Školský vzdelávací program

pre 2. stupeň ZŠ – ISCED 2

Školský vzdelávací program

Základná škola – 2. stupeň

Názov – ŠKOLA ŽIVOTA

Vzdelávací program

Stupeň vzdelania ISCED 2

Dĺžka štúdia: 5-ročná

Vyučovací jazyk: slovenský

Študijná forma: denná

Druh školy: štátna

Trieda: VIII.A, VIII.B, VIII.C, VIII.D

Predkladateľ:

Názov školy - Základná škola Ulica pionierov 1, Rožňava

Adresa – Základná škola Ulica pionierov 1, 048 01 Rožňava

IČO - 35543647

Riaditeľ školy - PaedDr. Erika Mihalovičová

Koordinátor pre tvorbu ŠkVP – Ing. Róbert Benik

Ďalšie kontakty - tel. + fax: 058 734 52 78

e-mail: pionierka.zs@gmail.com

Zriaďovateľ:

Názov – Mesto Rožňava

Adresa – Šafárikova 29, 048 01 Rožňava

Kontakty – tel. 058 7773218, 7773285

Platnosť dokumentu od 2. 9. 2013 Podpis riaditeľa

I. Všeobecná charakteristika školy

1. Veľkosť školy

Základná škola Ulica pionierov 1 v Rožňave je plnoorganizovanou školou s vyučovacím jazykom

slovenským, ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie žiakov 1. – 9. ročníka. Škola po prvýkrát otvorila svoje

brány 1. septembra 1975.

Na 1. stupni (1. - 4. ročník), aj 2. stupni (5. – 9. ročník) sú spravidla tri paralelné triedy. Kapacita školy

umožňuje prijať do výchovno-vzdelávacieho procesu približne 700 žiakov. V súčasnosti je kapacitne využitá

zhruba na 92%.

Škola je najväčšou v okrese a nachádza sa v centre mesta.

2. Charakteristika žiakov

V škole prevládajú žiaci s trvalým bydliskom v mieste školy, dochádzajúci žiaci sú z určených spádových

obcí a obcí z najbližšieho okolia. Žiaci školy vo väčšej miere pochádzajú z rodín s dobrým sociálnym zázemím,

zo sociálne znevýhodneného prostredia máme v škole okolo 60 žiakov. Naši žiaci dosahujú veľmi dobré

výsledky v rôznych vedomostných aj športových súťažiach, ako aj v celoplošnom testovaní žiakov 9. ročníka.

V škole pôsobí špeciálny pedagóg, a preto sú vytvorené veľmi dobré podmienky pre začlenených žiakov (žiakov

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami). Je ich približne 20.

3. Charakteristika pedagogického zboru

Kolektív výchovno-pedagogických zamestnancov je zložený z kvalifikovaných a skúsených pedagógov

a vychovávateliek ŠKD, čiastočne neúplná je kvalifikovanosť učiteľov cudzích jazykov a informatiky.

Pedagogický zbor tvorí riaditeľka, dvaja zástupcovia riaditeľky (pre 1. a 2. stupeň), výchovná poradkyňa

s dlhoročnou pedagogickou praxou a dobrými výsledkami v oblasti výchovného poradenstva, školská špeciálna

pedagogička, ktorá sa venuje začleneným žiakom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

ďalší pedagógovia a vychovávatelia ŠKD. Výchovno-vzdelávací proces každoročne zabezpečuje okolo 50

pedagogických zamestnancov. Ďalej v škole pracujú 2 učitelia náboženskej výchovy, ktorí majú odbornú a

pedagogickú spôsobilosť a pôsobia na základe cirkevného poverenia podľa vnútorných predpisov cirkvi,

koordinátor environmentálnej výchovy, koordinátor prevencie, koordinátor výchovy k ľudským právam,

koordinátor výchovy k manželstvu a rodičovstvu a koordinátori školských vzdelávacích a výchovných

programov.

Ďalšie vzdelávanie učiteľov je zamerané na ich jazykovú prípravu a schopnosť odborne vyučovať cudzí

jazyk na 1. stupni ZŠ, na rozvoj zručností vo využívaní IKT vo výchovno-vyučovacom procese a na využívanie

inovatívnych metód vo vyučovaní.

Pedagogický zbor školy je po odbornej a profesionálnej stránke na vysokej úrovni a celá jeho činnosť je

nasmerovaná jediným smerom – poskytnúť každému žiakovi adekvátne vzdelanie, umožniť zažiť pocit úspechu i

uznania vlastnej neopakovateľnej identity. Neakceptuje akékoľvek prejavy šikanovania a rázne proti nim

vystupuje. Každý žiak na škole má právo cítiť sa bezpečne a pedagogický i nepedagogický pracovník má

povinnosť žiakovi toto právo poskytnúť.

4. Organizácia prijímacieho konania

Uchádzači o štúdium do naše školy sú prijímaní na základe písomnej žiadosti zákonných zástupcov.

5. Projekty

Zapájanie školy do projektov má škola zahrnuté v koncepcii školy.

Škola má úspešne za sebou realizáciu projektu v rámci štrukturálnych fondov EÚ spolufinancovaného

Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorého cieľom bolo skvalitnenie vzdelávacieho procesu

žiakov prostredníctvom rekonštrukcie a modernizácie objektu školy.

Od mája 2012 škola realizuje projekt Inovatívne kroky základnej školy na podporu kvality a

modernizácie vzdelávania – v rámci operačného programu Vzdelávanie – premena tradičnej školy na modernú,

ktorého cieľom je inovovať obsah a metódy vzdelávania v ZŠ s cieľom moderne pripraviť pedagógov a žiakov

pre vedomostnú spoločnosť.

Finančné prostriedky získala škola prostredníctvom projektu Konto Orange. Zapojili sme sa do projektov

Zdravie v školách, ENVIROPROJEKT.

V rámci družobných vzťahov sme nadviazali spoluprácu so školami v mestách Tešín (Česko), Cieszyn

(Poľsko) a Poroszló (Maďarsko). Prostredníctvom Visegrádskeho fondu sa od roku 2011 zúčastňujú žiaci

a pedagógovia týchto krajín vzájomných výmenných pobytov.

Škola každoročne realizuje vlastné projekty v oblastiach prierezových tém, ktoré sú súčasťou obsahu

vzdelávania.

Ďalšie projekty, do ktorých je škola zapojená, ich zameranie, stručná charakteristika.

Infovek – jeho cieľom je integrovanie IKT do vzdelávania.

Škola priateľská deťom – je vhodným doplnkom výučby o ľudských právach. Cieľom tohto

projektu je:

► Zvýšiť zaujímavou, prístupnou a neformálnou formou informovanosť detí o Dohovore o

právach dieťaťa a aby vedeli, aké sú ich práva.

► Rozvíjať rešpekt pre ľudské bytosti, základné slobody a k prírodnému prostrediu. Vedieť

prijať aj iné názory a pochopiť kultúrne odlišnosti.

► Pripraviť dieťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti a zvýšiť účasť mladých ľudí

občianskych aktivitách.

Škola podporujúca zdravie – cieľom je podnietiť žiakov i učiteľov, aby sa počas celého roka

venovali problematike zdravia a snažili sa prijať zásady zdravého životného štýlu.

Otvorená škola – jej filozofiou je priblížiť sa žiakom, rodičom a verejnosti a vytvárať

podmienky pre hodnotné trávenie voľného času.

Učebňa kontinuálneho vzdelávania – slúži ako vzdelávacie centrum pedagógov okresu

Rožňava.

Výsledky našej práce zverejňujeme na webovej stránke školy, ktorá je pravidelne aktualizovaná.

6. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

Rodičia dostávajú počas školského roka informácie o výchovno–vzdelávacích výsledkoch prostredníctvom

žiackych knižiek, elektronickej žiackej knižky, na 4 triednych rodičovských združeniach, prostredníctvom

využitia konzultačných hodín triednych učiteľov, prípadne osobne alebo telefonicky podľa požiadaviek rodičov.

Informácie môžu získať tiež prostredníctvom webovej stránky školy. Pre rodičov a verejnosť škola každoročne

organizuje slávnostné otvorenie a ukončenie školského roka, slávnostnú akadémiu, Deň otvorených dverí,

slávnostný zápis prvákov, na návštevu pozývame materské školy z mesta.

Zástupcovia rodičov žiakov jednotlivých tried tvoria Výbor rodičov. Ten sa stretáva približne 3x za rok.

Vedením školy sú jej členovia informovaní o činnosti školy, o výsledkoch vzdelávania, zámeroch a ďalšom

rozvoji, plánoch v oblasti materiálno-technického zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu.

Pri škole je zriaďovateľom zriadená Rada školy. V nej školu zastupujú 2 členovia zvolení pedagogickými

zamestnancami školy a 1 člen zvolený nepedagogickými zamestnancami školy. Ďalej ju tvoria 4 zástupcovia

rodičov a 4 členovia sú delegovaní zriaďovateľom školy – mestom Rožňava. Členovia rady riešia problémy

týkajúci sa plynulého chodu a fungovania školy ako inštitúcie.

Základom vzdelávania a výchovy začlenených žiakov, hlavne v oblasti diagnostiky a poradenstva, je úzka

spolupráca s Centrom PPPaP a Centrom ŠPP v Rožňave. V oblasti vzdelávacích a kultúrnych akcií spolupracuje

škola s Gemerskou knižnicou P. Dobšinského, GOS, Baníckym múzeom , divadlom Actores v Rožňave a CVČ.

V oblasti prevencia má škola nadviazaný úzky kontakt s PZ SR.

V škole pracujú záujmové útvary podľa ich výberu rôzneho zamerania v rámci vzdelávacích poukazov.

Činnosť krúžkov je pestrá, pre žiakov príťažlivá. V rámci Školského strediska záujmovej činnosti pôsobia

krúžky so zameraním na šport (basketbal, taekwondo, karate, športová streľba, tenis, všeobecná športová

príprava). Činnosť strediska je na veľmi dobrej úrovni. Športové krúžky reprezentujú školu aj na súťažiach.

Škola tiež veľmi úzko spolupracuje so svojím zriaďovateľom – mestom Rožňava, ktoré je nápomocné pri

riešení materiálno-technického zabezpečenia, chodu a prevádzky školy.

7. Priestorové a materiálno-technické podmienky

Materiálne vybavenie školy

Škola je dobre vybavená dostupnými učebnicami a učebnými pomôckami, pri výučbe niektorých

predmetov je využívaný výukový softvér. Pre ďalšie štúdium a prácu žiakov i pedagógov je k dispozícii školská

knižnica so študovňou, učiteľská knižnica, 3 učebne IKT s možnosťou prístupu na internet. Literatúra, učebnice,

učebné pomôcky a výukový softvér sú priebežne dopĺňané o nové. Na odborné učebne nadväzujú kabinety so

zbierkami učebných pomôcok. V súčasnosti všetky triedy a odborné učebne školy sú vybavené notebookom,

dataprojektorom a plátnom, ktoré pedagógovia aktívne využívajú vo výchovno-vzdelávacom procese. Vďaka

zapojeniu pedagógov do vzdelávacích programov prostredníctvom ÚIPŠ, ŠPÚ a MPC boli škole zapožičané

ďalšie didaktické prostriedky – notebooky pre pedagógov. Boli zriadené dve multimediálne učebne vybavené

interaktívnou tabuľou, z ktorých jedna slúži na výučbu jazykov a druhá na výučbu ostatných predmetov.

Zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu učebnými pomôckami je na dobrej úrovni.

Priestorové vybavenie školy

Areál školy je možné rozdeliť na 3 prepojené časti – hlavnú budovu, telocvične a ihriská s detským dvorom.

Hlavná budova slúži celej škole. Tu sídli vedenie školy, sú tu všetky triedy, odborné učebne (chémie-

fyziky, hudobnej výchovy, multimediálna učebňa cudzích jazykov, multimediálna učebňa prírodovedných

a spoločensko-vedných predmetov, 3 počítačové učebne, 1 učebňa kontinuálneho vzdelávania, školská dielňa

(kovodielňa - drevodielňa), učebňa špeciálneho pedagóga, žiacka knižnica so študovňou, učiteľská knižnica,

školská jedáleň a školský bufet.

S hlavnou budovou sú presklenou pergolou prepojené 2 telocvične – veľká a malá. K dispozícii sú tam šatne

a kompletné sociálne zabezpečenie (toalety, sprchy). Telocvične spolu s vonkajšími ihriskami slúžia potrebám

školy i verejnosti.

Areál vonkajších ihrísk s detským dvorom tvoria 3 ihriská (basketbalové, volejbalové, viacúčelové

miniihrisko s umelým povrchom), doskočisko, bežecká dráha. Pre deti 1. stupňa (predovšetkým pre ŠKD) je

určený detský dvor s dreveným domčekom, preliezačkami, hojdačkami a lavičkami.

Súčasťou vonkajšieho areálu je aj environmentálna učebňa, jazierko, skalka.

Technické vybavenie školy

Jednou z priorít školy vo výučbe i v bežnom chode školy je využitie informačných a komunikačných

technológií. Z toho vychádza i vybavenosť školy touto technikou.

Pre výučbu nielen informatickej výchovy, ale i ďalších predmetov sú určené 3 počítačové učebne (v jednej

učebni je 12 staníc, v ďalších dvoch je 17 staníc určených pre žiakov). Žiaci majú počítač s prístupom na internet

aj v knižnici. V učebni cudzích jazykov je zriadené jazykové laboratórium. Učitelia majú počítače k dispozícii

v zborovni a v každom kabinete. Väčšina počítačových staníc umiestnených v kabinetoch má prístup na

internet. V 5 odborných učebniach sú notebooky a dataprojektory, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou výchovno–

vzdelávacieho procesu. Vo viacerých učebniach a kabinetoch sú nainštalované kvalitné multifunkčné zariadenia.

V zborovni je učiteľom k dispozícii kopírka.

Škola po technickej stránke disponuje učebňou technickej výchovy (kovodielňa-drevodielňa).

Hygienické vybavenie školy

Pre dodržiavanie pitného režimu pracovníkov školy sa v zborovni školy nachádza zásobník vody. Pre žiakov

je v jedálni nainštalované zariadenie na pitie, podobné zariadenie tzv. „pítko“ sa nachádza na centrálnej chodbe

na 1. poschodí. Žiaci, učitelia aj TH pracovníci majú možnosť kúpiť si pitie aj v školskom bufete.

Na odpočinok je k dispozícii ŠKD, mimo zimného obdobia otvorené átrium a betónová časť školského

dvora a ihriská s detským dvorom.

Pre žiakov základnej školy má škola k dispozícii šatňové priestory, pre žiakov 1. stupňa sú k dispozícii

šatňové skrinky pre každú triedu spoločne (chlapci/dievčatá), pre žiakov 2. stupňa sú to osobné skrinky pre

každého žiaka.

Všetky sociálne zariadenia školy sú po rekonštrukcii, postupne vybavujeme triedy novým školským

nábytkom. Všetky vnútorné priestory sú vymaľované. Hlavná budova a okolitý areál je vybavený a

monitorovaný kamerovým systémom.

8. Škola ako životný priestor

Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie, kladieme dôraz na vytváranie priateľskej

atmosféry pre tvorivú prácu, na vedenie žiakov k zdravému životnému štýlu, na upravené a estetické prostredie

tried, chodieb a exteriéru školy. V triedach i na stenách chodieb sú umiestnené nástenky zamerané na výchovu

podľa rôznych tém. Chodby skrášľuje kvetinová výzdoba a vytvorené oddychové priestory pre rodičov i žiakov.

Na informačných tabuliach a nástenkách poskytujeme pre žiakov a rodičov aktuálne informácie o aktivitách

školy a sú aj priebežne aktualizované na webovej stránke školy.

Škola sa snaží o budovanie priateľskej atmosféry medzi žiakmi navzájom i medzi žiakmi a pedagógmi.

9. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Škola vytvára bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch na vyučovanie a na prácu všetkých

zamestnancov. Dbá na dodržiavanie vnútorného poriadku školy a bezpečnostného poriadku v areáli školy. V

špeciálnych učebniach sú vypracované pracovné poriadky. Dôkladne informuje učiteľov, žiakov a rodičov

s vnútorným školským poriadkom (na začiatku školského roka, schôdzi ZRPŠ) ich právami a povinnosťami. Pravidelne sa uskutočňujú školenia všetkých zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti

požiaru, kontroly BOZP a odstraňovanie nedostatkov podľa výsledkov revízií. Komisia BOZP pravidelne

monitoruje bezpečnosť a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch školy.

Škola prihliada na základné fyziologické potreby žiakov, vytvára podmienky na zdravý vývin žiakov a na

predchádzanie sociálno-patologických javov, zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov, poskytuje

nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov, zabezpečuje výkon dozoru na

zamedzenie školských a pracovných úrazov, na poškodzovanie majetku školy. Vedie evidenciu školských

úrazov žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných

školou, pri vzniku školského úrazu vyhotovuje záznam o školskom úraze. Vykonáva práce spojené

s opravou, údržbou a hygienou školy, preventívne opatrenia na predchádzanie mimoriadnych udalostí. Dvakrát

ročne plní úlohy účelového cvičenia.

II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu

1. Pedagogický princíp školy

Prioritnou úlohou školy bude umožniť všetkým žiakom získať dostatočné všeobecné vedomosti a zručnosti

vo všetkých všeobecnovzdelávacích predmetoch a hlboké odborné vedomosti vo všetkých zvolených

voliteľných predmetoch. Dá šancu každému žiakovi, aby sa rozvíjal podľa svojich schopností a bolo mu

umožnené zažiť úspech bez ohľadu na rodinné a majetkové pomery, sociálne prostredie, národnosť a rasu.

Výchovno-vzdelávaciu činnosť budeme smerovať k príprave žiakov na život, aby boli schopní kriticky a tvorivo

myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy. Budeme sa snažiť orientovať pedagogické stratégie na riešenie

problémových úloh a tvorbu projektov.

Pripravíme človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme, schopného

sebamotivácie k celoživotnému vzdelávaniu. Budeme rozvíjať osobnosť žiaka vo všetkých jeho schopnostiach

a predpokladoch.

Škola sa bude snažiť dosiahnuť zvýšenie gramotnosti v oblasti IKT žiakov a zabezpečiť kvalitnú prípravu

žiakov v cudzích jazykoch so zreteľom na možnosti školy, so zameraním na komunikatívnosť a s ohľadom na

schopnosti jednotlivých žiakov.

Škola zabezpečí podmienky na vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a

žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia tak, aby mali rovnocenný prístup vo vzdelávaní.

Naším princípom je skvalitniť spoluprácu s rodičmi a verejnosťou a v spolupráci s rodičmi vychovať zo

žiakov pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí.

Veľký dôraz budeme hneď od začiatku klásť na vytvorenie dobrého tímu v triede, na rozvíjanie

sebapoznania a sebahodnotenia žiaka vzhľadom k tomu, že prišli žiaci z rôznych tried. Cieľom bude, aby žiaci

získali dobrý učebný štýl, poznali svoje silné a svoje slabé stránky. Intenzívne sa to bude realizovať formou

trojdňového kurzu prvý septembrový týždeň pod vedením triedneho učiteľa na tému: ako odbúrať trému, stres,

zlé návyky pri učení, vytvoriť dobrú klímu v triede.

2. Zameranie školy a stupeň vzdelania

Súčasná škola nadväzuje na pevné tradície a výborné výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu. Máme

v škole okolo 650 žiakov, ktorých v triedach vedie zhruba 50 pedagogických zamestnancov.

V súčasnosti naša škola poskytuje kvalitné všeobecné vzdelanie, zaznamenali sme množstvo vynikajúcich

výsledkov v okresných, krajských i celoslovenských súťažiach vďaka talentu a záujmu žiakov, vďaka náročnej

a tvorivej práci pedagogických zamestnancov. Každoročne sa úspešne zúčastňujeme podujatí organizovaných

centrom voľného času. Žiaci sú úspešní v prijímaní na stredné školy a v ďalšom pokračovaní štúdia.

Škola pracuje v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Rožňava a plnením náročných úloh sa snaží

zabezpečovať čo najkvalitnejší výchovno-vzdelávací proces, rozvíja spoluprácu s rodičmi a snaží sa v oblasti

ekonomicko-hospodárskej zabezpečovať čo najvhodnejšie materiálno-technické podmienky na chod školy.

K hlavným úlohám a cieľom školy patrí:

- budovať počítačovú základňu školy a dosiahnuť primeranú gramotnosť v oblasti IKT - dnes máme 3

počítačové učebne a 2 multimediálne učebne - využívajú sa denne na vyučovanie i v krúžkovej činnosti pod

vedením kvalifikovaných odborníkov,

- skvalitňovať metódy a formy práce vo vyučovacom procese prostredníctvom projektových vyučovaní

a využívaním moderných technológií (internet, multimédiá, interaktívne tabule) k príprave na vyučovanie ,

- poskytovať pomoc a poradenstvo - máme školského špeciálneho pedagóga a výchovného poradcu –

skvalitňuje sa tak práca so začlenenými žiakmi, spolupracuje sa s rodičmi, poskytujú sa poradenské služby

žiakom s výchovnými problémami,

- skvalitňovať podmienky pre rozvíjanie jazykových zručností žiakov v anglickom i nemeckom jazyku,

- rozvíjať model žiackej a učiteľskej knižnice ako informačného a komunikačného centra,

- organizovať, pripravovať a zapájať žiakov do súťaží, ktoré rozvíjajú ich mimoriadny talent, nadanie

a telesnú zdatnosť,

- skvalitňovať prácu s nadanými a talentovanými žiakmi prostredníctvom záujmových útvarov.

Tieto ciele sa snažíme plniť aj naďalej, aby sme zabezpečili čo najkvalitnejšie výchovno-vzdelávacie

výsledky, ktoré môžu našim absolventom otvoriť dvere do sveta v budúcnosti.

3. Profil absolventa

Absolvent nižšieho sekundárneho stupňa vzdelávania našej školy by mal svojím vystupovaním robiť dobré

meno škole, byť schopný vytvárať dobré medziľudské vzťahy, byť schopný hodnotiť svoju úlohu v škole, v

rodine a v spoločnosti, byť schopný starať sa o svoje fyzické a psychické zdravie, hodnotiť a využívať pri učení

rôzne zdroje informácií, osvojiť si metódy štúdia a práce s informáciami. Klasifikácia a hodnotenie žiakov sa

v jednotlivých predmetoch realizuje na základe Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej

školy.

Všeobecné znalosti absolventa:

- má všeobecné poznatky (kultúrno-spoločenský rozhľad, porozumenie širším súvislostiam vývinu sveta,

prírody, indivídua, spoločnosti, kultúry, vedy a techniky) mu umožňujú samostatne, kriticky a tvorivo

myslieť, vnímať dejiny vlastného národa a regiónu vo vzájomnom prepojení s vedomosťami zo

všeobecných dejín,

- ovláda slovenský jazyk a sám sa stará o kultúru svojho písomného a ústneho vyjadrovania,

- ovláda dva cudzie jazyky a má v nich základné komunikačné zručnosti,

- pozná metódy prírodných vied (hypotéza, experiment, analýza) a vie diskutovať o prírodovedných

otázkach.

Osobnostná a charakterové vlastnosti žiaka:

- je si vedomý svojich kvalít,

- je usilovný, svedomitý, samostatný, čestný, spravodlivý, zodpovedný, tvorivý, disciplinovaný,

- je ochotný prijímať nové názory,

- je pripravený uplatniť sa v zamestnaní a je zodpovedný za svoj život,

- kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti,

- uvedomuje si svoje hodnotové hierarchie, zaujíma samostatné a zodpovedné postoje,

- je zodpovedný za vlastné vzdelávanie, vie si stanoviť životné ciele a napĺňať ich.

Pohyb žiaka v spoločnosti:

- je sebavedomím a zodpovedným občanom, zastáva vlastné postoje,

- dokáže efektívne komunikovať rečou, písmom, gestom, pohybom a chápať komunikáciu druhých,

- je schopný zúčastňovať sa života spoločnosti – dokáže kooperovať, uzatvárať kompromisy, dokáže

riešiť problémy,

- chápe odlišnosti medzi jednotlivými kultúrami, uvedomuje si význam tolerantného spolužitia so

všetkými národmi, národnosťami a etnikami.

Vnímanie žiaka a jeho zručnosti:

- má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja a dokáže využívať IKT

pri vzdelávaní,

- má schopnosť vnímať umenie, snaží sa porozumieť mu a chráni umelecké prejavy,

- má poznatky o správnej výžive a zdravom životnom štýle, o ochrane zdravia, ovláda zásady

poskytovania prvej pomoci,

- má trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu ako súčasť zdravého životného štýlu

a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie,

- má osvojené základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého

životného štýlu a mal by sa správať v športovej i mimo športovej činnosti duchu fair – play.

4. Pedagogické stratégie

Program zdôrazňuje individuálny prístup k dieťaťu a spoluprácu rodiny v oblasti výchovy a vzdelávania.

Presadzujeme humanistické a demokratické princípy vo vzdelaní. V oblasti rozumovej výchovy je naším cieľom

rozvíjať u žiakov tvorivé myslenie, samostatnosť, aktivitu, sebahodnotenie. Východiskom je eliminácia

dominancie učiteľa vo výchovno-vzdelávacom procese, učiteľ je partnerom, poradcom pri získavaní a smerovaní

vo vzdelávaní. Viac budeme preferovať samostatnú prácu žiakov a ich cieľavedomé zvládanie učiva, ale budeme

využívať aj rôzne formy vyučovania - integrované, skupinové, individuálne, projektové vyučovanie, vyučovanie

v rôznom prostredí, organizovať vyučovanie v iných formách vzdelávania ako je denná, exkurzie, športové

aktivity, zážitkové vyučovania, rôzne výchovné aktivity súvisiace so vzdelávaním. Budeme sa snažiť zvyšovať

kompetencie učiteľa v oblasti metód a foriem práce, ich primeraný výber, logické usporiadanie a kombinovanie

tak, aby predstavovali motiváciu a usmernenie žiakov vo vyučovaní. Podporujeme vyučovanie pomocou

didaktickej techniky a snažíme sa využívať aj IKT vo vyučovaní. Chceme si všímať talent žiakov v jednotlivých

oblastiach a rozvíjať ho do maximálnej možnej miery. Dôležitým odporúčaním do budúceho školského roka je

pre nás potreba orientácie na pozitívne hodnotenie žiakov, najmä slaboprospievajúcich, pre zvýšenie vnútornej

motivácie.

Výchovné a vzdelávacie stratégie vychádzajú z kľúčových kompetencií daných ŠVP. Úroveň

kľúčových kompetencií získaných na nižšom sekundárnom stupni vzdelávania predstavuje základný kameň a

„odrazový mostík“ pre ďalšie vzdelávanie, celoživotné učenie a orientáciu žiakov v bežnom živote.

5. Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

V ôsmom ročníku pracujú diagnostikovaní žiaci s vývinovými poruchami učenia (VPU), ktorá sa premieta

na základe záverov a odporúčaní v predmetoch slovenský jazyk a literatúra, matematika, náukové predmety.

Prevažne sa jedná o dyslexiu, dysortografiu, dyskalkúliu, poruchu pozornosti samostatne alebo v kombinácii.

Vzdelávací program ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej

republiky pod číslom CD-2008-18550/39582-1:914 dňa 26. mája 2009.

Pre výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s VPU platia všetky ustanovenia uvedené v Štátnom vzdelávacom

programe, ktoré sú doplnené špecifikami uvedenými vo vzdelávacom programe pre žiakov s VPU. V zmysle §

94 ods.1 a § 2 písmeno s) zákona č. 245/2008 Z.z. sa výchova a vzdelávanie detí a žiakov s VPU uskutočňuje aj

v školskej integrácii, t. j. v triede alebo výchovnej skupine spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy. Cieľom

vzdelávania žiakov s vývinovými poruchami učenia v primárnom a nižšom sekundárnom stupni je pripraviť

žiakov na vzdelávanie na akejkoľvek strednej škole s prihliadnutím na ich schopnosti a možnosť vykonávať

zvolenú profesiu.

1. Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia

1.1 Ciele výchovy a vzdelávania žiakov s VPU

Žiaci základných škôl a špeciálnych tried pre žiakov s VPU v základnej škole plnia rovnaké ciele vzdelávania

ako ostatní žiaci základných škôl na primárnom a nižšom sekundárnom stupni vzdelávania.

1.2 Stupeň vzdelania

Primárne vzdelávanie a nižšie sekundárne vzdelávanie.

1.3 Profil absolventa

Osvojené kľúčové kompetencie absolventa základnej školy v prípade žiakov s VPU zodpovedajú profilu

absolventa primárneho a nižšieho sekundárneho stupňa školského vzdelávania.

1.4 Vzdelávacie oblasti

Obsah školského vzdelávania žiakov s VPU v špeciálnych triedach a v školskej integrácii v základných školách

je rovnaký ako obsah školského vzdelávania žiakov základných škôl. Vo vzdelávacej oblasti jazyk a

komunikácia je predmet individuálna logopedická intervencia ( ďalej len „ILI“), ktorý žiak navštevuje v rámci

špeciálno-pedagogickej intervencie v poradenskom zariadení. Predmet rozvíjanie špecifických funkcií (ďalej len

„RŠF“), ako špecifické predmety určené pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou a s VPU

vyučovaný v rámci osobného rozvrhu školského špeciálneho pedagóga so zameraním na rozvoj komunikačných

schopností, s využitím materiálov na cvičenie a posilňovanie koncentrácie pozornosti, pracovné listy pre rozvoj

zrakového vnímania, nové súbory pracovných listov s metodickými pokynmi na tematické okruhy predmetu.

1.5 Charakteristika výchovy a vzdelávania žiakov s VPU, špecifiká výchovy a vzdelávania, dĺžka, formy

výchovy a vzdelávania a podmienky prijímania

1.5.1 Charakteristika výchovy a vzdelávania žiakov s VPU

Podľa tohto vzdelávacieho programu sa vzdelávajú žiaci, ktorí majú diagnostikované špecifické vývinové

poruchy učenia (VPU).

1.5.2 Špecifiká výchovy a vzdelávania

1.5.2.1 Vzdelávanie žiakov s VPU v triede spolu s ostatnými žiakmi školy (v školskej integrácii)

Každý žiak, ktorý je vzdelávaný v školskej integrácii v základnej škole v triede spolu so žiakmi bez ŠVVP má

vyplnený Návrh na prijatie. Pre takého žiaka riaditeľ školy zabezpečí odbornú špeciálnopedagogickú a

logopedickú starostlivosť v spolupráci s centrom špeciálnopedgogického poradenstva alebo s centrom

pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, so školským špeciálnym pedagógom a logopédom .

Začlenený žiak v školskej integrácii sa vzdeláva podľa rámcového učebného plánu príslušnej školy, v ktorej sa

vzdeláva a podľa individuálneho vzdelávacieho programu (ďalej len „IVP“) s prihliadnutím na narušenie.

1.5.2.2 Všeobecné zásady hodnotenia žiaka s VPU

1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s VPU učiteľ rešpektuje jeho psychický a fyzický zdravotný stav,

druh a závažnosť poruchy, ktorá má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

2. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho

vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po

ukončení povinnej školskej dochádzky.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho

pracovnej a sociálnej integrácie.

3. Pri hodnotení a klasifikácii žiaka je nevyhnutné postupovať podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga.

4. O spôsobe a možnostiach hodnotenia a klasifikácie triedny alebo vyučujúci učiteľ informuje zákonného

zástupcu žiaka s VPU po konzultácii so špeciálnym pedagógom.

5. Pri hodnotení žiaka s VPU učiteľ taktne posudzuje úroveň jeho vedomostí nielen v porovnaní s rovesníkmi,

ale najmä v porovnaní s uplynulým obdobím vzhľadom na predchádzajúce výkony samotného žiaka.

1.5.3 Dĺžka výchovy a vzdelávania V školskej integrácii – individuálne začleneného - rozložením obsahu vzdelávania v súlade s jeho

individuálnym vzdelávacím programom (pri uplatnení § 94 ods.3 zákona č. 45/2008 Z. z.).

1.5.4 Formy výchovy a vzdelávania

Škola, ktorá poskytuje žiakovi s VPU stupeň vzdelávania ISCED 2, uplatní pri jeho vzdelávaní tú formu

organizácie jeho výchovy a vzdelávania podľa § 54 zákona č.245/2008 Z. z., prostredníctvom ktorej mu pre neho

prijateľným spôsobom zabezpečí získanie príslušného stupňa vzdelania.

Pri výbere formy vzdelávania žiakov s VPU je potrebné postupovať individuálne, podľa výsledkov

špeciálnopedagogickej, logopedickej, psychologickej, prípadne inej odbornej diagnostiky.

1.5.5 Podmienky prijímania

Do základnej školy (školská integrácia) sa žiak s VPU prijíma na základe psychologickej a

špeciálnopedagogickej a logopedickej diagnostiky v centre špeciálnopedgogického poradenstva (CŠPP) alebo v

centre pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) alebo Súkromnom centre

špeciálnopedgogického poradenstva ( SCŠPP). V prípade potreby môže poradenské zariadenie priamo, alebo na

základe podnetu školy, vyžadovať aj odbornú lekársku diagnostiku alebo diagnostiku odborného zdravotníckeho

zamestnanca (neurológ, psychiater, foniater, ORL, klinický logopéd a pod.).

Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a žiak ďalej navštevuje

školu, do ktorej bol prijatý, jeho ďalšie vzdelávanie ako vzdelávanie žiaka s VPU sa mu zabezpečí po predložení

písomnej žiadosti zákonného zástupcu žiaka o zmenu formy vzdelávania a vyplneného Návrhu na prijatie

predloženého riaditeľovi školy.

1.6 Vzdelávacie štandardy

Vzdelávacie štandardy pre žiakov s VPU sú rovnaké ako pre ostatných žiakov primárneho alebo nižšieho

stredného stupňa. Vzdelávacie štandardy slúžia pre učiteľov, aby vedeli, kam majú smerovať svoje pedagogické

pôsobenie.

Individuálne schopnosti jednotlivých žiakov nemožno zovšeobecňovať a dosiahnuté výkony sú limitované

samotným narušením komunikačnej schopnosti a VPU.

1.7 Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v jednotlivých formách výchovy a vzdelávania

Pri organizácii podmienok v jednotlivých formách vzdelávania žiakov s VPU je potrebné postupovať

individuálne podľa výsledkov špeciálnopedagogickej diagnostiky a v spolupráci s rodičmi (resp. zákonnými

zástupcami), školským špeciálnym pedagógom a príslušným poradenským zariadením.

1.11 Povinné personálne zabezpečenie

Okrem povinného personálneho zabezpečenia platného podľa štátneho vzdelávacieho programu schváleného v

júni 2008 v škole, v ktorej sú vzdelávaní žiaci s VPU pôsobí školský špeciálny pedagóg, ktorý pravideľne

konzultuje s odborníkmi poradenského zariadenia a v prípade potreby aj zdravotného zariadenia.

1.12 Povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie

Výučba žiakov so špeciálnymi potrebami prebieha integrovanou formou ( individuálnou) v triede s rovesníkmi.

Žiaci so špeciálnymi potrebami sa zúčastňujú všetkých akcií a aktivít organizovaných školou spolu s ostatnými

žiakmi a v prípade ak sa žiak so špeciálnymi potrebami nemôže zúčastniť, škola zabezpečí náhradné vyučovanie

alebo aktivitu. Prostredie triedy je upravené podľa potrieb žiakov so zdravotným znevýhodnením ( jedná sa

o špecifické vývinové poruchy učenia a správania ).

1.13 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní sú rovnaké ako v štátnom

vzdelávacom programe pre primárny a nižší stredný stupeň vzdelávania. Pri vzdelávaní žiakov s VPU

postihnutím je vytvorená vhodná štruktúra práce a odpočinku žiakov a učiteľov počas dňa, vhodný režim

vyučovania s ohľadom na vek a postihnutie žiakov Pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov vo

výchove a vzdelávaní v škole i mimo školy postupuje s týmito odchýlkami:

a) pri kúpaní a pri plaveckom výcviku je v jednej skupine najviac päť žiakov,

b) pri lyžiarskom výcviku má jeden inštruktor v skupine najviac osem žiakov,

c) pri školskom výlete je počet žiakov v skupine rovnaký alebo nižší ako počet žiakov v triede, ak je počet

žiakov v skupine pri školskom výlete vyšší ako počet žiakov v triede, riaditeľ školy zabezpečí účasť ďalšej

poučenej plnoletej osoby. (§ 2 ods. 24 vyhlášky MŠ SR č. 322/2008 Z.z)

1.14 Zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.

Školský vzdelávací program poskytuje základným školám a triedam pre žiakov s VPU možnosť profilovať sa a

vychádzať v ústrety potrebám a záujmom žiakov. Vo vyšších ročníkoch sa zaraďujú predmety zamerané na

rozvíjanie rozprávačských schopností a praktické cvičenia z prírodovedných predmetov. V ôsmom ročníku pracuje aj žiak podľa individuálneho výchovno- vzdelávacieho programu pre žiakov

s poruchami správania.

VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV S PORUCHAMI SPRÁVANIA Vzdelávací program ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej

republiky pod číslom CD-2008-18550/39582-1:914 dňa 26. mája 2009.

V zmysle §94 ods.2 písm. l) zákona č.245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 245/2008 Z.z.) sa pri výchove o

vzdelávaní žiakov s poruchami správania postupuje podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s poruchami

správania.

Vzdelávací program je určený pre žiakov s poruchami správania, ktorí sa vzdelávajú aj formou individuálnej

integrácie v bežnej základnej škole.

1. Ciele výchovy a vzdelávania

Ciele výchovy a vzdelávania sú v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa Štátneho vzdelávacieho

programu pre 2. stupeň základnej školy ISCED 2.

Špecifickými cieľmi sú

- špeciálnopedagogická diagnostika stavu vzdelanosti, vedomostí, zručností, návykov a vývinu vlastností

osobnosti,

- reedukácia narušeného vývinu vlastností osobnosti vo vzťahu k učeniu, správaniu, práci a narušeného

psychosociálneho a emocionálneho vývinu.

2. Stupeň vzdelania

Stupeň vzdelania je definovaný v Štátnom vzdelávacom programe pre 2. stupeň základnej školy ISCED 2 v

prípade individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy. Školský špeciálny pedagóg podľa osobného

rozvrhu hodín školského špeciálneho pedagóga pracuje podľa potreby so žiakom / žiakmi s poruchami správania

individuálne alebo v skupinkách podľa individuálneho vzdelávacieho programu žiaka/žiakov. Obsah, formy a

postup vyučovania konzultuje s príslušným učiteľom a poradenským zariadením.

3. Profil absolventa

Profil absolventa je definovaný v Štátnom vzdelávacom programe pre 2. stupeň základnej školy ISCED 2.

4. Vzdelávacie oblasti a prierezové témy

Vzdelávacie oblasti a prierezové témy sú totožné so vzdelávacími oblasťami a prierezovými témami podľa v

Štátneho vzdelávacieho programu pre 2. stupeň základnej školy ISCED 2.

5. Špecifiká výchovy a vzdelávania

Vzdelávanie žiaka s poruchou správania si vyžaduje koordinovaný tímový prístup učiteľa, psychológa

príslušného poradenského zariadenia, školského špeciálneho pedagóga a ďalších odborníkov podľa potreby.

Špecifiká vzdelávania sú uplatňované v individuálnom rozsahu a podľa individuálnych potrieb žiakov vo

všetkých formách vzdelávania. Obsah, formy a postup vyučovania konzultuje s príslušným učiteľom. Školský

špeciálny pedagóg, v rámci vyučovania pracuje individuálne so žiakom, resp. so skupinkou vybraných žiakov s

cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie. Vo vyučovaní si učiteľ stanovuje dĺžku

a štruktúru vyučovacej hodiny flexibilne, zohľadňujúc psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú

dôsledkom stanovenej diagnózy.

6. Vzdelávacie štandardy

Vzdelávacie štandardy sú totožné so vzdelávacími štandardami podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre 2.

stupeň základnej školy ISCED 2.

7. Rámcové učebné plány

Rámcové učebné témy, prierezové témy sú totožné so vzdelávacími oblasťami a prierezovými témami podľa v

Štátneho vzdelávacieho programu pre 2. stupeň základnej školy ISCED 2.

8. Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie

8.2 Vzdelávanie formou individuálnej integrácie

Poruchy správania sa premietajú do vzdelávacieho procesu . Z tohto dôvodu sú vytvorené špeciálne podmienky

na vzdelávanie. Takýto žiaci majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a sú evidovaní na škole ako žiaci so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Status žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Individuálny vzdelávací program vypracováva škola spoločne so zariadením výchovného poradenstva a

prevencie podľa kompetencií.

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý sa vzdeláva v bežnej triede základnej školy, má

zabezpečené odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky v rozsahu a kvalite

zodpovedajúcej jeho individuálnym potrebám. Individuálny vzdelávací program sa v priebehu školského roka sa

upravuje a dopĺňa podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka. Úpravy vzdelávacieho

programu sú výsledkom odborných konzultácií všetkých zainteresovaných odborníkov a oboznamuje sa s nimi aj

zákonný zástupca žiaka.

9. Povinné personálne zabezpečenie

Personálne zabezpečenie primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania sa na školách pre žiakov s poruchami

správania sa realizuje podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre 2. stupeň základnej školy ISCED 2.

Žiak pracuje s triednym učiteľom, ktorý ho usmerňuje, vyučujúcimi, ktorí ho vzdelávajú a korigujú, školským

špeciálnym pedagógom. Škola úzko spolupracuje s poradenským zariadením CPPPaP odborníkmi –

psychológom, špeciálnym pedagógom a inými odborníkmi – pediatrom, neurológom.

10. Povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie

Podmienky pre povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie sú definované v Štátnom vzdelávacom

programe pre 2. stupeň základnej školy ISCED 2. Žiakovi je umožnené prerušenie pracovnej činnosti a upútanie

jeho pozornosti inými aktivitami.

11. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia v škole

Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia v škole sú definované v Štátnom vzdelávacom programe

pre 2. stupeň základnej školy ISCED 2.

6. Začlenenie prierezových tém

Do obsahu vzdelávania sú povinne začlenené prierezové témy do jednotlivých vyučovacích predmetov a

uvedené sú v učebných osnovách jednotlivých predmetov:

Multikultúrna výchova – začlenená najmä do spoločensko – vedných predmetov dejepis, geografia, občianska

výchova, etická výchova, pomocou vhodných príkladov možno rozvíjať prvky tejto výchovy aj v

prírodovedných predmetoch, slovenskom jazyku a cudzom jazyku. Je zabezpečovaná aj koordinátorkou pre

ľudské práva a je realizovaná v rámci projektových dní.

Mediálna výchova - rozvíja sa ako samostatný vyučovací predmet.

Osobnostný a sociálny rozvoj – začlenená do všetkých vzdelávacích oblastí, realizovať ju budeme aj formou

dvojdňového kurzu druhý septembrový týždeň pod vedením triedneho učiteľa na tému: ako odbúrať trému, stres,

zlé návyky pri učení, vytvoriť dobrú klímu v triede.

Environmentálna výchova – začlenená do všetkých vzdelávacích oblastí, žiakov budeme zapájať do projektov.

Dopravná výchova – budeme ju realizovať formou projektového dňa v spolupráci s PZ SR a je zaradená aj ako

samostatná organizačná forma vyučovania v rámci jesenného a jarného účelového cvičenia.

Ochrana života a zdravia – realizovať sa bude v jednotlivých predmetoch a je zaradená aj ako samostatná

organizačná forma vyučovania v rámci jesenného a jarného účelového cvičenia. Integruje postoje, vedomosti

a zručnosti žiakov v rôznych situáciách.

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – začlenená do jednotlivých vzdelávacích oblastí. Žiaci školy budú v

priebehu jedného školského roka zapojení do práce na projekte zameranom na určitú tému, v závere školského

roka budú výsledky svojej práce prezentovať.

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra – začlenená do vzdelávacích oblastí: jazyk a komunikácia,

príroda a spoločnosť, človek a hodnoty, umenie a kultúra. Realizovaná bude prostredníctvom ročníkových

projektov.

III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

Jedným z rozhodujúcich faktorov dobrého a kvalitného riadenia školy je sledovanie efektívnosti školskej

práce, jej premyslená, dôsledná a sústavná kontrola. Kľúčové miesto medzi všetkými evalvačnými činnosťami

zaujíma hodnotenie a klasifikácia žiaka učiteľom. Priamo v priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu poskytuje

učiteľ žiakovi nevyhnutnú spätnú väzbu a pravdivý obraz o tom, s akým úspechom sa mu darí dosahovať

jednotlivé konkretizované výstupy.

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z platných metodických pokynov na

hodnotenie a klasifikáciu. Základom formálneho hodnotenia žiaka je tradičná klasifikácia v päťstupňovej

stupnici. Hlavným účelom hodnotenia je motivovať žiaka a poskytnúť jemu, ale i jeho rodičom nevyhnutnú

spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom

hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe určitých

kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Je potrebné, aby si žiaci kvalitnú spätnú väzbu

dokázali samostatne vytvárať, naučili sa vlastnému kritickému sebahodnoteniu a hodnoteniu svojich

spolužiakov.

Budú sa klasifikovať všetky vyučovacie predmety. Klasifikácia bude v súlade so Zákonom č. 245 z 22. mája

2008 §55, Metodickým pokynom č. 22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Pri

hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami sa bude brať do

úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Budeme odlišovať hodnotenie

spôsobilostí od hodnotenia správania.

Kritéria na hodnotenie

Zvládnutie výstupov jednotlivých vyučovacích predmetov,

Schopnosť riešiť problémové situácie,

Úroveň komunikačných schopností,

Uplatňovanie samostatnosti a tvorivých spôsobov pri riešení problémov,

Schopnosť spolupráce v skupine,

Prístup žiaka ku vzdelávaniu,

Rešpektovanie pravidiel slušného správania a dodržovania bezpečnosti.

Základné pravidlá hodnotenia prospechu klasifikáciou

Prospech žiaka sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch klasifikuje stupňami :

1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný

Známka z hodnotenia vedomostí nezahŕňa hodnotenie správania žiaka.

Do klasifikácie sa premieta hodnotenie úrovne dosiahnutých vedomostí, schopností, práca s

informáciami, úroveň komunikácie a tvorivosť žiaka.

Hodnotenie prebieha priebežne v celom časovom období a výsledná známka je stanovená na základe

dostatočného množstva rôznych podkladov.

Učitelia využívajú k hodnoteniu rôzne formy a metódy overovania vedomostí a schopností.

Súhrnné písomné práce sú žiakom vopred oznámené, triedni učitelia koordinujú rovnomerné rozloženie

písomných prác.

Skupinové práce sa nehodnotia známkou, ale sú hodnotené slovne.

V prípade výrazného zhoršenia prospechu sú informovaní zákonní zástupcovia žiaka, problém je s nimi

konzultovaný.

Každý žiak si vedie svoje portfólio, v ktorom sú zhromaždené jeho práce, ktoré dokumentujú žiakov

vývoj. V ôsmom ročníku si žiaci dopĺňajú svoje hodnotiace portfólium, ktoré bude obsahovať v jednotlivých

predmetoch nasledovné materiály:

- Slovenský jazyk a literatúra, výtvarná výchova, práca s textom: vlastná tvorba – projektová práca .

- Matematika, informatika, biológia: vlastná tvorba , projekt na vybranú tému.

- Anglický jazyk, Nemecký jazyk: jazykové portfólio.

- Dejepis: projektová práca.

- Telesná a športová výchova : Eurofit – test.

Na konci roka si môžu žiaci prostredníctvom hodnotiaceho portfólia vyhodnotiť výsledky štúdia.

Správanie

Hodnotenie správania sa odvíja od dodržiavania Školského poriadku, s ktorým sú žiaci oboznámení

vždy v prvý deň v škole a rodičia na prvom triednom aktíve.

Hodnotí sa aj správanie na školských akciách, reprezentovanie školy, mimoriadne udalosti na

verejnosti.

Správanie hodnotí triedny učiteľ, navrhuje výchovné opatrenia, podáva návrhy na zníženú známku zo

správania. Zníženú známku zo správania udeľuje riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade.

Využívajú sa štyri stupne hodnotenia :

1- veľmi dobré, 2 – uspokojivé, 3 – menej uspokojivé, 4 – neuspokojivé

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

E CIEĽ KRITÉRIÁ NÁSTROJ POČETNOSŤ

V

Kvalita vyučovacieho

procesu

Záznam z hospitácií

vedenia školy, výsledky

ŠŠI

Hospitácia + pohospitačný

rozhovor Aspoň 2 x ročne

A

L

Správanie žiakov

Pozorovanie (vedenie

školy, vzájomné

hospitácie)

Priebežne

Vzťah učiteľ a žiak Pozorovanie Priebežne

V

Á

Spolupráca so žiackym

parlamentom

Aktivity žiackeho

parlamentu

(účasť, plnenie úloh)

Priebežne

C

Spolupráca s rodičovským

združením

Zápisnice z triednych

rodičovských združení Priebežne

Úroveň písomných prác Kontrola 1 x ročne

I Úroveň spracovania

tematických plánov Kontrola 1 x ročne

A Plnenie tematických

plánov Vedenie záznamov 3 x ročne

Integrovaní žiaci

Kontrola individuálnych

plánov 1 x ročne

Rozvoj osobnosti,

štúdium Výber vzdelávania Prehľady, záznamy 1 x ročne

Dlhodobé štúdium

Prehľady, záznamy 1 x ročne

Prínos pre školu,

motivácia

Väčší okruh úloh, práca

pre školu mimo

vyučovania

Pozorovanie, osobné

kontakty Priebežne

Vedenie pedagogickej

dokumentácie

Kontrola triednych kníh

a záznamov

Kontrola triednych

výkazov

10 x ročne

4 x ročne

Komplexné hodnotenie

pedagogického

pracovníka, osobné

ohodnotenie

Všetky predchádzajúce

kritériá, výsledky ŠŠI,

úroveň záverečných prác

Predchádzajúce záznamy,

pohovor 1 x ročne

A

U

T

O

E

V

Výsledky pedagogického

pôsobenia

Ako žiaci rozumejú

a nerozumejú

Prečo sme to nestihli

Čo sa páčilo a čo sa

nepáčilo

Diskusia so žiakmi

Pohovor so žiakmi

Priebežne počas

vyučovacích

hodín

A

L

V

Á

Úroveň vedomostí

a zručností, vystupovania Schopnosť aplikovať učivo

Testy, písomné práce,

vstupné a výstupné práce

Priebežne,

kontrolné podľa

tematických

plánov

C

I

Kvalita vyučovacieho

procesu

Metódy, vystupovanie,

rečové schopnosti...

Vzájomné hospitácie

Rozbor hodiny Podľa uváženia

A

Komplexný osobný rast

Štúdium, príspevky do

odbornej tlače,

osvedčenia, najlepšie

práce svojich žiakov,

výsledky testov, úspechy

v súťažiach, záverečné

práce

Portfólio Priebežne

3. Hodnotenie školy

E CIEĽ KRITÉRIÁ NÁSTROJ POČETNOSŤ

V

A

L

Komplexné

Súlad ŠVP s

ŠkVP

Hodnotenie hodín,

znalostí a zručností

žiakov, písomné

práce, vzťahy v škole,

Štátna školská

inšpekcia – správa

ŠŠI

a)komplexná

b)orientačná

Škola neovplyvní

V

Á

C

I

A

hodnotenie

oblastí

práce školy

alebo

Úroveň

pedagogického

a výchovného

procesu

Úroveň

pedagogického zboru

a jeho zloženie,

plnenie tematických

plánov, organizácia

školy,

otvorenosť školy,

prístup k žiakom

s IVVP,

personalistika, image,

Hodnotenie

zriaďovateľom,

hodnotenie krajom

jednotlivých

oblastí

Personálna

obsadenie

klíma, humanistická

pedagogika,

uplatnenie žiakov,

dokumentácia.

Hospodárenie

Rozbory výkazov,

zmluvy,

personalistika,

plnenie rozpočtu

a záväzných

ukazovateľov.

Odborné oblasti:

revízie

kontroly BOZP,

PpP a pod.

Technický stav,

predpisy,

dokumentácie

Revízne správy

odborných firiem

a kontrolórov,

revízny technik

školy, školník

Revízia podľa plánov,

školy neovplyvní

Hodnotenie

úrovne práce

riaditeľky školy

Výsledky dlhodobej

práce, druh

vyžiadaných

podkladov

Hodnotenie

zriaďovateľom

a Radou školy

1 x ročne

Úroveň

vedomostí

a zručností

Výsledky testov,

súťaží, olympiád

Vedomostné

a zručnostné testy

Celoslovenské

testovanie žiakov 9.

ročníka ZŠ, súťaže,

olympiády

1 x ročne

CIEĽ KRITÉRIÁ NÁSTROJ POČETNOSŤ

A Klíma, image školy Podľa dotazníka

Dotazník – učitelia, žiaci,

rodičia, zriaďovateľ 1 x 3 roky

U

T

SWOT analýza Silné a slabé stránky,

príležitosti, riziká

Prehľady- učitelia, žiaci,

rodičia, zriaďovateľ

k čiastkovým otázkam

príležitostne

1 x ročne

O

E

Vyhodnotenie

plánu práce školy

Vyhodnotenie

jednotlivých

čiastkových oblastí

Kombinácia evalvačných

nástrojov podľa typu oblasti 1 x ročne

V

Sponzoring a

fundraising

Získanie prostriedkov

od sponzorov,

Úspešnosť grantov

Vedenie prehľadov 1 x ročne

A

L

Demografický

vývoj, záujem o

školu

Žiaci nastupujúci do 1.

ročníka, dôvody

k výberu školy

Dotazník pre rodičov,

zoznamy žiakov 1 x ročne

V

Á

C

I

A

Zhodnotenie práce

školy v školskom

roku, plnenie

cieľov ŠVP a ŠkVP

a) úroveň

pedagogického

procesu – jednotlivé

časti hodnotiacej

správy

b) hospodárenie –

čerpanie rozpočtu,

doplnková činnosť,

hlavná činnosť

Hodnotiaca správa

o výsledkoch pedagogického

pôsobenia a vlastné

hodnotenie školy

1 x ročne

Úroveň

pedagogického

procesu a práce

jednotlivých

pracovníkov,

uplatňovanie

strategických

postupov ŠVP a

ŠkVP

Priebeh

pedagogického

procesu, príprava na

vyučovanie, úroveň

písomných prác,

výsledky v súťažiach,

vzdelávanie, tematické

plány, úroveň vedenia

dokumentácie, aktivita

a iniciatíva práce pre

školu

Hospitácie, pohospitačný

rozhovor,

kontroly testov, zošitov,

vedenie prehľadov

o súťažiach,

vedenie prehľadov

o vzdelávaní pracovníkov,

kontrola:

kontrola dokumentácií (TK)

vedenie prehľadov,

zhodnotenie osobným

pohovorom pri prideľovaní

osobného príplatku,

vyhodnotenie portfólia

2 x ročne

1 x ročne

1 x ročne

1 x ročne

mesačne

1 – 2 x ročne

Úspešnosť

absolventov

Zhodnotenie

relatívneho úspechu

(vo vzťahu ku

kritičnosti voľby)

Vedenie prehľadov, správa

výchovnej poradkyne

1 x ročne

Úspešnosť

absolventov

Úroveň záverečných

prác 4. a 9. ročníka

Vyhodnotenie prác

1 x ročne

Úroveň vedomostí

a zručností,

vystupovania

Výsledky

porovnávajúcich

testov

Vstupné a výstupné

vedomostné a zručnostné

testy

1 x ročne

CIEĽ KRITÉRIÁ NÁSTROJ POČETNOSŤ

A

U

T

O

E

V

A

L

V

Á

Výchovné

problémy

Neospravedlnená

absencia

Šikanovanie –

prevencia

Monitoring - drogy

Vedenie prehľadov – triedny

učiteľ a výchovná poradkyňa

Dotazník – výchovná

poradkyňa, triedny učiteľ

Dotazník

Podľa aktuálnej

situácie

Podľa aktuálnej

situácie

Podľa aktuálnej

situácie, vždy v 7., 8.

a 9. ročníku

C

I

A

Škola z pohľadu

začínajúcich

učiteľov – po 1

roku pôsobenia

Na čo sú nepripravení

Kladné hodnotenie

Záporné hodnotenie

Uvádzajúci učiteľ

Dotazník

Vzorová odučená hodina

Hospitácie

Každý nastupujúci

učiteľ po 1 roku

pôsobenia

Hodnotenie školy

pedagógmi Dotazník Dotazník 1 x za 3 roky

Úspešnosť

jednotlivých akcií

Stupeň hodnotenia

jednotlivými

pedagógmi

Slovné zhodnotenie

jednotlivými pedagógmi,

odporúčania, neodporúčania

Ihneď po ukončení

akcie

IV. Školský učebný plán

Vzdelávacia oblasť

Predmety 5. ročník 6. ročník 7. ročník 8. ročník

Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk a literatúra 5 4 5 5

Prvý cudzí jazyk

Anglický jazyk Nemecký

jazyk

4 4 3 4 1

Druhý cudzí jazyk Anglický

Nemecký jazyk jazyk

1 1 1 4

Práca s textom 1

Matematika a práca s

informáciami

Matematika 4 4 4 5

Informatika 1 1 1 1

Človek a spoločnosť Dejepis 1 1 1 1

Geografia 1 2 1 1

Občianska náuka 1 1 1 1

Regionálna výchova 1

Človek a hodnoty Etická výchova/ náboženská

výchova 1 1 1 1

Človek a príroda Biológia 1 2 2 2

Fyzika 2 1 2

Chémia 1 1 1

Človek a svet práce Technika 0,5 1 1

Tvorba životného prostredia 0,5

Svet práce 1 1

Umenie a kultúra Výtvarná výchova 1 1 2

Hudobná výchova 1 1 1

Výchova umením 1

Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 2 2 2 2

Športová príprava 4 4 4

Spolu 30 32 33 30

Poznámky:

Predmety anglický jazyk, nemecký jazyk, informatika, svet práce a technika sa vyučujú v skupinách

do 17 žiakov. Etická výchova vyučovaná v alternácii s náboženskou výchovou sa vyučuje v

skupinách s maximálnym počtom 20 žiakov. Na telesnú výchovu sa vytvárajú skupiny chlapcov a

dievčat do počtu 25 žiakov. Posilnenie časovej dotácie vo všetkých predmetoch je bez rozšírenia

obsahu učiva predpísaného štátnym vzdelávacím programom.

V. Učebné osnovy

Učebné osnovy tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajú

zo Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy.

Obsahujú

1. Charakteristiku predmetu – jeho význam v obsahu vzdelávania.

2. Ciele učebného predmetu – základné predmetové kompetencie (spôsobilosti), pedagogické stratégie –

metódy a formy,

3. Učebné zdroje

4. Kritériá a stratégie hodnotenia

5. Obsah predmetu

Ciele 8. ročníka

V oblasti JAZYK A KOMUNIKÁCIA:

a) osvojiť si základné pravidlá medziľudskej komunikácie

b) zvýšiť jazykovú kultúru žiakov tak, aby sa skvalitnil verbálny ústny a písomný jazykový prejav žiakov

c) rozvíjať čitateľské schopnosti tak, aby presahovali aspekt technického zvládnutia čítaného textu a

smerovali k prijatiu jeho obsahu

d) porozumieť odlišnostiam iných kultúr prostredníctvom cudzích jazykov

V oblasti MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI:

a) rozvíjať logické a kritické myslenie

b) aplikovať matematiku v praktickom živote

c) osvojiť si vhodné postupy pri práci s informáciami a zaznamenávať ich vo formálnych zápisoch, ktoré

slúžia ako prostriedok komunikácie prostredníctvom počítačových sietí a internetu

V oblasti ČLOVEK A PRÍRODA:

a) osvojiť si vedomosti o sústave ľudského tela a porozumieť jeho biologickým zákonitostiam

b) osvojiť si princípy zdravého životného štýlu

c) porozumieť zákonitostiam prírodných procesov a vedieť vysvetliť prírodné javy

d) osvojiť si postupy v bádateľskej činnosti (laboratórne cvičenia, praktické cvičenia)

V oblasti ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ:

a) vedieť sa orientovať v čase a priestore

b) pochopiť príčiny a dôsledky významných historických udalostí v slovenských a svetových dejinách

c) oboznámiť sa so zemepisnými charakteristikami jednotlivých oblastí sveta

d) spoznať históriu svojho regiónu, tradície, prírodné a kultúrne pamiatky a dedičstvo UNESCO

e) pochopeniu podstaty demokracie, práv a povinností občanov, rozpoznávaniu protiprávneho konania a

uvedomeniu si jeho dôsledkov

f) osvojiť si pravidlá a normy spoločenského správania a občianskeho spolužitia

g) rozvíjať úctu k vlastnému národu a iným národom a rešpektovať odlišnosti

V oblasti ČLOVEK A HODNOTY:

a) osvojiť si hodnotový systém založený na úcta k človeku a k prírode, spolupráce, prosociálnosti a

národných hodnotách

b) vedieť zaujať stanovisko, rozlišovať dobro od zla

c) osvojiť si prosociálne hodnoty, zásady efektívnej komunikácie a dobrých medziľudských vzťahov

d) oboznámiť sa so skutočnosťou viery a s posolstvom, na ktorom sa viera zakladá

V oblasti UMENIE A KULTÚRA:

a) chápať význam umenia v živote jednotlivca a spoločnosti a v kultúre

b) chápať význam kultúrnych a umeleckých pamiatok

c) získať schopnosť vyjadrovať svoje emócie, vzťahy a postoje, teda komunikovať umeleckými

prostriedkami.

d) nadobudnúť schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a vážiť si umelecké diela a umelecké prejavy

vlastného národa, iných národov a etník

V oblasti ČLOVEK A SVET PRÁCE:

a) osvojiť si kladný vzťah k práci a zodpovednosť za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce

b) osvojiť si základné pracovné zručnosti a návyky a zásady bezpečného používania rôzneho pracovného

náradia, nástrojov a pomôcok používaných v bežnom živote

c) vedieť sa zorientovať v rôznych odboroch ľudskej činnosti

d) rešpektovať zásady environmentálneho spracovania materiálov a produktov

V oblasti ZDRAVIE A POHYB:

a) osvojiť si zdravý spôsob života vytváraním pozitívneho vzťahu k pravidelnej športovej činnosti

b) rozvíjať pohybové, kondičné a koordinačné schopnosti a zlepšovať pohybovú výkonnosť žiaka

c) oboznámiť sa so zásadami a pravidlami jednotlivých športových činností

d) oboznámiť sa so zásadami a pravidlami jednotlivých športových činností

Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra

Zložka: Slovenský jazyk a sloh

Časový rozsah výučby 3 hod. týždenne, spolu 99 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika predmetu

Slovenský jazyk a sloh má v systéme významné postavenie. Tvorí integrálnu zložku myslenia, je

prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a

nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať krásu umeleckého diela.

Zároveň reprezentuje nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť.

Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti, čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť

jazykovej kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú

také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne

vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmete

slovenský jazyk a sloh sú potrebné nielen pre kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre úspešné

osvojovanie si poznatkov v ďalších oblastiach vzdelávania. Ovládanie slovenského jazyka a slohu v ústnej aj

písomnej forme umožňuje žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj našej spoločnosti,

orientovať sa v prostredí, v ktorom žijú, vnímať okolie i seba, vytvárať predpoklady k efektívnej medziľudskej

komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť svoje postavenie v rozličných

komunikatívnych situáciách.

2. Ciele predmetu

Cieľom vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a literatúra je:

- utvárať komunikatívnu kompetenciu žiakov zvyšovaním úrovne ich

komunikatívnych schopností.

- získavať schopnosť porozumieť a tvoriť z gramatickej, pravopisnej a štylistickej stránky správne vety,

dialógy a súvislé ústne a písomné prejavy.

- nadobúdať zručnosť pracovať s rozličnými príručkami a informatívnymi textami.

- samostatne pracovať s učebnicou a samostatne riešiť úlohy.

- osvojovať si formy slušnej verbálnej i neverbálnej komunikácie.

- prehlbovať pozitívny vzťah k osvojovaniu si slovenského jazyka, slovenskej reči, kultúre a literatúre.

- rozvíjať schopnosti učiť sa po celý život a podporovať ich sebadôveru, samostatnosť a iniciatívnosť,

sebakontrolu a sebahodnotenie.

1. Kognitivizácia a kreativizácia

1.1 Rozvíjať inteligenciu, myslenie žiaka, učiť ho riešiť problém, vytvárať potrebu učiť sa.

1.2 Prijímať hovorenú alebo písanú informáciu, rozumieť jej a využívať ju.

1.3 S porozumením čítať veku primeranú literatúru, interpretovať posolstvo textu, vyjadriť svoje pocity

z prečítaného.

1.4 Začať pracovať s odbornými príručkami, slovníkovou literatúrou, pod vedením učiteľa používať na

získavanie informácií internet, knižnicu a iné zdroje.

1.5 Rozvíjať poznávacie schopnosti (pozornosť, pamäť, myslenie, predstavivosť, fantáziu).

1.6 Tvoriť veku primerané texty a prejavy s uplatnením jednotlivých fáz písania textu.

2. Emocionalita

2.1 Prostredníctvom čítania, sledovania filmov, médií a umenia rozvíjať emocionalitu žiaka

2.2 Textami, motivačnými článkami, motivačným vstupom učiteľa vytvárať priestor a možnosti prejavovať

emocionalitu žiaka.

2.3 Pestovať a trénovať všímavosť, aktívnu pozornosť, vypestovať presvedčenie o hodnote človeka a jeho

diele.

3. Motivácia a autoregulácia

3.1 Rozvíjať schopnosť žiakov učiť sa, byť tvorivý, spoluvytvárať sebavedomie a schopnosť ohodnotiť svoj

výkon.

3.2 Formovať osobnosť žiaka, pomôcť rodine vytvárať hodnotový systém dieťaťa. Viesť žiaka k tolerancii

a oceňovaniu mieru a pokoja.

4. Socializácia

4.1 Cvičiť efektívnu komunikáciu s ľuďmi, naučiť žiaka rozlíšiť neformálnu a formálnu komunikáciu.

4.2 Zverejňovať práce žiaka podľa možností školy, regiónu.

4.3 Učivom slovenského jazyka a literatúry pomáhať prekonávať bariéry medzi ľuďmi iných národov

a národností.

4.4 Pestovať európsku dimenziu aj výberom textov, aktivít, účasťou na projektoch, atď.

Hodnotové ciele

1. Formovať vzťah k materinskému jazyku.

2. Vybudovať úctu k jazykom iných národov a národností, mať najzákladnejšie informácia o národnostiach

žijúcich na Slovensku.

3. Byť otvorený voči inému názoru, rešpektovať aj opačný názor v intenciách humanizmu a demokracie.

4. V textoch prichádzať do styku s témami environmentálnej výchovy, výchovy k manželstvu a rodičovstvu,

ochrany zdravia, životného štýlu, výchovy budúceho občana a spotrebiteľa, s témami o živote detí

v európskych krajinách a vo svete.

5. Pracovať s textami s problematikou ľudských práv, základných slobôd a zásad zakotvených v Charte

Spojených národov.

Poznávacie a rečové kompetencie žiakov

Verejná prezentácia textu, verejný prejav:

- pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť a správne uplatňovať

suprasegmentálne javy

- pri ústnom prejave primerane uplatňovať mimojazykové prostriedky

- reprodukovať umelecký aj vecný text

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti:

- zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť

- vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi

- na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky nových javov

- usporiadať známe javy do tried a systémov

- aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty

- pri písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu

Analytické a syntetické zručnosti:

- uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykový systém

- odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text

- odlíšiť medzi sebou texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a slohových útvarov

Tvorivé zručnosti:

- vytvoriť vlastný text na základe dodržiavania stanoveného slohového útvaru, slohového postupu,

jazykového štýlu

- ústne prezentovať vlastný text

- napísať krátky príbeh

- dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo

- zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text

Informačné zručnosti:

- používať jazykové príručky a slovníky, korigovať podľa nich vlastné texty

- vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov a internetu

Komunikačné zručnosti:

- adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu

- vyjadrovať sa neverbálne a chápať neverbálnu komunikáciu

- verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor

Pedagogické stratégie – metódy a formy

Absolvent má

- dobre ovládať svoj materinský jazyk a uvedomovať si potrebu starať sa o kultúru svojho písomného i ústneho

prejavu.

- osvojiť si jazykové vedomosti a zručnosti tak, aby bol náš absolvent čo najlepšie pripravený na štúdium na

strednej škole, bol pripravený uplatniť sa v zamestnaní, dokázal prevziať zodpovednosť za svoj život a zároveň

aby v praktickom živote vedel žiť podľa zásad, v duchu ktorých sme uskutočňovali výchovný proces.

- motivačné metódy /rozprávanie, rozhovor, demonštrácia/ - ich cieľom je vzbudiť záujem žiakov,

- expozičné metódy /vysvetľovanie, inštruktáž, demonštrácia, rozhovor/ - cieľom je osvojiť si nové poznatky

a zručnosti,

- fixačné metódy / ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy/

- ich cieľom je osvojenie a utvrdenie učiva.

3. Učebné zdroje

- Slovenský jazyk pre 8. ročník základných škôl : J.Krajčovičová, J.Kesselová, 2011

- slovníky, jazykovedné príručky

- časopisy, encyklopédie, doplnková literatúra

- internet,didaktické interaktívne pomôcky

4. Kritériá a stratégie hodnotenia

Cieľom hodnotenia práce žiakov je poskytnúť žiakovi i rodičom informácie o tom, ako zvládol učivo,

poukázať na to, v čom má nedostatky, v ktorej oblasti urobil pokroky. Toto hodnotenie je koncipované tak, aby

žiaka motivovalo k čo najlepším študijným výsledkom a povzbudilo ho k ďalšej práci.

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie

a klasifikáciu. . Klasifikácia bude v súlade so Zákonom č. 245 z 22. mája 2008 §55, Metodickým pokynom č.

22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.

Ústna odpoveď

Hodnotia sa tieto zložky jazykového prejavu:

slovná zásoba, obsahová stránka jazykového prejavu, štylizácia jazykového prejavu, plynulosť prejavu, aplikácia

teoretických vedomostí a ich uplatnenie pri riešení praktických úloh.

Všetky tieto jednotlivé kritériá sú zohľadnené vo výslednej známke.

Kontrolné diktáty - Vstupný diktát – učivo 6. a 7. ročníka

- Diktát č. 1 – podstatné mená mužského rodu: zvieracie, neživotné, zakončené na –r, -l

- Diktát č. 2 – zámená

- Diktát č. 3 – jednoduché súvetie – interpunkcia

- Výstupný diktát – zhrnutie učiva 8. ročníka

Hodnotenie diktátov: 0 - 1 chyba výborný

2 - 3 chyby chválitebný

4 - 7 chýb dobrý

8 - 10 chýb dostatočný

11 a viac chýb nedostatočný

Písomné práce: kontrolné slohové práce/ 2/

Slávnostný príhovor, úvaha

Kontrolné slohové písomné práce budú klasifikované dvoma známkami. Na prípravu, napísanie

a analýzu kontrolnej slohovej práce sa odporúčajú 3 vyučovacie hodiny.

Hodnotenie slohových prác:

V každej slohovej práci sa hodnotia tri zložky, a to sloh, pravopis, úprava. Sloh hodnotíme jednou

známkou a druhou pravopis a úpravu.

Klasifikované písomné práce zo SJL

- vstupný test, polročný test, výstupný test, písomné práce z tematických celkov, opakovania

Hodnotenie písomných prác:

100% - 90% výborný

89% - 75% chválitebný

74% - 50% dobrý

49% - 25% dostatočný

24% - 0% nedostatočný

Referáty

Referáty môžu mať ústnu alebo písomnú formu, žiak sa riadi podľa pokynov učiteľa.

Hodnotenie referátov:

- obsahová stránka

- štylistická stránka

- spôsob prednesu, schopnosť zaujať /ústna forma/

- použitá literatúra a miera samostatného prístupu k spracovávanej téme.

Projekty:

- môžu mať ľubovoľnú formu, žiak sa riadi pokynmi učiteľa alebo možnosťami využitia počítača, internetu

Hodnotenie projektov:

- obsahová stránka,

- štylistická stránka,

- spôsob prednesu, schopnosť zaujať /ústna forma/,

- využitie obrázkov, videí, zvuku,

- použitá literatúra a miera samostatného prístupu k spracovanej téme.

Pri hodnotení žiakov sa budú dodržiavať tieto zásady: motivačný charakter hodnotenia, spätná väzba,

individuálny prístup, jasné určenie pravidiel a kritérií klasifikácie, systém sebahodnotenia žiaka a špecifiká

hodnotenia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov mimoriadne nadaných.

Učebné osnovy ŠkVP literárnej výchovy pre 8. ročník sú pedagogickým dokumentom vypracovaným na základe

obsahového vzdelávacieho štandardu ŠVP. Nepredpisujú povinných autorov (literárne diela). Vyučijúci bude

usmerňovať proces vzdelávania, aký výber autorov a literárnych diel zaradí do vyučovania na realizáciu

vzdelávacieho procesu.

5. Obsah predmetu 8. ročníka

Časový rozsah výučby – Slovenský jazyk a sloh – 3 hod. týždenne (99 hod. ročne)

Ciele Tematický

celok

Obsahový štandard Výkonový štandard a výstupy Časo

vá

dotác

ia

Téma

Pojmy

OPAKOVANIE

ZO 7. ROČNÍKA

Žiak má zopakované a utvrdené

vedomosti zo 7. ročníka. 10

Naučiť žiakov

správne

princípy

pravopisu a

zdôvodnenie

ZVUKOVÁ

ROVINA JAZYKA

A PRAVOPIS

Pravopis

Jazykové

pravidlá

v prejavoch,

požiadavky

ortografie,

lexikológie,

morfológie

a syntaxe.

Interpunkcia,

vlastné mená,

Žiak vie aplikovať v texte nadobudnuté

vedomosti z ortografie, lexikológie,

morfológie a syntaxe.

Žiak vie samostatne, formou tichého

čítania skontrolovať svoj text s

cieľom identifikovať jednotlivé chyby

a následne ich opraviť, pričom pri

oprave svojho textu aplikuje

nadobudnuté znalosti z pravopisu,

lexikológie, morfológie, syntaxe a

slohu.

Žiak vie opraviť texty vytvorené

niekým iným.

6

Vsuvka,

prístavok,

oslovenie

Skratky

Funkcia vsuvky,

prístavku,

oslovenia a ich

grafické

vyčlenenie

čiarkou.

Skracovanie slov

v slovnej

zásobe, ich

výslovnosť

a pravopis

Prístavok,

oslovenie

Skracovanie slov,

Typy skrátených

slov: skratky,

značky, iniciálové

skratky, skratkové

slová

Žiak vie správne vyčleniť čiarkou

v texte vsuvku, prístavok a oslovenie.

Žiak vie samostatne tvoriť vety

s použitím vsuvky, prístavku

a oslovenia.

Žiak vie vo svojej výpovedi správne

uplatniť prestávku pri odčleňovaní

vsuvky, prístavku a oslovenia.

Žiak vie samostatne vytvoriť skrátené

slovo a správne ho vysloviť.

Žiak aplikuje v texte svoje vedomosti

z pravidiel písania skrátených slov

(použitie bodky, veľkého písmena).

Naučiť žiakov

osvojiť si

spôsoby

obohacovania

slovnej

zásoby,

komunikovať,

formulovať

svoj názor

VÝZNAMOVÁ

ROVINA JAZYKA

Slovná zásoba

Slovná zásoba –

systematizácia

Lexika, jadro a

okraj SZ

Žiak vie používať slovnú zásobu

primeranú určitému cieľu komunikácie

a publiku.

Žiak vie v danej komunikačnej situácii

využívať vhodné slová a slovné

spojenia v súlade s komunikačnou

situáciou, témou a s ohľadom na

24

Spôsoby

obohacovania

slovnej zásoby

Nepriame

pomenovania

Jednoslovné a

viacslovné

pomenovania

Frazeologizmus

Frazeologický

slovník

Spôsoby

obohacovania

slovnej zásoby:

Nepriame

pomenovania

Jednoslovné a

viacslovné

pomenovania

Funkcia a

význam

frazeologickej

jednotky

Lexikografické

príručky:

Frazeologický

slovník

tvorenie slov,

preberanie slov

metafora,

metonymia,

personifikácia

združené

pomenovania

frazeologizmy,

príslovie,

pořekadlo,

prirovnanie,

pranostika

regionálnu oblasť a sociálne prostredie.

Žiak vie využívať funkčne jazykovú

pestrosť v komunikácii aplikovaním

spisovných, nárečových a slangových

prostriedkov s ohľadom na situáciu,

tému

a komunikačných partnerov.

Žiak vie v texte vyhľadať, rozlíšiť,

určiť a vysvetliť význam a funkciu

spisovných slov, nárečových slov.

Žiak vie charakterizovať spôsoby

obohacovania slovnej zásoby (tvorenie

slov, preberanie slov) a vie tieto

postupy identifikovať v texte.

Žiak vie porozumieť štruktúre slova a

jeho častiam (sltv. predpona, prípona,

základ; odvodené a zložené slová)

Žiak vie v umeleckom texte vyhľadať,

rozlíšiť, určiť a vysvetliť význam a

funkciu nepriamych pomenovaní:

metafory, metonymie, personifikácie.

Žiak vie v texte vyhľadať, rozlíšiť,

určiť a vysvetliť význam a funkciu

jednoslovných pomenovaní a

viacslovných pomenovania

(združených pomenovaní).

Žiak vie v texte vyhľadať, rozlíšiť,

určiť a vysvetliť význam a funkciu

frazeologizmov.

Žiak dokáže na základe kontextu alebo

pri

jazykovej a štylistickej analýze textu

odhadnúť význam slov a overiť si ho

v jazykovedných príručkách.

Žiak pozná funkciu jednotlivých

jazykovedných príručiek.

Žiak si vie správne vybrať jazykovednú

príručku a overiť v nej význam

lexikálnych jednotiek.

Naučiť žiakov

rozlišovať

jednotlivé

slovné druhy,

tvoriť správne

tvary slov a

z nich vety.

TVAROVÁ

ROVINA JAZYKA

Podstatné mená

Podstatné mená

ako ohybný

slovný druh

Podstatné mená

mužského rodu:

zvieracie

Zvieracie podstatné

mená

Žiak vie vysvetliť funkciu ohybných

slovných druhov a gramatických

kategórií v texte.

Žiak vie identifikovať v texte zvieracie

podstatné mená mužského rodu, použiť

ich v správnom tvare a vysvetliť ich

pravopis.

27

Podstatné mená

mužského rodu

neživotné

zakončené na –r,

-l

Cudzie

nesklonné

podstatné mená

Skloňovanie

podstatného

mena pani

Cudzie slová

Vzor pani

Žiak vie identifikovať v texte neživotné

podstatné mená mužského rodu

zakončené na -r, -l, použiť ich

v správnom tvare a vysvetliť ich

pravopis.

Žiak vie identifikovať v texte

nesklonné cudzie podstatné mená,

vysvetliť ich význam a overiť si ho

v jazykovedných príručkách.

Žiak vie vysvetliť princípy skloňovania

podstatného mena pani a následne ho

vie v správnom tvare použiť v texte.

Prídavné mená

Zámená

Číslovky

Slovesá

Príslovky

Prídavné mená

ako ohybný

slovný druh

Zámená ako

ohybný slovný

druh

Delenie zámen:

Číslovky ako

ohybný slovný

druh

Slovesá ako

ohybný slovný

druh

Dokonavý a

nedokonavý vid

slovies

Príslovky ako

neohybný slovný

druh

Príd. mená,

gramatické

kategórie

základný tvar

zámen,

skloňovanie

zámen, rod, číslo,

pád

1. osobné –

základné,

privlastňovacie

2. opytovacie

3. ukazovacie

Žiak vie vysvetliť funkciu prídavného

mena a gramatických kategórií v texte.

Žiak vie identifikovať v texte zámená

v rôznych tvaroch, určiť ich základný

tvar a gramatické kategórie a vysvetliť

ich funkciu v texte.

Žiak vie identifikovať v texte

opytovacie a ukazovacie zámená, určiť

ich gramatické kategórie a vysvetliť ich

funkciu v texte.

Žiak vie vysvetliť pravopis čísloviek,

funkciu čísloviek a gramatických

kategórií v texte.

Žiak vie vysvetliť pravopis slovies,

funkciu slovies a gramatických

kategórií v texte.

Žiak vie vysvetliť a identifikovať

dokonavý a nedokonavý vid slovies

a vie vysvetliť jeho funkciu v texte.

Žiak vie vysvetliť pravopis prísloviek,

funkciu prísloviek a ich stupňovanie.

Predložky

Predložky ako

neohybný slovný

druh

Žiak vie vysvetliť pravopis predložiek

(s dôrazom na vokalizáciu,

spodobovanie a správnu väzbu), ich

funkciu v texte a viazanie

s predložkovým pádom.

Spojky

Častice

Citoslovcia

Spojky ako

neohybný slovný

druh

Funkcia spojky a

(zlučovacia,

dôsledková,

dôvodová ai.)

Častice ako

neohybný slovný

druh

Citoslovcia ako

neohybný slovný

druh

Žiak vie identifikovať spojky v texte a

vysvetliť ich funkciu.

Žiak ovláda písanie čiarky pred

spojkou a v spojeniach typu a tak, a

preto.

Žiak vie identifikovať v texte častice a

vysvetliť ich funkciu.

Žiak vie rozlíšiť, či častica vyjadruje

istotu, neistotu (pravdepodobnosť).

Žiak dokáže rozlíšiť, či časticou

zdôrazňujeme výrazy, ktoré pokladáme

za dôležité.

Žiak vie identifikovať v texte

citoslovcia a vysvetliť ich funkciu.

Žiak ovláda pravopis citosloviec (i, í, y,

ý) a správne ich v texte oddeľuje

čiarkami. Vie z nich vytvoriť slovesá.

Naučiť žiakov

formulovať

vety, skladať

ich do

smysluplného

celku

SKLADOBNÁ

ROVINA JAZYKA

Jednoduchá veta

Vedľajšie vetné

členy

Jednoduchá veta:

Vedľajšie vetné

členy:

holá,

rozvitá,

rozvitá

s viacnásobným

vetným členom

predmet;

príslovkové určenie

miesta, času,

príčiny, spôsobu;

prívlastok zhodný a

nezhodný;

prístavok

Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché

holé, rozvité vety a vety rozvité

s viacnásobným vetným členom s

rôznou modalitou, pričom dodržiava

správny slovosled a správne používa

interpunkčné znamienka.

Žiak vie v jednoduchých holých,

rozvitých vetách a vetách rozvitých

s viacnásobným vetným členom

správne používať základné/hlavné

a vedľajšie vetné členy, určiť ich a

zdôvodniť ich významovú a gramatickú

funkciu.

Žiak vie samostatne tvoriť jednočlenné

a dvojčlenné vety s rôznou modalitou,

pričom dodržiava správny slovosled a

správne používa

interpunkčné znamienka.

Žiak vie pri tvorbe dvojčlenných viet

správne používať základné/hlavné a

vedľajšie vetné členy, určiť ich a

zdôvodniť ich významovú a gramatickú

funkciu.

13

Jednoduché

súvetie

Interpunkcia

Jednoduché

súvetie

Interpunkcia

Žiak vie tvoriť jednoduché súvetia s

rôznou modalitou, pričom dodržiava

správny slovosled a správne používa

interpunkčné znamienka.

Žiak pri tvorbe vlastných textov

využíva celú škálu vetných štruktúr a

uplatňuje princípy písania čiarok pri

bezspojkovom spojení i pri spojkovom

spojení (a, a tak, buď-alebo ).

Naučiť žiakov

vytvoriť texty

rôznych

slohových

útvarov

s dodržaním

správnych

pravopisných

a stylistických

princípov.

Naučiť žiakov

verbálne

vyjadriť svoj

názor,

využívať

suprasegment

álne javy.

SLOH

Rétorika

Rešpektovanie

jazykových

pravidiel

v rečníckom

prejave.

Extralingválne a

paralingválne

prostriedky pri

komunikácii,

artikulácia

Plynulosť, tempo

a zrozumiteľnosť

prejavu.

Gestikulácia,

mimika,

proxemika a

haptika

Řečnicky prejav

Žiak vie v ústnej komunikácii

dodržiavať pravidlá spisovnej

výslovnosti. Žiak si vie prispôsobiť

lexikálnu stránku prejavu

komunikačnej situácii. Žiak vie

používať správne tvary ohybných

a neohybných slovných druhov v

komunikačnej situácii. Žiak v

komunikačnej situácii rešpektuje

syntaktické pravidlá a pri tvorbe

vlastných textov využíva celú škálu

vetných štruktúr.

Žiak vie v komunikačnej situácii

plynulo a zrozumiteľne artikulovať.

Žiak vie funkčne využívať tempo reči

vo výpovedi.

Žiak vie v diskusii/dialógu primerane

gestikulovať, používať vhodnú mimiku,

zaujať spoločensky vhodný postoj,

dodržiavať vhodnú vzdialenosť

s komunikujúcim, dodržiavať pravidlá

haptiky.

19

Rečnícky

jazykový štýl a

jeho útvary

Útvary

rečníckeho štýlu:

príhovor

Logická

nadväznosť

vytvoreného

textu

Uplatňovanie

znakov

jazykového štýlu

a slohových

útvarov v ústnom

prejave.

uvítací, záverečný);

slávnostný prejav

Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché

holé vety, jednoduché rozvité vety

(jednočlenné a dvojčlenné vety) a

jednoduché súvetia, pričom rešpektuje

slovosled a dodržiava pravidlá

intonácie.

Žiak vie na základe zhodnotenia svojej

výpovede alebo z dôvodu

nepochopenia zo strany

komunikačných partnerov pohotovo

opraviť, rozviť alebo preformulovať

vety vo svojom slohovom útvare.

Žiak vie dodržať logickú postupnosť vo

výpovedi.

Žiak vie po krátkej príprave samostatne

vytvoriť nasledujúce slohové

útvary/žánre:

príhovor (prívet), rečnícky (slávnostný)

prejav, úvahu.

Informačný

slohový postup

Znaky

informačného

slohového

postupu.

Útvary

informačného

prihláška

Žiak rozoznáva v texte znaky

informačného slohového postupu.

Žiak vie po krátkej príprave samostatne

vytvoriť text, ktorý bude v súlade so

stanoveným slohovým postupom

(prihláška).

Žiak rozoznáva v texte znaky

výkladového slohového postupu.

Výkladový

slohový postup

slohového

postupu:

Znaky

výkladového

slohového

postupu.

Útvary

výkladového

slohového

postupu:

úvaha;

výťah

Žiak vie po príprave samostatne

vytvoriť text, ktorý bude v súlade so

stanoveným slohovým postupom.

Žiak vie vyhľadať, porovnať a

usporiadať explicitne vyjadrené

informácie (fakty, údaje, myšlienky) v

texte a spojiť ich do komplexnej

informácie.

Žiak vie vyvodiť hlavnú myšlienku

textu, vie analyzovať príčiny javov

zahrnutých

v obsahu textu; vie pochopiť a

zhodnotiť význam vedľajších tém

zahrnutých v obsahu textu.

Konspekt,

koncept textu

Žiak pri opakovanom čítaní a oprave

konceptu textu reviduje a edituje

koncept textu s cieľom zlepšiť štýl a

opraviť gramatické chyby, pravopis a

interpunkciu.

Žiak reviduje a edituje koncept

s využitím spätnej väzby od

učiteľa a spolužiakov.

Žiak reviduje koncept textu s cieľom

rozvíjať a zlepšovať organizáciu

myšlienok; realizovať zmeny v

štruktúre textu s cieľom eliminovať

gramatické chyby, nesprávne

formulácie viet a pod.; upraviť text po

formálnej stránke.

Žiak vie vytvoriť a prečítať čistopis

s opravenými chybami.

Žiak vie zhodnotiť texty vytvorené

niekým

iným a svoje hodnotenie vie zdôvodniť.

Žiak dokáže vybrať a posúdiť texty

z obsahového i formálneho hľadiska

vzhľadom na komunikačnú situáciu.

Žiak vie odôvodniť správnosť

vybraného textu podľa komunikačnej

situácie.

Žiak dokáže na základe analýzy

jednotlivých textov identifikovať,

systematizovať a zovšeobecniť

poznatky o týchto slohových

útvaroch/žánroch:

výťah, prihláška, slávnostný

príhovor, prejav, úvaha.

1. Charakteristika predmetu (pozri časť Slovenský jazyk a sloh)

2. Ciele učebného predmetu (pozri časť Slovenský jazyk a sloh)

- technika čítania a verejná prezentácia textu

- pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti

- analytické a interpretačné zručnosti

- tvorivé zručnosti

- informačné zručnosti

- rozvoj čitateľských zručností (čitateľská gramotnosť),

- klásť dôraz nielen na umelecký, ale aj vecný text, zamerať sa na čítanie s porozumením nielen súvislých, ale aj

nesúvislých textov (mapy, grafy a pod.) pričom sa odporúča využívať rôzne techniky, formy a stratégie čítania s

porozumením (informatívne čítanie, zážitkové čítanie, dramatizácia textu)

- dôraz sa kladie na aktivitu žiaka (praktické úlohy)

- uplatňovať princíp žánrového učenia (nie sú štandardizovaní autori a diela, iba literárne

žánre)

Kľúčové kompetencie: (pozri časť Slovenský jazyk)

Čítanie:

- zamerať svoje čítanie podľa potreby,

- pochopiť význam textu,

- pochopiť formálnu stránku textu,

- odlíšiť vetu a text,

- pochopiť zmysel umeleckého a vecného textu vzhľadom na využitie,

- pochopiť význam lexikálnych jednotiek.

Pedagogické stratégie – metódy a formy práce (pozri časť Slovenský jazyk)

Frekventované metódy a techniky

- Rozličné formy aktívnych jazykových hier : pomenovanie súboru, doplňovačky, tajničky, vyraďovačky,

reťazovky, slovné rébusy, tvorenie slov, skrývačky...

- Prenášanie informácií : reprodukcia, parafráza, transformácia textu, dopĺňanie.

- Rôzne formy dialógu.

- Využitie IKT vo vyučovaní: prezentácie pripravené učiteľom. Práca s internetom, vyhľadávanie informácií

- Opakovanie, vrátane opakovania formou testu. Fixácia učiva formou pracovných listov, testy, rozcvičky,

skupinová práca...

- Vyrozprávanie príbehov na základe textov, podrobnejšia súvislá prezentácia príbehu buď učiteľom alebo

žiakmi

- Otázky a odpovede, vyjadrenia: aktivity vyžadujúce okamžité vyjadrenia, voľné odpovede žiakov.

- Dramatizácia textu, hlasné čítanie, čítanie s porozumením.

3. Učebné zdroje

· Literárna výchova pre 8. ročník ZŠ, Mgr.D.Petríková, 2011

· detské časopisy, slovníky, pracovné listy

· poézia a próza v žiackej knižnici

· internet, odborná literatúra, CD, DVD

4. Kritériá a stratégie hodnotenia (pozri časť Slovenský jazyk a sloh)

Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra

Zložka: literatúra

Časový rozsah výučby 2 hod. týždenne, spolu 66 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Prameň poznania

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

5. Obsah predmetu 8. ročníka

Ciele Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard Časová

dotácia Téma

Pojmy

Naučiť žiakov

pochopiť

zmysel

umeleckého

a vecného

textu, pochopiť

formálnu

stránku textu

VECNÁ

LITERATÚRA

UMELECKÁ

LITERATÚRA

Vecná literatúra

Odborná literatúra

Publicistická

literatúra

Administratívna

literatúra –

písomnosti

Umelecká

literatúra

Štylistické

jazykové

prostriedky

odborná literatúra,

publicistická

literatúra

a administratívna

literatúra –

písomnosti

Lyrika

Epika

Dráma

Metafora, epiteton,

personifikácia,

prirovnanie

Žiak vie definovať vecnú literatúru ako

súbor všetkých písomných prejavov,

ktorých základným cieľom je

sprostredkovať poznatky a informácie.

Žiak dokáže identifikovať vo vecných

textoch faktické informácie, presnosť a

jednoznačnosť vyjadrenú pomocou

odborných výrazov – termínov.

Žiak vie rozlíšiť texty vecnej a

umeleckej literatúry porovnávaním

kompozičných postupov a štylistických

jazykových prostriedkov.

Žiak vie vyvodiť a definovať pojem

umelecká literatúra ako druh literatúry,

ktorého úlohou je sprostredkovať

estetický zážitok čitateľa.

Žiak vie charakterizovať základné

literárne druhy - lyrika, epika,

dráma.

Žiak vie vyhľadávať a charakterizovať

základné znaky literárnej ukážky, určiť

funkciu textu.

Žiak vie porovnávaním kompozičných

postupov a štylistických jazykových

prostriedkov určiť, či ide o vecnú alebo

umeleckú literatúru.

Žiak vie umelecký text zbaviť

umeleckých štylistických prostriedkov,

prepracovať na vecný text, porovnávať,

tvoriť nové texty, naopak vecný text

prepracovať na umelecký, sledovať

zmeny v štylistike a kompozícii,

porovnávať, argumentovať.

4

Naučiť žiakov

pochopiť

umelecký text

ako model

autorovho

sveta, posilniť

čitateľskú

gramotnosť,

vytvoriť

hodnotový

systém,

kultúrne

LYRIKA

Viazaná umelecká

reč, vonkajšia

kompozícia :

rytmus, verš,

strofa, rým

Žiak vie vytvoriť a vysvetliť definíciu

pojmu lyrika.

Žiak vie vytvoriť a vysvetliť definíciu

vonkajšej kompozície lyrickej básne.

Žiak vie vyhľadať štylisticky príznakové

slová a slovné spojenia v texte, vie ich

pomenovať literárnoteoretickým

pojmom a určiť ich funkciu.

Žiak vie vyjadriť vlastný názor na

literárny text, samostatne argumentovať

a uviesť príklady z textu.

20

postoje, názory

Aforizmus

Žiak vie vytvoriť a vysvetliť definíciu

pojmu aforizmus.

Lyrické žánre:

Umelecké

jazykové

prostriedky:

Ľudová pieseň,

populárna pieseň,

lyrické básne

zdrobnenina,

metafora,

personifikácia,

epiteton,

prirovnanie

Žiak vie čítať básnický text s

porozumením, frázovať ho v zhode s

jeho rytmom, rešpektovať jeho rytmickú

usporiadanosť. Moduláciou hlasu

vyjadriť bezprostredné pocity.

Prednášať báseň spamäti, správne

dýchať, artikulovať a dodržiavať

spisovnú výslovnosť.

Žiak vie porovnávať viaceré žánre

(ľudová pieseň, populárna pieseň,

lyrické básne) z hľadiska využitia

lexiky, umeleckých štylistických

prostriedkov.

Žiak vie vyjadriť a obhájiť vlastný názor

primeranou argumentáciou. Abstrahovať

a sformulovať hlavnú myšlienku podľa

vlastného chápania, vysvetliť vnímanie a

chápanie lyrického textu, vyjadriť pocity

(pozitívne aj negatívne).

Žiak vie vyhľadávať štylisticky

príznakové slová a umelecké jazykové

prostriedky, určiť ich úlohu v

umeleckom texte. Vysvetliť význam

štylisticky príznakových slov –

porovnať účinok oboch podôb na

čitateľa.

Žiak vie vybrať kľúčové slová z ukážky,

tvoriť k nim nové, vlastné rýmy.

LYRICKÁ

POÉZIA

Projekt

Lyrická poézia

Verš, strofa,

metonymia

Žiak sa pokúsi napísať vlastný lyrický

text. Prezentuje vlastnú originálnu prácu

a dodržiava základné znaky lyriky.

Žiak vie vyhľadávať informácie o

autoroch lyrickej poézie či

mimočítankové literárne ukážky.

Žiak vie pripraviť projekt na tému Ako

sa mi prihovoril autor, Čím ma oslovil

autor, Môj obľúbený básnik, Najkrajšia

báseň, Prečo práve... a pod.

(Jednoduché spracovanie informácií o

autorovi, vyjadrenie vlastného chápania

ľubovoľného lyrického textu, vlastné

ilustrácie)

Žiak vie vytvoriť a vysvetliť definíciu

pojmu poézia.

Žiak rozoznáva grafické členenie básne:

verš, strofa.

Žiak vie identifikovať v literárnej

ukážke metonymiu. Definovať ju ako

druh trópu, ako prenesenie pomenovania

na základe súvislosti (vecnej alebo

logickej).

Žiak vie identifikovať v literárnom texte

básnickú otázku, definovať ju ako

otázku, ktorá napriek opytovacej

intonácii obsahuje tvrdenie, záver.

Žiak vie vyhľadať básnickú otázku,

vysvetliť jej funkciu a význam v

konkrétnom texte. Tvoriť texty s

využitím básnickej otázky. Vyhľadať v

ukážke metonymiu, vysvetliť jej vecný

význam, porovnať účinnosť oboch

podôb. Pokus o tvorbu vlastnej

metonymie.

Žiak vie porovnať lyrickú báseň s

textom ľudovej alebo populárnej piesne,

vyhľadať spoločné znaky.

Žiak vie sformulovať hlavnú myšlienku

lyrickej básne.

ŽÁNRE

LYRICKEJ

POÉZIE

SYLABICKÝ

VERŠOVÝ

SYSTÉM

Sonet

Príležitostná báseň

Sylabický veršový

systém

Sylabický verš

Intonačná

prestávka

Žiak vie na základe prečítaného textu

priradiť báseň k literárnemu žánru:

sonet, príležitostná báseň.

Žiak vie definovať pojem veršový

systém sylabický. Identifikovať v

literárnej ukážke rytmický základ

ľudových piesní, dokumentovať

poučenie o rytme ako základnom znaku

viazanej umeleckej reči na príkladoch

ľudových piesní, identifikovať združený

rým ako najčastejší. Žiak vie na základe

pravidelného počtu slabík vo verši

vyvodiť pojem sylabický verš a pojem

intonačnej prestávky.

Žiak vie porovnať sylabický verš v

autorskej poézii s veršom ľudovej

piesne.

Žiak vie v práci s literárnym textom

vyhľadať a pomenovať rým. Žiak vie

tvoriť verše s rovnakým počtom slabík,

tvoriť rýmy, pokúsi sa o napísanie

vlastnej básne.

Žiak vie predniesť báseň napísanú

sylabickým veršom a frázovať ju v

zhode s rytmickou usporiadanosťou

básnického textu. Žiak vie vyznačiť

usporiadanie rýmov a pomenovať

združený, striedavý, obkročný rým. Žiak

vie vyhľadávať a spracovať informácie o

najvýznamnejších štúrovských

básnikoch, o ich vzťahu k ľudovej

slovesnosti a o význame štúrovskej

poézie pri upevňovaní národného

povedomia a tvorbe národnej literatúry.

Žiak vie vysvetliť vzťah štúrovskej

poézie k ľudovej tvorbe s využitím

medzipredmetových vzťahov – dejepis.

Naučiť žiakov EPIKA Neviazaná reč

Veľká, stredná

Román, poviedka,

Žiak vie vytvoriť a vysvetliť definíciu

28

pochopiť

umelecký text,

vytvárať si

hodnotový

systém,

posilniť

čitateľskú

gramotnosť

Naučiť žiakov

hľadať

informácie,

využiť ich

v súvislostiach,

vyjadriť svoj

názor,

argumentovať.

a krátka epika

anekdota, bájka,

vtip, rozprávka

Osnova

Kľúčové slová

Hlavné a vedľajšie

postavy

pojmu epika.

Žiak vie rozlíšiť tri základné typy epiky:

veľká epika (román), stredná epika

(poviedka), krátka epika (anekdota,

bájka, vtip, rozprávka)

Žiak vie zaradiť prečítaný text k

epickým žánrom.

Žiak vie abstrahovať a sformulovať

hlavnú myšlienku.

Žiak vie vyhľadať kľúčové slová,

vytvoriť dejovú osnovu, rozprávať

obsah podľa osnovy.

Žiak vie určiť a charakterizovať hlavné

a vedľajšie postavy v literárnej ukážke.

Žiak vie samostatne vyhľadávať

informácie o autoroch a prezentovať ich.

Žiak vie svoju prácu prezentovať ústne,

obhájiť si názor, pričom rešpektuje

pravidlá spoločenskej komunikácie.

Žiak vie určovať v epických textoch

charakteristické znaky: dejovosť, minulý

čas, dynamické motívy, dialogickosť.

Žiak vie prerozprávať obsah prečítaného

diela vlastnými slovami. Vytvoriť

dejovú osnovu prečítaného diela,

vyhľadať kľúčové slová. Určiť hlavné a

vedľajšie postavy diela. Abstrahovať a

sformulovať hlavnú myšlienku

prečítaného diela.

Žiak vie čítať ilustrácie, tvoriť vlastné

ilustrácie.

Žiak vie vytvoriť a vysvetliť definíciu

pojmu román a určiť jeho druhy.

Žiak vie odlíšiť román od ostatných

žánrov veršovanej a neveršovanej epiky

a svoje rozhodnutie zdôvodniť.

Žiak vie pri štylistickej a lexikálnej

analýze literárneho diela vyhľadať

jednotlivé jazykové prostriedky a

dokáže vysvetliť ich funkciu v rámci

estetickej pôsobnosti diela. Žiak

rozoznáva

Žiak vie identifikovať v danom texte

rozprávača a formu vyjadrenia (on –

forma, ja –forma).

Žiak vie určiť a charakterizovať hlavné

ROMÁN

Román

Detektívny,

dobrodružný,

biografický,

historický,

dievčenský román

a román vo forme

denníka

Kapitola, dilógia,

trilógia

RozprávačOn-

forma, ja-forma,

hlavné a vedľajšie

postavy, monológ,

dialóg, dej,

postava, prostredie

a vedľajšie postavy v literárnom texte.

Literárne postavy vníma ako výsledok

autorovho umeleckého videnia.

Žiak vie kriticky zhodnotiť hlavného

hrdinu (literárnych postáv), jeho konanie

a myslenie z vlastného pohľadu,

podložiť svoje stanovisko argumentmi.

Žiak vie dodržiavať pri svojom prejave

jazykovú kultúru.

Žiak vie charakterizovať a odlíšiť

v texte monológ a dialóg.

Žiak vie na základe deja, témy,

prostredia a zamerania na čitateľa určiť

druh románu. Žiak vie vysvetliť

vonkajšiu kompozíciu románu.

diely (dilógia, trilógia).

Žiak rozoznáva úlohu opisu v románe.

Žiak vie porovnať román s poviedkou z

hľadiska počtu postáv, radenia dejových

línií, tematiky, spoločných a odlišných

znakov.

Svoje tvrdenia vie žiak dokumentovať

prečítaním (citovaním, parafrázovaním)

časti konkrétneho literárneho diela.

Žiak vie porovnať druhy románov na

základe charakteristických vlastností

(dej, postava, prostredie, zameranie na

čitateľa).

Žiak vie verbalizovať čitateľský zážitok,

subjektívne hodnotiť prečítanú ukážku,

obhájiť vlastný názor.

Žiak vie zostaviť dejovú osnovu –

rozprávanie príbehu.

Žiak vie vyhľadávať, spracovať a

prezentovať informácie o autoroch a

dielach formou projektu, referátu.

LITERATÚRA

FAKTU

Literatúra faktu

Fakty

Fikcia

Populárnosť

Vedeckosť

Žiak vie vytvoriť a vysvetliť

definíciu pojmu literatúra faktu.

Žiak vie identifikovať základné

znaky literatúry faktu: pomocou

analýzy sledovať text, prevládanie

dokumentárnych, konkrétnych faktov

nad fikciou autora. Žiak vie v

literárnej ukážke rozlíšiť fakty a

umelecké prostriedky.

Žiak vie na základe jazykovej a

syntaktickej analýzy literárnej

ukážky (slovná zásoba, vety podľa

obsahu, zloženia) definovať

postavenie literatúry faktu na

rozhraní vecnej a umeleckej

literatúry.

Žiak vie určiť poznávanie ako

základnú funkciu literatúry faktu.

Žiak vie identifikovať v literárnych

ukážkach znaky populárnosti a

VEDECKO-

FANTASTICK

Á

LITERATÚRA

Vedecko-

fantastická

literatúra

Súčasní autori

sci-fi literatúry

Hlavné

a vedľajšie

postavy

Jules Verne

Žiak vie vytvoriť a vysvetliť definíciu

pojmu vedecko-fantastická literatúra.

Žiak vie zo súboru známych aj

neznámych textov vybrať literárne texty

patriace do vedecko-fantastickej literatúry

a odôvodniť svoje rozhodnutie.

Žiak vie určiť a charakterizovať hlavné a

vedľajšie postavy v literárnom texte.

Žiak vie vysvetliť podstatu jednotlivých

kompozičných fáz deja a určiť ich v

rámci literárneho diela.

Žiak vie analyzovať text vedecko-

fantastickej diela zo štylistického a

lexikálneho hľadiska a vie určiť funkciu

vedeckosti na základe štylistickej a

lexikálnej výstavby textu.

Žiak vie určiť vlastnosti populárno-

vedeckej literatúry: vyjadrenie faktov

a vedeckých informácií veku

primeraným jazykom, jednoducho a

pútavo.

Žiak vie vyhľadať kľúčové slová,

pripraviť si osnovu a na jej základe

voľne prerozprávať obsah literárneho

textu.

Žiak vie abstrahovať a sformulovať

hlavnú myšlienku prečítaného diela.

Žiak vie vyhľadať a zapísať kľúčové

slová, vytvoriť osnovu a na jej

základe voľne prerozprávať obsah

literárnej ukážky s využitím

vedeckých poučení a faktov

vyplývajúcich z textu.

Žiak vie analyzovať text literárnej

ukážky po štylisticko-lexikálnej a

kompozičnej stránke.

Žiak vie analyzovať syntaktickú

rovinu, frekvenciu slovných druhov

(vypísať ako množinu slov) sledovať

terminológiu a identifikovať slovný

druh, ktorý prevláda v literatúre

faktu.

Žiak vie porovnať literatúru faktu s

umeleckou literatúrou,

charakterizovať odlišnosti vecnej

literatúry, umocnenie poznávacej

stránky pôsobivosťou osobného

(estetického) zážitku.

Žiak vie vyhľadať príslušné

informácie v encyklopédii a na

internete o Odporúčaných

slovenských autoroch literatúry faktu

- Vojtech Zamarovský, Pavel

Dvořák, Ladislav Švihran.

jednotlivých jazykových prostriedkov v

texte.

Žiak vie sformulovať hodnotenie

prečítaného textu a podložiť svoje

stanovisko argumentmi. Žiak vie

porovnať vedeckú fantastiku v staršom a

súčasnom literárnom diele – porovnávať

literárne ukážky z tvorby Julesa Verna s

tvorbou súčasných autorov sci-fi

literatúry – zamerať sa na tému, dej,

prostredie, hlavné postavy. Zdôvodňovať,

argumentovať, uvádzať príklady.

Žiak vie rozdiel medzi vedecko-

fantastickou literatúrou, fantastickou

rozprávkou, fantasy literatúrou.

Žiak vie napísať sci-fi príbeh s využitím

ja - rozprávania a uplatniť zásady

vnútornej kompozície pri výstavbe deja.

Naučiť žiakov

kritickému

mysleniu,

pochopiť

umelecký

text,

porozumieť

významu

slov,

vyhľadať

informácie,

posilniť

čitateľskú

gramotnosť,

transformovať

text z jedného

žánru do

druhého

DRÁMA Činohra

Muzikál

Vonkajšia

kompozícia

(dejstvo, scény,

výstupy)

Vnútorná

kompozícia

(úvod, zápletka,

vyvrcholenie,

obrat,

rozuzlenie)

Inscenácia

divadelnej,

rozhlasovej

alebo televíznej

hry

Tvorcovia: herci,

režisér,

scenárista,

zvukári,

osvetľovači,

kostyméri

Premiéra,

repríza, derniéra

Žiak vie vytvoriť a vysvetliť definíciu

pojmu dráma. Žiak vie vytvoriť a

vysvetliť definíciu pojmov tragédia,

komédia a činohra. (informatívne)

Žiak vie pri čítaní textu jednotlivých

postáv vyjadriť moduláciou hlasu obsah

textu.

Žiak vie abstrahovať a sformulovať

hlavnú myšlienku dramatického textu.

Žiak vie zdramatizovať literárny text.

Žiak vie charakterizovať spoločné a

odlišné znaky dramatických žánrov. Žiak

vie vysvetliť pojmy vonkajšia kompozícia

(dejstvo).

Žiak vie vysvetliť pojmy vnútorná

kompozícia úvod, zápletka vyvrcholenie,

obrat, rozuzlenie.

Žiak vie spracovať zaujímavú príhodu zo

života triedneho kolektívu (alebo inú) ako

scenár a zinscenovať divadelnú hru.

Žiak vie uplatniť mimojazykové prvky

(gestikulácia, mimika) pri prezentácií

dramatického textu.

Žiak vie transformovať veršovaný a

neveršovaný text na dramatický a naopak.

Žiak vie prerozprávať dej prečítaného

textu.

Žiak vie porovnať dramatické žánre

s epickými.

Žiak vie porovnať divadelnú hru s

filmovým, televíznym a rozhlasovým

spracovaním (napr. známej rozprávky,

povesti)

Žiak vie zdramatizovať text niektorej

literárnej ukážky v učebnici a naopak (z

dramatickej podoby do prozaickej).

9

OPAKOVANIE Žiak má osvojené všetky základné

poznatky z učiva 8. ročníka a vie ich

prakticky využiť

5

Názov predmetu Nemecký jazyk

Časový rozsah výučby 1 hod. týždenne, spolu 33 vyuč. hodín

Ročník Ôsmy

Názov ŠkVP „ Škola života“

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika predmetu

Jazykové vzdelávanie prináša medzinárodné porozumenie, podporuje spoluprácu a toleranciu voči

zvyklostiam a tradíciám rôznych krajín a kultúr. Vyučovanie cudzích jazykov rozvíja a podporuje spoločenskú,

individuálnu a profesijnú akcieschopnosť, najmä v medzinárodných súvislostiach, a slúži tak rozvoju osobnosti.

Svojou polohou v srdci Európy, bohatými historickými, sociálnymi, kultúrnymi a hospodárskymi vzťahmi s

nemecky hovoriacimi krajinami a regiónmi predstavuje Slovensko krajinu s ideálnymi podmienkami na

vyučovanie nemeckého jazyka. Z týchto dôvodov okrem výučby anglického jazyka ako prvého cudzieho jazyka

žiaci v 6.ročníku absolvujú výučbu nemeckého jazyka ako druhého cudzieho jazyka a pokračujú s výučbou NJ

ako druhého CJ aj vo vyššom ročníku.

Vyučovanie nemeckého jazyka má význam aj pre rozvoj komunikačných schopností v prostredí

rôznych kultúr: na vyučovaní nemeckého jazyka sa žiak učí poznávať životné podmienky, postoje a spôsoby

konania ľudí v nemecky hovoriacich krajinách. Tým, že sa zaoberá jemu cudzou spoločnosťou a kultúrou,

začína lepšie rozumieť svojej vlastnej. Popri štúdiu kultúry germanofónnych krajín si žiaci osvojujú gramatické

javy aj lexikálne a foneticky správne vyjadrovanie v nemeckom jazyku využívaním rôznych didaktických

inovačných metód. Veľmi dôležitou úlohou je vytvoriť a rozvíjať schopnosti uplatňovať jazyk v autentických

súvislostiach. pomocou vyučovania zameraného na reálnu komunikáciu, podporovať aj samostatnosť žiaka v

učení sa a jeho schopnosť kriticky myslieť, autonómne učenie sa a v súvislosti s tým individuálne stratégie

žiakov. Z hľadiska vývinovej psychológie je potrebné využívať také metodické postupy, ktoré zohľadnia tieto

vývinové faktory a využijú ich na dosiahnutie rozvoja rečových zručností a schopností. Pri tom sa treba v

primeranej forme orientovať na aktivitu a zmyslové vnímanie žiaka. Vyučovanie jazykov, rovnako ako celý

vyučovací proces, má vychádzať zo skúsenosti deti a má mať vzťah k ich každodennému životu. Žiaka treba

považovať za subjekt vyučovacieho procesu a jeho správanie, zážitky, potreby a záujmy musia determinovať

priebeh celého vyučovacieho procesu.

2. Ciele učebného predmetu

Ciele vyučovania nemeckého jazyka ako druhého cudzieho jazyka v 9. ročníku s časovou dotáciou 1

hodina týždenne (33 hodín ročne):

Podnecovať prirodzenú zvedavosť, spontánnosť, radosť z osvojovania poznatkov, zmyslové vnímanie,

motoriku a fantáziu, ktorá sa v priebehu pubertálneho vývoja mení a získava iné formy vplyvom

meniacich sa záujmov.

Vnímať žiaka ako subjekt – stredobod vyučovacieho procesu. Pri plánovaní a realizácii vyučovacieho

procesu musia byť zohľadnené jeho postoje, zážitky, potreby a záujmy.

Položiť pevné základy, na ktorých budú budovať svoje rečové zručnosti vo vyšších ročníkoch.

Viesť k samostatnosti v štúdiu jazyka tým, že majú dostatok priestoru pre intenzívnu a tvorivú prácu.

Používať rôzne materiály na štúdium a vedieť pracovať so slovníkmi.

Prehlbovať pozitívny vzťah k osvojovaniu si cudzieho jazyka.

Dorozumieť sa v základných komunikačných situáciách, aby mali primerané znalosti gramatiky

v súlade s časovou dotáciou 1 hodiny.

Nová koncepcia základnej pedagogickej dokumentácie v CJ vychádza zo základného dokumentu:

Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, ďalej SERR (Common European Framework of Reference for

Languages: Learning, Teaching, Assessment (Cambridge, 2001)), ktorý bol vytvorený na pôde Rady Európy.

Tento dokument na jednej strane vytvára rámec pre tvorbu edukačných politík v oblasti jazykov, pričom sa

zameriava na rozvoj komunikačných a kognitívnych kompetencií žiaka a na druhej strane stanovuje všeobecný

stupeň dosiahnutia jednotlivých presne špecifikovaných kompetencií, čím vytvára rámec komunikačných

spôsobilostí, ktoré môžu učiaci sa pri presne stanovených podmienkach dosiahnuť.

Stanovenie úrovní ovládania jazyka má za cieľ presne vymedziť rámec pre harmonizáciu dosiahnutých

jazykových kompetencií učiaceho sa, pričom kľúčovými kompetenciami v oblasti jazykovej prípravy sú:

porozumieť ( počúvať, čítať), hovoriť (ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať. Kľúčové

kompetencie sú priamo ovplyvňované kvalitatívnymi aspektmi ako rozsah, presnosť, plynulosť, interakcia a

koherencia.

Keďže cieľová skupina žiakov sa vo formálnom vzdelávaní v ZŠ odlišuje úrovňou kognitívnych

spôsobilostí, ktorá sa neustále vyvíja, vytvorenie úrovní prihliada na psychohygienické možnosti žiaka.

Vychádzame toho, že žiaci ZŠ učiaci sa NJ ako druhý CJ by mali podľa takto stanovených podmienok

dosiahnuť na konci 9.ročníka úroveň A 1 podľa SERR. Preto bude našim cieľom dosiahnuť, aby si žiaci osvojili

potrebné jazykové kompetencie, zručnosti a spôsobilosti na tejto úrovni.

Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych

jazykových prostriedkov.

Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané

danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.

Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1: • rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie

konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,

• dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde

žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,

• dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a

jasne a je pripravený mu pomôcť.

a) Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1:

• používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho

typu,

• má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané

konkrétne situácie,

• prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou

osvojeného repertoáru,

• ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených

hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,

• dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy

každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia,

• dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

b) Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia

zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď.

c) Pragmatická kompetencia

Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov,

napríklad „a“ alebo „potom“,

• dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané

mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a

na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.

Komunikačné zručnosti

Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú

(integrované zručnosti).

a) Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a

bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,

• rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu,

• rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu

jednoduchému popisu cesty.

b) Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1:

• rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach a

plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,

• rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,

• dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o

obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,

• rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.

c) Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,

• dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa,

telefón a podobne,

• dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia,

• vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,

• vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako „a“, „ale“ alebo

„pretože“.

d) Ústny prejav

Ústny prejav – dialóg Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený

zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo

sa pokúša povedať,

• dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy,

• používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má,

• vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,

• rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych

komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,

• rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo

oznámiť.

Ústny prejav – monológ

Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo robí a

ľudí, ktorých pozná.

Komunikačné spôsobilosti a funkcie komunikácie

Jazyková a interkultúrna dimenzia vo vyučovaní cudzích jazykov nie je povinná, ale odporúčaná. Dá

sa budovať nielen v škole, ale aj v rámci samovzdelávania na základe využitia autentických materiálov (hudba,

literatúra, video, internet, DVD). V školskom prostredí budovanie interkultúrnej kompetencie zahŕňa:

− rozvoj interkultúrnych postojov (otvorenosť, zvedavosť,...),

− vedomosti o sociálnych skupinách a procesoch v spoločnosti,

− schopnosť interpretovať udalosti, dokumenty z vlastnej kultúry a iných kultúr,

− schopnosť kriticky hodnotiť produkty vlastnej kultúry aj iných kultúr.

Jednotlivé spôsobilosti na seba nenadväzujú, ale vytvárajú samostatný základný komunikačný kontext, a tak ich

môže učiteľ kombinovať a neustále vytvárať nové komunikačné kontexty podľa vyučovacích potrieb žiakov

v triede.

Slovná zásoba Slovná zásoba je popri gramatike základným „stavebným materiálom“ pre tvorbu zmysluplných

verbálnych výpovedí. Predložené osnovy prezentujú požiadavky na osvojenie si slovnej zásoby oveľa

konkrétnejšie ako to bolo v osnovách, ktoré sa používali doteraz a sú založené na kritériách pre ovládanie

cudzieho jazyka podľa úrovní (A1, A2, B1, B2) vymedzených v Spoločnom európskom referenčnom rámci pre

jazyky.

Boli stanovené základné tematické okruhy, ku ktorým boli pričlenené podtémy bližšie špecifikujúce

základné témy, najmä podľa úrovní ovládania cudzieho jazyka. Všetky témy, ako aj podtémy sú spoločné pre

všetky jazyky, ktoré sa vyučujú na našich školách, avšak ich naplnenie konkrétnou slovnou zásobou je urobené

pre každý jazyk zvlášť.

Každá téma zahŕňa výber základnej slovnej zásoby pre úroveň A1. Nižšia úroveň vždy tvorí základ pre

navŕšenie lexiky na vyššej úrovni.

Predmetný materiál by mal slúžiť ako východisko a základný materiál pre výučbu a osvojenie si

potrebnej slovnej zásoby, aby sa žiak (na úrovni A1) vedel relevantne dohovoriť v ústnej i písomnej forme v

komunikačných situáciách zodpovedajúcich potrebám učiacich sa.

Pedagogické stratégie – metódy a formy

V učebnom procese vyučovania – osvojovania nemeckého jazyka ako prvého cudzieho jazyka sa

uplatňuje komunikatívny prístup. V 9. ročníku, by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje

učenie sa návykom a uvedomené učenie, vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú

a citovú stránku osobnosti žiaka. Prirodzene, učiteľovi sa ponecháva široké pole pri výbere z palety metód.

Metódy práce:

-motivačné(motivačné rozprávanie,rozhovor, problém, demonštrácia);expozičné (rozprávanie, vysvetľovanie,

rozhovor, demonštračná metóda, pozorovanie, problémové metódy (heuristická, projektová); praktické aktivity,

práca s knihou a textom; samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky; aktivizujúce

(diskusia, situačná metóda, inscenačná metóda, didaktické hry,);fixačné(metódy opakovania a precvičovania).

Formy práce:

-frontálna výučba, individuálna práca žiakov, skupinová práca žiakov, práca vo

dvojiciach, demonštrácia a pozorovanie, kooperatívne vyučovanie, problémové vyučovanie, projektové

vyučovanie.

3. Učebné zdroje

Olga Fišarová, Milena Zbranková.: Učebnica nemčiny: Start mit Max 1, Fraus, Plzeň 2000

Cd nahrávky k učebnici Start mit Max

Internet- webové stránky venované výučbe nemčiny

Monolingválne a prekladové slovníky

4. Kritériá a stratégie hodnotenie

Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní v súlade s Metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie žiakov

základnej školy, ktoré schválilo MŠ SR pod č.:2011-3121/12824:4-921 s platnosťou od 1.5.2011.

Pre úspešné zvládnutie predmetu sa hlavný dôraz sa kladie na ústny prejav a komunikačné zručnosti.

Vzhľadom na prirodzené ťažkosti vyplývajúce z odlišnosti fonetiky a grafického zápisu nemeckého

a slovenského jazyka (najmä v ich súčinnosti) je osvojenie si správnej výslovnosti i písomnej podoby veľmi

dôležité a preto aj priebežne sledované a hodnotené. V priebehu školského roka budú známkou hodnotené krátke

previerky podľa potreby vyučujúceho. Súčasťou každej lekcie je záverečný test, ktorý je hodnotený známkou,

rovnako aj projektová práca na prebranú tému. V hodnotení na komunikačnej úrovni A1 bude však vždy v

popredí situačné hodnotenie – zvládnutie dialógu, príprava krátkeho príspevku, skupinová práca, práca s

partnerom, prezentácia projektu, individuálnu aktivitu, keďže tieto odrážajú skutočné nadobudnutie

komunikačných zručností.

Slovné hodnotenie je veľmi dôležitou súčasťou vyučovania ako motivačný prostriedok, ako aj prostriedok k

sebareflexii a sebahodnoteniu žiakov. Kladie dôraz na individuálne pokroky, kreativitu, originalitu, rečové

zručnosti.

Klasifikačná tabuľka

Klasifikačný stupeň počet %

1 100 – 90

2 89 – 75

3 74 – 50

4 49 – 25

5 24 – 0

5. Obsah predmetu 8. ročníka

Časový rozsah výučby: 1 hodina týždenne – 33 hodín ročne

Cieľ Tematický

celok

Obsahový štandard Výkonový štandard spôsobilosti

Časová

dotácia Téma Pojmy

Oboznámiť

žiakov s

obsahom

vyučovacieho

Predmetu.

Zopakovať

minuloročné

učivo

Úvod do

nemeckého

jazyka

Správna

výslovnosť

nemeckého

jazyka,

pozdravy, dni

v týždni,

farby, číslovky

do 10.

Jazykolamy

Správna

výslovnosť slov,

základné

pozdravy,

základné farby,

dni v týždni,

číslovky do 10.

Žiaci vedia:

- správne zopakovať dané slovo po učiteľovi,

- základné pozdravy ako napr. Hallo, Guten Morgen, Guten Tag, Guten Abend, Gute Nacht, Tschüss,

- vymenovať farby, - viesť jednoduchý

rozhovor - správne napísať

a vysloviť číslovky do 10,

- vymenovať farby

3

Naučiť žiakov

tvoriť

jednoduché

vety a dialógy,

upevňovať

správnu

výslovnosť,

rozširovať

slovnú zásobu .

Moja

rodina býva

v ...

Predstavujeme

sa.

Pomenovanie

členov rodiny.

Privlastňovaci

e zámena. Ako

sa voláš? Kde

bývaš?

Časovanie

slovesa ,,

wohnen –

bývať) .

Jazykové hry.

Ako sa voláš?

Pomenovanie

členov rodiny.

Privlastňovacie

zámena (môj,

tvoj). Ako sa

voláš? Odkiaľ

pochádzaš?

Časovanie

slovesa ,,

wohnen –

bývať).

Žiaci vedia: – vymenovať členov rodiny – tvoriť jednoduché vety s použitím

privlastňovacích zámen – tvoriť dialógy – odkiaľ pochádzajú a kde bývajú, – tvoriť otázky: ako sa voláš a kde

bývaš? – vyjadriť ako sa majú, ako sa cítia – ovláda nemecky hovoriace

krajiny a mestá

13

Upevniť

a zdokonaliť

správnu

výslovnosť,

rozšíriť slovnú

zásobu, naučiť

žiakov

rozlišovať

určité a neurčité

členy

v nominatíve

V škole

Pomenovanie

školských

potrieb.

Rozdiel medzi

určitým

a neurčitým

členom

v nominatíve.

Prídavné

mená.

Predložková

Pomenovanie

školských

potrieb. Rozdiel

medzi určitým

a neurčitým

členom

v nominatíve.

Prídavné mená.

Predložková

väzba s ,,von –

od“. Časovanie

Žiaci vedia:

– pomenovať školské potreby, – rozlíšiť určitý a neurčitý člen, – vedia správne priradiť osobné

privlastňovacie zámená k podstatnému menu v nominatíve

– použiť predložkovú väzbu s ,,von“ a tvoriť k nej jednoduché vety

– časovanie slovesa (haben – mať) – určovanie predložiek miesta – viesť jednoduché dialógy

14

väzba s ,,von –

od“.

Časovanie

slovesa

( haben –mať).

Na hodine.

Cez prestávku.

slovesa

( haben –mať).

Na hodine. Cez

prestávku.

Predložky

miesta.

Zopakovať

preberané

gramatické

a komunikačné

javy.

Záverečné

opakovanie

Opakovanie

tematických

celkov

Zopakovanie

a utvrdenie

vedomostí,

preverenie

vedomostí

formou

výstupného

testu.

Žiaci majú utvrdené vedomosti. 3

Pozn.: Obsahový a výkonový štandard je upresnený na základe učebnice Start mit Max 1 .

Názov predmetu Nemecký jazyk

Časový rozsah výučby 4 hod. týždenne, spolu 132 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

2. Charakteristika predmetu

Jazykové vzdelávanie prináša medzinárodné porozumenie, podporuje spoluprácu a toleranciu voči

zvyklostiam a tradíciám rôznych krajín a kultúr. Vyučovanie cudzích jazykov rozvíja a podporuje spoločenskú,

individuálnu a profesijnú akcieschopnosť, najmä v medzinárodných súvislostiach, a slúži tak rozvoju osobnosti.

Svojou polohou v srdci Európy, bohatými historickými, sociálnymi, kultúrnymi a hospodárskymi vzťahmi s

nemecky hovoriacimi krajinami a regiónmi predstavuje Slovensko krajinu s ideálnymi podmienkami na

vyučovanie nemeckého jazyka. Z týchto dôvodov absolvujú žiaci od 5.ročníka výučbu nemeckého jazyka ako

prvého cudzieho jazyka a pokračujú v nej vo vyššom ročníku.

Vyučovanie nemeckého jazyka má význam aj pre rozvoj komunikačných schopností v prostredí

rôznych kultúr: na vyučovaní nemeckého jazyka sa žiak učí poznávať životné podmienky, postoje a spôsoby

konania ľudí v nemecky hovoriacich krajinách. Tým, že sa zaoberá jemu cudzou spoločnosťou a kultúrou,

začína lepšie rozumieť svojej vlastnej. Popri štúdiu kultúry germanofónnych krajín si žiaci osvojujú gramatické

javy aj lexikálne a foneticky správne vyjadrovanie v nemeckom jazyku využívaním rôznych didaktických

inovačných metód. Veľmi dôležitou úlohou je vytvoriť a rozvíjať schopnosti uplatňovať jazyk v autentických

súvislostiach. pomocou vyučovania zameraného na reálnu komunikáciu, podporovať aj samostatnosť žiaka v

učení sa a jeho schopnosť kriticky myslieť, autonómne učenie sa a v súvislosti s tým individuálne stratégie

žiakov. Z hľadiska vývinovej psychológie je potrebné využívať také metodické postupy, ktoré zohľadnia tieto

vývinové faktory a využijú ich na dosiahnutie rozvoja rečových zručností a schopností. Pri tom sa treba v

primeranej forme orientovať na aktivitu a zmyslové vnímanie žiaka. U žiakov začínajúcich s osvojovaním

druhého cudzieho jazyka je vhodné v primeranej forme zachovať činnostne, zmyslovo a pohybovo zamerané

vyučovanie, známe z 1. stupňa základnej školy, do popredia musia postupne vystúpiť aj kognitívne, abstrahujúce

a cieľavedomé faktory vyučovacieho procesu. Vyučovanie jazykov, rovnako ako celý vyučovací proces, má

vychádzať zo skúsenosti deti a má mať vzťah k ich každodennému životu. Žiaka treba považovať za subjekt

vyučovacieho procesu a jeho správanie, zážitky, potreby a záujmy musia determinovať priebeh celého

vyučovacieho procesu.

3. Ciele učebného predmetu

Cieľom vyučovania nemeckého jazyka ako prvého cudzieho jazyka v 8. ročníku je podnecovať

prirodzenú zvedavosť, spontánnosť, radosť z nových poznatkov, zmyslové vnímanie, motoriku a fantáziu, ktorá

sa v priebehu pubertálneho vývoja mení a získava iné formy vplyvom meniacich sa záujmov.

Vnímať žiaka ako subjekt – stredobod vyučovacieho procesu. Pri plánovaní a realizácii vyučovacieho procesu

musia byť zohľadnené jeho postoje, zážitky, potreby a záujmy.

Cieľom je položiť pevné základy, na ktorých budú budovať svoje rečové zručnosti vo vyšších ročníkoch.

Viesť žiakov k samostatnosti v štúdiu jazyka tým, že majú dostatok priestoru pre intenzívnu a tvorivú prácu.

Používať rôzne materiály na štúdium a vedieť pracovať so slovníkmi, prehlbovať pozitívny vzťah k osvojovaniu

si cudzieho jazyka. Vedieť sa dorozumieť sa v základných komunikačných situáciách, aby mali primerané

znalosti gramatiky v súlade s časovou dotáciou.

Nová koncepcia základnej pedagogickej dokumentácie v CJ vychádza zo základného dokumentu:

Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, ďalej SERR (Common European Framework of Reference for

Languages: Learning, Teaching, Assessment (Cambridge, 2001)), ktorý bol vytvorený na pôde Rady Európy.

Tento dokument na jednej strane vytvára rámec pre tvorbu edukačných politík v oblasti jazykov, pričom sa

zameriava na rozvoj komunikačných a kognitívnych kompetencií žiaka a na druhej strane stanovuje všeobecný

stupeň dosiahnutia jednotlivých presne špecifikovaných kompetencií, čím vytvára rámec komunikačných

spôsobilostí, ktoré môžu učiaci sa pri presne stanovených podmienkach dosiahnuť.

Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky pri používaní a učení sa jazyka sa rozvíja

celý rad kompetencií. Učiaci sa využíva nielen všeobecné kompetencie, ale aj celý rad komunikačných

jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych podmienkach. Zapája sa do

jazykových činností, ktoré sa týkajú jazykových procesov, pri ktorých si vytvára a/alebo prijíma texty vo vzťahu

k témam z konkrétnych oblastí. Pri tomto procese aktivuje tie stratégie, ktoré sa mu zdajú na splnenie úloh

najvhodnejšie.

Vychádzame toho, že žiaci ZŠ učiaci sa NJ ako prvý CJ by mali podľa takto stanovených podmienok

dosiahnuť na konci 7. ročníka úroveň A1 a na konci 9.ročníka úroveň A 2 podľa SERR. Preto bude našim

cieľom dosiahnuť, aby si žiaci v 8. ročníku osvojili potrebné jazykové kompetencie, zručnosti a spôsobilosti na

úrovni A2.

Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych

jazykových prostriedkov.

Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané

danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.

b) Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal

používať:

bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých komunikačných potrieb

obmedzeného charakteru,

základné vetné modely a vedel komunikovať o osvojených témach prostredníctvom naučených slovných

spojení a výrazov,

vymedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení a výrazov pokrývajúcich predvídateľné základné

komunikačné situácie,

osvojenú slovnú zásobu tak, aby si vedel poradiť v každodennom konaní, ktoré sa týka známych situácií a tém,

niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa niekedy dopúšťa základných chýb, ale je

mu rozumieť.

c) Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby

dokázal:

• komunikovať v bežných spoločenských situáciách,

• jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr. výmena informácií, žiadosť,

jednoduché vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie, ospravedlnenie atď.,

• udržiavať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu prostredníctvom jednoduch-ších bežných výrazov.

Učiaci sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií, týkajúcich sa známych a bežných

vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ktorú si osvojil, je nútený podstatne

zjednodušiť obsah svojej výpovede.

c) Pragmatická kompetencia

Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby

dokázal:

• sformulovať svoje myšlienky v súlade s vyžadovanou stratégiou (zámer, téma, logická následnosť),

• funkčne využívať základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché vyjadrenie

odmietnutia, túžby, zámeru, uspokojenia, záujmu, prekvapenia, rozčarovania, strachu,

• vytvoriť jednoduchý interaktívny text za účelom výmeny informácií,

• použiť jednoduché výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie krátkeho rozhovoru,

• používať najfrekventovanejšie konektory na spájanie jednoduchých viet potrebných na vyrozprávanie alebo

opis príbehu v logickom časovom slede.

Komunikačné zručnosti

Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú

(integrované zručnosti).

e) Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby za predpokladu,

že reč je jasne a zreteľne formulovaná:

• dokázal naplniť konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty počutého,

• porozumel slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,

• porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných

každodenných záležitostiach,

• vedel identifikovať tému vypočutej diskusie,

• porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe,

• rozumel jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,

• pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.

f) Čítanie s porozumením Učiaci sa dokáže porozumieť krátke jednoduché texty, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú zásobu.

Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby:

• dokázal vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých printových materiáloch, akými sú napríklad prospekty,

jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,

• vedel vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,

• rozumel bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach, akými sú ulice,

reštaurácie, železničné stanice, atď.,

• pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú

napríklad listy, brožúry a krátke články,

• porozumel jednoduché osobné listy,

• z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov,

• vedel nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.

g) Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby vedel:

• napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,

• napísať jednoduché osobné listy,

• zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a

preformulovanie,

• stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,

napísať jednoduché vety a spojiť ich základnými konektormi,

• jednoducho opísať aspekty všedného dňa (ľudia, miesta, škola, rodina, záujmy).

h) Ústny prejav

Ústny prejav – dialóg

Učiaci sa dokáže komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu

výmenu informácií na známe a bežné témy, ktoré súvisia s prácou a voľným časom. Dokáže zvládnuť krátku

spoločenskú konverzáciu, ale nie vždy je schopný ju aj viesť a rozvíjať.

Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:

• zapojiť sa do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú,

• používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,

• sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagovať na ne,

• povedať, čo sa mu páči a čo nie,

• požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.

Ústny prejav – monológ

Učiaci sa dokáže podať jednoduchý opis alebo charakteristiku ľudí, podmienok v rodine a v škole, opis

každodenných zvyklostí a toho, čo má alebo nemá rád, atď. Vo forme krátkeho sledu jednoduchých slovných

spojení a viet.

Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:

• v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť,

• jednoduchým spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach,

• komunikatívne zvládnuť jednoduché a rutinné úlohy (role) s použitím jednoduchých slovných spojení a viet,

• vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov zo školy a voľnočasových

aktivít v jednoduchom slede myšlienok,

• opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

Komunikačné spôsobilosti a funkcie komunikácie

Jazyková a interkultúrna dimenzia vo vyučovaní cudzích jazykov nie je povinná, ale odporúčaná. Dá

sa budovať nielen v škole, ale aj v rámci samovzdelávania na základe využitia autentických materiálov (hudba,

literatúra, video, internet, DVD). V školskom prostredí budovanie interkultúrnej kompetencie zahŕňa:

− rozvoj interkultúrnych postojov (otvorenosť, zvedavosť,...),

− vedomosti o sociálnych skupinách a procesoch v spoločnosti,

− schopnosť interpretovať udalosti, dokumenty z vlastnej kultúry a iných kultúr,

− schopnosť kriticky hodnotiť produkty vlastnej kultúry aj iných kultúr.

Najdôležitejšie a pravdepodobne rozhodujúce kompetencie „učiacich sa“ a „učiteľov“ pri vytváraní a

udržovaní interaktívneho učebného prostredia v škole potom sú:

− kritické myslenie, t. j. schopnosť nachádzať, analyzovať a vyberať informácie využívaním

interdisciplinárnych znalostí, rozmanitých zručností a kritického prístupu; prijímanie informovaných

rozhodnutí založených na dôkazoch a zmena pozícií zoči voči presvedčivým a pádnym argumentom;

− kreatívne myslenie, t. j. schopnosť nachádzať nové, nezvyčajné spôsoby spájania faktov v procese

riešenia problémov, ktoré minimalizujú nežiadúce zovšeobecnenia, predsudky a stereotypy;

− prosociálne a prospoločenské myslenie, t. j. schopnosť analyzovať fakty a problémy a vyberať si v

súvislosti s potrebami iných a spoločnosti ako celku, boj proti sebectvu a etnocentrizmu; otvorenosť

pri komunikácii s inými a schopnosť poučiť sa zo skúseností iných;

− myslenie orientované na budúcnosť, t. j. schopnosť vnímať problémy a hodnotiť rozhodnutia s

ohľadom na skúsenosti s cieľom vybudovať spravodlivejšiu budúcnosť.

Jednotlivé spôsobilosti na seba nenadväzujú, ale vytvárajú samostatný základný komunikačný kontext, a tak ich

môže učiteľ kombinovať a neustále vytvárať nové komunikačné kontexty podľa vyučovacích potrieb žiakov

v triede.

Slovná zásoba Slovná zásoba je popri gramatike základným „stavebným materiálom“ pre tvorbu zmysluplných

verbálnych výpovedí. Predložené osnovy sú založené na kritériách pre ovládanie cudzieho jazyka podľa úrovní

(A1, A2, B1, B2) vymedzených v Spoločnom európskom referenčnom rámci pre jazyky.

Boli stanovené základné tematické okruhy, ku ktorým boli pričlenené podtémy bližšie špecifikujúce

základné témy, najmä podľa úrovní ovládania cudzieho jazyka. Každá téma zahŕňa výber základnej slovnej

zásoby pre úroveň A1. Nižšia úroveň vždy tvorí základ pre navŕšenie lexiky na vyššej úrovni.

Predmetný materiál by mal slúžiť ako východisko a základný materiál pre výučbu a osvojenie si

potrebnej slovnej zásoby, aby sa žiak (na úrovni A2) vedel relevantne dohovoriť v ústnej i písomnej forme v

komunikačných situáciách zodpovedajúcich potrebám učiacich sa.

Pedagogické stratégie – metódy a formy

V učebnom procese vyučovania – osvojovania nemeckého jazyka ako prvého cudzieho jazyka sa

uplatňuje komunikatívny prístup. V 8. ročníku, by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje

učenie sa návykom a uvedomené učenie, vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú

a citovú stránku osobnosti žiaka. Prirodzene, učiteľovi sa ponecháva široké pole pri výbere z palety metód.

Metódy práce:

-motivačné(motivačné rozprávanie,rozhovor, problém, demonštrácia);expozičné (rozprávanie, vysvetľovanie,

rozhovor, demonštračná metóda, pozorovanie, problémové metódy (heuristická, projektová); praktické aktivity,

práca s knihou a textom; samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky; aktivizujúce

(diskusia, situačná metóda, inscenačná metóda, didaktické hry,);fixačné(metódy opakovania a precvičovania).

Formy práce:

-frontálna výučba, individuálna práca žiakov, skupinová práca žiakov, práca vo

dvojiciach, demonštrácia a pozorovanie, kooperatívne vyučovanie, problémové vyučovanie, projektové

vyučovanie.

4. Učebné zdroje

Menzlová, Hanuljaková, Nováková, Olejárová: Hallo, da sind wir! 4 –učebnica pre základné školy – Orbis

Pictus Istropolitana 2003,

Hallo, Hallo, da sind wir! 4 – pracovný zošit k učebnici,

Hallo, Hallo, da sind wir! 4 – obrázkové príbehy k učebnici.

Internet- webové stránky venované výučbe nemčiny

Monolingválne a bilingválne prekladové slovníky

5. Kritériá a stratégie hodnotenia

Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní v súlade s Metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie žiakov

základnej školy, ktoré schválilo MŠ SR pod č.:2011-3121/12824:4-921 s platnosťou od 1.5.2011.

Pre úspešné zvládnutie predmetu sa hlavný dôraz sa kladie na ústny prejav a komunikačné zručnosti.

Vzhľadom na prirodzené ťažkosti vyplývajúce z odlišnosti fonetiky a grafického zápisu nemeckého

a slovenského jazyka (najmä v ich súčinnosti) je osvojenie si správnej výslovnosti i písomnej podoby veľmi

dôležité a preto aj priebežne sledované a hodnotené. Sledovanie pokroku v nemeckom jazyku má ako prirodzenú

súčasť testovanie vstupné, polročné a výstupné – je to nástroj na získavanie zručností pre budúce testovanie pri

overovaní očakávaných jazykových úrovní. V priebehu školského roka budú známkou hodnotené krátke

previerky podľa potreby vyučujúceho. V hodnotení na komunikačnej úrovni A2 bude však vždy v popredí

situačné hodnotenie – zvládnutie dialógu, príprava krátkeho príspevku, skupinová práca, práca s partnerom,

prezentácia projektu, individuálnu aktivitu, keďže tieto odrážajú skutočné nadobudnutie komunikačných

zručností.

Slovné hodnotenie je veľmi dôležitou súčasťou vyučovania ako motivačný prostriedok, ako aj prostriedok k

sebareflexii a sebahodnoteniu žiakov. Kladie dôraz na individuálne pokroky, kreativitu, originalitu, rečové

zručnosti.

Klasifikačná tabuľka

Klasifikačný stupeň počet %

6 100 – 90

7 89 – 75

8 74 – 50

9 49 – 25

10 24 - 0

6. Obsah predmetu 8. ročníka

Časový rozsah výučby: 4 hodiny týždenne – 132 hodín ročne

Cieľ Tematický

celok

Obsahový štandard Výkonový štandard

spôsobilosti

Časová

dotácia Téma Pojmy

Zopakovať

gramatiku

a komunika-

čnú stránku

jazyka

Opakovanie

z predchá-

dzajúceho

ročníka

Opakovanie

gramatiky

a komunikač-

ných fráz zo

6. – 10. lekcie

z učebnice

Hallo, da bin

ich neu 3

Tvorenie viet

v perfekte – nepriamy

slovosled.

W – otázky.

Slovesá

s neodlučiteľnou

predponou.

Písanie dátumu,

číslovky.

Časovanie

modálnych slovies.

Zdvorilostné otázky.

Slovesá

s odlučiteľnou

predponou.

Prídavné mená –

skloňovanie.

Osobné

a privlastňovacie

zámená.

Podmieňovací

spôsob.

Zvratné zámená

a zvratné slovesá.

Žiaci vedia:

-tvoriť vety v správnom

slovoslede v perfekte,

- tvoriť a odpovedať na W-

otázky,

- orientovať sa v slovesách

s neodlučiteľnou predponou, -

písať dátum, tvoriť vyššie

číslovky,

-časovať modálne slovesá,

-vie tvoriť a odpovedať na

zdvorilostné otázky,

- rozoznať v texte slovesá

s odlučiteľnou predponou

a použiť ich vo vete

v správnom slovoslede,

-vie skloňovať prídavné mená

po určitom a neurčitom člene,

- skloňovať osobné, zvratné

a privlastňovacie zámená

v datíve a akuzatíve,

-vie vyjadriť podmienku

pomocou tvaru slovesa

„wűrde“,

14

Náležitosti a adresa

listu.

Perfektum

a präteritum silných

slovies.

Spojky „wenn, weil,

dass“ v súvetiach.

- časovať slovesá v prítomnom

čase, präterite a perfekte,

- vyčasovať a používať

zvratné slovesá,

- napísať správne adresu na

obálku,

- napísať oslovenie, miesto

a dátum v liste,

- vytvoriť súvetie s vedľajšou

vetou na prvom i druhom

mieste.

Použiť slovnú

zásobu

v konkrétnych

komunikač-

ných

situáciách,

Vedieť

aplikovať

gramatické

javy

v praktickom

jazyku.

Lektion 1

Der neue

Deutsch-

lehrer

Prázdniny

Rozprávanie

a opis

Opis osoby

Projekt:

Prázdninová

tabuľa

Rozprávanie

o prázdnino-

vých

zážitkoch

Lindina

gramatická

tabuľka

Čítanie textu

s porozumením.

Otázky a odpovede

k textu.

Opis osoby,

vyjadrenie sympatií.

Činnosti cez

prázdniny.

Opis obrázka.

Minulý čas

v opisnom tvare.

Projektová práca.

Prítomný a minulý

čas slovies (Perfekt).

Jednoduchý minulý

čas slovies

(Präteritum).

Žiaci vedia:

-pracovať s textom naratívnou

metódou,

– -opísať činnosť cez prázdniny,

– -opísať osobu podľa vonkajšieho vzhľadu, vyjadriť sympatie,

– -pomocou obrázkov opísať a rozprávať autentické situácie,

-jednoduchým a zloženým

minulým časom opísať

autentické situácie,

– -aplikovať vedľajšie vety pri komunikačnom prejave,

– -použiť osvojené gramatické štruktúry v rečových spôsobilostiach

–

14

Pohotovo

reagovať

v rozhovore,

vyjadriť

a opísať

ľudské

vlastnosti,

vedieť

aplikovať

gramatické

javy

v praktickom

jazyku.

Lektion 2

Frau Stelljes

macht ärger

Práca

s textom

Rozprávanie

a opis

Povolania –

kto čo robí

Martinov

Vianočný

príbeh

Písať text

Lindina

gramatická

tabuľka

Čítanie textu

s porozumením.

Otázky a odpovede

k textu.

Opis obrázka.

Plnovýznamové

sloveso „werden“

a jeho aplikácia

v rečových

spôsobilostiach.

Čítanie príbehu

a prerozprávanie

príbehu.

Kreatívne písanie.

Zvratné slovesá.

Zvratné zámená a ich

použitie v rozprávaní.

Žiaci vedia:

-vyjadriť hnev, strach

-vyjadriť neznalosť,

nevedomosť

-utešiť, podporiť, dodať

odvahu

-opísať vlastnosti

-vyjadriť vedomosti, zistenia,

spokojnosť, želanie, nádej,

–vyjadriť morálnu alebo

sociálnu normu

-zhrnúť príbeh a prerozprávať

príbeh,

-napísať text na základe

zadaných informácii

- aplikovať získané vedomosti

o zvratných slovesách a

zámenách v rozprávaní, a pri

12

opise.

Použiť slovnú

zásobu

v konkrétnych

komunikač-

ných

situáciách,

Vedieť

aplikovať

gramatické

javy

v praktickom

jazyku.

Lektion 3

Frau Stelljes

hat einen

Vorschlag

Text – Pani

Stelljes má

nápad

- úlohy k

textu

Rozšírenie

slovnej

zásoby –

Wortschatz-

kiste

Opis obrázka

Hra

Lindina

gramatická

tabuľka –

sloveso

„werden“

Čítanie textu

s porozumením,

práca s textom.

Otázky a odpovede

k textu.

Slovná zásoba

k téme, najčastejšie

používané frázy.

Opis jednotlivých

situácií podľa

zadania.

Časovanie slovesa

„werden“

v prítomnom a

minulých časoch,

najčastejšie slovné

spojenia so slovesom.

Žiaci vedia:

- čítať text s porozumením,

odpovedať a tvoriť otázky k

textu,

- používať slovnú zásobu k

téme, vysvetliť jednotlivé

nové slová opisom,

-aplikovať najčastejšie

používané frázy,

- opísať situáciu podľa

zadania, tvoriť dialógy k téme,

- časovať sloveso „werden” v

prítomnom čase, präterite a

perfekte, použiť sloveso v

slovných spojeniach.

12

Vedieť použiť

ustálené frázy

a slovné

spojenia pri

komunikácii.

Aktívne

využívať

doteraz

osvojený

cudzí jazyk,

rozvíjať

rečové

zručnosti,

Lektion 4

Es geht los!

Práca

s textom

Úlohy k textu

Otázky

Wortschatz-

kiste- opis

častí tváre

Rozprávanie

a opis situácie

Pozorovanie

obrázkov

Lindina

gramatická

tabuľka

Čítanie textu

s porozumením,

práca s textom

naratívnou metódou.

Otázky a odpovede

k textu.

Opis častí tváre –

doplnenie slovnej

zásoby.

Opis situácie podľa

zadania.

Pozorovanie

obrázkov a opis

situácie na

obrázkoch.

Predložky s datívom.

Genitív podst.mien.

Skloňovanie

prídavných mien

s určitým členom.

Žiaci vedia:

- čítať text s porozumením,

odpovedať a tvoriť otázky k

textu,

- používať slovnú zásobu k

téme, vysvetliť jednotlivé

nové slová opisom,

-opísať časti tváre a hlavy,

-opísať situáciu podľa zadania,

-pozorovať obrázky a opísať

situácie na obrázkoch,

-používať predložky s datívom

v slovných spojeniach

s určitým, neurčitým členom

a privlastňovacími zámenami,

- používať genitív podstatných

mien,

- skloňovať prídavné mená

s určitým členom v singulári

a pluráli

14

Použiť slovnú

zásobu

v konkrétnych

komunikač-

ných

situáciách,

Vedieť

aplikovať

gramatické

javy

v praktickom

jazyku.

Lektion 5

In der

Stadtbűcherei

Práca

s textom

Úlohy k textu

Wortschatz-

kiste –

rozklad a

skladanie slov

Počítač

Opis

obrázkov –

Počítačová

učebňa

Mesto

Projekt –

Moje mesto

Lindina

gramatická

tabuľka

Čítanie textu

s porozumením,

práca s textom.

Otázky a odpovede

k textu.

Úlohy k textu – hra.

Analýza a syntéza

zložených slov, nová

slovná zásoba.

Vysvetlenie slov

opisom.

Časti počítača.

Činnosti spojené

s prácou na počítači.

Rozprávanie podľa

obrázkov

a skutočnosti. Potreba

počítačov pri práci.

Inštitúcie a činnosti

v meste. Opis mesta

podľa obrázkov.

Prospekt pre turistov.

Predložky s datívom

a akuzatívom.

Predložky s datívom.

Predložky

s akuzatívom.

Žiaci vedia:

- čítať text s porozumením,

-pracovať s textom naratívnou

metódou,

odpovedať a tvoriť otázky k

textu,

- rozkladať a skladať zložené

slová a vysvetliť ich význam,

-orientovať sa v slovnej

zásobe, porozumieť opisnému

vysvetleniu nových slov,

- opísať časti počítača,

-opísať činnosti spojené s

počítačom,

- opísať počítačovú učebňu,

- vyjadriť svoj názor na

potrebu počítačov pri práci a

učení,

-opísaťa pomenovať, čo sa

nachádza v meste ,

- vyjadriť, čo všetko sa môže

v meste robiť,

- vytvoriť prospekt pre

turistov s informáciami o

svojom meste,

Upevniť si predložky s

datívom a akuzatívom, s

datívom, s akuzatívom.

18

Aktívne

využívať

doteraz

osvojený

cudzí jazyk,

rozvíjať

rečové

zručnosti,

dohovoriť sa

jednoduchým

spôsobom.

Lektion 6

Der erste

Buchstabe:

die Welt der

Bűcher

Práca

s textom

Úlohy k textu

Wortschatz-

kiste-

Zložené slová

Ako vzniká

kniha

Kniha

Papyrus

Interview –

o knihách

a čítaní

Opis

obrázkov –

knižnica

Text na

čítanie –

Harry Potter

Lindina

gramatická

tabuľka

Čítanie textu

s porozumením,

práca s textom

naratívnou metódou.

Otázky a odpovede

k textu.

Analýza a syntéza

slov.

Informácie o vzniku

kníh. Rozprávanie

o knihách.

Čítanie a práca

s textom.

Interview so

spolužiakmi

o knihách a čítaní.

Opis knižnice podľa

obrázkov.

Čítanie textu

s porozumením.

Činný a trpný rod

(Passiv) slovies

v prít.čase a präterite.

Žiaci vedia:

- čítať text s porozumením,

-pracovať s textom naratívnou

metódou,

odpovedať a tvoriť otázky k

textu,

- rozkladať a skladať zložené

slová a vysvetliť ich význam,

- podať informáciu o vzniku

kníh,

-porozprávať stručný obsah

čítaného textu,

-tvoriť otázky a odpovede k

interview, získať a podať

informáciu,

- opísať obrázky, rozprávať o

práci v knižnici,

-čítať text s porozumením,

-porozumieť princípu tvorenia

pasívu.

18

Aktívne

využívať

doteraz

osvojený

cudzí jazyk,

rozvíjať

rečové

zručnosti,

dohovoriť sa

jednoduchým

spôsobom.

Lektion 7

Ein Gedicht

und keine

Hausaufgabe

Práca

s textom

Úlohy k textu

Wortschatz-

kiste –

o školách

Rozprávanie

o sebe – Taký

som

Taký by som

chcel byť

Básne – Moja

rodina,

Das grosse

Lalula

Škola dnes

a predtým

Projekt –

Moja škola

Lindina

gramatická

tabuľka

Čítanie textu

s porozumením,

práca s textom.

Zložené slová – typy

škôl.

Opis svojich

vlastností.

Vyjadrenie svojho

želania.

Vytvorenie básne

podľa zadanej témy.

Jazykolam.

Porovnanie súčasnej

školy a školy

v minulosti.

Prospekt o škole.

Konjunktív

pravidelných

a nepravidelných

slovies, pomocných

slovies.

Žiaci vedia:

- čítať text s porozumením,

-pracovať s textom naratívnou

metódou,

odpovedať a tvoriť otázky k

textu,

- opísať svoje kladné aj

záporné vlastnosti,

- vyjadriť svoje želanie,

-prezentovať informácie o

sebe pred spolužiakmi,

- vytvoriť krátku

jedenásťslovnú báseň na tému:

Moja rodina,

-prečítať správne jazykolam,

- vyjadriť názor na súčasnú

školu a školu v minulosti,

-vytvoriť prospekt o svojej

škole, opísať, čo sa v škole

nachádza,

-vie použiť konjunktív slovies

vo vetách.

16

Opakovať si

osvojené

vedomosti

a zručnosti

a upevniť si

ich.

Opakovanie

učiva

8.ročníka

Opakovanie

tematických

celkov

Gramatické javy,

slovná zásoba,

vetné modely, hry

a komunikačné

cvičenia na

upevnenie učiva.

Žiaci vedia:

- nadviazať kontakt v súlade s

komunikačnou situáciou,

- vyjadriť svoj názor,

- reagovať na ponuku,

- reagovať na príbeh, udalosť,

- reagovať na niečo, čo sa

stalo v minulosti,

14

Názov predmetu Nemecký jazyk

Časový rozsah výučby 4 hod. týždenne, spolu 132 vyuč. hodín

Ročník Ôsmy

Názov ŠkVP ,, Škola života“

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia Denná

Vyučovací jazyk Slovenský

7. Charakteristika predmetu

Jazykové vzdelávanie prináša medzinárodné porozumenie, podporuje spoluprácu a toleranciu voči

zvyklostiam a tradíciám rôznych krajín a kultúr. Vyučovanie cudzích jazykov rozvíja a podporuje spoločenskú,

individuálnu a profesijnú akcieschopnosť, najmä v medzinárodných súvislostiach, a slúži tak rozvoju osobnosti.

Svojou polohou v srdci Európy, bohatými historickými, sociálnymi, kultúrnymi a hospodárskymi vzťahmi s nemecky

hovoriacimi krajinami a regiónmi predstavuje Slovensko krajinu s ideálnymi podmienkami na vyučovanie nemeckého

jazyka. Z týchto dôvodov okrem výučby anglického jazyka ako prvého cudzieho jazyka žiaci v 6.ročníku absolvujú

výučbu nemeckého jazyka ako druhého cudzieho jazyka a pokračujú s výučbou NJ ako druhého CJ aj vo vyššom

ročníku.

Vyučovanie nemeckého jazyka má význam aj pre rozvoj komunikačných schopností v prostredí rôznych

kultúr: na vyučovaní nemeckého jazyka sa žiak učí poznávať životné podmienky, postoje a spôsoby konania ľudí v

nemecky hovoriacich krajinách. Tým, že sa zaoberá jemu cudzou spoločnosťou a kultúrou, začína lepšie rozumieť

svojej vlastnej. Popri štúdiu kultúry germanofónnych krajín si žiaci osvojujú gramatické javy aj lexikálne a foneticky

správne vyjadrovanie v nemeckom jazyku využívaním rôznych didaktických inovačných metód. Veľmi dôležitou

úlohou je vytvoriť a rozvíjať schopnosti uplatňovať jazyk v autentických súvislostiach. pomocou vyučovania

zameraného na reálnu komunikáciu, podporovať aj samostatnosť žiaka v učení sa a jeho schopnosť kriticky myslieť,

autonómne učenie sa a v súvislosti s tým individuálne stratégie žiakov. Z hľadiska vývinovej psychológie je potrebné

využívať také metodické postupy, ktoré zohľadnia tieto vývinové faktory a využijú ich na dosiahnutie rozvoja

rečových zručností a schopností. Pri tom sa treba v primeranej forme orientovať na aktivitu a zmyslové vnímanie

žiaka. Vyučovanie jazykov, rovnako ako celý vyučovací proces, má vychádzať zo skúsenosti deti a má mať vzťah k

ich každodennému životu. Žiaka treba považovať za subjekt vyučovacieho procesu a jeho správanie, zážitky, potreby

a záujmy musia determinovať priebeh celého vyučovacieho procesu.

6. Ciele učebného predmetu

Ciele vyučovania nemeckého jazyka ako druhého cudzieho jazyka v 9. ročníku s časovou dotáciou 1 hodina

týždenne (33 hodín ročne):

Podnecovať prirodzenú zvedavosť, spontánnosť, radosť z osvojovania poznatkov, zmyslové vnímanie,

motoriku a fantáziu, ktorá sa v priebehu pubertálneho vývoja mení a získava iné formy vplyvom meniacich sa

záujmov.

Vnímať žiaka ako subjekt – stredobod vyučovacieho procesu. Pri plánovaní a realizácii vyučovacieho

procesu musia byť zohľadnené jeho postoje, zážitky, potreby a záujmy.

Položiť pevné základy, na ktorých budú budovať svoje rečové zručnosti vo vyšších ročníkoch.

Viesť k samostatnosti v štúdiu jazyka tým, že majú dostatok priestoru pre intenzívnu a tvorivú prácu.

Používať rôzne materiály na štúdium a vedieť pracovať so slovníkmi.

Prehlbovať pozitívny vzťah k osvojovaniu si cudzieho jazyka.

Dorozumieť sa v základných komunikačných situáciách, aby mali primerané znalosti gramatiky v súlade

s časovou dotáciou 1 hodiny.

Nová koncepcia základnej pedagogickej dokumentácie v CJ vychádza zo základného dokumentu: Spoločný

európsky referenčný rámec pre jazyky, ďalej SERR (Common European Framework of Reference for Languages:

Learning, Teaching, Assessment (Cambridge, 2001)), ktorý bol vytvorený na pôde Rady Európy. Tento dokument na

jednej strane vytvára rámec pre tvorbu edukačných politík v oblasti jazykov, pričom sa zameriava na rozvoj

komunikačných a kognitívnych kompetencií žiaka a na druhej strane stanovuje všeobecný stupeň dosiahnutia

jednotlivých presne špecifikovaných kompetencií, čím vytvára rámec komunikačných spôsobilostí, ktoré môžu učiaci

sa pri presne stanovených podmienkach dosiahnuť.

Stanovenie úrovní ovládania jazyka má za cieľ presne vymedziť rámec pre harmonizáciu dosiahnutých

jazykových kompetencií učiaceho sa, pričom kľúčovými kompetenciami v oblasti jazykovej prípravy sú: porozumieť

( počúvať, čítať), hovoriť (ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať. Kľúčové kompetencie sú priamo

ovplyvňované kvalitatívnymi aspektmi ako rozsah, presnosť, plynulosť, interakcia a koherencia.

Keďže cieľová skupina žiakov sa vo formálnom vzdelávaní v ZŠ odlišuje úrovňou kognitívnych spôsobilostí,

ktorá sa neustále vyvíja, vytvorenie úrovní prihliada na psychohygienické možnosti žiaka.

Vychádzame toho, že žiaci ZŠ učiaci sa NJ ako druhý CJ by mali podľa takto stanovených podmienok

dosiahnuť na konci 9.ročníka úroveň A 1 podľa SERR. Preto bude našim cieľom dosiahnuť, aby si žiaci osvojili

potrebné jazykové kompetencie, zručnosti a spôsobilosti na tejto úrovni.

Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych

jazykových prostriedkov.

Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej

situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.

Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1: • rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych

potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,

• dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o

ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,

• dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je

pripravený mu pomôcť.

c) Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1:

• používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu,

• má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne

situácie,

• prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného

repertoáru,

• ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených

hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,

• dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy

každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia,

• dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

d) Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia

zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď.

c) Pragmatická kompetencia

Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napríklad „a“

alebo „potom“,

• dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými

pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o

vhodnejšiu formuláciu.

Komunikačné zručnosti

Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (integrované

zručnosti).

i) Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a

bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,

• rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu,

• rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu

jednoduchému popisu cesty.

j) Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1:

• rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach a plagátoch

alebo v katalógoch, na pohľadniciach,

• rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,

• dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o obsahu,

najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,

• rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.

k) Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,

• dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa, telefón

a podobne,

• dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia,

• vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,

• vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako „a“, „ale“ alebo

„pretože“.

l) Ústny prejav

Ústny prejav – dialóg Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený

zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa

pokúša povedať,

• dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy,

• používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má,

• vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,

• rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych komunikačných

potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,

• rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo oznámiť.

Ústny prejav – monológ

Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo robí a ľudí,

ktorých pozná.

Komunikačné spôsobilosti a funkcie komunikácie

Jazyková a interkultúrna dimenzia vo vyučovaní cudzích jazykov nie je povinná, ale odporúčaná. Dá sa

budovať nielen v škole, ale aj v rámci samovzdelávania na základe využitia autentických materiálov (hudba, literatúra,

video, internet, DVD). V školskom prostredí budovanie interkultúrnej kompetencie zahŕňa:

− rozvoj interkultúrnych postojov (otvorenosť, zvedavosť,...),

− vedomosti o sociálnych skupinách a procesoch v spoločnosti,

− schopnosť interpretovať udalosti, dokumenty z vlastnej kultúry a iných kultúr,

− schopnosť kriticky hodnotiť produkty vlastnej kultúry aj iných kultúr.

Jednotlivé spôsobilosti na seba nenadväzujú, ale vytvárajú samostatný základný komunikačný kontext, a tak ich môže

učiteľ kombinovať a neustále vytvárať nové komunikačné kontexty podľa vyučovacích potrieb žiakov v triede.

Slovná zásoba Slovná zásoba je popri gramatike základným „stavebným materiálom“ pre tvorbu zmysluplných verbálnych

výpovedí. Predložené osnovy prezentujú požiadavky na osvojenie si slovnej zásoby oveľa konkrétnejšie ako to bolo

v osnovách, ktoré sa používali doteraz a sú založené na kritériách pre ovládanie cudzieho jazyka podľa úrovní (A1,

A2, B1, B2) vymedzených v Spoločnom európskom referenčnom rámci pre jazyky.

Boli stanovené základné tematické okruhy, ku ktorým boli pričlenené podtémy bližšie špecifikujúce základné

témy, najmä podľa úrovní ovládania cudzieho jazyka. Všetky témy, ako aj podtémy sú spoločné pre všetky jazyky,

ktoré sa vyučujú na našich školách, avšak ich naplnenie konkrétnou slovnou zásobou je urobené pre každý jazyk

zvlášť.

Každá téma zahŕňa výber základnej slovnej zásoby pre úroveň A1. Nižšia úroveň vždy tvorí základ pre

navŕšenie lexiky na vyššej úrovni.

Predmetný materiál by mal slúžiť ako východisko a základný materiál pre výučbu a osvojenie si potrebnej

slovnej zásoby, aby sa žiak (na úrovni A1) vedel relevantne dohovoriť v ústnej i písomnej forme v komunikačných

situáciách zodpovedajúcich potrebám učiacich sa.

Pedagogické stratégie – metódy a formy

V učebnom procese vyučovania – osvojovania nemeckého jazyka ako prvého cudzieho jazyka sa uplatňuje

komunikatívny prístup. V 9. ročníku, by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje učenie sa

návykom a uvedomené učenie, vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú a citovú

stránku osobnosti žiaka. Prirodzene, učiteľovi sa ponecháva široké pole pri výbere z palety metód.

Metódy práce:

-motivačné(motivačné rozprávanie,rozhovor, problém, demonštrácia);expozičné (rozprávanie, vysvetľovanie,

rozhovor, demonštračná metóda, pozorovanie, problémové metódy (heuristická, projektová); praktické aktivity, práca

s knihou a textom; samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky; aktivizujúce (diskusia,

situačná metóda, inscenačná metóda, didaktické hry,);fixačné(metódy opakovania a precvičovania).

Formy práce:

-frontálna výučba, individuálna práca žiakov, skupinová práca žiakov, práca vo

dvojiciach, demonštrácia a pozorovanie, kooperatívne vyučovanie, problémové vyučovanie, projektové vyučovanie.

7. Učebné zdroje

1. A.Brien, S. Brien S. Dobson – Projekt Deutsch 1 – učebnica, Oxford 2003, 2. Projekt Deutsch 1– nahrávky textov, cvičenia 3. Internet- webové stránky venované výučbe nemčiny 4. Monolingválne a prekladové slovníky

5. Kritériá a stratégie hodnotenie

Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní v súlade s Metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie žiakov

základnej školy, ktoré schválilo MŠ SR pod č.:2011-3121/12824:4-921 s platnosťou od 1.5.2011.

Pre úspešné zvládnutie predmetu sa hlavný dôraz sa kladie na ústny prejav a komunikačné zručnosti.

Vzhľadom na prirodzené ťažkosti vyplývajúce z odlišnosti fonetiky a grafického zápisu nemeckého a slovenského

jazyka (najmä v ich súčinnosti) je osvojenie si správnej výslovnosti i písomnej podoby veľmi dôležité a preto aj

priebežne sledované a hodnotené. V priebehu školského roka budú známkou hodnotené krátke previerky podľa

potreby vyučujúceho. Súčasťou každej lekcie je záverečný test, ktorý je hodnotený známkou, rovnako aj projektová

práca na prebranú tému. V hodnotení na komunikačnej úrovni A1 bude však vždy v popredí situačné hodnotenie –

zvládnutie dialógu, príprava krátkeho príspevku, skupinová práca, práca s partnerom, prezentácia projektu,

individuálnu aktivitu, keďže tieto odrážajú skutočné nadobudnutie komunikačných zručností.

Slovné hodnotenie je veľmi dôležitou súčasťou vyučovania ako motivačný prostriedok, ako aj prostriedok k

sebareflexii a sebahodnoteniu žiakov. Kladie dôraz na individuálne pokroky, kreativitu, originalitu, rečové zručnosti.

Klasifikačná tabuľka

Klasifikačný stupeň počet %

11 100 – 90

12 89 – 75

13 74 – 50

14 49 – 25

15 24 – 0

16

6. Obsah predmetu 8. ročníka

Časový rozsah výučby: 4 hodiny týždenne – 132 hodín ročne

Cieľ Tematický

celok

Obsahový štandard Výkonový štandard spôsobilosti

Časová

dotácia Téma Pojmy

Oboznámiť

žiakov s

obsahom

vyučovacieho

predmetu a so

základnými

požiadavkami

Úvod –

Ahoj!

Ako sa voláš?

Kde bývaš?

Číslovky 1-20.

Farby. Koľko

máš rokov.

Časovanie

slovesa ,,sein -

byť“ Odkiaľ

pochádzaš?

Ako sa voláš?

Dni v týždni.

Ćíslovky 1-20.

Kde bývaš?

Rozvrh hodín.

Podstatné mená,

rozlíšenie

rodov.

Ćasovanie

slovesa ,,sein -

byť“. Kde

bývaš? Odkiaľ

pochádzaš? W –

Otázky.

Žiaci vedia:

- predstaviť sa a odpovedať na

otázku ako sa volajú,

- tvoriť jednoduché vety

- číslovky do 20,

- opísať miesto kde bývajú

- opísať svoj rozvrh hodín

- napísať svoje vyučovacie

predmety

- časovať sloveso ,,sein - byť“

- rozlišujú mužský, ženský

a stredný rod

- použiť otázku odkiaľ

pochádzaš

- w – otázky (wer, wie, was,

wo)

7

Rozšíriť slovnú

zásobu, utvrdiť

časovanie

slovies, rozdiel

medzi určitým a

neurčitým

členom,

privlastňovacie

zámena,

zdokonaliť

komunikačné

spôsobilosti.

Škola

Škola začína.

V triede.

Časovanie

slovesa ,,

haben –mať“

Čo je tvoj

obľúbený

predmet?

Žiaci

a učitelia.

Školská hra.

Školské

potreby.

Číslovky do

100. Časovanie

slovesa ,,haben

– mať“.

Privlastňovacie

zámená – môj,

tvoj. Určitý

a neurčitý člen.

Opis svojej

triedy.

Vyučovacie

predmety,

obľúbený

predmet.

Rozvrh hodín.

Žiaci vedia:

- pomenovať školské potreby

- tvoriť jednoduché vety - číslovky do 100 - časovať sloveso ,,

haben – mať“ - rozdiel medzi určitým

a neurčitým členom - privlastňovacie

zámená priradiť k podstatným menám

- opísať svoju triedu - opísať svoj rozvrh - poznajú svoje

vyučovacie predmety - porozprávať o svojom

obľúbenom predmete - porozprávať o svojom

obľúbenom učiteľovi –

–

19

Pohotovo

reagovať

v rozhovore,

vyjadriť vlastný

názor na určitú

vec, upevniť

a zdokonaliť

správnu

výslovnosť

a rozvoj

čitateľskej

gramotnosti.

Rodina

Kto je to tu?

Máš

súrodencov?

Máš domáce

zvieratká?

Máš rád

zvieratká?

Rozprávka

o Jankovi

a Marienke.

Opis členov

rodiny.

Rozprávanie

o súrodencoch

a ostatných

členoch rodiny.

List. Lexika-

Domáce

zvieratká. Máš

rád zvieratká?

Aké zvieratko

máš doma?

Rozprávka

o Jankovi

a Marienke.

– Žiaci vedia:

- opísať členov rodiny - tvoriť jednoduché vety

k téme - súvislo rozprávať

o rodine a súrodencoch

- napísať list o sebe a svojej rodine

- poznajú domáce zvieratká

- opísať svoje domáce zvieratko

- viesť dialóg na tému zvieratká

- priradiť prídavné mená k danému zvieratku

- porozumieť rozprávke

22

Pohotovo

reagovať

v rozhovore,

časovať

slovesá,

upevniť

a zdokonaliť

správnu

výslovnosť

a rozvoj

čitateľskej

gramotnosti.

Pohotovo

reagovať

v rozhovore,

časovať

slovesá,

upevniť

a zdokonaliť

správnu

výslovnosť

a rozvoj

čitateľskej

gramotnosti.

Pohotovo

reagovať

v rozhovore,

časovať

slovesá,

upevniť

a zdokonaliť

správnu

výslovnosť

a rozvoj

čitateľskej

gramotnosti.

Narodeniny

Záľuby

Televízia

Kedy máš

narodeniny?

Ja mám dnes

narodeniny.

Čo si dostal?

Čo robíš?

Všetko

najlepšie

k narodeninám

.

Čo sú tvoje

záľuby? Si

športovo

založený? Čo

rád robíš?

Hudba

a zbierky. Čo

robíš cez

víkend?

Čo rád

pozeráš? Ako

často pozeráš

televíziu?

Koľko je

hodín? Kto je

tvoja

obľúbená

televízna

hviezda?

Prepni!

Ročné obdobia.

Mesiace v roku.

Radové

číslovky.

Pomenovanie

darčekov. Čo si

dostal?

Časovanie

slovesa ,,essen,

trinken“ Tvorba

opytovacích

viet.

Záľuby, rôzne

športy. Bavia ťa

športy a aké?

Časovanie

slovies:

,,spielen,

angeln, turnen“.

Ćo robíš vo

voľnom čase?

Hudobné

nástroje a rôzne

zbierky.

Časovanie

slovies: ,,

fahren,

sammeln“

Typy filmov

a seriálov.

Vyjadrenie

svojich pocitov

pomocou

prídavných

mien. Ako často

a ako dlho

pozeráš

televíziu?

Koľko je

hodín?-

určovanie času.

Obľúbený

televízny, alebo

seriálový herec.

Jazykové hry.

o Jankovi a Marienke –

– Žiaci vedia:

- rozpoznať ročné obdobia

- mesiace v roku - tvoriť vety k danej téme - uviesť daný šport k

ročnému obdobiu - ovládajú radové

číslovky - tvoriť otázky

a odpovede k téme narodeniny

- pomenovať darčeky - časovať slovesá

,,essen a trinken“ - opísať svoju

narodeninovú párty - čítať a správne

vyslovovať jednotlivé slová

–

–

– Žiaci vedia:

- rozprávať a tvoriť vety o svojich záľubách

- poznajú rôzne typy letných a zimných športov

- viesť dialóg o športoch a obľúbených športovcoch

- dokážu časovať slovesá: spielen, angeln, turnen“

- vymenovať hudobné nástroje

- zbierky mincí, poštových známok, pohľadníc

- dokážu časovať slovesá: fahren, sammeln.

- viesť dialóg: ,,Čo robíš cez víkend?“

–

–

– Žiaci vedia:

- rozlíšiť typy filmov, seriáli, správy, kvízy.

- vyjadriť svoj názor na film, komédiu, seriál.

- viesť dialóg o televízií a médiach

- porozprávať ako často a dlho pozerajú televíziu

- určiť správny čas

16

20

20

Pozn.:Obsahový a výkonový štandard je upresnený na základe učebnice Projekt Deutsch 1.

- tvoriť vety k téme - opísať svoju obľúbenú

televíznu postavu - opísať obrázok

Zopakovať

preberané

gramatické

a komunikačné

oblasti.

Záverečné

opakovanie

Opakovanie

tematických

celkov

Zopakovanie

a utvrdenie

vedomostí,

preverenie

vedomostí

formou

výstupného

testu.

–

– Žiaci majú utvrdené vedomosti, spätnú väzbu

8

1. Charakteristika predmetu

Matematika na druhom stupni ZŠ je zameraná na rozvoj matematickej kompetencie tak ako ju formuloval

Európsky parlament:

„Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych

problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a

aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať

matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, diagramy, grafy, tabuľky).“

Učí ich robiť analýzu aj syntézu, dokazovať a overovať ich správnosť praxou. Vedie ich k racionálnej práci,

deduktívnemu spôsobu myslenia, k presnej a stručnej formulácii myšlienok, učí ich osvojiť si matematickú symboliku

ako ďalší prostriedok vyjadrovania. Žiakov vedie k poznaniu, že teória je nevyhnutná pre riešenie praktických úloh

a že teória vzniká riešením praktických problémov. Základné poslanie predmetu matematika je určené aj jej potrebou

pri výklade a riešení problémov v ďalších predmetoch ako je fyzika, chémia, biológia, technická výchova, ale aj

v predmetoch humanitného zamerania ako je geografia, dejepis a ďalšie predmety.

Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Pri prezentácii nových matematických

poznatkov sa vychádza z predchádzajúceho matematického vzdelania žiakov, z ich skúseností s aplikáciou tu

osvojených poznatkov. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností, predovšetkým väčšou

aktivizáciou žiakov.

2. Ciele učebného predmetu

schopnosť používať matematiku v bežnom živote

rozvíjať logické a kritické myslenie žiakov

schopnosť komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému

používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy)

rozvíjať svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore

rozvoj algoritmického myslenia

schopnosť pracovať s návodmi a tvoriť ich

správne používať matematickú symboliku

Názov predmetu Matematika

Časový rozsah výučby 5 hod. týždenne, spolu 165 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

schopnosť čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty

obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy

vedieť využívať pochopené a osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh

schopnosť žiaka používať prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií

viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní

a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa

podporiť a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť,

vytrvalosť, húževnatosť , sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomá sebavýchova a sebavzdelávanie, dôvera vo

vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh

Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)

žiak číta, zapisuje a porovnáva kladné a záporné celé čísla, používa, zapisuje a číta vzťah rovnosti a nerovnosti,

zobrazí čísla na číselnej osi, vykonáva spamäti aj písomne základné počtové výkony (sčítanie, odčítanie,

násobenie a delenie),

vykonáva odhady a kontroluje správnosť výsledkov počtových výkonov, rieši kontextové a aplikačné

úlohy,

matematizuje jednoduché reálne situácie s využitím písmen vo význame čísla (premennú, určí hodnotu

výrazu),tvorí a rieši úlohy, v ktorých aplikuje osvojené poznatky o číslach a počtových výkonoch a alg.aparáte,

matematizuje a rieši reálnu situáciu pomocou rovníc,

objavuje funkčné vzťahy medzi premennými,

pozná, vie popísať, pomenovať, načrtnúť, narysovať a zostrojiť základné rovinné a priestorové útvary,

pozná ich základné prvky a ich vlastnosti a najdôležitejšie relácie medzi týmito prvkami a ich vlastnosťami,

vie vykonať v praxi potrebné najdôležitejšie merania a výpočty obvodu,obsahu, povrchu a objemu

geometrických útvarov

pozná meracie prostriedky a ich jednotky, vie ich samostatne používať aj pri praktických meraniach

pozná a ovláda vety o zhodnosti ttrojuholníkov, pozná spôsob merania uhlov a počítanie s uhlami, využíva

vlastnosti známych dvojíc uhlov (susedné, striedavé a súhlasné) pri výpočte vnútorných a vonkajších

uhlov rovinných útvarov,

analyzuje a rieši aplikačné geometrické úlohy s využitím osvojeného matematického aparátu

vie z daného počtu prvkov vybrať skupinu s daným počtom prvkov podľa určeného pravidla a vypočítať počet

možností výberu

vykonáva zber, zápis, interpretáciu údajov a ich grafické znázornenie je schopný orientovať sa v množine

údajov

vie posudzovať realitu zo štatistického a pravdepodobnostného pohľadu, v jednoduchých prípadoch vie rozlíšiť

istý a nemožný jav.

Pedagogické stratégie – metódy a formy

Metódy

motivačné metódy (motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačný problém, motivačná

demonštrácia)

aktivizujúce metódy (situačná metóda, inscenačná metóda, didaktické hry, kooperatívne vyučovanie)

expozičné metódy (rozprávanie, vysvetľovanie, rozhovor, demonštračná metóda, pozorovanie, manipulácia s

predmetmi, inštruktáž)

problémové metódy (heuristická metóda, projektová metóda, brainstorming)

fixačné metódy (metódy opakovania a precvičovania - písokného aj ústneho)

diagnostické metódy (pozorovanie, ústne skúšanie, písomné skúšanie)

Postupy

analýza (od celku k častiam)

syntéza (od časti k celku, pochopenie vzťahov a súvislostí)

indukcia (od jednotlivých faktov k všeobecným pojmom, k pravidlám, k definíciám)

dedukcia (od zákonov, poučiek, pravidiel, definícií, pojmov k ich aplikácii na konkrétne príklady)

genetický (vývinový) postup (rozvíjanie vedomostí postupnosťou)

dogmatický postup (učenie bez zdôvodňovania a vysvetľovania – pravidlá, poučky, definície a pod.)

porovnávanie, t.j. synkritický postup (zisťovanie zhody alebo rozdielu dvoch a viacerých predmetov a javov

podľa určitých znakov)

podobnosť, t.j. analógia (z podoby istých znakov predmetov a javov usudzujeme na ďalšie podrobnosti)

Formy

vyučovacia hodina

praktické aktivity

samostatná práca žiakov

práca žiakov vo dvojiciach

skupinová práca

kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov

heterogénnej skupiny)

práca s knihou a textom (čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu,

orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií)

samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky

experimentovanie (samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie)

projektové vyučovanie

3. Učebné zdroje

Ján Žabka, Pavol Černek – Matematika pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom. 1. časť.

Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana – schválilo MŠVVaŠ SR pod č. 2011-6359/18187:4-919 zo dňa 9. augusta

2011.

Ján Žabka, Pavol Černek - Matematika pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom. 2. časť.

Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana – schválilo MŠVVaŠ SR pod č. 2012-2141/7301:4-919 zo dňa 15. februára

2012.

Zuzana Berová, Peter Bero - Pomocník z matematiky pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník gymnázií s osemročným

štúdiom. 1. časť. Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2012.ISBN 978-80-8120-199-8.

Zuzana Berová, Peter Bero - Pomocník z matematiky pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník gymnázií s osemročným

štúdiom. 2. časť. Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2012.ISBN 978-80-8120-200-1.

Burjan, Bastlová: Matematika základnej školy v testoch, EXAM, 1999

internet

pripravené prezentácie

pracovné listy

4. Kritériá a stratégia hodnotenia

Hodnotením žiakov zisťujeme úroveň získaných vedomostí a zručností u žiakov, pričom rozhodujúcim kritériom

hodnotenia je výkonový štandard. Hodnotenie nesmie spĺňať len funkciu diagnostickú, či funkciu spätnej väzby učiteľ

– žiak, ale funkciu motivačnú a rozvíjajúcu charakterové vlastnosti ako je sebakritickosť a sebahodnotenie. Pri

hodnotení musí byť zabezpečený spravodlivý, objektívny, korektný a individuálny prístup k žiakovi. Použijeme

uvedené metódy a hodnotiace prostriedky :

Predmet je klasifikovaný. Vo výslednej známke sú zohľadnené výsledky z nasledovných metód a foriem hodnotenia.

1. Pozorovanie činnosti žiakov:

- formulácie viet, pravidiel, záverov

- sleduje záujem o predmet

- vypracovávanie domácich úloh

- príprava na vyučovanie – pomôcky

- samostatná práca na doporučených úlohách mimo vyučovacích hodín

2. Ústne skúšanie:

- kolektívne ústne skúšky (do skúšania sú zapojení všetci žiaci, ide o zistenie, či žiaci systematicky pracujú,

skúšanie je orientačné)

- ústne skúšanie jednotlivca pri tabuli

3. Písomné skúšanie je vo vyučovaní matematiky významnou metódou kontroly dosahovaných výsledkov. Písomné

práce poskytujú učiteľovi materiál na argumentovanie, dávajú úplný obraz o stave a úrovni vedomostí triedy ako

celku i jednotlivých žiakov.

Zásady dodržiavané pri písomných prácach

- texty úloh rozmnožíme na papieri, nepíšeme na tabuľu

- žiaci všetky výpočty robia do pripraveného pracovného papiera

- na konci vyučovacej hodiny oznámime aspoň výsledky riešenia úloh

- pri vyhodnotení, oprave analyzujeme chyby žiakov

Používané formy písomných prác

- orientačné testy – desaťminútovky (do 10 minút) – testy, ktoré odhalia úroveň osvojenia konkrétneho javu –

hodnotené známkou

- priebežné testy (10 – 20 minút) – ich cieľom je zistiť, či žiaci pochopili prebraté učivo, zistiť typické chyby

a individuálne nedostatky jednotlivých žiakov – hodnotené známkou

- klasifikačné testy – tematické (45 min.) – tematické písomné skúšky sa píšu po odučení tematického celku –

hodnotené známkou

- štvrťročné testy (45 min.) – štvrťročné písomné skúšky sú povinné pre všetkých žiakov – hodnotené známkou

- vstupné testy (45 min.) – orientačná písomná práca – hodnotené známkou

Hodnotiaca škála

100% - 90% - 1 (výborný)

89% - 75% - 2 (chválitebný)

74% - 50% - 3 (dobrý)

49% - 25% - 4 (dostatočný)

24% - 0% - 5 (nedostatočný)

5. Obsah vzdelávacieho predmetu

Obsah vzdelávania je zadefinovaný nasledovnými tematickými celkami:

Celé čísla. Počtové výkony s celými číslami

Premenná, výraz, rovnica

Trojuholník, zhodnosť trojuholníkov

Rovnobežníky, lichobežníky, obsah trojuholníka

Kruh, kružnica

Hranoly, ich objem a povrch

Pravdepodobnosť, štatistika

Opakovanie učiva zo 7. ročníka (počet hodín 20)

Školské úlohy (počet hodín 10)

Záverečné opakovanie (počet hodín 9)

Tematický

celok

Obsahový štandard Výkonový štandard spôsobilosti

Časová

dotácia Téma Pojmy

Celé čísla.

Počtové

výkony

s celými

číslami.

Kladné a záporné čísla v rozšírenom obore desatinných čísel. Navzájom opačné čísla. Absolútna hodnota celého a desatinného čísla na číselnej osi. Absolútna hodnota nuly. Usporiadanie

a porovnanie celých

a desatinných čísel

a ich zobrazenie na

číselnej osi.

číselná os, kladné a záporné čísla, navzájom opačné čísla, kladné a záporné desatinné číslo, absolútna hodnota čísla, usporiadanie

Poznať vlastnosti celých čísel a príklady využitia celých čísel (kladných a záporných) v praxi. Čítať a písať celé čísla (aj z rôznych tabuliek a grafov). Vymenovať a vypísať dvojice navzájom opačných celých čísel (aj z číselnej osi). Porovnávať celé čísla a usporiadať ich podľa veľkosti. Vedieť zobraziť celé čísla na číselnej osi. Priradiť k celému číslu obraz na číselnej osi a opačne. Zobraziť kladné a záporné desatinné čísla na číselnej osi. – Určiť absolútnu hodnotu celého a

desatinného čísla (racionálneho čísla) a nuly na číselnej osi.

25

Sčitovanie a odčítavanie celých a desatinných čísel. Slovné úlohy –

kontextové a

podnetové.

Sčítanec, súčet, menšenec, menšiteľ, rozdiel, celé číslo, desatinné číslo,...

Sčitovať a odčitovať celé a desatinné čísla. Riešiť primerané slovné úlohy na sčítanie a odčítanie celých a desatinných čísel (kladných a záporných). – Vedieť jednoducho zapísať postup

riešenia slovnej úlohy, výpočet a odpoveď.

Násobenie a delenie záporného čísla kladným. Slovné úlohy – kontextové a podnetové.

Násobenie, činiteľ, súčin, delenie, delenec, deliteľ, podiel, skúška správnosti,...

Vedieť spamäti i písomne násobiť a deliť celé čísla. Vedieť rozhodnúť, či výsledok násobenia a delenia dvoch celých bude kladný alebo záporný. Riešiť primerané slovné úlohy na násobenie a delenie celých čísel.

Premenná, výraz,

rovnica

Riešenie jednoduchých úloh vedúcich na lineárne rovnice bez formalizácie do podoby rovnice: úvahou, metódou pokus – omyl, znázornením. Lineárna rovnica s formálnym zápisom (ako propedeutika)

Číselný výraz. rovnosť číselných výrazov, platná rovnosť, neplatná rovnosť, rovnica, nerovnosť, nerovná sa, je rôzne od, znaky =, ≠ , riešenie úlohy, hodnota číselného výrazu,. ..

Osvojiť si pojem číselný výraz. Sčítať, odčítať, násobiť a deliť primerané číselné výrazy. Určiť počet členov v číselnom výraze. Vedieť rozhodnúť o rovnosti dvoch číselných výrazov. Riešiť jednoduché slovné úlohy vedúce k lineárnej rovnici.

20

Overenie, či dané číslo je riešením slovnej úlohy. Zápis vzťahov vychádzajúcich z jednotlivých operácií, z porovnávania.

Zápis, postup riešenia, výpočet, skúška správnosti,...

Vedieť zapísať postup riešenia slovnej úlohy Správne a primerane so zadaním slovnej úlohy využívať počtové výkony – sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie. Vedieť overiť skúškou správnosti, či dané číslo je riešením slovnej úlohy.

Výrazy s premennými, dosadzovanie čísel za jednotlivé premenné. Vzorce. Vyjadrenie a výpočet neznámej z jednoduchého vzorca. Dopočítavanie chýbajúcich údajov v jednotlivých vzorcoch

Výraz s premennou (algebrický výraz), koeficient, premenná, člen s premennou, číslo (člen bez premennej), neznáma veličina vo vzorci, vzorec (skrátený zápis vzťahov), počtové výkony – sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, vynímanie pred zátvorku, ekvivalentné úpravy, skúška správnosti,...

Vedieť rozlišovať medzi číselným výrazom a výrazom s premennou. Zostaviť jednoduchý výraz s premennou. Určiť vo výraze s premennou členy s premennou a členy bez premennej. Určiť hodnotu výrazu, keď je daná hodnota premennej. Sčitovať a odčitovať výrazy s premennou. Násobiť a deliť primerané výrazy s premennou číslom rôznym od nuly. Vedieť vyjadriť a vypočítať neznámu z jednoduchých vzorcov (napr. o = 2.(a + b); o =z+2a

Využitie úloh na priamu a nepriamu úmernosť na propedeutiku funkcií. Propedeutika znázorňovania priamej a nepriamej úmernosti graficky.

Priama a nepriama úmernosť, závislosť veličín, tabuľka, pravouhlá sústava súradníc v rovine, bod v sústave súradníc, súradnice bodu, graf, znázornenie priamej a nepriamej úmernosti grafom.

Vedieť zvoliť vhodnú pravouhlú sústavu súradníc v rovine. Vyznačiť body v pravouhlej sústavy súradníc v rovine. Vedieť určiť súradnice daného bodu zobrazeného v pravouhlej sústave súradníc. Vedieť znázorniť graf priamej (nepriamej) úmernosti v pravouhlej sústave súradníc (znázorniť priamu a nepriamu úmernosť

graficky) ako propedeutika.

Trojuholník,

zhodnosť trojuholní-

kov

Konštrukcia trojuholníka (sss, sus, usu), jej jednoznačnosť a súvis so zhodnosťou trojuholníkov. Trojuholník určený stranami - (sss). Trojuholník určený stranami a uhlami – (sus, usu). Súčet vnútorných uhlov v trojuholníku.

Trojuholník, základné prvky trojuholníka (vrcholy, strany, vnútorné a vonkajšie uhly, ...), ostrouhlý, pravouhlý a tupouhlý trojuholník, rozbor konštrukčnej úlohy, náčrt, konštrukčný postup, zhodnosť dvoch trojuholníkov, konštrukcia trojuholníka podľa vety sss, sus, usu, skúška správnosti konštrukcie

Vedieť rozlíšiť základné prvky trojuholníka. Poznať vetu o vnútorných uhloch trojuholníka a vedieť vypočítať vonkajšie uhly trojuholníka. Samostatne riešiť úlohy s využitím vlastností vnútorných a vonkajších uhlov. Vedieť vykonať rozbor konštrukčnej úlohy. Vysvetliť a zapísať konštrukčný postup zostrojenia trojuholníka (aj pomocou skôr osvojenej matematickej symboliky). Vedieť zostrojiť trojuholník podľa konštrukčného postupu s využitím vety sss, sus a usu. Vedieť urobiť skúšku (splnenie podmienok úlohy) správnosti zostrojenia trojuholníka. Vedieť narysovať pravidelný šesťuholník.

16

Objav trojuholníkovej nerovnosti a veľkosti súčtu vnútorných uhlov trojuholníka

Trojuholníková nerovnosť, a + b > c, a + c > b, b + c > a,...

Poznať vetu o trojuholníkovej nerovnosti pri konštrukcii trojuholníka podľa sss. Poznať vetu o vnútorných uhloch trojuholníka a o súčte vnútorného a vonkajšieho uhla pri tom istom vrchole trojuholníka.

Rovnoramenný a rovnostranný trojuholník, objav niektorých ich základných vlastností.

Rovnoramenný a rovnostranný trojuholník, strany trojuholníka, ramená, základňa, hlavný vrchol, vnútorné a vonkajšie uhly, ...

Vedieť popísať rovnostranný a rovnoramenný trojuholník a ich vlastnosti. Vedieť presne a čisto narysovať ľubovoľný rovnostranný a rovnoramenný trojuholník. Poznať a uviesť príklady rovnostranného a rovnoramenného trojuholníka z reálneho života.

Výška trojuholníka, niektoré ďalšie konštrukčné úlohy.

Výška trojuholníka (priamka, úsečka, dĺžka úsečky), päta výšky, priesečník výšok trojuholníka, body trojuholníka, body ležiace mimo trojuholníka,...

Poznať vlastnosti výšok v trojuholníku. Vedieť zostrojiť výšky trojuholníka (v ostrouhlom, tupouhlom a pravouhlom). Vedieť zostrojiť priesečník výšok v ľubovoľnom trojuholníku. Riešiť ďalšie konštrukčné úlohy s využitím poznatkov o konštrukcii trojuholníka (rovnobežníky, štvoruholníky,...). Zostrojiť obdĺžnik, štvorec, kosodĺžnik, kosoštvorec.

Rovnobežní-ky,

lichobežníky obsah

trojuholníka

Rovnobežky preťaté priamkou (priečkou). Striedavé a súhlasné uhly pri rovnobežkách.

Rovnobežnosť, rovnobežné priamky (rovnobežky), rôznobežky, priečka, uhol, veľkosť uhla, súhlasné a striedavé uhly, ...

Vedieť zostrojiť dve rovnobežné priamky (rovnobežky) a, b, ktoré sú preťaté priečkou p. Vedieť určiť a vymenovať súhlasné a striedavé uhly pri dvoch rovnobežných priamkach preťatých priečkou. Poznať vlastnosti súhlasných a striedavých uhlov. Riešiť úlohy s využitím vlastností súhlasných a striedavých uhlov.

24

Rovnobežníky a ich základné vlastnosti vyplývajúce z rovnobežnosti. Výška rovnobežníka. Konštrukcia rovnobežníkov.

Štvoruholníky, rovnobežníky, štvorec, kosoštvorec, obdĺžnik, kosodĺžnik, strany, veľkosti strán, vnútorné uhly rovnobežníka (štvoruholníka), dve výšky rovnobežníka, uhlopriečky, priesečník (stred) uhlopriečok rovnobežníka (vlastnosti), rovnobežníka, súčet vnútorných uhlov (α + β + γ + δ = 360°),...

Načrtnúť a pomenovať rovnobežníky: štvorec, kosoštvorec, obdĺžnik, kosodĺžnik a poznať ich základné vlastnosti (o stranách, vnútorných uhloch, uhlopriečkach a ich priesečníku). Správne rozlišovať (vedieť vysvetliť rozdiel) pravouhlé a kosouhlé rovnobežníky. Narysovať štvorec, kosoštvorec, obdĺžnik, kosodĺžnik a správne označiť všetky ich základné prvky. Zostrojiť a odmerať v rovnobežníku (štvorec, kosoštvorec, obdĺžnik, kosodĺžnik) jeho dve výšky.

Lichobežník. Pravouhlý a rovnoramenný lichobežník, objav niektorých ich vlastností. Jednoduché konštrukcie rovnobežníkov a lichobežníka.

Pravý, ostrý a tupý uhol, základňa lichobežníka, rameno lichobežníka, výška lichobežníka, obecný lichobežník, pravouhlý lichobežník, rovnoramenný lichobežník,...

Načrtnúť lichobežník, pomenovať a opísať jeho základné prvky. Vedieť zostrojiť ľubovoľný lichobežník (obecný, pravouhlý, rovnoramenný) podľa zadaných prvkov a na základe konštrukčného postupu. Vedieť riešiť a narysovať primerané konštrukčné úlohy pre štvoruholníky s využitím vlastností konštrukcie trojuholníka (a s využitím poznatkov rovnobežníkov a lichobežníka).

Obsah a obvod kosoštvorca, kosodĺžnika a trojuholníka. Slovné (kontextové a podnetové) úlohy z praxe (z reálneho života).

Obvod a obsah rovnobežníka (kosoštvorca, kosodĺžnika) a trojuholníka

Poznať základné vzorce pre výpočet obvodu a obsahu štvorca, kosoštvorca, obdĺžnika, kosodĺžnika a trojuholníka. Vypočítať obvod a obsah štvorca, kosoštvorca, obdĺžnika, kosodĺžnika a trojuholníka (aj z obsahu). Riešiť slovné (kontextové a podnetové) úlohy z reálneho života s využitím poznatkov o obsahu a obvode rovnobežníkov, trojuholníka a s využitím premeny jednotiek dĺžky a obsahu.

Obvod a obsah lichobežníka. Slovné (kontextové a podnetové) úlohy z prax

Strany lichobežníka, základňa lichobežníka, rameno lichobežníka, výška lichobežníka, obvod a obsah lichobežníka,...

Poznať vzorec pre výpočet obvodu a obsahu lichobežníka. Vypočítať obvod a obsah lichobežníka. Riešiť slovné (kontextové a podnetové) úlohy z reálneho života s využitím poznatkov o obsahu a obvode rovnobežníkov, trojuholníka, lichobežníka a s využitím využitím premeny jednotiek dĺžky a obsahu.

Hranoly, ich objem a povrch

Hranol, jeho znázornenie a sieť. Objem a povrch hranola.

Teleso, kocka, kváder, hranol (kolmý, pravidelný, trojboký, štvorboký, šesťboký), sieť, povrch, objem, vrcholy, hrany, steny, jednotky obsahu a objemu,...

Načrtnúť kocku, kváder, hranol vo voľnom rovnobežnom premietaní. Poznať vlastnosti podstavy a plášťa hranola. Vedieť určiť počet hrán, stien a vrcholov hranola. Zostrojiť sieť kolmého hranola. Vedieť použiť príslušné vzorce na výpočet objemu a povrchu (kocky, hranola a kvádra). Vypočítať objem a povrch kocky, hranola a kvádra (aj v slovných úlohách).

21

Kruh, kružnica

Kruh, kružnica.

Kruh K - kružnica k ako množiny bodov určitej vlastnosti, stred kruhu (kružnice), polomer a priemer kruhu (kružnice),...

Zostrojiť a zapísať kružnicu k a kruh K s daným polomerom r (alebo s daným priemerom d ). Vedieť vysvetliť vzťah medzi polomerom a priemerom kružnice k (kruhu K).

10

Dotyčnica ku kružnici, jej poloha voči príslušnému polomeru. Tetiva kružnice.

Vzájomná poloha kružnice a priamky, sečnica, nesečnica, dotyčnica ku kružnici, tetiva, vzdialenosť stredu od tetivy, Talesova kružnica,...

Určiť vzájomnú polohu kružnice k a priamky p. Zostrojiť dotyčnicu ku kružnici k v určenom bode ležiacom na kružnici k. Zostrojiť dotyčnicu ku kružnici k z daného bodu, ktorý leží mimo kružnice k zvonku a opísať (stačí slovne) postup tejto konštrukcie približnou metódou aj pomocou Talesovej kružnice.

Kružnicový oblúk a kruhový výsek (odsek), ich stredový uhol.

Kružnicový oblúk, stredový uhol, kruhový výsek (odsek),...

Vedieť na kružnici vyznačiť kružnicový oblúk, prípadne kružnicový oblúk prislúchajúci danému stredovému uhlu.. Vedieť v kruhu vyznačiť kruhový výsek, prípadne kruhový výsek prislúchajúci danému stredovému uhlu.

Vedieť v kruhu vyznačiť kruhový odsek Vedieť určiť a odmerať stredový uhol prislúchajúci k danému kružnicovému oblúku alebo kruhovému výseku.

Obsah kruhu a dĺžka kružnice (obvod kruhu). Medzikružie. Kontextové úlohy.

Obsah kruhu, dĺžka kružnice, medzikružie, Ludolfovo číslo a jeho približné hodnoty π = 3,14 (resp.22/7 ), polomer, priemer, S = πr² O=2πr=πd

Poznať približné hodnoty Ludolfovho čísla π = 3,14 resp. 22/ 7 pre použitie v písomných výpočtoch obsahu kruhu a dĺžky kružnice. Vedieť vypočítať obsah kruhu a dĺžku kružnice (S = πr² ; o = 2 πr = πd) Poznať základné vzťahy (vzorce) pre výpočet obsahu kruhu a dĺžky kružnice.

Pravdepo-

dobnosť.

Štatistika.

Pravdepodobnostné ry a pokusy. Rôzne úlohy na porovnávanie šancí rôznych udalostí. Číselné porovnávanie šancí.

Udalosť, pravdepodobnosť, pokus, početnosť, relatívna početnosť, možné a nemožné

Získať skúsenosti z porovnávania rôznych udalosti z pohľadu na ich mieru pravdepodobnosti. Vedieť uskutočňovať jednoduché a primerané experimenty. Vedieť posúdiť a rozlíšiť možné, ale aj nemožné udalosti. Vedieť rozhodnúť o pravdepodobnosti udalosti. Vypočítať relatívnu početnosť udalosti.

10

Plánovitý zber údajov a ich systemizácia pri jednoduchých a primeraných experimentoch.

Štatistika, štatistický súbor, štatistické zisťovanie, jednotka a znak, početnosť javu, aritmetický priemer, ...

Vedieť spracovať, plánovite a systematicky zhromažďovať a triediť údaje v experimente. Zo zhromaždených údajov vybrať štatistický súbor. Vypočítať aritmetický priemer z primeraných údajov.

Zobrazenie skupín údajov, tvorba grafov a diagramov.

Tabuľka, grafické znázornenie údajov, kruhový diagram, stĺpcový graf, interpretácia údajov, ...

Zaznamenávať a usporadúvať údaje do tabuľky. Čítať (interpretovať) údaje z tabuľky, z kruhového diagramu a z stĺpcového grafu. Znázorniť údaje z tabuľky kruhovým diagramom a stĺpcovým grafom.

1. Charakteristika predmetu

Informatika v nižšom sekundárnom vzdelávaní nebude pre našich žiakov novinkou, pretože už v minulosti sme

postupovali podľa schváleného učebného plánu, ktorý obsahoval povinnú 1 hodinu informatiky týždenne na 1. stupni.

Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov,

ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich

v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré

slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Je evidentné, že význam informatiky, resp. kompetencií v oblasti IKT

neustále prudko narastá.

Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník

používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j.

vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad

používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením

predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových

projektov, celoškolských programov a pri riadení školy.

Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť pre

produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme.

Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto v predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa

zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie

majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

2. Ciele predmetu

Cieľom vyučovania informatiky na 2. stupni ZŠ je sprístupniť základné pojmy a techniky používané pri práci s

údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Podobne ako matematika aj informatika v spojení s

informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. V predmete informatika je potrebné

dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie.

Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

Výchovno – vzdelávacie ciele smerujú k tomu, aby žiaci:

1. sa oboznámili s pojmami údaj a informácia, s rôznymi typmi údajov, s ich zbieraním, uchovávaním,

zobrazovaním, spracovaním a prezentovaním.

2. rozumeli pojmom algoritmus a program (formálny zápis automatizovaného spracovania údajov);

3. sa oboznámili so systémami na spracovanie údajov – z pohľadu ich architektúry (počítač, prídavné zariadenia,

médiá, komunikácie) a logickej štruktúry (napr. operačný systém);

4. si rozvíjali schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjali si programátorské zručnosti, naučili sa

pracovať v prostredí bežných aplikačných programov, naučili sa efektívne vyhľadávať informácie uložené na

CD alebo na sieti a naučili sa komunikovať cez sieť;

5. nadobudli schopnosti potrebné pre výskumnú prácu (t. j. schopnosť realizovať jednoduchý výskumný projekt,

sformulovať problém), rozvíjali si formálne a logické myslenie, naučili sa viaceré metódy na riešenie

problémov.

6. rozvíjali si svoje schopnosti kooperácie a komunikácie (naučili sa spolupracovať v skupine pri riešení

problému, verejne so skupinou o ňom diskutovať a referovať);

7. rozvíjali si svoju osobnosť, tvorivosť, logické myslenie, zodpovednosť, morálne a vôľové vlastnosti,

húževnatosť, sebakritickosť a snažili sa o sebavzdelávanie;

8. naučili sa rešpektovať intelektuálne vlastníctvo a autorstvo informatických produktov, systémov a aplikácií

(aby chápali, že informácie, údaje a programy sú produkty intelektuálnej práce, sú predmetmi vlastníctva a

majú hodnotu), pochopili sociálne, etické a právne aspekty informatiky.

Pedagogické stratégie – metódy a formy práce:

Názov predmetu Informatika

Časový rozsah výučby 1 hod. týždenne, spolu 33 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

3. Učebné zdroje

Tvorivá informatika – 1. zošit o praci s textom

Autori: Andrej Blaho, Ľubomír Salanci

Rok vydania: 2007

S počítačem na základní škole

Autor: Pavel Navrátil

Rok vydania: 2000

Informatika pre stredné školy

Autori: Ivan Kalaš a kol.

Rok vydania: 2001

Tvorivá informatika – 1. zošit z programovania

Autori: Andrej Blaho, Ivan Kalaš

Rok vydania: 2005

Comenius Logo: tvorivá informatika – 1. a 2. časť

Autori: Andrej Blaho, Ivan Kalaš

Rok vydania: 1998

4. Kritéria a stratégie hodnotenia

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a rodičom spätnú väzbu o tom,

ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a ké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia

je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je prepojenie

vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Prospech žiaka sa klasifikuje. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov bude sa postupovať podľa

Metodických pokynov na hodnotenie žiakov základných škôl č. 22/2011. Prospech sa bude klasifikovať známkou

výborný až nedostatočný vo všetkých ročníkoch. Pri hodnotení výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami sa berie do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

Podklady na hodnotenie:

- Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.

- Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených javov

a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď.

- Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží

k nahliadnutiu.

- Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím

Názov tematického

okruhu

Stratégia vyučovania

Metódy Formy práce

Informácie okolo nás

výklad učiteľa, fixačné a diagnostické metódy, riešenie

problémových úloh

http://eng.jfmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Sekretariat

_Files/Administrativa/ms_excel_mp_2007.pdf

problémové metódy, diferencovaná práca

samostatná práca

praktická skúška

Postupy riešenia,

algoritmické

myslenie

priebežná demonštrácia učiteľom cez dataprojektor, riadený

rozhovor,

http://ssjh.pedul.sk/imagine/index.html

http://luptovska.valihora.eu/index.php

výklad učiteľa, riešenie problémových úloh

samostatná práca

Komunikácia

prostredníctvom IKT

motivačné a aktivizujúce metódy, problémové vyučovanie,

projektové metódy

samostatná práca

projekt

Informačná

spoločnosť prezentácia, riadený rozhovor skupinová práca

hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiakov. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.

- Známkou sa hodnotí ústny prejav, písomný prejav, dlhodobé pozorovanie, projekty, iné formy samostatnej práce

žiakov a schopností práce s textom (vyhľadávanie informácii v odbornej literatúre, na internete atď.)

- Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka.

- Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov

žiakmi na základe dobrovoľného spôsobu výberu odpovede. Pri verbálnej forme kontroly zisťovať a hodnotiť

najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

- Písomnou, alebo praktickou formou kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov.

- Klasifikácia je na základe percentuálnej úspešnosti podľa týchto kritérií:

100 – 90 % výborný

89 – 75 % chválitebný

74 – 50 % dobrý

49 – 25 % dostatočný

24 – 0 % nedostatočný

- Žiak môže byť hodnotený za nadštandardnú aktivitu na hodine, ktorá súvisí s vyučovacím procesom – napríklad

tvorivé nápady, inovatívne, neštandardné postupy riešenia úloh, objavovanie nových súvislostí, riešenie úloh nad

rámec povinných úloh.

V procese diagnostiky a hodnotenia žiakov uplatňovať rozličné metódy a formy s cieľom poskytnúť žiakovi

šancu dosiahnuť úspech. Žiak sa aktívne zapája do procesu hodnotenia.

Výsledná klasifikácia v predmete informatika zahŕňa nasledovné formy a metódy overovania požiadaviek

na vedomosti a zručnosti žiakov:

a) písomné – testy, previerky, referáty

b) praktické – projekty, domáce úlohy, praktické cvičenia

c) ústne – ústne prezentovanie osvojených poznatkov, pri ktorom sa kladie dôraz nielen na kvalitu osvojenia,

ale aj na spôsob ich prezentácie v logických súvislostiach a ich aplikáciu v praktických súvislostiach

Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností je vhodné

kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov.

Pri projektoch sa hodnotí:

- odborná úroveň

- kvalita výstupu, grafická úroveň

- úroveň obhajoby

- využitie dostupných zdrojov – internet, odborná literatúra

- vypracovanie protokolu na požadovanej úrovni

5. Obsah predmetu 8. ročníka

Pôvodnú 0,5 hodinovú týždennú dotáciu podľa štátneho vzdelávacieho programu dopĺňame v školskom

vzdelávacom programe na 1 hodinovú týždennú dotáciu, 33 hodín v školskom roku.

Tematick

ý celok

Čas

.

dot.

Téma

Obsahový štandard

Výkonový štandard

Informácie

okolo nás

16

Word –

opakovanie.

Hlavička, päta,

číslo strany,

okraje strany,

titulná strana,

nastavenie

jazyka,

automatických

opráv, kontrola

pravopisu.

Písmo, odsek,

formátovanie písma,

textu, odseku, pozadia,

vzhľadu stránky. Päta,

hlavička, číslovanie

strán, formát päty,

hlavičky, čísla strany.

Nastavenie strany,

okraje, väzba.

Vytvorenie titulnej

strany. Cudzojazyčný

dokument, nastavenie

a kontrola pravopisu.

Písať text v textovom procesore, urobiť kontrolu

pravopisu. Formátovať text, nadpisy, odrážky,

meniť formátovanie odsekov, medzier.

Ohraničiť a podfarbovať odsek, text, stránku.

Vedieť upraviť vzhľad stránky podľa predlohy.

Vložiť hlavičku, pätu stránky, formátovať podľa

predlohy, vlastné návrhy. Číslovať strany

dokumentu, vložiť dátum a čas do dokumentu.

Pracovať s cudzojazyčným dokumentom,

nastaviť a kontrolovať pravopis podľa daných

podmienok. Vedieť pripraviť rozsiahly

dokument s titulnou stránkou, číslovaním strán

na tlač.

Excel –

opakovanie.

Zložitejšie

výpočty,

adresovanie

buniek, filter,

usporiadanie,

podmienené

formátovanie.

MS Office Excel –

tvorba tabuliek,

formátovanie tabuliek.

Základné operácie medzi

bunkami, automatické

funkcie. Graf,

formátovanie grafov.

Automatický filter, filter

s podmienkou.

Usporiadanie buniek na

základe zadaných

kritérií. Podmienené

formátovanie, správa

pravidiel pre

formátovanie.

Vytvoriť a naformátovať jednoduchú tabuľku.

Previesť jednoduché výpočty, využívať výhody

tabuľkového procesora. Vložiť a naformátovať

graf podľa požadovaných kritérií. Vytvoriť a

využívať automatický filter, filter s podmienkou

v tabuľke. Vyhľadať a usporiadať bunky na

základe zadaných kritérií. Spravovanie

a využívanie podmieneného formátovania.

Vedieť vytvoriť alebo upraviť tabuľkový

dokument obsahujúci všetky doterajšie funkcie a

možnosti programu, s ktorými sa žiaci

zoznámili.

Power Point –

opakovanie.

Zásady tvorby

dobrej

prezentácie,

autorský zákon.

Účel prezentácií,

snímka, skrytá snímka,

prechod snímok,

animácie, hypertextové

odkazy.

Zásady tvorby dobrej

prezentácie. Použité

zdroje.

Vedieť vytvoriť prezentáciu na zadanú tému.

Rešpektovať zásady tvorby dobrej prezentácie

a autorský zákon. Vytvoriť prezentáciu

s dodržaním všetkých zásad.

4 Projekt: Školský

výlet.

Príprava projektu na

tému: Školský výlet.

Prezentácia žiackych

projektov.

Vyhľadať a spracovať potrebné informácie.

Získavať relevantné a správne informácie pre

tvorbu projektu z rôznych zdrojov, tvorivo

využívať poznatky na vypracovanie projektu.

Prezentovať a obhájiť svoj projekt v triede.

Komuniká

cia

prostrední

ctvom IKT

5

Google

Dokumenty,

Google Disk.

Google

vyhľadávač,

Google

vyhľadávač

obrázkov.

Google

Translator.

Google Maps.

Google Earth

Zdielané dokumenty,

kalendár, tvorba

dotazníka. Vyhľadávacie

funkcie, tipy a triky,

vyhľadávacie nástroje

a ich používanie.

Rozšírené vyhľadávanie.

Google Translator,

prekladač a jeho

využitie. Google Maps.

Google Earth.

Vytvoriť kalendár s vlastnou grafickou úpravou.

Vkladať a upravovať zdieľané dokumenty.

Vytvoriť si dotazník.

Vyhľadať obrázok, efektívne a správne používať

hľadacie Google nástroje. Správne uvádzať

zdroje obrázkov v dokumentoch. Preložiť text

prostredníctvom prekladača Google a upraviť

do publikovateľnej formy. Vyhľadať konkrétne

miesto na mape. Prepínať medzi rôznymi typmi

mapy. Zobraziť fotografie daného miesta. Zistiť

GPS súradnice daného miesta. Nastaviť

predvolenú polohu. Zobraziť trasu medzi dvoma

danými miestami. Poznať možnosti programu

Google Earth.

Informačn

á

spoločnos

ť

1 Úvodná hodina BOZP, zásady správania

sa v odbornej učebni.

Dodržiavať pravidlá správania sa v odbornej

učebni a pri práci s PC. Zvýšiť vedomie

ochrany zdravia svojho, aj svojich spolužiakov.

Algoritmy

a postupy

7

Imagine -

opakovanie a

prehlbovanie

učiva,

programovanie

Základné príkazy pre

pohyb, zmenu pera.

Nové tlačidlo, udalosť

pri zapnutí tlačidla.

Cyklus, príkaz opakuj.

Nový príkaz, nová

procedúra. Stavebnice

príkazov, oblúk,

kružnica, hviezda.

Dôležité udalosti v živote

korytnačky - rodný list

korytnačky, skok na

ľubovoľnú pozíciu,

funkcia čakaj,

Používať základné príkazy pre pohyb a príkazy

na zmenu pera. Príkaz bod. Využívať základné

príkazy na kreslenie jednoduchých obrázkov

podľa predlohy.

Vedieť vytvoriť nové tlačidlo s využitím

základných príkazov, zmeniť vzhľad tlačidla.

Použiť cyklus opakuj a správne ho zapísať.

Vytvoriť vlastný príkaz. Rozvíjať logické,

algoritmické a tvorivé myslenie. Vedieť vytvoriť

vlastný príkaz s využitím iného vlastného

príkazu, tvoriť stavebnice príkazov. S využitím

vlastných príkazov nakresliť ľubovoľný

mnohouholník, oblúk, kružnicu, hviezdu, kvet,

slnko. Zmeniť tvar korytnačky, pozíciu

automatické ťahanie,

viac korytnačiek, príkazy

s premennými. Vlastný

projekt na tému,

rozkvitnutá lúka, nočná

ulica.

korytnačky, udalosti korytnačky. Vytvoriť

udalosti pri ťahaní a kliknutí myšky, príkazy

čakaj, nechfarbapozadia. Vložiť novú

korytnačku, vložiť obtlačok obrázka, pracovať

s viacerými korytnačkami. Vedieť zapísať

postup riešenia problému, poznať programovací

jazyk, vedieť používať elementárne príkazy.

Názov predmetu Dejepis

Časový rozsah výučby 1 hod. týždenne, spolu 33 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika predmetu

Dejepis je samostatným predmetom a spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí

vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Spolu s nimi predstavuje jeden z významných prostriedkov

procesu humanizácie žiakov. Pomocou vyučovania dejepisu sa žiaci oboznamujú s vývojom ľudskej

spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí a tiež prostredníctvom pohľadov na

dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Postupne si osvojujú kultúru

spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania.

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka a uchovanie kontinuity historickej pamäti

v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo

svetovej perspektívy. Ide predovšetkým o postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov

a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa

do obrazu našej prítomnosti. Dejepis na základnej škole kladie dôraz najmä na dejiny 19. a 20. storočia, v

ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov.

Vyučovanie dejepisu vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania

ich historického vedomia. Pritom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektuje kultúrne

a iné odlišností ľudí, rôznych skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej

spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

2. Ciele predmetu

Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových,

medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych

poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej

minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne

rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne

vlastný názor.

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne

mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných

učebníc na základných školách.

Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať

transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne

explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať

prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania)

poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom

učení.

Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)

Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať :

s historickým časom

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne

- rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja

- využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti

s historickým priestorom

- rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo

- rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života a obživy človeka, spoločnosti

s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním

- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť

- popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov

- rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti

- skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho

- určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov

- vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov

- rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období

- rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj

Žiaci získajú základné informácie ako:

vyhľadávať relevantné informácie

- z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných

- z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových

stránok

- z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie

využívať tieto informácie a verifikovať ich hodnoty - vo vyberaní informácií

- v organizovaní informácií

- v porovnávaní informácií

- v rozlišovaní informácií

- v zaraďovaní informácií.

- v kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií

štruktúrovať výsledky, výstupy a potvrdenia vybraného postupu

- v zoradení výsledkov rozpoznaní podstatného od nepodstatného

- integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca

- vyhodnocovaní správnosti postupu

- tvorbe súboru vlastných prác

Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje, konkretizuje v učebných

požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného výkonového

štandardu.

Pedagogické stratégie – metódy a formy

Dejepisné vyučovanie na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré

im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu minulosti. Získané spôsobilosti umožnia

žiakom vyhľadávať a pátrať, pýtať sa na jednotlivé historické javy a procesy a tým spôsobom nepristupovať

k histórii len ako k uzavretej minulosti.

V procese rozvíjania špecifických predmetových cieľov žiakov najvýznamnejším faktorom je učiteľ. Od toho

ako vyučuje dejepis a ako vníma svoju úlohu na vyučovacej hodine závisí aj kvalita rozvíjania uvedených

cieľov. Poslaním učiteľa dejepisu je prekonať transmisívnu výučbu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov

prevažne vysvetľujúcimi metódami. Učiteľ je ten, ktorý má na hodinách dejepisu aplikovať postupy a metódy,

ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, objavovania a vytvárania poznatkov

z uplynulých období. Je to proces v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna

alebo kolektívna ( kooperatívna ) a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní

získanie nových poznatkov ale zároveň aj radosť z procesu poznávania. Má vytvárať možnosti na prácu

v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy. Učiteľ je ten subjekt

vo vyučovaní, ktorý musí zabezpečiť historický materiál a doniesť ho na hodinu dejepisu, umožniť žiakom

prístup k rôznym dôkazovým materiálom alebo informovať žiakov o tom, kde priliehavý historický materiál je

možné nájsť.

Okrem učebníc významným prostriedkom na realizáciu vyučovania dejepisu je súbor primeraných školských

historických prameňov, historické mapy ako aj iné názorné učebné prostriedky ( vystrihnuté články z novín

a časopisov, karikatúry, grafy a pod ).

Moderne vyučovať dejepis nie je možné bez používania počítača a internetu. Z internetu žiaci môžu získať rôzne

informácie z dejepisnou problematikou. V tomto procese je veľmi významná úloha učiteľa, ktorý by mal byť

skôr príjemným radcom a usmerňovateľom než prísnym a neoblomným „staromódnym“ učiteľom.

Za zmysluplné a efektívne vyučovanie dejepisu považujeme také vyučovanie, ktoré zabezpečí:

chronologické preberanie učiva

synchrónne vyučovanie svetových a národných dejín

adekvátny dôraz na národné dejiny

návštevu múzeí, galérií a realizáciu primeraných exkurzií

vyučovanie regionálnych dejín.

Vo vyučovaní dejepisu využívať poznatky, ktoré žiaci získajú z vyučovacích predmetov vlastiveda, geografia,

občiansky výchova, slovenský jazyk a využívať aj prierezové témy.

Stratégie vyučovania

Vo výchovno-vzdelávacom procese používať individuálnu aj skupinovú prácu žiakov zvlášť pri tvorbe

a realizácii projektov.

Odporúčané metodické formy a metódy: práca s učebnicou, práca s dejepisnou mapou a atlasom, analytické

čítanie, riadený rozhovor, dialóg, diskusia, problémová metóda, IKT, prezentácie učiteľa, videoprojekcia,

integrované tematické vyučovanie, brainstorming, situačné a inscenačné metódy, rolové hry, dramatizácia, práca

s historickým prameňmi, práca s hmotnými prameňmi a ukážkami a i.

a) Dejiny majú byť zaujímavé:

Históriu môžeme chápať aj ako pestrú schému zaujímavých a fascinujúcich udalostí. Vo vyučovaní môžeme

tento aspekt zvýrazniť aplikovaním zážitkovosti, ktorej obsahom sa môžu stať didaktické hry, hry na úlohy

alebo stimulačné hry. Nezastupiteľné miesto má živé a dramatické rozpoznávanie učiteľa.

b) Dejiny majú poskytovať prehľad:

Učiteľ má poskytovať žiakom ucelené a prehľadne usporiadané vedomosti, vypracúva pre žiakov rôzne

prehľady, schémy, tabuľky, množinové zápisy, ktorými sa snaží vystihovať podstatné a hlavné znaky problému.

Skvalitnenie prehľadu a systemizácie vedomostí možno dosiahnuť pestrejším výberom metód a foriem

opakovania.

c) Dejiny majú inšpirovať:

Učiteľ objasňuje konkrétne životné situácie, do ktorých sa jednotlivé osobnosti dostávajú, približuje ich životné

príbehy, osudy, dramatické konflikty, boje. Tie sa môžu stať pre žiakov pozitívnym alebo negatívnym

príkladom. Práve v tejto oblasti má učiteľ výbornú možnosť vzbudiť záujem o históriu, pretože táto rovina

výučby prináša veľké množstvo výchovno-vzdelávacích hodnôt.

d) Dejiny majú udržiavať živé tradície:

Z histórie získavame informácie o tom, aké hodnoty nám zanechali minulé generácie. Žiaci by mali pochopiť, že

ľahkomyselné zaobchádzanie s nimi môže viesť k ich strate pre budúce generácie.

e) Dejiny majú viesť k poznaniu seba samého:

Prostredníctvom histórie sa žiaci zoznamujú s konaním ľudí v rôznych životných situáciách. Z dejín je možné

získať veľa životných skúseností. Učiteľ vyberá konkrétne situácie, v ktorých je človek skutočne prítomný.

Alebo môže použiť určité pramene, ktoré vypovedajú o osobných skúsenostiach človeka.

Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie

(citové približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov),

motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu

(vzbudenie záujmu pomocou ukážky). Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a

zručností. Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické

systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie

faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov,

rozhodovanie), beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia

obrazov, modelov, prírodnín), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s

predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra), inštruktáž (vizuálne a auditívne

podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu slovnému a písomnému návodu). Významné miesto

majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na

vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda

(riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou

činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu). Z aktivizujúcich metód je vhodná diskusia (vzájomná výmena

názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), situačná metóda (riešenie

problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej

predvádzacej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na

uplatnenie záujmov a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na

vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny). Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania,

napr. metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a

inejliteratúry, domáce úlohy). Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (základného,

motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu).

3. Učebné zdroje

Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom

Autor: Mgr. Branislav Krasnovský; PhD. PhDr. Marcela Bednárová; PhD. PaedDr. Barbora Ulrichová

Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., (www.vydavatel.sk)

Rok vydania: 2011

4. Kritériá a stratégie hodnotenie

Predmet dejepis je povinne klasifikovaný podľa platného klasifikačného poriadku, ktorý vymedzuje

hodnotenie prospechu žiakov. Konkrétne dotvorenie systému hodnotenia determinuje typ osobnosti každého

učiteľa, charakter triedy, klímu našej školy. Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa využívajú postupy

zabezpečujúce korektné a objektívne hodnotenie. Pravidelne sa uplatňujú vzájomné hodnotenie spolužiakov

a sebahodnotenie. Hlavným cieľom hodnotenia je naučiť žiaka hodnotiť samého seba, aby vedel posudzovať

vlastné sily a schopnosti. Hodnotí sa osvojenie základných poznatkov, zručností a postojov stanovených

výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. V predmete dejepis učiteľ dáva žiakom šancu vyvíjať sa

primeraným tempom, hodnotí každý výkon žiaka bezprostredne po jeho ukončení. Toto hodnotenie má hlavne

motivačný charakter. Pri hodnotení žiakov sa vychádza predovšetkým z obsahového a výkonového štandardu,

ktorý je smerodajný pre objektívne posúdenie žiakových kompetencií a vedomostí. Štandardná stupnica známok

od 1 do 5 reflektuje mieru nadobudnutých vedomostí a zručností v predmete dejepis. Pre úspešné zvládnutie

predmetu sa očakáva ich nadobudnutie a prezentácia v podobe priamej (odpoveď – konkrétna úloha, v ktorej

ukážu zvládnutie kompetencie alebo prezentácia projektu) alebo nepriamej (písomná forma – test, úvaha,

diskusný príspevok). Učitelia budú osobitne hodnotiť i skupinovú prácu, projekty, prípadne individuálnu aktivitu

pri daných úlohách. Cieľom dejepisu ako takého je, aby žiaci správne používali nielen historické pojmy, ale i

ostatné, ktoré sa v kontexte dejepisného učiva objavia. Práve primerané používanie týchto pojmov v bežnom

prejave a schopnosť dejepisné učivo aplikovať v dnešnom svete je podstatná a vysoko hodnotená.

Otázky a úlohy, využívané na preverovanie vedomostí môžu byť:

- faktografické a terminologické – čo, kde a kedy sa stalo, udialo, kto, čo kedy urobil.....

- analyticko-syntetické – zamerané na stupeň pochopenia udalosti a procesov

- interpretačné – sú zamerané na analýzu, syntézu, interpretáciu a hodnotenie historických udalostí a procesov

na základe prameňov a historickej literatúry

Na dejepise sa hodnotia:

- vedomosti a schopnosti

- referáty žiakov

- aktivita žiakov pri práci na hodine

- správnosť a rýchlosť riešenia úloh z učebnice

- práca s poznámkami – obsahová úroveň, výstižnosť, funkčnosť

- prístup k predmetu – nosenie pomôcok (učebnica, zošity...........)

Metódy hodnotenia: – ústne

- písomne

Prostriedky hodnotenia:

- ústna odpoveď

- písomné práce

- projekty

- referáty

Klasifikačná tabuľka

Klasifikačný stupeň počet %

1 100 – 90

2 89 – 75

3 74 – 50

4 49 – 25

5 24 – 0

5. Obsah predmetu 8. ročníka

Tematický celok

Časová dotácia

Počet

hodín

Obsahový štandard Výkonový štandard

Téma Pojmy

Európa na

ceste

k moderným

národom

13

1 Francúzsko pred

revolúciou

Kráľ Slnko, absolutizmus,

Richelieu, merkantilizmus,

Colbert

Žiaci vedia:

Porozprávať o vláde Ľudovíta XIV.-

výboje, rozvoj umenia

Stručne opísať vládu Ľudovíta XVI.,

generálne stavy ich požiadavky a filozofiu

Charakterizovať priebeh, ciele a výsledky

francúzskej revolúcie

Analyzovať život a politické ambície a

snahy Napoleona

Popísať priebeh a zdôvodniť príčiny

revolúcií v Európe 1830 a 1848/49

Stručne opísať vládu a vnútornú politiku

v Rusku v prvej polovici 19.stor.

Opísať hospodárske a politické pomery v

Tal. pred zjednotením, spôsob vzniku

jednotného Talianska

Opísať hospodárske a politické pomery v

Nem. pred zjednotením, spôsob vzniku

nemeckého cisárstva

Načrtnúť spôsob života v USA v 18. a 19.

stor., politické snahy a vznik USA

Vysvetliť pojem priemyselná revolúcia,

vymenovať najznámejšie vynálezy 19.

storočia a ich význam a použitie

Stručne opísať aspoň 4 umelecké smery a

ich predstaviteľov

3 Francúzska

revolúcia 1789 -

1799

Generálne stavy, Deklarácia

ľudských a občianskych práv,

Bastila

Jakobíni, girondisti, gilotína,

konvent, Robespierre,

direktórium, Code civil, konzulát

1 Napoleon

Bonaparte

a napoleonské vojny

Korzika, empír, Trafalgar,

Slavkov, Berezin, Kutuzov,

Waterloo

1 Cárske Rusko Dekabristi, bitka pri Világoši,

nevoľníctvo, krymská vojna,

Alexander II.

2 Vo víre revolúcií a

nacionalizmu

Absolutizmus, nacionalizmus,

liberalizmus, zjednotenie národov

1 Vznik národných

štátov: Zjednotenie

Talianska

A Nemecka

Camillo Cavour, Giuseppe

Garibaldi, Solferin, Viktor

Emanuel

Wilhelm, Otto von Bismark,

Sadová, Sedan, Wilhelm III.

2 Zasľúbená zem

Amerika: Americká

vojna za nezávislosť

Kolonializmus, bostonské pitie

čaju, Thomas Jefferson,

republikáni, federalisti, George

Washington, Lincoln, občianska

vojna v USA

1 Priemyslená

revolúcia a

modernizácia

Mechanizácia, modernizácia,

socializmus, kapitalizmus, objavy

a vynálezy

1 Kultúra a umenie

19. storočia

Biedermeier, klasicizmus, empír,

romantizmus, realizmus,

impresionizmus, secesia

Moderný slovenský

národ

7

1 Slovenské národné

hnutie

Národ, SNH, tri generácie

národovcov, romantizmus

Vysvetliť dôvody šírenia národného

povedomia, myšlienky všeslovanskej

vzájomnosti, definovať národ

Stručne opísať snahy Antona Bernoláka

o uzákonenie spisovnej slovenčiny,

vysvetliť pojem všeslovanská vzájomnosť

Charakterizovať myšlienky, národné a

politické snahy Ľ.Štúra, uzákonenie

spisovnej slovenčiny

Vymenovať význam revolučných snáh v

Uhorsku, priebeh a výsledky, vplyv na

Slovensko

Definovať jednotlivé body žiadostí

Opísať snahy Slovákov v národnom hnutí,

memorandum, dôvody, vznik a úlohy

matice

Definovať nové pojmy, priebeh vzniku

Rakúsko - Uhorska, hospodársky a

národnostný vývoj

1 Anton Bernolák Kodifikácia slovenčiny, fonetický

princíp, Juraj Fándly, Slovenské

učené tovarišstvo

1 Slovanská

vzájomnosť

Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik,

slovanská vzájomnosť

1 Štúrovská generácia Ľudovít Štúr, Uhrovec,

Spoločnosť česko - slovenská,

Devín, lýceum v BA, Uhorský

snem, Hurban, Hodža, Martin

Hattala

1 Slováci a revolučný

rok 1848 / 49

Jar národov, Lajos Kossuth,

Vilagos, zrušenie poddanstva,

národné práva, dobrovoľnící,

SNR

1 Žiadosti

slovenského národa

Nitrianske žiadosti, Žiadosti

slovenského národa,

všeslovanský snem

1 Od Memoranda

k Matici slovenskej

Štefan Marko Daxner,

Turčiansky sv. Martin, Štefan

Moyzes, Matica slovenská

Rakúsko –

Uhorsko

4

1 Vznik Rakúska -

Uhorska

Dualizmus, maďarizácia,

industrializácia

Stručne charakterizovať postavenie

Slovákov v Zhorsku a jeho snahy

o národné prava

Opísať dôvody vysťahovalectva Slovákov

do cudziny, opísať industrializáciu Uhorska

Podľa mapy vymenovať a opísať

koloniálnu politiku vo svete

1 Aktivity Slovákov v

Uhorsku

a Československá

spolupráca

Maďarizácia, Andrej Kmeť,

hlasisti, Slovenská ľudová strana,

1 Černová Andrej Hlinka, Černovská

tragédia

1 Slovenské

vysťahovalectvo

Industrializácia, Dynamit Nobel,

Matador, Apollo, Patrónka,

Stollwerck, komunity, Slovenská

liga

Prvá svetová vojna

8

1 Kolonializmus Angličania, Francúzi, Belgičania,

Holanďania, USA, Nemci,

kolónie, Afrika, Ázia

Podať čo je to kolónia, kolonializmus,

ukázať na mape sveta kolónie a materské

štáty

Uviesť príčiny vzniku prvej svetovej vojny

Ukázať na mape a podľa mapy opísať

priebeh, jednotlivé bitky a koniec I.svetovej

vojny

Opísať pôsobenie Slovákov v I.svetovej

vojne, domáci a zahraničný odboj

Vymenovať a opísať výsledky prvej

svetovej vojny

Opísať zahraničný odboj, vznik a

vyhlásenie ČSR, jednotlivé zmluvy a

deklarácie

Stručne opísať osobnosti, ich životopis a

politické pôsobenie

1 Súperi a spojenci Trojspolok, dohoda, anexia,

Balkánske vojny, atentát,

František Ferdinand d,Este,

Gavrillo Princip

2 Priebeh I. svetovej

vojny – život počas

prvej svetovej vojny

Západný, východný front,

blesková vojna, zákopová vojna

1 Slovenskí vojaci na

frontoch, odboj

Čechov a Slovákov

Slovenské spolky, Milan

Rastislav Štefánik, Tomaš

Garigue Masaryk, ČSNR

1 Výsledky vojny:

Európa v troskách –

koniec jednej

epochy

Rada piatich, Wilson,

Clemenceau, Spoločnosť

národov, Versailský systém

1 Na ceste

k spoločnému štátu

Slovákov a Čechov:

Vznik ČSR

Slovenská liga, Clevelandská

dohoda, Mafia, Pittsburská

dohoda, Martinská deklarácia

1 T.G.Masaryk,

M.R.Štefánik

Opakovanie

1

Názov predmetu Geografia

Časový rozsah výučby 1 hod. týždenne, spolu 33 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Prameň poznania

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika predmetu

Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter.

Ide o súbor vedomostí, zručností, schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak porozumieť,

interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny.

Regionálna geografia Európy tvorí základ vyučovania geografie v ôsmom ročníku. Pre žiakov je

prijateľným spôsobom podané ako získať veľa zaujímavých informácií o štátoch tohto svetadiela a pritom sa

o nich naučiť potrebné informácie. Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch, ale

prostredníctvom konkrétnych príkladov žiaci získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť, vyhľadávať

vzťahy a vysvetľovať ich.

Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty k iným

národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny, kladný postoj k svojmu okoliu a k sebe

samému.

Žiaci sa pri vyučovaní oboznámia nielen s geografickou polohou svetadielu, ale spoznajú tiež spoločenské

zvyky, zaujímavosti a rekordy jednotlivých štátov.

V rámci vyučovania sa značný priestor venuje práci s mapami, grafmi, diagrammi a ďalšími doplňujúcimi

informáciami. Do predmetu sú zaradené prierezové témy: environmentálna výchova, regionálna výchova,

osobnostný a sociálny rozvoj, multikultúrna výchova, ochrana života a zdravia, tvorba projektov a ich

prezentácia.

2. Ciele učebného predmetu

Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový charakter. Ide o súbor

vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak porozumieť, interpretovať

a prakticky využívať danosti krajiny.

Ciele:

- získať základné vedomosti o Európe ako celku, komplexne hodnotiť svetadiel z hľadiska jeho

prírodných i kultúrnych charakteristík

- komplexne a podrobne spoznať jednotlivé štáty svetadiela aj z hľadiska príťažlivosti pre turistov

- rozvíjať záujem o kultúru, spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta

- rozvíjať kompetencie vedúce k iniciatívnosti a tvorivej práci žiakov spracúvaním projektov. Žiaci

samostatne pracujú s literatúrou a internetom, spracovávajú získavané informácie

- kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr vo vybraných regiónoch oblasti

- vedieť čítať mapu, orientovať sa v nej, používať ju pri každej činnosti, vedieť nájsť potrebné mapy

a informácie na internete

- oceniť krásu prírodných a kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť a chrániť

- diskutovať o geografických zaujímavostiach, problémoch týkajúcich sa jednotlivých štátov

Požadovaný výstup žiakov z geografie v ôsmom ročníku:

- čítať s porozumením odborný text, vyberať z neho informácie a vhodným spôsobom ich triediť

- získavať údaje z nesúvislých textov – grafov, diagramov, máp

- získavať informácie zo zdrojov na internete, správne ich triediť a používať

- čítať obrázky a mapy, rozvíjať vizuálnu gramotnosť

- získavať informácie o štátoch a ich hodnotenie

- hodnotenie vzťahov jednotlivých skupín obyvateľstva medzi sebou, v týchto častia je potrebné zamerať

sa na objektívne spracovávanie informácií

Pedagogické stratégie – metódy a formy

Z didaktických metód sa v geografii využije niekoľko variantov. Ich použitie bude závisieť od témy

a štruktúry vyučovacej hodiny.

Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a

materiálneho vybavenia.

1. Motivačné metódy: motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia),

motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov),

motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému),

motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou ukážky).

2. Expozičné metódy: rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie),

vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva),

rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných

a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie,hodnotenie javov,

rozhodovanie),

beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom),

demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov),

3. Problémové metódy:

heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému,

tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení)

projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie

teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu).

4. Prácu s knihou a textom (čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu,

orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií),

5. Samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie (samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie).

6. Aktivizujúce metódy: diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia

daného problému),

didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti),

kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov

heterogénnej skupiny).

7. Fixačné metódy:.

metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím

učebnice, pracovných zošitov, atlasov a inej literatúry, domáce úlohy).

Organizačné formy: vyučovacia hodina (základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného,

diagnostického typu).

Veľký dôraz kladie na:

- začlenenie práce s kartografickým materiálom, hlavne mapou – či už nástennou, mapou v atlasoch alebo

mapami na internete, práce s literatúrou – učebnicou, encyklopédiami a doplňujúcimi zdrojmi

- začlenenie skupinovej práce a práce vo dvojiciach do výučby, podporovať komunikáciu medzi žiakmi

a učiteľom

- samostatné vyhľadávanie informácií, vedenie žiakov k samostatnej práci pri riešení problémových úloh,

vypracovavaní projektových prác

- využitie IKT vo výučbe – výukové programy, dataprojektor, počítač, DVD filmy

- využitie didaktických hier – zemepisné tajničky, doplňovačky...

3. Učebné zdroje

Geografia pre 8.roč. ZŠ

Autori: RNDr. Ivan Ružek,PhD, RNDr. P.Likavský CSc.

Rok vydania: 2011

Zemepis pre 6.roč. ZŠ, I.,II.časť

Autori: RNDr. Magda Zaťková a kol.

Rok vydania: 1994

Školské nástenné mapy – Mapa zemských pologúľ, Všeobecnozemepisná mapa – Európa, mapy jednotlivých

častá Európy (Severná, Stredná, Západná, Južná, Juhovýchodná, Východná Európa)

Školské zošitové atlasy

Zemepisný atlas sveta - VKÚ Harmanec

Školský zemepisný atlas sveta, VKÚ Harmanec

Odborné časopisy: Geo, Ľudia a Zem,National geographic...

DVD a výukové programy – podľa priebežnej ponuky

Internet – internetové geografické portály, prezentácie

4. Kritériá a stratégie hodnotenia

Predmet geografia je povinne klasifikovaný podľa platného klasifikačného poriadku, Metodických pokynov

na hodnotenie žiakov ZŠ č.22/2011. Konkrétne dotvorenie systému hodnotenia determinuje typ osobnosti

každého učiteľa, charakter triedy. Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa využívajú postupy zabezpečujúce korektné

a objektívne hodnotenie.

Pravidelne sa uplatňujú vzájomné hodnotenie spolužiakov a sebahodnotenie. Hlavným cieľom hodnotenia je

naučiť žiaka hodnotiť samého seba, aby vedel posudzovať vlastné sily a schopnosti. Hodnotí sa osvojenie

základných poznatkov, zručností a postojov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

V predmete geografia, učiteľ dáva žiakom šancu vyvíjať sa primeraným tempom, hodnotí každý výkon

žiaka bezprostredne po jeho ukončení. Toto hodnotenie má hlavne motivačný charakter. Pri hodnotení žiakov sa

vychádza predovšetkým z obsahového a výkonového štandardu, ktorý je smerodajný pre objektívne posúdenie

žiakových kompetencií a vedomostí. Štandardná stupnica známok od 1 do 5 reflektuje mieru nadobudnutých

vedomostí a zručností v predmete. Pre úspešné zvládnutie predmetu sa očakáva ich nadobudnutie a prezentácia

v podobe priamej (odpoveď – konkrétna úloha, v ktorej ukážu zvládnutie kompetencie alebo prezentácia

projektu) alebo nepriamej (písomná forma – test, úvaha, diskusný príspevok).

Učiteľ osobitne hodnotí aj skupinovú prácu, projekty, prípadne individuálnu aktivitu pri daných úlohách.

Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Na danom predmete sa hodnotia:

- vedomosti a schopnosti

- referáty žiakov

- aktivita žiakov pri práci na hodine

- správnosť a rýchlosť riešenia zadaných úloh, úloh z učebnice, pracovných zošitov

- práca s poznámkami – obsahová úroveň, výstižnosť, funkčnosť

- prístup k predmetu – nosenie pomôcok (učebnica, zošity...........)

1. Verbálna forma - zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou

časťou vzdelávacieho štandardu.

2. Písomná forma – test na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém, zostavených

podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu.

3. Samostatná práca žiakov a schopností práce s textom - správa zo samostatných pozorovaní

4. Prezentácia projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

Klasifikačná tabuľka

Klasifikačný stupeň počet %

1 100 – 90

2 89 – 75

3 74 – 50

4 49 – 25

5 24 – 0

5. Obsah predmetu 8. ročníka

Časový rozsah výučby: 1 hodina/ týždeň, 33 hodín/ rok

Tematický celok

Cieľ Čas.

dot. Téma Obsahový štandard Výkonový štandard

Úvodná hodina

Oboznámiť sa

s náplňou práce,

spôsobom

vyučovania.

1

Úvod do vyučovania

Oboznámiť sa s náplňou

práce, spôsobom

vyučovania.

Žiak si osvojil systém a organizáciu

vyučovacieho hodín .

Európa

Vedieť určiť polohu

svetadielu na mapách

vo vzťahu k ostatným

svetadielom,

oboznámiť sa

s fyzickogeografickou

a humánnou časťou

geografie na danom

kontinente.

9

Poloha, zobrazenie

na mape, základné

informácie o európe

Povrch

Podnebie, počasie

Vodstvo

Typy krajín

Obyvateľstvo

a sídla

Poloha Austrálie

z rôznych hľadísk,

členitosť pobrežia

Povrchové celky- oblasti,

Pohoria – Alpy (Mount

Blanc), Pyreneje,

Apeniny, Karpaty...

nížiny,vysočiny...

Podnebné pásma a ich

charakteristika

Úmoria (SĽO, AO,

bezodtoková oblasť),

Európske veľtoky

(Rýn...), rieky, jazerá,

vodopády, morské prúdy

(Golfský prúd)

Šírkové vegetačné pásma,

rastlinstvo a živočíšstvo

Počet obyvateľov, nárast

počtu obyvateľov,

hustota, rozmiestnenie,

štruktúra obyvateľov,

,rasové a náboženské

zloženie. Miliónové

mestá, veľkomestá.

Narastanie miest.

Problémy obyvateľov

a sídel.

Žiak sa vie orientovať na mape, čítať

ju a určiť polohu svetadielu, ovláda

členitosť pobrežia a dokáže

zaznačovať do obrysovej mapy

jednotlivé údaje.

Dokáže rozdeliť povrch na oblasti,

v rámci ktorých rozlišuje konkrétne

pohoria, nížiny, vysočiny...Vie opísať

ich polohu, orientovať sa na

mape.Pracujú s obrysovými mapami.

Dokáže ukázať na mape rozloženie

podnebných pásiem, pozná podnebné

pásma a podnebné oblasti v rámci

mierneho podn.pásma, dokáže ich

charakterizovať. Vie opísať vplyv

vetrov, morských prúdov

a nadmorskej výšky na podnebie.

Ovláda prácu s klimatickými

diagrammi.Dokážu ich tvoriť

a interpretovať.

Vedia opísať vodstvo Európy,

vysvetľujú základné pojmy, poznajú

európske veľtoky a najvýznamnejšie

rieky, umelé vodné cesty. Dokážu ich

správne lokalizovať do jednotlivých

štátov Európy. Pracujú s obrysovými

mapami.

Vysvetliť pásmovitosť jej príčiny

a dôsledky.

Žiaci ovládajú všetky charakteristiky

obyvateľstva, poznajú husto a riedko

osídlené oblasti, vedia odlíšiť

štruktúru, poznajú rasové

a náboženské zloženie.

Hospodárstvo

Zjednocovanie

Európy – Európska

únia

Problémy Európy

Oblasti a štáty

Európy

Poľnohospodárstvo, NS,

priemysel, doprava,

služby.

Európska únia, Eurozóna.

Ekonomické rozdiely

medzi regiónmi, etnické

konflikty, nelegálne

prisťahovalectvo,

prírodné katastrofy.

Žiaci vedia charakterizovať jednotlivé

odvetvia hospodárstva, vysvetliť

vplyv prírodných činiteľov.

Chápu a vedia vysvetliť príčiny

vzniku, vznik, fungovanie eurozóny.

Poznajú všetky členské štáty

a problémy ,ktoré v nich existujú.

Dokážu na základe diskusií hľadať

možné spôsoby riešenia daných

problémov. Sledujú denné

spravodajstvá televíznych novín,

informácie na internetových

portáloch.

Žiaci ovládajú danú problematiku, sú

pravidelne informovaní

o všestranných problémoch štátov

Európy, ale hlavne Eurozóny, ktorej

súčasťou je Slovensko.

Európa Oblasti a štáty

Európy

Vedieť podať

komplexnú

charakteristiku oblastí

a štátov Európy

22

Stredná Európa

a štáty strednej

Európy (6)

Západná a Severná

Európa (7)

Južná

a juhovýchodná

Európa (7)

Východná Európa

(2)

Slovensko

Česko

Poľsko

Maďarsko

Rakúsko a Švajčiarsko

Nemecko

Francúzsko

Veľká Británia a Írsko

Benelux

Dánsko a Island

Nórsko, Švédsko

Fínsko

Pobaltské štáty (Litva,

Lotyšsko, Estónsko)

Španielsko a Portugalsko

Taliansko

Grécko, Albánsko

a Srbsko

Macedónsko a Čierna

Hora

Chorvátsko

Slovinsko, Bosna

a Hercegovina

Bulharsko a Rumunsko

Ukrajina a Moldavsko

Rusko a Bielorusko

Žiaci vedia charakterizovať oblasť

z hľadiska prírodných, hospodárskych

a kultúrnych podmienok,

charakterizovať štáty z hľadiska

prírodného, hospodárskeho

i kultúrneho rozvoja, lokalizovať

krajiny na mape a ich najdôležitejšie

miesta.

Dokážu pracovať s obrysovými

mapami, vyhľadávať, triediť

a interpretovať získavané informácie

z rôznych zdrojov.

Žiaci vedia charakterizovať oblasť

z hľadiska prírodných, hospodárskych

a kultúrnych podmienok,

charakterizovať štáty z hľadiska

prírodného, hospodárskeho

i kultúrneho rozvoja, lokalizovať

krajiny na mape a ich najdôležitejšie

miesta.

Dokážu pracovať s obrysovými

mapami, vyhľadávať, triediť

a interpretovať získavané informácie

z rôznych zdrojov.

Žiaci vedia charakterizovať oblasť

z hľadiska prírodných, hospodárskych

a kultúrnych podmienok,

charakterizovať štáty z hľadiska

prírodného, hospodárskeho

i kultúrneho rozvoja, lokalizovať

krajiny na mape a ich najdôležitejšie

miesta.

Dokážu pracovať s obrysovými

mapami, vyhľadávať, triediť

a interpretovať získavané informácie

z rôznych zdrojov.

Žiaci vedia charakterizovať oblasť

z hľadiska prírodných, hospodárskych

a kultúrnych podmienok,

charakterizovať štáty z hľadiska

prírodného, hospodárskeho

i kultúrneho rozvoja, lokalizovať

krajiny na mape a ich najdôležitejšie

miesta.

Dokážu pracovať s obrysovými

mapami, vyhľadávať, triediť

a interpretovať získavané informácie

z rôznych zdrojov.

Záverečné

opakovanie

1

Záverečné

zhodnotenie

a opakovanie učiva

Obsah učiva geografie

ôsmeho ročníka.

Žiaci si zopakovali najdôležitejšie

poznatky o Európe a štátoch Európy.

Názov predmetu Občianska náuka

Časový rozsah výučby 1hod. týždenne, spolu 33 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika predmetu

Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom a školskom prostredí. Vedie ich k poznávaniu svojej obce,

regiónu, vlasti a Európskej únie. Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich socializačnom

procese. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých.

Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej občianskej angažovanosti a

umožňuje im pochopiť ekonomický život spoločnosti.

2. Ciele učebného predmetu

Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií tým,

že vedie žiaka k :

podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,

utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,

realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,

akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,

aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností,

rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie,

vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,

rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,

uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných

myšlienok, citov, názorov a postojov,

vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty

spoločenského a spoločenskovedného charakteru.

Základné predmetové kompetencie( spôsobilosti)

Kompetencie občianske

uvedomiť si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva,

uplatňovať a ochraňovať princípy demokracie,

vyvážene chápať svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp.

spoločnosti,

uvedomiť si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k povinnostiam,

prispievať k naplneniu práv iných,

ť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti,

sledovať a posudzovať udalosti a vývoj verejného života a zaujímať k nim stanoviská,

aktívne podporovať udržateľnosť kvality životného prostredia.

Kompetencia riešiť problémy

pri riešení problémov uplatňovať vhodné metódy založené na tvorivom myslení,

otvorenosť pri riešení problémov, formulovať argumenty a dôkazy na obhájenie svojich

názorov,

pri jednotlivých riešeniach spoznávať klady a zápory a uvedomovať si aj potrebu

zvažovať úrovne ich rizika,

vytvárať predpoklady na konštruktívne riešenie konfliktov.

Pedagogické stratégie – metódy a formy práce

Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre aktivitu žiakov:

práca s učebnicou, práca s internetom a dennou tlačou

Formy práce:

výklad, riadený rozhovor, riešenie úloh, skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie,

diferencované vyučovanie, besedy, kvízy, dotazník

Metódy:

zážitkové učenie, skúsenostné metódy, dialóg a diskusia, metódy hrania rolí.

3. Učebné zdroje

Občiansk náuka pre 8. ročník

D. Ďurjanová, D. Vargová , SPN 2012- Mladé letá, s.r.o

Internet, knižničný fond, odborné publikácie, denná tlač, pracovné listy

Kritéria a stratégia hodnotenia

Je založené na princípe individuálneho prístupu k osobnosti žiaka. Hodnotená bude najmä aktivita,

samostatnosť, tvorivosť, vhodné využívanie osvojených pojmov riešeniach situácií, vlastných postojov a rozvoja

kritického myslenia, vedomostná úroveň, zvládnutie obsahu učiva.

Žiak je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov ZŠ

známkou výborný (1), chválitebný (2), dobrý (3), dostatočný (4), nedostatočný (5) vo všetkých zložkách

predmetu. Známkou sa hodnotí ústny prejav, písomný prejav, projekty a iné formy samostatnej práce žiakov

a ich schopnosti.

Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa využívajú postupy zabezpečujúce korektné

a objektívne hodnotenie. Hodnotí sa osvojenie základných poznatkov, zručností a postojov stanovených

výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

Metódy a prostriedky hodnotenia:

Sebahodnotenie, hodnotenie spolužiakmi, pochvala, uznanie.

5. Obsah predmetu 8. ročníka

Cieľ Tematický celok Obsahový štandard

Téma pojmy

Výkonový štandard Časová

dotácia

Naučiť žiakov

orientovať sa

v právnom štáte,

správne

rozlišovať

pojmy, viesť

žiakov

k zodpovednosti

za svoje

správanie.

Štát a právo

Štát a jeho podstata

-znaky štátu

Žiak vie vysvetliť príčiny vzniku

štátu

Vie charakterizovať všetky

znaky štátu

Pozná symboly štátu

Vie nakresliť vlajku SR, ovláda

text hymny

Vie vzdať úctu štátnym

symbolom

21 hodín

Funkcie štátu: -

vnútorné funkcie

vonkajšie funkcie

Vie uviesť príklady na

jednotlivé vnútorné funkcie štátu

Vie vysvetliť úlohu štátu

z hľadiska jeho vonkajších

funkcií

Formy vlády

- monarchia

- republika

- diktatúra

Vie charakterizovať vzťahy SR

so susednými štátmi

Vie rozlíšiť medzi

absolutistickou a parlamentnou

formou monarchie.

Vie uviesť konkrétne typy na

demokratickú a nedemokratickú

formu republiky.

Vie uviesť príklady na typy

diktatúr z minulosti i súčasnosti.

Zložky štátnej moci

- zákonodarná

- výkonná

- súdna

Vie vysvetliť príčiny rozdelenia

štátnej moci na jednotlivé

zložky.

Vie porovnať jednotlivé zložky

štátnej moci.

Zákonodarná moc parlament – NR SR

- zákon

- zákonodarný

proces

- Zbierka zákonov

- platnosť zákona

- účinnosť zákona

Vie popísať priebeh plenárneho

zasadnutia parlamentu.

Vie charakterizovať úlohu

prezidenta v zákonodarnom

procese.

Vie rozlišovať medzi platnosťou

zákona a účinnosťou zákona.

Právne normy - norma

- právna norma

- morálna norma

- náboženská

norma,

- estetická norma

Vie definovať pojem právo.

Vie zdôvodniť spätosť štátu

a práva.

Vie uviesť príklady z bežného

života na platnosť nadosobnej

moci zákona. Vie

charakterizovať jednotlivé druhy

noriem.

Na konkrétnych príkladoch vie

rozlišovať medzi jednotlivými

druhmi noriem.

Vzťah štátu a práva

– právny štát, právna

istota,právne vedomie

Vie definovať pojem právo,

uviesť rozdiel medzi právom

a spravodlivosťou, vie definovať

právne predpisy, hierarchizovať

pojmy právneho systému

Právny poriadok

- právny systém,

právny

poriadok,odvetvia

práva

Vie definovať právny poriadok

SR

Odvetvia práva

- verejné a súkromné

právo

Vie opísať odvetvia verejného

a súkromného práva, vie ich

charakterizovať

Občianske právo

- občianske právo,

občiansky

zákonník,spôsobilosť

na právne úkony,

fyzická osoba,

Vie vysvetliť, čím sazaoberá

občianske právo

Vie vysvetliť, porovnať

spôsobilosť na práva

a spôsobilosť na právne úkony

Občianske právo –

ochrana spotrebiteľa

-spotrebiteľ, jeho

ochrana cena a kvalita

tovaru, reklamácia

Vie definovať pojmy,pozná

pravidlá ochrany spotrebiteľa,

reklamačný poriadok, vie čítať

etikety, vie kde získavať

informácie, ako sa chrániť, vie

popísať podmienky reklamácie

Rodinné právo Zákon o rodine

- manželstvo

- rodina

- rozvod

Vie vysvetliť poslanie Zákona

o rodine a jeho úlohy.

Na základe príkladov z literatúry

alebo filmu vie vysvetliť dopad

ukončenia manželstva rozvodom

na členov rodiny.

Trestné právo Trestný zákon

- trestný čin

- trestná

zodpovednosť

- prezumpcia neviny

- predbežné

zadržanie

- zadržanie

- obvinený

- obžalovaný

- odsúdený

- trest

Vie vysvetliť všetky uvedené

pojmy.

Vie aktívne participovať na

priebehu inscenácie, týkajúcej sa

trestného činu, na vyučovacej

hodine.

Vie zdôvodniť potrebu

dodržiavania zákonov SR.

Právne inštitúcie SR - súdy

- prokuratúra

- advokácia

- polícia

- notárstvo

Vie popísať funkcie jednotlivých

právnych inštitúcií SR.

Vie aktívne participovať na

príprave a priebehu inscenácie

súdneho pojednávania na

vyučovacej hodine.

Vie rozlíšiť služby advokáta

a notára.

- právne vedomie

- vývoj právneho

vedomia

Vie popísať prepojenosť

právneho vedomia s právnym

poriadkom štátu.

Vie zdôvodniť praktický

význam právnych poznatkov pre

budovanie svojho právneho

vedomia.

- právne predpisy

- odvetvia práva

- verejné právo

- súkromné právo

Vie definovať pojem právne

predpisy.

Vie hierarchizovať pojmy

právneho systému SR.

Vie opísať dve vybrané odvetvia

verejného práva.

Vie opísať tri vybrané odvetvia

súkromného práva.

Naučiť žiakov

poznávať

základné práva

a slobody,

spätosť práv

a povinností,

viesť

k rozširovaniu

právneho

vedomia, naučiť

žiakov aktívne

sa podieľať na

uplatňovaní

práva

Ľudské práva a

slobody

12 hodín

Ľudské práva

a slobody

Viedefinovať ľudské práva

a slobody

Niet práv bez

povinnosti a

zodpovednosti

Chápe spätosť práv a povinností,

uplatňuje zodpovednosť voči

právam ostatných v bežnom

živote

Základné

dokumenty

o ľudských právach

-Všeobecná deklarácia

ľudských práv,

Pozná základné dokumenty

o ľudských právach, pozná

inštitúcie ochraňujúce ľudské

práva

Základné práva detí

podľa Dohovoru

o právach dieťaťa

Deklarácia práv

dieťaťa, Dohovor

o právach dieťaťa,

Dohovor o ochrane

ľudských práv

Pozná svoje práva

Vie posúdiť situácie, kedy sú

práva porušované

Vie na ktoré inštitúcie sa môže

orátiť pri porušovaní svojich

práv

Rovnaký prístup ku

všetkým deťom

- rovnakosť, rovnosť,

diskriminácia,

predsudok

Vie vysvetliť uvedené pojmy

Vie čeliť diskriminácii

Právo na názor

a informácie

-sloboda prejavu,

právo na informácie,

cenzúra

Vie vysvetliť dané právo,

uvedomuje si svoje práva, vie

povedať a obhájiť svoj názor,

vie rešpektovať názor druhých

Právo na život Vie vymenovať základné ľudské

práva

Učí sa preberasť zodpovednosť

za vlastný životný štýl

Právo na zdravie Učí sa byť zodpovedný za svoje

zdravie

Právo na vzdelanie a

hru

Vie vyhľadávať v ÚstaveSR

a dokumentoch jednotlivé

skupiny práv

Práva menšín

- väčšina, menšina,

ochrana menšinových

práv

Vie vyhľadávať v ÚstaveSR

a dokumentoch jednotlivé

skupiny práv

Vie preukázať získané zručnosti

a aplikovať ich

Názov predmetu Etická výchova

Časový rozsah výučby 1 hod. týždenne, spolu 33 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika predmetu

Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a

hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty

zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych

zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem

a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle,

aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi

spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.

Etická výchova sa prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a

v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho

správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie

iných ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia.

2. Ciele učebného predmetu

poskytnúť žiakom impulzy a pozitívne skúsenosti, ktoré podporujú základnú dôveru, autonómiu a iniciatívu

umožniť im osvojiť si základné komunikačné zručnosti, základné úkony spoločenského správania, učiť ich

pozitívne hodnotiť seba aj druhých, tvorivo riešiť každodenné situácie v medziľudských vzťahoch

vysvetliť žiakom pojmy empatia, asertivita, spolupráca a prosociálne (sociálne pozitívne) správanie

umožniť žiakom osvojiť si ďalšie sociálne zručnosti, napr. vyjadrovanie citov, empatie, asertívne správanie

umožniť žiakom osvojiť si základné postoje, ktoré podmieňujú kultivované dospievanie, učiť ich poznávať

sám seba, objavovať svoju identitu, rozvíjať sebaoceňovanie

spoznávať a osvojovať si práva a povinnosti v rodine, učiť sa kultivovane prejaviť svoj názor, postupne

preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, zároveň však rešpektovať rodičov a viesť s nimi konštruktívny

dialóg

umožniť žiakom uvedomiť si svoju sexuálnu identitu, chápať pozitívne hodnoty priateľstva, lásky,

manželstva a rodiny, uvedomiť si riziká spojené s predčasným sexuálnym životom zdôvodniť základné mravné

normy, zaujať správny postoj k otázkam súvisiacim so sexualitou

rozvíjať u žiakov pozitívny postoj k postihnutým, chorým, a iným skupinám obyvateľstva, ktoré potrebujú

pomoc a porozumenie

vysvetliť žiakom základné pojmy súvisiace s voľbou životných cieľov, svetonázorom, náboženstvom,

etickými hodnotami a normami

umožniť žiakom pochopiť základné etické problémy súvisiace s ekonomickými hodnotami, pravdou a

dobrým menom

vysvetliť žiakom základné pojmy súvisiace s ochranou prírody a životného prostredia

učiť žiakov rešpektovať ľudí s inými názormi, zároveň však ostať sám sebou; formulovať svoje životné ciele,

byť odolný voči nevhodným ponukám, ostať slobodný od závislostí, ktoré znehodnocujú a ohrozujú náš život

rozvíjať u žiakov povedomie vlastnej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti, v tomto zmysle byť schopný

kriticky hodnotiť masmediálne vplyvy, vychovať kritického diváka.

Základné predmetové kompetencie( spôsobilosti)

Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:

má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe prosociálnosť,

má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,

jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami,

vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od

tlaku spoločnosti,

má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne

reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,

charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,

koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi emóciami a

chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,

prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný

kompromis, ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,

je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.

Pedagogické stratégie – metódy a formy

Na hodinách budú najčastejšie využívať nasledovné formy a metódy práce:

aktivity a cvičenia zamerané na zážitkové učenie

hra, hranie rolí, hranie scénok, anketové metódy, metóda posilňovania, problémové vyučovanie,

dramatizácia .

techniky zamerané na prenos informácií z hodín do bežného života

záznamy pozorovaní, vedenie denníka, zbieranie článkov, interview s rodičmi alebo s inými osobami ,

návšteva podujatí.

3. Učebné zdroje

Metodický materiál k predmetu etická výchova,L.Lencz- O.Krížová

Nechaj ma chcem sa učiť sám I.-IV diel

Manuál Cesta k poznaniu

Knižničný fond, internet, prezentácie, pracovné listy

4. Kritériá a stratégie hodnotenia

Je založené na princípe individuálneho prístupu k osobnosti žiaka. Hodnotená bude najmä aktivita,

samostatnosť, tvorivosť, vhodné využívanie osvojených pojmov riešeniach situácií, vlastných postojov a rozvoja

kritického myslenia.

Žiak je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov ZŠ

známkou výborný (1), chválitebný (2), dobrý (3), dostatočný (4), nedostatočný (5).Známkou sa hodnotí

ústny prejav, písomný prejav, projekty, prezentácie a iné formy samostatnej práce žiakov a ich

schopnosti.

Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa využívajú postupy zabezpečujúce korektné a objektívne hodnotenie.

Hodnotí sa osvojenie základných poznatkov, zručností a postojov stanovených výkonovou časťou

vzdelávacieho štandardu.

Metódy a prostriedky hodnotenia: sebahodnotenie, hodnotenie spolužiakmi, pochvala, uznanie.

5. Obsah predmetu 8.ročníka

Ciele Tematický celok Obsahový

štandard

Téma pojmy

Výkonový štandard Časová

dotácia Socio-afektívny Konatívny

Osvojiť si

základné postoje

súvisiacich s

voľbou

životných cieľov,

svetonázorom,

náboženstvometi

ckými hodnotami

a normami.

Zdroje etického

poznania

ľudstva

Etika; mravné

hodnoty a normy;

svedomie -

pozitívne vzory

(príklad zrelých

osobností),

literatúra,

náboženstvo,

umenie a ľudová

slovesnosť.

-vie vysvetliť, čo je

to mravná hodnota

a mravná norma

- pozná základné

zdroje etického

poznania ľudstva

-

-chápe význam

svedomia vo

svojom živote

- prejavuje

rozhodnutie pre

dobro ako

postoj

8

Osvojiť si

pozitívne postoje

vo vzťahu k

svojmu zdraviu a

ochrane života

človeka.

Život, telesné a

duševné zdravie

ako etická

hodnota

Ochrana života a

starostlivosť o

zdravie ako

etický problém.

Základy duševnej

hygieny.

Niektoré

problémy

lekárskej etiky

(eutanázia,

génová

manipulácia)

- vie vysvetliť

termín zdravie a

starostlivosť o

zdravie

- vie zdôvodniť

tvrdenie, že zdravie

je etická hodnota

- chápe, čo v

sebe zahŕňajú

ochrana života a

starostlivosť o

zdravie

- chráni zdravie

svoje i zdravie

iných

(oblečenie,

jedlo,

odpočinok,

pohyb, stop

drogám...)

10

Osvojiť si základné

pojmy súvisiace s

ekonomickými

hodnotami vo

vzťahu k etike,

osvojiť si základné

ekonomické cností.

Ekonomické

hodnoty a etika

Vlastníctvo a

peniaze ako

prostriedok a ako

cieľ.

Primárna

orientácia na

peniaze a

materiálne dobrá

ako jeden z

deštrukčných

prvkom ľudského

života

(materializmus,

konzumizmus).

Reklama - jej

ciele a metódy.

Dešifrovanie

manipulácií

konzumizmu a

orientácia na

rozvoj celého

človeka.

"Ekonomické

cnosti":

sporivosť,

podnikavosť,

umenie

hospodáriť

Svojpomoc,

pomoc sociálne

slabším.

Poctivosť,

ochrana

spotrebiteľa

solidarita.

- vie rozoznať a

vysvetliť

inštrumentálnosť a

cieľovosť hodnoty

peňazí

- rozumie pojmom

materializmus a

konzumizmus

- vie vymenovať

„ekonomické

cnosti“

- chápe základné

etické problémy

súvisiace s

ekonomickými

hodnotami

- pozná ciele a

úlohy reklamy

- v materiálnej

oblasti je

rozvážny,

nemá veľké

nároky

- nepodlieha

manipulácii

reklamy a

nedožaduje sa

nadbytku ako

nevyhnutnosti

- prejavuje

solidaritu a

pomoc

- v komunikácii

svoje názory a

tvrdenia

podkladá

argumentmi a

prijíma

argumentáciu

iných

- nevstupuje

bezhlavo do

kritiky iných,

neohovára a

neosočuje

10

Osvojiť si

základné

etické hodnoty

súvisiace s

dobrým menom,

cťou a pravdou.

Dobré meno

a pravda ako

etické hodnoty

Poznanie

a pravda ako

etické hodnoty

Pravda a lož

Tajomstvo

Je vždy

nesprávne

nepovedať

pravdu?

Česť, dobré

meno, ublíženie

na cti.

- pozná zásady

narábania s pravdou

- vie vysvetliť

pojmy- dobré

meno, česť,

ublíženie na cti

- chápe etické

problémy

súvisiace

s pravdou

a dobrým

menom

- uvedomuje si

hodnotu pravdy,

cti a dobrého

mena

- v komunikácii

vie sformulovať

vlastné názory,

tvrdenia,

podložiť ich

argumentmi

- prijíma

argumenty

druhých

- nevstupuje

bezhlavo ddo

kritiky iných,

neohovára a

neosočuje

5

Názov predmetu Biológia

Časový rozsah výučby 2 hod. týždenne, spolu 66 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika predmetu

Štruktúra obsahu v 8. ročníku sa orientuje na dynamické hľadisko zloženia Zeme,

zemského povrchu v súčinnosti so živými zložkami prírody. Predstavuje spolu s vedomosťami nadobudnutými v

nižších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu a jej vývoj. Nadväzne sa ďalej orientuje na poznanie vzťahov

živej a neživej prírody so zameraním na základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na

komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode.

2. Ciele učebného predmetu

Cieľom vyučovania biológie na základnej škole je oboznámiť žiakov s významom poznatkov z biológie

pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu

biológia. Cieľom vyučovania biológie je podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti. V rámci

samostatnej práce majú byť schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s prírodovednou

problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné

materiály.

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:

vzťahoch ako súčastí celku.

pôsobenia prírodných procesov a javov.

svojené poznatky a využívať v praktickom živote.

Kľúčové kompetencie:

Kompetencie v oblasti prírodných vied:

- porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania, poznať základnú stavbu a stavebné

jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti

geologického vývoja Zeme, prírody a človeka, poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy

organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri

riešení praktických aktivít, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov,

rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, identifikovať a správne používať

základné pojmy, objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov, vedieť vysvetliť podstatu

javov, procesov a vzťahov, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať.

Kompetencie v oblasti komunikačných schopností:

-identifikovať a správne používať základné pojmy, objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky

biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov, vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne

a graficky k danej učebnej téme, vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a

spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a

zručnosti, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry, vedieť spracovať

a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie.

Kompetencie v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:

-riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,

rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a

jednoduchých školských projektov, využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení,

skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať

a odhadovať.

Kompetencie v oblasti sociálnych kompetencií:

-vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a

pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky

v učení.

Kompetencie v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:

-používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá

bezpečnosti a ochrany zdravia, využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, rozvíjať

zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať teoretické

poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

3. Učebné zdroje

Odborná literatúra:

PaedDr. Mária Uhereková, PhD. a kol.: Biológia pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník s osemročným štúdiom,2011,

odborná literatúra

Didaktická technika:

dataprojektor , PC, interaktívna tabuľa

Materiálne výučbové prostriedky :

prírodniny, modely, obrazový materiál, vzorky minerálov, hornín a skamenelín, lupy

Ďalšie zdroje : internet, výukové CD nosiče, články z časopisov

4. Kritériá a stratégie hodnotenia

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a

činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od

obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Metódy práce:

-motivačné( motivačné rozprávanie, rozhovor , problém , demonštrácia); expozičné

(rozprávanie, vysvetľovanie, rozhovor, demonštračná metóda , pozorovanie, manipulácia

s predmetmi , inštruktáž ); problémové metódy (heuristická, projektová); praktické aktivity ,

práca s knihou a textom; samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej

techniky; aktivizujúce (diskusia, situačná metóda, inscenačná metóda, didaktické hry, EUR) ;

fixačné ( metódy opakovania a precvičovania).

Formy práce:

-frontálna výučba, individuálna práca žiakov, skupinová práca žiakov, práca vo dvojiciach,

demonštrácia a pozorovanie, kooperatívne vyučovanie, problémové vyučovanie, projektové

vyučovanie, diferencované vyučovanie.

Hodnotenie predmetu:

Žiaci sú hodnotení podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný,

2 – chválitebný,

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný.

Stupeň 1 (výborný)

- Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri

intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené

vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj

písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až

originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)

- Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené

kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach.

Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a

zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas

nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú

kvalitné,bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)

- Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných

osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri

intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa

uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a

zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má

častejšie nedostatky

v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností

sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

- Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako

aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa

vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný privyužívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný

prejav má často v správnosti,presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa

prejavujúomyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľaopraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

- Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto

ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa

vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti

uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho

činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou

učiteľa.

Získavanie podkladov na hodnotenie

hodnotiacom období.

hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok

ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi

žiakovi a predloží k nahliadnutiu.

Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce

archivuje do konca príslušného školského roka.

o známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,

o známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, praktické práce,

o posúdenie prejavov žiaka.

Známkou sa hodnotí ústny prejav, písomný prejav, dlhodobé pozorovanie, projekty,

iné formy samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom / vyhľadávanie informácii

v odbornej literatúre a na internete atď. / Praktické aktivity sa neklasifikujú, hodnotia sa

slovami: výborne, dobre, slabo.

Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať

prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia

konkrétneho žiaka učiteľom. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie

základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

Písomnou formou kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov

prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém

v časovom limite 10 - 20 min v rozsahu 10 – 15 otázok zostavených podľa výkonovej časti

vzdelávacieho štandardu.

Optimálne hodnotiť na základe percentuálnej úspešnosti podľa

týchto kritérií:

100 - 90% výborný

89 - 75% chválitebný

74 - 50% dobrý

49 - 30% dostatočný

29 - 0% nedostatočný

Pri praktických aktivitách slovne i písomne hodnotiť praktické zručnosti(vrátane

správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby

záverov z riešenia úloh.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon

5. Obsah predmetu 8. ročníka

Časový rozsah výučby: 1 hodina týždenne - 33 hodín ročne

Cieľ

Tematický

celok

Obsahový štandard

Výkonový štandard Časová

dotácia

Téma

Pojmy

spôsobilosti

Oboznámiť

žiakov

s náplňou

biológie 8

ročníka

Úvod do vyučovania

biológie 8 ročníka

Biológia

Žiaci poznajú náplň predmetu

biológia v 8. ročníku.

1

1

4

10

Naučiť

žiakov

preukazovať

na príklade

závislosť

organizmov

od neživej

prírody.

Naučiť

žiakov

preukazovať

na príklade

význam vied

o Zemi.

Určovať a

pomenovať

podľa ukážky

členenie sfér

zemského

telesa.

Rozlišovať

na ukážke

pevninskú a

oceánsku

zemskú kôru.

Naučiť

žiakov

poznávať

podstatu

vzniku

minerálov.

Naučiť

žiakov

pomenovávať

priestorový

útvar, od

ktorého

závisí tvar a

vlastnosti

kryštálov.

I. Neživá

príroda a jej

poznávanie

(1hod)

II. Zem a jej

stavba

III. Minerály

a horniny -

stavebné

jednotky Zeme

Neživá príroda

Stavba Zeme

Zemská kôra v pohybe

Minerály a horniny -

stavebné jednotky Zeme

Praktické cvičenie č.:1

Stavba a vlastnosti minerálov

minerálov – vznik, vonkajší

tvar

Vnútorná stavba minerálov

Fyzikálne a chemické

vlastnosti minerálov

Naučiť

žiakov

poznávať fyzi

kálne a

chemické

vlastnosti

minerálov.

Naučiť

žiakov

rozpoznávať

základné

druhy

minerálov

Naučiť

žiakov

rozpoznávať

základné

geologické

procesy

a uvedomova

ť si ich

význam

Naučiť

žiakov

poznávať fyzi

kálne a

chemické

vlastnosti

hornín.

IV. Geologické

procesy

Mineráli a horniny v našom

okolí – Rožňava staré

banícke mesto / výberová

téma / - Zadanie projektu

/ Vytvoriť zbierku hornín

a minerálov – 10 ks/

Praktické cvičenie č.2

Rozlišovanie minerálov

a hornín

Vyhodnotenie projektu –

Rožňava staré banícke

mesto- mineráli a horniny

v našom okolí

Opakovanie tematického

celku

Geologické procesy a ich

zdroje

Katastrofické geologické

procesy

Vnútorné geologické

procesy.

Magmatická činnosť

Sopečná činnosť

Vyvreté horniny- hlbinné

Vyvreté horniny – výlevné

Rudné žily, dobývanie

nerastných surovín

Horotvorná činnosť

Poruchy zemskej kôry,

Zemetrasenie

Premena hornín

Premenené horniny

23

9

4

Naučiť

žiakov

rozpoznávať

základné

druhy hornín

Naučiť

žiakov

významu

krasového

procesu.

Rozlišovať

jednotlivé

krasové

útvary

Naučiť

žiakov

charakterizov

ať

skamenelinu

a jej vznik.

Naučiť

žiakov

rozpoznávať

významné

geologické

procesy v

jednotlivých

obdobiach

vývoja Zeme.

Naučiť

žiakov

charakterizov

ať jednotlivé

geologické

obdobia našej

Zeme.

Naučiť

žiakov

rozpoznávať

významné

geologické

procesy na

V. História

Zeme

VI. Príroda

Slovenska

Vonkajšie geologické

procesy

Vonkajšie geologické

procesy- zvetrávanie

Zemská príťažlivosť ako

geologický činiteľ

Voda ako geologický činiteľ

Vietor ako geologický činiteľ

Usadené horniny

Polodrahokamy a drahokamy

Krasové procesy

Praktická

aktivita/Vyhodnotenie –

moja zbierka hornín

a minerálov – 10ks/

Opakovanie a upevnenie

vedomostí

Skameneliny a vek Zeme

Geologická história Zeme.

Prahory

Starohory.

Prvohory

Druhohory

Treťohory

Štvrtohory

Opakovanie tematického

celku

Geologická história a stavba

Slovenska

Slovensku.

Pomenovávať

a určiť podľa

ukážky

geologické

jednotky

Slovenska.

Naučiť

žiakov

poznávať

nevyhnutné

podmienky

pre život na

zemi

Naučiť

žiakov

významu

starostlivosti

o životné

prostredie

Viesť žiakov

k ochrane

prírody

a krajiny.

Naučiť

žiakov

rozpoznávať

a definovať

VII.

Podmienky

života a

vzťahy

organizmov

Osobitosti neživej prírody

Slovenska- zo zameraním na

náš región

Opakovanie tematického

celku

Organizmy a prostredie

Neživé zložky prostredia-

svetlo, teplo, vzduch

Voda a pôda

Praktická aktivita – Návšteva

Gombaseckej jaskyne –

/pozorovanie a popis

jaskynnej výzdoby/

Znečisťovanie životného

prostredia organizmov

Živé zložky prostredia.

Populácia, spoločenstvo

Ekosystém

14

základné

pojmy z

ekológie

Naučiť

žiakov vedieť

zaujať

správny

postoj ku

globálnym

ekologickým

problémom.

Život ekosystému

Biosféra – svetový

ekosystém

Biologická rovnováha

v prírode

Svetové

environmentálne problémy

a ich riešenie

Opakovanie tematického

celku

Záverečné opakovanie

Upevňovanie vedomostí

Názov predmetu Fyzika

Časový rozsah výučby 2 hod. týždenne, spolu 66 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika vyučovacieho predmetu:

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými

vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Porozumenie podstate

javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. V

procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že odhaľovanie zákonitostí prírody je možné len

prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Žiaci budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy

skúmania fyzikálnych javov. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám,

ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce,

akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne

žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a

so spôsobom života spoločnosti.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne

aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť

slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz. Žiak by mal

byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou

povahou vedy a vzťahoch s technikou.

2. Ciele vyučovacieho predmetu:

Intelektuálna oblasť :

vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť metódy

testovania hodnovernosti vysvetlení,

rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,

vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom okolí,

vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých

a technologických informačných zdrojov,

využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach,

vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii,

vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch,

vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.

Schopnosti a zručnosti:

porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín,

nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,

využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia,

vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,

dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,

trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,

vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,

zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,

vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať obhájiť svoj názor a

nehanbiť sa priznať vlastnú chybu

riešiť problémové situácie,

vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich kriticky

zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.

Postojová oblasť:

naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov,

byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,

vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,

snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je súčasťou prírody, v

ktorej platia fyzikálne zákony,

osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo základných metód

aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj rozumové schopnosti,

vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností.

Sociálna oblasť:

uvedomiť si poslanie prírodných vied, ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality nášho okolia,

uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti,

vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov a techniky pre rozvoj

spoločnosti,

vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,

vedieť sa rozhodovať,

byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom samovzdelávaní,

mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.

Rozvoj kompetencie

poznávacej (kognitívnej):

porovnať výsledky zistení, identifikovať zhodné a rozdielne znaky,

zovšeobecniť experimentálne zistenia až k platnému zákonu,

dokázať tvrdenie experimentom,

aplikovať poznatky do technickej praxe,

zdokonaľovať sa v klasifikačnej analýze pri rozlišovaní javov, pojmov,

zvyšovať úroveň formálnych operácií pri hľadaní vzťahov medzi fyzikálnymi veličinami,

čítať s porozumením texty úloh,

analyzovať situácie v úlohách,

tvorivo aplikovať poznatky pri príprave projektu,

komunikačnej:

tvoriť nové informácie z pozorovania a experimentálnych zistení,

prezentovať výsledky pozorovania a merania,

vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov a pracovať s nimi,

zapísať prehľadne údaje pri riešení úloh,

vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov a pracovať s nimi,

interpersonálnej:

podieľať sa na práci v skupine,

kooperovať v skupine,

akceptovať skupinové rozhodnutia,

intrapersonálnej:

vytvárať si vlastný hodnotový systém s ohľadom na svoje zdravie a na životné prostredie,

nadobudnúť presvedčenie, že fyzikálne poznatky môžu zlepšiť kvalitu života človeka,

uvedomiť si, že poznanie predstavuje hodnotu.

3. Učebné zdroje:

Učebnice fyziky pre 8.ročník :Lapitková,Koubek,Morková, doplnková literatúra, výučbové programy, CD a

DVD nosiče, didaktická technika, učebné pomôcky, meracie prístroje, internet

4. Kritériá a stratégia hodnotenia:

Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho

vybavenia.

Metódy práce:

-motivačné( motivačné rozprávanie, rozhovor , problém , demonštrácia); expozičné (rozprávanie, vysvetľovanie,

rozhovor, demonštračná metóda , pozorovanie, manipulácia s predmetmi , inštruktáž ); problémové metódy

(heuristická, projektová); praktické aktivity , práca s knihou a textom; samostatné učenie prostredníctvom

informačnej a komunikačnej techniky; aktivizujúce (diskusia, situačná metóda, inscenačná metóda, didaktické

hry, EUR) ; fixačné ( metódy opakovania a precvičovania).

Formy práce:

-frontálna výučba, individuálna práca žiakov, skupinová práca žiakov, práca vo dvojiciach, demonštrácia a

pozorovanie, kooperatívne vyučovanie, problémové vyučovanie, projektové vyučovanie, diferencované

vyučovanie.

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a rodičom spätnú

väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky.

Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

Cieľom je prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Pri skúšaní, hodnotení a klasifikácii žiackych výkonov sa vyučujúci riadi zásadou, že zisťovať a hodnotiť treba

to, čo žiak vie. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov sa postupuje podľa Metodických pokynov na

hodnotenie žiakov základných škôl č. 22/2011.

Prospech žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

Stupeň 1 – žiak ovláda poznatky a pojmy podľa učebných osnov, vie ich pohotovo využívať. Samostatne a

tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a

zákonitostí. Jeho ústny a písomný prejav je správny. Výsledky jeho činností sú kvalitné.

Stupeň 2 – žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má

osvojené kľúčové kompetencie a vie ich využívať v praktických činnostiach. Uplatňuje svoje vedomosti

samostatne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny či písomný prejav má občas nedostatky v správnosti a

výstižnosti. Výsledky činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 – žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov a pojmov podľa učebných osnov a pri ich

využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva s menšími nedostatkami.

Na podnet učiteľa uplatňuje svoje vedomosti pri riešení jednotlivých úloh. Podstatnejšie nepresnosti vie za

pomoci učiteľa opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky a nepresnosti. Výsledky jeho

činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 – žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov podľa učebných osnov ako aj

v ich využití. Pri uplatňovaní kľúčových kompetencií sa vyskytujú vážne nedostatky. Je nesamostatný pri

využívaní poznatkov. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti a výstižnosti vážne nedostatky. Vážne

nedostatky vie žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 – žiak si neosvojil vedomosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich

nedokáže využívať. Pri riešení úloh s kľúčovými kompetenciami sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný,

nevie svoje vedomosti uplatniť ani s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny. Výsledky jeho

činností sú nekvalitné. Pri hodnotení výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa

berie do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

Podklady na hodnotenie:

Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom

období.

Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených

prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia

písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu.

Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným

rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca

príslušného školského roka.

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

- známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,

- známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, praktické práce,

- posúdenie prejavov žiaka.

Známkou sa hodnotí ústny prejav, písomný prejav, dlhodobé pozorovanie, projekty, iné formy

samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom / vyhľadávanie informácii v odbornej literatúre a na

internete atď. / Praktické aktivity sa neklasifikujú, hodnotia sa slovne v kolektíve žiakov. Pri verbálnej forme

kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov žiakmi na základe

dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom. Pri verbálnej kontrole zisťovať a

hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

Písomnou formou kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci

tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 10 - 20 min v rozsahu maximálne

10 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Klasifikácia je na základe percentuálnej

úspešnosti podľa týchto kritérií:

100 - 90% výborný

89 - 75% chválitebný

74 - 50% dobrý

49 - 30% dostatočný

29 - 0% nedostatočný

Pri praktických aktivitách slovne hodnotiť praktické zručnosti(vrátane správnosti nákresov a schém podľa

potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov v riešenia úloh.

5. Obsah predmetu 8. ročníka:

Časový rozsah výučby: 2 hodiny týždenne – 66 hodín ročne

Tematický

celok

Obsahový štandard Výkonový

Štandard

Žiak má :

Medzi

predmetové

vzťahy

a prierezové témy

Časová

dotácia

Svetlo Slnečné svetlo a teplo.

Svetelná energia a jej

premena na teplo, ktorého

veľkosť vieme vypočítať.

Porovnanie zdrojov svetla

– Slnka a žiarovky.

Dôkazy priamočiareho

šírenia svetla.

Rozklad svetla. Farby

spektra.

Absorbovanie a odraz

farieb spektra povrchmi

rôznej farby.

Skladanie farieb.

Odraz svetla. Zákon

odrazu.

Lom svetla. Zákon lomu.

Dúha.

Zobrazovanie šošovkami.

Chyby oka. Okuliare.

-dokázať

experimentom

premenu svetla na

teplo

-navrhnúť

jednoduchý

experiment na

rozklad svetla

-porovnať zdroje

svetla-

Slnko,žiarovka

-navrhnúť

experiment na

dôkaz

priamočiareho

šírenia sa svetla

-opísať

absorbovanie

a odraz farieb

spektra od bieleho

povrchu

a farebných

povrchov

-opísať skladanie

farieb

-navrhnúť

experiment na

dôkaz platnosti

zákona odrazu

svetla

-navrhnúť

experiment na dôkaz

platnosti

zákona lomu

Matematika

Biológia

Výtvarná

výchova

Ochrana života

a zdravia

Osobnostný

a sociálny rozvoj

Tvorba projektu

a prezentačné

zručnosti

Environmentálna výchova

23

Sila

a pohyb.

Práca.

Energia.

Vzájomné pôsobenie telies, sila.

Jednotka sily 1 N.

Gravitačná sila, gravitačné pole.

Výpočet sily, ktorou Zem priťahuje

telesá pri svojom povrchu (F = g.m).

Lineárna závislosť gravitačnej sily a

hmotnosti telesa.

Ťaţisko telesa a jeho určenie.

Pohybové účinky sily.

Meranie času. Jednotky času 1 s, 1 min,

1 h.

Rovnomerný a nerovnomerný pohyb.

Dráha a rýchlosť rovnomerného pohybu

(s = v.t, v = s/t).

-vysvetliť silu ako

prejav vzájomného

pôsobenia telies

-vysvetliť spôsob

merania sily

silomerom

-stanoviť rozsah

merania daným

silomerom

-vybrať pre dané

meranie vhodný

silomer

-určiť chyby

merania

Matematika

Geografia

Chémia

Ochrana života

a zdravia

Osobnostný

a sociálny rozvoj

Tvorba projektu

a prezentačné

zručnosti

Environmentálna výchova

43

Priemerná rýchlosť.

Jednotky rýchlosti 1 m/s, 1 km/h.

Grafické znázornenie rýchlosti a dráhy

pohybu v čase.

Deformačné účinky sily.

Tlaková sila. Tlak.

(p=F/S).

Jednotky tlaku 1 Pa, 1

hPa, 1 kPa.

Mechanická práca

(W=F.s).

Jednotka práce 1 J.

Trenie. Trecia sila.

Pohybová energia telesa.

Polohová energia telesa.

Vzájomná premena

pohybovej a polohovej

energie telesa.

Zákon zachovania

energie.

Zdroje energie. Fosílne

palivá. Tradičné

a netradičné zdroje

energie.

Vodné elektrárne.

Zvyšovanie spotreby

energie, z toho

vyplývajúce nepriaznivé

dôsledky.

silomerom

-zostrojiť graf

lineárnej závislosti

dráhy od času pre

rovnomerný

priamočiary pohyb

-zostrojiť graf

konštantnej

závislosti rýchlosti

od času pri

rovnomernom

priamočiarom

pohybe-čítať údaje z

grafu

-riešiť výpočtové

úlohy s využitím

vzťahov pre

rovnomerný

priamočiary pohyb

-aplikovať vzťah

na výpočet tlaku

a mechanickej

práce

v jednoduchých

výpočtových

úlohách

-analyzovať

situácie, v ktorých

sa prejavujú

účinky trenia

-na jednoduchých

príkladoch

vysvetliť

vzájomnú

premenu rôznych

foriem energie

a zákon

zachovania

energie

-zaujať kladný

postoj

k opatreniam

vedúcim

k úsporám energie

-získavať

informácie pre

tvorbu projektu

z rôznych zdrojov

-správne citovať

zdroje informácií

-tvorivo využívať

poznatky na

vypracovanie

projektu

-prezentovať

a obhájiť svoj

projekt v triede.

Názov predmetu Chémia

Časový rozsah výučby 2 hod. týždenne, spolu 66 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Prameň poznania

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika predmetu:

Predmet chémia vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda svojim experimentálnym charakterom vyučovania

umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky

o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote.

Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atď.

Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú dôležité

spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a

merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti. Organickou súčasťou učebného

predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyžaduje

osvojenie základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

2. Ciele učebného predmetu:

Cieľom vyučovania chémie na základnej škole je oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre

človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu

chémia. Ďalším významným cieľom vyučovania chémie na ZŠ je v čo najväčšej miere prispieť k splneniu

všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu

chémie. Cieľom vyučovania chémie je podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je

potrebné rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným

textom na primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh. V rámci

samostatnej práce majú byť schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou

problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné

materiály. Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované metódami

aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického, kritického a tvorivého

myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok ako aj osvojenie

dôležitých manuálnych zručností. Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov

s chemickými látkami, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej

výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus). V predmete chémia si žiaci majú v

dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Potrebné je, aby

žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti,

spôsobilosti a návyky v každodennom živote.

Kompetencie a spôsobilosti:

k učeniu

plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť

hľadať a rozvíjať účinné postupy vo svojom učení

využívať rôzne stratégie učenia

kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri svojom

štúdiu a praxi

v oblasti komunikačných schopností

vecne, správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme

vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje

vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov (IKT, knižné zdroje)

zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,

vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania

vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich

využitie

v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť

analyzovať vybrané problémy

navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov

aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh

využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh

používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení problémových

úloh

využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení

úloh

zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy

logicky spájať poznatky z rôznych predmetov a využiť ich pri riešení problémových úloh

prijímať svoju zodpovednosť za riešenie problémov

dokázať sa poučiť z vlastných chýb a chýb iných

v oblasti sociálnych kompetencií

vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti

pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne si radiť a pomáhať

prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti

hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení

prijímať ocenenie, radu a kritiku, čerpať poučenie pre svoju ďalšiu prácu

v oblasti získavať, osvojovať si a rozvíjať manuálne zručnosti

používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach

dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia

využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky

občianske kompetencie

chápať význam a podstatu legislatívnych zákonov a noriem

chápať základné environmentálne a ekologické súvislosti a rozhodovať sa v záujme ochrany zdravia

jednotlivca a spoločnosti

byť pripravený zaujímať sa o dianie a riešenie problémov v spoločnosti

Stratégie vyučovania –metódy a formy:

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadam na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a klímu triedy

tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre daný predmet.

Pri výučbe chémie využívam najmä:

riadený rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)

výklad učiteľa s ukážkami

rozhovor s ukážkami

pozorovanie

demonštračná metóda (demonštračné pokusy)

experimentálna činnosť

problémová metóda

kooperatívne vyučovanie (práca v skupinách, laboratórne cvičenia)

samostatná práca žiakov (s odbornou literatúrou, s pracovným listom, s internetom)

tvorba projektu

prezentačná metóda

brainstorming (diskusia, riadená diskusia o riešení nových problémov)

3. Učebné zdroje:

RNDr. Helena Vicenova, RNDr. Veronika Zvončeková , Adamkovič E, Mgr. Daniela Romanová : Chémia pre

8.ročník základnej školy a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom

Rok vydania: 2010

Cvičebnica 8

Autorka RNDr. Helena Vicenova

Rok vydania 2011

Odborné časopisy, DVD, CD, internet.

Materiálne výučbové prostriedky: nástenné obrazy, obrazový materiál, modely, laboratórne sklo, pomôcky,

prístroje, ochranné pomôcky, chemikálie, tabuľky

4. Kritériá hodnotenia:

Žiaci sú hodnotení podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov

základnej školy.

Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom

hodnotiacom období.

Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky

hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok

ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi

žiakovi a predloží k nahliadnutiu.

Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok.

Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka.

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

- známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,

- známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, laboratórne práce,

- posúdenie prejavov žiaka.

Známkou sa hodnotí ústny prejav, písomný prejav, projekty, iné formy samostatnej

práce žiakov a schopností práce s textom / vyhľadávanie informácii v odbornej literatúre a na

internete atď. / Laboratórne cvičenia sa neklasifikujú, hodnotia sa slovami: výborne, dobre,

slabo.

Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať

prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia

konkrétneho žiaka učiteľom. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie

základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

Písomnou formou kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov

prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém

v časovom limite 10 - 20 min v rozsahu 10 – 15 otázok zostavených podľa výkonovej časti

vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotiť na základe percentuálnej úspešnosti podľa

týchto kritérií:

100 - 90% výborný

89 - 75% chválitebný

74 - 50% dobrý

49 - 25% dostatočný

24 - 0% nedostatočný

Pri laboratórnych cvičeniach slovne i písomne hodnotiť praktické zručnosti(vrátane

správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby

záverov z riešenia úloh.

5. Obsah predmetu 8. ročníka

Tematick

ý celok

Obsahový štandart Výkonový štandart spôsobilosti Časová dotácia

Téma Pojmy

Op

ak

ov

an

ie u

čiv

a 7

. ro

čník

a

Opakovanie.

chemicky čistá látka,

zmes

- rôznorodá

- rovnorodá

chemická reakcia,

reaktant, produkt,

schéma chemickej reakcie,

zákon zachovania hmotnosti pri

chemických reakciách,

chemické zlučovanie,

chemický rozklad

- rozpoznať chemicky čisté látky

a zmesi (rôznorodé a rovnorodé zmesi)

- chápať chemickú reakciu ako

chemický dej,

- uviesť príklady chemických reakcií

z bežného života,

- rozlíšiť reaktanty a produkty,

- slovne zapísať schému chemickej

reakcie,

- poznať zákon zachovania hmotnosti

pri chemických reakciách,

- rozlíšiť na príkladoch reakcie

chemického zlučovania a chemického

rozkladu,

- poznať príklady chemického

zlučovania a chemického rozkladu

v bežnom živote,- slovne zapísať

schému chemického zlučovania

a chemického

4 hodín

Zloženie

látok

Chemické prvky

a zlúčeniny

chemický prvok,

chemická zlúčenina

- rozlíšiť prvky a zlúčeniny 11 hodín

Atómy a chemické

prvky.

Názvy a značky

chemických prvkov

častice látok,atóm

- elektrónový obal,

- jadro atómu,

- protón, neutrón, elektrón,

protónové číslo,

názvy prvkov,

značky prvkov

- opísať stavbu atómu,

- poznať označenie elektrického náboja

protónov, elektrónov, neutrónov,

- napísať protónové čísla atómov,

- určiť počet elektrónov v atóme

z hodnoty protónového čísla,

- poznať význam chemických značiek

prvkov,

- poznať slovenské názvy a značky

prvkov: Ag, Al, Au, C, Ca, Cl, Cu, F,

Fe, H, He, Hg, I, K, Mg, Mn, N, Na, O,

P, Pb, S, Se, Si, Zn

Molekuly

a chemické

zlúčeniny

molekula,

chemický vzorec,

chemická zlúčenina

- vysvetliť vznik molekuly,

- rozlíšiť dvojatómové a viacatómové

molekuly,

. rozlíšiť molekuly prvkov a zlúčenín,

- poznať rozdiel medzi prvkom

a zlúčeninou,

- poznať rozdiel medzi atómom

a molekulou,

- vysvetliť použitie značiek a vzorcov

pri zápise prvkov a zlúčenín

Ióny.

Chemické vzorce

a oxidačné číslo

ión

- katión,

- anión

- vysvetliť vznik katiónu a aniónu,

- vedieť napísať schému vzniku iónov,

- poznať zápis náboja iónu,

- poznať zápis oxidačného čísla atómu

prvku

Chemická väzba

chemická väzba

- iónová väzba,

- kovalentná väzba,

- spoločný elektrónový pár – väzbový

pár

- chápať chemickú väzbu ako súdržné

pôsobenie medzi atómami,

- poznať funkciu elektrónov pri vzniku

chemickej väzby,

- vysvetliť na príkladoch látok NaCl a

H2 vznik iónovej a kovalentnej väzby

Vý

zna

mn

é c

hem

ick

é p

rvk

y a

zlú

čen

iny

Vý

znam

né

chem

ick

é prv

ky

a z

lúče

nin

y

PTP.

Kovy, polokovy a

nekovy

periodická tabuľka prvkov

- skupiny,

- periódy,

kovy, polokovy a nekovy

- poznať význam objavu periodickej

sústavy prvkov a meno autora (D. I.

Mendelejev),

- určiť počet periód (radov) a skupín

(stĺpcov) v periodickej tabuľke prvkov,

- vedieť určiť umiestnenie (perióda

a skupina) konkrétneho prvku na

základe hodnoty protónového čísla,

- poznať vlastnosti kovov, polokovov

a nekovov dôležitých v bežnom živote,

- uviesť význam katiónov železa,

horčíka a vápnika pre ľudský

organizmus a ich potravinové zdroje

40 hodín

Vodík vodík,

zlúčeniny vodíka - vymenovať základné vlastnosti

(skupenstvo, farba, reaktivita, atď.)

a použitie vodíka,

- poznať vodík ako biogénny prvok

Kyslík kyslík,

zlúčeniny kyslíka - vymenovať základné vlastnosti

(skupenstvo, farba, reaktivita, atď.)

a použitie kyslíka,

- poznať kyslík ako biogénny prvok

Železo

železo,

oceľ

- poznať význam železa v priemysle,

- poznať železo ako biogénny prvok

Alkalické kovy alkalické kovy (Na, K), zlúčeniny

alkalických kovov

- poznať vlastnosti alkalických kovov,

- poznať sodík a draslík ako biogénne

prvky a ich potravinové zdroje

Voda

voda,

- tvrdosť vody

voda,

- tvrdosť vody

Oxidy

oxidy,

- významné oxidy a ich vlastnosti - určiť oxidačné čísla atómov prvkov

v oxidoch,

- vedieť aplikovať pravidlá tvorby

vzorcov a názvov oxidov,

- vedieť názvy a vzorce CO, CO2,

N2O5, SO2, SO3, CaO,

- poznať oxidy, ktoré reakciou s vodou

spôsobujú kyslé dažde,

- poznať príčiny vzniku uvedených

oxidov,

- poznať vplyv kyslých dažďov na

životné prostredie a možnosti

obmedzenia ich vzniku

- poznať zloženie kyselín,

- poznať rozdelenie kyselín,

- pomenovať ióny, ktoré vzniknú

reakciou HCl s vodou,

- poznať výskyt a funkciu kyseliny

chlorovodíkovej v ľudskom organizme,

- poznať použitie kyseliny

chlorovodíkovej, dusičnej a sírovej,

- vedieť prakticky určiť, či je roztok

kyslý alebo neutrálny,

- vedieť, na čo slúži stupnica pH,

- vedieť pracovať s roztokmi

indikátorov a indikátorovými

papierikmi,

Kyseliny

Kyseliny

- bezkyslíkaté,

- kyslíkaté,

- kyslosť roztokov,

- pH

- poznať pravidlá bezpečnej práce so

žieravinami

Hydroxidy

hydroxidy,

zásaditosť roztokov - poznať zloženie hydroxidov,

- pomenovať ióny, ktoré vzniknú

reakciou NaOH s vodou,

- určiť pomocou univerzálneho

indikátorového papierika pH rôznych

roztokov,

- vedieť aplikovať pravidlá tvorby

vzorcov a názvov hydroxidov,

- vedieť názvy a vzorce NaOH, KOH,

Ca(OH)2

Soli

soli poznať zloženie solí,

- poznať významné soli

-poznať názvoslovie halogenidov

-poznať názvoslovie síranov

,dusičnanov auhličitanov

Chemické reakcie.

Chemické rovnice

chemické reakcie,

zákon zachovania hmotnosti,

chemické rovnice

- chápať chemickú reakciu ako dej, pri

ktorom sa látky menia,

- poznať zápis chemickej reakcie –

chemickú rovnicu, ako dôsledok

platnosti zákona zachovania hmotnosti,

- vedieť zapísať jednoduché reakcie

chemickými rovnicami

Neutralizácia Neutralizácia - opísať neutralizáciu ako chemickú

reakciu kyseliny chlorovodíkovej

s hydroxidom sodným a zapísať ju

chemickou rovnicou,

- chápať podstatu neutralizácie

Redoxné reakcie

oxidácia,

redukcia,

redoxné reakcie

- pomenovať dej, pri ktorom sa

oxidačné číslo atómu zvyšuje,

- pomenovať dej, pri ktorom sa

oxidačné číslo atómu znižuje,

- poznať príklady redoxných reakcií

z bežného života

Uvedený obsahový a výkonový štandard je minimálny predpísaný štandard. Určuje rozsah učiva, ktoré je

potrebné prebrať najneskôr v uvedenom ročníku. Je plne v právomoci školy v rámci školského

vzdelávacieho programu niektoré učivá rozšíriť, resp. doplniť Uvedený obsahový a výkonový štandard je

doplnený:

Laboratórne práce na témy: Chemické reakcie a ich zápis , Meranie pH , Príprava solí, Neutralizácia,

Podľa výberu 5 hodín

Projekty na témy: Skúmame pôvod názvov chemických prvkov, Význam biogennych prvkov, Minerálne

vody, Soľ ptrebná i nebezpečná látka pre človeka- 4 hodiny Záverečné opakovanie: 2 hodiny

Názov predmetu Technika

Časový rozsah výučby 1 hod. týždenne, spolu 33 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1.Charakteristika vyučovacieho predmetu:

Oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií, vedie žiakov k

získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a prispieva k vytváraniu

životnej a profesijnej orientácie žiakov.

Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v ktorých

žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých podobách a širších

súvislostiach.

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé

základné vzdelávanie o dôležitú zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v spoločnosti. Tým

sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na tvorivej spolupráci

žiakov.

2.Ciele učebného predmetu

Vzdelávanie v tejto oblasti smeruje k vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov tým, že vedie

žiakov k:

pozitívnemu vzťahu k práci a k zodpovednosti za kvalitu svojich i spoločných výsledkov

osvojení základných pracovných zručností a návykov z rôznych oblastí, k organizácii a plánovaniu

práce a k používaniu vhodných nástrojov, náradia a pomôcok pri práci v bežnom živote

vytrvalosti a sústavnosti pri plnení zadaných úloh, k uplatňovaniu tvorivosti a vlastných nápadov pri

pracovnej činnosti a k vynakladaniu úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku

autentickému a objektívnemu poznávaniu okolitého sveta, k potrebnej sebadôvere k novému postoju

a hodnotám vo vzťahu k práci človeka, technike a životnému prostrediu

chápaniu práce a pracovnej činnosti ako príležitosti k sebarealizácii, sebavzdelávania a k rozvíjaniu

podnikateľského myslenia

orientácii v rôznych oboroch ľudskej činnosti, formách fyzickej a duševnej práce a osvojeniu

potrebných poznatkov a zručností významných pre možnosť uplatnenia, pre voľbu vlastného

profesijného zamerania a pre ďalšiu životnú a profesijnú orientáciu

k schopnosti bezpečne sa správať v doprave a na komunikáciách

Kompetencie žiaka

Všeobecné (univerzálne) kompetencie:

schopnosť riešiť problém, schopnosť uplatňovať tvorivé nápady vo svojej práci

schopnosť preberať zodpovednosť, schopnosť byť samostatným, schopnosť hodnotiť a vyjadrovať

vlastný názor

schopnosť sebapoznania a seba hodnotenia v smere vlastnej profesijnej orientácie

schopnosť flexibilne reagovať na zmeny na trhu práce v snahe čo najlepšie sa uplatniť

Pracovné kompetencie žiaka

používa bezpečné a účinné materiály, nástroje a vybavenie, dodržuje stanovené pravidlá, plní povinnosti

a záväzky, adaptuje sa na zmenené alebo nové pracovné podmienky

pristupuje k výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, funkčnosti, hospodárnosti a

spoločenského významu, ale i z hľadiska ochrany svojho zdravia i zdravia druhých, ochrany životného

prostredia i ochrany kultúrnych a spoločenských hodnôt využíva znalosti a skúsenosti získané v

jednotlivých vzdelávacích oblastiach v záujme vlastného rozvoja i svojej prípravy na budúcnosť, robí

podložené rozhodnutia o ďalšom svojom vzdelávaní a profesionálnom raste orientuje sa v základných

aktivitách ktoré bude potrebovať k uskutočneniu podnikateľského zámeru a k jeho realizácii, chápe

podstatu, cieľ a riziko podnikania, rozvíja svoje podnikateľské myslenie

Metódy a formy práce

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem je potrebné prihliadať na usporiadanie obsahu vyučovania,

vlastnej činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov.

Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov

a materiálneho vybavenia:

a) motivačné metódy – na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť: motivačné rozprávanie, motivačný

rozhovor, motivačný problém, motivačná demonštrácia

b) expozičné metódy – pri vytváraní nových poznatkov a zručností: vysvetľovanie, rozhovor, rozprávanie,

beseda, pozorovanie, demonštračná metóda, manipulácia s predmetmi a inštruktáž

c) aktivizujúce metódy – diskusia, situačná metóda

d) práca s knihou, samostatné učenie prostredníctvom IKT a experimentovanie

Učiteľ si volí optimálny výber teoretických poznatkov a praktických činností podľa záujmu žiakov

a materiálnych podmienok. Je potrebné sa viac zameriavať na rozvoj tvorivosti žiakov.

Praktické aktivity sú dôležité pre realizáciu cieľov – samostatná činnosť a tímová práca pri riešení

rôznych problémov. Žiaci sa majú naučiť vzájomne komunikovať v tíme, spoločne pracovať, vedieť uplatniť

svoj názor pri riešení problému, učiť sa od ostatných, niesť zodpovednosť za prácu celého tímu.

Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (dvojhodinovka), praktické aktivity a exkurzie.

3. Učebné zdroje:

Ivan Krušpán a kol. – Technická výchova pre pre 5. až 9. ročník základných škôl. Bratislava, Expol

Pedagogika, spol. s. r. o. – Schválilo MŠVVaŠ SR pod č. 4672/98 - 41 zo dňa 14. decembra 1998.

Internet (EduTechPortal)

vlastné prezentácie

4. Kritéria a stratégia hodnotenia:

Proces hodnotenia v rámci vyučovacieho procesu v predmete technika sa zameria na

nasledovné oblasti:

zapamätanie si poznatkov – žiaci dokážu poznatky: reprodukovať, vymenovať, definovať,

nakresliť.

porozumenie poznatkov – žiaci dokážu poznatky: vysvetliť, zadefinovať, opísať, vyjadriť

vlastnými slovami.

použitie poznatkov (špecifický transfer) – žiaci dokážu poznatky: aplikovať, demonštrovať, vyskúšať,

vyriešiť.

Kontrola a hodnotenie žiakov má byť konkrétne a objektívne:

a) Verbálna forma kontroly úrovne osvojenia poznatkov – je vhodné uprednostňovať prezentovanie

poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka. Odporúča sa uplatniť verbálne odpovede

viacerých žiakov súčasne v krátkom časovom intervale. Hodnotí sa vecné a správne vyjadrovanie,

schopnosť prezentovať výsledky svojej práce a práce skupiny, schopnosť argumentovať a pod.

b) Písomná forma – je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných pojmov a poznatkov

prostredníctvom testu (náhodne) v časovom intervale 10 min v rozsahu 5 – 10 otázok (pojmov).

c) Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností, vrátane správnosti

nákresov, technických výkresov, postupov práce. Dôraz kladieme na to, aby žiak vedel samostatne

správne vyvodiť závery z riešenia úloh. Vhodné je slovné hodnotenie so stručným komentárom

k výkonu žiaka.

d) Prostredníctvom prezentácie projektov má učiteľ možnosť hodnotiť úroveň verbálnych, písomných

a grafických prejavov žiaka a zároveň jeho komunikatívnych zručností.

e) Schopnosť práce s textom, porozumenie obsahu sa preveruje formou hodnotenia správ a výstupov zo

samostatných pozorovaní.

Záverečné hodnotenie na konci prvého a druhého polroka sa uskutoční klasifikáciou predmetu technika.

Prospech žiaka bude klasifikovaný týmito stupňami:

1 – výborný

2 – chválitebný

3 – dobrý

4 – dostatočný

5 - nedostatočný

5. Obsah predmetu

Vzdelávací obsah je rozdelený do dvoch tematických okruhov:

1. Elektrická energia (20 hodín)

2. Technika – domácnosť – bezpečnosť (13 hodín)

V prvom tematickom okruhu sa žiak naučí vnímať elektrickú energiu ako zdroj energie na pohon

rôznych spotrebičov, vedieť bezpečne používať elektrické spotrebiče.

V druhom tematickom okruhu sa žiak naučí chápať techniku ako súčasť domácnosti, osvojí si zásady

bezpečného správania pri práci so spotrebičmi.

Cieľ Tematický

celok

Obsahový štandard Výkonový štandard

spôsobilosti

Časová

dotácia Téma Pojmy

Vnímať

elektrickú

energiu ako

zdroj energie

na pohon

rôznych

spotrebičov.

Vedieť

bezpečne

používať

elektrické

spotrebiče.

Elektrická

energia

Elektrická energia. Zdroje

elektrickej energie.

Zásady bezpečnosti práce na

elektrických zariadeniach a účinky

elektrického prúdu na ľudský

organizmus. Schémy elektrických

zapojení a jednoduché

elektrotechnické práce. Práca s

elektrotechnickou stavebnicou pre

základné školy a práce súvisiace s

technológiou montáže

v elektrotechnike. Práca s

elektromontážnym materiálom.

Pravidlá bezpečnej práce s

elektrickým prúdom a

poskytovanie prvej pomoci.

Výroba, rozvod a zdroje elektrickej

energie. Základný

elektroinštalačný materiál.

Jednoduché elektrické obvody.

Práca s elektromontážnym

materiálom a stavebnicou.

Základné elektrické spotrebiče.

Domová inštalácia elektrického

prúdu. Výpočet spotreby

elektrickej energie. Moderné

elektrické spotrebiče.

elektrická

energia

zdroje

el. energie

elektrický prúd

elektro-

inštalačný

materiál

bezpečnosť

práce

elektrický

obvod

elektrické

spotrebiče

domová

inštalácia

elektromer

moderné

elektrické

spotrebiče

Poznať základné batériové

zdroje elektrickej energie a

akumulátory (primárne a

sekundárne, elektrome -

chanické - suché a mokré,

elektrické - kyslé a

alkalické).

Vedieť čítať jednoduché

elektrické značky schémy a

zapojenia) a vedieť na

elektrotechnickej

stavebnici pre ZŠ zapájať

jednoduché elektrické

obvody.

Poznať základný

elektroinštalačný materiál,

jeho funkciu a použitie

(spínače, vidlice,

zásuvky, žiarovkové

objímky, poistky a ističe).

Oboznámiť sa s používaním

žiarovkovej skúšačky.

Poznať funkciu a oboznámiť

sa s hlavnými parametrami a

so správnym používaním

základných elektrických

spotrebičov pre domácnosť.

Vedieť opísať výrobu a

rozvod elektrickej energie a

poznať ekologické aspekty

výroby elektrickej energie.

Poznať význam elektromeru

a oboznámiť sa s príkladmi

výpočtu spotreby elektrickej

energie. Oboznámiť sa

s modernými

elektrickýmispotrebičmi v

domácnosti.

Poznať pravidlá bezpečnej

práce s elektrickým prúdom

a vedieť poskytnúť prvú

pomoc pri úraze elektrickým

prúdom.

20

Chápať

techniku ako

súčasť

domácnosti.

Vedieť a

poznať

bezpečné

správanie pri

práci so

spotrebičmi.

Technika-

domácnosťbe

zpečnosť

Základné informácie v oblasti

bytovej inštalácie - kúrenie, rozvod

studenej a teplej vody.

Ekologické aspekty a malá údržba

v domácnosti. Konštrukcia a

údržba jednotlivých prvkov

bytovej inštalácie.

Ekonomické a ekologické

hodnotenie jednotlivých systémov.

Kúrenie v domácnosti, centrálne,

ústredné, lokálne. Rozvod studenej

a teplej vody. Šetrenie vodou a

teplom v domácnosti. Konštrukcia

kotla a princíp spaľovania vo

bytová

inštalácia

kúrenie

rozvod vody

centrálny

ústredný

lokálny

spaľovanie

Oboznámiť sa so systémom

ústredného kúrenia v bytoch

a jeho funkciou.

Vedieť popísať systém

rozvodu studenej a teplej

vody v byte.

Poznať zloženie a funkciu

vodovodného kohútika a

jednoduchej vodovodnej

batérie.

Oboznámiť sa sopravou

splachovača WC.

Poznať možnosti šetrenia

teplom a teplou vodou a

13

vykurovacích

zariadeniach.

Výpočet spotreby energie na

kúrenie.

Konštrukcia vodovodného

kohútika alebo batérie - demontáž,

oprava, montáž.

zároveň spôsoby.

zamedzenia úniku tepla -

spôsoby zateplenia okien a

dverí.

Vedieť popísať princíp

spaľovania vo vykurovacích

zariade- eniach – ústredného

kúrenia.Poznať výpočet

spotreby energie na

kúrenie.Ovládať opravu

netesnosti vodovodného

kohútika (batérie) výmenou

tesnenia, frézovaním sediel

alebo výmenou vložiek

ventilov.

Názov predmetu Svet práce

Časový rozsah výučby 1 hod. týždenne, spolu 33 vyuč. hodín

Ročník Ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia Denná

Vyučovací jazyk slovenský

Charakteristika predmetu Predmet využíva poznatky žiakov, ktoré získali v prírodovedných predmetoch /ako je biológia a chémia/ a ďalej

ich rozvíja novými poznatkami, pozorovaním a experimentovaním, rozvíja pracovné zručnosti, vytvára správne

etické zásady a postoje vo vzťahu k prírode, k prírodným vedám, k prírodným zákonitostiam, umožňuje

sebarealizáciu žiaka a podporuje rozvoj jeho kreativity.

Predmet sprostredkúva žiakom poznatky o agrotechnike /postupe/ pestovania okrasných rastlín – interiérových a

exteriérových, ich viazaní a aranžovaní. Vytvára základy pre ďalšie odborné štúdium, pre podnikateľské aktivity,

ale aj pre aktívnu tvorbu a ochranu životného prostredia.

Ciele predmetu V tomto predmete sa majú žiaci naučiť základom pracovných zručností, kreativite a kladnému vzťahu k prírode

a životnému prostrediu.

V rovine hodnôt a postojov predmet smeruje k: - uvedomeniu si významu tvorby a ochrany životného prostredia

- rozvoju kladného vzťahu k práci a ochrane toho, čo vytvorili

- rozvoju morálnych a vôľových vlastností / systematickosť práce k dosiahnutiu cieľa, vytrvalosť,

samostatnosť/

- estetickému vnímaniu bezprostredného okolia žiaka

V rovine vedomostí predmet smeruje k: - poznávaniu okrasných rastlín – interiérových a exteriérových

- osvojeniu si poznatkov o ich pestovaní, rozmnožovaní a rýchlení

- osvojeniu si základov aranžovania a viazania kvetov

- osvojeniu si hydroponického pestovania rastlín

- osvojeniu si poznatkov o pestovaní okrasných rastlín v obytných a pracovných priestoroch, v záhradách /na

letničkových záhonoch, trvalkových záhonoch, v skalkách, terasách, balkónoch/

- zakladaniu trávnika a jeho údržba

- výsadbe okrasných drevín a ich ošetrovaní

V rovine pracovných činností a zručností predmet smeruje k: - získavaniu pracovných zručností a skúseností v oblasti tvorby životného prostredia, pri pestovaní

črepníkových rastlín a pri pestovaní a ošetrovaní vonkajších okrasných rastlín

- získavanie pracovných zručností a návykov používaním správneho náradia pri pestovaní okrasných rastlín

Učebné zdroje:

Učebnice :Pestovateľské práce pre 8..ročník

Pracovné náradie potrebné na prácu na školskom pozemku, rôzne rastliny a kvety

Kritériá a stratégie hodnotenia

Hodnotenie žiakov podľa platného klasifikačného poriadku na základe známok z ústnych odpovedí, známok

z praktických aktivít v triede a na školskom pozemku.

5. Obsah predmetu 8. ročníka

Ciele TEMATIC-

KÝ CELOK OBSAHOVÝ

ŠTANDARD:

TÉMA

HODNOTY

A POSTOJE

ŽIAKA

VÝKONOVÝ

ŠTANDARD:SPOSOBILOSTI

Časová

dotácia

Žiak sa naučí definovať okrasné záhradníctvo a osvojí si poznatky

1. Okrasné záhradníctvo

Okrasné rastliny Význam a

rozdelenie

okrasných

rastlín.

Okrasné kvetiny Rozdelenie:

jednoročné,

dvojročné,

trvalky,

cibuľové a

hľuznaté

kvetiny.

Požiadavky

jednotlivých

rastlín na

prostredie.

Pestovanie,

generatívne a

vegetatívne

rozmnožovani

e okrasných

kvetín.

Rýchlenie

okrasných

kvetín.

Okrasné dreviny Rozdelenie:

ihličnaté,

listnaté,

opadavé,

vždyzelené,

stromy a kry.

Výber

stanovišťa a

vhodných

druhov

okrasných

drevín.

Pestovanie,

ošetrovanie,

generatívne a

vegetatívne

rozmnožovani

e okrasných

drevín.

Praktická činnosť Príprava pôdy,

výsadba,

ošetrovanie

okrasných

Byť

vytrvalým pri

pestovaní

okrasných

rastlín a

využiť

získané

vedomosti a

zručnosti pri

skrášľovaní

svojho

domova

/napr.

balkón/.

Motivácia k

tvorbe

spoločensky

prospešným

projektom,

produktívna

práca,

orientácia pre

ďalšiu

profesijné

zameranie

Poznať jednotlivé skupiny

okrasných rastlín

a ich typických

zástupcov.

Vedieť rozmnožovať okrasné

rastliny – vegetatívne aj

generatívne, poznať

požiadavky jednotlivých rastlín

na prostredie a vedieť ich

dopestovať a ošetrovať.

Pestovaním rastlín prispieť k

osvojeniu si

jednotlivých pestovateľských

postupov. Vedieť vybrať vhodné

okrasné rastliny

na určené miesto.

11

rastlín. Získať

zručnosti pri

pestovaní,

ošetrovaní a

rozmnožovaní

okrasných

rastlín.

Žiak si osvojí zručnosti v záhradníctve a naučí sa uplatňovať zručnosti a vedomosti, ktoré doposiaľ nadobudol

2. Skalka

Príprava skalničkového záhona Výber

vhodného

miesta na

skalku,

základné

pravidlá pri

vytváraní

skalničkového

záhona.

Pestovanie okrasných rastlín v skalke Okrasné

rastliny

vhodné do

skalky,

poznávanie,

pomenovanie,

zásady ich

pestovania a

ošetrovania.

Praktická činnosť Získať

zručnosti pri

ošetrovaní

trvalých

skalničiek.

Rozvoj

poznania, že

produktívna

práca je

základom

pekného

životného

prostredia.

Realizovanie

vlastnej

myšlienky,

presadiť sa a

vedieť

pracovať v

kolektíve.

Vedieť využiť všetky doterajšie

vedomosti a zručnosti

pri výstavbe

a zakladaní skalky, vysadené

rastliny

poznať, vedieť ošetrovať a

pestovať.

11

Naučí sa základné pravidlá zakladania travnika a poznať základné druhy tráv

3. Trávnik

Zakladanie trávnika Príprava

pozemku,

vyčistenie

terénu,

príprava pôdy,

sejba.

Ošetrovanie trávnika Zalievanie,

kosenie,

hrabanie,

hnojenie,

odburiňovanie

trávnika

Vidieť

význam

cieľavedomej

činnosti z

hľadiska

tvorby a

ochrany

životného

prostredia a

tvorby

oddychového

priestoru.

Vedieť

vytvárať

hodnoty a

vážiť si

produkty

svojej práce.

Poznať základné pravidlá

zakladania trávnika, poznať

základné druhy tráv.

Vedieť ošetrovať trávnik, získať

zručnosti pri práci s náradím,

bezpečnosť pri práci.

11

Názov predmetu Výchova umením

Časový rozsah výučby 1 hod. týždenne, spolu 33 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika predmetu

Predmet výchova umením, ktorý patrí do vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, nadväzuje na predmety

hudobná výchova a výtvarná výchova v predchádzajúcich ročníkoch základnej školy. Má žiakom sprostredkovať

živú skúsenosť umenia a svetové a národné kultúrne dedičstvo. Ťažiskovo vychádza z hudobného umenia a z

vizuálnych umení – výtvarného, architektúry, dizajnu a filmu. Prierezovo obsahuje prvky literárneho a

dramatického umenia.

Zámerom tohto predmetu je optimálne formovať osobnosť – emocionalitu a intelekt žiakov tak, aby si

prostredníctvom tvorivých činností a komunikácie s umením vytvárali svoj autentický spôsob bytia.

Prostredníctvom činnostného vyučovania, vzájomným prepojením tvorivého a objaviteľského princípu vytvárať

predpoklady na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov a znalostí tak, aby sa umenie

stalo imanentnou súčasťou života žiakov.

2. Ciele predmetu

Kognitívne ciele

Na základe vedomostí o rôznych druhoch umenia, ktoré žiaci získajú predovšetkým vlastnou činnosťou,

- nadobudnú schopnosť uplatňovať tieto vedomosti pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní

umeleckých diel,

- spoznajú najvýznamnejších slovenských a svetových tvorcov diel rôznych umeleckých druhov a ich

interpretov, diela typické pre kľúčové tendencie súčasného umenia, ako aj diela charakterizujúce štýlové znaky

historických epoch;

- spoznajú najdôležitejšie vlastnosti vyjadrovacích prostriedkov rôznych umení, technické postupy, nástroje a

médiá; - na základe spoznávania a osvojovania si umeleckej výpovede domácich diel (výtvarných, hudobných,

literárno-dramatických) v kontexte s európskou kultúrou získavajú úctu ku tvorcom a dielam svojej krajiny;

- na základe svojich činností v tomto predmete získavajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie, vzťahy a postoje,

teda komunikovať umeleckými prostriedkami,

- nadobudnú schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a oceňovať umelecké diela a umelecké prejavy vlastného

národa, ale i iných národov a etník;

- dokážu analyzovať, porovnávať a syntetizovať poznatky a podnety z prírodných vied, geografie, histórie, etiky,

literatúry, cudzích jazykov a vyhodnocovať ich vplyv na umenie,

- dokážu vytvárať projekty, v ktorých budú syntetizovať vlastné i prevzaté nápady z jednotlivých umeleckých

oblastí v intenciách polyestetickej výchovy.

Socioafektívne ciele

- prostredníctvom precítenia a pochopenia umeleckých diel žiaci dokážu prekonať svoj egocentrizmus a

stotožniť sa do istej miery s autormi týchto diel (empatia) pri zachovaní svojich vlastných názorov a postojov

(asertivita);

- uprednostňovať autentické tvorivé riešenia vo vlastnom vyjadrovaní prostriedkami umenia a pri vnímaní

umeleckých diel;

- dokážu bez predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr

- vedia prežívať výnimočnosť významných umeleckých osobností a hľadajú v ich tvorivých osudoch inšpiráciu

pre vlastný život,

- získavajú schopnosti spolupracovať v tíme, prevziať zodpovednosť za plánovanie, propagáciu, realizáciu i

prezentáciu vlastnej práce i skupinových projektov,

- chápu umenie v jeho mnohorakých podobách a súvislostiach nielen ako ušľachtilý spôsob vypĺňania voľného

času, ale aj ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia svojho života.

Psychomotorické ciele

- na základe získaných zručností žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné, výtvarné,

pohybové a literárne predstavy a integrovať ich v individuálnych alebo skupinových projektoch;

- dokážu zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky do celkov tak, aby prostredníctvom nich vedeli

vyjadriť svoje myšlienky, predstavy, postoje, a tak komunikovať s okolitým svetom;

- osvojujú si technické postupy potrebné na spracovanie materiálu (nahrávanie, montáž, strih, úprava

akustického signálu, komunikácia a elaborácia prostredníctvom softvérov, vyhľadávanie umeleckých podnetov

na internete a pod.

Pedagogické stratégie – metódy a formy

Žiak by mal po absolvovaní vyššieho primárneho vzdelania mať vedomosti, ovládať zručnosti a byť schopný

zaujímať postoje:

Vedomosti

Vo výchove umením je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností

žiaka – zážitku z vytvárania a vnímania umeleckého diela; časť vedomostí o výtvarnom umení, hudbe,

performatívnych umeniach, filme, dizajne, architektúre, o vizuálnej a akustickej kultúre sa utvára počas

motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačné

DVD, knihy, časopisy, internet). Absolvent nižšieho sekundárneho stupňa vzdelania sa naučil:

- poznať charakteristické diela a štýl kľúčových epoch európskeho umenia,

- poznať znaky ťažiskových tendencií moderného a súčasného výtvarného a hudobného umenia,

- orientovať sa v systémoch dizajnu a architektúry,

- poznať žánre filmu a základné tendencie v jeho vývoji,

- poznať najdôležitejšie médiá, nástroje a technické (realizačné) postupy v rôznych druhoch umenia,

- poznať základné vyjadrovacie prostriedky a kompozičné princípy v hudbe a vo výtvarnom umení,

- orientačne poznať najdôležitejších autorov svetového a slovenského umenia,

- diskutovať o umeleckých dielach,

- identifikovať a správne používať pojmy z podnetov ponúkaných z rôznych smerov hudobného a výtvarného

umenia.

Zručnosti a spôsobilosti

Formálne zručnosti

Vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov (jazyka) vizuálnych

umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry).

Žiak dokáže:

- zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška a šírka, pomer hlavných častí),

- vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber (fotografia, film, komiks), rám, pohľad (obraz),

charakteristický tvar (plastika),

- hrať sa s jednoduchými animačnými trikmi, kamuflážou a napodobneninou (filmový trik, kulisa, maskovanie,

mimikry),

- vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu,

- vyjadriť sa základnými technickými postupmi kreslenia, maľovania, jednoduchých

grafických techník, fotografovania, priestorového vytvárania objektu, plastiky a skulptúry, spevu,

inštrumentácie,

- vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu,

- tvorivo používať vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky komponovať a štylizovať -

prostredníctvom toho vedieť vyjadriť vlastné nápady a koncepty,

- vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho

sociálneho prostredia,

- vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety rôznych (vybraných) tendencií umenia

20. st. až po súčasnosť,

- vo svojom vyjadrovacom procese (výtvarnom, hudobnom, literárnom) spracovávať podnety z iných predmetov,

Technické zručnosti

Žiak dokáže:

- zvládnuť základy narábania s rôznymi výtvarnými a hudobnými nástrojmi,

- narábať s farbou, hmotou, tónom, gestom na úrovni gramotnosti,

- zvládnuť konštrukčno - technické úkony s materiálmi,

- zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov,

- zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov do asambláží,

- zvládnuť základné grafické operácie na počítači.

3. Učebné zdroje:

Pracovné listy

4. Kritériá a stratégie hodnotenia

Žiaci sú hodnotení podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy Na

kontrolu a hodnotenie žiakov sa využívajú postupy zabezpečujúce korektné a objektívne hodnotenie. Pravidelne

sa uplatňujú vzájomné hodnotenie spolužiakov a sebahodnotenie. Hlavným cieľom hodnotenia je naučiť žiaka

hodnotiť samého seba, aby vedel posudzovať vlastné sily a schopnosti. Hodnotí sa osvojenie základných

poznatkov, zručností a postojov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. Hodnotí sa

bezprostredne po ukončení činnosti, čím je žiak motivovaný.

Hodnotí sa:

- zvládnutie techniky

- zvládnutie témy

- aktivita žiaka na hodine

- prístup k predmetu( nosenie pomôcok)

- vedomosti v oblasti dejín umenia

metódy hodnotenia

- ústne

- písomné

prostriedky hodnotenia

- projekty

- výtvarné práce

- ústne odpovede

Prospech žiaka bude klasifikovaný týmito stupňami:

- 1 – výborný

- 2 – chválitebný

- 3 – dobrý

- 4 – dostatočný

- 5 - nedostatočný

5. Obsah predmetu 8 ročníka

Časový rozsah výučby: 1 hodina týždenne 33 hodín ročne

Cieľ Tematický

celok

Obsahový štandard Výkonový štandard Časová

dotácia

Žiak

nadobúda

tvorivosť

v oblasti

jazyka

umenia

Zvuk

a obraz-

jazyk umenia

1. obraz v hudbe, hudba

v obraze (hľadanie

vzťahov medzi hudobným

a výtvarným

vyjadrovaním synergia

vizuálneho a auditívneho)

Žiak vie:

Hľadať hudobné ekvivalenty

k výtvarným dielam ... hľadanie

príbehu a obrazu v hudbe;

interpretácia obrazu (jeho

dotváranie, oživovanie...)

a umocnenie hudbou (pohybom,

sprievodným slovom)

- pokus vyjadrovať rôzne hudobné

formy a žánre rôznymi výtvarnými

formami; analógie medzi

vyjadrovacími prostriedkami a

kompozičnými princípmi, žánrami

a štýlmi; môžu sa vyjadrovať

figuratívne alebo nefiguratívne

–generovanie počítačových

zvukov a kombinácií zvuku

a obrazu;

- ozvučovanie záberov zvukmi;

5

2. vyjadrovacie

prostriedky a ich

štylizácia v hudbe

a výtvarnom umení /

citové pôsobenie výrazu -

správne vidíme

len srdcom

3

3. multimédiá – pohyb

a dej prostredníctvom

obrazu a zvuku; technika

– tretia ruka človeka

prezentácia výstupov a diskusia

o rôznosti výrazov;

3

Žiak si

osvojuje

poznatky

z oblasti

dejín

umenia

a tvorivo

pracuje

s interakciou

a prelínaním

rôznych

oblastí

umenia

Tradícia a

identita

4. umenie a náboženstvo/

umenie baroka. Človek

a viera

- počúvanie skladieb a diskusia;

- návrh (tvorba) barokového

objektu, napr. relikviára: uvedenie

do problému a hľadanie fantazijnej

analógie: návrh a realizácia

„relikviára“ pre ruku, nohu, ucho,

kvetinu, knihu, predmet ... z

rôznych materiálov;

vytváranie hudobno-scénických

modelov, typických pre život v

meste a na dedine: diskotéka,

oslavy Nového roka na

námestiach, pouliční muzikanti,

svadba na úrade, pohreb v

krematóriu - dožinky, dedinská

svadba (pohreb), zábava s

dychovkou, s folklórnym súborom,

2

5. prostredie a situácia /

väzby hudby

a výtvarného umenia na

konkrétne

prostredie

1

Žiak

nadobúda

schopnosť

pracovať

s rôznynimi

hudobnými

ale aj

výtvarnými

a literárnymi

žánrami

Prieniky

umení

6. divadlo a tanec

/spojenie s hudbou

a dizajnom. Človek medzi

ľuďmi

pohybová prezentácia rôznych

charakterov na improvizovanú

hudbu vhodného výrazu; tanečné

kreácie; výtvarné stvárnenie

charakterov podľa hudby; líčenie,

masky, návrh kostýmu; literárny

dialóg, monológ, rozhovor - jeho

zhudobňovaniealebo podkresľovanie

vybranou hudbou...

kreslenie podľa modelu;

snaha o výstavbu

proporcií; na základe

kresby pokus

o karikatúru

12

7. portrét spolužiaka 7

Názov predmetu Telesná a športová výchova

Časový rozsah výučby 2 hod. týždenne, spolu 66 vyuč. hodín

Ročník ôsmy

Názov ŠkVP Škola života

Stupeň vzdelania ISCED 2

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský

1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických

a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti,

zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i

v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom

účinku osvojených zručností a návykov. Zabezpečenie uvedených kompetencií sa uskutočňuje prostredníctvom

obsahu, ktorý tvoria základné poznatky o význame pohybových aktivít pre zdravie, prevenciu ochorení,

správnej životospráve, športovej činnosti a jej organizovaní, pohybovej výkonnosti a jej hodnotení a pohybové

prostriedky. V predmete telesná a športová výchova sú rozdelené do štyroch modulov.

1. Zdravie a jeho poruchy

2. Zdravý životný štýl

3. Zdatnosť a pohybová výkonnosť

4. Športové činnosti pohybového režimu

2. Ciele vyučovacieho predmetu

Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom

rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať

pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť

a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah

k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby

ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.

Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových kompetencií:

Kľúčové kompetencie žiakov:

Pohybové kompetencie

Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných

chorôb.

Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie a zlepšenie zdravia.

Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach telesnej výchovy a športu

a vie ich uplatniť vo voľnom čase.

Kognitívne kompetencie

Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime so zameraním na úlohy

ochrany vlastného zdravia.

Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí poznatkov.

Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti.

Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného charakteru.

Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.

Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného rozvoja podľa daných

noriem.

Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí.

Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti.

Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie.

Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

Komunikačné kompetencie

Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať.

Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno časových aktivít.

Učebné kompetencie

Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.

Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon i ako prevenciu pred

zranením.

Interpersonálne kompetencie

Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným.

Žiak efektívne pracuje v kolektíve.

Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe.

Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových činností, ale i v živote.

Postojové kompetencie

Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.

Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality súpera.

Žiak dodržiava princípy fair-play.

Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity.

Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu a iných predmetov so

zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.

Pedagogické stratégie – metódy a formy

V jednotlivých tematických celkoch učebných osnov, bude vyučujúci dosahovať stanovené ciele podľa druhu

učiva kombináciou a logickým usporiadaním metód, zásad a foriem práce, ktoré budú prispôsobené

momentálnym podmienkam vyučovania, počtu žiakov v skupine, úrovni pohybových zručností a schopnosti

a v neposlednom rade na základe záujmu a spolupráce žiakov.

Motivačné metódy: motivácia, expozícia, fixácia, diagnostika.

Expozičné metódy: Priamy prenos poznatkov – verbálnymi metódami / výklad, opis, pokyn, vysvetľovanie /.

Sprostredkovaný prenos poznatkov pomocou názoru – demonštračné metódy / pozorovanie /. Hra ako metóda.

Metóda obrazovej demonštrácie /IKT/. Heuristický prístup a samostatná práca žiakov - / riešiť drobné úlohy

v hrách…/

Fixačné metódy. Metóda opakovania a precvičovania učiva. Metóda pasívneho pohybu

Metóda pohybového kontrastu. Nátlaková metóda. Metóda domácej úlohy. Aplikované metódy ( kruhové

cvičenia, doplnkové cvičenia, cvičenie na stanovištiach ). Diagnostické a hodnotiace metódy: pozorovanie,

testovanie, opytovacie metódy, funkčné, motorické a didaktické testy. Metóda oboznámenia s inými činnosťami.

Metóda začiatočného nácviku pohybových činností. Metóda zdokonaľovania a upevňovania nových nácvikov

a zručností.

Didaktické formy práce:

Základné: hromadná forma, skupinová forma, individuálna forma

Špecifické: doplnkové cvičenia, cvičenia na stanovištiach, kruhové cvičenia

Organizačné formy v školskej TSV:

hodiny TSV, resp. zdravotnej TSV, cvičenia v prírode, plavecký kurz, lyžiarsky výchovno-výcvikový kurz,

nepovinný predmet /pohybová príprava/, /pohybová a športová výchova/, športové súťaže, prednášky, besedy a

výstavky so športovou tematikou, exkurzie, zájazdy.

Postup vyučovania TSV:

komplexný postup – vysvetlím, ukážem komplexne

analyticko-syntetický postup – keď nemôžeme dať cvičenie komplexne

synteticko-analytický postu – využívame pri nácviku istej činnosti, kedy môžeme transferovať už naučené

postupy z iných činností.

3. Učebné zdroje

Internet, UO TSV, komisia pre tvorbu UO ISCED 2 pri ŠPÚ

Webové stránky: moderný učiteľ, otvorená škola, virtuálna knižnica, Infovek

Metodická príručka na vyučovanie telesnej výchovy

Učebné osnovy pre 5. a 9. ročník základných škôl

Vybrané kapitoly z didaktiky telesnej výchovy

Malá encyklopédia telesnej výchovy a športu

Metodická príručka – Športové hry a teória telesnej kultúry

4. Kritériá a stratégie hodnotenia

Učiteľ pri kontrolnej činnosti:

- pozitívne hodnotí individuálne zlepšovanie žiaka

- vytvára pozitívnu atmosféru, najmä citlivým prístupom ku žiakom s menej

dobrými športovými výsledkami

- aktívne zapája žiakov do kontrolnej činnosti

- každý TC končí záverečnou kontrolou a hodnotením dosiahnutých výsledkov

- eviduje a vyhodnocuje základné údaje získané kontrolnou činnosťou

Hodnotenie pomocou platných štandardov :

Hodnotí sa úroveň osvojených poznatkov, vedomostí a pohybových zručností z prebraného učiva,

rozvoj základných pohybových a funkčných schopností ( telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti ), postoj

žiaka k vlastnému zdraviu, jeho sociálne správanie, vzťah k pohybovej aktivite a vyučovaniu TV .

Na hodnotenie použije učiteľ najmä metódu odborného posudzovania, slovné hodnotenie, porovnanie získaných

údajov s vedecky zdôvodnenými škálami pre kontrolné cvičenia, normovými tabuľkami.

Žiak je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov ZŠ známkou

výborný (1), chválitebný (2), dobrý (3), dostatočný (4), nedostatočný (5).

S t u p e ň 1 (výborný) Úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti žiaka a ďalšej merateľnej pohybovej

výkonnosti sa rovná aritmetickému priemeru hodnôt populácie alebo je vyššia. Žiak si osvojil hodnotenú

pohybovú činnosť tak, že ju vykonáva technicky správne, účelne, rytmicky. Orientuje sa v priestore, má

vznostné držanie tela, pohyb v súlade s hudbou. V pohybovej činnosti preukazuje samostatnosť, tvorivosť.

V hre je iniciatívny, dodržiava pravidlá a účelne uplatňuje osvojené herné činnosti. Vedomosti žiaka sú celistvé a

presné Uplatňuje ich samostatne pri riešení úloh. Má aktívny vzťah k telovýchovnej, športovej a turistickej

činnosti a záujem o vlastné telesné zdokonaľovanie. Je aktívny v mimoškolskej a športovej činnosti.

S t u p e ň 2 (chválitebný) Žiak vykonáva pohyb – s drobnými chybami v technike ale účelne, plynule,

rytmicky. Orientuje sa v priestore, v držaní telá má malé nedostatky podobne ako vo vyjadrení hudby pohybom.

V hre je kolektívny a zriedka porušuje pravidlá hry. Žiakove vedomosti sú v podstate celistvé a presné (

s nevýznamnými chybami). Uplatňuje ich s malou pomocou učiteľa pri riešení pohybových úloh.

S t u p e ň 3 (dobrý) Žiak vykonáva pohyb s väčšími chybami v technike nie vždy účelne, v priestore sa

chybne orientuje. Porušuje plynulosť a rytmus pohybu a jeho súlad s hudbou. Má väčšie nedostatky v držaní tela,

pohyb vykonáva s malou pomocou alebo v uľahčených podmienkach. Čiastočne napodobňuje ostatných. V hre

je málo pohotový, neiniciatívny, málo kolektívny a často porušuje pravidlá. Vedomosti žiaka majú medzery a

chyby. Pri ich uplatňovaní potrebuje pomoc učiteľa. K telovýchovnej činnosti má nevyhranený postoj.

S t u p e ň 4 (dostatočný) Žiak pohyb vykonáva s veľkými technickými chybami, alebo len čiastočne, resp. ho

vykonáva s veľkou pomocou učiteľa. Veľmi zle sa orientuje v priestore, silne porušuje plynulosť a rytmus

pohybu, ako aj jeho súlad s hudbou. V hre je zväčša nepohotový, netvorivý, pasívny, nekolektívny a porušuje

pravidlá. Vedomosti žiaka majú vážne medzery a chyby. Žiak ich vie uplatniť len pri riešení ľahkých úloh a

s pomocou učiteľa. Jeho postoj k telesnej výchove je negatívny.

S t u p e ň 5 (nedostatočný) Žiakove vedomosti sú veľmi medzerovité, nesústavné, chybné. Žiak sa ani

nepokúsi vykonávať pohyb alebo vykoná iný pohyb. Nie je schopný hrať v kolektíve. Žiak vôbec neprejavuje

úsilie plniť uložené úlohy na hodinách telesnej výchovy. Má negatívny postoj k hodinám telesnej výchovy so

snahou vyhnúť sa tejto činnosti.

Ustanovenie o postupe pri klasifikácii

O klasifikačnom stupni rozhoduje učiteľ, ktorý vyučuje telesnú výchovu. Pri určovaní stupňa prospechu na

konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita výsledkov práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol za celé

klasifikačné obdobie. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru z klasifikácie za príslušné obdobie.

Žiak zaradený do telesnej výchovy oslabených sa klasifikuje. Pri čiastočnom oslabení alebo pri úľavách

odporúčaných lekárom sa žiak klasifikuje s prihliadnutím na jeho zdravotný stav. Oslobodení žiaci, ktorí nie sú

zaradení do oddelení zdravotne oslabených žiakov, sa klasifikujú z učiva povoleného lekárom. Hodnotenie žiaka

stupňom 5 na konci klasifikačného obdobia nemá vplyv na celkový prospech. Ak žiak splnil ostatné požiadavky

klasifikačného poriadku prospieva a postupuje do ďalšieho ročníka. Podstatným kritériom klasifikácie je

úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti a zvládnutia základného učiva vrátane poznatkov. Ďalšie kritériá môžu

ovplyvniť klasifikáciu o jeden stupeň Vzťah žiakov k telesnej výchove sa hodnotí podľa úsilia, disciplinovanosti

a ďalších vlastností osobnosti a podľa rozsahu a kvality záujmovej telesnej výchovy a športu.

5. Obsah predmetu

Metodicko - organizačné pokyny na vyučovanie tematických celkov

Základný tematický celok

Poznatky z telesnej kultúry sú v učebných osnovách zaradené ako samostatný TC (všeobecné poznatky) a aj

v každom tematickom celku (špecifické poznatky). Nie sú obsahom samostatných teoretických vyučovacích

hodín, ale sú zakomponované podľa aktuálnosti do jednotlivých vyučovacích hodín.

Všeobecná gymnastika tvorí pohybový základ pre každú vyučovaciu hodinu. Všetky jej súčasti sa vyučujú

priebežne.

Atletika sa do vyučovania zaraďuje v odporúčanom časovom rozvrhu s možnosťou členiť učivo do dvoch TC

v jeseni a na jar. Na jej vyučovanie treba využívať predovšetkým vonkajšie a prírodné prostredie.

Športové hry - hodiny telesnej výchovy sa v TC Športové hry rozdeľujú na nácvičné, opakovacie a

zdokonaľovacie a na hodiny určené na zápasy.

Do sezónnych činností sú zaradené cvičenia v prírode, ktoré sú súčasťou základného učiva v predmete telesná

a športová výchova na základných školách. Cvičenia v prírode sa organizujú v rozsahu štyroch, ale mimo počtu

hodín základného učiva.

Výberový tematický celok

Korčuľovanie sa organizuje na umelej alebo prírodnej ľadovej ploche, nie na zamrznutej voľnej vodnej

ploche. Korčuľovanie bude realizované blokovou formou výučby /2 x 4 hodiny/.

Časový rozsah výučby: 2 hodiny týždenne – 66 hodín ročne

Predmet: Telesná a športová výchova Ročník: ôsmy

2 hod. týždenne

Tematický celok Časová

dotácia

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Cieľ

Testovanie 5 Úvodná hodina, BOZP

Eurofit test

- Prevádzkový poriadok telocvične

- Testovanie všeobecnej pohybovej výkonnosti

- vedieť zásady BOZP a spôsob správania sa počas

prestávok a hodín TSV.

- vedieť posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej

pohybovej výkonnosti a telesného rozvoja podľa

daných noriem

Naučiť žiakov:

- diagnostikovať

všeobecnú

pohybovú

výkonnosť

Atletika 16 Technika atletických

disciplín

-základná terminológia a systematika

atletických disciplín

-základné pravidlá súťaženia a rozhodovania

atletických súťaží,

-organizácia súťaží (časomerač, rozhodca,

zapisovateľ),

-zásady fair-play,

-bezpečnosť a úrazová zábrana,

-zásady hygieny a vplyv atletiky na zdravý

vývin mládeže.

-vedieť sa orientovať v základných atletických

disciplínach, charakterizovať ich a prakticky

demonštrovať,

-poznať význam a vplyv základných prostriedkov

kondičnej prípravy na zdravý rozvoj organizmu

a využíva ich vo svojej spontánnej pohybovej aktivite,

-poznať základné pravidlá atletických disciplín a pod

dohľadom pedagóga je schopný pomáhať pri

organizácii a rozhodovaní atletických súťaží,

-poznať význam rozcvičenia a vie sa aktívne zapojiť

do jeho vedenia,

-poznať a v živote uplatňovať zásady fair-play ako

súťažiaci, rozhodca, organizátor, divák.

Naučiť žiakov:

- atletickú

terminológiu

- opísať a predviesť

základnú techniku

atletických disciplín

- pozitívny vzťah

k atletike.

Základy

gymnastických

športov

9 Disciplíny a cvičebný

obsah športovej

gymnastiky mužov

a žien

-význam a zmysel vykonávania gymnastických

športov,

-zásady držania tela, esteticko-pohybové

prostriedky gymnastických športov,

-terminológia polôh a pohybov, cvičebných

tvarov,

- prípravné, imitačné cvičenie, metodický

postup osvojovania a zdokonaľovania polôh,

pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, zostavy,

spoločnej pohybovej skladby,

-zásady motorického učenia v gymnastických

športoch,

-zásady bezpečného správania, dopomoc,

záchrana pri cvičení,

-zdravotne orientovaná výkonnosť, redukcia

-poznať gymnastické športy, vedieť popísať

disciplíny, ich cvičebný obsah, zameranie, a cieľ

-vedieť správne pomenovať cvičebné polohy,

pohyby, cvičebné tvary,

-vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie so zameraním na

vybraný gymnastický šport,

-vedieť ukázať imitačné, prípravné cvičenia, základné

cvičebné tvary, zaradiť a predviesť pohybové

kombinácie v zostave jednotlivca alebo skupiny,

-uplatňovať optimálnu techniku pri vykonávaní

gymnastických polôh, lokomočných pohyboch,

cvičebných tvaroch

-vedieť ohodnotiť techniku, estetiku a skladbu

gymnastického cvičenia v disciplínach vybraného

gymnastického športu

Naučiť žiakov:

- základné učivo

- rozviť obratnosť,

kĺbovú pohyblivosť

a elasticitu svalov,

statickú

a dynamickú silu,

špeciálnu vytrvalosť

- pozitívny vzťah ku

gymnastike.

hmotnosti, obezity, pozitívny životný štýl.

-dokázať postrehnúť chyby v predvedení, držaní tela,

rozsahu pohybu, svalovom napätí,

-vedieť posúdiť reálne svoju individuálnu športovú

úroveň.

Športové hry 29 Športové hry -systematika herných činností, základná

terminológia,

-technika herných činností jednotlivca

-herné kombinácie a herné systémy

-herný výkon v športových hrách, hodnotenie

športového výkonu

-funkcie hráčov na jednotlivých postoch,

-základné pravidlá vybraných športových hier,

-organizácia jednoduchej súťaže v športových

hrách (rozhodcovia, časomerači, zapisovatelia,

pozorovatelia a pod.)

-zásady fair-play.

-vedieť správne pomenovať, popísať, prakticky

ukázať, v hre (stretnutí) uplatniť techniku základných

herných činností jednotlivca a využiť herné

kombinácie a systémy

-vedieť pomenovať a popísať funkcie hráčov v obrane

i v útoku,

-vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných

športových hier,

-vedieť zostaviť a prakticky viesť rozcvičenie

-vykonávať funkciu rozhodcu (pomocného rozhodcu),

zapisovateľa, časomerača na hodinách určených na

hru v záujmovej forme športových hier

-vedieť posúdiť reálnu hodnotu svojho individuálneho

športového výkonu a aj výkonu svojho družstva.

Naučiť žiakov:

- hernej výkonnosti

- hrať zápasy podľa

pravidiel

- vedieť vysvetliť

a prakticky v zápase

uplatniť základné

HČJ a HK

- vytvoriť kladný

vzťah k športovým

hrám

Výberový tematický

celok

7 Loptové hry -systematika HČ, základná terminológia,

technika HČJ, herné kombinácie

a systémy, herný výkon v ŠH, funkcie

hráčov na jednotlivých postoch, základné

pravidlá vybraných ŠH, organizácia

súťaže, zásady fair-play.

-vedieť správne pomenovať, popísať, prakticky

ukázať, v hre (stretnutí) uplatniť techniku základných

herných činností jednotlivca a využiť herné

kombinácie a systémy

-vedieť pomenovať a popísať funkcie hráčov v obrane

i v útoku,

-vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných

športových hier.

Naučiť žiakov:

- hernej výkonnosti

- hrať zápasy podľa

pravidiel

- vedieť vysvetliť

a prakticky v zápase

uplatniť základné

HČJ a HK

- vytvoriť kladný

vzťah k športovým

hrám