Číslo 40. V Prešporku, dňa 27. septembra 1918. Ročník 9..

Podplaíné od 1.júla 1918 na rok 12 korún, na pol roka 6 korún.

Kľuje sa pokoj! /

V hrozných bôľoch a útrapných staro­stiach predsa sa dočkalo ľudstvo prvého kroka k pokoju. Našemu kráľovi patrí česť a sláva, že tento krok učinil. Minister za­hraničných d el Burian podal na všetky bojujúce mocnosti vyzvanie, aby sa šišly na poradu o pokoji. Je pravda, že nepria­teľské mocnosti nepřijaly pozvanie, ale predsa prvý krok sa stal. A v tomto zúri­vom hurhaji vojnovom i to znamená mno­ho, lebo týmto" iste po celom svete roz-nietí sa túžba za pokojom. A keď sa táto túžba všeobecne rozšíri, tí, ktorí vojnu rozduchujú, ťažko budú môcť obstáť opro­ti nátlaku všeobecnej mienky. Tak sa mi pozdáva, že vojna diaľ jako do takto roka nevydrží. Môžeme mať úfnosť, že do Vianoc budúceho roku prestanie hukot diel a brink zbraní.

Na uzavretie pokoja my malí ľudia, malé národy, malý vplyv budeme mať, ale na nás bude mať ohromný vplyv. Z tejto

•vojny*vyrastie svet celkom iný, jak bol svet starý. Treba nám napnúť všetky du­ševné sily pozorovať a skúmať smery no­vého života, aby nás nezadlávil, aby sme sa novým pomerom vedeli prispôsobiť. Nedá sa b všetkom písať, ale nad jedno-druhým treba nám rozmýšľať.

Účinky vojny badať už na každom od­bore života.

Komu by nenapadlo, že jäk významná premena sa stáva v náboženskom smý-šľaní našeho národa? Mne sa tak zdá, že, mužovia, ktorí boli dlhší čas vo vojne, prestali^sa čerta báť.

Čert mal v náboženskom živote naše­ho ľudu veľký význam. Ľudia viac sa báli čerta, než milovali Boha. Mnohé veci náš ľud nie preto činil, že Boha miloval, lež iba preto, že sa čerta bál.

Hrôzy vojny, bitiek, zbraní, strachovitosř

mužov zahnal a privykli sa k hvizdu stre­

liva jako k bzučanm včiel. A veru už nie od jednoho vojaka som čul: ja sa veru čerta už nebojím a v pekle to nemôže byť horšie.

Toto osvobodenie ľudí od strachu pred čertom bude mať veľký vplyv na nábo­ženské smýšľanie ľudu. Kňazi sa tomu mu­sia prispôsobiť. Čertom jakosi sa už nedá nárdd strašiť.

Národ sa osmelil! S tým treba počítať! V národnom ohľade stala sa tiež veľká

premena s mnohými ľúdmi. Doma pri peci väčšina Slovákov nevedela, jaký poklad má v slovenčine.Ale došiel do sveta! Zba­dal, že či na východe či na severu, či na juhu, či na západe slovenčinou ďalej za­šiel, snadnejšie sa mohol dorozumieť jako druhí inou rečou. Teprv v cudzom svete zbadali tisíce, že jak je slovenčina' vzácna, užitočná. Styky s Poliakmi, s Rusmi, so Srbmi, s Bulharmi, s Hrvatmi, s Čechmi silno vplývaly na dušu Slováka.

Národ ostal povedomý svojej národno­sti, reči! S tým treba počítať!

Ale najväčší vplyv mala na náš národ ruská revolúcia. Každý ruský zajatec je premenený. A neni tajnosťou, že heslo: Ohol ho! priniesli z Ruska Slováci. Zba-daja to aj štátna vrchnosť a zariadila im vojanské missie skrze kňazov-regiments-pátrov, aby sa vyliečili. Podarilo sa utlu­mit toho ducha.

Ale mne sa zdá, že národ akosi ináč za­čína nazierať na majetkové zariadenie sveta. A s tým treba počítať!

Národ akosi ztratil starú strachovitosí. Veru kňazom treba dobre napnúť sily, aby v ňom zas vzbudily strach pred čertom skôr,-než sa uzavře pokoj, lebo keď sa to kňazom nepodarí, je obava, že nebude po­koja, lebo kto sa čerta nebojí, tým menej sa bojí človeka a ťažko bude priúčať ľudí k starému poriadku.

Svetová vojna. Talianske bojište.

Úradná zpráva so dňa 24. septembra. Na južnej tyrolskej fronte kanónové a pa-

trolové boje. Na vrchu medzi Caneve a Monte di Val

Bella naši nepriatelia včera započali znovu útočiť. Na Monte Sisemolo, na ktorom ne­priateľ svoju kanónovú palbu viedol až p % ten najvyšší stupeň, francúzskym a talian­skym útočiacim čatám podarilo sa vniknúť do našich línií. Jedon náš protináraz zahnal ich zpät do ich zákop. Od Monte Tomba na sever odbili sme ten pokus nepriateľa, aby sa zblížil k naším pozíciám.

V:\ ápadnom fronte a v Albánii nebolo •idalosti. j

Náčelník generálneho štábu.

Bulharská úradná zpráva so dňa 23. sep­tembra.

Macedonský front: Od Ochridského jazera na Západ a pri

Červenej Stene občas tuhá nepriateľská ka­nonáda. Na Peristeri a od Bitolie na sever v blízkom boji odbili sme nepriateľské úto­čiace oddelenia na ohrožené miesto.

Po zpätztiahnutí fronty kúta medzi Čer­nou a Vardarom naše čaty, ktoré boly v spojení, previedli sme do novej pozície od Prilepu na juh a od Dojrana na sever.

Generálny štáb.

Bojištenemecko-francúzske. Nemecká úradná zpráva so dňa 2\

tembra. A r m á d y d e d i č a b a v o r s k é h o

t r ó n u R u p p r e c h t a a g e n e r á l p l u ­k o v n í k a B o e h n a•: Od Neuville Cla-pelle na juh pri jednom miestnom podujatí priviedli sme zajatých. Delostrelecká čin­nosť ožila medzi Yserom a kanálom La Bassée na dvoch brehoch Scarpy a na od­seku kanálu od Marquina na juh-

Na odsekoch od Epehy na východ a na juhovýchod, taktiež medzi potokom Omi-gnon a Sommou popoludní delostrelecký boj opäť zosilnel. Proti naším čiaram od Epehy urobené útoky anglickej pechoty sme odrazili. Ako v posledné dni, tak aj včera zvláště sa vyznačila druhá pešia di-

*t r« i* Ä. SLOVENSKÉ LUDOVÉ NOVÍNYL

visia gardy. Silná delostrelecká činnosť ce­lú noc neklesla. Počas nočných útokov od Epehy na juh nepriateľ zahniezdil sa v jed­notlivých časfach zákopy. Pri Oise boje v prednom území.

A r m á d y d e d i č a n e m e c k é h o t r ó-n u : Medzi Ailettou a Aisnou včera delo­strelecká činnosť oslabla. V Champagni vý­skumné boje.

A r m á d y g e n e r á l a G a 11 w i t z a : Medzi Coles Lorrainesom a Moselom včas­né z rana delostrelecký boj dočasne stal sa prudkejším. Proti Chaumentu z Dampvilou-xu a od Rembercourtu na juh silnými odde­leniami vytrhnuvšieho nepriateľa, ktorého výskumné oddelenia viackrát sprobovaly výskúmať silu našich pozícií,^ sme odbili. Od Moselu na západ naše čiary potiskli sme trochu napred.

Nadporučík Lôrtzer vydobil svoje 42- po­ručík Baumer 30. víťazstvo v povetrí-

Ludendorff, prvý hlavný kvarticr-majsťer,

Anglická offensíva v Palestíne.

Turecká úradná zpráva so dňa 21. sep­tembra.

Palestinský front: Ťažké boje trvajú ďalej. Angličania útočia

zvláště medzi pobrežím a železničnou čia­rou. Cieľom zkrátenia fronty naše čaty od železničnej čiary na východ po hrdinskom odbití nepriateľských útokov, dľa rozkazu uťahujú sa do svojich nových pozícií od do-savádnych pozícií na sever.

Hlavný stán.

Chýry. Smrť. Albert M a r t i š, učiteľ na odpo­

činku, spisovateľ slovenský, umrel v Padi-nej, v Toron'talskej stolici, 19- [septembra. Dožil 63 rokov. — Fraíío O r s z á g h, ku­pec, horlivý rodoľub umrel v Lazanoch 19. septembra, v 74. roku svojho života. Vďačná im pamäť!

„Zavolajte kňaza!" V Amerike pre kato­líckych vojakov do Európy vyslaných, mi­nister vojny Spojených Štátov zaviedol tú­to novotu: Každý katolícky americký vo­jak na svojej poznávacej známke, na legiti­mácii bude mať napísanú poznámku: „Za­v o l a j t e k ň a z a ! " Každý iný vojak, kto­rý umierajúceho s touto poznámkou na hv* gitiŕnácii nájde, je povinný hneď to oznámiť ďalej, aby želaniu „ Z a v o l a j t e k ň a z a ! " mohlo sa vyhovieť. Spojené. Štáty uznávajú právo katolíkov prejaviť poslednú vôľu.

49 roční vojaci budú dľa ministerského na­riadenia pustení domov od 15- septembra do 31. decembra. Len aby vojenské úrady v zázemí ich zase nezadržovaly. Staly sa prípady, že vojaci dostali oslobodenie od vojenskej služby, ale boli zadržaní, pone-váč vraj boli „nepostrádateľnými." Keď vo­jak žiadal o prepustenie, bolo mu poveda-no, aby si najprv obstaral za seba náhradu.

Prišiel na psa mráz- Notár Ravas v Sajó-udvarhelyi, ženy, ktbré přišly k nemu v zá­ležitosti podpory, vyhadzoval von z obec­

nej kancellárie, a podporu dal len tej žene, ktorá mu hodne zaplatila. Boly ženy, ktoré mu nosily husy, kačky, drevo, seno a dakto­ré mu i zdarma pracovaly, len aby im vy-assignoval válečná podporu. Oznámili toho­to vtáka. Súdna stolica ho oslobodila, lebo si svedkovia pri súde protirečili. Súd vy-rieknul, že notár musí záležitosti o podpore vybavovať zdarma. Záležitosť táto prišla ku kráľovskej tabuli,, ktorá notára Ravasa preto, že sa dal pri válečných podporách a reklamáciách podplácať, odsúdila na dva mesiace do väzenia. Kúria výrok kráľ. ťa-buly potvrdila. Tak sa patrí! Veď je notár, ktorému reklamanti zdarma aj pole musia obrobiť, ba aj hnoj voziť.

Nariadenie o šatách. Vyšlo zaujímavé vládne nariadenie a sice nariadenie o šatách. Dľa tohoto nariadenia každý, kto má, alebo líto opatruje takú zásobu odevu, ktorá pre­vyšuje jeho potŕebíu. aby túto zvyšnú odev dľa dnešného stavu do 15. októbra oznámil Výboru pre zaodievanie ľudu (zase jedna nová centrála). Oznámiť treba každú látku na spodné a vrchné šaty, taktiež nové a staré hotové obleky. Ďaleko, hodne ďaleko sme už prišli s tými nariadeniami. Načo všetko ešte vydajú nariadenie-

Španielska choroba šíri sa vo veľkých rozmeroch po celej krajine. Po väčších me­stách pozatvárať musely všetky školy, lebo dve tretiny žiakov ochorelo na španielsku nákazu. Po dedinách pozorovať možno to isté. V Prešporku väčšina školských detí leží na španielsku chorobu. Vo švédskej ar­máde ochorelo 21.029 vojakov, z ktorých 78 zomrelo.

Prehral 3 milHony v kartách. Qróf Július C s e k o n i c s , predseda uhorského Jockey-klubu, prehral vo Viedni medzi magnátmi 3 milliony korún. Prehra účinkovala na grófa tak, že onemocněl. Chudoba hladuje a grófi a magnáti hýria a kartujú.

Pohoršenie. V jednom kostolíčku odbýval sa minulý týždeň sobáš. Mladý pár prišiel pred oltár. Do kostolíčka hrnulo sa na divá­ky veľké množstvo ľudu, aj židia prišli, kto­rí sa pohoršlive chovali, tak že im pán fa­rár musel pripomenúť, že chrám Boží je do­mom modlitby a nie miestom zvedavosti a pohoršenia. Teraz musíme odpovedať na otázku, prečo prišlo do chrámu toľko zve­davcov pozerať na sobáš? Nuž preto, lebo nevesta bola v e ľ m i m a l e j postavy. Ai u fotografa' tropili si zvedavci z mladoženi-chov posmech pre malú postavu nevesty. My týmto posmeškárom odpovedáme to, že i malý človek je človekom, ktorý má srd­ce a cit a svoje ľudské práva.

Odpveď Ameriky. Na nótu grófa Buriana Spojené Štáty americké odpovedaly krátko a přizvukovaly: „Vláda Spojených Štátov ustáiila už tie podmienky; na zaklade kto­rých by Amerika mohla pristúpiť k uzavie­raniu mieru. Amerika nemôže a nechce sa zaoberať s nijakým návrhom o porade v ta­kej veci, o ktorej svoje stanovisko a úmysly tak jasne vyjadrila." W i l s o n posledne vy­jadril sa o nóte Burianovej ešte takto: Mu­síme docieliť úplného víťazstva a neslobodno dopustiť žiadneho vyjednávania. • Ešte i v tom páde bych. sa pridŕžal tohoto stanovi­ska, keby Rakiisko-Uhorsko zajtra poveda­lo, že príjme všetkých 14 bodov mojich podmienok- Slovám našich nepriateľov veriť nemôžeme.

Číslo 40,

Osud mierovej nóty. Úradne sa oznamuje: Dľa zpráv dosiaľ došlých, sotva už možno pochybovať o tom, že podnet rakúsko-uhor-skej vlády, aby boly o mierovej otázke dr­žané dôverné porady, bude odmrštený. Amerika, Francúzsko, Taliansko, Anglicko, Japonsko atď- s istým odporom odmršťujú pravicu pokoja ústredných mocností.

Potrestali rolníka. Roľník Roháček z Vra-žkova predával zemiaky kilo po korune i dražšie. Ktosi ho oznámil. Roľníkovi súd na­meral 8. mesiace väzenia a 10.000 korún po­kuty. Roľníci pre tento prísny trest zaprisa­hali sa, že nebudú pracovať, t. j . dorábať potraviny.

Zlodejstvo na drahách stále sa množí. Kradne sa stále viac, kde sa čo dá. Príčinou toho je v prvom rade rastúca bieda. Ale kradne sa aj na železniciach. Nedávno sťa­hoval sa chudobný kaplán na novú stanicu. Keď nábytok zdanlivé neporušený, kaplán rozbalil, s úžasom pozoroval, že všetko prádlo aj obuv mu ukradli. Nezostalo mu ničoho. Opravdu pomery priamo úžasné!

Ukradli mu všetky zemiaky na rolí- Roľ­níkovi Hanzlovi y Lišne zlodeji vykopali všetky zemiaky na rolí veľkej pod mericu. V Prešporku pre veľké krádeže vyslali háj­nikom na pomoc vojsko, ktoré stráži úrodu.

Na otvorenej dráhe rozhodený rušeň. V blízkosti železničnej stanice Čorna na slo­bodnej dráhe rozhodilo rušeň nákladného vlaku č. 62. Následkom tohto dráha sa na­toľko porúchala, že železničnú premávku medzi Prešporkom a Szombathelyom museli zastaviť, kým dráhu' priviedli do poriadku.

Vyznanie bolševlsmu. Pred bolševickti ko-missiu v Petrohrade predvolaný bol občan, ktorý mal učiniť vyznanie bolševickej vie­ry. Boly mu dané nasledujúce otázky: „Čo bys učinil, kebys mal dva domy?" „Jeden bych dal štátu pre iných a druhý bych si nechal!" „Čo bys učinil, kebys mal 200.000 rublov?" „100.000 bych rozdal svojím1 blíž­nym, druhých 100.000 bych si nechal!" „Čo bys učinil, kebys mal dve ženy?" „Jednu• bych dal svojmu blížnemu, druhú bych si podržal!" „A čo bys učinil, kebys mal dve prasatá?", znela posledná otázka. „Nechám si obe, poneváč ich mám-"

Dvadsať nepravých cárov. Dľa zpráv švajčiarskych časopisov objavilo sa v Ru­sku najmenej dvadsať nepravých cárov, ktorí všetci balamutia ľud, že sa im jako zázrakom podarilo ujsť smrti. Ohromné zá­stupy žien a sedliakov sa ku takýmto do­brodruhom pripojujú- Najviac obľuby získal si nepravý cár v okolí Nižného Novgorodu. Bol sprevádzaný pópami, ktorí držia k se­dliakom reči, v níchž oznamujú rýchly pád bolševikov. Všetko toto treba pripísať veľ­kej zaostalosti ľudu ruského na každom poli.

Atentát na Trockého. Z Kijeva sa ozna­muje, že na Trockého spáchaný bol v Kur-sku atentát. Jedon vojak strelil po ňom, ale chybil. Oznamuje sa ďalej aj to, že ukrajin­ská vláda odkryla spiknutie, majúce za- účel zavraždenie Rakovského, vodcu ruskej mierovej delegácie.

Japonské válečné prípravy konajú sa ho­rečné. Armáda, ktorá dosiaľ čítala 21 diví-sií po 4 plukoch,, je zvýšena na 42 divisií. Aj námorníctvo je zvýšené-

Rôzne drobné zprávy. V Rusku zúri vraž­denie a občianska válka. — Žurnalisti z Ne-

Číslo 40. SLOVENSKA £UDOV£ NOVIN! gtraae &

mecka, ktorí prišli do Uhorska na návštevu boly pohostení aj od kardinála-primasa Jána Černocha, v Ostrihome. — V arcibiskupstve viedenskom boly nariadené modlitby za mier. — V muničnej továrni vo Wôllejsd-dorfu vypukol veľký požiar, a udal sa vý­buch. Zahynulo vyše 300' osôb. — Vo Vo­roneži udal sa väčší výbuch než v Odesse. — Francúzsko chystá už úradníctvo pre Elsás-Lotarinsko. — V Rumunsku šíri sa nová válečná agitácia. — Trocky sľubuje Óechoslovákom, ktorí sa vzdajú, voľnosť \r Rusku.

'9 Pohrab bývalého ruského cára.ŕ Moskov­

ský časopis „Izvestia" nasledovne opisuje iekaterinburgskou ľudovou armádou uspo­riadaný slávnostný pohrab bývalého cára Mikuláša. Mrtvolu bývalého cára, ktorá bo­la pochovaná na tom mieste lesa, kde sa popravenie stalo, exhumovali. Exhumova­nie previedlo sa v prítomnosti početných zastupitefov západno-sibirskeho kňažstva, miestnych kňazov, taktiež v prítomnosti zastupiteľov ľudovej armády, kozákov a českých čiat. Mrtvolu cára uložili do cin-kovej, drahým sibírskym cedrovým dre­vom obloženej rakví a pod vedením hlav­ného veliteľa ľudovej armády v sprievode čestnej stráže previezli ju do jekaterinburg-ského stolného chrámu, kde ju dali na má­ře a odkiaľ ju na dočasné miesto v osobi­tom sarkofágu odvezú do Omska.

Zaďakovanie Helffericha. Wolffova kan-cellária oznamuje, že štátneho ministra oslobodili od toho poverenia, aby nemeckú ríšu u ruskej sovjetovej vlády zastupoval. ] Dr. Helfferich na žiadosť ríšskeho kancellá-ra sa osvedči!, že je náklonný pokračovať vo svojej predošlej činnosti a viesť hospo­dárske predpráce vyjednávaní o pokoji.

Maxímovanie poľnohospodárskych prie-mysefných článkov. Minister obchodu toh­to týždňa vydá viac nariadení, hlavne o ustálení maximálnej ceny v polnom hospo­dárstve ' potrebných priemyselných článkov. Tak maximujú cenu rýlov, motýk, čakanov, povrazníckych výrobkov, aké su ohlávky, štrangy atď. Cena masti na- vozy tiež bude maximovaná.

Jak hlboko klesnul ruský národ.

V Rusku panuje tak veľký rozvrat, aké­ho dejiny dosiaľ neznajú- V Rusku sú dnes dva/tábory, ktoré po celej veľkej krajine vedú válku na život a na smrť. Ruské ar­mády sa pričinením židov rozutekaly, zbra* ne zahodily a šly domov. Židia mužíkom vo fronte nahovorili, že môžu ísť domov a tam

sa deliť o pozemky, ktoré sa vezmú, šlach­tě, cirkvi a cárovi- Nemecko malo už pred vypuknutím války v Rusku všetko dobre pripraveno a preto šlo do svetovej války naprosto s istotou výhry. 2idia v Rusku v počte 6—8 millionov boli vernými spojenca­mi Nemecka, krém týchto maío tu Nemecko na 2 milliony bohatých v Rusku osadených nemeckých továrnikov a statkárov.

V Rusku odohráva sa dnes krvavá hrú-zovláda ^židovsko-soeialistická, so židom Leninom-Zederblumom a Trockým-Chaim Brónšteinom v čele. Na stá ľudí je tu kaž­dého dňa na rozkaz týchto židovských kr, vežižnivcov popraveno. Čo sa dnes v Rusku odohráva, to je ďaleko horšie, strašlivejšie a rozsáhlejšie jak veľká 'revolúcia vo Fran­cúzsku, ktorá vypukla r. 1780 a trvalá sko­ro 30 rokov. Hrúzovládci Fracúzska Robes­pierre a žid Simon dali popraviť prez 3 mil­liony ľudí.

Začiatok ruskej revolúcie boi učinený pri­činením vodcov kadetov, Miljukova, Gučko-va, Lvova. Títo vodcovia kadetov, spojení so židmi, shodili cára, vládli krátku chvíľu, potom ale prišli na nich. židia a riekli: te­raz sme v Rusku pánmi my. Miljukov a je­ho spojenci boli vržení od židov do žalára a mnohí z nich boli povraždení. Teraz všetko v Rusku odumiera a hynie. Železničné drá­hy nejezdia. Na pólách sa nepracuje-

Židia a socialisti v mestách z Petrohradu a z Moskvy posielajú do dedín rekviračné komissie, aby sedliakom vyrvaly potravi­ny. Židovské vojsko, ktoré je známe pod me­nom červených gardistov, je sostavené zo židov, huligánov a lupičov. Príde-li takáto rekvizičná tlupa na dedinu, nastane tu boj. Sú-li sedliaci silnejší a lepšie vyzbrojení, zaženú gardistov, sú-li červení gardisti sil­nejší a lepšie vyzbrojení, roľníkom všetko poberú, dediny vyplenia a obyvateľov po­vraždia.

Židák Lenin a židák Trocký-Chairn Bron-stein vydali heslo: že pôda bude rozdelená •medzi mužíkov-proietárov, ktorým v Ru­sku riekajú „beduiaki", kdežto roľníci zá­možnejší, ktorým v Rusku riekajú „kulaki", majú dostatok pozemkov. Ale Lenin i Tro­cky sa prepočítali. Veškeré obyvateľstvo obcí v Rusku sa spolčilo a vjmlásilo, že ne­zná rozdielu medzi bedujakmi a kulakmi. Vláda židov v Rusku je obmedzená len tam, kam dosiahne moc bodákov červenej gardy. Dni tejto vlády židovskej sú dľa zpráv hodnoverných — spočítané. Mož­no, že do roka bude Rusko od krvelačných červených gard osvobodené.

Nádeje Nemecka, že bude z Ruska dová­žať zásoby obilia a potravín, výšly na zmar.

V samej južnej Russii platí ľud za kilo mú­ky 20 rublov- V Moskve je múka ešte draží-šia. Hrozné sú sociálne pomery v Rusku. Šaty a obuv sú ešte dražšie než u nás. Ma­li sme v dobách mieru o Rusku a ruskom národe docela iné pojmy. To čo sme o Ru­sku a jeho národe znať sa domnievali, uká­zalo sa* naprosto klamným. Ruský národ zradil sám seba. Teraz musia cudzé veľ­moci posielať do Ruska pomocné armády, aby Rusko zbavené bolo židovského vladá­ra. Tak hlbpko neklesnul ešte žiadon ná­rod, čo svet svetom stojí.

ciiisraii3t0PooH3@DipaDeiou]}

30 deiníkov k rôznym prácam na dobrý plat a celé zaopatrenie príjme: Parná pila „ L i g n u m " v Hodoníne, Morava.

^r^riiir^r^i^i^niipiir^r^r^riníänfii]r^iän

!Žiadajte s lístkom v ad- » i

minlstrácli m

1 7 PRAHE III., Mostecká 7 levné - populárna - veselé ALE HO!

• Si. obecenstvu do pozornosti!! Mám na sklade vlastnú výrobu: Cemen­

tové hranty (Válovy) do rnaštal a ku stud-! ňám, ďalej rôzny špeciálny betonový tovar:

Kríže, pomníky a náhrobníky.

Pódujímám rôzne betonové práce:

SSr Podlahy, štukatóre afcoľ. Dodávam stavebný materiál: tehlu, škrydHcu, vápno, cement vo vefkom i v malom. Staviteľ a specialista cementovej a betóno­

vej práce

Jozef Waohalek ŠTOMFA (Pozsonymegye.)

Podporujte svojské ústavy

Úverná banka úč. spol filiálka v Prešporku. Prijíma vklady na knižky na 3V2%. Kupuje a predáva válečnú pôžičku a všetky iné cenné papiere. — Peukaatije peniaze válečným zajatým do Ruska a Talianska. Predáva vino z pivnic v Modry a Pezinku a robí všetky bankové obchody

Strana 4. SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY Číslo 40.

^«e?".\

AÍ'MKM

Zvolenská Ľudová Banka úč. spol. ======—:., • vo Zvolene. = = = = = = = = = = = = = = =

VYZVANIE k podpisovaniu 5000 kusov nových K 200.—, slovom dvesto korunových, na meno znejúcich účastin Zvolenskej ľudovej banky

účastinárskej spoločnosti vo Zvolene.

Vo smysle uzavretia valného shromaždenia zo 7. apríla 1918. v známosť vzatého bansko­bystrickou súdnou stolicou pod č. 137/1918, vypúšta správa Zvolenskej ľudovej banky účastinárskej spoločnosti vo Zvolene k verejnému upisovaniu 5000 kusov nových K 200.— n- h., slovom dvesto korunových číslami od 10.001—15.000 opatrených účastín, cielom povýšenia účastinnej istiny z do-savádných K 2,000.000— na K 3,000.000.—

1. Účastiny sa vypredajú v kursovej hodnote, asíce: a) pre starých účastinárov po K 300.— a K 4.— zápisného od každej účastiny, b) pre nových účastinárov po K 360.— a K 4.— zápisného od každej účastiny.

2. Právo kúpy vyhradené je pre starých účastinárov tak, že na každé dve staré 200 koruno­vé majú právo podpísať jednu novú tiež 200 korunovú n. h. účastinu v cene po K 300.— a K .4.— zá­pisného od každej účastiny. Po vyčerpaní svojich predností v prvom' rade starí účastinári nadobudnúť si môžu ďalšie účastiny v cene po K 360.— a K 4.— zápisného od každej účastiny.

3. Právo repartície vyhradene je správe, 4. Podpisovanie účastín končí sa 31- januára 1919.

• 5. Pkiíebiié p&éEfmakY-i . 1. pri podpise, ale na každý pád do 31. januára 1919 zaplatiť treba 50%-ov kursovej

ceny a K 4.— na zápisné od každej účastiny t. j-a) starí účastinári K 154.— •b) noví účastinári K 184.— na každú účastinu. 2. Ostatok treba zaplatiť do 31. mája 1919, t. j . : a) starí účastinári K 150 — b) noví účastinári K 180.— na každú účastinu.

6- Tí majitelia starých účastín, ktorí si pri V. výpuste nepárny počet K 100.— účastín na párny, kúpením polúčastiny, nevyrovnali, môžu si pri VI. emissii tým istým cieľom kupovať pol­účastiny v cene á K 180.— a K' 4.— zápisné od každej polúčastiny. Splátky na polúčastiny dejú sa tak, ako na celé t. j . : pri podpise, na každý pád ale do 31. januára *919 zaplatiť treba K 94.— a do 31. mája 1919 K 90.— $

7. Zaplatiť možno pri podpise razom celú hodnotu značených účastín. 8. Od nových účastín nebude sa platiť dividenda na obchodný rok 1919, ale ústav nahradí

upisovatefom 31/í>%-ové úroky od splátok od dňa platenia do 31. decembra 1918. 9. Správa zakročí v smysle obchodného zákona proti tým, ktorí svoje zavianosti na čas nevy­

rovnajú. 10. Kursový rozdiel, t. j . nad menovitú hodnotu platené nadplatky prirazia sa k zásobným zá­

kladinám dfa uzavretia správy. 11. Starí účastinári prihlásiť majú správe svoje prednosti do 15. decembra 1918, čo jestli urobH

zameškajú, ztratia právo na podpisovanie účastín v nižšom kurze.

Zvolen, dňa 22. augusta 1918.

Dr. Ján Vesel v. r., hl. správca^ Villiam Pauliny v. r. obchodný správca. František Militky v. r., nám. hl. správca-

Členovia správy:

Ján Slávik v. r., Karol A- Medvecký v. r., Igor Izák v. r., Ján PoHvka v- r.f Michal Bázlik v. r., Ján. Slabeycius v. r., Ján Kmef v. r.. Daniel Belli;š v. r., Karol Herman v. r., Tivadar Wall© v. r., Pavel4*

Ruttkay v. r., Dr. Ivan Turzo v. r.

IWWIWWWW19* „ feKäMaíSarsfc? a kiMm&ttí n*i<*-. Sta** 3K»l » SSr*8safSSfe l » « m MNtefrísr Karhe S Ŕ t i 8 S. B$zaf| tort,

Í1*# ÍPikí*r:*SH>«V*í 5Sš«ř#ríM»í