Upload
others
View
5
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
49
Kognitívno-behaviorálna teória ako priestor pre realizáciu
socioterapie
Cognitive behavioral theory as the space for the implementation
of sociotherapy
Martin HAMADEJ 20a Beáta BALOGOVÁ21
Príspevok vyšiel ako výstup z projektu VEGA č. 1/0134/17 Význam hodnotovej
orientácie - očakávania a perspektívy mladej generácie z hľadiska jej uplatnenia na
trhu práce a ako súčasť riešenia vedeckého projektu VEGA MŠVVaŠ SR č. 1/0288/17
s názvom Faktory inštitucionalizácie školskej sociálnej práce.
___________________________________________________
Abstrakt Cieľom príspevku je poukázať na kognitívno behaviorálnu terapiu ako priestor
využiteľný pre realizáciu socioterapie. Týmto príspevkom chceme prispieť k ešte
väčšiemu prehlbovaniu rôznych sociálnych a humanitných oblastí. Šoltésová, Bosá
a Balogová (2016) zaraďujú socioterapiu k intervenciám opierajúcim sa vo svojich
postupoch o rôzne prístupy, využívajúc ich formy, techniky vedúce k aktivizácii
klientov, v prostredí klienta s dôrazom na terapeutický vzťah. Priestor pre realizáciu
vidíme aj v spoločných primárnych znakoch socioterapie a KBT, ktorými sú
zameranie na vzťah v zmysle klientovej sebaaktualizácie, a sociálneho potenciálu
klienta v prostredí.
Kľúčové slová: Sociálna práca. Kognitívno-behaviorálna terapia. Socioterapia.
Abstract
The aim of the paper is to point out cognitive behavioral therapy as a space usable for
sociotherapy. Through this contribution, we want to contribute to the further
deepening of the various social and humanitarian areas. Šoltésová, Bosá a Balogová
(2016) include sociotherapy for interventions based on their approaches to various
approaches, using their forms, techniques leading to client activation, in a client
environment with an emphasis on the therapeutic relationship. The space for
realization is also seen in the common primary features of sociotherapy and KBT,
which focus on the relationship in terms of client self-actualization, and the social
potential of the client in the environment.
Keywords: Social Work. Cognitive-behavioral therapy. Socioterapia.
20Inštitút edukológie a sociálnej práce, Filozofická fakulta, PU v Prešove,
[email protected] 21Inštitút edukológie a sociálnej práce, Filozofická fakulta, PU v Prešove,
50
___________________________________________________
Úvod
Prepojením konceptov, kognitívno-behaviorálnej teórie aspektu
starostlivosti o mentálne postihnutú osobu a socioterapie sociálna práca
kreuje svoju teoreticko-metodologickú pozíciu. Významným kritériom
úspešnosti každého zvoleného prístupu je rešpekt k špecifikám osôb s
ľahkým mentálnym postihnutím, stredne ťažkým, ťažkým, hlbokým
mentálnym postihnutím, až k vymedzeniu kategórie iných či
nešpecifikovaných mentálnych postihnutí. Povedané Krakešovou (1973) je
socioterapia neoddeliteľnou súčasťou sociálnej práce nachádzajúca
uplatnenie pri práci s rôznymi typmi klientov, zvládaní ich úloh bežného
života a nachádzaní zmysluplného uplatnenia.
1.Kognitívno-behaviorálna terapia
Môžeme podľa Kappla (2013, in: Matoušek et al., 2013) vymedziť ako
pojem označujúci súbor špecifických konceptualizačných poznatkov,
týkajúcich sa ľudského správania. V tejto teórii ide o spojenie poznatkov
klasickej behaviorálnej teórie a modernej kognitívnej vedy, ktorých
spoločným výskumným znakom je zameriavanie sa na to, čo a akým
spôsobom ovplyvňuje ľudské správanie. Odporúčania určitých postupov
práce s klientmi v kontexte pomáhajúcich profesií môžeme označiť ako
kognitívno-behaviorálnu terapiu (ďalej len „KBT“).
Pôvodná behaviorálna teória vychádza z niekoľkých predpokladov
týkajúcich sa fenoménu učenia. Podľa týchto východísk sa živé bytosti
nerodia s vrodenou „pravdivou schémou“ o okolitom svete, a dokonca ani
s prirodzenými schopnosťami objektívne a neomylne tento svet poznať
a popísať. Medzi jej najvýznamnejšie postavy patrí I. P. Pavlov, B. F.
Skinner, J. B. Watson, E. L. Thorndike. Významným impulzom pre jej ďalší
rozvoj bol vznik kognitívnej vedy v druhej polovici 20. storočia, ktorá má
svoje počiatky v prácach autorov, ktorými sú najmä J. Piaget, G. Miller, N.
Chomsky, J. Bruner či U. Neisser. Behaviorálna veda pútala svoju pozornosť
tým, že skôr než na vonkajšie podnety sa pri spracovaní informácii nervovou
sústavou zameriavala na vnútorné procesy. Medzi základné poznatky
kognitívnej vedy a jej východísk patrí zistenie, že o ľudských reakciách
do vysokej miery rozhodujú špecifické procesy spracovania
predchádzajúcich informácií podľa určitých kognitívnych máp, na základe
ktorých ľudia realitu okolo seba interpretujú a v súlade s ktorými plánujú
svoje správanie (Kappl 2013, in: Matoušek 2013, s. 18).
KBT je prístup založený na zdravom rozume, spočívajúci na dvoch
princípoch a) naše kognície majú kontrolný vplyv na naše emócie
a správanie, b) to ako konáme, alebo ako sa správame môže silno ovplyvniť
51
naše myšlienkové vzorce a emócie (Beck et al. 1979, in: Wright, Basco
a Thase 2008).
KBT môžeme chápať aj ako štruktúrované učebné spojenectvo sociálneho
pracovníka a klienta s využitím techník učenia (sa) (najmä metódami k
zmene existujúceho, udržaniu existujúceho alebo odstránenia nežiaduceho
správania, ako podmieňovanie, posilňovanie, učenie, nácvik, tréning,
modelovanie, inštruovanie, presviedčanie, paradoxné techniky) a so
zameraním na rozvoj spôsobilosti efektívnejšieho správania, konania a
riešenia problémov v kontexte konkrétnych spôsobilostí definovania
problémov, navrhovania možných riešení, adekvátnemu výberu, plánovania
potenciálnych postupov a vyhodnocovania ich efektivity (Gabura 2005, in:
Balogová a Bosá et al. 2017). Podobne vymedzujú KBT aj Praško a Šlepecký
(1995), ktorí ich označujú za terapeutické smery, ktorých primárnym
zameraním je zmena správania jedinca v kontexte jeho prostredia. Táto
terapia sa preto zameriava iba na aktuálne správanie, nie na hľadanie
nevedomých príčin a ich následnej interpretácie. Konkrétne KBT môžeme
charakterizovať ako terapiu zameranú na analýzu a modifikáciu myslenia a
správania klienta. KBT vznikla postupným vývojom tak na strane
behaviorálnych, ako aj kognitívnych terapeutov a môže byť príkladom
úspešnej integrácie nielen v psychoterapii ale aj socioterapii. Vybíral
a Roubal eds. (2010, s. 195) vysvetľuje, že k integrácii behaviorálnej terapie
a kognitívnej terapie, pôvodne odlišných smerov, došlo koncom
sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia, kedy ich
sceľovaním vznikla KBT. Plháková (2006, s. 167), Stárková (2002, s. 261)
opisujú KBT ako moderný pragmatický prístup kombinujúci behaviorálne a
kognitívne metódy. Vychádza z teórie učenia, využíva princípy klasického aj
operatívneho podmieňovania, a to pri práci s deťmi i dospelými. „Ich
pôvodná orientácia zameriavajúca sa na posun správania od poruchového k
adaptívnemu bola postupne rozšírená o využitie logickej argumentácie a
racionálneho uvažovania na strane terapeuta, ale aj klienta.“ Terapia sa
zameriava na pozorovateľné, špecifické a jasne definované správanie klienta,
stanovuje konkrétne ciele s predpokladom aktívneho zapájania sa samotných
klientov. Vzorce správania, ktoré je možné u klienta pozorovať sú naučenými
reakciami, ktoré je možné za použitia vhodných techník zmeniť. V klinickej
praxi sa terapia primárne zameriava na ovplyvňovanie súčasných symptómov
a riešenie aktuálnych problémov bez dlhodobého hľadania hypotetických
príčin v minulosti.
Hlavnými črtami KBT sú krátke časové obmedzenia, štruktúrovanosť a
direktívnosť, otvorená a aktívna spolupráca klienta, terapia zameraná na
prítomnosť, špecifické a hraničné problémy. Ďalej je dôležité stanovenie
konkrétnych a funkčných cieľov, pričom cieľom terapie je sebestačnosť
klienta (Vizinová a Preiss 1999). Terapeut v KBT pôsobí ako odborník
schopný vysvetliť klientovi príčiny jeho problémov, učí ho spôsobom
52
vedúcim k odstráneniu jeho problémov. Tak, ako mnohé iné aj táto terapia
nesie črty empatie, pravdivosti, bezpodmienečného prijatia. Aj napriek tomu,
že samotný klient sám seba pozná najlepšie držiteľom expertízy v tejto terapii
je terapeut. Celý vzťah v KBT je postavený na empirickej spolupráci. Ďalším
krokom je spoločné hľadanie riešenia. Terapeut musí rešpektovať
individualitu a špecifickosť v dispozícii klienta (slabá koncentrácia,
depresívna nálada...). Terapeutický vzťah sa skúma len v prípade stagnácie
celého terapeutického procesu. Medzi ďalšie vlastnosti dobrého terapeuta
patrí aktivita, jasnosť, jednoznačnosť. Terapeut predstavuje pre klienta aj
akýsi model riadenia určitých životných situácií (Možný a Praško 1999).
Kappl (2013, in: Matoušek 2013, s. 18), tvrdí, že spojenie behaviorálnej
teórie a kognitívnej vedy predstavuje určitú komplexnú teóriu o ľudskom
správaní vyznačujúcu sa orientáciou na empirické dokazovanie. Priaznivci
tejto teórie sa pri práci s klientmi zameriavajú na to, čo je viditeľné,
empiricky prístupné a relatívne presne opísateľné, to znamená na rôzne
prejavy správania zahrňujúce kognitívne procesy, emocionálne reakcie,
fyziologické prejavy, motorické prejavy, a ich dôsledky. Aj Vybíral a Roubal
eds. (2010, s. 195) uvádzajú, že príčinou ťažkostí v živote ľudí sú podľa KBT
chybné vzorce v správaní, v kognitívnom spracovaní, v emocionálnych i
telesných reakciách. Tieto chybné vzorce sú naučené, modifikované a
udržiavané rozpoznateľnými vonkajšími a vnútornými faktormi. KBT
napomáha tomu, aby sa klient učil novým, adaptívnejším spôsobom, ako
svoje problémy riešiť. Vymětal (2010, s. 48) toto tvrdenie dopĺňa
myšlienkou, že „duševné ťažkosti, zlá sociálna prispôsobivosť a pod. sú
výsledkom nesprávneho hodnotenia, nevhodných zvykov a správania,
vzniknutých mechanizmom učenia v emočne vypätých či dlhodobo
pôsobiacich situáciách.“ Zlepšenie týchto prípadov je podľa autora možné na
základe precvičovania nevhodného správania a následne naučení sa žiaducim
spôsobom, v zmene postojov a hodnotenia, ktoré sa nakoniec premietnu do
rozhodovania a výsledného konania človeka. V tomto prípade možno hovoriť
o manipulatívnom a v rôznej miere direktívnom prístupe, avšak so súhlasom
klienta a jeho plnou informovanosťou o jednotlivých krokoch terapeutického
procesu a cieľoch terapeutického pôsobenia. KBT terapeut nepristupuje ku
klientovi symptomatickým prístupom (rýchla terapia len odstraňujúca
nepríjemný symptóm), v tejto terapii je dôležitá starostlivosť o terapeutický
vzťah, klientove skúsenosti, záujem o jeho osobnú históriu a o kontext
symptómov (Vybíral a Roubal eds., 2010, s. 32). Autor označuje KBT za
manipulatívny a v rôznom rozsahu direktívny prístup, avšak dôležité je, aby
všetky postupy boli uskutočnené až na základe klientovho súhlasu, klient
musí byť o celom procese terapie informovaný a mať prehľad o jej priebehu
a cieľoch. Dôraz by mal byť kladený najmä na aktívne zapojenie klienta do
realizovanej terapie, jeho sebakontrolu a sebariadenie. Aktívna spolupráca a
plnenie úloh v rámci terapie je základom dobrého terapeutického vzťahu.
53
Cieľom terapie je podľa Kazatzisa (2006) vybavenie jedinca kognitívnymi a
behaviorálnymi schopnosťami vedúcimi k podpore adaptívneho fungovania
a zlepšenia celkovej pohody.
Obrázok č. 1 Základné črty KBT
Zdroj: Lečbych (2010)
Herbert, britský autor, vypracoval tzv. ABC pre sociálneho pracovníka,
vyplývajúce zo základných behaviorálnych zistení o princípoch učenia,
ktoré predstavujú priamy návod, ako je možné uplatňovať behaviorálny
prístup vo vzťahu poradca - klient, pričom:
A predstavuje to, čo predchádzalo aktuálnemu správaniu klienta,
B predstavuje to, čo aktuálne klient robí,
C znamená to, čo bezprostredne nasledovalo, resp. nasleduje po správaní
klienta.
Z toho vyplýva, že každého sociálneho pracovníka a pracovníčku by malo
zaujímať nielen samotné prípadné problematické správanie klienta, ktoré
chce zmeniť, ale aj čím bolo vyvolané, resp. spôsobené a čo bezprostredne
nasledovalo po tomto správaní, resp. aký je predpoklad jeho zmeny v
budúcnosti z pozície súčasného stavu.
Pre sociálneho pracovníka sa konkrétne ponúkajú princípy:
• princíp pozitívneho posilňovania - ak dôsledkom správania je odmena
klienta, potom jeho správanie je posilňované,
54
• princíp negatívneho posilňovania - ak dôsledkom správania je nejaká
nepríjemná záležitosť, napr. úraz alebo zranenie, človek má tendenciu sa
takýmto nepríjemným zážitkom vyhnúť a posilní sa to správanie, ktoré
viedlo k odstráneniu negatívnych dôsledkov,
• princíp vyhasnutia - ak určité správanie nie je posilňované, prestane sa
objavovať. Zjavnou funkciou vyhasnutia je eliminácia neúspešného, resp.
problematického správania za účelom nahradenia novými formami,
• princíp sankcie, resp. trestu - ak dôsledok správania je sankcia resp. trest,
je tendencia, že toto správanie postupne zaniká,
• princíp kontinuálneho posilňovania - ak sa formy správania postupne
tvarujú tým, že sa spevňujú pokroky, ktoré klient činí smerom k
žiaducemu správaniu, vtedy hovoríme o uplatňovaní princípu postupnej
aproximácie (Balogová a Bosá et al. 2017).
Tabuľka č. 1 Charakteristiky súčasnej KBT
Kognitívno-behaviorálna terapia
KTB nie je KBT je
Nie je zameraná len na príznaky! Zmenu v intenzite príznakov považuje za
významný indikátor zmien, ku ktorým v
terapii dochádza. Je ťažké hovoriť o úspešnej
terapii, keď pri nej nedôjde k ovplyvneniu
nežiaducich príznakov, kvôli ktorým klient do
terapie prišiel;
Nie je povrchná. Aj napriek presvedčeniu, že na to, ako sa
budeme správať v budúcnosti majú vplyv
pozitívne alebo negatívne dôsledky terajšieho
správania, snaží sa o komplexnú zmenu v
prístupe k sebe, k okoliu a k svojim
problémom, a nielen hľadanie dôvodov
psychických porúch. Cieľom je nielen
zvýšenie tolerancie k frustrácii, ale aj
zlepšenie emočného prežívania a zvýšenie
kvality života klientov;
Nie je manipulatívna. I keď v mnohom používa pedagogický
prístup, klientov vzdeláva a radí im aké
metódy a nové spôsoby správania a myslenia
sa majú naučiť, nikdy nie je autoritatívna a
nejedná s klientmi z pozície sily, ale vždy
otvorene a na základe vzájomnej dohody.
55
Základom kognitívneho prístupu je
sokratovský dialóg vyznačujúci sa spoločným
hľadaním a objavovaním. KBT nemá nič
spoločné so „sociálnym inžinierstvom“;
Neignoruje zásadný význam terapeutického
vzťahu!
V rámci KBT je podstatný vytvorený vzťah
založený na dôvere a vzájomnej spolupráci, no
len on samotný je nepostačujúcim faktorom
vedúcim k úspešnej terapii;
Nepopiera význam existenciu nevedomia! Pri jeho skúmaní sa opiera o základné
poznatky kognitívnej psychológie a neurovied.
Vedomé kognitívne procesy považuje za
základný zdroj údajov a za východisko k
poznaniu konkrétneho individuálneho obsahu
nevedomých predpokladov a presvedčení.
Nepredpokladá, že by nevedomie fatálne
ovplyvňovalo naše správanie. Vedomé úsilie o
zmenu považuje za základný predpoklad
terapeutického úspechu;
Nie je mechanická a „paušalizujúca“! Považuje každého klienta a jeho problém za
jedinečný, vyžaduje podrobnú analýzu a
terapeutické metódy uplatňuje na „mieru“,
flexibilne a kreatívne;
Ďalšou výhradou je, že KBT terapeuti
neprechádzajú vlastným procesom terapie a
teda nerozumejú, čo sa s nimi deje.
Výcvik v ABC KBT inštitúte na Slovensku má
tie isté kritéria, čo sa týka individuálnej
terapie, ako ostatné akreditované výcviky
SPS. Frekventanti prechádzajú 50 hodinami
intenzívnej skupinovej terapie, a potom
absolvujú vlastnú terapiu, pričom sa odporúča
terapeut iného smeru ako KBT. Počas výcviku
v rámci cvičení a domácich úloh sa učia na
vlastnej skúsenosti jednotlivé KBT postupy.
Zdroj: Šlepecký, Praško a Možný (2009)
Počas svojej histórie preša KBT podľa Šlepeckého, Praška a Možného
(2009) od prejavov vonkajšieho správania ku kogníciám a od kognícií k
emóciám a pozornosti. A možno prechádza od subjektívneho posudzovania
56
psychofyziológie k jej objektívnemu meraniu a od kognitívnej reštrukturácie
k všímavosti „Mindfulness22.“
Obrázok č. 2 Poňatie socioterapie v slovenských a českých podmienkach
Zdroj: vlastné spracovanie na základe inšpirácie: Zakouřilová (2008; 2014);
Kratochvíl (1998); Strieženec (2001); Šavrnochová a Rusnáková (2009);
Mydlíková, Kovács a Brnula (2009); Dobšovič (2013); Balogová (2012);
22 Kabat-Zinn (2016) tvrdí, že ide o jednoduchú, ale efektívnu meditáciu, pomáhajúcu získať
kontrolu nad rozlietanými myšlienkami a správaním. Mindfulness je proces aktívneho
registrovania nových vecí - všímavý stav mysle.
57
Balogová a Šoltésová (2014); Venglářová (2008); Šoltésová, Bosá a
Balogová (2016).
2. Návrh výskumu
Podkladom pre empirickú časť je teoretická analýza základného rámca
vychádzajúca zo základných pojmov ako: sociálna práca, mentálne
postihnutie, kognitívno-behaviorálna teória a socioterapia. V predmetnom
výskume budeme klásť dôraz na výber metód a stratégie výskumu, techniky
zberu dát a objekty výskumu. Pre účely výskumu sme zvolili kvantitatívnu
stratégiu, ktorá v rámci tejto témy najobjektívnejšie zodpovedá cieľom a
povahe výskumu. Dôvodom výberu kvantitatívnej stratégie bolo lepšie
porozumenie problematike, vytvorenie si komplexného obrazu o objektoch
výskumu - získanie konkrétnych informácií o ďalších možnostiach
realizovania socioterapie u mentálne postihnutých detí.
Téma: Realizácia socioterapie v rámci KBT
Pri získavaní informácií potrebných na dosiahnutie požadovaných cieľov
na realizáciu výskumu použijeme literárno-historickú metódu, a to najmä v
prípravnej etape, v procese štúdia knižnej a časopiseckej literatúry. Ako
základný spôsob získavania a zhromažďovania poznatkov od respondentov
využijeme dotazníkovú metódu. Na možnosť realizácie socioterapie v rámci
KBT sa pokúsime upozorniť prostredníctvom realizovaného výskumu
pomocou štandardizovaného Dotazníka silných a problémových stránok
(Goodman 1997; Goodman et al. 1998). Tento dotazník je modifikáciou
široko využívaných nástrojov na screening emocionálnych a behaviorálnych
problémov u detí a adolescentov.
Výskumný cieľ: Vyhodnoť emocionálny a behaviorálny rozvoj detí v
priebehu realizovaných socioterapeutických aktivit ako jedného z ústredných
komponentov sociálnej práce.
Výskumný súbor: Výskumné ciele sme realizovali na vzorke troch
sociálnych pracovníkov, desiatich špeciálnych pedagógov, ktorí v dotazníku
hodnotili správanie 10 vybraných mentálne postihnutých klientov 7
respondentov ženského rodu a traja respondenti mužského rodu – žiakov,
s ktorými aj s využitím socioterapie pracujú na Spojenej škole internátnej v
Trebišove. Žiaci boli v rozmedzí veku od 17 do 22 rokov, študujúcich od
prvého po tretí ročník odborného učilišťa a praktickej školy. Vo výskume
sme sa zamerali na ľahko a stredne ťažko mentálne postihnuté deti.
Vychádzajúc z už predchádzajúcich spracovaných teoretických
poznatkov23 konštatujeme, že pri realizácii sociálnych služieb s deťmi a
23 Bližšie v Hamadej a Balogová (2016)
58
jedincami s mentálnym postihnutím je potrebné brať do úvahy
charakteristiky, ktorými sa vyznačujú. Pre mentálne postihnutie je
charakteristické, že čím ťažší stupeň mentálneho postihnutia, tým viac je
u týchto jedincov narušený proces vnímania, pamäti a reči. Tieto deti ťažšie
ovládajú svoje emócie. Malá riadiaca funkcia mozgu u nich vyvoláva prílišnú
citovú otvorenosť, čo spôsobuje zlé tlmenie či prehodnocovanie zážitkov.
Mentálne postihnutie je predovšetkým postihnutie duševného vývinu, aj preto
postihnutí jedinci dlhšiu dobu podliehajú netlmenej intenzite emócií. Z
dôvodu, že účastníci výskumu sa nachádzajú v špecifických situáciách,
získané výsledky môžu dopomôcť všetkým zúčastneným k lepšej interakcii s
takýmto typom klientov. Dôležité pre tieto deti je ich zmysluplné
sebarealizovanie v preventívnych, posilňujúcich činnostiach eliminujúcich
dopady na ich zdravie oslabené chorobou či viditeľným handicapom. Za
nápomocné v tomto prípade považujeme socioterapeutické činnosti
zameriavajúce sa na ich emócie či umelecké aktivity budujúce u týchto ľudí
schopnosť byť kreatívnym aj v iných oblastiach praktického života, čím je
posilňované ich adekvátne sebavedomie a sebahodnotenie.
Štatistické spracovanie: Pri spracovávaní získaných údajov využijeme
hodnotiace a štatistické metódy slúžiace k hodnoteniu kvantity a frekvencie
výskytu daného javu. Sumarizácia bude prebiehať prostredníctvom syntézy a
generalizácie a myšlienkových postupov, ako sú indukcia a dedukcia,
základná deskriptívna štatistika, percentá, frekvencia výskytu a aritmetický
priemer.
Metodológia a metodika výskumu
Nielen v poradenskej, ale aj v klinickej sociálnej práci s mentálne
postihnutými deťmi a dospievajúcimi sú potrebné kvalitné, spoľahlivé a
valídne nástroje pre meranie bežných emocionálnych a behaviorálnych
problémov slúžiace na získanie informácií o výskyte určitého javu v danej
populácii či vybraných skupinách. O vývoj jedného takého skríningového
dotazníka, ktorý by spĺňal vyššie uvedené požiadavky, a ktorý by súčasne
zachytával oblasti správania, emocionálneho prežívania a sociálnych vzťahov
detí a adolescentov sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia pokúsil
skúsený anglický psychológ a psychiater profesor Robert Goodman
(Goodman 1997). V realizovanom výskume sa pokúsime v tunajších
podmienkach nie príliš známy Strengths and Difficulties Questionnaire
(ďalej len „SDQ“) predstaviť a rámcovo posúdiť jeho výskumné a
diagnostické možnosti. SDQ je, vychádzajúc z Goodmana (1999), krátky
behaviorálny skríningový dotazník určený pre posúdenie psychického
prispôsobenia detí a dospievajúcich, pričom sa zameriava rovnomerne na
oblasti správania, emocionálneho prežívania a sociálnych vzťahov. Dotazník
pozostáva z 21 položiek zodpovedajúcich rôznym emóciám alebo
59
správaniam. Ku každej položke respondent označí jedno z troch políčok
podľa toho, či tvrdenie považuje za nepravdivé, čiastočne pravdivé alebo
určite pravdivé pre dotyčné dieťa.
Spomínaných dvadsaťjeden položiek je rovnomerne rozdelených do
piatich škál korešpondujúcich s piatimi faktormi zistenými v predchádzajúcej
analýze modifikovaného Rutterovho dotazníka, teda do škály emocionálnych
symptómov (Emotional Symptoms Scale), škály problémového správania
(Conduct Problems Scale), škály hyperaktivity a nepozornosti (Hyperactivity
Inattention Scale), škály ťažkostí vo vzťahoch s rovesníkmi (Peer Problems
Scale) a škály prosociálneho správania (Prosocial Scale). Prvé štyri stupnice
potom vytvárajú škálu celkových ťažkostí (Total Difficulties Scale). Pri
výbere jednotlivých položiek a ich zoskupovania do menovaných škál
vychádzal Robert Goodman na jednej strane z výsledkov vyššie uvedenej
faktorovej analýzy, po ktorej nasledovali úpravy formulácií, ich ďalšie
neformálne overovanie a konzultácie s inými odborníkmi, na strane druhej zo
súčasného nosologického poňatia, čo sa odráža v celkovom zostavení
dotazníka a jednotlivých položiek v ňom. Napríklad päť položiek tvoriacich
škálu hyperaktivity a nepozornosti bolo zvolených tak, aby zastupovali
nepozornosť (dve položky), hyperaktivitu (dve položky) a impulzívnosť
(jedna položka), pretože sú to tri kľúčové oblasti symptómov pre diagnózu
poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a diagnózu hyperkinetickej
poruchy podľa MKCH-10 (Goodman 2001, s. 1337). Medzi hlavné výhody
dotazníka Strengths and Difficulties Questionnaire by sme mohli uviesť
najmä jeho ,,stručnosť“, avšak ,,výstižnosť“, no pri tom informácie, ktoré
nám poskytuje sú dosť obsiahle. Za ďalšie výhody môžeme považovať jeho
jednoduchosť administrácie a vyhodnocovanie, zameranie na slabé i silné
stránky jedinca, korešpondenciu jeho subškál a položiek so základnými
kategóriami a kritériami súčasných klasifikačných systémov.
Záver
V príspevku sme predstavili screeningový nástroj Strengths and
Difficulties Questionnaire (SDQ) vyvinutý skúseným anglickým detským
psychiatrom profesorom Robertom Goodmanom pre zachytenie bežnejších
emocionálnych a behaviorálnych porúch u detí a dospievajúcich, ktorý je v
súčasnej dobe k dispozícii vo viac ako päťdesiatich jazykoch vrátane nášho.
Aj napriek tomu, že v našich podmienkach táto metóda nie je príliš známa,
vo svete patrí k najčastejšie používaným skríningovým technikám
(Rothenberger a Woerner 2004). Domnievame sa, že tento Goodmanov
nástroj disponuje širokými možnosťami uplatnenia v sociálnej práci aj
v nadväznosti na využívanie socioterapie pri mentálne postihnutých deťoch.
V závere môžeme konštatovať, vychádzajúc zo Šoltésovej, Bosej a
Balogovej (2016), že socioterapia sa dotýka rôznych variantov ľudskej
činnosti v ekosystémovom prostredí a ich dopadu na celospoločenskú realitu.
60
Metóda socioterapie využitá ako súčasť kognitívno-behaviorálnej terapie sa
spája od etapy teoretického vymedzenia až po jej výkon. Zámerom je rešpekt
k ľudskej dôstojnosti a vytváranie vzťahu ku klientovi. Cieľom je zmena
kvality života, ktorá v dôsledku jej zníženia komplikuje a deštruktívne pôsobí
na život človeka.
Zoznam bibliografických odkazov BALOGOVÁ, Beáta a Monika BOSÁ et al., 2017. Kompendium pre štúdium socálnej
práce, Vybrané kazuistiky. Prešov: A-print s.r.o. Lipovce pri Prešove. ISBN 978-
8089721-26-9.
BALOGOVÁ, Beáta a Denisa ŠOLTÉSOVÁ, 2014. Komparatívno-obsahová analýza
stavu socioterapie na Slovensku a v stredoeurópskom a anglosaskom prostredí ako
východisko ľuských práv. In: Sociální práce v kontextu lidských práv. Sborník z
konference XI. Hradecké dny sociální práce, Hradec Králové 10. a 11. října 2014.
Hradec Králové: Gaudeamus, s. 359-366. ISBN 978-80-7435-533-2.
BALOGOVÁ, Beáta, 2012. Socioterapeutické príležitosti a bariéry sociálnych
pracovníkov. In: B. BALOGOVÁ a E. KLIMENTOVÁ, eds., Výzvy a trendy vo
vzdelávaní v sociálnej práci: zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej
konferencie konanej v dňoch 26.-27. apríla 2012 v Prešove. Prešov: Prešovská
univerzita v Prešove [online]. [cit. 2015-27-04]. Dostupné z:
http://socialnapraca.weebly.com/dokumenty.html
DOBŠOVIČ, Ľudovít, 2013. Základné pojmy. In: L. LOZSI et al., Socioterapia.
Bratislava: ASaP, s. 13-48. ISBN 978-80-971386-0-8.
GOODMAN, Robert, 1997. The Strengtha and Difficulties Questionnnaire: A
research note. In: Journal of Child psychology psychiatry. Vol. 38, pp. 581-586.
ISSN 1469-7610.
GOODMAN, Robert, 1999. The extended version of the Strengths and Difficulties
Questionnaire as a guide to child psychiatric caseness and consequent burden. In:
Journal of Child Psychology & Psychiatry & Allied Disciplines. Vol. 40, no. 5, p.
791799. ISSN 0890-8567.
GOODMAN, Robert, 2001. Psychometric properties of the Strengths and Difficulties
Questionnaire. In: Journal of the American Academy of Child & Adolescent
Psychiatry. Vol. 40, no. 11, p. 13371345. ISSN 0890-8567.
GOODMAN, Robert, Howard, MELTZER, and Veira BAILEY, 1998. The strengths
and difficulties ques- tionnaire: A pilot study on the validity of the self-report
version. In: European Child & Adolescent Psychiatry. Vol. 7, no. 3, p. 125130.
ISSN 1018-8827.
HAMADEJ, Martin a Beáta BALOGOVÁ, 2016. Efektivita socioterapie u mentálne
postihnutého dieťaťa. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 978-80-555-
1731-5.
KABAT-ZINN, Jon, 2016. Život samá pohroma. Brno: Jan Melvil publishing. ISBN
9788075550125.
KAZANTZIS, Nikolaos, 2006. Theory, Research, and Practice of Cognitive
Behaviour Therapy. In: New Zealand Journal of Psychology. Vol. 35, no. 3. ISSN
0112-109X [online] [cit. 2017-12-07] Dostupné z:
61
http://www.psychology.org.nz/wp-content/uploads/NZJP-Vol353-2006-1-
Kazantzis.pdf
KRAKEŠOVÁ, Marie, 1973. Výchovná sociální terapie. I. díl. Praha: Ministerstvo
práce a sociálních věcí ČSR. ISBN neuvedené.
KRATOCHVÍL, Stanislav, 1998. Základy psychoterapie. Praha: Portál. 1998. ISBN
80-85824-20-5.
LEČBYCH, Martin, 2010. Úvod do psychoterapie pro pracovníky v institucionální
výchově. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-244-2647-1.
MATOUŠEK, Oldřich et al., 2013. Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál.
ISBN 978-80-262-0213-4.
MOŽNÝ, Petr a Jan PRAŠKO, 1999. Kognitivně-behaviorální terapie. Úvod do
teorie a praxe:kognitivně-behaviorální přístupy při práci s dětmi. Praha: Triton.
ISBN 80-725-403-86.
MYDLÍKOVÁ, Eva, Kristián KOVÁCS a Peter BRNULA, 2009. Sociálna práca a
poradenstvo. Bratislava: Liga za duševné zdravie. ISBN 978-80-970123-2-8.
PLHÁKOVÁ, Alena, 2006. Dějiny psychologie. Praha: Grada Publishing a. s. ISBN
ISBN 80-247-0871-X.
PRAŠKO, Jan a Miloš ŠLEPECKÝ, 1995. Kognitivně-behaviorální terapie
depresivních poruch. Praha: PCP.
PRAŠKO, Ján, Petr MOŽNÝ a Miloš ŠLEPECKÝ et al., 2007. Kognitivně
behaviorální terapie u psychických poruch. Praha: Triton. ISBN ISBN 80-7254-
865-1.
ROTHENBERGER, Aribert and Wolfgang WOERNER, 2004. Editorial: Strengths
and Difficulties Questionnaire (SDQ) Evaluations and applications. In: European
Child & Adolescent Psychiatry. Vol. 13, Supplement 2, p. II/1II/2. ISSN 1018-
8827
STÁRKOVÁ, Libuše, 2002. Kognitivně behaviorální terapie: Praktické užití v
ordinaci pedopsychiatra. In: Psychiatrie pro praxi [online]. Roč. 2002, č. 6, s.
261–264. [cit. 2017-09-09]. Dostupné z:
http://www.psychiatriepropraxi.cz/artkey/psy-200206-0004.php
STRIEŽENEC, Štefan, 2001. Úvod do štúdia sociálnej práce. Trnava: Tripsoft. ISBN
80-968294-6-7.
ŠOLTÉSOVÁ, Denisa, Beáta BALOGOVÁ a Monika BOSÁ, 2016. Socioterapia a
jej vymedzenie. In: Journal socioterpie [online]. [cit. 2016-10-10]. Roč. I., č. I, s.
9-16. ISSN 2453-7543. Dostupné z: http://socialnapraca.weebly.com/268asopis-
socioterapia.html
ŠVARNOCHOVÁ, Michaela a Markéta RUSNÁKOVÁ, 2009. Činnosť
Ružomberského abstinenčné klubu RAK a možnosti sociálnej práce v ňom. In:
Drogová prevencia v sociálnej práci. Zborník príspevkov z medzinárodnej
vedeckej konferencie a konferencie mladých vedeckých pracovníkov. Košice:
KSK, UPJŠ. s. 17-20. ISBN 978-80-970251-8-2.
VENGLÁŘOVÁ, Martina et al., 2008. Sociální práce s lidmi s duševním
onemocněním. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-2138-5.
VIZINOVÁ, Daniela a Marek PREISS, 1999. Psychické trauma a jeho terapie
(PTSD). Praha: Portál. ISBN 80-7178-284-X.
VYBÍRAL, Zbyněk a Jan ROUBAL eds., 2010. Současná psychoterapie. Praha:
Portál. ISBN ISBN 978-80-7367-682-7.
62
VYMĚTAL, Jan, 2010. Úvod do psychoterapie. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-
2667-0.
WRIGHT, Jasse, H, Monica, R, BASCO, E, a Michael THASE, , 2008. Učenie sa
Kognitívno- behaviorálnej terapii- Ilustrovaný sprievodca. Trenčín: F, Pro mente
sana, s.r.o. ISBN 978-80-88952-53-4.
ZAKOUŘILOVÁ, Eva, 2008. Sociální terapie, aneb, Její teorie i speciální techniky,
které pomáhají v sociální práci s rodinou. Praha: Institut pro místní správu, 2008.
ISBN 978-80-86976-14-3.
ZAKOUŘILOVÁ, Eva, 2014. Speciální techniky sociální terapie rodin. Praha: Portál.
ISBN 978-80-262-0583-8.