INTERPOHLAVNÉ A VEKOVÉ OSOBITOSTI SIGNÁLOV FYZICKEJ ATRAKTIVITY

ANDREA JOBBÁGYOVÁ

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA

V NITRE KATEDRA PSYCHOLOGICKĆH VIED

Študijný odbor: Psychológia

NITRA 2008

Jobbágyová, Andrea: Interpohlavné a vekové osobitosti signálov fyzickej atraktivity /

Andrea Jobbágyová - Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied

a zdravotníctva. Katedra psychologických vied – Konzultant: Mgr. Martin Pohánka,

2008, 40 s.

Abstrakt

Viacero súčasných výskumov z oblasti evolučnej psychológie predpokladá, že ženská

fyzická atraktivita je založená na ukazovateľoch zdravia a reprodukčného potenciálu.

Výskumy sa sústredili na index WHR (waist-to-hip ratio), čo predstavuje pomer pásu

a bokov, pričom ak je jeho hodnota nízka, predpokladá sa že žena disponuje optimálnou

distribúciou tuku pre vysokú plodnosť a teda, že by mal byť tento tvar ženskej postavy

vysoko atraktívny. Dôraz sa kladie aj na pomer výšky a váhy BMI (body mass index), ktorý

je taktiež úzko spätý s reprodukčným potenciálom a zdravím ženy. Náš výskum je zameraný

na zistenie preferencie ženských postáv na základe uvedených dvoch indexov pubescentmi

a adolescentmi. Výsledky analýz v našej práci ukazujú menšiu preferenciu pre postavy

s ideálnymi hodnotami BMI a WHR v porovnaní s postavami, ktorých hodnoty BMI sú

klasifikované ako podváha a väčšiu preferenciu v porovnaní s tými, ktorých hodnoty BMI sú

klasifikované ako nadváha. Zistili sme aj rozdiely medzi hodnoteniami pubescentov

a adolescentov, hlavne v porovnávaní ideálnych hodnôt BMI a WHR.

1

Predhovor

V posledných rokoch sa stále zvyšuje záujem o telo človeka, prehodnocuje sa, čo je

atraktívne a naopak čo atraktívne nie je. Aj mňa zaujala práve táto otázka a zároveň bola aj

motiváciou pre výber tejto témy na spracovanie. Zaujímalo ma, či sa pri posudzovaní krásy

riadia dievčatá aj chlapci rovnakými „kľúčmi“ a taktiež aj to, či sa posudzovanie atraktivity

mení vzhľadom k veku posudzovateľa. V priebehu dejín sa ideál krásy menil, taktiež ako nie

je úplne rovnaký vo všetkých kultúrach. Pri štúdiu literatúry, súvisiacej s touto témou

nachádzame zistenia, podľa ktorých muži i ženy v dnešnej dobe hodnotia ako

najatraktívnejšie postavy s ideálnymi hodnotami indexov BMI a WHR. Všetko to však boli

dospelí ľudia a tak sa nám naskytla otázka, či sa rovnakými ukazovateľmi riadia aj

dospievajúci. Cieľom tejto práce je poskytnúť aspoň malý náhľad do tak širokej tematiky

akou je fyzická atraktivita.

V týchto riadkoch by som sa chcela poďakovať svojmu konzultantovi Mgr. Martinovi

Pohánkovi za odborné vedenie mojej práce, za cenné rady, pomoc pri úprave fotografií a tiež

aj za pomoc so štatistickým spracovaním údajov.

Taktiež by som chcela poďakovať PhDr. Ivanovi Sarmány - Schullerovi za cenné rady

a pomoc pri hľadaní literatúry.

Vďaka patrí aj všetkým dievčatám, ktoré súhlasili s tým, aby som ich odfotografovala

a fotografie ich postavy použila v práci ako podnetový materiál. Fotografie postáv v práci

ako prílohu neuvádzame, sú však na požiadanie k dispozícii u autorky.

2

OBSAH PREDHOVOR

1. ÚVOD ................................................................................................................................ 1

1.1. Vymedzenie pojmu fyzická atraktivita (physical attractiveness)............................... 2

1.2. Evolučný pohľad na fyzickú atraktivitu ..................................................................... 3

1.3. Fenomény spojené s fyzickou atraktivitou................................................................. 4

1.3.1. Stereotyp fyzickej atraktivity ................................................................................. 4

1.3.2. Kult štíhlosti ........................................................................................................... 6

1.4. Vplyv módy a médií na vnímanie fyzickej atraktivity............................................... 7

1.5. Telesné signály fyzickej atraktivity , zdravia............................................................. 9

1.6. Meranie telesných parametrov ................................................................................. 10

1.6.1. Výška.................................................................................................................... 10

1.6.2. Hmotnosť ............................................................................................................. 11

1.7. Telesné indexy ako najvýznamnejšie determinanty telesnej fyzickej atraktivity

u žien.......................................................................................................................12

1.7.1. WAIST – TO – HIP RATIO (WHR) ................................................................. 12

1.7.2. WHR ako determinant pri posudzovaní fyzickej atraktivity................................ 14

1.7.3. BODY MASS INDEX ( BMI ) ....................................................................... 16

1.7.4. BMI ako determinant pri posudzovaní fyzickej atraktivity ................................. 17

2. VÝSKUMNÉ HYPOTÉZY ........................................................................................... 20

3. METÓDY........................................................................................................................ 22

3.1. Výskumná vzorka..................................................................................................... 22

3.2. Výskumná metóda.................................................................................................... 22

4. VÝSLEDKY.................................................................................................................... 24

4.1. Analýza výsledkov ................................................................................................... 24

4.2. Interpretácia výsledkov ............................................................................................ 30

5. DISKUSIA....................................................................................................................... 35

6. ZÁVER............................................................................................................................ 38

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ............................................................................... 39

3

Zoznam skratiek použitých v našej práci

BMI – Body Mass Index - odhaduje stavbu tela a dáva do vzájomného vzťahu váhu

a výšku jednotlivca na určenie jeho telesnej hmoty

BMI_ID – hodnoty BMI, v literatúre uvádzané ako ideálne (tzn., od 18,51-25,00)

BMI_N_ID – nie ideálne hodnoty BMI, t.zn. nižšie ako 18,51 a vyššie ako 25,00

BMI_POD – hodnoty BMI, klasifikované ako podváha, anorexia až hladovanie (tzn.,

hodnoty nižšie ako 18,51)

BMI_NAD – hodnoty BMI, klasifikované ako nadváha až obezita (tzn., hodnoty

vyššie ako 25,00)

WHR – Waist -to- Hip Ratio - pomer šírky pásu k šírke bokov

WHR_ID – hodnoty WHR, v literatúre uvádzané ako ideálne (tzn., hodnoty od 0,70 –

0,79)

WHR_N_ID – nie ideálne hodnoty WHR, tzn. vyššie alebo nižšie hodnoty ako ideálne

(tzn., hodnoty nižšie ako 0,70 a vyššie ako 0,79)

Hx ...............................hypotéza ( x – číslo hypotézy)

PHx .............................................pracovná hypotéza ( x – číslo pracovnej hypotézy)

Tab. .............................tabuľka N...................................počet

AM...............................aritmetický priemer SD.................................štandardná odchýlka

t.....................................hodnota Studentovho t - testu p....................................dosiahnutá signifikancie

4

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Všeobecne uvádzané hodnoty WHR s.13Tab. 2 Hodnoty BMI, ktoré uvádza Mackey (2006) s.16Tab. 3 Opis výskumnej vzorky s.22Tab. 4 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat s ideálnymi

hodnotami (BMI_ID) s postavami dievčat s hodnotami inými ako je ideál (BMI_N_ID)

s.24

Tab. 5 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s ideálnymi hodnotami indexu WHR (WHR_ID) s postavami s hodnotami inými ako je ideálne WHR (WHR_N_ID)

s.25

Tab. 6 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s ideálnymi hodnotami BMI (BMI_ID) s postavami s podváhovými hodnotami BMI (BMI_POD). Posudzovateľkami boli len dievčatá

s.25

Tab. 7 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv na fotografiách s ideálnym BMI (BMI_ID) s postavami s podváhovým BMI (BMI_POD) pričom posudzovateľmi boli len chlapci

s.26

Tab. 8 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s ideálnami hodnotami BMI (BMI_ID) s postavami s BMI hodnotami nadváha (BMI_NAD)

s.26

Tab. 9 Hodnotenie fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s hodnotami BMI podváha (BMI_POD) pubescentmi a adolescentmi

s.27

Tab. 10 Hodnotenie fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s hodnotami BMI inými ako je ideál (BMI_N_ID) pubescentmi a adolescentmi.

s.27

Tab. 11 Hodnotenie fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s ideálnymi hodnotami BMI (BMI_ID) pubescentmi a adolescentmi

s.27

Tab. 12 Hodnotenie fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s indexom WHR iným ako je ideál (WHR_N_ID) pubescentmi a adolescentmi

s.28

Tab. 13 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s podváhovými hodnotami BMI (BMI_POD) na základe vlastného BMI

s.29

Tab. 14 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s ideálnymi hodnotami BMI (BMI_ID) na základe vlastného BMI

s.29

Tab. 15 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s nadváhovým BMI (BMI_NAD) na základe vlastného BMI

s.30

5

1 Úvod

Napriek tomu, ako široko sa ponímame ako duchovné bytosti, nemôžeme sa vyhnúť

tomu, že sme predovšetkým bytosti fyzické. Veď prvým znakom, ktorý si všimneme, keď sa

s niekým zoznámime, či ho len zazrieme počas prechádzky, je to ako vyzerá. Uvedomujeme

si farbu jeho vlasov, očí či pleti, to či je vysoký či nízky, či je chudý alebo, práve naopak,

silnejší typ. Máme sklon pripisovať kladné vlastnosti „pekným“ ľuďom, aj keď možno vieme,

že je to neopodstatnené a nesprávne. Na druhých ľuďoch si všímame aj zdanlivo drobné

detaily, akými sú napríklad oblečenie, chôdza, postoj, a na základe všetkých týchto znakov sú

pre nás niektorí ľudia atraktívni, alebo naopak neatraktívni. Spôsob, akým druhých ľudí

vnímame z hľadiska atraktivity, má veľký vplyv na to, ako sa k nim potom budeme správať

a koľko pozornosti im budeme venovať. Podľa mnohých výskumníkov je prvotným faktorom

nadviazania vzťahu s osobou opačného pohlavia práve fyzická atraktivita, pričom muži sú vo

veľkej miere citliví na isté nevedomé „signály“ plodnosti a zdravia žien. Vo vnímaní

atraktivity mužov ženami vystupuje do popredia skôr ako fyzický vzhľad, prestíž muža, jeho

socio-ekonomický status a schopnosť zabezpečiť potrebné zdroje pre život. Vnímanie

atraktivity sa v priebehu dejín menilo a taktiež nemôžme povedať, že je vo všetkých kultúrach

úplne rovnaké. Okrem nášho vnímania atraktivity druhých ľudí používame aj my svoje telo

ako nástroj na vyjadrovanie svojich emócií, myšlienok a pocitov a je tiež aj odrazom nášho

zdravotného stavu. Upútava pozornosť okolia či chceme alebo nie. Niekedy to využívame

a snažíme sa, aby naše telo vyjadrovalo to, čo chceme aby si o nás ostatní mysleli či o nás

vedeli. Táto dostupnosť nášho tela ostatným ľuďom, je dôvodom, prečo niektorí vedci

pokladajú naše telesné ja, za naše verejné ja. Preto nie je prekvapujúce, že vzhľad

a schopnosti nášho tela začíname vnímať vo svojom vývoji pomerne skoro a že v interakciách

so svetom sa formuje vnímanie nášho vlastného tela (physical self).

Je však otázne, akým spôsobom posudzujú fyzickú atraktivitu pubescenti

a adolescenti, ktorí sú, pravdepodobne, citlivejší a ovplyvniteľnejší pôsobením médií ako

dospelí ľudia. Podľa niektorých výskumov sú médiami viac ovplyvnené dievčatá ako chlapci,

z dôvodu snahy o identifikáciu s modelom – ideálom, ktorý môže predstavovať napríklad

štíhla modelka, alebo herečka, alebo taktiež možným tlakom vrstovníčok zapadnúť do

„štíhleho kolektívu“. Otázkou je aj to, či sa chlapci v tomto veku pri posudzovaní atraktivity

riadia nevedomými „signálmi“ plodnosti a zdravia žien, ako to bolo dokázané v množstve

výskumov, v ktorých však boli participantmi dospelí muži, alebo sú aj oni, podobne ako

mnohé ich vrstovníčky, vo väčšej miere ovplyvnení prezentáciou štíhlych až vychudnutých

1

žien v médiách. Pokúsime sa v našej práci zodpovedať práve tieto otázky a taktiež aj otázky

týkajúce sa možného rozdielneho vnímania atraktivity postáv žien medzi chlapcami

a dievčatami v pubescentnom a adolescentnom veku.

1.1 Vymedzenie pojmu fyzická atraktivita (physical attractiveness)

Existujú osoby, ktoré nás priťahujú, a iné, ktoré sú nám ľahostajné, alebo nás

odpudzujú. To je problém interpersonálnej atraktivity. Avšak pojem atraktivita je používaný

aj v inom význame, keď sa hovorí o atraktivite skupiny pre jedinca, a naopak

(Nakonečný,1999). Atraktivita (v literatúre často uvádzaná ako interpersonálna atraktivita) má

mnoho podôb a podieľa sa nielen na nadväzovaní vzťahov, ale predovšetkým na ich utváraní,

kvalite a trvaní. Je omnoho ľahšie atraktivitu rozpoznať ako ju definovať, a to, predovšetkým,

pre jej neobyčajnú rozmanitosť prejavov a mnohé transkulturálne rozdiely. Napriek tomu sa

podľa definície Výrosta a Slaměníka (1997, str. 294) môže atraktivita vymedziť ako

„ocenenie inej osoby, majúce smer ( pozitívny či negatívny) a intenzitu (hĺbku emocionálnej

väzby)“. Atraktivita má v zásade dve podoby:

a) atraktivitu fyzickú (vzhľad)

b) atraktivitu osobnú, do ktorej patria osobnostné črty a vlastnosti, názory,

presvedčenia, postoje, záujmy, potreby, ale tiež socio-ekonomický status.

V našej práci sa budeme zaoberať len fyzickou atraktivitou (physical attractiveness),

ktorú vo vzťahu k vyššie uvedenej definícii budeme ponímať, ako ocenenie príťažlivosti

osoby na základe jej vzhľadu, majúce smer (pozitívny, či negatívny) a intenzitu (hĺbku

emocionálnej väzby)

Fyzická atraktivita je tým prvým, čo si na človeku všímame. Hoci je ideál krásy

individuálne i sociokultúrne odlišný (rolu tu zohrávajú aj módne trendy) a pri hodnotení

fyzickej atraktivity sa uplatňujú rôzne postoje, stereotypy a predsudky, posúdenie atraktivity

fyzických znakov je však aj z časti univerzálne. Fyzická atraktivita môže mať významný

vplyv na to, ako ľudí súdime pri výbere do zamestnania, alebo pri výbere priateľov, ale má

významný vplyv aj na naše sexuálne správanie a manželstvo. Reiss (In: Výrost, Slaměník,

1997) zistil, že ak sú zoznamovacie inzeráty doplnené fotografiami, fyzicky atraktívnejšie

osoby sú častejšie vyzvané na stretnutie než fyzicky neatraktívne.

Podľa Výrosta a Slaměníka (1997, str.294) „nadväzovanie kontaktov najviac

ovplyvňuje práve fyzická atraktivita. Keď niekoho prvýkrát stretneme, všímame si črty tváre,

farbu vlasov, výšku, váhu, oblečenie, líčenie, etnický pôvod.“ Owens a Ford (1978) vo svojej

2

štúdii zistili, že pokiaľ sa nám nejaká osoba javí ako sympatická, mení sa aj naše vnímanie jej

fyzickej atraktivity. Tento efekt však bol preukázaný len u žien (Binarová, 2005).

Aj napriek týmto kultúrnym a individuálnym rozdielom v posudzovaní fyzickej

atraktivity, sa odborníci zhodnú na niektorých všeobecne platných záveroch. Beck, Ward-

Hull, Mc Lean (1976), Graziano, Brothen, Berscheid (1978) a Symons (1981) tvrdia, že

všeobecne sa atraktívne tvárové a telesné znaky výrazne neodchyľujú od priemeru. Ľudia

vnímajú nosy, nohy alebo postavy, ktoré nie sú neobvykle veľké alebo malé, ako relatívne

atraktívne (Binarová, 2005).

1.2 Evolučný pohľad na fyzickú atraktivitu

Podľa Weissa (2002, str. 20) „z hľadiska evolučne - biologického určujú mužský

výber partnerky faktory, ktoré zameriavajú mužskú sexuálnu preferenciu smerom k znakom

reprodukčnej kapacity objektu, teda predovšetkým na mladosť, tvar tela a absenciu

genetických anomálií. Primárnu úlohu v tomto procese hodnotenia má zrak.“ Muži hľadajú

ženy s vysokým reprodukčným potenciálom, ale nakoľko ženy nemajú žiadne vonkajšie

znaky ovulácie či plodnosti, musia sa spoliehať na také nepriame kľúče ako je fyzická

atraktivita, a preto dávajú prednosť partnerkám, ktorých fyzický vzhľad oplýva rysmi, ktoré

bývajú spájané s mladosťou – teda ženám s hladkou pokožkou , s dobrým svalovým napätím

(tonusom), lesklými vlasmi a plnými perami. Je výskumne podložené, že muži, ktorí si

vyberajú partnerky s veľkým reprodukčným potenciálom, po sebe zanechávajú viac

potomkov (Binarová, 2005). Aronsona (1972) vo svojom výskume dospel k záveru, že

poňatie fyzickej krásy sa koncentruje hlavne na črty tváre. Pre mužov sú krásne ženy

s veľkými očami, malým nosom a malou bradou ( znaky blížiace sa k inštinktívnej schéme

dieťaťa). Sexuálnu príťažlivosť potom výrazne umocňujú vyvinuté sekundárne pohlavné

znaky. Tento predpoklad potvrdzuje aj výskum Guinseyho a jeho spoločníkov (1993 in

Weiss,2002), v ktorom vysokoškoláci posudzovali atraktivitu žien a mužov rôzneho veku.

Zatiaľ čo študenti hodnotili pubescentné dievčatá rovnako sexuálne príťažlivé ako svoje

vrstovníčky, študentky pubescentných chlapcov vôbec nepovažovali za sexuálne atraktívnych.

Muži bez ohľadu na svoj vek preferujú ako sexuálne partnerky ženy mladé, najčastejšie vo

veku medzi necelými dvadsiatimi a necelými tridsiatimi rokmi, a vrchol ich preferencie

predstavujú ženy vo veku medzi 18 až 22 rokmi. Vek je totiž, nezávisle na kultúre, prvým

ukazovateľom fertility. Po tomto veku ženská atraktivita pozvoľna klesá a tento pokles

dramaticky akceleruje okolo päťdesiatky – priemerného veku menopauzy. Podľa Symonsa

uvedená veková preferencia reprezentuje kompromis medzi maximálnym ženským

3

reprodukčným potenciálom (relevantným pre mužov z hľadiska dlhodobého partnerského

vzťahu, teda dlhodobej sexuálnej stratégie) a maximálnou fertilitou (relevantnou z hľadiska

jednorazového sexuálneho styku, teda krátkodobej sexuálnej stratégie)( P. Weiss, 2002).

Riedley (1999) aj Singh (1993) tvrdia, že ideálom mužov nie je najštíhlejšia žena, ale

žena s najštíhlejším pásom v porovnaní s bokmi. Táto preferencia je geneticky podmienená

a trvá už od pleistocénu. Riedley (1999) tento jav zdôvodňuje tak, že plodné ženy boli vzácne

a aby sa muži vystríhali nevlastných detí, museli si vyvinúť odpor voči ženám s rozšíreným

pásom, pretože ten ukazoval na ranný stupeň tehotenstva (Binarová, 2005). Ďalším

ukazovateľom bývajú aj charakteristické črty ich správania – mužov napríklad priťahujú

ženské prejavy svedčiace o veľkej životnej energii. Nedá sa však tvrdiť, že by ženám na

mladosti a kráse nezáležalo, viac než muži sa však zameriavajú na ďalšie vlastnosti.

Americký psychológ David Buss so spolupracovníkmi zistili, že v každej zemi ženy hodnotia

„dobré finančné vyhliadky“ u potenciálneho partnera vyššie než muži u svojich potenciálnych

partnerkách. Evolučný predpoklad o preferenciách žien voči mužom štedro vybaveným

potrebnými zdrojmi bol potvrdený. Bussov výskum tiež preukázal, že ženy na celom svete

dávajú prednosť starším partnerom, ako sú ony samé. Táto skutočnosť môže mať vzťah

k ženskej preferencii mužov schopným zaobstarať potrebné zdroje (Evans, Zarate, 2002).

1.3 Fenomény spojené s fyzickou atraktivitou

1.3.1 Stereotyp fyzickej atraktivity Pri posudzovaní vzhľadu máme tendenciu uplatňovať rôzne presvedčenia, predsudky

a stereotypy, utvorené na základe minulej skúsenosti. Avšak tieto prvé dojmy silne

ovplyvňujú naše rozhodnutie o nadviazaní vzťahu (Výrost, Slaměník, 1997). Poľský

psychológ Z.Necki (1975 In: Nakonečný,1999 str.202) vychádza z logickej úvahy: „ak

základným motívom činnosti jedinca je túžba po získaní odmeny a vyhnutí sa trestu, tak pre

interpersonálne interakcie bude platiť, že atraktivita osoby A pre osobu B je výsledkom

odmien a trestov, ktoré získala (alebo sa domnieva, že získa) osoba B v interakcii s osobou

A“.

Hoci ľudia tvrdia, že „nemôžme súdiť knihu podľa obalu“, často sa nesprávajú

v súlade s výrokmi tohto typu. Stereotyp fyzickej atraktivity nie je ničím iným ako

presvedčením, že čo je pekné, je aj dobré „...hoci k tomuto názoru niet objektívneho

dôvodu“ (Eagly , Mladinic, Otto, 1991 In: Výrost, Slaměník, 1997 str. 295).

Už deti predškolského veku sú citlivé na atraktivitu svojich vrstovníkov. Zistilo sa, že

vyhľadávajú blízkosť svojich fyzicky atraktívnych vrstovníkov a neatraktívne deti označujú

4

ako nepriateľské až agresívne (K. Dionová a E. Berscheidová, 1971 In: Nakonečný, 1999).

Dionová so svojimi spolupracovníčkami (1972) dokázala, že výrok: „ čo je pekné, je aj

dobré“, často platí. Predložila svojim respondentom rad fotografií rôzne fyzicky atraktívnych

osôb a poprosila ich, aby im priradili psychické vlastnosti a ocenili ich dovtedajšie životné

úspechy. Atraktívnym ľuďom boli prisudzované rôzne prednosti (družnosť, prívetivosť,

vyrovnanosť, prestížnejšie povolanie, šťastnejšie manželstvo, väčšie úspechy a ďalšie

pozitívne charakteristiky) (Nakonečný,1999).

Iné štúdie (Sigall a Ostrove, 1975) týkajúce sa dospelých osôb ukázali, že respondenti,

ktorí mali vyriecť rozsudok nad páchateľom lúpeže, boli priklonení k omnoho prísnejším

trestom, ak bol priložený obrázok nepríťažlivej osoby (Hayesová, 2003). Stereotyp fyzickej

atraktivity je posilňovaný aj zobrazovaním hrdinov a hrdiniek filmov vždy ako fyzicky

atraktívnych a iba s pozitívnymi vlastnosťami (Belkin, Goodman, 1980).

Výskumy M. Argyleho a M. Hendersonovej (1985 In: Nakonečný, 1999) poukázali

však aj na temné stránky telesnej atraktivity, medzi inými aj na fakt, že u žien je kladený

väčší dôraz na telesnú atraktivitu ako u mužov a na mnohé z nich je to veľký tlak. A navyše

jej mnohí muži dávajú prednosť pred psychickými vlastnosťami, preto nie je prekvapujúce, že

ženy sa trápia svojim vzhľadom viac, a tým pádom navštevujú plastického chirurga vo väčšej

miere ako muži. Tejto tematike sa bližšie venoval Kalick (1988 In: Výrost, Slaměník, 1997),

ktorý overoval výsledok kozmetických zákrokov posudzovaním fotografií žien pred a po

plastickej operácii. Všetky ženy po operácii boli považované za fyzicky príťažlivejšie,

príjemnejšie, láskavejšie a podobne.

Vo fyzickej atraktivite sa však uplatňujú kultúrne rozdiely a historické rozdiely

v rámci tej istej kultúry, ako aj interindividuálne rozdiely v poňatí atraktivity (určitý fyzický

znak je pre niekoho príťažlivý, pre iného nie) (Nakonečný, 1999).

Skúsenosti z iných výskumov zhrnul E. Aronson (1972 In: Nakonečný, 1999 str.204 )

takto: „ Ľudia fyzicky atraktívni na nás majú väčší vplyv ako ľudia neatraktívni, a ak nás

nejako zvlášť nezraňujú, máme sklon mať ich veľmi radi. Okrem toho v nepríjemných

situáciách bývajú pekní ľudia zvyčajne privilegovaní – pochybnosti sa berú v ich prospech

a sú vnímaní priaznivejšie ako ľudia nevzhľadní.„

Ďalším fenoménom súvisiacim s atraktivitou je teória posilnenia. Najjednoduchším

vysvetlením, prečo vedie fyzická atraktivita k tendencii nadviazať známosť je, že možnosť

pozorovať fyzickú krásu prináša určitý druh estetického uspokojenia. Pravdepodobnejšia je

však sociálna odmena v podobe uznania a obdivu, ktorý sa môže človeku dostať, keď ho

v spoločnosti vidieť s peknou osobou opačného pohlavia. Usudzuje sa tak analogicky ku

5

skutočnosti, že byť videným so známou, významnou, či úspešnou osobou znamená, že osoba

po boku populárneho jedinca je tiež niečím zaujímavá a príťažlivá. (Výrost, Slaměník, 1997).

Toto tvrdenie je podložené aj výskumom, ktorý uskutočnili Strane a Watts (1977), v ktorom

zistili, že stredoškoláčky boli svojimi vrstovníkmi hodnotené pozitívnejšie ak ich videli

v spoločnosti atraktívneho partnera než dievčatá, ktoré mali partnerov nie príliš atraktívnych (

Belkin, Goodman, 1980). Tu môžeme vidieť sociálnu výhodu v tom, byť atraktívnymi, a ak

atraktívnymi nie sme, snažíme sa zvyšovať si svoje ocenenie inými ľuďmi nájdením si

atraktívneho partnera.

Z uvedeného tvrdenia by teda mohlo vyplývať, že atraktívnejší muži a ženy sú tiež

častejšie kontaktovaní a žiadaní o schôdzku (Reiss et al.,1982 In: Výrost, Slaměník,1997).

Treba však poznamenať, že v reálnom živote sa muži boja osloviť vysoko fyzicky atraktívnu

ženu, aby neboli odmietnutí (Výrost, Slaměník, 1997).

Posúdenie príťažlivosti môže byť ovplyvnené aj inými drobnými detailmi akým je

napríklad meno danej osoby. Garwood a kol.(1980) zistili, že keď mali respondenti ohodnotiť

fotografie osôb so „žiaducim“ a „nežiaducim“ krstným menom, dávali tým so „žiaducim“

menom vyššie hodnotenie (Hayesová, 2003).

V našej práci sme teda fotografie nepomenovali, len očíslovali, aby sme predišli

skresleniu výsledkov práve z tohto dôvodu. V reálnom živote je priebeh sociálnej interakcie

značne ovplyvňovaný fyzickou atraktivitou, a to ako v zmysle uvedomovania si vlastného

vzhľadu, tak aj dojmu o vzhľade druhého (Výrost, Slaměník, 1997). Vedomie príťažlivosti či

nepríťažlivosti sa môže odraziť vo formovaní osobnosti človeka, hlavne jeho ja (Langlois,

Down, 1979; Stephan, Langlois, 1984 In: Výrost, Slaměník, 1997).

1.3.2 Kult štíhlosti Podľa výskumu Brimovej (2004) ženy väčšinou vnímajú celospoločenský ideál

štíhlosti. Tento ideál má vplyv na ich hodnotenie a sebahodnotenie. Väčšinou odmietajú

tučnotu, ale aj extrémnu štíhlosť- vychudnutosť. Pre niektoré ženy je ideálom športová,

vypracovaná spevnená postava, pre iné zase jemná, krehká. Taktiež môžu niektoré ženy

hodnotiť tlstú postavu ženy ako ideálnu, pretože ju môžu vnímať ako symbol materstva.

Väčšina žien však prejavuje odpor k tučnote, ale mnohé ženy tiež odmietajú vnímať modelky

ako „symboly krásy“, pretože sú príliš vysoké a chudé. Niektoré ženy však môžu považovať

za ideál vychudnutú postavu, pretože sú nesprávne informované o dôležitosti štíhlosti,

o ktorej si myslia, že je pre mužov atraktívna. Fallon a Rozin (1985) sa domnievajú že

hlavnou motiváciou žien v preferencii štíhlych postáv je, že chcú byť pre mužov atraktívne.

Domnievajú sa, že pre mužov sú atraktívne štíhle až vychudnuté ženy, čo môže byť

6

zapríčinené prevahou štíhlych žien v médiách. Na základe tejto informácie potom hodnotia

sami seba, ale aj ženy okolo seba. (Prevos, 2005)

1.4 Vplyv módy a médií na vnímanie fyzickej atraktivity Okrem toho, že je predstava fyzickej krásy u každého iná, je navyše do istej miery

ovplyvňovaná módou (o tom svedčia niekoľko rokov staré časopisy a filmy). Oblečenie isté

časti tela zakrýva, zatiaľ čo iné odhaľuje. Tak napr. v západných spoločnostiach až do

minulého storočia ženské šaty celkom zakrývali dolnú polovicu tela, z čoho sa dá usúdiť, že

tvar bokov a nôh nepodliehal móde. Ľudia nemali možnosť porovnávať tvary týchto častí tela,

preto tiež v tejto oblasti nebol vytvorený jednotný názor na krásu. Uniformnejšie merítka

krásy boli vytvorené až s nástupom 20.storočia vďaka pôsobeniu médií, ktoré dnes na celom

svete určujú módne trendy, tak ako v otázkach pohľadu na krásu, tak aj v oblasti obliekania

a správania (Fialová, 2006). Predstava o vlastnom tele tiež nie je stála, má sklon sa meniť, je

otvorená spoločenským vplyvom a často im aj podlieha. Mediálne obrazy majú mimoriadne

veľký vplyv na zmenu vo vnímaní a hodnotení tela. Mužské a ženské telo nie je v médiách

prezentované rovnakým spôsobom. Prezentujú mužov s priemernou telesnou hmotnosťou

(obvykle štíhlych a svalnatých), zatiaľ čo v prípade žien ide spravidla o modelky , ktorých

telesná hmotnosť je pod všeobecným priemerom (Grogan, 1998).

Krch (1990 in: Hrachovinová – Chudobová, 2004) uvádza, že pri vnímaní, prežívaní

a hodnotení tela aj jeho častí zohľadňujeme vlastné skúsenosti, priania, vlastné očakávania,

ale aj očakávania sociálneho okolia, porovnávame ho s inými a posudzujeme ho aj vo vzťahu

k mediálnym obrazom. Vnímanie tela a predstavy o tele výrazne ovplyvňujú identitu

osobnosti, ako je zrejmé z poznatkov vývinovej psychológie, hlavne v oblasti dospievania.

Hodnotenie telovej schémy je považované za dôležitú zložku konceptualizácie v rámci

pubertálneho procesu, hlavne u žien (Brooks-Gunn, Petersen, 1983 in: Hrachovinová –

Chudobová, 2004). V tomto období - prvej fáze dospievania, ktorá je lokalizovaná približne

medzi 11. a 15. rokom života, s určitou individuálnou variabilitou, dochádza ku komplexnej

premene všetkých zložiek osobnosti dospievajúceho (Vágnerová,2000). Telesná stránka

dospievajúceho vrcholí pohlavným dozretím a schopnosťou plodenia. V duševnej oblasti sa

v tomto období zvyšuje aktivita dospievajúceho, je zjavná rozkolísanosť, nevyrovnanosť

a precitlivenosť. Dospievajúci preceňujú vlastné sily a názory, postoje k sociálnemu

prostrediu sú sprevádzané prejavmi prchkosti, vzdorovitosti a podobne. Autori sa domnievajú,

že tieto zdanlivo negatívne a kritické prejavy dospievajúcich sú zákonitými prejavmi tohto

obdobia a majú svoj pozitívny zmysel, pretože im pomáhajú na novej názorovej úrovni

7

vyrovnať sa s rôznymi problémami. Dochádza k akémusi čiernobielemu videniu sveta.

Pubescent prehodnocuje svoje dovtedajšie názory a postoje, na všetko sa pozerá kritickejšie.

Nástup tohto správania znamená, že končí nekritické a naivne realistické obdobie školského

detstva a začína obdobie puberty, sprevádzané procesmi výraznej kvalitatívnej prestavby

osobnosti dospievajúceho. Myslenie dospievajúceho sa po obsahovej stránke odpútava od

bežných problémov a užšieho prostredia a zameriava sa na všeobecnejšie otázky. Má však

menšie skúsenosti, preto jeho závery bývajú niekedy nepremyslené, unáhlené a prehnané, aj

keď sa jeho rozumová kapacita dospelým vyrovnáva. Výraznú psychosomatickú premenu

osobnosti pubescenta chápe Erikson ako obdobie rozvoja vlastnej identity, čo je vlastne

vzrastajúce presvedčenie o vlastnom význame pre druhých ľudí. Pubescenta zaujíma hlave to,

ako sa javí druhým v porovnaní s tým, čo cíti a čo si o sebe sám myslí. Hľadanie vlastnej

identity je dynamickým a rozporuplným procesom a často podmieňuje pubescentove

extrémne názory, postoje, správanie (Kuric,2000). Výsledkom vývoja v tejto oblasti býva

zvýšená sebakritickosť, rovnako ako sa zvýšila kritickosť k ostatným“(Vágnerová,2000).

Telesné dospievanie môže pre pubescenta predstavovať záťaž. Zmena prináša neistotu

a posilňuje potrebu orientácie v novej situácii. Sociálne reakcie na nový vzhľad pubescenta sa

do jeho identity zabudovávajú. Ako referenčná varianta mu slúži vrstovnícky štandard

atraktivity (Vágnerová, 2000). Podľa Piageta, formálne operačné myslenie umožňuje, okrem

vnímania seba samého, zvažovanie nových možností, presvedčení (Hill, 2004). Podľa tejto

teórie sa domnievame, že dievča v pubescentnom veku môže nadobudnúť presvedčenie, že

k tomu aby dosiahlo úspech musí kopírovať úspešný model, napríklad vychudnutú modelku,

alebo štíhlu a inými ľuďmi obľúbenú kamarátku. V posudzovaní atraktivity iných dievčat sa

u nej toto presvedčenie tiež môže vo veľkej miere odzrkadliť. Okrem toho môže pri hodnotení

vychádzať z nárokov a kritérií pre atraktivitu, ktoré si stanovilo samo pre seba, a ktoré môže

byť posilňované jej vrstovníčkami. Takýmto kritériom môže byť napríklad práve štíhla

postava. Podľa Vágnerovej (2000), je súčasný ideál krásy, prezentovaný napr. modelkami,

veľmi blízky prepubertálnemu dozrievaniu. Také dievča je extrémne štíhle, s dlhými nohami,

bez bokov a stehien .Vyššie uvedený dôvod môže byť tiež príčinou toho, že sa dievčatá

v tomto veku pri posudzovaní atraktivity, krásy iných dievčat vo väčšej miere prikláňajú

k štíhlosti, až k chudosti.

Obdobie adolescencie je druhou fázou relatívne dlhého časového úseku dospievania.

Trvá približne od 15 do 20 roku života s určitou individuálnou variabilitou. Podobne ako pri

pubescentoch, je dôležitou súčasťou adolescentnej identity telesný vzhľad, aj keď v tejto fáze

už nepredstavuje telesný vývoj žiadnu prevratnú zmenu. Vlastné telo je posudzované vo

8

vzťahu k aktuálnemu štandardu atraktivity, je porovnávané s ostatnými adolescentmi aj

aktuálne prijímaným ideálom. Schéma tela sa však môže stať aj najdôležitejšou súčasťou

vlastnej identity adolescenta. Pokiaľ zodpovedá aktuálnemu ideálu krásy, vytvára oporu

vlastného sebavedomia. Krása je ponímaná ako úloha, ktorú treba splniť. Adolescenti, hlavne

dievčatá, dokážu v tomto smere vyvinúť značnú aktivitu, len aby sa takému ideálu priblížili

(byť veľmi štíhlou, mať krásne dlhé vlasy a pod.). Tendencia k uniformite je v dnešnej dobe

značná a vo veľkej dobe je podporovaná pôsobením médií. Napodobňovanie vzoru s veľkou

pravdepodobnosťou zaručí pozitívne hodnotenie, ale za cenu straty identity. Ku koncu tohto

obdobia však majú k tomuto problému hlavne vyrovnanejší dospievajúci odstup, pretože našli

štýl, ktorý im vyhovuje a nepotrebujú kopírovať model napriek tomu že bol sociálne

oceňovaný (Vágnerová, 2000). Pokiaľ sa pubescent, alebo adolescent nedokáže priblížiť

ideálu prezentovanému v médiách, alebo negatívne vníma tlak vrstovníkov na vlastné telo,

môže uňho snaha za každú cenu „páčiť sa“ vyústiť do zníženého sebavedomia, ale aj do

patologických prejavov akými sú poruchy príjmu potravy.

V našej práci sme zvolili ako posudzovateľov a posudzovateľky práve študentov

z vyššie uvedených vekových kategórií, nakoľko z uvedených výskumov a teórií vyplýva, že

práve tieto dve obdobia života človeka sú najnáchylnejšie na formovanie názorov o vlastnej

atraktivite a atraktivite iných ľudí. Navyše máme dôvod sa domnievať, že títo mladí ľudia

budú posudzovať atraktivitu prísnejšie práve z dôvodu ovplyvnenia médiami, alebo

vrstovníkmi.

1.5 Telesné signály fyzickej atraktivity , zdravia

Veľmi dôležitá je naša senzitivita na fyzické signály, ktoré skutočne signalizujú, že

jeden jedinec je žiaducejší ( schopnejší a s lepším reprodukčným potenciálom) ako iný a ich

využívanie ( fyzických signálov) pri výbere partnera, ktorý najviac zvýši naše šance na

úspešnú reprodukciu. Zlá voľba môže mať, zrejme, negatívny dopad na jedincov reprodukčný

potenciál, takže sa dá očakávať veľmi silný selektívny tlak pri výbere mechanizmov, ktoré

presne odhalia signály zdravia a plodnosti potenciálneho partnera. Pri ženách sú dvomi

potenciálne rozhodujúcimi signálmi tvar a váha (Tovée, Maisey, Emery, Cornelissen, 1999).

Okrem tvaru a váhy je predpokladom zdravého a krásneho tela aj harmónia, súmernosť

jednotlivých telesných partií, teda ich proporcionalita (Fialová, 2006). Z biologického

hľadiska je symetria tela organizmu ukazovateľom jeho fenotypickej a genetickej kvality

(Perret, Burt, Penton-Voak, Lee, Rowland, Edwards 1999) a odchýlky od takejto vyváženosti

naznačujú možnosť prítomnosti genetickej mutácie. Príroda „miluje“ priemer, pretože priemer

9

je to, čo sa osvedčilo a čo sa zdá byť najperspektívnejšie. Akákoľvek odchýlka je podozrivá a

môže so sebou niesť riziká pre prežitie. Preto je v prírode výhodné investovať energiu do

vzťahu s partnerom, ktorý je „priemerný“ (Démuthová, 2006). To znamená, že dokonalý

môže byť človek astenického aj atletického typu, pokiaľ sú jeho jednotlivé telesné partie

úmerné celku. Na základe proporcionality sa môže ľudské telo hodnotiť a zaradiť do určitých

skupín. K tomu treba poznať obvod hrudníka (meria sa u mužov v mieste prsných bradaviek

a u žien uprostred hrudnej kosti), obvod pásu - brucha (meria sa vo výške pupku pri

normálnom držaní brušnej steny) a obvod gluteálny (meria sa v mieste najväčšieho obvodu

panvy).

Podľa týchto 3 obvodov sa môžu zaradiť osoby do štyroch kategórií :

- Ak je obvod hrudníka a gluteálny obvod rovnaký, alebo sa len mierne

líšia (rozdiel maximálne 6 cm) a obvod pásu je najnižší, ide o ideálny typ.

- Ak je gluteálny obvod najväčší, potom nasleduje obvod hrudníka a najnižší je obvod

pásu, ide o vyhranenú mezomorfiu a všestranne trénovaného jedinca.

- Ak je najväčší gluteálny obvod, potom nasleduje obvod pásu a nakoniec obvod hrudníka,

ide o typ s veľkým množstvom tuku.

- Ak je najväčší obvod pásu, ide o vyslovene obézny typ.

Najjednoduchším a najrýchlejším ukazovateľom obezity je obvod pásu, ktorý by u žien nemal

orientačne presiahnuť 80 cm, u mužov 94 cm (Fialová, 2006).

1.6 Meranie telesných parametrov

1.6.1 Výška

Výška ženy môže byť tiež jedným z determinantov fyzickej atraktivity. Mnoho mužov

preferuje ženy s podobnou výškou ako majú oni. Je parametrom, ktorý je do značnej miery

predurčený dedične. To je dôležité vedieť pri úvahách, do akej miery ju môžeme ovplyvniť.

Podiel vplyvu genetických faktorov je odhadovaný na 80%, zatiaľ čo zostávajúca časť

pripadá na vplyvy prostredia (Riegerová, Ulrichová, 1993 in Fialová, 2006). Genetické znaky

rastu a vývoja sú mimoriadne dôležité pre stanovenie odlišnosti v raste, pre správne

hodnotenie úrovne vývoja zdravých jedincov, pre hodnotenie vplyvu vonkajšieho prostredia

na tento proces, ale aj pre odhad vývoja telesného, či funkčného rozvoja. Telesnú výšku

meriame v centimetroch a zistené údaje sa môžu použiť pri výpočtoch rôznych indexov, pri

ktorých sa spravidla berie do úvahy aj hmotnosť.

10

1.6.2 Hmotnosť Telesná hmotnosť sa zvyšuje rozvíjaním svalov, ale taktiež aj narastaním tukovej

hmoty. Pokiaľ narastá svalová hmota a súčasne dochádza k úbytku tukovej hmoty, výsledkom

je zníženie hmotnosti. Ak je však úbytok tuku nižší než prírastok množstva svalov, hmotnosť

sa zväčší. Pokiaľ je rovnaký, hmotnosť sa nemení. Pokiaľ by sme chceli získať objektívne

a pravdivé výsledky ohľadom telesnej hmotnosti, je nutné previesť meranie viackrát na

rovnakej váhe a približne v rovnaký čas, pretože telesná hmotnosť sa behom dňa a týždňa

podstatne mení. Zistené údaje môžu poslúžiť pri výpočte rôznych indexov charakterizujúcich

telo, a ktoré obvykle berú do úvahy aj pohlavie, výšku a prípadne aj vek . Takýmito indexmi

sú napríklad – Body mass index (BMI), Broccov index, Rohrerov index telesnej plnosti, atď.

Ideálna telesná hmotnosť je zvyčajne stanovená pre určitú skupinu osôb vytvorením normy.

Tá vzniká na základe veľkého počtu merania mnohých zdravých jedincov prežívajúcich určitú

kvalitu života v určitej konkrétnej skupine populácie. V súčasnosti však mnoho odborníkov

namieta proti takejto idealizácii. Dnes býva častejšie odporúčaná optimálna telesná hmotnosť,

ktorá rešpektuje odlišnosti v stavbe tela danej dedične, výživou či fyzickou aktivitou. Cieľom

pri stanovení noriem by malo byť dosiahnutie optimálneho súladu medzi zdravotným stavom,

psychickou a fyzickou výkonnosťou. Jedinec, ktorý nikdy nešportoval a pritom má nekvalitnú

stravu, môže mať výrazne vyššie percento podkožného tuku, bez toho aby mal nadváhu (ide

o takzvanú skrytú obezitu – jedinec má tuk namiesto svalov). Avšak index, ktorý vypočítame

z jeho výšky a hmotnosti môže byť rovnaký ako u športovca, ktorý má namiesto tuku

rozvinuté svalstvo. Ako sme už uviedli existuje viac typov indexov vychádzajúcich z výšky

a hmotnosti (Fialová, 2006). My iba, na priblíženie, uvedieme Verdockov a Broccov index.

Body mass indexom sa budeme zaoberať bližšie v podkapitole 1.7.3, str. 16.

Výpočet optimálnej telesnej hmotnosti podľa Verdocka :

pre mužov : výška (v cm) . 0,75 – 64

pre ženy : výška (v cm) . 0,75 – 67

Ideálnu hmotnosť podľa Brocca vypočítame podľa vzorca:

výška (v cm) – 100 +/– 10%

Takže pri výške 170 cm je odporúčaná hmotnosť v rozmedzí 63 až 77 kg (170-100 =

70,10% = 7,70 – 7 = 63,70 + 7 = 77, rozpätie 63-77).

Napriek tomu, že väčšina týchto techník neberie do úvahy ako rozlišovací faktor vek,

je zrejmé, že tento prvok zohráva dôležitú rolu a normy vytvárané pre určitú populáciu ho

rešpektujú. S rastúcim vekom žien a mužov sa obvykle hmotnosť zvyšuje. (Fialová, 2006)

11

Okrem telesných parametrov teba brať do úvahy v posudzovaní atraktivity človeka

iným človekom aj farbu pleti. Spektrum je vyjadrené od najsvetlejšej po najtmavšiu

pričom preferencia určitého tónu pleti je kultúrne veľmi ovplyvnená. V 20. a 21.storočí

západného sveta, bola za vysoko atraktívnu považovaná opálená pleť u žien, ale aj u mužov.

V predchádzajúcich storočiach bola aj v západných krajinách pokladaná za atraktívnejšiu

bledšia pokožka, pretože bola považovaná za ukazovateľa „kultúrnej“, alebo „jemnej ženy“,

ktorá sa nemusela zúčastňovať vonkajších prác. Vo východných častiach Ázie, zahŕňajúc

juhovýchodnú Áziu preferencia bledej pleti stále pretrváva. Bledá pleť je považovaná za

ukazovateľa mladosti, pretože tmavnutie pleti je asociované s dlhým vystavovaním sa slnku,

ale aj starnutím. Preto v Ázii prekvitá obchodný trh s kozmetickými výrobkami

zosvetľujúcimi tón pleti. Atraktivita bledej pleti nie je len súčasným javom a v Číne boli napr.

už v minulosti maľbami zobrazované bohyne s bledou pokožkou. Čínske nádejné nevesty boli

svojim pytačom opisované ako ženy s bledou pleťou, pretože to bolo všeobecne vnímané tak,

že dotyčná žena si môže dovoliť tráviť väčšinu času v dome.

Ďalšími signálmi atraktivity, ak berieme do úvahy okrem tela, postavy aj hlavu, tvár,

sú napríklad : vlasy, dlhé mihalnice, veľké oči, malé pery (alebo opak), biele, zdravé zuby,

a mnoho ďalších ukazovateľov, signálov, ktoré sú vo veľkej miere individuálne a kultúrne

podmienené.

1.7 Telesné indexy ako najvýznamnejšie determinanty telesnej fyzickej atraktivity u žien

1.7.1 WAIST – TO – HIP RATIO (WHR)

Odkedy je zahrnutý v posudzovaní atraktivity aj tvar tela, výskum sa zameral na

pomer šírky pásu ku šírke bokov ( waist -to- hip ratio ) (Zaadstra et al. 1993 in Tovée,

Maisey, Emery, Cornelissen, 1999). Meria, v akom pomere je tuk rozložený okolo trupu.

Koncept a dôležitosť WHR prvýkrát sformulovala evolučná psychologička Dr. Davendra

Singhová na Texasskej Univerzite v Austine v roku 1993.

Na zistenie hodnoty WHR sa používa krajčírsky meter, ktorým sa odmeria obvod pásu

v jeho najužšom mieste, najčastejšie hneď nad pupkom a obvod bokov, ktoré sa merajú

v najširšom mieste bedrových kostí, okolo zadku. Potom sa tieto dve hodnoty porovnajú

a vypočíta sa ich pomer.

WHR = obvod pásu / obvod bokov

(napríklad pri obvode pásu 70 cm a obvode bokov 100 cm je hodnota WHR 0,7)

12

Väčšina výskumov zisťovala aké hodnoty WHR muži preferujú, použitím obrázkov

žien z frontálneho pohľadu. Avšak na týchto fotografiách bolo možné vidieť len boky, ale nie

zadok. Naopak štúdia Marlowa, Apicella a Reeda (2005),o ktorú sme sa v našej práci tiež

opierali, uvádza spojitosť WHR so zdravím alebo plodnosťou, pričom merala aktuálne WHR

použitím krajčírskeho metra zahŕňajúc boky aj zadok. Frontálny pohľad (frontálne WHR)

nereflektuje zadok a pohľad z profilu nereflektuje boky. To znamená, že použitím len jedného

typu obrázkov by sme nedosiahli spoľahlivý odhad aktuálneho ženského WHR. Dôvod je

taký, že niektoré ženy môžu mať užšie boky ale väčší, vypuklejší zadok a iné môžu

disponovať širšími bokmi ale malým, menej vypuklým zadkom. Teda použitím len jedného

druhu obrázkov by sme zanedbali veľmi dôležitý faktor na určenie aktuálneho WHR. V našej

práci sme preto použili dvojdimenzionálne fotografie dievčat z frontálneho pohľadu, ale aj

z profilu, aby sme poskytli posudzovateľom čo najpresnejší obraz. Heterosexuálni muži

preferujú ženy s priemernou hmotnosťou a s typickým ženským pomerom medzi pásom

a bokmi. Tento, pravdepodobne, po veku hneď druhý najdôležitejší výberový faktor je okrem

toho, že je ukazovateľom plodnosti ženy, aj dôkazom toho, že nie je tehotná (Weiss,2002).

Okrem toho, je spoľahlivejšou metódou na odhadnutie veľkosti rizika srdcového infarktu,

hypertenzie, srdcových chorôb ako Body mass index (Wikipedia,2007) vďaka tomu, že

umožňuje hodnotiť mieru obezity (Zaadstra et al. 1993 in Tovée, Maisey, Emery,

Cornelissen, 1999). Nadbytok telesného tuku je považovaný za rizikový faktor

degeneratívnych ochorení, najmä nadbytok tuku v oblasti brucha a hodnota WHR je

využívaná na určovanie takéhoto rizika. Vyššia hodnota WHR ako 0,8 u žien a 1,0 u mužov,

indikuje zvýšené riziko vyššie uvedených chorôb. (Vaghefi,2007)

Tab. 1 Všeobecne uvádzané hodnoty WHR (Wikipedia,2007)

WHR1 menej ako 0,7 - subnorma

WHR2 0,7 - 0,79 - norma (z hľadiska zdravia)

WHR3 0,80 - 0,89 - stredný risk srdcových chorôb

WHR4 0,90 a viac - vysoký risk srdcových chorôb

Ak by sa definícia obezity opierala o hodnoty WHR namiesto hodnôt BMI, množstvo

ľudí s rizikom na srdcový infarkt by sa strojnásobil. Okrem týchto poznatkov týkajúcich sa

zdravia sa zistilo, že pri nízkej hodnote WHR (dobre tvarovaná postava) sa predpokladá, že sa

zhoduje s optimálnou distribúciou tuku pre vysokú fertilitu (plodnosť) (Zaadstra et al. 1993 in

Tovée, Maisey, Emery, Cornelissen, 1999), a tak tento tvar by mal byť vysoko atraktívny

(Singh 1993 in Tovée, Maisey, Emery, Cornelissen, 1999).

13

1.7.2 WHR ako determinant pri posudzovaní fyzickej atraktivity Tvrdenie, že nízka hodnota WHR je atraktívnejšia pre posudzovateľov, bolo testované

požiadaním subjektov, aby ohodnotili atraktivitu ženských tvarov nakreslených ceruzkou

(Singh 1993,1994,1995, Henss,1995,Furnham et al. 1997 in Tovée, Maisey, Emery,

Cornelissen, 1999). Obrázky postáv boli nakreslené v troch podobách ako tenké, normálne,

tučné. Každá séria obrázkov obsahovala rôzne WHR figúr. Uvedená štúdia ukázala, že pokiaľ

jednotlivé kultúry majú odlišné názory na ideálnu váhu ženy, je ideálny pomer obvodu pásu

a bokov pri všetkých kultúrach rovnaký – 0,7 (Singh 1993, 1994,1995,Henss 1995, Furnham

et al. 1997 in Tovée, Maisey, Emery, Cornelissen, 1999). Ten predstavuje klasickú ženskú

„postavu v tvare presýpacích hodín“ (Evans, Zarate, 2002). Singh (1993) uvádza, že muži

vnímajú ako najkrajšie (konkrétne najatraktívnejšie, najzdravšie a najvhodnejšie pre dlhodobé

partnerstvo ) ženy s normálnou hmotnosťou, no v prípade, že by mali voliť spomedzi žien s

nadváhou, alebo podváhou, preferovali by tie, ktorých pomer obvodu pásu k bokom (tzv.

WHR –Waist-to-Hip Ratio) je 0,7. Vnímali ich ako krajšie, než ženy s normálnou

hmotnosťou, no vyšším WHR (čo teda znamená vyrovnanejší pomer obvodu pásu k obvodu

bokov, teda „menej vytvarované“ boky) (Démuthová, 2006). Takže podľa niektorých štúdií sa

zistilo, že WHR je dôležitejším prediktorom atraktivity ako zdanlivá váha ženskej postavy,

(Singh,1994 in Tovée, Maisey, Emery, Cornelissen, 1999), pričom výskumy ukázali (Singh

1994),že je podstatný i pre vnímanie atraktivity postavy samotnými ženami. Pravdivosť

týchto tvrdení ukazujú ako výskumy, ale i praktický život, v ktorom znižovanie váhy nevedie

nutne k zvýšeniu spokojnosti s vlastným telom a k presvedčeniu o jeho väčšej atraktivite,

pretože úprava váhy nemusí viesť k úprave WHR smerom k ideálu. Naopak, drastické diéty a

chorobné chudnutie vedú skôr k strate „ženských tvarov“, čo spôsobuje, že napr.

„anorektičky“ napriek radikálnym stratám váhy nemôžu pociťovať spokojnosť so svojim

vzhľadom, pretože tvar ich postavy je dokonca menej atraktívny (Démuthová, 2006).

U pubertálnych dievčat, u ktorých sa boky ešte nezaoblili, je tento pomer väčší (približne

0,85), u dievčat postpubertálnych a u mladých žien sa znižuje (asi na 0,75), a potom sa znovu

zvyšuje u starších žien, u ktorých sa obvod pásu zväčšuje (0,85 a viac). Prirodzený výber

vybavil mužov preferenciou práve postavy s hodnotou blízkou k 0,7 pravdepodobne práve

preto, že pomer obvodu pásu a bokov býva dobrým indikátorom plodnosti (Evans, Zarate,

2002). Pre ženu ako potenciálnu matku a osobu, na ktorej je potomok relatívne dlhú dobu

fyzicky závislý (poskytuje mu vlastné telo na vývin a živí ho i po pôrode) je totiž potrebné,

aby túto úlohu dokázala fyzicky zvládnuť. Na zabezpečenie vývinu a výživy potomka je

potrebné množstvo energie, ktoré musí byť matka schopná poskytnúť, a preto možnosť

14

získavať ju z prípadných zásob zvyšuje pravdepodobnosť úspešného zvládnutia tejto úlohy

(Démuthová, 2006). Z toho vyplýva, že ženy, u ktorých je tento pomer 0,7 , bývajú

v priemere plodnejšie ako ženy, u ktorých je toto číslo vyššie alebo nižšie (Evans,

Zarate,2002). Z tohto hľadiska sú pre mužov chudé ženské postavy menej príťažlivé, ako tie,

ktoré disponujú tukovými zásobami. Navyše, isté tukové zásoby sú nevyhnutné aj pre správne

fungovanie menštruačného cyklu, ktorý je nevyhnutnou podmienkou pre možnosť splodenia

potomkov (Frisch 1990 In: Démuthová, 2006). Podľa štúdie, ktorú uskutočnil Zaadstra a kol.,

mali ženy s vyšším WHR indexom (teda vykazujúce menší rozdiel v obvode pásu k bokom)

väčší problém otehotnieť a vynosiť dieťa, pričom pri pokusoch o umelé oplodnenie sa

ukázalo, že nárast WHR o hodnotu 0,1 znamenal zníženie úspešnosti tohto zákroku až o 30%

(Zaadstra, Siedell, Van Noord, Te Velde, Habbema, Vrieswijk, Karbaat 1993).

Dôležité je však i umiestnenie tuku – muži preferujú „oblejšie tvary“ na prsiach,

bokoch a stehnách, čo zasa súvisí s „typicky“ ženským vytvarovaním postavy v závislosti na

hormonálnej aktivite. V období puberty sa pod vplyvom ženských pohlavných hormónov

začne tuk ukladať najmä v týchto oblastiach (Vágnerová 2000), a aj neskôr v dospelosti je

indikátorom množstva estrogénov, ktoré majú priamy vzťah k plodnosti (Démuthová, 2006).

To znamená, že ženy s úzkymi bokmi a ženy obézne sú podľa tejto teórie menej plodné.

Súčasne všeobecne platí, že čím je WHR vyššie, tým nižšia je aj atraktivita (Weiss, 2002).

Podľa mnohých zistení, ktorých prehľad podáva Mealeyová (2000), preferencia mužov pre

ženy s nízkym WHR je konštantná ( práve k jeho zníženiu slúžili v minulosti korzety), aj keď

preferencia žien podľa ukazovateľov výšky, hmotnosti a veľkosti pŕs sa historicky aj

transkulturálne líši. Marylin Monroe, Twiggy aj súčasné supermodelky mali alebo majú WHR

približne 0,66 až 0,7 a to napriek tomu, že iné kultúrne podmienené štandardy ženskej krásy

sa menia (Weiss,2002) a že mali a majú signifikantne rozdielnu výšku a váhu

(Wikipedia,2007). Daný jav je teda jasným príkladom toho, ako sa prirodzený výber postaral

o mužské vnímanie ženskej krásy (Evans, Zarate, 2002). Niektoré súčasné štúdie zistili , že

v niektorých kultúrach je vyššie WHR (menej zaoblené telo) považované za atraktívnejšie

(Yu & Shepard, 1998,1999; Wetsman &Marlowe 1999 in Tovéé, Brown, Jacobs, 2001).

Jedným z možných vysvetlení týchto odlišností v preferencii je myšlienka, že ženy s vyšším

WHR pravdepodobne porodia synov a preto môžu byť atraktívnejšie v kultúrach, kde sú

chlapci viac cenení ako dievčatá (Tovéé, Brown, Jacobs, 2001). Vysvetlenie tkvie v názore,

že tehotenstvo a porodenie väčšieho, ťažšieho dieťaťa – chlapca môže mať signifikantne väčší

dopad na následné WHR ako menšieho a ľahšieho dieťaťa – dievčaťa (Tovée, Brown, Jacobs,

2001). Avšak ich výskum tento názor nepotvrdil.

15

Výskum, ktorý uskutočnili Hughes a Gallup, odhalil, že u žien hodnota WHR

pozitívne korelovala s vekom kedy uskutočnili svoj prvý pohlavný styk a negatívne

korelovala s počtom sexuálnych partnerov, ľúbostným pomerom a pohlavným stykom

s ľuďmi, ktorí mali súčasne iný partnerský vzťah (Arrington, 2003).

Do istej miery je ďalším dôležitým ukazovateľom ženskej atraktivity aj veľkosť pŕs.

Väčšina mužov v súčasnosti a v našej kultúre preferuje prsia nadpriemernej veľkosti, ale táto

preferencia nie je historicky a ani transkulturálne stála. Dôležitejší ako veľkosť je pre

atraktivitu poprsia rozhodujúci tonus pŕs, ktorý – na rozdiel od ich veľkosti – súvisí s vekom

ženy a s jej plodnosťou (Weiss, 2002).

Práve tak, ako nás prirodzený výber vybavil chuťou na najvýživnejšie pokrmy, vybavil

nás aj zmyslom pre krásu, ktorý nás vedie pri úsilí o získanie partnerov s vysoko kvalitnými

génmi ( Evans, Zarate, 2002).

1.7.3 BODY MASS INDEX ( BMI ) Váha jednotlivca môže byť opísaná ako ideálna alebo žiaduca, ale môže byť tiež

kategorizovaná v zmysle zdravia, podváhy, nadváhy alebo obezity.

Body mass index (BMI) odhaduje stavbu tela a dáva do vzájomného vzťahu váhu

a výšku jednotlivca na určenie jeho telesnej hmoty. BMI sa počíta podielom váhy

v kilogramoch výškou v metroch na druhú a výsledok sa násobí stomi.

BMI = váha (kg) / výška (m)2 . 100

(napríklad pri váhe 50 kg a výške 1,65 m je hodnota BMI 18,03)

Všeobecne udávané hodnoty BMI, pričom v rôznych zdrojoch sa môžu hodnoty

v malej miere meniť :

Tab. 2 Hodnoty BMI, ktoré uvádza Mackey (2006)

BMI 1 Menej ako 15 - hladovanie

BMI 2 15,01 - 17,50 - anorektické BMI

BMI 3 17,51 - 18,50 - podváha

BMI 4 18,51 - 25 - ideál

BMI 5 25,01 - 30 - nadváha

BMI 6 30,01 - 40 - obezita

BMI 7 40 a viac - smrteľná obezita

16

Najnižšou hodnotou BMI s ktorou ešte človek dokáže prežiť je od 13 do 15

a maximálna hodnota BMI, s ktorou ešte človek dokáže prežiť je 150 – táto hodnota

zodpovedá telesnej váhe 500 kg. Tieto hodnoty sú však vhodné pre dospelých

a dospievajúcich a deti od 6-7 rokov, pre novorodencov a deti do 6 rokov sú za normálne

považované iné hodnoty (Mackey, 2006).Výskumníci, ktorí pracujú s deťmi vysvetľujú

odlišné normálne hodnoty novorodencov a malých detí od dospelých a ich každoročným

nárastom BMI ako následok nárastu netukovej hmoty a nie ako následok nárastu tukového

tkaniva. Existuje silný vzťah medzi hodnotou BMI a celkovým množstvom tukovej hmoty, aj

keď individuálne rozdiely v telesnom type alebo výške môžu zapríčiniť chybnú klasifikáciu.

To znamená, že vysokú hodnotu BMI môže mať atlét s veľkým kostrovým svalstvom, napriek

tomu, že rozhodne nie je obézny. Ako uvádzajú výskumy, vysoká ale aj nízka hodnota BMI

môže zvyšovať chorobnosť, ale aj úmrtnosť. Nízka hodnota BMI môže značiť podvýživu

z nedostatkov proteínov alebo chorobný proces a je signifikantným prediktorom úmrtnosti

mladých a starých hospitalizovaných pacientov, zvyčajne ako následok kardiovaskulárnych

ochorení a obezity. Riziko úmrtnosti je len trocha zvýšené pri najvyššom BMI pre starých

hospitalizovaných pacientov. Pri posudzovaní BMI treba mať na pamäti vek, pohlavie,

etnicitu, a stupeň fyzickej zdatnosti jednotlivca (Mackey, 2006).

1.7.4 BMI ako determinant pri posudzovaní fyzickej atraktivity Už dlho sa diskutuje o tom, či je lepším prediktorom fyzickej atraktivity WHR alebo

BMI. Ak berieme do úvahy výskumy, ktoré uskutočnili Singh a kol., mohli by sme sa

prikloniť k názoru, že dôležitejším je WHR, v posledných rokoch sa však uvádza, že pomer

výšky a váhy (BMI), môže byť ďaleko dôležitejším faktorom ako WHR pri určovaní

atraktivity ženského tela (Tovée et al. 1999). Je však známe, že tieto dva ukazovatele spolu

môžu pozitívne korelovať a jeden druhého dopĺňať( Evans, Hoffman, Kalkhoff, Kissebah,

1983 in Grammer, Fink, Manning, Møller,2005). Ak sú použité digitálne fotografie reálnych

žien, BMI sa zdá byť najdôležitejším prediktorom posudzovania fyzickej atraktivity, kým

WHR slúži ako jeden z mnohých sekundárnych ukazovateľov. Zistenia, že BMI môže byť

primárnym determinantom ženskej atraktivity sa zhodujú s faktom, že všetky úspešné

modelky spadajú do úzkeho rozmedzia BMI (Tovée et al. 1999). Je preukázané, že zmeny

BMI majú tiež silný vplyv na zdravie (Manson et al.1995, Willet et al.1995 in Tovée, Maisey,

Emery, Cornelissen, 1999) a reprodukčný potenciál ( Reid & Van Vugt 1987, Frisch 1988,

Lake et al.1997 in Tovée, Maisey, Emery, Cornelissen, 1999). Takže stratégia výberu

partnera založená na BMI tiež pomáha úspechu reprodukcie. Tieto zistenia predpokladajú, že

niekto jednoducho nemusí byť až taký vnímavý na tvar tela ako ukazovateľa. Tovée (2002)

17

tvrdí, že spojitosť WHR s fertilitou je ďaleko slabšia ako spojitosť fertility a BMI a že práve

to môže byť dôvodom, prečo je WHR slabým prediktorom atraktivity. Napríklad uvádza, že

je značná zhoda vo WHR v populácii žien s normálnou hmotnosťou a pacientkami

s anorexiou (Tovée et al., 1997 in Swami, Tovée, 2005). Tá druhá skupina sa vyznačuje

amenorrhoeou, a to znamená, že žena s nulovou plodnosťou môže mať rovnaké WHR ako

žena plodná (Morris, Cooper, Cooper,1989; Silverstein, Perdue,Peterson, Kelly, 1986 in

Swami, Tovée, 2005). Aj ženy so skoro žiadnym telesným tukom majú určitú hodnotu WHR,

pretože tá je závislá aj na stavbe kostí, ale samozrejme ich WHR nemôžeme porovnávať

v tejto situácii s fertilitou (Grammer, Fink, Manning, Møller,2005). Predchádzajúce výskumy

podporujú zistenia, že tvar tela ako ukazovateľ nie je hlavným faktorom ženskej fyzickej

atraktivity – pretože „ideálna“ ženská postava západného sveta zobrazovaná modelkami, sa

postupom času stala štíhlejšou a menej zaoblenou (Morris, Cooper, Cooper,1989; Silverstein,

Perdue,Peterson, Kelly, 1986 in Swami, Tovée, 2005). Iné možné vysvetlenie môžeme nájsť

v tvrdení, že existuje „hierarchia ukazovateľov“ používaných pri výbere partnera. WHR ako

ukazovateľ je využívaný na rozlíšenie zreteľnejších kategórií, ako napríklad muža od ženy,

alebo gravidnú ženu od negravidnej. V náročnosti výberu potenciálneho partnera niekto môže

využiť ukazovateľ akým je BMI, a potom ostatné ukazovatele akými sú proporcionalita tela

(využívaním WHR), aby sa ľahšie rozhodol medzi ženami s podobnou hodnotou BMI.

(Swami, Tovée, 2005).

Do hodnotenia fyzickej atraktivity môžu vstúpiť aj ďalšie faktory, ako napríklad

vlastné BMI posudzovateliek. Závery výskumov Tovéeho et al. (2000) ukazujú, že existujú

rozdiely v hodnotení fyzickej atraktivity žien, keď boli posudzovateľkami ženy s anorexiou a

bulímiou v porovnaní so ženami s normálnym stravovaním. V uvedenom výskume mali

respondentky s poruchami príjmu potravy odhadnúť BMI žien na fotografiách a tiež vlastné

BMI. Okrem odhadovania hodnôt BMI boli respondentky požiadané o ohodnotenie fyzickej

atraktivity žien na fotografiách. Pozorovateľky trpiace anorexiou a bulímiou pravidelne

nadhodnocovali (overestimation) svoje vlastné BMI a taktiež BMI žien na fotografiách v

porovnaní s kontrolnou skupinou (ktorú tvorili ženy s normálnym stravovaním) a hodnotili

signifikantne nižšie BMI ako atraktívne. S klesaním BMI u posudzovateliek priamo úmerne

rástlo nadhodnocovanie BMI Kľúčovou črtou diagnostických kritérií pre anorexiu nervosa a

bulimiu nervosa je skreslené hodnotenie veľkosti a telesnej hmoty (body mass). (DSM-IV,

American Psychiatric Association 1994 in Tovée, Emery et al. 2000). Nie je možné s istotou

tvrdiť, či nadhodnocovanie je príčinným faktorom vo vývoji týchto porúch príjmu potravy,

alebo je vo väčšej miere sekundárnym následkom nízkej telesnej hmoty (body mass). Pokiaľ

18

je nadhodnocovanie sekundárnym následkom znižovania hmotnosti, potom sa dá očakávať že

sa bude zvyšovať v prípade klesania BMI. V prípade ak sú respondentky, ktorých BMI

nadobúda rôzne hodnoty (od vychudnutosti až po obezitu) požiadané, aby odhadli BMI

posudzovaných žien, malo by byť možné určiť, či je hodnota (miera) odhadu spojená s

telesnou hmotou posudzovateľky.

Odhad telesnej hmoty, ktorý môže byť nesprávny z dôvodu nadhodnotenia, má dopad

na vnímanie fyzickej atraktivity. Keďže je BMI dôležitým ukazovateľom fyzickej atraktivity,

jeho presný odhad je dôležitý pri jej posudzovaní.

Nadhodnotenie BMI posudzovanej ženy, môže systematicky posúvať posudzovateľkinu

percepciu jej fyzickej atraktivity, a teda aj nadhodnotenie posudzovateľkinho vlastného BMI

môže posúvať negatívnejším smerom vnímanie svojej vlastnej fyzickej atraktivity. Uvedené

zistenie môže vyvíjať tlak na pozorovateľku v zmysle redukcie vlastného BMI

prostredníctvom diét, v záujme zvýšenia svojej vlastnej fyzickej atraktivity, ktorú môže

vnímať neadekvátne a negatívne.

Závery uvedenej štúdie ukazujú jasný model nadhodnocovania BMI iných žien u

všetkých troch skupín pozorovateliek (anorektických, bulimických pacientiek aj kontrolnej

skupiny) Toto nadhodnocovanie je nepriamo úmerné k vlastnému BMI posudzovateľky.

Zistenia uvedenej štúdie predpokladajú významnú percepčnú komponentu v poruche body

image (vnímanie vlastného tela), ktorá je spojená so signifikantným nadhodnocovaním

vlastného BMI a BMI iných žien. Ďalšie zistenia umožňujú predpokladať, že ľudia s

podobnými hodnotami BMI sa budú pravdepodobne navzájom považovať za atraktívnych.

(Tovée et al. 2000)

V našej práci sme vychádzali zo zistení uvedenej štúdie avšak pozorovateľkami

zúčastnenými v našom výskume boli pubescentky a adolescentky s normálnymi stravovacími

návykmi. Keďže z už vyššie spomenutých výskumov vyplynulo, že BMI je primárnym

signálom fyzickej atraktivity a WHR sekundárnym, zisťovali sme hodnotenie fyzickej

atraktivity na základe vlastného BMI posudzovateliek a nie na základe vlastného WHR

posudzovateliek. Mohlo byť aj u respondentkách nášho výskumu hodnotenie fyzickej

atraktivity dievčat na fotografiách ovplyvnené ich vlastným BMI podobne ako vo výskume

Tovéeho? Ovplyvňuje vlastné BMI pozorovateliek ktoré nevykazujú poruchy príjmu potravy

ich posudzovanie fyzickej atraktivity iných dievčat?

19

2 Výskumné hypotézy

Cieľom našej práce bolo zistiť, či existujú rozdiely vo vnímaní atraktivity postáv

slovenských dievčat, vzhľadom k veku a pohlaviu posudzovateľa. Na základe hore uvedených

výsledkov výskumov sme sformulovali nasledujúce hypotézy.

H 1 – Predpokladáme, že chlapci budú posudzovať za fyzicky atraktívnejšie dievčatá

s ideálnymi mierami, ako dievčatá, ktorých miery nie sú ideálne.

• PH 1.1 Predpokladáme, že chlapci budú pozitívnejšie hodnotiť fyzickú

atraktivitu dievčat na fotografiách s ideálnymi hodnotami BMI (18,51 až

25,00), ako dievčatá na fotografiách s nižšími alebo vyššími hodnotami BMI.

• PH 1.2 Predpokladáme, že chlapci budú pozitívnejšie hodnotiť fyzickú

atraktivitu dievčat na fotografiách s ideálnymi hodnotami WHR (0,70 až 0,79)

ako dievčat na fotografiách s nižšími alebo vyššími hodnotami WHR.

H 2 – Predpokladáme, že dievčatá budú posudzovať ako fyzicky atraktívnejšie

dievčatá s podváhou ako dievčatá s ideálnou váhou.

• PH Predpokladáme, že dievčatá budú pozitívnejšie hodnotiť fyzickú atraktivitu

dievčat na fotografiách s podváhovými hodnotami BMI (<18,51) v porovnaní

s dievčatami s ideálnymi hodnotami BMI.

H 3 – Predpokladáme, že chlapci budú posudzovať ako fyzicky atraktívnejšie dievčatá

s podváhou ako dievčatá s ideálnou váhou..

• PH Predpokladáme, že chlapci budú pozitívnejšie hodnotiť fyzickú atraktivitu

dievčat na fotografiách s podváhovými hodnotami BMI (<18,51) ako dievčat s

ideálnymi hodnotami BMI.

H 4 – Predpokladáme, že dievčatá aj chlapci budú posudzovať ako fyzicky menej

atraktívne dievčatá s nadváhou ako dievčatá s ideálnou váhou.

• PH Predpokladáme, že dievčatá aj chlapci budú negatívnejšie hodnotiť fyzickú

atraktivitu dievčat na fotografiách s nadváhovými hodnotami BMI (>25,01)

ako dievčat s ideálnymi hodnotami BMI.

20

H5 – Predpokladáme, že pubescenti budú posudzovať ako fyzicky atraktívnejšie

dievčatá s podváhou ako adolescenti.

• PH – Predpokladáme, že pubescenti budú hodnotiť fotografie dievčat s

podváhovými hodnotami BMI (<18,51) pozitívnejšie v porovnaní

s hodnotením adolescentov.

H6 – Predpokladáme, že pubescenti budú posudzovať ako fyzicky menej

atraktívnejšie dievčatá s mierami inými ako je ideál (nadváha aj podváha) ako adolescenti.

• PH - Predpokladáme, že pubescenti budú negatívnejšie hodnotiť dievčatá na

fotografiách s nie ideálnymi hodnotami BMI ako adolescenti.

H7 – Predpokladáme, že pubescenti budú posudzovať ako fyzicky menej

atraktívnejšie dievčatá, ktoré nie sú dobre tvarované ako adolescenti.

• PH – Predpokladáme, že pubescenti budú hodnotiť dievčatá na fotografiách

s nie ideálnymi hodnotami WHR (WHR_N_ID), negatívnejšie v porovnaní

s hodnotením adolescentov.

H8: Predpokladáme, že dievčatá s podváhou budú posudzovať ako fyzicky menej

atraktívne tie dievčatá, ktoré majú hodnoty BMI vyššie ako oni sami.

• PH 8.1: Predpokladáme, že posudzovateľky s vlastným BMI v kategórii

podváha budú pri posudzovaní dievčat na fotografiách pozitívnejšie hodnotiť

dievčatá s BMI v kategórii podváha ako dievčatá s vlastným BMI v ostatných

kategóriách (ideál a nadváha).

• PH 8.2: Predpokladáme, že posudzovateľky s vlastným BMI v kategórii

podváha budú pri posudzovaní dievčat na fotografiách negatívnejšie hodnotiť

dievčatá s BMI v kategórii ideál ako dievčatá s vlastným BMI v ostatných

kategóriách (ideál a nadváha).

• PH 8.3: Predpokladáme, že posudzovateľky s vlastným BMI v kategórii

podváha budú pri posudzovaní dievčat na fotografiách negatívnejšie hodnotiť

dievčatá s BMI v kategórii nadváha ako dievčatá s vlastným BMI v ostatných

kategóriách (ideál a nadváha).

21

3 Metódy

3.1 Výskumná vzorka

Nášho výskumu sa zúčastnilo 121 študentov z piatich tried (kvarta, kvinta, septima,

1.C, 2.B, oktáva) Gymnázia v Komárne vo veku od 13 do 18 rokov. Z vyššie uvedeného

počtu bolo 75 dievčat a 46 chlapcov. Priemerný vek respondentov bol 15,80 rokov. Zber

údajov sa uskutočnil 27. apríla 2007 v Gymnáziu v Komárne.

Tab. 3 Opis výskumnej vzorky

N %

Chlapci 46 38 Pohlavie

Dievčatá 75 62

Pubescenti 13-15 rokov 46 38 Vekové kategórie

Adolescenti 16-18 rokov 75 62

celkom 121 100

3.2 Výskumná metóda

Na overenie stanovených hypotéz sme použili farebné fotografie postáv sedemnástich

dievčat bielej pleti, prevažne študentiek vysokých škôl. Priemerný vek dievčat na fotografiách

bol 22,23 rokov. Dievčatá na fotografiách mali rozličné hodnoty BMI a taktiež rozličné

hodnoty WHR. Z hľadiska indexu BMI zastupovali dievčatá na fotografiách všetkých 5

kategórií uvedených v našej práci na str.16.

Vzhľadom na výskumnú hypotézu H8, sme rozdelili posudzovateľky podľa hodnôt ich

vlastného BMI indexu do nasledujúcich 3 kategórií:

- VBMI_POD = hodnoty vlastného BMI indexu sú v kategórii podváha (pod 18,50)

- VBMI_ID = hodnoty vlastného BMI indexu sú v kategórii ideál (18,51 – 25,00)

- VBMI_NAD = hodnoty vlastného BMI indexu sú v kategórii nadváha (od 25,01).

Hodnoty indexu WHR dievčat na fotografiách sa pohybovali od 0,684 do 0,949, to

znamená, že taktiež zastupovali všetky štyri kategórie WHR, ktoré literárne zdroje uvádzajú

a ktoré taktiež uvádzame v našej práci na str. 13. Fotografie boli zachytené digitálnym

fotoaparátom v rozlíšení 8 megapixelov. Postavy dievčat sme odfotili spredu a z profilu, teda

22

spolu tvorilo podnetový materiál 34 fotografií. Fotografie jednej osoby (fotografia spredu

a fotografia z profilu) boli umiestnené vedľa seba, pričom im bolo priradené poradové číslo

od 1 po 17, ktoré bolo umiestnené medzi dvomi fotografiami tej istej osoby. Na jednom hárku

papiera formátu A4 boli fotografie 9 dievčat, odfotených spredu aj z profilu a na druhom

hárku papiera A4 boli fotografie 8 dievčat taktiež odfotených spredu aj z profilu. Počítačom

sme upravili pozadie fotografií dievčat, tak, aby bolo na každej fotografii rovnaké. Poradie

dievčat na fotografiách bolo náhodné. Všetky mali oblečené rovnaké čierne priliehavé tielko

a rovnaké biele krátke elastické nohavice, aby sme predišli možnému skresleniu z dôvodu

prisúdenia väčšej alebo menšej atraktivity oblečeniu posudzovateľmi a aby boli postavy osôb

na fotografiách čo najlepšie viditeľné. Postavy dievčat na fotografiách boli odfotené len od

krku dole, aby sme zachovali ich anonymitu a aby do hodnotenia nevstupoval faktor

subjektívneho hodnotenia atraktivity tváre.

Posudzovatelia dostali do rúk naraz dva papiere formátu A4, na ktorých boli farebné

fotografie postáv dievčat spredu a z profilu v náhodnom poradí a očíslované od 1 po 17.

V odpoveďových hárkoch sme ich žiadali o posúdenie atraktivity postavy na každej fotografii

pomocou ohodnotenia na 10-bodovej škále, pričom hodnota 1 predstavovala hodnotenie

postavy ako veľmi atraktívnej a hodnota 10 ako úplne neatraktívnej pre posudzovateľa.

V nižších ročníkoch sme škálu napísali aj na tabuľu. Z dôvodu zachovania anonymity sme

u posudzovateľov zisťovali iba svoj vek a pohlavie. Posudzovateľky mali okrem toho ešte

uviesť aj svoju výšku v metroch a váhu v kilogramoch, čo nám umožnilo vypočítať ich

vlastné hodnoty BMI. Respondentov sme ubezpečili, že nimi uskutočnené hodnotenie je

anonymné. Taktiež sme ich požiadali o ohodnotenie všetkých fotografií a aby hodnotili na

základe vlastného úsudku. Napriek našej požiadavke sa vyskytli respondenti, ktorí niektoré

fotografie neohodnotili. Aj keď odpoveďový hárok nebol úplne vyplnený, rozhodli sme sa

použiť zvyšné údaje. Pri vytváraní tejto metódy sme sa opierali o výskumy Tovéeho

a kol.(2001), ktorí tiež použili vo svojich výskumoch farebné fotografie žien s rôznymi

hodnotami BMI a WHR, avšak s tým rozdielom, že prezentovali posudzovateľom sériu

fotografií najprv spredu a až potom sériu fotografií z profilu, alebo naopak. Ďalším rozdielom

bolo, že Tovée a kol. vo svojom výskume prezentovali fotografie žien posudzovateľom 2-

krát, pričom prvýkrát mali byť posudzovatelia len oboznámení s variabilitou postáv na

fotografiách a hodnotiť mali až pri druhom prezentovaní.

Posudzovatelia v našom výskume mali na hodnotenie k dispozícii 45 minút.

K štatistickému spracovaniu údajov získaných z odpoveďových hárkov sme použili

program SPSS. Analýzu získaných údajov sme testovali s využitím Studentovho t-testu.

23

4 Výsledky

4.1 Analýza výsledkov

Ad H 1: Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách, ktorých

miery sú považované za ideálne s postavami, ktorých miery nie sú považované za ideálne z

hľadiska indexu BMI a indexu WHR, pričom posudzovateľmi boli len chlapci.

PH 1.1 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách

s ideálnymi hodnotami BMI (BMI_ID) s postavami s BMI hodnotami nižšími alebo vyššími

ako je ideál (BMI_N_ID). Posudzovateľmi boli len chlapci.

Medzi hodnotením fyzickej atraktivity postáv na fotografiách s rozdielnymi

hodnotami BMI existujú signifikantné rozdiely. Chlapci hodnotili významne pozitívnejšie

postavy na fotografiách s ideálnym BMI v porovnaní s postavami s BMI hodnotami nižšími

alebo vyššími ako je ideál (BMI_N_ID).

Tab. 4 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat s ideálnymi hodnotami

(BMI_ID) s postavami dievčat s hodnotami inými ako je ideál (BMI_N_ID)

AM N SD t p atraktivita postáv

s BMI_ID

atraktivita postáv s BMI_N_ID

5,81

6,67

40

40

1,277

1,221

-4,970

,000

PH 1.2 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv na fotografiách, ktoré majú

ideálne hodnoty WHR (WHR_ID) s postavami na fotografiách, ktoré nemajú ideálne hodnoty

WHR (WHR_N_ID). Posudzovateľmi boli len chlapci.

Medzi hodnotením fyzickej atraktivity postáv na fotografiách s rozdielnymi

hodnotami indexu WHR existujú signifikantné rozdiely. Chlapci hodnotili významne

pozitívnejšie postavy na fotografiách s ideálnymi mierami ako postavy s nižšími alebo

vyššími hodnotami WHR (WHR_N_ID).

24

Tab. 5 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s ideálnymi

hodnotami indexu WHR (WHR_ID) s postavami s hodnotami inými ako je ideálne WHR

(WHR_N_ID)

AM N SD t p atraktivita postáv

s WHR_ID

atraktivita postáv s WHR_N_ID

5,59

7,55

40

40

1,232

1,292

-10,720

,000

Ad H2: Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách, ktoré majú

ideálne hodnoty BMI s postavami na fotografiách, ktoré majú hodnoty BMI v kategórii

podváha, pričom posudzovateľkami sú len dievčatá.

PH Medzi hodnotením fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s rozdielnymi

hodnotami BMI existujú signifikantné rozdiely. Dievčatá hodnotili významne pozitívnejšie

postavy na fotografiách s podváhovými hodnotami BMI (BMI_POD) v porovnaní

s postavami s ideálnym BMI (BMI_ID).

Tab. 6 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s ideálnymi

hodnotami BMI (BMI_ID) s postavami s podváhovými hodnotami BMI (BMI_POD).

Posudzovateľkami boli len dievčatá

AM N SD t p atraktivita postáv

s BMI_ID

atraktivita postáv s BMI_POD

5,58

4,97

73

73

1,216

1,702

3,538

,001

Ad H3: Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách, ktoré majú

ideálne hodnoty BMI s postavami dievčat na fotografiách, ktoré majú hodnoty BMI

v kategórii podváha, pričom posudzovateľmi sú len chlapci.

PH Hodnotenia fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s rozdielnymi

hodnotami BMI zo strany chlapcov sú signifikantne rozdielne. Chlapci hodnotili významne

pozitívnejšie postavy s podváhovými hodnotami BMI (BMI_POD) v porovnaní s postavami

s ideálnym BMI (BMI_ID).

25

Tab. 7 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv na fotografiách s ideálnym BMI

(BMI_ID) s postavami s podváhovým BMI (BMI_POD) pričom posudzovateľmi boli len

chlapci

AM N SD t p atraktivita postáv

s BMI_ID

atraktivita postáv s BMI_POD

5,84

5,09

45

45

1,299

1,693

3,400

,001

Ad H4: Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách, ktorých

miery sú považované za ideálne s postavami dievčat, ktorých miery sú z hľadiska indexu BMI

v kategórii nadváha a obezita. Posudzovateľmi boli aj chlapci aj dievčatá.

PH Medzi hodnotením fyzickej atraktivity postáv na fotografiách s rozdielnymi

hodnotami BMI existujú signifikantné rozdiely. Skupina chlapcov a dievčat hodnotila

významne negatívnejšie postavy na fotografiách s nadváhou ( BMI_NAD) v porovnaní

s postavami s ideálnymi hodnotami BMI (BMI_ID).

Tab. 8 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s ideálnami

hodnotami BMI (BMI_ID) s postavami s BMI hodnotami nadváha (BMI_NAD)

AM N SD t p atraktivita postáv

s BMI_ID

atraktivita postáv s BMI_NAD

5,67

8,67

108

108

1,250

1,825

-16,503

,000

Ad H5: Porovnanie rozdielov v hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách

z hľadiska indexov BMI (podváha) medzi pubescentmi a adolescentmi.

PH V hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s podváhovými

hodnotami BMI (BMI_POD) nie sú signifikantné rozdiely medzi pubescentmi

a adolescentmi, hoci priemerné hodnoty sú rozdielne a u pubescentov vyššie, t.zn. hodnotili

viac negatívnejšie.

26

Tab. 9 Hodnotenie fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s hodnotami BMI

podváha (BMI_POD) pubescentmi a adolescentmi

vekové kategórie

N

AM

SD

t

p

atraktivita postáv

BMI_POD

pubescenti adolescenti

41 73

5,23 4,81

1,797 1,598

1,279

,203

Ad H6: Porovnanie rozdielov v hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách

z hľadiska indexov BMI (hodnoty iné ako ideálne) medzi pubescentmi a adolescentmi.

PH V hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s hodnotami BMI

inými ako je ideál (BMI_N_ID = podváha aj nadváha) nie sú signifikantné rozdiely medzi

pubescentmi a adolescentmi, hoci priemerné hodnoty sú rozdielne a u pubescentov vyššie.

Obe priemerné hodnoty sú v pásme negatívnejšieho hodnotenia a u pubescentov sú vyššie,

t.zn. hodnotili negatívnejšie.

Tab. 10 Hodnotenie fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s hodnotami BMI

inými ako je ideál (BMI_N_ID) pubescentmi a adolescentmi.

vekové kategórie

N

AM

SD

t

p

atraktivita postáv na fotografiách s BMI_N_ID

pubescenti adolescenti

41 71

6,85 6,37

1,289 1,213

1,969

,051

Tab. 11 Hodnotenie fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s ideálnymi hodnotami

BMI (BMI_ID) pubescentmi a adolescentmi.

vekové kategórie

N

AM

SD

t

p

atraktivita

postáv s BMI_ID

pubescenti adolescenti

41 70

6,14 5,43

,907 1,341

3,013

,003

V tab. 11 uvádzame priemerné hodnotenia fyzickej atraktivity postáv na fotografiách

s ideálnym BMI. Môžeme konštatovať, že tu existujú signifikantné rozdiely medzi

hodnotením pubescentmi a adolescentmi. Priemerné hodnotenie fyzickej atraktivity postáv

27

s ideálnym BMI bolo významne negatívnejšie zo strany pubescentov ako u adolescentov.

Adolescenti sa vo svojom hodnotení viac prikláňali k stredovej hodnote, zatiaľ čo

u pubescentov bolo hodnotenie štatisticky významne vyššie, t.zn. negatívnejšie.

Ad H7: Porovnanie rozdielov v hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách

z hľadiska hodnôt WHR indexu (hodnoty iné ako ideálne) medzi pubescentmi a adolescentmi.

PH V hodnotení fyzickej atraktivity postáv na fotografiách s hodnotami WHR indexu

inými ako je ideál (WHR_N_ID) existujú signifikantné rozdiely medzi pubescentmi

a adolescentmi. Pubescenti hodnotili postavy s WHR_N_ID významne negatívnejšie

v porovnaní s hodnotením adolescentmi Obe priemerné hodnoty sú však v pásme

negatívnejšieho hodnotenia,u pubescentov sú vyššie, t.zn. hodnotili negatívnejšie.

Tab. 12 Hodnotenie fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s indexom WHR

iným ako je ideál (WHR_N_ID) pubescentmi a adolescentmi.

vekové kategórie

N

AM

SD

t

p

atraktivita postáv

s WHR_N_ID

pubescenti adolescenti

41 71

7,70 7,13

1,100 1,419

2,237

,027

Ad H8: Porovnanie rozdielov v hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách

všetkých kategórií BMI indexu posudzovateľkami s BMI indexom podváha.

PH 8.1 Porovnanie hodnotenia fyzickej atraktivity postáv na fotografiách s podváhou

(podľa BMI indexu), posudzovateľkami v kategóriách podváha a ostatné (ideálne a

nadváhové BMI).V hodnotení fyzickej atraktivity postáv na fotografiách s hodnotami BMI

podváha (BMI_POD) na základe vlastného BMI posudzovateliek existujú rozdiely

v priemerných hodnotách, ktoré však nie sú štatisticky významné. Dievčatá s vlastným

indexom BMI – podváha hodnotili dievčatá na fotografiách oboch kategórií (podváha vs.

ostatné) neutrálne, priemerné hodnoty sa pohybovali okolo stredovej hodnoty.

28

Tab. 13 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách

s podváhovými hodnotami BMI (BMI_POD) na základe vlastného BMI

Vlastné BMI

N

AM

SD

t

p

atraktivita postáv s

BMI_POD

podváha ostatné (ideálne a nadváha)

23 50

4,49 5,19

1,287 1,833

-1,645

,104

PH 8.2 Porovnanie hodnotenia fyzickej atraktivity postáv na fotografiách s ideálnymi

hodnotami BMI, posudzovateľkami v kategóriách podváha a ostatné (ideálne a nadváhové

BMI).

Medzi hodnotením fyzickej atraktivity dievčat na fotografiách s ideálnym BMI (BMI_ID) na

základe vlastného BMI posudzovateliek nie sú signifikantné rozdiely v priemerných

hodnotách. Na základe uvedených priemerných hodnôt však môžeme vidieť, že

posudzovateľky s vlastným podváhovým BMI indexom hodnotili postavy dievčat na

fotografiách s ideálnym BMI viac neutrálne v porovnaní s posudzovateľkami ktorých vlastné

BMI bolo v ostatných kategóriách (ideál a nadváha).

Tab. 14 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s ideálnymi

hodnotami BMI (BMI_ID) na základe vlastného BMI

Vlastné BMI

N

AM

SD

t

p

atraktivita postáv s BMI_ID

podváha ostatné (ideál a nadváha)

23 50

5,30 5,71

1,335 1,149

-1,347

,182

PH 8.3 Porovnanie hodnotenia fyzickej atraktivity postáv na fotografiách

s nadváhovými hodnotami BMI, posudzovateľkami v kategóriách podváha a ostatné (ideálne

a nadváhové BMI).

Priemerné hodnotenia miery fyzickej atraktivity dievčat na fotografiách u oboch kategórií

posudzovateliek sa navzájom signifikantne nelíšia a obe sú bližšie k pólu negatívneho

hodnotenia. Dievčatá na fotografiách s BMI v kategórii nadváha (BMI_NAD) sú u všetkých

posudzovateliek hodnotené viac negatívne než pozitívne.

29

Tab. 15 Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách

s nadváhovým BMI (BMI_NAD) na základe vlastného BMI

Vlastné BMI

N

AM

SD

t

p

atraktivita postáv s

BMI_NAD

podváha ostatné (ideál a nadváha)

23 50

8,33 8,66

2,063 1,899

-,679

,499

4.2 Interpretácia výsledkov

Ad H 1: Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách, ktorých

miery sú považované za ideálne s postavami, ktorých miery nie sú považované za ideálne z

hľadiska indexu BMI a indexu WHR, pričom posudzovateľmi boli len chlapci.

Vo výskumnej hypotéze 1 sme predpokladali, že chlapci budú posudzovať za fyzicky

atraktívnejšie tie dievčatá na fotografiách, ktorých miery sú považované za ideálne. Na

základe výsledkov uvedených v tabuľke 4, môžeme potvrdiť pracovnú hypotézu 1. Chlapci

hodnotili postavy na fotografiách s ideálnym BMI významne pozitívnejšie (p< 0,000)

v porovnaní s postavami s BMI vyšším alebo nižším ako je ideál. Taktiež môžeme potvrdiť aj

pracovnú hypotézu 2, na základe údajov uvedených v tabuľke 5 ,kde chlapci hodnotili

štatisticky významne pozitívnejšie (p<0,000) postavy dievčat na fotografiách s ideálnymi

hodnotami indexu WHR v porovnaní s postavami s indexom WHR iným ako je ideál.

Priemerné hodnotenia postáv v oboch prípadoch sa však pohybovali v druhej polovici 10-

bodovej škály, t.zn., že sa nachádzali prevažne v negatívnom pásme hodnotenia. Toto

hodnotenie mohlo byť zapríčinené zvýšeným kritickým hodnotením pubescentov

a adolescentov. Pozitívnejšie hodnotenie dievčat s ideálnymi hodnotami indexov BMI a WHR

mohlo byť zapríčinené preferenciou súmernejších ženských postáv, pretože ako bolo uvedené

v predchádzajúcich výskumoch, ideálne WHR je predovšetkým ukazovateľom plodnosti

žien.

Výskumnú hypotézu 1, kde sme predpokladali, že chlapci budú posudzovať za fyzicky

atraktívnejšie dievčatá s ideálnymi mierami ako dievčatá, ktorých miery nie sú vzhľadom

k indexom BMI a WHR ideálne, na základe potvrdenia oboch pracovných hypotéz prijímame.

30

Ad H2: Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách, ktoré

majú ideálne hodnoty BMI s postavami na fotografiách, ktoré majú hodnoty BMI v kategórii

podváha, pričom posudzovateľkami sú len dievčatá.

Konštatujeme potvrdenie výskumnej hypotézy 2, kde sme predpokladali, že dievčatá-

posudzovateľky budú posudzovať ako fyzicky atraktívnejšie fotografie dievčat

s podváhovými hodnotami BMI. Výsledky uvedené v tabuľke 6 ukazujú, že dievčatá s BMI

hodnotami podváha, sú posudzovateľkami vnímané ako významne atraktívnejšie (p< 0,001)

v porovnaní s dievčatami s ideálnymi hodnotami BMI. Hodnotenia dievčat na fotografiách

s podváhovým BMI sa pohybovali najmä v prvej polovici 10-bodovej škály, tzn., že sa

nachádzali prevažne v pozitívnom až neutrálnom pásme hodnotenia. Hodnotenia dievčat

s ideálnym BMI sa pohybovali naopak prevažne v negatívnom pásme hodnotenia. Uvedená

skutočnosť mohla byť zapríčinená ovplyvnením médiami, poprípade tlakom vrstovníčok

alebo okolia posudzovateliek. Taktiež mohol významnú úlohu zohrať súčasný trend štíhlosti,

ktorý pubescentky a adolescentky môžu citlivejšie prežívať, čo sa môže u nich odzrkadliť

v skreslenom a často aj nezdravom pohľade na krásu.

Ad H3: Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách, ktoré

majú ideálne hodnoty BMI s postavami dievčat na fotografiách, ktoré majú hodnoty BMI

v kategórii podváha, pričom posudzovateľmi sú len chlapci.

Na základe výsledkov analýzy pracovnej hypotézy uvedenej v tabuľke 7 môžeme

konštatovať, že výskumná hypotéza 3 je potvrdená. V hodnotení postáv s ideálnymi

a podváhovými mierami (indexom BMI) keď boli posudzovateľmi chlapci existujú štatisticky

významné rozdiely a to v smere pozitívnejšieho hodnotenia dievčat na fotografiách

s podváhovými hodnotami BMI. Obe priemerné hodnotenia sú však v strede posudzovacej

škály a preto si nedovoľujeme tvrdiť, že sa chlapci vyslovujú k dievčatám s podváhou

jednoznačne pozitívne. Uvedené zistenia môžu súvisieť s predpokladom, že dospievajúci

chlapci sú ovplyvnení spoločnosťou a médiami, v ktorých sú ideálne ženy prezentované

väčšinou s podváhou.

Ad H4: Porovnanie hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách, ktorých

miery sú považované za ideálne s postavami dievčat, ktorých miery sú z hľadiska indexu BMI

v kategórii nadváha a obezita. Posudzovateľmi boli aj chlapci aj dievčatá. Hypotézu

prijímame.

Vo výskumnej hypotéze 4 sme predpokladali že dievčatá aj chlapci budú negatívnejšie

hodnotiť fyzickú atraktivitu dievčat na fotografiách s nadváhovými hodnotami BMI (>25,01)

31

ako dievčat s ideálnymi hodnotami BMI. Na základe výsledkov uvedených v tabuľke 8,

prijímame pracovnú hypotézu. Chlapci aj dievčatá spoločne hodnotili atraktivitu postáv s

nadváhovými hodnotami BMI (>25,01) významne negatívnejšie (p> 0,000) v porovnaní

s postavami s ideálnymi hodnotami BMI. Obe hodnotenia sa však pohybovali prevažne

v druhej polovici škály, teda v negatívnom pásme. Uvedenú hypotézu potvrdzujú aj naše

predchádzajúce analýzy, ktoré však nie sú súčasťou tejto práce. V nich samostatne

posudzovaní chlapci aj dievčatá taktiež hodnotili významne negatívnejšie postavy dievčat na

fotografiách s nadváhovými hodnotami BMI (Jobbágyová, 2007).

Uvedené výsledky môžu vyplývať zo súčasného trendu štíhlosti, taktiež mohli zohrať

v hodnotení úlohu aj faktor zdravia, poprípade stereotypy sociálnej percepcie. U chlapcov

mohla zohrať úlohu aj preferencia ideálnych mier BMI, pretože ich mohli podvedome vnímať

ako ukazovateľ plodnosti žien. Ďalším dôvodom zníženej atraktivity postáv s nadváhovými

hodnotami BMI mohol byť faktor zdravia dievčat, pretože hodnota BMI je aj významným

ukazovateľom náchylnosti na rôzne zdravotné problémy. Okrem toho možným vysvetlením

získaných výsledkov by mohol byť predpoklad, že nie všetci chlapci sú vnímaví na tvar tela, a

skôr sa pri hodnotení atraktivity mohli riadiť predpokladanou výškou a váhou osôb.

Ad H5, H6 a H7:

Porovnanie rozdielov v hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách

z hľadiska indexov BMI a WHR medzi pubescentmi a adolescentmi.

Vo výskumnej hypotéze 5 sme predpokladali, že pubescenti budú posudzovať ako fyzicky

atraktívnejšie dievčatá s podváhou ako adolescenti. Pracovnú hypotézu, ktorú sme si k danej

výskumnej hypotéze sformulovali zamietame, pretože v prípade hodnotenia fyzickej

atraktivity dievčat na fotografiách s BMI indexom podváha, na základe údajov uvedených

v tabuľke 9 neboli zistené štatisticky významné rozdiely (p<0,203) medzi pubescentmi

a adolescentmi. Priemerné hodnoty zo strany oboch vekových skupín boli v strede

posudzovacej škály a nevnímame ich ani ako pozitívne ani ako negatívne.

Vo výskumnej hypotéze 6 sme predpokladali, že pubescenti budú posudzovať ako fyzicky

menej atraktívnejšie dievčatá s mierami inými ako je ideál (nadváha aj podváha) ako

adolescenti. Testovaním pracovnej hypotézy (tabuľka 10), kde sme porovnávali hodnotenia

fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách s hodnotami BMI inými ako je ideál, sme

dospeli k záveru, že pracovnú a teda aj výskumnú hypotézu zamietame, nakoľko

v hodnoteniach pubescentov a adolescentov neboli štatisticky významné rozdiely (p<0,051).

Hoci sme nemali v našej práci sformulovanú ďalšiu hypotézu, podrobili sme toto zistenie

podrobnejšiemu skúmaniu a porovnali sme priemerné hodnotenie postáv s ideálnym BMI

32

podľa veku posudzovateľov. Na základe doplňujúcich výsledkov uvedených v tabuľke 11,

kedy sme zisťovali rozdiely v posudzovaní postáv s ideálnymi mierami BMI, môžeme

konštatovať, že pubescenti hodnotili tieto dievčatá významne negatívnejšie (AM=6,14,

p<0,003) v porovnaní s hodnotením adolescentov (AM = 5,43).

Pre overenie platnosti výskumnej hypotézy 7 sme sformulovali pracovnú hypotézu,

v ktorej sme testovali predpoklad, že pubescenti budú hodnotiť dievčatá na fotografiách s nie

ideálnymi hodnotami WHR (WHR_N_ID), negatívnejšie v porovnaní s hodnotením

adolescentov. Výsledky analýzy údajov uvedených v tabuľke 12, potvrdzujú, že pubescenti

hodnotili tieto postavy významne negatívnejšie (p<0,027) v porovnaní s adolescentmi.

Musíme však brať do úvahy aj fakt, že obe vekové kategórie hodnotili atraktivitu postáv

dievčat na fotografiách s nie ideálnymi mierami viac negatívne ako pozitívne – pubescenti

(AM=7,70) a adolescenti (AM=7,13).

Vysvetlením uvedených výsledkov by mohol byť vek posudzovateľov, pričom puberta

je obdobím, kedy je mladý človek zvýšene kritický voči sebe, ale aj voči iným ľuďom. Túto

zvýšenú „kritickosť“ si môžeme všimnúť pri vyšších priemerných hodnotách v hodnotení

všetkých postáv na fotografiách v porovnaní s hodnoteniami adolescentov, ktorí až v takej

miere kritickí neboli. Rozdiely sme však nezistili v hodnotení dievčat s BMI podváha

a nadváha, môžeme teda usudzovať, že sa pri hodnotení pubescenti aj adolescenti riadili

rovnakými faktormi, medzi ktorými pri hodnotení dievčat s podváhou mohlo byť

prezentovanie štíhlosti v médiách a pri dievčatách, ktoré mali nadváhu a obezitu im

v hodnotení mohol pomôcť faktor zdravia, poprípade mohli zohrať určitú úlohu aj stereotypy

vo vnímaní. Rozdiely zistené pri hodnotení postáv s ideálnymi indexmi BMI a WHR, pričom

adolescenti posudzovali tieto dievčatá kladnejšie, mohli byť zapríčinené taktiež vekom.

Adolescenti sa mohli vo väčšej miere riadiť ukazovateľmi plodnosti a zdravia žien

v porovnaní s pubescentmi, ktorí ešte tieto signály až v takej miere nevnímajú.

Ad H8 Porovnanie rozdielov v hodnotení fyzickej atraktivity postáv dievčat na fotografiách

všetkých kategórií BMI indexu posudzovateľkami s BMI indexom podváha.

Vo výskumnej hypotéze sme predpokladali, že dievčatá s podváhou budú

posudzovať ako fyzicky menej atraktívne tie dievčatá, ktoré majú hodnoty BMI vyššie ako

oni sami. Pre potreby verifikácie sme si k nej sformulovali 3 pracovné hypotézy. Na základe

výsledkov uvedených v tabuľke 13, zamietame pracovnú hypotézu 1, pretože neboli zistené

štatisticky významné rozdiely (p<0,104) priemerných hodnotení postáv dievčat na

fotografiách s BMI v kategórii podváha medzi posudzovateľkami s vlastným podváhovým

BMI a posudzovateľkami s vlastným BMI v ostatných kategóriách (ideál a nadváha).

33

Rozdiely boli len v priemerných hodnotách, a to v smere pozitívnejšieho ohodnotenia postáv

s podváhovým BMI posudzovateľkami s podváhovým BMI v porovnaní s

posudzovateľkami, ktoré mali iné ako podváhové BMI (ideál, nadváha). Taktiež zamietame

pracovnú hypotézu 2, pretože na základe výsledkov uvedených v tabuľke 15 neboli zistené

štatisticky významné rozdiely (p<0,182) v hodnotení postáv s ideálnym BMI medzi

posudzovateľkami s vlastným BMI podváha a posudzovateľkami s vlastným BMI

v ostatných kategóriách (ideál a nadváha). Rozdiely boli zistené len v priemerných

hodnotách a to v smere pozitívnejšieho ohodnotenia postáv s BMI_ID posudzovateľkami s

podváhovým BMI v porovnaní s posudzovateľkami, ktoré mali iné ako podváhové BMI

(ideál, nadváha). Tiež na základe údajov uvedených v tabuľke 16zamietame pracovnú

hypotézu 3, kde neboli zistené štatisticky významné rozdiely (p< 0,499) v hodnotení postáv

dievčat na fotografiách s nadváhovými hodnotami medzi posudzovateľkami s vlastným

podváhovým BMI a posudzovateľkami s vlastným BMI v ostatných kategóriách (ideál

a nadváha). Rozdiely boli zistené opäť len v priemerných hodnotách a to v zmysle

pozitívnejšieho ohodnotenia postáv s BMI nadváha posudzovateľkami s podváhovým BMI v

porovnaní s posudzovateľkami, ktoré mali iné ako podváhové BMI (ideálne, nadváhové).

Zaujali nás však priemerné hodnoty ktoré prisudzovali posudzovateľky s vlastným

podváhovým BMI dievčatám na fotografiách. Ak hodnotili dievčatá s podváhou, priemerná

hodnota bola AM = 4,49 ak hodnotili dievčatá s ideálnym BMI, priemerná hodnota bola

AM = 5,30 a keď hodnotili dievčatá s nadváhou, priemerná hodnota bola AM = 8,33.

Znamená to teda, že čím viac sa zvyšovalo BMI postáv na fotografiách, tým bola ich

fyzická atraktivita hodnotená negatívnejšie. Štatistická významnosť však nebola zistená,

nemožno teda konštatovať, že vlastné BMI posudzovateliek s podváhou by ovplyvnilo ich

hodnotenie druhých dievčat vo väčšej miere ako posudzovateľky s ideálnym BMI, alebo

nadváhou.

34

5 Diskusia

Z predchádzajúcich výskumov (Singh 1993,1994,1995, Henss,1995,Furnham et al.

1997 in Tovée, Maisey, Emery, Cornelissen, 1999) vyplynulo, že tvar ženského tela by mal

byť dôležitým ukazovateľom ženskej fyzickej atraktivity. Vo väčšine týchto výskumov však

boli ako podnetový materiál použité len nakreslené siluety postáv žien a teda nemuseli

poskytovať posudzovateľom presné informácie. Výskumy, ktoré sa viac ako na tvar tela

sústredili na jednoznačnejšie ukazovatele fyzickej atraktivity –výšku a váhu, pričom použili

digitálne fotografie postáv žien zistili, že prvotným ukazovateľom atraktivity je index BMI.

Názory na to, či je lepším ukazovateľom fyzickej atraktivity index WHR, alebo BMI sa

rôznia, z toho dôvodu sme v našom výskume využili oba indexy dievčat, ktorých atraktivitu

mali posudzovatelia hodnotiť. Navyše, ako je z výskumov z tejto oblasti známe, oba indexy

spolu môžu korelovať a navzájom sa dopĺňať.

Napriek množstvu výskumov, sme však mali malú znalosť o tom, ako posudzujú

fyzickú atraktivitu žien mladí ľudia v pubescentnom a adolescentnom veku. Preto sme

v našom výskume mali záujem zistiť, či aj u pubescentov a adolescentov prevažuje

preferencia ideálnych hodnôt BMI a WHR. Opierali sme sa pritom o výsledky štúdií, ktoré

uvádzajú tieto miery ako vysoko atraktívne, nakoľko sú ukazovateľmi zdravia

a reprodukčného potenciálu žien. Z výsledkov analýz v našom výskume vyplynulo niekoľko

zaujímavých skutočností. Zistili sme, že pubescenti aj adolescenti hodnotili dievčatá na

fotografiách s ideálnymi mierami (či už s ideálnym BMI alebo WHR) pozitívnejšie (prisúdili

im vyššiu atraktivitu) v porovnaní s dievčatami, ktoré ideálne miery nemali. Ak sme však

porovnávali atraktivitu postáv s ideálnymi hodnotami BMI s tými dievčatami, ktoré mali

nižšiu hodnotu BMI ako ideál (podváha až anorektické BMI), zistili sme väčšiu náklonnosť

pubescentov aj adolescentov voči takýmto postavám. Čím môžu byť uvedené zistenia

zapríčinené ak výskumy uvádzajú, že najatraktívnejšie by mali byť ženy s ideálnymi mierami

a že by mala atraktivita klesať so znižujúcimi alebo zvyšujúcimi hodnotami BMI a WHR?

Vysvetlenie by mohlo byť také, že chlapci v pubescentnom a adolescentnom veku sa vo

väčšej miere riadia celkovým spoločenským trendom ako ukazovateľmi plodnosti a zdravia

žien. Vo väčšine výskumov, v ktorých sa zisťovalo hodnotenie atraktivity žien boli

participantmi dospelí muži, u ktorých sa zistilo, že sa viac ako spoločenskými ideálmi riadili

signálmi vysokého reprodukčného potenciálu žien. Domnievame sa, že ich preferencia

ideálnych mier partnerky je vo veľkej miere založená na vidine dlhodobejšieho vzťahu

a následného založenia rodiny. Väčšina pubescentov a adolescentov však ešte po založení

35

rodiny netúži. Preferencia štíhlych postáv medzi mladými ľuďmi môže byť vo veľkej miere

ovplyvnená mediálnou prezentáciou. Všetky modelky sú štíhle, až extrémne štíhle.

V priebehu dejín to tak vždy nebolo. Tak prečo je tomu tak dnes? Vysvetlenie môže byť v

presvedčení módnych návrhárov, že šaty sa vynímajú lepšie na „vychudnutých“ modelkách

ako na ženách s priemernou výškou a váhou. Módnych tvorcov teda vo veľkej miere

nezaujíma, že väčšina mladých ľudí práve vo veku, v akom boli aj naši respondenti si

potrebujú vytvárať vzory a ideály a teda sa často snažia podobať extrémne štíhlym, ale

úspešným a známym modelkám. Môžu si vytvoriť predstavy, že atraktivita – krása je

založená na extrémnej štíhlosti. Mnoho dievčat sa práve z tohto dôvodu môže trápiť výzorom

svojho tela až do tej miery, že sa u nej rozvinie porucha príjmu potravy – bulímia alebo

anorexia. Podobať sa ideálu je pre dospievajúce dievča často dôležitejšie ako zdravie. Toto

tvrdenie by sme mohli potvrdiť zisteniami z nášho výskumu, a síce, že pubescentky aj

adolescentky hodnotili významne atraktívnejšie postavy s podváhou až anorexiou. Iným

vysvetlením by mohol byť taktiež aj možný tlak rodičov na štíhle postavy svojich dcér. Čo sa

týka hodnotenia postáv s nadváhou, pubescenti aj adolescenti ich hodnotili ako neatraktívne.

Táto skutočnosť taktiež môže vyplývať zo spoločenského ideálu štíhlosti, avšak v tomto

prípade do hodnotenia mohli vstúpiť aj faktory zdravia, celkového životného štýlu postáv či

stereotypy, pričom pod pojmom stereotyp v tejto súvislosti rozumieme presvedčenie, že „čo je

pekné, je aj dobré“ hoci k uvedenému presvedčeniu nie je objektívny dôvod (Eagly, Mladinic,

Otto, 1991 In: Výrost, Slaměník, 1997, str. 295 ). V našej práci sme zistili niektoré významné

rozdiely v hodnotení atraktivity pubescentmi a adolescentmi a v prípade že tieto odlišné

hodnotenia neboli štatisticky významné, boli priemerné hodnotenia rozdielne v smere

negatívnejšieho hodnotenia všetkých postáv pubescentmi. Domnievame sa, že tieto

hodnotenia mohli byť zapríčinené zvýšenou kritickosťou, ktorá je príznačnou črtou tohto

vekového obdobia.

Ďalšou otázkou, na ktorú sme sa snažili získať odpoveď, bola, či ovplyvňuje vlastné

podváhové BMI posudzovateliek ich hodnotenie atraktivity dievčat na fotografiách. Opierali

sme sa o výskum Tovéeho a kol. (2000), ktorý naznačuje, že vlastné BMI posudzovateliek ich

ovplyvňovalo pri hodnotení fyzickej atraktivity. Participantkami ich výskumu však boli ženy

s poruchami príjmu potravy (anorexia nervosa, bulimia nervosa), u ktorých sa zistilo

skreslené vnímanie vlastnej postavy a postáv iných žien, čo ich následne ovplyvnilo vo

vnímaní fyzickej atraktivity. Nás teda zaujímalo, či podobne ako vo výskume Tovéeho

ovplyvňuje vlastné BMI dospievajúcich posudzovateliek s normálnym stravovaním ich

vnímanie fyzickej atraktivity. Významné rozdiely v hodnoteniach sme síce nezistili, avšak

36

priemerné hodnoty sa líšili a poukazovali na možný trend - čím sa zvyšovalo BMI postáv na

fotografiách, tým bola ich fyzická atraktivita hodnotená negatívnejšie. Štatistická významnosť

však nebola zistená, nemožno teda konštatovať, že vlastné BMI posudzovateliek s podváhou

by ovplyvnilo ich hodnotenie druhých dievčat vo väčšej miere ako posudzovateľky

s ideálnym BMI, alebo nadváhou.

Domnievame sa, že k lepšiemu pochopeniu tejto problematiky by prispelo podrobiť

skúmaniu otázku, či sú pubescentky pri hodnotení fyzickej atraktivity druhých dievčat vo

väčšej miere ovplyvnené vlastným BMI ako adolescentky a tiež či vôbec a akým spôsobom

ovplyvňuje sebavedomie a spokojnosť s vlastným telom u dospievajúcich dievčat hodnotenie

fyzickej atraktivity druhých dievčat. Ďalšie otázky v oblasti fyzickej atraktivity by sa mohli

týkať aj zisťovania, či sa u dospievajúcich dievčat s normálnym stravovaním vyskytuje

skreslená predstava vlastného tela (body image distortion), ktorá by ich mohla ovplyvňovať

pri hodnotení vlastnej atraktivity a atraktivity druhých dievčat.

Podnetným by bolo tiež zistiť, ako hodnotia fyzickú atraktivitu žien muži rôznych

vekových kategórií a taktiež z rôznych socio-ekonomických vrstiev na Slovensku - či aj na

Slovensku hodnotia muži z nižších socio-ekonomických vrstiev ženy s väčším množstvom

tuku ako atraktívne, pretože v nich vyvolávajú predstavu o možnom zabezpečení zdrojov.

V mnohých kultúrach sa považuje telesný tuk za ukazovateľa bohatstva ako uvádza výskumné

závery McGarvey (1991 In Swami, Tovée, 2005)

Faktorov, ktoré mohli ovplyvniť výsledky nášho výskumu, je viacej. Mohla to byť

napríklad kvalita fotografií. Aj keď sme sa snažili vytvoriť čo najreálnejší obraz skutočných

dievčat použitím farebných záberov spredu aj z profilu, stále nemuseli mať posudzovatelia

dostatočné informácie k úplnému reálnemu zhodnoteniu atraktivity dievčat, nakoľko neboli

odfotené zozadu a z viacerých uhlov. Do hodnotenia sa mohol preniesť aj postoj tela dievčat,

ktorý nebol na všetkých fotografiách úplne rovnaký. Snažili sme sa dievčatá odfotiť

z rovnakej vzdialenosti a výšky, ale napriek našej snahe mohli isté nepresnosti aj v tomto

smere vyvolať určité skreslenie v hodnoteniach. Hodnotenie mohla taktiež skresliť veľkosť

pŕs dievčat na fotografiách, pretože prsia taktiež patria k významným ukazovateľom

atraktivity žien, najmä z pohľadu hodnotení mužmi. V našom výskume sme sa však týmto

ukazovateľom nezaoberali. V neposlednom rade mohli výsledky výskumu skresliť aj

nepravdivé hodnotenia postáv posudzovateľmi, ale aj ich neochota, poprípade nepozornosť

pri vypĺňaní odpoveďového hárka.

37

6 Záver

Ak by sme sa pozreli späť do minulosti a porovnali ju s prítomnosťou, zistili by sme,

že existujú veľké rozdiely v hodnotení krásy ženského tela. Všetkým obdobiam v priebehu

dejín by sme mohli isté veci vyčítať v pohľade na váhu, tvar a celkové nároky na ženské telo.

V minulosti boli obdobia keď bola žena atraktívna ak disponovala veľkým množstvom tuku,

pričom túto preferenciu by sme mohli do dnešného dňa nájsť v niektorých kultúrach.

Preferencia rôznych tvarov a veľkostí sa s veľkou dynamikou menila a je možné, že má

tendenciu meniť sa aj naďalej. V súčasnosti je totiž všeobecne uznávaným ideálom

industrializovaných krajín štíhla ženská postava, často extrémne štíhla. Vo veľkej miere sa

dnešná spoločnosť v prezentovaní ideálnych postáv odkláňa od zdravia a paradoxom je, že

záujem o zdravý životný štýl stále rastie. Mladí ľudia sa často snažia podobať ideálom, ktoré

si vytvoria či už na základe vlastných predstáv, ideálov prezentovaných v médiách, tlakom

vrstovníkov, či rodičov. Neuvedomujú si však nebezpečenstvo, ktoré s nesprávnym vzorom

ide ruka v ruke. Mladý človek však hlavne na začiatku dospievania potrebuje určitý vzor,

ideál, ktorý je preňho pilierom pri formovaní vlastnej identity, pretože ideál je všetkými

ľuďmi vysoko oceňovaný. Okrem toho mladý človek má potrebu niekam patriť a preto mu

veľmi záleží na názoroch vrstovníkov, medzi ktorých chce zapadnúť. Výskumami sa zistilo,

že dospelí ľudia sa pri hodnotení atraktivity ženského tela vo veľkej miere riadia nevedomými

signálmi zdravia a plodnosti hodnotených žien a teda za najatraktívnejšie považujú ženy

s ideálnymi mierami založenými práve na týchto dvoch faktoroch. U dospievajúcich ľudí

v našom výskume sme však zistili väčšiu preferenciu dievčat, ktoré mali hodnoty podváhy až

anorexie. Táto preferencia je možno zapríčinená pôsobením nevhodných vzorov, ktoré mladí

ľudia vnímajú ako ideálne, ale dôvodom môže byť len vek našich respondentov, kedy sa ešte

signálmi plodnosti žien neriadia. Keďže spôsob akým je ženské telo prezentované v médiách

a celkový trend k štíhlosti pravdepodobne nezmeníme, pretože kľúč k zmene majú možno

módni tvorcovia, môžeme sa len snažiť podporovať deti v nájdení si vhodných vzorov,

v zdravom zvyšovaní ich sebavedomia a podporovaní originality a netlačiť ich k tomu aby sa

podobali vychudnutým vzorom negatívnymi narážkami na ich aj keď „nedokonalé“, ale

zdravé postavy. A tiež keď lepšie pochopíme princípy hodnotenia fyzickej atraktivity

dospievajúcimi dievčatami, budeme ich možno vedieť aspoň trochu ovplyvniť v pohľade na

krásu, ktorá nemusí byť v súlade so súčasným ideálom, ale za to nemá negatívny dopad na ich

zdravie.

38

Zoznam použitej literatúry

1) M. Nakonečný - Sociální psychologie, Academia, Praha, 1999, ISBN : 80-200-0690-7 2) N. Hayesová – Základy sociální psychologie,Portál, Praha, 2003, ISBN: 80-7178-763-9 3) D. Evans, O. Zarate – Evoluční psychologie,Portál, Praha, 2002, ISBN: 80-7178-611-X

4) J. Výrost, I. Slaměník – Sociálna psychológia ,ISV,Praha, 1997, ISBN: 80-85866-20-X 5) M. Vágnerová – Vývojová psychologie, Portál, Praha, 2000, ISBN: 80-7178-308-0 6) Ľ. Fialová – Moderný body image, Grada Publishing, a.s., 2006, 92 strán + 6 strán prílohy, ISBN: 80-247-1350-0 7) G. Hill – Moderní psychologie, Portál,1998, ISBN: 80-7178-641-1 8) J. Kuric – Ontogenetická psychologie, Akademické nakladatelství ,Brno, 2000, ISBN: 80-214-1844-3 9) A. Jobbágyová – Signály atraktivity vzhľadom k veku a dynamika ich zmien, Bakalárska

práca, FSVaZ UKF, Nitra, 2007, 62 strán 10) M. Binarová – Životní spokojenost ve vztahu k fyzické atraktivitě, Ročníková práca, Filozofická fakulta Masarykovej univerzity v Brne, Brno, 2005, str. 69 11) T.Hrachovinová, P. Chudobová – Body image a možnosti jeho měření, Československá psychologie, 2004, č. 6 12) S. Démuthová – Vybrané aspekty atraktivity a ich biologické korene, Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 5 strán 13) G. S. Belkin, N. Goodman – Marriage, Family, and Intimate Relationships, Rand McNally College Publishing Company, 1980, 79-7434 14) Peter Prevos – Differences in Body Image Between Men and Women, Monash University, 20. February, 2005, http://www.med.monash.edu.au/psych/ol/vl/psyllbody/psy11.html 15) M.J .Tovée, D.S. Maisey, J.L. Emery , P.L. Cornelissen – Visual cues to female physical attractiveness, The royal society, London, 1999, 211 - 218 16) P. Weiss – Ženská přítažlivost z pohledu sociobiologie, Psychologie Dnes, č. 3, 2002,

str. 20-21 17) E. Brimová – Ideál krásy: Štíhlí a svalnatí, Psychologie Dnes, č.7-8, 2004, str.14-16 18) Waist-to-hip ratio, Wikipedia, 2007, dostupné na: http://en.wikipedia.org/wiki/Waist-

hip_ratio

39

19) C. S. Mackey – Nutrition and Well being A to Z, Body mass index , dostupné na :

http://www.faqs.org./nutrition/Ar-Bu/Body-Mass-Index.html 20) Simin B.Vaghefi – Nutrition and Well being A to Z , Waist-to-hip ratio, dostupné na:

http://www.faqs.org/nutrition/Smi-Z/Waist-to-Hip-Ratio.html

21) F. Marlowe, C. Apicella, D. Reed – Evolution and Human Behavior 26,(2005) str.458 – 468 22) V. Swami, M. Tovée – Does hunger influence judgments of female physical

attractiveness?, British Journal of Psychology , 2006, 97, 353-363 dostupné na: www.staff.ncl.ac.uk/m.j.tovee/hunger.pdf

23) V. Swami, M.Tovée – Female physical attractiveness in Britain and Malaysia: A cross-

cultural study, Elsevier, Body image 2 , 2005, 115-128 dostupné na: www.sciencedirect.com

24) M. J. Tovée, V.Swami , A. Furnham, R. Mangalparsad – Changing perceptions of

attractiveness as observers are exposed to a different culture, Elsevier, Evolution and Human Behavior, 27, 2006, 443 – 456

25) M. J. Tovée , P. J. B. Hancock, S. Mahmoodi – Human female attractiveness: waveform

analysis of body shape, The Royal Society, London, 2002, 2205-2213 26) Zaadstra B.M., Siedell C.J., Van Noord A.H., Te Velde E.R., Habbema J.D.F., Vrieswijk

B., Karbaat J. (1993): Fat and female fecundity: prospective study of effect of body fat distribution on conception rates. British Medical Journal, 306, c. 6876, s. 484-487.

27) D. Arrington : Morphological factors affecting mate selection, November 19th , 2003

dostupné na: http://www.wcu.edu/ceap/psychology/journal/pdf/arrington-d-8-04.pdf 28) M. J. Tovée, J.E.Brown, D. Jacobs: Maternal waist-to-hip ratio does not predict child

gender, The royal society, 2001, str. 1007 - 1010 dostupné na : http://www.nc/ac.uk/ion/research/publications/?staff=1900

29) K. Grammer, A. Møller B. Fink, J. T. Manning : Physical attractiveness and health:

Comment on Weeden and Sabini (2005), Psychological bulletin Vol. 131, No.5, 658-661, American Psychological Association

30) S. Grogan –Body image : Understanding Body Dissatisfaction in Men, Women and

Children , Psychology press, Routledge,1998, ISBN: 978-0-415-14785-9

40