JÁN CUPER: PSN ŠTÁTU NEMÔŽE PROSPIEVAŤ ŠTÁTNIK, … · Mosta-Híd a Bélu Bugára i nárast SMK, ktoré bude schopné podružiť sa s ďal-šou promenšinovou stranou Maďarské

4,00 EUR • www.extraplus.sk

Jún • 2019

JÁN CUPER: ŠTÁTU NEMÔŽE PROSPIEVAŤ ŠTÁTNIK, KTORÝ HO NECHCEL, MÔŽE BYŤ LEN JEHO MIESTODRŽITEĽOM

8588001

793777

06

PSN

JÚN 2019 EXTRAPLUS I 3 2 I EXTRAPLUS JÚN 2019

POLITIKA

PÍSANÍM PRAVDY SME NA CESTE K SLOBODE!

Koniec mája ukončil volebný ma-ratón ostatného roka, počas kto-rého boli občania Slovenskej re-publiky, ale najmä proslovensky uvažujúci voliči konfrontovaní s výsledkami volieb do VÚC, ko-munálnych volieb, volieb prezi-denta SR a v máji volieb do Eu-rópskeho parlamentu. Výsledky ukázali, že smerovanie 26-ročné-ho štátu sa čoraz viac vzďaľuje od národných, kresťanských i morál-nych hodnôt, pretože po každých voľbách narastal vplyv liberál-nych síl.

Posledný rok v tieni všetkých antislovenských udalostí nebol jednoduchý ani pre naše vyda-vateľstvo i mesačník Extra plus, ktorý je na mediálnom trhu od roku 2000. Od svojho založenia stál vždy na strane Slovenska. V januári 2015 časopis rozšíril

svoje zameranie, zmenil grafickú podobu a stal sa moderným ma-gazínom, ktorý má na mediálnom trhu stabilné miesto i čitateľskú základňu. No čoraz častejšie za-žíva Extra plus údery pod pás zo strany niektorých distribučných

spoločností. A keď nie práve od nich, tak priamo od predavačov v stánkoch, ktorí majú tiež svoje politické názory, a ak sa ten ich nezhoduje s názormi mesačníka Extra plus, tak pristúpia k nepro-fesionálnym praktikám vo forme skrývania nášho titulu „pod pult“ a čitatelia sa márne snažia získať nové vydanie.

Preto sa v tejto súvislosti ob-raciam na vás, našich čitateľov i vašich priateľov, známych a na všetkých rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud Slovenskej republiky, ale ani šírenie pravdivých informácií za-ložených na faktoch, aby ste zvá-žili stať sa našimi predplatiteľmi. Spoločne tak prispejeme k slobo-de, ktorú dokážeme získať len pí-saním pravdy.

redakcia EXTRA PLUS

DO KONCA ROKA 2019 – 6 VYDANÍ ZA 21 EUR

PREDPLATNÉ MÔŽETE UHRADIŤ PRIAMO NA ÚČETIBAN SK17 7500 0000 0040 2445 8348 VARIABILNÝ SYMBOL 2019

NEZABUDNITE UVIESŤ CELÉ MENO, PRIEZVISKO A KOMPLETNÚ ADRESU.

LIST ČITATEĽOM

KNIHY Z MAYER MEDIE#100 NAJLEPŠÍCH STATUSOV

ĽUBOŠA BLAHU

• Na sociálnych sieťach láme rekordy• Boja sa ho korporátne médiá• Deti hamburgerov ho nenávidia• Najradikálnejší poslanec Národnej Rady• Jeho statusy pozná každý• Musíte ich poznať aj vy!

(Kniha hovorí o dobe, ktorú práve žije-me, má 446 strán a číta sa jedným dy-chom)

PEROM PRAVDY LENKA MAYEROVÁ

• Samostatný nájazd Andreja Danka• Svet sorošových žoldnierov sa rúca• Politici v službách kapitálu• Špinavé protislovenské prostitútky• Kiskova bezhraničná drzosť

(Publikácia Perom pravdy od Lenky Mayerovej predstavuje výber najzaují-mavejších editoriálov, ktoré reflektovali na politicko-spoločenské dianie)

25 SLOVENSKÝCH ROKOV LENKA MAYEROVÁ

• Aké manželstvo, taký rozvod• Nenápadná lúpež storočia• Míľniky SR a Slovákov• Cena štátnosti• Mocou rozvracaná zvrchovanosť

(Reprezentačná kniha formátu A4, vhod ná aj ako darček pre priateľov, ro-dinu, táto publikácia by mala byť súčas-ťou knižnice každého Slováka)

Môžete si objednať na [email protected] alebo cez SMS na mobile 0905 696 749 v tvare:

3 KNIHYMeno a priezvisko:Ulica a číslo domu:PSČ a mesto alebo obec:ks:

Knihy odošleme do 7 dní od prijatia objednávky.

KÚPTE TERAZ A ZÍSKAJTE ZĽAVU 20 EURTRI KNIHY LEN ZA 65,90 EUR vrátane poštovného a balného namiesto 85,90 EUR

„PREČO SA TEN SLOVENSKÝ ĽUD KAŽDÉHO TAK BOJÍ? DOJA SI HO SŤA KRAVIČKU A ON TICHO STOJÍ! ĽUDIA IDÚ AKO OVCE, KAM ICH BARAN VEDIE A KU STOLU CHODIA VTEDY, KEĎ JE PO OBEDE. VY-VOLIA SI ZA VYSLANCA, KOHO IM ROZKÁŽU A KEĎ MAJÚ RAZ RUKY VOĽNÉ, SAMI SI ICH ZVIAŽU. ČI TO TAK MÁ BYŤ NA-VEKY? NIET SLOVÁKOM RADY? KTO SI SÁM NEVIE BYŤ PÁ-NOM, NEDOČKÁ SA VLÁDY!“

JONÁŠ ZÁBORSKÝ +

4 I EXTRAPLUS JÚN 2019 JÚN 2019 EXTRAPLUS I 5

POLITIKA

6 VOLEBNÉ MANIPULÁCIERoman Stopka

9 VÝNOSNÝ BIZNIS KISKOVCOVIvan Lehotský

12 DEMOKRACIA ROZOŠTVÁVAMarián Tkáč

14 VZBURA MINISTERIEKŠtefan Nižňanský

16 ÚTOK NA ÚSTAVU SRLenka Mayerová

18 TÉMA MESIACA – ÚZEMNÁ CE-LISTVOSŤ A NEDOTKNUTEĽNOSŤ HRANÍC JE PRIORITOU PSNLenka Mayerová

20 ZMENA ÚSTAVY NA POČKANIELenka Mayerová

26 NEVIDITEĽNÁ RUKA IT SYSTÉMULenka Mayerová

30 ZLATÝ BIATECGabriela Pastvová

36 PREČ S TRIANONOM!Juraj Purgat

38 MEDIÁLNE POČTYŠtefan Nižňanský

40 NAJVÄČŠÍ SLOVÁKŠtefan Nižňanský

42 VOJNA PROTI SLOVANOMRafael Rafaj

44 70 ROKOV NATO NEOSLAVOVALOFrantišek Škvrnda

50 DREVO JE BIZNISGabriela Pastvová

56 GALÉRIA U ANJELALenka Mayerová

60 ODVAHA JEDNÉHO MUŽA Juraj Vrábel ml.

64 KRÍŽOVKAJaroslav Izing

9 • VÝNOSNÝ BIZNIS KISKOVCOV

56 • GALÉRIA U ANJELA

Vydavateľ: ®Mayer media, s. r. o. • Hečkova 18, 831 05 Bratislava 34, IČO: 47667184Poštový kontakt: Mesačník Extra plus, P. O. Box 16, 830 04 Bratislava 34Riaditeľka vydavateľstva/šéfredaktorka: Lenka Mayerová •Extra plus jún 2019 pripravili: Zuzana Makovská • Gabriela Pastvová • Ivan Lehotský • Marián Tkáč • Juraj Vrábel ml. • Štefan Nižňanský • Juraj Purgat • Rafael Rafaj • František Škvrnda • Roman Stopka • Štefan Harabin • Peter Kasalovský • Ján Šály • Jaroslav Izing • Jana Birošová www.extraplus.sk

Telefón/odkazovač: 0905/696 749 • e-mail: [email protected]é vybavuje redakciaDistribúcia: Mediaprint-Kapa, Pressegrosso, a. s. • súkromní predajcoviaTlač: Slovenská Grafia, a. s., Pekná cesta 6, 831 05 Bratislava 34.Registrácia MK: Extra plus 6/2019 • EV 1049/08 • ISSN: 1336-0256© Mayer media, s. r. o., všetky práva vyhradené. Ďalšie publikovanie len s uvedením autora a zdroja po písomnom udelení súhlasu vydavateľa.

®politicko-spoločenský mesačník • XIX. ročník Titulná strana: koláž: redakcia

6 • VOLEBNÉ MANIPULÁCIE

OBSAH

SMEROM K PROGRE SÍV COMPÍŠE LENKA MAYEROVÁ

V ýsledky volieb do Európske-ho parlamentu na plnej čiare potvrdili moje zhodnotenie stavu v pronárodnom spek-tre z minulého mesiaca.

Politicky sofistikované, systematicky, marketingovo a najmä profesionálne funkčné Progresívne Slovensko v koa-lícii s večným politickým prebehlíkom Mirkom Beblavým aj s jeho rečovým defektom sa stali víťazmi eurovolieb. Výsledky zároveň potvrdili pád kedysi najsilnejšej politickej strany Smer-SD, ktorý dokonale kopíruje politiku a ne-sebareflexiu HZDS. Predpokladala som, že Robert Fico nepodľahne kultu svojej osobnosti a poučí sa z chýb zakladateľa SR Vladimíra Mečiara. Zdá sa, že roky v politike a moc lídrom najsilnejších strán, ktorých verejnosť považovala za štátnikov, nadobro zatemnila myseľ. Dokážu vybudovať úspešné vládne stra-ny a zároveň ich zlikvidovať. Veď aj to je umenie. Voľby však ukázali, že ľudia skutočne prahnú po zmene, preto volia antisystémové strany, dokonca aj také, ktoré zbierajú podpisy za vystúpenie z EÚ, ale vôbec im neprekáža kandido-vať do ich štruktúr. Trošku schizofre-nické, ale možno je ich cieľom dvoma mandátmi rozložiť EÚ zvnútra. Ale žar-ty bokom. ĽS Naše Slovensko skončila na treťom mieste, čím si aj v týchto voľ-bách potvrdila svoju stabilnú voličskú základňu. Ak bude táto vládna koalícia pokračovať v štýle vyhraj voľby a mô-žeš všetko, tak za deväť mesiacov, ktoré ostávajú do parlamentných volieb, majú kotlebovci reálnu šancu dosiahnuť 18 a progresívci pokojne aj 30 percent. Ak by voľby potvrdili taký vysoko pred-pokladaný výsledok ĽS Naše Slovensko, môže sa stať, že povolebná matematika bude priať nevšednej a nečakanej koa-lícii Progresívne Slovensko a Smer-SD,

s odôvodnením, že nemôžu dopustiť, aby sa do vlády dostali fašisti. Nakoniec, usmievaný a sladký smerácky chlapec lí-der s jamkami v lícach by si s liberálny-mi progresívcami porozumel. Konečne by boli všetci doma a môžu vziať aj ex-ministra kultúry či exministra školstva. Eurovoľby zároveň potvrdili rúcanie Mosta-Híd a Bélu Bugára i nárast SMK, ktoré bude schopné podružiť sa s ďal-šou promenšinovou stranou Maďarské fórum Zsolta Simona. Sulíkovci a mato-vičovci sa musia mať na pozore, pretože progresívci i budúci kiskovci ich môžu zomlieť. V eurovoľbách však všetkým vytrel zrak Alojz Hlina, ktorého KDH bude mať v europarlamente dva mandá-ty. Neoslabila ho ani neuspokojená se-demdesiatročná Anna Záborská s copa-tým Braňom Škripekom, ktorí založili KÚ, a už vôbec nie KDŽP (kuffovci). Čo potvrdzuje ďalšiu tézu, že alternatívne médiá nedokážu vyprodukovať nového lídra. Ten jednoducho musí len prísť a disponovať veľkou dávkou empatie i sympatie a darom reči bežného člove-ka, aby dokázal stmeliť národnú scénu. Výsledky zároveň potvrdili aj zlé tuše-nie, že do EP môže mať problém dostať sa aj napriek svojim schopnostiam Ja-roslav Paška kandidujúci za SNS, ktorej čelní predstavitelia nepochopili, čo je mediálna a marketingová politika. Kar-ty do EP sú rozdané a ak túto situáciu nevedia zdravým rozumom vyhodnotiť predsedovia pronárodných a prokres-ťanských strán s preferenciami nula celá nula nič, potom je Slovensko v koncoch. Predsedovia a predsedníčky, choďte len smelo vpred aj do parlamentných volieb 2020, rozdrobujte národné spektrum ešte viac a v povolebné ráno sa poďakuj-te svojim neukojeným predsedníckym egám, že ste umožnili odovzdať moc do rúk svetoobčanom. FOTÍ JANA BIROŠOVÁ

LENKA MAYEROVÁ RIADITEĽKA • ŠÉFREDAKTORKA

MAYER MEDIA • EXTRAPLUS

Myšlienka mesiaca:„Dôvod, prečo starosti zabíjajú viac ľudí ako práca, spočíva v tom, že ľudia sa viac starajú ako pracujú.“

Adam Smith

EDITORIÁL


POLITIKA

Predseda EK Jean-Claude Juncker nedemokraticky presadzuje svoju predstavu o demokracii, čím ju mení na svoje záujmy. Pre poľské noviny povedal, že bez ohľadu na výsledok volieb budú kandidáti euroskeptikov blokovaní, aby neobsadili dôležité posty v EÚ: „Určité štáty si občas dovolia nejaký stupeň neposlušnosti podľa toho, ktorá politická strana v nich akurát získala moc. Som presvedčený, že o pár rokov nás to už obťažovať nebude.“

VOLEBNÉ MANIPULÁCIE

ROMAN STOPKA: V EUROPARLAMENTE IDE LEN O ILÚZIU JEHO DEMOKRATICKÉHO ROZLOŽENIA

PÍŠE ROMAN STOPKA x KOLÁŽ EXTRA PLUS x FOTÍ JANA BIROŠOVÁ, TASR/AP

Veľmi nízka účasť voličov na voľbách poslancov do EP opätovne ukázala nezáujem občanov o túto inštitúciu, pretože v nej nejde o skutočný podiel občana na moci, ale len o evokovanie ilúzie o jej demokratickom rozložení. Už samotný spôsob volieb je podivný. Napriek tomu, že sa v masmédiách hovorí o osobnostiach kandidátov, v podstate ide o výber politických strán a budúci poslanci sú vo vlastnej strane neraz v postavení izolácie. Odchodom do Bruselu strácajú reálny kontakt so svojimi stranami. Doterajší systém umožňuje voličovi vybrať len jednu politickú stranu a v nej dať preferen-cie iba dvom kandidátom. Výstižnej-šie by bolo, keby občan mohol vyberať všetkých 14 poslancov zastupujúcich celú našu republiku v EP, a nevyjadro-vať sa len k dvom, navyše z jednej po-litickej strany. Veď členom EÚ je Slo-venská republika ako zvrchovaný štát a nie jej politické strany kypiace roz-pormi. Narúša sa tak suverenita štátu, ktorý touto cestou nemá možnosť vy-jadriť jednotnú vôľu svojich občanov inak než prostredníctvom súperiacich vnútroštátnych politických strán, kto-ré sú často bez reálneho vplyvu na riadenie materského štátu. Niekomu musí veľmi vyhovovať takéto oslabe-nie štátnej moci na prospech štruktúr združujúcich európske štátne strany podľa sociálneho zamerania zavede-ného ešte marxistami. Voliči chápu podstatu takej manipulácie lepšie než mnohí politici. Vedia, že ide len o ak-tuálnu popularitu danej strany v čase konania volieb do EP a o tú sa v našej republike vždy s primeraným pred-stihom postarajú masmédiá v rukách cudzincov, s prispením dobre zaplate-ných domácich redaktorov.

OČIVIDNÉ NEPRAVDYNie bezdôvodne predpokladaná exis-tencia volebných manipulácií v prie-behu našich prezidentských volieb mohla byť, podľa prezentovaných výsledkov, zopakovaná aj vo voľbách

do EP. Nuž, je na voličoch dnešných i budúcich, dokedy budú tolerovať a podporovať takéto postupy. Do bu-dúcnosti už to aj s protestmi zrejme bude stále ťažšie, lebo jednostranné obviňovanie nepohodlných politikov i aktivistov zo všetkých možných neľudskostí vrátane fašizmu sa zo strany aktuálnej moci začína stupňo-vať. Na ich zneváženie je používaná autorita i prostriedky všemožné-ho vplyvu a v podstate sa tak nielen oficiálna vládnuca hierarchia, ale aj mienkotvorné zákulisie opierajú o fa-šistické metódy. Diktujú vôľu svojho záujmu a ich hlavným argumentom býva pritom informácia poprekrúcaná do účelovej podoby. Očividné neprav-dy, odtrhnuté od evolúciou potvrde-ných, a teda prirodzených vzťahov medzi ľuďmi a subjektmi v spoloč-nosti, sú lživo prezentované ako ve-decky podložené pravdy. Za takých okolností je oprávnené podozrenie, že napokon bude väčší fašista ten, kto vlastné fašistické metódy skrýva za obviňovanie iných z fašizmu. Veď toho, kto im stojí v ceste, prostred-níctvom štátnej moci a masmédií po-tláčajú, diskriminujú a manipulujú aj jeho okolím. Popri tom sa oháňajú ča-rovným slovom demokracia, sloboda či ľudské práva v oblasti každého vý-znamného hnutia. Napriek tomu, že také hodnoty verbálne presadzujú, je to len ich novodobá maska, za ktorú sa skrývajú. V podstate idú proti nim.

VÝROK HODNÝ INKVIZÍTORAPotvrdzujú to okrem iného samotné vyhlásenia predsedu EK Jeana-Clau-da Junckera, ktorý nedemokraticky presadzuje svoju predstavu o demo-kracii, čím ju mení na svoje záujmy. Pre poľské noviny sa mal vyjadriť, že bez ohľadu na výsledok volieb budú kandidáti euroskeptikov blokovaní, aby neobsadili dôležité posty v EÚ, a ďalej pokračuje: „Určité štáty si občas dovolia nejaký stupeň nepo-slušnosti podľa toho, ktorá politická

strana v nich akurát získala moc. Som presvedčený, že o pár rokov nás to už obťažovať nebude.“ Výrok hod-ný stredovekého inkvizítora. Možno jeho a jeho poskokov to naozaj obťa-žovať nebude. Oni to všetko hádam budú považovať aj za prínos spolo-čenskému progresu. Lenže čo na ich postupy majú povedať občania štá-tov, v ktorých sa zatiaľ presadzujú zá-kony podľa jeho predstáv, a ktoré na-príklad na Slovensku spôsobili stav, ktorý ani vo vidinách jeho žiarivých perspektív jednotnej EÚ povzbudivý nie je. Pripomeniem len všeobecne známu situáciu s nekvalitou potra-vín a mnohého priemyselného tovaru dodávaného do východnej časti EÚ, či nechutne rozdielnu, samozrejme, v náš neprospech, hodinovú mzdu za rovnakú prácu. Tak načo by volič márnil svoj čas, keď je vopred o všet-kom rozhodnuté. Nie náhodou je si-tuácia podobná v ďalších členských

Roman Stopka: Po dôkladnom zvá žení sa politická strana PSN rozhodla nezúčast-niť na voľbách do Európskeho parlamen-tu a tak predísť triešteniu národných síl.

►


POLITIKA

štátoch EÚ. Tesne pred európske parlamentné voľby načasované ohlá-senie odstúpenia britskej premiérky Terezy Mayovej to len potvrdzuje.

OBMEDZOVANIE SLOBODYPodivný, ak nie len na naklonenie si radikalizujúceho sa voliča zameraný, bol aj „osobný“ voličský program mnohých kandidátov, neraz v zaují-mavom rozpore s nominujúcou ho politickou stranou, čo sa dalo zvlá-dať len mimoriadnou výrečnosťou. Ale radšej verme všetkým, že svoj propagovaný zámer chceli v úprim-nosti realizovať. Tak či tak, budovať spoločne jednotnú Európu len na to, aby veľké štáty oslabili a napokon pohltili národy menšie, aby z práce ľudí vzišlo len posilnenie monopolov v súkromných rukách, aby kvalita vý-robkov zámerným zásahom manažé-rov klesala v nádeji, že sa tým posilní dopyt po nových výrobkoch, nájde vyváženosť v zachovaní výrobných kapacít, pracovnej a kúpnej sily, je scestné. S takými cieľmi riadenia ani rastúca kybernetizácia spoločnosti neprináša možnosť zbaviť ľudí zaťa-žujúcej mechanickej práce. Práve na-opak. Namiesto toho, aby možnosť automatizácie vo výrobe i spravova-ní spoločnosti bola zužitkovaná na skracovanie týždenného pracovného času, predlžovanie dovolenky a voľ-ného času pracujúcich vôbec, vytvára hrozbu nezamestnanosti, čím prehl-buje ich závislosť od zamestnávateľa a iných moc vlastniacich subjektov. Tam by sa mali sústreďovať mozgo-vé a programové kapacity politických strán usilujúcich sa o moc v Európe. S takým programom však neprišli ani Hrdličkove štruktúry. Akoby sa zá-merne zabúdalo, že cieľom a hlavnou úlohou vedy, výskumu a vývoja tech-niky nie je vytváranie podmienok na obmedzovanie slobody človeka vše-možným monitoringom či zvyšova-nie jeho závislosti od vlastníkov, ale rast jeho možností a slobody. Má mu

to poskytnúť viac príležitostí uplat-niť jeho biologické danosti. Lenže na ľudský žiaľ, tam nijaká eurokomisia nesmeruje. Pričom iné cesty, podľa praxe, vedú akurát ku konfliktom zá-ujmov, ktoré budú rastom možností deštrukčných technológií stále ne-bezpečnejšie.

VO VLEKU SPONZOROVEÚ sa snaží okliešťovať suverenitu a zvrchovanosť národných štátov na to, aby nateraz posilnila nadnárodné monopoly v súkromných rukách. Tie sú zamerané na zväčšovanie svojej dominancie a ziskov. Ich produkč-né kapacity už vzrástli natoľko a sú také pohotové, že prekračujú potrebu trhu a spolu s obchodom a finanč-níkmi diktátorsky podmieňujú po-litiku. Regulácia je nevyhnutná, ale regulačným kľúčom má byť pohodlie a prospech tvoriaceho, pracujúceho človeka. Nie prospech degenerujúce-ho potomka, po zisku bažiacich a na vlastnú diktátorskú moc systém de-

mokracie zneužívajúcich, dedičných obchodníkov.Pevne zakotviť dĺžku pracovného týž-dňa na štyri dni sa zatiaľ neobjavuje v programe ani jednej politickej stra-ny. Neobjavuje sa ani v žonglérskej rétorike žiadneho nádejného poslan-ca EP či NR SR. Asi ešte nevnímajú

politický dosah úrovne rozvoja tech-niky ani variácie možností ponúkané kybernetizáciou spoločnosti. Keďže sledujú len svoj osobný prospech ako parciálnu časť prospechu svo-jich politických strán a platia nutnú daň svojim politickým vodcom, sú vo vleku udalostí a sponzorov. Do akých hodnôt sa sústreďuje náplň voleb-ných kampaní a odpútavanie nášho vedomia od reálnej politickej moci si síce voliči uvedomujú čoraz ostrej-šie, ale kam sa touto cestou oficiál-nej moci dostávame, ešte zostáva pre nich za oponou.Autor je predseda politickej strany Práca slovenského národa (PSN), www.psn.sk

Načo by volič márnil svoj čas, keď je vopred o všetkom rozhodnuté. Nie náhodou je situácia podobná v ďalších členských štátoch EÚ. Tesne pred európske parlamentné voľby načasova-né ohlásenie odstúpenia britskej premiérky Terezy Mayovej to len potvrdzuje.

►

VÝNOSNÝ BIZNIS KISKOVCOV

ODCHÁDZAJÚCI PREZIDENT SI SVOJU KAMPAŇ MOŽNO PLATIL Z ČIERNYCH PEŇAZÍ

PÍŠE IVAN LEHOTSKÝ x FOTÍ MICHAL SVÍTOK, PAVEL NEUBAUER/TASR

Prezident Andrej Kiska bol v uply-nulom období obviňovaný v súvis-losti s viacerými kauzami: známa je záležitosť s pozemkami pod Tatrami či problémy jeho firmy s krátením daní a neoprávnenou vratkou DPH. Do tohto radu podozrení nedávno pribudlo ďalšie. Aktivisti Ladislav Uhlár a Ľubomír Špacír tvrdia, že zo súdneho konania, ktoré prebehlo na Okresnom súde v Prievidzi, vyplý-va, že firma bratov Kiskovcov zrejme v rokoch 2012 – 2013 podnikala na-čierno, keď pod hlavičkou inej firmy mohla na úrok požičiavať ľuďom vlastné peniaze, pričom sa na podvo-de mala podieľať aj talianska banka VÚB. Tvrdia tiež, že takto preprané peniaze mohli byť použité na finan-covanie Kiskovej prezidentskej kam-pane.

PODIVNÉ ÚVERYQuatro finančné domy patriace spo-ločnosti Consumer Finance Holding, a. s. (ďalej len CFH), dlhodobo posky-tovali klientom pôžičky. V ro ku 2012 však táto firma, nevedno pre čo, zača-la tento biznis robiť cez sprostred-kovateľa, spoločnosť KTAG, s. r. o., patriacu Andrejovi Kiskovi a jeho bratovi Jaroslavovi. Z hľadiska CFH išlo o úplne nepochopiteľné rozhod-nutie: na svoj úkor, na svojom fun-

gujúcom biznise, vo svojich priesto-roch a cez svojich zamestnancov dať príležitosť zarábať cudzej firme ako sprostredkovateľovi. Hoci vtedajší predseda predstavenstva CFH, Ing. Jaroslav Kiska, starší brat nášho pre-zidenta, by nám možno vysvetlil, že to rozhodnutie vlastne nebolo až také úplne nepochopiteľné, ktovie... Pracovníci Quatro finančných domov, čiže zamestnanci CFH, sa vtedy sta-li zamestnancami KTAG a oficiálne mali v mene CFH sprostredkúvať úvery. Fungovalo to takto: klient prišiel do Quatro finančného domu, požiadal o úver, zamestnanci urobili sprostredkovateľský servis, poslali to vedeniu na schválenie, podpísali sa papiere, zamestnankyňa vybrala z bankomatu peniaze a odovzdala ich klientovi. Presne tak to bolo aj v prí-

FIRMA BRATOV KISKOVCOV ZREJ ME V ROKOCH 2012 – 2013 PODNIKALA NAČIERNO, KEĎ POD HLAVIČKOU INEJ FIRMY MOHLA NA ÚROK POŽIČIAVAŤ ĽUĎOM VLASTNÉ PENIAZE, PRI ČOM SA NA PODVODE MALA PO DIEĽAŤ AJ TALIANSKA BANKA VÚB. +

►


POLITIKA

pade istej klientky, o ktorom bude reč v nasledujúcich riadkoch.Čas plynul, CFH sa medzitým zlúčila s bankou VÚB, a. s. Spomenutá pani, podobne ako mnoho iných klientov, svoj úver (vo výške dvetisíc eur, ale to nie je podstatné) nesplácala. Po neúspešných výzvach na zaplatenie sa prípad nakoniec dostal až na súd, kde ju VÚB ako nástupkyňa CFH žalovala, že nespláca úver. Pojedná-vanie sa konalo vo februári 2019 na Okresnom súde v Prievidzi. Obža-lovanú dlžníčku zastupoval Ladislav Uhlár, obhajca a aktivista, ktorý sa problematike nebankových subjek-tov venuje už nejaký čas. To, čoho sa dočkal na pojednávaní, by nezainte-resovaného pozorovateľa prekvapilo: na súde právnici žalujúcej strany aj sudkyňa tlačili žalovanú stranu do dohody, že vec je premlčaná. Znie to podivne, ale právnikom VÚB (CFH) vôbec nešlo o to, aby im klientka za-platila dlžobu, ale naopak, veľmi im záležalo na tom, aby sa celá vec hlav-ne rýchlo a bezbolestne uzavrela. Ale prečo?

POKUS O ŠVINDEĽBolo by sa to všetko veľmi diskrétne a rýchlo vybavilo, tak ako celý dlhý rad podobných konaní s mnohými neplatičmi predtým, nebyť obhaj-cu Uhlára. Mohol by byť spokojný, veď jeho klientka nemusela zaplatiť. Ibaže on sa rozhodol do veci vŕtať a prišiel s argumentáciou, ktorá celý prípad posunula do úplne inej rovi-ny: tvrdil, že ak zamestnanec KTAG, s ktorým bola podpísaná uzavretá zmluva, fyzicky vybral z bankoma-tu peniaze a dal ich tej klientke, tak potom v zmysle zákona ten úver po-skytla KTAG a nie CFH. Podľa Uhlá-ra je poskytovateľom úveru zo zá-kona ten, kto fyzicky poskytne úver, bez ohľadu na to, odkiaľ peniaze má. A preto podľa neho žalujúcou stra-nou v spore mohla byť jedine KTAG a nie CFH (VÚB). V tejto súvislosti

Uhlár upozorňuje, že KTAG nema-la a nemá živnosť na poskytovanie úverov, teda nesmela túto činnosť vykonávať. Sudkyňa odročila pojed-návanie a požiadala žalujúcu stranu, aby preukázala splnomocnenie, na základe ktorého KTAG vyplatila úver, zmluvu, na základe ktorej KTAG tie úvery sprostredkúvala, a aby preuká-zala detaily tej platby cez bankomat, z akého účtu vlastne peniaze išli. A od tej chvíle sa začali diať zaujíma-vé veci.Uhlár rozpráva, čo sa dialo ďalej: „Ukázalo sa, že VÚB nevie zdokla-dovať svoje tvrdenie, že platba išla z účtu CFH. Do svojho vyjadrenia právnici VÚB napísali, z ktorého účtu to údajne malo ísť, a predložili výpis z účtu. Ibaže, čuduj sa svete, na tom výpise bolo uvedené celkom iné číslo účtu, než je účet CFH, z kto-rého tvrdili, že platba išla! A nielen to: klientka navštívila finančný dom 6. novembra 2013, a hneď aj dosta-la peniaze, ale ,doklad‘, ktorý VÚB súdu predložila, je až z 8. novembra 2013. A na dôvažok, ten výpis sa ani netýkal výberu v hotovosti, ale aké-hosi bankového prevodu. Právnici VÚB teda celkom bezočivo podstrčili súdu papier, o ktorom azda školácky naivne dúfali, že si ho sudkyňa ani protistrana neprečítajú. Z uvedeného je zjavné, že peniaze, ktoré zamest-nankyňa KTAG vybrala z bankomatu, nešli z účtu CFH. Ale kto potom je majiteľom účtu vo VÚB, z ktorého sa úvery poskytovali? Sú to Kiskovci? To zistí až NAKA, ktorá sa vecou začala zaoberať.“

NÁPADNE NEVÝHODNÁ ZMLUVATým sa však zábava iba začína: Uhlár upozorňuje na ďalšiu zaujímavú vec, ktorou je sprostredkovateľská zmlu-va medzi CFH a KTAG, na ktorú sa žalujúca strana odvolávala. Táto zmluva však hovorí o niečom celkom inom – je tam iba reč o spravovaní a reklame, za ktoré má CFH mesačne

platiť KTAG 13-tisíc eur. Bola teda KTAG vôbec sprostredkovateľom? Podľa zmluvy medzi klientom a CFH o pôžičke áno, pretože tam KTAG fi-guruje ako sprostredkovateľ... Okrem toho, zmluva medzi CFH a KTAG bola podpísaná 1. februára 2012, ale podľa Obchodného registra aj pod-ľa výročnej správy mohla KTAG za-čať vykonávať podobnú činnosť až 29. marca 2012.Ešte podozrivejšia je iná vec: vo svojej finančnej správe za rok 2013 KTAG píše, že sa firme veľmi dobre darí, že nabrali nových zamestnancov a že tri štvrtiny z celkového počtu 51, teda okolo 40 ľudí pracuje ako sprostred-kovatelia. Ale z čoho ich KTAG plati-la? Ak si zrátame mzdové a odvodo-vé náklady na jedného zamestnanca, aj pri minimálnej mzde to mesačne vychádza na niekoľko desiatok tisíc eur. Ako sme však spomínali, pod-ľa zmluvy mala KTAG dostávať od CFH iba paušálnu odmenu 13-tisíc

►

eur. Samozrejme, náklady na zamest-nancov si firma dala do nákladov, vý-sledkom čoho bola masívna strata na konci účtovného roka. Ale ak vo vý-ročnej správe firma spomína, že sa jej veľmi dobre darí, potom kde je zisk? Kam sa podel, aký veľký musel byť a z čoho plynul?

V ANONYMITEVo výročnej správe KTAG za rok 2013, popri konštatovaní, že sa im veľmi dobre darí a súčasnom kon-štatovaní vysokej finančnej straty v dôsledku vysokých personálnych nákladov, sa tiež píše, že „KTAG plá-nuje ukončiť činnosť v oblasti samo-statného finančného agenta v sektore poistenia, zaistenia a poskytovania úverov“. Ale prečo, ak to bolo také výhodné? Práve v čase, keď sa pri-pravovala výročná správa KTAG za rok 2013, Národná rada SR prijala zákon, že od júna 2014 sa už nebudú smieť poskytovať úvery v hotovosti.

Kto to myslel s poskytovaním úverov čestne, nemal s tým problém: jed-noducho len začal posielať peniaze klientom na účet. Kto však chcel aj naďalej prať peniaze cez úvery vy-plácané v hotovosti, tomu ten zákon celkom skrížil plány.VÚB teda nevedela dokázať ani to, že s KTAG mala vo veci sprostredkova-nia uzatvorenú zmluvu, súd prehrala, rozsudok nadobudol právoplatnosť a VÚB sa voči nemu neodvolala.Prečo by niekto tajne dával ľuďom vlastné peniaze, tváriac sa, že sú to peniaze inej firmy? Jedna možnosť by tu bola: mohol to byť napríklad šľa-chetný dobrý anjel, ktorého jediným záujmom je rozhadzovať ľuďom pe-niaze, aby sa mali dobre (ktorému by neprekážalo, že jeho firma ide každý mesiac do ťažkej straty v dôsledku toho, že zamestnáva niekoľko desia-tok ľudí), a ktorý by zároveň bol na-toľko skromný, že by to radšej robil v anonymite.

NEOPRÁVNENÉ OBOHACOVANIEAle Uhlár hovorí, že je tu aj iné vy-svetlenie, oveľa prozaickejšie. Ľudia splácali svoje úvery na oficiálny účet CFH. Medzi množstvom iných pla-tieb za ďalšie produkty CFH (hypo-téky, financovanie kúpy áut, kreditné karty a pod.) sem prichádzali aj splát-ky za pôžičky, o ktorých súd vyhlásil, že ich neposkytla CFH, ale ktosi iný. Čo sa dialo s týmito peniazmi potom? Priaznivci konšpiračných teórií by sa priklonili k možnosti, že tieto penia-ze potom, ako prišli na účet CFH, sa oprané, spolu so ziskom, presunuli naspäť k ich skutočnému majiteľo-vi, alebo boli použité na iný účel, už očistené o akékoľvek spojenie s ma-jiteľom – napríklad na financovanie nejakej kampane.Uhlár hovorí: „Je veľmi pravdepo-dobné, že tu išlo o poskytovanie úverov načierno, bez platnej živnos-ti, teda o neoprávnené podnikanie a neoprávnené obohacovanie, a ná-slednú legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. V prípade mnohých tisícok takýchto úverov je možné hovoriť o škode veľkého rozsahu, za čo je podľa § 251, odseku 4 trestného zá-kona sadzba štyri až osem rokov.“ A tvrdí: „Je vysoko pravdepodobné, že práve tieto peniaze boli použité na financovanie Kiskovej prezident-skej kampane v roku 2014.“ Preto Uhlár podal na Andreja Kisku v janu-ári 2019 trestné oznámenie a NAKA sa začala zaoberať činnosťou tejto „podnikateľskej“ skupiny.Za zmienku azda stojí ešte fakt, že doposiaľ okrem internetového den-níka Hlavné správy nijaké médium o tejto veci neinformovalo – akoby ani nestálo za reč vážne podozrenie, že človek, ktorý sa chystá v „tejtokra-jine“ prevziať moc, si možno svoju prezidentskú kampaň platil z čier-nych peňazí, a že jeho firma možno podniká načierno. Je však možné, že sa raz dozvieme o tejto veci viac zá-sluhou vyšetrovateľov NAKA. x


POLITIKA

DEMOKRACIA ROZOŠTVÁVA

KOMU PROSPEJE VOJNA MEDZI KRESŤANMI A MOSLIMAMI?

PÍŠE MARIÁN TKÁČ x FOTO PEXEL

„V politike sa nič nedeje náhodou. Keď sa niečo stane, môžeme si byť istí, že to bolo týmto spôsobom aj naplánované,“ povedal americký pre-zident Franklin Delano Roosevelt, ktorý sa nedožil konca druhej sveto-vej vojny.

UDALOSTI, KTORÉ OTRIASLI SVETOMKde začať...? Prvého mája v roku 1776, keď sa Adam Weishaupt, pro-fesor katolíckeho cirkevného práva na univerzite v Ingolstadte, odklonil od svojho jezuitského rádu a zalo-žil vlastnú organizáciu, iluminátov? V tom roku vznikli aj USA. Či verej-ným sťatím francúzskeho kráľa Ľu-dovíta XVI. 21. januára 1793? Alebo Marxovým Komunistickým mani-festom, napísaným vo vykričanej lon-dýnskej štvrti Soho, ktorý napokon viedol k VOSR a všetkému, čo s tým súvisí? Alebo založením americkej centrálnej banky FED v roku 1913? Údajne v tej súvislosti sa Amschel Rothschild vyjadril takto: „Dajte mi kontrolu nad peniazmi a nebude hrať nijakú rolu, kto robí zákony.“ Zapadá sem – teda do prvej svetovej vojny – aj potopenie parníka Lusitania 7. mája 1915 nemeckou ponorkou s nákla-dom zbraní a 1 200 cestujúcimi, ktorí našli smrť v chladných vodách oceá nu, a USA mali príčinu vstúpiť do vojny? A ak ide o druhú sveto-

vú vojnu, môžeme pokračovať úto-kom Japoncov na americkú základňu Pearl Harbour 7. decembra 1941 – zase dôvod na vstup, tentoraz do druhej svetovej vojny. Skaza newyor-ských dvojičiek 11. septembra 2001 viedla k vojne s Afganistanom. A čo s plameňmi na streche Chrámu Mat-ky Božej v Paríži 15. apríla 2019...? Sú náznakom ďalšej vojny?A navyše, Notre Dame zachvátil oheň v rovnaký deň (15. apríla), ako sa v roku 1912 potopil Titanic, keď zomrel po atentáte Abraham Lincoln – v roku 1865. V roku 1989 v tento deň sa začal pokus o štátny prevrat v Číne, na námestí Nebeského pokoja v Pekin-gu sa objavili tanky. Pätnásteho aprí-la 1994 podpisujú základný stavebný kameň sionistickej globalizácie, Sve-tovej obchodnej organizácie (WTO) – v známom Marrákeši. A v roku 2013 práve 15. apríla prišlo k bombovým útokom na maratón v Bostone v USA. Je teda požiar Chrámu Matky Božej, ktorý bol druhý v sérii útokov na pa-rížske kostoly (17. marca horel slávny kostol sv. Sulpicia, preslávený vo fil-me Šifra majstra Leonarda), odkazom či symbolom?

BOJOVNÍCI ZA KRISTAA má to všetko súvisieť s templármi? Templárske rády dnes pracujú v úpl-nej ilegalite a nemajú podľa všetké-ho nič spoločné so slobodomurármi,

zasvätencami kabaly, okultizmu a si-lám, proti ktorým templári v histórii bojovali – boli rozpustení v 14. storo-čí. Sú jedinými bojovníkmi za Kris-ta, a preto ich globalisti ostrakizujú a zosmiešňujú. V tejto súvislosti po-vedzme, že Brenton Tarrant v čase útoku na dve mešity na Novom Zé-lande (15. marca 2019) svoje zbra-ne a batoh pomaľoval templárskymi nápismi a symbolmi. Musia byť sym-boly templárov, ktoré sa akosi všade objavujú pri desivých udalostiach, náhodné a nesúvisia s islamizáciou Európy? Novodobí utajení templá-ri, ochrancovia Krista, nie sú nadše-ní rozsiahlou imigráciou moslimov, majú obavu z premeny Európy na priestor islamizovaných bojovníkov,

ktorých cieľom môže byť napokon likvidácia kresťanstva a získanie prístupu k moci nad celou planétou a jej prírodnými zdrojmi. Všetko toto a mnoho iného bolo „týmto spôso-bom aj naplánované“?Americký generál Albert Pike je auto-rom dlhodobého plánu troch sveto-vých vojen, ktoré majú nastoliť vládu sionistov. Prvá svetová vojna mala zničiť ruského cára a uškodiť kres-ťanstvu. Stalo sa, zaviedla v Rusku bezbožný komunizmus. Druhá sve-tová vojna mala byť vyvolaná fašis-tami a politickými sionistami a mala likvidovať chudobných židov a tým posilniť sionizmus. Stalo sa. Tretia svetová vojna by sa mala viesť medzi kresťanstvom a islamom...

VLNA NENÁVISTISme teda v štádiu prípravy tretej sve-tovej vojny? Príčinu ohňa v Chráme Matky Božej sa asi nikdy nedozvie-me. Mohlo ňou byť aj odlákanie po-zornosti verejnosti od demonštrácií žltých viest? Alebo je to ďalší z po-kusov priviesť kresťanov do sporu s moslimami? Lebo nenávisť kres-ťanov voči moslimom nedostatočne provokoval pád dvojičiek, moslimská migrácia, dokonca ani teroristické útoky migrantov?Na druhej strane nenávisť moslimov voči kresťanom vyvolávajú vojenské intervencie Západu a rozvrat arab-ských štátov, ale aj zabíjanie Pales-tíncov izraelskou armádou a odo-pieranie práva na ich vlastný štát. Ale aj zapaľovanie mešít na Novom Zélande. Nie je v tejto súvislosti nápadné, že radosť moslimov z po-žiaru Chrámu Matky Božej na za-čiatku veľkonočného týždňa nechali majitelia Twitteru i Facebooku bez obmedzujúcich zásahov, veď slobo-da...? Nezapadá to do plánu vyvolať čo najväčšiu vlnu nenávisti medzi kresťanmi a moslimami, ktorého pokračovaním je aj záver veľkonoč-ného týždňa na Srí Lanke? Simultán-ne explózie v katolíckych kostoloch a hoteloch so stovkami obetí, z kto-rých prevažnú väčšinu tvoria prís-lušníci srílanskej katolíckej minori-ty. To nemôže nebyť rooseveltovsky „naplánované“.

MILIÓNY MŔTVYCHVieme, že do Európy privážajú Ara-bov a moslimov neziskovky, a vieme, kto ich financuje. V Európe horia kostoly, moslimovia zabíjajú Európa-nov, zároveň americké a európske ar-mády rozvracajú arabské štáty. Irak, Afganistan, Líbya, Sýria, Jemen. Mi-lióny mŕtvych. A všetci tí moslimovia a Arabi vedia, že sú za tým Európania a Američania, teda kresťania. A na-vyše horia aj mešity. Zapadajú do toho aj kroky amerického prezidenta,

ktorý šokoval plánom na vznik Veľ-kého Izraela, kde nebude miesto pre Palestínu?Zapáliť Notre Dame je z hľadiska kresťanov vyhlásením vojny. Oheň vzbudzuje vášne, komu v konečnom dôsledku prospelo (ale aj neprospe-lo!), keď horel Reichstag? A keď horí Notre Dame, platí to isté. Komu teda prospeje vojna medzi kresťanmi a moslimami?Kto teda je „za tým“? Nenájdeme odpoveď v manifeste už spomenu-tého Brentona Tarranta, ktorý vyzý-va bratov a sestry, aby útočili všade a vyvolávali konflikty, ktoré povedú ku konfrontácii s moslimami? A vie-te, na koho mal prepojenie v Christ-churchi? Na „akéhosi“ Johna Podes-tu, bývalého šéfa volebnej kampane „akejsi“ Hillary Clintonovej. Takže globalisti, utajené i neutajené sily Západu, ktoré nielen využívajú, ale aj organizujú džihádistov a teroristov všetkých odtieňov, stáli za bielymi prilbami v Sýrii, ktoré fingovali che-mické útoky sýrskej armády, a mi-nulý rok ich evakuovali zo Sýrie do Izraela. Prezlečení svetoví sionisti, falošne hlásajúci lepší svet, slobod-nejší trh, a pritom je to naopak, hlá-sajúci slobodu slova, ale umlčujúci každého, kto napíše čokoľvek, čo nie je v súlade s ich postojmi.Navzájom rozoštvať moslimov a kres ťanov – toto je aktuálny „prejav demokracie“? Aby následne v Európe prebehla násilná konfrontácia medzi oboma skupinami, tretia svetová vojna, ak ju už naplánovali? Alebo „aspoň“ totalitný režim podľa Orwe-lla, drakonický spoločenský priadok, 24-hodinové sledovanie, udávanie, obmedzovanie pohybu, internetu, vyjadrovania...? Napokon, už dávno neplatí veľkorysé: „Nesúhlasím s te-bou, ale urobím všetko pre to, aby si to mohol hlásať.“ Demokracia už ľudí nespája, ale rozdeľuje. Dokonca rozoštváva.


POLITIKA

VZBURA MINISTERIEKSTARÉ PRAVIDLO HLÁSA, ŽE AK SA NIEKTO VYMYKÁ ZO ZÁKONOV

PRÍRODY, NEMÔŽE ŽIADAŤ, ABY SA MU ONA PRISPÔSOBILA

PÍŠE ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ x FOTÍ MARTIN BAUMANN/TASR

„Jedna ženská vidí niekedy ďalej než päť mužských s ďalekohľadom,“ povedal kedysi dávno Jan Werich. Nebol by som si na túto myšlienku legendárneho českého umelca vôbec spomenul, nebyť „májového prebu-denia“ Snehulienok v Pellegriniho vláde. Trvalo to dlho, no zrejme pred-sa len prichádza signál, že päť žien nie je prostou náhradou olympijskej

symboliky... Nikto už asi nedúfal, že by sa spiace Šípkové Ruženky prehrýzli v Údolí bábok zo zámot-ku strachu a prejavili svoju ženskú jedinečnosť. K jedinej doteraz ur-putne bojujúcej ministerke Gabriele Matečnej (SNS) sa v polovici mája pridala súčasná ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD). Pod-ľa pozorovateľov domácej politickej scény sa odhodlala na odvážny krok. Jej predchodcovia na to „nemali gule“, a tak ani nenašli guráž. Via-cero kontroverzných mimovládnych i protivládnych organizácií doteraz hlasno pomľaskávalo od dlhoročnej výživnej stravy varenej z grantov, zo zbabelej či vypočítavej zhovievavosti farizejských vlád. Nielenže ich za tie peniaze treťosektorové protivládne

organizácie kritizovali, ohovárali aj spochybňovali, no okato až provoka-tívne z nich financovali ultraliberálne pofidérne akcie.

STOP PODPORE HOMOAGENDYMinisterka kultúry Laššáková ďalej tieto aktivity nemieni podporovať. Odklepla finančnú podporu 155 pro-jektom, pričom však odmietla nie-koľko sporných. Napriek tomu, že im komisia odporúčala granty schvá-liť. Finančnej podpory zo štátu sa tak teraz nedočkajú napríklad Dúhový pochod alebo Filmový festival ina-kosti. Pochopiteľne, liberálne oligar-chické médiá tento krok ministerky Laššákovej ostro kritizujú. Server omediach.com, ktorého ingrediencie mieša od sporáka akási Miroslava Kernová, uvádza, že odborná komi-sia Ministerstva kultúry SR navrhla na podporu šesť z ôsmich projek-tov s LGBTI agendou. Medzi nimi aj Filmový festival inakosti 2019 s na-vrhovanou podporou 35-tisíc eur a Dúhový PRIDE Bratislava 2019 s podporou 19-tisíc eur. Pozornému čitateľovi neunikla zjavná manipu-lácia, nelogickosť i zvrátenosť logi-ky spomínanej „tety z domácnosti“, ktorá účelovo ohýba pravdu a kriví fakty tvrdiac, že „rekordná výška na-vrhovanej podpory svedčí o vysokej kvalite projektov“! Ministerstvo pri odmietnutí oných projektov argu-mentovalo práve naopak ich nekva-litou. V očiach triezvo uvažujúcich občanov Laššáková konečne boduje.

Veď financovanie aktivít pochybných skupín len prispievalo k vnucova-niu homoagendy slovenskej mládeži a znamenalo popletenie jej sexuálnej orientácie. Na presadenie importova-nej gender agendy s rôznymi zhub-nými ideológiami nemajú čo slúžiť štátne prostriedky. Väčšinová spo-ločnosť proti tomu už niekoľko ro-kov pobúrene šomrala, viacero akcií ju vyslovene rozdeľuje a pohoršu-je. Najviac gay pride, ktorý sa stáva prehliadkou kadejakých sexuálnych úchyliek. Už staré pravidlo hlása, že „ak sa niekto vymyká zo zákonov prí-rody, nemôže žiadať, aby sa mu ona prispôsobila“. V budúcich týždňoch aj mesiacoch si zaslúži pozornosť sledovať vývoj sporu urazených a od-

VIACERO KONTROVERZNÝCH MI-MOVLÁDNYCH I PROTIVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ DOTERAZ HLASNO POMĽASKÁVALO OD DLHOROČ-NEJ VÝŽIVNEJ STRAVY VARENEJ Z GRANTOV, ZO ZBABELEJ ČI VYPOČÍTAVEJ ZHOVIEVAVOSTI FARIZEJSKÝCH VLÁD. +

mietnutých gayov s lesbičkami hojne zastúpenými v našej kultúrnej šope s Ľubicou Laššákovou. Budú protes-ty, výkriky dožadujúce sa odstúpenia, klamanie telom so zneužitím potrieb Slovenskej národnej galérie, Kunst-halle, osvedčené účelové petície z redakcií nenávistných redakčných agentúr. Počul som, že niekoho ne-prekvapí medzi podpismi na čelnom mieste ani parafa či idiograf MM...

ŠKOLY BEZ POLITIKYNeuplynulo ani 24 hodín a Slovensko začulo tiež odvážny hlas ministerky školstva Martiny Lubyovej (SNS). Na tlačovej konferencii upozornila, že na školách sa po propagandistickom a politickom pôsobení liberálnych médií, nenávistných webových ad-minov rozbehla tiež politická kam-paň viacerých politických strán. Mi-nisterka správne a nahlas hovorí, že v rozpore so zákonom. Podľa jej slov mnohí rodičia žiadajú ministerstvo, aby tieto aktivity preverilo a rieši-lo. Na ilustráciu uviedla aj niektoré podnety nespokojných rodičov: „Ro-dičia sa sťažujú, že prostredníctvom elektronickej žiackej knižky im škola oznamuje, že deti majú prísť v neja-

ký deň v čiernom. Konkrétne to bolo na deň učiteľov a rodičia sa sťažovali, že odmietajú takéto zasahovanie do ich práv. Najčastejšie sú podnety na otvorenú činnosť poslancov politic-kých strán na školách, keď počas vy-učovacieho protestu v triedach a na pôde školy besedujú so žiakmi s tým, že často sa potom ešte aj na Faceboo-ku pochvália, že sa bavili na politické témy a že dokonca získali nejakých

nových voličov…,“ vysvetlila. Alter-natívne médiá našťastie informujú o tom, že ministerstvo školstva má aj podnety o vzniku akýchsi politických buniek na školách. V zborovniach medzi učiteľmi sa organizuje čin-nosť opozičných alebo mimoparla-mentných strán, ktoré sa touto proti-ústavnou a protizákonnou činnosťou vzápätí chvália na sociálnych sieťach. Najčastejšie prezident Andrej Kiska, no nezaostávajú ani poslanci Richard Sulík z SaS, Martin Poliačik z Prog-resívneho Slovenska. Medializované boli aj informácie o aktivitách euro-poslankyne Moniky Beňovej (Smer-SD) či štátneho tajomníka minister-stva obrany SR Róberta Ondrejcsáka (Most-Híd).

POPOLUŠKA Z PEZINSKEJ SKLÁDKYJedna lastovička leto nenosí, no päť prebudených a odhodlaných žien vo vládnom kabinete môže ešte pred nástupom Popolušky z pezin-skej skládky do Grasalkovičovho paláca priniesť očakávaný signál, že v Slovenskej republike môžu na-hlas – okrem slušných a najslušnej-ších, progresívnych až agresívnych

– hovoriť aj tí, koho na to voliči v demokratických voľbách poverili. Ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú zatiaľ príliš zamestnáva cirkus okolo stavby storočia na Ráz-sochách... A silná ministerka vnútra Denisa Saková musí (?) riešiť vnú-tené problémy (skôr odpútavacie manévre), súvisiace s policajnou ochrankou. Ak si však uvoľnia ruky, uvedomia priority a konečne otvoria ústa, unavenú koaličnú vládu pre-miéra Pellegriniho môže byť pred parlamentnými voľbami v roku 2020 ešte počuť. „Slová sa nepo-čítajú, ani sa nemerajú, ale vážia,“ odkazuje škótsky filozof Thomas Carlyle.


POLITIKA

ÚTOK NA ÚSTAVU SRKOALÍCIA SNS A MOST-HÍD BY ZA ČIAS NIEKDAJŠIEHO PREDSEDU SNS JÁNA SLOTU ČI ANNY BELOUSOVOVEJ

NIKDY NEMALA ŠANCU

PÍŠE LENKA MAYEROVÁ x FOTÍ MARTIN BAUMANN/TASR

Kto videl Krstného otca čo i len je-diný raz, tak sa mu do pamäti vryl výrok Dona Corleoneho: Priateľa si drž blízko, ale nepriateľa ešte bližšie. Niet pochýb, že túto myšlienku si osvojil aj všetkými masťami mazaný, s maskou žoviálneho kamaráta, Béla Bugár, ktorý si za priateľa vybral An-dreja Danka. Ten mu vo svojej naivite a politickej neskúsenosti nabehol na maďarské vidly a podružili sa.

BEZ PRINCIPIÁLNOSTIKoalícia SNS s Mostom-Híd by za čias niekdajšieho predsedu SNS Jána Slotu či Anny Belousovovej nikdy ne-mala šancu uzrieť svetlo sveta a už vonkoncom by nehlasovala za zákony proti vlastnému národu. V sloven-sko-maďarských vzťahoch zastávali obaja bývalí lídri SNS principiálny po-stoj. Mali na pamäti, že z maďarskej strany nemožno očakávať úprimné priateľstvo či pokojné spolunažíva-nie. Nakoniec, história nás jasne va-ruje – tisícročný útlak, černovská tra-gédia z roku 1907 či Malá vojna z roku 1939. Ich boj sa nikdy nekončí, stále snívajú svoj sen o veľkom Maďarsku, o spochybnení Trianonu či zrušení Benešových dekrétov. Niekdajší líder maďarskej menšiny Pál Csáky sa svo-jím nepriateľstvom voči Slovákom netajil. Bol podstatne priamočiarejší ako Béla Bugár, ktorý si na rozdiel od neho dokonca svojou povahou a vy-stupovaním podmanil aj slovenských

voličov, no v duši nezabudol, odkiaľ prišiel a kam patrí. V politike dosia-hol takmer všetko, čo ako menšino-vý politik mohol, najmä v súvislosti s plazivou autonómiou, kultúrnou i školskou, za výraznej podpory Fica i Danka. Inak by sa nemohlo stať, že bez akéhokoľvek odporu predse-da SNS so spolupáchateľmi súhlasil, aby Železnice Slovenskej republiky pod vedením ministra Árpáda Érse-ka z Mosta-Híd pripravili osadenie dvojjazyčných názvov na 55 vlako-

vých staniciach na juhu Slovenska. Ďalším vlastizradným počinom, kto-rý spáchal takmer celý poslanecký klub SNS pod taktovkou Smeru-SD, bolo hlasovanie za zriadenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Po zavedení do praxe finanč-né prostriedky rozdeľujú samotní zá-stupcovia menšín. Ministerstvo tak týmto hlasovaním stratilo právomoc rozhodovať o menšinovej kultúre. Maďarské strany sa o niečo podob-né pokúšali od vzniku samostatnej

Slovenskej republiky a nakoniec ne-ustálym tlakom, vyhrážaním sa de-maršami a neoblomnosťou presadili svoj záujem, čím de facto dosiahli kultúrnu autonómiu. Paradoxne, bez akéhokoľvek odporu zástupcov slo-venských politických strán. SNS od začiatku deväťdesiatych rokov bojo-vala proti rozpínavosti maďarských strán a ich požiadavkám o kultúrnu a školskú autonómiu a dnes týmito dvomi hlasovaniami podkopala zvr-chovanosť vlastného národa, pretože

po týchto skutkoch môžu prísť ďalšie nároky, a to na územnú autonómiu.

NEKONČIACE SA IREDENTISTICKÉ CHUTEBéla Bugár sa napriek tomu, že v pre-zidentských voľbách totálne pohorel, naďalej úlisne usmieva, lebo vie, že za Dunajom ho aj tak pochvália. Ne-treba zabúdať, že je Maďar, ktorý ne-bude cítiť po slovensky a nebude mu ležať na srdci osud slovenského ná-roda. A hoci sa zdá, že menšinoví po-

litici presadzujúci maďarské záujmy na Slovensku sú roztrieštení vzhľa-dom na fakt, že sú zaregistrované až tri maďarské menšinové strany, opak môže byť pravdou, pretože aj v ich pozadí stojí oligarcha. A keď sa ten rozhodne, tak sa budú musieť na-priek nevraživosti spojiť do jedného celku, aby si udržali pozície v sloven-skom parlamente a oligarcha kontro-lu nad kapitálom. Ich iredentistické chute sa nikdy neskončia. Potvrdzuje to nedávne vyhlásenie novozvole-ného predsedu mimoparlamentnej strany a nezaradeného poslanca NR SR Zsolta Simona, podľa ktorého by SR mala vykonať zmenu Preambuly Ústavy SR tak, aby sa v nej nepísalo „My národ slovenský“, ale „My ob-čania slovenskí“, aby sa vraj každý občan cítil aj podľa ústavy štátotvor-nou súčasťou tejto krajiny, aby sme boli plnohodnotnými občanmi. Z dl-hodobého hľadiska chcú podľa jeho slov tiež presadiť zmenu územného členenia republiky tak, aby nezne-výhodňovalo maďarskú menšinu. Rovnako navrhujú prehodnotenie vzdelávacieho systému s vyučovacím jazykom maďarským. Vidí tiež potre-bu znovu zadefinovať, „kde chceme vidieť maďarskú menšinu o desať ro-kov“. Za kľúčový považujú aj rozvoj vidieka. „Pre existenciu a zachovanie našej menšiny považujeme prospe-rujúci vidiek ako základ,“ podotkol Simon. Strana Maďarské fórum, kto-rú MV SR zaregistrovalo vo februári tohto roka, vraj nechce rozdeľovať, ale chce voličov Maďarov a maďar-sky cítiacich voličov spájať. „Chceme lepšie Slovensko a vieme, že Sloven-sko lepšou krajinou a lepšiu vládu bez Maďarov a maďarskej menšiny mať nebude,“ povedal Simon s tým, že ich hlas skutočne rozhoduje.Ak už ani toto vyhlásenie nie je pre Slovákov a slovenských politikov, ktorí sa bratajú s menšinovými poli-tikmi, varovný signál, tak Slovákom niet rady ani pomoci.

NA RADE SÚ SLOVÁCIMaďarsko sa postupne stáva upa-dajúcim, xenofóbnym a útočným štátom a po víťazstve strany Fi-desz a jej vodcu Viktora Orbána začalo túto politiku realizovať aj na vládnej úrovni. Ma ďarsko sa vracia k svojej nedemokratickej a pronacistickej minulosti.„Tektonický politický zlom“ dospel až takmer k českým hraniciam. To neveští nič dobrého. Najmä, ak maďarskí nacionalisti, ale ani ich politickí priatelia z Rakúska a Ne-mecka, rovnako ako Orbán v sú-vislosti so sloven sko-maďarským konfliktom nikdy nezabudnú pri-pomenúť Bene šove dekréty. Uka-zuje sa, že rozpad ČSFR a vytvo-renie samostatného Slovenska v roku 1993 Maďarom vyhovovalo. Československo bolo príliš veľký súper, ale malé Slovensko s de-siatimi percentami maďarskej menšiny sa pre nich zdá byť rela-tívne ľahkou korisťou. Maďarsko dnes skutočne útočí najmä na Slovensko, a to, čo robí, nemožno hodnotiť inak ako otvorený útok, no podobné „zmrazené“ problé-my má aj s inými. Rumunsko však, pretože samo vydáva vlastné pasy občanom Moldavska, nemôže veľmi nahlas protestovať. Nápad s „národnými pasmi“ však nie je nič nové. Srbsko, ohrozené ma-ďarským nahnednutým naciona-lizmom, ako štát držaný nad vodou Ruskom, ale túžiaci sa dostať do EÚ, sa bude v protestoch tiež kro-tiť. Na druhej strane Maďari vedia, že sa so Srbmi netreba zahrávať. Tí nie sú takí mierumilovní ako Slováci. Tí najprv strieľajú a po-tom sa pýtajú. Takže je logické, že na rade sú Slováci. Najslabší súper a bez vplyvného zahranič-ného protektora. Pretože sa však hrá o oveľa viac ako len o Sloven-sko – ohrozené sú Ru munsko, Chorvátsko, Slovin sko a aj ČR (tá s dôrazom dávaným na Benešove dekréty) – mohlo by prísť k desta-bilizácii celého regiónu. A k pláno-vaným „prepisom hraníc“.(Václav Vlk, Extra plus č. 9/2010)


POLITIKA

Roman Stopka, predseda Práce slovenského národa (PSN)On ju nezastupuje. Vychádzajúc z cieľov jeho politickej strany, zaobalených do zdanlivo neškodných formulácií, nenachádzam priliehavejší ekvivalent historických skúseností než tie, ktoré poskytol Hitler, keď pripravoval Mní-chovskú zradu, a jej paraziti. Keby on sám poznal záznamy z diskusií o tvorbe Ústavy SR a preambulu ústavy dočítal do konca, zistil by, že tvorcovia ústa-vy na podobných Zsoltov pamätali. Nechcem nikomu pripomínať, že SR je zvrchovaný, medzinárodne uznaný štát aj práve na základe svojej ústavy, a to by mal každý občan rešpektovať. Neviem, či čakal na výsledky marcového plenárneho rokovania Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, ale jeho vyhlásenie má príznaky načasovaného pokynu od tých, ktorí majú záujem na revízii výsledkov prvej svetovej vojny, potvrdených Trianonom. Svojím výrokom upriamuje pozornosť na možnosť deštrukcie SR. Patrí to do dobre premyslenej kampane na vyvolanie takého napätia v spoločnosti, ktoré bude poskytovať len dve alternatívy. Buď obnovenie Československa, alebo pohltenie maďar-ským šovinizmom. Právne postupy ponechávam na predvídavosti nášho MV a MZV. Mne ako občanovi SR vychádza poučenie, že čím váhavejšie bude štát prezentovať svoje záujmy, tým viacej bude podnecovať svojich neprajníkov ku kverulantstvu. Ja ako predseda politickej strany Práca slovenského národa znova pripomínam, že podľa nášho cieľového programu budeme podporovať a rozvíjať naše národnostné menšiny v duchu Ústavy SR, a to dovtedy, kým zá-ujem ich vodcov a programy združujúcich celkov neprerastú do zámeru narušiť celistvosť územia a nedotknuteľnosť hraníc SR.

TÉMA MESIACAKOLÁŽ EXTRA PLUS

ÚZEMNÁ CELISTVOSŤ A NEDOTKNUTEĽNOSŤ HRANÍC JE PRIORITOU PSN

1

PREDSEDA STRANY MAĎARSKÉ FÓRUM A POSLANEC NR SR ZSOLT SIMON VYHLÁSIL, ŽE BY SR MALA VYKONAŤ ZMENU PREAMBULY ÚSTAVY SR TAK, ABY SA V NEJ NEPÍSALO „MY NÁROD

SLOVENSKÝ“, ALE „MY OBČANIA SLOVENSKÍ“. ČO TÝM PODĽA VÁS SLEDUJE?

4

2

5

Ľuboš Blaha, poslanec NR SR (Smer-SD)Zsolt Simon je politik bez akéhokoľvek politického vplyvu a výtlaku. Takýmito provokáciami chce iba vzbudiť pozornosť. Nemá zmysel sa ním zaoberať. Slovenský národ je v ústave uvedený úplne legitímne, je prejavom nášho vlastenectva a hrdosti na náš historický národnooslobodzovací zápas. Nikomu okrem maďarských nacionalistov to neprekáža, ani väčšine maďar-ských spoluobčanov. Nesmieme naskočiť na hru maďarskej krajnej pravi-ce, ktorá chce rozdúchať národnostné vášne. Slováci a Maďari majú teraz výborné vzťahy, najlepšie v našich spoločných dejinách, a máme spoločné záujmy pri ochrane našej kultúry v Európe. Bojujme spolu proti neolibera-lizmu. Na to sa sústreďme. Nedopusťme, aby to pokazili zakomplexovaní niktoši ako poslanec Simon. Jeho návrh je hlúposť, bodka.

Milan Uhrík, poslanec NR SR, podpredseda ĽS Naše SlovenskoZsolt Simon si len prihrieva polievočku pre svoju novú politickú stranu. Nemá čím zaujať, tak skúša zahrať na maďarskú strunu. Ale nemyslím si, že tým niekoho zaujme. Práva občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku sú totiž v súčasnosti chránené naozaj nadštandardne. Slová-kom v Maďarsku sa o takých právach môže len snívať. Zmena Ústavy SR, ktorú navrhuje Zsolt Simon, nepripadá do úvahy, pretože by znamenala prestrihnutie puta medzi Slovenskou republikou a štátotvorným sloven-ským národom. Zo Slovenska by sa tak stala len krajina akýchsi občanov, podobne ako je to už v umierajúcich multikultúrnych krajinách na Západe. Ten nápad je celý úplný nezmysel, ďalšie odnárodňovanie Slovenska už nepripustíme.

Sergej Kozlík, podpredseda Národnej koalície (NK)Maďarská ústava platná od roka 2011 sa začína emotívnym výrokom „Bože, požehnaj Maďara!“ Potom pokračuje národným krédom: My, členovia maďarského národa... Simon určite pozná text maďarskej ústavy. Napriek tomu sa domáha jednostrannej zmeny Ústavy Slovenskej republiky, s cie-ľom eliminovať v jej texte Slovákov ako štátotvorný národ. Účelovo zabúda, že s odvolávkou na štátotvorný národ sa začínajú ústavy absolútnej väčšiny štátov Európy a sveta. Je to typický Simon, ktorý je ochotný poprieť aj nos medzi očami. Dobre vie, že jeho návrh nemá šancu prejsť, ale možno ho podporí pár liberálov a slniečkarov. Ide mu len o to, aby na svoju naciona-listickú pozíciu získal časť voličov maďarskej národnosti. Ale, keď už tak veľmi chce, doplňme do našej ústavy: „Bože, požehnaj Slováka!“

Jaroslav Paška, podpredseda SNS, poslanec NR SRZsolt Simon pôsobí v politike už dlhšie a ako bývalý minister pôdohospo-dárstva je iste dostatočne zorientovaný aj v legislatívnej terminológii. Preto nepochybne vie aj to, že v ústave uvádzaná formulácia „My národ slovenský“ hovorí o kategórii politického národa, ktorého integrálnou súčasťou sú aj iné etnické menšiny žijúce v občianskej spoločnosti na území Slovenskej republi-ky. Na Slovensku ide najmä o rómsku, maďarskú, rusínsku, českú, ukrajinskú, poľskú a nemeckú národnostnú menšinu, ktoré sú z politického hľadiska priamou súčasťou štátotvorného národa, slobodnej, demokratickej Slovenskej republiky a jej občianskej spoločnosti. Preto tento návrh považujem len za nešťastný, účelový, zlomyseľný útok na základy ústavy s cieľom vyprovokovať národnostný konflikt a zviditeľniť svoju začínajúcu politickú stranu.

3

Nem, Béla, občania

slovenskí!

Barát Zsolt – My národ slovenský

sme!


POLITIKAROZHOVOR

Patrí medzi politikov, ktorí nevlastnia televízor, noviny číta cez internet, a to vždy len večer, maximálne hodinu. Považuje sa za umierneného konzerva-tívca a v tomto zmysle funguje aj jeho rodina. Uznáva anglickú kráľovnú, pretože morálne reprezentuje štát navonok i dovnútra, na rozdiel od sú-časného prezidenta Andreja Kisku, ktorý dehonestuje vlastný štát navonok i dovnútra. Aktívne ovláda ruský a anglický jazyk, pasívne nemecký a latinský jazyk. Hovorí, že národnostné menšiny žijúce na území SR by z úcty k štátu mali ovládať slovenský jazyk. Celý život sa venuje teórii štátu, ústavnému právu, teórii práva a sociológii práva. Stál pri zrode Slovenskej republiky. Je spolutvorcom Ústavy SR a výroku preambuly Ústavy SR „My národ slo-venský“. Politická strana Práca slovenského národa (PSN) ho považuje za odborníka na ústavné právo a Ústavu SR. PSN má ako jediná vo svojom programe ukotvenú územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc SR, ktorú vždy on zastával počas dlhoročného pôsobenia v NR SR. V ostatných dňoch PSN ostala znepokojená vyhlásením predsedu strany Maďarské fórum Zsol-ta Simona v súvislosti so zmenou preambuly Ústavy SR „My národ sloven-ský“ na „občania slovenskí“, a preto ho prostredníctvom Extra plus vyzvala na zhodnotenie možného vývoja v SR. .Ján Cuper.

Zsolt Simon navrhuje zmeniť pream-bulu Ústavy SR „My národ slovenský“ na občania slovenskí. Je na takýto zá-sah do základného dokumentu štátu dôvod?Preambula ústavy tvorí základ tohto dokumentu. Ona určuje ideové vý-chodiská štátnosti. Preambula pred-stavuje tú časť ústavy, ktorá ešte ne-obsahuje zákonné ustanovenia, spolu s ustanoveniami o štátnych symbo-loch a o povinnosti občanov brániť vlasť, skôr oslovuje emócie ľudí, ich kolektívnu pamäť a sny než ich racio-

nálne, organizačné a právne cítenie. Má charakter deklarácie. Usiluje sa vyjadriť svetonázor zakladajúcich elít, ich zmysel pre národnú históriu a budúcnosť a ich záväzok voči takým princípom, ako je demokracia, slobo-da, rovnosť, kapitalizmus, socializ-mus, islam, sociálna spravodlivosť alebo systém deľby moci. V tomto zmysle je koncipovaná aj preambula Ústavy SR. Prikláňame sa k tým názo-rom, ktoré hovoria o tom, že historic-ko-ideový základ slovenskej ústavnej tradície má bližšie k cyrilometodskej

tradícii a nemá tzv. uhorskú identitu, vychádzajúcu z tzv. Natio Hungarica, ale slovenskú, vychádzajúcu z Natio Slavica. V tomto zmysle je naša pre-ambula tradičná, čiže konzervatívna s liberálnymi prvkami a konzervatív-nejšia je maďarská; jej základ tvorí idea, ktorú si privlastnili Maďari.

K preambule zároveň patrí sebaur-čovacie právo, ktoré vychádza z idey Američanov...Pôvodná idea sebaurčenia vznikla už vo Veľkej francúzskej revolúcii. Wilson sa k nej vrátil už koncom 19. storočia a v polovici 20. storočia sa stala základnou myšlienkou deko-lonizácie na pôde OSN. V rámci se-baurčenia si národ môže zvoliť svoj politický štatút, čo znamená, či chce žiť s iným národom na základe zmlu-vy, alebo či bude mať vlastný štát, vlastnú ekonomiku, sociálny systém, jazyk, kultúru a územie. Toto bolo pre naše účely vyhovujúce. Rozdele-nie Česko-Slovenska sme na rozdiel od iných štátov zvládli nevojenským a nekrvavým spôsobom, a to vďaka tomu, že sme pristúpili k rozdele-niu na základe sukcesie – čo v rovi-ne medzinárodného práva znamená vstúpenie do práv právneho pred-chodcu, pretože išlo o zmluvy, kto-ré sa dotýkajú hraničných režimov a územia následníckeho štátu. Preto pri politických rokovaniach s Václa-vom Klausom zdôrazňoval Vladimír Mečiar túto myšlienku, že sa nesmie dopustiť secesia – vystúpenie, preto-že Česi by tak získali federálny, ale aj vlastný štát. Zsolt Simon tvrdí, že tam nie je občiansky princíp, čo nie

ZMENA ÚSTAVY NA POČKANIE

PÍŠE LENKA MAYEROVÁ x FOTÍ JANA BIROŠOVÁ

je pravda, pretože v ďalších častiach preambuly je napísané, že to nie je len štát slovenského národa. V tej úvodnej vete je povedané jasne, že štátotvornú vôľu v rámci sebaurčova-cieho práva môže prejaviť len národ. Či sa to Zsoltovi Simonovi páči alebo nie, slovenský národ tu žil od veľ-komoravských čias. Iná možnosť tu nebola, ako do preambuly napísať, že je to národ slovenský. V ďalších čas-tiach sa jasne spomína, že ide o štát, na ktorého území žijú aj občania ná-rodnostných menšín.

Čo tým podľa vás Maďarské fórum sle-duje?Zsoltovi Simonovi ide o autonómiu, ktorá znamená ovládanie tretiny Slo-venska, a v príhodnej chvíli budú chcieť odtrhnúť územie, pretože sa tu nestavajú len politické mosty, ale aj tie cez Dunaj a Ipeľ. Kňazi sa cho-dia vysväcovať do Vácu alebo Ostri-homu. Svätá cirkev je svojím učením svetová, ale svojimi organizačnými štruktúrami vždy národná a presne tak to hovorí aj OSN, že každý národ má právo na sebaurčenie, že má prá-vo vytvoriť si organizačné štruktúry, a to pochopili tak, že musia byť na ►

JÁN CUPER: PSN BY MOH-LA BYŤ INTEGRUJÚCIM TMELOM PRE SLOVENSKO, PRETOŽE MÁ SOCIÁLNY, EKONOMICKÝ PROGRAM, KRESŤANSKÝ ROZMER, POSTAVENÝ NA FILOZOFII ZABEZPEČENIA SOCIÁL-NYCH PRÁV PRACUJÚCICH ĽUDÍ S VIEROU V MORÁL-NE HODNOTY A PRIRO-DZENÉ PRÁVO


POLITIKA

►území každého štátu. Ak presadzujú občiansky princíp, potom budú mu-sieť začať všetci komunikovať v slo-venskom jazyku a bude tu jazyková rovnosť, začať rešpektovať suverén-ne právo štátotvorného národa, byť vlastencom a nespievať hymnu cu-dzieho štátu, nepozývať si na úrovní obcí prezidenta cudzieho štátu bez toho, aby to vedel prezident alebo vláda SR. V Ústave SR je jasne vy-jadrený občiansky princíp a chcelo by to trochu úcty od občanov Slovenska maďarskej národnosti. Bohužiaľ, au-tonomistické snahy dospeli takto ďa-leko aj pričinením súčasnej koalície, ktorú stráži Béla Bugár ako staviteľ mostov do obludných rozmerov. Do-konca si už Oszkár Világi (majiteľ Slovnaftu a Mol) dovolil povedať, že on nebude rešpektovať slovenské zá-kony. Viete si predstaviť, že by to po-vedal bežný Slovák, veď by ho možno za to aj zavreli. Cieľom Zsolta Simo-na je autonómia maďarskej menšiny na Slovensku, s ktorou by sa mohlo dať manipulovať v prospech ideí veľ-kého Uhorska. Spojiť to do veľkého maďarského národa. To sa deje na Podkarpatskej Rusi, v Rumunsku či Srbsku. Slováci by na rozdiel od nich boli ľahkou korisťou vzhľadom na ich najúbohejšie štátotvorné mysle-nie, a také sme ho mali odjakživa, pre-to nás vždy ovládali. V tomto zmysle sú Slováci historicky naivní a hlúpi. Ľudská hlúposť je nekonečná, hovorí Einstein. Ja dodávam, že ľudská hlú-posť nie je len nekonečná, ale spočí-va najmä v neschopnosti zaradiť veci z hľadiska časopriestorových súvis-lostí. Je individuálna a kolektívna. S tým súvisela aj preambula Ústavy SR – zaradiť súčasnú slovenskú štát-nosť do časopriestorových súvislos-tí. Bohužiaľ, väčšina Slovákov nie je schopná vnímať časopriestorovú existenciu. Na svojom synovi vidím, že ani v škole ich k tomu nevedú, pretože tam vládne bezbrehý libera-lizmus a tradícia sa potiera.

Do Ústavy SR od jej vzniku zasiahli po-litici už sedemnásťkrát. Považujete za štandardné robiť ústavné zmeny na počkanie?V USA, kde ústavná tradícia platí 240 rokov, boli snahy niekoľkokrát výraznejším spôsobom zasiahnuť do Ústavy USA. Vo filozofickej rovine sa viedli diskusie, či sa živí súčasníci majú riadiť ideálmi mŕtvych (tvor-cov ústavy). Nakoniec vždy zvíťazila zdravá filozofická myšlienka, že živí majú ctiť tradície mŕtvych, pretože časopriestorové teórie hovoria jas-ne, že existuje len minulosť a bu-dúcnosť. Prítomnosť je len nepatrný okamih medzi minulosťou a budúc-nosťou. Ústava SR tvorí veľmi dobrý filozofický i právny základ, založený na tradícii, ale živí bezbrehí liberáli sú večne nespokojní s tradičným chá-paním slovenskej ústavnosti.

Nie je to nebezpečné?Samozrejme, že je, pretože ide o úče-lové zasahovanie do základného do-kumentu štátu. Stačí sa pozrieť do Francúzska, kde sa ústava menila počas 19. a 20. storočia podľa zmien režimu, kde prevládala liberálna tra-dícia a dnes vidíme, kam to Francúz-sko doviedlo – k islamizácii. Rozloži-lo to celú spoločnosť, ako aj politický systém. Na Slovensku sa deje to isté. Každá generácia, ktorá pokračuje v li-berálnej slniečkarskej revolúcii, mení Ústavu SR podľa svojich potrieb.

Ktoré zásahy do Ústavy SR považujete za najhrubšie a najvážnejšie?Posledný, keď si parlament osvojil práva rušiť rozhodnutia prezidenta ohľadom amnestií. Nemôže prísť do NR SR Američanmi vyškolený blá-zon, takzvaný odborník na ústavné právo, a vymyslenými nezmyslami pod taktovkou hlavného liberálneho kuriča nežnej revolúcie Jána Buda-ja prinútiť členov parlamentu pro-tiústavne hlasovať. Poslanec Peter Kresák si však neuvedomoval dôsled-

ky bezhraničnej drzosti proti priro-dzeným zákonom, ktoré patria Bohu alebo svetským vladárom a nakoniec zomelú aj jeho. Zdôvodním to tradí-ciou histórie. V americkej ústave sa nesmie siahať na politický systém. Ten sa za 240 rokov nezmenil. V zá-sade bolo prijatých 27 dodatkov, ale tie sa vždy týkali len ľudských práv, ktoré napríklad súviseli s otrokársky-mi právami, ale aj právami žien, prá-vami nenarodených detí... Nikto by si nedovolil zasahovať do politického systému USA, v tom je sila akejkoľ-vek ústavy, aj našej, že sa nemení kaž-dý polrok. Na Slovensku to funguje štýlom aký režim, taká zmena ústavy. Ide o čisto politicky účelové zasaho-vanie, podľa potrieb politických gar-nitúr, ako efektívnejšie manipulovať s demokraciou. Francúzi si to zdô-vodňovali revolučnými potrebami, až sa z tradičného francúzskeho štá-tu stáva moslimský. Ďalším tvrdým zásahom bola zmena ústavy v súvis-losti s priamou voľbou prezidenta. Tretím veľmi vážnym zásahom bolo zrušenie zákazu privatizácie strate-gických podnikov, čím Slovensko pri-šlo o značné príjmy do štátneho roz-počtu. Zbavilo sa sliepok znášajúcich zlaté vajcia. Vinou Dzurindovej vlády sme prišli o skutočné bohatstvo štá-tu. Slovnaft a VSŽ boli giganti, ktorí saturovali štátny rozpočet.

Béla Bugár počas pôsobenia v poli-tike dokázal pre menšiny zabezpečiť školskú i kultúrnu autonómiu pro-stredníctvom slovenských poslancov Smeru-SD a SNS. Budú časom žiadať aj územnú autonómiu?Ak bude takáto politická konštelácia, ako je teraz, ešte jedno funkčné ob-dobie a nedajbože slniečkari z Prog-resívneho Slovenska prevalcujú ne-sebavedomý slovenský národ a ten im naivne vysloví vo voľbách dôveru, tak autonómia s najväčšou pravde-podobnosťou bude, pretože v zálohe je SMK, ktoré sa takmer dostalo do

ROZHOVOR

EP. Kus po kuse si Béla Bugár napĺ-ňa ciele z Budapešti. Počas pôsobe-nia Zsolta Simona na ministerstve pôdohospodárstva získali množstvo pozemkov, čo by bol dobrý základ územnej autonómie a teraz za Ár-páda Érseka na ministerstve dopra-vy budú stavať diaľnice smerom na juh Slovenska, ako aj mosty cez Ipeľ a Dunaj do Maďarska.

Na menšinovej politickej scéne sú za-registrované tri politické strany, ktoré sa zaberajú maďarskou menšinovou politikou. Preferencie každej z nich sú

nízke. Myslíte si, že sa dokážu spojiť?Bude fungovať Čarnogurského har-monika, ako som to kedysi nazval: pred voľbami ju roztiahneme a po-tom ju spojíme. Nakoniec, aj ich oli-garcha má v tejto záležitosti rozhodu-júce slovo.

Nedávno ste sa zúčastnili na progra-movej konferencii PSN, kde sa jej predstavitelia aj s vami zhodli, že dnes sú ohrozené nielen základné atribúty Slovenskej republiky, ale aj jej samot-ná existencia, čo spôsobuje predajnosť našich popredných politikov a ich zá-

kulisných radcov, uprednostňujúcich osobné záujmy pred štátnymi. Zname-ná to, že sa štát nachádza v rozklade?Dalo by sa to tak povedať, nielen štát, ale aj celá občianska spoločnosť. Robí sa to zo strany bratislavskej kaviarne zámerne, sofistikovane a systematic-ky. Strácame suverenitu, ktorú nám do veľkej miery zobrala EÚ. Pritom ja som za úniu, ale takú, aká bola pred prijatím Maastrichtskej a Lisabonskej zmluvy. Dnes sa všetky možnosti vý-hrad národných štátov zrušili a vlád-ne eurobyrokracia, presne tak, ako to bolo kedysi v RVHP. EÚ prerozdeľuje ►


POLITIKAPOLITIKAPOLITIKA/SPOLOČNOSŤROZHOVOR

značnú časť našich peňazí a od bu-dúceho roka už budeme do rozpočtu EÚ iba prispievať. Je to obrovská ma-šinéria, zamestnávajúca vyše štyrid-saťtisíc úradníkov, ktorých treba ži-viť, lebo samotná únia nič nevyrába, ale občania jednotlivých štátov vytvá-rajú hodnoty podložené reálnou prá-cou. Druhým problémov rozkladu re-publiky sú záujmy cudzích mocností. A ak k tomu pripočítame maďarské snahy vytvoriť veľké Maďarsko, ma-júc predĺžené ruky na Slovensku, tak štát sa naozaj nachádza v rozklade. Existencia SR je možná len tak, že bude zachovaná územná integrita a nedotknuteľnosť a rešpektovanie hraníc. Preto PSN rozmýšľa správne, ak navrhuje návrat k členeniu štátu na tri kraje plus Bratislava, tak ako sme to mali po vzniku štátu. Dôležité bude aj rozdelenie okresov. Naša vlá-da ich vytvorila príliš veľa a možno v tomto smere by bolo dobré prekres-liť mapu administratívno-teritoriál-neho členenia a znížiť počet okresov, najmä tam, kde nie sú plne funkčné štruktúry.

Na spomínanej konferencii PSN ste upozornili, že podľa Ústavy SR všetka moc pochádza od občanov, ale politici si ju prisvojili a odovzdali do zahranič-ných rúk, čím sa stáva štátodeštrukčná a naša budúcnosť je nimi smerovaná do straty suverenity, zvrchovanosti, nezávislosti a napokon do zániku celé-ho štátu. Stáli ste pri jeho zrode, pre-to vám nemôže byť ľahostajný osud 26-ročnej republiky. Dá sa tento proces zastaviť?Som z toho nešťastný a zamýšľam sa nad príčinami tohto stavu. V podsta-te filozofia terajšej liberálnej kamarily sa snaží o úplné ovládnutie Sloven-ska, prevládajú v nej individuálne a svetové záujmy. A aký z toho bude mať Slovák úžitok? Individuálne sa budú presadzovať napríklad vo fabri-kách. Občanov majitelia fabrík ne-nechajú vyhladovať ako v Afrike, ale

budú pracovať za nízke mzdy. Nasta-vali dielne a budú špekulovať, ako zvýšiť svoje zisky, presne tak, ako to už začína robiť Volkswagen. Ten na konci roka prepustí tritisíc ľudí, ale tým bratislavským slniečkarom to doprajeme. Slováci prídu po odpraco-vaní neľahkej zmeny domov a poze-rajú televíziu, ktorá im systematicky vymýva mozgy, a prestávajú racionál-ne uvažovať. Médiá sú v rukách oli-garchov (ESET, Penta či J&T), cez ktoré ovládajú ľud, a tak je volebná demokracia na smiech. Slniečkarske deti na námestiach dvíhajú revoluč-né nálady a cez oligarchistické médiá ovplyvňujú politiku podľa svojich po-trieb presne tak, ako to ukázali voľby do EP. Ľud cez voľby nikdy nevládne, štát, sloboda a rovnosť nikdy v takej-to konštelácii nemôžu fungovať.

Čím to je, že Slováci v tom nevidia zá-mery oligarchov?Buď je to našou bezhraničnou poli-tickou kolektívnou hlúposťou, ne-prezieravosťou alebo prehnanými ambíciami jednotlivcov. Nakoniec, ukázali to prezidentské voľby a eu-rovoľby, keď sa liberálna časť poli-tického spektra dokázala zachovať spojenecky v záujme svojich hodnôt. Na národno-kresťanskej strane sa ľudia nedokážu spojiť. Ak by sa boli spojili nielen hodnotovo, ale naprí-klad aj ekonomicky, tak mohla byť situácia úplne iná. Problém je, že ani jeden kandidát nedokázal obetovať svoje záujmy a ambície v prospech štátnych záujmov. Neboli schopní nijakých politických korektúr, mož-no aj trochu falošných, ktorých bola schopná zvolená prezidentka. Bezhla-vé presadzovanie vystúpenia z EÚ je nereálne vzhľadom na to, že väčšina spoločnosti je zmanipulovaná. Nako-niec, myšlienka reformovať EÚ nie je zlá. EÚ by mala fungovať na základe národných štátov s fungovaním voľ-ného pohybu osôb, kapitálu a tovaru. Jej fungovanie by tak bolo podstatne

lacnejšie, lebo by sme neživili tisícky úradníkov. Bola chyba, že kandidáti boli v niektorých oblastiach nezmie-riteľní. Planý radikalizmus nikam nevedie, je potrebný umiernený ra-dikalizmus, extrémny radikalizmus nikomu nepomôže. Je neuveriteľné, ako vedia spolu držať liberáli a ako sa vedia postarať o všetkých, ktorí sú na ich strane. V národno-kresťanských kruhoch je situácia žalostná, každý hrá sám na seba, a preto sa liberál-ne sily dokážu presadiť. Harabinove hlasy sa po čase rozplynú, pretože ho mediálne budú likvidovať a postupne sa stane zabudnutou personou na po-litickej scéne. Celá generácia politikov z čias zakladania štátu, či je to Čarno-gurský, Cuper, Mečiar alebo Bugár, pôjdu do zabudnutia. Postupne prí-du nové technológie, až dospejeme do štádia, že Orwellove myšlienky

►

sa stanú reálnymi. Postupne sa sta-neme kontrolovateľnými, budú nám diktovať, čo máme jesť, ako sa máme umývať a podobne. A mladú generá-ciu nebudú mať problém podmaniť si, pretože oni už žijú v novej dobe a nezamýšľajú sa nad nástrahami, všetko berú ako samozrejmosť. A po-tom už bude problém presadiť akú-koľvek konzervatívnu myšlienku. Mladí budú musieť prejsť poznaním i sklamaním, aby precitli.

Vráťme sa úplne na začiatok vzniku štátu, keď vznikla veľmi silná, ideolo-gicky organizovaná skupina, ktorá bola proti vzniku SR, a dodnes z odporu voči republike ťaží nielen ekonomiky, ale aj spoločensky. Tým sa napĺňajú slová predsedu PSN Romana Stopku – štátu nemôže prospievať štátnik, ktorý ho nechcel. Súhlasíte s týmto tvrdením?Absolútne súhlasím. Taký štátnik, ktorý štát nechcel, nemôže byť jeho štátnikom, môže byť len miestodr-žiteľom cudzej štátnej moci, a to si treba uvedomiť. Bratislava bola vždy

stavaná ako miestodržiteľské mesto. Nakoniec, títo ľudia by najradšej ob-novili Československo, pretože asi vedia, že štát pod miestodržiteľskou vládou dlhodobo fungovať nemôže. To vedeli aj kolonialisti v 18. a 19. sto-ročí, preto sa svet v 20. storočí deko-lonizoval. Riešením pre Slovensko je nájsť takých politikov, ktorí neoslo-via 0,1 percenta voličov, ale viac ako súčasná prezidentka. Musí prísť taká politická strana s takým lídrom, aby dokázala osloviť väčšinu a získať väčšinový vplyv vo vláde, presadiť zákony v prospech SR. Ak by kon-zervatívne a konzervatívno-liberálne strany získali aspoň 35 percent, je možné Slovensko zachrániť. Ale ak liberáli získajú viac ako 35 percent, tak budú zostavovať vládu oni a na Slovensku bude ešte horšie. Keď sa dostanú k moci, budú prahnúť po pomste a začnú zatvárať aj tých, ktorí si myslia, že sa im nemôže nič stať.

Do parlamentných volieb je necelých deväť mesiacov a vízie mať slovenskú

vládu začínajú byť nočnou morou. Vi-díte niekoho, kto dokáže zjednotiť pro-slovenské sily?Bolo by rozumné nájsť politický subjekt, ktorý nie je extrémne kon-zervatívny, akým sú kotlebovci, ani nie extrémne pronárodný, aký môže predstavovať Harabin, ani extrémne liberálny, ako je Truban, Matovič či Sulík. Musí to byť subjekt, ktorý je konzervatívno-liberálny. Myslím si, že politická strana Práca slovenského národa (PSN) by mohla byť integru-júcim tmelom, pretože má sociálny, ekonomický program, ktorý súvisí s prácou, a to bol vždy aj program anglických konzervatívcov. PSN má zároveň aj kresťanský rozmer, ktorý dokáže zjednotiť katolíkov aj evan-jelikov. PSN je postavená na filozofii zabezpečenia sociálnych práv, ktoré budú zabezpečovať rast populácie, ochranu rodiny a poctivo pracujú-cich ľudí s vierou v morálne hodnoty a prirodzené právo.

Ladislav Lysák, Ján Cuper, Jozef A. Lang a Gabriel Čauder na progra-movej konferencii politickej strany Práca slovenského národa (PSN).


POLITIKATECHNOLÓGIE

NEVIDITEĽNÁ RUKA IT SYSTÉMU

PROGRESÍVNE ŠVÉDSKO MÁ ČORAZ VIAC ĽUDÍ S IMPLANTOVANÝM PODKOŽNÝM ČIPOM

PÍŠE LENKA MAYEROVÁ x FOTO PEXELS, ARCHÍV

Mainstreamové médiá obvinili slo-venských politikov Mariana Kotlebu a Milana Krajniaka z dezinformo-vania verejnosti, že nové občianske preukazy podľa nariadenia EÚ budú viesť k čipovaniu ľudí. Polícia SR sa proti tejto správe ohradila, pretože v skutočnosti má čip zabrániť šíre-

niu terorizmu. Európska únia však už dlhší čas pripravuje a informuje verejnosť o tom, že nová verzia ob-čianskeho preukazu by mala obsa-hovať biometrický čip ako slovenské cestovné pasy. Do čipu úrady nahra-jú základné informácie o majiteľovi preukazu, aby si ich potom mohli

colníci či policajti v prípade potre-by oskenovať. V cestovných pasoch existujú biometrické čipy od roku 2008. Ako píše slovenská polícia, bez takéhoto dokladu by Slováci nemohli navštíviť napríklad USA. Polícia ďa-lej tvrdí, že čip nevie načítať len tak hocikto, je možné ho oskenovať len

zo vzdialenosti niekoľkých centimet-rov a neexistuje, že by údaje z neho vedel stiahnuť niekto okoloidúci na ulici a mohol by tak druhej osobe po-mocou špeciálnej čítačky ukradnúť identitu.

STAČÍ PRILOŽIŤ RUKUOsemdesiat percent občanov možno polícia svojou informáciou upoko-jila, ale určite nie zvyšných dvadsať percent, ktorí rozmýšľajú a vidia za roh. Stávame sa čoraz viac kontrolo-vateľnými. Pod rúškom demokracie či obrany proti terorizmu sa skrutky kontroly nad ľudstvom priťahujú. Sci-fi budúcnosť sa stáva realitou. Nakoniec, George Orwell v romá-ne 1984, ktorý napísal v roku 1949, mal tiež jasno, nemýlil sa, keď v ňom opisuje svet, v ktorom vládne ab-solútna totalita a kontrola. V tejto oblasti je mimoriadne progresívne Švédsko. Prvým priekopníkom bol navonok protiamerický, veľmi popu-lárny švédsky politik Olof Palme, kto-rý v skutočnosti udržiaval nadštan-dardné vojenské vzťahy s USA a prvé testovacie čipy dal väzňom implan-

tovať ešte v roku 1973. Ďalšia vlna čipovania prišla v roku 2014, keď si sedemsto Švédov dobrovoľne necha-lo implantovať podkožné čipy, na-hrádzajúce doklady. Minulý rok opäť pokročili a švédske korporácie začali implantovať podkožné čipy zamest-nancom. Príkladom je spoločnosť Epicenter. Firma podľa oficiálnych vyhlásení nezbiera prostredníctvom mikročipov (vo veľkosti ryžového zrnka) údaje o tom, koľko zamest-nanci pracujú, alebo kde sa práve na-chádzajú. Miesto toho im má techno-lógia pomôcť ľahšie sa orientovať na pracovisku a eliminuje potrebu nosiť so sebou identifikačnú kartu či peňa-ženku. Do priestorov firmy sa pracov-níci dostanú vďaka čipu a napríklad do jedálne si nemusia nosiť platobnú kartu, stačí, ak ku skeneru priložia ruku. Zakladateľ firmy Epicenter Pat-rick Mesterton tvrdí, že on sám si ne-chal mikročip implantovať ako prvý. „Nahrádza množstvo zariadení, či už sú to platobné karty alebo kľúče, a navyše si človek nemusí pamätať rôzne PIN kódy či heslá,“ vraví. Vždy, keď sa niektorý z jeho zamestnancov

►

NEZASTAVITEĽNÝ TREND

F irma Epicenter, sídliaca v centre Štokholmu, Osla, Helsínk a Amsterdamu, sa nazýva digitál-nym inovačným domom. Vzhľadom na pobočky v iných štátoch sa čipovanie salámovou metó-

dou rozširuje aj do ďalších krajín. Členmi komunity Epicenter nie sú len zamestnanci, ale aj podnikatelia s rýchlo rastúcimi digitálnymi spoločnosťami a krea-tívnymi podnikovými iniciatívami s cieľom spolupráce a inovácií. Navyše nič nenechávajú na náhodu a pod-chytávajú mladých ľudí prostredníctvom školy apliko-

vanej technológie – ide o inovatívnu kódovaciu školu v pokročilom programovaní. Varovným signálom pre ľudstvo by malo byť konštatovanie samotnej firmy Epicenter, že vďaka praktickým inovačným laborató-riám a najnovším poznatkom z digitálnej oblasti je vý-voj v spoločnosti Epicenter nezastaviteľný. A tak ak sa homo sapiens nespamätá a nezačne sa riadiť vlastným rozumom, v blízkej budúcnosti môže byť čipovanie ľudí povinné a staneme sa dokonale ovládanou masou bez IQ a EQ.

Pracovníci Epicentra hovoria o sebe ako o veriacich v akčné učenie. Podľa nich skutočný vhľad po chá dza z experi men tovania a tvori vosti s novými tech nológiami.

NEVIDITEĽNÁ RUKA IT SYSTÉMU


POLITIKA

►

rozhodne stať sa dobrovoľným „ky-borgom“, koná sa vo firme oslavná párty. Mnohí zamestnanci Epicentra sú však rozhodne proti implantá-cii. Takýto názor má aj mikrobiológ Ben Libberton zo štok holmského

Karolinska Institute: „Údaje, ktoré je možné získať prostredníctvom ta-kého čipu, sú dosť odlišné od tých, ktoré je možné dostať napríklad zo smartfónu. Onedlho sa bude vďaka čipom dať zistiť zdravotný stav člo-

veka, miesto, kde sa práve nachádza, ako často pracuje, koľkokrát za deň chodí na záchod a podobne.“ Sever-ské krajiny sú nielen progresívne, ale aj agresívne v oblasti vzdávania sa su-verenity, či už ide o bezprecedentné

VEC, ŽIVÝ TVOR, ČLOVEK

Keď od 1. septembra 2018 začala na Slovensku platiť novela zákona o veterinárnej starostlivosti v súvislosti implantovaním RFID čipov na znač-kovanie psov a mačiek, vznieslo obyvateľstvo

vlnu kritiky. Novela totiž priniesla niekoľko zmien vo vzťahu človeka k zvieraťu. Pre majiteľov psov a mačiek je tak začipovanie ich domácich miláčikov povinné a od minulého roka zviera už nie je považované za vec, ale za živého tvora (akoby ním dovtedy nebolo). Novela zabezpečila, že veterinár nesmie ošetriť psa alebo mač-ku, ktoré nie sú identifikovateľné a nenachádzajú sa v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ).

Ak veterinár poruší zákon, dostane pokutu od 1 750 do 20-tisíc eur. V takomto prípade nijaký veterinár nepo-ruší zákon, pretože už aj dolná hranica pokuty je vy-soká, a tak zverolekár donúti každého majiteľa psa či mačky, aby ich nechal začipovať. V registri sa tak na-chádzajú údaje o majiteľoch psov a mačiek, ako aj údaje o zvierati. Zákon platí už trištvrte roka a občania si na to jednoducho zvykli, už proti ničomu neprotestujú. A tak jedného dňa dobrovoľne pristúpia k označkova-niu samých seba. Ak zájdeme do humornej krajnosti, keď sa stratí majiteľ psovi, tak sa nemusí obávať, veď ho nájde, lebo už obaja majú čip.

Implantovaný mikročip vo veľkosti ryžového zrnka medzi palcom a ukazovákom.

TECHNOLÓGIE

a samozničujúce prijímanie migran-tov, zrušenie hotovostných finanč-ných operácií, prechod na virtuálne peniaze, ale aj samotné čipovanie. Z ich krokov doslova prechádza mráz po chrbte. V takomto prípade bude mať neviditeľná ruka IT systému moc nad človekom nepohodlným pre bezhodnotovú liberálnu spoločnosť. Keď sa rozhodne, tak zasiahne a ne-žiaduci občan si nebude môcť kúpiť ani len chlieb, pretože jeho čip a vir-tuálne peniaze mu v tom zabránia.

OZNAČKOVANÁ MASASpojené štáty v tomto smere zachá-dzajú ešte ďalej. Mikročipy plánujú implantovať každému novorodenco-vi, a tak by sa naplnil hlavný cieľ sve-tovej vládnucej elity, aby bola postup-ne očipovaná celá ľudská populácia. Takto označkovaná masa sa dá veľmi ľahko ovládať, pretože každého jed-notlivca je jednoduché lokalizovať s presnosťou piatich metrov. Osoby s implantovaným čipom tak môžu byť ľahko kedykoľvek pod cudzou a nežiaducou kontrolou. Pod rúškom bezpečnosti, zrýchlenej doby, auto-matizácie a s tým spojenej pohodl-nosti sa dobrovoľne podriaďujeme systému a postupne sa vzdávame slobody rozhodovania, ochrany súk-romia v prospech neviditeľnej ruky IT systému. Až sa jedného dňa zobu-díme do elektronickej totality, z kto-rej už nebude úniku. Nakoniec, už vo Svätom Písme nachádzame jasnú odpoveď na otázku budúcnosti. Jed-no z mnohých proroctiev je opísané v Jánovej Apokalypse – príde deň, keď všetci malí i veľkí, bohatí i chu-dobní, slobodní i otroci – dajú si znak na pravú ruku alebo na čelo, aby ne-mohol kupovať ani predávať nikto, kto nemá ako znak meno šelmy ale-bo číslo jej mena (Zjavenie Apoštola Jána 13,1).

KOMERČNÉ IMPLANTOVANIE ČIPOV POD KOŽU V ROKU 2023

A merická armáda v januári 2016 informovala verejnosť, že bude vyvíjať implantova-teľné neurónové rozhranie,

ktoré dokáže preklenúť priepasť medzi ľudskou mysľou a počítačmi. Nový program, ktorého cieľom je dosiahnuť priame prepojenie preno-su dát medzi mozgom a digitálnym svetom, pochádza z dielne iniciatívy BRAIN (Brain Research through Advancing Innovative Neurotechno-logies) z čias úradovania prezidenta Baracka Obamu (v preklade Výskum mozgov prostredníctvom pokroko-vých inovatívnych neurotechnoló-gií). Agentúra DARPA (Defence Ad-vanced Research Projects Agency) tvrdí, že rozhranie, ktoré predpo-kladá ako zariadenie kompatibilné s biometrickým meraním, nie väčšie ako 1 cm3, by fungovalo ako prekla-dateľ, ktorý by konvertoval medzi „elektrochemickým jazykom použí-vaným neurónmi v mozgu a nulami, predstavujúcimi jazyk informačnej technológie“. Ambiciózny program nazvaný NESD (Neural Engineering System Design) sa snaží posilniť schopnosti existujúcich mozgových rozhraní, ktoré môžu spájať myseľ a stroj. Súčasné zariadenia sa skla-dajú z približne sto kanálov, ale DARPA má v úmysle vyvinúť sys-tém, ktorý môže komunikovať s až jedným miliónom neurónov naraz. „Dnešné najlepšie systémy rozhra-nia medzi mozgom a počítačom sú ako dva superpočítače, ktoré sa snažia navzájom komunikovať po-mocou starého 300-bitového mo-demu,“ povedal projektový mana-žér Phillip Alvelda. „Predstavte si, čo bude možné, keď aktualizujeme naše nástroje, aby sme skutočne

otvorili kanál medzi ľudským moz-gom a modernou elektronikou.“ Americká armáda má eminentný záujem cez výskumnú agentúru DARPA nájsť cestu, ako v hranič-ných situáciách zasiahnuť priamo do mysle vojakov, uvádza portál MIT Technology Review. Na výskum zís-kali vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu a Massachusetts General Hospital 70 miliónov do-lárov. Ciele americkej armády majú ako vždy „humánny“ charakter, ta-kže údajne hlavným posolstvom je zameranie sa na vojnových vete-ránov. Tí mávajú depresívne stavy z pôsobenia vo vojnových zónach, ktoré sa často končia samovraždami. Riešením by bolo monitorovať moz-govú aktivitu veteránov a na základe vyhodnotenia by vedeli ovplyvňovať ich psychický stav a nájsť riešenie bez medikamentov. Lieky by tak vraj mohli nahradiť implantovaním mik-ropočítača s možnosťou diaľkového monitoringu, dokonca by v takomto vnútrolebečnom počítači nebolo po-trebné meniť batérie. Ak má vývoj tieto trendy, tak potom naozaj už nie je ďaleko k vytvoreniu kyborgov, ktorí budú rozhodne fyzicky i psy-chicky odolnejší na vykonanie čoho-koľvek na rozdiel od človeka z mäsa a kostí. A ďalší krok bude manipulá-cia ľudstva, ktoré bude mať ovláda-ný mozog priamo cez implantovaný čip či mikropočítač. O tom, že táto doba vôbec nie je ďaleko, svedčí aj dobre utajená informácia z januára 2016 zo Svetového ekonomického fóra v Davose, na ktorom poprední predstavitelia svetových korporácií predpokladali, že komerčné implan-tovanie čipov pod ľudskú kožu by sa mohlo začať v roku 2023.


POLITIKASPOLOČNOSŤ

ZLATÝ BIATECOD SVOJHO VZNIKU UDELIL HOSPODÁRSKY KLUB 265 CIEN

PÍŠE GABRIELA PASTVOVÁ x FOTÍ MARTIN BAUMANN/TASR, JANA BIROŠOVÁ

Ruský prezident Vladimir Putin, vý-znamný urológ Ján Breza, kardinál Ján Chryzostom Korec a ďalšie vý-znamné osobnosti sa pýšia ziskom ocenenia Zlatý biatec. Za faktmi podloženú žurnalistiku aktivizujúcu otvorenú diskusiu o spoločenských procesoch a javoch v roku 2019 nominoval Hospodársky klub na zisk ceny i riaditeľku vydavateľstva Mayer media a šéfredaktorku časo-pisu Extra plus Lenku Mayerovú.

HOLD NAJSCHOPNEJŠÍMHistória Zlatého biatecu siaha do roku 1993. Ide o najvyššiu poctu členov Hospodárskeho klubu za po-činy civilizačné, politické, hospodár-ske, spoločenské, vedecké, školské, kultúrne, zdravotnícke a športové v Slovenskej republike, ale aj za prí-

kladné konanie v záujme mierového života a pokroku v kvalite vzťahov medzi národmi a ich štátmi. Od svoj-ho vzniku udelilo združenie 265 cien, z toho 67 putovalo do rúk zahranič-ných osobností. „Prvý Zlatý biatec bol udelený za rok 1993 prezidentovi SR Michalovi Kováčovi, ktorý sa často zúčastňoval na podujatiach nášho združenia a bol aktívnym členom až do svojej choroby. V roku 1994 bol Zlatý biatec udelený zakladateľo-vi a prezidentovi World Economic Forum profesorovi Klausovi Schwa-bovi a v tom istom roku sa stal lau-reátom aj dnes už nebohý prezident Slovinskej republiky Milan Kučan.

Zlatým biatecom sme prezentovali Slovenskú republiku hneď v prvých rokoch po jej vzniku. Celý rad laureá-tov považoval za česť navštíviť našu krajinu, no i zúčastniť sa na našom zhromaždení. Vzdať úctu najschop-nejším v ktorejkoľvek ľudskej čin-nosti v konkrétnom priestore a čase, to je naša priorita,“ uviedol Peter Ka-salovský, zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hos-podársky klub a jeho predstaviteľ od roku 1993.

HLASOVAŤ MÔŽE KAŽDÝO laureátoch rozhodujú členovia Hospodárskeho klubu, ktorí ešte

Prezident SR Ivan Gašparovič 15. marca 2006 v Bratislave prevzal Zlatý biatec, ktorý mu udelilo Neformálne ekonomické fórum (NEF) Hospodársky klub. Na fotke druhý sprava správca a výkonný podpredseda NEF Hospodársky klub Peter Kasalovský.

predtým vyberú nominovaných z doručených návrhov. Pomocným kritériom je pre nich hlasovanie ve-rejnosti prostredníctvom stránky www.hospodarskyklub.sk – ANKETY 2019. Garant vý ročnej ceny má právo udeliť Zlatý biatec aj nenominova-ným osobnostiam, organizáciám a in-štitúciám, ktoré sú výnimočné svojou prácou a jej výsledkami a pomáhajú dobrým vzťahom medzi národmi

a ich štátmi. A čo vlastne stálo za úspešným príbehom Zlatého biatecu? „Vzišiel z mojej debaty s predstavite-ľom Svetovej asociácie finančnej tlače, doktorom Affeldtom. Vedel, že sa na území Bratislavy našli mince z kelt-ského osídlenia, a tak vďaka spolu-práci s mojimi vtedajšími kolegami a mincovňou v Kremnici jestvuje Zla-tý biatec. Pôvodne bol aj určitou pod-porou pre Hospodárske noviny, kto-

rých šéfredaktorom som bol v rokoch 1993 – 1999, a taktiež pre Hospodár-sky denník, ktorý som viedol v rokoch 1999 – 2004. Od svojho vzniku je však predovšetkým najvyšším možným vy-znamenaním združenia, ktoré jestvu-je dvadsaťšesť rokov bez akejkoľvek štátnej podpory, bez darov nadácií a fondov zo zahraničia a pôsobí na základe členských príspevkov,“ dodal Peter Kasalovský na záver.

NEČAKANÁ POCTAAko ste v minulosti vnímali ocenenie Zlatý biatec?Ako prestížne oceňovanie osobností predovšetkým z ekonomickej oblasti, ktoré pracovali pre rozvoj nášho štá-tu. Udeľovanie ocenenia má bohatú históriu a vydržať taký dlhý čas si za-slúži uznanie pre všetkých, ktorí stáli pri zrode tohto neformálneho ekono-mického zoskupenia. Aktivity Hos-podárskeho klubu vnímam, samo-zrejme, nielen z hľadiska udeľovania ocenení, ktoré je v očiach verejnosti rešpektované, ale aj z hľadiska pre-zentácie prezieravých vízií a riešení problémov, ktoré hýbu svetovou eko-nomikou i politikou.

Čo pre vás znamená nominácia na zisk tohto ocenenia?V prvom rade je to pre mňa česť. Vnímam to ako ocenenie nielen mo-jej práce, ktorej sa venujem od svo-jich 14 rokov, od študentských čias, ale aj ako ohodnotenie práce nášho tímu v Extra plus.

Čakali ste to?Určite nie, je to pre mňa mimoriad-ne prekvapenie a nikdy by som si ani len netrúfla uvažovať, že by sa moje meno mohlo ocitnúť v tejto spoloč-nosti. Blažení, čo nevideli a uverili

– Mayerová uverila, až keď uvidela svoje meno medzi ďalšími nomino-vanými, akými sú profesor Juraj Šte-ňo či doktor Ivan Vulev, ktorí zachrá-nili nespočetné množstvo ľudských životov. Ide o dvoch špičkových leká-rov svetového formátu a je pre mňa veľkou poctou byť medzi nimi.

Viete, čo rozhodlo o vašej nominácii?Myslím, že táto otázka nepatrí mne. Naozaj neviem, čo mohlo koho viesť, aby som sa ocitla v pozícii nomino-vanej. Predpokladám však, že je to za vytrvalosť a neoblomnosť neuhnúť z cesty, po ktorej Extra plus kráča takmer 20 rokov. Za ten čas sme sa jasne vyprofilovali ako proslovensky orientovaný časopis s dôrazom pri-nášať pravdivé informácie podložené faktmi. Na mediálnom trhu má Extra plus vďaka svojej orientácii stabilné miesto i pevnú čitateľskú základňu, ktorá je pre nás spätnou väzbou.

Kto z osobností ocenených v minulosti je pre vás najväčšou autoritou?Každý človek, ktorý nezištne a bez postranných úmyslov pracuje v pro-spech Slovenskej republiky, je pre mňa autoritou, preto každej osob-nosti, ktorá získala za 26 rokov oce-nenie Zlatý biatec, právom patrí. x

MGR. LENKA MAYEROVÁsa narodila 2. septembra 1976. V roku 2004 skončila štúdium publicistiky na Katedre slovenského jazyka a literatúry Fakulty humanitných vied Univerzity Ma-teja Bela v Banskej Bystrici. V roku 2007 absolvovala štúdium masmediálnej ko-munikácie na Univerzite sv. Cyrila a Me-toda v Trnave. Pracovala ako redaktorka regionálneho týždenníka Priekopník v Banskej Bystrici, neskôr sa stala redak-torkou regionálneho štúdia STV v Ban-skej Bystrici. V decembri 1997 nastúpila do redakcie spravodajstva STV v Bratisla-ve, kde pôsobila ako redaktorka a parla-mentná spravodajkyňa. Prvého augusta 2000 spoluzakladala Extra plus, od roku 2015 je jeho šéfredaktorkou. V decembri 2014 ako vydavateľka mesačníka Extra plus získala cenu Slovenskej asociácie novinárov za publicistickú a žurnalistickú prácu.


POLITIKAEKONOMIKA

KONIEC HEGEMÓNIE PETRODOLÁRA

Vývoj globálnej ekonomiky je neute-šený. Banky, tváriace sa ako štátne, sú poriadne pokrivenou chrbticou svetového inflačného stroja slúžiace-ho na okrádanie nemajetných v pro-spech niekoľkých vyvolených. S čím pracujú? Sú to skutočne ešte penia-

ze? Komu patria peniaze, keď to nie sme my? Nebolo by lepšie kupovať fyzické zlato a to držať doma? Pla-tíme bankám výpalné za ochranu? Prečo bankám prekáža hotovosť? Ale najprv niečo o jednom človeku.Ruský politik a ekonóm Sergej Ju-rievič Glazyev, poradca prezidenta RF pre regionálnu hospodársku in-tegráciu, tvrdí, že je potrebné od-strániť ideológiu typu CNN, ako sa USA darí, a nahradiť ju ekonomickou monetárnou teóriou Marxa prispôso-benou dnešným požiadavkám. V ka-pitalistickom systéme bol len jeden pravý boh, a tým sú plnohodnotné peniaze. Dnes nám banky ponúkajú len jeho papierovú alebo plastovú ná-hradu. Neúctou k tomuto pravému bohu sa Západ ocitol v pasci, z ktorej zatiaľ niet úniku.

PROTIRUSKÁ HYSTÉRIARastúca protiruská hystéria v USA a nalinkovaná aj v EÚ je toho dôka-zom. Nemusíme pritom chváliť Rus-ko alebo Čínu, ale treba sledovať túto šachovú partiu monetárneho pohybu. Na začiatku odhodíme ako vždy našu gumenú morálku, etiku, geopolitiku a hneď sa nám začne (a to aj vďaka toľko preklínanej Marxovej ekonómii peňazí) lepšie dýchať.Po tom, čo si Západ pod vedením USA uvedomil blízkosť zlyhania na Ukra-jine, USA nasmerovali krajiny EÚ na cieľ zničiť hospodárstvo Ruska cez pokles ceny ropy a opatrenia súvisia-ce s cenou plynu a najmä cenou zlata. Dá sa povedať, že tzv. reganomika (a tým pád zlatého štandardu v roku 1971) už prestala fungovať. Veľmi málo ľudí vie pochopiť, čo Rusko a Čína teraz robia. Napríklad Rusko predáva ropu a zemný plyn výlučne za fyzické zlato. Obe krajiny, tak ako predtým, akceptujú americký dolár. Využívajú Marxovu funkciu peňazí v obehu tovaru, pri dolároch ju však obmedzujú len na medziprodukt ďal-šej výmeny. Napríklad všetky ame-

rické doláre, ktoré dostane Rusko za predaj ropy a zemného plynu, sa okamžite vymieňajú za fyzické zlato.Marx v ekonomickej teórii vypro-dukoval vzorec obehu tovaru T-P-T (tovar – peniaze – tovar), Glazyev ho povýšil T-Dolár-Zlato-T? Ten nákup tovaru pri konci jeho cyklu obehu to-varu je tiež veľkým otáznikom. Ob-jem štátnych ruských rezerv v cen-ných papieroch sa neustále znižuje už viac ako jednu dekádu. Prečo zdôraz-ňujeme otáznik? Prvá podpredsed-níčka Centrálnej banky RF (CBRF) Xenia Judajevová totiž zdôraznila, že CBRF by mohla zlatom zo svojich re-zerv platiť za dovoz, ale len vtedy, ak to bude potrebné. A to sa bez nejakej katastrofy v Rusku asi nestane.Na pochopenie jej vyhlásenia sa sta-čí pozrieť na dynamiku rastu obje-mu zlata vo finančných rezervách Ruska a Číny a porovnať tieto údaje cez devízové inkaso z predaja ropy a zemného plynu (a u Číny tovaru) za rovnaké zúčtovacie obdobie. Na-príklad v 3. štvrťroku minulého roka dosiahol ruský nákup fyzického zlata rekord – Moskva kúpila viac zlata než všetky ostatné krajiny sveta dohro-mady!

PODHODNOTENIE ZLATALen pre zaujímavosť. Nie je to tak dávno, čo britskí vedci prišli na to isté, čo už bolo pred niekoľkými rok-mi uverejnené v Záveroch geologickej služby USA. Zacitujme z tejto správy: „Európa nemôže prežiť bez dodávky energetických surovín z Ruska. To znamená, že ani svet nemôže prežiť, ak z globálnej rovnováhy dodávky energetických surovín vypadnú záso-by ropy a zemného plynu z Ruska.“ Hegemónia petrodolára sa tak už otriasa v základoch, ale vtedy tomu nik nevenoval pozornosť. Mecha-nizmus predaja ropy za fyzické zlato donútil FED a ESF (Exchange Stabi-lization Fund) opatrne podhodnotiť už aj tak podhodnotené zlato a tak

NESPLATITEĽNÉ DLHY USA BY PRI OTRA SE OKAMŽITE ROZHODILI GLOBÁLNY SYSTÉM ZALOŽENÝ NA MONOPOLE ICH MENY

PÍŠE PETER KASALOVSKÝ, JÁN ŠÁLY x FOTÍ TASR/AP


POLITIKAEKONOMIKA

umelo podporiť zvýšenie kúpnej sily dolára. Je zaujímavé, že podhodnote-nie zlata bolo v USA povýšené až na úroveň zákona. A tak, čuduj sa svete, zlato sa touto zákonnou úpravou od momentu jeho prijatia stalo vo svete doslovne antidolárom. Tým sa plne otvorilo tzv. zlaté okno uzavreté pá-dom zlatého štandardu v roku 1971.Takéto okno je napríklad otvore-né v Rusku, a to už od roku 2014. Rusko potápa monopol dolára USA plazivým spôsobom. Mimochodom, jedna z podmienok uplatnenia tejto teórie dolárovej pasce v praxi bola požiadavka zhodiť súčasný finančný systém bez otrasov. Každému je jas-né, že nesplatiteľné dlhy USA by pri otrase okamžite rozhodili globálny menový systém založený na monopo-le dolára. A to nikto nechce. Ďalším zaujímavým momentom plazivej rus-kej rulety je ruský urán, bez ktorého by v USA napríklad nesvietila každá šiesta žiarovka. Netreba ani veľmi hádať, že aj urán Rusko predáva do USA za doláre a nasleduje okamžitý nákup zlata za utŕžené doláre. To pri podhodnocovaní tohto drahého kovu zabezpečuje Rusku stále väčší váhový objem nakúpeného zlata. Azda všetci poznáme dávne symboly hada alebo krokodíla požierajúceho si vlastný chvost. Myslím, že tento sebapožie-rajúci mechanizmus je dostatočne stabilný na to, aby v ďalekej budúc-nosti pochoval fyzické zlaté zásoby USA. Aj keď nevedno, či USA vôbec ešte majú zásoby zlata v takom obje-me, ako deklarujú.

OBCHODNÁ VOJNA S ČÍNOUSchodok obchodnej bilancie medzi USA a Čínou stále rastie. V súčasnos-ti je päťkrát vyšší v prospech Číny. Má ešte Washington na to, aby vie-dol obchodnú vojnu s Čínou? Alebo vôbec s Ruskom, Čínou, Indiou a Tu-reckom, ktoré neposlúcha velenie NATO a nakupuje zbrane v Rusku? Analýza spoločnej menovej politiky

Ruska a Číny ukazuje, že krajiny zrej-me doláre, alebo ich podstatnú časť, ticho menia na zlato. Medzi sebou už bežne zúčtovávajú v zlate. Dolár bez zlatého krytia do obchodu dávno neparí. Samozrejme, kritici namie-tajú, že svetový objem obchodu so zlatom je malý oproti obchodu s to-varom. Ale za celú svoju existenciu sa nezastavil a cena zlata aj napriek špekuláciám stále rastie. V roku 1792 stála unca zlata 19,39 USD, dnes je to 1 145,90 USD. Aj keď sa fyzická dodávka zlata na trhu usku-točňuje iba v objeme 280 mil. USD, mesačne nesie v sebe netušené zme-ny. Podľa vzorcov Thomasa Piket-tyho sa dosahujú obrovské zmeny v deľbe a posune majetku. Tá mate-matika platí v prípade pohybu fyzic-kého zlata rovnako ako u ostatného majetku. Dokonca po úprave vzorcov to platí v oboch smeroch (rekurzív-ne). Spomínaný petrodolár z trojice nedávno vládnucej svetu (dolár-pet-rodolár-zlato) nastúpil spätný chod vďaka otvorenému zlatému oknu. A fyzické zlato nabralo jasný kurz

presunu zo Západu smerom na Vý-chod a predpokladá sa zvýšenie tem-pa práve v miere podhodnocovania zlata na úkor dolára.Pripomeňme si slogan Warrena Bufet ta: „Banka: Vaše peniaze nie sú stratené, ale ich má niekto iný...“ Koho sú teda naše peniaze?

KONTROLA SÚKROMIAPapierové eurobankovky majú na jednej strane mosty vyjadrujúce naše spájanie – v skutočnosti ide o ban-kovky a nie štátovky. Tento typ pe-ňazí je charakteristický pre táborové

poukážky vo väzniciach, gulagoch a podobne. S plnohodnotnými pe-niazmi dávno nemajú nič spoločné. Ich charakteristickou črtou je to, že neposkytujú nijaké právne záruky zo strany emitora meny. Voľakedy ste na bankovkách našli, že doláre sú kryté minimálne striebrom, a to aj podľa pôvodnej americkej ústa-vy. Neskoršie sa na štátovkách obja-vil nápis o krytí štátovky majetkom štátu. S takýmto peniazom, ako je euro, by ste vtedy na súde neobstá-li. Okrem toho, euro je od začiatku koncipované tak, aby mohlo prísť aj k rozpadu Európskej únie bez finanč-ných otrasov. Každý štát má pridele-nú sériu eurobankoviek (Slovensko má sériu E). To, čo máme dočasne v rukách, nie sú plnohodnotné pe-niaze a právne nám nepatria. Nie sú teda predmetom verejnej kontroly, sú majiteľov bánk a k tým nepatrí-me. V plnom rozsahu to platí pre FED aj ECB.To isté platí aj pre platobné karty, len s tým rozdielom, že banka kontroluje všetky finančné aspekty nášho súk-

romného života. Za zavedením bez-hotovostného styku a preferovaním tohto spôsobu platby vidíme snahu o potlačenie demokracie získaním absolútnej kontroly nad našimi ži-votmi. Ak vo svete zanikne hotovosť a zablokujú vám účet, tak umriete od hladu.Odolnosť bánk je pramizerná, vidí-me to na páde veľkých bánk. Banko-vé peniaze sú tvorené z ničoho a sú plne založené na dlhu. Ak by sa spla-tili dlhy, verte, ostaneme bez peňazí. Ako to funguje? Nuž presne podľa brožúrky Moderná mechanika pe-ňazí. Banka vydá desiatim dlžníkom úver 10 dolárov na päťpercentný úrok. Ale nominálny objem skutočne vydaných peňazí bankou po odpočí-taní nákladov na ich vytlačenie je len 100 dolárov. Banka pritom požaduje od dlžníkov 105 dolárov.

V OTROCTVEKeď vložíte peniaze do banky, ponúk-ne vám zanedbateľný úrok za mož-nosť nakladania s vašimi peniazmi, ale v skutočnosti vás verejne zaťaží

infláciou na úrovni cca 3 percentá. Ak si však ako ekonóm prepočítate sku-točnú infláciu v štáte, môže v niekto-rých prípadoch dosiahnuť extrémne číslo 18 percent ročne aj za normál-neho fungovania ekonomiky. To je naša otrocká platba majiteľom bánk, ktorou si platíme vlastné otroctvo.Ak si chcete vybrať tzv. vaše vlastné neplnohodnotné peniaze, na ktorých banka zarába v hotovosti, platíte opäť poplatok. To neplatí v prípade platob-ných kariet. Prečo to tak je? Práve pre nastúpený trend bánk ovládnuť váš súkromný život, lebo vaše peniaze už majú.Od bánk si požičiavajú aj štáty. Niet krajiny na svete, ktorá by nebola za-dlžená voči svetovému bankovému systému. A tak štát jednoducho pre-nesie dlhy na občanov väčšinou cez nepriame dane a banky sú potom veľmi ochotné požičiavať štátu. Naj-lepšie to vidno na vnútornom a von-kajšom dlhu ekonomiky USA. Ak vezmeme chudáka občana štátu, ten bankám bezpečne zaplatí dlhy za zlo-dejčinu a chyby politikov.

BENEFITY Z OBRATUNedajbože, že kontrolujete prevod z jedného vlastného účtu na druhý – svoj vlastný alebo iný. Zazname-náte niečo čudné. To čudné sa volá „overnight“: banka má peniaze zais-tené a celú noc s nimi môže nakladať podľa seba. Z vášho účtu už odišli, oni ich však do clearingového centra pošlú až nasledujúci deň ráno o sied-mej. Dovtedy sú ich. A môžu si tak s nimi robiť, čo chcú. Samozrejme, pri „pár eurách“ jedného klienta sa to až tak neoplatí. Ale pokiaľ je takých-to klientov viac, benefit zisku z obra-tu takýchto peňazí je zaujímavý. Čo sa týka podržania platby, legislatíva banke takýto postup umožňuje. Ban-ka tak neokradla nikoho, ale mala by aspoň upozorniť, kedy prevod reál-ne prebehne, aby ste sa nedostali do problémov.Je možné sa brániť? Dá sa povedať, že áno. Platiť všetko, kde sa to len dá, v hotovosti. Je možné brániť sa aj ná-kupom plnohodnotných peňazí v po-dobe certifikovaných mincí a zliatkov drahých kovov. Žiť od výplaty do vý-platy, čo je dnes už nemalý problém. Je možné využiť celú škálu nástrojov alternatívnych ekonomík a podobne. A tak spomínaný slogan Warrena Bufetta zmeníme bežný na oznam banky: „Vaše peniaze nie sú stratené, ale vlastníme ich my.“Takýto oznam by vás už asi poriad-ne vytočil. „Máte už plné zuby sveta bánk, kde vládnu iba finančníci? Tak si vyberte peniaze z účtov a banky zničte.“ To sú slová bývalého slávne-ho francúzskeho futbalistu a ikony Manchestru United Erica „The Kin-ga“ Cantonu, ktorý zaujal státisíce návštevníkov servera YouTube. Dú-fam, že až sem sa v nerovnom vzťahu k bankám nedostaneme.Publikovaná téma bola jedným z hlavných bodov 273. podujatia združenia Neformál-ne ekonomické fórum Hospodársky klub, založeného v roku 1993, ktoré sa konalo 23. mája 2019 v Bratislave

BANKY, TVÁRIACE SA AKO ŠTÁTNE, SÚ PORIADNE PO-KRIVENOU CHRBTICOU SVE-TOVÉHO INFLAČNÉHO STROJA SLÚŽIACEHO NA OKRÁDANIE NEMAJETNÝCH V PROSPECH NIEKOĽKÝCH VYVOLENÝCH. +


POLITIKA

PREČ S TRIANONOM!

MAĎARSKÝ REVIZIONIZMUS A IREDENTA ANI PO STO ROKOCH NEZMIZLI

PÍŠE JURAJ PURGAT x FOTO TASR/AP

Pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti (ale nielen tam) sa v so-botu 13. apríla konalo protestné zhro-maždenie, ktorého organizátorom bolo Hnutie Maďarov (Mi hazánk mozgalom). Podľa organizátorov sa zhromaždenie konalo ako „protest proti krivdám páchaným na Maďa-roch na Slovensku“, ktorých údajným ostatným prejavom bol schválený zá-kon o štátnych symboloch.Podľa videa, ktoré koluje po interne-te v Maďarsku, je očividné, že pred-metný zákon bol len zámienkou, opä-tovnou príležitosťou prezentovať voči susednej krajine „všetky hrie-chy páchané na Maďaroch“ s kon-krétnym politickým cieľom. Svedčia o tom aj heslá a plagáty povylepo-vané na plote nášho veľvyslanectva v Budapešti. S dominanciou dvoch máp zobrazujúcich „Mi hazánk“, čiže Nagymagyarországh (veľké, predtrianonské Maďarsko), sa vyní-mali aj heslá ako „Vesszen Trianon szellemisége!“ (Preč s Trianonom! alebo nech zahynie duch Trianonu!) alebo „Hajrá DAC Isten áldd meg a Magyart..!“ (DAC do toho! so za-čiatkom maďarskej hymny! Isten áldd meg a Magyar...). Prečo práve spievanie hymny vyvolalo také až nepriateľské protislovenské emócie? Hlavným dôvodom je jej obsah, práve on by mal byť tým plameňom, ktorý

má udržiavať nádej a silu maďarstva na „vzkriesenia Maďarska“. Veľmi otvorene to prezentovali vo svojich vystúpeniach aj rečníci na proteste.

RIEŠENIE RAZ A NAVŽDYAko prvý vystúpil profesor Gyula Popély, po ňom Gergely Dobay, oba-ja občania SR (uvedení ako hostia z „Felvidéku“). Nasledovali Tamás Gaudi-Nagy, ktorý sa prezentoval ako advokát Felvidéku, a so záverečným slovom vystúpil prezident hnutia László Toroczkai. Súhrnne možno konštatovať, že pokiaľ ide o obsah a zameranie, sa reči jednotlivých orá-torov veľmi od seba nelíšili. Popély účastníkom naznačil, ako „hlúpa moc“ na Slovensku potláča vlastenec-tvo, ba „chce Maďarov na Slovensku zbaviť už aj hymny!“ A to bol – aj je – podľa neho dôvod, že prišli „sem protestovať proti protimaďarským opatreniam“. Vymenoval niekoľko atrocít počnúc Trianonom, odsúde-ním Esterházyho, povojnovým vysíd-lením, orabovaním o majetky... „Pre-to,“ zdôrazňoval profesor, „musíme protestovať, lebo inak si nezaslúžime byť Maďarmi!“ Nedá mi, aby som nestratil slovko-dve, pokiaľ ide o vy-sťahovanie Maďarov z bývalej ČSR. Profesor zrejme zámerne zabudol na fakt, že povojnové riešenie problémov maďarskej menšiny nespadlo na zem

z ničoho nič! Malo svoju predohru v podobe podobných aktivít, o aké sa teraz usiluje Hnutie Maďarov, pred druhou svetovou vojnou a po oku-pácii južného Slovenska horthyov-ským Maďarskom. Práve preto, aby sa podobné aktivity už v budúcnosti neopakovali, neprichádzalo k ohro-zovaniu bezpečnosti a spolunažíva-niu krajín zneužívajúc pri tom men-šiny na iredentu, sa usilovali vtedajší predstavitelia československej vlády a slovenských národných orgánov, aby nebezpečenstvo recidívy v podo-be nežiaducich aktivít nespokojných menšín bolo raz a navždy vyriešené

ich presťahovaním do materských štátov tzv. transferom. Stalo sa tak len v prípade menšiny nemeckej, no značná časť menšiny maďarskej os-tala na Slovensku. Po veľkom úsilí československej vlády maďarská vlá-da pristúpila k dohode o vzájomnej výmene obyvateľstva, ktorú 26. feb-ruára v Budapešti podpísal vtedajší štátny tajomník MZV ČSR Vladimír Clementis a minister zahraničia Ma-ďarska János Gyöngyösi. Šlo o vzá-jomnú výmenu, v rámci ktorej sa zo Slovenska presťahovalo do Maďarska necelých 90-tisíc osôb a z Maďarska prišlo približne 72-tisíc Slovákov.

ZA DUNAJOd čias, keď v apríli 1947 odchá-dzali prvé transporty Maďarov zo Slovenska „za Dunaj“ a Slovensko vítalo svojich rodákov roztrúse-ných v okolí Békešskej Čaby, Ní-reďházy atď., prišlo k značným ce-lospoločenským zmenám. Mnohé krivdy, ktorým sa nebolo možné pri takej širokej akcii vyhnúť (o tom by mohli veľa hovoriť aj Nemci – Švábi, ktorých nemilosrdne transportova-li z Maďarska do vtedy okupované-ho Nemecka), sa napravili, občania maďarskej národnosti, ktorí ostali naďalej žiť a pracovať na Slovensku, požívajú všetky práva ako ostatní ob-čania Slovenskej republiky. Navyše sú im v zmysle zákonov poskytované práva menšín, či sa to už týka jazy-ka, školstva a kultúry vôbec. Lenže, ako to aj z vystúpení možno vydedu-kovať, o nejaké „menšinové“ práva ani prvoradý záujem nemajú, tie sú potrebné len na to, aby sa dosiahol cieľ hlavný. A ten, ako to prezento-val na zhromaždení Gaudi-Nagy, je nasledovný: „Na Felvidéku nestačí menší-väčší počet opatrení v pro-spech Maďarov, ale treba vec Ma-ďarov riešiť od základu.“ A hneď aj dodal, ako to dosiahnuť: „Revidovať zmluvu o Trianone, zbaviť Maďarov kolektívnej viny po roku 1945. Je žia-duce krok za krokom bojovať a do-sahovať nové a nové víťazstvá. Tre-ba dosiahnuť normálnu teritoriálnu autonómiu okolo Dunajskej Stredy, a takéto územie primknúť k územiu, kde sa bude tamojšie maďarské oby-vateľstvo cítiť doma!“Slová predrečníka podčiarkol aj sa-motný predseda hnutia Toroczkai, keď vyhlásil, že „je našou povinnos-ťou byť tu pred slovenským veľvysla-nectvom stále, až pokým sa nezrevi-duje Trianonská zmluva“! Účastníkov protestu nazval nositeľov plameňa protestov, ktorí nikdy nevzdajú ten-to boj! „Nemôžeme sa na nikoho spo-liehať, iba sami na seba, sklamala nás

aj Európska únia, preto sme tu, aby sme vybojovali naše práva!“ rozohňo-val sa Toroczkai. Vysoko ocenil úsilie Maďarov v Dunajskej Strede, ktorí ukázali svoju silu neohrozeným spie-vaním hymny, a budú spievať ešte viac a hlasnejšie! Lebo práve hymna posilňuje maďarskú spolupatričnosť, dodáva silu v boji za ich práva. „Nik-dy sa nezmierime s Trianonom, vždy budeme bojovať za to, aby sa Trianon prepadol!“ Načo účastníkov vyzval, aby zaspievali spoločne hymnu tak silno, aby sa roztriasli všetky okná na slovenskom veľvyslanectve!

ŽIŤ V MIERINezaznamenal som, že by zo strany mestských úradov v Budapešti, či dokonca zo strany vlády Viktora Or-bána bol čo len zdvihnutý prst proti takýmto protislovenským akciám. Bola príležitosť sa ohradiť aj zo slo-venskej strany. Nedištancovali sa ani naši predstavitelia maďarských par-lamentných či mimoparlamentných politických strán, čušia, ako by sa ich to nedotýkalo. Ale kto čuší, ten svedčí, čiže súhlasí. Veľkú príležitosť na to mal aj sám prezident Andrej Kiska, ktorý bol nedávno v Maďar-sku na štátnej návšteve. Informáciu, či tak urobil, som nezaznamenal ani v našich, ani v maďarských médiách. Možno sa aj Slováci prebudia a za-znamenajú fakt, že maďarský revizio-nizmus a iredenta ani po 100 rokoch nezmizli, že sa opätovne rozohráva nebezpečný oheň, na ktorý už naše národy neraz doplatili. Maďari, ktorí sa tu necítia komfortne, majú mož-nosť sa bez problémov presťahovať tam, kam ich srdce ťahá. Dúfať, že znova bude nejaká arbitráž, dajaký nový Mníchov môžu len šialenci, ne-poučiteľní dobrodruhovia, ktorých, ako dúfam, vykážu na smetisko dejín oba naše susedské národy, ktorých údelom je vedľa seba žiť. Želajme si žiť v mieri.Autor je historik


POLITIKA

+

MÉDIÁ

MEDIÁLNE POČTY

NEKLESÁ SLOBODA TLAČE, ALE KVALITA PRÁCE A ÚROVEŇ SAMOTNÝCH ŽURNALISTOV

PÍŠE ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ x FOTÍ LENKA MAYEROVÁ

S päťročným vnúčikom, fascino-vaným a milujúcim ríšu zvierat, sledujeme na obrazovke úžasný dokumentárny film o tučniakoch. Humorný komentár tie pôvabné, no ťarbavé čierno-biele vtáky prešľapu-júce zboka nabok nazval Chaplinmi živočíšnej ríše.V e-mailovej pošte mi vtom do no-tebooku prichádzajú dve správy. Vševedkovský aj všetkého schopný webový portál aktuality.sk pred má-jovým výročím oslobodenia tvrdil slovenskému čitateľovi, že „s Trum-pom nie je spokojná viac než polovica Američanov“. A to na základe naj-novšieho prieskumu verejnej mienky Gallupovho inštitútu. S pôsobením terajšieho prezidenta je spokojných 46 percent Američanov. Televízia CNN konštatovala, že je to najvyššia miera spokojnosti, ktorú dosiahol v prieskumoch tohto inštitútu od nástupu do funkcie v januári 2017. S Trumpom však podľa prieskumu stále nie je spokojná väčšina Ameri-čanov (50 percent).

UHLY POHĽADUNeviem, ako učia matematiku pod Sochou slobody, no v našich zemepis-ných šírkach už žiaci na prvom stupni vedia, že 50 percent je polovica. Ani nie väčšia, ani nie menšia... Manipu-

látorom verejnej mienky v oligarchic-kých médiách to neprekáža, veď oni chodili do onakvejších škôl aj kurzov. Tam ich naučili o dvojakom prístupe k pravde i k faktom. „Našim“ treba vždy pridať, „nepriateľom“ ubrať! Ukázalo sa to ešte v ten istý deň pri informovaní o Popoluške z pezin-ského smetiska. Ladislav Bariak ml. sa nechal uniesť májovými pukmi: „S voľbou Čaputovej je spokojná takmer polovica Slovákov.“ Niekoľko týždňov pred jej uvedením do Gra-salkovičovho paláca asi dostal pokyn „prihrievať panvicu“!... Agentúra Fo-cus urobila pre TV Markíza v apríli prieskum, z ktorého vyplynulo, že veľmi spokojných je 21,5 percenta opýtaných, možnosť skôr spokojní ako nespokojní zvolilo 26,4 percen-ta. Na opačnom názorovom spektre sa ocitli tí, ktorí v prieskume Focu-su odpovedali veľmi nespokojní. Tých sa našlo 22,6 percenta. Ďalších 23,2 percenta respondentov tvrdilo, že sú skôr nespokojní než spokojní. To sú len dva príklady mediálnych produktov, v ktorých sa (okrem poč-tov) uplatňuje i geometria s rôznym uhlom pohľadu.

NELICHOTIVÝ REBRÍČEKAj tento rok v máji vydala súkrom-ná spoločnosť z Paríža Reportéri bez

hraníc (RSF) celosvetový rebríček slobody tlače. Svetlejšie čísla tento rok nemá ani naša krajina. Slovenskej republike patrí v aktuálnom vydaní indexu 35. miesto zo 180 krajín. Je to pokles o osem miest oproti 27. prieč-ke z minulého roka. V roku 2017 bolo Slovensko na 17. a v roku 2016 na 12. mieste. Medzi krajinami V4 v reb-ríčku vedieme. Česká republika je na 40. mieste, Poľsko na 59. a Maďar-sko až na 87. mieste. Za Slovenskom skončili tiež také mediálne veľmoci ako USA, Rusko aj Čína. Vôbec to však neprekážalo najväčším odbor-níčkam na žurnalistiku a mediálnu sféru z lavíc opozície. Zdvihli naj-bližšiu palicu, aby ňou mohli verejne a nahlas pohroziť smerom k úradu vlády. Zbraňou v ich rukách sa tento-raz stala novela tlačového zákona so zavedením práva na odpoveď. Lucia Ďuriš-Nicholsonová z SaS s cieľom popýšiť sa novými kostenými rámami okuliarov tvrdila: „Zákon sa má stať

náhubkom, ktorým chce vládna koa-lícia umlčať serióznych novinárov rok pred parlamentnými voľbami.“ Dlho-ročný rozhlasový reportér a moderá-tor Karol Farkašovský z SNS prejavil v diskusiách s nimi neuveriteľnú tr-pezlivosť i rytierskosť. Zdôrazňoval, že médiá nemajú uvádzať nepravdy a novelizáciu zákona obhajuje potre-bou prevencie. Odmieta invektívy po-litikov proti médiám, rovnako urážky politikov médiami. „Som za slobodu novinárov, ale novinári musia písať zodpovedne,“ vyhlásil. Ako uviedol „muzikant protivládnej kapely“, člen Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) a Tlačovo-digitálnej rady SR Pa-vol Múdry, z poklesu Slovenska v reb-ríčku nie je prekvapený a zhoduje sa s kritikou Reportérov bez hraníc. „Za-tiaľ môžeme relatívne slobodne pí-sať,“ tvrdí Múdry. A ešte so zdvihnu-tým prstom dopĺňa, že verejnoprávne vysielanie na Slovensku sa vládne strany snažia ovplyvňovať dlhodobo.

PROTIVLÁDNA ZOSTAVASnaha sa však zrejme míňa účin-ku, keďže večernú diskusnú reláciu vo verejnoprávnej televízii súčasne s „večeraním“ moderuje už od roku 2014 protestantský teológ Michal Havran, spolupracujúci s denníkom SME. Niekoľko relácií v RTVS pri-pravuje a moderuje motorkár a roc-ker Štefan Chrappa s prezývkou Piš-ta Vandal. Hlavou silnej protivládnej zostavy je liberálna aktivistka Oľga Baková. No a profilovú nedeľnú dis-kusnú televíznu reláciu O 5 minút 12 zverili bývalému šéfredaktorovi súkromného, pravicového Trendu bez akejkoľvek televíznej praxe aj bez skúseností z politických debát Jozefovi Hajkovi. „Tragéd“ očividne sa obávajúci, že na neho v každej se-kunde z kamery vyskočí čert, je zá-rukou nemožnosti slobodnej výme-ny názorov... Zdá sa teda, že legendy o snahách ovládnuť verejnoprávne médiá sú rovnakým nezmyslom

a lžou ako upozornenie zostavova-teľov rebríčka v RSF v záverečnom komentári, že na Slovensku stále hrozí novinárom podľa Trestného zákona až osemročné väzenie za po-škodzovanie mena a ohováranie, čo údajne „politici naďalej využívajú na šikanovanie novinárov a médií“. Neexistuje však ani jeden jediný rozsudok nad presstitútkami, pro-vokatérmi či politickými aktivistami prezlečenými za žurnalistov, ktorých by súd v Slovenskej republike dal za-vrieť. A to ani za politické poľovač-ky, nehorázne ohováranie verejných činiteľov, lži, urážky alebo za poli-tickú popravu fabrikovaním káuz či spoločenskú likvidáciu údajnými škandálmi.

VYVOLENÍPodľa mňa u nás neklesá sloboda médií, no kvalita ich práce a úroveň samotných žurnalistov riadených mediálnou mafiou.Ôsmi ľudia rozvinú transparent pred Ministerstvom spravodlivosti SR v Bratislave, šiesti diváci sedia v hľadisku akcie Transparency In-ternational Slovensko o migrantoch v Košiciach, no priestor vo vysielaní všetkých televízií (vrátane RTVS) dostanú väčší ako Medzinárodná konferencia alternatívnych médií či ktorékoľvek kultúrne podujatie ale-bo zhromaždenie Matice slovenskej, Spolku slovenských spisovateľov, Klubu spisovateľov literatúry faktu, Únie slovenských novinárov, no tiež iných národných alebo sociálnych spolkov.V máji uzrel svetlo sveta aj ďalší reb-ríček. Červený zoznam ohrozených druhov, ktorým do desiatich rokov hrozí vyhynutie na modrej planéte, obsahuje 26-tisíc zvierat a rastlín.Tučniaci medzi nimi, našťastie, nie sú. No ani slovenskí „Chaplinovia“ mediálnej scény...


POLITIKA

ZJAVNE SI VŠAK MNOŽSTVO PROTAGONISTOV, ČASŤ DIVÁ-KOV A SKUPINA POLITIKOV V ZÁKULISÍ NEUVEDOMILI, ŽE NAJVÄČŠÍ SLOVÁK JE ANKETA, NIE SÚDNY PROCES. +

KULTÚRA

NAJVÄČŠÍ SLOVÁKGUSTÁVA HUSÁKA

POPRAVILI V PRIAMOM PRENOSE

PÍŠE ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ x FOTÍ ŠTEFAN PETRÁŠ/TASR, ARCHÍV

„Desať osobností – ale víťaz môže byť iba jeden!“ Takto promovali od 1. novembra 2018 do 1. mája 2019 slovenské verejnoprávne médiá za-strešené RTVS interaktívny program Najväčší Slovák. Celonárodná anketa vyvrcholila slávnostným galavečerom na Deň práce priamym televíznym prenosom z priestorov opery Sloven-ského národného divadla. Kto však očakával sľubovanú veľkolepú zábav-nú šou, isto bol sklamaný. Konferen-cieri Adela Vinczeová so Štefanom Chrappom sa v edukatívno-diskus-nom programe statočne snažili udržať pozornosť divákov dlhé dve a štvrť hodiny. Veľkolepý bol pritom iba za-čiatok s Proglasom v emotívnom po-daní herca Františka Kovára, speváčky Kataríny Knechtovej, sprevádzaných úžasným symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. A tiež záver prenosu chorálovým spevom, keď krojovaní Horehronskí chlopi spus-tili Na Kráľovej holi... Väčší význam i hodnotu ako prvomájový večerný prenos mal podľa mňa projekt ako ce-lok. Hlasovaním cez SMS sa do ankety zapojilo celkovo 108-tisíc účastníkov, ktorí si za najvýznamnejšiu osobnosť našich dejín zvolili Milana Rastislava Štefánika. Ďalšie priečky obsadili Ľu-dovít Štúr a Anton Srholec.

HRA PRE MASYObsahovo bohatších bolo predchá-dzajúcich desať seriálových večerov,

ktoré priniesli pôvodné i zaujímavé dokumentárne filmy predstavujú-ce prvú desiatku z celkového počtu 100 nominovaných.Projekt Najväčší Slovák je licencio-vaným formátom BBC upraveným na slovenské špecifiká. Podľa neho sa mali posudzovať ľudia, ktorí žili v rozdielnom historickom čase a pra-covali v rozličných spoločenských oblastiach. Osobnosti treba posu-dzovať cez okuliare doby, v ktorej pôsobili. S otázkou, čo vykonali pre národ a štát, anketa mala zhodnotiť, aký dosah má ich konanie na dnešok. Víťazom mal byť ktosi, kto urobil v konkrétnych situáciách veľké činy. Potvrdili sme si, že aj my Slováci máme niekoľko výrazných osobností, ktoré sa ocitli na významných dejin-

ných križovatkách. Ale samotné roz-hodnutie o tom „najväčšom“ záviselo od toho, koľko divákov pošle svojmu hrdinovi do RTVS esemesku za jed-no euro. Teda už v tom bol obchodný aj technický limit, uprednostňujú-ci a zvýhodňujúci mladú a strednú generáciu. Akoby zo strachu pred „striebrovlasým“ hlasovaním...

NIEKOĽKO KONTROVERZIÍMediálni vševedkovia v sukniach aj v nohaviciach spustili paľbu proti projektu samotnému, proti RTVS, Rezníkovi aj proti Núňezovi hneď po úvodnej tlačovej besede. Zase len s použitím dlhodobo skladovaných a už zvlhnutých nábojov s vyrytý-mi obvineniami: predražený, zby-točný, bez výpovede... Projekt mal

vyvolať celospoločenskú diskusiu, priblížiť silné životné príbehy osob-ností a schopnosť historikov a ve-rejne činných osôb konštruktívne diskutovať, kultúrne a s použitím sily argumentov sa sporiť. Zjavne si však množstvo protagonistov, časť divákov a skupina politikov v záku-lisí neuvedomili, že Najväčší Slovák je anketa, nie súdny proces. Hneď prvú kontroverziu spôsobila nomi-nácia Dr. Jozefa Tisa. Niekoho pobú-rilo, že RTVS promovala nomináciu Jozefa Tisa otázkou divákom: „Bol to vojnový zločinec či mučeník?“ Viac ako táto provokatívna otázka bolo pre mňa nepochopiteľné, že tvorco-via sa zľakli a prezidenta v kňazskom rúchu z nominácie okamžite stiahli... Takže k užitočnej a potrebnej diskusii o ňom neprišlo. Škoda. Naopak, Špa-nieli medzi nominovanými ponecha-li diktátora generála Franca. Z tých ďalších Slovákov, ktorí do finálovej desiatky postúpili, vyvolali predvída-teľne najväčšiu kontroverziu Gustáv Husák a Alexander Dubček. Dvaja spolupútnici, dvaja súdruhovia, ne-skôr dvaja nezmieriteľní rivali až ne-priatelia.

SKÚŠKA DEMOKRACIEPrekvapivý je zjavný posun v hod-notení svetovo uznávaného predsta-viteľa Pražskej jari z roku 1968 Ale-xandra Dubčeka z pohľadu dnešných historikov a politológov strednej generácie. O obdivovanom symbole nádeje, reformátorovi prinášajúcom ponuku socializmu s ľudskou tvá-rou sa odrazu hovorí viac a viac ako o slabochovi, alibistovi, politikovi ustupujúcom krok za krokom i člove-kovi, ktorý pripravil celý národ o ilú-zie a otvoril dvere normalizácii. Tak nejako hodnotili túto osobnosť his-torik Stanislav Sikora s politológom Samuelom Abrahámom. Tí dvaja boli štúdiovými oponentmi proti Jozefovi Golonkovi a historikovi Pavlovi Pollá-kovi. No podľa mňa úplnú neschop-

nosť pokojne diskutovať preukázal najviac nedávny kandidát na prezi-denta republiky František Mikloško. Žiaľ, zamrzol ako nenávistný anti-komunistický disident kdesi v roku 1989 a v časti venovanej Husákovi poprel nielen rozmer demokrata, prvého ponovembrového šéfa sloven-ského parlamentu, no aj celoživotne deklarované princípy vyznávača kato-líckej viery.

ZBYTOČNÁ POLITIZÁCIAPri mene Gustáva Husáka sa vzde-lávacia a diskusná relácia zmenila na pripravený tribunál s nastúpenou popravnou čatou. Predvídateľne na neho v éteri strieľali z pozícií antiko-munistov postupne historik z Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský, jeho kolega, historik SAV Dušan Kováč spolu so snaživým nabíjačom, „ne-stranným“ moderátorom Chrappom. Odboku hodil kameňom mentor Antona Srholca Róbert Bezák a od chrbta vypálil jedovatú strelu z kuše Michal Havran. Šokujúce intermezzo vniesol však v závere teatrálnej po-pravy Gustáva Husáka prekvapivo

Dušan Jamrich svojím výkrikom: „Ale koľko sa tu u nás po ňom (Hu-sákovi) postavilo bytov a fabrík!“, čo vyznelo, pochopiteľne, tragikomic-ky. Veď všetci vieme, že po prevrate v roku 1989 štát nepostavil nič a že predražené byty stavajú developeri za ruinujúcich podmienok pre mladé rodiny, že fabriky sú len montážny-mi halami využívajúcimi lacnú slo-venskú pracovnú silu s investičnou štátnou podporou a s odlivom zisku aj dividend do daňových rajov.Hŕstka obyvateľov teda opäť volila, televízni diváci si vybrali Najväč-šieho Slováka. V priamom prenose sme však spoznali aj tých „najmen-ších“, malicherných Slovákov, ktorí zaburinili verejný priestor, politiku aj „hlavné“ médiá. Akoby sme zá-merne z pamäti vymazali slová an-glicko-írskeho štátnika 18. storočia Edmunda Burka, že „demokracia sa ľahko môže stať vládou darebákov“. Takých, čo vodu kážu a víno pijú, čo porušujú zákony a halia sa do plášťa imunity, čo falšujú prieskumy, voľby a ktorí vedome manipulujú verejnú mienku.V závere teda pripomínam odkaz, ktorý nám zanechal veľký priateľ Slovákov, pápež katolíckej cirkvi Ján Pavol II.: „Dejiny učia, že demokra-cia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu.“


POLITIKASPOLOČNOSŤ

NAPÄTIE MEDZI ZÁPADOM A VÝCHODOM POKRAČUJE HYBRIDNÝM KONFLIKTOM

PÍŠE RAFAEL RAFAJ x FOTÍ MICHAL SVÍTOK/TASR

Druhá svetová vojna sa neskončila. Presnejšie, konflikt anglosaskej a slo-vanskej civilizácie pokračuje vo voj-ne hybridnej. Jej súčasťou je aj bitka o Slovanov, ich oslabenie cez integ-ráciu do euroatlantického priesto-ru, čiže pod mocenský a hodnotový vplyv dohasínajúcej 5. anglosaskej epochy.Vojna je vždy trestom. Tá ostatná sa v Európe oficiálne skončila pred 74. rokmi. Skutočne? Vyzerá to, že sme v permanentnej vojne: aj keď sa nestrieľa, ale napätie ostáva. Otázka je prečo. Históriu píšu víťazi, a tak sa ujal naratív o víťazstve ZSSR nad hitlerovským Nemeckom. Ani rozší-renie o spojencov nevysvetlí napätie

medzi Západom a Východom pred, po vojne, v ére studenej vojny a po roku 1992 v novej hybridnej vojne proti Ruskej federácii. S fašistami nebojovali len komunisti, hlavnú obeť priniesli bežní Rusi a Slovania. Proti komu bránili vlasť? Proti jed-nému z pilierov anglosaskej nadvlá-dy. Nemci tak ako Angličania chceli svoj „lebensraum“. Na parazitovanie na cudzích nerastných zdrojoch po-trebovali ideológiu a vojnu. Preto sa z nej stal svetový konflikt a hlavný úder bol proti Slovanom.Z hľadiska vesmírnych zákonov mu-sela vo vojne anglosaská (nemecká) kosa naraziť na slovanský kameň. V predstihu to predpovedal kňaz Ján

Maliarik, ktorý vyzval Hitlera na inte-lektuálny slovansko-germánsky súboj.

IDEOLOGICKÁ ZBRAŇAk by sme pripustili, že Nemecko bojovalo len proti boľševizmu, pre-čo potom odsudzujeme len Nemcov, keď Anglosasi spolu so Západným Nemeckom opäť pokračovali v boji proti „svetovému“ komunizmu? Ten nakoniec padol aj v Rusku, tak prečo Západ stále brojí proti Ruskej fede-rácii? Lebo konflikt medzi Západom a Východom má hlbšie korene a iný než mocenský dôvod. Vývojový kon-flikt Anglosasov a Slovanov potvrdil Churchill 5. marca 1946 v americ-kom Fultone. Jeho prejav sa považu-

VOJNA PROTI SLOVANOM

je za začiatok novej studenej vojny. Tak že medzi kým sa postavila želez-ná opona ako konfliktná línia blokov? Tri mesiace pred Churchillom termín použil už Joseph Goebbels v reakcii na výsledky krymskej konferencie. Nielen studená, ale aj hybridná vojna po nej majú zjavne hlbšie než ideo-logické, hodnotové, politické alebo geopolitické korene. Churchill spus-til nové spojenie anglosaských ná-rodov. Formálne proti komunizmu, ale termín „špeciálne vzťahy“ kryje konflikt civilizácií – Anglosasov so Slovanmi. Rusko sa nakoniec komu-nizmu aj socializmu vzdalo, ale kon-fliktná línia žije ďalej. A živí ju Západ a najmä Američania. Pripomeňme, že komunizmus vyviezol zo Západu do Ruska agent a anarchista Vladimir I. Lenin vo vagóne naplnenom švaj-čiarskymi frankami, no najmä s ideo-logickou zbraňou, Marxovým Komu-nistickým manifestom. Zaujímavé sú rasisticko-šovinistické výroky Marxa a Engelsa proti Slovanom s výzvou na „neúprosný boj na život a smrť s re-volučným zničením Slovanstva“.

STÁLE ŽIVÁ PROPAGANDAPo VOSR a najmä po 2. svetovej voj-ne sa nemecké postoje k Slovanom sprofanovali, ale ich novotvary aj adresáta dnes euroatlantická main-streamová propaganda stále využíva. Aj posolstvo J. F. Kennedyho v Zá-padnom Berlíne Ich bin ein Berliner (1961) nebolo len o solidarite k Ber-línčanom, ale o ubezpečení, že patria do anglosaskej sféry. Studenú vojnu v pokračujúcej anglosaskej ofenzí-ve proti Slovanom vystriedala nová propagandistická floskula hybridnej vojny – tentoraz z „ríše zla“ (Ronald Reagan) – ako inak – z Ruska. Komu-nizmus odišiel, ale nepriateľ ostal. Tak ako ostali a opäť sa spojili Anglo-sasi a tvoria jadro euroatlantického priestoru – predovšetkým v NATO.Pozrime sa na konflikt civilizácií, ale nie okom Samuela P. Huntingtona

(Konflikt civilizácií) ako na konflikt Západu a islamu, ale ako konflikt anglosaskej (euroatlantickej) vývo-jovej etapy, ktorá sa snaží udržať si svoju dominanciu nad svetom s nastupujúcou slovanskou (kultúr-no-civilizačnou) etapou v špirálovom vývoji ľudstva podľa Herderovej filo-

zofie o kolese dejín a národov. Anglo-sasom sa po roku 1990 podarilo od-deliť od Ruska ostatné slovanské národy: Poľsko, Česko, Slovensko, Bulharsko, Chorvátsko, Slovinsko, Litvu... Aktuálne sa pracuje na Čier-nej Hore a Srbsku, v hľadáčiku je aj Bielorusko, najviac však proti Rusku štvú Ukrajinu. Sankcie a zoznamy ľudí od Putina majú držať na dištanc aj slovanských štátnikov a firmy. Vý-sledok? Väčšina slovanských juhový-chodných štátov sa za misu šošovice pridala na druhú stranu novej želez-no-materialistickej, anglosaskej opo-ny, najmä členstvom v NATO. Povin-né mainstreamové mantry v našom pevnom euroatlantickom ukotvení sú súčasťou tejto janičiarskej stratégie na oslabenie vplyvu Slovanov.

NA CIVILIZAČNOM VRCHOLENemecký filozof Hegel dal na civili-začný vrchol ľudstva Germánov, po-dobne aj nacisti. Ľudovít Štúr v duchu Herdera videl pokračovanie vývoja aj po Germánoch (Anglosasoch) v slo-vanskej civilizácii. Dohasínajúca pia-ta civilizačno-kultúrna anglosaská epocha si predlžuje dominanciu aj v dôsledku pohltenia či rozbíjania slovanskej vzájomnosti, čím odďa-ľujú nástup budúcej vývojovej éry ľudstva. Slovanské národy v tzv. ekonomicko-spoločenskej transfor-

mácii podľahli materializmu a bizni-su – hlavným nástrojom anglosaskej dominancie. Išlo o učebnicovú zradu vyšších, duchovných i vlastných zá-ujmov, aj potrieb ľudstva posúvať sa vyššie na vývojovej špirále. Takto sme uviazli nielen my v starom upadajú-com svete, ale stagnuje aj planetárny vývoj, čoho dôkazom sú cyklické krí-zy. Tak ako jadrom anglosaskej civi-lizácie sú USA (Američania), jadrom slovanskej civilizácie je Rusko (Rusi).Preto nás aj dnes mainstreamová propaganda straší vonkajším nepria-teľom – Ruskom, ktoré má údajne viesť proti Západu akúsi hybridnú vojnu, s cieľom rozvrátiť ho. Lenže má to háčik. Slovania v porovnaní s Anglosasmi ťahajú za krátky kon-ček v počte vojen, invázií či agresií vo svete. Po roku 1990 práve USA po-kračujú vo „vývoze demokracie“ do sveta najmä raketami a lietadlovými loďami. Medzitým vtiahli do „huma-nitárneho bombardovania“ a štvania aj Slovensko a iné slovanské štáty. Politickým lídrom – kolaborantom týchto krajín nedochádza, že si ta-kýmto spojenectvom ničia národnú karmu. Proces eliminácie Slovanov sa prejavuje aj v snahe nahradiť západ-no-východnú bipolaritu anglosaskou (americkou) unipolaritou (nadvlá-dou), hoci to svet odmieta, lebo chce mier – kľúčovú slovanskú hodnotu. Aj preto je nesmierne dôležité chá-pať pravú úlohu Ruska a Slovanov v ďalšom vývoji ľudstva. Možno nám pomôžu slová pápeža Jána Pavla II. o „mimoriadnom poslaní Slovenska“ v Európe 21. storočia. Ak aj anglosas-ký protestantský kazateľ David Wil-kerson predpovedal malému Sloven-sku zvláštnu úlohu v Božom pláne, mali by sme spozornieť a začať uva-žovať ako praví Slovania. Lebo nespl-nenie osudovej úlohy sa zväčša trestá ešte viac ako zídenie z cesty inými.Autor je analytik a riaditeľ Inštitútu národ-nej politiky, celý článok nájdete na www.institut-inp.sk

VÄČŠINA SLOVANSKÝCH JUHO-VÝ CHODNÝCH ŠTÁTOV SA ZA MI SU ŠOŠOVICE PRIDALA NA DRUHÚ STRANU NOVEJ ŽELEZ-NO-MATERIALISTICKEJ, ANGLO-SASKEJ OPONY, NAJMÄ ČLEN-STVOM V NATO. +


POLITIKAZAHRANIČIE

70 ROKOV NATO NEOSLAVOVALO

SEVEROATLANTICKÁ ALIANCIA MÁ UŽ NAJLEPŠIE ROKY ZA SEBOU, ZAČÍNA SA HOVORIŤ O JEJ MOŽNOM KONCI

PÍŠE FRANTIŠEK ŠKVRNDA x FOTO TASR/AP

K zlatým klincom súčasnej mediál-no-politickej manipulácie v hlavnom prúde patrí mýtus o NATO ako naj-úspešnejšom vojenskom pakte mož-no aj v celých dejinách. Musí preto nielen ďalej pôsobiť, ale sa aj rozši-rovať.Len sa akosi „zabúda“, že v týchto skvelých dejinách NATO flagrant-

ne porušilo medzinárodné právo pri niekoľkomesačných bombardovaniach Juhoslávie v roku 1999 a Líbye v roku 2011. Nespomína sa ani neúspech už vyše 17-ročného pôsobenia paktu v spojení s USA vo vojne v Afganis-tane, kde je dnes Taliban rovnako silný, ak nie silnejší, ako bol na jej začiatku. Všemožne sa „ututláva“

operácia Gladio, ktorú udržiavali tajné služby v európskych členských štátoch v spolupráci so CIA od za-čiatku päťdesiatych do konca osem-desiatych rokov minulého storočia. Mala teroristický charakter, pričom sa počítalo s jej uskutočňovaním aj na území západných štátov, ktoré ne-boli v NATO.

POLITICKÁ SCHIZOFRÉNIAPred desiatimi rokmi „veľkosť“ NATO potvrdzovali veľkolepé oslavy 60. výročia jeho vzniku na pompéz-nom samite 27 členov, ktorý sa prvý-krát konal v dvoch štátoch – Fran-cúzsku (Štrasburg) a Nemecku (Kehl a Baden-Baden). Hostili ho prezident Nicolas Sarkozy a kancelárka Ange-la Merkelová. Zúčastnilo sa na ňom ďalších sedem prezidentov (na čele s Barackom Obamom z USA, me-dzi nimi bol aj náš Ivan Gašparovič) a 17 premiérov (na čele s Gordonom Brownom z Veľkej Británie). Jedine Island, ktorý nemá vojsko, bol zastú-pený ministrom zahraničných vecí.

Pokryteckým leitmotívom stretnutia bola idea európskej spolupráce. Mož-no sa tým skrýva aj neskorší prechod takmer k politicky schizofrenickému uvažovaniu mnohých vedúcich pred-staviteľov štátov EÚ, ktorí ju sko-ro vždy jedným dychom spomínajú s NATO. Ich kritika EÚ patrí pomaly k politickému bontónu, ale kritika NATO je tabu. Možno uviesť maďar-ského premiéra Viktora Orbána či plejádu predstaviteľov súčasnej vlády v Poľsku. Kritike NATO sa vyhýba aj grécky premiér Alexis Tsipras a ďalší socialistickí či sociálnodemokratickí politici. Nakoniec, paradoxom libe-rálov všetkých odtieňov je, že patria k fundamentalistickým stúpencom paktu.NATO, ktoré má v súčasnosti už de facto 29 členov (v júni 2017 pribudla Čierna Hora a na spadnutie je oficiál-ne prijatie Severného Macedónska), však na existenciu potrebuje dnes solidaritu minimálne tak ako zbra-ne, vojakov a peniaze. V jej mene robí hlavný mediálno-politický prúd infantilnú, ale sofistikovanú kampaň NATO ako nedotknuteľnej posvätnej kravy, ktorú treba posilniť obrazom dojemnej nerozbornej spolupráce v Európe i cez Atlantik.

OBAVY Z BLAMÁŽEPri 70. výročí založenia neboli schop-ní znovu ustrojiť veľký humbug nie-len na najvyššej úrovni vedenia pak-tu, ale ani najzarytejší „NATOfilovia“ skrížení s amerikanofilmi na Sloven-sku (dokonca ani v Poľsku). Ešteže si aspoň lokajsky pripomínali výročia vstupu do NATO – ČR, Maďarska a Poľska dvadsiate a v Bulharsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Rumun-sku, Slovensku a Slovinsku pätnáste. Problém, o ktorom sa nerado hovorí – úpadok jednoty a chýbajúci fiktívny konsenzus na prianie Washingtonu, má však viacero príčin.Nespočívajú len v teatrálnosti Donal-da Trumpa, ktorý je schopný kedy-

koľvek urobiť nediplomatický či nac-tiutŕhačský výkrik alebo krok. Možno pripomenúť, ako „prepočul“ ponuku na podanie rúk pri prvej návšteve An-gely Merkelovej u neho v marci 2017. Pri účasti na samite NATO v Bruseli v júli 2018 „spojenci“ tŕpli, čo všetko im Donald Trump vyvedie po tom, čo urobil na samite G7 predchádzajúci mesiac v Kanade. Zaskvel sa však len výrokom o potrebe vydávať na vo-jenské účely nie dve, ale až štyri per-centá HDP. Zdesenie „NATOfilov“ vyvolal najmä tým, že označil pakt za zastaraný a zapochyboval o jeho zmysle (najmä ak nebudú chcieť v Európe nakupovať americké vo-jenské výrobky). Nedá sa to potvrdiť nijakým oficiálnym stanoviskom, ale zrejme obavy z blamáže v súvislosti s možným konaním a vyjadrovaním súčasného prezidenta USA charakter osláv ovplyvnili.

NOČNÁ MORA ATLANTISTOVIde však aj o dôsledky brexitu, ná-rastu euroskepticizmu a obáv z vý-sledkov volieb do Európskeho parla-mentu, v súvislosti s čím sa nemožno oháňať posilňovaním európskeho spojenectva, tobôž v bezpečnostnej, vojenskej oblasti. Nočnou morou ra-dikálnych atlantistov sa stalo PESCO (skratka z Permanent Structured Co-operation – Stála štruktúrovaná spo-lupráca), ktorej realizáciu EÚ schvá-lila v decembri 2017. Je síce ešte len vo svojich začiatkoch, ale po odchode Veľkej Británie z EÚ, ktorá ako trój-sky kôň Spojených štátov v nej bráni-la akýmkoľvek vojenským aktivitám nepodriadeným NATO, sa tieto plány už nebudú môcť sabotovať. Do spo-lupráce v oblasti bezpečnosti a obra-ny, ktorá po doplneniach v novem-bri 2018 obsahuje už 34 projektov v siedmich oblastiach, je zapojených 25 členských štátov EÚ (okrem Dán-ska a Malty, ktorá má asi 1 700 voja-kov v službe).Nezabúdajme na Turecko. Po roz-

Generálny sekretár NATO Jens Stol-tenberg a šéf americkej diplomacie Mike Pompeo rečnia na stretnutí mi-nistrov zahraničných vecí členských krajín NATO pri príležitosti 70. výročia podpísania Severoatlantickej zmluvy vo Washingtone 3. apríla 2019.

►


POLITIKAZAHRANIČIE

hodnutí o nákupe ruského proti-lietadlového raketového systému stredného a veľkého dosahu S-400, za čo si vyslúžilo vyhrážky zo strany Washingtonu, sa stáva aj čiernou ov-cou NATO. Nevôľu vyvoláva aj spo-lupráca Turecka s Ruskom a Iránom v sýrskej kríze.V rámci ústredných osláv sa konalo len stretnutie na úrovni ministrov za-hraničných vecí vo Washingtone, kto-ré malo skromný mediálno-politický ohlas. Zaujímavé je, že na oficiálnej webovej stránke NATO nemožno nájsť ani po dlhom hľadaní oficiálny zoznam účastníkov akcie.

VEĽMOCENSKÁ RIVALITAMinister zahraničných vecí USA Mike Pompeo stretnutie využil na šírenie alarmistického jastrabieho kurzu washingtonskej administratívy a vyzýval na potrebu reakcie na veľ-mocenskú rivalitu zo strany Ruska, Číny a Iránu. Na zamyslenie je, prečo sa NATO ako regionálna bezpečnost-ná organizácia tak vehementne zau-jíma o Irán a najmä Čínu na druhom konci sveta.Súvisí to s dvomi dôvodmi. Prvý je, že v centrále v Bruseli sa nevzdali sna o globálnych kompetenciách, a druhý, že upadajúci Washington sa z posled-ných síl snaží tvrdo diktovať svojim spojencom. Údiv vyvoláva pštrosia politika európskych členov NATO, z ktorých doteraz nikto nechcel (bál sa?) upozorniť Washington na to, že nie Európa je príčinou jeho ko-losálnych vojenských výdavkov, ale náklady na jeho bojové veliteľstvá a flotily, ktoré operačne pôsobia na celom svete. USA mali na konci roku 2018 v zahraničí 514 vojenských zá-kladní (z toho 24 veľkých) na území 54 štátov a vyše 193-tisíc vojakov (vrátane príslušníkov Národnej gar-dy a záloh) – čo je asi o 25-tisíc viac, ako majú spolu vojakov všetky štáty V4 – a takmer 33-tisíc príslušníkov civilného personálu. Okrem toho sa

niekoľko desiatok tisíc vojenských námorníkov nachádza na lodiach na svetových moriach a oceánoch (ich počet už dávno nebol oficiálne zve-rejnený).K rituálom diskusie a dokumentov na ktoromkoľvek fóre paktu, čo sa zopakovalo aj tentoraz, patrí podpo-ra ašpirácií Gruzínska a Ukrajiny na vstup do NATO. Samozrejme, ide aj o výzvy na zvýšenie vojenských vý-davkov, ktoré nadobúdajú už tragiko-mický charakter.

IDÉE FIXEV dnešných časoch nevypočítateľ-nosti hekticky sa valiacich udalos-tí vo svetovej bezpečnosti, politike i ekonomike je riskantné robiť neja-

ké zásadné prognózy (okrem toho, že chaos bude len a len narastať a že Západ vedený USA to bude zvládať čoraz ťažšie). Forma osláv 70. výro-čia vzniku NATO pripomína situáciu v rodine, kde sa oslavuje sedemde-siatka váženého člena, ale vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav je pri tom veľmi ticho.Neexistujú nijaké kritériá na hodno-tenie zdravotného stavu vojenských paktov, ale NATO má už najlepšie roky za sebou a začína sa, aj keď ne-smelo, ale často hovoriť o jeho mož-nom konci. Správanie paktu v tomto smere už roky pripomína starnúceho a slabnúceho majiteľa veľkého pod-niku, prosperujúceho len s ťažkosťa-mi, ktorý sa však svojho postavenia nechce za nič vzdať. Považuje sa totiž za jediného na svete, kto je schopný podnik udržať a pri tejto „idée fixe“

neverí už nikomu ani z rodiny, ani zo spolupracovníkov.Pri živote pakt držia vlastne už len dve veci. Diktát Washingtonu spo-jený po nástupe Donalda Trumpa so surovým nátlakom na zvýšenie vojenských výdavkov európskych členských štátov na vykonštruovanú hranicu dvoch percent z HDP. Na dô-važok je spojený aj s nehoráznou po-žiadavkou nákupu amerického vojen-ského tovaru a služieb, lebo ináč sa skončí vojenská „pomoc“ Spojených štátov, vraj životne nevyhnutná pre obranu starého kontinentu.

DIKTÁT WASHINGTONUAj ten najtvrdší diktát Washingtonu sa však musí posilňovať mýtom o na-rastajúcej ruskej vojenskej hrozbe. Zaujímavé je, že fáma sa začala šíriť pred viac ako desiatimi rokmi – náj-deme ju už v materiáloch bukurešt-ského samitu NATO v apríli 2008. Čo však robiť s tým, že len európske členské štáty (ešte bez Severného Macedónska), a teda aj bez Turecka v roku 2018 vydali na vojenské úče-ly podľa údajov v databázach SIPRI 273,657 miliardy USD v bežných ce-nách. Vojenské výdavky Ruska boli 61,388 miliardy USD. A na doplnenie – v USA išlo o 648,798 miliardy USD.Ak sa na to pozrieme z hľadiska vy-nakladania financií, čo preferuje nie-len Donald Trump, ale aj nadnárodný vojensko-priemyslovo-finančný kom-plex, treba sa opýtať, kto sa má koho viac obávať. Prečo vlastne potrebuje NATO toľko peňazí na svoju „obra-nu“? Ďalšia otázka je, pokiaľ bude Európa ochotná tento diktát na vlast-nú škodu plniť, lebo NATO zaisťuje len časť jej bezpečnosti. Podiel paktu na obrane Európy pred terorizmom, nelegálnou migráciou, ďalšou or-ganizovanou zločinnosťou i inými nevojenskými hrozbami je totiž mi-nimálny.Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

► MÉDIÁ CHCÚ PREPÍSAŤ HISTÓRIU

POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY PADLO 26 MILIÓNOV VOJAKOV ČERVENEJ ARMÁDY


Pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom a skončenia druhej sveto-vej vojny pozval Jaromír Soukup do svojej mimoriadnej relácie Duel v TV Barrandov podpredsedu ČSSD Jaro-slava Foldynu a šéfa Nočných vlkov Andreja Bobrovského.

CENA ŽIVOTANa úvod relácie Jaromír Soukup di-vákom pripomenul, že za slobodu a mier vďačíme 26 miliónom obe-tí – občanom bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí oslobodili bývalé Česko-slovensko, ale aj Európu spod šesť-ročného vojenského besnenia pod

vedením hitlerovského Nemecka. Počas druhej svetovej vojny padlo 26 miliónov vojakov Červenej armá-dy, 7 miliónov Nemcov a 418-tisíc Američanov. Pri oslobodení Česko-slovenska položilo život 551 432 Ru-sov a priamo na území vtedajšieho Československa umrelo 140-tisíc vojakov Červenej armády. Ak sa nám v rámci prepisovania dejín nie-kto snaží povedať, že nás oslobodili Američania a nie Rusi, tak si treba porovnať stratu amerických životov – na území celej Európy počas druhej svetovej vojny zomrelo 135 576 ame-rických vojakov. Po skončení druhej

svetovej vojny ostalo 35 miliónov in-validov a 20 miliónov sirôt.

FALŠOVANÁ PRAVDATéma veľkej vlasteneckej vojny je v Ruskej federácii dodnes mimoriad-ne živá, pretože tam neexistuje rodi-na, v ktorej by počas druhej svetovej vojny niekto nezahynul v boji. Ako povedal Jaroslav Foldyna, „keby Čer-vená armáda neoslobodila Európu, tak by sme tu dnes nemali slobodu, ale tvrdý fašistický diktát“. Šéf Noč-ných vlkov Andrej Bobrovskij nechá-pe, prečo ich vnímajú negatívne. Po-čas ich jazdy na motorkách po ceste víťazstva sa idú každý rok pokloniť svojim dedom, ktorí oslobodili Euró-pu za tú najvyššiu cenu – položením vlastného života. „Máme spoločné korene, históriu. Spochybňovanie oslobodenia Červenou armádou nie je namieste. Veď Európa zažívala peklo, čo by bolo, keby naši predkovia neprišli? Boli by ste krajinou tretieho sveta,“ povedal Bobrovskij. Jaroslav Foldyna pripomenul, že 30 rokov sa tu médiá, ale aj školy a rôzne iné inštitúcie snažia prepisovať dejiny. Učitelia nepovedia deťom, prečo majú 8. mája voľno v škole, nik im nevysvetlí, že vďaka Červenej armá-de žijeme v mieri, a preto si 8. mája pripomíname Deň víťazstva. Andrej Bobrovskij podrobnejšie vysvetlil aj poľskú nenávisť k Ruskej federácii. Vojaci Červenej armády ako prvé oslobodili kompletné územie prá-ve Poľska. „Poľská moc sa nás bojí, preto by najradšej zničila všetky pri-pomienky úspechu a oslobodenia Červenou armádou. Pre nich pamät-níky nič neznamenajú, pretože pripo-mínajú ďalším generáciám udalosti, ktoré sa stali. Nevyhovuje im do ka-meňa vytesaná pravda a cit, pre ktorý vojaci padli za oslobodenie. Poľská moc sa snaží urobiť všetko pre to, aby sa pravda nezachovala,“ povedal Borovskij.

Podpredseda politickej strany Práca slovenského národa generálmajor v. v. Emil Ves-tenický, otec Ignác Juruš a šéfredaktorka Extra plus Lenka Mayerová pri príležitosti 74. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom položili veniec padlým vojakom na bratislav-skom Slavíne 9. mája 2019.

LEN SA AKOSI „ZABÚDA“, ŽE V TÝCHTO SKVELÝCH DEJINÁCH NATO FLAGRANTNE PORUŠILO MEDZINÁRODNÉ PRÁVO PRI NIEKOĽKOMESAČNÝCH BOM-BARDOVANIACH JUHOSLÁVIE V ROKU 1999 A LÍBYE V ROKU 2011. +


POLITIKAZAHRANIČIE

AMERICKÁ OKUPAČNÁ DOHODASLOVENSKÁ REPUBLIKA MÔŽE

UZAVRIEŤ S USA VOJENSKÚ ZMLUVU LEN NA ZÁKLADE REFERENDA

PÍŠE ŠTEFAN HARABIN x FOTÍ MICHAL SVÍTOK/TASR

Po skončení druhej svetovej vojny zostali americké okupačné vojská usadené napríklad na Filipínach, v Ja-ponsku a Nemecku. Sú tam dodnes. Po prijatí Charty OSN v roku 1945, ktorá výrazne obmedzovala prítom-nosť cudzích vojsk na území suve-rénnych štátov, bolo z pohľadu USA a zakladajúcich členov NATO ako prijímajúcich štátov potrebné zmluv-ne upraviť takéto vzťahy. Preto v roku 1951 vznikla vzorová zmluva o štatúte vojenských síl prítomných na území iného štátu.

MNOŽSTVO ZÁKLADNÍV tom období, po následnom vzniku Varšavskej zmluvy v roku 1955 ako reakcie na založenie NATO, začali vý-razne rásť počty vojenských základní USA a v podstatne nižších číslach aj Ruska, resp. Sovietskeho zväzu vo

svete (približný pomer ich počtu bol vtedy 56:12 v prospech USA). Dl-hodobé vojenské základne na území cudzích štátov bez existencie reálnej potreby takéhoto postupu zahraniční odborníci nazývajú „mierová vojen-ská okupácia“.Od počiatku sa sprítomňujú prob-lémy s interpretáciou často vágnych formulácií tejto zmluvy. USA poža-dujú, aby sme voči nim uplatňovali u nás iba ich zákony (čl. 12). Chcú oslobodenie od všetkých daní a po-platkov (čl. 11, 16, 17), nijakú kon-trolu zo strany štátu, rozhodovať o rozmiestnení a nasadení vojen-ských síl na našom území (čl. 3, bod 1). V zmluve nie sú stanovené nija-ké počty vojsk, žiadajú nielen voľný pohyb, ale aj vstup do súkromných objektov a na súkromné pozemky ľudí (čl. 3, bod 3). Chcú vlastnú vo-

jenskú políciu s voľným pohybom (čl. 14) a pod. Významný je aj článok 29 návrhu zmluvy, ktorý stanovuje, že vzájomné spory sa nesmú riešiť na medzinárodnej úrovni, ale nesmú o nich rozhodovať ani domáce alebo medzinárodné súdy či tretie strany. To znamená, že spory v takom vzťa-hu budú riešiť iba ministerstvá obra-ny USA a SR. Zmluva je koncipovaná od začiatku historicky ako okupačná.

STRATA SUVERENITYSlovensko sa takto dostáva pod pria-my politický vplyv Washingtonu a ignoruje obrovské riziko, ktoré so sebou nesie agresívna politika USA namierená proti Rusku. Významná je otázka vhodnosti a racionálnych dôvodov uzatvárať medzinárodnú vo-jenskú zmluvu so štátom, ktorý no-toricky porušuje medzinárodné právo a vojensky ničí jeden suverénny štát za druhým bez súhlasu BR OSN.Článok 7 ods. 1 Ústavy SR uvádza, že Slovenská republika môže na zák-lade slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O tom sa rozhodne ústavným záko-nom, ktorý sa potvrdí referendom. Je to tak preto, lebo vstupom do štát-neho zväzku by sa Slovensko zbavilo veľkej časti svojej suverenity.Obdobne, ak má Slovenská republika uzavrieť s USA vojenskú zmluvu, na základe ktorej sa tiež jasne zbavuje výkonu svojej suverénnej moci nad vlastným územím a jeho obyvateľ-stvom, potom musí aj k tejto zmluve byť vyhlásené referendum. O prijatí zmluvy vojenskej povahy musí pred jej ratifikáciou vysloviť súhlas Národ-ná rada SR. Aj napriek nepravdepo-dobnému súhlasu parlamentu by však prijatie takejto zmluvy bez jasného súhlasu našich občanov v referende nebolo v súlade s Ústavou SR. x

REDAKČNÁ POŠTAKRESLÍ ANDREJ MIŠANEK

ZABÚDAME NA HRDINOVKým Poliaci a Česi sú špecialisti v pri-krášľovaní vlastných dejín, Ukrajinci a Maďari v reinkarnácii vojnových zločincov, Slováci sú majstri v zábud-livosti na vlastných hrdinov. Primá-tor Bratislavy pri spomienke na jej oslobodenie nepozval poslancov NR SR, pričom akosi zabudol, že Brati-slava nepatrí len Bratislavčanom. Aký vzťah môže mať primátor Bratislavy k obrane vlasti? Asi taký, ako komerčná televízia JOJ k schválenému projektu výstavby hrobu nezná-meho slovenského vojaka v Bratislave. Prezident Kis-ka, predseda NR SR Danko a predseda vlády Pellegrini počas príhovorov pri osla-vách 74. výročia víťazstva nad fašizmom zdôrazňova-li úlohu sovietskych a ru-munských osloboditeľov. Vážení, my Slováci, v sú-činnosti s inými národmi, sme sa oslobodzovali aj sami. Ešte šťastie, že žijú priami účastníci oslobo-dzovacích bojov, príslušní-ci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a partizáni, ktorí to verejnosti pripomínajú pri pamätníku na Háji Ni-covô, kde leží 1 261 zná-mych i neznámych sloven-ských vojakov.

Jozef Ulian, Liptovský Mikuláš

IREDENTISTA BUGÁRAby sa v Dunajskej Strede, 40 km od hlavného mesta Slovenskej republiky, pred každým zápasom slovenskej fut-balovej ligy spievala maďarská hymna, je provokácia! Tu už nejde o zhovieva-vosť k menšine, ale o neschopnosť vo-lených zástupcov (107 zradcov) v par-lamente. Nenechajme si postupne rozoberať štát na súčiastky. Začalo sa to nezákonným zrušením Mečiarových

„nezrušiteľných“ amnestií. Dopadne-me ako Srbi v Kosove. Nielen koalí-cia, ale aj takmer kompletná opozícia (okrem ĽSNS) podporila maďarských iredentistov a ich mafiu v Dunajskej Strede. Minister výstavby Érsek na-miesto dostavby diaľnice mení in-formačné tabule obcí a miest na vý-sostnom území Slovenskej republiky na dvojjazyčné. Platí čl. 3 Ústavy SR: Územie Slovenskej republiky je jed-

notné a nedeliteľné! Presne ako fa-šista Horthy pri Viedenskej arbitráži v 1938. Kto nepozná svoju históriu, musí si ju prežiť, žiaľ, znovu.Ján Fábry, Kuchyňa

ČO ROBÍ VLÁDA?Pozerám správy a pýtam sa sám seba, kde to vlastne žijem. Maďari na Slo-vensku bránia našim vnukom učiť sa v školách po slovensky. Čo robí vláda? Veď nestojí za nič. Počúvam prezi-denta a pýtam sa: je to vôbec Slovák?

Alebo je to mimozemšťan, ktorému jeho konštruktér zabudol namontovať ingrediencie morálky, hanby a charak-teru?Stanislav Chúpek, Bytča

AD: NEKULTÚRNE ZA KULTÚROUV minulom vydaní sme priniesli kritickú poznámku súvisiacu aj so začiatkom turné kapiel Čechomor

s Arzénom v Bratislave začiatkom marca tohto roku. Manažér skupiny Arzén Rudy Zajac k tomu poslal pár viet v duchu „Show must go on“: „Bol to prvý koncert turné a celé to bolo v podsta-te nedorozumenie. Na vstupenkách bol uvedený čas 19.00 hod. bez bližšej špecifikácie. Na plagátoch a promo materiáloch sa však uvádzalo, že štart bude o 20.00. V Bratisla-ve sme teda museli poč-kať na všetkých divákov aj napriek tomu, že zvukovú skúšku sme naozaj ukon-čili o 18.00 hod.“ Pravda však je, že diváci čakali v mrholení už od 18. ho-diny pred zamknutou Hant arénou. Zástupca usporiadateľskej agentú-ry na otázky Extra plus

neodpovedal. Preto sa k úrovni spo-lupráce s ňou vyjadril opäť manažér skupiny Arzén Zajac: „S agentúrou Morning Net, ktorá je zároveň aj vy-davateľom nášho ostatného CD Teraz nám vyhráva, spolupracujeme dlhodo-bo. Počas roka vystupujeme a podie-ľame sa na viacerých jej podujatiach i projektoch. Turné Arzén/Čechomor 2019 bolo úspešné, prišlo 6-tisíc divá-kov a myslím, že spokojnosť bola na oboch stranách… Uvidíme sa teda na jeseň a dáme si repete.“redakcia


POLITIKAEKOLÓGIA

KTO ZASTAVÍ ROZKRÁDANIE SLOVENSKÝCH LESOV?

PÍŠE GABRIELA PASTVOVÁ x FOTO PIXABAY

Téma masívneho odlesňovania našej planéty rezonuje v médiách už niekoľ-ko desaťročí. Od polovice 19. storočia sa nám podarilo zničiť 60 percent svetových dažďových pralesov, pri-čom lesy pokrývajú v súčasnosti zhru-ba 30 percent zemského povrchu. Najviac ich ubúda v Afrike, strednej a južnej Amerike a juhovýchodnej Ázii. Ročne sa vyklčuje 67 690 štvor-cových kilometrov lesa, čo je rozlohou viac ako celé Slovensko. S problémom

deforestácie sa stretávame aj u nás sledujúc súboj ochranárov a lesníkov. Zatiaľ čo jedni bijú na poplach pouka-zujúc na postupné rozkrádanie našich lesov, druhí hovoria o ohováraní a ne-znalosti laikov. Aká je teda pravda?

KALAMITNÉ AJ ZDRAVÉPodľa posledných oficiálnych infor-mácií dosiahla ťažba dreva na Slo-vensku úroveň 9,39 milióna kubic-kých metrov a medziročne sa zvýšila

o 0,8 percenta. Vyťažilo sa 58,9 per-centa ihličnatého a 41,1 percenta listnatého dreva. Vyplýva to zo Sprá-vy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o lesnom hos-podárstve za rok 2017. „Plánovaná aj skutočná ťažba dreva sa na Sloven-sku zvyšujú, predovšetkým z dôvodu zvyšovania podielu porastov vyššieho veku. Nevyrovnaná veková štruktúra v lesoch Slovenska spôsobuje cyk-lické zmeny aj vo vývoji ťažobných

DREVO JE BIZNIS

možností,“ uvádza sa v správe. Pred dvadsiatimi rokmi bola ťažba dreva o polovicu nižšia, rapídne vzrástla po kalamite v roku 2004. V našich lesoch sa však údajne neťaží len kalamitné drevo. Kvôli kontraktom štátnych le-sov s firmami sa neraz ťaží i zdravé, a to v nezanedbateľných množstvách. Lesníci na svoju obranu tvrdia, že ochranári celej situácii nerozumejú a lesy na Slovensku nielen odbúdajú, ale aj pribúdajú. Odborníci, naopak, upozorňujú, že opätovným zalesne-ním vzniká druhotný, sekundárny les, ktorý má iné charakteristiky ako ten pôvodný a trvá desaťročia až stá-ročia, kým nadobudne vlastnosti lesa primárneho.

S úbytkom lesov úzko súvisí i úhyn zvierat a zmenšovanie ich životného priestoru. Ochranári už dlhší čas po-ukazujú na nepriaznivý stav populá-cie hlucháňa a tetrova, čoho príčinou má byť práve chamtivá ťažba dreva. Od roku 1972 klesla populácia hlu-cháňa na Slovensku asi o 76 percent a trend pokračuje. V roku 1972 uvá-dzali štatistiky 3 769 jedincov, jeho súčasná populácia sa odhaduje zhru-ba na 646 – 866 jedincov.

LYKOŽRÚT AKO ALIBINa zvláštne praktiky pri ťažbe dreva upozornili prednedávnom Bystricovi-ny, podľa ktorých požiadali Lesy SR, vojenské a súkromné lesy o výnim-ku z ochrany prírody pri niekoľkých najvzácnejších lokalitách Slovenska. Štátna ochrana prírody SR so sídlom v Banskej Bystrici vydala na margo toho usmernenie kolegom v regió-noch, aby pri rozhodovaní prísne tr-vali na princípe bezzásahovosti. Me-dzi štátnymi ochranármi sa hovorí o jednom z najmasívnejších zásahov do najvzácnejších prírodných oblastí Slovenska. Celkovo by sa malo vyťa-žiť okolo 1 700 nákladných áut dre-va. Všetky doterajšie žiadosti o povo-lenie ťažby sú zdôvodnené potrebou spracovať veternú či lykožrútovú kalamitu. Práve na opatrenie proti lykožrútom v okolí bezzásahových zón vynakladá Štátna ochrana prí-rody SR nemalé prostriedky. Podľa generálneho riaditeľa Štátnej ochra-ny prírody SR Martina Lakandu je na Slovensku pravidlom, že kedykoľvek sa otvorí otázka zaistenia adekvátnej ochrany národným parkom, vytiahne sa téma lykožrút. A najčastejšie bý-vajú zo šírenia kalamity obviňované práve bezzásahové zóny. Podľa riadi-teľa NAPANTU-u Ľuboša Čillaga ide napríklad o prírodnú rezerváciu Skal-ka, ktorá sa nachádza v katastri Dol-nej Lehoty na Horehroní. „Trváme na bezzásahovosti, pretože ide o územie európskeho významu. Všetky takéto

územia poskytujú útočiská pre chrá-nené druhy živočíchov a sú oddycho-vou zónou pre populáciu medveďa či rysa,“ doplnil Čillag.

PODOZRIVÉ KŠEFTYA kto na slovenskom dreve zarába najviac? Strategickým partnerom Le-sov SR je firma Slovwood, ktorá spo-lupracuje s papierňami SCP Mondi, ale v obrovskom rozsahu profitujú aj Ikea Industry Slovakia či Bučina DDD. A práve tieto firmy sa objavili v naj-nov šej správe Národného kontrolného úradu z mája 2019. Kontrolou plnenia kúpnopredajných zmlúv bolo totiž zis-tené, že ceny, za ktoré tieto spoločnos-ti nakupovali drevo od Lesov SR, boli v porovnaní s priemernými trhovými cenami výrazne nižšie, čím ušetrili niekoľko miliónov eur, ktoré, naopak, chýbali štátnemu podniku. Podozrivé boli tiež nájomné zmluvy nevýhodné pre štát, čoho dôsledkom bolo do-siahnutie nulových tržieb. Vyskytol sa prípad, keď štátny podnik prenajal priamym výberom na obdobie desia-tich rokov hnuteľný majetok, stavby a pozemky a zároveň sa zaviazal po-čas tohto obdobia zabezpečiť ročnú dodávku dreva v objeme 50-tisíc ku-bických metrov spoločnosti zapísanej do obchodného registra len mesiac predtým, ako bola uzatvorená nájom-ná zmluva. Národný kontrolný úrad upozornil aj na ďalšie nedostatky, me-dzi ktoré patrí neprehľadnosť v expe-dičných skladoch dreva, reklamačné konania riešené bez fyzickej obhliadky či predaj dreva, ktorý prebiehal len na základe kúpnych zmlúv, ignorujúc ve-rejné obchodné súťaže či elektronické aukcie. Hoci sa o kupčení s drevom hovorí už niekoľko rokov, nezdá sa, že by to zainteresovaných zastavilo, skôr naopak. Stále platí, že je výhodné mať známych na dôležitých postoch a bez hanby tunelovať štátny majetok a uni-kátne prírodné bohatstvo. S jedlom predsa rastie chuť.


POLITIKAEKOLÓGIA

►

PLAČ BOROVÍCSLOVENSKÉ CESTY KRIŽUJÚ KAMIÓNY

NALOŽENÉ DREVNOU GUĽATINOU

PÍŠE ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ x FOTÍ ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ, VOJENSKÉ LESY

„Z času na čas zíďte z vyšliapaného chodníka a straťte sa v lese. Môže-te si byť istí, že nájdete čosi, čo ste predtým nikdy nevideli,“ nabáda slávny Alexander Graham Bell na webe štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR.Vynálezca telefónu má pravdu. No skôr než sa zatárate hlboko do roz-siahlych lesov na Záhorí, aby sa očiam naskytol nevídaný obraz, už z diaľky začujete z hubárskeho raja plač. Neplačú lesné víly, tentoraz ani nie Martákovej ranená breza... Stro-my zomierajú postojačky. Na celom Záhorí teraz vysoké štíhle borovice s kučerami v oblakoch volajú o po-moc. Až potom zočíte ten nevídaný obraz na viatych pieskoch. Veľké plo-chy vyrúbaných porastov uprostred borovicových lesov, početné haldy guľatiny nakopenej v rozbrázdenom teréne. Lesníci, poľovníci, hubári, turisti, všetci obdivovatelia dosiaľ najzachovalejšieho i najčistejšie-ho lesného kráľovstva na výmere 65 431 hektárov posmutneli, ustrnu-li v obavách.

POSTIHNUTÉ PORASTYKomunikačný odbor Ministerstva obrany SR v stanovisku vysvetľuje: „Zdravotný stav borovicových lesov nielen na Záhorí, ale aj na Morave je v súčasnosti v zlom stave najmä vplyvom klimatických podmienok, výskytu podkôrneho hmyzu a ime-la bieleho. Obdobná situácia je aj v smrekových porastoch na Sloven-sku a v Česku. Už niekoľko rokov VLM SR, š. p., spracúvajú prevažne touto kalamitou napadnuté lesné po-rasty. V roku 2018 z celkového ob-jemu ihličnatej ťažby 116 000 kubic-kých metrov bolo 104 500 kubických metrov ťažby kalamitnej (sucháre a stromy napadnuté hmyzom). Žiaľ, predpokladáme, že vplyvom sucha a podkôrneho hmyzu budú postihnu-té porasty aj v roku 2019 (náš odhad je asi 110-tisíc kubických metrov).“

Z porastov obhospodarovaných štát-nym podnikom Vojenské lesy je naj-viac postihnutá časť v polygóne Ma-lacky – Rohožník – Studienka – Veľké Leváre. Podľa poskytnutých infor-mácií sa ťažba sústreďuje do najviac postihnutých porastov podľa danej situácie a potreby. Riaditeľ odštep-ného závodu VLM SR, š. p., v Malac-kách Ing. Jozef Bittara ešte dopĺňa: „V boji proti škodcom sme v roku 2014 aplikovali letecký postrek na zničenie premnoženého listožravé-ho hmyzu rodu hrebenárka (Dip-rion sp.), ktorý spôsobil v lete 2014 v mnohých porastoch takmer holožer ihlíc. Uvedené opatrenie bolo účin-né, nakoľko sme ďalšiu generáciu hrebenárky potlačili a v nasledujú-com roku sme neevidovali výrazné škody týmto škodcom. Samozrejme, našou snahou a poslaním je zacho-vať na Záhorí borovicové porasty, a preto každoročne vzniknuté holi-ny zalesňujeme prevažne borovicou

(vo vhodných lokalitách s prímesou duba, resp. jelše). Aj tento rok sme už v jarnom zalesňovaní vysadili cca dva milióny mladých borovíc na 237 ha plochy. Môžeme verejnosť ubezpečiť, že v našom spoločnom záujme je lesy na Záhorí zachovať.“

DEFICIT VLAHYNa Záhorí, ktoré tvorí len časť obhos-podarovaného územia Odštepného závodu štátne lesy Šaštín, v posled-nom čase ťažia lesníci len kalamitu. „Dôvodom odumierania borovíc je deficit zrážok, čo spôsobuje oslabenie stromov a následne zvýšenú aktivitu podkôrneho hmyzu,“ potvrdzuje ria-diteľ OZ Šaštín Ing. Radomír Nečas. „V roku 2018 sme v štátnych a ur-bárskych lesoch vyťažili 99 929 ku-bických metrov dreva, z toho bolo až 79 339 kubických metrov kalamit-ného. Najviac sa ťaží v okolí Gbelov, Šaštína, Studienky a Malaciek. Ak-tuálna plocha odlesnenia je 276 ha,

Húsenice na záhorských boroviciach.


POLITIKAEKOLÓGIA

ktorú v tomto roku zalesníme. My sme v posledných rokoch nepoužili v lesoch postreky, keďže OZ Šaštín spĺňa kritériá FSC štandardu a apli-kácia chemických postrekov je prísne kontrolovaná. V roku 2019 plánuje-me vyťažiť drevnú hmotu v objeme 183 861 kubických metrov. Z toho v oblasti Záhoria plánujeme ťažiť len v porastoch poškodených suchom a podkôrnym hmyzom v objeme 98 289 kubických metrov. Lehota na zalesnenie je dva roky od vzniku holi-ny. Tento rok zalesňujeme 276 ha ho-lín. Na jednom hektári sa vysadí cca 8-tisíc sadeníc, takže celkovo vysadí-me 2,2 milióna stromčekov. Oblasť Záhoria je typická piesčitými pôdami chudobnými na živiny, a preto prefe-rujeme na výsadbu naďalej borovicu ako nenáročnú a relatívne odolnú drevinu. Na vlhkejšie miesta sadíme dub, jelšu a ďalšie listnaté dreviny.“Suchom a dlhoročným vlahovým de-ficitom trpí v lesoch aj zver i vtáctvo, sťažujú sa poľnohospodári, farmári, chalupári či ľudia v obciach. Vo viace-

rých lokalitách úplne vyschli domové studne. Jediným svetlým momentom v tejto súvislosti je vtip kolujúci po celom Záhorí po jednej z televíznych relácií Zlaté časy: „Je tak sucho, že

herečka Magda Vášáryová už objed-nala aj zaplatila do ich chalupárskej studne pri Šišulákoch napustiť päť cisterien s vodou...“

NIEKTO SI MÄDLÍ DLANE...O kalamitné borovicové drevo nie je veľký záujem a jeho využitie je znač-ne obmedzené. Výnimkou je závod

IKEA Malacky, ktorý ho dokáže spra-covať na výrobu drevotrieskových do-siek. Ako dobre, že ho tu máme! Ces-tujúci po diaľnici či po železnici od Kútov smerom k Bratislave a opačne k rieke Morave ho nemôžu na okra-ji Malaciek prehliadnuť. Komíny s dovysoka stúpajúcimi stĺpmi biele-ho dymu sú ako výstražne vztýčené prsty pred apokalypsou. Arogantný výsmech milovníkom prírody a hu-bárom, navštevujúcim záhorácky bor dve storočia po dobe osvietenej pa-novníčky Márie Terézie? Pesničkový Macejko si zabudol cepy doma a kým sa po ne vrátil, potomkovia doby-vačných Vikingov už stavali... Každá minca má dve strany. Závod firmy Swedspan Slovakia, ktorý je dodáva-teľom reťazca IKEA v meste Malac-ky, vychádza samozrejme z výhodnej polohy uprostred lesných porastov v okruhu 200 kilometrov. Drevársky závod vyrástol v priemyselnom par-ku na južnom okraji Malaciek. Jeho

ČI Z TEJTO NEUTEŠENEJ SITU-ÁCIE NEBOHATNÚ NEZÁKONNE OBCHODNÍCI, POKÚTNI PRIE-KUPNÍCI A RÔZNI KŠEFTÁRI S GUĽATINOU, MUSIA USTRÁ-ŽIŤ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY LESNÉHO HOSPODÁRSTVA S INŠPEKCIOU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA. +

Vyťažená zdravá guľatina. ročná výrobná kapacita je až 500-ti-síc kubických metrov. Otázok preto rokmi neustále pribúda. O to viac, čím v lesoch ubúda borovíc... Za IKEA Industry Malacky na ne odpo-vedá zástupca generálneho riaditeľa Ing. Vladimír Matúšek: „Pre malacký výrobný závod drevotriesky nakupu-jeme drevo najmä zo Slovenska, čo tvorí 70 percent celkového nákupu. Našimi najväčšími dodávateľmi sú Štátne lesy a Vojenské lesy, od kto-rých ročne odoberieme približne 230-tisíc kubických metrov. IKEA In-dustry Malacky sa v súčasnosti stará o kalamitné drevo zo Štátnych lesov, čo je nielen podpora pre štát, ale aj takéto poškodené drevo nájde svoje dobré využitie. V malackom regióne máme tiež projekt rýchlorastúcich topoľov (SRP – short rotation plan-tation), ktorý nám umožní nahradiť vstupné suroviny prichádzajúce ob-vykle z lesov. Výhodou SRP je nielen nižšie využitie techniky a agroché-mie, ale aj podstatne vyššie zachytá-vanie oxidu uhličitého v ich rýchlo-

rastúcich koreňoch a kmeňoch. Naše vlastné rýchlorastúce plantáže sú trvalo udržateľnou cestou k obnovi-teľným zdrojom vysadeným na pôde nízkej kvality. Ambíciou je nahradiť 30 až 40 percent z celkovej potreby dreva práve týmito topoľmi a tiež re-cyklovaným materiálom. Prvý zber sa očakáva v roku 2021.“

POKÚTNI PRIEKUPNÍCICesty po celom Záhorí križujú obrov-ské kamióny ťažko naložené drevnou guľatinou. Skúsenému pozorovate-ľovi však neunikne, že množstvo pre-vážaného dreva je zo statných a zdra-vých stromov. Či z tejto neutešenej situácie nebohatnú nezákonne ob-chodníci, pokútni priekupníci a rôzni kšeftári s guľatinou, musia ustrážiť orgány štátnej správy lesného hos-podárstva s Inšpekciou životného prostredia. Ktovie koľko krokov, no tiež rokov delí dnes našu spoločnosť od záhuby borovicového raja na Zá-horí... Lebo úsilie lesníkov, rozum-ných hospodárov i ochrancov príro-

dy môže vyjsť nazmar. Najmä, ak sa k švédskym priemyselným aktivitám pridajú aj tie najčerstvejšie – vojen-ské spoza oceána. Rozširovanie vo-jenského letiska v Kuchyni a budova-nie základní vojsk NATO, amerických muničných skladov či strategických zásobníkov pohonných hmôt by zna-menalo zánik turizmu, hubárčenia, poľovníctva, horskej cyklistiky, cha-lupárčenia i farmárskej produkcie.Môj osemročný vnuk ma pri pohľade na komíny spoza okna uháňajúceho auta na chalupu šokoval postrehom s básnickou otázkou, ktorú si už niekoľko rokov kladú tiež záhorácki starousadlíci spolu s „paštikármi“: „Dedko, a my Slováci sme takí spros-tí, že dovolíme Švédom vyrúbať všet-ky borovice? A oni si svoje lesy doma isto chránia...“ Pochopil som, že tre-ba dlho a veľa vysvetľovať, hovoriť aj o súvislostiach.Dúfam len, že sa otázka malého chlapca nikdy nestane osudovým proroctvom.

Cesty po celom Záhorí križujú obrovské kamióny ťažko na-ložené drevnou guľatinou.

►


POLITIKA

GALÉRIA U ANJELACARMEN KOVÁČOVÁ A MAREK HOSA SA NENECHALI ZLÁKAŤ ČAROM VEĽKOMIEST A OSTALI V RODNOM KEŽMARKU, ABY

DOKÁZALI Z MALÉHO MESTA ROBIŤ VEĽKÉ VECI


KULTÚRA

Dokonalé a ušľachtilé z autorskej dielne Jána Zoričáka.

►

Informácia od mojich priateľov o vý-nimočnej žene, znalkyni moderného umenia, nás priviedla do mestečka s takmer osemnástimi tisícmi obyva-teľov, do metropoly malebného Spiša nachádzajúceho sa pod najmenšími veľhorami na svete – do Kežmarku. Navigácia nás spoľahlivo zavied-la na Starý trh číslo 53 priamo pred Galériu u anjela. Prichádzame pred desiatou, ešte majú zatvorené, logic-ké, veď galérie sa zvyčajne otvárajú neskôr. Klopte a bude vám otvorené.

V DEŇ ZVRCHOVANOSTIPri dverách nás víta nielen usmiata Carmen Kováčová, ktorá je dôvodom našej návštevy, ale aj sediaci biely anjel, držiaci ochranné krídla nad domom moderného a súčasného vý-tvarného umenia. Prvý dojem je vždy mimoriadne dôležitý. Ten je príjem-ný, priateľský, svieži a najmä pozitív-ny, dá sa tu „dýchať“. Galéria u anje-la nie je typickou obrazárňou, akú by ste očakávali. Priestory sú útulné, na-vodzujúce dojem rodinnej atmosféry, a diela v nej sú umiestnené s citom, aby znalec umenia, ale aj laik dokázal precítiť moment výnimočnosti, pre ktorý sa galérie navštevujú. Dušou tohto nevšedného priestoru, v kto-rom vystavujú svoje diela slovenskí umelci svetového významu, ale aj zahraniční tvorcovia výtvarných či sochárskych diel, sú rodení Kežmar-čania – riaditeľka galérie Carmen Kováčová a kreatívny riaditeľ Ma-rek Hosa. Svoje pracovno-súkromné osudy spojili v deň oslavy slovenskej zvrchovanosti 17. júla 2002. Zároveň je to aj deň narodenín nielen Carmen, ale aj jej dcéry, ktorá po mame zdedi-la cieľavedomosť a vytrvalosť. Štu-duje už na druhej vysokej škole, stala sa expertkou na počítačový program SAP a mama je na ňu patrične hrdá.

UMELCI SVETOVÉHO FORMÁTUCarmen a Marek však môžu byť pyš-ní aj sami na seba, pretože napriek

lákadlám veľkomiest ostali doma na Slovensku v rodnom Kežmarku, aby na zelenej lúke vytvorili galériu mo-derného umenia s dôrazom na pre-zentáciu predovšetkým slovenských umelcov 20. a 21. storočia z oblasti maľby, grafiky a sochárstva. Neod-radila ich ani diskvalifikácia pro-vinčnosti na východnom Slovensku, pretože aj z malého mesta dokážu robiť veľké veci. Za 17 rokov u nich vystavovala celá slovenská grafická špička. Majú za sebou 150 výstav. Stali sa výhradným zástupcom vý-znamného tvorcu, Nikolaja Feďko-viča narodeného v Užhorode(za čias Československa), žijúceho v Mi-chalovciach, ktorého výnimočnosť spočíva v používaní staromajstrov-ského spôsobu maľby kladením vrstiev lazúrových farieb na drevenú dosku alebo plátno s polokriedovou úpravou. Špecifický je však vďaka kaligrafii a svoje diela tvorí kombi-náciou rôznych techník. Práve jedno také dielo sa nachádza aj v Galérii

u anjela. Vďaka dlhodobej priateľ-skej spolupráci prezentujú aj umelca svetového formátu Jána Zoričáka, je-diného Slováka, ktorý získal najvyš-šie francúzske vyznamenanie Rad za literatúru a umenie, rodáka zo Ždia-ru, dlhodobo žijúceho vo Francúz-sku. Patrí medzi najuznávanejších autorov súčasnej sklárskej tvorby, ktorej začiatky vyštudoval v kolíske sklárstva v českom Železnom Brode. Jeho celoživotnou témou je vesmír. Zaujímavé pri tomto umelcovi je, že mal súbežne výstavu v Japon-sku, Číne a vďaka Carmen a Mare-kovi aj v kaštieli v Smižanoch.Výnimočnou záležitosťou pre ga-lériu bola a je spolupráca s japon-skými autormi Yoshiko Tsubouchim a Masakazu Miyanagaom, ktorí za-vítali práve do mesta pod Vysokými Tatrami, aby predstavili Slovákom svoje diela. Carmen a Marek počas existencie galérie realizovali výstavy pre popredných slovenských tvorcov moderného umenia v Českej repub-

Majitelia Galérie u anjela Carmen Kováčová a Marek Hosa majú prácu v galérii rozde-lenú. Marek sa venuje nielen architektúre, ale aj marketingu, webu ich galérie. Carmen má na starosti výber vystavovateľov, komunikáciu s médiami, mediálne správy, a práve v tejto súvislosti Carmen zdôrazňuje, že slovenskému umeniu chýba trvalá a systema-tická podpora v médiách.


POLITIKAKULTÚRA

► like, Poľsku, Maďarsku, Bielorusku, Francúzsku či Rakúsku.

TŔNISTÁ CESTAAko nám prezradila Carmen, pre znalcov a skutočných milovníkov umenia nie je problém, aby prišli na vernisáže do Kežmarku, ktoré sa ko-najú každý druhý mesiac. Za jeden rok sa tak v Galérii u anjela vystrieda šesť umelcov. Carmen a Marek v sú-časnosti žnú úspech a uznanie, no nie vždy to tak bolo. Carmen pôvodne vyštudovala slovenský jazyk a lite-ratúru a dejepis. No už po skončení školy vedela, že nechce byť učiteľkou, pretože milovala galérie a inklinovala k umeniu ako takému, jej snom bolo venovať sa práve nádherným umelec-kým dielam. Čakala ju však tŕnistá cesta, kým sa dopracovala k vlastnej galérii. Najprv bola kultúrnou refe-rentkou vo Vysokých Tatrách. Práca ju síce bavila, ale po roku 1989, keď začal byť svet v pohybe, vedela, že to nebude nadlho. Neskôr prišla po-nuka učiť dejiny umenia na strednej škole. Potešila sa, dala výpoveď, ale odbor na škole nakoniec neotvorili a ona ostala zo dňa na deň na ulici, rozvedená s malou dcérkou, v nedo-končenom dome. Vedela, že bez práce nemôže ostať, a tak sa po peripetiách pustila do podnikania s bytovými do-plnkami, kde okrem iného predávala aj kópie známych diel. Jedného dňa ju však oslovili regionálni umelci, či by nemohla predávať ich originálne diela. „V tom čase som si na to vôbec netrúfla, navyše v tom nedokonče-nom dome, pretože originály sú pre mňa posvätné. Musia byť umiestne-né v nádherných priestoroch, v galé-rii, kde je všetko v súlade s harmó-niou, kde to ľudí osloví, kde dokážu vnímať posolstvo diela. Nakoniec som sa do toho pustila. Začínali sme s regionálnymi autormi, nebolo to slávne, ale postupne sa to rozbehlo,“ spomína na svoje začiatky Carmen. Ako hovorí, radšej na to ani nemyslí,

pretože prežila veľmi veľa preplaka-ných nocí, smútku, ale aj zlosti. Rodi-čia ju vychovávali v duchu, že ak nie-čo chce, tak musí vytrvať, zaťať zuby a nevzdať sa. Cieľ a srdce boli veľmi silné, preto si v roku 2002 dokázala naplniť sen s príchodom možnosti získať nové priestory a k tomu mla-dého a šikovného architekta, ktorým je Marek Hosa. Keby vraj nebolo jeho,

tak by galéria nikdy nevznikla. Prácu v galérii majú rozdelenú. Marek sa ve-nuje nielen architektúre, ale aj marke-tingu, webu ich galérie a Carmen má na starosti komunikáciu s médiami, mediálne správy, výber vystavovate-ľov. Začínali s tým, že Carmen chcela mať v galérii všetko. Marek jej opo-noval a odporučil jej, aby sa sústredili len na jedno. A čas mu dal za pravdu,

pretože každá galéria musí byť jasne vyprofilovaná, mať svoj smer. „Dnes má galéria pevný dramaturgický plán – v zimných mesiacoch dávame priestor mladým umelcom, v lete zasa top autorom. Vystavovala u nás gene-rácia ešte žijúcich Galandovcov – Ru-dolf Krivoš, manželia Mária a Andrej Rudavskí, sochár Jozef Jankovič, Pe-ter Pollág, Marína Richterová, Adolf Born, Vladimír Suchánek, Katarína Vavrová, Vladimír Gažovič, Ondrej Zimka, Milina Zimková, Norbert Kelecsényi, Martin Augustín, Ondrej 4. Zimka,“ vymenúva Carmen len časť osobností, s ktorými mali mož-nosť spolupracovať. Prezradila nám, že s malou dušičkou chodili klopať na dvere, či by v Kežmarku nechceli vystavovať spomínaní tvorcovia. Ne-odmietli ich a ako hovoria, čím väčší umelecký formát oslovili, tým väčší to bol formát ľudskosti s veľkou dáv-kou pokory a skromnosti.

STOPA, KTORÁ SA NEDÁ ZMAZAŤGaléria u anjela je jediná svojho dru-hu na východnom Slovensku. „Chce to veľa energie a vytrvalosti a má-lokto by sa do toho pustil, pretože finančný efekt nemožno očakávať hneď, je to beh na dlhú trať. Pokiaľ však budú naše sny s Marekom spo-ločné, tak vytrváme a stále pôjdeme ďalej,“ vraví Carmen s úsmevom.Región Spiš sa vyznačuje množstvom gotických a renesančných pamiatok a vďaka nim majú turisti stále čo objavovať. Pre Galériu u anjela je práve toto výzva – nadviazať na tra-dície predkov, zamýšľajú sa nad tým, čo zanechá ich generácia do budúc-nosti. Súčasné technické vymože-nosti im umožňujú šíriť slovenské umelecké diela do celej Európy, ale aj do Ameriky, Kanady či Šanghaja, kam napríklad posielali dielo Albína Brunovského. Ich webový portál je akýmsi katalógom umelcov a diel, ktoré je možné zakúpiť si aj týmto netradičným spôsobom. Harmonicky

pôsobiaci pár Carmen a Marek si za sedemnásť rokov vybudovali svoje meno, kontakty a realizovaním vý-stav v rámci celého Slovenska i v za-hraničí zanechávajú stopu, ktorá sa nedá zmazať. A k tomu iste prispeje aj pripravovaná septembrová výstava Milana Lukáča v Kežmarku, výstava Nikolaja Feďkoviča či výstava svetovo uznávanej Kataríny Vavrovej, ktorá bude zameraná na kresťanské a bib-lické motívy s postavou ženy. A práve plánmi na ďalšie expozície i dopitím

posledného hltu kávy v pohodlnom kresle na poschodí, odkiaľ máme celú galériu ako na dlani, končíme naše stretnutie s Carmen Kováčovou. S istotou môžem povedať, že sme sa nevideli posledný raz, pretože do Galérie u anjela sa oplatí opäť prísť, znova vidieť či kúpiť Feďkovičov sta-romajstrovský obraz Tarot Maska 2, alebo dych berúce sklenené plastiky Jána Zoričáka, ktoré sú ušľachtilé a absolútne dokonalé.

Dokonalé a ušľachtilé z autorskej dielne Jána Zoričáka.

Staromajstrovský obraz Tarot Maska 2 od Nikolaja Feďkoviča.


POLITIKAHISTÓRIA

ODVAHA JEDNÉHO MUŽA

JOZEF GABČÍK ATENTÁTOM NA HEYDRICHA VYKONAL NAJVÄČŠÍ ODBOJOVÝ ČIN DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY

PÍŠE JURAJ VRÁBEL ML. x FOTO TASR

Anketu o naj Slováka vyhral odvážny muž a vojak v jednej osobe generál Milan Rastislav Štefánik, ktorého sme si predstavili v minulom čísle. Do prvej top desiatky sa prebojoval aj iný vojak, ktorému taktiež nechý-bala odvaha hraničiaca s relatívnym postojom k vlastnému životu. Ak by bola anketa diferencovaná na kategó-rie, tak je pravdepodobné, že rebríček vo fikcii o najodvážnejšieho Slováka by možno viedol muž, ktorý sa za-písal do národných dejín skutkom, dodnes budiacim obdiv. História Slovenska totiž v sebe skrýva aj mno-ho osobností, ktorým niet vo svete

rovného. No nevďak voči tým, čo za dnes už mŕtve ideály kládli živo-ty, vyjadrujú niektorí nevedomosťou o základných reáliách z ich života. Nemecko v rámci denacifikácie vlast-nej identity kladie na piedestál muža, ktorý spáchal najúspešnejší zo 14 ne-vydarených atentátov na Hitlera. Ide o vojaka s modrou krvou, plukovní-ka von Stauffenberga. Slováci však majú obyčajného človeka – pôvodne zámočníka, ktorého atentát bol nie-lenže úspešný, ale je to v rámci dejín druhej svetovej vojny aj najvyšší zlik-vidovaný cieľ. Zástupca Hitlera bol mŕtvy aj vďaka Slovákovi, a forma

„vďaky“ vlastného národa sa preja-vuje ľahostajnosťou k mužovi, ktorý bol v nerovnom boji nútený spáchať samovraždu. Ide o brigádneho gene-rála in memoriam Jozefa Gabčíka.

DO POVEDOMIA SVETAPoluvsie je dnes mestská časť Rajec-kých Teplíc, ktorá by po roku 1942 ostala vo svete neznámou. Po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora a po stotožnení atentátnika sa meno jej rodáka vyslovovalo po celom svete s úctou. Dejiny sú neúprosné – hod-notia veci tak, ako sa odohrali, nie ako by sme chceli, aby sa odohrali. Kto bol

Jozef Gabčík ešte predtým, než stisol spúšť stojac proti masovému vrahovi, ktorého chcel poslať na druhý svet, no jeho britský samopal Sten gun MK II onemel? Veliteľ akcie Anthropoid je známy síce aj ako neúspešný strelec, ktorého zradila zbraň, no všetko vy-riešil jeho sekundant – záložný aten-tátnik Jan Kubiš upraveným granátom 27. mája 1942 v pražskej zákrute ne-ďaleko nemocnice Bulovka.Jozef Gabčík sa narodil 8. apríla 1912 – dva roky pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Tá sa začala takisto atentátom. Slovo atentát nám napad-ne pri menách Lee Harvey Oswald, Mehmet Ali Ağca či Mark David Chapman, ktorí vstúpili do učebníc dejepisu práve takýmto násilným činom. No úvaha o oprávnenosti likvidácie človeka má pri Gabčíkovi osobitý odkaz, ktorý jasne vymedzil herec František Smolík vo filme Vyšší princip z roku 1960. Film zobrazuje osudy bežných ľudí v desivej atmo-sfére po akcii, ktorú vykonal Jozef Gabčík. Smolík ako profesor Málek prednesie pamätnú vetu: „Vražda na tyranu není zločinem.“ Legitimizuje tak likvidáciu Reinharda Heydricha.

V SLUŽBÁCH EXILUJozef Gabčík však v mladosti nerie-šil vážne témy. Usmievavý, šibalský chlapec sa prebíja životom, no do jeho osudov zasahuje druhá svetová vojna. Autor románu o ňom Milan Varsik sa síce snaží naznačiť, že na dejepise obdivuje Gavrila Principa, keďže ide tiež o atentátnika, no je to asi historické falzum. Jozef Gabčík dezertoval zo slovenskej armády do zahraničia, kde sa podrobuje tvrdé-mu vojenskému výcviku. Slúži v elit-nej Cudzineckej légii, neskôr sa stáva výsadkárom zahraničného čs. vojska. Je veľmi húževnatý a pri manipulácii s výbušninami ho charakterizujú ako človeka, ktorý má rád nebezpečen-stvo. Jeho chvíľa prichádza vo forme rozkazu – je určený na vykonanie roz-

sudku smrti nad katom českého ná-roda, dôstojníkom SS a polície Rein-hardom Heydrichom. Tento netvor sa netají genocídnymi plánmi nielen na vyvraždenie európskeho židovstva, ale robí aj konkrétne kroky ku germa-nizácii českomoravského priestoru. Nezastavuje sa pred ničím a poprav-né čaty SS na jeho pokyn vykonávajú krvavé remeslo. Do ulíc protektorátu sa vkráda smrť... Svoje zvrátené myš-lienky formuluje verejne, čo budí živý záujem a odpor aj v Londýne s cieľom ukončiť takéto neľudské konanie. Do protektorátu sú postupne vysielané výsadky s čs. vojakmi, už slúžiacich na strane tých, ktorí nás v Mnícho-ve v roku 1938 predhodili Hitlerovi ako korisť. Vojaci ťažko znášali po-cit krivdy a z pevnostného opevnenia v Sudetoch odchádzali s nevôľou.

AKCIA ANTHROPOIDČas odplaty sa však priblížil a ich cieľom, spolu s politickým vedením v Londýne, je zvrátiť koleso dejín na svoju stranu. Jedným z takýchto vojakov je aj Jozef Gabčík, ktorý spo-lu s Janom Kubišom zoskočil v noci 28. decembra 1941 na územie pro-tektorátu s cieľom zabiť Reinharda Heydricha. Domáci odboj im síce pomáha, no telegrafuje do Londýna naliehavé depeše s prosbou o odvo-lanie akcie Anthropoid. Miestni Česi a Moravania si uvedomujú hroziace represálie a, žiaľ, ich obavy nacisti niekoľkonásobne prevýšili.Je slnečný 27. máj 1942. Nemý sa-mopal Jozefa Gabčíka a explózia bomby pri Heydrichovom aute mení dianie v protektoráte. Nacisti od-povedajú brutálnym terorom proti civilnému obyvateľstvu. Heydrich umiera na následky zranení a repre-sálie nadobúdajú genocídny rozmer. Svet v nemom šoku vyslovuje mená obcí Lidice a Ležáky, ktoré miznú z mapy. Parašutisti demotivovaní rozsahom protiopatrení sa ukrývajú v krypte kostola sv. Cyrila a Metoda

v Prahe, pričom tušia, že živí už ne-vyjdú. V osudný deň 18. júna 1942 si po siedmich mladých vojakov príde presila v počte 800 príslušníkov SS. Vedeli, že muži v kostole (traja na chóre, štyria v krypte) nepredajú svo-ju kožu lacno. Prítomný bol aj Judáš – Karel Čurda, ich druh a výsadkár, ktorý ich zradil a odovzdal sa do slu-žieb Gestapa. Okrem iného prezradil mená tých, ktorí skrývali výsadkárov, a nacisti sa dozvedeli aj miesto skrý-še v kostole. Šesť Moravanov a jeden Slovák bojovali do predposledného náboja. Posledný si nechali, aby ne-museli padnúť živí do rúk protivníka. Medzi nimi aj rodák zo Slovenska Jo-zef Gabčík...

OBEŤ BENEŠOVHO PLÁNUNa Jozefovi Gabčíkovi, vojakovi brit-ských špeciálnych síl v službách exilu z osady Poluvsie, je fascinujúca od-vaha. Postaviť sa so zbraňou v ruke proti tretiemu mužovi tretej ríše hraničí so samovražednými sklonmi. Neúspešný strelec Gabčík nakoniec vošiel do dejín ako jeden z najzná-mejších atentátnikov a sám zahynul v presile proti 800 príslušníkom SS. Nijako nemohol ovplyvniť ani to, že bol obeťou plánu – je totiž historická skutočnosť, že Edvard Beneš atentát naplánoval tak, aby pred zahraničím legitimoval svoju vlastnú politickú činnosť. Dovtedy totiž bežní ľu-dia v protektoráte v tichu pracovali a bolo treba svetu ukázať, že sa búria a prelievajú krv. Domáci odboj konal, čo mohol, no atentátu sa obával. Jeho činnosť bola veľmi záslužná, najmä ak spomenieme skupinu Traja králi a ich dvojitého agenta Paula Thum-mela. Atentát na Heydricha však vyprovokoval nacistické represálie s obrovskými stratami a utrpením.Čo dodať? Mená obetí a odvážnych ľudí si musíme viac vážiť, a to mi-nimálne tak, že budeme vedieť, kto boli a za čo bojovali... Nezabudnime aspoň na Gabčíkovu odvahu. x


POLITIKASPRAVODLIVÝ MEDZI NÁRODMI

KLÁŠTORY UKRÝVALI SIRO-TY A MATKY S DEŤMI, KŇAZI V TAJNOSTI KRSTILI ŽIDOV A NIEKTORÍ, RISKUJÚC PRI TOM TREST SMRTI, ZAHŔŇALI DO SVOJICH KÁZNÍ VÝZVY NA POMOC ŠTVANCOM. +

PRENASLEDOVANÝM POČAS HOLOKAUSTU ČASTO POMÁHALI JEDNODUCHÍ DEDINČANIA PODPOROVANÍ

KÁZŇAMI SVOJICH DUCHOVNÝCH

PÍŠE GABRIELA PASTVOVÁ x FOTO ARCHÍV

Počas druhej svetovej vojny pomáha-la prenasledovanému obyvateľstvu v značnej miere i cirkev. Kláštory ukrývali siroty a matky s deťmi, kňa-zi v tajnosti krstili židov a niektorí, riskujúc pri tom trest smrti, zahŕňa-li do svojich kázní výzvy na pomoc

štvancom. Minulý rok sme v augus-tovom vydaní Extra plus predstavi-li našim čitateľom príbeh biskupa Pavla Petra Gojdiča, ktorý priamo či nepriamo prispel k záchrane až ti-

sícpäťsto ľudí. Jedným z jeho nasle-dovníkov bol gréckokatolícky kňaz Mi chal Maš lej, pomáhali však aj rím-skokatolícki a evanjelickí duchovní a v značnej miere i ľudia z farností.

MLČIACA DEDINAMichal Mašlej pôsobil od roku 1930 ako gréckokatolícky farár v zapadnu-tej dedinke Oľšavica neďaleko Le-voče. Našlo tu útočisko niekoľko ži-dovských rodín, ktorých členov kňaz na požiadanie pokrstil. Domáce oby-vateľstvo otvorilo skrývajúcim sa ľu-ďom náruč dokorán, k čomu prispeli práve Mašlejove horlivé kázne. Prosil domácich, aby pomáhali prenasledo-vaným a kŕmili hladujúcich. Dedinča-nia si svojho farára nesmierne vážili a s pokorou robili, o čo ich žiadal.

Samotný kňaz sa však neobmedzil len na slová. Sám sa aktívne podieľal na skrývaní židov, sledoval ich osud a radil im, keď boli na neho odkázaní. Postupne sa stal hlavou záchrannej akcie v dedine. Na svojej fare ukrý-val rodinu Hartmannovcov – Alisku, Mikuláša a jeho švagrinú ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Pohon na partizánov a ži-dov v roku 1944 neobišiel ani Oľša-vicu. Priblížením sa frontu prišla do dediny nemecká vojenská jednotka. Zhruba tri desiatky esesákov prehľa-dávali domy, stodoly, drevárne a sýp-ky, ale márne. Medzi obyvateľmi sa nenašiel jediný udavač, vďaka čomu nebol nikto odhalený. Michal Maš-lej sa pred koncom vojny postaral o umiestnenie ďalších prenasledova-

ných židov v rodinách, ktoré dovtedy židov neskrývali.

OSLOBODENÍMedzi ľuďmi, ktorí hľadali záchranu v obci, bola aj rodina Fuchsovcov po-chádzajúca zo Stropkova – lekárnik Ľudovít, jeho manželka Irena a ich syn Andrej. Michal Mašlej našiel rodinu, ktorá im poskytla úkryt, a vybavil im aj falošné doklady potvrdzujúce ich árijský pôvod. Do dediny prichádza-li prenasledovaní pred vypuknutím Slovenského národného povstania a aj po ňom. Dokonca ešte v januári 1945, krátko pred oslobodením, keď už bola dedina obsadená Nemcami, podarilo sa tam prepašovať asi de-saťčlennú skupinu z okolitých lesov. Bol medzi nimi aj prešovský lekárnik Ignác Kopp s manželkou a deťmi Eri-kou a Egonom. Všetci sa v Oľšavici dožili oslobodenia 25. januára 1945 po príchode Červenej armády. Mno-hí zo zachránených boli s Michalom Mašlejom v živom kontakte aj po voj-ne a stáli pri ňom aj v roku 1950, keď mu štátne orgány zakázali duchovnú činnosť. Pamätník Jad Vašem v Jeru-zaleme mu 15. decembra 1997 udelil titul Spravodlivý medzi národmi.

NA POVALEĽudský život na prvom mieste – to bolo životnou filozofiou aj rímskoka-tolíckeho farára Štefana Galla, ktorý od roku 1935 pôsobil na fare v malej dedine Ireg (dnes Jarok) pri Nitre. Pod svoje ochranné krídla vzal nie-koľko ľudí, medzi nimi i štrnásťroč-ného Róberta Quitta, ktorý po návra-te zo školy do strýkovho domu našiel ho zapečatený a zamknutý. Pochopil, čo sa udialo – koniec koncov, jeho ro-dičia boli v tom čase už mŕtvi. Ukryl sa na fare u strýkovho známeho, kto-rým bol práve Štefan Gallo. Ten ho predstavoval ako svojho hosťa a aby posilnil jeho árijskú totožnosť, za-mestnával ho ako miništranta. Nes-nažil sa ho obrátiť na katolícku vie-

ru a pred modlením mu hovoril, aby poďakoval bohu tak, ako je zvyknutý. Žiaľ, po niekoľkých týždňoch už de-dina vedela, že Róbert je žid a hoci Štefan Gallo namietal, Róbert sa roz-hodol odísť, aby svojmu dobrodinco-vi neuškodil. Zakrátko ho deportovali do Auschwitzu, ale prežil a po vojne a deportácii do Izraela zostal s kňa-zom v kontakte. Na záchranu seba a rodičov si spomína i Veronika Dub-nická, predtým Schlesingerová. Keď po vyčerpávajúcom skrývaní sa v ku-kuričnom poli neďaleko dediny za-klopali v noci na dvere fary, ubytovali ich v hosťovskej izbe. Na druhý deň sa presunuli do bezpečnejšej skrýše, na povalu šopy. Jedlo im v nočných

hodinách nosievala farárova gazdiná. Počas nasledujúcich dní pribudli na povale ďalší podnájomníci – Ernest Szemzo s manželkou Serafínou a ne-terou Erikou a staršia sestra Františ-ka Schlesingera, Terézia Dukesová. Aj keď pohostinnosť Štefana Galla trvala len niekoľko dní, boli to kri-tické a kľúčové momenty pre prežitie všetkých siedmich skrývajúcich sa.

PRÁZDNY KÔŠĎalšou rodinou, ktorá za svoj život vďačí Štefanovi Mašlejovi, sú Rusle-rovci z Michaloviec. V roku 1944 sa dostali do bezprostrednej blízkosti

obce Ireg, kde v neobrobenom teréne objavili podzemné priestory slúžiace v minulosti vinárom. Ukryli sa tu, hlad ich však prinútil poslať svoje dve malé dcérky do dediny vyžob-rať trochu jedla. Sedliaci im naplnili kôš potravinami navrhnúc, aby prišli opäť, keď sa im kôš vyprázdni. Zá-roveň o rodine informovali svojho farára Galla, ktorý ich v pomoci Res-lerovcom bez váhania podporil. Ro-dinu sa podarilo zachrániť. Okrem uvedených osôb zachránil Štefan Gallo v rokoch 1942 – 1945 tridsať-päť židovských občanov. Bohužiaľ, povojnový režim si nectil humánne činy svojich občanov a jeho prenasle-dovaniu sa podobne ako Michal Maš-

lej nevyhol ani Štefan Gallo. V roku 1951 ho zatkla štátna bezpečnosť a až do roku 1955 bol internova-ný v pracovnom tábore pri Kladne. Zomrel v roku 1970 vo veku 88 rokov na svojej farnosti v Žabokrekoch pri Nitre. Pamätník Jad Vašem v Jeruza-leme mu 4. júna 2003 udelil vyzna-menanie Spravodlivý medzi národmi.Príbehy kňazov Michala Mašleja a Štefana Galla, ako i ďalšie osudy výnimočných ľudí nájdete v I. a II. zväzku publikácie Encyklo-pédia Spravodlivých medzi národmi, ktorú vydalo SNM – Múzeum židovskej kultúry v spolupráci s múzeom Yad Vashem – The World Holocaust Remembrance Center.

V ZNAMENÍ KRÍŽA


POLITIKA

Pomôcky:und, Ob, rondo

horlivo obsluho-

vala(expr.)

1. časť tajničky

značka vysávačov tu máš

autor: Jaroslav

Izinghádka mesto

v ČRsečnázbraň atestácia pokrč git,

po českyruskárieka

českýherec

Albert(dom.)

stroj na stláčanie

tamtenzmenilvýzor

maskou

grécke písmeno

3. časť tajničky

EČVTopoľčian

Slovenská banková asociácia

(skr.)

tampovraz

so slučkou

diabolmužskémeno

volanie o pomoc

slabohorel

krvnýobraz(skr.)

plavidláMPZPeru

svetový čas (skr.)plošnámiera

tenisovýklub (skr.)Slovenská republika

4. časť tajničky

škvarením pripáli

francovkalistnatý stromIvan

(dom.)

časť vetyspevavý

vták

voľakdepracuj

pluhomcitoslovce

bolesti

prekonaj, predbehni

má sen

okreminého(skr.)

ovanutie (bás.)

tetanus

existuješaróma,

po česky

ligotad acta

(skr.)

veterinárny (skr.)

predložkalebo(bás.)

ženskémenočistilapraním

rímskečíslo 155premena

spojkarozkaz

pretekárv plávaní

et alteri(skr.)a, po

nemecky

číselná lotéria

čeloplavidla

kurz

akademic-ký titul

ukazovacie zámeno

japonská lovkyňa

perál

časťobilia

anglickémuž. meno

štíhlirannávlaha

mužskémeno

nevlastnila2. časť

tajničky

lodný manéver

nováspráva

časťmotora

EČVPiešťan

dievča (kniž.)stál

na daždi

značka tónu

mužskémeno

Matica slovenskámateriálna zátky

obrubaobrazu

solmizačná slabikaLetecké

opravovne

šikmoImrich(dom.)

kapitán(skr.)

hektár(zn.)

zohol žilahlas hada

leshad

z Knihy džunglí

kokosovýorech

rímskečíslo 1006kilotona

(zn.)

zlatnícka mieraklapka(skr.)

predložka maláskriňa

otec(det.)

peľ,po česky

nariekala, vzdychala krík

KRÍŽOVKA

Tajnička májovej krížovky skrývala myšlienku generála Milana Rastislava Štefánika: Som Slovák telom i dušou, neznám lásky polovičatej. Výhru od spoločnosti NECO SK – senzorové svietidlo Stei-nel L 585 získava: Dr. Filoména Luptáková, Starohorská 8, 936 01 Krupina.

Júnová krížovka skrýva myšlienku amerického vynálezcu Thomasa Alvu Edisona: Nič, čo by stálo za to, nevykonal som nikdy náhodou, ani nijaký môj vynález... dokončenie v tajničke.

Správne odpovede nám posielajte do 24. 6. 2019, e-mailom na [email protected],

poštou na Extra plus, P. O. Box 16, 830 04 Bratislava 34 alebo cez SMS na t. č. 0905/696 749 v tvare tajnička, meno, priezvisko a kompletná adresa. Vý-herca získa od spoločnosti NECO SK, a. s., LED osvetlenie LEDIX MOZA 01-3xx-2x (na obrázku v oranžovom rámčeku). www.neco.sk

Svietidlá LEDIX do prístrojových krabíc KP-68 a KU-68• Montáž do prístrojových krabíc KP-68 a KU-68• Rozmer svietidiel 80 x 80 mm• Farby svietenia – studená a teplá biela, červená, zelená, modrá, žltá, RGB• Iba farebný variant: kartáčovaná oceľ

NOVINKA farebné prevedenie biele a čierne

LED svietidlá zo série LEDIX sa vyznačujú kovovým dizajnom so širokou paletou farebného svietenia.Svietidlá sú vhodné na vytváranie svetelných projektov v interiéri a exteriéri.

PODĽA TYPU MAJÚ SVETLÁ AJ DODATOČNÉ FUNKCIE

FAREBNÉ PREVEDENIE SVIETIDIEL

NECO SK, a. s., Ružová ulica 111, 019 01 Ilava Telefón: +421/42/445 67 10, +421/902 900 613 www.neco.sk e-mail: [email protected]

NECO SK – VÝHRADNÝ DOVOZCA SENZOROV A SENZOROVÝCH SVIETIDIEL STEINEL A LEDIX PRE SLOVENSKÚ REPUBLIKU.

Alumínium Grafit Oceľ Zlatá Biela Čierna

SONA štvorcová Rubi bez rámčeka SONA guľatá TIMO bez rámčeka MUNA NAVI bez rámčeka

SONA 14-xx-2x TIMO 07-3xx-2x

MOZA TERA TIMO SONA bez rámčeka NAVI RUBI

• Inštalácia je možná do prístrojových krabíc KP-68 a KU-68

• So snímačom pohybu a súmraku• So záložným zdrojom napätia• So zabudovaným rádiovým prijímačom

• So zabudovaným rádiovým RGB ovládačom• LED osvetlenie LEDIX dokáže spolupracovať

s fotovoltaickými článkami• Farebnosť svetiel – studená a teplá biela,

červená, zelená, modrá, RGB

MOZA 01-3xx-2x NAVI 11-3xx-2x

NECO SKVÝHRADNÝ DOVOZCA OSVETLENIA LEDIX PRE SLOVENSKÚ REPUBLIKU.

Svietidlá LEDIX do prístrojových krabíc KP-68 a KU-68• Montáž do prístrojových krabíc KP-68 a KU-68• Rozmer svietidiel 80 x 80 mm• Farby svietenia – studená a teplá biela, červená, zelená, modrá, žltá, RGB• Iba farebný variant: kartáčovaná oceľ

NOVINKA farebné prevedenie biele a čierne

LED svietidlá zo série LEDIX sa vyznačujú kovovým dizajnom so širokou paletou farebného svietenia.Svietidlá sú vhodné na vytváranie svetelných projektov v interiéri a exteriéri.

PODĽA TYPU MAJÚ SVETLÁ AJ DODATOČNÉ FUNKCIE

FAREBNÉ PREVEDENIE SVIETIDIEL

NECO SK, a. s., Ružová ulica 111, 019 01 Ilava Telefón: +421/42/445 67 10, +421/902 900 613 www.neco.sk e-mail: [email protected]

NECO SK – VÝHRADNÝ DOVOZCA SENZOROV A SENZOROVÝCH SVIETIDIEL STEINEL A LEDIX PRE SLOVENSKÚ REPUBLIKU.

Alumínium Grafit Oceľ Zlatá Biela Čierna

SONA štvorcová Rubi bez rámčeka SONA guľatá TIMO bez rámčeka MUNA NAVI bez rámčeka

SONA 14-xx-2x TIMO 07-3xx-2x

MOZA TERA TIMO SONA bez rámčeka NAVI RUBI

• Inštalácia je možná do prístrojových krabíc KP-68 a KU-68

• So snímačom pohybu a súmraku• So záložným zdrojom napätia• So zabudovaným rádiovým prijímačom

• So zabudovaným rádiovým RGB ovládačom• LED osvetlenie LEDIX dokáže spolupracovať

s fotovoltaickými článkami• Farebnosť svetiel – studená a teplá biela,

červená, zelená, modrá, RGB

MOZA 01-3xx-2x NAVI 11-3xx-2x


POLITIKA RECENZIA

KNIHA, KTORÁ OTVÁRA OČINOVÝ TITUL PREPISOVAČI DEJÍN

VYVOLÁVA MNOŽSTVO OTÁZNIKOV

PÍŠE JURAJ VRÁBEL ML.

Na pultoch kníhkupectiev máme nový titul, ktorý pro-vokuje už len svojím názvom – Prepisovači dejín. Medzi Slovákmi je totiž mnoho tých, ktorí síce vysokoškolský titul či diplom z katedry dejín nemajú, no na verejných besedách sú minimálne rovnými súpermi profesorom či docentom. Dejiny sú dnes prístupné pre každého kniž-ne, ale aj na internete, no nie je celkom správne, ak ich interpretácia leží na pleciach neodborníkov. Historici sú totiž málo imúnni proti tomu, aby sa bránili politickým falzifikátorom dejín.

TRINÁSTA KOMNATAPríkladom je istý nemenovaný denník, ktorý pri príleži-tosti výročia vzniku prvej SR v marci vydal síce zaujímavý časopis s esejami, no úvahy v ňom o najkontroverznej-šom období písali nehistorici. O tom, že ide o odporúča-ný študijný materiál pre žiakov a študentov, radšej poml-číme. Takmer všetci historici totiž mlčky prijali poučky od nehistorikov. História je exaktná veda vo faktoch, nie však v interpretácii. V tom je jej nebezpečenstvo. O pre-

pisovaní dejín a ich interpretácii či dezinterpretácii hovorí aj najnovšia kniha štyroch publicistov Ľudovíta Števka, Mareka Mahúta, Maroša Puchovského a Romana Mi-chelka. Títo páni sa podujali na sizyfovskú úlohu. Chcú slovenskú verejnosť upozorniť na snahy prepisovať his-tóriu. Autori nastavujú zrkadlo nie ani tak ľudom, ale výkladu dejín, ktoré boli 40 rokov nespochybniteľné, po roku 1989 nadobudli vážne trhliny a dnes? Ľudia už strá-cajú vieru vo všetko. Ak názov knihy poukazuje na prepi-sovanie dejín, musíme sa nutne zamýšľať, prečo je takýto titul vôbec na svete.Kniha je novým typom literatúry. Je koncipovaná do via-cerých tematických okruhov. Hodnotí neznáme stránky SNP, pričom otvára aj trinástu komnatu v tejto významnej epoche dejín prvej SR. Účasť Slovákov v ňom či podiel na represáliách sú motívom na ďalšie úvahy.

DESIVÉ MEMENTOCelkovo kniha viac nastoľuje nové otázniky, než by pria-mo odpovedala na kontroverzné veci. No čitateľ má vlast-ný rozum a slobodu mysle, čo je korením demokracie a slobody prejavu. Zaujímavý je pohľad aj na fenomén fašizmu a jeho renesanciu v mysliach niektorých ľudí, pričom autori poukazujú najmä na Ukrajinu a Lotyšsko. Presah s minulosťou definujú pri hodnotení spomienko-vých akcií časti obyvateľstva týchto krajín, najmä na ich účasť v bojových zahraničných jednotkách SS. Osobitnou kapitolou je hodnotenie kosovskej krízy a vojenskej an-gažovanosti USA pri bombardovaní bývalej Juhoslávie v roku 1999. Autori neobchádzajú ani citlivú americkú tému – vojnu vo Vietname. No najvýpovednejšia hod-nota knihy spočíva v bohatom fotografickom materiáli, predstavujúcom desivé memento a obžalobu tých, ktorí vojny vedú bez ohľadu na civilné straty. Publikácia tak prináša doteraz málo známy pohľad a môže byť nielen obohatením pri získavaní nových vedomostí, ale najmä východiskom pri pálčivých debatách o dejinách ľudstva. Je mementom pre tých, ktorí si dodnes neuvedomujú, kam až môže zájsť nenávisť...

PRIDAJTE SA

A PODPORTE AJ VY

Res

pu

blica-Slovensko

Občianske żdruženie

Cieľom združenia je podporovať vydávanie magazínov typu Extra plus v printovej aj internetovej verzii so za-meraním na rozvoj národného a kultúrneho povedo-mia Slovákov, vydávanie knižných publikácií, vydávanie CD a DVD nosičov, organizovanie vzdelávacích a kul-túrnych aktivít, posilňovanie národného a kultúrneho povedomia obyvateľov Slovenskej republiky.

Osud Slovenskej republiky mi nie je ľahostajný, preto podporujem Res-publicu Slovensko.

LENKA MAYEROVÁ, šéfredaktorka Extra plus a predsedníčka OZ Res publica-Slovensko

OBČIANSKE ZDRUŽENIE RES PUBLICA-SLOVENSKO, Hečkova 18, 831 05 Bratislava 34, IČO: 52044246

Číslo účtu

IBAN SK17 7500 0000 0040 2656 8292občianske združenie Res publica-Slovensko

Res

pu

blica-Slovensko

Občianske żdruženie

PRIDAJTE SA

A PODPORTE AJ VY

Vinohradnícke korene Vína Kanich siahajú až do roku 1889.

Tradícia spojená s moderným životným štýlom s chuťou Malých Karpát

www.vinokanich.sk

18 18 medailí a ocenení

VÍNO KANICH

Kontakt:Kanich Roman – ViktoriaPezinská 42 902 01 Vinosadytel.: +421 905 262824e-mail: [email protected]

„Boh stvoril vodu - človek víno.“Viktor Hugo

Documents

JÁN CUPER: PSN ŠTÁTU NEMÔŽE PROSPIEVAŤ ŠTÁTNIK, … · Mosta-Híd a Bélu Bugára i nárast SMK, ktoré bude schopné podružiť sa s ďal-šou promenšinovou stranou Maďarské