KEP_UPN_R-BSK

ZEMN PLN REGINU BRATISLAVSK SAMOSPRVNY KRAJ KRAJINNOEKOLOGICK PLN

TEXTOV AS AUREX, spol. s r.o., Bratislava

Janur 2010

Nzov dokumentcie: ZEMN PLN REGINU BRATISLAVSK SAMOSPRVNY KRAJ KRAJINNOEKOLOGICK PLN

Objednvate: Bratislavsk samosprvny kraj Sabinovsk ul. 16, P.O.BOX 106 820 05 Bratislava

Zhotovite: AUREX, spol. s r.o., Bratislava Dbravsk cesta 9 841 04 Bratislava

tel.: +421 2 54 789 502, - 527 e-mail: [email protected]

Riadite: Ing. arch. ubomr Klauo

Hlavn rieite: Ing. arch. Vojtech Hrdina, Ph.D. Zodpovedn rieite KEP: Ing. Monika Lachmannov Ing. Michal tiffel Ing. Mria Mozdkov

zemn pln reginu Bratislavsk samosprvny kraj Krajinnoekoloogick pln

Rieitesk kolektv: Spracovanie krajinnoekologickho plnu: Ing. Monika Lachmannov ochrana prrody, SES Ing. Michal tiffel ivotn prostredie, odpadov hospodrstvo Ing. Mria Mozdkov ponohospodrstvo, lesn hospodrstvo

Odborn spoluprca v rmci prieskumov a rozborov: Ing. arch. Vojtech Hrdina, Ph.D. urbanizmus, shrnn rieenie Ing. arch. Zdenka Mrzov urbanizmus Ing. arch. Milan Vanek, Ph.D. rekrecia a cestovn ruch, port Ing. arch. udmila Husovsk, Ph.D. kultrne dedistvo Dr. Ing. Milan Skva (DIC) doprava Mgr. Tatiana Lachov demografia, bvanie Ing. ubomr Mack hospodrstvo, socilna infratruktra ARC+, s.r.o. plyn, teplo, vodn hospodrstvo,elektrina,

telekomunikcie Ing. arch. Ale Bali GIS, potaov grafika Ing. Ladislav erve GIS, potaov grafika Mgr. Pavol Kriste potaov grafika Ing. arch. Zdenka Mrzov Ing. Michal tiffel Ing. Monika Lachmannov


AUREX, spol. s r.o. i

Obsah:

1 VOD.................................................................................................................. 1 1.1 Metodika prce ..................................................................................................................................... 2

1.2 Zkladn pojmy .................................................................................................................................... 2

2 VYMEDZENIE RIEENHO ZEMIA ................................................................ 3

3 DOSTUPN PODKLADY O ZEM.................................................................... 5

4 KRAJINNOEKOLOGICK ANALZA ............................................................... 9 4.1 Analza priestoru a polohy ............................................................................................................. 10 4.2 Analza abiotickch podmienok .................................................................................................... 11

4.2.1 Geomorfologick pomery ............................................................................................................... 11 4.2.2 Geologick pomery ......................................................................................................................... 14 4.2.3 Hydrologick pomery ...................................................................................................................... 16 4.2.4 Pedologick pomery ....................................................................................................................... 20 4.2.5 Klimatick pomery ........................................................................................................................... 27

4.3 Analza biotickch podmienok ...................................................................................................... 33 4.3.1 Fytogeografick pomery................................................................................................................. 33 4.3.2 Zoogeografick pomery.................................................................................................................. 36

4.4 Sasn krajinn truktra ............................................................................................................. 38 4.4.1 Urbanizovan zstavba .................................................................................................................. 41 4.4.2 Priemysel, komercia a transport.................................................................................................... 41 4.4.3 Arely technickej infratruktry ..................................................................................................... 46 4.4.4 Arely aby, skldok a vstavby.................................................................................................. 55 4.4.5 Mestsk zele .................................................................................................................................. 55 4.4.6 Arely portu a vonho asu ........................................................................................................ 55 4.4.7 Orn pda......................................................................................................................................... 55 4.4.8 Vinohrady.......................................................................................................................................... 56 4.4.9 Ovocn sady a plante ................................................................................................................. 56 4.4.10 Lky a pasienky ............................................................................................................................... 56 4.4.11 Mozaikov krajinn truktry ......................................................................................................... 57 4.4.12 Lesy ................................................................................................................................................... 57 4.4.13 Kroviny a trvne arely................................................................................................................... 58 4.4.14 Moiare ............................................................................................................................................. 59 4.4.15 Vody .................................................................................................................................................. 59 4.4.16 Koeficient ekologickej stability ....................................................................................................... 59

4.5 Hospodrske vyuitie zemia......................................................................................................... 61 4.5.1 Ponohospodrstvo ......................................................................................................................... 61

4.6 Lesn hospodrstvo ......................................................................................................................... 66

4.7 Ochrana krajiny a vznamn krajinrske a ekologick truktry ......................................... 68 4.7.1 Ochrana prrody............................................................................................................................... 68 4.7.2 Ochrana prrodnch zdrojov .......................................................................................................... 83 4.7.3 Ochrana kultrno-historickch hodnt........................................................................................ 102

4.8 Stresov javy a zdroje .................................................................................................................... 111 4.8.1 Prrodn stresov javy (geodynamick javy) ............................................................................ 111


ii AUREX, spol. s r.o.

4.8.2 Sekundrne stresov javy a ich zdroje ...................................................................................... 118 4.8.3 Psma hygienickej ochrany (PHO) technickch objektov ....................................................... 131 4.8.4 Odpady ........................................................................................................................................... 134

5 KRAJINNOEKOLOGICK SYNTZA............................................................ 141 5.1 Typy krajinnoekologickch komplexov ..................................................................................... 142

6 KRAJINNOEKOLOGICK INTERPRETCIA................................................ 145 6.1 Estetick vnmanie krajiny............................................................................................................. 146

6.2 Environmentlne problmy ........................................................................................................... 147 6.2.1 Problmy ohrozenia prvkov SES ............................................................................................. 147 6.2.2 Problmy ohrozenia priestorovej stability zemia .................................................................... 147 6.2.3 Problmy ohrozenia ivotnho prostredia ................................................................................. 147

7 KRAJINNOEKOLOGICK EVALVCIA........................................................ 149 7.1 Environmentlne limity .................................................................................................................. 150

7.1.1 Abiotick limity ............................................................................................................................... 150 7.1.2 Limity sasnej krajinnej truktry .............................................................................................. 150 7.1.3 Limity vyplvajce z ochrany krajiny........................................................................................... 150 7.1.4 Limity vyplvajce zo stresovch javov...................................................................................... 151

8 KRAJINNOEKOLOGICK PLN EKOLOGICKY OPTIMLNE PRIESTOROV USPORIADANIE A VYUVANIE ZEMIA................................. 153 8.1 Krajinnoekologick opatrenia....................................................................................................... 154


AUREX, spol. s r.o. 1

1 VOD


2 AUREX, spol. s r.o.

1.1 Metodika prce Krajinnoekologick pln (alej len KEP) reginu Bratislavsk samosprvny kraj je spracovan v zmysle metodickho postupu Ministerstva ivotnho prostredia SR pre spracovanie KEP v rmci prieskumov a rozborov zemnho plnu reginu BSK (janur, 2001). Jeho cieom je vypracova optimlne priestorov usporiadanie a funkn vyuvanie zemia, zabezpeujce:

vyhovujcu ekologick stabilitu priestorovej truktry krajiny a biodiverzity ochranu a racionlne vyuvanie prrodnch zdrojov ochranu kultrno-historickch zdrojov tvorbu a ochranu zemnho systmu ekologickej stability tvorbu a ochranu ivotnho prostredia

Na stanovenie ekologicky optimlneho priestorovho usporiadania rieenho zemia bola pouit metodika LANDEP (LAND scape - Ecological Planning), reprezentujca systmovo usporiadan elov komplex aplikovanch krajinnoekologickch metd a metodk (Ruika, Mikls, 1982). Hlavn kroky metodiky LANDEP s:

krajinnoekologick podklady (krajinnoekologick analza, syntza a interpretcia) krajinnoekologick optimalizcia (krajinnoekologick hodnotenie

a krajinnoekologick optimlne vyuvanie) Poda 19 ods. c) zkona . 50/1976 o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov sa optimlne priestorov usporiadanie a funkn vyuvanie zemia s prihliadnutm na krajinnoekologick, kultrno-historick a socilno-ekonomick podmienky, tzn. krajinnoekologick pln, spracovva v rmci prieskumov a rozborov zemnho plnu reginu a obce.

1.2 Zkladn pojmy Krajina je komplexn systm priestoru, polohy, georelifu a ostatnch navzjom funkne prepojench hmotnch prirodzench a lovekom pretvorench aj vytvorench prvkov, najm geologickho podkladu a pdotvornho substrtu, klmy, vodstva, pdy, rastlinstva a ivostva, umelch objektov a prvkov vyuitia zemia, ako aj ich vzieb vyplvajcich zo socilno-ekonomickch javov v krajine. Krajina je ivotnm prostredm loveka a ostatnch ivch organizmov. Optimlne priestorov usporiadanie a funkn vyuvanie zemia (KEP) je komplexn proces vzjomnho zoslaovania priestorovch poiadaviek hospodrskych a inch innost loveka s krajinno-ekologickmi podmienkami, ktor vyplvaj zo truktry krajiny. Ekologicky optimlne priestorov usporiadanie a funkn vyuvanie zemia sasne zabezpeuje vyhovujcu ekologick stabilitu priestorovej truktry krajiny, ochranu a racionlne vyuvanie prrody, biodiverzity a prrodnch zdrojov, tvorbu a ochranu zemnho systmu ekologickej stability (SES) a bezprostrednho ivotnho prostredia loveka. truktra krajiny a jej prvky sa prejavuj ako limity, obmedzenia alebo podporujce faktory poadovanch innost v danom zem.



2 VYMEDZENIE RIEENHO ZEMIA



Rieenm zemm pre spracovanie zemnho plnu reginu Bratislavsk samosprvny kraj, a teda aj krajinnoekologickho plnu, je administratvnosprvne zemie Bratislavskho kraja, ktor je tvoren okresmi Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Malacky, Pezinok a Senec. Bratislavsk samosprvny kraj m rozlohu 2 052,6 km2 a zaha 73 obc, z ktorch 7 m tatt mesta (Bratislava, Malacky, Stupava, Pezinok, Modra, Svt Jur, Senec).



3 DOSTUPN PODKLADY O ZEM



Pri spracovan krajinnoekologickho plnu boli pouit ako podkladov materily najm: - zemn pln reginu - Bratislavsk samosprvny kraj, etapa: prieskumy a rozbory

(AUREX, 2009) - zemn pln vekho zemnho celku Bratislavskho kraja v shrnnom znen zmien a

doplnkov 2000, 2008, 1/2003, 01/2005, AUREX, s.r.o., jl 2008 - Implementcia zemnch systmov ekologickej stability Aktualizcia prvkov

regionlneho SES mesta Bratislavy (SAP, 2005) - Implementcia zemnch systmov ekologickej stability Aktualizcia prvkov

regionlneho SES okres Malacky (SAP, 2006) - Implementcia zemnch systmov ekologickej stability Aktualizcia prvkov

regionlneho SES okres Pezinok (SAP, 2006) - Implementcia zemnch systmov ekologickej stability Aktualizcia prvkov

regionlneho SES okres Senec (SAP, 2006) - Metodick postup spracovania krajinnoekologickho plnu v rmci prieskumov a

rozborov zemnho plnu obce (MP SR, 2001) - Atlas krajiny Slovenskej republiky (MP SR, 2002) - Digitlna geologick mapa (GD) - Hydrologick roenka - povrchov vody 2007 (SHM, 2008) - Kvalita povrchovch vd na Slovensku 2006 2007 (SHM, 2008) - Kvalita podzemnch vd na Slovensku 2006 (SHM, 2007) - Program odpadovho hospodrstva Slovenskej republiky 2006 2010 (MP SR, 2005) - Register environmentlnych za (www.enviroportal.sk) - Zveren ron sprva iastkovho monitorovacieho systmu Rdioaktivita ivotnho

prostredia 2008 (SHM, 2009) - Sprva o stave ivotnho prostredia Slovenskej republiky 2007 (MP SR, SAP, 2008) - Sprva o stave ivotnho prostredia Bratislavskho kraja k roku 2002 (SAP, 2002) - Environmentlna regionalizcia Slovenskej republiky (MP SR, SAP, 2007) - Prruka pre pouvanie mp bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek, (V. Linke,

V. Pest, M. Datko, Bratislava, 1996) - Slovensk nrodn emisn inventarizan systm (www.air.sk) - Program hospodrskeho a socilneho rozvoja Bratislavskho samosprvneho kraja na

roky 2007 2013 (CONSULT SERVICE, Bratislava, 2007) - Stratgia rozvoja cestovn ruchu Bratislavskho samosprvneho kraja 2007 2013

(2008) - Stratgia rozvoja Bratislavskho samosprvneho kraja (2003) - Krajinnoekologick podmienky rozvoja Bratislavy, (Hrniarov a kol., VEDA, 2006) - zemn pln hlavnho mesta SR Bratislavy (2007) - Koncepcie rozvoja pdohospodrstva na roky 2007 2013 (MP SR, 2007) - Nrodn lesncky program Slovenskej republiky (Nrodn lesncke centrum lesncky

vskumn stav Zvolen, 2007) - Sprva o stave ivotnho prostredia Slovenskej republiky (MP SR, 2007)



- Ponohospodrska pda reginov Slovenska v kocke (Vskumn stav pdoznalectva a ochrany pdy Bratislava, 2007)

- Zelen sprva - Sprva o ponohospodrstve a potravinrstve v Slovenskej republike (MP SR, 2009)

- Zelen spva Sprva o lesnom hospodrstve v Slovenskej republiky (MP SR, 2008) - Krajinn pokrvka Slovenska, (J. Feranec, J. Oahe, VEDA, 2001) Pouit boli aj alie materily, a to predovetkm rzne pecializovan podkladov materily, ktor boli zskan v priebehu spracovania prieskumov a rozborov od rznych orgnov a organizci v SR. Pri vyhotoven Krajinnoekologickho plnu boli vyuit tie vybran prvky profesijnch okruhov textovej a grafickej asti prieskumov a rozborov.



4 KRAJINNOEKOLOGICK ANALZA



4.1 Analza priestoru a polohy Bratislavsk samosprvny kraj sa nachdza v zpadnej a juhozpadnej asti SR, zaber zemie 2 053 km2 a svojou rozlohou je najmenm krajom Slovenskej republiky. Zo severnej a vchodnej strany sused s Trnavskm krajom, na juhu hrani s Maarskou republikou a na zpade s Rakskom. Hranicu s Rakskom tvor rieka Morava a v dke 37 km druh najvia eurpska rieka Dunaj. V blzkosti hranc kraja s hranice eskej republiky. Sdlom Bratislavskho kraja je hlavn mesto Slovenskej republiky Bratislava s vznamnmi politickmi, ekonomickmi a spoloenskmi funkciami. zemie kraja je z pohadu krajinnej truktry charakteristick vaka svojej polohe a prrodnm danostiam. Z geomorfologickho hadiska ide o priestor, v ktorom sa stretva viacero dominantnch geomorfologickch danost eurpskeho vznamu Karpatsk masv, Pannska nina a rieka Dunaj, ktor historicky predurovali severojun a vchodo-zpadn cesty a spojenia medzi odstatnmi ttmi Eurpy. Zpadn as zemia je tvoren Zhorskou ninou, z juhozpadu na severovchod sa rozklad pohorie Malch Karpt a vchodn a juhovchodn as zaber Podunajsk nina. Z geografickho hadiska je poloha kraja vemi vhodn, pretoe le na historickej kriovatke obchodnch ciest podunajskej a severo junej, tzv. jantrovej ceste. Sasn centrlna poloha kraja v stredoeurpskom priestore, dobr dopravn dostupnos a plnenie funkcie medzinrodnej kriovatky v cestnej a elezninej doprave, vzrastajci vznam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnut rove ukazovateov v ekonomickej a socilnej oblasti patria k vraznm rozvojovm faktorom Bratislavskho kraja.



4.2 Analza abiotickch podmienok 4.2.1 Geomorfologick pomery Poda regionlneho geomorfologickho lenenia Slovenskej republiky (Mazr, Lukni, 1986) patr rieen zemie kraja do dvoch podsstav, a to Karpaty a Pannska panva, ktor s lenen nasledovne: Podsstava Karpaty (rozdeuje zemie kraja v smere JZ SV)

Provincia: Zpadn Karpaty Subprovincia: Vntorn Zpadn Karpaty

Oblas: Fatransko-tatransk Celok: Mal Karpaty

Podcelok: Devnske Karpaty as:

Devnska brna (1a) Devnska Kobyla (1b) Bratislavsk predhorie (1c) Lamask brna (1d)

Podcelok: Pezinsk Karpaty as:

Homosk Karpaty (1e) Stupavsk predhorie (1f) Kuchynsk hornatina (1g) Biele hory (1h) Bukovsk brzda (1i) Smolenick vrchovina (1j) Plaveck predhorie (1k)

Podsstava Pannska panva Provincia: Zpadopannska panva

Subprovincia: Mal Dunajsk kotlina Oblas: Podunajsk nina

Celok: Podunajsk rovina (2) as:

r (2a) ansk mokra (2b)

Celok: Podunajsk pahorkatina Podcelok: Trnavsk pahorkatina

as: Podmalokarpatsk pahorkatina (3a) Trnavsk tabua (3b)

Subprovincia: Viedensk kotlina Oblas: Zhorsk nina

Celok: Borsk nina Podcelok: Dolnomoravsk niva a Myjavsk niva (4a)

Novovesk ploina (4b) Podmalokarpatsk znenina (4c) Zhorsk plavy (4d) Bor (4e)

as: Lakrska pahorkatina (4ea)



Schma . 1: GEOMORFOLOGICK LENENIE

Schma . 2: GEOMORFOLOGICK TYPIZCIA

Upraven poda: Atlas krajiny SR, 2002

Z hadiska geomorfologickej typizcie (Mazr, inura, Kvitkovi, 1980) na zem kraja rozliujeme nasledovn typy relifu: P. . Zkladn typy erzno-

denudanho relifu Zkladn morfotruktry (typy) Zkladn morfotruktry

1. relif rovn a nv mlad poklesvajce morfotruktry s agradciou

negatvne morfotruktry Pannskej panvy

2. relif zvlnench rovn mlad poklesvajce morfotruktry s agradciou


3. relif zvlnench rovn mierne diferencovan morfotruktry bez agradcie


4. relif ninnch pahorkatn mierne diferencovan morfotruktry bez agradcie


5. relif ninnch pahorkatn mlad poklesvajce morfotruktry s agradciou


6. vrchovinov relif pozitvne morfotruktry: hraste a klinov hraste jadrovch pohor vrsovo-blokov fatransko-tatransk morfotruktra

7. planano-rzsochov relif

pozitvne morfotruktry: hraste a klinov hraste jadrovch pohor

vrsovo-blokov fatransko-tatransk morfotruktra

8. hornatinov relif pozitvne morfotruktry: hraste a klinov hraste jadrovch pohor vrsovo-blokov fatransko-tatransk morfotruktra

9. relif erznych brzd pozitvne morfotruktry: hraste a klinov hraste jadrovch pohor vrsovo-blokov fatransko-tatransk morfotruktra

10. hornatinov relif - -



4.2.1.1 Sklonitos a expozcia relifu Sklon svahov je rozdielny, od vemi miernych svahov v oblastiach nin a po vemi strm svahy v oblastiach pohoria Mal Karpaty.

Schma . 3



4.2.2 Geologick pomery

4.2.2.1 Zkladn geologick stavba Rieen zemie sa rozprestiera na styku dvoch nin - Zhorskej a Podunajskej s pohorm Malch Karpt. Geologick stavba zemia je vemi pestr a je tvoren tvarmi paleozoika, mezozoika, terciru aj kvartru. Najstarie paleozoick horniny buduj krytalinikum Malch Karpt. Mal Karpaty s v centrlnej asti budovan horninami paleozoika biotick granity a granodiority tzv. bratislavskho typu s loklnym vskytom amfibolitov. V okrajovch polohch je pestr kla proterozoickch a paleozoickch hornn (fylity, zlepence, brekcie, arkzy, pestr bridlice), mezozoickch hornn (kremence, pestr bridlice), neognnch hornn (trky, piesky, ly, sliene) a kvartrnych deluvilnych sedimentov (sutiny hlinito kamenit a piesito kamenit). Podunajsk nina je tvoren horizontlne uloenmi, vrsnenm neporuenmi mladotercirnymi reprezentovanmi vpnitmi lmi, lovmi pieskami, pieskovcami a trkmi leiacimi na poklesnutom krytalickom jadre. Pokrvaj ich naplaveniny Dunaja, ktor vytvraj mohutn nplavov kue. Poas kvartru dolo k sedimentcii hrubch i jemnejch trkovo-piesitch frakci pokrytch hlinitmi sedimentmi, priom prtoky Dunaja formovali doliny a vytvrali terasy, tvoriace geologick zklad vej asti zemia Bratislavy. Podunajsk nina ako mohutn medzihorsk depresia nem jednotn geologick vvoj. Jej sedimentan priestory sa niekokokrt menili a sahovali. Zhorsk nina je tvoren najm kvartrnymi fluvilnymi a deluvilnymi sedimentmi, na pt Malch Karpt najm pleistocnnymi proluvilnymi sedimentmi. Geologick stavba zemia je znzornen na schme . 4. Legenda k schme . 4



Schma . 4



4.2.2.2 Hydrogeologick pomery Z hydrogeologickho hadiska patr zemie medzi najvznamnejie oblasti, a to ako z hadiska mnostva, tak i kvality podzemnch vd, hlavne zemie ninnej asti pozd toku Dunaja. Hydrogeologick pomery s viazan na geologick a geomorfologick stavbu zemia. V Zhorskej nine s zsoby podzemnej vody menej vdatn, viazan na artzske vody a vody kvartrnych trkov a piesitch hornn. V rajne Malch Karpt s zsoby bezvznamn, len s malmi pramemi a kolsavou vdatnosou. V Podunajskej nine sa nachdza vek zdroj podzemnch vd itn ostrov, ktor je vznamnou zsobrou vody v nielen v rieenom zem. Ide o najv rieny ostrov v Eurpe a zrove predstavuje aj najviu zsobre pitnej vody v strednej Eurpe. V rieenom zem je mon vyleni poda urujceho typu priepustnosti nasledovn hlavn hydrogeologick reginy: Medzizrnov priepustnos 1. kvartr Moravy od Brodskho po Vysok pri Morave 2. neogn centrlnej asti Borskej niny 3. kvartr a neogn severovchodnej asti Borskej niny 4. kvartr a neogn junej a juhovchodnej asti Borskej niny 5. neogn Trnavskej pahorkatiny 6. kvartr zpadnho okraja Podunajskej roviny 7. kvartr Trnavskej pahorkatiny 8. kvartr Juhozpadnej asti Podunajskej roviny Puklinov priepustnos 9. krytalinikum a mezozoikum juhozpadnej asti Malch Karpt 10. krytalinikum a mezozoikum juhovchodnej asti Pezinskch Karpt Krasov a krasovo puklinov priepustnos 11. mezozoikum severnej asti Pezinskch Karpt a Brezovskch Karpt 12. mezozoikum kranskho prkrovu Malch Karpt 4.2.2.3 Ininiersko geologick charakteristika Z hadiska ininiersko-geologickej rajonizcie sa zemie Bratislavy len na regin jadrovch pohor (oblas jadrovch stredohor) a regin neognnch tektonickch vklesln (oblas vntrokarpatskch nin). Regin jadrovch pohor je budovan najm predtvohornmi hlbinnmi horninami (granity, granodiority, diority, amfibolity), v okrajovch polohch bridlicami, vpencami dolomitmi, slieovcami. Regin neognnch tektonickch vklesln (Podunajsk rovina) je budovan trkovitmi zeminami (rienymi tvrohornmi sedimentmi) najm piesitmi trkmi zva s hlinitm pokryvom, na pt Malch Karpt tvrtohornmi rienymi a terasovmi sedimentmi (hlinit piesky a trky, hliny). Regin neognnych tektonickch vklesln (Zhorsk nina) je budovan neognnymi zva trkovo - piesitmi sedimentmi (trky, piesky, ly, zlepence, pieskovce), tvrtohornmi rienymi sedimentmi (piesit trky) a viatymi pieskami.

4.2.3 Hydrologick pomery Rieen zemie patr do troch povod, a to Moravy, Dunaja a Vhu. Za najvznamnejie rieky v rieenom zem mono povaova Dunaj a Moravu. Medzi najdlhie vodn toky rieenho zemia mme zaradi Moravu, Malinu, Rudavu, iernu vodu, Dunaj a Mal Dunaj.



V povod rieky Morava boli maximlne priemern mesan prietoky zaznamenan na vine povodia v marci. Minimlne priemern mesan prietoky sa vyskytli v auguste. Maximlne priemern mesan prietoky sa vyskytli na Dunaji v septembri, kedy dosiahli maximlne hodnoty a na Vydrici v marci. Minimlne priemern mesan prietoky sa na hlavnom toku vyskytli v aprli a auguste a na Vydrici tie v auguste. Prtoky Vhu, ktor pretekaj rieenm zemm maj maximlne priemern mesan prietoky v marci a minimlne priemern mesan prietoky v mesiacoch aprl, mj, jn. Z hadiska reimu odtoku (Atlas krajiny SR, 2002) je mon rieen zemie zaleni do oblasti vrchovinno-ninej s daovo-snehovm reimom odtoku. Prirodzen odtok povodia Malho Dunaja tvor hydrologick reim tokov s relatvne malou vodnosou, stekajcich z vchodnch svahov Malch Karpt. Maximlne priemern mesan prietoky sa na tokoch danej oblasti vyskytli v decembri a marci. Minimlne priemern mesan prietoky sa vyskytli v povod Malho Dunaja v auguste. Sledovanie mnostva povrchovch vd sa vykonva vo vodomernch staniciach, v lenen poda iastkovch povod. Rieen zemie sa nachdza v iastkovom povod Moravy, Dunaja a Vhu. Nameran hydrologick veliiny pre vybran toky za rok 2007 s uveden v nasledujcej tabuke:

slo stanice Stanica Tok Qm

Qmax 2007

Qmax 1931-2006

Qmin 2007

Qmin 1931-2006

Povodie Moravy 5040 Moravsk Jn Morava 99,51 419,4 1500 17,83 7,700 5057 Solonica Rudava 0,515 2,836 5,800 0,065 0,029 5085 Zhorsk Ves Morava 100,1 317,3 1417 17,87 11,35 5090 Kuchya Malina 0,019 0,969 3,661 0,011 0,008 5095 Jakubov Malina 0,419 3,913 20,83 0,131 0,023 5120 Borinka Stupvka 0,106 1,646 16,84 0,078 0,021

Povodie Dunaja 5127 Bratislava Devn Dunaj 1576 7550 10390 875,6 754,9 5130 Sparisk Vydrica 0,017 0,560 3,956 0,000 0,000 5135 erven most Vydrica 0,089 0,650 7,504 0,003 0,001 5140 Bratislava Dunaj 1576 7550 10400 875,6 580,0 5157 unovo Moonsk Dunaj 18,41 48,93 63,44 7,232 4,924

Povodie Vhu 5150 Mal Plenisko Mal Dunaj 28,37 34,25 96,74 25,86 0,030 5160 Pezinok Blatina 0,043 0,820 11,07 0,021 0,000 5180 Vajnory Raiansky potok 0,055 2,770 6,370 0,009 0,006 5190 Nov Dedinka Mal Dunaj 34,14 86,72 126,1 23,18 4,377 5260 Pla Gidra 0,138 2,740 9,200 0,058 0,020

Zdroj: Hydrologick roenka 2007, SHM

Vysvetlivky k tabuke: Qm priemern ron prietok v danom roku, Qmax 2007 najv kulminan prietok (m3.s-1), Qmax 1931-2006 najv kulminan prietok (m3.s-1) vyhodnoten v uvedenom obdob pozorovania, Qmin 2007 najmen priemern denn prietok (m3.s-1) , Qmin 1931-2006 najmen priemern denn prietok (m3.s-1) vyhodnoten v uvedenom obdob pozorovania.

4.2.3.1 Vodn toky a vodn plochy Najvm tokom v zujmovom zem je rieka Dunaj. Kvalitu vody v Dunaji ovplyvuj bodov zdroje zneistenia - odpadov vody komunlne, z priemyslu, ponohospodrskej innosti ako aj zneistenie privdzan prtokmi. Kvalita vody v Dunaji na naom zem zvis od kvality vody pritekajcej na zemie Slovenska z vych ast povodia a je negatvne ovplyvnen riekou Moravou najm v ase ponohospodrskej sezny.



Morava, najvznamnej prtok Dunaja na zem kraja, je charakteristick zvenm obsahom ahko rozloitench organickch ltok, zlenn duska a fosforu. Kvalita vody v Malom Dunaji zodpoved na zaiatku kvalite dunajskej vody, ktor je alej ovplyvnen zastenmi zdrojmi zneisovania. Kvalita podzemnch vd svis s hydrogeologickou rznorodosou kraja. V kvartrnej nive Moravy po obec Vysok pri Morave sa vytvorili vek nnosy eolickch pieskov. Vodn dielo Gabkovo znamen umel zsah do hydrologickho reimu Dunaja, o nesie so sebou urit riziko zmien kvality vody. Pri zadriavan vody sa obyajne vytvraj podmienky pre zven sedimentciu suspendovanch ltok a zven rozsah primrnej produkcie fytoplanktnu. V prpade vodnho diela Gabkovo treba uvies, e tu proti procesom eutrofizcie psob krtka doba zdrania vody, nzka priehadnos vody a rchlos prdenia. Poda doterajch meran sa vplyv vodnho diela na kvalitu dunajskej vody a podzemnej vody vraznejie neprejavuje. V priesakovch kanloch vodnho diela Gabkovo vykazuje voda vemi dobr kvalitu. Okres Bratislava I, II, III IV, V Charakteristick hydrologick daje V rieenom zem je najvm tokom Dunaj, ktor tvor sasti hranicu s Rakskom. Druh vznamn tok je rieka Morava, ktor je po celej dke hraninm tokom s Rakskom. almi vodohospodrsky vznamnmi tokmi, ktor pretekaj zemm mesta Bratislavy s: Mal Dunaj, Vydrica, Mlka a Raiansky potok. zemm alej pretekaj potoky miestneho vznamu: Mariansk, Bystrick, Vpenick, Lamask, Dbravsk, Pieskov, Tok na Pntoch, Tok Ahoj, Stupavsk, Gatanov hjik a Vajnorsk potok. Ndre Zdr Hruov, z ktorej vek as rozlohy le na zem Bratislavy, vznikla ohradzovanm a prehradenm koryta Dunaja pri unove v rkm 1851,750 a tvor vznamn sas VD Gabkovo, ktorho elom je: zabezpeenie protipovodovej ochrany, zabezpeenie predpsanch odberov vody, zabezpeenie medzinrodnej plavby po Dunaji, vyuvanie vodnej elektrrne Gabkovo vo vyntenej prevdzke a manipulcia pri zimnom reime. Objem zdre pri maximlnej vzdutej hladine (131,10 m B.p.v.) je 111,0 mil.m3, celkov objem zdre vrtane prvodnho kanla je 196,0 mil.m3. Ha pri unove spolu s objektmi na vodnom stupni Gabkovo zabezpeuj regulciu prietokov v Dunaji. Mal vodn ndr Vajspeter vznikla v roku 1974 prehradenm Vajspeterskho potoka na hranici lesa nad vinohradmi v katastrlnom zem M Raa. Plocha povodia nad ndrou je 1,08 km2. Prakticky cel prtok do ndre sa vyuva na zvlahu vinc RD Raa. Do toku pod priehradnm profilom sa nevypa iadny prietok, pretekaj nm iba vody presiaknut cez priehradn teleso. V rieenom zem by sa poda Generelu ochrany a racionlneho vyuvania vd mala vybudova v aosovom horizonte do 25 rokov (od r. 1995) vodrensk vodn ndr Wolfstahl na Dunaji, ktor je zaraden do kategrie B" zemnej ochrany. Okres Malacky Charakteristick hydrologick daje V rieenom okrese najvm tokom je Morava. almi vznamnmi tokmi s Rudava, Malina, Lakrsky potok, Porec a Stupavsk potok. Kapacita rienej siete v zujmovom zem je postaujca a upraven seky tokov vyhovuj. Je vak potrebn na upravench sekoch tokov vykonva systematicky drbu kort, najm udriavanm prietokovch kapact v dolnch rovinnch sekoch tokov. Ndre



V okrese sa nachdza jedna vek vodn ndr nad 1,0 mil.m3 - ndr Lozorno II. V okrese s vybudovan tri mal vodn ndre: Vvra, Kuchya, Lozorno I (Lipnky). Okres Pezinok Charakteristick hydrologick daje V rieenom okrese najvm tokom je rsky kanl a ierna voda. almi vznamnmi tokmi s Blatina, Stolin potok, Vituck potok a Gidra. Ndre V okrese sa v sasnosti nachdza jedna vek vodn ndr (nad 1,0 mil.m3) Budmerice, ktor je bonou ndrou. Malch vodnch ndr je v okrese vybudovanch dvans. Okres Senec Charakteristick hydrologick daje V rieenom okrese najvm tokom je Dunaj, ktor tvor hranicu medzi okresmi a sasti aj s Maarskou republikou. almi vznamnmi tokmi s Mal Dunaj, rsky kanl, ierna voda, Stolin potok a Vituck potok. Ndre Zdr Hruov, z ktorej vek as rozlohy le na zem Bratislavy, zasahuje asou aj do okresu Senec. V okrese na tokoch neboli vybudovan iadne mal vodn ndre. Nachdzaj sa tu vak jazer, ktor vznikli abou trkov a v sasnosti slia pre rekrean ely a odber vody pre zvlahy, rybochov, prpadne v nich pokrauje aba trkov. S to jazer: Seneck, Slnen, iernovodsk, Zelen, Bielsk, Ivnka, Nov Koarisk I. a II., Okrem tchto jazier je pri osade Martin rybnk.



4.2.4 Pedologick pomery Pda predstavuje vznamn krajinn prvok s nezastupitenou energetickou a bioproduknou funkciou. Je vsledkom vzjomnho prenikania a psobenia atmosfry, hydrosfry, litosfry a biosfry. Je s nimi tesne spt, a preto detailne odra sasn a iastone i minul truktru krajiny. Kvalita pdneho krytu je vraznm initeom podmieujcim existenciu uritch typov rastlinstva a ivostva v krajine. Zrove je i vznamnm prrodnm zdrojom s nezastupitenou produknou funkciou, ktor je jednm z najdleitejch existennch faktorov udskej spolonosti. Ako vchodiskov podklad pri analze vlastnost pd a ich priestorovho rozloenia v rmci rieenho zemia boli pouit mapy pdy a zrnitos pdy (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002). Pdna pokrvka bola hodnoten na zklade vskytu pdnych typov na rovni subtypov a pdnych druhov (na zklade zrnitosti). 4.2.4.1 Pedo-geografick charakteritika Rozdielnos fyzicko-geografickch podmienok zkladnch typov rieenho zemia horskej asti (Mal Karpaty) a ninnej asti (Podunajsk nina a Zhorsk nina) sa prejavuje aj z pohadu pedo-geografickch charakteristk zemia. Rozdielnos sa prejavuje aj medzi dvoma samostatnmi ninnmi asami. V rmci Malch Karpt s dleitmi pedo-genetickmi faktormi substrt, relif a klma. Prevldajci krytalinick substrt (metamorfovan horniny a horniny granitoidnho typu) je prinou prevahy pd kambizemnho typu. Na zem nin s hlavnmi pedo-genetickmi faktormi azonlne initele. Najvznamnejm faktorom je erzna a akumulan innos vodnch tokov, ktor spsobuje opakovan naruovanie pdy zplavami. Na nivch Moravy a Dunaja prevldaj fluvizeme, tok Dunaja a jeho riene terasy kopruj luvizeme. Najviu rozlohu pd na Zhorskej nine tvoria iernice a regozeme. Podunajsk nina m pestrejie pedologick zloenie. nachdzaj sa tu kambizeme, fluvizeme, ernozeme, iernice a hnedozeme.

4.2.4.2 Pdny typ Pdny typ je zkladn klasifikan jednotka pd poda podobnosti pdotvornch procesov vznik a vvoj, prejavujca sa v zhodnosti stavby profilu a nsledne pribline rovnakho stupa rodnosti. Pdny subtyp je skupina pd uritho typu majca podraden as znakov inho typu, spresuje genetick pdny typ. V rieenom zem boli identifikovan tieto typy pd: 1. Kambizeme s najrozrenej pdny typ na Slovensku. Patria do skupiny hnedch pd, ktor maj kambick B-horizont, ktor vznikol v procese hnednutia, altercie, oxidickho zvetrvania. S to pdy stredne rodn, vhodn len pre u sortiment ponohospodrskych plodn. V rieenom zem sa vyvjali na stredne akch a ahch skeletnatch zvetralinch nekarbonatovch hornn, na zvetralinch pieskovcovo lovcovch hornn, na flyi a vpencov a na zvetralinch kyslch a neutrlnych hornn. Pdne horizonty kambizem nich polh s obyajne svetl, niekedy ako navzjom odliten. So stpajcou nadmorskou vkou vplyvom slabej mineralizcie a intenzvnejieho zvetrvania v podmienkach drsnejej klmy s tmavie a kontrastnejie. Kambizeme prevane modlne, ale aj pseudoglejov, kultizemn, so sprievodnmi rankrami, rendzinami a pararendzinami v Bratislavskom kraji zaberaj cca 44 000 ha a s najrozrenej pdny typ. 2. Rendziny patria do skupiny rendzinovch pd s mainovm pdotvornm procesom a po procesy akumulcie a stabilizcie humusu. S to obyajne plytk a trkovit pdy. V rieenom zem sa vyvinuli zo zvetraln pevnch karbontovch hornn. Rendziny sutinov, sprevdzan kambizemami a litozemami zaberaj v Bratislavskom kraji cca 12 000 ha.



3. Hnedozeme patria do skupiny ilimerickch pd, ktor sa vyznauj prtomnosou luvickho diagnostickho B-horizontu. Tento vznik translokciou koloidnch astc a ich akumulciou v nich astiach profilu v podmienkach premyvnho, alebo seznne premyvnho typu vodnho reimu. S jednm z najviac vyuvanch pd v ponohospodrskej vrobe. S rodn a vyhovuj iriemu sortimentu rastln. V rieenom zem sa tvorili na sprai, na spraovch a polygnnych hlinch. Hnedozeme kultizemn, pseudoglejov, loklne modlne a erodovan zaberaj v Bratislavskom kraji cca 19 000 ha. 4. Luvizeme patria do skupiny ilimerickch pd. S menej rodn pdy, aby poskytovali dobr rody treba ich predovetkm vpni a dostatone hnoji. Vyhovuj meniemu sortimentu ponohospodrskych plodn. V rieenom zem sa nachdzaj na spraovch hlinch. Luvizeme modlne, kultizemn a pseudoglejov s loklnym vskytom kultizem zaberaj v Bratislavskom kraji cca 70 ha. 5. Podzoly patria do skupiny podzolovch pd, ktor s charakteristick procesom podzolizcie (vntropdnym zvetrvanm, translokciami a akumulciami sesquioxidov a humusovch ltok). Vyvinuli sa prevane vo vemi chladnch a vlhkch oblastiach pod horskmi ihlinatmi lesmi s kosodrevinou na zvetralinch pevnch kyslch hornn. Obhospodarovanie a ponohospodrske vyuvanie je vzhadom na ich nepriazniv vlastnosti dos nkladn a nerentabiln. V rieenom zem sa tvorili na zvetralinch kremencov a tercirnych sedimentov s vraznm zastpenm kremennho skeletu. Podzoly modlne so sprievodnmi litozemami a rankrami zaberaj v Bratislavskom kraji cca 500 ha. 6. iernice patria do skupiny pd molickch, ktor s charakteristick procesom intenzvneho hromadenia a premeny organickch ltok (humifikcie zvykov) hlavne stepnej a lunej vegetcie. Vyskytuj sa prevane v irokch nivch riek, kde zplavy minimlne ovplyvuj vvoj pdneho pokryvu. Vyhovuj irokmu sortimentu rastln. V rieenom zem sa tvorili zo starch karbontovch fluvilnych sedimentov, z karbonatovch a nekarbonatovch aluvilnych sedimentov. iernice kultizemn, ernozemn, modlne, glejov, sporadicky slancov a slaniskov, so sprievodnmi glejmi, slaniskami, slancami a organozemami tvoria v Bratislavskom kraji cca 37 000 ha. 7. ernozeme patria do skupiny pd molickch. Nachdzaj sa v najsuchch a najteplejch oblastiach nin Slovenska. S to rodn pdy. Ich limitujcim faktorom je dostatok vody prstupnej pre rastliny. V rieenom zem sa tvorili zo spra a spraovch hln, zo starch karbontovch fluvilnych sedimentov, z neognnych lov. ernozeme kultizemn, hnedozemn, ernicov, so sprievodnmi iernicami, smonicami a regozemami zaberaj v Bratislavskom kraji cca 22 000 ha. 8. Regozeme patria do skupiny pd inicilnych, ktor s v zaiatonom tdiu svojho vvoja. Na pdach nie je svisl porast, preto obsahuj mal mnostvo organickch ltok. Tieto s naran rznymi faktormi, najm erziou. S menej rodn. Vhodnou plodinou pre pestovanie na nich je ra a menej nron kmne plodiny. V rieenom zem s tvoren z nekarbontovch viatych a preplavench pieskov. Regozeme modlne a kultizemn zaberaj v Bratislavskom kraji a cca 41 000 ha. 9. Fluvizeme patria do skupiny pd inicilnych. Nachdzaj sa v nivch riek, ich vvoj je opakovane naruovan zplavami. Pdny profil maj asto obohacovan o nov vrstvu kalovch sedimentov. V rieenom zem vznikali z viatych pieskov, z karbonatovch a nekarbonatovch aluvilnych sedimentov. Fluvizeme glejov, kultizemn, karbonatov, modlne, s vskytom glej a regozem zaberaj v Bratislavskom kraji cca 31 000 ha. 10. Organozeme patria do skupiny hydromorfnch pd, ktor s charakteristick hydromorfnm pdotvornm procesom, ktor prebieha pod dlhodobm vplyvom zvenia pdnej vlhkosti a za nedostatku kyslka v pdnej hmote. Pri tchto pdach prebieha raelinov pdotvorn proces v podmienkach dlhodobho zamokrenia, kde dochdza k akumulcii nerozloench alebo len iastone rozloench odumretch zvykov rastln. Organozeme slatinn a karbontov sa tvorili v Bratislavskom kraji zo slatinnch raeln a zaberaj cca 1 500 ha.



Priestorov rozloenie uvedench pdnych typov je znzornen v schme . 5. 4.2.4.3 Pdny druh Pdny druh je vymedzen na zklade zrnitostnho triedenia poda Novkovej klasifikanej stupnice, je zaloen na stanoven podielu frakci rznej vekosti a posden mnostva (%) jednej alebo viacerch kategri elementrnych astc. V rieenom zem boli identifikovan tieto druhy pd: 1. ahk pdy (piesonat a hlinito-piesonat pdy) - zaberaj v Bratislavskom kraji

cca 105 000 ha, vyskytuj sa najm na Zhorskej nine a po zpadnej hranici kraja sa tiahnu a k Dunaju, zky ps zasahuje aj do Malch Karpt,

2. stredne ak pdy (piesonato-hlinit, hlinit pdy) zaberaj v Bratislavskom kraji cca 99 000 ha, vyskytuj sa na vchodnej strane kraja v Podunajskej nine a v Malch Karpatoch,

3. ak pdy (lovito-hlinit pdy) zaberaj v Bratislavskom kraji len cca 5 000 ha, tvoria mal roztrsen plky v rieenom zem.

Priestorov rozloenie jednotlivch pdnych druhov je znzornen v schme . 6.



Schma . 5



Schma . 6



4.2.4.4 Svahovitos pd Percentulne zastpenie kategri svahovitosti ponohospodrskych pd mimo zastavanch zem rieenho zemia je vyjadren v nasledujcej tabuke. Tab.: Zastpenie kategri svahov Bratislavskho kraja (% z ponohospodrskej pdy)

Kategria svahu Okres 0 1 1 3 3 7 7 12 12 17 17 25 nad 25 Bratislava I - - - - - - - Bratislava II 100,00 - - - - - - Bratislava III 49,69 - 13,75 14,59 13,76 8,22 - Bratislava IV 53,91 - 25,75 9,62 6,97 3,75 - Bratislava V 100,00 - - - - - - Malacky 81,00 0,53 12,89 1,34 1,06 3,17 - Pezinok 55,34 0,36 31,28 4,44 3,46 5,12 - Senec 97,06 - 2,32 0,63 - - - Kraj spolu 81,06 0,26 12,52 2,17 1,58 2,41 -

Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 Poda kdu bonitovanej pdno-ekologickej jednotky je stanovench sedem kategrii svahovitosti: rovina bez prejavu plonej vodnej erzie (svahovitos 0 1) rovina s monosou prejavu plonej vodnej erzie (svahovitos 1 3) mierny svah (svahovitos 3 - 7) stredn svah (svahovitos 7 - 12) vrazn svah (svahovitos 12 - 17) prkry svah (svahovitos 17 - 25) zrz (svahovitos nad 25) V Bratislavskom kraji sa ponohospodrske pdy nachdzaj prevane na rovine, menej na miernych svahoch.

4.2.4.5 Skeletovitos pd Percentulne zastpenie kategri skeletovitosti ponohospodrskych pd mimo zastavanch zem rieenho zemia vyjadruje nasledujca tabuka. Tab.: Zastpenie kategri skeletovitosti pd Bratislavskho kraja (% z ponohospodrskej pdy)

Kategria skeletovitosti pd Okres bez skeletu slabo

skeletovit stredne

skeletovit silne

skeletovit Bratislava I - - - - Bratislava II 83,39 14,96 - 1,65 Bratislava III 16,58 38,26 13,17 31,99 Bratislava IV 56,29 31,23 1,23 11,25 Bratislava V 88,99 5,65 3,40 1,97 Malacky 70,30 23,17 1,57 4,97 Pezinok 56,54 22,77 9,47 11,22 Senec 78,56 11,73 2,72 6,98 Kraj spolu 70,11 19,05 3,62 7,22

Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007



Poda kdu bonitovanej pdno-ekologickej jednotky s vymedzen tyri kategrie skeletovitosti: pdy bez skeletu do hbky 0,6 m obsahuj pod 10 % skeletu slabo skeletovit pdy v povrchovom horizonte obsahuj 5 25 % skeletu,

v podpovrchovom horizonte obsahuj 10 25 % skeletu stredne skeletovit pdy v povrchovom horizonte obsahuj 25 50 % skeletu,

v podpovrchovom horizonte obsahuj 25 - 50 % skeletu silne skeletovit pdy v povrchovom horizonte obsahuj 25 50 % skeletu,

v podpovrchovom horizonte obsahuj nad 50 % skeletu V Bratislavskom kraji prevldaj ponohospodrske pdy bez skeletu. 4.2.4.6 Hbka pd Hbka pdy je dleit inite urujci produkn schopnos pdy. Od hbky zvis rozvoj koreovej sstavy rastln a ich pevn zakotvenie, akumulcia vody, vzduchu, ivn a teploty. Percentulne zastpenie kategrie hbky ponohospodrskych pd mimo zastavanch zem rieenho zemia vyjadruje nasledujca tabuka. Tab.: Zastpenie kategri hbky pd Bratislavskho kraja (% z ponohospodrskej pdy) Okres pdy hlbok pdy stredne hlbok pdy plytk Bratislava I - - - Bratislava II 84,13 14,21 1,65 Bratislava III 21,79 46,22 31,99 Bratislava IV 64,75 24,00 11,25 Bratislava V 88,99 9,05 1,97 Malacky 85,10 10,68 4,22 Pezinok 70,93 17,96 11,10 Senec 82,28 10,74 6,98 Kraj spolu 79,75 13,33 6,92

Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 Poda kdu bonitovanej pdno-ekologickej jednotky s vymedzen tri kategrie hbky pd: hlbok pdy (60 cm a viac) stredne hlbok pdy (30 60 cm) plytk pdy (do 30 cm) Na zem Bratislavskho kraja s najviac zastpen pdy hlbok, o predstavuje takmer 80 % z celkovej vmery pd v zem.



4.2.5 Klimatick pomery Ovzduie je najdynamickejm krajinnm prvkom. Rieen zemie bolo posudzovan z hadiska dlhodobho stavu vlastnost ovzduia ako s teplotn, zrkov a vetern pomery. Tieto klimatick parametre, spolu s mierou jeho zneistenia cudzorodmi ltkami, najvraznejie modifikuj podmienky socioekonomickho vyuitia zemia. V rieenom zem sa nachdza 35 zrkomernch a 10 klimatologickch stanc. Pre podrobnejie a presnejie zachytenie klimatickch charakteristk v Bratislavskom kraji sa teplotn, zrkov a vetern pomery uvdzaj samostatne pre Zhorsk ninu, Podunajsk ninu a Mal Karpaty. Klimatick pomery Podunajskej niny opisuj klimatick charakteristiky zaznamenan na klimatologickch staniciach Bratislava letisko a Krlov pri Senci, v Malch Karpatoch s klimatick charakteristiky stiahnut z klimatologickch stanc Modra Piesok a Mal Javornk a klimatick charakteristiky Zhorskej niny opisuj daje z klimatologickej stanice Stupava. 4.2.5.1 Teplotn pomery Rieen zemie sa nachdza v teplej a mierne teplej klimatickej oblasti. Podunajsk nina, Zhorsk nina a okrajov asti Malch Karpt s v teplej klimatickej oblasti s priemerne 50 a viac letnmi dami za rok a s dennm maximom teploty vzduchu 25 C a viac. Priemern teplota v januri je - 3 a - 4 C , priemern teplota v jli je 17 a 19 C. Priemern poet dn so zrkami 1 mm a viac je 90 a 100, zrkov hrn vo vegetanom obdob sa pohybuje od 350 do 400 mm, v zimnom obdob 200 400 mm. 40 a 80 dn je so snehovou pokrvkou, 110 a 140 dn je zamraench a 40 a 60 dn je jasnch. Masv Malch Karpt patr do mierne teplej klimatickej oblasti v priemere s menej ako 50 letnmi dami za rok, s dennm maximom teploty vzduchu 25 C a viac a jlovm priemerom teploty vzduchu 16 C a viac. Priemern teplota v j anuri je - 2 a - 3 C , priemern teplota v jli je 17 a 18 C. Priemern po et dn so zrkami 1 mm a viac je 90 a 120, zrkov hrn vo vegetanom obdob sa pohybuje od 350 do 450 mm, v zimnom obdob 200 - 300 mm, 50 a 70 dn je so snehovou pokrvkou, 120 a 150 dn je zamraench a 40 a 50 dn je jasnch. Priestorov vymedzenie klimatickch oblast je znzornen v schme . 7. Podunajsk nina Na zklade vsledkov meran zaznamenvanch na staniciach Bratislava letisko a Krov pri Senci je mon uvies, e najteplejm mesiacom na Podunajskej nine je jl s priemernou teplotou 22,1 C, najchladnejm mesia com je janur s priemernou teplotou 0 C. Priemern ro n teplota predstavuje 11,1 C. Mal Karpaty Na zklade vsledkov meran zaznamenvanch na staniciach Mal Javornk a Modra Piesok je mon uvies, e najteplejm mesiacom v Malch Karpatoch je jl s priemernou teplotou 19,1 C, najchladnejm mesiacom je janur s priemernou teplotou -1,5 C. Priemern ron teplota v tejto asti rieenho zemia je 8,6 C. Zhorsk nina Na zklade vsledkov meran zaznamenvanch na stanici Stupava je mon uvies, e najteplejm mesiacom na Zhorskej nine je jl s priemernou teplotou 21,3 C, najchladnejm mesiacom je janur s priemernou teplotou - 0,3 C. Priemern ro n teplota na Zhorskej nine je 10,6 C. Poda dajov o teplotch vzduchu za poslednch p rokov najteplejou oblasou v Bratislavskom kraji je Podunajsk nina. So stpajcou nadmorskou vkou teplota vzduchu kles, najchladnejm zemm s najvyie poloen oblasti Malch Karpt.



Schma . 7



4.2.5.2 Zrkov pomery Podunajsk nina Tab.: hrny atmosfrickch zrok za roky 2004 2008 (mm) - stanice Bratislava letisko

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII 2004 44,0 42,7 40,6 34,3 61,5 70,7 27,4 56,3 40,4 44,3 49,4 25,1 2005 48,7 36,7 16,4 37,9 27,5 22,4 66,2 131,

6 40,3 1,3 47,1 73,1

2006 51,1 44,5 49,9 77,1 73,9 56,6 8,0 106,8

14,2 25,8 59,3 14,3 2007 44,4 44,3 49,3 2,1 51,9 69,8 40,2 40,0 124,

5 53,0 54,2 24,2

2008 64,7 14,6 67,2 33,5 38,6 91,5 79,1 43,3 46,1 26,1 41,6 59,4 Zdroj: SHM

Tab.: hrny atmosfrickch zrok za roky 2004 2008 (mm) - stanica Krov pri Senci Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII 2004 51,9 33,4 49,9 31,9 49,4 74,5 25,0 53,6 37,3 47,4 47,2 24,5 2005 35,3 47,4 11,0 44,3 30,4 35,3 99,7 141,2 40,2 7,3 45,0 78,4 2006 60,2 33,7 46,0 61,7 77,7 50,5 6,8 104,8 10,7 19,0 45,8 14,6 2007 34,9 35,6 52,7 1,1 45,7 76,1 38,5 42,7 131,4 51,8 44,6 26,1 2008 36,7 13,7 53,6 54,8 35,0 65,2 124,2 42,3 38,8 33,1 36,0 45,4

Zdroj: SHM Priemern ron hrn zrok na Podunajskej nine (ninn as rieenho zemia) poda dajov zaznamenanch na sledovanch staniciach predstavuje 570 mm. Mal Karpaty Tab.: hrny atmosfrickch zrok za roky 2004 2008 (mm) - stanica Mal Javornk Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII 2004 60,2 62,2 55,6 62,0 61,1 85,5 38,2 66,8 49,1 60,6 58,6 24,0 2005 45,7 60,6 17,9 56,2 56,6 49,9 122,4 232,0 50,4 8,3 61,1 99,5 2006 62,8 71,7 96,7 93,1 115,2 64,3 9,4 194,8 12,2 23,4 58,3 28,7 2007 50,3 50,4 55,9 0,1 69,9 68,6 56,3 49,4 200,8 56,8 64,9 35,7 2008 50,0 16,9 62,7 59,3 51,6 103,6 132,8 45,3 71,5 35,5 60,1 65,9

Zdroj: SHM Tab.: hrny atmosfrickch zrok za roky 2004 2008 (mm) - stanica Modra - Piesok Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII 2004 80,1 91,2 92,9 54,3 66,7 89,9 26,8 58,6 59,4 80,8 72,5 43,3 2005 92,8 93,1 22,4 50,6 76,1 85,0 150,1 153,6 55,9 12,9 76,1 142,2 2006 68,7 88,4 124,5 94,8 128,3 71,8 31,9 172,6 18,4 30,6 80,4 29,2 2007 73,7 58,8 67,9 0,8 82,5 97,1 54,6 59,1 201,4 58,2 117,2 42,9 2008 59,1 23,3 66,4 67,1 64,8 108,8 147,4 64,5 66,5 36,4 69,4 107,2

Zdroj: SHM Priemern ron hrn zrok v oblasti Malch Karpt (horsk as rieenho zemia) poda zaznamenanch dajov na uvedench staniciach predstavuje 850 mm.



Zhorsk nina Tab.: hrny atmosfrickch zrok za roky 2004 2008 (mm) - stanica Stupava Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII 2004 40,1 52,0 74,8 58,5 61,0 66,8 44,1 28,2 44,3 33,8 49,6 18,6 2005 32,6 49,7 6,6 40,8 37,5 27,9 100,9 159,9 29,7 3,5 43,0 75,0 2006 38,2 38,8 48,7 84,5 89,2 75,8 0,9 159,7 11,0 25,7 39,5 21,3 2007 36,2 37,8 73,1 0,4 53,0 48,5 44,3 54,8 185,7 53,7 55,0 28,9 2008 25,8 12,7 41,1 46,1 49,8 120,2 103,9 57,3 59,4 29,4 34,6 65,5

Zdroj: SHM Priemern ron hrn zrok na Zhorskej nine (ninn as rieenho zemia) je poda dajov nameranch na stanici Stupava 600 mm. Rozdiely v mnostve atmosfrickch zrok s znan medzi ninnou a horskou asou rieenho zemia. Na horsk as pripadne a o 150 mm zrok viac ako na ninn as. asov rozdelenie spadnutch zrok poas roka je ovplyvnen aj vkyvmi poasia spsoben klimatickmi zmenami. 4.1.1.1 Vetern pomery Podunajsk nina Tab.: Priemern mesan rchlos vetra za roky 2004 2008 (m/sec) - stanica Bratislava letisko

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII 2004 3,7 4,9 4,2 3,7 3,5 3,6 3,7 3,1 3,4 3,2 4,9 3,0 2005 4,6 4,0 4,3 3,9 3,9 4,0 4,1 3,1 2,7 3,0 3,0 4,5 2006 3,2 3,6 4,3 3,9 3,8 3,0 2,8 4,1 2,9 3,4 4,0 3,3 2007 4,5 3,9 4,0 3,1 4,1 3,2 4,4 3,5 3,9 2,7 4,8 3,0 2008 4,4 3,2 4,3 4,0 3,1 3,0 3,9 3,1 3,5 2,8 3,7 4,3

Zdroj: SHM Tab.: Poetnos vskytu smerov vetra za roky 2004 2008 () - stanica Bratislava letisko

Rok N NE E SE S SW W NW CALM 2004 138 182 84 133 72 64 99 284 42 2005 128 212 92 114 58 70 98 281 42 2006 117 191 91 133 67 64 91 268 73 2007 119 165 72 115 64 73 114 301 72 2008 95 205 103 115 65 55 101 281 78

Zdroj: SHM Tab.: Priemern mesan rchlos vetra za roky 2004 2008 (m/sec) - stanica Krov pri Senci


Zdroj: SHM



Tab.: Poetnos vskytu smerov vetra za roky 2004 2008 () - stanica Krov pri Senci Rok N NE E SE S SW W NW CALM 2004 234 97 65 128 119 63 87 216 89 2005 261 116 84 85 91 45 101 184 128 2006 224 111 84 113 103 50 89 186 135 2007 256 105 48 105 91 63 128 187 112 2008 192 116 68 138 83 76 85 205 135

Zdroj: SHM Poda uvedench dajov dosahovali priemern rchlosti vetra najvyie hodnoty na zem Bratislavy. Prevldajcim smerom vetra na Podunajskej nine je severn, severovchodn a severozpadn. Naopak najzriedkavejie bvaj vetry s junm a juhozpadnm smerom prdenia. Mal Karpaty Tab.: Priemern mesan rchlos vetra za roky 2004 2008 (m/sec) - stanica Mal Javornk


Zdroj: SHM Tab.: Poetnos vskytu smerov vetra za roky 2004 2008 () - stanica Mal Javornk


Zdroj: SHM Tab.: Priemern mesan rchlos vetra za roky 2004 2008 (m/sec) - stanica Modra - Piesok


Zdroj: SHM Tab.: Poetnos vskytu smerov vetra za roky 2004 2008 () - stanica Modra - Piesok


Zdroj: SHM



Poda uvedench dajov je na zem Malch Karpt prevldajci severozpadn smer vetra. Naopak najzriedkavejie bvaj vetry so severovchodnm smerom prdenia. Zhorsk nina Tab.: Priemern mesan rchlos vetra za roky 2004 2008 (m/sek) - stanica Stupava


Zdroj: SHM Tab.: Poetnos vskytu smerov vetra za roky 2004 2008 () - stanica Stupava


Zdroj: SHM Prevldajcim prdenm vzduchovch hmt na Zhorskej nine je severn a jun vietor. Naopak najzriedkavejie bvaj vetry so severovchodnm a vchodnm smerom prdenia. Pre miestne vetern pomery m v rieenom zem vplyv masv Malch Karpt, ktor zapriuje vvoj miestnych veternch systmov.



4.3 Analza biotickch podmienok 4.3.1 Fytogeografick pomery Z hadiska fytogeografickovegetanho lenenia patr rieen zemie do dubovej zny. V rmci zny je mon v rieenom zem vyleni viacero okresov s ich podokresmi. Zna dubov Oblas rovinn

Okres niva Moravy a Myjavy (1) Okres Zhorsk plavy podokres severn (2a) Okres Zhorsk plavy podokres jun (2b) Okres Lakrska pahorkatina (3) Okres Bor (4) Okres Podmalokarpatsk znenina Okres nemokraov podokres r (6a) Okres nemokraov podokres lun (6b) Okres nemokraov dbravinov podokres hornho itnho ostrova (6c)

Oblas pahorkatinn Okres Trnavsk pahorkatina podokres Podmalokarpatsk pahorkatina (7a) Okres Trnavsk pahorkatina podokres Trnavsk tabua (7b)

Oblas krytalicko druhohorn Okres Mal Karpaty podokres Devnske Karpaty (8a) Okres Mal Karpaty podokres Pezinsk Karpaty (8b)

Schma . 8: FYTOGEOGRAFICK LENENIE

Upraven poda: Atlas krajiny SR, 2002



4.3.1.1 Potencilna vegetcia Potencilna prirodzen vegetcia je vegetcia, ktor by sa za danch klimatickch, pdnych a hydrologickch pomerov vyvinula na uritom mieste (biotope), keby vplyv udskej innosti ihne prestal. Je predstavovanou vegetciou rekontruovanou do sasnch klimatickch a prrodnch pomerov (Michalko a kol., 1980, 1986). Poznanie prirodzenej potencilnej vegetcie (lesnej aj nelesnej) je uvdzan s cieom jej priblenia sa, i plnho prinavrtenia do prirodzenho stavu, aby sa tak zabezpeila ekologick stabilita zemia. V rieenom zem je mon vyleni poda Atlasu Krajiny Slovenskej Republiky (2002) mapovacie jednotky potencilnej prirodzenej vegetcie, ktor s znzornen v schme . 9.



Schma . 9: POTENCILNA PRIRODZEN VEGETCIA

Upraven poda: Atlas krajiny SR, 2002 Legenda k schme . 9:



4.3.2 Zoogeografick pomery Rieen zemie sa nachdza na zem dvoch nin (Podunajsk a Borsk) a horskho masvu Malch Karpt, o m vplyv aj na rozmanitos fauny. Z hadiska zoogeografickho lenenia (Atlas krajiny SR, 2002) je mon rieen zemie poda terestrickho biocyklu zaleni do: provincie step pannsky sek provincie listnatch lesov podkarpatsk sek Z hadiska zoogeografickho lenenia pre limnick biocyklus rieen zemie zaraujeme do pontokaspickej provincie, podunajskho okresu a zpadoslovenskej asti. Fauna rieenho zemia je pestr, o je podmienen pestrosou biotopov, rozsiahlosou zemia a jeho pomerne vekou lenitosou. V zem sa nachdza viacero chrnench a vznamnch druhov ivochov. Chrnen a vznamn cicavce a vtky: vydra riena (Lutra lutra) ojedinel hniezdenia strakoa kolesra (Lanius minor) slvik modrk (Luscinia svecika) velrik zlat (Merops apiaster) Chrnen a vznamn druhy suchozemskch bezstavovcov: modlivka zelen (Mantis religiosa) sga stepn (Saga pedo) cikda vinin (Tibicina haematodes) pimovec hned (Osmodrema eremita) fza alpsk (Rosalia alpina) konk ltopsy (Stethophyma grossum) cikda (Cicadetta montana) roh obyajn (Lucanus cervus)



Chrnen a vznamn druhy vodnch bezstavovcov: vka Leucorrhinia pectoralis klinovka hadia (Ophiogomphus cecilia) podenka ninn (Ephoron virgo) podenka Heptagenia coreulans klinovka ltonoh (Stylurus flavipes) povatka Isoperla obscura Zoogeograficky a faunisticky vznamn druhy plazov a obojivelnkov: uovka stromov (Elaphe longissima) uovka hladk (Coronella austriaca) skokan ostropysk (Rana arvalis) skokan thly (Rana dalmatina) skokan hned (Rana temporaria) skokan zelen (Rana sp.) rosnika zelen (Hyla arborea) jaterica mrov (Podarcis muralis) salamandra kvrnit (Salamandra salamandra) Zoogeograficky a faunisticky vznamn druhy rb: blatniak tmav (Umbra krameri) kapor sazan (div forma Cyprinus carpio) bko rrkonos (Proterorhinus marmoratu) mrena kvrnit (Barbus peloponnesius) k eurpsky (Misgurnus fossilis) lopatka dhov (Rhodeus amarus) Rieenm zemm prechdza viacero ekologickch koridorov eurpskeho a nrodnho vznamu, ktor slia pre migrciu viacerch druhov ivochov.



4.4 Sasn krajinn truktra Sasn krajinn truktra poda druhov pozemkov je uveden v nasledujcich tabukch. Tab.: Druhy pozemkov a ich percentulne zastpenie v Bratislavskom kraji

Percentulne zastpenie Druh pozemku Vmera [ha] z ponohosp. pdy

z celkovej vmery

orn pda 73 444,02 79,09 35,78 chmenica 0,03 0,00 0,00 vinica 4 537,46 4,89 2,21 zhrada 4 539,92 4,89 2,21 ovocn sad 935,71 1,01 0,46 trval trvny porast 9 405,50 10,13 4,58 ponohospodrska pda spolu 92 862,64 100,00 lesn pda 75 013,76 36,55 vodn plocha 5 676,42 2,77 zastavan plocha 16 112,06 7,85 ostatn plocha 15 587,61 7,59 celkov vmera 205 252,49 100,00

Zdroj: Katastrlny portl radu geodzie, kartografie a katastra SR, 2009 Tab.: truktra rieenho zemia poda druhov pozemkov v hektroch za jednotliv okresy stav k 19.11.2009

Druh pozemku BA I BA II BA III BA IV BA V Malacky Pezinok Senec SPOLU

orn pda 1,01 3 144,17 627,97 2 217,22 4 451,49 25 334,48 11 747,57 25 920,11 73 444,02

chmenica - 0,03 - - - - - - 0,03

vinica 1,47 15,03 579,38 131,36 0,17 222,96 3 190,79 396,30 4 537,46

zhrada 161,95 504,07 423,78 581,54 121,58 1 038,06 704,16 1 004,78 4 539,92

ovocn sad - 65,30 36,00 112,21 90,65 418,83 77,55 135,17 935,71 trval trvny porast 6,88 39,97 133,82 542,01 77,95 6 996,85 1 431,58 176,44 9 405,50

PP SPOLU 171,31 3 768,57 1 800,95 3 584,34 4 741,84 34 011,18 17 151,65 27 632,80 92 862,64

lesn pda 0,11 1 051,52 3 162,46 3 210,26 673,11 49 452,98 16 109,24 1 354,08 75 013,76

vodn plocha 49,07 473,73 95,77 339,50 756,85 1 939,29 452,78 1 569,43 5 676,42

zastavan plocha 537,03 2 659,32 1 652,22 1 350,29 1 204,37 3 533,09 2 255,35 2 920,39 16 112,06

ostatn plocha 201,49 1 295,88 756,11 1 185,78 2 044,19 6 009,55 1 582,92 2 511,69 15 587,61

celk. vmera v ha

959,01 9 249,02 7 467,51 9 670,17 9 420,36 94 946,09 37 551,94 35 988,39 205 252,49

Zdroj: Katastrlny portl radu geodzie, kartografie a katastra SR, 2009 Podiel ponohospodrskej pdy z celkovej vmery Bratislavskho kraja je 45,24 %. Z ponohospodrskej pdy ma vrazn zastpenie orn pda (79,09 %), ostatn druhy ponohospodrskej pdy (chmenica, vinica, zhrada, ovocn sad a trval trvny porast) zaberaj pribline 20 %. Prevldajcimi druhmi pozemkov v rieenom zem s lesn pda s vmerou 75 013,76 ha, o predstavuje 36,55 % z celkovej vmery zemia a orn pda s vmerou 73 444,02 ha, o predstavuje 35,78 % z celkovej vmery zemia. Vysok podiel zastavanho zemia maj okresy Bratislava I a Bratislava V. Najviac zastavanm zemm je okres Bratislava I, kde tento druh pozemku s vmerou 537,03 ha vrazne prevyuje ostatn. Vek vmery ornej pdy (a teda aj ponohospodrskej pdy celkovo) s v okresoch Malacky, Pezinok a Senec.



Najvy stupe zalesnenia m okres Malacky, kde lesn pda s vmerou 49 452,98 ha predstavuje dve tretiny lesnej pdy z celho rieenho zemia. Nezanedbaten vmery lesnej pdy poda vekosti jednotlivch okresov maj aj okresy Bratislava II, Bratislava III a Pezinok. Krajinn pokrvka Eurpy vrtane Slovenska bola mapovan v rmci projektu CORINE Land Cover v rokoch 1990, 2000 a 2006. Na zklade tchto mapovacch metd (rok 2006) s identifikovan jednotliv triedy krajinnej pokrvky. Z celkovho potu 44 tried, ktor tvoria legendu CORINE Land Cover, bolo na Slovensku identifikovanch 31 tried. daje o sasnej krajinnej truktre rieenho zemia sme zskali z databzy CORINE Land Cover, ktor na zem Bratislavskho kraja rozliuje 25 tried (vi. schma . 10). Legenda k schme . 10:



Schma . 10



4.4.1 Urbanizovan zstavba

4.4.1.1 Svisl zstavba Predstavuje arely, ktorch podstatn as je tvoren zstavbou. Jej sasou s asto historick jadr alebo nov centr najm s obslunou funkciou, s dopravnmi parkovacm a inmi umelmi plochami ako s fontny, nmestia, ndvoria a in. Tieto prvky maj dominantn postavenie. Sporadicky zastpen s vegetcia a hol pda. Tto trieda sa v rieenom zem nachdza v historickom centre Bratislavy.

4.4.1.2 Nesvisl zstavba Podstatn as tchto arelov je tvoren zstavbou. Stavby sa striedaj s arelmi vegetcie a holej plochy. Objekty nevytvraj svisl plochy, ale s charakteristick pre dan triedu. Tto trieda v rmci rieenho zemia je zastpen sdlami rznej vekosti od vidieckych a po vekomest. Tvoria ju obytn domy, administratvne a viacfunkn budovy, ulice, cesty parkovisk, parky trvniky, kvetinov zhony, krovinn a stromov formcie, cintorny, portov arely a arely ponohospodrskych fariem, zhrady, menie vodn toky a plochy s brehovmi porastmi, ruderlna vegetcia. Zastpenie vegetcie a zhrad m urujci charakter.

4.4.2 Priemysel, komercia a transport

4.4.2.1 Priemysel a obchodn arely Predstavuj arely s prevahou neobytnch budov, umelch dldench plch s betnom a asfaltom, dopravn plochy a technick zariadenia takmer bez vegetcie. Vyskytuj sa v sdlach alebo inch zastavanch neobytnch astiach krajiny. V rieenom zem s tvoren neobytnmi budovami, vrobnmi halami, skladovacmi a zsobnkovmi objektmi, vstaviskami, vojenskmi objektmi, nemocnicami, arelmi kl, univerzt, transformtorovmi stanicami, objektmi elektrrn, OV, arelmi ponohospodrskych fariem, cestami, eleznicami, nakladacmi a odstavnmi priestormi, parkoviskami, dvormi a inmi plochami. Vvoj potu priemyselnch podnikov v Bratislavskom kraji m v ostatnch rokoch stpajcu tendenciu. Napriek tomu, e v roku 2006 bol zaznamenen v BSK pokles potu priemyselnch podnikov oproti roku 2005, rok 2007 aj rok 2008 u vykazuj nrast potu priemyselnch zvodov oproti predchdzajcim rokom. Napriek tomu, e poet zvodov v Bratislavskom kraji je v porovnan s niektormi krajmi na zem SR ni, v rmci BSK s sstredn vek spolonosti zamestnvajce vek poet osb. 4.4.2.2 Dopravn arely a koridory V rmci CORINE Land Cover boli identifikovan nasledujce triedy dopravnch arelov a koridorov: cesty a eleznice s priahlmi arelmi, arely prstavov a arely letsk. V grafickej asti s okrem nich zrove premietnut aj vetky dopravn lnie zobrazen samostatne ako lniov prvky. CESTN DOPRAVA Tieto plochy v rmci CORINE Land Cover predstavuj povrchov dopravn komunikcie s minimlnou rkou 100 m. Do tejto kategrie spadaj priestory vekch elezninch stanc a koajsk, niektor asti cestnch komunikci a dianic, najm ich kriovatiek alebo sekov, agregcie viacerch komunikci, skladovacch a technickch budov, odstavnch plch, autobusovch stanc a parkoviska. Tieto plochy dotvra sdeln vegetcia nsypov a priahlej zny psy trv, krov a stromov. V rieenom zem je tto trieda zastpen hlavnmi dopravnmi ahmi v okol hlavnho mesta. Charakteristika a rozdelenie ciest



Cestn komunikcie s rozdelen poda funkci na rchlostn cesty, cesty I., II.,III. triedy, miestne a elov komunikcie poda zkona .135/1961 Zb. v znen neskorch predpisov, STN 73 6100 Poda dopravnho vznamu sa cestn komunikcie delia na: dianice rchlostn cesty cesty I. triedy cesty II. triedy cesty III. triedy Poda charakteru premvky sa cestn komunikcie delia na: cesty s neobmedzenm prstupom (C) cesty i., II., III.tr. a miestne komunikcie cestn komunikcie s obmedzenm prstupom: dianice (D) rchlostn cesty (R) Poda vkonu sprvy sa cestn komunikcie delia na: v sprve Nrodnej dianinej spolonosti, a.s., majetok SR

dianice rchlostn cesty

v sprve Slovenskej sprvy ciest, majetok SR a MG.hl.SR Bratislavy na zem mesta cesty I. triedy

v sprve Bratislavskho samosprvneho kraja, majetok VC a MG.hl.SR Bratislavy na zem mesta

cesty II. triedy cesty III. Triedy

Zhodnotenie cestnej siete Cestn infratruktru tvoria: seky dianic D1 a D2, cesty I., II. a III. triedy miestne komunikcie vrtane mostnch objektov Dianice a cesty I. a II. triedy spjaj kraj s ostatnm zemm Slovenska a so susednmi ttmi. Medzi hlavn cestn trasy patria: dianica D1, D2 cesty I/000061, I/000062, I/000063 cesty II/000502 a cesta II/000503 (Stratgia rozvoja BSK 2003) Dka cestnej siete v kraji je 693,265 km, postavench je tu 156 mostnch objektov. Z cestnej siete, ktor patr do majetku BSK je 21,6 % ciest II. triedy a 35,2 % ciest III. triedy v kraji v nevyhovujcom a havarijnom stave a vyaduje si neodkladn obnovu a rekontrukciu. Hustota cestnej siete I., II. a III.triedy v celom kraji je dostaton a stabilizovan, priom sa takto hodnotenie dotka najm poadovanho smerovania ciest a vzjomnch prepojen medzi jednotlivmi sdlami vo VUC. Nov nvrhy na budovanie cestnch komunikci vyplvaj s rozvojovmi zmermi v jednotlivch sdlach pri umiestovan novch obytnch zn vytvranmi najm sstredenmi hniezdami rodinnch domov. Tieto obslun komunikcie bud vak zatrieden do miestnych komunikci a s pripjan na cestn sie II., ale najm na cesty III.triedy.



Zaaenie cestnej siete Dopravn zaaenie ciest II. triedy na zem Bratislavy je 5 a 10 nsobne vie v porovnan s priemernm zaaenm extravilnovch sekov tch istch ciest. Sprievodnm javom tejto skutonosti je zven miera negatvnych vplyvov dopravy na okolit ivotn prostredie. alm pecifickm znakom prejazdnch sekov ciest II. triedy na zem Bratislavy je vysok hustota ich kriovatiek s cestami I. a III. triedy a s miestnymi komunikciami. Toto pecifikum poukazuje na zkladn problm tchto ciest, ktorm je obmedzen priepustnos v ich uzlovch bodoch. Maximlne s dopravne zaaen seky ciest vetkch tried vstupujce na zemie hl.m.SR Bratislavy zo vetkch smerov. Medzi dleit seky ciest, ktor s systematicky preaovan s najm seky prieahov ciest cez centr obc najm na cestch: cesty II. triedy v okresoch Malacky, Pezinok a Senec

II/000502 (Sv. Jur, Pezinok, Vinosady, Modra...) II/000501 Rohonk hranica BSK II/000503 (Vinin, Pernek, Malacky...) II/000590 Malacky -hr. okresu BSK II/000572 (Most pri Bratislave, Malinovo...) na sekoch ciest II/502 Bratislava -Pezinok, II/503

cesty III. triedy : III/061004 Ivanka pri Dunaji - Zlesie III/503010 Malacky Rohonk III/501006 Plaveck Mikul hranica BSK III/502012 ierna voda Chorvtsky Grob III 502007 ast erven Kame Pla prpadne in poda poiadaviek obc

Podrobn analza jednotlivch sekov komunikci, s titulu prekroenia prpustnch intenzt dopravy, je uvdzan v materiloch SSC a bude predmetom nslednch pecializovanch dokumentci.

Pripravovan akcie vstavby a rekontrukcie dianinej a cestnej siete Dianice a rchlostn cesty (pripravuje Nrodn dianin spolonos, a.s.) D1 bola v roku 2009 rekontruovan na 6-pruhov komunikciu, v prprave je vstavba tzv.

kolektorov, obojstranne sben obslun komunikcie (tdia) D2 prprava na rozrenie na 6 pruhov komunikciu (tdia) D2 prprava rekontrukcie kriovatky Bratislava-Lama (predpokladan realizcia 2011 2012) D2 prprava vstavby kriovatky Bratislava-uova (D2 x D4) (predpokladan realizcia 2010

2012) D4 prprava vstavby kriovatky Ivanka-sever (D1 x D4) (predpokladan realizcia 2011 2014) D4 0.okruh okolo Bratislavy. Prprava je v tdiu tdie a spracovania podkladov pre hodnotenie

EIA. Predpokladan realizcia2012-2017. Trasa D4 je rozdelen na 4 seky: I. sek - Jarovce, kriovatka s D1 most cez Dunaj kriovatka s R7 - kriovatka Ivanka p.

D.- sever s cestou I/000061. Odporuen variant fialov II. sek - kriovatka Ivanka p. D.- sever s cestou I/000061 kriovatka s D1- Kriovatka s

cestou II/000502 tunel cez Mal Karpaty kriovatka s dianicou D2-Stupava-juh III. sek - kriovatka s dianicou D2-Stupacva-juh DNV, pripravovan ako stavba D2-

kriovatka Stupava-juh IV. sek - DNV most cez rieku Moravu prepojenie na raksku komunikan sie



R7 prprava tejto komunikcie je v tdiu hodnotenia EIA a nslednho spracovania DUR. Je to rozdielne poda jednotlivch sekov. Predpokladan realizcia I. seku do roku 2013. Trasa je nasledovn kriovatka z D4 nov trasa okolo obc Rovinka a Dunajsk Lun a pripojenie na cestu I/000063. Sasou je aj privdza k obci Rovinka.

R1 je tudovan nov trasa rchlostnej cesty od D4 v smere na R1 v seku Most pri Bratislave Tomov- II/510 - II/503 Vlkovce, R1 v smere Nitra

Cesty I. triedy (pripravuje Slovensk sprva ciest) poiadavka na nov a rekontruovan cesty I. triedy je min kategria C11,5 a v sbehu s

dianicou min C 9,5 cesta I/000061rozrenie na 4-pruhov komunikciu v seku Bratislava Senec. Je spracovan

EIA a spracovan DUR (predpokladan realizcia 2012 2016) I/2 poiadavka na preloenie cesty mimo centrum M BA-Rusovce

Cesty II.triedy (pripravuje Bratislavsk samosprvny kraj) II/000502 - cesta je v novej polohe mimo sdiel v seku Bratislava Pezinok Modra. Je

spracovan DUR. II/000503 nov trasa okolo obc a most cez Moravu v Zhorskej Vsi II/000510.II/000501 poiadavka na preloenie cesty mimo centrum obc Tomov a Plaveck

Mikul, II/000572 v Moste pri Bratislave obchvat obce a zmena polohy vo vzahu k letisku

M.R.tefnika poiadavky na obchvaty obc poda ich schvlench zemnch plnov, ako s Zhorsk Ves...

Cesty III.triedy (pripravuje Bratislavsk samosprvny kraj) poiadavky na obchvaty obc poda ich schvlench zemnch plnov ako s -Ivanka p.D.,

Tomov,... Modra pripojenie na nov trasu cesty II/000502 Ivanka pri Dunaji vrazn zmena trasovania ciest III.tr. s cieom podstatnho obmedzenia

tranzitnej dopravy prechdzajcou centrom obce Komunikan sie hl.m.SR Bratislavy je poadovan repektova navrhnut komunikan sie v schvlenom zemnom plne hl.m.SR Bratislavy z roku 2007. ELEZNIN DOPRAVA eleznin trate a stanice Nadregionlne magistrlne eleznin trate prechdzaj zemm radilne v smeroch: M110: Bratislava - Brno - Praha - Drany - Berln - Hannover, prprava na modernizciu na

rchlos 140km/h M120: Bratislava - ilina - adca - Zwardo - Varava - Gdask, modernizovan na rchlos

140km/h v seku Bratislava Raa hranica BSK M130: Bratislava - trovo - Budape - Belehrad - Istanbul - (Thessaloniky). prprava na

modernizciu na rchlos 140km/h Nadregionlnu magistrlnu eleznin kostru dopaj zkladn a doplnkov trate SR aj vo vzbe na Raksko (BB) a Maarsko (MV): Z-111: Bratislava - Marchegg - Viede, prprava na zdvojkoajnenie a elektrifikciu Z-131: Bratislava - Dunajsk Streda - Komrno, prprava na zdvojkoajnenie a elektrifikciu Z-132: Bratislava - Petralka - Rajka - Gyr, Z-121: Petralka - Kittsee - Parndorf - Viede, O-122: Petralka - Hainburg - Viede,



O-112: Zohor - Plaveck Mikul - Jablonica, tra je jednokoajn, neelektrifikovan, vyuvan prevane na nkladn dopravu, osobn doprava v rozsahu 2 pry vlakov denne.

O-113: Zohor - Zhorsk Ves, eleznin prevdzka minimlna, osobn doprava v rozsahu 2 pry vlakov denne.

O-xxx: Devnske Jazero Stupava, tra je zruen, objavili sa poiadavky na jej optovn vyuvanie na rekrean a turistick ely

Dlhodob zmery rozvoja elezninej dopravy Modernizcia elezninej infratruktry IV. multimodlneho koridoru v seku hranica SR/R

Kty hranica BSK Bratislava hranica BSK Galanta trovo hranica SR/MR Prepojenie elezninch koridorov na zem mesta Bratislava, projekt TENT-T . 17, vrtane

pripojenia letiska M.R.tefnika na eleznin infratruktru (DU2008) Elektrifikcia a zdvojkoajnenie elezninej trate DNV Marchegg Elektrifikcia a zdvojkoajnenie elezninej trate Petralka Kittsee (tdia 2008) Umiestnenie terminlu intermodlnej prepravy v regine v Bratislave, Plenisko-prstav Revitalizcia vybranch elezninch stanc v uzle Bratislava

VODN DOPRAVA Tieto plochy v rmci CORINE Land Cover predstavuj arely prstavov. Ide o vodn plochy charakteristickch tvarov, spojen a zrove chrnen od vodnho toku, prstavn infratruktru, nakladacie mla, skladovacie a administratvne budovy, lodenice a technick zariadenia, parkoviska a pod. V rieenom zem sa takto plochy nachdzaj na zem Prstavu Bratislava. Medzinrodn dunajsk rieno-morsk vodn cesta Dunaj - Mohan - Rn je pre Slovensk republiku brnou na interkontinentlne a eurpske trhy. Koncepcia rozvoja dopravy SR vyuva zatia dva dunajsk prstavy (Komrno a Bratislava), ako zklad v medzinrodnej debe kombinovanch a tranzitnch doprv, hlavne akch substrtov. Rozvoj nkladnch prstavov aj samotn plavba s limitovan ekologickmi poiadavkami, vytvraj vak vysoko kapacitn prepravn potencil s kvalitnmi pripojeniami na eleznin a cestn dopravu, kde zvozn atrakn oblasti mu ma rdius a 100 kilometrov.

Zmery rozvoja vodnej dopravy Prstav medzinrodnej a vntrottnej osobnej vodnej dopravy sa navrhuje umiestni do arelu dnenho terminlu Danubius a zny Pribinova (budova skladu .7) vo vzbe na colnicu. Pre vhadov obdobie sa tuduj monosti vstavby vodnch ciest na kanloch pozd Moravy a v smere Bratislava - Mal Dunaj - Sere s prepojenm na Vsku vodn cestu. Pri posden variantov rieenia tchto kanlov bude potrebn zohadni zsadn podmienku ochrany prrody (Ramsarsk dohoda, CHVO Hornho itnho ostrova) a ivotnho prostredia vbec v slade so zkonom . 127/1994 o ochrane ivotnho prostredia. V spoluprci stredoeurpskych krajn Slovensk republika, esk republika, Posko a Raksko sa pripravuje spracovanie tdie realizovatenosti a opodstatnenosti vstavby prepojenia vodnch tokov Dunaj Morava Odra Labe. Koordintorom projektu je R a predpoklad sa podpora aj zo strany EU. V nvrhu Stratgie rozvoja dopravy v SR do roku 2020 sa uvauje s vybudovanm transkontinentlneho tranzitnho terminlu (3T), ktor umon efektvnejiu obsluhu vntrozemskch eurpskych krajn s vyuitm vetkch druhov dopravy, priom sa predpoklad prstup vodnej dopravy z Dunaja v najvyej kategrii plavidiel.



LETECK DOPRAVA V tejto triede CORINE Land Cover dominuj tartovacie a pristvacie drhy civilnch a vojenskch letsk alebo zreten trvnat tartovacie a pristvacie plochy letsk pre ponohospodrske a lesncke ely, ako aj vie portov letisk. alej s reprezentovan hangrmi, technickmi zariadeniami, prijmacmi a servisnmi budovami, technickmi a skladovacmi halami, kontrolnmi veami, odstavnmi plochami, parkoviskami a priahlmi trvnatmi plochami. Najvou plochou uvedenho charakteru v rieenom zem je letisko M.R.tefnika v Bratislave. alie plochy sa nachdzaj v Kuchyni, v katastri obc Krov pri Senci (neverejn, vntrottne, trvnat plocha) a Dubov. V priestore BSK je dominantnm prvkom leteckej dopravy letisko M.R.tefnika v Bratislave. Toto letisko je pripravovan pre razantn rozvoj nielen v osobnej, ale aj v nkladnej doprave. Rozvojov zmery letiska s sstreden na nasledovn akcie: predenie VPD13-31 v smere 13 na Mal Dunaj zmena smerovho vedenia cesty II/000572 v priestore 4Q vybudovanie technickho zzemia letiska pre ely vekch oprv lietadiel

a vekch parkovsk pre kaminy zmer na vybudovanie novej VPD 13L-31R vybudovanie novho terminlu letiska Bratislava do r.2012 a svisiacu eleznin infratruktru

pre efektvnu spoluprcu bratislavskho a viedenskho letiska do r.2013 Leteck doprava m vznamn zsahy do urbanizcie prostredia vplyvom ochrannch psiem a vetkch urench prekkovch rovn vetkch letsk a ich pozemnch zariaden.

4.4.3 Arely technickej infratruktry 4.4.3.1 Energovody Elektrizan sstava Slovenskej republiky, do ktorej patr aj Bratislavsk samosprvny kraj a hlavn mesto SR Bratislava je sasou elektrickej sstavy ttov Eurpy ENTSO-E (Europen Network of Transmission System Operators for Electricity). Zsobovanie zemia Bratislavskho samosprvneho kraja (BSK) a mesta Bratislavy elektrickou energiou je v prevanej miere odkzan na jej import prostrednctvom nadzemnch veden prenosovej sstavy ZVN 400 kV. Sstavu tvoria 400kV uzly - nadraden elektrick stanice 400/110 kV (alej iba TR). V predmetnom zem s to Podunajsk Biskupice, Stupava a v kontakte s reginom Gabkovo a Kriovany. as spotreby reginu je kryt vrobou vo vodnch elektrrach (Gabkovo, unovo), z tzv. zvodnch elektrrn, tepelnch elektrrni a zdrojov vyuvajcich paroplynov cyklus (alej iba PPC). Zdroje s lokalizovan na zem hlavnho mesta SR Bratislavy (VE Gabkovo mimo) a pracuj do sstavy 110 kV alebo 22 kV. Z TR 400/110 kV je elektrick energia rozvdzan distribunou sieou VVN 110 kV veden, ktormi sa dostva bliie k miestam odberu na zem vekho zemnho celku (alej iba VC). Na systm 110 kV je priamo pripojench niekoko vekch priemyselnch odberateov napr. Slovnaft, PGA (bval Matador), VW Bratislava, CE Rohonk a napjacia stanica SR Vinohrady a SR Zohor. Ostatnm odberateom je elektrick energia transformovan v alch elektrickch staniciach TR 110/22 kV. Prostrednctvom distribunho systmu VN 22 kV, vedenia VN a transforman stanice VN/NN (22/0,4/ kV) s zsobovan jednotliv odberatelia. Zo siete nzkeho naptia s napjan domcnosti a menie odbery napr. podnikateskho charakteru.



Popis a rozbory prenosovej a distribunej siete Prenosov sstava ZVN 400kV Bratislavsk samosprvny kraj je zsobovan zo 400 kV nadradenej sstavy cez dva 400/110 kV uzly a to Stupava a Podunajsk Biskupice. Distribun sstava VVN 110 kV Na zem bratislavskho reginu vedenia VVN 110 kV ved elektrick energiu k TR 110/22 kV, kde sa transformuje na niie naptie. Sie je tvoren tak, e kad TR110/22 kV je pripojen aspo na dve vedenia, m je zabezpeen spoahlivos napjania aj v prpade vpadku jednho z veden. Z uvedenho vnimku tvor TR unovo sliaca na vyvedenie vkonu z vodnej elektrrne, kde nebolo mon dodra tento princp. Vedenia s prevane vzdun, dvojit, pouvaj sa AlFe lan prierezov 185, 240, 450 a 2x240 mm2. Okrem vzdunch veden s na zem Bratislavy pouit 110 kV kblov vedenia napr. na napojenie Slovnaftu, prepojenie TR Petralka II - Ovsite a TR Petralka I- Kolm a na vyvedenie vkonu od blokovch transformtorov v paroplynovom cykle PPC na Vajnorskej. Vina TR 110/22 kV je v klasickom preveden t. j. vzduchom izolovan zariadenia vo vonkajom preveden. V TR 110/22kV Ostredky je zariadenie rozvodne 110 a 22 kV umiestnen v budove kvli bezprostrednej blzkosti obytnch domov. TR Petralka II -Ovsite, ulenova, PPC Vajnorsk a VE unovo s v zapuzdrenom preveden (izolovan plynom SF6). Tieto TR maj podstatne menie priestorov nroky a s vo vntornom preveden. Sie 110 kV veden umouje napja region a mesto z TR 400/110 kV Podunajsk Biskupice alebo TR Stupava resp. TR Kriovany, priom v prpade potreby je pre zsobenie mon vyui prepojenie na okolit nadraden transformovne Senica, Kriovany a Gabkovo. Prehad existujcich zariaden prenosovej a distribunej sstavy BSK Zdroje elektrickej energie Elektrre nzov - intalovan vkon (MW) Tepeln - TP II Vajnorsk - 24,5 - PPC Vajnorsk - 218,0 - Tp Zpad Lama - 25,0 Zvodn - Slovnaft - 114,0 - Spalova OLO - 5,8 - VW Slovakia - 6,0 Vodn - Gabkovo - 180,0 - unovo - 24,2 Elektrick stanice 400/110kV - prenosov sstava ZVN - Stupava - Podunajsk Biskupice Elektrick stanice 110/VN - distribun sstava VVN - Stupava



- Malacky - Senec - Pezinok - Podunajsk Biskupice - Lama - Podvornice - BEZ - Pionierska - PPC Vajnorsk - Ostredky - ulenova - Petralka II -Ovsite - Petralka I -Kolm - Karlova Ves - unovo

Priemyseln elektrick stanice 110/VN - distribun sstava VVN - SR Zohor - CE Rohonk - Slovnaft - ab majer - PGA (bv. Matador) - VW - Slovakia - SR Vinohrady 4.4.3.2 Plynovody Zemn plyn je ekologick palivo, ktor sa vyuva na vykurovanie objektov, ohrev teplej itkovej vody a varenie. Zemn plyn sa zskava hlavne dovozom z Ruskej republiky tranzitnmi plynovodmi situovanmi v junej asti pozd hranc Slovenska s Maarskou republikou. Jedn sa o potrubia 3 x DN 1200 + DN 1400, ktor sa podieaj na vyrovnvan nerovnomernho zsobovania Bratislavy a okolia zemnm plynom. Severne od rieenho zemia v odovzdvacej regulanej stanici Plaveck Peter sa rozdeuje a prechdza do severnej asti VC do eskej republiky a trasu prechdzajcu severnou asou rieenho zemia vchod zpad smerujcej do Rakska. Tie v okrajovej zpadnej asti zemia je trasovan alia vetva tranzitnho prepojovacieho plynovodu o profile DN 1200. Regin vak svis aj so zdrojmi zemnho plynu a najm s podzemnmi zsobnkmi v priestore severne od obce Lb a pri meste Malacky, ktor maj medzinrodn vznam. Zsobnky s napojen cez VVTL plynovody. Vetky sdla a obce bratislavskho VC s plynofikovan prostrednctvom VTL plynovodov, regulanch stanc plynu, distribunch sieti na stredotlakovej a nzkotlakovej rovni. Sie plynovodov poskytuje optimlne podmienky pre zsobovanie plynom jestvujcich a navrhovanch stavieb. Systm je spoahliv a navzjom prepojen tak, aby umooval zsobovanie plynom aj pri prpadnej poruche na sieti. Tab.: Prehad trs zsobovacch vysokotlakovch plynovodov a prpojok v Bratislavskom kraji P.. Trasa priemer (mm) tlak (MPa) 1. aa - Bratislava - Brodsk 500 4,0 2. Zh. Bystrica - Nov Dedinka 700 4,0 3. N. Dedinka - Slovnaft 2x500 4,0 4. Bratislava - Komrno 300 4,0



5. Petralka - Jarovce 300 4,0 6. Petralka (Hje) - Kopianska 300 4,0 7. Ba (Zlat piesky) - letisko 200 4,0 8. Rovinka - Most n. Ostrove 150 4,0 9. Kostoln - Krov pri Senci 150 4,0 10. V. Biel - Cfer 300 2,5 11. Blatn - Modra 200 2,5 12. Sv. Jur - Vajnory 150 2,5 13. Vajnory - Jur. Dvor 150 2,5 14. Sv. Jur - Modra 150 2,5 15. Modra - ast - Bolerz 150 2,5 16. Modra - Budmerice 50 2,5 17. Zh. Bystrica - Dbravka -Lama 500 2,5 18. Zh. Bystrica - D. N. Ves 300 2,5 19. Dbravka - D. N. Ves 150 2,5 20. Brodsk - Zhorsk Bystrica - Dbravka 300 2,5

Podzemn zsobnky plynu V systme zsobovania energiami a to menovite plynom maj vznamn lohu PZZP (podzemn zsobnky zemnho plynu) Nafta, a.s. Bratislava situovan na Zhor, severne od obce Lb, ktorch sasn kapacita je 2,13 mld. m3 a zsobnk Lb 4.st., ktorho kapacita je 620 mil. m3 plynu. Kapacita podzemnch zsobnkov sa vyuva v zimnom obdob. V budcnosti je potrebn zvova kapacitu objemov zsobnkov plynu. V priebehu niekokch rokov bude naven skladovacia kapacita PZZP Lb pribline o 500 mil. m3, o je v slade s koncepciou Energetickej politiky SR. Prepacie a regulan stanice Tab.: Dleit zariadenia na zsobovanie plynom (dovzdvacie - prepacie, regulan stanice plynu) P.. Okres Nzov Vstup/vstup (MPa) 1. BA 4 Zhorsk Bystrica 4,0/2,5 2. PK Grinava 4,0/2,5 3. BA 3 Star Vajnorsk 4,0/

Documents

KEP_UPN_R-BSK