Komplexné porovnanie vzdelávania a postavenia učiteľov stredných škôl na Slovensku, v Japonsku a v USA

Michal Daříček

Dátum vyhotovenia práce: máj 2009

Dátum menšej aktualizácie: október 2011

Cieľ práce

Cieľom tejto práce je na pozadí porovnania systémov vzdelávania v predmetných krajinách poukázať na klady a zápory jednotlivých systémov a a zodpovedať otázku „V čom robíme chybu?“ v našom vzdelávaní učiteľov.

Výber krajín

Pri výbere krajín som prihliadal na ekonomickú vyspelosť, hustotu obyvateľstva, počet samovrážd detí na 1000 obyvateľov a taktiež na kultúrnu odlišnosť predmetnej krajiny od Slovenska, s dôvodu iného vnímania sveta okolo seba, inej kultúry, a iných zvykov ľudí v týchto krajinách. A teda som vybral USA, ako reprezentanta klasického západného demokratického štýlu výchovy, Japonsko ako reprezentanta veľmi špecifického, radikálne náročného štýlu výchovy a Slovensko, ako krajinu, kde sa stretáva východ Európy zo západom.

Výber typu učiteľa

Typ učiteľa som vyberal podľa mojej osobnej úvahy. Prihliadal som na to, čo by som ja najradšej robil ako učiteľ, a aj na to aby vybraný typ učiteľa bol približne zhodný vo všetkých predmetných krajinách. V USA je ekvivalent našej základnej školy veľmi závislý od konkrétneho štátu, ale stredné školy (High School) sú relatívne rovnaké vo všetkých štátoch(1). A keďže v Japonsku existuje vyššia stredná škola(2), čo je ekvivalent našej strednej školy, tak som sa rozhodol pre učiteľa strednej školy. Pri výbere aprobácie som prihliadal na moju vlastnú špecializáciu (Pedagogika a Dejepis), a zvolil som Dejepis, keďže pedagogické princípy môžu byť do takej miery odlišné, a uplatnenie učiteľa pedagogiky tak úzke, že som sa k pedagogike nepriklonil.

Požadované vzdelanie na to aby človek mohol vyučovať dejepis na strednej škole

Slovensko

Základná škola: 9 rokov

Stredná škola: 4 roky

Vysoká škola prvého stupňa (bakalárske štúdium): 3 roky

Vysoká škola druhého stupňa (magisterské štúdium): 2 roky

Spolu: 18 rokov

Japonsko(2)

Základná škola: 6 rokov

Nižšia stredná škola: 3 roky

Vyššia stredná škola: 3 roky

Základné štúdium na vysokej škole (obdoba bakalárskeho štúdia u nás): 4 roky

Spolu: 16 rokov

USA(3)

Variant 1

Základná škola: 8 rokov

Stredná škola: 4 roky

Vysoká škola (Bachelor’s Degree - > obdoba bakalárskeho štúdia u nás): 4 roky

Variant 2

Základná škola: 4 roky

Nižšia stredná škola: 4 roky

Vyššia stredná škola: 4 roky

Vysoká škola (Bachelor’s Degree - > obdoba bakalárskeho štúdia u nás): 4 roky

Variant 3

Základná škola: 5 roky

Nižšia stredná škola: 3 roky

Vyššia stredná škola: 3 roky

Vysoká škola (Bachelor’s Degree - > obdoba bakalárskeho štúdia u nás): 4 roky

Variant 4

Základná škola: 6 rokov

Stredná škola: 6 rokov

Vysoká škola (Bachelor’s Degree - > obdoba bakalárskeho štúdia u nás): 4 roky

Spolu: 15 – 16 rokov, v závislosti od typov navštevovaných škôl

S vyššie uvedeného vidíme, že na Slovensku sa kladú na človeka najdlhšie trvajúce akademické povinnosti na to, aby sa mohol stať učiteľom. Teoreticky povedané, najmladší možný učiteľ na Slovensku môže mať 24 rokov, pričom v USA je to teoreticky 21 rokov a v Japonsku 22 rokov. Tu vidím zvyšky socialistického školského systému, pretože u nás treba dlho a zložito študovať, ale (ako uvidíme nižšie), stále nám to nedáva záruku že zo študenta bude dobrý učiteľ. To samozrejme ani v USA či v Japonsku, ale tam je vyššia pravdepodobnosť vyprodukovania kvalitného učiteľa ako u nás.

Teoretický rozbor akademického štúdia v jednotlivých krajinách, s hľadiska vedomostí a získaných pedagogických skúseností a schopností

USA

V USA sa nerozlišujú stupne škôl tak ako u nás – a v spojení s tým aj vzdelanie učiteľov pre daný stupeň. Zjednodušene môžeme povedať, že pre všetky verejné (štátne) školy v USA stačí Bachelor’s Degree1 z akejkoľvek univerzity, alebo 5 rokov univerzitného štúdia. Následne musí človek získať tzv. Povolenie učiť (Teachers Certification) pre štát v ktorom chce učiť. Tam musí preukázať znalosť predmetu, ktorý chce učiť (najlepšie ak sa človek na tento predmet zameral v druhej časti svojho BD štúdia), znalosť obecných vedomostí, a taktiež dokázať svoju schopnosť učiť. To sa dokazuje rôznymi (v závislosti od štátu) programami, kde musí uchádzač získať určitý počet bodov na to aby vyhovel. A toto povolenie učiť je platné približne 5 rokov (v štáte Florida), pričom potom sa musí predĺžiť, opäť len na 5 rokov. (4). Takže, dá sa povedať, že v USA, ak človek vyštuduje Univerzitu, tak sa nestane automaticky učiteľom, ale musí dokázať to že učiť vie, preukázať potrebné kompetencie učiteľa. Súčasťou sú aj praktické testy, nie len teoretické. A to každých niekoľko rokov. V USA na to aby bol človek učiteľom netreba vyštudovať žiadnu univerzitu pedagogického zamerania (v USA ani špeciálne pedagogické univerzity2 či fakulty neexistujú, je to proste len jeden s mnohých predmetov, na ktoré sa človek môže špecializovať). V niektorých štátoch a školách je možné aby začínajúci, alebo budúci učiteľ nastúpil na približne trojmesačnú prax, kde tento človek vyučuje pod dohľadom staršieho učiteľa. Pri nástupe do zamestnania sú v niektorých prípadoch vyžadované dokumenty dokazujúce odbornosť a schopnosti učiteľa (napríklad plány hodín, ďakovné listy rodičov, výtvory žiakov, alebo aj videozáznamy hodín). (1) Tieto dokumenty považujem za pozitívny jav, keďže na základe nich si môže potencionálny zamestnávateľ urobiť obraz o uchádzačovi.

Japonsko

V Japonsku pred tým ako človeka „pustia“ do školy, musí zložiť teoretické skúšky, veľmi ťažké (nie všetci študenti to zvládnu), na základe ktorých dostane uchádzať učiteľskú licenciu, platnú pre celú krajinu. V krajine existujú obdoby našich pedagogických fakúlt (napríklad Undergraduate School of Education na univerzite Waseda), ktoré fungujú takmer identicky ako napríklad Pedagogická Fakulta UK v Bratislave. Ale prevláda ten spôsob, že človek vyštuduje ľubovoľnú školu, a následne si dorobí niekoľko kreditov (obdoba nášho pedagogického minima) pre učiteľskú dráhu.(2) To či je človek schopný byť učiteľom testuje iba test pri vstupe do zamestnania, ktorí má teoretickú časť a časť „rozhovor“, kde sa podľa (5) testujú schopnosti človeka učiť. Tu ale ja narážam na to, že rozhovor medzi potencionálnym zamestnávateľom a potencionálnym učiteľom podľa mňa nemôže odhaliť to či je uchádzač schopný učiteľ. A preto považujem šesťdesiat dňové školenie pre začínajúcich učiteľov aspoň za chabú náhradu praktických testov, ktoré by mali byť, ale nie sú. Po šiestich rokoch praxe učiteľ musí absolvovať desaťdňový kurz. Ďalšie preverovania učiteľov sú už v réžii jednotlivých škôl a prefektúr (obdoba našich VÚC). Veľmi pozitívny aspekt Japonského systému je ten, že nemajú žiadny ekvivalent našich štátnych skúšok. Za pozitívne to považujem kvôli tomu, že študent absolvovaním predmetu, napríklad „Všeobecná didaktika“ dokázal to, že obsah predmetu Všeobecná didaktika ovláda, a získal za to kredity.

1 Obdoba nášho Bakalárskeho titulu2 Pod týmto rozumiem školu ktorá vychováva učiteľov rôznych predmetov – ako naša pedagogická fakulta napríklad. Rôzne pedagogické fakulty existujú, ale vzdelávajú sa na nich učitelia profesionálnejšie, t.j. doktori, profesori, teoretický pedagógovia...(17)

A teda, považujem za zbytočné ak má študent druhý krát dokazovať že sa to naozaj naučil. Pretože to na jednej strane vzbudzuje nedôveru voči vyučujúcemu daného predmetu, keď je z toho istého skúšaný študent znova, a na druhej strane to zbytočne predlžuje a sťažuje štúdium študentovi. V Japonsku ak študent nejaký predmet absolvuje, tak má ho zapísaný a na požiadanie (rovnako ako u nás pri výpise predmetov na študijných oddeleniach) má v ruke doklad o tom že tento predmet absolvoval a teda že má jeho obsah zvládnutý. Je veľmi smutné že v Japonsku sa rozhodli svoj systém zavrhnúť a zaviesť akýsi komplexný test univerzitných vedomostí od roku 2013.(5)

Slovensko

Na Slovensku sa kladie silný dôraz na teoretické vedomosti, a slabý dôraz na praktický dôkaz „učiteľských kompetencií“. Po absolvovaní VŠ štúdia môže automaticky človek ísť učiť, bez akéhokoľvek preverovania či niekoho niečo dokáže naučiť, ako sa správa v krízových situáciách v triede. Proste stačí mať teoretické vedomosti. Pri nástupe do školy taktiež nie sú tieto kompetencie preverované, a taktiež po dokončení školy nenúti učiteľa nič zlepšovať svoju kvalifikáciu, alebo dokazovať že naozaj vie učiť. Jednoducho povedané, po skončení VŠ môže nastať situácia že do konca života sa učiteľ nemusí vzdelávať. Taktiež pri nástupe do školy väčšinou stačí požadované vzdelanie – systém prijímania je veľmi benevolentný. Systém kreditov je na Slovensku v plienkach a veľmi nedotiahnutý. Učiteľ navyše nemá záruku, či sa tento systém s najbližšou vládou nezmení a kredity nebudú bezcenné, a navyše, k platu pridávajú tak malú čiastku, že nie je adekvátna vynaloženému úsiliu na sebavzdelávanie. A čo je najdôležitejšie, nikto nekontroluje, či daný kurz konkrétny učiteľ aj naozaj potrebuje.

Ak máme kvalitného učiteľa, tak ho budeme naháňať do zvyšovania si kvalifikácie, pretože sme ovce a všetci musia? Toto sa nám zdá ako slabý dôvod. Ak je ten učiteľ kvalitný, tak by si zaslúžil príplatok aj bez núteného navštevovania kurzov. Ak je učiteľ nekvalitný, tak si príplatok nezaslúži, ani keď bude navštevovať kurzy. Alebo sme nebodaj takí bohatí, že budeme priplácať učiteľom bez toho, aby sme odmerali, či sa kvalita ich výuky po návšteve kurzov zlepšila? Nemyslím si, že sme takí bohatí. Kvalita sa bohužiaľ nahrádza kvantitou. A tak nepodporujeme kvalitných učiteľov, ale tých učiteľov ktorí chodia na kurzy, bez ohľadu na to, či potom učia lepšie alebo nie. Tak ako sme predtým vychádzali slepo z východných, socialistických prístupov k memorovaniu, tak isto teraz slepo, ako ovce, vychádzame zo západného učenia. Tu by bolo žiaduce, aby sme sa zachovali ako Japonci – a to konkrétne tak, že by sme nad tým porozmýšľali a zobrali si z každého to čo sa nám hodí. Slepo preberať elementy či už z východu alebo zo západu je znak nízkej inteligencie.

Klad y a zápory jednotlivých systémov

USA

+ nižší dôraz na teoretické vedomosti

- nižší dôraz na teoretické vedomosti

+ väčšia flexibilita v tom kto môže byť učiteľom (v podstate každý kto získa licenciu učiteľa nezávisle na vyštudovanej VŠ)

+ vyšší dôraz na praktické učiteľské kompetencie

+ rozsiahly systém skúšok a testov ktoré musí učiteľ každé určité časové obdobie absolvovať

Japonsko

- silný dôraz na teóriu

- slabý dôraz na „schopnosť učiť“

+ jednoduchšia cesta k tomu „byť učiteľom“

- Chýba jednotný systém preverovania učiteľov

Slovensko

- silný dôraz na teóriu

- slabý dôraz na „schopnosť učiť“

- dlhá a zložitá cesta k tomu „byť učiteľom“

- žiadne elementy čo by nútili učiteľa vzdelávať sa

- žiadne preverovanie po určitých časových úsekoch, či učiteľ je schopný byť učiteľom

S vyššie uvedeného sa jednoznačne prikláňam k systému v USA, pretože tam je menšia pravdepodobnosť že sa k učeniu dostane človek pre to nevhodný. O dosť horšie je na tom Japonsko, kde v podstate, tak isto ako u nás neexistuje nejaké komplexné testovanie učiteľských kompetencií. Ale v Japonsku je aspoň požadované VŠ štúdium kratšieho trvania, ako na Slovensku. A za najhorší systém pokladám Slovenský, pretože vyžaduje dlhé a zložité štúdium, zbytočne zložito a v svojej podstate nesprávne implementovaný kreditný systém štúdia, a žiadne preverovanie učiteľských kompetencií, a v ďalších rokoch po doštudovaní žiadne „atestácie“ povinné pre učiteľov.

Náhľad do obsahu, ktorí musí budúci učiteľ zvládnuť

V USA sú jednotlivé testy pre získanie učiteľskej licencie silne odlišné v závislosti od konkrétneho štátu. Navyše v USA neexistujú učebné osnovy tak ako ich my poznáme. U nich si učebné osnovy tvorí doslova každá škola samostatne. Niektoré štáty vydávajú základy osnov, ale stredné školy majú každá osnovy vlastné. Neexistuje ani žiadne národné kurikulum, a vláde je bránené sa o niečo také vôbec snažiť. Taktiež nároky na učiteľa sa podľa aktuálneho stavu učiteľov, a taktiež štát od štátu. A tak je takmer nemožné obecne pre USA napísať čo musí učiteľ histórie pre strednú školu vedieť. Obecne sa dá jedine povedať, že človek s akýmkoľvek VŠ vzdelaním môže byť učiteľ, ak dostane povolenie vyučovať pre daný štát. A teda sa nemôžem zaoberať obsahom VŠ štúdia, pretože v skutočnosti absolvent akejkoľvek VŠ a akéhokoľvek smeru môže v USA vyučovať čokoľvek.

A s tohto dôvodu sa nebudem zaoberať konkrétnym obsahom čo sa týka historických skutočností, ale len pedagogickými zručnosťami či praxami získanými počas VŠ štúdia3 v jednotlivých krajinách.

Japonsko

V Japonsku sú náplňou výuky predmety „Učiteľská profesia“, „Princípy edukácie“, „Psychológia v edukácii“, „Vyučovacie metódy v geografii a histórii“ a iné, ale aj prax trvajúca dva týždne, kde študent 3 Pre USA pod týmto rozumiem aj praxe a preskúšania pre získanie učiteľskej licencie.

priamo v škole vyučuje pod dohľadom iného učiteľa. Čiže nie určené, malé množstvo hodín, ale kompletné dva týždne. A teda, dôraz je kladený hlavne na zvládnutie učenia ako takého, a menej na teoretické vedomosti, čo považujem za veľmi pozitívne aj vzhľadom na to že na Slovensku je to presne naopak.

Slovensko

Na Slovensku sú náplňou štúdia s veľkej časti čisto teoretické vedomosti a teoretické testy. Študenti sa teda naučia ako by sa oni mali chovať, a ako by sa mali chovať ich žiaci – ale to je všetko len teória. V rámci bakalárskeho štúdia nie je dokonca ani jedna učiteľská prax, ktorá by vyžadovala aktívne zapojenie študenta a akési zhodnotenie jeho praktickej aktivity. Niektorí vyučujúci sa čisto teoretické zameranie predmetov snažia zmeniť, ale pokiaľ je to len v rámci niektorých predmetov a nie systémovo komplexne, má to len veľmi malý účinok. Musíme poznamenať, že v roku 2011 sa stále na niektorých kurzoch vychovávajú budúci učitelia presne tak, ako by budúci učitelia učiť nemali.

Autor tejto práce má reálnu skúsenosť z konca roku 2011, z kurzu študentov učiteľstva histórie v druhostupňovom dennom VŠ štúdiu, kde vyučujúca prišla do triedy s vytlačeným papierom, celú prednášku z neho čítala, študenti si písali. A to je všetko. Z tohto si majú budúci učitelia brať príklad, z tohto čisto komunistického spôsobu učenia sa, zameraného čisto a len na memorovanie faktov. Je smutné, že v roku 2011, v čase v ktorom si každý fakt môžeme veľmi rýchlo vyhľadať, stále pretrvávajú takéto spôsoby výuky na VŠ. Namiesto pochopenia faktov a súvislostí sa na tomto konkrétnom kurze kladie dôraz na učenie sa spamäti faktov, ktoré študenti aj tak krátko po skúške zabudnú, a ak ich potrebujú, sú schopní si ich okamžite dohľadať v literatúre. (autor na požiadanie poskytne informáciu o konkrétnom kurze a VŠ).

USA

V USA je to silne závislé od konkrétneho štátu. Ale školy majú veľkú voľnosť pri výbere učiteľov, a štáty dokonca môžu znižovať požadovanú kvalifikáciu pre nábor učiteľov. Dá sa povedať, že študent si do nástupu do školského zamestnania vystačí s čisto teoretickými vedomosťami, keďže žiadna prax, ani žiadne praktické preskúšanie nie je nikde priamo požadované. Tu považujem za silný nedostatok absenciu akéhokoľvek celo-federálneho systému na prípravu učiteľov, na ich kontrolu a evidenciu. V jednoduchosti sa dá povedať, že nevzdelanému človeku stačí prísť do štátu kde je nedostatok učiteľov (a teda znížené nároky na ich prijímanie) a môže sa stať učiteľom.

Záverečné zhodnotenie prípravy učiteľov

Za najlepší považujem Japonský systém v kombinácii s aparátom „učiteľská licencia“, pravidelne predlžovaná v USA. Pretože poskytuje dostatok praktických skúseností a vedomostí v kombinácii s pravidelným preskúšavaním učiteľov v ich obore.

Sociálne postavenie učiteľov v jednotlivých krajinách

Pre účely tejto práce nie je možné použiť najkomplexnejší dokument z tejto oblasti (6), keďže platy učiteľov tam nie sú uvedené pre Slovensko, pre USA niektoré hodnoty nie sú uvedené, a hlavne, nie je jasne napísané za aké obdobie je daná suma, ani v akej menej (nie sú to USD, ale niečo ako USA prepočítané s niečím čo sa volá PPP) – a teda je tento dokument absolútne nepoužiteľný.

Krajina Japonsko (7) USA(8) Slovensko (9) trieda 9

Priemerná mzda učiteľa s menej ako 1 rokom praxe

33 019 $ 43 977 $ 8 352 $

Priemerná mzda učiteľa s 5 – 9 rokmi praxe

64 547,5 $ 54 349 $ 8 904 $

Priemerná mzda učiteľa s viac ako 20 rokmi praxe

107 976 $ 71 933 $ 10 128 $

Vybrané služby a produkty:

Krajina Japonsko USA SlovenskoRýchly zástrih vlasov 10,43 $(10) 12 $ 4,2 – 7 $

Lacné jedálne menu v reštaurácii počas obeda

10,43 $ (10) 10-20 $ 2,8 – 4,2 $

Lacné raňajky 4,1 – 7,2 $ (11) 6 $ 1,4 $1 liter mlieka 2 $(12) N 0,7 $Jedna rajčina 1 $ (12) N 2,8 $ E / KG (kus cca

0,28 $ centov)5 banánov 2 $ (12) N N250 gramové maslo 4,1 $ (12) N 0,91 $Najlacnejší prenájom v hlavnom meste (približne rovnakej rozlohy

1198 – 1876 $ / mesiac (13)

1000 – 1200 $ (14) 253 - 352 E (15)

N – hodnoty nedostupné

Z tabuliek vidíme, že v Japonsku prevláda jeden veľmi pozitívny trend, a to radikálne zvyšovanie mzdy na základe počtu rokov v praxi učiteľa. Je to veľmi silné lákadlo aby človek pracoval ako učiteľ napriek možno nižšiemu nástupnému platu (vzhľadom na životné podmienky), pretože má pred sebou vidinu toho že ak vytrvá v tomto povolaní, tak sa mu dostane viac ako trojnásobne vyšší plat ako na začiatku. Tento trend, ale v zníženej miere vidíme aj v USA, kde to navýšenie je síce menšie, a nástupný plat vyšší, ale predsa len po 20 rokoch praxe dostane učiteľ o cca 28 000 dolárov ročne viac ako keď začínal.

A tu vidíme ďalšiu negatívnu stránku v motivácii slovenských učiteľov. Na začiatku učiteľ dostane približne 500 euro mesačne, a po 20 rokoch praxe je to len 583 euro. Čiže navýšenie o približne 16 % - v Japonsku je to navýšenie o približne 327 %, čo je obrovský rozdiel. Čiže na Slovensku nemá začínajúci učiteľ ani tú perspektívu že ak vytrvá v tomto povolaní, že bude zarábať niečo viac, čo je ďalší dôvod prečo učitelia veľmi často odchádzajú po určitom čase z verejného školstva – osobne poznám dve učiteľky na prvom stupni ZŠ, ktoré nastúpili po VŠ štúdiu do školy, učili 4 roky (teda jednu triedu celý stupeň), a potom zo školstva odišli preč. Jednoducho povedané, učiteľ u nás nevidí perspektívu že ak vydrží horšie podmienky na začiatku že sa to zlepší.

S hľadiska životných nákladov, ak počítame napríklad koľko lacných raňajok si môže začínajúci učiteľ kúpiť s ročného platu, tak pri Japonsku dostaneme 4585 – 8053, pri USA 7329 a pri Slovensku 5965. Čo ukazuje že síce na Slovensku majú učitelia veľmi nízke platy oproti predmetným krajinám, ale potraviny či obydlie sú silne lacnejšie u nás ako v týchto krajinách. Ale musím poznamenať, že potraviny nie sú o toľko lacnejšie o koľko sú vyššie platy, pretože v tabuľke napríklad uvádzam prenájom 1 izbového bytu, ale v praxi začínajúci učiteľ na Slovensku si skôr prenajme jednu izbu, ako celý byt, a vo všetkých

krajinách je silná možnosť založenia rodiny, a teda klesania finančných nárokov na bývanie, pretože väčšinou obidvaja manželia pracujú. A napríklad Slovenský priemerný 1 izbový byt je približne dva krát menší ako Japonský priemerný 1 izbový byť.

Záverom by som poznamenal, že je potrebné aby Slovenské platové tabuľky obsahovali výraznejšie zvýšenia mzdy podľa odpracovaných rokov, pretože to má slúžiť aj ako akási forma lákadla pre učiteľov, aby v školstve ostali. A taktiež, to že u nás sú o toľko nižšie platy nie je také strašné ako to vyzerá, aj s dôvodu nižších výdavkov na jedlo či obydlie.

Záver

Na záver by som si dovolil napísať tvrdenie, že ak by skupina odborníkov preskúmala systémy vzdelávania a odmeňovania a následného preskúšavania učiteľov v USA a v Japonsku, a vytvorila by akýsi hybrid aplikovaný na naše podmienky, tak situácia v školstve by sa radikálne zmenila k lepšiemu.

Citované diela

1. Bojar, Ondřej and Celler, Michal. Vzdělávací systém U.S.A. Matematicko-fyzikální fakulta UK v Praze - Katedra didaktiky fyziky - Seminární práce studentů. [Online] 5 23, 2001. [Cited: 05 27, 2009.] http://kdf.mff.cuni.cz/vyuka/pedagogika/semin_prace/ls2001/usa-1.htm.

2. Pulkrábková, Martina and Vačkářová, Lenka. Japonský vzdělávací systém. Matematicko-fyzikální fakulta UK v Praze - Katedra didaktiky fyziky - Seminární práce studentů. [Online] 2005. [Cited: 27 05, 2009.] http://kdf.mff.cuni.cz/vyuka/pedagogika/semin_prace/ls2005/japonsko-prezentace.ppt.

3. Plank, Alex. Education in the United States. Wikipedia. [Online] 2009. [Cited: 5 29, 2009.] článok priebežne upravovaný od roku 2002 do roku 2009. http://en.wikipedia.org/wiki/Education_in_the_United_States.

4. Professional Preparation and Education Competence. Florida Department of Education. [Online] 2005. [Cited: 5 29, 2009.] http://www.fldoe.org/edcert/mast_prof.asp.

5. Niiho, Akihiko. Teachers education on Japan, focus on B.A. in History in Undergraduate School of Education on Waseda University, Japan. [interv.] Michal Daříček. 4 7, 2009. pracovník s prijímacej kancelárie Univerzity Waseda v Tokiu, Japonsko.

6. Education at a Glance. Paríž : OECD, 2008.

7. Payscale - Simply Hired. Salary Survey Report for Country: Japan. [Online] 5 29, 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.payscale.com/research/JP/Country=Japan/Salary.

8. Salary Survey Report for All K-12 Teachers. Payscale - Simply Hired. [Online] 5 29, 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.payscale.com/research/US/All_K-12_Teachers/Salary.

9. Stupnica platových taríf pedagogických zamestnancov. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.ozpsav.sk/obsah/ekonomika/sucet_pedagogicka.xls.

10. Living Cost. Japan Guide. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.japan-guide.com/e/e2202.html.

11. Budgets. Japan Guide. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.japan-guide.com/e/e2410.html.

12. kulachan. food expense in Japan? [interv.] Michal Daříček. 5 29, 2009. učiteľ, 52 rokov, národnosť Nemecká, žije v Japonsku >10 rokov.

13. Tokyo Apartments. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.tokyoapartments.jp/.

14. Apartment Showcas. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] www.apartmentshowcase.com.

15. Hyperinzercia. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] byty.hyperinzercia.sk.

16. Teacher. Wikipédia. [Online] 2009. [Cited: 5 29, 2009.] http://en.wikipedia.org/wiki/Teacher#United_States.

17. School of education. Wikipédia. [Online] 2009. [Cited: 5 29, 2009.] http://en.wikipedia.org/wiki/College_of_Education.

18. Reasonable Prices. [Online] http://www.tokyoapartment81.com/price.html.