Národný projekt Štátnej školskej inšpekcie:

„Externé hodnotenie kvality školypodporujúce sebahodnotiace procesy a

rozvoj školy“

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Implementácia modelu hodnotenia na strednú školu

Operačný program: OP Vzdelávanie

Programové obdobie: 2007-2013

Štátna školská inšpekcia, Staré grunty 52, Bratislava

Názov projektu: Externé hodnotenie kvality školy

podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy

Kód ITMS projektu: 26140130018

Organizácia a priebeh implementácie modelu sebahodnotenia na strednej škole

Prezentácia projektu, predstavenie monografií Manuál, Model na škole: kroky vedúce školu k procesu sebahodnotenia predstavenie otázok – indikátorov pre jednotlivé oblasti

sebahodnotenia cieľ sebahodnotenia možnosti výberu domén a oblasti sebahodnotenia

Organizácia a priebeh implementácie modelu sebahodnotenia na strednej škole

Hľadanie odpovedí na kľúčové otázky:

Čo získa škola uskutočnením sebahodnotenia? Ktorú oblasť vybrať? Oblasť v ktorej máme problémy? Výber oblasti ktorá je pre nás zaujímavá? Aký bude rozsah toho, čo chceme hodnotiť? Kto zo zamestnancov sa bude podieľať na procese

sebahodnotenia? Ktoré kroky a v akom časovom termíne budú stanovené?

Výber domén a oblastíprvotné stanovenie otázok

Určenie kvalitárov projektu, zodpovednosť za organizovanie práce a jej priebeh.

Voľba oblasti realizácie procesu, na dvoch úsekoch, úsek: všeobecnovzdelávacích predmetov vzdelávania v odborných predmetoch

Vznik dvoch pracovných skupín so svojim kvalitárom, pracovné skupiny sa v časovom termíne vyjadrili k vybraným doménam a jednotlivým oblastiam: doména – Výstupy a Procesy na úrovni triedy oblasť – Študijné výsledky a Kvalita učenia sa a vyučovania

Prvá pracovná skupina

Doména: 1 Výstupy

Oblasť: 1.1 Študijné výsledky

Otázka všeobecná, vznikla upravením ponúknutej otázky z Manuálu:

Získavajú žiaci odborné kompetencie deklarované v profile absolventa Školského vzdelávacieho programu?

Otázky konkretizujúce bližšie cieľ:

1. Aká je úroveň požadovaných vedomostí žiakov v jednotlivých zameraniach (zasielateľstvo a logistika v doprave)?

2. Je požadovaná úroveň vedomostí dostačujúca (viac ako 50%) v jednotlivých sledovaných predmetoch?

Prvá pracovná skupina

3. Aké percento žiakov v jednotlivých ročníkoch dosiahlo celkovú úroveň požadovaných vedomostí, teda viac ako 50%?

4. Dosahujú žiaci požadované vedomostí podľa jednotlivých odborných kompetencií?

Cieľ: zistiť úroveň získaných odborných kompetencií u žiakov

deklarovaných v profile absolventa

zistiť úroveň vedomostí žiakov vo vybraných predmetoch, vo zvolených odboroch, tieto percentuálne vyhodnotiť

Druhá pracovná skupina

vytvorila ďalšie dve “podskupiny” vzhľadom na výučbu anglického jazyka a nemeckého jazyka na škole

Prvá podskupina, so zameraním na meranie pokroku žiakov

v procese vzdelávania:

Doména: 2 Procesy na úrovni triedy

Oblasť: 2.2 Kvalita učenia a vyučovania sa

Otázka všeobecnú, si skupina nevybrala

Otázky konkretizujúce bližšie cieľ:

1. Zhoduje sa hodnotenie žiaka v 9. ročníku ZŠ s hodnotením v 1. ročníku SŠ?

2. Je miera pokroku žiakov v končiacom ročníku vyššia/ nižšia / vyrovnaná oproti nižším ročníkom?

Druhá pracovná skupina

Druhá podskupina, so zameraním na meranie úrovne výsledkov:

Doména: 1 Výstupy

Oblasť: 1.1 Študijné výsledky

Otázku všeobecnú, si skupina nevybrala

Otázky konkretizujúce bližšie cieľ:

1. Sú výsledky maturitných skúšok reálnym obrazom očakávanej úrovne získaných kompetencií absolventov?

2. Aká je úroveň výsledkov žiakov v cudzích jazykoch v porovnaní s výsledkami PFEČ MS v celonárodnom testovaní?

Stanovenie otázok a cieľov sebahodnotenia

Základný motív rozsiahlej diskusie (kľúčové):

Presné a výstižné stanovenie otázok, ich formulácia, a to vzhľadom na:

cieľ sebahodnotenia rozsah zberu údajov voľbu hodnotiacich kritérií adresnosť vo vzťahu k vyhodnoteniu aktuálneho stavu

Stanovenie otázok a cieľov sebahodnotenia

Dôležité a zásadné otázky, ktoré vznikali v procese voľby a tvorby všeobecných, konkretizujúcich a doplňujúcich otázok:

1. Špecifikujú všeobecné otázky jednoznačne oblasť a problém, ktorý chceme hodnotiť?

2. Sú konkretizujúce otázky zamerané skutočne na problém, ktorý chceme sledovať, a ku ktorému vedú výstupy?

Je ich znenie presne určujúce vo vzťahu k tomu čo je naším cieľom?

3. Údaje, s ktorými budeme pracovať, sú tie, ktoré nás dovedú k cieľu, k tomu, čo sme chceli merať?

4. Získané údaje budú pre nás hodnotné? Dokážu dať odpoveď na stanovené otázky?

Metódy a nástroje získavania výsledkov

Prvá skupina, aktivita Meranie, zber výsledkov získaných vypracovaním didaktických testov.

Úskalie, kvalitná príprava testov (nástroja): dosiahnuť merateľné a porovnateľné výsledky dosiahnuť komplexné a dôveryhodné, nesporné údaje (validizácia)

Druhá skupina, aktivita Zber údajov, rozbor a analýza existujúcich dokumentov a údajov v nich;

metóda Rozboru dokumentov, vyhodnocovanie a porovnávanie získaných údajov.

Ani jedna skupina nevylúčila možnosť variabilnejšieho využitia získaných údajov.

Zbieranie údajov a spracovanie údajov

Priebeh zabezpečili kvalitári.

Charakteristika procesu: časový rozvrh aktivít, pridelenie zodpovednosti denné stretávanie, konzultovanie, hodnotenie procesu prvá skupina: príprava a kompletizácia dotazníkov, meranie v triedach, spracovanie výsledkov (grafické) druhá skupina: zbieranie údajov, spracovanie výsledkov (grafické)

Analýza a hodnotenie údajov

Stretnutia za účelom:

vyhodnotenia procesu zberu vyhodnotenia kvality spracovania výsledkov prejednania postupu vyhodnocovania získaných údajov zhodnotenia získaných údajov prejednania možnosti dodatočného spracovania a vyhodnotenia výsledkov predbežného stanovenia návrhov a odporúčaní

Využitá možnosť elektronického spracovania a vyhodnotenia údajov, vytvoranie tabuliek a grafov.

Stanovenie návrhov a odporúčaní

Spoločné pracovné stretnutia pracovných skupín pod vedením kvalitárov.

Širšia diskusia k: dosiahnutým výsledkom v konkrétnej oblasti smerovaniu a definovaniu formulácií ako návrhov a odporúčaní identifikácii možných príčin dosiahnutých výsledkov hľadanie návrhov a odporúčaní:

ktoré je škola schopná zrealizovať ktoré neznechutia zamestnancov školy, žiakov u ktorých je vysoký predpoklad efektívnostiNebezpečie formulovania opatrení a návrhov všeobecného, neadresného charakteru!!!

Hodnotenie procesu sebahodnotenia

Obe skupiny vyhodnotili proces sebahodnotenia a dosiahnuté výsledky za prospešné pre školu a chcú v ňom pokračovať.

Prvá skupina:

bude pracovať na príprave ďalších testov (nástrojov) za účelom získania prehľadu o (ďalších) nadobudnutých kompetenciách žiakov.

Druhá skupina:

o rok vyhodnotí dosiahnuté výsledky nových maturantov za účelom ich porovnania s výsledkami končiacich žiakov predchádzajúcich ročníkov

Zhrnutie poznatkov

1. Škola pri prvom sebahodnotení potrebuje dostatočne dlhý čas na oboznámenie sa s materiálom (Model, Manuál, Podkladové štúdie). Tento čas sa dá skrátiť spoluprácou s kritickým priateľom školy, v spolupráci s inou školou a pod.

2. Škola dokáže pochopiť zmysel/cieľ sebahodnotenia školy, identifikáciu indikátorov/otázok.

3. Škola nemá problém vybrať si doménu a oblasť v ktorej chce uskutočniť proces sebahodnotenia. Dôležité je správne stanovenie si otázok k dosiahnutiu cieľa, voľba metódy, nástroja, spracovanie údajov, ich analýza a interpretácia.

Zhrnutie poznatkov

4. Prínosom pre školu je, ak hlavne v procese analýzy dosiahnutých výsledkov a hodnotení spolupracuje s tvorcami monografií sebahodnotenia, kritickým priateľom školy.

5. Škola v procese sebahodnotenia stále viac hľadala odpovede na otázky v monografiách Model a Manuál (prekonávanie úskalí, konkrétne príklady – tvorba otázok).

Jeden z poznatkov školy a jej zamestnancovúčastníkov procesu sebahodnotenia

Otázka:

Ktorá z foriem sebahodnotenia (povinná forma sebahodnotenia/dobrovoľná aktivita) je pre Vás prijateľnejšia?

Určite dobrovoľná aktivita – sebahodnotenie by malo

vychádzať z potrieb školy, malo by byť realizované ako

nástroj zvyšovania kvality školy. Povinná forma by mohla

znížiť kvalitu a úroveň, lebo učitelia by sa s tým nemuseli

stotožniť a nevideli by za tým pomoc na zlepšenie určitých

ukazovateľov, ale „nutné zlo“.

Náhľad do projektu

Aká je úroveň požadovaných vedomostí žiakov v jednotlivých zameraniach (zasielateľstvo a logistika v doprave)?

Žiaci v jednotlivých zameraniach dosiahli nasledujúce výsledky

Náhľad do projektu

Je požadovaná úroveň vedomostí dostačujúca (viac ako 50%) v jednotlivých sledovaných predmetoch?

Ako je z grafu evidentné, v každom z vybraných predmetov dosahuje viac ako polovica žiakov požadovanú vedomostnú úroveň, teda nad 50%.

Ďakujem za pozornosť

Andrej Opálený