: lovek a svet prce HRA V SYMFONICKOM ORCHESTRI ISCED 3A, ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Hra v symfonickom orchestri je predmet odbornej umeleckej a umelecko-pedagogickej prpravy, ktorho zmerom je zskavanie sksenost v praktickej hre v orchestri a zrove spoznvanie rozsiahlej orchestrlnej literatry. Je to kolektvny odborn predmet pre iakov 4., 5. a 6. ronka v rozsahu 4 hodiny tdenne. 2. Ciele predmetu Cieom tohto predmetu je pripravi iakov konzervatria na ich budcu profesiu, ktor zaha tdium diel symfonickej literatry rznych tlovch obdob, ako a orchestrlny sprievod pri slovom vkone. kolsk orchester pochopitene pln aj koncertn funkciu, sprevdza absolventsk vystpenia najlepch tudentov koly a me spolupracova pri ncviku a vchove tudentov oddelenia dirigovania. Rovnako ako v predmete sborovej hry je potrebn sledova a presadzova : - dokonal individulne zvldnutie partu, na dychovch a slikovch nstrojoch - vytvorenie jednoliato hrajcich a znejcich skupn, zvldnutie tudovanej skladby ako celku kadm lenom orchestra, z hadiska sprvnej tlovej artikulcie. 3. Obsah vzdelvania Obsah predmetu predstavuje rozsiahla orchestrlna literatra rznych tlovch obdob, z ktorej sa skladby vyberaj poda dramaturgickho plnu koly. Prca v orchestri v zsade postupuje od menej nronch diel k dielam nronm. iaci sa uia pracova v kolektve, zvykaj si na disciplnu, dirigentsk gest a pripravuj sa na svoje budce povolanie. 4. Obsah predmetu 4. ronk, 5. ronk, 6. ronk (4 hodiny tdenne spolu 120 hodn v jednom ronku) 1. vod do orchestrlnej hry 2. Orientcia v geste dirigenta 3. Problematika shry medzi slikovmi, dychovmi a bicmi skupinami 4. Ladenie medzi jednotlivmi skupinami orchestra 5. Frzovanie, nasadenie a odsadenie tnov

62

6. Interpretan princpy a natudovanie typickch druhov orchestrlnych diel, voklno-intrumentlnych diel a slovch koncertov klasicizmu v rmci orchestrlnej hry

7. Interpretan princpy a natudovanie typickch druhov orchestrlnych diel, voklno-intrumentlnych diel a slovch koncertov romantizmu v rmci orchestrlnej hry

8. Interpretan princpy a natudovanie typickch druhov orchestrlnych diel, voklno-intrumentlnych diel a slovch koncertov hudby 20. a 21. storoia v rmci orchestrlnej hry

9. Problematika interpretcie diel zapsanej novm notanm spsobom, napr. aleatoriky 10. Sprevdzanie recitatvov Komisionlna skka: 1.polrok:

- dve diela tlovo odlin navzjom ako aj od komisionlnej skky v 2. polroku ( poda dramaturgickho plnu koly )

2. polrok:

- dve diela tlovo odlin navzjom ako aj od komisionlnej skky v 1. polroku ( poda dramaturgickho plnu koly )

Poznmka: Dramaturgick pln koly mus v trojronom cykle obsahova skladby, ktor reprezentuj vetky tlov obdobia a druhy poda obsahu uebnch osnov.

63

Vzdelvacie oblas lovek a svet prce PEDAGOGICKO-UMELECK PRAX ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Pedagogicko-umeleck prax hry na husliach je predmet odbornej umeleckej a umelecko-pedagogickej prpravy. iak konzervatria v 5. ronku pozoruje a analyzuje prcu uiteov zkladnho umeleckho vzdelvania a v 6. ronku vyuuje pod kontrolou pedagga konkrtneho iaka model poas celho kolskho roka so stanovenm si pedagogickho plnu individulneho rozvoja iaka a vyhodnotenm jeho spenosti.

2. Ciele predmetu Cieom predmetu je naui iaka vyuova hru na husliach na zkladnej umeleckej kole poda pecifickch princpov odborovej pedagogiky, didaktiky a metodiky. 3. Obsah vzdelvania

Pozorova a analyzova prcu uitea hry na husliach Vypracova pedagogick pln individulneho rozvoja pridelenho iaka modelu,

ktor vychdza z jeho typolgie. Pod vedenm pedagga riei pedagogick problmy Vyui poznatky psycho-socilneho trningu na prpravu internch a verejnch

umeleckch produkci 4. Rozdelenie obsahu do ronkov 5. ronk ( 1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. Nvteva vyuovacch hodn sksench pedaggov 2. Reflexia a analza vyuovacieho procesu hry na husliach 3. Reflexia a analza vyuitch metodickch postupov, obsahu vyuovania 6. ronk ( 2 hodina tdenne, spolu 60 hodn)

1. Vypracovanie individulneho plnu rozvoja pridelenho iaka 2. Prprava na vyuovacie hodiny poas celho kolskho roka 3. Analza a hodnotenie pouitch pedagogickch, didaktickch a metodickch

postupov

64

Vzdelvacia oblas: Prierezov tmy ESTETICK SEMINR ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 1 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru HUDOBNO DRAMATICK UMENIE

65

Vzdelvacia oblas: Prierezov tmy DIPLOMOV SEMINR ISCED 5B Konzervatrium Hudba - Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 Vi: Prloha . 1 ttneho vzdelvacieho programu konzervatria, uebn osnovy odboru HUDOBNO DRAMATICK UMENIE

66

Vzdelvacia oblas: Prierezov tmy INTERPRETAN SEMINR ISCED 5B Konzervatrium Hudba Hra na husliach Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Interpretan seminr je predmet odbornej umeleckej a umelecko-pedagogickej prpravy, ktorho obsahovou nplou je prehlbovanie dosiahnutch vedomost a zrunost zskavanm alch teoretickch a praktickch znalost na vyej odbornej rovni ich obohacuj o veobecn prehad v hudbe a pomhaj vychovva z nich rozhadench umelcov. 2. Ciele predmetu Cieom vyuovacej hodiny je oboznmi iakov s osobitnou interpretciou rznych obdob, naui porovnva, vyslovi svoj nzor, oboznmi sa s rznymi skladbami a interpretmi, sasne so skladatemi a ich dielami. iaci povaj nahrvky z rznych hudobnch nosiova sami interpretuj hudobn diela, oho cieom je porovnva, vnma osobitosti vkonov pikovch interpretov, tlovos. Pouvaj a spjaj vedomosti, schopnosti a zrunosti zskan tdiom vetkch uebnch predmetov. 3. Obsah vzdelvania iaci na hodinch predmetu interpretan seminr analyzuj interpretcie skladieb, zdvoduj svoju predstavu a realizciu interpretcie. Interpretan seminr poskytuje priestor pre vzjomn diskusiu a konfrontciu v oblasti rieenia interpretanch problmov. 4. Rozdelenie obsahu do ronkov

5. ronk (1 hodina tdenne, spolu 33 hodn) 1. Vstup do problematiky 2. Hudba baroka

2.1 Skladatelia, interpreti 2.2 Porovnvanie nahrvok, sledovanie dynamiky, vibrta, frz, osobitosti

jednotlivch skladateov a interpretov 2.3 Tempo v barokovch skladbch 2.4 Interpretcia iakov, diskusia

3. Klasicizmus Skladatelia, interpreti Porovnvanie nahrvok, sledovanie dynamiky, vibrta, frz, hra ozdb,

osobitosti jednotlivch skladateov a interpretov Interpretcia iakov, diskusia

67

4. Romantizmus Skladatelia, interpreti Vstavba frz v romantickch dielach Dynamika, agogika, prca s vibrtom, melodick ozdoby Porovnvanie nahrvok a rozliovanie osobitost v prejave diel Interpretcia iakov, diskusia

6. ronk (1 hodina tdenne, spolu 30 hodn) 1. Hudba 20. storoia

1.3 Povanie nahrvok sasnch diel 1.4 Oboznmenie sa so irmi vrazovmi prostriedkami 1.5 Interpretcia skladieb iakmi, diskusia o problematike interpretcie

68

Vzdelvacia oblas: Umenie a kultra HLAVN ODBOR TDIA HRA NA VIOLE ISCED 3A, ISCED 5B Konzervatrium Hudba Hra na viole Celkov poet hodn: 153 1. Charakteristika predmetu Hlavn odbor tdia hra na viole vzdelva iaka umelecky a pedagogicko-umelecky. iak sa nau tvorivo uplatni vedomosti, schopnosti a sksenosti zskan tdiom vetkch predmetov kompletnho vzdelvacieho programu vo svojom individulnom umeleckom prejave a vo svojej pedagogicko-umeleckej prci. Predmet je koncipovan ako svisl 6 ron tdium. V hlavnom odbore tdia hra na husliach je dleit individulny prstup pedagga ku kadmu iakovi poda jeho osobnostnch danost, miery jeho talentu, stupa jeho technickej a umeleckej vyspelosti. Pedagg vyuuje poda individulneho plnu rozvoja iaka vypracovanho pre jednotliv ronky z pohadu poiadaviek svislho esronho tdia a absolutria. 2. Cie predmetu Naui iaka hra na viole na profesionlnej umeleckej rovni, dosiahnu profesionlne majstrovstvo spojen s rozvojom osobnosti a schopnosti samostatne pracova a pedagogicko-umelecky tvori. 3. Obsah vzdelvania Obsah vzdelvania v I.-IV. ronku tdia tvor hra stupnc, technickch cvien a prednesovch skladieb jednotlivch tlovch obdob pre umeleck a technick rozvoj iaka, jeho prprava na maturitn skku, pri ktorej tudent mus preukza stupe technickho a umeleckho rozvoja, ktor mu umon pokraova v tdiu na vyej odbornej umeleckej rovni. V V.-VI. ronku hr iak stupnice na technicky nronej rovni, virtuzne etudy, skladby jednotlivch tlovch obdob, ktor vyaduj pecifick poiadavky na vrazov a technick interpretan vyspelos. 4. Rozdelenie obsahu do ronkov :

1.ronk (2 hodiny tdenne, spolu 66 hodn) 1. vod do modernej hry na viole

6 8 jednoduchch trojoktvovch stupnc (3 4 durov a 3 4 molov) s rozloenmi akordmi a ich obratmi

2. 8 etud 3. 2 asti barokovej sonty 4. 1 prednesov skladba

69


- 1 durov a 1 molov stupnica jednoduch s rozloenmi akordmi a ich obratmi(minimlne legato po 3)

- 2 asti barokovej sonty - 2 etudy rznej technickej problematiky z odporanho tudijnho materilu

2. polrok : - 2 durov a 2 molov jednoduch stupnice (minimlne legto 1 oktva)

s rozloenmi akordmi a ich obratmi (minimlne legto po 3), stupnice aj v smyku detach vo vetkch astiach slika

- 2 etudy rznej technickej problematiky z odporanho tudijnho materilu - 1 prednesov skladba

Poznmka: Na komisionlnej skke je hra spamti podmienkou. tudent 1. ronka mus v priebehu kolskho roka aspo jedenkrt inkova na koncertnom vystpen a skladbu mus hra spamti. 2.ronk (2 hodiny tdenne, spolu 66 hodn) 1. vod do violovej hry v druhom ronku 2. 10 jednoduchch trojoktvovch stupnc (5 durovch a 5 molovch) s rozloenmi

akordmi a ich obratmi a 10 dvojhmatovch stupnc v rozsahu 2 oktv ( tercie, sexty, oktvy v prpravnom spsobe)

3. 8 10 etud ( Moravec, Hoffmeister, Campagnolli, ) 3 asti zo sont z obdobia baroka alebo klasicizmu

4. Prv a druh as koncertu Komisionlna skka: 1. polrok :

- 4 jednoduch stupnice v troch oktvach (2 dur, 2 mol) s rozloenmi akordmi a ich obratmi

- dvojhmatov stupnice (vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie a sexty v dvoch oktvach, mu bz hran v prpravnom spsobe

- 2 etudy rznej technickej problematiky z odporanho tudijnho materilu - 3 asti zo sont z obdobia baroka


obratmi (stupnice legto minimlne 2 oktvy, akordy minimlne 6 legto), stupnice aj v spiccate


- 2 etudy rznej technickej problematiky z odporanho tudijnho materilu - 1. a 2. as koncertu

70

Poznmka: Na komisionlnej skke je hra spamti podmienkou. Prednesov skladby (prv as koncertu a 1 skladba menej formy) s sasou skok, ale hraj sa na internch koncertoch ete pred skkami. iak mus minimlne dvakrt v priebehu kolskho roka inkova na koncertnom vystpen a skladbu mus hra spamti. 3. ronk (2 hodiny tdenne, spolu 66 hodn) 1. vod do violovej hry v treom ronku 2. 10 jednoduchch trojoktvovch stupnc (5 durovch a 5 molovch) s rozloenmi

akordmi a ich obratmi a 10 dvojhmatovch stupnc v rozsahu 2 oktv ( tercie, sexty, oktvy )

3. 10 etud ( Campagnolli, Fiorillo, Moravec, Dont, Hoffmeister) 4. 2 asti zo Sut pre violonelo slo J. S. Bacha (prepis) 5. Koncert alebo 2 skladby menej formy Komisionlna skka: 1. polrok :


- dvojhmatov stupnice (vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie, sexty viaza po dve

- 3 etudy rznej technickej problematiky - dve asti zo suity z odporanho tudijnho materilu


obratmi (stupnicu aj akord legto na 2 ahy slika), stupnice aj v sautill - dvojhmatov stupnice(vyie uveden jednoduch stupnice), oktvy, tercie, sexty ) - 3 etudy z odporanho tudijnho materil - dve asti z koncertu alebo dve skladby menej formy

Poznmka: Na komisionlnej skke je hra spamti podmienkou. Prednesov skladby (poda osnov) s sasou skok, ale hraj sa na internch koncertoch ete pred skkami. iak mus minimlne dvakrt v priebehu kolskho roka inkova na koncertnom vystpen a skladbu mus hra spam

Documents

hudba_strunove_nastroje copy.pdf