10.výročieotvoreniaHospicudomupo

kojaazmieruuBernadetky10.výročieotvoreniaHospicudomupokojaazmieruuBernadetky

0.výročieotvoreniaHospicudomupokojaazmieruuBernadetky 10.výročieotvoreniaHospicudomupokojaazmieruuBernadetky 10.výročieotvoreniaHospicudomupokojaazmieruuBernadetky10.výročieotvoreniaHospicudomupokojaazmieruuBernadetky

0.výročieotvoreniaHospicudomupoko

jaazmieruuBe rnadetky 10.výročieotvoreniaHospicudomupo

10. výročie otvorenia

Hospicu domu pokoja a

zmieru u Bernadetky

v Nitre

Recenzovaný zborník príspevkov

a abstraktov

23.9.2017

Nitra

ISBN 978-80-972936-1-1

Názov publikácie:

10. výročie otvorenia Hospicu domu pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre

Recenzovaný zborník príspevkov a abstraktov

Editor

PhDr. Andrea Bratová, PhD.

MUDr. Leona Šóthová

Recenzenti:

PhDr. Daniela Rybárová, PhD.

Ing. Mgr. Juraj Barát

Autori sú plne zodpovední za obsah a formu zverejnenia príspevkov.

The authors are fully responsible for the content and form of disclosure.

Vydavateľ: DIECÉZNA CHARITA NITRA, Samova 4, 950 50 Nitra, Slovensko

Počet strán: 71

Vydanie: prvé, Nitra, 2017

Náklad: 50 výtlačkov na nosičoch CD-ROM

Grafická úprava: Andrea Bratová

Copyright © 2017 DIECÉZNA CHARITA NITRA, Samova 4, 950 50 Nitra, Slovensko

Copyright © 2017 Autori jednotlivých príspevkov

ISBN 978-80-972936-1-1 EAN 978809729361

Organizačný výbor konferencie

MUDr. L. Šóthová

Ing. Mgr. J. Barát

PhDr. M. Cibulová, PhD.

Mgr. L. Bosáková

PhDr. A. Bratová, PhD.

PhDr. M. Kilianová, PhD.

Vedecký výbor konferencie

MUDr. L. Šóthová

Ing. Mgr. J. Barát

MUDr. K. Križanová

MUDr. M. Mojžíšová

MUDr. A. Škripeková, PhD.

ThDr. J. Sedláček, PhD., DiS.

PhDr. M. Cibulová, PhD.

PhDr. D. Rybárová, PhD.

Mgr. L. Bosáková, PhD.

doc. PhDr. M. Beťková, PhD.

PhDr. M. Kilianová, PhD.

PaedDr. P. Buranský

PhDr. A. Bratová, PhD.

PhDr. H. Gondárová – Vyhničková, dipl. s.

PhDr. P. Klubert, PhD.

4

PREDHOVOR

Veľmi nás teší, že pred 10. rokmi nás viedla myšlienka k vzniku hospicu, ktorá vychádzala z úcty k

životu a z úcty k človeku ako jedinečnej, neopakovateľnej bytosti. Svoje opodstatnenie a miesto

v zdravotnej starostlivosti má i hospicová starostlivosť. Predkladaná publikácia prináša príspevky

ohľadom hospicu, pacientov a ich ochorení i problémov, lekárov, sestier, sociálnych pracovníkov,

kňazov, psychológov, dobrovoľníkov. Diecézna charita Nitra sa venuje problematike hospicovej

starostlivosti od r. 1999. Rok 2007 bol však prvým rokom, v ktorom sme otvorili novovybudované

neštátne zdravotnícke zariadenie s ústavnou starostlivosťou a vytvorili "nový domov" pre chorých,

zomierajúcich a ich rodinných príslušníkov. Bol to prvý rok, v ktorom sme napĺňali priestory nového

Hospicu životom. Hospic - dom pokoja a zmieru u Bernadetky Nitra má kapacitu 15 lôžok. K

významnej súčasti hospicovej starostlivosti patrí i duchovné sprevádzanie chorých a ich rodinných

príslušníkov. Je našou snahou aby sme i v tomto období ukladania si početných otázok a

vyhľadávania odpovedí a porozumenia. Na mnohé otázky prináša odpovede i naša publikácia. Od

roku 2007 boli realizované a ukončené mnohé projekty, ktoré sme realizovali, mnohé vízie a projekty

nás čakajú. Veríme, že tak ako sme na 10. výročie vzniku Hospici domu pokoja a zmieru Bernadetky

v Nitre zorganizovali kongres a pripravili zborník, bude naša snaha vo všetkých oblastiach

napredovať. Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastňovali a zúčastňujú, akýmkoľvek spôsobom na

zmierňovaní utrpenia a pri poskytovaní starostlivosti, pomoci a všetkých aktivitách. Taktiež ďakujem

všetkým, ktorý sa podieľali a zúčastnili kongresu, na základe ktorého vznikol i predkladaný zborník.

Teším sa a verím, že naša snaha bude postupne odmenená dosahovaním ďalších cieľov, projektov

a našich mét.

MUDr. Leona Šóthová

Koordinátorka Hospicu domu pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre

5

OBSAH

Predhovor.............................................................................................................................................4

Abrmanová, B.

Hodnotenie sústavného vzdelávania ...................................................................................................7

Beťková, M.; Cibulová, M.

Štandardy a štandardizácia v ošetrovateľstve .................................................................................8

Bratová, A.; Gondárová-Vyhničková, H.

Etické aspekty ošetrovateľskej starostlivosti....................................................................................17

Dudich, T.

Akútne stavy v onkológií ....................................................................................................................23

Ďurková, J.

Etické otázniky umelej výživy v paliatívnejstarostlivosti................................................................24

Gálová, A.

Bronchoskopická diagnostika v onkológii.........................................................................................25

Gažiová, M.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta mobilným hospicom – kazuistika...................................26

Holička, O.; Štrpka, T.

PEG - Perkutánna endoskopická gastrostómia ...............................................................................29

Kilianová, M.

Pracovná náplň sociálneho pracovníka v hospici.............................................................................30

Klubert, P.; Németyová, Z.; Kuľková Veselá, M.

Potreba uzatvárania - dôležitá súčasť ukončovanie životného cyklu............................................37

Mešková, B.

Incidencia depresívnej symptomatológie u onkologických pacientov - súvislosť s vnímaním

životnej zmysluplnosti .......................................................................................................................42

Mojžíšová, M.

Detská paliatívní péče v ČR................................................................................................................50

Rybárová, D.; Rybárová, Ľ.; Miženková, Ľ.

Dotazník bolesti v algeziologickej ambulancii..................................................................................52

Sedláček, J.

"Ostaňte a bdejte so mnou“... (Mt. 26, 38). "Ako v doprevádzaní ťažko chorého a

zomierajúceho očakávať "turíce"?...................................................................................................58

6

Slamková, A.

Multimediálne prvky vo vzdelávaní sestier v paliatívnej starostlivosti.........................................59

Šóthová, L.

Paliatívna starostlivosť v terminálnych štádiách ALS....................................................................66

Ujlacká, M.; Ujlacký T.

Podpora hospicovej starostlivosti z pohľadu Rádu maltézskych rytierov Slovensko…...............67

Poďakovanie.........................................................................................................................................71

7

Hodnotenie sústavného vzdelávania

Barbora Abrmanová

SK SaPA, Nitra

Abstrakt

Hlavným cieľom príspevku je interpretácia a analýza platných právnych dokumentov v Slovenskej

republike vo vzťahu k sústavnému vzdelávaniu.

Účelom je popísať hodnotiace obdobie, postup a spôsob hodnotenia sústavného vzdelávania (SV),

merateľnú a nemerateľnú zložku SV a možné výsledky hodnotenia.

Záver sa venuje téme prerušeného výkonu povolania a popisuje postup dočasného pozastavenia,

zrušenia a obnovenia registrácie

Kľúčové slová:

Registrácia. Sústavné vzdelávanie. Hodnotenie.

Kontaktná adresa:

Bc. Barbora Abrmanová

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek

Regionálne centrum hodnotenia sústavného vzdelávania Nitra

Štúrova 22

949 01 Nitra

8

Štandard, štandardizácia v ošetrovateľstve, metóda, metodológia –

vymedzenie pojmov v kontexte implementácie ošetrovateľských

intervencií

Melanie Beťková1; Mária Cibulová2

1Katedra ošetrovateľstva, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

2Hospic – dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre

Abstrakt

Cieľom práce je interpretácia medzinárodnej terminológie pojmov štandard / štandardizácia,

metóda/metodológia v prostredí ošetrovateľskej praxe. Cieľom práce je objasniť teoretické

východiská týchto pojmov a ich aplikovanie do súčasnej ošetrovateľskej praxe. Metóda: obsahová

analýza vedeckých databáz Sience direct. Výsledky: prehľad vymedzených kľúčových pojmov vo

vedeckých databázach vychádzajúcich so spoločenských vied a aplikovaných do ošetrovateľstva.

Záver: jednotná terminológia v súčasnosti sa presúva do úrovne zjednotenia jazyka ako nástroja ktorý

zabezpečí zvýšenie profesionalizácie ošetrovateľstva ktorá vznikla za podpory projektu č.018UKF-

4/2016 s názvom Implementácia ošetrovateľských intervencií do multimediálních technologií v

priprave sestier.

Kľúčové slová:

Štandard. Štandardizácia. Metóda. Metodológia. Ošetrovateľstvo.

Úvod

Problematika pojmov štandard, štandardizácia a metóda, metodológia je spracovávaná vo vedeckej

obci už niekoľko storočí, je formulovaná mnohými autormi rôzne a je ovplyvnená filozofickými

smermi chápania reality Ich aplikácia do problematiky ošetrovateľskej vedy je situovaná len do

druhej polovice minulého storočia.

9

Cieľ

Cieľom štúdie bolo pomocou komparácie objasniť teoretické východiská pojmov štandard,

štandardizácia a metóda, metodológia a ich aplikovanie do súčasnej ošetrovateľskej praxe.

Metodika

Pri spracovávaní predmetnej problematiky boli použité domáce a zahraničné zdroje publikované vo

vedeckých databázach Sience direct

Výsledky a diskusia

Štandard – podľa slovníka cudzích slov (Brukker, Opatíková, 2006) je štandard obvyklá, bežná

úroveň, norma, merítko, kritérium, všeobecne uznávaný vzor. Podľa definície uvedenej v ČSN EN

45020 (010101) je norma (z angl. standard): dokument vytvorený na základe konsenzu a schválený

uznaným orgánom, poskytujúci pre všeobecné a opakované používanie pravidlá, smernice alebo

charakteristiky činnosti alebo výsledky činnosti a je zameraný na dosiahnutie optimálneho stupňa

usporiadania v danej súvislosti. Po revízii rôznych existujúcich definícií pojmu štandard v literatúre

sa objavila nasledujúca pracovná definícia: Štandard predstavuje schválenú odpoveď na znovu sa

objavujúci problém, či už uvedomený, predpokladaný alebo skutočný, a kodifikuje odpoveď na účely

komunikácie. Štandard je výsledkom procesu riešenia problémov. Zahŕňa dohody medzi

zainteresovanými stranami, ktoré chcú na riešenie problému schváliť konkrétne odpovede. Súhlas s

používaním štandardu vedie k predpokladaným výsledkom a k znižovaniu neistoty.

Štandardizáciou v oblasti zdravotnej starostlivosti sa zaoberal profesor Avedis Donabedian, prezident

a výkonný riaditeľ The International Society of Health Care. Štandardy definoval ako špecifické

kritériá používané na meranie výsledkov poskytovanej starostlivosti (Koňošová, 2009, In Žiaková a

kol., 2009). Pojem štandard podľa Donabediana a ďalších znamená určitú presne popísanú

kvantitatívnu alebo kvalitatívnu úroveň kritéria starostlivosti, ktorá je v danej chvíli alebo dobe

považovaná za výraz dobrej kvality starostlivosti.

Štandard predstavuje autoritatívne stanovenie:

1. minimálnych úrovní prijateľného vykonania starostlivosti alebo jej výsledku,

2. vynikajúcej úrovene poskytnutia starostlivosti alebo jej výsledku,

3. rozsah (horná a dolná hranica) prijateľnej úrovne poskytnutej starostlivosti alebo jej výsledku

(Gladkij, 1999).

Mádlová (1999) upozorňuje na dôležitosť rozlišovať “štandard” od “postupu”. Postup je potrebné

zostaviť pokiaľ chyba jednoduchý návod, ako správne dosiahnuť jedného konkrétneho cieľa.

Štandard je nutné zostaviť vtedy, keď je potrebné, na základe nedostatkov, stanoviť komplexné

pravidlá spoločne s určením žiaducej úrovne. Pojem štandard v ošetrovateľskej starostlivosti je

definovaný mnohými autormi, národnými profesijnými organizáciami. Jednotná charakteristika je

10

ako vopred stanovená minimálna a záväzná úroveň kvality ošetrovateľskej starostlivosti. Určuje

podmienky kvality starostlivosti a spôsob jej hodnotenia (Koňošová, 2009, In Žiaková a kol., 2009).

Pavlicová (1998) chápe pojem štandard v súvislosti s ošetrovateľskou starostlivosťou ako jedno z

kritérií pre úspech pre budúce akreditačné procesy v zdravotníckych zariadeniach.

Ošetrovateľský štandard je teda dohodnutá profesijná úroveň kvality, určuje záväznú normu pre

kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť a zároveň umožňuje objektívne hodnotenie poskytovanej

ošetrovateľskej starostlivosti (Nursin standards). Sú vyjadrené v odoporúčaniach medzinárodných

organizácií (SZO, ICN, EU) a transformované do koncepcií rozvoja ošetrovateľstva jednotlivých

krajín (Staňková, 1999). Medzinárodne akreditačné štandardy pre nemocnice (JCI) používané v

USA, sú rozdelené do dvoch skupín, v prvej skupine sú štandardy týkajúce sa bezprostredne

starostlivosti o pacienta, v druhej skupine sú štandardy pre oblasť bezpečného, efektívneho a

správneho riadenia zdravotníckeho zariadenia (JCI, 2004). V SR odborné usmernenie pre tvorbu,

implementáciu a hodnotenie štandardov v ošetrovateľstve a pôrodnej asistencii rozdeľuje štandardy

do rôznych oblastí ošetrovateľstva tak, aby presne vymedzovali základné kritériá pre výkon

ošetrovateľskej profesie a pre poskytnutie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti (Vestník MZ SR,

osobitné vydanie, 2004). Môžu byť vydané ako právne predpisy (zákony, vyhlášky) metodické

opatrenia Ministerstva zdravotníctva zverejnené vo Vestníku MZ, alebo sú vypracované

zdravotníckym zariadením, profesijnou organizáciou apod. (Koncepce ošetřovatelství, 9/2004).

Štandardizácia - podľa slovníka cudzích slov (Brukker, Opatíková, 2006) je jednotná úprava,

normovanie, legalizácia, štandardný jednotný, pevný, ustálený; vyrobený podľa jednotného vzoru,

normy. Štandardizácie sa vyvíjajú s cieľom umožniť väčšiu efektívnosť a bezpečnosť vo vývoji a

výrobe výrobkov a služieb, ako aj uľahčiť obchod, zdieľanie technológií, inovácie a riešenia

problémov medzi krajinami, čím uprednostňujú spotrebiteľov, vlády a svetovú

spoločnosť. Štandardizácia sa môže považovať za proces formalizácie, ktorý ako každý takýto proces

má obmedzenia na zadefinovanie toho, čo je žiaduce a čo dosiahnuteľné (Harddicer, 2007). Rýchla

evolúcia v medicínskej technológii a poznatkoch predkladá nové výzvy pre organizáciu a koordináciu

zdravotnej starostlivosti prostredníctvom štandardizácie a štandardizácia je kľúčovým prvkom v

snahe zlepšiť efektivitu a kvalitu zdravotnej starostlivosti (Ellingsen, 2007; Meum, 2013).

Štandardizácia v ošetrovateľstve: štandardizované štruktúry a štandardizovaná terminológia pre

ošetrovateľské záznamy nie sú v rámci európskych krajín veľmi časté. Najbežnejším modelom

štruktúrovaných údajov v zdravotných záznamoch je model ošetrovateľského procesu, ktorý

predložila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) (Thoroddsen, 2009). V posledných rokoch sa

objavilo niekoľko terminológií a klasifikácií, ktorých cieľom je štandardizovať zobrazenie pojmov

používaných ošetrovateľskými odborníkmi, ako napríklad: NANDA International (NANDA-

11

I); Klasifikácia ošetrovateľských zásahov (NIC); Klasifikácia ošetrovateľských výsledkov

(NOC); Klasifikácia klinickej starostlivosti (CCC); Systém zdravia Spoločenstva Omaha; A

Medzinárodná klasifikácia pre ošetrovateľskú prax (ICNP). Cieľom tejto poslednej je stať sa

zjednocujúcou značkou ošetrovateľských terminológií. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ju

v súčasnosti uznáva ako integrujúcu súčasť súhrnu medzinárodných klasifikácií, ktoré zahŕňajú

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (ICD) a Medzinárodnú klasifikáciu fungovania (ICF) (Cubas,

2010). CEN, ISO a US Summit o ošetrovateľskom slovníku, pracujú súčasne na vytváraní štandardov

pre ošetrovateľské terminológie. Tieto skupiny majú spoločný cieľ: uľahčiť porovnávanie a výmenu

ošetrovateľských informácií (Ellingsen, 2007).

Štandardný postup/výkon/intervencia/činnosť- tiež nazývané procesné štandardy - (štandardy

ošetrovateľskej starostlivosti) sa týkajú špecifických ošetrovateľských činností a určujú kvalitu

ošetrovateľskej starostlivosti. Podľa zamerania ich môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

a/. štandardy ošetrovateľských postupov pri výkonoch.

b/.štandardy ošetrovateľských činností v rámci ošetrovateľského procesu. Tieto môžu byť zamerané

na jednotlivé ošetrovateľské problémy (napr. rozvoj sebestačnosti, starostlivosť o spánok,

vyprázdňovanie atď.) alebo vychádzajú z ochorenia (napr. starostlivosť o diabetika, o chorého s

astmou atď.). Tieto štandardy zahŕňajú vždy aj mieru spokojnosti pacienta s poskytovanou

starostlivosťou. Každý procesuálny štandard obsahuje radu kritérií, ktoré je potrebné splniť, aby bol

dosiahnutý cieľ konkrétneho štandardu. Vychádzajú z predpokladu, že dobrá štruktúra zvyšuje

pravdepodobnosť správneho procesu a správny proces zvyšuje pravdepodobnosť kvalitného

výsledku. Tvorba procesuálnych štandardov je stupňovitá, jednotlivé oblasti sú prepojené a navzájom

súvisia. Prvá oblasť predstavuje mapu štandardizácie ošetrovateľskej starostlivosti, špecifikuje oblasť

zamerania ošetrovateľskej starostlivosti (napr. starostlivosť o pacienta s karcinómom hrubého čreva).

Druhou oblasťou sú štandardy plánov ošetrovateľskej starostlivosti pri jednotlivých ochoreniach,

alebo sesterských diagnózach, ktoré vychádzajú z prvej oblasti. Plány obsahujú ošetrovateľské

intervencie, ktorých realizácia je predmetom štandardizácie (České ošetřovatelství 2, 2001).

Metoda/Metodika – pojem metóda v najvšeobecnejšom, najširšom význame je postup (spôsob,

návod, cesta) ktorým sa dosiahne určitým počtom krokov cieľ. Vo vede je to rôzne vymedzovaný

termín (z gréc. methodos – postup skúmania, methodikos- návádzajúci, návod podávajúci) (Geist,

1992). Existujúce mnohé definície však obsahujú spoločné znaky. Ak ich vylúčime pod metódou

môžeme rozumieť postup a spôsob vedeckého poznania javov, faktov, tzn. že je sústavou jednotne

spojených a na seba nadväzujúcich pravidiel, ktorými sa riadi postup vedeckého poznania. Metóda

musí umožňovať overenie a opakovanie postupu a musí byť adekvátna k objektu skúmania

a odpovedať jeho špecificite prípadne špecificite triedy do ktorej príslušný objekt skúmania patrí

12

(Geist, 1992). Žiaková a kol. (2003) definíciu ďalej analyzuje a určuje jej charakteristické

znaky: štruktúra, cieľ, zdôvodnenosť, Široké chápanie termínu metóda je zmnožené diferenciáciou

jednotlivých metód a priraďovaním alebo odlišovaním ďalších typov postupov pod tento termín

(Geist, 1992). Triedenie metód možno vykonávať podľa najrôznejších kritérií a tak sa dosiahneme

veľmi bohatá škála rôznych typov prípadne druhov. Niektorí autori označujú týmto termínom tiež

techniky a procedúry. A.A. Jadov triedi metódy a techniky z metodologického hľadiska na 1. na

metódy a techniky slúžiace k zhromažďovaniu primárnych dát a 2. metódy a techniky slúžiace

k spracovaniu primárnych dát. Konig (1967, In Geist, 1992) rozlišuje empirické metódy, pod ktorými

rozumie princípy kontroly pri zbere materiálu a techniky výskumu, ktoré považuje za konkrétne

nástroje a opatrenia, pričom pri ich uvádzaní mu obidva typy splývajú. Žiaková (2003) rozlišuje dva

základné druhy metód: metódy zisťovania stavu veci – metódy pozorovania a metódy premeny stavu

veci - metódy praktickej činnosti. Čáp a Bóriková (In Žiaková, 2009) vo všeobecnosti delí metódy na

teoretické a empirické, prípadne sem zaraďuje aj elementárne myšlienkové postupy. Teoretické

metódy sa používajú pri tvorbe a budovaní teórie: hypoteticko-deduktívna metóda, modelovanie,

axiomatizácia, formalizácia. Empirické metódy sa delia na: metódy zberu empirických dát

(pozorovanie, experiment, meranie, dotazník) a metódy spracovania, analýzy a vyhodnocovania

empirických dát (opisná a induktívna štatistika, kvalitatívna analýza dát). K elementárnym

myšlienkovým postupom sa potom zaraďujú analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, analógia,

komparácia, abstrakcia a konkretizácia. Podľa týchto autorov metódy praktickej činnosti slúžia na

zefektívnenie dosahovania stanovených cieľov. V edukačnom procese sa uplatňujú výchovno-

vzdelávacie metódy a to tradičné a alternatívne. V klinickej praxi sa v rámci poskytovania zdravotnej

starostlivosti metódy delia na diagnostické a terapeutické.

Metódy poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti vznikli s cieľom zrealizovať ošetrovateľskú

starostlivosť a zvýšiť jej kvalitu. Andraščíková (In Žiaková a kol., 2009) rozoznáva funkčnú, celkovú,

tímovú metódu, primárne ošetrovateľstvo, modulárne ošetrovanie, metóda zameraná na prípad

a metódu ošetrovateľského procesu. Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti metódou

ošetrovateľského procesu sa v jeho jednotlivých fázach využívajú najmä metódy zhromažďovania

objektívnych a subjektívnych údajov (Čáp, Bóriková, In Žiaková a kol., 2009).

Metodológia – je označenie vednej filozofickej disciplíny spravidla priraďovanej k logike. Nazýva

sa tiež filozofia vedy, náuka o vede. Vlastný obsah metodológie je formulovaný mnohými autormi

rôzne a je ovplyvnený filozofickými smermi chápania reality. Metodológiu môžeme chápať ako

vedeckú disciplínu, ktorá sa systematicky zaoberá všeobecnými predpokladmi a zásadami vedeckého

skúmania a stanovuje tak logické a noetické prolegonema zásad správneho postupu a spôsobu

vedeckého poznania javov a spôsobu postupu teoretického vedeckého myslenia vôbec. V tomto

13

zmysle je normatívnou disciplínou a vytvára základný metodologický referenčný systém, platný pre

vedecký postup a spôsob myslenia (Topitsch, 1984, In Geist, 1992). Čáp (In Žiaková a kol., 2009)

definíciu dopĺňa o chápanie v rámci filozofie vedy, zaoberá sa analýzou vedeckých metód, ich

princípov, kritérií a možnosťami aplikácie jednotlivých metód. Jej predmetom sú teda metódy

vedeckej práce. Na základe existujúcich vied sa metodológia delí na metodológiu prírodných vied,

metodológiu v humanitných vedách, prípadne aj špecifickejšie, napr. metodológiu ošetrovateľského

výskumu Toto delenie zachytáva rozdiel v spôsobe a predmete skúmania v jednotlivých vedách.

Záver

Spracovávanú problematiku štandardov a štandardizácie v ošetrovateľstve môžeme rozdeliť na dve

skupiny. Problematika pojmu štandardov v ošetrovateľstve v krajinách Severnej Ameriky, Austrálie

a západnej Európy bola podrobne rozpracovaná už v 90 rokoch minulého storočia, vychádzala

z definícií spoločenských vied a v praxi akceptovala špecifiká danej krajiny. Pojem štandardizácia

v ošetrovateľstve sa v súčasnosti presúva do úrovne zjednotenia jazyka ako nástroja ktorý zabezpečí

zvýšenie profesionalizácie ošetrovateľstva, pričom primerané a presné informácie o pacientovi

zlepšia rozhodovanie o poskytovaní bezpečnej starostlivosti ktorá bude viesť k vysokej efektivite

a kvalite poskytovanej starostlivosti. Problematika metód a metodológie v kontexte implementácie

ošetrovateľských intervencií pomáha sestrám pri upevňovaní postavenia ošetrovateľstva ako

vedeckej disciplíny.

Zoznam bibliografických odkazov:

BRUKKER, G. – OPATÍKOVÁ, J. 2006. Veľký slovník cudzích slov. [online]. Bratislava :

Vydavateľstvo Robinson, s.r.o., 2006. [cit. 2017-07-01]. Dostupné na:

http://www.voltaire.netkosice.sk/docs/vscs.pdf

České ošetřovatelství 2: Zajišťování kvality ošetřovatelské péče. Etický kodex sester. Charty práv

pacientů. Ediční řada – Praktické příručky pro sestry. 1. vyd. Brno : IDVPZ, 2001. 47 s. ISBN 80-

7013-270-1.

ČSN EN 45020 (010101). 2007. Česká technická norma. [online]. 2007. [cit. 2017-07-01]. Dostupné

na: https://nahledy.normservis.cz/nahled/csnen-45020-1.6.2007.html

ELLINGSEN, G. at al. 2007. Standardisation of work: co-constructed practice. In The Information

Society, [online]. 2007, vol. 23, no. 5, pp. 309-326 [cit. 2017-07-01]. Dostupné na internete:

http://www.idi.ntnu.no/~ericm/TIS.final.nurse.classification.pdf

14

GEIST, B. a kol. 1992. Sociologický slovník. Praha : Victoria Publishing, 1992. S. 218-221 ISBN 80-

967589-0-X .

GLADKIJ, I., HEGER, L., STRNAD, L. 1999. Kvalita zdravotní péče a metody jejího soustavného

zlepšování. Brno: : IDVPZ, 1999. 183 s. ISBN 80-7013-272-8 .

HARDIKER, N. R. at al. 2000. Standards for Nursing Terminology. In Journal of the American

Medical Informatics Association, [online]. vol. 7,2000 ,no. 6. p. 523-528. [cit. 2017-07-01]. Dostupné

na internete: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC129659/20

HARDIKER, N. R. - COENEN, A. 2007. Interpretation of an international terminology standard in

the development of a logic-based compositional terminology. In Interntinal Jornal of Medicical

Informatics, 2007, [online] Oct;76 Suppl 2:S274-80. Epub 2007 Jun 27. [cit. 2017-07-01]. Dostupné

na internete: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17600764

JOINT COMISSION INTERNATIONAL, Mezinárodní akreditační standardy pro

nemocnice/komentovaný oficiální překlad. Praha : Grada, 2004. 287s. ISBN 80-247- 0629-6.

Koncepce ošetřovatelství. Metodické opatření č. 9/2004 Věstník MZČR. Částka 9 [online]. [cit. 2017-

07-01]. Dostupné na internete https://www.mzcr.cz/obsah/koncepce-osetrovatelstvi_3196_3.html

KOŇOŠOVÁ, H. 2009. Štandard ošetrovateľskej starostlivosti. In ŽIAKOVÁ, K. a kol. 2009.

Ošetrovateľský slovník. 1. vyd. Martin : Osveta, 2009. s. 167-168. ISBN 978-80-8063-315-8.

MÁDLOVÁ, I. - POCHYLÁ, K. 1999. Národní standardy. In Sestra, roč. 9, 1999, č. 1, s.6. ISSN

1210-0404.

MEUM, T. et al. 2013. The interplay between global standards and local practice in nursing. In

Interntinal Jornal of Medicical Informatics, 2013, [online]. 2013, Dec;82(12):e364-74. doi:

10.1016/j.ijmedinf.2013.02.005. Epub 2013 May 17. [cit. 2017-07-01]. Dostupné na internete:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23688846

Nursing standards. [online]. [cit. 2017-07-01]. Dostupné na internete:

http://currentnursing.com/nursing_management/nursing_standards.html

PAVLICOVÁ, J. a kol. 1998. České ošetřovatelství. Brno: IDVPZ. 1998. 210 s. ISBN 80-7013-270-

1.

THORODDSEN, A, et al. 2009. Models, Standards and Structures of Nursing Documentation in

European Countries. In Studies Health Technolgy Informatics. [online]. 2009; 146:327-31. [cit. 2017-

07-01]. Dostupné na internete: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19592859

15

STAŇKOVÁ, M. 1999. České ošetřovatelství 4 - Jak provádět ošetřovatelský proces. 1. vyd. Brno :

IDVPZ, 1999. 66 s. ISBN 80-7013-270-1.

Standardy ošetřovatelské péče, on-line. 2009 cit. 2009-12-13. Dostupný z WWW:

http://portalkvality.mzcr.cz/Odbornik/Pages/11-Standardyosetrovatelske-pece.html .

Vestník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky – Osobitné vydanie. Vyd. Bratislava:

Ministerstvo zdravotníctva vo OBZOR, s. r. o., 2004.

ŽIAKOVÁ, K. a kol. 2009. Ošetrovateľský slovník. Martin : Osveta, 2009. 218 s. ISBN 978-80-8063-

315-8.

ŽIAKOVÁ, K. a kol. 2003. Ošetrovateľstvo teória a vedecký výskum. Martin : Osveta, 2009. 319 s.

ISBN 80-8063-131-X.

Kontaktná adresa:

Melanie Beťková, PhDr.,PhD.

Katedra ošetrovateľstva, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Kraskova 1, Nitra

Slovenská Republika

mbetkov ukf.sk

16

Etické aspekty ošetrovateľskej starostlivosti

Andrea Bratová1, 3, Helena Gondárová – Vyhničková2, 3

1Hospic dom pokoja a zmieru u Bernadetky, Nitra

2Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, Ústredná vojenská nemocnica SNP,

Fakultná nemocnica, Ružomberok

3Sekcia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti, SK SaPA, Bratislava

Abstrakt

V súčasnosti nás poháňa rýchlejšie vpred i pokrok v rozvoji medicínskej techniky, umožňuje

udržiavať pacientov na viac ako niekoľko dní, týždňov ba i mesiacov. Veľa krát s využitím prístrojov

na riadené podporné dýchanie, umelým obehom krvi, elektrickým stimulátorom svalovej činnosti,

pokrokom vo farmakológii a iných odvetviach, sa predlžuje agónia a utrpenie samotného pacienta i

jeho príbuzných. Často sa predlžovanie života vykonáva dovtedy, kým nie je totálna istota, že možno

stanoviť definitívnu smrť. Lekár si bez lekárskeho konzília nedovolí odpojiť pacienta, ktorého

oživenie je podľa jeho mienky nemožné, pretože by tento akt mohol byť považovaný za eutanáziu.

Pri rozhodovaní o prechode z intenzívnej liečby a starostlivosti na starostlivosť a liečbu paliatívnu je

zohľadňované vyjadrenie všetkých zdravotníckych pracovníkov ošetrujúceho tímu.

Kľúčové slová:

Intenzívna starostlivosť. Paliatívna starostlivosť. Terminálne štádium. Sestra. Etika.

Sestry reprezentujú najväčšiu profesionálnu skupinu pôsobiacu v ošetrovateľstve, ktorá

spolupracuje s lekármi, stojí po boku pacientom a ich blízkym tesnejšie, ako ktorýkoľvek iný

zdravotnícky pracovník (Jurásková, 2011).

Vďaka pokroku v oblasti farmakológie, materiálno – technickému pokroku v oblasti

intenzívnej starostlivosti, stúpa počet pacientov, ktorí tieto akútne stavy prežijú avšak s takými

zdravotnými následkami a postihnutiami, že kvalita ich života je otázna. Pokrok v tejto oblasti

priniesol nie len možnosti riešenia stavov, ktoré boli predtým neriešiteľné, ale súčasne sa začali

vynárať etické otázky, ekonomické a medicínske otázky. Tak, ako dochádza k zvyšovaniu kvality

poskytovanej ošetrovateľskej a medicínskej starostlivosti o pacienta v ohrození života, čoraz

častejšie sa dostáva do popredia otázka kvality života pacienta po zvládnutí akútneho stavu. Umelé

17

predlžovanie života prinieslo, právne i etické otázky. Od čias, kedy sa pokročilo v rozvoji medicínskej

technike, nastala akoby posadnutosť lekárov udržiavať svojich pacientov pri živote na viac niekoľko

dní, týždňov ba i mesiacov. S využitím prístrojov na riadené podporné dýchanie, umelým obehom

krvi, elektrickým stimulátorom svalovej činnosti, pokrokom vo farmakológii a iných odvetviach, sa

predlžuje agónia a utrpenie samotného pacienta i jeho príbuzných. Často sa predlžovanie života

vykonáva dovtedy, kým nie je totálna istota, že možno stanoviť definitívnu smrť. Ak existuje

možnosť navrátenia pacienta do života, nech je akokoľvek malá, bez ohľadu na mieru jeho možného

postihnutia vplyvom tohto umelého prežívania, je stále napojený na moderné prístroje. Resuscitačná

a intenzívna liečba a starostlivosť je poskytovaná kriticky chorých pacientov, u ktorých hrozí

zlyhanie životne dôležitých funkcií, zlyháva alebo zlyhala funkcia jedného alebo viacerých orgánov

systémov, čo väčšinou vyžaduje podporu alebo prístrojovú náhradu. Poskytuje sa na lôžkach

oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny a je zabezpečená jeho pracovníkmi (Koncepcia, 2007).

Terminálny stav života, zomieranie, je stav, kedy dochádza k postupnému a nevratnému zlyhávaniu

dôležitých vitálnych funkcií organizmu a jeho tkanív. Dôsledkom tohto zlyhávania nastáva zánik

organizmu ako celku, zánik jedinca a teda jeho smrť. Je zrejmé, že je to finálny a prirodzený dôsledok

života (Melišová, 2000).

Základné etické princípy v zdravotníctve: Princíp prospešnosti (beneficiencia) - konať

a podporovať dobro, duševnú pohodu, robiť všetko v prospech pacienta a pomáhať mu uskutočňovať

jeho priania. Môže to znamenať aj nezostať nečinným. Princíp nepoškodiť (non-maleficiencia) -

vylúčiť akékoľvek úmyselné i neúmyselné poškodenie, ublíženie alebo usmrtenie. Princíp autonómie

- rešpektovať rozhodnutie pacienta a jeho právo na sebaurčenie, rešpektovanie jeho osobných

etických zásad a jeho hodnôt a presvedčenie. Princíp spravodlivosti (justicia) - rovnosť v

zaobchádzaní so všetkými ľuďmi, nerobiť rozdiely medzi pacientmi, poskytovať zdravotnú

starostlivosť každému, kto ju potrebuje, bez rozdielu a diskriminácie. Pravdovravnosť (veracita) -

záväzok hovoriť iným pravdu, nepoužívať klamstvo. Dôveryhodnosť - rešpektovať dôvernú povahu

informácii o pacientovi, dodržiavanie mlčanlivosti. Porozumenie a tolerancia – pochopenie, empatia,

schopnosť akceptovať iný názor, nehodnotiť a neodsudzovať pacienta za jeho rozhodnutia a názory.

Rešpektovanie klienta – oceniť iných, ich práva a zodpovednosť. Transparentnosť – konať na základe

všeobecne známych etických štandardov, ktoré akceptujú všetci zainteresovaní. Konečnosť

(finalita–definitívnosť) – konať spôsobom, ktorý môže mať prioritu pred požiadavkami zákona,

náboženstva a spoločenských zvyklostí (Křivková, 2013). Parlamentné zhromaždenie Rady Európy

prijalo dňa 25.7.1999 dokument, ktorý reaguje na problém medicíny a na nezmyselné predlžovanie

terminálnej fázy života proti vôli chorého pri neadekvátnom nasadení všetkých možných

prostriedkov, ktoré bránia chorému zomrieť v pokoji, bez bolestí, dôstojne a obklopený citlivou

18

starostlivosťou (Ochrana ľudských práv, 1999). V právnom systéme Slovenskej republiky sa pojem

eutanázia uvádza v prílohe č. 4 zákona č. 578/2004, Z. z.: „Zdravotnícky pracovník u nevyliečiteľne

chorých a zomierajúcich zmierňuje bolesť, rešpektuje ľudskú dôstojnosť, priania pacienta

v súlade s právnymi predpismi a zmierňuje utrpenie. Eutanázia a asistované suicídium sú

neprípustné“ (Odporúčanie postupu, 2014). Posun v riešení problematiky prináša: Odporúčanie

postupu pri zmene intenzívnej liečby na paliatívnu liečbu a starostlivosť u dospelých pacientov,

ktorí nie sú schopní o sebe rozhodovať v terminálnej fáze ochorenia. Odporúčanie je konsenzuálne

stanovisko Slovenskej spoločnosti anestéziológie a intenzívnej medicíny a Sekcie paliatívnej

medicíny Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti Slovenskej lekárskej spoločnosti,

ktorý formuje postup pri zmene intenzívnej liečby na paliatívnu liečbu a starostlivosť u dospelých

pacientov, ktorí nie sú schopní o sebe rozhodovať v terminálnej fáze ochorenia (ďalej terminálny

pacient). Ide najmä o terminálnych pacientov: v hlbokom bezvedomí s príznakmi ireverzibilného

poškodenia centrálneho nervového systému, pri ktorom nie je možné odôvodnene predpokladať

prinavrátenie vedomia a prinavrátenie mozgových funkcií; multiorgánovým zlyhávaním, u ktorých

nie je možné liečebne ovplyvniť vyvolávajúcu príčinu alebo patologický dej, ktorý je jej následkom.

Zdravotný stav pacienta sa trvale zhoršuje alebo prinajmenšom nezlepšuje aj napriek primeranej

liečbe alebo nahradení funkcie orgánov (Odporúčanie postupu, 2014).

Odporúčania pre klinickú prax

Prioritou paliatívnej liečby a starostlivosti je zmiernenie bolesti a utrpenia. Kvalita lekárskej

a ošetrovateľskej starostlivosti sa nemení. Podnet na prechod z liečby intenzívnej na liečbu paliatívnu

môže dať ktokoľvek z ošetrujúceho tímu. Pri rozhodovaní o prechode na paliatívnu starostlivosť

treba brať do úvahy prianie pacienta vždy, ak je to možné. Prítomnosť rodiny či blízkych sa má vždy

umožniť, pokiaľ ju pacient neodmietol. Rodinu a blízkych pacienta treba primerane informovať,

najlepšie v štruktúrovanom rozhovore, pokiaľ pacient neurčil inak. Formu a obsah informácie je treba

dôsledne zvážiť v súlade s okolnosťami každého jednotlivého prípadu a treba postupovať v súlade so

zákonom. Delegovanie zodpovednosti na rodinu či blízkych za prijaté rozhodnutie o zmene

intenzívnej liečby na liečbu paliatívnu a starostlivosť je neprístupné. Do rozhodovania o prechode

na paliatívnu starostlivosť majú byť zahrnutí všetci členovia tímu ošetrujúcich zdravotníckych

pracovníkov. Do rozhodovania o prechode na paliatívnu je potrebné zohľadniť vyjadrenia

aktuálnych konziliárnych vyšetrení. Za konečné rozhodnutie o zmene intenzívnej liečby na paliatívnu

liečbu a starostlivosť nesie zodpovednosť vedúci lekár príslušného pracoviska, alebo ním určený

lekár. V čase ústavnej pohotovostnej služby zodpovedá za rozhodnutie o zmene intenzívnej liečby na

paliatívnu liečbu a starostlivosť lekár, ktorý je zodpovedný za konkrétny úsek v rámci výkonu

19

pohotovostnej služby a za lekársku starostlivosť o daného pacienta. Rozhodnutie o nezačatí alebo

nepokračovaní v neúčelnej alebo márnej liečbe musí byť uvedené v zdravotnej dokumentácii. Zápis

musí obsahovať epikritické zhodnotenie zdravotného stavu a medicínske zdôvodnenie rozhodnutia

o ukončení intenzívnej a začatí paliatívnej starostlivosti. Ciele intenzívnej liečby, prínos a riziká

plánovaných i prebiehajúcich jednotlivých diagnostických a liečebných postupov treba

prehodnocovať a zvažovať v pravidelných intervaloch (minimálne jedenkrát za 24 hodín).

Akékoľvek už prijaté rozhodnutie sa môže v odôvodnených prípadoch prehodnotiť a zmeniť

(Odporúčanie postupu, 2014). Pri zmene intenzívnej liečby na paliatívnu liečbu a starostlivosť sa

kladie dôraz na ochranu ľudskej dôstojnosti; obmedziť poskytovanie neúčelnej a márnej liečby;

prispieť k zvýšeniu kvality rozhodovania a zlepšiť komunikáciu vo vnúti tímu ošetrujúcich

zdravotníckych pracovníkov, ako aj zdravotníckymi pracovníkmi, rodinami, či blízkymi osobami

pacientov navzájom; zdôrazniť pre odbornú a laickú verejnosť, že odborne podložené

a zdokumentované stanovisko ku nezačatiu alebo nepokračovaniu neúčelnej a márnej liečby je

v súlade s etickými princípmi medicíny a platnými právnymi predpismi; nezačatie alebo

nepokračovanie neúčelnej a márnej liečby nie je eutanázia (Odporúčanie postupu, 2014).

Paliatívna starostlivosť je podľa WHO prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich

rodín zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu tak, že včas identifikuje a neodkladne diagnostikuje a

lieči bolesť a iné fyzické, psycho-sociálne a duchovné problémy a tým predchádza a zmierňuje

utrpenie (Čo je Paliatívna medicína, 2002). „Ak je pacient kompetentný, vždy mu to treba dať na

rozhodnutie. Tento typ rozhodovania sa zatiaľ v slovenskej medicíne neujal z neprimeraného strachu,

že to niekto označí za pasívnu eutanáziu“, hovorí hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky pre paliatívnu medicínu MUDr. Kristína Križanová (Oddelení Paliatívnej

medicíny, 2016).

Prieskum realizovaný v Slovenskej republike so vzorkou 122 respondentov v roku 2015

uvádza potvrdenie predpokladu, sestry, vyjadria prevažne názor, že dodržiavanie etických

noriem a princípov pri poskytovaní intenzívnej starostlivosti, sú sťažené v oblasti: autonómie,

poskytovania informácií, komunikácie. Výsledky prieskumu potvrdili, že úroveň dodržiavania

etických noriem a princípov sú v tejto oblasti signifikantne nižšie než 50% (p < 0.001, Glass

d=0.383). Len tretina (36,9 %) sestier sa vyjadrila, že pokiaľ svoju vôľu pacient vyjadrí aj pred

svedkami (príbuzní, zdravotnícky pracovníci), jeho prianie je rešpektované a zadokumentované.

Z týchto výsledkov vyplýva, že autonómia pacienta, jeho vôľa a právo rozhodnúť o sebe nie je

rešpektované (Ondrejková, Gondárová-Vyhničková, 2016). Vážny stav prináša do života pacientov

rôzne obmedzenia, ktoré sa prejavujú v oblasti fyzickej, psychickej, sociálnej i spirituálnej

(Kalvínská, 2011).

20

Záver

Významnú rolu u ťažko chorých pacientov zohráva nielen komunikácia ale taktiež i spôsob

akým vykonávame činnosti spojené s ošetrovaním chorého (Venglářová, 2006).

Etická zložka je v intenzívnej medicíne zásadná. Venuje sa hraničným, kritickým až extrémnym

stavom na rozhraní života a smrti. Okrem nasadenia všetkých dostupných, často invazívnych

prostriedkov bez informovaného súhlasu pacienta s cieľom optimálnej terapie a jej úlohám sa

odborne i eticky vyrovnať s liečebne neriešiteľnými stavmi. Medicínsko-etické problémy budú

existovať vždy, pretože medicína je neustále vo vývoji (Drábková, 2011).

Zoznam bibliografických odkazov:

ČO JE PALIATÍVNA MEDICÍNA, PALIATÍVNA STAROSTLIVOSŤ? 2002. [online]. 2002.

[citované 08.08.2017]. Dostupné na: http://www.hospice.sk/hospice1/paliativ.html

DRÁBKOVÁ, J. 2011. Etické a kritické stavy. In Ptáček, R. – Bartůněk a kol. Etika a komunikace

v medicíně. Edice celoživotního vzdělávání ČLK. Praha : Grada Publishing. 2011. s. 487 - 499, ISBN

978-80-247-3976-2.

JURÁSKOVÁ, D. 2011. Etika a komunikace v ošetřvatelství. In PTÁČEK, R. – BARTŮNĚK a kol.

Etika a komunikace v medicíně. Edice celoživotního vzdělávání ČLK. Praha : Grada Publishing.

2011. s. 239 - 245, ISBN 978-80-247-3976-2.

KALVÍNSKÁ, E. 2011. Komunikace s vážne nemocným a umírajícím. In PTÁČEK, R. –

BARTŮNĚK a kol. Etika a komunikace v medicíně. Edice celoživotního vzdělávání ČLK. Praha :

Grada Publishing. 2011. s. 363 - 373, ISBN 978-80-247-3976-2.

KONCEPCIA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI V ODBORE ANESTÉZIOLÓGIA A

INTENZÍVNA MEDICÍNA. 2007. Uverejnené vo Vestníku MZ SR č. 29589-1/2006 - OZSO, čiastka

11, ročník 55. 2007.

KŘIVKOVÁ, J., 2013. Etické otázky ošetřovatelské péče u pacientů na dlouhodobé umělé plicní

ventilaci. Diplomová práca. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta.

[online]. 2013, [citované 08.08.2017]. Dostupné na:

https://theses.cz/id/1rzlqj/Kivkov_diplomov_prce.pdf.

MELIŠOVÁ, J., 2000. Sociálna starostlivosť o zomierajúcich a ich rodiny. Diplomová práca. Trnava.

[online]. 2000 [citované 08.08.2017]. Dostupné na: www.hospice.sk/hospice1/data/.

21

ODDELENÍ PALIATÍVNEJ MEDICÍNY JE U NÁS ZOPÁR. 2016. [online]. 2016, [citované

08.08.2017]. Dostupné na: http://mediweb.hnonline.sk/spravy /aktualne /oddeleni-paliativnej-

mediciny-je-u-nas-zopar.

ODPORÚČANIE POSTUPU pri zmene intenzívnej liečby na paliatívnu liečbu a starostlivosť u

dospelých pacientov, ktorí nie sú schopní o sebe rozhodovať v terminálnej fáze ochorenia. 2014.

[online]. 2014, [citované 08.08.2017]. Dostupné na: http://www.ssaim.sk/documents/EoL-

AIM_2014.pdf

OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A DÔSTOJNOSTI SMRTEĽNE CHORÝCH

A ZOMIERAJÚCICH. 1999. Vestník 1 Rady Európy 1418, príloha č. 4.

ONDREJKOVÁ, I. - GONDÁROVÁ-VYHNIČKOVÁ, H. 2016. Etika v intenzívnom

ošetrovateľstve z pohľadu sestier. In Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. Suplementum – vedecká

recenzovaná časť. č. 4, 2016. s. 32 – 37. ISSN 1339-5920.

VENGLÁŘOVÁ, M. 2006. Komunikace s pacientem se závažným onemocnením. In Venglářová, M.

- Mahrová, G. Komunikace pro zdravotní sestry. 2006. Praha : Grada Publishing. 2006. s. 107 – 121.

ISBN 978-80-247-1262-8.

Kontaktná adresa:

E-mail: abratova@gmail.com

22

Akútne stavy v onkológii

Tomáš Dudich

Záchranná zdravotná služba Bratislava

Abstrakt

Cieľom je priblížiť najčastejšie akútne stavy v onkológií s ktorým sa zdravotnícky personál zariadení

v ktorých sa poskytuje paliatívna starostlivosť (hospice) môže stretnúť.

Malignita onkologických ochorení patrí medzi vedúce príčiny úmrtí. V súčasnosti 52% pacientov sa

dožije 5 rokov a viac. Liečba komplikácií môže byt život zachraňujúca alebo zlepšuje kvalitu života.

Najčastejšie komplikácie onkologických ochorení sú obštrukcie horných dýchacích ciest, syndróm

vena cava superior, perikardiálna tamponáda, hyperkalcémia, trombocytopénia, neutropenická

horúčka, kompresia miechy.

V prípade onkologických pacientov prognóza ich ochorenia je vo väčšine prípadov zlá. Existujú

akútne stavy ktoré pri včasnej diagnostike môžu pacientovo utrpenie, život aj prognózu zmeniť

k lepšiemu.

Kľúčové slová:

Akútne stavy v onkológií. Paliatívna starostlivosť. Ošetrovateľská starostlivosť.

Kontaktná adresa:

Bc. Tomáš Dudich

Záchranná zdravotná služba Bratislava

E-mail: tommy.dudich@gmail.com

23

Etické otázniky umelej výživy v paliatívnej starostlivosti

Jana Ďurková

Oddelenie rádioterapie a klinickej onkológie, FN Nitra

Abstrakt

V starostlivosti o chorého sa veľmi často objavuje problém s príjmaním potravy, čo vedie

k patologickému stavu spôsobenému nedostatkom živín, čiže k malnutrícii. U pacientov pozorujeme

nechutenstvo, odpor k niektorým druhom potravy, suchosť v ústach, zápal sliznice ústnej dutiny,

ktoré spôsobujú nedostatočný príjem živín. Stav výživy týchto pacientov je závislý aj od zvládania

symptómov, ako sú bolesť, zápcha, nauzea a vracanie, úzkosť, strach a depresia. Eliminácia

a zmiernenie týchto príznakov môžu pomôcť zvýšiť príjem potravy. Pre pacientov v terminálnom

štádiu má výživa význam nie vzhľadom k predĺženiu života, ale vplýva na zlepšenie jeho kvality a

na zmiernenie komplikácií, akými sú dekubity či chronické rany. Pri neschopnosti prijímať stravu

normálnym spôsobom sa pristupuje k umelému vyživovaniu. V paliatívnej starostlivosti má nutričná

podpora pacienta svoje špecifiká, z ktorých pramenia rôzne kontroverzie. Tie môžu viesť k vážnym

pochybnostiam pri zvažovaní indikačnej vhodnosti umelej výživy. Z odbornej literatúry zaznieva

potreba zvýšiť vzdelanosť lekárov, pacientov a ich rodinných príslušníkov v súvislosti s dlhodobou

umelou výživou, nevynechajúc etický aspekt problému. Zhodnotenie primeranosti zavedenia

vyživovacích sond musí v sebe zahŕňať nevyhnutne objektívny aj subjektívny komponent. Dôležité

je, aby toto rozhodnutie vykonával tím ľudí, ktorých prioritou je nájdenie fyzického, psychického

a duchovného dobra umierajúceho človeka.

Kľúčové slová:

Etika. Umelá výživa. Paliatívna starostlivosť.

Kontaktná adresa:

Fakultná nemocnica Nitra, Oddelenie rádioterapie a klinickej onkológie

Špitálska 6

950 01 Nitra

24

Bronchoskopická diagnostika onkologických ochoreni

Andrea Gálová

Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n.o. Nitra

Abstrakt

Bronchoskopia má prioritné postavenie v diagnostike pneumoonkologických ochorení. Jedná sa

o endoskopické zobrazenie priedušnice a priedušiek pomocou fibrobronchoskopu. Endoskopické

oddelenie v ŠN sv. Svorada Zobor v Nitre vzniklo v r. 1985. Za toto obdobie sme vykonali viac ako

28 000 fibrobronchoskopických vyšetrení. Vyšetrovaní sú pacienti s rôznymi symptómami: kašeľ,

haemoptoe, bolesti na hrudníku, zachrípnutie, dyspnoe, syndróm HDŽ, mimopľúcne prejavy... Pri

fibrobronchoskopii je pacientom cielene odoberaný biologický materiál z miesta nálezu v dýchacích

cestách za účelom stanovenia diagnózy. V pomerne veľa vyšetrovaných prípadoch sú u našich

pacientov diagnostikované rôzne typy karcinómu pľúc. Bohužiaľ, diagnostikovanie karcinómu pľúc

vo včasných štádiách je viacmenej náhodné. Väčšina pľúcnych nádorov je diagnostikovaná

v pokročilom štádiu už disseminovaného ochorenia. Alarmijúcim zistením u nami všetrovaných

pacientov je fakt, že výskyt novodiagnostikovaného karcinómu pľúc nemá klesajúcu tendenciu.

Cieľom príspevku je snaha priblížiť problematiku diagnostiky a rozdelenia onkologických ochorení

pľúc, ktorá spolu s onkologickou liečbou spravidla predchádza paliatívnej starostlivosti.

Kľúčové slová:

Bronchoskopia. Diagnostika. Onkologické ochorenia.

Kontaktná adresa:

Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n.o. Nitra

Kláštorná 134

949 88 Nitra

25

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s karcinómom žalúdka mobilným

hospicom

Mária Gažiová

Sv. Lujza n.o Handlová

Abstrakt:

Cieľom tohto príspevku je poukázať na konkrétnom prípade na význam mobilného hospicu pre

pacienta a jeho rodinu. Táto služba nie je možná bez lekárov s paliatívnou špecializáciou, bez ich

dobrej ordinácie. Mobilné hospice sú ešte málo rozšírené a mnohí ich nevyužijú pre skreslené

predstavy a obavy. V našom príspevku popisujeme hlavné ošetrovateľské problémy u pacienta a ich

riešenie. Tiež poukazujeme na význam rodiny pre chorého, na rozdiel medzi nemocničnou a domácou

zdravotnou starostlivosťou a na štádia, ktorými prechádza on i jeho príbuzní i na význam spolupráce

rodiny s tímom mobilného hospicu.

Kľúčové slová:

Mobilný hospic. Rodina. Ošetrovateľské diagnózy. Liečba.

Kazuistika

53 ročnému pacientovi bol diagnostikovaný lokálne pokročilý karcinóm žalúdka, podstúpil

gastrektómiu a čiastočnú resekciu pažeráka. Ťažkosti, ktoré udával pri našom príchode

boli: zvracanie už 3dni, slabosť, nič nemôže jesť, polehuje, má bolesť, sťažené dýchanie.

Mobilný hospic kontaktovala rodinná priateľka chorého, ktorá mala dobrú skúsenosť s kamenným

hospicom v Nitre. Pacient bol v našej starostlivosti len 16 dní. Prvá návšteva mobilného hospicu bola

so zastupujúcim lekárom (internistom). Bola naordinovaná infúzna liečba s antiemetikom, pri

nezlepšení a progresii hospitalizácia a symptom. terapia. Ďalšia liečba bola riadená lekárom

mobilného hospicu. Okrem infúznej antiemetickej liečby bola pridaná analgetiká, antiedémová a

antisekrečná liečba.

Návštevy mobilného. hospicu boli: denne, minimálne s telefonickou konzultáciou zdravotného.

stavu s lekárom mobilného hospicu a úpravou liečby.

Zo začiatku to bola infúzna terapia, potom pacientovi bola nasadená Graseby pumpa s kontinuálnym

podávaním liekov. Rodinu sme zaučili do podávania SOS liekov (rodina pri ťažkostiach v našej

26

neprítomnosti vedela podať liek s.c.: Morphin, Butylscopolamín, Haloperidol, Midazolam. Posledné

dni života boli veľmi náročné, pri pacientovi a rodine sme trávili väčšinu času. U pacienta prevládalo

bublavé, chrčivé dýchanie, nauzea, zvracanie slín, úzkosť a strach zo smrti. Bez odbornej pomoci,

dobrej ordinácie, by si rodina ani zdravotná sestra, neporadila, pacient by musel byť hospitalizovaný.

Opakovane sa podávali dávky diuretika, antiemetika, kortikoidov, antisekrečná terapia, opiáty a

mierna sedácia.

Prítomnosť mobilného hospicu a rodiny pri zomierajúcom pacientovi

deň/ čas 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24

švrtok R R R R R R R R R H R R R R R H H R H H H H H H

piatok H H H H H H H H H H R R R H R R R R H H H H H R

sobota R R R R R R R H H H H

legenda: červená farba - prítomnosť hospicu, zelená - prítomnosť rodiny

Vo štvrtok boli u pacienta 3 naše návštevy, medzi nimi 1 výjazd RZP.od večera až do 10h druhého

dňa, potom 1 krátka návšteva s podaním liečby a druhá do 23h, druhý deň to bolo iba dopoludnia, pri

ktorej bol aj exitus pacienta

Hlavné ošetrovateľské diagnózy

U pacienta boli stanovené ošetrovateľské diagnózy: Zvracanie, Bolesť, Neúčinné dýchanie, Slabosť,

Znížený príjem tekutín, Nechutenstvo, Narušený spánok, Úzkosť, Nadmerná duševná záťaž.

Zvracanie - patrilo medzi hlavné zdravotné problémy, ktoré sme sledovali a riešili. Tento problém-

sme vnímali od začiatku našej starostlivosti, snažili sme sa ho zmierniť, ale nepodarilo sa nám ho

úplne odstrániť. V prípade tohto pacienta to nebol dôsledok opiátov, alebo nečinnosti čriev ale

samotného ochorenia. Pacientovi nerobili dobre vône jedál, spraye, nemohol používať ani inhalátory

na astmu). Podávali sme antiemetiká: Metoklopramid a Haloperidol.

V paliatívnej medicíne sme použili Haloperidol ako antiemetikum, hoci vieme, že sa požíva ako

neuroleptikum, či antipsychotikum.

Bolesť bola tlmená u pacienta kontinuálne transdermálnou fentanylovou náplasťou na začiatku

nedostačne, preto mu boli podávané koanalgetiká v infúznej terapii a neskôr Morphin v Graseby

pumpe s dobrým efektom. Na prelomovú bolesť mal pacient fentanylový bukálny film, ktorý bol

27

nahradeným morphinom v tabletách. V našej neprítomnosti rodina bolesť vedela zvládnuť podaním

SOS dávky.

Sťažené dýchanie, sa tiež postupne stávalo jedným z výrazným problémom. Pacientovi boli

podávané kortikoidy a Syntophyllin. Pre zhoršenie a kardiálne zlyhávanie bola liečba upravená:

podávaními furosemidu iv. Pre výrazné chrčanie sme podávali i butylskopolamín na zníženie tvorby

hlienov. Butylscopolamín - sme použili na zníženie tvorby hlienov, bol využitý jeho anticholinergný

účínok, hoci často sa používa tento liek ako spazmolytikum. Pacientovi robilo dobre otvorené okno,

ventilátor, studená vodu po glgoch.

Úzkosť u nášho pacienta sa prejavovala: neschopnosť uvoľniť sa, nespavosť, vnútorným nepokojom,

únavou, pocitom ohrozenia, strachom. Farmakologicky liečba spočívala v kontinuálnom podávaní

midazolamu v Graseby pumpe a SOS dávok rodinou.

Význam blízkosti rodiny

Duchovné a duševné problémy pacienta nie sú menej významné. Čo prežíval pacient v chorobe? Keď

bol hospitalizovaný v nemocnici, manželka ho prišla navštíviť, ale nepustili ju (hoci bola zďaleka

200 km), pretože neboli návštevné hodiny, ona plakala cestou na vlak a manžel na izbe (pre slabosť

musel sa vrátiť späť na izbu). V terminálnom štádiu každá chvíľa strávená so svojimi je vzácna; je

dôležitá pre chorého i pre jeho rodinu.

Pravdivosť

Pri našej návšteve chcel vedieť pravdu, pýtal sa, ako to bude prebiehať? Naša odpoveď bola: “nevieme

vaše ochorenie vyliečiť, nie je to v našej moci, ale budeme sa snažiť vám zmierniť ťažkosti, a

budeme sa snažiť o to, aby to bolo dôstojné. “Odpovedá: “ tak si to predstavujem, len nechcem

zaťažovať rodinu.”

Dôležitosť opory a podpory

Pacient mal veľkú oporu v synovi pred ním v pravde vyjadroval to najpodstatnejšie svoje pocity,

prežívanie, jemu kládol otázky. Pred ním spomínal na ťažké chvíle (po smrti svojej matky (bol

vydedený a podvedený) - ale i na pekné chvíle. Iný krát, keď zoslabnutý na ceste z toalety

skolaboval položil synovi otázku: „toto je to pomalé umieranie?“ Ešte niekoľko x prežíval strach a

úzkosť doslova HOROR MORTIS. Pred sviatkami išiel syn s matkou na nákup zostal doma s dcérou

on začal kričať: „vy ste ma tu nechali umrieť!!“, „už dva dni som mal byť mŕtvy!“, „nemôžem

dýchať!“, zavolajte 112tku!“ mal oči plné strachu, bol celý spotený. Druhý x v noci sa pýtal „kde ste

moja rodina?“,všetko nechávate na pani doktorku“. Keď sa syn usadil pri otca a chytil mu ruku, otec

mu ju palcom hladkal a pravidelne jemne stláčal a vždy, keď sa na neho pozrel, usmial sa a sledoval

ako reaguje. Počas toho opäť zaspal. Takýchto podobných chvíľ bolo ešte niekoľko. Progresia

28

ochorenia je spravidla spojená s rôznymi somatickými, psychickými, sociálnymi a duchovnými

problémami, ale aj s bolesťou, so strachom, s úzkosťou (Gulášová, 2008, s. 90).

Keď sa pozrieme na stránky Biblie tiež tam nájdeme slová Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade

“Moja duša je smutná až na smrť, zostaňte tu a bdejte!!” takto nejako to prežíval i tento náš pacient,

cítil úzkosť a túžil hlavne po blízkosti svojich drahých.

Spolupráca s rodinou

Veľmi dôležitá je spolupráca rodiny s mobilným hospicom. Keď bol zdravotný stav náročný pre

pacienta i pre jeho príbuzných bola ponúknutá možnosť sedácie, deti súhlasili. ale manželka odmietla,

na druhý deň ráno o ňu prosila.

Hodnotenie ošetrovateľskej starostlivosti

Môj pohľad späť splnili sme cieľ- tak ako sme chceli a ako si to predstavoval pacient? Čiastočne, -

nebolo to až také pokojné, ako by sme chceli ani pre pacienta, ani pre rodinu, hoci sme robili čo bolo

v našich silách. Ako nesplnené vnímam: horor mortis, sťažené, chrčivé, bublavé dýchanie a

splnené: mohol byť so svojimi drahými.

Fázy, ktorými prechádza chorý a jeho rodina

E. Kublerosová hovorí o 5 fázach, ktorými prechádza pacient i príbuzní. Manželka pacienta

prechádzala viacerými štádiami: 1štádiom negácie: nechcela volať mobilný hospic, slovo hospic jej

pripomínal koniec, smrť, a to ona nechcela, nechcela sa porozprávať o vážnosti zdravotného stavu

manžela: nehovorte mi nič zlé, ja som sa už dosť naplakala. Postupne keď získala dôveru hovorila

ako bola 100x pri okne a čakala kedy prídem. Pýtala sa ma raz, prečo sa nepremenujete na dobrú

pomoc, odmietala sedáciu pre manžela….

2. fáza hnevu: na lekárov, na nespravodlivosť ochorenia, premýšľala, keby išli inému lekárovi aké

by to bolo… ale i fázu 4 (smútku) keď sa zdrav. stav zhoršoval

Náš pacient bol viac menej v štádiu 4 v smútku a depresii príchod smrti sa stával stále jasnejší a

doliehal na zomierajúceho. Obával sa samoty, prežíval strach, bezmocnosť…

Záver:

Emeritný pápež Benedikt (2008) nám pripomína, že láska môže zasahovať až na druhý svet, aj ponad

hranicu smrti, a je skutočnosťou, ktorá dodáva posilu. Nikdy nie je príliš neskoro na dotyk srdca

blížneho, ani to nikdy nie je zbytočné.

29

Zoznam bibliografických odkazov:

GULÁŠOVÁ, I. 2008. Bolesť ako ošetrovateľský problém. Martin: Osveta, 2008. 93 s. ISBN 978-

80-8063-288-5.

ENCYKLIKA PÁPEŽA BENEDIKTA XVI O KRESŤANSKEJ NÁDEJI. 2008. Trnava: vyd.

Vojtech, spol. s.r.o 1.vyd. 2008, 66 s. ISBN 978-80-7162-700-5.)

Kontaktná adresa:

Sv. Lujza n.o Handlová

svlujza1@gmail.com

30

PEG - Perkutánna endoskopická gastrostómia

Ondrej Holička, Tomáš Štrpka

FN NITRA

Abstrakt

Perkutánna endoskopická gastrostómia sa stala štandardom v palete výkonov gastroenterológa.

Cieľom je zabezpečiť prístup enterálnej výživy u pacientov, u ktorých predpokladáme dĺžku liečby

dlhšie ako 6 týždňov a u ktorých nemožno zabezpečiť enterálnu stravu per os. Ide o mini-invazívny

výkon s nízkou periproceduálnom mortalitou, časovo výhodný, je zachovaný komfort pacienta

a ošetrujúceho personálu, takiež je výhodný z ekonomického zreteľa. Samotné zavedenie PEGu sa

realizuje tímom zloženého z dvoch lekárov a dvoch sestier. Tím je rozdelený na endoskopickú sekciu

a chirurgickú sterilnú sekciu. Medzi komplikácie zavedenie patrí krvácanie, peritonitída,

nekrotizujúca fascitída, infekcia v oblasti vyústenia kožného krytu, perforácia čreva, syndróm

zanoreného disku (disc burial syndrome). V indikáciach patria hlavne neurologické a onkologické

ochorenia s nemožnosťou príjmania potravy per os. Kontraindikovaní sú pacienti KP nestabilný, so

zlými anatomickými pomermi, poruchami koagulácie. Rutinne tento výkon vykonávame na GEA

ambulancií FN NR.

Kľúčové slová:

Perkutánna endoskopická gastrostómia. Pacient. Starostlivosť.

Kontaktná adresa:

Fakultná nemocnica Nitra

Špitálska 6

950 01 Nitra

31

Pracovná náplň sociálneho pracovníka v hospici

Margaréta Kilianová

Hospic – dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre

Abstrakt

Autorka sa v článku zaoberá pracovnou náplňou sociálneho pracovníka v hospici. Cieľom práce je

autorkine priblíženie kompetencií sociálneho pracovníka, najmä zdravotníckym pracovníkom a

verejnosti. Popisuje poskytovanie sociálnych služieb pacientom a ich rodinám. V úvodnej časti nás

autorka oboznamuje s teoretickými východiskami a zameriava sa na vymedzenie pojmu sociálny

pracovník podľa zákona, jeho predpoklady na vykonávanie svojej profesie, jeho úlohy, kompetencie,

približuje sociálnu prácu v zdravotníctve. Článok sa zaoberá aj multidisciplinaritou tímu, ako aj

rôznymi potrebami pacienta. Bližšie popisuje kompetencie sociálneho pracovníka.

Kľúčové slová:

Sociálny pracovník. Hospic. Kompetencie. Pracovná náplň. Komunikácia.

Úvod

Hospic je v prvom rade zdravotnícke zariadenie, kde je poskytovaná vysoká forma paliatívnej

starostlivosti. Paliatívna starostlivosť zmierňuje bolesť a utrpenie pacienta a tým tiež napomáha k

dôstojnému umieraniu. Svoje nezastupiteľné miesto v hospici má celý multidisciplinárny tím, vrátane

sociálneho pracovníka, ktorý je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Vo všetkých hospicoch však

nedisponujú sociálnym pracovníkom, takže mnoho pracovných povinností preberajú (hlavné)

zdravotné sestry, prípadne ekonómka. Avšak pokiaľ majú plniť aj povinnosti zdravotnej sestry, oberá

ich to o čas a energiu, zbytočne ich to zaťažuje na úkor profesie. Preto si priblížime miesto sociálneho

pracovníka v hospici, jeho prácu a povinnosti.

Pracovná náplň sociálneho pracovníka v hospici

Používanie titulu sociálny pracovník a podmienky na výkon niektorých odborných činností

ustanovuje zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci.

Predpoklady na vykonávanie povolania sociálneho pracovníka v zdravotníctve definujú Haburajová

– Ilavská a kol. (2015) „ako profesionála, ktorý pracuje s ľuďmi, je v neustálej interakcii s klientom,

jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, povahových

32

a charakterových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské“

(Haburajová – Ilavská a kol., 2015, s. 265).

Mojtová a kol. (2013) uvádza že, cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu,

sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým

spôsobom znevýhodnený.

Úlohou sociálneho pracovníka je tiež podľa Hrozenskej a kol. (2008) snaha o odstránenie pocitu

osamelosti alebo aspoň jeho zmiernenie samotným kontaktom s pacientom.

Obzvlášť u pacientov, ktorí sú bez rodiny alebo blízkych známych a priateľov. Levická a kol. (2015)

nás informuje o rolách sociálneho pracovníka. Vo vzťahu ku pacientovi plní sociálny pracovník v

procese intervencie niekoľko navzájom sa doplňujúcich rolí. Vo svojej publikácii uvádza viacero rolí

od rôznych autorov.

Najčastejšie je spomínaná práve rola advokáta, poradcu, terapeuta. Taktiež sprostredkovateľ služieb,

plánovač služieb, manažér, vzdelávateľ, administrátor a mnoho ďalších.

Priblížime si kompetencie zdravotne sociálneho pracovníka z pohľadu praxe, Mojtová a kol. (2013)

uvádzajú v hlavnom ponímaní zisťovanie sociálnej anamnézy hospitalizovaného pacienta so

zameraním na analýzu sociálnej a zdravotnej situácie pacienta.

Sociálny pracovník:

• vyhodnocuje životnú situáciu pacienta na základe rozhovoru s pacientom, rodinnými

príslušníkmi pacienta, známymi pacienta, zhodnocuje konzultácie s verejnoprávnymi

inštitúciami,

• sleduje vývoj hospitalizácie pacienta v zdravotníckom zariadení a vplyv choroby, úrazu na

potreby pacienta,

• poskytuje základné a špecializované sociálne poradenstvo, odborné rady pacientom,

rodinným príslušníkom, známym pacienta. Usmerňuje a diagnostikuje sociálne problémy,

plánuje a vykonáva sociálnu intervenciu,

• vypracováva návrh sociálnej pomoci a intervencii v spolupráci s pacientom, jeho najbližším

okolím a v kontinuite s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi. Veľký význam zohráva

vyhľadávanie a kontakt s rodinnými príslušníkmi pacienta, prípadne osoby, ktoré sú blízke

pre pacientovo prirodzené sociálne prostredie,

• vykonáva vyhľadávaciu, preventívnu a resocializačnú činnosť.

Súhlasíme s tvrdením Haburajovej – Ilavskej (2015), že konkrétne postupy a intervencie sociálnych

pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach sú ovplyvnené druhom ochorenia alebo znevýhodnenia

33

klienta, akútnosťou, či chronicitou choroby. Tiež spomína aj formu starostlivosti, napríklad ústavnú

alebo ambulantnú.

Sociálny pracovník by sa podľa Mojtovej (2014) v rámci základných princípov psychosociálnej

starostlivosti mal podieľať na týchto aktivitách:

• podpora,

• informácie,

• komunikácia,

• psychosociálna podpora,

• poradenstvo (poskytnutie informácií o dostupne zdravotne sociálnych službách, pomoc pri

výbere a kombinácii prípadných služieb, ako home care, opatrovateľská služba, lôžkový

hospic, požičovňa pomôcok).

Sociálna práca si osvojuje porozumenie pre podporu zdravia, preto nemôže ignorovať potreby

chronicky chorých, umierajúcich a trúchliacich ľudí. Student a kol. (2004) opisujú, že sociálni

pracovníci získavajú už vzdelaním takmer všetky kompetencie, potrebné pre hospicovú starostlivosť.

„Tu je však nutné dodať, že s výnimkou vyrovnávania sa s umieraním a so smrťou. Túto schopnosť

človek nadobúda až skúsenosťami“ (Závodná, 2017, s. 30).

Je tiež dôležité uviesť, že orientácia na pomoc trpiacim začína najskôr v motivácii a rozhodovaní pre

toto zamestnanie. Súhlasíme so Student a kol. (2004), že je tu nutné pochopenie profesie ako celku,

všeobecne platí pre odborné znalosti, možnosti a postoje a potvrdzuje sa špecifickými kompetenciami

sociálnej práce.

Multidisciplinárny tím tvoria zdravotníci (zdravotné sestry, zdravotní asistenti, sanitári), lekári,

psychológovia, ošetrovatelia, duchovný, dobrovoľníci, pomocní pracovníci (napr. upratovačka,

kuchárka) a v neposlednom rade sociálni pracovníci, ktorí sú súčasťou tímu v odbore.

Hospicovú starostlivosť realizuje už vyššie spomínaný multidisciplinárny tím, ktorý zabezpečuje

komplexnú starostlivosť. Mojtová a kol. (2013) hovorí o starostlivosti:

• lekárskej,

• ošetrovateľskej,

• psychologickej,

• psychiatrickej,

• sociálnej,

• duchovnej.

Všetky potreby pacienta sa prelínajú, z pohľadu a kompetencií sociálneho pracovníka ide hlavne o

potreby psychologické:

34

• zvládnuť ťažkosti vyplývajúce z liečby,

• vyrovnať sa s faktom choroby,

• akceptovať vlastné zomieranie a smrť,

• čo najlepšie využiť pacientov čas, ktorý mu zostáva.

Ďalej potreby sociálne:

• práceneschopnosť,

• pomoc pri vyrovnaní sa so zmenou rolí v rodine,

• spolupráca s rodinou a priateľmi zomierajúceho,

• rešpektovanie pacienta ako jedinečnej osoby,

• pomoc vymaniť sa zo sociálnej izolácie,

• pomoc pri riešení praktických problémov (finančné problémy).

Myslíme si, že je dôležité podotknúť, tak ako Hrozenská a kol. spomínajú vo svojej publikácii (2008)

spoluprácu sociálneho pracovníka s dobrovoľníkmi. Dobrovoľník sprevádza pacienta, v ojedinelých

prípadoch aj rodinu. Taktiež spolupráca sociálneho pracovníka s duchovnými.

Zoznam kompetencií sociálnej pracovníčky v Hospici Dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre.

Sociálna pracovníčka tu má pracovné zaradenie aj ako ekonomická zamestnankyňa. Pod jej

kompetencie spadá:

• aktívna sociálna práca s klientom (nadviazanie prvého kontaktu s klientom, zistenie a riešenie

potrieb klienta z komplexného hľadiska, ventilácia potrieb klienta z komplexného hľadiska,

ventilácia pocitov klienta, ochrana práv klienta, práca s potrebami klienta, spolupráca

s rodinou a starostlivosť o rodinu (pozostalých)).

• Je súčasťou interného multidisciplinárneho tímu (spolupracuje so zdravotníckym personálom

v rámci pravidelných stretávaní sa a výmeny informácií, spolupodieľanie sa na prevencii

„burn out“ syndrómu personálu.

• Spolupracuje s externým multidisciplinárnym tímom (duchovný, psychológ a pod.).

• Sociálna pracovníčka zabezpečuje výkon dobrovoľníckej služby v hospici – nábor nových

záujemcov, výber dobrovoľníkov na základe osobného pohovoru, organizovanie úvodného

školenia a zabezpečovanie ich ďalšieho vzdelávania, pravidelné podporné skupiny

dobrovoľníkov, dohľad nad činnosťou dobrovoľníkov.

• Dohľad a konzultácie pri výkone odbornej praxe študentov odboru sociálna práca a

psychológia. Spolupracuje s osobou dohliadajúcou pri výkone praxe študentov

zdravotníckych odborov.

• Zúčastňuje sa na interných školeniach odborného personálu a spolupracuje pri ich organizácii.

35

• Zabezpečuje aktivity klientov v rámci ergo terapie, voľno časové aktivity klientov a

organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí klientov.

• Zabezpečuje uzatváranie darovacích zmlúv s rodinou (prípadne s klientom) a vedie ich

evidenciu.

• Vedie pokladňu Hospicu a pokladničnú knihu s príslušnými účtovnými dokladmi.

Zabezpečuje komunikáciu, spoluprácu a odovzdávanie účtovných dokladov.

• Má hmotnú zodpovednosť za zverené peňažné hodnoty, ekvivalenty a ceniny v pokladni

Hospicu.

• Zabezpečuje vybavovanie objednávok v rámci zabezpečenia dennej prevádzky Hospicu.

• Zabezpečuje vedenie registratúrneho denníka.

• Dodržiava princíp mlčanlivosti.

• Informuje vedúcu lekárku hospicu o všetkých okolnostiach rizikových faktoroch pri výkone

sociálnej práce s klientom a jeho rodinou.

• Pomáha pri zabezpečovaní prevádzky Hospicu a ostatných prácach v rámci Hospicu.

• Dodržiava pracovnú dobu a pracovnú disciplínu, predpisy BOZP a PO.

Záver

V závere by sme chceli vyjadriť súhlas s Gulášovou (2009) in Mojtová (2014) a ich tvrdením o

sociálnom umieraní, pretože v nemocnici, najmä u pacientov s onkologickým ochorením, skutočne

hrozí sociálna smrť. Preto je potrebné starať sa o pacienta, aby skutočne psychicky a sociálne

nezomrel skôr, než zomrie fyzicky.

Z našich skúseností sociálnej pracovníčky v Hospici by sme chceli podotknúť, že dôležitú úlohu pri

práci sociálneho pracovníka zohráva kladný vzťah k práci, odbornosť, empatia, pomoc a láska

k človeku. Neraz však pomôže pacientovi i neverbálna komunikácia. Stačí ak klient cíti prítomnosť

človeka, že nie je sám. Často úsmev pohladí dušu uboleného človeka. Veľmi sa osvedčilo

i zabezpečenie dobrovoľníckej činnosti sociálnou pracovníčkou, hlavne jej schopnosti pri výbere

dobrovoľníkov i jej dohľad nad nimi. Podľa nášho názoru stretnutie pacienta s dobrovoľníkom im

často prináša radosť, oživenie, zmenu stereotypu. Hlavne pokiaľ je pacient z väčšej vzdialenosti

a príbuzní ho nemôžu často navštevovať, alebo ak pacient nemá žiadnu rodinu, alebo má rodinu ale

s narušenými rodinným vzťahmi. Veľakrát stačí tiché sprevádzanie, modlitba, či dotyk. Zoznam

kompetencií sociálnej pracovníčky je obsiahly. Je však dôležité, aby sociálny pracovník bol v prvom

rade profesionál a aby mu záležalo hlavne na starostlivosti o pacienta. Avšak bez spolupráce s celým

hospicovým tímom by to nebolo možné.

36

Zoznam bibliografických odkazov:

HABURAJOVÁ – ILAVSKÁ, L. a kol., 2015. Bezdomovectvo ako sprievodný negatívny jav našej

doby. Nitra : Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, 2015. 376 s. ISBN 978-80-558-0854-3.

HROZENSKÁ, M. a kol. 2008. Sociálna práca so staršími ľuďmi. Martin : Osveta, 2008. 180 s. ISBN

978-80-8063-282-3.

MOJTOVÁ, M. 2014. Sociálna práca v paliatívnej a hospicovej starostlivosti. Bratislava : FABER,

2014. 120 s. ISBN 978-80-89607-20-4.

MOJTOVÁ, M. a kol., 2013. Klinický sociálny pracovník. Bratislava : Ševt, 2013. 262 s. ISBN 978-

80-558-0269-5.

STUDENT, J. CH. et al. 2004. Soziale Arbeit in Hospiz und Palliative care. München : Reinhardt,

2004. 171 s. ISBN 382522547X.

ZAVODNÁ, R. 2017. Poskytovanie sociálnych služieb v hospici pacientom/klientom bez rodiny.

Magisterská práca. Nitra : UKF FSVaZ, 2017. s.71.

Kontaktná adresa:

Hospic – dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre

Chrenovská 22 B

949 01 Nitra

37

Potreba uzatvárania - dôležitá súčasť procesu ukončovania životného cyklu

Peter Klubert, Zdenka Németová, Miroslava Kuľková Veselá

UKF v Nitre, FSVaZ, Katedra psychologických vied

Retedia, s.r.o., Nitra

Abstrakt

Potreby sa pokladajú za základný motív k pohybu, zmene, rastu. Vnímame ich na viacerých

úrovniach – psychické, sociálne, biologické. Ich uspokojovanie a napĺňanie prechádza niekoľkými

fázami, ktoré sú nevyhnutné pre zdravé fungovanie jednotlivca. Jednou z potrieb dôležitých pre

optimálne fungovanie v živote je potreba uzatvárania, usporiadavania našej skúsenosti do

zmysluplných celkov, vzorov, prikladania zmyslu našim činom i celým životom. V rámci životného

cyklu máme v jeho blížiacom sa závere prirodzenú potrebu zhrnúť a uzatvárať, dokončiť našu životnú

cestu, sny, túžby, ale i ukončiť konflikty, nedorozumenia či zranenia. Výsledkom uzatvorenia môže

byť dosiahnutie pocitu zavŕšenia, emocionálneho uspokojenia a/alebo zmierenia sa so životom i

smrťou.

Kľúčové slová:

Potreby. Uzatváranie. Geštalt.

The Need for Closure – an Important Part of Completing Human Life Cycle

Abstract

Our needs are considered the basic motive for movement, change, growth. We may perceive them on

different levels – psychological, social, and biological. The satisfying of our needs is going through

several phases and is essential for an individual’s healthy life. One of the needs, which are important

for an optimal functioning in our life, is the need for closure, organising our experience into a

meaningful whole and patterns. We need to give a meaning to our actions and whole lives. At the end

of human life cycle, we naturally tend to close and summarize, finish our life story, dreams, desires,

but also conflicts, misunderstandings, harms. The result of the closure might be reaching the feeling

of completion, emotional satisfaction and/or reconciliation with life and death.

38

Key words: Needs. Closure. Gestalt.

Napĺňanie všetkých potrieb prechádza fázami, ktoré vytvárajú cyklus a sú nevyhnutné k tomu, aby

mohlo dôjsť k uspokojeniu a satisfakcii. „Pritom postupne prechádzame všetkými fázami:

V ideálnom prípade je nám dobre v takom stave, v akom sa práve nachádzame. Nasleduje fáza

vnútornej nepohody počas ktorej cítime, že niečo nie je v poriadku, nedokážeme však presne

identifikovať čo to je. Až pri pozornejšom preskúmavaní čo sa v nás odohráva dochádza

k uvedomovaniu si potreby. Potom začneme hľadať spôsoby, ktoré by nám pomohli v kontexte

celého nášho poľa uspokojiť našu potrebu a snažíme sa zmobilizovať energiu nutnú k dosiahnutiu

uspokojenia. Po nájdení možnosti a nazbieraní dostatočného množstva energie môžeme ísť do akcie

a kontaktu s prostredím z ktorého získame to čo potrebujeme, alebo sa zbavíme toho čo nás ťaží.

Následne dochádza k asimilácii prijatej výživy a opätovnej integrácii osobnosti. Nakoniec sa

dostávame do stavu počiatočného pokoja v ktorom nepociťujeme žiadne tlaky“ (Klubert, 2013, s. 24

- 25). V ideálnom prípade uspokojovanie potrieb prebieha plynulým prechodom od jednej potreby

k druhej. Dôležité je dosiahnuť taký stupeň vnútornej stability, ktorý by umožňoval čo

najefektívnejšie uspokojovanie potrieb bez toho, aby sa narušila rovnováha medzi organizmom

a prostredím. Príčina distresu a problémov v ľudskom fungovaní často vzniká z dôvodu uviaznutia

medzi rozličnými fázami uspokojovania potrieb a neschopnosti dokončiť cyklus (Klubert, 2013).

Obrázok 1 Interaktívny kontaktný cyklus (Zinker, 1978 In Mackewn, 2004, s. 33)

Potreba dokončovať (uzatvárať) veci patrí medzi základné princípy vnímania. Keď sa pozeráme na

jednotlivé body a nedokončené vzory, automaticky ich dokončujeme, dotvárame tak, že ich doplníme

39

alebo odhadneme, aké časti chýbajú, aby sme dotyčnému tvaru mohli priradiť nejaký význam

(Mackewn, 2004). Uzavreté oblasti sú stabilnejšie ako neuzavreté. V problematickej situácii, celok

je videný ako nekompletný a tenzia je nastavená smerom ku skompletizovaniu (Hilgard, Bower,

1975).

Obrázok 2 Príklady nedokončených tvarov, ktoré automaticky dokončujeme (zdroj: internet)

Keď sa pozrieme na obrázky, nevidíme samostatné útvary, ktoré nemajú žiadny zmysel, ale uzavretú

„figúru“ – geštalt. Nemecké slovo geštalt znamená celok či úplný vzor, tvar alebo konfiguráciu, ktorú

nie je možné rozložiť na prvočiniteľov, bez toho aby sme nezničili jej podstatu. Z našich skúseností

a zážitkov utvárame vzory a celky – máme prirodzenú potrebu dokončovať vnemy či nachádzať

zmysel v podnetoch, ktoré vnímame (Mackewn, 2004).

Tendencia dopĺňať a vytvárať celok je prítomná v každodennom životnom fungovaní. Existujú určité

úlohy, ktoré, ak nie sú dokončené, opakovane sa vracajú do vedomia a tlačia do pozornosti.

V momente, ako ich splníme, pozornosť sa úplne koncentruje na iné podnety a nemusí zabiehať

k nedokončeným záležitostiam. Vo všetkých aspektoch života sú situácie, udalosti, ktoré majú svoj

začiatok, stred a koniec. Môžeme na ne nazerať ako na cyklické. Opakovaný cyklus potreby hladu

a potreby uspokojenia hladu, životný cyklus samotný od narodenia, od ranného vývinu k dospelosti,

od starnutia po smrť. Všetky živé organizmy prechádzajú životným cyklusom a v rámci celkového

cyklu prebieha milión ďalších cyklov (Sills et al., 2012).

Život je kontinuálne v pohybe a my sa vždy prispôsobujeme prostrediu v ktorom fungujeme. Naša

úloha, ako žijúcich jedincov, je kontinuálne sa vysporiadavať s meniacim sa svetom, vytvárať

kontakt, rásť a vyvíjať sa. Toto je proces, ktorý pretrváva do starého veku a smrti. S malými zmenami

sa vyrovnávame ľahšie na nevedomej úrovni alebo s minimálnym až miernym uvedomením.

Niekedy, ale zmeny nie sú malé alebo predikovateľné, sú naopak veľké, prekvapujúce a neisté

(Melnick, Roos, 2007).

Primárny zdroj diskomfortu pre väčšinu ľudí je podľa geštaltu, neukončená záležitosť (Korb et al.,

1989). Ak neukončené záležitosti sú dostatočne silné, jedinec sa nemôže zbaviť tenzie a mať pokoj,

40

pokiaľ ich neuzatvorí. Uzatvorenie nastane prostredníctvom návratu k starým udalostiam alebo

v spojení s paralelnými okolnosťami v súčasnosti (Polster, Polster, 2000).

„Na psychickej úrovni usporiadame našu skúsenosť do zmysluplných celkov a máme silnú a vrodenú

potrebu dokončovať či prikladať zmysel nášmu emocionálnemu životu. Keď to robíme, zažívame

pocit zavŕšenia – cítime najskôr emocionálne uspokojenie, potom pocit zmysluplnosti, vhľadu a pocit

dovŕšenia. Môžeme však tiež prežívať smútok, súcit, odlúčenie a nakoniec ukončenie. Keď nie sme

schopní si usporiadať našu skúsenosť tak, aby nám dávala zmysel, alebo aby sme prišli k určitému

uzavretiu celej situácie, sme nepokojní, cítime nesúlad, zažívame rozladenosť“ (Mackewn, 2004, s.

29 - 30).

Ukončovanie životnej cesty je prirodzenou potrebou zhrnúť a dokončiť našu životnú dráhu, ešte

naplniť nedosiahnuté sny, túžby, resp. odsmútiť si ich prípadné nenaplnenie. Takisto sem patrí

uzatvorenie konfliktov, nedorozumení či zranení, zmierenie sa, udobrenie s blízkymi. Pomoc

ošetrujúceho personálu pre pacientov v tejto životnej fáze by mohla byť orientovaná na kontinuálnu

podporu v uzatváraní neukončených záležitostí, pri smútení za stratami vytýčených cieľov, ktoré

nedosiahli, ako aj v podpore pri riešení konfliktov s príbuznými či blízkymi, v podpore pri zmierovaní

sa so životom i smrťou, pri smútení a prijatí konca života, pri komunikácii o smrti, pri lúčení sa so

životom. Pre blízkych je dôležitá podpora pri odsmútení si straty blízkeho, podpora k prejavom

pocitov a emócií spojených so stratou, ktoré môžu zahŕňať široké spektrum od hnevu, pocitov viny

k pocitom bezmocnosti, beznádeje, úzkosti. Taktiež ošetrujúci personál môže pomôcť pripraviť

príbuzných na blížiacu sa smrť blízkeho, ktorá je nezvrátiteľná, podpora pri akceptácii straty, pri

nájdení nového miesta zosnulého v ich živote. Výsledkom pre pacientov a ich blízkych môže byť

dosiahnutie pocitu zavŕšenia, emocionálneho uspokojenia, a/alebo zmierenia so životom i smrťou.

Zoznam bibliografických odkazov:

KLUBERT, P. 2013. Úvod do Geštalt terapie. Nitra : FSVaZ. 103 S., ISBN 978-80-558-0340-1

KORB, M., et al. 1989. Gestalt Therapy: Practice and Theory. New York, NY : Pergamon Press.

HILGARD, E. - BOWER, G. 1975. Theories of learning. Englewood Cliffs, NJ : Prentice-Hall.

MACKEWN, J. 2004. Gestalt psychoterapie. Moderní holistický přístup k psychoterapii. Praha :

Portál.

MELNICK, J. - ROOS, S. 2007. The myth of closure. In Gestalt Review, 11 (2), 90-107. ISBN 978—

1-84787-599-0.

POLSTER, E. - POLSTER, M. 2000. Integrovaná gestalt terapie. Boskovice : Albert. 2000. 256 s.

ISBN 8085834863.

41

SILLS, CH., et al. 2012. An introduction to Gestalt. London : SAGE. ISBN 978-1-4462-0727-7.

Kontaktná adresa:

UKF v Nitre, FSVaZ, Katedra psychologických vied, Kraskova 1, 94901 Nitra

Retedia, s.r.o., Tribečská 6, 94901 Nitra

E-mail: pķlubert@gmail.com

42

Incidencia depresívnej symptomatológie u onkologických pacientov v

súvislosť s vnímaním životnej zmysluplnosti

Barbora Mešková

Hospic Milosrdných sestier Trenčín

Abstrakt:

V našej práci mapujeme výskyt depresívnej symptomatológie v skupine onkologických pacientov.

Sledujeme vplyv vnímanej životnej zmysluplnosti na incidenciu depresívnej symptomatológie.

V krátkosti uvádzame teoretické poznatky a výskumné zistenia z danej problematiky. Uvádzame

vlastný prieskum dostupnosti odbornej psychologickej starostlivosti v rámci onkologických oddelení

na Slovensku. Ďalej uvádzame výsledky výskumu, ktorý sme realizovali na skupine 49

onkologických pacientov – 15 mužov, 34 žien. Priemerný vek 58 rokov. Hlavné metodiky výskumu

boli: BDI II, Logo test, Škála sociálnej opory J. A. Blumenthala PSSS, VAS – Visual Analogous

Scale na sledovanie spokojnosti so životom. Depresia bola zistená u 15 probandov (30,6%).

Výskumne sme potvrdili v skupine onkologických pacientov vplyv subjektívne vnímanej životnej

zmysluplnosti na výskyt depresívnej symptomatológie.

Kľúčové slová:

Depresívna symptomatológia. Onkologickí pacienti. Životná zmysluplnosť. Sociálna opora.

Psychoonkológia.

Úmrtnosť na onkologické ochorenia dlhodobo klesá, no naopak stúpa ich výskyt. Rakovina je

jedno z najobávanejších ochorení a už samotné slovo v nás často vyvoláva negatívne pocity. Narastá

počet ľudí, ktorí prežijú, no kvalita ich života je ochorením poznačená. Onkologické ochorenie sa

stáva chronickým. Ak si chcú pacienti zachovať, čo možno najvyššiu kvalitu života a zvýšiť možnosť

dlhodobého prežitia, musia sa prispôsobiť novým životným okolnostiam. Podľa nášho názoru má

práve vzhľadom na uvedené, psychológia na poly onkológie nezastupiteľné miesto. Diagnostika

a liečba depresívnej poruchy je významná pre celkový výsledok liečby, spoluprácu s pacientom

a kvalitu jeho života. V rámci paliatívnej liečby ešte narastá dôležitosť uvedenej problematiky a jej

dosahy na kvalitu života pacienta. V praxi sa často stretávame s nedostatočným povedomím

o možnostiach psychologickej pomoci v rámci onkológie.

43

Ak hovoríme o depresií môžeme mať na mysli depresiu ako symptóm, syndróm alebo nozologickú

jednotku (tzn. Depresívnu poruchu podľa platných kritérií MKCH 10). Pri výskyte psychopatológie

všeobecne, a pri depresií v skupine onkologických pacientov špeciálne, je potrebné zvážiť, či sa táto

choroba vyskytovala u pacienta už pred prepuknutím somatického ochorenia. Či nejde o komorbiditu

dvoch nezávisle prebiehajúcich ochorení. Samozrejme závažná somatická patológia môže pôvodné

duševné ochorenie modifikovať (Vorlíček et al., 2004). Syndróm depresie tvorí triáda symptómov:

depresívna nálada, spomalenie psychomotoriky a poruchy myslenia (Heretik et al., 2016). Základným

znakom depresie – depresívnej fázy (F32) je depresívna nálada, ktorú charakterizuje smútok, strata

záujmov, potešenia a spontánnej motivácie počas obdobia minimálne dvoch týždňov. U pacienta sa

objavuje pocit straty energie, ktorý je sprevádzaný stratou výkonu aj pri činnostiach, ktoré pred tým

bez problémov zvládal. Myšlienky sú výrazne pesimisticky ladené, často sa objavujú pocity viny,

seba podceňovania, bezcennosti a bezvýchodiskovosti. U pacienta dochádza k zníženiu mentálneho

výkonu – narušená je koncentráca pozornosti, predlžuje sa reakčný čas, zhoršuje sa výbavnosť

pamäti. V rámci nálady prevažuje anhedónia, t.j. neschopnosť prežívať radosť. Skľúčená nálada len

málo kolíše zo dňa na deň. Depresia je často sprevádzaná zníženou chuťou k jedlu a následným

poklesom telesnej hmotnosti. Rovnako sú typické poruchy spánku (ťažké zaspávanie, predčasné

budenie) a sexuálne poruchy. Spontánny telesný prejav pacienta je pasívny, inhibovaný až

stuporózny. Celkovo sa v rámci psychomotoriky prejavuje útlm. V rámci medziľudských vzťahov sa

depresia prejaví v celkovom stiahnutí. Človek stráca záujem o kontakt s druhými ľuďmi, čo sa týka

priateľov, ale často aj najbližších rodinných príslušníkov. Depresia môže mať rôznu a značne

variabilnú dobu trvania.

Diagnosticky ju delíme na niekoľko podkategórii podľa množstva a závažnosti príznakov: Ľahká

depresívna fáza bez somatických príznakov (F 32.00), so somatickými príznakmi (F 32.01); Stredne

ťažká depresívna fáza bez somatických príznakov (F 32.10), so somatickými príznakmi (F32.11);

Ťažká depresívna fáza bez psychotických príznakov (F32.2); Ťažká depresívna fáza

s psychotickými príznakmi (F32.3) (Orel, 2016).

Ak pacient trpí život ohrozujúcim ochorením, predstavuje to pre neho chronický psychický stres.

Psychickým aspektom onkologického ochorenia je venovaná len malá pozornosť. A to aj napriek

tomu, že spôsob akým pacient zvláda psychickú záťaž, hrá v procese liečby významnú úlohu

(Ježorská et al., 2014). Psychické a sociálne faktory sú dôležité pri primárnej, sekundárnej, terciálnej

prevencii a rovnako pri zvládaní onkologického ochorenia. Vplyv intrapsychických premenných

(stres, smútenie, depresia, osobnostné charakteristiky) na priebeh a zvládanie ochorenia bol

výskumne potvrdený (Andrášiová, 2007). U onkologických pacientov bola preukázaná blízka

44

súvislosť medzi depresívnym ladením a vnímanými fyzickými symptómami, hlavne bolesťou.

Skupina depresívnych pacientov uvádzala vyššiu mieru záťaže všetkých sledovaných symptómov

(bolesť, nálada, nausea, dušnosť, mobilita, celková kvalita života, únava) v porovnaní so skupinou

pacientov bez depresívnej symptomatológie. Rovnako pozorovali autori efekt upravenia ťažko

zvládnuteľných fyzických symptómov ochorenia po nasadení antidepresívnej liečby (Lloyd-Wiliams

et al., 2004).

Na depresiu a depresívnu symptomatológiu by sme mali byť v rámci onkológie mimoriadne citliví.

Depresia a smútok sa pokladá za „normálnu“ reakciu na samotné ochorenie a liečbu, preto často

zostáva nediagnostikovaná a neliečená (Die Trill, 2012). Dôvodom je buď nesprávna interpretácia

depresie – únavnosť, dysfória, nespavosť a sexuálna dysfunkcia sú považované za sprievodné prejavy

ochorenia. Rovnako stále prevažuje mylné presvedčenie, že u onkologického pacienta je depresia

nevyhnutnou súčasťou ochorenia (Andrášiová, 2007). Depresia je jednou z fáz vyrovnávania sa so

život ohrozujúcim ochorením podľa Elizabeth Kübler – Ross a často je teda pokladaná za prechodnú

reakciu. Aj to je jedným z dôvodov, prečo je jej diagnostika podceňovaná a liečba oddialená, ak nie

celkom opomenutá. Podobne, ako v prípade iných prípadov súbehu depresie a somatického ochorenia

(Honzák, 2012). Somatickí lekári diagnostikujú depresiu len u štvrtiny až polovice svojich

preukázateľne depresívnych pacientov (Hynčík, Průša, 2000). Medzi častý dôvod nedostatočnej

diagnostiky psychických problémov u onkologických pacientov patrí nedostatočná informovanosť

personálu v uvedenej problematike a rovnako častá absenciu psychológa alebo psychiatra na

onkologických oddelenia (Andrášiová, 2007).

Subjektívne vnímanie zdravotného stavu pacientom, nemusí vôbec zodpovedať objektívnemu nálezu,

terapeutickým možnostiam a ani realistickej prognóze. Depresívne porucha to všetko umocňuje.

Depresia nie je „smutná nálada“, ale rozvrat riadiaceho systému, vrátane imunitného, čo má

preukázateľne negatívny dopad na prognózu pacienta. Depresia zatláča chorého do sociálnej izolácie,

výrazne zhoršuje kvalitu života a aj toleranciu liečby. Rovnako má negatívny dopad na spoluprácu

so zdravotníckym personálom (Honzák, 2012). Zážitok depresie je kvalitatívne iný ako pri smútku

alebo trúchlení. Pri depresií, v zmysle depresívnej poruchy, môžeme hovoriť o „čistej psychickej

bolesti“ (Vorlíček et al., 2004). V skupine terminálne chorých onkologických pacientov

s predpokladanou dĺžkou života menej ako tri mesiace a s preukázanou depresívnou

symptomatológiou, je až 4,1 krát vyššie riziko žiadosti o eutanáziu pri porovnaní so skupinou bez

depresívnej symptomatológie. Faktor predpokladanej dĺžky prežitia nepreukázal signifikantný vplyv

na výskyt depresívnej symptomatológie (Van Der Lee et al., 2005).

45

Depresia v prostredí onkológie je pre výskum výzvou, pretože sa vyskytuje celé spektrum

symptómov – od smútku až po ťažkú depresívnu epizódu. Prevalencia ťažkej depresie

u onkologických pacientov dosahuje 0 – 38% a prevalencia celého spektra depresívnych syndrómov

je 0 – 58 %. Rôznorodosť výsledkov je pripisovaná – líšiacemu sa konceptu depresie, rôznorodosti

kritérií na posudzovanie depresie, rôznorodosti použitých metodík na zisťovanie depresie a rôznym

štádiám ochorenia u participantov výskumu (Massie, 2004). Vo všeobecnosti sa uvádza, že polovica

chorých prežíva významný distres a z nich polovica trpí depresiou, eventuálne kombinovanou

s úzkosťou (Honzák, 2012). V Čechách bol realizovaný výskum, ktorý skúmal výskyt depresie

a úzkosti u pacientov v konečnom štádiu ochorenia pri hospitalizácii. Nebol zistený rozdiel

v hodnotení úzkosti a depresie u onkologických pacientov a pacientov s iným chronickým

ochorením. Depresia bola zistená u 158 (48%) pacientov (Bužgová et al., 2014). V našom výskume

(Dobríková et al., 2015) sme zistili prítomnosť depresie u 80,7% respondentov (pacienti

hospitalizovaní v hospici, ktorí spĺňali kritéria pre náš výskum). Závažným zistením bolo, že u 35

respondentov s preukázanou depresívnou symptomatológiou (t.j. 52,5%) sa jednalo o prvú

identifikáciu depresie. Výskumne potvrdené boli aj rozdiely v prevalencii depresie u jednotlivých

typov rakoviny. Medzi typy vysoko spájané s depresiou patria: orofaryngeálna rakovina (22-57%),

rakovina pankreasu (33-55%), rakovina prsníka (4,5 – 46%), rakovina pľúc (11-44%). Menej častá

je incidencia depresie u rakoviny hrubého čreva (13-25%), rakovina ženských orgánov (12-23%),

lymfóm (8-19%). Pričom zatiaľ nie je objasnený súvis zvýšenej miery depresie pri niektorých

druhoch rakoviny. Nie je jasné, či ide o spojenie s vedľajšími účinkami liečby alebo o samotnú

patofyziológiu nádoru (Massie, 2004).

V onkológií môžeme využiť viacero metód na posúdenie depresie. Základ tvorí osobná anamnéza

pacienta, klinický rozhovor, pozorovanie a rozhovor s rodinou. Je možné použiť sebaposudzovacie

škály Beckovu; Zungovu, Hamiltovnovu škálu depresie a škálu Monthomeryho a Asbergovej

(Bužgová et al., 2014). Prítomnosť bolesti patrí k najrizikovejším faktorom pre rozvoj depresie

a preto by sme jej prítomnosť mali vždy sledovať (Raudenská, Javúrková, 2011). Pri diagnostikovaní

celkovo sťažuje situáciu prekrývanie sa somatických príznakov depresie a onkologického ochorenia

(anorexia, insomnia, strata váhy). Preto je pri diagnostikovaní v podmienkach onkológie nutné klásť

dôraz na psychické a nie na somatické symptómy depresie: depresívna nálada, pocity bezmocnosti

a beznádeje, strata sebavedomia, pocity bezcennosti alebo viny, anhedonia, myšlienky na smrť alebo

prianie skorej smrti alebo samovraždy (Die Trill, 2012). Veľmi zaujímavé je zistenie, že somatické

príznaky depresie sú vhodnejšie na screening pacientov s nízkym rizikom depresie. Ak nemá pacient

v daných oblastiach problém, môžeme predpokladať malé riziko rozvoja depresie (Rayner et al.,

46

2010). Adekvátna liečba depresie u onkologických pacientov predstavuje kombináciu odstránenia

alebo kontroly potencionálnych organických príčin depresie, ak je to možné; farmakoterapiu;

psychoterapiu a podporný rozhovor s rodinou pacienta a zamestnancami. Rovnako dôležitá je

efektívna a citlivá komunikácia medzi pacientom a lekárom (Die Trill, 2012).

Vzhľadom na uvedené súvislosti sme sa rozhodli uskutočniť orientačný prieskum reálnej dostupnosti

odbornej psychologickej starostlivosti na jednotlivých onkologických oddeleniach v rámci

Slovenskej republiky. Oslovili sme 15 vybraných onkologických oddelení a zisťovali sme, či je

psychológ alebo klinický psychológ súčasťou odborného tímu. Prieskum sme realizovali pomocou

mailovej komunikácie s jednotlivými oddeleniami. Psychológ je súčasťou odborného tímu a pracuje

na plný úväzok v štyroch nemocniciach (Národný onkologický ústav, Onkologický ústav sv. Alžbety,

Východoslovenský onkologický ústav, Oddelenie rádioterapie a klinickej onkológie Nitra). Na

polovičný úväzok pracuje psychológ na Onkologickej klinike v Trnave. O implementácu

psychologickej starostlivosti na onkologické oddelenia sa snaží Liga proti rakovine v rámci svojho

projektu „Sieť psychológov“.

V rámci nášho výskumu sme sledovali vzorku 49 onkologických pacientov, z toho 15 mužov (30,6%)

a 34 žien (69,4%), vo veku od 22 – 79 rokov, pričom priemerný vek bol 58 rokov. Pre sledovaný

súbor bolo na začiatku stanovené kritérium výberu: proband musel byť dispenzarizovaný a liečený

pre onkologickú diagnózu, SMMSE v hladine normy (25-30 bodov). Priemerná doba od prvotnej

diagnostiky onkologického ochorenia bola 2 roky. Všetci participanti navštevovali v čase realizácie

výskumu odbornú onkologickú ambulanciu a u všetkých bolo ochorenie v štádiu progresie.

Z hľadiska typu liečby bola diferencia nasledovná: kauzálna onkologická liečba (24 participantov);

kauzálna onkologická liečba a liečba bolesti (24 participantov); kauzálna onkologická liečba, liečba

bolesti a antidepresíva (1 participant). Medzi metodiky výskumu sme zaradili Beckovu

sebaposudzovaciu škálu depresie pre dospelých (Beck Depression Inventory- II, BDI II), Logo test

(zisťovanie subjektívne prežívanej životnej zmysluplnosti), Visual Analogous Scale -VAS „teplomer

spokojnosti so životom“, Škálu sociálnej opory J.A. Blumenthala – PSSS – Perceived Social Support

Scale (α=0,982). Anamnézu sme zisťovali dvojzložkovo – od probanda a od zdravotnej sestry

(diagnóza, doba od prvodiagnostikovania, forma liečby, zdravotnícke zariadenie, liečba, stav

ochorenia).

Zo 49 probandov bola depresia preukázaná u 15 pacientov (30,6%). Diferencia závažnosti bola

nasledovná: stredne ťažký stupeň depresie bol zistený u 7 onkologických pacientov (14,3%), ľahký

stupeň depresie bol zistený u 8 pacientov (16, 3%), ťažký stupeň depresie zistený nebol. U zvyšných

34 pacientov (69,4%) nebola prítomnosť depresie preukázaná. Spearmanovou koreláciou sme

47

v skupine onkologických pacientov zistili stredne silný [R= -0,391; p=0,006] štatisticky významný

negatívny vzťah medzi mierou sociálnej opory a celkovým skóre depresie. Čím nižšia je miera

sociálnej opory (skóre PSSS), tým vyššie je celkové skóre depresie. Rovnako sme pomocou

Spearmanovej korelácie zistili v skupine onkologických pacientov významný stredne silný vzťah [

R=0,359; p=0,011] medzi presným vekom probandov a celkovým skóre depresie. So stúpajúcim

vekom probandov, stúpa aj celkové skóre depresie. Signifikantný vplyv sa ukázal aj pri faktore dĺžky

ochorenia, pričom so stúpajúcou dĺžkou ochorenia, stúpa celkové skóre depresie [R=0,299; p=0,037].

Miera subjektívne prežívanej životnej zmysluplnosti v skupine onkologických pacientov bola

nasledovná: Q1: 17 participantov (34,7%), Q2 + Q3: 23 participantov (46,9%), Q4: 1

participant(2,0%), D9: 6 participantov (12,2%), D10: 2participanti (4,1%). Pomocou Kruskal-

Wallisovho testu sme zistili, že medzi populačnými priemermi v premennej BDI II (celkové skóre

depresie) je vzhľadom na úroveň prežívanej životnej zmysluplnosti štatisticky významný rozdiel

[x²=11,054; p˂0,05(p=0,026)]. V skupine onkologických pacientov existuje rozdiel vo výskyte

depresívnej symptomatológie vzhľadom na mieru subjektívne prežívanej životnej zmysluplnosti.

Rovnako existuje v skupine onkologických pacientov rozdiel v miere prežívanej životnej spokojnosti

vzhľadom k prežívanej životnej zmysluplnosti. So vzrastajúcou mierou prežívanej existenciálnej

frustrácie, klesá udávaná miera spokojnosti so životom [x²=12,078; p˂0,05(p=0,017)].

Veríme, že naša práca a naše zistenia prispejú k poklesu stigmatizácie psychických problémov

sprevádzajúcich onkologické ochorenie. Pri zovšeobecňovaní výsledkov výskumu problematiky

zmyslu života netreba zabúdať na výsostnú individualitu každého pacienta. Zistenia treba aplikovať

do praxe s rešpektom k vysokej individuálnej rôznorodosti problematiky životnej zmysluplnosti.

Diagnostika a liečba depresie by mala byť neoddeliteľnou súčasťou správnej klinickej praxe v oblasti

komplexnej onkologickej liečby. Žiadny pacient by nemal túžiť po smrti, pre neliečenú depresiu.

Zoznam bibliografických odkazov:

ANDRÁŠIOVÁ, M. 2007. Psychologické minimum o psychologickom prežívaní onkologického

pacienta. In. Via Practica. ISSN 1339-424X, 2007, 4, 2, p. 42-46.

BUŽGOVÁ, R. – HAJNOVÁ, E. – FELTL, D. – STOLIČKA, M. 2014. Faktory ovlivňujíci úzkost

a depresi u pacientů v konečném stadiu nemoci při hospitalizaci. In. Česká a Slovenská psychiatrie.

ISSN 1212-0383, 2014, 5, 110, p.243-249.

DIE TRILL, M. 2012. Psychological aspects of depression in cancer patients: an update. In Annals

of Oncology. ISSN 0923-7534, 2012, vol. 23, p. 302-305.

DOBRÍKOVÁ, P. – MEŠKOVÁ, B. – BRTÁŇOVÁ, J. 2015. Depression syndrome and

demoralization syndrome in palliative care settings. In. Proceedings from the 7th International

48

Conference of Hospice and Palliative Care. Trnava: Solen, 2015. ISBN 978-80-7471-118-3, p. 14-

20.

HERETIK, A. – HERETIK, A. a kol.2016. Klinická psychológia. 2.vyd. Nové Zámky: Psychoprof,

2016, ISBN 978-80-89322-24-4.

HONZÁK, R. 2012. Deprese u onkologických pacientů. In. Psychiatrie pro prax. ISSN 1213-0508,

2012, 13, 1, p. 35-37.

HYNČÍK, D. – PRŮŠA, I. 2000. Deprese a bolest v onkologii. In. Zdravotnícke noviny [online].

2000, 9, 6, p. 6-9. [cit. 2017-25-03]. Dostupné na internete: http://zdravi.euro.cz/clanek/priloha-

lekarske-listy/deprese-a-bolest-v-onkologii-124219. ISSN 0044-1996.

JEŽORSKÁ, Š. – VÉVODA, J. – PETRÁŠOVÁ, K. 2014. Hodnocení vlivu sociálni opory na míru

úzkosti a deprese u pacientu s kolorektálním karcinomem. In. Psychosom. ISSN 1214-6102, 2014,

12, 2, p. 120-128.

LLOYD-WILIAMS, M. – DENNIS, M. - TAYLOR, F. 2004. A prospective study to determinate

the associaton between symptoms and depression in patients with advanced cancer. In. Palliative

Medicine. ISSN 1477030X, 2004, 18, p. 558-563.

MASSIE, M. J. 2004. Prevalence of depression in patients with cancer. In JNCL Monographs. ISSN

1052-6773, 2004, 32, p. 57-71.

OREL, M. a kol. 2016. Psychopatologie: nauka o nemocech duše. 2. vyd. Praha: Grada, 2016. 338s.

ISBN 978-80-247-5516-8.

RAUDENSKÁ, J. – JAVURKOVÁ, A. 2011. Diagnostika a zvládaní deprese v terminálním stádiu

nádorového onemocnení. In. Paliatívna medicína a liečba bolesti. ISSN 1339-4193, 2011, 4, 1, p.

12-15.

RAYNER, L. – LEE, W. – PICE, A. – MONROE, B. – SYKES, N. – HANDSFORD, P. –

HIGGINSON, I.J. – HOTOPF, M. 2010. The clinical epidemiology of depression in palliative care

and the predictive value of somatic symptoms: Cross-sectional survey with four-week follow up. In.

Palliative Medicine. ISSN 1477030X, 2010, 25, 3, p. 229-241.

VAN DER LEE, M. L. – VAN DER BOM, J. G. – SWARTE, N. B. – HEINTZ, P. M. – DE

GRAEFF, A. – VAN DEN BOUT, J. 2005. Euthanasia and depression: a prospective cohort study

among terminally ill cancer patients. In. Journal of clinical oncology. ISSN 1527-7755, 2005, 23,

27, p. 6607-6612.

VORLÍČEK, J. – ADAM, Z. – POSPÍŠILOVÁ, Y. a kol. 2004. Paliativní medicína. 2. vyd. Praha :

Grada, 2004, 540 s. ISBN 80-247-0279-7.

Kontaktná adresa:

49

Hospic Milosrdných sestier Trenčín

info@hospictn.sk

50

Současný stav dětské paliativní péče v ČR

M. Mojžíšová a spol.

Pracovní skupina dětské paliativní péče ČSPM ČLS JEP

Dětské oddělení nemocnice Hořovice a mobilní hospic Cesta domů

Abstrakt

WHO definice: Dětská paliativní péče je aktivní komplexní péčí o somatickou, psychickou a

spirituální dimenzi nemocného dítěte, zahrnující také poskytování podpory rodině. Tato péče začíná

v okamžiku stanovení diagnózy nemoci a pokračuje bez ohledu na to, zda je dítě léčeno kurativně se

zaměřením na diagnostikované onemocnění (http://www.detsky-hospic.cz/files/IMPaCCT-

Standardy-detske-paliativni-pece-v-Evrope.pdf).

Kromě specifik, která vyplývají z péče o dětského pacienta obecně, spočívá hlavní rozdíl mezi

dětskou a dospělou populací zejména ve spektru a rozložení diagnóz vyžadujících paliativní péči.

V dětské populaci je větší různorodost stavů vyžadujících paliativní péči a podstatně vyšší podíl

nenádorových diagnóz (cca 80%). V dětském věku existuje celá řada onemocnění, u kterých může

být prognóza přežití i v řádu mnoha let a lze ji jen velmi těžko predikovat. Oproti dospělé populaci

je jistě delší průměrná potřeba paliativní péče, samotné potřeby paliativní péče mohou být v

porovnání s dospělou populací odlišné.

V ČR chybí dostatek empirických dat o počtu potřebných dětí a reálné dostupnosti paliativní péče.

Neexistují nemocniční paliativní týmy, odborné vzdělání zdravotníků v paliativní medicíně je

minimální. Komunikace mezi profesionály poskytující péči dětem s život ohrožujícím či limitujícím

onemocněním je minimální, chybí proto kontinuita této péče jak o dítě, tak i o rodinu.

Dostupnost domácí paliativní péče závisí na místě bydliště dítěte a na druhu onemocnění. U dětí

s onkologickým onemocněním jsou služby lépe dostupné v rámci komplexních onkologických center

v Praze a v Brně. U neonkologických diagnóz, kterých je většina, chybí možnost komplexní paliativní

péče jak ve zdravotnických zařízeních, tak i mimo ně. Dostupnost domácí paliativní péče je ve většině

krajů ČR prakticky nulová (Praha – Cesta domů, Jihomoravský kraj – tým dr. Lokaje při KDHO

Brno, Ostrava a část Moravskoslezského kraje – Ondrášek, Olomouc – Nejste sami).

51

V listopadu 2015 vznikla Pracovní skupina dětské paliativní péče, složená z odborníků všech

zainteresovaných profesí poskytujících paliativní péči, v prosinci 2015 byla skupina přijata pod

ČSPM ČLS JEP. Činnost Pracovní skupiny podporuje řada odborných lékařských i nelékařských

společností, s některými byla navázána velmi úzká spolupráce. Pracovní skupinu oficiálně podporuje

Ministerstvo zdravotnictví ČR, Ministerstvo práce a sociálních věcí a Česká lékařská komora. Cílem

Pracovní skupiny obecně je zlepšení dostupnosti paliativní péče na všech úrovních péče o dětského

pacienta.

Závěr:

Autoři poukazují na odbornou i laickou veřejností stále opomíjenou problematiku pediatrické

paliativní péče.

Klíčová slova:

Paliativní péče. Česká republika. Součastnost.

Zoznam bibliografických odkazov:

IMPaCCT: Standardy dětské paliativní péče v Evropě. [online]. 2007, Převzato z Evropského žurnálu

paliativní péče 2007; 14(3): 109-114. [cit. 2017-09-20]. http://www.detsky-

hospic.cz/files/IMPaCCT-Standardy-detske-paliativni-pece-v-Evrope.pdf

Kontaktní adresa:

Dětské oddělení nemocnice Hořovice a mobilní hospic Cesta domů

52

Možnosti hodnotenia bolesti formou dotazníkov ako súčasť ošetrovateľskej

praxe

Daniela Rybárová; Ľubica Rybárová; Ľudmila Miženková

NsP SNV Svet zdravia a.s

VŠZ a SP sv. Alžbety Bratislava, n. o.

Fakulta zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity v Prešove

Abstrakt

Bolesť je subjektívny zážitok, a preto je pacientove vlastné udávanie prítomnosti a intenzity bolesti

najpresnejším a najspoľahlivejším spôsobom hodnotenia bolesti. Sledovanie a hodnotenie bolesti

pacienta sestrou poskytuje lekárovi signifikantné informácie. Pre ošetrovateľské posudzovanie

využívame jednoduché, vhodne štruktúrované a merateľné nástroje posudzovania. Patria tu dotazníky

slúžiace na hodnotenie bolesti a hodnotiace škály, ktoré poskytujú sestrám štandardné podmienky pre

posudzovanie. Medzi výhody používania dotazníkov hodnotenia bolesti patrí získanie veľkého

množstva konzistentných údajov s možností komparácie. Výsledky posudzovania bolesti sú

dôležitým indikátorom kvality pre manažment starostlivosti o pacienta s bolesťou.

Kľúčové slová:

Bolesť. Posudzovanie bolesti sestrou. Škály bolesti. Dotazníky bolesti.

Bolesť je subjektívny zážitok, a preto je pacientove vlastné udávanie prítomnosti a intenzity

bolesti najpresnejším a najspoľahlivejším spôsobom hodnotenia bolesti. V súčasnosti sa zdôrazňuje

dôležitosť posudzovania stavu pacienta sestrou, ktoré vychádza z jej kompetencií. Sledovanie a

hodnotenie bolesti pacienta sestrou poskytuje lekárovi signifikantné informácie. Pre ošetrovateľské

posudzovanie využívame jednoduché, vhodne štruktúrované a merateľné nástroje posudzovania.

Existuje viacero možností posudzovania bolesti. Ide o techniky posudzovania bolesti, a tie sú

jednoduché – neverbálne, vizuálne a verbálne a techniky viacrozmerné, ku ktorým patria dotazníky.

Škály kvantifikujú intenzitu bolesti – jeden z najviac subjektívnych aspektov bolesti. Sú jednoduché,

časovo nenáročné, odhaľujú problémy, ktoré potrebujú starostlivejšie riešenie a keď sa vykonajú pred

a po intervencii na zníženie bolesti, pomáhajú nám zistiť, či daná intervencia bola účinná. Pri ich

výbere u pacienta treba zohľadňovať vek, schopnosť čítať, zrak, a či škále rozumie.

53

Najznámejšie škály hodnotenia bolesti

Vizuálna analógová škála - VAS (Visual Analogue Scale) je horizontálna čiara - 10 cm dlhá

úsečka so slovnými popiskami na každom konci (na jednom konci je – žiadna bolesť a na druhom

konci najhoršia možná bolesť). Táto škála môže byť použitá aj vertikálne (Arnstein a et al., 2006).

Popri hodnôt VAS je vhodné zaznamenávať spolu s týmto údajom aj údaje o meranie frekvencii

dychu, pulzu a tlaku (Rokyta a kol., 2009). V praxi sa stretávame aj s tzv. teplomermi bolesti, ktoré

sú založené na rovnakom princípe ako VAS (Janáčková, 2007).

Numerická škála bolesti - NRS (Numeric Rating Scale) je najčastejšie používaná hodnotiaca

škála, kedy pacient vyjadruje intenzitu bolesti číslom, pričom 0 znamená žiadna bolesť a 10 znamená

najhoršie predstaviteľná bolesť (Arnstein a et al., 2006). U detí môžeme využiť numerickú stupnicu,

ktorá sa používa vo forme pravítka bolesti alebo teplomeru bolesti, umožňuje dieťaťu ukázať

intenzitu ním prežívanej bolesti. Ďalej sú to alternatívy číselnej stupnice – výrazy tvárí závisia od

stavu pohody až po výraz najvyššieho utrpenia, pritom je tu rôzny počet tvárí. Používajú sú hlavne u

malých detí, seniorov, či pacientov s poruchou komunikácie.

V praxi algeziologického pracoviska sa používa kombinácia analógovej a numerickej

odhadovej škály v podobe pravítka bolesti, pričom sa využíva aj na hodnotenie vo vzťahu

k ordinovanej liečbe (Kulichová a kol., 2005 in Martuliak, 2014).

Mapy bolesti (The pain Chart) slúžia ba presnejšie určenia miesta bolesti. Na obryse tela

pacient popisuje miesta bolesti podľa intenzity od 0 do 5 alebo farebne zakresľuje pociťovanie bolesti

do obrysov figuríny: červená – pálivá, žltá – tupá, zelená – zvieravá, modrá – všeobecne (Gulášová,

2008). Šípkami môže pacient naznačiť odkiaľ a kam sa bolesť sťahuje, prípadne kam vystreľuje

(Janáčková, 2007).

K viacrozmerným technikám hodnotenia bolesti patria dotazníky. Hodnotia bolesť vo

viacerých dimenziách, teda poskytujú komplexnejší obraz o pacientovi, získa sa veľké množstvo

konzistentných údajov s možnosťou komparácie, informácie o časovom priebehu bolesti a jej

intenzite, vplyve bolesti na život a funkčnú zdatnosť. Sú veľmi užitočné hlavne v ambulantnej sfére.

Môžu sa použiť aj u hospitalizovaného pacienta s ťažšie liečiteľnou chronickou bolesťou. K ich

nevýhodám patrí časová náročnosť.

Sprievodca hodnotenia bolesti (Pain assessment guide) – pomáha zozbierať dôležité

informácie o celkovom prežívaní pacientovej bolesti. Obsahuje: identifikačné a anamnestické údaje,

otázky na prekonané ochorenia, operácie, alergie, konzumáciu alkoholu, drogy, ale tiež si pacient

stanoví, akú intenzitu bolesti chce dosiahnuť; numerickú škálu bolesti, výrazy pre kvalitatívne

hodnotenie bolesti, na schematickej postave pacient zakresľuje lokalizáciu bolesti, otázky, aké

aspekty života pacienta bolesť ovplyvňuje: náladu, spánok, každodenné aktivity, koncentráciu,

54

vzťahy, prácu, otázka na lieky, ktoré pac. v súčasnosti užíva a aký majú vplyv na jeho bolesť

(Arnstein a et al., 2006).

Krátky dotazník bolesti (Brief Pain Inventory) - je test, ktorý dobre vystihuje hodnotenie

bolesti v posledných 24 hodinách. Pacient alebo zdravotnícky pracovník môžu formulár vyplniť

zhruba za 15 minút. Otázky sa sústreďujú na lokalizáciu a hodnotenie bolesti na numerickej škále.

Tiež obsahuje otázky, ako bolesť ovplyvňuje kvalitu života – 7 oblastí psychosociálnej a fyzickej

aktivity. Keď intenzita bolesti dosiahne číslo 5 z desiatich – tak to znamená, že bolesť významne

začína ovplyvňovať životné aktivity, keď je to číslo 7, tak sa interferencia opäť významne zvýši

(Arnstein a et al., 2006).

McGillský dotazník bolesti (McGill Pain Questionnary) – je najrozšírenejší dotazník,

pretože hodnotí mnohé dimenzie neuropatickej bolesti. Jeho súčasťou je VAS, verbálne posudzovanie

prežívanej bolesti a výsledky sa dajú skórovať. Poskytuje informácie o intenzite bolesti, jej kvalite,

o zastúpení zložiek emocionálnych, senzoricko – diskriminačných, vyhodnovacích. Tento dotazník

je k dispozícii v krátkej a dlhej verzii. Jeho skrátená verzia, obsahuje 15 deskriptorov s možnosťami

voľby intenzity, súčet prvých 11 položiek zachycuje senzorickú dimenziu bolesti, výsledok ostatných

položiek sa značí ako afektívna dimenzia. Súčtom položiek vzniká celkový index. Jeho súčasťou je

aj stupnica Intenzita súčasnej bolesti, VAS a mapa bolesti, do ktorej pacient zakresľuje oblasti

s bolesťou. McGillský dotazník bolesti môže byť použitý na základné zhodnotenie i na pravidelné

vyšetrenie (Rokyta a kol., 2009, Arnstein a et al., 2006, Knotek a kol., 2000).

Minnesotský viacfázový osobnostný inventár obsahuje 566 otázok typu pravdivá –

nepravdivá a slúži na zmapovanie osobnostných charakteristík pacienta. Používa sa hlavne

u pacientov s chronickou bolesťou. Jeho hlavný význam je v predpovedaní reakcií na bolestivé

intervencie (Arnstein a et al., 2006, Křivohlavý, 2002).

Pacientovi s chronickou bolesťou sa odporúča viesť denník bolesti – záznam

sebamonitorácie, do ktorého si môže zaznamenávať čas nástupu a ústupu bolesti, lokalizáciu,

intenzitu, kvalitu, reakcie na intervencie v čase. Denník môže pomôcť rozpoznávať v akom rozsahu

opatrenia manažmentu bolesti a aktivity ovplyvnia intenzitu bolesti (Arnstein a et al., 2006).

Pre niektorých pacientov môže byť ťažké popísať bolesť a nemajú istotu, majú pochybnosti

vo vybraných deskriptoroch, preto sa u nich používa doplňujúci dotazník Interferencie bolesti s

dennými aktivitami (DIBDA), ktorý je ľahko pochopiteľným doplnkom anamnestického vyšetrenia.

Dotazník zachytáva, akým spôsobom ovplyvňuje bolesť vykonávanie bežných denných činností a nie

je časovo náročný (Opavský, 2011, Rokyta a kol., 2009).

Dotazník copingu bolesti – pomocou troch stupníc (pozorovanie bolesti, uzatváranie sa

a rezignácia) poskytuje informácie o adaptácii pacienta na bolesť – hlavne chronickú. Stupnice

55

merajú procesy, ktoré sú spúšťané pocitom bolesti alebo kognitívnym spracovaním bolesti.

Výsledkom týchto procesom sú zmeny afektov a správania. Tento dotazník je indikátorom zlyhávania

regulácie stresu vyvolaného bolesťou a sprievodnými kognitívnymi procesmi (Knotek, 2008).

Rolandov – Morisonov dotazník hostility (Roland Morris Disability Questionnaire) sa

používa u pacientov s bolesťami chrbta a neuropatickou bolesťou, pričom ponúka odpovede typu

ÁNO/NIE. V kombinácii s iným nástrojom vyšetrenia zdravotného stavu je vhodným nástrojom na

hodnotenie liečby menších i väčších ťažkostí u pacientov s ochorením chrbtice. Uvádza obmedzený

počet ťažkostí, ktorým sú pacienti s bolesťami chrbta vystavení (chôdza, predklon, sedenie, ležanie,

obliekanie, spánok, bežné denné aktivity) a nezaoberá sa psychologickou alebo sociálnou stránkou

problému (Roland et al., 1983).

Dotazník SCL-90 – je celosvetovo uznávaný 90 otázkový dotazník na zlepšenie diagnostiky

psychopatologických čŕt u pacientov s funkčnou poruchou. Je to najrozšírenejší merací nástroj

v oblasti starostlivosti o duševné zdravie. Slúži na hodnotenie individuálnej prežívanej bolesti, na

zachytenie príznakov depresie, strachu, hostility, paranoidných myšlienok (Bieščad a kol., 2006,

Dinning et al., 1977).

Edmontský hodnotiaci systém pre nádorovú bolesť – jednotlivé stupne vyjadrujú prognózu

liečby bolesti pri nádorovom ochorení. Má 3 prognostické stupne: 1. stupeň – dobrá prognóza, 2.

stupeň – otázna prognóza a 3. stupeň – to sú pacienti s prejavmi neuropatickej bolesti, zvýšenou

toleranciou na opioidy, veľkou psychickou záťažou, kognitívnymi poruchami – tu možno

predpokladať, že odpoveď na liečbu bolesti bude nižšia (Kulichová, 2005).

Zungova sebaposudzovacia škála depresie je 20 položková škála, ktorá slúži na skríning

prítomnosti a závažnosti depresívnych symptómov. Pacient vyjadruje mieru ťažkostí na 4 bodovej

stupnici (nikdy alebo zriedka = 1 bod, niekedy = 2 body, dosť často = 3 body, veľmi často alebo stále

= 4 body). Hraničná hodnota medzi normou a minimálnymi známkami depresie je hodnota 50 bodov.

U osôb, ktoré získajú pri skríningovom vyšetrení zvýšené skóre, je potrebné diagnózu depresie

potvrdiť psychiatrickým vyšetrením. Maximálne hrubé skóre predstavuje hodnota 80 bodov.

Častejšie sa však pre jednoduchšie vyhodnocovanie a interpretáciu výsledkov používa SDS index,

ktorý je prevodom hrubého skóre na hodnotu 100. Podľa hodnoty SDS indexu sa hodnotí závažnosť

depresívnych symptómov (Izáková a kol., 2013).

Možným úskalím aplikácie dotazníkov hodnotenia bolesti do ošetrovateľskej praxe je

problematický preklad škál z originálu, absencia niekoľkostupňového prekladu a validizácia rôznych

verzií nástrojov na posudzovanie bolesti. Výsledky posudzovania bolesti sú dôležitým indikátorom

kvality pre manažment starostlivosti o pacienta s bolesťou.

56

Cieľom ošetrovateľského posudzovania je vytvoriť komplexný obraz o pacientovej bolesti. V

procese posudzovania a hodnotenia bolestí zaujímajú sestry nezastupiteľnú úlohu, čo kladie na

profesionálnu prípravu sestier vysoké nároky na vedomosti, profesionálne zručnosti, schopnosť

empatie a komunikácie. Sestry musia rozpoznať a stanoviť mieru bolesti, čo vyžaduje ich aktívne

úsilie, používať vhodné monitorovacie techniky, ale predovšetkým musia mať pre pacientovu bolesť

pochopenie. Ak budú sestry problematiku posudzovania bolesti dobré ovládať, prispejú tak k

skvalitneniu života pacientov trpiacich bolesťou a ku kvalite komunikácie medzi sestrou a pacientom.

Zoznam bibliografických odkazov:

ARNSTEIN, P. M. et al. 2006. Vše o léčbe bolesti. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2006. 356 s.

ISBN 80-247-1720-4.

BIEŠČAD, M. - SZELIGA, P. 2006. Skúsenosti s použitím sebapoudzovacej škály Symptom –

Checklist 90 (SCL-90) na výberoch slovenských psychiatrických pacientov a bežnej populácie. In:

Psychiatria. Roč. 13, č. 1-2, s. 25-31 [online]. 2017 [cit. 2016-10-25]. Dostupné na:

http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/1-2-2006/PSY12-2006-cla5.pdf.

DINNING ET AL., EVANS, RG. 1977. Discriminant and convergent validity of the SCL-90 in

psychiatric inpatients. In: Journal of Personality Assessment. Jun;41(3):304-10.

IZÁKOVÁ, Ľ. - BOROVSKÁ, M. - BALOGHOVÁ, B. - KRIŠTÚFKOVÁ. A. 2013. Výskyt

depresívnych príznakov v popôrodnom období. In Psychiatr. Prax. 2013; 14(2): 75–78 [online]. 2017

[cit. 2016-10-25]. Dostupné na: http://www.solen.sk/pdf/19e87058021252b0bad61ac57484373c.pdf

JANÁČKOVÁ, L. 2007. Bolest a její zvládaní. Praha : Portál, 2007. 192 s. ISBN 97880-7367-210-

2.

KNOTEK, P. - BLAHUŠ, P. et al. 2000. Standardizovaná česká verze krátke formy dotazníku bolesti

McGillovy univerzity. In Bolest. ISSN 1212-0634. 2000, roč. 3, č. 2, s. 1-10.

KŘIVOHLAVÝ, J. 2002. Psychologie nemoci. Praha: Grada Publishing. 2002. 200 s. ISBN 80-

2470179-0.

KULICHOVÁ, M. et al. 2005. Algeziológia. Žilina : EDIS, 2005. 300 s. ISBN 80-8070445-7.

MARTULIAK, I. 2014. Patofyziológia bolesti pre klinickú prax. 1. vyd. Banská Bystrica: Martined,

s.r.o., 2014. 320 s. ISBN 978-80-9711753-0-6.

OPAVSKÝ, J. 2011. Bolest v ambulantní praxi od diagnózy k léčbě častých bolestivých stavů. Praha:

Maxdorf. 2011. 398 s. ISBN 978- 80- 734524-7-6.

ROLAND, M. O. – MORRIS, R. W. 1983. A study of the natural history of back pain. Part 1:

Development of a reliable and sensitive measure of disability in low back pain. Spine 1983; 8: 141-

144.

57

ROKYTA, R. et al. 2009. Bolest a jak s ní zacházet. Praha : Grada Publishing, a.s., 2009, 175 s.

ISBN 978-80-247-3012-7.

Kontaktná adresa autorky:

PhDr. Daniela Rybárová, PhD.

VŠZ a SP sv. Alžbety Bratislava

Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaházi

Kósu Schoppera 22

04801 Rožňava

E-mail: rybdan1131972@gmail.com

58

„Ostaňte a bdejte so mnou“... (Mt. 26, 38).

„Ako v doprevádzaní ťažko chorého a zomierajúceho očakávať „turíce"?

Juraj Sedláček

Trenčín

Abstarkt

V priebehu terminálnej fázy života vstupujú do popredia okrem somatickej a psychologickej roviny

aj spirituálne väzby. Príspevok ozrejmuje silu a intenzitu vybraných väzieb fenoménu blízkosti

doprevádzajúceho v živote no zároveň i osamelosti ťažko chorého a zomierajúceho človeka, ktorý je

často pacientom s chronickými a veľkými bolesťami. Ďalšou väzbou bude fenomén duchovnej

bolesti, izolovanosti, osamelosti a ničoty v kontexte komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti.

Poukážeme na trichotomické vzťahy „duša – telo – duch“, ktorých väzby siahajú do stredovekej

mystiky a niektorých paradigiem v Biblii. Psychologický kontext výrazu duchovná bolesť ozrejmujú

pojmy kreatívna depresia, konfliktné protiklady, temná noc duše.

Kľúčové slová:

Paliatívna starostlivosť. Blízkosť druhého v utrpení. Zomieranie. Osamelosť. Duchovná bolesť.

Kreatívna depresia. Temná noc duše.

Kontaktná adresa:

Univerzitné pastoračné centrum sv. Andreja Svorada a Benedikta v Trenčíne

Trenčín

59

Multimediálne prvky vo vzdelávaní sestier v paliatívnej starostlivosti

Alica Slamková

UKF v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva

Abstrakt

Problematika paliatívnej starostlivosti patrí k dôležitým témam v oblasti zdravotníctva, nakoľko

počet ľudí vyžadujúci paliatívnu starostlivosť neustále narastá. Cieľom príspevku je prezentácia

multimediálneho kurzu, ktorý je výstupom projektu KEGA 022UKF-4/2015 pod názvom:

Multimediálna podpora vzdelávania členov interdisciplinárneho tímu so zameraním na paliatívnu

starostlivosť. Kurz je zameraný na podporu vzdelávania členov interdisciplinárnych tímov

zameraných na oblasť paliatívnej starostlivosti s využitím informačných a komunikačných

technológií. Jednotlivé témy sú zamerané na najčastejšie problémy v interakcii s pacientmi

v paliatívnej starostlivosti a ich príbuznými ako: bolesť, únava, zmeny mobility, symptómy

gastrointestinálneho a respiračného systému, k ďalším témam patrí problematika akútnej a chronickej

zmätenosti, etické otázky paliatívnej starostlivosti. Prezentované sú aj témy so zameraním na

psychosociálnu pomoc, problematiku dobrovoľníctva a pomoci príbuzným a pozostalým. Vytvorenie

e-learningového vzdelávacieho prostredia umožňuje využívanie prezentovaných informácií väčším

množstvom študentov a ostatných záujemcov, podporuje samostatnosť pri štúdiu a práci s odbornou

literatúrou.

Kľúčové slová:

Multimediálne prvky. Vzdelávanie. Sestra. Paliatívna starostlivosť.

Úvod

Problematika zomierania a smrti bola vždy predmetom záujmu ľudí. Vznik moderného hospicového

hnutia v dvadsiatom storočí bol podnetom k tomu, že súčasná zdravotná starostlivosť je zameraná

nielen na prevenciu a podporu zdravia ako jednej z najdôležitejších ľudských hodnôt, ale neopomína

ani starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich (Charta práv pacientov na Slovensku,

článok 8).

Požiadavka na implementovanie paliatívnej starostlivosti do systému zdravotnej starostlivosti

v Európskom kontexte bola vyslovená na Parlamentnom zhromaždení Rady Európy v deklarácii č.

60

1418 z roku 1999 o „Ochrane ľudských práv a dôstojnosti terminálne chorých a zomierajúcich“.

Touto deklaráciou boli zároveň vlády a politici členských krajín Európskej únie vyzvaní k podpore

vzdelávania a výskumu v oblasti paliatívnej starostlivosti, nakoľko počet ľudí, vyžadujúci paliatívnu

starostlivosť neustále narastá (O organizaci paliativní péče, 2003, s. 8-9).

V tejto súvislosti vzniká otázka, ktorá sa týka záujmu a pripravenosti sestier pre poskytovanie

kvalitnej, špecifickej terminálnej starostlivosti. Interakcia s chorými a ich príbuznými v paliatívnej

starostlivosti je náročná a kladie vysoké nároky na zručnosti sociálnej komunikácie, ktorých

nadobudnutie predpokladá vysoký záujem a osobné nasadenie pri ich rozvíjaní a upevňovaní. Sestry

predstavujú najpočetnejšiu skupinu zdravotníckych pracovníkov a nutnosť náročného a kvalitného

vzdelania je ovplyvnená aj ustavične sa zvyšujúcimi požiadavkami na zdravotnú starostlivosť

vzhľadom na pribúdajúci počet chronických ochorení, starnutie populácie a s tým súvisiace aj otázky

paliatívnej starostlivosti (Hanzlíková, 2011).

Vysoké nároky sú kladené aj na prípravu študentov ďalších pomáhajúcich profesií – sociálnych

pracovníkov a psychológov. Významnou súčasťou multidisciplinárnej starostlivosti je sociálna

práca ako špecifická odborná činnosť, zaisťujúca starostlivosť o človeka na profesionálnom základe.

Sociálny pracovník disponuje poznatkami z legislatívy, posudzuje situáciu klienta v širších

spoločenských súvislostiach (Dratva, 2008). Prežívanie a zvládanie situácie nevyliečiteľnej choroby

má svoje špecifiká aj z pohľadu psychologických potrieb u nevyliečiteľne chorého. Problematika

smrti a umierania je spojená s mnohými tajomnosťami. Aj keď mnohé rozumom chápeme, predsa len

s tým nie sme emocionálne vyrovnaní (Křivohlavý, 2002). Psychologická pomoc a podpora

uľahčuje zdravotníckemu personálu a pacientom vzájomnú spoluprácu. Pacientovi pomáha najmä

porozumieť a sprevádzať ho pri úlohách, ktoré pred neho nová situácia v súvislosti s progredujúcim

a nevyliečiteľným ochorením stavia.

Jedna z aktuálnych metód, akými sestry a ostatní členovia pomáhajúcich profesií môžu získať

aktuálne a kvalitné vedomosti, je e-learning ako multimediálna podpora vzdelávacieho procesu

s použitím moderných informačných prostriedkov a komunikačných technológií, ktoré umožňujú

slobodný prístup k vzdelávaniu. Efektívne je využitie zmiešaného vzdelávania (Blended learning),

kedy dochádza ku spojeniu prezenčného vzdelávania a e-learningovej multimediálnej podpory.

Cieľ:

Cieľom príspevku je prezentácia multimediálneho kurzu, ktorý je výstupom projektu KEGA

022UKF-4/2015 pod názvom: Multimediálna podpora vzdelávania členov interdisciplinárneho tímu

so zameraním na paliatívnu starostlivosť.

61

Vlastný text:

Projekt je zameraný na problematiku paliatívnej starostlivosti s využitím informačných

a komunikačných technológií pri jej osvojovaní. Potreba rozpracovania tejto témy vyplýva nielen

z absencie komplexnej databázy informácií z uvedenej problematiky, ale aj z narastajúceho počtu

nových hospicov, paliatívnych oddelení a ďalších zariadení poskytujúcich starostlivosť práve tejto

skupine pacientov.

Cieľom projektu bolo vytvoriť obsah obohatený multimediálnymi prvkami a doplňujúci prezenčné

vzdelávanie študentov bakalárskeho štúdia v odbore ošetrovateľstvo, t. z. pregraduálnu prípravu

budúcich sestier. Učebný text je určený aj pre študentov študijných odborov so zameraním na

pomáhajúce profesie – (sociálny pracovník, psychológ) a pre budúcich možných dobrovoľníkov

z radov študentov, ktorých pôsobenie v interdisciplinárnych tímoch je v posledných rokoch vysoko

aktuálne.

Multimediálny kurz je umiestnený na portáli UKF http://amos.ukf.sk, obsahuje systém najnovších

informácií z oblasti paliatívnej starostlivosti a paliatívneho ošetrovateľstva, ošetrovateľské aktivity

pri najčastejších problémoch v súvislosti s paliatívnou ošetrovateľskou starostlivosťou, ktoré sú

zhrnuté v trinástich témach. V závere kurzu majú študenti možnosť vyjadriť svoj názor na

multimediálny kurz v dotazníku. Databáza najnovších informácií je doplnená video – nahrávkami a

obrázkami. Prezentované kauistiky, edukačné plány obsahujú aj špecifické problémy paliatívnej

starostlivosti. Záverečné auto - testy poskytujú študentom spätnú väzbu a vyučujúcim informáciu

o vhodnosti obsahu prezentovaného materiálu. Prezenčné vzdelávanie študentov je tak doplnené

modernými a efektívnymi prvkami komunikačných a informačných technológií. Pri samostatnom

štúdiu študent získa dostatok názorných a užitočných informácií v štruktúrovanej podobe. Zloženie

autorského kolektívu garantuje náležitú úroveň spracovaného textu.

Úvodná téma kurzu prezentuje historický vývoj cez neprofesionálne ošetrovateľstvo k obdobiu

teologizácie a medicinalizácie. Uvádza definície paliatívnej starostlivosti, porovnáva terminológiu

v súvislosti s danou témou. Ako uvádza Európska asociácia paliatívnej starostlivosti (European

Association of Palliative Care) v rámci európskych jazykov a kultúr nebude možné nájsť úplný

konsenzus, pokiaľ ide o definíciu paliatívnej starostlivosti. Napriek tomu navrhuje pracovnú definíciu

paliatívnej a hospicovej starostlivosti (Štandardy a normy hospicovej a paliatívnej starostlivosti

v Európe, 2016).

Nasledujúca téma rozoberá problematiku bolesti. Výskumy v oblasti liečby bolesti v paliatívnej

starostlivosti poukazujú na potrebu dôkladnej liečby, pretože neliečená bolesť spôsobuje zbytočné

utrpenie. Škálu problémov, s ktorými sa členovia multidisciplinárneho tímu zaoberajú, obsahuje

62

koncept „totálnej bolesti“, s ktorým ako prvá prišla Cicely Saundersová (Clark, 1998). Téma uvádza

definície bolesti, delenie, najčastejšie meracie nástroje bolesti a zdôrazňuje úlohy sestry pri ich

aplikácii.

Významným symptómom u nevyliečiteľne chorých ako zdôrazňujú vo svojom výskume mnohí

autori je únava. Únava je zanedbávaný príznak, na ktorý sa chorí často nesťažujú a lekári ju

nezisťujú. Téma uvádza definície únavy, analyzuje príčiny jej vzniku a zdôrazňuje dôležitosť

hodnotenia únavy.

Problémy v oblasti výživy patria v paliatívnej starostlivosti medzi najčastejšie sa vyskytujúce

a výrazne ovplyvňujúce kvalitu života pacienta. Podvýživa, nauzea a vracanie, zápcha a hnačka sú

typické symptómy malígneho ochorenia, jeho liečby a viažu sa aj na obdobie terminálneho štádia.

Známky podvýživy sa nachádzajú takmer u polovice chorých pri diagnostikovaní nádoru,

a v pokročilom štádiu choroby postihuje nádorová kachexia 70 až 80 % pacientov (Vorlíček et al.,

2004; Zadák, 2002). Výživa v paliatívnej starostlivosti nevedie síce k uzdraveniu, ale umožňuje

prežiť určitú etapu života človeka dôstojne.

Medzi symptómami sprevádzajúcimi obdobie terminálneho štádia a významne vplývajúcimi na

kvalitu života sa dýchavica vyskytuje hneď za bolesťou. Viacerí autori ho opisujú ako najťažšie

znášaný, najviac obťažujúci, ťažko tolerovaný alebo najobávanejší a najdevastujúcejší symptóm

pokročilého nádorového ochorenia (Mularski et al., 2010; Brennan, Mazanec, 2011; Beržinec, 2009;

Bóriková, 2015).Dýchavica je spojená s ďalšími nepríjemnými pocitmi ako sú úzkosť, strach zo

smrti, zhoršovanie depresie a negatívny vplyv na celkovú aktivitu, náladu a radosť zo života.

Ošetrovateľské aktivity sú cielené na ovplyvňovanie pocitu nedostatku vzduchu a potláčanie

faktorov, ktoré negatívne na tento pocit vplývajú.

Nasledujúca téma zahŕňa východiská v súvislosti s ošetrovaním nehojacich sa rán. Chronická rana –

nehojaca sa rana je sekundárne sa hojaci defekt, ktorý aj napriek kauzálnej a adekvátnej lokálnej

terapii nemá počas 8-9 týždňov tendenciu sa hojiť. Vlhké ošetrovanie, alebo vlhká terapia je v

súčasnosti považovaná za štandardný postup pri ošetrovaní subakútnych a chronických rán. Výskumy

potvrdili, že hojenie nastáva najrýchlejšie vo vlhkom, mierne kyslom prostredí, v rane, ktorá nie je

infikovaná (Kopál, 2008, s.22).

Zmätenosť pokladáme za závažnú neuropsychiatrickú komplikáciu, ktorá sa často vyskytuje

u pacientov v paliatívnej starostlivosti. Problém sa vždy nerozpozná a preto pacient nie je vhodne

a včas liečený. Vyznačuje sa globálnym narušením mozgových funkcií, ktoré ovplyvňujú vedomie,

pozornosť, poznávanie, vnímanie a môže kolísať v priebehu hodín. Pre potrebu paliatívnej

ošetrovateľskej starostlivosti je dôležité posúdiť zmätenosť, či sa jedná o akútnu alebo chronickú

formu (Dedičová, 2009, s. 42).

63

Dôležitými členmi multidisciplinárneho tímu sú psychológ a sociálny pracovník. Psychologická

pomoc a podpora uľahčuje zdravotníckemu personálu a pacientovi, lekárom i ošetrovateľom

vzájomnú spoluprácu. Pacientovi má pomôcť najmä porozumieť a sprevádzať ho pri úlohách, ktoré

pred neho kladie nová situácia spojená s nevyliečiteľným ochorením. Pre pomáhajúce osoby je

dôležité si uvedomiť, ako uvádza Vymětal (2003), že vo vzťahu k nevyliečiteľne chorému majú byť

tak blízko ako je to možné a tak ďaleko ako je to nutné.

Úlohou sociálneho pracovníka je pomôcť pacientovi a jeho rodine adaptovať sa na novú zmenenú

situáciu a nájsť optimálne spôsoby fungovania v danej situácií. Svoje profesionálne pôsobenie

orientuje taktiež na mapovanie a hodnotenie potrieb, poskytovanie psychosociálnej podpory

a poradenstvo.

Problematika etických princípov paliatívnej starostlivosti je veľmi aktuálna. Téma analyzuje

vybrané etické problémy v paliatívnej starostlivosti ako podávanie sedatív, umelú výživu

a hydratáciu, žiadosť o ukončenie života, rozdiely v názoroch na rozsah starostlivosti na konci života,

postoje pacientov, postoje ošetrujúcich, postoje verejnosti, eutanáziu. Je nutné upozorniť na fakt, že

identifikácia etického problému v ošetrovateľskej praxi je neraz komplikovanejšia ako hľadanie

samotného riešenia problému.

Starostlivosť o príbuzných/rodinu pacientov v paliatívnej starostlivosti vyplýva z definície, ktorú

uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Príbuzní často znášajú ochorenie ťažšie ako

samotní pacienti (Theová, 2007), trpia emočným diskomfortom a zvýšenou tenziou. Podobne uvádza

autor Hinton (1994), že o príbuzných, čiže rodinných opatrovateľoch sa zistilo, že trpia väčšou

úzkosťou ako choré osoby. Téma zdôrazňuje aj význam podpory pozostalých v období smútenia

a uvádza niektoré možnosti pomoci v zahraničí a v našich podmienkach. Poukazuje na zvýšenú

potrebu rozvoja v tejto oblasti, ktorá sa u nás javí ako nedostatočná. Stručne charakterizuje náplň

práce dobrovoľníkov a ich obrovský význam práve v paliatívnej oblasti.

Záver

Záverom chceme zdôrazniť, že prioritným cieľom projektu je zviditeľniť a prezentovať problematiku

paliatívnej starostlivosti. Vytvorenie e-learningového vzdelávacieho prostredia umožňuje využívanie

prezentovaných informácií väčším množstvom študentov a ostatných záujemcov, podporuje

samostatnosť pri štúdiu a práci s odbornou literatúrou, rozvíja kritické myslenie pri riešení

samostatných úloh, motivuje ku komunikácii medzi študentmi ale aj s vyučujúcimi.

Zoznam bibliografických odkazov

64

BERŽINEC, P. 2009. Inhalácia morfínu pri nádorovej dýchavičnosti – prehľad literatúry a vlastné

skúsenosti. In Paliat. med. liec. boles., 2009, 2(3): 122–124.

BÓRIKOVÁ, I. 2015. Dýchavica. In KURUCOVÁ, R., ŽIAKOVÁ, K., NEMCOVÁ, J. 2015.

Vybrané kapitoly z paliatívnej ošetrovateľskej starostlivosti. Martin: UK v Bratislave, JLF v Martine,

Ústav ošetrovateľstva, 2015. s. 157-171.

BRENNAN, C. W., MAZANEC, P. 2011. Dyspnea Management Across the Palliative Care

Continuum. Journal ofHospice & Palliative Nursing, May/June 2011;13(3):130-139.

CLARK, D. 1998. An annotated bibliography of the publications of Cicely Saunders 1 : 1958 – 1967.

Palliative Medicine, 112(3): 181 – 193.

DEDIČOVÁ, D. 2009. Zmätenosť v paliatívnej starostlivosti. In Paliatívna medicína a liečba bolesti.

2009. roč. 2, č.1, s. 42-43.

DRATVA, R. 2008. Miesto a úlohy sociálnej práce v starostlivosti o zomierajúcich starších ľudí. In

HROZENSKÁ, M.a kol. Sociálna práca so staršími ľuďmi a jej teoreticko-praktické východiská.

Martin : Osveta. 2008. 181 s. ISBN 978-80-8063-282-3.

HANZLÍKOVÁ, A. 2011. Profesionálne ošetrovateľstvo a jeho regulácia. Martin: Osveta. 2011. 155

s. ISBN 978-80-8063-360-8.

HINTON, J. 1994. Which patients with terminal cancer are admitted from home care? Palliative

Medicine, 8: 197 – 210.

Charta práv pacientov v Slovenskej republike. [online]. 2015.[cit. 2015-05-20].Dostupné na

internete: http://www.zdravie.sk/clanok/29801/ministerstvo-zdravotnictva-sr

KOPÁL, T. 2008. Vlhká terapia a infikované rany. In Sestra, roč. 7, 2008, č. 9/10, s. 22. ISSN 1335-

9444.

KŘIVOHLAVÝ, J. 2002. Psychologie nemoci. Praha : Grada Publishing, 2002. 200 s. ISBN 80-247-

0179-0.

MULARSKI RA, CAMPBELL ML, ASCH SM, REEVE BB, BASCH E, MAXWELL TL,

HOVERMAN JR, CUNY J, CLAUSER SB, SNYDER C, SEOW H, WU AW, DY S. 2010. A

Review of Quality of Care Evaluation for the Palliation of Dyspnea". Am J Respir Crit Care Med.

2010 Mar 15;181(6):534-8. [online] [citované 2017-03-02] Dostupné na internete: Dostupné na

internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20056904

O ORGANIZACI PALIATÍVNÍ PÉČE. Doporučení Rec. (2003) 24 Výboru Ministrů Rady Evropy

členským státům, přijaté Výborem Ministrů 12. listopadu 2003. [on-line]. Cesta domú, 2004. [cit.

2015-04-13]. Dostupné na internete: www.cestadomu.cz/rozvoj-paliativni-pece-v-cr.html

65

STANDARDY A NORMY HOSPICOVÉ A PALIATIVNÍ PÉČE V EVROPĚ. Doporučení

Evropské asociace pro paliativní péči. [on-line]. [cit. 2016-11-16]. Dostupné na internete:

http://www.cestadomu.cz/res/data/038/004542.pdf

ŠVEJDA, G. a kol.: 2006. Vybrané kapitoly z tvorby e-learningových kurzov. Nitra: Pedagogická

fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2006. 136 s. ISBN 80-8050-989-1.

THEOVÁ, A. M. 2007. Paliativní péče a komunikace. Společnost pro odbornou literaturu: Brno.

2007. 241s. ISBN 978-80-87029-24-4.

VORLÍČEK, J., ADAM, Z., POSPÍŠILOVÁ, Y. et al. 2004. Paliativní medicína. Praha : Grada

Publishing, 2006. 540 s. ISBN 80-247-0279-7.

VYMĚTAL, J.: Lékařská psychologie. Praha: Portál 2003. ISBN 80-7178-740-X

ZADÁK, Z. 2002. Výživa v intenzivní péči. 1. vyd. Praha : Grada publishing, 2002. 487 s. ISBN 80-

247-0320-3.

Kontaktná adresa:

UKF v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva

Katedra ošetrovateľstva

66

Paliatívna starostlivosť v terminálnych štádiách ALS

Leona Šóthová

Hospic – dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre

Abstrakt

Paliatívna liečba v súčasnosti zabezpečuje komplexnú podpornú liečbu a starostlivosť pri

rozmanitých nepríjemných príznakoch sprevádzajúcich pokročilé ochorenia. Pri poskytovaní

paliatívnej starostlivosti, existujú v oblasti neurológie taktiež početné degeneratívne nevyliečiteľné

ochorenia, ktoré privádzajú pacienta k osobitným ťažkostiam, pacientovu rodinu privádzajú do stresu.

Aj pre rodinných príslušníkov je dôležitá opora, pomoc a možnosť poskytnúť radu pri ošetrovaní

terminálne chorého pacienta s neurologickým ochorením. Paliatívna liečba a starostlivosť pri

nevyliečiteľných neurologických ochoreniach zmierňuje dyskomfort pacienta, taktiež predchádza

komplikáciám a pomáha zlepšiť kvalitu života. Amyotrofická laterálna skleróza (ALS) je jedna z

prvých nenádorových diagnóz, ktorej sa venuje paliatívna medicína a poskytuje sa paliatívne

starostlivosť.

Kľúčové slová:

Paliatívna starostlivosť. Terminálne štádium. ALS. Pacient. Rodina.

Kontaktná adresa:

Hospic – dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre

Chrenovská 22 B

949 01 Nitra

67

Podpora hospicovej starostlivosti z pohľadu

Rádu maltézskych rytierov na Slovensku

Monika Ujlacká1, 3, Tibor Ujlacký2, 3

1Lekáreň Galipea, Nitra

2Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, Nitra

3Maltézska pomoc Slovensko – centrum Nitra

Abstrakt

Maltézsky rád má bohatú históriu služby chudobným, chorým a trpiacim. Od svojho vzniku

prevádzkuje hospice, nemocnice, zdravotnícke centrá a ústavy odbornej pomoci, v ktorých

uskutočňuje zdravotnícku, sociálnu a humanitárnu službu. Maltézska pomoc Slovensko je oficiálnou

organizáciou Maltézskeho rádu v Slovenskej republike a nad Hospicom - Domom pokoja a zmieru

u Bernadetky v Nitre drží patronát. Jej dobrovoľníci realizujú aktivity s cieľom podporiť chod

hospicu po materiálnej a finančnej stránke. Každoročne podávajú Vianočný maltézsky punč vo

Vianočnom mestečku na Svätoplukovom námestí v charitatívnom stánku. Za 6 rokov tak pre hospic

vyzbierali cca 20.800,- eur, za ktoré boli zakúpené okrem iného antidekubitné matrace a zdvíhacie

zariadenie. V roku 2014 a 2017 zabezpečili špeciálne farby a kompletne vymaľovali priestory

hospicu. Jedna z dobrovoľníčok pôsobí pri sprevádzaní zomierajúcich klientov hospicu a jeden

z dobrovoľníkov vykonáva službu na recepcii hospicu ako informátor a vrátnik. 4 dobrovoľníci

zabezpečujú kosenie areálu hospicu. Maltézska pomoc Slovensko ráta s podporou hospicu dlhodobo

aj do budúcnosti.

Kľúčové slová:

Maltézska pomoc Slovensko. Hospic. Vianočný maltézsky punč. Hospicová starostlivosť.

Maltézsky rád je subjekt, ktorý si pre svoj mimoriadny charakter zasluhuje pozornosť nie len

z hľadiska historického, ale zvlášť aj právneho. 900 ročná história je vyjadrená aj v oficiálnom názve

Rádu, ktorý znie: Zvrchovaný vojenský špitálny Rád sv. Jána z Jeruzalema, Rhodosu a Malty,

nazývaný tiež rád sv. Jána, rád johanitov, maltézsky rád. Je tak jednou z najstarších inštitúcií západnej

a kresťanskej civilizácie a jeden z najstarších kresťanských rytierskych rádov. Jeho historická

kontinuita nebola nikdy prerušená. Rád bol založený v 11. storočí v Jeruzaleme blahoslaveným

Gerardom má bohatú históriu služby zraniteľným a chorým. S jeho vznikom je spojené založenie

68

prvého špitálu – hospicu v Jeruzaleme. Od roku 1834 má Rád sídlo v Ríme, kde požíva extra

teritoriálne práva (Maltézsky, 2017). Pozoruhodná však nie je len história rádu, ale aj jeho vývoj ako

medzinárodno-právneho subjektu, a rovnako ako dôležitého činiteľa na humanitárnom a

charitatívnom poli. Maltézsky rád ako laický rehoľný rád Katolíckej cirkvi existuje od roku 1113.

Ako subjekt medzinárodného práva udržiava diplomatické vzťahy s viac ako 100 štátmi a Európskou

úniou a má status stáleho pozorovateľa pri OSN. Rád je neutrálny, nestranný a apolitický. Nie je

závislý od žiadneho štátu a inej vlády. Je aktívny v 120 krajinách sveta. Rád sa skladá z 12 priorátov,

47 národných asociácií, 133 diplomatických misií, 1 celosvetovej rozvojovej organizácie Malteser

International a 33 národných dobrovoľníckych zborov Maltézskej pomoci. Dnes okrem hospicov

prevádzkuje nemocnice, zdravotnícke centrá a ústavy odbornej pomoci. Stará sa o núdznych

prostredníctvom zdravotníckej, sociálnej a humanitárnej práce. Sociálne projekty Rádu zabezpečujú

každodenne stálu podporu pre zabudnutých a marginalizovaných členov spoločnosti. Popri svojich

charitatívnych aktivitách v rozvinutých krajinách západného sveta sa Rád osobitne venuje pomoci

ľuďom, ktorí sa nachádzajú v oblastiach ozbrojených konfliktov, či prírodných katastrof a poskytuje

im zdravotnú a humanitárnu pomoc a vykonáva distribúciu liekov a základných prostriedkov na

prežitie. Po celom svete je Rád oddaný ochrane ľudskej dôstojnosti a pomoci tým, ktorí ju potrebujú,

bez ohľadu na ich rasu či vierovyznanie. Rád disponuje s viac ako 80 000 dobrovoľníkmi, vďaka

ktorým úspešne riadi a realizuje viaceré projekty po celom svete. Dobrovoľníci Rádu sa starajú o ľudí

bez domova, pomáhajú utečencom prichádzajúcim na európske pobrežie, poskytujú prvú pomoc

a organizujú zdravotnícke a sociálne kampane, odpovedajú na potreby obetí prírodných katastrof,

sprevádzajú pútnikov so zdravotným postihnutím na púťach a letných táboroch, pomáhajú starým

ľuďom s bývaním a pripravujú a distribuujú jedlo pre ľudí žijúcich v chudobe. Najväčšie udalosti

roka sú Medzinárodná púť Maltézskeho rádu do Lúrd vo Francúzsku so zdravotne postihnutými, na

ktorej sa každoročne zúčastňuje viac ako 7 000 účastníkov, a Medzinárodný letný tábor pre mladých

ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý sa koná už viac ako 30 rokov každoročne vždy v inej európskej

krajine (Maltézsky, 2017). Maltézska pomoc Slovensko je jedinou oficiálnou a výkonnou

charitatívnou organizáciou Maltézskeho rádu v Slovenskej republike. Maltézska pomoc Slovensko

realizuje svoju činnosť a projekty v šiestich centrách po celom Slovensku a každoročne poskytuje vo

svojich rôznych projektoch služby stovkám ľudí, ktorý sa nachádzajú na okraji našej spoločnosti.

Svoju charitatívnu činnosť realizuje hlavne v oblastiach sociálnej starostlivosti, zdravotnej služby,

prevádzkovaní projektov pre socializáciu Rómov, službe pri hromadných cirkevných podujatiach a v

posledných rokoch aj pri pomoci utečencom, alebo sociálne slabým, starým, či opusteným starým

ľuďom. Členovia Maltézskej pomoci Slovensko vykonávajú svoju službu ako dobrovoľníci bez

nároku na honorár popri svojich civilných zamestnaniach. Organizácia svoju činnosť financuje

69

prostredníctvom príspevkov od jej členov, darcov a sponzorov, alebo grantov. Napriek tomu, že na

Slovensku Maltézsky rád ešte nemá v správe, alebo držbe žiaden hospic, práve preto v duchu tradície

sa podujal v Nitre prevziať patronát nad Hospicom - Domom pokoja a zmieru u Bernadetky. Patronát

spočíva v tom, že dobrovoľníci realizujú podporné aktivity rôzneho druhu s cieľom podporiť

hospicovú starostlivosť v Nitre a jej fungovanie zatiaľ aspoň po materiálnej a finančnej stránke

(Maltézsky, 2017). V tomto smere sa ako nosná aktivita javí každoročné podávanie dobročinného

Vianočného maltézskeho punču vo Vianočnom mestečku na Svätoplukovom námestí v charitatívnom

stánku. S podporou vedenia mesta Nitra a Nitrianskej diecézy sa táto aktivita uskutočnila od roku

2011 už 6 krát. Pre návštevníkov a obyvateľov Nitry tak dobrovoľníci pripravili možnosť vyjadriť

kresťanskú lásku a solidaritu s trpiacimi formou podpory dobrovoľným príspevkom venovaným na

zabezpečenie starostlivosti o tých, ktorí končia svoju pozemskú púť v dôstojnej opatere

v nitrianskom Hospici – dome pokoja a zmieru u Bernadetky. Vďaka tomu sa za 6 rokov vyzbieralo

cca 20.800,- eur, ktoré bez akéhokoľvek odrátania vstupných nákladov v plnej výške putovali na účet

hospicu na zabezpečenie jeho prevádzky. V roku 2014 sa tak vďaka tejto každoročnej zbierke do

hospicu zakúpil a inštaloval stropný zdvihák pre imobilné osoby určený na zdvíhanie, presun a

prepravu imobilných osôb z postele na invalidný vozík, alebo na sprchovacie lôžko za celkovú sumu

vo výške 3.530,- €. Zakúpili sa aj antidekubitné matrace za celkovú sumu 1.073,- €, a nábytok pre

potreby mobilného hospicu za celkovú sumu 1.710,- €. Ostatné prostriedky sa využívajú na

zabezpečenie prevádzky hospicu a mobilnej hospicovej starostlivosti podľa aktuálnej potreby. Ako

ďalšia z podporných aktivít, ktorá sa po prvýkrát zrealizovala v mesiacoch júl – august roku v roku

2014 bolo vymaľovanie hospicu dobrovoľníkmi MPS. MPS zabezpečila aj sponzorský dar v podobe

nákupu špeciálnych hygienických farieb v hodnote cca 1.350,- €. V priebehu niekoľkých týždňov

dobrovoľníci MPS – centrum Nitra vymaľovali izby pre pacientov, sociálne zariadenia, spoločné

priestory, chodbu, ambulancie a ďalšie miestnosti zdravotníckeho zariadenia. V spolupráci so

zamestnancami hospicu vykonali aj upratanie priestorov. Vymaľovanie hospicu dobrovoľníkmi MPS

sa po druhýkrát zrealizovalo v mesiacoch jún - júl roku 2017. Opätovne bol zabezpečený aj

sponzorský dar v podobe nákupu špeciálnych hygienických farieb v hodnote cca 1.350,- €,

a spotrebného materiálu za cca 162,- €. Dobrovoľníci MPS opäť vymaľovali izby pre pacientov,

sociálne zariadenia, spoločné priestory, chodbu, ambulancie a ďalšie miestnosti zdravotníckeho

zariadenia. V spolupráci so zamestnancami Hospicu vykonali aj upratanie priestorov. Personálna

podpora Hospicu u Bernadetky v Nitre zo strany dobrovoľníkov MPS – centra Nitra je taktiež

súčasťou patronátu, aj keď ešte nie je rozvinutá v plnej miere. Zatiaľ jedna z dobrovoľníčok MPS po

absolvovaní školenia a skúšok v pravidelných intervaloch pôsobí pri sprevádzaní zomierajúcich

klientov hospicu. Jeden z dobrovoľníkov MPS v pravidelných intervaloch vykonáva službu na

70

recepcii hospicu ako informátor a vrátnik. 4 z dobrovoľníkov MPS zabezpečujú kosenie areálu

hospicu.

V blízkej budúcnosti pribudnú do centra MPS v Nitre noví dobrovoľníci, spomedzi ktorých

sa vynoria aj ďalší jednotlivci, ktorí budú ochotní prijať neľahkú, zodpovednú a osobnostne náročnú

službu sprevádzania zomierajúcich klientov, čím sa popri pokračujúcej materiálnej a finančnej

podpore ešte viac naplní zmysel a cieľ patronátu Maltézskeho rádu na Slovensku nad hospicom

u Bernadetky – domom pokoja a zmieru v Nitre v duchu starodávnej tradície.

Zoznam biografických odkazov:

MALTÉZSKY RÁD SLOVENSKO. 2017. [online] [citované 2017-09-15] Dostupné na internete:

www.orderofmalta.sk

Kontaktná adresa:

Monika Ujlacká, Jelenecká 22, 94901, Nitra

ThDr. Tibor Ujlacký, PhD., Jelenecká 22, 94901 Nitra

71

POĎAKOVANIE

Chceli by sme sa poďakovať za možnosť spolupodieľať sa na vytvorení zborníka, pri príležitosti 10.

výročia 10. výročie otvorenia Hospicu domu pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre.

Na konferencii sme mohli prezentovať svoje skúsenosti, poznatky a vedomosti. Vyslovujeme

poďakovanie za možnosť zúčastniť sa konferencie a publikovať príspevky. Stretnutie odborníkov

z rôznych oblastí, vytvorilo mnoho predpokladov, pre prínos nových poznatkov a skúseností do

praxe.

Autori

Názov publikácie:

10. výročie otvorenia Hospicu domu pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre

Recenzovaný zborník príspevkov a abstraktov

Recenzenti:

PhDr. Daniela Rybárová, PhD.

Ing. Mgr. Juraj Barát

Vydavateľ: DIECÉZNA CHARITA NITRA, Samova 4, 950 50 Nitra, Slovensko

Editori: PhDr. Andrea Bratová, PhD.

MUDr. Leona Šóthová

Technická podpora: Bc. Tomáš Dudich

Vydanie: prvé

Náklad: 50 výtlačkov na nosičoch CD-ROM

Počet strán: 71 strán

Rok vydania: 2017

ISBN 978-80-972936-1-1

EAN 9788097293611

HLAVNÝ PARTNER

PARTNERI

OXONN Group

MEDIÁLNI PARTNERI