Krajiny úrodného polmesiaca

Úrodný polmesiac

je kultúrno-geografické označenie pre oblasť, kde v praveku vzniklo prvé poľnohospodárstvo a neskôr prvé vyspelé kultúry (okrem indickej a čínskej oblasti).

Je to súvislé územie zahŕňajúce Mezopotámiu, severnú Arábiu, Levantu (Palestína, Sýria a podobne), južnú Anatóliu a Egypt.

Pojem uviedol americký archeológ James Henry Breasted.

Staroorientálne štáty

Spoločné znaky1. stavba zavlažovacích a odvodňovacích zariadení2. hl. zamestnanie obyvateľstva poľnohospodárstvo 3. despotický spôsob vlády, panovníkova moc je

apoteozovaná – sám je vyhlásený za boha, jeho nástupcu alebo zástupcu

4. centrálna štátna moc – forma štátu je despocia5. byrokratický štátny aparát6. patriarchálne forma otroctva (otrok = súčasť rodiny,

považovaný za sluhu) 7. hlavný výrobca je slobodný človek – príslušník

roľníckej občiny8. neexistencia vzťahov k pôde (až na výnimky);

neexistencia alebo obmedzenie súkromného vlastníctva

9. redistribučné hospodárstvo (chrámové, palácové)10. písmo, nositeľmi kultúry a vzdelanosti sú kňazi11. vyznávali viacerých bohov – polyteizmus, výnimka –

judaizmus (monoteizmus)

Utváranie štátu

Ekonomická oblasť

� základným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, založené na závlahových zariadeniach

� pôda bola vlastníctvom panovníka, resp. chrámov, roľníci za jej užívanie museli odvádzať dane v rôznych podobách /naturálna, pracovná, peňažná/

� remeselná výroba a obchod / vnútorný a diaľkový/ boli pod kontrolou štátu, postupne rástol ich význam

� hlavnou pracovnou silou boli roľníci /občinový/ a remeselníci, doplnkovou otroci

Sociálna oblasťPostupne rastie majetková a

sociálna diferenciácia a spoločnosť sa rozčleňuje na sociálne vrstvy:

privilegované: a/ kňazi b/ úradníci /administratíva/c/ vojenskí hodnostári

neprivilegované : a/ roľnícib/ remeselnícic/ obchodníci

otroci /štátni, chrámoví, súkromní/

Politická oblasťa/vytvorenie štátu - štát =

1.politická organizácia, pozostávajúca z orgánov, inštitúcií a organizácií, slúžiacich na organizáciu a riadenie jednotlivých oblastíspoločnosti

štát = 2. politická organizácia, prostredníctvom ktorej si presadzuje vládnuca sociálna vrstva svoje záujmy

b/ forma štátu = orientálna despocia – panovník mal neobmedzenú moc, najvyššiu politickú, súdnu, vojenskú a kňažskú / teokratizmus – vláda boha/

c/ stabilita a dlhovekosť /i nemennosť/ politického zriadenia

Kultúrna oblasť

a/ vznik písma b/ základy vied:

matematiky, astronómie, lekárstva

c/ základy literárnych prejavov

d/ vznik náboženských systémov

Mezopotámia

Základné letopočty� 5000 � 4000 � 3000-2350� 2340-2200� 2000-1750� 1900-1600� 1600-1350� 1500-1235� 1350-1078� 911-612� 629-539

� Začiatky osídlenia J Mezopotámie� Najstaršie písomné záznamy� Starosumerské obdobie� Akkadské obdobie� Staroasýrska ríša� Starobabylonská ríša� Mitanni� Stredobabylonské obdobie / Kassiti� Stredoasýrska ríša� Novoasýrska ríša� Novobabylonská ríša

Sociálne skupiny

Právny poriadok orientálnych despocií má spoločnéi odchylné prvky. V Mezopotámií je úzko prepojený so sociálnou štruktúrou. Tu sa obyvateľstvo delilo na 3 skupiny:

� avílovia – slobodní... príslušníci kráľovskej rodiny, vysokí štátni hodnostári, obyvatelia miest s najväčšími privilégiami (kidinnutu), slobodní roľníci a remeselníci...

� muškéni – poloslobodní... vojaci a osoby nejakým spôsobom zviazané s pozemkami patriacimi iným osobám alebo chrámom

� wardum – otroci... ich postavenie však nebolo skutočne otrocké, mali právo mať vlastný majetok, vykúpiť sa z otroctva, uzatvárať manželstvás muškénmi i avílmi, mohli svedčiť na súde...

Sumerská ríša� Národ Sumerov predstavoval prvú z prisťahovaleckých vĺn. � Nie je celkom známe, v ktorom období prišli z centrálnej

Ázie.� Splynuli s pôvodným obyvateľstvom tejto oblasti do

jedného celku� Vytvorili najstaršiu dokázateľnú civilizáciu na svete. � Vznikali prvé mestá a písmo,zorganizovalo sa

odovzdávanie správ � Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu viacerých

mestských štátov s malou rozlohou blízko seba (Ur, Uruk, Lagaš, Kiš, Umma...).

� Epos o Gilgamešovi je výrečným dôkazom ich dávnych súbojov. Zachované neúplné zoznamy kráľov uvádzajúvýznamných vládcov.

� Títo králi vládli ako absolútni kňazskí panovníci nad opevnenými mestami,ktorých centrami boli chrámovéstavby so zikkuratmi

Zikkurat

Akkad

� Okolo roku 2330 pred Kr. prišiel so severu do tejto časti Ázie semitský kráľ Sargon I, ukončil nadvládu Sumeru a založil rezidenciu s názvom Akkad, podľa ktorej sa označovala celá severná časť Mezopotámie.

� Sargon I podnikal s dobre vyzbrojeným vojskom nájazdy ažna pobrežie Stredozemného mora a dostal sa až na Cyprus.

� Charakterizoval ho titul „kráľ štyroch svetových strán“.� Onecelé dve storočia neskôr ovládli Akkadskú ríšu Gutejci,

bojovný národ z pohoria Zargos. � Až po roku 2070 pred Kristom sa podarilo Utuchengalovi

zahnať votrelcov. Začalo sa posledné obdobie rozkvetu Sumeru.

� Jeho najznámejším vládcom bol Gudea z Lagaša. On a ďaľšívládcovia rozšírili nadvládu Sumeru takmer na celé územie bývalej Akkadskej ríše.

� Okolo roku 2000 pred Kristom ho napadli Elamiti a zničili Ur, krátko nato prenikli zo Sýrie nomádski Amoriti,vyhnali Elamitov a povýšili Babylon na nové hlavné mesto .

Gudea

Babylonská ríša� V nasledujúcom období sa z mezopotámskych

mestských štátov vyvinuli 2 veľké ríše: Babylonská ríša na juhu a Asýria na severe.

� Ich vplyv v nasledujúcich 1500 rokoch ďaleko presiahol oblasť Mezopotámie. Okolo roku 1700 pnl. sa podarilo Chammurappimu z Babylonu utvoriť jednotnú veľkúríšu,ktorá sa rozprestierala od Perzského zálivu po dnešné Turecko.

� Všade tam sa presadila babylonská správa, obchod a právo. Babylonský jazyk vytláčal z funkcie úradných jazykov sumerské a akkadské jazyky a mestský boh Babylonu bol povýšený na hlavného boha ríše.

� Babylonská moc sa zrútila roku 1531 pnl. po lúpežnom nájazde maloázijskej veľmoci Chetitov.

� Po ich odchode prevzal na nasledujúce storočia moc v Babylonskej ríši horský kmeň Kasitov, ktorých r 1170 pnl. opätovne napadli Elamiti a Kasitskú ríšu zničili.

Asýria� Pri oslabení Babylonu Asýria na severe Mezopotámie mohla

rozširovať oblasť svojho mocenského vplyvu.� Približne od roku 1318 -1050 pnl. trvala stredoasýrska ríša, prvá

vojenská veľmoc v prednej Ázii. � Vojenské výpravy a spojenie s Egyptom rozšírili mocenský vplyv

tejto ríše. � Pokračujúcej expanzii Asýrie, ktorá sa skončila až smrťou

Tiglatpilesara I. ( 1116 -1070 ), pomohol aj zánik konkurenčnej Chetitskej ríše.

� V prvej polovici 1. tisícročia vyrastala s rozmachom novoasýrskej ríše ( 884 - 605pnl. ) s centrami Kalachom a Ninive nová moc.

� Mnohé štáty degradovala na vazalov. � Novoasýrsku ríšu charakterizovala ukrutnosť a deportácie celých

národov. � Roku 688 zničila Babylon r.671 si podmanila Egypt, tieto vojny viedli

nakoniec k tomu, že Asýria nebola schopná brániť svoje prílišvzdialené provincie a bojovať proti mnohým povstaniam.

� V roku 612 dobyli Médi a Babylončania Ninive.

Asýrsky palác v Nimrud

Novobabylonské obdobie

� Novobabylonská ríša týmto prevzala dedičstvo Asýrie.

� Najznámejším panovníkom tohto obdobia bol Nabukadnesar, známy ako staviteľ.

� V roku 539 padla po dobytí Babylonu aj novobabylonská ríša. R. 550 Kýros II. zosadil médskeho kráľa a sám sa vymenoval za vládcu Perzie.

Mesto Babylon� Babylon, najväčšie mesto novobabylonskej ríše malo mať obvod asi 90

kilometrov. � Mesto malo tri pásy hradieb. Tieto mali byť 22 metrov vysoké.. .� Hradby mali niekoľko 100 veží a na vonkajšej strane boli obložené

glazovanými tehlami s fantastickými ornamentami a reliéfmi bohov, drakov a bojovníkov so zbraňou v ruke.

� Reliéfmi levov a drakov boli vyzdobené aj 7 metrov vysoké hradby Mardukovej cesty, vedúcej od veľkej brány k Ištarinej bráne a okolo kráľovského paláca k Mardukovmu chrámu.

� Mesto bolo členené ulicami v pravom uhle a malo niekoľkoposchodovédomy.

� Medzi technické zázraky patrili 400 kilometrov dlhý kanál kráľov, spájajúci Eufrat a Tigris a babylonský akvadukt.

� V antike sa za jeden divov sveta považovali visuté záhrady kráľovnej Seramis, postavené v Babylone v rokoch 810 - 806 pnl.

� Za naše vedomosti o Babylone vďačíme nemeckému archeológovi Robertovi Koldeweyovi. Podarilo sa mu medzi r. 1899 a 1917 objaviťhlavnú bránu mesta- Ištarinu bránu a taktiež najdôležitejší objekt v Babylone- babylonskú vežu.

Babylon

Ištarina brána

Semiramidine záhrady

Hradby Babylonu