KRÁĽOVNÁ JADRANSKÉHO MORA A JEJ FESTIVAL

o niekoľko rokov stane námorná veľmoc, Benátčania dobyjú Kon-štantínopol, narodí sa tu známy Giacomo Casanova, či Antonio Vivaldi a každoročne sem budú prichádzať tisíce turistov. Tých často upútajú gondoly - lode s plochým dnom, ktoré slúžia na prepravu ľudí po spletitých vod-ných kanáloch. Avšak dnes už gondoly slúžia aj vďaka svojej cene (od 80 €, v centre 100 €)často len ako atrakcia pre turis-tov. Budú vás unášať vlny a váš gondolier vám možno aj zaspieva. A aby toho nebolo málo, môžete sa inšpirovať niektorými ďalšími turistami, ktorým plavbu zlepšuje okrem gondoliera aj harmonikár, jeho akordeón a nejaká tá talian-ska pesnička. Možno viete, možno nie, dnes už majú gondolieri medzi sebou aj svoju prvú gondo-lierku.

Okrem tejto krásy nesmie-me zabudnúť ani na benátsky karneval (Carneval de Venezia). Ten sa každoročne koná pred šty-ridsaťdňovým pôstom (feb./mar.). Táto luxusná slávnosť (primátor Massimo Cacciari do nej napríklad v roku 2007 investoval 2,5 milióna €) je známa už od jedenásteho storočia, keď sa na nej mohli slobodne zabávať boha-tí aj chudobní. Masky im zabezpe-čili anonymitu, aby nemal nikto pocit menejcennosti.

V dnešnej dobe sú masky hotovými umeleckými dielami. Najkrajšie skupiny masiek stoja vo výklenkoch bočných vchodov chrámu Sv. Marka. Od hlavného námestia sa šíri hudba a hluk, no ani ostatné časti mesta sa nene-chajú zahanbiť. Aj tam môžete natrafiť na ľudí v maskách, ktorí oslavujú v tento deň do nesko-rých nočných hodín. V hlavnom programe môžete okrem masiek vidieť aj ohňostroje, divadelné predstavenia, slávnostné ceremó-nie, plesy... Na niektoré akcie máte vstup zdarma, iné sú za symbolickú cenu. Dostať sa však môžete i na drahé večierky v súk-romných palácoch a vo veľkom štýle. V roku 2010 sa bude benát-sky karneval konať 6.- 16. febru-á r a . N a s t r á n k e www.carnivalofvenice.com si mô-žete prezrieť program a iné info (aj adresy požičovní kostýmov).

No myslím si, že ako záži-tok nám budú stačiť aj videá z internetu. Je to rýchlejšie, jed-noduchšie, no hlavne lacnejšie. Ale nikdy si tak nebudete môcť povedať, že ste videli benátsky karneval na vlastné oči.

Veronika Šusterová

Keďže leto sa nám opäť pomaly končí a nás čaká ďalšie ročné obdobie, človek by čakal, že začnem písať o niečom jesen-nom. Ale opak je pravdou. Myslím si, že je lepšie zaspomínať si na leto. Vynoria sa nám spomienky a zážitky, ktoré verím, že sú u všetkých z vás len tie najlepšie. A možno niektorým z vás, ak ste cez leto strávili dovolenku pri mo-ri, napríklad v takom Taliansku, sa vybavila spomienka na Benát-ky. Toto zaujímavé mesto plné masiek, gondol, holubov a najmä ľudí, ktoré ste navštívili buď toto leto, to minulé, to pred desiatimi rokmi, alebo ešte len snívate, že ho raz navštívite.

More, slnko, lode, nával turistov, nespočetné množstvo predavačov suvenírov, masky, staré aj opravené budovy, histo-rické chrámy, romantické uličky, hlasy gondolierov, neustále cva-kanie fotoaparátov... a veľa ďal-šieho na vás čaká, keď sa rozhod-nete navštíviť mesto, ktoré píše svoju históriu už od polovice pia-teho storočia. Vtedy sa tu začali zhromažďovať obyvatelia z okolia, ktorí sa potrebovali skryť pred barbarskými kmeňmi. Vtedy ne-mohli ani len tušiť, že z miesta, na ktorom sa usadili, sa

Strana 8 LUTILSKÁ TRÚBA

valo. Keby ste náhodou uviazli v horiacej budove, pripli by ste si padák k hlave, obuli vystužené topánky a vyskočili by ste z okna. Či by však trhnutie padáka pri-chyteného k hlave vydržali aj va-še väzy, sa už neuvádza.

Okuliare pre kurčatá Okuliare Američana An-drewa Jacksona ml., patentované v roku 1903, nezlepšovali zrak jeho kurčatám, ale mali ich chrá-niť pred ďobaním ostatných kur-čiat.

Čokoládové gramofónové LP

Vynašla ich v roku 1903 nemecká firma Gebruder Stollwerck pre milovníkov čokolá-dy. Len čo ste si platňu prehrali, mohli ste ju zjesť.

Potľapkávač detí Thomas V. Zelenka z Kalifornie si dal patentovať ten-to prístroj v roku 1971. Bol pri-

pevnený k boku postieľky a elek-trický motor poháňal piest s „rukou“ v rukavici na konci, ktorá potľapkávala zadoček dieťaťa. Uspávanie detí nebolo nikdy také jednoduché.

Kašľajúca krabička cigariet Navrhol ju v roku 1972 Američan Lewis R. Toppel. Keď sa krabička otvorila, ozval sa kašeľ, ktorý mal pripomínať ne-bezpečenstvo fajčenia.

Laďa Sebechlebská

Zdroje:

http://magazin.atlas.sk/extra/kuriozity/215769/ http://www.fantazia.sk/clanok/vynalezy-ktore-mohli-zmenit-historiu-ale-prepadli

Ročník 1, číslo 7-8 Strana 9

Železo čo nehrdzavie

Počuli ste už o nehrdzave-júcom železnom stĺpe v indickom Dillí?? Tento stĺp, Iron Pillar, je sedem metrov vysoký a podľa všetkého pochádza zo 4. storočia za vládnutia dynastie Gupta. Do Dillí sa dostal v 10. storočí a stojí vedľa minaretu Quatab Minar. Obsah železa v tomto stĺpe je až 98% a za šestnásť storočí sa na tomto stĺpe neobjavila žiadna hr-dza!! Podobný stĺp sa nachádza v Kottenforste, západne od Bonnu. Obyvatelia tohto mestečka ho volajú Železným mužom a obja-vuje sa v listine zo 14. storočia ako označenie hranice obce. Že-lezný stĺp vyčnieva 1,24 m nad zem a približne 2,7 m je v zemi. Vyčnievajúca časť stĺpu doteraz nezhrdzavela. Je to záhada alebo technológia, na ktorú sa už dáv-no zabudlo??

Hlina, ktorá nie je hlinou V osade pri Teotihuacáne našli archeológovia obrovské hli-nené džbány vysoké takmer tri metre. Teda vyzerali ako hlinené, ale boli z neznámeho materiálu, ktorý dnešní metalurgovia do-dnes nepoznajú. Džbány boli še-dej farby, z materiálu tvrdého ako železo, ale nevážili viac ako hliník. Súčasný priemysel by veľ-mi potreboval takýto materiál napríklad na konštrukciu lietadiel. Opäť si však budeme musieť po-čkať, kým sa dnešným metalur-gom podarí takýto materiál vyro-biť.

Protipožiarny padák Američan Benjamin B. Oppenheimer vynašiel toto bez-pečnostné zariadenie ešte v roku 1879, ale postupne sa zdokonaľo-

ZAUJÍMAVOSTI - UNIKÁTNE VYNÁLEZY

Foto: Der Eiserne Mann - železný muž neďaleko Bonnu

PRÍRODNÉ ZAUJÍMAVOSTI NÁŠHO REGIÓNU

ná sa preto o turisticky veľmi ľah-ko dostupné územie vhodné pre jednoduché poldenné výlety aj pre celé rodiny.

Ako prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1993 na

výmere 21 ha. Jej celým územím sa dnes dá v pohode prejsť po novozrekultivovanom náučnom chodníku.

Ján Kučera

KRÁLICKÁ TIESŇAVA

Králická tiesňava predsta-vu j e p r í r o dn ú p am i a t ku a maloplošné chránené územie zamerané na ochranu úseku Fa-rebného potoka so skalnými bra-lami, vzácnymi rastlinami, živo-číchmi a krásnym vodopádom. Nachádza sa v katastrálnom úze-mí obce Králiky v okrese Banská Bystrica, len neďaleko od spomí-nanej obce. Nachádza sa tu množstvo dominantných skalných útvarov typických pre takéto ties-ňavy. Hneď v začiatku tiesňavy prechádza Farebný potok do po-merne vysokého vodopádu. Vo-dopád má výšku približne 6 met-rov a okolo neho sú krasové skal-né steny z dolomitov po oboch stranách. Tie okolo potoka po-stupne prechádzajú do strmých svahov. Tesne pod vodopádom sú pekne vypreparované skalné ihly a hríby. Celá tiesňava sa tiahne v dĺžke približne 500 metrov. Jed-

Strana 10 LUTILSKÁ TRÚBA

FOTOGRAFIA MESIACA

Foto: Vysoké Tatry - Veľké Hincovo pleso

Veľkej Fatry, kde dorazíme za ďalšiu 1.30 hod. Tu sa už napája-me na červenú turisticky značenú trasu, ktorá vedie celým hlavným hrebeňom horstva. Hlavný hrebeň Veľkej Fatry predstavujú typické trávnaté hole, s nekrytým výhľa-dom na všetky smery. Už z Krížnej máme teda nádherné výhľady v smere juhozápad na celé Kremnické vrchy so Skalkou, v smere severozápad na Martin, za ním Martinské Hole a celú Malú Fatru alebo v smere severový-chod na celé Nízke Tatry (za veľ-mi dobrej viditeľnosti je možné vidieť aj celé Západné Tatry a Kriváň).

Z Krížnej potom už len pokra-čujeme po červenej približne 1 hodinu smerom na Kráľovu stud-ňu (1350 m.n.m.), kde sa nachá-dza novozrekonštruovaný horský hotel, kde je možné v pokoji strá-viť prvú noc tejto vysokohorskej túry. A komu zostáva veľa síl po tejto zaokrúhlene 5 hodinovej stredne náročnej vychádzke, si môže za priaznivého počasia vy-chutnať aj nádherný západ slnka na nemenej nádhernej Kráľovej skale (1377 m.n.m.).

2. DEŇ

Na druhý deň ráno vyrážame z horského hotela na Kráľovej studni a vraciame sa kúsok akoby späť za 1 hodinu na Krížnu. Čaká nás najkrajší prechod vrcholovými časťami Veľkej Fatry. Za ďalšiu

približne 1 hodinku sa z Krížnej dostaneme po červenej na Ostre-dok (1592 m.n.m.), najvyšší vrch pohoria. Z neho sa ďalej dostane-me cez Suchý vrch (1550 m.n.m.), sedlo Kyšky (1340 m.n.m.) a Ploskú (1532 m.n.m.), až na Chatu pod Borišovom, kde dorazíme zhruba za 3 hodiny a kde môžeme stráviť druhú noc. Jedná sa o klasickú neveľkú chatu vysokohorského typu, ktorá ale patrí podľa mňa k najkrajším na akých som kedy v horách mal tú možnosť prespať. Druhý deň má-me za sebou rovnako 5 hodín stredne náročnej turistickej trasy.

3. DEŇ

Posledný deň nám už len zos-táva vyraziť z malebného prostre-d i a v o k o l í B o r i š o v a a Veľkofatrianskych hôľ jednou z dlhosiahlych dolín do najbližších dedín v smere na Martin, z ktorého sa v pohode autobusom alebo vlakom dostanete domov. V podstate máte na výber z dvoch vhodných možností, vy-brať sa po modrej dlhou Necpal-skou dolinou do Necpál alebo po zelenej rovnako dlhou dolinou do Belej-Dulíc. Obe trasy trvajú zhodne 3.30 hod. pešej turistickej chôdze. Výber nechávam na vás!! A mne zostáva popriať vám už len veľa pekných zážitkov na horách a šťastnú cestu!!

Ján Kučera

Ročník 1, číslo 7-8 Strana 11

TIP NA TÚRU

HREBEŇOM VEĽKEJ FATRY

Leto je za nami, krásne slnečné dni strávené na sloven-ských horách byť ale ešte nemu-sia. Pomaličky nám začína jeseň, ale aj tá nám na svojom začiatku prináša ešte pár pekných teplých dní, ktoré sa dajú využiť aj na viacdňové vychádzky za krásami našej prírody. Preto vám podob-ne ako v minulom čísle nášho časopisu, aj v tomto prinášame tip tentokrát na trojdňový výlet ešte do vyšších polôh našich hôr, keďže potom nám už opäť nastá-va zimné obdobie, ktoré je vhod-nejšie skôr na jednodňové pešie túry do prírody. Prinášame tip na trojdňový prechod hlavným hre-beňom Veľkej Fatry.

1. DEŇ

Prvý deň sa dopravíme auto-busom na Staré hory, do obce neďaleko Banskej Bystrice v smere na Donovaly. Priamo zo Žiaru nad Hronom nájdete bez problémov diaľkové spoje, ktoré tu stoja. Zo Starých hôr máme hneď niekoľko možností, kadiaľ vyraziť do strmých svahov Veľkej Fatry, keďže sa tu nachádza veľ-ká križovatka viacerých turisticky značených trás. Ja som sa ale rozhodol popísať vám podľa môj-ho názoru tú najkrajšiu z nich. Priamo z autobusovej zastávky v obci teda vyrážame po modrej značkovanej trase smerom na Majerovu skalu (1283 m.n.m.), na ktorú sa takto dostaneme zhruba za 2 hodiny. Jedná sa o pomerne náročné stúpanie do značného prevýšenia, ale verte mi, že výhľad z tohto nádherného vápencového brala za to stojí. Následne sa pred nami odkrýva aj celý hlavný hrebeň pohoria. Zo skaly pokračujeme už len mier-nym stúpaním cez Líšku (1445 m.n.m.), kde sa nachádza stará, už nefunkčná stanica lanovky, až na Krížnu (1574 m.n.m.), druhý najvyšší a azda najznámejší vrch

FILMOVÉ OKIENKO

Ra imiho rukop is je v tomto filme tak viditeľný, že jeho sledovanie je pre nás zainte-resovaných ako návrat starého dobrého. Sú tu v celku dobre na-písané postavy, dej nemá nejaké výraznejšie trhliny a tam, kde by sa už iní tvorcovia chýlili ku klišé či upadali do stavu absolútnej nu-dy, my diváci samozrejme s nimi, má režisér v rukáve vždy nejaké to prekvapenie či vtipné gagy. Tie film nielen odľahčujú, ale pomá-hajú aj pri budovaní jeho celkovej atmosféry, ktorá sa tak výz-namne líši od dnešnej typickej americkej hororovej produkcie. Dopredu upozorňujem, že nejde o žiadny teenagerský alebo kla-sický vyvražďovací horor, ak by ste to niekto očakávali. Počas fil-mu v podstate nikto nikoho neza-vraždí (ak nepočítam obetovanie malého mačiatka). Ide o pravú démonickú a exorcistickú nádiel-ku. Tí, ktorí poznajú Raimiho tri-lógiu Evil Dead, bude hneď jasné, na čo sa môžu tešiť. Veď napokon po svojich zainteresovaných divá-koch režisér pomrkáva počas ce-lého filmu a tí znalejší hneď obja-via pár jeho klasických trademar-kov (striekajúca krv, vystrelené oči, alebo starý Oldsmobil Delta 88, ročník 1973, ktorý sa objavil vo všetkých Raimiho filmoch a tentokrát dostal významnejšiu úlohu – zahral si auto starej ci-gánky). Neuvidíme akurát Raimi-ho dvorného herca Bruce Cam-pbella. (pre neznalých Ash z trilógie Evil Dead)

Ale nemusíte poznať žiad-ny z predchádzajúcich Raimiho filmov, aby ste si Stiahni ma do pekla parádne užili. Je len málo filmov, z ktorých je cítiť takú ra-dosť tvorcov z toho, že ich vlast-ne mohli natočiť. V tomto prípade vám ani nebude pripadať tak dô-ležitý samotný príbeh filmu ako spôsob, akým je vyrozprávaný. Filmov o prekliatych ľuďoch, kto-

rým zostáva pár dní života pokiaľ neprídu na to, ako kliatbu odvrá-tiť, je dnes mnoho. Ale tento sa od ostatných rozhodne odlišuje spôsobom spracovania, pričom nemám na mysli len technickú stránku veci, aj keď samozrejme efekty sú tiež na fantastickej úrovni. Ten rozdiel spočíva hlavne v nápadoch. Postavy filmu sú ži-v é , z au j ímavé , z ábavné a predovšetkým sa správajú ako normálni ľudia v normálnom živo-te. Preto vám to nebude na žiad-nom mieste pripadať ako umelé, ale v celku reálne. A aj humor je tu tým správnym korením, kto-rým Raimi svoj film dokonale vy-lepšil a vôbec nevadí, že ide miestami o humor veľmi, veľmi čierny. Navyše je tu výborne vy-myslený a spracovaný súboj v aute, alebo originálna scéna vyháňania diabla (možno nebude-te veriť vlastným ušiam, ale v tejto scéne sa aj v pôvodnom znení hovorí po česky, pozorne počúvajte pomocníka Miloša!).

Po dlhej dobe je tu horor, ktorý naozaj stojí za to vidieť a mňa osobne potešil, aj vydesil zároveň a tejto snímke som bol ochotný dať maximálne 100 % hodnotenie. Narazil som však na-koniec na jeden vážny nedosta-tok, pri ktorom som si to rozmys-lel. Prezrádzam vám to skutočne veľmi nerád, ale Sam Raimi na záver úplne podcenil inteligenciu diváka, keď pripravovanú pointu naznačil až natoľko, že ju odhalíte poľahky práve pred akčným finá-le. Keď teda v posledných minú-tach režisér vynáša svoj tromf, dostaví sa u vás namiesto pre-kvapenia sklamanie, že je to presne tak, ako ste si mysleli. A to je neskutočná škoda, pretože nebyť tohto zaváhania, mohol byť Raimiho hororový návrat absolút-nou bombou. Aj takto je to pará-da, ale tá pointa jednoducho za-mrzí.

DRAG ME TO THE HELL: (Stiahni ma do pekla) USA, horor, 99 mi-nút, prístupný od 15 rokov, Ré-žia: Sam Raimi, Scenár: Sam Rai-mi a Ivan Raimi, Kamera: Peter Deming, Hudba: Christopher Yo-ung, Hrajú: Alison Lohman, Justin Long, Lorna Raver.

Sam Raimi sa vracia ku koreňom a berie naše kiná rovno útokom svojím novým filmom, ktorým sa po mnohých rokoch vracia k žánru, vďaka ktorému ho svet objavil. Áno, Stiahni ma do pek la je k las i cký horor a rozhodne obsahuje všetko, čo k Raimiho rukopisu bezpochyby patrí a vďaka čomu ho tí, ktorí ho poznajú, tak milujú. Po troch Spi-dermanoch cítil Sam Raimi potre-bu natočiť nejaký vlastný „oddychový“ film, pri ktorom by nebol tlačený rozpočtom, očaká-vaním fanúšikov, ani producen-tmi. So svojím bratom Ivanom napísali už začiatkom 90 rokov scenár k veľmi jednoduchému hororovému príbehu, ku ktorému si práve teraz mohol vďaka vybu-dovanej pozícii vo filmovej bran-dži nastaviť rozpočet presne pod-ľa svojich predstáv. A výsledok?? Raimi dokázal, že horory mu stále idú. Ba čo viac, podľa môjho ná-zoru je to pecka!!

Hlavnou hrdinkou snímku je banková úradníčka Christine Brownová (Alison Lohman), ktorá veľmi túži po voľnom mieste zá-stupcu vedúceho banky. V ceste k vysnívanému postu jej stojí len jej šéf, ktorý sa ešte nerozhodol medzi ňou a jej novým kolegom. Navyše sa obáva, že Christine nie je schopná vynášať nepríjemné a tvrdé rozhodnutia. Aby mu do-kázala opak, odmietne Christine žiadosť starej cigánky na opätov-né odloženie splátky jej hypotéky. Vzápätí sa ale ukáže, že práve toto bolo jej najhorším rozhodnu-tím v živote.

Strana 12 LUTILSKÁ TRÚBA

Filmy, ktoré by ste si rozhodne nemali nechať ujsť:

WRESTLER: USA, dráma, 111 mi-nút, prístupný, Réžia: Darren Aronofsky, Kamera: Maryse Al-berti, Hudba: Clint Mansell, Hra-jú: Mickey Rourke, Marisa Tomei, Evan Rachel Wood.

Keď sa po uvedení Sin Ci-ty hovorilo o comebacku Mickey-ho Rourkea do prvej hereckej li-gy, zdá sa, že to bola len rozcvič-ka. Životnú úlohu dostal ako star-núci aktér divadla nazvaného wrestling a poskytol mu ju kráľ nezávislého filmu Darren Aronof-sky.

Každý chlapec vie, že aj keď wrestling na prvý pohľad vy-zerá ako brutálny zápas na život a na smrť, ide len o do detailov zinscenované predstavenie. Aj keď o jeho fyzickej náročnosti nemôžeme pochybovať, oveľa ťažší boj môže bývalého zápasní-ka čakať mimo ringu v reálnom živote, kde sú mu najväčšími protivníkmi osamelosť a poničené telo. A presne o takomto živote je film Wrestler. Wrestlerský vete-rán Randy „The Ram“ Robinson má už najlepšie roky svojej karié-ry za sebou. Žije v prívese, príle-

žitostne vystupuje na akciách lo-kálneho a charitatívneho výz-namu, privyrába si ako predavač v lahôdkach a jedinou blízkou by-tosťou je mu striptérka Cassidy.

Režisér Darren Aronofsky vo svojich predchádzajúcich fil-moch (Requiem za sen, Fontána) stvárňoval predovšetkým psychi-ku svojich ústredných postáv a majstrovsky podával snové, či halucinogénne vízie. O to príjem-nejšie prekvapil aj jeho plynulý prechod k vyslovene fyzickej te-matike, akou wrestling rozhodne je. Aronofsky je jednoducho vý-borný rozprávač pr íbehov a v jeho podaní na prvý pohľad možno aj ten najbežnejší životný osud vyznieva ako úžasná životná dráma. No tento životný osud rozhodne nepatrí k najbežnejším. Mickey Rourke je v úlohe Randy-ho úplne dokonalý, jeho vzhľad filmu pridáva na reálnosti a jeho životný príbeh jednoducho musíte v kine cítiť s ním. Svoju prvú no-mináciu na Oscara a zisk Zlatého glóbusu si Mickey za tento výkon zaslúžil na sto percent.

---- naše hodnotenie 80 % ----

Ročník 1, číslo 7-8 Strana 13

Šetrič času - film, ktorý asi ani nemusel vzniknúť:

Ak ale obľubujete klasické duchárske horory ako zo starej školy, s čistým svedomím prehla-sujem, že otec hororu Sam Raimi (pri všetkej úcte k velikánom ako boli Alfred Hitchcock alebo Boris Karloff) pre vás pripravil konečne niečo úžasné. A nehanbím sa pred vami všetkými priznať, že keď som sa večer vrátil domov s kina, zaspával som pre istotu zo zapálenou lampičkou, aby som všade nevidel Lamiu (priateľka mi dodnes nevie zabudnúť, že sme na tom boli). Však pochopíte!! Tým, ktorých tento film aspoň trošku nevydesí, odporúčam rad-šej chodiť s deťmi na rozprávky, alebo na stupídne teenagerské komédie typu Scary Movie. Dobrý horor potom jednoducho nie je žáner pre vás!! P.S.: A Silvia Ga-nusch je môj favorit!!

---- naše hodnotenie 80 % ----

CRANK 2: HIGH VOLTAGE: (Zastav a neprežiješ 2) USA, akč-ný film, 96 minút, prístupný od 15 rokov, Réžia: Mark Neveldine a Brian Taylor, Kamera: Brandon Trost, Hudba: Mike Patton, Hra-jú: Jason Statham, Amy Smart, Dwight Yoakam, Ling Bai.

Zastav a neprežiješ 2 za-čína posledným záberom jednot-ky. Vzápätí prichádza dodávka a skupina Číňanov odchádza s telom Cheva Cheliosa zo scény. Už len fakt, že hlavný hrdina pre-žil pád z niekoľkých kilometrov, vám môže napovedať, aká spros-tosť na diváka čaká. Ale nasledu-júca transplantácia srdca pri pl-nom vedomí, brokovnica v zadku alebo obchytkávanie starenky hlavným hrdinom, sú ešte len slabé odvary toho, čo nás čaká ďalej. Šéf zločineckého čínskeho gangu chce Cheliosovo srdce ve-

novať akémusi démonickému storočnému Číňanovi. Prečo mu potom preboha ale po jeho vy-bratí prácne nainštalujú akúsi pumpu na baterky?? To asi ne-pochopí nikto z nás!!

Očividne je to všetko len preto, aby páni Neveldine s Taylorom mohli znovu natočiť len akýsi nevtipný výplach moz-gu a zarobiť si tak aspoň na ne-jaký ten speed, pretože po ni-čom inom toto veľdielo nemohlo vzniknúť. Miesto humoru a originálnych nápadov zostáva z filmu len trápny kŕč, „žmýkanie“ otrepaných vtipov, roztrasené zábery a kopa ne-zmyselne pobiehajúcich postáv, ktoré len hystericky na všetky strany vykrikujú „Fuck!!“. Jason Statham sa z podpriemerných filmov pomerne rýchlo vypraco-val na v celku solídnu béčkovú

hviezdu typu Vin Diesel. Aj keď jeho kariéra má od prvého Kurié-ra značné kvalitatívne výkyvy, zostáva pre mňa záhadou, prečo sa tak skoro vracia do tých naj-hlbších bažín filmového odpadu. Toto sa môže páčiť len niekomu, kto je silne na drogách.

Akože absolútnu 0 som v hodnotení ešte žiadnemu filmu nedal a to sme tu už mali iné „bonusíky“, ale všetko je raz pr-výkrát a na túto zlátaninu sa na-ozaj nedalo vôbec pozerať. Kla-diem si len na záver otázku, pre koho a z akého dôvodu vznikajú takéto filmy?? Čo si človek z takejto snímky odnesie a zapamätá?? A najviac ma hne-vá fakt, ak na takomto niečom distribučné spoločnosti, ktoré sú vôbec ochotné niečo také vyniesť na svetlo sveta, ešte aj zarobia.

—— naše hodnotenie 0 % ——

Ján Kučera Zdroj:

www.cinemamagazine.cz

KRAJINY EURÓPSKEJ ÚNIE

História

Už koncom 2. tisícročia pred n. l. bolo územie dnešného Talianska osídlené indoeurópsky-mi kmeňmi (Italikovia, Ilyrovia), od 8. storočia pred n. l. stále väč-ší vplyv získavajú Etruskovia; juh polostrova a Sicíliu kolonizujú Gréci, Kelti však od 5. stor. pred n. l. etruskú civilizáciu oslabujú. Postupne všetky tieto národy ov-ládol a romanizoval Rím. Po vypu-dení Etruskov koncom 3. stor. pred n. l. vznikla republika, ktorá vďaka vojenskej sile a štátnemu zriadeniu postupne ovládla úze-mie dnešného Talianska a v boji proti Kartágu a helénskym štátom získala hegemóniu v Stredomorí. Na obrovských teritóriách šírila vyspelú antickú kultúru a techni-ku. Takéto územia sa ale ťažko spravovali, rozpadávali sa na pri-rodzené ekonomické celky. V r. 27 n. l. bolo obnovené cisárstvo. Hospodársky a politický úpadok v 3. stor. si vyžiadal ekonomické a politické reformy, militarizáciu a prijatie kresťanstva za štátne ná-boženstvo. V 4. stor. n. l. sa cen-trum ríše presunulo na východ, vznikol Nový Rím – Konstantino-pol. Taliansko bolo súčasťou Zá-padorímskej ríše, ktorá v nájaz-doch najmä germánskych kme-ňov zaniká a teritórium sa rozpa-dáva na množstvo štátikov. Na východe prežíva Byzantská ríša.

V r. 754 sa stal Rím sú-časťou pápežského štátu. Sicílske kráľovstvo, ktoré ťažilo z hospo-dárskych stykov s arabskými a byzantskými oblasťami sa stalo jedným z najvýznamnejších štá-tov v Stredomorí. Stredoveké Ta-liansko patrilo k najvyspelejším európskym krajinám, mestá Be-nátky, Janov, Miláno, Florencia či Pisa charakterizoval progresívny spoločenský vývoj a už v 14. stor. sa tam začali formovať kapitalis-tické vzťahy. Kultúrny a hospo-dársky rozkvet vyvrcholil v 15. stor., Taliansko dalo európskej

kultúre renesanciu i baroko. Vo vojnách v r. 1494 — 1559 politic-ký i hospodársky vývoj ustal a väčšinu krajiny ovládli španielski Habsburgovci. Vojny o španielske i rakúske dedičstvo v 18. stor. prispeli k prehlbovaniu hospodár-skej zaostalosti. Feudalizmom na teritóriu rozdrobenom na malé štátiky otriasli napoleonské vojny. V r. 1861 bolo vyhlásené Talian-ske kráľovstvo, panovníkom sa stal sardínsky kráľ Viktor Emanuel II. Posledné dve samostatné ob-lasti (Benátsko a Rím) boli pripo-jené v r. 1866 a 1870 a Rím sa stáva hlavným mestom kráľov-stva. Koncom 19. stor. sa začína na severe (Miláno, Janov a Turín) rýchlo rozvíjať priemysel (už v r. 1899 vznikla firma FIAT).

V r. 1922 bola nastolená fašistická diktatúra (ministerským predsedom sa stal Benito Mussoli-ni). Neúspešným útokom na Francúzsko vstúpilo Taliansko v r. 1940 do 2. svetovej vojny a s Nemeckom a Japonskom uzavrelo Pakt troch. V r. 1943 sa rozširuje partizánske hnutie, v júli 1943 sa na Sicílii vyloďujú spojenci a v septembri podpisuje Taliansko bezpodmienečnú kapituláciu a Nemecko v časti krajiny nastoľuje okupačný režim. Spojenci ich však postupne vytlačili. Referen-dum o forme štátu 2. júna 1946 rozhodlo o nastolení republiky. V r. 1949 vstupuje Taliansko do NATO a Európskej rady.

Obyvatelia

Taliani sú temperamentní, otvorení, milujú život a užívajú si ho plnými dúškami. Sú rodinne založení a možno aj vďaka slnku vždy usmiati. Sú to milovníci ka-viarní, dobrého jedla a kvalitného alkoholu. Každý, kto niekedy na-vštívil Taliansko si túto krajinu obľúbi a nie je to len preto, že má nádherné pláže a veľa turisticky zaujímavých miest, ale aj pre

TALIANSKO

• Politický systém: parlamentná republika

• Hlavné mesto: Rím

• Celková rozloha: 301 277 km2

• Počet obyvateľov: 58,13 mi-liónov

• Mena: Euro

Úradný jazyk: Taliančina, v ob-lastiach so zvláštnym štatútom sú úradnými jazykmi aj nemčina (kraj Alto Adige), slovinčina (kraj Friuli — Venezia Giulia, Trieste - Gorizia), francúzština (kraj Valle d´Aosta).

Taliansko sa rozprestiera v Južnej Európe na Apeninskom polostrove. Ku Taliansku okrem pevninskej časti patria aj dva veľ-ké ostrovy - Sicília a Sardínia a väčšie množstvo malých ostro-vov - napr. Elba, Ischia, Capri, Lipari (spolu je ich asi 70). Ta-liansko je prevažne hornatá kraji-na, na severe Talianska sa vypí-najú Alpy. Na hraniciach Talian-ska a Francúzska sa nachádza najvyšší vrch Álp - Mont Blanc. Alpy sa postupne zvažujú a prechádzajú do Pádskej nížiny, ktorá sa delí na štyri časti. Vnú-tornú časť polostrova tvoria Ape-niny a vyznačujú sa seizmickou a sopečnou aktivitou. Na niekto-rých ostrovoch sa nachádzajú stále činné sopky (napr. Sicília - Etna). Na Apeninskom polostrove sa nachádzajú ešte dva samostat-né štáty: Vatikánsky mestský štát a San Marino.

Strana 14 LUTILSKÁ TRÚBA

Ročník 1, číslo 7-8 Strana 15

ú p r i m n o s ť , o t v o r e n o s ť a srdečnosť miestnych ľudí.

Stravovanie

Keď sa povie talianska kuchyňa, každého napadne pre-dovšetkým pizza a špagety. Ta-liani majú viac ako 400 druhov cestovín, patria medzi ne spomí-nané špagety, ale aj farfalle, tor-telliny, lasagette... Dochucujú sa rôznymi omáčkami, ale najčastej-šie paradajkovým pretlakom ale-bo pestom (bazalka, píniové ore-chy, parmezán, cesnak). Ďalšou talianskou špecialitou je brus-chetta - opečený chlieb s cesna-kom, olivovým olejom a paradaj-kami. Tým veci znalejším sa v súvislosti s Talianskom vybaví určite aj tiramisu, ktoré sa pri-pravuje z talianskeho syru mas-carpone. S Talianskom sa nám bez pochýb spája aj syr mozarel-la, ktorý môžete zohnať v dvoch variantách - z byvolieho alebo kravského mlieka. Taliansko je teda aj krajinou syrov, a teda okrem už zmieneného - mozarel-ly, sa v Taliansku vyrábajú aj parmezán, plesňová goronzola či ricotta z kravského alebo ovčieho mlieka. Do Talianskej kuchyne patria samozrejme aj plody mora a ryby, ako je to už vo všetkých prímorských krajinách. Ak poces-tuje do Talianska určite ochutnaj-te aj pravé talianske espresso, či už s koňakom, alebo bez. Je ešte jedna vec, ktorú v Taliansku mu-síte určite ochutnať: kvalitné ta-lianske víno - či už biele (Frascati, Velletri,...), alebo čer-vené (Dolcetto, Barelo,...).

Zaujímavé miesta

Rím - Historických pamiatok a zaujímavostí je nekonečné množ-stvo. Po Michelangelovom scho-disku možno smerom od Plaza Aracoeli prísť na Kapitol, jedno z kultových centier starovekého Ríma. Na neďalekom námestí Plaza del Campidolio je socha

Marka Aurelia a Múzeum Capitoli-no s kópiami antických sôch. Jed-nou z najfotografovanejších pami-atok je bronzová socha Kapi-tolskej vlčice. Neďaleko je Trajá-nov stĺp zo začiatku 2. stor., ví-ťazný oblúk Septimia Severa a jeden zo symbolov Ríma – štvor-poschodové Koloseum, kde sa pred 50 000 divákmi konali krva-vé zápasy gladiátorov. Neďaleko Kolosea je v chráme S. Clemente pochovaný slovanský vierozvest sv. Cyril (Konštantín).

Vatikán — sídlo pápeža - hlavy rímskokatolíckej cirkvi. Naj-navštevovanejším miesto je Chrám sv. Petra na námestí Plaza di S. Pietro, azda najväčšia a najvýznamnejšia kresťanská stav-ba na svete.

Miláno - hlavné mesto Lombar-die, hlavnou atrakciou je 160 m dlhý a takmer 110 m vysoký Dóm, najväčšia gotická stavba Talianska. V meste sídli Teatro alla Scala, najslávnejšia operná scéna Talianska s hľadiskom pre 3000 divákov. Zámok Castello Sforzesco (medzi jeho staviteľov patril aj Leonardo da Vinci) s dvo-mi nádvoriami je komplexom múzeí, galérie a pokladnice. Vedľa chrámu S. Maria delle Gracie je bývalý dominikánsky kláštor so známou da Vinciho freskou P o s l e d n á v e č e r a .

Neapol - hlavné mesto Kampá-nie, je považované za jedno z najkrajších miest světa. Popri unikátnych pamiatkach (napr. najstaršia kresťanská bazilika) je krásne aj okolie s panorámou vul-kánu Vezuv. V Neapolskom zálive môžete navštíviť ostrovy Ischia, P r o c i d a a C a p r i .

Benátky - rozprestierajúce sa na 118 ostrovčekoch, spojených mostami a mostíkmi nad 150 ka-nálmi. Obchody, hotely, reštaurá-cie sú zásobované loďami, ktoré sú súčasne autobusmi či taxíkmi.

Iný prístup do centra nie je. Unikátne sú vyhliadkové plavby gondolami. V meste je veľa múzeí, o. i. aj Guggenheimova zbierka moderného umenia.

Florencia - priemyselné a ob-chodné centrum Toskánska, pôsobili tu Dante Alighieri, Boc-caccio, Cimabue, Raffael, Dona-tello, Michelangello, Leonardo da Vinci a ďalší. Na námestí Pia-za della Signoria je viacero pa-miatok: Palazzo Vecchio, gotic-ká radnica z prelomu 13. a 14. stor. s vežou vysokou 94 m, bohato zdobenými sálami a pre-krásnymi freskami. Pri vchode do radnice sú kópie sôch Dávida od Michelangela a florentského leva od Donatella. Obďaleč je Galleria Uffizi, jedna z najzná-mejších obrazární na svete. Ďal-šou je Palazzo Pitti s dielami Raffaela, Tiziana či Rubensa.

Pisa — láka tam najmä Torre Pendente, šikmá veža, ktorá sa začala už počas stavby nakláňať na mäkkom podklade z naplave-nín. Hrozbu katastrofy odvrátili zložitým spôsobom až koncom 20. stor.

Ľubka Véberová

Foto: Šikmá veža v Pise

ICM LUTILA

Telefón: 045/672 00 63 E-mail: lutila@icm.sk

NAŠI PARTNERI

FRKY A FÓRY

SME NA

WEBE

WWW.ICM.SK

!!! POZOR !!! TENTO VULGARIZMUS OBSAHUJE PROGRAM !!!

!!! ČÍTAŤ LEN NA VLASTNÉ NEBEZPEČENSTVO !!!

NEBEZPEČNÝ NÁKLAD:

Nákladiak vezúci náklad kolkových gulí zastavil dvom rómskym stopá-rom. Vodič nákladiaku hovorí tým dvom, že ich pokojne odvezie, ale budú si musieť sadnúť len niekde do-zadu medzi kolkové gule, lebo do-predu sa nepomestia. Tí dvaja súhla-sia, že im to nevadí, teda nasadnú. O niekoľko kilometrov ďalej sa nákla-diak blíži k českým hraniciam a zastavia ho dvaja policajti, aby skontrolovali nákladný priestor. Po chv í ľ kove j p r eh l i adke j eden z policajtov rýchlo zabuchne dvere kamiónu a hovorí vodičovi, aby pokra-čoval rýchlo za hranice. Keď kamión odchádza, policajt kričí svojmu nadria-denému na hraniciach do vysielačky:

„Vaším smerom sa rúti nákladiak, vyveďte ho čo najrýchlejšie za hrani-ce, von zo štátu!!“

„Prečo, čo také strašné sa deje??“ pýta sa nadriadený.

„Že čo také strašné sa deje?? Ja vám hneď poviem, čo také strašné sa de-je!! Ten nákladiak vezie plný náklad cigánskych vajec a dvaja z nich sa už vyliahli!!“

O SVOKRÁCH:

Z vianočnej izby sa omamne nesie vôňa štedrovečernej večere, svieti stromček, skrátka vianočná pohoda. Na strope je pribitá skoba a na nej je obesená staršia pani. Vo dverách stojí mladý manželský pár v nemom a desivom úžase. Ticho preruší man-žel: „Teda tá tvoja mamička je ale formát, lepší vianočný darček mi snáď ani nemohla dať!!“

O POLICAJTOCH:

20 policajtov išlo na každoročnú po-vinnú lekársku prehliadku. Všetci čakajú v čakárni, keď tu vojde dnu sestrička a hovorí: „Je vás tu dnes veľa, tak budete vstupovať po šty-roch, dobre ?“ V tu chvíľu sa jeden z nich hodí na kolená a kričí: „Ja idem prvý, ja som tu veliteľ!!“

ČIERNY HUMOR NA ZÁVER: (alebo biely??, teraz už fakt neviem!!)

Michael Jackson zomrel, ale nepôjde na kremáciu!! Keďže pozostáva z 86% z plastu, recyklujú ho a vráti sa vo forme obľúbenej hračky LEGO, aby sa aj naďalej mohol hrať s deťmi!!

Obec Lutila MŠ SR

Najlepšie tematické premietania a besedy v širokom okolí!

Zaujímavé prázdninové podujatia!

Odborné poradenstvo a ľahký prístup k informáciám!

Odborná knižnica!

Zaujímavé materiály!

Vlastný program Cesta k povolaniu!

Neváhaj a príď!

Na konci roka môžeš vyhrať!

Hľadáme tvár ICM Lutila!