1

DATABÁZA DIVADELNÝCH HIER

AUTORSKÉ PRÁVA NA HRY SÚ VYHRADENÉ. ŽIADEN TEXT NESMIE BYŤ POUŽITÝ NA ĎALŠIE ŠÍRENIE

BEZ PREDCHÁDZAJÚCEHO PÍSOMNÉHO SÚHLASU AUTORA.

All right reserved.

Vynechali sme niektoré strany a v prípade, že chcete s textom pracovať a ďalej ho šíriť, ozvite sa

nám, prosím mailom: tichoaspol@gmail.com. Ďakujeme za pochopenie.

Július Gajdoš

Tri úlety a jeden let

Úlet prvý : Tancom až do neba

Zvuk: vzdialený rytmus - vydupávanie a tl ieskanie potom t ichý dôverný hlas

na mikrofón

MoMo:

Prepáčte, prepáčt e že obťažu jem, nemáte náhodou ne jak é zbytočné [pauza ]

chce l so m sa iba spýtať. . . č i náhodou . . . neviet e, kde otvára jú da jakú

výst avu. [pauza ] Nevš imli st e s i? V pos ledne j dobe ani nie? Môže byť a j

postmoderná. [pauza ] Fakt , n ie?! V t ejt o pust at ine snáď predsa len niekto

niečo za -ha- ju- je ! Ani nie? Nikto už nie je ocho tný obetovať chlebíček

a kvapku s lušného vína pre milo vníka umenia z u l ice?! [pauza ] To je a le

potom koniec ! Koniec všetkého . To je Sahara ž ivo ta a hlado mor kultúr y. A

váš koniec. Pretože mňa, mňa a j t ak zväčša nerad i púšťa jú. Vra j smrd ím

a ide mi iba o jed lo .

Zvuk: v pozadí opakované dupnut ie nohou. P ostupne zrýchl i . Počas dialógu

sem-tam dupnut ie.

2

Potom a le zač ína jú zvláštne časy . Ešte to nie je hrôza, ale t aký t ichý

nepoko j. Počujet e? Ako by v d iaľke praska li ľady. Alebo t aký zvuk, ako

keď chod ít e po st arých parket ách. Zrazu to pod vami zavŕzga , mát e t am

babu, nikto o tom nemá ved ieť. A všetko je inak, t ak zrazu. To ale nezača lo

včera, vážení, to by sme s i mal i povedať hneď na zač iatok a na rovinu.

Ono to n iekde má svo je ko rene, v tom by medz i nami mal byť obecný

súhlas. Vždy musí byť niekde zač iatok z čoho všetko ‘z íde‘. Vz íde vravím,

to znamená vyšľahne p lameň, zdvihne sa r ieka, zast anú hod iny, popada jú

obrazy zo st eny, a le hlavne ľud ia. Začnú sa správať t ak čudne. Chyt ia t aký

besný nádych v oč iach a up iera jú ich na vás akoby st e im zožra li večeru,

ešt e ho ršie, vyhod i l i obč ianku z e lekt r ičky, napľu li do piva, po lia li auto

brzdovou kvapa linou, a lebo na jhorš ie akoby st e sa im vysra l i sa im na

rohožku a oni to roznies l i po byte. Skoro t ak.

Ta zúr ivosť v pohľade, tou by st e ma na jradše j z jed l i hneď po raňa jkách,

po ránu v e lekt r ičke , spo ločne revízo rom, rozštvrt il i, nabod li a up iek l i

mňa, lebo nikdy nemám lístok. Ale hovor ím vám je to dobou a ľuďmi, sú to

zvláštne časy a v t akýchto vždy niečo zač ína. Mne môžete ver iť. Pretože

to, čo vás dvíha zo sto ličky, mňa vynáša k oblako m.

Dobr ý deň. Ani so m sa nepredst avi l. Vo la jú ma MoMo. Som rád, že st e

pr iš l i a že ma znes iet e, a j všetko čo vravím, lebo mne môžete ver iť, pretože

som MoMo, je vaša z losť, váš st rach, vaša ľútosť i svedo mie a nakoniec

možno i vaša pos ledná náde j. Len sa ne robte. Nie so m iný ako vy, a j keď

urč it é rozdie ly by sa t u naš l i a n ie je to v tom, že ja som na u lic i. Tak

dobre, st e na druhe j st rane, a le nebuďte t akí pyšní. Ako d lho to môže t rvať

v t ejt o sit uác ií? Pár pokĺznut í, jeden kopanec a sme s i blízk i. To je a le

hrôza, to je a le des, čo . St ačí s i t o iba predst aviť.

Ale neupada jt e do beznáde je. S t ím z jedením so m žar tova l. Vždy s i

vymýšľam, keď nie je čo je sť. Vážne, Vá žne fakt . Veď vám s t ač í ukázať

t akú tu nespoko jnosť, akože ‘ ja ‘, čo to t u je , čo to t u robí, akože toho

znes ie t e veľa , a le t oto t u . . . akože ja a musím von . . . lebo vra j smrd ím.

Zvuk: krátka sekvencia vetra

3

A vra j t oho znes ie me veľa. Znes iet e veľa? Chce l by som vás vid ieť .

V prot ia lkoho licke j l iečebni. Bo lo nás na izbe dvadsať päť a jedna

s ieťovka. To je t aká zamykac ia post eľ pokrytá sieťovinou. Do ne j za tvára jú

všetkých, čo radi chyta jú bie le myši. N ikdy nechyta jt e bie le myšky lebo

vás zavrú do sieťovky . Zatvára jú do ne j t akých, čo celú noc chyta jú bie le

myš i a st rašne pr it om z iapu. Jeden t am dokonca chyta l bu ldozér y, a le malé .

Hovoril so m mu, človeče prest aň a j tak nič nechyt íš. Treba sa vyspať.

Neda l s i povedať a makal ce lú noc ako žeravý. T í ost atní, to ako my, t ýc h

dvad sať št yr i ľud í na izbe sa nevysp í . Ale to je zámer . Dokto r i tomu

hovor ia zrkad lo . Vid ieť sa, akože v t ej s iet i, že to st e akože vy, t eda ja .

Akože pred sebou nikto neutečie. A je to pravda, a j t y na jväčš í ožrani, čo

sa sp í ja l i do nemot y, ráno vždy hovor ia . Aj ja s i vyp i jem, a le t oto, t aké

dačo . Tak ďa leko by so m n ikdy nezaš ie l. N ikdy! To mi ver ! Never ! Bo l t am

t iež , n ie raz, a le nikdy nič nechyt i l, a le nepret ržit e chyta l ce lú noc ako

žeravý.

Takže veľmi dobre rozumiem čo ukazu jet e, t akú tú nespoko jnosť, a že

znes iet e veľa, a le t ak ďa leko by st e nikdy nezaš l i. A viem a j čo urobít e

ďa le j, urobít e iný gezicht ja , odvrát it e sa , to akože odo mňa, lebo vra j

smrd ím, a ani t oho veľa nepoviet e, maximálne onomatoser ie, ale len pre

seba.

Vždy je to rovnaké.

Na jpr v iba vlny nespoko jnost i potom záchvat y nasratost i a

nakoniec výbuch ako keď sa spust í t ornádo . To už st e v rauš i, schopní a j

zabí jať a práve t akých ako som ja . . . zabí jať as i nie, a le vyt ĺcť zo mňa

dušu, to he j, to by st e dokáza li. C ít it e to? Takto to za č ína! Na jpr v vieto r,

a nie hoc ijaký, t aký ut a jený uragán. Taký čo vykrúca mozog do šp irá ly

a nút i vás niekomu vynadať, a lebo a j jednu vraz iť a ani neviet e prečo .

Ibaže to všetko je oveľa ra fino vane jš ie. Ten vnúto rný vietor sa pomaly

ut íš i, a zost ává už iba t aké chvenie . A to je t iež o hubu, pretože v tom

mo mente všet c i oko lo vás začnú chodiť ako pyro technic i, po špičkách .

Lebo st e ako nášľapná mína. .

4

A to je tou rezonanc iou vo vnút r i. Vibru jet e ako by st e st áli na t rampo líne.

St ačí malý náraz a paff f. . . Teda neviem ako st e na tom konkrétne t eraz vy,

a le ja t o cít im , od t ej zmeny. Ten nepoko j. Možno to bo lo aj predt ým, a le

poznáte to , vt edy. N ič sa ma net ýka. Hroš ia koža. A morá lka je v r it i. V iet e

prečo na Tit aniku zo mre lo na jv iac Ang l ičanov? Chova li sa ako gent lemani.

St áli poct ivo vo fronte na záchranné vest y až kým nedoš li. Vesty a j

Angličania. Keby sa k t e j vest e dost ali inak, ne jakou f intou, nehovor ím

nás il ím, z toho by sa už ani jeden Ang ličan nedost al . Tam už nastupu jú

bož ie mlyny. Byť tu za niekoho , to sa nedá preskoč iť. Takto vám to

poviem: Je iba jedna cest a , milost ivá . Prosím milo st ivá, počkám,

s radosťou, bo lo mi cťou. Možno naposledy, a lebo bo lo mi cťou. Tadiaľ sa

4 STRANA VYŇATÁ!

A TAK SOM SA TEŠIL. Vtedy t e j zmene, t ak som sa z ne j t eš il.

Nepr inies lo mi t o ale nič dobrého . Dačo , t rochu, málo . Lebo sa to nado

mnou rozsypáva ako šut re z nák laďáku , z toho mi po tom praská v uš iac h

ako keď plieska bičom, po tom chvíľu nič iba ost ré pískanie. Možno je t o a j

ne jaké upozornenie, pretože mračno sa potom stočí, ako osy v kres leno m

f ilme a sadne to na mňa. Chvíľu ma to št eklí, všade, akoby sa to rozpadlo

na malé kúsky, na t aké malé potvory, čo všade hľada jú pr iechody, č ierne

d ier y a keď ich ná jdu, čo v mo jom pr ípade nie je t aké ťažké, t ak šup pod

kožu a t am sa prosím pekne zahniezd ia. Vra j to má viac ľud í . N ie je niekto

t aký medz i vami? Kto by sa pr izna l, že áno .

Tak t aké sú mo je vst ávania. St ačí ak s i t rochu zdr iemnem a už je t o na

mne. Na jpr v mračno , ale t o ma ešt e necháva na poko ji. Hoci sprvu c ít im

iba t aké jemné št ek lenie, akoby sa pr iš l i ohr iať , potvory. Aj ma zahre jú ako

vče ly kráľovnu . Ale po tom to vst ávanie , to je prek l iat ie. Vyskoč ím ako by

ma p icho l ce lý ro j t ých po tvor. Chvíľu len t ak sto jím, chyt ám dych a čaká m

čo bude. Preto dupem. Nohy mám st ŕpnu té, a keď dupnem, pomáha to .

Zvuk: Dupanie, smiech graduje

5

A to sa ešt e dá zniesť , a le ono sa to stupňu je, to št eklenie , a to je prosím

pekne z lé. Predst avte si to [ prepuká v smiech ] nemôžem zadržať smiech.

Ne jde to . Sto jím, podupávam a oni ma št eklia . V sto ji to lepš ie znášam.

Rozumiete? Takže to vyzerá, že smiech znášam ľahš ie, v sto ji. Dokonca mi

pr itom t ečú a j s lzy. Ale to už je do plaču. Smiech a p lač. V mo jo m pr ípadě

aký je v tom rozd ie l , nakoniec ? Štve ma to a t ak dupem. (Dupu, dupu,

dupu) .

Dupem to t eda áno , a po r iadne, čo , aby sa t ie po tvory rozuteka li. Ľud ia s i

mys l ia , že so m blázon, t aký nevyv inutý, s det ským rozumo m. No ret ard,

a lebo že sa ne neho iba hrám . Aj t o som robi l, to je pravda, a le t o bo lo

dávno , ešt e za tot áča. Všetci sme vt edy robili, že sme ret ardi. Ale ja u ž na

zák ladne j ško le. Za tot áča. To si dnes už málokto chce pamätať. A pr it om

to nebo lo t ak dávno .

Mal sme jednu uč it eľku , t r iednu, Bobalovú, t ak sa dajako vo la la. To ešt e

kanto r i muse lo povinne rozprávať o dobr ých skutkoch komunistov. Raz s i

vymysle la, že deda Mráza pr ivít a ce lá t rieda. Na deda Mráza s i pamätát e!?

Ani t o už nie?! Dokonca, že mu zahráme scénku, a t ak vybra la rozprávku.

Musela byť t r iedna, t á rozprávka . No a t r iedna bo la predovšetkým nenávisť

a j keď s i ju ľud ia p liet li so závisťou. Te j sa d odnes dobre dar í, však áno ?

Vtedy, to bo la ško la závist i- nenávist i. To bo l kurevský vyšľachtený hybr id,

a le hlavne v t om bo l bo rde l. Tá rozprávka bo la o medveďovi, čo závide l

pávovi per ie, zvlášť t o na chvost e mu neda lo poko ja. A t ak sa rozhodo l, že

s i t aké obst ará. Však viet e, pumpova li to do nás, t aké t ie t r iedne rozdie ly,

že zač ína jú od toho , čo máte na sebe. Špinavé mo ntérky znamena l i rovnosť

a brat stvo. Nepamätám s i dobre, č i to , že si to obst ará, znamena lo pre

macka, že s i to niekde zoženie, čo bo la v t edy norma, a lebo to pávovi rovno

zo zadku vyt rhne. No a t áto súdružka uč it eľka sa rozhodla, že ja bude m

tým medveďo m. Bo lo mi t o čudné, a le bo la to šanca. Môj ot ec bo l

ž ivnostník, t ak som s i mo ho l napraviť pro fi l. Horš ie, že to nemala

domyslené. Nevede la tot iž ako upevniť chvost , t ie pávie p ierka. Vzala

rôzne drôty a š it ie , všetko mi to st rkala kamsi pod zadok aj medz i nohy, a le

nedrža lo to . Mala s t ým chudera veľa p ráce a nikto je j pr it o m nepo moho l.

Ani nikoho o pomoc nepož iada la. No tak to v ne j zača lo vr ieť, že je na

6

všetko sama (žehliť, var iť, prať, zháňať a ešt e aj robiť medveďa) a t ak zo

zač iatku bo la nespoko jná, potom ner vózna a nakoniec ko mpletne nasraná.

A to je t en okamih, keď s i mus ít e dávať pozor. To sa vo vás začne točiť t en

vieto r a pokiaľ máte t rochu chochmesu, je čas požiadať niekoho o pomoc.

Stačí sa vyrozprávať. Niekomu druhého. Berme to ako pomoc blížne mu.

Sme tu predsa vzá jo mne kvô li sebe. Alebo ani t o už nie?!

Neviem ako vy, a le mô j o t ec by je j nepomoho l. Mal s komunist ami svo je

skúsenost i a k nám chod il Miku láš. Ona to zrejme tuš ila , preto sa na neho

neobrát ila , a t ak radše j do mňa, že sa málo súst reďu jem, že nemám k t omu

t en správny pr ístup. Znamena lo to , že zadok, držím akos i nevhodne,

nepr imerane dokonca až nepr i jat eľne. Vlastný zad ok! I baže ko munist i

narobi li t aký borde l a j v s lo vách, že sama nevede la ako to má správne

nazvať, aby to nemalo tú ideo log ickú št rbinu. Raz s íce použ ila zadok, ale

zda lo sa je j t o ce lkom nepat r ičné, a t ak to komplikovane opisova la ako

niečo čo mám t am vzadu, t akú tú hmota, napo ly rozťatú, nepoveda la

rozťatú, ale spravod livo t r iedne rozde lenú a pr it o m hovor ila o väčše j

a menše j po lovic i. Raz použila zadnicu, ale zre jme a j je j t o pr i pada lo

veľmi sp iatočnícke. A t ak mi ho zača la ukazovať, svo j zadok ako názornú

ško lskú pomôcku. Otáča la sa oko lo neho , vlastného zadku, zdvíha la ho ,

spúšťa la, ma l so m s i vš ímať ako ho drž í, ako s ním pr i chôdz i myká zo

st rany na st ranu, sem t am sa po ňo m j emne p lesk la, aby so m vide l aký je j

kozy-st entný, aký je veľký. Mala ho skutočne tvarovaný, radosť bo lo

pozr ieť a ja so m bo l veľmi vďačný pozorovateľ. A keďže som bo l malý,

pr ipada l mi, t en je j zadok t aký dôkladne vyča lúnený, ako naše d iváno .

Predst avte s i tú krásu, zadok vyča lúnený ako naše d iváno a mäkký ako

bruško novorodenca. No a na t akúto krásu, na t ak úto neuver it eľnú r iť,

r iťu lku, r it isko nebo lo vhodné s lo vo . To bo li časy? ! Š lo iba o s lovo , ale

o aké slovo ? O t aké, kto ré by tým je j dvo m po lovic iam, vymode lo vaným

ako dva nafúknuté ba ló niky doda lo a j t rochu poéz ie.

Až je j blys lo .

Zvuk: v pozadí dupanie postupne zosi lňuje

„No tú dupu.. . “ spust ila . Zaraz i l som sa a zača l dupať.

7

„Nie dupať, vravím dupu zdvihnúť!“

„Ja a le dupem, súdružka,“ a zdvíham ko lena na jvyšš ie ako môžem.

„Musíš ho re, hore s ňou, vyst rč iť. “

„Ja už a le vyšš ie nemôžem, súdružka. “

„Keď dupeš, nemôžeš s ňou vyšš ie. Prest aň dupať, post av sa na šp ičk y

a uvedo m s i ju . Myslí na ňu, kde ju máš , no kde máš dupu! Inak t ie p ierka

neudrž íš.

Zvuk: koniec dupaniu

N ie žeby so m nepochop il. Ibaže t á dupa sa mi zda la, vt edy v mo jo m veku,

mal so m t ak osem, všet c i Po liac i mi pr epáč ia, nedospe lému chlapcovi, t ak

pohlavná, do neba vo la júce sexuá lne označenie toho , čo sa všetkým

d ievčat ám z t r iedy skr ýva v t ých p landavých t ep lákoch, v kto rých chod il i

do ško ly, a le ce lko m na opačne j st rane , ako to ukazova la ona, súdružka ,

a okrem toho i súdružka , vt edy to muse la mať na opačne j st rane ako

ukazova la . Na t akúto provokáciu so m nemoho l pr istúp iť. Nikdy so m nebo l

majit eľo m t e j dupy a ani v ž iadnom pr ípade nebudem predst ierať, že niečo

t aké mám. To t eda nie ! No a t ak som na tú je j dupu, a le mô j zadok, r iť,

po r iadne dost a l, aby so m vede l, kde ju mám. Drôty spad l i, š it ie sa pret rhlo ,

p ierka s i vza la súdružka domov a ja som zost al maco m bez t r iedne j

nenávist i, a le s červeným zadko m.

Zvuk: v pozadí skandovanie a krik; oslava zmiešaná s dychovkou

Potom pr iš ie l t en významný deň, keď všet ci s nadšením vít a l i deda Mráza.

Vybrané zvierat á, t rpas líc i, čer vené č iapočky, babičky, vlc i a iné odrody,

čo s ním mali dovo lené vystúp iť na t r ibúnu. Bo la t am spustu čertov -d iablo v

namiesto anje lo v, t i ma l i ut rum. Nasad il i a j snehové vločky a t aké t ie

masky s d lhými cencúľmi, mr az íky sme ich vo la l i. Vystúp il i na t r ibúnu

a s jaso tom mávali svo jim súdružkám a spo luž iakom. Bo l som medz i nimi,

v kožuchu a baranic i, pretože som t ým medveďo m pre túto pr ílež itosť

povinne muse l zost ať. Ne st al sa medz itým zo mňa ž iaden gr iz ly, a le kus

smutného p lyšového mac íka , poníženého výprasko m Stál so m na t r ibúne

8

medzi ost atnými, očist ený od nenávist i, t r iedne j, a le ponížený na úroveň

č ínske j pandy.

Ist e chápete, že som sa toho pot rebova l zbaviť, vrát ane nadšenia, kto ré

oko lo mňa nabera lo na s ile . Blúd il som pohľado m po jasa júco m dave,

vlastne, skôr som zmätene mykal ako ako ‘lod ička na vlnách sa k lát iaca ‘

a zrazu v tom rozpo ložení ako keď zakopnete o bút ľavý peň v tmavo m lese,

zablýska lo to oko lo mňa a ja opäť v tom rozpo ložení ako keď vás zas iahne

blesk z ja sného neba, so m naraz i l na pohľad uč it eľky Bobaľove j. St á la t am

v dave, obk lopená ž iakmi, t í sa , zrazu, pod s ilou je j pohľadu zača l i

8 STRANA VYŇATÁ!

Zvuk: dupanie sa prel ína do skandovania

Najpr v iba t ak, akože mi je z ima. Postupne so m a le pr idáva l, dupa l so m,

dupa l a zr ýchľova l až sa všetkým, ce lému to muto zarazenému davu zača l i

dvíhať zadky, t ie ich dupy, aby som po teš il i Po liakov, t lač i l i ce lý t en dav

hore a za pr ít omnost i deda Mráza vše t ci dupa l i s t akou chuťou, akoby

nadviho vaním zadkov, vl iet ava l i rovno do neba. Aj ja so m dupa l ako

o ž ivot , dupa li všet c i a j dedo Mráz a predst avova l so m s i ako ce lý t en dav

let í vesmíro m a robotnícka päsť mu rozbí ja č ierne d ier y, aby naš ie l cestu

do neba. Všetko ale bo lo zapečat ené , komunistov nebra li a j keď dedo Mráz

v predvo ji svo jimi malými so tva vid it eľnými guľkami zavesenými, kdes i

vzadu na dupe im predzvoňova l cestu. Bo lo to dupanie aké by pat r ilo do

Guinessove j knihy rekordov. Bo lo to dupanie ľudského st áda.

Zvuk: Udychčaný, prestane dupať

Iba uč it eľka Bobaľová t am st á la. Osamotená v prázdno m kruhu ako

pr ikovaná k zemi, ani sa len nepohla. St ála t am ako z ľadu, navzdor y

všetkému, navzdor y vet ru, daž ďu, burácaniu hromu, navzdory r iad it eľov i

ško ly, kto rý sa mo ho l kedykoľvek pr ip laz iť a pr ipo menúť je j ako má

zd ieľať súdružské nadšenie. St ála t am bez pohnut ia a so m s i ist ý, že by sa

nepohla ani keby je j vza li st ranícku knižku. V t ej chví li so m s i uvedo mi l

9

malý det a il, kto ré som zas ia l. St ála t am a ja [ dupe] du-pa, du-pa, dupa,

dupa, dupa, som sa je j vys mieva l. St á la t am sama v uzavretom kruhu, dupa,

dupa dupa, st ála zmrazená ako socha Lenina a ja so m sa je j drzo vyšk iera l .

Zvuk: dupanie

Odvtedy, keď dupem, t ak cít im, že už v tom nie so m sám a j keď so m

z u lice. P redst avu jem s i, že t o robia všet ci so mnou, ako vt edy, že dupete

i vy, so mnou . Dupete, usmievate sa, a čakáte na svo ju p r ílež itosť , ako sa

dost ať do neba.

(Smiech)

Ibaže, ja keď dupem už na nič nečakám, iba t ie potvory sa rozutekajú

a než sa opäť pozlieza jú , do druhého dupnut ia, mám chvíľu poko j. Som už

z toho uštvaný . . . chodí to po mne ako mravce, to po mne chod í. Toľ kokrát

som s i hovor il, nie nevš ímaj s i ich, veď sú pod kožou. Pýta l so m sa, č i

NEPOZNÁTE NIEKOHO, KTO TO MÁ, n iekoho , kto sa do toho vc ít i a

pochopí. Jeden t aký, pankáč s drdo lo m mi poveda l, aby so m s i urobil masť

z mar iánky, vra j t o zaberá na všetko. Lebo ma žerú, po kúskoch požiera jú.

Sem- t am sa a j ku mne dones ie t aký zápach zhnit ých zemiakov a s t arej

c ibu le, a to je od nich, od tých besných potvor , či čo to po mne behá. To

ma štve, pretože toto všetko ja so sebou nosím. Tiahne sa to za mnou ako

kravské la jno . A ľud ia odo mňa boč ia, lebo im smrd ím. Pr itom t en zápach,

to nie so m ja.

Pokúšal so m sa t o zo seba vypud iť. Nie raz . Na jskôr z imou. Žiadny pap ier

na pr ikr yt ie , ž iadne škatu le iba fľaša bo rovičky. A PRESTALO TO! Aspo ň

kým som mal niečo vo fľaš i. Ale potom, prebud i l so m sa uprost red noc i

s kŕčmi v úst ach, čo ma to št ekli lo ce lú noc. Tak si to predst avte! Zobudít e

sa uprost red noc i a hneď podupávať. Z toho sa dá t ak akurát zoša lieť.

Pritom robím čo môžem. Raz so m s i nohy vymlát il oceľovým prútom, lebo

kam so m šviho l, t ie potvory sa rozutekali. Vymlát il so m s i nohy do krvava.

Chrast y mi praska l i ešt e dva mes iace p r i každom pohybe. A ž iadna zmena,

iba smiech a muky. Smiech a muky!

10

Raz so m s i nahovor il t akú jednu od nás, veď viet e akú mysl ím. Da l so m je j

ne jaké peniaze, čo som mal na ho rš ie časy, pretože toto sú ho ršie časy, aby

bo lo medz i nami jasno . Robila to dobre a vyzera lo to náde jne, a le po dvoch

dňoch mi poveda la, že je to dr ina a že mi po lovicu peňaz í vrát i ak chcem,

lebo ďa le j už nemô že, keď mám všetko mŕtve. U vás vsjo podělano ,

poveda la. A ešt e pr ida la, možna to mohou byť opi lky smíchané s černi lem,

akože to môžu byť p i l iny zmiešané s at ramentom, akože to mám pod kožou

a lebo čo , ale to už od ne j bo la ho tová poéz ia, keď vide la ako mi to vyraz i lo

dych.

Mám ich pod kožou a t am kde sú je to jednoducho st ŕpnuté, t ak čo?! A keď

je niečo st ŕpnuté, t ak to vyzerá ako by to nebo lo mo je, ako by to bo lo

cudz ie, keď je to st ŕpnuté, t ak to t elo odmiet a, celko m tomu nedôveru je ,

keď je to st ŕpnuté. A chce to čas. Keby sa viace j snaž i la . . . opilky smíchané

s černi lem . . . akože pil iny št ek lia a at rament št ípe. Taká hovad ina. No čo

sa bo lest i t yká, t rochu sa tomu podobá, ale . . . opilky s čer nile m. . . t aká

poet ická fant áz ia kurvy.

Skôr masť z mar iánky. Ale ja už tým babským receptom never ím. Je to pod

kožou , skr yt é vo vnút r i a doba tomu dáva pr iesto r. Zrazu sa môžu d iať

vec i, kto ré by sa za no rmálnych oko lnos t í nepreš l i. Rozumiete tomu? Zrazu

je to možné. Pretože to je po r iadna lo trovina ak to na mňa niekto vymys le l.

Tie potvory pr ichádza jú keď so m ospa lý a s labý, keď sa môžem ťažko

brániť. To je pre ne vhodná chvíľa. Št ekliť ma.

Zo začiatku som s i z toho nerobil ťažkú hlavu . Aspoň, že nie so m t ak sám,

inak odo všet ci boč ia . Keby to nenarast alo , keby ma to nebud i lo a nenút ilo

do dupania. Všetkým so m už iba na smiech. „Díva j sa, už pracuje, ešt e ani

neraňa jkova l a už pracu je“ vravia t í spod mosta . „MoMo si hviezda. Boh ťa

milu je keď t ancu ješ. “ Hviezda!?

Zvuk: vietor zosi lňu je a prel ína sa so zvukom mesta

Hviezda. Dokonca ich zač ína pr ibúdať . Ak sa mi to dost ane a j do rúk,

preboha, budem musieť pr i dupaní a j t lieskať. Pô jdem po ulic i, bude m

dupať a le a j t lie skať a usmievať sa. A budú na mňa ukazovať .

11

Mužským hlaso m:

Pozr it e aký vese lý č lo vek! Dobre sa pozr it e . Máme čo chceme a čo z toho.

A t ento, nemá nič a je to šťastný č lovek. Čo mu chýba.

Ženským hlaso m:

Tomu vravít e šťast ie? Veď st rašne smr d í. Ako môže byť niekto šťastný,

keď t ak st rašne smrd í. Takto smrd ieť t ak sa medz i ľ uďmi ani neukážem.

Mužským hlaso m:

Ale pani, veď on to vôbec nec ít i. N ič nec ít i. V tom je jeho šťast ie .

Ženským hlaso m:

Jeho šťast ie?! O to viac to ja c ít im. Aké šťast ie je to potom pre mňa? Keď

sa spot ím, vážený, je to šťast ie . Idem hneď do sprchy a nie iba kvô li sebe.

Aj kvô li vám, vážený.

Mužským hlaso m:

Pani, t o je predsa t ak zar iadené. Vlastný zápach vám vôbec nevad í. V tom

je to šťast ie . Aj vaše pani.

Ženským hlaso m:

Tak tomu vy vravít e šťast ie , áno? Tak s i vezmit e domov, bude to vaše

šťast ie , šťast livec jeden

Zvuk: v pozadí sa vietor sa zosi lňuje. MoMo je f yzicky ochabnutý, sem tam

zaznie dupnut ie a ojedinelé t lesknut ie.

MoMo :

Viete s i t o predst aviť, vz iať s i ma domov? Čo len predst aviť? Net reba! Sá m

som s i do movom a k tomu váš dom nestač í. K tomu dom nest ač í, k tomu sa

t reba dopracovať, o to viac ak váš dom je u lica -pobehl ica. Vravím

´dopracovať´, a le ak sa ma spýtat e ako.. . Pr ichádza to samé, dobré a j z lé.

Akoby všetko už bo lo dopredu pr ipravené. Nemysl ím na osud. Pozr it e sa do

d lane, na t ie č iar y. Už dlhš ie ich pozoru jem. Všimli st e s i ako sa t ie č iar y

12

menia? Niektoré sa prehlbu jú, iné st rat ia , akoby vyšp lechl i z ko ryt a

a zmiznú. Zmiznú v d lani, ako snehové vločky namiesto anje lo v

a súdružky namiesto učit e liek. St rat ia sa v pr iesto re živo ta. Toto by st e s i

ma l i vš ímať a pochopiť, bez d lhého vysvet ľovania. Keď máte iba t elo ,

kto ré vás t rápi, čo na tom navysvet ľu jete?! Ako sa dá vysvet liť bo lesť? Že

t elo je mrcha? To by bo lo pr íl iš ľahké.

Zvuk: v pozadí sa ozve rezonanční šepot: A čo mravce

[Zbystrí ] Mravce. . ? [Potešený ] Pýtat e sa ma na t ie po tvory? Mám ic h

všade. Od hlavy až k päte a naopak. To bude t ým dupaním! Vyhna l so m ic h

hore. Keby bo li iba v nohách, ako na zač iatku, ( . . . ) . Dobre, t ak povedzme

t rochu vyšš ie, a le nie vyšš ie ako po pás . Ale keď t o tak prerast á, čo vá m

zost ává, t ak na to pomaly pr istúp it e . Nepovažu jet e to ešt e za svo je, pretože

st arost i vám to t eda robí, t rochu sa toho i bo jít e , predovšetkým vás to a le

štve. Ale pomaly sa s t ým zž ívat e. Začne te sa s t ým rozprávať.

Niežeby st e tomu bo li vďační, t o nie, a le niečo vás s t ým začne predsa len

spá jať. Ako murára s maltou, chorého s chorobou. St ávat e sa domovo m.

Pre v la stné t rápenie. P re VLASTNÉ, pretože to je t en okamih, keď vo vás

začne t en vietor , ako som o ňom hovor il, spomínate s i?

Koľko je hod ín? Stále nič neo tvára jú? Da lo sa to čakať. Nie je to už pre

mňa čakať a ešt e mi pr it om a j nadáva jú, že smrd ím. Ale vy to už viet e, že

to nie so m ja , že to sú ony. A ešt e mi poved ia, že mi a j t ak ide iba o jed lo .

Pr it om na obrazy ani nepo mysl ia. Už zabud l i, že je t u ešt e niekto , kto sa

a j d íva . Keď sa dobre d ívat e, nie a le hlúpo, t ak sa vám vynor í kúsok živo ta.

Skutočne! A keď sa spo jí so spomienkami , možno uver ít e , že t o , čo je na

tom obraze, prebehlo i vo vašo m ž ivo te a práve t eraz sa to vracia.

Rozumiete, nemuse lo to prebiehať rovnako , ale t o prepo jenie spo mienok

s t ým, čo je na obraze, z toho je vždy da jaký záž itok. Nepochybu jt e ! Na

tom svete nie je t oho toľko , aby st e s i t akéto vec i mohl i nechať u jsť . Sto jí

to za to . Skúst e to . Je to okamih: obraz, dívat e sa, niečo to s vami robí.

Akoby t en obraz vstupova l do vášho vnút ra. Cít it e to , čo je , i s t akou

predtuchou, čo bude. A to všetko dokopy. Čo je, bo lo a bude. Preto t am

chod ím. Aj o jed lo ide, a le. . . . obraz y, pr itom sa nesmiet e veľmi us ilo vať.

13

To nesmiet e do sebe t lač iť ako chlebíčky a hlt ať ako víno . Na jprv len t ak

zľahka pohľadom sa oň jemne obt r iet e , o t en obraz , potom ho necháte, svo j

pohľad len t ak p lávať, bezc ieľne, svo jvoľne, nech s i oč i robia čo chcú,

nech sa zaves ia na to , čo im sto jí za to . T ie oči t ot iž keď pocít ia vašu

dôveru, začnú sa ce lko m inak správať. Na jpr v iba t ak do niečoho štuchnú,

akože čo vy na to . Necha jt e ich. Potom do niečoho vraz ia, premera jú s i t o

ako röntgen od hlavy až k päte, chvíľu budú iba t ak va jat ať, ZOSTAŇTE

POKOJNÍ, a potom sa začnú rôzne motať a blúd iť a ak ich necháte, vezmú

vás so sebou, a to už sa s nimi vez iet e. Začne chvenie, rezonanc ie,

kmitočty, frekvenc ie a s t e v obraze. Ako doma. Obraz je vo vás a vy

v obraze. Ce lý váš ž ivo t v jedno m ráme. Objaví sa a j v ieto r a nie hoc ijaký.

Nie t aký čo vám vykrút i mozog do šp irá ly. Ale t aká t a čiara, sotva

post rehnuteľná linka medz i obrazo m a ž ivo tom sa začne jemne st ierať. A to

je dobre. Doba je z lá. Akože sa vymkla s k ĺbov? Doba? To ju snáď už

n iekto napravi l. Inak by sa ani nepohla, a le ona ešt e hýbe kostrou a dýcha.

Takže ulet ieť, pokiaľ je ešt e čas, po kiaľ sa dá . To je a le iný vieto r, čo vás

pones ie. Vrát i vám pamäť. Ož iví, prebu d í, ukáže aký svet môže byť a n ie

je . Vravím vám t o, pretože mňa sa to už net ýka. MoMa sa to už netýka.

Zvuk: vietor zosi lňuje

MoMo má svo je po -t vo -ry. MoMo už netancu je, net lieska. N ie preto, že nie

je k čomu. Všetko je t u v ňo m, doma. Všetko prechádza poko jne jeho

t elo m, pretože MoMovo t elo sa st a lo domovo m a vaš im obrazo m, a to sa

nemôže st áť iba t ak bez zápasu a bo lest i. To pr ináša č lo veku s i lu a náde j, a

t á vás vynes ie až k oblako m, až do neba. MoMo sa nimi rozpráva každý deň

a je ich dosť, aby MoMa vyn ies l i. Je ich spustu. Vyzera jú ako snehové

vločky, a le t o je iba kr yc í manéver . Kvô li ľuďo m a dobe. Sú to mo ji mal í

anje l i. Ce lého ma pokryjú, od hlavy až k pätám a zase späť. St e st ále

v obraze? Tak v ňo m zost aňte, a cíťt e sa ako doma. MoMo vám ukáže

cestu.

14

Zvuk: sem tam t l ieskanie a dupanie sa zrýchľuje. Počas slov sa vietor

postupne zdvihne a končí uragánom do ktorého znie poslední veta.

K O N I E C