1

1

KRONIKA OBCE LÚ ČKA ZA ROK 2018 Osmičková pyramída. Pri vstupe do roku 2018 mnohí konštatovali, že vstupujeme do osmičkového roka. Cítiť z toho príchuť osudovosti, akoby nášmu národu boli osmičky osudové, lebo práve v rokoch končiacich na osmičku sa nám niečo prihodilo a nedá sa vylúčiť, že aj prihodí. Starí Babylončania považovali osmičku za „číslo bohov“. Osmička sa prejavuje vo Svätom písme. Po potope sa zachránilo osem osôb. Obriezka novorodenca sa konala na ôsmy deň po jeho narodení. Ježiš zvestoval osem blahoslavenstiev. V liturgii poznáme vianočnú a veľkonočnú oktávu, keď sa osem dní pripomína sviatok. Osmičky sú v slovenských dejinách skutočne zaujímavé. Ešte v januári 1688 (330 rokov) sa v Terchovej v Uhorsku narodil známy slovenský zbojník a legendárny národný hrdina Juraj Jánošík (Georgii Janossik, zo zápisnice súdnej pravoty). Rok 1848 (170 rokov) uhorský snem zrušil poddanstvo. Zanikla robota, bol zrušený zemepanský deviatok a cirkevný desiatok. Zaviedlo sa všeobecné zdanenie. V Liptovskom Svätom Mikuláši boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa, prvý slovenský politický program. V októbri roku 1918 (100 rokov) bola v Prahe vyhlásená Československá republika a v Martine vytvorená Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. Rozpadlo sa Rakúsko-Uhorsko a skončila sa prvá svetová vojna. V roku 1928 (90 rokov) sa uzatvorila medzištátna dohoda modus vivendi medzi Svätou stolicou a vládou ČSR. Dohodol sa spôsob vymenovania biskupov a predstavených reholí. Prijala sa zásada, že štátne hranice budú v súlade s hranicami diecéz. Roku 1938 (80 rokov) bola podpísaná Mníchovská dohoda, ktoré územne oklieštila Československo, nasledovala Viedenská arbitráž, ktorá prinútila odovzdať južné Slovensko Maďarsku. V Žiline bola vyhlásená autonómia Slovenska (Slovenský štát). Rok 1948 (70 rokov) komunistický štátny prevrat znamenal mocenský monopol komunistickej strany, ktorý trval 40 rokov. Slovensko bolo gniavené prenasledovaním kresťanov a tvrdým centralizmom. Rok 1968 (50 rokov) v januári sa prvým tajomníkom KSČ stal Alexander Dubček, ktorý presadzoval obrodný proces. Bola povolená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi a zmenšil sa štátny tlak na Cirkev. Jarné nálady však pochovala augustová intervencia vojsk ZSSR a piatich štátov Varšavskej zmluvy. Rok 1978 (40 rokov) poľský kardinál Karol Wojtyla sa stál pápežom Jánom Pavlom II. V Trnave bola vyhlásená Slovenská cirkevná provincia. Rok 1988 (30 rokov) v Bratislave sa konala Sviečková manifestácia za náboženské a občianske práva. V roku 1998 (20 rokov) sa skončila vláda Vladimíra Mečiara a HZDS. Zmenilo sa smerovanie Slovenska k Európskej únii a NATO. Rok 2008 (10 rokov) po rozhodnutí pápeža Benedikta XVI. sa začalo na Slovensku s reorganizáciou rímskokatolíckych diecéz. Vznikla nová Bratislavská arcidiecéza a Žilinská diecéza. Slovensko prijalo za svoju menu euro. Rok 2018 po obrovských korupčných škandáloch prekvapujúco odstúpil premiér SR Róbert Fico. Treba si uvedomiť, že Boh riadi dejiny a vedie svoje ľudstvo k väčšej dokonalosti ...

I. Samospráva obce Komunálnu politiku v obci riadi obecné zastupiteľstvo a starosta obce ako

výkonný orgán. V roku 2018 starosta obce Emil Sabatula zvolával sedem poslancov obecného zastupiteľstva na zasadnutia. Poslanci OZ Pavol Petrík, Štefánia Škapurová, Lucia Poráčová, Mgr. Martin Šoltýs, Vladimír Murcko, Martin Chovanec a Marián Duraň na svojich zasadnutiach riešili problémy týkajúce sa života obce Lúčka. Od nežnej revolúcie je to už siedme obecné zastupiteľstvo v obci, ale nikdy nebolo toľko rozporov v OZ ako v roku 2018 a celom poslednom volebnom období, kedy traja opoziční poslanci (KDH,Smer) mali často nezhody so štyrmi poslancami za už neexistujúcu stranu Sieť pri prijímaní uznesení OZ. V uplynulom roku sa poslanci obecného zastupiteľstva (OZ) zišli na piatich zasadnutiach.

2

2

Prvé zasadnutie sa konalo 1. 3. 2018. Zúčastnili sa ho iba traja poslanci, takže nebolo schopné prijímať uznesenia, iba zobralo informácie starostu na vedomie. Po kontrole plnenia uznesení starosta predniesol žiadosť občana Jozefa Daráka z dolného konca obce na úpravu obecnej cesty k jeho rodinného domu, ktorá počas dažďov je takmer neschodná. Starosta poďakoval poslancom za dobrú spoluprácu pri akcií Fašiangová zabíjačka. Informoval, že v prvom štvrťroku sa uskutočnila rekonštrukcia ústredného kúrenia v sále kultúrneho domu ako aj rekonštrukcia vodovodného potrubia, umývadiel, WC a šatní v materskej škole. Starosta kontaktoval viacero folklórnych súborov (Kandračovci, Kollárovci, Sľuk, PUĽS, Podpoľanec) a nakoniec súbor Detva, ktorý potvrdil účasť na festivale Gajdica 2018 ako hlavný hosť. Geometrické zameranie obecnej parcely pred pozemkom Anny Bujňakovej rod. Kopilcovej v centre obce za účelom odpredaja. Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra za rok 2017. Poslanec Vladimír Murcko žiadal právne vysporiadať kamením vysýpanú cestu od základnej školy ku obecnému úradu. Druhé zasadnutie OZ sa konalo 26. 4. 2018 za účasti 6 poslancov a piatich občanov. Prejednaval sa odpredaj pozemkov rodine Plavčanových a Šoltýsových ako aj Anne Bujňakovej. Schválil sa odpredaj Anne Bujňakovej (za 4 poslanci, proti 2) a neschválil sa odpredaj občanom pri štátnej ceste na Potoky (za 3, proti 2, zdržal sa 1). Starosta podal žiadosť na úrad práce v Sabinove o 3 pracovníkov VPP (obec dopláca 20 % mzdy) a 2 pracovníkov, kde Úrad práce prispieva 95 % nákladov. Ďalej starosta požiadal poslancov o pomoc pri organizovaní kultúrnej akcie Deň matiek na nedeľu 13. 5. 2018. Výstavba hospodárskej budovy – z predložených cenových ponúk bola najnižšia ponuka firmy MAUP, sro., ktorej konateľom je poslanec OZ v Lúčke Martin Chovanec. OZ to odsúhlasilo, výstavbu však bude dohliadať. OZ schválilo záverečný účet obce za rok 2017, kde obec hospodárila s prebytkom 41 285,94 eur, ktoré sa presunuli do rezervného fondu obce. Tretie zasadnutie OZ sa konalo 26. 7. 2018. Zobralo na vedomie dotazy občanov na nefunkčné verejné osvetlenie, poškodený chodník, odstránenie reklamy pohrebnej služby, susedské spory. Starosta informoval o postupe prác na výstavbe hospodárskej budovy firmou Maup, sro., kde je potrebné doplniť projekt o prístavbu WC pre veľké obecné akcie ako aj prístrešok na nádoby komunálneho odpadu. OZ schválilo prechodné použitie rezervného fondu na financovanie investičnej akcie “Výstavba chodníkov a miestnych komunikácii v obci Lúčka“. Starosta informoval o príprave 35. ročníka folklórneho festivalu Gajdica, ďalej plán kontroly hlavného kontrolóra obce, návrh počtu poslancov na nové funkčné obdobie – schválilo sa 7, rozsah výkonu funkcie starostu na nové volebné obdobie. Naša obec so 680 obyvateľmi si vyžaduje starostu na plný úväzok. Štvrté zasadnutie OZ sa konalo 13. 9. 2018, na ktorom boli prítomní poslanci Martin Chovanec, Marián Duraň, Pavol Petrík, Lucia Poráčová a Mgr. Martin Šoltýs. Neprítomní: Vladimír Murcko a Štefánia Škapurová. Toto zastupiteľstvo bolo zvolané pre jeden hlavný bod – zámena obecného pozemku za pozemok pod cestou III. triedy podľa zhotoveného geometrického plánu a znaleckého posudku. V zápisnici OZ sa konštatovalo, že dvaja neprítomní poslanci vyjadrili svoj nesúhlas s touto zámenou. V tomto bode starosta predložil znalecký posudok, ktorý poslanci preštudovali a keďže boli splnené všetky podmienky, súhlasili so zámenou pozemkov pre rodiny Plavčanových a Šoltýsových. Piate zasadnutie OZ sa konalo 8. 11. 2018. Pred komunálnymi voľbami to bolo posledné slávnostné zasadnutie a začalo sa štátnou hymnou a pohostením. Pri kontrole plnenia uznesení OZ z posledného zasadnutia poslanec Vladimír Murcko požiadal o zápis do zápisnice, že nedostal pozvánku na predchádzajúce zasadnutie OZ a ani ostatní poslanci. Starosta informoval, že telefonoval so všetkými poslancami a aj s ním osobne začiatkom týždňa pred zasadnutím OZ a jeho reakcia bola, že nesúhlasí so zámenou pozemkov. Poslankyňa Štefánia Škapurová v telefonickom rozhovore povedala, že je stále proti tejto zámene. Od rodičov deti v materskej škole Lúčka prišla požiadavka na výučbu angličtiny pre deti, kde sa skončil projekt a vyučujúca nastúpila na materskú dovolenku. OZ schválilo na zastupovanie učiteľku ZŠ Mgr. Svetlanu Jurovú za

3

3

ročnú odmenu 380 eur. Starosta informoval o zvýšení koeficientu násobku platu starostov a primátorov u obyvateľov od 501 do 1000 z 1,65 na 1,83, ktorý z úsporných dôvodov bol znížený v roku 2010 platnú od 1. 12. 2018 . Navrhol odmenu poslancom za uplynulý rok 30 eur. Poslanci túto ponuku zamietli a navrhli, aby starostovi, keďže v prebiehajúcom volebnom období dosiahol životné jubileum 50 rokov, bol zvýšený plat po dobu dvoch mesiacov o 60 % podľa zákona a to v mesiacoch november a december 2018 a keďže už nebude ďalej kandidovať aj preplatenie zvyšnej nevyčerpanej dovolenky. OZ ďalej schválilo poplatky za komunálny drobný stavebný odpad na rok 2019 ako aj financovanie originálnych kompetencií na úseku školstva. OZ zobralo na vedomie správu o výchovnovzdelávacej činnosti v základnej a materskej škole v Lúčke. Starosta predložil Plán kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce na I. polrok 2019 a návrh rozpočtu obce na rok 2019 a ďalšie dva roky, ktoré OZ schválilo. Po ukončení zasadnutia poďakoval poslancom za spoluprácu počas uplynulého volebného obdobia.

V závere roka v sobotu 10. novembra 2018 sa konali zo zákona nové komunálne voľby, ktoré priniesli zmenu do orgánov obecnej samosprávy. V nedeľu 28. 10. 2018 zvolal predseda klubu KDH v obci Milan Oslovič míting občanov, na ktorom sa predstavili kandidáti na starostu obce František Kopilec, Martin Chovanec a Vladimír Murcko. Zišlo sa tu cez 60 občanov, zástupca VÚC Prešov a okresný predseda KDH. Diskusia bola veľmi živá a skončila sa hádkou. V predvolebnej kampani dostali občania do poštových schránok pekný plagát nezávislého kandidáta na starostu obce Františka Kopilca s jeho volebným programom. V okrskovej volebnej komisii v Lúčke pracovali Helena Daráková – predseda, členovia – Agáta Kiššová, Mgr. Svetlana Jurová, Dominika Sabatulová a Mgr. Vierka Škapurová. Zapisovateľkou bola Mária Kravcová pracovníčka obecného úradu. Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb do orgánov samosprávy obcí za obec Lúčka: . Počet volebných okrskov 1 . Počet voličov zapísaných v zoznamoch voličov 539 . Počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní 342 . Počet voličov, ktorí odovzdali obálku 342 . Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do obecného zastupiteľstva a starostu obce 334 . Počet poslancov, ktorý sa mal zvoliť 7 Voľby starostu obce:

1. Vladimír Murcko, 47 r. železničiar, KDH 188 hlasov 2. Martin Chovanec, 36 r. konateľ spoločnosti, Smer SD 107 hlasov 3. František Kopilec, 54 r. SZČO, nezávislý kandidát 39 hlasov

Za starostu obce si občania zvolili Vladimíra Murcka. Novozvolení poslanci obecného zastupiteľstva v Lúčke:

1. Andrej Darák, 34 r. zámočník, KDH 164 hlasov 2. Štefan Hurajt, 45 r. SZČO, KDH 131 hlasov 3. Vladimír Murcko, 47 r. železničiar, KDH 130 hlasov 4. Marcela Mizeráková, MUDr. 37 r. lekárka pediatrička, KDH 124 hlasov 5. Mikuláš Michalco, 39 r. SZČO, KDH 119 hlasov 6. Marián Duráň, 28 r. zámočník, KDH 115 hlasov 7. Daniela Mišenková, Ing. 40 r. riaditeľka VÚB, KDH 112 hlasov

Náhradníci za poslancov obecného zastupiteľstva v Lúčke: 1. Jana Štieberová, Mgr. 41 r. učiteľka na Gymnáziu, nezávislý kandidát 112 hlasov 2. Lucia Poráčová, 33 r. ekonómka, SMER SD 105 hlasov 3. Maroš Poremba, Ing. 25 r. projektant, SMER SD 105 hlasov 4. Martin Chovanec, 36 r. konateľ spoločnosti, SMER SD 100 hlasov 5. Marta Hrabčáková, 47 r. kuchárka, SNS 94 hlasov

4

4

6. Renáta Lučanská, 34 r. skladníčka, SMER SD 93 hlasov 7. Marcela Hudáková, Mgr. 39 r., referentka, SMER SD 82 hlasov 8. Jana Urdová, 42 r. krajčírka, SMER SD 76 hlasov 9. Stanislav Šoltýs, Ing. 27 r. vedúci údržby, Spolu-občianska dem. 73 hlasov 10. Peter Chovanec, Ing. 32 r. technik BOZP, Sloboda a solidarita (SaS) 65 hlasov 11. František Salanci, 35 r. vodič kamiónu, SNS 52 hlasov

Do sedemčlenného obecného zastupiteľstva teda kandidovalo až 18 občanov, čo je najviac v komunálnych voľbách od nežnej revolúcie. Keďže Vladimír Murcko bol zvolený za starostu obce, na jeho miesto postúpila za poslankyňu OZ nezávislá kandidátka Mgr. Jana Štieberová. Historický pohľad na komunálne voľby v Lúčke za posledných 10 rokov: . 2006 starostka Štefánia Škapurová, SMER SD, Strana zelených, volebná účasť 50,5 % . 2010 starosta Emil Sabatula, NEKA, volebná účasť občanov 62,9 % . 2014 starosta Emil Sabatula, Sieť, volebná účasť 41,9 % . 2018 starosta Vladimír Murcko, KDH volebná účasť 63,5 % Sprievodným znakom volieb do orgánov samosprávy obcí bola špinavá volebná antikampaň na celom Slovensku. Neexistujú však nijaké páky, aby sa to nedialo. Kandidáti sa nestíhajú očistiť, ak ich niekto vo virtuálnom svete očierni. Toto sa dialo aj na Facebooku obce Lúčka. Kto sa stal starostom, primátorom v okrese Sabinov: V krajskom meste Prešov obhájila post Andrea Turčánová (KDH, Oľano, Nova), Sabinov Michal Repaský NEKA, Lipany post obhájil Vladimír Jánošík SMER SD, Kamenica suverénne vyhral Michal Guľaš (SNS), Miľpoš zostal Ladislav Rabatin SMER SD, Rožkovany zostala Beáta Kollárová NEKA, Dubovica zostal Ladislav Timčo, SMER SD, Ďačov ostal dlhoročný Anton Cuprák KDH, v Krivanoch ostal dlhoročný Ján Šejirman SMER SD. Vo Vysokej kandidovala sama Lucia Hurajtová rod. Kasinová (pôvodom z Lúčky).

II. Výstavba v obci

V roku 2018 obecný úrad investoval do výstavby Prevádzkovej budovy drobnej mechanizácie, ktorá bola rozšírená o prístrešok na nádoby komunálneho odpadu a o prístavbu WC pre veľké kultúrne akcie konané v obci (Gajdica, hasičská liga a iné). Celá stavba stála cez 100.000 eur. Samostatným projektom bola výstavba nového detského ihriska pre materskú školu, ktorá je pred ukončením. Pracovníci VPP vyrábali dlažobné kocky, ktorými sa predlžili chodníky na cintoríne. Pozastavila sa akcia výstavby obecných chodníkov pre neodbornú projektovú prípravu.

V obci pokračuje výstavba nových rodinných domov(Andrej Darák, Bakoň a Knut na Potokoch, Pavol Prevužňák v Lúčke, na pozemku Márie Poklembovej rod. Mizerákovej vyrastá nový chatový dom), ale stavebných pozemkov v obci ubúda a tak mladí odchádzajú z obce preč. Mnohí občania realizujú rekonštrukciu a modernizáciu interiérov svojich rodinných domov. Budujú sa nové moderné kovové ploty.

III. Školstvo

Obec má materskú školu s celodennou starostlivosťou s piatimi zamestnancami. Riaditeľkou školy bola Anna Šuhajová, ktorá po ukončení školského roku 2017/2018 odišla do starobného dôchodku. Novou riaditeľkou po výberovom konaní sa stála Mgr. Jána Gladišová. Učiteľkou je Mgr. Marta Kožušková. Vedúcou školskej jedálne je Františka Poráčová, kuchárka Beáta Kocureková a upratovačkou Helena Bašárová. Učiteľky zabezpečujú edukačný proces

5

5

a pracujú na plný úväzok. Ich poradným orgánom je päťčlenná rada školy, ktorej predsedom je Lucia Poráčová. V školskom roku 2017/2018 navštevovalo MŠ 20 detí. Vekové zloženie detí rok narodenia 2011 – 1, 2012 - 7, 2013 – 6, 2014 – 4, 2015 – 2, z toho 10 chlapcov a 10 dievčat. 1. septembra 2018 od ZŠ Lúčka odišli 4 detí, jedno dieťa do ZŠ Komenského 113 Lipany. Žiadne dieťa nemá odloženú povinnú školskú dochádzku. Školský vzdelávací program nesie názov: Moja materská škola je hrou, zážitkom, cestou za poznaním. MŠ Lúčka je zaradená do Spoločného metodického združenia spolu so ZŠ s MŠ Rožkovany a Kamenica a MŠ Ďačov a Červenica. MŠ ako aj ZŠ v Lúčke sa aktívne prezentujú na verejnosti, pripravujú programy na všetky kultúrne akcie konané v obci. Aktivity materskej školy: September – jesenné kreácie, október – Úcta k starším, Európsky deň výživy, november – zahraj sa s vetrom – púšťanie šarkanov, december – Príde k nám Mikuláš, Vianočná akadémia, vianočný jarmok. Január – zimné sánkovanie, február – karneval, marec – literárna prehliadka Meduška – triedne kolo, podeľ sa so svojou obľúbenou knihou. Apríl - zápis do ZŠ, regionálna prehliadka v recitácii – Meduška a v speve ľudových piesní Sláviček. Deň zeme, máj – Deň matiek, Jún – MDD, celodenný výlet – ZOO Košice, divadlo O zlatej rybke, rozlúčka s predškolákmi. V apríli 2018 vykonal Mgr. Terifaj pracovník CPPP Sabinov testy školskej zrelosti s 5 deťmi. Deti testy zvládli a sú pripravené na vstup do prvého ročníka ZŠ. MŠ poskytuje pomoc obecnému úradu pri prebiehajúcich opravách, rekonštrukcii a realizácii prác v materskej škole. MŠ v Lúčke je lepšie vybavená ako niektoré MŠ v mestách. Disponuje počítačom, notebookom, dvoma IT, multifunkčným zariadením, tlačiarňou, kopírkou, fotoaparátom, televízorov, DVD prehrávačom, rádiom. Súčasťou softwaru je program Cirkus Šaša Tomáša , Proxík a kresliaci program RNA, robotická včielka Bee Bot. V tomto školskom roku sa urobila rekonštrúkcia hygienických priestorov, umývarka, ktorá sa doplnila novým funkčným nábytkom.

Výchovno-vzdelávaciu činnosť v obci zabezpečuje základná škola prvého stupňa (1.-4.ročník), kde je riaditeľkou Mgr. Martina Kožušková (2. a 4. ročník). Učiteľkou pre primárne vzdelávanie je Mgr. Jana Gladišová (1. a 3. ročník). Na konci školského roku 2017/2018 odišla učiteľka Mgr. Jána Gladišová a z materskej dovolenky sa vrátila učiteľka Mgr. Svetlana Jurová. Náboženstvo vyučuje rehoľná sestra z radu Sestier Svätého Kríža na Potokoch s kanonickou misiou . V súčasnosti je to veľmi aktívna sestra Marta (Mgr. Andrea Tarkošová – externý zamestnanec). Poradným orgánom je päťčlenná rada školy, ktorú vedie Mgr. Martin Šoltýs.Na konci školského roku 2017/2018 bol počet žiakov v dvoch triedach 27, 1. ročník 8, 2. ročník 7, 3. ročník 7, 4. ročník 5, z toho 19 chlapcov a 8 dievčat. V novom školskom roku 2018/2019 je počet žiakov 25. K 30. 6. 2018 žiačka 3. ročníka ukončila vzdelávanie v ZŠ Lúčka a prestúpila na ZŠ Komenského 113 Lipany. Z celkového počtu žiakov prospelo s vyznamenaním 16 žiakov, prospelo veľmi dobre 1, prospelo 10 , neprospelo 0. Za reprezentáciu školy v speváckej súťaži Slávik Slovenska boli ocenení Martin Kožuško a Zuzana Lapšanská. Celý uplynulý rok 2018 bol v základnej škole plný aktivít, keď učiteľky pravidelne so žiakmi pripravovali kultúrny program na všetky akcie v našej obci. Stručne celoročné aktivity: Účelové cvičenie, október mesiac úcty k starším, projekt „Hovorme o jedle“, beseda s kronikárom obce Lúčka, bábkové divadlo „O zlatej rybke Pirani“, Mikuláš – Cinemax Prešov rozprávka Príšerákovci, vianočná besiedka a trhy, karneval, svetový deň vody, návšteva obecnej knižnice, Kde bolo, tam bolo, Deň Zeme, účasť na Dni otvorených dverí v ZŠ Komenského 113 Lipany, Deň matiek, Slávik Slovenska, exkurzia v Nestville parku v Hniezdnom, deň detí, školský výlet Košice historické mesto, botanická záhrada, múzeum lietadiel, ZOO. Divadelné predstavenie Kačky rapotačky, futbalový turnaj (žiaci ZŠ Lúčka, Ďačov, Dubovica), exkurzia do Bratislavy (žiaci 4. ročníka), noc v škole (žiaci 4. ročníka), beseda Dentálna hygiena, recykluj a vyhraj s MILK-AGROM. Žiaci sa zapájali do mimoškolských aktivít formou krúžkov. Mgr. Jána Gladišová viedla krúžok hier a zabav,

6

6

folklórny krúžok. Mgr. Martina Kožušková krúžok počítačový a športový. Rozpočet ZŠ ročne predstavuje 64 246 eur, skutočné čerpanie 64 241,60 eur.

IV. Telovýchova a šport

Deti mládež i dospelí používajú na športové akcie a relaxačný pohyb asfaltové ihrisko pri obecnom úrade. Mládež tu hra futbal, v zime sa tu konala obecná sánkovačka, s deťmi tu robia aktivity učitelia ZŠ a MŠ ako aj sestra Marta. Od 9. do 20. februára 2018 naši občania so záujmom sledovali zimné olympijské hry v juhokórejskom Pjong Čangu (Pyeong Chang). Potešila nás iba slovenská Ruska Anastázia Kuzminová, ktorá pre Slovensko získala dve zlaté a jednu striebornú medailu. Ostatní naši olympionici obsadzovali 50-té a vyššie miesta. Hokejisti vedení kanadským trénerom Craigom Ramseym dosahovali kolísavé výsledky. Rusko bolo potrestané za doping. Tí čistí Rusi štartovali pod názvom Olympijskí športovci Ruska. Naši futbalisti sa nedostali na majstrovstva sveta, ktoré sa konali v Rusku. Boli označené za doteraz najlepšie zorganizované MS. Vo finále Chorváti prehrali s Francúzskom 2 :4, keď im fandil celý svet , lebo boli najlepší. Naši občania, ktorí boli na dovolenke v Chorvátsku, zažili obrovskú eufóriu celého chorvátskeho národa. V nedeľu 29. júla zorganizoval futbalový turnaj na zelenom hasičskom ihrisku Maroš Poremba. 36 záujemcov z Lúčky si zahralo medzi sebou niekoľko zápasov. Na Tour de France náš cyklista Peter Sagan získal šiesty raz zelený dres, keď v posledných etapách po nebezpečnom páde hrdinsky došiel až do Paríža (dostal sa do prvej desiatky televíznej relácie Najväčší Slovák, kde hlasovali diváci). V európskej lige národov v jeseni Slováci prehrali zápasy s Ukrajinou a Českom, kde po kauze s hráčmi odstúpil hlavný tréner Ján Kozák. Novým trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie sa stál Čech Pavel Hapal. Na zápas s Ukrajinou do Trnavy v piatok večer 16. 11. 2018 prišli na malom autobuse aj naobliekaní fanúšikovia z Lúčky. Videli krásny futbalový zápas, v ktorom Slováci vyhrali 4 : 1. Posledný zápas v Česku však prehrali a vypadli do C skupiny. V závere roka zažiarila lyžiarka Petra Vlhová, ktorá vyhrala niekoľko slalomov. Od roku 1968 príchodom učiteľov Balažových do obce sa začal pravidelne hrávať vianočný stolnotenisový turnaj (propagovali aj volejbal a zimné lyžiarske preteky). Odvtedy sa pravidelne hráva cez Vianoce. Posledné tri roky ho organizujú dvaja zanietení hráči Lukáš Bašár a Andrej Andraško. V tomto roku sa ho zúčastnilo 40 hráčov (deti, mládež aj dospelí). Medzi mužmi vyhral Martin Čabák zo Sabinova (zať Štefana Borsúka, ktorý vlastní predajňu Môj obchod na dolnom konci obce). Medzi ženami vyhrala Patrícia Porembová.

V. Kultúra

V roku 2017 centrom kultúrnych akcií v Lúčke bol kultúrny dom v prístavbe obecného

úradu, ktorý pre svoje veľké priestory sa teší veľkému záujmu obyvateľov z Lúčky i zo širokého okolia. Konajú sa v ňom obecné kultúrne akcie, svadby, životné jubilea, krstiny, kary, stužkové slávnosti, varenie jedál pre hasičské súťaže. Začiatkom februára obecný úrad v Lúčke v spolupráci s hasičmi usporiadali obecnú fašiangovú zabíjačku. Na zabíjačkových dobrotách si pochutili mnohí občania.

V nedeľu 13. mája 2018 si obecný úrad uctil Deň matiek, ktorý sa každoročne poriada v tomto malebnom mesiaci máji. Na tomto podujatí popoludní sa zišlo cez sto žien matiek, ktoré si pozreli kultúrny program pripravený učiteľmi a deťmi z materskej škôlky a žiakmi základne školy v Lúčke. Mamičky dostali od obecného úradu ako darček vkusný uterák s mydlom. Potom si posedeli pri koláči a káve.

Hlavnou kultúrnou akciou v obci je folklórny festival Gajdica. V tomto roku v nedeľu 5. 8. 2018 sa konal 35. ročník folklórnej súťaže „O gajdicu Andreja Mizeráka“, kde sa laureátom podujatia udeľuje ľudový hudobný nástroj – gajdica- ktorú každoročne pre podujatie

7

7

zhotovuje gajdičiar Alexander Gernát z Krivian. Celý týždeň pred podujatím Európu aj našu obec trápili tropické horúčavy do 35 a viac stupňov. V nedeľu sa však objavili mraky a počas podujatia dvakrát prišla krátka búrka, ktorá však divákov neodohnala, ale všetci si pochvaľovali príjemné ochladenie. Súťažný folklórny program sa začal popoludní o 13:30 hod. a skončil sa o 16:45 hodín. Uvádzali ho Ing. Mgr. Marek Kasina, rodák z Lúčky, ktorý sa folklóru venuje už dlhodobo a Mgr. Zuzana Štelbaská, učiteľka Základnej umeleckej školy v Lipanoch. Moderátorská stálica Katka Birková sa totiž vydala a v týchto dňoch už očakávala narodenie dieťaťa. Program zahájil gajdičiar Andrej Kasina z Lúčky, ktorý predviedol hru na gajdici a zaspieval obľúbené piesne Andreja Mizeráka. Potom sa divákom prihovoril starosta obce Emil Sabatula. Vo folklórnom programe sa predstavilo v 20 vstupoch cez 200 folkloristov, trochu menej ako v minulých rokoch, lebo folklórne podujatia na okolitých obciach sa veľmi rozšírili, ale program bol veľmi pekný. Postupne sa v ňom predstavili Ján Kvašňák z Jakubovej Vole, ktorý zaspieval regrútske pesničky z dzedovej truhličky, na harmonike doprevadzala Gabriela Kaperáková. Ženská spevácka skupina Kameničanka z Kamenice pod vedením Beaty Tarasovičovej na harmonike doprevadzal riaditeľ ZŠ Martin Halčišák, Jolana Palková z Malého Šariša, folklórna skupina Javorina z Malého Šariša pod vedením Anny Janigovej na harmonike hral Ján Zajac. Mladá Antónia Gernátova z Krivian zahrala na gajdici a krásne zaspievala piesne Voľare a Plakala herlička. Malošarišanka z Malého Šariša pod vedením Jolany Palkovej, gajdičiar Vladimír Vaľuš z Pečovskej Novej Vsi zahral na gajdici a píšťalke. Folklórna skupina Dubina z Červenice pod vedením Marty Petrufovej na akordeón doprevadzala Milena Kapralová. Ženská spevácka skupina Brezovičan pod vedením Michala Hromjáka, Ženská spevácka skupina Miľpošanka z Milpoša pod vedením Veroniky Andraščikovej, 17 dievčat v krásnych krojoch zaspievalo nádherne piesne z rodnej obce. Folklórna skupina Voľančan z Jakubovej Vole pod vedením Márie Urdovej sa predstavila s výborným folklórnym pásmom „Čom neoreš, čom nešeješ“. Ďalej sa predstavila ženská folklórna skupina Dubovičanka z Dubovice pod vedením Michala Hromjáka. Mužská spevácka skupina Milpošan z Milpoša pod vedením Mikuláša Figuru zaspievala krásne bačovské piesne. Ženská spevácka skupina mladých dievčat Fertuška z Rožkovian pod vedením Aleny Farkasovej sa predstavila ľúbezným pásmom „Čepenie“. Mužská spevácka skupina Dubovičan z Dubovice pod vedením Michala Hromjáka zaspievala veľmi rezké piesne spod Homulky, ktoré sa divákom páčili. Margita Vysočanová z Brezovice v sólo speve zaspievala piesne z brezovického chotára. Jablonka z Pečovskej Novej Vsi pod vedením Márie Antolovej na harmonike hrala Antónia Kuchariková. Folklórna skupina Jána Lazoríka z Krivian pod vedením Ireny Gernátovejv obradovom pásme predviedla „Šveceňe košara“. Súťažný program v druhej vlne dažďa ukončili muži a ženy z Dubovice v pásme Prekaračky. Potom sa súťažná porota v zostave predseda poroty Július Selčan, riaditeľ ZUŠ vo Veľkom Šariši, hudobný pedagóg a dirigent, Michal Kišeľák, osvetové centrum pri DJZ Prešov a jeho brat Ladislav Kišeľák, dlhoročný vedúci folklórneho súboru Šarišan. Od 16:45 hod. v hodinovom programe sa predstavil výborný folklórny súbor DETVA z Detvy (banskobystrický kraj). Vznikol ešte v roku 1971 a vystriedalo sa v ňom niekoľko generácii folkloristov. 22 členný folklórny súbor mladých dievčat a mládencov zo srdca Slovenska spod Poľany predviedol nádherný živý program piesni a tancov – rozkazovačky – predvádzanie sa mládencov pred muzikou, odzemky, krásne dievčenské kolesá. Vedúcou súboru je Milka Sekerešová, vedúcim hudby Tomáš Bovák. Za stáleho dažďa diváci sa nerozišli, ale pozerali krásny program súboru Detva. Detvancom sa u nás v Lúčke veľmi páčilo. Potom predseda poroty pán Július Selčan priniesol vyhodnotenie jednotlivých kategórii. Sólo duo spev: 1. Vladimír Vaľuš, gajdičiar z Pečovskej Novej Vsi, 2. Ján Kvašňák z Jakubovej Vole, 3. Jolana Palková, Malý Šariš. Skupinový spev: 1. Milpošan, mužská spevácka skupina z Milpoša, 2. Dubovičan, mužská spevácka skupina z Dubovice, 3. Dubina, folklórna skupina z Červenice. Obradový folklór :

8

8

1. Fertuška, dievčenská spevácka skupina z Rožkovian, 2. Voľančan, folklórna skupina z Jakuvej Vole, 3. Folklórna skupina Jána Lazoríka z Krivian. Hlavnú cenu – gajdicu – vyhrala MILPOŠANKA, dievčenská spevácka skupina z Milpoša, po troch prvých miestach v rokoch 2015,2016 a 2017 v skupinovom speve. Pekný článok v týždenníku Prešovské noviny MY napísala o gajdici Mária Pihuličová. Podľa poroty boli predvedené vystúpenia veľmi kvalitné a na vysokej úrovni. „Veľmi kladne hodnotím účasť mladej generácie na tomto festivale a milým prekvapením pre mňa bola aj bohatá účasť divákov a účinkujúcich, ktorí sa tomuto ušľachtilému koníčku venujú vo svojom voľnom čase“ konštatoval predseda poroty Július Selčan. Potom nasledovalo atraktívne žrebovanie cien tomboly, ktorých bolo do 60. Prvú cenu televízor Blaupunkt 123 cm/49 LED TV 1080p v hodnote 400 eur, ktorú venoval starosta obce Emil Sabatula vyhral DJ Petrix. Vstup na folklórny program už tradične bol zdarma, cena tomboly 50 centov. V nočnej ľudovej veselici hrala skupina Medial, DJ Petrix a DJ Santa. Dopravu do obce riadili hasiči, organizáciu podujatia zdarne zabezpečovali pracovníci obecného úradu, starosta obce, poslanci obecného zastupiteľstva. Tento ročník Gajdice sa opäť vydaril.

V horúci slnečný víkend 15. a 16. augusta 2018 sa na Kamenickom hrade konali hradné slávnosti, ktoré spoluorganizovalo občianske združenie Kamenná veža. Sobotňajší program začal o 19:00 hod. pod názvom Noc hradných zrúcanín hranou povesťou O dvoch bratoch. Bol tiež prezentáciou stredovekých zbraní, šermiarskych súbojov, o čo sa postaralo zoskupenie Starí Slovania. Po zotmení zapálili na hrade signálnu vatru, po ktorej pokračovala nočná zábava. Verejnosť mohla zo soboty na nedeľu prespať v stanovom mestečku priamo na hrade. Hlavný program sa začal v nedeľu popoludní. Okrem šermiarov sa predstavili brušné tanečnice zo súboru Sarus. Pre deti boli pripravené súťaže, divadelné predstavenie, šaško Fjodor, ktorý ich učil žonglovať. Vyskúšali si aj maľovanie erbov a výrobu šperkov či hľadanie pokladu. Dospelí si vyskúšali lukostreľbu, razenie pamätnej mince. Pre šachistov pripravili turnaj, ktorí pred šiestimi rokmi nazvali Kamenická veža a teší sa stále väčšej popularite. Na hradnom vrchu si diváci mohli zajazdiť na koni. O dobrú zábavu sa počas podujatia postarala hudobná skupina Select. Už tradične z Lúčky a Potokov sa zúčastnilo veľa divákov. V pondelok 17. 9. 2018 navštívila hrad Kamenica ministerka kultúry Ľubica Laššáková a vyjadrila spokojnosť nad vykonanými prácami. Murovacie práce teraz prebiehajú na strednom paláci. Hrad Kamenica je výnimočný svojou rozlohou, ktorá predstavuje 3,8 hektára, má val s dĺžkou asi 300 metrov a hĺbkou okolo 15 metrov. Taký val na Slovensku a možno i v strednej Európe nemá obdobu. Piaty rok tu v rámci programu rezortu kultúry Obnovme si svoj dom pracuje desať až dvanásť ľudí. Cieľom OZ Kamenná veža je odkryť múry, ktoré existujú. Veľa ich je pod zemou. Aj keď budú len do pol metra odkryté, nebudú sa vyťahovať vyššie, ale OZ chce ukázať obrovskú rozlohu kamenického hradu.

V októbri Mesiaci úcty k starším pozval obecný úrad na utorok 16. 10. 2018 119 dôchodcov z Lúčky na slávnostné posedenie. Pre zvýšenú chorobnosť prišlo ich 67. Pobavili ich deti materskej a základnej školy pekným kultúrnym programom. Potom si posedeli pri káve, pohári vína, obede a chutnom koláči. Ostatným neprítomným dôchodcom rozniesli obed a koláč až domov poslanci obecného zastupiteľstva. Poslednou väčšou kultúrnou akciou bola vianočné stretnutie deti ZŠ a MŠ spojené s vianočným jarmokom v nedeľu 16. 12. 2018, ktoré pripravili pre svojich rodičov aj občanov krásny kultúrny program.

VI.CIRKEVNÝ ŽIVOT

Sväté omše v Lúčke v roku 2018 slúžili farár Michal Marčák (45 rokov), kapláni

Patrik Melkovič (37 rokov) , Stanislav Vinter (41 rokov) a nový kaplán Lukáš Durkaj (31 rokov). Často im asistoval diakon na dôchodku Ján Kožuško ( 64 rokov). Keďže v našom chotári je pekné rekreačné prostredie a konajú sa tu najmä počas školských prázdnin rôzne

9

9

duchovné formácie slúžili v kostole sv. Anny sv. omše aj cudzí kňazi. V uplynulom roku došlo k výmene na pastoračnom stolci. Po troch rokoch ukončil svoju pastoračnú činnosť kaplán Patrik Melkovič (rodák zo Sabinova), ktorý odišiel do Vranova. V Lúčke sa s ním zo zodpovedných nikto oficiálne nerozlúčil, iba niekoľko veriacich mu pri aute podalo ruku na rozlúčku. Novým kaplánom sa stal Mgr. Lukáš Durkaj. Narodil sa 21. 8. 1987 v Hencovciach, okres Vranov nad Topľou. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 2013 v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, svätil arcibiskup Mons. Bernard Bober (spolu s Jánom Kocurkom z Lipian, Matúšom Porembom z Kamenice i Stanom Vinterom z Košíc). Od 1. 7. 2013 pôsobil na kaplnke v Šarišských Dravciach, od 1. 7. 2014 štyri roky ako kaplán v o farnosti Nižná Šebastová. Od 1. 7. 2018 farnosť Lipany. V Lúčke slúžil svoju prvú svätú omšu vo štvrtok 5. júla 2018 vo sviatok sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestcov. Na začiatku svätej omše ho privítal kostolník Štefan Mizerák, ktorý okrem iného povedal, že v našej filiálnej cirkevnej obci ho čaká veľa práce, lebo tretina veriacich nechodí na sv. omše v nedele a prikázané sviatky. V januári na Tri Krále diakon Ján Kožuško posvätil prihlásené domy veriacim, ktorých bolo málo. V pondelky kaplán Stano Vinter viedol s deťmi detské sväté omše, ktoré boli veľmi poučné. Deti v danom týždni na výzvu kaplána maľovali duchovné obrázky na zadanú tému. V speve ich pripravovala sestra Marta, ktorá ich počas sv. omší aj doprevadzala na gitare. Kaplán Patrik Melkovič mal na starosti mládež a birmovancov, ktorí pravidelne dochádzali na stretnutia v piatky do pastoračného domu v Lipanoch. Konali sa už tradičné opekačky na ranči pri Rožkovanoch, či výlety do hôr a na rôzne pútnické miesta. V nedeľu 7. 1. 2018 doniesol pán farár Michal Marčák relikviu blahoslaveného Titusa Zemana. Po omši si ju veriaci mohli uctiť na oltári. Vo farskom liste stálo: 8. januára 2018 sme prvýkrát slávili spomienku na blahoslaveného Titusa Zemana, kňaza, rehoľníka a mučeníka za duchovné povolania. V tento deň sme do oltára v kostole sv. Anny v Lúčke vložili relikvie tohto blahoslaveného, ktoré nám podarovali saleziáni z Bratislavy. Modlime sa, aby na príhovor tohto svätca rástla naša mládež vo viere, nádeji a láske. Prosme aj za nové duchovné povolania z našej farnosti. 10. januára 2018 sa konal pohreb najstaršieho občana Lúčky 96 ročného Jána Kožuška, ktorý nevynechal ani jednu svätú omšu alebo ruženec, keď pred kostolom čakal na jeho otvorenie už takmer 2 hodiny. Na pohrebnej omši v kostole sv. Anny sa zišlo 14 kňazov a 2 vikári . Nebohý totiž dal cirkvi syna za diakona a vnuka za kňaza. Pohrebnú omšu celebroval vikár Pavol Dráb a kázal vikár Vladimír Šosták. 30. januára sa konala ďakovná svätá omša za 25 rokov biskupskej služby arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera, na ktorej sa zúčastnili aj veriaci z našej farnosti. Arcibiskup sa narodil 3. 11. 1950 v Zbudskom Dlhom, okres Humenné. Za kňaza bol vysvätený 8. júna 1974 v Bratislave. Pôsobil na kaplankach 1974 Humenné, 1975 Snina, 1977 Zborov, 1978 farský administrátor Kecerovce, 1990 farár dekan v Humennom, 1991 generálny vikár, 28. decembra 1992 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za titulárneho biskupa Vissalského a košického pomocného biskupa. 30. 1. 1993 ho J.Em. Jozef kardinál Tomko v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach vysvätil za biskupa. 4. júna 2010 menovaný za košického arcibiskupa. 10. júla 2010 kánonicky prevzal úrad arcibiskupa – metropolitu Košickej arcidiecézy. 11. 2. 2018 usporiadala setra Marta v kultúrnom dome Lúčka karneval svätých. Pred rokom sme mali na karnevale bl. Matku Terezu, sv. Terezku, sv. Jozefa. Bolo to popoludnie plné tanca, hier a zábavy. V pôstnom období sa veriaci vo veľkom počte chodili modliť krížovú cestu. V nedeľu 12. marca slúžil svätú omšu v Lúčke rektor košického kňazského seminára spolu so 7 bohoslovcami, ktorí cez víkend mali krátku duchovnú obnovu na Potokoch. Ďalšiu nedeľu 18. marca mal pôstnu kázeň kňaz zo Sabinova Jozef Voskár, ktorý má Lúčanov veľmi rád. Kázať prišiel aj v závere roka na misijnú nedeľu 21. 10. 2018.Farár Michal Marčak vyzval veriacich na zbierku na zhorenú novú faru v Brezovičke. Postavili ju veriaci chudobnej farnosti pred 17 rokmi. Požiar sa rozšíril od elektriny. Kňaz Miroslav Martoňák (rodák z Dubovice) spolu so svojou matkou sa zachránili. Celková zbierka vo farnosti činila 3500

10

10

eur, z toho v Lúčke 723 eur. V pondelok 19. marca na sviatok sv. Jozefa sa v Lúčke konala veľkonočná spoveď. Spovedalo 7 kňazov z lipianskeho dekanátu. V Lipanoch na charite slúžil popoludní svätú omšu za Dr. Jozefa Tisa- prvého slovenského prezidenta , kňaz Anton Fritz, ktorý mu ako malý chlapec miništroval v Prešove vo františkánskom kostole sv. Jozefa. V stredu 21. marca 2018 slúžil u sestier Svätého kríža na Potokoch svätú omšu bývalý dekan Tomáš Čap, ktorý je ich spovedníkom. Bola to rozlúčka s 89 ročnou sestrou Meláriou, ktorá po 17 rokoch odchádza z Potokov do Hanisky pri Košiciach. Má problémy so srdcom. Výborná kuchárka, odborníčka na zber húb a lesných plodov, ktoré zbierala do neskorého veku. Na omši sa zúčastnili aj niektorí veriaci z Potokov a Lúčky. Starosta obce Emil Sabatula jej poďakoval kyticou červených ruží. Veľkonočné Trojdnie slúžil v Lúčke kaplán Patrik Melkovič a opäť boli pekné obrady. Vo Veľký piatok sa v kostole sv. Anny večer o 18:00 hodine konala krížová cesta. Veľkonočné jedla v Bielu sobotu na Potokoch a v Lúčke posvätil diakon Ján Kožuško. V stredu 4. apríla posvätil pán farár Michal Marčák počas svätej omše v kostole sv. Anny dva nové zástavy pre kostol Najsvätejšej Trojice. Tieto zástavy sa nesú pri pohreboch v sprievode na cintorín. Na jednej je zobrazené Božie milosrdenstvo a druhej Najsvätejšia Trojica. V dňoch 28. apríla až 1. mája 2018 sa štyria volontari z farnosti zúčastnili medzinárodného stretnutia volontarov v moravskom Velehrade.

V nedeľu 6. mája 2018 šesť chlapcov prijalo prvé sväté prijímanie. Omšu celebroval kaplán Patrík Melkovič. Deti pekne čítali a spievali. Pripravovala ich sestra Marta. Pán kaplán pri homílii použil ako názorné pomôcky malý nákladný ťahač a balón, ktorý po zapálení začal stúpať do povetria. Bola to veľmi pekná slávnosť. Odpustovú slávnosť v kostole Najsvätejšej Trojice slúžil dp. farár Michal Marčak za asistencie diakona Jana Kožuška. V pondelok 4. júna kaplán Stanislav Vinter na úvod detskej svätej omše už v kostole Najsvätejšej Trojice informoval veriacich o útoku na jeho osobu na facebooku. Veriaca zo Sabinova, za ktorú matka dala v Lúčke na sv. omšu, tvrdila, že minulý pondelok na detskej svätej omši osočoval deti. Do diskusie na facebooku si pripojili aj iní neveriaci ľudia. Pána kaplána najviac mrzelo, že sa ho nikto najmä z rodičov detí nezastal. Má svojrázny štýl vedenia detských sv. omší, ale nikoho nikdy nechcel uraziť. Hlboko sa všetkým ospravedlnil a povedal, že v Lúčke už detské sväté omše robiť nebude.

V piatok 29. júna vo sviatok apoštolov svätých Petra a Pavla, celebroval svätú omšu v kostole sv. Anny kňaz misionár Ján Majerník, rodák z Bertotoviec, ktorý po svojej vysviacke 21. 6. 1997 18 rokov pôsobil v rôznych farnostiach košickej arcidiecézy (2007 – 2009 aj vo farnosti Nižný Slavkov). Potom požiadal arcibiskupa Mons Bernarda Bobera, že chce ísť na misie do Afriky. V roku 2013 bol prepožičaný do diecézy Mwanza v Tanzánii. Po návrate krátko pôsobil vo farnosti Šarišské Michaľany a Fričovce. V roku 2017 bol opäť prepožičaný do diecézy Bunda v Tanzánii, pod rovníkom, kde pôsobí dodnes. Je teda 4 roky v Tanzánii a učí sa úradný jazyk swahilčinu, keď na začiatku absolvoval trojmesačný kurz. Tanzánia ako prvá africká krajina vznikla v roku 1964 bez krviprelievania spojením Tanganiky a Zanzibaru. Je tu svetoznáme Viktoriino jazero s nádhernými vodopádmi, najvyššia hora Afriky Kilimandžaro, priepasť Olduvai – najstaršie nálezy života ľudí na zemi, ostrov Zanzibar, kde v minulosti sústreďovali afrických otrokov na predaj, Serengeti chránená prírodná rezervácia plná exotickej zveri, Ngorongoro ďalšie chránené územie vo vyhasnutej sopke s 30 tisíc jedincami africkej zveri. Žijú tu v zhode kresťania, moslimovia i tradičné náboženstvá. Mesto Bunda s 800 tisíc obyvateľmi má iba jeden kostol. Rok žil u biskupa, ktorému vypomáha 24 kňazov, 3 biely, 2 Poliaci a on Slovák. Biskup mu povedal, že ak chce farnosť, nech si ju sám vybuduje. Na východe mesta v júni 2018 už dokončil novú faru. Nemal ani euro, ale cítil Božiu prozreteľnosť a peniaze vždy prišli. Teraz do Vianoc chce postaviť nový kostol. Stačí urobiť základy, potiahnuť múry a prikryť strechou. Ľudia sú tu absolútne chudobní, ale pracovití. Nevie z čoho žijú, lebo väčšina nemá prácu. Mnoho potravín si dopestujú, lebo tu je úroda v roku tri až štyrikrát. Ľudia žijú v malých chatrčiach,

11

11

nemajú elektrinu. Keď im dôjdu zásoby potravín, prihlásia sa u svojich rodín, vyjedia ich a tak to ide dookola. Biskup mu povedal, ideš na Slovensko po zázrak? Otec Majerník na dovolenke chodí po slovenských farnostiach, slúži sväté omše a z diapozitívov ukazuje veriacim život ľudí v Tanzánii, chudobný ale šťastný. Po svätej omši v Lúčke tiež premietol veriacim ukážky zo života v Tanzánii. Na záver udelil požehnanie v svahilčine. Mnohí veriaci odišli domov pre peniaze, aby mu prispeli na nový kostol. Vystúpil aj v TV Lux v relácii Doma je doma.

V mesiaci júli veriaci z Lúčky navštívili odpustové slávnosti v Levoči, Veľkom Šariši a Gaboltove. 11. júla 2018 si veriaci z Lúčky pripomenuli 25. výročie posviacky kostola sv. Anny. Slávnostná svätá omša sa konala v nedeľu 15. júla za hojnej účasti veriacich. Celebroval ju kanonik Mons. Pavol Dráb za účasti farára Michala Marčáka a diakona Jána Kožuška. V homílii otec Pavol Dráb vyzdvihol šikovnosť mužov pri zváraní svetlíka kostola vysoko vo vzduchu, keď si s ním nevedeli poradiť ani vo VSŽ Košice a mnoho iných zložitých vecí. Je to najväčší kostol vo farnosti Lipany. Obetavosťou veriacich Lúčky sa postavil za dva roky, čo v dnešnej dobe za terajších podmienok by to nebolo možné. Po sv. omši pozvaní kňazi, kurátori ako aj bývalí kurátori s manželkami, či miništranti, prijali pozvanie na slávnostný obed. Z pozvaných bývalých kňazov a kaplánov neprišiel nikto. Pri kostole vonku za prikrytými stolmi ponúkali kurátori občerstvenie pre všetkých veriacich účastných na sv. omši. Chutné koláče, či pohárik vina všetkým padli zadobre. V nedeľu 29. júla 2018 slávnostnou sv. omšou v Prešove na námestí vyvrcholilo katolícke Národné stretnutie mládeže P18. Na štvordňovom podujatí sa zúčastnilo do 4500 mladých ľudí z celého Slovenska aj zahraničia. Z našej farnosti 30, z Lúčky deväť mladých ľudí. V Prešove zároveň spustili slovenskú prípravu na Svetové dni mládeže, ktoré budú v januári 2019 v Paname. V nedeľu 29. júla slúžil odpustovú slávnosť v kostole sv. Anny nový kaplán Lukáš Durkaj. V úvode sv. omše zopakoval slova kostolníka Štefana Mizeráka, ako sa vyberalo meno patróna tohto kostola. Keď otec Pavol spolu s kostolníkom a kurátormi išli vybavovať povolenie na výstavbu, v aute kostolník napísal päť mien svätcov a pri Veľkom Šariši vyžrebovali sv. Annu. Liturgická spomienka na sv. Joachima a Annu, rodičov Panny Márie, je jedinečná aj preto, lebo cez nich oslavujeme posvätnosť manželstva a prosíme Pána za svojich rodičov a starých rodičov a za ich rast v Božej obľube. Spätosť sviatku s rodinou vysvetľuje jeho obľúbenosť. Do obnovy liturgického kalendára boli sviatky sv. Joachima a Anny v rímskokatolíckej cirkvi oddelené: sv. Anna sa slávila 26. júla a sv. Joachim mal spomienku až 16. augusta. V novom liturgickom kalendári od roku 1969 ich oprávnene slávime spoločne: 26. júla. Spomienka na rodičov Panny Márie nám umožňuje ďakovať Bohu za dar manželstva a poslanie rodičov.

V pondelok 30. júla vo sviatok blahoslavenej Zdenky Schelingovej (panny a mučenice) slúžil sv. omšu kaplán Stanislav Vinter. Na omši bolo veľa veriacich, lebo pred ňou sa konala prvopiatková svätá spoveď. Kaplán v homílii spomenul sestru Zdenku, čítanie čítala sestra Marta. Po sv. omši si veriaci boli uctiť relikviu sestry Zdenky, ktorú do kostola z Potokov doniesli sestry sv. Kríža. Od 7. do 11. 8. 2018 sa v Lúčke konal farský denný letný tábor. Zúčastnilo sa ho cez 80 detí najmä z Lúčky aj lipianskej farnosti. Viedla ho rehoľná sestra Marta s animátormi. Ráno vždy začínali svätou omšou v Kostole Najsvätejšej Trojice. Obedy im varili v kuchyni obecného úradu Lúčka. Deti mali pestrý športový aj duchovný program.

Tridsaťtisíc ľudí zo Slovenska i zo sveta prišlo v sobotu 1. 9. 2018 na štadión TJ Lokomotíva Košice, kde sa konala slávnosť blahorečenia rodáčky z Vysokej nad Uhom – Anny Kolesárovej. Len 16 ročné dievča zastrelil sovietsky vojak, keď odmietlo jeho nemravné návrhy. Veľkolepý obrad viedol novo nastupujúci prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Giovanni Angelo Becciu. „Som prvýkrát na Slovensku a dojala ma celková atmosféra slávnosti i davy ľudí, ktoré sa tu zišli. Som rád, že som sa svojho úradu ujal práve

12

12

na tejto slávnosti,“ povedal vysoký vatikánsky hodnostár. Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober zdôraznil, že Anna Kolesárová oddnes nepatrí len východniarom, ale celému Slovensku, ba i veriacim na celom svete. Medzi veriacimi boli ľudia všetkých vekových kategórii z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia. Z lipianskej farnosti išiel autobus s 27 veriacimi, z toho z Lúčky bolo 7. V sakristii však pôvodne bolo prihlásených 22 ľudí. Z Lúčky bolo dovedna okolo 30 veriacich, ostatní išli osobnými autami. Slávnosti prialo aj pekné slnečné počasie, takže sa tu zišlo 30 tisíc ľudí, z toho okolo 600 kňazov, 30 biskupov, 650 rehoľníkov, 630 dobrovoľníkov. Výzdoba priestoru pozostávala z 10 000 kusov bielych ruží. Cestovanie mimoriadnym vlakom využilo 300 cestujúcich. Kardinál Becciu prečítal Apoštolský list Svätého Otca Františka ...“nech sa teda ctihodná Božia služobnica Anna Kolesárová, laička, mučeníčka, ktorá sa nebála darovať život Kristovi, aby bránila svoju čistotu, nazýva odteraz blahoslavenou ... Medzi tými, ktorí niesli obetné dary bola aj rodina pôvodom z Lúčky bývajúca v Košiciach (Emil a Jana Figurovci s deťmi Elenkou a Jurkom). Relikviár s ostatkami blahoslavenej Anny, ktorého hmotnosť je zhruba 150 kilogramov bude uložený v Katedrálnom chráme svätej Alžbety v Košiciach. Koncom septembra ho preniesli do Výsokej nad Uhom. Je vyrobený zo striebra, je osadený vo vápenci a má priemer zhruba pol metra. Vyhotovil ho šperkár Marek Husovský. Ústredným motívom je srdce s perlou v strede. Okolo skvostu je venček ako symbol čistoty, konáriky v tváre tŕňovej koruny sú symbolom utrpenia. Vo venčeku sú tri margarétky do stredu ktorých sú vsadené tri zrnka z Ankinho ruženca, ktoré našli v jej hrobe. Obraz, ktorého kópiu slávnostne odhalili pri sobotnom obrade v Košiciach, namaľovala ilustrátorka Zuzana Verbovská. Originál bude vystavený v Kostole Sedembolestnej vo Vysokej nad Uhom. Príbeh Anky Kolesárovej: Anna sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom (dnes by mala 90 rokov) ako dcéra Jána Kolesára, prezývaného po mame Hruška, a Anny rodenej Kušnírovej. Pokrstená bola hneď na druhý deň 15. júla. O 10 rokov neskôr stratila mamu, ktorá zomrela na zápal pľúc. Anka musela na seba prevziať zodpovednosť za domácnosť a nahradiť matku staršiemu bratovi. Mala veľa kamarátok, ale kvôli povinnostiam ich už nestíhala navštevovať. Žila veľmi skromne a jednoducho. Dbala o svoju povesť a čistotu. Každú sobotu sa chodila modliť ruženec ku susedom Podhorínovcom. Prišla však druhá svetová vojna a na jej konci v roku 1944 prechádzal cez Vysokú nad Uhom aj front. Boje trvali niekoľko týždňov a vystrašení dedinčania sa skrývali v pivniciach. Ján Kolesár – Hruška, Anka a Miško spolu so susedmi sa ukrývali v pivnici pod kuchyňou. Vojakov sovietskej armády predchádzal chýr, že v Užhorode rozbili pálenicu a teda zásob majú dosť. Anka chodila oblečená v šatách svojej nebohej mamky, aby pôsobila dojmom vydatej ženy a uchránila svoju čistotu. Pri prehliadke domu jeden opitý vojak sovietskej armády našiel pivnicu a ľudí, ktorí sa v nej skrývali. „Haňka, daj mu niečo zjesť, iste je hladný“, povedal Ján Kolesár svojej šestnásťročnej dcére. Dievča počúvlo a išlo do kuchyne pripraviť niečo vojakovi pod zub. Po chvíli si však všimol, že pod šatami dospelej ženy sa skrýva mladé dievča a začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala. Odmietla aj napriek hrozbám, že ju zabije. Vytrhla sa mu z rúk a bežala k otcovi a bratovi do pivnice. Nahnevaný vojak ju nasledoval, namieril na ňu automat a zakričal: „Rozlúč sa s otcom! Anka vykríkla „Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef...“ v polovici modlitby vojak vystrelil dve rany, do hrude a do tvare. Boje neutíchali a tak s jej mŕtvym telom strávili celú noc v pivnici. Na druhý deň neskoro večer ju potajomky a bez kňaza narýchlo pochovali. Zhotovili jednoduchú truhlu z dosák zo stodoly a vykopali plytký hrob vedľa jej nebohej mamky. Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. 11. 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal Hostia sanctae castitatis, teda obeť svätej čistoty. Jej hrob navštívia každoročne tisícky mladých ľudí. Prvé stretnutie mládeže na podnet svedectva mučeníckej smrti Anny Kolesárovej sa uskutočnilo v roku 1999. Odvtedy sa každý rok konajú štyri pravidelné púte k jej hrobu – tzv. Púte radosti. Na tieto v prvých troch rokoch (2000 – 2003 ) chodili aj dievčatá z Lúčky.

13

13

V septembri 2018 si veriaci pripomenuli 50 rokov od smrti pátra Pia a 100 rokov jeho stigmatizácie. Páter Pio, kapucín, stigmatik, sa narodil 25. 5. 1887 v Pietrelcine Taliansko. Vlastným menom Francesco Forgione. Po štúdiu gymnázia vstúpil do rádu kapucínov. V roku 1916 ho preložili do kláštora San Giovanni Rotondo. Keď 20. 9. 1918 kľačal pred krížom, dostal stigmy čiže päť Kristových rán. Začalo za nim chodiť veľa ľudí, ktorých spovedal, radil im. V roku 1956 z jeho podnetu postavili modernú nemocnicu, ktorú nazval Dom na úľavu v utrpení. Odhaduje sa , že v priebehu jedného roka vyspovedal okolo 10 000 mužov a 15 000 žien. 22. 9. 1968 odslúžil poslednú svätú omšu v živote pre zástupcov modlitbových skupín, ktoré sa zhromaždili v San Giovanni Rotondo pri príležitosti 50 výročia stigmatizácie svojho zakladateľa. Nasledujúceho dňa o pol tretej zomrel. Mal vtedy 81 rokov, 60 rokov bol v reholi, 58 rokov bol kňazom, 50 rokov mal stigmy. Dodnes neporušené telo patra Pia v presklenej truhle uložili do základného stĺpa novej baziliky San Pio da Pietrelcina. Výprava veriacich z farnosti Lipany ( 3 z Lúčky) navštívili spolu s farárom Petrom Zúbkom San Giovani Rotondo 23. 5. 2011 počas farskej púte po Taliansku. Primárnym nositeľom stigiem je Ježiš Kristus, ktorý si ich ponechal aj na svojom vzkriesenom tele. Svätým sú stigmy len prepožičané. Po ich smrti okamžite zmiznú. Je to preto, že boli nástrojom na pastoráciu medzi ľuďmi.15. septembra 2018 sa na hore Minčol konala svätá omša za zomrelých peších pútnikov do Levoče za širokej účasti turistov aj ostatných veriacich z Lúčky, Potokov, Lipian a širokého okolia. Začiatkom októbra začal slúžiť detské sväté omše nový kaplán Lukáš Durkaj a boli veľmi pestré a zaujímavé. Konali sa v stredy. Vyvrcholením Jubilejného roka Fatimy je putovanie fatimskej jubilejnej sochy Panny Márie po diecézach celého sveta. V piatok večer 5. októbra 2018 zavítala do farnosti Lipany socha Panny Márie Fatimskej. V minulom roku posvätil Svätý Otec František šesť kópii tejto sochy pre každý svetadiel. Táto socha prišla k nám z Viedne, kde sídlia misionári určený pre Európu ( 5 žien a 3 muži z Filipín, kňaz z Austrálie a kňaz rehoľník z Írska). Po celonočnom bdení pred Eucharistiou a sochou Panny Márie z piatka na sobotu v Lipanoch sa v sobotu konala fatimská sobota. Z Lúčky boli 7 veriaci a rehoľné sestry. V nedeľu 7. októbra vo sviatok Ružencovej Panny Márie zavítala socha na rannú svätú omšu o 8:00 hodine aj do Lúčky. Na začiatku svätej omše v kostole sv. Anny ju v slávnostnom sprievode do svätyne doniesli kurátori. Svätú omšu slúžil kaplán Lukáš Durkaj. Po omši sa veriacim prihovoril anglicky austrálsky kňaz. Prekladal kaplán Lukáš. Potom posvätili škapuliare, ktoré veriacim spolu s bielou ružou odovzdávali misijné sestry. Škapuliar prijalo veľké množstvo veriacich z Lúčky. Potom socha odišla do Ďačova a večer ju misionári niesli do Švédska.

V nedeľu 14. októbra 2018 sa v Lipanoch konala birmovka. 116 birmovancov pobirmoval pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, z Lúčky túto sviatosť duchovnej dospelosti prijalo 15 mladých kresťanov. Kaplán Lukáš Durkaj si bol pozrieť vykopávky v izraelskom meste Betlehem, do svätých omší obnovuje starodávne cirkevné zvyky a modlitby. Začal robiť stretnutia s mládežou v Hermanovciach, na ktorých sa zúčastnili aj mladí z Lúčky. Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober vyhlásil 2. septembra 2018 prípravný rok na 400. jubileum smrti košických mučeníkov. Od poreformačných čias nám v kolektívnej pamäti najviac rezonoval príklad Košických mučeníkov. Odvtedy sa košická arcidiecéza stála diecézou mučeníkov. Máme vyskladanú celú mozaiku laikov a kňazov zvlášť v minulom 20. storočí, ktorí boli prenasledovaní a umučení pre svoju vieru. Vieme o 93 väznených košických kňazoch počas komunizmu. 22 košických kňazov bolo v pracovných táboroch PTP. Ďalšie desiatky kňazov boli odstavení mimo pastorácie. Dodnes nám svieti svedectvo ôsmich kňazov, ktorí zomreli na následky mučenia pre záchranu života iných. Ich príbehy ešte len čakajú na zhodnotenie. V posledných rokoch boli blahorečené dve ženy z našej arcidiecézy: Sára Šalkaháziová, panna a mučeníčka zo Spoločnosti sociálnych sestier a v týchto dňoch mladé dievča, laička, Anka Kolesárová, ktorá nám dokazuje, že svätosť nie je iba pre kňazov a zasvätených. Od sviatku sv. Ondreja, apoštola, budú postupne

14

14

do jednotlivých farností vyslané dva relikviáre s ostatkami Košických mučeníkov. Veľké jubileum sa zavŕši 7. septembra 2019 v košickej katedrále. V lipianskej farnosti sú relikvie sv. košických mučeníkov uložené v obetnom stole v Kostole Panny Márie v Ďačove. V kostoloch sa objavili pekné do modra ladené plagáty troch svätých košických mučeníkov 400 rokov od ich smrti (1619 – 2019). Vo sviatok sv. Mikuláša sa v tomto roku v kostoloch lipianskej farnosti nerozdávali darčeky ani neprišiel už tradičný Mikuláš. V Lúčke potrebujeme financie na rekonštrukciu orgánu v kostole sv. Anny, ktorý bol v kostole Najsvätejšej Trojice inštalovaný v roku 1979 a neskôr prenesený do kostola sv. Anny. Preto dp. Farár Michál Marčák oslovil v nedeľu 18. 11. 2018 veriacich, aby podľa svojich možnosti prispeli na jeho opravu, ktorá bude stať okolo 17.000 eur a začne sa v januári 2019. Vianočnú atmosféru navodila už výzdoba obce. 13. decembra 2018 si 20 rokov od diakonskej vysviacky pripomenul diakon Ján Kožuško, keď pred 20 rokmi ho v kostole sv. Anny v Lúčke vysvätil arcibiskup Alojz Tkáč. Spomienkovú svätú omšu v Lúčke celebroval diakonov syn kňaz Pavol Kožuško, školský kaplán na sídlisku Terasa v Košiciach. V pondelok 17. 12. 2018 sa konala vianočná spoveď, kde v kostole sv. Anny v podvečer spovedali až 8 kňazi. Naši traja - farár Mgr. Michal Marčák, kapláni Mgr. Stanislav Vinter a Mgr. Lukáš Durkaj, farár Mgr. Jozef Hanobík z Kamenice prišiel na lyžiach bežkách, farár z Dubovice Mgr. Milan Tomko, dekan doc. ThDr. Peter Sedlák, PhD. farár v Rožkovanoch (cirkevný historik, člen Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV), farár Mgr. Miroslav Turčík z Pečovskej Novej Vsi, 56 ročný výpomocný kňaz Smetánka, rodák z Rožkovian. Vianočné sväté omše v Lúčke slúžili obaja kapláni. Svätyňu kostola sv. Anny zdobila krásna ozdobená strieborna jedľa, ktorá dlho rástla pri dome nového starostu obce Vladimíra Murcka a tento ju daroval kostolu. Vianočnú atmosféru spríjemnili koledovaním deti z Dobrej noviny, jasličkári nechodili ani v tomto roku. Mladí stratili záujem o propagovanie tejto starej jasličkovej hry. Sestra Marta však nacvičila s deťmi a mládežou z obce krásnu jasličkovú pobožnosť, ktorá sa odohrala v budove kultúrneho domu vo sviatok sv. Štefana. Najmä počas náboženských obradov sa stretli mnohí rodáci, ktorí sa zo sveta vrátili domov na sviatky. Vonku však vládla pravá stará klasická zima s bohatou nádielkou snehu na radosť detí a mládeže. Silvester a Nový rok 2019 odpálili občania krásnymi takmer hodinovými ohňostrojmi. Prehľad hospodárenia cirkevnej obce Lúčka s finančnými prostriedkami za rok 2018 predložil hospodár kurátor Andrej Mišenko a podpísali kurátori Andrej Kožuško, Andrej Drabiščák, Štefan Mizerák ml. a Slavomír Tomko.

I. Príjmy v roku 2018 1. Zostatok z roku 2017 7.079,03 eur 2. Zvonček zo svätých omší a krížová cesta 9.181,65 3. Milodary veriacich 3.170 4. Zbierky na kostol 2.582 5. Milodary na organ 8.925 6. Zbierky na odoslanie 2.222 7. Farský list 352 8. Vrátky – daň z nehnuteľnosti + dom smútku 114,02

Príjmy spolu: 26.546,67 eur

II. Výdaje v roku 2018 1. Bohoslužobné výdaje 6.843,58 eur 2. Poistné za kostoly rok 2017 295,13 3. Odoslané zbierky 2.222 4. Energie 2.999,87 5. Investičné výdaje 612,58 6. Farský list 390

15

15

7. Daň z nehnuteľnosti 25,46 Výdaje spolu: 13.388,62 eur

III. Stav finančných prostriedkov k 31. 12. 2018 20.237,08 eur

VI. Počasie, poľnohospodárstvo

Počasie je v poslednej dobe čoraz nevyspytateľnejšie. V roku 2018 vydal Slovenský hydrometeorologický ústav 658 výstrah pred nebezpečenstvom povodní, najviac na pracovisku v Košiciach. Výkyvy počasia spôsobujú obyvateľom Slovenska mnoho škôd. Výrazne sa poškodzuje prírodné prostredie aj nadmernou ťažbou dreva, lebo mnoho ľudí prešlo na vykurovanie rodinných domov drevom. Od roku 1993 klesá populácia divo žijúcich zvierat v našom prostredí. Začíname žiť zo zdrojov budúcich generácii. Ekológovia nazývajú našu dobu doba plastová. Moria a oceány sú zaplavené plastovým a iným odpadom, ktorý prinášajú rieky. Mnohé prímorské krajiny s krásnymi plážami pre turistov sú často po silných búrkach zaplavené týmto odpadom, ktorý na breh vyhrnú vysoké morské vlny. Európske poľnohospodárstvo používa silne pesticídy, ktoré zničili 80 % hmyzu. V Európe zmizlo 421 miliónov vtákov. TV nám ukazovala otrasné obrázky uhynutých dravých vtákov, ktoré niekto otravoval v okolí Nitry.

Prvá dekáda januára 2018 bola teplá s dennými teplotami do + 7 stupňov, nezvyčajne daždivá s celodennými hmlami. Od ruského nového roka do polovice januára prišiel silný mráz, ktoré boli slabšie ako mrazy, ktoré postihli v Amerike východ USA. V severnej Afrike nezvyčajne napadlo 40 cm snehu, čo obyvatelia alžírskeho mesta Ain Sefra v živote nezažili. V susedných štátoch Poľsku, Česku, Maďarsku a Ukrajine sa začal šíriť africký mor ošípaných. Slovensko po prijatí mimoriadnych ochranných opatrení nezasiahol. 30. januára opäť prišlo teplo a dážď, ale už 2. februára na Hromnice napadalo 10 cm snehu. Ďalší deň ho pribudlo na 30 cm. Celý východ Slovenska zasiahla snehová búrka. Cestári nestíhali odhŕňať sneh. Mnohé obce zostali odrezané od sveta, hlavné cesty zablokovali skrížené kamióny. Osobné autá trčali v priekope. V takomto nečase prišiel do neďalekej Ľutiny kardinál Dziviš, kde 10 rokov od vysviacky oslavoval arcibiskup Ján Babják. Takmer celý február snežilo, panovali mrazy a pomerne tuhá zima. Kruté mrazy nastali od 24. februára do 4. marca 2018, kedy nočná teplota klesala na – 20 stupňov a denná na – 12 stupňov. Potom sa oteplilo, pršal dážď, ktorý vyvrcholil celodenným lejakom v piatok 16. marca. V nedeľu 17. marca sa prudko ochladilo, nasledovalo celodenné sneženie, keď za hodinu nasnežilo 20 cm snehu a na druhý deň ďalších 30 cm. Snehová kalamita postihla severovýchod Slovenska od okresu Sabinov po Bardejov. Tu sa potvrdilo staré šarišské príslovie: Ked na svatého Jozefa bíle muchy litajú, po nich prídu čarne. Ale ked na Jozefa čarne muchy litajú, po nich prídu bíle. V minulom roku 2017 bola na Jozefa teplo, potom celý apríl snežilo a jarné mrazy zničili úrodu ovocia. V tomto roku po jozefovskom snežení už prišlo iba teplo a bohatá úroda. Vo Veľkom týždni vo Veľký Piatok bolo zamračené a teplo, Biela Sobota celý deň pršalo, Veľkonočná nedeľa priniesla ochladenie a na Minčole sneh. Od 9. do 15. apríla po oteplení ľudia osiali záhrady a posadili zemiaky. Dokonca pršal aj žltý dážď, keď veľké tmavé mračna doniesli piesok zo Sahary. V apríli sa začala prebúdzať príroda, všade znel príjemný spev vtákov, vôňa pôdy, ovocné stromy pučia a začínajú kvitnúť. Vonku je však sucho. 2. až 4. mája nastali tropické dní s dennými teplotami 27 až 32 stupňov. 9. mája konečne zaprší, ľudia okopujú zemiaky a vysádzajú zeleninové flance. V závere mája stále poprchávalo. Meteorológovia oznámili, že v jarných mesiacoch apríl a máj bolo na našom území až 30 letných dní, niektoré aj tropické. Mesiac jún bol pomerne teplý a suchý. To vyhovuje klíme v našej obci, kde sú najmä ťažké pôdy. Rysuje sa najbohatší rok úrody za posledných 30 rokov. Urodilo sa veľa jahôd, čerešní, malín, viniča. Ľudia zbierajú ich úrodu v dvojtýždňovom predstihu oproti minulým rokom. V sobotu 23. júna dopoludnia sa prudko

16

16

ochladilo, napoludnie padal 5 minútový ľadovec, ktorý trochu poškodil úrodu a zosekal najmä uhorky. Vonku napoludnie bolo iba + 9 stupňov. Ochladenie trvalo celý týždeň. V sobotu 30. júna celý deň fúkal veľmi silný vietor, ktorý obíjal nadpriemernú úrodu jabĺk, slivák, orechov, hrušok. Celý mesiac júl bol daždivý, ale teplý. Už na jeho začiatku ľudia začali chodiť na Minčol zbierať borovnice, ktorých sa urodilo veľa. Pod záľahou jabĺk a slivák sa lamu konáre. Naši záhradkári nie sú zvykli robiť prebierku ovocia ako sa to robí napríklad v Taliansku. 18. až 20. júla silné dažde postihli celé územie Slovenska. Najviac postihli obce pod Vysokými Tatrami. V Tatranskej Lesnej sa vylial Studený Potok, ktorý zaplavil mnoho domov, museli evakuovať cez 200 ľudí. V dovolenkovom Grécku v okolí Atén vládnu vysoké horúčavy cez 40 stupňov. Tieto spôsobili veľký požiar okolitých lesov. Silný vietor ho rozniesol po krajine. V okamihu zhorelo mnoho zariadení, v ktorých boli ubytovaní rekreanti z celej Európy. Mnohí z nich zhoreli, v TV hlásili cez 90 obetí, niektorí bývajúci blízko pri mori sa zachránili v jeho vodách. Záchranári ich vyzdvihli až po 5 hodinách. TV ukazovala smutný obraz veľkého množstva zhorených zaparkovaných aut dovolenkárov ako aj rodinných obydlí a hotelov. Slovákom našťastie zhoreli iba cestovné doklady a batožina, životy si zachránili útekom. Podobne veľký požiar niekoľko dní trápil americkú Kaliforniu, kde zhorelo okolo 70 ha lesa a všetko, čo sa v tej lokalite nachádzalo. V piatok 20. júla začali kosiť chotár obce prenajímatelia pozemkov. Seno balikovali a odvážali. Kasinovske prenajaté polia však zostali nepokosené dlho do jesene. V utorok 24. júla začal malým kombajnom žať občanom obilie Andrej Darák. Najprv v lokalite okolo Toravca. Žatvu brzdil častý dážď. Úroda obilia bola slabšia. Na Slovensku aj v celej Európe sa urodilo menej pšenice. Sú za tým obrovské teplotné a zrážkové extrémy. Porasty vyzerali dobre, ale reálna úroda bola nižšia. Niekde z hektára zožali 3 – 4 tóny, inde 5 – 6 tón obilia. Ovocinári však dosiahli bohatú úrodu sladkého ovocia. Jesenné plody slivky a hrozno začali na juhu Slovenska dozrievať naraz už v závere júla. Kým predtým vládla na Slovensku nezamestnanosť, dnes nemá kto ovocie oberať. V piatok 27. júla nastalo úplné zatmenie Mesiaca pozorovateľné aj z našej obce. Išlo o najdlhšie zatmenie v tomto storočí, jeho úplná fáza trvala od 21:30 do 23:13 hodiny. Od soboty 28. júla do 5. augusta vládli u nás tropické horúčavy do + 35 stupňov. Meteorológovia vydali výstrahu prvého stupňa, lebo vysoké teploty spôsobujú zdravotné ťažkosti a kolapsové stavy. Dospelý človek by mal počas horúcich dní vypiť najmenej 3 litre vody denne. Horúčavy trvali celý mesiac august. Ľudia začali kopať zemiaky už od 15. augusta. Do konca mesiaca ich vykopali. Ich úroda bola výborná. V nedeľu 26. 8. 2018 prešiel cez naše územie studený front so silným dažďom, ktorý priniesol ochladenie o 15 stupňov. Leto sa však ešte neskončilo, aj keď lastovičky ráno v piatok 24. augusta na sv. Bartolomeja sa zhromažďovali v obci na elektrických drôtoch a do večera všetky odleteli do teplých krajín. Ľudová pranostika hovorí, že sv. Bartolomej odpoludnia kráti. Alebo, aký bude Bartolomej taká celá jeseň. Vysoké teploty pokračovali aj v septembri. Bolo stále teplo a slnečno. Nebolo to však klasické babie leto, ale stále normálne leto, ktoré tohto roku začalo už v apríli a trvá do septembra, keď teploty pravidelne vystupujú nad 25 stupňov. V piatok 14. 9. na sviatok Povýšenia Svätého Kríža bolo popoludní o 16 hodine + 28 stupňov. Ľudia už oberajú nad úrodu jabĺk a slivák. Robili z nich výborný lekvár aj slivovicu. V piatok 21. 9. definitívne skončilo leto. V noci na sobotu prišla búrka, silný lejak s vetrom. Studený front priniesol so sebou jesenné počasie. Denná teplota klesla o 10 až 15 stupňov. Ľudia zberali veľké množstvo opadaných orechov ( v stredoveku boli výborným obchodným tovarom) a sliviek. Chladné a daždivé počasie trvalo do konca septembra. Celý mesiac október bol slnečný teplý, ale vládlo veľké sucho. Ľudia si v kľude mohli porobiť jesenné práce. Prudko sa ochladilo až v stredu 24. októbra. Fúkal silný vietor s dažďom. Vietor narobil škody po celom Slovensku a v Čechách. Polámané konáre stromov spôsobili havárie na cestách, či strhnuté elektrické drôty. Lúčku takáto kalamita opäť obišla. Máme tu však rehoľné sestry na Potokoch, ktoré sa za Lúčku a celé naše údolie stále modlia a prosia. Prvá polovica novembra bola nezvyčajne

17

17

slnečná a teplá. Počas dušičkovej oktávy občania chodili na hroby svojich blízkych len v ľahkom oblečení. Bolo veľmi sucho. Niektoré domácnosti v obci mali problém s nízkou hladinou pitnej vody vo svojich studniach. Ľudia zbierali orechy, ktorých sa urodilo veľké množstvo až do príchodu zimy. Tá sa ohlásila 15. novembra, kedy sa prudko ochladilo, v noci nastali mrazy do – 5 stupňov, denná teplota sa pohybovala okolo + 2 až 4 stupňov. V okolí obce sa premnožili líšky a jelenia zver, ktorá akoby strácala plachosť. Líšky kradli našim chovateľom sliepky. Teplej zime odzvonilo v nedeľu 25. 11. na sv. Katarínu, kedy teplota postupne klesla až k hranici – 18 stupňov v noci. V masmédiách nás informovali o kataklizme na severe Kalifornie v USA, kde v okrese Butte vypukol 8. 11. 2018 na úpätí pohoria Sierra Nevada rozsiahly lesný požiar. Horelo celý november. Požiar si vyžiadal cez 90 ľudských životov a 249 osôb je nezvestných. Mestečko Paradise s 10 000 obyvateľmi požiar zničil za jeden deň. Zhorelo tu 19000 budov. Apokalypsa, ale USA za prezidenta Donalda Trumpa nechcú znížiť emisie do ovzdušia. Za obete sa modlili aj pápež František. U nás zima trvala až do konca novembra a pokračovala aj v poslednom mesiaci roka. Po 10. decembri nasnežilo veľa snehu, čo bola zaťažkávacia skúška pre nového starostu Vladimíra Murcka. Odvtedy Peter Požonsky z VPP pravidelne odhŕňal širokou lopatou alebo malou snežnou motorovou frézou obecný chodník od Bašara po Cyrila Chovanca (táto novinka sa páčila mnohým občanom) ako aj chodník v uličke ku kostolu sv. Anny. Nový starosta zakúpil rozmetávač kamienkov, ktorý namontoval za vlastný traktor a sám posypával všetky miestne komunikácie. Medzi sviatkami obec, celé Slovensko ba aj celú Európu zasiahla silná snehová kalamita. Všade bolo plno snehu, nastala pravá ruská zima so silnými mrazmi. Prinieslo to radosť deťom na zimných sviatočných prázdninách, ale vrásky na čele vodičom aut a pracovníkom obecného úradu, ktorí museli denne zabezpečovať odhŕňanie miestnych komunikácii a chodníkov. Mnohým občanom na dolnom konci obce na tri dni úplne vypadol mobilný signál. Chlapi mali pravidelnú prácu pri odhadzovaní snehu vo svojich dvoroch. V posledných teplých rokoch si občania odvykli od veľkého snehu, ktorý bol v minulosti v našej obci normálnym prírodným javom. IX. Hnutia, spolky, organizácie V obci pravidelne vykonáva svoju činnosť niekoľko organizácii, hnutí a spolkov s rôznou aktivitou. Nemennú aktivitu vykonávajú každoročne laické cirkevné spoločenstva a to Ružencové spoločenstvo, Spolok sv. Vojtecha, Dielo Máriino. Trochu v úzadí je Klub dôchodcov. V tomto roku sa konal už 24. ročník koledníckej akcie Dobrá novina – vianočné koledovanie detí. V roku 2019 podporí Dobrá novina z vyzbieraných peňazí počas Vianoc 2018 projekty na pomoc deťom, mládeži i dospelým v krajinách subsaharskej Afriky. Koledníci dobrej noviny v Lúčke (detí od 4 do 16 rokov) vykoledovali 1.700 eur, čo je o 200 eur viac oproti minulému roku. Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Najúspešnejšia organizácia v našej obci Lúčka za posledných desať rokov. Vo farskom liste bola uverejnená pozvánka od veriacich aj DHZ Lúčka na slávnosť požehnania sochy sv. Floriána. Sv. Floriána si podľa rímskeho martyrológia pripomíname 4. mája. Bol dôstojníkom rímskej armády. Zastával vysokú administratívnu funkciu v Noricum, v dnešnej časti Rakúska. Mučenícku smrť podstúpil za čias cisára Diokleciána. Jeho legendárne „Skutky“ hovoria, že sa vzdal v Lorch vojakom z Aquilína, keď chytali kresťanov. Vojaci ho dvakrát zbičovali, napoly ho zdrali z kože, posadili do ohňa a nakoniec hodili do rieky Enns s kameňom okolo krku. Jeho telo našla a pochovala nábožná žena. Tradícia jeho mučeníctva neďaleko miesta, kde sa rieka Enns vlieva do Dunaja, je veľmi stará a hodnoverná. Veľa zázrakov, pri ktorých došlo k uzdraveniu sa pripisuje jeho príhovorom, je

18

18

vzývaný tiež ako mocný ochranca pred ohňom a vodou. V nedeľu 22. apríla 2018 v kostole sv. Anny v Lúčke pri slávnostnej svätej omši bola požehnaná socha sv. Floriána. Hlavným celebrantom svätej omše bol Mons. Pavol Dráb, veľprepošt kapituly kanonikov. Na úvod sv. omše ho ako čestného občana Lúčky privítal starosta obce Emil Sabatula. Lekcie počas bohoslužby slova čítali hasičskí dôstojníci Štefan Bašar a Daniel Figura. Jednotka mladých hasičov niesla obetné dary. Po omši hasiči niesli posvätenú sochu sv. Floriána na zasklený piedestál umiestnený pri hasičskom ihrisku vedľa obecného úradu. Odtiaľ bude svätec strážiť obec pred ohňom a vodou. Pozvaní hostia sa zúčastnili slávnostného obedu v kultúrnom dome. Ver, bež a dokážeš, je mottom práce dobrovoľných hasičov v Lúčke, ktorí pravidelne cvičia a pripravujú sa na súťaže. Po obede si kňazi (Pavol Dráb, Michal Marčák, Pavol Kožuško a Ján Kožuško) pozreli zbierku pohárov, ktorá je úctyhodná. Vitríny sa prehýbajú pod množstvom ocenení z rôznych súťaži. Nech sv. Florián ochraňuje našu obec a je vzorom všetkým, ktorí sú členmi hasičského zboru. V závere roku 2018 sa konala výročná členská schôdza DHZ Lúčka, na ktorej správu o činnosti predložil predseda DHZ Štefan Bašar, v ktorej konštatoval. V roku 2018 na požiadanie ústredia v Bratislave sa urobila revízia členskej základne DHZ Lúčka, pri ktorej došlo k redukcii členskej základne, pretože niektorí členovia zmenili bydlisko alebo neprejavili záujem o členstvo. Ku koncu roku 2018 evidoval DHZ Lúčka 62 mužov, 42 žien, 10 detí Plameň. Po 13 rokoch neobsadili súťažnú kategóriu Plameň dievčat ani chlapcov a dorastu. Z tých 13 rokov 11 rokov naši chlapci a dievčatá nenašli v okrese Sabinov premožiteľov a potom reprezentovali Sabinovský okres i Prešovský kraj úspešne na celoslovenských kolách. Z týchto chlapcov a dievčat sú dnes už úspešní hasiči, ktorí reprezentujú obec na všetkých pohárových súťažiach. Trochu sa pozabudlo na preventívno-výchovnú činnosť. Spolu s obecným úradom bude potrebné vytvoriť protipožiarne hliadky a vykonať prehliadky domových objektov. Projekt pripravovaný spolu s obecným úradom spojený s dotáciou Ministerstva vnútra SR sa podarilo zrealizovať, takže DHZ Lúčka má pripravené dobré štandardné podmienky na vykonávanie svojej činnosti a to pomáhať ľuďom a chrániť majetok všetkých občanov pri živelných pohromách. Z ďalších akcií –pálenie vatry spojené s opekačkou a sledovaním MS v hokeji na plátne vonku v hasičskom areáli, zorganizovanie futbalového turnaja, cez prázdniny počas detského tábora pripravili hasiči spolu z DHZ Lipany a Krivany penovú aj vodnú kúpeľ. Mali dve ukážkové cvičenia spolu s DHZ Lipany a to vyslobodzovanie osôb z havarovaného vozidlá, ich základné ošetrenie a hasenie horiaceho vozidla pomocou zmiešavania vody a peny. Posvätenie a osadenie novej sochy sv. Floriána v areály DHZ, obecná zabíjačka, Gajdica. Na záver poďakoval všetkým aktívnym členom DHZ ako aj starostovi obce za dobrú spoluprácu. Keďže dosiahol dôchodkový vek novým predsedom DHZ Lúčka sa stal Daniel Figura. Štefan Bašár túto funkciu zastaval od roku 1994 dovedna 26 rokov. X. POLITIKA Politické prostredie na Slovensku v roku 2018 bolo oveľa búrlivejšie ako v minulom roku. Za posledných 150 rokov mali Slováci štyri rôzne hlavné mestá – Viedeň, Budapešť, Prahu a Bratislavu. Takéto turbulencie prežil len máloktorý národ. V osmičkovom roku 2018 sa na Slovensku znovu udiali neočakávané veci. 26. 2. 2018 v obci Veľká Mača (okres Galanta) v rodinnom dome zastrelili mladého investigatívneho novinára Jána Kuciaka (27 rokov) a jeho snúbenicu archeologičku Martinu Kušnírovú (27 rokov), rodáčku z blízkych Gregoroviec. Tu si kúpili starší rodinný dom, ktorý si postupne opravovali. Mali sa zosobášiť 5. 5. 2018 v Prešove. Kuciak pôsobil v redakcii denníka Hospodárske noviny a potom v redakcii spravodajského webu Aktuality.sk. Zameriaval sa najmä na podozrenia z daňových podvodov. V poslednom článku publikovanom pred jeho smrťou 9. 2. 2018 sa zaoberal podnikateľom Mariánom Kočnerom. Jeho posledný pripravovaný článok (publikovaný

19

19

posmrtne 28. 2. 2018) sa venoval talianskym podnikateľom (Carmine Cinnate, Antonio Vadala a iní), ktorí pôsobia na východnom Slovensku (Trebišov, Michalovce a okolie) ako zástupcovia štyroch rodín (Cinnanteovcov, Vadalovcov, Rodovcov a Catroppovcov) patriacich k zločineckej skupine Ndranghety z Kalábrie v Taliansku, teda kalábrijskej vetve mafie. Kuciak poukázal na to, že Vadala mal prostredníctvom poslanca NR SR Viliama Jasaňa (Smer) a hlavnej štátnej radkyne Márie Troškovej (asistentky predsedu vlády SR Roberta Fica) prepojenie na vedenie strany Smer – SD, Úrad vlády SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a na Bezpečnostnú radu SR. Denník Korzár Košice upozornil tiež na prepojenie Vadalu s vedením mimoparlamentnej strany Šport do Košíc a na Východ, ktorej členovia kandidovali do organov samosprávy a tvorili koalíciu s poslancami Smeru. 25. 2. 2018 objavila policajná hliadka tela oboch zavraždených, Jána Kuciak zastrelený do hrude dvoma strelami, Martina dva strely do hrude a do hlavy. Policajný prezident Tibor Gašpár viedol vyšetrovanie veľmi pomaly a na mieste činu sa objavovali ľudia, ktorí tam nemali čo robiť. Úkladná vražda dvoch mladých ľudí vyvolala pobúrenie na celom Slovensku. Začali sa konať mítingy najmä mladých ľudí na Slovensku ale aj vo veľkých mestách po celom svete. Žiadali odstúpenie premiéra SR aj ministra vnútra. Nakoniec Róbert Fico odstúpil z postu premiéra SR a neskôr aj minister vnútra Róbert Kaliňák. 79 poslancov NR SR však odmietlo predčasné voľby a vyslovili sa za rekonštrukciu vlády. Novým premiérom sa stál Peter Pellegrini, na miesta odstúpených ministrov prišli noví ľudia z vládnej koalície. Pochody za slušné Slovensko však pokračovali naďalej, na východe Slovenska začali štrajkovať poľnohospodári, ktorí svojimi traktormi často blokovali dopravu na štátnych cestách. Cudzinci berú euro dotácie na ich pozemky. Už 10 rokov na polícii nechcú preveriť ich sťažnosti (veď sú to naši ľudia). Keďže vyšetrovanie sa vlieklo ľudia z ulíc volali po odstúpení policajného prezidenta Tibora Gašpara. Tento odstúpil až 30. mája 2018. Zaujímavý veľkonočný pozdrav poslal známym rodinám bývalý kaplán Ľubík Vaňo. Z neho citujeme: Na poslednej kauze som s Jánom Kuciakom pracovala 18 mesiacov. Cítili sme, že chýbalo tak málo. Holá a suchá pravda v tomto príbehu už dosť škandalózna je. To, čo som však pochopila ako dôležité je, že máme spolupracovať a zdieľať sa. To, čo viem je fakt, že príbeh ani myšlienku nezabiješ, i keby si ako veľmi chcel... Pavla Holcová, česká investigatívna žurnalistka. Po veľkonočnom duchovnom pozdrave nasledovalo: Slovenskom hýbe už mesiac smutná správa, spôsobili ju 2 strely: 1 do hlavy, 1 do srdca!!! 6. marca prišla aj radostná správa: Anka Kolesárová bude blahorečená, pri obrane čistoty ju vojak zabil 2 strelami: 1 do hlavy, 1 do srdca !!! Mamka tejto mučenice sa svojim dievčenským priezviskom volala Kušnírová!!! Premýšľaj !!! 2. marca 2018 pochoval Martinu Kušnírovú v Gregorovciach košický pomocný biskup Marek Forgáč. Táto tragédia je pľuvanec do tváre Ježiša, komentoval biskup vraždu novinára a jeho snúbenice archeologičky Martiny Kušnírovej. Neskôr jej hrob v Gregorovciach pravidelne poškodzovali vandali. V jeseni polícia odhalila predpokladaných vrahov. Títo za 70 000 eur vraždu na objednávku vykonali. Stopy objednávky vraždy viedli k veľkopodnikateľovi Marianovi Kočnerovi, ktorý mal styky s vládnymi špičkami. Tých káuz vládneho Smeru sa počas roka kopilo stále viac, ale podľa prieskumu im stále verí ešte 24 % voličov. Slováci si v októbri spolu s Čechmi v spoločných politických a kultúrnych akciách pripomenuli 100 rokov (28. 10. 2018) od vzniku samostatného československého štátu. Parlament dokonca schválil na 30. októbra mimoriadny jednorazový štátny sviatok, kedy pred sto rokmi bola v Turčianskom svätom Martine podpísaná Martinská deklarácia slovenského národa. Potom prišli ďalšie kauzy vládnej koalície. Predseda parlamentu Andrej Danko čelil odvolávaniu v parlamente za svoju rigoróznu prácu, ktorú novinári odhalili ako plagiát. Nemá teda nárok na titul JUDr. Policajná NAKA začala výsluch poriadateľov pochodov Za slušné Slovensko. Expremiér Fico v českých médiách tvrdil, že ich financoval George Soros s cieľom zvrhnúť vládu. To

20

20

vyvolalo pobúrenie po celom Slovensku a v piatok 16. 11. 2018 v predvečer Nežnej revolúcie po celom Slovensku pokračovali opäť pochody Za slušné Slovensko.

Vládne strany so záujmom sledovali aj komunálne voľby na Slovensku. Ich výsledky pre strany : SMER SD 20, 39 % starostov a poslancov, SNS 5,51 %, KDH 5,4 %, Most Híd 4,37 %, SMK 3,96 %, ostatné strany okolo 1 % a menej. Stranícky teda vyhral komunálne voľby SMER SD, ale zaznamenal pokles % a stratil veľké mestá ako Košice, Žilina a Nitra. Všetci boli s výsledkami volieb spokojní. Expremiér Fico povedal, že opozícia reálne neexistuje, je to len bublina. Jedinou reálnou opozíciou je KDH. Ďalšia kríza vypukla v novembri, kedy Slovensko odmietlo podpísať a zúčastniť sa v Marakeši na konferencii o utečencoch. Minister zahraničných vecí Lajčiak podal demisiu, ktorú predseda vlády ani prezident neprijali. Politológovia považujú expremiéra Roberta Fica za vyhoreného politika. Už je len poslancom Národnej rady SR. Stále sa pokúša vrátiť do veľkej politiky. Chcel sa stať ministrom zahraničných vecí miesto Lajčaka, v závere roka sa chce uchádzať o miesto ústavného sudcu SR. Občania SR hovoria, že si chce zabezpečiť imunitu na 12 rokov. Po kauzách Smeru ako je Bašternák, Kočner, Trošková a jej mafiánsky priatelia, ktorí mali napojenie na vládu, po všetkých kšeftoch, ktoré Smer robí, to je niečo nehorázne. Voliči už toho majú dosť, ale nie všetci ...

XI. Obyvateľstvo V roku 2018 bol pohyb obyvateľov nasledovný: Stav obyvateľov k 1. 1. 2018 675 osôb Počet narodených detí 14 Počet zomrelých 4 Počet prisťahovaných 5 Počet odsťahovaných 9 Stav obyvateľov k 31. 12. 2018 681 osôb V roku 2018 sa v obci narodilo nezvyčajne 14 detí a to 6 chlapcov a 8 dievčat. Martin Poráč 23.3., Damián Tomko 3. 4., Karin Hovančíková 4. 6., Zuzana Šoltýsová 20. 6., Nela Andrašková 21. 6., Oliver Jacko 31. 7., Nikola Hrabčáková 12. 9., Stanislav Šoltýs 28. 9., Vivien Švabová 2. 10., Dávid Mizerák 13. 10., Nina Chovancová 21. 10., Daniel Petrík 14. 11., Klára Kočiščáková 27. 11.,Simona Gladišová 28. 11. V uplynulo roku sa v Lúčke zosobášilo 9 manželských párov. Peter Onufer Ľubotín a Martina Frímerová 21. 4., Jana Daráková a Martin Bakoň, Kamenica 19. 5., Vladimír Andraško a Anna Mária Haboráková Lipany 23. 6., Kristína Hrabčáková a Pavol Fekete, Červená Voda 14. 7., Ľuboš Jura a Nikola Sikorová Jakubovany 21. 7., Júlia Dzurusová a Norbert Kukla Bratislava 18. 8., Viktória Šoltýsová a Jakub Vandžura Červenica 1. 9., Pavol Drabiščák a Michaela Daráková 29. 9., Marek Sedlák a Stanislava Ďuricová Rožkovany, Lukáš Mizerák Lúčka 117 a Mgr. Zuzana Kočanová Chminianska Nová Ves. Ďalej 19. 5. 2018 sa v kostole v Lúčke zosobášili Ivana Bodnárová Lúčka-Lipany Moyzesov ául. A Peter Škovran Drienica. V roku 2018 v obci zomreli štyria občania. Ján Kožuško 7. 1., 96 rokov (dovtedy najstarší občan), Jozef Mizerák 11.3., 76 rokov, Mária Urdová rod. Švedlárová 2. 8., 84 rokov, Klára Kožárová rod. Blichárová 18. 10., 70 rokov. V Lúčke bola pochovaná naša občianka Anna Lazoríková, Pribulová rod. Kažová 31.7. 2018, 85 rokov, ktorá posledné tri roky žila u dcéry Anny v Látkach, okres Detva. XII. Mimoriadne udalosti Na Východnom Slovensku sa zárobky pohybujú okolo minimálnej mzdy a niečo navyše. Preto mnoho mladých ľudí odchádza za prácou a lepším zárobkom na západ Slovenska alebo do zahraničia. Tí, čo si založili rodiny, zobrali hypotéky na výstavbu

21

21

krásnych nových rodinných domov a nové autá, mladí muži aj ich ženy, sú potom nútení odchádzať za prácou do Rakúska, Holandska, Česka alebo Nemecka, aby uživili svoje rodiny a mohli splácať tieto vysoké hypotéky. V Nemecku takto pracovali bratia Figurovci z Potokov. Vo štvrtok večer 11. októbra 2018 sa vracali z Nemecka domov osobným autom. Po Bratislavu riadil auto starší Ján bývajúci v Pečovskej Novej Vsi. V Bratislave presadol za volant mladší Stano bývajúci na Potokoch v novom rodinnom dome s manželkou a dvoma deťmi. Cesta v noci je namáhavá a nadránom neďaleko Popradu ho premohol mikrospánok. Padli s autom pod most. Auto začalo horieť. Starší brat ležal v kóme, mladší Stano celý dolámaný sa ho snažil vytiahnuť z auta, ale nevládal. Našťastie ich zazrel vodič prechádzajúceho kamióna, ktorý zavolal všetky záchranné služby. Stano sa po týždňovom liečení a operáciách v popradskej nemocnici vrátil domov. Jeho brat sa pomaly preberal z kómy. Rada pre vodičov je nejazdite po polnoci, lebo je to nebezpečné. V živote nám nič neutečie, ale sám život nám môže utiecť veľmi rýchlo. Na štátnej ceste z Lipian do Lúčky sú tri nebezpečné úseky, kde sa už v minulosti stálo mnoho dopravných nehôd. Neprehľadný úsek v uličke na Potoky okolo bývalých panských stajní Štvrtákových. Je opatrený dopravnou značkou Pozor detí, ale tu je potrebné doriešiť chodník až ku kostole sv. Anny. Druhý úsek od mosta cez Toravec na dolnom konci obce po dom Eriky Tarasovičovej, úzka cesta bez kanála so starou neprehľadnou stodolou, ktorú nemá kto zbúrať. Tu sa už stálo mnoho dopravných nehôd, aj keď je odbočka na vedľajšiu cestu opatrená spätným zrkadlom. Tretí úsek, na ktorom bolo historicky najviac nehôd, je v lokalite Medzi Horami v ľavotočivej zákrute smerom od Lipian, od priepustu cez cestu, ktorá najmä v zime pri väčšej rýchlosti „vynáša z cesty“. V Lúčke cez Vianoce bolo doma veľa mladých rodákov s deťmi, ktoré mali málo miesta v miestnosti pre matky s deťmi. A tak mnohí to riešili svätou omšou ráno o 8:00 hod. A tak tak aj 64 ročný vodič Fabie sedan zaviezol manželku ráno vo sviatok sv. Štefana 26. 12. 2018 na omšu do Lipian. Pri návrate späť o 8:oo hodine v už spomínanom úseku štátnej cesty zrazu z neprehľadnej zákruty vybehla Fabia Combi, ktorú otočilo na ceste a ľavým bokom sa valila na Fabiu sedan po celej ceste ako vlna tsunami. Nasledoval silný náraz, praskot rozbitého skla a pokrčených rozbitých plechov na oboch autách. Vodičovi Fabie sedan vystrelil airbek , ktorý ho zachránil pred nárazom hrudníka do volantu, silný náraz však spôsobil pohmoždenie hrudníka a krčnej chrbtice. Trojčlenná posádka vo Fabii Combi, 25 ročnej vodičke a jej manželovi sediacemu vpredu sa nič nestálo. Poranená bola jej sestra, ktorá vzadu hlavou vyrazil ľavé bočné sklo na okne auta. Mladí okamžite volali mobilom rýchlu záchrannú službu a osadili výstražný trojuholník do neprehľadnej zákruty, aby do nich nevletelo ďalšie auto. Najprv prišli hasiči z Lipian, ktorý okamžite začali zaisťovať autá a cestu. Po nich prišla sanitka rýchlej záchrannej služby, ktorá ihneď začala zachraňovať mladú dievčinu s poraneniami hlavy. Potom prišla Polícia Lipany. Policajti si žiadali doklady oboch vodičov a obaja dýchali do respirátora, ktorý im ukázal nula promile alkoholu. Druhá sanitka začala ošetrovať staršieho vodiča Fabie sedan, ktorý mal silné bolesti hrudníka a závrate hlavy. Oboch odviezli na traumatológiu do Prešova. Starší vodič našťastie akoby zázrakom nemal žiadne zlomeniny. Cesta bola uzatvorená na dve hodiny a z oboch strán sa nakopili autá. Policajný nadporučík z Dopravného inšpektorátu Prešov, ktorý nehodu mapoval a neskôr aj vyšetroval, povedal vodičovi Fabie sedan, že ho zachránil aj silný motor umiestnený vpredu pod kapotou auta. Technik firmy Slovexperta pracujúci pre poisťovňu Kooperatíva neskôr ohodnotil obe autá na totálnu škodu. Túto zimu postihla našu obec snehová kalamita, ktorá spôsobila veľmi zlú zjazdnosť na ceste, ale vodiči sa vôbec nepoučili a najmä ráno sa jedná radosť obehujú na nebezpečnej ceste. Tento úsek cesty bolo by dobre označiť značkami Pozor zver, lebo v tomto úseku už mnohým vodičom pokrivila plechy jelenia či diviačia zver, ktorá tu pravidelne migruje. Potom zo smeru od Lúčky osadiť ďalšiu dopravnú značku Úsek častých dopravných nehôd. Toto môže obec žiadať na VÚC Prešov, ktorý spravuje cesty III. triedy.

22

22

XIII. Doplnky k dejinám obce Lú čka 70 rokov Víťazný február alebo komunistický puč (1948 – 2018) Dňa 25. 2. 1948 sa v Československu uskutočnil komunistický štátny prevrat. Úplnú moc prevzala Komunistická strana Československa. V období socializmu komunistická vládna moc občanom ČSSR každý rok pripomínala Víťazný február 1948 a kŕmila ich skreslenými dejinnými udalosťami. Starší občania pamätníci, ktorý toto ťažké obdobie prežili, mlčali, lebo sa obávali všade prítomnej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Mnohých čakalo ľudské utrpenie. Slovensko žilo tisícročie v uhorskej porobe, no tú mu spôsobovali cudzí. Tragédia obdobia komunizmu je smutná preto, že sme si ubližovali samí. Kým v Paríži, Ríme či v Prahe sa po oslobodzovacích bojoch v máji 1945 tancovalo a spievalo. Na Slovensku davy ľudí nespievali ani netancovali. Slovákov považovali za kolaborantov s fašizmom. Ľudia v tichosti pozerali na valiacu sa Červenú armádu. Na podávanú ruku ruskí vojaci často odpovedali: „Dávaj časy !“ (hodinky) alebo dávaj vodku. Na privítací úsmev žien, často odpovedali znásilnením aj skupinovým pod samopalom. V stredu 22. novembra 1944 večer cez dedinu Vysoká nad Uhom prechádzali vojská Červenej armády. Pri prehliadke domov vošiel opitý sovietsky vojak do pivnice pod kuchyňou, kde sa skrývala 16 ročná Anka Kolesárová s rodinou. Vojak ju chcel znásilniť, ale keď od neho utekala zastrelil ju. 1. septembra 2018 bola v Košiciach blahorečená ako hostia sanctae castitatis ( hostia svätej čistoty). Front sa postupne presúval až do Nemecka, ale v obciach a mestách Slovenska k pokoju nedochádzalo. Začali sa diať čudné veci. Mizli ľudia. Dnes sa sused zhováral so susedom, zajtra ho nebolo. Ráno odišiel človek orať na pole, večer ho nebolo. Na poli zostal len pluh. Ráno nastúpil robotník do fabriky a stratil sa bez stopy. Strácali sa starí, mladí, muži, ženy, ba aj deti. Vtedy na Slovensku nikto nevedel o dohode, ktorú v roku 1943 na 20 rokov podpísal staronový československý prezident Eduard Beneš s ministrom zahraničných vecí ZSSR Molotovom. Bola v nej tajná doložka o potrestaní Slovákov. Za to, že vyhlásili samostatný Slovenský štát, čím sa zbavili pražskej vlády. Po prechode frontu sovietska NKVD začala zatýkať slovenských občanov a deportovať ich do gulagov ZSSR. Na Slovensku deportáciami bol najviac postihnutý východ, sever a juh. Z Prešova NKVD odvlieklo 150 osôb, z Levoče 91, Popradu 126 osôb, v gulagoch skončili aj bratia Bornamissovci s otcom, ktorý tam zahynul. Vlastnili kaštiele a ako rodisko udávali Pečovskú Novú Ves, kaštieľ v Krivanoch a vôbec majetky v celom sabinovskom okrese. Ak sa niekto zachránil útekom, Rusi zobrali hocikoho z ulice, aby im sedeli počty. Stalin si drzo pripojil ku ZSSR aj Zakarpatskú Rus, ktorá tisíc rokov patrila Uhorsku a neskôr Československu. Hranica zrazu preťala aj dedinu Veľké Slemence. Polovica patrila do Československa, polovica na sovietsku Ukrajinu. Rozdelení ľudia sa nemohli vrátiť ku svojim rodinám až v roku 1968. Na Slovensku boli zriadené pracovné tábory a tábory nútenej práce, ktoré fungovali v rokoch 1945 až 1953. Na východe to bol tábor v Ruskove pri Košiciach. Prešlo nimi cez 80 tisíc ľudí, ktoré prinieslo obetiam a ich rodinám hrozné utrpenie. Dostali sa do nich bývalí vojenskí velitelia SNP, partizáni či vojaci, ale aj robotníci a roľníci a občania nemeckej a maďarskej národnosti, ktoré nevyhovovali novo rodiacemu sa režimu. Pracovali najmä na stavbách v rámci rekonštrukcie vojnou zničeného národného hospodárstva. Napríklad plukovník Ján Korda bojoval v SNP pri Zvolene, kde ho Nemci zajali. Prežil nemecké zajatie, vrátil sa v roku 1945, ale komunisti ho v roku 1949 znovu zatkli a obvinili zo zločinu velezrady a vyzvedačstva. V roku 1950 zatkli aj jeho manželku Helenu Kordovú, ktorú mučili a keď nepodpísala papier, že spolupracovala s nepriateľmi, zavreli ju na 14 rokov. Tu vo väzení sa stretla aj s neskôr blahoslavenou sestrou Zdenkou Schellingovou, ktorá iba jej prezradila mnohé údaje o jej mučení, ktoré poslúžili pre komisiu zisťujúcu jej životopis. Jana Kordu utýrali vo väzení, kde zomrel v roku 1958. Jeho žena po amnestií

23

23

v roku 1970 emigrovala so synom do Anglicka. Prečo sa to dialo. V lete roku 1948 sa Juhoslávia pod vedením Josifa Broz Tita vytrhla spod kontroly ZSSR, čo rozzúrilo Stalina. Dal príkaz rozpútať ďalšiu vlnu zastrašovacích politických procesov, aby sa to už neopakovalo v podriadených krajinách. Keď sa minister zahraničných vecí ČSR Ján Masaryk (syn prvého čs. prezidenta T.G. Masaryka) v Moskve odvážil Stalinovi povedať, že Československo pôjde vlastnou cestou k socializmu, po návrate ho našli mŕtveho pod oknami jeho bytu. NKVD si urobila svoju špinavú prácu. Prezident Klement Gottwald sa potom Stalinovi podriadil, hoci spočiatku odmietal rozpútať politické procesy. Ale keď videl ako padajú hlavy politických osobností v okolitých štátoch sovietskeho bloku, spustil represie v Československu. ŠtB postupne pozatvárala aj významných komunistov, vojenských hodnostárov, bohatých roľníkov, živnostníkov a zahájila útok na Cirkev. Zúfalý Gottwald prepadol alkoholizmu. Stalinský model budovania socializmu likvidoval akýkoľvek odpor, iný názor alebo samostatné myslenie. V 50 rokoch komunisti v snahe ovládnuť armádu začali zriaďovať Pomocné technické tábory (PTP tzv. Čierni baróni ). Boli to vlastne vojenské tábory nútených prác, do ktorých zaraďovali politicky nespoľahlivých brancov a vojakov. Museli vykonávať najťažšie práce v stavebníctve a baniach. Z Potokov si takto musel odpracovať základnú vojenskú službu v bani Andrej Sabatula a to len preto, že mal svokra v Amerike. Vojenskú službu začínal v poddôstojníckej škole. Raz dostal z domu balík s rôznymi dobrotami a medzi nimi balíček cigariet z Ameriky. Špehúňom ŠTB to stačilo a zrazu sa ocitol na ťažkých prácach v bani. V rokoch 1948 – 1954 v týchto práporoch slúžilo 60000 vojakov, asi tretina Slovákov. Úranové doly Jachymov. Na základe zmluvy z 23. 11. 1945 uzatvorenej medzi ČSR a Sovietskym zväzom, uránová ruda z Československa ako vojenská strategická surovina sa smela dodávať výlučne do ZSSR (na atómové bomby). Po vojne na ťažbu rudy v Jachymovskej oblasti Sovieti si držali asi 3400 nemeckých vojnových zajatcov, ktorých však v roku 1956 museli pustiť domov. Krátko po Februári 1948 sa komunistická vláda zaviazala, že da k dispozícii dostatočný počet väzňov. V krátkom čase zriadila 18 krutých koncentračných táborov, v ktorých za neľudských podmienok boli prinútení pracovať politickí väzni. Tábory používali do roku 1961 a dva z nich dodnes slúžia ako väznice. Na hrade Mirov, kde je bývalá väznica na Morave z roku 1266. Patrila olomouckému biskupstvu. Po roku 1945 tu boli väznení zradcovia, kolaboranti, príslušníci nemeckej SS, protektorátna vláda, neskôr príslušníci protifašistického odboja, velitelia pražského povstania, súkromní roľníci, študenti a kňazi všetkých cirkví spolu so zločincami.

V jáchymovskom tábore Nikolaj bol uväznený aj Anton Tomík z Bratislavy. Tábor bol absolútne kontrolovaný. Strážne veže, dva rady vysokého plotu s ostnatým drôtom, všade vlčiaci. Zatkli ho v auguste 1951, keď mal 18 rokov a čakala ho maturita na SPŠ strojníckej. S kamarátmi boli na výlete v Slovenskom raji. Jeden z nich vystrelil zo zbrane. Ráno ich v ubytovni zatkla ŠtB. Obvinili ich z vlastizrady, ku ktorej sa po mučení v Leopoldove dobrovoľne priznal. Odsúdili ho na 15 rokov a odviezli do Ilavy. Tu sa spoznal s biskupom Vasiľom Hopkom, ktorého po násilnom zrušení gréckokatolíckej cirkvi odsúdili na 15 rokov. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 2003 vyhlásil za blahoslaveného. Priatelil sa aj s generálom Vojtechom Danielovičom, významným povstaleckým veliteľom, ktorého nespravodlivo odsúdili na 12 rokov. V roku 1955 vo väzení zomrel. Tomíka potom previezli do zlopovestného Jáchymova. Tu politickí väzni holými rukami drvili uránovú rudu pre Sovietov. V minulosti tu bola aj Márie Curie Sklodowská. Odniesla si odtiaľ kúsok smolinca, z ktorého získala prvý gram rádia. V roku 1934 zomrela na leukémiu. Toto čakalo všetkých muklov (MUKL – muž určen k likvidáci) v Jáchymove. Tomík v tábore stretol aj Antona Srholca, či niekoľkých československých hokejistov majstrov sveta z roku 1949, ktorých režim obvinil z protištátneho sprisahania. Na šachtu chodili peši okolo dva kilometre zoradení v päť stupoch, zviazali ich oceľovým lanom, všade okolo psy a samopalníci. Mrazy

24

24

boli aj mínus 25 stupňov, slabé oblečenie aj strava. Preto mnohí pomýšľali na útek . V rokoch 1949 – 1959 z tohto pekla ušlo 584 väzňov, 31 z nich zastrelili, ostatných pochytali. Po nociach vykopali podzemný tunel. Z jeho partie ušli desiati. Posledný sypal za sebou koreniny, aby zmiatol psov. Podarilo sa im to. V noci putovali, cez deň sa skrývali. ŠtB nasadila na nich 957 mužov s guľometmi, samopalmi, puškami a pištoľami. Tomíka na úteku trafili do stehna. Súd mu potom pridal ešte 30 mesiacov, ale už sedel v Leopoldove, čo mu zachránilo život. V roku 1960 sa dostal na slobodu. Ľudia však od neho bočili, spolužiaci vyhýbali, sesternica sa tvárila, že ho nepozná. Vlastný otec ho nespoznal. Rehabilitovali ho až po Nežnej revolúcii.

Medzi ďalšie perzekúcie patrila akcia B – očista miest od podvratných živlov. Už v rokoch 1945 – 1948 došlo v Bratislave k vyťahovaniu z bytov nežiaduce osoby Nemcov, Maďarov a kolaborantov. Toto sa zopakovalo v rokoch 1952 – 1953 vo všetkých väčších mestách na Slovensku. Z Bratislavy vysťahovali 678 rodín, zo Žiliny 68 rodín, Martina 136 rodín a podobne. Rodiny vyviezli do zaostalých končín Slovenská, kde otcovia a matky museli robiť podradné roboty, deti nemohli študovať, stali sa z nich nežiadúce osoby. Komunistickí pohlavári totiž potrebovali pre svojich ľudí byty, ktorých nebolo. Akcia JUH v jeseni roku 1949 na južnom Slovensku a jej historická predohra. Predstavitelia politického exilu zoskupení okolo Eduarda Beneša v Londýne považovali za svoju najdôležitejšiu úlohu (pomstu) odčiniť Mníchov. Nečeské obyvateľstvo, považované za vinné za rozpad republiky, malo byť dlhodobo podriadené centralizácii (Slováci) alebo úplne odstránené zo štátneho územia (Nemci a Maďari). Po vojne z Čiech vysťahovali zo Sudetov 3 milióny občanov nemeckej národnosti (s 25 kg balíkom na osobu). Ich majetok štát zabavil. Vysťahovanie Maďarov z južného Slovenska sa však zastavilo. Prezidenta Jozefa Tisu a mnohých popredných činiteľov Slovenského štátu dali v roku 1947 popraviť. Maďarskej šľachte na Slovensku znárodnili majetok. Všetci ušli alebo stáli sa z nich chudobní ľudia. Vysťahovaním Nemcov z Čiech začali chýbať pracovné sily. Vláda robila pracovný nábor medzi Slovákmi a Maďarmi. Ponúkali im voľné domy na Sudetoch a prácu vo fabrikách, či poľnohospodárstve. Z východu Slovenska vtedy odišlo do západných Čiech mnoho rodín. Z Potokov sa na Sudety vysťahovala rodina Giraškových. Niektorý z našich občanov Lúčky doviezli domov stavebný materiál či nábytok po Nemcoch. Neskôr komunisti vyviezli z juhu Slovenska násilne do Čiech mnoho maďarských rodín na práce v priemysle a poľnohospodárstve. Komunisti postupne znárodnili pôdu bohatým roľníkom a všetko pobrali živnostníkom. U nás na Potokoch zakázali gajdičiarovi Andrejovi Mizerákovi prevádzkovať pílu, ktorá od roku 1948 začala chátrať a v roku 1970 sa úplne rozpadla. Tých, ktorí odporovali týmto nariadeniam ŠtB zatkla a prežili si svoje peklo v pracovných táboroch, kde mnohí zahynuli a ich rodiny trpeli chudobou. Osobitnú kapitolu si zaslúži prenasledovanie kresťanov na Slovensku. Kým Česi boli a sú najteistickejším štátom v Európe, nábožní Slováci sa stali tŕňom v oku rodiaceho sa komunizmu. Najprv sa začali zbavovať nepohodlných biskupov a kňazov. Proces s biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom (po nežnej revolúcii bol blahoslavený) v roku 1950, odsúdenými na doživotie za akúsi vlastizradu mal odstrašiť ostatných biskupov a kňazov. Komunisti nastolili taký model, že správu diecéz prevzali pokrokovo orientovaní generálni vikári, po úplnej izolácii biskupov v lete a na jeseň v roku 1950. V košickej diecéze prevzal v roku 1950 riadenie diecézy generálny vikár J. Tuleja. Bol vymenovaný nový riaditeľ biskupskej kancelárie, jeho zástupca a sedem členov kapituly. K biskupovi Jozefovi Čárskemu bol 15. 1. 1954 dosadený za generálneho vikára Štefan Onderko. Po smrti biskupa Čárskeho bol 15. 3. 1962 ordinovaný na košického kapitulárneho vikára. Košickú diecézu prakticky viedol až do roku 1990. Za 28 rokov pobirmoval väčšinu veriacich v našej obci a prifaril filiálku Lúčka z Kamenice ku farnosti Lipany. Kňazov delili na spolupracujúcich a ostatných. Mnohí sa pokúsili ujsť do zahraničia. Niektorí sa ukrývali na tajných miestach Slovenska. Veriacich,

25

25

ktorí bránili svojich kňazov zatvárali spolu s nimi do väzenia. Nám Lúčanom sú blízki blahoslavený Titus Zeman, kňaz salezián a blahoslavená sestra Zdenka. Titus Zeman, rodák z Vajnor, bol 23. 6. 1940 v Turíne vysvätený za kňaza. Keď komunisti zrušili činnosť reholí a zatvorili mužské kláštory, rozhodol sa pomôcť mladým saleziánom dokončiť štúdia a stať sa kňazmi. Na jeseň 1950 tajne previedol dve skupiny cez rieku Moravu a Rakúsko do Talianska. V apríli 1951 počas tretieho prechodu Titusa s takmer celou skupinou zatkli. Režim ho obvinil so špionáže a vlastizrady. Odsúdili ho na 25 rokov, z ktorých strávil 13 rokov vo väzení, kde bol mučený, zosmiešňovaný a ponižovaný. V roku 1964 ho podmienečne prepustili na slobodu, no bol stále sledovaný ŠtB. Zomrel 8. 1. 1969 na následky mučenia a väznenia. 30. 9. 2017 bol Titus Zeman (mučeník za duchovné povolania) blahorečený v Bratislave Petržalke. Jeho relikvia je osadená v obetnom stole kostola sv. Anny v Lúčke. Štátny súd v Bratislave chytených 20 kňazov (5 diecéznych, 6 rehoľných a 6 saleziánskych bohoslovcov) spolu odsúdil na 289 rokov väzenia. Rozsudok nebol vynesený nad kňazom Štefanom Koštiaľom, kňazom pôsobiacim na biskupskom úrade v Spišskom Podhradí, ktorý patril tiež k skupine obvinených. Koštiaľovi sa podarilo tri dni pred vynesením rozsudku ujsť zo súdnej väzby (1952). Bol hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave, kde ho strážil príslušník ŠtB. Jeho útek umožnila sestra Zdenka (Cecília) Schelingová, rehoľníčka z Kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža, ktorá pracovala ako ošetrovateľka v Štátnej nemocnici. Strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Sestra Zdenka bola odsúdená na 12 rokov väzenia. Súdu predchádzalo tvrdé vyšetrovanie orgánmi ŠtB. Sestra Zdenka odmietla prezradiť akékoľvek mená. Preto ju podrobili krutému mučeniu. „Odviedli ma do miestnosti, kde bola veľká nádrž s vodou. Môj vyšetrovateľ ma lapil tak, ako som bola oblečená, hodil ma do vody a držal mi hlavu pod vodou. Až keď som sa dusila, vytiahol má za vlasy. Keď som znova povedala nie, znova ma strčil do vody. Za jej mlčanie sa potom pomstili tak,, že jej pri vyšetrovaní zviazali ruky, strhli z nej šaty a vytiahli ju na skobu, upevnenú na plafóne. Potom ju obstali traja muži s obuškami a mlátili hlava nehlava, kým neupadla do bezvedomia. Po týchto procedúrach dostala rakovinu prsníka. Dňa 15. 4. 1955 ju ako beznádejný prípad prepustili z väzenia a 31. 7. 1955 vo veku 49 rokov zomrela. 14. 9. 2003 ju Svätý Otec Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú. Jej relikviu majú na obetnom stole umiestnenú sestry sv. Kríža u nás na Potokoch. V roku 2008 nám do cirkevnej kroniky porozprával dp. Anton Fritz, kňaz na dôchodku v charitnom dome Lipany, ktorý slúžil odpustovú sv. omšu v kostole sv. Anny v Lúčke. Ako mladý chlapec počas druhej svetovej vojny žil s bratom Fridrichom sestrou Katarínou a rodičmi na Slovenskej ulici v Prešove blízko Františkánskeho kostola. Tu niekoľko raz miništroval prezidentovi Jozefovi Tisovi, ktorý prišiel do kostola na omša bez bodygardov. Po omši sa spýtal ako trávi prázdniny. Bol to dobrý človek. Po vojne ho komunisti popravili, vraj za to , že pripínal medaily fašistom v Banskej Bystrici po potlačení Povstania. Keby to nebol urobil, Nemci by boli zrovnali so zemou celé stredné Slovensko. Za Tisa by bol dal ruku do ohňa. (Generálny prokurátor ČSFR Dr. Tibor Bohm úradne potvrdil, že prezident Dr. Jozef Tiso nebol vojnovým zločincom. Norimberský súdny tribunál v roku 1946 vyhlásil, že odmieta žiadosť zástupcu ČSR podať na Dr. Jozefa Tisu akúkoľvek žalobu na vojnového zločinca, pre nedostatok dôkazového materiálu. Prezident Dr. Eduard Beneš mal k dispozícii početnú skupinu skúsených odborníkov rôznej profesie poverenú jedinou úlohou: hľadať a predložiť materiál, spisy, zápisnice, archívne dokumenty. Ktoré by potvrdili, že Tiso bol vojnovým zločincom. Táto komisia pracovala plných desať rokov, ale stroskotala. Aj Simon Wiesenthal, hlava tajnej izraelskej polície, poľovník na skrývajúcich sa nacistov vyhlásil, že meno Dr. Jozefa Tisu je pre neho nezaujímavé.) V roku 2008 sme ho videli v TV ako slúžil za neho svätú omšu. Bol aj pri exhumácii Tisových ostatkov. Jeho otec daňový úradník nechcel, aby išiel za kňaza. Študoval v Nitre, pôsobil v banskobystrickej diecéze

26

26

v Detve a Hriňovej. Teraz je v charitnom dome Lipany. Keď v roku 1944 po vy bombardovaní ich bytu Rusmi v Prešove sa presťahovali do Granč Petroviec na Spiši, Nemci vtedy brali chlapcov nad 16 rokov, medzi nimi aj jeho brata Fridricha a odvliekli ich do Levočských kasární. Odtiaľ ich hnali až do Nemecka. Chodili im kopať zákopy. Boli v lagri asi 50 km od mesta Breslav, keď 9. mája 1945 zmizli všetci nemeckí vojaci. Na nemeckých domoch viali biele zástavy. Keď sa vrátil domov išiel študovať za kňaza na bohosloveckú fakultu v Spišskom Podhradí. V roku 1950 bola teologická fakulta zrušená a seminár obsadilo ŠtB. Rozhodol sa opustiť ilegálne republiku a doštudovať v Ríme. 26. 9. 1950 ho na hraniciach zaistili. Pracoval v trestaneckých lágroch. 9. mája 1960 na základe amnestie prezidenta ČSR Antonína Novotného bol prepustený. Odpracoval 9 rokov, 7 mesiacov a 13 dní v rôznych väzniciach, z toho 7 rokov na hrade Mírov.

V rámci akcie K – likvidácia mužských kláštorov v noci z 24. na 25. apríla 1950, týchto previezli členovia Štb do sústreďovacich táborov, u nás v Podolínci (459 osôb) na politickú prevýchovu. Väzni lepili vrecka, preberali šípky, robili stolárske a krajčírske práce alebo v poľnohospodárstve. Mladí neskôr museli nastúpiť na základnú vojenskú službu. Akcia R- ženské rehole – sa realizovala 29. 8. 1950 o 8:00 hod. ráno. Ľudia sestričky bránili. V Košickom kraji v obci Spišský Štiavnik ľudia zabránili vyvezeniu rehoľníčok. Proti ním zasiahli členovia ľudových milícii a niekoľko ľudí zaistili. Veľké množstvo sestier sústredili do malých priestorov, aby ich prinútili odísť z reholí. V ten deň bolo sústredených 1962 rehoľníčok a vyprázdnených 137 objektov. O strastiplnej životnej ceste v tomto zložitom období porozprávala rehoľná sestra Oktávia Tarasovičová, rodáčka z Kamenice. (jej brat sa oženil na Potoky, kde v mladom veku padol pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša, otec Emila Tarasoviča). Začiatkom septembra 1945 ma prijali ako čakateľku do provinciálneho domu v Podunajských Biskupiciach. O päť rokov nás v rámci likvidácie reholí a kláštorov vyviezli v troch skupinách. Naša skupina pracovala na poli v Budmericiach. Odtiaľ nás previezli do továrne Lenas vo Svetlej v českom okrese Bruntál. Pri vstupe do továrne nás uvítal kríž nadľudskej veľkosti. Bol zabudovaný do základov a spájal horné poschodie s prízemím. Ako sestry Svätého Kríža sme sa potešili, že nás tu čaká ukrižovaný Ježiš. Kríž sme očistili,, ozdobili kvetinami a každý piatok sme pri ňom zažali malé svetielko. Pracovali sme vo veľmi ťažkých podmienkach. Vedenie závodu sa k nám správalo odmietavo. Hneď na začiatku sme sa na vedúcich obrátili so žiadosťou, aby sme si mohli nadpracovať prikázané sviatky. Našu požiadavku však zamietli. Keď sme po sviatku Nanebovstúpenia Pána prišli do práce, už nás nevítal kríž, ale len veľké diery v stene a posmešné poznámky, že „vystúpil na nebesia“. Nepotrestali však nás, ale seba, lebo kríž držal statiku továrne a jeho demontovanie ju narušili natoľko, že pri pohybe strojov sa objavili v múroch veľké trhliny. Továreň museli zatvoriť, lebo hrozilo zrútenie. Ministerstvo kultúry, ktoré nami disponovalo, nás potom poslalo do Nejdeckých česárni vlny neďaleko Karlových Varov. Tamojšie vedenie nám dovolilo nadpracovať si cirkevné prikázané sviatky. Našu prácu si tam vážili a raz sme sa v obchode dokonca dopočuli, že sestry v továrni zvyšujú pracovnú morálku. V roku 1958 nás previezli do domovov dôchodcov a do rôznych ústavov pre deti s mentálnym postihnutím v Čechách. Na Slovensko sa dostalo po roku 1978 a až do roku 1987 bola predstavenou v Charitnom dome v Cerovej. V roku 1990 ako 64 ročná odišla na misie do Gemelčičky v Rumunsku medzi Slovákov žijúcich v lokalite bez elektriny, ciest a vodovodnej inštalácie.

V roku 1950 sa udiala ďalšia akcia P – pravoslavizácia, bola to likvidácia gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Likvidácia baziliánskych mužských a ženských reholí sa uskutočnila už vo februári 1949. Biskupov zlikvidovali a kňazom dali možnosť prestúpiť na pravoslávie. Prestúpilo ich len málo. Ostatných odbojnejších uväznili a mnohých aj s rodinami vyviezli do Čiech. Kňazi tu museli pracovať ako robotníci v JRD, štátnych majetkoch, na stavbách alebo v lesoch. Časť veriacich tejto cirkvi dala prednosť rímskokatolíckej cirkvi pred pravoslávnou a začali pravidelne navštevovať rímskokatolícke

27

27

bohoslužby. Iní si tajne vykonávali náboženské obrady doma (krsty, sobáše, pohreby) alebo na cintorínoch či pri krížoch. Niekedy im pomáhali ukrývajúci sa gréckokatolícky kňazi. Postihlo to aj našich gréckokatolíkov z rodín Mizerákových žijúcich v pravej časti Potokov patriacich vtedy pod Milpoš. Odmietli prestúpiť na pravoslávie a postupne začali navštevovať rímsko katolícke obrady v Kamenici a Lúčke. Táto miľpošská časť Potokov sa 1. 1. 1966 pripojila k obci Lúčka a tým sa zbavila rôznych administratívnych problémov, ktoré ich dovtedy trápili. Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Ľutine, kde sa v roku 1851 zjavil sv. Mikuláš chudobnej Anne Fekete, keď v nedeľu so svojimi deťmi zbierala huby, lebo ich nemala čím nakŕmiť, sa stal najväčším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku. Po 100 rokoch v roku 1950 ho komunisti zatvorili (na 18 rokov do roku 1968). Zakázali mariánske púte, jeden čas v ňom družstvo zriadilo sýpku na obilie! V roku 1968 počas pražskej jari bola gréckokatolícka cirkev obnovená, v roku 1988 povýšil Svätý Otec Ján Pavol II. chrám Panny Márie Nanebovzatej na baziliku minor. Súčasný prešovský arcibiskup Ján Babják ľutinskú horu aj chrám nádherne obnovil a teší sa návšteve veriacich všetkých vierovyznaní aj ostatných turistov. V marci roku 1953 náhle zomrel Jozef Vissarionovič Stalin. 11. marca 1953 sa Klement Gottwald vrátil leteckým špeciálom z pohrebu Stalina. Po pristáti sa sťažoval predsedovi vlády Antonínovi Zápotockému, že mu nie je dobre. Myslel si, že má chrípku, ale bolo to vážnejšie. Hoci to bolo prísne utajované, bol závislý od alkoholu a trpel na syfilis. To bolo príčinou vydutia srdcovej aorty, ktorá nevydržala zmenu tlaku v lietadle a praskla. Gottwald o dva dní neskôr zomrel. Prežil svojho veľkého učiteľa Stalina iba o niekoľko dní. Jeho telo bolo uložené v mauzóleu na pražskom vrchu Vítkov. Malo byť podľa vzoru Lenina vystavované návštevníkom. V roku 1962 však rozhodli o jeho spopolnení. Obrázky usmievajúceho Klementa Gottwalda sa však dostali do školských učebníc. V každom úrade musela byť umiestnená jeho busta. Každé mesto v ČSR muselo mať námestie alebo ulicu nesúcu jeho meno. Jeho sochy boli zhodené až po roku 1989. Po smrti Stalina si vydýchol celý sovietsky blok. Neskôr bol odsúdený kult jeho osobnosti. Po roku 1961 dochádzalo postupne k zmierneniu prenasledovania občanov.

V roku 1968 Alexander Dubček chcel priniesť akýsi nový socializmus s ľudskou tvarou. Reformám zabránil vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 50. výročie. V Lúčke v auguste 1968 akurát prebiehala žatva. Od 21. 8. tri dni nad obcou prelietali ťažké vojenské lietadla, ktoré prevážali vojakov na západ Slovenska. Všetky mestá obsadili sovietske tanky. Ľudia v obci sa sústredili pre predajňu Jednoty, kde tri nič nerobili iba diskutovali. Za deň vykúpili všetky potraviny z predajne, lebo sa obávali novej vojny. Na Kopilcovej stodole sa objavili heslá napísane bielou farbou ( Rež a rúbaj dokrve, po tej ruskej kotrbe alebo Dubček, Svoboda otcovia nášho národa a iné). Najlepšie to ohodnotil ujko Andrej Oslovič, ktorý sa s kosou na pleci vracal z poľa z ranného kosenia obilia. „Ľudia nebláznite, choďte na polia zobrať úrodu, aby sme mali čo jesť. A tak sa situácia v obci stabilizovala. O roku 1968 bolo už veľa popísané, ale v roku 1968 neposlal Brežnev tanky do Prahy a Bratislavy zachraňovať komunizmus, ale rozdelenie Európy na akom sa dohodli Stalin s Churchilom a Roosveltom po skončení druhej svetovej vojny. Svet bol rozdelený na dva tábory a USA aj ZSSR nemali záujem tento stav meniť. Rusko vydesené dvomi nemeckými inváziami v 20. storočí, Napoleonovým ťažením v 19. storočí, či nájazdmi Švédov v 18. storočí, malo konečne pocit bezpečia, pretože zóna ich vplyvu siahala až do východného Berlína. Toto však znamenalo pre Poliakov, Čechov, Slovákom, Rumunov, Bulharov, východných Nemcov jarmo politickej neslobody. Aj v období normalizácie dochádzalo na Slovensku k prenasledovaniu kňazov, učiteľov, či disidentov. Pokoj priniesla až Nežná revolúcia. Na Slovensku bolo počas komunistického režimu za 42 rokov

28

28

. 71168 občanov odsúdených za politické trestné činy z toho 16476 žien,

. 55063 odsúdených na nepodmienečné tresty, .50 popravených, . 26 zastrelených na hraniciach, .15 skončilo na elektrických drôtoch pri pokuse o útek za hranice,, 51 zomrelo vo väzniciach, z toho 7 žien. 8240 občanov bolo bez rozsudku zaradených do táborov nútených prác, z toho 926 žien. 5135 mladých mužov bolo zaradených do pomocných technických práporov (PTP) miesto vojenskej služby ako nespoľahlivých. Boli zaradení na práce väčšinou do baní. 4739 občanov bolo vysťahovaných zo svojich bytov v rámci akcie „B“. 1584 bolo vysťahovaných zo svojich domovov v rámci akcie K – kulaci, tzv. bohatí dedinskí roľníci museli odísť zo svojich rodných obcí. 112 gréckokatolíckych kňazov so svojimi rodinami – spolu 468 osôb bolo vyvezených do Čiech. V súvislosti so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy bolo na Slovensku v období od 21. augusta 1968 do 18. októbra 1968 usmrtených 20 a ťažko zranených 38 našich občanov. Komunistické vlády na svete sú zodpovedné za smrť 90 miliónov občanov v bývalom Sovietskom zväze, 65 mil. v Číne, 20 mil. v Kambodži, 2. mil. v Severnej Kórei, 1,5 mil. v Afganistane, l milión v štátoch východnej Európy a ďalších na americkom kontinente: Kuba, Guatemala, Nikaragua a v Afrike. Komunistická strana Slovenska a jej poprední predstavitelia sa dodnes neospravedlnili za zverstvá páchané na svojich spoluobčanoch do Nežnej revolúcie v roku 1989. Dnes občas vidíme v televízii stretnutia bývalých väzňov komunizmu s tričkami s nápismi Odpustili sme, ale nezabúdame... Ani dnešné Rusko už nie je v takej pozícii, aby si dovolilo ohrozovať Európu a Nemecko nejaví záujem znovu sa militarizovať, ale svoju vôľu presadzuje cez Európsku úniu. Tento zápis do obecnej kroniky bol schválený na obecnom zastupiteľstve dňa 2019. ............................................. ........................................................ Ing. Mgr. Jozef Angelovič Vladimír Murcko Kronikár obce Starosta obce