LUTILSKÁ

TRÚBA

ICM Lutila Ročník 2, číslo 7-8

Júl - August 2010

Všetkým ver-ným čitateľom Lutilskej Trúby chceme na tomto mieste popriať čo naj-krajšie prežitie tohto-ročného slnečného leta, nech je pre vás plné len tých najveselších zážitkov a chvíľ plných oddychu a riadnej po-hody. Všetky decká a študujúca mládež majú možnosť opäť si užiť celé dva mesiace plné voľných chvíľ a načer-pať tak nové sily do

nadchádzajúceho škol-ského roka. Veríme, že príroda a počasie sa nám už po veľmi prepr-šanom máji a júni ko-nečne umúdri a my sa budeme všetci spoloč-ne tešiť z pravých sl-nečných a horúcich let-ných dní, ktoré by kaž-dý z nás najradšej trá-vil niekde pri vode a s priateľmi. Tak neza-budnite sa dobre na-mazať (krémom na opaľovanie mám na mysli), aby ste sa nám

na ostrom letnom sl-niečku nespálili a aby ste si každý užili svoje letné dovolenky presne podľa svojich predstáv.

No a my vám samozrejme opäť pri-nášame trochu pohodo-vého čítania pre voľné chvíle, tak ako sa už u nás stalo dobrým zvy-kom. Takže krásne leto 2010 prajeme všet-kým!!

Kolektív tvorcov LT

Informačné cen-trum mladých Lutila roz-bieha ďalší zaujímavý projekt pod názvom Z našej prírody. Tento projekt predstavuje sé-riu tematických predná-šok pre študentov a žia-kov stredných a základ-ných škôl v regióne Žia-ru nad Hronom, ako aj v jeho blízkom okolí – Kremnica, Žarnovica, Nová Baňa. V spolupráci s PS UPS Lutila a Lesmi SR š.p. BB — OZ Žarno-vica, sme tentoraz pri-pravili pre všetky deti a mládež náučné, ale aj zábavné besedy na té-my zvieratá našich le-sov, etológia živočíchov, tvorba lesa a lesné hos-podárstvo, alebo ochra-na prírody a životného prostredia. S tematický-mi prednáškami plánu-

jeme v najbližšej dobe navštíviť jednotlivé stredné a základné školy v našom regióne a prispieť tak ku zvýše-niu informovanosti mladých ľudí v oblasti našej prírody.

Prvá z týchto prednášok sa uskutoč-nila dňa 27.5.2010 (štvrtok) na ZŠ s MŠ v Lutile a bola zameraná

hlavne na poznávanie zvierat žijúcich v našich okolitých lesoch. Tema-tická prednáška pod vedením p. Petra Knop-pa bola robená osobit-ne pre žiakov základnej školy, ako aj osobitne už trochu hravejšou formou pre všetkých škôlkárov z MŠ v Lutile.

Ján Kučera

Z NAŠEJ PRÍRODY

AHOJTE VŠETCI!!

ICM LUTILA PRE VÁS V LETNÝCH MESIA-COCH PRIPRAVUJE:

● Blíži sa Letný Infotá-bor 2010!! Ani tento rok sme nezabudli na náš už tradičný prázdninový ICM-kársky tábor pre všetky deti a mládež, ktorý je toto leto opäť naplánova-ný na dva týždne. Presné termíny konania sa let-ných táborov sa samo-zrejme dozviete včas. Podrobnejšie informácie o tábore sa dočítate aj na str. 4. Tešíme sa zno-vu na hojnú účasť všet-kých detí a mladých ľudí, ktorých týmto srdečne pozývame!!

● V priebehu dvojme-sačných letných prázdnin pripravujeme pre všetky deti aj tradičné premieta-nie filmovej rozprávky, ktoré sa uskutoční v telo-cvični budovy ZŠ s MŠ v Lutile. Presný dátum a čas tohto premietania sa dozviete prostredníctvom obecného rozhlasu, infor-mačných plagátov, alebo priamo u nás v ICM Luti-la. Všetky deti sú srdeč-ne pozvané na strávenie ďalšieho zábavného po-poludnia a spríjemnenia si dlhých voľných letných chvíľ.

CESTOVANIE V EURÓPE

brehy Cypru. Obyvatelia Európy so svojimi rôznorodými tradícia-mi, kultúrami a jazykmi tvoria viac ako 7 % celkovej populácie na Zemi. V súčasnosti považuje väčšina Európanov cestovanie v rámci EÚ za rovnako jednodu-ché, ako cestovanie vo svo-jej domovskej krajine.

DOKLADY, KTORÉ BUDETE POTREBOVAŤ:

Občania EÚ – Cestovný pas alebo občiansky preukaz

Kontroly na štátnych hra-niciach sa už nerobia medzi 22 krajinami EÚ. Je to vďaka tzv. Schengenskej dohode, ktorá je súčasťou právnych predpisov únie. Bola zavedená aj spoločná vízová politika. Pre cestovanie v rámci schengenského priestoru vám úplne stačí len váš občiansky preukaz. Ak ale cestujete mimo hraníc EÚ, vždy je potrebné mať so sebou aj cestovný pas. Rovna-ko je istejšie mať ho pri sebe pri následnom vstupe do EÚ.

Víza

Na cestovanie v rámci EÚ nepotrebujete žiadne víza.

Cestujúci, ktorí nie sú občan-mi Európskej únie

Ak máte známych, priate-ľov alebo rodiny spoza hraníc Eu-rópskej únie je samozrejmé, že na cestovanie po EÚ budú potre-bovať predovšetkým platný ces-tovný pas.

Víza

Občania 28 krajín, ktorí chcú EÚ navštíviť maximálne na dobu troch mesiacov, nepotrebu-jú víza. Medzi takéto krajiny patrí napríklad Chorvátsko, ktoré je

kandidátom na členstvo v EÚ, alebo aj Austrália, Japonsko, Ka-nada, Nový Zéland, či USA. Pre dlhší pobyt (ako 3 mesiace) pre ktoréhokoľvek občana z inej kraji-ny, ako sú členské krajiny EÚ, je potrebné sa o vízovej povinnosti informovať na príslušnom konzu-láte danej krajiny, v ktorej chce návštevník danú dobu zotrvať.

PENIAZE:

Euro

Euro je zákonným platid-lom pre viac ako 310 miliónov ľudí v 16 krajinách EÚ. Z krajín únie, ktoré si zatiaľ zachovali svo-ju starú menu sú to Spojené krá-ľovstvo, Dánsko, Švédsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Lo-tyšsko, Rumunsko a Bulharsko. Euro ako svoju národnú menu prijalo aj San Maríno, Monako a Vatikán. Andorra, Kosovo a Čierna Hora používajú euro ako svoju de facto menu.

Poštové známky

Poštové známky sa môžu používať výlučne len v krajinách, v ktorých ste ich kúpili, dokonca aj vtedy, ak sú označené cenou v eurách. V dnešnej dobe mobilov a internetu už ale málokto z nás posiela svojim blízkym z dovolen-ky listy, či pohľadnice, ktoré v takýchto prípadoch často dorazia domov neskôr ako my.

Výber peňazí

Vďaka nastaveným pra-vidlám EÚ zaplatíte na celom úze-mí únie za vyberanie peňazí z bankomatov, realizovanie pla-tieb platobnou kartou alebo za bankový prevod v eurách (maximálne do výšky 50 000 €) rovnaký poplatok, ako by ste za-platili vo svojej vlastnej krajine.

Júl a august sú letné me-siace plné krásnych teplých a slnečných dní, kedy si všetci školáci a študenti užívajú množ-stvo voľných letných chvíľ počas dlhých školských prázdnin, no a tí starší si často v práci berú aj nie-koľko týždňové dovolenky, aby si aspoň nachvíľu mohli počas dlhé-ho pracovného roka oddýchnuť so svojimi rodinami a priateľmi. V tomto období mnohí z nás ces-tujú na rôzne výlety, alebo dovo-lenky k moru a užívajú si tak ho-rúce letné dni plné pohody a zábavy. Na tejto dvojstránke nášho informačného časopisu Lu-tilská Trúba sme sa preto rozhodli priniesť pre všetkých vás zopár zaujímavých a užitočných infor-mácií z oblasti cestovania a cestovného ruchu. Nejeden z nás počas leta určite rád vyces-tuje aj za hranice našej republiky, preto sa bližšie pozrieme na zopár základných informácií, ktoré by sme mali všetci ovládať pri cesto-vaní po Európe.

Európa je kontinent s históriou dlhou tisícky rokov, bohatým kultúrnym dedičstvom a niekoľkými z najkrajších prírod-ných scenérií na svete. Pre cesto-vateľa sa tu nachádza skutočne mnoho, čo môže objavovať a na svojich cestách poznávať a vďaka Európskej únii sa navyše všetko výrazne zjednodušilo. Mnohé hra-nice v rámci EÚ už môžete bez problémov prekročiť bez hranič-ných kontrol a euro vám uľahčí nakupovanie v mnohých krajinách za výhodné ceny. Prístup k zdravotnej starostlivosti je bez-problémový, ak šoférujete, váš vodičský preukaz a poistenie mo-torového vozidla vydané v krajine EÚ vám platí vo všetkých jej ostatných členských krajinách.

Európska únia sa rozpre-stiera na európskom kontinente od Laponska na severe, až po Stredozemné more na juhu a od západného pobrežia Írska, až po

Strana 2 LUTILSKÁ TRÚBA

Ročník 2, číslo 7-8 Strana 3

CESTNÁ DOPRAVA:

Platný vodičský preukaz vydaný v krajine EÚ je platný v celej únii. V niektorých kraji-nách ale musíte mať pri sebe ok-rem platného vodičského preuka-zu aj doklad o registrácii vášho vozidla, takže je dobré ho mať tiež vždy pri sebe. Nech cestujete kamkoľvek v EÚ, v poistení vášho motorového vozidla je vždy auto-maticky zahrnuté aj minimálne poistné krytie (zodpovednosť voči tretím stranám), ktoré predpisuje zákon. Toto poistenie vám platí aj na Islande, v Nórsku a vo Švajčiarsku. Ak máte doma uzav-reté združené poistenie, presved-čte sa, či sa poistné krytie vzťa-huje aj na cestovanie do iných krajín. Pravidlá Európskej únie dnes už aj umožňujú obetiam dopravnej nehody mimo ich vlastnej krajiny jednoduchšie zís-kavať odškodné a vodičom vyrov-nanie spôsobených škôd.

LETECKÁ DOPRAVA:

V snahe zabezpečiť vždy k o r e k t n é z a o b c h á d z a n i e s cestujúcimi v leteckej doprave vypracovala EÚ súbor práv. Ako pasažier cestujúci lietadlom máte vždy práva na informácie o letoch a rezervác iách le ten iek , o poškodení vašej batožiny, prí-padnom meškaní a zrušení letov, práva na odškodnenie v prípade nehody a lebo prob lémov s organizovanými zájazdmi. Máte tiež vždy právo podať sťažnosť na ktorúkoľvek leteckú spoločnosť alebo organizátorov zájazdov v prípade, že nie sú schopní si splniť svoje záväzky voči vašej osobe.

ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA:

Európska únia má dnes zhruba 210 000 km železníc s rozsiahlymi medzinárodnými službami pre cestujúcich. Z toho

asi 5000 km pokrývajú vysoko-rýchlostné trate s vlakmi, ktoré dosahujú rýchlosť až 320 km/h a táto sieť sa stále rozširuje o nové linky najmä v Belgicku, Francúz-sku, Nemecku, Taliansku, Holand-sku či Španielsku. Jedným zo spô-sobov ako objaviť Európu prostred-níctvom železničnej dopravy je zís-kanie medzinárodného cestovného lístka Rail Pass.

Na záver mi zostáva pripo-menúť, že v prípade núdze alebo akýchkoľvek problémov, ktoré sa vám nedajbože na vašich cestách z a h r a n i c a m i S l o v e n s k a a v Európskej únii udejú, môžete vždy kontaktovať núdzové služby na telefónnom čísle 112, ktoré je

platné a aktívne v ktorejkoľvek krajine EÚ, z ktoréhokoľvek tele-fónu, z pevnej linky alebo aj z mobilu. Pre lepší prehľad uvá-dzame v tabuľke internetové od-kazy a stránky oficiálnych vnút-roštátnych turistických organizá-cií jednotlivých krajín, na ktorých sa môžete už aj sami dozvedieť všetko potrebné o krajine EÚ, ktorú plánujete v budúcnosti na-vštíviť a bližšie spoznať. Uvedené skratky krajín na začiatku navyše zodpovedajú medzinárodným po-znávacím značkám vozidiel.

Ján Kučera

A Rakúsko www.austria.info

B Belgicko www.visitflanders.com

BG Bulharsko www.bulgariatravel.org

CY Cyprus www.visitcyprus.org.cy

CZ Česká republika www.czechtourism.com

D Nemecko www.germany-tourism.de

DK Dánsko www.visitdenmark.com

E Španielsko www.spain.info

EST Estónsko www.visitestonia.com

F Francúzsko www.franceguide.com

FIN Fínsko www.visitfinland.com

GB Spojené kráľovstvo www.visitbritain.com

GR Grécko www.visitgreece.gr

H Maďarsko www.hungary.com

I Taliansko www.enit.it

IRL Írsko www.discoverireland.com

L Luxembursko www.visitluxembourg.lu

LT Litva www.travel.lt

LV Lotyšsko www.latviatourism.lv

M Malta www.visitmalta.com

NL Holandsko www.holland.com

P Portugalsko www.visitportugal.com

PL Poľsko www.poland.travel

RO Rumunsko www.romaniatourism.com

S Švédsko www.visitsweden.com

SLO Slovinsko www.slovenia.info

TRETÍ ROČNÍK LETNÝCH TÁBOROV ICM LUTILA

gusta 2010 a druhý od 23. do 27. augusta 2010.

Ste zvedaví, čo vás čaká a neminie? Odpoveď je veľmi jed-noduchá. Dobre pripravené a „prepečené“ prekvapenie! Recept naň je ľahký: zmiešame dva tégli-ky dobrej nálady, rovnaké množ-stvo zábavy, slnka, hier a súťaží. Ochutíme správnou dávkou infor-mácií a nových vedomostí, ktoré si zároveň ihneď odskúšame v praxi. Pýtate sa, čo to zname-ná? Na vysvetlenie, aby sme ne-pokazili prekvapenie, len toľko, že

jeden týždeň nás čakajú zaujíma-vé povolania vrátane rôznych re-mesiel. Veľa sa o nich dozvieme, budeme si ich môcť vyskúšať na vlastnej koži, no a nebudú chýbať samozrejme ani súťaže – tento-raz tematické a spojené s tým, čo sa naučíme. Druhý týždeň bude o knihách a krátkom divadle, ve-selých súťažiach, nočnom čítaní a hľadaní ukrytého pokladu. Sa-mozrejme, ani tento rok nás ne-minie dobrá opekačka!

Na záver už len zopár slov. ICM-kárske tábory sú otvo-rené pre „malkáčov“, aj „veľkáčov“. V prípade záujmu by bolo dobré, keby ste svoju účasť nahlásili na každý turnus maxi-málne dva dni pred samotným konaním. Uľahčí nám to prispôso-benie tém, aj hier vekovým sku-pinám. Tábory budú bývať opäť v popoludňajších hodinách - o presnom čase budeme včas informovať. Takže teraz už len počúvajte miestny rozhlas a hľadajte naše plagáty. Tí zbeh-lejší nájdu podrobnejšie informá-cie aj v našom ICM-ku. Tešíme sa na vás!!

organizátori letných táborov

Strana 4 LUTILSKÁ TRÚBA

Ahojte všetci! Konečne nadišiel čas, v ktorom pre vás pripravujeme letné tábory. Dúfa-me, že sa tešíte tak ako aj my!

Tento rok ostávame verní tradícii, ktorú sme pilotne a veľmi úspešne vyskúšali vlani. Opäť môžete spolu s nami stráviť prí-jemný letný čas v dvoch týždňo-vých turnusoch. Tentoraz však nastala malá zmena. Do pozor-nosti všetkým záujemcom dáva-me, že tohtoročný letný tábor sa uskutoční len v auguste. Prvý týždeň v čase od 02. do 06. au-

PRIPRAVUJEME BROŽÚRU O HISTÓRII NAŠEJ OBCE

Milí čitatelia,

tvorcovia časopisu Lutilská trúba a mladí ľudia aktívne sa stretávajúci v ICM Lutila sa rozhodli zrealizovať zaujímavú myšlienku zostavenia brožúry, ktorá by stručne mapovala život v obci Lutila v 20. storočí. Bro-žúrka by bola tematicky rozčlenená a zachytávala by také momenty z histórie obce, ako bola druhá svetová vojna, fungovanie ochotníckeho divadla v obci, zvyky a obyčaje a iné. Všetky témy by sme chceli doplniť aj dobovými fotografia-mi. Zaujímavé na tejto brožúrke bude, že bude vytvorená z výpovedí obyvateľov obce, ktorí konkrétne udalosti zažili a sami porozprávajú o tom, ako to v obci ,,kedysi“ bolo. Týmto žiadame aj vás, naši čitatelia, aby ste nám pomohli pri navrho-vaní tém, a tak isto, aby ste nám pomohli pri zbere dobových fotografií. Za vašu pomoc a ochotu vám vopred veľmi pekne ďakujeme!! Aj vy sa môžete spolu s nami podieľať na zachytení a zdokumentovaní časti histórie našej nádhernej obce.

Ľubka Véberová

Ročník 2, číslo 7-8 Strana 5

ICM Lutila v spolupráci so zubným lekárom MUDr. Petrom Kukolíkom naďalej pokračovalo v úspešne rozbehnutom projekte Zdravý úsmev na ZŠ s MŠ v Lutile, ktorý je zameraný predovšetkým na zdravú ústnu hygienu a prevenciu proti tvorbe zubného kazu u detí. Ďalšími stretnutiami s našimi lutilskými školákmi a škôlkármi sme prakticky zakon-čili školský rok 2009/2010. V dňoch 14.5. a 21.5.2010 sa uskutočnili v poradí 2. a 3. stret-nutie v rámci tohto projektu a pán MUDr. Peter Kukolík si pre všetky deti opäť pripravil zaujímavé a náučné rozprávanie o správnom čistení si zubov a starostlivosti o zdravý zubný chrup, spojené tentoraz aj z názornými ukážkami, ktoré si deti mohli samé vyskúšať. Dozvedeli sa niečo viac o samotnej fyziológii našich zubov a o tom, ako si ich treba vždy udržiavať čis-té a zdravé.

Posledné dve stretnutia s pánom zubárom prebehli v dňoch 11.6. a 18.6.2010, na ktorých už samé deti názorne predvádzali ako sa naučili správne si čistiť svoje zúbky. Počas týchto posledných stretnutí už boli všetci

školáci a škôlkári len odmenení zábavnou a uvoľnenou diskusiou a premietaním filmovej rozpráv-ky. Veríme, že po skončení pro-jektu Zdravý úsmev, s ktorým ale samozrejme plánujeme pokračo-vať aj v budúcom školskom roku, sme nemalou mierou prispeli k

výraznému zlepšeniu zdravej úst-nej hygieny u našich detí, a že sme týmto spôsobom taktiež vý-razne napomohli k odbúraniu strachu všetkých zúčastnených detí z návštevy u zubného lekára.

Ján Kučera

ĎALŠIE STRETNUTIA V RÁMCI PROJEKTU ZDRAVÝ ÚSMEV

Foto č.2 a č.3: Zubný lekár MUDr. Peter Kukolík sa pri svojich zaujímavých rozprávaniach osobitne venoval ako školákom zo ZŠ, tak aj všetkým škôlkarom z MŠ v Lutile.

Foto č.1: Na jednom z posledných stretnutí v rámci projektu Zdravý úsmev bola všetkým deťom premietaná zábavná, ale aj veľmi poučná rozprávka o zdravých zúbkoch.

SPRÁVY Z NAŠEJ ŠKOLY...

Strana 6 LUTILSKÁ TRÚBA

ČO SA UDIALO??

● Naša škola v spolupráci s ICM Lutila a Obecným úradom predlo-žila Nadácii ZSNP — Slovalco pro-jekt, v ktorom chceme získať fi-nančné prostriedky na výstavbu nového ihriska s preliezkami, kolo-točom, hojdačkami, lezeckou ste-nou a pieskoviskom v priestoroch ZŠ s MŠ v Lutile, pre všetky deti z našej obce. Projekt by mal byť po-súdený do 30.júna 2010. V prípa-de, že tento projekt neprejde, bu-deme sa snažiť hľadať ďalšie mož-nosti pre zrealizovanie výstavby detského ihriska v našej obci.

● Dňa 20.5.2010 sa deti z našej školy zúčastnili turnaja malotried-nych škôl vo vybíjanej v Lovči. Získali pekné 4. miesto. /obr.2 >/

● Dňa 7.6.2010 našu školu re-prezentovali štyria žiaci v súťaži „Jazda zručnosti na bicykli“, ktorá sa konala v priestoroch ZŠ Lovči-ca-Trubín. Tu sme získali rovnako pekné 5. miesto.

● Nedá mi nespomenúť úspechy našich štvrtákov na prijímacích skúškach. 1 žiačka bola prijatá do matematickej triedy, 1 žiačka do jazykovej triedy a 1 žiak úspešne absolvoval talentové prijímačky a bol prijatý do triedy so športo-vým nadaním.

● 22.6.2010 sa konal v Sklen-ných Tepliciach „Branný pretek“, ktorý organizovala naša základná škola spolu so ZŠ Sklenné Tepli-ce. Súťažiaci sa museli popasovať so skokmi vo vreci, hodom krike-tovou loptičkou, štafetovým be-hom cez prekážky a vlastivedno-prírodovednými hádankami. Žiaci našej školy získali 1.miesto. Gra-tulujeme!! /< obr.1/ A samozrej-

me ďakujeme sponzorom (Ocú Lutila a Ocú Sklenné Teplice) za to, že sa súťaž mohla uskutočniť.

● 28.6.2010 sme absolvovali koncoročný školský výlet do roz-právkovej dedinky Habakuky na Donovaloch. Zážitky z tohto náš-ho výletu sa budeme snažiť vypo-vedať v budúcom čísle LT.

Mgr. Vladimíra Pružinová

MDD - 1. JÚN BOL SVIATKOM VŠETKÝCH DETÍ

Prišiel očakávaný deň, na ktorý sa tešili všetky deti už od rána. Po príchode do triedy sa hrali s hračkami, skladačkami, kockami a vytvárali z kociek rôzne stavby – hrady, domy, záhradku... Po skončení tejto disciplíny sa deti pobrali do priestorov telocvične. Deti sme rozdelili do troch skupín a označili značkami. Vo všetkých skupinách boli deti rovnomerne zas túpené ško l ákm i , ako i škôlkarmi. Prvú skupinu viedla pani riaditeľka Vladka, ktorá mala pripravené súťaže, kde si deti pre-cvičili svoju športovú zručnosť. V ,,Súťažilkove“ si zmerali sily v skákaní vo vreci, šplhu, lezení po šikmej lavičke, hodu na cieľ a fúrikovaní. Po ukončení ich ne-minula sladká odmena.

Pani učiteľka Idka odviedla deti do ,,Sladkého kráľovstva“, kde spolu s deťmi vyrábali koláči-ky z piškót, banánov a čokolády. Deťom sa koláčiky vydarili a odmenou im bolo to, že si po-tom vyrobené koláčiky mohli po dobrom obede aj sami zjesť.

Pani učiteľka Ivetka vzala deti na cestu ,,Vláčikom pria-teľstva“, ktorý ich odviezol do L e s í k o v a , K u c h y n k o v a a Pesničkova, kde si deti precvičili svoje vedomosti v hádaní háda-niek o zvieratách, prírode, potra-vinách a zaspievali si známe pes-ničky. Odmenou im boli náramky priateľstva.

Všetky skupiny sa vystrie-dali pri jednotlivých aktivitách a príjemne unavení a hladní sa

tešili na dobrý obed a koláč, kto-rý im upiekla teta kuchárka. Po-poludní po odpočinku sa deti mohli ešte vyšantiť pri hudbe, zatancovali si a zahrali sa stolič-kový tanec. Hoci nám v tento deň počasie neprialo, napriek tomu sme oslávil i sviatok detí v priestoroch školy veselo a ra-dostne. Deti určite odchádzali domov šťastné a plné zážitkov z pekne stráveného dňa.

Ďakujeme všetkým rodičom, ktorí priniesli v tento deň de-ťom občerstvenie!!

Kolektív ZŠ s MŠ v Lutile

a potom rozhovorom (na mieste sú otázky typu: Odkiaľ pochádza? Ako často bude chodiť domov? Či je fajčiar ...).

Pravidlo č.2: Know how, know where

Keď absolvujete výber spolubývajúcich, nastáva druhá - zoznamovacia fáza. Hneď ako to bude možné zorganizujte uvítaciu party, kde sa navzájom nielen viac spoznáte, ale stanovíte si aj úlohy typu - kto bude vynášať smeti, dohodnete sa na používaní toaletného papiera a upratovaní spoločných priestorov. Možno sa vám to zdá smiešne, ale verte mi, že na takýchto banalitách krachu-jú aj tie najpevnejšie vzťahy.

Pravidlo č.3: Komunikácia

Žiadne spolužitie nie je ideálne. Vždy sa nájdu chvíľky, keď vám pôjdu určité veci riadne na nervy a ani vy nemusíte mať vždy najlepšiu náladu. Vtedy je nesmierne dôležité, aby ste si

sadli spolu s ostatným osaden-stvom bývania a vzájomné prob-lémy si vydiskutovali. Nie je nič horšie, ako byť ticho a domýšľať si nepravdy. Ak máte problém povedzte ho, ale pozor, dbajte pritom na výber slov. Nech vás ani nenapadne používať vulgariz-my, kričať ani používať agresívny tón. Vždy ďalej zájdete, ak zvolíte umiernenú cestu bez zbytočných výstupov.

Milí Lutilčania, dúfam, že som vám mojím manuálom aspoň trochu rozšírila obzory. Verím to-mu, že neurobíte podobné chyby ako ja, pred ktorými vás tu vy-stríham. Prajem vám príjemné leto plné nezabudnuteľných zážit-kov a úspešný štart do novej ži-votnej etapy.

Katka Pružinová

Ročník 2, číslo 7-8 Strana 7

Odpadky, toaletný papier a vlasy v umývadle, to sú najčas-tejšie dôvody sporov spolužitia počas študentských čias. Leto ubehne ako voda a od septembra mnohí z vás začnú novú životnú etapu. Základnú školu vymeníte za strednú a strednú za vysokú. Školské migrovanie okrem no-vých ľudí a zážitkov veľakrát pri-náša aj alternatívne formy býva-nia na internáte, alebo študent-skom priváte. V takýchto chvíľach je nesmierne dôležité, aby ste spravili dobrý prvý dojem. Preto som si pre vás do tohto vydania LT pripravila menší manuál ako by ste mali do ďalšej životnej úrovne vykročili tou správnou nohou.

Pravidlo č.1: Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi viť

Predtým než začnete bý-vať v spoločnej domácnosti s inými študentmi, mali by ste si ich dôkladne preveriť. Určite ma-jú v tomto prípade lepšiu pozíciu jedinci, ktorí si môžu svojich spo-lubývajúcich zvoliť sami. Vtedy nezabúdajte na najzásadnejšiu vec, že aj najlepší kamarát sa môže v behu sekundy pre vás stať cudzincom. Človek sa totižto doma správa úplne inak ako v spoločnosti, preto si dobre roz-myslite, či sa vám oplatí bývať s priateľom, s ktorým chodíte v piatok večer von alebo radšej vsadíte kartu na neznámych ľudí. Z vlastnej skúsenosti odporúčam druhú možnosť, ak chcete predísť intrigám nielen na úrovni štu-dentského bytu, ale aj rodného mesta. Najdôležitejšou vecou však naďalej zostáva skutočnosť, že potenciálnych budúcich spolu-bývajúcich by ste si mali hneď na začiatku preveriť najskôr tichým pozorovaním, (čo má jedinec na sebe oblečené, ako sa správa, ako nosí upravené vlasy a pod.)

MANUÁL SPOLUŽITIA

UŽITOČNÉ TIPY A RADY NA LETO

3. Stupeň - Človek, ktorý sčerve-nie len občas (väčšinou pri prvom opálení v roku) a pigmentuje po-merne dobre, patrí do tohto stup-ňa. Pre tento typ ľudí je vhodný opaľovací krém s faktorom 7 až 9. Škodlivé lúče prenikajú po 30-40 minútach na priamom slnku.

4. Stupeň - Väčšinou sa vzťahuje na exotické a „južanské“ typy ľu-dí. Do tohto stupňa patria ľudia, ktorí nikdy nesčervenejú a pig-mentujú najlepšie zo všetkých. Sú hneď hnedí. Pre tento typ ľudí je vhodný opaľovací krém s fakto-rom 4-6. Absorbovanie škodlivých UV lúčov začína približne až po 40 minútach.

Pleť

Vedeli ste, že slnečné žia-renie, presnejšie jeho ultrafialová zložka je zodpovedná asi za 90% starnutia pleti? Napríklad v klinic-kých štúdiách sa zistilo, že 10-15 minútové vystavenie sa slnku vy-tvára predpoklady na predčasný vznik vrások. Kolagén — hlavná väzivová zložka kože sa neustále tvorí a odbúrava. A i takýto krát-ky okamih strávený na slnku za-príčiní to, že sa odbúra viacej ko-lagénu, ako sa ho vytvorí. Ale spomínaných 10-15 minút na sln-ku trávime takmer každý deň, už len cestou do práce, či na náku-py. A preto bežné denné krémy na tvár od renomovanejších vý-robcov obsahujú sun protecting factor 10 až 15. Treba zdôrazniť, že sa jedná o prípravky na každo-denné použitie, ktoré nie sú urče-né na dlhodobý pobyt na slnku. Ak sa teda chceme opaľovať a záleží nám na tom, aby naša pleť čo najmenej starla, mali by sme použiť krém s vysokým OF - napr. 50. Pravdou je, že aj krém s nižším OF by zabránil spáleniu pokožky na tvári, ale nezabráni jej starnutiu. Citlivejší sú samo-zrejme v takýchto prípadoch star-ší ľudia.

Vlasy

Na letné kúpanie pri mori, alebo opaľovanie pri bazéne s chlórovou vodou, sa odporúča v rámci starostlivosti o vlasy použí-vať solárne rady, ktoré ponúkajú všetky kozmetické spoločnosti i vysoko špecializované prípravky v kaderníckych salónoch. Každý si môže vybrať, čo mu vyhovuje. Ide o šampóny, masky na vlasy proti slnečnému žiareniu, séra a spreje, čo sa vtierajú do konče-kov vlasov, alebo gély na vlasy, ktoré skôr využívajú páni.

Oči

Rovnakú starostlivosť si zaslúžia aj naše oči. Ak ich vysta-vujeme intenzívnemu slnečnému žiareniu bez kvalitných slnečných okuliarov, urýchľujeme tak star-nutie očnej šošovky a vytvárame riziko vzniku rôznych ochorení nášho zraku. Kvalitné slnečné okuliare by mali byť samozrej-mosťou počas nášho pobytu na slnku. Okrem tejto ochrany očí by sme mali mať na pamäti aj správ-nu výživu pre náš zrak. Napríklad ak si počas veľkého tepla pripra-víte studený mrkvový šalát, ne-bude vám vďačný len váš žalú-dok, ale ulahodíte aj svojim očiam. Mrkva obsahuje aj betaka-rotén, ktorý je tiež veľmi potreb-ný najmä pri opaľovaní – chráni pokožku pred spálením a udržuje dlhodobejší efekt opálenej kože.

Prehriatie organizmu

Slovné spojenie pitný re-žim patrí počas horúceho leta k tým najsk loňovanejš ím v starostlivosti o samých seba. Niet sa čomu čudovať - denne by sme mali vypiť aspoň 2-3 litre vody, avšak pri zvýšenom pobyte na slnku a fyzickej aktivite to mô-že byť až 4-5 litrov.

Laďa Sebechlebská

Škola sa nám skončila, slnečných dní stále pribúda a mnohí sa už tešia na chvíle, keď budú už len bezstarostne leňošiť niekde na pláži pri mori, alebo na okraji kúpaliska. Avšak aj keď chceme úplne „vypnúť“, netreba zabudnúť na jednu veľmi dôležitú vec - starostlivosť o samých seba. Pretože slniečko, ktoré nás tak príjemne hreje, vie spôsobiť aj mnoho problémov, pred ktorými sa ale vopred môžeme chrániť.

Pokožka

K základným pravidlám ako chrániť pokožku patrí, že sa nemáme vystavovať na priamom slnku od 11. až do 15. hodiny. Toto by sme naozaj nemali brať na ľahkú váhu, pretože UV (ultrafialové) lúče sú mimoriadne agresívne práve v tomto čase. Treba však upozorniť aj na fakt, že aj v tieni sa môžeme spáliť - stále sme vystavovaní slnečnému žiareniu, aj keď takéto spálenie prichádza až po dvojnásobne dl-hej dobe ako na priamom slnku. Zamračenú oblohu podobne pod-ceňovať nemôžeme. Aj cez oblaky k nám stále prechádza 70-80% UV žiarenia. Takže vždy, keď sa vyberieme v lete von z našich príbytkov, netreba zabúdať na opaľovacie krémy s vhodným UV faktorom. Ten sa dá vybrať podľa toho, aký fototyp sme. Fototypy by sme mohli rozdeliť do 4 stup-ňov:

1. Stupeň - Sem môžeme zaradiť človeka, ktorý pri opaľovaní len sčervenie a jeho pokožka nikdy nestmavne. Pre tento typ ľudí je vhodný opaľovací krém s fakto-rom 15 a viac. Jedno opaľovanie na priamom slnku by nemalo tr-vať dlhšie ako 20-25 minút.

2. Stupeň - Patrí sem človek, kto-rý pri opaľovaní často sčervenie a jeho pigmentácia je dosť slabá. Pre tento typ ľudí je vhodný opa-ľovací krém s faktorom 10 až 14.

Strana 8 LUTILSKÁ TRÚBA

prvú chatu pri Popradskom plese (Majláthova chata). Avšak po roku vyhorela. Novú postavili z kameňa v roku 1881, tá nanešťastie vyho-rela tiež. V roku 1892 bola posta-vená už tretia chata pri Poprad-skom plese, no vtedajší majiteľ ju dal zbúrať. V poradí štvrtú chatu opäť zničil požiar a v roku 1956 bola zrealizovaná súťaž. Víťazný návrh na piatu chatu bol zrealizo-vaný a stojí až dodnes. Info: Uby-tovanie je možné od turistickej ubytovne až po apartmány. Ceny sa pohybujú počas sezóny od 15 eur za turistickú ubytovňu, až po 30 eur za apartmány.

Chata pod Rysmi - otvorená len v letnej turistickej sezóne (od 1 5 . 6 . d o 3 1 . 1 0 . ) V ý š k a : 2 2 5 0 m . n . m . Web: www.chatapodrysmi.sk

História: Táto najmladš ia a najvyššie položená chata bola postavená v roku 1932. Niekoľko-krát však bola zničená kamennými a snehovými lavínami. Info: Uby-tujete sa tu za 10 eur na noc. Ka-pacita je však len 19 lôžok. V prípade potreby je možné využiť aj núdzové lôžka.

Horský hotel Sliezsky dom – o t v o r e n ý c e l o r o č n e V ý š k a : 1 6 7 0 m . n . m . Web: www.sliezskydom.sk

História: Prvá stavba bola posta-vená v roku 1871. Niekoľkokrát bol t en to ho te l p r es t avovaný a poskytoval tak ubytovanie stále väčšiemu počtu turistov. Od roku 1986 je na mieste vyhorenej chaty moderný horský hotel. V roku 1995 navštívil Sliezsky dom pápež Ján Pavol II., ktorý pri svojej náv-števe vysvätil drevený kríž, osade-ný na jeho počesť nad Sliezskym domom. Info: Hotel Sliezsky dom je momentálne zatvorený z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie až do 1.4. 2011.

Zbojnícka chata – otvorená c e l o r o č n e V ý š k a : 1 9 6 0 m . n . m . Web: www.zbojnickachata.sk

História: Prvá chatka tu bola postavená v roku 1907. Neskôr ju rozšírili, ale otvorená bývala len v lete. Na celoročnú prevádzku sa prešlo až v rokoch 1932-33. V roku 1998 táto chata úplne vy-horela, no v súčasnosti je už opäť v prevádzke. Info: Ubytovať sa je možné v spoločnej nocľahárni za 15,30 eur/noc, alebo na povale na matracoch v spacáku.

Zamkovského chata – otvore-n á c e l o r o č n e V ý š k a : 1 4 7 5 m . n . m . Web: www.zamka.sk

História: Chata bola postavená v rokoch 1942-43 známym horským vodcom a horolezcom Štefanom Zamkovským a jeho manželkou Ľudmilou. Požas II. sve tove j vo jny posky t l a Zamkovského chata a jej okolie úkryt prenasledovaným poli-tickým utečencom, partizánom, či židovským rodinám. Štefan Zamkovský začal neskôr spra-vovať Bilíkovu chatu a jeho Zamkovského chata bola znárod-nená. Až v roku 1992 bola chata vrátená potomkom Štefana Zamkovského. Info: Ubytovanie stojí počas celej turistickej sezóny 20 eur/noc.

A aby toho nebolo na jedenkrát príliš veľa, zvyšné ta-transké chaty si predstavíme v ďalšom čísle Lutilskej Trúby. Pra-jem vám všetkým to najkrajšie leto!! A veľa pekných zážitkov na horách!!

Veronika Šusterová

Ročník 2, číslo 7-8 Strana 9

Pred pár dňami sa nám už oficiálne začalo leto. Počasie za-tiaľ tomuto ročnému obdobiu veľ-mi neprialo, ale keďže nádej zo-miera posledná, pevne verím, že tých horúcich a slnkom zaliatych dní si užijeme čo najviac. A ak by nebodaj „padli“ aj nejaké tie šty-ridsiatky a náš organizmus by to už nijako nezvládal, je tu jediné riešenie – treba sa niekde schla-diť!! Niektorí z nás sa preto vybe-rú k vode, iní chudáci do klimati-zovanej kancelárie a niektorým „šialencom“ možno napadne aj výlet do hôr.

Preto vám všetkým zain-teresovaným píšem o chatkách, ktoré sa možno stanú vašim do-časným domovom pri potulkách našou krásnou a v lete aj príjem-ne osviežujúcou tatranskou prí-rodou.

Chata pod Soliskom - otvore-ná celoročne Výška: 1840 m.n.m. Web: www.chatasolisko.sk História: Chata bola postavená v roku 1944 ako relaxačné miesto pri najdlhšom lyžiarskom vleku vo vtedajšom Československu. V roku 1945 začali chatu používať partizáni. V nasledujúcich rokoch, počas dlhých zím, chata slúžila ako útulňa pre chatárov z Chaty pod Rysmi. V roku 2002 sa roz-hodlo, že bude treba postaviť no-vú chatu. Dnešná podoba chaty uzrela svetlo sveta 21. 12. 2003. Info: ubytovanie v turistickej ubytovni - 16 eur /osoba/noc. Núdzové ubytovanie vo vlastnom spacáku a na vlastnej karimatke 8 eur/osoba/noc. Horský hotel Popradské pleso - otvorený celoročne Výška: 1494 m.n.m. Web: www.popradskepleso.sk

História: V roku 1879 dal Uhor-ský karpatský spolok postaviť

TATRANSKÉ STRECHY

PRÍRODNÉ ZAUJÍMAVOSTI NÁŠHO REGIÓNU

Nachádza sa v Hrochoťskej doli-ne, neďaleko obce Hrochoť. Prí-rodná pamiatka bola vyhlásená už v roku 1964 na výmere asi 0,05 ha. Predmetom ochrany sa stal osamotený mohutný skalný blok zložený z andezitových aglomerá-tov, o výške 14 metrov a šírke 8 metrov. Ide o veľmi typický prí-klad skalnej formy vytvorenej

mrazovým zvetrávaním a jeho následným zrútením sa do doliny. K lokalite je bezproblémový prí-stup, Bátovský balvan je domi-nantou, ktorú ihneď spozorujete vedľa obecnej cesty.

Ján Kučera

Strana 10 LUTILSKÁ TRÚBA

FOTOGRAFIA MESIACA

Foto: Na letnej túre v Západných Tatrách — Spálená dolina

BÁTOVSKÝ BALVAN

V rubrike „Prírodné zaují-mavosti nášho regiónu“ sme vám na stránkach nášho časopisu pra-videlne prinášali zaujímavosti o rôznych pozoruhodných prírod-ných výtvoroch v našom blízkom okolí, ktoré vždy stojí zato vo voľných chvíľach navštíviť a je dobré o nich aj čo to vedieť. Ten-toraz sa pozrieme trošku ďalej za hranice nášho regiónu, pretože sa určite oplatí spoznať aj zaují-mavosti jeho neďalekého okolia. Napokon, keď sa na to pozrieme z pohľadu Banskobystrického kra-ja, stále sa jedná o nám regionál-ne veľmi blízke prírodné oblasti. Zavítame preto do prírodného okolia našej najmladšej sopky - Poľany.

Bátovský balvan predsta-vuje veľmi významný geologický a geomorfologický objekt, ktorý bol ako vzácny krajinný prvok vyhlásený za prírodnú pamiatku.

Do Tatranskej Kotliny sa dá bez problémov dostať miestnymi au-tobusmi z Tatranskej Lomnice alebo zo Starého Smokovca, čo sú už asi pre každého známejšie lokality a východiskové body. Každopádne z Kotliny vyrážame v smere na Šumivý prameň, kde nás za 0.30 hod. dovedie dvoj-značená zeleno-modrá turistická trasa. Tu sa odpojíme výlučne na zelenú značku a za 1 hodinu sa dostávame na Chatu Plesnivec, rovnako jednu z najodľahlejších a menej známejších vysokohor-ských chát vo Vysokých Tatrách. Z chaty pokračujeme po zelenej cez postupne sa odkrývajúce vy-sokohorské prírodné prostredie, Predné Meďodoly (1545 m.n.m.), až dorazíme za 1.30 hod. na Biele pleso, odkiaľ ďalej už po červenej turistickej značke prídeme za ďal-šiu 0.30 hod. na Chatu pri Zele-nom plese, vo výške 1551 m.n.m.

Tu sa odporúčam dobre občerstviť (ale neprehnať to), pretože následne pokračujeme už len po červenej značke, ktorá je v podstate Tatranskou magistrá-lou a z tohto miesta nás povedie už až do cieľa našej túry. Čaká nás náročné stúpanie na Veľkú Svišťovku (2038 m.n.m.), kde sa dostaneme zhruba za 1.30 hod. Z nej už postupným pomalým klesaním dorazíme za ďalšiu 1.30 hod. do známeho strediska na Skalnatom plese (1750 m.n.m.). Prvý deň zakončíme tým, že sa zo Skalnatého plesa vydáme v čase približne 2 hodín až do ďalšieho veľkého a známeho vysokotatran-ského horského strediska – na Hrebienok. Už prvú noc máme možnosť prespať v obkolesení krásnych tatranských skalných štítov a môžeme si vybrať Za-mkovského chatu po ceste na Hrebienok, alebo Bilíkovu chatu a Penzión na Hrebienku už v prvom cieli. Každopádne, za-okrúhlene budete mať prvý deň v nohách 9 hodín čistej náročnej turistickej chôdze, takže sa na to treba rozhodne dobre vyspať.

2.DEŇ

Na druhý deň vyrážame skoro ráno, aj keď nás už čaká o niečo miernejší a časovo kratší celodenný trek. Z Hrebienka vy-rážame a pokračujeme stále po červenej turisticky značenej trase a za 2 hodiny prídeme cez Slav-kovské plieska až ku Velickému plesu (1665 m.n.m.), pri ktorom stojí Horský hotel Sliezsky dom. Ďalšia možnosť občerstvenia!! Následne pokračujeme traverzom popod svahy nášho najvyššieho vrchu Gerlachovského štítu (2654 m.n.m.) a za 1 hodinku sa dostá-vame na malebné Batizovské ple-so. Z neho pokračujeme po čer-venej magistrále a za ďalšie 2 hodiny dôjdeme až na vrchol Ostrvy (1980 m.n.m.). Napokon zostáva v priebehu 1 hodiny značným klesaním po krkolom-ných serpentínach zbehnúť až ku Popradskému plesu (1495 m.n.m.), kde sa môžete v pohode ubytovať na ďa l š iu noc v tunajšom horskom hoteli. Okoli-tá Mengusovská dolina je počas jasných letných dní prekrásna ako v podvečer, tak aj počas skorého rána. V tento deň máme za sebou ďalších 6 hodín poctivej turistickej chôdze.

3.DEŇ

Nuž a na tretí deň ráno nám nezostáva nič iné, len sa do-stať z Popradského plesa po čer-venej značke v čase približne 1 hodina na Štrbské pleso, v ktoré-ho okolí je vždy čo obzerať aj na celý ďalší deň v prípade, že sa niekomu po tomto náročnom „tripe“ stále ešte nechce domov.

Ján Kučera

Ročník 2, číslo 7-8 Strana 11

TIP NA TÚRU

NAPRIEČ VYSOKÝMI TATRAMI

A máme tu opäť leto!! To znamená kopec krásnych slneč-ných a horúcich dní, voľného ča-su a príležitostí vyraziť niekde za krásami slovenských hôr aj na viacdňové túry a výlety. Jedno-ducho čas pre všetkých vášni-vých turistov a možnosť opäť na-behať nejaký ten kilometrík po nádhernej slovenskej prírode. Už sa preto stalo aj zaužívanou tra-díciou, že v letnom dvojčísle náš-ho časopisu prinášame tip na ná-ročnejšie túry do vyšších polôh našich slovenských pohorí, ktoré trvajú a treba si ich plánovať aj na niekoľko dní, prípadne predĺ-žený víkend. Tentoraz sa spolu vyberieme do polôh vôbec najvy-šších, pretože sme na tomto mieste zatiaľ ešte nemali mož-nosť bližšie sa oboznámiť s naším najkrajším a najväčším národ-ným parkom – Vysoké Tatry.

Prinášame vám jednu peknú alternatívu v podobe túry, vďaka ktorej sa dá v priebehu troch dní prejsť traverzom na-prieč celým územím Vysokých Tatier. Touto trasou sa síce nedo-stanete na tie najvyššie tatranské štíty a končiare, na tie sa môže-me pozrieť niekedy v budúcnosti, ale myslím si, že prejsť si v pomerne krátkom čase postup-ne jednotlivými tatranskými doli-nami a známymi lokalitami, za to rozhodne stojí.

1.DEŇ

Počiatočným miestom tej-to túry bude pre nás osada Tat-r a n s k á K o t l i n a , j e d n a z odľahlejších a asi pre mnohých málo známejších tatranských osád, nachádzajúca sa už vo vý-chodnej časti — Belianske Tatry, v blízkosti obce Ždiar. Zvolili sme preto v prípade našej trasy smer od východu na západ, celá túra sa však samozrejme dá v pohode absolvovať aj v opačnom smere.

FILMOVÉ OKIENKO

Film režiséra Michaela J. Bassetta, ktorý je u nás známy zatiaľ len priemerným anglickým hororom Pustatina, rozhodne spĺ-ňa všetko, čo fanúšik od pravej klasickej drsnej fantasy vyžaduje. Má charizmatického hrdinu, ktorý ale jednoznačne nie je žiadnym anjelikom a hlavne v úvode filmu veľa sympatií nevzbudzuje. Je to neľútostný zabijak bez súcitu, ktorý sa neobzerá ani vpravo, ani vľavo. Postupom času však do-chádza na základe určitých okol-ností k zmene jeho povahy a ukľudneniu duše práve v čase, keď si to začne vyžadovať spra-vodlivosť. Solomon Kane rozhod-ne ale nie je preheroizovaná pos-tava, ktorá je nedotknuteľná a stále by vyhrávala. Viackrát ho vo filme vidíme úplne na kolenách a v beznádejných situáciách. Bas-settova snímka má patričnú a tajomnú atmosféru, podmazanú parádnou hudbou. Stredoveké prostredie je znázorňované abso-lútne vierohodne a reprezentanti zla vo filme pôsobia skutočne hrozivo.

Zaujímavosťou je, že film vznikol v britsko-francúzsko-českej koprodukcii a poteší, že český podiel tu je naozaj nemalý, či už sa jedná o jednotlivé lokali-ty, v ktorých bola snímka natáča-ná, alebo o množstvo českých spolupracovníkov. Rovnako v nemalej úlohe tu uvidíme herca Mareka Vašuta, ako jedného zo Solomonových úhlavných nepria-teľov. Solomon Kane je jedno-značne originálnym filmom, ktorý vracia konečne žáner fantasy k jeho temným začiatkom, kam právom patrí.

—— naše hodnotenie 80 % ——

ROBIN HOOD: historický dobro-družný film, USA/GB, 140 minút, prístupný od 15 rokov, Réžia: Ridley Scott, Scenár: Brian Helge-land, Kamera: John Mathieson, Hrajú: Russell Crowe, Cate Blan-chett, Max von Sydow, William Hurt, Mark Strong, Oscar Isaac, Danny Huston, Eileen Atkins.

V súčasnosti asi nikto ne-dokáže natočiť tak autentický, historicky dôveryhodný a divácky nesmierne atraktívny veľkofilm, ako práve režisérsky veterán a m á g R i d l e y S c o t t (ospravedlňujem sa, nezabudol som ani na vás pán Gibson). Naj-novšie spracovanie notoricky zná-mej staroanglickej legendy o hrdinovi menom Robin Hood, je navyše už štvrtou veľkou spolu-prácou dvojice Scott-Crowe (predtým Gladiátor, Dobrý ročník a Americký Gangster). Nie je sa preto čomu čudovať, keď práve ku Gladiátorovi je často nový Ro-bin Hood prirovnávaný. Napokon, osvedčená dvojica sa opäť púšťa do boja s tyraniou z pohľadu jed-noduchého hrdinu. Tentoraz sa však prenesieme z antiky do stre-dovekého Anglicka, namiesto me-čov očakávajte skôr svišťanie ší-pov a namiesto kolosea Sherwo-odsky les.

To najväčšie plus, ktoré som ale od Ridleyho Scotta pred premiérov tohto filmu aj očaká-val, sa našťastie potvrdilo. Reži-sér nám neprináša žiadny remake posledného Robina Hooda s Kevinom Costnerom z roku 1991, ktorý bol podaný ako veľmi ľahká historická lovestory. Túto snímku môžeme vnímať skôr ako nejaký prequel k udalostiam v starom filme. Scott nám ponúka pohľad na okolnosti, ktoré pred-chádzali vzniku jednej legendy na základe historických prameňov. V úvode spoznávame Robina Lon-gstridea ako radového lukostrelca v armáde anglického kráľa Ri-

SOLOMON KANE: fantasy, GB/FR/ČR, 104 minút, prístupný od 15 rokov, Réžia: Michael J. Bas-sett, Scenár: Michael J. Bassett a Robert E. Howard, Kamera: Dan Laustsen, Hudba: Klaus Badelt, Hrajú: James Purefoy, Rachel Hurd-Wood, Jason Flemyng, Max von Sydow, Marek Vašut.

Solomon Kane, muž, ktorý neustále uniká diablovi. Vám by ale rozhodne ujsť nemal!! Máte radi žáner fantasy?? A nezdá sa aj vám, že práve tento žáner v posledných rokoch značne upa-dá a od Pána prsteňov nám už prakticky nemá čo inovatívne po-núknuť?? Ak aj vy patríte k ľuďom, ktorí na poli žánru fan-tasy čakajú konečne už nejaké odbočenie od presladeného a uhladeného štýlu rozprávania príbehov a ich zaškatuľkovania na rozprávky pre adolescentov typu Harry Potter, Narnia alebo Twi-light, tak právom zbystrite pozor-nosť!! Keby sme Harryho Pottera v tomto smere zaradili do akejsi podkategórie „Krupicová kaša“, kam právom patrí i v prípade jeho najtemnejších dielov, tak Solo-mon Kane je pekne hustá a správne okorenená držková po-lievka. Môžete mi veriť!!

Robert E. Howard bol americkým spisovateľom z prvej polovice minulého storočia. Písal hlavne fantasy a dobrodružné prí-behy, z ktorých sa asi jeho naj-známejšou postavou stal bezpo-chyby Barbar Conan, už na za-čiatku 80. rokov tak úspešne sfil-movaný so starým dobrým Arnol-dom „Švárom“ Schwarzenegge-rom (áno, rozhodne sa jedná o jeden z prvých a na tú dobu veľmi kvalitne spracovaných fan-tasy filmov). A teraz máme mož-nosť spoznať ďalšieho neohroze-ného hrdinu z dielne predčasne zosnulého spisovateľa.

Strana 12 LUTILSKÁ TRÚBA

Filmy, ktoré by ste si rozhodne nemali nechať ujsť:

Ján Kučera Zdroj:

www.cinemamagazine.cz

Ročník 2, číslo 7-8 Strana 13

Šetrič času - film, ktorý asi ani nemusel vzniknúť:

BACK – UP PLAN (Záložný plán): komédia, USA, 106 minút, prí-stupný, Réžia: Alan Poul, Scenár: Kate Angelo, Hudba: Stephen Trask, Hrajú: Jennifer Lopez, Alex O´Loughlin.

Ak ste niekto niekedy dú-fali, že sa Jennifer Lopez objaví aj v dobrom filme, tak Záložný plán vám zoberie aj poslednú nádej. Zlé a niekedy až hlúpe americké romantické komédie vznikajú už tak dlhú dobu, že začína byť až únavné robiť si z nich srandu. Keď je niečo ale naozaj hlúpe, tak to hlúpym aj zostane a ja to tu vždy napíšem presne tak, ako to podľa môjho skromného názo-ru naozaj je!! Taktiež nový prí-rastok do tejto žánrovej skupiny je zábavný asi len debatou, ktorá sa o ňom dá viesť v krčme pri pive. Ale aj to by bola myslím len škoda reči a navyše by ste k tomu potrebovali dostatočné množstvo dosť oblbnutých divá-kov na to, aby vydržali tento paš-kvil sledovať až do konca. A takých sa hádam ani veľa ne-nájde!!

Prvé vážne varovanie v prípade tohto snímku prichádza už s úvodnými animovanými ti-tulkami, do ktorých je zakompo-novaných asi tucet slabučkých

vtipov na tému tehotenstvo. Každému je teda hneď na začiat-ku jasné, o čom to asi bude. Možno to ale považovať asi aj za vrchol filmu, pretože nasledujú-ce zábery už v hranej podobe nie sú o nič zábavnejšie, ani za-ujímavejšie. Jediným stálym mužským partnerom Zoe, maji-teľky manhattanského obchodu zo zvieratami, je čiastočne ochr-nutý pes (väčšiu sprostosť som fakt asi ešte nikde nevidel). Ni-komu preto asi nepríde čudné, že svoju túžbu po dieťati rieši umelým oplodnením. Zoe ná-sledne stretáva dobre vyzerajú-ceho farmára a predavača orga-nického kozieho syra Stana (toto je fakt z deja filmu, teraz si ne-robím srandu!!). Žeby láska na prvý pohľad?? Asi už ani nie je potrebné pokračovať, aj keď týmto momentom samozrejme ešte film a utrpenie diváka ani zďaleka nekončí.

Obe hlavné postavy sa počas celého filmu správajú, ne-hnevajte sa na mňa, skutočne ako blbci a problémy, ktoré po-čas deja riešia, ani len minimál-ne nie sú problémami, ktoré skutočne trápia zamilované páry v reálnom svete. Obaja herci zamilovanosť len strašne neši-

kovne predstierajú a vy im neve-ríte ani jednu scénu, ktorá by mala byť ako tak romantická. O poctivej komédii tak isto nemô-že byť ani reč, pretože ktorýkoľ-vek sitcom bežiaci na našich ko-merčných televíziách sa mi zdá oveľa zábavnejší (a to už je čo povedať), než skoro 2 hodiny ča-su stráveného sledovaním tohto snímku. Na záver už môžem do-dať len malé odporúčanie. Ak by ste sa náhodou rozhodovali vziať svoju priateľku do kina, jednodu-cho užiť si trochu romantiky vo dvojici a v programe by ste našli len Záložný plán, pozvite ju rad-šej na plaváreň, kúpte jej zmrzli-nu alebo ju jednoducho za ušet-rené peniaze zoberte niekde na dobrú večeru. Užijete si 100-násobne viac romantiky ako pri pretrpenom sledovaní tohto fil-mu. Nehovoriac o tom, že vtipy na tému tehotenstvo sa vám asi ani náhodou nebudú zdať zábav-né (ak by ste predsa len skončili v kine na filme s týmto názvom, tak držím palce hlavne mužským divákom.....a súcitím s vami!!).

—— naše hodnotenie 20 % ——

charda I. (v mierne psychopatic-kom podaní Dannyho Hustona), ktorý následne využíva panovní-kovu smrť na bojovom poli k tomu, aby sa s partiou kumpá-nov bez opýtania vrátil do rodnej zeme. Jednotlivé dejové udalosti, ktoré nasledujú na tomto mieste samozrejme popisovať nemienim, podstatné je, že Scott si s historickým príbehom poradil spôsobom jemu vlastným. Milost-ný vzťah Robina s Lady Marion (Cate Blanchett) je tu značne od-romantizovaný a okorenený správnou dávkou neškodného humoru, napriek tomu to bude pre vás v závere filmu vyznievať všetko veľmi pozitívne. Režisér sa neuchýlil ani k prehnanému pro-

pagovaniu notoricky známych „veselých postáv“ mnícha Tucka alebo Malého Johna a ďalšia ťaž-ko klišovitá postava zlého Šerifa z Nottinghamu je v deji odsunu-tá úplne na vedľajšiu kolaj. Sa-mozrejme inscenovanie veľkole-pých bojových scén je Scottova výsada, takže v tomto smere si divák príde jednoznačne na svo-je. Fantasticky zahratou posta-vou vo filme je aj zradca Gisbor-ne, v podaní súčasného špecia-listu č.1 na zloduchov – Marka Stronga a zaujme aj zlomyseľný princ John (Oscar Isaac). Pán Ridley Scott nám jednoducho prináša pohľad na vierohodné historické udalosti vrcholného stredoveku s dôrazom na ekono-

mické a politické súvislosti tej doby, na základe ktorých vznikla jedna legenda o jednom Kráľovi zbojníkov.

Čo dodať na záver?? Vďa-ka takýmto filmom tak milujem chodiť do kina. Snímka pokračuje v tradícii takých skvelých histo-rických veľkofilmov, akými boli napríklad Statočné srdce, Kráľov-stvo nebeské alebo práve spomí-naný Gladiátor. Veľmi silných 80%, fanynky Russella Crowea si môžu právom pripočítať aj zostá-vajúcich 20%.

—— naše hodnotenie 80 % ——

KRAJINY EURÓPSKEJ ÚNIE

ké a politické kritéria prijatia. Ani dnes, ako rovnoprávny člen EÚ, nemá ešte Rumunsko takpovediac vyhraté. Rumunsko malo v čase vstupu do EÚ resty v oblasti po-ľ n o h o s p o d á r s k e j p o l i t i -ky, v systémoch, ktoré umožňujú správne vyberanie DPH v rámci jednotného trhu, boli nevyhnutné reformy v oblasti súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému z ločinu. Rumunsko je aj v súčasnej dobe pod drobnohľa-dom Európskej únie a v prípade neplnenia záväzkov je únia pri-pravená zasiahnuť v podobe sankcií. Rumunsko teda čaká ešte niekoľko ťažkých rokov, kedy bu-de musieť prejsť zmenami a dokázať tak, že rozhodnutie o jeho prijatí bolo správne.

Slovensko - Rumunské vzťahy

S l o v e n s k o m á s Rumunskom vytvorené priateľ-ské vzťahy a v prípade niektorých reforiem môže byť Slovensko pre

Rumunsko aj vzorom. Slovensko– rumunské vzťahy charakterizuje aj intenzívna spolupráca v oblasti kultúry. V Rumunsku žije aj mno-ho Slovákov, potomkovia býva-lých prisťahovalcov, ktorí do tejto krajiny prišli už v 18. storočí. Aj keď veľa Slovákov sa po druhej svetovej vojne prisťahovalo späť na Slovensko, ešte stále v Rumunsku nájdete čisto sloven-ské dediny. Aj keď väčšinou len roztrúsené v horách, často krát bez možnosti vzdelávať sa v slovenčine, si títo ľudia udržia-vajú slovenské zvyky a tradície a zostávajú hrdými Slovákmi. Slovenčinu si udržiavajú vzájom-n o u k o m u n i k á c i o u a predovšetkým čítaním Svätého písma a modlitbami v slovenčine. Medzi slovenskými obcami a našou krajinou nie je žiadne spojenie, až na to individuálne, často krát sa preto stáva, že deti Slovákov odchádzajú za lepším životom práve na Slovensko. Čes-ké obce v Rumunsku majú svoje patronátne mestá vo svojej pra-vlasti, ktoré im pomáhajú napr.

RUMUNSKO

Dnešný diel našich potu-liek po krajinách Európskej únie nás zavedie do jedného z nových členských štátov EÚ, do krajiny grófa Drakulu - do Rumunska.

• Politický systém: republika

• Hlavné mesto: Bukurešť

• Celková rozloha: 237 500 km²

• Počet obyvateľov: 21 500 000

• Mena: rumunský leu

• Úradný jazyk : rumunčina

Pre našinca nebude prav-depodobne Rumunsko až takou prebádanou krajinou, hoci sa v poslednej dobe o Rumunsku hovorí viac (väčšinou však nie vo veľmi priaznivých súvislostiach). Na druhej strane sa táto krajina stáva stále častejšie súčasťou po-núk cestovných kancelárií pre let-né dovolenky.

Rumunsko a Európska únia

Rumunsko spo l o čne s Bulharskom vstúpilo do Európ-skej únie v jej zatiaľ poslednom rozšírení v roku 2007. Prijatiu oboch štátov predchádzali zdĺha-vé rokovania a taktiež pochyb-nosti mnohých krajín o stabilite a pripravenosti spomínaných štá-tov. Hoci začiatky prvej spoluprá-ce Rumunska a Európskych spo-ločenstiev siahajú ešte do roku 1974, cestu k prijatiu do Európ-skej únie sa tejto krajine podarilo zavŕšiť až o 33 rokov neskôr. Ru-munsko muselo prejsť dlhú cestu, kedy bolo potrebné vykonať v krajine množstvo reforiem, aby boli naplnené potrebné ekonomic-

Strana 14 LUTILSKÁ TRÚBA

Foto č.1: Bukurešť — hlavné mesto Rumunska

Ročník 2, číslo 7-8 Strana 15

zlepšovať infraštruktúru, alebo vytvárať pracovné príležitosti. V prípade slovenských obcí žiaľ takáto spolupráca neexistuje, slovenské obce si teda musia po-radiť sami.

Gastronómia

Rumunskú gastronómiu možno označiť ako pestrú a pikantnú. Nájdete tam veľa ze-leniny, ale aj mäsa, najmä brav-čového, hovädzieho, teľacieho, či kuracieho mäsa. Jedlá sa často pripravujú na grile. Na svoje si v Rumunsku určite prídu milovní-ci polievok, pretože v Rumunsku ich pripravujú nespočetné množ-stvo. Najznámejšia je ciorba - polievka uvarená zo skvasených otrúb, údeniny, zemiakov, hovä-dziny alebo kuraciny. Ďalšou špe-cialitou je aj tachitura moldo-veneasca - dusené mäso, alebo mititei - mäso zaliate ostrou ko-renenou omáčkou. Národným nápojom Rumunska je tzuica - je to slivovica, ktorá má niekoľko podôb v závislosti od regiónu, sily a chuti. V Rumunsku sa vyrába aj kvalitné víno (najmä pinot noir, cabernet sauvignon, ryzlink, pi-not gris a chardonnay), ktoré už získalo na medzinárodných veľtr-hoch množstvo ocenení.

Turisticky zaujímavé miesta

Bukurešť - hlavné mesto Ru-munska určite stojí za návštevu, predvojnová Bukurešť bola často označovaná ako Paríž východu. Atmosféru ako ,,v Paríži“ dotvá-rajú útulné kaviarničky podobné tým parížskym.

Sighisoara- patrí medzi čarovné mestá, je jedným z mála európ-skych opevnených miest, ktoré sú stále obývané. Nad mestom sa vypína staroveká citadela a mesto je plné zaujímavých lo-kalít.

Brašov — keď rozprávame o Rumunsku, nesmieme opome-núť ani známeho grófa Drakulu. Tisíce turistov sa ročne vydáva do Rumunska po stopách Drakulu s cieľom dozvedieť sa viac o tejto postave. Upírska legenda vytvo-rená v roku 1897 Bramom Stoke-rom stále žije a priťahuje obrov-ské množstvo nadšencov. Legen-da vraj vychádza zo skutočnosti, kedy na vlašský trón v roku 1436 zasadol knieža Vlad II. Tepes a stal sa známy svojou nevídanou krutosťou. Turkov, ktorých zajal dával narážať na kôl a bavil sa na ich utrpení. Dodnes však nie je celkom jasné, kde Tepes skutočne žil, niektorí autori sa totiž dom-nievajú, že to bolo v Sighisoare, iní zase hovoria o hrade Bran prá-ve neďaleko mesta Brašov.

Čiernomorské pobrežie - ponú-ka 245 km piesočnatých pláží, ktoré každý rok vyhľadáva stále vyšší počet turistov.

Pohoria Bihor a Maramureš - vyhľadávané pre treking.

Poiana Brašov a Sinaia - zná-me lyžiarske strediská.

Baile Hercule, Baile Felix a Sovata - kúpeľné mestá.

Ľubka Véberová

Foto č.2: Hrad Bran pri meste Brašov

ICM LUTILA

Telefón: 045/672 00 63 E-mail: lutila@icm.sk

NAŠI PARTNERI

FRKY A FÓRY

SME NA

WEBE

WWW.ICM.SK

!!! POZOR !!! TENTO VULGARIZMUS OBSAHUJE PROGRAM !!!

!!! ČÍTAŤ LEN NA VLASTNÉ NEBEZPEČENSTVO !!!

O MALOM MÓRICKOVI

Mórickova susedka porodila malého chlapčeka. Ten sa ale narodil s miernou vadou – narodil sa bez uší. Keď sa susedka vrátila z nemocnice s malým synáčikom domov, pozvala na návštevu Móric-kovu rodinu. Skôr, než rodinka na návštevu odišla, zavolal si k sebe Mórickov otec svojho syna a hovorí mu: „Ak sa čo len raz spýtaš, prečo nemá uši, alebo o ušiach len niečo cekneš, dostaneš taký výprask, aký si ešte v živote nezažil...!!“. Móricko to očividne pochopil a tak vyrazili na návštevu.

Keď už susedka doma hrdo ukazuje svoj prírastok do rodiny, Móricko sa pozrie do postieľočky a hovorí: „Jééj, to je ale krásny chlapček!!“. „Ďakujem ti Móricko, si strašne zla-tý!!“ hovorí mu dojatá susedka.

Móricko pokračuje: „A aké má krásne ručičky, nožičky, kúzelný malý noštek a pekné malé očká...“. „Ty si naozaj strašne zlatý Móric-ko!!“ hovorí susedka. „A vidí dob-re??“ opýta sa zrazu Móricko. „No, doktor hovoril, že je 100% šanca, že jeho zrak bude v absolútnom poriadku.“ odpovedá spokojne su-sedka.

Móricko sa usmeje a hovorí: „Tak to je dobre, to máte šťastie, lebo keby potreboval okuliare, tak by bol dosť v prdeli...!!“.

LEN TAK HALUZE...

Rozprávajú sa dvaja dedovia: „Počuj, aké je to milovať sa po osemdesiatke??“. „Ako keby si chcel hrať biliard, ale namiesto tága by si mal lano!!“.

„Mám suchý chleba, dám ho von vtákom??“ pýta sa kamarát kama-ráta na intráku. „Nie, skús ho dať von radšej rukou!!“.

Idú dvaja slovenský turisti vo Vy-sokých Tatrách pod snehovým pre-visom a jeden hovorí druhému: „Dávaj bacha, stačí povedať slovo po česky a drbne to na nás...!!“.

Mladá študentka medicíny predvá-dza na makete pôrod kliešťami. Profesor ju chvíľu so záujmom po-zoruje a potom hovorí: „Výborne slečna, teraz ešte tými kliešťami tresnite otca po hlave a vyvraždila ste kompletne celú rodinu!!“

Malý dinosaurík sa pýta maminky: „Mami, keď umriem, pôjdem do neba??“. „Nie synak, do múzea!!“.

Obec Lutila MŠ SR

Pomôžme si navzájom alebo ako získať pre našu školu vybavenie za 15.000 €?

1. Kupujte ľubovoľné výrobky CIF alebo DOMESTOS pre

vašu domácnosť (organizáciu) a uchovajte doklady o za-platení.

2. Doklady doneste do ZŠ s MŠ v Lutile, do ICM-ka alebo na obecný úrad.

3. Zber dokladov (účtenka, paragón, faktúra) bude prebie-hať do 31.10.2010.

Čo bude nasledovať? Za každé jedno Euro nákupu uvedených výrobkov bude našej škole pripísaných 100 bodov. Celkový počet bodov sa potom rozráta na jedného žiaka školy! 5 škôl s najväčším počtom bodov na jedného žiaka získa finančný dar v hodnote 15.000 €. Čo poviete? Máme reálnu šancu pomôcť splniť sny našich detí, pomôcť našej škole a do budúcna udr-žať v obci to, čo v iných obciach už dávno zaniklo?

Á N O

Stačí len trochu chcieť a aktívne sa zapájať do udržiavania ob-čianskej vybavenosti, ktorou sa v dnešnej dobe v takej podo-be ako u nás v obci nemôže pochváliť hockto. A vedzte, že na-ši školáci sa vo svete nestratia!