NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY,

VÝSKUMU A INOVÁCIÍ

Zuzana MALIKOVÁ

Ekf Katedra regionálnych vied a manažmentu

Zuzana.malikova@tuke.sk

Abstrakt

Cieľom tohto článku je priblížiť spôsob štátnej podpory vedy a výskumu a inovácií

(V&V) v troch vybraných krajinách vo Švédsku, na Slovensku a v Japonsku. Prvá

časť poskytuje teoretický prehľad inovačných nástrojov, ktoré aplikujú rôzne

krajiny s cieľom zvýšiť participáciu podnikateľského sektoru vo vede a výskume.

Druhá časť popisuje a porovnáva zvolené indikátory vedy, výskumu a inovácie v

daných krajinách. Posledná časť približuje použité inovačné nástroje vo zvolených

krajinách.

Kľúčové slová: finančné a nefinančné nástroje podpory V&V, financovanie V&V,

rizikový kapitál

1 ÚVOD

Globalizácia, prílev zahraničných produktov a ekonomické rozpínanie ázijských

krajín vyvolávajú stále väčší záujem o inovácie. Inovácie vedú k zvýšeniu

produktivity, zlepšeniu kvality produktov a tým k zvýšeniu konkurencieschopnosti

podniku. Otvorenie národného trhu umožňuje transfer inovatívnych postupov,

technológií, vedomostí, prílev zahraničných investícii. Pod inováciami sa môžu chápať

nové tovary, nové výrobné metódy, nové trhy, nové zdroje výrobných faktorov a nové

organizačné zmeny [2].

Pod výdavkami do vedy a výskumu sa môžu chápať výdavky na podporu

vzdelávania ľudí, na tvorbu nových metód, postupov, technológií, číže výdavky na

tvorbu inovácií v spoločnosti. OECD definuje výdavky na vedu a výskum ako

„peniaze vynaložené na kreatívnu prácu vykonávanú systematicky s cieľom zvýšiť

úroveň vedomostí a využívanie týchto vedomostí na odvodenie nových aplikácií“ [17].

Podstatu zásahu štátu do vedy a výskumu vysvetlil Griliches cez existenciu

„spillovers“ vo výskume a vývoji. „Spillovers“ vo V&V znamená, že súkromné

investície do vedy, výskumu a inovácií prinášajú výnos nie len pre podnik ale aj pre

spoločnosť. Otázne je komu to prináša väčší osoh. Porovnáva „spoločenskú mieru

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU

návratnosti a mieru návratnosti z hľadiska súkromného sektora“. Podľa neho

spoločnosť získava viac ako daný investujúci podnik. Tým odôvodňuje podporu zo

strany štátu [1].

Štúdie na podnikateľskej úrovni dokazujú, že prínos pre spoločnosť z investícií do

V&V dosahuje 90 až 100% zatiaľ čo prínos pre podnikateľa sa pohybuje v rozmedzí 7

– 69%. Tento výrazný nepomer potvrdzuje potrebu štátnej podpory a stimulácie V&V

[26].

Štát má vytvoriť vhodný inštitucionálny rámec vzdelávania, vedy, výskumu a

zvoliť správny spôsob financovania. Aplikovanie inovačnej politiky do reality prebieha

za spolupráce viacerých subjektov, ktorými sú napr. Európska komisia, vláda,

ministerstvá, vládne podporné organizácie, poradenské centra a podniky. Všetky tieto

subjekty spolu tvoria inovačný systém krajiny. Štát môže využívať nástroje finančné aj

nefinančné.

Medzi fiškálne nástroje sa radí znižovanie daňových záväzkov voči štátu,

proinovačne orientovaná odpisová politika, daňové úľavy, licencie oslobodené od

dane[7,13]. Niektorým firmám sa tak znížia náklady. Naopak pre malé nové

spoločností to nie je zaujímavé ani prospešné, keďže na začiatku nedosahujú zisk.

Výsledky výskumu z roku 2005 v Anglicku ukázali, že 34% respondentov uskutočnilo

projekty V&V s dlhodobou návratnosťou vďaka daňovým stimulom, 24% opýtaných

firiem mohlo uskutočniť rizikovejšie projekty a 16% opytovaných firiem to dopomohlo

k prilákaniu zahraničných projektov [3].

Fiškálne nástroje sa od finančných líšia tým, že firme umožňujú investovať do tej

oblasti vedy a výskumu, ktorá vyhovuje firme. V prípade finančných nástrojov štát

podporuje projekty, ktoré vyberie. Finančné nástroje sú vo forme grantov, pôžičiek s

nízkou úrokovou sadzbou. V porovnaní s fiškálnymi nástrojmi sú administratívne

komplikovanejšie. Na druhej strane kontrola, kde sa finančné prostriedky použili, je

jednoduchšia. Štát pomocou nich podporuje projekty, ktoré sú pre neho významné.

Pod stimulovaním kapitálového trhu sa chápe finančná regulácia, garantované

pôžičky, záruky. Podľa komisárky Máire Geogheganovej v Európskej Únií je

nedostatok rizikového kapitálu, ktorý by premenil výskumné projekty na komerčný

úspech. Množstvo týchto projektov v EU prevyšuje aj USA či Japonsko. Napríklad

formát MP3 bol vytvorený v Európe, ale komercializovaný v USA. Komisárka vidí

problém v riziku nedostatku skúsenosti so správou fondov. Jej navrhovaným riešením

je prepojenie verejných a súkromných fondov rizikového kapitálu. Doteraz nie je

Európsky trh rizikového kapitálu (RK) jednotný, čo môže byť dôvod nedostatku RK v

EU. Cezhraničné investície RK sa stretávajú s problémami kvôli odlišným národným,

administratívnym a daňovým pravidlám a reguláciám. Odstraňovanie týchto prekážok

je pre fond časovo aj finančne náročné [9].

Nefinančná politika obsahuje nástroje ako informačné poradenské centrá,

inkubátory, centrá excellence, posilnenie duševného vlastníctva. Duševné vlastníctvo

je chránené týmito právami:

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

1. Práva priemyselného vlastníctva kde spadajú patenty, úžitkové vzorce,

známky.

2. Autorské práva – literatúra, umelecké diela, hudba, software, databázy.

Nemusia sa registrovať, lebo sú udeľované automaticky.

3. Komerčné stratégie – obchodné tajomstvá, zmluvy o mlčanlivosti.

V Európe je získanie patentu 10 krát drahšie ako v Amerike čo oslabuje

konkurencieschopnosť a odrádza [10]. Patenty sú v každej krajine udeľované

špecifickým úradom. Zatiaľ nie je možné získať patent platný v celej Európskej únií

(EU). Na zavedenie Jednotného Európskeho patentu ostáva zrealizovať len posledný

krok a to jazykový preklad patentu. Jednotný patent bude platiť v celej EU, nebude

potrebné ho overovať vnútroštátne a znížia sa tým aj náklady spojené s prekladom.

V súčasnosti existuje Európsky patentový úrad (EPU), pod ktorý spadá 27 krajín

EU a 10 ďalších európskych krajín. EPU udeľuje európsky patent, avšak ten platí v

členskej krajine až po vnútroštátnom overení. EPU používa 3 úradné jazyky:

angličtina, francúzština a nemčina. Vyžadovaný preklad a byrokracia sú finančné

náročné. Príklad porovnávajúci USA s Európou: v Európe aby 1 patent platil v 13

členských krajinách je potrebné zaplatiť 20 000 eur z čoho preklad a administrácia

stoja 14 000eur. V Amerike stojí cca.1850 eur [12].

Je nevyhnutný efektívny systém ochrany duševného vlastníctva, ktorý bude

motivovať k výskumu a posilní konkurencieschopnosť. Napríklad v zdravotníctve

ochrana duševného vlastníctva má zabezpečiť farmaceutickej spoločnosti na určité

obdobie výhradné právo predávať novo vyvinutý liek. Dočasné monopolné postavenie

im má zaručiť vrátenie nákladov, ktoré boli vynaložené na výskum.

2 ANALÝZA PODPORY VEDY A VYSKUMU VO VYBRANÝCH

KRAJINÁCH

Prvá časť článku popisuje teoretické poznatky o inováciách a výdavkoch do vedy

a výskumu. Nasledujúca časť popisuje aké štátne nástroje sa využívajú na stimulovanie

V&V vo zvolených krajinách. Cieľom poslednej časti je porovnať situáciu vedy,

výskumu a inovácií v troch zvolených krajinách, ktorá môže byť dôsledkom zvolených

stimulačných nástrojov jednotlivých krajín. V závere sú navrhnuté oblasti, ktorým by

sa mala venovať väčšia pozornosť v rámci Slovenska.

Ako prvú krajinu, si autorka zvolila svoju krajinu pôvodu. Ďalšie dve krajiny boli

vybraté na základe Sumárneho inovačného indexu (SII) a kontinentu, na ktorom sa

nachádzajú. SII popisuje celkovú relatívnu inovačnú výkonnosť krajiny. Podľa SII sú

krajiny rozdelené do štyroch skupín: inovační lídri, inovační nasledovníci, mierni

inovátori a dobiehajúce krajiny.

Švédsko je krajina EU rovnako ako Slovensko. V roku 2007, 2008 aj 2009

Švédsko dosiahlo najvyššiu hodnotu tohto indexu a patrí do skupiny inovačných

lídrov. Slovensko v roku 2007 a 2008 patrilo do skupiny dobiehajúcich krajín. V roku

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU

2009 v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2008 postúpilo o jedno miesto nahor a to

z 22. miesta na 21. miesto a dostalo sa do skupiny miernych inovátorov.

Posledná zvolená krajina je Japonsko. Cieľom článku je porovnať situáciu na

Slovensku, s inou EU krajinou s najvyšším SII a s krajinou mimo Európy s vysokým

SII. V roku 2007 Japonsko dosiahlo šiesty najvyšší SII a z mimo európskych krajín bol

pred ním len Izrael. Od roku 2008 SII sa zameriava len na krajiny Európy, preto sa

v rámci Japonska pozeralo len na SII z roku 2007 [19].

V tejto kapitole bude najprv popísaná situácia štátnej podpory V&V vo Švédsku,

potom v Japonsku a nakoniec na Slovensku.

Pre Švédsko je charakteristické, že štátna finančná podpora smeruje najmä do

univerzít a výskumných centier. Podniky si financujú V&V vo väčšej miere samy.

Získavajú z toho výhody ako spoznanie výskumníkov, skúsenosti. Švédska vládna

podpora smerujúca k podnikom postupne klesá.

Z celkového pohľadu na investície do V&V vyplýva, že väčšina domácich

výdavkov na V&V pochádza zo súkromného sektora 64%, keďže v roku 2009 77%

V&V aktivít realizujú podnikateľské subjekty a to najmä nadnárodné korporácie [24].

V roku 2007, vládne výdavky predstavujú 22,2% a výdavky sektoru vysokoškolského

vzdelania dosiahli výšku 0,7% z celkových výdavkov na V&V [11].

Švédske vládne financovanie výskumu môžeme deliť na:

1. Priame vládne granty, ktoré si nevyžadujú súťaženie

2. Granty od rady pre výskum a vládnych agentúr na báze súťaženia

3. Granty od vládnych agentúr vo Švédsku a od EU na báze súťaženia

4. Granty od nezávislých výskumných fondov na báze súťaženia

Zodpovednosť za financovanie V&V prešla od roku 2001 do rúk Švédskej

vládnej agentúry pre inovačné systémy - Vinnova. Medzi najväčších verejných

aktérov, ktorí poskytujú priame finančné podpory v počiatočnej fáze podniku sú

Švédska agentúra pre ekonomický a regionálny rozvoj NUTEK, Vinnova, univerzity,

Innovationsbron (špecializovaný na komercializáciu výskumu), regionálne

administratívne komisie, Švédska energetická agentúra. Poskytujú pomoc v 3 formách:

investície do vlastného imania, podmienené pôžičky, dotácie [6].

40% vládneho financovania V&V smeruje do univerzít a to v podobe priameho

financovania cez granty. Medzi najvýznamnejšie akademické inštitúcie patrí: Švédska

agentúra obranného výskumu, Zariadenie obranného výskumu a Letecký výskumný

ústav.

V rámci podnikateľského sektora, tiež väčšina vládnej podpory smeruje do

veľkých firiem orientovaných najmä na vojenský sektor. Len 13% z vládneho

financovania V&V smeruje pre MSP, čo je v porovnaní so 60% vo Fínsku veľmi

nízke. Podniky realizujú V&V s cieľom zlepšiť existujúce produkty, služby a procesy,

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

v menšej miere investujú peniaze do tvorby produktov, ktoré predtým na trhu neboli

[26].

Nasledujúca tabuľka 1 znázorňuje zdroje financovania V&V v podnikoch v roku

2007. 76% tvoria vlastné zdroje a len 1% štátne zdroje a ďalšie 1% z EU.

Tabuľka 1: zdroje financovania V&V v podnikoch v roku 2007

vlastné zdroje 76%

vlastná skupina podnikov

v zahraničí 8%

ďalšie firmy vo Švédsku 3%

vlastné skupiny podnikov vo

Švédsku 6%

Obrana 3%

ďalšie podniky v zahraničí 2%

EU a medzinárodné organizácie 1%

verejné/ štátne zdroje 1%

Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov zo Statistic Sweden

Rizikový kapitál porástol vo Švédsku z 0,14% HDP v roku 2004 na 0,23% HDP v

roku 2006. Pričom vo väčšine krajín ako aj vo Švédsku kapitál smeroval do fázy

expanzie a nie do prvotných štádií. V medzinárodnom porovnaní majú vo Švédsku

dobrý prístup ku kapitálu. Určitú časť peňazí vláda vyčleňuje aj na vývoj a aktivitu

národných inkubátorov pre podporu začatia nových firiem. Krajina pritom využíva

fondy z EU.

V druhej polovici 1970, Švédsko bolo jednou z prvých krajín ktoré poskytovali

daňové úľavy na výdavky na V&V a technický pokrok. Tento nástroj krajina využívala

10 rokov. Keďže verejné výdavky boli príliš vysoké, tento druh fiškálneho nástroja

prestali používať.

V období 2006 až 2010 prebieha v Japonsku tretí základný plán vedy a techniky,

ktorý je zameraný na 4 hlavné oblasti: veda o živej prírode, nanotechnológie a

materiály, informácie a komunikácia a životné prostredie.

V roku 2008 výdavky na V&V dosiahli 3,76% HDP. Z toho 77,7% boli výdavky

vynaložené podnikateľským sektorom, 15,6% sektorom vysokoškolského vzdelania,

7,3% neziskovými organizáciami a verejným sektorom. Čo sa týka zamestnancov

V&V tak 58,7% je v podnikateľskej sfére, 7,3% v neziskových inštitúciách a verejnom

sektore a 34% v školstve [4]. V Rámci krajín OECD je Japonsko na štvrtom mieste v

počte výskumníkov na celkovú zamestnanosť: na 1000 zamestnaných pripadá 11

výskumníkov, pričom priemer OECD je 7, 3 [18].

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU

Z týchto čísel vyplýva, že hlavným aktérom vo výskume sú podnikateľské

subjekty a druhým najväčším finančným podporovateľom je vláda [4]. Typickým pre

Japonsko je veľmi nízka účasť európskych a iných zahraničných fondov. Podľa údajov

z Eurostat, v roku 2007 celkové cezhraničné financovanie dosiahlo len 0,3%.

90% vládnych výdavkov na V&V smeruje do univerzít a verejných inštitúcií.

V rámci všetkých univerzít je 75% súkromných. Aj napriek tomu, štát finančne

podporuje najmä štátne univerzity. Súkromné univerzity majú financie zo školného

plateného študentmi, ktoré je vyššie v porovnaní so štátnymi univerzitami. Nevyhnutné

je spomenúť, že štátne univerzity aj štátne výskumné centrá majú finančné prostriedky

priamo od ministerstiev alebo od špecializovaných agentúr pre financovanie, ale tieto

finančné prostriedky nie sú v podobe konkurenčných grantov, ktoré získavajú najlepší

[14].

V Japonsku sa rozpočet na V&V výrazne nemení od roku 2002. Je rozdelený

medzi jednotlivé ministerstva Radou pre politiku vedy a techniky. V Japonsku sa

nachádzajú tri hlavné organizácie na financovanie V&V: Japonská spoločnosť pre

podporu vedy. Japonská agentúra vedy a techniky a Rozvojová organizácie pre nové

energetické a priemyselné technológie.

Každé ministerstvo poskytuje finančnú podporu v 4 základných formách:

základné univerzitné financovanie, financovanie V&V za pomoci nezávislých

správnych orgánov spadajúcich pod ministerstvá, špeciálne financovanie V&V

organizácií, iné priame financovanie cez programy a projekty z ministerstva.

Čo sa týka daňových stimulov v Japonsku, v roku 2003 vláda pozmenila systém

daňových stimulov a zaviedla 8 – 10% permanentnú úľavu z celkových výdavkov na

V&V. Okrem toho zaviedla aj 2% dočasnú úľavu kvôli klesajúcej ekonomickej

situácií. V Roku 2005, 2% daňovú úľavu zrušila a zaviedla len jednotnú sadzbu na

základe celkových výdavkov. Aby nepoklesla motivácia firiem vláda ešte zaviedla

dočasné riešenie a to 5% sumy presahujúcej výdavky na V&V za posledné 3 roky

[18].

Japonska vláda nepriamo podporuje súkromné investície do V&V aj cez tvorbu

technologických parkov, ktoré slúžia na podporu podnikateľov.

Základnú motiváciou včlenenia súkromného sektora do V&V vidia cez vytváranie

povedomia a zapájanie súkromného sektoru do tvorby výskumnej politiky. Súkromná

sféra je implementovaná aj do tvorby systému duševného vlastníctva. Napríklad vďaka

tomu boli zavedené vhodné nástroje ako skrátenie procesu získavania patentov.

Zapojenie tohto sektora môže mať viacero podôb [15]:

• všeobecné dialógy,

• neformálne zapojenie bez priamej účasti do procesu tvorby výskumnej

politiky

• spoločné aktivity medzi verejným a súkromným sektorom – pri

vytváraní klastrov, technologických parkov

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

• očakáva sa nárast dôležitosti prepojenia zamestnancov medzi

súkromným a verejným sektorom

Cieľom Inovačnej stratégie Slovenska na roky 2007 – 2013 je „aby sa inovácie

stali jedným z hlavných nástrojov rozvoja znalostnej ekonomiky a zabezpečovania

vysokého hospodárskeho rastu Slovenskej republiky s cieľom dosiahnuť úroveň

najvyspelejších ekonomík Európskej únie“ [16].

V roku 2006, Ministerstvo hospodárstva SR vykonalo analýzu inovačnej politiky,

ktorá odhalila viacero nedostatkov [19]. Slabá inovatívnosť firiem je spôsobená

nedostatkom vedomostí, ľudského kapitálu, nedostatkom finančných prostriedkov.

Veľký vplyv má slabá prepojenosť medzi potrebami podnikov a výsledkami

základného výskumu čo je spôsobené ich obmedzenou spoluprácou s výskumno –

vzdelávacím systémom. Táto analýza navrhla zmenu systému financovania výskumu a

vývoja. Hlavným kritériom získania financií by malo byť komerčné využitie vedy, čiže

uspokojenie dopytu firiem vďaka dobrej komunikácie a spolupráce medzi výskumno –

vzdelávacím systémom a podnikmi.

Ďalej táto analýza odhalila dva najzávažnejšie dôvody nízkych súkromných

výdavkov na vedu a výskum. Firmy inovujú málo kvôli nedostatku rizikového

kapitálu. Druhým dôvodom je fakt, že slovenské firmy prikladajú malý význam

inováciám. Výsledky analýzy ovplyvnili formulovanie Národného strategického

referenčného rámca na roky 2007 až 2013.

Slovenský inovačný systém je tvorený troma skupinami subjektov. Prvá sú vládne

subjekty (napr. Ministerstvo školstva), druhá sú agentúry spadajúce pod ministerstvá

poskytujúce financie (napr. VEGA) a tretia skupina pozostáva zo subjektov

realizujúcich výskum (SAV, univerzity, podniky). Na Slovensku je 23 verejných, 10

neverejných univerzít, a iné vzdelávacie inštitúcie, ktoré realizujú výskumné aktivity

na nízkej úrovni.

Výdavky na V&V v roku 2009 dosiahli 0,46 % z HDP, pričom v nasledujúcom

roku sa očakáva zvýšenie na 0,6% z HDP. Slovenská vláda každým rokom vyčleňuje

menšiu čiastku zo štátneho rozpočtu na V&V. Štátna podpora V&V v roku 1998

dosahovala 12,14 miliónov eur, naopak v roku 2008 len 4,23 miliónov eur.

V porovnaní so Švédskom a Japonskom, najväčšie výdavky neboli vynaložené

podnikateľským sektorom (35,6%) ale boli zo strany vlády v hodnote 53,9%

z celkových výdavkov na V&V.

Charakteristickým pre Slovensko je, že finančná podpora je prevažne vo forme

grantov. Iné formy finančnej podpory ako podiel na vlastnom imaní firiem na báze

nových technológii alebo zvýhodnené pôžičky neboli zatiaľ aplikované. Na Slovensku

má finančná podpora dve podoby [5]:

• Financovanie SAV a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania cez priame

transfery alebo VEGA granty. Podľa výročnej správy v roku 2009 bolo 2269 riešených

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU

projektov VEGA, z čoho 1718 z vysokých škôl a 551 z pracovísk SAV. MŠ SR a SAV

na riešenie projektov vyčlenila dokopy 13,279 miliónov eur [25].

• Konkurenčné granty

Na jednej strane sa zvýšila verejná podpora univerzít a Agentúry na podporu

výskumu a vývoja (APVV). Na druhej strane podpora Slovenskej akadémie vied

(SAV) v reálnom čase klesá

V rámci oblasti fiškálnych stimulov podľa správy pre EK z roku 2004, Slovensko

nevyužívalo daňové úľavy ako nástroj podpory pre V&V. Ani v roku 2007 o to

ministerstvo financií SR nemalo záujem. Zákon z roku 2009 už obsahuje túto formu

fiškálnych nástrojov [8].

Zákon č.185/2009 je zákon o stimuloch výskumu a vývoja pre podnikateľov

zapísaných v obchodnom registri na Slovensku. Tento zákon vymedzuje 5 druhov

stimulov, ktorých poskytovatelia sú Ministerstvo Školstva SR a Ministerstvo financií

SR [20]:

A) dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na :

1. Podporu základného, aplikovaného výskumu alebo experimentálneho vývoja

2. Vypracovanie štúdie realizovateľnosti projektu

3. Zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva

4. Dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja

B) úľava na dani z príjmu podľa osobitných predpisov

Mnohokrát podniky okrem finančnej pomoci potrebujú aj nefinančnú pomoc,

ktorú im môžu poskytnúť podnikateľské inkubátory (nefinančný nástroj štátu).

Inkubátory vytvárajú potrebné podmienky pre začínajúcich podnikateľov, čo môžu

využívať aj tri roky. V ich priestoroch má podnikateľ k dispozícií kancelárske

priestory, miestnosti na školenia, zasadačky, miestnosti s počítačmi, kopírkou.

Inkubátory sú využívané už v prípravnej fáze ako poradenské centrum. Môžu zvýšiť

šancu prežitia novovytvoreného podniku. V období 2002 až 2008 bolo zo štátneho

rozpočtu a fondu PHARE vybudovaných 16 inkubátorov a 1 virtuálny [22].

3 KOMPARATÍVNA ANALÝZA OBLASTI VEDY A VÝSKUMU VO

VYBRANÝCH KRAJINÁCH

Predchádzajúca kapitola popisovala čo robí štát pre podporu vedy, výskumu

a inovácií. Táto kapitola znázorňuje konkrétne čísla a porovnáva stav V&V

v krajinách. Komparácia troch krajín sa realizovala na základe sekundárnych dát zo

štatistických úradov vybraných krajín, z databáz OECD a Eurostatu.

Na obrázku 1. sú znázornené vybrané indikátory charakterizujúce situáciu vedy,

výskumu a inovácií v krajine. Slovensko je na poslednom mieste vo všetkých

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

indikátoroch okrem počtu patentov so zahraničnými spoluvynálezcami. Najhoršiu

situáciu dosahuje v rámci trojitej patentovej rodiny na milión obyvateľov a to 0,02.

Trojitá patentová rodina znamená, že jeden patent bol podaný v EPO (Európsky

patentový úrad), JPO (Japonský patentový úrad) USPTO (Úrad pre patenty a ochranné

známky v USA). Švédsko má najvyššie hodnoty v rámci rizikového kapitálu na HDP,

v podnikateľskom výskume a vývoji (BERD 46% HDP), v počte vedeckých článkov

na milión obyvateľov (95,6) a okolo 65% firiem sa vyznačuje inovatívnymi aktivitami.

Japonsko má najvyššie hodnoty v rámci percenta firiem s netechnologickými

inováciami, a v rámci trojitých patentových rodín. To znamená, že v Japonsku pripadá

na 1 milión obyvateľov až 100 trojitých patentov.

Obr. 1: vybrané indikátory V&V

Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z databázy Eurostat

Nasledujúca tabuľka 2 popisuje počet inovatívnych firiem k celkovému počtu

firiem v krajine. Švédsko (0,5093) má dvojnásobne viac inovatívnych firiem ako

Slovensko (0,268). Orientujú sa viac na inováciu produktu ako procesu. V obidvoch

krajinách sú inovácie produktov realizovaná najmä v podnikoch. Na Slovensku okolo

11% inovatívnych podnikov kooperuje s inými podnikmi či inštitúciami a vo Švédsku

je to 13,3% inovatívnych podnikov.

GERD ako % HDP

BERD ako % HDP

Rizikový kapitál % HDP

Trojitá patemtová rodina na …

Patenty so zahraničným spolutvorca

Vedecké články na mil.obyv

% firiem s novým

produktom

% firiem s netechnologic

kými …

Japonsko

Švédsko

Slovensko

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU

Tabuľka 2: Podniky s inovačnými aktivitami

Podniky s inovačnými aktivitami Slovensko Švédsko

počet inovatívnych podnikov k celkovému

počtu podnikov v roku 2006 0,2683 0,5093

inovácia

produktu

Vyvinutý najmä podnikom alebo podnikovou

skupinou 0,2989 0,4419

Vyvinutý podnikom spolu s ďalšími podnikmi

alebo inštitúciami 0,108 0,1334

Vyvinutý hlavne inými podnikmi alebo

inštitúciami 0,0203

Inovácia

procesu

Vyvinutý najmä podnikom alebo podnikovou

skupinou 0,1861 0,2593

Vyvinutý podnikom spolu s ďalšími podnikmi

alebo inštitúciami 0,0636 0,2018

Vyvinutý hlavne inými podnikmi alebo

inštitúciami 0,0154

Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z databázy Eurostat

Tabuľka 3 znázorňuje zoznam opatrení inovačnej a výskumnej politiky vo

zvolených krajinách aj priemer v 27 krajinách Európskej Únie EU27. Bola vytvorená

autorkou na základe Erawatch správ. Slovne popísané budú len tie najvýznamnejšie a

najvýraznejšie. V Japonsku až 48% prislúcha inovačným stratégiám, ktoré majú

vysoký vyznám aj vo Švédsku (16%). To je vysoké v porovnaní so 4% pre EU 27 a 5%

na Slovensku. Druhým najvýznamnejším nástrojom v Japonsku 37% je priama

podpora vo forme grantov a pôžičiek, na Slovensku dosahuje 30% a naopak vo

Švédsku len 3%.

Slovensko má najväčšie percento 45% v rámci V&V kooperácie (PPP projekty),

čo je skoro dvojnásobok EU27 a je väčšie aj v porovnaní so zvyšnými dvoma

krajinami: vo Švédsku 31% a Japonsku 30%. Druhým najvýznamnejším nástrojom

30% na Slovensku sú Strategické výskumné politiky (dlhodobé výskumné programy),

to je tiež dvojnásobok v porovnaní s EU27. V rámci tohto nástroja Švédsko sa nelíši od

priemeru EU 27 a Japonsko dosahuje vyššiu hodnotu o 5%.

Švédsko dáva najväčší dôraz 31% na V&V kooperáciu (PPP projekty). 28%

orientujú na politické opatrenia týkajúce sa excelentnosti, relevantnosti a riadenia

výskumu na univerzitách. V Japonsku tento nástroj má len 6%, na Slovensku 25%.

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

Tabuľka 3: zoznam opatrení inovačnej a výskumnej politiky vo zvolených

krajinách

% zastúpenie politických opatrení v krajine EU 27 SE SR JP

1.1.1 Strategické politické dokumenty 2

5

1.2.1 Strategická výskumná politika (dlhodobý program

pre výskum) 16 16 30 21

1.2.2 Inovačné stratégie 4 16 5 48

1.3.1 Klastrové politiky 7 28 5 6

1.3.2 Horizontálne opatrenia finančnej podpory 6 25

12

1.3.3 Iné horizontálne politiky (napr. inovácie riadené

spoločnosťou) 3 0

2.1.1 Politické opatrenia týkajúce sa excelentnosti

a manažmentu výskumu na Univerzitách 15 28 25 6

2.1.2 Štátne inštitúcie výskumu 15

15

2.1.4 Infraštruktúra výskumu 8 6 15 10

2.2.1 Podpora infraštruktúry (školenia podporného

personálu) 4

0 12

2.2.2 Transfer poznatkov 12 3 15 15

2.2.3 R&D kooperácia (spoločné projekty, PPP

s výskumnými inštitúciami) 27 31 45 30

2.3.1 Priama podpora výskumu a vývoja (dotácie a

pôžičky) 15 3 30 37

3.1.2 Vzťah medzi výučbou a výskumom 4

10

3.1.3 Stimulácia PhD študentov 7 3 10

3.2.1 prijímania výskumných pracovníkov (napr. daňové

stimuly) 7 3 5 18

3.2.2 Rozvoj kariéry (napr. dlhodobé zmluvy

univerzitných výskumníkov) 6 6 15 18

3.2.3 Mobilita výskumných pracovníkov (napr. "odliv

mozgov“, prevoditeľnosť práv) 9 6

12

3.3.1 pracovný tréning (LLL) výskumníkov a ďalších

pracovníkov zapojených do inovácií 4 6

10

3.3.2 Náborom kvalifikovaných pracovníkov v podnikoch 4 6

4.2.3 Podpora transferu technológií medzi podnikmi 7 6 5

4.1.1 Podpora sektorových inovácií v priemysle 8 13 15

4.1.2 Podpora inovácií v službách 6 3

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU

4.2.1 Podpora riadenia inovácií a poradenských služieb 11

15

4.3.1 Podpora inovatívne začínajúcich 16 13 20 15

4.3.2 Podpora rizikového kapitálu 8 3 10

5.1.1 Podpora tvorby priaznivých klimatických inovácie 5

6

5.2.1 Fiškálne stimuly na podporu šírenia inovačných

technológií 4

10

5.3.1 Opatrení na zvýšenie povedomia a poskytnutia

všeobecných informácií o právach duševného vlastníctva 3

5

Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov zo správ Erawatch

4 ZÁVER

Štát, podnikateľské subjekty a ostatné subjekty inovačného systému majú v

rukách národnú úroveň inovácií, vedy, výskumu a technológii, čo ovplyvňuje

konkurencieschopnosť, produktivitu, zamestnanosť a s tým spojenú kvalitu života.

Tento príspevok približuje a porovnáva štátne stimuly V&V vo Švédsku, v Japonsku a

na Slovensku.

Komparatívna a deskriptívna analýza nám poukázala na niekoľko nedostatkov

podpory V&V na Slovensku. Celkové výdavky na V&V vyjadrené ako percento

z HDP sú na Slovensku veľmi nízke, nedosahujúce ani 0,5% zatiaľ čo vo Švédsku

a Japonsku sú nad 3% HDP. V rámci zvolených krajín, len na Slovensku najväčšia časť

výdavkov bola vynaložená zo strany štátu a nie zo strany podnikateľov. Vo Švédsku

76% výdavkov na V&V je zo strany podnikateľov a v Japonsku je to 77%. Slovensko

zaostáva aj v podpore rizikového kapitálu, ktorý dosahuje len 0,46% HDP v porovnaní

so 46% HDP vo Švédsku. Analýza okrem toho preukázala aj odlišný rozsah priamej

podpory V&V, ktorá je veľmi nízka vo Švédsku s najvyšším SII a naopak veľmi

vysoká na Slovensku.

Z vykonaných analýz by sme mohli vyvodiť záver, že Slovensko ma väčšiu

pozornosť venovať rizikovému kapitálu, celkovo zvýšiť povedomie podnikateľov

o význame inovácií a zároveň aj samotný štát by mal V&V venovať väčšiu pozornosť.

V rámci fiškálnych stimulov je to otázne, pretože Švédsko ich nevyužíva ale Japonsko

áno.

REFERENCES / POUŽITÁ LITERATÚRA

[1] Domínguez, Angeles –Marra (2006). The Effects of Fiscal Incentives and Public

Subsidies on Private R & D Investment., Hacienda Pública Espanola. Dostupné na

Repec: http://ideas.repec.org/a/hpe/journl/y2008v184i1p35-66.html

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

[2] Becker M.C. ,Knudsen T., 2002. Schumpeter 1911 Farsighted Visions on

Economic Development : American Journal of Economics and Sociology, vol.1,

no.2, s.387-403

[3] Clemens, S., Savage, B., Malicka, D.: Research and Development Tax Credits,

Final Report,BMRB, 2005.Dostupné na

:http://www.evatassurance.com/NR/rdonlyres/eqinqe3xgwsrp2sznhns7qdvv3oomt

6haijmqeu5awexxeky2ylgtit2vbuzl25ypfezke7umzye2lythrf67pavkld/rand-

taxcredits-summary.pdf

[4] Erawatch 2010. National profile Japan – research policy, policy documents,

structure of research system. Dostupné na:

http://cordis.europa.eu/erawatch/index.cfm?fuseaction=ri.content&topicID=619&

parentID=44&countryCode=JP

[5] Erawatch 2010. National profile Slovakia – Basic characterisation of the

research system. Dostupné na:

http://cordis.europa.eu/erawatch/index.cfm?fuseaction=ri.content&topicID=35&p

arentID=34&countryCode=SK

[6] Erawatch 2010. National profile – Sweden – Basic characterisation of the

research system. Dostupné na:

http://cordis.europa.eu/erawatch/index.cfm?fuseaction=ri.content&topicID=14&p

arentID=12&countryCode=SE

[7] Euractiv, 2007. Investujte do vedy a znížte si dane! Nie však na Slovensku.

Dostupné na: http://www.euractiv.sk/danova-politika/clanok/investujte-do-vedy-a-

znizte-si-dane-nie-vsak-na-slovensku

[8] Europa, 2004. Expert Group on fiscal measures for research. Hague, 15.6.204

Dostupné na: http://ec.europa.eu/invest-in-

research/pdf/download_en/omc_and_fiscal_measures_for_research.pdf

[9] Ec.europa) European Commission. Venture capital. [cit.23.8.2010]. Dostupné

na: http://ec.europa.eu/enterprise/policies/finance/risk-capital/venture-capital/

[10] Europa Duševné vlastníctvo. Dostupné na:

http://ec.europa.eu/youreurope/business/competing-through-

innovation/protecting-intellectual-property/index_sk.htm

[11] EUROSTAT Statistics database. Dostupné na:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database

[12] Hospodárske noviny, Jednotný európsky patent bude čoskoro realitou.

2.7.2010. Dostupné na

http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=13&prm1=0&prm2=14&prm3=201

40&pt=7802

[13] KOZOVSKY, Dusan - FRANK, Karol - PRCOVA, Silvia. Podpora vedy,

vyskumu a inovacii vybranymi nastrojmi hospodarskej politiky v malej otvorenej

ekonomike. In Teoreticke a prakticke aspekty verejnych financi. Praha 13.-14. 4.

2007 : XII. mezinarodni vědecka konference. Praha : Oeconomica, 2007

[14] Lennart Stenberg & Hiroshi Nagano 2009. Priority-Setting in Japanese

Research and Innovation Policy. VINNOVA ISBN 978-91-85959-91-4

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU

[15] Meissner Dirk 2006. Private Sector Interaction in the Decision Making

Processes of Public Research Policies – Country profil Japan. Dostupné na:

http://ec.europa.eu/invest-in-

research/pdf/download_en/psi_countryprofile_japan.pdf

[16] Návrh inovačnej politiky SR na roky 2008 až 2010. Dostupné na

http://www.economy.gov.sk/inovacie-6194/127879s

[17] OECD 2005. OECD glossary of statistical terms. Dostupné na

http://stats.oecd.org/glossary/detail.asp?ID=2315.

[18] OECD 2008. OECD science, technology and industry Outlook 2008.

Dostupné na http://www.oecd.org/dataoecd/17/62/41559228.pdf. ISBN 978-92-

64-04991-8

[19] ProInnoEurope. Executive summary: Summary Innovation index 2007, 2008,

2009. Dostupné na: http://www.proinno-europe.eu/page/european-innovation-

scoreboard-2007

[20] Prno, Ignác, Investičná a inovačná politika - Bratislava : Merkury, s.r.o., 2008 -

218 s. - ISBN 978-80-89143-85-6,

[21] Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Zákon o stimuloch pre výskum a

vývoj. [12.8.2010]. Dostupné na: http://stimuly.vedatechnika.sk/index/ostimuloch

[22] NADSME. Inkubátory na Slovensku. Dostupné na:

http://www.nadsme.sk/content/technologicky-inkubator-inovatech-sladkovicovo

[23] Statistics Sweden 2010. Government Budget Appropriations or Outlays for

RaD 2010. Dostupné na: http://www.scb.se/Pages/Product____25078.aspx

[24] Taxand2009. Global guide to RaD tax incentives. Dostupné

na:www.taxand.com

[25] VEGA Výročná správa za rok 2009. Dostupná na:

http://www.minedu.sk/data/USERDATA/VysokeSkolstvo/VaTVS/VEGA/vega_v

yroc_sprava_2009_upr.pdf

[26] VINNOVA – Vládna agentúra Ministerstva podnikov, energie a komunikácie

2008. Research and innovation in Sweden – An international comparison.

Dostupné na:

http://www.iva.se/upload/In%20English/Intern.%20Folbench_eng.pdf ISBN: 978-

91-7082-753-5