Judita Kovácsová - Z dejín Jednotného roľníckeho družstva v Tešedíkove a riešenie problému „kulakov“ v obci (Diplomová práca)

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Filozofická fakulta

Diplomová práca

2011 Bc. Judita Kovácsová

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Filozofická Fakulta

Katedra histórie

Z dejín Jednotného roľníckeho družstva v Tešedíkove a

riešenie problému „kulakov“ v obci

(Diplomová práca)

Študijný program: História

Školiace pracovisko: Katedra histórie

Školiteľ: PaedDr. Veronika Slneková, PhD.

Nitra 2011 Bc. Judita Kovácsová

Poďakovanie

Touto cestou by som chcela vysloviť úprimné poďakovanie mojej konzultantke

PaedDr. Veronike Slnekovej, PhD, za jej pomoc, cenné rady, odborné vedenie a trpezlivosť

pri mojich otázkach. Moje poďakovanie patrí aj Mgr. Hildegarde Pokreisz, vedúcej

bádateľne v okresnom archíve v Šali za jej ochotu, pomoc a ústretovosť pri mojom bádaní.

Ďalej by som sa chcela poďakovať všetkým pamätníkom, ktorí boli ochotní podeliť sa

o svoje spomienky a pomáhali mi pri vytvorení práce. Ďakujem najmä pánovi Floriánovi

Szabóovi, ktorý mi vždy s radosťou odpovedal na všetky moje otázky a poskytol veľmi

veľa podrobných informácií a materiálov k danej problematike.

Nitra, 2011

KOVÁCSOVÁ, Judita. Z dejín Jednotného roľníckeho družstva v Tešedíkove a riešenie

problému „kulakov“ v obci. [Diplomová práca] Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

Filozofická fakulta, Katedra histórie. Školiteľ: PaedDr. Veronika Slneková, PhD. Stupeň

odbornej kvalifikácie: Magister. Nitra, FF UKF, 2011. 115 s.

Abstrakt

Práca sa zaoberá regionálnymi dejinami mojej rodnej obce Tešedíkovo. Pomocou

archívnych dokumentov, dobových časopisov a využitím oral history sa vytvára obraz obce

po februárovom prevrate v roku 1948. Zámerom práce je opísať kolektivizáciu v obci a jej

nasledujúce udalosti. Za cieľ som si vytýčila na základe jednotlivých príbehov postihnutých

rodín konfiškáciou vyvodiť záver ako prebiehal hon na „kulakov“, čo všetko sa v obci

počas týchto rokov udialo. Ďalej sa práca zaoberá aj dejinami Jednotného roľníckeho

družstva od jej vzniku až po zánik, okrem toho sa sústreďuje aj na súčasnú situáciu na pôde

bývalého prosperujúceho družstva. Práca dopĺňa chýbajúcu časť doteraz nespracovaných

dejín Tešedíkova.

Kľúčové slová: družstevníctvo, kolektivizácia, „kulak“ – dedinský boháč, Jednotné

roľnícke družstvo, Tešedíkovo

KOVÁCSOVÁ, Judita. The History of Collective Farm in Tešedíkovo and Solving the

Problem of “kulak” Farmers in the Village. [Diploma thesis] Constantine the Philospoher

University in Nitra, Faculty of Philosophy, The department of History. Supervisor: PaedDr.

Veronika Slneková, PhD. Level of proffesional qualifications: Magister degree. Nitra FF

UKF, 2011. 115 p.

Abstract

The work is describes the history of my native village Tešedíkovo. With the help of

archive documents, contemporary magazines and by using oral history create the face of

this village after the February coup in 1948. The aim of the work is describe

collectivization and the following events in this village. I write how this process changed

farmer’s life and destroyed their private lives. Great help are the stories of the affected

families, they describe the persecution of rich farmers (kulaks) and what all happened in the

village by this process. Then the work deals with the history of Collective farm, from its

founding and destruction. In adittion I focus on how this cooperative unit works after and

now, how it works on its former land. The work can complement the missing part of until

the history in Tešedíkovo is procesed.

Key words: collectivization, cooperatives, rich farmers – „kulak“, collective farm,

Tešedíkovo

Obsah

Úvod........................................................................................................................................8

1. Zmeny vo vlastníctve pôdy.............................................................................................14

1. 1. Pôda ako základ živobytia a jej reformy.....................................................................................14

1.2. Začiatky družstevníctva na Slovensku..........................................................................................21

2. Oboznámenie sa s obcou Tešedíkovo.............................................................................29

2.1. Charakteristika prírodných podmienok vhodných na poľnohospodárske práce........................29

2.2. Krátke naznačenie histórie obce a jej názvu od počiatkov vzniku až po februárový prevrat

1948.....................................................................................................................................................29

3. K dejinám vzniku Jednotných roľníckych družstiev...................................................34

3.1. Zakladanie jednotných roľníckych družstiev – zánik súkromne hospodáriaceho roľníka............34

3.2. Vznik Jednotného roľníckeho družstva v Tešedíkove..................................................................41

4. Riešenie problému „kulakov“........................................................................................47

4.1. Akcia - „kulaci“...........................................................................................................................47

4.2. Hon na „kulakov“ v obci Tešedíkovo...........................................................................................55

Príbeh rodiny konfiškovaného B. L.................................................................................................... 60

Podrobnosti príbehu konfiškácie rodiny M. D.....................................................................................63

Konfiškácia rodiny H...........................................................................................................................66

Konfiškácia rodiny L. B.......................................................................................................................66

Udalosti z obdobia konfiškácie rodiny Lukáča Ziliziho.......................................................................69

Príbeh Floriána Szabóa staršieho........................................................................................................71

Príbeh rodiny J. M................................................................................................................................74

5. Z dejín JRD Tešedíkovo – výsledky, úspechy a problémy..........................................79

Problematika zavlažovania a klimatické pomery družstva..................................................................79

Rozširovanie členskej základne a pôdnej základne..............................................................................80

Stavebné práce v prospech družstva a jeho členov a iných obyvateľov obce......................................83

Družobné družstvá a dobré vzťahy s inými družstvami........................................................................88

Predmet činnosti Jednotného roľníckeho družstva , jej úspechy v živočíšnej a v rastlinnej výrobe a jej

postupná mechanizácia a zvyšovanie životnej úrovne.........................................................................89

Spoločenský život členov JRD a ich spoločná oslava úspechov..........................................................97

5.1. Zánik a rozklad JRD.....................................................................................................................99

5.2. Súčasná situácia na pôde bývalého JRD....................................................................................101

Záver...................................................................................................................................104

Zoznam skratiek................................................................................................................108

Zoznam použitej literatúry a prameňov.........................................................................109

Úvod

„So Sovietskym zväzom na večné časy.“

Toto heslo veľmi často znelo v éteri Československa v čase „komunistickej éry“

našej vlasti. Už deti v školských laviciach boli učené o spätosti so sovietskymi „priateľmi“

našej krajiny. Pripútanosť a silná väzba medzi Sovietskym zväzom a Československom sa

odzrkadľovala v každej sfére života. Hoci niektoré tradície, ktoré sa zachovávali dlhé

stáročia a mali silné korene, „víťazným“ februárom 1948 sa zmenili na minulosť a niekedy

získali označenie ako kapitalistický výmysel, či vykorisťovanie spoločnosti buržoáziou.

KSČ zneužila tradíciu 1. ČSR, násilne sa snažila vytvoriť jednotné roľnícke

družstvá a jej snahou bolo tieto družstvá prezentovať ako tradíciu poľnohospodárskeho

družstevníctva, a nie sovietskeho spôsobu kolchozov. I keď spočiatku vláda odmietala

hovoriť o zakladaní kolchozov podobných v ZSSR, nakoniec vznikajúce družstvá im boli

podobné. Kolchozy pôdu získali vyvlastnením pôd súkromných roľníkov, ľudia,

kolchozníci, boli platení plodinami v pomere s odpracovanou dobou. Hoci mohli mať určitú

pôdu a zvieratá, mali určené, aké množstvo. Kolektivizácia priniesla zánik súkromne

hospodáriaceho roľníka. Za hlavný cieľ si vytýčila odstránenie „prežitkov feudalizmu“.

Silnou propagandou a niektorými zákonmi sa snažila o vytvorenie spoločného

hospodárenia ľudí so spoločnými zvieratami a strojmi na spoločnej pôde.

Ľudia od nepamäti boli spätí s prírodou, ich život bol spojený s prácou na pôde. Ak

si premietneme vo svojej mysli rozprávania našich starých mám a otcov, vždy zostaneme

pri spomienke na prácu na poliach, v záhrade alebo na pastvinách. Človek je ľudský tvor,

ktorý je od svojho narodenia naučený hľadať si potravu na prežitie, a ak si ju nenájde tak

má v sebe istú schopnosť realizácie a dokáže si ju vytvoriť, vypestovať.

Osudy, ktoré priniesla pripútanosť k Sovietskemu zväzu, skazila všetky nádeje pre

jednoduchého roľníka, pracujúceho na svojej pôde, snažiac sa produkovať potravu pre

svoju rodinu. Odstránila to, čo v minulosti človek vytvoril, ale dokázala až tak silne ničiť,

že bola schopná zmariť vieru v krajšiu budúcnosť.

Cieľom mojej práce je vytvoriť obraz kolektivizácie a poukázať na obdobie pred

februárovými udalosťami, keď človek žil so svojou pôdou v harmónii, ale aj na obdobie

8

počas a po násilnom združstevňovaní, ako aj opísať priebeh zakladania družstva a jeho

ťažké začiatky, ale aj úspechy či sklamania v neskoršom období. Určitá historická udalosť

sa vždy lepšie vysvetľuje, ak je doložený konkrétny príklad. V práci sa snažím vykresliť

obraz neľudskostí spojených s kolektivizáciou, združstevňovaním a konfiškáciou pôdy na

príklade obce Tešedíkovo.

Obec Tešedíkovo je moja rodná dedina. Narodila som sa tu a v súčasnosti tu aj

bývam. Z jej priaznivej polohy pre poľnohospodárske práce vyplýva, že väčšina

obyvateľov sa zaoberala v minulosti (a možno povedať aj v súčasnosti)

poľnohospodárstvom. Človek, ktorý je od malička naučený na symbiózu s prírodou

a pôdou, sa ťažko lúči so stratou jedinej možnosti zabezpečenia potravy pre svoju rodinu.

Zámerom práce je poukázať na jednotlivé osudy rodín, ktoré postihla násilná

kolektivizácia. Pomocou ich životných príbehov vytvoriť obraz tejto hroznej udalosti

a naznačiť akýsi ucelený dejinný sled udalostí odohrávajúcich sa v tomto období. Vytvoriť

doposiaľ neobjasnenú časť histórie obce Tešedíkovo.

Obec sa prvýkrát spomína v spise Pannonhalmského opátstva na začiatku 13.

storočia. Vzhľadom na jej vyše sedemstoročnú minulosť, je tu obrovská absencia

monografií tykajúcich sa histórie obce. Prvou kvalitne spracovanou, ktorá opisuje dejiny

a pozoruhodnosti v obci, je 24 stranová brožúra s názvom Tešedíkovo pozoruhodnosti.

Umožňuje nám náhľad do dejín obce od počiatkov až po súčasnú situáciu. Druhou

monografiou je kniha opisujúca bitku pri Tešedíkove počas národnooslobodzovacích bojov

na prelome rokov 1948 a 1949. Autor Tihamér Lelovics, rodák a obyvateľ obce, okrem

bitky v obci, opísal aj bitky pri ďalších dedinách v okolí obce Tešedíkovo. Hoci obe práce

patria medzi dôkladne vypracované, boli vytvorené v 90. rokoch 20. storočia. V súčasnosti

nám 21. storočie odkrýva veľmi veľa možností bádania vo sfére regionálnych dejín.

Diplomová práca je členená na 5 kapitol s podkapitolami, ktoré naznačujú

problematiku z konkrétneho hľadiska. Jej členenie je usporiadané takým spôsobom, aby

prvé časti každej kapitoly vytvárala teoretický náhľad do problematiky, čo sa týka

pomerov Československa a ďalšie časti kapitoly už naznačujú obraz konkrétnej spoločnosti

v obci Tešedíkovo.

Prvá kapitola opisuje jednotlivé reformy, ktorými muselo ľudské pokolenie prejsť

počas období pred a po svetových vojnách. Za dôležité som pokladala aj vysvetlenie

9

pôvodného termínu a zámeru slova družstvo a združstevňovanie. Pôvodný zmysel slova sa

časom stratil, ale v období zakladania prvých spotrebných, potravinových a iných družstiev

svoj cieľ tieto družstvá plne spĺňali.

Druhá kapitola a jej podkapitoly sú opisom prírodných podmienok, ale ponúkajú aj

krátky náhľad do histórie obce Tešedíkovo. Aj keď sú často takéto opisy veľmi nudné,

snažila som sa vo svojej práci spestriť rýchly priebeh dejín aj siahnutím po archívnych

dokumentoch. Pomocou nich sa vytvoril obraz obce v závislosti od realizácie reforiem v

poľnohospodárstve.

Ďalšie kapitoly sa už týkajú obdobia po februárových udalostiach v roku 1948.

Pomocou historických monografií a vysvetlením niektorých zákonov sa vytvára dejinný

sled udalostí počas zakladania jednotných roľníckych družstiev na našom území.

V poslednej kapitole uvádzam určité aspekty z dejín samotného jednotného

roľníckeho družstva. Počas jeho 50-ročnej existencie dosiahlo mnohé úspechy. Poloha obce

Tešedíkovo pomohla družstvu pri vynikajúcom pestovaní poľnohospodárskych plodín.

Najlepšie sa vyznamenalo pestovaním kukurice a obilia. Pestovanie kukurice umožnilo aj

ďalší ojedinelý úspech družstva. Vo viacerých „socialistických súťažiach“ sa jednotné

roľnícke družstvo umiestnilo na popredných miestach v chove husí. Husacia pečeň

z Tešedíkova sa dostávala do celej Európy, ako napríklad do Francúzska či Talianska. Až

do dnešného dňa sa obec spomína ako obec, kde bola výnimočná husacia farma.

Diplomovú prácu uzatváram zánikom jednotného roľníckeho družstva a súčasným

stavom spoločnosti vytvorenej na jeho pôvodnej pôde. Hoci časom podnik zmenil svoj

názov, charakter, členov a zámer. Ešte do dnešného dňa viacerí obyvatelia obce si hovoria:

„Idem do družstva a vybavím tam isté veci.“

Udalosťami družstevníctva a združstevňovania sa do dnešného dňa zaoberá veľmi

málo historikov. Medzi najstaršie a možno povedať, podľa môjho názoru, najdokonalejšie

vypracované dielo patrí Zemědělské družstevníctví v Československu do roku 1952. Autor,

Ladislav Feierabend, túto knihu napísal ešte v roku 1952 v exile a na Slovensko sa dostala

až po päťdesiatich rokoch. Bola publikovaná až v roku 2007. V roku 1948 bol nútený odísť

z republiky a od roku 1950 žil v Amerike spolu so svojou rodinou. Práca naznačuje

družstevníctvo od obdobia, keď ešte pojem združstevňovanie a družstvo malo zámer

pomôcť obyvateľstvu. Kniha zahŕňa aj obdobie po februárových udalostiach, čiže ako

10

pôvodný zmysel slova družstva stráca svoju silu.

Medzi literatúru po ktorú môžeme siahnuť pri študovaní poľnohospodárstva

a družstevníctva, patrí aj kniha s názvom 150 rokov slovenského družstevníctva. Víťazstvá

a prehry od autora Romana Holeca. Veľmi dobre spracovaná je aj kniha Stopäťdesiat

rokov slovenského družstevníctva 1845-1995 od autora Pavla Martuliaka. Kniha bola

vydaná v Nitre v roku 1995. Okrem spomenutých prác je podľa môjho názoru dôležité

spomenúť Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku, publikovanej tiež v Nitre od kolektívu

autorov. Práca nám vykresľuje okrem histórie zakladania družstevníctva aj veľmi dobrý

náhľad do histórie poľnohospodárstva z každej sféry.

Ku kolektivizácii neodmysliteľne patria aj osudy roľníkov na prahu 40. a 50. rokov

20. storočia. K takýmto dielam zaoberajúcimi sa osudmi roľníkov patrí aj dielo Petra

Blažeka a Michala Kubálku, ktorí sa snažia opísať situáciu z viacerých uhlov. Jiří Urban,

ako najmladší historik zaoberajúci sa podobnou problematikou, publikoval v roku 2010

dielo Venkov pod kolektivizační knutou, okolnosti exemplárního „kulackého“ procesu, kde

sa snaží objasniť okolnosti honu na kulakov pomocou príbehu rodín Novotných

a Machytkových. Práca je spestrená množstvom dobových dokumentov a fotografií, ktoré

nám pomáhajú lepšie si predstaviť situáciu v sledovanom období.

Problematika kolektivizácie všeobecne v Československu, konkrétnejšie neľudskej

konfiškácie a akcie vytvorenej na vyhubenie „kulackej“ vrstvy roľníkov sa pomaly, ale isto

odkrýva. Nemožno hovoriť o veľmi rozsiahlom spracovaní tejto témy. Najnovšou prácou

publikovanej v roku 2010, ktorá sa týka problematiky kolektivizácie a „kulakov“, je

monografia Viery Hlavovej, Kulak – triedny nepriateľ. Autorka už svoje práce zaoberajúce

sa tematikou publikovala aj v mnohých zborníkoch ako Február 1948, Zločiny komunizmu

a iné.

K najstarším historikom, ktorí sa zaoberajú záhadnými okolnosťami ťažkého osudu

„kulackého“ života, patrí Karel Jech. Už v roku 1961 publikoval svoje dielo Prebudená

vesnice. K dejinám revoluce na našem venkově v letech 1945 – 1948. Toto dielo postupne

nasledovali ďalšie diela, a to v roku 2001 Soumrak selského stavu a veľmi dôkladne

prepracované dielo z roku 2008 Kolektivizace a vyhánění sedláků z půdy. Táto práca nám

odokrýva vysvetlenie, prečo mala „československá dedina“ takú dlhú, ťažkú a namáhavú

cestu k modernizácii.

11

Ako vynikajúcu publikáciu musím spomenúť aj Agrárnu kultúru Slovenska, od

autora Petra Slavkovského, ktorý nás ako etnológ oboznamuje a vysvetľuje pripútanosť

človeka k svojej pôde. Vysvetľuje a dokazuje, akú veľkú ranu zanechala násilná

kolektivizácia v srdciach roľníkov našej vlasti.

Počas môjho bádania som bola nútená siahnuť po prameňoch rôznej proveniencie.

Komunistické obdobie je poznačené silnou cenzúrou a propagandou. Hoci je možnosť

nahliadnuť do dokumentov z daného obdobia, silná propaganda pozmenila často celý

zmysel dokumentu a niekedy aj vynechala udalosti, ktoré by boli pre súčasné bádanie

dôležité a smerodajné. Archívne materiály som študovala v pobočke štátneho archívu

v Šali. Boli to najčastejšie zápisnice zo zasadnutí miestneho národného výboru, okresného

výboru, ale aj okresného výboru komunistickej strany. Pri bádaní dejín JRD som

preštudovala aj zápisnice a spisy rady, pléna a predstavenstva miestneho JRD. Je nutné

spomenúť aj v tomto prípade potrebu danej formy bádania. Práca poukazuje na mnohé

fakty, ktoré by sme sa z klasických prameňov nedozvedeli. Veľakrát som musela

kombinovať isté udalosti a vyvodiť z nich určitý záver.

V tomto prípade bolo jednoznačné, že jednoduchý archívny materiál mi veľa

nenapovie o danej problematike. Do svojho bádania som preto zahrnula okrem archívneho

bádania aj inú formu výskumu – oral history. Hoci táto metóda historického bádania sa

v súčasnosti ešte málo využíva, odokrýva nám mnohé strany udalostí. Tradovaná alebo

lepšie povedané „hovorená“ história mi otvorila nový priestor bádania. Doplnila medzery,

ktoré sa pomocou cenzúry vláda bývalého režimu snažila zatajiť. Životné osudy

pamätníkov vytvárajú obrazy, ktoré nám strohé dokumenty nedokážu porozprávať. Medzi

najvzácnejšie dary ľudstva patrí aj schopnosť myslieť a pamätať si. Naše spomienky sú

akoby našim pokladom, ktorý si budeme večne uchovávať, a ak sa dá, rozdelíme ho aj pre

svojich blízkych a milovaných. Ak si človek spomenie na milé udalosti, ulahodí tým

svojmu srdcu, ale aj duši. Žiaľ, v tomto prípade pamätníci, ktorých som oslovila, nepátrali

vo svojej mysli po milých a radostných spomienkach.

Veľmi dobrým prameňom je oral history pri bádaní dejín jednotného roľníckeho

družstva. V zápisniciach, ktoré som najčastejšie študovala, sa väčšinou neuvádzali pocity

členov. Oral history dáva histórii čitateľnejší ráz.

12

Okrem spomienok som skúmala aj dobovú tlač, ktorá mi naznačila aspoň približne,

ktoré hodnoty boli dôležité pre spoločnosť v týchto rokoch. V súčasnosti nám asi neučarí až

tak to, že pracovníčka v družstve podojila kravu nad plán, ale v tej dobe, to bol pre človeka

istý kompliment. Hoci aj s dobovou tlačou je treba pracovať veľmi opatrne, silná cenzúra

zasiahla aj tlač. Ale predsa len očami dobových informačných zdrojov vieme vždy lepšie

opísať danú situáciu.

Počas bádania som najväčšie problémy okrem propagandy a cenzúry mala aj s tým,

že časom človek múdrie, ale vekom sa stráca pamäť. Často mnohé pamiatky

nekorešpondovali s pamäťou iných pamätníkov, alebo často si ani nepamätali na niektoré

udalosti. Plynutím doby, žiaľ, mnohí pamätníci zomreli, alebo v pamätiach utkvený strach

im nedovolil vyjadriť sa k problematike. Je pravda, že ako poslucháč, nedokážem

zhodnotiť, ako by som sa správala v danej situácii. Ale treba skonštatovať, že všetky

spomienky sú pre nás obrovským prínosom.

Prínosom práce je ucelený obraz obce Tešedíkovo po februárových udalostiach roku

1948. Mohla by byť malým zrnkom v kope vyše sedemstoročnej histórie obce. Pomocou

nej by som chcela osloviť obyvateľov a zvýšiť ich záujem o dejiny svojej rodnej obce. Text

práce by bol schopný vdýchnuť dušu niektorým zaprášeným fotografiám našich starých

rodičov.

13

1. Zmeny vo vlastníctve pôdy

1. 1. Pôda ako základ živobytia a jej reformy

20. storočie poznamenalo celú ľudskú spoločnosť, najmä tragické udalosti, svetové

krízy, vojny, ale aj technický pokrok a výskum. Každá väčšia zmena priniesla iný prístup

k hospodárstvu a zabezpečenia živobytia. Poľnohospodárstvo spolu s lovom a s chovom

patrí k najstarším ľudským činnostiam, snahám o zabezpečenie živobytia a dlho sa

považovalo za čosi trvácne, kde sa nič nezmenilo celé storočia. Pôda sa obrábala

a o zvieratá sa staralo.

Od najstarších čias predstavuje pôda neodmysliteľnú súčasť každodenného života.

V prvom prípade ako pozemok, kde sa odohráva celý život ľudského pokolenia a pravdaže

aj spôsob vytvárania potravy. Od vzniku trvalých usadlostí na našom území a sociálne

diferencovanej spoločnosti sa stala okrem materiálnej aj kultúrnou hodnotou. Rozsah pôdy,

ktorú vlastnili, bola kritériom obyvateľstva, jeho sociálneho postavenia v spoločnosti

a spôsobom, akým sa pôda obhospodarovala zasa mierou vývinu agrárnej kultúry.1 Takto to

postupovalo každým dňom, mesiacom, rokom a storočím. Od nepamäti sa ľudia súdili

a prenasledovali kvôli svojim pozemkom, kvôli ich vlastníctvu a hospodáreniu na nich.

Poľnohospodárstvo patrí medzi tie prejavy života našich predkov, ktoré pri uspokojovaní

ich materiálnych potrieb mali rozhodujúce miesto. Každé obdobie spoločenského vývinu

stavia pred ľudí nové ideály hodnôt, ktoré sa potom usilujú napĺňať.2

Územie Slovenska malo vždy agrárny charakter, za vyspelejšími českými krajinami

čo sa týkalo výroby, zaostávalo, ale v sfére poľnohospodárstva v určitých častiach

vynikalo. Všetko malo svoje pre a proti, a takto sa vyvinulo i slovenské

poľnohospodárstvo. Hoci priemysel a čiastočne i vzdelanosť silne zaostávali, veľmi

šikovne boli vždy využívané úrodné pôdy územia Slovenska. Slovensko v období zániku

habsburskej monarchie bolo prevažne agrárnou krajinou s priemyslom iba v začiatočnej

fáze vývoja. Hoci od konca 19. storočia zaznamenávalo Uhorsko, a v jeho rámci

1 SLAVKOVSKÝ, Peter. Agrárna kultúra Slovenska. Premeny v čase. Bratislava: Veda, 2002, s. 117.2 SLAVKOVSKÝ, ref. 1, s. 119.

14

i Slovensko, prírastky i v priemyselnej výrobe. V skutočnosti tým Uhorsko chcelo len

zmierniť obrovský náskok krajín západnej Európy a Severnej Ameriky, a vlastne aj

priemyselne oveľa rozvinutejšej rakúskej časti monarchie.3

Po tom, ako odznelo vyhlásenie prvej Československej republiky, silneli hlasy

občanov po zmene ich životnej úrovne. Jednou z ich hlavných požiadaviek boli úpravy

vlastníctva nehnuteľného majetku. Vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy vo väčšine bolo

dovtedy sústredené v rukách malej skupiny osôb. Veľké percento roľníkov hospodárilo na

drobných výmerách pôdy.4 Nerovnomernosť v pozemkovej držbe bola neobyčajná už pred

rokom 1914. Nutnosť zmeny sa všeobecne uznávala, pričom však bola väčšinou vždy

spájaná s myšlienkou likvidácie pozemkovej držby nemeckej a maďarskej šľachty.5

V období rokov 1918 - 1938 vrcholilo hnutie za pozemkovú reformu, ktorá mala

radikálnejšie obmedziť existujúce latifundiá. Lenže práve v tomto období sa vlastníctvo

pôdy stalo vážnym politickým problémom. Vodcovia slovenskej sociálnej demokracie

navrhovali koncepciu veľkého pozemkového vlastníctva. Podľa nej skonfiškované majetky

sa mali premeniť na veľké poľnohospodárske závody patriace štátu alebo

poľnohospodárske družstvá. Vháňali roľníkov do náručia agrárnej strany, ktorá už v roku

1918 predložila plán na rozdelenie latifundií medzi malých roľníkov, domkárov

a bezzemkov.6

Predohru pozemkovej reformy tvoril prvý z československých zákonov z 10.

decembra 1918, ktorý zbavil aristokraciu užívania šľachtických titulov, a tým vlastne

i k nim patriace výsady.7

Prvým zákonom, ktorý sa zaoberal úpravou pozemkového vlastníctva bol zákon č.

215/1919 Zb. o zabraní veľkého pozemkového vlastníctva vydaný 16. apríla 1919,

nazývaný aj záborový zákon, ktorý sa stal ideovým základom celej pozemkovej reformy.

Ustanovenia zákona spôsobili veľké zmeny a zasiahli aj pomery v súkromnom

pozemkovom vlastníctve na území ČSR. Na základe tohto doteraz neznámeho zásahu do 3 HALLON, Ľudovít. Príčiny, priebeh a dôsledky štrukturálnych zmien v hospodárstve medzivojnového

Slovenska. In ZEMKO, Milan - BYSTRICKÝ, Valerián et al. Slovensko v Československu (1918 - 1939). Bratislava: Veda, 2004, s. 293.

4 http://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/hrehor.html, 23.9.20105 RYCHLÍK, Jan. Česi a Slováci ve 20. století (Československé vztahy 1914 - 1945). Bratislava: Academic

Electronic Press, 1997, s. 90.6 SLAVKOVSKÝ, ref. 1, s. 121.7 JECH, Karel. Kolektivizace a vyhánení sedláků z půdy. Praha: Vyšehrad, 2008, s. 33.

15

http://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/hrehor.html

súkromného majetku legislatíva prijala nové pojmy v súvislosti s vlastníctvom pôdy na

území Rakúsko - Uhorska. 8

Na Slovensku sa pozemková reforma začala uskutočňovať od roku 1921.

Uskutočňovala dve konania: prídelové a kolonizačné. Prídelové konanie malo za cieľ

zväčšovať existujúce hospodárstva drobných a stredných roľníkov. V rámci kolonizačného

riešenia boli zriaďované samostatné hospodárstva prevažne v južných oblastiach, kde

vďaka tomu často vznikali nové obce. Pre túto formu je zaužívaný pojem aj kolonizácia.9

Problematika s cirkevnou pôdou sa riešila veľmi citlivo. Podľa cirkevného práva bol

cirkevný majetok nedeliteľný a patril katolíckej cirkvi ako jedinej právnickej osobe.

Cirkevná pôda hoci bola poňatá do záboru, len sa neparcelovala, pretože vláda nechcela

ohroziť jednanie s Vatikánom. Nakoniec sa celá situácia skončila podpísaním Modu

vivendi medzi Československou republikou a Svätou stolicou. Do platnosti vstúpil

2.2.1928.10

Pozemková reforma prebiehala pomalým tempom, bolo to aj dôsledkom podpísania

Modu vivendi, ale i vypúšťaním veľkostatkárskej pôdy spod záboru. Preto pozemková

reforma nebola dokončená do rozpadu prvej Československej republiky. Noví vlastníci

získali len necelých 40 % z pôdy.11 Takýto bol prístup aj k pripevneniu prídelov

pozemkových reforiem i z konfiškačných zdrojov.12

Počas druhej svetovej vojny sa územie Slovenska zaraďuje do Slovenského štátu

(Slovenskej republiky), čiže tu sa na určitý čas stratila nadväznosť s českými krajinami

a zdôrazňuje sa podriadenosť Nemecku. Medzi kruté charakteristiky druhej svetovej vojny

patrí aj postupné decimovanie židovského obyvateľstva. Nebolo to inak i na Slovensku. Už

v prvých mesiacoch roku 1940 schválil snem Slovenskej republiky dva zákony, ktoré mali

8 ref. 4, Na území Slovenska bola zabraná pôda vo výmere 1 410 384 ha z ktorej 460 217 ha poľnohospodárskej pôdy. Pozri RYCHLÍK, Jan. Pozemková reforma v Československu v letech 1919 - 1938. In Vědecké práce Zemědělského muzea, 27, 1987 - 1988. s. 127 - 148.

9 DEMO, Milan et al. Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2001, s. 110.

10 RYCHLÍK, ref. 5, s. 91. Viac o Modus Vivendi pozri KONÍČEK, Jiří. Modus vivendi, forma, charakteristika, význam. s. 10 - 36. In Modus Vivendi v historii katolícke cirkvé na Slovensku. Sborník medzinárodné konference konané v Olomouci 2005.

11 Napriek týmto skutočnostiam sa pozemková reforma nezaobišla bez viacerých ďalších chýb. Čo sa týka Slovenska došlo k výraznému úbytku drobných hospodárstiev do 2 ha a prírastok nastal hlavne v skupine s 5 -10 ha pôdy. Svojimi dôsledkami prispela pozemková reforma k rozšíreniu viac ako 42% roľníckych hospodárstiev , z toho 638 00 nových vlastníkov pôdy do 30 ha pôdy. DEMO, ref. 9, s. 110.

12 DEMO, ref. 9, s. 197.

16

postupne odstrániť vplyv židovského obyvateľstva v hospodárskom živote. Medzi tieto

zákony patril zákon o pozemkovej reforme prijatý 22. februára 1940: Týkal sa výlučne len

židovských vlastníkov pôdy.13 Parcelácia židovských pozemkov mala uspokojiť tradičnú

snahu o získanie pôdy. Od realizácie tohto zákona v praxi si sľubovalo zvýšenie svoje

popularity predovšetkým radikálne krídlo Hlinkovej ľudovej strany (HSĽS).14

Súpis židovských poľnohospodárskych nehnuteľností uviedol, že pod pozemkovú

reformu spadalo 101 423 ha pôdy. Z toho ornej 44 372 ha, ktorú vlastnilo 4943 majiteľov.

Predpokladal sa pomalý priebeh reformy, preto židovskí majitelia boli povinní, ak im

dovtedy nebola vykúpená pôda, platiť ročne za každý hektár 20 korún do Fondu pre

pozemkovú reformu.15 O vyvlastnení židovskej pôdy bez náhrady sa nehovorilo, každý

židovský poľnohospodársky majetok mal byť vykúpený Štátnym pozemkovým úradom

(ŠPÚ), ktorý riadil celú pozemkovú reformu. Vykúpená pôda bola rozdelená za finančnú

úhradu jednotlivým uchádzačom. Záujemca o arizáciu poľnohospodárskej pôdy musel skôr,

ako mu ŠPÚ pridelil pôdu, zložiť 50 % prídelovej ceny na účet Fondu pre pozemkovú

reformu. Zvyšok ceny mal zaplatiť po prídele.16

Obrovský zlom nastal až po salzburských rokovaniach. V roku 1941 do Štátneho

pozemkového úradu bol menovaný nový riaditeľ K. Klinovský, ktorý sa snažil urýchliť

celý proces. Podľa vládneho nariadenia č. 93/1941 Sl. z. a následných smerníc vlády z júla

1941 mohla byť pôda Židov buď prideľovaná, predávaná kúpno-predajnými zmluvami,

alebo dávaná do árendy.17 Po prijatí vládneho nariadenia č. 198/1941 Sl. z., tzv. židovského

kódexu, sa zmenilo fungovanie ŠPÚ, ktorý prešiel úplnou reorganizáciou.18 S vyraďovaním

židov z vlastníctva pôdy sa postupovalo pomaly z viacerých dôvodov formálneho,

technického či personálneho charakteru.19

Za necelý rok platnosti pozemkového zákona z februára 1940, sa vykúpilo 2 596

hektárov židovskej pôdy a ďalších 25 299 hektárov sa zaradilo do výkupného

13 KAMENEC, Ivan. Po stopách tragédie. Bratislava: Archa, 1991, s. 62.14 LACKO, Martin. Slovenská republika 1939 - 1945. Bratislava: Perfekt, 2008, s. 66.15 KAMENEC, ref. 13, s. 62.16 http://sk.holokaust.sk/wp-content/arizacia-polnohospodarskeho-majetku.doc, 3.1.201117 ref. 14.18 ref. 14. Židovský kódex - nariadenie 198/1941 z 9. septembra 1941 Slovenského zákonníka o právnom

postavení židov. Jeden z najkrutejších protižidovských zákonov v novodobých európskych dejinách. Na jeho základe začala v marci 1942 vláda deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov.

19 KAMENEC, ref. 13, s. 63.

17

http://sk.holokaust.sk/wp-content/arizacia-polnohospodarskeho-majetku.doc

pokračovania. Výkup židovskej pôdy zrušilo nariadenie z mája 1941, podľa ktorého ŠPÚ

vyhlásilo v Úradných novinách príslušný židovský majetok za vlastníctvo štátu, a

vyhláškou ŠPÚ z mája 1942 všetky židovské poľnohospodárske nehnuteľnosti prepadli v

prospech štátu.20

Po zániku Slovenskej republiky sa Slovensko zaradilo do obnovenej

Československej republiky. Edvard Beneš ako prezident republiky vydával v roku 1945

dekréty, ktorými sa snažil upraviť právny stav v obnovenej Československej republike.

Prezidentské dekréty zasiahli aj do pozemkového vlastníctva obyvateľstva. Z právneho

hľadiska išlo o tri základné typy dekrétov, ktoré zasiahli do majetkovej sféry: reštitúcie,

konfiškácie a znárodňovanie zoštátnením. Dekrétom č. 5/1945 Zb. z 19. mája 1945 sa

majetkové pomery riešili reštitúciou vlastníckych práv (znamenala obnovu vlastníckych

práv podľa stavu k 29. septembru 1938) a zavedením národnej správy (jej predmetom bol

majetok osôb štátne nespoľahlivých, ako Nemcov, Maďarov a osôb inej národnosti a osôb,

ktoré vykonávali protištátnu a proti československú činnosť).21

Konfiškácia a urýchlené rozdelenie pôdohospodárskeho majetku Nemcov,

Maďarov, zradcov a českých kolaborantov - dekréty č. 12/1945 Zb. (Jedná sa o dekrét z

21. júna 1945 o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov,

Maďarov) a č. 108/1945 Sb. (Dekrét z 25. októbra 1945 a hovorí o konfiškácii

nepriateľského majetku a o Fonde národnej obnovy, bol vydaný po dohode so SNR.)

i zákonná úprava osídlenia tejto pôdy domácimi roľníkmi, dekrét č. 27/1945 Zb. – dekrét s

celoštátnou pôsobnosťou, dekrét č. 28/1945 Zb. (Tento dekrét bol podpísaný dňa 20. júla

1945 a hovorí o osídlení pôdohospodárskej pôdy Nemcov, Maďarov a iných nepriateľov

štátu českými a inými slovanskými poľnohospodármi.) mala veľký dôraz na obnovenie

historickej spravodlivosti. Mala riešiť aktuálne agrárne a ekonomické problémy

i garantovať územnú integritu a zvrchovanosť štátu.22

Významnú úlohu zohralo aj povojnové rozdelenie sveta a sféry vplyvu medzi

jednotlivých víťazov. Vplyv Sovietskeho zväzu na Československo zmenil úplný sled

dejín. Uplatňoval sa jediný model sociálnej premeny - stalinský. A práve tento model

socializmu spôsobil, že sa Československo vyčlenilo zo západného civilizačného

20 KAMENEC, ref. 13, s. 63.21 BEŇA, Jozef. Slovensko a Benešove dekréty. Bratislava: Belimex, 2002, s. 31.22 BEŇA, ref. 21, s. 33.

18

prostredia.23 Tým, že sa Československo dostalo do sovietskej sféry vplyvu a oslobodilo sa

od nemeckej nadvlády, spôsobilo rozsiahle uskutočňovanie pozemkovej reformy.

Nadväzovala väčšinou na nedôsledné zábory veľkostatkárskej pôdy z doby po prvej

svetovej vojne, ale smerovala najmä proti Nemcom, Maďarom, zradcom a kolaborantom.24

Čo sa týka vývinu situácie na slovenskej dedine, hlavným problémom bol

nedostatok pôdy na riešenie maďarskej otázky. Medzi roľníkov sa mohlo rozdeliť iba 9 %

pôdy, čo však nestačilo na uspokojenie potrieb ľudí. Tak vlastne ani najmenší roľníci

neboli spokojní s výsledkami pozemkovej reformy. Žiadala sa pozemková reforma, ktorá

by nemala národný charakter, ale skôr sociálny. Pozemkovú reformu využívala na

Slovensku Demokratická strana, lebo v jej rukách bolo povereníctvo poľnohospodárstva,

ktoré vydávalo dekréty na pôdu. A to bol dôvod prečo sa nepodarilo KSS splniť podmienku

pre etapovitý rozvoj podľa koncepcie KSČ.25

Požiadavky na formovanie riešenia roľníckej otázky sa formovali aj zo strany

ministerstva poľnohospodárstva - ide o tzv. Hradecký program. Bol vyhlásený 4. apríla

1947 ministrom poľnohospodárstva J. Ďurišom na schôdzi okresného združenia Jednotného

zväze českých roľníkov.26 Tento program mal za úlohu dokončiť konfiškáciu pôdy

a uskutočniť revíziu prvej pozemkovej reformy z roku 1919, a tak vytvoriť novú

pozemkovú reformu s parceláciou pôdy nad 50 ha, stanoviť jednotnú roľnícku daň a

národné poistenie roľníkov.27 Už práve Hradecký program položil základy pozemkovej

reformy. Na rôznych dedinských schôdzach, v hostincoch, pred kostolmi dedinčania viedli

búrlivé rozhovory o dokončení predvojnovej pozemkovej reformy.28 Na ich rozhovory

postupne nadväzovali spory o novej pozemkovej reforme, ktorá by odstránila vlastníctvo

23 MENCL, Vojtěch - HÁJEK, Miloš - OTAHÁL, Milan - KADLECOVÁ, Erika. Križovatky 20.století (Světlo na bíla místa v nejnovších dějinách). Praha: Naše vojsko, 1990, s. 213.

24 JECH, ref. 6, s. 49.25 MENCL – HÁJEK – OTAHÁL - KALDECOVÁ, ref. 23, s. 221.26 V knihe ref. 23, sa spomína dátum 17. október 1947, keď J. Ďuriš predložil tento program vláde. Ak by

s revíziou pozemkovej reformy súhlasili všetky strany tak by bola pozemková reforma programom len KSČ a KSS, ktorý prekračoval vládny program a stala sa problémom medzi KSČ a ostatnými stranami. Preto komunisti aktivizovali roľnícke komisie, ktoré presadzovali prijatie nových pozemkových zákonov a zvlášť osnovy o prijatí novej pozemkovej reformy.

27 http://www.totalita.cz/vysvetlivky/prg_hradec.php, 26.10.201028 Z tejto reformy z obdobia prvej Československej republiky ešte stále zostalo nedokončených 2 mil. 300 000

ha pôdy, čiže viac než polovica pôvodného záboru a okrem toho sa blížilo vypršanie lehoty pre prechodné využívanie pôdy, ktoré stanovili generálne dohody medzi veľkostatkárom a štátom.

19

http://www.totalita.cz/vysvetlivky/prg_hradec.php

pôdy nad 50 ha.29

Pri praktickej realizácii týchto všeobecne uznávaných žiadostí a po roku 1948 už aj

uzákonených požiadaviek sa dostávalo na verejnosť nové poznanie, ktoré ukazovalo, že na

rozdiel a s rozporom s pôvodnými zámermi sa vytrácajú sľubované zlepšenia pre stredných

a väčších roľníkov, a že sa časom súkromné malovýrobné hospodárstva dostávajú do

úzadia.30 Po nastolení komunistického režimu v roku 1948 sa Hradecký program ani do

praxe nestihol uviesť v celej svojej podobe, len jeho určité časti sa neskôr uplatnili

v novovytvorených zákonoch, ktoré však veľmi rýchlo menili svoju podobu.

Pri hodnotení slovenského poľnohospodárstva v povojnovom období sa dá

sledovať, že je zachovaná línia daného stavu s drobnými roľníckymi gazdovstvami, ktorých

počet a rozloha sa zvyšovala postupnými konfiškáciami a prídelmi z daných pozemkových

reforiem.31

K poslednej etape pozemkových úprav patril zákon o trvalej úprave vlastníctva

pôdy z 21. marca 1948, podľa ktorej bola súkromným vlastníkom vyvlastnená pôda nad 50

ha. Všetky tri etapy pozemkovej reformy postihli aj katolícku cirkev. Revízia prvej

pozemkovej reformy natoľko zasiahla katolícku cirkev, že ohrozila jej spoločenské poslanie

a napokon sa musela i ekonomicky opierať o milosť štátu. A nakoniec marcová pozemková

reforma ponechávala nižším cirkevným úradom (ak nepožiadali o túto pôdu miestnu

roľnícku komisiu) najviac 30 ha pôdy.32

Ústava 9. mája 1948 v článkoch 158 a 159 stanovila, že najvyššia prípustná výmera

pôdy, ktorá smie byť v súkromnom vlastníctve jednotlivca, spoluvlastníka alebo spoločne

hospodáriacej rodiny, je 50 hektárov, a že súkromné vlastníctvo pôdy je u roľníkov, ktorí

na nej sami pracujú, do výmery 50 hektárov zaručené.33 Čo vlastne bolo akousi obdobou

všeobecne prijatej zásady, ktorá sa týkala prevažne priemyselného a živnostenského

29 JECH, ref. 6, s. 43.30 JECH, ref. 6, s. 55.31 DEMO, ref. 9, s. 199.32 KAPLAN, Karel - JANIŠOVÁ, Milena. Katolícka cirkev a pozemková reforma 1945 - 1948. Dokumentace.

Praha- Brno: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1995, s. 9.33 “V hospodárskej oblasti skonfiškovali komunisti 418 740 ha prevažne veľkostatkárskej pôdy, z ktorej 41 %

pridelili 90- tisícom bezzemkom a malým roľníkom. Sektor drobnej poľnohospodárskej výroby živnostníkom a remeselníkom, zamestnával roku 1948 64,5 % fyzických pracovníkov, v sociálnom sektore bolo zamestnaných 25,3 % zárobkovo činných osôb.“ ŠPIEZ, Anton. Dejiny Slovenska, na ceste k sebauvedomeniu. Bratislava: Perfect, 1992, s. 185. Celé znenie Ústavy je dostupné na http://ksc-cssp.komunisti.sk/ustava_1948.htm

20

http://ksc-cssp.komunisti.sk/ustava_1948.htm


podnikania, že bolo zaručené súkromné vlastníctvo drobných a stredných podnikov do 50

zamestnancov. Osobný majetok občanov je nedotknuteľný. Tieto ustanovenia sa týkali

najmä domácich predmetov a predmetov osobnej spotreby, rodinných domov a úspor a aj

dedičského práva na ne.34 Články obsahovali aj časti, v ktorých ustanovovala, že prípadné

zmeny a podrobnosti stanoví samotný zákon.

Postupom času sa však sľubované zmeny smerom k zlepšeniu situácie pre väčších

roľníkov a menšie malovýrobne podniky vytrácali. Tri etapy povojnovej pozemkovej

reformy v rokoch 1945 - 1948 viedli k zjednodušeniu sociálnej štruktúry dediny. Na

Slovensku išlo o posilnenie malých a stredných roľníckych hospodárstiev. Koncom 40.

rokov poslednou kapitalistickou vrstvou na vidieku zostali bohatí roľníci a gazdovia (český

ekvivalent selský stav). Išlo tu o vlastníkov poľnohospodárskych usadlostí v rozmedzí od

20 do 50 hektárov pôdy. Základom ich existencie bolo pozemkové vlastníctvo. Tieto väčšie

gazdovstvá obhospodarovali spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, zamestnávali 1 - 2

pracovné sily, sezónnych robotníkov, vlastnili ťažnú silu a hospodárske budovy.35

1.2. Začiatky družstevníctva na Slovensku

Mnohí predstavitelia slovenskej inteligencie vo vidieckom prostredí hľadali nové

cesty a zakladali finančné subjekty, ktoré lepšie vyhovovali potrebám vidieckeho

roľníckeho obyvateľstva. Najvýhodnejším sa im pozdávalo zakladanie menších sporiteľní.

Ako prvý začal tieto myšlienky realizovať Samuel Jurkovič, ktorý so skupinou

Sobotišťanov vypracoval náčrt stanov a predložil ich na posúdenie J. M. Hurbanovi. Až po

jeho schválení pristúpil k založeniu družstva a schváleniu jeho stanov. Táto ustanovujúca

schôdza sa konala 9. februára 1845. Jeho iniciatívou vytvorený Gazdovský spolok sa

považuje za prvé družstvo na európskej pevnine.36

34 JECH, ref. 6, s. 53.35 HLAVOVÁ, Viera. Kulak triedny nepriateľ. „Dedinský boháč“ v kontexte kolektivizácie na Slovensku 1949

- 1960. Bratislava: Veda, 2010, s. 13. 36 DEMO, ref. 9, s. 427. O Samuelovi Jurkovičovi pozri viac: VIRSIK, Oto. V službách národa. Výrobné a

živnostenské družstvá v stopách Samuela Jurkoviča. Bratislava: Eleprint 1993. 292 s. Medzi veľkých propagátorov družstevníctva patrí na Slovensku aj D.G. Lichard, ktorý od začiatku 60. rokov oboznamoval verejnosť s charakteristikou a výhodami úverových družstiev s obmedzeným ručením (vzájomne, resp.

21

Založil ho na zásadách, ktoré si neskôr celé storočie dávali do vienka ďalšie

družstvá. Jednou zo zásad bolo dobrovoľné členstvo. Okrem zakotvenia tejto zásady

v stanovách, Jurkovič už prvým členom po založení družstva prikazuje, aby nikoho

neprehovárali, nenútili vstúpiť za člena, nech každý rozhodne o tom sám, bez

ovplyvňovania.37

Potrebné je však uvedomiť si, že všetky rané družstvá vznikali na základe

rakúskeho zákona o obchodných spoločnostiach (zákon č. 70/1873), pretože v tejto dobe

neexistoval špeciálny družstevný zákon.38 Sedliaci a roľníci po rozpade Rakúsko - Uhorska

a v novovzniknutej Československej republike neboli národnostne jednotní.39 Vytvorili sa

nové podmienky pre rozvoj slovenského družstevníctva. Slovensko v tom období evidovalo

648 potravných družstiev, združených v budapeštianskej ústredni Hangya.40

Československé družstevníctvo bolo v roku 1918 upravené zákonom č. 210 zo dňa

15. apríla 1919. Podľa tohto zákona, ktorý prijalo Revolučné Národné zhromaždenie, sa

rušili všetky družstvá vytvorené ešte na území Slovenska v období Rakúsko - Uhorska,

dokonca museli prerušiť do konca júla svoje kontakty s ústredím v Budapešti, vo Viedni či

v inej lokalite Rakúska a Maďarska. Zákon zakazoval podrobovať sa slovenským

družstvám akejkoľvek revízii v tom čase už zahraničných centrál, obchodovať s nimi

a ponúkať im svoje výrobné prebytky či suroviny. Všetky družstvá na Slovensku sa stali od

čias publikovania tohto zákona členmi novej centrály: Ústredného družstva v Bratislave.

Do družstevníctva prenikala centralizácia.41

pomocné pokladnice) a spolkových sypární... HOLEC, Roman. Poľnohospodárstvo na Slovensku v poslednej tretine 19. storočia. Bratislava: Veda, 1991, s. 157.

37 MARTULIAK, Pavol. Stopäťdesiat rokov slovenského družstevníctva 1845 - 1995. Nitra: Agroinštitút Nitra, 1995, s. 46. Samuel Jurkovič dôvody vzniku spolku formuloval nasledovne: „ Nepovstal ani z hlbokého mudrovania, ani dajakým umením, ale nie je ani plod sebectva, lež vyrástol zo samého slovenského ľudu a národa z lipového jadra.“ ŠTEFANOVIČ, Milan. Priekopnícky počin v družstva na Slovensku. In Zborník vystúpení zo seminára: Víťazstvá a prehry Slovenského družstevníctva (1845 - 1945), Bratislava, Nadácia Ladislava Novomeského, 8.2.1996, s. 77.

38 FEIRABEND, Ladislav. Zemědělské družstevníctví v Československu do roku 1952. Volary: Stehlík 2007, s. 26.

39 Pozri OLIVOVÁ, Viera. Dějiny první republiky. Praha: Karlova Univerzita, 2000. 355 s.40 MARTULIAK, ref. 37, s. 86. Hangya- v preklade mravec, prácou grófa Alexandra Károlyiho a

poľnohospodárskeho ministra sa v roku 1888 objavila na celouhorskom kongrese tematika družstevníctva. V roku 1896 vytvorení agrárny program zaradil časti o podpore družstiev a ako aj ich nápady na rozvoj družstevníctva. Následne na to sa v roku 1898 vytvoril zákon o ústredných úverových družstvách a neskôr v tomto istom roku sa vytvorila aj HANGYA. http://www.hangyaszov.hu/hangya, 19.10.2010.

41 BARTLOVÁ, Alena. Niekoľko poznámok o družstevníctve na Slovensku v rokoch 1918 - 1938. In Zborník vystúpení zo seminára: Víťazstvá a prehry Slovenského družstevníctva (1845 - 1945), Bratislava Nadácia

22

http://www.hangyaszov.hu/hangya

Družstevné hnutie na území dnešného Slovenska, veľmi zaostávalo za ostatnými

hnutiami v Čechách, na Morave a v Sliezsku. Na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi síce

existovali nejaké spotrebné a úverové družstvá, ktoré však boli skôr na strane uhorských

vládnucich vrstiev. Úlohu vybudovať úverové družstvo dostalo Ústredné družstvo

v Bratislave založené v 1919.42 V pestrej palete existujúcich družstiev boli na prvom mieste

potravné družstvá, potom úverové družstvá a nepatrnú časť tvorili výrobné

poľnohospodárske družstvá (patrili sem mliekarenské, dobytkárske družstvá).

Rozhodnutie o tom, koľko pôdy prevezme štát a koľko z nej rozdelí, bolo úlohou

Štátneho pozemkového úradu (ŠPÚ), ktorý začal svoju činnosť 15. októbra 1919.43 Na

Slovensku zriadil úrad tri úradovne, ktoré väčšinou ovládali príslušníci agrárnej strany.

Takto si strana zabezpečila priebeh pozemkovej reformy podľa vlastných predstáv.

V súlade s nimi bol vypracovaný aj ďalší, prídelový zákon, schválený 30. januára 1920.44

Ťažkosti, s ktorými zápasili roľníci, vyvrcholili v rokoch 1921 - 1922. Napriek

obetavosti Ústredné družstvo v Bratislave nebolo dostatočne pohotové reagovať na všetky

narastajúce problémy.45

Agrárna kríza a všeobecná kríza začiatkom 20. storočia mala oveľa väčšie dôsledky

na území dnešného Slovenska ako v Čechách, a práve preto sa obyvateľstvo väčšinou

zamestnalo v poľnohospodárstve. Sem možno zaradiť dôvody, ako menší podiel ornej

pôdy, a s tým súvisiaca aj menšia výnosnosť, ale aj väčšiu rozdrobenosť a zaťaženosť pôdy

obyvateľstva. Medzi veľké záťaže patrila aj nespravodlivá tarifná a úverová politika voči

Slovensku. Jedným z východísk z tohto neľahkého postavenia bolo práve družstevníctvo.46

„Intenzita rozvoja roľníckych potravných družstiev si vyžiadala vytvorenie

Ladislava Novomeského, 8.2.1996, s. 53.42 FEIERABEND, ref. 38, s. 35. Úverové družstvá vznikali podľa zákona prijatého v Budapešti v roku 1898

ako družstvá s neobmedzeným ručením § 4 prijatého zákona dôrazne stanovuje, že žiadne družstvo na Slovensku nesmie byť členom iného družstevného ústredia, iba so zvolením Ústredného družstva v Bratislave. Stávajúce takéto členstvá treba do konca roku 1919 vypovedať. Súčasne bolo Ústredné družstvo ustanovené aj ako revízny orgán. Pod hroznou rozpustenia sa zákon stal záväzným pre všetky družstvá. MARTULIAK, ref. 37, s. 88.

43 Rozdielny dátum začatia činnosti štátneho pozemkového úradu sa spomína v HREHOR, Henrich. Úprava pozemkového vlastníctva v rokoch 1918 - 1919, ref. 4, kde je uvedený dátum začatia činnosti 6. október 1919.

44 DEMO, ref. 9, s. 109. V súlade s predstavami agrárnej strany boli prijaté aj ďalšie zákony, ktoré sa týkali už len čiastkových otázok. Patria sem: úverový zákon č. 166, prijatý 11. marca 1920, náhradový zákon č. 329, prijatý 8. apríla 1920.

45 MARTULIAK, ref. 37, s. 90.46 MARTULIAK, ref. 37, s. 97.

23

osobitého družstevného zväzu. Tak vznikla v roku 1934 Nákupná ústredňa potravných

družstiev (NUPOD) v Bratislave. Zväz hospodárskych družstiev sa mohol venovať rozvoju

družstiev v oblasti výrobnej a odbytovej činnosti. Medzi ďalšie výrobné zväzy patrila

novovytvorená HANZA v Galante.“47

K ústredni sa pridružovali väčšinou všetky ostatné družstevné nákupné centrá

Slovenska. V 30. rokoch zastrešovalo ústredné družstvo asi 340 000 osôb. Družstevníctvo

sa pre slovenského roľníka stalo základom na zvyšovanie odbornej úrovne, otvorilo mu

nové možnosti moderného hospodárstva a politického života.48 V roku 1937 bol

zaznamenaný viac ako dvojnásobný vzrast počtu družstiev v porovnaní s rokom 1919.

Situácia sa zmenila po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938. Najvýraznejším problémom

bolo odstúpenie úrodných južných území. Z vyše 1 milióna hektárov všetkej zabratej pôdy

bola takmer 1/3 ornej pôdy. K Maďarsku bolo pripojených 984 miest a obcí, tým sa

Československo oklieštilo aj o cca 1 milióna obyvateľstva.49

Územné straty, ktoré postihli územie Slovenska, zasiahli aj do poľnohospodárstva

a do oblasti družstevníctva. Z celkového počtu družstiev a družstevných centrál sa 620

družstiev ocitlo v Maďarsku. Tri družstvá sa ocitli v Poľsku. Z dvoch nákupných centrál

bola jedna pripojená k Maďarsku (spomínaná Hanza v Galante) a z druhej väčšej NUPOD

zostali na maďarskej strane dve expozitúry.50

Na slovenskej strane už po vyhlásení autonómie Slovenska venovali slovenskí

politici a autonómne inštitúcie veľkú pozornosť družstevníctvu. Vyhlásením Slovenského

štátu 14. marca 1939 si žiadala situácia nové legislatívne úpravy pre ďalší vývoj

družstevníctva na Slovensku. Zásadný význam malo vládne nariadenie č. 85 z 2. mája

1939, ktorým sa mala upevniť centralizácia zodpovedajúca novému štátu.51

47 DEMO, ref. 9, s. 446. Hanza pozri viac: PUKKAI, László. A "Hanza" szövetkezeti áruközpont Galánta. Bratislava: Madách - Posonium , 1994. 188 s.

48 http://www.forumhistoriae.sk/main/texty_1_2010/hallon.pdf, 25.10.201049 MARTULIAK, ref. 37, s. 106.50 DEMO, ref. 9, s. 449.51 DEMO, ref. 9, s. 450. Toto nariadenie narušilo princíp demokracie, ktorá patrila medzi základy

družstevníctva, keď zaviedla povinné členstvo v družstvách v niektorých z troch ústrední a tým centralizovala celý systém. http://www.upol.cz/uploads/media/JUDr._Penzes.pdf, 25.10.2010 Vláda vydala ďalšie podobné nariadenia, ktoré zmenili celkovú situáciu a výzor slovenského družstevníctva. Boli to napríklad: Vládne nariadenie č.11/1939 – Zriadilo sa ním pri všetkých peňažných ústavoch (aj pri úverových družstvách) Ministerstvo financií. Vládne nariadenie č.86/1939, pre všetky nemecké družstvá na Slovensku sa zriadila samostatná družstevná centrála ZENTRELVERBAND so slovenskými družstevnými zväzmi, Vládne nariadenie č. 140/1939 - silné oprávnenie Ministerstva vnútra voči družstvám

24

http://www.upol.cz/uploads/media/JUDr._Penzes.pdf

http://www.forumhistoriae.sk/main/texty_1_2010/hallon.pdf

http://databazy.dejiny.sk/cgi-bin-kl/klsearch.cgi/?IsisScript=kl.xis&type=h&from=1&pocet=10&db=kl1&lang=en&format=standard&to=10&exp1=Mad%C3%A1ch%20-%20Posonium

http://databazy.dejiny.sk/cgi-bin-kl/klsearch.cgi/?IsisScript=/kl.xis&dot=h&type=h&from=1&pocet=10&db=kl1&lang=en&format=standard&to=10&exp1=Pukkai,%20L%C3%A1szl%C3%B3

Osobitú úlohu plnilo slovenské družstevníctvo počas Slovenského národného

povstania. Vychádzajúc z tradičných humanistických zásad, predstavitelia slovenských

družstiev, najmä potravných, poskytovali potraviny utečencom zo zajatia alebo

z koncentračných táborov.52 Príkladnosť, akou bola zabezpečovaná dôležitá súčasť

Slovenského národného povstania, ocenil svojím výrokom najpovolanejší predstaviteľ

povstaleckej armády pre zásobovanie, major Snopko, keď pred zástupcami zväzu

hospodárskych družstiev (ZHD) v Košiciach koncom apríla 1945 vyhlásil: „Keby

v povstaní bolo všetko tak fungovalo ako zásobovanie, ešte dosiaľ by toto nebolo

potlačené.“53

Po skončení druhej svetovej vojny a následnej obnove Československej republiky

sa otvorili nové možnosti družstevníctva. Pre územie Československa to bola veľká

príležitosť, pretože sa k republike pripojili odtrhnuté úrodné územia. Bola to ťažká situácia,

pretože na Slovensku na východe a v strede územia, sa krajina výrazne oslabila bojovými

akciami. Bolo potrebné obnoviť aj všetky demokratické zásady družstevníctva, ktoré sa

vplyvom fašistického Nemecka v období Slovenskej republiky stratili.54

Vojnové udalosti v rokoch 1944 - 1945 výrazne podlomili činnosť všetkých druhov

roľníckych družstiev na Slovensku. Najviac utrpeli potravné družstvá. Pritom počet

družstiev v roku 1945, po prinavrátení území, za uplynulé obdobie v porovnaní s rokom

1938 vzrástol.55

Vývoj družstevníctva aj v podmienkach Slovenska začali dosť výrazne ovplyvňovať

Benešove dekréty. Napríklad na základe dekrétu prezidenta č. 108/1945 sa majetky

družstiev v obciach s maďarským a nemeckým obyvateľstvom konfiškovali v prospech

štátu. V mnohých prípadoch išlo o družstvá, ktoré vznikli v predvojnovom období za 1.

ČSR.56

O osud poľnohospodárstva sa povojnovom období zaujímali najvýznamnejšie

strany na Slovensku, a to Demokratická aj Komunistická strana. Zo strany ministerstva bol

v Prahe predložený osobitý návrh na legislatívu v roku 1946. Patrili sem zákony, ako zákon

52 MARTULIAK, ref. 37, s. 117.53 DEMO, ref. 9, s. 454.54 Viac pozri RYCHLIK, Jan. Česi a Slováci ve 20. století (1945 - 1992). Bratislava: Electronic Press, 1999.

554 s.55 MARTULIAK, ref. 37, s. 125.56 MARTULIAK, ref. 37, s. 127.

25

č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, ďalej zákon č. 47/1948 Zb.

o niektorých hospodárskych úpravách, známy aj ako sceľovací zákon, boli to tzv. Ďurišove

zákony. Pomenovanie dostali podľa ministra poľnohospodárstva Júliusa Duriša z KSS

(ministrom bol od 4. apríla 1945). V celom období po vojne 1945-1948 sa v

Československu plne akceptovalo súkromné vlastníctvo v poľnohospodárstve,

vlastníctvo pôdy a nehnuteľností. 57

Predpokladom víťazstva komunistov a vlastne tvrdého presadzovania sovietskeho

modelu bolo rozrušenie základov občianskej spoločnosti. Preto sa Komunistická strana

orientovala na špecifický spôsob riešenia problémov, vo forme rôznych reforiem.58

V Sovietskom zväze sa už v 30. rokoch hovorilo o možnej kolektivizácii dediny,

ako o dôležitej úlohe. Väčšina boľševických vodcov pozerala na individuálnych roľníkov

ako na nespoľahlivý anarchistický živel, ktorý sa nechce prispôsobiť potrebám štátu.59

Už rok 1947 jasne črtal koniec povojnových kompromisov, režimu „ľudovej

demokracie“, nevyhnutnosť návratu buď k parlamentnej demokracii alebo smerom ku

komunistickej diktatúre. K tomuto politickému rozuzleniu smerovala aj medzinárodná

situácia, najmä vytvorenie frontu studenej vojny. Dosť jasným varovným signálom bol

v júli 1947 tvrdý zákrok Moskvy proti zmýšľaniu prístupu Československa

k Marshallovmu plánu.60

Povojnový vývoj v Európe a vo svete nesmeroval ku kompromisu, aký očakával

prezident Beneš. Viedlo to skôr ku konfrontácii, ktorá v prípade Československa, ktoré

nebolo izolovanou krajinou, ale krajinou, ktorá patrila do sféry záujmov ZSSR, bola

osudovou. Keďže Nemecko po vojne zmizlo z mapy ako mocenský činiteľ Európy, nemal

Sovietsky zväz pred kým chrániť Československo, jedine pred rozvojom vzťahov zo

Západom.61 Po tom, čo prezident 25. februára 1948 prijal demisiu ministrov

57 Vyjadrovali to zákony ako zákon č. 126/1946 Zb. – o úprave poľnohospodárskych a nájomných pomerov, ďalej zákon č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobení poľnohospodárskej pôdy. O komunistickej a demokratickej strane a ich postupoch pozri viac: RUPNIK, Jaques. Dějiny Komunistické strany Československa. Praha: Academia, 2002. 284 s., LIPTÁK, Ľubomír et atc. Politické strany na Slovensku 1860- 1989. Bratislava: Archa, 1992. 312 s.

58 MENCL – HÁJEK - KADLECOVÁ - OTAHÁL, ref. 23, s. 214.59 ŠVANKMAJER – VEBER - SLÁDEK – MOULIS - DVOŘÁK. Dějiny Ruska. Praha, Nakladatelství

Lidové noviny , 2008, s. 368. 60 MANNOVÁ, Elena. Krátke dejiny Slovenska. Bratislava: Electronic Press, 2003, s. 301.61 PETRUF, Pavol. Vývoj zahraničnopolitického postavenia ľudovodemokratického Československa v rokoch

1945 - 1948. In Február 1948 a Slovensko. Zborník vedeckej konferencie Bratislava 14. - 15. február 2008,

26

nekomunistických strán, sa Československo plne začalo orientovať na ZSSR.

Minister poľnohospodárstva J. Ďuriš a neskorší prezident Klement Gottwald

odmietli reči o tom, že niekto u nás chce na dedine zavádzať kolchozy.62 Toto stanovisko

potvrdil aj program SNR, ktorý bol vyhlásený v apríli 1948 pri oslavách 100. výročia

zrušenia poddanstva.63 Tento program bol vyhlásený v Nitre Michalom Falťanom

(povereník poľnohospodárstva a pozemkovej reformy), teda ide o Nitriansky program.64

Postupne v roku 1949 nastal prelom v politike vládnucej komunistickej strany.

Základným programovým východiskom strany sa stala generálna línia budovania

socializmu, ktorá bola vyhlásená na IX. zjazde KSČ 25. - 29. mája 1949. Po nej nasledoval

IX. zjazd KSS 24. - 27. mája 1950, čím sa rozbehol proces industrializácie Slovenska,

kolektivizácie poľnohospodárstva a socializácie živností.65 Prezident Klement Gottwald sa

priklonil ku kolektivizácii týmito slovami: „Nebude u nás socializmus bez prechodu dediny

k socializmu.“66

Komunistická strana pracovala premyslene a spoľahlivo, nezanedbala ani

ideologickú stránku veci, ktorú rozpracovala do najmenších detailov. Marxizmus-

leninizmus sa vyučoval všade, prenikol do každej sféry života, stal sa štátnou doktrínou,

ktorá sama seba považovala za vedu s univerzálnym, absolútnym nárokom na jediný

pravdivý a platiaci svetonázor. 67

Bratislava: Ústav pamäti národa, 2008, s. 11 - 49.62 Kolchoz- ruské skratkové slovo pre kollektivnoje chozjajstvo, čiže kolektívne hospodárstvo, boli riadené

priamo zhora a spočiatku prostredníctvom politických oddelení pri štátnych traktorových staniciach a štátnych roľníckych podnikoch - sovchozoch. Už pozemková reforma 1945 bola radikálnym zásahom do hospodárskych a sociálnych vzťahov. Preto hlasy (ide najmä o radikálov) žiadajúce kolektivizáciu a budovanie kolchozov, museli veľmi vystrašiť roľníkov. Národní socialisti už na jeseň 1946 v parlamentnej rozprave k vyhláseniu predsedu vlády Klementa Gottwalda upozorňovali, že medzi roľníkmi vzniká strach pred kolektivizáciou a zriaďovaním kolchozov. Lidovci sa veľmi jednoznačne vyjadrili v Kunětickom programe ku kolektivizácii, kde ju otvorene odmietali. PEŠEK, Jan a kol. Kapitoly najnovších slovenských dejín k 70. narodeninám Michala Barnovského. Bratislava: Prodama SAV, 2006, s. 136.

63 Poddanstvo bolo zrušené marcovými zákonmi v marci 1848, čiže so súborom 31 zákonov uhorského snemu, tým sa uzatvorilo v Rakúsko- Uhorsku dlhé obdobie feudalizmu.

64 DEMO, ref. 9, s. 198.65 LIPTÁK, ref. 57, s. 287.66 MARTULIAK, ref. 37, s. 135.67 MATHÉ, Svätoslav. Slovenská politika v rokoch 1948 - 1993. Martin: Matica Slovenská, 2001, s. 135.

27

2. Oboznámenie sa s obcou Tešedíkovo

2.1. Charakteristika prírodných podmienok

vhodných na poľnohospodárske práce

Tešedíkovo leží na juhozápadnom Slovensku, na Podunajskej nížine. (Príloha č.1)

Rozlohou 2 278 ha patrí k stredne veľkým obciam na Slovensku. Terén v okolí obce je

rovinatý. Nachádza sa tu málo lesov. Celá oblasť je chudobná na nerastné suroviny, avšak

dostatok tepla a priaznivé zloženie pôdy zaraďuje obec medzi poľnohospodársky

produktívne.68

Obec obklopujú vodné toky – zo severu rieka Váh, zo západu Malý Dunaj a jeho

vedľajšie ramená. Obec susedí s usadlosťami: Diakovce, Šaľa, Hetmín, Žihárec, Kráľov

68 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Zv. III. Bratislava: Veda, 1978, s. 159.

28

Brod a Dolné Saliby. Mestá ležiace najbližšie k obci: na sever Galanta, na juhovýchod

Nové Zámky, na juh Kolárovo a Komárno, na západ Dunajská Streda. Tešedíkovo patrí do

okresu Šaľa a pod samosprávu Nitrianskeho kraja. (Príloha č.2)

V minulosti sa väčšina obyvateľstva zaoberala poľnohospodárstvom, ale ešte aj

v dnešnom modernom svete má väčšina obyvateľov menšie záhradky vedľa svojich domov

alebo v blízkosti bytov. (Príloha č.3) Už teraz menej ľudí sa zaoberá súkromným

hospodárením na poliach v okolí katastru obce.

2. 2. Krátke naznačenie histórie obce a jej názvu

od počiatku vzniku až po februárový prevrat 1948

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine Pannonhalmského opátstva

z roku 1237-1240,v tzv. Albeusovom súpise majetkov.69

Na prelome 18. a 19. storočia obec zasiahli mnohé živelné pohromy.

Nebezpečenstvo pre obec znamenali časté záplavy rieky Váh. Povodne zaplavili nielen

chotár, ale aj dedinu. Najväčšou pohromou bolo šírenie cholerovej epidémie.

Najvýznamnejšia historická udalosť dediny sa viaže k revolúcii a národnooslobodzovacím

bojom v rokoch 1848/49.70

Prvá svetová vojna si vyžiadala 131 obetí z Tešedíkova. V zmysle Trianonskej

mierovej zmluvy obec zostala súčasťou novovzniknutého Československa.71 Za 1. ČSR

časť chotára obce patrila pod Centrálnu správu verejno-základinových majetkov, ktorá

zanikla 1950.72

18. júna 1925 vzniklo výrobné družstvo HANZA v Galante, kde medzi

zakladateľskými družstvami bolo aj Tešedíkovo. Z oblasti „Matúšovej zeme“ (kam patrí aj

Tešedíkovo) bolo medzi zakladateľmi 23 obcí a od nich pochádzalo približne 60 %

69 NOVÁKOVÁ, Veronika - PÁSZTOR, Árpád, Tešedíkovo pozoruhodnosti. Komárno: KT, 1999, s. 3.70 Viac pozri LELOVICS, Tihamér. A peredi csata története. A zsigárdi csata története - a királyrévi csata

története. Nové Zámky: AZ - Print, 1999. s. 70. 71 Pozri viac: ROMSICS, Ignác. Trianonská mierová zmluva. Bratislava: Kalligram, 2006. s. 240.72 NOVÁKOVÁ - PÁSZTOR, Árpád, ref. 69, s. 8.

29

zaplatených kvót. Obec Tešedíkovo bola zaradená medzi 24 kontrolných komisií.73

Po Viedenskej arbitráži bola obec pripojená k Maďarsku.74 V knihe z roku 1939 sa

spomína Tešedíkovo (vtedy Pered) ako obec s 4 347 obyvateľmi na rozlohe približne

22 788, 84 ha s 859 domami. 75

Po skončení druhej svetovej vojny sa Tešedíkovo stalo súčasťou znovu vytvorenej

Československej republiky. Obyvateľstvo však ani po skončení vojny nezažilo pokoj

a mier. Košickým vládnym programom a Benešovými dekrétmi obyvatelia maďarskej

národnosti boli zbavení občianskych práv. 76

Pomocou prvej pozemkovej reformy vykonanej v roku 1945 v rámci prezidentských

dekrétov sa postupne kolonizovalo. Celkovo sa na južnom Slovensku naplánovalo 225

kolónií, z toho v Šalianskom okrese, kam patrila aj obec Tešedíkovo, sa vytvorili 3 kolónie

s počtom 71 poľnohospodárskych jednotiek (rodiny) a o 781 ha poľnohospodárskej pôdy.

V Tešedíkove dostali návrh na konfiškáciu vo výške 21 poľnohospodárskych jednotiek

s cca 131, 2 ha poľnohospodárskej pôdy a s cca 121, 4 ha ornej pôdy. Dôvody na

konfiškáciu boli hlavne národnostné, čiže išlo tu o maďarskú národnosť.77

Dohodu o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom podpísali

Vladimír Clementis a János Gyöngyösi 27. februára 1946 v Budapešti. Obe zainteresované

strany považovali dohodu za nevyhnutný kompromis. Umožňovala československej vláde

73 PUKKAI, László. Mátyusföld II. Egy régió története a XI. századtól 1945 - ig. Komárno - Dunajská Streda: Lilium aurum, 2005, s. 189. „Matúšova zem“ dostala svoje pomenovanie od Matúša Čáka ,trenčianskeho vladára zo 14. storočia, toto pomenovanie označuje územie jeho niekdajších majetkov. O tom, kde presne sa a na akom území sa rozprestierali jeho statky sa vedú diskusie. Podľa súpisov Márie Jeršovej západnou hranicou Matúšovej zeme je Senec, Sládkovičovo, Bernolákovo a Boldog, na juhu a na východe Malá a Veľká Mača, Matúškovo, ďalej Horné a Dolné Saliby, Trstice a Vozokany, celkom spomína 38 usadlostí. LISZKA, Jozef. Národopis Maďarov na Slovensku. Dunajská Streda: Lulium Aurum, 2003, s. 210.

74 Pozri viac: DEÁK, Ladislav. Viedenská arbitráž 2.11.1938. Dokumenty I. (20. september – 2. november 1938). Martin: Matica Slovenská, 2002. s. 253. DEÁK, Ladislav. Viedenská arbitráž 2. november 1938. Dokumenty II. Okupácia (2. november 1938 – 14. marec 1939). Martin: Matica slovenská, 2003. s. 304. DEÁK, Ladislav. Viedenská arbitráž 2.11.1938. Dokumenty III. (3. november 1938 – 4. apríl 1939). Martin: Matica Slovenská, 2006. s. 454. V knihe Visszacsatolt felvidék, Kapiszrán nyomda Vác.cca 1939. (Táto encyklopédia je uložená v Štátnom archíve Bratislava, pobočka Šaľa. Jej datovanie je len približné lebo obal knihy sa zničil a autor je tiež neznámy. Má veľkú umeleckú aj historickú hodnotu.) V tejto knihe sa spomína, že okres Šaľa, kam obec Tešedíkovo počas obdobia 1. ČSR bola zaradená, bola pripojená k Maďarsku 9. novembra 1939.

75 A visszacsatolt felvidék és ruténföld címtára. A visszacsatolt területek közigazgatási térképével. Budapest: Központi statisztikai hivatal- statisztikai tudósitó, 1939. s. 284 V knihe sa pozemky spomínajú v jednotke kh, čiže katastrálne jutro (v knihe sa uvádza kh z maďarského pomenovania kataszteri hold), čo znamená cca 1kh = 0, 575464 ha

76 NOVÁKOVÁ - PÁSZTOR, ref. 69, s. 9.77 PUKKAI, László. A földreformok árnyékéban Mátyüsföldön (1919 - 1949). Galanta: Pelikan, 2010,s. 119.

30

presídliť z Československa do Maďarska toľko Maďarov, koľko Slovákov sa v Maďarsku

dobrovoľne prihlási na presídlenie do Československa.78

V roku 1947 bolo z Tešedíkova deportovaných na nútené práce do Čiech 153

maďarských rodín. V tom istom roku a v roku 1948 v rámci tzv. výmeny obyvateľstva bolo

585 osôb z obce násilne vysťahovaných do Maďarska.79

Čo sa týka družstevníctva v obci v zápisnici miestneho národného výboru (MNV)

Tešedíkovo z 26. januára 1946 sa spomína existencia potravinového družstva s dvoma

filiálkami a úverového družstva. List obsahuje aj voľbu nového správcu družstiev, ktorým

sa stal vtedajší prednosta poštového úradu.80 V priloženom liste z 29. mája 1949 sa píše, že

poľnohospodársky majetok Maďarov, zradcov a kolaborantov v obci zatiaľ nebol

skonfiškovaný, a ani vnútorná kolonizácia a presídľovanie neboli uskutočnené.81

V roku 1948 prebehla pozemková reforma na základe zákona č. 46/1948 Zb. Aj pre

MNV Tešedíkovo boli zaslané pokyny k realizácii zákona o novej pozemkovej reforme.

Zasielala ich okresná správna komisia v Šali. Pokyny boli do obce doručené 3. mája 1948.

Obsahuje pokyny zdôrazňujúce dôležitosť vykonania súpisu. Súpisu podliehala všetka

pôda, ktorá slúžila v poľnohospodárskej výrobe, či už pôda, ktorá bola vo vlastníctve

fyzickej osoby a presahovala výmeru 50 hektárov, ale aj pôda na ktorej vlastníci trvale

nepracovali alebo je vo vlastníctve právnickej osoby a nepresahuje 50 hektárov.82

V obci sa vykonali výmery na základe §1. odst. 3. zákona č. 46/1948 Zb., ktorý

hovoril, že „štát vykúpi pre účel bez zreteľa na výmeru pôdu, na ktorej vlastníci trvale sami

nepracujú alebo, ktorý je vo vlastníctve právnických osôb. Vlastníkom sa na ich žiadosť

ponechá pôda vo výmere 1 ha, ak požadujú o ponechanie zastavanej plochy započíta sa to

do 1 ha. So súhlasom miestnych roľníckych komisií sa môže ponechať pôda, ktorá slúži na

vydržiavanie štátom uznaných cirkví a náboženských spoločenstiev spravujúcich nižšie

78 BOBÁK, Ján. Maďarská otázka Česko- Slovensku (1944 - 1948). Martin: Matica Slovenská, 1996, s. 83.79 NOVÁKOVÁ – PÁSZTOR, ref. 69, s. 980 Spomína sa v tom zmysle, že podľa nariadenia SNR č. 50 Sb., ktorou na potravné družstvo bola uvalená

národná správa a národným správcom bol menovaný sám komisár obce a na potravné družstvo národná správa z dôvodu, že je v rukách maďarských občanov.

81 Je to doposiaľ nespracovaný materiál Štátneho archívu Bratislava, pobočka Šaľa, čiže použijem v jej označovaní zápisníc MNV Tešedíkovo 1946 - 1959, ktoré sú uložené v zvlášť spisovom obale a uložené v jednom kartóne, bližšie označenie kartón č.1 a takto postupujem i s nasledujúcimi zápisnicami.

82 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č.1. Pozemková reforma nová - zákon, prevedenie. MNV Tešedíkovo

31

cirkevné úrady a to do výmery 30 ha.“83 Súpisy sa vykonávali na dva druhy tlačív A. pre

prihlásenú pôdu bez výzvy a B. prihlásenú pôdu na výzvu.84

Výzva na predloženie vykonania výmeru bola už 14. júla 1948 doručená aj pre

rímskokatolíckeho farára Štefana Margorina v obci. (Príloha č.4) Zápisnica bola spísaná 27.

apríla 1949, na základe ktorej sa dozvedáme, že sa prejednávali výsledky jednotlivých

výkupov pôdy a zistilo sa, že čo sa týka súpisu pôdy rímskokatolíckej cirkvi, v obci nastal

omyl. Zistilo sa, že cirkev nevlastní vyše 50 ha pôdy. Aby sa situácia zjednodušila ďalšie

kroky sa mali konať na základe zákona pre výkup pôdy pod 50 hektárov. Výmer bol

vykonaný a rozhodnutie o výkupe cirkevnej pôdy (jednalo sa tu najmä o pôdu v Trnovci

nad Váhom, keďže sa spomínajú majetky v Trnovci) bolo podpísané dňa 16. mája 1950.

Zároveň sa ustanovilo, že cirkev si ponecháva vo svojom vlastníctve pôdu v celkovej

výmere 1 ha.85

V Tešedíkove sa ďalšie súpisy pôdy vykonali až 15. júna 1950, bolo ich 5 a bola to

väčšinou pôda obyvateľov, ktorí nemajú trvalé bydlisko v obci. V 4 prípadoch išlo

o Maďarsko a v jednom prípade o obec Dlhá nad Váhom.86 Pravdepodobne v prípadoch,

kde sa jedná o obyvateľov žijúcich v Maďarsku išlo o obyvateľov postihnutých

deportáciou.

Vo februári 1948 bez ohľadu na sedemstoročnú minulosť obce zvanej Pered, Purud,

Pöröd, historický miestny názov obce „Pered“ zmenili na Tešedíkovo. Nové pomenovanie

dostala obec podľa Samuela Tešedíka.87 V zmysle zákona o pomenovaní obcí Pered bol

zaradený medzi 13 obcí, ktorým sa po roku 1990 nepodarilo získať pôvodné historické

pomenovanie.88

Obec do roku 1960 patrila do okresu Šaľa, v súvislosti s územným členením v roku

1960 nastali aj v tomto okrese zmeny. Niektoré obce (Horná Kráľová, Sládečkovce) sa

vyčlenili z okresu a zaradili do okresu Nitra a samostatný okres Šaľa spolu s okresom

83 http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1948/sb21-48.pdf, 14.12.201084 ref. 82.85 ref. 82.86 ref. 82.87 Narodil sa 20. apríla 1742 v Peštianskej župe. Zakladateľ poľnohospodársko - priemyselného výchovného

ústavu v Sarvaši na Dolnej zemi, nielenže organizoval výchovno - vyučovaciu prácu na základe Komenského pedagogicko - didaktických princípov. Zomrel v Sarvaši 27. decembra 1820.

88 NOVÁKOVÁ – PÁSZTOR, ref. 69, s. 9.

32

http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1948/sb21-48.pdf

Sereď sa zaradili do obrovského okresu k mestu Galanta. Ustanovilo sa to 1. júla 1960.89

Prijatou reformou štátnej správy od roku 1996 Tešedíkovo patrí znova do okresu Šaľa.

3. K dejinám Jednotných roľníckych družstiev

3. 1. Zakladanie jednotných roľníckych družstiev

– zánik súkromne hospodáriaceho roľníka

Pofebruárové obdobie v Československu má viacero charakteristických čŕt, ktorými

sa snažilo priblížiť a vyhovieť podmienkam ZSSR. Neodmysliteľnou súčasťou je

kolektivizácia a zakladanie jednotných roľníckych družstiev (ďalej JRD).

Kolektivizácia poľnohospodárstva - väčšinou vždy sprevádzaná brutálnym násilím,

patrí k charakteristickým črtám budovania totalitného režimu v tých krajinách, kde sa

komunistická strana dokázala plne presadiť.90 Kolektivizácia na „sovietsky spôsob“, ktorá

sa uplatňovala v Československu, sa nazývala „združstevňovaním“.91 KSČ sa týmto

spôsobom snažila zneužiť tradíciu 1. ČSR, a tým násilím vytvorené JRD prezentovať akoby 89 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960, inventár fondu.90 PERNES, Jiří. Politické a sociální predpoklady kolektivizace zemědělství v Československu. In. BLAŽEK,

Petr, KUBÁLEK, Michal et al. Kolektivizace venkova v Československu 1948 - 1960 a středoevropské souvislosti. Praha: Dokořán, 2008, s. 77.

33

vyrastajúce z koreňov tradície poľnohospodárskeho družstevníctva, a nie z koreňov

kolchozného zriadenia vybudovaného J. V. Stalinom.92

Zmeny v agrárnej politike štátu vo vzťahu k roľníkom sa neudiali zo dňa na deň.

Boli postupné a vedenie KSČ k nim pristupovalo počas diskusií celého roka 1948. Stratégiu

a taktiku, ktorú uplatňovali komunisti, postupne modifikovali aj pod vplyvom vonkajších

faktorov.93

Kolektivizácia poľnohospodárstva roztrieštila tradičnú hodnotu, opierajúcu sa

o súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a individuálne hospodárenie jednotlivých

roľníkov. K zmenám v sociálnej skladbe poľnohospodárskeho obyvateľstva došlo už

v troch etapách povojnovej pozemkovej reformy, dôsledkov presunov vo vlastníctve

a držbe pôdy. Zo „sociálneho katastra“ dediny vymizli najvyššie, ale i najnižšie vrstvy

poľnohospodárskeho obyvateľstva. Celkom zanikli také sociálne vrstvy ako veľkostatkári

a statkári, zvyškári či šafári.94

Komunistická strana, etablovaná v slovenskej spoločnosti ako strana robotnícka, si

po skončení vojny začala budovať výraznejší vplyv a pozície medzi jednoduchými

roľníkmi na dedine. Využívala na to povojnovú atmosféru. Iniciovala vznik Jednotného

zväzu slovenských roľníkov (JZSR) ako jednotnej roľníckej organizácie, kde by boli všetci

roľníci zastúpení a bránila by svoje odborové záujmy. Opierala sa aj o vplyv centrálnej

pražskej vlády a komunistického ministra poľnohospodárstva Júliusa Ďuriša.95 Pre roľnícke

obyvateľstvo bolo jednoduchšie prijať v tomto období tieto nové „pokrokové“ zmeny.

Edvard Beneš súhlasil s názorom väčšiny obyvateľstva, frustrovaného strašným prežitkom

veľkej hospodárskej krízy 30. rokov. V tom období mladí, kvalifikovaní a vzdelaní mladí

91 Kolektivizácia poľnohospodárstva presadzovaná pofebruárových udalostiach 1948 nemala nič spoločné s družstevným hnutím ako je známe, že v Čechách a na Morave mali dlhú tradíciu, vyrastalo z potreby hospodárov a vyznačovala sa s výraznými demokratickými črtami. PERNES, ref. 90.

92 URBAN, Jiří. Venkov pod kolektivizační knutou, okolnosti exemplárního „kulackého“ procesu. Praha: Vyšehrad, 2010, s. 243.

93 PEŠEK a kol., ref. 62, s. 131. Vládna politika pred februárovými udalosťami v 1948 vyvolala v agrárnej sfére ilúzie v spoločnosti o spokojnom vývoji socializmu. Povojnová situácia ukazovala v medzinárodnej sfére cestu akejsi špecifickej národnej ceste k socializmu, čo však bolo charakteristické pre všetky ľudové demokracie tohto obdobia. HLAVOVÁ, Viera. Február 1948 a roľnícky stav. In. Február 1948 a Slovensko. Zborník vedeckej konferencie Bratislava 14. – 15. február 2008. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2008, s. 567.

94 HLAVOVÁ, Viera. Formy nátlaku a represií voči bohatým roľníkom v procese kolektivizácie. In Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 - 1989. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001, s. 539.

95 HLAVOVÁ, ref. 93, s. 564.

34

ľudia nedokázali nájsť žiadnu robotu a uživiť samých seba i svoju rodinu. Nikto si neželal,

aby sa čosi podobné znova udialo. Preto boli ochotní vystúpiť proti každému, kto

spochybní myšlienku na nové a „spravodlivejšie“ usporiadanie majetkových pomerov

v republike.96

Hoci ústava 9. mája 1948 v §146 uvádza: „Výrobné prostriedky sú

buď národným majetkom, alebo majetkom ľudových družstiev, alebo sú

v súkromnom vlastníctve jednotlivých výrobcov“.97 Onedlho vydaný

občiansky zákonník č. 141/1950 uvádza dve formy spoločenského

socialistického vlastníctva a to štátne a družstevné vlastníctvo.98 Čo

znamená, že majetok družstiev už zreteľne považoval za súčasť

socialistického vlastníctva, čo neskôr už potvrdila Ústava ČSSR 1960,

v hlave 1. v článku č. 8.99

Predstavy o socialistickom usporiadaní poľnohospodárstva boli v rokoch 1945 -

1948 otvorené hľadaniu novej cesty. Na zasadaní Klubu poslancov KSČ v roku 1947

minister J. Ďuriš rozvinul predstavu vedenia veľkovýroby formou družstevníctva, tiež

hovorí, že sa nebudú zavádzať kolchozy.100

Proces prestavby poľnohospodárstva Slovenska sa riešil paralelne s ostatnými

východoeurópskymi krajinami, cesta pre kolektivizáciu sa otvorila pre každú krajinu.

Poľnohospodárske výrobné pomery boli v týchto krajinách veľmi podobné, a to z dôvodu

vplyvu vedenia Moskvy. Jadrom novej línie bolo vytvoriť veľkovýrobu a likvidovať

súkromné roľníctvo, neskôr si ju uvedomili i poprední činitelia na Slovensku, ktorí

pôvodne na takýto vývoj krajiny ani nepomysleli.101

Roku 1948 však iný model ako sovietsky neexistoval.102 Všetky diskusie o inej

špecifickej ceste pre Československo sa skončili v júni 1948. Ďalšie úvahy ovplyvnila

najmä rezolúcia Informačného byra komunistických robotníckych strán o Komunistickej 96 PERNES, Jiří, ref. 90, s. 78.97 http://ksc-cssp.komunisti.sk/ustava_1948.htm, 27.1.2009 98 http://www.law.muni.cz/sborniky/cofola2008/files/pdf/history/capandova_petra.pdf, 13.12.201099 http://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1960.html, 13.12.2010100 PEŠEK a kol., ref. 62, s. 137.101 DEMO, ref. 9, s. 214.102 Spočíval na troch pilieroch- kolektivizácia, industrializácia Pozri LONDÁK, Miroslav. Otázky

industrializácie Slovenska (1945-1960). Bratislava: Veda, 1999. 147 s., kultúrna revolúcia Pozri Socialistická kultúrna revolúcia na Slovensku na prahu 60. rokov. In Historický časopis, roč. 37, 1989, č. 1., s. 55 – 74

35

http://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1960.html


strane Juhoslávie z júna 1948. Čo neobsahovala rezolúcia, sa podrobne rozpracovalo

v článkoch v časopise Informbyra „Za trvalý mier, za ľudovú demokraciu“, a jednou zo

zásadných otázok bola aj kolektivizácia dediny. Rezolúcia, hoci vyčítala, že prikročili

k predčasnej likvidácii súkromného sektoru, na druhej strane však vyčítala Juhoslávii práve

zhovievavý postoj ku „kulakom“.103

Na rokovaní Predsedníctva ÚV KSČ 28. júna 1948 sa k výsledkom Informbyra

Rudolf Slánský vo svojom referáte už vyjadril o potrebe „preskúmať našu politiku

z nového zorného uhla“. Vo vzťahu k bohatým roľníkom Slánský tiež jasne formuloval:

„Čo pre nás bude znamenať zvyšok kapitalizmu - triednu diferenciáciu, obmedzovanie

zvyškov kapitalistických tried.“104 Jednalo sa tu o teórii zostrovania triedneho boja pri

prechode k socializmu, o malovýrobe, ktorá plodí kapitalizmus, o kolektivizácii

poľnohospodárstva ako jedinom socialistickom riešení agrárnej otázky.105

Podnetom k vytváraniu roľníckych výrobných družstiev na socialistických

základoch v našej republike, sa stali závery rokovania Ústredného výboru Komunistickej

strany Československa v dňoch 17. - 18. novembra 1948. Na tomto zasadnutí bolo

rozhodnuté, že sa budú vytvárať nové poľnohospodárske celky na jednotnom kolektívnom

systéme.106

Prijatím zákona o jednotných roľníckych družstvách č. 69/1949

Zb. 23. februára 1949 odštartovala prvá etapa kolektivizácie, od

počiatku sprevádzaná nátlakom na vstup roľníkov do družstiev. Aktívnu

úlohu pri zakladaní družstiev zohrávala nielen Komunistická strana

a národné výbory ale aj represívne zložky režimu.107

K zakladaniu prvých JRD sa pristúpilo po vydaní ministerskej

smernice. Vykonávacie nariadenie ministra poľnohospodárstva č.

75/1949 Zb. zo 17. marca 1949. Určovala, že JRD sa majú zakladať na

103 PERNES, ref. 90, s. 84. 104HLAVOVÁ, ref. 94, s. 541. 105 PEŠEK a kol., ref. 62, s. 138.106 MARTULIAK, ref. 37, s. 136. V duchu stalinovskej teórie kolektivizácie vytýčil Klement Gottwald

a vedenie KSČ smery a úlohy poľnohospodárskej politiky. Išlo predovšetkým o podporu družstevníctva na dedine, vybudovanie materiálno- technickej základne vo forme siete traktorových staníc. PEŠEK, ref. 62, s. 141.

107 FIAMOVÁ, Martina. Kritické obdobie kolektivizácie vidieka - dramatické udalosti roka 1953 v Prešovskom kraji na príklade obce Kelča. In. Pamäť národa. 2010, ročník 6, č. 3, s. 57.

36

sovietskom kolchoznom systéme.108 V okresných sídlach vznikali okresné

družstevné rady (ODR). Tieto za účelom zakladania družstiev

v miestnych podmienkach vytvárali v jednotlivých obciach prípravné

výbory JRD. Prípravný výbor pozostával z 5 - 10 osôb, ktoré mohli byť,

ale nemuseli, členmi do tohto obdobia existujúcich družstiev. Ale museli

to byť roľníci alebo hospodáriaci nájomcovia pôdy. Výbor vypracoval

zoznam existujúcich družstiev a ich členov a ďalej aj tých osôb, ktoré by

boli ochotné vstúpiť do družstva. Tieto informácie sa Ďalej poslali

Ústrednej rade družstiev k prevereniu a schváleniu.109 Výsledkom bolo,

že na Slovensku k 20. júnu 1949 existovali prípravné výbory v 504

obciach na Slovensku.110 Členovia doterajších existujúcich družstiev sa

automaticky stali členmi nového družstva, ak do 14 dní neoznámili svoje

vystúpenie.

Väčšina JRD musela schváliť vzorové stanovy bez úprav, čiže v tej forme ako

vypracovalo ministerstvo poľnohospodárstva. Družstvo sa pridelilo k príslušnému

oddeleniu Ústrednej rady družstiev. Stanovy JRD obsahovali inštrukcie ako presadzovať

kolektivizáciu roľníckych hospodárstiev. 111

Hlavný proces kolektivizácie prebiehal do roku 1959 a v rámci toho sú viditeľné

ďalšie 3 etapy:

1. etapa: 1950 – 1952 sústredený nápor na zakladanie jednotných roľníckych

družstiev.112

2. etapa: 1953 – 1954 utlmenie, výrazný masový odpor proti socializácii, aj rozpad

založených družstiev.

3. etapa – 1955 – 1959 nový nápor zo strany komunistov, končí vyhlásením

úspechov na IV. zjazde JRD v roku 1959, prijatím nového zákona.113 Okrem zákona sa 108 Pozri FEIERABEND, ref. 38. V tejto knihe sa spomína dátum 26. marec 1949.109 FEIREABEND, ref. 38, s. 66.110 MARTULIAK, ref. 37, s. 137.111 FEIREABEND, ref. 38, s. 68.112 Na konci januára 1951 bolo v Československu 7 110 JRD spolu už založenými prípravnými výbormi. Z nich

bolo 2 026 II. typu, 1 688 III. typu a 154 IV. typu. FEIERABEND, ref. 38, s. 70.113Ide o zákon č. 49/1959 Zb. družstvá mali byť budované dobrovoľným rozhodnutím ich členov. V družstve sa

mala uplatňovať družstevná demokracia, ktorá najmä mala umožniť, aby sa každý člen aktívne a iniciatívne zúčastnil riadenia družstevných záležitostí.

37

prijala aj deklarácia v novo prijatej ústave, že Československo je socialistickým štátom.114

V počiatkoch kolektivizácie poľnohospodárstva vzniklo niekoľko foriem JRD. Išlo

o 4 základné formy:

I. typ - zárodková forma družstva, jeho členovia spoločne organizovali práce ešte

bez rozorania medzí, pričom využívali vlastné ale aj družstevné stroje. Spoločne obrábali

len prípadný spoločný majetok, obecný.115 V niektorých typoch členovia zašli aj ďalej

a súhlasili s tým, že niektoré svoje polia osejú tou istou plodinou súčasne a to v rámci

jednej organizovanej akcie. Tým si vylepšili koordináciu spoločnej práce, ale hranice

pozemkovej zostali naďalej nezmenené. Tým mohli prikročiť k ďalšiemu typu.116

II. typ - v tejto forme už ide o kolektívne obrábanie poľnohospodárskej pôdy na

scelených pozemkoch na základe rozorania medzí. Živočíšna výroba zostáva naďalej ešte

individuálna. Preto sa kŕmna zelenina rozdeľuje v podieloch medzi členmi. Výdaje hradia

členovia v pomere k rozlohe svojich pozemkov, ktoré družstvo obhospodaruje.

Zaznamenávajú sa hodiny práce každého člena a stroje a všetko čo poskytli. Člen hradí svoj

podiel spoločných výdavkov. 117

III. typ - hoci už družstvá II. typu zavádzali masovú kolektívnu produkciu, ale ešte

stále nedospeli k fáze kolektívneho riadenia, k tomu došlo až v III. type. Rodiny členov si

ponechali malé záhumienkové hospodárstvo na osobné hospodárenie. Hlavná odmena bola

podľa ich pracovného zapojenia do družstevného hospodárenia. Menšia časť dôchodkov im

plynula aj v podobe náhrady za pôdu prinesenú do družstva.118

IV. typ - išlo tu o výrobné družstvo, v ktorom sa odmeňovalo len podľa vykonanej

práce v družstve, tým, že sa rodine ponechalo najviac 0, 5 ha ornej a 1 ha ostatnej pôdy na

domáce užívanie a tým sa vytvorilo - záhumienkové hospodárstvo. Odmeňovalo sa formou

pracovných jednotiek. 119

Akú silu mala tradícia vysokého hodnotenia pôdy na vidieku bolo najlepšie vidieť

http://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/KPD/Dejiny_prava_na_Slovensku_po_roku_1945.doc, 8.11.2010

114 DEMO, ref. 9, s. 215.115 MARTULIAK, ref. 37, s. 138116 FEIERABEND, ref. 38, s. 68.117 FEIERABEND, ref. 38, s. 69118 MARTULIAK, ref. 37, s.138.119 DEMO, ref. 9, s. 218

38

http://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/KPD/Dejiny_prava_na_Slovensku_po_roku_1945.doc

http://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/KPD/Dejiny_prava_na_Slovensku_po_roku_1945.doc

v prvej etape kolektivizácie. Na stratu pôdy najcitlivejšie zareagovali v horských

a podhorských oblastiach, kde je pôdy nie veľmi kvalitná. Podstatná bola tá skutočnosť, že

ešte v 60. rokoch tu považovali prácu v priemysle za vedľajší príjem a hlavný zdroj videli

stále ešte v pôde. V poľnohospodársky produktívnejších oblastiach Slovenska, kde

fungovali už JRD a prosperovali sa výsadné postavenie pôdy stratila oveľa skôr. 120

Sedliaci, ktorí však mali pravý vzťah k pôde, mali veľmi negatívny postoj ku

kolektivizácii, čo však bolo komunistom známe. Práve z toho dôvodu vláda nepoužívala

slová ako kolektív alebo kolektivizácia ale namiesto toho sa snažili celý proces skryť za

formy a jazyk družstiev. Režim sa snažil vynaložiť úsilie na to, aby roľníkov presvedčili

o tom, že obhospodarujú vlastnú pôdu a riadia vlastné záležitosti.121

Ruka v ruke so zakladaním JRD sa rozbehla na dedinách agitačná kampaň, ktorej

cieľom bolo presvedčiť roľníkov k dobrovoľnému vstupu do družstva. Komunistickí

funkcionári z nich vytvorili trestné komisie a začali klasifikovať roľníkov v duchu

triednych princípov na sympatizantov a odporcov socializmu. Porušovala sa tým

dobrovoľnosť vstupu do JRD a samostatné hospodárenie súkromníkov sa sťažilo.122

Hoci v Ústave z roku 1948 bola zakotvená ochrana súkromného vlastníctva pôdy,

v praktickom živote bolo súkromné vlastníctvo zbavované tejto právnej ochrany.123

V dôsledku uznesenia KSČ a vlády upevnení a ďalšom rozvoji JRD v júni 1952 sa

od polovice tohto roka vystupňovali zásahy proti roľníkom. Agresívna agitačná kampaň

národných výborov, nátlak a zastrašovanie trestných komisií krajských a okresných

národných výborov súdne stíhania boli bežnou súčasťou života na československom

vidieku.124 Tvrdé opatrenia komunistov proti roľníctvu nasadili nebývalý politický boj.

120 SLAVKOVSKÝ, ref, 1. s. 118. Podmienky pre organizovanie roľníkov do kolektívnych poľnohospodárskych útvarov bolo oveľa ťažšie pre komunistov na Slovensku. Na Slovensku všeobecne roľníci boli závislí na svojej pôde, čo spôsobilo aj nedostatočný rozvoj priemyslu v nasledujúcej dobe. A neboli tu ani až také veľké skúsenosti so svojpomocnými družstvami ako v českých zemiach. BUREŠOVÁ, Jana. Zemědělství v českých zemích a na Slovensku v podmínkach „kolektivizace“ 1949 - 1960. In Československá historická ročenka. Brno: Masarykova Univerzita, 1998, s. 202

121 FEIERABEND, ref. 38, s. 75.122 VICENOVÁ, Dominika. Kolektivizácia a jej obete v obciach Trenčianskeho regiónu v rokoch 1948 - 1960.

In Pamäť národa. 2009, ročník 5, č. 1, s. 23.123 Ide o kapitolu 8. v paragrafe 159, kde sa spomína: § 159 (1) Najväčšia prípustná výmera pôdy, ktorá smie

byť v súkromnom vlastníctve jednotlivcov alebo spoluvlastníkov, spoločne hospodáriacej rodiny je 50 ha. (2) Súkromné vlastníctvo pôdy je u poľnohospodárov, ktorí na nej sami pracujú, do výmery 50 ha zaručené. (3) Podrobnosti stanoví zákon. www.http://ksc-cssp.komunisti.sk/ustava_1948.htm, 27.1.2009

124 FIAMOVÁ, ref. 107.

39

http://www.http://ksc-cssp.komunisti.sk/ustava_1948.htm

Poznačila tým celé obyvateľstvo republiky.

Nové pomery zakotvila ústava z roku 1960, ktorá vyhlásila socializmus

v Československu dobudovaný. Vláda sama zvolávala a ministerstvo poľnohospodárstva

organizovalo schádzanie sa delegátov z JRD a zo straníckej i štátnej správy na významných

a celoštátnych zjazdoch.125

Združstevňovanie na socialistických zásadách vytvorilo predpoklady k jeho

prechodu na veľkovýrobné formy. Prvou z nich bolo obdobie 60. rokov ako obdobie

ekonomického upevňovania JRD. Na Slovensku za obdobie neuspokojivých výsledkov

možno označiť rozpätie rokov 1960 - 1963.

Zreteľnejšie úspechy sa začali dosahovať až v rokoch 1966 - 1977. Pre ďalší vývoj

JRD v období 80. rokov bolo potom charakteristické najmä uplatňovanie koncepcie

koncentrácie, špecializácie, využívanie nových modernejších osvedčených metód. Postupne

sa systematicky rozvíjalo kvalitné stredné aj vyššie poľnohospodárske školstvo.126 Pre JRD

tieto školy boli novou zásobárňou kvalifikovaných pracovníkov.127

Členovia JRD najmä tých vzorových družstiev boli odmeňovaní rôznymi spôsobmi

- bezplatné lyžiarske dovolenky, skupinové zájazdy do Sovietskeho zväzu, finančné

prémie. Stali sa v každom smere privilegovanou vrstvou. Naopak, sedliaci, tí čo do

družstva nechceli vstúpiť, boli označovaní za „kulaka“ – „dedinských boháčov“ a to

nezávisle od svojich hospodárstiev.128

3. 2. Vznik Jednotného roľníckeho družstva v Tešedíkove

Podľa rozprávania viacerých pamätníkov sa v obci po roku 1948 spomína jediné

jedno družstvo pred založením Jednotného roľníckeho družstva, a to Roľnícke strojové

125 DEMO, ref. 9, s. 223.126 Pozri K problematike slovenského poľnohospodárskeho školstva na prahu 60. rokov. In Historický časopis,

1998, č. 4, s. 631 – 648. Niektoré problémy poľnohospodárskeho školstva na Slovensku v období budovania základov socializmu. In Československé poľnohospodárske školstvo v 60. rokoch. Nitra 1988, s. 163 – 167. Problémy odborného školstva na Slovensku v 1. pol. 60. rokov. In Dějiny socialistického Československa. Praha 1989, č. 10, s. 515 – 526.

127 MARTULIAK, ref. 37, s. 145.128 FEIERABEND, ref. 38, s. 74.

40

družstvo. Podľa rozprávania Vincenta Csongára najstaršieho, ktorý patril medzi najdlhšie

pracujúcich členov družstva, strojové družstvo (spomína sa ako traktorová stanica) malo

prvú hlavnú budovu v starom podlhovastom dome. Boli tam dielne. Keďže to bola

podlhovastá budova, bolo tam k dispozícii viacero miestností, v prednej časti bola aj krčma.

Tento dom sa v obci spomína ako dom rodiny Ruczovej („Ruczových dom“ alebo

„Ruczových krčma“). Bola to rodina, ktorú počas výmeny obyvateľstva na prelome rokov

1947 a 1948 vysídlili do Maďarska a dom zostal prázdny. Prvé dielne JRD, jej prvá

traktorová stanica a kancelárie sa nachádzali práve v tejto budove ešte pred vybudovaním

prvého hospodárskeho dvora. V súčasnosti na tomto pozemku stoja bytové jednotky

vybudované pre členov JRD.129 Práve v tejto budove sa zo začiatku stretávali budúci

členovia JRD a snažili sa utvoriť Prípravný výbor.

Na základe zakladajúceho spisu JRD Tešedíkovo sa 10. novembra 1949 a následne

aj 10. decembra 1949 o 21:00 hod konali ustanovujúca schôdze, kde sa predmetom

rokovania stalo založenie Prípravného výboru JRD v Tešedíkove, podľa § 5, ods. 1,

zákona č. 69/1949 Zb. voľba predsedu a podpredsedu.130 Prípravný výbor sa mal skladať

najmenej z 5 a maximálne z 10 členov. 131

Po spomínaných poradách sa uznieslo, že prípravný výbor bude 9-členný. Po tom

nasledovala aj voľba predsedu a podpredsedu Prípravného výboru JRD. Pravdepodobne

členovia prípravného výboru boli bývalými členmi roľníckeho strojového družstva.

Počas porady uskutočnenej 10. decembra 1949 členovia zasadnutia zistili, že sa

v obci nenachádza družstvo, ktoré by vyvíjalo niektorú z činností, uvedených v § 2. ods. 1

citovaného zákona, a ktorého objem pôsobnosti sa vzťahuje podľa stanov na miestnu obec.

129 Vincent Csongár najstarší narodený 17. júla 1925. Členom družstva sa stal v roku 1953, a z JRD odišiel aj do dôchodku. Vyučil sa za stolára a pôvodne pracoval blízkosti Bratislavy vo väčšej stolárskej dielni, lenže jeho zdravotné problémy ho prinútili nájsť si prácu bližšie k svojmu bydlisku. Do Bratislavy za prácou musel už od skorého rána cestovať a po príchode domov ho čakala ešte práca vo svojej stolárskej dielni, aj doma, kde musel do neskorého večera ešte tvrdo pracovať. Tým sa mu naskytla obrovská príležitosť, keď dostal ponuku stať sa členom práve vznikajúceho sa družstva. Vytvoril v JRD stolársku dielňu, kde potom následne pracoval. Po tom, ako sa zosobášil so svojou ženou aj jeho manželka vstúpila do družstva, pracovala väčšinou v hydinárni a v liahni husí, kde spolu s ostatnými členkami dosahovali vynikajúce úspechy.

130 Prácu k založeniu jednotného družstva vykonáva prípravný výbor s 5 až 10 členmi, ktorý sa zostaví z radov členov doteraz existujúcich poľnohospodárskych družstiev ,ako i z ostatných záujemcov pracujúcich v poľnohospodárstve. Prípravný výbor si zvolí zo svojho predsedu a podpredsedu. Zostavenie prípravného výboru sa stáva právoplatným, hneď po schválení Ústrednou radou družstiev (ich okresným orgánom). http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1949/1949.html, 25.11.2010

131 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 – 1960. Zakladajúci spis JRD v Tešedíkove. Zápisnica o ustanovujúcej schôdzke Prípravného výboru JRD, kartón č. 381.

41

http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1949/1949.html

Do prípravného výboru JRD sa pribrali členovia z radov miestneho roľníckeho strojového

družstva. Prípravný výbor následne zvoli predsedu aj podpredsedu družstva. Už zvolený

podpredseda ukončil schôdzu tým, že o ustanovení Prípravného výboru do 3 dní dajú na

vedomie Okresnej družstevnej rade (ODR ) so žiadosťou o schválenie.132

30. decembra 1949 bol schválený Prípravný výbor s počtom 9 členov.133 Po

schválení prípravného výboru na konci roka 1949, nasledovali v novom roku ďalšie

rokovania, ktoré postupne pretvárali strojové družstvo na JRD.

6. januára 1950 v úradovni Roľníckeho strojového družstva sa dohodli zástupcovia

družstiev na predaji a prevzatí celého majetku strojového družstva, ktoré podľa ustanovenia

§ 6, ods. 2, zák. 4. 69/1949 Zb. splynulo v Jednotné roľnícke družstvo obce Tešedíkovo.134

(Príloha č.5)

Ustanovenie družstva sa malo uskutočniť 17. januára 1950. Jednotné roľnícke

družstvo sa pretvorilo z pôvodne Roľníckeho strojového družstva v Tešedíkove, ktoré

doteraz malo hlavnú činnosť mechanizáciu poľnohospodárstva.135 (Príloha č.6)

Už v júli 1949 ONV požiadalo Povereníctvo vnútra o podporu z Fondu Štátnych

prídelov, vo výške 100 000 Kčs, pre budúce, práve sa zakladajúce družstvo

v Tešedíkove.136 (Príloha č. 7) Podľa uznesenia č. 1129/1949 preukázanie pomoci sa malo

uskutočniť do 28. februára 1950. Ale podľa ďalších spisov sa spomína, že ONV v Šali

132 ref. 131.133 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa . ONV v Šali 1945 - 1960. Zápisnica o schôdzke prípravného výboru

Jednotného roľníckeho družstva v Tešedíkove 12. januára 1950, kartón č. 381134 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960. Zápisnica z 6. januára 1950. kartón č. 381135 ref. 133.136 K prvoradým úlohám verejnej vnútornej správy po skončení druhej svetovej vojny patrilo zabezpečenie

vnútorného pokoja a bezpečnosti, vybudovanie a upevnenie ľudovo demokratickej správy a jej orgánov. Už nariadenie slovenskej národnej rady číslo 26 zo 7. augusta 1945 bol politický základ k vybudovaniu verejnej správy vnútornej, v duchu ľudovej demokracie. Povereníctvo vnútra prevzalo agendu bývalého Ministerstva vnútra. Hlavnou úlohou povereníctva vnútra bolo organizovanie a riadenie činnosti národných výborov a správnych komisií. Jej agenda bola zrušená v roku 1960 a 1. januára 1969 vzniklo ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky. RÁKOŠ, Elo – RUDOHRADSKÝ, Štefan. Slovenské národné orgány 1943 – 1968. Bratislava: Slovenská archívna správa, 1973, s. 439. Fond štátnych prídelov patril v rokoch 1948 – 1953 medzi 186 dôležité štátom spravované fondy, okrem neho medzi ne patrili fondy ako napríklad Fond trestov a pokút, Fond pre úpravy dlhov okresov a obcí v Bratislave, Fond samosprávnej dávky, Fond papriky atď. Fondové hospodárstvo bolo systémové hospodárenie pomocou účelových prostriedkov (fondov) ako samostatnými celkami. Fondy tvorili rôznorodú hospodársku skupinu s dočasným účelom a trvaním, ich zdroje tvorili príjmy dávkovej povahy, dobročinné príspevky a výnosy súkromného majetku. Formu správy fondov si môžeme predstaviť v rozpätí od úplného pripútania k pôde až po útvary nadačnej povahy. Štátne fondy boli účelové prostriedky.

42

pomoc pre JRD Tešedíkovo prijalo už 29. júla 1949 a pre obec ju vyplatil 31. júla 1949.137

V marci sa už spomína 188 členov družstva a ďalších 9 členov, ktorí pracujú

v prospech JRD. Medzi členmi nemal ani jeden z členov viac ako 10 ha pôdy.138

Jednotné roľnícke družstvo bolo oficiálne zapísané do obchodného registra 6. mája

1950. (Príloha č.8) Výška členského podielu sa určila na výšku 100 Kčs.139 Podľa listu

napísaného pre Okresné poľnohospodárske združenie v Galante z 23. augusta 1971

členovia nemusia poskytovať členský podiel ani v peniazoch, a ani v naturáliách.140

Pravdepodobne členský podiel pristupujúci členovia už od roku 1952 neplatili vôbec

a poslední platiaci členovia ho platili vo výške 20 Kčs, ale nemusel ho splatiť každý člen.141

V roku 1971 JRD v Tešedíkove dostalo list z okresného poľnohospodárskeho

združenia, podľa ktorého malo oznámiť ministerstvu poľnohospodárstva a výživy, koľko

členov nesústredilo živý a mŕtvy inventár, alebo nezdružili ani pôdu. Hlavným dôvodom

bolo, že takýto členovia boli povinní zložiť do členskej pokladne členský podiel.142 Výšku

podielu, ktorý členovia zaplatili, mali následne poslať okresnému združeniu.

JRD v Tešedíkove následne na tento list reagovalo a odôvodnilo neplatenie

členských podielov pre vstupujúcich členov do družstva. Hlavným dôvodom neplatenia

bolo to, že družstvo v obci sa stalo v roku 1959 celoobecným. Každoročne do družstva

vstupovalo približne 10 – 12 členov, ktorí boli robotníci (pravdepodobne nemali asi ani

mŕtvy ani živý inventár a ani ornú pôdu), čiže voľne pracujúci (mimo družstva) roľníci už

ani neexistovali, tak od nových členov sa nepožadoval žiaden prínos, a ani zaplatenie

členského podielu.143

Po zapísaní družstva členovia začali naplno budovať a vytvárať JRD. Družstvo sa

začalo vytvárať na veľmi malých a neistých základoch. I keď získalo pomoc od

Povereníctva vnútra, nemalo dostatok financií na vykonávanie svoje činnosti. Muselo

požiadať o roľnícky úver podľa zákona č. 43/1948 Zb. v Slovenskej Tatra Banke -

137 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 – 1960. Podpora pre JRD Tešedíkovo na započatie činnosti 176, kartón č. 382.

138 ref. 131.139 ref. 131.140 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 145. Stanovy, zápis do firemného registra 1960 -

1975. 141 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 204. Zoznam členov pristúpených do JRD 1956.142 ref. 140. 143 ref. 140.

43

národnom podniku v Bratislave.144 V roku 1950 požiadalo až trikrát, výšky a dátumy

vyžiadania nám ukazuje tabuľka č. 1.145

Tabuľka č.1

Dátum vyžiadania 20. máj 1950 15. august 1950 10. november 1950

Výška úveru 259 000 Kčs 9 000 Kčs 661 000 Kčs

Roľnícky úver sa spomína aj v roku 1951, keď asi družstvo vyžiadalo ďalšiu

peňažnú výpomoc na začatie svojej činnosti.146

V novembri 1967 sa na členskej schôdze členovia JRD dohodli o vstupe družstva do

okresného poľnohospodárskeho združenia v Galante.147 Združenie bolo sociálnou

a hospodárskou záujmovou organizáciou dobrovoľne združujúcich členov podnikov, ktoré

organizovali rozvoj a zvyšovali efektivitu poľnohospodárskej výroby prospech svojich

členov.148

JRD Tešedíkovo patrilo medzi zakladajúcich členov hospodárskeho družstva

v Galante, prípravný výbor sa vytvoril 6. novembra 1968 a následne 14. novembra toho

istého roku už JRD Tešedíkovo malo zaslané stanovy a prihlášku. 13. decembra 1968 sa 20

členov družstva prihlásilo k zakladateľom spolu s členským príspevkom 1 000 Kčs. Podľa

stanov stačilo byť členom družstva a mohli sa stať zakladateľmi, a tým pádom členmi

hospodárskeho družstva.149

Podľa niektorých zachovaných dokumentov je dosť pravdepodobné, že JRD bolo aj

členom účastníckej spoločnosti AGROEXPORTA pre zahraničný obchod, ktorá sa

144 „Poľnohospodárskym úverom podľa tohto zákona sa rozumie štátom zaručená peňažná pôžička poskytovaná a, poľnohospodárom (§ 2) za účelom opatrenia prostriedkov potrebných na riadne prevádzanie poľnohospodárskych podnikov, ...“ viac pozri: http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1948/sb20-48.pdf, 11.1.2011.

145 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 – 1960. 1950 Roľnícky úver pre JRD Tešedíkovo, kartón č. 604.

146 Pozri viac Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960. 604/1951 Roľnícky úver, kartón č. 386.

147 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 203. Slovenská poľnohospodárska spoločnosť prihláška 1967 – 1973. Zápisnica členská schôdza 29. november 1967.

148 ref. 147. 149 ref. 147.

44


zaoberala vývozom a dovozom poľnohospodárskych surovín.150

Postupom času družstvo zveľaďovalo budovy aj pozemky v obci, a tým rozširovalo

svoju pôdnu základňu, ale aj majetok a tým aj úroveň. Na základe zápisnice 27. júla 1950

sa dozvedáme, že JRD prevzalo aj miestny mlyn patriaci Cypriánovi Lelovičovi.151

V roku 1959 sa JRD v obci stalo celoobecným, a tým sa väčšina robotníkov

a roľníkov sústredila v družstve. V obci zostalo minimálne množstvo samostatne

hospodáriacich roľníkov.152

Veľakrát sa stalo, že celá rodina pracovala v družstve, a niekedy aj deti po skončení

svojho štúdia pristúpili k rodičom a stali sa členmi družstva. Spočiatku členovia družstva

zarábali veľmi málo, a keď vstúpili do družstva svoje zvieratá museli dať do „spoločného“

hospodárenia, a tak im zostalo iba to minimálne na obživu. Bývalí členovia družstva

spomínajú až 70. roky ako prosperujúce roky pre družstvo a aj pre členov. Tí, ktorí v týchto

rokoch boli zamestnaní v JRD, patrili medzi najlepšie platených ľudí v obci.

150 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 203. Slovenská poľnohospodárska spoločnosť prihláška 1967 – 1973. List o prípravných prácach určený všetkým akcionárom Agroexporty.

151 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960. Zápisnica JRD 1950, 052.6, kartón 380. Meno Leloviča Cypriána sa spomína neskôr aj v zozname kulakov v okrese pozri : Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960.pôd/2 1956 Zoznam kulakov v okrese, kartón č.450, kde sa spomína ako „dedinský boháč“, ktorý mal 15 ha pôdy a v roku 1956 ako lekár v Trhovej Hradskej.

152 ref. 140.

45

4. Riešenie problému „kulakov“

4. 1. Akcia K – „kulaci“

Od začiatku kolektivizácie boli sprievodnými javmi rôzne formy nátlaku na

vlastníkov pôdy, na roľníkov, na jednoduchých ľudí, hospodáriacich na svojich

pozemkoch. V čase kolektivizácie dochádzalo k cielenej a účelovej perzekúcii rôznych

sociálnych vrstiev dediny, v prvom rade však šlo o bohatých roľníkov.153

Ale koho považovali za bohatého a koho za chudobného roľníka? Išlo tu naozaj iba

o tých majetnejších alebo sa do kategórie obetí zahŕňal každý roľník?

Pod označením „kulak“ tvorili roľníci kvantitatívne významný súbor v centrálnej

kartotéke nepriateľov komunistického režimu, ktorú spracovávalo Ministerstvo národnej

bezpečnosti. Termín „kulak“ prenesený z ruského jazyka, mal výslovne ideologický

podtext a obsahoval dostatočne silný pejoratívny náboj. V preklade znamená päsť.154

153 HLAVOVÁ, ref. 35, s. 7.154 Išlo o označenie o samostatného roľníka spojeného so Stolypinovou agrárnou reformou po roku 1906, ktorý

behom pár rokov po 1. svetovej vojne pod väčším tlakom zhora, pomocou výhodných pôžičiek a rôznych

46

Sovietska moc ho v čase kolektivizácie používala na označenie veľkých roľníkov na

sovietskej dedine.155 Zovšeobecňujúci výraz „kapitalistické živly na dedine“ sa často

používali v Leninových a Stalinových prácach, ale javili sa na označenie českých

a slovenských roľníkov príliš knižné, odborné a odmerané. Označenie statkár by sa zase

vzťahovalo ku kategóriám najväčších poľnohospodárov, do ktorej by sa ťažko zahŕňala

menej majetná vrstva, ktorú v rámci kolektivizácie chcela vláda odstrániť.156 K. Gottwald

razantne odmietal používanie týchto pojmov pre živel, proti ktorému musí dedina

„bojovať“. Na zasadnutí predsedníctva ÚV KSČ 14. októbra 1948 K. Gottwald vyhlásil:

„Boj proti kapitalistických živlom nie je správne spájať s pojmom sedliak, veľkosedliak.“

Odporučil používať výraz „boháč“.157 Prenesenie a používanie tohto pojmu nám zdôrazňuje

a ukazuje silné nadväzovanie na Sovietsky zväz, hoci pomery v Československu boli iné

ako v Sovietskom zväze.

Český aj slovenský roľník bol vždy individuálny. Panoval tu silný odpor ku

kolektívnej forme hospodárenia. Už od nepamäti zvládal sám celý poľnohospodársky

proces. Znalosti roľníkov, čo sa týka poľnohospodárskych prác, málokto prevýšil. Jeho

pôda nebola len výrobným priestorom, miestom jeho každodennej roboty, bol k nej aj

citovo pripútaný. Hospodárstvo vnímal ako základ pre svoju rodinu a málokedy sa dokázal

rozlúčiť hoci aj s malým kúskom pôdy. Pozemky sa dedili z pokolenia na pokolenie.

Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy bolo 81, 4 % odkázaných pre deti v rámci

dedičstva.158

Práve pripútanosť roľníkov k pôde bola aj jedným z mnohých dôvodov prečo

nepristúpili ku kolektivizácii. Hoci sa vláda snažila pojem kolektivizácia menej používať

a nahradzovala ho termínmi ako družstvo, družstevníctvo, čím vytvárala zdanlivý dojem, že

roľníci obhospodarujú svoju vlastnú pôdu.

zliav vytvoril sektor slobodných závodov s dostatočným pôdnym fondom (až do 200 ha). Cieľom bolo vytvoriť v krátkej dobe nezávislý stav samostatných roľníkov a to pri zachovaní veľkostatkov. Vytvorili sa tak viaceré skupinky slobodných roľníkov, ktorí v neskoršej NEP (Nová ekonomická politika) úspešne zbohatli a hospodárili. Mali i významný podiel na potravinovom zásobovaní obyvateľstva, lenže už nepasovali Stalinovej kolektivizačnej politike a boli veľmi rýchlo zlikvidovaní. JECH, ref. 6, s. 59.

155 HLAVOVÁ, ref. 35, s. 15.156 VOMELA, Martin. Kolektivizace v Československu a její politické motivy. In: BLAŽEK, Petr., KUBÁLEK,

Michal (eds.) Kolektivizace venkova v Československu 1948 - 1960 a středoevropské souvislosti. Praha: Dokořán, 2008, s. 121.

157 HLAVOVÁ, ref. 35, s. 17158 FEIRABEND, ref. 38, s. 75.

47

Postupne, ako rástla nechuť roľníkov vstupovať do zakladajúcich sa družstiev, ale

najmä v období frontálneho nástupu kolektivizácie, stali sa termíny „dedinský boháč“ a

„kulak“ synonymom nepriateľa socializmu a budovania JRD a zároveň týmito pojmami

označovali každého roľníka ktorý odmietal vstúpiť do družstva.159 Proti „dedinským

boháčom“ bola vyhlásená „vyhladzovacia“ vojna. Nemohli predať, ani dobrovoľne darovať

časť svojej pôdy druhým, v snahe obmedziť svoje pozemky, a tak sa pridružiť k vrstve

drobných a stredných roľníkov. I keď vstúpili, do družstva, smernica ich opäť prikázala

vylúčiť a postupne konfiškovať ich pozemky. Tento triedny boj sa vyostroval propagandou,

ktorá „kulakov“ obviňovala z viacerých problémov, ktorými trpeli drobní roľníci pred

druhou svetovou vojnou. Sú podľa propagandy zodpovední za vtedajšie nízke mzdy, za

situáciu maloroľníkov počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia.160 (Príloha č.9)

Snaha komunistickej vlády bola od základov prebudovať celú spoločnosť podľa

marxisticko - leninskej doktríny. Lámala jej zvyklosti, tradície, zaužívane hodnoty, preto

bol konflikt nevyhnutný. Vládnuca ideológia a propaganda sa snažila o rozšírenie sociálnej

základne režimu a vytváranie spojiva medzi vládnucimi a ovládanými. Komunistická

propaganda mala okrem toho plniť aj ďalšiu úlohu - napomáhať premenu spoločnosti

a formovať tzv. socialistického človeka. Vytvárala čierno - biely obraz spoločnosti, ktorý

sa rozchádzal s realitou. Zatracovala triedneho nepriateľa, aby vysvetlila nevyhnutnosť

represívnych opatrení a na jeho účet pripísala takmer všetky problémy, ktoré trápili

spoločnosť.161

Už prijatím zákona o JRD vo februári 1949 sa snažila komunistická strana vytvoriť

politickú a propagandistickú kampaň na objasnenie cieľov politiky strany na vidieku a za

prechod súkromných roľníkov do JRD. Rozsiahlu kampaň za vznik JRD vstup roľníkov do

družstiev vytvárala komunistická strana a ministerstvo poľnohospodárstva prostredníctvom

tlače, rozhlasu v epicentrách diania - na dedinách. (Príloha č. 10) Hlavnými akčnými

činiteľmi boli inštruktori okresných a krajských výborov komunistickej strany, aktivisti,

členovia strany, ktorí agitovali medzi roľníkmi za vstup do družstva.162

159 HLAVOVÁ, ref. 35, s. 16.160 FEIERABEND, ref. 38, s. 75161 BARNOVSKÝ, Michal. Sľuby a realita. Slovenská spoločnosť po februárovom prevrate 1948. In: Storočie

propagandy. Slovensko v osídlach ideológií. Bratislava: AEPress, 2005, s. 172.162 HLAVOVÁ, ref. 35, s. 39.

48

Viera Hlavová tvrdí, že sa na problematiku „kulaka“ môžeme pozerať z viacerých

rovín - politickej (ideológia boja), ekonomickej (hospodárstva kulakov vo sfére

zásobovania, ale i poľnohospodárstve všeobecne) a právnej, tieto roviny sa navzájom

prelínajú.163

O koho presne išlo pri používaní pojmu „kulak“?

Na zasadnutí ÚV KSČ 14. októbra 1948 sa vymedzila ako základné hľadisko

výmera pôdy nad 20 ha. Kulakom bol aj ten, kto neplatil kontingenty, najímal pracovné

sily, držal ťažké mechanizačné prostriedky.164 No postupne sa hranica výšky držby pôdy

znížila na poľnohospodársky majetok s výmerou zhruba nad 15 ha poľnohospodárskej pôdy

(často aj menej) bez ohľadu na jej bonitu. Jej vlastníci sami väčšinou spolu s rodinnými

príslušníkmi na majetku pracovali, niektorí zamestnávali pár pracovných síl alebo si

najímali iba sezónnych pracovníkov.165

Na likvidáciu dedinských boháčov sa používali všetky možné prostriedky.

Najzávažnejším opatrením, zameraným na podlomenie ich ekonomických pozícií bol

výkup mechanizačných prostriedkov na základe zákona o mechanizácii poľnohospodárstva

č. 27/1949 Zb. Tento zákon sa do praxe uviedol v roku 1950.166 Znemožnilo sa najímanie

pracovných síl.167 Kulakov sa týkala aj akcia „JUH“, ktorú riadila Štátna bezpečnosť v roku

1949.168 Politické orgány jej pripisovali hospodárske a sociálne úlohy. V úrodných

agrárnych oblastiach Slovenska mala akcia urýchliť proces kolektivizácie. Jej cieľom bolo

vysídliť z územia južného Slovenska osoby politicky nespoľahlivé a roľníkov s majetkom

nad 15 hektárov poľnohospodárskej pôdy.169

Na jar a v lete 1951 bola verejnosť všetkými možnými spôsobmi informovaná

a oboznamovaná, aby uverila oficiálnym tvrdeniam, že „dedinskí boháči“ sú hlavnými

163 HLAVOVÁ, Viera. Politický režim a otázka „kulaka“ na začiatku 50. rokov. In: V tieni totality. Perzekúcie na Slovensku v začiatkoch komunistickej totality (1948 - 1953). Zborník materiálov z vedeckej konferencie v Bratislave 10.4.1996, doplnený o spomienky perzekvovaných osôb, s. 57.

164 HLAVOVÁ, ref. 35, s. 18.165 PEŠEK, Jan. Odvrátená tvár totality. Politické perzekúcie na Slovensku v rokoch 1948 - 1953. Bratislava:

Nakladateľstvo Milana Šimečku, 1998, s. 216.166 PEŠEK, ref. 165, s. 208. Zákon č.27/1949 z 2. februára 1949 o mechanizácii poľnohospodárstva, na jeho

základe sa realizoval výkup poľnohospodárskych strojov (mláťačky, kosačky, traktory a iné stroje) 167 PEŠEK, ref. 165, s. 218.168 Pozri viac ŠUTAJ, Štefan. Akcia Juh. Odsun Maďarov zo Slovenska do Čiech. Praha: Ústav pro soudobé

dějiny AV ČR, 1993.169 HLAVOVÁ, ref. 35, s. 53.

49

vinníkmi nedostatku mäsa a iných potravín, zahrňovali ju všelijakými polopravdami. Kým

sa verejnosť snažili obalamutiť a podnecovali ju do „protikulackej“ nálady, vnútorné kruhy

sa zaoberali zásahom proti nim.170 Motív kolektívnej viny sa skrýval aj za pokynom

Povereníctva spravodlivosti z roku 1951, keď mali krajské a okresné národné výbory

vypracovať zoznamy kulakov vo všetkých obciach. V týchto súpisoch sa kvôli iniciatíve

miestnych úradníkov v úlohe dedinských boháčov ocitli aj strední a malí roľníci, lebo ich

považovali za odporcov kolektivizácie.171

Ako odporcovia kolektivizácie sa „kulaci“ stali objektom náboru do pomocných

technických práporov (boli súčasťou armády) a ako odsúdení sa dostávali do táborov

nútených prác.172 Okrem odňatia slobody, peňažných trestov, pokút alebo zaradenia do TNP

sa začalo od konca roka 1951 uplatňovať aj prepadnutie majetku a zákaz pobytu v

dovtedajšom bydlisku. „Tento zostrený postup proti bohatším vrstvám na dedine sa

170 JECH, ref. 6, s. 118.171 HLAVOVÁ, ref. 163, s. 64.172 HLAVOVÁ, ref. 35, s. 54. Pomocné technické prápory PTP vznikali ako zvláštne vojenské jednotky, do

ktorých zaraďovali politicky nespoľahlivých vojakov a brancov. Išlo o izoláciu vybraných osôb, ktorí mali prejsť základným výcvikom a ďalej byť využívaní na fyzické práce, a tým mali byť prevychovaní v duchu novej nastolenej ideológii. Prvé pomocné technické prápory vznikli v roku 1950. http://www.bojovniciprotitotalite.cz/pages/show/22/, 25.1.2011 Pétépáci alebo sú známi aj ako čierni baróni, mali na rozdiel od iných vojakov čierne výložky. Pozri viac BÍLEK, Jiří. Pétépáci aneb Černí baroni úplně jinak. Plzeň: Nava, 1996. 137 s. BÍLEK, Jiří. Pomocné technické prapory – o jedné z forem zneužití armády k politické perzekuci. Praha : Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu, 2002. 287 s. HOLEC, František. Hořké vzpomínání II – Z dopisů a vzpomínek chlapců pétépáků (PTP). Praha : Ústřední rada PTP - VTNP, 1999. 300 s. Tábory nútenej práce, ďalej len TNP vznikali na základe zákona č. 247/1948 Zb. Národné zhromaždenie schválilo 25. októbra 1948 a do platnosti vstúpil 17. novembra 1948. Podľa zákona tábory zriaďovalo ministerstvo vnútra a túto pôsobnosť mohlo preniesť aj krajské národné výbory. Do týchto táborov sa mali zaradiť osoby staršie ako 18 rokov, ktoré nedovŕšili 60 rokov. Zákon je dostupný na http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1948/sb93-48.pdf, 25.1.2011 Pozri viac KAPLAN, Karel. Tábory nucené práce v Československu 1948 - 1954. Sešity Ústavu pro soudobé déjiny ČSav, SV. 3, 1992, s. 77 - 138. VRABCOVÁ, Eva. Pracovné tábory a tábory nútenej práce na Slovensku v rokoch 1945 - 1953. In Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 - 1989. 1. zv., Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001, s. 367 - 402. Do TNP sa snažil režim zaradiť najmä „triednych nepriateľov“.? V porovnaní s českými krajinami bolo na Slovensku výrazne menej táborov. V čase prijatia zákona č. 247/1948 na území Slovenska existovalo 5 pracovných útvarov, z ktorých tri sa začiatkom roka 1949 premenovali na TNP, išlo konkrétne o tábory v Novákoch, Ústí nad Oravou a v Ilave. Tábor nútených prác v Novákoch svojich zaradencov nasadzoval na banské práce v Handlovej. Do TNP sa snažil režim zaradiť najmä „triednych nepriateľov“. PEŠEK, ref. 165, s. 167 V porovnaní s českými krajinami bolo na Slovensku výrazne menej táborov. V čase prijatia zákona č. 247/1948 na území Slovenska existovalo 5 pracovných útvarov, z ktorých tri sa začiatkom roka 1949 premenovali na TNP, išlo konkrétne o tábory v Novákoch, Ústí nad Oravou a v Ilave. Tábor nútených prác v Novákoch svojich zaradencov nasadzoval na banské práce v Handlovej. PEŠEK, Jan., ref. 165, s. 171. Novým impulzom ďalších nariadení bola tragédia v Babiciach na južnej Morave 2. júla 1951. JECH, ref. 6, s. 118. Tieto teroristické vraždy troch funkcionárov v obciach Babice, dodnes neobjasnené, sa stali podnetom novej vlny zatýkania a inscenovaných procesov, ktoré mali dokázať kolektívnu vinu kulakov. HLAVOVÁ, ref. 35, s. 59.

50


http://cs.wikipedia.org/wiki/%C3%9A%C5%99ad_dokumentace_a_vy%C5%A1et%C5%99ov%C3%A1n%C3%AD_zlo%C4%8Din%C5%AF_komunismu

http://www.bojovniciprotitotalite.cz/pages/show/22/

uplatňoval na podklade tajných smerníc troch ministrov. Smernice ministrov národnej

bezpečnosti, vnútra a spravodlivosti zo dňa 22. októbra 1951 o úprave pomerov rodinných

príslušníkov odsúdených dedinských boháčov.“173 Tieto smernice vstúpili do platnosti 1.

novembra 1951. V písomnostiach ŠtB sa tieto smernice označovali ako „Tajný rozkaz

ministra národnej bezpečnosti“ (TRMNB) č. 27/1951, alebo pod týmto názvom sa stali

v bezpečnostnom rezorte normou.174 (Príloha č. 11) Podľa už niektorých zvyklostí dostali

ich činnosti a akcie krycie názvy. Pre perzekúciu „dedinských boháčov“ na odlíšenie od

inej Akcie K, sa do zátvoriek dáva slovo kulak, alebo kulaci, čiže Akcia K (kulak).175

Na Slovensku sa niektoré aktivity tohto typu zahrňovali i do širšej akcie Akcia B

(buržoázia), zameraná proti tzv. bývalým ľuďom.176 Každý prípad vysťahovania rodiny

odsúdeného mal byť politicky pripravený tak, aby to miestne obyvateľstvo chápalo ako

opatrenie, ktoré by viedlo k ozdraveniu pomerov na dedine. Oficiálne sa zdôrazňovalo, že

vysťahovanie rodiny odsúdeného sa nemá chápať ako trestný postih, ktorý by rodinu

poškodil. Lenže vo všeobecnosti viedli tieto právne zásahy nielen k vysídleniu, ale aj ku

konfiškácii.177

Riadiacim a evidenčným centrom celej Akcie K (kulak) bol väzenský odbor V/III

ministerstva národnej bezpečnosti, vytvorený pôvodne zo samostatného väzenského

sektoru B/6. Od novembra 1952 bol podľa nového organizačného usporiadania VII. Odbor

pre mimoriadne nápravné opatrenia Správy nápravných nariadení (Správy nápravných

zařízení SNZ) MNB.178 Na celú akciu pravdaže dohliadalo vedenie KSČ, ŠtB, krajské,

okresné a miestne stranícke orgány a organizácie. Povereníctvo školstva sa angažovalo

v prípadoch, keď išlo o vylučovanie detí „dedinských boháčov“ zo stredných a vysokých

173 PEŠEK, ref. 165, s. 221.174 Smernica ministrov národnej bezpečnosti, vnútra a spravodlivosti zo dňa 22. októbra 1951 o úprave pomerov

rodinných príslušníkov odsúdených dedinských boháčov. Smernica má 10 článkov a podpísal ju minister národnej bezpečnosti L. Kopřiva a minister spravodlivosti Dr. Rais aj za neprítomného ministra vnútra. Smernica je dostupná na www.upn.gov.sk/data/projekty/rozkazy-mv/TRMNB_27_51.pdf, 22.6.2010

175 Akcia K bez zátvorky ,bol krycí názov pre násilný boj proti mužských rehoľných rádov v roku 1950 v Československu. Svojou násilnosťou sa do histórie zapísala pod názvom „barbarská noc“. O likvidácii kláštorov uvažovali komunisti už od nástupu k moci v roku 1948. Akcia mala prinútiť rehoľníkov, vzdať sa rehoľného života a oslabiť ich vplyv na ľudí. http://www.szcpv.org/10/akciak.html, 18.1.2011 Podobne sa komunisti zamerali aj na likvidáciu ženských rádov, v akcii R. Pozri viac: DUBOVSKÝ, Ján Milan. Akcia Rehoľníčky. Martin: Matica Slovenská, 2001. 321 s.

176 JECH, ref. 6, s. 126.177 PEŠEK, ref. 165, s. 222.178 JECH, ref. 6, s. 127.

51

http://www.szcpv.org/10/akciak.html

http://www.upn.gov.sk/data/projekty/rozkazy-mv/TRMNB_27_51.pdf

škôl. Čo bolo taktiež v rozpore s ústavným zákonom, ktorý zaručoval ochranu rodiny

a mládeže a právo na vzdelanie, lenže už aj v tomto zákone sa objavovalo to „ale“ kde sa

písalo, že podrobnosti stanoví zákon.179 Miesto pobytu vysťahovaných a ich pracovné

zaradenie malo určiť Ministerstvo národnej bezpečnosti.180

V máji 1952 bola Akcia (kulaci) K dočasne pozastavená. Smernica o vysťahovaní

rodín odsúdených kulakov na štátne majetky sa dostala do rozporu s uznesením

o opatreniach na zlepšenia hospodárenia na štátnych majetkoch, lenže po pár mesiacoch

v októbri celú akciu obnovili.181 Niekoľkomesačné prípravy na obnovu akcie dospeli

začiatkom jesene k svojmu vyvrcholeniu. Stal sa ním tajný rozkaz ministra národnej

bezpečnosti (TRMNB) č. 167 z 25. októbra 1952. (Príloha č. 12)182 Vydaniu rozkazu

predchádzal výskum ubytovacích možností v štátnych statkoch v krajoch Olomouc,

Ostrava, Ústí nad Labem, Liberec či Hradec Králové, kde sa evidovalo 115 vhodných

ubytovacích možností.183

V lete 1953, na prelome júla a augusta, vydal minister národnej bezpečnosti K.

Bacílek pokyn na ukončenie akcie. Dôvody boli viaceré, najmä niektoré medzinárodné

politické udalosti (Stalinova smrť, kritika metód štátnych bezpečnostných orgánov v ZSSR)

a začiatky „vŕzgania“ režimu v Československu. Lenže vysťahovanie rodinných celkov

podľa nového tajného rozkazu sa skončilo až začiatkom októbra 1953. Už v roku 1954 sa

čoraz viac odsúdených kulakov snažilo vrátiť do miesta svojho pôvodného bydliska.184

Na jar a v lete 1953 sa kolektivizácia na Slovensku dostala do otvorenej krízy.

Nespokojní členovia vystupovali z družstiev, a boli aj prípady, keď sa družstvá úplne

rozpadli.185 Zmeny a krízu priniesla aj menová reforma na prelome mája a júna 1953, ktorá

179 § 11 Ochrana rodiny a mládeže (1) Deťom zaručuje štát zvláštnu starostlivosť a ochranu, čo činí sústavné opatrenia v záujme populačného rozvoja národa,.. a § 12 Právo na vzdelanie (1) Všetci občania majú právo na vzdelanie...

180 PEŠEK, ref. 165, s. 225.181 HLAVOVÁ, ref. 35, s. 63.182 Tajný rozkaz ministra národnej bezpečnosti č. 167 z 25. októbra 1952, Vysídľovanie rodinných celkov

odsúdených dedinských boháčov- zahájenie akcie. Išlo o znovu zahájenie zastavenej akcie. Podpísal to námestník ministra Národnej bezpečnosti plk. Jindřich Kotal. Dostupné na http://www.upn.gov.sk/data/projekty/rozkazy-mv/TRMNB_151_52.pdf., 22.6.2010

183 JECH, ref. 6, s. 163.184 HLAVOVÁ, ref. 35, s. 64.185 HOLEC, Roman. 150 rokov slovenského družstevníctva. Víťazstvá a prehry. Bratislava: Prúdy, 1995, s. 166.

52

http://www.upn.gov.sk/data/projekty/rozkazy-mv/TRMNB_151_52.pdf

postihla najmä roľníkov.186

Krízu posilnila aj rozdielnosť názorov prezidenta Československej republiky

a prvého tajomníka ÚV KSČ. Začiatkom augusta 1953 prezident Antonín Zápotocký na

Klíčavskej priehrade sa vo svojom prejave vyjadril, že treba dodržiavať zásady

dobrovoľnosti pri zakladaní i vstupovaní roľníkov do družstiev, a dokonca vyhlásil aj to, že

tí členovia, ktorí do družstva vstúpili nie z vlastnej vôle, môžu z neho dobrovoľne

vystúpiť.187 Kritické obdobie prinieslo okrem zániku viacerých JRD aj menší počet novo

zakladajúcich sa družstiev. Na Slovensku poklesol počet členov o 22, 5 %, orná pôda

ubudla o 9, 6 % a počet JRD o 4 %. Na Slovensku vzniklo v roku 1953 len 8 JRD, ale

rozpadlo sa až 290.188

Prvý tajomník ÚV KSČ Antonín Novotný mal rozdielne plány ako prezident. Bol

hlavným zástancom celoplošnej kolektivizácie a jeho snahou bolo stopercentné družstevné

hospodárenie na poľnohospodárskej pôde do roku 1960.189

Kríza pri kolektivizácii slovenskej dediny a celkovo nedobrá situácia slovenského

a českého poľnohospodárstva vynútila uskutočnenie niektorých zmien v politike vedúcej

komunistickej strany. Išlo najmä o ekonomickú oblasť. Do poľnohospodárstva začalo

smerovať viacej investícií. JRD získali výhodnejšie úvery a štátne dotácie.190

Ale veľmi dlho si roľníci toto uvoľnenie neužili. Už na prelome rokov 1953 a 1954

boli trestaní tak isto ako predtým za nerešpektovanie výrobných plánov a neplnenie

kontingentov poľnohospodárskych výrobkov.191 Rok 1960 priniesol zavŕšenie procesu

socializácie slovenskej dediny a bol aj záverečným rokom dovtedy silnej kampane

186 V roku 1953 sa uskutočnila menová reforma, hoci prezident Antonín Zápotocký ešte bezprostredne predtým ako sa reforma uskutočnila popieral jej prípravu. Bola to faktická výmena platidiel, ktoré sa nachádzali v obehu od novembra 1945, za nové. Zároveň sa však znehodnocovali úspory obyvateľov. Štát touto reformou, ktorá vyvolala inflácia po roku 1945, chcel odstrániť disproporciu medzi obeživom a trhovými fondmi. Občanom, ktorí nezamestnávali námezdné sily, sa vymenilo na osobu 300 Kčs v pomere 5:1 (za 5 Kčs v starej mene dostali 1 Kčs v novej mene). Ostatná hotovosť týchto občanov a všetkých peňažných prostriedkov osôb využívajúcich námezdné pracovné sily sa vymenilo v pomere 50:1. Úspory na vkladných knižkách do 50 000 Kčs sa vymenili v pomere 25:1 a vklady nad 50 000 Kčs v pomere 50:1.

187 VICENOVÁ, ref. 122, s. 34.188 BUREŠOVÁ, Jana. Zemědělství v českých zemích a na Slovensku v podmínkach „kolektivizace“ 1949 -

1960. In Československá historická ročenka. Brno: Masarykova Univerzita, 1998, s. 200.189 BŘEZINA, VLADIMÍR. Kolektivizace zemědelství v Československu v letech 1955 – 1960. In. BLAŽEK,

Petr., KUBÁLEK, Michal et al. Kolektivizace venkova v Československu. 1948 - 1960 a středoevropské souvislosti. Praha: Dokořán, 2008, s. 130.

190 HOLEC, ref. 185.191 JECH, ref. 6, s. 208.

53

sprevádzajúcej hon na „kulakov“.192

V roku 1968 nastupujúci proces demokracie a uvoľňovania 21. marca priniesol

vyslovenie predsedníctva ÚV KSČ súhlasu s abdikáciou A. Novotného a schválenie textu

Akčného programu. Súčasne s ním sa odporučil postup, ktorý mal urýchliť súdnu

a mimosúdnu rehabilitáciu postihnutých obetí z päťdesiatych rokov a mal vysloviť o nich

plnú pravdu.193 Prijatím zákona č. 83/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii sa rušili napr.

rozhodnutia o zaradení do TNP a podobné.194 Zákon však zostal iba v rovine návrhu.

„Nedôslednosť vtedajšieho chápania rehabilitácií umožnila, že hranica rehabilitácií na

dedine bola postavená tak, aby sa nenarušilo spoločenské a ekonomické postavenie JRD

a štátnych majetkov.“ Začiatkom 70. rokov bola rehabilitácia úplne zastavená.195

Rehabilitácia bola obnovená až po páde komunistického režimu v roku 1989.

Obnovili sa súdne aj mimosúdne rehabilitácie. Bolo veľa nevyriešených problémov, najmä

v oblasti vlastníckych vzťahov. Obrat v rehabilitácii priniesol v tejto problematike zákon č.

87/1991 Zb. z februára 1991 o mimosúdnych rehabilitáciách.196 Zákon napomáhal

spôsobom zrušenia rozhodnutí a finančnou náhradou. Zahŕňal aj spomínané prípady

vysťahovania, konfiškácie, vyvlastnenia bez náhrady a pod. 197

Ďalšími zákonmi, ktoré sa snažili o súdne a mimosúdne rehabilitácie, boli zákon č.

119/1990 Zb., zákon č. 319/1991 Zb. a zákon č. 312/1992 Zb. o odškodnení pri násilnom

vysťahovaní a pri vykonávaní nútených prác.198

4. 2. Hon na „kulakov“ v obci Tešedíkovo

192 VICENOVÁ, ref. 122, s. 40.193 MENCL - HÁJEK - OTAHÁL - KADLECOVÁ, ref. 23, s. 292.194 Zákon č.82/1968 z 25. júna 1968. Zákon o súdnej rehabilitácii. Odčinenie krívd, ktorým v minulosti došlo

porušovaním zákonov na trestnom úseku, je základným predpokladom na obnovenie všeobecnej a plnej dôvery v socialistickej zákonitosti a spravodlivosti. Je veľmi dôležité aby sa urýchlene rehabilitovali občania, ktorí boli odsúdení a potrestaní ako škodcovia socializmu, ak sa na záujmoch socialistickej spoločnosti trestnou činnosťou neprevinili. Viac pozri: http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1968/sb26-68.pdf, 25.1.2011

195 HLAVOVÁ, ref. 6, s. 79.196 V zákone sa riešili tresty prepadnutia majetku podľa zákona č. 88/1950197 ŽATKULIAK, Jozef. Perzekúcie roľníkov po roku 1948. In Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 - 1989.

Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001, s. 653.198 HLAVOVÁ, ref. 6, s. 80.

54


Obec Tešedíkovo je pre poľnohospodárske práce na veľmi priaznivom území

Slovenska. V minulosti, a sčasti aj v súčasnosti, sa väčšina obyvateľstva zaoberala

poľnohospodárskymi prácami. Bol to pre nich jediný druh obživy. Cestovanie v tom čase

bolo veľmi ťažké a za prácou si mohli dovoliť cestovať iba tie rodiny, kde bolo vždy

zaistené, že niekto zostane doma na statku pomáhať rodičom. Už v spomienkach mojich

starých rodičov nachádzam obrovskú pripútanosť k pôde a vzťah k statku a zvieratám.

Človek ťažko znášal už samotné uhynutie zvierat, a nie to ešte násilné odňatie majetku

„vyššími orgánmi“. Tento neľútostný čin zanechal obrovskú stopu na ľudských dušiach,

a prenáša sa táto rana i na ďalšej generácii postihnutých rodín. K strate pôdy ako

základného výrobného prostriedku pristupovali jednotlivé generácie odlišne, najcitlivejšie

reagovala najstaršia generácia, ktorá v pôde videla základný a najbezpečnejší zdroj príjmov

potrebných pre existenciu rodiny. Ľudia tejto generácie vložili do pôdy a jej obrábania veľa

fyzických síl, lásky a bola pre nich pocitom pokojného zabezpečenia rodiny.199

Ľudia, ktorých sa tieto neľútostné činy nedotkli, nevedia zhodnotiť výšku straty

a bolesti. Ani ja sama sa neviem stotožniť s ich bolesťami. Ale už pri rozhovore

s niektorými členmi postihnutých „kulackých“ rodín sa mi ťažko a s veľkým žiaľom

počúvalo, čo všetko sa v týchto „budovateľských rokoch“ udialo na dedinách

v Československu. Hoci hon na kulakov bola jednou zo zastrašovacích akcií, v konečnom

dôsledku to bola snaha režimu získať členov družstiev. Na začiatku sa to javilo aj ako

záporný jav už pre samotné družstevníctvo.

Výsledkom masovej kolektivizačnej vlny od júna 1952 boli stovky novozaložených

JRD. Lenže už v prvom polroku 1953 na celom Slovensku nebolo založené ani jedno

družstvo vyššieho typu a v prvých jarných mesiacoch sa začali objavovať tendencie k ich

rozpadávaniu sa a vystupovaniu roľníkov z družstiev.200 Namiesto plánovaných

novozaložených 600 JRD vzniklo na Slovensku iba 8, ale až 242 sa ich rozpadlo.201

Bolo to hlavne kvôli zlému zaobchádzaniu s roľníkmi, ktorí mali trochu viac pôdy?

Báli sa, že ak vstúpia do družstva stratia úplne všetko, čo im zostalo? Alebo to bol iba ich

protest proti čomusi zlému, čo im zobralo otcov do väzieb, synov do PTP a matky do

199 SLAVKOVSKÝ, ref. 2.200 PEŠEK, ref. 165, s. 213.201 HLAVOVÁ, ref. 6, s. 66.

55

neľútostného boja navariť celej rodine z toho, čo im ponechali?

Po jarnej vlne rozpadu prišla ďalšia vlna, súvisela nielen s násilnými metódami ale

aj medzinárodnými a vnútropolitickými udalosťami. Išlo o zmeny roľníckej politiky

v ZSSR, rozpad družstiev v susednom Maďarsku, ale i nový výkupný systém a menovú

reformu. Roľníci prišli o svoje úspory a tak sa museli prinavrátiť k poľnohospodárstvu.202

Ale roľníci označení ako „dedinskí boháči“ sa nemohli, a niektorí ani nechceli stať

členmi družstiev. Niektorí kolaborovali, niektorí sa zmierili s osudom a niektorí až do

dnešného dňa nepochopili hrozné úmysly hlavných predstaviteľov strany.

Obec bola vždy viac menej zameraná na poľnohospodárstvo. Skoro každý obyvateľ

bol roľník. Niektorí boli väčší roľníci, niektorí menší a vo vlastníctve mali menšiu

usadlosť. Niektorí si plynutím času rozšírili svoju pôdnu základňu a stali sa väčšími

roľníkmi na väčších usadlostiach, mali väčšie domy, kde väčšinou bývali spolu so svojimi

rodičmi, niekedy i so starými rodičmi. Tieto domy boli charakteristické veľkou bránou

(kvôli tomu aby sa do dvora dostali aj rôzne veľké stroje a kone spolu s kočmi), množstvom

okien, často i dvoma vchodovými dverami. (Príloha č. 13)

V obci Tešedíkovo bolo menej roľníkov označených ako „kulaci“. V roku 1952 sa

spomínajú iba 2 kulaci v obci. V tomto prípade sú „dedinskí boháči“ označení ako

záškodníci, ktorí nemajú dodržané plánované stavy hospodárskych zvierat k 20. júnu 1952.

Spolu v celej obci sa spomína 110 ľudí.203 Podľa zoznamu kulakov z roku 1956 sa spomína

14 kulakov, kde sa jeden spomína ako lekár v Trhovej Hradskej (Okres Dunajská Streda)

a jeden z kulakov už ako obyvateľ obce Dlhá nad Váhom.204 Otec spomínaného lekára bol

majiteľom miestneho mlyna. Na základe zápisnice z 27. júla 1950 sa dozvedáme, že nastalo

odovzdanie mlyna z rúk vlastníctva fyzickej osoby do rúk JRD. Na základe vlastnej

žiadosti si majiteľ vyžiadal aspoň toľko, aby mohol i naďalej zostať správcom mlyna.205

V obci si spomínajú pamätníci aj na akoby „kolaboráciu“. Istý člen aj JRD, neskorší

predseda MNV, pochádzal pôvodne z rodiny, kde hlava rodiny bola na zozname kulakov

202 PEŠEK, ref. 165, s. 214.203 Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960. 269/1952 Zoznam kulakov v okrese.

Kartón č. 389204 Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960. pôd/2 1956 Zoznam kulakov v okrese,

kartón č. 450.205 Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960. Zápisnica JRD Tešedíkovo 1950, 052.6,

kartón č. 380.

56

v roku 1956. Píše sa v ňom, že mal k dispozícii pôvodne až 26 hektárov pôdy a neskôr sa

stal súkromným roľníkom na 1, 8 hektároch pôdy.206 Jeho syn sa neskôr stal členom

komunistickej strany a nechýbal skoro pri žiadnej konfiškácii. (Je dosť zaujímavé, že sa do

takej vysokej pozície ako člen kulackej rodiny vôbec dostal. Nevedno, akým spôsobom.

Pravdepodobne k jeho menovaniu došlo ešte na začiatkoch perzekúcií). Či sa nechal až tak

veľmi ovplyvniť propagáciou, či sa jednoducho cítil takto lepšie, sa už nedozvieme, ale

vieme, že asi v celom Československu bolo takýchto prípadov viac, lebo propagácia bola

príliš silná, vzbudzovala strach a paniku. Veľmi dobre vedela strana vytvoriť taký tlak, že

ľudia sa z jedného dňa menili práve na takých, akých sa pred pár dňami ešte báli.

V roku 1955 sa pri zasadaní pléna vo svojej záverečnej diskusii vyjadril predstaviteľ

JRD Tešedíkovo tak, že sa domnieva, že i v samotnom družstve sú členmi kulaci z obce.

Objasňoval to tým, že existujú aj „dobrí kulaci“, ale tých je menej a opačná väčšina sa snaží

iba rozvrátiť fungovanie družstva. A že pre družstvo samotné členstvo kulaka nerobí dobré

meno.207

Väčšina „dedinských boháčov“ ani po konfiškovaní nevstúpila do družstva.

Pociťovala odpor a obrovský žiaľ, a čo sa týka JRD, mala pocit, že ju ukrátili o polovicu

života. Väčšina z nich musela vo svojich domoch, statkoch trpieť i predstaviteľov družstva

deň čo deň, pretože pokiaľ sa nevybudovalo družstvo ako jeden celok, mali svoje získané

zvieratá a obilniny a všetky ostatné zásoby uskladnené na statkoch kulakov. Viaceré

skonfiškované budovy boli prenajaté MNV a JRD. Podľa vtedy platiacej tarify bolo na

všetky verejné, ako aj na konfiškované budovy vyrubovaná daň na prenájom.208

Agitácia za účelom získavania malých a stredných roľníkov do JRD nespomínala

snahu získania bývalého kulaka do družstva. Lenže tieto agitácie nie vždy boli také účinné,

ako si členovia družstvá želali. „Agitačné nedele boli robené počas žatvy za účelom

získania malých a stredných roľníkov do JRD v Nededu, Kráľovej nad Váhom,

v Tešedíkove a v iných obciach. Chybou bolo to, že prišla žatva, mlatba, výkup a jesenné

práce a s agitačnou prácou sme prestali za účelom vysvetlenia politiky našej strany

a socializácie našej dediny.“209

Sami seba sa vyššie orgány snažili upokojiť takým spôsobom, že agitáciu

206 ref. 204.207 Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa. OV- KSS v Šali. Zápisnica pléna 1955, kartón č. 2208 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č.1. Zápisnica MNV z 2.10.1953.

57

vysvetľovali nie ako donucovanie, ale ako presvedčovaciu metódu. „Nie je však správna

politika donucovania, nesmieme našich malých a stredných roľníkov donucovať k vstupu

do JRD. Treba ich presvedčiť a poukázať na význam družstevného hospodárstva, nesmieme

uplatňovať teóriu zbedačovania roľníkov, teóriu, ktorú používal kapitalizmus.“210

V okresoch sa vytvárali agitačné strediská, kde prebiehali jednotlivé školenia na

správnu agitáciu. V okrese Šaľa v roku 1956 bolo 13 agitačných stredísk a spolu mali 834

agitátorov. Pre správne vykonávanie agitačných prác sa vyberali agitačné kolektívy z radov

členov ČZM, JRD a ostatných zložiek NF.211 V obci v roku 1958 bolo vytvorených 7

agitačných skupín, do ktorých patrili členovia rady MNV, členovia výboru DO – KSS

a členovia správy JRD.212

Keď už samotné agitačné strediská nedosiahli očakávaný výsledok náborov,

zaviedli sa ďalšie opatrenia a snahy o získanie čo najväčšieho počtu nových členov do

družstva. Agitačné strediská boli otvorené od 7:00 do 16:00, aby si obyvatelia mohli

prezerať dosiahnuté výsledky. Do agitácie sa zapojil aj rozhlas. Uplatňovala sa aj

mechanizácia, ktorá sa snažila o privábenie čo najväčšieho počtu roľníkov. Hlavne chcela

poukázať, že pomocou nej sa dosiahnu väčšie hektárové výnosy. Rada MNV uskutočňovala

názornú agitáciu na tabuli, ktorá bola umiestnená v obci. Do agitácie sa zapájali všetky

zložky Národného frontu. Rada MNV zadelila agitátorov do 40 obvodov, pričom do

každého obvodu 2 agitátorov.213

Pomocou archívnych dokumentov sa ťažko opíše celá akcia proti „dedinským

boháčom“. Väčšina dokumentov, ktoré by nám ukázali, aké veľké zločiny sa voči týmto

roľníkom vykonávali, sa ani nezachovali. Nevieme ani príčinu ich absencie a nevieme ani

dokázať ich existenciu. Práve preto som siahla aj po inej metóde výskumu a to – oral

history. Oral history nám doplní rám obrazu z minulosti, ktorý vytvorili historické

dokumenty alebo knihy. Ako maliar keď opisuje obraz, ktorý práve namaľoval, snaží sa

vysvetliť cieľ a zámer svojho umeleckého skvostu, tak isto nám aj oral history doplní

209 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. OV- KSS v Šali. Zápis z okresnej konferencie 1956. 17. – 18. marca 1956, kat. Jednotka 4., kartón č. 1.

210 ref. 209.211 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. OV- KSS v Šali. Zápisnica pléna 1956.Kartón č. 2.212 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č.1. Zápisnica pléna a rady MNV

1958. 213 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 1. Zápisnica MNV 1957.

58

medzery a vykreslí celú situáciu, ktorá sa vytvorila pri písaní skúmaných dokumentov.

Pocity a dojmy našich rozprávačov maľujú také pozadie príbehu, aký by samotný strohý

dokument nenamaľoval. Dodáva autenticitu a istú energiu celej histórii. Tak ako keď

pochopíme zámer maliarovho obrazu a počujeme šumenie listov stromu, ktorý namaľoval,

tak isto si predstavíme celú situáciu z čias, keď sa odohrávala situácia nášho bádania.

Celým zámerom tohto spôsobu výskumu je doplniť medzi strohé fakty aj trocha ľudskosti

a citu, aby sa história nepísala ako zákon vysvetlený zákonom a prípadne doplnený nejakou

situáciou s ňou súvislou. Mená a fakty získavajú trocha osobnejší obraz a možno aj lepšie

pochopenie situácie.

Pomocou rozprávania synov a dcér konfiškovaných roľníkov sa nám vykresľuje

obraz obdobia najväčšej represie proti roľníkom v obci Tešedíkovo. V roku 1956 sa

uskutočnila dlho plánovaná akcia proti kulakom. Podľa rozprávania rodinných príslušníkov

postihnutých rodín, je dosť možné, že k násilnej konfiškácii dochádzalo už aj v skorších

rokoch, lenže kvôli absencii zachovaných dokumentov nevieme spresniť presné dátumy

týchto akcií. Žiaľ, nepodarilo sa mi navštíviť každú rodinu, ktorú postihla táto tragédia.

Plynutie času, spôsobilo, že žiaľ, viacerí pamätníci nás už navždy opustili, mnohé rodiny sa

presťahovali, alebo zo strachu, ktorý v nich táto hrôzostrašná spomienka zanechala, sa

snažia utajiť svoju identitu a radšej si na tieto časy ani nespomínajú. Ale aspoň pár správ

o živote roľníka nám pomôže predstaviť si ako sa tieto represie proti roľníkom vykonávali.

Príbeh konfiškácie L. B., narodeného 23. mája 1902, (podľa súpisu kulakov jeho

bývalý majetok bolo 16,05 hektárov pôdy), rozpráva syn A. B.214

Pán A. spomína na obdobie konfiškácie veľmi ťažko a hlavne veľmi smutne sa mu

hovorí o týchto časoch: „Stalo sa to práve vtedy keď som nebol doma. Od roku 1955 som

bol vojakom v Čiernej nad Tisou. Mal som vtedy 20 rokov a o tom, čo sa stalo, som sa

dozvedel iba z listov svojej mamy a sestry.“

214 A. B., narodil sa 1935 v Tešedíkove. V rokoch 1955 - 1957 bol na povinnej vojenskej službe v Čiernej nad Bodvou, bol zaradencom PTP. Mal dvoch súrodencov starší brat , už žiaľ nebohý F. a sestra M. V roku 1961 sa oženil so svojou ženou G., má dve dcéry. Po návrate z vojenskej služby pracoval 4 roky v obci Třinec a od roku 1961bol zamestnancom firmy Benzinol v Šali, odkiaľ odišiel aj do dôchodku.

59

L. B, otca pána A. zobrali do väzby počas konfiškácie, ako spomína na rozprávanie

svojej mamy a súrodencov, bolo to veľmi kruté. Na ich statok, čiže dom, prišli

predstavitelia JRD, ONV a predseda MNV. Hoci určite už prebiehali aj predtým nejaké

agitačné práce vtedajších členov JRD, keďže pán A. nebol doma, nespomenul ich. Prišli

menovaní predstavitelia a začali konfiškáciu. Hoci v zápisnici sa spomínajú 2 kravy, 1

jalovica a 1 býk, spomína, že mali hovädzieho dobytka oveľa viac a všetko bez opýtania

zobrali. „Mama spomínala, že otec si ľahol na kone a nechcel ich pustiť, no „komunisti“ sa

nepýtali zobrali aj otca, tak ako bol oblečený v domácom, špinavého, napchali do auta

a zobrali ho do väzenia“

Podľa zápisnice, ktorá bola napísaná 23. marca 1956, pravdepodobne vtedy

prebehla aj konfiškácia majetku, sa spomína 14 ha 55 árov poľnohospodárskej pôdy.

(Príloha č. 13) „Ponecháva sa menovanému na vlastnú žiadosť vo výmere 0, 5 árov, a to

záhrada nakoľko menovaný tam býva.“ Podľa zápisnice bola konfiškácia odôvodnená tým,

že na svoje pôde nevedel riadne obhospodarovať majetok, a tým nevedel ani zabezpečiť

plánovaný stav dobytka. K obvineniam bolo pripojené, že pracoval s cudzími pracovníkmi

(čo je naozaj už iba výmysel vtedajšej byrokracie, keďže sa jednalo o jednoduchého

staršieho roľníka vychovávajúceho 3 deti). Tým podľa § 9 vládneho nariadenia 50 z

21.9.1955 bol nazvaným „dedinským boháčom“.215

Podľa Zoznamu kulakov v okrese Šaľa 1956 mal 16, 05 ha pôdy.216 Zápisnica z 3.

mája 1956 spomína, že konfiškácia a zaistenie majetku sa odôvodňujú tým, že majiteľ (čiže

ukrátený pán L. B.) bol vo väzbe a manželka nestíhala sama obhospodáriť majetok217.

(Príloha č. 15) Čiže jedno nariadenie si samo sebe nahrávalo, a nedôstojná a neľudská

konfiškácia sa vysvetľovala ešte v tom istom roku, akoby bola iba pomocou pre postihnutú

rodinu.

Pán A. bol počas svojej vojenskej služby zadelený k pomocným technickým

práporom. „Chovali sa k nám akoby sme boli otcovrahovia, boli sme čosi podradné, čosi

iné ako ostatní vojaci, hoci som si tam našiel veľa známych, nie sú to krásne spomienky.“

215 Neudelí kulak svoju usadlosť pre štát alebo ani nedôjde k prikázaniu usadlosti do užívania so súhlasom kulaka § 8 odst. 1 prikáže výkonný orgán prikáže výkonný orgán miestneho národného výboru do užívania miestneho poľnohospodárskeho závodu socialistického sektoru. Ustanovenia § 8 odst. 2 platí v tomto prípade podobne. Zápisnica je z osobného archívu A. B..

216 ref., 204.217 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV Galanta II. Prepadnutie majetku, kartón č. 28.

60

Počas jedného „opušťáku“ sa rozhodol navštíviť svojho otca vo väzbe. Bol umiestnený

v Nitre a hoci to nebolo ďaleko, predsa jeho cesta pár minútovej návštevy bola ťažko

dosiahnuteľná. „Potreboval som povolenie na to, aby som mohol otca navštíviť. Odišiel

som do Šale na vojenskú ústredňu, kde ma už vo dverách otočili a poslali naspäť do Peredu

na MNV. Tam boli ku mne takí drzí, že mi nič nechceli podpísať, ukazovali na mňa prstom,

že som kulak.“ Nakoniec mu vyhoveli predsa len v Šali, kde mu povolenie vyhotovili. Ako

spomína: „ťažko mi išla slovenčina, ale oni ma pochopili a bez problémov mi to povolenie

jeden kapitán vydal.“ Návšteva otca bola pre neho utrpením. Už pritom, ako mi rozprával,

v kútiku oka sa mu zjavili slzy. Bolo pre neho ťažké vidieť otca v pruhovaných šatách.

Ťažko sa mu o tom hovorilo, tak som ho veľmi ani nenútila o tom hovoriť. Spomenul len,

že mali približne 10 minút na rozhovor, ale ledva zo seba čosi vytiahli, keďže obaja boli

dojatí.

L. B. bol vo väzbe približne 5, 5 - 6 mesiacov. Nevie sa presne, keďže sa

nezachovali žiadne dokumenty o dĺžke jeho pobytu a návratu.

Potom ako sa pán A. vrátil zo svojej vojenskej služby pociťoval obrovský hnev voči

JRD, napriek tomu sa snažil pracovať v družstve. Nemal ukončenú žiadnu odbornú školu,

tým nemal veľké šance na pracovné príležitosti. Strašne sa chcel stať kočišom, a keďže

vedel, kde nájde svoje kone, chcel sa dostať do družstva ako kočiš pre vlastné kone.

„Povedali mi komunisti, že čo chceš ty kulak, ty nemôžeš byť tuto ničím. A tak som odišiel

do roboty do Trinca (mesto Třinec v Českej republike – pozn. J. K.), a ani neľutujem dobre

som sa tam mal, aj som pár ľudí z Peredu dostal medzi nás. Vďaka mňa si našli aj iní

dôstojnú robotu.“

Spomína sa že, dedinský boháč - „kulak“ si mohol ponechať pre vlastné užívanie

0,50 ha pôdy. Rodina B. nedostala sľúbenú pôdu, nakoľko v zápisnici z 23. marca 1956 im

uviedli, že vymeraná pôda vo výške 0, 50 hektárov zahŕňa pozemok, kde majú svoj rodinný

dom, tak im pôdu na poľnohospodárske práce nevymerali, až po rôznych rozhovoroch

s predstavenstvom dosiahli aby im 0, 50 ha v roku 1959 pridelili.

Napriek týmto zlým životným skúsenostiam rodina žila i naďalej, snažili sa žiť

z toho čo im zostalo. Nevzdávali sa nádeje v lepší, krajší zajtrajšok. 28. februára 1969 sa

snažil L. B. o uhradenie nehnuteľností, ktoré povinne musel odovzdať do JRD. Rada MNV

mu odporučila postúpiť na prehodnotenie predstavenstvom JRD a potom okresnou

61

rehabilitačnou komisiou.218 Žiaľ bezvýsledne ku navráteniu a odškodneniu rodiny sa nikdy

nepristúpilo. Hoci v roku 1992 prebehla revízia pozemkov, rodine B. sa nepodarilo získať

naspäť svoje stratené pozemky.

O podrobnostiach priebehu a výsledku konfiškácie rodiny M. D. – narodeného v

auguste 1897 (podľa súpisu kulakov jeho bývalý majetok dosiahol výšku 26 hektárov

pôdy) som sa bola poinformovať u dcéry uvedeného pána M. D.219

Spomienky na túto hroznú udalosť mi priblížil aj zať konfiškovaného, pán J.Z.,

ktorý si na túto hroznú udalosť ešte veľmi dobre pamätá.220 Rodinu spomínajú viacerí

pamätníci v obci s prímenom „bohatí“ D. Rodina bola v obci s touto udalosťou najviac

postihnutá a zo všetkých konfiškovaných rodín si najviac vytrpela, lebo stratila aj svoj dom.

Konfiškáciu rodiny M. D. začali už v roku 1951. Nemáme žiaľ žiadne dokumenty,

ktoré by nám túto udalosť spresnili. Už v tomto roku rodine zabrali pôdu a zvieratá, ale

keďže to bolo úplne na počiatku zakladania družstva, zvieratá im ponechali na ich dvore.

Počas rozprávania dcéra konfiškovaného M. D. ihneď na začiatku spomenula aj to,

že mali jednu strašnú príhodu so svojím otcom. „Už začiatkom, keď sa len po dedine šírili

chýry o tom, že sa predstavení JRD snažia jednoduchých roľníkov presvedčiť o vstupe, boli

aj za naším otcom. On odmietal. Keď sa raz otec vracal na koči z Trstíc domov, bol totiž

pre drevo, komunisti ho zastavili a zobrali. Nikto to nečakal. Nevieme, ako ho vypátrali, že

tam išiel.“ Podľa spomienok pána J. Z. ho zobrali do väzby do Šale, kde ho väznili dva

týždne. Nakoniec ho potom zobrali do vyšetrovacej väzby do Nitry. „Tu v Nitre dostal

218 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 4. Zápisnica rady a pléna MNV 1968.

219 Jeho dcéra G. H., narodená v roku 1931 ma požiadala aby som jej meno neuvádzala, ešte stále s obrovským smútkom spomína na celú túto udalosť, ktorá sa odohrala v ich rodine. I počas rozhovoru sa jej často objavili slzy v očiach a tak by som jej chcela vyhovieť s tým, že jej meno neuvediem. Budem ju citovať ako dcéru konfiškovaného M.D. a bez mena.

220 J. Z. narodený v Tešedíkove, do rodiny M. D. sa priženil a spolu s rodinou svojej manželky prežíval ťažký osud. Ako zať „kulaka“ stratil svoje zamestnanie učiteľa vo Veľkých Ludinciach, kde na základnej škole vyučoval fyziku a zemepis. Kvôli pozícii svoje manželky stratil možnosť aj dokončenia štúdia učiteľského kurzu. Po tejto udalosti sa zamestnal v Brne , kde pracoval až do svojho dôchodku.

62

rozsudok dva a pol roka, ale nakoniec sa odvolal a znížili mu väzbu na jeden rok a sedem

mesiacov. S manželkou sme boli aj za ním. Bolo to čosi hrozné. Ľudia ležali ešte aj na

chodbe. Nemali dosť miesta. Bolo vidieť, že do týchto väzení brali každého, že sa nestarali

kto to je, len aby niekoho uväznili,“ spomína J. Z.

Dcéra konfiškovaného spomenula, že jej otca zobrali do väzby aj do Ilavy aj do

Novák. „Chudák tam veľmi ochorel, mysleli sme si, že sa už ani živý nevráti.“

K ďalším násilnostiam došlo v roku 1953. Dcéra konfiškovaného na túto udalosť

spomína takto: „Bolo nás 6 detí, a hoci ja som už bola vydatá, táto tragédia postihla celú

našu rodinu. Prišli k nám komunisti a začali odnášať všetky zvieratá, všetku nazbieranú

úrodu a nenechali nám ani toľko, aby sme mohli nakŕmiť moju najmenšiu sestru. Zobrali

nám celý dom, museli sme sa odsťahovať do iného domu k našej rodine, tam sme sa tlačili

2 veľké rodiny a možno aj 3 rodiny mojej mamy.“ (Príloha č. 16)

Ako mi v rozprávaniach spomínala, počuli aj nejaké ohlasy o deportáciách. Hrozilo

aj im, že by ich vysťahovali, keďže patrili medzi najbohatších kulakov. Spomínala, že ich

rodičia ako svoje deti ukryli v susednej dedine v Diakovciach u známych, a tam čakali na

rozsudok, čo s nimi bude. Darmo bola dcéra pána M. D. už vydatá, patrila do rodiny, tak sa

musela aj ona ukryť, lebo aj jej hrozila možná deportácia. „Celej deportácii sme sa vyhli

vďaka tomu, že moja malá sestra ochorela, celá jej tvár bola posiata červenými fľakmi,

horelo jej celé telo, a tak nás nemohli poslať do Čiech.“

Ako som už spomínala, celý majetok rodiny skonfiškovali, podľa spomienok rodine

nenechali ani sľúbených 0, 5 hektárov pôdy, tak rodina musela začať celý svoj život od

znova. Asi len ich súdržnosť a úcta k sebe im pomohla prežiť tieto ťažké a najhoršie chvíle.

Ich dom, kde bývali, miestne JRD využívalo najprv ako administratívnu budovu

a neskôr ako sklad pre obilie, kukuricu a všetko to, čo nazbierali počas konfiškácií od iných

rodín. Aj zvieratá sa tu ponechali a ešte aj priniesli. „V jednej časti nášho rodinného domu

bol sklad pre obilie a v druhej časti domu tam mali kancelárie a istý čas tam býval aj jeden

žandár a zverolekár, ale ten tu bol iba krátko.“ (Príloha č. 17)

Celá rodina trpela kvôli tomu, že patrili ku „kulakom“. Ťažko si hľadali prácu. Ako

spomína dcéra konfiškovaného „Moja jedna sestra bola učiteľka. Zakázali jej komunisti

učiť, tak si nevedela nájsť prácu ako učiteľka. Brata som mala práve na vojne. Chudák,

dostal sa medzi „čiernych vojakov“. Bol aj v Handlovej a v Ostrave, viac ako 3 roky robil

63

v bani, a čo bolo najhoršie nechceli ho pustiť domov. Až niekto na našom MNV vybavil,

aby mohol už prísť domov. Však za nič nemohol, nič nespravil a predsa ho tak držali.“

Pán J. Z. tiež spomenul vo svojom spomínaní svojho švagra. „Bol som za ním, keď

už tam bol tak dlho na tej vojne. Hovoril som mu prečo sa nevracia, veď sa už všetci vrátili.

Povedal mi, že mu veliteľ povedal, že niekto o ňom v Tešedíkove vo svojej správe zlé

napísal a preto nemohol dôjsť domov.“ Tento veliteľ v obci bol istý úradník na MNV, ktorý

vypracovával zoznamy vhodných „čiernych barónov“ z obce pre vyššie orgány.

J. Z. spomenul aj to, že kvôli pôvodu svojej manželky stratil aj on zamestnanie.

„Bol som učiteľom, ešte som úplne nemal dokončený ani kurz, na ktorý som chodieval do

našej obce. Učil som už jeden a pol roka na základnej škole. Najprv povolali môjho

bratranca do Nitry na referát, on bol tiež učiteľ. Prišiel domov s takou novinou, že nemôže

učiť. Nakoniec tam povolali aj mňa a tiež som mal zakázané učiť, vraj som nevhodný na

svoje zamestnanie. Už predtým sa mi snažil vtedajší predseda JRD naznačiť, aby som

zmizol z Tešedíkova, lebo si to vytrpí moje zamestnanie. Totiž sme boli s ním zadobre a asi

chcel nejako odčiniť aspoň u mňa to, čo sa vykonalo u svokrovcov. Hovoril mi: „Počúvaj,

snaž sa nejako stratiť sa z dediny. Ten koho v Nitre povolali na referát, ten ti bol rodina,

že? Ak by si zmizol, tak by sa to asi dalo akosi vybaviť.“ Neodišiel som zo svojej rodnej

dediny, tak si to vytrpelo moje zamestnanie.“

Hoci vraj obdobie normalizácie prežívala rodina trocha pokojnejšie, toľko sa na ich

nepoukazovalo, ťažko sa im zmierovalo s daným osudom. V roku 1992 rodine sa pozemky

vrátili, hoci nie na pôvodnom katastri. Odškodnenie za skonfiškovaný majetok nedostali.

A najsmutnejšie je snáď to, že ich skonfiškovaný dom si musel syn konfiškovaného

odkúpiť od MNV v roku 1968. Pán J. Z. spomína na túto udalosť takto: „Naša vláda vydala

akýsi zákon v roku 1968, podľa ktorého mal možnosť byť prvým kupcom práve člen

rodiny, ale iba ak mal o to záujem.“ (Je to dosť absurdné, že „mohol“ byť prvým kupcom)

„Prišiel istý právnik zo Serede a ohodnotil dom, vraj mal podľa neho hodnotu 500 000 Kčs.

A hoci si švagor kúpil vlastný dom naspäť, nebol ten dom v najlepšom stave. Museli veľmi

veľa prerobiť a aj plafóny upraviť, ktoré boli množstvom skonfiškovaného obilia

preťažené.“ Tieto možnosti odkúpenia si vlastného domu boli iba isté manévre vtedajšej

byrokracie, lebo domy postupne chátrali a ničili sa. Ak by sa o ne nikto nestaral, tak by sa

časom zničili a stratili by svoju hodnotu. Takto získal štát peniaze. Keďže sa nezachovali

64

dokumenty o konfiškácii, tak si, žiaľ, nevedela rodina na svoj dom ani nárokovať. Ale ako

je potom možné, že im pôdu dokázali vrátiť?

Pri návšteve dcéry konfiškovaného pána M. D. sa do rozhovoru zapojil aj manžel

dcéry konfiškovaného pána.221 Hoci ich rodina nebola v zozname kulakov, došlo aj

v ich rodine ku konfiškácii. Jedná sa o rodinu H.

Podľa spomienok syna konfiškovanej rodiny ku konfiškácii došlo 23. marca 1956.

„Jednoducho sem prišli 7 predstavitelia JRD a bezhlavo nám brali všetko, čo videli, všetku

úrodu, čo sme mali ukrytú. Mali sme aj na povale, aj tam nám išli bez opýtania. Zobrali

nám 8 kráv, jedného koňa, 23 prasiat, práve vtedy sme mali mladé. Toto všetko čo sme

mali, náš otec s vlastnými rukami dosiahol, hoci bol sirota, pracoval, aby niečo mal, aj

slúžiť chodil, a oni prišli, a len tak nám zobrali všetko.“

Pri spomienke ešte syn konfiškovanej rodiny uviedol, že jeho otec bol už

v pokročilejšom veku a chcel isť do dôchodku. Keď si to išiel vybavovať, na MNV mu

radili, že má v JRD dáke peniaze, vraj sa to ponechávalo na pohreb pre rodinu pri úmrtí,

lenže ho poslali do kancelárií družstva, odkiaľ ho ihneď otočili vo dverách s odôvodnením,

že „kulak“ nemá v JRD žiadne peniaze.

Každý člen konfiškovanej rodiny to mal ťažké. Aj v spomienkach rodiny H. sa

spomína jedna dcéra, ktorá sa kvôli svojmu pôvodu musela vzdať práce učiteľky. Väčšinou

tieto rodiny boli aj silne veriace, viera im poskytovala silnú oporu.

Príbeh konfiškácie rodiny L. B., (hoci v zozname kulakov jeho meno nenachádzame,

221 Ako som už spomínala, jeho manželka ma poprosila aby som sa zdržala napísania mien, a tak aj v jeho prípade budem pána J. H. narodeného v roku 1925, spomínať iba ako syna konfiškovanej rodiny H.

65

násilná konfiškácia rodiny nastala) prerozprával ich syn J. B..222

„Každý večer, najčastejšie v nedeľu, k nám chodievali komunisti, najmä z družstva

a snažili sa nás presvedčiť, aby sme vstúpili do družstva. Naša rodina nechcela vstúpiť tak

sme na to doplatili konfiškáciou.“ Hoci v zozname kulakov napísanom v roku 1956 sa

meno konfiškovaného L. B. nenachádza, násilná konfiškácia sa udiala v marci roku 1956.

Podľa zápisnice napísanej 10. marca 1956 L. B. mal vo vlastníctve 7 hektárov 55 árov

pôdy. (Príloha č. 18) Hlavným dôvodom obvinenia bolo to, že nevedel na pôde zabezpečiť

plánovaný stav dodávkových úloh, vraj zo špekulatívnych dôvodov nezabezpečil stanovený

plánovaný stav dobytka a ošípaných na svojom majetku. Ďalej k obvineniu sa pridalo aj to,

že počas obdobia troch rokov neplatil ani poľnohospodársku daň. Konfiškácia prebehla

podľa vládneho nariadenie č. 50 § 6 z 1.9.1955.223

„Prišli do nášho dvora, akoby sa nič nestalo, pobrali nám všetko, čo sme mali. Aj

kone, mali sme dva krásne kone. Môj brat O. si ľahol na koňa, tým chcel zabrániť, aby nám

ho zobrali, ale oni ho ťahali ďalej. Brat aj počas toho spadol z koňa, jeden z predstavených

sa chcel vrátiť a pomôcť mu vstať. Lenže hlavný predseda MNV zakričal: „Nechaj ho, nech

zdochne ten kulak tam, kde je!“ Bolo to hrozné. Myslím, že po našej konfiškácii si viacerí

z dediny rozmysleli a vstúpili do družstva, lebo sa báli.“

Podľa zápisnice a priloženom inventári sa dozvedáme, že rodina mala konfiškované

2 kone, 2 kravy, 1 šesťmesačnú jalovicu a 2 ošípané. Spomínajú sa aj zásoby a rôzne

pracovné náradie. Podľa zápisnice išlo o povinný prenájom pre MNV na dobu 6 rokov,

lenže k navráteniu skonfiškovaného náradia a zásob nikdy nedošlo.

6. apríla 1962 požiadal L. B. o uhradenie nájomného za šesťročné užívanie pôdy

a uhradenie za konfiškáciu cesnaku. Lenže predstavenstvo odmietlo a vyhováralo sa na

stratenie platnosti nájmu a obhajovalo to zákonom č. 50/1950 Zb.224

„Spomínam si, že nám zobrali aj zemiaky, čo sme mali na zásoby. Všetko nám

222 J. B.- narodený 1932. Ako mladý človek musel prežiť násilnú konfiškáciu svojej rodiny, tým sa u neho vytvoril obrovský odpor k JRD. Nikdy nevstúpil ani do družstva ani do strany. Počas celého svojho života sa snažil a snaží žiť tak, aby sa nikdy nikomu nemusel podriaďovať. Jeho rodina bola veľmi veriaca a tak ani počas nástupe vládnucej strany nezanevreli na svoju vieru a navštevovali kostol a modlili sa. Pán J. B. vyrastal spolu s dvoma súrodencami. Najprv pracoval v Českej republike, neskôr sa mu podarilo zamestnať sa na blízko v Dusle v Šali, kde bolo veľmi veľa ľudí z obce zamestnaných.

223 Zápisnicu mi k dispozícii dal syn konfiškovaného J. B.. K zápisnici priložil aj napísaný živí a neživý inventár o konfiškovaných zvieratách a zásobách. Kópia zápisnice spolu s výmerom je k dispozícii aj v Štátnom archíve, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 577. Transformácia družstva 1992.

66

zobrali, a čo je najhoršie, zobrali to na koniec dediny a vysypali do „járku“. Podľa nich sme

nemohli mať nič. Chudáka otca nám zobrali aj do väzby.“

Pán Ján spomína, že nechcel nechať túto udalosť len tak nevyriešenú a neobjasnenú.

„Keďže sme nesúhlasili s tým, čo sa tu v tejto dedine deje, odišiel som za súdruhom

Bacílkom do Bratislavy, aby som mu vysvetli čo všetko sa tu deje v Tešedíkove. Keď som

tam skoro ráno dorazil, mi povedali, že ma prijme. Dvaja policajti ma priviedli k nemu,

povedali mi, že môžem sa sním rozprávať, ale len na vzdialenosť 5 metrov a nemôžem sa

ho dotknúť. Keď som šiel za ním dnu, som sa slušne pozdravil a chcel som mu ihneď

objasniť okolnosti. On ma najprv začal núkať cigaretami. Som mu povedal, že nemôžem

ísť bližšie k nemu a ani nefajčím, ale poďakoval som sa. Mal som taký pocit, akoby

naschvál chcel, aby som sa k nemu priblížil. V rýchlosti som mu povedal čo sa deje. On ma

snažil upokojiť. Povedal mi, že sa mám v pokoji vrátiť domov, a že o 11.00 hodine prídu do

našej obce a vyriešia tento problém. Som sa vlakom vrátil domov, čakali sme celý deň, ale

nič - nikto neprichádzal. Naďalej pokračovali ostatné dni tieto neľudskosti s inými

rodinami. Bacílkov sľub bol iba veľké klamstvo a kamufláž.“

Rodina L. B. sa naučila pomaly žiť so svojím údelom. Z toho nič, čo im ponechala

konfiškáciu vykonávajúca delegácia, vychovať svoje deti a žiť svoj ťažký život.

„10. marca 1992 sa naša rodina snažila získať naspäť svoju skonfiškovanú pôdu.“

Následne rodina požiadala aj 5. januára 1993 o vyrovnanie za likvidáciu majetku. Žiadali

naspäť aj 2 hektáre pozemku, ktorých väčšina bola zasiata pšenicou a 40 árov cesnakom.

Až v roku 1996 sa rodine podarilo uplatniť svoje nároky na svoj podiel.225

„Dostali sme naspäť svoje parcely, ale nie tie isté, čo nám zobrali, podľa toho kde

ich vymerali, ale čísla na papieri zostávajú tie isté. Naspäť sa nám ich podarilo získať iba

tak, ak sme si vedeli dokázať, že boli pôvodne naše. Veľmi veľa papierovania nás to stálo,

ale aspoň sme si získali naspäť to, čo je naše.“

224 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 2. Zápisnica pléna a rady MNV 1962.

225 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 577. Transformácia družstva 1992.

67

O udalostiach, ktoré sa udiali v rodine konfiškovaného Lukáča Ziliziho, narodený 7.

januára 1901, mi porozprávala jeho dcéra Berta Kovácsová.226

Už na začiatku svojho rozprávania spomína, že aj rôzne vysťahovania „kulackých“

rodín sa vykonávali už aj pred rokom 1948, keď rodiny zobrali na práce do Čiech. Počas

rozhovoru si spomenula aj na útržky z čias druhej svetovej vojny a z obdobia deportácií.

„Konfiškovať chodili rôzni predstavitelia MNV, JRD. Volali sme ich „vymetači“,

lebo vymietli mnohým rodinám celé povaly, nič nenechali, závideli každému, ak mal

čohosi viac, ale aj tým brali, ktorí nemali toho veľa. Žiaľ, nikdy sme nevedeli, kto príde a

„vymetie“ našu povalu a dvor. Aj medzi sebou sa títo predstavení handrkovali, navzájom sa

udávali, kto čo si ponechal, alebo kde na ktorom statku nechal čosi a neskonfiškoval. Bol to

hrozný svet, že ľudia sa takto navzájom nectili. Museli sme si viackrát šepkať, lebo nikdy

nikto nemohol vedieť, že kto sa môže z jedného dňa na druhý deň stať takým silným

vžitým komunistom. A niekedy im to prišlo veľmi na osoh, ráno išli k niekomu

skonfiškovať zvieratá, prasatá, a už na večeru mali pečienku.“

Pani Berta spomína, že na sklonku rokov 1948 a 1949 sa v dedine začalo tzv.

„mašinovanie“, keď sa začali používať na poľné práce aj stroje. „Ihneď po udalostiach

v štyridsiatom ôsmom si prišli pre naše stroje. Mali sme mláťačku spolu s elevátorom, 2

kusy FORZ traktorov.227 Zo začiatku ich nechali u nás vo dvore v šope. Používali ich ako

226 Berta Kovácsová narodila sa v roku 1923. Pôvodne bola zamestnaná ako administratívna pracovníčka v miestnom mlyne, počas príchodu sovietskych oslobodzovacích vojsk sovietsky vojaci obsadili mlyn a tak sa skončila jej éra práce v mlyne. Zosobášila sa so svojím manželom v auguste v roku 1945, spomína, že mali obrovské šťastie v nešťastí, lebo jej ešte ženícha práve v roku 1945 povolali na vojnu, ale istí čas boli v Štúrove a kým sa dostali na rad sa chvála Pánu Bohu skončila vojna. Jej manžel zomrel veľmi mladý vo veku 52 rokov. Má dve deti syna a dcéru.

227 Výkup poľnohospodárskych strojov a mechanizačných prostriedkov sa uskutočňoval na základe zákona č. 27 z 2. februára 1949. Zákon je dostupný na http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1949/sb11-49.pdf, 1.3.2011

68

http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1949/sb11-49.pdf,%201

http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1949/sb11-49.pdf,%201

svoje, ale nechali ich u nás doma. Potom si prišli aj po naše ostatné veci. Vybehli na

povalu, zobrali všetko obilie, zvieratá. Mali sme 1 koňa, 4 kravy. Hoci niečo za to platili,

nejaký minimálny prenájom, že používali naše stroje, bolo to nič oproti tomu čo pobrali.“

Spolu s dcérou si pani Berta aj spomenula, že pri konfiškácii strojov a zvierat

nastala aj konfiškácia pôdy. Ponechali im len sľúbených 0, 50 hektárov a výmeru záhrady.

Čiže podľa zoznamu kulakov z roku 1956 im skonfiškovali viac ako 6 hektárov pôdy, kde

sa spomína, že vo vlastníctve mali 7 hektárov pôdy.228

„Otec všetko čo mal, dosiahol vlastnými rukami. Nezdedil nič po svojich rodičoch.

Všetok svoj statok získal vlastnou tvrdou prácou. Začínal zo začiatku s chovom husí, potom

ich predal a kúpil čosi iné. Tvrdo pracoval, aby mal čosi, s čím by vedel hospodáriť. Aj keď

pravidelne predstavitelia JRD chodili agitovať, nechcel vstúpiť do družstva. Stále hovoril,

že pre nich nebude pracovať ani jeden deň. A tak aj bolo. Nikdy vo svojom živote nevstúpil

do družstva. Chceli ho aj reslovakizovať, ani k tomu tiež nikdy nepristúpil, bol si stále za

svojím a šiel si za svojím cieľom.“

Pani Berta vo svojich spomienkach spomenula aj to, že ich rodina bola aj na

zozname ľudí, ktorí mali byť deportovaní podľa Benešových dekrétov. Lenže jej manžel

bol notárom na MNV a dosiahol aspoň to, že svoju a svokrovu rodinu zachránil pred

deportáciou. Lenže po nástupe komunistickej strany do čela, kvôli tomu, že sa oženil

s dcérou „kulaka“, stratil svoj post notára.

„Chudák manžel, hoci on nebol kulak, kvôli tomu, že sa oženil so mnou a naša

rodina bola na zozname kulakov, stratil zamestnanie. Neskôr už na zoznam dávali aj

takých, ktorí nemali vôbec nič, len im boli nepohodlní. Bolo to čosi hrozné,

nepochopiteľné. Celý tento systém som nikdy nechápala. Pamätám si, ako som šla dcéru

zapísať na náboženstvo, a hoci bol náš starý známy učiteľ, zhrozene na mňa vyhŕkol: „Ešte

aj ty!“, už naozaj sa nedalo veriť nikomu.“

„Asi v roku 1960 zobrali otca do väzby do Leopoldova, že vraj kvôli špekuláciám.

Otec po konfiškácii neprestal robiť. Snažil sa žiť tak, ako pred tým. Choval zvieratá, prasce

a tie nosieval na predaj, a kvôli tomu ho nazvali špekulantom. Vo väzbe bol jeden a pol

roka. Mohli sme ho navštevovať. Bolo presne určené koľko krát. Asi raz nám udelili

výnimku, keď prišla rodina, ktorú deportovali do Maďarska, a tak sme vtedy tiež mohli

228 ref. 203.

69

ísť.“

Na prelome rokov 1966 a 1967 sa rodine podarilo získať naspäť konfiškovaný dom,

ale takým spôsobom, že si celý dom museli kúpiť. Je to absurdné a hrozné, ako si človek

celý svoj život zarába na to, aby vytvoril svojej rodine domov, potom im ho skonfiškujú

a nakoniec si vlastný domov musia kúpiť.

Po roku 1989 začala rodina vybavovať navrátenie strateného majetku. Počas

transformácie družstva získali naspäť stratenú pôdu, hoci parcely sa vymerali inakšie.

V súčasnosti pôdu prenechávajú v prenájme pre AGRO – VÁH Tešedíkovo (čiže bývalé

JRD v Tešedíkove) a kúsok pozemku sa zarátal do katastra bývalého JRD Kráľová nad

Váhom. Za skonfiškované stroje a zvieratá im zaplatili odškodnené. Ale peniaze nevrátia

naspäť dni a noci, keď rodina nespala a bála sa čo s nimi bude, a ohodnotenie tiež nebolo

relevantné, lebo kedysi malo všetko väčšiu hodnotu, ľudia museli za všetko oveľa viac

pracovať ako v dnešnom svete.

Pomocou zoznamu kulakov napísaného v roku 1956 sa dozvedáme, že zo

spomenutých 14 roľníkov sa agitačným kampaniam v prípade 2 „kulakov“ podarilo

dosiahnuť svoj cieľ a zverbovať roľníkov do spoločného hospodárenia. Ide o rodinné

príbehy, kde dosiahli v jednej rodine svoj cieľ a roľníci vstúpili do družstva. Hoci tieto

príbehy nemôžme zaradiť priamo medzi príbehy, kde došlo ku násilnej konfiškácii (mohli

by sme hovoriť o akejsi „dobrovoľne povinnom“ vstúpení do družstva), ale aj tieto príbehy

sú veľmi zaujímavé a poznačené nezmyselnou politikou komunistickej strany.

Príbeh Floriána Szabóa staršieho, narodeného 7. januára 1901, podľa zoznamu

kulakov obhospodaroval 12, 48 hektárov pôdy mi prerozprával ich syn Florián Szabó229.

229 Florián Szabó. Narodený 14. februára 1928.Vyrastal spolu s piatimi súrodencami. Patril v okrese medzi dvoch ľudí, ktorí sa ako synovia kulakov stali členmi JRD vo svojej obci a zároveň nevstúpil do KSS. Vďaka svojej pozície agronóma sa aj doškolil. Svoju funkciu vykonávala až do roku 1988, keď odišiel do dôchodku. Pochádza zo silne veriacej rodiny, jeho sestra Mária bola aj mníškou. Možno aj kvôli tomu zostal naveky nestraníkom a do KSS nevstúpil ani počas svojej práce v JRD. Mnohé vynikajúce zásluhy môže JRD v obci ďakovať práve jeho záslužnej a čestnej práci.

70

Predtým, ako prebehlo pričlenenie majetku Floriána Szabóa k majetku práve

vznikajúceho JRD, zástupcovia MNV a JRD navštívili rodinu Szabových (Príloha č. 19),

keďže otec rodiny Florián Szabó starší odmietal podpísať potrebné papiere ku

kolektivizácii, zobrali ho do väzby. „Otec bol v Šali vo väzbe 3 alebo 4 dni, potom ako

prikývol a nakoniec podpísal potrebné papiere, ho pustili domov.“ K preberaniu majetku,

čiže sa nespomína ako konfiškácia, podľa zápisníc, ktoré mi poskytol pán Florián Szabó

mladší, došlo 9. októbra 1951 a to podľa zákona č. 55 z roku 1947.230 (Príloha č. 20)

K prebraniu majetku došlo podľa zápisnice ráno o 9: 00 hodine, keď sa pôdohospodársky

referent, vedúci oddelenia JRD pri ONV, roľnícky tajomník, podpredseda MO KSS,

predseda MNV a predseda JRD dostavili pred dom rodiny Szabových. Spísal sa do

zápisnice živý aj mŕtvy inventár, všetky prebrané zvieratá, stroje a pozemky, ktoré rodina

vlastnila. Do zápisnice bol zahrnutý aj samotný rodinný dom s presným počtom izieb, s ich

rozmermi, všetky maštale a hospodárske budovy.

Počas týchto dní bol pán Florián mladší doma. Prebehlo to rovnako ako v každej

rodine, kde konfiškovali. Prišli predstavení družstva a pobrali všetko, čo mohli. Pôdu, ktorú

im zobrali, vymeriavali až po orbe, a sľúbených 0,,50 hektárov pôdy rodine každý rok

vymerali na inom mieste. Zobrali všetky zvieratá, ktoré mali. Po kone prišli kočiši. Každý

kôň mal kočiša. „Náš dvor sa používal ako dočasné miesto pre skonfiškované zvieratá.“

Presne, ako je uvedené v zápisnici, aj rodinný dom rodiny sa „stáva dnešným dňom

majetkom JRD v Tešedíkove, ktoré sa má starať oň a jeho správne obhospodarovanie.“231

V Tešedíkove boli dve rodiny „kulakov“, ktorí sa nikdy nestali členmi JRD (ktoré sa

dodnes spomínajú, ale možno ich bolo aj viac), kde sa dvor používal pre skonfiškované

zvieratá, až kým sa nevybudovali stajne a maštale. „Tým, že to otec podpísal, sa stal

členom JRD a až do konca života pracoval v družstve.“

Pán Florián strávil 3 roky svoju povinnú vojenskú službu ako člen pomocného

technického práporu. „Ako PTP-ák som bol od 1. októbra 1950 až do 20. septembra 1953.

Zo začiatku som bol na stavbe v Komárne a potom strašne dlho v bani v Handlovej

a v Ostrave. Tam som najviac pociťoval to, že sme patrili medzi iných vojakov. (Príloha č.

230 Zákon o pomoci roľníkov pri uskutočnení výrobného plánu. Hovorí o spoločnom hospodárení a o plánoch ako dosiahnuť spoločnými silami výrobný plán. Zákon je v celom znení dostupný na webovej stránke: http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1947/sb29-47.pdf, 26.2.2011

231 Osobný archív rodiny Szabovej. Zápisnica z 9. októbra 1951

71


20) Nevedel som, kedy sa vrátim. Bolo to strašne dlhé. Snažil som sa zato každé tri týždne

chodiť domov. Robili sme na tri zmeny. Vždy, keď som mal rannú, tak som po nej prišiel

domov, ale som sa musel ponáhľať naspäť, a nie vždy sa dalo odísť domov. Zato sa nám

snažili aspoň toľko zmierniť náš údel, že nás na Vianoce a na Nový rok pustili vždy

domov. Okrem roboty sme mali aj občas cvičenia ako obyčajní vojaci. Mali sme iné

oblečenie. Mali sme čierne výložky.“

Vo svojich spomienkach mi pán Florián spomenul, že dlhé roky navštevoval spolu

s ostatnými pamätníkmi schôdzu PTP–ákov. Na svoju rehabilitáciu museli odovzdať

lekársku správu, a tak sa zo 4 alebo až z 5 dedín stretávali pamätníci s podobným údelom.

Naposledy takáto stretávka bola asi pre troma rokmi. „Pravidelne som dostával aj noviny

pre PTP–ákov. To, že som bol „čiernym barónom“ mi aspoň odškodnili v súčasnom svete

príplatkom k dôchodku. V súčasnosti je v Žiline aj pamätník pre vojakov z pomocného

technického práporu.“232 (Príloha č. 22)

Podľa zápisnice MNV z 30. októbra 1953 sa snažil pán Florián Szabó, mladší

o získanie svoje pôdy vo výmere 1 hektár a 54 árov naspäť, keďže podľa jeho údajov to

bola jeho vlastná pôda a bola zadelená medzi pôdu jeho otca. Rada MNV podľa zápisnice

jeho žiadosť jednohlasne odmietla, pretože sa domnievali, že sa snažil iba o to, aby sa jeho

otec odobratím tejto pôdy dostal do nižšej kategórie roľníkov.233 Pán Florián by sa o to

pokúsil už skôr, a celý byrokratický aparát o tom aj vedel, a práve súhra predĺženia

vojenskej služby zohrala hlavnú úlohu, a tým k navráteniu pôdy nedošlo.

Veľkou zvláštnosťou je práve to, že pán Florián celý svoj život pracoval v JRD.

Hoci patril do kulackej rodiny, po preškolení sa stal agronómom družstva. Členom sa stal

vtedy, keď sa pravdepodobne dovŕšila socializácia dediny. Podľa výmeru, ktorý bol

napísaný 28. novembra 1958 (pravdepodobne vtedy vstúpil do družstva), obhospodaroval

pôdu vo výmere 3 hektáre a 36 árov (bola to orná pôda). (Príloha č. 23) Podľa tohto výmeru

sa určili aj povinné dodávky. Napríklad norma dodávky zemiakov na 1 hektár bolo 39 kg.

Pán Florián musel dodať dávku 121 kg.

232 Pamätník príslušníkom vojenských táborov nútených prác, je postavený v Sade na Studničkách v Žiline. Na kameni sú vytesané názvy miest, kde boli umiestené tieto tábory a ďalšie texty. Mimoň, Svätá Dobrotivá, Libava, Lešť, Radvanice, Horní Suchá, Kladno, Most, Rumburk, Rajhrad, Děčín, Košice, Komárno, Karviná, Vansdorf, Podolínec, Dolné Životice, Bilina, Zdechovice, Orlová, Ostrava, Handlová.Je postavený na pamiatku občanom, ktorí z dôvodu politickej nespoľahlivosti boli proti svojej vôli totalitným režimom zaraďovaní do vojenských táborov nútených prác. http://www.zilina.sk/20/pamatniky/, 24.1.2011

233 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 1, Zápisnica MNV 1953.

72

http://www.zilina.sk/20/pamatniky/

Vďaka tomu, že bol členom družstva od jeho samotného vzniku, poskytol mi veľmi

veľa informácií o chode celého JRD v obci. Bol členom družstva, ale bol nestraníkom.

„Áno celý život som pracoval v družstve, ale do KSČ som nikdy nevstúpil. Volali ma aj na

ich chôdze. Veď skoro všetci okrem mňa boli, ale ja som nemal hlasovacie právo. Ja som

bol iba pozvaný na schôdze a rokovania.“

Po roku 1992 sa rodine podarilo získať svoje skonfiškovanú pôdu naspäť.

Príbeh J. M., narodeného v roku 1915, ktorý sa v zozname kulakov z roku 1956

spomína ako majiteľ 16 hektárov pôdy mi priblížil jeho syn A. M.234

„V lete 1951 zavreli môjho starého otca do väzby do Šale, a držali ho dovtedy, až

kým neprikývol a nevstúpil do družstva. Na jeseň 1951 sa už začalo úplné

združstevňovanie. Chodili úradníci presvedčovať celé rodiny, aby vstúpili do družstva. Tí

ľudia, čo chodili agitovať, neboli väčšinou z našej dediny, vždy pozbierali najväčšiu zberbu

obce a vymenili ich v iných obciach, najčastejšie vo Vlčanoch. A tak ku nám chodili

agitovať a neskôr aj konfiškovať často úplne cudzí ľudia. Boli to obyčajní, jednoduchí

ľudia, ktorým by vo vlastnej dedine nikto neveril, lebo vedeli, že sú to iba klamári, ale

v cudzej obci vedeli zapôsobiť.“

Do rozhovoru sa pripojila aj pani A., manželka pána Á.: „Hoci moji rodičia nepatrili

medzi „kulakov“ alebo roľníkov, ktorí mali toho veľa, lebo nás bolo veľa súrodencov

a skoro sme nemali ani pôdu. Ale pamätám si, že chodili aj k nám do domu tí „vymetači

povaly“. Vždy sme sa snažili všetko ukryť, aby nenašli, porozkladali sme našu úrodu tak,

aby ju nemohli nájsť, a to čo zostalo na povale, to automaticky brali zo sebou.“235

Pán A. spomenul, že toto obdobie násilnej kolektivizácie by podľa svojho názoru

234 A. M.- narodený v roku 1942 v Tešedíkove. Vyrastal spolu so svojou sestrou M. v Tešedíkove. Jeho starý otec F. Sz. starší bol nútený vstúpiť do družstva a tak aj jeho otec nakoniec prikývol a vstúpil do družstva. Celý život odmietal vstup do družstva. Dvadsaťšesť a pól roka pracoval v podniku Duslo Šaľa a potom až do svojho dôchodku sa zaoberal doma s výkupom a predajom zeleniny. Spolu so svojou manželkou vychoval dvoch synov.

235 A. M.- narodená v roku 1942 v Tešedíkove, jej rodina prežila aj deportácie počas výmeny obyvateľstva v roku 1947. Deportovali ich celú rodinu do Českých krajov, kde museli ísť vo vagónoch, ich krásny veľký dom štát dal rodine prichádzajúcej z Maďarska a oni museli bývať vyše dvoch rokov v cudzom dome, kým im nedopravili nábytok, nemali ani postele kde by mohli spávať, spali na slame. Spolu so sestrou- dvojičkou a bratom, prežili krutosti.

73

nazval aj ako „druhé najkrutejšie obdobie po druhej svetovej vojne“. Ako prvé spomenul

násilnú výmenu obyvateľstva.

„Ako som spomenul starého otca som mal vo väzbe v Šali, ešte si pamätám, že som

mu na bicykli nosil obedy. Okrem toho, že chodievali „vymetať“ naše povaly, chodievali

aj sliediť a zisťovať, koľko ľudí býva v ktorom dome, lebo aj pridelili do domov

bezdomovcov alebo takých, čo nemali v dobrom stave svoje domy. Aj do našej rodiny

priniesli. Mali sme podlhovastý dom, v prednej izbe pôvodne chceli zriadiť kanceláriu pre

JRD, lenže ešte nebola spravená podlaha, tak to nespravili. Do nášho domu priniesli bývať

dvoch postihnutých bratov. Bývali u nás do roku 1960.“

„Nakoniec môj starý otec prikývol a vstúpil do družstva, a tak povedal aj môjmu

otcovi, aby vstúpil, že asi to bude najlepšie. Prišli do nášho domu, spísali inventár aj

o pôde. Hoci sme si na našej pôde všetko vlastnými rukami už pripravovali, ručne sme

mlátili a nakoniec nám aj úrodu zobrali. Je pravda, že tých sľúbených 0, 50 hektárov nám

každoročne vymeriavali, ale to nebolo nič oproti tomu, čo nám zobrali. Mali sme dosť

veľký dvor, v ňom maštaľ pre kone a pre kravy. Vlastnili sme jeden pár koní aj kravy, ktoré

nám zobrali a priniesli do prázdnej stajne 2 páre koní. Hoci aj naše kone boli na našom

dvore, už nepatrili k nášmu majetku. Mohli sme s nimi robiť, ale boli to už kone JRD.

(Príloha č. 23) Po tom, čo vybudovali už starý dvor družstva, zobrali aj naše aj prinesené

kone tam do nových maštalí.“ Vo svojich spomienkach pán A. spomenul aj to, že

skonfiškované kravy boli rozmiestené na troch miestach v obci, boli na farskom dvore

u katolíckeho farára, na dvore konfiškovanej rodiny M. D. a vo dvore pána F. Sz. staršieho.

(Príloha č. 25) „Nikdy nezabudnem, keď nám odvádzali kravy. Moja sestra M. mala iba 3

roky. Tak veľmi plakala, že čo bude piť keď nám zoberú kravu, nebude mať mlieko. Hoci

aj ja som mal iba okolo desať rokov vtedy, veľmi dobre si to pamätám.“

Na dvore rodiny M. mali drevenú šopu, ktorú si družstvo vyvlastnilo a vytvorilo

tam prvú „závodnú“ kuchyňu pre zamestnancov JRD. Ide tu tiež o konfiškáciu, hoci hlava

rodiny nakoniec prikývla a vstúpila do družstva, nevyhla sa, žiaľ, smutným udalostiam.

Otec pána A. bol zamestnaný v JRD až do svojho dôchodku ako kočiš. Spomenul, že

spočiatku táto robota nevynášali nič ,a ak by mal spomenúť dôchodok jeho otca, bol strašne

malý na obživu rodiny. Spomenul, že sa najlepšie žilo tým, čo boli v strane. „Komunisti, tí

sa mali najlepšie, a čím viac pobrali od chudobných, tým lepšie im bolo. Ženy takýchto

74

ľudí z „podsvetia“ hoci nemali dokončené školy, získali najlepšie pozície, mohli sa

zamestnať ako predavačky alebo aj ako administratívne pracovníčky. Často nevedeli

narátať ani do päť, ale predsa mali také možnosti ako nikto iný.“

Po prevrate v roku 1989 si rodina začala riešiť konfiškáciu a snažila sa získať späť

stratenú pôdu a peniaze za svoje skonfiškované zvieratá. „Asi v roku 1990 alebo 1992 som

začal behať a vybavovať tieto veci. Hoci nám čosi vyplatili, ale napríklad ich dlh zato, že

nám používali pôdu, vyplatili akoby len na rok a nie na 50 rokov. Často nám vyplatili čosi

v naturáliách, a nie v peniazoch. Nakoniec potom, čo som za tým stále behal a vybavoval,

to celé vyplatili, ale nie veľa, podľa nejakej šablóny, používali inventár, ktorý sa spísal pri

otcovom vstupe do družstva. Mali presne určené, za aké zviera, za aké náradie a za koľko

pôdy koľko majú vyplatiť.“ Peniaze však nikdy nenavrátia tie dni, mesiace a roky pocitu,

že im zobrali to čo pôvodne patrilo ich rodine.

V obci došlo aj v ďalších iných prípadoch ku konfiškácii, ale žiaľ plynutím času

mnohí zomreli a nezachovali sa po nich žiadne dokumenty. Hoci zo zoznamu „kulakov“

v okrese (jedná sa o okres Šaľa) z roku 1956, v obci Tešedíkovo sa spomína 14 roľníkov,

ktorí nevyhovujú podmienkam. Ak by som chcela zhodnotiť, v akých rozpätiach mali

zapísaní roľníci svoju pôdu, najmenšia rozloha sa spomína 5, 81 hektárov pôdy a najväčšia

rozloha 26 hektárov pôdy (táto rozloha sa vyskytuje dvoch prípadoch). Pri štyroch menách

v zozname nie je uvedená pôvodná výmera, len množstvo, ktoré im po konfiškácii zostalo.

Takýto zoznam „kulakov“ v okrese sa spísal už aj v roku 1952, kde sa však z obce

spomínajú len dvaja roľníci.236 Na zozname sa podľa označenia nachádzajú „dedinskí

boháči“ a záškodníci, ktorí nemajú dodržané plánované stavy hospodárskych zvierat k 20.

júnu 1952. Žiaľ, z týchto dvoch rodín sa mi nepodarilo navštíviť rodinných príslušníkov.

Jedna z rodín, rodina L. K. zostala bývať naďalej v obci, ale sa nechceli vyjadriť

k problematike, majú na udalosť príliš zlé spomienky. Táto rodina vraj pri výmere pôdy

16,32 hektárov (v zozname z roku 1956 sa im už pripisuje výmera pôdy 16 hektárov),

namiesto plánovaného odovzdania hovädzieho dobytka 7 ks (pravdepodobne za rok)

odovzdala len 4 ks, a hoci plánovaný stav odovzdania ošípaných 10 ks odovzdala nad plán

12 ks, sa hlava rodiny zapísala na spomínaný zoznam.

236 ref. 203.

75

Druhá rodina J. S., ako ich spomínajú iní pamätníci, sa pravdepodobne hneď po

konfiškácii odsťahovala do Šale, kde i naďalej bývajú rodinní príslušníci. Im po

konfiškácii, podľa zoznamu kulakov z roku 1956, zostala pôda vo výmere 12, 80 hektárov.

K najväčšej neľudskosti sa dopustili v prípade rodiny M. D., okrem konfiškovania

pôdy a zhabania hospodárskych zvierat a strojov, im odňali aj dom. Rodina naraz stratila

všetko, aj najvzácnejšiu strechu nad hlavou. Hoci po roku 1968 sa im podarilo získať dom

naspäť, nezískali ho zadarmo, museli ho od MNV odkúpiť.

Na zozname sa vyskytujú 14 roľníci obce, z rodín pozostalých (väčšinou dcéry,

synovia, alebo zaťov) sa mi podarilo získať 5 osudových príbehov. K príbehu rodiny M. D.

sa okrem dcéry hlavy konfiškovanej rodiny vyjadril aj zať, ktorý doplnil príbeh.

V Tešedíkove (pravdepodobne aj v iných obciach) konfiškovali aj takých, ktorí nemali až

takú veľkú výmeru pôdy, že by sa ich mená dostali na zoznam. Neviem určiť presný počet

takýchto prípadov. Dva príbehy konfiškácií, rodiny L.B. a rodinu H. sa mi podarilo aspoň

čiastočne zistiť. Pomocou príbehov sa vytvára istá predstava, ako prebiehali konfiškácie

v Tešedíkove.

Pri niektorých rodinách (podľa spomienok ide o dva prípady) sa agitačnej skupine

podarilo dosiahnuť svoj cieľ a roľníci, i keď nie úplne z vlastnej vôle, vstúpili do družstva.

Pri týchto prípadoch konfiškácií s následným vstupom družstva sa stretávame s dvoma

rôznymi názormi. Florián Szabó mladší si spomína na časy v družstve ako na obdobie

ťažkej práce, ale nepozerá sa JRD s ťažkým srdcom. Ako spomenul vo svojich

spomienkach: „Najhoršie bolo asi keď som bol na vojne, nevedel som kedy môžem ísť

konečne domov.“ Na rozdiel od neho Á. M. nemá také pozitívne spomienky. Svoj odpor

voči JRD a kolektivizácii vyjadril aj tým, že do družstva nikdy nevstúpil. Hoci priznal, že

členom JRD sa neskôr nežilo najhoršie, on si radšej peniaze na živobytie zarobil iným

spôsobom ako vstupom a prácou prospech JRD.

Zo spomienok by sa dal vyvodiť istý záver, že tieto neľudskosti prebiehali všade

rovnako. Od začiatku kolektivizácie prebiehali agitácie, pomocou ktorých sa snažili

predstavitelia MNV, JRD získať členov pre práve vznikajúce JRD. Neskôr sa zaviedli aj

drsné spôsoby: konfiškácia a často aj zobratie hlavy rodiny do väzby. Medzi prostriedky,

ktorými sa snažili prinútiť roľníkov k vstupu do družstva a často sankcionovať za postoj,

patrili aj TNP, PTP alebo aj zmarená možnosť vykonávania profesií (konkrétne notár,

76

učiteľ a pod.). Viacerí pamätníci si spomínajú, že sa na nich ukazovalo prstom, akoby sa

dopustili toho najhroznejšieho činu.

Postupom času si roľníci zvykli na danú situáciu, hoci ich rany sa zahojili iba

navonok. Naučili sa žiť s bolesťou a stratami. Ich láska k rodine, úcta k práci a skromnosť

pomohli, aby dokázali začať odznova. Po roku 1989 si viaceré rodiny začali vybavovať

majetkové záležitosti. Počas transformácie družstva v rokoch 1992 a 1993 sa viacerým

rodinným príslušníkom podarilo vybaviť a získať, aj keď iba časť, skonfiškovaných

majetkov.

77

5. Z dejín Jednotného roľníckeho družstva v Tešedíkove

– jeho výsledky, úspechy a problémy

Problematika zavlažovania a klimatické pomery družstva.

Podľa Pôdoznaleckého prieskumu ČSSR pre JRD Tešedíkovo, „kataster JRD

Tešedíkovo patrí do teplej suchej oblasti. Prevláda tu výpar nad zrážkami. Suché a teplé

podnebie vytvára veľmi priaznivé podmienky pre pestovanie teplomilných rastlín. Rastliny

náročnejšie na vlahu vyžadujú zavlažovanie.“237 Problematika zavlažovania na vodu

náročnejších plodín družstvo postupne vyriešilo vybudovaním dostatočnej zavlažovacej

základne. V roku 1963 už malo JRD vybudované 2 artézske studne a jednou čiastočne

zásobovalo i obyvateľov pitnou vodou v Žiháreckej ulici.238 V zápisnici z roku 1965 sa

spomína aj plán na budovanie veľkej zavlažovacej sústavy Šaľa – Kollárovo, kde by sa po

jej vybudovaní dokázal celý chotár družstva dostatočne zavlažiť, a tým by sa zvýšila

i úroveň rastlinnej výroby.239 Už od roku 1965 sa v plnej prevádzke využívala zavlažovacia

sústava za účelom zníženia potreby živej práce a súčasne i produktivity pracovníkov na

závlahy, čiže sa hľadali výhodnejšie techniky na zavlažovanie. Najperspektívnejším typom

pre postrekovanie bolo využitie pásového postreku PP-67, vyrábaného v Olomouci.240 Plne

JRD využívalo aj závlahové súpravy a vodu z miestnych zdrojov.241

V roku 1975 družstvo hospodárilo na 2 071 hektárov pôdy, z čoho orná pôda bola

vo výmere 2 064 hektárov. Z celkovej plochy bolo možné zavlažovať 2 058 hektárov pôdy,

kde je vybudovaná závlahová kostra v rámci už spomínanej závlahovej sústavy Šaľa –

237 Archív JRD Tešedíkovo. Pôdoznalecký prieskum ČSSR záverečná zpráva JRD Tešedíkovo. 1964.238 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 3, Zápisnica 1963 MNV, Správa

o komplexnom rozbore hlavných problémov hospodárstva. Samotné družstvo malo svoju jednu budovu na Žiháreckej ulici, preto to prepojenie so zásobovaním obyvateľov žijúcich na tejto ulici.

239 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 3, Zápisnica 1965 MNV, Zápisnica 25.5.1965.

240 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 281. Využívanie zavlažovania v poľnohospodárstve 1975.

241 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 3, Zápisnica 1964 MNV, Návrh uznesenia 7. júla 1964.

78

Kollárovo.242 Hospodársky obvod družstva bol zadelený do výrobnej oblasti kukuričnej so

subtypom jačmenným a pšeničným.

Podľa niektorých výsledkov, ktoré sledoval výskumný ústav závlahového

hospodárstva v rokoch 1966 - 1970 sa dá vytvoriť tabuľka (tabuľka č.2), ktorá poukazuje

na efektívnosť zavlažovania, ktoré JRD v obci sprostredkovávalo.243 Tým si JRD zvýšilo

svoju efektivitu a zlepšilo svoje výsledky v pestovaní plodín.

Tabuľka č.2

Sledovaná plodina úroda v ha

na zavlažovanej ploche

úroda v ha

na nezavlažovanej ploche

rozdiel

v %

Pšenica 40, 96 32,94 24,3

Jačmeň jarný 41,02 31,81 28,9

Kukurica na zrno 64,28 39,69 62

Seno 94,30 65,60 43,8

Cukrová repa 536,15 400,28 33,9

Rozširovanie členskej a pôdnej základne JRD

JRD svoju členskú a pôdnu základňu rozširovalo pomocou agitácie i neľudskými

konfiškáciami. Už v roku 1950, keď družstvo začalo oficiálne svoju činnosť, sa „kádre“

podarilo rozšíriť do apríla 1950 na 123 členov.244 Rok 1956 bol rokom keď v obci bolo

vykonaných najviac konfiškácií. Na zozname členov z roku 1956 sa spomína 222 členov

JRD. Hoci sa predstavenstvo násilne snažilo pritiahnuť obyvateľstvo do družstva, práve

tento rok sa podľa údajov nejaví ako veľmi aktívny. Podľa údajov sa dá vytvoriť tabuľka

(tabuľka č. 3), ktorá nám ukáže, ako aktívne a úspešne pracovala agitačná skupina v obci,

čo sa týka pristúpenia členov do miestneho JRD.245 Z 222 členov družstva bolo 9 členov,

ktorí patrili k predstavenstvu, 25 žien a ostatní, členovia, z ktorých 65 malo 2 hektáre pôdy,

242 ref. 240. 243 ref. 240.244 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č.1,zápisnica MNV 1950.245 ref. 141. Rok 1955 nebol uvedený, je dosť pravdepodobné, že v tom roku sa nepodarilo predstavenstvu

o rozšírenie členstva. Hoci v zozname boli 4 členovia, ktorí nemali uvedený rok svojho pristúpenia do družstva, preto sa počet členov 226 nezhoduje so súčtom údajov uvedených v tabuľkách.

79

najviac 110 do 5 hektárov a do 10 hektárov pôdy malo 13 členov družstva.246

Tabuľka č.3

Rok pristúpenia 1950 1951 1952 1953 1954 1956 1957

Počet členov 86 65 48 6 3 14 62

V roku 1957 sa podľa Zápisnice rady MNV spomína rozšírenie pôdnej základne o

196, 05 hektárov pôdy.247 Socializácia dediny a „združstevňovanie“ v obci prebiehali veľmi

pomaly.248 Ťažko sa spĺňali pre družstvo vytýčené plány, či už pri rozširovaní kádrov alebo

pri získavaní pôdy. Podľa plánu na rok 1958 sa na zasadnutí MNV zdôrazňovalo, že je

potrebné dosiahnuť aspoň 98 %-nú socializáciu dediny, aby všetci členovia národného

výboru a ostatní obyvatelia obce boli povzbudzovaní a vstúpili do JRD.249

V marci 1959 bolo v obci 21 súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí nechceli

podpísať svoje prihlášky sa do JRD. V zápisnici MNV z roku 1959 sa spomína, že z týchto

21 súkromných roľníkov mali traja pôdu nad 3 hektáre a boli vo väzbe, napriek tomu sa iba

manželky dvoch priklonili k podpísaniu členskej zmluvy s JRD.250 V roku 1959 podpísalo

prihlášky o vstupe do družstva 412 roľníkov.251

Obrovský nárast členov zaznamenáva JRD v roku 1961, keď sa už spomína 500

členov JRD v obci.252 Pri preštudovaní jednotlivých komplexných rozborov v zápisniciach

rady a pléna MNV v obci som zistila, že v 60. rokoch 20. storočia sa rozloha obecnej pôdy

pohybovala v priemere 2 250 hektárov pôdy, z čoho vo vlastníctve JRD bolo asi až 2 135

hektárov pôdy, kde boli zahrnuté aj záhumienky členov. Z celkového počtu obyvateľov cca

4 450 členom družstva bolo asi 370 obyvateľov obce, pričom ešte počas roka pribudlo

246 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960. Zakladajúci spis JRD v Tešedíkove 172, kartón č. 381.

247 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 1. Zápisnica Rady MNV 1957. Vyhodnotenie činnosti národného výboru 1957.

248 Ako som už v úvodných kapitolách spomenula, po februárovom období nemožno hovoriť o združstevňovaní v pravom slova zmysle. Od pôvodných družstiev po roku 1948 družstvá mali úplne iný charakter a cieľ.

249 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 1. Nespracovaný materiál, . Zápisnica Rady MNV 1958.

250 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 1. Zápisnica rady MNV 1959.251 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. Zápisnice predstavenstva 1945 – 1976. Zápisnice

správy 1954 – 1959, kartón č.1.252 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 2. Zápisnica MNV 1961.

80

približne rovnaké množstvo sezónnych pracovníkov.253 K 1. januáru roku 1966 sa uvádza

404 činných členov JRD. Z nasledujúcej tabuľky (tabuľka č. 4) a grafu (graf č. 1) vieme

usúdiť asi priemerný vek členov, ktorý sa rovná 43, 61.

Tabuľka č. 4

Vek 16-20 21-25 26-30 31-35 36-40 41-45 46-50 51-55 56-60 61-65

Počet osôb 35 27 27 40 24 42 42 65 62 40

Graf č. 1

Z 506 členov družstva v roku 1975 bolo 447 trvale činných, zvyšní 59 boli

pomáhajúci, brigádnici a príležitostní pracovníci. Najviac zamestnancov bolo

zamestnaných v rastlinnej výrobe, a to 85 z nich, 62 bolo žien, druhou najpočetnejšou

skupinou boli muži - traktoristi a kombajnisti v počte 74 a treťou s počtom najsilnejšou

skupinou boli s počtom 46 ošetrovatelia hydiny, z ktorých iba 4 boli muži.254 (Príloha č. 26)

V 70. rokoch malo JRD Tešedíkovo medzi členmi kombajnistami aj ženu. Dôkazom je

fotografia, kde medzi samými mužmi sa vyníma jediná jedna žena.255 (Príloha č. 27)

Spomína sa aj žena traktoristka, ktorá sa pomocou brigády a po určitom školení stala

traktoristkou v družstve.

Za rok 1977 sa uvádza 650 členov.256 80. roky priniesli menšie zmeny v družstve.

253 Uvedené priemerné hodnoty som vypočítala z uvedených údajov zo zápisníc MNV z rokov 1964 - 1967. 254 ref. 240.255 Spomína sa , že medzi kombajnistov sa dostala za pomoci svojho otca ako brigádnička a neskôr pracovala aj

ako stála členka.256 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD - Tešedíkovo. 470. Zoznam členov JRD 1987.

81

Mierne poklesol počet zamestnancov k marcu 1982 sa spomína už len 445 zamestnancov,

z toho 183 žien. V tomto období družstvo obhospodarovalo 2 071 hektárov pôdy, z toho

2064, 92 hektárov ornej pôdy.257 V roku 1987 sa evidovalo 541 členov. Tu boli zahrnutí aj

dôchodcovia, ktorí ešte popri svojom dôchodku sa zaoberali prácou pre JRD.258 Celkovo, ak

by sme hodnotili členstvo v JRD, stagnácia počtu členov v prosperujúcich rokoch bola

vždy v priemere 600 členov.

„Počas existencie JRD sa vystriedalo sa viacero predsedov“, spomína Florián Szabó

mladší. Prvým predsedom, ktorého určili už ihneď po ustanovení prípravného výboru pri

vytvorení JRD, bol Michal Tuška. Neviem určiť presný dátum jeho odvolania, ale podľa

niektorých dokumentov z roku 1951 sa spomína ako predseda Ján Turjan. Ďalšími

predsedami boli Ján Kováčik, Štefan Hajtman, Ladislav Barczi. Najdlhšie pôsobiacim

predsedom bol Štefan Majba, ktorý bol predsedom od roku 1959 až do svojej smrti v roku

1974. Jeho nástupcom bol Vojtech Nagy a posledným, ale krátko pôsobiacim, bol Ján Mile.

Pamätníci si spomínajú, že sa často striedali, aj po mesačnom pôsobení, preto je

dosť možné, že niektorých predsedov, ktorí stáli na čele družstva, som ani nespomenula,

kvôli absencii dokumentov.

Stavebné práce

v prospech družstva a jeho členov a iných obyvateľov obce

Prvými dočasnými hospodárskymi budovami pre JRD boli približne tri

konfiškované domy miestnych kulakov. Ale často aj pristupujúci členovia museli kvôli

nedostatku miesta vo svojich maštaliach chovať už spoločné zvieratá.259

Následne sa vytvoril prvý hospodársky dvor obce (ako sa hovorí na konci dediny,

v zápisnici je spomenuté, že sa vytvoril na juhovýchodnej strane) vo vzdialenosti asi 100 m

(v zápisnici sa spomína 100 km, čo je však nezmyselné - asi ide o preklep či o chybu

zapisovateľa) od poslednej zastavanej budovy. (Príloha č. 28) Pravdepodobne už v roku

257 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD - Tešedíkovo. 397. Investičná výstavba, výkaz 1982.258 ref. 256.259 Podľa rozprávania jednotlivých členov „kulackých rodín“ sa spomínajú domy, kde sa dvor a žiaľ v jednom

prípade dom využíval na účely pre vznikajúce JRD.

82

1957 niektoré hospodárske budovy boli postavené. Nevieme určiť presne dátumy vzniku

prvých maštalí a iných budov.260 Tak ako aj v súčasnosti, aj v minulosti, z jednej strany

priliehali k hradskej vedúcej zo Šale do Nededu a z druhej strany priliehali k železnici Šaľa

– Neded. V roku 1957 boli postavené len pomocné hospodárske budovy pre živočíšnu

výrobu a minimálne pre rastlinnú výrobu. V tomto roku bol už hospodársky dvor pripojený

na elektrickú sieť.261 Prvé maštale sa postavili pre kravy a ošípané a posledné pre kone, ako

spomína pán Florián Szabó. (Príloha č. 29)

Medzi prvými hospodárskymi budovami bola pravdepodobne aj tabaková sušiareň

na starom hospodárskom dvore, ktorá začala svoju činnosť už 26. júla 1952.262 Táto

tabaková sušiareň bola dosť prosperujúcim článkom družstva, ako spomína pán Szabó. Asi

až na 20 hektároch pestovali tabak, ktorý po sušení brali na predaj do Nových Zámkov.

(Príloha č. 30)

V roku 1957 sa JRD rozhodlo vybudovať nový dvor. (Príloha č. 31) Vybraný bol

pozemok v priestore honu Hejrét vedľa štátnej hradskej vedúcej z Tešedíkova do Kráľovho

Brodu oproti mramorovému krížu, ktorý leží po pravej strane cesty.263 (Príloha č. 32) Zatiaľ

tu nebola žiadna budova, posledný dom bol vo vzdialenosti asi 700 m.264 Keďže

vzdialenosť od posledného domu nebola až taká veľká, bola možná aj elektrifikácia a pitná

a úžitková voda sa mala zadovážiť vytvorením vodného zdroja artézskej studne, tak ako

v prípade starého hospodárskeho dvora. Kanalizácia povrchových vôd sa ľahko dala

zabezpečiť, lebo v blízkosti pozemku asi 350 m (ešte aj v súčasnosti) bol kanál.265 Tento

hospodársky dvor dostal názov „nový hospodársky dvor“. Tento názov sa dodnes používa.

(Príloha č. 33)

Výstavba JRD ONV v Šali sa rozhodla aby JRD v Tešedíkove vytvorilo na rok

260 Nevieme určiť presné dátumy postavenia niektorých budov, pretože ani samotný dvor sa v starších spisoch ešte nespomína iba v tomto z roku 1957.

261 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960, kartón č. 456. Zápisnica z komisionálneho jednania pre výber stavenísk JRD 1957.

262 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960, kartón č. 414. Kolaudácia tabakovej sušiarne 716/1953.

263 Jednotlivé hony, pozemky, polia a role dostali už v minulosti rôzne názvy meno HEJRÉT ak by sme preložili doslovne z maďarčiny by znamenalo „miestne pastviny“. Vedľa starého hospodárskeho dvora sa tiež nachádza zaujímavé meno pozemku s názvom Dlhý hon. Mramorový kríž dal postaviť Leonard Horváth a jeho manželka Anna v roku 1926, ako vďaku Pánu Bohu za dobrú úrodu.

264 Podľa spomienok najstarších pracovníkov a členov JRD sa výber týchto stavenísk uskutočňoval vždy tak aby nebol v strede obce ale vždy trocha vzdialenejšom priestore od centra obce.

265 ref. 261.

83

1958 stavebnú skupinu, ktorá by pracovala stále na stavbách.266

Podľa rozprávania bývalých členov JRD, družstvo malo aj mimo týchto

hospodárskych dvorov aj na iných miestach iné hospodárske budovy. Spomína sa odchovňa

kureniec na začiatku dediny, smerom z obce Diakovce. Bola vybudovaná pravdepodobne

v roku 1953. Bola to len malá provizórna drevená budova. V súčasnosti je na tomto

pozemku futbalové ihrisko. Ale v spomienkach sa vynárajú aj pamäte na odchovňu husí pri

jazierku Téglaše. Spomína sa aj existencia skleníkov pri jazierku Vášártér, kde sa potom

v rámci akcii „Z“ postavili nové rodinné dvojdomy a vytvorila sa ulica 9. mája.267 Tieto

skleníky sa potom presunuli na druhý koniec dediny k jazierku Kurča.

V roku 1961 malo JRD 650 000 Kčs v pláne na prestavbu, avšak už pri plánovaní sa

im zdali nedostatočné na dokončenie rozostavaných a naplánovaných stavieb. Plánovali sa

postaviť matečníky, sušiarne a opraviť aj cesty vedúce k hospodárskym dvorom.268

Pri vyhodnotení roka 1964 sa už spomína dokončená sušiareň na kukuricu, hotové

dve silážne jamy s kapacitou 600 m3 a vodná nádrž.269 Hoci na nákrese z roku 1975 sušiareň

na sušenie kukurice nie je naznačená, zo starších zápisníc MNV vieme, že už vtedy musela

byť postavená.270 Sušiareň je umiestnená na novom hospodárskom dvore. Do dnešného dňa,

hoci v dezolátnom stave, sa nachádza na pozemku hospodárskeho dvora. (Príloha č. 34)

Prvým rokom, keď JRD získalo povolenie na stavbu garáže na opravu strojov, bol

rok 1964. Stavba mohla byť ukončená v hodnote 310 000 Kčs.271 Podľa zápisníc sa v roku

1967 predstavitelia obce rozhodli pre zavedenia ústredného kúrenia.272 V tomto roku sa

vystavala aj mliekareň, kôlne, maštale a niekoľko sušiarní a upravili sa mnohé cesty.273

266 ref. 251.267 Obec Tešedíkovo je známa s viacerými jazierkami, niektoré pomenovania majú pochádzajúce z ešte z dávnej

minulosti. Ako Tégláše- v preklade z maďarčiny znamená spojenie čosi s tehlami- vraj tam dlhé roky ťažili hlinu na pálenie tehly. Vášártér- v preklade znamená miesto na jarmok, ešte pred vybudovaním spomínaných skleníkov a následne ulice to bola len plocha , kde sa v minulosti konali jarmoky.

268 ref. 252.269 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 3. Zápisnica MNV 1964. Stav

investičnej výstavby.270 ref. 240.271 ref. 269.272 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 4. Zápisnica MNV 1967. Stav

investičnej výstavby.273 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 4. Zápisnica MNV 1968. Stav

investičnej výstavby.

84

Stavba tešedíkovskej odchovne husí bola pojatá do plánu v druhom polroku 1971.274

Pravdepodobne aj bola v nasledujúcom roku postavená a dokončená a spolu s prvou

odchovňou husí priniesla JRD Tešedíkovu slávu a uznanie svojimi vychýrenými husacími

pečienkami. Medzi poslednými stavbami boli garáže na starom hospodárskom dvore.

Okrem stavby vlastných hospodárskych budov sa JRD snažilo aj o postavenie

bytových jednotiek pre svojich zamestnancov, aby si mladé rodiny mohli založiť vlastné

domovy. Ako prvú postavili štvorbytovku na konci obce v blízkosti starého hospodárskeho

dvora. Stavbu dokončili v roku 1963. Mala dokončenú elektrifikáciu a vodu.

Zaujímavosťou bolo, že mala vlastnú artézsku studňu. V tom období najnovšou raritou pre

budúcich nájomníkov boli splachovacie záchody, ktoré mali poukazovať na modernosť

doby a výhody členstva družstva. K dispozícii mali nájomníci vlastný chliev pre ošípané,

kurín a dvor pre hydinu. Majitelia sa ustálili 21. januára 1964. Ich nájom mal výšku 49 Kčs

mesačne, čiže 588 Kčs ročne.275 (Príloha č. 35)

Ďalšími sociálnymi stavbami pre zamestnancov bolo 12 bytových jednotiek. Už

v roku 1967 mali k stavbe prvej 12-bytovky k dispozícii 52 000 tehál.276 Tieto bytovky sa

postavili na veľmi strategickom mieste - v centre obce. Na spomínanom pozemku, kde na

počiatku vzniku JRD stál dom, kde sa sústreďovali ešte zamestnanci strojového roľníckeho

družstva.

Do plánov pre výstavbu sa postupne pridávali aj plány pre nové 12-bytové

jednotky. Plánovaná výstavba bola počas rokov 1973–1975. Pozemok v roku 1973 bol pod

vybavením majetkovoprávneho usporiadania. Do konca tohto roku sa pozemok prepísal na

meno československého štátu. Stavenisko bolo odovzdané a prevzaté 1. augusta 1973.

Postup prác bol sťažený tým, že sa v blízkosti staveniska ešte nachádzal vykúpený obytný

dom s hospodárskou časťou, čiže bola vedená na stredisku geodézie v Galante ako záhrada.

Nakoniec ju okresné výborové družstvo (pravdepodobne ide o hlavný orgán družstiev

v okrese, sídlil v Galante) odňalo poľnohospodárskej výrobe. Tieto bytovky boli

kolaudované (hoci ešte neboli obe dokončené) 31. decembra 1975.277 (Príloha č. 36)

Ako uvádza zápisnica predstavenstva JRD, 23. septembra 1976 už JRD vlastnilo

274 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 4. Zápisnica MNV 1971.275 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 176. Zápisnica o odovzdaní stavieb 1964.276 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 4. Zápisnica MNV 1967.277 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 295. 12 bytová jednotka výstava- vyjadrenia.

85

jednu 4-bytovú a jednu 12-bytovú jednotku, ďalšia 12-bytová jednotka sa práve

dokončovala.278 Zostávali už iba práce, ako dokončenie brizolitovej omietky z vonkajšej

strany, konečná úprava okien a dverí, dokončovala sa elektroinštalácia a ústredné kúrenie,

nalepovala sa PVC podlaha a konečné terénne úpravy. Do užívania bola odovzdaná

pravdepodobne koncom roka 1976.279 Jeden z novostavaných bytov bol ponechaný pre

prípadnú návštevu odborníka prichádzajúceho do družstva.280

Tým členom, ktorým sa nepodarilo získať byt v týchto bytovkách, ale získali

pozemky a stavebné povolenia JRD, vypomáhalo najmä pri odvoze a dovoze materiálu

a niekedy sa podarilo aj lacnejšie získanie stavebného materiálu.

Okrem stavieb JRD sa členovia zúčastňovali aj na stavbách iných dôležitých budov,

ako kultúrny dom, základná škola, úpravy ciest a iné. V roku 1968 sa začala výstavba

betónovej cesty smerom k Šalianskemu katastru. Stavebné práce mali byť v hodnote 1

milión 300 tisíc Kčs, z čoho asi 1 milión Kčs sa mal financovať prostredníctvom JRD.

V roku 1968 JRD prispelo na žiadosť športovej organizácie hodnotu 5 000 Kčs. Iné

finančné príspevky boli napríklad na výstavbu bazéna na počesť 20. výročia oslobodenia

ČSSR Sovietskou armádou v rámci akcie „Z“, keď JRD prispelo hodnotu 10 000 Kčs

v roku 1965.281 Ďalším veľmi významným príspevkom JRD bolo podľa hospodárskej

zmluvy v marci 1969 finančný príspevok v hodnote 400 000 Kčs na výstavbu kultúrneho

domu.282 (Príloha č. 37) Okrem financií prispievali aj častými brigádnickými prácami, ktoré

vykonávali buď po uplynutí pracovnej doby vo svojom voľnom čase alebo cez víkend. „Išli

sme na brigády aj do školy, aj na výstavbu kultúrneho domu. Išiel som lebo deti mi chodili

do školy, tak som chcel pomôcť. A aj v družstve to bolo pre nás akoby dobrovoľne

278 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. Zápisnice zo zasadnutia predstavenstva JRD 1967 - 1973, kartón č. 383.

279 ref. 271.280 ref. 278.281 Socialistické súťaže boli vyhlásené v rámci 5. ročných plánov a na základe ustanovení zjazdov KSČ.k

„socialistickým súťažiam“ patrili aj usporiadania besied, styky obyvateľov s predstaviteľmi KSČ, zbery odpadkov a iných surovín ako aj akcia „Z“ v rámci ktorej sa stavali rôzne budovy v obciach ale i v mestách. Body v rámci tejto akcie v investičnej časti získavali takým spôsobom obyvatelia, že za každú 1 Kčs v plnej hodnote prepočte na 1osobu získali 1 bod, ďalšie body sa získavali za každú v správnom čase odovzdanú budovu a ak bola skôr odovzdaná do užívania tak sa pridávali ďalšie body. V neinvestičnej časti získaval NV 1bod za každú 10 Kčs z vytvorenej hodnoty prerátanú na jednu osobu. Viac pozri Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, Gyözelmes út , 19. august 1977, 20. ročník, A nemzeti bizotság szocialista versenye.

282 ref. 278.

86

povinné,“ spomína Florián Szabó.283

Ich brigády sa odohrávali na stavbách mnohých významných budov, okrem

základnej školy a kultúrneho domu, aj pri výstavbe a oprave materskej školy či domu

smútku. Zo spomienok pána Szabóa sa dozvedáme, že počas potôp na Slovensku, JRD

poskytovalo aj iné brigádnické práce ako pre vlastnú obec, ale aj pre iné obce, ktoré boli na

ich pomoc odkázané. Spomínal si, že v obci Kameničná (okres Komárno), ktorá bola

postihnutá potopou, členovia JRD postavili rodinný dom, pre postihnutú rodinu. Išli tam

počas svojho voľného času.

Družobné družstvá a dobré vzťahy s inými JRD

V spomienkach bývalých členov sa vynára, že JRD si postupom času vytvorilo

veľmi dobré vzťahy s inými JRD a ich členmi, nielen z okolia ale aj zo vzdialenejších

krajov. Najlepšie vzťahy mali s JRD Trstice a Šaľa. Navzájom si požičiavali stroje, ako

kombajny, traktory a iné. JRD malo „družbu“ aj z Maďarska, a to zo Stoličného Belehradu

(družstvá Szabad élet (Slobodný život), Vörös Marty, Kossúth) a z Csanádalbertu. (Príloha

č. 38) JRD Tešedíkovo usporiadalo aj družstevné dni, kde malo možnosť počas oslavných

dní pozvať družstvá, s ktorými boli v „družbe“. Takéto dni boli aj 6. augusta 1967. Akcia sa

uskutočňovala na dvore základnej školy. Medzi pozvanými družstvami boli aj družstvá zo

Stoličného Belehradu.284

O ďalšej „družbe“ sa dozvedáme podľa zaslaných pozdravov na počesť osláv 25.

výročia založenia JRD v roku 1974. Pozdravné telegramy a potvrdenia účasti na oslave

zaslali predstavitelia JRD Trstená, Pardubice, Tvrdošín, Selice, Neded a iné.285

S JRD Letka Choltice, okres Pardubice, družobnú spoluprácu mali už od roku 1971.

Najlepšia spolupráca bola v rámci výpomoci pri žatevných prácach.286

Často si mnohí členovia vytvorili v rámci „družby“ aj dobré priateľské vzťahy

283 Je spomenutý medzi kulackými rodinami.284 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 4, Zápisnica MNV 1967.285 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 266. Oslavy 25. výročia založenia JRD 1974.286 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Novinový výstrižky okresu Galanta. Pochodeň, Hradec Králové, 5.

júla 1979. Kombajny na Slovensku.

87

a stretávali sa aj mimo pracovných záležitostí. Vzájomne sa členovia prichyľovali pri

návštevách, a tým sa vytvorili dobré vzťahy.

Predmet činnosti JRD, jeho úspechy v živočíšnej a rastlinnej výrobe

a jeho postupná mechanizácia a zvýšenie úrovne

Prvými hospodárskymi zvieratami a plodinami boli tie, ktoré si vstupujúci členovia

priniesli a odovzdali do spoločného majetku družstva. Tak isto to bolo aj s pozemkami

i poľnohospodárskymi nástrojmi a strojmi. Po konfiškácii „kulackých rodín“ pribudli

zvieratá, obilniny a iné plodiny, stroje a nástroje aj od „kulakov“.

Odovzdávanie živého a mŕtveho inventáru do spoločného hospodárstva bolo

zakotvené aj v stanovách JRD. Ako sa dozvedáme zo stanov z roku 1958, § 2 článku 2.

v odstavci 2 uvádza: „Člen pri vstupe do družstva odovzdá do spoločného hospodárstva

živý a mŕtvy inventár, t. j. ťažné zvieratá (kone, voly) a ostatné hospodárske zvieratá,

okrem drobného zvieratstva a okrem zvierat, ktoré si ponechá pre záhumienkové osobné

hospodárstvo, hospodárske stroje (sejacie a žacie stroje, mláťačky, výfuky a iné stroje

potrebné pre spoločné hospodárenie) do spoločného hospodárstva družstva neodovzdá

obytné budovy, ďalej maštale (chliev pre ustajnenie zvierat, ktoré má člen v osobnom

vlastníctve a drobný inventár, ktorý rodina člena potrebuje na obrábanie záhumienok).287

Možnosť ponechania si drobného zvieratstva a obytných domov sa nevzťahovalo žiaľ na

niektoré konfiškáciou postihnuté rodiny. Spomína sa, že až tri rodiny stratili svoj dom pri

násilnej konfiškácii.

Podľa spomienok prvých členov družstva, aj samotní členovia chodili po domoch

roľníkov a snažili ich presvedčiť o potrebe vstupu do družstva a poskytnutia ich

hospodárskych zvierat pre spoločné hospodárenie. Medzi prvé hospodárske zvieratá patrili

ošípané, hydina, hovädzí dobytok, kone a určitú dobu aj chov včiel. Medzi prvými,

poľnohospodárskymi plodinami, ktoré pestovali boli obilniny, cukrová repa, kukurica,

postupne pribudla aj cibuľa a iné plodiny.

Cibuľu a cukrovú repu členovia museli po určitých výmeroch okopávať a zbierať,

287 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 – 1960. 1958 - Stanovy JRD Tešedíkovo, kartón č. 468.

88

čím vlastne získali možnosť privyrobenia si. O všetky ostatné veci sa staralo JRD. Ich

prácou bolo najmä okopávanie a zber. Čo sa týka dôchodcov, ich vedľajšia práca nebola

povinná, ale dobrovoľná. Ako spomína pán Florián, ktorý bol dlhodobo agronómom, že

často si dôchodcovia s väčšími rodinami zobrali aj väčšie celky, a tým si celá rodina

prilepšila.

Mechanizácia družstva sa vyvíjala pomaly. Členovia častokrát žatvu vykonávali

pomocou koní, až kým nenadobudlo družstvo kombajny a traktory. Dojenie kráv sa tiež na

začiatku robilo ručne. Ale napriek tomu členovia vykonávali veľmi svedomite svoju prácu

a dosahovali už na počiatkoch vynikajúce výsledky. V roku 1959 jeden z členov (neskorší

predseda - práve za jeho čias bolo družstvo rentabilné a dosahovalo najlepšie výsledky)

nadojil 9 600 litrov mlieka od 14 kráv nad plán. Toto množstvo dosiahol ručným dojením

bez akýchkoľvek mechanizačných prostriedkov.288

Medzi prvé vozidlá, ktoré družstvo vlastnilo boli dve V3S a 5-miestne auto

Moskvič, neskôr k nemu pribudla aj Volga a neskôr ďalšie vozidlá.

Rok 1960 znamenal pre JRD obrovské technické pokroky. Družstvo malo

k dispozícii 16 kolových traktorov, 2 pásové traktory a 1 kombajn na zber kukurice. V roku

1960 usúdila rada, že je pre lepšie výsledky potreba pohnojenia väčšej plochy maštaľným

hnojom, kompostom i zeleným zahnojením.289 Začiatok 60. rokov v rastlinnej výrobe silne

poznačilo nepriaznivé suché počasie a nedostatok prírodného a umelého hnojiva.

Nedostatok hnojiva sa podarilo odstrániť v roku 1962 vďaka národnému podniku Duslo

Šaľa. Tu vyrobené umelé hnojivo nahradilo chýbajúce prírodné, a tým družstvo v rastlinnej

výrobe mohlo dosahovať značné úspechy v pestovaní.290

Mechanizácia družstva postupovala rýchlo. Už v roku 1961 počas letných prác malo

družstvo k dispozícii 20 kolových traktorov (koncom roka už 22), 3 pásové traktory, 20

vlečiek, 7 kombajnov, 3 silážne kombajny, 7 samoviazačov, 4 riadkovače, 8 mláťačiek, 5

stabilných motorov a mnohé iné. Tým sa i sejba kukurice v roku 1961 podarila nad plán.291

288 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 – 1960. 1959 Vyznamenanie členov JRD z príležitosti 10. výročia zakladania JRD, kartón č. 470.

289 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 2. Zápisnica MNV 1960.290 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 4. Zápisnica pléna a rady MNV

1967, Komplexný rozbor 1966. Duslo Šaľa pozri: LIPOVSKÝ, Milan. Duslo. Bratislava: Erpo, 1998, s. 92. Niektoré výsledky som už uvádzala aj vo svojej Bakalárskej práci s názvom: Dejiny mojej obce - Tešedíkovo v 60. a 70. rokoch 20. storočia očami dobových informačných zdrojov, v roku 2009.

291 ref. 252.

89

Počet traktorov sa postupne zvyšoval. V roku 1965 dosiahol počet už 39 kolových a 6

pásových traktorov.292

Mnohé chýbajúce stroje si navzájom s inými JRD, s ktorými bolo v družbe,

požičiavalo, a tým si vypomáhali. Dohodli sa na tom, kedy a kde sa žatva uskutoční, a tak

nikdy nedošlo k problémom. Podľa rozprávania starších členov som zistila, že najlepšie

vzťahy v rámci výpomoci boli s družstvami zo Šale, Pardubíc a z Maďarska. Spolupráca

s JRD Pardubice bola vzájomná, kvôli klimatickým podmienkam. V Pardubiciach bola

neskorá žatva, často aj o 2 týždne neskôr, tým svoje kombajny spolu s pracovníkmi

poskytli pre tešedíkovské JRD a po skončení prác zas ich výpomoc vrátili pri ich žatve.

V roku 1966 chýbali družstvu vysokotlakové lisy. K dispozícii mali iba 4

na uskutočnenie prác potrebovali aspoň 4. Dohodu uzatvorili nakoniec s JRD Svitkov,

okres Pardubice, ktoré im požičalo 2 lisy.293 V roku 1969 si zapožičali kombajny s JRD

Šaľa a Trstice.294

V 70. rokoch sa na úseku rastlinnej výroby dosiahli najvýraznejšie úspechy

v pestovaní obilnín vďaka využívania vedeckých poznatkov. Dôsledným uplatňovaním

celého komplexu agrotechniky, rozšíreným pestovaním vysokovýkonných sovietskych

odrôd (odrody zo ZSSR) sa postupne naberala väčšia intenzita rozvoja pestovania plodín.295

Ako uvádza Hlas ľudu v čísle z 10. mája 1976, JRD Tešedíkovo patrilo medzi popredné

poľnohospodárske podniky v Nitrianskom kraji. Za rok 1975 získalo prvé miesto

v socialistickom zlepšovaní poľnohospodárskych kultúr.296

JRD v obci sa vyznamenalo aj vynikajúcim pestovaním kukurice, ktorú využívali aj

na výkrm husí. Vďaka tomuto druhu výkrmu sa JRD preslávilo a získalo uznanie

v poľnohospodárskej sfére. Smernica pre hospodársky a sociálny rozvoj ČSSR v rokoch

1976-1980, schválená zjazdom KSČ o Rozvoji poľnohospodárskeho a potravinárskeho

292 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 3. Zápisnica pléna a rady MNV 1965.

293 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 3, Zápisnica rady a pléna MNV 1966.

294 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 4, Zápisnica rady a pléna MNV 1969.

295 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č.8, Zápisnica pléna a rady MNV 1980. Komplexný rozbor hospodárenia JRD 1967 - 1979.

296 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Novinové výstrižky z okresu Galanta, vykonávala ich Pražská informačná služba - výstrižková služba v Prahe, Hlas ľudu, 10. mája 1976.

90

priemyslu, vytýčila cieľ dosiahnuť priemerne ročnú výrobu 0, 8 až 1 milión ton zrna

kukurice a výrazne zvýšiť intenzitu pestovania objemových krmovín na ornej pôde, vrátane

kukurica na siláž. V 6. päťročnici v ústave sa riešila štátna koordinačná štátna úloha

týkajúca sa výskumu a vývoja nových biologických, technologických a technických smerov

pri výrobe kukurice. V rámci západoslovenského kraja sa popri AGROKOMPLEXE MPV

Nitra, JRD Šoporňa, Šárovce, Zemné, Ostrov pri Piešťanoch zapojilo aj JRD Tešedíkovo.297

Pravdepodobne vykrmovanie husí kukuricou sa zavádzalo veľmi pomaly. „Ako

raritu ju priniesol do družstva univerzitný profesor z Maďarska z mesta Gödöllő, odkiaľ

samotné družstvo veľmi veľa pomáhalo pri zavedení tejto novoty,“ spomína bývalý

agronóm JRD Florián Szabó.

Podľa komplexného rozboru hospodárenia za roky 1967-1979 sa dá vytvoriť

tabuľka.

Tabuľka č.5

Rok 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979

Kukurica 4000 6000 6000 6290 6000 6110 6250 7130 5870 7380 6560 6810

Z tabuľky sa dozvedáme, že kukurica (uvádza sa v kilogramoch) mala obrovské

prínosy pre JRD, či už v rámci rastlinnej výroby alebo aj živočíšnej výroby, keďže vďaka

kukurici sa darilo v chove husí.298 Pomocou tabuľky som vytvorila graf, ktorý nám ukazuje

nárast v pestovaní kukurice.

Graf č. 2

297 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Novinové výstrižky. Hlas ľudu, 16 júla 1981, Poľnohospodárska veda v praxi.

298 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č.8, Zápisnica pléna a rady MNV 1980.Komplexný rozbor hospodárenia JRD 1967 - 1979. Časť tejto tabuľky som uviedla aj vo svojej bakalárskej práci.

91

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

1968

1969

1970

1971

1972

1973

1974

1975

1976

1977

1978

1979

Rok

Ku

kuri

ca v

kil

og

ram

och

Kukurica

Už v roku 1972 plánovalo družstvo zaviesť nové druhy pšenice, najmä odrody

Jubilejná 50, Kaukaz, Auróra a najnovšie odrody maďarskej pšenice.299 Noviny Gyözelmes

út z 12. apríla 1974 uviedli, že JRD v okrese Galanta sa upriamili na pestovanie sójového

bôbu, a tým sa snažia zvýšiť pestovanie bielkovín.300 Okresné JRD zasiali sójou na 350 ha

pôdy. V Tešedíkove zasiali 13 druhov na 10 ha pôdy.301 Obilniny sa koncom roka 1971

ohodnotili tak, že ich výnosy boli počas 20-ročnej existencie družstva najlepšie.302

Medzi popredné JRD v okrese Galanta JRD Tešedíkovo sa dostalo aj pomocou

pestovania cibule. V roku 1978 pestovali cibuľu na ploche 40 ha. Úroda bola pomerne

dobrá v priemere asi 22 ton na ha. Na väčšine plochy sa pestovala odroda Makói

z Maďarska. Práve o túto cibuľu prejavili záujem aj zahraničné podniky. Po triedení až 30

vagónov cibule poslali na export do Nemeckej demokratickej republiky.303

V rámci živočíšnej výroby okrem chovu husí, kačíc, ošípaných, koní a hovädzieho

dobytka sa spomína aj chov včiel a oviec. Chov včiel však neprinášal veľmi dobré

výsledky, tak sa v roku 1971 rozhodlo predstavenstvo pre likvidáciu ich chovu.304

Chov oviec sa spočiatku uskutočňoval na starom hospodárskom dvore, v neskoršom

období sa presunul na nový hospodársky dvor. Chov oviec bol výhodný najmä kvôli vlne,

299 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č. 5, Zápisnica pléna a rady MNV 1972.

300 Víťazná cesta = Gyözelmes út. Bol to týždenník pracujúcich v okrese Galanta. Tlačila ich Západoslovenská tlačiareň, národný podnik Bratislava v okresnej tlačiarni v Galante. Vydávala ju OV KSS a rada ONV v Galante. Zodpovedným redaktorom bol Ferdinand Krajčovič. Ročné predplatné bolo po dlhé roky 25 Kčs. Vychádzala v slovenskom i maďarskom jazyku. V niektorých rokoch vychádzala len v slovenskom jazyku, niekedy len v maďarskom a vo väčšine rokov vychádzala dvojjazyčne. V súčasnosti sa niektoré čísla dajú preštudovať v Štátnom archíve Bratislava, pobočka Šaľa.

301 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Gyözelmes út, 12. apríla 1974, 17. ročník, Szójatermesztés Tešedíkovón.


303 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Novinové výstrižky okresu Galanta. Hlas ľudu, 18. decembre 1978, Cibuľa do NSR.

304 ref. 302.

92

mäsu a produkcii syra.305 V roku 1981 patrilo JRD v Tešedíkovo medzi štyri

poľnohospodárske podniky okresu Galanta, ktoré sa zaoberali chovom oviec, a tým

produkovali vlnu aj mäso. Práve JRD Tešedíkovo v tomto roku ako prvý podnik splnil už

v novembri celoročný plán nákupu oviec.306 V roku 1980 družstvo dodalo

Západoslovenskému mäsovému priemyslu v Galante 3 700 kg jatočného mäsa.307

Hovädzí dobytok sa využíval v prvom rade najmä kvôli mlieku ale aj mäsu. V roku

1964 malo JRD v oblasti živočíšnej výroby veľký problém - vyskytla sa brucelóza a TBC.

Kvôli jej odstráneniu sa musel likvidovať na určité obdobie chov kráv.308 Podobná

problematika s uhynutím zvierat sa vyskytla už v roku 1961 pri chove prasiat, kde sa

vyskytla aviezská choroba.309 Choroby sa vyskytovali aj častejšie - v roku 1962 sa

v zápisnici spomínajú zistené hlísty u malých prasiat a TBC u hovädzieho dobytka.

Zootechnik sa to snažil odstrániť liekmi. Lieky sa kúpili v hodnote 4 000 Kčs.310

JRD v Tešedíkove sa počas 70. a 80. rokov preslávilo najmä chovom husí, s čím

súvisela aj rastlinná výroba, ktorej produkty využívali na kŕmenie. (Príloha č. 39)

Poľnohospodárskych podnikov, ktoré sa zaoberali vykrmovaním husí, bolo veľmi málo.

Pre Hydinárske závody v Galante bolo JRD Tešedíkovo najväčším dodávateľom

vykŕmených husí. V roku 1972 sa im podarilo dodať pre závody 11 000 ks husí

s priemernou váhou 7–8 kg.311 Ako píše Gyözelmes út 30. septembra 1977, „JRD v

Tešedíkove zabezpečuje najväčší chov husí v okrese. V tomto roku členovia socialistickej

brigády vykŕmili viac ako 23 000 ks husí a odovzdali viac ako 155 ton vykŕmených husí

pre Juhoslovanské hydinárske závody v Galante.”312 305 ref. 240.306 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Novinové výstrižky okresu Galanta. Hlas ľudu, 17. november 1981. 307 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Novinové výstrižky okresu Galanta. Hlas ľudu, 30. decembra 1982.308 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Nespracovaný materiál, kartón č.3, Zápisnica pléna a rady MNV

1964. Rozbor hospodárenia JRD Tešedíkovo na ¾ roka 1964.309 ref. 251. Brucelóza je nákazlivá choroba hospodárskych zvierat so závažným hospodárskym dosahom

a ochorenie je prenosné aj na človeka. Choroba je vyvolaná baktériami brucela, prebieha ako chronická choroba, prejavuje sa zápalom kĺbov, pohlavných žlia za potratom. Aviezská choroba – pravdepodobne ide o chorobu aujeszkého choroba (možno aviezského choroba bol iba miestne pomenovanie choroby) – tomuto infekčnému výrusovému ochoreniu sa hovorí aj pseudobesnota. Prvýkrát ju opísal profesor Aujeszky v Maďarsku v roku 1902. Choroba postihuje zvieratá a neprenáša sa na ľudí, prejavuje sa nervovými príznakmi a uhynom postihnutých zvierat u ošípaných je zaujímavá afónia - strata hlasu.


311 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Víťazná cesta, 17. november 1972, 14. ročník, Najviac husí.312 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Gyözelmes út, 30. september 1977, 20. ročník, A peredi Efsz.

93

V Tešedíkove sa využívalo aj strojové vykrmovanie husí, čím sa mohol vo väčšom

objeme tento druh chovu rozvíjať. Na pracovisku bolo zamestnaných 24 pracovníkov, 10

boli pridelení k liahnutiu, ktoré však bolo strojové a 14 pracovníčok ku kŕmeniu. Pracovalo

sa od skorého rána 2:30 hod do 7:00 a druhá zmena pracovala popoludní od 14:30 do

večera 18:00 hod.313

Výsledky JRD sa opisovali v skoro v každom čísle Víťaznej cesty alebo Gyözelmes

út. (Príloha č. 38) Každý, často aj menší úspech, bol zaznamenaný a oslavovaný.

V povinnom socialistickom súťažení sa obec v okrese vždy umiestnila medzi prvými. So

svojou husacou farmou sa JRD dostávalo medzi popredných dodávateľov husacej pečene.

V roku 1974 bolo JRD Tešedíkovo jediné družstvo, kde vyprodukovali najlepšiu husaciu

pečeň. Rok 1973 priniesol vykŕmenie 130 ton husí na zarezanie. Tým vyprodukovali

vlastne 6 ton husacej pečene.314 Pečienky z husí, ktoré JRD Tešedíkovo dodalo pre

Hydinárske závody v Galante sa ďalej dodávali na export do Francúzska.315 Hlas ľudu zo

17. júla 1981 spomína na špeciálny výkrm husí takto: „Štrnásť poľnohospodárskych

podnikov v okrese Galanta zabezpečuje produkciu hydiny. Ale iba v Tešedíkove vykrmujú

husi kukuricou, do ktorej členky brigádnickej socialistickej práce pridávali i rastlinné tuky,

alebo čiastočne znehodnotené maslo. Takto pôsobili na rast husacej pečienky. Takto sa JRD

v Tešedíkove stalo jediným podnikom, kde sa špecializujú tento spôsob výkrmu.“316 Starší

členovia a členky JRD spomínajú, že sa do kŕmnej zmesi často pridával aj tvaroh, ktorý

obsahuje veľmi veľa bielkovín, a tým sa podarilo zvýšiť aj produkciu a lepšiu kvalitu

vajíčok.

V roku 1980 sa podarilo JRD v Tešedíkove vykŕmiť 62 000 husí.317 Ich úspechy sa

ukazovali aj v liahnutí húsat, nielen v chove. V roku 1976 odovzdali pre československý trh

25 vagónov husacieho mäsa. Vynikajúce výsledky dosiahli aj v liahnutí húsat, ktoré

sa liahnu počas celého roku. Na jednu nosnicu sa im vyliahlo v priemere 30, 5 húsat.318

313 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Gyözelmes út , 23.január 1976, 19. ročník, Gépesített lúdhizlalás. 314 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Gyözelmes út, 18. január 1974, 17. ročník, A Peredi Efsz...315 ref. 311.316 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Novinové výstrižky okresu Galanta. Hlas ľudu, 18. január 1977,

Rastie najmodernejšia farma na chov husí.317 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Novinové výstrižky okresu Galanta. Roľnícke noviny, 15. decembra

1980. Vyše stotisíc husí.318 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Roľnícke noviny, 19. apríla 1977, Rastie najmodernejšia farma na

chov husí

94

Jedinečnosť družstva sa ukazovala aj zavedením jesenného liahnutia húsat. Tým JRD

v Tešedíkove bolo v roku 1981 jediným poľnohospodárskym podnikom na celom

Slovensku, kde sa tieto jesenné liahnutia zaviedli. Kolektív sa staral o chov 3 000 husí

(nosníc), od ktorých dochovali v priemere 33 húsat. Ďalších 7 húsat v priemere od nosnice

odchovali práve v jesennom období.319

Postupnými zmenami, prijímaním nových stanov a úpravou starších sa postupne

menila činnosť družstva. Stanovy uvádzali koľko vlastného zvieratstva a pôdy môže

vlastniť člen družstva. Stanovy okrem toho upravovali aj možnosti a povinnosti členov.

26. marca 1965 schválili zmeny stanov JRD Tešedíkovo, v rámci ktorých družstvo

prešlo na bezzáhumienkové hospodárenie, čo znamenalo, že členovia nevlastnili záhradu

alebo ornú pôdu vo výmere viac ako 0, 10 ha. A ak sa vyskytlo čosi také, že člen mal

výmeru záhrady nad 10 ha na takej ploche, na ktorej družstvo nemohlo úspešne hospodáriť,

za každý ár sa nárok na odpredaj obilnín sa mal odpočítať výnos v roku, čo každoročne

malo posúdiť predstavenstvo družstva.320 V tomto roku sa schválili aj iné zmeny

v stanovách.

V roku 1970 sa v rámci ustanovenia nových vzorových stanov, presnejšie článku 4.

schválila aj pre JRD Tešedíkovo realizácia pridruženej výroby. Pridruženú výrobu

predstavovala doprava dvoma nákladnými autami, zemné práce s rýpadlom a drobné stavby

a stavebnú údržbu pre sociálny sektor. Tieto zmeny sa do podnikového registra zapísali 2.

augusta 1971.321

Platy sa vyplácali členom a zamestnancom pomocou pracovných jednotiek. Bola

presne určená hodnota za každú pracovnú činnosť. Bola rozdelená na pracovné jednotky

a tie sa potom prerátali na Kčs. Bývalí členovia spomínajú, že administratívni pracovníci

boli platení hodinovou mzdou. (Príloha č. 40) Postupom času sa platenie členov podľa

hodinovej mzdy zaviedlo aj pre ostatných pracovníkov, pravdepodobne už v čase

prosperovania družstva v 70. rokoch sa už vyplácalo týmto spôsobom.

Spočiatku členovia museli odovzdávať aj kontingenty do družstva vo forme

naturálií, a to vajcia a mäso. Zápisnica z 19. decembra 1952 spomína, že predseda JRD

319 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Novinové výstrižky okresu Galanta. Roľnícke noviny, 2. decembra 1981. Húsatá aj v jeseni.

320 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 145. Stanovy, zápis do firemného registra 1960 – 1975.

321 ref. 320.

95

vyzýval vo svojom referáte, aby sa každý člen usiloval dodať 290 ks vajíčok

(pravdepodobne ide za obdobie jeden rok). Spomína sa aj možná náhrada ak nemá dostatok

vajíčok. 1 vajce bolo možné nahradiť 1 litrom mlieka. 15 kg bravčového mäsa nahradilo

100 ks vajec. V tejto zápisnici sa spomína aj počet dní, ktoré musel každý člen odpracovať.

Išlo o 25 dní v mesiaci a ten, kto nesplnil daný počet mal, svoje neodpracované dni strhnuté

pri potravinových lístkoch.322

Spoločenský život členov JRD a ich spoločné oslavy úspechov

V spomienkach pamätníkov sa najčastejšie vynárajú spomienky na dožinkové

slávnosti a oslavy 1. mája. (Príloha č. 41) Florián Szabó rozprával, ako si on spomína na

dožinkové slávnosti: „Si pamätám, ako sa celá dedina pripravovala na tieto oslavy. Vlastne

vyše 80 % dospelých ľudí bolo zamestnaných v JRD. Bola to oslava roboty väčšiny

obyvateľov. Prechádzali po skončení prác dedinami kombajny. Začalo sa to už poobede.

(Príloha č. 42) Spravil sa veniec z obilnín a zobrali ho predsedovi, zootechnikovi,

ekonómovi, agronómovi, čiže predstavenstvu. Pamätám sa, že nie raz priniesli aj mne

takýto veniec. Po slávnostnom pochode kombajnov sa uskutočnila oslava, vždy tam kde

bolo miesto. Niekedy sa provizórne spravili stany, buď na starom alebo novom

hospodárskom dvore. Ak sa náhodou práve dokončila nejaká stavba, napríklad sklad, tak sa

oslavy uskutočnili aj tam. Takto sa raz podarilo spraviť dožinky v sklade na obilie na

novom hospodárskom dvore.“

Významných okresných predstaviteľov už pri ich príchode pohostili po výstavbe

kultúrneho domu aj v kultúrnom dome. Vyhodnocovali sa výsledky práce a vypisovali sa

plány na nasledujúce roky.

Pravdepodobne takéto dožinkové slávnosti sa konali v auguste. Podľa zápisnice

predstavenstva JRD sa v roku 1971 uskutočnili 14. augusta.323

Na začiatku každého roka vo februári sa usporiadala vždy členská schôdza v rámci,

ktorej vyhodnotili výsledky, úspechy, ale aj straty minulého roka a vytýčili sa plány pre

322 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945 - 1960. 052.6. 1952 Zápisnica JRD 1952, kartón č. 387.

323 ref. 284.

96

nový rok. (Príloha č. 43)

Oslavy 1. mája vnímali niektorí ľudia s radosťou, niektorí ako dobrovoľne nanútenú

každoročnú povinnosť. Pripravovali sa transparenty. Každá dedina, každé družstvo malo

svoj vlastný transparent, s ktorým reprezentovalo svoju obec alebo poľnohospodársky

podnik. Okrem členov JRD a MNV sa slávnostného pochodu zúčastňovali aj žiaci. „Pre nás

členov bola účasť na týchto pochodoch povinná. Autobusom sme vždy išli do Šale, kde

sme sa zhromaždili a potom sme sa zapojili s ostatnými družstvami do pochodu. Bolo to

pre nás také tajné privyrobenie si popri zamestnaní. Vždy sme od pokladníčky dostali

nejaké koruny za účasť. Ten, kto niesol aj transparent, dostal trochu viac a tak preto

niekedy tieto oslavy vyzerali ako čosi obrovské, geniálne, kam sa každý silou-mocou chcel

dostať,“ spomína Florián Szabó.

Okrem slávností a osláv utkvelo pamätiach bývalých členov aj návšteva delegácie

Zväzu žien z Etiópie. Prišli na pozvanie Ústredného výboru Československého zväzu žien

(ČSZŽ). Išlo o trojčlennú delegáciu žien z Etiópie. Návšteva JRD im učarovala vďaka

návšteve skleníkov. Okrem JRD si prezerali aj výstavbu obce. (Príloha č. 44) Pri príležitosti

návštevy si uctili obyvateľov obce aj zápisom do knihy návštev.324

Bývalí členovia, ale aj iní obyvatelia obce si spomínajú na časté brigády v JRD ako

členovia SZM alebo ako pionieri. Občas to považovali za čosi nanútené a niekedy zas za

príležitosť, kde mohli spoznať mnohých nových ľudí. (Príloha č. 45)

Viacerí bývalí členovia si radi spomínajú na spoločné výlety. (Príloha č. 46) Mnohí

mladomanželia získali od JRD okrem možnosti získania bytu v novopostavených bytových

jednotkách aj dar vo forme svadobnej cesty. Väčšinou získali dovolenku pri Balatone, alebo

v Tatrách. Spomínajú sa aj dary pri narodení dieťaťa členov JRD. Predstavenstvo

nezabudlo obdarovať novopečených rodičov menšími darmi počas osláv uvedenia dieťaťa

do života.

5. 1. Zánik a rozklad JRD v Tešedíkove

324 KOVÁCSOVÁ, Judita. Bakalárska práca. Dejiny mojej obce – Tešedíkovo v 60. a 70. rokoch 20. storočia očami dobových informačných zdrojov. Nitra: UKF, 2009, s. 42.

97

Už po kratšom čase po novembri 1989 sa z vlastnej iniciatívy družstevníkov začalo

československé družstevníctvo zbavovať nánosov totalitnej minulosti. V priebehu prvého

štvrťroka 1990 prebehli prakticky vo všetkých družstvách nové voľby orgánov družstiev.325

JRD Tešedíkovo 5. marca 1989 požiadalo Obvodný súd v Bratislave, podnikový register

o doplnenie zmien v podnikovom registri. Žiadali o vymazanie doterajšej činnosti, všetkých

členov predstavenstva JRD a aj štatutárnych zástupcov. Hlavnou činnosťou družstva sa

mala stať poľnohospodárska výroba v záujme ďalšieho rozvoja racionálneho a efektívneho

hospodárstva na poľnohospodárskej pôde, ktorú družstvo užívalo.326

Následne 29. marca 1989 požiadalo družstvo o zmenu v podnikovom registri, išlo tu

hlavne o vymazanie stanov, ktoré boli schválené členskou schôdzou dňa 15. februára

1989.327 Nastalo premenovanie Jednotného roľníckeho družstva na Poľnohospodárke

družstvo v Tešedíkove, okres Galanta a členskou schôdzou 7. marca 1991 boli schválené

nové stanovy novovzniknutého družstva.328 Predmetom činnosti družstva sa stalo

spracovávanie poľnohospodárskych surovín za účelom obohatenia závodnej jedálne

a obchodnej činnosti. Vykonávalo výrobu drevených paliet, vzorkovníc, zemné práce

s rýpadlom a príležitostnú dopravu pre cudzích dopravnými prostriedkami. Malo

poskytovať služby a práce pre občanov, a to drobné stavby, stavebné údržby a iné

poľnohospodárske práce. Predávalo vlastný výrobný tovar, a to zeleninové produkty a

produkty živočíšnej výroby. Vyrábalo betónové prvky na bariérové ohrady za účelom

predaja.329

Hospodárske budovy bývalého JRD zostali vo vlastníctve družstva. Po

transformácii družstva, ktorá prebehla v rokoch 1991-1992 na základe zákona č. 42/1992

Zb., mnohí členovia a rodinní príslušníci konfiškovaných rodín vyriešili svoje majetkové

325 HOLEC, ref. 185, s. 199.326 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 555. Výpis z obchodného registra 1991.327 Stanovy sú uložené v Štátnom archíve Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 507. Stanovy JRD 1989.

Tieto stanovy sú značne ešte poznačené silnou nadväznosťou na ZSSR. Už v jej prvom článku sa dozvedáme, že „JRD je dobrovoľným združením členov k vykonávaniu poľnohospodárskej i potravinovej ako i inej činnosti. Svoju podnikovú činnosť uskutočňuje v súlade so štátnym plánom hospodárstva a socialistického rozvoja, zásadou chozraščotou a zásadou družstevnej demokracie.“

328 ref. 326. Tieto stanovy mali 64 článkov a mali menšie náznaky nastupujúcej demokratizácie spoločnosti. Stanovy boli prijaté v zmysle zákona č. 162/ 1990 o poľnohospodárskych družstiev.

329 ref. 326.

98

vzťahy s družstvom.330 Podľa tohto zákona sa mohli oprávnené rodiny slobodne rozhodnúť,

či si svoju pôdu a vypočítaný majetkový podiel vyberú na súkromné podnikanie alebo

nechajú v nájme, alebo či sa stanú členmi družstva bez pracovnej účasti. Ako podklad

k zisteniu ich názorov boli vypracované anketové listy, ktoré následne oprávnené osoby

vyplnili.331

Mnohým rodinám sa vyplatili hospodárske zvieratá a plodiny, ktoré ich členovia

alebo ešte oni sami priniesli ako členský príspevok pri vstupe družstva. Viaceré

konfiškované rodiny pomocou tohto zákona získali späť svoje stratené pozemky.

V rámci transformácie družstva sa 16. októbra 1991 vrátila poľnohospodárska pôda

vo výmere 377, 35 hektárov štátnemu majetku Trnovec nad Váhom. Táto pôda na základe

hospodárskej zmluvy z 10. októbra 1980 bola súčasťou JRD Tešedíkovo.332

V nadväznosti na zákon č. 42/1992 Zb. sa Poľnohospodárske družstvo v Tešedíkovo

stalo samostatným členom organizácie Spotrebného podniku Váh.333

Poľnohospodárske družstvo v Tešedíkove 15. decembra 1993 zmenilo obchodné

meno na Poľnohospodárske družstvo. Spolu s názvom sa zmenil aj predmet činnosti

družstva: v poľnohospodárskej výrobe a v lesníctve, vrátane predaja nespracovaných

poľnohospodárskych a lesných výrobkov na účely spracovania a ďalšieho predaja, výroba

paliet, poskytovanie služieb mechanizmami, nákup, predaj, sprostredkovanie predaja

potravín, mäsa, mäsových výrobkov, alko–nealko nápojov v originálnom balení,

tabakových výrobkov, pohostinská činnosť.334

5. 2. Súčasná situácia na pôde bývalého JRD

Poľnohospodárske družstvo sa zakladateľskou listinou 18. decembra 1996 stalo

súčasťou spoločnosti s ručením obmedzením, a tým sa názov zmenil na AGRO ROVINA s.

330 Zákon č. 42 z 21. decembra 1991 je Zákon o úprave majetkových vzťahov a vysporiadania majetkových nárokov družstiev.

331 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 577. Transformácia družstva 1992.332 Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. JRD – Tešedíkovo. 568. Transformácia družstevného majetku 1991.333 ref. 331.334 http://www.or-sr.sk/vypis.asp?ID=124&SID=9&P=1, 8.2.2011

99

http://www.or-sr.sk/vypis.asp?ID=124&SID=9&P=1

r. o. Bývalé družstvo získalo nových spoločníkov, štatutárny orgán predsedov

a podpredsedov bol nahradený konateľmi. Zmenil sa aj predmet činnosti na výrobu obilnín,

výrobu krmovín, výrobu olejnín, výrobu cukrovej repy a strukovín, chov hovädzieho

dobytka, ošípaných a hydiny a kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému

spotrebiteľovi (maloobchod) alebo za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom

živnosti (veľkoobchod). V roku 1998 sa pridalo aj zabezpečenie poľnohospodárskych

služieb so špeciálnou technikou na minimalizáciu pracovných operácií a úspory pohonných

hmôt pri výrobe obilnín, strukovín a olejnín.335

AGRO ROVINA, s. r. o. svoje obchodné meno zmenilo na AGRO – VÁH, s. r. o.

(Príloha č. 47) Nastali zmeny aj v prípade spoločníkov, kde pribudla spoločnosť

TECHAGRA s. r. o. K predmetu činnosti pribudli aj ubytovacie služby v ubytovacích

zariadeniach do triedy 3.336

Hospodárske budovy bývalého JRD zostali súčasťou spoločnosti AGRO - VÁH.

Budovy sú vo vlastníctve firmy, ale pozemky sú podľa jednotlivých parciel rozdelené a sú

vo vlastníctve bývalých, súčasných členov alebo sú vo vlastníctve rodinných príslušníkov

konfiškovaných rodín. Pri nejakom závažnejšom zásahu, čo sa týka pôdy, od vykonania

transformačného projektu si musia pracovníci vždy vyžiadať povolenie od vlastníkov pôdy

na vykonanie, hoci na ich vlastných budovách.

Od roku 2003 je časť nového hospodárskeho dvora odpredaná spoločnosti

CHAMELEON, ktorá sa zaoberá porážaním jatočných zvierat, spracovaním mäsa a

mäsových výrobkov a údenárstvom. Určitá časť je aj v prenájme. Bývalá administratívna

budova JRD (v časti starého hospodárskeho dvora) je prenajatá a využívaná ako predajňa

mäsa pre firmu CHAMELEON.

Obchodné meno spoločnosti je do dnešného dňa AGRO – VÁH. V dnešných dňoch

nastali obrovské zmeny. Od 1.1.2011 sa združili spoločnosti AGRO - VÁH Bučany s 860

hektármi pôdy, Diakovce s 850 hektármi pôdy, Tešedíkovo s 1 550 hektármi pôdy a Goľáš

s 150 hektármi pôdy. Vytvoril sa tým veľký obchodný komplex AGRO – VÁH. Strediskom

sa stalo AGRO – VÁH Tešedíkovo, hlavným predmetom činnosti je hlavne

poľnohospodárska výroba a zo živočíšnej len odchovňa husí.

AGRO – VÁH Tešedíkovo má 33 pracovníkov, a to technicko-hospodárskych 335 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=5111&SID=9&P=1, 17.12.2010336 ref. 334.

100

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=48519&SID=7&P=1,%208.2.2011

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=5111&SID=9&P=1

(riaditeľ, ekonóm, asistentka, účtovníčka, agronóm, mechanizátor, hlavný agronóm,

zootechnik a nakupovač) a ďalší pracovníci, ako traktoristi, husiarky, opravár, údržbár, či

vrátnik a pod.

V súčasnosti sú ešte stále vyžívané oba hospodárske dvory, hoci na novom

hospodárskom dvore sú len sklady na obilniny na predaj a na sejbu. V rámci programu SOP

(sektorový a operačný program) rozvoja vidieka Európskou úniou získali stroj na

prečistenie obilnín. Tento stroj je umiestnený na novom dvore priamo v sklade obilnín.

(Príloha č. 48) Na starom dvore je husia farma, garáže, administratívne budovy a iné sklady

pre pracovné materiály. Bývalá mliečnica sa v súčasnosti využíva ako administratívna

budova. (Príloha č. 49) Parkovisko bývalého JRD je využívané na parkovanie pre kamióny

rôznych logistických firiem, na parkovanie sa využívajú aj základy bývalej tabakovej

sušiarne. (Príloha č. 50) Husia farma v súčasnosti chová asi 1 800 ks sivých husí a 1 700

bielych husí. (Príloha č. 51) Funguje iba odchovňa husí, znesené vajcia sa ďalej odnášajú

do Maďarska, odkiaľ sa naspäť do firmy dovážajú už vyliahnuté húsatká.

Najviac z hospodárskych budov chátra nový hospodársky dvor, bývalé maštale sú

v dezolátnom stave, nie sú využívané na nič. Mnohé sú rozkradnuté a zničené na

nepoznanie. (Príloha č. 52) Ich, hoci len veľmi mladá, história je na okraji zániku. Je

zachovaná už len v spomienkach bývalých pracovníkov a medzi múrmi bývalých maštalí

a skladov.

101

Záver

Obdobie kolektivizácie a združstevňovania prinieslo aj obci Tešedíkovo mnohé

nepokojné dni a noci. Obyvatelia z jedného dňa na druhý stratili, mnohí jediný majetok,

svoju pôdu. Pripútanosť k pôde patrí odjakživa k histórii ľudstva. Okrem miesta, kde sa

rodina usadí, vytvorí svoj domov, je aj miestom, kde si dokáže vytvoriť potravu

a zabezpečiť svoju budúcnosť.

Meniace sa formy vlády prinášali pre obyvateľov žijúcich na území dnešného

Slovenska mnohé zmeny, reformy a často aj katastrofy pre ich nasledujúci život. Každá

reforma týkajúca sa vlastníctva pôdy priniesla vždy čosi iné. Človek si po čase zvykol na

svoje pomery, ale každá doba priniesla čosi iné, čosi nové.

Po roku 1948 sa celá situácia na území Československa zmenila. Nová doba a nový

vzor – ZSSR prinášal obyvateľstvu mnohé nové udalosti, zákony a reformy. Väzba na

Sovietsky zväz bola taká silná, že sa podobným spôsobom zaoberali aj problematikou

pomenovania „nepriateľského“ roľníka odmietajúceho vstup do družstva. Okrem

sovietskeho slova „kulak“ sa československá vláda prikláňala aj k pojmu „dedinský boháč“.

Toto často hanebné oslovovanie roľníkov s väčšou pôdnou základňou dokazuje, ako

pôvodná tradícia družstevníctva stráca svoju podstatu a zámer, akoby šibnutím čarovného

102

prútika zmenilo jedno slovo svoj význam. Reformy, ktoré menili pomery vo vlastníctve sa

čoraz viac približovali k zániku možnosti súkromného hospodárenia.

K zakladaniu kolchozov na území Československa sa pôvodne nemalo pristúpiť.

Vláda sľubovala, že sa takéto nikdy nestane, ale postupom času čím viac ľudia zisťovalo,

že slovné spojenie jednotné roľnícke družstvo iba zahaľovalo termín kolchoz a klamstvá

vlády. Prijatím zákona o jednotných roľníckych družstvách č. 69/1949 Zb. odštartovala

prvá etapa kolektivizácie. Nátlakom a pomocou propagandy vstupovali roľníci do

družstiev. Samotné vykonávacie nariadenie ministra poľnohospodárstva č. 75/1949 Zb.

prikazovalo zakladať družstvá na základe sovietskych kolchozov. Jedným slovom sa

zabíjalo druhé. Ľudia postupne na tieto metódy prichádzali. Rok 1953 priniesol aj vďaka

rôznym vedľajším činiteľom menšie rozpadanie zakladajúcich sa družstiev, ale nasledujúce

roky boli zaznamenané pre jednotné roľnícke družstvá ako prosperujúce. Najhroznejším

sprievodným javom pri zakladaní družstiev boli rôzne perzekúcie voči vlastníkom pôdy -

roľníkom. Český a slovenský roľník bol vždy individuálny. Nečakaný výmysel vlády

o spojení a vytvorení spoločného hospodárenia odmietal. Vláda nechápala roľníkov a ich

pripútanosť k pôde. Postupnými zastrašovacími akciami sa snažila odstrániť rôzne formy

súkromného vlastníctva pôdy. Rôznymi perzekúciami sa snažila odstrániť všetky pre nich

„nežiaduce živly“. Pomocou zákonov prebiehala konfiškácia majetku, pôdy, hospodárskych

zvierat a strojov roľníkov odmietajúcich vstúpiť do družstva. Namodelovanými situáciami

vláda dosiahla uväznenie roľníka a držala ho vo väzbe až dovtedy, kým nepodpísal zmluvu

o vstupe do družstva. Chtiac-nechtiac sa niektorí stali členmi. Neľudskými snahami

vtedajšieho predstavenstva bolo odstránenie jednoduchého roľníka a vytvorenie takej obce,

kde by každý roľník pracoval iba na spoločnej pôde a staral by sa iba o spoločné

hospodárske zvieratá. Perzekúciami trpela celá rodina roľníka. Nemohli vykonávať

profesiu učiteľa a žiadne iné úradné profesie. Synovia roľníkov svoju povinnú vojenskú

službu vykonávali v pomocných technických práporoch ako „čierni baróni“. Až

novembrový prevrat v roku 1989 a následne transformačný zákon z roku 1991 priniesol

zmiernenie a nápravu škôd spôsobených násilnou kolektivizáciou.

Pofebruárové obdobie na československej dedine patrilo medzi hrozné udalosti po

vojne. Jeden pamätník z Tešedíkova ho charakterizoval takto: “...konfiškovanie

a kolektivizácia je druhé najkrutejšie obdobie po druhej svetovej vojne.“ Nie je ľahké

103

z jedného dňa na druhý stratiť to, kvôli čomu človek každým dňom drel. Namiesto

zaslúženého koláča, človeka čakala iba bieda a nutnosť začať od znova. Väčšinou všetci

boli takí ľudia, ktorí svoje „bohatstvo“, lebo ich nazývali aj „dedinskými boháčmi“, získali

ťažkou prácou. Dokázali sa svojou snahou, cieľavedomosťou a silnou súdržnosťou

dopracovať k novému začiatku. Ale strata, ktorú pocítili sa nedala nikdy vyčísliť.

Celý tento neľudský hon na „kulakov“ sa začal v obci pravdepodobne v roku 1951,

keď už JRD v obci, ktoré vzniklo na prelome rokov 1949 a 1950, začalo svoju agitačnú

činnosť. Veľmi snaživá agitácia a často aj veľmi agresívna, nie vždy prinášala svoje plody,

a tak úrady siahli po násilnej konfiškácii majetkov, pôdy, ale aj hospodárskych zvierat.

Podľa zoznamu kulakov z roku 1956 sa spomína v obci 14 „kulackých rodín“.

V tomto roku pravdepodobne násilné konfiškovanie majetkov už bolo dovŕšené, väčšinou

oslovení pamätníci spomínajú na rok 1956, ako na rok po konfiškácii, alebo sa udiala

začiatkom tohto roka.

Z týchto štrnástich rodín sa mi podarilo navštíviť rodinných príslušníkov piatich

rodín zo zoznamu a dvoch, ktorí sa na zozname kulakov nenachádzali. V obci sa však

spomínajú aj mnohé iné rodiny, ktoré na zozname neboli zaznamenané.

Dve hlavy konfiškovaných rodín sa predstaviteľom JRD pomocou presvedčovacích

metód podarilo presvedčiť o vstupe do družstva. Hoci postupom času sa JRD v obci

vypracovalo v 70. rokoch na prosperujúce družstvo a ľudia, ktorí vstúpili „dobrovoľne –

povinne“ do družstva mali dobre platené zamestnania, peniaze ani dobré zamestnanie

nevymažú bolesť, ktorú spôsobila násilnosť a krutosť na začiatku kolektivizácie.

Pamätníci až do dnešného dňa spomínajú na „vymetačov povál“, ktorí chodievali

a z jedného dňa na druhý vymetali a pozbierali všetku úrodu, všetky poľnohospodárske

stroje, náradia, ale aj hospodárske zvieratá.

Najhroznejšími spomienkami pre nich zostalo, ako im zobrali zvieratá. Mnohí z

pamätníkov boli ešte deti. V jednoduchej krave videli možnosť nasýtenia sa zdravým

kravským mliekom. Jej konfiškáciou stratili svoj každodenný prísun mlieka. V ich

pamätiach utkvelo aj to, že väčšinou ľudia, ktorí v počiatkoch vykonávali tieto neľudskosti

ani neboli z obce, ale z inej obce. Spomína sa, že väčšinou do služieb konfiškácie sa pribral

taký člen, ktorý nemal žiadnu pozíciu a často vraj ani domov.

Niektorí pamätníci sa na tieto udalosti pozerajú ako na obdobie svojej povinnej

104

vojenskej služby. Kvôli svojej rodinnej príslušnosti sa dostali medzi jednotky pomocných

technických práporov. Namiesto riadnej vojenskej služby, boli odvedený často bez

uvedenia času návratu. Klasické vojenské výcviky boli nahradené tvrdou prácou,

najčastejšie v baniach v Handlovej a v Ostrave.

Podarilo sa mi sceliť históriu založenia Jednotného roľníckeho družstva v obci

Tešedíkovo. Pomocou i keď často nie veľmi spoľahlivých archívnych dokumentov, sa

ukazuje mašinéria vytvárania družstva ako miesta spoločného hospodárenia obyvateľov

dediny. Bolo potrebné siahnuť aj po metóde oral history, ktorá mi pomohla naznačiť tie

udalosti a fakty, ktoré by som pomocou len inštitucionálnych prameňov - zápisníc a spisov

nedokázala skĺbiť. Postupne, najmä v 70. Rokoch, jednotné roľnícke družstvo

v obci dosiahlo úroveň vynikajúco prosperujúceho družstva. Postupne sa rozrastala jeho

členská a pôdna základňa. Nadviazalo dobré vzťahy s inými družstvami, často aj zo

zahraničia. Jeho úspechy boli mnohokrát zaznamenané vo viacerých oblastných časopisoch

a novinách. Tieto úspechy však nikdy nezahladia stopy po ranách, ktoré vytvorila násilná

kolektivizácia svojou zbraňou konfiškáciou.

Treba pripomenúť, že práca má mnohé medzery, najmä čo sa týka konfiškácie. Nie

každú konfiškáciu som vedela dokázať aj dokumentmi, čiže v mnohých prípadoch ide len

o približné datovanie udalosti. Problematiku by som odôvodňovala aj tým, že dané obdobie

nie je charakteristické tým zachovávaním archívnych dokumentov v najlepšej forme. Prísna

cenzúra a propaganda zasiahla mnohé sféry, žiaľ aj tie, ktoré by som pri svojom bádaní

využila.

Dúfam, že touto mojou prácou začnem novú etapu historického bádania dejín obce

Tešedíkovo v 20. storočí. Po dôkladnejšom prepracovaní by som ju odporučila na

zverejnenie, buď vo forme menšej brožúry týkajúcej sa dejín obce, alebo po častiach

v miestnych novinách. V súčasnosti pracuje popri kultúrnom stredisku aj vlastivedný

krúžok, ktorý každý mesiac usporiada prednášky týkajúce sa dejín obce. Po menšej úprave

by som prácu odporučila na spestrenie diskusie prednášky. Jej bohatý obrázkový aparát by

bol vhodný na výstavu, ktorá sa každoročne usporadúva v obci počas letných obecných

osláv. Pevne verím, že práca svojou tematikou vzbudí pozornosť každého čitateľa.

105

106

Documents

Judita Kovácsová - Z dejín Jednotného roľníckeho družstva v Tešedíkove a riešenie problému „kulakov“ v obci (Diplomová práca)