Hudobný klasicizmusHudobný klasicizmus

KlasicizmusKlasicizmus je umelecký sloh, ktorý sa v hudbe  je umelecký sloh, ktorý sa v hudbe prejavoval približne v rokoch prejavoval približne v rokoch 1730-1820. 1730-1820. Hoci za Hoci za koniec baroka je považovaná až smrť J. S. Bacha koniec baroka je považovaná až smrť J. S. Bacha (1750), je nutné si uvedomiť, že bol v svojej dobe (1750), je nutné si uvedomiť, že bol v svojej dobe považovaný za nemoderného, pretože sa obdobie považovaný za nemoderného, pretože sa obdobie jeho vrcholnej tvorby prekrýva s tzv. jeho vrcholnej tvorby prekrýva s tzv. galantným galantným štýlomštýlom (v iných umeleckých odvetviach nazývané  (v iných umeleckých odvetviach nazývané tiež rokoko) a najmä nastupujúca mladá generácia tiež rokoko) a najmä nastupujúca mladá generácia hudobníkov prinášala nový štýl hudby, ktorý sa dá hudobníkov prinášala nový štýl hudby, ktorý sa dá charakterizovať ako charakterizovať ako

1: 1: zjednodušenie barokovej prezdobenostizjednodušenie barokovej prezdobenosti a  a komplikovanosti akomplikovanosti a

2: 2: ustálenie pravidielustálenie pravidiel (týkajúcich sa viacerých  (týkajúcich sa viacerých oblastí v hudbe).oblastí v hudbe).

Konkrétne znaky hudobného Konkrétne znaky hudobného klasicizmu:klasicizmu:

Reforma opery: Reforma opery: 1: Ch. W. Gluck- zrovnoprávnenie hudobnej a dramatickej zložky 1: Ch. W. Gluck- zrovnoprávnenie hudobnej a dramatickej zložky opery. (V baroku začala značne prevažovať hudobná virtuozita opery. (V baroku začala značne prevažovať hudobná virtuozita nad  hereckou zložkou.)nad  hereckou zložkou.)2: G. B. Pergolessi- vznik komickej opery (opera buffa). (V baroku 2: G. B. Pergolessi- vznik komickej opery (opera buffa). (V baroku prevažovali antické námety- drámy a tragédie) prevažovali antické námety- drámy a tragédie)

Oratórium začalo používať aj svetské námetyOratórium začalo používať aj svetské námety- napr. J. Haydn- - napr. J. Haydn- Štvoro ročných období. V baroku bolo oratórium typickou Štvoro ročných období. V baroku bolo oratórium typickou chrámovou skladbou. Neskôr  si zachovalo iba vonkajšie znaky- chrámovou skladbou. Neskôr  si zachovalo iba vonkajšie znaky- viacčasťové vokálno-inštrumentálne dielo bez dramatickej zložky. viacčasťové vokálno-inštrumentálne dielo bez dramatickej zložky.

Hromadné používanie klavíraHromadné používanie klavíra- jeho predchodca bolo čembalo, - jeho predchodca bolo čembalo, ale neumožňovalo postupnú dynamiku. Bol to tiež klávesový ale neumožňovalo postupnú dynamiku. Bol to tiež klávesový nástroj, ale fungoval na princípe brnkacieho nástroja (klavír- nástroj, ale fungoval na princípe brnkacieho nástroja (klavír- úderový). úderový).

Zavedenie postupnej dynamikyZavedenie postupnej dynamiky- teda crescendo a - teda crescendo a desrescendo. Predtým sa uplatňovala tzv. terasovitá dynamika desrescendo. Predtým sa uplatňovala tzv. terasovitá dynamika (skoková), teda náhle zmeny sily zvuku. Táto zmena sa začala (skoková), teda náhle zmeny sily zvuku. Táto zmena sa začala uplatňovať v Mannheimskej škole (J. V. Stamic). uplatňovať v Mannheimskej škole (J. V. Stamic). 

Ustálenie zloženia orchestraUstálenie zloženia orchestra- zvyčajne 30-40 členov. - zvyčajne 30-40 členov. Základ tvoriili sláčikové a drevené dychové nástroje. Z Základ tvoriili sláčikové a drevené dychové nástroje. Z plechových len trúbky a lesné rohy, z bicích len kotly. L. van plechových len trúbky a lesné rohy, z bicích len kotly. L. van Beethoven (prechod k romantizmu) rozšíril orchester o nové Beethoven (prechod k romantizmu) rozšíril orchester o nové nástroje a zvýšil počet členov. V baroku sa hudobné nástroje nástroje a zvýšil počet členov. V baroku sa hudobné nástroje presne neurčovali- obsadenie bolo vždy podľa toho, akí presne neurčovali- obsadenie bolo vždy podľa toho, akí hudobníci boli k dispozícii. hudobníci boli k dispozícii.

Povýšenie komornej hudby na koncertnú úroveňPovýšenie komornej hudby na koncertnú úroveň- - najmä sláčikové kvarteto (1+2 husle, viola, violončelo) a najmä sláčikové kvarteto (1+2 husle, viola, violončelo) a dychové kvinteto (priečna flauta, hoboj, klarinet, lesný roh, dychové kvinteto (priečna flauta, hoboj, klarinet, lesný roh, fagot). Predtým boli komorné skupiny používané prevažne v fagot). Predtým boli komorné skupiny používané prevažne v domácom, alebo amatérskom muzicírovaní. domácom, alebo amatérskom muzicírovaní.

Nadvláda homofónieNadvláda homofónie- jedna vedúca melódia sprevádzaná - jedna vedúca melódia sprevádzaná akordmi prevažne založenými na hlavných harm. funkciách akordmi prevažne založenými na hlavných harm. funkciách (T, S, D), prípadne s prechodmi do príbuzných tónin (T, S, D), prípadne s prechodmi do príbuzných tónin (Paralelená, Rovnomenná, Dominantá, Subdominantná). (Paralelená, Rovnomenná, Dominantá, Subdominantná). Melódia (prevažne sviežeho charakteru a zreteľného členenia Melódia (prevažne sviežeho charakteru a zreteľného členenia (motív, fráza, veta)) je hlavným nositeľom obsahu skladby.(motív, fráza, veta)) je hlavným nositeľom obsahu skladby.

TYPICKÉ HUDOBNÉ FORMYTYPICKÉ HUDOBNÉ FORMY SymfóniaSymfónia- Orchestrálna skladba. Vznikla z talianskej - Orchestrálna skladba. Vznikla z talianskej

sinfonie. V Mannheimskej škole zavedené pravidlá: 4 časti- sinfonie. V Mannheimskej škole zavedené pravidlá: 4 časti- Rýchla, Pomalá, Tanečná, Rýchla. V iných oblastiach sa ešte Rýchla, Pomalá, Tanečná, Rýchla. V iných oblastiach sa ešte dlho komponovali trojčasťové symfónie podľa barokovej dlho komponovali trojčasťové symfónie podľa barokovej schémy R-P-R.  schémy R-P-R.  

SonátaSonáta- Skladba pre sólový nástroj, najčastejšie klavír, - Skladba pre sólový nástroj, najčastejšie klavír, alebo husle so sprievodom klavíra (ale aj violončelo, hoboj a alebo husle so sprievodom klavíra (ale aj violončelo, hoboj a iné). Pravidlo 3 častí: Expozícia- Rozvedenie- Repríza, pričom iné). Pravidlo 3 častí: Expozícia- Rozvedenie- Repríza, pričom expozícia je založená na dvoch navzájom kontrastných expozícia je založená na dvoch navzájom kontrastných (charakter, tónina, tempo) melódiach- témach, v rozvedení (charakter, tónina, tempo) melódiach- témach, v rozvedení sa jedna, alebo obidve témy spracúvajú a v repríze sa sa jedna, alebo obidve témy spracúvajú a v repríze sa zopakuje expozícia, avšak bez kontrastu. V baroku nebol zopakuje expozícia, avšak bez kontrastu. V baroku nebol určený počet častí (hoci často bývali tri), takisto existovali určený počet častí (hoci často bývali tri), takisto existovali sonáty pre rôzny počet sólových nástrojov, napr. triová sonáty pre rôzny počet sólových nástrojov, napr. triová sonáta- 2 nástroje + BC. sonáta- 2 nástroje + BC.

Cyklická sonátová formaCyklická sonátová forma- rozsiahla (prevažne klavírna) - rozsiahla (prevažne klavírna) skladba. Má rovnaké časti, ako symfónia. Samotná sonáta skladba. Má rovnaké časti, ako symfónia. Samotná sonáta tvorí jej prvú časť.tvorí jej prvú časť.

Sólový koncertSólový koncert- vznikol z barokového concerta - vznikol z barokového concerta grossa. Skladba pre sólový nástroj (najčastejšie grossa. Skladba pre sólový nástroj (najčastejšie husle, klavír, trúbka, violončelo) so sprievodom husle, klavír, trúbka, violončelo) so sprievodom orchestra. orchestra. 

RondoRondo- Cyklická skladba založená na - Cyklická skladba založená na opakovanom viac násobnom návrate hlavnej opakovanom viac násobnom návrate hlavnej myšlienky- témy po jej striedaní s charakterovo myšlienky- témy po jej striedaní s charakterovo odlišnými časťami- kupletmi. odlišnými časťami- kupletmi.

VariácieVariácie- Viacčasťová skladba založená na - Viacčasťová skladba založená na (zvyčajne) úvodnom predvedení témy, jej (zvyčajne) úvodnom predvedení témy, jej následnom viacnásobnom predvedení v zmenenej následnom viacnásobnom predvedení v zmenenej podobe (variácie- tempo, tónina, rytmus, presun podobe (variácie- tempo, tónina, rytmus, presun melódie do iného hlasu, ....) a záverečnom melódie do iného hlasu, ....) a záverečnom zopakovaní pôvodnej témy. zopakovaní pôvodnej témy. 

Divertimento, SerenádaDivertimento, Serenáda - voľnejšie (bez  - voľnejšie (bez prísnych pravidiel, nie pomalšie) formy.prísnych pravidiel, nie pomalšie) formy.

Hlavní predstaviteliaHlavní predstavitelia

Joseph HaydnJoseph Haydn (1732-1809)- rakúsky skladateľ(1732-1809)- rakúsky skladateľ kapelník kniežaťa Esterházyho, typický predstaviteľ kapelník kniežaťa Esterházyho, typický predstaviteľ klasicistickej klasicistickej

symfóniesymfónie zakladateľ zakladateľ sláčikového kvarteta sláčikového kvarteta nového štýlu (ako koncertné nového štýlu (ako koncertné

zoskupenie) zoskupenie) podnikol aj dve umelecké cesty do Anglicka, počas jednej z nich ho podnikol aj dve umelecké cesty do Anglicka, počas jednej z nich ho

na jeho vlastné odporúčanie zastupovalna jeho vlastné odporúčanie zastupoval Jan Nepomuk Hummel Jan Nepomuk Hummel ( ( rodák z Bratislavy, ktorého kvality sa dnes iba objavujú) rodák z Bratislavy, ktorého kvality sa dnes iba objavujú)

TvorbaTvorba 104 symfónií (104 symfónií ( Londýnska, Oxfordská, S úderom na kotly Londýnska, Oxfordská, S úderom na kotly))   83 sláčikových kvartet83 sláčikových kvartet   Iné komorné a vokálno- inštrumentálne skladbyIné komorné a vokálno- inštrumentálne skladby (Oratóriá: 4 ročné obdobia, 7 slov Vykupiteľových na kríži (a (Oratóriá: 4 ročné obdobia, 7 slov Vykupiteľových na kríži (a

hudbu z neho aj ako sláč. kvarteto))hudbu z neho aj ako sláč. kvarteto))

Wolfgang Amadeus MozartWolfgang Amadeus Mozart

        27. 1. 1756 Salzburg – 5. 12. 1791 Viedeň27. 1. 1756 Salzburg – 5. 12. 1791 Viedeň rakúsky skladateľ, klavírny virtuóz, jeden z najväčších hudobných rakúsky skladateľ, klavírny virtuóz, jeden z najväčších hudobných

géniov   géniov   v štyroch rokoch hrál na klavíri, v šiestich písal svoje prvé skladby a v štyroch rokoch hrál na klavíri, v šiestich písal svoje prvé skladby a

učil sa hrať na husle učil sa hrať na husle v detstve s otcom cestoval po Európe, spoločne so sestrou v detstve s otcom cestoval po Európe, spoločne so sestrou

vystupovali ako zázračné deti vystupovali ako zázračné deti bol veľmi obľúbený v Prahe, pre Prahu zložil operu Don Giovani, bol veľmi obľúbený v Prahe, pre Prahu zložil operu Don Giovani,

ktorú pri premiére dokonca sám dirigoval ktorú pri premiére dokonca sám dirigoval zomrel mladý, mal 35 rokov, ale stačil zložiť viac ako 600 skladieb zomrel mladý, mal 35 rokov, ale stačil zložiť viac ako 600 skladieb DIELODIELO opery ( opery ( Čarovná flauta, Figarova svadba, Don GiovaniČarovná flauta, Figarova svadba, Don Giovani, ... )  , ... )  serenáda serenáda Malá nočná hudba Malá nočná hudba koncerty pre klavír, husle, flautu koncerty pre klavír, husle, flautu zádušná omša zádušná omša RequiemRequiem cirkevné skladby cirkevné skladby árie, piesne árie, piesne

Ludwig van BeethovenLudwig van Beethoven 9 symfónií (najmä Eroica, Osudová, Pastorálna) 5 klavírnych

koncertov Husľový koncert D-dur op. 61, 1806 Trojkoncert pre klavír, husle a violončelo C-dur op. 56, 1804-

1805 Opera (Fidelio resp. Leonóra), op. 72. Pre túto operu napísal

štyri rôzne ouvertúry (tri ouvertúry Leonóra a jednu ouvertúru Fidelio) 1804-1814

Hudba k dráme „Egmont“ op. 84, 1809-1810 Balety

Klasicizmus na SlovenskuKlasicizmus na Slovensku Hlavným centrom bola Bratislava. Vytvárajú Hlavným centrom bola Bratislava. Vytvárajú

sa tu kapely: 40 členná kapela Alberta sa tu kapely: 40 členná kapela Alberta Tešinského, Erdédyho kapela, Tešinského, Erdédyho kapela, Grassalkovičova kapela (svetská), Grassalkovičova kapela (svetská), Baťányovská kapela (arcibiskupská kapela)Baťányovská kapela (arcibiskupská kapela)

Vznikali súkromné operné spoločnosti, Vznikali súkromné operné spoločnosti, obľúbený bol amaterizmus, kapely sa obľúbený bol amaterizmus, kapely sa rozpadali a ich členovia potom zakladali rozpadali a ich členovia potom zakladali kapely po celom SR, hrali sa diela od kapely po celom SR, hrali sa diela od majstrov viedenských, českých.majstrov viedenských, českých.

Komponovali sa symfónie, sonáty, koncerty, Komponovali sa symfónie, sonáty, koncerty, divertimentá, opery, melodrámy, duchovné divertimentá, opery, melodrámy, duchovné diela.diela.

Anton Zimmermann pôsobil u Baťányho, tvoril duchovné Anton Zimmermann pôsobil u Baťányho, tvoril duchovné diela.diela.

Juraj Družecký trubkár, pôsobil u Grassalkoviča.Juraj Družecký trubkár, pôsobil u Grassalkoviča. Jozef Chudý u ErdédyhoJozef Chudý u Erdédyho Ján Batka – mestský archivárJán Batka – mestský archivár Heinrich Clein, František RieglerHeinrich Clein, František Riegler Ján Nepumuk Hummel – narodil sa v BA, tvoril symfónie, Ján Nepumuk Hummel – narodil sa v BA, tvoril symfónie,

klavírne diela, Rondá.klavírne diela, Rondá. Ján Matejovič, Heinrich Jozef Schenn.Ján Matejovič, Heinrich Jozef Schenn. Cirkevná tvorba sa tvorila v kláštoroch - organisti: Eugen Cirkevná tvorba sa tvorila v kláštoroch - organisti: Eugen

Jančík, Ľudovít Skalník.Jančík, Ľudovít Skalník. Johann Matthias Sperger bol vrcholný klasik, kontrabasista, Johann Matthias Sperger bol vrcholný klasik, kontrabasista,

napísal 32 symfónií. napísal 32 symfónií.