1

1

KRONIKA OBCE LÚ ČKA ZA ROK 2019 Mali by sme si uvedomiť, že sme občanmi Európskej únie. Európa je dnes testovaná z Východu aj zo Západu. Amerike sa nepáči naša rastúca ekonomická sila a hrozí nám obchodnými vojnami. Na druhej strane Rusko a Čína sa tiež snažia oslabiť našu jednotu. Aby toho nebolo málo, z juhu k nám dorazila migračná kríza, na ktorú sme neboli pripravení, a Brexit zasa sťažuje život Slovákov, ktorí tam odišli žiť alebo pracovať. Preto musíme byť silní a jednotní, aby sme sa vedeli týmto hrozbám brániť. Naši občania v tomto roku si volili nového prezidenta republiky ako aj europoslancov na dobu 5 rokov, kde nám v rámci EÚ doteraz patrilo nelichotivé posledné miesto v účasti na voľbách poslancov do Európskeho parlamentu. Európa, vráť sa k sebe samej. Buď sama sebou. Objav znovu svoje počiatky. Objav svoje korene. Navráť sa k životu podľa skutočných hodnôt, ktoré urobili slávnou tvoju históriu (sv. Ján Pavol II.). Pápež František vyzval v júni na palube lietadla, ktorým sa vracal z trojdňovej návštevy Rumunska, Európsku úniu, aby držala pohromade a oživila ideály svojich zakladateľov. Nové ideológie a politici šíriaci strach podľa neho ohrozujú samotnú existenciu EÚ. Európa zostarla, stratila cieľ spolupráce. Vyzval veriacich, aby sa modlili za európsku jednotu a neveriacich, aby v ňu dúfali „z hĺbky svojho srdca“. Kostolné veže sú v každom európskom meste, v každej dedine. Kostolné veže sú majákom našej civilizácie. Európa je postavená na kresťanských základoch, takú Európu by mali slovenskí europoslanci v Európskom parlamente chrániť. V roku 2019 naša obec žila svojim pestrým životom a príbehmi jednotlivých občanov a dobré príbehy žijú vtedy, keď ich čítame.

I. Samospráva obce

Prvé slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva v Lúčke sa konalo 10. 12. 2018. Prítomní boli odovzdávajúci starosta Emil Sabatula, novozvolený starosta Vladimír Murcko, novozvolení poslanci – Andrej Darák ml., Štefan Hurajt, Ing. Daniela Mišenková, MUDr. Marcela Mizeráková, Mgr. Jana Štieberová, Mikuláš Michalco, Marián Duraň ml., ďalej predsedníčka miestnej volebnej komisie Helena Daráková a zapisovateľka Mária Kravcová. OZ bolo oboznámené s výsledkami volieb do obecnej samosprávy, potom nasledoval sľub nového starostu obce, ktorý prevzal obecné insígnie a vedenie ustanovujúceho zasadnutia OZ. Sľub poslancov prečítal Štefan Hurajt, ktorý bol zvolený za zástupcu starostu. Obecná rada ako pomocný organ starostu nebola zriadená. Do Komisie na ochranu verejného záujmu boli zvolení Mgr. Jana Štieberová, predsedníčka, členovia Štefan Hurajt a MUDr. Marcela Mizeráková. Druhé zasadnutie OZ sa konalo 24. 1. 2019. Prerokoval sa projekt dostavby chodníka a miestnych komunikácii. V projekte sa zistili nedostatky, v trase chodníka je sedem nevysporiadanych parciel, stavebné konanie žiadane nesprávne na drobnú stavbu. Stavba bola pozastavená, firma Stav Majo poodvážala navozené dlažobné kocky z obce. 17. 1. 2019 sa konala kolaudácia stavby Prevádzková budova drobnej mechanizácie. Nedostatky – neboli dodané protipožiarne dvere, ktoré zhotoviteľ stavby odmietol dodať. OZ delegovalo zástupcov obce do školskej rady ZŠ Štefan Hurajt, MŠ Andrej Darák. V dotazoch od občanov poslankyňa Jana Štieberová poukázala na nefunkčné verejné osvetlenie pri obecnom úrade, slabý signál internetového pripojenia na dolnom konci obce. Starosta poukázal na potrebu opravy mosta cez Toravec na Potokoch, vysporiadať pozemky na cintoríne, pozemky na rozpracovanej ceste od MŠ ku ZŠ, cestu k RD č. 180 a zrušenie kultúrnej pamiatky – starý obecný úrad. Tretie zasadnutie OZ sa konalo 13. 2. 2019. Prerokovalo sa splatenie záväzku (za prístavbu obecného úradu spred 10 rokov) firme Koretking, s.r.o (Stav Majo)- pri predčasnom splatení celého dlhu firma odpustí obci 20 % z dlžnej sumy. K 11. 3. 2019 zostatok neuhradenej pohľadávky 98.423,89 eur. Zľava predstavovala 19.684,78 eur. Poslanci

2

2

jednohlasne schválili splatenie dlhu z rezervného fondu obce (78.739,11 eur) . Starosta obce poukázal na potrebu zámeny katastrálnej hranice obce Lúčka a Milpoš na jeho dolnom konci, z lúčanskej strany lokalita Na doline (novostavba občana Milpoša sa nachádza rovno na katastrálnej hranici obcí). Štvrté zasadnutie OZ sa konalo 11. 3. 2019. OZ zamietlo žiadosť spoločnosti Orion Tip, s.r.o o umiestnenie stávkovej kancelárie v Music pube Lúčka č. 26. Funkčné obdobie hlavného kontrolóra obce sa končí 25. 4. 2019. Túto funkciu vykonáva teraz PhDr. Alena Benian Džačovská. OZ vyhlásilo výberové konanie na obecného kontrolóra. Dokumentácia civilnej obrany – zriadil sa nový krízový štáb obce. OZ schválilo dispozičné právo starostu obce do výšky 3 000 eur. Potreba riešiť prístupovú cestu Smoláková a Marek Bodnár. 30. 6. 2019 končí funkčné obdobie riaditeľky ZŠ, obec dostala dotáciu z úradu vlády SR 3 000 eur, potreba opravy krovu ZŠ postavenej v roku 1932. V nedeľu 31. 3. 2019 popoludní zvolal starosta obce a obecné zastupiteľstvo verejné zhromaždenie občanov. Prišlo naň cez 50 občanov. Starosta obce Vladimír Murcko podrobne informoval občanov o súčasnej situácii a budúcich potrebách obce. Nová legislatíva žiada lepšie triedenie odpadu, zvýšia sa poplatky za likvidáciu komunálneho odpadu. ROEPka z roku 2001 posunula posledné parcely pri katastrálnej hranici s obcou Milpoš, niektoré koncové parcely sú „ustrihnuté“. Potreba zámeny katastra medzi Lúčkou a Milpošom. Plánovaná výstavba obecného chodníka nebude pre nevysporiadane pozemky a iné nedostatky. Obec môže investovať iba do „svojho“. Je potrebné zmeniť územný plán obce. Most na Potokoch smerom do lúčanskej časti osady je podmytý narušený je potrebná jeho oprava. V najbližších dňoch sa bude čistiť obec od odpadov v spolupráci s našimi hasičmi. Piate zasadnutie OZ sa konalo 24. 4. 2019 za účasti šiestich poslancov. Volil sa obecný kontrolór na nové funkčné obdobie. Keďže prišla iba jedná prihláška jednohlasne bola zvolená PhDr. Alena Benian Džačovská. OZ schválilo odkúpenie pozemku od Blažeja Hrabčáka po celej dĺžke v šírke 1,5 m za 17 eur/m2 (na rozšírenie cesty ku základnej škole). Štefan Hurajt predložil sťažnosť občana Jána Šoltýsa na hlučnosť pri kultúrnych podujatiach konaných v obci. Šieste zasadnutie OZ sa konalo 21. 6. 2019. Schválil sa záverečný účet obce, plán kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce na druhý polrok. Bolo vyhlásené verejné obstarávanie na nákup svietidiel pre verejné osvetlenie. Presunulo sa 8 000 eur z kapitálových na bežné výdavky. Obec vlastní tri mosty cez potok, z ktorých dva sú značne poškodené. Statik odhadol komplexnú rekonštrukciu jedného mosta na cca 50 000 eur. Dotazy občanov – Mgr. Martin Šoltýs predložil požiadavku na výstavbu telocvične pri ZŠ. Rôzne – zamietnutie žiadosti na výstavbu malého kompostoviska z dôvodu nedostatočnej vzdialenosti od zdroja pitnej vody (min. 100 m), zamietnutie žiadosti o regionálny príspevok na vypracovanie projektovej dokumentácie zateplenia ZŠ a sanáciu krovu ZŠ. Plánovaná rekonštrukcia NN v r. 2020. Návrh obce Milpoš na zámenu katastrálnej hranice. Siedme zasadnutie OZ sa konalo 22. 8. 2019. Senior Residence Vyšné Ružbachy, kde sú aj naši občania žiadalo od obce mesačný príspevok na osobu 179 eur. OZ schválilo príspevok 12 eur na osobu mesačne. Možnosť úpravy Blatného potoka podľa projektu z roku 2006. Zmena pozemkov z plochy zeleň pre rodinné domy na plochu určenú na výstavbu rodinného domu na žiadosti Štefana Antola z Pečovskej Novej Vsi a Pavla Drabiščáka z Lúčky. Rôzne – SMS oznamy pre občanov, nutnosť opravy domácej vodárne a rozvodu vody v budove OcÚ, potreba zriadiť prípojku 380 V pri amfiteátri a oprava jeho strešnej krytiny, vyhodnotenie 36. ročníka folklórneho festivalu Gajdica, oprava miestnych komunikácii a chodníka, odoslanie žiadosti na odkúpenie pozemku na Arcidiecézu Košice (cesta od OcÚ ku ZŠ), most na Potokoch (Nad Ortašom) nie je vo vlastníctve našej obce ani nikoho iného! Koncom augusta namontovali nové úsporné svietidla verejného osvetlenia. Konečne v noci vidno aj v temných zakutiach uličiek našej obce. Osme zasadnutie OZ sa konalo 15. 11. 2018. Šesť prítomných poslancov prerokovalo správu o výsledkoch finančnej kontroly hlavnej kontrolórky obce, schválilo Zmluvu o združení právnických osôb RZ ZMOS Horná Torysa, majetkového

3

3

vysporiadania pozemkov pre miestne komunikácie a cintorín obce. Časť miestnych komunikácii nie je vo vlastníctve obce, ale ich vlastní SPF, cirkev alebo súkromné osoby. Obec nemôže investovať do cudzieho majetku, preto je potrebné majetkovoprávne vysporiadať dotknuté pozemky v prospech obce v Lúčke a Potokoch. Správu o výchovnovzdelávacej činnosti za školský rok 2018/2019 predniesli riaditeľky ZŠ aj MŠ. Schválilo sa odmeňovanie poslancov a vypracovanie projektovej dokumentácie na opravu rámcového mosta v miestnej časti Potoky. Starosta obce informoval poslancov o potrebe rekonštrukcie kuchyne školskej jedálne (pec, digestor, elektrina). O domoch nepripojených na verejnú kanalizáciu s.č. 4,5,13,20,30,32,35,51,60,68,79,82,87, 88,99,114,122,150,152, 153, 158, 163, 177, 185, 215 spolu 25 domov. O oprave plota v areály obecného úradu v roku 2020, rezerváciu hosťa na Gajdicu 2020 (Drišľak), o postupe pri zámene katastra s obcou Milpoš, potrebu vypracovania Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Lúčka. O možnosti zriadiť zberný dvor na parcele KN – C568. Deviate zasadnutie OZ zvolal starosta obce na 11. 12. 2019. Zúčastnilo sa ho šesť poslancov, hlavný kontrolór obce a dvaja občania. Poslanci schválili návrh rozpočtu obce na roky 2020, 2021 a 2022. Poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad sa zvýšil z dôvodu vyšších nákladov na ich vývoz a likvidáciu. Ostatné dane a poplatky zostali nezmenené. Prerokovali odkúpenie pozemkov na miestnu komunikáciu a cintorín. Spoluvlastníci parciel súhlasili s odpredajom obci za 1 euro/podiel. Prevzatie mosta Ortaš (severný vstup do lúčanskej časti Potokov cez potok Toravec), ktorý nemá vo vlastníctve žiadna inštitúcia a je v dezolátnom stave, hrozí mu zrútenie. Odkúpenie 89 m2 pozemku za 17 eur/m2 od pána Terifaja. Táto časť zasahuje do parcely, ktorá je vlastníctvom obce. Prerokovali prevádzku verejného osvetlenia (dlhodobý bezodplatný prenájom osvetlených parciel, ktoré nepatria obci) a schválili prevádzku VO počas celej noci. V rôznom zriadili inventarizačnú komisiu, informáciu od Ing. Mareka Kasinu ku Gajdici, návrh na usporiadanie fašiangovej sánkovačky, potrebu riešiť IBV v obci z dôvodu záujmu občanov. Starosta informoval poslancov o anonymnom podnete na využívanie kultúrnej sály v obci, na základe ktorého sa v obci konajú kontroly. Od roku 2019 všetky zápisnice a uznesenia obecného zastupiteľstva, faktúry a iné dokumenty tykajúce sa života obce Lúčka sú transparentne zverejňované na novej internetovej stránke obce Lúčka.

II. Výstavba v obci

Vláda SR vo svojom putovaní po Slovensku v stredu 20. 3. 2019 zasadala v Lipanoch. V roku 2015 bol okres Sabinov zaradený do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. Vláda na svojom výjazdovom zasadaní v Lipanoch rozdelila medzi obce sabinovského okresu, mestá Lipany a Sabinov sumu 1,1 milióna eur, ktorá mala byť uvoľnená do 30. apríla. Mesto Lipany dostalo 315 000 eur (dofinancovanie verejného parkoviska v rekreačnej zóne Lipany, revitalizácia parku na námestí, rekonštrukcia mestskej galérie, obnova tribúny futbalového štadióna, rozšírenie parkoviska pre polikliniku, ktorá slúži 25 spádovým obciam a iné). Peniaze rozdelili aj jednotlivým obciam okresu a ako povedal náš starosta, “nám dali (starostom za opozičné strany) po 3 000 eur a svojim po 20 000 eur. Koncom októbra však boli ukončené nové parkovacie plochy pri železničnej stanici. Vstup do mesta Lipany po železnici veľmi opeknel.“ Odovzdávanie aquaparku smerom na Lúčke sa opäť posunulo o rok. Akcia sa vlečie od roku 2005, až v roku 2016 ju začal realizovať poľský investor podnikateľ Machnik, ktorý je na Slovensku registrovaný s firmou Machjan Slovakia. V lete tohto roku sa mali spustiť štyri bazény a tobogany, ktoré sú už vybudované. Problémy sú s prístupovou cestou (nevysporiadany pozemok). Bude to však skvelé centrum cestovného ruchu v našom regióne. „Vodný raj“ v blízkosti našej obce sa pomaly stáva skutočnosťou. 12. septembra 2019 sa začala opravovať štátna cesta Lipany Lúčka v úseku „Petrovenskeho

4

4

brižku“. Vybrali starý asfalt a veľké kopacie mechanizmy začali odstraňovať strmý breh na rozšírenie cesty a vybudovanie odbočovacích pruhov a zastávky pre autobus. Neskôr osadili svetelnú signalizáciu, kde na zelenú sa čakalo aj 5 minút. Práce na tejto novej nádhernej ceste ukončili 5. novembra 2019, kedy z cesty zmizli aj nepríjemné semafory. Až do Vianoc však na tejto odbočke ku aquaparku budovali chodníky. V Lúčke sa pozastavila akcia výstavby obecných chodníkov pre neodbornú projektovú prípravu. V prvom rade musí obec vysporiadať pozemky pod obecnými cestami, až potom môže žiadať financie z eurofondov a budovať! Do obce sa postupne sťahujú noví občania, ktorý pokúpili schátralé nehnuteľnosti a postupne ich opravujú. Od základnej školy smerom na „Brižky“ začal budovať nový majiteľ obojsmernú cestu k svojmu zakúpenému pozemku. Opeknel rínok obce, kde pod kostolom Najsvätejšej Trojice sa zbúrala stará stodola a stajne. Vyrástla pekná nová moderná stavba rodinnej vily. Pri kostole Najsvätejšej Trojice kurátori zabudovali reflektory, ktoré v noci kostol, dominantu obce, ktorý bol v minulosti a aj dnes je v obecnom erbe, krásne osvetľujú. Zo zápisníc OZ Lúčka vyplýva, že obec čaká veľa stavbárskej práce , ale je potrebné vysporiadať pozemky, vypracovať projekty na jednotlivé akcie, zabezpečiť finančné prostriedky, vykonať verejné obstarávanie.

V obci pokračuje výstavba nových rodinných domov. Mnohí občania realizujú rekonštrukciu a modernizáciu interiérov svojich rodinných domov. Budujú si nové moderné oplotenia.

III. Školstvo

Starostlivosť o detí v predškolskom veku zabezpečuje v obci materská škola. Riaditeľkou MŠ je Mgr. Jana Gladišová vymenovaná do funkcie 13. 7. 2018. Učiteľkou Mgr. Marta Kožušková, vedúca ŠJ: Františka Poráčová, kuchárka Beáta Kocureková, upratovačka Helena Bašárová. Poradným organom školy je rada školy, kde je predsedom Zuzana Lapšanská. Vekové zloženie detí v školskom roku 2018/2019. Rok 2012 - 3 detí, 2013 - 6 detí, 2014 - 7 detí, 2015 - 7 detí, spolu 23 detí, 14 chlapcov a 9 dievčat. Povinnú školskú dochádzku od 1. 9. 2019 začalo plniť 8 detí. ZŠ v Lúčke bude navštevovať 6 detí, ZŠ Komenského 13 Lipany 2 detí. Žiadne dieťa nemá odloženú povinnú školskú dochádzku. Aktivity materskej školy: september – stretnutie s včelárom s prednáškou „Včielky a my, poznáme sa ?“, október – divadelné predstavenie Gašparko z Prešova, mesiac úcty k starším, výstavka ovocia a zeleniny. November –šarkaniáda, prednáška dentálnej hygieničky – starostlivosť o zúbky, bezplatná kontrola zrakových parametrov detí. December – Mikuláš, vianočná akadémia spojená s burzou, január – zimné sánkovanie, február – karneval, marec – literárna prehliadka Meduška, apríl – zápis do ZŠ, spev ľudových piesní Sláviček v Lipanoch, máj – deň matiek, zápis detí do MŠ. Účasť na detskom programe Rozprávkovo v Nestville Park Hniezdne. Jún – MDD, divadlo Kúzelný Felix v Ďačove, návšteva farmy v Kamenici, rozlúčka s predškolákmi. Základná škola v Lúčke zabezpečuje povinné základne vzdelávanie pre žiakov 1. – 4. ročníka. Riaditeľkou ZŠ je Mgr. Martina Kožušková, učiteľkou Mgr. Svetlana Jurová, katechétkou Mgr. Andrea Tarkošová , rehoľná sestra Marta. Poradným orgánom ZŠ je rada školy, kde je predsedom Mgr. Martin Šoltýs. Na konci školského roka 2018/2019 bol stav počtu žiakov nasledovný: 1. ročník – 4 žiaci, 2. ročník – 8 žiakov, 3. ročník – 7 žiakov, 4. ročník – 6 žiakov, spolu 25 žiakov, z toho 6 dievčat. Z celkového počtu žiakov prospelo s vyznamenaním 16 žiakov, prospelo veľmi dobe 3 žiaci, prospelo 6 žiakov. Aktivity základnej školy – október mesiac úcty k starším, deň zdravej výživy, prednáška o včelách s včelárom Igorom Štvartákom, bábkové divadlo Vlk a kozliatka, Mikuláš – Cinemax Prešov – rozprávka Grinch, vianočná besiedka, karneval, svetový deň vody, návšteva obecnej knižnice, Kde bolo, tam bolo. Deň Zeme, deň matiek, Slávik Slovenska, MDD, školský výlet Košice – koncert Školfest, divadlo Kúzelný Felix, futbalový turnaj žiaci ZŠ Lúčka, Ďačov,

5

5

Dubovica. Exkurzia do Bratislavy žiaci 4. ročníka. Recykluj a vyhraj s Milk – Agrom. Krúžková činnosť školy: Mgr. Kožušková vedie krúžok športový a počítačový, Mgr. Jurová krúžok hier a zábav, počítačový. Mgr. Jana Gladišová krúžok folklórny.

IV. Telovýchova a šport

Po revolúcii sme premenili našu krajinu na kapitalistický systém. Máme voľný trh, pracujeme ako diví, ekonomika i životná úroveň stúpajú. Telovýchovný systém, ktorý tu bol pred revolúciou a ktorý po nás prebrali najvyspelejšie európske krajiny, u nás takmer vymizol. Väčšina ľudí vníma šport cez média. Dozvedia sa len to, aké milióny zarábajú Sagan či Cibulková, za aké sumy prestúpili naši futbalisti. Reálny šport však zomiera zdola. V dobe nedávnej deti behali celý deň po dvore. V lete i v zime hrali športy dané obdobiu. Teraz majú k dispozícii množstvo televíznych programov, počítačové hry a mobily. Rozmyslia si či pôjdu vonku alebo strávia deň pri televízoroch alebo počítačoch. Aj v našej obci v niektoré dní máme úplne prázdne ulice. Odborníci hovoria, že máme generáciu detí, ktorým sa nechce športovať. Úpadok sa týka viacerých športov, okrem futbalu a hokeja. Športové kluby najmä na východnom Slovensku zažívajú muky. Nedostatok sponzorov, slabá podpora od samospráv a nezáujem miléniovej generácie o aktívny pohyb. Slávne futbalové kluby Prešova a Košíc pre nedostatok financií hrajú až v tretej lige (Prešov – Plavnica !). Na Východe majú sponzorov iba Michalovce (prvá liga futbalisti, hokejisti, ženská hádzaná). V minulosti neuveriteľné, ale dnes skutočné. Šport je súčasťou školstva a zdravotníctva. A tieto oblasti sú na Slovensku poddimenzované. Odborníci tvrdia, že deti nielenže nešportujú, ale častým používaním elektronických zariadení hlúpnu a to sa prejaví aj na ekonomike. Štát rieši tieto problémy nedostatočne. Ako je to so športom v našej obci?

Deti mládež i dospelí využívajú na športové akcie a relaxačný pohyb asfaltové ihrisko pri obecnom úrade. Mládež tu hra futbal, v zime hokej, tu sa konajú obecné sánkovačky, s deťmi tu robia aktivity učitelia ZŠ a MŠ ako aj sestra Marta. Zelené ihrisko hasičov zase slúži na ich súťaže a hra sa tu aj turnaj v malom futbale. Naša mládež sa venuje aj novým moderným športom. Bratia Adam a Viliam Kopilec hrajú crossminton. Je skôr známy ako speed badminton – rýchly raketový šport pôvodom z Nemecka. Kombinuje prvky squshu, tenisu a bedmintonu. K hre sú potrebné rakety a košíky. Hrá sa vo vnútri alebo vonku na rôznych povrchoch – tvrdý povrch, tráva, piesok... bez použitia siete. Hrací kurt pozostáva z dvoch hracích polí v tvare štvorca 5,5 m vzdialených od seba 9 m (u juniorov). Hrajú sa dvojhry aj štvorhry. Hráči stoja vo svojom hracom poli, ktoré bránia odrážaním košíka, snažia sa ho dostať na zem protihráča. Hrá sa na 16 bodov. Z bratov Kopilcových je najúspešnejší 13 ročný Viliam , ktorý hrával za juniorov do 12 rokov a teraz postúpil medzi juniorov do 14 rokov. Chlapci sú organizovaní v klube SBK Lipany. Najlepší Viliam sa prihlásil na tento šport pri nábore v základnej škole a venuje sa mu už päť rokov. V rokoch 2016 až 2019 obsadzoval na súťažiach samé druhé a tretie miesta vo svojej kategórii – turnaje v Poľsku (Gorlice, Skawina, Brzeszcze), Slovinsku (Lasko –Slovenian open 3. miesto), v Česku (Brno Czech open 2. miesto), Maďarsku (Kiskunfélegyháza, Debrecen 3. miesto), ale i na Slovensku (Lipany, Prešov, Svit, Banská Bystrica, Kysak open 1. miesto.) Nech tento šport chutí chlapcom čo najdlhšie. Prešovský Korzár 13. 7. 2019 Tri kovy z MS v crossmintone putovali do Lipian. Začiatkom júla sa v Budapešti konali v poradí už piate majstrovstva sveta v crossmintone (speed bedmintone), na ktorých sa zúčastnilo 520 hráčov z celého sveta. SbK Lipany reprezentovalo 14 crossmintonistov a domov si doniesli jedno zlato a dve striebra. Striebornú medailu v kategórii do 14 rokov získal Viliam Kopilec (z Lúčky), keď v semifinále odvrátil niekoľko mečbalov súpera a zaslúžene postúpil do finále. Tu podľahol svetovej jednotke M. Krupičkovi z Česka.

6

6

U mužských divákov obce Lúčka je športom č. 1 futbal . Lúčka hrala tri roky súťažne futbal na ihrisku v Milpoši. Skončilo sa to v roku 2010. Boli vypracované projekty na výstavbu futbalového ihriska. Projekt sa dodnes nezrealizoval. Vo štvrtok 21. marca 2019 sa výprava 16 fanúšikov z našej obce vybrala malým autobusom na futbalový zápas do Trnavy kvalifikácia na Majstrovstva Európy Slovensko – Maďarsko, ktorý Slováci vyhrali 2 : 0. Do sektoru štadióna, kde boli naši diváci sa dostali spolu s fanúšikmi Dunajskej Stredy aj klasickí Maďari, ktorí celý zápas skandovali. Slováci im odpovedali a tak ich začali oblievať pivom, až to vyvolávalo strach. Po zápase maďarskí futbalisti prišli pred sektor maďarských divákov, dali si pravú ruku na srdce a zostali stať ako sochy. Diváci šaleli a skandovali Hungaria. Tvrdý nacionalizmus v maďarskom vydaní. Slováci sa od Maďarov odtrhli pred 100 rokmi a založili si s Čechmi vlastný štát. Maďarský premiér Viktor Orbán však finančne podporuje maďarskú menšinu na Slovensku, často ho vidno na futbale slovenskej Fortuna ligy v Dunajskej Strede. Boli aj na nešťastnom zápase s Chorvátskom v piatok 6. 9. 2019 v nádhernej City Aréne v Trnave, ktorý sme prehrali 0: 4. Diváci našich futbalistov vypískali. Tí sa im odmenili pekným futbalom v pondelok 9. 9. 2019 v Budapešti, kde nad Maďarskom zvíťazili 2 : 1. Maďarskí diváci pri slovenskej hymne pískali. Maďarské aj slovenské mužstvo dostalo pokutu a zákaz účasti divákov na ďalší kvalifikačný zápas. Naši občania holdujú takmer všetkých športom najmä ako diváci. V tomto roku sa konali na Slovensku v Bratislave a Košiciach Majstrovstva sveta v ľadovom hokeji. Košice boli preplnené divákmi z Kanady, Fínska, Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka. Mesto sa im veľmi páčilo a všetko tu bolo pre nich veľmi lacné. Slovenskí hokejisti vedení kanadským trénerom Craigom Ramseym zohrali v košickej skupine vynikajúce zápasy aj keď s Kanadou a Nemeckom nešťastne tesne prehralo v posledných sekundách zápasu. Hasiči pri požiarnej zbrojnici v Lúčke nainštalovali veľkoplošnú obrazovku, kde na zápasy slovenských hokejistov chodilo veľa fanúšikov z Lúčky. Mnoho fanúšikov z Lúčky sa zúčastnilo jednotlivých zápasov v Košiciach. Veľkým zážitkom bolo vidieť pred Steel arénou obrovské zástupy najmä fínskych fanúšikov. Ich mužstvo sa nakoniec stálo majstrom sveta v ľadovom hokeji za rok 2019. V nedeľu 9. 6. 2019 sa v Lúčke – Potokoch konal už 18. ročník Behu na vrchol Minčola, ktorý organizuje KST Mladosť Odeva Lipany. Dĺžka trate je 4200 m, prevýšenie 522 m po asfalte a lesnom teréne. 105 účastníkov štartovalo v kategórii žiaci, kadeti, juniori, muži a ženy. Medzi nimi boli aj bežci z našej obce. Cez Vianoce v piatok 27. decembra sa konal už tradičný stolnotenisový turnaj. Zorganizovali ho Lukáš Bašár, Peter Drabiščák a Andrej Andraško. Štartovalo na ňom cez 30 stolných tenistov. U žien vyhrala Marta Kožušková, žiaci Pavol Štieber, muži Martin Čabák. V. Kultúra

V roku 2019 centrom kultúrnych akcií v Lúčke bol kultúrny dom v prístavbe obecného

úradu, ktorý pre svoje veľké priestory sa teší veľkému záujmu obyvateľov z Lúčky i zo širokého okolia. Konajú sa v ňom obecné kultúrne akcie, svadby, životné jubilea, krstiny, kary, stužkové slávnosti, varenie jedál pre hasičské súťaže. V sobotu 16. februára 2019 obecný úrad v Lúčke v spolupráci s hasičmi usporiadali obecnú fašiangovú zabíjačku. Na zabíjačkových dobrotách si pochutilo mnoho občanov.

V nedeľu 12. mája 2019 si obecný úrad uctil Deň matiek. Máj ma prívlastok mesiac lásky. Je to preto, že príroda sa prebúdza k životu, všade vidieť rozkvitnuté kvety a stromy. Máj je mesiacom lásky preto, že v ňom človek ďakuje Bohu za dar konať prácu a schopnosť pracovať, keď na jeho začiatku oslavujeme sviatok práce. V máji si z nás každý spomína na ženu, ktorá mu dala život, na našu mamku, ktorej sviatok slávime v mesiaci máji. Obecný úrad pozval miestnym rozhlasom všetky ženy mamky na slávnostné posedenie v kultúrnom dome. Na tomto podujatí popoludní sa zišlo cez sto žien matiek, ktoré si pozreli kultúrny

7

7

program pripravený učiteľmi a deťmi z materskej škôlky a žiakmi základnej školy v Lúčke. Mamičky dostali od obecného úradu ako darček ozdobnú tácku a varešku. Potom si posedeli pri chutnom koláči a káve. V predvečer prvého mája chlapci často stávajú svojim vyvoleným dievčatám pod okná máje, ktoré symbolizujú ich vážny záujem. Máj je niekoľko metrov vysoký strom, väčšinou smrek alebo breza vyzdobený farebnými stužkami. Táto tradícia je spojená aj so spevom a tancom. Po dlhšej dobe v tomto roku sa objavili dva pekné máje aj v našej obci , jeden v Lúčke druhý na Potokoch.

Hlavnou kultúrnou akciou v obci je folklórny festival Gajdica. V tomto roku v nedeľu 4. 8. 2019 sa konal 36. ročník folklórnej súťaže „O gajdicu Andreja Mizeráka“, kde sa víťazom podujatia udeľuje ľudový hudobný nástroj – gajdica- ktorú každoročne zhotovuje gajdičiar Alexander Gernát z Krivian. Po dvojtýždňových takmer každodenných búrkach boli obavy o počasie v nedeľu počas festivalu. Našťastie vydržalo. Samotný folklórny program sa začal popoludní o 13:35 hod. a skončil o 17:50 hod. kde v 31 vstupoch sa predstavilo 290 účinkujúcich z 18 obcí okresov Sabinov, Prešov a Stará Ľubovňa. Už tradičná folklórna súťaž v kategóriách sólo duo spev, skupinový spev a obradový folklór sa rozšírila o kategóriu vystúpenia detí. Program výborne uvádzali Ing. Mgr. Marek Kasina, rodák z Lúčky , člen folklórnej skupiny Čerkoše a Katka Strojná rod. Birková moderátorka folklórnej hitparády Kapura vysielanej na RTVS 2. Jožko Príhoda, v dobe nedávnej vyslovil krásnu myšlienku o regióne Šariša: „ Našemu Šarišu na švece nit pari, dobre še tu čuje, jak mladi, tak stari. Dobre še tu žije, jak v žime, tak v ľece, ja Šarišan chcem bic i na druhim švece!“ Vo folklórnom programe sa postupne predstavili jednotlivci aj folklórne skupiny z hornotoryskej oblasti Šariša aj okolia. V amfiteátri sa zabávalo kvalitným folklórom cez 1 000 divákov. Na úvod gajdičiar Andrej Kasina z Lúčky zahral na gajdici znelku festivalu. Po ňom sa divákom prihovoril starosta obce Vladimír Murcko. Súťažné pásmo zahájila dievčenská spevácka skupina Dzivečky zo Šarišských Michalian pod vedením riaditeľa ZUŠ Miroslava Kobeláka. Mužská spevácka skupina Michaľanski špivaci pod vedením Agnesy Mačovej zaspievala piesne spod Šarišského hradu. Ženská spevácka skupina Kameničanka z Kamenice sprevádzaná na harmonike riaditeľom ZŠ Martinom Halčišákom spievala piesne z rodnej obce. Potom sa predstavila ženská spevácka skupina zo súboru Kendičan Kendice. Ich nádherný spev prerušila búrka. Program bol zastavený na 20 minút. Po ženách z Kendíc vystúpila mužská spevácka skupina Dubovičan z Dubovice vedená riaditeľom ZŠ v Dubovici Michalom Hromjákom. Potom pódium rozjasalo 26 detí z folklórnej skupiny Jazierko Rožkovany. Pod vedením učiteľky Mileny Kaprálovej sa predstavili vo folklórnom pásme „Jak sme plátno sušili“. Gabriela Kundrátová z Bajeroviec sólista súboru Šarišská lipa Lipany vedená Michalom Hromjákom zaspievala krásne rusínske piesne Poduvat vitor, Ej, tancovala by ja. Muži z FS Jazero Rožkovany pod vedením Antona Šarišského zaspievali pásmo piesni pod názvom „Šicko še pomiňe“. Detská chlapčenská skupina pri ZŠ Lúčka pod vedením riaditeľky MŠ Jany Gladišovej zaspievala pásmo lúčanských piesní. Ženy zo súboru Hermanovčan Hermanovce pod vedením Jana Motýľa zaspievali pásmo piesni z okolia Sabinova. Ján Kvašňák z Jakubovej Voli zaspieval peknú pieseň „Ze mňe sebe parobci priklad berce“ a iné. Ženy zo súboru Brezovičan Brezovica pod vedením Michala Hromjáka zaspievali krásne ľudové piesne z hornej Torysy. Potom vystúpil dlho očakávaný súbor Hermanovčan, ktorý vznikol v roku 1967. Pri podaní ich piesni „Švici mešac, V Sobinove ruža kvitne a iné“ poslucháčom behal mraz po chrbte. Prekvapením bolo vystúpenie 5 ročného Damiána Pillára z Milpoša, ktorý nádherne zaspieval piesne „Od včera večara a „A na hure oves pokošeny za stáleho potlesku divákov. Na harmonike ho sprevádzal otec Štefan Pillár. Folklórny program gradoval vystúpeniami mužov zo súboru Kendičan Kendice, Dajany Novotnej z Hermanoviec a ženskej speváckej skupiny Milpošanka z Milpoša pod vedením Veroniky Andraščikovej. 10 ročná Kamila Krivá z Petrovan, ktorú na harmonike sprevádzal Slavo Sirotňák suverénne zaspievala piesne z rodnej obce. Gajdičiar Vladimír

8

8

Vaľuš z Pečovskej Novej Vsi oživil starý archaický nástroj hru na dvojgajdici. Vinok, Šarišské Jastrabie (vyhral gajdicu v r. 2011 a 2014) zaspieval nádherné rusínske piesne z ľubovnianskeho chotára. (4 mladé dievčatá, dve vydaté dcéry našej riaditeľky materskej školy s prítomnými malými deťmi). Milpošan muži z Milpoša pod vedením Mikulaša Figuru zaspievali pásmo furmanských piesní. Duo súrodencov Gabriela a Peter Kundrát z Bajeroviec (členovia súboru Šarišská lipa Lipany) zaspievali krásne rusínske piesne. Potom prišlo ľúbezné obradové pásmo „Pospominajme sebe na staré časy“ v podaní 18 členného súboru Dubina Červenica . Bolo jediné v programe, lebo účasť pre dovolenky svojich členov odriekla Polomjanka z Polomy. Po nich vyšli na pódium Ľucinski chlopi pod vedením Miroslava Čorňáka. Ďalej sa predstavila ženská spevácka skupina Javorina Malý Šariš a v sólo speve jej dve členky Iveta Šutková a Mária Liščinská. Po nich zaspievala ženská spevácka skupina Malošarišanka z Malého Šariša a jej sólistka Jolana Palková. Program ukončila 15 členná folklórna skupina Jablonka z Pečovskej Novej Vsi vedená Antóniou Kucharikovou. Pred plným hľadiskom divákov v hodinovom programe vystúpil hosť festivalu folklórny súbor Vagonár z Popradu, ktorý predviedol nádherné spevy a tance zo spišského regiónu. Súbor bol založený v roku 1972 pri závodnom klube Vagónka Poprad. V súčasnosti má 40 členov a pozostáva z tanečnej, speváckej a hudobnej zložky. Program zostavený z tancov a spevov zo Spiša, Liptova, Horehronia, Zemplína a Šariša autorsky zastrešujú hudobný skladateľ Peter Janoštiak, choreografia Aurélia Hanzéliová, Ivan Zezulka a ďalší. Diváci odmenili jeho program obrovským aplauzom. Súťažná porota v zostave PaedDr. Ľubomír Šimčík, PhD, Mgr. Michal Kišeľák, a Mgr. Ladislav Kišeľák, MBA vedúci folklórneho súboru Šarišan vyhodnotili jednotlivé súťažné kategórie nasledovne: Sólo duo spev

1. Dajana Novotná, Hermanovce 2. Ján Kvašňák, Jakubova Voľa 3. Vladimír Vaľuš , Pečovská Nová Ves

Skupinový spev 1. Hermanovčan, muži Hermanovce 2. Kendičan, muži Kendice 3. Dubovičan, muži Dubovica

Obradový folklór 1. FS Dubina Červenica Ďalšie ceny neboli udelené.

Kategória deti 1. Jazierko Rožkovany 2. Detská FS pri ZŠ Lúčka 3. Duo Gabriela a Peter Kundrát Bajerovce

Hlavnú cenu – gajdicu – už po tretí ráz vyhral Vinok Šarišské Jastrabie. Potom nasledovalo atraktívne žrebovanie cien tomboly, ktorých bolo cez 60. Predalo sa nezvyčajne do 3700 lístkov tomboly v hodnote 50 centov za kus. Hlavnú cenu sušičku bielizne, ktorú venoval starosta obce Vladimír Murcko vyhral divák z ďalekej Kurimy, okres Bardejov. Večer v ľudovej veselici vyhrávala skupina JUNO a DJ PE3X nezvyčajne v sále kultúrneho domu. Dopravu do obce profesionálne riadili naši hasiči, organizáciu podujatia zdarne zabezpečovali starosta obce, poslanci OZ, pracovníci obecného úradu a ostatní ochotníci. Podujatie finančne podporil Prešovský samosprávny kraj a miestni podnikatelia. 36. ročník Gajdice bol výborný.

V dňoch 17. – 18. augusta 2019 sa na blízkom kamenickom hrade konali Kamenické hradné slávnosti – 13. ročník, ktoré zorganizovalo občianske združenie Kamenná veža. V sobotu večer Noc hradných zrúcanín – ohňová show a diskotéka. V nedeľu popoludní v kultúrnom programe vystúpili folklórne skupiny Milpošan z Milpoša, Kameničanka, Jožko

9

9

Andraščík a iné. Veľký potlesk zožal ľudový rozprávač Jožko Jožka alias Jozef Varga z Hanušoviec nad Topľou v postave cigánky. Prešovská hudobná skupina Hrdza spievala piesne inšpirované slovenským folklórom. Stredoveké boje predviedla divákom šermiarska skupina. Podujatiu, na ktoré prišlo cez 700 divákov, veľa z Lúčky a Potokov, prialo krásne počasie. V podvečer sa žrebovala tombola a nasledovala diskotéka. OZ Kamenná veža pokračuje v obnove zrúcanín hradu a ten za posledné roky podľa slov jedného diváka doslova „okrásnel“. Po celý rok ho navštevuje stále viac turistov. Najkrajší pohľad na zrúcaniny hradu je z Lúčky.

V piatok 6. septembra vyrástol na parkovisku v Lipanoch špeciálny stage s javiskom a perfektným osvetlením na ktorom o 19:00 hod. vystúpila speváčka Mária Čírová a o 21:00 hod. hudobná skupina IMT Smile. V sobotu večer to bola populárna Celeste Buckingham. Celé priestranstvo od pódia po kostol sv. Martina bolo zaplavené obrovským množstvom divákov z Lipian i spádovej oblasti. Z Lúčky tu bola takmer všetka mládež. Program bol výborný. Tri dni tu prebiehali Dni mesta Lipany a tradičný jarmok.

Ničoho sa staroba nesmie vystríhať väčšmi ako nečinnosti (Cicero). Túto poučnú radu starovekého rímskeho filozofa si mnohí naši dôchodcovia berú k srdcu. Ale hýbať sa musia všetci. V októbri mesiaci úcty k starším pozval obecný úrad na utorok 22. 10. 2019 našich dôchodcov na slávnostné posedenie do kultúrneho domu. V kultúrnom programe sa predstavili deti materskej a základnej školy v Lúčke. Potom si pozvaní pochutili na chutnom obede a koláči.

V decembri deti oboch škôl spolu s učiteľmi usporiadali vianočnú besiedku už tradične spojenú s burzou.

VI. CIRKEVNÝ ŽIVOT

Náboženstvo zohráva v živote veriacich našej obce dôležitú úlohu. Je súčasťou

každodenného života, do ktorého vnáša poriadok. Sväté omše v Lúčke v roku 2019 slúžili farár Michal Marčák (46 rokov), kapláni Stanislav Vinter (42 rokov) , Lukáš Durkaj (32 rokov) a nový kaplán Dušan Harvilík (40 rokov). Pravidelne asistoval diakon na dôchodku Ján Kožuško. Počas dovolenky slúžili sväté omše aj naši kňazi rodáci Blažej Revický a Pavol Kožuško. V uplynulom roku došlo k výmene na pastoračnom stolci. Odchod kaplána do inej farnosti je veľká zmena pre farnosť, rovnako tak aj príchod nového. Po štyroch rokoch a štyroch mesiacoch ukončil svoju pastoračnú činnosť kaplán Stanislav Vinter, ktorý odišiel za kaplána do Trebišova. V Lúčke po svätej omši v sobotu 29. júna vo sviatok sv. Petra a Pavla sa s ním za filiálnu obec oficiálne rozlúčil kostolník Štefan Mizerák. Pán kaplán bol veľmi vtipný človek, každú situáciu bral s humorom. Celý kostol sv. Anny ho odmenil veľkým potleskom. Vo farskom liste č. 27-28 sa píše : Po 4 rokoch sme sa rozlúčili s naším dp. kaplánom Stankom, ako sme ho familiárne nazývali. Stretávali sme ho najmä pri práci s najmenšími. Pre deti slávil sv. omše v našej farnosti, vyučoval ich náboženstvo a pripravoval na prvé prijatie Eucharistie. Spomínať budeme na super sv. omše s deťmi. Nezabudnuteľné sú karnevaly svätých a Šarkaniády. Mladých pripravoval na prijatie sviatosti birmovania. Za všetko, čo urobil v našej farnosti mu chceme zo srdca poďakovať. (vaši veriaci) Novým kaplánom sa stal Mgr. Dušan Harvilík . Narodil sa v Humennom v roku 1979, (kostol Všetkých svätých). Za kňaza bol vysvätený v júni 2016 v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, svätil arcibiskup Mons. Bernard Bober. Od 1. 7. 2016 kaplán v Moldave nad Bodvou. Od 1. 7. 2018 kaplán vo Sveržove farnosť Gaboltov. Od 1. 7. 2019 kaplán vo farnosti Lipany. Pred štúdiom teológie šesť rokov pracoval v rôznych profesiách v Izraeli, kde mal možnosť spoznať židovskú mentalitu a poukázať na ňu v svojich terajších homíliách. Hlboký ctiteľ Panny Márie.

10

10

V roku 2019 uplynulo 40 rokov od inštalovania nového orgánu v našich oboch kostoloch. Aká bola jeho história? 18. mája 1976 objednal farský úrad Lipany u Drevospracujúceho družstva v Českom Brode Provozovna Organa Kutná Hora postavenie nového organu pre filiálny kostol v Lúčke. Po niekoľkých jednaniach bola pôvodná dispozícia s 5. registrami zamenená za o niečo zložitejšiu so 7. registrami. Medzitým nový farár v Lipanoch Pavol Dráb, ktorý v roku 1974 prevzal Lúčku ako filiálku do lipianskej farnosti, začal „rozširovať“ kostol Najsvätejšej Trojice. Zbúral sa starý drevený chór a mieste neho sa postavil nový široký betónový chór potrebný pre nový orgán a vznikli aj nové miesta pre veriacich. K južnej stene kostola sa vybudovala rampa, po ktorej sa vozil vo fúrikoch betón cez okno kostola. Organ bol potom postavený a odovzdaný v Lúčke dňa 7. júna 1979. Má tlakový hrací stôl a kuželopneumatické vzdušnice. Ako kolaudátori boli prítomní dp. Felix Majerník, dp. Anton Konečný, ktorí organ vyskúšali. Za dodávateľa ved. provoz. Jirí Ondráček a montéri Jozef Šrám a Jozef Burian. Podľa vyjadrenia kolaudátorov organ zvukovo a esteticky zapadá do priestoru kostola Najsvätejšej Trojice. Po nežnej revolúcii, kedy sa za dva roky postavil nový kostol svätej Anny, bol tento organ v roku 1993 premiestnený do tohto kostola. Po 40 rokoch fungovania bola potrebná jeho rekonštrukcia a oprava. Táto prebiehala v januári a februári roku 2019 a vykonal ju Vladislav Spirčak z Podolínca v hodnote 18 000 eur. Dnes jeho hra opäť majestátne znie počas svätých omší. Hrá na ňom naša dlhoročná kantorka Mgr. Anna Kožušková rod. Káčerová a to už 47 rokov od roku 1972.

V nedeľu 6. januára vo sviatok Troch kráľov posvätil diakon Ján Kožuško 17 domov. Na Púti mládeže vo Vysokej nad Uhom, rodisku blahoslavenej Anky Kolesárovej, 9. a 10. februára sa z Lúčky zúčastnilo niekoľko mládežníkov a sestra Marta. Štyria volontari z Lúčky sa 9. 2. 2019 zúčastnili jednodňového celoslovenského ritira volontarov a fokolarínov v Bratislave. Vo farskom liste 9. – 11. /2019 čítame: Nová kniha o rodákovi z Lúčky. Príbeh zodpovedaný na stránkach tejto knihy má svojský ráz. Je súhrnom udalostí napísaných životom jedného človeka. Takto sa začína neveľká knižka o rodákovi z Lúčky Andrejovi Figurovi. 15. 2. 2019 sme si pri svätej omši pripomenuli 20. výročie odchodu Andreja do večnosti. Sv. omšu celebroval dp. MUDr. Martin Uher a ďalší kňazi z hnutia Fokolare. Naše poďakovanie patrí vám všetkým za spomienku na človeka na svojom mieste. Na svätú omšu do Lúčky prišlo cez 300 členov hnutia Fokolare, ktorí sa potom stretli v kultúrnom dome na spoločnom agapé. Názov knihy je: „Človek na svojom mieste“ Andrej Figura (1951 – 1999) od autorov Ignác Brosch (Lipany), Jozef Angelovič (Lúčka), Martin Uher (Praha). Je zložená zo skúsenosti ľudí z Diela Máriinho i rodákov z Lúčky a pri jej čítaní mnohým čitateľom vypadli slzy z oči.

Mesačník Hlasy z domova a misií č. 3 z marca 2019 priniesol článok – Na Kube pôsobia traja slovenskí verbisti. Radoslav Kotra, Lukáš Mizerák a Michal Vrták. Dvaja z nich patri Radoslav a Michal prišli s mladými z Kuby na Svetové dní mládeže( v januári 2019) do Panamy, kde sa stretli so Svätým Otcom Františkom. V rozhovore pre Hlasy odpovedali na otázku „Ako sa vodí pátrovi Lukášovi Mizerákovi?“ (náš rodák z Lúčky). Kubánci nechápu, ako rýchlo napreduje so stavbou kostola. Oni nedokážu postaviť malú budovu za dva roky a on za dva roky vytiahol múry na kostole, má strop, strechu. Teraz stavajú vrchné poschodie fary. Kubánci nechápu ako to dokáže. On dokáže zorganizovať ľudí na robotu, ale aj na adoráciu, kde sa farnosť modlí za Božie požehnanie pre tieto diela. Na Kube nie je úplne bežné spovedanie sa. Páter Lukáš rozbehol spovedanie, ľudia prichádzajú a prijímajú sviatosť zmierenia. Keď som tam bol ráz pomáhať, prišlo plno ľudí na spoveď, čo bolo pre mňa veľmi vzácne... Prach si a na prach sa obrátiš, týmito slovami poznačili veriacich popolcom v kostole sv. Anny v Lúčke na popolcovú (škaredú alebo krivú) stredu 6. marca 2019 kaplán Lukáš Durkaj a diakon Ján Kožuško. Začalo pôstne obdobie, plný kostol veriacich, ktorí počas celého pôstneho obdobia chodili na krížovú cestu v piatok a nedeľu.

11

11

19. 3. 2019 vo sviatok sv. Jozefa posvätil dp. Farár Michal Marčák počas svätej omše v kostole sv. Anny nový kalich zakúpený v Guadeloupe v Mexiku , kde bol na začiatku marca na púti. V nedeľu 31. marca počas sv. omše v Lúčke kázal dp. Jozef Voskár zo Sabinova. Jeho slová hlboko vstúpili do svedomia prítomných veriacich. Obrady Veľkej noci v Lúčke slúžil kaplán Lukáš Durkaj. Boli nádherné, umývanie nôh, poklona krížu, modlitby pri Božom hrobe, svätenie jedál, výborný zbor, sprievod veriacich s kňazom a Eucharistiou z kostola sv. Anny ku Potokom a späť cez novú ulicu na Vyšnom záhumní. Kaplán Lukáš zorganizoval pre mládež zájazd do Vysokých Tatier na Popradské pleso a symbolický cintorín. Futbalový turnaj o kaplánov pohár, farské mládežnícke sväté omše najmä pre birmovancov aj v kostole sv. Anny v Lúčke a iné. Farská púť do Mariazellu sa konala 26.-27.4.2019. Je to maličké mestečko v srdci Rakúska, ležiace v Hornom Štajersku, ktoré patrí k najvýznamnejším pútnickým miestam bývalej habsburskej ríše i strednej Európy a národnou svätyňou dnešných Rakúšanov. Socha Panny Márie Magna Mater Austriae Veľká Matka Rakúska. Pútnici z našej farnosti tu odslúžili pobožnosť fatimskej soboty, krížovú cestu i svätú omšu. V priebehu mája v našej farnosti prežívajú niektoré rodiny veľkú Božiu lásku, keď ich detí pristupujú prvýkrát k eucharistickému stolu. V nedeľu 5. mája sa v kostole sv. Anny konala slávnosť prvého svätého prijímania, kedy rodičia priviedli 7 detí (5 chlapcov a 2 dievčatá) do chrámu slávnostne vyobliekané v bielych rovnošatách. Tieto naznačujú krásu duše, ktorú Božia milosť vo svätej spovedi očistila a ozdobila pre túto slávnosť. Deti pripravovala sestra Marta. Svätú omšu celebroval kaplán Lukáš Durkaj. Cez víkend v dňoch 24. – 26. mája 2019 sa vo farnosti Lipany konali Dni rodiny . Začali svätou omšou a adoráciou, v sobotu v pastoračnom dome prednášky o vzťahoch medzi členmi rodiny. Nedeľné popoludnie patrilo deťom a mládeži s rodičmi. Veľa hier, zábavy, agapé a poďakovanie na záver ukončilo tento „nultý“ ročník , na ktorom bolo mnoho veriacich z Lúčky. 24. mája sa konala púť do neďalekého Tylicza pri Krynici v Poľsku. V 14. storočí v mestečku žilo 15 000 ľudí, dnes iba 2 000. Pán farár Piotr Fiksak sprevádzal pútnikov po Kalvárii a kostoloch. V novom kostole Panny Márie slávili svätú omšu. Potom sa presunuli do Krynice na malý obed. Budovať jednotu aj cez krátke, no veľmi pekné stretnutia bolo želaním Krista. Náš lipiansky dekanát každý rok chodí na turi čnú novénu do Gaboltova. Témou roka 2019 boli Sedem sviatostí a štyri kardinálne čnosti. Dekanát Lipany a farnosti Osikov, Hertník a Vyšná Voľa boli pozvané na štvrtok 6. júna 2019. Spoločný modlitbový program, svätá spoveď, denná a nočná adorácia, svätá omša. Kázal Martin Zanovit, CSsR na tému Múdrosť (rozvážnosť). Novény sa zúčastnili aj veriaci z Lúčky. V nedeľu 16. júna odpustovú svätú omšu v Kostole Najsvätejšej Trojice v Lúčke slúžil kaplán Lukáš Durkaj a diakon Ján Kožuško. Lurdy , La Salette, Monako... V dňoch 11. 6. až 18. 6. 2019 sa traja veriaci z našej obce zúčastnili duchovného zájazdu autobusom do La Salette a Lúrd vo Francúzsku. V nedeľu v noci 16. júna nás autobus doviezol vysoko do hôr nad dedinku La Salette. Ráno sme videli okolo nádherné štíty pohoria Alpy a medzi nimi ako biele more sa valila hmla, ktorá keď dopoludnia ustúpila zrazu bolo vidno hlbokú priepasť, ktorej sa potom všetci pri zostupe z hôr veľmi báli. Toto nádherné prostredie bolo svedkom zjavenia Panny Márie, ktorá sa 19. septembra 1846 zjavila 11 ročnému Maximinovi Giraudovi a 15 ročnej Melánii Calvatovej. Obe deti tu pásli dobytok miestnym sedliakom, boli veľmi chudobné, ale mali čisté a úprimné srdcia. Nevedeli čítať ani písať, hovorili iba miestnym nárečím. Od svojich rodičov si veľa vytrpeli, nechodili na náboženstvo a pán farár im preto nedovolil pristúpiť k prvému svätému prijímaniu. Matka Božia počas celého zjavenia plakala, preto ju poznáme ako plačúcu Pannu Máriu z La Salette. Odovzdala deťom posolstvo, v ktorom sa prorocky hovorí o budúcich udalostiach. Ako prvé upozornila na porušovanie 2. a 3. prikázania Desatora (Nevezmeš meno Božie nadarmo a Spomní, aby si deň sviatočný svätil). Ľudia pracujú aj v nedeľu a kľajú s menom môjho Syna na perách. Za to príde trest – pohnijú zemiaky, zrno sa pri mlátení

12

12

rozpadne na prach, orechy sa skazia, hrozno zhnije... Melánia, všetko, čo ti teraz poviem, môžeš zverejniť až v roku 1858. Kňazi za svoju neúctu a bezbožnosť pri slávení svätých tajomstiev budú potrestaní. Hlavy a vodcovia Božieho ľudu zanedbali modlitbu a pokánie. Boh zošle tresty, ktoré budú nasledovať dlhšie ako 35 rokov. ( Ľudové masy s novodobou buržoáziou vo Veľkej francúzskej revolúcii 1789 -1799 odstránili absolutistickú moc kráľa Ľudovíta XVI. Došlo k zoštátneniu cirkvi. Ústava z roku 1790 premenila francúzsky klérus na štátnych zamestnancov. Biskupi a kňazi mali byť volení ľudom a platení štátom. Pápež tu nemal žiadne právomoci. Zo 135 biskupov iba štyria podpísali vernosť ústave. Kňazi verní pápežovi boli odsúdení na 10 rokov väzenia. Mnohých popravili. Zakázali nosiť kňazské rúcho, z chrámov odstránili kríže, štátni kňazi sa mohli ženiť... Tieto skúsenosti boja proti Cirkvi neskôr použili všetky komunistické diktatúry na svete. Za touto revolúciou stáli slobodomurári podobne ako aj za americkou revolúciou (1775-1783), kedy 4. 7. 1776 vznikli USA. Francúzske vojsko im vtedy pomáhalo vybojovať nezávislosť a myšlienky revolúcie prinieslo domov do Francúzska.) V novovzniknutej Francúzskej republike nastal duchovný chaos. Šíril sa materializmus a ateizmus. Panna Mária ďalej Melánii povedala, nech pápež Pius IX. po roku 1859 už neopúšťa Rím (následne 8 pápeži za 100 rokov nevykročili z Ríma z Vatikánu – Pius IX (1846 – 1878) od roku 1870 nevykročil z Vatikánu, považoval sa za väzňa. Lev XIII. (1878 – 1903), sv. Pius X. (1903 – 1914), Benedikt XV. (1914 – 1922), Pius XI. (1922 – 1939), Pius XII. (1939 – 1958), sv. Ján XXIII. (1958 – 1963) a Pavol VI. (1963 – 1978), ktorý v roku 1964 navštívil Svätú zem v Izraeli. ,... nech sa má na pozore pred novodobými strojcami zázrakov. Budem s ním. (Napoleon Bonaparte ,1790-1814, zrušil pápežský štát. Pápež blahoslavený Pius IX. ,1846 – 1878, zvolal prvá vatikánsky koncil a v roku 1870 zažil zánik Pápežského štátu, kedy sa Francúzi stiahli z Ríma. 20. 9. 1870 Taliani pri svojom zjednocovaní dobyli Rím a vyhlásili ho za svoje hlavné mesto. Pápežovi ponechali iba pahorok Vatikán. Až 11. 2. 1929 na základe lateránskej zmluvy medzi Svätou stolicou a Talianskom vznikol Mestský štát Vatikán. Ďalej Panna Mária povedala: Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Anglicko budú vo vojne. Všetky občianske vojny budú mať jediný cieľ – zrušenie akéhokoľvek náboženského princípu, aby sa dalo miesto materializmu, ateizmu a iným druhom nerestí. Potom bude nasledovať všeobecná vojna, ktorá bude strašná. (Prvá svetová vojna). Na otázku deťom, či sa modlia odpovedali, že veľmi ani nie. „Ach, deti moje, je veľmi potrebné, aby ste sa modlili večer i ráno. Pomodlite sa aspoň Otčenáš a Zdravas Mária. Posolstvo odovzdané pre Melániu sa dostalo medzi ľudí, ale posolstvo pre Maximina, ktoré odovzdal pápežovi sa nikdy nedostalo na verejnosť. Biskup z Grenoble uznal 19. 9. 1851 zjavenie za nepochybne pravdivé. Na lasaletskú horu začali prúdiť pútnici, najprv sa obrátilo obyvateľstvo Corpsu, odkiaľ deti pochádzali, ktoré bolo vychýrené svojou rúhačskou bezbožnosťou. Obrat postupne nastal v celom kraji aj celom Francúzsku. Po troch mesiacoch obe deti vizionárov dali do blízkej kláštornej školy. Školská výuka im však nešla. O Melánii hovorili, že je nevedomá, veď do 15 rokov vedela iba miestne nárečie. A predsa neskôr napísala písma výsostnej mystiky, hovorila výborne francúzsky, taliansky, anglicky, latinsky a grécky. Z histórie cirkvi vedela všetko. V roku 1850 sa Melánia rozhodla byť rehoľníčkou v kláštore Sestier Prozreteľnosti. Odtiaľ ju preložili ako nežiaducu. V roku 1854 ju anglický biskup Newsham zobral do karmelitánskeho kláštora v Darlingtone. Nastal rok 1858, kedy malo byť posolstvo Panny Márie zverené svetu. Tu musel zakročiť sám pápež Pius IX., ktorý ju oslobodil od rehoľných záväzkov, aby mohla vo svete uskutočniť svoje poslanie. V roku 1860 sa vrátila do Francúzska, kde zverila posolstvo jednému jezuitovi. Ten ho odovzdal svojmu biskupovi, ktorý ho pred Melániou hodil do ohňa. Odišla do Grécka potom do Talianska ako osoba nežiadúca vo Francúzsku. Pápež Lev XIII. dal súhlas na vydanie jej brožúrky s posolstvom. Rozpútala sa proti nej zúrivá kampaň. Melánia väčšinu života prežila v exile mimo Francúzska, prekladaná z kláštora do kláštora, šikanovaná, utláčaná a opovrhovaná. Vyše 30 rokov nemala zrkadlo. V kláštore Cusset na

13

13

predmestí francúzskych kúpeľov Vichy povedala, že nezomrie tu , ale v Taliansku. Zomrela o sedem mesiacov neskôr v roku 1904 v talianskej Almature ako 73 ročná . Zomrela 10 rokov pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Keď ju po pol roku prvýkrát exhumovali, jej telo bolo čerstvé, nedotknuté“. Dva roky po La Sallete otriasli Európou revolúcie roku 1848. Novým kráľom sa stal ateista Ľudovít Napoleon, na jeho dvore vládli skazené mravy. V roku 1870 zradil pápeža, keď z Ríma odvolal francúzske ochranné vojsko. Trestom mu bolo potupné zajatie pri Sedane víťaznou pruskou armádou, nasledovala Parížska komúna a jeho vlastná smrť v exile. Už v roku 1846 bola krutá zima, po Vianociach neboli na trhu žiadne potraviny, zelenina hnila, chlieb bol vzácnosťou, obilie napadla sneť, takže potom niekoľko rokov nebolo v Európe dostatok obilia, v roku 1849 prišla epidémia cholery... Dnes na kopci v La Sallete stojí vysoký kríž, kde na jednom ramene má upevnené kladivo a na druhom kliešte (svojimi hriechmi Krista pribíjame na kríž ...). Luxusným zájazdovým autobusom odchádzame v utorok 11. 6. 2019 večer z Lipian, zberáme ďalších pútnikov v Prešove, Košiciach, Lučenci, potom cesta cez Maďarsko, Slovinsko, Taliansko, Monako do južného Francúzska k pohoriu Pyreneje, kde sa nachádzajú Lurdy . Vstupujeme do Lúrd vo štvrtok 13. júna o 17:00 hodine. Po chutnej večeri sa ubytujeme v hotely. Večer sa všetci ponáhľajú na sviečkový sprievod, ktorý každý deň sa začína o 21:00 hodine. 15 minút pred zahájením sprievodu sa zrazu začnú zo všetkých strán mestečka hrnúť veriaci z celého sveta ubytovaní v miestnych hoteloch, mnoho chorých na vozíčkoch. Hotelové služby živia domácich obyvateľov. Sprievod prebieha na veľkom námestí pre bazilikou, kedy sa modlí v rôznych jazykoch svätý ruženec a trvá hodinu. Úžasný zážitok. V tejto pyrenejskej dedinke Lurdy sa 11. februára 1858 zjavila Panna Mária Bernadete Soubirous (1844-1879), ktorá bola prvým dieťaťom mlynára. Po nej sa ešte narodilo 7 súrodencov, nažive však ostali iba traja. Ako 13-ročná nevedela ani čítať ani písať. So svojou astmou vyrastala v kruhu rodiny vo vlhkej prízemnej miestnosti 3x4 metre, v bývalom väzení, ktoré obec predtým zrušila ako zdravotne závadné. Bernadeta mala čierne vlasy ako ebenové drevo a nápadne krásne oči. Dňa 11. februára 1858 išla Bernadeta so svojimi kamarátkami zbierať raždie k jaskyni Massabiel pri rieke Gave. Pred jaskyňou počula šum lístia. Výklenok jaskyne a ružový ker sa zrazu objavili v hlbokom jase. Uprostred tohto jasu sa zjavila mladá Pani, nevysloviteľne krásna, útla a jemná s ružencom v ruke. Na sebe mala drahocenný plášť, ktorý ju zahaľoval od hlavy po päty, šaty opásané modrou stuhou, na každej nohe bledožltú ružu. Pani sa na ňu ľúbezne usmiala ( v Lurdoch sa Panna Mária už usmievala, lebo ľudia sa po La Sallete obrátili), prežehnala sa, Bernadeta s ňou. Potom sa modlili ruženec. Pani preberala zrnká na ruženci, nehýbala však ústami. Počas 18 zjavení Bernadeta prežila útoky ľudí aj miestnych úradov, ktorí jej neverili. Odkazy Panny Márie: Nemôžem sľúbiť, že ťa urobím šťastnou na tomto svete, ale na druhom. „Modlite sa za úbohých hriešnikov. Za obrátenie hriešnikov budeš bozkávať zem.“ Pokánie, pokánie, pokánie! 25. februára jej povedala: “Choď a jedz byliny, ktoré tam nájdeš. Choď tam k prameňu, umy sa a napi! Na druhý deň z prameňa začal vytekať silný prúd vody. Pár dní po vytrysknutí prameňa Croisine Bouhoutsová v poslednom zúfalstve namočila svoje ochrnuté na smrť choré dieťa Justína do studeného prameňa. Na druhý deň dieťa jedlo a urobilo svoje prvé krôčky. Justín sa dožil 81 rokov a zúčastnil sa v Ríme Bernadetinej kanonizácie. 27. februára: Povedz kňazovi, aby tu nechal vystavať kaplnku, ku ktorej nech prichádzajú v procesiách. 25. marca: Bernadeta položila Panej otázku, kto je? Pani zložila ruky k modlitbe, zdvihla ramená, pozdvihla oči k nebu a prehovorila: „Som Nepoškvrnené Počatie“. Pre Bernadetu, ktorá nemala ani poňatia o tom, že pred štyrmi rokmi pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí, boli tieto slová čudné a vôbec im nerozumela. Cestou k miestnemu farárovi si ich opakovala: Que soy era Immaculada Concepciou. Farár uveril zjaveniu. Starosta mesta Lurdy vyhláškou zakázal brať vodu z prameňa a vstup do jaskyne. Až cisár Napoleon III. zrušil tento zákaz. Biskup Laurence z Tarbes 18. 1. 1862

14

14

vydal pastiersky list, ktorým sa zjavenia v Lurdoch cirkevne uznali. Lurdy sa stali najznámejším mestom krajiny. Bernadeta odpovedala na stovky otázok veriacich, turistov i zvedavcov. Pomerne dlho jej trvalo, kým sa naučila čítať. 4. apríla 1864 položili do jaskyne sochu Panny Márie, ktorú na základe opisu Bernadety zhotovil sochár Fabich z Lyonu. Bernadeta dostala ponuku na sobáš, ale odpovedala „Vaša žiadosť nie je v súlade s vôľou Matky Božej. 3. 7. 1866 ako 22 ročná vstúpila do kláštora v Nevers, kde zložila aj večné sľuby. Už nikdy sa nevrátila do jaskyne. V kláštore nesmeli o lurdských zjaveniach hovoriť a malá zakázané aj návštevy. Robila ošetrovateľku v starobinci. Viackrát bola na smrť chorá, vykašliavala krv. V roku 1877 ochorela na tuberkulózu kostí. Zomrela 16. 4. 1879. Jej tvár mala takú podobu ako v extáze pri zjavení. Pochovali ju do dvojitej zapečatenej truhly z olova a dreva. Po 29 rokoch 20. 9. 1908 komisia otvorila truhlu. Bernadeta vyzerala ako pred 29 rokmi. Telo bolo neporušené. Tvár mala takú ako v hodine smrti. Ruženec bol hrdzavý. 3. 4. 1919 jej telo bolo uložené do sklenenej truhly a verejne vystavené v kláštornej kaplnke v Nevers, kde dodnes viac než po 120 rokoch, pútnici z celého sveta obdivujú jej neporušenú tvár. Za svätú vyhlásil Bernadetu 8. decembra 1933 pápež Pius XI. Prameň v Lurdoch dodnes vydáva 122 tisíc litrov vody denne. Do Lúrd, ktoré majú 14 500 obyvateľov, ročne prichádza cez 5 miliónov pútnikov z celého sveta, viac ako do Ríma alebo Jeruzalema. Autobusy, osobné autá, ročne 2000 leteckých špeciálov a 720 mimoriadnych vlakov. Lekársky bolo uznaných okolo 2000 uzdravení, z nich Cirkev uznala 66... V piatok 14. júna ráno svätá liturgia s duchovným otcom Jozefom Ivanom v Bazilike Nepoškvrneného Počatia. Hneď pri bazilike na kopci sa nachádza krížová cesta, ktorú Lurdom darovalo Taliansko. Celá naša výprava sa modlí krížovú cestu, ktorá trvala takmer tri hodiny. Je to krížová cesta podľa videní nemeckej mystičky blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej. Vynikajúca, priam strhujúca, ktorá nám odhalila nové neznáme skutočnosti. Pri jedenástom zastavení, kde Ježiša pribíjajú na kríž bolo vtedy piatok štvrť na jednu. Jeden z nás sa pozrel na hodinky a aj tu bol piatok štvrť na jednu popoludní. Boli sme hore na kopci, kde sa veľmi ochladilo, mnohí boli ľahko oblečení, nemohli zimu vydržať a skôr odišli. Popoludní sa išlo na nákupy a po nich všetky tie veci sme doniesli k jaskyni Massabiel na posvätenie, kde sa každý deň o 15:30 hodín modli svätý ruženec, ktorý sa vysiela do celého sveta. Večer o 21:00 znovu sviečkový sprievod alebo mariánska procesia, ktorá sa koná každý deň najskôr zhromaždením pútnikov pri jaskyni. Potom so zapálenými sviečkami a spievaním Lurdskej Ave Mária sprievod sa pomaly posúva, pričom sa modlí ruženec. Modlitba Zdravas zaznieva vo viacerých svetových jazykoch. Na záver sa spieva Salve Regina a biskupi a kňazi udelia pútnikom požehnanie. V sobotu 15. júna po raňajkách ideme do kúpeľných bazénov pri jaskyni Massabiel. Významnou časťou púte je nabratie si lurdskej vody z prameňa (od vodičov sme dostali limit 4 litre na osobu x 50) a takisto umytie sa v nej. Pri prameňoch nájdeme tieto slová: “Umyte si svoju tvár a poproste Pána, aby očistil vaše srdce.“ V mužskej časti sa postupne posúvame na lavičkách a po hodine sa ocitneme pri bazéne. Černoch, Poliak, muž z Ázie a my Slováci, vyzliecť sa do Adamovho rúcha, vojdete k bazénu, kde sa vás opýtajú aký jazyk ovládate, pomodliť sa Zdravas Mária v angličtine, poprosiť Pannu Máriu a sv. Bernadetu, odovzdať svoj úmysel, medzitým vás zabalia do tmavej celty a ponoria celého do studenej vody. Potom odchod bez utierania, obliecť sa, šaty sa vám vôbec neomočia. Za hodinku sú muži z výpravy „umytý“, ale ženy z výpravy stoja vo veľkom rade naboku. Takto trpeli celý deň, do kúpeľa sa dostali až na druhý deň ráno. Mladý pútnik z našej výpravy, ktorý ovláda taliansky, francúzsky a anglický jazyk im vysvetľoval príčinu zdržania, ženám z Afriky, Ázie i Európy. Sme na neho hrdí, Nikolas sa narodil v talianskom Janove, rástol v Taliansku, ale aj na Slovensku v Lúčke, vychovali ho obidve babky, študuje v Banskej Bystrici a hrdo sa hlási k Lúčanom. Nasledovala svätá liturgia s otcom Ivanom a popoludní o 15:30 opäť svätý ruženec pri jaskyni zjavenia. Socha Panny Márie z bieleho mramoru sa nachádza na mieste, kde sa zjavila. Pod sochou sú sviece, ktoré nepretržite horia. Cez miesto zjavenia pri jaskyni

15

15

neustále prúdi zástup pútnikov. Po ruženci prechádzame individuálne na druhu stranu rieky Gave, v ktorej prúdi asi metrová pokojná hladina vody ( pri topení snehu v Pyrenejach alebo po búrkach často zaplaví aj jaskyňu). Prichádzame k stánkom, kde horia obetné sviece pútnikov. Je zážitkom vidieť obrovského černocha ako za celú farnosť nesie na pleci obrovskú takmer dvojmetrovú sviecu na obetu. Nachádza sa tu novší kostol sv. Bernadety. Z druhej strany brehu je nádherný pohľad na baziliku. Navštívime aj múzeum sv. Bernadety v jednej izbe sa nachádza mlynský stroj, kde jej otec v malom mlel obilie , kuchyňa s veľkým ohniskom, na poschodí Bernadetina izba, kde spala pri okne, lebo mala astmu, potrebovala čistý vzduch. Fotografie rodiny, kňazov, jej osobné veci a ďakovné tabule pútnikov. V nedeľu 16. júna dopoludnia ideme na medzinárodnú svätú omšu do podzemnej baziliky sv. Pia X. postavenej v roku 1958 (sto rokov od zjavenia), ktorá pojme od 25 000 do 40 000 pútnikov. Jednoduchá stavba celá z betónu, kupola na „pavúčích nohách“ vyzdobená iba mnohými obrazmi svätcov, ale má svoje čaro. Na omši bolo prítomných okolo 10 000 veriacich, dvaja biskupi a do 100 kňazov. Nikolas prekladá homíliu biskupa, takže o nič neprídeme. Po omši nasleduje slávnostný sprievod k jaskyni zjavenia. Často počujeme o zjaveniach Panny Márie na rôznych miestach, ale ani to s nami nepohne. Oplatí sa nasporiť potrebnú hotovosť a ísť tie pútnické miesta navštíviť, budeme mať duchovný zážitok na celý život a upevní sa naša viera. V podvečer odchádzame do La Salette. Na začiatku púte večer o 21:00 hodine nás autobus doviezol na nepútnické, ale super bohaté miesto , do kniežatstva Monako. Zaparkovali sme v mestskej časti Monte Carlo. Monako je mestský štát na francúzskej riviére, druhá najmenšia krajina na svete po Vatikáne, 37 000 obyvateľov, ale iba sedmina sú rodení Monačania. Svoj domov tu majú mnohé svetové celebrity ( od nás Peter Sagan a Daniela Hantuchová), lebo sa tu neplatí daň z príjmov. Krajina nemá poľnohospodárstvo, všetko sa dováža, potraviny sú tu veľmi drahé. Je bankovým rajom, cestovný ruch je založený aj na slávnom kasíne v Monte Carle. Nepustili nás doň, vstup iba v spoločenskom obleku, musíte si kúpiť žetóny a hrať. Takže mali sme deväť hodín v noci na prehliadku mestá. Nádherné limuzíny, ale aj lietadlové auto Fantomasa, či auto z filmu Knight Rider. Okolo cesty sa ešte nachádzali zátarasy, lebo minulý víkend tu jazdila Formula 1. Značkové predajne z celého sveta s vysokými cenami tovarov, party amerických filmových hviezd na streche vysokej budovy zmenenej na príjemnú záhradu. Všade stoja komorníci v bielych rukavičkách, ktorí bežných smrteľníkov nepustia ani do parku sadnúť si a oddýchnuť na lavičke. Po štyroch hodinách obhliadky si sadneme na lavičku zastávky MHD, potom nachádzame ľudový Mac Donald, kde pohár zemiakových hranolkov stojí 9 eur. Iní zablúdili do prístavu, aby sa pokochali pohľadom na zakotvené jachty (medzi nimi aj jachta nášho bývalého ministra Jána Počiatka). Po odchode z Monaka všetci účastníci zájazdu sa zhodli na jednom, je tu nádherne, ale nechceli by tu žiť za žiadne peniaze. Aký to kontrast Lurdy a Monako. Od 6. do 10. augusta 2019 sa v Lúčke konal denný indiánsky tábor. Zorganizovali ho rehoľná sestra Marta, mladí z Lúčky v spolupráci s obecným úradom...“ Chceš byť svätý? Počas piatich dní sa deti a mládež v Lúčke okrem hier a zábavy, ktorej bolo naozaj veľa, učili od našich nebeských patrónov, čo znamená byť svätý. Od sv. Anny sa naučili byť vytrvalí, od bl. Titusa Zemana odvážni, lebo odvahu potrebujeme pri prekonávaní svojich slabostí. Sv. Don Bosco vždy napomínal svojich chlapcov, aby nekliali, tak sme to skúsili aj my: dávali sme si celý deň pozor na náš jazyk, aby z neho nevyšlo nič zlé. Okrem toho sme navštívili aj našu diecéznu svätyňu v Obišovciach. Opäť sme sa mohli presvedčiť, že spolu nám je dobre. Touto cestou sa chceme tiež poďakovať našim animátorom, tetám kuchárkam : Františke Poráčovej, Alžbete a Patrícii Poráčovym a Beáte Kocurekovej i nášmu starostovi za ochotu a otvorenosť.“ Toľko z farského listu. Tábor absolvovalo do 80 detí a animátorov. Obecný úrad varil deťom obedy a iné chuťovky, poskytol priestory. Každý deň mali svätú omšu.

16

16

Bodku za touto peknou akciou dala sestra Marta v nedeľu 1. 9. 2019, keď po svätom ruženci premietli rodičom deti, čo robili na letnom tábore. V dňoch 24. 7. – 28. 7. 2019 sme si vo farnosti uctili relikvie sv. Košických mučeníkov. Do Lúčky ich doniesol dp. farár Michal Marčák. Veriaci si ich uctili po sv. omši. Kto boli traja Košickí mučeníci ? Koncom 16. storočia význam Košíc rástol. Stali sa strediskom obchodného a spoločenského života východného Uhorska. Sídlil tu kapitán s vojskom uhorského kráľa, ktoré malo chrániť územie východného Uhorska pred tureckými vpádmi. Kapitán bol súčasne veliteľom mesta. Býval v Levočskom dome, ktorý patril kráľovi. Zastupoval kráľa a mal v meste aj plnú moc. Museli ho poslúchať nielen vojaci, ale aj mestská rada s richtárom. Kronika mesta Košíc opisuje rokovanie zo septembra 1619 medzi mestom a Jurajom Rákocim, veliteľom vojsk, ktorý Košice obsadil. Veliteľa i vojakov si platil Gabriel Bethlen – sedmohradské knieža. 2. septembra sa Rákociho vojsko utáborilo pod dvojitými hradbami mesta Košice. Na dobývanie mesta neboli pripravení. Hradby boli dostatočnou ochranou pre obyvateľov. Kapitán mesta Andrej Doczi dáva rozkaz: Mestské brány zatvoriť a vojakov do mesta nevpustiť! Ale v meste sú ľudia, ktorí stoja na strane Bethlena a Rákociho. Rokujú s Rákocim a 4. septembra 1619 proti vôli kapitána otvárajú mestské brány. Rákoci s vojakmi vtiahol do mesta. Hneď uväznia kapitána Docziho v Levočskom dome, kde postavia stráž. V dome sú traja katolícki kňazi – misionári, z nich dvaja jezuiti. Štefan Pongrác a Melichar Grodecký sú duchovnými otcami košických katolíkov a tretí Marek Križín je ostrihomský kanonik, ktorý prišiel do Krásnej nad Hornádom, aby spravoval majetky bývalého benediktínskeho opátstva. Robil najmä kňazskú pastoračnú prácu. Títo traja duchovní bratia, ktorí sa dali do služby všetkým ľuďom, sú teraz väzňami Rákociho vojakov. Vojaci pred očami kňazov rabujú kaplnku, ktorá je hneď vedľa ich bytu. V noci zo 6. na 7. septembra 1619 prišli do bytu vojaci. Postupným mučením chceli kňazov donútiť zriecť sa katolíckej viery. S mučením mali prestať až vtedy, keď kňazi zradia. Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký nezapreli svoju vieru. Prijali utrpenie, ktoré im zapríčinilo smrť. Ich telá hodili do odpadového kanála – stoky, ktorá vytekala z kráľovského domu a ústila v Čermeľskom potoku na dnešnej Hlavnej ulici. Tam zostali ľuďom na výstrahu po celý nasledujúci deň 7. septembra 1619. Chýr o udalosti sa rozniesol po celom meste. Ku stoke prichádzali ľudia. Tí hneď informovali manželku košického richtára a radili sa s ňou, čo robiť. Mŕtvych kňazov videl každý, aj členovia mestskej rady. Ich telá, ktoré mali poslúžiť na zastrašenie, vzbudzovali odpor voči mučiteľom a úctu k trom mŕtvym kňazom. Ľudia ihneď uverili, že za takú strašnú smrť sú v nebi, a tak sa k nim modlili a prosili za seba. Keď členovia mestskej rady videli s akou úctou sa ľudia zastavujú pri umučených, začali sa báť. Prikázali miestnemu katovi, aby telá mŕtvych kňazov vybral zo stoky a pochoval. Vykonal to v noci tajne. Až o niekoľko mesiacov sa podarilo vyžiadať od Gabriela Bethlena telá mŕtvych kňazov a dôstojne ich pochovať. Za to vďačíme odvážnej žene, Kataríne Pálfyovej, manželke zástupcu kráľa, s ktorým musel Bethlen rokovať, aby zahladil svoju neúspešnú akciu proti kráľovi. Dnes sa na mieste, kde boli mladí kňazi umučení nachádza sakristia univerzitného kostola Premonštrátov. Kostol postavili jezuiti z úcty ku trom mučeníkom. Nachádza sa na Hlavnej ulici č. 67 v Košiciach. Pozostatky mučeníkov boli dlhú dobu uložené v kostole sv. Anny v Trnave. Začiatkom 20. storočia boli rozmiestnené na viaceré miesta vrátane Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Snaha vyhlásiť košických kňazov za mučeníkov bola ihneď po ich umučení. Proces svätorečenia trval takmer 400 rokov, k čomu prispelo aj to, že rehoľa jezuitov bol v 18. storočí rozpustená. Za blahoslavených ich 15. 1. 1905 vyhlásil pápež Pius X. Ján Pavol II. svätorečil troch košických mučeníkov počas návštevy v Košiciach dňa 2. júla 1995. Slávnostná svätá omša ako spomienka na troch košických mučeníkov, ktorú celebroval košický arcibiskup Mons. Bernard Bober sa konala v sobotu 7. 9. 2019 v Dóme sv. Alžbety v Košiciach a prenášala sa aj na obrazovky pred chrám a cez TV Lux. Smútočný oznam vo farskom liste: Z vôle

17

17

Najvyššieho odišla do večnosti naša milá spolusestra Sr. M. Melária Mária Grejtáková, nar. 16. 2. 1930 v Hermanovciach. Posilnená sviatosťou pomazania chorých zomrela dňa 4. 9. 2019 o 4:00 hod v Haniske v 90. roku života a v 66. roku svätej profesie. Pohrebné obrady sa konali v piatok 6. septembra 2019 o 13:00 hod. v Haniske pri Košiciach. Dušu zosnulej spolusestry odporúčame do svätých omší a modlitieb. Milosrdné sestry Svätého kríža a príbuzní. Z Lúčky bol na jej pohrebe autobus veriacich. Zastavme zlo z Istanbulu. V sobotu 14. 9. 2019 vo sviatok Povýšenia Svätého kríža sa v kostole sv. Martina v Lipanoch o 17:00 hod. konali prednášky na túto tému. Na úvod vystúpil Erik Zbiňovský koordinátor SDZR (Slovenský dohovor za rodinu). Istanbulský dohovor je dokument Rady Európy, ktorý zameriava svoju pozornosť na ochranu žien pred násilím a domácim násilím. SR ho podpísala v máji 2011. Aby ID vošiel do platnosti, musí byť ratifikovaný NR SR a tu 107 odvážnych poslancov ho neschválilo. Tento „gender“ dokument umožňuje útočiť na manželstva a rodiny, likvidovať kultúrne dedičstvo národa, likvidáciu práv rodičov na výchovu detí, právo na zmenu pohlavia, zatváranie škôl, firiem a inštitúcii, ktoré budú svoju činnosť vykonávať v rozpore s genderovou ideológiou. Potom sa veriacim prihovoril Ing. Mgr. Marián Kuffa DR.H.C. predstavený inštitútu Krista Veľkňaza zo Žakoviec. Kázal „ľudovo“, aby veriaci pochopili tieto zložité ale absurdné veci, ktoré sa na nás valia. V 90 minútovom príhovore veriaci sa zasmiali, klopili hlavy, lebo LGBTI je pálčivá téma, ale toto všetci potrebovali vysvetliť a s príhovormi boli veľmi spokojní. Odsúdil liberálov, ktorí sa v tichosti tlačia na čelo nášho štátu. Duchovný otec Kuffa potom vo svätej omši ku Sedembolestnej Panne Márii znovu pol hodiny kázal. Na záver sa konal sviečkový pochod na námestie sv. Martina. Z Lúčky bolo veľa mládeže aj dospelých. V nedeľu 22. 9. 2019 sa v Bratislave konal už tretí Národný pochod za život. V hlavnom meste pochodovalo okolo 50 000 ľudí z celého Slovenska za práva nenarodených detí. Prišli, aby povedali, že nám záleží na ochrane života úplne každého človeka, aj toho najmenšieho z nás. Od piatku pri takmer 50 podujatiach sprievodného programu sa zapojilo takmer 900 dobrovoľníkov. Hlavným organizátorom podujatia bola Konferencia biskupov Slovenska. Cez TV Lux sme mohli vidieť celé podujatie aj všetkých slovenských biskupov. Z našej farnosti išiel plný autobus veriacich z toho 7 z Lúčky, ktorý zdarma poskytol dp. farár Marián Kuffa zo Žakoviec. Naši po dlhej a skorej rannej ceste sa v Bratislave zúčastnili sv. omše s otcami biskupmi v Incheba Expo aréne. Potom sledovali program na Námestí slobody. Samotný pochod odštartoval aj skončil pred Úradom vlády SR. V nedeľu 20. októbra pobirmoval arcibiskup Mons. Bernard Bober v Lipanoch mladých kresťanov našej farnosti touto sviatosťou kresťanskej dospelosti. Z Lúčky ich bolo šesť. Vo sviatok Všetkých svätých 1. novembra popoludní o 14:30 hodín vykonal diakon Ján Kožuško dušičkovú pobožnosť. Hroby na cintoríne boli krásne ozdobené. Veriaci sa modlili za duše v očistci osem dní. 7. 12. 2019 dopoludnia sa zišli v pastoračnom dome v Lipanoch mimoriadni rozdavatelia svätého prijímania, ktorých máme vo farnosti osem (6 v Lipanoch, 1 v Ďačove a 1 v Lúčke – Jozef Angelovič. 20. 3. 2019 uplynulo už 20 rokov odkedy rozdáva sv. prijímanie v kostole v Lúčke a v nedele a sviatky spolu s diakonom Jánom Kožúškom roznášajú sv. prijímanie chorým a starým veriacim v obci). Vypočuli si základné normy pre rozdavateľov a podelili sa so svojimi skúsenosťami. Od sv. Mikuláša adventnú predvianočnú idylku v obci vytvárala nová vianočná výzdoba. Obecný vianočný stromček si našiel svoje nové miesto pri kostole sv. Anny. Na dolnom konci obce sa ženy z ružencového spoločenstva modlili deviatnik Svätá rodina hľadá príbytok. Počas Vianočných sviatkov bol stále plný kostol veriacich. Sväté omše slúžili naši traja kňazi a na sv. Štefana aj náš rodák kaplán Pavol Kožuško , ktorý pôsobí v Košiciach. Kostol sv. Anny bol počas sviatkov preplnený. Domov sa vrátili všetci občania pracujúci v zahraničí ako aj mladí, ktorí sa z obce odsťahovali. Silvester a Nový rok 2020 privítali naši občania veľkolepými ohňostrojmi. Sedem krajských miest SR však silvestrovské ohňostroje zrušilo a ušetrené peniaze poslali do Prešova ako pomoc pre obyvateľov vybuchnutej bytovky. Vo

18

18

sviatok Svätej rodiny 29. 12. sa v kostole sv. Anny na tento účel konala zbierka, v ktorej veriaci prispeli sumou 1409 eur. Vianoce spestrili koledovaním deti z Dobrej noviny alebo aj jasličkári z Kamenice, ktorých však pozvali iba do niektorých domácnosti. Vo sviatok sv. Štefana sa v kostole sv. Anny konala jasličková pobožnosť, ktorú s deťmi pripravila sestra Marta a animátori. Prehľad hospodárenia cirkevnej obce Lúčka s finančnými prostriedkami za rok 2019 predložil hospodár kurátor Andrej Mišenko a za hospodársku radu podpísali kurátori Andrej Kožuško, Ondrej Drabiščák, Andrej Mišenko, Štefan Mizerák ml. a Slavomír Tomko. Príjmy v roku 2019

1. Zostatok z roku 2018 20.237,08 eur 2. Zvonček zo svätých omší a krížové cesty 10.306,40 3. Milodary veriacich 2.782,50 4. Milodary na organ 3.189,- 5. Zbierky na kostol 2.746,- 6. Zbierky na odoslanie 2.753,- 7. Farský list 474,- 8. Dom smútku 212, 9. Preplatok energie 741,-

Príjmy spolu: 23.203,90 eur

Výdaje v roku 2019 1. Bohoslužobné výdaje 5.874,97 eur 2. Poistné za kostoly 295,- 3. Odoslané zbierky 2.813,- 4. Energie 2.703,50 5. Investičné výdaje 15.936,64 6. Farský list 375,- 7. Daň z nehnuteľnosti 25,46

Výdaje spolu: 28.023,70 eur I. Stav finančných prostriedkov k 31. 12. 2019 15.417,28 eur

VII. Počasie, poľnohospodárstvo

Našich občanov stále zaujíma, aké bude počasie. Každý deň sledujeme, čo

meteorológovia predpovedajú. A hneváme sa, ak sa pomýlia. Meteorológia je však zložitá veda. 23. marca oslavuje svoj svetový deň. Počasie ľudí vždy zaujímalo, veď ovplyvňuje ich život a prácu. Začiatočné amatérske pozorovania sa stali základom pre príslovia a porekadlá. Meteorologické javy začali pravidelne merať po roku 1650 v Anglicku. Vo Viedni a Prahe merali počasie prístrojmi od roku 1775. Na Slovensku v roku 1850 náhodne v Oravskom Podzámku a Bratislave. Až v roku 1870 založili v Amerike úrad pre počasie, ktorý denne zverejňoval predpovede. To sa rozšírilo do celého sveta. Slovenskí meteorológovia upozorňujú, že dlhodobé predpovede sú nespoľahlivé a seriózne údaje môžu poskytnúť na štyri dni dopredu. Na Zemi sa neustále zvyšuje teplota, čo nám podľa odborníkov hrozí – prehlbovanie tlakových níží, ktoré spôsobujú silné vetry a výdatné zrážky. Pribúdanie horúcich období v jarných a letných mesiacoch. Nadnormálne veľa teplých období na jeseň a najmä v zime. Súvislá snehová pokrývka je čoraz menej stabilná. Intenzívny dážď spôsobuje lokálne povodne. Po novom roku snehová kalamita trápila našu obec. 2. a 3. januára nasnežilo cez pol metra snehu. Celodenné metelice zasiahli sever Slovenská aj Európy. Peter Požonský každý deň odhŕňal sneh z obecných chodníkov ručnou snehovou motorovou frézou. Starosta obce

19

19

rozmetávačom kamienkov posypával miestne komunikácie. Občanov trápili celodenné mrazy do – 10 stupňov, ktoré v noci vystupovali až na – 19 stupňov. Motorovou štvorkolkou s radlicou vpredu odhŕňal neskôr chodníky aj Jozef Hrabčák. Občania mali dvory plné snehu, v obci sa týčili snehové mantinely do výšky 2 metrov. Podobne aj na štátnej ceste takže vodiči pri strete s autobusom mali problém ho obísť. V januári prekvapila občanov, ktorí chovajú čo i len jedno prasa pre vlastnú potrebu, povinnosť prasa zaregistrovať v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat i na regionálnej a potravinovej správe. Európska komisia to zaviedla kvôli šíreniu Afrického moru ošípaných v Európe. Mor predstavuje v dôsledku vysokého počtu diviačej zveri v prihraničných oblastiach Slovenska vysoké riziko pre chovateľov ošípaných na Slovensku, zdravie ľudí však neohrozuje. Slovenskí chovatelia mali doteraz pokoj až do 25. 7. 2019, kedy veterinári z Trebišova nariadili usmrtenie ošípaných v chovoch v obci Strážne v okruhu troch kilometrov. Tuhá zima trvala až do Hromnice, kedy sa 2. 2. prudko oteplilo až na + 12 stupňov. Ťažký mokrý sneh padal zo striech a prudko sa topil. Všade bolo plno vody. Naši hasiči boli pomáhať odpratávať sneh na Orave počas tejto zimnej kalamity. Mesiac február bol pomerne teplý. Až v noci na 6. marca nasnežilo, ale len vo vyšších polohách. Kamenický hrad aj hora Minčol boli celé biele ako z rozprávky, údolia pod nimi boli tmavé. 11. marca sa so Slovenskom prehnal v noci orkán Eberhard, ktorý lámal stromy a robil škody po Slovensku aj celej Európe. U nás niekoľko dní fúkal silný vietor. V pondelok 22. marca dopoludnia takmer šesťhodinový dážď výborne polial okolitú prírodu. Všetko ožilo a zazelenelo. Až do sviatku sv. Jozefa bolo pomerne chladno a stále fúkal silný vietor. Potom sa prudko oteplilo, nad obcou leteli divé husi v tvare V do Poľska. V obci vyšli na polia traktory, niektorí občania zasiali jačmeň alebo jarnú pšenicu. Záver marca bol opäť studený aj so snehom. Začiatkom apríla sa začalo oteplievať, keď denná teplota stúpala až k + 20 stupňom. V sobotu 6. apríla mnohí občania začali sadiť zemiaky a vysievať záhrady. 16. a 17. apríla udreli nočné mrazy, ktoré ohrozovali budúcu úrodu ovocia. Nie všetky ovocné stromy kvitli, iba zlatý dážď. Záhradkári vo svojich skleníkoch v noci zapálili sviece. Apríl bol chladný daždivý, len niekoľko dni pred jeho záverom sa oteplilo a občania mohli dosadiť zemiaky a zasiať osivo zeleniny. Mesiac máj bol veľmi daždivý a veľmi chladný, čo spôsobilo, že mnohé ovocné stromy nezarodili. Od soboty 1. júna zrazu nastali silné horúčavy nad +30 stupňov , ktoré trvali celý mesiac. Jún bol jedným z najteplejších mesiacov za posledné roky. Horúčavy stúpali do + 35 stupňov, veľké sucho. Ľudia polievajú svoje záhradky vodou z miestneho potoka najmä čerpadlami. Stálo sa však, že večer na dolnom konci netiekla v potoku takmer žiadna voda, lebo ju stiahol čerpadlami horný koniec obce. Z mnohých búrok na okolí v júni zasiahla obec iba jedná v nedeľu popoludní 16. júna, kedy výdatne popršalo, veľké čierne mračna občanov vystrašili, obcou sa prehnal silný vietor, ktorý mnohým pováľal zrno. Sucho pokračovalo aj v mesiaci júli. Až v tretej dekáde júla prišli búrky. Opakovali sa každý deň, konečne výdatne pršalo, ožila okolitá príroda, ale prvé zemiaky, ktoré ľudia začali vykopávať mali veľkosť vajíčka. Na Minčole sa urodilo veľké množstvo borovníc, ale oproti minulým rokom chodilo ich zberať menej ľudí. Od 1. júla nájomcovia polí v Lúčke začali kosiť trávny porast, ktorý bol vďaka výdatným májovým dažďom veľmi vysoký. Kosenie trvalo celý júl. Väčšinu sena zbalikovali a odviezli.

Záhradkár čenie je najčistejšou radosťou človeka (Francis Bacon). Hospodin, Boh vysadil záhradu v Edene na Východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil... aby ju obrábal a strážil (úryvok z Písma). Aj naši občania v Lúčke, najmä ženy, relaxujú na svojich záhradách a záhradkách, okopávajú, polievajú, trápia sa so slimákmi, voškami, jeleniou zverou či mravcami, tešia sa z vypestovaných plodov. Prostredie okolo rodinných domov každý skrášľuje okrasnými tvarovanými stromčekmi alebo živým miniatúrnym plotom. Záhony sú plné pestrofarebných kvetov zakúpených v poľskom Leľuchove, Lidli, Kauflande v Sabinove alebo súkromných firmách záhradkárov. Vo veľkých mestách dokonca zriaďujú záhradky, kde sa ľudia trpiaci depresiami manuálnou prácou chodia liečiť. V obci sa aj vďaka

20

20

pravidelnému polievaniu a piplavej práci záhradkárov urodili maliny, jahody, viničky, paradajky, uhorky, cibuľa, cesnak. Slabá alebo žiadna úroda bola u sliviek a jabĺk. V sobotu 20. júla začal žatvu v obci svojim malým kombajnom Andrej Darák na pozemkoch za domami pri Toravci. Žatvu prerušovali časté dažde a pravidelné búrky. Ukončil ju až 10. augusta. Vladomi Murckovi veľkú plochu pšenice a jačmeňa pokosil kombajn z Kamenice. V obci sa v tomto roku premnožili vrabce. Keď pred piatimi rokmi ich nebolo chyrovať, dnes v celých kŕdľoch sadajú na ovocné stromy, nevymlátené obilie alebo vyjedajú zrno sliepkam. Od polovice júla do polovice augusta pravidelne prichádzali búrky so silnými dažďami. 14. augusta prišla popoludní búrka na dvakrát a potom v noci v ďalších vlnách. Všade je mokro, ktoré málo prísť v júni, tak by bola tohoročná úroda bohatšia. Následne prišli horúčavy a až do konca augusta sa teploty pohybovali do 30 stupňov. Po 20. auguste ľudia pomaly začali kopať zemiaky. Tie, ktoré skoro vyschli priniesli slabú úrodu. Tie, ktoré si zachovali zelenú vňať, priniesli bohatú úrodu. Úrodu zemiakov poškodila jelenia zver, ktorá sa v noci smelo pustila do jej pojedania. Horúce leto skončilo v pondelok 2. 9., kedy sa prudko ochladilo o takmer 15 stupňov a konečne začal pršať blahodarný dážď. Lastovičky, ktoré v minulosti odlietali už koncom augusta bolo vidieť v obci ešte 8. septembra. 9. septembra prešiel Slovenskom studený front s veľkou oblačnosťou a silnými lejakmi, ktoré v nitrianskom kraji spôsobili povodne. Do našej obce došiel v podvečer, pršalo od 16. hodiny dlho do noci. Obcou prechádzali silné prívaly dažďa. Babie leto spravidla prichádza od 15. septembra do 15. októbra. Skutočne sa oteplilo, bolo slnečno s nízkymi nočnými teplotami. Na svätého Václava mráz nastáva (28. 9.), toto staré ľudové príslovie už dnes zrejme neplatí, lebo teplotná klíma sa posúva stále severnejšie do nášho pásma. Že sa niečo s prírodou zle deje, vidíme to na prudkom topení ľadovcov v Arktíde, kde sa priemerná teplota zvýšila až o 10 stupňov. Švédska environmentálna aktivistka 15 ročná Gréta Thunbergová, ktorá každý piatok poriada pochody mladých pred švédskym parlamentom za zlepšenie klímy, vystúpila v OSN, kde vmietla politikom do tváre: Vašimi prázdnymi slovami ste mi ukradli moje sny a moje detstvo. A predsa som jednou z tých šťastnejších. Ľudia trpia a umierajú . Pokiaľ nás necháte na vážkach, naša generácia vám to nikdy nezabudne. Sme uprostred rozpadu klímy a vy hovoríte len o peniazoch a rozprávky o večnom ekonomickom raste. Nemala by som tu byť, ale v škole na druhej strane oceánu. Zmena ale prichádza, či sa vám to páči alebo nie. Budeme vás sledovať... Dnes prakticky horí na celej zemi (pralesy v Brazílii, tajga na Sibíri, požiare v Európe, horí celá Austrália, silné búrky zabíjajú ľudí, vytápajú obydlia, rozširujú sa púšte na zemi... 30. septembra sa Slovenskom prehnal veľmi silný vietor. Lámal stromy, strhával strechy. V Nitre konár zo starého topoľa spadol na deti, ktoré v rámci telesnej výchovy išli na nábrežie rieky, zabil 14 ročného žiaka a dve deti zranil. Aj v Lúčke silno fúkal vietor a odnášal všetko nepripevnené. V jeseni je čas zberu a ukladania úrody na zimu. Ľudia zbierajú najmä hlúboviny a iné druhy zeleniny, ktoré sú citlivé na zamrznutie. Kapuste, ktorá stále dorastá však neuškodí ani menšie zamrznutie. Orechov sa urodilo menej než minulý rok. Zaznamenali sme sčernenie plodov orechov. Objavil sa nový škodca vrtivka orechová, ktorá sa dostala na Slovensko zo severnej Ameriky. Samičky vrtivky nakladú v júli až auguste pod zelenú kožu orechov vajíčka. Z nich sa o 7 dní vyliahnu larvy, ktoré sa kŕmia šupkou. Potom sa zakuklia v pôde pod stromami a tam prezimujú. Z nich sa vyvinú muchy a história sa opakuje. Ochranné opatrenia: odstraňovať čierne plody, kypriť pôdu pod stromami. Chemický postrek iba s motorovým postrekovačom. Pekné slnečné a suché počasie skončilo v piatok 4. 10. 2019. Začalo pršať, veľmi sa ochladilo, pršalo celú sobotu a nedeľu dopoludnia. V pondelok ráno 7. októbra prišiel prvý mráz. Plechové strechy domov aj aut zaparkovaných vonku boli celé biele. Trval dve noci a spálil rastlinky papriky , paradajok, či mäkké rastlinky kvetov. Po ňom sa opäť vrátilo babie leto. Teplé slnečné dni s nezvyčajne vysokou teplotou do 23 stupňov (ako aj teplé noci) ľudia využili na zberanie koreňovej zeleniny, jesenné oranie, či zasiatie ozimín. V TV ukazoval odborník metrológie

21

21

zo Švajčiarska, že najvyšší ľadový štít vo švajčiarskych Alpách sa od septembra 2018 do októbra 2019 zmenšil (roztopil) o 8 metrov! Pekné slnečné dní trvali do konca októbra. Novembrové slnko na zem nevidí, hovorí ľudová pranostika. Cez prvé novembrové dušičkové dní svietilo na našu obec iba nízko nad Harčarkou a v tieni bolo cez deň iba + 5 stupňov. Potom prišiel dážď s oteplením. Pršalo takmer 10 dní. Celý november vládlo nezvyčajne na túto dobu teplé a daždivé počasie. Zima prišla prvého decembra, kedy začal prúdiť arktický vzduch a nastali nočné mrazy. Svätá Barbora ťahá sane do dvora (4.12.) za dva dni nasnežilo okolo 3 cm snehu, takže deti sa ešte nie veľmi mohli sánkovať, ale sneh nabudil príjemnú adventnú atmosféru v obci. V utorok 10. 12. sa prudko oteplilo a pršal silný dážď. Až do vianočných sviatkov bol december teplý a daždivý. V nedeľu 22. decembra fúkal veľmi silný vietor a pršal hustý dážď. V Portugalsku, Španielsku a Taliansku boli veľké záplavy. Benátky z dvoch tretín zaplavila dvojmetrová voda. Voda sa dostala aj do chrámu sv. Marka. Na druhej strane zeme v Austrálii panovali silné horúčavy a horela takmer celá krajina, lesy, domy, zvieratá ba aj ľudia. Na radosť deti sa u nás ochladilo až v sobotu 28. decembra, silné sneženie, snehová víchrica, mráz. Takéto počasie trvalo až do konca roka 2019.

VIII. Hnutia, spolky, organizácie

V obci pravidelne vykonáva svoju činnosť niekoľko organizácii, hnutí a spolkov s rôznou aktivitou. Nemennú aktivitu vykonávajú každoročne laické cirkevné spoločenstva a to Ružencové spoločenstvo, Spolok sv. Vojtecha, Dielo Máriino. V tomto roku sa konal už 25. ročník koledníckej akcie Dobrá novina – vianočné koledovanie detí. V roku 2020 podporí Dobrá novina z vyzbieraných peňazí počas Vianoc 2019 vyše 35 projektov vytvárajúcich podmienky na dôstojný život v Etiópii, Keni, Južnom Sudáne, Rwande, Ugande, Tanzánii a Kamerune. V predchádzajúcom roku sa na Slovensku do koledovania zapojilo 23 778 koledníkov v 1260 obciach. Vyzbierali 1 151 201,85 eur. Koledníci dobrej noviny v Lúčke (detí od 4 do 16 rokov) počas Vianoc 2019 vykoledovali 1.734 eur, čo je o 34 eur viac oproti minulému roku. Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) DHZ Lúčka patrí k najaktívnejším organizáciám v našej obci. V sobotu 28. 12. 2019 sa konala výročná členská schôdza DHZ, na ktorej predniesol správu jej nový predseda Daniel Figúra. Z tejto správy vyberáme podstatné informácie: Stav členskej základne. K dnešnému dňu evidujeme 86 členov, z toho 54 mužov a 32 žien. V uplynulom roku sme získali 5 nových členov, 3 mužov a 2 ženy. Plán hlavných úloh sa nám podarilo zhruba splniť. Do previerok pripravenosti sa však nepodarilo postaviť družstvo dorasteniek, družstvo žien nad 30 rokov a tiež do súťaže Plameň sme nedokázali zostaviť družstvo detí pre malý záujem. Celý rok 2019 bol veľmi pestrý na akcie, v ktorých sme poskytovali výraznú pomoc. Vianočná obecná zabíjačka, muži od skorého rána celý deň pri hrubých prácach vonku, ženy výpomoc v kuchyni. 19. 1. 2019 sa 5 našich členov zúčastnilo na odstraňovaní snehovej kalamity v obci Zákamenné na Orave. Tohto zásahu sa pod vedením Daniela Porembu zúčastnili členovia Štefan Mizerák st., Peter Maďar, Maroš Poremba a Matúš Škapura. Z celého Slovenska pomáhalo 280 dobrovoľných hasičov. Túto našu nezištnú pomoc ocenila aj ministerka vnútra SR Denisa Saková na stretnutí v Bardejove, kde si z jej rúk veliteľ Daniel Poremba prevzal ocenenie. Príjemnou udalosťou pre DHZ bola posviacka zrekonštruovanej zbrojnice našim rodákom kňazom Pavlom Kožúškom spojená s posedením členov zboru a zástupcov obecného úradu. S príchodom jari začala príprava techniky ako aj družstiev mužov a žien na zahájenie sezóny OHL SB. Po úspešnom absolvovaní obvodových kôl sme postúpili na okresné kolo, kde sme zvíťazili. V rámci akcie Deň zeme spolu s obecným úradom sme

22

22

zorganizovali upratovanie okolia potoka Toravec, čím sme prispeli k skultúrneniu životného prostredia našej obce. Gajdica, náročná kultúrna akcia, celý deň a celú noc „na nohách“ pri jej zabezpečovaní, riadení dopravy, poriadku v amfiteátri... V sobotu 24. 8. 2019 sme v hasičskom areáli pri obecnom úrade v Lúčke zorganizovali v poradí už 4-té finále okresnej hasičskej ligy Sabinov a zároveň 8. ročník Memoriálu Jozefa Porembu. Z ohlasov súťažiacich i divákov sa nám to znovu podarilo na vysokej úrovni. Naši muži aj ženy obsadili v oboch kategóriách prvé miesto. Za pripravenosť trate patrí vďaka Marošovi Porembovi a ďalším mladým hasičom a hasičkám. Večer v kultúrnom dome sa konala hasičská zábava (Night Party – skupina Dynamix, DJ Robin a Music, Bongoman Elizz). Za zmienku stojí aj zorganizovanie premietania MS v ľadovom hokeji pod holým nebom spojené s pálením vatry. Tiež obľúbený futbalový turnaj na hasičskom ihrisku, či vianočný stolnotenisový turnaj, ktorý organizovali naši členovia.

IX. POLITIKA

V priebehu polroka naši občania sa zúčastnili troch volieb. V závere minulého roka sa konali voľby do obecnej samosprávy (starosta obce, poslanci OZ), v marci 2019 voľby prezidenta SR a v máji 2019 voľby poslancov do Európskeho parlamentu. Predvolebná kampaň pred voľbami prezidenta Slovenskej republiky bola veľmi pestrá a útočná. Terajší prezident Andrej Kiska už nechcel kandidovať a po voľbách založil novú stranu Za ľudí. Kandidatúru odmietol aj expremiér Róbert Fico. Jednotliví kandidáti sa navzájom napadali. Keď sa Robert Mistrík vzdal svojej kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej, ostatní kandidáti začali útočiť na ňu. Ona sa správala nekonfliktne. Mala veľmi pekný volebný bilboard s heslom „Postavme sa zlu, spolu to dokážeme“. V obidvoch kolách suverénne zvíťazila. Ale prišla z liberálnych kruhov. Výsledky I. kola prezidentských volieb v obci Lúčka 16. 3. 2019: . počet voličov zapísaných v zozname voličov 523 . počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní 280 . počet voličov, ktorí odovzdali obálku 280 . počet platných hlasov odovzdaných pre všetkých kandidátov 273 . účasť voličov v Lúčke 53,5 % Meno strana profesia vek počet hlasov Béla Bugár Ing. Most Híd poslanec NR SR 60 4 Zuzana Čaputová Mgr. Progr. Slovensko advokátka 45 30 Martin Daňo nezávislý novinár 42 2 Štefan Harabin JUDr. Nez. s podp. KDŽP sudca Najvyššieho súdu SR 61 23 Eduard Chmelár nezávislý VŠ pedagóg 47 3 Marián Kotleba Ing. Mgr. ĽS Naše Slovensko poslanec NR SR 41 66 Milan Krajniak Bc. Sme Rodina poslanec NR SR 46 8 Jozef Menyhárt PaedDr. PhD. SMK predseda strany 42 0 František Mikloško RNDr. Nezáv. OKS, KDH publicista 71 60 Robert Mistrík Dr.Ing. nez. SaS, Spolu vedec 52 0 Maroš Šefčovič, JUDr. PhD. Nezáv. Smer podpredseda európskej komisie pre energetickú úniu 52 72 Róbert Švec Mgr. Nezávislý politológ 42 3 Bohumila Tauchmanová Ing. nezávislá podnikateľka 60 0 Juraj Zábojník Dr.Ing.PhD. nezávislý bezpeč. analytik 56 0 Ivan Zuzula RNDr., CSc. SKS VŠ pedagóg 64 2 Jozef Menyhárt sa vzdal v prospech Roberta Mistríka, ktorý viedol svoju kampaň už od leta roku 2018. Mistrík sa tesne pred voľbami vzdal v prospech Zuzany Čaputovej.

23

23

V Lúčke v I. kole vyhral Maroš Šefčovič 72 hlasov pred Mariánom Kotlebom 66 hlasov. Marián Kotleba prekvapujúco vyhral v Brezovici, Ľubotíne. Tretí skončil František Mikloško 60 hlasov. Výsledky volieb I. kola za Slovensko: . 4 429033 bol počet voličov zapísaných v zoznamoch voličov . 2 145364 voličov odovzdalo platný hlas, volebná účasť 48,74 %. Najvyššia účasť bola v Bratislavskom kraji 58, 9 %, najnižšia v Košickom kraji 42 %. V 16 obciach mali Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič rovnaký počet hlasov.

1. Zuzana Čaputová 40,57 % 870 415 hlasov, 2. Maroš Šefčovič 18, 66 % 400 379 hlasov, 3. Štefan Harabin 14,34 % 307 823 hlasov, 4. Marián Kotleba 10, 39 % 222 916 hlasov, 5. František Mikloško 5, 72 % 122 916 hlasov, 6. Béla Bugár 3,1 % 66 667 hlasov 7. Milan Krajniak 2, 77 % 59 464 hlasov, 8. Eduard Chmelár 2,74 % 58 965 hlasov, 9. Martin Daňo 0,51 % 11 146 hlasov 10. Róbert Švec 0,3 % 6567 hlasov, 11. Juraj Zábojník 0,28 % 6 219 hlasov 12. Ivan Zuzula 0,17 % 3807 hlasov 13. Bohumila Tauchmanová 0,16 % 3535 hlasov Do druhého kola postúpila Zuzana Čaputová kandidátka Progresívneho Slovenska a Maroš Šefčovič kandidát Smeru.

Druhé kolo volieb sa konalo v sobotu 30. 3. 2019 a jeho výsledky v Lúčke boli nasledovné: . počet voličov zapísaných v zozname voličov 526 . počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní 227 . počet voličov, ktorí odovzdali obálku 227 Účasť voličov v Lúčke 43,16 %. . počet platných hlasov odovzdaných pre všetkých kandidátov 220 l. Maroš Šefčovič 146 hlasov 2. Zuzana Čaputová 74 hlasov Maroš Šefčovič nakoniec vyhral iba v Prešovskom kraji, v ostatných 7 krajoch vyhrala Zuzana Čaputová. Maroš Šefčovič získal v rámci Slovenska 41,59 % hlasov. Voľby teda vyhrala Zuzana Čaputová, ktorá v druhom kole získala 58,40 % platných hlasov. Funkcie prezidentky sa ujala počas inaugurácie 15. júna 2019. Hneď po prezidentských voľbách agentúra AKO uskutočnila v dňoch 1. – 2. 4. 2019 prieskum volebných preferencií formou telefonického dopytovania CATI na vzorke 1000 respondentov zo všetkých krajov Slovenska. V krajine sa začalo politické preskupovanie. Výsledky prieskumu: 1. Smer pokles z 22,4 % na 19,7 %, 2. Progresívne Slovensko/Spolu nárast zo 7,5 % na 14,4%, 3. SaS pokles zo 14,8 % na 12,9 %, 4. Kotleba ĽSNS nárast z 9,5 % na 11,5 %, 5. Sme rodina mierny pokles z 10,9 % na 10, 7 %, 6. Oľano pokles z 10,1 % na 8,6 %, 7. SNS mierny pokles z 8 % na 7,6 %, 8.KDH mierny nárast zo 6,1 % na 6,9 %, 9. Most Híd pokles zo 6,3 % na 5 %, 10. SMK pokles z 3,3 % na 2,6 %. V apríli 2019 Najvyšší súd SR chcel zrušiť stranu Kotleba ĽSNS. Nakoniec sa to nestálo. Dnes je čoraz jasnejšie, že spolupracovať s extrémistickou stranou prestáva byť tabu. 25. mája 2019 sa konali voľby poslancov do Európskeho parlamentu. Boli dôležité najmä preto, lebo sa rozhodovalo o budúcnosti EÚ. Boli súbojom medzi extrémistami a proeurópskymi silami. Dôvodom rastu nesystémových strán je ten, že nie všetci európski politici sa venujú občanom a neriešia ich každodenné problémy. Vidíme to napríklad v chaose, ktorý sa deje v Británii a vlastne aj v celej EÚ v súvislosti s brexitom. Sami sa

24

24

rozhodli odísť z EÚ, ale nikto ich nevyháňa. U nás sa štiepilo KDH, z ktorého odišla dlhoročná europoslankyňa Anna Záborska a založila stranu Kresťanská únia (lebo sa nedostala na kandidátku). Kufovci pod Tatrami založili stranu Kresťanská demokracia – Život a prosperita. 14. 5. 2019 v kultúrnom dome v Lúčke zasadala okresná rada KDH, na ktorej sa zúčastnili predsedovia klubov KDH sabinovského okresu. Prejednávala sa hlavne otázka eurovolieb. Prišli aj štyria kandidáti na europoslancov za hnutie KDH 2. miesto Miriam Lexmann, Mgr. 46 r., expertka na zahraničnú politiku, Bratislava, 5. miesto Miriam Kuzárová, Mgr. STL, 41 r. riaditeľka CitizenGO, Poprad, 7. miesto. Ján Hencel, MUDr. MSc., 49 r. lekár, Kežmarok a 12. miesto Martin Šmilňák, Mgr. 45 r. pedagóg, riaditeľ cirkevnej spojenej školy, Bardejov. Slováci si potom volili svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája. Hlasovacie právo mali slovenské občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalá pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie. Na Slovensku svoje kandidátky postavilo 31 strán. Výsledky eurovolieb v Lúčke: . Počet voličov zapísaných v zozname voličov 532 . Počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní 125 . Počet voličov, ktorí odovzdali obálku 125 . Počet platných odovzdaných hlasov 122 . volebná účasť v Lúčke 22,9 % Počet platných hlasov odovzdaných pre každú politickú stranu, politické hnutie alebo koalíciu:

1. Smer – sociálna demokracia 20 hlasov 2. Kresťanská demokracia – Život a prosperita 5 3. Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko 14 4. Korektúra – Andrej Hryc 1 5. Slovenská národná strana (SNS) 2 6. Sme rodina Boris Kollár 2 7. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (Oľano) 4 8. Starostovia a nezávislí kandidáti - 9. Strana práce - 10. Strana tolerancie a spolunažívania - 11. Hlas ľudu - 12. Maďarská kresťanskodemokratická aliancia - 13. Doprava 1 14. KDH 60 15. Strana zelených Slovenska - 16. Most Híd - 17. Priama demokracia - 18. Strana rómskej koalície 1 19. Slovenská konzervatívna strana - 20. Slovenská národná jednota – strana vlastencov - 21. Strana maďarskej komunity (SMK) - 22. Doma dobre - 23. Koalícia KSS, Vzdor – strana práce - 24. Európska demokratická strana - 25. Sloboda a solidarita (SaS) 1 26. Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku - 27. NAJ – nezávislosť a jednota - 28. Kresťanská únia 2 29. Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia 3

25

25

30. Demokratická strana 1 31. Národná koalícia 5

V Lúčke vyhralo KDH so 60 hlasmi. Z 55 preferenčných hlasov najviac získala 6. miesto na kandidátke Lucia Gurbáľová, Mgr. 48 r. námestníčka primátora Košice 26 hlasov, 2.m. Miriam Lexmann 20 hlasov, 14. m. Ján Figeľ, Ing. PhD. 59 r. osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, Bratislava 18 hlasov, 3. m. Marián Čaučík, Ing. 53 r. riaditeľ Dobrej noviny Bratislava 15 preferenčných hlasov. Hnutie KDH malo veľmi silnú kandidátku významných kresťanských osobností Slovenska. Druhé miesto obsadil v Lúčke Smer 20 hlasov. Z 18 preferenčných hlasov najviac dostala z 1. m. Monika Beňová ,PhDr. 50 r. poslankyňa EP, Bratislava 12 hlasov a z 2. m. Miroslav Číž JUDr. 65 r. poslanec NR SR, Štiavnické Bane a to 10 hlasov. 3. miesto v obci obsadila strana Kotleba ĽSNS 14 hlasov. Z 13 preferenčných hlasov najviac získal 2. m. Milan Mazurek 25 r. poslanec NR SR, Spišská Bela 6 hlasov. Voľby do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku vyhrala koalícia Progresívne Slovensko/Spolu 20,1 %, Smer 15,7 %, ĽSNS Kotleba 12,1 %, KDH 9,7 %, SaS 9,6 %, OĽaNO/Nova 5,3 %. Poslancami v EP za Slovensko sa tak stali: za PS/Spolu (4) – Michal Šimečka, Vladimír Bilčík, Michal Wiezik, Martin Hojsík, za Smer SD (3) – Monika Beňová, Miroslav Číž, Robert Hajšel, za ĽSNS Kotleba (2) – Milan Uhrík a Miroslav Radačovský, za KDH (2) – Ivan Štefanec a Miriam Lexmann, za SaS (2) – Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca, OĽaNO/Nova (1) – Peter Pollák. Spolu 14 europoslancov. Poradie europoslancov podľa počtu preferenčných hlasov: Politická strana Meno a priezvisko Ostatné údaje Počet hlasov Smer – SD Monika Beňová, PhDr. 50 r. poslankyňa EP, Bratislava 89 472 PS/Spolu Michal Šimečka, M.Phil, PhD. 35 r. odborník na európsku a zahraničnú Politiku, Bratislava 81 735 SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová, 42 r. poslankyňa NR SR, Bratislava 52 331 Smer – SD Miroslav Číž, JUDr. 65 r. poslanec NR SR, Štiavnické Bane 51362 Kotleba ĽSNS Milan Uhrík, Ing. PhD. 34 r. poslanec NR SR, Nitra 42 779 Kotleba ĽSNS Miroslav Radačovský, JUDr. 65 r. emeritný sudca-dôchodca, Hnilec (súdil prezidenta Andreja Kisku v kauze pozemky v Tatrách) 42 276 SaS Eugen Jurzyca, Ing. 61 r. poslanec NR SR, Bratislava 33 540 KDH Ivan Štefanec, Ing.MBA,PhD, 57 r. poslanec EP, Bratislava 33 128 PS/Spolu Michal Wiezik, doc.Ing.PhD 39 r. vš. pedagóg a ekológ, Zvolen 29 998 KDH Miriam Lexmann, Mgr. 46 r. expertka na zahr. Politiku, Bratislava 27 833 PS/Spolu Martin Hojsík, Mgr. 42 r. environment. konzultant, Bratislava 27 549 PS/Spolu Vladimír Bilčík, M.Phil, PhD. 43 r. vš. pedagóg, Bratislava 26 202 OĽaNO Peter Pollák, Mgr. PhD. 46 r. vš. pedagóg, Levoča 23 815 Smer – SD Robert Hajšel, 52 r. riad. Kancelárie EP na SK, Banská Štiavnica 13 773 Miriam Lexmann sa mandátu europoslankyne ujme až po vystúpení Veľkej Británie z EÚ. Vo voľbách mohlo hlasovať cez 4,4 milióna voličov. Celková volebná účasť za Slovensko bola 22,74 %, teda vyššia ako vo voľbách v roku 2014 (13,05 %). Voľby vyhrali proeurópske sily. Mnohí sa pozastavujú nad tým, že mladí ľudia volia kotlebovcov. Niektorí to robia z recesie, neuvedomujú si svoje konanie. Aj z volieb si robia dobrý deň. Mladí ľudia nevedia čo je vojna a strach o holý život. Celý čas žijú v mieri, nepoznajú biedu, majú všetko. Staršej generácii sa v ich veku o tom ani nesnívalo. Ale vytvára im vláda dostatočné podmienky na realizáciu? A potom prišla Threema (kódovanie SMS správ medzi dvoma volajúcimi). Polícii sa podarilo odkódovať SMS a hovory medzi Kočnerom a mnohými politikmi, prokurátormi a sudcami. Taký stupeň rozkladu ústavného zriadenia, akého sme práve svedkami, je porovnateľný už iba s mečiarovským obdobím masívneho rozkrádania, únosu, vraždy a všadeprítomnej mafie. Obrovská zrada vlastnej krajiny viedla až k odovzdaniu spravodlivosti a práva do rúk organizovaného zločinu. Stále viac ľudí chce zmenu. V októbri

26

26

sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin založil stranu Vlasť, potom odišiel do starobného dôchodku a vzdal sa sudcovského talára. Skomplikovalo to život stranám, ktoré „už pomaly skladali novú vládu“. Ľudia sú stále viac nerozhodní. Nasledujúce parlamentné voľby vo februári 2020 budú veľmi zaujímavé a môžu priniesť prekvapujúce výsledky. Celý mesiac november si Slováci pripomínali 30. výročie Nežnej revolúcie, najmä RTVS dávala divákom výborne materiály z tohto prelomového obdobia slovenských dejín. V decembri už začala predvolebná kampaň ku parlamentným voľbám, ktorá bola plná špinavých útokov...

X. Obyvateľstvo

V roku 2019 bol pohyb obyvateľov nasledovný: Stav obyvateľov k 1. 1. 2019 679 osôb Počet narodených detí 5 Počet zomrelých 6 Počet prisťahovaných 2 Počet odsťahovaných 14 Stav obyvateľov k 31. 12. 2019 666 osôb Vlani žilo na Slovensku 5 450 421 obyvateľov čo je o 7301 viac oproti predchádzajúcemu roku. Krajina mala prvýkrát v histórii viac seniorov ako deti. Na Slovensku žilo 858 000 detí do 14 rokov a 874 000 seniorov. Index starnutia 102 seniorov pripadá na 100 detí. Polovica obyvateľov má nad 40 rokov. V roku 2019 sa narodilo v Lúčke 5 deti. Eliška Chovancová, Tobias Sperger, Jakub Mojzeš, Jakub Hurný a Matias Hovančík. V uplynulom roku sviatosť manželstva prijali: Martina Kasinová a Richard Mojzeš Prešov, Soňa Daráková a Ondrej Kočiščák Potoky, Pavol Plavčan a Kristína Duchová Kamenica, Ľudmila Hrabčaková a Patrik Jacko Prešov, Marek Andraško a Mária Hutníková Sulín, Maroš Poremba a Valentína Kollárová Rožkovany, Klaudia Mizeráková a Tomáš Mensar Prešov, Maroš Mizerák Šarišské Michaľany Lúčka a Dominika Marcinková Teriakovce, vo štvrtok Denisa Šoltýsová a Vincent Chovan Dubovica, Patrik Revický Potoky a Jana Hurajtová Lipany, Patrik Vrábeľ a Anna Kuzmová Snina, Jaroslava Figurová Lipany Moyzesova a Michal Lipták Jakubovany, Marek Pavlinský Lipany Moyzesova a Juliana Feňáková Gregorovce, Gabriela Daráková Potoky a Vladimír Ružbarský Hermanovce, Klaudia Kocureková Potoky Kamenica a Matej Kollárik Dobšina, Stanislava Hovančíková a Július Vaško Bertotovce, Anna Mizeráková Potoky a Dušan Miškuf Lažany. Nikto nevie, čo je smrť, a predsa sa jej všetci boja, akoby uznávali, že je najväčším zlom. Možno je pre človeka najväčším dobrom (citát Platóna). V októbri 2019 vo veku 80 rokov zomrel na dlhoročnú zhubnú chorobu populárny český spevák Karel Gott. On bol naše detstvo, lebo v socializme sme vyrastali s jeho pesničkami. Česi mu usporiadali pohreb so štátnymi poctami! V tichosti a s úctou spomíname nielen na neho, ale aj na našich občanov, ktorý v uplynulom roku zomreli. Elemír Štelbaský vo veku 90 rokov, v apríli 2019 bol v Lúčke pochovaný František Kaža, ktorý žil dlhé roky v domove v Ličartovciach a neskôr v Demjate, v júli 2019 tragicky zahynul Miroslav Pavlinský (Lipany osada) pochovaný v Lúčke, 45 rokov, v septembri 2019 zomrela sestra Melária v Haniske pri Košiciach, nedožitých 90 rokov. Z Lúčky bolo na jej pohrebe autobusom 20 ľudí , v septembri 2019 vo veku 62 rokov náhle zomrel Vladimír Pillár z Potokov Kamenice a bol pochovaný na cintoríne v Lúčke. V októbri 2019 zomrela Margita Figurová rod. Duraňová vo veku 92 rokov. V novembri 2019 náhle zomrel 68 ročný Jozef Pribula. V decembri zomreli traja naši občania, vo veku 90 rokov Cecília Urdová, 37 ročný Pavol Stedina na následky zamrznutia, žil v Bratislave ako bezdomovec a Cyril Chovanec vo veku 68 rokov.

27

27

Najstaršími občanmi v Lúčke sú Andrej Kožuško 95 rokov, Terézia Oslovičová rod. Kožušková 92 rokov, Mária Kasinová rod. Sabatulová 91 rokov. XI. Mimoriadne udalosti Túto nechcenú kapitolu otvárame, keď sa v obci a jej spádovej oblasti udeje niečo nepríjemné. Krádež koní. Z farmy pri Rožkovanoch, ktorá na juhu hraničí s katastrom obce Lúčka, ktosi ukradol v noci zo stredy na štvrtok 27. júna 2019 z elektrickej ohrady desať koní, z toho boli tri žriebätá. Už niekoľko rokov boli príjemným spestrením pre detí a turistov, teraz ohrada zíva nepríjemnou prázdnotou. Majitelia z Lipian vyčíslili škodu na viac ako 55 000 eur. Cena koňa sa pohybuje od tri do 7 000 eur. Jeden bol cvičený na preteky. Ďalší kôň zlodejom ušiel. Našli ho voľne pobehovať s bielym poľským povrazom na krku. Zlodeji museli byť profesionáli a použiť na kone niečo, čo im otupilo zmysly, lebo koňa len tak ľahko nenaložíte do nákladného auta. Riskujete totiž často aj smrteľný kopanec. Zaujímavé bolo, že v blízkosti farmy, kde chovajú aj pštrosy, žije veľká komunita Rómov, a tí v noci nič nepočuli. Ani mestské kamery v Lipanoch a Sabinove v noci nič podozrivé nezachytili. Majitelia začali kone hľadať na vlastnú päsť. Prešli všetky známe bitúnky na Slovensku, lebo z konského mäsa sa vyrábajú kvalitné salámy. Nič nenašli. Jedného koňa sa im vraj podarilo nájsť v Rumunsku, nepochodili, aj keď všetky kone boli načipované, samostatné originály hoci nám laikom sa zdajú všetky rovnaké. Slovenský zákon stanovuje pre páchateľa trestnú sadzbu odňatia slobody na tri až desať rokov. Týždenník MY Prešovské noviny priniesol v pondelok 29.7. 2019 článok pod názvom Vlak usmrtil človeka. Muž vo veku 45 rokov prišiel o život v sobotu ráno po zrážke s vlakom v úseku železničnej trate Rožkovany – Lipany v okrese Sabinov. Skonštatovaný bol exitus. Zásah nám bol hlásený o 6.55 h. Na mieste boli traja hasiči, povedal operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove. Udalosť potvrdila aj Železničná spoločnosť Slovensko s tým, že osobný vlak z Lipian do Prešova okolo 6.50 hodiny zrazil osobu, ktorá sa pohybovala na koľajniciach. Polícia neskôr upresnila, že obeťou nehody bol muž z Lipian, príčiny nehody ďalej vyšetrujú. Jedna sa o 45 ročného slobodného Miroslava Pavlinského, ktorý žil v rodinnom dome na ulici Moyzesovej pri Lúčke. Medzi Veľkým Šarišom a Lipanmi dočasne zaviedli náhradnú autobusovú prepravu, železničné spojenie obnovili o 10.35 hodine. Doprava po nehode meškala nielen na trati, kde sa stála nehoda, ale aj nadväzujúcich – z Prešova smerom na Košice, Bardejov a Vranov. Nebohý mladý muž bol tichej povahy ochotný každému pomôcť. Pochovali ho v stredu 31. júla na cintoríne v Lúčke. V utorok 24.9. 2019 zrazil nákladný vlak na železničnom prechode v Rožkovanoch Škodu Fabiu, v ktorej sedeli tri ženy (50, 54 a 59 rokov) vracajúce sa z práce zo Sanasu Sabinov. Tieto následky zranení neprežili. V Červenici majú na dvoch železničných prechodoch závory, v Rožkovanoch iba svetelnú signalizáciu. Okolie vstupu do obce je posiate malými krížmi na pamäť ľudí, ktorí tu zahynuli už skôr. Je to križovatka smrti! Opäť nasledoval trojhodinový kolaps železničnej aj cestnej dopravy. V piatok 29. novembra 2019 všetky obchodné reťazce vyhlásili Black Friday, tzv. Čierny piatok – totálny vypredaj tovarov za zľavnené ceny. Ľudia sa tri dni hrnuli do obchodov na predvianočne nákupy. Skutočným čiernym piatkom však možno označiť piatok 6. 12. 2019 vo sviatok sv. Mikuláša. Napoludnie v Prešove na sídlisku III. Ul. Mukačevskej vybuchol v bytovke plyn. Pri výbuchu a následnom požiari horných poschodí zahynulo sedem ľudí. Ostatných evakuovali hasiči. Apokalypsa. Na miesto tragédie v podvečer prišiel aj premiér SR, ministerka vnútra, ministerka zdravotníctva aj minister národnej obrany. Postihnutým okamžite všetci poskytli pomoc a biskupi vyhlásili finančnú zbierku. Cestujúci vo vlaku z Košíc do Lipian videli horiacu bytovku, ale aj v Rožkovanoch na železničnej zástavke o 14. 45 hodín masu ľudí. Pri štátnej ceste dvaja mládenci rozvili široký plagát s deviatimi krížmi

28

28

a oznámenie, že Združenie obcí hornej Torysy oznamuje verejnosti, že dňa 6. 12. 2019 organizuje Spomienkový pochod za obete tragických nehôd na križovatke ciest I/68 – III/3188 a železničného priecestia v Rožkovanoch. Zraz účastníkov pochodu bol od 14:00 do 14:15 pri motoreste UFO v Červenici. Po skončení pochodu o 15:00 hod. sa zhromaždenie presunulo na miesto tragédii pri obci Rožkovany, aby si uctili pamiatku obetí tragédii zapálením sviečky. 10. 12. 2019 zastrelil ráno v čakárni v nemocnici v českej Ostrave 42 ročný páchateľ šesť ľudí... Takéto negatívne správy nám dennodenne podávajú slovenské média. Celý svet žije v nepokoji, všade štrajkujú nespokojní ľudia ... XII. Doplnky k dejinám obce Lúčka

100 rokov od tragickej smrti generála MILANA RASTISLAVA ŠTEFANIKA (4. mája 1919 – 2019) a jeho vplyv na vznik Československa

Prvá svetová vojna priniesla Európe hrôzu, akú si nik nedokázal predstaviť. Rakúsko-Uhorsko mobilizovalo mužov všetkých svojich národnosti a nútilo ich položiť život za krajinu, ktorá im bola žalárom. Slováci a Česi museli s rukami od krvi prežívať vojnu bez zmyslu. Milan Rastislav Štefánik premenil týchto vojakov na stotisícovú armádu , dezertérov a oslobodených zajatcov, emigrantov roztrúsených od Kaukazu cez Rumunsko, Taliansko, Francúzsko až po Ameriku. Armáda, ktorá nepatrila žiadnemu štátu, stala sa netušenou silou v rukách cudzinca, čudáka nepatriaceho nikomu a ničomu, tuláka po hviezdach, samotára, astronóma, leteckého akrobata, kúzelníka, ktorý sa z pešiaka prepracoval na francúzskeho generála. Útleho cynického muža (160 cm) zaradila jeho magická schopnosť uhranúť kráľov a európskych štátnikov a podmaniť si city ich manželiek k najgeniálnejším diplomatom, akých kedy Európa mala. Štefánik miluje a nechá sa milovať, má tajomstvá o ktorých nikomu nepovie, trpí silnými bolesťami a na konci svojich dní ja závislý od opiátov. Jeho lietadlo sa pri návrate domov zrúti na zem a z Milanovej tragickej smrti dejiny obvinia Edvarda Beneša, ktorý stál v jeho tieni, ktorý jediný z celej Európy bol dvakrát zvolený za prezidenta republiky a dvakrát z úradu dobrovoľne abdikoval. Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách v Rakúsko-Uhorsku, zomrel 4. mája 1919 v Ivanke pri Dunaji vo veku 39 rokov. Bol slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik. Organizoval česko-slovenské légie a spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom zakladal Československú republiku. Bol podpredsedom Československej národnej rady a ministrom vojny. Skratka TGM znamená pre Čechov celkom jednoznačne prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Skratka MRŠ neznamená pre Slovákov nič, a už vôbec nie Milana Rastislava Štefánika. Je zbytočné označovať skratkou človeka, na ktorého si spomenieme len občas a ani vtedy poriadne nevieme, na čo si to vlastne máme spomínať. Komunisti počas svojej 40 ročnej vlády vymazali jeho meno z dejepisu, lebo bol proti boľševickej revolúcii. Štefánik sa narodil v rodine evanjelického farára v osade Košariská, ktorá do roku 1870 patrila do Brezovej pod Bradlom ako šieste dieťa. Po ňom ešte prišli na svet ďalší šiesti súrodenci. Žil v chudobných pomeroch, ale ako syna farára považovali ho za pánča, na poľovačkách s otcom sa naučil výborne strieľať. V detskom veku mu kiahne zjazvili tvár. Sám povedal aký je škaredý a zrejme sa ani neožení. Otec sa deťom snažil zabezpečiť dobré vzdelanie. Milan sa preto musel poriadne naučiť po maďarsky. V škole dosahoval výborný prospech. Stredoškolské štúdium začal na evanjelickom lýceu v Prešporku (Bratislave), no po troch rokoch musel odísť s bratom Pavlom do Šopronu a neskôr do Sarvaša. Slováci sa tu začali sťahovať začiatkom 18. storočia po tureckých vojnách. Z 25 000 obyvateľov tu Slováci tvorili dva tretiny. Na sarvášskom gymnáziu v jari 1896 dva roky po smrti Ľudovíta Košuta (pomaďarčený Slovák Lájoš Košut) ďalší slovenskí odrodilci Haviarovci chytili 25. marca

29

29

krehkého chlapca Milana Štefánika za nohy, prevesili ho dole hlavou cez zábradlie balkóna, nútili ho pripnúť si maďarskú trikolóru a volať na slávu Košúthovi. Milan tvrdohlavo mlčal. Neznášal maďaronov. Zachránil ho silný kamarát Slovák. Maďari revali naň, že je to „butatót z Felvidéku. Milan zmaturoval s vyznamenaním a odišiel študovať v roku 1898 do Prahy na techniku. Tu sa stal tajomníkom spolku Detvan. Štefánik sa stal stúpencom myšlienok T. G. Masaryka, ktorý bol v tej dobe profesorom Karlovej univerzity. Masaryk chodil na stretnutia slovenských študentov do zadymených krčiem, kde sa nedalo ani slušne najesť. Smiali sa, rozprávali s plnými ústami, stále smrdeli grošom. To boli tí lepší Slováci, pretože byť Slovák vtedy znamenalo byť drotár. Chudobná postavička, ktorá sa otrhaná potuluje po dedinách a uliciach miest, aby opravovala hrnce. Drotári symbolizovali celé Slovensko, tu maličkú tvrdú zem, ktorá nedokázala uživiť svoje vlastné deti. Boli tam všetci, ktorých majú dnes Slováci v encyklopédiách – prozaici Martin Kukučín a Ladislav Nádašdy Jégé, lekár Vavro Šrobár, básnik Ján Botto, ktorý písal pod pseudonymom Ivan Krasko. Jozef Gregor, ktorý písal pod menom Tajovský. Katolík, organista Mikuláš Schneider, ktorý sa podpisoval ako Trnavský. Vtedy bol veľká móda zmeniť si meno. Kto si ho nezmenil, bol čudný. Milan si pridal do mena Rastislav. Aj Milan sa pokúšal napísať nejakú báseň, ale Botto ho uzemnil a odporúčal mu venovať sa iným veciam. V roku 1900 Štefánik zanechal štúdium techniky a prestúpil na filozofickú fakultu odbor astronómie. Počas letných prázdnin ho otec po prudkej roztržke vyhnal z domu. Milan sa uchýlil k priateľovi Vavrovi Šrobárovi do Ružomberku. Otec ho však mal stále rád, doma si zavesil na stenu veľkú mapu sveta a potom označoval na nej všetky miesta vo svete, ktoré neskôr Milan navštívil. V roku 1904 Milan promoval za doktora filozofie. Cieľom jeho ďalšieho pôsobenia sa stál Paríž, kde sa chcel dostať medzi dvoch najslávnejších astronómov. Profesora Janssena upútal. Neskôr absolvoval hvezdárske výpravy na Mont Blanc, kde takmer zamrzol, do Španielska a potom ho poverovali úlohami po celom svete. Viedol výpravu na pozorovanie zatmenia Slnka do Turkestanu, kde cestou navštívil v Jasnej Poľane spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého. Potom precestoval severnú Afriku – Alžírsko, Atlas, Saharu, Tunisko aj Kartágo. V roku 1910 ho poslali na Tahiti pozorovať Halleyho kométu. V roku 1913 ho Francúzi poslali do Ekvádoru vybudovať sústavu meteorologických staníc. Milan mal veľmi chatrné zdravie, v marci 1914 sa podrobil operácii žalúdka. Potom vypukla prvá svetová vojna. Začiatok vojny Štefánika neprekvapil, lebo ju predvídal už niekoľko rokov predtým. Vo vojne však videl možnosť osamostatnenia Slovákov a tento čin spájal od začiatku s Čechmi. Nastúpil do vojenskej leteckej školy v Chartres, kde získal diplom pilota a hodnosť desiatnika. Neskôr v hodnosti podporučíka nastúpil na západný front, kde slúžil v prieskumnej peruti MF 54. Sledoval pohyby nepriateľských vojsk a navádzal delostreleckú paľbu. Na fronte začal zavádzať meteorologickú službu. Potom požiadal o preloženie na srbský front. Tu na lietadle havaroval, zachránili ho kamaráti, ktorí ho dopravili do Ríma, kde sa spoznal s pani Klarou de Jouvenel, ktorá mu neskôr pomáhala v jeho boji za osamostatnenie Slovenska. V jej parížskom salóne sa v roku 1915 stretol so svojou ďalšou obdivovateľkou novinárkou Lujzou Weissovou, ktorá mu tiež pomáhala šíriť myšlienku vzniku česko-slovenského štátu. Štefánik sa nestal čechoslovakistom, všade uvádzal v názve Česko-Slovensko s rozdeľovníkom. Spolu s Vojtechom Preissigom vytvorili prvý návrh štátnej vlajky, prvýkrát publikovaný v roku 1915 na známkach v USA. V salóne pani de Jouvenal sa postupne zoznámil so všetkými vplyvnými politikmi Francúzska. Neskôr do týchto kruhov uviedol aj T.G. Masaryka a Edvarda Beneša. T.G. Masaryk začal presadzovať myšlienku vzniku nového štátu v strednej Európe po vojne v Anglicku a Amerike, Beneš začal postupovať vo vplyve vo Francúzsku a Štefánik odišiel do Talianska, začal budovať československé légie. V auguste 1916 odišiel do Ruska, kde sa dostal aj k cárovi Mikulášovi. 16. 12. 1917 vydala francúzska vláda dekrét o vzniku samostatnej Česko-slovenskej armády. Česko-slovenské légie v Rusku, Taliansku a Francúzsku bojovali proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. V novembri 1918 Nemecko

30

30

kapitulovalo a vojna sa skončila. Štefánik sa o tom dozvedel v Japonsku. V máji 1919 odišiel do Talianska. Navštívil tam svoju poslednú lásku markízu Giulianu Benzoniovú, s ktorou si plánoval budúcnosť. Potom odcestoval do Paríža, kde sa v zlom rozišiel s Edvardom Benešom. „ V prudkej škriepke mu Štefánik vyčítal, že zatiaľ čo on bojoval na francúzskom, talianskom, srbskom a uralskom fronte, kde stratil zdravie, on Beneš v Paríži hrával tenis, chodil po bordeloch s modrou knižkou. Získaval provízie, keď francúzskemu koncernu Schneider-Creusot dohodil plzenskú Škodovku a „ kam sa stratili peniaze našich krajanov z Ameriky, ktoré ti dal Jozef Murgaš.“ V novinách Petit Parisien ťa označujú za kráľa rulety. Medzi nami je koniec. Ty si karikatúra diplomata, papierový revolucionár. Idem domov na Slovensko. Som ministrom vojny a na Slovensku je ešte vojna. A keby som náhodou umrel, tak mi na pohreb nechoď.“(Jozef Banáš, Prebijem sa! Štefánik Muž železnej vôle, Ikar 2018). Na rodnú vlasť sa Štefánik veľmi tešil, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca v roku 1913. Počas vojny mu v Uhorsku hrozil trest smrti, lebo bojoval proti vlastnej krajine. Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campo formido pri Udine do lietadla Caproni 450 s dvoma talianskymi letcami. Cieľom ich cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo sa však neďaleko Ivanky pri Dunaji náhle zrútilo. Všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča. Havária lietadla sa dôsledne nevyšetrila. Oficiálne vyšetrovanie tragickej nehody M. R. Štefánika čs. úradmi sa uskutočnilo až v rokoch 1926-1928. Vraj bolo zlé počasie – svedecké výpovede to vyvrátili, v ten deň bolo slnečno a slabý vietor, svedkovia opísali výbuch viditeľný zo vzdialenosti vyše 10 km. Niektorí svedkovia tvrdili, že počuli streľbu alebo videli vojakov z kasárni páliť na lietadlo. Podľa svedeckej výpovede pplk. Rudolfa Fabiána, sa na lietadlo strieľalo aj napriek tomu, že letci leteli nízko a mávali bielymi vreckovkami. Za ďalší dôkaz je považovaný príbeh rádiotelegrafistu Jiřiho Formana, uverejnený 26.5.1966 v českých novinách Nedělní hlásateľ vydávaných v Kanade. Podľa neho dostali prvé hlásenie o Štefánikovom prílete, no v druhom hlásení bolo lietadlo označené za nepriateľské a bol vydaný rozkaz na jeho zostrelenie. Forman so svojim kolegom z obavy o stíhanie emigrovali do Francúzska. Po návrate do vlasti sa nedokázali skontaktovať s priateľmi z jednotky, pretože tí už nežili (podľa ich príbuzných sa stali obeťami havárie alebo ich našli obesených a pod.) Ako nepohodlní svedkovia boli postupne odstránení tajnou políciou. Na prelome rokov 2018/2019 v ankete Najväčší Slovák, ktorú priniesla verejnoprávna televízia RTVS zvíťazil Milan Rastislav Štefánik, na druhom mieste skončil Ľudovít Štúr, na tretej pozícii kňaz Anton Srholec. Zo stovky osobností sa vykryštalizovala prvá desiatka, v ktorej okrem prvých troch boli aj misionári sv. Cyril a Metod, politik Alexander Dubček, vojak Jozef Gabčík, kňaz a politik Andrej Hlinka, politik Gustáv Husák, zbojník Juraj Jánošík a cyklista Peter Sagan. Víťaza vybrali hlasovaním cez SMS správy, kde Štefánik získal 108 tisíc hlasov. Ľudovít Štúr postavil národ na nohy a zjednotil ho spisovným jazykom, Štefánik doviedol tento zápas do podoby štátu, ktorý Slovákom priniesol záchranu i budúcnosť.

Kým na Morave a v Čechách prechádzala moc do nových rúk pomerne hladko, Slovensko sa rodilo ťažko a krvavo. Našou novou krajinou sa prehnala krvavá vlna, vznik nového štátu sprevádzali brutálne násilnosti a nepochopenie demokracie. Na vidieku vládla chudoba , hlad a choroby, pri ktorých dedinčania verili stredovekým poverám. Posledné tri mesiace roku 1918 ľudia útočili na bývalých úradníkov uhorskej štátnej moci - V Čiernom Balogu chlapi sekerami zabili notára a jeho manželku, v Liesku dedinský ľud zabil krčmára a roztrhal ho na kusy, demolovali sa panské majetky, ničila sa úroda, zvieratá zabíjali neľudským spôsobom – v Omastinej rabujúci odťali nohy živej jalovici, v Jablonici zo živej svine zaživa krájali slaninu. Najčastejšie sa útočilo na Židov. V Senici dáv vyraboval židovské krčmy, obchody a zničil synagógu, rabína zranili a ďalšieho Žida zabili. V Prešove sa na rabovaní podieľali Slováci, Rusíni, Maďari i Rómovia, za jedinú noc vyrabovali cez sto

31

31

židovských objektov a kričali: „Smrť Židom!“. Na rabovaní sa zúčastnili aj vojaci 67. pešieho pluku. Na druhý deň Pešť poslala vojenské posily, ktoré vzbúrencov zatkli a postavili pred súd. 120 ich odsúdili na smrť, 40 vojakov a dvoch civilistov zastrelili, ostatní ušli. Rabujúce masy v drvivej väčšine ani nevedeli, že vzniklo nejaké Československo. Na zabezpečenie verejného poriadku v mestách vznikali národné gardy. V Ružomberku žiadal farár a predseda tamojšej Slovenskej národnej rady Andrej Hlinka za ochranu od Židov 500 000 korún. (Andrej Hlinka v roku 1935 navštívil Lipany). Slovenská krajina bola veľmi zaostala. Dobové fotografie zachytávajú deti v dedinskom potoku, kde im osvetoví pracovníci ukazujú, že pred jedlom si treba umyť ruky. Úporný bol aj boj s chorobami – k týfusu, španielskej chrípke a ovčím kiahňam treba zarátať aj mentálnu zaostalosť. Popri silnej maďarizácii chýbalo základné vzdelanie a vládla aj úplná negramotnosť. 14. novembra 1918 sa skončila prvá svetová vojna. Ešte predtým 28. októbra vzniklo Československo. Hoci nový štát uznali svetové mocnosti, vlastné územie si musel vydobyť. Vojaci československých légii museli dobíjať moc na novom Slovensku, ktoré nikdy nemalo ani svoje poriadne hranice. Hranice malo stanovené iba na Morave, Sliezsku a Poľsku, nie však na juhu a východe. Česi mali vytýčené hranice ešte z čias českého kráľovstva. Južné hranice ukotvila až mierová zmluva s Maďarskom známa ako Trianonská zmluva v júni 1920. V novom štáte v Čechách zostalo 3 milióny Nemcov, ktorí sa hneď sformovali do provincie nazvanej Sudety. Slovákov bolo 2 milióny a v novom Slovensku zostalo zhruba 700 000 Maďarov. Československá armáda najprv prišla 7. 12. 1918 do Žiliny. Odtiaľ potom museli dobyť Bratislavu (tu žijúce väčšinové obyvateľstvo Maďarov a Nemcov novú republiku odmietalo) a postupne za mesiac vojsko obsadilo celé Slovensko. 10. 9. 1919 sa pripojila k ČSR zakarpatská oblasť Rusínov. Republika sa predlžila o 300 kilometrov, 12000 km2 a 600000 obyvateľov na 20 rokov. V roku 1938 si ho podmanilo hortyovské Maďarsko a po druhej svetovej vojne ZSSR. Aká bola v tej dobe situácia v Lúčke. V roku 1983 sa zaznamenala výpoveď vtedy najstaršieho občana Michala Chovanca (1893 – 1992, 99 rokov). „Ked ja pamätám, tak v Lúčke bolo 20 gazdov. U Pribuli bul kaštiľ. Patrilo k tomu aj Bencovo, kde žili komenciaši (dnešný dom Miroslava Hrabčáka.) Kde je škola, tam mal pán hospodárske budovy. Na prelome 19. a 20. storočia kaštieľ a pozemky arendoval pán Rigolt, ktorý prehral celý majetok v kartách a z dediny odišiel. Prevzal ho nižný pán (kúria u Kasiny). V tomto období ju arendoval spolu s pozemkami Žid Jung. Kde teraz býva Torok bola paľenčareň. Postavil ju zeman Tahy v roku 1816 z kameňov ruín kamenického hradu. (Po brehu potiahol potok od Revického cez obec, aby mal dostatok vody pre liehovar. Ľudia v obci tak už nemuseli chodiť s vedrami na vodu pre dobytok na Toravec) . Kde býva Bašar bola vyhňa. Na Potokoch bol mlyn (Revický) a pila u Mizeráka (Mača). Bol tam aj majetok Žida Rotha. Dedina bola iba po Bašara. Bola iba jedná ulica. Židovský cintorín bol, kde teraz býva Jozef Plavčan. Krčma stála na Polomovom pľaci. Vlastnil ju Žid. Jeho pozemky sa tiahli od Šuťaka po dnešný kríž smerom na Kamenicu, medzi potokom Toravec a cestou na Potoky. Okolo kostola Najsvätejšej Trojice boli chované panské telá (Tahyovci). Pod kostolom sú krypty. Na Gašparufke pod kostolom býval správca Kertis (kde teraz býva Andrej Kopilec). Kde bývala Uľa Turáková (kamenná kúria vyše Štefana Duraňa je už zbúraná) žila stará pani Vinckaňa. Hore dzedzinu nechcela pani puščic ľudi s vozom a tak chodzili poza koscil. V tej dobe nebol ani bubon, iba richtár s paličkou chodil okolo okien a oznamoval dôležité správy. Po poštu sa chodilo do Lipian na porad. Roľe sa delili na paňské a šedlacké. Šedlacke buli U duba, Pod močare, Križnice, Na hájom, pod i nad drahu, ktorá viedla Za Harčarku, až po horu Harčarku. Ostatné polia boli panské. Tahyovci ako zemania živili sa hlavne z výnosov polí. Majetok horného pána Rigolta sa tiahol po ľavej strane obce od kostola po školu (záhrady), od Skálky po Glašku, do Smrečkov, dole po cintorín, Nad briškami, Pod briškami a Vircele. Jeho majetnosť si kúpila kompánia Michal Pribula a spol., ktorý bol dvakrát v Amerike. Ostatné pozemky v katastri obce patrili dolnému pánovi (Vyšné a Nižné záhumnie a iné). Boli bližšie

32

32

pri obci na rovine, preto mali väčšiu hodnotu. Po roku 1900 páni rozpredali polia. Na rovine boli drahšie, na brehoch lacnejšie. Ale bola veľká chudoba, takže ľudia kupovali, čo sa dalo. V roku 1865 sa skončila v USA päťročná občianska vojna. Po nej naborčíci prišli aj do Uhorska verbovať ľudí na práce do Ameriky. V roku 1880 žilo v Lúčke 261 obyvateľov, v roku 1921 už iba 193. Takmer z každého domu niekto odišiel za prácou do Ameriky. Povyše Ľubotína sa prechádzalo cez rieku Poprad do poľských námorných prístavov a odtiaľ loďou do Ameriky. Mnohí naši rodáci sa už domov nevrátili. Deti z Lúčky od roku 1900 do 1918 dochádzali do rímskokatolíckej školy v Kamenici, kde sa učili výlu čne po maďarsky. Maďari tak chceli Slovákov pomaďarčiť. Počas prvej svetovej vojny mnoho mužov odišlo na front, ženám na poliach pomáhali ruskí zajatci (moskali). Richtárom v obci vtedy bol Ján Darák (Gašpár), ktorý nevedel ani čítať, ani písať. Obecnú poštu preberala jeho manželka, ktorá bola gramotná. Obec Harčar Lúčka mala pomaďarčený názov Fazekasrét. Po vzniku Československej republiky ľudia v obci to prijali s pokojom a keď sa začali predávať panské pozemky, všetko išlo zarobiť do Ameriky, aby si tie polia kúpili a mali z čoho žiť. Mária Kasinová (90r.) na otázku, či sa v škole učili o Štefánikovi odpovedala, že učili, ale len malo, nič si o ňom nepamätá, ale zato o Masarykovi ako prvom prezidentovi sa učili stále a pamätá si túto riekanku: „ Tomáš Garyk Masaryk tuná na obrázku a my deti sľubujeme poslušnosť a lásku.“ V demokratickej republike všetci aj ženy zrazu získali volebné právo a nevedeli čo s tým. Postupne sa všetci Lúčania prispôsobili novým lepším podmienkam života. Poďakovanie Obecné zastupiteľstvo obce Lúčka na svojom zasadnutí dňa 19. novembra 1999 na návrh starostky obce Štefánie Škapurovej poverila svojho poslanca a zástupcu starostky Jozefa Angeloviča dopísať kroniku obce Lúčka za roky 1981-1982, 1990-1998 a pokračovať v písaní obecnej kroniky do konca volebného obdobia roku 2002. Odvtedy uplynulo 20 rokov, ktoré som strávil pri písaní obecnej kroniky. Kronikár je úradná osoba a kronika je úradný dokument a tak sa k nej treba aj stávať. Kroniku píšeme nie pre seba a terajšiu generáciu, ale pre budúce generácie našej obce. Za toto 20 ročné obdobie som vyhotovil 511 strán kronikárskych zápisov vo dvoch zväzkoch kroniky obce Lúčka. Ďakujem svojim najbližším za pochopenie a podporu a všetkým, ktorí mi v tejto práci akokoľvek pomáhali. Bol som svedkom úspešného rozvoja obce Lúčka v novodobých dejinách za 30 rokov po nežnej revolúcii. ............................................. ........................................................ Ing. Mgr. Jozef Angelovič Vladimír Murcko Kronikár obce Starosta obce