Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
Janko Kráľ
Apríl 2012
Janko Kráľ
básnik slovenského romantizmu
slovenský národný buditeľ
aktívny účastník revolúcie 1848-49
* 24.4.1822 Liptovský Mikuláš - † 23.5.1876 Zlaté Moravce
Zo života Janka Kráľa
narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Svätom Mikuláši
otec Ján Kráľ – mäsiar a krčmár matka Žofia rod. Šľachtová – zemianka z Vrbice mal štyroch vlastných súrodencov – Teréziu,
Jozefa, Ondreja, Adama a jednu nevlastnú sestru Máriu, ktorá bola najstaršia z nich
sestra Terézia zomrela ako 6 ročná, brat Jozef zomrel už v prvom roku svojho života
otec bol dvakrát ženatý, jeho prvá manželka Anna sa utopila vo Váhu
Liptovský Svätý Mikulášrodisko Janka Kráľa
Liptovský Mikuláš
Rodný dom básnika Janka Kráľa na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši.
Pamätná tabuľa s reliéfom Janka Kráľa od Alfonza Gromu na básnikovom rodnom dome.
Štúdium 1828-1834 navštevoval základnú školu v Liptovskom
Mikuláši
1834-1837 vyššiu školu v Šajavskom Gemeri
1837-1841 lýceum v Levoči
1841-1842 štúdium v lýceu v Kežmarku
1842-1844 štúdium v Bratislave na Evanjelickom lýceu
Ukážky z rukopisov Janka Kráľa
rukopis básne Génius Slovanstva, ktorý nás čiastočne zasväcuje do techniky básnikovej tvorby
Evanjelické lýceum v Bratislave
v septembri 1842 sa Janko Kráľ zapísal do 4. ročníka
stretáva sa s Ľudovítom Štúrom, ktorý je jeho profesorom češtiny
vznikajú jeho prvé básne písané v českom jazyku
v roku 1843 sa stáva zásluhou Ľ. Štúra slovenčina spisovným jazykom
31. decembra 1843 je Ľ. Štúr z lýcea odstránený
začiatkom roku 1844 odchádza na protest J. Kráľ a ďalší dvanásti študenti z lýcea
Bratislava
Evanjelické lýceum – pamätník s menami študentov
Socha Janka Kráľa v petržalskom parku (dielo od F. Cibalu)
Po stopách Jánošíka
Po odchode z lýcea v lete 1844 putuje Janko Kráľ po stopách Juraja Jánošíka.
k Výlomkom z Jánošíka načrtol hrdinovu družinu Kráľ vlastnoručne
Začiatky tvorby Janka Kráľa
svojimi baladami a dumami, pre ktoré čerpal námety z ľudovej tvorby, sa Janko Kráľ stal najvýznamnejším predstaviteľom romantizmu v slovenskej literatúre
už v čase štúrovských štúdií vznikajú jeho najznámejšie balady:
Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko
Zverbovaný
Divný JankoHrdina v Zakliatej panne vo Váhu a divnom Jankovi malvlastnosti ako sám básnik, ktorý ho vytvoril.
„Nikoho si neváži, nikomu nedvojí,V ľuďoch lásku nehľadá, hnevu sa nebojí.Ľudia ho nenávidia...“
V revolučnom období 1848 - 48 Janko Kráľ publikoval svoje najvýznamnejšie balady, dumy a básne v časopise Orol Tatranský, neskôr v časopise Sokol:
• Orol, Moja pieseň, Potecha, Kvet, Návrat, Duma bratislavská a ďalšie
• Jarná pieseň – pochádza z trpkých zážitkov revolučného obdobia
• Šahy – báseň pochádza z obdobia, keď bol Janko Kráľ väznený
• Duma slovenská - ohlas básnika k Martinskému memorandu
Ukážky básnickej tvorby
báseň Slovo z Dobšinského časopisu Sokol
Rušné dni dospelosti po odchode z lýcea Janko Kráľ putuje po Slovensku ( po stopách
Juraja Jánošíka)
v rokoch 1845-1847 cestuje po Uhorsku, Srbsku, Chorvátsku, spoznáva život ľudu a spisuje ľudové piesne
revolúcia v roku 1848 zastihla Janka Kráľa v Pešti, tu verejne hlása sociálnu rovnosť, za čo ho následne uväznia ( prepustený je až
januári 1849)
po revolúcií vstupuje do štátnych služieb – ako pisár, úradník a prísediaci súdu a strieda viaceré pôsobiská (Balažské Ďarmoty, Čadca, Turčiansky Martin, Kláštor pod Znievom a nakoniec Zlaté
Moravce)
Podoby Janka Kráľa
Kresba Ľudovíta Ilečku
Portrét od Janka Alexyho
Štefan Bednár: imaginárny portrét Janka Kráľa
Janko Kráľ v kresbe E. Makovického
RODINA
7. apríla 1851 - sobáš s Máriou Polexínou, rodenou Modrányiovou, dcérou hospodárskeho správcu v Uhrovci, s ktorou sa zoznámil v Balažských Ďarmotách
mali spolu štyri deti ( troch synov a jednu dcéru Anastáziu, ktorá sa narodila v Čadci)
DetiVladimír Všeslav
Mladen Radivoj Basilius
Anastázia
Ján Ivan
Tak ako rieka s riekoustretnutie s Boženou Němcovou
v Balážských Ďarmotách sa básnik Janko Kráľ zoznamuje s českou spisovateľkou Boženou Němcovou, ktorej manžel tu pôsobí ako úradník
Janko Kráľ bol pre Boženu Němcovú rovnocenným partnerom, blízky názormi, túžbami, no rozdielny v chápaní činu
Básnik Janko Kráľ v Čadci
(1854-1858) do Čadce prichádza Janko Kráľ v marci
roku 1854, keď bol vymenovaný za okresného adjunkta pri slúžnovskom úrade a súde v Čadci
počas pobytu v Čadci nebol Janko Kráľ literárne činný, v tom čase nepublikoval a nezachovali sa ani žiadne rukopisy z tohto obdobia
v Čadci sa dňa 26.10.1857 narodila Kráľovcom dcéra Anastázia
v októbri 1858 odchádza J. Kráľ s rodinou z Čadce do Martina
Čadca koncom 19. storočia
Čadca pobyt Janka Kráľa na Kysuciach v dokumentoch
Pamätná tabuľa, ktorá nám pripomína pobyt Janka Kráľa v Čadci je umiestnená na budove Mestského úradu v Čadci.
Zlaté Moravceposledné pôsobisko
básnika do Zlatých Moraviec prichádza Janko Kráľ v
roku 1862 ako okresný úradník a sudca
po maďarsko-rakúskom vyrovnaní v roku 1867 bol prepustený zo štátnych služieb
v roku 1868 zložil advokátsku skúšku a začal pracovať ako advokát
Dom v Zlatých Moravciach, kde žil a zomrel Janko Kráľ
Básnik Janko Kráľ sa na sklonku svojho života staral o chudobince a „špitále“, kde sa raz údajne infikoval a ochorel na „choleru alebo týfus“. Zomrel náhle 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach
oznámenie o smrti a pohrebe básnika Janka Kráľa v novinách
Žiaci z Čadce sa starajú o hrob Janka Kráľa
štúrovský básnik J. Kráľ našiel svoje trvalé miesto v Základnej škole J. A. Komenského v Čadci
škola získala patronát nad hrobovým miestom J. Kráľa na Národnom cintoríne v Martine
pravidelne navštevujú miesto posledného odpočinku slávneho básnika a pripomínajú si jeho život a tvorbu
Život a dielo Janka Kráľa v dokumentoch
Jarná pieseň – partitúra básne Janka Kráľa od D. Valanského
Použité pramene a literatúra:
výstrižky z periodík, knižné publikácie - knižničný fond KK
fotografie – archív KK
Ďakujeme za pozornosť