63
Táto prezentácia bola použitá v rám ciprojektu Projektje spolufinancovaný Európskou úniou. PortálEurópske únie http://w w w.europa.eu.int/ EuropeanSocialFund http://europa.eu.int/com m /employm ent_social/esf2000 ESF na Slovensku http://w w w .esf.gov.sk/ ITM S 11230310158 http://provek.fns.uniba.sk

Katedra Zoólógie

  • Upload
    novia

  • View
    97

  • Download
    5

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Katedra Zoólógie. A. Šestáková Prir F UK v Bratislave katedra ZOOLÓGIE arachnológ od narodenia:) aktívne štúdium od gymnázia taxonómia Araneidae. Terén. Zaslúžilý arachnológ Mgr. J. Svatoň. Zemná pasca. smýkadlo. Individuálny zber. preosievadlo. sklepávanie. Spracovanie materiálu. - PowerPoint PPT Presentation

Citation preview

Page 1: Katedra Zoólógie

Táto prezentácia bola použitá v rámci projektu

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.Portál Európske únie http://www.europa.eu.int/ European Social Fund http://europa.eu.int/comm/employment_social/esf2000 ESF na Slovensku http://www.esf.gov.sk/

ITMS 11230310158

http://provek.fns.uniba.sk

Page 2: Katedra Zoólógie
Page 3: Katedra Zoólógie

Katedra Zoólógie

A. Šestáková– Prir F UK v Bratislave– katedra ZOOLÓGIE– arachnológ od narodenia:)– aktívne štúdium od

gymnázia– taxonómia Araneidae

Page 4: Katedra Zoólógie

Terén

smýkadlo

Zaslúžilý arachnológ Mgr. J. Svatoň

Individuálny zber preosievadlo sklepávanie

Zemná pasca

Page 5: Katedra Zoólógie

Spracovanie materiálu

Page 6: Katedra Zoólógie

Katedra Zoólógie

• J. Flaškár– katedra ZOOLÓGIE– Prir F UK v Bratislave– bojím sa pavúkov, preto ich chovám – aktívne sa im venujem od gymnázia – spermatéky samíc vtáčkarov

Page 7: Katedra Zoólógie

Vedecká činnosťVedecká činnosť Mira Flaškára

Page 8: Katedra Zoólógie

Pavúky

• dnes cca 34 000 druhov

• Mesothelae– fylogeneticky najstaršie– segmentované bruško

• Mygalomorphae (Ortognátne)– vtáčkare a jediný slovenský rod Atypus

• Araneomorphae (Labidognátne)– „pravé pavúky“– viac ako 90% druhov

MesothelaeAtypus sp.

Page 9: Katedra Zoólógie

Prečo názov „vtáčkar“?

• Carl Linne (1707-1788) - avicularia avicularia

• Maria Sibylla Merian,

• vtáčkar- avis- vták,

• Po anglicky- tarantulas, nemecky- Vogelspinnen,

Page 10: Katedra Zoólógie
Page 11: Katedra Zoólógie

„Pravé pavúky“

Page 12: Katedra Zoólógie

Snovacie bradavky

Detail jednej bradavky

Detail jednotlivých vývodov

Tarzus nohy s vláknom

Továreň na pavučiny

Page 13: Katedra Zoólógie

Hodvábna pasca (Sieťové pavúky)

• slabý zrak, ale výborný hmat• lepkavé vs. husté vlnité pavučiny

Page 14: Katedra Zoólógie
Page 15: Katedra Zoólógie

Lake Tawakoni - približne 72 kilometrov východne od Dallasu

Page 16: Katedra Zoólógie

Tichý, rýchly zabijak(Sliediče)

• vidí na krátku vzdialenosť, na korisť striehne

Page 17: Katedra Zoólógie

Majstri prevlekov(Bežníky)

Kvetárik dvojtvarý Bežník zelený

Kvetárik menlivý

Page 18: Katedra Zoólógie

Bystrozraké pavúky(Skákavky)

• výborný zrak• lovia ako mačkovité šelmy• trik lezenia po skle

Page 19: Katedra Zoólógie

Trik lezenia po skle

tarzus s „lopatkovými“ chlpmi

detail chlpov

Page 20: Katedra Zoólógie

Vodný pavúk

• jediný trvale žijúci pod vodou• samček je väčší

Page 21: Katedra Zoólógie

hlavohruď

bruško

pedipalpy

chelicery

I.

II.

III.

IV.

spirákulum

pľúcne vaky

snovacie bradavky

(1p)(2p)

vstup do pohlavnej sústavy

oči

ústa

Page 22: Katedra Zoólógie

Anatómia

srdcečrevo

tráviace žľazy žalúdok„mozog“

oči

chelicerapedipalpapľúcne vaky

jedovážľaza

spermatéka

gonopór

snovacie žľazysnovaciebradavky

anus

vaječník

Page 23: Katedra Zoólógie

Kŕmenie vtáčkarov

svrček

Tenebrio molitor - múčny červ

zopfolasBlaberus

Page 24: Katedra Zoólógie

Kŕmenie vtáčkarov

Takto vyzerá kŕmenie vtáčkarov!

Page 25: Katedra Zoólógie

Ako určiť pohlavie

Zvlečka samice vtáčkara s detailom na spermathecu

Spermatheca samice vtáčkara

Samec vtáčkara

Page 26: Katedra Zoólógie

Ako určiť pohlavie

2. Iný spôsob je pozorovanie vonkajšieho vzhľadu abdomenu,

Samec Samica s vychlýpeným pyskom

Page 27: Katedra Zoólógie

Ako určiť pohlavieDospelý samec vtáčkara

Samec vzhľadovo menší ako samica

Samčí bulbus vystretý a stiahnutý

Page 28: Katedra Zoólógie

Ako určiť pohlavie

• veľkosť• kopulačné orgány• zložité vs. jednoduché

Samička (epigyna)

Samec (pedipalpy)

Page 29: Katedra Zoólógie

Rozmnožovanie vtáčkarovPríprava spermatickej pavučiny

Page 30: Katedra Zoólógie

„Nasávanie“ spermií

Page 31: Katedra Zoólógie

Rozmnožovanie vtáčkarovAko to celé vyzerá?

Na obrázkoch sú prehnuté samice a menšie samce zachytené pri kopulácii

Page 32: Katedra Zoólógie

Rozmnožovanie vtáčkarovPozrime si párenie aj v pohybe

Page 33: Katedra Zoólógie

Pytačky

• Signalizácia– Bubnovanie na sieť– Darček– Mávanie palpami– Tance

• Väznenie a pripútanie

Page 34: Katedra Zoólógie

Tanec samčekov skákaviek

Page 35: Katedra Zoólógie

Vývin vajíčok v kokóneSamica tká základ pre kokón na substráte

Page 36: Katedra Zoólógie

Vývin vajíčok v kokóneKladenie vajíčok a ich oplodňovanie

Page 37: Katedra Zoólógie

Vývin vajíčok v kokóne

Zatvorený a otvorený kokón

Page 38: Katedra Zoólógie
Page 39: Katedra Zoólógie

Typy kokónov

Page 40: Katedra Zoólógie

Rast vtáčkara

Vtáčkar pripravujúci sa na zvliekanie ležiac na „chrbte“

Page 41: Katedra Zoólógie

Rast vtáčkara

Vtáčkar v procese zvliekania, kedy praská carapax a pavúk sa začína vyťahovať zo zvlečky

Page 42: Katedra Zoólógie

Rast vtáčkara

Vtáčkar má už vytiahnutý carapax a femury a vidíme prasknutý starý abdomen

Page 43: Katedra Zoólógie

Rast vtáčkara

Už vidíme zvlečené chelicery a ďalšie časti končatín

Page 44: Katedra Zoólógie

Rast vtáčkara

Vtáčkar spojený so starou zvlečkou len kúskom abdomenu

Page 45: Katedra Zoólógie

Rast vtáčkara

Vtáčkar úplne zvlečený, ktorý už oddelil starú zvlečku od novej kutikuly

Page 46: Katedra Zoólógie

Rast a zvliekanieKrižiak pásavý

Page 47: Katedra Zoólógie

Zranenia a choroby

• najčastejšie zranenia:– odlomené končatiny– prasknutie abdomenu pri páde z výšky– plesne– vírusy– nadmerné sucho/ vlhkosť– parazity– predátori

Page 48: Katedra Zoólógie

Zranenia a choroby

Vtáčkar zahubený plesňami

Page 49: Katedra Zoólógie

Zranenia a choroby

Vtáčkar s odlomenou končatinou

Page 50: Katedra Zoólógie

Zranenia a choroby

Táto končatina je regenerát

Page 51: Katedra Zoólógie

Najobávanejší predátori vtáčkarov

Page 52: Katedra Zoólógie

Obranné schopnosti

Ako sa vtáčkar bráni?

1. Zastrašenie - akoby dvojité W,

2. Vykopávanie chĺpkov z abdomenu,

3. Výpad - prudký úder prednými končatinami,

4. Uhryznutie

Page 53: Katedra Zoólógie

Obranné schopnosti

Obranné postavenia s charakteristickým W

Page 54: Katedra Zoólógie

Vykopávanie chĺpkov z bruška

Page 55: Katedra Zoólógie

Alergická reakcia

• Vykopávanie chĺpkov môže spôsobiť vážne ťažkosti– príklad, keď chovateľ 10 min nevidel (Grammostola

rosea)– neskôr dlhotrvajúca bolesť a svrbenie– očný lekár zistil zápal očných spojiviek– liečenie očnými kvapkami.

oko postihnutého

chlp nájdený v oku

Page 56: Katedra Zoólógie

Uhryznutie

Page 57: Katedra Zoólógie

Toxicita

• paralýza, smrť koristi, alebo obrana

• všetky okrem Uloboridae

• jed– proteolytický účinok

– najúčinnejší pre chladnokrvné živočíchy

• Sú pavúky jedovaté?– Áno, ale pre človeka je smrteľne

jedovatých len pár druhovUloborus sp.

Page 58: Katedra Zoólógie

Nebezpečné druhy

• 20-30 druhov• Čierna vdova (Latrodectus sp.)

– strnulosť svalov, ak dýchacích -> smrť• Americký hnedý pavúk (Loxosceles reclusa)

– hlboká nekróza tkaniva až smrť• Austrálsky Atrax robustus

– křče, svalová triaška• EÚ iba Cheiracanthium a pavúk vodný

– bolestivé, zvracanie, slabá horúčka• Ctenidae

– bolestivé ale neškodné, spôsobí skôr šok

Latrodectus sp.

Loxosceles reclusa

Cheiracanthium sp.

CtenidAtrax robustus

Page 59: Katedra Zoólógie

Máme sa ich báť?

• uhryznutie je väčšinou vyprovokované naším prehnaným zasahovaním

• terárium je životným priestorom pre nášho vtáčkara

• dosiaľ nebolo popísané SMRTEĽNÉ UHRYZNUTIE vtáčkarom bežne chovaným z čeľade Theraphosidae

Page 60: Katedra Zoólógie

Arachnofóbia

• chronické obavy z útoku pavúka vyvolané bez zjavného podnetu

• pravdepodobné príčiny strachu z pavúkov– nepríjemný zážitok v období detstva– uhryznutie v detstve, alebo

blízkej minulosti– svedkom uhryznutia– vplyv opakovaných a prehnaných

varovaní rodičmi v detstve o jedova- tosti a agresívnosti pavúkov a pod.

Page 61: Katedra Zoólógie

Prečo sa nebáť• skôr útek a neschopnosť prehrýzť pokožku• pavúk zaútočí, len keď ste preňho potenciálna

hrozba, snaží sa vás zastrašiť• menej nebezpečné ako osie uštipnutie

– nežijú sociálne, stretávame ich zriedkavejšie

• jedom neplytvá– na obranu dávkuje minimum

(nie sme jeho korisť!)

• prastaré tvory (400 mil. rokov p.n.l.)• dôležité postavenie v ekológii• pekné a zaujímavé

Page 62: Katedra Zoólógie

Krásne „príšerky“

Page 63: Katedra Zoólógie

Netreba sa báť pavúkov

manipulácia s vtáčkarom nie je „zárukou“ uhryznutia a smrti.

Ak pristupujeme k nim s rešpektom a nesnažíme sa niečo si dokázať, nie je dôvod na obavy