K problémom budovania Informa čných systémov o vede v SR ...nispez.cvtisr.sk/userfiles/file/Aktivita 4.1/Analytická štúdia_SS_FINL__MAREC2010(1...K problémom budovania Informa

K problémom budovania Informačných

systémov o vede v SR

Súhrnná správa z Analytických štúdii

Zostavovateľ správy: Ing. Oleg Cvik – gestor aktivity 4.1

Bratislava marec 2010

Operačný program: OP Výskum a vývoj

Programové obdobie: 2007 – 2013

Prijímateľ: Centrum vedecko-technických informácii (CVTI SR)

Názov projektu:

Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja

na Slovensku – prístup k elektronickým informačným

zdrojom

2

Centrum VTI SR, Národný projekt NISPEZ, aktivita 4.1 Analytická štúdia – Súhrnná správa 03/2010

Kód ITMS projektu: 262 2 022 0001, 262 4 022 0001

Obdobie vykonávania činností: 01/01/2010 -31/03/2010

Obsah

1. Úvod ................................................................................................................................................ 4

1.1 Účel dokumentu ............................................................................................................................ 4

1.2 Použité skratky .............................................................................................................................. 4

1.3 Súvisiace dokumenty ..................................................................................................................... 6

2. Analýza súčasnej situácie ................................................................................................................ 8

2.1. O CIP VVI ....................................................................................................................................... 8

2.2 Popis IS VVP/ CIP VVI ..................................................................................................................... 9

2.2.1 Podrobnejšie informácie o jednotlivých podsystémoch IS VVP/ CIP VVI ............................ 10

2.3 Súčasný stav väzieb systému CIP VVI na okolie ........................................................................... 23

2.4 K súčasným problémom Informačného systému o výskume a vývoji v SR ................................ 25

2.5 K problémom aktuálneho modelu financovania vedy ............................................................... 27

2.6 Informačné systémy o výskume a vývoji v krajinách EÚ ............................................................ 29

2.6.1 Metodika skúmania .............................................................................................................. 29

2.6.2 Výsledky prieskumu .............................................................................................................. 29

2.6.3 Zhrnutie kapitoly informačné systémy o vede v krajinách EU ............................................. 34

2.7 Relevantná legislatíva, metodiky, štandardy a odporučenia ...................................................... 35

2.7.1 Medzinárodné odporučenia ................................................................................................. 35

2.5.2 Národná legislatíva, odporučenia, dokumenty .................................................................... 39

3. Vízia nového IS............................................................................................................................... 41

3.1 Špecifikácia obsahu ..................................................................................................................... 45

3.1.1 Subjekty vykonávajúce výskum a vývoj (CERIF – Core Entity) .............................................. 45

3.1.2 Experti (CERIF – Core Entity) ................................................................................................ 45

3.1.3 Projekty (CERIF - Core Entity) ............................................................................................... 45

3.1.4 Výsledky výskumu a vývoja (CERIF –Result Entity) ............................................................... 46

3.1.5 Infraštruktúra VaV (CERIF Second Level Entity) ................................................................... 47

3.1.7 Inovácie (mimo CERIF) .......................................................................................................... 47

3.2 Funkcie, procesy a služby SK CRIS ............................................................................................... 48

3.2.1 Administrácia systému a správa používateľov ..................................................................... 49

3.2.2 Požiadavky na prácu so vstupmi do systému ....................................................................... 49

3.2.3 Požiadavky na prácu s výstupmi ........................................................................................... 51

3


3.2.4 Požiadavky na vyhľadávanie ................................................................................................. 51

3.2.5 Požiadavky na rozhrania a štandardy ................................................................................... 52

3.3 Väzby SK CRIS na iné informačné systémy v SR .......................................................................... 52

3.4 Dátový model CERIF .................................................................................................................... 53

3.5 Navrhované organizačné a legislatívne opatrenie ...................................................................... 57

4. Záver – odporúčania pre verejné obstaranie ................................................................................ 58

4.1 Názov predmetu obstarania ........................................................................................................ 58

4.2 Forma obstarania ........................................................................................................................ 58

4.3 Kritéria pre posudzovanie ponúk ................................................................................................ 59

4.4 Požiadavky na súťažné podklady resp. povinné súčasti budúcej zmluvy .................................... 59

Literatúra ............................................................................................................................................... 62

Príloha č.1 Podrobný popis dátového modelu CERIF .......................................................................... 64

Príloha č.2 Štátne informačné systémy o vede v krajinách EÚ ........................................................... 71

4


1. Úvod

Predkladaná správa vychádza z 8 čiastkových analytických štúdii spracovaných v rámci riešenia

aktivity 4.1 v období od mája 2009 do februára 2010. Spracovaním boli poverení experti z prostredia

aktívnych vedcov, odborníci na legislatívu upravujúcu výskum a vývoj, IT experti z oblasti

informačných systémov vysokých škôl ako aj odborníci na metodiku, štatistiku vykazovania výsledkov

výskumu a vývoja. Predkladaný dokument neprináša nič zásadne nové oproti uvedeným čiastkovým

štúdiám, pretože má explicitne kompilačný charakter, ale informácie triedi, zoskupuje a sumarizuje.

1.1 Účel dokumentu

Hlavným účelom dokumentu je poskytnúť spracovateľom pripravujúcim verejné obstaranie

predmetu, ktorý umožní „rozšíriť CIP VVI o nové funkcie s rešpektovaním štandardov EÚ

a zameraním na efektívnu prácu s projektmi vrátane prepojenia s inými IS“, ako aj sprístupniť

všetky relevantné informácie, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých analytických štúdiách v stručnej a

prehľadnej podobe.

Druhým účelom dokumentu je poskytnúť budúcemu víťazovi spomínaného verejného obstarania

informácie užitočné najmä v prvých analytických a projekčných fázach, čím sa do istej miery jednak

skráti čas potrebný na prvotnú analýzu a jednak sa dodávateľ nasmeruje na riešenie problémov,

ktoré zadávateľ verejného obstarania považuje za kľúčové a rozhodujúce.

1.2 Použité skratky

APVV Agentúra na podporu výskumu a vývoja

ASFEU Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ

AV aplikovaný výskum

AURIS Austrian Research Information System

BULCRIS Bulgarian CRIS

C-CRIS celoštátny CRIS

CERIF Common European Research Project Information Format

CIP VVI Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie

CIS Community Innovation Survey

CMS content management system

CREPČ Centrálny register evidencie publikačnej činnosti

CRIS Current Research Information System

5


CVTI SR Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky

DEFF Denmark's Electronic Research Library

EITO European Information Technology Observatory

ETIS Estonian Research Portal

EÚ Európska únia

EUROCRIS European Organization Responsible for Publicising Work on CRIS Systems

EŠF Európske štrukturálne fondy

FAQ Frequently Asked Questions

FDM Full Data Model

FRIDA Výskum, informácie a dokumentácia, vedeckej činnosti v Nórsku

FRIS Flanders Research Information Space (Belgický CRIS)

FTE Full Time Equivalent

GEPRIS German Project Information System

GBAORD Government budget appropriations or outlays on R&D

HTTPS Hypertext Transfer Protocol Secure

HunCRIS Hungarian Current Research Information System

HW hardvér

IKT informačné a komunikačné technológie

IS informačné systémy

IS VaV Informačný systém o výskume a vývoji

IS VVP Informačný systém o vedecko-technickom potencionále

ITMS Informačno-technologický monitorovací systém

KEGA Kultúrna a edukačná grantová agentúra

MH SR Ministerstvo hospodárstva SR

MS SQL Microsoft SQL

MŠ SR Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

MIUM Informačný systém o vede MIT (Sweden University)

MVTS Medzinárodná vedecko-technická spolupráca

NARCIS The Gateway to Dutch Scientific Information

OECD Organisation for Economic Co-operation and Development

(Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj)

OHIM Office of Harmonization for the Internal Market

OP operačný program

6


OSN Organizácia spojených národov

SAV Slovenská akadémia vied

SDMX Statistical Data and Metadata Exchange

Sekcia

VaT

Sekcia vedy a techniky MŠ SR

SI CRIS Slovenian Current Research Information System

SMS Short Message Service

SOAP Simple Object Access Protocol

SR Slovenská republika

SSL Secure Sockets Layer

ŠR štátny rozpočet

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

TPB Technologicko-platobná bilancia

UNESCO United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization (Organizácia spojených

národov pre výchovu, vedu a kultúru )

ÚOŠS ústredné orgány štátnej správy

VaV veda a výskum

VEGA Vedecká a grantová agentúra MŠVVaŠ SR a SAV

VŠ vysoké školy

WWW World Wide Web

W3C World Wide Web Consortium

XHTML Extensible Hypertext Markup Language

XML eXtensible Markup Language

XML-RPC Remote procedure call protocol, ktorý používa XML

ZPVVO Zväz priemyselných výskumno-vývojových organizácií

Tabuľka č. 1 Zoznam skratiek

1.3 Súvisiace dokumenty

V súhrnnej správe budú využité časti z nasledujúcich dokumentov. Pri každom takomto využití sa

bude na použitý dokument odkazovať skratkou uvedenou v Tabuľke č. 2 Zoznam použitých

čiastkových analytických štúdií.

7


Skratka

dokumentu

Autor Názov čiastkovej štúdie Poznámka

BU Büchler

Pavol

Obsahové a metodické požiadavky na

Informačný systém o výskume

a vývoji

S využitím skúseností

pri koncipovaní

štruktúry ukazovateľov

o výskume a vývoji

i budovania IS VVP

FA Fabuš Juraj Model centrálneho spracovania

životného cyklu projektov VaV

financovaných zo ŠR a zdrojov EÚ a

možnosť jeho implementácie do CIP

VVI

S využitím praktických

skúseností pri návrhu

a projekcii IS slúžiacich

pre evidenciu

a sledovanie projektov

VaV

KL Kľučár

Ľuboš

Technické a funkčné požiadavky na

Informačný systém o výskume a

vývoji

Z pohľadu vedeckého

pracovníka –

používateľa služieb IS

VaV

LA Lacko

Tomáš



a vývoji so špeciálnym zameraním na

prevádzku a bezpečnosť systému


pri budovaní IS SAV

PD Porubský

Dávid



a vývoji

Z pohľadu najnovších

trendov budovania IS

RB Remiárová

Bibiána

IS VaV a organizácie financujúcej

výskum a vývoj

Z pohľadu agentúry

financujúcej výskum

a vývoj

ŠA Šavel

Roman

Legislatívno-normatívna

problematika IS VaV a špecifické

požiadavky štátnej správy na IS VaV

Z pohľadu používateľa

i gestora IS VaV

TA Tarová Eva K problémom integrácie IS VaV

v podmienkach SR so zameraním na

integráciu IS na univerzitách s CIP VVI


s budovaním IS STU

Bratislava

8


Mimo toho sú v tejto správe použité aj informácie a poznatky obsiahnuté v dokumentoch ktoré

spracovali pracovníci CVTI SR (členovia pracovnej skupiny pre aktivitu 4.1): Juraj Noge, Danica

Zendulková, Lucia Paulinyová, Jana Pigošová, Andrea Putalová a Agáta Fisterová.

2. Analýza súčasnej situácie

Východiskom pre posudzovanie súčasnej situácie v oblasti informačných systémov o výskume

a vývoji na Slovensku je v prvom rade existencia Centrálneho informačného portálu pre výskum,

vývoj a inovácie (CIP VVI), v rámci ktorého existuje relatívne samostatná časť nazvaná Informačný

systém o výskume a vývoji ( v skratke ISVaV). Túto časť, respektíve jednotlivé podsystémy IS VaV,

popisuje najdôkladnejšie štúdia (BU – 2.1.2 ) kritický úvod k problematike CIP VVI je súčasťou štúdie

(PD – 2.1.1)

2.1. O CIP VVI

V súčasnosti existuje funkčný centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie (CIP VVI),

ktorý je dostupný na adrese https://www.vedatechnika.sk/. Portál je v správe Centra vedecko-

technických informácií (prevádzkovateľ) a gestorom je príslušná sekcia MŠ SR (Sekcia vedy

a techniky). CIP VVI bol do spustený do prevádzky v roku 2008. Je škoda, že sa nevyhol niektorým

nedostatkom, ktoré obmedzujú jeho funkčnosť, spoľahlivosť a celkový dojem z portálu. Sú to

napríklad tieto nedostatky:

• Nevyhovujúca respektíve nefungujúca tlač formulárov, obzvlášť problematická pre

neskúsených užívateľov. Niektoré formuláre sú tiež príliš rozsiahle a bez dodatočného

zmenšenia sa nezmestia na stránku formátu A4. Následne ich zmenšenie spôsobuje zlú

čitateľnosť formulára.

• Zle fungujúci manažment jednotlivých užívateľov portálu. Hlavne problém s prideľovaním

prístupových (užívateľských) práv užívateľov a komplikovaná dodatočná zmena prístupových

práv.

• Ak je formulár nesprávne vyplnený nezobrazuje sa chybne zadaná položka, čo do značnej

miery komplikuje nájdenie nesprávne vyplnenej položky.

• Existencia dvoch odlišných spôsobov prehľadávania obsahu portálu. Okrem fulltextového

vyhľadávania je tu možnosť vyhľadávania aj s využitím zástupného znaku *, čo je zbytočné.

• Neregistrovaný používateľ sa môže prostredníctvom vyhľadávania dostať k dokumentom,

ktoré mu nemajú byť prístupné. Treba zlepšiť nastavenie užívateľských účtov a prístup

registrovaných užívateľov k vybraným častiam portálu.

9


• Zatiaľ stále nefunkčná anglická verzia obsahu na všetkých úrovniach portálu.

• Veľmi chudobná podpora FAQs (Frequently Asked Questions). K dnešnému dňu FAQs

obsahujú len jednu zodpovedanú odpoveď na problémovú otázku.

• Portál nezodpovedá odsúhlaseným štandardom konzorcia W3C.

Portál CIP VVI v súčasnosti využíva technológiu MS Sharepoint a MS SQL, ktoré nepochybne ponúkajú

mnoho výhod, ale stretávame sa tu aj s mnohými obmedzeniami a to hlavne v oblasti dodatočnej

správy a modifikácie celého systému jeho prevádzkovateľom, ktorým je CVTI SR. Prakticky nie je

možná úprava systému bez zásahu a intervencie dodávateľskej firmy, čo znemožňuje vlastný rozvoj

portálu jeho prevádzkovateľom.

2.2 Popis IS VVP/ CIP VVI

Celá táto časť bola spracovaná z podkladov uvedených v štúdii /BU/.

Súčasný IS VVP prevádzkovaný v rámci CIP VVI pracuje s nasledujúcimi databázami:

• Projekty/Dotácie

• Organizácie

• Technická infraštruktúra

• Ľudské zdroje

Zber dát sa realizuje cez elektronické formuláre:

• Ročné zisťovanie VaV potenciálu

• Infraštruktúra VaV

• Projekty registrácia – formulár je určený pre evidenciu a sledovanie priebehu riešenia a

ukončenia výskumu a vývoja všetkých projektov financovaných/spolufinancovaných zo ŠR SR

ako aj projektov riešených v rámci medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce.

• Projekty riešiteľ – pre nové projekty riešené v rámci štátnych programov výskumu a vývoja

a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

• Experti

• Výzvy na projekty

• Certifikácia1

Databázy umožňujú generovanie nasledujúcich registrov :

• Register projektov (žiadosti, riešené projekty, ukončené projekty)

• Register infraštruktúry (nadlimitné a podlimitné zariadenia2, špičkové laboratóriá)

1 Hodnotenie spôsobilosti na vykonávanie výskumu a vývoja – Zákon 233/2008 Z.z.

10


• Register organizácií

• Register expertov (experti, tímy, doktorandi)

Poznámka: Pre zber údajov o doktorandoch a špičkových tímoch zatiaľ nie sú vytvorené podmienky

(e-formuláre, databázové štruktúry) [1].

Štruktúra súčasného systému CIP VVI/IS VVP je na nasledujúcom obrázku.

Obr. 1 Schéma zberu dát v súčasnom IS VaV (Zdroj: Cvik, 2009).

2.2.1 Podrobnejšie informácie o jednotlivých podsystémoch IS VVP/ CIP VVI

Spomínaná štúdia /BU/ uvádza o jednotlivých podsystémoch súčasného IS VVP/CIP VVI aj

nasledujúce údaje:

Podsystém Organizácie

2 V súvislosti so zariadeniami o podlimitnej hodnote, ktoré sa vykazujú ako celok, nemá zmysel hovoriť o registri

11


Údaje týkajúce organizácií (právnických a fyzických osôb) činných v oblasti výskumu a vývoja sa

zisťujú pravidelným ročným štatistickým zisťovaním, ktoré je súčasťou schváleného programu

štátnych štatistických zisťovaní na príslušný rok. Spravodajskej jednotke povinnosť vyplniť štatistický

formulár vyplýva z § 18 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike. Zisťovanie sa realizuje cez e-

formulár „Ročný výkaz o výskumno-vývojovom potenciáli“ a organizačne ho zabezpečuje MŠ SR,

ktoré s výzvou na vyplnenie formulára oslovuje právnické a fyzické osoby, ktoré majú registrovanú

činnosť „Výskum a vývoj“.

Poznámka: Neprivilegovaný užívateľ môže získať údaje týkajúce sa organizácií VaV z Registra

organizácií na web stránkach CIP VVI.

Ako alternatívny zdroj údajov pre podsystém Organizácie prichádza do úvahy ŠÚ SR, ktorý v rámci

svojich zisťovaní vykonáva štatistiku výskumu a vývoja a štatistiku inovácií. Štatistika výskumu a

vývoja (formulár „Ročný podnikový výkaz o výskume a vývoji“) monitoruje pracovnú kapacitu (počet

osôb a FTE3) a štruktúru zamestnancov výskumu a vývoja podľa vzdelania, pracovného zaradenia,

pohlavia ku koncu roka. Nad rámec štatistických zisťovaní MŠ SR robí ŠÚ SR zisťovania:

• vekovej štruktúry výskumníkov,

• štátnej príslušnosti,

• rozsahu pracovnej činnosti vo výskume a vývoji,

• v prípade VŠ samostatne vykazuje pedagogických zamestnancov výskumu a vývoja.

Výdavky na výskum a vývoj (VaV) sú zisťované v štruktúre podľa kapitálových a bežných výdavkov,

podľa zdrojov financovania a podľa činností VaV (základný výskum, aplikovaný výskum, vývoj). Nad

rámec štatistických zisťovaní MŠ SR robí ŠÚ SR zisťovania:

• výdavkov podľa sociálno-ekonomických cieľov projektov výskumu a vývoja4

• výdavkov na výskum a vývoj vo vybraných oblastiach vykonávania výskumu a vývoja

informačných a komunikačných technológií, z toho softvér:

o biotechnológie,

o nové materiály,

o nanotechnológie a nanomateriály.

Výsledky štatistických zisťovaní slúžia ako zdroj dát pre Eurostat a ďalšie medzinárodné inštitúcie

zaoberajúce sa sledovaním výskumu a vývoja (OECD, OSN...). Údaje ŠÚ SR sú konformné s Frascati

manuálom. 3 ekvivalent plnej pracovnej doby (full time equivalent) 4 členenie je odlišné odčlenenia indikátora vecných priorít vo vládnom materiáli Nový model financovania vedy a techniky v Slovenskej republike

12


Zisťovanie MŠ SR v porovnaní so ŠÚSR sleduje v oblasti ľudských zdrojov naviac tieto údaje:

• charakteristiky právnickej osoby VV/fyzickej osoby VV (rezort, zriaďovateľ, právna forma...)5,

• počty a FTE zamestnancov vo vedecko-technických službách6,

• doktorandi – výskumné kapacity v členení podľa dosiahnutého vzdelania a vedných odborov

včítane MVTS,

• medzinárodná spolupráca – výskumné kapacity v členení podľa dosiahnutého vzdelania

a vedných odborov,

• dĺžka pobytu, odbory VaT a počty stážistov vyslaných do zahraničia a zo zahraničia,

• aktivity v oblasti inovácií7.

Zisťovania MŠ SR týkajúce sa merania ľudských zdrojov je s malými nevýznamnými výnimkami

v súlade s metodikou Frascati manuálu. Niektoré zisťovania hlavne v oblasti MVTS idú nad rámec

Frascati manuálu a štandardne medzinárodne publikovaných údajov z oblasti VaV po obsahovej

i metodickej stránke.

Zisťovanie MŠ SR v oblasti finančných zdrojov treba po štrukturálnej stránke zladiť so zisťovaním ŠÚ

SR a novými materiálmi týkajúcimi sa finančnej politiky štátu v oblasti podpory VaV.

Indikátory výstupov (výsledkov/prínosov) z výskumu a vývoja sú v zisťovaní MŠ SR týkajúcom sa

organizácií sledované cez údaje o:

• počtoch patentov – špecifikácia indikátorov nie je kompatibilná s medzinárodnými ani

národnými zvyklosťami,

• publikačnej činnosti (počty publikácií a citácií) – špecifikáciu indikátorov treba zladiť so

Smernicou č. 13/2008-R zo 16. októbra 2008 o bibliografickej registrácii kategorizácii

publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov [2],

• realizačných výstupoch – indikátory nie sú zosúladené s indikátormi používanými

v podsystéme Projekty IS VaV (viac k tejto problematike je v kapitole venovanej podsystému

Projekty).

Budúca analýza v tejto oblasti by sa mala zamerať na:

• Posúdenie možnosti preberania vybraných údajov zo ŠÚ SR formou prenosu dátových

súborov, čo by viedlo väčšej homogenite dát8 a k zníženiu zaťaženia respondentov, spätné

preberanie údajov z MŠ do ŠÚ SR je málo pravdepodobné9.

5 Tieto údaje by v prípade preberania údajov zo ŠÚ SR bolo možné zistiť z registra organizácií resp. živnostenského registra 6 Zisťovanie v zmysle zákona 233/2008 Z. z. je nad rámec Frascati manuálu, problematikou vedecko-technických služieb sa zaoberá Canberra manuál 7 ŠÚ SR robí Štatistické zisťovania o inováciách s periodicitou dva roky. Tieto zisťovania sú koordinované Eurostatom

13


• Preverenie nutnosti zberu údajov týkajúcich sa organizácií v súčasnom rozsahu (viac ako 1000

údajov vo formulári "Ročné štatistické zisťovanie výskumno-vývojového potenciálu").

Zníženie rozsahu by okrem zníženia zaťaženia respondenta, prispelo aj k zlepšeniu kvality dát.

• Prepojenie na podsystém Certifikácií. (Zákon 172/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

ustanovuje povinnosť hodnotenia spôsobilosti na vykonávanie výskumu a vývoja právnických

a fyzických osôb).

Možné problémy:

• Súčasná legislatíva neumožňuje, aby ŠÚ SR poskytoval ďalším subjektom detailné údaje za

jednotlivé právne subjekty. Môže poskytovať len agregované dáta. Zrejme by bola možná

dohoda na poskytovanie údajov v štruktúre akú používa MŠ SR (sektory, kraje, odbory VaT...).

• ŠÚ SR pripravuje úpravu svojho informačného systému tak, aby bol konformný so

štandardom SDMX (Statistical Data and Metadata Exchange), ktorý je zameraný na dátovú a

metadátovú základňu štatistických systémov a prenos údajov do informačného systému

Eurostatu. Dáta určené na prenos budú uložené v dátovom repozitári ŠÚ SR a odosielané

webovou službou na základe SQL požiadavky Eurostatu. Ak bude v systéme IS VaV

implementovaný formát CERIF bude zrejme potrebné vytvoriť APVV pre transfer dát medzi

systémami pracujúcimi na báze SDMX a CERIF.

Obrázok č. 2 ilustruje možný spôsob napĺňania databázy Organizácie10: (Zdroj: Büchler,2009)

Podsystém Projekty

8 Návratnosť formulárov je v prípade štatistických zisťovaní ŠÚ SR vyššia ako v prípade zisťovaní MŠ SR, kde je stopercentná návratnosť len v prípade štátneho sektora a sektora vysokých škôl. 9 Jedinými údajmi, ktoré v súčasnosti preberá ŠÚ SR z MŠ SR sú Výdavky na výskum a vývoj so štátneho rozpočtu podľa sociálno-ekonomických cieľov (medzinárodný ukazovateľ GBAORD). 10 Je otázka, či bude systém certifikácii samostatný podsystém alebo bude integrovaný do podsystému Organizácie.

ISVaV Organizácie

ISVaV Certifikácie

ŠÚ SR

Právnické a fyzické osoby s aktivitami v oblasti VaV

14


Podsystém Projekty by mal poskytovať údaje o všetkých projektoch výskumu a vývoja

financovaných/spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu SR ako aj projektoch MVTS.

Súčasný systém CIP VVI predpokladá prenos do podsystému nasledujúcimi prostriedkami:

• nové projekty štátnych programov výskumu a vývoja (e-formuláre Riešiteľ),

• nové projekty štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja,

• existujúce/ukončené projekty VaV (e-formuláre Registrácia).

• Prenos dát zo štátnych informačných systémov výskumu a vývoja (APVV, VEGA, KEGA)

formou dátových súborov. Predpokladá sa prenos dát v rozsahu špecifikovanom vo formulári

Registrácia. Projekty štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja (v gescii

MH SR).

Poznámka: Zber údajov pre tento podsystém nebol doteraz realizovaný v žiadnej forme.

MŠ SR vyzvalo v zmysle Výnosu MŠ SR z 15. 5. 2009 č. CD-2009-18616/1291-1:11 vyhlasovateľov

výziev na projekty a právnické alebo fyzické osoby, ktoré sa zúčastnili medzinárodných programov

a iniciatív na aktualizáciu údajov11.

Z hľadiska rôznorodosti dátových zdrojov (APVV, VEGA, KEGA...), s ktorými sa počíta pre podsystém

Projekty, je nevyhnutná harmonizácia príslušných informačných systémov v oblasti dát i metadát,

a vtedy ak chceme splniť požiadavku, aby budúci CIP VVI/IS VaV bol centrálnym miestom prístupu k

informáciám o projektoch. Projekt si bude vyžadovať aj rozšírenie rozsahu prenášaných dát nad

predpokladaný objem špecifikovaný e-formulárom Registrácia.

Register projektov

Neprivilegovaný užívateľ môže získať údaje týkajúce sa Projektov VaV prostredníctvom webového

rozhrania CIP VVI z Registra projektov obsahujúceho údaje o:

11 Zber sa má realizovať do 31. 10. 2009

15


• riešených projektoch výskumu a vývoja,

• ukončených projektoch výskumu a vývoja,

• výsledkoch jednotlivých projektov výskumu a vývoja. K sledovaniu výsledkov projektov

výskumu a vývoja viď viac v kapitole 1.2.3.

Poznámka: V súčasnosti je v registri projektov časová medzera medzi rokmi 2002 až 2008. Bude

potrebné chýbajúce údaje za tieto roky doplniť.

Poznámka: Zatiaľ sa neriešila problematika evidencie projektov VaV financovaných zo súkromných

zdrojov prípadne samosprávy.

Register výskumníkov

Zo strany decíznych orgánov existuje požiadavka na poskytovanie údajov umožňujúcich hodnotiť

kvalitu a vyťaženie ľudských zdrojov na úrovni jednotlivých výskumníkov. To si vyžaduje

rozšírenie okruhu sledovaných indikátorov v podsystéme Projekty a realizáciu tzv. "Registra

výskumníkov".

Register výskumníkov umožní splnenie požiadavky na individuálne hodnotenie výskumníkov a

odhalenie prípadných duplicít a nezrovnalostí vo vykazovaní pracovných kapacít, patentov,

publikácií, finančných výdavkov, atď. Register by mal obsahovať nasledujúce údaje týkajúce sa

výskumníka:

• Identifikačné údaje výskumníka:

o jednoznačný kód identifikujúci výskumníka12,

o meno priezvisko, tituly,

o pracovisko (názov, adresa, ID pracoviska),

o (prípadne: postavenie na pracovisku, najvyššie dosiahnuté vzdelanie),

• projekty VaV13, ktorých sa zúčastňuje/zúčastnil ako riešiteľ,

• funkcia v riešiteľskom kolektíve príslušného projektu,

• plánovaná/skutočná pracovná doba vyjadrená vo FTE vynaložená na riešenie príslušného

projektu VaV, prípadne mzdové náklady pripadajúce na pracovníka.

12 Jednoznačná identifikácia výskumníka môže byť problémom

13 Za súčasného stavu len projekty evidované v IS VaV, t.j. chýbajú údaje o projektov, ktoré nie sú financované/spolufinancované zo ŠR ani riešené v rámci MVTS.

16


Poznámka: V oblasti merania vstupov do výskumu a vývoja je problémom vykazovanie

podielu skutočne vynaložených ľudských a finančných zdrojov v oblasti vysokoškolského

sektoru a SAV na výskum a nevýskumné činnosti.

Súčasne so vstupmi (personálne kapacity a finančné zdroje na pracovníka) týkajúcimi sa projektu

bude treba personalizovať i výstupy na jednotlivého výskumníka:

• výstupné ukazovatele týkajúce sa patentov, úžitkových vzorov, dizajnov a ochranných značiek

(včítane ich jednoznačných identifikátorov)14 za príslušný projekt,

• výstupné ukazovatele týkajúce sa publikačnej činnosti15 za príslušný projekt, (včítane ich

jednoznačných identifikátorov) a odozvu na publikácie,

• ďalšie výsledky a prínosy projektu (výskumné správy, prototypy, výrobky, atď.).

Predpokladáme, že register výskumníkov bude vytváraný postupne v rámci napĺňania databázy

Projektov.

Poznámka: V rámci nových projektov (e-formuláre Riešiteľ) sa sledujú tiež údaje charakterizujúce

osobu zodpovedného riešiteľa po odbornej stránke (projekty, ktorých sa zodpovedný riešiteľ

zúčastnil resp., ktoré viedol; jeho publikačná a patentová činnosť v minulosti). Tieto údaje by mali byť

tiež súčasťou profilu výskumníka v Registri výskumníkov.

Sledovanie vstupov a výstupov VaV na úrovni výskumníka je možné realizovať len v prípade, že vo

všetkých fázach životného cyklu projektu a v dostatočne dlhom období po skončení riešenia sa budú

získavať relevantné individuálne údaje za každého výskumníka zúčastňujúceho sa na projekte. To si

bude vyžadovať:

• úpravu e-formulárov pre projekty,

• harmonizáciu okruhu sledovaných údajov a metadát v informačných systémoch štátneho

sektora (APVV, VEGA, KEGA príp. register pedagogických pracovníkov a študentov

pripravovaný ÚIPŠ), z ktorých sa bude realizovať prenos dát do databázy Projektov.

Predpokladáme prenos vo forme importných dátových súborov na báze XML.

Požiadavka na prenos rozšíreného objemu dát iných systémov VaV si bude vyžadovať zrejme

doplnenie okruhu dát sledovaných týmito systémami a môže naraziť na organizačno-technické,

prípadne legislatívne problémy.

14 Otázkou je ako sa bude hodnotiť podiel výskumníka na príslušnom výstupe. 15 Otázkou je ako sa bude hodnotiť podiel výskumníka na publikácii.

17


Sledovanie výstupov (publikácie, patenty, výsledky a prínosy) za projekt

Pre sledovanie výstupov projektu platia obdobné podmienky ako pre sledovanie výstupov za

individuálneho výskumníka. (Nutnosť sledovania príslušných ukazovateľov počas celého životného

cyklu projektu a určitú dostatočne dlhú dobu po skončení jeho riešenia.)

Poznámka: Sledovanie projektu počas celého životného cyklu od začiatku riešenia po záverečnú

oponentúru a niekoľko ďalších rokov po ukončení projektu predpokladal aj Projekt detailnej

funkčnej špecifikácie CIP VVI.

Pri špecifikácii údajov pre sledovanie výstupov bude treba prihliadať aj k ďalším systémom resp.

materiálom, ktoré sa zaoberajú problematikou hodnotenia výstupov projektov VaV, ako sú napríklad:

• Metodické usmernenie MŠ SR pre oponentúry úloh výskumu a vývoja štátnych programov

výskumu a vývoja [3],

• Výstupy a prínosy projektu za rok (APVV) [4],

• Periodické hodnotenie organizácií a pracovísk výskumu a vývoja (MŠ SR) [5] ,

• Návrh systému hodnotenia kvality výstupov výskumu a vývoja (ZPVVO)[6].

Vytvorenie jednotného systému hodnotenia výstupov a prínosov projektov VaV je nutné z dôvodov:

• unifikácie systémov hodnotenia výstupov a prínosov VaV,

• minimalizácie počtu takýchto systémov (odstránenie duplicít v zbere a tým zníženie zaťaženia

respondentov).

Podsystém Technická infraštruktúra

V zmysle zákona 172/2005 Z. z. a neskorších predpisov technickú Infraštruktúru výskumu a vývoja

tvorí "sústava prístrojov, zariadení, informačných, komunikačných a technologických celkov a

systémov, ako i ostatných hnuteľných vecí a nehnuteľností, ktoré slúžia pre potreby výskumu a

vývoja".

MŠ SR realizovalo doteraz dve celoštátne štatistické zisťovania technickej infraštruktúry VaV (v

rokoch 2001 a 2005). Zisťovala sa nasledujúca technická infraštruktúra VaV:

• Jednotlivé prístroje a zariadenia, ktorých nadobúdacia cena v čase nadobudnutia bola nad

stanovenou hraničnou hodnotou (tzv. zariadenia o nadlimitnej cene).

• Celková hodnota prístrojov a zariadení, u ktorých nadobúdacia cena nedosahovala

stanovenú hraničnú hodnotu.

• Nadštandardné výskumno-vývojové laboratóriá prevádzkované u spravodajskej jednotky.

Medzinárodné metodológie pre hodnotenie technickej infraštruktúry neexistujú. MŠ SR pre účely

svojich zisťovaní vypracovalo vlastnú metodológiu, ktorú považujeme za dobre navrhnutú a možno z

nej v budúcnosti vychádzať.

18


K meraniu technickej infraštruktúry Frascati manuál konštatuje, že údaje týkajúce sa zariadení pre

účely VaV sú veľmi zriedkavo zberané a „štandardizované vybavenie, zariadenia knižníc, laboratórne

priestory, objednávky časopisov a štandardizovaný počítačový čas by mohli byť predmetom meraní."

V zmysle zákona 172/2005 Z. z. ako aj z dôvodu predpokladaných budúcich veľkých investícií do

infraštruktúry VaV by sa okruh štatistických zisťovaní technickej infraštruktúry mal rozšíriť o

nasledujúce oblasti:

• nehnuteľnosti slúžiace pre VaV,

• iné objekty technickej infraštruktúry VaV (Knižnice, rozsiahle špecifické databázy, zbierky a

archívy),

• Centrá excelentnosti16.

Okrem toho rozšíriť rozsah v minulosti sledovaných údajov tak, aby bolo možné ďalej sledovať

tieto oblasti:

• vybavenosť prístrojmi a zariadeniami o nadlimitnej hodnote:

o náklady na údržbu a prevádzku existujúcich prístrojov a zariadení,

o požiadavky na nové prístroje a zariadenia potrebné na dosiahnutie/udržanie

nadštandardnej/štandardnej úrovne VaV.

• nadštandardných výskumno-vývojových laboratórií:

o finančné požiadavky na údržbu a prevádzku laboratórií,

o personálne a finančné požiadavky na ďalší rozvoj.

Register technickej infraštruktúry súčasného systému CIP VVI generovaný z databázu technickej

infraštruktúry sa skladá z troch modulov:

• zariadenia podlimitnej hodnoty,

• zariadenia nadlimitnej hodnoty, ktorý tiež slúži pre verejnosť ako zdroj informácií o

disponibilnom vybavení prístrojmi v SR,

• špičkové laboratórií, ktorý tiež slúži pre verejnosť informácií o disponibilných kapacitách

laboratórií.

Podsystém Ľudské zdroje

Projekt detailnej funkčnej špecifikácie CIP VVI predpokladá nasledujúce moduly podsystému:

• Experti. Údaje týkajúce sa expertov sú v podstate zhodné s údajmi o zodpovedných

riešiteľoch zberaných v podsystéme Projekty17.

16 Prípadne ich sledovať v rámci štatistického zisťovania VVP (Organizácie). 17 Systém ISVVP, ktorý predchádzal systému CIP VVI využíval na ukladanie údajov o expertoch a zodpovedných riešiteľoch tie isté databázové tabuľky.

19


Pre budúci systém CIP VVI/IS VaV sa predpokladá prepojenie tohto podsystému

obdobnými systémami štátnej správy (APVV) a je potrebné analyzovať možnosť jeho

prepojenia na register pedagogických pracovníkov a študentov pripravovaný ÚIPŠ.

• Špičkové výskumné tímy,

• Doktorandi.

a nadväzujúce registre:

• Experti

Modul Experti bude vyžadovať reštrukturalizáciu (CERIF) celkovú revíziu množiny sledovaných

údajov.

• Špičkové výskumné tímy – i keď projekt detailnej funkčnej špecifikácie CIP VVI špecifikuje

náplň tohto registra, pre zber relevantných údajov zatiaľ nie sú vytvorené podmienky (e-

formuláre, databázové štruktúry).

• Doktorandi – i keď projekt detailnej funkčnej špecifikácie CIP VVI špecifikuje náplň tohto

registra, pre zber relevantných údajov zatiaľ nie sú vytvorené podmienky (e-formuláre,

databázové štruktúry) [7].

Podsystém Inovácie

Sledovanie inovačných aktivít v nadväznosti na výskum a vývoj je v systéme CIP VVI je riešené len

okrajovo formou:

• zberu vybraných údajov v rámci ročného štatistického zisťovania výskumno-vývojového

potenciálu a sledovanie výsledkov projektov VaV

• sledovaním výsledkov projektov VaV18

Inovácie ako jeden z troch pilierov rozvoja vedomostnej spoločnosti "vzdelávanie – veda a technika –

inovácie" sú v centre pozornosti politických a vládnych orgánov rozhodujúcich o celkovom smerovaní

rozvoja Slovenskej republiky. Jedným z hlavných cieľov štátnej vednej a technickej politiky

definovaných v strategickom materiáli Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky do roku

2015 je vytvorenie podmienok pre rýchlejšie zavádzanie výsledkov výskumu a vývoja do praxe a

zastrešenie prepojenia vzdelávania, výskumu a vývoja a inovácií.

Sledovanie väzieb medzi VaV a inováciami bude mať v nasledujúcom období mimoriadnu dôležitosť.

Takéto väzby predstavujú v princípe tie realizačné výstupy VaV, ktoré sú priamo aplikovateľné v praxi

a realizované transferom technológií.

Podľa pripravovaného zákona o inováciách je inováciou:

18 Zber príslušných dát sa zatiaľ nerealizoval.

20


1. nový, alebo zdokonalený výrobok, alebo služba uplatniteľné na trhu (ďalej len

“produkt”), založené na výsledkoch výskumu a vývoja alebo podnikateľskej činnosti,

2. nový, výrazne lepší výrobný postup, alebo distribučná metóda, vrátane podstatných

zmien techniky, zariadenia, alebo softvéru,

3. nový spôsob organizácie v podnikateľskej praxi podniku, organizácie pracoviska, alebo

vonkajších vzťahov,

4. transfer poznatkov vedy a techniky do praxe, nákup a predaj know-how, získavanie a

prenájom licenčných práv,

5. zavedenie moderných metód v predvýrobných etapách a v organizácii práce,

6. zlepšenie kontrolných a skúšobných metód v procese výroby a v službách,

7. zvýšenie kvality a bezpečnosti práce,

8. zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie,

9. účinnejšie využívanie prírodných zdrojov a energie.

Pri špecifikácií okruhu ukazovateľov v oblasti inovácií19 bude treba vychádzať z:

• medzinárodných zisťovaní,

• štatistických zisťovaní ŠÚ SR,

• materiálov a odporučení štátnych orgánov SR (MF SR, MH SR, MŠ SR, ŠÚ SR...) [8].

Medzinárodné zisťovania

Hlavným zdrojom pre porovnávanie úrovne inovačného prostredia a inovačnej výkonnosti v rámci EÚ

je Európsky inovačný spravodajca (European Innovation Scoreboard – EIS) vydávaný Európskou

komisiou. Zdrojmi dát sú predovšetkým Eurostat, ďalej pre jednotlivé indikátory tiež IMF, EVCA

(European Private Equity and Venture Capital Association), EITO - European Information Technology

Observatory, Thomson Reuters / CWTS, OHIM (Office of Harmonization for the Internal Market), WB.

Inovačné aktivity sa v súčasnosti hodnotia pomocou 29 individuálnych ukazovateľov (pre roky 2008 –

2010) ako aj pomocou tzv. združených indikátorov vyjadrujúcich jediným číslom napr. komplexné

ukazovatele ako inovačnú výkonnosť a konkurencieschopnosť krajiny 20.

Štatistické zisťovania ŠÚ SR

19 Problematika inovácií je v gescii MH SR. 20 Využitie združených indikátorov na národnej úrovni, kde by pomocou nich bolo možné hodnotiť napr. regióny, sektory si vyžaduje ďalšiu analýzu.

21


Štatistika vedy a techniky zahŕňa štatistiku výskumu a vývoja a štatistiku inovácií. Štatistika

inovácií sleduje inovačné činnosti podnikov, ktoré zahŕňajú inovácie produktov, procesov a

nedokončené alebo pozastavené inovačné aktivity.

ŠÚ SR každé dva roky participuje na špeciálnom zisťovaní EÚ, venovanom inováciám tzv. Community

Innovation Survey – CIS (Formulár „Štatistické zisťovanie o inováciách). Jeho účelom je získanie

medzinárodne porovnateľných štatistických informácií pre kvantitatívnu a kvalitatívnu charakteristiku

inovačného prostredia v podnikateľskom sektore.

Ďalej ŠÚ SR realizuje ročné štatistické zisťovanie venované licenciám (Ročný podnikový výkaz

o licenciách), kde v rámci ročných štatistických zisťovaní ŠÚ SR sleduje licenčné zmluvy na

nadobudnutie (nákup) alebo poskytnutie (predaj) licencie, ktorej obsahom je duševné vlastníctvo v

nasledujúcej štruktúre:

• licencie patentové – predmetom licencie je poskytnutie alebo nadobudnutie práva k

použitiu chráneného vynálezu alebo priemyselného vzoru,

• licencie známkové – predmetom licencie je poskytnutie alebo nadobudnutie práva

používať ochrannú známku poskytovateľa,

• licencie na know-how – predmetom licencie je poskytnutie alebo nadobudnutie práv na

použitie výrobno-technických poznatkov (know-how)21 [9].

Zisťovania MŠ SR

V rámci ročných štatistických zisťovaní výskumno-vývojového potenciálu sa zisťujú vybrané údaje

týkajúce sa oblasti inovácií.

Inovačné aktivity v kategóriách produkt, proces, organizačná inovácia, marketingová inovácia sa

sledujú v štruktúre:

• počet inovácií,

• výdavky na inovácie v členení,

o štátny rozpočet.

o zahraničné zdroje,

o vlastné zdroje,

o iné,

• počet novovzniknutých pracovných miest,

• úspora pracovných miest. 21 Medzi ukazovatele používané na hodnotenie efektívnosti VaV (jeho realizačných výstupov) a teda väzieb na prax patria ukazovatele technologickej platobnej bilancie (TPB). Podľa OECD predstavuje TPB príjmy , resp. výdavky súvisiace s medzinárodnými transfermi technológie a know-how. Pozostáva z vydaných a prijatých platieb za nákup a predaj patentov a licencií, know-how, ochranných známok, úžitkových vzorov, dizajnov, technických služieb (vrátane technickej asistencie), za priemyslový VaV vykonávaný v zahraničí, atď. Sú to teda medzinárodné toky (nehmotného) majetku priemyselného vlastníctva a know-how.

22


Patenty, vynálezy a úžitkové vzory sa sledujú v členení na domáce a zahraničné podľa kategórií:

• Počty patentov (udelený patent/realizovaný patent)

• Počty vynálezov (prijatá prihláška vynálezu)

• Počty úžitkových vzorov (zapísaný úžitkový vzor, realizovaný úžitkový vzor)

Z ďalších ukazovateľov sledujúcich inovačné aktivity je treba spomenúť indikátory:

• Využitie rizikového kapitálu na podporu inovačných aktivít

• Technologická platobná bilancia [10]

Využitie rizikového kapitálu na podporu inovačných aktivít

V oblasti využitia rizikového kapitálu na podporu inovačných Slovensko zaostáva a aj z toho dôvodu

bola v rámci Národného programu reforiem Slovenskej republiky v oblasti Veda, výskum a inovácie

definovaná úloha na zlepšenie ponuky rizikového kapitálu pre inovatívne firmy v ranom štádiu ich

činnosti.

Ministerstvo financií SR v rámci Návrhu súboru indikátorov pre sledovanie plnenia opatrení

Národného programu rozvoja navrhlo nasledujúce indikátory sledovania rizikového kapitálu:

• Celkové investície do rizikového kapitálu

• Investície do rizikového kapitálu v počiatočnom štádiu podniku

• Investície do rizikového kapitálu v štádiu expanzie a prechodu (zmeny vlastníctva)

Budúca analýza v tejto oblasti by sa mala zamerať na:

• posúdenie výhod/nevýhod zberu údajov rámci štatistického zisťovania výskumno-vývojového

potenciálu resp. vytvorenia samostatných e-formulárov venovaných inováciám,

• možnosť preberania údajov zo ŠÚ SR formou prenosu dátových súborov, čo by viedlo

k zníženiu zaťaženia respondentov odstráneniu prípadných duplicít [11].

Organizácie na prenos VaV poznatkov do praxe

Súčasťou sledovania inovačných aktivít CIP/IS VaV v oblasti v oblasti prepojenia VaV s inováciami by

malo byť sledovanie spoluúčasti právnických osôb činných vo VaV na zakladaní a činnosti organizácií

pre prenos poznatkov VaV do praxe.

Takýmito inštitúciami sú:

• špecializované organizácie vedy a techniky podľa zákona 172/2005:

o vedecko-technologický park,

o výskumno-vývojové centrum,

23


o technologický inkubátor.

• špecializované výskumné a vývojové pracoviská podľa zákona 175/2008 o vysokých školách:

o výskumné centrum verejnej vysokej školy,

o inkubátor verejnej vysokej školy,

o technologické centrum verejnej vysokej školy.

• regionálne inovačné centrá vytvorené podľa § 20f Občianskeho zákonníka budované na

Slovensku realizáciou nasledujúcich inovačných nástrojov:

o vedecko-technologický park,

o technologické centrum,

o inkubátory,

o technologická platforma,

o informatizácia,

o znalostná báza,

o ľudské zdroje.

Príslušné údaje by sa zberali v rámci štatistického zisťovania výskumno-vývojového potenciálu resp.

vytvorenia samostatných e-formulárov venovaných inováciám.

2.3 Súčasný stav väzieb systému CIP VVI na okolie

Súčasný stav väzieb systému CIP VVI na okolie ilustruje obr. 3.1. Dáta z okolia sú prenášané do

jednotlivých subsystémov CIP VVI len pomocou e-formulárov. V prípade jednotlivých subsystémov je

takáto situácia:

• Organizácie: prenos sa v súčasnosti realizuje, najnovšie údaje v databáze sú za rok 2008.

Databáza obsahuje údaje kontinuálne od roku 2000.

• Projekty

o Nové projekty štátnych programov výskumu a vývoja (formuláre Riešiteľ): Zber

údajov cez APVV nebol doteraz realizovaný.

o Existujúce/ukončené projekty VaV (formuláre Registrácia). Zber údajov nebol

doteraz realizovaný. MŠ SR vyzvalo v zmysle Výnosu MŠ SR z 15. 5. 2009 č. CD-2009-

18616/1291-1:11 vyhlasovateľov výziev na projekty a právnické alebo fyzické osoby,

ktoré sa zúčastnili medzinárodných programov a iniciatív na aktualizáciu údajov22.

o Projekty štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja (v gescii MH

SR). Zber údajov cez APVV nebol doteraz realizovaný.

Databáza obsahuje údaje za projekty so začiatkom riešenia v rokoch 1995 – 2003.

22 Zber sa má realizovať do 31.10.2009.

24


Infraštruktúra: Zber údajov cez APVV nebol doteraz realizovaný. Databáza obsahuje

údaje za roky 2001 a 2005.

• Experti: Väčšina údajov je zo zberu realizovaného v r. 2001. Výzva v zmysle Výnosu

Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. mája 2009 č. CD-2009-18616/1291-1:11 č.

CD-2009-18616/1291-1:11 sa zatiaľ stretla len z malou odozvou.

Poznámka: e-formuláre Projekty – riešiteľ a Infraštruktúra nie sú okamžite použiteľné, pretože si

vyžadujú malé úpravy. V prípade formuláru Experti môže byť problémom povinná položka „Rodné

číslo“.

Prenos zo systémov APVV, VEGA, KEGA (predpokladal sa prenos dátovými súbormi obsahovo

zodpovedajúcimi e-formulárom Projekty – registrácia) sa zatiaľ nerealizoval.

Okrem toho, súčasný informačný systém obsahuje viac-menej autonómne podsystémy, do ktorých je

vstup zabezpečovaný pomocou e-formulárov:

• Výzvy

• Certifikácie (Periodické hodnotenie organizácii je prepojené s databázou Organizácií)

Prenos do nadnárodných informačných systémov VaV sa zatiaľ nerealizuje.

Prenos údajov e-formulármi realizovaný APVV.

Prenos údajov je umožnený, ale doteraz nebol realizovaný.

Predpokladaný prenos podľa Výnosu MŠ SR z 15. 5. 2009 č. CD-2009-18616/1291-1:11 (e-

formuláre)

Poznámka: Modul projektov štátnych programov rozvoja infraštruktúry VaV, ktorých gestorom je MH SR je

integrálnou súčasťou systému CIP VVI

Obr. č. 3 Súčasný stav prepojenia systému CIPVVI/IS VVP s okolím (Zdroj: Büchler, 2009).

ISVaV

Projekty

APVV VEGA KEGA MŠ SR

IS SAV

Ďalšie ministerstvá

IS VŠ ISVaV Organizácie

ISVaV

Experti

Ďalšie agentúry

(Vyhlasovatelia

Právnické a fyzické osoby vykonávajúce VaV

Experti

MVTS

ISVaV

Infraštruktúra

25


2.4 K súčasným problémom Informačného systému o výskume a vývoji v SR

Súčasný systém evidencie a hodnotenia publikačnej činnosti v SR oproti EU štandardom (podľa KL)

Podľa našej platnej legislatívy (Smernica č. 13/2008-R MŠ SR) je pre potreby bibliografickej

registrácie publikačnej činnosti na vysokých školách definovaný hierarchický štvorpísmenový kódový

systém. Ten detailne definuje jednotlivé kategórie pre publikačnú činnosť (tabuľka č. 1). Katalóg

publikačnej činnosti SAV (http://www.library.sk/aRL/main.php?ictx=sav) rozširuje tento, už aj tak

dosť detailný systém, o ďalšie charakteristiky definované štvrtým písmenom v kódovom označení.

Ten napr. definuje, či je časopis "impaktovaný" (A) alebo "neimpaktovaný" (B), čím sa položka ADC

("Vedecká práca v zahraničnom karentovanom časopise") rozširuje na položky ADCA ("Vedecká práca

v zahraničnom karentovanom časopise impaktovanom") a ADCB ("Vedecká práca v zahraničnom

karentovanom časopise neimpaktovanom"). Termínom "impaktovaný“ sa pri tom myslí existencia

štatisticky zisťovaného impaktového faktora časopisu IF popísaného v kap XX. Pripomínam, že dve

charakteristiky spomínané v tomto systéme (či je časopis "karentovaný" a/alebo "impaktovaný") sú

viazané na prístup k informáciám z komerčných databázových produktov firmy Thomson Reuters

(http://thomsonreuters.com/).

26


Originálnosť (pôvodnosť) a

druhovo-funkčnú

charakteristika dokumentu

Bibliografickú úroveň a

charakter dokumentu

Teritorialita a hodnotenie

dokumentu

A - vedecké práce

B - odborné práce

C - umelecké práce

D - dizertačné a habilitačné

práce

E - prehľadové a hodnotiace

práce

F - zostavovateľské a

redakčné práce

G - popularizačné a iné práce

A - monografie

B - kapitoly v knihách, články

a state spĺňajúce

obsahom kritériá

monografie

C - učebnice a učebné texty,

kapitoly v učebniciach

D - články v časopisoch časti

audiovizuálnych a

multimediálnych

dokumentov

E - príspevky v zborníkoch

F - plné texty alebo abstrakty

prác v konferenčných

zborníkoch

G - správy, projekty,

štandardy a legislatívne

dokumenty

H - elektronické informačné

zdroje (súbory)

umiestnené na

internete

I – iné

A - dokumenty vydané v

zahraničnom

vydavateľstve

B - dokumenty vydané v

domácom vydavateľstve

C - zahraničné karentované

časopisy a recenzované

zborníky (databáza

Current Contens

Connect)

D - domáce karentované

časopisy a recenzované

zborníky

E - zahraničné

nekarentované časopisy

a nerecenzované

zborníky

F - domáce nekarentované

časopisy a

nerecenzované zborníky

G - L - iné zaradenie

Tabuľka č. 3. Kategorizácia a kódové označenie typov publikácií. (Smernica č. 13/2008-R MŠ SR).

Model CERIF 2008 naproti tomu definuje podstatne jednoduchšiu štruktúru typu publikácií popísanú

v tabuľke č. 3. Oproti mnohým desiatkam typov publikácií definuje iba necelých tridsať možných

kategórií, pričom ani jedna z nich nie je viazaná na použitie komerčných databáz. "Impakt" a

"karentovanosť" časopisu sú nepochybne veľmi dôležité ukazovatele charakterizujúce kvalitu

jednotlivých odborných časopisov, ich použitie je však viazané na platený prístup ku komerčným

databázam a ich následné spracovanie viazane licenčnými podmienkami ich poskytovateľov.

27


Kompatibilita oboch systémov na kategorizáciu publikácií je tak značne obmedzená, aj keď konverzia

údajov z nášho systému do formátu CERIF by mala byť realizovateľná (neplatí to však opačným

smerom).

2.5 K problémom aktuálneho modelu financovania vedy

Aktuálny systém financovania vedy (leto 2009) je popísaný v štúdii RE.

Súčasný systém podpory vedy a techniky kladie dôraz na dve základné formy podpory vedy

a techniky zo štátneho rozpočtu:

a) inštitucionálna

b) účelová

Inštitucionálna podpora vedy a techniky z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňuje a bude

uskutočňovať prostredníctvom priameho financovania (bez vyhlasovania grantových schém):

- vysokých škôl,

- Slovenskej akadémie vied,

- priamoriadených rezortných výskumných ústavov, ktorých zriaďovateľmi sú ministerstvá

alebo ostatné ústredné orgány štátnej správy SR.

Účelové podpora vedy a techniky z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa zákona 172/2005 Z. z.

o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja v znení neskorších predpisov sa uskutočňuje

vyhlasovaním verejnej súťaže prostredníctvom:

- Agentúry na podporu výskumu a vývoja,

- Ministerstva školstva SR pre podporu projektov štátnych programov výskumu a vývoja a

projektov štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, (ktoré sú od 2007

v útlme z dôvodu prenesenia váhy vo financovaní vedy a techniky na podporu vedy

a techniky z operačného programu „Výskum a vývoj“),

- stimulov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikmi (podľa zákona 185/2009 Z. z. o stimuloch

pre výskum a vývoj).

Najväčší podiel na účelovom financovaní má v súčasnosti Agentúra na podporu výskumu a vývoja

s celkovým rozpočtom v roku 2009 vo výške 39, 8 mil. €.

Štátna pomoc poskytovaná prostredníctvom grantov APVV

Štátna pomoc je každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti

s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu

alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi.

28


Účelom pomoci je poskytovať finančné prostriedky na podporu výskumu a vývoja v záujme napĺňania

vybraných zámerov a cieľov v súlade s dlhodobým zámerom štátnej vednej a technickej politiky.

Právnym rámcom pre poskytovanie štátnej pomoci agentúrou je:

• zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 172/2005 Z. z. v platnom znení,

• Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie.

V súčasnosti sa Agentúra pri poskytovaní štátnej pomoci riadi Schémou podpory výskumu a vývoja

N702/20007, ktorá sa vzťahuje na všetky tipy podnikov – malé, stredné a veľké. Pre odvetvie dopravy

platí Schéma podpory výskumu a vývoja X477/2009.

Príjemcami pomoci v rámci schémy môžu byť malé a stredné podniky (vrátane mikropodnikov)

a veľké podniky, ktoré majú v predmete činnosti výskum a/alebo vývoj alebo aj podniky, ktoré

výskum a vývoj nemajú zapísaný v predmete činnosti. Tieto však musia výskum a/alebo vývoj

zabezpečiť v rámci riešenia projektu výskumu a vývoja spoluprácou s výskumnou organizáciou, ktorá

výskum, resp. vývoj vykonáva v rámci svojej činnosti.

Oprávnenými projektmi sú:

- projekty základného výskumu, ktoré predstavujú experimentálnu alebo teoretickú prácu

vykonávanú najmä na získanie nových poznatkov o podstatných základoch javov a pozorovateľných

skutočností bez plánovaného priameho uplatnenia alebo použitia v praxi,

- projekty priemyselného výskumu, ktoré predstavujú plánované výskumné alebo hodnotiace

skúmanie zamerané na získanie nových poznatkov a zručností pre vývoj nových výrobkov, postupov

alebo služieb alebo na dosiahnutie významného zlepšenia existujúcich výrobkov, postupov alebo

služieb,

- projekty experimentálneho vývoja, ktoré predstavujú získavanie, kombinovanie, formovanie a

používanie existujúcich vedeckých, technologických, obchodných a iných náležitých poznatkov a

zručností na účely výrobných plánov a zostáv alebo návrhov nových, zmenených alebo zlepšených

výrobkov, postupov alebo služieb,

- technické štúdie realizovateľnosti, ktoré slúžia ako príprava priemyselného výskumu alebo

experimentálného vývoja.

Agentúra poskytuje štátnu pomoc podľa schémy poskytovaním finančných prostriedkov zo štátneho

rozpočtu formou nenávratného finančného príspevku na základe stanovených maximálnych intenzít

pre oprávnené projekty.

29


2.6 Informačné systémy o výskume a vývoji v krajinách EÚ

Kapitola predstavuje výťah z podrobnej štúdie „Štátne informačné systémy o vede v krajinách EÚ“

(príloha č.2)

2.6.1 Metodika skúmania

Do tohto výberu boli zahrnuté len krajiny (EÚ plus Nórsko), ktoré disponujú informačným systémom

o vede, ktorý je zároveň možné úplne alebo čiastočne považovať za celoštátny informačný systém

o vede a tiež je tam aspoň časť informácií v anglickom jazyku.

Nejde nám teda o skúmanie všetkých systémov typu CRIS, ktoré možno nájsť napr. na viacerých

univerzitách alebo výskumno-vývojových pracoviskách (napr. vo Veľkej Británii ), ale našim záujmom

sú centrálne, celoštátne systémy, ktoré majú ambíciu mapovať stav vedy v celej krajine a zároveň,

zaradením anglickej verzie, deklarujú aj záujem o rozvinutie medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti

(angličtina ako medzinárodný jazyk vedy lingua science), preto aby nedochádzalo k nedorozumeniam

budeme na tieto centrálne či celoštátne CRIS používať skratku C-CRIS.

2.6.2 Výsledky prieskumu

Krajiny sú zoradené podľa slovenskej abecedy a pri každej sa uvádzajú nasledujúce údaje:

názov celoštátneho IS o vede prípadne skratka,

linka na web stránku (portál),

informácia či úplne alebo čiastočne vychádza z formátu CERIF ,

stručný popis IS.

Belgicko

FRIS Research Portal (FRIS - Flanders Research Information Space)

http://www.researchportal.be/en/index.faces

CERIF: Áno

Systém FRIS, je členený na štyri databázy: Projekty (takmer 18000 záznamov), Organizácie (viac ako

3300 záznamov), Výskumníci (vyše 16000 osôb) a Grantové programy (460 programov). Zo

základných subsystémov, odporúčaných formátom CERIF, chýbajú výsledky výskumu a vývoja.

Belgický informačný systém robia výnimočným zabudované grafické funkcie. Ku všetkým objektom

je možné zobraziť diagram spolupráce a umiestnenie organizácie na mape. V systéme je zabudovaná

aj funkcia exportu dát vo formáte XML, PDF alebo RSS.

30


Bulharsko

BULCRIS

http://www.cris.government.bg/public/Locale.do?language=en&page=/public/Main.do

Bulharský informačný systém o vede je systém typu C - CRIS a obsahuje databázy: Experti, Výsledky

VaV, Organizácie a Projekty. Viditeľné rezervy sú v naplnení systému reálnymi dátami a neúplnou

anglickou verziou.

Česko

Informačný systém výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií (IS VaVaI)

http://aplikace.isvav.cvut.cz/

CERIF: Áno

V Českej republike prevádzkovaný systém obsahuje údaje usporiadané do siedmich vzájomne

prepojených databáz : Poskytovatelia podpory VaV (26), Výskumné zámery (889), Programy (229),

Subjekty (4679), Výsledky (vyše 548310), Verejné súťaže (437) a Projekty (33093). Zo základných

databáz (core entity) podľa formátu CERIF chýba databáza expertov. Jeho prednosťou je

hypertextové prepojenie objektov a možnosť exportu vyhľadaných údajov vo formáte XLS alebo DBF.

Dánsko

Denmark's Electronic Research Library (DEFF)

http://www.deff.dk/default.aspx?lang=english

Databáza výsledkov výskumu a vývoja (DEFF) umožňuje prístup k plným textom a disponuje aj

nadstavbovým vyhľadávacím nástrojom.

Estónsko

Estonian Research Portal ETIS

https://www.etis.ee/index.aspx?lang=en

CERIF: Áno

Estónsky informačný systém ETIS obsahuje základné databázy informačného systému o vede v zmysle

formátu CERIF: Organizácie (v členení na vedecké a výskumné subjekty, v rámci nich aj divízie; spolu

do 500 inštitúcií a cca 1500 organizačných jednotiek), Projekty (4400), Experti (8000) a Výsledky

výskumu a vývoja (vyše 70000 záznamov o publikáciách), vo vzájomnej previazanosti, obsahovo,

rozsahovo aj kvalitatívne dobre spracované.

Fínsko

Research.fi - Finnish science and technology information service

31


http://www.research.fi/en

Systém obsahuje štatistické dáta a články o fínskej technológii a vede. Služba je vytvorená pre

rozhodovaciu sféru, monitorovanie a hodnotenie fínskej vedy a techniky. Údaje nemajú databázový

charakter a sú k dispozícii v tejto štruktúre:

- fínsky inovačný systém, vedecká a technologická politika,

- národné V&V vstupy,

- národná výkonnosť výskumu,

- fínske výskumné prostredie,

- ďalšie pohľady na V&V,

- archív noviniek.

Z iných zdrojov je významná databáza KOTA, obsahujúca štatistické ukazovatele týkajúce sa univerzít

a VŠ vzdelávania: počty študentov, učiteľov, výdavkov, publikácií a iné, od roku 1981.

https://kotaplus.csc.fi. Spravovaná ministerstvom školstva (Ministry of Education).

Francúzsko

The Observatory of Science and Technology

http://www.obs-ost.fr/en.html

Poslaním Observatory of Science and Technology je tvorba kvantitatívnych indikátorov o výskume,

vývoji a inováciách pre rozhodovaciu sféru a zainteresovaných a tiež tvoriť porovnávacie štúdie

francúzskeho systému s Európou s ostatnými krajinami. Databázy nie sú pre verejnosť cez internet

k dispozícii.

Holandsko

NARCIS – The Gateway to Dutch Scientific Information

http://www.narcis.info/index

CERIF: áno

NARCIS (Gateway to Dutch Scientific Information) je holandský informačný systém, obsahujúci údaje

v piatich databázach: 244751 vedeckých publikácií (181318 z nich sú open access), 6368 dátových

kolekcií z oblasti umenia, humanitných a sociálnych vied, personálna databáza výskumníkov obsahuje

10000 expertov, 7500 VŠ učiteľov a 36000 výskumníkov, výskumné projekty (20000 bežiacich a 22000

uzavretých projektov) a výskumné organizácie (750 subjektov).

Vyhľadávanie je možné naraz vo všetkých databázach. Zabudované hypertextové prepojenie

kľúčových slov má za cieľ vytvorenie kontextuálneho vyhľadávania: kliknutím na kľúčové slovo je

možné vyhľadať záznamy, ktoré uvedené slovo obsahujú. Prítomné sú grafické doplnky: V rámci

záznamu o organizácii je zobrazené jej umiestnenie na mape, niektoré experti majú priradenú

32


fotografiu. Okrem toho systém obsahuje navonok neviditeľnú funkciu, ktorou je jednoznačná

identifikácia subjektov personálnej databázy pomocou DAI (Digital Author Identifier). Cieľom

implementácie DAI je prideliť každému autorovi unikátny identifikátor, využiteľný pri priraďovaní

publikácií k ich autorom najmä v prípade rovnakých mien viacerých osôb, variantných mien jednej

osoby a pod.

Írsko

Expertiseireland.com - the island's knowledge portal

http://www.expertiseireland.com/Default.aspx

CERIF: nie

Portál Expertiseireland je vstupná brána k údajom z univerzitného sektora. Má dve titulné stránky:

pre akademickú sféru a pre podnikateľskú sféru. Informačný systém obsahuje 5830 profilov expertov,

15 inštitúcií, 327 výskumných centier a 70 projektov pre transfer technológií. Ku každej

organizácii(univerzite), alebo jej zložke je k dispozícii okrem zoznamu expertov aj počet študentov.

Podnikateľskému sektoru sú určené ponuky pre transfer technológií. V rámci autorizovaného

prístupu sú k dispozícii informácie o grantoch a možnostiach financovania výskumných aktivít.

Maďarsko

HunCRIS

https://nkr.info.omikk.bme.hu/

CERIF: Áno

Maďarsko prevádzkuje informačný systém HunCRIS https://nkr.info.omikk.bme.hu/, ktorý obsahuje

tri databázy: Organizácie(3530, z toho samostatných cca 1/3, ostatné sú výskumnými útvarmi a

tímami), Projekty (6584) a Personálna databáza (riešitelia projektov, výskumníci, spolu 13883 osôb).

V systéme chýba databáza výsledkov výskumu a vývoja. V HunCRIS-e je prepracovaný systém

tezaurov čo umožňuje aj laickému používateľovi ľahké vyhľadávanie.

Nemecko

1. GEPRIS – German Project Information System, http://gepris.dfg.de/gepris/octopus/gepris

2. Research explorer (ReX), http://research-explorer.dfg.de/research_explorer.en.html

Systém GEPRIS pozostáva z registra projektov, financovaných nemeckou grantovou agentúrou DFG.

Bilingválna databáza obsahuje cca 20000 inštitútov na univerzitách aj na neuniverzitných výskumných

inštitúciách, prepojených s GEPRIS-om. Ide o informačný systém grantovej agentúry.

33


Nórsko

FRIDA - Výskum, informácie a dokumentácia, vedeckej činnosti

https://wo.uio.no/as/WebObjects/frida.woa/4/wa/fres?la=en

Informačný systém FRIDA obsahuje štyri základné databázy určené formátom CERIF: Výsledky

výskumu, Profily výskumníkov (personálna databáza expertov), Katalóg projektov a Výskumné

tímy/organizácie. Frida je systém určený na dokumentovanie výsledkov vedy, výskumu a

akademických aktivít. Je to jeden z mála systémov, v ktorom sú vytvorené všetky subsystémy formátu

CERIF.

Poľsko

Nauka Polska

http://nauka-polska.pl/shtml/raporty/raporty.shtml

CERIF: Nie

Poľský informačný systém o vede má päť databáz: Inštitúcie (16313 subjektov), Experti (143555

osôb), Projekty (37000 projektov), Podujatia( 1213 podujatí), Vedecké práce (130952 prác). Chýba

podrobnejšia anglická verzia.

Rakúsko

AURIS - Austrian Research Information System

http://www.portal.ac.at/owa/portal.details_en?ogn_id_in=258

link na tam uvedene http://www.auris.ac.at funguje len testovacia verzia: Auris - MM

http://auris.tuwien.ac.at – testovacia verzia

Softvérové riešenie portálu poskytuje prístup k výsledkom výskumu rakúskych univerzít a

informačným zdrojom pre vedu a výskum. Systém je v stave riešenia.

Slovensko

Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie - Informačný systém o vede a výskume

https://www.vedatechnika.sk/SK/ISVVP/Stranky/default.aspx

CERIF: Nie

Slovenský informačný systém o vede obsahuje subsystémy Organizácie (613), Projekty (3836), Experti

(1000), Infraštruktúra (3000 laboratórií a zariadení slúžiacich pre vedu a výskum) a Periodické

hodnotenie výskumu a vývoja. Obsahuje teda tri zo štyroch základných modulov CERIF, chýbajú

výsledky výskumu a vývoja aj podrobnejšia anglická verzia.

34


Slovinsko

SICRIS - Slovenian Current Research Information System

http://sicris.izum.si/about/cris.aspx?lang=eng

CERIF: Áno

Slovinský informačný systém SICRIS (Slovenian Current Research Information System), SICRIS

obsahuje nasledujúce databázy: Výskumníci (13068 osôb), Organizácie VaV (797organizácií),

Výskumné skupiny a tímy (1282), Projekty (5228), Programy (888) a projekty rámcových programov

EÚ (viac ako 500). Databáza expertov obsahuje celú výskumnú a vedeckú základňu, prítomné sú CV a

prepojenie na publikačnú činnosť, prepojenie na zamestnávateľskú organizáciu (VŠ majú registrované

aj katedry), riešené projekty a programy.

Výsledky výskumu a vývoja sa získavajú prepojením údajov o expertovi na jeho publikačnú činnosť

zaevidovanú v národnom online knižničnom katalógu Slovinska.

Švédsko

MIUM

http://researchdatabase.miun.se

CERIF: Áno

Nejde síce o celoštátny ale natoľko robustný univerzitný systém, že sme pokladali za užitočné ho tu

uviesť. Obsahuje výskumné aktivity a ich výsledky, projekty, kontrakty, patenty, publikácie,

konferencie, štipendiá, študijné plány, prednášky a pod. Obsahuje všetky subsystémy, ktoré má CRIS

obsahovať, vrátane väzieb medzi jednotlivými objektmi. Systém je zaujímavý jednoduchým

a prehľadným grafickým rozhraním, implementáciou CERIF a prezentáciou softvérového riešenia na

pôde EuroCRIS.

2.6.3 Zhrnutie kapitoly informačné systémy o vede v krajinách EU

Spracovanie údajov zo skúmaných 27 krajín EÚ prinieslo nasledujúce výsledky:

Informačný systém o vede na celoštátnej úrovni prevádzkuje (hore uvedených ) 12 krajín.

Zo spomínaných dvanástich, 8 informačných systémov rešpektuje formát CERIF, štandard

odporúčaný Európskou komisiou. Zaujímavá je skutočnosť, že z ôsmich IS o vede, založených na

štandardoch EÚ sa až 5 nachádza v krajinách strednej a východnej Európy. Tieto krajiny sa zrejme z

takpovediac z historických dôvodov, vyznačujú snahou o centralizované riadenie vedy a výskumu

a vývoja, ale zároveň, zrejme tiež z historických dôvodov, sú ochotné dávať na vedu oveľa menej ako

je európsky priemer (viď údaje o percentuálnom podiele výdavkov na vedu z celkového HDP) čo

zrejme súvisí najmä z neochotou resp. neexistenciou národného súkromného sektoru ochotného

spolufinancovať vedu. Najmä v postkomunistických krajinách ešte aj po 20 rokoch prevláda názor, že

35


veda podobne ako napr. zdravotníctvo, či školstvo je v prvom rade vecou štátu. Výsledky vedy

v týchto krajinách samozrejme tomuto „ideovému“ zameraniu aj plne zodpovedajú. Pokiaľ ide o

inšpirácie pre zdokonalenie slovenského IS o vede a výskume najviac ich možno hľadať v týchto

systémoch: FRIS (Belgicko), IS o vede (ČR) , NARCIS (Holandsko), HunCRIS (Maďarsko) a SICRIS

(Slovinsko).

2.7 Relevantná legislatíva, metodiky, štandardy a odporučenia

Informácie o legislatíve, metodike a odporučeniach sú v každej z čiastkových štúdií, najkomplexnejšie

sú však v štúdii ŠA, BU a TA odkiaľ je čerpaná prevažná časť textu tejto kapitoly.

2.7.1 Medzinárodné odporučenia

Metodologické manuály OECD /BU/

Základné metodologické príručky tvoria manuály OECD, ktoré boli vytvorené v súlade s

odporúčaniami UNESCO a iných svetových organizácií ako sú OSN, Svetová banka a sú akceptované

metodológiou a legislatívou EÚ. Do tzv. Frascatiho rodiny patria tieto manuály:

Druh údajov Názov

Výskum a vývoj Frascati manuál: Navrhnutý štandardný postup na realizáciu

prieskumov VaV, OECD 2002

Inovácie Oslo manuál. Smernice na zber a interpretáciu údajov o

inováciách, OECD, 2005

Patenty Využitie patentových dát ako ukazovateľov vedy a techniky –

Manual patentov, OECD GD(94)114, OECD 1994

Ľudské zdroje VaT Manuál pre meranie ľudských zdrojov vo VaT . Canberra manuál".

(OECD, 1995

Technická platobná

bilancia

„Manuál na meranie a interpretáciu údajov technickej platobnej

bilancie - TBP manuál" (OECD, 1990)1

Tabuľka č. 4 Metodologické manuály OECD z Frascati rodiny

36


Ďalšie metodologické manuály OECD za zaoberajú problematikou:

• špičkových technológií,

• bibliometrie23,

• globalizácie,

• štatistikou a klasifikáciou vzdelávania a odbornej prípravy.

Frascati manuál

Frascati manuál OECD je základnou medzinárodne akceptovanou metodologickou príručkou na

meranie a hodnotenie výskumu a vývoja. Ako výsledok iniciatív OECD, UNESCO, EÚ a rôznych

regionálnych organizácií sa stal celosvetovým štandardom. Okrem základných definícií týkajúcich sa

výskumu a vývoja, jeho štruktúry a vymedzenia VaV sa tiež zaoberá meraním ľudských a finančných

zdrojov vynakladaných na VaV, ktoré sa označujú ako "vstupné" údaje VaV. Aplikácia metodológie

Frascatiho manuálu je nevyhnutná pre výber okruhu sledovaných ukazovateľov a kompatibilitu

ukazovateľov (vrátane terminológie a metadát - klasifikácií, číselníkov, definícií) používaných na

hodnotenie VaV na Slovensku s medzinárodne uznávanými metodikami a terminológiou a v rámci

Slovenska medzi tuzemskými informačnými systémami obsahujúcimi relevantné údaje z oblasti

výskumu a vývoja výskumu a vývoja.

Oslo manuál

Základným metodickým materiálom venovaným problematike merania inovácii je Oslo manuál, ktorý

definuje inováciu takto:

"Inovácia je zavedenie nového alebo významne zdokonaleného výrobku (tovaru alebo služby)

alebo postupu, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej

praxe, organizácie pracoviska alebo externých vzťahov".

Minimálnou požiadavkou na inováciu je, aby výrobok, proces, marketingová metóda alebo

organizačná metóda bola pre podnik nová alebo znamenala významné zlepšenie. Sú to výrobky,

postupy a metódy, ktoré musí firma vyvinúť alebo tie ktoré prevzala od iných podnikov a

organizácií.

Oslo manuál rozlišuje štyri formy inovácií:

• inováciu produktu,

• inováciu procesu,

• marketingovú inováciu

23 Bibliometrické indikátory a analýza výskumných systémov, Metódy a príklady", Yoshiko Okubo (OECD, STI Pracovný článok

1997/1)

37


• organizačnú inováciu.

Inštitucionálne klasifikácie inštitúcií realizujúcich inovácie sú v Oslo manuáli definované rovnako

alebo v rovnakom zmysle ako vo Frascati manuáli. Inštitucionálny prístup sa zameriava na

charakteristické vlastnosti inovujúcej firmy a všetky príznačné rysy inovačnej činnosti; ich vstupy

a výstupy sú klasifikované do jednej triedy alebo podtriedy podľa hlavnej činnosti jednotky, za

ktorú sú poskytované dáta. Oslo manuál v porovnaní s Frascati manuálom zavádza tiež ďalšie

typy klasifikácií inštitúcií, ktoré sú dôležité vzhľadom na rastúcu internacionalizáciu inovačných

činností. Definuje tiež klasifikácie určené pre analytické účely vyjadrujúce charakter podniku a

inovácií, ako napr.:

• Všeobecné charakteristiky podniku:

o Forma činnosti s kategóriami

� kapitálovo náročné,

� náročné na prácu,

� náročné na vedomosti.

o Druh vyrábaného tovaru s kategóriami:

� spotrebný tovar,

� polotovary,

� investičný tovar.

o Intenzita exportu: vývozy podniku ako podiel z obratu.

• Inovačné ukazovatele

o Intenzita inovácií alebo VaV: pomer medzi výdajmi na inovácie (alebo na VaV) a

obratom

o Kooperácia s inými podnikmi/štátnymi inštitúciami atď.

Hodnotenie kvality ľudských zdrojov (patenty, bibliometria)

Kvantitatívne údaje o ľudských zdrojoch a atribúty ako sú vek, vzdelanie atď., neumožňujú hodnotiť

zamestnancov VaV po kvalitatívnej stránke (výsledky ich VaV činnosti). Na takéto hodnotenie je

potrebné použiť ukazovatele pre hodnotenie výstupov VaV. V prípade ľudských zdrojov sú to

predovšetkým:

• ukazovatele týkajúce sa priemyselno-právnej ochrany ako je počet patentov, úžitkových

vzorov, dizajnov a ochranných značiek, ktorých je pracovník autor/spoluautor (prípadne

objavy predovšetkým v prípade základného výskumu),

38


• bibliometrické ukazovatele, ktorými sa hodnotí počet publikácií pracovníka a citačná odozva

na tieto publikácie.

Poznámka: Je všeobecne známe, že vyššie spomenuté ukazovatele majú nedostatky, ktoré vyplývajú z

rozdielneho charakteru základného výskumu, aplikovaného výskumu a vývoja. Vo všeobecnosti má

základný výskum najlepšie predpoklady pre aktivity v publikačnej oblasti, zatiaľ čo v oblasti

patentovej činnosti je situácia pre tento druh výskumu najmenej priaznivá. Typ a objem výstupov VaV

závisí tiež od vednej oblasti prípadne odvetvia priemyslu, v ktorom výskumník pracuje.

Canberra manuál

Na rozdiel od Frascati manuálu, ktorý sa zaoberá ľudskými zdrojmi len v oblasti výskumu a vývoja,

sleduje Canberra manuál ľudské zdroje vo všeobecnejšom rozsahu vedy a technológie. "Vstupy VaV

sú len jedna časť vstupu národných ľudských zdrojov, ktorý vytvára verejné bohatstvo; vedecký a

technický personál prispieva oveľa viac k pokroku v oblasti priemyslu, poľnohospodárstva a medicíny

tým, že sa zúčastňuje výroby, operácií, kontroly kvality, riadenia, vzdelávania a iných funkcií. Meranie

týchto zásob vedeckej a technickej ľudskej sily je predmetom Canberra manuálu.

Legislatíva EU

K relevantným patria nasledujúce legislatívne predpisy:

• Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1608/2003/ES o tvorbe a rozvoji štatistiky

Spoločenstva v oblasti vedy a techniky

• Nariadenie komisie (ES) č. 753/2004, ktorým sa vykonáva rozhodnutie Európskeho

parlamentu a Rady č. 1608/2003/ES vo vzťahu k štatistike o vede a technike

• Nariadenie Komisie (ES) č. 1450/2004, ktorým sa vykonáva rozhodnutie Európskeho

parlamentu a Rady č. 1608/2003/ES o vypracovaní a vývoji štatistík spoločenstva o inovácii

• Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné

ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a

Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999

• Nariadenie Komisie (ES) č. 973/2007 z 20. augusta 2007 o zmene a doplnení niektorých

nariadení ES týkajúcich sa určitých štatistických oblastí na účely implementácie štatistickej

klasifikácie ekonomických činností NACE Revision 2

• Rozhodnutie Komisie z 22. júla 2005, ktorým sa udeľujú výnimky určitým členským štátom v

oblasti tvorby štatistiky za referenčné roky 2003, 2004 a 2005 podľa nariadenia Komisie (ES)

č. 753/2004

39


• Nariadenie Komisie (ES) č. 540/2009 z 22. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES)

č. 1450/2004 o vypracovaní a vývoji štatistík Spoločenstva o inovácii

Štandardy, odporučenia a „best practices“ uznávaných medzinárodných konzorcií

Aplikácia štandardov, odporučení a „best practices“ medzinárodne uznávaných organizácií pre oblasť

dát a metadát prispieva k zvýšeniu kvality dát a ich porovnateľnosti rovnako na národnej ako aj na

medzinárodnej úrovni. Aplikácia štandardov pri prenosoch dát tiež skracuje lehoty ich spracovania

a tým aj zvyšuje aktuálnosť dát pre používateľov. Ako príklady možno uviesť:

• Výmenný formát CERIF, ktorý je odporučený štandard pre oblasť VaV informácií. Cieľom jeho

implementácie je kompatibilita údajov o VaV vo svete a možnosť výmeny dát medzi

informačnými systémami jednotlivých krajín. Štandard je vyvíjaný za podpory orgánov EÚ a

cieľom jeho implementácie je kompatibilita údajov o VaV v medzinárodnom meradle čo

umožní lepšiu porovnateľnosť VaV efektívnejšiu možnosť poskytovania dát nadnárodným

organizáciám a prípadne výmeny dát medzi informačnými systémami VaV jednotlivých krajín

ako aj v rámci Slovenska. Formát CERIF je voľne šíriteľný a v súčasnosti je aplikovaný vo

viacerých krajinách EÚ.

• Odporučenia a štandardy W3C. World Wide Web Consortium (W3C) produkuje

odporúčania/štandardy pre World Wide Web. Odporučenia/štandardy sa týkajú napr.

prístupnosti webu24, web dokumentov vo formátoch ako je HTML, XHTML, SVG, kaskádových

štýlov CSS a dokumentov používajúcich CSS. Na testovanie korektnosti kódov sa používajú

voľne prístupné validačné nástroje organizácie W3C.

2.5.2 Národná legislatíva, odporučenia, dokumenty

K relevantným patria nasledujúce dokumenty:

Zákony

• Zákon 172/2005 z 21. marca 2005 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o

doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy v znení neskorších predpisov (Zákon 233/2008 Z. z. z 22. mája 2008),

• Zákon 175/2008 Z. z. o vysokých školách,

• Zákon 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov,

• zákon 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy,

• Zákon o inováciách (návrh),

24 Odporučenia týkajúce sa prístupnosti webu boli prebraté aj Výnosom č.MF/013261/2008-132 z 8. septembra 2008

40


• Zákon 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike,

• Zákon 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov,

• Zákon č. 363/2005428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (úplné znenie zákona č.

428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných

zákonom č. 602/2003 Z. z., zákonom č. 576/2004 Z. z. a zákonom č. 90/2005 Z. z.,

• Zákon č. 185/2009 z 23. apríla 2009 o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č.

595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

• Zákon 5/2005 z 2. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o

uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č.

445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• Zákon 172/2005 z 21. marca 2005 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o

doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy v znení neskorších predpisov (Zákon 233/2008 Z. z. z 22. mája 2008),

• Zákon 293/2007 z 2. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o

uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č.

445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• Zákon o ochrane utajovaných skutočností č.241/2001 Z. z.,

• Zákon o elektronickom podpise č. 212/2002 Z. z.

Výnosy, štandardy, smernice a metodiky

• Výnos z 8. septembra 2008 č. MF/013261/2008-132 o štandardoch pre informačné systémy

verejnej správy.

Zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy vyplýva správcovi povinnosť,

aby informačný systém verejnej správy vyhovoval štandardom.

o Príloha č. 1 k výnosu č. MF/013261/2008-132, Štandardy prístupnosti webových

stránok

Splnenie odporúčaných požiadaviek (tých bodov prílohy 1 výnosu, ktoré nie sú uvádzané ako

povinné) je potrebné na to, aby bola orientácia pre znevýhodnených občanov na webových stránkach

čo najpohodlnejšia.“ 25

o Príloha č. 2 k výnosu č. MF/013261/2008-132 Katalóg dátových prvkov

25 http://www.informatizacia.sk/monitorovanie-pristupnosti-webovych-stranok/2824s

41


o Metodický pokyn k výnosu MF SR z 8. septembra 2008 č. MF/013261/2008-132 o

štandardoch pre informačné systémy verejnej správy

• Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. mája 2009 č. CD-2009-18616/1291-

1:11 o podrobnostiach o štruktúre, postupe a lehotách na poskytovanie informácií a o

podrobnostiach o prevádzkovaní informačného systému Ministerstva školstva Slovenskej

republiky o výskume a vývoji,

• Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. mája 2009 č. CD-2009-20239/4722-

1:11 o spôsobe a postupe hodnotenia spôsobilosti osôb na vykonávanie výskumu a vývoja,

• Smernica č. 13/2008-R zo 16. októbra 2008 o bibliografickej registrácii kategorizácii

publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov,

• Metodické usmernenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre oponentúry úloh

výskumu a vývoja štátnych programov výskumu a vývoja , CD-2006- 6446/14411-1:11.

Vládne dokumenty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií

• Operačný program výskum a vývoj, MŠ SR 2007,

• Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015,

• Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013,

• Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2008–2010,

• Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010: Národná lisabonská stratégia,

• Stratégia plnenia dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 na

obdobie do roku 2010,

• Obnovená Lisabonská stratéga 2008 – 2010,

• Akčný plán Slovenskej republiky pre oblasť vedy, výskumu a inovácií,

• Návrh inovačnej politiky SR na roky 2008 až 2010,

• Nový model financovania vedy a techniky v Slovenskej republike.

3. Vízia nového IS

Na základe analýz vykonaných v priebehu roku 2009 nezávislými expertmi a so súhlasom MŠ SR,

ktoré odsúhlasilo špecifický cieľ č. 4 („rozšíriť CIP VVI o nové funkcie s rešpektovaním štandardov EÚ

a zameraním na efektívnu prácu s projektmi vrátane prepojenia s inými IS“) sa odporúča doterajšie

štruktúry a funkcionality týkajúce sa popularizačnej časti CIP VVI nemeniť a tiež prevziať všetky údaje

z terajšieho IS VVP. No keďže samotný IS VVP vyžaduje mnoho úprav a zmien, ukazuje sa že bude

42


efektívnejšie postaviť riešenie na novom dátovom modeli, ktorým je práve dátový model CERIF –

doporučený európsky štandard. Znamená to teda, že predmetom zákazky bude dodanie nového

samostatného informačného systému IS VVP a jeho integrácia do informačného systému CIP VVI,

pričom IS VVP bude tvoriť súčasť centrálneho informačného portálu – CIP VVI a na základe toho

dôjde k rozšíreniu CIP VVI o nové funkcie s rešpektovaním štandardov EÚ a zameraním na efektívnu

prácu s projektmi vrátane prepojenia s inými IS.

Tento prístup umožní, aby sme nový IS VaV mohli považovať za slovenský CRIS (v anglickom jazyku sa

pre IS VaV vžil nie úplne doslovný, ale už zaužívaný preklad Current Research Information System -

CRIS). Teda možno konštatovať, že v predmete zákazky ide o obstaranie celoštátneho informačného

systému o výskume a vývoji v skratke SK CRIS.

Základné požiadavky na národný informačný systém o výskume a vývoji možno zhrnúť do troch

základných oblastí:

• spoľahlivosť,

• dostupnosť,

• bezpečnosť.

Každá z nich zahŕňa niekoľko charakteristík popísaných v nasledujúcom texte.

Spoľahlivosť

Informačný systém musí spĺňať základne charakteristiky jeho spoľahlivosti. V prvom rade

musí byť zabezpečená aktuálnosť spracovávaných údajov. Všetky informácie musia byť priebežne

aktualizované, musí byť zabezpečený mechanizmus opráv a úprav už vložených dát (myslí sa tým

nielen technické zabezpečenie ale hlavne organizačné zabezpečenie ich aktualizácia) a všetky

informácie by mali byť spracované najneskôr do jedného roka po ich vzniku.

Všetky zadané údaje musia byť presné. Bez splnenia tohto predpokladu nemôže byť

naplnená dôveryhodnosť informačného systému, čo by malo byť jeho základným atribútom. Je

potrebné zabezpečiť priebežnú elimináciu duplicitných záznamov, ktorým sa žiaden informačný

systém nemôže úplne vyhnúť a zároveň zabezpečiť proces opravy chybných záznamov.

Zbierané informácie musia byť zároveň dostatočne komplexné. Je nevyhnutné, aby pre danú

tému a obdobie boli zahrnuté všetky existujúce údaje. Zároveň je potrebné zvoliť vhodný kompromis

medzi rozsahom zberaných údajov a technickou, časovou a organizačnou náročnosťou zberu takéto

rozsahu údajov. Často je lepšie zvoliť radšej menšiu škálu sledovaných oblastí, ale zabezpečiť ich

dokonalú presnosť a aktuálnosť, a tým ich spoľahlivosť.

Dostupnosť

Dostupnosťou informačného systému sa v tomto kontexte myslí hlavne jeho využiteľnosť,

teda nakoľko sú uložené údaje pre užívateľa praktické a užitočné.

43


Je dôležité, aby bol systém prehľadný. Užívateľsky priateľské rozhranie je základným

predpokladom pohodlnej a efektívnej práce s informáciami. Je potrebné zohľadniť požiadavky

jednotlivých skupín užívateľov (laická verejnosť, odborná verejnosť, grantová agentúra a pod.) a na

základe toho poskytnúť iba informácie relevantné pre túto kategóriu. Pre laickú verejnosť napríklad

nie sú podstatné informácie o registračných číslach vedeckých projektov alebo impaktové faktory

jednotlivých časopisov. Tieto informácie sú však dôležité pre grantové agentúry, hodnotiace

efektivitu jednotlivých projektov.

Je užitočné implementovať niektoré pokročilé metódy uľahčujúce prístup k informáciám iba

na základe čiastočných znalostí hľadaného subjektu. Pri prehľadávaní tolerovať gramatické

a pravopisné chyby a poskytovať možné alternatívy hľadaných výrazov, hlavne v prípadoch keď

zadaný termín neposkytne žiadne výsledky hľadania. Táto problematika úzko súvisí aj s používaním

diakritiky národných abecied, čo je viac než charakteristická črta slovenského jazyka. Požiadavka

tolerancie diakritiky je navyše nevyhnutná v prípade dvojjazyčnosti (viacjazyčnosti) užívateľského

rozhrania, pričom navrhovaný informačný systém musí nevyhnutne poskytovať informácie tak pre

slovensky ako aj anglicky hovoriaceho užívateľa.

Všetky variácie slov s diakritikou a bez nej musia byť v absolútnom rozsahu zameniteľné.

Informačný systém by mal ďalej zabezpečovať sémantické spracovanie údajov a ich prezentáciu

v podobe vedomostných sietí. Táto charakteristika je dôležitá hlavne pre potreby laickej aj odbornej

verejnosti. Informačný systém by nemal byť iba jednoduchým úložiskom získaných údajov, ale mal by

dokázať spracované údaje, analyzovať a spracovať do podoby nadstavbových informácií a vedomostí

(obr. č. 5). Implementácia formátov sémantického webu (RDF a/alebo DAML ontológie) predstavuje

dôležitú súčasť informačného systému VaV, pretože využitie týchto technológií predstavuje základ

nastupujúcich moderných informačných systémov. Detailný popis sémantického webu možno nájsť

napríklad na stránkach organizácie W3C (http://www.w3.org/2001/sw/).

44


Obrázok č. 5 Údaje, informácie, vedomosti

Údaje predstavujú iba základ informačného systému. Je potrebná ich ďalšia analýza spracovanie aby

boli použiteľné ako informácie a vedomosti.

Nosnou metodikou v tejto oblasti by mala byť aplikácia ontologických systémov, ktoré dokážu

jednoznačne definovať vzťahy a hierarchie jednotlivých informačných entít. Na ich základe možno

extrahovať sekundárne informácie, poskytovať rozšírený pohľad na sledovanú problematiku ako aj

zabezpečovať validitu zbieraných údajov. Medzi hlavné oblasti využitia ontológií v informačných

systémoch patrí:

� validácia údajov pri vstupe,

� spresnenie a vylepšenie hľadaných výrazov,

� zníženie heterogenity hľadaných výrazov - zvýšenie ich homogenity,

� expandovanie nadradených výrazov na podvýrazy a naopak,

� dedukcia alebo indukcia nových faktov a vzťahov z uložených dát a vzťahov.

(zdroj: CERIF Tutorial, Session 3, http://www.eurocris.org/fileadmin/Upload/ TutorialSession3.pdf).

Použitie ontológií v informačnom systéme zjednoduší prístup k informáciám a zabezpečí

komplexnejší pohľad na študovanú problematiku. Ako príklad možno uviesť automatizované

prepojenie výsledkov vyhľadávania osôb s údajmi o vedeckovýskumných projektoch riešených touto

osobou, publikáciami ktorých je autorom alebo organizáciami v ktorých vykonáva odbornú alebo

vedeckú činnosť. Ontológie pritom musia kompletne pokrývať celý dátový model Informačného

systému.

Aplikácia ontológií zároveň umožňuje odstrániť niektoré nedostatky použitia „číselníkov“, ktoré sú

schopné iba v obmedzenej miere zachytiť hierarchický charakter kategórií, kedy jeden dcérsky

element nemôže spadať do viacerých rodičovských (nadradených) kategórií.

údaje

informácie

vedomosti

zber pozorovaných faktov

vyvodenie všeobecne akceptovaných názorov

štruktúrovanie kontextu

CERIF Tutorial, Session 2

45


3.1 Špecifikácia obsahu

SK CRIS musí obsahovať informácie najmä o nasledujúcich objektoch (v zátvorke je uvedený vzťah

k dátovému modelu CERIF viď príloha č. 1).

3.1.1 Subjekty vykonávajúce výskum a vývoj (CERIF – Core Entity)

Systém musí obsahovať základné údaje o všetkých organizáciách VaV a iných subjektoch na

Slovensku (v súlade so zriaďovacími listinami, resp. inými registrami), ktoré vykonávajú výskum

a vývoj (ďalej len „VaV“). Ide teda najmä o vysoké školy, ústavy Slovenskej akadémie vied, rezortné

výskumné ústavy a podnikateľské organizácie VaV.

Pozn. VŠ a ústavy SAV môžu byť centrami exceletnosti a podnikateľské organizácie môžu okrem

stimulov získavať aj podporu z APVV.

Treba počítať s tým, že informácie o organizáciách sa aktualizujú minimálne raz ročne zatiaľ

prostredníctvom výkazu výskumno-vývojového potenciálu (VVP), ktorý je doplnkovým štatistickým

zisťovaním základných parametrov subjektov výskumu a vývoja. Výkaz musí byť podávaný on-line,

jeho rozsah a prípadne úpravy budú predmetom podrobnej analýzy a rokovania s MŠ SR, ktoré

doplnkové štatistické zisťovanie zastrešuje.

Poznámka: Organizácie a iné subjekty, ktoré sa uchádzajú o udelenie certifikátu spôsobilosti

vykonávať VaV činnosť, v zmysle platných predpisov, podávajú (on-line) špeciálnu e-žiadosť

o udelenie certifikátu. Systém musí zabezpečiť, aby informácie o organizáciách VaV, ktoré už sú

v systéme evidované boli do žiadosti prevzaté automaticky.

3.1.2 Experti (CERIF – Core Entity)

Systém musí umožniť vytvoriť personálnou databázu odborníkov zo všetkých skupín odborov vedy a

techniky. Musí obsahovať aj bibliografické informácie o riešiteľoch projektov VaV, o ich personálnych

kapacitách, vrátane zverejniteľných výstupov. Okrem toho obsahuje údaje o expertoch pre

hodnotenie projektov VaV, predkladaných subjektmi V a V a údaje iných osôb spôsobilých na

vykonávanie VaV.

Ďalej je nevyhnutné zhromažďovať informácie o kvalifikácii, oceneniach, publikačnej činnosti,

citáciách expertov a tiež ich životopisné údaje. Predpokladá sa, že pôjde o maximálne 30 tisíc osôb.

Súčasťou riešenia musí byť prepojenie – na existujúce registre odborných pracovníkov SAV a VŠ.

3.1.3 Projekty (CERIF - Core Entity)

Systém musí umožňovať evidenciu grantových schém a projektov VaV financovaných zo ŠR SR a

zdrojov EÚ, financovaných najmä týmito organizáciami: APVV, ASFEU, VEGA/KEGA a ÚOSŠ (rezorty

hospodárstva, zdravotníctva a iné rezorty, kde sa čerpajú prostriedky ŠR SR na výskum, vývoj

46


a inovácie).

Riešenie musí zabezpečiť import údajov z informačných systémov príslušných subjektov. Systém musí

počítať s rozsahom nad sto tisíc záznamov.

Systém musí zabezpečiť prepojenie na databázu MF SR o projektoch, na ktoré bola poskytnutá štátna

pomoc podľa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.

Poznámka: Výzvy na podávanie projektov budú súčasťou popularizačnej časti CIP VVI.

3.1.4 Výsledky výskumu a vývoja (CERIF –Result Entity)

Tu ide najmä o publikačnú činnosť, výsledné produkty (viď socio-ekonomickú klasifikáciu OECD –

Frascati manuál), všetky kategórie priemyselného vlastníctva – patenty, ochranné známky, dizajny,

vedecké podujatia a ostatné výsledky.

Systém musí umožňovať prepojenie na Centrálny register publikačnej činnosti (ďalej CREPČ), register

publikačnej činnosti SAV a Centrálny register záverečných prác (ďalej CRZP). Rozsah môže dosiahnuť

viac ako 100 tisíc záznamov.

47


Obrázok č.4 Hlavné položky nového IS VaV – SK CRIS (podľa KL – bez inovácii a infraštruktúry)

3.1.5 Infraštruktúra VaV (CERIF Second Level Entity)

Informácie o prevádzkovaných laboratóriách, laboratórnom vybavení a poskytovaných službách

organizáciami VaV – infraštruktúra VaV.

Ide o zachytenie údajov získaných nepravidelným zisťovaním vyhlasovaným MŠ SR. Požaduje sa zber

údajov z viac ako 1000 organizácii VaV a to cez on-line formuláre s tým, že systém musí zabezpečiť,

aby informácie o organizáciách VaV, ktoré už sú v systéme evidované, nebolo nutné opakovane

zbierať.

3.1.7 Inovácie (mimo CERIF)

Ide o evidovanie a meranie inovačných aktivít a hodnotenie prepojenia výskumu a vývoja

s inováciami.

Poznámka: Meranie inovačných aktivít a hodnotenie prepojenia výskumu a vývoja s inováciami nie je

v terajšom systéme IS VVP ani v modeli CERIF systémovo riešené. V rámci štatistických zisťovaní

Pracovníci VaV(vrátane doktorandov)

•kvalifikácie•expertízne zručnosti•oblasť(i) výskumu a vývoja•pracovisko VaV•oddelenie pracoviska VaV•kontaktné údaje•projekty VaV•výsledky VaV•(citačné ohlasy)

Organizácie VaV•typ inštitúcie, rezort•kontaktné údaje•oblasť(i) výskumu a vývoja•vedecké oddelenia•špecializované zariadenia•poskytované služby•pracovníci VaV•projekty VaV•výsledky VaV•(citačné ohlasy)

Projekty VaV(národné a medzinárodné)

•organizácie VaV (riešiteľské)•pracovníci VaV (riešitelia)•agentúra, výzva•výsledky VaV•objem financií

Výsledky VaV(publikácie, patenty, produkty, podujatia)

•typ•pracovníci VaV (autori)•pracovisko VaV•oblasť(i) výskumu a vývoja

Hlavné položkyInformačného systému VaV

48


výskumno-vývojového potenciálu sa vykonáva zber určitých údajov z tejto oblasti. Pri špecifikácii

ukazovateľov pre meranie inovačných aktivít bude potrebná úzka spolupráca so ŠÚ SR a MH SR. Ako

riešenie prichádza do úvahy samostatný podsystém.

3.2 Funkcie, procesy a služby SK CRIS

Požiadavky na funkcie, procesy a služby ktoré sa požadujú od nového IS sú premietnuté v každej

z čiastkových štúdií takže nasledujúci výpočet obsahuje ich súhrn s tým, že použité formulácie nie sú

doslovnými opismi, ale vyjadrujú prevažujúce názory autorov štúdií na danú problematiku.

49


3.2.1 Administrácia systému a správa používateľov

Systém musí obsahovať administratívny modul s minimálne týmito funkciami správy používateľov:

Povolenie/zakázanie registrácie používateľa, úpravy používateľských nastavení, zmena prístupového

hesla, úpravy benefitov, prehľad o prihlásených používateľoch, prehľad o v systéme zaregistrovaných

používateľov, vyradenie používateľa, možnosť automatickej registrácie používateľov, zasielanie

zabudnutého hesla.

Riešenie prideľovania práv (kontrola prístupu) musí byť založené na priraďovaní práv roliam a až tie

budú prideľované jednotlivým používateľom (role based access control).

Systém musí administrátorovi umožňovať hierarchickú správu prístupových práv používateľom

s možnosťou priradenia rolí pričom hierarchia i role by mali byť dynamicky modifikovateľné správcom

systému, možnosť definovania používateľských skupín, úpravu prístupových práv k formulárom

a pod.

Systém musí umožňovať administrátorovi priamo z administrátorského modulu vykonávať

jednoduché operácie nad databázou ako napr. odomknutie používateľského účtu, spustenie zberu

dát, zmeny a úpravy v číselníkoch, zneplatnenie záznamu v tabuľke, nastavenie konfiguračných

parametrov systému.

Systém musí mať zabudovaný personalizovaný prehľad operácii vykonaných nad dátami (auditing).

Systém musí umožňovať urgenciu používateľa portálu systémom zaslaním mailu napr. v prípade

nezaslania formulára do databázy v určenom časovom intervale od registrácie na portál. Systém tiež

automaticky e-mailom urguje po určitú dobu „neaktívneho“ používateľa, aby potvrdil svoju

registráciu. Ak používateľ v určitom čase neodpovie na takúto urgenciu, bude jeho konto

deaktivované.

Systém musí umožňovať administrátorovi, napr. kvôli diagnostickým prácam, priamo

z administrátorského modulu nahliadnuť do databázových tabuliek (najmä histórie), poskytnúť

možnosť nahliadnuť do systémových logov (o prihlasovaní/odhlasovaní sa používateľov, do error

logov a pod.

3.2.2 Požiadavky na prácu so vstupmi do systému

Vstup dát do systému musí vedieť využívať on-line formuláre s prepracovanou validáciou vkladaných

dát, ktorú môže prevádzkovateľ dodatočne upravovať.

Systém musí umožňovať, aby oprávnený používateľ mohol uploadovať požadované dokumenty, a tie

boli priradené do jeho osobného pracovného priestoru chráneného heslom.

Systém musí umožňovať, aby periodicky vyplňované formuláre boli vyplnené dátami

z predchádzajúceho cyklu.

Musí byť umožnené, aby vkladané údaje boli validovateľné oproti dostupným registrom.

50


Systém musí umožňovať dočasné uloženie rozpracovaného formulára a jeho prípadné vyplňovanie

viacerými oprávnenými používateľmi (nie v rovnakom čase).

Pri nesprávnom vyplnení niektorého poľa formulára, systém musí oznámiť zrozumiteľnou rečou

dôvod, prečo je pole nesprávne vyplnené aj so stručným návodom, ako ho vyplniť správne.

Systém musí umožňovať vytlačenie kompletného obsahu formulára v akejkoľvek fáze vyplňovania,

bez skrátenia akéhokoľvek textu, minimálne v PDF formáte.

Systém musí poskytovať možnosť úpravy existujúceho formulára resp. vytvorenie nového formulára

oprávneným používateľom - neprogramátorom a tiež jeho schválenie jeho zaradenia do knižnice

formulárov.

Systém musí obsahovať nástroj na definovanie a riadenia toku dokumentov (workflow) v procese

práce s formulármi (vyplnenie, odoslanie, schválenie, uloženie).

Systém musí umožniť prácu s viacstranovými, rozsiahlymi formulármi (až s 1000 vstupnými

položkami). V prípade napĺňania vstupných polí viacerými položkami, sa vstupné polia formulára

budú dynamicky generovať podľa počtu vstupov (ide o prípady keď je do jedného poľa potrebné

vložiť viac opakovateľných položiek).

Systém musí poskytovať možnosť upload dokumentov, formou príloh ku konkrétnemu formuláru

(dôležité najmä pri certifikácii).

51


3.2.3 Požiadavky na prácu s výstupmi

Súčasťou riešenia musí byť nástroj na generovania vlastných výstupných zostáv tzv. generátor

výstupných zostáv, ktorý musí umožňovať minimálne nasledujúce činnosti:

• definovanie vzhľad zostavy (názov, pätka, hlavička, počet stĺpcov + rozsah, oddeľovač stĺpcov,

stránkovanie)

• definovanie kritéria na vyhľadávanie a na triedenie,

• definovanie dát do zostavy,

• uloženia definícií zostáv a ich opätovného spustenia,

• uloženie výstupnej zostavy v rôznych formátoch.

Systém musí obsahovať verziu každého formulára pripravenú pre tlač. Tlačová verzia formulára musí

byť dostupná aspoň vo formáte PDF.

Systém musí obsahovať sériu vopred pripravených štandardných prehľadov, zostáv (viď ročné

štatistické zisťovanie VVP) a to v rôznych formátoch, minimálne PDF, XLS, TXT a ODT.

Systém musí umožňovať výmenu dát aj vo formáte CERIF.

Export musí byť riadený priamo z prezentačnej vrstvy na základe práv pridelených roliam. Systém

musí umožňovať personalizáciu používateľa v prezentačnej vrstve.

3.2.4 Požiadavky na vyhľadávanie

Prezentačná vrstva systému musí umožniť textovú a grafickú prezentáciu dát informačného systému,

ich multikriteriálne vyhľadávanie a generovanie zostáv priamo cez webový prehliadač.

Vyhľadávanie v databázach musí byť prístupné prostredníctvom webového rozhrania.

Vyhľadávanie musí byť jednoduché, prehľadné, zrozumiteľné a musí obsahovať minimálne tieto

funkcie:

• zobrazenie počtov záznamov v jednotlivých moduloch na viditeľnom mieste,

• zobrazenie všetkých záznamov,

• zobrazenie údajov v dvoch jazykových verziách (slovenskej a anglickej) – v minimálnom

rozsahu položiek zodpovedajúcich formátu CERIF,

• vyhľadávanie vo všetkých databázach súčasne,

• jednoduché a rozšírené vyhľadávanie podľa stanovených kritérií (textové položky, údaje

z číselníkov a tezaurov),

• rozšírené vyhľadávanie, ktoré obsahuje zabudované číselníky a tezaury pre výber položiek

(časové obdobie, región/obec, tematika VaV atď.).

• Musí existovať možnosť plno textového vyhľadávania vo všetkých textových poliach súčasne.

52


• Musí existovať možnosť vyhľadávania vo všetkých subsystémoch, databázach (registroch)

súčasne, resp. možnosť voľby, v ktorom subsystéme, databáze, (registri) sa bude vyhľadávať.

• Rozšírené vyhľadávanie musí umožňovať použitie booleovských operátorov (and, or, not).

• Výsledky vyhľadávania na portáli sa musia dať zoradiť podľa váhy/frekvencie výskytu

hľadaného slova.

Vyhľadávanie musí umožňovať aj použitie techniky tzv. „fazetového vyhľadávania“.

Poznámka: Fazetové vyhľadávanie resp. „fazetový navigačný systém“ je systém, ktorý umožňuje

používateľovi postupovať (filtrovať informácie) v hierarchii tried od vyššej do nižšej a zároveň je

možné, aby si používateľ sám určil poradie, v akom volí (prechádza) nižšie triedy (podkategórie).

3.2.5 Požiadavky na rozhrania a štandardy

Systém musí spĺňať všetky povinné štandardy a odporúčania pre informačné systémy verejnej správy

definované zák. č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o IS VS“) vrátane vykonávacích predpisov:

Výnos o štandardoch pre ISVS č. MF/013261/2008-132 v účinnosti od 1. októbra 2008,

Metodický popis k Výnosu MF/013261/2008-132 (zverejnený vo Finančnom spravodajcovi MF SR č.

10/2008),

Metodický popis na popis dátových štandardov (zverejnený vo Finančnom spravodajcovi MF SR č.

8/2008).

Systém musí spĺňať požiadavky vyplývajúce z Európskeho rámca interoperability pre pan-európske e-

Government služby verzia 1.0.

Dielo nesmie vykazovať žiadne chyby po validácii cez W3C validátor.

V prípade novelizácie predpisov a štandardov uvedených v bodoch 3.3.1 a 3.3.2, dodávateľ aplikuje

novelizované znenia, ktoré boli zverejnené do dňa odovzdania diela. Systém musí umožňovať prijímať

a čítať dáta zo súborov štandardných formátov, minimálne nasledujúcich otvorených dátových

formátov (odt, txt, ods, csv, odp)

3.3 Väzby SK CRIS na iné informačné systémy v SR

Ako absolútne minimum, pokiaľ ide o väzby na iné IS, treba považovať vyriešenie napojenia na:

• IS Slovenskej akadémie vied,

• Portál vysokých škôl,

• IS APVV,

• IS agentúr VEGA, KEGA.

53


Požiadavka na úplnosť informácii o aktivitách typu VaV nemožno zamieňať za nerealistickú snahu

mať úplne všetky informácie dotýkajúce sa vedy, výskumu či vývoja na jednom mieste. Teda jedna

vec je získať na jednom mieste prehľad o výskumnej aktivite v danej oblasti a druhá vec je centrálne

podrobne sledovať detaily priebehu riešenia konkrétneho projektu. Podľa expertov je oveľa

efektívnejšie mať skôr užší záber, ale s garantovanou istotou kvality informácii.

Systém musí byť pripravený získavať informácie o projektoch financovaných z fondov EU priamo z

Informačno-technologického monitorovacieho systému (pre štrukturálne fondy a Kohézny fond),

známeho pod skratkou ITMS, za podmienky, že tomu nebudú brániť legislatívne obmedzenia, napr.

informácie o osobných údajoch podľa zákona o ochrane osobných údajov a pod.

Systém musí byť tiež pripravený na získavanie informácií o organizáciách VaV priamo cez SQL dotazy,

a to z príslušného automatizovaného systému ŠU SR (rešpektujúci štandard SDMX) za podmienky, že

tomu nebudú brániť legislatívne obmedzenia, napr. informácie o osobných údajoch podľa zákona

o ochrane osobných údajov a pod.

Poznámka:

Súčasná legislatíva neumožňuje, aby ŠÚ SR poskytoval ďalším subjektom detailné údaje za jednotlivé

právne subjekty. ŠÚ SR môže zatiaľ poskytovať len agregované dáta, teda o dohode na poskytovanie

údajov v štruktúre akú používa MŠ SR (sektory, kraje, odbory VaT...). Ešte budú potrebné vzájomné

rokovania medzi MŠ SR a ŠÚ SR. Napriek tomu, a teda bez ohľadu na výsledok takéhoto rokovania,

systém musí byť pripravený na spomínané získavanie informácií.

ŠÚ SR pripravuje úpravu svojho informačného systému tak, aby bol konformný so štandardom SDMX

(Statistical Data and Metadata Exchange), ktorý je zameraný na dátovú a metadátovú základňu

štatistických systémov a prenos údajov do informačného systému Eurostatu. Dáta určené na prenos

budú uložené v dátovom repozitári ŠÚ SR a odosielané webovou službou na základe SQL požiadavky

Eurostatu.

3.4 Dátový model CERIF

Ak sa na termín "dátový model" informačného systému VaV pozrieme zo všeobecnejšej strany, musí

spĺňať hlavne tieto kritériá:

• pokrývať všetky údaje vyžadované legislatívou SR,

• spĺňať požiadavky na výmenu informácií o VaV v európskom priestore,

• byť kompatibilný s výmenným formátom všetkých (rezortných) informačných systémoch VaV

na Slovensku.

Centrum VTI SR, Národný projekt NISPEZ, aktivita 4.1 Analytická

Tento dátový model by mal zároveň vychádzať z existujúceho i

zabezpečená čo najjednoduchšia konverzia dát

alebo vyžadovaná). Je potrebne citlivo zvážiť potrebu konverzie údajov z existujúceho systému,

vzhľadom na objem dát ktoré sa v súčasnosti v systéme nachádza. Ak súčasná databáza pokrýva iba

malú časť potrebných údajov, bude efektívnejšie "naplniť" nový systém potrebnými údajmi

použitím nových definovaných zdrojov dát.

Veľmi dôležitým parametrom novo

modelom CERIF (Common European

odporúčaný Európskou úniou svojim členským štátom. Je vyvíjaný už od roku 1987, pričom od roku

2000 je pod správou neziskovej organizácie euroCRIS (http://www.eurocris.org)

propagáciu systémov CRIS (Current

dvoch hlavných súčastí: Entity Types

podstatné obsahové zložky modelu (základné entity, výsledky, entity 2. úrovne a

Features patria hlavne jazykové mutácie a sémantika (obr. č.

Obrázok č. 5. Vybrané entity vzťahy modelu CERIF.

Person (osoba), Project (projekt) a

ResultPatent, ResultPublication a ResultProduct a niekoľko modrých entít 2. úrovne. Spojnice

naznačujú vzájomné vzťahy entít, ktoré môžu byť aj rekurzívne.

Centrálnu úlohu v CERIFe zohrávajú tri základne e

OrganisationUnit (organizácia). Ich detailný dátový popis je znázornený na obr. č.

základné typy subjektov, ktoré sa podieľajú na produkcii vedeckých výsledkov.


roveň vychádzať z existujúceho informačného systému VaV

zabezpečená čo najjednoduchšia konverzia dát zo starého systému do nového (ak bude potrebná



ch údajov, bude efektívnejšie "naplniť" nový systém potrebnými údajmi

zdrojov dát.

Veľmi dôležitým parametrom novonavrhovaného dátového modelu musí byť jeho kompatibilita s

uropean Research Information Format). CERIF je považovaný za štandard


2000 je pod správou neziskovej organizácie euroCRIS (http://www.eurocris.org)

urrent Research Information Systems). Dátový model CERIF pozostáva z

Entity Types (druhy entít) a Features (vlastnosti).

podstatné obsahové zložky modelu (základné entity, výsledky, entity 2. úrovne a

patria hlavne jazykové mutácie a sémantika (obr. č. 5).

. Vybrané entity vzťahy modelu CERIF. Schéma znázorňuje tri zelené základné entity

(projekt) a OrganisationUnit (organizácia); tri okrové typy entity výsledkov


naznačujú vzájomné vzťahy entít, ktoré môžu byť aj rekurzívne.

Centrálnu úlohu v CERIFe zohrávajú tri základne entity Person (osoba),

(organizácia). Ich detailný dátový popis je znázornený na obr. č.

základné typy subjektov, ktoré sa podieľajú na produkcii vedeckých výsledkov.

54

Súhrnná správa 03/2010

nformačného systému VaV, aby bola

zo starého systému do nového (ak bude potrebná



ch údajov, bude efektívnejšie "naplniť" nový systém potrebnými údajmi de novo, s

navrhovaného dátového modelu musí byť jeho kompatibilita s

). CERIF je považovaný za štandard,


2000 je pod správou neziskovej organizácie euroCRIS (http://www.eurocris.org), zameranej na

). Dátový model CERIF pozostáva z

(vlastnosti). Entity Types zahŕňa

podstatné obsahové zložky modelu (základné entity, výsledky, entity 2. úrovne a linky) a medzi

Schéma znázorňuje tri zelené základné entity

(organizácia); tri okrové typy entity výsledkov


(osoba), Project (projekt) a

(organizácia). Ich detailný dátový popis je znázornený na obr. č. 6. Popisujú tri

55


Obrázok č. 6 Základné entity modelu CERIF. Schéma znázorňuje dátovú štruktúru, vzájomné

prepojenia a vybrané linky troch základných entít Person (osoba), Project (projekt) a OrganisationUnit

(organizácia).

Výsledky výskumu a vývoja sú definované tromi typmi entít výsledkov ResultPatent, ResultPublication

a ResultProduct. Ich detailný dátový popis je znázornený na obr. č. 7. Popisujú základné druhy

výstupov vedy a výskumu, ktoré sú nosné pri analýze a hodnotení kvality osôb, organizácií a

projektov.

56


Obrázok č. 7 Výsledkové entity modelu CERIF. Schéma znázorňuje dátovú štruktúru, vzájomné

prepojenia a vybrané linky troch výsledkových entít: ResultPublication (publikácia), ResultPatentt

(patent) a ResultProduct (produkt).

Entity 2. úrovne, znázornené na obr. č. 4 modrou farbou, dopĺňajú informačný kontext a ponúkajú

prepojenia základných, výsledkových a iných entít v modeli. Samostatnou súčasťou modelu Link

Entities (entity prepojení), ktoré definujú vzájomné vzťahy vždy medzi dvojicou entít a Multiple

Language Features (jazykové mutácie), umožňujú popísať niektoré entity vo viacerých jazykoch. Týka

sa to hlavne položiek definujúcich názov, abstrakt, kľúčové slová alebo popis jednotlivých entít.

Detailný popis dátového modelu CERIF je k dispozícii na stránkach na stránkach euroCRIS

(http://www.eurocris.org/fileadmin/cerif-2008/CERIF2008_1.0_FDM.pdf).

Komplexnosť dátového modelu CERIF mu dáva všetky predpoklady, aby sa stal nosným aj pre SK CRIS.

Veľkou výhodou je, že CERIF predstavuje štandard odporúčaný a podporovaný EÚ, ako aj množstvo

rokov skúseností autorov a užívateľov informačných systémov založených na formáte CERIF. Keďže

každá krajina má isté špecifické požiadavky na rozsah údajov, ktoré by mal ich systém pokrývať, je

možne brať model CERIF pre naše potreby iba ako pomocnú kostru. Je však možné pozrieť sa na

problém aj z druhej strany a pokúsiť sa o iniciáciu úprav našej legislatívy tak, aby čo najviac

zodpovedala využitiu modelu CRIS.

Dátový formát CERIF je štandard, odporúčaný Európskou komisiou, určený pre spracovanie informácií

o výskume a vývoji. Jeho podstatou je dátový model umožňujúci prezentáciu výskumných subjektov,

ich aktivít a vzájomných väzieb, ako aj ich výsledkov. Umožňuje spracovanie informácií o výskume

57


a vývoji, ich archiváciu, sprístupňovanie a vzájomnú výmenu. Podporuje transfer znalostí širokej škále

subjektov: výskumníkom, manažérom, tvorcom výskumných stratégií, vydavateľom vedeckých

publikácií, médiám aj širokej verejnosti.

Podrobný popis entít dátového modelu CERIF obsahuje Full Data Model (FDM) viď Príloha č. 1.

3.5 Navrhované organizačné a legislatívne opatrenie

V tejto časti je súhrn odporúčaní jednotlivých expertov, ktoré sa dotýkajú oblasti organizačnej

a legislatívnej. Niektoré odporučenia sa opakujú (tie sú spravidla uvedené len raz), väčšina

konkrétnych odporučení je prevzatá zo štúdií KL 1-7, BU 8-34 a TA 35-41.

1. Zber údajov zabezpečiť iba z rezortných informačných systémov, bez potreby účtov

jednotlivých pracovníkov a organizácií.

2. Zabezpečiť potrebné legislatívne úpravy, ktoré by umožnili v maximálnej miere využiť

potenciál informačného systému VaV.

3. Súčasťou projektu by malo byť aj vytvorenia národného konzorcia pre informačné systémy

VaV.

4. Bude potrebné vykonať revíziu ukazovateľov sledovaných v jednotlivých podsystémoch

súčasného CIP VVI/IS VVP jednak z hľadiska ich zosúladenia s odporučenými metodológiami,

platnými legislatívnymi predpismi, štandardmi a strategickými vládnymi materiálmi, jednak

s cieľom odstránenia nerelevantných údajov a a duplicít. Konečným cieľom by malo byť

zjednotenie údajovej základne informačných systémov výskumu a vývoja v štátnom sektore.

5. Integrácia informačných systémov výskumu a vývoja (APVV, SAV, Portál VŠ, VEGA, KEGA, ŠÚ

SR) si vyžaduje riešenie určitých legislatívnych problémov týkajúcich sa možnej kooperácie

systémov. Malo by ísť napríklad:

• poskytovanie údajov podliehajúcich ochrane osobných údajov iným informačným

systémom,

• poskytovanie údajov chránených obchodným tajomstvom iným informačným

systémom,

• prenos údajov zo ŠÚ SR, ktorému legislatíva neumožňuje poskytovanie údajov za

individuálne subjekty.

6. Za účelom riadenia koordinácie prác na tvorbe integrovaného informačného systému

navrhujeme vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej členmi by boli zainteresované organizácie

sektora školstva, a ŠÚ SR, MH SR príp. MF SR, ktorá by riadila a koordinovala práce na

58


implementácii štandardov, metodológií, navrhovala potrebné legislatívne úpravy,

presadzovala potrebné organizačné opatrenia.

7. Do relevantných systémov výskumu a vývoja bude treba zabudovať ukazovatele a

metadáta v rozsahu a v členení vyplývajúcom z platnej legislatívy a z vládnych materiálov

venovaných problematike riadenia a financovania výskumu, vývoja a prenosu ich výsledkov

do praxe.

8. Je treba zvážiť rozšírenie štatistických zisťovaní technickej infraštruktúry výskumu a vývoja

o nové okruhy ako sú nehnuteľnosti, knižnice, zbierky a archívy, veľké komplexné databázy,

centrá excelentnosti.

9. V oblasti doterajších zisťovaní je treba príslušné moduly rozšíriť o sledovanie nákladov na

údržbu a prevádzku existujúcej infraštruktúry a mapovanie požiadaviek na inovácie

potrebné na dosiahnutie/udržanie nadštandardnej/štandardnej úrovne infraštruktúry.

10. Meranie inovačných aktivít a hodnotenie prepojenia výskumu a vývoja s inováciami nie je v

systéme CIP VVI systémovo riešené. V rámci štatistických zisťovaní výskumno-vývojového

potenciálu sa vykonáva zber určitých údajov z tejto oblasti. Pri špecifikácii ukazovateľov pre

meranie inovačných aktivít bude potrebná úzka spolupráca so ŠÚ SR a MH SR. Ako riešenie

prichádza do úvahy samostatný podsystém Inovácií alebo implementácia do podsystému

Organizácie.

4. Záver – odporúčania pre verejné obstaranie

4.1 Názov predmetu obstarania

Vzhľadom na viaceré odporučenia expertov navrhujeme neupravovať CIP VVI/IS VVP. Radšej nanovo

vytvoriť tú časť centrálneho portálu, ktorá sa bude venovať IS o výskume a vývoji a vzhľadom na

kľúčový význam implementácie dátového modelu CERIF odporúčame predmet obstarania nazvať na

takto:

„Informačný systém o výskume a vývoji rešpektujúci doporučený dátový model CERIF“

4.2 Forma obstarania

Vzhľadom na to, že ide viac o vývoj softvérového produktu, ušitého na mieru ako o dodávku

nejakého hotového produktu, a naviac ide o komplexný a dlhodobý problém (projekt trvá až do roku

2014) treba povedať, že budúci obstarávateľ musí hľadať nielen produkt ale aj partnera. Ideálny

partner by mal predmet zákazky riešiť ako súčasť svojho „core“ biznisu s tým, že minimálne počas

trvania projektu bude disponovať dostatočne veľkým, kvalifikovaným a stabilným vývojovým tímom.

59


Takéto atribúty vyžadujú firmu s istými ekonomickými a odbornými výsledkami, stabilne uchytenú na

trhu. Na základe odporúčaní viacerých expertov sa preto prikláňame k forme dvojkolového

obstarania zvanej Užšia súťaž. V prvom kole preto odporúčame nastaviť primerané podmienky na

účasť v súťaží minimálne v troch oblastiach:

• Ekonomický obrat v oblasti vývoja a dodávok riešení komplexných informačných systémov

porovnateľného rozsahu (minimálne 10 mil. SKK)

• Jasné preukázanie viacerých referenčných riešení (dodávok) zložitých informačných systémov

najlepšie aj s možnosťou overenia funkcionality aspoň jedného riešenia priamo výberovou

komisiou a to podľa taxatívne vymenovaných parametrov vychádzajúcich z kľúčových

požiadaviek na funkcie procesy a služby systému.

• Preukázanie primeranej veľkosti a kvalifikačnej štruktúry vyčleneného vývojového

a projekčného tímu dodávateľa (minimálne programátor, analytik, web programátor,

architekt informačných systémov, databázová špecialista a expert na riadenie).

Navrhujeme dvojkolový mechanizmus výberu z uchádzačov, teda len uchádzač, ktorý splní

požadované podmienky, dostane možnosť predložiť ponuku.

4.3 Kritéria pre posudzovanie ponúk

Forma užšej súťaže by mala zabezpečiť určitú filtráciu uchádzačov, preto ako rozhodujúce kritérium

posudzovania došlých ponúk v druhom kole môže, a v prípade projektov hradených z EŠF, musí byť aj

cena. Ako druhé pomocné kritérium s relatívne menšou váhou však odporúčame plnenie vybraných

kvalitatívnych parametrov riešenia.

Predstava je taká, že okrem uvedenia povinných požiadaviek, ktoré je možné vyhodnotiť binárne

(splnil, nesplnil), je potrebné sa pokúsiť o vygenerovanie sady parametrov riešenia, ktoré je možné

splniť na rôzne objektívne merateľnej škále.

4.4 Požiadavky na súťažné podklady resp. povinné súčasti budúcej zmluvy

Pri vypracovaní súťažných podkladov sa odporúča okrem premietnutia požiadaviek uvedených

v kapitole 3 zapracovať aj nasledujúce požiadavky na IS. Tu sa vychádza najmä zo skúseností

s integráciou veľkých IS, ktoré sú uvedené v čiastkovej štúdii /TA/.

Integrácia s ostatnými IS

Najväčším problémom bude požiadavka integrácie s ostatnými IS, lebo dodávateľské firmy spravidla

vedia zabezpečiť funkcionalitu, potreby , bezpečnostné štandardy a podobne ale integráciu, teda

vstupno–výstupné rozhranie neriešia alebo riešia cestou typu csv a txt súborov, ktoré treba nahrávať

do ďalšieho IS. Riešenie „online“ prenosu súborov treba dohodnúť , žiadať formou participácie na

60


vývoji databázového rozhrania medzi informačnými systémami prostredníctvom moderných

technológií, formou databázových linkov medzi SQL databázami s nastavením časového spúšťača

procesov bez potreby manuálneho vstupu.

Bezpečnosť

IS treba prevádzkovať v súlade s prijatým bezpečnostným projektom, ktorý vychádza zo zákona

o ochrane osobných údajov a z dokumentu „Národná stratégia pre informačnú bezpečnosť s SR“ . Je

dôležité, aby si heslá používatelia mohli sami meniť, a aby ich nevedeli ani samotní administrátori. Pri

strate hesla sa musí heslo vygenerovať znova v kooperácii užívateľ – administrátor. Zálohovanie dát

a uchovávanie archívnych médií treba osobitne lokalizovať a uložiť v archíve. Ochrana databázy,

šifrovanie toku dát, hardvérová ochrana aplikačných serverov pred útokmi z internetu je životnou

nevyhnutnosťou pre celý integrovaný informačný systém.

Administrácia

Bežné IS väčšinou neriešia používateľské rozhranie pre používateľa - administrátora systému. Firme

vyhovuje, ak si dá každý servisný zásah zaplatiť, ale niekedy tento zásah trvá dlhšie ako je únosné.

Vlastná administrácia je operatívna a menej finančne náročná. Pohodlné a bezpečné rozhranie pre

administrátora je dobre vynaložená investícia hlavne pre obrovský informačný portál, kde je

množstvo užívateľských rolí a každá užívateľská rola má množstvo loginov. Administrácia je v IS

chápaná aj ako správa tabuliek - číselníkov, ktoré sa dopĺňajú, menia, legislatívne upravujú

a nevstupuje do nej bežný používateľ. V poslednom čase sa k administrácii pričleňuje aj tzv. Helpdesk,

cez ktorý práve administrácia informačného systému pomáha koncovému používateľovi riešiť jeho

problém s aplikáciou.

Prevádzka a údržba

V rámci koncipovania zmluvných podmienok odporúčame venovať pozornosť aj vymedzeniu

záručných podmienok pre IS, alternatívy prevádzky a údržby IS po ukončení záručnej doby.

Pochybením pri výbere môže byť práve neznalosť týchto podmienok, nezahrnutie nákladov do

budúcich období, čo môže vážne poškodiť životaschopnosť informačného systému.

Možnosti vývoja

V prípade modulárneho informačného systému, (akým SK CRIS nesporne bude), je výhodné

dohodnúť s dodávateľom možnosti prístupu k dátovým zdrojom a umožneniu vytvárania vlastných

užívateľských pohľadov nad tabuľkami, ktoré sú len na čítanie. Dodávaný IS takto nebude

modifikovaný priamo používateľom, ale používateľ si môže budovať nad týmito údajmi interný

modul, rôzne tabuľky, grafy a prehľady pre manažment, reporty, testovacie výbery pre analýzu

systému z pohľadu kvality dát, pre lepšiu koordináciu a prezentáciu projektu. Táto možnosť by mala

byť zabezpečená nástrojom na generovanie práve takýchto rôznorodých výstupov v časovom

61


horizonte. Tieto možnosti vývoja umožňujú aj vývoj online rozhrania pre integráciu s inými IS

vlastnými vývojovými kapacitami.

Referencie a funkčnosť ponúkaného IS

Dodávateľ SK CRIS , ktorý bude zodpovedný za plnú funkčnosť a životaschopnosť IS by mal deklarovať

svoje schopnosti uvedením referencií, kde ním vyvinuté informačné systémy preukázateľne bežia

s takou technológiou, ktorá sa pri nadobúdaní SK CRIS požaduje. Samozrejme len referencie nestačia,

je žiaduce, aby deklarovanú funkčnosť a schopnosť dodať IS požadovaných parametrov aj v rámci

verejného obstarávania aj konkrétne prezentoval. Pri verejnom obstarávaní sa často stáva, že

vybraný subjekt IS len začne vyvíjať, v tom najhoršom prípade sa pri vývoji technológiu len učí a to pri

budovaní CIP s niekoľkoročnou prevádzkou nie je žiaduce.

K povinným súčastiam budúcej zmluvy

Na základe doporučení expertov je možné určiť nasledujúce základné rámcové požiadavky ktoré

bude vhodné zahrnúť do budúcej zmluvy s víťazom tendra.

Dielo by malo byť zložené z týchto častí:

a. analýza a návrh riešenia SK CRIS

b. dodávka softvérového riešenia a implementácie SK CRIS až do ostrej prevádzky

c. Súčasťou dodávky musia byť aj školenia a kompletná dokumentácia (minimálne teda

technická, prevádzková, školiaca, administrátorská a bezpečnostná).

Na zdôrazňovanú potrebu možnosti samostatného vývoja sa odporúča zabezpečiť, aby objednávateľ

vystupoval ako spoluautor diela, z čoho mu vyplývajú práva a povinnosti v zmysle autorského zákona.

Na zaistenie možnosti priebežne upravovať výsledný produkt podľa posúdenia úplnosti predložených

návrhov sa odporúča zapracovať do harmonogramu riešenia aj sériu preberacích protokolov, ktoré až

po podpise objednávateľa uzatvoria danú etapu riešenia.

Na zaistenie úplnosti riešenia podľa požiadaviek objednávateľa treba vyšpecifikované požiadavky

uvedené v súťažných podkladoch dostať aj priamo do zmluvy.

Minimálne požiadavky na dobu záruku treba nastaviť na 24 mesiacov alebo viac.

Keďže sa predpokladá, že dielo bude používať viacero organizácii v rámci SR, je nutné túto skutočnosť

ošetriť v časti zmluvy, ktorá sa venuje o licenciám.

Vzhľadom na dlhodobý charakter diela, (po odovzdaní sa predpokladá časť prevádzky financovať z

európskych peňazí a to až polovice roku 2014), je nutné v zmluve veľmi dôkladne ošetriť možnosti

vypovedania, pri neplnení dohodnutých podmienok a tiež možnosti výrazného sankcionovania až po

úplného zrušenie zmluvy. Ide o to, že výsledky diela budú priebežne hodnotené bruselskou resp.

domácou administratívou a akékoľvek neplnenie môže spôsobiť, že výdavky na obstaranie časti alebo

aj celého projektu budú považovaní za neoprávnené výdavky, so všetkými dôsledkami pre

objednávateľa diela.

62


Literatúra

[1] CVIK, Oleg. O smerovaní informačného systému pre výskum a vývoj na Slovensku. In CVIK, Oleg. Informačné systémy o vede v EÚ : Štandardizácia a kompatibilita. 1. Bratislava : CVTI SR, 2009. s. 88. ISBN 978-80-89354-02-3. [príspevok]

[2] Smernica č. 13/2008-R zo 16. októbra 2008 o bibliografickej registrácii kategorizácii

publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov

[3] Metodické usmernenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre oponentúry úloh

výskumu a vývoja štátnych programov výskumu a vývoja , CD-2006-6446/14411-1:11

[4] Výstupy a prínosy projektu za rok (materiál APVV)

(www.apvv.sk/doc/spolocne-vyzvy/vystupy_a_prinosy_projektu.rtf)

[5] "Periodické hodnotenie organizácií a pracovísk výskumu a vývoja" - Príloha č.1

(www.veda-technika.sk/dokumenty/priloha1.rtf)

[6] LA 7271-HCTA-C.2.3, Návrh systému hodnotenia kvality výstupov výskumu a vývoja, 2008

[7] Centrálny informačný portál a informačný systém pre oblasť vedy, výskumu a inovácií.

Projekt detailnej funkčnej špecifikácie, Siemens, 2007

[8] Pripravovaný zákon o inováciách, MH SR

[9] Ročný výkaz o licenciách za rok 2007, VV P 9-01, ŠÚ SR

[10] Ročný výkaz o výskumno-vývojovom potenciáli za rok 2008, MŠ SR, CIP/VVI

[11] Návrh súboru indikátorov pre sledovanie plnenia opatrení Národného programu reforiem

SR, Ministerstvo financií SR, 2007

[12] BÜCHLER, Pavol. 2009. Obsahové a metodické požiadavky na Informačný systém o výskume

a vývoji. [S.l.] : [s.n.], 2009.

[13] FABUŠ, Juraj. 2009. Model centrálneho spracovania životného cyklu projektov VaV financovaných

zo ŠR a zdrojov EÚ a možnosť jeho implementácie do CIP VVI. [S.l.] : [s.n.], 2009.

[14] KĽUČÁR, Ľuboš. 2009. Technické a funkčné požiadavky na Informačný systém o výskume a vývoji.

[S.l.] : [s.n.], 2009.

[15] LACKO,Tomáš. 2009. Technické a funkčné požiadavky na Informačný systém o výskume a vývoji

so špeciálnym zameraním na prevádzku a bezpečnosť systému. [S.l.] : [s.n.], 2009.

[16] PORUBSKÝ, Dávid. 2009. Technické a funkčné požiadavky na Informačný systém o výskume

a vývoji. [S.l.] : [s.n.], 2009.

[17] REMIÁROVÁ, Bibiána. 2009. IS VaV a organizácie financujúcej výskum a vývoj. [S.l.] : [s.n.], 2009.

[18] ŠAVEL, Roman. 2009. Legislatívno-normatívna problematika IS VaV a špecifické požiadavky

štátnej správy na IS VaV. [S.l.] : [s.n.], 2009.

[19] TAROVÁ, Eva. 2009. K problémom integrácie IS VaV v podmienkach SR so zameraním na

integráciu IS na univerzitách s CIP VVI. [S.l.] : [s.n.], 2009.

63


[20] Frascati manuál : Frascati manuál: Navrhnutý štandardný postup na realizáciu prieskumov VaV.

Paríž : OECD, 2002.

[21] Oslo manuál : Oslo manuál: Smernice na zber a interpretácie údajov o inováciách. Paríž : OECD,

2005.

[22] Oslo manuál : Smernice na zber a interpretáciu údajov o inováciách. Paríž : OECD, 2005.

[23] Manuál pre meranie ľudských zdrojov vo VaT : Canberra manuál. Paríž : OECD, 1995.

[24] Manuál na meranie a interpretáciu údajov technickej platobnej bilancie - TBP manuál. Paríž :

OECD, 1990.

64


Príloha č.1 Podrobný popis dátového modelu CERIF

Zoznam entít dátového modelu CERIF

(prevzaté z CERIF 2008 - 1.0 Full Data Model (FDM) január 2009)

Nasleduje úplný zoznam entít v abecednom poriadku zoskupených podľa typov entít. Logické

a fyzické mená entít sú v zátvorkách.

CERIF základné entity (logické a fyzické mená)

cfProject (cfProj)

cfPerson (cfPers)

cfOrgUnit (cfOrgUnit)

CERIF výsledkové entity (logické a fyzické mená)

cfResultPublication (cfResPubl)

cfResultPatent (cfResPat)

cfResultProduct (cfResProd)

CERIF entity druhej úrovne (logické a fyzické mená)

cfCitation (cfCite)

cfCountry (cfCountry)

cfCurrency (cfCurrency)

cfCurriculumVitae (cfCV)

cfElectronicAddress (cfEAddr)

cfEquipment (cfEquip)

cfEvent (cfEvent)

cfExpertiseAndSkills (cfExpSkills)

cfFacility (cfFacil)

cfFundingProgramme (cfFundProg)

cfLanguage (cfLanguage)

cfMetrics (cfMetrics)

cfPostalAddress (cfPAddr)

cfPrizeAward (cfPrize)

65


cfPublicationReference (cfPublRef)

cfQualification (cfQqual)

cfService (cfSrv)

CERIF linkovacie entity (logické a fyzické mená)

cfCitation_Classification (cfCite_Class)

cfClassification_Classification (cfClass_Class)

cfClassScheme_ClassScheme (cfClassScheme_ClassScheme)

cfCountry_Classification (cfCountry_Class)

cfCurrency_Classification (cfCurrency_Class)

cfCV_Classification (cfCV_Class)

cfElectronicAddress_Classification (cfEAddr_Class)

cfEquipment_Classification (cfEquip_Class)

cfEquipment_FundingProgramme (cfEquip_FundProg)

cfEvent_Event

cfEvent_Classification (cfEvent_Class)

cfEvent_FundingProgramme (cfEvent_FundProg)

cfEvent_ResultPublication (cfEvent_ResPubl)

cfExpertiseAndSkills_Classification (cfExpSkills_Class)

cfFacility_Classification (cfFacil_Class)

cfFacility_FundingProgramme (cfFacil_FundProg)

cfFundingProgramme_Classification (cfFundProg_Class)

cfFundingProgramme_FundingProgramme (cfFundProg_FundProg)

cfLanguage_Classification (cfLanguage_Class)

cfMetrics_Classification (cfMetrics_Class)

cfOrganisationUnit_Classification (cfOrgUnit_Class)

cfOrganisationUnit_DublinCore (cfOrgUnit_DC)

cfOrganisationUnit_ElectronicAddress (cfOrgUnit_EAddr)

cfOrganisationUnit_Equipment (cfOrgUnit_Equip)

cfOrganisationUnit_Event (cfOrgUnit_Event)

cfOrganisationUnit_ExpertiseAndSkills (cfOrgUnit_ExpSkills)

cfOrganisationUnit_Facility (cfOrgUnit_Facil)

cfOrganisaitonUnit_FundingProgramme (cfOrgUnit_FundProg)

cfOrganisationUnit_OrgUnit (cfOrgUnit_OrgUnit)

cfOrganisationUnit_PostalAddress (cfOrgUnit_PAddr)

66


cfOrganisationUnit_PrizeAward (cfOrgUnit_Prize)

cfOrganisationUnit_ResultPatent (cfOrgUnit_ResPat)

cfOrganisationUnit_ResultProduct (cfOrgUnit_ResProd)

cfOrganisationUnit_ResultPublication (cfOrgUnit_ResPubl)

cfOrganisationUnit_Service (cfOrgUnit_Srv)

cfPerson_Classification (cfPers_Class)

cfPerson_CV (cfPers_CV)

cfPerson_DublinCore (cfPers_DC)

cfPerson_ElectronicAddress (cfPers_EAddr)

cfPerson_Equipment (cfPers_Equip)

cfPerson_Event (cfPers_Event)

cfPerson_ExpertiseAndSkills (cfPers_ExpSkills)

cfPerson_Facility (cfPers_Facil)

cfPerson_FundingProgramme (cfPers_FundProg)

cfPerson_Language (cfPers_Language)

cfPerson_Country (cfPers_Country)

cfPerson_OrganisationUnit (cfPers_OrgUnit)

cfPerson_Person (cfPers_Pers)

cfPerson_PostAddress (cfPers_PAddr)

cfPerson_PrizeAward (cfPers_Prize)

cfPerson_Qualification (cfPers_Qual)

cfPerson_ResultPatent (cfPers_ResPat)

cfPerson_ResultProduct (cfPers_ResProd)

cfPerson_ResultPublication (cfPers_ResPubl)

cfPerson_Service (cfPers_Srv)

cfPersonName_Person (cfPersName_Pers)

cfPostAddress_Classification (cfPAddr_Class)

cfProject_Classification (cfProj_Class)

cfProject_DublinCore (cfProj_DC)

cfProject_Equipment (cfProj_Equip)

cfProject_Event (cfProj_Event)

cfProject_Facility (cfProj_Facil)

cfProject_FundingProgramme (cfProj_FundProg)

cfProject_OrganisationUnit (cfProj_Orgunit)

cfProject_Person (cfProj_Pers)

67


cfProject_PrizeAward (cfProj_Prize)

cfProject_Project (cfProj_Proj)

cfProject_Service (cfProj_Srv)

cfProject_ResultPatent (cfProj_ResPat)

cfProject_ResultProduct (cfProj_ResProd)

cfProject_ResultPublication (cfProj_ResPubl)

cfResultPatent_Classification (cfResPat_Class)

cfResultPatent_FundingProgramme (cfResPat_FundProg)

cfResultProduct_Classification (cfResProd_Class)

cfResultProduct_FundingProgramme (cfResProd_FundProg)

cfResultCitation_Citation (cfResPubl_Cite)

cfResultPublication_Classification (cfResPubl_Class)

cfResultPublication_DublinCore (cfResPubl_DC)

cfResultPublication_Event (cfResPubl_Event)

cfResultPublication_Equipment (cfResPubl_Equip)

cfResultPublication_Facility (cfResPubl_Facil)

cfResultPublication_FundingProgramme (cfResPubl_FundProg)

cfResultPublication_Metrics (cfResPubl_Metrics)

cfResultPublication_ResultPatent (cfResPubl_ResPat)

cfResultPublication_ResultProduct (cfResPubl_ResProd)

cfResultPublication_ResultPublication (cfResPubl_ResPubl)

cfService_Classification (cfSrv_Class)

CERIF multilinguálne črty (logické a fyzické mená)

cfCitationDescription (cfCiteDescr)

cfCitationTitle (cfCiteTitle)

cfClassificationDescription (cfClassDescr)

cfClassificationTerm (cfClassTerm)

cfClassificationSchemeDescription (cfClassSchemeDescr)

cfCountryName (cfCountryName)

cfCurrencyEntityName (cfCurrencyEntityName)

cfCurrencyName (cfCurrencyName)

cfEquipmentDescription (cfEquipPDescr)

cfEquipmentKeywords (cfEquipKeyw)

cfEquipmentName (cfEquipName)

68


cfEventDescription (cfEventDescr)

cfEventKeywords (cfEventKeyw)

cfEventName (cfEventName)

cfExpertiseAndSkillsDescription (cfExpSkillsDescr)

cfExpertiseAndSkillsKeywords (cfExpSillsKeyw)

cfExpertiseAndSkillsName (cfExpSkillsName)

cfFacilityDescription (cfFacilDescr)

cfFacilityKeywords (cfFacilKeyw)

cfFacilityName (cfFacilName)

cfFundingProgrammeDescription (cfFundProgDescr)

cfFundingProgrammeKeywords (cfFundProgKeyw)

cfFundingProgrammeName (cfFundProgName)

cfLanguageName (cfLanguageName)

cfMetricsDescription (cfMetricsDescr)

cfMetricsName (cfMetricsName)

cfOrganisationUnitKeywords (cfOrgUnitKeyw)

cfOrganisationUnitName (cfOrgUnitName)

cfOrganisationUnitResearchActivity (cfOrgUnitResAct)

cfPersonResearchInterest (cfPersResInt)

cfPersonKeywords (cfPersKeyw)

cfProjectAbstract (cfProjAbstr)

cfProjectKeywords (cfProjKeyw)

cfProjectTitle (cfProjTitle)

cfResultPatentAbstract (cfResPatAbstr)

cfResultPatentKeywords (cfResPatKeyw)

cfResultPatentTitle (cfResPatTitle)

cfResultProductDescription (cfResProdDescr)

cfResultProductKeywords (cfResProdKeyw)

cfResultProductName (cfResProdName)

cfResultPublicationAbstract (cfResPublAbst)

cfResultPublicationBibliographicNote (cfResPublBiblNote)

cfResultPublicationKeywords (cfResPublKeyw)

cfResultPublicationNameAbbreviation (cfResPublNameAbbrev)

cfResultPublicationSubtitle (cfResPublSubtitle)

cfResultPublicationTitle (cfResPublTitle)

69


cfServiceDescription (cfSrvDescr)

cfServiceKeywords (cfSrvKeyw)

cfServiceName (cfSrvName)

Doplnkové entity (logické/fyzické mená)

cfDublinCore (cfDC)

cfDCAudience (cfDCAudience)

cfDCContributor (cfDCContributor)

cfDCCoverage (cfDCCoverage)

cfDCCoverageSpatial (cfDCCoverageSpatial)

cfDCCoverateTemporal (cfDCCoverageTemporal)

cfDCCreator (cfDCCreator)

cfDCDate (cfDCDate)

cfDCDescription (cfDCDescription)

cfDCFormat (cfDCFormat)

cfDCLanguage (cfDCLanguage)

cfDCProvenance (cfDCProvenance)

cfDCPublisher (cfDCPublisher)

cfDCRelation (cfDCRelation)

cfDCResourceIdentifier (cfDCResourceIdentifier)

cfDCResourceType (cfDCResourceType)

cfDCRightsHolder (cfDCRighsHolder)

cfDCRightsManagement (cfDCRightsMM)

cfDCRightsManagementAccessRights (cfDCRightsMMAccessRight)

cfDCRightsManagementLicense (cfDCRightsMMLicence)

cfDCSource (cfDCSource)

cfDCSubject (cfDCSubject)

cfDCTitle (cfDCTitle)

cfFormalisedDublinCoreRightsManagementPricing (FDCRightsMMPricing)

cfFormalisedDublinCoreRightsManagementPrivacy (FDCRightsMMPrivacy)

cfFormalisedDublinCoreRightsManagementRights (FDCRightsMM)

cfFormalisedDublinCoreRightsManagementSecurity (FDCRightsMMSecurity)

CERIF klasifikačné entity (logické(fyzické mená))

cfClassification (cfClass)

70


cfClassificationScheme (cfClassScheme)

CERIF atribúty zahŕňajúce jazyk alebo menu

Na jazyku závislé atribúty vrátane cflangCode a cfTrans

cfAbstract (cfAbstr)

cfDescription (cfDescr)

cfKeywords (cfKeyw)

cfName (cfName)

cfResearchActivity (cfResAct)

cfResearchInterest (cfResInt)

cfTerm (cfTerm)

cfTitle (cfTitle)

Atribúty závislé na mene

cfBudget (cfBudget)

cfAmoung (cfAmount)

cfPrice (cfPrice)

cfTurnover (cfTurn)

71


Príloha č.2 Štátne informačné systémy o vede v krajinách EÚ

autori: Danica Zendulková, Lucia Paulinyová

Informačný systém o vede (Current reserarch information system; CRIS) môžeme definovať ako informačný systém verejnej správy zabezpečujúci zber, spracovanie, poskytovanie a využitie údajov o výskume, vývoji a inováciách podporovaných z verejných zdrojov.

Informačné systémy CRIS môžeme posudzovať z niekoľkých hľadísk:

• Teritoriálne hľadisko hovorí o územnom rozsahu informácií, registrovaných v systéme. Informačný systém môže obsahovať údaje za jednu vedecko-výskumnú organizáciu, za územnú jednotku krajiny alebo za celý štát.

• Rezortné hľadisko hovorí o odbornom zameraní údajov v systéme. Informačný systém môže byť zameraný na jeden odbor alebo na niekoľko príbuzných odborov, alebo na všetky vedné disciplíny.

• Účelové hľadisko je určené cieľom, ktorý vytvorenie a prevádzka informačného systému sleduje. Obsah informačného systému o vede a výskume sa líši podľa toho, komu a na uspokojovanie akých potrieb slúži. Informačný systém pre informačné zabezpečenie rozhodovania a riadenia vedy pre štátnu správu nutne obsahuje iné informácie, ako obdobný systém určený pre univerzitné prostredie, pre akadémiu vied, pre grantovú agentúru a pod.

Primárnym objektom tejto analýzy sú celoštátne, multirezortné systémy, ktoré slúžia štátnej správe ako podporný nástroj pre tvorbu štátnej vednej politiky v rozsahu, ktorý určuje dátový formát CERIF. Zamerali sme sa najmä na ich komunikačnú, propagačnú a popularizačnú účinnosť, ktorá podmieňuje význam a využiteľnosť informačného systému pre vedeckú komunitu, médiá a verejnosť. Táto účinnosť je daná vlastnosťami online prezentácie týchto systémov a najmä zrozumiteľnosťou a atraktívnosťou ich používateľského rozhrania.

Nakoľko celoštátnych systémov o vede nie je v krajinách EÚ veľa, prieskum bol rozšírený aj o vybrané informačné systémy, ktoré nespĺňajú všetky kritériá, avšak svojou funkcionalitou sú atraktívne a inšpirujúce.

1. Metodika a obsah: Pri skúmaní informačných systémov o vede a výskume v jednotlivých krajinách EÚ sme sa zamerali najmä na nasledujúce informácie:

• Základné ukazovatele V a V (podiel výdavkov HDP)

• Systém riadenia vedy – stručná charakteristika a kľúčové organizácie

• Informačný systém. Tabuľkové spracovanie:

a/ celoštátnych IS výskumu a vývoja prípadne kvalitne spracovaných a naplnených

univerzitných a iných IS menšieho pokrytia v štruktúre: Názov IS, URL, Obsah, CERIF,

Prevádzkovateľ, Garant, Vytvoril.

b/ celoštátnych portálov pre organizáciu a riadenie vedy

c/ štatistických portálov, zameraných na vedu, výskum, vývoj a inovácie

72


d/ iných informačných systémov, zameraných na podporu vedy a výskumu (databázy

publikačnej činnosti, článkové databázy, repozitáre a pod. národného významu)

e/ odkazy na dôležité stránky, patriace najmä inštitúciám kľúčového významu pre vedu

a výskum v konkrétnej krajine

b/- e/ vo variabilnej štruktúre v rámci položky Iné zdroje

1. Kontakty na prevádzkovateľov vybraných IS (Organizácia, adresa, URL, e-mail, telefón,

prípadne kontaktná osoba)

2. Zhodnotenie pozitív (inšpirujúcich vlastností pre nás) a negatív vybraných IS . Kritériá

hodnotenia:

1. Obsah IS (– šírka problematiky (aké databázy) a jej hĺbka (množstvo a štruktúra

sprístupnených dát

a. Databázy o vede a výskume online,

i. komplexnosť údajov

b. štatistické údaje a analytické materiály celoštátneho významu,

c. databázy doplnkového významu: bibliografie, publikačná činnosť, plné texty

i. šírka záberu z hľadiska obsahu

ii. rozsah spracovanej problematiky

2. Vyhľadávací mechanizmus a spôsob práce

a. Počet a kvalita kritérií

b. Používateľská zrozumiteľnosť

3. Viacjazyčnosť

a. Stránka a vyhľadávacie rozhranie

b. Údaje

4. Správa a prevádzka

5. Iné

Prehľad neobsahuje celoštátne popularizačné portály ani portály a webové sídla organizácií výskumu a vývoja.

Získavanie poznatkov o základných ukazovateľoch, o systéme riadenia vedy a výskumu a o informačných systémoch o vede a výskume bolo realizované z viacerých zdrojov: a/ Internetová stránka Národné profily R&D v krajinách EÚ v rámci CORDIS – ERAWATCH: http://cordis.europa.eu/erawatch/index.cfm?fuseaction=ri.home b/ Informácie získané zo zdrojov EuroCRIS (http://www.eurocris.org ) c/ Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie, rubrika Veda v EÚ – Informačné systémy v EÚ(https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVEU/Stranky/Informa%c4%8dn%c3%a9syst%c3%a9myvE%c3%9a.aspx ) d:/Informácie získané použitím štandardných vyhľadávacích nástrojov internetu (najmä Google). Kľúčové slová pre vyhľadávač boli formulované najmä v angličtine, menej vo francúzštine a španielčine. Táto skutočnosť mohla ovplyvniť výsledok vyhľadávania, nakoľko nie všetky krajiny prevádzkujú oficiálne webové sídla aj v inom ako v národnom jazyku.

2. Informačné zabezpečenie vedy v krajinách EÚ

73


V rámci tejto časti je uvedených 27 podkapitol, venovaných údajom o každej krajine EÚ 2.1. Belgicko Základné ukazovatele VaV

Počet obyvateľov 10478617 (2005) HDP na 1 obyvateľa: 28,817.4 € (2005) Podiel výdavkov V & V na HDP: 1.83 % HDP (2006) Z toho súkromný sektor: 67.9 % (2006) Z toho verejný sektor: 30.9 % (2006) Systém riadenia VaV

Na federálnej úrovni je politika v oblasti riadenia vedy, ktorá je koordinovaná ministrom zodpovedným za vednú politiku, je vykonávaná kanceláriou Belgian Science Policy Office (BELSPO), ktorá má status ministerstva. Riadenie vedy Valónskeho regiónu patrí do pôsobnosti ministra pre výskum a nové technológie (Research and New Technologies ) Directorate General for Technology, Research and Energy (DGTRE) zodpovedá z realizáciu vednej politiky a administráciu valónskych programov VaV. Vo Flámsku má vednú politiku na starosti Flemish Minister for Economy Enterprise, Science, Innovation and Foreign Trade. Jej realizáciu zabezpečuje Department of Economics, Science and Innovation (EWI), predtým Science and Innovation Administration (AWI). Verejná agentúra regiónu Institute for the Promotion of Innovation by Science and Technology in Flanders (IWT) zabezpečuje financovanie V a V. Financovanie vedy a výskumu na univerzitách realizuje Fund for Scientific Research FWO-Vlaanderen. Informačný systém

Názov IS FRIS Research Portal – flámsky IS (Flanders Research Information Space)

URL http://www.researchportal.be/en/index.faces Obsah Databázy: Projekty 17857, Organizácie 3387, Výskumníci 16145, 455

grantových programov CERIF áno Prevádzkovateľ Flemish government

Department of Economy, Science and Innovation Koning Albert II-laan 35 bus 10, B-1030 Brussel - Belgium E-mail: [email protected]

Garant Flemish government Department of Economy, Science and Innovation Koning Albert II-laan 35 bus 10, B-1030 Brussel - Belgium E-mail: [email protected]

Vytvoril Iné zdroje Portail de la Recherche et des Technologies en Région wallonne

http://recherche-technologie.wallonie.be/

74


Spravuje a prevádzkuje: Direction générales des Technologies, de la Recherche et de l'Energie (DGTRE) du Ministère de la Région wallonne

http://lib.ua.ac.be/BELCAT/ BELNET je belgická národná výskumná

sieť poskytujúca širokopásmové internetové pripojenie pre belgické

univerzity a školy, výskumné centrá a vládne inštitúcie.

http://www.belspo.be/ Belgian Federal Science Policy Office. Jeho

úlohou je tvorba, realizácia a hodnotenie štátnej vednej politiky.

Opis

Vstup do informačného systému aj jeho členenie na databázy je dobre viditeľné z hlavnej stránky portálu. Práca s databázou projekty sa začína zobrazením všetkých projektov, zároveň je k dispozícii Vyhľadávanie podľa poskytovateľa, etapy riešenia a obdobia, k tomu fulltextové vyhľadávanie. Detail projektu obsahuje údaje o riešiteľskej organizácii, riešiteľoch z personálnej databázy aj o príslušnom grantovom programe. Obsah databázy aj stránky sú v angličtine. Práca s databázou Organizácie sa začína zobrazením všetkých organizácií (vrátane organizačných jednotiek a riešiteľských tímov), zároveň je k dispozícii Vyhľadávanie podľa poskytovateľa a etapy riešenia, k tomu fulltextové vyhľadávanie. Detail organizácie obsahuje personálne údaje (expertov) Obsah databázy aj stránky sú v angličtine. Práca s personálnou databázou sa začína zobrazením všetkých expertov, zároveň je k dispozícii Vyhľadávanie podľa poskytovateľa a etapy riešenia, k tomu fulltextové vyhľadávanie. K expertovi sú zobrazené riešené projekty a príslušnosť k organizácii. Ku všetkým objektom je možné zobraziť diagram spolupráce a umiestnenie organizácie na mape. Zabudovaná funkcia exportu dát. Prehľadnosť používateľského rozhrania možno hodnotiť pozitívne, miernym nedostatkom je malá variabilita vyhľadávania.

Hodnotenie

+ množstvo spracovaných dát, ich vzájomné prepojenie, anglická verzia, diagram spolupráce, mapa umiestnenia organizácia. CERIF. Zobrazenie všetkých záznamov. Export dát. Prehľadnosť a jednoduchosť vyhľadávacieho rozhrania - chýbajú výsledky výskumu a vývoja, málo variabilné kritériá vyhľadávania

Celkové hodnotenie: veľmi dobrý systém typu CRIS s chýbajúcim jedným modulom, prínosom sú grafické prvky

75


Obrázok. Expert, jeho zamestnávateľ, riešiteľský tím a riešené projekty

Obrázok. Organizácia, jej umiestnenie na mape a diagram spolupráce

2.2. Bulharsko Základné ukazovatele VaV

76


Počet obyvateľov 76 99020 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 3,278.1 € (2006) Podiel výdavkov V & V na HDP: 0.48 % (2006) Z toho súkromný sektor: 25.5 % (2006) Z toho verejný sektor: 73.7 % (2006) Systém riadenia VaV

Hlavným tvorcom a koordinátorom bulharskej vednej politiky je Ministry of Education and Science. V rámci Ministry of Education and Science je tvorcom a koordinátorom tejto politiky National Council for Scientific Research. Z ostatných ministerstiev sa podieľa najmä Ministry of Economy and Energy. Je zodpovedné za vývoj a implementáciu inovačnej politiky. Toto ministerstvo zriadilo National Council on Innovation, slúžiacu ako poradný orgán pre Ministra of Economy and Energy.

Informačný systém

Názov IS BulCRIS URL http://www.cris.government.bg/public/Locale.do?language=en&page=/public

/Main.do Obsah Experti, výsledky VaV, organizácie, projekty CERIF Áno Prevádzkovateľ

National Science Fund v rámci Ministry of Education and Science.

Garant National Science Fund v rámci Ministry of Education and Science. Vytvoril Iné zdroje Databázy “Bulgarian Science”

http://www.nacid.bg/index.html “Scientific Publications in Bulgaria” - multidisciplinárna databáza

v angličtine obsahuje bibliografické informácie a abstrakty publikačnej činnosti v bulharských vedeckých periodikách.

“SIRENA” – bilingválna databáza abstraktov obhájených dizertačných prác v Bulharsku. Databáza obsahuje údaje od roku 1997. Každoročne je doplnených cca 700 záznamov. “Who is Who in Bulgarian Science” – referenčná databáze v angličtine obsahuje viac ako 5500 záznamov s CV bulharských výskumníkov.

"Deposited Papers" - bilingválna databáza obsahuje bibliografické informácie a autorské abstrakty uložených príspevkov. Spravuje a prevádzkuje: NACID (National Center for Information and Documentation).

Opis

Personálna databáza. Vyhľadávanie podľa mena, organizácie a kľúčových slov. Plusom je prepojenie na organizáciu a výskumné aktivity (nenaplnené?)

77


Výsledky. Vyhľadávanie podľa mena, organizácie a kľúčových slov. Nedajú sa zobraziť záznamy, nenaplnené? Organizácie. Vyhľadávanie podľa mena, kľúčových slov, opisu a projektov. Prepojenie na personálnu databázu, projekty, ciele aj hierarchiu (nadriadená a podriadená organizácia). Projekty. Vyhľadávanie podľa názvu projektu, abstraktu, riešiteľskej organizácie, kľúčových slov a typu projektu. Prepojenie na riešiteľskú organizáciu a personálnu databázu (zodpovedný riešiteľ)

Hodnotenie

+ vzájomné prepojenie dát - Vo všetkých databázach chýba akákoľvek ponuka vyhľadávacích termínov (slovník). Nedá sa zistiť počet záznamov v databázach ani zobraziť všetky záznamy. Používateľ má problém pri zadávaní vyhľadávacích požiadaviek. Pri zadaní všeobecného kritéria za účelom vyhľadania maxima záznamov sa ich zobrazí najviac 100. V zobrazení nie je všetko len v angličtine, ale aj v bulharčine a azbukou. Naplnenie položiek databáz nezodpovedá možnostiam softvéru. Chýba návod na prácu so systémom.

Celkové hodnotenie: pomerne dobrý systém typu CRIS obsahujúci všetky moduly, rezervy sú v softvérovom spracovaní aj v anglickej verzii. 2.3. Cyprus

Základné ukazovatele VaV

Počet obyvateľov 772549 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 18,938.5 € (2006) Podiel výdavkov V & V na HDP: 0.42 % (2006) Z toho súkromný sektor: 22.3 % (2006) Z toho verejný sektor: 70.1 %(2006) Systém riadenia VaV

Vednú politiku Cypru tvorí Planning Bureau (http://www.planning.gov.cy ), nezávislá organizácia riadená generálnym riaditeľom patriaca pod Minister of Finance (http://www.mof.gov.cy). Vedná politika je realizovaná prostredníctvom Cyprus Research Promotion Foundation (http://www.research.org.cy ).


Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje Research Promotion Foundation (RPF), http://crpf.metacanvas.com/EN/ .

Založená v roku 1996 z iniciatívy vlády republiky, s celkovým cieľom je podpora vedeckého a technického výskumu v Cypru. http://www.cyi.ac.cy/about_us/cref Cyprus Research and Educational Foundation (CREF) - Cyprus Institute

78


Celkové hodnotenie: Informačný systém ani portál s adekvátnymi informáciami nie je k dispozícii. 2.4. Česko


Počet obyvateľov 10269134 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 11,103.2 € (2006) Podiel výdavkov V & V na HDP: 1.54 %(2006) Z toho súkromný sektor: 66.2 %(2006) Z toho verejný sektor: 33.4 (2006) Systém riadenia VaV

Research and Development Council pripravuje návrhy na rozdeľovanie financií z verejných zdrojov na vedu a výskum. Návrhy sú predkladané vláde na schválenie a včleňované Ministry of Finance do návrhu štátneho rozpočtu. Operačný program Výskum a vývoj je na národnej úrovni riadený Ministry of Education, Youth and Sports , ktoré je najvýznamnejším poskytovateľom verejných prostriedkov na vedu a výskum.


Názov IS Informačný systém výskumu, vývoja a inovácií URL http://aplikace.isvav.cvut.cz/ Obsah Celkom 25 poskytovateľov, 226 programov, 428 súťaží, 4 469 subjektov,

31 942 projektov, 889 výskumných zámerov, 649 396 výsledkov. CERIF áno Prevádzkovateľ Výpočetní a informační centrum Českého vysokého učení technického v

Praze Garant Rada pre výskum, vývoj a inovácie ČR Vytvoril MathAn Praha, s.r.o. Iné zdroje Portál Výzkum.cz, http://www.vyzkum.cz . Prehľadné aktuálne

informácie štátnej správy o výskume a vývoji v Českej republike. Spravuje a prevádzkuje Rada pre výskum, vývoj a inovácie ČR v spolupráci s Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy. Vytvoril Internet Projekt, a. s.

Opis Jednoznačne identifikovateľný vstup do systému a jeho jednotlivých databáz. Vyhľadávanie v jednotlivých databázach podľa množstva kritérií. Vzájomné prepojenie jednotlivých logicky súvisiacich databáz medzi sebou: poskytovateľov, programov a verejných súťaží, alebo aj výskumných zámerov, ich riešiteľov a ich výsledkov. Hypertextové prepojenie množstva položiek vo všetkých databázach. Anglická verzia je implementovaná samostatne, v slovenskej verzii sa zobrazujú niektoré anglické položky. Funkcia Zobrazenie počtu spracovaných záznamov poukazuje na obsahovú a rozsahovú kompletnosť spracovaných dát;

79


množstvo databáz a evidovaných typov objektov presahuje základné objekty formátu CERIF, o každom objekte je zaznamenávaných množstvo údajov. Hodnotenie + kvalita obsahu a rozsah spracovaných dát, CERIF, bohaté hypertextové prepojenie údajov, anglická verzia, možnosť exportu dát - chýba personálna databáza( spracovanie expertov), systém by mohol obsahovať grafické funkcie (pozri Belgicko) Celkové hodnotenie: veľmi dobrý systém, najväčšou prednosťou je bohaté hypertextové prepojenie objektov medzi sebou, jediný závažnejší nedostatok je chýbajúca personálna databáza Obrázok. Záznam o projekte s hypertextovým prepojením na poskytovateľa, program a verejnú súťaž

2.5. Dánsko


Počet obyvateľov 5419432 (2005) HDP na 1 obyvateľa: 38,335.3 € (2005) Podiel výdavkov V & V na HDP: 2.43 %(2006) Z toho súkromný sektor: 66.6 %(2006) Z toho verejný sektor: 32.8 % (2006)

Systém riadenia VaV

80


Ministerstvo zodpovedné za vednú politiku je Ministry of Science, Technology and Innovation. Druhým najvýznamnejším subjektom v oblasti finančnej podpory vedy a výskumu je Ministry of Food, Agriculture and Fisheries. Ministry of Economic and Business Affairs má vplyv na inovačnú politiku. Danish Energy Authority v rezorte Ministry for Transport and Energy má kľúčový vplyv na vednú politiku v oblasti energetiky. Za účelom zlepšenia koordinácie a na implementáciu legislatívy a reforiem bola zriadená Council for Technology and Innovation. Pod úrovňou ministerstiev existuje systém poradných a financujúcich orgánov pre oblasť výskumu. Hlavným poradným orgánom je Danish Council for Research Policy (Danmarks Forskningspolitiske Raad). Danish Agency for Science, Technology and Innovation je zodpovedná za administráciu finančnej podpory.


Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje DEFF - Denmark's Electronic Research Library,

http://www.deff.dk/default.aspx?lang=english Prevádzkuje Danish Agency for Libraries and Media v spolupráci s Ministry of Culture, Ministry of Science, Technology and Innovation a Ministry of Education. Denmark's Electronic Research Library (DEFF) je organizačným a technologickým partnerstvom vedeckých knižníc v správe Ministry of Science, Technology and Innovation, Ministry of Culture a Ministry of Education. Obsah: 365,663 publikácií a výsledkov výskumu dánskych univerzít, z toho 6,224 je Open Access k plným textom. K dispozícii je aj 166,134 záznamov zo starej verzie Národnej výskumnej databázy. DEFFnet –

Journals umožňuje prístup k viac ako 25000 e-časopisom. Global E-

prints prehľadáva eprint/preprint servery a výskumné archívy vo svete. http://ukindenmark.fco.gov.uk/en/working-with-denmark/science-innovation/danish-science-policy/ Danish Science Policy. Stránky venované dánskej vednej politike.

Opis Nejde o systém typu CRIS ale o jeho nadstavbu, resp. časť výsledky výskumu a vývoja s plnými textami. Uvedený systém by mohol fungovať v prepojení na základné moduly CRIS: Organizácie, Projekty a Experti. Hodnotenie + Obsahovo aj technicky veľmi dobre spracovaná databáza výsledkov výskumu a vývoja s prístupom k plným textom a s nadstavbovým vyhľadávacím nástrojom. - Systém možno hodnotiť len ako modul informačného systému, nie ako celý systém typu CRIS , ktorý Dánsko neprevádzkuje.

81


2.6. Estónsko


Počet obyvateľov 1343547 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 9,849.7 € (2006) Podiel výdavkov V & V na HDP: 1.14 %(2006) Z toho súkromný sektor: 44.4 %(2006) Z toho verejný sektor: 53.7 %(2006) Systém riadenia VaV

Dva ústredné orgány tvoriace vednú politiku Estónska sú Ministry of Economic Affairs and Communications, a Ministry of Education and Research. Ministerstvá spolupracujú s Research and Development Council, poradným orgánom vlády, ktoré prijíma konečné rozhodnutia o väčšine dokumentov z oblasti vednej politiky. Obidve ministerstvá majú zriadené politické poradné orgány: Science Policy Committee na Ministry of Education and Research, a Innovation Policy Committee na Ministry of Economic Affairs and Communications. Obidve ministerstvá majú zriadené vlastné implementačné agentúry. Agentúrou Ministry of Economic Affairs and Communications je Enterprise Estonia, zodpovedná aj za realizáciu všetkých národných programov, vyhlásených ministerstvom. Estonian Science Foundation distribuuje finančnú podporu, prideľovanú Ministry of Education and Research. Informačný systém

Názov IS Estonian Research Portal ETIS URL https://www.etis.ee/index.aspx?lang=en Obsah 404 vedeckých inštitúcií, 1315 divízií, 71 výskumných a vývojových

inštitúcií, 92 divízií, 4400 projektov, personálna databáza: 7911 osôb, výskumné aktivity: publikácie, dohľad (kontrola), priemyselné vlastníctvo, produkty a služby, spolupráca, zbierky – vyše 70000 záznamov o publikáciách

CERIF áno Prevádzkovateľ SA Archimedes Garant Ministry of Education and Research, Estonian Research Council,

poradný orgán Minister of Education and Research Vytvoril Iné zdroje Portál a informačný systém sú jeden celok

http://www.etf.ee/index.php?page=3& Estonian Science Foundation. Organizácia, zriadená vládou za účelom financovania výskumu.

Opis Systém obsahuje štyri základné moduly: organizácie, projekty, experti a výsledky výskumu a vývoja vo vzájomnej previazanosti, obsahovo, rozsahovo aj kvalitatívne veľmi dobre spracované. Používateľ, ktorý nevie presne, čo databáza obsahuje a nemá formulované

82


exaktné kritériá môže začať vyhľadávanie cez organizácie alebo cez výsledky VaV, prípadne cez expertov, ktorí sú zoskupení podľa abecedy. Nie je možné zobraziť všetky projekty. Systém je naplnený údajmi prevažne v angličtine, niektoré názvy projektov sú len v estónčine. Prepojenia medzi organizáciou, projektmi, expertmi a publikáciami je zachované. Hodnotenie + kvalita obsahu a rozsah spracovaných dát, CERIF, vzájomné prepojenie údajov, anglická verzia - chýba zobrazenie všetkých projektov a všetkých expertov v abecednom poradí (nie po jednotlivých písmenách), miestami chýba ponuka vyhľadávacích kritérií (slovník), systém by mohol obsahovať grafické funkcie (pozri Belgicko) Celkové hodnotenie: veľmi dobrý systém obsahujúci softvérové funkcie na dobrej úrovni a všetky základné moduly 2.7. Fínsko


Počet obyvateľov 5266268 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 31,719 € (2006) Podiel výdavkov V & V na HDP: 3.37 %(2007) Z toho súkromný sektor: 71.5 %(2007) Z toho verejný sektor: 28.4 %(2007)


Systém riadenia vedy a výskumu vo Fínsku má 4 úrovne riadenia. Na najvyššej úrovni sa riadením vedy zaoberá– parlament a národná vláda. Z ministerstiev sú to Ministry of Education a Ministry of Employment and the Economy. Financovanie vedy realizujú dve agentúry : Academy of Finland a Tekes, the Finnish Funding Agency for Technology and Innovation. Najnižšiu, výkonnú úroveň tvoria organizácie, ktoré sa venujú výskumu a vývoja, najmä univerzity, verejné a súkromné výskumné inštitúcie, ale aj podnikateľské subjekty. Fínsky výskumný systém je pomerne decentralizovaný, jeho súčasťou je 20 univerzít, 31 polytechnických škôl a 18 vládnych výskumných inštitútov.


Názov IS Research.fi - Finnish science and technology information service URL http://www.research.fi/en Obsah Štatistické dáta a články o fínskej technológii a vede. Služba je vytvorená

pre rozhodovaciu sféru, monitorovanie a hodnotenie fínskej vedy a techniky. Údaje nemajú databázový charakter a sú k dispozícii v tejto štruktúre: - fínsky inovačný systém, vedecká a technologická politika - národné V&V vstupy - národná výkonnosť výskumu - fínske výskumné prostredie

83


- ďalšie pohľady na V&V - Archív noviniek

CERIF nie Prevádzkovateľ CSC - Scientific Computing Ltd. Garant Ministry of Trade and Industry; Ministry of Education; Academy of

Finland; Finnish Funding Agency for Technology and Innovation (Tekes); Science and Technology Policy Council, CSC - Scientific Computing Ltd., Finnish universities; CSC - the Finnish IT center for science (http://www.csc.fi); and Statistics Finland (http://www.tilastokeskus.fi). Koordinátorom je Committee for Public Information.

Vytvoril Iné zdroje Databáza KOTA – štatistické ukazovatele týkajúce sa univerzít a VŠ

vzdelávania: počty študentov, učiteľov, výdavkov, publikácií a iné, od roku 1981. https://kotaplus.csc.fi. Spravovaná Ministry of Education.

Opis a hodnotenie Ide o portál bez informačného systému v zmysle prehľadávania databáz. Obsahuje sekundárne údaje, ktoré je vhodné publikovať na oficiálnom portáli venovanom vede a výskumu. Informácie možno hodnotiť len ako technologicky nezávislý doplnok informačného systému (Fínsko systém typu CRIS neprevádzkuje), resp. výsledok spracovania zozbieraných dát.

2.8. Francúzsko


Počet obyvateľov 62818207 (2005) HDP na 1 obyvateľa: 27,477.2 € (2005) Podiel výdavkov V & V na HDP: 2.09 % (2006) Z toho súkromný sektor: 63.3 % (2006) Z toho verejný sektor: 35.5 % (2006)


Na národnej úrovni koordinuje výskumnú politiku Ministry of Higher Education and Research. Rozdeľovanie finančných prostriedkov na vedu a výskum zo štátneho rozpočtu majú na starosti nasledujúce ministerstvá:

• Ministry of Higher Education and Research • Ministry of Ecology, Energy and Sustainable Development (MEDAD) • Ministry of Economy, Finances and Employment • Ministry of Defence • Ministry of Culture and Communication • Ministry of Agriculture and Fisheries

84



Názov IS The Observatory of Science and Technology URL http://www.obs-ost.fr/en.html Obsah Poslanie Observatory of Science and Technology je tvorba

kvantitatívnych indikátorov o výskume, vývoji a inováciách pre rozhodovaciu sféru a zainteresovaných a tiež tvoriť porovnávacie štúdie francúzskeho systému s Európou s ostatnými krajinami. Databázy nie sú k dispozícii cez internet.

CERIF nie Prevádzkovateľ The Observatory of Science and Technology Garant Ministre de l'Enseignement Supérieur et de la Recherche Vytvoril Ecritel 3, rue de Pondichéry 75015 Paris Iné zdroje Ministre de l'Enseignement Supérieur et de la Recherche

http://www.enseignementsup-recherche.gouv.fr/. Portál ministerstva obsahuje: Zoznam výskumných a vzdelávacích organizácií http://wwww.enseignementsup-recherche.gouv.fr/organism/index.htm#epst Organizácia vedy http://www.enseignementsup-recherche.gouv.fr/pid20018/mission-et-organisation.html

Opis a hodnotenie Ide o portál bez informačného systému v zmysle prehľadávania databáz. Obsahuje sekundárne údaje, ktoré je vhodné publikovať na oficiálnom portáli venovanom vede a výskumu. Informácie možno hodnotiť len ako technologicky nezávislý doplnok informačného systému (Francúzsko systém typu CRIS neprevádzkuje), resp. výsledok spracovania zozbieraných dát. 2.9. Grécko


Počet obyvateľov 11148460 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 19,194.1 € (2006) Podiel výdavkov V & V na HDP: 0.57 % (2006) Z toho súkromný sektor: 30 % (2006) Z toho verejný sektor: 68.6 % (2006)


Za tvorbu politiky VaV a finančné zdroje nesie hlavnú zodpovednosť General Secretariat for Research and Technology (GSRT), patriaci pod Ministerstvo rozvoja, ktorý je poradným orgánom gréckej vlády a parlamentu pre vedu a výskum. Podľa pripravovanej novej štruktúry by táto oblasť mala spadať pod predsedu vlády a GSRT by malo byť samostatným

85


ministerstvom. Druhým štátnym orgánom, zodpovedným za vedu a výskum je Ministry of Education. Má na starosti financovanie výskumu, realizovaného na vysokých školách.


Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje The General Secretariat for Research and Technology of the Ministry of

Development http://www.gsrt.gr/default.asp?V_ITEM_ID=101 http://www.ekt.gr/en/index.html Národný archive doktorandských práce http://helios-eie.ekt.gr/EIE/?locale=en repozitár, sprístupňujúci vedecký a výskumný materiál National Hellenic Research Foundation (NHRF) http://pandektis.ekt.gr/dspace/?locale=en Tématický repozitár z oblasti humanitných vied. http://pergamos.lib.uoa.gr/dl/index Integrovaný digitálny knižničný systém

Celkové hodnotenie: Informačný systém ani portál s adekvátnymi informáciami nie je k dispozícii

2.10. Holandsko




V národnom vládnom systéme pre výskum ako subjekty tvorby štátnej vednej politiky figurujú dve ministerstvá: Ministry of Education, Culture and Science a Ministry of Economic Affairs. Inovačnú politiku pripravuje Council for Economy, Knowledge and Innovation (REKI). Z poradných orgánov treba spomenúť the Advisory Council for Science and Technology Policy (AWT), Royal Netherlands Academy of Arts and Sciences (KNAW), ktorá je poradným orgánom najmä pre oblasť základného výskumu, Netherlands Academy of Technology and Innovation a Netherlands Bureau for Economic Policy Analysis (CPB), poradný orgán pre sociálno-ekonomické otázky.

86



Názov IS NARCIS – The Gateway to Dutch Scientific Information URL http://www.narcis.info/index Obsah 244,751 vedeckých publikácií (181,318 z nich sú open access), 6,368

dátových kolekcií z oblasti umenia, humanitných a sociálnych vied, personálna databáza výskumníkov obsahuje 10,000 expertov, 7500 VŠ učiteľov a 36000 výskumníkov, výskumné projekty (20000 bežiacich a 22000 uzavretých)a výskumné organizácie(750).

CERIF áno Prevádzkovateľ KNAW (Royal Netherlands Academy of Arts and Sciences,

http://www.knaw.nl/ ) Garant KNAW, univerzity a NWO (Netherlands Organisation for Scientific

Research) Vytvoril KNAW (Royal Netherlands Academy of Arts and Sciences,

http://www.knaw.nl/ ) spojením DAREnet a Dutch Research Database (NOD) v rámci programu SURFShare

Iné zdroje http://www.nwo.nl/nwohome.nsf/pages/SPPD_5R2QE7_Eng Netherlands Organisation for Scientific Research (NWO) je orgamizáciou financujúcou vedecké a výskumné projekty

Opis Vyhľadávací mechanizmus umožňuje nastaviť rozsah vyhľadávania v jednej alebo vo viacerých z ponuky piatich existujúcich databáz. Dáta sa zobrazujú vo vzájomných súvislostiach: k organizácii sú priradené riešené projekty a experti, ale aj hierarchia (príslušnosť výskumného tímu k organizácii), K vyhľadanému projektu je k dispozícii jeho riešiteľská organizácia, riešiteľ a súvisiace výskumy. K vyhľadaným osobám sú priradené riešené projekty a publikácie. Vyhľadávanie vo vedeckých publikáciách je možné aj samostatne, v rámci nich sú zvlášť vyčlenené doktorandské práce. K niektorým publikáciám sú k dispozícii aj plné texty. Obsah, rozsah a kvalita dát vo všetkých moduloch sa na základe náhodného testovania zdá byť vyhovujúca. Používateľské rozhranie je intuitívne, chýbajúci návod na použitie nie je veľkou chybou. Atraktívnou možnosťou je hypertextové prepojenie kľúčového slova priradeného expertovi na ďalších expertov z tejto kategórie, resp fotografia experta. Pri organizácii je zobrazené jej umiestnenie na mape. Hodnotenie + kvalita obsahu a rozsah spracovaných dát, CERIF, vzájomné prepojenie údajov, anglická verzia, jednoduché a intuitívne používateľské rozhrania, súčasné prehľadávanie všetkých databáz - je zrejmé, že databáza publikácií je budovaná zvlášť: chýbajú výsledky výskumu a vývoja vo vzťahu k projektom. Systém (zrejme vzhľadom na veľký rozsah dát) neobsahuje zobrazenie obsahu databáz v abecednom poradí ani tezaurus/slovník vyhľadávacích termínov, čo môže na začiatku robiť nezorientovanému používateľovi problém s tým, odkiaľ začať

87


vyhľadávanie. Systém by mohol obsahovať grafické funkcie (pozri Belgicko). Systém je graficky menej výrazný, žiadal by sa dizajn adekvátny kvalite obsahu. Celkové hodnotenie: veľmi dobrý systém obsahujúci softvérové funkcie na dobrej úrovni a všetky základné moduly. Najväčšou prednosťou je možnosť prehľadávania viacerých databáz súčasne a hypertextové prepojenie kľúčových slov. Obrázok. Vyhľadávanie vo všetkých databázach systému FRIS súčasne

Obrázok. Záznam experta s ukážkou vyhľadania záznamov obsahujúcich kľúčové slovo

88


2.11. Írsko


Počet obyvateľov 4159096 (2005) HDP na 1 obyvateľa: 38,830 € (2005) Podiel výdavkov V & V na HDP: 1.35 % (2007) Z toho súkromný sektor: 66.8 % (2007) Z toho verejný sektor: 33.2 % (2007)


Írsku štátnu vednú politiku tvoria štyria hlavní aktéri: 1. Podvýbor vlády pre vedu a technológie, ktorý zahŕňa predsedu vlády a podpredsedu

vlády. Členmi sú tiež ministri tých rezortov, ktoré majú významnú výskumnú agendu. 2. Inter-Departmental Committee on Science, Technology and Innovation (IDC) 3. Chief Scientific Adviser 4. Advisory Council for Science, Technology and Innovation


Názov IS Expertiseireland.com - the island's knowledge portal URL http://www.expertiseireland.com/Default.aspx Obsah Vstupná brána k znalostnej báze, obsahuje nasledujúce dáta

z univerzitného sektora. Profily expertov: 4670 Inštitúcie: 22 Výskumné centrá: 327 Transfer technológií: 70

CERIF nie Prevádzkovateľ InterTradeIreland, www.intertradeireland.com Garant Podporujú: InterTradeIreland, www.intertradeireland.com a Irish

Universities Association www.iua.ie Vytvoril Iné zdroje Portál Science.ie, http://www.science.ie/ , poskytuje informácie

o všetkých aspektoch vedy mladým ľuďom ich rodičom a učiteľom. Spravovaný radou pre podnikanie, obchod, vedu, techniku a inovácie Forfas, ktorá patrí Office of Science, Technology and Innovation v rámci Department of Enterprise, Trade and Employment. http://www.sfi.ie/home/index.asp Science Foundation Ireland je organizáciou financujúcou vedecké a výskumné projekty

Opis Vyhľadávanie je jednoduché a prehľadné. Pri zadaní prázdneho reťazca (expert) sa zobrazí prehľad univerzít a ku každej je priradený počet registrovaných expertov a tiež počet výskumných centier a komerčných subjektov. Existuje možnosť vyhľadávania podľa

89


kľúčových slov. Možnosť náhľadu do ich zoznamu je pozitívom, sklame ich nedostatočný rozsah. Pri vyhľadávaní organizácie je možné ku každej ponúknutej univerzite upresniť vyhľadávanie priradením fakulty, výskumného centra resp. nižšej organizačnej zložky. Ku každému vyhľadanému subjektu možno zobraziť expertov. Hodnotenie + jednoduché a prehľadné vyhľadávanie expertov a organizácií, prítomnosť registrov a ponukových menu - systém obsahuje iba modul organizácií a expertov, chýbajú údaje o riešených projektoch a výsledky výskumu, chýba funkcionalita ktorá sa spája s týmito modulmi; vzhľadom na menšiu šírku evidovaných údajov nie je možné tento systém ako celok porovnávať s celoštátnymi systémami typu CRIS Celkové hodnotenie: informačný systém nie je vzhľadom na nekompletnosť rovnocenný so systémami CRIS 2.12. Litva


Počet obyvateľov 3394082 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 6,989 € (2006) Podiel výdavkov V & V na HDP: 0.8 % (2006) Z toho súkromný sektor: 27.9 % (2006) Z toho verejný sektor: 72 % (2006)


Vysokoškolské vzdelávanie a politika v oblasti vedy a výskumu je centralizovaná a implementovaná priamo Ministry of Education and Science (http://www.smm.lt/en/ ). Oblasť inovácií má na starosti Lithuanian Ministry of the Economy. Na tvorbe vednej politiky a legislatívy sa podieľa aj Science Council of Lithuania (http://www.lmt.lt/EN/LINKS/index.php).


Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje Ministry of education and science Lithuania – Litva,

http://www.smm.lt/en/ Agency for International Science and Technology Development Programmes in Lithuania, http://www.tpa.lt/ENG/index.htm Reserch Concil of Lithuania, http://www.lmt.lt/EN/LINKS/index.php http://www.lms.lt/ Lietuvos moklslinku sajunga Lithuanian Webové sídlo určené litovskej vedeckej komunite nemá anglickú verziu

90


Celkové hodnotenie: Informačný systém ani portál s adekvátnymi informáciami nie je k dispozícii 2.13. Lotyšsko




Hlavnú zodpovednosť v oblasti vednej politiky Litvy má Ministry of Education and Science (http://izm.izm.gov.lv/science.html), ktoré je nielen jej tvorcom, ale aj má na starosti aj implemetáciu do praxe, financovanie a koordináciu a riadenie výskumných programov. Dôležitú úlohu v tejto oblasti má aj Latvian Council of Science (http://www.lzp.lv/), poradný orgán pre vednú politiku, riadiaci orgán pre výskumné projekty a hodnotiace centrum. Na vednej a výskumnej politike sa tiež podieľa Ministry of Economics, ktoré podporuje okrem iného oblasť transferu technológií a aplikovaný výskum. Knowledge and Innovation System Department v rámci Latvian Investment and Development Agency riadi grantové programy, analyzuje výkonnosť inovačného systému a zabezpečuje aplikáciu znalostí.


Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje Ministry of education and science, http://www.izm.gov.lv/

Latvian Council of Science, http://www.lzp.lv/index.php?mylang=latvian

Celkové hodnotenie: Informačný systém ani portál s adekvátnymi informáciami nie je k dispozícii 2.14. Luxembursko


Počet obyvateľov 493,500 (2008, zdroj: wikipedia) HDP na 1 obyvateľa: 79,1 € ($113,044 , zdroj: http://www.globalpropertyguide.com/Europe/Portugal/gdp-per-capita) Podiel výdavkov V & V na HDP: 1.57% (2006) Systém riadenia VaV

Za politiku v oblasti výskumu a vývoja sú zodpovedné dve ministerstvá: 1) The Ministry of the Economy and Foreign Trade 2) The Ministry of Culture, Higher Education and Research

Koordináciu aktivít ministerstiev v oblasti riadenia vedy a výskumu má na starosti Inter-

ministerial coordination committee for technological research and development.

91



Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje The Luxembourg Portal for Innovation and Research,

http://www.innovation.public.lu/servlet/front, portál pre výskum, vývoj a inovácie v Luxembursku. Neobsahuje databázy, ale údaje o možnosti financovania, transferoch technológií, podujatiach VaV, výzvach na podávanie projektov a publikácie (správy, analýzy) z oblasti VaV a inovácií. Garantom je Ministry of the Economy and Foreign Trade, prevádzkuje ho Luxinnovation, Národná agentúra pre inovácie a výskum.

Opis a hodnotenie Ide o oficiálny portál bez databázového modulu. Z objektov zaujímavých z hľadiska systému typu CRIS obsahuje len zoznam inštitúcií výskumu a vývoja. 2.15. Maďarsko


Počet obyvateľov 10071370 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 8,940.7 € (2006) Podiel výdavkov V & V na HDP: 1 % (2006) Z toho súkromný sektor: 48.3 % (2006) Z toho verejný sektor: 49.8 % (2006)


Najvyšším koordinačným orgánom v oblasti vednej politiky je od marca 2009 Science and Technology Policy Council (TTPK), na čele ktorého stojí predseda vlády. Úlohou tohto orgánu je koordinácia a kontrola štátnej vednej politiky a dohľad nad vládnou agentúrou National Office of Research and Technology (NORT; or NKTH), zodpovednou za implementáciu tejto politiky a financovanie prostredníctvom Research and Technological Innovation Fund. Strategické rozhodnutia v oblasti vedy a výskumu prijíma Research and Technological Innovation Council (KTIT). Kľúčovú úlohu v tvorbe a implementácii vednej a vzdelávacej politiky má Ministry of Education and Culture (OKM). Jeho poradným orgánom pre vysokoškolské vzdelávanie a akademický výskum je Higher Education and Research Council (FTT). Informačný systém

Názov IS HunCris URL https://nkr.info.omikk.bme.hu/ Obsah Organizácie(3530, z toho samostatných 1258, výskumných útvarov

2272), Projekty (6584), Personálna databáza (riešitelia projektov,výskumníci-13883 osôb) Tezaurus obsahuje 16323 výrazov v maďarčine aj v angličtine. Pripravuje

92


sa spracovanie veľkého množstva projektov financovaných National Office for Research and Technology, z rokov 2004-2008

CERIF áno Prevádzkovateľ Budapest University of Technology and Economics National Technical

Information Centre and Library (BME OMIKK) Garant National Office of Research and Technology (NKTH), technická

kontrola: Ministry of Education Vytvoril IQSYS Co. Iné zdroje National Office for Research and Technology website,

http://www.nkth.gov.hu/english Opis Vstup do systému je dvojjazyčný. V rámci vyhľadávacieho rozhrania je v ponuke výber z 8mich tezaurov mien organizácií, expertov a niekoľkých klasifikácií kľúčových slov. Existuje možnosť vyšpecifikovania/výberu vyhľadávacieho termínu z tezauru a jeho pridania do vyhľadávacieho rozhrania. V rámci vyhľadávania si možno vybrať objekt, ktorý chceme zobraziť: projekt, experta alebo organizáciu zodpovedajúcu vyhľadávaciemu termínu. V detaile vyhľadaného záznamu je k vyhľadanému projektu priradená organizácia a riešiteľský tím s možnosťou zobrazenia detailov. K vyhľadanému expertovi a organizácii sa zobrazia riešené projekty. Chýba možnosť hypertextového prepojenia súvisiacich objektov, napríklad kliknutím na meno riešiteľa projektu zobraziť všetky jeho projekty. Hodnotenie + kvalita obsahu a rozsah spracovaných dát, CERIF, anglická verzia, najmä však prepracovaný systém tezaurov umožňujúci prakticky pri každej položke výber vyhľadávacieho termínu z ponuky - chýba databáza výsledkov výskumu a vývoja, systém by mohol obsahovať dynamickejšie hypertextové prepojenie jednotlivých objektov a grafické funkcie (pozri Belgicko) Celkové hodnotenie: veľmi dobrý systém typu CRIS, najsilnejšou stránkou je prepracovaný systém tezaurov, najväčším nedostatkom je chýbajúci modul výsledkov výskumu a vývoja. Obrázok. Použitie tezauru v systéme HunCRIS

93


2.16. Malta




Malta Council for Science & Technology (MCST, http://www.mcst.gov.mt/ ) , patriaca v rokoch 2005-2007 pod Office of the Prime Minister (OPM), je v súčasnosti zaradená do pôsobnosti Ministry for Resources & Rural Affairs. Menované ministerstvo prevzalo do svojej pôsobnosti politiku v oblasti vedy, techniky, výskumu a inovácií. Informačný systém

Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje Malta Council for Science and Technology http://www.mcst.gov.mt/

Ministry of education, culture, youth and sport http://www.gov.mt/frame.asp?l=2&url=http://www.education.gov.mt

Celkové hodnotenie: Informačný systém ani portál s adekvátnymi informáciami nie je k dispozícii. 2.17. Nemecko


94


Počet obyvateľov 82,046,000 (2008, zdroj: wikipedia) HDP na 1 obyvateľa: 31,3 € ($44,660 , zdroj: http://www.globalpropertyguide.com/Europe/Portugal/gdp-per-capita) Podiel výdavkov V & V na HDP: 2.51 % (2006)


Na federálnej a štátnej úrovni majú zopovednosť za politiku v oblasti VaV dve ministerstvá: BMWi (Federal Ministry of Economics and Technology) je zodpovedné za inovačnú politiku a priemysel vo vzťahu k výskumu. BMBF (Federal Ministry of Education and Research) má hlavnú zodpovednosť za vedu na federálnej úrovni, politiku v oblasti VaV, riadi väčšinu federálnych výskumných inštitútov, spolufinancuje mnohé inštitúty na úrovni spolkových krajín a je zodpovedná za všetky druhy podporných schém pre vedu a výskum.


Názov IS 1.GEPRIS – German Project Information System 2.Research explorer (ReX)

URL 1.http://gepris.dfg.de/gepris/octopus/gepris 2.http://research-explorer.dfg.de/research_explorer.en.html

Obsah 1.Register projektov, financovaných DFG – údaje sú v nemčine 2.Databáza (bilingválna) obsahuje cca 20000 inštitútov na univerzitách aj neuniverzitných výskumných inštitúciách; prepojenie s GEPRIS

CERIF nie Prevádzkovateľ German Research Foundation (DFG), http://www.dfg.de , centrálna

nemecká grantová agentúra Garant German Research Foundation (DFG), Vytvoril Iné zdroje Federal Ministry of Education and Research

http://www.bmbf.de/en/index.php V rámci stránky prehľad organizácií VaV: http://www.bmbf.de/en/5355.php

Celkové hodnotenie: Informačný systém grantovej agentúry nie je plnohodnotným informačným systémom so všetkými modulmi. 2.18. Poľsko


Počet obyvateľov 38141267 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 7,134.8 € (2006)

95


Podiel výdavkov V & V na HDP: 0.56 % (2006) Z toho súkromný sektor: 31.5 % (2006) Z toho verejný sektor: 68 % (2006)


Science Council je formálnou reprezentáciou vedeckej komunity a má poradnú úlohu v oblasti tvorby vednej politiky a financovania vedy a výskumu. Garantom vednej a výskumnej politiky je Ministry of Science and Higher Education, uvedené ministerstvo tiež rozhoduje o finančných prostriedkoch pre všetky výskumné inštitúcie. Na tento účel, ako aj na riadenie veľkých výskumných projektov zriadilo National R&D Centre. O financovaní cca polovice výskumných inštitúcií spolurozhoduje Ministry of Economic Affairs. Informačný systém

Názov IS Nauka Polska URL http://nauka-polska.pl/shtml/raporty/raporty.shtml Obsah Inštitúcie (16313), Experti(143555), Projekty(37000), Podujatia( 1213 ),

Vedecké práce(130952) Všetky údaje sú iba v poľštine CERIF nie Prevádzkovateľ Ośrodek Przetwarzania Informacji http://www.opi.org.pl/ Garant Ośrodek Przetwarzania Informacji http://www.opi.org.pl/ Vytvoril Iné zdroje http://www.fnp.org.pl/index.php?lng=en Foundation for Polish Science.

Organizácia financujúca vedecké a výskumné projekty Opis Akékoľvek testovanie tohto systému je ovplyvnené skutočnosťou, že nie je k dispozícii anglická verzia dát ani internetového rozhrania. Vstup do každej databázy informačného systému je samostatný. Vypísať zoznam zaregistrovaných objektov nie je možné. Počet vyhľadávacích kritérií je nízky, vyhľadávanie je zjavne myslené ako fulltextové. Ako rešeršnú požiadavku je nutné zapísať minimálne dvojznakový reťazec, systém vyhľadáva záznamy s týmto reťazcom na ľubovoľnom mieste. Hypertextové prepojenia medzi databázami sú obmedzené. K organizácii nie je možné získať žiadne doplňujúce informácie (riešené projekty, experti, výsledky VaV). K expertovi je priradená zamestnávateľská organizácia a dizertačná práca spolu s organizáciou, kde bola táto práca robená. K podujatiu je priradený jeho organizátor. Projekty sú samostatný modul, bez prepojenia na ostatné databázy. Hodnotenie + kvalita obsahu a rozsah spracovaných dát (všetky „povinné“ moduly CERIF, navyše databáza podujatia), jednoduchosť vyhľadávania - chýba akýkoľvek pokus o anglickú verziu webového rozhrania aj dát, chýbajúce logické prepojenia medzi modulmi,

96


Celkové hodnotenie: dobrý systém typu CRIS obsahujúci všetky moduly, najväčším nedostatkom je chýbajúca anglická verzia, rezervy sú aj vo vzájomnom prepojení databáz: systém nepôsobí ako kompaktný celok. 2.19. Portugalsko


Počet obyvateľov 10,627,250 (2008, zdroj: wikipedia) HDP na 1 obyvateľa: 16,1 € ($22,997, zdroj: http://www.globalpropertyguide.com/Europe/Portugal/gdp-per-capita) Podiel výdavkov V & V na HDP: 0.81 % (2006)


Výskumný systém Portugalska má tri úrovne: Politickú (kancelária predsedu vlády, ministerstvá), operačnú (financovanie vedy a výskumu prostredníctvom výkonných agentúr) a výkonnú (subjekty vykonávajúce výskum a vývoj).

Zodpovednosť za vednú politiku spadá do kompetencií Ministry for Science, Technology and Higher Education (MCTES). Ministerstvo zodpovedá za tvorbu a implementáciu politiky v oblasti vedy a výskumu, za medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a za štatistické zisťovanie informácií o vede a výskume. FCT (Foundation for Science and Technology) vykonáva funkciu národnej výskumnej rady a je poskytovateľom financií na vedu a výskum.


Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje Ministry for Science, Technology and Higher Education (MCTES),

http://www.mctes.pt/?idl=2 FCT (the Foundation for Science and Technology), www.fct.mctes.pt

Celkové hodnotenie: Informačný systém ani portál s adekvátnymi informáciami nie je k dispozícii 2.20. Rakúsko


Počet obyvateľov 8 236 225 (2005) HDP na 1 obyvateľa: 29,786.7 € (2005) Podiel výdavkov V & V na HDP: 2.55 % (2007) Z toho súkromný sektor: 66.7 % (2006) Z toho verejný sektor: 31.4 % (2006)


Rakúska politika výskumu a vývoja patrí pod tieto ministerstvá:

97


Federal Ministry of Science and Research (BMWF) Federal Ministry of Transport, Innovation and Technology (BMVIT). Federal Ministry of Economy, Family and Youth (BMWFJ) Federal Ministry of Finance (BMF) Neexistuje formálny mechanizmus pre koordináciu aktivít jednotlivých ministerstiev.


Názov IS AURIS - Austrian Research Information System URL http://www.auris.ac.at nefunguje, funkčná linka: Auris - MM

MultiMedia extended, XML/RDF based http://auris.tuwien.ac.at – testovacia verzia

Obsah Výsledky výskumu rakúskych univerzít, viac ako 18000 záznamov CERIF nie Prevádzkovateľ Graz University of Technology, http://fti.tu-graz.ac.at Garant Vytvoril Iné zdroje Austrian Agency for International Cooperation in Education and

Research (OeAD) Databáza štipendií a výskumných grantov, http://www.grants.at Austrian Academic Portal - databázy, http://www.portal.ac.at/owa/portal.ogn_alph_en?otp_id_in=40 http://www.fwf.ac.at/en/index.asp Austrian Science Found financuje vedecké a výskumné projekty.

Opis a hodnotenie Systém Auris je (dlhodobo?) mimo prevádzky. Alternatívny systém alebo podsystém Auris Multimedia Projekt, zameraný na prehľadávanie rakúskych výskumných databáz je podľa vyjadrenia tvorcov v testovacej verzii. Vyhľadávanie je koncipované ako kombinácia vyhľadávania obsahu výskumných databáz (4 databázy) a webu. Nie je k dispozícii detail záznamu, len skrátená verzia, chýba anglická verzia (zrejme ani nie je v pláne ). Systém možno hodnotiť len ako modul, resp. nadstavbu informačného systému, nie ako celý systém typu CRIS. Keďže softvérové riešenie nie je dokončené, možno pozitívne hodnotiť len ideu portálu poskytujúceho prístup k informačným zdrojom pre vedu a výskum.

Celkové hodnotenie: Softvérové riešenie portálu poskytujúceho prístup k informačným zdrojom pre vedu a výskum nie je dokončené. 2.21. Rumunsko


Počet obyvateľov 21587666 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 4,526.6 € (2006) Podiel výdavkov V & V na HDP: 0.45 (2006)

98


Z toho súkromný sektor: 48.5 (2006) Z toho verejný sektor: 50 (2006)


Vládnym koordinačným orgánom pre vednú politiku na najvyššej úrovni je National Council for Science and Technology Policy. Hlavným subjektom, vykonávajúcim aktivity v oblasti riadenia a podpory vedy a výskumu je Ministry of Education, Research and Innovation (MERI). Vládny program v oblasti výskumu, vývoja a inovácií realizuje prostredníctvom National Authority for Scientific Research (NASR), ktorá formuluje a implementuje špecifickú vednú politiku v príslušných oblastiach.

Medzi poradné a konzultačné orgány Ministry of Education, Research and Innovation pre oblasť vedy a výskumu patria:

• Consultative Board for Research, Development and Innovation, pozostávajúca z 33 členov, reprezentujúcich vedeckú a výskumnú komunitu a socio-economické prostredie.

• National Council for Research in Higher Education Institutions (CNCSIS) pozostáva z predstaviteľov akademickej výskumnej obce.

• Romanian Committee for Research Infrastructures (CRIC) je strategickým fórom, formulujúcim

odporúčania v oblasti dlhodobého plánovania a alokácie zdrojov potrebných na rozvoj výskumnej

infraštruktúry.


Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje Ministry of education , research and education,

http://www.edu.ro/indexx.html Romanian Office for Science and Technology, http://www.rosteu.net/

Celkové hodnotenie: Informačný systém ani portál s adekvátnymi informáciami nie je k dispozícii 2.22. Slovensko




Na Slovensku funguje centralizovaný systém riadenia VaV. Riadiacim orgánom pre túto oblasť je Ministerstvo školstva SR http://www.minedu.sk a koordinačný orgán pre štátnu vednú politiku, ktorým je Rada vlády SR pre vedu a techniku. Za oblasť inovácií je zodpovedné Ministerstvo hospodárstva SR http://www.economy.gov.sk , resp.

99


http://www.hospodarstvo.sk/ . Financovanie vedy je realizované prostredníctvom špecializovaných agentúr, riadených Ministerstvom školstva SR (VEGA, ASFEU/Structural Fund Agency of the Ministry of Education a APVV/RDA) a Ministerstvom hospodárstva SR (SIEA, NADSME).


Názov IS Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie - Informačný systém o vede a výskume

URL https://www.vedatechnika.sk/SK/ISVVP/Stranky/default.aspx Obsah Organizácie (vyše 600)

Projekty (3836) Experti (cca1000) Infraštruktúra (3000 laboratórií a zariadení slúžiacich pre vedu a výskum) Periodické hodnotenie výskumu a vývoja

CERIF nie Prevádzkovateľ CVTI SR Garant Ministerstvo školstva SR Vytvoril Siemens IT Solutions and Services, s.r.o. Iné zdroje Ministerstvo školstva SR, http://www.minedu.sk

http://www.cvtisr.sk/index/index.php Centrum vedecko-technických informácií SR https://www.kis3g.sk/ Slovenská knižnica. Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc

Opis Slovenský informačný systém o vede obsahuje tri zo štyroch základných modulov CERIF, chýbajú výsledky výskumu a vývoja. Po obsahovej a rozsahovej stránke sú dáta na pomerne dobrej úrovni, rezervy sú v kvalite dát, anglická verzia systému je realizovaná len čiastočne a bilingválne sú spracované iba dáta o projektoch. Prítomná je možnosť zobrazenia všetkých záznamov jednotlivých databáz. Súhrnné vyhľadávanie v štyroch databázach je realizované, hypertextové prepojenia objektov (riešiteľská organizácia- riešené projekty – experti – laboratórne vybavenie )sú aktívne cez vyhľadanú organizáciu. Vyhľadané objekty v jednotlivých databázach hypertextovo prepojené nie sú. Vyhľadávacie kritériá sú pomerne variabilné, avšak nie celkom reflektujú potreby používateľv. Hodnotenie + relatívne kvalitné dáta v dvoch moduloch CRIS, vytvorená štruktúra databázy expertov, softvérové aj vecné predpoklady na vzájomné prepojenie dát - chýba databáza výsledkov výskumu a vývoja, systém potrebuje technický upgrade týkajúci sa implementácie CERIF, skvalitnenia vyhľadávania, treba dobudovať hypertextové prepojenie jednotlivých objektov, komnikačné a grafické funkcie (pozri Belgicko). Nutný je aj čiastočný obsahový redizajn databáz.

100


Celkové hodnotenie: pomerne dobrý systém obsahujúci tri zo štyroch základných modulov CRIS bez implementácie formátu CERIF, rezervy sú v softvérovom spracovaní, v anglickej verzii a nutná je aj revízia obsahu zbieraných dát. 2.23. Slovinsko




Hlavným legislatívnym orgánom je National Assembly, a jeho Committee on Higher Education, Science and Technological Development (Výbor pre vysokoškolské vzdelávanie, vedu a technologický rozvoj) má na starosti rokovania o politických dokumentoch pre oblasť VaV.

Ministry of Higher Education, Science and Technology je zodpovedná za prípravu politických dokumentov v oblasti VaV, za implementáciu vednej a výskumnej politiky, za verejný rozpočet a medzinárodnú spoluprácu v oblasti VaV.


Názov IS SICRIS - Slovenian Current Research Information System URL http://sicris.izum.si/about/cris.aspx?lang=eng Obsah SICRIS obsahuje nasledujúce databázy:

- výskumníci 13068

- organizácie VaV 797

- výskumné skupiny 1282

- projekty 5228

- programy 888

- projekty rámcových programov EÚ (viac ako 500)

CERIF áno Prevádzkovateľ Institute of Information Science (IZUM), Slovenian Research Agency

(SRA) Garant Vytvoril Institute of Information Science (IZUM), Slovenian Research Agency

(SRA) Iné zdroje http://www.cobiss.si/ Virtuálna knižnica Slovinska

101


Opis Systém obsahuje základné moduly systému typu CRIS, výsledky výskumu a vývoja sú viditeľné len v prepojení na iné moduly. Databáza expertov obsahuje celú výskumnú a vedeckú základňu, prítomné sú CV a prepojenie na publikačnú činnosť, prepojenie na zamestnávateľskú organizáciu (VŠ majú registrované aj katedry), riešené projekty a programy. K projektom a programom sú k dispozícii hypertextové prepojenia na detaily riešiteľských organizácií a členov riešiteľského tímu. Ku každej organizácii sú k dispozícii výskumné tímy, výskumníci, riešené projekty a programy. Vyhľadávanie je prehľadné, anglická verzia internetového rozhrania aj dát (okrem programov) je k dispozícii. Hodnotenie + Najsilnejšou stránkou je prepojenie údajov o expertovi na jeho publikačnú činnosť, zaevidovanú v národnom online knižničnom katalógu Slovinska v systéme COBISS. Ďalšie prednosti systému sú kvalita obsahu a rozsah spracovaných dát, CERIF, bohaté hypertextové prepojenie údajov, anglická verzia, - Chýba samostatný modul Výsledky výskumu a vývoja. Vo všetkých databázach chýba akákoľvek ponuka vyhľadávacích termínov (tezaurus/slovník). Systém by mohol obsahovať grafické funkcie (pozri Belgicko). Celkové hodnotenie: veľmi dobrý systém, najväčšou prednosťou je naplnenie databáz kvalitnými údajmi (experti – kompletná vedecká a výskumná základňa krajiny), bohaté hypertextové prepojenie objektov medzi sebou, jediný závažnejší nedostatok - chýbajúca databáza výsledkov výskumu a vývoja je eliminovaný prepojením na publikačnú činnosť expertov cez online knižničný katalóg Slovinska. Obrázok. Expert v systéme SICRIS a jeho publikačná činnosť

2.24. Španielsko

102



Počet obyvateľov 44116441 (2006) HDP na 1 obyvateľa: 22,235.6 € (2006) Podiel výdavkov V & V na HDP: 1.2 (2006) Z toho súkromný sektor: 55.5 (2006) Z toho verejný sektor: 44.3 (2006)


Hlavná zodpovednosť za politiku v oblasti VaV je na Ministry of Science and Innovation (Ministerstvo vedy a inovácií). http://web.micinn.es/contenido.asp?dir=01_Portada. Dôležitým prvkom vládneho rozhodovacieho systému v oblasti vednej politiky je aj vládna komisia Inter-m inisterial Commission on Science and Technology (CICYT), riadená predsedom vlády. Jej členovia sú ministri, zodpovední za politiku vedy a výskumu. V praxi je väčšina projektov orientovaných na vedu a výskum vytvorená aj realizovaná prostredníctvom jednotlivých ministerstiev. Ide najmä o Ministry of Education and Science (MEC), ale aj o National Institute of Agriculture Research (INIA) patriaci Ministry of Agriculture, ďalej Ministry of Defence, Ministry of the Environment a Ministry of Health and Care.

103



Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje Spanish National Research Council (CSIC) – bibliografické databázy:

http://bddoc.csic.es:8080/index.jsp?lang=en • ICYT – Veda a technika • ISOC – Humanitné a sociálne vedy • IME - Biomedicína • ISOC- Informačné vedy

• Vedecké časopisy

http://www.madrimasd.org/English/default.asp Madri+d , nezisková

výskumná sieť, ktorá spája verejný a súkromný výskum a regionálne

združenia podnikateľov, spravovaná Autonomous Community of Madrid

v rámci aktivít EÚ.

http://www.fecyt.es/fecyt/home.do Spanish Science and Technology

Foundation financuje vedecké a výskumné projekty

Opis a hodnotenie Ide o bibliografické databázy článkov publikovaných prevažne v španielskych vedeckých časopisoch. Záznamy obsahujú prepojenie na online verziu časopisu. Používateľské rozhranie aj údaje sú v španielčine. Uvedenú aplikáciu možno hodnotiť len ako nadstavbu informačného systému o vede, ktorý Španielsko neprevádzkuje. 2.25. Švédsko




Na najvyššej úrovni sa určovaniu politiky v oblasti VaV venuje vláda a tieto tri

ministerstvá:

Ministry of Education and Research, Ministry of Enterprisen Energy and Communication a Ministry of Defence. Vláda a ministerstvá sú podporované týmito poradnými orgánmi: Research Policy Council (RPC), ktorá je súčasťou Ministry of Education, Research and Culture, Innovation Policy Council (IPC), ktorá je súčasťou Ministry of Industry, Employment and Communication a vládnou agentúrou Growth Analysis.


Názov IS Mid Sweden University - nejde o celoštátny systém ale o univerzitný URL http://researchdatabase.miun.se

104


Obsah Výskumné aktivity a ich výsledky, projekty, kontrakty, patenty, publikácie, konferencie, štipendiá, študijné plány, prednášky

CERIF áno Prevádzkovateľ Mid Sweden University Garant Mid Sweden University Vytvoril AVEDAS – CONVERIS, www.converis.avedas.com Iné zdroje Ministry of Education, Research and Culture, http://www.sweden.gov.se/

Swedish Research Council , http://www.vr.se/2.69f66a93108e85f68d480000.html

Databáza výziev – len švédsky Databáza projektov – len švédsky http://vrproj.vr.se/default.asp?funk=s

Opis a hodnotenie Univerzitný systém obsahuje z pohľadu výskumného subjektu všetky moduly, ktoré má CRIS obsahovať, vrátane väzieb medzi jednotlivými objektami. Namiesto organizácií ide o výskumné tímy. Systém je zaujímavý jednoduchým a prehľadným grafickým rozhraním, implementáciou CERIF a prezentáciou softvérového riešenia na pôde EuroCRIS. Prínosom je subsystém výsledkov V a V Patenty. Systém nie je čo do rozsahu spracovaných dát porovnateľný s národnými systémami typu CRIS, avšak prezentuje elegantné a jednoduché softvérové riešenie v súlade s formátom CERIF. Celkové hodnotenie: informačný systém nie je vzhľadom na to, že funguje na inštitucionálnej úrovni, rovnocenný so systémami CRIS

2.26. Taliansko




Na najvyššej politickej úrovni je riadenie vedy a výskumu spojené s Council of Ministers (Rada ministrov) a s Inter-Ministry Committee for the Economic Planning (CIPE, Medziministerský výbor pre ekonomické plánovanie). Na operačnej úrovni sa zabezpečovaniu vednej politiky venujú hlavne dve ministerstvá. Prvým z nich je MIUR Ministry of University and Research, ktoré koordinuje národné a medzinárodné vedecké aktivity a distribuuje finančné prostriedky na vedu a výskum, pridelené univerzitám a výskumným agentúram. Druhým ministerstvom, ktoré sa angažuje v oblasti zabezpečovania vednej politiky je Ministry for Economic Development, ktoré má na starosti predovšetkým finančné nástroje podpory priemyselného výskumu a vývoja.

105



Názov IS Neprevádzkuje sa Iné zdroje Portál Ricerca Italiana: http://www.ricercaitaliana.it/, prevádzkuje

CINECA, konzorcium talianskych univerzít. http://www.cineca.it/en/index.htm RIDITT, http://www.riditt.it RIDITT je talianska sieť pre Inovácie a transfer technológií pre malé a strednépodniky. Garantuje Ministry of Economic Development a prevádzkuje Institute for Industrial Promotion (IPI). Ministry of University and Research, http://www.miur.it CNR (National Research Council), http://www.cnr.it/sitocnr/Englishversion/Englishversion.html

Opis a hodnotenie Univerzitný portál o vede je celý v taliančine a neobsahuje anglickú verziu, čo poukazuje na jeho cieľovú skupinu, ktorá nedosahuje medzinárodné rozmery. Celkové hodnotenie: Informačný systém nie je k dispozícii. Hodnotu informácií na portáli je ťažké zhodnotiť vzhľadom na absenciu anglickej verzie 2.27. Veľká Británia




Na politickej úrovni sú hlavnými aktérmi v oblasti vednej politiky parlament a Parliamentary Office for Science and Technology (POST, Parlamentná kancelária pre vedu a technológie). Poradným orgánom vlády a ústredným koordinačným orgánom pre vedu a techniku je Government's Chief Scientific Adviser (CSA). CSA má na starosti Government Office for Science (umiestnené v DIUS - Department for Innovation, Universities and Skills) zodpovedá za revíziu celého výskumného systému. Poradným orgánom je Council for Science and Technology .

106



Názov IS Vo veľkej Británii existuje 7 výskumných rád (research council), každá prevádzkuje svoj vlastný CRIS, určený na finančný manažment projektov; z uvedeného dôvodu ich systémy, obsahujúce projekty nemajú implementovaný CERIF. Jeho implementácia do časti dát, prístupných cez internet a súčasne agregácia systémov do jedného celku je plánovaná do roku 2010. Technicky sú systémy založené na relačných databázach a internetové stránky s vyhľadanými záznamami sú generované pomocou skriptov. Systém si spravuje každá výskumná radavo vlastnej réžii. URL: http://gow.epsrc.ac.uk/ http://www.bbsrc.ac.uk/science/grants/index.html http://www.esrcsocietytoday.ac.uk/ESRCInfocentre/opportunities/ http://www.rdfunding.org.uk/Queries/ListGrantDetails.asp?GrantID=6728 http://www.mrc.ac.uk/Ourresearch/index.htm> http://www.nerc.ac.uk/research/gotw.asp http://www.scitech.ac.uk/SciProg/home.aspx

Iné zdroje Department for Business, Innovation, & Skills, http://www.dius.gov.uk/ Parliamentary Office of Science and Technology, http://www.parliament.uk/parliamentary_offices/post.cfm

Celkové hodnotenie: Informačný systém ani portál s adekvátnymi informáciami nie je k dispozícii

3. Informačné systémy mimo EÚ V rámci tejto kapitoly sú charakterizované dva systémy: nadnárodný systém IST World a nórsky informačný systém FRIDA. Oba systémy spĺňajú štandardy a pravidlá formátu CERIF.

3.1. IST World

IST World Názov IS IST World URL http://www.ist-world.org/ Obsah IST World je nadnárodný projekt (Specific Support Action, SSA),

dotovaný Šiestym rámcovým programom IST (Information Society Technologies (Technológie pre informačnú spoločnosť) Komisie Európskych spoločenstiev - Číslo kontraktu: FP6-2004-IST-3 - 015823, ktorý začal v apríli 2006 a skončil v novembri 2007. Portál IST World je vytvorený podľa štandardu CERIF a i obsahuje nasledovné údaje:

o CORDIS RP7, CORDIS RP6 , CORDIS RP5 - organizácie a

projekty

107


o Slovinská databáza SiCRIS - organizácie, experti, projekty

o GoogleScholar (Machine Learning doména) - autori publikácií + názvy

o Pascal strojovo prevzaté z Pascal Network of Excellence (Analýzy, štatistické modely, výpočtové procesy; organizácie, experti, projekty, publikácie

Poskytnutie externých dát: Singleimage, Veľká Británia, EPRI-START, HunCRIS, Ruská (SININ) Techbrid, Srbské údaje IST World zastrešuje štyri rôzne obsahové typy:

• Organizácie • Projekty • Experti • Publikácie

a umožňuje rôzne druhy vyhľadávania: • Základné vyhľadávanie • Kategorické vyhľadávanie • Vyhľadávanie partnera/konzorcia.

Výsledky sú následne analyzované a vykreslené za pomoci nástrojov IST World:

• Diagram spolupráce ukazuje spoluprácu medzi nájdenými objektmi.

• Diagram kompetentnosti je dvojdimenzionálny graf kľúčových slov, ktoré vyjadrujú hustotu položiek súvisiacich so zobrazenými kľúčovými slovami. Môžme ho považovať za ‘zhluky tém’ v ktorých sa špecializujú organizácie (viď graf), experti alebo projekty.

• Trendy spolupráce • Trendy kompetentnosti • Predikcie konzorcia - Vygenerovaný diagram zobrazuje

výsledky hľadania. Názorná mapa predstavuje zhluky spolupráce resp. komunít.

• Sémantické vyhľadávanie CERIF Áno Prevádzkovateľ Deutsches Forschungszentrum für Künstliche Intelligenz , DFKI,

Nemecko Garant Deutsches Forschungszentrum für Künstliche Intelligenz , DFKI,

Nemecko Konzorcium Deutsches Forschungszentrum für Künstliche Intelligenz DFKI

Nemecko Inštitút Jožef Stefan JSI Slovinsko Ontotext Lab (Sirma Group Corp.) ONT Bulharsko RTD Talos Talos Cyprus

108


Inštitút informačných teórií a automatizácie UTIA Česká Republika Archimedesova nadácia AF Estónsko Inštitút pre informatiku a výskum automatizácie, Maďarská Akadémia Vied MTA SZTAKI Maďarsko Inštitút matematiky a informatiky, Lotyšská univerzita IMCS Lotyšsko Litovské inovačné centrum LIC Litva Projects in Motion PiM Malta Sliezska Technická Univerzita SUT Poľsko Národný inštitút pre výskum a vývoj v informatike ICI Rumunsko Slovenská Technická Univerzita STUBA Slovensko Výbor pre vedu a technický výskum, Turecko TUB Turecko

Výbor pre vedu a technológiu STFC Veľká Británia

Opis Ide o najkomplexnejšie spracovaný systém tak z hľadiska množstva a rôznorodosti spracovaných dát (zúčastnených 15 krajín), ako aj z hľadiska použitej technológie. Systém obsahuje viacjazyčné používateľské rozhranie, možnosť integrovaného vyhľadávania vo všetkých subsystémoch, diagram spolupráce a kompetencie, trendové funkcie, sémantické vyhľadávanie aj sociálnu sieť s komunikačnými funkciami. Hodnotenie +Najväčším pozitívom je vzájomné prepojenie spracovaných údajov, systém má ďalej najprepracovanejšie funkcie diagramov a trendov, sociálna sieť. - Najväčšie mínus je, že ide o časovo ohraničený projekt, ktorý bol uzavretý a ďalej nepokračuje, informačná hodnota zozbieraných dát je preto podmienená časom. Druhým mínusom sú relatívne dlhé časové odozvy na požiadavky, týkajúce sa diagramov a trendov. Vynára sa otázka, či tvorcovia rozsahom spracovaných dát z rôznych zdrojov neprekročili optimálnu veľkosť informačného systému tohto typu, resp. či bola zvolená adekvátna technológia, schopná uvedený rozsah dát aj funkcií zvládnuť. Celkové hodnotenie: Veľmi dobrý nadnárodný systém CRIS s množstvom dát a implementovaných funkcií, ktorý však len ťažko môžeme porovnať s národnými systémami typu CRIS. Slúži skôr ako ukážka vlastností, funkcií a technických možností systému typu CRIS. Nórsko Základné ukazovatele VaV


109



Nórsko Názov IS FRIDA - Výskum, informácie a dokumentácia, vedeckej činnosti URL https://wo.uio.no/as/WebObjects/frida.woa/4/wa/fres?la=en Obsah Frida je systém na dokumentovanie výsledkov výskumu, informácií

a akademických aktivít. Systém obsahuje štyri moduly:

• Výsledky výskumu • Profily výskumníkov (personálna databáza expertov) • Katalóg projektov • Výskumné tímy

CERIF áno Prevádzkovateľ USIT (University Center for Information Technology) Garant Vytvoril University of Oslo, - USIT (University Center for Information

Technology ) http://www.usit.uio.no/ Obsah Systém obsahuje všetky základné moduly systému typu CRIS. Údaje sú väčšinou aj v angličtine. Vyhľadávacie rozhranie je používateľsky prijateľné, s rolovacími menu, v dvoch verziách: jednoduché a rozšírené. Chýba zobrazenie všetkých objektov (v každom zo štyroch modulov) a vzájomné prepojenie modulov. Vyhľadávanie v databázach funguje samostatne. Hodnotenie + všetky základné moduly systému typu CRIS, formát CERIF, zrozumiteľné vyhľadávacie rozhranie - chýba súhrnné vyhľadávanie vo všetkých moduloch súčasne (napr. riešiteľský tím daného projektu, účasť experta v riešiteľských tímoch a pod.) Celkové hodnotenie: pomerne dobrý systém typu CRIS obsahujúci všetky moduly, rezervy sú v spôsobe vyhľadávania (chýbajúce agregované vyhľadávanie) a v implementácii sémantických funkcií.

4. Zhrnutie Spracovanie výsledkov 27mich krajín EÚ prinieslo nasledujúce výsledky: Informačný systém o vede na celoštátnej úrovni prevádzkuje 12 krajín vrátane Slovenska. Kritériom zaradenia systému do tejto kategórie bolo okrem kritérií uvedených v úvode predovšetkým sprístupnenie údajov verejnosti online, použitie databázovej technológie a implementácia vyhľadávacieho rozhrania. Medzi systémy, nespĺňajúce požiadavku na teritoriálne kritérium patrí švédsky IS, ktorý síce nepokrýva celú krajinu, má však implementovaný formát CERIF. Rovnako sa to týka aj flámskeho systému FRIS, ktorý je regionálnym systémom. Nemecký systém, vytvorený pre potreby grantovej agentúry, zasa

110


nespĺňa požiadavky na rozsah sledovaných údajov. Rozsahová zúženosť sa týka aj niektorých ďalších systémov. Treba zdôrazniť, že prieskum nemusí byť kompletný, nakoľko niektoré krajiny prevádzkujú informačné systémy výlučne v národných jazykoch. Neexistuje záruka, že ich bežné internetové nástroje dokázali pri zadaní kľúčových slov v angličtine nájsť. Z dvanástich IS 8 rešpektuje formát CERIF, štandard odporúčaný Európskou komisiou. Zaujímavá je skutočnosť, že z ôsmich IS o vede, založených na štandardoch EÚ sa 5 nachádza v krajinách strednej a východnej Európy. Tieto krajiny sa vyznačujú centralizovaným riadením vedy a výskumu, ale aj podpriemerným percentuálnym podielom výdavkov na vedu z HDP. Zo spomínaných krajín má najviac Slovinsko, 1,59 %, kým priemer EÚ za rok 2006 je 1,84 %. Okrem informačných systémov v 11tich krajinách sú prevádzkované portály, zverejňujúce informácie z oblasti vednej politiky na celoštátnej úrovni. Treba zdôrazniť, že ide o samostatné portály, bez informačného systému. Z toho v troch krajinách prevádzkujú portály zamerané na analytické a štatistické informácie, týkajúce sa oblasti vedy, techniky, výskumu a inovácií. Ďalšie krajiny prevádzkujú bibliografické a článkové databázy na národnej úrovni. Z európskej dvadsaťsedmičky 13 krajín neprevádzkuje žiadny portál venovaný štátnej podpore vedy a výskumu, ani informačný systém. Táto skutočnosť však neznamená absenciu akýchkoľvek informácií. Každá z uvedených krajín zverejňuje sledované informácie aspoň v obmedzenej miere prostredníctvom internetového sídla príslušného ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy. Mimo krajín EÚ spĺňa požiadavky na komplexnosť a príťažlivosť SW riešenia zameraného na prezentáciu nadnárodný projekt IST WORLD a nórsky informačný systém FRIDA. Prehľad hodnotených systémov: Nadnárodný projekt 1 Počet IS celoštátneho významu 11, z toho CERIF: 7 Štatistické portály 3 (FI, FR, LU) Bibliografické a článkové databázy 3 (BUL, DK,ESP) Softvérovo zaujímavé aplikácie menšieho významu a mimo EÚ 2 (SWE, NO) Ostatné, najmä stránky príslušných ústredných orgánov štátnej správy 14 Ako inšpirácia pre formuláciu odporučení na zdokonalenie slovenského IS o vede a výskume slúžili najmä nasledujúce informačné systémy a portály: FRIS (Belgicko), IS o vede (ČR) , NARCIS (Holandsko), HunCRIS(Maďarsko), SICRIS (Slovinsko).

5. Odporučenia Na základe porovnania obsahu, funkcionality a vlastností systémov možno formulovať nasledujúce

odporučenia, rozdelené do dvoch kategórií, čiže na obsahovú a technickú časť.

5.1. Obsahová časť

- Najmä legislatívne a organizačne doriešiť napĺňanie databázy expertov s cieľom vytvorenia

registra vedeckých a výskumných pracovníkov v SR, zabezpečiť vytvorenie personálneho

111


súboru autorít za účelom správneho priraďovania publikácií ich autorom (väzba na CREPČ

a iné bibliografické databázy). Databázu zahraničných expertov – posudzovateľov projektov

oddeliť od modulu informačného systému.

- Legislatívne a organizačne doriešiť zber dát do nového modulu Výsledky výskumu a vývoja

v nadväznosti na zber dát do tých databáz, ktoré príslušné údaje evidujú, t.j. projekty a

periodické hodnotenie výskumu a vývoja.

- Doriešiť obsah modulu národný register organizácií výskumu a vývoja tak, aby bol tento

modul použiteľný na propagáciu subjektov vedy a výskumu aj na medzinárodnej úrovni,

vrátane údajov o infraštruktúre VaV a poskytovaných službách.

- Zjednodušiť formuláre informačného systému, zjednotiť termíny zberov dát tak, aby sa

všetky formuláre vypĺňali naraz a odstrániť duplicitne žiadané položky.

- Preveriť bilingválnosť zbieraných údajov a doplnenie anglickej verzie údajov všade tam, kde

sa tieto údaje doteraz nezbierali.

- S informačným systémom súvisiacu obsahovú (textovú ) časť portálu doplniť o štatistické

informácie a zabezpečiť získanie príslušných materiálov o slovenskej vede a výskume aj

v anglickom jazyku. Okrem MŠ SR osloviť za týmto účelom aj ŠÚSR

- Zvážiť používanie bibliometrických metód v rámci hodnotenia výskumu a vývoja

a automatizáciu posudzovania vedecko-výskumných aktivít. Išlo by o

vytvorenie/implementáciu systému na automatizované hodnotenie výskumnej činnosti

(namiesto ručne posudzovaných údajov vkladaných do modulu Periodické hodnotenie)

- Zvážiť softvérové a vecné prepojenie CRIS a problematiky transferu technológií.

5.2. Technická časť

- Softvérovo doriešiť národný register organizácií výskumu a vývoja tak, aby tvoril zastrešenie

ďalších súčastí informačného systému. Konkrétne tých, kde dodávajú údaje subjekty vedy

a výskumu: Organizácie VaV (štatistika VVP), Periodické hodnotenie VaV, Infraštruktúra VaV,

čiastočne aj Experti a Projekty. V rámci budovania registra softvérovo aj organizačne

zabezpečiť prideľovanie jednoznačných identifikátorov organizáciám.

- Doplniť do registra organizácií grafické prvky, konkrétne mapu umiestnenia organizácie,

diagram spolupráce subjektov VaV a pod.

- Implementácia tezaurov (subjekty VaV, regionálne údaje: kraj-okres-obec, kľúčové slová)

- Zrevidovať databázu Infraštruktúra výskumu a vývoja v zmysle formátu CERIF – rozšíriť

informačnú funkciu tohto modulu: laboratórne vybavenie a poskytované služby s doplnením

bilingválnosti, ktorá sa dosiaľ nenachádza.

- Navrhnutie a vytvorenie modulu Výsledky výskumu a vývoja. Zvážiť jeho technologickú

samostatnosť, nakoľko tieto údaje sú už súčasťou modulov projektov a periodického

hodnotenia. Je vhodné zvážiť spôsob zabudovania registra publikačnej činnosti CREPČ

a katalógu CVTI SR, prípadne iných katalógov (Slovenská knižnica, záverečné práce).

Prepojenie tohto modulu najmä s modulom expertov (zobrazenie publikačnej činnosti

experta), ale aj organizácie, prípadne projektu.

- V rámci výsledkov výskumu a vývoja ďalej zvážiť: Napojenie databázy vedeckých podujatí

(vyextrahovaných z modulu periodického hodnotenia ako aj z iných zdrojov – zdroje zvážiť:

napr. prepojenie na databázu SAV?) ako entity 2. stupňa CERIF na modul organizácií,

prípadne expertov a projektov.

112


- V rámci výsledkov výskumu a vývoja ďalej zvážiť: Napojenie databázy patentov

(vyextrehovaných z modulu periodického hodnotenia, ako aj z iných zdrojov – prepojiť?)

- Implementácia CERIF, najmä doplnenie chýbajúceho modulu výsledky výskumu a vývoja, ale

tiež chýbajúcich entít 2. úrovne, zabudovať multilingválnosť zbieraných dát a sémantické

väzby.

- Vytvorenie komunikačnej platformy, resp. sociálnej siete v rámci IS. Tu môže byť inšpiráciou

IST World.

- Grafické znázorňovanie prepojení objektov v rámci IS. Tu môže byť inšpiráciou IST World.

- Vybudovanie kvalitného a používateľsky atraktívneho vyhľadávacieho rozhrania

s jednoduchým a rozšíreným vyhľadávaním. Zvážiť zabudovanie modulu dynamické

stanovenie vyhľadávacích kritérií a formy výslednej rešerše hlavne pri kvantitatívnych

ukazovateľoch podľa potrieb používateľa. Podobné riešenie ponúka portál ŠÚSR.

Zabudovanie kvalitného plnotextového vyhľadávania v textových položkách databáz.

- Zabezpečiť prezentáciu vložených dát s hypertextovými vzájomnými väzbami. Tu môže byť

inšpiráciou viacero systémov, napríklad český ISVV.

ZHRNUTIE

A. Register expertov by mal obsahovať všetkých vedeckých a výskumných pracovníkov VŠ, SAV

a ostatných vedeckých a výskumných subjektov. Možné postupy pri jeho tvorbe:

1. Zozbieranie údajov o vedeckých pracovníkoch na základe ich súhlasu (a na základe

oslovenia MŠ SR). Týmto spôsobom sa databáza expertov buduje dnes. Problémom

je počet expertov, ktorý nie je reprezentatívny vzhľadom na vedecko-výskumnú

základňu Slovenska.

2. Prepojenie na personálne databázy vedecko/výskumných inštitúcií. Dáta by sa

získavali cez integračné rozhranie v pravidelných časových intervaloch.

Nevyhnutnosťou pri tomto riešení je spolupráca vedeckých a výskumných organizácií

a ich ochota dáta poskytovať a tiež legislatívne úpravy resp. súhlas všetkých expertov

so zaradením do databáz CIP VVI.

3. Získavanie expertov zo zoznamov riešiteľských tímov, uvádzaných pri registrácii

projektov (návrh Ing. Buchlera). Tu vzniká okrem možnej nedostatočnej

reprezentatívnosti zozbieraných údajov aj problém s aktuálnosťou pri dlhšom

časovom horizonte registrácii pro

Technicky je potrebné vytvoriť jednoznačný identifikátor pre každého experta, zabrániť tým

duplicitám a nejednoznačnostiam v databáze aj vzhľadom na perspektívu evidovania

publikačnej činnosti, prepojenia CREPČ, registra záverečných prác.

B. Nový modul Výsledky výskumu a vývoja by mal obsahovať záznamy v štruktúre: Publikácie, patenty, produkty. Údaje o publikáciách je možné získať z externých zdrojov: CREPČ pre VŠ, Centrálny register záverečných prác, prípadne iné zdroje. Údaje o všetkých typoch výsledkov je možné čerpať aj z modulu Periodické hodnotenie výsledkov výskumu – pre výskumné ústavy, podliehajúce hodnoteniu v zmysle Výnosu Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. mája 2009 č. CD-2009-20239/4722-1:11 o spôsobe a postupe hodnotenia spôsobilosti osôb na vykonávanie výskumu a vývoja. Možné spôsoby pri jeho tvorbe:

113


1. Integrácia údajov z CREPČ. Nutnosť vybudovať/integrovať súbor autorít – nielen autorov, ale aj publikácie a periodiká. Uvedeným spôsobom je riešený tento modul v rámci SICRIS

2. Využitie údajov z modulu Periodické hodnotenie. Nevýhoda – zapojené len organizácie mimo SAV a VŠ.

3. Kombinácia oboch postupov, prípadne integrácia ďalšieho externého zdroja. Nevýhoda – náročnosť budovania súborov autorít a „párovania“ údajov v databázach – náročné na neautomatizovanú prácu.

C. Úprava registra organizácií. Tu by išlo o dopĺňanie technických parametrov a vlastností, ako napríklad jednoznačné ID organizácií (súbor autorít), doplnenie grafických prvkov (mapa) a diagramov spolupráce (spojiť objekty všetkých modulov). Úprava dát by sa uskutočnila na úrovni sémantiky.

D. Register podujatí, súvisiacich s vedou a výskumom v SR (rôzne roly – organizátor, prispievatelia zo SR, príslušnosť k riešenému projektu a pod.)

E. Ďalším smerom, ktorým by sa úpravy IS mohli uberať je návrh automatizácie periodického hodnotenia. Používané sú údaje o citáciách (WoS), ale aj bibliometrické metódy (Nórsko). Ide o relatívne samostatný modul, vyžadujúci jednak vytvorenie jednoznačných a algoritmizovateľných kritérií a následne vytvorenie/využitie esoftvéru, ktorý by automatizované hodnotenie realizoval.

F. Napojenie predpokladaného nového systému zameraného na automatizáciu procesu transferu technológií (inovácie) na CRIS a jeho využívanie pri popularizácii vedy.

Požadované technické prvky možno zhrnúť nasledovne:

Vyhľadávanie. Doplnenie kritérií, plnotextovosť, vyhľadávanie vo všetkých objektoch (moduloch) IS, hypertextové prepojenie autorít (kliknutie na organizáciu umožní zobraziť všetky objekty ktoré s ňou súvisia, podobne projekty, experti).

Spracovanie tezaurov zo súborov autorít a existujúcich aj prípadných nových číselníkov a implementovať ich do vyhľadávacieho mechanizmu

Zobrazovanie kompletného záznamu z pohľadu cieľových skupín využívajúcich IS – decízna sféra, manažéri vedy, vedci a výskumníci, médiá a verejnosť ako aj zahraničie

CERIF – najmä multilingválnosť a sémantika. Nutné prevažne ručné úpravy starších dát, minimálne základných objektov. Opravy dát, ako aj udržiavanie aktuálnosti databáz a kontrola správnosti vložených dát sú náročné aj na personálne kapacity, pretože nie všetky kontroly je možné vykonávať softvérovo. Je však nutné venovať kvalite dát pozornosť, pretože ich využívanosť je podmienená ich kvalitou.

Documents

K problémom budovania Informa čných systémov o vede v SR ...nispez.cvtisr.sk/userfiles/file/Aktivita 4.1/Analytická štúdia_SS_FINL__MAREC2010(1...K problémom budovania Informa