ICAAP procedura FIN SKm - NBS · Hodnotiaca procedúra ICAAP 6 • individuálne váhy jednotlivých oblastí pri celkovom hodnotení ICAAP pre každú banku. Zásada proporcionality

PROCEDÚRA

K HODNOTENIU

ICAAP verzia 2011.3

Hodnotiaca procedúra ICAAP

2

Obsah

Úvod .............. .................................................................................................................. 3

Zoznam skratiek .................................................................................................................. 8 Zoznam legislatívy a GL ........................................................................................................ 8

1. Kapitola: Údaje o spoločnosti ....................................................................................... 9

2. Kapitola: Všeobecné informácie o ICAAP ...................................................................... 9

2.1. Stratégia ICAAP ............................................................................................................ 9 2.2. Organizácia a riadenie ..................................................................................................11 2.3. Rozsah ICAAP ..............................................................................................................13 2.4. Identifikácia rizík ..........................................................................................................14 2.5. Systém limitov v ICAAP ................................................................................................17

3. Kapitola: Požiadavky na vnútorný kapitál .................................................................. 19

3.1. Metodológia kvantifikácie požiadaviek na vnútorný kapitál ..............................................19 3.2. Riziká Piliera 1 .............................................................................................................21

3.2.1. Kreditné riziko ...................................................................................................21 3.2.2. Trhové riziko .....................................................................................................26 3.2.3. Operačné riziko .................................................................................................31

3.3. Riziká Piliera 2 .............................................................................................................34 3.3.1. Riziká nedostatočne pokryté Pilierom 1 ...............................................................34 3.3.2. Úrokové riziko bankovej knihy (IRRBB) ...............................................................34 3.3.3. Riziko likvidity ...................................................................................................38 3.3.4. Riziko koncentrácie ............................................................................................40 3.3.5. Obchodné riziko ................................................................................................44 3.3.6. Strategické riziko ...............................................................................................45 3.3.7. Reputačné riziko ................................................................................................46 3.3.8. Iné riziká ..........................................................................................................47

3.4. Ďalšie požiadavky na vnútorný kapitál ...........................................................................49 3.4.1. Kapitálový vankúš .............................................................................................49

3.5. Agregácia rizík .............................................................................................................52

4. Kapitola: Vnútorný kapitál (disponibilné finančné zdroje pre krytie rizík) .................. 53

5. Kapitola: Využitie ICAAP v riadení .............................................................................. 54

5.1. Stresové testovanie v ICAAP .........................................................................................54 5.2. Reporting a monitoring v ICAAP ....................................................................................58 5.3. Využitie ICAAP (UseTest)..............................................................................................59 Zoznam použitých dokumentov CEBS ...................................................................................61


3

Úvod Hodnotenie ICAAP banky je jednou zo základných častí ročného hodnotenia banky, ktoré vchádza do tzv. Supervisory Review and Evaluation Process-u (SREP), ktorý obsahuje:

• Risk Assessment System (RAS); • Internal Capital Adequacy Assessment Process (ICAAP ); • hodnotenie súladu banky s minimálnymi legislatívnymi požiadavkami.

Úlohou tejto procedúry je nastaviť pravidlá a postupy hodnotenia ICAAP banky. Hodnotenie je pripravené v súlade s očakávaniami GL 39 (JRAD), ktoré harmonizuje prístup jednotlivých regulátorov v rámci EÚ za účelom dosiahnutia spoločného rozhodnutia o dostatočnosti (adekvátnosti) kapitálu. Príprava informácií pre HOME regulátorov bude vychádzať z hodnotenia ICAAP. Forma a rozsah hodnotiacich správ pre HOME regulátorov sú nimi definované a navzájom sa líšia. Z tohto dôvodu bude lokálne hodnotenie ICAAP transformované do predlôh (template) definovaných HOME regulátormi. Hodnotenie ICAAP obsahuje dve základné zložky – kvalitatívnu a kvantitatívnu. Kvalitatívna časť hodnotenia bude pripravená na základe definovaných hodnotiacich kritérií (otázok), ktoré sú naprogramované v súbore Hodnotiaci zosit ICAAP. Kvantitatívna časť hodnotenia (adekvátnosť vnútorného kapitálu) je hodnotená na základe ukazovateľov adekvátnosti vnútorného kapitálu SREP ratio 1 a SREP ratio 2. Uvedené ukazovatele vychádzajú z posúdenia jednotlivých kvantifikačných metód používaných bankami, hodnotenými dohľadom v súbore Kvantifikacia ICAAP. Celkové záverečné hodnotenie ICAAP tvorí kombinácia kvalitatívneho a kvantitatívneho hodnotenia. Vstupné informácie predložené bankou pre hodnotenie ICAAP sú členené do 3 oblastí:

Samotné hodnotenie ICAAP dohľadom bude štruktúrované v rovnakom členení. Hodnotiaci tím pripraví textovú časť hodnotenia

pomocou predlohy ICAAP hodnotenie_Banka_rok.doc, ako aj tabuľku požiadaviek a zdrojov

pomocou predlohy Kvantifikacia ICAAP_Banka_rok.xls. Súčasťou hodnotenia je vyplnený hodnotiaci zošit ICAAP.

Podklady k hodnoteniu

ICAAP banky 1. Údaje o spoločnosti 2. Všeobecné informácie o ICAAP 3. Požiadavky na vnútorný kapitál 4. Vnútorný kapitál 5. Využitie ICAAP v riadení

Tabuľka požiadaviek

na vnútorný kapitál

Tabuľka zdrojov

vnútorného kapitálu


4

implementovaný v súbore Hodnotiaci zosit ICAAP_Banka_rok.xls. Hodnotiaci zošit ICAAP obsahuje sumárnu hodnotiacu tabuľku a zošity s preddefinovanými otázkami pre každú hodnotiacu oblasť. Každý člen tímu bude zodpovedný za jemu pridelenú oblasť hodnotenia, ktorú po dohode určí vedúci hodnotiaceho ICAAP tímu. Finálne kvalitatívne hodnotenie vedúcim tímu bude pripravené na základe čiastkových hodnotení jednotlivých oblastí a po diskusii celého tímu.

Hodnotiace známky Pri hodnotení sú používané známky/skóre: 0 – nehodnotiteľná oblasť 1 - veľmi dobré 2 - dostatočné 3 - nedostatočné 4 - nevhodné / zlé

Rozdelenie úloh a zodpovedností Vedúci hodnotiaceho ICAAP tímu zabezpečuje a zodpovedá za:

• rozdelenie úloh jednotlivým členom tímu; • konzistentnosť hodnotení jednotlivých členov; • definovanie základných očakávaní na ICAAP jednotlivej banky s dodržaním

princípu proporcionality po dohode s vedúcim oddelenia; • definovanie úrovne detailnosti hodnotenia s prihliadnutím na veľkosť banky,

zložitosť ICAAP prístupu banky, rizikový profil banky; • adekvátne vyplnenie všetkých potrebných hodnotiacich dokumentov

o hodnotiaca správa; o hodnotiaci zošit; o tabuľka požiadaviek na vnútorný kapitál; o tabuľka zdrojov vnútorného kapitálu;

• nastavenie váh jednotlivých hodnotiacich oblastí so zohľadnením rizikového profilu banky a princípu proporcionality;

• prípravu ICAAP podkladov do hodnotenia SREP; • stretnutie s bankou, prezentácie výsledkov, vedenie dialógu s bankou; • prípravu správy pre HOME regulátorov v spolupráci s analytikom banky; • určenie časového harmonogramu hodnotenia.

Vedúci hodnotiaceho tímu je zodpovedný za výsledné hodnotenie ICAAP a vypracovanie hodnotiacej správy. Člen hodnotiaceho ICAAP tímu zabezpečuje a zodpovedá za:

• dôsledné zhodnotenie priradených oblastí ICAAP: o hodnotenie jednotlivých otázok v hodnotiacom zošite pre priradenú oblasť; o úprava hodnotenia navrhnutého hodnotiacim zošitom, s uvedením dôvodu

úpravy; o príprava kvantitatívneho hodnotenia v tabuľke požiadaviek a zdrojov

vnútorného kapitálu za priradenú oblasť; o príprava textovej časti hodnotenia;

• návrh váh jednotlivých oblastí pre vedúceho tímu po zohľadnení rizikového profilu banky;

• prípravu podkladov potrebných na dialóg s bankou, aktívnu participáciu na dialógu s bankou;

• spoluprácu s vedúcim tímu a členmi tímu za účelom dosiahnutia konzistentného hodnotenia ICAAP;


5

• spoluprácu na finalizácii hodnotenia, príprave SREP a informácií pre HOME regulátora.

Člen hodnotiaceho tímu je zodpovedný za výsledné hodnotenie priradených oblastí v rámci ICAAP (kvalitatívne aj kvantitatívne) a vyp racovanie častí hodnotiacej správy za dané oblasti.

Fázy procesu hodnotenia • dodanie dokumentácie od banky; • oboznámenie sa s hodnotením ICAAP v predchádzajúcom roku (vedúci tímu

informuje celý tím); • štúdium dokumentácie a príprava na stretnutie s bankou (ak je stretnutie s bankou

potrebné); • stretnutie s bankou

o prediskutovanie ICAAP, pochopenie prístupu banky; o prediskutovanie základných nedostatkov a problémov; o vyžiadanie dodatočných dokumentov;

• príprava hodnotenia čiastkových oblastí za použitia hodnotiaceho zošita ICAAP; • hodnotenie ICAAP ako celku na úrovni celého hodnotiaceho tímu

o súhrn hodnotenia všetkých oblastí v dokumente Hodnotiaci zosit ICAAP_Banka_rok.xls

o nastavenie váh jednotlivých oblastí do celkového hodnotenia ICAAP a do SREPu;

o kvantitatívne hodnotenie v súbore Kvantifikacia ICAAP_Banka_rok.xls

o definovanie základných problémov a odporúčaní; • formulácia hodnotenia do textovej časti v dokumente

ICAAP hodnotenie_Banka_rok.doc • finalizácia všetkých hodnotiacich dokumentov; • príprava hodnotenia SREP a správy pre HOME regulátora.

Vo vyplnených súboroch je potrebné do mena súboru doplniť skratku banky a rok, ku koncu ktorého sa hodnotenie pripravuje. Príklad hodnotenia banky ČSOB k 31.12.2010:

Hodnotiaci zosit ICAAP_CSOB_2010.xls Kvantifikacia ICAAP_CSOB_2010.xls ICAAP hodnotenie_CSOB_2010.doc

Vedúci tímu pripraví hodnotiaci zošit pre každú banku:

• zmení meno zošita podľa banky; • na prvom liste vyznačí

o či bude hodnotená veľká/malá banka; o dátum, ku ktorému sa hodnotí ICAAP (koniec roka); o meno a sídlo banky;

• rozpošle takto pripravený hodnotiaci zošit všetkým členom tímu pre hodnotenie.

Princíp proporcionality Princíp proporcionality je zohľadnený na troch rôznych úrovniach:

• rôzne nastavené stupnice v hodnotiacom zošite ICAAP pre veľké banky, malé banky a stavebné sporiteľne;

• rôzne prístupy pri hodnotení odpovedí na jednotlivé hodnotiace otázky;


6

• individuálne váhy jednotlivých oblastí pri celkovom hodnotení ICAAP pre každú banku.

Zásada proporcionality Banka by mala mať definovaný/zvolený vhodný prístup ku kvantifikácii požiadaviek na vnútorný kapitál a AFR, ktorý zodpovedá jej veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti vykonávaných činností. Výber prístupu/metódy je v zodpovednosti a na rozhodnutí banky, mal by však zohľadňovať uvedenú zásadu/princíp proporcionality. Banky s menším rozsahom činností môžu používať jednoduchšie spôsoby identifikácie a merania rizík (postačujúce je použiť metódy prvého piliera a pridať k nim výpočet a odhady rizík, ktoré nie sú pokryté v prvom pilieri, tzv. Pillar1+ prístup). Od veľkých bánk bude dohľad očakávať komplexnejšie metódy ohodnocovania primeranosti vnútorného kapitálu. Pre banky používajúce pokročilý prístup k meraniu rizík v prvom pilieri bude dohľad očakávať jeho primerané použitie aj v ICAAP.1 Pre účely posúdenia systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu bude dohľad zaraďovať banky do troch základných skupín: 1) veľké banky 2) malé banky 3) stavebné sporiteľne Stredné banky budú zaradené medzi veľké alebo malé podľa rozhodnutia vedúceho oddelenia po dohode s vedúcim hodnotiaceho tímu. Typ banky je potrebné nastaviť v hodnotiacom zošite ICAAP na prvom liste. Zmena nastavenia má zásadný vplyv na použité hodnotiace stupnice a otázky! Pre stavebné sporiteľne je pripravený samostatný hodnotiaci zošit. Váhy jednotlivých oblastí pre celkové hodnotenie ICAAP Celkové hodnotenie ICAAP je vypočítané (navrhnuté) ako vážený priemer hodnotení jednotlivých oblastí. V hodnotiacom zošite sú prednastavené váhy jednotlivých oblastí. Vzhľadom k tomu, že pri hodnotení je potrebné zohľadniť rizikový profil banky, je možné (a žiaduce), aby sa váhy jednotlivých oblastí nastavili podľa rizikového profilu banky. Rozdelenie váh (štandardné v tabuľke SREP):

1. 10 bodov a. Stratégia, Organizácia a riadenie, Rozsah ICAAP, Identifikácia rizík, Systém

limitov, Metodológia kvantifikácie PVK b. UseTest, Reporting

2. 30 bodov a. Disponibilný kapitál (AFR)

3. 60 bodov

a. 50 bodov i. Kreditné, Trhové, Operačné riziko

ii. IRRBB, riziko koncentrácie a likvidity iii. Stresové testovanie

b. 10 bodov i. Riziká nedostatočne pokryté Pilierom 1

ii. Obchodné, Strategické, Reputačné, Iné riziká iii. Kapitálový vankúš, agregácia rizík

1 Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 1/2007 zo dňa 5. februára 2007 k systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu bank, časť C.6., bod 29; časť D., body 35., 36. a 37.


7

Váhy v časti 1. a 2. sa odporúča ponechať nezmenené vzhľadom k ich totožnému nastaveniu v hodnotení SREP. V hodnotiacej tabuľke sú označené sivou farbou. Váhy v časti 3 je vhodné nastaviť v pomere 50 + 10 (A+B)

Váhy v časti 3a (v hodnotiacej tabuľke označené červenou farbou) sa nastavia individuálne podľa rizikového profilu banky. Vhodná pomôcka na nastavenie týchto váh je vzorec:

( )STAICAAP

ICAAPVáha

celok

riziko −= * ,

kde: ICAAPriziko ... požiadavka na vnútorný kapitál za dané riziko podľa názoru dohľadu ICAAPcelok ... celková požiadavka na vnútorný kapitál podľa názoru dohľadu A ... váha (počet bodov) pre riziká časti 3a ST ... váha (počet bodov) pre stresové testovanie Tie isté váhy sa použijú aj v hodnotení SREP. Váhy v časti 3b (v hodnotiacej tabuľke označené oranžovou farbou) sa nastavia individuálne podľa dohody hodnotiaceho tímu.

V ďalších častiach procedúry sú opísané jednotlivé hodnotiace oblasti v členení podľa hodnotiacich otázok.

Detailnosť hodnotenia Úroveň detailnosti hodnotenia ICAAP má byť zvolená tak, aby zohľadňovala:

• dôležitosť a váhu jednotlivých oblastí (dôležité oblasti, napr. kreditné riziko by mali byť zhodnotené detailnejšie ako menej dôležité oblasti napr. obchodné riziko);

• systémovú dôležitosť banky; • požiadavky špecifikované HOME regulátorom potrebné pre dosiahnutie spoločného

rozhodnutia; • expertné vyhodnotenie potreby detailnosti hodnotenia vedúcim tímu; • možnosti tímu; • časové obmedzenia tímu.

Optimálna dĺžka kompletného hodnotenia jednej banky je 2-3 týždne (pre banku s pokročilými metódami a modelom ICAAP). Úlohou hodnotenia nie je nájsť všetky detailné problémy v ICAAP, ale zhodnotiť ICAAP ako celok. Negatívne hodnotené oblasti môžu byť následne detailne preverené napríklad formou dohľadu na mieste.


8

Zoznam skratiek

AFR Disponibilné finančné zdroje pre krytie rizík (Available Financial Resources)

CEBS Výbor európskych bankových dohľadov CP Cenné papiere CPM Credit portfolio model CRD Capital Requirement Directive/Basel 2

EBA Európska banková autorita (European Banking Authority) GL Guideline GL03 Guideline on the Application of the Supervisory Review Process under

Pillar 2 (CP03 revised) 25 January 2006

HH index Herfindahl Hirschmann index

ICAAP Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu IRB Prístup interných ratingov IRRBB Úrokové riziko bankovej knihy KR Kreditné riziko OK Obchodná kniha OPRC Riziko koncentrácie operačného rizika PVK Požiadavka na vnútorný kapitál

RK Riziko koncentrácie SS Stavebná sporiteľňa STA / STD Štandardizovaný prístup v operačnom / kreditnom a trhovom riziku VaR Hodnota v riziku (Value at Risk) VK a VA Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu ZoB Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov

Zoznam legislatívy a GL

1. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

2. Opatrenie NBS č. 13/2010 z 31. augusta 2010 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu

3. Opatrenie NBS č. 4/2007 z 13. marca o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk ... v znení neskorších predpisov

4. Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 1/2007 zo dňa 5. februára 2007 k systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu bánk

5. Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) 25 January 2006

6. Guidelines for the Joint Assessment of the Elements covered by the Supervisory Review and Evaluation Process (SREP) and the Joint Decision regarding the Capital Adequacy of Cross-border Groups (GL39) 22 December 2010

7. Consultation paper on the Guidebook on Internal Governance (CP44) 13 October 2010 8. CEBS Guidelines on the management of concentration risk under the supervisory review process

(GL31) 2 September 2010 9. Guidelines on Liguidity Buffers & Survival Periods, CEBS 9 December 2009 10. CEBS Guidelines on Stress Testing (GL32) 26 August 2010 11. High level principles for risk management 16 February 2010


9

1. Kapitola: Údaje o spoločnosti Údaje o spoločnosti dodané bankou je potrebné overiť podľa údajov o spoločnosti, ktorými disponuje NBS.

2. Kapitola: Všeobecné informácie o ICAAP

2.1. Stratégia ICAAP

Rizikový apetít ICAAP musí byť rizikovo orientovaný. Banka má mať stanovený rizikový apetít/rizikovú toleranciu ako základný predpoklad pre nastavenie vhodnej stratégie ICAAP. Vyjadrený môže byť kvalitatívne, kvantitatívne alebo oboma spôsobmi súčasne a má byť zabezpečené jeho aktualizovanie/prehodnocovanie. Rizikový apetít/riziková tolerancia by mali jasne definovať postoj banky k veľkosti a forme podstupovaných rizík vzhľadom na kapitálové ciele, očakávania akcionárov, makroekonomické prostredie. Rizikový apetít banky by sa mal ďalej detailnejšie konkretizovať a rozpracovať do stratégie, obchodného plánu. Čím jasnejšie má banka stanovený rizikový apetít/rizikovú toleranciu, tým lepšie si vie definovať rizikový profil a decentralizovať zodpovednosti za riziká a rozhodovacie právomoci na individuálne obchodné línie a organizačné útvary v banke. Stanovený rizikový apetít by mal byť zdokumentovaný a schválený predstavenstvom.

Základné očakávania na stratégiu ICAAP Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu by mal zahŕňať aj stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu2. Stratégia ICAAP má vychádzať z rizikového apetítu/rizikovej tolerancie3,4. Za zavedenie a podobu systému ICAAP je zodpovedný manažment banky, a to spoločne vrcholový riadiaci a vrcholový dozorný orgán. Vrcholový dozorný orgán (Dozorná rada) by mal schváliť koncepciu ICAAP banky, vrcholový riadiaci orgán (Predstavenstvo) zodpovedá za rozpracovanie koncepcie do detailnejšej podoby a jej zavedenie do jednotlivých organizačných zložiek banky. Proces ICAAP vyžaduje zainteresovanosť najvyššej riadiacej úrovne banky - predstavenstva5, mal by byť implementovaný do rozhodovacieho procesu v banke. Stratégia ICAAP je písomný dokument schválený predstavenstvom banky formou vnútorného predpisu. Legislatíva nestanovuje, či by to mal byť jeden súhrnný dokument alebo súbor dokumentov. Stratégia ICAAP môže byť aj súčasťou celkovej stratégie rizík6. Banka má identifikovať dokumenty, ktoré komplexne pokrývajú celý ICAAP proces banky.

2 §27 ods. 3 zákona č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 3 High level principles for risk management (HLP – 16 Feb 2010) 4 Principle 5 CP 44 Guidebook on Internal Governance 5 10 bod 65 Guideline 39 6 Bod 20 Metodické usmernenie útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS č. 1/2007 zo dňa 5.2.2007


10

Stratégia by mala byť základným, súhrnným dokumentom, ktorý ucelene definuje a popisuje proces ICAAP a jeho základné komponenty. Na stratégiu ICAAP obyčajne môžu nadväzovať ďalšie interné dokumenty, ktoré technicky detailnejšie opisujú jednotlivé oblasti, ako napr. kapitálové plánovanie, prístup k jednotlivým rizikám a pod. Zároveň má stratégia ICAAP vychádzať z rizikového profilu banky so zreteľom aj na odhadovaný budúci vývoj výkonnosti banky a rovnako aj externé makroekonomické prostredie, t.j. má byť adekvátne nastavená na podmienky, v ktorých banka pôsobí. Základným predpokladom toho, aby sa proces ICAAP mohol vykonávať v súlade so schválenou stratégiou, je aktuálnosť stratégie ICAAP. Do stratégie ICAAP by sa mali neodkladne premietnuť zmeny v organizačnej štruktúre, zmeny v kompetenciách jednotlivých útvarov/zainteresovaných pracovníkov, schválené zmeny v procese ICAAP, zmeny v nadväzujúcich interných predpisoch a pod. Stratégia ICAAP by mala mať definovanú frekvenciu aktualizácie/prehodnocovania systému ICAAP. Banka by mala prehodnotiť vhodnosť ICAAP, potrebu zavedenia nových prvkov, vylepšení, zmeny v procese, vyhodnotiť ICAAP odporúčania dohľadu. Tento proces prehodnocovania by mal byť v banke zdokumentovaný preukazným spôsobom. Banka by mala vedieť preukázať, že takýto proces pravidelne prebieha, napr. výstupom by mohlo byť rozhodnutie predstavenstva o vykonaní určitých zmien alebo rozhodnutie predstavenstva, že stratégia je potvrdená a naďalej platná v tomto znení. K aktualizácii/prehodnoteniu môže dôjsť aj v kratšom časovom horizonte ako je stanovené, a to v prípade vzniku dôvodov/podnetov vedúcich k jej prehodnoteniu. Základný okruh dôvodov/podnetov má byť vymedzený a jasne definovaný v stratégii ICAAP. Aktualizovaný/prehodnotený písomný dokument musí byť schválený predstavenstvom banky s vymedzením časového horizontu platnosti stratégie ICAAP.

Rozsah ICAAP v stratégii Stratégia ICAAP má obsahovať definíciu systému ICAAP pre banku. Zároveň by mal manažment banky nastaviť stratégiu na úrovni konsolidovaného celku a uviesť spôsob zahrnutia dcérskych spoločností v ICAAP pre konsolidovaný celok (platí pre konsolidujúce banky) a zabezpečiť pokrytie všetkých obchodných aktivít/obchodných línií banky/konsolidovaného celku. Členovia vrcholových riadiacich orgánov dcérskych spoločností majú aktívne participovať na procese tvorby, implementácie, aktualizácie/prehodnocovania a schvaľovania stratégie ICAAP.

Rámec riadenia rizík Stratégia ICAAP má ďalej obsahovať základný rámec riadenia rizík (identifikácia, meranie, sledovanie, zmierňovanie). V prípade, že má banka ICAAP na konsolidovanej úrovni, tak by aj rámec riadenia rizík mal byť nastavený na konsolidovanú úroveň – princíp konzistentnosti. V stratégii ICAAP má byť dostatočne odôvodnené použitie zvolených prístupov riadenia rizík (kvalitatívny, kvantitatívny) a zároveň primeranosť metód, postupov a techník pre banku (hodnotiaci tím posúdi, či zvolené metódy nie sú príliš jednoduché a nezodpovedajú vyspelosti, komplexnosti banky alebo či nie sú zbytočne komplikované, zložité, manažment banky im nerozumie, nevyužíva ich v praxi, nie sú vhodné pre jej charakter činností).

Riadenie a plánovanie kapitálu Systém ICAAP má byť zostavený s výhľadom do budúcnosti. Stratégia ICAAP má taktiež obsahovať všeobecný popis procesu riadenia a plánovania kapitálu vyčleneného na krytie rizika a zásady pre určenie primeranej výšky vnútorného kapitálu. Objem vnútorného kapitálu a jeho zloženie by mali byť určené a prehodnocované v súlade so strategickými cieľmi a obchodným plánom banky. V stratégii ICAAP by mali byť definované dlhodobé ciele banky


11

v oblasti potreby kapitálu, ktoré zohľadňujú riziká, ktorým je alebo môže byť banka vystavená, ďalej obchodné zámery a plánovaný zisk banky, ako aj relevantné externé faktory, ako napríklad očakávania trhu, postavenie banky na trhu a externý rating, ktorý chce banka dosiahnuť. Zmena orientácie banky na iný trhový segment môže znamenať zmenu jej rizikového profilu, a tým aj inú požiadavku na úroveň kapitálu. Banka by mala mať zostavený exaktný kapitálový plán, ktorý by mala pravidelne prehodnocovať a prehodnocovať aj v prípade výskytu zmien významnejších východiskových predpokladov, za ktorých ho tvorila (napr. zmena v odhadovanom zisku, zmena dividendovej politiky, zmena legislatívy (definícia vlastných zdrojov) a pod.) Manažment banky by mal nastaviť frekvenciu prehodnocovania dostatočnosti vnútorného kapitálu. Stratégia by ešte mala obsahovať ďalšie komponenty procesu ICAAP, aby bol proces ICAAP ucelený a konzistentný:

• spôsob reportovania výsledkov ICAAP predstavenstvu a dozornej rade7; • opis činností, v ktorých sa výsledky ICAAP využívajú (UseTest). Zabezpečí sa tak

požiadavka, že ICAAP je integrálnou súčasťou kultúry banky, celkového procesu riadenia rizík a každodenných obchodných, organizačných a rozhodovacích procesov banky;

• opis vykonávania stresového testovania v ICAAP, frekvenciu jeho vykonávania, spôsob využitia výsledkov stresového testovania v plánovaní kapitálu, v systéme nastavenia limitov, využitie výsledkov stresových testov pri úprave obchodných zámerov banky;

• definíciu kapitálového vankúša (ako požiadavka na vnútorný kapitál, nie ako kapitálová rezerva) a spôsob jeho zahrnutia do ICAAP;

• určenie prístupu k agregácii/diverzifikácii rizík ; • opis výpočtu AFR .

Po preštudovaní stratégie ICAAP hodnotenej banky by mal hodnotiaci tím NBS získať celkový obraz o systéme ICAAP danej banky, jeho štruktúre, komponentoch a ich vzájomných vzťahoch a nadväznostiach. Zároveň by mal byť hodnotiaci tím schopný zhodnotiť kvalitu vnútorných predpisov týkajúcich sa systému ICAAP. Pri hodnotení vnútorných predpisov je nevyhnutné vyjadrenie všetkých členov hodnotiaceho tímu.

2.2. Organizácia a riadenie

ICAAP ako neoddeliteľná súčasť riadenia banky musí byť kvalitne zabudovaný do organizačnej štruktúry banky a v jeho rámci musia byť jasne rozdelené zodpovednosti a právomoci. Organizačná štruktúra má byť transparentná a nastavená spôsobom, ktorý podporuje účinné a obozretné riadenie banky samostatne, aj na úrovni skupiny.

Procesy ICAAP, zodpovednosti a právomoci v rámci ICAAP by mali byť nastavené tak, aby pokrývali celú oblasť ICAAP, aby napomáhali efektívnemu priebehu procesu, aby zabezpečovali funkčnosť a realizovateľnosť ICAAP.

Banka má mať jasne definované zodpovednosti dozornej rady, predstavenstva, senior manažmentu, výborov a jednotlivých organizačných útvarov banky participujúcich v procese vývoja, schvaľovania, používania a prehodnocovania ICAAP.

7 ICAAP 3 CP 03


12

Organizačná štruktúra • mala by byť transparentná a organizovaná spôsobom, ktorý podporuje a dokazuje

účinné a obozretné riadenie inštitúcie, a to samostatne a aj na úrovni skupiny8 • mala by byť transparentná, jasná pre zamestnancov a aj pre orgán dohľadu, mala by

byť efektívne riadená9 Vykazovanie a prideľovanie zodpovedností a právomocí v inštitúcii by malo byť jasné, presné, dostatočne vymedzené, transparentné, koherentné a vykonateľné10. Právomoci a zodpovednosti v oblasti ICAAP by mali byť aj zavedené do základných interných predpisov banky (napr. organizačný poriadok, náplň práce útvaru/zamestnanca, interný predpis v oblasti ICAAP a pod.).

Stanovenie zodpovedností a právomocí v ICAAP Zodpovednosť dozornej rady v procese ICAAP

• schvaľuje koncepciu ICAAP banky (minimálne rozsah pôsobnosti, všeobecnú metodiku a ciele)11

Zodpovednosť predstavenstva v procese ICAAP

• zodpovedá za spracovanie koncepcie do detailnejšej podoby a za jej zavedenie do jednotlivých organizačných zložiek banky; zodpovedá za prehodnocovanie a zmeny v procese ICAAP12;

• stanovuje rizikový apetít banky a úroveň tolerancie rizika a zodpovedá za ich pravidelné prehodnocovanie13;

• zavádza vnútorný kontrolný rámec v súlade s regulačnými požiadavkami; • zriaďuje odborné výbory (vzhľadom na veľkosť a komplexnosť banky), ktorých členmi sú členovia predstavenstva. Tieto výbory nepreberajú zodpovednosť a povinnosť predstavenstva, ale napomáhajú v odborných oblastiach riadenia a rozhodovania, ako napr. Audit Committee, Risk Committee, Remuneration Committee, Compliance Committee atď.;

• definuje stratégiu, politiky a procesy v rámci ICAAP (napr. rizikový apetít, plánovanie kapitálu) a definuje konkrétne ciele;

• je riadne informované o výsledkoch ICAAP a pravidelne hodnotí vhodnosť organizačných opatrení, metodológiu a plánovanie.

Zodpovednosť útvaru zastrešujúceho ICAAP

• zodpovednosti útvaru zastrešujúceho ICAAP sú jasne a komplexne stanovené v interných predpisoch banky (napr. v organizačnom poriadku, stratégii ICAAP, a pod.);

• útvar zastrešujúci ICAAP reálne vykonáva svoje zodpovednosti, gestoruje celý proces a všetky zmeny v ICAAP metodologicky zastrešuje a odsúhlasuje;

• je vhodné, ak útvarom zastrešujúcim ICAAP je útvar riadenia rizík. Zodpovednosť jednotlivých organizačných útvarov a výborov Ďalšie organizačné útvary, ktoré sú zapojené do procesu ICAAP, napr. controlling alebo výbory ako ALCO a pod. by mali mať jasne stanovené svoje zodpovednosti v rámci ICAAP, buď v organizačnom poriadku, alebo v inom internom predpise, ktorý je začlenený do sústavy

8 Bod IG2 CP 03 9 Metodické usmernenie NBS č. 1/2007 zo dňa 5.2.2007 10 Bod IG2 CP 03 11 Bod C2-17 Metodické usmernenie NBS č. 1/2007 zo dňa 5.2.2007 12 Bod C2-17 Metodické usmernenie NBS č. 1/2007 zo dňa 5.2.2007 13 Bod 18 HLP


13

ICAAP predpisov. Dôležité je, aby bol za všetky činnosti ICAAP niekto (útvar/ osoba) zodpovedný, aby niektoré fázy procesu, alebo komponenty nezostali nepokryté (napr. kapitálový vankúš, stresové testovanie ICAAP, use test a pod.) Vo výboroch má byť aktívne zastúpený aj manažment dcérskych spoločností. Formalizovanie zodpovedností a právomocí je dôležitým a základným predpokladom vykonávania efektívneho a účinného ICAAP procesu v banke.

Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu (VK a VA) Je nezávislým útvarom banky s definovanými zodpovednosťami a právomocami v procese ICAAP. Útvar VK a VA by mal vykonávať hodnotenie ICAAP. Frekvencia hodnotenia nie je legislatívne upravená. Hodnotenie má byť zamerané na komplexné posúdenie všetkých súčastí procesu ICAAP (napr. metódy/prístupy ku kvantifikácii požiadaviek na vnútorný kapitál pre relevantné riziká, prístup k výpočtu AFR, systém limitov, UseTest, systém reportingu, systém stresového testovania a pod.) a zároveň má byť detailné (napr. opis silných/slabých stránok hodnotenej oblasti a pod.).

2.3. Rozsah ICAAP

Táto časť hodnotenia by mala byť vypracovaná vedúcim hodnotiaceho tímu v spolupráci so všetkými členmi tímu a off-site analytikom banky. Rozsah ICAAP možno rozdeliť do dvoch základných rovín:

• rozsah ICAAP - konsolidovaný celok; • rozsah ICAAP - riziká a aktivity banky.

Rozsah ICAAP - konsolidovaný celok Systém ICAAP by mal byť nastavený na konsolidovanej úrovni (ak banka konsoliduje), mal by adekvátne pokrývať všetky relevantné subjekty, obchodné línie, ako aj súčasné a očakávané relevantné riziká14. Dcérske spoločnosti sú s bankou kapitálovo prepojené, existujú medzi nimi vzájomné finančné vzťahy, z ktorých plynú určité riziká, požiadavky na kapitál. Aby mohol byť systém ICAAP adekvátne nastavený na celej konsolidovanej úrovni, musí mať banka definované/určené pravidlá pre zahrnutie dcérskych spoločností do ICAAP a popísaný spôsob zahrnutia, resp. nezahrnutia dcérskych spoločností banky. Pri hodnotení sa zohľadňuje princíp proporcionality , berie sa do úvahy charakter, povaha a významnosť týchto dcérskych konsolidovaných spoločností; môžu byť menej významné, naopak pre niektoré banky môže byť význam dcérskych spoločností signifikantný. Konsolidujúca banka by mala stanovovať PVK a AFR na konsolidovanej aj sólo úrovni. Hodnotenie danej oblasti:

• výpočet na konsolidovanej aj sólo úrovni áno; • výpočet iba na konsolidovanej úrovni čiastočne; • výpočet iba na sólo úrovni nie.

14 Guideline 6 GL 39


14

Participácia dcérskych spoločností v procese vývoja, schvaľovania, používania a prehodnocovania ICAAP je žiaduce pre zabezpečenie kvalitného nastavenia systému ICAAP.

Rozsah ICAAP - riziká a aktivity banky Kvalitne nastavený ICAAP zohľadňuje:

• strategické ciele banky; • obchodné ciele banky; • výhľad do budúcnosti (forward-looking); • externé faktory, podnikateľské a ekonomické prostredie.

ICAAP má byť komplexný a konzistentný, mal by zahŕňať všetky relevantné riziká, ktorým je banka vystavená vzhľadom na jej obchodné aktivity a aj subjekty konsolidovaného celku. ICAAP by mal zahŕňať15:

• Riziká prvého piliera (kreditné, trhové a operačné) vrátane hlavných rozdielov v prístupe výpočtu kapitálových požiadaviek podľa prvého piliera a zaobchádzanie s týmito rizikami v procese ICAAP.

• Riziká, ktoré nie sú úplne pokryté v prvom pilieri (najmä reziduálne riziko a riziká sekuritizácie, podhodnotenie kreditného rizika pri použití štandardizovaného prístupu, podhodnotenie operačného rizika pri použití prístupu založeného na základnom indikátore a štandardizovaného prístupu).

• Riziká druhého piliera: ICAAP by mal zahŕňať všetky materiálne (relevantné) riziká, ktorým môže byť banka vystavená, najmä úrokové riziko bankovej knihy, riziko koncentrácie, riziko likvidity, reputačné riziko a strategické riziko. Pre niektoré z týchto rizík sú menej vhodné kvantitatívne prístupy, v týchto prípadoch sa predpokladá, že banky využijú skôr kvalitatívne metódy hodnotenia a zmierňovania.

• Vonkajšie rizikové faktory (riziká vyplývajúce z externých faktorov). Zahŕňajú riziká, ktoré môžu byť dôsledkom regulačného, ekonomického alebo podnikateľského prostredia a ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kategóriách.

Konzistentnosť a komplexnosť ICAAP hodnotí celý hodnotiaci tím. Medzi základné očakávania konzistentnosti patrí:

• konzistentnosť stratégie a rizikového apetítu banky; • konzistentnosť výpočtu požiadaviek na vnútorný kapitál s výpočtom AFR

o statický/dynamický prístup; o rovnaká/podobná miera cyklickosti jednotlivých modelov používaných

v ICAAP; • konzistentnosť limitov v ICAAP.

2.4. Identifikácia rizík

Identifikácia rizík tvorí integrálnu súčasť systému ICAAP banky. Identifikácia rizík, ktorým je banka vystavená, a určenie ich významnosti by malo byť založené na komplexnom posúdení existujúcich a potenciálnych rizikových faktorov jednotlivých obchodov, produktov, činností, procesov a systémov banky. Ďalšou zložkou identifikácie rizík je posúdenie externého prostredia, v ktorom banka vykonáva svoje činnosti.

15 Guideline on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) zo dňa 25. januára 2006, princíp ICAAP 7: ICAAP by mal byť komplexný. Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS č. 1/2007 zo dňa 5. februára 2007 k systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu bánk, C.5., bod 24.


15

Riziká, ktoré banka zahŕňa a aktívne sleduje v procese ICAAP (napr. tvorba kapitálu, riadenie limitmi, nastavenie procesov) sú dohľadom na účel hodnotenia ICAAP považované za relevantné riziká. Prístup k identifikácii rizík v ICAAP je v rámci bánk veľmi rôznorodý. Podobne banky používajú veľmi rôznorodé označenie významnosti, napr. významné/nevýznamné, materiálne/nemateriálne, kapitalizovateľné/nekapitalizovateľné a pod. Z potreby zjednotenia prístupu a terminológie bude dohľad používať pojem relevantné/nerelevantné v ICAAP a významné/nevýznamné.

Rozsah útvarov banky zúčastnených v procese identifikácie rizík Banka by mala mať nastavený proces identifikácie rizík a frekvenciu prehodnocovania rizík zahrnutých v ICAAP. Proces identifikácie by mal byť jasný a prehľadný, s uvedením zodpovedných útvarov participujúcich na procese identifikácie. Keďže ICAAP zahŕňa celú banku, je žiaduce, aby na procese identifikácie rizík aktívne participovalo čo najviac útvarov banky. V banke by mal byť určený útvar, ktorý je zodpovedný za výslednú finalizáciu relevantných rizík a zastrešuje činnosti spojené s identifikáciou rizík. Princíp proporcionality je potrebné zohľadniť v súvislosti s veľkosťou banky, zložitosťou jej organizačnej štruktúry. Od veľkých bánk je potrebné očakávať, aby boli do identifikácie rizík zapojené viaceré útvary. Pri menších bankách je postačujúce, ak identifikáciu rizík zabezpečí jeden útvar (riadenie rizík) v spolupráci (ktorá nemusí byť formálne definovaná) s inými útvarmi banky. Banky používajúce ICAAP modely materských spoločností často do ICAAP zaraďujú iba riziká definované materskou spoločnosťou a lokálnej identifikácii rizík sa nevenujú v potrebnom rozsahu. Pri hodnotení tejto oblasti je preto potrebné zhodnotiť aj vplyv materskej spoločnosti a lokálny prístup banky. Prevzatie čisto materského prístupu a zoznamu rizík bez lokálnej analýzy nie je vhodné.

Zoznam potenciálnych rizík Pre zabezpečenie primeranej identifikácie rizík je vhodné, ak banka disponuje zoznamom potenciálnych rizík (hrubý zoznam rizík). V rámci identifikácie rizík banka prechádza týmto zoznamom a identifikuje, ktoré z rizík reálne podstupuje, a zaradí ich do ICAAP ako relevantné.

Pravidlá a kritériá určujúce významnosť rizík Významnosť rizika priamo súvisí s prístupom k danému riziku v rámci banky. Jasné pravidlá alebo kritériá určujúce významnosť rizík umožňujú presnejšie definovanie prístupu banky k riadeniu daného rizika, nastaveniu limitov. Pre zjednodušenie dohľad definoval iba 2 úrovne významnosti: významné/nevýznamné. Banka môže interne používať rôzne stupne významnosti, prípadne iné označenie, mala by však byť schopná jasne definovať významné a nevýznamné riziká.

Definície rizík Jasná definícia a vymedzenie rizika je základným predpokladom jeho dobrého riadenia. Interné definície rizík môžu byť obšírnejšie ako definície uvedené v opatrení NBS č. 13/2010 o ďalších druhoch rizík alebo v GL 03, svojou podstatou by však mali tieto formálne definície pokrývať. Každé relevantné riziko v ICAAP by malo byť v banke jasne pomenované, definované a mali by mu byť nastavené pravidlá jeho riadenia. Uvedenie relevantného rizika bez týchto ďalších informácií (definícia a pravidlá riadenia) je neakceptovateľné.


16

Hodnotenie vhodnosti definícií všetkých rizík bude určené ako vážený priemer hodnotení vhodnosti definícií jednotlivých rizík v rozsahu 1-4.

Frekvencia prehodnocovania rizík v ICAAP Najbežnejší je ročný interval prehodnocovania relevantnosti a významnosti rizík. Dohľadom je tento interval považovaný za vhodný a dostatočný. Banka by súčasne mala mať definované pravidlá pre „akútnu“ potrebu prehodnocovania rizík. Nedefinovanie intervalu prehodnocovania, prípadne ponechanie prehodnocovania na materskú spoločnosť je nevhodné.

Rozsah relevantných rizík v ICAAP Dohľad by mal zhodnotiť adekvátnosť rozsahu relevantných rizík definovaných bankou. K hodnoteniu tejto časti by sa mal vyjadriť celý hodnotiaci tím. Veľmi dôležitý je názor off-site analytika danej banky, ktorý by mal poukázať na možné riziká, ktoré banka do ICAAP nezaradila. Často sa stáva, že banky používajúce štandardizované prístupy kvantifikácie požiadaviek na vnútorný kapitál „nevnímajú“ riziká, ktoré tieto štandardizované prístupy nezohľadňujú. Známy je prípad, kedy banka drží v portfóliu cenných papierov dlhopisy rizikovejších štátov, ktoré sú však v STD prístupe ku kreditnému riziku vážené nulovou rizikovou váhou. Reálna hodnota týchto dlhopisov môže byť výrazne nižšia ako ich účtovná hodnota a dané cenné papiere nesú veľkú dávku rizika zmeny reálnej hodnoty. STD prístupom je „podhodnotené“ kreditné riziko. Súčasne však banka môže mať vysokú koncentráciu v týchto CP, čo vytvára požiadavku na relevantnosť rizika koncentrácie. Navyše, ak banka dané CP považuje za vysoko likvidné a v riadení rizika likvidity uvažuje s ich účtovnou hodnotou, podhodnocuje tak aj riziko likvidity a prístup k riadeniu rizika likvidity nie je správny. Predaj pre potreby zabezpečenia likvidity by totiž banka realizovala za reálnu hodnotu, ktorá môže byť výrazne nižšia ako hodnota účtovná. Hodnotiaci tím by mal zvážiť všetky potenciálne riziká z informácií, ktoré o danej banke vie, a rozhodnúť o adekvátnosti bankou definovaných relevantných rizík.

Štruktúra/mapa rizík Prehľadná mapa rizík (často vo forme tabuľky) podobne ako jasná definícia rizík a zoznam potenciálnych rizík napomáha procesu identifikácie rizík. Definovanie a reálne používanie mapy rizík v banke je signálom štruktúrovaného prístupu banky k problematike identifikácie rizík. Vhodnosť mapy rizík by mala byť posúdená v spojitosti na definície rizík a zoznam potenciálnych rizík.

Kritériá pre určenie prístupu k rizikám Banka by mala mať určené kritériá, na základe ktorých rozhodne, akým spôsobom bude dané riziko riadiť, či pre riziko bude vyčleňovať vnútorný kapitál a pod. Kritériá by mali vychádzať z „veľkosti/materiality“ rizika a možného vplyvu rizika na činnosť banky.


17

2.5. Systém limitov v ICAAP

Jedným zo základných nástrojov riadenia rizík je určenie a sledovanie limitov. Limity môžu mať rôznu formu (objem, strata, početnosť, ...). Pre zabezpečenie jednoznačnosti sledovania je dobré, ak sú čerpania limitov jasne definované. Za sledovanie limitov musí byť zodpovedný iný útvar ako útvar vytvárajúci riziko (uzatvárajúci obchody).

Vhodnosť limitov v ICAAP Hodnotenie primeranosti vnútorného kapitálu musí mať jasné definované pravidlá primeranosti. Banka musí v každom čase vedieť, či má dostatok zdrojov na krytie rizík. Zabezpečenie tejto úlohy by mali zastrešovať správne nastavené limity na najvyššej úrovni riadenia vnútorného kapitálu, tzv. ICAAP limity. Príkladmi ICAAP limitov sú:

• limit na rozdiel zdrojov a požiadaviek na vnútorný kapitál (tzv. kapitálová rezerva alebo tolerancia);

• limit na podiel zdrojov a požiadaviek na vnútorný kapitál; • limit na solvency ratio, alebo • limit na tier 1 ratio.

Limity sú vhodné ak, sú jasne definované, sledovateľné a dostatočne obozretné na to, aby banka bola schopná ich prípadné prekročenie operatívne riešiť tak, aby vedela v každom čase zabezpečiť dostatočnosť vnútorného kapitálu. Pomocnou informáciou pri hodnotení vhodnosti limitov môže byť napr. ukazovateľ

(Zdroje vnútorného kapitálu) / (Požiadavka na vnútorný kapitál) > 1,1

Limity vychádzajúce z rizikového apetítu Limity ICAAP by mali vychádzať z rizikového apetítu banky. Rizikový apetít môže byť definovaný len textovou formou, mal by však jasne definovať postoj banky k veľkosti a forme podstupovaných rizík. Limity musia zohľadňovať kapitálovú vybavenosť banky. Je vhodné, ak má banka priamo určený vzťah ICAAP limitov k výške zdrojov vnútorného kapitálu.

Postupy v prípade prekročenia limitov Postupy pri prekročení ICAAP limitov majú byť jasne formulované. Banka má napríklad možnosť zníženia rizík uzatvorením zmierňovacích obchodov alebo predajom istej časti portfólia, banka môže zmeniť dividendovú politiku a zabezpečiť nárast vnútorného kapitálu. V prípade, že je banka dcérskou spoločnosťou inej banky, môže mať nastavené pravidlá transferu kapitálu od materskej spoločnosti. Pravidlá transferu kapitálu však musia byť jasne formulované a zmluvne dohodnuté. Súčasne má banka možnosť výrazne znížiť limity jednotlivých rizík. Zníženie veľkosti podstupovaných rizík alebo zvýšenie zdrojov vnútorného kapitálu nie je vykonateľné v krátkom čase, sledované ICAAP limity preto musia byť nastavené dostatočne obozretne vzhľadom k obmedzenej možnosti ich operatívneho riadenia.

Štruktúra limitov, konzistentnosť limitov Pri určovaní výšky limitov by mala byť dodržaná zásada, že limity na nižšej úrovni riadenia vychádzajú z limitov na vyššej úrovni riadenia. ICAAP limity by mali vychádzať z rizikového apetítu. Limity jednotlivých rizík by mali vychádzať z limitov ICAAP. Sústava limitov má byť navrhnutá tak, že dodržiavanie limitov na nižšej úrovni riadenia znamená dodržiavanie


18

limitov na vyššej úrovni riadenia. Limity jednotlivých rizík by preto mali byť nastavené tak, že ich čerpanie napr. na 100% ešte neznamená prekročenie napr. ICAAP limitu. Štruktúra limitov by mala byť v banke jasne definovaná. Jednoduchá štruktúra je zobrazená na obrázku nižšie.

Zodpovednosti v systéme limitov Zodpovednosti za návrh, schválenie a sledovanie limitov musia byť v banke jasne definované na všetkých úrovniach riadenia. V bankou predložených podkladoch k ICAAP musia byť tieto zodpovednosti jasne opísané.

Frekvencia prehodnocovania limitov Prehodnocovanie limitov ICAAP by malo byť súčasťou prehodnotenia ICAAP stratégie, identifikácie rizík, rizikového apetítu a pod. Frekvencia prehodnocovania by preto mala byť nastavená tak ako frekvencia prehodnocovania ostatných ICAAP dokumentov. Bežný štandard je ročná perióda prehodnocovania limitov.

Rizikový apetít

Strategické limity (ICAAP)

Kreditné riziko

Trhové riziko

IRRBB Likvidita ...


19

3. Kapitola: Požiadavky na vnútorný kapitál

3.1. Metodológia kvantifikácie požiadaviek na vnútorný kapitál

Hodnotiaca oblasť sa zaoberá prístupom banky ku kvantifikácii požiadaviek na vnútorný kapitál. Model kvantifikácie by mal byť štruktúrovaný . Je žiaduce, ak banka opíše všetky časti modelu podľa obrázka znázorneného nižšie, t.j. model by mal obsahovať kvantifikáciu požiadaviek na vnútorný kapitál:

• rizík Piliera 1; • rizík Piliera 2; • kapitálového vankúša; • diverzifikačného efektu;

Nezaradenie akejkoľvek časti je negatívnym signálom nesprávneho pochopenia štruktúry ICAAP. Kvantifikácia má byť jasná a zrozumiteľná. V prípade, že banka neuplatňuje diverzifikačné efekty alebo netvorí kapitálový vankúš, malo by to byť z opisu zrejmé.

Definícia požiadaviek na vnútorný kapitál Kvantifikácia požiadavky na vnútorný kapitál má vychádzať z jasnej definície toho, čo banka kvantifikuje. Definícia má byť v súlade s metodológiou kvantifikácie požiadaviek. Napríklad ak banka primárne používa štandardizované prístupy, nemôže definovať požiadavku na vnútorný kapitál presne na úrovni kvantilu a období držby, keďže tieto metódy nie sú založené na takýchto predpokladoch a kvantifikujú riziko len „na hrubo“.

Prístup banky k výpočtu PVK Všeobecne rozoznávame 2 typy prístupov:

• statický a • dynamický.

Statický prístup je založený na odhade PVK z údajov (stavu) k istému dátumu bez akejkoľvek predpovede (odhadu) vývoja do budúcnosti. V prípade, že banka používa takýto

P I L I E R

1

Riziká Piliera 1

v

ICAAP

Riziká Piliera 2

Kapitálový vankúš

Diverzifikácia

Požiadavka

na

vnútorný

kapitál

(PVK)


20

prístup ku kvantifikácii PVK, nie je možné, aby započítavala do AFR napríklad očakávaný zisk v nasledujúcich rokoch. V prípade použitia čisto statického prístupu je potrebné, aby banka tvorila kapitálový vankúš minimálne vo výške 10% zo sumy PVK jednotlivých rizík. Použitie čisto statického prístupu k ICAAP je vhodné iba pre malé banky (najmenšie banky). Dynamický prístup k ICAAP je založený na údajoch platných k istému obdobiu a na predpokladoch budúceho vývoja banky. Banka by mala odhadovať vývoj požiadaviek aj vývoj zdrojov a použiť výsledky napríklad na tvorbu (úpravu) výšky kapitálového vankúša.

Cyklickosť ICAAP Pokročilejšie metódy používané pre kvantifikáciu sú tzv. risk senzitívne. Citlivosť modelov na zmenu ekonomického prostredia charakterizuje cyklickosť modelov. Všeobecne poznáme dva typy modelov:

• point in time (citlivé modely “kopírujúce” stav ekonomiky) • through the cycle (stabilné modely “nekopírujúce” stav ekonomiky)

Banky používajúce pokročilejšie metódy kvantifikácie rizík (napr. VaR, IRB, CPM, AMA) by mali definovať celkový typ ICAAP modelu a úroveň jeho cyklickosti a mali by zabezpečiť, konzistenciu kvantifikácie jednotlivých rizík s celkovým ICAAP modelom.

Riziko/neistota modelu Tak ako by mala banka poznať silné a slabé stránky používaných modelov kvantifikácie jednotlivých rizík, mala by poznať silné a slabé stránky modelu ICAAP ako celku. Opis silných a slabých stránok ICAAP modelu by mal byť uvedený v časti 5.1. podkladov ICAAP.


21

Konzistencia kvantifikácie jednotlivých rizík s definíciou Kvantifikácia jednotlivých rizík musí byť v súlade s definíciou požiadaviek na vnútorný kapitál. V prípade, že banka definuje požiadavku presne (napr. požiadavka na vnútorný kapitál je kvantifikovaná tak, aby pokryla možnú stratu v priebehu jedného roka na intervale spoľahlivosti 99,97%), môže nastať situácia, že pre niektoré riziká banka nemá vyvinutý model zohľadňujúci danú definíciu (napr. pre odhad strategického rizika). V takýchto prípadoch sa pri hodnotení zohľadní materialita rizika v banke. Príklad: Banka disponuje presnou definíciou požiadaviek (kvantil + obdobie držby). Trhové riziko banka kvantifikuje VaR modelom, operačné riziko AMA modelom, iné riziká kvantifikuje internými modelmi, ktoré zohľadňujú definíciu. Kreditné riziko však banka kvantifikuje STD prístupom. Ak v banke tvorí kreditné riziko majoritnú časť, bude konzistencia hodnotená ako nedostatočná (3). Naopak, ak banka má presnú definíciu, kvantifikuje kreditné riziko aj trhové riziko pokročilými prístupmi, kvantifikuje ostatné riziká jednoduchšími modelmi, môže byť konzistencia hodnotená ako dostatočná (2).

Štruktúra modelu kvantifikácie Hodnotí sa prehľadnosť štruktúry modelu. Aj veľmi jednoduchý model môže mať veľmi zložitú a nejasnú štruktúru, naopak veľmi zložitý model môže mať veľmi prehľadnú štruktúru. Kvalita štruktúry modelu napovedá o prístupe banky k ICAAP, prehľadnosti a zrozumiteľnosti kvantifikácie požiadaviek, a teda aj o kultúre banky vzhľadom k ICAAP.

Ďalšie hodnotiace oblasti jednotlivých rizík Kvalita metodológie kvantifikácie samozrejme primárne závisí od kvality kvantifikácie a prístupu k jednotlivým rizikám. V ďalších oblastiach je preto do hodnotiaceho formulára prenesená známka z jednotlivých rizík, ktorá môže byť manuálne hodnotiteľom upravená s odôvodením takejto manuálnej úpravy.

3.2. Riziká Piliera 1

3.2.1. Kreditné riziko

Definícia kreditného rizika a jeho miesto v ICAAP Kreditné riziko predstavuje riziko straty vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky.16 Ide o riziko straty vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana banky nedodrží dohodnuté podmienky finančnej transakcie (zmluvy) a veriteľovi (banke) tým vznikne finančná strata. Dlžník alebo iná zmluvná strana nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok voči banke, resp. zlyhá pri plnení svojich záväzkov vyplývajúcich z dohodnutých podmienok. V zmysle zákona o bankách kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera.16 Rizikom štátu sa rozumie riziko vyplývajúce z toho, že príslušné orgány štátu alebo centrálna banka nebudú schopné alebo ochotné splniť svoje záväzky voči zahraničným subjektom a ostatní dlžníci v príslušnom štáte nebudú schopní splniť svoje záväzky voči zahraničným

16 § 23 ods. 6 písm. a) bod 1. Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách


22

subjektom z dôvodu, že sú rezidentmi tohto štátu.17 Riziko štátu (suverénne riziko) tak predstavuje riziko straty vyplývajúce jednak z toho, že zlyhá suverénny dlžník, t.j. zahraničná vláda, centrálna banka alebo agentúra podporovaná vládou, a jednak z toho, že všetky alebo väčšina hospodárskych subjektov tohto štátu nebude schopná z určitého spoločného dôvodu splniť svoje záväzky voči zahraničným subjektom. Dôvody môžu byť ekonomické, politické alebo vyššia moc (prírodná katastrofa). Riziko štátu ako súčasť kreditného rizika banka môže, ale nemusí vyhodnocovať ako samostatné riziko (ak ho banka vyhodnotí ako samostatné riziko, hodnotíme ho v kapitole 3.3.8. Iné riziká). Dohľad vyžaduje, aby banka riadila riziko koncentrácie v procese ICAAP ako samostatné riziko medzi rizikami Piliera 218 a bude ho hodnotiť samostatne (viac v kapitole 3.3.4. Riziko koncentrácie). Riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera ako riziká plynúce z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe sú v zmysle zákona o bankách súčasťou kreditného rizika, ale podliehajú samostatnému výpočtu požiadavky na vlastné zdroje v Pilieri 1. V rámci hodnotenia procesu ICAAP je potrebné, aby dohľad vyhodnotil zahrnutie týchto rizík do výpočtu požiadavky na vnútorný kapitál (samostatne, v rámci kreditného rizika alebo v rámci trhového rizika, viac v kapitole 3.2.2. Trhové riziko). Rizikom vysporiadania obchodu sa rozumie riziko vyplývajúce z toho, že vysporiadanie obchodu sa nerealizuje podľa dohodnutých podmienok.19 Riziko vysporiadania obchodu tak predstavuje riziko straty vyplývajúce z toho, že vysporiadanie finančnej transakcie sa nerealizuje podľa dohodnutých podmienok, resp. vyplývajúce zo zlyhania transakcií v procese vysporiadania, napr. ak protistrana je schopná a ochotná vysporiadanie vykonať, ale vysporiadanie je prerušené technickými problémami. Rizikom obchodného partnera sa rozumie kreditné riziko vyplývajúce z pozície zaznamenanej v obchodnej knihe banky.20 V zmysle dokumentu Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) zo dňa 25. januára 2006 kreditné riziko zahŕňa aj reziduálne riziko, kreditné riziko v sekuritizácii a cezhraničné riziko (riziko prevodu, transferové riziko). Dohľad očakáva, že banka zaradí reziduálne riziko a riziko vyplývajúce zo sekuritizácie medzi riziká nedostatočne pokryté Pilierom 121 a bude ich hodnotiť samostatne (viac v kapitole 3.3.1. Riziká nedostatočne pokryté Pilierom 1). Cezhraničné riziko (riziko prevodu, transferové riziko) predstavuje riziko straty vyplývajúce z toho, že v dôsledku administratívneho obmedzenia, t.j. sprísnenia devízového režimu určitého štátu (napr. pre nedostatok devízových prostriedkov) nebude plniť svoje záväzky v cudzej mene tento štát a podnikateľské subjekty tohto štátu, aj keď sú schopné splniť svoje záväzky v národnej mene. Cezhraničné riziko ako súčasť kreditného rizika banka môže, ale nemusí vyhodnocovať ako samostatné riziko. Kreditné riziko ako riziko Piliera 1 je základným rizikom, ktoré má banka zahrnuté vo svojom procese ICAAP. Dohľad očakáva, že kreditné riziko je relevantným a významným rizikom v každej banke, s výrazným dopadom na hodnotu požiadavky banky na vnútorný kapitál. V procese hodnotenia ICAAP bude dohľad od každej banky vyžadovať, aby banka

17 § 2 ods. 13 Opatrenia NBS č. 13/2010 z 31. augusta 2010 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu 18 Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) zo dňa 25. januára 2006, princíp ICAAP 7: ICAAP by mal byť komplexný. 19 § 2 ods. 11 Opatrenia NBS č. 13/2010 z 31. augusta 2010 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu 20 § 2 ods. 12 Opatrenia NBS č. 13/2010 z 31. augusta 2010 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu 21 Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) zo dňa 25. januára 2006, princíp ICAAP 7, bod b.


23

účinne a obozretne riadila kreditné riziko a aby pre kreditné riziko kvantifikovala požiadavku na vnútorný kapitál. Na základe skúseností z minulosti dohľad očakáva, že výška tejto požiadavky bude min. 50% z celkovej požiadavky na vnútorný kapitál (menej ako 50% predstavuje neštandardnú situáciu, ktorá si vyžaduje dôkladnejšie preverenie).

Prístupy banky ku kvantifikácii kreditného rizika Bankami najčastejšie používané prístupy/metódy výpočtu požiadavky na vnútorný kapitál pre kreditné riziko v Pilieri 2 sú:

• Štandardizovaný prístup (STA prístup) – metóda Piliera 1 • Prístup interných ratingov (IRB prístup) – metóda Piliera 1

o Základný IRB prístup (Foundation IRB → F-IRB) o Pokročilý IRB prístup (Advanced IRB → A-IRB)

• Modifikovaný STA prístup • Modifikovaný IRB prístup • Kombinácia (modifikovaného) IRB prístupu a (modifikovaného) STA prístupu • CPM model (Credit Portfolio Model) – model úverového portfólia • Kreditný VaR model • Iný prístup/model, príp. kombinácia vyššie uvedených prístupov/modelov

Štandardizovaný prístup/Modifikovaný štandardizovaný prístup Na účely používania STA prístupu pre kreditné riziko sú všetky expozície zaradené do jednotlivých tried expozícií, pričom každá trieda expozícií má určený rozsah rizikových váh. Proces určenia rizikových váh závisí od externého kreditného hodnotenia (ratingu) protistrany (klienta) a triedy expozície. V prípade akýchkoľvek úprav a modifikácií regulatórneho STA prístupu bude dohľad od banky očakávať, že banka podrobne popíše a zdokumentuje rozdiely (napr. použitie upravených rizikových váh, vyňatie rizika z nehnuteľností medzi riziká Piliera 2 a pod.) a že použité (modifikované) váhy pre jednotlivé triedy expozícií a stupne kreditnej kvality sú vhodne nastavené, zmysluplné a neskresľujú bankou podstupované riziko.

IRB prístup/CPM model Dohľad očakáva, že bankou zvolený prístup/model bude konzistentný s definíciou vnútorného kapitálu a s celkovým prístupom banky k tvorbe požiadavky na vnútorný kapitál (hladina spoľahlivosti modelu). Použitý prístup prepočtu výsledkov modelu na kapitálovú požiadavku by mal byť jednoznačne špecifikovaný, vhodný a zmysluplný (napr. prenásobenie koeficientom, aby sa banka dostala na rovnakú hladinu spoľahlivosti, na ktorej má definovaný vnútorný kapitál). Banka by mala vykonávať dostatočné validácie používaných modelov v rámci zvoleného prístupu (hodnotí sa pravidelnosť, vhodnosť, kvalita a komplexnosť vykonávaných validácií, ktoré by mali byť v ideálnom prípade vykonávané nezávislým útvarom, min. na úrovni oddelenia zodpovedného za validácie), vrátane spätného testovania jednotlivých transakčných parametrov. Banka by mala zaznamenávať výnimky (prekročenia, odchýlky) zo spätného testovania a využívať výsledky spätného testovania na zmenu/rekalibráciu modelu (mala by mať stanovené postupy na zmenu modelu v prípade konkrétneho počtu zaznamenaných výnimiek). Ak banka s neschváleným IRB prístupom, ktorý používa len v Pilieri 2, nevykonáva validácie, nepreukázala tak, že jej model je dobrý a naozaj pre banku vhodný (týka sa veľkých bánk). V prípade malých bánk postačuje aj jednoduchšia validácia (nemusí byť podrobná/komplexná), prípadne preukázanie vhodnosti použitého prístupu pre meranie kreditného rizika v Pilieri 2 a adekvátnosti výslednej hodnoty požiadavky na vnútorný kapitál (hodnotí sa „čiastočne“).


24

Iný prístup Dohľad zhodnotí komplexne vhodnosť a kvalitu zvoleného prístupu/modelu banky, a to najmä konzistentnosť modelu s celkovým prístupom banky k tvorbe požiadavky na vnútorný kapitál, zmysluplnosť modelu a vhodnosť jeho použitia pre banku, znalosť modelu a vykonávanie validácií, resp. spätného testovania parametrov modelu (hodnotí sa v rámci kritéria „Prístup banky ku kvantifikácii požiadavky na vnútorný kapitál je dobrý a kvalitný.“). Dohľad takisto vyhodnotí riziko a neistotu používaného prístupu z pohľadu NBS (hodnotí sa v rámci kritéria „Riziko a neistota používaného prístupu (riziko podhodnotenia požiadavky na vnútorný kapitál) je z pohľadu NBS:“). Vzhľadom k tomu, že použitý prístup/model banky nemusí byť dohľadu všeobecne známy, je v tomto prípade veľmi dôležitá kvalita dokumentácie. Dohľad vyhodnotí bankou predloženú dokumentáciu k zvolenému prístupu kvantifikácie, ktorá by mala byť aktuálna, dostatočná a zrozumiteľná (hodnotí sa v rámci kritéria „Dokumentácia bankou používaného prístupu je:“).

Vhodnosť zvoleného prístupu banky ku kreditnému riziku

Princíp proporcionality Dohľad pri hodnotení bánk uplatňuje princíp proporcionality. Od veľkých bánk tak očakáva pokročilejšie prístupy merania rizík ako od malých bánk. Dohľad vyhodnotí vhodnosť použitého prístupu/metódy pri zohľadnení zásady proporcionality: Malé banky: použitie regulatórneho STD prístupu hodnotíme ako „čiastočne“, použitie modifikovaného STD prístupu, príp. použitie pokročilejšej metódy (napr. IRB prístup) hodnotíme ako „áno“. Veľké banky: použitie regulatórneho STD prístupu hodnotíme ako „nie“, použitie modifikovaného STD prístupu hodnotíme ako „čiastočne“, použitie regulatórneho IRB prístupu, kombinácie IRB a STD prístupu a použitie pokročilejšej metódy (napr. modifikovaný IRB prístup, CPM model) hodnotíme ako „áno“. Pre hodnotenie stavebných sporiteľní budú použité rovnaké hodnotiace kritériá ako pre veľké a malé banky. Uvedené kritériá sú orientačné a v závislosti od konkrétnej banky, jej veľkosti, povahy a zložitosti môžu byť upravené (napr. pri stredne veľkej banke, o ktorej vieme, že plánuje požiadať o IRB prístup, môžeme použitie regulatórneho STA prístupu vyhodnotiť ako „nie“; alebo v prípade malej banky, o ktorej z on-site dohľadov vieme, že má vážne problémy v systéme riadenia kreditného rizika v Pilieri 1, a ktorá pre Pilier 2 používa komplikovaný kreditný VaR model, môžeme použitie tohto prístupu vyhodnotiť tiež ako „nie“).

Vhodnosť a kvalita metódy kvantifikácie Dohľad vyhodnotí, či je spôsob kvantifikácie požiadavky na vnútorný kapitál pre kreditné riziko v Pilieri 2 dobrý a kvalitný. Hodnotenie by pritom nemalo závisieť od toho, či je metóda pre banku vhodná z pohľadu proporcionality, malo by byť založené na zhodnotení skutočnej kvality prístupu (prístup by mal byť dobre a kvalitne spracovaný). Hodnotenie by malo zohľadňovať hodnotiace kritériá použitého prístupu, ako aj všetky ďalšie informácie získané z dokumentácie banky, z dohľadov na mieste a pod.

Dokumentácia Dohľad vyhodnotí bankou predloženú dokumentáciu k trhovému riziku, ktorá by mala byť aktuálna, dostatočná, zrozumiteľná a schválená v súlade s predpisovým poriadkom banky. Dokumentácia by mala vyčerpávajúco popisovať spôsob a metódu kvantifikácie v takom rozsahu, aby z nej boli dostatočne zrejmé všetky technické podrobnosti a dôvody používania zvoleného prístupu. V prípade, že banka na kvantifikáciu používa iné metódy ako v Pilieri 1, všetky rozdiely v zaobchádzaní s trhovým rizikom v Pilieri 2 by mali byť popísané


25

a zdokumentované22. V prípade použitia úprav a modifikácií oproti regulatórnym prístupom (napr. modifikovaný STD prístup, modifikovaný IRB prístup) musia byť všetky modifikácie a rozdiely podrobne popísané a zdokumentované. Veľký dôraz na kvalitu dokumentácie sa kladie v prípade použitia komplikovaných úprav, alebo v prípade použitia prístupov/modelov, ktoré nemusia byť dohľadu všeobecne známe (Iný prístup ).

Znalosť modelu, silné a slabé stránky, riziko a neistota modelu Dohľad očakáva, že banka dostatočne preukáže znalosť používanej metódy kvantifikácie požiadavky na vnútorný kapitál pre kreditné riziko. Dôkladnejšie preverenie sa vyžaduje v prípade použitia odlišného (zložitejšieho) prístupu merania oproti Pilieru 1, alebo pri využívaní metódy materskej spoločnosti, kedy musí banka jednoznačne preukázať znalosti o používanej metóde. Banka by mala poznať všetky predpoklady danej metódy, mala by si byť vedomá jej silných a slabých stránok, ako aj rizík a neistoty spojených s jej používaním. Riziko modelu by následne malo byť zohľadnené napr. v marži konzervativizmu, alebo zahrnuté v kapitálovom vankúši. V takom prípade sa očakáva, že banka bude schopná uviesť, akú časť vankúša vyčleňuje na krytie tohto rizika. Dôležitou súčasťou hodnotenia zvoleného prístupu je schopnosť banky zdôvodniť výber a dostatočne preukázať vhodnosť používaného prístupu merania kreditného rizika a preukázať adekvátnosť výšky požiadavky na vnútorný kapitál pre kreditné riziko.

Riziko a neistota modelu z pohľadu NBS V rámci zhodnotenia rizika a neistoty používaného prístupu sa dohľad zameria hlavne na zhodnotenie rizika podhodnotenia a skreslenia PVK. Dohľad zhodnotí, či banka efektívne zmierňuje alebo ošetruje riziko metódy kvantifikácie a jeho nedostatky (napr. maržou konzervativizmu alebo iným dodatočným navýšením PVK). Nedostatkami a rizikom modelu sa myslí napr. jednoduchosť používaných metód, matematické zjednodušenia a nepresnosti modelov, nepresné matematické predpoklady (napr. o normálnom rozdelení), technické obmedzenia a pod. Na základe toho dohľad zhodnotí, či je riziko a neistota prístupu z pohľadu NBS vysoká, stredná alebo nízka. To znamená, že v prípade rizikovosti modelu, ktorej si je banka vedomá a náležite toto riziko ošetruje alebo zmierňuje, dohľad môže ohodnotiť riziko prístupu ako nízke. V prípade, že banka preukázatelne nepozná metódu kvantifikácie, nie je si vedomá jej nedostatkov a rizík a nijak ich neošetruje, dohľad zhodnotí riziko takéhoto prístupu ako vysoké. Zvláštny dôraz na zhodnotenie tohto kritéria sa kladie v prípade používania prístupov/modelov kvantifikácie rizika, ktoré nemusia byť dohľadu všeobecne známe (Iný prístup ).

Lokálne spravovanie modelu Model má byť nastavený na aktuálny stav v banke a musí zohľadňovať lokálne špecifiká banky, rizikový profil a ekonomické prostredie banky. Z týchto dôvodov je vyžadovaná lokálna správa/nastavenie modelu. Banky, ktoré používajú modely materských spoločností, musia zabezpečiť a preukázať, že tento model zohľadňuje lokálne špecifiká a banka má nástroje na operatívne nastavenie týchto lokálnych charakteristík. Dohľad neakceptuje, ak banka využíva výsledky modelu materskej spoločnosti, ktorý nezohľadňuje lokálne špecifiká banky. V prípade, že banka na kvantifikáciu využíva štandardizovaný prístup Pilieru 1, hodnotí dohľad toto kritérium ako splnené.

22 Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) zo dňa 25. januára 2006, princíp ICAAP 7, bod b.; Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 1/2007 zo dňa 5. februára 2007 k systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu bank, časť C.5., bod 24.


26

UseTest v kreditnom riziku Banka by mala používaný prístup merania rizika aktívne využívať ako nástroj pre riadenie kreditného rizika. Výsledok merania by nemal slúžiť len na určenie výšky požiadavky na vnútorný kapitál, ale mal by tvoriť integrálnu súčasť riadiacich procesov, mal by byť aktívne využívaný pri rozhodovaní, nastavovaní a prehodnocovaní limitov pre kreditné riziko, pri alokácii a plánovaní kapitálu, pri poskytovaní úverov a posudzovaní ich návratnosti – výnosu z poskytnutých úverov a pod. Ak banka zvolený prístup kvantifikácie využíva len na určenie výšky PVK a na riadenie rizika využíva iné prístupy, hodnotí dohľad toto kritérium ako nesplnené. Použitie výsledkov modelov materských spoločností bez lokálnej implementácie, znalostí modelu a použitia v riadení je nedostatočné/zlé. UseTest v STD prístupe V prípade, že banka používa pre kvantifikáciu kreditného rizika v Pilieri 2 STA prístup, dohľad bude za UseTest kreditného rizika považovať využívanie ďalších procesov v riadení kreditného rizika, napr. interný ratingový systém (používaný na riadenie rizika, nie na výpočet požiadavky na vnútorný kapitál), monitoring klientov, nastavovanie a prehodnocovanie limitov pre kreditné riziko, využívanie stresového testovania.

Stresové testovanie kreditného rizika Banka by mala vykonávať pravidelné stresové testovanie kreditného rizika, v ktorom by mala využívať nepriaznivé, ale reálne možné komplexné scenáre. Ak banka disponuje modelom pre meranie rizika, mala by stresovať nielen samotné riziko, ale aj predpoklady modelu. Výsledky, ako aj samotný systém stresového testovania by mal byť aktívne využívaný pri riadení kreditného rizika (napr. na nastavovanie a prehodnocovanie limitov pre kreditné riziko, zohľadnenie vo forme dodatočnej kapitálovej požiadavky v Pilieri 2, poskytovanie menej rizikových obchodov, prípadné navyšovanie kapitálu, rôzne nápravné opatrenia v prípade nepriaznivých výsledkov a pod.) a výsledky by mali byť súčasťou rozhodovania manažmentu banky. Dohľad zhodnotí dostatočnosť stresových scenárov pre kreditné riziko.

3.2.2. Trhové riziko

Trhové riziko je podľa zákona o bankách (ZoB 423/2001 § 23, ods. 6, písm. a), bod 2) definované nasledovne: Trhové riziko vyplýva z pozícií banky a je spôsobené zmenami hodnôt rizikových faktorov, pričom tieto hodnoty sa spravidla určujú na trhu; hlavnými zložkami trhového rizika sú úrokové riziko , akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko , pomocou ktorých sa trhové riziko meria.

Pre účely Piliera 1 sa (v zmysle ZoB a opatrenia NBS č. 4/2007) požiadavka na kapitál počíta pre trhové riziká vyplývajúce z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe pre riziko dlhových finančných nástrojov (úrokové) a riziko kapitálových nástrojov (akciové), a z pozícií celej banky v prípade devízového a komoditného rizika. Riziko dlhových finančných nástrojov (úrokové) zahŕňa aj špecifické úrokové riziko a riziko kapitálových nástrojov (akciové) zahŕňa aj špecifické akciové riziko. Ich zahrnutie do výpočtu požiadavky na kapitál a spôsob ich kvantifikácie je potrebné samostatne zhodnotiť. Riziko vysporiadania obchodu Vzhľadom na pripravované legislatívne zmeny bude hodnotenie tohto rizika v rámci ICAAP definované neskôr.


27

Ako riziko plynúce z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe je definované aj riziko obchodného partnera, ktoré sa radí (v zmysle ZoB) medzi kreditné riziko, ale pre Pilier 1 je pre obchodnú knihu kvantifikované samostatne. Pri hodnotení trhového rizika je potrebné zhodnotiť jeho zahrnutie do ICAAP, vhodnosť jeho definície a relevantnosť v ICAAP (požaduje sa od každej banky, ktorá je tomuto riziku vystavená), zahrnutie rizika do výpočtu požiadavky na kapitál (či už samostatne alebo v rámci kreditného rizika), ako aj spôsob jeho kvantifikácie.

Trhové riziko podľa definície Zákona o bankách Pokrytie trhových rizík v Pilieri 1

Úrokové riziko bankovej knihy sa hodnotí samostatne (viď kapitola 3.3.2. IRRBB). Akciové riziko plynúce z pozícií v bankovej knihe nie je pokryté v Pilieri 1 a nie je k nemu žiadna úprava v podobe Guidelineov. V slovenských bankách toto riziko nie je významné, ale v prípade, že ho banka kvantifikuje alebo definuje, považujeme to za pozitívne. Osobitne však nie je hodnotené.

Definícia a kvantifikácia rizík Banka má vhodne definované trhové riziko (všetky jeho zložky), riziko obchodného partnera, riziko vysporiadania obchodu a špecifické riziká vtedy, ak definuje všetky nasledovné riziká (ak im je vystavená) a tieto definície sú dobré, komplexné a zmysluplné:

• všeobecné riziko dlhových finančných nástrojov pozícií obchodnej knihy (úrokové); • špecifické riziko dlhových finančných nástrojov pozícií OK (špecifické úrokové); • všeobecné riziko kapitálových nástrojov pozícií obchodnej knihy (akciové); • špecifické riziko kapitálových nástrojov pozícií obchodnej knihy (špecifické akciové); • riziko vysporiadania obchodu pozícií obchodnej knihy; • riziko obchodného partnera pozícií obchodnej knihy; • devízové riziko celej banky; • komoditné riziko celej banky;

Od každej banky sa vyžaduje kvantifikácia trhového rizika. Ak banka vedie obchodnú knihu, kvantifikuje všetky relevantné trhové riziká, riziko obchodného partnera a riziko vysporiadania obchodu. Ak banka nevedie obchodnú knihu, ale má pozície v cudzích menách, kvantifikuje devízové riziko bankovej knihy. Úrokové riziko bankovej knihy sa hodnotí samostatne (viď kapitola 3.3.2. IRRBB). Banka jednoznačne stanovuje metódu použitú na výpočet požiadavky na kapitál pre všetky riziká.

Prístupy banky ku kvantifikácii trhového rizika Na meranie trhových rizík môže banka využívať niekoľko prístupov. Zvyčajne sú to:

1. Štandardizovaný prístup 1.2.VaR model (historická simulácia, Monte Carlo simulácia, var-covar matica) 1.3.GAP analýza 1.4.Iný prístup 1.5.Kombinácia uvedených prístupov

Formatted: Bullets and Numbering


28

Pri hodnotení trhového rizika je potrebné označiť všetky bankou používané prístupy na meranie rizika. Pre jednotlivé prístupy sú špecifikované samostatné hodnotiace kritériá.

VaR model V prípade, že banka na meranie niektorého z rizík využíva VaR model, definuje typ použitého VaR modelu (historická simulácia, Monte Carlo, variačno-kovariačná matica (parametrické VaR)), dobu držby, hladinu spoľahlivosti a dĺžku použitých časových radov. Hladina spoľahlivosti a doba držby zvoleného VaR modelu musí byť konzistentná s celkovým prístupom banky k tvorbe požiadavky na vnútorný kapitál (napr. ak banka deklaruje, že celý ICAAP počíta na hladine spoľahlivosti 99,97% na dobu 1 roka, parametre VaR modelu pre trhové riziko s tým musia byť v súlade). V prípade prepočtu výsledkov VaR modelu na VaR s inými parametrami banka špecifikuje spôsob tohto prepočtu (napr. násobok √času; násobok faktorom odvodeným z príslušného rozdelenia, ...). Banka musí jednoznačne špecifikovať aj prístup k prepočtu výsledkov VaR modelu na požiadavku na vnútorný kapitál a tento prístup musí byť vhodný a zmysluplný (napr. priemer 60 výsledkov VaR modelu, resp. maximum v danom mesiaci, atď.). Banka by mala vykonávať pravidelné spätné testovanie jednotlivých parametrov modelu. Mala by zaznamenávať výnimky (prekročenia) a využívať ich na zmenu/rekalibráciu modelu tak, aby zodpovedal podmienkam banky (mala by mať stanovené postupy na zmenu modelu v prípade konkrétneho počtu zaznamenaných výnimiek).

GAP model Ak banka na meranie úrokového rizika využíva GAP analýzu, mala by mala používať vhodný úrokový šok, pričom dohľad vyžaduje minimálne 200 bodový paralelný posun úrokových kriviek. Veľké banky by okrem toho mali využívať aj iné zmeny kriviek ako iné posuny, otočenie, preklopenie kriviek atď. GAP analýza by mala vychádzať z reportov o citlivosti na zmenu úrokovej miery, ktorej štruktúra jednotlivých časových pásiem je zmysluplná a neskresľuje riziko (napr. dostatočný počet časových košov). Váhy používané pre jednotlivé časové koše by mali byť vhodné a vychádzajúce z reálnych predpokladov.

Vhodnosť zvoleného prístupu banky k trhovému riziku

Princíp proporcionality Dohľad pri hodnotení bánk uplatňuje princíp proporcionality. Od veľkých bánk tak očakáva pokročilejšie prístupy merania rizík ako od malých bánk. Od veľkých bánk sa očakáva použitie pokročilejších prístupov ku všetkým trhovým rizikám (VaR, GAP). Štandardizovaný prístup je akceptovateľný v prípade menej významných rizík danej banky (napr. akciové riziko). Použitie štandardizovaného prístupu ku všetkým trhovým rizikám je v prípade veľkej banky nedostatočné, pre malú banku je však plne postačujúce. Vzhľadom na väčší počet kombinácií možných prístupov merania jednotlivých trhových rizík sú v nasledujúcej tabuľke uvedené najčastejšie sa vyskytujúce kombinácie a ich hodnotenie dohľadom pre veľké banky. Hodnotenie

Riziko Prístup banky zodpovedá rozsahu a zložitosti banky:

áno čiastočne nie

1 1 1 1 2 3 3

Úrokové OK VaR VaR GAP VaR VaR GAP STD Devízové banky VaR VaR VaR VaR STD STD STD Komoditné banky VaR VaR VaR STD STD STD STD


29

Akciové OK VaR STD VaR STD STD STD STD

V prípade malej banky sa použitie štandardizovaných prístupov pre všetky riziká hodnotí ako vyhovujúce „áno – prístup banky zodpovedá rozsahu a zložitosti banky“. V prípade, že banka na výpočet používa viacero výpočtových metód (kombinácie prístupov), mala by postupovať konzistentne pri agregácii požiadavky na vnútorný kapitál.

Vhodnosť a kvalita metódy kvantifikácie Dohľad vyhodnotí, či je spôsob kvantifikácie požiadavky na vnútorný kapitál pre trhové riziko v Pilieri 2 dobrý a kvalitný. Hodnotenie by pritom nemalo závisieť od toho, či je metóda pre banku vhodná z pohľadu proporcionality, malo by byť založené na zhodnotení skutočnej kvality prístupu (prístup by mal byť dobre a kvalitne spracovaný). Hodnotenie by malo zohľadňovať hodnotiace kritériá použitého prístupu, ako aj všetky ďalšie informácie získané z dokumentácie banky, z dohľadov na mieste a pod.

Dokumentácia Dohľad vyhodnotí bankou predloženú dokumentáciu k trhovému riziku, ktorá by mala byť aktuálna, dostatočná, zrozumiteľná a schválená v súlade s predpisovým poriadkom banky. Dokumentácia by mala vyčerpávajúco popisovať spôsob a metódu kvantifikácie v takom rozsahu, aby z nej boli dostatočne zrejmé všetky technické podrobnosti a dôvody používania zvoleného prístupu. V prípade, že banka na kvantifikáciu používa iné metódy ako v Pilieri 1, všetky rozdiely v zaobchádzaní s trhovým rizikom v Pilieri 2 by mali byť popísané a zdokumentované23. V prípade použitia modifikovaných štandardizovaných prístupov musia byť všetky modifikácie a rozdiely podrobne popísané a zdokumentované. Veľký dôraz na kvalitu dokumentácie sa kladie v prípade použitia komplikovaných úprav, alebo v prípade použitia prístupov/modelov, ktoré nemusia byť dohľadu všeobecne známe (Iný prístup ).

Znalosť modelu, silné a slabé stránky, riziko a neistota modelu Dohľad očakáva, že banka dostatočne preukáže znalosť používanej metódy kvantifikácie požiadavky na vnútorný kapitál pre trhové riziko. Dôkladnejšie preverenie sa vyžaduje v prípade použitia odlišného (zložitejšieho) prístupu merania oproti Pilieru 1, alebo pri využívaní metódy materskej spoločnosti, kedy musí banka jednoznačne preukázať znalosti o používanej metóde. Banka by mala poznať všetky predpoklady danej metódy, mala by si byť vedomá jej silných a slabých stránok, ako aj rizík a neistoty spojených s jej používaním. Riziko modelu by následne malo byť zohľadnené napr. v marži konzervativizmu, alebo zahrnuté v kapitálovom vankúši. V takom prípade sa očakáva, že banka bude schopná uviesť, akú časť vankúša vyčleňuje na krytie tohto rizika. Dôležitou súčasťou hodnotenia zvoleného prístupu je schopnosť banky zdôvodniť výber a dostatočne preukázať vhodnosť používaného prístupu merania trhového rizika a preukázať adekvátnosť výšky požiadavky na vnútorný kapitál pre trhové riziko.

Riziko a neistota modelu z pohľadu NBS V rámci zhodnotenia rizika a neistoty používaného prístupu sa dohľad zameria hlavne na zhodnotenie rizika podhodnotenia a skreslenia PVK. Dohľad zhodnotí, či banka efektívne zmierňuje alebo ošetruje riziko metódy kvantifikácie a jeho nedostatky (napr. maržou konzervativizmu alebo iným dodatočným navýšením PVK). Nedostatkami a rizikom modelu sa myslí napr. jednoduchosť používaných metód, matematické zjednodušenia a nepresnosti modelov, nepresné matematické predpoklady (napr.



30

o normálnom rozdelení), technické obmedzenia a pod. Na základe toho dohľad zhodnotí, či je riziko a neistota prístupu z pohľadu NBS vysoká, stredná alebo nízka. To znamená, že v prípade rizikovosti modelu, ktorej si je banka vedomá a náležite toto riziko ošetruje alebo zmierňuje, dohľad môže ohodnotiť riziko prístupu ako nízke. V prípade, že banka preukázatelne nepozná metódu kvantifikácie, nie je si vedomá jej nedostatkov a rizík a nijak ich neošetruje, dohľad zhodnotí riziko takéhoto prístupu ako vysoké. Zvláštny dôraz na zhodnotenie tohto kritéria sa kladie v prípade používania prístupov/modelov kvantifikácie rizika, ktoré nemusia byť dohľadu všeobecne známe (Iný prístup ).

Lokálne spravovanie modelu Model má byť nastavený na aktuálny stav v banke a musí zohľadňovať lokálne špecifiká banky, rizikový profil a ekonomické prostredie banky. Z týchto dôvodov je vyžadovaná lokálna správa/nastavenie modelu. Banky, ktoré používajú modely materských spoločností, musia zabezpečiť a preukázať, že tento model zohľadňuje lokálne špecifiká a banka má nástroje na operatívne nastavenie týchto lokálnych charakteristík. Dohľad neakceptuje, ak banka využíva výsledky modelu materskej spoločnosti, ktorý nezohľadňuje lokálne špecifiká banky. V prípade, že banka na kvantifikáciu využíva štandardizované prístupy Pilieru 1, hodnotí dohľad toto kritérium ako splnené.

UseTest v trhovom riziku Banka by mala používaný prístup merania rizika aktívne využívať ako nástroj pre riadenie trhového rizika. Výsledok merania by nemal slúžiť len na určenie výšky požiadavky na vnútorný kapitál, ale mal by tvoriť integrálnu súčasť riadiacich procesov, mal by byť aktívne využívaný pri rozhodovaní, prehodnocovaní limitov, pri alokácii a plánovaní kapitálu a pod. Ak banka zvolený prístup kvantifikácie využíva len na určenie výšky PVK a na riadenie rizika využíva iné prístupy, hodnotí dohľad toto kritérium ako nesplnené. Použitie výsledkov modelov materských spoločností bez lokálnej implementácie, znalostí modelu a použitia v riadení je nedostatočné/zlé. UseTest v STD prístupe

V prípade, že banka používa pre kvantifikáciu trhového rizika v Pilieri 2 štandardizovaný prístup, bude dohľad v rámci UseTestu hodnotiť adekvátnosť ďalších procesov pre riadenie trhového rizika (systém limitov, použitie interných modelov pre riadenie, a pod.).

Stresové testovanie trhového rizika Banka by mala vykonávať pravidelné stresové testovanie trhového rizika, v ktorom by mala využívať nepriaznivé, ale reálne možné komplexné scenáre. Ak banka disponuje modelom pre meranie rizika, mala by stresovať nielen samotné riziko, ale aj predpoklady modelu. Výsledky, ako aj samotný systém stresového testovania by mal byť aktívne využívaný pri riadení trhového rizika a výsledky by mali byť súčasťou rozhodovania manažmentu banky. Dohľad zhodnotí dostatočnosť stresových scenárov pre trhové riziko.

Špecifické riziká, riziko vysporiadania a riziko obchodného partnera Pri hodnotení trhového rizika je potrebné zhodnotiť zahrnutie špecifických rizík, rizika vysporiadania a rizika obchodného partnera do ICAAP, ako aj spôsob ich kvantifikácie. Tieto riziká v banke zvyčajne nie sú významné z pohľadu výšky požiadavky na vnútorný kapitál, sú však štandardnou súčasťou Piliera 1 a preto by ich banky mali zohľadňovať aj vo svojom ICAAP. Zvyčajne sú kvantifikované pomocou štandardizovaného prístupu Piliera 1, avšak špecifické riziká môžu byť zahrnuté do VaR modelu, riziko obchodného partnera do IRB prístupu v rámci kreditného rizika, alebo môžu byť kvantifikované iným prístupom. Dohľad zhodnotí spôsob ich zahrnutia do ICAAP banky, pričom nie je podstatné, či požiadavka na vnútorný kapitál na ich krytie je zahrnutá v trhovom alebo kreditnom riziku. Nie je akceptovateľné


31

nezahrnutie týchto rizík do požiadavky na kapitál. V prípade, že ich banka v ICAAP nezohľadňuje, dohľad navýši požiadavku na vnútorný kapitál za trhové riziko o výšku požiadavky na kapitál vypočítanú v rámci Piliera 1 za tieto riziká. Za dobrý spôsob zahrnutia týchto rizík do ICAAP banky považuje dohľad zahrnutie všetkých 4 rizík (ak im je vystavená) do požiadavky na vnútorný kapitál (nazáležiac na spôsobe kvantifikácie). Za dostatočný, nedostatočný a zlý spôsob zahrnutia považuje dohľad situácie, keď niektoré z týchto rizík nie je zohľadnené v požiadavke na kapitál (podľa dôležitosti jednotlivých rizík pre danú banku), alebo spôsob ich kvantifikácie je nevhodný.

3.2.3. Operačné riziko

Definícia a kvantifikácia operačného rizika Operačné riziko predstavuje riziko straty vyplývajúce z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí24. Súčasťou operačného rizika je právne riziko , ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku. Operačné riziko je riziko straty vyplývajúce z nevhodných alebo zlyhávajúcich procesov, ľudí a systémov alebo z vonkajších udalostí. Toto riziko zahŕňa riziko IT a právne riziko a riziko súladu25. Riziko IT je podkategóriou operačného rizika a predstavuje súčasné alebo perspektívne riziko pre príjmy a kapitál vyplývajúce z neadekvátnej informačnej technológie a spracovania v súvislosti s ovládateľnosťou, exkluzivitou, integritou, kontrolovateľnosťou a kontinuitou alebo vyplývajúce z nevhodnej stratégie a politiky IT alebo z neadekvátneho využívania informačnej technológie. Právne riziko a riziko súladu ako podkategória operačného rizika predstavuje súčasné alebo perspektívne riziko pre príjmy a kapitál vyplývajúce z porušovania zákonov, pravidiel, nariadení, dohôd, predpísaných postupov alebo etických noriem alebo z nesúladu s nimi. Operačné riziko ako riziko Piliera 1 je základným rizikom, ktoré má banka zahrnuté vo svojom procese ICAAP. Dohľad očakáva, že operačné riziko je relevantným a významným rizikom v každej banke. V procese hodnotenia ICAAP bude dohľad vyžadovať, aby banka vhodne definovala operačné riziko v súlade s platnou legislatívou a aby kvantifikovala požiadavku na vnútorný kapitál pre toto riziko.

Prístup banky ku kvantifikácii operačného rizika Na kvantifikáciu požiadavky na vnútorný kapitál pre operačné riziko v Pilieri 2 môžu banky využívať niekoľko prístupov:

• Štandardizované prístupy Piliera I − prístup základného indikátora (BIA) − štandardizovaný prístup (STD)

• Modifikované štandardizované prístupy Piliera I − modifikovaný prístup základného indikátora (BIA) − modifikovaný štandardizovaný prístup (STD)

• AMA model • Iný prístup

24 § 23 ods. 6 písm. a) bod 3. Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách 25 Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) zo dňa 25. januára 2006


32

Modifikovaný STD, modifikovaný BIA prístup V prípade, že banka na kvantifikáciu využíva modifikovaný štandardizovaný prístup, alebo modifikovaný BIA prístup, ako aj v prípade využívania odhadovaných hodnôt vo výpočte (napr. forecast hrubého príjmu na daný rok) musí vykonávať pravidelné spätné testovanie tohto prístupu a výsledky spätného testovania využívať na modifikáciu PVK.

AMA model V prípade, že banka na meranie operačného rizika využíva AMA model, definuje dobu držby, hladinu spoľahlivosti a dĺžku použitých časových radov. Hladina spoľahlivosti a doba držby AMA modelu musí byť konzistentná s celkovým prístupom banky k tvorbe požiadavky na vnútorný kapitál (napr. ak banka deklaruje, že celý ICAAP počíta na hladine spoľahlivosti 99,97% na dobu 1 roka, parametre AMA modelu pre operačné riziko s tým musia byť v súlade). Banka musí jednoznačne špecifikovať prístup k prepočtu výsledkov AMA modelu na požiadavku na vnútorný kapitál pre operačné riziko a tento prístup musí byť jednoznačne špecifikovaný, vhodný a zmysluplný. Banka by mala vykonávať pravidelné spätné testovanie jednotlivých parametrov modelu. Mala by zaznamenávať výnimky (prekročenia) a využívať ich na zmenu/rekalibráciu modelu tak, aby zodpovedal podmienkam banky. Frekvencia vykonávania spätného testovania pre veľké banky by mala byť minimálne 1x za štvrťrok a pre malé banky a stavebné sporiteľne minimálne 1x za rok.

Vhodnosť zvoleného prístupu banky k operačnému riziku

Princíp proporcionality Dohľad pri hodnotení bánk uplatňuje princíp proporcionality. Od veľkých bánk tak očakáva pokročilejšie prístupy merania rizík ako od malých bánk. V prípade veľkých bánk dohľad očakáva použitie pokročilého prístupu merania operačného rizika (AMA model). Pre malé banky je pre výpočet vnútorného kapitálu postačujúci minimálne štandardizovaný prístup. Pre stavebné sporiteľne je postačujúci aj prístup základného indikátora (BIA). V tabuľke je uvedený pohľad dohľadu na vhodnosť použitia jednotlivých prístupov pre veľké banky.

Operačné riziko

Hodnotenie

Prístup banky zodpovedá rozsahu a zložitosti banky:

AMA Modif. STD STD Modif. BIA BIA

Veľká banka áno čiastočne čiastočne nie nie Malá banka áno áno áno čiastočne čiastočne Stavebná sporite ľna áno áno áno áno áno

Vhodnosť a kvalita prístupu banky Dohľad vyhodnotí, či je spôsob kvantifikácie požiadavky na vnútorný kapitál pre operačné riziko v Pilieri 2 dobrý a kvalitný. Hodnotenie by pritom nemalo závisieť od toho, či je metóda pre banku vhodná z pohľadu proporcionality, ale malo by byť založené na zhodnotení skutočnej kvality prístupu (prístup by mal byť dobre a kvalitne spracovaný). Hodnotenie by malo zohľadňovať hodnotiace kritériá použitého prístupu, ako aj všetky ďalšie informácie získané z dokumentácie banky, z dohľadov na mieste a pod.

Dokumentácia Dohľad vyhodnotí bankou predloženú dokumentáciu k operačnému riziku, ktorá by mala byť aktuálna, dostatočná, zrozumiteľná a schválená v súlade s predpisovým poriadkom banky.


33

Dokumentácia by mala vyčerpávajúco popisovať spôsob a metódu kvantifikácie v takom rozsahu, aby z nej boli dostatočne zrejmé všetky technické podrobnosti a dôvody používania zvoleného prístupu. V prípade, že banka na kvantifikáciu používa iné metódy ako v Pilieri 1, všetky rozdiely v zaobchádzaní s operačným rizikom v Pilieri 2 by mali byť popísané a zdokumentované26. V prípade použitia modifikovaných prístupov musia byť všetky modifikácie a rozdiely podrobne popísané a zdokumentované. Veľký dôraz na kvalitu dokumentácie sa kladie v prípade použitia komplikovaných úprav, alebo v prípade použitia prístupov/modelov, ktoré nemusia byť dohľadu všeobecne známe (Iný prístup ).

Znalosť modelu, silné a slabé stránky, riziko a neistota modelu Dohľad očakáva, že banka dostatočne preukáže znalosť používanej metódy kvantifikácie požiadavky na vnútorný kapitál pre operačné riziko. Dôkladnejšie preverenie sa vyžaduje v prípade použitia odlišného (zložitejšieho) prístupu merania oproti Pilieru 1, alebo pri využívaní metódy materskej spoločnosti, kedy musí banka jednoznačne preukázať znalosti o používanej metóde. Banka by mala poznať všetky predpoklady danej metódy, mala by si byť vedomá jej silných a slabých stránok, ako aj rizík a neistoty spojených s jej používaním. Riziko modelu by následne malo byť zohľadnené napr. v marži konzervativizmu, alebo zahrnuté v kapitálovom vankúši. V takom prípade sa očakáva, že banka bude schopná uviesť, akú časť vankúša vyčleňuje na krytie tohto rizika. Dôležitou súčasťou hodnotenia zvoleného prístupu je schopnosť banky zdôvodniť výber a dostatočne preukázať vhodnosť používaného prístupu merania operačného rizika a preukázať adekvátnosť výšky požiadavky na vnútorný kapitál pre operačné riziko.

Riziko a neistota používaného prístupu z pohľadu NBS V rámci zhodnotenia rizika a neistoty používaného prístupu sa dohľad zameria hlavne na zhodnotenie rizika podhodnotenia a skreslenia PVK. Dohľad zhodnotí, či banka efektívne zmierňuje alebo ošetruje riziko metódy kvantifikácie a jeho nedostatky (napr. maržou konzervativizmu alebo iným dodatočným navýšením PVK). Nedostatkami a rizikom modelu sa myslí napr. jednoduchosť používaných metód, matematické zjednodušenia a nepresnosti modelov, nepresné matematické predpoklady (napr. o normálnom rozdelení), technické obmedzenia a pod. Na základe toho dohľad zhodnotí, či je riziko a neistota prístupu z pohľadu NBS vysoká, stredná alebo nízka. To znamená, že v prípade rizikovosti modelu, ktorej si je banka vedomá a náležite toto riziko ošetruje alebo zmierňuje, dohľad môže ohodnotiť riziko prístupu ako nízke. V prípade, že banka preukázatelne nepozná metódu kvantifikácie, nie je si vedomá jej nedostatkov a rizík a nijak ich neošetruje, dohľad zhodnotí riziko takéhoto prístupu ako vysoké. Zvláštny dôraz na zhodnotenie tohto kritéria sa kladie v prípade používania prístupov/modelov kvantifikácie rizika, ktoré nemusia byť dohľadu všeobecne známe (Iný prístup ).

UseTest v operačnom riziku Banka by mala používaný prístup merania rizika aktívne využívať ako nástroj pre riadenie operačného rizika. Výsledok merania by nemal slúžiť len na určenie výšky požiadavky na vnútorný kapitál, ale mal by tvoriť integrálnu súčasť riadiacich procesov, mal by byť aktívne využívaný pri rozhodovaní, prehodnocovaní limitov, pri alokácii a plánovaní kapitálu a pod. Ak banka zvolený prístup kvantifikácie využíva len na určenie výšky PVK a na riadenie rizika využíva iné prístupy, hodnotí dohľad toto kritérium ako nesplnené. Použitie výsledkov modelov materských spoločností bez lokálnej implementácie, znalostí modelu a použitia v riadení je nedostatočné/zlé.



34

UseTest v BIA a STD prístupe

V prípade, že banka používa pre kvantifikáciu operačného rizika v Pilieri 2 BIA alebo STD prístup, bude dohľad v rámci UseTestu hodnotiť adekvátnosť ďalších procesov pre riadenie operačného rizika (zmierňovanie, systém limitov, outsourcing, detailné sledovanie udalostí operačného rizika, zber udalostí).

Stresové testovanie operačného rizika Banka by mala vykonávať pravidelné stresové testovanie operačného riziko, v ktorom by mala využívať nepriaznivé, ale reálne možné komplexné scenáre. Ak banka disponuje modelom pre meranie rizika, mala by stresovať nielen samotné riziko, ale aj predpoklady modelu. Výsledky, ako aj samotný systém stresového testovania by mal byť aktívne využívaný pri riadení operačného rizika a výsledky by mali byť súčasťou rozhodovania manažmentu banky. Dohľad zhodnotí dostatočnosť stresových scenárov pre operačné riziko.

Kontrola dostatočnosti PVK pre operačné riziko V rámci ročného hodnotenia ICAAP dohľadom žiada od bánk predloženie 10 udalostí operačného rizika s najvyššou operačnou stratou za posledné tri kalendárne roky (za každý požadovaný kalendárny rok samostatne). Táto informácia slúži na porovnanie výšky PVK pre operačné riziko, celkovej straty z operačného rizika a sumy 30 najväčších strát z udalostí operačného rizika, ktoré predloží banka.

3.3. Riziká Piliera 2

Cieľom tejto časti je podrobne popísať zahrnutie iných rizík (riziká Piliera 2) v ICAAP, najmä výber relevantných rizík Piliera 2, ich riadenie a používané metódy kvantifikácie, odôvodnenie výberu metód, proces stresového testovania týchto rizík a spôsob používania výsledkov merania týchto rizík bankou.

3.3.1. Riziká nedostatočne pokryté Pilierom 1

Hodnotiteľ by mal v hodnotiacej správe opísať prístup banky k tejto problematike a zhodnotiť jeho adekvátnosť. Podobne ako v časti 2.4. Identifikácia rizík je vhodné, ak sa daná oblasť prekonzultuje v rámci celého hodnotiaceho tímu a off-site analytika danej banky. V prípade, že hodnotiaci tím zváži, že banka nekvantifikuje isté riziko Piliera 1, ktoré nie je dostatočne pokryté prístupom v Pilieri 1 (napríklad riziko štátov) a považuje toto riziko za relevantné, je potrebné, aby sa táto informácia dostala do výslednej hodnotiacej správy. Túto informáciu je potom ďalej možné použiť na manuálnu úpravu známky za dané riziko Piliera 1 s uvedením dôvodu.

3.3.2. Úrokové riziko bankovej knihy (IRRBB)

Definícia IRRBB a jeho miesto v ICAAP Úrokové riziko bankovej knihy (IRRBB) je dohľadom považované za jedno z najvýznamnejších v rámci rizík Piliera 2. IRRBB je svojou podstatou trhovým (úrokovým) rizikom vyplývajúcim z pozícií a produktov zaznamenaných v bankovej knihe. Definície IRRBB v jednotlivých bankách sú rôzne, ale mali by obsiahnuť tento pohľad. Keďže ide o riziko druhého piliera, neexistuje legislatívna úprava, ktorá definuje metódy kvantifikácie tohto rizika a výpočet kapitálovej požiadavky pre krytie tohto rizika. Dohľad požaduje, aby každá banka tvorila požiadavku na vnútorný kapitál pre IRRBB .


35

Prístup banky ku kvantifikácii operačného rizika Banky a ich materské spoločnosti vyvinuli rôzne prístupy kvantifikácie IRRBB. Všeobecne ich možno zaradiť do dvoch základných kategórií:

• Metódy založené na úrokovej GAP analýze; • Metódy založené na VaR prístupe.

GAP analýza Metóda založená na GAP analýze je bližšie opísaná v dokumente Basel Principles for the Management and Supervision of Interest Rate Risk, Annex IV, ktorý túto metódu nazýva štandardnou. Metóda vychádza z rozdelenia aktív a pasív banky do časových košov v závislosti od ich citlivosti na zmenu úrokových mier (výkaz o citlivosti na zmenu úrokových mier). V jednotlivých časových košoch sa vypočítajú úrokové GAPy, ktoré sa následne prenásobia váhou, ktorá odhaduje výšku rizika. Suma takto prenásobených GAPov a váh za všetky časové koše je odhadom úrokového rizika bankovej knihy (prípadne úrokového rizika celej banky v prípade kvantifikácie pre celú banku – obchodná a banková kniha). Dohľad danú metódu používa pre interný odhad IRRBB.

VaR model Metódy založené na VaR prístupe odhadujú potenciálnu zmenu ekonomickej hodnoty bankovej knihy (alebo celej banky) podobným spôsobom, ako je to pri VaR metóde používanej v trhovom riziku.

Vhodnosť zvoleného prístupu banky k IRRBB Banky používajúce pokročilejšie prístupy k meraniu rizík zvyknú kvantifikovať IRRBB spolu s trhovým rizikom, napr. VaR modelom. Takýto prístup je vhodný, je však potrebné zhodnotiť, akým spôsobom vstupujú pozície bankovej knihy do VaR modelu a či pri ich transformovaní nedochádza ku skresleniu rizika. Adekvátne zhodnotenie by si v tejto časti vyžadovalo podrobný on-site dohľad a analýzu modelu. Pri hodnotení ICAAP nie je priestor na takúto detailnú analýzu, preto hodnotiace kritériá sú nastavené tak, aby bolo možné danú oblasť „dostatočne“ zhodnotiť z podkladov predložených bankou. V prípade, že hodnotiteľ zhodnotí, že daný problém je potrebné riešiť detailne, napr. on-site dohľadom, zvýrazní túto informáciu s uvedením dôvodov v hodnotení IRRBB.

Princíp proporcionality Dohľad pri hodnotení bánk uplatňuje princíp proporcionality. Od veľkých bánk tak očakáva pokročilejšie prístupy merania rizík ako od malých bánk. Veľké banky by mali používať pokročilejšie metódy merania IRRBB. Napríklad VaR model. GAP analýza je vhodná pre veľké banky iba vtedy, ak banka určuje úrokový šok z historického vývoja úrokových sadzieb a nepoužíva iba „fixný“ šok. Malé banky môžu používať GAP analýzu s fixným šokom, ktorý by nemal byť výrazne nižší ako 200 bp predpísaných ako štandardný šok regulátorom. Šok pod 200-150 bp je považovaný za dostatočný, šok 100-150 bp za nedostatočný, šok pod 100 bp je hodnotený ako zlý.

Vhodnosť a kvalita prístupu banky Dohľad vyhodnotí, či je spôsob kvantifikácie požiadavky na vnútorný kapitál pre IRRBB v Pilieri 2 dobrý a kvalitný. Hodnotenie by pritom nemalo závisieť od toho, či je metóda pre banku vhodná z pohľadu proporcionality, ale malo by byť založené na zhodnotení skutočnej kvality prístupu (prístup by mal byť dobre a kvalitne spracovaný). Hodnotenie by


36

malo zohľadňovať hodnotiace kritériá použitého prístupu, ako aj všetky ďalšie informácie získané z dokumentácie banky, z dohľadov na mieste a pod.

Dokumentácia Dohľad vyhodnotí bankou predloženú dokumentáciu k IRRBB, ktorá by mala byť aktuálna, dostatočná, zrozumiteľná a schválená v súlade s predpisovým poriadkom banky. Dokumentácia by mala vyčerpávajúco popisovať spôsob a metódu kvantifikácie v takom rozsahu, aby z nej boli dostatočne zrejmé všetky technické podrobnosti a dôvody používania zvoleného prístupu. Veľký dôraz na kvalitu dokumentácie sa kladie v prípade použitia komplikovaných úprav, alebo v prípade použitia prístupov/modelov, ktoré nemusia byť dohľadu všeobecne známe (Iný prístup ).

Znalosť modelu, silné a slabé stránky, riziko a neistota modelu Dohľad očakáva, že banka dostatočne preukáže znalosť používanej metódy kvantifikácie požiadavky na vnútorný kapitál pre IRRBB. Dôkladnejšie preverenie sa vyžaduje v prípade použitia metódy materskej spoločnosti, kedy musí banka jednoznačne preukázať znalosti o používanej metóde. Neexistuje ideálny model. Banka by mala poznať všetky predpoklady danej metódy, mala by si byť vedomá jej silných a slabých stránok, ako aj rizík a neistoty spojených s jej používaním. Riziko modelu by následne malo byť zohľadnené napr. v marži konzervativizmu, alebo zahrnuté v kapitálovom vankúši. V takom prípade sa očakáva, že banka bude schopná uviesť, akú časť vankúša vyčleňuje na krytie tohto rizika. Dôležitou súčasťou hodnotenia zvoleného prístupu je schopnosť banky zdôvodniť výber a dostatočne preukázať vhodnosť používaného prístupu merania IRRBB a preukázať adekvátnosť výšky požiadavky na vnútorný kapitál pre IRRBB.

Riziko a neistota používaného prístupu z pohľadu NBS V rámci zhodnotenia rizika a neistoty používaného prístupu sa dohľad zameria hlavne na zhodnotenie rizika podhodnotenia a skreslenia PVK. Dohľad zhodnotí, či banka efektívne zmierňuje alebo ošetruje riziko metódy kvantifikácie a jeho nedostatky (napr. maržou konzervativizmu alebo iným dodatočným navýšením PVK). Nedostatkami a rizikom modelu sa myslí napr. jednoduchosť používaných metód, matematické zjednodušenia a nepresnosti modelov, nepresné matematické predpoklady (napr. o normálnom rozdelení), technické obmedzenia a pod. Na základe toho dohľad zhodnotí, či je riziko a neistota prístupu z pohľadu NBS vysoká, stredná alebo nízka. To znamená, že v prípade rizikovosti modelu, ktorej si je banka vedomá a náležite toto riziko ošetruje alebo zmierňuje, dohľad môže ohodnotiť riziko prístupu ako nízke. V prípade, že banka preukázateľne nepozná metódu kvantifikácie, nie je si vedomá jej nedostatkov a rizík a nijak ich neošetruje, dohľad zhodnotí riziko takéhoto prístupu ako vysoké. Zvláštny dôraz na zhodnotenie tohto kritéria sa kladie v prípade používania prístupov/modelov kvantifikácie rizika, ktoré nemusia byť dohľadu všeobecne známe (Iný prístup ).

Lokálne spravovanie modelu Model má byť nastavený na aktuálny stav v banke a musí zohľadňovať lokálne špecifiká banky, rizikový profil a ekonomické prostredie banky. Z týchto dôvodov je vyžadovaná lokálna správa/nastavenie modelu. Banky, ktoré používajú modely materských spoločností, musia zabezpečiť a preukázať, že tento model zohľadňuje lokálne špecifiká a banka má nástroje na operatívne nastavenie týchto lokálnych charakteristík. Dohľad neakceptuje, ak banka využíva výsledky modelu materskej spoločnosti, ktorý nezohľadňuje lokálne špecifiká banky.


37

UseTest v IRRBB Banka by mala používaný prístup merania rizika aktívne využívať ako nástroj pre riadenie IRRBB. Výsledok merania by nemal slúžiť len na určenie výšky požiadavky na vnútorný kapitál, ale mal by tvoriť integrálnu súčasť riadiacich procesov, mal by byť aktívne využívaný pri rozhodovaní, prehodnocovaní limitov, pri alokácii a plánovaní kapitálu a pod. Ak banka zvolený prístup kvantifikácie využíva len na určenie výšky PVK a na riadenie rizika využíva iné prístupy, hodnotí dohľad toto kritérium ako nesplnené. Použitie výsledkov modelov materských spoločností bez lokálnej implementácie, znalostí modelu a použitia v riadení je nedostatočné/zlé.

Stresové testovanie IRRBB Banka by mala vykonávať pravidelné stresové testovanie IRRBB, v ktorom by mala využívať nepriaznivé, ale reálne možné komplexné scenáre. Ak banka disponuje modelom pre meranie rizika, mala by stresovať nielen samotné riziko, ale aj predpoklady modelu. Výsledky, ako aj samotný systém stresového testovania by mal byť aktívne využívaný pri riadení IRRBB a výsledky by mali byť súčasťou rozhodovania manažmentu banky. Dohľad zhodnotí dostatočnosť stresových scenárov pre IRRBB.

Interné modely pre odhad úrokovej citlivosti Keďže väčšinu produktov bankovej knihy nie je jednoduché oceniť na trhovú hodnotu, vznikajú pri odhade IRRBB rôzne technické problémy. Typickým príkladom je ocenenie hypotekárneho úveru, pri ktorom má klient možnosť predčasného splatenia, alebo odhad úrokovej citlivosti bežného účtu. Niektoré banky preto využívajú rôzne odhady úrokovej citlivosti produktov bankovej knihy. Je potrebné dodať, že aj relatívne malá zmena predpokladu o citlivosti na zmenu úrokovej miery môže mať veľmi výrazný vplyv na výsledok modelu! Produkty bankovej knihy možno všeobecne rozdeliť do 4 základných typov:

Splatnos ť

definovaná / jasná nedefinovaná /

neurčitá

Úroková sadzba

fixná

Typ I

úvery s fixnou sadzbou

dlhopisy s fixným kupónom

Typ II

úvery s fixnou sadzbou s možnosťou predčasného splatenia

variabilná

Typ III

úvery s variabilnou sadzbou

dlhopisy s variabilným kupónom

Typ IV

sporiace účty, bežné účty, úvery s

variabilnou sadzbou s možnosťou

predčasného splatenia

Produkty s nedefinovanou splatnosťou alebo variabilnou zmenou úrokovej sadzby nie je jednoduché ihneď zaradiť do časového pásma citlivosti na zmenu úrokovej miery. Z tohto dôvodu niektoré banky používajú vlastné odhady úrokovej citlivosti. Tie by mali vychádzať z reálnych skúseností banky. Je dôležité zdôrazniť rozdiel medzi likviditou a úrokovou citlivosťou! Banka môže disponovať „dôkazom“, že istá výška zostatkov na bežných účtoch má dlhú splatnosť (napr. 1 rok), alebo ináč povedané zostáva v banke po dlhú dobu, to však


38

neznamená, že z pohľadu úrokovej citlivosti daný zostatok má byť zaradený do dlhšieho časového koša. Ak napríklad mení banka úrokovú mieru na bežných účtoch na mesačnej báze (s ohľadom na trhové sadzby), znamená to, že zostatky na bežných účtoch sú málo úrokovo citlivé a majú byť zaradené do mesačného časového koša, nie do dlhšieho časového koša (1 rok), ako to mohlo byť v prípade likvidity. Interné modely pre odhad úrokovej citlivosti musia preto odrážať stav a pohľad na úrokovú citlivosť a nie je dobré, aby vychádzali iba z predpokladov určovaných z pohľadu likvidity. Vplyv týchto modelov je veľmi výrazný vzhľadom na výslednú výšku úrokového rizika. Banka by mala vedieť obhájiť a preukázať vhodnosť týchto modelov. Ak banka nepoužíva vlastné odhady úrokovej citlivosti a zaraďuje aj bežné účty do najkratšieho časového koša, považuje to dohľad za dostatočný prístup.

Pri riadení IRRBB banka používa dlhodobý (ekonomická hodnota) aj krátkodobý pohľad (úrokový výnos) Adekvátne riadenie IRRBB má zohľadňovať vplyv zmeny úrokových sadzieb na zmenu čistého úrokového výnosu banky (napríklad v horizonte jedného roka), ako aj vplyv na zmenu ekonomickej hodnoty banky. Model kvantifikácie požiadavky na vnútorný kapitál pre krytie IRRBB môže počítať iba s ekonomickým poklesom banky, pre riadenie IRRBB je vhodné zohľadňovať pohľady obidva.

3.3.3. Riziko likvidity

Definícia rizika likvidity Riziko likvidity je aktuálnym alebo potenciálnym rizikom vznikajúcim z neschopnosti inštitúcie plniť svoje záväzky alebo povinnosti, keď sa stanú splatnými, bez spôsobenia neprijateľných strát. Očakáva sa, že komplexnejšie banky využívajú širšie definície rizika likvidity, medzi iným ďalšie členenia, napr. na riziko likvidity financovania (funding liquidity risk; riziko pre financovanie firmy samotnej) a riziko likvidity trhu (market liquidity risk; riziko nelikvidity príslušného súvahového alebo podsúvahového trhu alebo produktu).

Prístup banky k riadeniu rizika likvidity Riadenie likvidity je konštantný proces vyrovnávania prílivov a odlivov peňažných prostriedkov zo súvahových a podsúvahových položiek, spolu so štrukturálnym a strategickým plánovaním, aby boli dostupné primerané zdroje nákladovo efektívneho financovania – vrátane určitej prebytočnej kapacity, a aby tieto zdroje boli využívané adekvátne. Všetky tieto aktivity sa musia vykonávať každodenne. Používané predpoklady sú špecifické pre inštitúciu, t.j. závisia od obchodného modelu a profilu inštitúcie, a zároveň zohľadňujú exogénne faktory. Štruktúra riadenia likvidity – t.j. úroveň centralizácie alebo decentralizácie riadenia rizika likvidity by tiež mala zohľadňovať akékoľvek regulačné obmedzenia týkajúce sa prevoditeľnosti prostriedkov. Riadenie rizika likvidity si vyžaduje robustnú organizáciu a riadenie banky – vhodné nástroje pre identifikovanie, meranie, monitorovanie a riadenie rizika likvidity vrátane stresového testovania, pohotovostných plánov a starostlivo definovanej komunikačnej stratégie. Predstavenstvo je zodpovedné za stratégiu likvidity inštitúcie a politiky riadenia rizika likvidity, ktoré zostavuje vyšší manažment. Malo by zabezpečiť, aby stratégia a politiky boli primerané úrovni rizika likvidity inštitúcie, jej úlohe vo finančnom systéme, jej súčasným a potenciálnym aktivitám a jej úrovni tolerancie rizika. Predstavenstvo by tiež malo zabezpečiť, aby vyšší manažment definoval vhodné postupy pre implementovanie týchto stratégií a politík a aby boli zachytené v organizačnej štruktúre inštitúcie. Vyšší manažment by mal mať jasný pohľad na všetky riziká likvidity. Mal by zabezpečiť realizáciu


39

kompletného hodnotenia všetkých zdrojov rizika likvidity vrátane podmieneného (kontingenčného) rizika prostredníctvom stresového testovania, vrátane stanovenia primeraných tlmičov likvidity a definovania pohotovostných plánov. Každá banka musí riadiť riziko likvidity procesne, t.j. mať zavedenú sústavu mier, parametrov a limitov v normálnych aj stresových podmienkach, rôzne nástroje (gap analýza), ukazovatele včasného varovania atď. Rozsah by ma zohľadňovať princípu proporcionality, t.j. malé inštitúcie zvyčajne majú systém riadenia likvidity menej komplexný. Ak je to z predložených materiálov možné, zohľadní sa súlad s § 4 až 7 opatrenia NBS č. 18/2008 o likvidite v znení neskorších predpisov. Banka musí mať vytvorený primeraný systém vnútornej kontroly riadenia rizika likvidity (§ 12 opatrenia NBS č. 18/2008 o likvidite v znení neskorších predpisov) a dodržiavať regulátorom stanovené ukazovatele likvidity (§ 13 opatrenia NBS č. 18/2008 o likvidite v znení neskorších predpisov).

Stresové testovanie rizika likvidity Každá banka musí mať v rámci procesov identifikácie, merania, sledovania a obmedzovania rizika likvidity vypracované scenáre podľa § 8 opatrenia NBS č. 18/2008 o likvidite v znení neskorších predpisov (základný a alternatívne), v rámci ktorých sa určujú predpoklady vývoja objemu a štruktúry súvahových aktív a pasív, podsúvahových položiek a pod. Scenáre môžu byť aj súčasťou systému stresového testovania rizika likvidity. Malé banky by mali mať dobre rozpracovaný a aktualizovaný základný a alternatívny scenár. Veľké inštitúcie by mali mať rozpracovaný komplexnejší systém scenárov (základný a viaceré alternatívne), ktorý môže byť aj súčasťou programu stresového testovania založeného na veľmi vážnych, ale stále uskutočniteľných udalostiach, ktoré sa týkajú samotnej banky, podmienok na trhu, resp. kombinácie týchto faktorov. V prípade, že spoločnosť preberá metodiku materskej spoločnosti, musí jej porozumieť. Výstupy scenárov alebo stresového testovania by mali byť zohľadnené v riadení rizika likvidity , v závislosti od veľkosti banky buď hlbšie zapracované, napr. v limitoch, prehodnocovaní ukazovateľov koncentrácie zdrojov alebo aspoň poskytovať informácie predstavenstvu, či vplývať na stratégiu.

Pohotovostný plán Banka musí mať vypracovaný aktuálny pohotovostný plán pre riadenie likvidity počas mimoriadnych okolností a aktívne sledovať prístup na trh (súlad s § 10 a 11 Opatrenia NBS č. 18/2008 o likvidite v znení neskorších predpisov).

Tlmič likvidity V stresových situáciách tlmi č likvidity (liquidity buffer) pozostávajúci z peňažných prostriedkov a iných nezaťažených vysoko likvidných aktív umožňuje inštitúcií realizovať platby počas zvoleného časového obdobia (doby prežitia). Tlmič likvidity by mal byť vybudovaný v priaznivých podmienkach, aktívne riadený a integrovaný do celkovej stratégie likvidity inštitúcie . Počas definovanej doby prežitia je tlmič likvidity okamžite dostupnou súčasťou celkovej vyvažovacej kapacity, t.j. nevyužíva sa na prebiehajúce obchody. Jedná sa teda o istú rezervu likvidity, ktorá inštitúcii umožní kompenzovať neočakávané požiadavky na likviditu. Malo by ísť najmä o hotovosť a najspoľahlivejšie aktíva likvidné aj v stresových podmienkach, ktoré môže banka predať alebo založiť bez ohľadu na jej vlastný stav. Očakáva sa, že inštitúcie budú mať vytvorený tlmič likvidity na centrálnej úrovni, musia však byť vhodne definované podmienky prístupu k nemu (minimalizácia vplyvu možných zákonných, regulatórnych alebo prevádzkových obmedzení súvisiacich s používaním aktív v tlmiči). Komplexnejšia banka (banková skupina) by mala definovať dobu prežitia na kratšom i dlhšom časovom intervale.


40

Dokumentácia Pre účinné riadenie rizika likvidity musí mať banka dostatočne vypracované interné predpisy. Tieto by však nemali pokrývať len regulatórne požiadavky (§ 5 opatrenia NBS č. 18/2008 o likvidite v znení neskorších predpisov), ale aj program stresového testovania či riadenie rizika likvidity v ICAAP. Prebraté skupinové predpisy musia byť adekvátne lokálne implementované.

Kvantifikácia PVK Problémy s platobnou schopnosťou sú často zdrojom tlaku na likviditu. Následne vhodná kapitálová regulácia a silné kapitálové pozície znižujú pravdepodobnosť tlaku na likviditu: schopnosť inštitúcie niesť riziko likvidity je spojená s výškou kapitálu, ktorú vlastní a strát, ktoré dokáže absorbovať. Ako to zdôrazňujú nedávne udalosti, hoci je zdravé riadenie likvidity dôležité pre ochranu kapitálu, samotný kapitál nesmie byť vhodným tlmičom v náročnom prostredí likvidity . Kvôli asymetrií informácií veritelia nemusia mať istotu v súvislosti s platobnou schopnosťou inštitúcie, kvôli čomu nie sú ochotní požičať, hoci inštitúcia môže byť zásadne finančne spôsobilá. Zvýšená neistota ohľadom schopnosti banky uhrádzať svoje záväzky môže zapríčiniť významné zníženie ochoty protistrán poskytovať zdroje. V takýchto situáciách kvalita a sila kapitálového vankúša banky môže pozitívne ovplyvniť ochotu protistrán zostať vo vzájomných vzťahoch. Stresové scenáre a kontingenčné plány financovania by mali zahŕňať efekty, ktorými straty a následné zníženia kapitálu môžu pôsobiť na schopnosť banky udržať si svoje vzťahy financovania. Dobré riadenie všetkých rizík pomáha, avšak nezabezpečuje dostatočné zmiernenie rizika likvidity. Existencia dostatočne veľkej kapitálovej základne a vysokého ukazovateľa kapitálovej primeranosti (capital ratio) by nemala priviesť orgány dohľadu k tomu, aby minimalizovali svoje hodnotenie rizika likvidity. Regulátor by mal zakročiť, aby dosiahol efektívne a včasné reakcie banky týkajúce sa nedostatkov v procesoch riadenia rizika likvidity alebo likviditnej pozície. Okrem iného môže vyžadovať držanie vyššej úrovne kapitálu, aj keď kapitál nie je riešením nedostatočnej likvidity alebo neefektívnych procesov riadenia rizika likvidita (z dlhodobého hľadiska); kapitálová pozícia banky môže vplývať na jej schopnosť získať likviditu, hlavne v čase krízy . Vo všeobecnosti dohľad očakáva, že banka nebude tvoriť kapitálovú požiadavku na krytie rizika likvidity . V opačnom prípade musí byť prístup dôkladne vysvetlený a zdokumentovaný.

3.3.4. Riziko koncentrácie

Vzťah kreditného rizika s rizikom koncentrácie Zákon o bankách č. 483/2001 v znení neskorších predpisov § 23 ods. 6 definuje riziko ako možnú stratu (vrátane škody) spôsobenú vlastnou činnosťou banky alebo spôsobenú banke inými skutočnosťami. Zákon o bankách definuje kreditné riziko ako riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky. Kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera. Riziko koncentrácie bolo tradične analyzované vo vzťahu k úverovým činnostiam. Avšak, riziko koncentrácie sa vzťahuje nielen na riziko spojené s úverom, ale aj na všetky ďalšie významné


41

aktíva alebo záväzky z expozícií, ktoré v prípade problémov na niektorých trhoch/ sektoroch/krajinách alebo oblastiach/činnostiach, môžu ohroziť zdravie banky27. Definovanie rizika koncentrácie len v rámci kreditného rizika nie je vhodné (je iba čiastočne vhodné).

Definície rizika koncentrácie: Predchádzajúce vnímanie rizika koncentrácie: Opatrenie NBS č.13/2010: Rizikom koncentrácie sa rozumie riziko vyplývajúce z koncentrácie obchodov banky voči osobe, skupine hospodársky spojených osôb, štátu, zemepisnej oblasti alebo hospodárskemu odvetviu. Guidelines CP 03: Riziko koncentrácie ako súčasť kreditného rizika zahŕňa

(i) veľké (spojené) individuálne expozície (ii) významné expozície voči skupinám protistrán, ktorých pravdepodobnosť zlyhania

je spôsobená spoločnými východiskovými faktormi, napr. sektorom, ekonomikou, geografickou polohou, typom nástroja.

Vhodné vnímanie a definovanie rizika koncentrácie: Guidelines GL 31: Expozícia(e), ktoré môžu vzniknúť v rámci jednej alebo v rôznych kategóriách rizika v celej inštitúcii, ktoré majú potenciál k vytvoreniu:

(i) straty dostatočne veľkej, aby ohrozila zdravie banky a jej schopnosť udržať svoju hlavnú činnosť,

(ii) významnej (materiálnej) zmeny rizikového profilu banky. Pri definovaní rizika koncentrácie je dôležité zadefinovať 2 pojmy, ktoré popisujú vzťahy medzi koncentráciou rizík:

• Intra-risk concentration – sa vzťahuje na koncentrácie rizík, ktoré môžu vzniknúť zo vzájomného pôsobenia (interakcie) medzi rôznymi rizikovými expozíciami v rámci jednej kategórie rizika.

• Inter-risk concentration – sa vzťahuje na koncentrácie rizík, ktoré môžu vzniknúť zo vzájomného pôsobenia (interakcie) medzi rôznymi rizikovými expozíciami v rôznych rizikových kategóriách.

Základné predpoklady na hodnotenie rizika koncentrácie: Dohľad očakáva, že riziko koncentrácie bude v každej banke vyhodnotené ako relevantné a banka ho zohľadní vo svojom ICAAP. Ak banka uvažuje s rizikom koncentrácie, len v rámci kreditného rizika (najvýznamnejšia časť rizika koncentrácie), túto skutočnosť hodnotíme možnosťou čiastočne v relevantných otázkach. Za predpokladu, že riziko koncentrácie v rámci kreditnom riziku je v jednotlivých hodnotiacich oblastiach (systém riadenie, limity, stresové testovanie) vhodne nastavené.

Systém riadenia rizika koncentrácie Na systém riadenia rizika koncentrácie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 ods.1 opatrenia 13/2010 (§ 15 ods. 1 opatrenia 13/2010).

27 GL 31 časť 1. ods. 5


42

• Systém riadenia rizík banky by mal jasne riešiť riziko koncentrácie a jeho riadenie. (Guidelines č. 1 z GL 31) vychádza z kap. 2.1.CP 03.

• Aby bolo možné primeraným spôsobom riadiť riziká koncentrácie, banky by mali mať integrovaný prístup, ktorý zahŕňa všetky aspekty rizika koncentrácie v rámci jednotlivých kategórií rizík aj medzi jednotlivými kategóriami rizík (Guidelines č. 2 z GL 31).

• Banky by mali mať systém pre identifikáciu a merania intra- and inter- risk koncentrácii. Takéto merania by mali primerane zachytiť vzájomné závislosti medzi expozíciami. Analýzy stresových scenárov (Guidelines č. 3- 4 z GL 31)

• Inštitúcia má mať definované jasné pravidlá, postupy pre kvantitatívne, kvalitatívne a organizačné aspekty riadenia rizika koncentrácie.

Komplexnosť Systém riadenia rizika koncentrácie má byť komplexný (na úrovni celej inštitúcie). Riziko koncentrácie môže mať vplyv v inštitúcii na kapitál, likviditu a výnosnosť. Tieto tri aspekty neexistujú v izolácii, a riadenie rizík by tento fakt malo brať do úvahy.

Systém limitov Systém limitov pre riadenie rizika koncentrácie:

• Banky by mali mať zavedené primerané opatrenia na aktívnu kontrolu, monitorovanie a zmierňovanie rizika koncentrácie. Banky by mali používať interné limity, hranice alebo podobné spôsoby, podľa potreby (Guidelines č. 5 z GL 31).

• Banka by mala okrem regulátorných limitov (majetkové angažovanosti) mať definované aj vlastné limity pre riadenie RK, a nie len pri kreditnom riziku, ale aj pre RK pri iných rizikách (trhové riziko koncentrácie, koncentrácie rizika likvidity, OPRC).

• Je potrebné, aby banka mala zadefinovaný postup v prípade prekročenia limitov. • Definované limity by mali byť prehodnocované na základe výsledkov stresových

scenárov. Príklady typov limitov, ktoré by mala banka mať stanovené a sledovať:

• limity na krajiny a zemepisné oblasti na úrovni celkovej angažovanosti voči všetkým subjektom jednotlivých krajín a zemepisných oblastí;

• limity na odvetvia; • limity na pozície v cudzích menách; • limity na pozície v dlhopisoch jedného emitenta; • sledovať koncentrácie v zabezpečeniach (finančných a nefinančných) ; • a pod.

Príklady inter-koncentrácie rizík (IRK): KR- RL: Zlyhanie významných zmluvných strán zhoršuje inštitúcii cash flow a jeho schopnosť plniť záväzky. KR - TR: Zhoršenie úverovej kvality emitenta môže byť zdrojom inter-koncentrácie rizík medzi TR a KR. To by nastalo napríklad v prípade, keď inštitúcia by poskytla pôžičku alebo úver navyše zainvestovala do akcii tej istej spoločnosti. Všetky tieto pozície budú negatívne ovplyvnené zhoršenou úverovou kvalitou spoločnosti. Preto tieto druhy rizík nemôžu byť merané nezávisle a vnímané ako nekorelované. To potvrdzuje, že je nevyhnutné primerané riadenie inter-koncentrácií rizík. TR- LR :


43

Zvýšená volatilita, rýchle zmeny v hodnote alebo vysychanie trhov pre určité nástroje môže negatívne ovplyvniť likviditu danej inštitúcie. (zníženie hodnoty likvidných CP na trhu) Nárast rizikovej prémie by mohol byť zdrojom IRK medzi TR a LR . Inštitúcia môže generovať menej likvidity predajom aktív v dôsledku nižších cien. Je možné, že niektoré aktíva nemôžu byť predávané za prijateľné ceny (v prípade, že trhy nie sú likvidné v dôsledku averzie voči riziku účastníkov trhu). Navyše vydávanie dlhopisov alebo akcií je drahšie, pretože inštitúcia musí platiť vyššiu rizikovú prémiu. Tu opäť nastáva spojenie medzi rôznymi typmi rizík vyžadujúce náležité riadenie rizika koncentrácie.

Stresové testovanie Stresové testovanie v podobe analýzy citlivosti, zložitejších scenárov stresového testovania je kľúčovým nástrojom pri identifikácii a riadení rizika koncentrácie. Analýza by mala byť vykonávaná na úrovni banky ako celku, jednotlivých obchodných jednotiek alebo druhoch rizík. Okrem toho stresové testy môžu napomôcť inštitúciám identifikovať vzájomné vzťahy medzi expozíciami, ktoré sa môžu prejaviť len v stresových podmienkach. Banka by mala stresové testovanie využívať aspoň pri stanovovaní a prehodnocovaní interných limitov pre riziko koncentrácie. Kvalitné kvalitatívne riadenie rizika koncentrácie má vyššiu váhu ako samotná kvantifikácia RK. Má byť zohľadnený princíp proporcionality. Reporting Výsledky hodnotenia rizika koncentrácie by mali byť súčasťou pravidelného reportingu predstavenstvu. Napríklad ako súčasť ICAAP správy. Adekvátny reporting znamená pravidelné (aspoň kvartálne), prehľadné, zrozumiteľné informovanie členov predstavenstva zodpovedných za riadenie rizík.

Kvantifikácia rizika koncentrácie • Banky by mali zabezpečiť, aby riziko koncentrácie bolo primeraným spôsobom

zohľadnené v rámci ICAAP a systéme plánovania kapitálu. Najmä by mali posúdiť výšku kapitálu, ktorý považujú za vhodné držať s ohľadom na úroveň rizika koncentrácie vo svojich portfóliách (Guidelines č. 6 z GL 31).

• Modely a ukazovatele používané inštitúciami na meranie kreditného rizika koncentrácie by mali primeraným spôsobom zachytiť charakter vzájomných vzťahov medzi expozíciami (Guidelines č. 8 z GL 31).

Kvantifikácia rizika koncentrácie, len v rámci kreditného rizika, nie je postačujúca. Banky by mali preukázať, že zvolený model zodpovedá štruktúre a vlastnostiam portfólií a vzájomným závislostiam (komplexne). Použitá metóda by mala byť zrozumiteľná, mala by jasne odrážať výšku PVK pre RK a výsledky by mali dávať zmysel. Na identifikáciu a riadenie rizika koncentrácie sa často využíva ukazovateľ HH index. Najjednoduchšia používaná metóda pre kvantifikáciu PVK pre RK je tvorba PVK vo výške prekročenia stanoveného limitu používaného pri riadení RK. Dohľad by mal:

• Posúdiť, či RK je primerane zohľadnené v systéme riadenia rizík banky. Hodnotenie dohľadu by malo zahŕňať kvantitatívne, kvalitatívne a organizačné aspekty riadenia rizika koncentrácie (Guidelines č. 16 z GL 31),


44

• V prípadoch, keď dohľad pri hodnotení odhalí významné (materiálne) nedostatky, regulátori ak je to potrebné, by mali adekvátne reagovať a prijať príslušné opatrenia, napr. v zmysle článku 136 CRD smernice o kapitálových požiadavkách (Guidelines č. 17 z GL 31),

• Posúdiť, či riziko koncentrácie je primerane zohľadnené v programoch stresového testovania na úrovni banky ako celku (Guidelines č. 19 z GL 31),

• V prípade banky, ktorá pôsobí cezhranične, by mali prebehnúť príslušné diskusie medzi home a host regulátorom na zabezpečenie koordinácie činností dohľadu, a že riziko koncentrácie je primerane zohľadnené v systéme riadenia rizík banky (Guidelines č. 20 z GL 31),

• V hodnoteniach venovať osobitnú pozornosť tým inštitúciám, ktoré sú vysoko koncentrované. Napr.: podľa zemepisnej oblasti prevádzky, typu klienta a špecializovanej povahy produktu alebo zdroja financovania (špecializované banky) (Guidelines č. 21 z GL 31);

• Posudzovať riziko koncentrácie v stavebných sporiteľniach(SS) nasledovne: o Činnosť stavebných sporiteľní je úzko vymedzená zákonom č.310/1992 Z.z.

o stavebnom sporení, najmä §4 , ktorý presne stanovuje typ klienta. Na základe čoho sa rozsah hodnotenia RK zužuje. V hodnotiacom zošite je táto skutočnosť zohľadnená.

o V prípade, že stavebná sporiteľňa požiada o udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na činnosti podľa §2 ods. 3, bude sa posudzovať riziko koncentrácie v štandardnom rozsahu ako pre veľkú/malú banku.

3.3.5. Obchodné riziko

Definícia obchodného rizika Obchodné riziko je podľa GL03 definované nasledovne: Obchodné riziko pozostáva medzi iným z kreditného rizika, trhového rizika, úrokového rizika, rizika platobnej schopnosti, operačného rizika, strategického rizika a rizika reputácie. Interpretácia tejto definície je nejednoznačná, preto si banky zväčša vytvorili vlastné definície obchodného rizika,, pričom doň zahŕňajú aj strategické riziko. Hranica medzi strategickým a obchodným rizikom nie je jasná, pričom ich niektoré banky chápu ako veľmi podobné (alebo totožné). Definície obchodného riziká podľa bánk:

� Obchodné riziko (UniCredit) je bankou definované ako nepriaznivá, neočakávaná zmena v objeme obchodov a/alebo maržiach, ktorá nemôže byť priradená k iným rizikám a má dopad do výnosov a nákladov banky, nezahrňujúc neobvyklé veci.

� Obchodné riziko (ČSOB) banka definuje ako premenlivosť príjmov a nákladov v dôsledku dopadu zmien v trhovom prostredí a/alebo strategických rozhodnutí. Pod obchodné riziko banka zaraďuje aj strategické a reputačné riziko.

� Obchodné riziko (SS ČSOB) banka definuje ako možnú stratu vyplývajúcu z toho, že aktuálne finančné výsledky banky sa budú líšiť od plánovaných v negatívnom zmysle. Definuje 4 podskupiny tohto rizika

1. riziko poklesu voľných zdrojov pre obchodné aktivity banky (KP nie) 2. riziko poklesu úverovej marže (KP nie) 3. riziko poklesu novej produkcie (KP) (v dôsledku prípadných zmien

v organizácii predajných kanálov produktov stavebného sporenia; v dôsledku nárastu úrokových sadzieb úverov na bývanie)

4. riziko nízkej znalosti značky ČSOB SS z dôvodu jej nízkej propagácie (KP nie)


45

Dohľad očakáva, že obchodné riziko bude v každej banke vyhodnotené ako relevantné a banka ho zohľadní vo svojom ICAAP. Banka by mala riadiť riziko vhodným procesným zabezpečením a/alebo kvantifikovať požiadavku na vnútorný kapitál na jeho krytie. Zvolený prístup by mal byť konzistentný s definíciou rizika a mal by pokrývať všetky jej aspekty. Používané postupy by mali byť dostatočne zdokumentované. V prípade, že banka v rámci obchodného rizika definuje strategické riziko, dohľad túto skutočnosť zohľadní pri hodnotení strategického rizika.

Prístup banky k obchodnému riziku Prístup k riadeniu, resp. kvantifikácii obchodného rizika nie je stanovený a je plne v zodpovednosti a na voľbe/rozhodnutí banky. V prípade, že banka nepovažuje obchodné riziko za relevantné v ICAAP, dohľad automaticky hodnotí túto oblasť známkou 4. V prípade, že banka stanovuje prístup k obchodnému riziku spolu so strategickým rizikom bez toho, že by medzi nimi výrazne rozlišovala, hodnotí dohľad relevantnosť zohľadnenia ako „čiastočné“, za čo banka automaticky dostane hodnotenie 3 s tým, že podrobnosti tohto prístupu sú hodnotené samostatne pri strategickom riziku. Banka by mala byť schopná odôvodniť výber zvoleného prístupu (kvalitatívny, kvantitatívny, kombinácia) a vhodnosť jeho použitia, pričom výber a vhodnosť prístupu bude dohľadom zhodnotené v závislosti od schopnosti banky preukázať požadované informácie. V prípade procesného zabezpečenia musí byť zvolený prístup zmysluplný a efektívny a dostatočne popísaný (nestačí konštatovanie „riadi procesne“). Kvalitné procesné zabezpečenie môže byť dostatočné, banka však môže kvantifikovať aj požiadavku na vnútorný kapitál a to v rámci kapitálového vankúša, v rámci iného rizika alebo vlastnou metódou, ktorá musí byť zmysluplná, efektívna a banka musí byť schopná preukázať jej vhodnosť. Dohľad nezávisle zhodnotí bankou používaný prístup k riziku ako „veľmi dobrý“, „dostatočný“ , „nedostatočný“ alebo „zlý“ . Prístup banky k obchodnému riziku musí byť dostatočne zdokumentovaný (obzvlášť v prípade použitie vlastnej metódy kvantifikácie), jasný a zrozumiteľný. Hodnotiace kritériá sa týkajú všetkých bánk, pričom dohľad zohľadní zásadu proporcionality vo výslednom hodnotení ICAAP.

3.3.6. Strategické riziko

Definícia strategického rizika Strategické riziko je podľa GL03 definované ako súčasné alebo perspektívne riziko pre príjmy a kapitál vyplývajúce zo zmien v podnikateľskom prostredí a z nepriaznivých obchodných rozhodnutí, nevhodnej implementácie rozhodnutí alebo absencie vnímavosti k zmenám v podnikateľskom prostredí. Definícia strategického rizika by mala byť vhodná a zmysluplná (v súlade s GL03). Strategické riziko je podľa GL03 považované za významné riziko Piliera 2 a malo by byť zahrnuté do ICAAP. Ak nie je možná jeho kvantifikácia, banka by mala využiť kvalitatívnu metódu na jeho posúdenie a zmiernenie (GL03 ICAAP 7 bod b). Dohľad očakáva, že strategické riziko bude v každej banke vyhodnotené ako relevantné a banka ho zohľadní vo svojom ICAAP. Banka by mala riadiť riziko vhodným procesným


46

zabezpečením a/alebo kvantifikovať požiadavku na vnútorný kapitál na jeho krytie. Používané postupy banky by mali byť dostatočne zdokumentované.

Prístup banky k strategickému riziku Prístup k riadeniu, resp. kvantifikácii strategického rizika nie je stanovený a je plne v zodpovednosti a na voľbe/rozhodnutí banky. V prípade, že banka nepovažuje strategické riziko za relevantné v ICAAP, dohľad automaticky hodnotí túto oblasť známkou 4. V prípade, že banka stanovuje prístup k strategickému riziku spolu s obchodným rizikom bez toho, že by medzi nimi výrazne rozlišovala, hodnotí dohľad relevantnosť zohľadnenia ako „čiastočné“, za čo banka automaticky dostane hodnotenie 3 s tým, že podrobnosti tohto prístupu sú hodnotené samostatne pri obchodnom riziku. Banka by mala byť schopná odôvodniť výber zvoleného prístupu (kvalitatívny, kvantitatívny, kombinácia) a vhodnosť jeho použitia, pričom výber a vhodnosť prístupu bude dohľadom zhodnotené v závislosti od schopnosti banky preukázať požadované informácie. V prípade procesného zabezpečenia musí byť zvolený prístup zmysluplný a efektívny a dostatočne popísaný (nestačí konštatovanie „riadi procesne“). Kvalitné procesné zabezpečenie môže byť dostatočné, banka však môže kvantifikovať aj požiadavku na vnútorný kapitál a to v rámci kapitálového vankúša, v rámci obchodného (alebo iného) rizika, alebo vlastnou metódou, ktorá musí byť zmysluplná, efektívna a banka musí byť schopná preukázať jej vhodnosť. Dohľad nezávisle zhodnotí bankou používaný prístup k riziku ako „veľmi dobrý“, „dostatočný“ , „nedostatočný“ alebo „zlý“ . Prístup banky k strategickému riziku musí byť dostatočne zdokumentovaný (obzvlášť v prípade použitia vlastnej metódy kvantifikácie), jasný a zrozumiteľný. Hodnotiace kritériá sa týkajú všetkých bánk, pričom dohľad zohľadní zásadu proporcionality vo výslednom hodnotení ICAAP.

3.3.7. Reputačné riziko

Definícia reputačného rizika a jeho miesto v ICAAP Reputačné riziko predstavuje súčasné alebo budúce riziko pre príjmy a kapitál vyplývajúce z nepriaznivého vnímania obrazu finančnej inštitúcie zo strany zákazníkov, protistrán, akcionárov, investorov alebo regulátorov.28 Definícia reputačného rizika by mala byť vhodná a zmysluplná (v súlade s GL03). V prípade, že banka pokrýva definíciu reputačného rizika v rámci definície iného rizika (napr. operačného rizika, rizika likvidity alebo iného), hodnotí dohľad vhodnosť definície ako čiastočnú. V zmysle dokumentu Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) zo dňa 25. januára 2006 je reputačné riziko zaradené medzi významnými rizikami Piliera 2 a banka by ho mala zahrnúť do ICAAP. Ak nie je možná jeho kvantifikácia, banka by mala využiť kvalitatívnu metódu na jeho posúdenie a zmiernenie.29 Dohľad očakáva, že reputačné riziko bude v každej banke vyhodnotené ako relevantné 28 Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) zo dňa 25. januára 2006, 29 Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) zo dňa 25. januára 2006, princíp ICAAP 7, bod b.


47

a banka ho zohľadní vo svojom ICAAP. Banka by mala riadiť reputačné riziko vhodnými kvalitatívnymi procesmi a/alebo kvantifikovať požiadavku na vnútorný kapitál na jeho krytie. Používané postupy banky by mali byť dostatočne zdokumentované.

Prístup banky k reputačnému riziku Prístup k riadeniu, resp. kvantifikácii reputačného rizika nie je stanovený a je plne v zodpovednosti a na voľbe/rozhodnutí banky. Banka by mala byť schopná odôvodniť výber zvoleného prístupu (kvalitatívny, kvantitatívny, kombinácia) a vhodnosť jeho použitia, pričom výber a vhodnosť prístupu bude dohľadom zhodnotené v závislosti od schopnosti banky preukázať požadované informácie. V prípade procesného zabezpečenia (kvalitatívne postupy) musí byť zvolený prístup zmysluplný a efektívny a dostatočne popísaný (nestačí iba konštatovanie „riadi procesne“). Kvalitné procesné zabezpečenie môže byť dostatočné, banka však môže kvantifikovať aj požiadavku na vnútorný kapitál pre reputačné riziko, a to v rámci kapitálového vankúša, iného kvantifikovaného rizika alebo vlastnou metódou, ktorá musí byť zmysluplná a efektívna a banka musí byť schopná preukázať jej vhodnosť. Dohľad nezávisle zhodnotí bankou používaný prístup k reputačnému riziku ako „veľmi dobrý“, „dostatočný“, „nedostatočný“ alebo „zlý“. Prístup banky k reputačnému riziku musí byť dostatočne zdokumentovaný (obzvlášť v prípade použitia vlastnej metódy kvantifikácie), jasný a zrozumiteľný. Hodnotiace kritériá sa týkajú všetkých bánk, pričom dohľad zohľadní zásadu proporcionality vo výslednom hodnotení ICAAP.

3.3.8. Iné riziká

Definícia „iných rizík“ relevantných v ICAAP „Inými rizikami“ budeme rozumieť všetky ďalšie riziká Piliera 2, ktoré nie sú v tejto procedúre riešené samostatne a ktoré si jednotlivé banky definovali v rámci svojich ICAAP procesov. V rámci procesu ICAAP v predchádzajúcich rokoch jednotlivé banky definovali v Pilieri 2 medzi „inými rizikami“, ktorým sú vystavené, najmä tieto riziká:

� riziko modelu, � riziko kapitálu, � riziko nehnuteľností, � makroekonomické riziko, � riziko z externých faktorov, � riziko outsourcingu, � projektové riziko, � riziko z majetku, � riziko správania sa klientov, � riziko finančných investícií, � riziko straty významného klienta.

Z vyššie uvedených rizík vyhodnotili jednotlivé banky ako významné riziká, pre ktoré tvoria požiadavku na vnútorný kapitál, nasledujúce riziká:

� riziko nehnuteľností, � projektové riziko, � riziko správania sa klientov, � riziko finan čných investícií,


48

� riziko straty významného klienta. Legislatíva neobsahuje klasifikáciu ani definície „iných rizík“, ani nestanovuje prístup k ich riadeniu, resp. kvantifikácii. Zvolenie prístupu k riadeniu identifikovaných „iných rizík“ je plne v zodpovednosti a na voľbe/rozhodnutí banky. Banka by mala byť schopná odôvodniť výber zvoleného prístupu (kvalitatívny, kvantitatívny, kombinácia) a vhodnosť jeho použitia, pričom výber a vhodnosť prístupu bude dohľadom zhodnotený v závislosti od schopnosti banky preukázať požadované informácie. Hodnotiaci tím v spolupráci s off-site analytikom danej banky posúdi, či banka identifikovala všetky významné riziká (riziká relevantné v ICAAP), ktorým je alebo môže byť vystavená v súvislosti so svojou činnosťou. V prípade, že hodnotiaci tím zváži, že banka neriadi/nekvantifikuje niektoré z „iných rizík“ a považuje toto riziko za relevantné v ICAAP, je potrebné, aby táto informácia bola uvedená vo výslednej hodnotiacej správe. V prípade, že banka neidentifikuje žiadne ďalšie riziká – „iné riziká“ ako relevantné v ICAAP a hodnotiaci tím spolu s off-site analytikom danej banky s uvedenou skutočnosťou súhlasí, hodnotí sa celá oblasť 3.3.8. Iné riziká známkou 0. V prípade, že banka identifikuje aj ďalšie riziká – „iné riziká“ ako relevantné v ICAAP, dohľad posúdi, či definície bankou identifikovaných „iných rizík“ sú vhodné, komplexné a zmysluplné. Dohľad očakáva, že banka bude všetky „iné riziká“ identifikované ako relevantné v ICAAP riadiť vhodnými kvalitatívnymi procesmi a/alebo kvantifikovať požiadavku na vnútorný kapitál na ich krytie. Zvolené prístupy by mali byť konzistentné s definíciami rizík a mali by pokrývať všetky ich aspekty. Používané postupy banky by mali byť dostatočne zdokumentované.

Prístup banky k „iným rizikám“ relevantným v ICAAP V prípade procesného zabezpečenia (kvalitatívne postupy) musí byť zvolený prístup zmysluplný a efektívny a dostatočne popísaný (nestačí iba konštatovanie „riadi procesne“). Kvalitné procesné zabezpečenie môže byť dostatočné, banka však môže kvantifikovať aj požiadavku na vnútorný kapitál pre „iné riziká“, a to v rámci kapitálového vankúša, iného kvantifikovaného rizika alebo vlastnou metódou, ktorá musí byť zmysluplná a efektívna a banka musí byť schopná preukázať jej vhodnosť. Dohľad nezávisle zhodnotí bankou používaný prístup k „iným rizikám“ ako „veľmi dobrý“, „dostatočný“, „nedostatočný“ alebo „zlý“. Prístupy banky k „iným rizikám“ musia byť dostatočne zdokumentované (obzvlášť v prípade použitia vlastných metód kvantifikácie), jasné a zrozumiteľné. Hodnotiace kritériá sa týkajú všetkých bánk, pričom dohľad zohľadní zásadu proporcionality vo výslednom hodnotení ICAAP.


49

3.4. Ďalšie požiadavky na vnútorný kapitál

3.4.1. Kapitálový vankúš

Kapitálový vankúš je popri rizikách Piliera 1, rizikách nedostatočne pokrytých Pilierom 1 a rizikách Piliera 2 štvrtým prvkom procesu ICAAP30.

Definícia kapitálového vankúša a jeho funkcia v procese ICAAP Presnú definíciu pojmu „kapitálový vankúš“ v literatúre nenájdeme, ale jeho význam a potreba v procese ICAAP z uvedenej literatúry priamo vyplýva. Pri hodnotení procesu ICAAP banky je preto jeho dôležitou súčasťou. Kapitálový vankúš predstavuje objem dodatočného (ďalšieho) kapitálu na strane požiadaviek na vnútorný kapitál mimo požiadavky na vnútorný kapitál určenej na krytie jednotlivých relevantných rizík banky, ktorý má slúžiť na krytie:

1. vonkajších rizikových faktorov, zahŕňajúcich riziká, ktoré môžu byť dôsledkom regulačného, ekonomického alebo podnikateľského prostredia a ktoré nie sú zahrnuté v rizikách Piliera 1 a Piliera 230;

2. rizika/neurčitosti/neistoty vyplývajúcej z výpočtu (riziko/neistota používaného modelu pre ICAAP)31;

3. výsledkov stresového testovania32; 4. potenciálnych nedostatkov vyplývajúcich z dlhodobého plánovania kapitálu

(z modelovania budúceho vývoja kapitálu); 5. neistoty vyplývajúcej z použitia diverzifikácie v procese agregácie rizík.

kapitálová rezerva →

Kapitálový vankúš (10%)

AFR

Úrokové riziko bankovej knihy Operačné riziko

Trhové riziko

Kreditné riziko

30 Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 revised) zo dňa 25. januára 2006, princíp ICAAP 7: ICAAP by mal byť komplexný. 31 Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 1/2007 zo dňa 5. februára 2007 k systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu bank, časť C.7., bod 32.: Je vhodné určiť aj ďalší objem kapitálu potrebného na krytie neurčitosti vyplývajúcej z výpočtu, to znamená určitý kapitálový vankúš na krytie rizika používaného modelu výpočtu ICAAP. 32 CEBS Guidelines on Stress Testing (GL32) zo dňa 26. augusta 2010, Section 5, Guideline 15, bod 83.: Jedným z opatrení dostupných pre manažment môže byť zvyšovanie dodatočného kapitálu. Prítomnosť kapitálového vankúša vhodnej kvality môže byť dôležitým zmierňovacím faktorom, keďže vyššia hladina kapitálu zvyšuje stupeň voľnosti manažmentu pri prijímaní zmierňovacích opatrení.


50

Požiadavka na

vnútorný kapitál banky

Zdroje vnútorného

kapitálu banky

Obr. 1: Ilustračný príklad - kapitálový vankúš vs. rezerva na strane AFR

Kapitálový vankúš by mal byť štandardnou súčasťou procesu ICAAP každej banky. Každá banka by mala vo svojom procese ICAAP identifikovať potrebu kapitálového vankúša (uvedené kritérium vyplýva zo samotného GL03, ako aj z Metodického usmernenia NBS č. 1/2007). Banka by mala zohľadňovať vonkajšie rizikové faktory, ktorým je vystavená, a súčasne riziká vyplývajúce z použitia jednotlivých modelov/prístupov na výpočet požiadaviek na vnútorný kapitál pre riziká relevantné v ICAAP. Každý model/prístup podstupuje určitú mieru neistoty a nepresnosti, výsledné číslo môže byť do určitej miery skreslené a neodráža presnú skutočnosť. Z uvedených dôvodov by mal byť kapitálový vankúš primerane zahrnutý do procesu ICAAP. Kapitálový vankúš je potrebné tvoriť na strane požiadaviek na vnútorný kapitál (považovať ho za požiadavku na vnútorný kapitál), nie na strane zdrojov vnútorného kapitálu (nemýliť si ho s kapitálovou rezervou/rezervou na strane AFR). V predchádzajúcich hodnoteniach ICAAP jednotlivých bánk dohľad zistil, že viaceré banky vo svojom procese ICAAP s kapitálovým vankúšom vôbec neuvažovali, príp. ho nesprávne pochopili (nie ako požiadavku na vnútorný kapitál, ale ako kapitálovú rezervu). Pri hodnotení vhodnosti definície a funkcie kapitálového vankúša je preto potrebné posúdiť skutočnosť, či vôbec a či správne (vhodne) banka s kapitálovým vankúšom v procese ICAAP uvažuje, a následne posúdiť, ako banka definuje jeho funkciu, teda čo ním plánuje kryť (kapitálový vankúš môže slúžiť na krytie vyššie uvedených bodov 1. až 5.). Zároveň je pri hodnotení potrebné brať do úvahy veľkosť, povahu, rozsah a zložitosť činností banky (zásadu proporcionality).

Komplexnosť Kapitálový vankúš by mal byť komplexný, tzn. mal by pokrývať a zastrešovať všetky aspekty procesu ICAAP (mal by byť nad ICAAP ako celkom, teda nad všetkými rizikami). V prípade zohľadnenia výsledkov stresového testovania v kapitálovom vankúši by mal zahŕňať výsledky stresového testovania celého ICAAP (tzn. komplexný systém stresového testovania, nie iba stresové testovanie jednotlivých rizík).

Prístup banky k tvorbe a určeniu výšky kapitálového vankúša v procese ICAAP Banka by mala mať definovaný/zvolený vhodný prístup k tvorbe a určeniu výšky kapitálového vankúša v procese ICAAP, ktorý bude zohľadňovať jej veľkosť, povahu, rozsah a zložitosť vykonávaných činností (zásadu proporcionality). Výber prístupu k tvorbe kapitálového vankúša je v zodpovednosti a na rozhodnutí banky. Hodnotenie prístupu banky k tvorbe kapitálového vankúša dohľadom:


51

a. zložitý, sofistikovaný prístup, napr. komplexný model (forward-looking prístup), prístup založený na stresovom testovaní (vlastný prístup banky s použitím špeciálnych nástrojov na jeho určenie, zahrnutím výsledkov stresového testovania, zohľadňujúc výsledky modelovania vývoja (plánovania) kapitálu a pod.) – uvedený prístup je vítaný u väčších bánk; ak je dobrý a zmysluplný, hodnotí sa ako „veľmi dobre“ ;

b. % z celkovej sumy požiadaviek na vnútorný kapitál pre jednotlivé relevantné riziká, jednoduchý prístup – akceptovateľný a postačujúci prístup u menších bánk, akceptovateľný prístup aj u väčších bánk, ktorým je však vhodné odporúčať zložitejší prístup; ak je uvedený prístup dobrý a zmysluplný, hodnotí sa ako „dostatočne“;

c. zjednodušený prístup, nie dostatočne risk-senzitívny, napr. fixne určená hodnota (fixne stanovené číslo) – akceptovateľný len u menších bánk s odporúčaním použiť prístup, ktorý bude lepšie odzrkadľovať rizikový profil banky; uvedený prístup sa hodnotí ako „nedostatočne“;

d. banka nedefinovala žiadny prístup k tvorbe kapitálového vankúša, netvorí kapitálový vankúš v procese ICAAP – hodnotí sa ako „nedefinuje“ .

Poznámka: V procese hodnotenia ICAAP sa dohľad stretol s prístupom banky, ktorá kvantifikovala výšku kapitálového vankúša ako 10% z vlastných zdrojov banky. Uvedený prístup je nevhodný (hodnotí sa ako „nedefinuje“), keďže výška vlastných zdrojov neodráža rizikový profil banky. Kapitálový vankúš banky v tomto prípade nie je ani komplexný a nepokrýva proces ICAAP, keďže ho banka neurčuje vo vzťahu k podstupovaným rizikám. V prípade, že banka v procese ICAAP netvorí kapitálový vankúš, alebo je podľa názoru dohľadu jeho výška nedostatočná alebo neadekvátna: a) dohľad odporúča banke tvoriť kapitálový vankúš vo výške 10% z celkovej sumy

požiadaviek na vnútorný kapitál, ak banka kvantifikuje požiadavku na vnútorný kapitál iba pre riziká Piliera 1 a pre úrokové riziko bankovej knihy a súčasne sú tieto požiadavky dostatočne konzervatívne (porovnateľné s regulatórnym prístupom), taktiež v prípade, ak banka nevykonáva stresové testovanie, prípadne výsledky stresového testovania nezohľadňuje v ICAAP (napr. formou dodatočnej kapitálovej požiadavky);

b) dohľad odporúča banke tvoriť kapitálový vankúš vo výške 0% až 10% z celkovej sumy požiadaviek na vnútorný kapitál (individuálne posúdenie), ak banka kvantifikuje okrem požiadavky na vnútorný kapitál pre riziká Piliera 1 a úrokové riziko bankovej knihy aj požiadavky na vnútorný kapitál pre ďalšie riziká Piliera 2 v dostatočnej výške, prípadne sú tieto požiadavky veľmi konzervatívne, prípadne zahŕňa do výpočtu výsledky stresového testovania, dlhodobé plánovanie kapitálu a pod.;

c) dohľad odporúča banke tvoriť kapitálový vankúš vo výške viac ako 10% z celkovej sumy požiadaviek na vnútorný kapitál (individuálne posúdenie, skúsenosť z minulosti: až 28%), ak bankou kvantifikovaná celková suma požiadaviek na vnútorný kapitál je výrazne podhodnotená oproti regulatórnemu prístupu a dohľad nepristúpi k zvýšeniu predmetnej požiadavky na vnútorný kapitál, resp. ak dohľad akceptuje použitie diverzifikácie v procese agregácie rizík a neistotu vyplývajúcu z použitej diverzifikácie požaduje kryť vyšším kapitálovým vankúšom.

Uvedené odporúčanie o výške kapitálového vankúša banky v procese ICAAP sa týka rovnako malých, ako aj veľkých bánk. Malé banky zvyknú pre účely Piliera 2 používať jednoduché, štandardizované prístupy, ktoré neodzrkadľujú skutočný rizikový profil banky (preto vzniká potreba tvorby kapitálového vankúša), veľké banky využívajúce zložitejšie modely sú zase viac vystavené vonkajším rizikovým faktorom – sú viac náchylné na zmeny ekonomického a podnikateľského prostredia, v ktorom vykonávajú svoju činnosť, a súčasne podstupujú zvýšené riziko/neistotu používaných modelov v ICAAP.


52

Zohľadnenie výsledkov stresového testovania a modelovania vývoja kapitálu v kapitálovom vankúši Zohľadnenie výsledkov stresového testovania a výsledkov modelovania vývoja kapitálu v kapitálovom vankúši sa od malých bánk nevyžaduje. V prípade veľkých bánk je však vhodné, ak ich banka v kapitálovom vankúši zohľadní. V prípade, že banka v procese agregácie rizík uvažuje a používa diverzifikačný efekt, je nutné od banky vyžadovať, aby v rámci kapitálového vankúša zohľadnila aj neistotu (mieru nepresnosti) vyplývajúcu z jeho použitia.

3.5. Agregácia rizík

Výsledná požiadavka na vnútorný kapitál nemusí byť určená ako súčet požiadaviek jednotlivých rizík. Banky používajúce zložitejšie modely v ICAAP, napr. model ekonomického kapitálu (ECM – Economical Capital Model), zvyknú agregovať požiadavky jednotlivých rizík pomocou korelačnej matice. Inými slovami tvrdia, že jednotlivé riziká sú istým spôsobom medzi sebou „nezávislé“ a túto „nezávislosť“ modelujú korelačnou maticou, ktorá nie je jednotková. Výsledná požiadavka na vnútorný kapitál je použitím nejednotkovej korelačnej matice nižšia ako suma požiadaviek. Rozdiel nazývame diverzifika čný efekt. Diverzifikačný efekt rôzny od nuly je dohľadom akceptovaný iba v prípade, že banka dostatočne preukáže jeho vhodnosť, alebo ak diverzifikačný efekt koriguje napríklad navýšením výšky kapitálového vankúša (neistota modelu ICAAP ako celku).

Zohľadnenie lokálnych špecifík banky Prístupy používané bankami v SR sú vo väčšine prípadov nastavené materskou spoločnosťou banky. Banka je povinná zabezpečiť vhodnosť prístupu aj na lokálnej úrovni zohľadnením lokálnych špecifík, napríklad úpravou korelačnej matice.

Preukázanie vhodnosti V prípade, že agregácia rizík je rôzna od sumy PVK za jednotlivé riziká, je potrebné aby banka preukázala vhodnosť použitého prístupu. Bez preukázanie vhodnosti nie je možné diverzifikačný efekt uznať.

Stresové testovanie Predpoklady agregačnej metódy (napríklad korelačná matica) nie sú stabilné. V komplexnom systéme stresového testovania je preto nutné testovať aj citlivosť zmeny týchto predpokladov na výšku požiadaviek na vnútorný kapitál. Vhodnou metódou je napríklad zvýšiť používané korelačné koeficienty a prepočítať celkovú požiadavku použitím zmenenej korelačnej matice. Rozdiel vo výpočtoch je vhodné zohľadniť vo výške kapitálového vankúša.


53

4. Kapitola: Vnútorný kapitál (disponibilné finančné zdroje pre krytie rizík)

Definícia Disponibilné finančné zdroje (ďalej aj „AFR“) predstavujú skutočnú hodnotu zdrojov, ktoré môže banka čerpať v čase krízy. AFR predstavujú zdroje vnútorného kapitálu banky so schopnosťou absorbovať straty vyplývajúce zo zhoršenia kvality aktív.

Metodika výpočtu Banka môže používať pri výpočte AFR metodiku materskej spoločnosti, ktorá však nemusí vychádzať z hlbšieho pochopenia a zohľadnenia lokálnych podmienok, v ktorých banka pôsobí; metodiku materskej spoločnosti zohľadňujúcu lokálne podmienky a špecifiká banky; vlastnú metodiku. Dohľad bude považovať za najvhodnejšiu a najakceptovateľnejšiu vlastnú metodiku banky. V prípade, ak je banka súčasťou konsolidovaného celku, dohľad očakáva vyčíslenie AFR aj za konsolidovaný celok.

Frekvencia prehodnocovania Frekvencia prehodnocovania výšky AFR a jeho zložiek je v kompetencii banky, pričom štvrťročná periodicita prehodnocovania je dohľadom hodnotená ako ideálna. Za zavedenie správneho procesu riadenia rizík, ktorý zabezpečuje detailnú a presnú identifikáciu rizík, ktorým je banka vystavená, a zhodnotenie a určenie výšky vnútorného kapitálu na krytie týchto rizík je zodpovedný manažment banky. Proces ohodnocovania primeranosti vnútorného kapitálu je proces vyvinutý a riadený bankou a bude teda jedinečný pre konkrétnu banku.

Rozdiely medzi AFR a vlastnými zdrojmi Banky môžu stanoviť hodnotu disponibilných zdrojov vo výške vlastných zdrojov financovania banky v zmysle Opatrenie NBS č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s CP a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s CP. Rozdiely v prístupe stanovenia jednotlivých položiek AFR v porovnaní s regulatórnym kapitálom musia byť bankou dostatočne popísané a špecifikované. Položky znižujúce hodnotu disponibilných zdrojov banky:

• Goodwill a čistá účtovná hodnota programového vybavenia. • Očakávaná strata podľa § 47 ods. 4 písm. a) a b) a § 48 opatrenia č. 4/2007

a pozitívne rozdiely z výpočtov podľa § 48 opatrenia č. 4/2007, ak banka alebo obchodník s cennými papiermi používa prístup interných ratingov.

• Prebytok súčtu hodnôt očakávaných strát v zmysle Opatrenia NBS č. 11/2010 za jednotlivé položky majetku banky a za jednotlivé položky, ktoré sa neevidujú v súvahe banky, nad súčtom hodnôt identifikovaných znehodnotení týchto položiek majetku banky a hodnôt rezerv vytvorených k položkám, ktoré sa neevidujú v súvahe banky podľa §4, odseku 4 Opatrenia NBS č. 12/2010 (v platnosti od januára 2011).


54

Poznámka: Ak banka vykázala vyššie uvedené položky v regulatórnom kapitáli, dohľad očakáva vykázanie týchto hodnôt aj v AFR v ICAAP. Položky vytvárajúce hodnotu disponibilných zdrojov banky a pre ktoré platia nasledujúce obmedzenia:

• Zisk bežného obdobia štandardne do výšky 50%; vo väzbe na preukázateľnú dividendovú politiku banky možné uznať až do výšky 100%.

• Odhadovaný hospodársky výsledok v nasledujúcich 12 mesiacoch, ale len v prípade, ak banka používa pri systéme hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu dynamický pohľad s využitím stresového testovania.

• Oceňovacie rozdiely aktív (rozdiely medzi účtovnou a reálnou hodnotou), banka však musí hodnotu kladných oceňovacích rozdielov znížiť o sumu záporných.

• Hodnota, o ktorú opravné položky prevyšujú hodnotu očakávanej straty z majetku (banky s prístupom interných ratingov aj so štandardizovaným prístupom).

• Podriadené dlhy banka započítava v zmysle vlastnej metodiky výpočtu disponibilných zdrojov.

Dohľad musí najväčšiu pozornosť venovať posúdeniu správnosti vykázaných zložiek AFR rozdielnych od vykázaných zložiek regulatórneho kapitálu.

5. Kapitola: Využitie ICAAP v riadení

5.1. Stresové testovanie v ICAAP

Stresové testovanie je kľúčovým nástrojom riadenia rizík inštitúcie. CRD a obzvlášť proces hodnotenia dohľadom v rámci Piliera 2 vyžadujú, aby inštitúcia používala progresívny pohľad v jej riadení rizík, strategickom plánovaní a plánovaní kapitálu. Jedným z nástrojov, ktorý jej pri tom môže napomáhať je stresové testovanie.33 Pod meraním rizík rozumieme výpočet alebo odhad hodnoty identifikovaného rizika zvolenou metódou a postupom, tento proces spravidla zahŕňa stresové testovanie a spätné testovanie.34 Stresové testovanie môžeme definovať ako proces identifikácie zväčša málo pravdepodobných, ale reálne možných udalostí, ktoré môžu mať mimoriadne nepriaznivý vplyv na finančné zdravie banky a vhodná kvantifikácia tohto vplyvu. Stresové testovanie sa spravidla skladá z vytvorenia stresových scenárov a z hodnotenia ich vplyvu na náklady a výnosy alebo zisk.35 Stresovým scenárom sa rozumie súbor predpokladov, na základe ktorých banka identifikuje udalosti, ktoré môžu ovplyvniť jej finančné zdravie.36

Stresové testovanie jednotlivých rizík Banka by mala priraďovať vnútorný kapitál jednotlivým činnostiam, procesom a systémom tak, aby pokrývali riziká z nich vyplývajúce, resp. rozsah činností a kvalita procesov a systémov by mali odrážať objem priradeného vnútorného kapitálu. Banka by mala byť schopná formulovať a určiť súčasný aj budúci objem vnútorného kapitálu potrebného na krytie vyčíslenej úrovne rizika vrátane zohľadnenia výsledkov stresového testovania.37

33 CEBS Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (GL03); ICAAP 8 34 § 1 písm d) Opatrenia NBS č. 13/2010 o rizikách 35 § 1 písm h) Opatrenia NBS č. 13/2010 o rizikách 36 § 197 ods. 2 Opatrenia NBS č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk 37 Bod 31 Metodického usmernenia Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 1/2007 zo dňa 5. februára 2007 k systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu bánk


55

Jednou zložkou preukázania toho, že program stresového testovania je zabudovaný do riadenia rizík, je skutočnosť, že regulátor uvidí stresové testovanie ako integrálnu súčasť ICAAP-u . ICAAP by mal byť orientovaný do budúcnosti, predpovedateľný (predvídateľný) a zohľadňovať prísny scenár, ktorý môže ovplyvniť inštitúciu. Mal by preukázať, že správy o výsledkoch stresového testovania umožňujú predstavenstvu a manažmentu dôkladne sa oboznámiť so všetkými významnými rizikami, ktorým môže byť inštitúcia vystavená. Stresové testovanie by malo byť uskutočňované s dostatočnou frekvenciou. Infraštruktúra a/alebo systém (sústava) dát (informácií) by mali zodpovedať veľkosti, zložitosti, rizikovému či obchodnému profilu inštitúcie.38 Banka má preukázať jasné prepojenia medzi jej rizikovým apetítom, obchodnou stratégiou, kapitálovým plánovaním a programom stresového testovania. Obzvlášť by inštitúcia mala zhodnotiť a preukázať jej schopnosť zotrvať nad hranicou regulatórnej minimálnej kapitálovej požiadavky počas obdobia stresu.39 Pri systéme stresového testovania je potrebné zohľadniť princíp proporcionality , t.j. malé spoločnosti môžu prevádzkovať menej komplexný program stresového testovania. Súčasťou merania rizika je stresové testovanie a analýzy citlivosti, ktoré sú potrebné na posúdenie možného negatívneho vplyvu rôznych ekonomických alebo externých udalostí na mieru podstupovaného rizika.40 Analýza citlivosti je jednoduché stresovanie jedného rizikového faktora, aby sa zistila citlivosť inštitúcie na tento rizikový faktor. Inštitúcia by mala tieto rizikové faktory identifikovať, patria sem najmä makroekonomické (úrokové sadzby), kreditné (zmeny v zákonoch o bankrote, posuny PD, zlyhanie najväčších protistrán), finančné (zvýšená volatilita na trhoch s finančnými nástrojmi, pokles hodnoty likvidných aktív) a externé udalosti (udalosti operačného rizika, trhové či ovplyvňujúce regióny alebo priemyselné sektory). Inštitúcia by mala používať rôzne stupne závažnosti a vykonávať analýzy citlivosti na úrovniach individuálnych expozícií, portfólií, obchodných jednotiek či subjektu ako celku. Môže byť použitá aj jednoduchá multifaktorová analýza citlivosti. Malá banka by mala uskutočňovať aspoň jednoduchšie analýzy citlivosti pre každé významné riziko. Inštitúcia by mala vykonávať analýzu scenárov ako časť ich sústavy stresového testovania, mala by byť dynamická a predpovedateľná (predvídateľná), resp. by mala zahŕňať naraz prebiehajúci výskyt udalostí naprieč celej inštitúcie. Mala by identifikovať dostatočné a zmysluplné mechanizmy pre preklad scenárov do príslušných vnútorných rizikových parametrov, ktoré odrážajú ucelený pohľad celej inštitúcie na riziká. Formulovanie scenárov zahŕňa jasné odhady (predpoklady) o štruktúre závislosti medzi hlavnými ekonomickými a finančnými faktormi ako úrokové miery, HDP, nezamestnanosť, kapitál, spotrebiteľské ceny, ceny nehnuteľností atď. Vybraný scenár by sa mal aplikovať na všetky príslušné pozície inštitúcie (súvaha aj podsúvaha). Malé spoločnosti môžu vykonávať najzákladnejšie jednoduché scenáre, postačovať by však mal prepracovaný systém analýz citlivosti. Stresové testovanie by malo byť založené na výnimočných, ale stále možných udalostiach. Program stresového testovania by mal pokryť škálu scenárov s rôznou mierou závažnosti vrátane scenárov, ktoré odrážajú vážny ekonomický pokles. Pre kapitálové plánovanie sa požaduje použitie aspoň scenára vážneho ekonomického poklesu; pre analýzu citlivosti a scenáre sa očakávajú rôzne stupne závažnosti.

38 CEBS Guidelines on Stress Testing (GL32); Guideline 2 39 CEBS Guidelines on Stress Testing (GL32); Guideline 17 40 Bod 28 Metodického usmernenia Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 1/2007 zo dňa 5. februára 2007 k systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu bánk


56

Komplexnejšia inštitúcia by mala vykonávať stresové testovanie na určitých portfóliách a pre určité typy rizík, ktoré ju ovplyvňujú. Pozornosť by sa mala upriamovať aj na zmeny v koreláciách medzi rizikami, ktoré inštitúcia identifikuje pre dané portfólio. V časti Stresové testovanie jednotlivých rizík sa hodnotí vhodnosť, primeranosť, rozsiahlosť analýz citlivostí a scenárov pri stresovom testovaní jednotlivých rizík všeobecne (zhodnotenie stresového testovania jednotlivých rizík sa vykonáva v príslušnej časti formulára hodnotiaceho každé riziko).

Komplexné stresové testovanie Stresové testovanie by malo byť vykonávané na úrovni inštitúcie ako celku pokrývajúc celkovú škálu rizík, aby bolo možné zostaviť kompletný a holistický obraz rizík inštitúcie. Stresové testovanie na úrovni inštitúcie ako celku sa má vzťahovať na všetky materiálne riziká , pričom sa majú zohľadňovať korelácie medzi a v rámci rizikových kategórií. V čase stresu, korelácie medzi rizikami sa zvyknú zvyšovať. Od malých bánk sa používanie korelácií neočakáva, naopak ako istý základný scenár na úrovni inštitúcie ako celku by malo poslúžiť jednoduché agregovanie analýz citlivosti. V závislosti na organizačnej štruktúre a obchodnom modeli inštitúcie by sa stresové testovanie malo uskutočňovať na konsolidovanej úrovni a tiež úrovni významných entít, t.j. na sólo a/alebo subkonsolidovanej úrovni. Stresové testovanie na úrovni inštitúcie ako celku by malo byť zakotvené v systéme riadenia rizík inštitúcie a malo by zahŕňať pohľady rôznych strán v rámci organizácie. To platí aj pre prípad výberu scenárov a predpokladov používaných v programoch stresového testovania. Komplexné stresové testovanie (t.j. na úrovni inštitúcie ako celku) by malo byť vykonávané pravidelne, od veľkých bankových subjektov sa očakáva štvrťročná frekvencia, od menších ročná. Stresové testovanie má pokrývať obdobie aspoň dvoch rokov. Program stresového testovania by mal byť prehodnocovaný pravidelne, pri všetkých inštitúciách aspoň na ročnej báze. Nezávislá kontrolná funkcia by mala hrať kľúčovú úlohu v tomto procese, v istej miere aj v malých inštitúciách.

Stresové testovanie všeobecne Ako doplnok k nástrojom riadenia rizík by najväčšie banky mali mať zavedené aj spätné (reverzné) stresové testovanie, ktorého význam spočíva v identifikovaní významného negatívneho výsledku/výstupu a následne v zistení príčin a následkov, ktoré mohli viesť k takémuto výsledku. Mali by sa vykonávať pravidelne na rovnakej úrovni aplikácie ako ICAAP. Neočakáva sa, aby výsledky reverzného stresového testovania vyúsťovali do plánovania kapitálu alebo kapitálových add-onov ani ich uplatnenie v systéme riadenia rizík malých bánk. Programy stresového testovania by mali napomáhať pri rozhodovaní a vykonávaní rozhodnutí na všetkých vhodných úrovniach riadenia inštitúcie.41 Príklady manažérskych reakcií ako dôsledkov vyhodnotenia správ o stresovom testovaní:

• Prehodnotenie systému limitov, najmä v prípadoch, keď legislatívne požiadavky naznačujú, že výsledky stresového testovania majú byť zohľadnené v limitoch nastavených inštitúciou,

• Použitie techník zmierňovania rizika,

41 CEBS Guidelines on Stress Testing (GL32); Guideline 3 a 15


57

• Zníženie expozícií alebo samotnej činnosti v určitých sektoroch, krajinách, regiónoch alebo portfóliách,

• Revízia politík, napr. vzťahujúcich sa na získavanie zdrojov alebo kapitálovú primeranosť,

• Prehodnotenie dostatočnosti kapitálu a likvidity, • Prehodnotenie stratégie alebo obchodného plánu, • Prehodnotenie rizikového apetítu, • Prehodnotenie závislosti/podmienenosti systému alebo vývoj systému, kde ešte žiadny

neexistuje. Banky s pokročilými prístupmi k meraniam rizík musia mať systém využívania stresového testovania v riadení banky hlbšie prepracovaný. V prípade, že banka je dcérskou spoločnosťou inej (zahraničnej) inštitúcie, môže implementovať skupinovú metodiku pre program stresového testovania. V tomto prípade by príslušne zodpovedné osoby mali porozumieť skupinovej metodike, vhodne ju lokalizovať na špecifiká slovenského trhu a v ideálnom prípade aj pracovať na zlepšovaní v predmetnej oblasti. Očakáva sa, že najväčšie banky popri skupinovej metodike budú vytvárať a rozvíjať aj svoje vlastné stresové scenáre. Samozrejmosťou je primeraná dokumentácia. Inštitúcia by mala mať jasne zadefinované zodpovednosti, umiestnené prostriedky a zavedené písomné pravidlá a procedúry, aby uľahčila implementáciu programu stresového testovania. V interných predpisoch majú byť detailne rozpracované najmä tieto aspekty:

• Typy stresového testovania a hlavný účel každého komponentu programu, • Frekvencia aktivít stresového testovania, • Metodologické podrobnosti každej zložky vrátane zadefinovania príslušných scenárov

a úlohy expertného odhadu, • Rozsah obchodných (business) predpokladov a očakávaných ozdravných opatrení

založených na účele, type a výsledku stresového tetovania vrátane zhodnotenia uskutočniteľnosti nápravných opatrení v stresových situáciách a meniacom sa obchodnom prostredí.42

Predstavenstvo nesie hlavnú zodpovednosť za proces stresového testovania v inštitúcii a má byť schopné porozumieť vplyvu stresových udalostí na celkový rizikový profil inštitúcie.43 Program stresového testovania by mal byť integrálnou súčasťou systému riadenia rizík inštitúcie a byť podporovaný efektívnou infraštruktúrou. Predstavenstvo banky je pravidelne informované o výsledkoch stresového testovania a aktívne sa podieľa na rozhodnutiach z nich vyplývajúcich. Praktické aspekty stresového testovania, ako identifikácia rizikových faktorov, implementácia a vykonávanie, môžu byť delegované na vyšších manažérov. Predstavenstvo by sa malo aktívne zapájať do diskusií, či vznášať pripomienky ku kľúčovým predpokladom modelu a výberu scenárov z pohľadu obchodnej stratégie. Taktiež prerokúva zmysel a podstatu manažérskych zásahov a aktivít zmierňovania rizík založených na výsledkoch stresového testovania a odsúhlasuje ich.

42 CEBS Guidelines on Stress Testing (GL32); Guideline 4 43 CEBS Guidelines on Stress Testing (GL32); Guideline 1


58

5.2. Reporting a monitoring v ICAAP

Reporting je: • systém poskytovania relevantných informácií prijímateľom • využíva sa nielen na kontrolu a vyhodnocovanie súčasného vývoja hospodárenia, ale

taktiež pri plánovaní a rozhodovaní o opatreniach na zlepšovanie výkonnosti banky ako celku, i jej organizačných a zodpovedných útvarov

• má formu správ (reportov) alebo bankou definovaných výkazov Reporting je určený: Interným adresátom: sú nimi predovšetkým vlastníci a management, čiže predstavenstvo a dozorná rada banky. Ide o adresátov, ktorí majú rozhodovacie právomoci a sú zodpovední za výsledky bankových činností. Externým adresátom: tí môžu vytvárať veľmi široké spektrum oprávnených kontrolných orgánov, záujmových skupín i jednotlivcov. Patri k nim napríklad:

• zamestnanci banky • regulátor • a pod.

Súhrnná správa o ICAAP (ICAAP report) Banka by mala vypracovávať súhrnnú správu o ICAAP a mala byť mať jasne definované zodpovednosti a právomoci v procese jej vypracovávania. Súhrnná správa o ICAAP by mala byť komplexnou a prehľadnou správou poskytujúcou všetky relevantné informácie o procese ICAAP k určitému dátumu (napr. k 31.12.201x) a mala by sa predkladať na rokovanie predstavenstva minimálne raz za kalendárny štvrťrok (štandard na trhu).

Očakávania na obsah súhrnnej správy o ICAAP Súhrnná správa o ICAAP má slúžiť predstavenstvu na kontrolu a vyhodnocovanie stavu procesu ICAAP k presne stanovenému dátumu (napr. k 31.12.201x), ďalej pri plánovaní a rozhodovaní o opatreniach na zlepšenie procesu ICAAP a na zlepšenie výkonnosti všetkých zodpovedných útvarov participujúcich v tomto procese. Základným predpokladom je, aby správa obsahovala kvalitné informácie, aby okrem základných informácií obsahovala i detailné/špecifické informácie. Čím podrobnejšie informácie bude mať predstavenstvo k dispozícii, tým lepšie bude môcť postupovať v ďalšom procese rozhodovania a riadenia. Prehľad základných informácií:

• výška požiadavky na vnútorný kapitál pre riziká Piliera II • porovnanie výšky požiadavky na kapitál pre riziká Piliera I a riziká Piliera II • výška kapitálového vankúša

Prehľad detailných/špecifických informácií:

• zložky a výška zdrojov vnútorného kapitálu (AFR) • výsledky stresového testovania a zohľadnenie výsledkov stresového testovania

vo výške požiadaviek na vnútorný kapitál v rámci Piliera II • vplyv agregácie/diverzifikácie (ak banka uplatňuje) • limity na jednotlivé riziká a limit na požiadavku vnútorného kapitálu za celú banku

požiadavka na vnútorný kapitál

• pomer využitia = ---------------------------------------------------


59

zdroje vnútorného kapitálu • návrh nápravných opatrení (v prípade, že výsledky nie sú v súlade s bankou

definovanými pravidlami) a popis ako boli nápravné opatrenia v banke splnené • iné

Doplnkové správy Doplnkovými správami sa rozumie súbor všetkých správ v ICAAP (napr. správa o rizikách, správa o systéme stresového testovania, správa o kreditnom riziku a pod.) Banka by mala mať jasne definované zodpovednosti a právomoci v procese vypracovávania doplnkových správ. Informácie uvedené v doplnkových správach majú byť kvalitné . Správy o ICAAP (súhrnná + doplnkové) by nemali byť iba formálne vypracované, predložené, prerokované a schválené manažmentom banky. Informácie by sa mali aktívne využívať i v ďalšom procese riadenia.

Kontrolné mechanizmy v ICAAP Aby bol proces ICAAP vykonávaný maximálne efektívne je potrebné, aby banka mala nastavené adekvátne kontrolné mechanizmy, ktorými sa zabezpečí aktuálnosť, ucelenosť, spoľahlivosť a konzistentnosť všetkých používaných informácií. Silné a komplexné kontrolné mechanizmy by mali zabezpečiť, aby proces ICAAP:

• bol účinný a výkonný; • bol v súlade s legislatívou, reguláciou, požiadavkami dohliadacieho orgánu

a internými pravidlami/predpismi banky.

Zodpovednosť útvaru Vnútornej kontroly a vnútorného auditu (VK a VA) V rámci pravidelného nezávislého hodnotenia procesu ICAAP útvarom VK a VA má byť i oblasť reportingu a monitoringu; zabezpečí sa tak komplexná nezávislá kontrola kvality, aktuálnosti, spoľahlivosti a konzistentnosti informácií uvádzaných vo všetkých správach o ICAAP (súhrnná + doplnkové). Uvedené hodnotiace kritériá sa týkajú všetkých bánk rovnako, nie sú kladené rozdielne očakávania na malé a stredné banky, stavebné sporiteľne a veľké banky v rámci hodnotenej oblasti Reporting a Monitoring.

5.3. Využitie ICAAP (UseTest)

UseTest Definícia podľa Guideline CP03 ICAAP 4 ICAAP by mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť procesu riadenia a kultúry rozhodovania inštitúcie. ICAAP by mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť procesov riadenia inštitúcie, aby umožnil riadiacemu orgánu (funkcia dohľadu aj riadiaca funkcia) nepretržite posudzovať riziká, ktoré sú spojené s jeho činnosťami a relevantné pre inštitúciu. Mohlo by sa to pohybovať v medziach od využívania ICAAP na pridelenie kapitálu obchodným jednotkám až po to, aby zohrával úlohu v procese rozhodovania o jednotlivých úveroch, úlohu vo všeobecnejších podnikateľských rozhodnutiach (napr. plánoch na rozšírenie) a v rozpočtoch. Očakávania na UseTest


60

A) ICAAP je integrálnou súčasťou riadiacich procesov banky ak: • ICAAP sa využíva pri stanovení rozpočtu • ICAAP sa využíva pri schvaľovaní úverov • ICAAP sa využíva pri stanovení cieľov obchodných útvarov banky s ohľadom

na vnútorný kapitál • v banke sa využívajú rôzne ekonomicko-finančné ukazovatele na stanovenie

výkonnosti banky (EVA, RAROC, RORAC, atď.) • zohľadňujú sa výsledky stresového testovania • ICAAP slúži ako podklad pri tvorbe stratégie riadenia rizík pre nasledujúce obdobie • ICAAP je prepojený na plánovanie a riadenie kapitálu • ICAAP sa využíva pri určení stratégie v oblasti nových segmentov, produktov • ICAAP sa využíva pri stanovení cien produktov, marží • banka vypracováva ICAAP report • iné

B) ICAAP je dostatočne integrálnou súčasťou riadiacich procesov banky ak:

• ICAAP sa využíva pri stanovení rozpočtu • ICAAP sa využíva pri stanovení cieľov obchodných útvarov banky s ohľadom

na vnútorný kapitál • v banke sa využívajú rôzne ekonomicko-finančné ukazovatele na stanovenie

výkonnosti banky (EVA, RAROC, RORAC, atď.) • banka vypracováva ICAAP report • iné

Banka môže využívať ICAAP aj v iných/ďalších oblastiach ako sú uvedené v bode B). Avšak ICAAP je iba v dostatočnej miere integrálnou súčasťou riadiacich procesov banky a naďalej existuje priestor pre jeho lepšie využitie. C) ICAAP je nedostatočne integrálnou súčasťou riadiacich procesov banky ak:

• banka vypracováva iba ICAAP report Dohľad očakáva, že manažment banky pozná silné a slabé stránky svojho ICAAP procesu, plánuje zmeny a vylepšenia vedúce k jeho zdokonaleniu.

Zodpovednosť útvaru Vnútornej kontroly a vnútorného auditu (VK a VA) V rámci pravidelného nezávislého hodnotenia procesu ICAAP útvarom VK a VA má byť súčasťou preverenia i oblasť UseTest. Zabezpečí sa tak komplexná nezávislá kontrola využitia ICAAP v procese riadenia a kultúry rozhodovania inštitúcie. Uvedené hodnotiace kritériá sa týkajú všetkých bánk rovnako, nie sú kladené rozdielne očakávania na malé a stredné banky, stavebné sporiteľne a veľké banky v rámci hodnotenej oblasti UseTest.

Alokácia kapitálu Výsledky ICAAP by nemali byť samoúčelné, ale banka by ich mala aktívne využívať pri alokácii kapitálu. Mala by mať stanovené pravidlá pre priraďovanie vnútorného kapitálu pre jednotlivé riziká, obchodné aktivity banky, produkty a podobne.

Plánovanie kapitálu Banka by mala mať schválený explicitný kapitálový plán, ktorý stanovuje proces plánovania kapitálu, ciele a časový horizont pre dosiahnutie týchto cieľov, ako aj časový horizont,


61

na ktorý kapitál plánuje. Plán by mal tiež stanovovať, ako bude banka dodržiavať kapitálové požiadavky v budúcnosti, akékoľvek relevantné limity týkajúce sa kapitálu a všeobecný plán pre riešenie všetkých prípadov a neočakávaných udalostí, pri ktorých môžu nastať odchýlky od plánovaného kapitálu (napr. navýšenie dodatočného kapitálu, obmedzenie podnikania, alebo použitie postupov na zmiernenie rizika). Kapitálová politika inštitúcie by mala byť kompletne zdokumentovaná. Banka by mala stanovovať frekvenciu a dôvody prehodnocovania kapitálového plánu. Dohľad nezávislé zhodnotí vhodnosť a komplexnosť kapitálového plánu. Zhodnotí tiež vhodnosť prístupu (metódy) k plánovaniu kapitálu banky. Riadiaci orgán je zodpovedný za stanovenie zodpovedností za proces plánovania kapitálu, integráciu plánovania a riadenia kapitálu do celkovej kultúry a prístupu inštitúcie v oblasti riadenia rizika. Mal by zabezpečiť, aby politiky a postupy plánovania a riadenia kapitálu boli oznamované a implementované v celej inštitúcii a aby mali podporu v podobe dostatočnej právomoci a zdrojov. V prípade menej zložitých bánk, pre ktoré by strategické plánovanie kapitálu bolo pravdepodobne ťažšie, by výsledky procesu mali ovplyvniť hlavne riadenie rizikového profilu banky (napr. prostredníctvom zmien v jej úverovom správaní alebo prostredníctvom využívania prostriedkov na zmiernenie rizík).

Stresové testovanie a plánovanie kapitálu Výsledky stresového testovania by mali byť použité na zhodnotenie uskutočniteľnosti plánu kapitálu v nepriaznivých okolnostiach. Aby bolo kapitálové plánovanie efektívne, inštitúcia má uvažovať o škále scenárov. Pre kapitálové plánovanie sa požaduje použitie aspoň scenára vážneho ekonomického poklesu, ktorý je obzvlášť závažný, ale pravdepodobný ako napr. výrazný ekonomický pokles a/alebo systémový likviditný šok. Všetky stresové testy zamerané na plánovanie kapitálu by mali pokrývať obdobie najmenej dvoch rokov. Inštitúcia má demonštrovať jasné prepojenia medzi jej rizikovým apetítom, obchodnou stratégiou, kapitálovým plánovaním a programami stresového testovania.

Zoznam použitých dokumentov CEBS

• Guidelines on the Application of the Supervisory Review Process under Pillar 2 (CP03 Revised), 25 January 2006 http://www.eba.europa.eu/getdoc/00ec6db3-bb41-467c-acb9-8e271f617675/GL03.aspx

• Technical aspects of the management of interest rate risk arising from nontrading activities under the supervisory review process, 3 October 2006 http://www.eba.europa.eu/getdoc/e3201f46-1650-4433-997c-12e4e11369be/guidelines_IRRBB_000.aspx

• Guidelines on Liquidity Buffers & Survival Periods, 9 December 2009 http://www.eba.europa.eu/documents/Publications/Standards---Guidelines/2009/Liquidity-Buffers/Guidelines-on-Liquidity-Buffers.aspx

• Guidelines on the management of concentration risk under the supervisory review process (GL31), 2 September 2010 http://www.eba.europa.eu/documents/Publications/Standards---Guidelines/2010/Concentration-risk-guidelines/Concentration.aspx

• Guidelines on Stress Testing (GL32), 26 August 2010 http://www.eba.europa.eu/documents/Publications/Standards---Guidelines/2010/Stress-testing-guidelines/ST_Guidelines.aspx


62

• High level principles for risk management, 16 February 2010 http://www.eba.europa.eu/documents/Publications/Standards---Guidelines/2010/Risk-management/HighLevelprinciplesonriskmanagement.aspx

• Consultation paper on the Guidebook on Internal Governance (CP44), 13 October 2010 http://eba.europa.eu/cebs/media/Publications/Consultation%20Papers/2010/CP44/CP44.pdf

• Guidelines for the joint assessment of the elements covered by the supervisory review and evaluation process (SREP) and the joint decision regarding the capital adequacy of cross-border groups (GL39), 22 December 2010 http://eba.europa.eu/cebs/media/Publications/Standards%20and%20Guidelines/2010/JRAD/Guidelines.pdf

Documents

ICAAP procedura FIN SKm - NBS · Hodnotiaca procedúra ICAAP 6 • individuálne váhy jednotlivých oblastí pri celkovom hodnotení ICAAP pre každú banku. Zásada proporcionality