Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Janko Kráľ

Apríl 2012

Janko Kráľ

básnik slovenského romantizmu

slovenský národný buditeľ

aktívny účastník revolúcie 1848-49

* 24.4.1822 Liptovský Mikuláš - † 23.5.1876 Zlaté Moravce

Zo života Janka Kráľa

narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Svätom Mikuláši

otec Ján Kráľ – mäsiar a krčmár matka Žofia rod. Šľachtová – zemianka z Vrbice mal štyroch vlastných súrodencov – Teréziu,

Jozefa, Ondreja, Adama a jednu nevlastnú sestru Máriu, ktorá bola najstaršia z nich

sestra Terézia zomrela ako 6 ročná, brat Jozef zomrel už v prvom roku svojho života

otec bol dvakrát ženatý, jeho prvá manželka Anna sa utopila vo Váhu

Liptovský Svätý Mikulášrodisko Janka Kráľa

Liptovský Mikuláš

Rodný dom básnika Janka Kráľa na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši.

Pamätná tabuľa s reliéfom Janka Kráľa od Alfonza Gromu na básnikovom rodnom dome.

Štúdium 1828-1834 navštevoval základnú školu v Liptovskom

Mikuláši

1834-1837 vyššiu školu v Šajavskom Gemeri

1837-1841 lýceum v Levoči

1841-1842 štúdium v lýceu v Kežmarku

1842-1844 štúdium v Bratislave na Evanjelickom lýceu

Ukážky z rukopisov Janka Kráľa

rukopis básne Génius Slovanstva, ktorý nás čiastočne zasväcuje do techniky básnikovej tvorby

Evanjelické lýceum v Bratislave

v septembri 1842 sa Janko Kráľ zapísal do 4. ročníka

stretáva sa s Ľudovítom Štúrom, ktorý je jeho profesorom češtiny

vznikajú jeho prvé básne písané v českom jazyku

v roku 1843 sa stáva zásluhou Ľ. Štúra slovenčina spisovným jazykom

31. decembra 1843 je Ľ. Štúr z lýcea odstránený

začiatkom roku 1844 odchádza na protest J. Kráľ a ďalší dvanásti študenti z lýcea

Bratislava

Evanjelické lýceum – pamätník s menami študentov

Socha Janka Kráľa v petržalskom parku (dielo od F. Cibalu)

Po stopách Jánošíka

Po odchode z lýcea v lete 1844 putuje Janko Kráľ po stopách Juraja Jánošíka.

k Výlomkom z Jánošíka načrtol hrdinovu družinu Kráľ vlastnoručne

Začiatky tvorby Janka Kráľa

svojimi baladami a dumami, pre ktoré čerpal námety z ľudovej tvorby, sa Janko Kráľ stal najvýznamnejším predstaviteľom romantizmu v slovenskej literatúre

už v čase štúrovských štúdií vznikajú jeho najznámejšie balady:

Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko

Zverbovaný

Divný JankoHrdina v Zakliatej panne vo Váhu a divnom Jankovi malvlastnosti ako sám básnik, ktorý ho vytvoril.

„Nikoho si neváži, nikomu nedvojí,V ľuďoch lásku nehľadá, hnevu sa nebojí.Ľudia ho nenávidia...“

V revolučnom období 1848 - 48 Janko Kráľ publikoval svoje najvýznamnejšie balady, dumy a básne v časopise Orol Tatranský, neskôr v časopise Sokol:

• Orol, Moja pieseň, Potecha, Kvet, Návrat, Duma bratislavská a ďalšie

• Jarná pieseň – pochádza z trpkých zážitkov revolučného obdobia

• Šahy – báseň pochádza z obdobia, keď bol Janko Kráľ väznený

• Duma slovenská - ohlas básnika k Martinskému memorandu

Ukážky básnickej tvorby

báseň Slovo z Dobšinského časopisu Sokol

Rušné dni dospelosti po odchode z lýcea Janko Kráľ putuje po Slovensku ( po stopách

Juraja Jánošíka)

v rokoch 1845-1847 cestuje po Uhorsku, Srbsku, Chorvátsku, spoznáva život ľudu a spisuje ľudové piesne

revolúcia v roku 1848 zastihla Janka Kráľa v Pešti, tu verejne hlása sociálnu rovnosť, za čo ho následne uväznia ( prepustený je až

januári 1849)

po revolúcií vstupuje do štátnych služieb – ako pisár, úradník a prísediaci súdu a strieda viaceré pôsobiská (Balažské Ďarmoty, Čadca, Turčiansky Martin, Kláštor pod Znievom a nakoniec Zlaté

Moravce)

Podoby Janka Kráľa

Kresba Ľudovíta Ilečku

Portrét od Janka Alexyho

Štefan Bednár: imaginárny portrét Janka Kráľa

Janko Kráľ v kresbe E. Makovického

RODINA

7. apríla 1851 - sobáš s Máriou Polexínou, rodenou Modrányiovou, dcérou hospodárskeho správcu v Uhrovci, s ktorou sa zoznámil v Balažských Ďarmotách

mali spolu štyri deti ( troch synov a jednu dcéru Anastáziu, ktorá sa narodila v Čadci)

DetiVladimír Všeslav

Mladen Radivoj Basilius

Anastázia

Ján Ivan

Tak ako rieka s riekoustretnutie s Boženou Němcovou

v Balážských Ďarmotách sa básnik Janko Kráľ zoznamuje s českou spisovateľkou Boženou Němcovou, ktorej manžel tu pôsobí ako úradník

Janko Kráľ bol pre Boženu Němcovú rovnocenným partnerom, blízky názormi, túžbami, no rozdielny v chápaní činu

Básnik Janko Kráľ v Čadci

(1854-1858) do Čadce prichádza Janko Kráľ v marci

roku 1854, keď bol vymenovaný za okresného adjunkta pri slúžnovskom úrade a súde v Čadci

počas pobytu v Čadci nebol Janko Kráľ literárne činný, v tom čase nepublikoval a nezachovali sa ani žiadne rukopisy z tohto obdobia

v Čadci sa dňa 26.10.1857 narodila Kráľovcom dcéra Anastázia

v októbri 1858 odchádza J. Kráľ s rodinou z Čadce do Martina

Čadca koncom 19. storočia

Čadca pobyt Janka Kráľa na Kysuciach v dokumentoch

Pamätná tabuľa, ktorá nám pripomína pobyt Janka Kráľa v Čadci je umiestnená na budove Mestského úradu v Čadci.

Zlaté Moravceposledné pôsobisko

básnika do Zlatých Moraviec prichádza Janko Kráľ v

roku 1862 ako okresný úradník a sudca

po maďarsko-rakúskom vyrovnaní v roku 1867 bol prepustený zo štátnych služieb

v roku 1868 zložil advokátsku skúšku a začal pracovať ako advokát

Dom v Zlatých Moravciach, kde žil a zomrel Janko Kráľ

Básnik Janko Kráľ sa na sklonku svojho života staral o chudobince a „špitále“, kde sa raz údajne infikoval a ochorel na „choleru alebo týfus“. Zomrel náhle 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach

oznámenie o smrti a pohrebe básnika Janka Kráľa v novinách

Žiaci z Čadce sa starajú o hrob Janka Kráľa

štúrovský básnik J. Kráľ našiel svoje trvalé miesto v Základnej škole J. A. Komenského v Čadci

škola získala patronát nad hrobovým miestom J. Kráľa na Národnom cintoríne v Martine

pravidelne navštevujú miesto posledného odpočinku slávneho básnika a pripomínajú si jeho život a tvorbu

Život a dielo Janka Kráľa v dokumentoch

Jarná pieseň – partitúra básne Janka Kráľa od D. Valanského

Použité pramene a literatúra:

výstrižky z periodík, knižné publikácie - knižničný fond KK

fotografie – archív KK

Ďakujeme za pozornosť