ŠKOLSKÝ ČASOPIS

Školský rok: 2010/2011Ročník: IX.Číslo: 1.

Základná škola , Braneckého 130/15, Trenčianska Teplá

ÚVOD ŠKOLOVINY

• Milí čitatelia,

• Nový rok 2011 má uţ svoj úvod za sebou. Bujaré oslavy, ohňostroje, zábava, ale i vyhodnocovanie roku minulého. K začiatku roka patria aj novoročné predsavzatia – teda rozhodnutia, čo v tomto roku chcem na sebe zmeniť, ktorých zlozvykov sa chcem zbaviť, v čom by som chcel napredovať. Ale ako kaţdé nové rozhodnutia, ktoré človek robí nepremyslene, narýchlo a nie z pevného presvedčenia, aj mnohé z našich novoročných predsavzatí uţ po niekoľkých dňoch či týţdňoch končia v koši zabudnutia.

• Sú však aj veci, ktorých novota nie je iba krátkodobá záleţitosť jedného človeka . Takou je nová tvár našej školy, ktorá sa po mnohých rokoch sluţby deťom konečne dočkala odmeny vo forme nového „looku“, ako by sa vyjadrili vizáţisti. Táto naša vynovená škola slúţi a bude slúţiť všetkým, ktorí vstúpia do jej brán, a isto sa v novom prostredí budú cítiť dobre.

• A tak ako vo vynovenej škole, i v našom novom čísle sa dozviete mnohé nové informácie, preţijete z rozprávania svojich spoluţiakov príhody z vianočných prázdnin, zamyslíte sa spolu aj nad niektorými problémami našej doby, zoznámite sa s novými tvárami na našej škole.

• Moţno i naše nové Školoviny prispejú k tomu, ţe aj vy si dáte novoročné predsavzatie – ale trvalé a z ozajstného presvedčenia . Moţno sa bude týkať vášho vzťahu k vlastnému zdraviu, priateľom, alebo aj k celkom cudzím ľuďom. A moţno si dáte aj také predsavzatie, ţe sa stanete prispievateľom nášho časopisu a i vďaka vám ďalšie nové číslo bude zasa o kúsok lepšie...

• Ozaj, aby som nezabudla, k novému roku patria aj novoročné priania, takţe aj ja všetkým Vám, čitateľom našich Školovín, prajem aby tento nový rok bol pre vás úspešný, plný úţasných záţitkov i nových poznatkov, aby ste boli vţdy obklopení tými ozajstnými priateľmi, aby ste ho preţili v zdraví a v spokojnosti

•• Mgr. Mariana Schőnová

ZAMYSLENIE•Hlad je viac ako prázdny ţalúdok

AKTUALITY•Vianočný koncert

•Novoročné predsavzatia•Základná škola v novom šate•Medzinárodný deň školských

kniţníc•Európsky deň rodičov a školy

•Nové tváre v našej škole•Ako bolo v Bratislave

TÉMA•Objav v sebe orla...

ŠTÝL & HUDBA•Nekonečné more tónov

ŠTÝL & ŠPORT•Športové aktivity našich ţiakov v

roku 2011•Florbal

ŠTÝL & ZDRAVIE•Len dva ťahy...

•Keď nám tečie z nosa...•Keď sa stane...úraz

PRÍRODA•Aby preţili zimu•Zvieratkotest•Kocúr a slnko

•Zaujímavosti, vtipy

VLASTNÁ TVORBA•Záţitky zo zimných prázdnin

•Naša škola

ZÁBAVNÉ STRANY•Pre našich najmenších•Niečo pre kaţdého

POZOR, SÚŤAŢ! Súťaţné úlohy sú označené symbolom pera. Odpovede môţete vhodiť do schránky vo vestibule školy. Najrýchlejší úspešný riešiteľ dostane vecnú odmenu. Správne odpovede po ukončení súťaţe uverejníme na nástenke .

AKTUALITY ŠKOLOVINY

Vianoce.Sviatky, na ktoré sa teší

azda kaţdý človek na zemi,či uţ je to dieťa alebostará mama..Dokonca ajmaličkému dieťatku vperinke sa rozţiaria očkápri pohľade na rozsvietenývianočný stromček.

Čaro Vianoc spočíva vtom, ţe sa rodina moţno podlhom čas zíde prištedrovečernom stole.Všetci sa akosi podvedomesnaţíme viac prejavovať siľudské hodnoty ako jeláska, pohladenie, úsmev,ochota, trpezlivosť apodpora. A nechceme sanechať strhnúťpredvianočným zhonom,stresom a nákupmi.

Aj počas tohtoročnéhopredvianočného obdobiasme sa na chvíľočkuzastavili, otvorili si srdciaa moţno si v tomtopredvianočnom zhone uve-domili, ţe Vianoce sú ajo niečom inom – o radosti.Preto sme našim rodičom ,spoluţiakom, učiteľomi všetkým občanom obce,pripravili vianočný prog-ram, aby sme im urobiliradosť a spríjemnili sipredvianočnú Zlatú nedeľu– 19.12.2010 – Vianočnýkoncert pripravený ţiakmiMaterskej školy, Základ-nej školy i Základnejumeleckej školy v Tren-čianskej Teplej.

Veríme, ţe sme našímprogramom všetkým pri-niesli malý darček plnýtanca, hudby, spevu, zábavya radosti, previazanýstuţkou vianočných vinšov,ktorý všetkých zúčastne-ných potešil .

Budem si upratovať izbu.Budem sa lepšie učiť.Budem poslúchať rodičov

Nikola 10 r.

Chcel by som sa viac venovať učeniu a zlepšiť sa v hre na trúbku.

Tibor

Menej chodiť na internet, viac pomáhať ostatným a zmeniť sa trochu v správaní.

K. K.

Ja som si dala predsavzatie, ţe znova začnem hrať volejbal.

Monika V.

Na nový rok som si dala také predsavzatie, ţe sa zlepším v škole a začnem viac športovať, aby boli letné prázdniny pekné.

Nikola G.

Budem mať úpravu v zošite a budem sa učiť, nebudem klamať.

Viktória, 11 r.

Dám si viac záleţať na tom, čo robím.

Matej

Chcem kaţdý večer robiť kliky.

Jakub, 10 r.

Menej pouţívať internetové zariadenie a menej závisláčiť na mobile. K.

ZAMYSLENIE ŠKOLOVINY

„Je niečo po 22. hodine a ja som si pred chvíľou dala odskúšanú domácu medicínu na trávenie. Nejako som to prehnala. Najskôr keksíky, potom špekáčiky a klobásu. Ďalej nanuk, znova keksíky a zapíjala som to multivitamínovým dţúsom. A nakoniec cestoviny s bolonskou omáčkou a tvarohový zákusok so ţelé...“

K. Stehlíková (AHA!, November 2007)

Vianoce. Sviatky pokoja a hojnosti. Plné stoly, hojnosť na tanieroch, pod stromčekmi, naplnené chladničky a mrazničky. Takmer nikto z nás počas Vianoc nepociťuje nedostatok a hlad. Vlastne...naozaj nikto?Napadlo nám nad pariacim sa tanierom kapustnice, či rozvoniavajúcim vypráţaným kaprom so šalátom, ţe mnohí ľudia na našej planéte hladujú a ţe tisíce detí v okamihu, keď vkladáme do úst uţ ktovie koľký vianočný koláčik, práve zomiera na podvýţivu???

HLAD JE NIEČO VIAC AKO PRÁZDNY ŢALÚDOK...

Kaţdodenná rutina. Raňajky, obedy a večere,plné chladničky, plné bruchá. Na svete jedostatok jedla, aby sa dalo nakŕmiť kaţdéhočloveka, napriek tomu podvýţiva a hlad trápiakaţdého siedmeho človeka. My berieme jedloako normálnu vec, ba dokonca mnohokrátdesiaty, ktoré nám mamička starostlivopripravila, končia v smetnom koši... veď poceste zo školy je taký dobrý bufet sosladkosťami... No otázka hladomoru sa netýkalen vzdialených krajín. Moţno hladuje i ten,koho ste dnes stretli na zastávke.

Zopár ilustračných údajov:Kaţdý deň zomrie takmer 16 000 detí od hladu; ročne je to takmer 11 miliónovdetí pred dovŕšením svojich piatych narodenín; 53% sa na tomto čísle podieľapodvýţiva.V roku 2004 zarábala takmer miliarda ľudí menej ako 1 dolár za deň, toznamená, ţe ţila pod medzinárodne určenou hranicou chudoby.27% detí do päť rokov ţijúcich v rozvojovom svete trpí váţnou podváhou.V Číne bolo od roku 108 pred Kristom do roku 1911 po Kristovi napočítanýchcelkom 1828 hladomorov, t.j. takmer jeden hladomor ročne.Ľudské telo potrebuje iba viac ako 2100 kilokalórií, aby mohlo normálne, zdravoţiť (mestský obyvateľ vyhodí také mnoţstvo potravín do odpadkov, ktoréobsahujú v priemere toľko kalórií, koľko potrebuje Afričan na 24 hodín, abyneumrel od hladu)

ZAMYSLENIE ŠKOLOVINY

Podiel v pomocných akciách proti problému hladomoru majú tieto organizácie:

•Svetová zdravotnícka organizácia – WHO – World Health Organization•Organizácia pre výţivu a poľnohospodárstvo – FAO –Food and Agriculture Organization•Svetový potravinový program – WFP – World Food Programme

Je tu nový rok, nové moţnosti, vynovená škola, novíučitelia, pre niektorých aj noví spoluţiaci, nové záţitky.Mnohí z nás si dávame predsavzatia byť lepšími,usilovnejšími v učení, byť dobrými kamarátmi. Nopokroky a zmeny k lepšiemu sa začínajú v maličkostiach.Moţno stačí kaţdý deň urobiť aspoň jeden dobrýskutok, podeliť sa s niekým o sladkosť, pomôcť rodičompri domácich prácach, alebo sa aspoň milo usmievať navšetkých, ktorých dnes stretneme. Predovšetkým bysme si však mali začať viac váţiť a byť vďační za veci,ktoré sa nám zdajú byť samozrejmosťou. Moţno i tenkúsok chlebíka, ktorý práve drţíte v ruke...

AKTUALITY ŠKOLOVINY

"Keď vchádzaš do školy, vchádzaj do nej s úctou ako do chrámu. Zo všetkých kútov tu na teba dýchajú spomienky. Nadkatedrou sa vznáša milý úsmev prvej pani učiteľky, z tretej lavice pri dverách sa škodoradostne chichoce tvoja prvá päťka ana lavici dodnes svieti srdce prepichnuté dáţdnikom tvojej prvej detskej lásky. Keď vchádzaš do školy, vchádzaj do nej súctou. Je v nej navţdy začarovaná všetka múdrosť storočí a úţasný čas tvojho detstva."

24. november 2010 sa do kroniky našej školy zapíše veľkými písmenami. V tento deň bola Základná školana Ulici J. Braneckého v Trenčianskej Teplej slávnostne odovzdaná do uţívania po rozsiahlej rekonštrukciia modernizácii.Tejto slávnostnej udalosti sa zúčastnili okrem predstaviteľov obce aj poslanci NR SR, na čele s pánomJUDr. Róbertom Kaliňákom, riaditelia škôl, starostovia okolitých obcí, ako i rodičia, sympatizanti školy,občania Trenčianskej Teplej, ţiaci a pedagógovia školy.

Škola bola symbolicky otvorená spoločným prestrihnutím stuhy starostomobce Ing. Milanom Berecom a pánom poslancom NR SR JUDr. RóbertomKaliňákom. Po tomto slávnostnom akte boli hostia i všetci zúčastnenípozvaní do jedálne školy, kde sa im postupne prihovoril pán starosta, p.Kaliňák i pani riaditeľka školy Mgr. Ivana Majorošová

Ţiaci základnej školy i základnej umeleckej školy si pripravili krátky kultúrnyprogram ako prejav vďaky pre všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobomzaslúţili o premenu školy.Po malom pohostení pani riaditeľka pozvala všetkých prítomných na prehliadkupriestorov školy a učební, v ktorých prebiehali ukáţky vyučovania a činnostiţiakov a pedagógov.

Naša škola sa po mnohých rokoch dočkala nového šatu.Tak ako starý človek, ktorý sa po rokoch práce a sluţby iným unaví, zostarne, pohasína mu pohľad a na čele mupribúdajú vrásky, tak i naša škola po mnohých rokoch sluţby deťom zostarla, ošedivela, ako vrásky na stenáchpribúdali praskliny, oči starých okien iba smutne hľadeli do okolia.Dnes na Ulici J. Braneckého v Trenčianskej Teplej ţiari doďaleka nová tvár našej školy. V jej snehobielychoknách sa zrkadlia lúče slnka a úsmevy detí, ktoré sa tešia z vynovených priestorov. I napriek jesennémupochmúrnemu počasiu jej pestré farby dodávajú všetkým, čo do nej vchádzajú, novú energiu . Vyčipkovanýmioknami pripomína dievčinu v pestrých šatách, ktorá svoju radosť zo ţivota rozdáva všetkým okolo seba.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa zaslúţili o túto novú sympatickú tvár našej školy.

AKTUALITY ŠKOLOVINY

Počas neho smeprostredníctvom rôznychzaujímavých aktivít ukázaliţiakom cesty, ako posilňovaťdobrý a trvalý vzťah kuknihe, školskej kniţnici a kčítaniu vôbec.Podujatie prebiehalo najskôrv triedach, kde ţiaci plnilirôzne úlohy, ktoré impripravili ich pani učiteľky,pracovali s textami, dotváraliho, písali listy spisovateľom,vytvárali pexesá, leporelá,ilustrácie,dramatizácie a pod.

Vyvrcholením celého dňa bolo slávnostné pasovanieprváčikov za čitateľov a za čestných občanovrozprávkovej krajiny Čítankovo kráľom Denisom I.Udatným, za účasti kráľovnej Tatiany Spanileja mnohých rozprávkových postáv, ako i všetkýchobčanov krajiny Čítankovo ( rozumej ţiakova pedagógov školy). Toto milé podujatia pripravili presvojich spoluţiakov – prváčikov ţiaci 9. ročníka.

Rozprávkové postavypostupne privádzali predkráľa jednotlivo prváčikov,ktorých kráľovi i občanomkrajiny Čítankovopredstavili.Kaţdý prváčik muselpreukázať nejakú znalosť(krátku básničku, pieseň,vymenovanienajobľúbenejšíchrozprávkových postáva pod.), ktorou kráľovnúpotešil.

V pondelok, 25.októbra 2010, smezorganizovali zaujímavý vyučovací deň pripríleţitosti Medzinárodného dňa školskýchkniţníc, na ktorý sme sa pripravovali niekoľkotýţdňov.

Po podpise listiny pokľakolpred kráľa a ten ho slávnostnepasoval za čitateľa a čestnéhoobčana krajiny Čítankovo.Kráľovná prváčika obdarovalapamätnou záloţkou do knihya malou sladkosťou.

Dúfame, ţe sa totopodujatie našim prváčikompáčilo a ţe budú radičítať a navštevovaťškolskú kniţnicu.

Stalo sa uţ tradíciou, ţe začiatok decembra jevenovaný stretnutiam našich ţiakov, rodičov,pedagógov s o zástupcami viacerých stredných škôlnášho regiónu.Ani tohtoročný 3. december 2010 nebol výnimkou.Pozvanie vedenia školy prijali mnohé stredné školy,ktoré prišli predstaviť svoje študijné programy,aktivity i špecifiká štúdia. Ich prezentácienavštívili postupne všetci ţiaci školy, mnohí ajv sprievode svojich rodičov, aby sa oboznámilis moţnosťami štúdia , ako aj s podmienkamiprijatia .Prítomní študenti stredných škôl boli tieţ našimţiakom k dispozícii svojimi radami, skúsenosťamia ukáţkami svojich prác, v ktorých predviedli svojuzručnosť a talent.

Na chodbách školy to bzučaloako v úli vravou detí a nespočetnými otázkami. Aninaše deti však, i napriek tomu, ţe sú omnoho mladšíako ich „kolegovia“ – stredoškoláci, nezaostávaliv šikovnosti a kreativite. Svoje šikovné rukypredstavili v tvorivej dielni, kde vyrábali rôznevianočné ozdoby zo slaného cesta, modelovacejhmoty, obrázky servítkovou technikou na rôznepodklady, patchworkové vianočné gule zo stuţieka pod. Ich šikovnosť si všimli aj prítomnízástupcovia stredných škôl, ktorí prišli obdivovaťich výrobky.

Ďakujeme všetkým, ktoríakýmkoľvek spôsobom prispeli k tejto príjemnej,tvorivej a srdečnej atmosfére a dúfame, ţe sas hosťami zo stredných škôl stretneme ajv budúcnosti.

AKTUALITY ŠKOLOVINY

Stretávame sa s nimi uţ od začiatku školského roku na chodbách školy, s niektorými aj v triede na vyučovaní. Noví pedagógovia. Moţno ste sa s nimi uţ zoznámili, ale moţno sú vám ešte neznámi a chceli by ste sa o nich dozvedieť niečo viac. My sme to urobili za vás a vyspovedali sme v krátkosti našich nových učiteľov.

Meno a priezvisko : Mgr.Ondrej ŠčerbaVek: 56Stav : ţenatýBydlisko: Dubnica n/VDeti: syn Tomáš - 27.r

1. Odkiaľ pochádzate a kde ste študovali ?Polička ,Česká republika , Pedagogická fakulta v Trnave2. Aké sú Vaše záujmy?Plávanie ,cyklistika, šport ako taký3. Páči sa Vám na našej škole?Áno.4. Čo Vás vie dokonale naštvať?Klamstvo, neúprimnosť, intrigy5. Váš odkaz pre ţiakov?Vzdelávajte sa, robte dokonale čo vás baví a čo práve robíte...

Meno a priezvisko: Mgr. Daniela VytykáčováVek: 40Stav: vydatáBydlisko: TrenčínDeti: 1

1. Odkiaľ pochádzate a kde ste študovali (pracovali)?Z Trenčína. V Nitre.2. Aké sú Vaše záujmy?Knihy, historický šerm a tanec, ale teraz mi väčšinu času zaberú hry s malým synom.3. Páči sa Vám na našej škole?Áno, je veľmi pekne zrekonštruovaná.4. Čo Vás vie dokonale naštvať?Ľudská hlúposť a závisť.5. Váš odkaz pre ţiakov?Buďte zodpovední a samostatní.

Meno a priezvisko: Roman Mihálik Vek: 50Stav: ţenatýBydlisko: Trenčianske TepliceDeti: dcéra Silvia 25r.

1. Odkiaľ pochádzate a kde ste študovali (pracovali)?Trenčianske Teplice, študoval som v Nitre2. Aké sú Vaše záujmy?Hudba, história, teológia, príroda3. Páči sa Vám na našej škole?

Áno. 4. Čo Vás vie dokonale naštvať?Ohováranie, klamstvo.5. Váš odkaz pre ţiakov?Snaţte sa na sebe čo najviac pracovať.

AKTUALITY ŠKOLOVINY

Meno a priezvisko: Mgr. Peter FilínVek: kaţdý rok o rok staršíBydlisko: Timoradza/ Banská Bystrica

1. Odkiaľ pochádzate a kde ste študovali?2. Z obce Timoradza (cca 25 km od Trenč. Teplej)Pedagogická fakulta UMB Banská Bystrica, aprobácia SJL – HV, v súčasnosti pôsobím ako

interný doktorand na Katedre slov. jazyka a literatúry Fakulty humanitných vied UMBv Banskej Bystrici

2. Aké sú Vaše záujmy?Čítanie (čítam skoro všetko), hudba, spev (hlavne zborový), cestovanie a spoznávanie nových

miest a krajín a pasívne šport (hlavne v TV)3. Páči sa Vám na našej škole?Sú dni jasné aj zamračené ...rovnako je to aj s mojimi pocitmi, pričom veľkú úlohu pri nich

zohrávajú ţiaci a ich „nálady“...no našťastie prevládajú tie jasnejšie dni...4. Čo Vás vie dokonale naštvať?Neúcta, drzosť a ľudská hlúposť prezentovaná ako genialita...5. Váš odkaz pre ţiakov?Moja prvá myšlienka znie: „TICHO LIEČI...“ Ak mám byť váţnejší, tak potom iba to, aby si

uvedomili, ţe vzdelanie je najlepšia vec, ktorú pre seba moţno urobiť. A rovnako aj to, ţe učitelia im to vzdelanie radi sprostredkujú...

Meno a priezvisko: Mgr. Barbora BurianováVek: 25Bydlisko: Mníchova LehotaStav: slobodnáDeti: zatiaľ iba nevlastné (ţiaci)

1. Odkiaľ pochádzate a kde ste študovali?Pochádzam z neďalekej Mníchovej Lehoty a študovala som na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (dejepis a náuka o spoločnosti)2. Aké sú Vaše záujmy?Spev, ochotnícke divadlo, čítanie, história, dokumentárne filmy3. Páči sa Vám na našej škole?Neviem, na streche som ešte nebola Ale teraz váţne. Doteraz som bola na kaţdej škole ţiačkou a byť ţiačkou ma bavilo (i keď nie vţdy... veď to poznáte)Na tejto škole, teda na našej škole, uţ som učiteľkou a tieţ ma to baví (i keď nie vţdy... veď to poznáte)4. Čo Vás vie dokonale naštvať?Niekedy nič, niekedy všetko, ale najčastejšie JA.5. Váš odkaz pre ţiakov?Počúvajte sa navzájom, pracujte na sebe, pomáhajte si a poučte sa.

Meno a priezvisko: Mgr. Mariana SchőnováVek: 44Bydlisko: Dubnica nad VáhomStav: vydatáDeti: 3xP = Petra 23, Pavla 18, Peter 13

1. Odkiaľ pochádzate a kde ste študovali?Z Dubnice nad Váhom a vysokú školu som ukončila na PF v Nitre – aprobácia SJL-VV2. Aké sú Vaše záujmy?Dobrý film, dobrá hudba, dobrá kniha, dobré jedlo, dobré deti...3. Páči sa Vám na našej škole?Ááááááááááááááááááááááááááááááále hej. či?4. Čo Vás vie dokonale naštvať?Zlý film, zlá hudba, zlá kniha, zlé jedlo, zlé deti... a keď som zlá JA!5. Váš odkaz pre ţiakov?Verte si, hľadajte v sebe talenty a pracujte na nich. A buďte dobrí, lebo budem zlá!

NAŠA TÉMA ŠKOLOVINY

Indiánsky vyzvedač našiel na vrchole kopca orlie vajce. Vzal ho so sebou a vloţil do hniezda obyčajnejsliepky, ktorá ho mala vysedieť. Keď prišiel čas, spolu s kuriatkami sa vyliahlo aj malé orlíča. Spávaliv spoločnom hniezde, a tak v kruhu kuriatok vyrástol a j mladý orol. Čoskoro sa naučil kotkodákať,hrabať v zemi a hľadať hmyz. Občas roztvoril krídla a vyletel na spodný konár stromu. Celkom akoostatné sliepky. Ţil vo vedomí, ţe je sliepka.Prešlo roky a orol ostarel.Jedného dňa sa pozrel na nebo a uvidel čosi úţasné. Vysoko hore na nekonečnej modrej oblohe sa vznášalnádherný vták takmer bez toho, ţeby mával mocnými krídlami. Starý orol ho sledoval plný báznea ohromený sa obrátil k najbliţšej sliepke: „Aký je to vták?“ Sliepka sa pozrela hore a odvetila: „Zlatýorol, kráľ neba! Ale nezapodievaj sa ním. Ty a ja sme úplne iného druhu. Patríme na zem!“Orol uţ nikdy viac nepozdvihol zrak k oblohe a zomrel vo viere, ţe je sliepkou. Tak vyrástol, tak ţil ajzomrel.

Po prečítaní tohto príbehu sa nám v myslivynorí otázka, prečo orol preţil svoj ţivot ako sliepka? Prečomu nikto nepomohol objaviť skutočnú pravdu o sebe?Nestretol skutočného priateľa, ktorý by v ňom objavil ukrytúhodnosť kráľa vtákov.

Moţno aj my máme niekde okolo seba takýchto„zakliatych“ orlov. Moţno k nám títo ľudia tajne vysielajúsignály priateľstva, my to však nevidíme. Signál totiţ zachytíiba ten, kto má otvorené srdce. Odpovedať áno znamenázáväzok – si môj kamarát, stojím pri tebe! A to nie jejednoduché.

Priateľstvo totiţ znamená predovšetkýmdávať, nie prijímať. Zväčša máme mnoţstvo povrchnýchkamarátskych vzťahov, ale liečiť rany duše môţe ibanaozajstný priateľ.

Ľudia hľadajú priateľa v kaţdom veku a v kaţdej dobe – áno, ajvaši rodičia a učitelia – túţia mať niekoho nablízku, otvoriť sa,podeliť sa o svoje záţitky, moţno sa aj vyplakať. A skutočnýpriateľ im ponúkne miesto a čas na vyrozprávanie, plece, naktorom sa moţno vyplakať, ruku, o ktorú sa moţno oprieť.Nehodnotí, odhliadne od svojich názorov, vcíti sa. Pokúsi sapomôcť.

Je úţasné vedieť, ţe máme niekoho, za kýmmôţeme prísť v akejkoľvek nálade. Stretnúť skutočnéhopriateľa je ţivotným šťastím. Bez hlbokého priateľskéhovzťahu sa totiţ ţije veľmi ťaţko. Všetci teda hľadáme,očakávame a túţime po priateľstve...pretoţe orol ukrytý v násčaká na objavenie. Objaví ho niekto?

NAŠA TÉMA ŠKOLOVINY

Priateľ je niekto, na koho sa môţeš vţdya so všetkým spoľahnúť, môţeš mu povedaťvšetky svoje tajomstvá a on ich neprezradí.Vţdy Ťa podrţí aby si sa „neutopil“.

Martina 14 r.

Priateľ je človek, s ktorým sa dáporozprávať o všetkom, aj o veciach, čonikomu inému nepoviem.Priateľ Ťa nikdy nezradí, a ak áno, tak tonebol tvoj priateľ.

Peter 14 r.

Priateľ je ten, ktorý stojí pri mne v zlom ajdobrom.Priateľ je ten, ktorý ma počúva, keď maniečo trápi a chcem sa vyrozprávať.

Simona 15 r.

Priateľ je skvelý človek, o ktorého samôţeš oprieť, ktorý Ti vţdy poradí, ktorýŤa má naozaj rád a nie je falošný a nepravý.

Dominika 14 r.

Priateľ je človek, ktorý vţdy stojí potvojom boku a je tvojou oporou vo všetkom.

Nikola 14 r.

Priateľ je veľmi dôleţitý v ţivote, pretoţevţdy Ťa podrţí v tej najhoršej chvíli a nikdyŤa nenechá napospas ľuďom, ktorí Ťa chcúzničiť. Priateľ by dal aj ruku do ohňa. ChceŤa vidieť smiať sa. Keď Ti je najhoršie,vţdy Ťa rozosmeje. A nikdy Ťa nenecháplakať.

Monika 14 r.

Testík: Majú Ťa ľudia radi?Na kaţdú otázku odpovedz áno alebonie!

•Keď si kamarát potrebuje niečo poţičať,poţičiam mu to.

•Snaţím sa pomáhať ostatným. Väčšinou som toja, kto podá pomocnú ruku.

•Nestarám sa o to, kto ako vyzerá. Dôleţité jemať srdce na pravom mieste.

•Verím si a viem, ţe sa môţem na sebaspoľahnúť. To na ostatných pôsobí ako magnet.

•Nezaoberám sa niečím ,čo sa uţ stalo. Miestotoho sa radšej učím z vlastných chýb.

•Peniaze nie sú všetko. Na svete je oveľa viacdôleţitejších vecí, na ktorých mi záleţí.

•Viem počúvať. Moji kamaráti za mnou vţdymôţu prísť.

•V ţivote nepouţívam ostré lakte, ale snaţím sak ostatným chovať ohľaduplne.

Vyhodnotenie:Ak máš viac kladných odpovedí, znamenáto, ţe si milý/á a obľúbený/á.Ak mášviac záporných, musíš na sebe eštezapracovať.

Múdrosti o priateľstveŢi tak, aby sa z tvojich priateľov nestali nepriateliaPriatelia sú ako anjeli. Keď sa tvoje krídla zlomia, oni ťa podrţia a nedovolia ti spadnúťAj keď si hľadáš nových priateľov, nezabúdaj na tých starýchZlý priateľ je ako tieň. Za slnečného počasia sa ho nezbavíš, ale keď je zamračené, nenájdeš ho...Priateľstvo násobí radosť a delí smútokPriateľ je ten, ktorý prichádza, keď všetci odchádzajú. Priateľ je ten, ktorý ostáva aj keď všetci odišli.

Cesta do Bratislavy a návšteva divadla

Ráno o 8:00 sme odchádzali z Trenčianskej Teplej do Bratislavy. O 9:30sme prichádzali do Bratislavy. Po čase sme prešli na malý trh. Cestou smevideli kaviareň Ufo a Bratislavský hrad. Na malom trhu sme si takmer ničnekúpili. Prišli sme na veľký trh, tam sme sa rozdelili a všetci sme si niečokúpili. Keď sme mali, čo sme chceli, išli sme do Mestského divadla. Bolotam dobre, celkom sme sa zabavili. Cestou späť sme videli aj Dunaj, ajmost Apollo, pri ktorom bola kedysi továreň Apollo, ktorá vyrábala naftupre nemecké lietadlá a zničili ju Rusi. Teraz tam stojí na jej pamiatkumost. Potom sme prišli domov a ostali nám uţ iba pekné spomienky.

Marek Kalma

Spomienka na divadlo

Boli sme na predstavení, kde premietali Lastovičie rozprávky.Bolo to o deťoch, ktoré sa chceli naučiť lietať. Mali veľmi dobrýchkamarátov, lastovičku Darinku a lastovičiaka. Deti sa volali Ninkaa Filipko a nemali radi rajčinovú polievku tety Ţofky. Dedko bol pilotom.Ninka s Filipkom dostali nápad, ţe si od dedka poţičajú lietadlo. TetaŢofka im zabalila perník, Ninka bola hladná a zjedla celý perník beztoho, aby sa s niekým rozdelila. Rozbolelo ju z toho bruško a muselizastaviť, aby našli liečivú rastlinku. Keď ju našli, Ninke bolo lepšiea vrátili sa domov a Ninke a Filipkovi narástli krídla.Veľmi sa nám toto predstavenie páčilo.

Sofia Slováčková, Jana Pecháčková

Bratislava

Ráno sme odchádzali o 7:30. Počas cesty do Bratislavy sme sa rozprávalia pozerali na prírodu. Zastavili sme na odpočívadle a tam sme sa najedlia napili.Keď sme vystúpili z autobusu, išli sme na Vianočné trhy. Rozvoniavalo tamjedlo a bolo tam veľa pekných vecí.Potom sme prišli do divadla. Tam sme si vyzliekli bundy a čiapky a sadli smesi do sály. A začalo predstavenie. Boli tam dve lastovičky, ktoré sa volaliDarinka a Joţko. Bolo to veľmi pekné predstavenie.Nakoniec sme si zobrali bundy, čiapky a tašky a vrátili sme sa do autobusu.Cestou domov sme spomínali na pekné predstavenie.

Marek Pagáč

AKTUALITY ŠKOLOVINY

ŠTÝL&HUDBA ŠKOLOVINY

Zvláštne..Na svete existuje len málo exemplárov ľudí, ktorí ju vôbec nemusia. Kaţdýju má rád v inom balení, aj napriek tomu, ţe moţno nevie spievať, hrať nahudobný nástroj, ba ani len tancovať. Hudba.

Mať ju v uchu je taký dobrý pocit, ţe lepšie od toho je lenveľmi koncentrované ticho. Človeku je hneď lepšie na dušia čo ako nemotorne, predsa len pri nej hopsá. Hudba hohojdá vo svojom rytme presne tak, ako potrebuje v tomokamihu a stave.Niekto má rád techno, i keď sa zdá byť jednotvárne.Niekto má rád ľudovky, hoci sú ťahavé a otrepané.Niekto má rád country, folk a staré odrhovačky, ktoré sanestratia pri nijakom ohni a partii.Niekto má rád rock, iný pop (aj s popcornom).A niekto má celkom rád klasiku, ktorá neumiera, hoci jemoţno náročnejšia na ucho a čas.Koľko ľudí, toľko chutí – a neuveriteľné: kaţdému jevyhovené.A všetko, čo k tomu patrí: tisíce gitár, basy, klávesy, organ,trúby, husle, violončelo, lutna, flauty, klarinety, bongáa riadne bicie... ani sa to nedá vymenovať.

Hudba je spoločníčkou ľudína ceste dejinami uţ odpraveku. Núti nás plakať,vie byť neţná, no i drsná.Tlačí sa do uší a zasa vonz úst... Rozochvieva našesvaly a len málokto odolá jejkúzelnému volaniu.

Charakteristické zoskupenie tónov a zvukov sa usiluje najmäo estetický záţitok pre poslucháčov. Základnými hudobnýmizloţkami sú melódia (postupnosť tónov), harmónia (súzvuk), rytmus(pravidelne sa opakujúce časti) a farba (kvalita tónu podľa toho,kto/čo ho vydáva). Vedci konštatujú, ţe hudba je v podstate čistáfyzika – sú to kmity, ktoré sa šíria rôznou frekvenciou vzduchomalebo inou látkou. Je to teda špeciálny druh zvuku. A predsa sa pritom deje čosi zázračné – táto „fyzika“ spôsobuje zmeny našichnálad, pôsobí na emócie, vyvoláva asociácie, podporuje fantáziu...

Noty, tóny, akordy...

Dar z neba?

Nik dnes s istotou nevie povedať, akohudba vznikla. V starších časoch bolapovaţovaná za Boţí dar, podľanovodobých teórií naši predkovianapodobňovali zvuky z prírody – spevvtákov či kvílenie vetra. Ďalší názorhovorí, ţe spev bol vlastne zrýchlenourečou ľudí. V kaţdej nám doterazznámej historickej kultúre sú zmienkyo hudbe. Slúţila pri rituáloch,magických obradoch alebo utuţovaníkolektívu kmeňa, veriacich či vojska.Pomáhala a dodnes pomáha vyjadrovaťcity – radosť z víťazstva i ţiaľ nadstratou milého...

Čím starší, tým lepší

Nie všetci sme sa narodili s hudobným nadaním. Je topodmienené jednak telesnými predpokladmi, jednakvrodenými vlohami. Niektorí sa o hudobný výkon usilujúnadarmo, iným to zasa „spieva“ uţ odmalička samo odseba. Zopár šťastlivcov má dokonca absolútny hudobnýsluch, teda schopnosť spoznať a pomenovať tón istejvýšky bez akéhokoľvek iného porovnávacieho tónu.Väčšina z nás má relatívny hudobný sluch. Umoţňujespoznať nejaký tón v porovnaní s iným. Citlivosť navnímanie hudby sa zvyšuje s vekom i hudobnou činnosťou.Rovnako aj v iných oblastiach, aj v tej hudobnej bolovyvinutých mnoţstvo testov na zisťovanie hudobnýchvlôh a schopností. K najpouţívanejším patrí takzvaný MQ(musical quotient), ktorý sa počíta podobným spôsobomako IQ.

Pokračovanie v budúcom čísle

ŠTÝL & ŠPORT ŠKOLOVINY

Január vybíjanáflorbalflorbal

mladšie ţiačkymladší ţiacistaršie ţiačky

Trenč. TepláOmšenieTrenč. Teplá

3. miesto2. miesto1. miesto

Február florbalflorbal

mladší ţiacistaršie ţiačky

Na DolináchNemšová

5. miesto3. miesto

Marec malý futbalmalý futbalmalý futbalmalý futbal

mladší ţiacinajmladší ţiacistaršie ţiačkystarší ţiaci

NemšováH. SŕnieHodţová TNNemšová

3. miesto3. miesto2. miesto2. miesto

Apríl malý futbal staršie ţiačky

Trenčín 4. miesto

Máj Na bicykli bezpečnemalý futbalatletika

zmiešané druţstvomladší ţiacistarší ţiaci

TrenčínTrenč. TepláTrenčín

2. miesto3. miesto

Jún Olympijský festivalNa bicykli bezpečne

celá školakrajské kolo

Trenč. TepláPov. Bystrica 6. miesto

Október veľký futbalveľký futbalflorbalflorbalflorbal

chlapcidievčatádievčatástarší ţiacidievčatá

Trenč. TepláTrenč. TepláSoblahovHorné SrnieNemšová

2. miesto4. miesto1. miesto3. miesto2. miesto

December

stolný tenisstolný tenisstolný tenis„O majstra školy“

chlapcidievčatáţiaci

KubráKubráTrenč. Teplá

2. miesto3. miesto1. miesto –J. Svitana

Šport je jeden z najdôleţitejších aktivít v ţivote.Dôleţitý je pre naše zdravie a telesnú zdatnosť. Aj ţiacinašej školy radi športujú a zúčastňujú sa rôznychšportových súťaţí. O tom, ţe sa často aj veľmi dobreumiestnia vo výslednom poradí, svedčí nasledujúcatabuľka:

Naša škola by rada dosiahla aj ďalšie športové úspechy,ktoré sa však dajú dosiahnuť len vtedy, ak sa ţiaci budúnaďalej aktívne venovať športu a pravidelne trénovať.Drţme im palce! :o)

Adam Hudec, 8. roč.

Florbal je v dnešnej dobe veľmi populárnahra, hlavne medzi mladými ľuďmi a naškolách.Tí, ktorí ju nepoznajú, si pri počutí tohtoslova pomyslia na futbal, lebo im topodobne znie. Ale skutočnosť je iná.Florbal je hra pochádzajúca zo Švédska,z polovice 70. rokov 20. storočia. Hrá sas plastovou loptičkou, ktorá má 26 dierok,a s karbónovou hokejkou (75 – 105 cmdlhou). Medzi najznámejšie florbalovéznačky patrí Salming, Zone, Danadien. Hrása na 40x20 metrov veľkom ihrisku.Ihrisko je ohraničené plastovýmimantinelmi (50cm vysoké) so zaoblenýmirohmi. Doba hracieho času je 3x20 minút.Princípom hry je dať súperovi gól do jehobrány. Počas hry je na ihrisku päť hráčova jeden brankár z hracieho druţstva.Postupom času sa menia aj pravidlá hry.Podľa nových pravidiel IFF (InternationalFloorball Federation) „panujú“ na ihriskudvaja rozhodcovia s rovnakým postavením.Vo florbale je neprístupné sekanie dohokejky alebo tela druhého hráča, hraťrukou, akýkoľvek fyzický kontakt a iné. NaSlovensku sú viaceré ţenské i muţskétímy. V našom okolí nájdete florbalovédruţstvá:Ţeny: Pruské, Trenčín, NemšováMuţi: Trenčín, Nová DubnicaNajznámejšie súťaţe v SR: ţeny:1. Ţenská extraliga2. Ţenská extraligaMuţi:1., 2., 3. extraliga muţiVo svete: Majstrovstvá sveta,medzinárodné turnaje (Prague games,Czech open...)Slovensko je v nich veľmi úspešnéa získalo uţ mnoho ocenení. Výzvoubudúcnosti pre IFF je priznanieOlympijského štatútu pre florbalMedzinárodným olympijským výborom.Ak vás tento príspevok zaujal, skúste sizahrať florbal a pochopíte, ţe je to podľamňa ten najlepší šport na svete!

Dominika Sádecká, 9. roč.

ŠTÝL & ZDRAVIE ŠKOLOVINY

•...V novom roku sa chcem polepšiť v známkach, učiť sa, robiť si úlohy,pomáhať, preto, lebo som zlá, iní sú ku mne dobrí a ja sa na nich vykašlem...Všetkým ľuďom prajem aby prestali fajčiť, najmä moja kamarátka.

Monika, 10 r.

•Moje novoročné ţelanie je pre kamaráta – aby prestal fajčiť.Tomáš

•Ţelal by som si pre všetkých, aby sa zrušili cigarety.Nikolas

Cigareta. Malá, ţlto-biela, zdanlivo nevinná vecička, bez ktorej sa mnohí ľudia nevediazaobísť. V očiach mnohých detí je symbolom dopelosti a sebavedomia. Čím ďalej, týmviac po nej siahajú mladšie vekové kategórie... A netvárme sa, ţe nevieme o našichspoluţiakoch, alebo kamarátoch, ktorí z rôznych dôvodov skúšajú, či v horšom prípade uţcelkom prepadli tejto droge.

Mudr. Ľubica Benkováupozorňuje: „Cigareta je droga,silou závislosti porovnateľnás heroínom. Je to droga, naktorú u detí a mladých ľudívzniká rýchla a silná závislosť.Uţ za dva mesiace fajčenia sau polovice začínajúcichfajčiarov objavujú príznakynávyku. Preto je reklamatabakových firiem orientovanánajmä na deti a mládeţ.“

Stačí zájsť hoci len na diskotéku a človek hneď napáchnedymom. Veď nikto dnes nechce zaostávať za ostatnými, byťvylúčený z kolektívu len preto, ţe nefajčí. Začať je veľmi ľahké,horšie je to s odvykaním.A zrazu nikoho nezaujíma, ţe 4000 chemikálií v tabakovomdyme ničí cievy a srdce, ţe pomaly bujnie nádor... Nikto zozačínajúcich fajčiarov to netuší, alebo nechce tušiť.Medzi abstinenčné príznaky patrí nervozita, únava, bolestihlavy, poruchy spánku. Vzrastá počet fajčiacich dievčat.Fajčenie spôsobuje vrásky na tvári, ţlté prsty, zapáchajúcidych. Nehovoriac o tom, ţe priemerný fajčiar príde zhruba o 900€ za rok.

Aké sú zdravotné dôsledky fajčenia?

Priemerný fajčiar má:22-krát väčšie riziko, ţe zomrie na rakovinu pľúc27-krát väčšie riziko, ţe zomrie na rakovinu hltana alebo ústnej dutiny18-krát väčšie riziko, ţe zomrie na rakovinu hrtana3-krát väčšie riziko, ţe zomrie na rakovinu ţalúdka10-krát väčšie riziko, ţe zomrie na rakovinu paţeráka2-krát väčšie riziko, ţe zomrie na infarkt srdcao 40% vyšší výskyt sivého zákalu očnej šošovky1,5-krát vyššie riziko straty zubovo 80% predĺţený čas hojenia kostí pri zlomeninách3-krát vyššie riziko predčasného úmrtia plodu v tehotenstve5-krát vyššie riziko vzniku rakoviny obličiek

ŠTÝL & ZDRAVIE ŠKOLOVINY

Ako kaţdý rok o tomto čase , aj teraz sa čakárne lekárov plnia a školské triedyvyprázdňujú. Hlavnou príčinou sú prechladnutie a chrípka. Vraj, kto by ich rozoznal? Naozajsú, akoby ich jedna mater mala.

Iba prechladnutýHoci sú obe ochorenia veľmi podobné, dajú sa medzi nimi rozoznať rozdiely.V prvom prípade ide naozaj „iba“ o slabú vírusovú chorobu bez akejkoľvekzvýšenej teploty. Beţne sa však cítime unavene, neustále počujeme „nazdravie“ a smiešne rozprávame s upchatým nosom. Príznaky v tomto prípadetrvajú najviac sedem dní. Dospelý človek prechladne pribliţne dva aţ trikrátza rok. Najmenší škôlkári si kvôli slabšej imunite smrkanie a bolesti hrdlauţijú aj dvanásťkrát ročne

Mám chrípkuS influenzou, ako sa inak choroba nazýva však končia všetky ţarty. Kýmprechladnutie sa dá iba vyleţať, chrípka je nepriateľ väčšieho kalibrua potrebuje pomoc zvonka. Zákerná je aj svojimi kaţdoročnými obmenami,vďaka ktorým prekvapuje imunitný systém človeka. Prejavuje sa najmävysokými teplotami. Sprevádza ju bolesť tela od hlavy aţ po päty, vyčerpanosťa silný kašeľ.Ignorovanie či samoliečba nie sú v tomto prípade najvhodnejším riešením. Komplikácie či prechodenie môţu spôsobiť zápal pľúc, ucha, dutín či srdcového svalu. V minulosti neboli zriedkavé ani epidémie či pandémie chrípky, na ktorú ľudia zomierali.

Trikrát prevenciaNaozaj dokáţe úplné zázraky. Hneď ráno si otvoríme okno a zacvičíme si.Do tašky hodíme k obloţenému roţku aj nejaké tmavozelené, ţlté alebočervené ovocie( obsahuje viac vitamínov). Nezabúdame piť dostatoktekutín, pretoţe odplavujú škodlivé látky z tela. Často si umývame ruky,najmä po príchode zo školy, z nákupu, zo športu a samozrejme po pouţitíWC. Za znamenitú starostlivosť sa nám telo odmení nielen energiou ale ajodolnosťou v čase, keď všade okolo zúria vírusy.

Ak nás predsa len nájde...Samozrejmosťou je návšteva lekára. Okrem neho však existujú triky, ktorýmisi pomáhame liečbu uľahčiť. Bolesti hrdla pomáha zmierniť kloktanie pol litrateplej vody, v ktorej rozpustíme lyţičku soli. Mentolové cukríky pomáhajúzvlhčiť prostredie v hrdle. Divy v hrdle dokáţe aj teplé mlieko s medoma maslom, kašeľ uľahčuje majoránkový čaj , ale aj cibuľa s cukrom. Takţe na(pevné) zdravie!

ŠTÝL & ZDRAVIE ŠKOLOVINY

Je zima, obdobie zimných radovánok, lyţovačiek, sánkovačiek či ibapokojných prechádzok zasneţeným lesom. Mrzne aţ praští a z neba sa sypestudené perie, ktoré sa trbliece v zubatom slniečku ...

Táto romantika má však aj svojuodvrátenú tvár.

Na chodníkoch sa ligocú šmykľavky,ktoré môţu byť pre nepozorných čistarších ľudí zradné. Autá kľučkujúzasneţenými cestami a vyhýbajú sa„kaskadérom“ na bicykloch. Stačíchvíľka nepozornosti a je to tu...Vlepšom prípade modrina čipodvrtnutý členok, v horšomzlomenina či nebodaj aj niečohoršie.

Vieme sa v takejto situáciisprávne zachovať? Moţno to pôsobíkomicky, keď sa chlap ako horazrúti v okamihu k zemi a ešte pritom vydá zvuk pripomínajúciindiána na bojovom chodníku. Alečo keď si niekto naozaj váţneublíţil? Čo s tým?

V kaţdom prípade sa snaţímeprivolať k zranenému dospelého.Ak nie je nikto nablízku, snaţíme sapomôcť sami. Zistíme, či je zranenýpri vedomí a dýcha sám. Potomzisťujeme , ktoré miesto na tele jezranené. Ak nemôţe vstať,nedvíhame ho nasilu a snaţíme sa horozhovorom upokojiť.

Čím skôr sa pokúsime privolaťpomoc, veď dnes uţ je takmersamozrejmosťou mobil. Operátorovistručne a jasne vysvetlíme, čo sastalo, on uţ nám bude radiť, akomáme pokračovať ďalej.

Vieme, na ktoré čísla volať?

112 - SOS linka - v prípade

váţneho ohrozenia ţivotači ťaţkého úrazu

155 – tiesňová linka zdravotnej

záchrannej sluţby

150 – hasiči – môţu pomôcť aj

inokedy ako pri poţiari,privolajú potrebnú pomoc,ak sa inde nedovoláš

158, 159 – polícia, aj im môţeš

volať, privolajú pomoc

A pamätaj – zneuţívať tiesňové linkylen tak pre zábavu je nielenţe trestné,ale môţeš spôsobiť aj smrť niekoho,kto práve pomoc potrebuje, pretoţekvôli tebe sa nemôţe dovolať!!!

PRÍRODA ŠKOLOVINY

V lete nás tešia svojím spevom, v zime však potrebujú našu pomoc. Najmäpočas takej tuhej zimy, ako je tá tohtoročná...

Ako pomôcť vtáčikom v zime:

Prísun energeticky bohatej potravy pomôţe vtákom, ak im hrozí vyčerpanie v dôsledku nedostatku potravy. Najmä pri náhlom podchladení, vysokej snehovej pokrývke, po silných poľadoviciach. Vtákom ponúkame potravu vo vtáčích kŕmidlách.

Akú potravu dať do kŕmidla?

Sýkorky a brhlíky obľubujú mäkké olejnaté semená. Najlepšie sú orechy a slnečnica.Ak nelúpané arašidy navlečieme na šnúrku ako korálky, sýkorky ich vylúsknu s obdivuhodnou šikovnosťouVrabce a hrdličky potrebujú zrná, v kŕmidle ich poteší pšenica,jačmeň, proso.Vhodný je aj nadrobený suchý chlieb a pečivo.

Dobré kŕmidlo je:

umiestnené tak, aby vtáky mali dobrý prílet a rozhľad na okoliechránené strieškou pred vlhkom, snehom a vetrombezpečné pred mačkami, minimálne 1,5 m nad zemou a aspoň 2m od najbliţšieho stromu

1. Ţivočích sa od rastliny líši tým, ţe:

A, rozkvitáB, papuľujeC, pohybuje sa

2. Jedovaté hady „štípu“:

A, zubamiB, jazykomC, neštípuZ

VIERATKO

TEST 5. Najväčšie vajce znáša:

A, pštrosB, korytnačkaC, veľkonočný zajac

6. Tarantula je:

A, ľudový tanecB, pavúkC, nadávka Eskimáka Po

dmienk

y s

úťaţe s

i po

zri n

a ú

vodne

j st

rane

3. Bocian je:

A, brodivý vtákB, asistent pôrodnej sestryC, stráţca komínov

4. Kompas slúţi v prírode:

A, na grilovanieB, na zavlaţovanieC, na orientáciu

Kocúr a slnkoSlnko vytrvalo hrialo. Na okne spal kocúr. Zamračil sa, lebo mu začalo byť horúco. Vymňaukol na slnko:„Prečo toľko svietiš? Nič nerobíš, len svietiš!“ rozčuľoval sa.Slnko pokojne zašlo za mrak. Dalo prácu vetru a daţďu. Kocúrovi začalo byť chladno. Plačlivozamňaučal: „ Slnko, kde si? Poď von! Začni svietiť!“ zanariekal kocúr.Slnko vyšlo spoza mraku a zahnalo vietor a dáţď. Povedalo kocúrovi: „ Ty si chcel, aby som nesvietilo!Ak je ti teplo, choď do tieňa!“Kocúr previnilo sklonil strapatú hlavu. „ Ďakujem ti, slnko. A prepáč. Uţ nikdy nebudem na tebanadávať“ , prisľúbil.

Lenka Dvorská, 5.A

PRÍRODA ŠKOLOVINY

ZÁSADY SPRÁVANIA SA V PRÍRODE:

Uč sa prírode rozumieť, poznať ju a ctiť si jej zákony

Vnímaj krásu prírody všetkými zmyslami, nenič ju nešetrným dotykom

Pohybuj sa vţdy ticho a nenápadne

Buď priateľom všetkých rastlín a ţivočíchov, neruš ich vo vývoji

ZASMEJME SA:

Hovorí sliepka priateľke: „Predstav si, včera som mala takú vysokú horúčku, ţe som zniesla vajce na tvrdo!“

Popoluška sa chystá na ples. Otvorí prvý oriešok a nenájde v ňom nič. Otvorí druhý, a zase nič. Otvorí tretí , z neho vylezie červík, ţmurkne na ňu a povie: „A čo si čakala, krémeše?!“

Malý jeţko sa zatúlal v botanickej záhrade, zrazu narazí do kaktusu a povie: „To si ty, mama?“

Dáţďovka pomaly vylieza zo zeme. Vedľa seba zbadá druhú dáţďovku, ktorá robí to isté. „Si čarovná“, vraví jedna dáţďovka tej druhej, „rada by som sa s tebou oţenila.“ „Neblázni, veď som to ja, tvoj druhý koniec!“

Dva bacily sa zhovárajú: „Čo ti je?“ „Ale, človeče, akosi sa blbo cítim, myslím, ţe som chytil penicilín!“

Čo vznikne, ak sa jeţko spári s dáţďovkou? Desať metrov ostnatého drôtu.

VIETE, ŢE:

počas svojho ţivota zjete v spánku asi 70 kusov hmyzu a 10 pavúkov?

motýle si líţu vlastné nohy?

slony sú jediné zvieratá, ktoré nevedia skákať?

oko pštrosa je väčšie, ako jeho mozog?

Máme novú školičku,

stôl, stoličku, lavičku,druţinári hračičku.

Naša škola v dedinelepšia je ako iné.

Škola a v nej učiteľje kolektívu veliteľ.

V jedálni je dobre sýtokuchárka má nové sito.

Na ihrisku športy hráme,vţdy sa dobre zabávame.

Z našej školy sa tešímea radi sa v nej učíme

Daniel Baláţ, 5.A

Naša vynovená škola,celá krásna dookola.

Veľa ihrísk, telocvične,super pre nás, no tak cvičme!

Nové okná, krásne biele,na stenách zas farby smelé.

Má aj nové učebne,tieţ pomôcky učebné.

Novinky sa naučíme,veľa vecí pochopíme.

Rád do školy chodievam,ráno sa vţdy usmievam.

Jakub Svrbík, 5.A

Stojí, stojí školička,a v školičke stolička.

Novotou dnes všetko dýcha,malý Janko hlasno kýcha.

Ţiaci ako na bojisku,hrajú futbal na ihrisku.

Naša škola krásna je,radosť v nej hneď oţije.

Nikola Kadlecová, 5.A

Naša škola skrášľuje sa,robotníci narobia sa.

Deti sa uţ radujú,ţe nám školu maľujú.

Škola bude perfektná,keď nám okná utesnia.

Pán školník sa raduje:„Vietor v škole neduje!“

Pani upratovačka sa teší „Ach!“,od zajtra v škole nebude prach.

Či je zima a či leto,v našej škole bude teplo.

Lenka Provazníková, 5.B

Naša škola je zas nová,ţltá, modrá, oranţová.

Chodia do nej deti malé,šikovné i usmievavé.

Učenie v nej deti čaká,kaţdý nájde spoluţiaka.

Učitelia prísno hľadia,v laviciach sa hlávky potia.

A keď zvonec zazvoní,hneď sú všetci veselí.

Valéria Baláţová, 5.B

Naša dobrá školakaţdý deň nás volá.

Do lavice sadáme,učivo vraj zvládame.

Najlepší je koniec,keď zazvoní zvonec.

Do jedálne utekáme,dobroty si vyberáme.

Po vyučku, kto zvládne,má aj krúţky parádne.

Školička je v novom šate,uţ sa nehrávame v blate.

Nové ihriská nás tešia,naša radosť je hneď väčšia

Veronika Trusková , 5.A

VLASTNÁ TVORBA ŠKOLOVINY

Môj najkrajší záţitok z vianočných prázdnin.

Najkrajším záţitkom tohtoročných zimných prázdnin boliVianoce u mojich starých rodičov.Veľmi som sa tešila, ako budem zdobiť uţ druhý vianočnýstromček, pretoţe ten prvý sme zdobili s mamou doma.V to ráno som bola najrýchlejšie najedená a prezlečená, abysme všetko postíhali. Dedko prichystal stromček a ja som sipohľadala všetky ozdoby. Keď bol stromček hotový, postavilasom ešte betlehem. Do toho nám hrali vianočné koledya všetci sme sa tešili, ako si zasadneme za štedrovečernýstôl. Môj starý otec nám pred večerou zaţelal poţehnanéa veselé Vianoce. Potom sme sa pustili do všetkých dobrôt,ktoré sme mali na stole.Po dobrej večeri sme čakali, teda najviac ja, na vytúţenédarčeky. Netrpezlivo som sa išla pozrieť pod stromčeka kaţdému som rozdala darčeky, ktoré tam všetci mali. Aţpotom som si rozbalila svoje. Medzi nimi bol aj môj vysnívanýdotykový mobil. Veľmi som sa mu potešilaAko kaţdý rok, aj tento, som všetkým na klavíri zahrala

vianočné koledy a po nich sme si všetci spolu vychutnalirozprávku.No najkrajším záţitkom a darčekom zároveň bolo pre mňastráviť najkrajší sviatok v roku s tými, ktorých mámnajradšej.

Laura Ďurechová, 5.A

Nočný výstup na Ostrý vrch

Obec Soblahov kaţdoročne organizujenočný výstup na Ostrý vrch. My sme sana ňom zúčastnili uţ po druhýkrát.Veľmi sa nám páči, keď môţeme ísťlesom potme s baterkami v rukách.Stretnutie účastníkov sa konalov Soblahove pri futbalovom ihriskuokolo 16:00. Odtiaľ sme sa postupnevydali smerom k Ostrému vrchu. V lesesme všetci rozsvietili baterky, ktorýmisme si svietili pod nohy.Po dlhej a únavnej ceste na Lúčky smesa rozhodli, ţe na Ostrý vrchnepôjdeme, lebo babku bolelo koleno.Nič iné nám nezostávalo, len zostať naLúčkach, opiecť si špekačky, napiť saa oddýchnuť si. Asi o hodinu sme začalizostupovať do Soblahova inou cestou,ktorá viedla cez Most na dolinách. Popríchode do Soblahova nás čakal guláš,ktorý sme s chuťou zjedli.Unavení, ale s pekným záţitkom sme savrátili domov a uţ teraz sa tešíme nabudúcoročný nočný výstup.

Jakub Svrbík, 5.AMoje zimné prázdniny

Je ťaţké popísať najkrajší záţitok, pretoţe som ich preţil počasprázdnin veľa.Napríklad sme sa boli s mojimi rodičmi sánkovať v Oščadnici. Bolotam veľa snehu a bol tam aj skokanský mostík.Pekný záţitok som mal, aj keď sme sa chodili korčuľovať na štadiónv Trenčíne. Tam som sa zdokonalil v korčuľovaní. Chodil tam aj môjkamoš .Super záţitok bol, keď sme išli do termálnych kúpeľov v Oraviciach.Boli tam vnútorné bazény, aj vonkajšie. Jeden bazén bol úplne vzadua doňho sme museli prebehnúť cez sneh. Voda v ňom mala teplotu58°C. Keď som sa zohrial, vyšiel som z vody a vyváľal som sa v snehu.Potom som vošiel opäť do bazéna, Cítil som na tele milióny drobnýchihličiek.Tieto prázdniny boli naozaj krásne.

David Smiro, 5.B

Moje prázdniny

Boli Vianoce , 24.12.2010,jedenásť hodín večer a my smesa chystali na polnočnú omšu dokostola.Veľmi som sa tešila, pretoţesom na polnočnú išla poprvýkrát. Bol so mnou môjtatinko. V kostole boli zaţatéiba sviečky pred oltárom. Celúomšu som sa pozerala na malésvetielko nad oltárom, aby somnáhodou nezaspala. Od únavysom sa opierala o tatinka. Bolasom šťastná, ţe môţem preţiťto pravé čaro Vianoc.Na konci sa spievala pieseňTichá noc. Všetci peknespievali. Únava ma zrazu z tejkrásy prešla a na tvári sa mizjavil úsmev šťastia.Keď sme išli domov, nevládalasom od únavy ani chodiť, ale ajtak som mala radosťz nádherne preţitého Štedréhovečera.

Valika Baláţová, 5.B

VLASTNÁ TVORBA ŠKOLOVINY

ZÁBAVNÉ STRANY ŠKOLOVINY

Vieš? Odpovieš?

• Čo je najviac podobné vlkovi?• Čo musí urobiť človek, keď ráno vstane?• Koľko vajec môţeš zjesť nalačno?• Čo tečie a nie je tekuté?• Kedy sa kosí seno?• Po lúke beţí jeden zajac za druhým.

Koľko ich bolo?• 7 bratov je a kaţdý má jednu sestru.

Koľko je spolu súrodencov?• Ak o polnoci prší, aká je nádej, ţe o 72

hodín bude svietiť slnko?• Cesta z Košíc do Bratislavy lietadlom

trvá 1 hodinu a 20 minút. Cesta späťvšak trvá 80 minút. Ako je to moţné?

• Palica má dva konce. Koľko koncov má dvaa pol palice?

• Ak sestra tvojho strýka nie je tvojateta, kto je to?

• Dvaja otcovia a dvaja synovia v lotériivyhrali 3000 €. Delili sa tak, ţe kaţdýdostal 1000 €. Ako je to moţné?

• Ako rozdelí Snehulienka 6 jabĺk medzi7 trpaslíkov?

10 rád, aby sme sa v ţivote nezbláznili:

Kto inému jamu kope, je u neho na brigáde. Kto sa smeje naposledy, ten má dlhé vedenie. Tak dlho vravel hop, aţ mu preskočilo. Optimizmus je spôsobený nedostatkom informácií. Kaţdá práca sa urobí sama, len sa jej na to musí nechať

dostatok času. Ranné vtáča ďalej doskáče...viac zoţerie a skôr skape... Problém, ktorý sa do 30 dní nevyrieši sám, si nezaslúţi

pozornosť. Telo ponorené do vane spôsobí, ţe začne zvoniť telefón. Čo môţeš urobiť dnes, môţeš aj zajtra. Nikdy nevrav, ţe niečo nejde, pretoţe sa vţdy nájde blbec,

ktorý nevie, ţe to nejde a urobí to!

Z diktátov:•Mačiatko sa zhúlilo do klbka•Dubnica nad Vrahom•Ţiaľ nad Hronom•Mám celuritídu•Obţerstvenie•Vypráţaný syn so zemiakmi•Bol prichytený pri Číne•Trafená hus zagrgala•Maslový vrah

Na prírodopise:•v zime si často nachladíme horné cesty kýchacie•kto má dobré šľachy je...šľachetný•hrudný kôš máme na to, ţe si doňho hádţeme smeti z jedla

Na dejepise:•z archeologických vykopávoksa dozvedáme, ţe našipredkovia mali kosti•o ţivote prvých ľudí sadozvedáme z bájí, povestía učebníc•zlí fašisti pohádzali partizánova ich pomáhačov do mäsovejjamy( masového hrobu)

Hlášky ţiakov:•Šošovky sa delia na spojky a častice•Vzory pre stredný rod sú: meno, mesto, zviera, vec...•Pštros je sliepka veľká asi ako ja

Hlášky učiteľov:•Prestaň, lebo ťa zabijem jednou muchou!•nechaj tak, ja to odnesiem, ja mám dve ruky...

MALÝ SLOVNÍK CUDZÍCH SLOV :Maďarčina Rumunčina PoľštinaTerénkoza – kamzík Mimodesku – skokan do vody Kaktus pochodowy – jeţkoSereméd – včela Velalesku – krém na topánky Koza vysokoturystyczna – kamzíkNemsereméd – osa Popysku – boxer Rychloprdka ocelowa –samopalNemsereméd turbo – čmeliak Volimisku – porotca súťaţe Miss Helikopter pokojowy – ventilátor

Chipsy vlasówe – lupinyJapončina HindčinaKlameštuho – predavačka Handrúšmátra – upratovačkaKavarobi – sekretárka

ZÁBAVNÉ STRANY ŠKOLOVINY

Milí mladší spoluţiaci,

Na tejto strane si aj vy môţete nájsť trošku zábavy, stačí, ak vezmete do rúk pastelky a splníte nasledujúce úlohy. Správne odpovede môţete vhodiť do schránky vo vestibule školy.

Najrýchlejší riešiteľ, ktorý správne splní úlohy bude odmenený.

1. Mám zeme bez ľudí, rieky bez vody, mestá bez domov, hory bez stromov.

2. Ako napíšeš štyrmi písmenami „suchá tráva“?

3. Aká podobnosť je medzi rybárom a pavúkom?

4. Pod klobúkom na jednej nohe stáva.

5. Jednou dierou dnu sa vtiahneš a dvoma sa von vytiahneš, a keď si uţ von, vtedy si uţ v ňom. Čo je to?

6. Čo musí človek urobiť, keď chce spať?

HÁ

DA

NK

YNájd

i desať

rozdielov

Z akej rozprávky je tento obrázok? Vieš aj meno spisovateľa/ľky? Obrázok vymaľuj.

ŠKOLOVINY – školský časopis ,vychádza polročneZŠ Trenčianska Teplá, J. Braneckého 130/15, 914 01 Trenčianska Teplá

Šéfredaktor: Mgr. Mariana SchőnováSpolupracovali: Marek Kalma, Marek Pagáč, Sofia Slováčková, Jana Pecháčková, Lenka Dvorská, Daniel Baláţ, Lenka Provazníková, Laura Ďurechová, Jakub Svrbík, Valika Baláţová, David Smiro, Veronika Trusková, Dominika Sádecká,

Simona Váleková, Jakub Dobiáš, Adam Hudec, Bc.Petra Schonová - praktikantkaJazyková a grafická úprava: Mgr. Mariana Schőnová

Pri príprave čísla boli pouţité materiály: časopisy AHA!, FĽAK, obrázky internet(Google), školský fotoarchív, vlastné práce ţiakov

Január 2011