Katedra sociológie Filozoﬁ cká fakulta UK Bratislava 1990 ... · doc. PhDr. Dilbar Alijevová, Csc. ... matematika 1. ročník logika a metodológia vedy 1. ročník demograﬁ

čísla

celkový počet študentov FiF UK

počet študentov katedry sociológie

počet absolventov 1

počet interných pedagógov 12 počet profesorov 0 počet docentov 6 počet asistentov 5

vedúci katedry

doc. PhDr. Marcel Sloboda, Csc.

tajomník katedry

Anna Križanová

docenti

doc. PhDr. Dilbar Alijevová, Csc.

doc. PhDr. Jozef Karásek, Csc.

doc. PhDr. Ján Pichňa, Csc.

doc. PhDr. Juraj Schenk, Csc.

doc. PhDr. Vojtech Wagner, Csc.

odborní asistenti

PhDr. Vladimír Krivý, Csc.

PhDr. Anna Križanová

PhDr. Adela Kvasničková, Csc.

PhDr. Bohumila Majdová

Phdr. Soňa Szomolányiová, Csc.

študijný program

povinné predmety

demografi a 1. ročník

marxisticko-leninská fi lozofi a 1. ročník

matematika pre sociológov 1. ročník

odborná prax 1. ročník

politická ekonómia 1. ročník

psychológia a sociálna psychológia 1. ročník

štatistika pre sociológov 1. ročník

letný telovýchovný kurz 1. ročník

úvod do sociológie 1. ročník

základy metodológie vied 1. ročník

telesná výchova 1. - 3. ročníktelesná výchova 1. - 3. ročník

marxisticko leninská sociológia 1. - 3. ročníkmarxisticko leninská sociológia 1. - 3. ročník

metódy a techniky sociol. výskumu 1. - 3. ročníkmetódy a techniky sociol. výskumu 1. - 3. ročník

spoločensko-politická prax 1. - 3. ročníkspoločensko-politická prax 1. - 3. ročník

dejiny československej sociológie 3. ročník

obrana socialistického štátu 3. ročník

proseminár k ročníkovej práci 3. ročník

sociálno-triedna štruktúra čssr 3. ročník

sociológia kultúry 3. ročník

sociológia práce 3. ročník

sociológia rodiny a mládeže 3. ročník

sociológia spôsobu života 3. ročník

súčasná buržoázna sociológia 3. ročník

teória riadenia a sociálneho plánovania 3. ročník

vedecký ateizmus 3. ročník

vedecký komunizmus 3. ročník

vojenská príprava 3. ročník

základy výpočtovej techniky 3. ročník

dejiny mrh a ksč 3.ročník

absolventi v roku 1989

Tatiana Uhrecká „Kultúrne potreby ako súčasť životných potrieb a ich vplyv na rozvoj osobnosti“, Majdová Bohumila

čísla

celkový počet študentov FiF UK

počet študentov katedry sociológie


počet interných pedagógov 13

počet profesorov 0

počet docentov 5

počet asistentov 6

vedúci katedry

doc. PhDr. Juraj Schenk, CSc.

tajomníčka katedry

PhDr. Iveta Radičová, CSc.

docenti

doc. PhDr. Dilbar Alijevová, CSc.

doc. PhDr. Jozef Karásek, CSc.

doc. PhDr. Ján Pichňa, CSc.

doc. PhDr. Marcel Sloboda, Csc.

odborní asistenti

PhDr. Vladimír Krivý, Csc.

PhDr. Anna Križanová

PhDr. Adela Kvasničková, CSc.

PhDr. Iveta Radičová, CSc.

PhDr. Soňa Szomolányiová, CSc.

PhDr. Imrich Vašečka

ostatní pracovníci

PhDr. Anna Kolesárová

PhDr. Tatiana Krivdová

študijný program

povinné predmety

úvod do sociológie 1. ročník

sociologická teória i. 1. ročník

metódy sociologického výskumu 1. ročník

cudzí jazyk (pokročilí) 1. ročník

cudzí jazyk (začiatočníci) 1. ročník

výskumná prax 1. ročník

telesná výchova 1. ročník

letný výcvikový kurz 1. ročník

sociologická teória II. 2.ročník

metódy sociologického výskumu 2.ročník

štatistika 2.ročník

sociologické praktikum 2.ročník

výskumná prax 2.ročník

sociologická teória II. 3. ročník

metódy sociologického výskumu 3. ročník

sociológia organizácie a riadenia 3. ročník

sociálna štruktúra čs. spoločnosti 3. ročník

sociologické praktikum 3. ročník


cudzí jazyk (aj/nj/fj) 3. ročník

1. záverečná práca 3. ročník

fakultatívne predmety

matematika 1. ročník

logika a metodológia vedy 1. ročník


dejiny fi lozofi e 1. ročník

systematická fi lozofi a 1. ročník

sociálna psychológia 1. ročník

dejiny fi lozofi e 2. ročník

systematická fi lozofi a 2. ročník


doplnkové predmety

sociálna politika, ľubovoľný

etnológia, ľubovoľný

etika, ľubovoľný

estetika, ľubovoľný

ekonomické teórie, ľubovoľný

politológia, ľubovoľný

predmety štátnej záverečnej skúšky

sociologická teória I. + II.

metódy sociologického výskumu


Ján Fekete

Monika Hátašová

Natália Lehocká

Robert Martinko „Odcudzenie“

Ľubov Sakalová „Kultúrne aktivity starých ľudí“, Kvasničková Adela

študijný program

povinné predmety

sociologická teória I. 1. ročník

história sociologického myslenia I. 1. ročník

metódy sociologického výskumu I. 1. ročník


logika a metodológia vedy 1. ročník


sociálno-psychologický výcvik 1. ročník





história sociologického myslenia II. 2. ročník

metódy sociologického výskumu II. 2. ročník

štatistika 2. ročník

ekonómia 2. ročník



sociológia organizácie a manažmentu 2. ročník


sociologická teória III. 3. ročník

metóy sociologického výskumu III. 3. ročník

sociológia organizácie a manažmentu 3. ročník

sociológia kultúry 3. ročník



výskumný projekt 3. ročník

moderné sociologické smery 4. ročník

dejiny slovenskej a českej sociológie 4. ročník

vzťah mikro a makro sociológie 4. ročník

diplomový seminár 4. ročník

diplomový seminár - školiteľ dp 5. ročník

výberové prednášky a semináre 5. ročník

doplnkové predmety

sociálna politika

metódy sociálnej práce

etnológia

etika

estetika

politológia

moderné dejiny (20. storočie)

výberová prednáška z vied o spoločnosti

teória štátu a práva

výberové prednášky a semináre

sociológia výchovy

kauzálne modelovanie

štatistické spracovanie dát

sociológia náboženstva

hermeneutika v sociológii

sociológia telesnej kultúry a športu

kvalitatívne metódy v sociológii

vybrané problémy z priestorovo orientovanej sociológie

sociológia spôsobu života

problémy sociológie dediny

fi lozofi a

vybrané problémy modernej sociologickej teórie

rurálna sociológia

klasické spory v sociológii

sociológia politiky

sociológia každodennosti

vybrané problémy vývoja slovenskej sociológie

úvod do kriminológie a sociálnej prevencie

deskripcia a analýza sociálnych prostredí

sociológia masovej komunikácie

zákaldy reklamy

problémy sociológie mesta

vybrané problémy modernej sociologickej teórie

sociálna patológia

samoorganizácia sociálnych systémov

štatistické spracovanie dát

sociológia medicíny

zmeny sociálnej štruktúry slovenska

predmety štátnej záverečnej skúšky

sociologická teória


výberový predmet I

výberový predmet II


Tomečková Jana “Graffi ti ako fenomén mladých obyvateľov mesta”, Džambazovič Roman

Károlyiová Priska “Sociálna podmienenosť občanov SR maďarskej národnosti k demokracii”, Sopóci Ján

Jakubková Alexandra “Základné princípy televíznej reklamy: Štruktúra a typológia reklamných šotov”, Vallo Andrej

Hrebeňová Hana “Aktuálne problémy sociálnej podmienenosti drogovej závislosti stredokšolskej mládeže”, Lubelcová Gabriela

Kuzmová Silvia “Problémy vyhľadávania a výberu pracovníkov vo veľkých podnikoch textilného a odevného priemyslu”, Sopóci Ján

Kyselica Andrej “Sociálne pozadie agresivity mládeže”, Ondrejkovič

Sebíňová Zuzana “Dieťa v tradičnej a modernej rodine”, Džambazovič Roman

Slosiariková Mária “Vplyv prítomnosti dlhodobo nezamestnaného člena rodiny na vnútrorodinnú klímu”, Reissová Miroslava

Fila Roman “Problematika národa v slovenskej sociológii 20. storočia”, Laiferová Eva

Bořutová Barbora “Otázky vzťahu organizačného a individuálneho rozvoja v optike rastu organizácie”, Lubelcová Gabriela

Červeňová Anna “Fenomén dobrovoľníctva na Slovensku - história a súčasnosť”, Laiferová Eva

Slosiarik Martin “Občiansky potenciál ako diferencujúci faktor rozvoja sídla”, Lubelcová Gabriela

Fuleková Slávka “Vylúčenie z trhu práce ako faktor vplývajúci na pocit deprivácie”, Džambazovič Roman

študijný program bakalársky povinné predmety

sociologická teória I. 1. ročník

predsociologické spoločenské myslenie 1. ročník

metódy sociologického výskumu I. 1. ročník

odborná angličtina I. 1. ročník

sociologické praktikum I. 1. ročník

úvod do štúdia sociálnych vied 1. ročník

klasické sociologické teórie 1. ročník

metódy sociologického výskumu II. 2. ročník

odborná angličtina II. 2. ročník


sociologické praktikum II. 2. ročník

metódy sociologického výskumu III. 2. ročník

metódy sociologického výskumu IV. 2. ročník

odborná angličtina III. 2. ročník

sociológia sociálnych problémov I. 2. ročník

sociologická teória III. 2. ročník

sociologické praktikum III. 2. ročník

sociologické teórie 20. storočia 2. ročník

metódy škálovania v sociologickom výskume 2. ročník

odborná angličtina IV. 2. ročník

sociológia sociálnych problémov II. 2. ročník

sociologické praktikum IV. 2. ročník

sociologická teória IV. 2. ročník

sociálne politiky I. 3.ročník

sociológia chudoby 3.ročník

sociologická teória V. 3.ročník

výskumný projekt 3.ročník

bakalárska práca 3.ročník

sociálne politiky II. 3.ročník

sociologická teória VI. 3.ročník

povinne voliteĺné predmety

logika 1. ročník

metodológia vedy 1. ročník



základy psychológie 1. ročník

úvod do teórií osobnosti 2. ročník

ekonómia 2. ročník

moderné sociologické smery 2. ročník

ekonomická sociológia 3. ročník

sociológia práce 3. ročník

sociológia sociálnych deviácií 3. ročník

štatistika I. 3. ročník

štatistika II. 3. ročník

umenie a kultúra v soicológii 3. ročník

sociológia rodiny 3. ročník

výberové predmety

sociálna a politická fi lozofi a I. 1. ročník

základy etnológie pre sociológov 1. ročník

sociálna a politická fi lozofi a II. 1. ročník

sociológia tretieho sektora 2. ročník

predmety štátnej záverečnej skúšky (Bc.)

obhajoba záverečnej práce



sociológia sociálnych problémov

študijný program magisterský povinné predmety

dejiny slovenskej sociológie 4. ročník

metódy sociologického výskumu V. 4. ročník

metódy sociologického výskumu VI. 4. ročník

sociológia organizácií I. 4. ročník

sociológia organizácií II. 4. ročník

teórie sociálnej modernizácie 4. ročník

kauzálne modelovanie 5. ročník

seminár k diplomovej práci 5. ročník

sociológia politiky 5. ročník

diplomová práca 5. ročník

samoorganizácia sociálnych systémov 5. ročník

povinne voliteĺné predmety

interakcionizmus v sociológii 4. ročník

kriminológia I. 4. ročník

metodologický seminár 4. ročník

fenomenologické koncepcie v sociológii 4. ročník

kriminológia II. 4. ročník

mikrosociologické trendy 4. ročník

mobilizácia ľudských zdrojov 4. ročník

súčasná slovenská sociológia 4. ročník

výberové predmety

sociológia športu 4. ročník

základy etiky pre sociológov 4. ročník

štatistický softvér spss 4. ročník

sociológia náboženstva 4. ročník

sociológia medicíny 4. ročník

sociológia novej religiozity 4. ročník

sociológia sexuality 4. ročník

štatistický softvér spss 4. ročník

predmety štátnej záverečnej skúšky (Mgr.)



história sociologického myslenia


Barošincová Tatiana “Marketingové stratégie vybranej nekomerčnej galérie”, Tížik Miroslav

Bellan Pavol “Medzitrh práce ako nástroj politiky zamestnanosti”, Lubelcová Gabriela

Fialová Klára “Rola chorého a jej premeny v súčasnej slovenskej spoločnosti”, Mistríková Ľudmila

Fridrichová Zuzana “Rola ženy v dvojkariérovej rodine”, Džambazovič Roman

Laurovičová Ivana “Mnohodetné rodiny na Slovensku”, Džambazovič Roman

Martincová Ľubomíra “Medzigeneračný prenos chudoby”, Džambazovič Roman

Masárová Katarína “Manželstvo ako činiteľ v sociálnej mobilite rodín”, Ján Bunčák

Mathias Marek “Metodologické problémy multiagentového modelovania v sociológii”, Schenk Juraj

Petríková Kristína “Problematika sociálnych hnutí - modely sociálnych hnutí”, Schenk Juraj

Smreková Jana “Faktory kariérneho vzostupu vo vrcholovom športe”, Laiferová Eva

Šturdíková Adriana “Adaptácia v prostredí profesionálneho tanca”, Laiferová Eva

Šutovcová Sabína “Roľníci a farmári v sociálnej štruktúre súčasného Slovenska”, Bunčák Ján

Švec Juraj “ Zmeny pracovných orientácií na Slovensku v období rokov 1991 - 2008 : spracovanie výsledkov výskumu EVS”, Bunčák Ján

Tydlitátová Gabriela “Postoje študentov stredných škôl k nezosobášeným spolužitiam”, Džambazovič Roman

Uričová Veronika “ Ľudské telo ako sociálny produkt”, Mistríková Ľudmila

Zárecká Adriana “ Medzigeneračná sociálna mobilita na Slovensku”, Bunčák Ján

čísla

celkový počet študentov FiF UK 2796

počet študentov katedry sociológie 91



počet profesorov 1

počet docentov 2

počet asistentov 9 počet doktorandov 1

vedúci katedry

Prof. PhDr. Juraj Schenk, CSc

tajomník katedry

doc. PhDr. Ján Sopóci, CSc.

docenti

doc. PhDr. Dilbar Alijevová, CSc.

doc. PhDr.Ján Sopóci, CSc.

odborní asistenti

Mgr. Ján Bunčák, CSc.

RNDr. Anna Hrabovská, CSc.

PhDr. Adela Kvasničková, CSc.

PhDr. Eva Laiferová, CSc.

PhDr. Gabriela Lubelcová, CSc.

PhDr. Ľudmila Mistríková

PhDr. Miroslava Reissová

Mgr. Andrej Vallo

asistenti

Mgr. Roman Džambazovič

doktorandi

Mgr. Lívia Krejčovičová

ostatní pracovníci

PhDr. Alena Kolesárová

čísla

celkový počet študentov FiF UK 3718

počet študentov katedry sociológie 127



počet profesorov 2

počet docentov 2

počet asistentov 5

počet doktorandov 2

vedúci katedry

doc. Mgr. Ján Bunčák, CSc.

profesori:

Prof. PhDr. Juraj Schenk, CSc.

Prof. PhDr. Ján Sopóci, CSc.

docenti:

doc. PhDr. Gabriela Lubelcová, CSc.

odborní asistenti:

Mgr. Roman Džambazovič, PhD.

RNDr. Anna Hrabovská, CSc.

PhDr. Eva Laiferová, CSc.

PhDr. Ĺudmila Mistríková, PhD.

Mgr. Miroslav Tížik, PhD.

doktorandi

Mgr. Daniel Gerbery

Mgr. Katarína Nemcová

1988 - 1989

MEMORY KONTROL 1989/2009 Katedra sociológie Filozofi cká fakulta UK Bratislava

1990 - 1991 1998 - 1999 2008 - 2009

osoby osoby osoby osoby

© Fedor Blaščák, Monika Borovanová, Marek Hlavatý, Michal Kozák, Ľubica Segečová 2009

Iveta Radičová (53)

Ondrej Dostál (38)

Extrakty z rozhovorov Soni Szomolányiovej, Ivety Radičovej a Ondreja Dostála s Fedorom Blaščákom© Fedor Blaščák, Monika Borovanová, Marek Hlavatý, Michal Kozák, Ľubica Segečová 2009

www.memorykontrol.org

Soňa Szomolányiová (63)

začiatok 70-ych rokov V porovnaní s inými nomenklatúrnymi pracoviskami na katedre sociológie

panovala slobodnejšia atmosféra. Myslím, že hlavne vďaka docentovi

Hirnerovi.

o Alexandrovi HirneroviHirner bol školiteľom Juraja Schenka, Vladimíra Krivého a mňa. Bol pre nás vplyvná osobnosť,

ktorá nás formovala – nie len odborne, ale aj ľudsky. On nás viedol ku konštruktívnemu postoju.

Bol to človek, ktorý mal za sebou 8 rokov v base, s jasnými mravnými postojmi, nestraník –

v jeho prípade to už ani neprichádzalo do úvahy.

Na moje sociologické smerovanie mal silný vplyv aj Jozef Petrusek.

o Alexandrovi HirneroviAlexander Hirner. Musím spomenúť toto meno. Viedol takzvaný vedecký krúžok, kam chodili

študenti naprieč ročníkmi. Ak som sa niečo skutočne naučila zo sociológie, tak to bolo na veľmi

otvorených diskusiách v rámci tohto krúžku.

70-te roky na katedre sociológieJuraj Schenk nás učil metodológiu. Zhruba tri štvrtiny toho, čo hovoril, sme mu nerozumeli.

Faktom je, že robiť výskum nás naučil.

Vlado Krivý s nami robil cvičenia. Nabehol a povedal: „Palica má dva konce. Píšete.“ Učil

nás rozmýšľať. Snažil sa nás učiť to, čo Wright nazýval sociologickou imagináciou.

A do tretice Soňa Szomolányiová. Viedla semináre k Hirnerovím prednáškam. Tiež

rozdeľovala ročník na tých, ktorí si pochvaľovali jej spôsob a na tých, pre ktorých bol jej

jazyk príliš komplikovaný.

My sme si s Krivým a so Soňou potykali v druhom ročníku, čo bolo na tie časy dosť

nezvyčajné. Naše vzťahy boli naozaj priateľské. Stretávali sme sa doma, aby sme sa mohli

normálne otvorene rozprávať.

o ideológii Nezabudnuteľný zážitok – prišiel k nám taký človek v šedom obleku. Oni všetci boli rovnakí,

takí v šedých oblekoch. Mal nás učiť vedecký ateizmus. „Trojjedinosť boha, úplný nezmysel!

Veď (napísal na tabuľu) 1 + 1 + 1 = 3. Nezmysel!“

Vedľa mňa sedel Peťo Procházka, súčasný veľvyslanec v Austrálií, išiel k tabuli a napísal:

„∞ + ∞ + ∞ = ∞“.

Nikdy viac neprišiel ten človek na prednášku.

o Anticharte Vedúci študijného ročníka to mal podpísať za všetkých. Doniesla som text Charty, prečítala

som to svojim spolužiakom a pýtam sa: „Súhlasíte s tým textom, alebo nie?“ Väčšina povedala,

že s ním súhlasí. Takže som to nepodpísala.

Traja z celej fakulty sme to nepodpísali.

dôsledky Dostala som podmienečné vylúčenie, ale nevyhodili ma zo školy. Bola som prekvapená. Keďže

som si nechala odhlasovať čo mám urobiť, tak spolužiaci sa za mňa postavili, že pokiaľ vyhodia

mňa, oni odídu tiež. To by bol masový odchod ročníka. Neviem, či by to reálne nastalo, ale

nemám dôvod si myslieť, že nie. Vznikol tam úžasný duch.

nástup na katedru v roku 1989 V roku 1985 začalo „otepľovanie“. Nastúpila som na katedru

k Schenkovi učiť metodológiu. Ledva som sa tam ohriala a hneď

prišiel list Husákovi. To vyzeralo na odchod z katedry.

list sociológov Husákovi Chcelo to aktivitu, ktorá by nám bola vlastná, kde nie sme súčasťou masy.

Chceli sme ísť s vlastnou kožou na trh, nie len sa tak viezť v zákulisí,

v tichúčku.

dôsledky Ja osobne som bola na koberci u dekana trikrát. Soňa s Vladom, tí tam

chodili ako na klavír, voči členom strany to bolo prísnejšie. Postup bol

neuveriteľný. Oni nechceli aby sme zobrali ten podpis preč. Stačilo

spochybniť jedno slovo v tom texte. Naozaj šli slovo za slovom, vetu

za vetou, či je to presne takto, či by tam nebolo nejaké iné znenie

lepšie. No a tým by vás mali: „neviete, čo ste podpísali, nestotožňujete

sa s celým obsahom listu.“ Boli sme vtedy už dosť veľkí, aby sme na

takúto hru naleteli.

november 1989 Môj prvý pamäťový obraz je zhromaždenie študentov 16. novembra. Bolo to taká spontánna

demonštrácia na Hviezdoslavovom námestí. Potom v nedeľu sme sa stretli v Umeleckej

besede, tie takzvané „ostrovy pozitívnej deviácie“: rôzne skupiny - umeleci, herci, ochranári,

sociológovia, architekti... Tam sme sa dohodli, že každý z toho svojho „ostrova“ vyberie jedného

– dvoch do užšieho kruhu. Tí potom začnú robiť na prvých krokoch, prípadne dokumentoch.

My sme sa vtedy dohodli na Fedorovi Gálovi a Martinovi Bútorovi.

správa o smrti Martina Šmída Neviem odhadnúť, čo tá informácia spravila s občanmi. Viem, čo to spravilo so mnou. Veľmi

rýchlo sme zistili, že to bola dezinformácia. Takže moje rozhodnutia a kroky neboli touto

správou ani podmienené, ani nijako ovplyvnené.

stretnutie študentov v aule Ševc mal vtedy na starosti vysoké školstvo, sedel rozvalený v prvom rade s takým tým výrazom,

že „čo je?“ Po hodine a pol odišiel. Prvé formulácie požiadaviek študentov boli vágnejšie, skôr

k akademickým slobodám a pluralite.

o úlohe študentov Bez študentov by sa to nespustilo. Zmobilizovať Slovensko by

sa nepodarilo hŕstke intelektuálov. Nepodarilo. Študenti mali

svojich rodičov, začalo to fungovať iným spôsobom. Bez pohybu

študentov neverím v mobilizáciu na Slovensku.

personálne zmeny na katedre Z katedry odišli len ľudia, čo učili predmety, ktoré zanikli spolu s režimom. Dohodli sme sa,

že oslovíme Schenka, aby bol šéf katedry, že vecne aj odborne to bude dobré rozhodnutie.

Napokon ho podporili aj študenti.

zmeny študijného programu Soňa Szomolányiová ani Vlado Krivý nemali nijaký dôvod meniť obsah výuky.

Ja v metodológií už vôbec nie.

začiatok 90-ych rokov Prvého apríla 1990 som odišla do Oxfordu. Vyhrala som konkurz na postdoktorálne štúdium

na St. Anthony College k Ralfovi Dahrendorfovi. Dilemu medzi politikou, parlamentom,

a katedrou vyriešil pocit vlastnej nedovzdelanosti. Odišla som na trištvrte roka od 9 ročnej

dcéry a nepreháňam, v živote som nerobila tak ako tam. Deň a noc. Tak ako som mala šťastie

na Hirnera, mala som šťastie aj na Dahrendorfa. Uprednostnila som vlastnú prípravu na ďalší život

v normálnej spoločnosti a na to, že možno raz budem pripravená na inú funkciu – nielen učiť.

vývoj katedry sociológie v rokoch 1989/1992 Juraj Schenk razil tézu, že sociológia má byť hodnotovo neutrálna. Nikdy som s tým nesúhlasila,

lebo tvrdím, že je to nemožné. Sociológ musí mať názor. Ako chce učiť iných, aby si tvorili

vlastné názory? Je to nezmysel. U mňa je jasné, kam patrím a akou optikou sa na veci pozerám.

Profesor Schenk celý čas tvrdil, že je hodnotovo neutrálny, exaktný vedec. Ako keby hodnotová

veda nebola exaktná! Čiže tam išlo o hodnotový spor.

konfl ikt Začalo to konfl iktom politickým, nie obsahovým z hľadiska výučby. Politickým v súvislosti

s rozpadom štátu, nacionalizmom a hlavne rašením HZDS. Nastal otvorený konfl ikt so šéfom

katedry. On popieral, že by mal politický kontext, ale dokázal ho tým, že sa stal ministrom

zahraničných veci v Mečiarovej vláde.

1992 - rozpad katedry sociológie Bol to hodnotový spor z hľadiska typu demokracie, plurality ale aj podoby akademických

slobôd. Začalo sa to prejavovať na pôde sociologickej spoločnosti. Neskôr, samozrejme,

aj na katedre a ten konfl ikt sa začal veľmi výrazne prenášať na študentov. Všetci piati sme prišli

k záveru – zhodou okolností tí, čo podpísali ten list Husákovi - teda Soňa Szomolányiová,

Vladimír Krivý, Imrich Vašečka, Anna Križanová a ja – že to nemôžeme prenášať na študentov.

Nie je normálne, aby sa študenti stávali arbitrami nejakého konfl iktu na katedre a už vonkoncom

nie, aby to poznačovalo výuku.

Keďže v rámci katedry nebola ochota tolerovať rôzne spôsoby myslenia, tak sme usúdili,

že na tej katedre nemáme čo robiť.

o vstupe do KSČIšlo o nomenklatúrne pracovisko - platilo, že nastupujúci členovia katedry musia byť straníci.

V roku 1973 mi bolo ponúknuté miesto. Zareagovala som, že nikdy.

A potom s nami hovoril Hirner: „Ja som zažil likvidáciu sociológie v ´48 a nechcem, aby sa to

zopakovalo. Je potrebné aby tam boli aj slušní ľudia. Pretože toto tu bude nadlho. Bol by som

rád, ak zostanete na katedre, aby ste to mohli formovať.“

Otvorene poviem, on môže za to, že sme vstúpili do strany, no neprenášam naňho zodpovednosť.

o ideológiiNa prelome 70. a 80-ych rokov vedúci pražskej katedry sociológie, silný stranícky káder - normalizátor, začal integrovať

bratislavskú, brnenskú a pražskú katedru. Cieľom bola jednotná škola, jednotné osnovy. Aby to mali pod kontrolou. S tým

zámerom sa organizovali semináre. Bola to pre nás príležitosť stretnúť sa s ľuďmi z Brna, s Ivom Možným a spol., oni boli

najliberálnejší, najprogresívnejší aj najprofesionálnejší.

Osnovám sme dali nálepky, čo sa žiadali, ale spravili sme to tak, aby zodpovedali, podľa možností, štandardnej výučbe.

Dovolím si tvrdiť, že v tej dobe nebolo na Filozofi ckej fakulte inej katedry, kde sa vyučovalo tak vecne. Teória nebola pod

vplyvom ideológie. Problém bol jedine s literatúrou.

list sociológov Gustávovi Husákovi na podporu bratislavskej päťky Text toho listu sme písali traja: Martin Bútora, Vlado Krivý a ja. Postupne sme zapájali ďalších s tým, že každý mal možnosť vyjadriť sa.

Samozrejme, 14 ľudí nemôže písať jeden text.

Tu sa začala aj vnútorná diferenciácia katedry. My sme tam boli ako dobre zohraná trojica. Keď sme ten list zostavili, pýtali sme sa, koho ešte

pridať. Navrhla som osloviť aj Juraja Schenka, nášho kolegu, kamaráta, že by nebolo fér, ak by sme mu to zatajili.

Osobne som za ním šla, aj s Imrom Vašečkom, k nim domov. Navyše jeho manželka je moja sesternica. Vtedy obaja odmietli. Bola som

prekvapená, že sa odmietli pridať.

dôsledkyTen list znamenal poprask až na ÚV. Väčší než akýkoľvek protest disidentov. Z tých 14

signatárov, šiesti, alebo ôsmi boli členmi strany. O to väčšiu váhu to malo. Na každom

pracovisku sociologického ústavu sa robili previerky. Snažili sa to všelijako spochybniť.

Aj na fakulte bol veľmi silný tlak. Pozvanie k dekanovi. Pokračovalo to na straníckych

plenárkach, kde si nás podávali.

Keď bolo 80. výročie fakulty chceli dať medaily aj skutočným normalizátorom. Vtedy sme štyria

napísali otvorený list a odmietli sme to. Všelikto sa na to urazil.

november 1989V pondelok boli prvé zhromaždenia študentov dole v aule. Doobeda

som ešte normálne prednášala. Mala som dilemu. Bola tu skúsenosť

z ´68, vedeli sme, ako skončili študenti, ktorí sa vtedy zapojili. Začala

som teda normálne učiť, ale samozrejme, že sa to stočilo k iným témam.

Bola prestávka a niekto prišiel, že dole je zhromaždenie, že sa to už

začalo. Povedala som, „v poriadku, ideme tam.“

zmeny na katedreVtedy bol vedúcim katedry docent Sloboda, čo bol taký pohodlný človek.

Nebol nejaký sekerník, ale bolo jasné, že musí dôjsť k zmene vedúceho

katedry. Mnohí ma vyzývali aby som to vzala, ale bola som už v tom

čase dosť aktívna vo VPN. Tiež som nechcela, aby sa hovorilo, že VPN

vytlačila Schenka. Tak sme si povedali: „On je docent, má na to pozíciu,

metodológ.“ Zdalo sa, že nebude tak aktívny v politickej činnosti, a že

bude lepšie, ak sa nebudú kumulovať funkcie.

zmeny študijného programuNepamätám si, že by sa na tom nejako mimoriadne pracovalo. Nám stačilo

odhodiť tie nálepky. Nemuseli sme vymýšľať nič nové. Z hľadiska výučby

neprišlo k nejakej radikálnej zmene.

vývoj katedry sociológie v rokoch 1989/1992 – „rozpad“ katedry

Niektorí kolegovia, sociológovia, nám stále vyčítali, že sme s Vladom Krivým opustili katedru. Katedra, ktorá mala „zarobené na úspech“,

no dostala sa úplne na inú koľaj.

Schenk ako vedúci a zvyšok katedry nemali ani vôľu, ani potenciál na nejaké radikálnejšie zmeny, zlepšovanie kvality a modernizáciu štúdia.

Živelne sa pridržiavali zakonzervovaného modelu. S Vladom Krivým sme si v istý moment povedali: „Veď my sme stále iba dvaja.“

Okolie bolo podstatne slobodnejšie, dynamika bola inde. Strácali sme dojem, že má zmysel vkladať energiu a sily do niečoho, čo vzdoruje

zmenám. Došlo k rezignácii na katedru. Necítili sme ani tlak a podporu študentov. Myslím si, že ak by bol silný, človek by mal pocit

záväzku. Mali sme pocit, že sme osamelí. Ak to má stáť na nás dvoch, tak to nie je životaschopné. Buď to má potenciál a presadí sa to, alebo

nie. Aj bez nás.

Nestalo sa tak.

o situácii dnes Musím povedať, že dodnes, keď odchádzame z obhajob doktorandských prác, tak si my dvaja

povieme: „No tak vidíš – stále sme len dvaja.“ Práca je mizerná a aj rozprava ukáže, že by to

nemalo byť obhájené, no keď sa nakoniec hlasuje, tak dva hlasy sú proti a všetko je za. „Veď

keď to dotiahol až sem, tak nech dokončí.“ A kritéria úrovne a profesionality padajú.

Do kritického posudku musíte investovať viac času a energie, ako keď formálne napíšete „práca

spĺňa požiadavky“. Ak to porovnám s normami správania inde vo svete, tak nemáme dostatočný

zmysel pre profesionalitu. To na Slovensku stále nie je hodnota. Stále viac zavážia osobné

vzťahy a rôzne záujmy. Súvisí to s absenciou úcty k pravidlám.

Za tie roky, v ťažkých podmienkach, sme niečo dokázali. Bez toho kompromisu by sa mi žilo

pohodlnejšie - mohla som sa vyhnúť mnohým rozhovorom a polemikám.

Na druhej stane, mnohí naši študenti sú dôkazom, že to stálo za to.

o sebeSamozrejme, bolo by jednoduchšie, keby som ten kompromis nespravila. Znamenalo to

podriadiť sa určitým pravidlám hry. Ak chceš pôsobiť na katedre, musíš byť v KSČ.

A tým to neskončilo. Znamenalo to byť opakovane vystavený nie jednoduchým situáciám.

Bol to život v schizofrénii.

Dovolím si povedať, že za celý ten čas som nespravila niečo, za čo by som sa musela

hanbiť.

Vždy je možné urobiť niečo proti systému, ísť do toho. Niečo riskovať. A nemusí to byť

hneď väzenie, no povedzme, zastavenie postupu.

o sebePrvú ponuku na vstup do komunistickej strany som dostala počas vysokoškolského štúdia.

V tom veku mi to prišlo ako zlý vtip. Nebola som pripravená na takýto kompromis. nechcela

som chodiť na stranícke schôdze a počúvať tam veci, ktorým absolútne neverím. Nechcela

som byť súčasťou totalitnej mašinérie, ktorá má za sebou vraždy, politické procesy.

o sebeVo mne sa niečo zlomilo 21. augusta 1989, keď som bol v Prahe. Z Hlasu Ameriky som

sa dozvedel, že ľudia, ktorí budú o štvrtej alebo piatej na Václavskom námestí, sa majú na

dve minúty zastaviť a týmto spôsobom si majú pripomenúť výročie intervencie sovietskych

vojsk v roku 1968.

Išli sme ako turisti na Václavské námestie a v dohodnutú dobu sme sa zastavili. A zastavilo

sa komplet celé námestie. Sprisahanecky sme sa na seba pozerali. Po dvoch minútach sa celé

námestie pobralo smerom dole, kde už bola skupina disidentov.

Videli sme plné autobusy milicionárov nažhavených vytlačiť ľudí z námestia. Videli sme ako

polícia bije ľudí. Ako čerstvo prijatý študent sociológie som sa nešiel nechať zbiť policajtmi,

na tieto veci som dostal chuť až neskôr (smiech).

Odišli sme, ale pamätám sa že mi bolo fyzicky zle z toho, čo som videl. Podobný pocit som

mal 18. novembra, keď som sledoval na rakúskej televízii zábery z toho, čo sa stalo v Prahe.

koniec 80-ych rokov na katedre sociológieProgresívne krídlo – Soňa Szomolányi, Vladimír Krivý, Iveta Radičová, Imrich Vašečka

- bolo ľahko identifi kovateľné, pretože títo ľudia s nami hovorili o situácii v spoločnosti

veľmi otvorene.

Druhé krídlo sa neprejavovalo v zmysle, že by sa nás snažili indoktrinovať marxizmom,

alebo sa snažili presviedčať nás o prednostiach socialistického zriadenia. Všeobecná nálada

bola taká, že tej podobe socializmu, ktorá tu vtedy panovala, už v zásade nikto neveril.

november 1989 na fi lozofi ckej fakulteBol som v prvom ročníku. Nespomínam si, že by sme sa delili podľa katedier. Revolúciu

som prežil ako študent fi lozofi ckej fakulty.

Situácia na katedre nebola o konfl ikte. Neviem, či z katedry sociológie niekto vôbec

odišiel. Nanajvýš došlo k obmene vedenia katedry.

nežná revolúcia Násilie bol impulz, ktorým to začalo, no revolúcia bolo až to, čo pokračovalo potom.

A to bolo bez násilia. Odpor voči násiliu bol nosným motívom celej revolúcie.

Nežná revolúcia sa to teda volá preto, lebo odpoveď nebola rovnako tvrdá a revolúcia –

proti zvyklostiam - nebola násilná.

zmeny študijného programu Nepamätám si, že by to bolo agendou stretnutí. Šlo hlavne o odmietnutie ideologizácie

vzdelávania, nanucovania jediných správnych názorov. Agendou bola neexistencia

slobodnej diskusie, slobodného bádania. Odohrávalo sa to skôr vo všeobecnej rovine –

teda, že vysoké školstvo má byť slobodnejšie, než v rovine riešenia nejakých konkrétnych

problémov študijných odborov.

Niektoré predmety prirodzene skončili. Vedecký komunizmus, vedecký ateizmus,

marxisticko-leninská sociológia ako taká.

vývoj katedry sociológie v rokoch 1989/1992 Na katedre došlo ku konfl iktom medzi časťou pedagógov, ktorí mali názory blízke HZDS

a Matici slovenskej, vedením, kde bol Juraj Schenk a skupinou pedagógov, ktorí mali blízko

k VPN. Tento politický rozmer tam bol určite prítomný. Zrejme tam bol aj nejaký ľudský.

Ľudia ako Soňa Szomolányiová, Vlado Krivý, Iveta Radičová, Imrich Vašečka postupne

poodchádzali.

Ku koncu môjho štúdia bola pre mňa katedra z hľadiska personálneho obsadenia menej

atraktívna, ako keď som tam ešte za socializmu začal študovať.

situácia po roku 1989 Jednoznačným prínosom bola sloboda, ktorá prišla. Mohli sme sledovať slobodné médiá, mohli

sme slobodne hovoriť, angažovať sa v politických stranách, občianskych združeniach.

Vznikla akademická samospráva, študentské parlamenty, študentské časti akademických senátov.

Cítil som sa tam dobre, no vďaka niektorým ľuďom tomu tak bolo od začiatku.

o miere ideologického vplyvu na štúdiumSpomínam si iba na dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia. Ideológia sa premietala

aj do úvodu do sociológie. V iných predmetoch nebol marxistický pohľad dominujúci.

Pod rúškom refl exie buržoáznych smerov prebiehalo oboznamovanie sa so sociologickými

smermi v zahraničí.

Documents

Katedra sociológie Filozoﬁ cká fakulta UK Bratislava 1990 ... · doc. PhDr. Dilbar Alijevová, Csc. ... matematika 1. ročník logika a metodológia vedy 1. ročník demograﬁ