Kultúrny turizmus - Žilinský Samosprávny Kraj...Ako rada na svadobnú noc by nám to dnes nepripadalo veľmi vhodné, ale v tých časoch bolo hlavným cieľom manželstva plodenie

ZBORNÍK Z KONFERENCIEo kultúrnom turizme a kreatívnom priemysle...

Kultúrny turizmus 2014

Kreatívne (po)kroky v kultúre

3

Obsah

Vitajte v Sobášnom paláci v Bytči . . . . . . . . . . . . . . 5Mgr. Zuzana Kmeťová,Žilinský samosprávny kraj

Kultúrny turizmus ako nevyhnutná súčasť podpory kultúry . . . . . . . . . . . . . . 14Mgr. Zuzana Komárová,Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Podiel Košického samosprávneho kraja na projekte Košice EHMK 2013a vytvorenia platformy pre rozvoj kreatívnej ekonomiky . . . . . . . . . . . . . . 18PhDr. Jana Kovácsová,Košický samosprávny kraj

Kultúrny turizmus v pripravovaných programoch cezhraničnej spoluprácePL – SR a SR – ČR v programovom období 2014 – 2020 . . . . . . . . . . . . . . 29Ing. Michal Patúš,Žilinský samosprávny kraj

Inovatívne a kreatívne prvky Oravského múzea zamerané na rozvoj turizmu a cestovného ruchu . . . . . . . . . . . . . . 33PaedDr. Mária Jagnešáková,Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne

SNM – Múzeum Bojnice a kultúrny turizmus . . . . . . . . . . . . . . 41Ing. Petra Gordíková,Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice

Tašíkovo – rozprávkový Košický kraj . . . . . . . . . . . . . . 45Mgr. Helena Novotná,Gemerské osvetové stredisko

Dobrý nápad, prečo na hrad . . . . . . . . . . . . . . 51Mgr. Andrea Heglasová,Žilinský samosprávny kraj

4

5

Vitajte v Sobášnom paláci v Bytči

Mgr. Zuzana Kmeťová, Žilinský samosprávny kraj

Sobášny palác dal postaviť Juraj Turzo v roku 1601 severozápadne od svojho kaštieľa. Na základe umeleckého a architektonického prieskumu odborníci zistili príbuznosť materiálov a techník na zámku i na paláci. Z toho vyvodili záver, že obidva objekty stavali tí istí majstri. Palác mal viacero využití.

V prvom rade vznikol z praktických dôvodov ako miesto pre konanie svadobných hostín Turzových 5 dcér: Barbory, Heleny, Márie, Kataríny a Anny. V jeho múroch sa pilo, hodovalo, tancovalo, sobášne zábavy trvali aj niekoľko dní. V tanečnej sále bola dokonca aj svadobná posteľ, v ktorej sa odohrávala aj „konzumácia manželstva“, ako sa v tých časoch hovorilo. Posteľ stála vo výklenku oddelená od ostatných priestorov závesmi spustenými z pozláteného priečelia s latinským nápisom: „Obmedz zbytočné, kroť svoju túžbu. Mysli na to, koľko si žiada príroda a nie Tvoja žiadostivosť. Urči hranice svojej žiadostivosti. Odožeň vnady prebúdzajúce skrytú rozkoš.“ Ako rada na svadobnú noc by nám to dnes nepripadalo veľmi vhodné, ale v tých časoch bolo hlavným cieľom manželstva plodenie detí.

Druhým využitím sobášneho paláca bolo dočasné uskladňovanie obilia, prípadne iného tovaru. Inventár paláca pochádzajúci z roku 1627, ktorý sa zachoval v Štátnom archíve v Bytči, uvádza, že na prízemí vo vstupnej hale skladovali 26 balíkov soli, každý vážil asi 110 až 160 kilogramov. Bola to soľ, ktorú vozili z Poľska na pltiach po Váhu, tu ju uskladnili a neskôr predávali. Na prízemí bola podľa súpisu aj kuchyňa a vo veľkej sále na poschodí 11 hromád obilia a iných plodín.

Sobášny palác bol v priebehu času zničený troma požiarmi: Prvýkrát v roku 1647 za Esterháziovcov. Bol síce opravený, ale začalo prevažovať jeho využitie na sklady.

Druhýkrát v roku 1859 za Popperovcov. Po tejto udalosti bol vo vnútri komplexne prestavaný a v roku 1886 ho adaptovali na budovu okresného súdu. Po týchto zásahoch objekt pripomínal pôvodný palác už len po stavebnej stránke a vďaka výzdobe fasád.

Tretíkrát 1. augusta 1904 pri veľkom požiari v Bytči. Zhorela pri ňom celá šindľová strecha a musela byť vymenená za škridľovú. Sobášny palác bol definitívne prestavaný pre potreby okresného súdu.

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa Bytča stala sídelným mestom Bytčianskeho okresu. Sídlili tu mnohé úrady a bola núdza o kancelárske miestnosti. Správa veľkostatku Bytča naďalej prenajímala priestory Sobášneho paláca okresnému súdu a od roku 1932 aj daňovému úradu. Z tej doby pochádza posudok, ktorý uvádza: „Budova je celá prenajatá a obsahuje na prízemí 1 dvojizbový súkromný byt, 1 miestnosť je voľná a teraz používaná ako garáž vetroňa, ďalej sa na prízemí nachádza 6 úradných miestností daňovej správy a jedna archívna miestnosť. Na celom prvom poschodí je 10 úradných miestností okresného súdu a 3 archívne miestnosti.“

Vitajte v Sobášnom paláci v BytčiMgr. Zuzana Kmeťová, Žilinský samosprávny kraj

Vitajte v Sobášnom paláci v Bytči

6

V posledných rokoch druhej svetovej vojny zámocké budovy značne utrpeli, pretože zámok viackrát obývalo nemecké vojsko. V roku 1948 prešiel bytčiansky veľkostatok do vlastníctva štátu. Od roku 1970 je palác národnou kultúrnou pamiatkou. Nachádzali sa v ňom výstavné priestory Považského múzea v Žiline a slúžil aj na rôzne obecné účely. Od roku 2002 je Sobášny palác vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja.

Názov projektu: Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky Sobášneho paláca v Bytči v horizonte rokov 2007 – 2009

Názov programu: Nórsky finančný mechanizmus a finančný mechanizmus EHP

Prioritná oblasť: Zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva

Získané finančné prostriedky: 1 052 391,90 EUR

Okrem týchto zdrojov zaplatil Žilinský samosprávny kraj z vlastných zdrojov na financovanie stavebných, reštaurátorských prác a prác spojených so zhotovením projektovej dokumentácie sumu 1 114 729,29 EUR.

Pred samotnou výstavbou prebehol na objekte reštaurátorský prieskum, ktorého výsledkom bol návrh reštaurátorských prác. Stavebné práce na Sobášnom paláci začali 06/2008. Stavba bola skolaudovaná 23.10.2009. V tento deň sa uskutočnilo slávnostné otvorenie a rovnako to bol deň začiatku nového života pre Sobášny palác v Bytči.

Hlavným problémom bola technicky nevyhovujúca a danému historickému štýlu nezodpovedajúca strecha a zamokanie spodnej časti objektu. V rámci rekonštrukcie bolo potrebné vymeniť ťažkú oceľovú strechu, ktorá svojou hmotnosťou v priebehu viacerých rokov spôsobovala statické narušenie obvodových múrov objektu. Ďalším nevyhnutným zásahom pre záchranu národnej pamiatky bola sanácia vlhkého muriva. Práve najväčší podiel porúch stavebno–technických vlastností objektu bol zapríčinený pôsobením vlhkosti a vody. Rovnako znehodnotená poruchami z vlhkosti bola omietka všetkých fasád objektu. Okenné tabule na objekte boli zvetrané a výrazne poškodené. Pozornosť si vyžadovalo komplexné riešenie reštaurovania kamenného portálu s erbami, ktorý doposiaľ nebol zreštaurovaný.


7

Prízemie počas rekonštrukcie

Po rekonštrukcii

Projekt bol rozdelený na 5 aktivít: 1. Renovácia podláh 2. Zemné práce/vlhkosť 3. Výmena strechy 4. Okná dvere, nátery, maľby 5. Reštaurátorské práce


8

Hlavná sála počas rekonštrukcie

Po rekonštrukcii


9

Výmaľba realizovaná technikou secco fresco v šedo – čiernej farebnosti. Celý priestor sály bol prekrytý hrazdeným kazetovým stropom.

Na hlavnom portáli je profilovaná rímsa, ktorá je položená na dvoch konzolách. Pri konzolách z obidvoch bokov stoja anjeli, ktorí v ľavej ruke držia palmový list a pravicou sa dotýkajú erbov vo vavrínovom venci.

Nad erbmi sú ešte písmená, ktoré predstavovali iniciálky mena Juraja Thurzu GTDBF (Georgius Thurzo de Bethlenfalva) a Alžbety Coborovej ECDCZM (Elisabetha Czobor de Czobor Zene Mihály).


10

Okná pred reštaurovaním

Okná po reštaurovaní


11

Svadobný dar palatína Turzu

Tento rok sa organizuje už 5. ročník súťaže. Hlavnou myšlienkou súťaže je zvýšenie návštevnosti múzeí Žilinského samosprávneho kraja. Základnou podmienkou súťaže je účasť oboch snúbencov pri jej plnení, návšteva všetkých expozícií v správe Považského múzea v Žiline a návšteva aspoň jednej expozície v každom ďalšom múzeu v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Súťaž sa zavŕši vyžrebovaním dvoch snúbeneckých párov. Víťazné páry majú možnosť realizovať svadobnú hostinu bezplatne priamo v Sobášnom paláci v Bytči.

Prezentácia Sobášneho paláca

V roku 2013 sa v Žilinskom kraji konal výjazd diplomatického zboru so 79 účastníkmi diplomatických misií. V priebehu dvojdňovej návštevy boli hosťom takmer zo všetkých kontinentov sveta osobne predstavené najvýznamnejšie a najzaujímavejšie miesta a pamiatky Žilinského samosprávneho kraja. Do tohto úzkeho výberu sa dostal aj Sobášny palác v Bytči.

I týmto spôsobom sme sa prezentovali ľuďom, ktorí budú vo svojich krajinách podávať dobrú zvesť o našom kraji, o jeho potenciáli v cestovnom ruchu a o neoceniteľnom kultúrnom a historickom bohatstve, o ktoré sa staráme.

Návštevnosť Sobášneho paláca od slávnostného otvorenia

Sobášny palác v Bytči 2010 2011 2012 2013 Spolu

13 301 10 644 10 863 11 680 46 488


12

Vďaka projektu „Odklínanie hradov a zámkov“ sme vytvorili hradnú cestu po hradoch a zámkoch v Žilinskom kraji. Sobášny palác v Bytči je vo všetkých materiáloch uvedený ako súčasť Bytčianskeho zámku. Návštevníci sa o tejto ceste môžu dozvedieť z tlačených materiálov alebo z webovej stránky vytvorenej v rámci projektu.

V roku 2012 vydal Žilinský samosprávny kraj pod vedením známeho historika Pavla Dvořáka publikáciu „Juraj Turzo. Veľká kniha o uhorskom palatínovi“. Keďže Sobášny palác neodmysliteľne patrí k Jurajovi Turzovi a jeho dcéram, môžete si o ňom prečítať aj na stránkach tejto populárno-náučnej knihy.


13

Nebíčko v papuľke je televízny gastronomický bedeker. Šéfkuchár Jaroslav Židek nazerá cez „kuchynské okno“ do známych lokalít Slovenska a zastavil sa aj v Sobášnom paláci v Bytči. V tejto časti varil prosnú kašu, piekol moravské koláče a plnené kurča.

Adventný koncert RTVS každoročne vysielaný zo Sobášneho paláca v Bytči má možnosť vidieť celé Slovensko práve v tejto verejnoprávnej televízii.


14

Kultúrny turizmus ako nevyhnutná súčasť podpory kultúry

Mgr. Zuzana Komárová, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Ministerstvo kultúry v súčasnosti pripravuje návrh opatrení, ktorými začína napĺňať Stratégiu rozvoja kultúry SR na roky 2014 – 2020. V rámci jednotlivých strategických oblastí sme definovali aj opatrenia a priority, ktoré poukazujú na význam kultúrneho turizmu. Ako ich čo najlepšie pretaviť do praxe, s ktorými partnermi a v akom časovom horizonte? Tieto a ďalšie otázky by som chcela načrtnúť v príspevku a podporiť existujúce i nové aktivity regiónov v oblasti kultúrneho turizmu v súčinnosti s návrhmi opatrení na zabezpečenie štátnej kultúrnej politiky. Kultúrny turizmus totiž prostredníctvom umenia a rokmi overených kultúrnych hodnôt dokáže komunikovať doma i v zahraničí atraktivitu prostredia. Dokáže tým využiť ekonomický potenciál a prispieť k zníženiu nezamestnanosti ako aj tvorbe HDP.

Ministerstvo kultúry pripravilo koncom roka 2013 Stratégiu rozvoja kultúry

Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020. Je to jedna z úloh, ktorá ministerstvu vyplynula z programového vyhlásenia vlády. „Vláda vypracuje Stratégiu rozvoja kultúry na roky 2014 – 2020. Jej obsah sa bude tvoriť v širokom dialógu ako program celospoločensky akceptovateľný a stane sa základom štátnej kultúrnej politiky a postupných systémových zmien v oblasti kultúry.“ Stratégia vznikala veľmi progresívnym a v Európe bežným spôsobom – prostredníctvom otvorenej tvorby verejnej politiky. Jej súčasťou boli verejné konzultácie na mnohých úrovniach a v rôznych fázach procesu. Výsledkom je definícia siedmich strategických oblastí, návrh strategickej vízie, stručný pohľad na súčasný stav v problematike a takisto veľmi podrobný návrh konkrétnych a početných opatrení, aby sa formulovaná vízia postupne menila na realitu. Obsah vzniknutého materiálu však nie je predmetom tohto príspevku.

Kultúrny turizmus je oblasťou, ktorá má potenciál premieňať kultúrne aktivity na

ekonomický potenciál, je dôležitou súčasťou pre kreatívny priemysel, má dostatok merateľných ukazovateľov, prispieva k tvorbe pracovných miest, je to viacrezortná problematika a kultúra vyniká pri turizme vďaka absencii rečovej bariéry (vizuálne umenie, tanečné umenie, hudobné umenie).

Preto v tomto príspevku identifikujem štyri nevyhnutné predpoklady pre úspešný rozvoj kultúrneho turizmu.

Spolupráca s ÚOŠS

Ako som už spomenula vyššie, Stratégia rozvoja kultúry vznikala participatívnym spôsobom a v otvorenej diskusii s odbornou kultúrnou obcou. Trúfam si povedať, že tento spôsob tvorby dokumentu o budúcom postavení štátnej kultúrnej politiky je obohacujúci pre obe strany. Vďaka nemu sme mohli následne pri tvorbe Akčného plánu na roky 2015 – 2017 doň zahrnúť také úlohy, ktoré sú dôležité v praxi a prinesú reálne výsledky. Pre kultúrny turizmus sú v Akčnom pláne prínosom tieto konkrétne úlohy:

Kultúrny turizmus ako nevyhnutná súčasť podpory kultúryMgr. Zuzana Komárová, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Kultúrny turizmus ako nevyhnutná súčasť podpory kultúry

15

Prispieť k zlepšeniu fungovania a ponuky kultúrno – osvetových stredísk a nastaveniu efektívneho modelu ich financovania, a tam, kde absentujú, plne využiť potenciál knižníc (najmä verejných) a iných pamäťových inštitúcií a podporovať ich kultúrne a vzdelávacie aktivity

Zvýšiť prezentáciu kultúry vo vysielaní RTVS Iniciovať intenzívnu medzirezortnú spoluprácu v oblasti kultúrneho turizmu Vypracovať návrh pilotného projektu v jednom VÚC zameraný na rozvoj kultúrneho

turizmu v jednom regióne Slovenska V spolupráci so zahraničnými kultúrnymi inštitúciami a umelcami vytvárať

podmienky na medzinárodnú umeleckú spoluprácu Vypracovať a predložiť na rokovanie vlády Stratégiu rozvoja kultúrneho a kreatívneho

priemyslu Vytvoriť zásobník projektov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu v spolupráci

s VÚC Ministerstvo kultúry však nie je jediným rezortom, ktorého opatrenia a úlohy majú

pozitívny dosah na kultúrny turizmus. Veľmi ma oslovil projekt Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí „branding.com“, ktorým sa snažia vtiahnuť verejnosť do diskusie o budúcej značke, imidži našej krajiny. Koho stretnem, toho motivujem k registrácii na stránke branding.com a k vyplneniu dotazníka. Práve všetci kľúčoví hráči v regiónoch by mali mať záujem podieľať sa na značke „Slovensko“, aby sa s ňou v budúcnosti mohli identifikovať a ľahšie stotožniť.

Pri kultúrnom turizme nemôžem vynechať ani Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré má sekciu cestovného ruchu. Takisto pripravujú veľa aktivít, ktoré vedia významne pomôcť kultúrnemu turizmu. Spolupráca s ústrednými orgánmi štátnej správy vie byť zmysluplná a prinášať reálne výsledky.

Kultúra a komunikácia

Kultúra nie je dostatočne komunikovaná, nevyužíva alebo využíva len obmedzene dostupné a najmä v súčasnosti obľúbené komunikačné kanály, nie je predmetom záujmu médií na dostatočnej úrovni. Sčasti tu azda istú rolu zohráva aj historické hľadisko, nikdy nebudeme na úrovni Francúzska či Škandinávie, ale o progres je potrebné sa snažiť neustále. Stratégia kultúry je v prvom rade o plánoch zmeniť vytipované oblasti a o návrhu opatrení, akými to dosiahnuť. Jej prirodzeným dôsledkom by však malo byť aj zvýšenie záujmu o kultúru zo strany verejnosti a médií. Prirodzený kultúrny dopyt (alebo podľa zahraničných teoretikov kultúry aj kultúrna spotreba – consumption of culture) pramení z výchovy a vzdelávania ku kultúre, no len ťažko sa realizuje bez opory v médiách. Sú to však spojené nádoby. Médiá s obľubou argumentujú, že obsah kreuje publikum, recipient je pritom podľa mnohých mediálnych teórií len prijímateľom agendy, ktorú nastoľujú iní. A tak sa akademická debata, kto vyberá obsah a prečo, často dostáva do slepej uličky alebo skĺzava do „filozofickej“ úvahy o tom, či bolo skôr vajce alebo sliepka.

Agenda setting ako významná súčasť teórie médií je dôležitá aj z pohľadu kultúry.

V súčasnosti sme svedkami transformácie mediálneho trhu v dôsledku boomu nových


16

technológií, inteligentných zariadení a digitalizácie obsahov. Nikto si netrúfa s určitosťou povedať, ako bude vyzerať mediálna sféra nie za desať rokov, ale ani za dva, tri či päť rokov. Zaužívané vzorce fungovania médií a reklamy sa pretŕhajú a dennodenná konzumácia novinárskych prejavov v akomkoľvek žánri a mediatype sa mení obsahovo aj formálne. Preto je dôležité pokúsiť sa načrtnúť smerovanie trendov v nových technologických podmienkach akceptujúc zmeny užívateľského správania v nich.

Delenie populácie na digitálnych domorodcov a digitálnych prisťahovalcov veľa

vypovedá nielen o zručnostiach populácie, nových technológiách, ale aj o spôsobe užívania médií v súčasnosti. Akú úlohu tu zohráva kultúra? Na jednej strane je vo veľkej nevýhode. Práve vďaka vyššie popísaným zmenám v komunikačnom a digitálnom prostredí je recipient vystavený neporovnateľne väčšiemu objemu vnemov než tomu bolo v minulosti. O pozornosť cieľového publika dnes súperí viac subjektov, zariadení, žánrov. Prirodzene tým vzrastá význam správne zvolenej komunikácie. A to je aj druhá strana mince, z ktorej môže kultúra profitovať.

Správne zvolenou komunikačnou stratégiou dokážeme kultúrny turizmus dostať

k cieľovému publiku takou formou, ktorá je tomuto publiku najbližšia. Navyše, v prípade sociálnych sietí a online platforiem je táto komunikácia lacná a má vysoký zásah. Tu by som však chcela zdôrazniť, že netreba nové formy komunikácie preceňovať. Ešte stále sú prijímatelia, ktorým sú bližšie tradičné formy komunikácie. A hoci mediálni odborníci tlač pochovávajú už niekoľko rokov priebežne, ešte vždy tu je a najmä v regiónoch je význam a potenciál papierových periodík nezanedbateľný. Komunikácia dovnútra Ak už aj správne komunikujeme s médiami, netreba zabúdať ani na komunikáciu smerom dovnútra, teda s vlastnými obyvateľmi regiónu, obce, kraja či mesta. Práve oni sú najdôležitejší ambasádori všetkých aktivít a diania v regióne. Dokážu urobiť tú najlepšiu reklamu a motivovať k návšteve podujatia, festivalu či inej aktivity. Mnohí mladí ľudia dnes využívajú možnosť štúdia v zahraničí. Dokážu tak reprezentovať našu krajinu, región a verím, že o svojej domovine hovoria pozitívne. Vychádzam z vlastnej skúsenosti, keď som počas zahraničných stáží bola vždy hrdá na svoju krajinu a vedela som záujemcov nadchnúť pre naše hory, kúpele, operu, hudobné festivaly i gastronómiu. Kreativita pri navrhovaní vlastných aktivít Našťastie tento nevyhnutný predpoklad pre úspešné fungovanie kultúrneho turizmu nemusím zvlášť akcentovať, lebo je zaužívaný a vynikajúco funguje. Pre kultúrny turizmus sú prospešné tematické cesty (vínna cesta, rozprávková cesta), ktoré spájajú viacerých aktérov v regióne. Obľúbeným nástrojom propagácie kultúrneho turizmu sú rôzne karty na zľavnené vstupné pri návšteve viacerých podujatí, tematické pasy či iné benefity. Chcela by som však motivovať k ešte väčšej spolupráci kľúčových regionálnych hráčov. Je to prospešné pre všetkých. Ak hotel upozorní hosťa na blízkosť kultúrnej inštitúcie v okolí, má predpoklad, že sa hosť, z dôvodu výnimočného uvádzaného diela práve v tej inštitúcii, opäť vráti. Funguje to aj naopak. Ak kultúrna inštitúcia spolupracuje s hotelom alebo reštauráciou a vie poradiť


17

návštevníkom kde prespať či sa najesť, vytvára tak možnosť, že sa návštevníci opäť vrátia, lebo vedia, že o nich bude dobre postarané. Pri rodinách s deťmi je tento aspekt ešte výraznejší.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predkladá na základe úlohy B.1 uznesenia

vlády Slovenskej republiky č. 224 zo 14. mája 2014 Akčný plán na roky 2015 – 2017 k Stratégii rozvoja kultúry Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020.

Predložený materiál určuje prvú etapu konkrétnej realizácie Stratégie rozvoja kultúry

Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020, ktorá sa stala novým celospoločensky akceptovateľným základom štátnej kultúrnej politiky. Akčný plán obsahuje päťdesiatdeväť konkrétnych úloh s určenými termínmi, zodpovednosťou aj merateľnými ukazovateľmi plnenia a návrhmi možných zdrojov financovania, vrátane eurofondov. Cieľom plnenia týchto úloh je podpora kultúry ako vnútorného základu spoločnosti, ktorý ju určuje hodnotovo a spoluvytvára jej jedinečnú národnú, národnostnú, či miestnu identitu – ale aj s dôrazom na medzinárodný kontext a ekonomické súvislosti. Kultúra má totiž popri schopnosti humanizovať, kultivovať a estetizovať život a popri rozvíjaní ľudskej tvorivosti, originality a posilňovaní súdržnosti aj výrazný potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti.

Kultúrny turizmus je jej súčasťou a pri akcentovaní štyroch vyššie spomenutých

predpokladov sa vie úspešne rozvíjať a prinášať želané výsledky pre jednotlivca i spoločnosť.


18

Podiel Košického samosprávneho kraja na projekte Košice EHMK 2013 a vytvorenia platformy pre rozvoj kreatívnej ekonomiky

PhDr. Jana Kovácsová, Košický samosprávny kraj

Prínos projektu EHMK pre Košický samosprávny kraj

Rok 2013 bol pre mesto Košice a celý Košický samosprávny kraj z pohľadu komplexného kultúrneho života výnimočný, jedinečný. Prestížny titul pre mesto Košice - Európske hlavné mesto kultúry - naštartoval v novodobej histórii mesta proces obnovy a rozšírenia kultúrnej infraštruktúry na malom katastrálnom území, v jednom čase a v niekoľkých kultúrnych zariadeniach naraz. Košický samosprávny kraj v tomto procese zastával mimoriadne dôležitú funkciu, keďže v historickom centre mesta realizoval celkom sedem investičných projektov v piatich kultúrnych zariadeniach vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Okrem aktivít na území mesta Košice podporoval KSK projekt EHMK vlastným rozvojovým programom s názvom TerraIncognita.

Košický samosprávny kraj deklaroval svoj zámer participovať na projekte od roku 2008 už pri príprave kandidatúry mesta Košice na titul Európske hlavné mesto kultúry.

Otázky vstupu KSK do projektu EHMK boli schválené v Zastupiteľstve Košického samosprávneho kraja na obdobie rokov 2009 - 2013 uznesením č. 445/2008, ktoré ďalším schváleným uznesením č. 349/2011 boli zmenené z dôvodu zreálnenia finančných vstupov z rozpočtu KSK s časovým rozložením na obdobie do roku 2015, ale s ponechaním pôvodne schváleného celkového finančného objemu vo výške 6 307 000 Eur z vlastných prostriedkov.

Súhrn aktivít bol navrhovaný a realizovaný v dvoch základných rovinách: Aktivity v meste Košice so zameraním na: - ostrovy kultúry - nosné vlastné programy - podujatia v kooperácii alebo s finančným príspevkom KSK Aktivity v regióne KSK so zameraním na rozvoj kultúrneho turizmu cez program na

troch tematických cestách s cieľom: - spojiť organizátorov podujatí s aktérmi v oblasti cestovného ruchu - zvýšiť návštevnosť, predstaviť kraj - podporiť lokálpatriotizmus - stimulovať regionálny rozvoj – zvýšiť zamestnanosť

Investičné aktivity KSK v programe EHMK – Ostrovy kultúry

Ostrovy kultúry je spoločný názov pre sedem investičných projektov v piatich košických kultúrnych inštitúciách, ktoré Košický samosprávny kraj realizoval v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013. Predmetné projekty boli implementované v rámci opatrenia 7.1 prioritnej osi 7 „Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013“ Regionálneho operačného programu a boli spolufinancované Európskou úniou

Podiel Košického samosprávneho kraja na projekte Košice EHMK 2013 a vytvorenia platformy pre rozvoj kreatívnej ekonomikyPhDr. Jana Kovácsová, Košický samosprávny kraj

Podiel Košického samosprávneho kraja na projekte Košice EHMK 2013 a vytvorenia platformy pre rozvoj kreatívnej ekonomiky

19

vo výške 85% z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vo výške 10% zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Celkové skutočné náklady zrealizovaných investičných projektov Ostrovov kultúry boli vo výške 11 979 931,69 eur, z čoho prostriedky EÚ predstavovali čiastku 8 189 280,53 eur a prostriedky zo štátneho rozpočtu 963 444,76 eur. Košický samosprávny kraj financoval realizáciu 7 investičných projektov Ostrovov kultúry vlastnými prostriedkami vo výške 2 827 206,40 eur, t. j. spolufinancovanie a neoprávnené náklady.

Ostrovy kultúry Základnou filozofiou Ostrovov kultúry vytvorením tzv. otvorených zón bolo vhodne

prepojiť interiérové danosti kamenných inštitúcií s exteriérovými možnosťami pre poskytovanie kvalitnejších služieb a zároveň osloviť návštevníkov tvorbou žánrovo rôznorodých kultúrnych podujatí.

Historická účelová budova Východoslovenského múzea Košice Realizáciou projektu sa výrazne zlepšila infraštruktúra poskytujúca priestor pre

aktivity múzea. Okrem samotnej rekonštrukcie priestorov historickej účelovej budovy (vstupná časť, schodištia, salónik, predsálie, reštaurovanie vnútorných povrchov a fasád) sa vytvorili aj nové možnosti v rámci miniskanzenu, kde je zrekonštruovaný kostol a zvonica, vytvorilo sa pódium, altánok a detské atrakcie. V trezorovej miestnosti Košického zlatého pokladu - sa vytvorila nová interaktívna komorná expozícia v tme s nasvietením exponátov - atypické nástenné vitríny, závesné sklenené valce na prezentáciu top zbierok, osvetlenie vitrín i priestoru a nová podlaha. Súčasťou je audiovizuálny systém – dotykové LCD panely s podrobnými informáciami o 2920 minciach. V roku 2013 TOP aktivitou Východoslovenského múzea bolo slávnostné otvorenie zrekonštruovaných priestorov expozície Košického zlatého pokladu. Mimoriadne úspešné boli aj ďalšie aktivity spojené s otvorením miniskanzenu v dvornej časti múzea „Zvonky, zvoňte...“, ako aj medzinárodná výstava „Budapešť – Košice, paralelné príbehy“, či výstava „Pamiatky na gotickej ceste“. Východoslovenská galéria

Projekt nadväzoval na I. etapu rekonštrukcie objektu. Zabezpečil vytvorenie plnohodnotného kultúrneho a vzdelávacieho priestoru, ktorý má slúžiť aj budúcim generáciám súčasných i potenciálnych používateľov. Realizáciou projektu sa zvýšila hodnota národného dedičstva predovšetkým vďaka multifunkčnému využitiu nových výstavných priestorov. Zariadenie dôstojne reprezentovalo Košice ako Európske hlavné mesto kultúry v rámci záverečných aktivít v roku 2013 s ojedinelým projektom medzinárodného rozmeru „Košická moderna a jej presahy“. Otvorená zóna bude z dlhodobého hľadiska prístupná pre umelecké kruhy; pre verejnosť ponúka umelecké a kultúrne vyžitie v netradičnom priestore. Rekonštrukciou vznikla možnosť prezentácie aj iných druhov umení – vizuálne divadlo, tanec, prednášky, besedy, workshopy, atď. Bábkové divadlo

Rekonštrukcia rozšírila chýbajúce funkcie Bábkového divadla v Košiciach a vytvorila priestor s voľnou dostupnosťou pre návštevníkov, čím sa zároveň existujúci objekt


20

transformoval na otvorenú zónu - moderný multifunkčný kultúrny priestor. V divadle pribudla vďaka projektu aj technika - scénické osvetlenie, audiovizuálna a projekčná technika a bola vytvorená WIFI zóna.

Zariadenie bolo v roku 2013 prioritne využité v rámci projektu EHMK, zároveň

vytvorilo možnosti využitia pre vlastné produkcie obohacujúce bábkové inscenácie o novú, zatiaľ nevyužitú dimenziu prezentácie. Vznikla možnosť pre vlastnú prezentáciu už existujúcich inscenácií Bábkového divadla v exteriéri a na alternatívnej scéne JORIK, možnosť využitia pre hosťujúce európske bábkové divadlá, pre realizáciu workshopov pre deti, pre literárne večery, prezentácie mladých autorov, vystúpenia interpretov menšinových žánrov a pre filmové večery pod holým nebom s možnosťou prezentácie mladých a začínajúcich tvorcov. Jedným z najvýznamnejších programov v roku 2013 bolo medzinárodné podujatie „Dni bábkového divadla a hier pre rodiny VIRVAR“ s množstvom pestrých kreatívnych kultúrnych aktivít predovšetkým pre detského diváka, ale aj pre širokú verejnosť bez vekového obmedzenia. Kultúrnu ponuku v meste v roku 2013 významne obohatili aj ďalšie podujatia v zrekonštruovaných priestoroch Bábkového divadla v Košiciach, ako „Mesiac autorského čítania“, „Šengenský poludník“, „Noc divadiel“, či séria podujatí „Wroclav 2016“ v rámci záverečných aktivít EHMK v roku 2013. Barkóczyho palác, knižnica

Vďaka projektu vznikol multifunkčný priestor pre kultúrne trávenie voľného času; vzdelávací a informačný priestor s účelom sprístupňovania informácií o regióne ako aj organizovania kultúrnych podujatí v atraktívnom prostredí. Prvé nadzemné podlažie bolo zrekonštruované na multifunkčnú miestnosť pre účely regionálneho kultúrno-informačného kontaktného bodu a výstavnú sieň programu TerraIncognita. Priestory podkrovia boli prerobené, vďaka čomu v objekte vznikli kvalitne vybavené priestory nie iba pre Verejnú knižnicu Jána Bocatia, ale aj pre Kultúrne centrum KSK, ktoré sa presťahovalo do časti obnovených priestorov Barkóczyho paláca. Na báze spojenia otvoreného priestoru, zelene, vody a ďalších prírodných materiálov sa vytvorila kultúrno-relaxačná a informačná zóna určená obyvateľom i návštevníkom mesta. Novovytvorená otvorená zóna s nádvorím poskytovala v roku 2013 zaujímavé, atraktívne prostredie pre programové zámery obidvoch kultúrnych zariadení. V letných mesiacoch sa tu konali komorné programy, koncert operných árií, módna prehliadka, koncerty v rámci projektu „Šengenský poludník“. Jesenné obdobie patrilo hudobno-poetickým programom „Randez-vous s...“, ale i medzinárodným výstavám výtvarného umenia a fotografickým výstavám. Mimoriadne úspešným diváckym ohlasom bolo hodnotené podujatie „Tašíkovo – rozprávkový Košický kraj“, ktoré ako podporný projekt programu TerraIncognita bolo zaradené do rámca aktivít nielen otváracieho ceremoniálu EHMK, ale i záverečných podujatí EHMK v roku 2013. Verejná knižnica Jána Bocatia, Hviezdoslavova ulica

Cieľom projektu bolo zvýšiť kultúrno-spoločenský potenciál využitia Verejnej knižnice J. Bocatia (VKJB). Rekonštrukciou a prístavbou moderných bezbariérových priestorov vznikol nový centrálny vstupný priestor s knižničným pultom, centrálna registrácia čitateľov, s čitárňou dennej tlače. Na nadzemnom podlaží sa vytvorila spoločenská miestnosť,


21

ktorá sa celoročne využívala na besedy, vzdelávanie i rôzne kultúrne a spoločenské podujatia nie iba knižnicou, ale aj inými inštitúciami. V letných mesiacoch bolo sprístupnené aj nádvorie cez sklenený kŕčok spájajúci prístavbu a pôvodný objekt. Realizáciou projektu vznikla možnosť pre iné formy využitia knižnice - kvalitnejšia výpožičná, informačná a rešeršná činnosť, besedy, prezentácie kníh, prednášky, výstavy fotografií, literárny maratón, literárno-hudobné večery, literárne a výtvarné súťaže, workshopy, kurzy počítačovej gramotnosti. Výber z podujatí v r. 2013: hudobno-poetické popoludnie „Voda čo ma drží nad vodou“, séria programov „Literatúra dnes“, „Večer nepokoja“, alebo „Stridží deň v knižnici“ v rámci záverečných aktivít EHMK v roku 2013. Divadlo Thália

V Divadle Thália sa vďaka projektu výrazne zlepšili podmienky na divadelnú produkciu kvalitnejšou technikou aj s možnosťou tlmočenia. Vzniklo malé divadelné múzeum a konferenčná miestnosť prístupná pre umelcov i pre verejnosť, ktoré umožnia nové spôsoby umeleckého, odborného a kultúrneho vyžitia v netradičnom priestore. Otvorená zóna umožní aj dokumentovanie histórie košického divadelného života, organizovanie výstav, besied na témy súvisiace s históriou i súčasnosťou divadelného umenia. Dá priestor a podmienky na organizovanie rôznych medzinárodných festivalov, konferencií a sympózií i na vystúpenia hosťujúcich umelcov. Divadlo Thália, ako prvá otvorená zóna, ktorá začala ponúkať kultúrne služby v nových podmienkach v rámci Ostrovov kultúry, bolo v roku 2013 najvýznamnejším miestom na realizáciu nosných aktivít EHMK na tému „Sándor Márai“ ako aj prirodzený komunitný priestor stretávania maďarskej národnostnej menšiny a hostí z Maďarska. Ulička remesiel – Lapidárium

Novovytvorený priestor prepája areál Katovej bašty s domom a areálom tradičných remesiel, ktorý je novým príťažlivým kultúrnym stánkom múzea s pravidelnými výstavami, rozširujúcimi uchovávanie a rozvíjanie dávnych tradícií. Vytvorila sa expozícia historických remesiel s galériou a prezentáciou ojedinelých stredovekých archeologických nálezov. Ďalej pribudla expozícia fortifikácie - predstavenie obranného systému stredovekých Košíc umiestneného v kazematoch Katovej bašty. Na prízemí pamätného domu Rodošto sú umiestnené informačno-lektorské služby spojené s „Múzeum shopom“. Súčasťou projektu bolo vytvorenie priestoru pre exteriérovú prezentáciu a workshopy ako aj výstavba interaktívnej dobývacej veže pre deti. V roku 2013 sa v tomto areáli konali významné podujatia, ktoré boli zaradené do rámca nosných aktivít EHMK, ako napr.: Košická noc múzeí, Biela noc, Zlatý žobrák Košice 2013, výstavy „Príbehy rozprávané hlinou“, „Tvoríme z hliny“ a tiež podujatia v rámci záverečných aktivít EHMK. Podporné projekty

K zlepšeniu infraštruktúry kultúrnych inštitúcií v meste Košice a ich naplnenie novým obsahom a inovatívnymi službami či aktivitami prispeli aj ďalšie projekty, ktoré napĺňali dlhodobý cieľ projektu Košice - EHMK 2013 a to transformáciu mesta na mesto podporujúce kreativitu a vytvárajúce podmienky pre rozvoj kreatívnej ekonomiky. Jedinečnosť podmienok získaných titulom EHMK podnietila k nebývalej aktivite, ale aj úspešnosti v získavaní významných mimorozpočtových zdrojov z rôznych dotačných schém a oblastí pomoci. Medzi


22

najvýznamnejšie patrili 2 investičné zámery získané z Regionálneho operačného programu a dopĺňajúce rekonštrukciu Východoslovenského múzea v celkovej výške 2 490 000,- Eur a Východoslovenskej galérie v celkovej výške 1 376 000,- Eur. Z projektu Cesty Rákocziho slávy sa prestavala expozícia v Rodošte a nemalú časť príjmov na program v rokoch 2009 - 2013 tvorili dotácie zo štátneho rozpočtu zo zdrojov Ministerstva kultúry zo špeciálnej dotačnej schémy 3. Európske hlavné mesto kultúry. TERRA INCOGNITA

TerraIncognita – Krajina nespoznaná je dlhodobý program Košického samosprávneho kraja, ktorým sa pripojil k projektu Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013. Cieľom programovej časti TerraIncognita bolo a je pripraviť návštevníkom Košíc, ale aj ich obyvateľom ponuku zážitkov v celom regióne a možnosti na spoznávanie i objavovanie krajiny. Dlhodobým zámerom programu TerraIncognita je ukázať prepojenie kultúrnych tradícií regiónu s kultúrnymi tradíciami Európy prostredníctvom troch tematických ciest – vínnej, gotickej a železnej.

V prvej fáze sa činnosť implementačných orgánov, predovšetkým Kultúrneho centra

KSK, ale aj ostatných kultúrnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK zamerala na promovanie, budovanie a posilňovanie jednotnej značky TerraIncognita – Krajina nespoznaná – Košický kraj. Bolo vytvorené logo, zvučka TI, prezentačný stánok; vydané propagačné materiály, reklamné predmety; vytvoril sa samostatný web (s mesačnou návštevnosťou 60 tisíc) a uskutočnilo sa 57 samostatných živých prezentácií programu s interaktívnymi aktivitami, z toho 5 v zahraničí.

V prípravnom procese bol osobitný dôraz kladený na identifikáciu nehmotného

kultúrneho dedičstva cez projekt „Pamäť ľudu“ prostredníctvom spoločnosti Pravé orechové, ktorá spracúvavala v teréne vo vytýčených cieľových miestach staré príbehy do poviedok, zhromaždila historické fotografie a zároveň pripravila tematické články o kultúrnom dedičstve i prírodnom bohatstve.

K teoretickej analýze potenciálu slúžili aj ďalšie projekty Viaregia a Viaregia +, ktoré

realizovala Agentúra regionálneho rozvoja. Realizáciu TOP kľúčových podujatí TerraIncognita s ponukou ďalších zaujímavostí

v dostupnom spádovom území predchádzal dlhodobý prípravný proces. V predchádzajúcich rokoch sa najprv tradičné podujatia analyzovali, vytvárali sa pre ne kritériá tak, aby vyhoveli čo najviac napĺňaniu filozofie programu TerraIncognita ako rozvojovému programu KSK na podporu kultúrno-poznávacieho turizmu. Pre rok 2013 bolo vybratých 13 kľúčových podujatí, ktoré sa obmenenou dramaturgiou tradičných programových celkov inovovali. V ich dramaturgii sa sledovali tri základné línie: tradície, príbehy viažuce sa k miestu konania a komunitné aktivity. Konali sa a uskutočňujú sa v tzv. vstupných bránach, t. j. na miestach vybavených infraštruktúrou potrebnou pre ich realizáciu a navádzajúcich k ďalšej návšteve tej ktorej tematickej cesty.


23

Kľúčové podujatia v roku 2013 Pankuškové fašiangy, Krompachy – Plejsy, 8. - 10. február 2013 - Fašiangový festival, tradičná zakáľačka, súťaže na snehu, - historický vláčik, - 4000 návštevníkov, Spišský Jeruzalem, Spišské Podhradie, 16. - 19. máj 2013 - Kultúrno-duchovný program s náboženskou tematikou Veľkonočného trojdnia; - historický vláčik, - 2 500 návštevníkov, Podklad sklenenej pani, Dobšiná, 17. - 19. máj 2013 - Inscenovanie lokálnej povesti z obdobia vpádu Turkov, prehliadka ženských strašidiel,

hľadanie pokladu Sklenej pani, preteky furmanských vozov, banícke turíčne zvyky, - historický vláčik, - 3 000 návštevníkov, Jánske ohne nad Šíravou, Vinné, 22. jún 2013 - Oživenie miestnej povesti, ľudové jánske zvyky, - 1 000 účastníkov, Dni Moldavy a večery kráľov, Moldava n/B, Hrhov, Jasov, Debraď; 28.- 30. jún 2013 - Oživenie povesti o troch kráľoch, ktorí v týchto miestach našli útočisko, - historický vláčik, - 5 000 návštevníkov, Krásnohorské hradné hry, Krásnohorské podhradie, 2. - 4. august 2013, - Za kráľa, za vlasť – medzinárodný súboj kráľovských družín; sokoliari, - 3 500 návštevníkov, Fest dupľa, Michalovce, Kaluža, 9. - 11. august 2013 - Celoslovenská prehliadka divadiel hrajúcich v nárečí, hľadanie dvojníkov známych

osobností, stretnutie nositeľov mien Michal a Michaela – vytvorenie rekordu, súťaž v príprave holubkov – zemplínskej špeciality,

- historický vláčik, - 6 000 návštevníkov, Duch času – Génius Temporis, Spišská Nová Ves, 23. - 24. august 2013 - Tradičný stredoveký trh, dobová hudba a tanec, divadlo pre deti, inscenovanie histórie

mesta, - historický vláčik, - 6 000 návštevníkov, Chlebom a vínom, Trebišov, 29. - 31. august 2013 - Dožinková slávnosť, súťaž o najlepší chlieb a víno, ochutnávka tradičných jedál,

inscenovanie príbehu Andrássyovcov, dobýjanie hradu Parič, - historický vláčik, - 5 000 návštevníkov, TempusArt, Rožňava, 12. - 15. september 2013 - Medzinárodný festival alternatívnych divadiel a pouličného divadla, - 4 500 návštevníkov,


24

ArtsAntiquaEuropea In ViaGothica, Štítnik, Rožňava, Krásnohorské Podhradie, Dedinky, Aggtelek, Lipovník, Čečejovce, Markušovce, Betliar; 20. - 23. september 2013

- Medzinárodná prehliadka historickej hudby v netradičných a atraktívnych priestoroch, - historický vláčik, - 1 600 návštevníkov, Koštovka jesene, Kráľovský Chlmec, 20. - 22. september 2013 - Festival jesennej úrody a vinobrania, výstavy ovocia a zeleniny, ochutnávky jedál

a vína, - 4 000 návštevníkov, Jazda svätého Huberta, Betliar, 12. október 2013 - Poľovnícke tradície, hon na líšku, - historický vláčik, - 4 000 návštevníkov.

Vlastný dotačný systém KSK

Košický samosprávny kraj v záujme mobilizácie aktérov kultúrnych aktivít a vytvorenia siete spolupracovníkov ustanovil aj vlastný dotačný systém na podporu programu TerraIncognita osobitným všeobecne záväzným nariadením - VZN č. 9/2011 s presnými podmienkami pre získanie dotácie.

1. výzva dvojkolová – bola orientovaná na Promo podujatia (r. 2011-2012) - 1. kolo: 28 podaných, z toho 8 podporených projektov v celkovej výške 31 510 eur - 2. kolo: 64 podaných, z toho 21 podporených projektov v celkovej výške 88 490 eur Celkom bolo podaných 92 projektov, podporených 29 v celkovej výške 120 000 eur s cieľom: • podporiť realizáciu kvalitných kultúrnych a spoločenských aktivít pre širokú verejnosť na

území Košického samosprávneho kraja; • zvýšiť kultúrne zázemie, povedomie a kultúrne vyžitie obyvateľov kraja. 2. výzva - Drobné investície (r. 2012 - 2013) Táto výzva bola zameraná na podporu projektov na rozvoj drobnej infraštruktúry pre aktívne a kultúrno-poznávacie formy cestovného ruchu so zámerom zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb v cieľových miestach, cieľových bodoch a bodoch záujmu. Celkom bolo podaných 136 projektov, schválených 38 v celkovej výške 500 000 eur. 3. uzavretá výzva (r. 2013) Táto výzva bola orientovaná na skvalitnenie kultúrnych služieb pre návštevníkov s prioritou na TOP kľúčové podujatia a zároveň zameraná na sieťovanie a spoluprácu aktérov cez kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK. Z celkového počtu 40 podaných projektov bolo schválených 28 vo výške 105 000 eur.


25

Podporné projekty – realizované mimo vlastných zdrojov Pre postupné napĺňanie základnej filozofie programu TerraIncognita so strategickým

významom pre rozvoj kultúrno-poznávacieho turizmu v regióne Košického samosprávneho kraja mali a stále zastávajú osobitné miesto tzv. podporné projekty, ktoré svojimi zámermi, cieľmi, realizovanými výsledkami pozitívne prispeli a prispievajú ku komplexnejšiemu vnímaniu prírodných skvostov, historických daností, kultúrneho dedičstva regiónu v synergii s pripravovanými kultúrnymi aktivitami v programe TerraIncognita so zreteľom aj na systém vzdelávania a vytvorenia partnerstiev aktérov podujatí. MEDIAVEL - Cesty dedičstva a stratégia oživenia muzeálnych expozícií; projekt

cezhraničnej spolupráce HU - SK „Budujeme partnerstvá“; inovatívne expozície, pilotné produkty na troch tematických cestách; realizácia v hodnote 337 336 eur;

INFOTOUR - Značenie kultúrnych a turistických cieľov na pozemných komunikáciách po tematických trasách; Projekt cezhraničnej spolupráce HU - SK „Budujeme partnerstvá“; dopravné označenie kultúrnych a turistických cieľov; realizácia v hodnote 217 420 eur;

TAŠÍKOVO - Rozprávkový Košický kraj - pilotný projekt trvalo udržateľného rozvoja kultúrno-poznávacieho turizmu; projekt: ROP 3.2. „Investícia do vašej budúcnosti“; realizácia v hodnote 143 450 eur;

BICY - komplexné riešenie cykloturistiky v KSK v hodnote 154 414 eur; CentralEurope; KUFOR - cezhraničná amatérska fotografia – realizácia v cieľových bodoch projektu

TerraIncognita; projekt HU - SK; hodnota 150 824 eur; KVAPKA - projekt zameraný na vzdelávanie aktérov programov; Európsky sociálny

fond, hodnota 337 510 eur.

Marketing, propagácia, publicita

Jedným z kľúčových pilierov pre úspešnosť realizovaných aktivít v programe Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013 zastávala marketingová stratégia, propagácia, publicita. Košický samosprávny kraj v záujme využitia čo najúčinnejších nástrojov pre zviditeľnenie vlastných aktivít v rámci programu EHMK s osobitným zreteľom na program TerraIncognita zadal prostredníctvom verejného obstarávanie spoločnosti NetWorth, s. r. o. vypracovanie komplexnej marketingovej a propagačnej stratégie programu TI, ktorá odporúča návod na efektívne a účinné využitie spektra marketingových nástrojov za účelom cielenej prezentácie programov.

V rámci bežných marketingových aktivít podpory značky, programu a kľúčových podujatí 2013 TerraIncognita, sa v náklade 10 tisíc kusov vytlačila brožúra s výrazným layoutom (jednotnou grafickou úpravou) s názvom TERRA INCOGNITA TOP MENU 2013. Táto brožúra v dvojjazyčnej mutácii, slovenskej a anglickej, po prvýkrát priniesla myšlienkové spojenie a synergiu medzi kľúčovými podujatiami TI v roku 2013 a cieľovými bodmi, bodmi záujmu v blízkom okolí miesta konania podujatia. Ďalej, koncom októbra a začiatkom novembra r. 2012 prebehla v Košiciach 2-týždňová masívna kampaň na 80 citylightoch na vizuálnu podporu značky TerraIncognita. Cieľom kampane bolo v rámci korporátnej identity (loga) TI vizuálne komunikovať, že táto značka zastupuje KOŠICKÝ KRAJ s odkazom – objav, spoznaj, zaži a prejdi. Všeobecne pre účely marketingovej


26

komunikácie smerom navonok sa zadefinoval a odsúhlasil radou TerraIncognita jednotný layout pre nemeniacu sa identifikáciu a komunikáciu značky s cieľom podpory brandingu TI.

Propagácia kľúčových podujatí sa realizovala viacerými komunikačnými a marketingovými nástrojmi. Základom boli tlačené materiály – letáky, plagáty, programová brožúra a kalendár TerraIncognita. Tieto materiály boli využívané aj v ďalších formách propagácie. Napríklad pri priestorovej propagácii, na výstavách cestovného ruchu alebo v prezentačných stánkoch TerraIncognita na kultúrnych podujatiach.

Prezentácie na veľtrhoch, výstavách cestovného ruchu – program TerraIncognita – Krajina nespoznaná a Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013 boli hlavným motívom expozície Krajskej organizácie cestovného ruchu – Košický kraj na 19. ročníku medzinárodného veľtrhu ITF Slovakiatour v Bratislave v dňoch 24. – 27. januára. Kultúrne centrum KSK prostredníctvom propagačných materiálov, ale aj osobným zastúpením prezentovalo program TerraIncognita. Ako produkt boli pripravené tri tematické cesty – gotická, vínna a železná a Tašíkovo – Rozprávkový Košický kraj. Ďalšia prezentácia programu TerraIncognita bola na výstave Košice Tour vo výstavnom stánku KO CR – Košický kraj v dňoch 30. 1. – 1. 2. 2013 v priestoroch Domu techniky v Košiciach. V dňoch 28. 2 .- 3. 3. 2013 sa informácie o programe TerraIncognita a programe Tašíkovo dostali aj do zahraničia - na medzinárodný veľtrh CR „Utazás“ (cestovanie), ktorý sa konal vo veľtržnom areáli Hungexpo v Budapešti. Slovenská republika, ktorá v roku 2013 bola čestným hosťom veľtrhu, sa predstavila v rámci Slovenského národného stánku v gescii Slovenskej agentúry pre cestovný ruch s hlavnou ponukou cielenej destinácie pre kultúrno-poznávací turizmus: EHMK – Košice 2013 a TerraIncognita pre spoznávanie Košického kraja. Aktivita bola zastrešená Krajskou organizáciou CR – Košický región.

Jednou z najúčinnejších propagačných aktivít bol mapping 3D projekcia na Urbanovej veži v dňoch 19. - 20. januára v rámci Otváracieho ceremoniálu EHMK - Košice 2013.

Propagácia TOP kľúčových podujatí programu TerraIncognita ako aj aktivít v otvorených zónach Ostrovov kultúry bola zabezpečená najmä prostredníctvom informačných médií – v mesačníku Kam do mesta, programovom bulletine Košice 2013, na webových stránkach mesta Košice, Košického samosprávneho kraja, kultúrnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK a na rozličných webových portáloch. V RTVS v relácii Košice - Európske hlavné mesto kultúry a v programe Televíkend, ako aj vo vysielaní Rádia Regina, ale tiež cez konto programu TerraIncognita na sociálnej sieti Facebook. Okrem toho bolo pravidelne informované o podujatiach v košickom dvojtýždenníku Zajtrajšie noviny. Prezentácie v nadregionálnych a celoštátnych publikáciách napr.: Relax 2013, Turistický lexikón Slovenskej republiky, The Guide, Plus 7 dní.

V oblasti propagácie aktivít EHMK realizovaných Košickým samosprávnym krajom osobitná pozornosť bola venovaná publicite predovšetkým investičných projektov – Ostrovov kultúry 7 samostatných tlačových besied.

Z realizácie projektu boli vytvorené aj 4 samostatné dokumentárne filmy:


27

História zapísaná do kameňa – film zachytáva históriu Spišského hradu a okolia. Spišský Jeruzalem – film približuje jedinečný priestor pri Spišskom hrade. Na tomto území bol v 17. storočí vybudovaný komplex kaplniek a iných barokových stavieb, kopírujúcich svojím rozložením v krajine takmer predne pôdorys historických pamätníkov v starobylom Jeruzaleme, spojených so životom Ježiša Krista. Ostrovy kultúry – otvorené zóny 1 až 7 – krátky filmový dokument prezentuje priebeh stavebných prác a premenu, resp. vznik otvorených zón. TerraIncognita – drobná infraštruktúra – vybrané aktivity realizované v regióne KSK na troch tematických cestách – gotickej, vínnej, železnej.

Inštitucionálne zabezpečenie programu TerraIncognita a spolupráca v rámci programu EHMK

Riadenie programu TerraIncognita: Rada projektu Riadiaci a monitorovací výbor Implementačný orgán: Kultúrne centrum Košického samosprávneho kraja Zastúpenie KSK v riadiacich štruktúrach EHMK v období prípravy a realizácie

projektu: Koalícia 2013+ (KSK ako zakladajúci člen zastúpený predsedom JUDr. Zdenkom

Trebuľom vo funkcii I. viceprezidenta Správnej rady Koalície 2013+) Dozorná rada Koalície 2013+ (Ing. Ondrej Bernát – riaditeľ Úradu KSK) Správna rada Košice2013, n. o. (Ing. Ondrej Bernát) Rada ministra kultúry pre projekt EHMK 2013 (PhDr. Jana Kovácsová – vedúca

Odboru kultúry a CR Úradu KSK) Programová rada projektu EHMK (PhDr. Jana Kovácsová)

Strategický prínos projektu a zviditeľnenie mesta i regiónu

Realizáciou projektu Košice – EHMK 2013 sa mesto Košice i Košický kraj výrazne posunuli aj v oblasti testovania a nastavovania procesov, ktoré prostredníctvom kultúrnych aktivít a budovania infraštruktúry pre rozvoj kreatívnych odvetví výrazne stimulujú hospodársky rozvoj. Toto poznanie bolo pred projektom iba teóriou, ktorú sme poznali z iných európskych miest a z úspešných projektov EHMK v zahraničí. A aj keď sa ako téza hlásali vo všetkých zámeroch a podopierali pozitívnymi výsledkami (tzv. Palmerova správa) nebolo možné to dokázať a zmerať aj na Slovensku. Až evaluácia, ktorú realizovala ekonomická fakulta Technická univerzita dokazuje aj ekonomický prínos projektu a to nie v rovine získania investičných prostriedkov, ale v meraní dopadov na miestnu ekonomiku. Tieto výpočty zrealizované našimi a zahraničnými odborníkmi sú bázou, ktorá stavia kultúru do úplne iného svetla: Investícia do kultúry sa totiž vypláca. V meste Košice sa vytvorila nová celistvá Stratégia kultúry, ktorá je určená pre všetkých aktérov bez rozdielu zriaďovateľa a ktorá je nástrojom na udržanie pozitívnych výsledkov a dokončenia procesu transformácie. Zároveň nás poznanie týchto procesov a zmena argumentácie v podpore kultúry stavia medzi


28

lídrov na Slovensku a naše postavenie pri koncipovaní zámerov štátnej kultúrnej politiky sa stalo kľúčovým. V doterajších úzko rezortných, inštitucionálnych stratégiách bez náväznosti na hospodársky a sociálny rozvoj pribudla už v novej Stratégii rozvoja kultúry Slovenska aj oblasť podpory kultúrneho turizmu a kreatívna ekonomika, v rozvoji ktorých už máme za sebou skúsenosti, ktoré môžeme generalizovať pre celé Slovensko. Zároveň sú naše ciele zhodné s európskymi politikami v tejto oblasti a projekt Košice EHMK 2013 vrátane podielu Košického samosprávneho kraja sa považuje za mimoriadne úspešný. Tieto výsledky bude možné naplno zhodnotiť v ďalšom programovacom období.

Realizácia aktivít Košického samosprávneho kraja na podporu projektu Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013 naštartoval nový proces pre napĺňanie rozvojových programov Košického samosprávneho kraja v oblasti kultúry so strategickým významom. Prínos projektu pre región je možné zhrnúť nasledovne:

Získané investície a zhodnotený majetok v kultúrnych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK.

Vytvorenie návštevnícky príťažlivých otvorených zón s kvalitnejšími službami. Realizovaná drobná infraštruktúra v regióne v prospech skvalitnenia služieb

v kultúrno-poznávacom turizme. Poskytovanie kultúrnych služieb s vytvorením nových partnerstiev aktérov

širokospektrálneho kultúrneho života – sieťovanie aktérov. Vytvorené podmienky pre jednu z kľúčových priorít a hodnôt spoločnosti –

zachovávanie kultúrneho dedičstva v symbióze s kreativitou v záujme poskytovania moderných, na historických základoch vybudovaných účinnejších a komplexnejších kultúrnych služieb.

Vnímanie a postupné využívanie prvkov tradičnej ľudovej kultúry ako inšpiratívny element kreatívnej ekonomiky.

Poskytovanie kvalitnejších a komplexnejších kultúrnych služieb v regióne. Naštartovanie procesu spoločnej tvorby stratégie rozvoja kultúry v meste Košice

a v regióne Košického samosprávneho kraja na obdobie rokov 2014 – 2018. Výraznejšie postavenie mesta i regiónu v nastavovaní strategických priorít

hospodárskeho a sociálneho rozvoja v oblasti štátnej kultúrnej politiky.


29

Kultúrny turizmus v pripravovaných programoch cezhraničnej spolupráce PL – SR a SR – ČR v programovom období 2014 - 2020

Ing. Michal Patúš, Žilinský samosprávny kraj

Základná logika pri príprave operančých programov cezhraničnej spolupráce PL – SR a SR – ČR v programovom období 2014 - 2020 vychádza z poznania, že programy cezhraničnej spolupráce majú potenciál ovplyvniť sociálny, ekonomický a územný rozvoj prihraničných oblastí. Prínos cezhraničnej spolupráce spočíva predovšetkým v pozitívnej zmene na úrovni obyvateľov a skupín obyvateľov. Investície do cezhraničnej spolupráce sa primárne prejavia na kvalite života obyvateľov a fungovaní verejných a súkromných inštitúcií pôsobiacich v území. Na základe tohto predpokladu, sa cezhraničná spolupráca v slovensko-českom a v slovensko - poľskom pohraničí v nasledujúcom období bude sústrediť na zhodnocovanie vnútorného potenciálu v prospech ďalšieho vyváženého rozvoja územia. Medzi silné stránky Žilinského kraja patra hlavne: geografická poloha, dostupnosť a vybavenosť územia, prírodno-kultúrne danosti, sídelná štruktúra, sociálno-ekonomický vývoj a administratívne usporiadanie. Navyše, odstraňovanie prekážok spolupráce medzi komunitami, organizáciami a obyvateľmi na oboch stranách hranice dokáže zvýšiť kvalitu a rozsah prínosov podporovaných cezhraničných aktivít pre cieľové skupiny.

Strategickým zámerom oboch programov je prispieť k zvýšeniu atraktívnosti cezhraničného regiónu pre obyvateľov a návštevníkov prostredníctvom inteligentného využívania vnútorného potenciálu územia. Hlavný cieľ programu reaguje na kľúčovú výzvu pre regióny – vytvoriť príťažlivý región pre obyvateľov, podnikanie, investorov a zároveň aj turistov a návštevníkov. V dnešnej dobe je schopnosť regiónu zabezpečiť vysoko atraktívne prostredie pre prácu, život a oddych nielen faktorom konkurencieschopnosti, ale v konečnom dôsledku zásadne ovplyvňuje možnosti ďalšieho rozvoja. Regióny, ktoré dokážu ponúknuť pracovné príležitosti, prilákať inovatívne firmy a zároveň kladú dôraz na kvalitu životného prostredia, prirodzene lákajú kvalitnú pracovnú silu (odborníkov). Tí sú naopak nevyhnutnou súčasťou inovačných regionálnych systémov. Na atraktívnosť regiónov dnes pôsobí viacero ekonomických a neekonomických faktorov, ktoré je možné zoskupiť do nasledujúcich základných skupín: kvalitná pracovná sila, inovácie, životné prostredie, kvalita života a fungovanie verejných inštitúcií. Zároveň, tieto oblasti boli na základe sociálno-ekonomickej analýzy identifikované ako kľúčové výzvy pre ďalší rozvoj cezhraničného regiónu v strednodobom horizonte. Úlohou oboch programov bude v rámci predmetných tematických oblastí podporovať špecifické aktivity cezhraničnej spolupráce, ktoré majú potenciál prispieť k zvýšeniu atraktívnosti programového územia.

Socioekonomická analýza pri tvorbe oboch programov poukázala na nedostatky v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu. Na cezhraničnom území sa nachádza vysoký počet kultúrnych pamiatok, vrátane pamiatok národného a nadnárodného významu. Najväčšie zastúpenie majú hnuteľné pamiatky a objekty. Vo všetkých krajoch patria medzi najpopulárnejšie a najnavštevovanejšie miesta hrady a zámky. Nachádza sa tu aj množstvo technických a umeleckých pamiatok. Popri najvýznamnejších a najznámejších

Kultúrny turizmus v pripravovaných programoch cezhraničnej spolupráce PL – SR a SR – ČR v programovom období 2014 - 2020Ing. Michal Patúš, Žilinský samosprávny kraj

Kultúrny turizmus v pripravovaných programoch cezhraničnej spoluprácePL – SR a SR – ČR v programovom období 2014 - 2020

30

kultúrnych pamiatkach, prihraničné regióny disponujú množstvom ďalších dôležitých kultúrnych objektov. Využitie veľkej časti týchto objektov je limitované v dôsledku ich zlého alebo nevyhovujúceho technického stavu a nízkeho povedomia obyvateľov a návštevníkov.

Spoločným nedostatkom je taktiež aj slabé zhodnotenie existujúceho prírodného bohatstva regiónov. Slabou stránkou je obmedzená spolupráca miestnych aktérov, nedostatočná prezentácia prírodných lokalít a dostupnosť doplnkových služieb zvyšujúcich atraktivitu.

Na území cezhraničného regiónu sa nachádza vysoký počet prírodných a kultúrnych objektov a prvkov, ktoré predstavujú jedinečný rozvojový potenciál. Medzi prírodné špecifiká územia patria predovšetkým termálne a minerálne pramene, ktoré sa nachádzajú na celom území a sú využívané na liečebné a rekreačné účely.

Zvýšenie kvality kultúrneho turizmu v cezhraničnom regióne si vyžaduje spoluprácu a koordináciu zodpovedných inštitúcií (aktérov). Veľké množstvo a rozmanitosť prírodných a kultúrnych pamiatok v cezhraničnom regióne zvyšuje atraktivitu územia nielen pre obyvateľov, ale aj pre návštevníkov. Strednodobým zámerom je prostredníctvom cielených investícií prispieť k zvýšeniu využívania potenciálu prírodného a kultúrneho dedičstva za účasti relevantných inštitúcií a miestnych komunít.

Súčasne navrhované operačné programy PL –SR a SR – ČR v programovom období sa v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva zameriavajú najmä na: Využívanie jedinečného rozvojového potenciálu, ktoré poskytuje prírodné a kultúrne

dedičstvo cezhraničného regiónu na podporu miestnej ekonomiky. Zvýšenie atraktívnosti ponuky pre obyvateľov a návštevníkov cezhraničného regiónu cez

vytváranie komplexných produktov spájajúcich významné prírodné a kultúrne pamiatky. Eliminácia obmedzení v dostupnosti a v prístupe k prírodným a kultúrnym objektom, ktoré

predstavuje nevyhovujúci stav ciest II. a III. triedy. Vymedzenie programového územia

Územie programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika a Česká republika v programovom období 2014-2020 zahŕňa nasledujúce NUTS III regióny:

Trnavský samosprávny kraj Trenčiansky samosprávny kraj Žilinský samosprávny kraj Jihomoravský kraj Zlínsky kraj Moravskoslezský kraj


31

Mapa 1: Programové územie pre cezhraničnú spoluprácu Slovenská republika - Česká republika

Územie programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika v programovom období 2014-2020 zahŕňa nasledujúce NUTS III regióny:

Žilinský samosprávny kraj Prešovský samosprávny kraj Bielsko-bialski Nowosądecki Krośnieńsko-przemyski

Mapa 1: Programové územie pre cezhraničnú spoluprácu Poľsko - Slovenská republika


32

Plánovaná výška alokácie programov cezhraničnej spolupráce SR – ČR a PL – SR

Rozsah oprávnených žiadateľov v programoch cezhraničnej spolupráce

V porovnaní s programovým obdobím 2007 – 2013 sa rozšíril rozsah oprávnených žiadateľov o Krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu (v zmysle zákona č. 91/2010 Z.z.) a Európske združenia územnej spolupráce (Nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 1082/2006).

Žilinský samosprávny kraj ponúka potenciálnym žiadateľom v rámci oboch programov cezhraničnej spolupráce:

Regionálny kontaktný bod – kedy bude poskytovať základné informácie o oboch programoch, o možnostiach prefinancovať projektové zámery prostredníctvom prostriedkov z Európskej únie a taktiež sa bude spolupodieľať spoločne so Spoločnými technickými sekretariátmi na šírení publicity programu do územia.

Fond mikroprojektov PL – SR a SR – ČR – Žilinský samosprávny kraj bude vykonávať funkciu správcu fondu mikroprojektov v rámci programu cezhraničnej spolupráce PL – SR pre územie Žilinského kraja a taktiež bude vykonávať aj funkciu správcu fondu mikroprojektov SR – ČR pre územie Žilinského, Trenčianskeho a Trnavského kraja.

PL - SR SR - ČRPosilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T 49 600 000,00 € 27 000 000,00 €Rozvoj ekologicky priaznivých a nízkouhlíkových dopravných systémov a podpora udržateľnej mestskej mobility, vrátane vnútrozemskej vodnej a námornej dopravy, prístavov a multimodálnych liniek 6 200 000,00 € 0,00 €Ochrana, podpora a rozvoj kultúrneho a prírodného dedičstva 77 500 000,00 € 41 000 000,00 €Investovanie do vzdelania, zručností a celoživotného vzdelávania 12 400 000,00 € 9 916 485,00 €Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií 0,00 € 4 507 493,00 €

Plánovaná alokácia v programochInvestičná priorita


33

Inovatívne a kreatívne prvky Oravského múzea zamerané na rozvoj turizmu a cestovného ruchu PaedDr. Mária Jagnešáková, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne

Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne je príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Svojím charakterom a poslaním je to regionálne vlastivedné múzeum, ktoré na základe vedeckého prieskumu a výskumu realizuje systematickú akvizíciu, odbornú ochranu, komplexné odborné zhodnocovanie, spracovanie a prezentáciu hmotných dokladov vývoja prírody a spoločnosti so zreteľom na historický región Oravy a život a dielo P. O. Hviezdoslava. V rámci celoslovenskej špecializácie sa múzeum zameriava na oblasť dokumentácie života Goralov. Múzeum spravuje 10 objektov, z ktorých 7 je vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku (NKP Oravský hrad, NKP Renesančná budova č. 9 a Administratívna budova v Oravskom Podzámku, NKP Čaplovičova knižnica a NKP Farbiarsky dom v Dolnom Kubíne, NKP Rodný dom Martina Kukučína v obci Jasenová, NKP Oravská lesná železnica v katastri obcí Oravská Lesná (trať) a Zákamenné (stanica Tanečník), NKP Hviezdoslavova hájovňa v obci Oravská Polhora, kópia zemianskej kúrie z Vyšného Kubína v areáli Múzea oravskej dediny a terénna stanica v obci Zuberec).

Všetky objekty si vyžadujú náročnú starostlivosť a údržbu, ktorá je však podmienená

množstvom získaných finančných prostriedkov. Aby bolo múzeum schopné zabezpečiť všetky tieto aktivity, zároveň poskytovať návštevníkom kvalitné služby a prichádzať na trh s novinkami, hľadá mimorozpočtové zdroje financií. Za posledných 10 rokov bolo múzeum úspešné pri tvorbe mnohých projektov, mikroprojektov, ako aj v získavaní prostriedkov z grantov MK SR a od sponzorov.

Vo všetkých objektoch Oravského múzea, ktoré sú využívané ako expozície alebo

výstavné priestory, sa okrem ich pôvodného účelu realizujú i sprievodné podujatia, organizované pre deti, mládež a dospelého návštevníka. Aj takýmto spôsobom sa múzeum snaží prezentovať svoju prácu a najmä priblížiť ju všetkým skupinám odbornej i laickej verejnosti. Reklama a propagácia zohráva pri tejto činnosti nemalú úlohu. Pravidelné zverejňovanie aktuálnych informácií na webovej stránke múzea, zasielanie noviniek mailovou službou newsletter, uverejňovanie článkov v lokálnych i celoslovenských printových médiách (Oravsko, Novinky, My – Oravské noviny, Pravda, Sme a iné) ako aj reklamné kampane

v rozhlase (Jemné melódie, Lumen, Rádio Regina) a reportáže v súkromných i verejnoprávnej televízii (TV Oravia, Markíza, RTVS) prinášajú ovocie v podobe zvýšeného záujmu verejnosti o aktivity Oravského múzea. Každoročná účasť pracovníkov múzea na domácich i zahraničných veľtrhoch cestovného ruchu pomáha pri získavaní

Inovatívne a kreatívne prvky Oravského múzea zamerané na rozvoj turizmu a cestovného ruchuPaedDr. Mária Jagnešáková, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne

Inovatívne a kreatívne prvky Oravského múzea zamerané na rozvoj turizmu a cestovného ruchu

34

nových kontaktov a je základom budovania nových partnerstiev a tvorby projektov. Komunikácia s verejnosťou je dôležitou súčasťou práce múzea, a tak je snahou všetkých pracovníkov, aby mala svoju formu a pravidlá. Veľký dôraz sa kladie na výber pracovníkov zodpovedných za prezentáciu organizácie v médiách ako aj na výber pracovníkov na pozície, v ktorých prichádzajú do priameho kontaktu s návštevníkmi. Oravské múzeum sa navonok prezentuje logom, ktoré zdôrazňuje význam Oravského hradu pre múzeum a celý región. Jednotný grafický dizajn všetkých tlačených materiálov a vydávaných publikácií umožňuje

čitateľom jednoznačnú identifikáciu organizácie. Významnú úlohu pri tvorbe týchto materiálov zohráva kreativita pracovníkov múzea ako aj spolupráca s partnermi, uznávanými umelcami, grafikmi a fotografmi.

Najvýznamnejšie objekty Oravského múzea

z pohľadu návštevníka Oravy sú Oravský hrad a Oravská lesná železnica. Na tieto dve expozície sa sústreďuje aj najväčšia pozornosť médií. Program podujatí, ktoré sa konajú v ich priestoroch je zverejňovaný v dostatočnom predstihu v celoslovenských i regionálnych médiách, a tak mnohí návštevníci s radosťou využívajú možnosť online nákupu vstupeniek na podujatia, o ktoré je veľký záujem. Areál Oravského hradu pozostáva z 27 stavebných objektov, pričom mnohé z nich majú vek 300 – 650 rokov. Takéto objekty si vyžadujú finančne náročnú údržbu

a odbornú starostlivosť. Múzeum okrem týchto prác zameriava svoju pozornosť aj na zatraktívnenie všetkých priestorov hradu. Hradná kaplnka predstavuje jeden z najhodnotnejších priestorov Oravského hradu tak z estetického, výtvarného ako aj historického hľadiska. V rokoch 2003 - 2005 bola komplexne reštaurovaná a pri obnove interiéru boli odhalené vzácne renesančné fresky. Múzeum za jej reštaurovanie získalo prestížnu cenu „Pamiatka roka 2005“ s finančným príspevkom 16 597,- €. Obnova Kaplnky sv. Michala bola zavŕšená reštaurovaním barokového organu v rokoch 2006 – 2013. Tento nádherný priestor sa v posledných rokoch stáva miestom konania rôznych atraktívnych podujatí, ktoré majú tak duchovný ako aj svetský charakter. Nezabudnuteľnú atmosféru majú najmä cirkevné sobáše a koncerty.

Od roku 2005 prechádzajú obnovou všetky hradné expozície tak, aby zodpovedali

súčasným trendom v prezentácii a sprístupnení pamiatok. Všetky práce na obnove expozícií prebiehajú na vysokej odbornej úrovni a pod dohľadom skúsených architektov. V súčasnosti


35

sú už obnovené všetky pôvodné hradné expozície (prírodovedná, archeologická, etnografická…) a pracovníci múzea intenzívne pracujú na príprave a otvorení nových expozícií. V rámci projektu „História je svedkom doby, životom pamiatky a majstrom života“ bude v prízemí Turzovho paláca otvorená Klenotnica Oravského hradu, v ktorej nájdu svoje miesto významné nálezy a najhodnotnejšie zbierkové predmety múzea (napr. unikátne renesančné textílie či diamantový zásnubný prsteň). V prvej polovici r. 2015 bude verejnosti sprístupnená Mediatéka, ktorá netradičnou formou predstaví známe i menej známe filmové diela natočené v priestoroch Oravského hradu (Upír Nosferatu, Princezná a žobrák, Dračie srdce II., Adam Šangala, Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš, Láska na vlásku a iné). Mobilná aplikácia Oravský hrad je ďalšou novinkou, ktorú múzeum pripravilo pre návštevníkov s cieľom zvýšiť kvalitu poskytovaných sprievodcovských služieb. Aplikácia prináša návštevníkovi

možnosť prežiť prehliadku Oravského hradu naplno v šiestich jazykoch (slovenskom, anglickom, poľskom, nemeckom, maďarskom a ruskom). Celkovo 24 bodov rozmiestnených vo všetkých priestoroch hradu umožňuje počúvať nahrávku, čítať texty a pozerať si fotografie, čo je určite prínos pre zahraničných ako aj sluchovo postihnutých návštevníkov. Aplikácia je zdarma dostupná každému turistovi so smartfónom. Jej výrobu sa podarilo zrealizovať aj vďaka podpore Nadačného fondu Kia Motors Slovakia v Nadácii Pontis.

Druhou najvýznamnejšou expozíciou Oravského múzea je Oravská lesná železnica

v Oravskej Lesnej. Unikátna úzkorozchodná úvraťová železnica je jednou z mála zachovaných úzkorozchodných železníc. Jej história sa začala písať v období prvej svetovej vojny na území lesných správ Mútne a Zákamenné. V roku 1986 prevzalo správu zachovaného úseku Oravské múzeum, a tak sa začal dlhý a nákladný proces obnovy Oravskej lesnej železnice. Významným medzníkom bolo vypracovanie a schválenie projektu s názvom „Využitie potenciálu hornej Oravy v oblasti cestovného ruchu revitalizáciou Lesnej úzkorozchodnej železnice Orava – Kysuce spájajúcej Oravský a Severopovažský región“, na ktorý získalo Oravské múzeum prostriedky z fondu ERDF (22 016 047,20 Sk) a štátneho rozpočtu. S pomocou Žilinského samosprávneho kraja a aj vlastných prostriedkov Oravského múzea sa podarilo nakumulovať dostatočné finančné prostriedky na generálnu obnovu lesnej železnice. Dňa 31. 5. 2008 bola po 36 rokoch Oravská lesná železnica opäť slávnostne uvedená do prevádzky. Aj zásluhou ďalších úspešných medzinárodných projektov sa Oravskému múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne podarilo vybudovať prekrásny areál, ktorý ponúka návštevníkom ako atraktívnu


36

turistickú destináciu. Jazda vláčikom, ale aj návšteva expozície zameranej na históriu Oravskej lesnej železnice, dejiny Oravského komposesorátu, ťažbu, dopravu a využitie dreva sú pre návštevníka nevšedným zážitkom i zdrojom nových informácií. Pre najmenších návštevníkov železnice bola v areáli vybudovaná oddychová zóna a rozprávkový les. Nachádza sa tu predajňa suvenírov, zázemie pre návštevníkov a nedávno pribudla aj voliéra s pávmi korunkatými. Okrem priamej cestnej komunikácie môžu návštevníci využiť aj pešiu túru, ktorá vedie zo stredu obce po náučnom prírodovednom chodníku. Oravské múzeum, ako špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť dokumentácie života Goralov na Slovensku využilo umiestnenie železnice v goralskej oblasti a vďaka ďalšiemu úspešnému projektu „Gorali včera a dnes“ postavilo v stanici Beskyd tradičnú goralskú drevenicu, čím zvyšuje povedomie návštevníkov o Goralskej kultúre, ako aj zatraktívňuje areál železnice.

História vzniku Oravského múzea sa spája s menom priekopníka lesného hospodárstva

Williama Rowlanda. Pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia bol v areáli stanice Tanečník odhalený jeho pamätný kameň spolu s turistickou mapou tzv. rowlandových kameňov – pamätníkov na lokalitách pod Komárnym, v Zákamennom a na Panskom kopci, ktoré dal Williamovi Rowlandovi z vďačnosti postaviť lesnícky personál ešte v čase jeho aktívnej služby. Kreslená turistická mapa regiónu, v ktorom sa nachádza Oravská lesná železnica je ďalším produktom propagujúcim túto krásnu lokalitu. Vznikla v súvislosti s pripravovanou publikáciou o Oravskej lesnej železnici a bude sa dať kúpiť aj samostatne.


37

V najbližšej budúcnosti pripravuje Oravské múzeum spojenie s Kysuckou lesnou železnicou, vybudovanie lyžiarsko - bežeckých trás ako aj celkové zatraktívnenie areálu. Pribudne bezbariérový nástup do vlaku, ohrada s ovečkami i včelie úle. Oravské múzeum chce aj naďalej využívať potenciál krásneho prírodného prostredia, a tak sa v areáli Oravskej lesnej železnice konajú podujatia, ktoré svojím zameraním do takéhoto prostredia patria.

Keď odfúkne lokomotíva, Veľkonočná oblievačka, Rozprávkový vláčik, Svätojánska

vatra, Vône a chute húb, Country popoludnie či Lesnou železnicou za Mikulášom už neoddeliteľne patria do kalendária podujatí Oravského múzea. Úspešné projekty ako aj nové nápady pracovníkov umožňujú Oravskému múzeu areál železnice neustále skrášľovať a obohacovať o nové atraktivity. V tejto sezóne to bolo napríklad nové podujatie Goralská svadba, ktoré predstavilo verejnosti tradičný goralský svadobný obrad so všetkým , čo k tomu patrí (odobierka, brána, hostina, čepčenie i samotná veselica).

Oravský hrad a Oravská lesná železnica poskytujú autentické priestory pre rôzne

kultúrne aktivity, a preto sa práve tieto tešia najväčšiemu záujmu zo strany návštevníkov. Všetky podujatia múzea sú pripravované vo vlastnej réžii a s dôrazom na zachovanie historických reálií. Oravské múzeum venuje ich príprave veľmi veľkú pozornosť, a tak sa okrem osvedčených aktivít vytvára priestor aj na nové podujatia. Nočné prehliadky (Noc krvavej grófky, Magická noc čarodejníc, Tajomný hrad, Dracula), podujatia venované deťom a mládeži (Rozprávkový svet na Oravskom hrade, Rozprávkový vláčik, História bližšie k deťom a mládeži, Mikuláš na Oravskom hrade) ako aj tematicky zamerané aktivity (Veľká noc na Oravskom hrade, V kráľovstve prírody, Deň v stredoveku, Hradná lekáreň, Kuruci a Orava, Vianoce na Oravskom hrade) každoročne prilákajú množstvo domácich i zahraničných návštevníkov. V roku 2014 múzeum zorganizovalo 47 kultúrnych podujatí, výstav a konferencií. Len samotné kultúrne podujatia trvali 62 dní z celého roka. Ich podiel na celkovej doterajšej návštevnosti Oravského múzea v roku 2014 je až 31%, čo svedčí o ich veľkom význame.

50 222

162188

Návštevnosť kultúrnych podujatí 2014

Kultúrne podujatia

Celková návštevnosť


38

Po celkovej stagnácii návštevnosti v krízových rokoch začína krivka návštevnosti múzea opäť stúpať. Rok 2014 ešte neskončil, no už v novembri 2014 prekročila celková návštevnosť čísla z roku 2013.

Stúpajúcu tendenciu má najmä návštevnosť Oravskej lesnej železnice. V porovnaní s rokom otvorenia 2008 sa čísla takmer zdvojnásobili.

0

50000

100000

150000

200000

250000

300000

2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

252426

214 676 208 863 203 694 205 721 210 316 217 532

roky

Povnanie návštevnosti OM P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne v rokoch 2009 - 2014

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

2009 2010 2011 2012 2013 2014

15 899 15 385

22 219 24 430

27 345 31 622

roky

Porovnanie návštevnosti v expozícií Oravská lesná železnica v rokoch 2009 - 2014

(obdobie od 1.1. do 31. 10.)

2009

2010

2011

2012

2013

2014


39

VEĽKÉ INVESTIČNÉ PROJEKTY ORAVSKÉHO MÚZEA

2004 - 2014

► Z prostriedkov EÚ a SR boli v rokoch 2006 – 2007 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 730 798,86 € na „Využitie potenciálu hornej Oravy v oblasti cestovného ruchu revitalizáciou Lesnej úzkorozchodnej železnice Orava – Kysuce spájajúcej Oravský a Severopovažský región“.

► Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava a partner Muzeum narodowe v Krakowe napísali úspešný projekt „Muzika pod Tatrami“, vďaka ktorému získali z prostriedkov EÚ – Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce PL – SR finančné prostriedky vo výške 1 243 668,84 €. V rámci tohto projektu sa v roku 2013 zrealizovala výstavba Turistického centra Oravského hradu v hodnote 499 437,54 €.

► V súčasnosti prebieha projekt „História je svedkom doby, životom pamiatky a majstrom života“ schválený vo výške 206 440,- €, v rámci projektu bude uskutočnená obnova a reštaurovanie prízemia Turzovho paláca, kde bude zriadená Klenotnica Oravského hradu a v klimatizovaných vitrínach budú prezentované vzácne renesančné textílie rodiny Turzovcov.

Spolu za úspešné investičné akcie z mimorozpočtových zdrojov: 2 180 906,- €

MIKROPROJEKTY CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE

2004 - 2014

„Príroda Oravy nás spája“ v roku 2010 sa v rámci projektu uskutočnili prednášky, exkurzia, tábor a i. 34 740,- €

„Juraj Tranovský posol piesňovej kultúry“ v období 2010 - 2011 sa v rámci projektu uskutočnili výstavy, seminár a súpis Tranosciany. 20 936,44 €

„Kurucké vojny a ich odkaz v histórii, kultúre a umení“ v období 2011 – 2012 sa v rámci projektu uskutočnil výskum, výstava, vedecká konferencia a vydanie kolektívnej monografie. 19 419,92 €

„V hrade a v podhradí“ v období 2012 - 2013, v rámci projektu sa uskutočnila výstavba Oddychovej zóny pod Oravským hradom. 35 580,- €

„Tajomstvá stredoveku“ v roku 2012 sa v rámci projektu uskutočnilo kultúrne podujatie Stredoveké dni, kde sa odprezentoval život v stredoveku z viacerých aspektov. 22 146,61 €

„Gorali včera a dnes“ v roku 2013 bol v rámci projektu postavený drevený zrub goralskej drevenice v areáli OLŽ a i. 55 520,- €

Spolu za úspešné mikroprojekty z mimorozpočtových zdrojov: 188 342,- €

GRANTY MINISTERSTVA KULTÚRY SR

V grantovom systéme z MK SR sme získali za obdobie 2005 – 2014 finančné granty vo výške


40

215 794,- €

SPONZORSKÉ ÚSPECHY ORAVSKÉHO MÚZEA

2004 - 2014

Získanie prestížnej ceny „Pamiatka roka 2005“ za obnovu interiéru Kaplnky sv. Michala s finančným honorárom - 16 597,- €

Obnova hodinového stroja na veži Oravského hradu – získanie prostriedkov od donorov - 3 651,- €

Exteriérové osvetlenie Oravského hradu v spolupráci s ENEL – 157 805,- € Gontkulák – slávnostné uvedie parnej lokomotívy na Oravskú lesnú železnicu – 105

000,-€ Spolu za sponzorské dary: 283 053,- €

Celková finančná čiastka získaná z mimorozpočtových zdrojov Oravského múzea za obdobie 2004 – 2014: 2 868 095,- € VLASTNÉ INVESTÍCIE ORAVSKÉHO MÚZEA

2004 - 2014

Prehľad najväčších vlastných investícií:

Obnova expozícií na Oravskom hrade – prírodovedná, etnografická, archeologická a expozícia zbraní – 204 863,- €

Obnova a modernizácia literárnych expozícií – 28 900,- € Realizácia výskumov na Oravskom hrade – archeologický, historicko-umelecký,

architektonický – 45 094,- € Rekonštrukcie šindľových striech na objektoch Oravského múzea – 250 736,- € Rekonštrukcia vodovodu a kanalizácie pre Oravský hrad – 63 030,- € Sanácia statických porúch na druhej terase Oravského hradu – 83 010,- €

Vlastné investície spolu v rokoch 2004 až 2014: 1 432 700,- €.

VEĽKÉ INVESTIČNÉ PROJEKTY ORAVSKÉHO MÚZEA

2004 - 2014

► Z prostriedkov EÚ a SR boli v rokoch 2006 – 2007 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 730 798,86 € na „Využitie potenciálu hornej Oravy v oblasti cestovného ruchu revitalizáciou Lesnej úzkorozchodnej železnice Orava – Kysuce spájajúcej Oravský a Severopovažský región“.

► Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava a partner Muzeum narodowe v Krakowe napísali úspešný projekt „Muzika pod Tatrami“, vďaka ktorému získali z prostriedkov EÚ – Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce PL – SR finančné prostriedky vo výške 1 243 668,84 €. V rámci tohto projektu sa v roku 2013 zrealizovala výstavba Turistického centra Oravského hradu v hodnote 499 437,54 €.

► V súčasnosti prebieha projekt „História je svedkom doby, životom pamiatky a majstrom života“ schválený vo výške 206 440,- €, v rámci projektu bude uskutočnená obnova a reštaurovanie prízemia Turzovho paláca, kde bude zriadená Klenotnica Oravského hradu a v klimatizovaných vitrínach budú prezentované vzácne renesančné textílie rodiny Turzovcov.

Spolu za úspešné investičné akcie z mimorozpočtových zdrojov: 2 180 906,- €

MIKROPROJEKTY CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE

2004 - 2014

„Príroda Oravy nás spája“ v roku 2010 sa v rámci projektu uskutočnili prednášky, exkurzia, tábor a i. 34 740,- €

„Juraj Tranovský posol piesňovej kultúry“ v období 2010 - 2011 sa v rámci projektu uskutočnili výstavy, seminár a súpis Tranosciany. 20 936,44 €

„Kurucké vojny a ich odkaz v histórii, kultúre a umení“ v období 2011 – 2012 sa v rámci projektu uskutočnil výskum, výstava, vedecká konferencia a vydanie kolektívnej monografie. 19 419,92 €

„V hrade a v podhradí“ v období 2012 - 2013, v rámci projektu sa uskutočnila výstavba Oddychovej zóny pod Oravským hradom. 35 580,- €

„Tajomstvá stredoveku“ v roku 2012 sa v rámci projektu uskutočnilo kultúrne podujatie Stredoveké dni, kde sa odprezentoval život v stredoveku z viacerých aspektov. 22 146,61 €

„Gorali včera a dnes“ v roku 2013 bol v rámci projektu postavený drevený zrub goralskej drevenice v areáli OLŽ a i. 55 520,- €

Spolu za úspešné mikroprojekty z mimorozpočtových zdrojov: 188 342,- €

GRANTY MINISTERSTVA KULTÚRY SR

V grantovom systéme z MK SR sme získali za obdobie 2005 – 2014 finančné granty vo výške


41

SNM – Múzeum Bojnice a kultúrny turizmus

Ing. Petra Gordíková, Slovenské národné múzeum - Múzeum Bojnice

Cestovný ruch je jedným z najprogresívnejších odvetví svetovej ekonomiky. Oblasťou s najväčšou mierou nárastu je cestovný ruch naviazaný na kultúru – umenie, kultúrne dedičstvo, historické pamiatky či tradície. Kultúrny turizmus je hybnou silou, ktorá podporuje nielen samotný rozvoj cestovného ruchu, ale zároveň prispieva aj k ekonomickému rozvoju a nárastu zamestnanosti. Bezpochyby si preto zaslúži pozornosť aj zo strany múzeí či galérií. Predtým, ako sa dostaneme k jednotlivým aktivitám Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice v oblasti kultúrneho turizmu, dovoľte mi krátke poohliadnutie sa späť do minulosti – do obdobia, keď sa smerovanie múzea začalo uberať po ceste kultúry, turizmu a kreatívy.

Písal sa začiatok posledného desaťročia minulého storočia a múzeum zápasilo s výrazným poklesom návštevnosti. Nelichotivá situácia mohla položiť múzeum na kolená. Vtedajšie vedenie ale v nepriaznivej situácii objavilo príležitosť. Rozhodlo sa hľadať nové cesty, inovatívne prístupy a kreatívne postupy. Výsledkom boli zmeny v podobe zavedenia stálej lektorskej služby či využitia reprezentačných priestorov múzea na kultúrno-spoločenské a komerčné účely. Prijaté opatrenia priniesli zvýšenie nielen návštevnosti, ale aj záujmu o múzeum zo strany domácich i zahraničných médií. Zvýšenú návštevnosť bolo potrebné z prevažne letných mesiacov diverzifikovať na obdobie celého roka. Ponuka múzea sa postupne rozširovala o divácky atraktívne kultúrno-spoločenské podujatia a návštevnosť múzea rozdelená do celého roka naďalej stúpala. Múzeum sa postupne začalo pretvárať na centrum kultúrneho a spoločenského diania.Vedenie múzea postavilo pevné základy pre kultúrny turizmus. Nasledovalo inšpiratívne obdobie tvorby, kreovania, organizovania, ale aj skúšania, hľadania nových ciest a učenia sa smerujúce k múzeu ako centru kultúry, spoločenského a hospodárskeho života. A toto obdobie vlastne trvá dodnes...

Koniec roka je vždy vítaným obdobím na výpočet a rekapituláciu vykonaných aktivít. Dovoľte mi preto, aby som ďalšiu časť prezentácie poňala práve formou poohliadnutia sa za rokom 2014.

Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice prinieslo aj v roku 2014 dve divácky mimoriadne obľúbené podujatia s dlhoročnou tradíciou. 21. ročník Medzinárodného festivalu duchov a strašidiel a 18. ročník podujatia Rozprávkový zámok. Obe podujatia patria medzi mimoriadne náročné projekty, ktorých príprave sa venuje pozornosť dlhé mesiace pred samotnou realizáciou. Tieto špeciálne inscenované podujatia môžu poslúžiť aj ako reálny príklad uplatnenia kreatívneho priemyslu v podmienkach múzeí. Vo veľmi zovšeobecnenej polohe je možné kreatívny priemysel zadefinovať ako istú formu vertikálnej štruktúry prechádzajúcej od vytvorenia predmetu duševného vlastníctva cez jeho spracovanie, realizáciu a výrobu až po následné šírenie a sprístupňovanie verejnosti. Každé z týchto podujatí vzniká prepojením viacerých kreatívnych disciplín. Na ich príprave a realizácii sa podieľajú okrem múzejných zamestnancov aj scenáristi, režiséri, scénickí a kostýmoví výtvarníci, hudobní skladatelia a mnohí ďalší. Kreatíva reprezentovaná tvorivým nápadom sa stáva rovnako významným výrobným vstupom ako kapitál a ľudská práca.

SNM – Múzeum Bojnice a kultúrny turizmusIng. Petra Gordíková, Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice

SNM – Múzeum Bojnice a kultúrny turizmus

42

Kombinácia jedinečného prostredia romantického Bojnického zámku a obsahu inscenovaných podujatí už dlhoročne predstavuje synonymum úspechu v rámci podujatí kultúrneho turizmu nielen na hornej Nitre.

Periodické podujatia ako Medzinárodný festival duchov a strašidiel a Rozprávkový zámok zaraďujeme do segmentu kultúrneho turizmu, ktorý sa ukazuje ako významný atraktor návštevnosti. Festivaly a iné druhy periodicky sa opakujúcich podujatí sa v posledných rokoch stali významným zdrojom multiplikovaných ekonomických prínosov.

Okrem tradičných podujatí sa múzeum priebežne snaží dopĺňať ponuku o nové projekty. V roku 2014 múzeum ponúklo návštevníkom netradičné podujatie pod názvom Všetci na zámok! zaujímavé okrem iného aj netypickým režisérskym stvárnením. Experimentálny počin založený na absencii štylizácie a divadelných textov zaujal predovšetkým návštevníkov s inovatívnym pohľadom na súčasné umenie a atypickú scénickú tvorbu.

Pred časom múzeum zaradilo do ponuky pre múzeá pomerne netradičnú formu prezentácie histórie a legiend v podobe muzikálu Slávnosti života – Supernoc na zámku. Počas letnej sezóny roku 2014 sa návštevníci dočkali v poradí druhého uvedenia pre podmienky zámockých priestorov prispôsobeného spracovania pôvodného bojnického muzikálu. I keď s hudbou a spevom je prepojených viacero zámockých podujatí, muzikálová forma predstavenia posunutého do večerných hodín priniesla ďalšie pozitívne ohlasy miestnych obyvateľov i turistov.

Pomerne ustálenú ponuku špeciálnych inscenovaných podujatí každoročne dopĺňajú takzvané sezónne podujatia (Veľkonočné prechádzky zámkom, Bojnický svetlonos na zámku, Vianoce na zámku...). Väčšinou ide o menšie scénické formy zamerané predovšetkým na pripomenutie si tradícií spájaných s jednotlivými časťami roka. Tieto podujatia radíme medzi veľmi obľúbené aj u zahraničných návštevníkov múzea, ktorých láka čaro lokálnych tradícií a obyčajov.

Slovenské národné múzeum dlhodobo venuje zvýšenú pozornosť vzdelávacím programom určeným detským návštevníkom. V rámci projektu Škola v múzeu ponúka Múzeum Bojnice niekoľko programov určených rozličným vekovým kategóriám v rozpätí materských a základných škôl. Ich cieľom je sprostredkovať najmenším návštevníkom múzea informácie o histórii a expozícii pre nich atraktívnou formou s využitím vzájomnej komunikácie a edukatívnej zábavy. Snahou múzea je prispôsobiť sa detskému návštevníkovi, priblížiť sa jeho mysleniu, vybudovať si s ním vzťah a naučiť ho vážiť si históriu.

V súčasnosti múzeum ponúka tri programy. Čarovný príbeh pána Bartolomeja prostredníctvom mapetky interaktívnou formou predstavuje život v zámku v minulosti. Hra na minulosť odkrýva minulosť za pomoci starých kufríkov a učí deti spoznávať bývalých majiteľov a obyvateľov zámku. Víla Bojnička spoločne s deťmi skladá minulosť zo 7 pútavých a poučných príbehov.


43

Trasa i trvanie detských prehliadok sú totožné s klasickými dennými prehliadkami múzea, čo umožňuje plynulé zaradenie detských návštevníkov do harmonogramu prehliadok podľa záujmu pedagógov.

Nemenej dôležitú úlohu v ponuke kultúrneho turizmu tvoria samozrejme pred chvíľou spomenuté denné a nočné prehliadky zámku, ktoré celoročne návštevníkom umožňujú zoznámiť sa s históriou zámku a múzea v ňom sídliacom. Denné prehliadky sú založené predovšetkým na poznávaní, nočné prehliadky vnášajú do poznávania zábavný a uvoľnenejší nádych. Oba druhy prehliadok je možné absolvovať vo viacerých jazykových mutáciách.

Každoročne počas letnej turistickej sezóny ožívajú priestory západného krídla Bojnického zámku vďaka výstavnej činnosti. Tohtoročná výstava s názvom Umenie orientu priniesla závan ďalekých krajín a sprostredkovala atmosféru zberateľstva, dobrodružstva a romantizmu druhej polovice 19. storočia, kedy mnohí šľachtici začali zo svojich zahraničných ciest dovážať orientálne predmety. Na výstavu nadviazalo rovnomenné sympózium s medzinárodnou účasťou, ktoré sa uskutočnilo vo vynovených reprezentačných priestoroch múzea.

Práve reprezentačné priestory Bojnického zámku veľmi úzko súvisia s ponukou služieb v rámci kultúrneho turizmu. Využívajú sa na sobášne obrady, svadobné hostiny, koncerty, prednášky, konferencie, firemné večierky a iné kultúrno-spoločenské podujatia, vďaka ktorým zámok ročne navštívi mnoho domácich i zahraničných hostí. Medzi najviac využívané priestory patrí Huňadyho sála, ktorá získala v tomto roku veľkolepý „šperk“ v podobe barokového lustra označovaného za najväčší svojho druhu v strednej Európe. Zvýšený záujem zo strany návštevníkov viedol až k presmerovaniu prehliadkovej trasy a zaradeniu Huňadyho sály do novovzniknutého prehliadkového okruhu.

Za Huňadyho sálou však nezaostávajú ani zvyšné priestory zámku. Návštevníci múzea

mohli v posledných mesiacoch zaregistrovať reinštaláciu časti prehliadkovej trasy, vytvorenie novej expozície gotického umenia či znovuinštalovanie Bojnického oltára do zámockej kaplnky v sklenenom boxe s vlastnou klimatizáciou a galerijným osvetlením. Práve tieto kroky viedli k zvýšenému záujmu o návštevu zámku zo strany miestnych obyvateľov, ktorí návštevu múzea v princípe odmietali z dôvodu, že „zámok predsa poznajú a videli ho snáď stokrát“. Výrazná reinštalácia prehliadkovej trasy priniesla významnejší efekt ako bezplatné pondelkové vstupy do múzea pre obyvateľov Bojníc spred niekoľkých rokov.

Vďaka romantickému, priam až rozprávkovému vzhľadu sa Bojnický zámok stal v priebehu rokov vyhľadávanou lokáciou filmových a televíznych produkcií. Dlhodobo je spájaný hlavne s romanticko-hudobnou komédiou Šílene smutná princezná či talianskou rozprávkou Fantaghíro. V nedávnom období sa priestory zámku premenili na kulisy pre historický televízny seriál Svet bez konca, ktorý je pokračovaním filmu Piliere Zeme. Bojnický zámok ako filmovacia lokácia láka stále viac návštevníkov. Otvorene však treba priznať, že filmový turizmus ponúka široký potenciál, ktorý nie je v našich podmienkach momentálne dostatočne využívaný.

Z pohľadu kultúrneho turizmu je dôležitá nielen ponuka, ale aj spôsob jej propagácie. Preto je podstatné venovať zvýšenú pozornosť práve tejto oblasti a ponuku kultúrneho


44

turizmu neustále predstavovať a dostávať do povedomia verejnosti. Je nevyhnuté dbať na vhodné využitie progresívnych foriem komunikácie pre nové publikum, ako aj zachovanie tradičných postupov pre konzervatívnejšiu časť recipientov.

Na záver si dovolím už len krátku poznámku. Dobre plánovaný a organizovaný

kultúrny turizmus môže predstavovať ideálny spôsob ochrany kultúrneho dedičstva a zároveň slúžiť ako motor ekonomického rastu. Ale len za predpokladu, že dokážeme zodpovedne kontrolovať jeho udržateľnosť.


45

Tašíkovo - rozprávkový Košický kraj Mgr. Helena Novotná, Gemerské osvetové stredisko

GROŠ - kráľovstvo rozprávok je názov pilotného projektu Košického samosprávneho kraja, ktorý bol pripravený na základe viacerých indikácií a nedostatkov v kraji identifikovaných hlavne v oblasti kultúry a cestovného ruchu. Výstupom projektu GROŠ je Tašíkovo - rozprávkový Košický kraj. Projektom chceme: 1. oživiť, zachovať a upriamiť pozornosť na jedinečné kultúrne, historické a prírodné bohatstvo regiónu prostredníctvom detí, 2. upriamiť pozornosť aktérov v oblasti kultúry a cestovného ruchu (obce, podnikateľská sféra, kultúrne zariadenia) na využitie potenciálu aktivít pre rodiny s deťmi, na nové možnosti vidieckeho turizmu, 3. zvýšiť podiel regionálneho cestovného ruchu, 4. hravou formou rozšíriť a skvalitniť vzdelávanie detí v oblasti regionálnej geografie, kultúry a histórie, 5. rozšíriť a skvalitniť ponuku pre návštevníkov regiónu. Základné informácie o projekte Žiadateľ: Košický samosprávny kraj Regionálny operačný program 3. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu 3.2 Podpora a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu – neinvestičné aktivity v cestovnom ruchu ROP-3.2b-2010/01. Cieľ projektu: zvýšiť kvalitu, vybavenosť, dostupnosť, atraktivitu, využiteľnosť a udržateľnosť ponuky pre návštevníkov regiónu. Zvýšiť informovanosť a zabezpečiť potrebnú propagáciu produktu s cieľom získať záujem návštevníkov. Výška poskytnutého príspevku: 143 450,- EUR. Spolufinancovanie: Európskou úniou vo výške 85 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, vo výške 10% zo štátneho rozpočtu SR a vo výške 5% z rozpočtu KSK. Výstupy projektu: koncepcia rozprávkového kráľovstva, Produktový manuál Tašíkovo - Rozprávkový Košický kraj, propagačné materiály, internetový portál, informačné podujatia.

Tašíkovo – rozprávkový Košický krajMgr. Helena Novotná, Gemerské osvetové stredisko

Tašíkovo – rozprávkový Košický kraj

46

Začiatok realizácie projektu: október 2011 Ukončenie realizácie projektu: november 2013 Garant a realizátor projektu: Gemerské osvetové stredisko Rožňava Projekt je plne v súlade s programom Košického samosprávneho kraja TERRA INCOGNITA zameraným na rozvoj kultúrneho dedičstva Košického kraja. Realizácia projektu GROŠ KRÁĽOVSTVO ROZPRÁVOK Výška nenávratného príspevku: 143 450,- EUR Etapy, plnenia a časový harmonogram: - zmluva o NFP jún 2011 - začiatok podporných aktivít projektu september 2012 - ukončenie VO január 2012 - kontrola materiálov SO/RO apríl 2012 - koncepcia, rozprávky, ilustrácie: Štúdio Harmony s.r.o., - tlač propagačných materiálov: Dolis s.r.o., - webový portál a 10 podujatí: e-volution s.r.o. Propagačné materiály: - maľovaná mapa 1000 ks - dekréty a diplomy 5000 ks - maľovanky 5000 ks - pasy 9000 ks - erbové listiny 9000 ks - sprievodca po kráľovstve 5000 ks - letáky produktu 4000 ks - rozprávkové knihy 2000 ks - postery 500 ks - komiksy 3000 ks Podporené projekty

„Tašerlíčko na kolesách“ – mobilná informačná kancelária Rozprávkového Košického kraja TAŠINFO.

Výška nenávratného príspevku: 14 525,- € z dotačnej schémy Košického

samosprávneho kraja Terra Incognita z 2. výzvy programu určenej na podporu drobnej infraštruktúry na zhotovenie a nákup maskota, viacúčelového stanu so zariadením a vybavenie tvorivých dielní. Účelové navýšenie kapitálových finančných prostriedkov


47

z rozpočtu Košického samosprávneho kraja pre Gemerské osvetové stredisko vo výške: 23 918 € na nákup mikrobusu pre projekt Tašíkovo.

Rozprávkové kráľovstvo Tašíkovo chce osloviť deti a ich rodičov, predstaviť im Košický kraj plný inšpirácií netradičnou formou. Cestovateľskými zážitkami hlavného hrdinu, príbehmi, ktoré vznikli na základe miestnych povestí a legiend, ktoré ponúkajú aj množstvo autentických príbehov a faktov pretavených do rozprávkového sveta. Očakávame, že takáto forma propagácie regiónu, sľubujúca nevšedné zážitky osloví nielen deti, ale aj dospelých, predovšetkým rodičov ktorí zatúžia spoznať všetky tie zaujímavé - možno doteraz neobjavené miesta, o ktorých sa dozvedeli z rozprávok.

Tašíkovo - je fiktívne kráľovstvo, vymyslený štátny útvar, ktorý kopíruje územie a historické územné celky Košického kraja. V súčasnosti sa zúži len na územie zadefinované v pôvodnom projekte, a to na územie 10 obcí z okresov Košice-okolie a Rožňava.

Taši - obyčajný neobyčajný jazvečík je hlavný hrdina TAŠÍKOVA. Vzhľadom na potreby štylizácie rozprávok (základných promo prvkov na cestovanie po regióne) pre najmladšiu čitateľskú vekovú skupinu a na indície z oblasti regionálnej histórie a kultúry bola za ústrednú postavičku po kráľovstve rozprávok vybraná, deťmi veľmi pozitívne vnímaná a obľúbená postavička psa – jazvečíka, ktorý v rozprávke dostane meno TAŠI. Taši je psík, ktorý sa doteraz túlal po krajine a hľadal svoj domov. Pod Hradom Krásna Hôrka konečne nájde svoju vzdialenú rodinu prostredníctvom ktorej postupne spoznáva svoj domov a jeho históriu, tradičnú, ale aj súčasnú kultúrnu ponuku. Poznáva doteraz neznáme časti a zákutia svojho rodného kraja, aby ich mohol v rozprávkach vyrozprávať deťom.

V rozprávkach Taši je „prasynovcom“ urodzeného a veľmi obľúbeného psíka jazvečíka s menom Tascherl, ktorý v skutočnosti patril grófovi Dionýzovi Andrássymu a jeho manželke Františke. Táto posledná šľachtická rodina Andrássyovcov známa nielen na Gemeri, ale aj na Zemplíne či Spiši vlastnila veľké majetky, panstva, ale bola aj nositeľom vzdelania, kultúry a priemyselného rozvoja v tomto kraji. Zároveň štedrá a úctivá k obyvateľom a svojim poddaným. Životný príbeh a dobročinnosť Františky Andrássyovej, nazývanej aj ako patrónka chudobných, chorých a opustených je obdivuhodná.

Veľkým edukačným prínosom rozprávkového Tašiho je skutočná existencia jazvečíka

Tascherla a jeho reálne vyobrazenie v podobe sochy z červeného mramoru od sochára H. Bauera umiestnenej v parku za Mauzóleom v Krásnohorskom Podhradí. Socha s nápisom Unser Tascherl (Náš Tascherl) predstavuje verného psíka manželov, je umiestnená na kamennom podstavci s epigramom TREUE UM TREUE 1890 – 1910 (Vernosť za vernosť). Práve tento Tascherl, rozprávkový prastrýc je spojivom nášho Tašiho s minulosťou a poznaním svojho pôvodu.

Putovanie rozprávkového jazvečíka Tašiho v priestore a v čase po krajine svojich predkov mu dáva rolu „sprievodcu", ktorý zavedie čitateľa prostredníctvom rozprávok do rôznych kútov Košického kraja, ktoré svojou históriou, prírodu či pamätihodnosťou sú


48

ojedinelé, ale možno mnohými doteraz neobjavené. Taši je aj „učiteľom“, ktorý hravou formou – opäť prostredníctvom rozprávok upriami pozornosť čitateľa na niektoré faktografické údaje (geografické, historické a pod.).

Taši okrem skutočných vlastností typických pre psíkov (priateľská povaha, zvedavosť, hravosť, ochrana svorky, vernosť, bdelosť) má aj rozprávkové vlastnosti. Vie sa premiestňovať v čase i priestore prostredníctvom zázračných vecí, indícií typických pre tú ktorú lokalitu kraja a stáva sa tak čitateľným pre deti 21. storočia. Cestovanie po regióne - výhodná destinácia pre rodiny s deťmi

Regionálny cestovný ruch a jeho nízke zastúpenie v Košickom kraji je veľkým nedostatkom, s ktorým zápasíme už niekoľko rokov. Od otvorenia štátnych hraníc zaznamenávame stratu záujmu cestovať po svojej domovine. Deti v mnohých rodinách tak prestali od svojich rodičov dostávať praktickú skúsenosť z poznania regiónu a krajiny. Tento trend žiaľ spôsobuje ďalšie negatívne dôsledky, ktoré sa môžu prejaviť úplnou stratou regionálneho povedomia a patriotizmu, zároveň zánikom tradičnej kultúry v regiónoch. Prečo sme sa v projekte TAŠÍKOVO zamerali na rodiny s deťmi?

Viedli nás k tomu nasledujúce dôvody: - deti zohrávajú významnú úlohu pri nákupnom rozhodovaní rodičov, vrátane rozhodovania ako tráviť voľný čas - deti sú nenáročné na luxus, ale náročné na zážitok, ktorý si vyžaduje pomerne nízke náklady - deti strácajú kontakt s autentickou históriou, vidiekom a samotným umením, skutočné zážitky priamo v teréne im nahrádza v stále stúpajúcej miere počítač, internet a televízia - média s ponukou pakultúry, bulváru, násilia, deformovaných etických a morálnych hodnôt - deti nepoznajú históriu, významné historické osobnosti, kultúrne pamiatky, prírodné bohatstvo svojho kraja, čiže faktory, ktoré majú vplyv na ich súčasný život, na zdravý vývoj osobnosti - deti sú mimoriadne citlivá cieľová skupina, pretože svoje vedomosti a skúsenosti, hodnotové rebríčky, etické a morálne vlastnosti budú odovzdávať raz svojim deťom, ďalším generáciám. Máme jedinečnú šancu naučiť ich tradícii byť hrdí na svoju kultúru, historické a ľudové tradície, výtvory a životy ich predkov, resp. naučiť ich milovať svoju krajinu bez akýchkoľvek nútených a predpísaných foriem. Kultúrny turizmus a zážitky Tašíkovo ponúka zážitky a poznanie

Cestovanie sa stalo pre mnohých, vrátane rodín takmer každodennou súčasťou, zmenili sa aj naše nároky a parametre, aké sme preferovali doteraz. Už to nie je len pohodlie, kvalita služieb, ale ide o ďalší rozmer vo vnímaní cestovateľa, a je ním zážitok. Celkový pocit, vnímanie dovolenky, ale aj spomienky, ktoré si na ňu odnesieme domov. Zážitok je výsledok prežívania.


49

Rodinné cestovanie sa často plánuje s veľkým predstihom a pri plánovaní sa zvyčajne vášnivo debatuje - kam, kedy a ako sa pocestuje, kde bude ubytovanie, čo sa bude robiť a pod.

Projekt TAŠÍKOVO zabezpečuje dostatočne silnú motiváciu pre cestovanie rodín

s deťmi formou vydávania a propagácie rozprávok, ktoré sa viažu k jednotlivým rozprávkovým sídlam a oboznamujú čitateľa s historickými alebo prírodnými zaujímavosťami. Deti sú motivované navštíviť jednotlivé miesta, ku ktorým sa príbehy viažu, aby ich uvideli na vlastné oči, kde sa príbehy odohrali a získali tak do cestovateľského pasu pečiatku, že to miesto navštívili, prípadne získali ďalšie zberateľské rarity, ktoré sa tematicky viažu k jednotlivým príbehom.

Deti sú motivované navštevovať jednotlivé verejné akcie, ktoré pripravuje

TAŠÍKOVO, pretože ich láka kultúrny program, súťaže a dobrá zábava primeraná ich veku. Zároveň sa na akcii pre verejnosť dozvedia množstvo informácií o mieste, ktoré navštívili. Rodičia získajú informácie o pripravovaných podujatiach v rámci Košického kraja, dostávajú aktuálne letáky a brožúrky programu Terra Incognita. Program TAŠÍKOVO ponúka pre rodičov a iných dospelých návštevníkov: - informácie o Tašíkove - informácie o programe KSK Terra Incognita - nové informácie o Košickom kraji z oblasti kultúry a CR - propagáciu menej známych lokalít a atrakcií - avízo podujatí programu Terra Incognita - distribúciu propagačných materiálov Košického samosprávneho kraja - kvízy a súťaže pre deti: - tvorivé dielne prevažne z oblasti tradičnej ľudovej kultúry: ŠIKULKOVO * TVORENÍČKOVO * CVERNÍČKOVO * KORÁLKOVO * podpora pohybových aktivít VODNÍKOVO * základy tradičnej gemerskej gastronómie U MLYNÁRA * dramatizácia rozprávok THEATRO * poznatky z vedy, techniky a astronómie HLAVOLAMOVO - zážitok


50

- zábavu a učenie - rozvíjanie zručnosti - kvízy, súťaže na aktuálnu tému - motiváciu navštíviť miesta rozprávok a cestovať po kraji Taši na cestách - Tašitour 2013 - 2014

Trvalú udržateľnosť projektu Tašíkovo zabezpečuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, ktoré počas trvania projektu GROŠ bolo garantom, hlavným konzultantom a manažérom projektu. Aktivity Tašíkova v súčasnosti sú financované z finančných zdrojov Košického samosprávneho kraja z programu Terra Incognita.

TašiTím, ktorý v prevažnej miere tvoria zamestnanci Gemerského osvetového

strediska, ale aj externí spolupracovníci a dobrovoľníci zabezpečujú program TAŠÍKOVO predovšetkým na Top podujatiach programu Terra Incognita.

Štatistika návštevnosti 2013 - 2014 10 informačných podujatí financovaných z projektu GROŠ 25 rodinných TAŠIZÁBAV na území KSK financovaných z programu Terra Incognita 2 informačné podujatia v zahraničí (Srbsko, Maďarsko) financované od pozývateľa Spolu: 6500 detí 40 000 dospelých

Rodinné cestovanie sa často plánuje s veľkým predstihom a pri plánovaní sa zvyčajne vášnivo debatuje - kam, kedy a ako sa pocestuje, kde bude ubytovanie, čo sa bude robiť a pod.

Projekt TAŠÍKOVO zabezpečuje dostatočne silnú motiváciu pre cestovanie rodín

s deťmi formou vydávania a propagácie rozprávok, ktoré sa viažu k jednotlivým rozprávkovým sídlam a oboznamujú čitateľa s historickými alebo prírodnými zaujímavosťami. Deti sú motivované navštíviť jednotlivé miesta, ku ktorým sa príbehy viažu, aby ich uvideli na vlastné oči, kde sa príbehy odohrali a získali tak do cestovateľského pasu pečiatku, že to miesto navštívili, prípadne získali ďalšie zberateľské rarity, ktoré sa tematicky viažu k jednotlivým príbehom.

Deti sú motivované navštevovať jednotlivé verejné akcie, ktoré pripravuje

TAŠÍKOVO, pretože ich láka kultúrny program, súťaže a dobrá zábava primeraná ich veku. Zároveň sa na akcii pre verejnosť dozvedia množstvo informácií o mieste, ktoré navštívili. Rodičia získajú informácie o pripravovaných podujatiach v rámci Košického kraja, dostávajú aktuálne letáky a brožúrky programu Terra Incognita. Program TAŠÍKOVO ponúka pre rodičov a iných dospelých návštevníkov: - informácie o Tašíkove - informácie o programe KSK Terra Incognita - nové informácie o Košickom kraji z oblasti kultúry a CR - propagáciu menej známych lokalít a atrakcií - avízo podujatí programu Terra Incognita - distribúciu propagačných materiálov Košického samosprávneho kraja - kvízy a súťaže pre deti: - tvorivé dielne prevažne z oblasti tradičnej ľudovej kultúry: ŠIKULKOVO * TVORENÍČKOVO * CVERNÍČKOVO * KORÁLKOVO * podpora pohybových aktivít VODNÍKOVO * základy tradičnej gemerskej gastronómie U MLYNÁRA * dramatizácia rozprávok THEATRO * poznatky z vedy, techniky a astronómie HLAVOLAMOVO - zážitok


51

Dobrý nápad, prečo na hrad

Mgr. Andrea Heglasová, Žilinský samosprávny kraj

Za veľkými projektmi stojí celkom na začiatku dobrý nápad. Jednoduchá myšlienka, ktorá sa postupne rozvíja a získava čoraz jasnejšie kontúry. Na počiatku projektu ,,Objavme spolu Žilinský kraj“ stála myšlienka prepojenia pútavého príbehu s návštevou kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji. Jej súčasná podoba je až prekvapivo živá, napriek tomu, že od prvotného zámeru uplynuli už 4 roky.

Žilinský kraj ponúka svojim návštevníkom bohaté možnosti kultúrneho vyžitia.

Historické, či geografické podmienky vytvorili postupom času z toho územia Slovenska akoby samostatný rozmanitý celok. Zahŕňa v sebe nevšedné kultúrne bohatstvo, ktoré je tým najsilnejším potenciálom pre rozvoj kultúrneho turizmu. Súčasná doba, však, vyžaduje špecifický prístup k jeho prezentácii. Kultúrnu pamiatku je potrebné dostatočným spôsobom propagovať. Túto úlohu možno považovať za dlhodobú výzvu pre všetkých správcov kultúrnych a historických pamiatok.

Žilinská župa sa podujala na realizáciu projektu, ktorý by efektívne propagoval vybrané

hrady, či iné historické objekty na pozadí pútavého príbehu. Opierali sme sa pritom o legendárny templársky rád opradený rúškom tajomstva. Samotný výber témy pramenil z atraktivity spomenutého rytierskeho rádu spojeného s dodnes nevyriešenou záhadou ukrytia svätého grálu. Autenticitu podporili aj legendy o prítomnosti templárov na území nášho kraja. Historické pramene síce jednoznačne nepotvrdzujú priame osídlenie, ale viaceré stopy pre nás vytvorili predpoklady pre prácu s legendou. A tak sa návštevníci Žilinského kraja vydali po stopách templárskeho rádu. Projekt dostal zelenú schválením dotácie z Regionálneho operačného programu a Európskej únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v celkovej výške 237 484,80 €. Dlhá cesta sa mohla začať.

Hlavnou aktivitou projektu bola organizácia podujatí zameraných na propagáciu atraktivít

na území ŽSK v každom z piatich historických regiónov: Horné Považie - hrad Strečno, Liptov - hrad Likava, Kysuce - kaštieľ Radoľa, Orava - Oravský hrad a Turiec - hrad Blatnica. Podujatí bolo dohromady 10 a ich súčasťou bolo vystúpenie historickej skupiny, stredoveký jarmok, či sprievod v podobe dobovej hudby. Členovia historickej skupiny znázorňovali vo svojom programe bežné, ale i netradičné výjavy zo života rytierov templárskeho rádu. Oboznámili návštevníkov s ich spôsobom života, vnútornými regulami, spôsoboch prijímania nových členov, či iné nemenej zaujímavé obrady. Po ukončení pasívnej časti v podobe vystúpení prišli na rad aj samotní účastníci, ktorí si na vlastnej koži vyskúšali aktivity typické pre stredovek. Deti, ale aj dospelí sa zapájali do akadémie šermu, lukostreľby, otestovali svoju obratnosť a šikovnosť, ale aj pozornosť na ďalších pripravených aktivitách. Ich zapájanie sa bolo odmenené darčekmi v podobe atraktívneho propagačného materiálu. Vďaka projektu sme mali možnosť zrealizovať zaujímavé aktivity a vydať množstvo osožného materiálu, vďaka ktorému sa nám podarilo

Dobrý nápad, prečo na hradMgr. Andrea Heglasová, Žilinský samosprávny kraj

Dobrý nápad, prečo na hrad

52

naplniť hlavný vytýčený cieľ - oživiť záujem o históriu a zvýšiť návštevnosť historických pamiatok v kraji.

Projektové aktivity:

produkt náklad 10 podujatí zameraných na propagáciu atraktivít v ŽSK -

Templárske výpravy na 5 vybraných miestach, remeselnícky jarmok, ochutnávka stredovekých jedál, vystúpenie historických skupín

Sympózium - vedecká konferencia: Templársky rád v Európe v kontexte historického vývoja Žilinského kraja

Vydanie zborníka z konferencie 250 ks Systematický propagačný informačný materiál - 2 druhy 6000 ks Propagačné DVD 500 ks Knižná publikácia: Kostol v Ludrovej SK 900 ks, ANG

300 ks, POL 300 ks

Knižná publikácia: Templári: legendy cti a slávy SK 2000 ks, ANG 500 ks, POL 500 ks

Drobné propagačné materiály - samolepky, letáky, tričká, perá, kľúčenky, mince

50 000 ks

Mapy atraktivít Žilinského samosprávneho kraja 10 000 ks Historické mapy Žilinského samosprávneho kraja 5 000 ks


53

Propagačný materiál k projektu

Projekt ,,Objavme spolu Žilinský kraj“ bol realizovaný v rokoch 2012-2013. Počas nich sme s rytiermi templárskeho rádu navštívili hrad Strečno, hrad Blatnica, kaštieľ v Radoli, Oravský hrad a amfiteáter pod hradom Likava. Každé podujatie malo osobité čaro, nezabudnuteľnú autentickú atmosféru sprevádzanú mimoriadnym záujmom verejnosti. Odhadovaná návštevnosť desiatich stredovekých výprav predstavovala približne 15 tisíc návštevníkov. Rodiny s deťmi, skupinky mladých, ale i starších ľudí sa pravidelne presúvali z jedného historického regiónu do druhého, aby opätovne prežili naplno jeden deň v stredoveku, ochutnali dobové špeciality, započúvali sa do tónov stredovekej hudby, stretli rytierov v plnej výzbroji...

V 1. polovici roku 2013 bol projekt formálne ukončený, no napriek tomu si naďalej žil svoj vlastný život. Pokračoval predovšetkým na webovej stránke www.templarskykraj.sk a facebooku Žilinský kraj templárov, kde sme dostávali množstvo pozitívnych ohlasov. Zaznamenali sme tak dopyt po ďalších podujatiach podobného charakteru. Nakoľko sme


54

disponovali dostatočným množstvom propagačného materiálu, rozhodli sme sa neprerušovať kontinuitu organizovania divácky atraktívnych sprievodných programov a zostať verní náročne vybudovanej značke produktu kultúrneho turizmu.

Rytierske výpravy 2015 boli financované z rozpočtu odboru kultúry a cestovného ruchu Úradu Žilinského samosprávneho kraja. Ich hlavný program bol zostavený na základe rovnakej osnovy, no obsahovo sa rozšíril o predstavenie rádu nemeckých rytierov a johanitov. Ústrednou témou naďalej ostal templársky rád. Malá zmena nastala v prípade výberu miest, hrad Blatnica vystriedal Kostol všetkých svätých v Ludrovej. Historická skupina postupne priblížila návštevníkom zvyky a tradície všetkých troch rádov a hlavný program bol obohatený o situačné scénky. Zachované ostali aj aktivity pre malých i veľkých rytierov, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou výprav. Novinkou v tomto roku bolo zavedenie tzv. rytierskeho pasu, ktorý slúžil na zbieranie pečiatok. Pečiatku získal každý, kto sa zúčastnil výpravy. Pri nazbieraní min.3 pečiatok si účastníci vymenili pas za knihu Kostol v Ludrovej. Ak sa im podarilo navštíviť až 4 podujatia, odmenou im bola publikácia Templári: legendy cti a slávy. Prostredníctvom týchto podujatí sa nám podarilo vytvoriť širokú základňu stálych návštevníkov, ktorí výpravy zaradili medzi svoje obľúbené a cestovali s nami po celom kraji so železnou pravidelnosťou.


55

Rok 2015 ostáva pre všetkých zainteresovaných veľkou výzvou. Výpravy sa budú konať

aj v nasledujúcom roku. Otázny zostáva ich obsah. Forma, ktorú sme uplatňovali počas predošlých podujatí, sa osvedčila. Čo však ponúknuť divákovi, aby pre neho ostali rytierske dni naďalej atraktívnymi? Ako oživiť základnú myšlienku so zachovaním spokojnosti divákov? Tieto otázky budú zodpovedané už čoskoro. V každom prípade bude musieť za všetkým stáť dobrý nápad, tak, ako pri každej prvotnej myšlienke podpory kultúrneho turizmu.






Vydal a zostavil:© 2014 Žilinský samosprávny kraj

www.zilinskazupa.skprvé vydanie

ISBN 978 - 80 - 971670 - 4 - 2

Kultúrny turizmus 2014

Kreatívne (po)kroky v kultúre

ZBORNÍK Z KONFERENCIEo kultúrnom turizme a kreatívnom priemysle...

Documents

Kultúrny turizmus - Žilinský Samosprávny Kraj...Ako rada na svadobnú noc by nám to dnes nepripadalo veľmi vhodné, ale v tých časoch bolo hlavným cieľom manželstva plodenie