KOMENTÁR K ÚSTAVE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Nad realizáciou knižného projektu

„Komentár k Ústave Slovenskej republiky“

mal záštitu prezident Slovenskej republikyIvan Gašparovič

Realizáciu tejto publikácie podporili

Národná banka Slovenska

Nadácia Volkswagen Slovakia

Zväz strojárskeho priemyslu SR

Vedúci autorského kolektívu

Dr. h. c. prof. JUDr. Milan Čič, DrSc.akademik Slovenskej akadémie vieda Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu

Autorský kolektív

� JUDr. Boris Balog, PhD.

� prof. JUDr. Alexander Bröstl, CSc.

� prof. h. c. doc. JUDr. Mária Bujňáková, CSc.

� prof. JUDr. Ľubor Cibulka, CSc.

� JUDr. Miroslav Číž

� JUDr. Ľubomír Dobrík, PhD.

� doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc.

� doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.

� JUDr. Jana Drgoncová

� doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc.

� doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., mim. prof.

� JUDr. Ľudmila Gajdošíková, CSc.

� JUDr. Stanislav Gaňa, PhD.

� Dr. h. c. doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc.

� JUDr. Božena Grancová, PhD.

� prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc.

� prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.

� doc. JUDr. Juraj Jankuv, PhD.

� prof. JUDr. Jiří Jelínek, CSc.

� doc. JUDr. Pavel Kandráč, CSc.

� JUDr. Sergej Kohut

� doc. JUDr. Soňa Košičiarová, PhD., mim. prof.

� prof. ThDr. Jozef Krajči, PhD.

� JUDr. Peter Kukliš, CSc.

� JUDr. Ivetta Macejková, PhD.

� JUDr. Marianna Mochnáčová, PhD.

� prof. JUDr. Igor Palúš, CSc.

� prof. JUDr. Róbert Schronk, CSc.

� doc. JUDr. Ľudmila Somorová, CSc., mim. prof.

� prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc.

� prof. JUDr. Ján Svák, DrSc.

� prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc.

� JUDr. Lívia Trellová, PhD.

� prof. JUDr. Jozef Záhora, PhD.

Recenzenti

� Dr. h. c. mult. prof. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc.

� doc. JUDr. Aleš Gerloch, CSc.

EUROKÓDEX 2012

© Milan Čič za kolektív autorov, 2012

ISBN 978-80-89447-93-0

Autorstvo komentárov

� JUDr. Boris Balog, PhD. (k Čl. 72, 77, 78, 79, 80, 114, 115)

� prof. JUDr. Alexander Bröstl, CSc. (k Čl. 1, 2, 3)

� prof. h. c. doc. JUDr. Mária Bujňáková, CSc. (k Čl. 55, 56 a úvod k III. hlave)

� prof. JUDr. Ľubor Cibulka, CSc. (k Čl. 5, 6, 31, 74, 75, 81, 81a, 86, 87, 90, 108, 111, 112, úvod k I. a VI. hlave)

� Dr. h. c. prof. JUDr. Milan Čič, DrSc. (úvodné slovo, k Čl. 24, úvod k VII. hlave)

� JUDr. Miroslav Číž (úvod k V. hlave)

� JUDr. Ľubomír Dobrík, PhD. (k Čl. 125, 125a, 125b, 126)

� doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc. (k Čl. 152, 154, 154a, 154b, 154c, 155, 156, úvod k IX. hlave)

� JUDr. Jana Drgoncová (k Čl. 60, 61, 62, 63)

� doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. (k Čl. 7, 7a, 8, 9, 10, 18, 19, 23, 25, 26, 27, 43, 51, 52, 53, 54, 117, 153)

� doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc. (k Čl. 4)

� doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., mim. prof. (k Čl. 14, 15, 73, 76, 82, 83, 84, 85, 88, 89, 91, 92)

� JUDr. Ľudmila Gajdošíková, CSc. (k Čl. 38, 39, 40, 41, 42)

� JUDr. Stanislav Gaňa, PhD. (k Čl. 101, 102, 103, 104, 105, 106, 107)

� Dr. h. c. doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc. (k Čl. 101, 102, 103, 104, 105, 106, 107)

� JUDr. Božena Grancová, PhD. (k Čl. 20, 93, 94, 95, 96, 97, 98, 99, 100)

� prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc. (úvod k II. hlave)

� prof. JUDr. Jaroslav Ivor, CSc. (k Čl. 16, 17, 21, 22, 49, 50, 149, 150, 151, úvod k VIII. hlave)

� doc. JUDr. Juraj Jankuv, PhD. (k Čl. 12 ods. 3, Čl. 33, 34)

� prof. JUDr. Jiří Jelínek, CSc. (k Čl. 16, 17, 21, 22, 49, 50, 149, 150, 151)

� doc. JUDr. Pavel Kandráč, CSc. (k Čl. 151a)

� JUDr. Sergej Kohut (k Čl. 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 136, 137, 138, 139, 140)

� doc. JUDr. Soňa Košičiarová, PhD., mim. prof. (k Čl. 44, 45)

� prof. ThDr. Jozef Krajči, PhD. (k Čl. 24)

� JUDr. Peter Kukliš, CSc. (k Čl. 68, 71)

� JUDr. Ivetta Macejková, PhD. (k Čl. 124, 127, 127a, 128)

� JUDr. Marianna Mochnáčová, PhD. (k Čl. 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 136, 137, 138, 139, 140)

� prof. JUDr. Igor Palúš, CSc. (k Čl. 12 ods. 1, 2, 4, Čl. 28, 29, 30, 32, 64, 64a, 65, 66, 67, 69, 70, úvod k IV. hlave)

� prof. JUDr. Róbert Schronk, CSc. (k Čl. 35, 36, 37)

� doc. JUDr. Ľudmila Somorová, CSc., mim. prof. (k Čl. 12 ods. 3, Čl. 13, 33, 34)

� prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc. (k Čl. 57, 58, 59, 55, 56)

� prof. JUDr. Ján Svák, CSc. (k Čl. 46, 47, 48, 141, 141a, 142, 143, 144, 145, 145a, 146, 147, 148, úvod k VII. hlave)

� prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc. (k Čl. 109, 116, 119, 120, 121, 122, 123)

� JUDr. Lívia Trellová, PhD. (k Čl. 110, 113, 118)

� prof. JUDr. Jozef Záhora, PhD. (k Čl. 16, 17, 21, 22, 49, 50, 149, 150, 151)

Poznámka: Ak je článok, resp. hlava priradená viacerým autorom, ide o spoluautorstvo.

PREDSLOV. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

PREAMBULA . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

P R V Á H L A V A

Prvý oddielZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Čl. 1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20Čl. 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33Čl. 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35Čl. 4 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38Čl. 5 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41Čl. 6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46Čl. 7 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49Čl. 7a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57

Druhý oddielŠTÁTNE SYMBOLY

Čl. 8 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59Čl. 9 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60

Tretí oddielHLAVNÉ MESTO SLOVENSKEJREPUBLIKY

Čl. 10 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62

D R U H Á H L A V A

ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY

Prvý oddielVŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Čl. 11 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83Čl. 12 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83Čl. 13 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93

Druhý oddielZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVAA SLOBODY

Čl. 14 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101Čl. 15 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106Čl. 16 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 113Čl. 17 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122Čl. 18 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 137Čl. 19 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142

Čl. 20 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 147Čl. 21 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 159Čl. 22 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 167Čl. 23 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 175Čl. 24 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 183Čl. 25 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 193

Tretí oddiel

POLITICKÉ PRÁVA

Čl. 26 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 197Čl. 27 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 207Čl. 28 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 213Čl. 29 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 215Čl. 30 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 221Čl. 31 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 229Čl. 32 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 232

Štvrtý oddiel

PRÁVA NÁRODNOSTNÝCHMENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN

Čl. 33 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 234Čl. 34 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 238

Piaty oddiel

HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNEA KULTÚRNE PRÁVA

Čl. 35 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 247Čl. 36 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 256Čl. 37 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 270Čl. 38 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 277Čl. 39 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 281Čl. 40 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 289Čl. 41 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 296Čl. 42 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 303Čl. 43 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 310

Šiesty oddiel

PRÁVO NA OCHRANU ŽIVOTNÉHOPROSTREDIA A KULTÚRNEHODEDIČSTVA

Čl. 44 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 318Čl. 45 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 328

7

Obsah

Siedmy oddiel

PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNUOCHRANU

Čl. 46 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 330Čl. 47 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 334Čl. 48 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 337Čl. 49 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 342Čl. 50 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 346

Ôsmy oddiel

SPOLOČNÉ USTANOVENIAK PRVEJ A DRUHEJ HLAVE

Čl. 51 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 359Čl. 52 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 364Čl. 53 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 366Čl. 54 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 368

T R E T I A H L A V A

Prvý oddiel

HOSPODÁRSTVO SLOVENSKEJREPUBLIKY

Čl. 55 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 376Čl. 56 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 381Čl. 57 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 383Čl. 58 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 386Čl. 59 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 388

Druhý oddiel

NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRADSLOVENSKEJ REPUBLIKY

Čl. 60 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 392Čl. 61 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 396Čl. 62 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 400Čl. 63 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 402

Š T V R T Á H L A V A

ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVAČl. 64 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 408Čl. 64a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 410Čl. 65 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 413Čl. 66 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 417Čl. 67 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 421Čl. 68 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 426Čl. 69 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 431Čl. 70 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 440Čl. 71 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 441

P I A T A H L A V A

ZÁKONODARNÁ MOC

Prvý oddielNÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJREPUBLIKY

Čl. 72 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 450Čl. 73 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 456Čl. 74 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 458Čl. 75 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 461Čl. 76 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 462Čl. 77 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 463Čl. 78 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 467Čl. 79 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 475Čl. 80 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 477Čl. 81 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 480Čl. 81a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 483Čl. 82 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 485Čl. 83 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 488Čl. 84 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 492Čl. 85 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 495Čl. 86 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 496Čl. 87 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 504Čl. 88 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 509Čl. 89 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 511Čl. 90 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 514Čl. 91 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 516Čl. 92 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 517

Druhý oddielREFERENDUM

Čl. 93 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 529Čl. 94 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 534Čl. 95 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 535Čl. 96 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 539Čl. 97 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 540Čl. 98 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 540Čl. 99 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 542Čl. 100 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 544

Š I E S T A H L A V A

VÝKONNÁ MOC

Prvý oddielPREZIDENT SLOVENSKEJREPUBLIKY

Čl. 101 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 547Čl. 102 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 551

8

Obsah

Čl. 103 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 568Čl. 104 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 571Čl. 105 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 572Čl. 106 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 574Čl. 107 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 576

Druhý oddielVLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Čl. 108 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 579Čl. 109 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 581Čl. 110 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 583Čl. 111 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 585Čl. 112 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 588Čl. 113 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 589Čl. 114 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 592Čl. 115 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 599Čl. 116 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 604Čl. 117 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 606Čl. 118 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 608Čl. 119 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 610Čl. 120 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 613Čl. 121 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 615Čl. 122 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 617Čl. 123 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 619

S I E D M A H L A V A

SÚDNA MOC

Prvý oddielÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJREPUBLIKY

Čl. 124 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 633Čl. 125 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 638Čl. 125a . . . . . . . . . . . . . . . . . . 673Čl. 125b . . . . . . . . . . . . . . . . . . 676Čl. 126 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 679Čl. 127 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 682Čl. 127a . . . . . . . . . . . . . . . . . . 692Čl. 128 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 696Čl. 129 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 702Čl. 130 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 722Čl. 131 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 729Čl. 132 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 732Čl. 133 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 736Čl. 134 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 738Čl. 135 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 744Čl. 136 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 746Čl. 137 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 750

Čl. 138 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 753Čl. 139 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 755Čl. 140 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 756

Druhý oddiel

SÚDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Čl. 141 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 758Čl. 141a . . . . . . . . . . . . . . . . . . 763Čl. 142 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 767Čl. 143 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 771Čl. 144 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 774Čl. 145 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 779Čl. 145a . . . . . . . . . . . . . . . . . . 783Čl. 146 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 785Čl. 147 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 786Čl. 148 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 789

Ô S M A H L A V A

PROKURATÚRA SLOVENSKEJREPUBLIKY A VEREJNÝOCHRANCA PRÁV

Prvý oddiel

PROKURATÚRA SLOVENSKEJREPUBLIKY

Čl. 149 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 792Čl. 150 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 797Čl. 151 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 800

Druhý oddiel

VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV

Č1. 151a . . . . . . . . . . . . . . . . . . 804

D E V I A T A H L A V A

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉUSTANOVENIA

Čl. 152 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 811Čl. 153 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 815Čl. 154 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 816Čl. 154a . . . . . . . . . . . . . . . . . . 819Čl. 154b . . . . . . . . . . . . . . . . . . 820Čl. 154c. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 821Čl. 155 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 824Čl. 156 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 825

9

Obsah

10

IÚstava Slovenskej republiky je významný základný, štátoprávny moderný dokument

deklarujúci univerzálne uznávané princípy samourčenia a zvrchovanosti slovenskéhonároda a nezadateľné právo národa na svoj samostatný štát.

Deklarácia o zvrchovanosti zo 17. júla 1992 koncentrovane vyjadruje tisícročné túž-by slovenského národa po zrode svojho národného štátu, potenciálnej moci občanovuplatňovanej v zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci.

Deklarácia zohráva historický, mravný, vlastenecký, uvedomovací, a tak aj plnohod-notný štátoprávny charakter a význam. Napĺňa ideály, teoretické poznatky a predstavytakých našich vlastencov, akými boli štúrovci, bernolákovci, Moyses, Kuzmány, Rázus,Hodža, Štefánik, Hlinka a ďalší; a vďaka Bohu neopomeňme i súčasných vlastencov.

Na význame Deklarácie nič nemenia názory dehonestujúce tento dokument akoprávne irelevantný, bezvýznamný, ničotný. Škoda, že sa vyskytujú aj dnes takéto názo-ry. Ale napokon, ich autori majú na to právo, i keď sa zaraďujú medzi tých, ktorým jevlastenectvo ľahostajné. Vráťme sa k hlavnej téme, k Ústave Slovenskej republiky.

II

Ústava Slovenskej republiky je postavená na prirodzeno-právnych, demokraticko--humánnych a sociálnych princípoch.

Uvediem aspoň niektoré z nich. Napríklad:� právo národa na samourčenie a vytvorenie zvrchovaného, samostatného štátu na ná-

rodnoštátnych a občianskych základoch� princíp národnej a štátnej identity a suverenity� princíp demokratizmu, humanizmu a sociálnej solidarity� duchovno-kultúrny – kresťanský (preambula) princíp a charakter� princíp rovnoprávnosti občanov vylučujúci akúkoľvek diskrimináciu� princíp ústavnosti a zákonnosti� princíp zabezpečenia ekonomických a sociálnych istôt� princíp súdnej ochrany práv a slobôd občanov.

Žiada sa však zopakovať, že Ústava Slovenskej republiky vo svojej histórii obstála.Vysoko ju hodnotili už pri rokovaní o našom vstupe do Rady Európy. Napokon, konštitu-ovanie samostatnej Slovenskej republiky a doterajší jej vývoj nesie znaky, črty a princípyuvedené v bode II tohto ústavného dokumentu.

Potrebuje teda Slovensko novú ústavu?

Odpovede môžu byť protichodné. Ich kvalita závisí od objektívneho pohľadu na ústa-vu, na novú realitu v ekonomickej, sociálnej, štátoprávnej a medzinárodnoprávnej oblasti.

Pri schvaľovaní návrhu ústavy v r. 1992 nebolo možné predvídať niektoré, dnes zná-me či nové, vnútroštátnou i medzinárodnou politickou praxou vyvolané podmienky.Niektoré články ústavy preto vyžadujú precíznejšie formulácie, iné prehĺbenie (doplne-nie), týka sa to aj samotnej definície Slovenskej republiky (Čl. 1 ústavy).

11

Predslov

Niektorí teoretici (právnici) odmietajú myšlienku prípravy novej ústavy. Argumentu-jú Ústavou USA.

Je otázka, či by nová ústava priniesla od základu nové princípy. Skôr by azda rozšíri-la, doplnila a spresnila obsah existujúcich princípov vo vzťahu k európskemu spoločen-stvu. Ozývajú sa hlasy spochybňujúce opodstatnenie cyrilo-metodských tradícií i samot-né princípy (suverenita, samostatnosť, právnosť štátu, zastupiteľská demokracia, štátnamoc, ochrana ľudských práv a slobôd, sloboda vierovyznania, sudcovská nezávislosť,prezumpcia neviny, imunita, mierová spolupráca a iné princípy premietnuté v jednotli-vých článkoch). Tu môže azda ísť len o úpravy vyvolané doterajšou praxou a aplikačný-mi ústavnými i súdnymi skúsenosťami.

Pred odpoveďou na otázku, čo s našou ústavou, zastavme sa pri podstatných črtáchnašej spoločnosti.

Mravnú a spoločenskú kvalitu i formu slovenskej spoločnosti, ako aj jej národno-štát-neho usporiadania v duchu Ústavy SR určujú a charakterizujú osvedčené demokratické,humánne, sociálne, kultúrne, mravné a právne princípy a komponenty. Od úrovne ichaplikácie, rešpektujúc mnohoraké špecifiká, diferencie, disproporcie ľudských indiví-duí, spontánnych i organizovaných societ, závisí potom úroveň celej spoločnosti, tedakvalita a morálno-kultúrna úroveň života občanov.

Slovenská spoločnosť principiálne organizuje svoju existenciu spôsobom charakteri-zovaným v národnom štáte, a to nielen štátnymi, ale aj samosprávnymi orgánmi, inštitú-ciami, príslušníkmi slovenského národa, národnostných a iných menšín, cirkvami a ná-boženskými spoločnosťami, neštátnymi – mimovládnymi organizáciami a občianskymizdruženiami.

Slovenská spoločnosť je občianske, mnohostranne, multikulturálne, konfesionálne,vzdelanostne diferencované spoločenstvo občanov; zjednocujú ich však rovnaké ústavnépráva a slobody garantované právnym systémom, štátnou mocou. V tomto zmysle našaslovenská spoločnosť je občianska, žijúca v Slovenskej republike, v národnom štáte.

Politický, kultúrny, morálny, vzdelanostný, duchovno-náboženský, normatívno-práv-ny systém principiálne ovplyvňuje i determinuje v podstatnej miere kvalitu ekonomické-ho systému. Teda i sociálne, kultúrne a vzdelávacie podmienky života spoločnosti. Ichspätná reflexia je však rovnako dôležitá; je to model obsahujúci princípy a zásady trhovejekonomiky, obchodu, financií a sociálnych podmienok.

Tzv. materiálny základ spoločnosti závisí od uplatňovanej hospodárskej politiky, odfungovania trhovej ekonomiky zacielenej na individuálny, korporatívny zisk a v koneč-nom dôsledku na rozšírenú celospoločenskú reprodukciu reflektujúcu sociálnu sféru.Takto chápanú hospodársku politiku a jej trhové zásady dopĺňajú princípy sociálnej soli-darity, spravodlivosti, ľudské práva a slobody, kultúrnej identity, ako aj ochrany životné-ho prostredia (environmentalistiky), ktoré popri aktivite by mali okrem zisku sledovaťnajmä človeka, dôstojné podmienky pre jeho zdravie, vzdelávanie, kultúrnu sebarealizá-ciu a komplexný rozvoj osobnosti. Ekonomika by sa takto mala stať pre spoločnosť pro-striedkom, nie cieľom. To expresívne vyjadruje naša ústava. To je jej zmysel, účel a his-torické poslanie všetkých systémov nášho ústavného poriadku.

Rozvoj a efekt ekonomiky i duchovnej sféry života spoločnosti je nepredstaviteľnýbez poznania, uznania a praktického uplatňovania metodológie synergie všetkých systé-mov. Jej podstata spočíva v kooperácii a multiplikácii potenciálu všetkých funkčnýchsystémov spoločnosti. V tomto súčinnom procese štátnej politiky možno dosiahnuť

12

Predslov

efektívne riadenie, plánovanú kooperáciu regiónov, a to tak v štáte, ako aj v rámci EÚ, sa-mozrejme, i v zahraničnej politike v najširšom zmysle slova, a to so zreteľom na národ-no-štátne záujmy a kooperáciu so spoločenstvom Európskej únie.

To by malo byť primárne východisko a predstava aktuálnej slovenskej občianskejspoločnosti organizovanej v rámci moderného národného štátu v európskej štátoprávnejasociácii, v duchu slovenskej ústavy ako právneho fundamentu usporiadanej občianskejspoločnosti.

Európska únia v takejto predstave je:� spoločenstvom nezávislých európskych štátov založeným na hodnotách slobody,

ochrany ľudského života a práva človeka na dôstojnosť, sociálne a právne istoty tak,aby sa naplnil obsah pojmov demokracia, humanizmus a rovnosť

� historickým zavŕšením úsilia európskych národov o toleranciu spoločenstva multi-kulturálnej, multireligióznej, ekumenizmus rešpektujúcej európskej spoločnosti,a to dialekticko-syntetickým prihlásením sa k pozitívnym impulzom, filozofickým,mravným a kultúrnym koreňom

� predchnutá gréckou, židovskou, kresťanskou a cyrilo-metodskou kultúrou� prihlásením a zaviazaním sa k slobode, tolerancii, k vzájomnej úcte a humanisticko-

-sociálnym aktivitám.

Tieto ideály by mali nájsť svoje vyjadrenie v preambule zmluvy.V duchovnej oblasti je nutné zachovať to, čo je odlišné, originálne, autentické, vlast-

né, ale v ekonomickej oblasti uplatniť to, čo nás bude synergicky spájať, zjednocovať.Harmonizácia prostredia zároveň zvýši konkurencieschopnosť (Barrosova stratégia)

a zároveň významným spôsobom zníži duplicitné (neefektívne) náklady vyplývajúce z od-lišných národných ekonomík. Vzťahuje sa to aj na prebujnelú byrokraciu aparátu EÚ.

V súvislosti s Ústavou SR sa naliehavo žiada aspoň zmieniť tému o niektorých otáz-kach podstaty a charakteristiky Európskej únie.

Európsku úniu možno definovať ako spoločenstvo nezávislých štátov, ktoré zmluvnevstupujú do tejto štátoprávnej aliancie s dobrovoľným odovzdaním výkonu časti svojichkompetencií.

Zmyslom a účelom takto poňatého spoločenstva je uplatnenie a využívanie kooperá-cie, princípov solidarity a synergie. Tieto princípy predpokladajú multiplikáciu síl,kompetencií i spoločných záujmov všetkých systémov a subsystémov členských štátovi EÚ, a to v deľbe so štátnym riadením a samosprávnym pôsobením jednotlivých štátov.Nemôže ísť o oslabenie suverénneho štátu bruselskou koncentráciou byrokratickej moci!

Synergický proces zasahuje politicko-spoločenskú, ekonomicko-sociálnu, kultúrno--duchovnú kooperáciu, inkluzíve rozhodovacej a realizačnej činnosti v záujme prosperi-ty únie a jej jednotlivých štátov. Synergia ako ekonomicko-ústavný proces zjednocuje,umocňuje súčinnosť princípov, zásad, síl a operačných aktivít. Ak teda prijmeme takútoalebo podobnú filozofiu existencie európskeho spoločenstva, tak sa žiada formulovaťa zmluvne zakotviť výhodné princípy pre jednotlivé štáty i centrum EÚ. Jedinev kombinácii týchto základných pohľadov možno zabezpečiť úspešnú a bezpečnú bu-dúcnosť Európy a v jej rámci prosperitu a štátoprávnu identitu členských štátov.

Toto konštatovanie vedie k zovšeobecneniu, že Európa je aj spoločenstvo rôznychvierovyznaní, čo by si zaslúžilo túto realitu zakotviť aj v právnom (zmluvnom) doku-mente. Napokon, spolupatrónmi Európy sú sv. Kliment, sv. Cyril a sv. Metod.

13

Predslov

III

Pri eventuálnych úvahách, analýzach a hodnotení platnej ústavy vychádzame z juris-dikčnej a známej politickej praxe, z teórie štátu a práva, politológie, interpretačných a apli-kačných problémov, ako aj z fundamentálnych zmien v štátoprávnom statuse Slovenskejrepubliky, politickom, sociálnom a ekonomickom systéme v integračnom zoskupení.

Máme na mysli napríklad:� ústavné a zmluvné vzťahy medzi SR a EÚ� štátoprávny identický charakter SR� funkcie štátu vo väzbách na samosprávny systém� kompetencie najvyšších orgánov štátu (prezident SR, jeho právomoci, Národnú radu

SR, vládu SR, Ústavný súd SR, justíciu všeobecne a iné štátne a samosprávne orgány)� volebný systém� postavenie poslancov NR SR i Parlamentu EÚ (počet poslancov, ich zodpovednosť a iné)� eurolegislatívu, normatívne a zmluvné akty európskych orgánov� zahraničnú politiku� obranu bezpečnosti SR� garancie ochrany občianskych práv a slobôd� iné oblasti pochádzajúce zo suverenity národného štátu a suverenity slovenského národa.

1. Ústava SR predstavuje ústavne relevantný dokument deklarujúci a zakotvujúci právoslovenského národa na vlastný zvrchovaný štát, v ktorom okrem štátotvorného náro-da žijú národnosti ako občania SR, ktorí prijali Ústavu SR.

2. Ústavu SR osvedčuje záujem slovenského národa žiť v usporiadanej občianskej spo-ločnosti, v mieri a spolupráci s inými demokratickými štátmi, osobitne v európskomspoločenstve.

3. Ústava SR sa zaradila svojou podstatou, demokratickým, humanistickým a sociálnymcharakterom medzi moderné ústavy demokratických štátov.

4. Význam Ústavy SR:� slúži človeku – občanovi� garantuje ľudské práva a slobody� garantuje sociálne a právne istoty� vylučuje diskrimináciu občanov� upravuje účasť občanov v samosprávnych a štátnych orgánoch na riadení spoloč-

nosti, správe štátu, krajov a obcí� umožňuje a realizuje spoluprácu s inými štátmi (EÚ, NATO a iné)� pôsobí, a to na morálku, právne vedomie, vlastenectvo, národné a štátoprávne po-

vedomie� potvrdzuje a rozvíja kultúru ako integrujúci fenomén národného bytia.

Ústava SR nás vedie k mravnej a solidárnej forme spolužitia občanov v záujme všetkýcha každého; je prameňom demokratického zákonodarstva a celého právneho systému.

Ústava SR žije už niekoľko rokov; iste nie je dokonalá. Ale čo ľudské je bez chyby?Dôležité sú princípy a tie sa osvedčili.

14

Predslov

Rovnako významný, ak nie ešte významnejší je náš postoj k akceptácii tohto základ-ného zákona, ducha jeho preambuly a jednotlivých článkov. Zákon je vtedy živý, keď sastáva súčasťou právneho, občianskeho a vlasteneckého vedomia, občianskej kultúry.

IV

Naša ústava prežila dve decéniá, pričom berieme do úvahy aj jej doplnenie zmenyprijatím 11 ústavných zákonov:� 244/1998 Z. z. Ústavný zákon zo 14. júla 1998, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava

Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. – doplnené, že prezidenta volí NR SR na návrhnajmenej ôsmich poslancov

� 9/1999 Z. z. Ústavný zákon zo 14. januára 1999, ktorým sa mení a dopĺňa ÚstavaSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. –priama voľba prezidenta

� 90/2001 Z. z. Ústavný zákon z 23. februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa ÚstavaSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov – medzinárodnézmluvy v právnom systéme SR; úprava kompetencií NKÚ, vlády SR, Ústavného súdu SR

� 140/2004 Z. z. Ústavný zákon zo 4. marca 2004, ktorým sa mení Ústava Slovenskejrepubliky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov – o trestnom stíhaní poslan-cov za výroky pri výkone funkcie poslanca a splnomocnenie predsedu NR SR k vyhlá-seniu úplného znenia ústavy v Zbierke zákonov

� 323/2004 Z. z. Ústavný zákon zo 14. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa ÚstavaSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov – nezlučiteľnosťfunkcie poslanca NR SR s funkciou poslanca Európskeho parlamentu

� 463/2005 Z. z. Ústavný zákon z 27. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa Ústa-va Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov – doplneniekompetencií NKÚ SR, Ústavného súdu SR

� 92/2006 Z. z. Ústavný zákon z 3. februára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa ÚstavaSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov – právomoc ve-rejného ochrancu práv podať návrh na Ústavný súd

� 210/2006 Z. z. Ústavný zákon zo 16. marca 2006, ktorým sa mení a dopĺňa ÚstavaSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

� 100/2010 Z. z. Ústavný zákon zo 4. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa ÚstavaSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

� 356/2011 Z. z. Ústavný zákon z 21. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa ÚstavaSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

� 232/2012 Z. z. Ústavný zákon z 26. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slo-venskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

V

I keď novely zaznamenali niektoré doplnenia originálneho znenia Ústavy SR, nepri-niesli také zásahy do jej demokraticko-humanistickej a sociálnej podstaty, ktoré by zvrá-tili jej pôvodný charakter.

Novely doplnili tie ústavné inštitúty, ktoré v čase prípravy a schválenia ústavy neboliaktuálne. Mám na mysli napr. Súdnu radu SR, ale najmä vzťahy Slovenskej republikyv novej štruktúre Európy (Európska únia), rozšírenie kompetencií Ústavného súdu SRa ďalšie zásahy, ktoré vyvolali nové vnútroštátne i zahraničné aktuality.

15

Predslov

Autorský kolektív Komentára k Ústave Slovenskej republiky pôvodne uvažoval leno doplnení a zmenách pôvodného Komentára Ústavy Slovenskej republiky z roku 1997.Po odbornej diskusii o vecnom, koncepčnom a personálnom posúdení takého diela ko-lektív dospel k záveru, že platná ústava si vyžaduje, vzhľadom na jej charakter, nové ko-mentárové dielo, doplnené okrem iného aj o judikatúru Ústavného súdu SR a Európske-ho súdu pre ľudské práva.

Dosiaľ používaný komentár Ústavy SR z roku 1997, ako aj komentár autora doc.JUDr. Jána Drgonca, viaceré publikácie esejistického, teoretického významu, ako i dieloo základných ľudských právach od prof. JUDr. Sváka preukázali svoju životaschopnosťa potrebu nielen pre štúdium ústavného práva, ale aj pre prax súdnych orgánov, inýchštátnych orgánov, ako aj jednotlivých občanov a osobitne študentov vysokých škôl.

Komentár (každý) plní explikačnú, interpretačnú a aplikačnú funkciu. Autori sapodujímajú predložiť verejnosti také dielo, ktoré by pomohlo správne pochopiť a uplat-ňovať základný zákon štátu – Ústavu SR. Nie je to dielo polemizujúce s odbornými (ajinými) názormi. Je to dielo, ktorého teoretický základ predstavujú kvalifikované názoryautorov, konfrontované aj s názormi celého autorského kolektívu.

Komentár je vedecké, teoretické dielo. Napriek tomu, že ide o teóriu, vychádza z apli-kácie zákonodarstva a rozhodovania a bohatej judikatúry. Aj keď názory a interpretácieobsiahnuté v komentári nemajú záväznú právnu silu, môžu slúžiť ako usmernenia, resp.vysvetlenia nejasností, poznanie pre ďalšie roky praxe.

Ústavné novely (ale nielen tie) nás podnietili k rozhodnutiu vypracovať nový Komen-tár Ústavy Slovenskej republiky.

VI

Vedecké, objektívne metódy analýz a syntéz opierajúcich sa o princípy logiky, grama-tiky, štylistiky, syntaxe skúmajú obsah, zmysel a vzťahy ustanovení článkov v systémeÚstavy SR. Tieto metódy tvoria súčasť metodológie štátoprávnej vedy; a to v záujme prav-dy a cieľa formulovaného parlamentom v ústavnom modeli a jeho komponentov, ako resiuris, s platnosťou až do aktuálnejšieho, novšieho „verdiktu“ parlamentu alebo vedy, teó-rie, alebo jurisdikcie Ústavného súdu SR.

Len takouto metodológiou obohatenou o etiku autorov, ich názorov, skúmania príčin-ných vzťahov medzi ústavnými princípmi a sociálnou, environmentálnou, ekonomickou,kultúrnou, duchovnou, občianskou, štátoprávnou, historicky aktuálnou a politickou reali-tou sa možno dopracovať k teoretickému poznaniu podstaty veci v záujme ústavnosti.

Mier, pokoj, humanizmus, demokracia, sociálna, právna a bezpečnostná istota obča-nov sú fundamentálne občianske, spoločenské, mravné, sociálne a ústavne vyjadrenéhodnoty pre každého človeka, občana, na princípe rovnosti pred zákonom, nielen preväčšinu a aktuálnu stranícku moc.

Na ceste osvojovania si textu ústavy, jej explikácie a interpretácie aj pomocou Ko-mentára Ústavy SR by mal byť oporou aj eventuálne neujasnených sporných princípovpri formulovaní ducha a litery Ústavy Slovenskej republiky.

VII

Východiská, ciele, princípy spoločenskej zmluvy vo formáte modelu Ústavy Sloven-skej republiky:� bez pravdy niet spravodlivosti

16

Predslov

� bez včasného nálezu práva a zákonnosti súdom niet spravodlivosti

� bez spravodlivosti niet zákonnosti (a vice versa)

� princíp pravdy – základ a predpoklad spravodlivosti, ústavnosti, zákonnosti, právnejrovnosti a istoty

� bez nestranného nezávislého súdu niet zákonnosti ani spravodlivosti.

Občan – suverén a nositeľ prirodzeno-právnych, neodňateľných, nescudziteľnýchpráv a slobôd garantovaných ústavou, zákonmi a platnými zmluvami ako súčasťou práv-neho poriadku, je vrcholným princípom a hodnotou v spoločenskom, ústavnoprávnom,štátnom, politickom, ekonomickom a sociálnom systéme.

Štát, jeho kvalifikované nestranné orgány majú prioritnú úlohu slúžiť občanovi, jehoprávam, slobodám, zákonným záujmom. Tomuto poslaniu slúžia aj samosprávne orgány.

VIII

Ako ináč skončiť túto úvahu, ak nie pripomenutím princípov obsahu preambuly Ústa-vy Slovenskej republiky. Sú to nasledovné princípy:

� národný

� štátoprávny

� demokratický

� občiansky

� historický

� kultúrny

� mravný

� nábožensko-duchovný

� sociálny

� mierový.

„My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne

dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov

o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského

duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy,

vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie...

teda my, občania Slovenskej republiky,

uznášame sa

prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:“

Tak je ústavne deklarovaný historický i aktuálny stav našej spoločnosti i štátnosti, aleaj perspektívy, ciele a duch spoločensko-mravného, sociálno-humánneho a štátoprávne-ho života občanov v obsahu ducha základného zákona našej spoločnosti, občanov i štá-tu, v Ústave Slovenskej republiky.

Je to azda len náznak paradigmy a smerovania stratégie budúcnosti vývoja našej sloven-skej občianskej spoločnosti v národnom štáte v spojení so spoločenstvom Európskej únie!

17

Predslov

My, národ slovenský,pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo

svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasovo národné bytie a vlastnú štátnosť,

v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstvaa historického odkazu Veľkej Moravy,

vychádzajúc z prirodzeného práva národovna sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných

menšín a etnických skupín žijúcich na územíSlovenskej republiky, v záujme trvalej mierovejspolupráce s ostatnými demokratickými štátmi,

usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády,záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry

a hospodárskej prosperity, teda my, občaniaSlovenskej republiky,

u z n á š a m e s a

prostredníctvom svojich zástupcov

n a t e j t o ú s t a v e:

18

Preambula

Ústava Slovenskej republiky je základným zákonom štátu. Preto sa právom od nejočakáva, že zakotví základné hodnoty demokratického štátu, jeho základné princípya charakteristické znaky štátu, organizáciu verejnej moci, pravidlá jej činnosti a osobitnevzťah štátu a spoločnosti, resp. vzťah štátu a jednotlivca. To sa prejavuje aj v jej štruktú-re, ktorá vyjadruje, resp. odráža dôležitosť jednotlivých spoločenských vzťahov v nej za-kotvených pre chod a riadenie spoločnosti a štátu. Poslaním takéhoto štátu v duchu hu-manizmu má byť zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne a ochrana práv a slobôd ľudí.

Analogicky, ako je to v mnohých ústavách demokratických štátov, aj Ústava Sloven-skej republiky tieto základné hodnoty demokratického štátu, jeho základné princípya charakteristické črty štátu, organizáciu verejnej moci, pravidlá jej činnosti a osobitnevzťah štátu a spoločnosti, resp. vzťah štátu a jednotlivca, ako aj vzťah Slovenskej republi-ky k medzinárodnému právu zakotvuje už v prvej hlave. Prvá hlava ústavy nadväzuje napreambulu ústavy.

Prvá hlava ústavy sa skladá z troch oddielov. Prvý oddiel „Základné ustanovenia“ za-kotvuje práve vyššie podčiarknuté základné hodnoty, princípy a znaky demokratickéhoštátu. V článku 1 ods. 1 charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokra-tický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V druhom od-seku tohto Článku je zakotvený vzťah SR k medzinárodnému právu, jeho zásadám a me-dzinárodným zmluvám. Vo svojom súhrne uvedené ustanovenia ústavy tak predurčujúsmer uplatňovania celej ústavy. Ďalšie ustanovenia ústavy potom smerujú k naplneniutejto ústavnej charakteristiky Slovenskej republiky. Z nich môžeme ako príklad uviesťČlánok 4, ktorý zakotvuje ekonomický základ suverenity SR.

V nasledujúcom Článku 2 ústava zakotvuje jeden z najdôležitejších princípov demo-kratického štátu, a to princíp suverenity ľudu a základné formy jeho realizácie, ako ajvzťah občana k štátu a opačne, čím vyjadruje princíp plurality, princíp obmedzenej vládyi materiálny právny štát. Ustanovenie tohto článku je súčasne v kontexte preambuly vy-jadrením, že SR je budovaná na občianskom základe, t. j. suverénom v štáte je občan.

K základným princípom výstavby SR ústava zaraďuje aj princíp unitarizmu, t. j. Slo-venská republika je jednotným štátom. Súčasne však ústava umožňuje integráciu SR domedzinárodných štruktúr, osobitne do Európskej únie.

V druhom oddiele ústavy s názvom „Štátne symboly“ sú zakotvené vonkajšie znakysuverenity Slovenskej republiky, a to štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátnahymna. Štátne symboly vyjadrujú národnú identitu, históriu štátu a jeho formu, čo saprejavuje aj v grafickom vyjadrení štátnych symbolov.

V treťom oddiele ústavy je zakotvená Bratislava ako hlavné mesto SR.

19

PRVÁ HLAVA

(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Ne-viaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzi-národného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďal-šie medzinárodné záväzky.

Z dôvodovej správy

Ústavne sa prvýkrát v dejinách deklarujú všetky práva a znaky slovenskej štátnosti. Konšti-tuuje sa Slovenská republika ako plnoprávny suverénny subjekt. Ide o zvrchovaný, demokratic-ký a právny štát s parlamentnou formou vlády, s výraznými prvkami priamej demokracie, s ten-denciami štátu spravodlivého, ktorý, vychádzajúc z trhovej ekonomiky, rešpektuje aspekty so-ciálne a ekologické. Dôsledne sa akcentuje princíp, že štátna moc pochádza od občanov.Politická moc v štáte má byť budovaná na zásadách demokratického pluralitného politickéhosystému zbaveného výlučne ideológie alebo náboženstva pri fungovaní štátnej moci a jej orgá-nov. Dôraz sa kladie na regulačnú a nie ideologickú funkciu ústavy.

(Publikovaná dôvodová správa k vládnemu návrhu Ústavy Slovenskej republiky nebola upra-vovaná a zosúladená s prijatým znením Ústavy Slovenskej republiky, hoci výbory a poslanciSlovenskej národnej rady predložili a odsúhlasili mnoho pozmeňovacích návrhov.)

Súvisiace ustanovenia ústavy

Čl. 2 ods. 2, Čl. 11 až Čl. 54

Súdne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ČSFR)

� Právna istota ako jeden zo základných pojmov a požiadaviek právneho štátu musí byť tedaistotou jeho obsahových hodnôt. Súčasne budovaný právny štát, ktorý vychádza z hodnotovejdiskontinuity s totalitným režimom, preto nemôže preberať také kritériá, ktoré vychádzajúz odlišného systému hodnôt. Rešpektovanie kontinuity so starým hodnotovým systémom pred-chádzajúceho právneho poriadku by teda nebolo zárukou právnej istoty, ale naopak, bolo byspochybnením nových hodnôt, ohrozením právnej istoty v spoločnosti a otriaslo by dôverouobčanov vo vierohodnosť demokratického systému.

(PL. ÚS 1/92, nález pléna Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republikyz 26. novembra 1992)

� Princípy právneho štátu, právnej istoty, ktoré možno vyvodiť z požiadavky demokratickéhousporiadania štátu, vyžadujú každý ústavne možný prípad retroaktivity zakotviť expressis ver-bis v ústave, resp. v zákone a vyriešiť s tým spojené prípady tak, aby nadobudnuté práva boliriadne chránené.

(PL. ÚS 78/92, nález pléna Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republikyz 10. decembra 1992)

20

PRVÁ HLAVA

Prvý oddiel

� Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otáz-ku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Bolo by v rozpore s prin-cípom právneho štátu, ak retroaktivita právneho predpisu by sa rozdielne posudzovala podľatoho, či ide o účinky zákona alebo ďalších právnych predpisov vydaných v rámci možností vy-tvorených zákonom č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(PL. ÚS 87/1993)

� K atribútom právneho štátu patrí aj to, že právne vzťahy patriace do sféry základných práva slobôd môže upravovať výlučne zákon.

(PL. ÚS 5/1994)

� Ústavná zásada rovnosti všetkých zložiek štátnej moci znamená, že tieto zložky nie sú vovzťahu vzájomnej podriadenosti, aj keď to nevylučuje vzťahy ústavnej zodpovednosti.

(PL. ÚS 14/94)

� V právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štá-tu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľbymoci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómnea prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Z princípu ústavnej rovnováhy vyplý-va, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať jednotlivými zložkami moci v štáte. Aj záko-nodarný orgán je viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava nepripúšťa, lebo majúkonštitutívny význam pre demokratický charakter Slovenskej republiky tak, ako je to deklaro-vané v Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

(PL. ÚS 16/1995)

� V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnychpredpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa kto-rého je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmys-liteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poria-dok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp.ich ustanovení.

V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp.postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vosvojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jehoustanovenia.

(PL. ÚS 36/95)

� Princíp právneho štátu proklamovaný v Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je základnýmústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak právna norma obsiahnutá v ustanovenízákona nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani vý-kladom podľa Čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahomprincípu právneho štátu vyjadreného v Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

(PL. ÚS 19/98)

� V prípade rozsiahleho a zložitého zákona s osobitným účelom, ktorý jednotlivcovi zaručujeurčité právne možnosti…, nemožno namietať, ak zákonodarca neskôr zavedie určité obmedzu-júce pravidlá, ktoré sú v súlade s pôvodným účelom a s pôvodnou koncepciou zákona, ktoré savšak spočiatku prehliadli alebo nedocenili, t. j. zákonodarca ich zavedie, hneď ako si na základeskúseností z uplatňovania zákona urobil jasný záver o nevyhnutnosti takýchto pravidiel, aj vte-dy, keď to bude nevýhodnejšie pre niekoho, kto bol pôvodnou právnou úpravou zvýhodnený.

(PL. ÚS 10/99)

21

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Čl. 1

� Z princípu právneho štátu vyplýva aj ochrana oprávnenej dôvery občanov v právny poria-dok. Zásadne sa ochraňuje dôvera v to, že zákonné právne následky späté s uzavretými skutko-vými stavmi sa uznávajú (zostávajú uznané). Ochrana dôvery neprichádza do úvahy tam, kdeby dôvera v určitý právny stav nebola vecne zdôvodnená, t. j. ani princíp právneho štátu nechrá-ni občana pred každou subjektívne chápanou stratou dôvery alebo každým sklamaním.

Zákonodarca musí aj pri zmene chráneného právneho postavenia – aby zásah bol ústavno-právne prípustný – vychádzať z princípu proporcionality, ktorý je vlastný právnemu štátu. Ten-to princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátoma použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný smie byť sledovaný,prostriedky, ktoré štát použije, môžu byť použité, použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu jevhodné, potrebné a nevyhnutné.

(PL. ÚS 3/00)

� Zákonodarca nemôže účelovo vylúčiť uplatnenie rozhodovacej právomoci všeobecných sú-dov v občianskoprávnych veciach týkajúcich sa zmluvných vzťahov v jednotlivých prípadochorgánov, resp. obmedziť alebo vylúčiť prístup k súdu prijatím zákonnej úpravy, ktorá smerujek presadeniu zániku zmlúv priamo na základe zákona (ani využitím normatívnosti na vyme-dzený okruh zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu).

(PL. ÚS 25/00)

� Ochranu ústavnosti poskytovanú Ústavným súdom Slovenskej republiky treba chápať mate-riálne. To tiež znamená, že v prípade, ak ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky, s ktorýmmal byť napadnutý právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie v nesúlade, stratíplatnosť počas konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov, avšak predmetjeho úpravy sa stane v dôsledku novelizácie Ústavy Slovenskej republiky predmetom jej inéhoustanovenia, nič nebráni tomu, aby ústavný súd v konaní pokračoval, pretože ústavný problémmožného nesúladu právnych predpisov stále trvá a záujem na ochrane ústavnosti vyžadujejeho riešenie.

(PL. Ú 1/01)

� Na rozdiel od štandardných právnych noriem (pravidiel správania) štát objektívne hodnotypodľa záverov súčasnej právnej vedy nemôže tvoriť, ale len uznať a rešpektovať, resp. z nich vy-chádzať, prípadne zvýrazňovať význam určitých hodnôt na úkor či vo vzťahu k iným hodno-tám. Tým, že je určitá objektívna hodnota explicitne vyjadrená v ústave, nadobúda charakterústavnej hodnoty, ktorá požíva ústavnú ochranu.

(PL. ÚS 12/01)

� Zo základných ústavných princípov i konkrétnych ustanovení ústavy možno vyvodiť, ževšetky základné spoločenské vzťahy, ktoré nie sú upravené priamo v ústave, musia byť uprave-né zákonom. Vyplýva to najmä z demokratického charakteru tvorby práva a poňatia princípudeľby moci medzi zákonodarnou a výkonnou mocou v Slovenskej republike. Súčasne sa týmchráni jednotlivec pred ľubovôľou verejnej moci.

(PL. ÚS 12/01)

� Ak ustanovenie zákona vytvára podmienky na jeho svojvoľnú a účelovú interpretáciu, a tos takou intenzitou, ktorá protirečí princípu právnej istoty ako jednému z definičných znakovprávneho štátu, je takéto ustanovenie v rozpore s Čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej re-publiky.

(PL. ÚS 9/04)

� Vstup do existujúcich právnych vzťahov zavedením preskúmania trvania invalidity na posú-denie nároku na invalidný dôchodok podľa nových, prísnejších kritérií, ktoré môže mať za ná-sledok až zánik nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu, a to bez akéhokoľvek vyváženia,

22

PRVÁ HLAVA

Prvý oddiel

vyvoláva stav takej právnej neistoty z dôvodu priameho a neočakávaného zásahu do minulýchskutkových podstát a právnych vzťahov, ktorý je v nesúlade s Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej re-publiky.

(PL. ÚS 25/05)

� Pri každom obmedzení základných práv a slobôd musí zákonodarca brať na zreteľ ústavnépríkazy a limity vyplývajúce z iných ústavných noriem a tiež a najmä z ústavných princípov vrá-tane princípu právnej istoty a princípu proporcionality.

(PL. ÚS 67/2007)

� Koncepcia materiálneho právneho štátu zahŕňa požiadavku na obsahovú a hodnotovú kvali-tu právnej normy, ktorá má zaistiť primeranosť použitého právneho prostriedku implementova-ného vo zvolenej legislatívnej regulácii vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému zákono-darcom a súlad zvoleného legislatívneho opatrenia s ústavnými princípmi a demokratickýmihodnotami.

(PL. ÚS 17/2008)

� Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných roz-hodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo me-nia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnic-kým osobám) uplatnením mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných prostriedkov ná-pravy (ku ktorým treba zaradiť aj protest prokurátora), je v materiálnom právnom štáteneakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkýchsubjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátuzaručených prvou vetou Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

(PL. ÚS 21/2008)

LiteratúraALEXY, R.: Theorie der Grundrechte. Baden – Baden, Nomos, 1985BÁRÁNY, E.: Právny štát v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavnosť

a politika, 2000, roč. 2, č. 3BÁRÁNY, E.: Pojmy dobrého práva. Žilina, Poradca podnikateľa, 2007BINGHAM, T.: The Rule of Law. London, Penguin Books, 2011BRÖSTL, A.: Právny štát. Pojmy, teórie a princípy. Košice, Medes, 1995BRÖSTL, A. – DOBROVIČOVÁ, G. – KANÁRIK, I.: Základy štátovedy. Košice, UPJŠ v Košiciach,

2007ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Martin, Matica slovenská, 1997DICEY, A. V.: Introduction to the Study of the Law of the Constitution (1885). 6th Edition, Lon-

don, Macmillan and Co. Ltd., 1959DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie, Šamorín, Heuréka, 2007GERLOCH, A.: Teorie práva. 5. upravené vydání, Plzeň, Aleš Čeněk, 2009HAMILTON, A. – MADISON, J. – JAY, J.: Listy federalistov. Bratislava, Kalligram, 2002HOLLÄNDER, P.: Filosofie práva. 2. vydanie, Plzeň, Aleš Čeněk, 2012HOLLÄNDER, P.: Základy všeobecné státovědy. 2. vydanie, Plzeň, Aleš Čeněk, 2009KELSEN, H.: Allgemeine Staatslehre. Berlin, 1925, Nachdruck Wien, 1995KELSEN, H.: Die Lehre von den drei Gewalten oder den Funktionen des Staates. In:

BROCKMÖLLER, A. (Hg.): Hundert Jahre Archiv für Rechts- und Sozialphilosophie; ARSPBeiheft Nr. 112, Stuttgart, 2007

KLOKOČKA, V.: Ústavní zřízení evropských států (srovnávací studie). Praha, Linde, 1996KLUČKA, J.: Medzinárodné právo a Ústava Slovenskej republiky. Košice, Medes, 1996

23

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Čl. 1

KRESÁK, P.: Porovnávacie štátne právo (Ústavné systémy demokratických štátov). Bratislava,Právnická fakulta UK, 1993

KRSKOVÁ, A.: Z histórie úvah o právnom štáte. Acta Facultatis Juridicae. Tomus XIV, Bratisla-va, 1992, s. 101 a n.

KRSKOVÁ, A.: Štát a právo v európskom myslení. Bratislava, Iura Edition, 2002LOCKE, J.: Dvě pojednání o vládě. Praha, Nakladatelství Československé akademie věd, 1965MONTESQUIEU, CH. L. de Secondat: Duch zákonov. Bratislava, Tatran, 1989OROSZ, L.: Princíp deľby moci v ústavnom systéme Slovenskej republiky. Právny obzor, 78,

1995, č. 5, s. 391 – 400PAVČNIK, M. (ur.): Pravna država. Ljubljana, GV Založba, 2011Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu ČSFR, ročník 1992, z 30. 12. 1992, Brno (1993)PROCHÁZKA, R.: Ľud a sudcovia v konštitučnej demokracii. Plzeň, Aleš Čeněk, 2011PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava, Právnická fakulta UK, 2000ROUSSEAU, J. – J.: O spoločenskej zmluve alebo O princípoch politického práva. Bratislava,

Kalligram, 2010SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov

ochrany práv). II. rozšírené vydanie, Bratislava, 2006SVÁK, J. – CIBULKA, Ľ. – KLÍMA, K.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Všeobecná časť. 2.

vydanie, Bratislava, Bratislavská vysoká škola práva, 2009OROSZ, L. – SVÁK, J. – BALOG, B.: Základy teórie konštitucionalizmu. Bratislava, Paneurópska

vysoká škola, 2011TÖNNIES, F.: Rechtsstaat und Wohlfahrtstaat. Archiv für Rechts- und Wirtschaftsphilosophie.

Nr. 7 (1913), s. 65 – 70. In: BROCKMÖLLER, A. (Hg.): Hundert Jahre Archiv für Rechts- undSozialphilosophie; ARSP Beiheft Nr. 112, Stuttgart, 2007

WEYR, F.: Československé právo ústavní. Praha, Melantrich, 1937WEYR, F. – NEUBAUER, Z. (usp.): Ústavní listina Československé republiky. Její znění s po-

známkami. Praha – Brno, Orbis, 1931

Komentár

K ods. 1

Názov Slovenská republika označuje formu štátu, to znamená republikánske zriade-nie (parlamentnú republiku).

Zvrchovanosť (suverenita) ako základný znak štátu je chápaná ako stav nezávislostištátnej moci od inej moci, a to na danom území, ako aj navonok, v oblasti vonkajšíchvzťahov; pričom vyjadruje vzťah k iným štátom.

Princíp demokratického (a) právneho štátu, upravený v Čl. 1 ods. 1 ústavy, predsta-vuje všeobecný a ustanovujúci princíp, na ktorý nadväzuje alebo z ktorého vyplýva celýrad konkrétnejších princípov. Moderný pojem republiky vyjadruje vládu všetkých alebovládu väčšiny.

Demokracia znamená vládu ľudu nad sebou samým. Z princípu rovnosti ako zo zá-sadného princípu demokracie vyplýva nevyhnutnosť účasti všetkých na správe štátu. Tovedie aj k definovaniu demokracie ako „jednoty vládnucich a ovládaných“. Princíp de-mokracie vylučuje každú formu diktatúry alebo samoúčelový totalitný poriadok, vyluču-je vládu kasty, triedy alebo skupiny; zdôrazňuje, že všetka moc pochádza od ľudua vykonáva sa v jeho mene.

24

PRVÁ HLAVA

Prvý oddiel

Pojem právny štát sa predovšetkým v 19. a 20. storočí používa ako synonymumústavnej alebo zákonnej vlády. Vzniká v kontexte odlišných historických situácií v Ang-licku, vo Francúzsku a v Nemecku.

a) Britský a americký systém Rule of Law (panstvo práva)

Rule of Law je idea alebo politický ideál, ktorý patrí do anglo-americkej politickeja právnej kultúry. Korene tejto myšlienky siahajú do 13. storočia. „Panstvo práva“ alebo„vláda práva“ sa viaže na predpoklad, že ústavné základy štátu sa majú presadzovať.Z hľadiska podstaty pojem Rule of Law zahŕňa preferenciu práva a poriadku voči anarchiia sváru; tento pojem vo všeobecnosti obsahuje aj pojem legality; štátne orgány musia ko-nať na základe práva. Možno teda požadovať, aby ten, kto je poškodený konaním štátne-ho orgánu, mal možnosť preskúmať legalitu (zákonnosť) takého konania prostredníc-tvom súdu, na ktorom rozhoduje nezávislý sudca.

Významný britský autor Albert Venn Dicey zastáva názor, že Rule of Law stelesňujetri odlišné, ale navzájom súvisiace princípy: absolútnu zvrchovanosť alebo prevládanieriadneho práva ako opaku ľubovôle, rovnosť pred zákonom alebo rovnakú podrobenosťvšetkých právu štátu a princíp, že ústavné právo nie je prameňom, ale dôsledkom právjednotlivcov, ako ich definujú a uplatňujú súdy.

b) Francúzska koncepcia právneho štátu

Francúzska revolúcia už v Deklarácii práv a slobôd človeka a občana z roku 1789proklamovala „právny režim verejných slobôd“ (régime juridique des libertés publiqu-es), to znamená súbor ustanovení pozitívneho práva, ktoré umožňovali občanom využí-vať svoje slobody.

Základom tejto doktríny právneho štátu sa stali tri prvky: Zákon sa svojím vyššímstupňom právnej sily vo vzťahu k iným právnym aktom stal zdrojom právneho štátu.Takto sa vytvoril legálny rámec pre činnosť a kontrolu výkonnej moci. Napokon, deklará-cia pozitívne vymedzila a zaručila základné občianske práva a slobody (Vladimír Klokoč-ka).

c) Nemecký a stredoeurópsky model „Rechtsstaat“

Koncepcia právneho štátu vo vlastnom slova zmysle (Rechtsstaat) vzniká v Nemeckuv atmosfére kompromisu medzi liberalizmom a konzervativizmom, ktorá je typická preobdobie reštaurácie po revolučných nepokojoch v roku 1848. Pojem Rechtsstaat po prvýraz použil Carl Theodor Welcker v roku 1813.

Po zlyhaní ústavného systému Weimarskej republiky sa v Nemecku až po druhej sve-tovej vojne prijatím Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko z roku 1949ukončil prechod od liberalistického právneho štátu (formálneho právneho štátu) k mate-riálnemu právnemu štátu.

Táto koncepcia súčasne priblížila nemecké, resp. stredoeurópske chápanie právnehoštátu anglo-americkému modelu Rule of Law.

V dôsledku rozvoja medzinárodných vzťahov po druhej svetovej vojne sa hľadalovhodné zovšeobecnenie na vyjadrenie pojmu právny štát. Všeobecná deklarácia ľud-ských práv z roku 1948 použila pojem „régime de droit“, Dohovor na ochranu ľudskýchpráv a základných slobôd z roku 1950 zvolil „prednosť práva“ (préeminence du droit).Ani to však nezmenilo nič na platnosti národných koncepcií v opísaných súvislostiach:

25

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Čl. 1

Rule of Law alebo Due Process of Law v anglo-americkom právnom priestore, L’État dedroit vo Francúzsku a Rechtsstaat v Nemecku, v strednej a východnej Európe.

Formálny právny štát a materiálny právny štát

Spoluautor rakúskeho republikánskeho spolkového ústavného zákona z roku 1920Hans Kelsen vo svojej Všeobecnej štátovede (1925) rozlišuje medzi právnym štátom voformálnom zmysle a v materiálnom zmysle.

Právny štát vo formálnom zmysle je podľa neho každý štát, ktorého všetky konaniavychádzajú z právneho poriadku, nezávisle od obsahu tohto právneho poriadku.

Právny štát v materiálnom zmysle naproti tomu charakterizuje ako štát, ktorého práv-ny poriadok obsahuje určité „právne inštitúcie ako demokratické zákonodarstvo, viaza-nosť aktov výkonnej moci hlavy štátu na kontrasignáciu zodpovedných ministrov, právaslobody, nezávislosť súdov, správne súdnictvo atď.“.

Formálny pojem právneho štátu pritom označuje ako primárny vo vzťahu k pojmumateriálneho právneho štátu.

Hoci obsah pojmu právny štát pomerne podrobne stanovila veda a prax predovšet-kým v priebehu 19. a 20. storočia, možno vo všeobecnosti povedať, že tento pojem ne-možno určiť a priori, pretože má premenlivý obsah. Musí sa chápať v kontexte určitej his-torickej situácie, ktorá ho podrobnejšie obsahovo vymedzuje. Po viac ako 30-ročnýchskúsenostiach so Základným zákonom v Spolkovej republike Nemecko známy nemeckýpredstaviteľ ústavného práva Konrad Hesse poznamenal: „O celkovej podobe súčasnéhoporiadku právneho štátu, ako aj o jeho význame v ústavnom mechanizme Základnéhozákona existujú doposiaľ iba divergentné chápania.“

Takmer všetky nové ústavy postkomunistických štátov sa vo svojich úvodných člán-koch výslovne prihlásili k doktríne právneho štátu.

Pojem právneho štátu, ku ktorému sa hlási Slovenská republika ako k ústrednémupojmu v ústave, sa spája s koncepciou materiálneho právneho štátu.

Táto koncepcia vyjadrila snahu odpútať sa od koncepcie formálneho právneho štátu, kto-rá sa po skúsenostiach s totalitnými režimami ukázala byť prekonaná. Zahŕňala súhrn princí-pov deľby moci, viazanosť súdnictva a správy na zákon, prípustnosť zásahov štátu do sféryslobody a vlastníctva občanov iba na základe zákonného splnomocnenia (výhrada zákona),súdnu kontrolu výkonnej moci. Žiadny z týchto princípov však nepredpisoval štátu, resp.jeho orgánom určité, obsahovo predznačené správanie. Ich spoločný cieľ skôr spočívalv tom vytvoriť procesnoprávne alebo organizačno-právne záruky proti zneužitiu štátnejmoci voči občanovi. Presne vyjadrené, zneužitie štátnej moci sa týmito opatreniami právnenezakázalo, ale sa aspoň organizačne a procesne urobilo značne nepravdepodobným.

S predstavou materiálneho právneho štátu sa po zlyhaní konceptu formálneho práv-neho štátu začali spájať dve rozdielne predstavy: podľa toho, či sa zdôrazňoval obsah ale-bo prameň práva nových doplnkových právnych princípov.

V náleze Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z 26. novembra1992 (PL. ÚS 1/92) je tento zámer formulovaný veľmi jasne: „Na rozdiel od totalitnéhosystému, ktorý bol založený na okamžitom účele a nikdy nebol viazaný na právne zása-dy, o to menej potom na ústavné zásady, demokratický štát vychádza z celkom odlišnýchhodnôt a kritérií.“

Každý štát, tým skôr taký, ktorý bol nútený strpieť po dobu viac ako štyridsiatich ro-kov porušovanie základných práv a slobôd zo strany totalitnej moci, má právo uplatniť

26

PRVÁ HLAVA

Prvý oddiel

na nastolenie demokratického zriadenia také zákonné opatrenia, ktoré smerujú k odvrá-teniu rizika prevratu, možnej recidívy totality alebo aspoň na ich obmedzenie.

Demokratický právny štát spája právo s požiadavkou jeho demokratickej tvorbya uplatňovania.

Právny štát sa prejavuje vo viacerých podstatných prvkoch, medzi ktoré patria:

� legalita a legitimita štátnej moci

� záruky základných práv a slobôd

� princíp deľby moci a vzájomné brzdy a vyváženosť mocí

� nezávislosť súdnej moci

� právna istota

� princíp proporcionality.

Legalita ako súčasť princípu právneho štátu znamená, že určitá funkcia štátnej moci,resp. štátnej správy sa nadobúda a vykonáva len na základe zákona (v súlade s právom,s ústavou). Vo Francúzsku sa v dôsledku silného dôrazu na zákon právny štát chápal akoštát, v ktorom súdne a správne orgány sú viazané všeobecnými pravidlami, t. j. vo vec-nom slova zmysle zákonom (Vladimír Klokočka). V niektorých ústavných systémochpojem legalita zodpovedá aj pojmu „výhrada zákona“.

Princíp legality „vyjadrujúci zásadu právneho štátu“ (I. ÚS 24/98) je explicitne vyjad-rený v Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Štátne orgány môžu konať iba na zákla-de ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

Legitimita štátnej moci značí buď jej súhlasné hodnotenie (normatívna legitimita),alebo jej skutočné schválenie či prijatie (sociologická legitimita).

Záruky základných práv a slobôd

Nijakú modernú ústavu či ústavný štát, alebo právny štát si v súčasnosti nemožnopredstaviť bez katalógu základných práv a slobôd. Zmyslom a úlohou základných práva slobôd je zabezpečenie individuálnej slobody pred zásahmi zo strany štátu.

Základné práva a slobody sú v Ústave Slovenskej republiky upravené v druhej hlave,v Článkoch 11 až 54. Ústavná úprava vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv(prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v roku 1948), ktorá jevšeobecným katalógom ľudských práv, považovaným za základný dokument medziná-rodného obyčajového práva, ako aj z medzinárodných zmlúv v tejto oblasti, ktoré ratifi-kovala Slovenská republika [Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (1950; publikovaný ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecíč. 209/1992 Zb.), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) a Me-dzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966; oba paktypublikované vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.)]. Článok 12 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky nadväzuje na prirodzenoprávne koncepcie: „Ľudia sú slo-bodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva sú neodňateľné, nescudziteľné,nepremlčateľné a nezrušiteľné.“

Z hľadiska procesných záruk súvisiacich so základným právom na súdnu a inú práv-nu ochranu (právo na spravodlivý proces, v koncepcii Rule of Law ako spomínaný DueProcess of Law) možno uviesť tie, ktoré spadajú pod pojem právnej štátnosti. Patriak nim základné práva na obhajobu, právo odoprieť výpoveď, právo vyjadriť sa k všetkým

27

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Čl. 1

vykonávaným dôkazom, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťa-hov, spolu s princípmi rovnosti účastníkov, verejnosti konania.

Princíp deľby moci, vzájomné brzdy a vyvažovanie mocí

Myšlienka rozdelenia a obmedzenia moci je jedným z najstarších a vo svetovom me-radle uznávaných princípov právneho štátu. Jej základom je otázka, ako zabrániť kon-centrácii a zneužitiu moci v štáte a ako moc a jej výkon účinne kontrolovať. Už Aristote-les vo svojej Politike rozlišoval medzi poradnou mocou, úradmi a súdnictvom. Teóriao trojdelení štátnej moci sa opätovne dostala do popredia v predrevolučnej (anglickej,francúzskej a americkej) politickej spisbe; azda najvýraznejšie ju vo svojom dielevyjadril Charles-Louis Montesquieu (inšpirovaný Johnom Lockeom).

Prvé teórie deľby a vyvažovania moci vznikli na základe skúseností s koncentrácioumoci v súvislosti s Dlhým parlamentom od roku 1640 v Anglicku.

Po prvý raz sa myšlienka deľby moci v ústavnej podobe objavuje v ústave štátu Penn-sylvánia v roku 1776. V európskych kontinentálnych modeloch deľby moci sa zvyknehovoriť aj o oddelení moci alebo o oddelení funkcií, ktorého účelom je ochrana základ-ných práv a slobôd občanov. Deľba moci je základnou požiadavkou fungovania právne-ho štátu. Tento názor v európskom kontexte jasne vyjadruje Deklarácia práv človekaa občana z 26. augusta 1789 v Čl. 16: „Spoločnosť, v ktorej nie sú zaručené práva a slobo-dy a v ktorej nie je zakotvená deľba moci, nemá nijakú ústavu.“ Vyjadrené modernejšouterminológiou – taká spoločnosť nie je spätá s ústavným, resp. právnym štátom.

Zastupiteľská demokracia sa zakladá na systéme deľby moci, ktorej nositelia svojumoc odvodzujú od ľudu a nestoja nad ním či proti nemu.

V zásade možno rozlišovať niekoľko úrovní deľby moci:

a) štátoprávnu (horizontálnu),

b) časovú úroveň,

c) rozhodovaciu (decizívnu) úroveň,

d) sociálnu.

a) Štátoprávna úroveň deľby moci spočíva na tradičnom rozlišovaní zákonodarnej, vý-konnej a súdnej moci. Zavedenie parlamentnej formy vlády a moderné stranícke sy-stémy ju však značne zmenili.

b) Časová úroveň vychádza z toho, že v každej demokracii je trvanie poslaneckých man-dátov a vládnych úradov obmedzené, pretože sa končia, resp. obnovujú na základevolieb. Zatiaľ čo politické strany v parlamentnom systéme vlády na štátoprávnejúrovni čiastočne prispievajú k zmiešaniu mocí, na časovej úrovni predstavujú najdô-ležitejšie záruky pred zneužitím moci, pretože voličom ponúkajú alternatívy. Týmzabraňujú vzniku diktatúry jednej politickej strany.

c) Procesy tvorby politickej vôle a rozhodovacie procesy sa dnes neodohrávajú iba naštátoprávnej úrovni a nemožno ich teda opísať iba prostredníctvom štátoprávnychkategórií. V tejto súvislosti je potrebné do nich zahrnúť kalkuláciu s mocensky brz-diacim pôsobením politických strán, záujmových spolkov a verejnej mienky.

d) Napriek tomu, že v súčasnosti sa už nedá hovoriť o stavovskom štáte, súčasná spoloč-nosť sa nerozvinula do podoby „spoločnosti stredného stavu (strednej vrstvy)“.

28

PRVÁ HLAVA

Prvý oddiel

Rôzne záujmy rôznych spoločenských vrstiev vyžadujú od politických strán rozdiel-ne ponuky a návrhy na riešenia jestvujúcich politických problémov.

Aj v rámci tejto klasifikácie je však najdôležitejšia štátoprávna (horizontálna) úroveňdeľby moci.

Princíp deľby moci alebo oddelenosti mocí, hoci nie je v Ústave Slovenskej republikyvýslovne formulovaný, možno vyvodiť zo systematiky ústavy a zo štruktúry vzťahov me-dzi jednotlivými ústavnými mocami. Výslovné zakotvenie učenia o trojdelení štátnejmoci obsahovala Ústavná listina Československej republiky z roku 1920 v § 1 ods. 2:„Ústavná listina určuje, ktorými orgánmi si zvrchovaný ľud dáva zákony, uvádza ich doskutočnosti a nachádza právo. Vytyčuje aj medze, ktoré tieto orgány nesmú prekročiť,aby sa nedotkli ústavne zaručených občianskych slobôd.“ V poznámkach k tomuto zne-niu sa uvádza, že tento odsek naznačuje systematiku ústavnej listiny, ako je realizovanáv jej piatich hlavách. Touto systematikou sa ústavná listina „vyslovila za tradičné Mon-tesquieuovo učenie o trojdelení štátnej moci“.

Po mocenských zmenách po 2. svetovej vojne bol princíp deľby moci v Ústave Česko-slovenskej republiky z 9. mája 1948 označený „za pozostatok monarchie a starších reži-mov“ a bol nahradený princípom jednotnej moci zvrchovaného ľudu.

Prostredníctvom princípu deľby moci sa nemá dosiahnuť iba čisto organizačná „deľ-ba“ moci medzi rôzne štátne orgány. Zmysel uvedeného princípu spočíva v tom, aby sazabránilo panstvu ľubovôle alebo aby sa sťažila cesta k nemu.

Princíp deľby moci sa ani v klasickej podobe neuskutočňuje vždy rigorózne, ale pri-púšťa určité prielomy. Nie je napríklad v rozpore s princípom nezlučiteľnosti (inkompa-tibility), ak poslanec je súčasne ministrom. Výkonná moc taktiež môže vydávať nariade-nia, ak je na to splnomocnená formálnym zákonom, napriek tomu, že vydávanie nariade-ní v materiálnom chápaní predstavuje zákonodarnú činnosť.

Zmyslom deľby moci je zároveň uviesť oddelené moci do systému vzájomnej závislostia bŕzd (historicky: checks and balances) tak, aby žiadna z týchto mocí nemohla prekročiťhranice ustanovené právom bez toho, aby nebola účinne obmedzovaná ostatnými mocami.

Novšie dochádzalo k spochybňovaniu názoru, či v zmenených politických pomerochmodel deľby moci ešte vyhovuje. Poukazuje sa na to, že v modernej parlamentnej demo-kracii najsilnejšia politická strana alebo koalícia najsilnejších politických strán ovládatak vládu, ako aj parlament. Týmto spojením dochádza k zmareniu účinkov deľby moci.

Nezávislosť súdnej moci

Princíp nezávislosti súdnej moci sa odvodzuje od právneho štátu, resp. od teórie deľ-by moci. V právnom štáte je porušovanie práva najhoršie zlo a nemožno ho strpieť. Naj-vyššou úlohou štátu je odstrániť ho, kdekoľvek sa vyskytne. Štát si má vypočuť každú ža-lobu na porušenie práva, preskúmať jej odôvodnenosť alebo neodôvodnenosť všetkýmidostupnými prostriedkami a zaručiť každej oprávnenej žalobe potrebnú pomoc. A tou jesudcovská funkcia.

Princíp právnej istoty

Právna istota je spolu so spravodlivosťou podstatnou súčasťou princípu právneho štá-tu v širšom zmysle. Funkciou právnej istoty je zabezpečovať v spoločnosti právny mier.Jednotlivec musí vedieť, podľa čoho sa má správať. Z právnej istoty možno odvodiť aj

29

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Čl. 1

požiadavku, že žiadny spor nemožno donekonečna obnovovať, ale že je potrebné, abysmeroval k nastoleniu právneho mieru. Preto má svoju opodstatnenosť inštitút právo-platnosti súdnych rozhodnutí.

Základným prvkom právnej istoty je istota občana, že sa voči nemu bude zachovávaťprávo. Právnu istotu ďalej konkretizujú tieto právne princípy: konanie orgánov verejnejmoci musí byť pre občana v rámci určitých hraníc predvídateľné a kalkulovateľné. Záko-ny v právnom štáte musia byť jasné a pochopiteľné, aby občanovi umožnili urobiť sipredstavu o svojej právnej situácii. Zo spätosti právneho štátu s právnou istotou a ochra-nou dôvery vyplýva aj nevyhnutnosť zaujať postoj k zákonom so spätnou časovou pô-sobnosťou, k hraniciam zákazu retroaktivity (Čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

Princíp právnej istoty v konkrétnom prípade môže byť v určitom napätí vo vzťahuk požiadavke materiálnej spravodlivosti. Tu je vecou zákonodarcu zvážiť, akú váhu pri-súdi každému zo spomínaných princípov a prisúdiť jednému z nich prednosť.

Princíp proporcionality

Z princípu právneho štátu ďalej vyplýva princíp proporcionality. Tento princíp vyža-duje, aby jednotlivec bol chránený pred zbytočnými zásahmi verejnej moci. Ak však jezásah do jeho ústavných práv nevyhnutný, musí mať zákonný podklad a tento zákonnýpodklad musí byť dostatočne určitý čo do obsahu, predmetu, účelu a rozsahu, aby hoobčan dokázal jasne spoznať.

Princíp proporcionality spravidla zahŕňa:

a) princíp vhodnosti,

b) princíp potrebnosti,

c) princíp proporcionality v užšom zmysle.

Princíp proporcionality, resp. test proporcionality sa používa v rámci rozhodovacejčinnosti ústavného súdu v konaniach o súlade právnych predpisov a zakladá sa na metó-de vyvažovania právnych princípov (PL. ÚS 12/01).

Neviazanosť štátu na ideológiu a náboženstvo

Pojem ideologického pluralizmu po prvý raz vyjadrila Ústava Belgického kráľovstvav roku 1831 (konkretizovaný v Čl. 14, 15 a 16 tejto ústavy), ktorá sa stala vzorom mno-hých ďalších ústav. Štát nesmie diskriminovať svojich občanov kvôli náboženstvu a ideo-lógii, nesmie im prikázať ani náboženstvo, ani ideológiu. Musí zaručovať slobodu mno-hých odlišných náboženstiev a svetonázorov tak, aby sa každému z nich dostala rovnakášanca na vyjadrenie svojich záležitostí.

Ústava Slovenskej republiky vychádza zo sekulárneho pojmu štátu, z relatívnej odde-lenosti štátu a cirkvi, z predpokladu, že štát a cirkev sú vo svojej vlastnej sfére pôsobnos-ti nezávislé a autonómne. Tento názor vyplýva aj z dokumentov II. vatikánskeho konci-lu, ktoré sa zaoberajú pluralistickou spoločnosťou a vzťahom politického spoločenstvaa cirkvi (Concilium Vaticanum II, Gaudium et spes, Caput IV, De vita communitatis poli-ticae, 76).

Slovenská republika zaručuje slobodu náboženského vyznania a viery (Čl. 24 ods. 1až 4), možnosť zmeniť vyznanie alebo vieru, ako aj právo byť bez náboženského vyzna-nia. Uznáva princíp, že cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy,

30

PRVÁ HLAVA

Prvý oddiel