Lipnická - Dieťa s Problémovým Správanímv MŠ- Na Webe

Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonos / Projekt je spolufinancovan zo zdrojov E Metodicko-pedagogick centrum Nrodn projekt

DIEA S PROBLMOVM SPRVANM V MATERSKEJ KOLE

Milena Lipnick

Bratislava 2014

Nzov: Diea s problmovm sprvanm v materskej kole

Autorka: PaedDr. Milena Lipnick, PhD.

Recenzenti: doc. PhDr. Ingrid Emmerov, PhD., Mgr. Michaela Vargov, PhD.

Jazykov prava: Netto SK, s. r. o.

Vydalo: Metodicko-pedagogick centrum

Rok vydania: 2014

ISBN: 978-80-8052-677-1

Vetky prva s vyhraden. Toto dielo ani iadnu jeho as nemono reprodukova bez

shlasu majitea prv.

DIEA S PROBLMOVM SPRVANM V MATERSKEJ KOLE 3

OBSAH

VOD ....................................................................................................................................... 4

1 PROBLMOV SPRVANIE DET ............................................................................................ 5

1. 1 Priny problmovho sprvania det ............................................................................... 8

1. 2 Metdy poznvania dieaa a jeho problmovho sprvania ........................................ 11

2 PEDAGOGICK RIEENIE PROBLMOVHO SPRVANIA DET ............................................... 16

2. 1 Pravidl sprvania ako prevencia problmovho sprvania .......................................... 19

2. 2 Hodnotenie dieaa v prevencii a nprave problmovho sprvania ............................ 21

2. 2. 1 Pochvaly, odmeny, zkazy a tresty vo vchove dieaa .............................................. 23

2. 3 Spsoby rieenia problmovho sprvania dieaa ........................................................ 27

3 DRUHY PROBLMOVHO SPRVANIA A PEDAGOGICK PRSTUP ........................................ 33

3. 1 Predvdzanie sa a akovanie je signlom potreby lsky dieaa ............................... 34

3. 2 Nie je klamstvo ako klamstvo .......................................................................................... 34

3. 3 Krim, lebo som .............................................................................................................. 36

3. 4 Hyperaktivita je chorobou a nie zlomysenosou dieaa ............................................... 36

3. 5 Diea, ktor ubliuje ........................................................................................................ 39

3. 6 Hnev dieaa .................................................................................................................... 40

3. 7 Krde alebo to je moje ................................................................................................... 42

ZVER .................................................................................................................................... 46

LITERATRA ........................................................................................................................... 47


VOD

tudijn texty s nzvom Diea s problmovm sprvanm v materskej kole absorbuj variabilitu problmov sprvania det, nad ktormi sa uitelia zamaj, pretoe ich v materskej kole vnmaj, ctia a rieia. Nemono tvrdi, e by nemali dostatok zdrojov k tdiu, ve ide o znmu problematiku, ktor je najm psychologicky a pecilnopedagogicky prebdan a v knihch podrobne opisovan.

V praxi je situcia in. Psycholgov a pecilnych pedaggov je v materskch kolch nedostatok, pretoe hlavne z finannch dvodov si ich riaditelia nemu dovoli zamestna. Matersk koly sce spolupracuj s odbornkmi z poradenskch alebo klinickch centier, ale t zvyajne neuspokoja vetky pecilne potreby det a chbaj v kadodennej vube v triedach. Odborne nerieen problmy det potom mnohokrt pretrvvaj a zostvaj za ne zodpovedn uitelia.

Pomoc uiteov deom s problmovm sprvanm zvis od jeho druhu a intenzity aj od pedagogickch sksenost s nm. Uitelia vedia, e problmy v sprvan mu signalizova in, vnejie problmy v oblasti zdravotnho alebo socilneho znevhodnenia dieaa i jeho nadania. V mnohch prpadoch uitelia odporaj komplexn diagnostikovanie dieaa v zariadeniach vchovnho poradenstva a prevencie alebo zdravotnckych zariadeniach, ale nie vdy s tm rodiia shlasia. Uitelia s vak spsobil rodiov presvieda pedagogickm poradenstvom, aby sa deom vas poskytla potrebn pomoc a vedenie a aby poradensk sluby v prospech svojho dieaa vyuili.

V ase odbornho diagnostikovania aj po jeho ukonen musia uitelia problmov sprvanie dieaa kadodenne zvlda a riei situcie, ktor s s nm spojen. O niektorch vhodnch spsoboch a postupoch si vymieaj sksenosti aj ich tuduj v publikovanch vsledkoch prce inch kolegov. Radia sa medzi ne aj tieto tudijn texty, ktorch cieom je informova o monostiach pedagogickho prstupu v niektorch oblastiach rieenia problmovho sprvania det v materskej kole v slade s princpmi a stratgiami osobnostne orientovanej edukcie.

tudijn texty neobsahuj vetky znme postupy, ktor deom s problmovm sprvanm pomhaj, avak mu uiteov privies k zamysleniu nad prpadmi det vo svojej triede a motivova ich k zavedeniu innejch metd a stratgi v rieen problmovho sprvania det, naprklad aj na zklade pretania rozsiahlejej odbornej publikcie tkajcej sa konkrtnych rieen.


1 PROBLMOV SPRVANIE DET

Je prirodzen, e mal deti skaj, o vetko si mu dovoli, o im prejde bez nsledkov a za o u hroz trest. Vo vchove vak treba rozliova, o je skutonm problmom a o je iba dsledkom nesksenosti a experimentovania dieaa. Problmov sprvanie je negatvnym prejavom osobnosti a negatvnym javom v socilnom prostred, avak vyaduje pedagogicky pozitvne rieenia.

Oblasou problmovho sprvania det sa bliie zaober etopdia, ale aj kolsk psycholgia.

Pedagogika emocionlne a socilne naruench (etopdia) je odborom pecilnej pedagogiky. Zaober sa edukciou, reedukciou a celkovou vchovnou rehabilitciou det s problmami a poruchami sprvania a prevania. Komrik (1996, s. 8) uvdza, e etopdia oznauje vchovu smerujcu k nprave mravov a k zvyovaniu morlnosti konania. Etopdia sa neme zaobera len otzkou npravy mravov, ale m minimlne p oblast zujmu a teoretickho rozpracovania innch postupov vchovy a prevchovy s cieom dosiahnu:

inn vchovn psobenie na deti, ktor s odlin do takej miery, e sa nedaj spene vies benmi postupmi rodiovskej a kolskej vchovy (ohrozen deti, ako vychovvaten deti),

inn vchovn a prevchovn psobenie na deti, ktor utrpeli vne citov poranenia a ich rodina neme, nechce alebo nevie spolupracova pri odstraovan prin a nsledkov emocionlneho poranenia (emocionlne naruen deti),

inn prevchovn psobenie u det so spoloensky neakceptovatenm sprvanm, ktor je dsledkom vchovnho zlyhania (socilne naruen deti).

Pedagogika emocionlne a socilne naruench sa alej zameriava na krtkodob poradenstvo a socilnu oporu rodiom a deom v krze, zaovch ivotnch situcich a tie poradenstvo pri rieen problmov det a ich rodn v svislosti s vchovou a vzdelvanm.

Priny problmov a porch sprvania a prevania s rozlin, zjavn i skryt. Je ich niekoko druhov, maj typick i zdruen prejavy aj priny. Spsobuj problmy v socilnom prostred, v emocionalite a sociabilite dieaa. Niektor z nich s alej opsan.

Disocilne poruchy sprvania s charakteristick npadnosou a odchlkami v sprvan dieaa navonok, drobnm poruovanm noriem, ktor nemaj zvan dosah na pvodcu sprvania ani

na spolonos. Ide o problmy v adaptcii, hyperaktivitu, detsk klamstvo, vzdorovitos a agresivitu.


Asocilne poruchy sprvania odliuj diea od inch det, pretoe sa u neho vyskytuj opakovane a asto a postupne sa zhoruj. Diea poruuje spoloensk a morlne normy, ale nie prvne normy. Diea vnma svoje sprvanie ako pozitvne (subjektvny pohad), ale

v podstate si kod (objektvny pohad). Je panovan, agresvne, ironick, podceuje ostatnch, poruuje pravidl sprvania. Asocilne sprvanie sa prejavuje tekmi, zkolctvom, tlanm,

formami zvislosti a sebapokodzovanm.

Antisocilne poruchy sprvania s zvl patologick, pretoe s poruovan prvne normy

spolonosti. Diea zmerne psob proti pravidlm a hodnotm i normm skupiny. Verblne to na spoluiakov, nsilne im berie veci, zosmieuje ich. M snahu dominova nad

ostatnmi a urova pravidl aj nsilnm spsobom. Diea si vyaduje dlhodob starostlivos vo

vchovnch zariadeniach. Jeho sprvanie sa vyznauje krdeami, vandalizmom, sexulnymi deviciami. (Vaek, 2005)

U dieaa v predkolskom obdob sa mu objavova len disocilne poruchy, pretoe k inm nie je emocionlne, socilne a ani kognitvne zrel. Disocilne poruchy sa prejavuj problmovm sprvanm zvanejieho charakteru. Uite ho nedoke riei bez pomoci odbornch zamestnancov a rodiov.

Problmov sprvanie det bva vsledkom mnohch faktorov. Zva ide o socilne, ekonomick, kultrne, politick vplyvy a osobnostn faktory. Train (2001) problmov sprvanie charakterizuje ako opakujce sa disocilne, vzdorovit a agresvne sprvanie dieaa.

Hejdi (2009) v problmovom sprvan vid odchlku v socializcii dieaa, ktor nie je schopn repektova normy sprvania na rovni zodpovedajcej jeho veku alebo rovni jeho rozumovch schopnost. Problmov sprvanie sa prejavuje od drobnch priestupkov proti disciplne, prejavov vzdoru i nadmernej plachosti a zkosti a po agresvne ton sprvanie.

Poda Majzlanovej (1998) problmov sprvanie dieaa nara priebeh vchovno-vzdelvacieho procesu, brzd kontakty a komunikciu a spsobuje problmy aj pre samotn diea.

Problmov sprvanie dieaa m predovetkm tieto N (negatvne) znaky:

nestupivos diea sa usiluje napriek mnohm prekkam a znmym pravidlm dosiahnu svoj cie, a to bez ohadu na inch, m vstupuje do nedorozumen a konfliktov;


nepozornos diea sa venuje podrunostiam, nepodstatnm detailom alebo rchlo prena pozornos z jednho objektu na druh, m nie je schopn vykonva urit innos v postupnosti a trpezlivo;

neprispsobivos diea nedoke ahko prechdza od jednej innosti k druhej, ako sa prispsobuje na nov prostredia aj ud, s problmami si pln lohy a spolupracuje s inmi, vyvolva emocionlne naptie, presadzuje sa na kor inch;

neposlunos diea sa nerado podriauje urenm pravidlm, obas ich vbec nerepektuje, ako keby nepovalo, o mu dospel hovor, rob si, o chce samo, a nie o sa od neho oakva, nie je schopn dodriava pravideln reim, naprklad spnok, jedlo a in;

nladovos diea nezna zmeny, nem rado prekvapenia, asto strieda nlady a rchlo sa nech vyvies z emocionlnej rovnovhy, vytrvalo plae, kri, hnev sa, ubliuje inm aj sebe a pod.;

nevyspytatenos u dieaa sa nedaj predvda reakcie na podnety ani nhle zmeny v jeho sprvan;

neposednos ako dsledok hyperaktivity, ke diea nevydr dlho na jednom mieste, ani nevie dlhie sedie pri uen, m nedoke sstredi pozornos, ani ju udra.

V problmovom sprvan N-znaky dominuj:

dlhodobo,

asto sa opakuj,

neprjemne psobia na inch.

Negatvne znaky problmovho sprvania dieaa s pre okolie ruiv, emocionlne alebo

fyzicky zraujce, ale daj sa zvldnu vhodnm vchovnm zsahom rodiov a uiteov.

Problmov sprvanie je prvou fzou vvinu porch sprvania dieaa, ktor u nie je mon zvldnu benm vchovnm psobenm rodia a uitea. Poruchy sprvania si vyaduj pecilny terapeutick a vchovn prstup, teda pomoc odbornkov. Problmov sprvanie me by aj symptmom zdravotnho alebo socilneho znevhodnenia dieaa alebo jeho

nadania.

Problmov sprvanie det v rmcoch N (negatvnych) znakov je ast a uite ho zvlda pedagogickmi prostriedkami. Ide to o to ahie, ak problematiku dsledne tuduje, dieau sa venuje a zko spolupracuje s jeho rodimi. Zjednocovanie uiteov a rodiov vo vchove det


s problmovm sprvanm znamen, e sa nauia zvlda negatvne (N) prejavy sprvania pedagogicky pozitvnymi (P) rieeniami. Je ich vek mnostvo a predovetkm sa vzahuj ku konkrtnym prejavom problmov. Nemu by rovnako negatvne ako sprvanie dieaa, pretoe je znme, e negatvne vplyvy nie s vchovnmi vplyvmi. Ide hlavne o npravu prejavov problmovho sprvania postupmi a spsobmi v slade s dobrmi mravmi, prjemnmi pocitmi a rozumnmi pravidlami.

1. 1 Priny problmovho sprvania det

Zaujma sa o priny problmov v akejkovek oblasti ivota patr k podstatnm krokom ich rieenia. Aj problmov sprvanie det nie je len tak, pre ni a za ni, pretoe mal deti nevedia by zlomysen. Maj ist problm, s ktorm potrebuj pomc. Je lohou dospelch, i ho odhalia a njdu na vhodn liek. Mono je prina prve v nich, aj ke nie vdy s schopn to rozpozna alebo si to primne prizna. Tka sa to i vzahu uitea a dieaa.

V zsade ide o znme lenenie vplyvov z vonkajieho a vntornho prostredia. (Emmerov, 2008) Kee spaom problmovho sprvania je spektrum prin, uitea zaujmaj hlavne tie, ktor me eliminova i odstrni v sinnosti s rodimi alebo odbornkmi. Aj ke plat star znme: Ke pominie prina, pominie i dsledok, nie je to v pedagogickom psoben uitea tak jednoduch. Ak je prina organick alebo stoj mimo kompetencie uitea v rodine i irom socilnom a kultrnom systme, uite prinu nedoke ovplyvova, ale riei jej nepriazniv nsledky. Sple a zloitos prin problmovho sprvania det me presahova pedagogick spsobilosti a udsk monosti uitea. Vtedy sa vyaduj pecializovan rieenia zo strany potrebnch odbornkov v medicne, psycholgii alebo pecilnej a socilnej pedagogike. Niekedy prina problmovho sprvania dieaa spova v uiteovi samom, v jeho pedagogickom prstupe a vzahu k dieau i v niektorom z lnkov komplexu vplyvov psobiacich na diea v prostred materskej koly.

Vntorn priny problmovho sprvania det uite me v obmedzenej miere eliminova i odstrni. Mal by vak orientane vedie, e existuj a s vysvetovan v odbornej literatre. Ide predovetkm o tieto priny:

patognne psychick initele, ktor s geneticky podmienen, napr. psychzy, psychopatie, poruchy autistickho spektra, porucha pozornosti spojen s hyperaktivitou,

odchlky stavby a funkcie nervovej sstavy drobn pokodenia mozgu,

nezrelos alebo choroby centrlnej nervovej sstavy,


aktulny zdravotn stav,

in.

Vonkajie priny problmovho sprvania det s tak, ktor uite nevyli a nedoke uspokojivo riei, ale zmieruje ich poradenstvom rodiom. S prevane situovan v rodinnom zzem dieaa, na ktor uite nem priamy vplyv a ani nepatria do okruhu jeho pedagogickch prvomoc, ale me ich v zmysle prvnych krokov riei, ak si rodiia neplnia povinnosti a tm poruuj prva dieaa. Do tohto okruhu prin problmovho sprvania dieaa patria hlavne tieto:

vchovn tl rodiov, ktor diea dlhodobo stresuje, alebo mu poskytuj neadekvtne vzory sprvania a postojov k ivotnm hodnotm,

prlin preceovanie alebo podceovanie podnetov dleitch pre rozvoj osobnosti dieaa, ktor spsobuj bu preaovanie dieaa alebo naopak jeho zanedbvanie,

citov vydieranie dieaa neposkytovanm lsky, nenvistnm sprvanm k dieau alebo poskytovanm elovej lsky, napr. v sporoch rodiov o diea,

neuspokojovanie fyziologickch potrieb, potreby bezpeia a istoty, lsky a spolupatrinosti, ocenenia a sebaaktualizcie,

konflikty v rodine, medzi rodimi, nejednotn vchovn psobenie v rodine,

osobnostn problmy a psychick choroby rodiov,

in.

Do tejto skupiny prin problmovho sprvania det patr aj vrazn neslad v hraniciach sprvania rodiny a materskej koly.

Hranice sprvania v rodine s irok, prpadne nie s iadne. Diea m potom problmy, lebo sa nedoke vtesna do hranc materskej koly. Svoje sprvanie povauje za normlne,

pretoe doma mu je tolerovan to, o je v materskej kole v sprvan odmietan a kritizovan.

Hranice sprvania v rodine s vemi zke a diea m priam vojensk vchovu. Hranice sprvania v materskej kole s potom pre irok a nedoke si s nimi poradi. (Campbell, 1995)

Vonkajie priny problmovho sprvania det, ktor uite doke v prospech dieaa korigova len v prostred materskej koly, vychdzaj zo irieho kultrneho a socilneho prostredia prezentujceho negatvne hodnoty a vzory. S to najm:


patologick vplyvy rznych mdi (napr. v podobe nsilia, necty, poruovania prv inch at.),

preaovanie socilne a intelektulne neprimeranmi informciami (napr. facebook),

psobenie konzumnho a rchleho tlu ivota (napr. trvenie vonho asu v nkupnch centrch, invzia reklm, vysedvanie za potaom, potraviny podporujce hyperaktivitu det, vea aktivt za jeden de a pod.),

in.

Vplyvy skupiny tie patria k vznamnm determinantom problmovho sprvania det. Diea napodobuje sprvanie jej lenov, sna sa by obbenm, ale v predkolskom veku ete nedoke zvi rizik aj racionlne vysvetli svoje negatvne sprvanie. (Jedlika, 2011)

Vonkajie priny problmovho sprvania det, ktor uite me eliminova i odstrni, vyplvaj z jeho pedagogickho prstupu k dieau alebo z podmienok materskej koly. Preto sa m uite vyhba:

odmietaniu, poniovaniu i emocionlnemu zraovaniu dieaa,

rozptyovaniu dieaa nadbytkom podnetov (napr. vysok farebnos, predimenzovan vzdoba, hyperaktivita uitea a pod.),

vchove a vzdelvaniu bez pravidiel sprvania a poriadku innost,

nladovosti, nervozite, netrpezlivosti,

nudnmu a nezaujmavmu vyuovaniu,

hlunmu prostrediu a krianiu v triede,

nepremyslenm a neprimeranm vchovno-vzdelvacm metdam a stratgim,

nerieeniu adaptanch akost dieaa,

a podobne. (podrobnejie Majzlanov, 1998; Komrik, 1998)

Vntorn aj vonkajie determinanty problmovho sprvania s u det rzne kombinovan, a preto ich nemono posudzova jednostranne, ale vo vzjomnch vzbch a svislostiach.

Uite m poznva dvody, priny nevhodnho sprvania dieaa, ale poda dostupnch

monost, aby nepresiahol svoju pedagogick psobnos a prvomoc. Je vhodn, aby sa radil a spolupracoval s rodimi, so zkonnmi zstupcami dieaa aj s odbornkmi zainteresovanmi v pomhan dieau.


1. 2 Metdy poznvania dieaa a jeho problmovho sprvania

Diagnostikovanie je sasou prce uitea, avak v zloitejch prpadoch det je skutonm majstrovstvom. Nie je len vonkajm pohadom na diea a opisom toho, ak je, ale aj vzhadom do jeho due a ivota, vysvetovanm, preo tak je, ako sa me ma lepie. Diagnostikovanie dieaa pomha uiteovi porozumie dieau a jeho situcii, ukazuje mu, o je pre diea skutone dleit. Nejde o vyhadvanie jeho neschopnosti a neprospievania, ale o nachdzanie skutonho dobra v dieati a pre diea.

Cieom pedagogickho diagnostikovania problmovho sprvania dieaa je, aby si uite odpovedal na tri zkladn otzky:

Ak s prejavy problmovho sprvania diea? (Uite sa zama nad sprvanm dieaa, analyzuje jeho prejavy sprvania a konania, uruje, i s a do akej miery (ne)prijaten pre inch aj samo diea.)

Preo je sprvanie dieaa problmov? (Diagnostikuje rozvoj osobnosti dieaa v edukcii, poznva kedy, za akch okolnost, z akch dvodov sa vyskytuj prejavy problmovho sprvania v spoluprci s rodimi, odbornkmi aj tudovanm problematiky v literatre si priny ozrejmuje.)

Ako je mon problmov sprvanie dieaa zmierni alebo odstrni? (Uite hodnot vsledky diagnostikovania, zvauje a tuduje v odbornej literatre problematiku, rad sa s rodimi, kolegami a odbornmi zamestnancami o vhodnch postupoch a spsoboch rieenia problmovho sprvania dieaa.)

Uite diagnostikuje diea s problmovm sprvanm dlhodobo a pozer sa na jeho situciu komplexne. Poznva siln i slab strnky jeho osobnostnho napredovania, aby v zmysle tohto poznania priebene menil, upravoval ciele, obsah, metdy a podmienky vchovy a vzdelvania dieaa, zjednocoval sa s rodimi, zkonnmi zstupcami aj odbornmi zamestnancami vo vchovnom veden a kultivovan dieaa.

Uite poznva diea viacermi metdami a vyber najm tak, ktormi zist to, o zisti o dieati potrebuje, a zrove to, o sa o dieati z diagnostikovania dozvie, bude aj pravdiv. Diagnostick dispozcie kadej metdy uiteovi dvaj prleitos, aby diea a jeho problmov sprvanie poznal z inho uhla pohadu. Preto je potrebn, aby uite diagnostikoval diea s problmovm sprvanm viacermi metdami sasne.


Pozorovanie

Pravidelne alebo len vtedy, ke sa problmov sprvanie u dieaa prejavuje, uite pozoruje:

konkrtne prejavy vo vzahu k sebe, inm aj okolitm predmetom,

kedy, v akom ase a za akch okolnost k problmom dochdza,

ako dlho problmov sprvanie trv,

akm spsobom diea zanechva problmov sprvanie,

ako na neelan prejavy problmovho sprvania reaguj deti,

ak emcie, sprvanie a iny vyvol problmov prejav u uitea,

ako diea reaguje na pouit metdu rieenia problmovho sprvania zo strany uitea, prpadne rodia.

Uite pozorovan skutonosti zapisuje opisnm spsobom alebo na pozorovacom hrku strune zazna len tak, ktor s podstatn z hadiska dlhodobho sledovania. Najlepie je, ak pozorovanie nezvisle uskutouj obidvaja uitelia zamestnan v triede a zistenia z pozorovania vzjomne analyzuj a porovnvaj.

Rozhovor

Uite sa rozprva s dieaom, rodiom, kolegom alebo odbornkom o nzoroch a vysvetleniach k problmovmu sprvaniu dieaa. Na rozhovor sa pripravuje, aby obsah rozprvania viedol a korigoval k porozumeniu prinm a dsledkom problmovho sprvania dieaa aj k dosahovaniu pozitvnych zmien v jeho nprave. Rozhovor neme skznu do vypovania alebo moralizovania poanm, vytanm nedostatkov. M by priatesk a empatick, akceptujci dstojnos a nzory komunikanho partnera. Rozhovor m dopa zistenia z pozorovania a uiteovi sprostredkva najm:

informcie o emcich dieaa aj osb, ktor jeho sprvanie zasahuj,

odpovede na otzky, na ktor si nevie v svislosti dieaom odpoveda sm,

sksenosti s problmovm sprvanm dieaa a jeho npravou, ktor maj udia v jeho okol,

nzory na zmeny sprvania a celkovo ivota aj vzdelvania dieaa,

postoje k problmom dieaa,

in.


Rozhovor v tomto prpade sli na skmanie spsobov myslenia rznych ud o dieati aj o sebe vo vzahu k dieau a jeho problmom. Najlepie je, ak si uite podstatn zistenia zape po skonen rozhovoru, a nie v jeho priebehu. K pohode a slobode v rozhovore zapisovatesk prstup neprispieva. Na zklade informovanho shlasu uite me rozhovor nahrva a potom vyhotovi psomn zznam v rmci diagnostickch zisten.

Dotaznk pre rodiov

Uite na potreby vlastnej diagnostickej prce alebo uitesk kolektv v rmci materskej koly vytvoria dotaznk pre rodiov det s problmovm sprvanm, aby zistili skutonosti z rodinnho prostredia, ktor s v materskej kole nepozorovaten a s pre situciu dieaa dleit. Zameran m by na minulos aj prtomnos hodnt vo vchovno-vzdelvacom psoben v rodine aj v irch svislostiach, a to v konkrtnych oblastiach zisovania, od ktorch sa zrejme problmov sprvanie odvja. Naprklad:

problmy vo vvine a v sprvan dieaa, kedy a ako sa objavili a rieili,

ak odborn intitcie a odbornkov s dieaom rodiia navtevovali i stle navtevuj,

lenovia rodiny a ako na diea psobia,

spsoby, ako v rodine reaguj na neelan prejavy sprvania dieaa,

vzahy dieaa s rodimi, srodencami, kok v porad sa narodilo,

ak spolon zujmov aktivity s dieaom uskutouj,

ako a s m sa diea rado hr,

ak tresty a odmeny na diea platia,

in.

Dotaznk je vhodn pre rodiov, ktor maj zbrany komunikova s uiteom tvrou v tvr. Aj z tohto dvodu sa obvykle pouva na zaiatku kolskho roka, ke sa spoluprca a konzultcie uitea a rodia len zanaj. Rodiia s hodnotami vchovy a vzdelvania vymedzenmi v dotaznku mu shlasi alebo neshlasi, prisudzova im ist vnos na urenej kle. Uite je vak schopn z nzorov rodia vyta potrebn informcie za predpokladu, e vytvor dotaznk, ktor rodi nebude vnma ako prli osobn a uite sa dozvie skutonosti, ktor prispej k objasovaniu problmovho sprvania dieaa.

Zskavanie poznatkov o dieati a jeho rodine je v diagnostickej prci uitea citlivou zleitosou. Nazeranie do skromia rodiny a zdravotnho stavu dieaa me ovplyvova pravdovravnos rodiov. Niekedy aj oprvnene uiteom nedveruj, e zachovaj mlanlivos, a nebud to, o sa o dieati dozvedia, ri alej. Pri pouit dotaznka tak hroz riziko, e rodiia vzahy, pomery


a vchovn situciu bud prikrova, aby navonok nepsobili ako neschopn vo vchove svojho dieaa. Podobne to plat aj pri rozhovore, avak v om uite me pozorova neslad medzi tm, o rodi hovor a ako sa neverblne sprva, ak m potrebn vedomosti o komunikcii v poradenskom procese.

Otzky na zamyslenie:

1. Ktor negatvne N-znaky sa objavuj v sprvan det v triede, kde pracujem, a ktor najvraznejie naraj pokojn atmosfru v triede?

2. Ktor priny problmovho sprvania det povaujem za najastejie a najvnejie? 3. Ak metdy diagnostikovania problmovho sprvania det sa mi v praxi osvedili a preo? 4. V ktorch prpadoch poruovania prv dieaa me uite poda na rodia trestn

oznmenie?


o sme si zapamtali: Doplte slov a vety do vznamov, ktorm ste porozumeli pri tudovan problematiky v textoch. 1. N (negatvne) znaky problmovho sprvania dieaa predkolskho veku s: ne................................, ne................................, ne................................, ne................................, n................................, ne................................. 2. Ke pominie prina, .................................................... . 3. Problmov sprvanie je prvou fzou vvinu porch ..................... . 4. V procese diagnostikovania dieaa s problmovm sprvanm uite zisuje: Ak s ........................ problmovho sprvania. Preo je sprvanie dieaa .................................. . Ako je mon problmov sprvanie dieaa ....................... alebo .......................... .


2 PEDAGOGICK RIEENIE PROBLMOVHO SPRVANIA DET

V pedagogickej praxi materskch kl sa uitelia stretvaj s problmovm sprvanm det. Nie vdy bva nprava jednoduch a rchlo inn. V kadom prpade takto sprvanie dieaa uitelia zvldaj v rmci svojich pedagogickch spsobilost takmer denne. Uia sa o innch metdach zmierovania aj npravy problmov aj ich uplatuj, aby problmov sprvanie

dieaa o najmenej naralo edukan proces, nespsobovalo stres uiteovi aj ostatnm deom a neubliovalo aj samotnmu dieau.

Uitelia na problmov sprvanie reaguj rznym spsobom, v zvislosti od viacerch faktorov (napr. emocionlna stabilita a nlada, nronos uiva a asov priestor, zujem det o innosti a ich aktivita, miera rezistencie voi stresu a zai, mnostvo povinnost at.). Intuitvne, ale aj odborne erudovane psobia na sprvanie det, m pomhaj pozitvne ho meni a upravova. Uitelia deti s problmovm sprvanm vychovvaj viac i menej innmi metdami a stratgiami, ale s dobrou vierou, e urit zlepenie nastane.

Hvozdk (poda Emmerov, 2008) uiteom odpora dodriava 5 krokov pri rieen problmovho sprvania det.

1. krok: Identifikcia problmov v sprvan dieaa

Diea systematicky a dlhodobo diagnostikova aj so zameranm sa na prejavy a priny problmovho sprvania.

2. krok: Diferencicia problmov v sprvan

Vo vsledkoch diagnostikovania vymedzi, o ktor konkrtne prejavy a priny problmovho sprvania ide.

3. krok: Rozhodovanie a vber stratgi rieenia problmovho sprvania

Dohodn efektvne stratgie rieenia problmovho sprvania dieaa v spoluprci s kolegami na triede, rodimi, so zkonnmi zstupcami aj s odbornmi zamestnancami materskej koly alebo zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie

4. krok: Uplatnenie stratgi rieenia problmovho sprvania

Uplatova dohodnut stratgie rieenia problmovho sprvania dieaa v spoluprci s rodimi a odbornmi zamestnancami a vzjomne sa informova o ich inkoch.

5. krok: Prehodnocovanie vhodnosti a innosti stratgi rieenia problmovho sprvania

Vzjomne sa informova o inkoch dohodnutch stratgi v zmench sprvania dieaa, prehodnocova ich a aktualizova v spoluprci s rodimi a odbornmi zamestnancami.


V prevencii aj nprave problmovho sprvania det pre kadho uitea vo veobecnosti plat, e:

prejavuje deom lsku, problmovmu sprvaniu predchdza, ke diea u kladnmu vzahu k sebe, uom,

a svetu, akceptuje diea tak, ak je a sna sa mu pomha pri rieen problmovho sprvania, problmov sprvanie neskma len v prejavoch, ale aj v princh, lebo asto ke

pominie prina, pominie aj problmov sprvanie, vne problmy v sprvan dieaa neriei sm, ale zko spolupracuje s rodimi, poda dohovoru s nimi v edukanom procese vyuva vhodn stratgie rieenia

sprvania dieaa, najskr sa sna zvldnu problmov sprvanie dieaa pedagogickmi stratgiami, v prpade, e diea dlhodobo odolva vchovnm postupom uitea, nadviae

spoluprcu s odbornkmi v poradenskch centrch prostrednctvom rodiov, prvotne sa zama nad vlastnm edukanm psobenm a jeho inkami na diea, t. j.

zama sa, i nerob niekde chybu, ktor je spaom problmovho sprvania, trpezlivo s dieaom komunikuje o jeho problmovom sprvan aj jeho princh, v kadom prpade a pri kadom neiaducom prejave sprvania dieaa situciu riei

pokojne, emcie si kognitvne kontroluje, nekon a potom prema, pretoe v nvale emci sa me dopusti chyby, ktor by ho

neskr mrzela a za ktor by bol vchovne zodpovedn.

Demokratick a humanisticky zameran uite deti vedie:

k vedomiu o svojich prvach, ale aj povinnostiach,

od regulovanho (kontrolovanho) sprvania k autoregulovanmu sprvaniu,

k pochopeniu zmyslu slobody prejavu a paralelnej zodpovednosti za svoje sprvanie,

k zmysluplnej hrovej a uebnej innosti, aby nemali priestor na negatvne a agresvne prejavy,

k slunmu a ohaduplnmu sprvaniu v pozitvnej socilnej klme.

V prevencii problmovho sprvania det sa uite edukanom procese sna:

vyvaova vchovn vplyvy v rodine a kole, pomha dieau pri kompenzovan negatvnych dsledkov rodinnej vchovy v kolskom prostred (napr. ak diea nem podmienky pripravova sa v rodinnom prostred do koly, uite tieto negatva


vyrovnva inm typom edukanch loh v kole a diea netrest, ak m diea jazykov deficit v rodine pouvaj in jazykov kd, ne je vyuovac jazyk koly, uite zvol pecifick metdy eliminovania jazykovho deficitu do uebnch vkonov dieaa

a pod.), ntlak a nerepektovanie individulnych podmienok dieaa me spa negatvne emcie a problmov sprvanie dieaa vo vzahu k kole aj uiteovi;

vdy vzbudi zujem a strieda aktivity dieaa v uen, aby tieto diea nevnmalo ako povinnos naui sa a memorova nauen, ale ako atraktvnu cestu za alm inorodm poznvanm pri rozmanitom spracovvan a vyjadrovan poznania v preberanom uive, menej vedie niekedy znamen viac, ako ma k uivu, k vyuovaniu a uiteovi negatvny postoj;

by pre diea prirodzenou autoritou, prkladom udskosti, odbornosti, estnosti a spravodlivosti, zrove emocionlne vyvenou osobnosou, ktor je trpezliv, pokojn, spravodliv, ale na sprvanie a uenie sa dieaa nron, znamen by deom vzorom demokratickej a humnnej osobnosti je viac, ako ich denne poa o pravidlch sprvania;

informova diea (slovne aj nzorne) o postupnosti innost v priebehu celho da, aby sa dokzalo orientova v ase aj nadvzujcich povinnostiach, zni uebn zaaenie det, strieda edukan metdy a formy prce, asto zaraova pohybov a relaxan aktivity, pretoe jednostrann a dlhodob za spa neelan reakcie a prejavy sprvania, ktor uvouj naptie a stres dieaa;

nereagova za kad cenu na problmov sprvanie det, povznies sa nad niektor prejavy problmovho sprvania je niekedy viac, ako by s demi v bojovej lnii, neustle upozorovanie, kritizovanie a poanie oberaj uitea o entuziazmus a optimizmus v profesii a deti o zujem pracova s takmto uiteom.

Uite v pedagogickom psoben zodpovedne diferencuje dobr a zl sprvanie det bez predsudkov a negatvnych postojov. Otzkou je, o za dobro a zlo povauje. o je sprvne a nesprvne? o je iaduce a neelan sprvanie? Uite ako subjekt hodnotenia dva do vzahu individulne prejavy, situciu a podmienky sprvania dieaa a veobecne platn etick normy aj intern (triedne, kolsk) pravidl.

Normy a pravidl sprvania harmonizuj prva a povinnosti dieaa. S dleit, pretoe deti potrebuj pozna hranice sprvania a vlastnho konania. Pozna, e s slobodn v rozhodovan, ale zodpovedn za to, ke sa rozhodn. Medzi tmito krajnmi polohami poznania je proces kognitvnej regulcie vlastnho sprvania (autoregulcie), v ktorom diea koriguje svoje tby, potreby, zujmy, apircie so socilnym poriadkom, s morlnymi hodnotami a so kolskmi normami.


2. 1 Pravidl sprvania ako prevencia problmovho sprvania

Deti potrebuj vedie, ak sprvanie a konanie je slun a oakvan, aby sa sprvne zorientovali, vedeli, na om s, aby mohli by samostatn. asto sa stva, e uite namiesto toho, aby s demi dohodoval pravidl, pouva tresty a zkazy. Ak diea zist, e uite nem v pravidlch jasno alebo je nedsledn v ich dodriavan, me oakva, e deti si pravidl vytvoria a vysvetlia po svojom a bud ich pravdivos a platnos na uiteovi aj inch deoch testova.

Dobson (1995, s. 56, 104) pe, e robme vek chybu, ak od det ni nevyadujeme a nekladieme na ich sprvanie nijak poiadavky. Rozumn pravidl tvoria vznamn sas kadho vchovnho systmu. V rmci vymedzench pravidiel sa diea cti v bezpe.

Rogge (2007) tieto poiadavky, pravidl nazva hranicami sprvania. Deom uruj mantinely, ktor nemu prekroi bez zodpovednosti a nsledkov. Napriek tomu deti s tmito hranicami rady experimentuj, aby si overili hranice svojich schopnost a monost i hranice trpezlivosti, vchovnej dslednosti a reakcie dospelch na svoje sprvanie. Hranice dvaj ivotu a innosti dieaa poriadok a zvyajn rytmus. S to pravidl sprvania v uritch situcich ivota a vzdelvania, ktorm m diea rozumie aj ich vntorne prija. Uite preto had vhodn cesty, aby diea pochopilo vznam a zmysel pravidiel. Presviedanie dieaa o potrebe ich repektovania sa m dia v komunikcii, kooperatvnych a hrovch innostiach. Dohodovanie triednych pravidiel sprvania prebieha permanentne zo strany uitea a det aj det navzjom. Pri vyjednvan a dohodovan pravidiel sa vyaduje prstup, ktor rovnocenne prijma vetky deti s ich prednosami aj nedostatkami (ustraen aj sebaist, tich aj hlun, vyadujce aj dvajce, premav aj impulzvne, niiv). Hranice nemono chpa ako

jednoduch prkazy, zkazy a obmedzenia, ide o sstavn formovanie vedomia dieaa v oblasti toho, o mem a nemem, o je slun a o nie je, o pomha, aj o ubliuje.

Pri dohodovan a zavdzan pravidiel v triede m uite pamta, e:

kad diea je rozumnou bytosou, ktor je schopn primeran pravidl vntorne mylienkovo aj emocionlne spracva, t. j. nezabda, e objektvne je vdy subjektvne analyzovan, hodnoten, prijat alebo odmietnut;

diea nie je pasvnym prijmateom pravidiel, a preto musia by relne formulovan tak, e je v jeho monostiach porozumie im a sprva sa poda nich;

pravidl s o spolupatrinosti v triede, o vzahu uitea a det aj det navzjom, preto sbene so zavdzanm a riadenm dodriavania pravidiel uite rozvja mravn kvality


a pocit spolupatrinosti det, aby si osvojili irok repertor zvldania socilnych situci a vzahov;

pravidl sprvania nie s veliekom prevencie problmovho sprvania, uite vhodnmi a pre deti zaujmavmi edukanmi aktivitami priamo predchdza neiaducemu (problmovmu) sprvaniu tm, e efektvne u cez zujem a zitky det, priom kad forma hodnotenia dieaa zohaduje jeho monosti a schopnosti;

diea pri trvalom nerepektovan pravidiel vydva ndzov signly o pomoc, ktor si uite mus vma a riei ich.

Pre porozumenie a orientciu det je vhodnej men poet pravidiel, aby sa predchdzalo nedorozumeniam a konfliktom poas celho roka alebo sa pravidl dohoduj na kratie asov obdobie, aktulne vo vzahu k istm innostiam, okolnostiam, udalostiam. Vytvorenie a zavedenie pravidla me by i okamitou reakciou, odpoveou na negatvne sprvanie dieaa. Funkn pravidl sstreuj pozornos na prosocilne kvality sprvania a pozitvny vzah k sebe a druhm uom. Nemaj formlny charakter, len aby boli, ale s nevyhnutnou potrebou pre pokojn, tvoriv a empatick atmosfru v triede. m skr deti pravidl spoznaj, tm viac asu maj, aby sa poda nich nauili sprva. (Cangelosi, 2009)

V triede sa pravidl sprvania a spoluitia tvoria spolone (deti s uiteom aj navzjom medzi sebou). Vacek (2008, s. 19) v tejto svislosti uvdza niektor zsady zavdzania a uplatovania pravidiel sprvania v triede:

diskutova s demi o pravidlch, preverova si i s im zrozumiten;

vysvetli deom obsah pravidla, teda ak sprvanie sa oakva;

upozorni deti, kedy a ako je mon pravidlo meni, prpadne za akch okolnost plati nebude;

nakresli pravidlo symbolom, aj ho vekmi tlaenmi psmenami napsa a v triede zviditeni;

chvli a odmeova dodriavanie pravidiel, pri nedodran pravidla poui dohodnut sankciu, napr. vylenie dieaa z innosti, strata vhody v obbenej hre a pod.;

pta sa na prinu nedodrania pravidla s pouitm slova mono, naprklad:

Ak diea pta pozornos uitea: Mono by si chcel/a, aby som si a viac vmal/a?

Ak diea s uiteom bojuje o moc: Mono si mi chcel/a ukza, e si me robi, o chce?

Ak diea odmieta uitea, in deti: Mono chce, aby sme si a nevmali a nehrali sa s tebou? (Rogge, 2007);

zopakova si pravidlo s dieaom.


V prevencii problmovho sprvania je vhodn, aby uite vytvral situcie, v ktorch me diea ukza svoje siln strnky, ak je mdre, dobr a ikovn. Vyaduje sa, aby uite pre deti pripravoval a s demi uskutooval zmyslupln edukan aktivity, aby deti nemali as ani prleitos na problmov sprvanie.

Jan-Uwe Rogge (2007) pe, e pravidl me stanovova uite (ako osobnos), ktor prijma samho seba a zrove sa cti prijman, akceptovan so vetkmi prednosami aj nedostatkami. Uite je pre diea predkolskho veku prirodzenou autoritou, ktor akceptuje

a dveruje jej. Nemono sa ou sta vynucovanou disciplnou ani prlinou vchovnou povonosou. Deti potrebuj itaten a pevn osobnosti, aby boli schopn orientova sa. Pevnos nem ni spolon s krikom, nsilm, autoritatvnosou a direktvnosou. Rozumie sa pod ou stlos v postojoch a prejavoch sprvania, dslednos v zachovvan dohodnutch pravidiel, vntorn pokoj a rovnovha, uvonenos a vzjomn cta. Uitea deti svojm sprvanm testuj najm v prpadoch, ak tto itatenos a pevnos v prejavoch osobnosti chba, prpadne je len obasn. Okrem dodriavania pravidiel sprvania m uite

problmovmu sprvaniu predchdza intenzvnym zujmom o dieaa, poznvanm dieaa a vytvranm vzahu vzjomnej cty a dvery, aby diea ctilo, e sa me na uitea kedykovek obrti o pomoc.

2. 2 Hodnotenie dieaa v prevencii a nprave problmovho sprvania Pravdou je, e poznvanie, posudzovanie a hodnotenie dieaa je zo strany uitea innos

predovetkm subjektvna. Tto subjektivitu si uite v plnej miere uvedomuje a narba s ou rozumne a zodpovedne. V prevencii a nprave problmovho sprvania deti hodnotenm u, e slun sprvanie orientovan v prospech seba a inch bude odmenen a neiaduce sprvanie zostane bez odmeny. Hodnotenie preto neme by ortie uitea, ktor nad dieaom vynesie, ale pomoc dieau, zvyovanie jeho motivcie k zlepovaniu sa. Kosov (1995) pe, e uite m subjektivitu posudzovania, hodnotenia dieaa eliminova znenm osobnch hadsk o najdokonalejm opsanm kvalt dieaa alebo o najvm

priblenm sa veobecnejiemu konsenzu o hodnotch, ktor v sprvan a innosti dieaa sleduje. Uite pri hodnoten dieaa zohaduje jeho monosti a schopnosti, neporovnva diea s inmi demi, vyhba sa vyjadreniam typu: Si ikovnej, poslunej, lep ako Miko, Janka a pod. Hodnotenm uite nenavodzuje vzah nepriatestva s dieaom, neprejavuje nm odmietav postoj k dieau. Preto posudzovanie chybnho, nedokonalho vkonu neme by komunikovan ako odmietnutie a neschopnos dieaa. Uite nezabda, e hodnotiaci sudok, ktor vyslov, si diea osvoj a povauje ho za vlastn, m sa u prijma urit hodnoty a sprva sa podobne poda vzoru uitea. Kad diea m vlastn emocionlne a socilne charakteristiky a k tomu je potrebn prispsobi spsoby aj formy jeho hodnotenia, aby sa


prostrednctvom nich uilo objektvne hodnoti svet aj samo seba. Uite m uprednostova sebahodnotenie dieaa pred normotvornm hodnotenm, pretoe subjektvne kritri

uitea me diea chpa ako vlastn nespech i zlyhanie. Uite hodnotenm poukazuje na klady a nedostatky sprvania a konania dieaa, avak s pozitvnou perspektvou, napr.: Dnes ti to nepodarilo, nabudce sa to urite podar. Hodnotenie sa uskutouje najm rozhovorom s dieaom, aby malo monos vyjadri sa k hodnoteniu uitea aj inch det, zhodnoti seba cez vlastn pohad a ctenie.

Odpora sa astejie uplatova formy hodnotenia, ktor posiluj zdrav sebavedomie

dieaa a jeho snahu zdokonaova sa. Na ten ist prejav sprvania dieaa mu uitelia a rodiia reagova rzne. Z hadiska rozmanitosti odbornch aj osobnostnch kvalt je to prirodzen. V zsade vak plat, e ak vo vchove a vzdelvan dieaa s problmovm sprvanm participuje viacero uiteov a odbornkov, spolu s rodimi je nutn zjednoti sa v hodnoten dieaa za elom prevencie a npravy problmov v jeho sprvan.

Uite pri hodnoten sprvania a uebnch vsledkov dieaa zachovva najm tieto zsady:

Je efektvnejie vma si a pozitvne hodnoti dobr sprvanie dieaa, ne vyhadva negatva a tresta za ne.

Draz treba kls na motivan zloku hodnotenia (pamta na efekt hodnotenia do budcich zmien sprvania dieaa).

Pouva odmeovanie dieaa ako druh socilnej vhody, napr. uprednostnenie diea v uritej innosti, hre.

Neodmeova za rchlos, ale sprvnos i tvorivos rieenia loh.

Pri spechu dieaa preva spech spolu s nm.

Formatvne diea hodnoti, opisova pozitvne aj negatvne prejavy jeho sprvania.

Netresta diea za to, o nedoke alebo o urobilo nevedome zle.

Nevma si diea, ak sa potrebuje nevhodnm sprvanm predvdza, upta pozornos, aby dokzalo svoju prevahu, v tom momente sa viac venova deom, ktor s uiteom spolupracuj, aby diea zistilo, e tadiato cesta k zujmu a pozornosti uitea nevedie.

Emocionlnu vbunos niekedy zmierni aj mlanie uitea.

Nereagujme na neelan sprvanie presne tak, ako si to predstavuje diea. Iba ho utvrdme v poznan, e takto si me zska pozornos uitea.

Represia navodzuje negatvne city a omietanie osoby, ktor je jej nositeom.


O problmovom sprvan dieaa sa treba radi s kolegami v pedagogickom tme. Dleit je tie konzultova situciu dieaa s rodimi a vyhadva informcie z odbornch publikci, diskutova o nich a v kombincii s vlastnmi osvedenmi sksenosami vybera pre diea vhodn postupy rieenia jeho problmovho sprvania.

2. 2. 1 Pochvaly, odmeny, zkazy a tresty vo vchove dieaa

Niekedy uite pozoruje, e diea prerast dospelm cez hlavu. Hnev sa pre ni, hovor neslun slov, nem problm udrie rodia, uitea i deti, znii hraku alebo predmety

naokolo. o uiteovi pome meni a tlmi tieto negatvne javy v sprvan a konan dieaa? Urite medzi dleit prostriedky vchovy malho dieaa patria pochvaly, odmeny, zkazy

a tresty.

Pochvaly, odmeny, zkazy a tresty patria medzi spsoby motivcie dieaa k lepm prejavom a vsledkom, naopak nesprvnym pouvanm mu tto motivciu potlai. Pochvaly a odmeny Pochvaly a odmeny maj pozitvne sprvanie diea upevni, aby ho inokedy zopakovalo. Nevhodou odmeny je, e sa me sta cieom sprvania dieaa, a nie prostriedkom, diea me vies ku klamstvu alebo k prospechrstvu. Nezaslen odmeovanie me u dieaa vyvola egocentrizmus, vypotavos a namyslenos. (Kani a Miklo, 1975, Spiiakov, 1989/90; poda Majzlanov, 1998) p (1993; poda Bendl, 2005) pri odmeovan dieaa odpora:

neodklada odmenu udeova bezprostredne po pozitvnom prejave v sprvan dieaa, zvyova nroky najskr odmeova mal spechy dieaa i prejav snahy a postupne

odmenu udeova za vznamn prejavy, nronejie vkony, priom odmeny s vdy mal,

odmeova za prosocilne sprvanie, nie za poslchnutie prkazu, splnenie povinnosti, posilova menej obben innos obbenejou innosou dieaa (napr. ke

poupratuje hraky, me si kresli na potai). Vo vchove det predkolskho veku sa najastejie uplatuj tieto druhy odmien:

povzbudenie, pochvala, pochvala dieaa pred rodimi, udelenie vhody,


odpustenie trestu, vecn odmena.

Uitelia odmeovanie det nemaj preceova, aby si odmeny vili, nemysleli a nekonali za elom odmeny. V poradenskom procese sa s rodimi radia o (ne)innch odmench a zjednocuj sa v ich uplatovan. Zkazy Zkazy s slov a skutky vedce k obmedzeniu sprvania a konania dieaa, ktor ho chrnia. Prklad: Mako sa v triede postavil na parapetn dosku okna, aby videl, o sa za oknom deje. Uiteka ho vzala do nruia, zloila ho dolu a povedala, e nabudce u nesmie vstva na okno, pretoe me vypadn a to je nebezpen. Skutok Maka potrestala zkazom, ktor povila na pravidlo sprvania v triede a informovala o om aj ostatn deti. Patrik Delaroche (1999) pe, e diea sa neuspokoj len so slovami a skutkami uitea pri zakazovan, ale potrebuje aj zisti, i zkazy skutone platia aj inokedy, a tak zakzan innosti opakuje. Zkazy preto nemu diea klama, ale upozorova na skutonosti, ktor ho mu ohrozova, ak so svojm sprvanm a konanm neprestane. Ak diea zkazy opakovane poruuje, treba ho potresta. Uite m rozliova, kedy je zkaz zkazom a kedy je pre diea skutonm trestom. Zakza dieau hra sa obben hru je pre diea trestom, km nedovoli dieau

pusti sa z kopca na kolobeke je opodstatnenm varovanm a predchdzanm, aby si neublilo. Zkazy treba dieau vysvetova, ale vysvetlenie neme psobi ako ospravedlovanie uitea,

e dieau nieo zakazuje. inky zkazu vdy uite vopred premysl a a potom na om trv. Ak uite zkaz zru skr, ne pvodne uril, treba to tie dieau vysvetli, aby nemalo pocit, e

si uite nestoj za svojimi rozhodnutiami. Tresty Vo vchove det predkolskho veku sa najastejie uplatuj tieto druhy trestov:

dohovranie, prsny pohad, zvenie hlasu, vylenie z innosti, odobranie vhody.

Ako pe Patrick Delaroche (2007), tresta sa treba naui. Netresta trestami, ktor diea fyzicky alebo psychicky zrauj, ale autoritou uitea, pretoe dvera k nemu a pohntka k poslunosti je u dieaa predkolskho veku vntorn. Netresta posielanm dieaa za dvere, lebo uite m za diea zodpovednos a netresta diea straenm, lebo tento trest navodzuje zkos a strach. Viac ne tresta je trestom predchdza, a to lskavosou a dslednosou vo vchove. Autorita dospelho sa ned vymc, ale potrebuje skutky a dkazy, aby sa


potvrdzovala. Ide o slad medzi slovami a konanm vo vchove, ak nieo poviem, zakem, tak to tak plat, aby diea nebolo zmten. Uitelia sa nemu deom vyhra trestami a skutkami, lebo by ich mali uskutoni a to je v niektorch prpadoch vyrieknutch trestov a skutkov neprpustn! Ak sa uite rozhodne diea potresta, mus by presveden o sprvnosti svojho inu pre dobro dieaa. Diea sa neme b trestu a po treste m nasledova odpustenie. Tresta treba s repektovanm dstojnosti dieaa aj seba ako uitea. V zloitch situcich problmovho sprvania dieaa a emocionlneho rozpoloenia uitea je to asto nron, ale k tomu m uite sebaovldanie. Neme sa preto zni ani k trestaniu spsobom oko za oko, zub za zub, aj ke by si to diea za svoje sprvanie niekedy naozaj zaslilo. Prklad: Tom je hyperaktvny chlapec, ktor m rd, ke sa veci dej tak, ako si to on

predstavuje. Uiteka zaala s demi cvii. Po prehovran Toma, aby sa pripojil, prila k nemu a vzala ho za ruku, aby ho medzi cviiace deti priviedla. Tom ju na znak odporu pohrzol do ruky. Zaslil by si si vedie, ako to bol, povedala mu, ale ja a neuhryznem, lebo a mm rada. Potom vyslovila zkaz, e za tento skutok nebude s demi cvii, aj keby si to rozmyslel. Tom sa vak po chvli trucovania k deom pridal a zaal cvii. Uiteka ho vzala za ruku a odviedla sadn si na stoliku, aby si uvedomil, e zkaz poruil. Napriek tomu znovu zkaz poruil. Uiteka vak u na jeho nvrat nereagovala a venovala sa ostatnm deom. Ako reagujete v podobnch prpadoch sprvania dieaa? Poda Patrika Delarocheho (1999) diea potrebuje vedie, e ke poslchne, urob, o sa iada, je slun, zska vhodu, o ktor m zujem, ktor mu je prjemn. Ak uite nezakazuje a netrest, asi sa obva, e trest bude obrten proti nemu alebo viac nm potrest sm seba, lebo tresta mu je neprjemn. Mnoh uitelia u det s problmovm sprvanm argumentuj prve tm, e trestanie je lohou rodiov, ve oni si dva-tri roky v materskej kole s dieaom poradia, ale nevychovvajci alebo zle vychovvajci rodiia ho bud ma tak cel ivot.

O tomto nzore mono diskutova, v kadom prpade uite bez adekvtnych reakci na problmov sprvanie dieaa neme garantova pohodu a aktvne uenie sa vetkch det v triede. Odmeny a tresty maj by pre diea pochopiten (zodpoveda rovni zrelosti) a diea by malo vedie, e ho trestte za nesprvny skutok, a nie za to, e ho nemte radi, aby trest povaovalo za spravodliv. inky odmien a trestov v zlepovan sprvania dieaa zvisia od:

astosti pouvania, uvedomovania si priny,


individulnej citlivosti dieaa, citovho vzahu medzi vychovvateom a dieaom, asovho odstupu inu. (Attwel, 1972, Rybrov a kol., 1986; poda Majzlanov, 1998)

Deti rzne vnmaj a s citliv na zkazy, odmeny a tresty, preto ich pouvanie je zleitosou individulneho poznvania dieaa. Uite mus zohadova, ako pocit viny diea preva, pretoe pocit viny u niektorch det nie je priamo mern zvanosti chyby, ktorej sa dopustili.

K metdam odmeny a trestu sa zarauje metda prirodzench nsledkov sprvania dieaa. Dinkmeyer a Mckay (2008) v nej vidia tieto vhody:

rob deti zodpovednmi za svoje sprvanie, umouje deom robi vlastn rozhodnutia, ak sprvanie je vhodn, nechva deti, aby sa pouili z (neosobnho) prrodnho alebo spoloenskho poriadku

vec namiesto toho, aby boli nten podriaova sa prianiam inch osb. Tto autori knihy s nzvom Efektivn rodiovstv krok za krokem itateovi podvaj dva typick prklady. Diea, ktor odmietne jes, m hlad. Dieau, ktor trv na tom, e si nevezme

rukavice, je chladno na ruky. Metda prirodzench dsledkov vak mus chrni fyzick aj duevn zdravie dieaa, a tak v prpadoch, ke ju nie je mon poui ako osobn ponauenie dieaa z dsledkov svojho sprvania, je vhodn metda logickch dsledkov sprvania. Logick dsledky dieau umouj, aby sa pouilo zo spoloenskej sksenosti. Dinkmeyer a Mckay (2008, s. 90 91) alej pu: Aby bolo uplatnenie dsledkov inn, diea ich mus vidie v logickej vzbe na svoje zl sprvanie. Inak povedan, dsledky musia logickm spsobom sedie danmu sprvaniu. Poa mal diea o prpadoch neelanho sprvania, ktor sa netkaj jeho sprvania, mu nedva zmysel. Pre sprvnu funkciu logickch dsledkov je

mimoriadne dleit ich naasovanie aj to, e musia by pre diea logick. Autori alej porovnvaj trest a logick dsledky. Vyjadrili to vchovne prznane: Akcia a nie reakcia.

Logick dsledky vyjadruj realitu spoloenskch zvyklost. S uznanm vzjomnch prv a vzjomnho repektu a trest vyjadruje moc osobnej autority.

Logick dsledky s vo vzahu k nevhodnmu sprvaniu a trest je len niekedy alebo zriedka v logickom vzahu ku situcii.

Logick dsledky s neosobn, neobsahuj iadne prvky osobnho morlneho odsdenia a trest je osobn a zaha morlne odsdenie.

Logick dsledky sa zameriavaj na sasnos a budcnos a trest sa tka sprvania v minulom ase.

Trest hroz vinnkovi stratou repektu alebo lsky, poniuje ho a v logickch dsledkoch to nehroz.

Logick dsledky umouj vobu a trest vyaduje poslunos.


Zkladnmi charakteristikami metdy logickch dsledkov s vecn tn, priatesk prstup

a ochota prijma rozhodnutia dieaa s prihliadnutm na jeho vek. Tm, e sa nechva priestor prirodzenm dsledkom a vytvra priestor pre logick dsledky, povzbudzuj sa deti, aby sa rozhodovali zodpovedne, a nevynucuje sa ich podriadenos. Deliaca iara medzi trestom a logickmi dsledkami je vak vemi tenk.

2. 3 Spsoby rieenia problmovho sprvania dieaa Pozitvne vzory a spsoby vchovy dieau umouj ui sa slunmu a zodpovednmu sprvaniu. Neznamen to, e vchova bude len kolenm dieaa s poanm, zakazovanm, kritizovanm chb a dvanm rd, ale e to, o sa od neho oakva, bude skutone pozorova v sprvan a konan dospelch. Ak rodiia a uitelia uia diea nepodvdza, dodriava suby, neklama, pomha inm ..., ale sami tak neinia, vyuovanie o nich dieau vemi mlo pome k slunosti. Veobecne platnch pravidiel vo vchove a vzdelvan det je mnoho. Historicky sa tvorili, overovali a menili, ale niektor pretrvvaj dodnes. Pri predchdzan neelanch prejavov v sprvan dieaa vak stle plat, e diea m ma dostatok kladnch vzorov a sksenost zo ivota s demi aj dospelmi, ktor mu ukazuj morlne hodnoty, poda ktorch m i. Vedenie dieaa k ohaduplnosti, dvere, spravodlivosti, vanosti, estnosti, viere v dobro strca na inkoch, ke doma i v spolonosti pozoruje, e odmeny a tresty nie s mern zsluhm i previneniam a e tm, ktor eticky nekonaj, sa dar viac ne tm, ktor poda tchto hodnt ij. Od rozporov medzi tm, o sa m a o sa skutone rob, diea nie je mon ochrni. Ale ako je potom mon dieau zabrni, aby sa nesprvalo tak, ako je to bene nesprvne, agresvne i ahostajn? Hoci sa u napsalo o vzname uiteovho psobenia vo vchove dieaa mnoho, neobsiahlo sa vetko dleit a nie vetky problmy dieaa doke riei. Zodpovednos uitea za dobro dieaa m svoje obmedzenia, najm o sa tka loh rodiny aj spolonosti v zabezpeovan optimlnej starostlivosti a vchovy. Uite sa v tomto smere riadi legislatvnymi, obianskymi i kolskmi prvnymi normami, ale i nepsanmi etickmi pravidlami. Poda nich sa rozhoduje, i vbec alebo do akej miery s problmy dieaa jeho pedagogickou starosou, i m na ich rieenie dostaton prvomoci aj vchovno-vzdelvacie prostriedky. Vdy sa vak poksi poui tak, ktor s sasou jeho pedagogickch spsobilost a innost. A ke zist, e u dieaa nefunguj, s neinn, rozhodne, e na rieenie problmu diea potrebuje pomoc pecialistov. V akchkovek prpadoch problmovho sprvania det uite me poui vchovn prstupy, ktor americk psycholg Dobson (1995; poda Komrika, 1998) odporal v rodinnej vchove dieaa.


1. Dohodnut pravidl sprvania treba uplatova s absoltnou dslednosou. 2. Rozprva vdy pokojne a pomaly. Hneva sa je prirodzen, hnev sa d ovldnu,

nahneva sa na diea ete neznamen, e ho nemilujete. 3. Hada a oceova klady v sprvan dieaa. 4. Dva si pozor na negatva v reakcich na diea typu nerob, presta, nie, neme,

nebude. 5. Rozliova medzi sprvanm dieaa, ktor sa nepi, a osobou dieaa, ktor mte radi.

(napr.: Nepi sa mi, e si neupratuje hraky...) 6. Da dieau poriadok v innostiach da aj ivota, aby im rozumelo aj vedelo, ako

zvyajne po sebe nasleduj a ako spolu svisia, aby si neskr vedelo tvori vlastn program.

7. Nov lohy a innosti treba dieau nzorne ukza a doplni strunm, zrozumitenm a pokojnm vysvetlenm.

8. Vdy len jedna innos, ke ju diea dokon, me sa venova inej, ui diea, aby si poda monost upratalo hraky a predmety, ktor pri nej pouvalo.

9. Venova sa dieau, pomha mu, vyslovi uznanie a ocenenie za vsledky, ale aj snahu dieaa, napriek tomu, e ich nedosiahlo.

10. Neutova diea v jeho prtomnosti, nestrai ho, neposmieva sa mu.

Uite psob na sprvanie dieaa tak, aby ovldalo samo seba, uvedomovalo si prejavy

i dsledky svojho sprvania. Vyuva k tomu viac i menej inn metdy, ktor odporaj Bendl (2004), Atkinson (1995) a Train (2001).

Metda vyhasnania. Uite pri problmovom sprvan dieaa pok, a to diea prestane bavi, a postupne jeho negatvne prejavy vyhasn, ale len v prpade, e nimi neubliuje inm ani sebe. Uite dva dieau najavo, e jeho zl sprvanie je mu ahostajn, ale nepozorovane m diea pod kontrolou. Metda tvarovania. Uite si u dieaa s problmovm sprvanm vma, primerane a zaslene chvli tie prejavy, ktor od neho oakva ako pozitvne. Diea sa tm u, e pozornos uitea zska len vtedy, ke sa sprva, ako sa patr. Metda napodobovania. Diea sa prostrednctvom nej u sprva poda kladnch hrdinov a cty hodnch prkladov zo ivota, vzorcov slunho sprvania, s ktormi uite zabezpeuje dieau ast kontakty alebo sa o nich dozved napr. z literatry, filmu a pod. (Bendl, 2005, s.184)

Metda hrania rol. Uite hrami dieau ukazuje tak spsoby sprvania, ktor s slun

a patrin v uritch situcich. Zapja diea do pripravench hier, v ktorch sa socilne u a me vyjadri svoje mylienky a pocity bez obv aj osobnm spsobom. Diea vedie k tomu, aby premalo o svojom sprvan aj voi ostatnm. (Train, 2001)


Inscenan metda dieau prina monos hra a preva rzne socilne situcie, udalosti, vcti sa do roly, ktor reprezentuje svet vntornho prevania dieaa vo vznamoch ivotnej

reality alebo sveta fantzie. Nejde o nacviovan divadeln programy s demi, ale o vyjadrenie momentlneho stavu, prevania, nlady, vlastnho nzoru na urit jav, proces, ktor uite s demi i deti medzi sebou rieia. V inscenanej metde dochdza ku koopercii, interakcii det a variabilite pouvania slovnch aj neslovnch vrazovch prostriedkov. Inscenan metda sa asto spja s diskusiou, zastnen si medzi sebou vyjadruj nzory, stanovisk o socilnom, etickom problme. Prkladom je hranie poda znmej rozprvky, hranie poda slovnho opisu situcie, dokonenie zaatho prbehu vymanm a hranm jeho alieho deja a pod.

Metdy empatie. Empatia znamen osobn vctenie sa do situcie inho loveka. Deti by sa mali naui vyjadrova svoje pocity a rozvja vlastn spsobilosti pre ctenie a prevanie. Uite ich to me ui prostrednctvom rznych iastkovch metd a stratgi. (Zelina, 1996)

Rozhovory o prevan. Uite ich s dieaom alebo so skupinou det realizuje v slobodnom prostred, otvorenom na vyjadrovanie sa. Tmy mu by napr.: Z oho mm strach? Kedy sa tem, mm rados? Po om tim? a podobn, najm dotkajce sa identifikovania citov det, v ktorch sa potrebuj zorientova.

Metda rozhovoru o pravidlch sprvania. Uite sa s demi rozprva o vzahoch a sprvan zo ivota na tmu o sa slu a o nie. Vedie rozhovor o ich konkrtnych zitkoch a sksenostiach v medziudskom sprvan. V rozhovore uite deom pomha formulova pravidl prosocilneho sprvania, me ich zapisova na vek papier a ponecha na viditenom mieste v triede.

Slvnosti deti uia dva aj prijma, tvori pre inch a robi inm rados, tei sa a spolupracova s inmi. Slvnosti nechvaj u det siln citov odozvu, rozvjaj emocionlne a socilne spsobilosti det a to najm vtedy, ak ich tie mu slvi s najblimi.

Hlasovanie o vbere z viacerch alternatv v prpade, e sa deti v skupine nedoku dohodn na spolonom rieen lohy, problmu. Hlasovanie me ma podobu

nzorn deti prikladaj k rieeniu, o ktorom s rozhodnut, obrzky, hraky alebo slovn na zdvodnenie svojho vberu vyjadria svoj nzor pred ostatnmi.

Vzor, prklad emocionlneho a socilneho sprvania uitea alebo inch osb m na diea vek vplyv, pretoe sa socilne u prevane napodobovanm. U niektorch ud sa spjaj pozitvne socilne postoje a schopnosti viac ne u inch. Tieto vzory me uite deom primerane sprostredkova v priamom kontakte s nimi alebo prostrednctvom mdi. Za metdu vzoru meme povaova aj sprostredkovanie

kladnch hrdinov z rozprvok, prbehov, ktor sa prosocilne sprvaj.


Nedokonen prbehy. Uite vedie deti k navrhovaniu novho prstupu k rieeniu socilnych nedorozumen a konfliktov. Preta as prbehu s negatvnym javom sprvania, ktor pozoruje v triede. Rieenie socilnej dilemy potom vo viacerch alternatvach ponkaj deti na zklade vlastnch sksenost a postojov.

Rieenie konfliktov. Ide o slovn vyjadrenie racionlnych zdvodnen, citov aj vntornch pohntok det zainteresovanch v konflikte, rznych nzorov inch det k vzniknutej konfliktnej situcii. Kritizuje sa len in dieaa, nikdy nie jeho osobnos. Diea neme by poniovan ani odmietan. Uite me na pochopenie a prectenie konfliktnej situcie zvoli hru na rozvoj emocionality det, prpadne preta prbeh,

rozprvku s podobnou zpletkou, aby deom poskytla prklad na prosocilne rieenia podobnch situci v budcnosti.

In metdy

Tm, e sa diea metdami emocionalizcie a socializcie u medziudskm vzahom aj vzahu

k sebe, je viac schopn kontrolova svoje sprvanie a aktvne sa angaova v rznych socilnych situcich. Zlepovanie intrapersonlnych aj interpersonlnych spsobilost dieaa prispieva

k predchdzaniu aj eliminovaniu problmov v jeho sprvan, ale aj pri jeho rieen. Dleit lohu zohrva najm schopnos autoregulcie sprvania. Poda Langmeiera a Kejovej (1998) sa tto schopnos naplno rozvja od troch rokov ivota dieaa, ak m k tomu vhodn vchovn podmienky, aj v zmysle toho, e v istch situcich sa zodpoved za svoje sprvanie, ale len do takej miery, ktor zohaduje rove jeho myslenia a sksenost.


Otzky na zamyslenie: 1. Ktor konkrtne kroky dodriavam pri rieen problmovho sprvania det vo svojej triede? 2. Ak princpy repektujem a stratgie uplatujem v prevencii problmovho sprvania det?

3. Ak pravidl sprvania mm s demi dohodnut v triede? 4. Ak pochvaly a tresty sa mi osvedili pri rieen problmovho sprvania det? 5. Uvete niektor prklady prirodzench nsledkov alebo logickch dsledkov sprvania det, ktor ste v praxi zaili.


o sme si zapamtali: Doplte slov a vety do vznamov, ktorm ste porozumeli pri tudovan problematiky v textoch. 1. P krokov pri rieen problmovho sprvania det: 1. krok: Identifikcia ....................... v sprvan dieaa. 2. krok: ................................... problmov v sprvan dieaa. 3. krok: Rozhodovanie a vber ................................................. 4. krok: ...................................... stratgi rieenia. 5. krok: ...................................... 2. Demokratick uite deti vedie k uvedomovaniu si svojich prv aj ..................................... 3. Pravidl sprvania treba v triede zavdza, ale aj .............................................................. 4. Netresta trestami, ktor diea ................................. a ................................. zrauj. 5. Viac ne tresta je trestom ....................................... 6. Po treste m nasledova ....................................... 7. Metda prirodzench dsledkov mus chrni ............................................................ dieaa. Uite psob pozitvne na zmeny sprvania det metdami: ..................................... ..................................... ..................................... ............................. rol ..................................... ..................................... .....................................


3 DRUHY PROBLMOVHO SPRVANIA DET A PEDAGOGICK PRSTUP

Nerob druhm to, o si nepraje, aby in robili tebe.

Ako sa m diea rozhodn, ke ho ume, e sa klama nesmie a vzpt pouje, e niekto klame z cty i lsky, aby inmu neublil, alebo klame, aby mal z toho prospech?

Uite pozn podobn vahy o vchove malch det. Rozma o tom, o je v sprvan dieaa z hadiska veku aj jeho vntornch podmienok prirodzen a o je zleitosou vchovy v rodine a v materskej kole.

V odbornch publikcich sa uite najastejie stretva s reagovanm na symptmy (prejavy) mnohch alch (tu nespomnanch) prejavov problmovho sprvania dieaa. Tieto nemusia inkova u kadho dieaa rovnako. Prstup k nprave problmovho sprvania orientovan na diea pota s nachdzanm rovnovhy medzi vonkajm poriadkom a vntornmi silami dieaa. Rozhodnutia a zodpovednos uitea pri rieen problmovho sprvania dieaa podmieuje rove jeho profesionality (vedomosti, sksenosti, osobnostn vlastnosti, postoje). Uite vnma problmov sprvanie dieaa a porovnva ho s morlnymi hodnotami, so socilnym poriadkom, s vlastnmi hodnotami, oakvaniami i monosami vychovva a vzdelva diea s problmovm sprvanm. Urite had svislosti medzi racionlnymi a emocionlnymi rieeniami. Otto Speak (1991; poda Rogge, 2007) upozoruje, e sprvanie malch det vznamne ovplyvuje emocionalita. Preto s v ich sprvan asto pozorovaten kognitvne neopodstatnen rozhodnutia a iny.

Prlin vchovn nroky na sprvnos a dokonalos dieaa (a to v akejkovek oblasti osobnostnho rozvoja) aj na jeho sprvanie spsobili porovnvanie det s normami, oakvaniami. Ak im v istom smere nevyhovuj, vznik problm, take problm nronho vonkajieho kritria sa napokon stva problmom dieaa, ktormu asto podahne

osobnostne, pretoe situciu samo nedoke zvldnu. Nachdzanie rovnovhy racionlneho a emocionlneho, objektvneho a subjektvneho, rodinnho a kolskho je bezpochyby vemi nron a vyaduje zodpovedn pedagogick myslenie a rozhodnutia. Vo svojej profesii mus uite s konfliktami pota rovnako ako s harmniou, vrelosou aj chladom vzahov, dverou aj nedverou, blzkosou aj odmietanm. Vo veobecnosti mono kontatova, e ak uite repektuje diea, vi si ho a je mu prkladom, potom me oakva tak postoj a sprvanie od dieaa. (Rogge, 2007)


3. 1 Predvdzanie sa a akovanie je signlom potreby lsky dieaa

Dleit je hada zdroj, pvod takhoto sprvania dieaa. Dieau chba vedomie istoty, lska a dvera. Vchodiskom npravy sprvania dieaa je, aby sa ctilo ako repektovan partner vo vzahu s uiteom aj s ostatnmi demi. Rovnako treba kls na diea primeran nroky, nepreaova ho ani nepodceova jeho schopnosti a monosti. Neiaduce sprvanie je potrebn tlmi tak, e nereagujeme pozornosou, smiechom ani ocenenm. Nie je vhodn ani trest. Pozornos, odmena aj trest takto sprvanie dieaa posiluj a ved ho k jeho opakovaniu. Skr sa treba s dieaom rozprva, da mu pokojnm tnom najavo a vysvetli mu aj verejne pred demi, e jeho sprvanie je pod jeho rove, e m na viac, len ako na

detinsk a nevyspel prejavy. Meme mu pripomen, e mu rozumieme a vieme, e si tm chce zska okolit pozornos, ale takto spsob je neuiton, krtkodob, zbyton a nevedie

k trvalmu uznvaniu jeho osobnosti. Dobr je posilova neproblmov sprvanie dieaa uznanm, oceovanm, pozornosou a zujmom o vetko pozitvne, o urob, ukza mu cestu, po ktorej me njs uplatnenie v uitonch a oceovanch innostiach, ktor dospel aj deti

povauj za prospen, napr. port, zujmy.

3. 2 Nie je klamstvo ako klamstvo

Deti predkolskho veku s primn a tto ich vlastnos niekedy dospelch privdza do trpnych i vtipnch situci. Diea je primn, nem zbrany hovori o tom, o vid alebo pouje, a preto nevid ni zl na tom, ak niekoho ozna za tunho, malho, nahnevanho... Ak je za takto vroky potrestan alebo pokarhan, u sa, e hovori vdy pravdu nie je sprvne. A tak, ako postupne rast, zisuj, e im klamstvo prina vhody, take mono tvrdi, e dospel

a konvencie uia deti klama zmerne. (Goclov, 2012) Je vak ist, e ak diea povauje klamstvo za potrebn sas svojej existencie, potrebuje pomoc.

O klamstve meme hovori vtedy, ke diea vie, e nehovor pravdu. A medzi siedmym a desiatym rokom diea chpe klamstvo ako nieo, o nie je pravda. (Vacek, 2008) Dovtedy je klamstvo det vsledkom ich fantazijnch predstv alebo nedostatonho poznania a sksenost. Avak nehovorenie pravdy sa vyskytuje aj u det predkolskho veku, najm vtedy, ak sa diea boj trestu. Na rozdiel od tohto pragmatickho elu klamania m diea vea

prkladov zo ivota a hlavne dospelch, ako klama, ke chce zska ist vhody, alebo e klamstvo zo zdvorilosti je ivotnou nutnosou a niekedy aj inch ochrauje (milosrdn klamstvo).

Schopnos dieaa klama sa vyvja a m zvyajne tri rovne (Fischer, 1963; poda Turek 2003).


Klamstvo ako konfabulcia vznik vtedy, ke si diea zamiea spomienkov predstavy viazan na udalosti s inmi spomienkami alebo fantziami a miea si ich. Pri konfabulcii me s o asovo posunut spomienky alebo o fantzie spajce potlaen elania. Jank a Duek (1987; poda Turek 2003) povauj konfabulciu za nhradu medzier v pamti.

Neprav klamstvo je tak, pre ktor s typick osobn fantzie dieaa, ktor rozprva dlh a neskuton prbehy a vyma si, aby upriamilo pozornos na seba. Tento druh klamstva by tie nemal by potrestan. (Slomek, 2010)

Prav lo alebo intrumentlne klamstvo (Martin a Waltmanov-Greenwodov, 1997) je vtedy, ak diea sleduje urit cie, usiluje sa vyhn neprjemnosti alebo uskutoni nejak elanie. Je to zmern podvod, ke si diea uvedomuje, o hovor, o je pravda a o lo. (Jedlika, 2011)

Medzi neiaduce prejavy klamstva patr zapieranie, vhovorky, hdzanie viny na druhch, verblne pokodzovanie prv, ubliovanie inm a pod. Deti mu klama zo strachu z trestu, z lsky aj z hanby, e nieo nemaj, o je inm vlastn. Ku klamstvu me uite deti priamo nabda, ak sa nepriamo pta na socilno-ekonomick zzemie det: o ste dostali pod stromek, kde ste boli na dovolenke, kde pracuje tvoja mamika...?

Pedagogick rieenie klamstva det vyplva z jeho zvanosti. V prpade drobnho klamstva sta dieau poveda svoj nzor na to, o si myslme, e v konkrtnej situcii pravda je a o nie je a nemusme o tom vies s dieaom niekedy nelogick diskusie, ak z toho nevyvodzujeme pre

diea sankcie. Zrove dme dieau najavo, e mu nieo v svislostiach ulo a e za normlnych

okolnost by to prijatene zvldlo aj bez klamstva. V prpade zvanejieho klamstva, ktor poruuje prva druhch, musme situciu riei aj v spoluprci s inmi, aby sa situcia vyrieila. Dieau je dleit vysvetli, e klamstvo je zbyton a veci neriei. Aj v tejto situcii mus cti,

e ho mme radi a e ho nezavrhujeme, avak situciu rieime objektvne, aby diea

nenadobudlo vedomie, e takto si me uahova ivotn aj kolsk situciu. Ak sa diea ku

klamstvu prizn, uznme, e sa zachovalo statone a povedalo aj nevhodn pravdu. Niekedy uite klamstvo det neuvedomele podporuje aktivitami, ktor diea nem potencil zvldnu, napr. ak iada urobi ist lohu doma a diea to nechce alebo nedoke, lohu spln rodi, ale diea nabda, aby pani uiteke povedalo, e to robilo samo.

Uite by mal obmedzi vhody, ktor m diea zo svojich klamstiev, a posilova vhody z hovorenia pravdy. Spravodliv posdenie detskho klamstva vak od uitea vyaduje vek dvku empatie a vchovnho taktu. (Jedlika, 2011) Ako vak tvrd Delaroche (2007), klamstvo sa nem podporova, a preto treba, aby rodiia aj uitelia boli v prvom rade deom v neklaman prkladom.


3. 3 Krim, lebo som

Deti sa v kolektve prekrikuj, krikom na seba upozoruj, vynucuj si pozornos a rzne vhody. Pri krian nielen zosiluj hlas, ale ho aj zvyuj. Hlasivky sa pri tom prekrvuj a napnaj. Ak diea kri asto, na okraji hlasiviek sa vytvoria zdureniny, tzv. hlasivkov uzlky. Potom je hlas dieaa trvale chrapav. V krajnch prpadoch prepnanie hlasiviek me vysti do spastickej dysfnie, ke diea hlas tvor s kovitou nmahou. Diea serven a na krku mu nabiehaj ily. Preto treba vas pamta na prevenciu kriania a chrapavosti hlasu det. Uite nem reagova na poiadavky, ktorch sa diea domha krianm, m trvale rozvja socilnu

a emocionlnu klmu v triede tak, aby deti pokojne spolupracovali a komunikovali v blzkej vzdialenosti. Uite tie kontroluje seba, aby nekrial, avak aj siln a vysok hlas, ktorm komunikuje, me zvdza deti ku krianiu a tu si tie mus na seba dva pozor. Od uitea sa oakva, e deom poskytne vzor pokojnho a trpezlivho rozprvania. (Sovk, 1984).

3. 4 Hyperaktivita je chorobou a nie zlomysenosou dieaa

Z mnostva odbornej literatry sa uite me informova o princh, prejavoch a veobecnch monostiach npravy porch pozornosti, asto spojench s hyperaktivitou (deti s ADD a ADHD). Prostrednctvom pedagogickej diagnostiky me takto diea v triede orientane rozpozna

a nsledne iniciova jeho odborn vyetrenia prostrednctvom rodiov, aby sptne zskal informcie, ako diea optimlne a efektvne vychovva a vzdelva.

Diagnostikujci uite urite neprehliadne charakteristiky osobnosti dieaa svisiace s poruchou pozornosti a hyperaktivitou. Poda Drtilovej a Koukolka (1994) ide najm o tieto:

nadmern aktivita,

poruchy vnmania vo vzahu k pohybu,

citov nerovnovha, problmy v sprvan,

poruchy pozornosti, pamti a myslenia,

problmy v komunikcii.

Laniado (2004) aj Munden Arcelus (2008) ich opisuj konkrtnejie. Diea s poruchou pozornosti spojenou s hyperaktivitou je:

nepokojn, nadmerne pohybliv a ruiv,

nesstreden, nebavia ho innosti vyadujce pokoj a ticho,

m problmy so zaspvanm,


skr kon, ako rozma,

nepredvda nebezpeenstvo,

in.

Tieto oblasti uvdzanch charakteristk nie s pozorovaten u kadho dieaa. Vyskytuj sa v rznej kombincii a prejavuj sa jedinenmi schopnosami a problmami dieaa, ktor treba posudzova a riei individulnym spsobom.

Aj ke je to skuton nron, uite m pri rieen symptmov tejto poruchy zachovva pokoj, by trpezliv a optimistick. Pravdou vak je, e uite nepredvdatenm sprvanm dieaa me by stresovan a frustrovan najm vtedy, ak dobre premyslen vyuovanie det v triede mus neustle preruova a prispsobova negatvnym dsledkom sprvania a konania dieaa s hyperaktivitou. Prevenciou problmov v sprvan a neelnej aktivity dieaa je predvdavos uitea a prprava rznych innost, aby diea svoju nadmern energiu vyuvalo elnm spsobom a zavalo spech. Od uitea sa tie oakva obozretnos (aby dval na diea pozor, mal ho pod dohadom), aby diea nevykonalo nieo zl, neublilo sebe alebo inm uom. V rieen prejavov poruchy pozornosti a hyperaktivity uite zvl db, aby diea poznalo pravidl sprvania v triede aj ich repektovalo. Uite nem by direktvny, ale dsledn v ich dodriavan. Zakazovanm aktivity uite dieau nepomha, skr mu spsobuje psychick za, a preto pri jej zvldan diea zakrtko zkaz uitea poru. Aj ke m diea zven pohybov aktivitu, strieda a vykonva innosti pomerne rchlo, jeho vkony s vzhadom na rchlos zvyajne neadekvtne, deficitn. Preto netreba diea podrobova skkam na as a vkon a saeniu s ostatnmi demi pre svoje akosti v nich neuspeje. Uite diea zmerne u iba vtedy, ke vid, e je sstreden, inak je energia obidvoch znehodnoten. Je dleit, aby diea

za pokroky v uen a sprvan dostalo kladn sptn vzbu (napr. je pekn, e si to urobil, e si vydral, podarilo sa ti to...). Z hadiska zdravho sebaponmania je to nevyhnutne potrebn, pretoe aj ke je tak, ak je, posiluje sa tm jeho vedomie, e pozitvne orientovanou aktivitou me seba aj okolie pozitvne meni a ovplyvova. Materilne odmeny za zmeny v sprvan sa neodporaj, pretoe diea sa men za odmenu a nie preto, lebo to m vznam pre neho samho aj vzahy s inmi umi. Tresty naopak stupuj nervozitu a hyperaktivitu dieaa, preto s mlo inn, prpadne spaj negatvne city a agresivitu.

K alm monostiam pomoci uitea dieau s poruchou pozornosti a hyperaktivitou patria nasledujce spsoby:


Rozprva sa s dieaom medzi tyrmi oami, vzia ho za ruku, prejavi mu nklonnos a rozprva sa o tom, o ho trpi, o cti, umoni mu vyjadri svoj pohad na svoju situciu, dohodova s nm pravidl sprvania a tieto prehodnocova. Informova diea. Kad de rno diea oboznmi, o bude robi, ako sa bude hra, o sa od neho oakva, umoni mu, aby si samo urilo, o o m zujem. Postupnos innost je vhodn nzorne zaznamena pripnutm obrzkov, ktor innosti symbolizuj, na viditen miesto v triede. Zdokonaova sebaovldanie dieaa. Poskytova dieau sptn vzbu a formatvne hodnotenie tak, aby si uvedomovalo svoje siln aj slab strnky, prena na diea primeran zodpovednos za sprvanie a innosti, ktor doke ovplyvova a urobi samostatne. Pozitvne smerova energiu dieaa. Diea potrebuje pohyb a podmienky, v ktorch bude eln a zmyslupln. K tomu slia premyslen pohybov aktivity a pomcky, naprklad skkanie na trampolne, tanec, pohybov hry a cvienia v triede aj vonku, prechdzky, portovanie a pod. Eliminova ruiv vplyvy na diea. Prostredm aj mnostvom uebnch podnetov nerozptyova

pozornos dieaa. Minimalizova farby, vzdobu, hraky a materily v triede, pripravi pre hry a hrov innosti len tie, ktor deom pomu porozumie vzahom a svislostiam v obsahu uiva a tmach, o ktorch sa prve uia.

Ak uite chce, aby sa diea v materskej kole dobre ctilo, mus ma dobr vzah s nm, ale aj s jeho rodimi. Neusmerovan a vemi nron sprvanie hyperaktvneho dieaa privdza uitea do neahkej psychickej situcie. Uite sa cti bezmocn a to v om vyvolva zlos. Na druhej strane je mu ho to, lebo vid, ak je diea osamel. Cesta k takmuto dieau vedie jednoznane prejavmi nklonnosti, a to hlavne dotykom. Diea to vnma ako oporu. Potrebuje, aby ho uite viedol za ruku k dosiahnutiu ciea a aby ho pri tom povzbudzoval. Na prechdzke sa potrebuje dra uiteky, aby mohlo s spolone so skupinou. Potrebuje neustlu

individulnu nklonnos uiteky, ktor vak me u ostatnch det vyvola iarlivos. (Prekopov, Schweizerov, 2008)

Zo sksenost mnohch uiteov vieme, e uite by o odlinosti dieaa mal hovori s celou triedou a vysvetli im svoj vchovn postoj (on nie je zl, len m problmy s ovldanm, deti mu pomu naui sa to tak, e hyperaktvne diea dostane prsnejie pravidl sprvania). Deti to

doku pochopi. Na to, aby sa diea nauilo sstredi, mus by vyuit jeho prebyton


aktivita, a tak diea predtm, ako m uskutoova statick innos so sstredenm, si prebyton energiu minie pohybovou innosou, napr. skkanm, behanm, plhanm a pod.

3. 5 Diea, ktor ubliuje

Je pravdepodobn, e v triede je aspo jedno diea, ktor m agresvne sklony. Otzkou je, i mu ich uite dovol prejavi alebo nie. Zvis to od prevencie agresivity, ktor uite uskutouje dslednm diagnostikovanm a vhodnmi stratgiami edukcie. Uite sa popritom zama, preo mal dieaa to na inch a ubliuje im, had v jeho sprvan prinn svislosti, ktor s asto len dsledkom vnejch problmov, s ktormi sa diea neelanm spsobom vyrovnva a samo tm vol o pomoc.

Zdenk Matejek (1986) to prakticky zdvoduje na prklade, e ak chlapec nem monos

kopn do lopty, bude kopa do inch det. Pre edukan proces veden uiteom to znamen

da deom monos uvoni si nahromaden energiu striedanm pohybu so sstredenou prcou, pouva o najviac pochvl, kooperujcich aktivt, prosocilnych innost, voli pre deti kontruktvne a zmyslupln innosti, ktor im nebud dva priestor na ubliovanie inm.

alou zvanou prinou agresivity me by zkos dieaa, naptie, stres, neistota. Tieto s

citenmi prekkami vzahov s inmi, a tak sa diea sna upta pozornos, zska zujem o seba tokmi na slabch. Vnucuje sa tm, e slovne alebo fyzicky napda inch. Priny agresivity pramenia z hlbokch prin (napr. rodinnch vzahov), a preto ich uite me vemi ako odstrni. Ak sa u dieaa nastol ivotn istota, agresivita zvyajne ustpi. Diea a jeho rodina preto vyaduj poradensk terapie. Najzvanejou prinou agresivity vak me by citov neuspokojenie dieaa, ktor vyvolva tendencie k nhradnmu citovmu uspokojeniu v podobe spsobovania bolesti inm uom alebo zvieratm. Ani v tomto prpade situciu dieaa nie je mon riei bez poradenskch sluieb.

Uite m urobi vetko pre to, aby diea ctilo, e mu chce pomc situciu riei. V kadom prpade uite neodmieta diea, len negatvny prejav jeho sprvania. Diea verblne ani inak

neponiuje, ale vyjadr neshlas s jeho negatvnym sprvanm, a to racionlnym argumentmi (vzhadom na pravidl, etick normy).

V agresivite a detrukcii je dieau nutn okamite zabrni, ale so zdvodovanm je dobr poka, km negatvne city ustpia. V rieen agresivity Lednick a Fulopov (2009) odporaj vyjadrova sa o konkrtnom momente (teraz a vnmam ako...), nehodnoti tone (ty si zl....), radej sprvanie opsa (ublil si svojmu kamartovi ...), nielen hovori, ale vypou si aj nzor dieaa, vystihn chvu, ke sa diea sprva vhodne a da mu pozitvnu sptn vzbu pochvli ho. Vhodn je vies s dieaom empatick rozhovory, pracova s celou triedou na


posilovan prosocilneho sprvania, formova prosocilne sprvanie det v triede s porozumenm, empatiou, vzjomnosou a s vedomm, e siln chrni slabho a e vzjomn pomoc a spoluprca je obohacujca. Uite pri tom me vyuva viacer metdy (napr. umeleck vyjadrenie schopnosti empatie a pocitov, prjemnch zitkov, slvnosti a prezentcie, sptnej vzby, inscenan hry, hodnotenia sprvania a konania, posilovanie pozitvneho sprvania, podnecovanie novho, pozitvneho sprvania, potlanie nevhodnho

sprvania, metdy zmien postojov, metdy tvorby efektvnej skupiny, metda analzy situcie,

simulovanie ivotnch situci, hranie rol, vzoru, prkladu, imitcie, metdy asertvneho

sprvania, otvoren komunikcia, koopercia, hlasovanie, zitkov metdy, sociodramatick

hry a in (Zelina, 1996). Mali by sa vytvra situcie, v ktorch sa me diea uplatni a uspie, o vytvra monosti na pozitvnu sptn vzbu.

Ak m uite zmysel pre humor a vie ho vhodne vyui, m len aliu devzu, ktor me vyui vo svojej pedagogickej prci. Mus si vak dva pozor na to, aby tento humor i poznmka

nevyzneli bagatelizujco, znevaujco a boli pouit v sprvnom ase.

V prevencii agresivity je vhodn tzv. celokolsk stratgia. Do nej sa zapoja nielen uitelia a rodiia, ale aj odborn zamestnanci poradenskch zariaden. Spolone rieia problmov sprvanie det aj mu predchdzaj jednotnmi stratgiami, o ktorch sa vzjomne informuj, a sa zjednocuj v ich uplatovan u jednotlivch det i v triednych kolektvoch.

3. 6 Hnev dieaa

O hneve a vzdorovitosti dieaa Zdenk Matjek (1986, s. 117) napsal, e je to as, v ktorom diea investuje energiu do boja s prekkami. Rob to vak neuvedomele a nevyspelo. Diea nevzdoruje z nejakej zuby v zchvatoch, ale preto, e sa dostalo do konfliktnej situcie. Bu mus robi to, o nechce, alebo neme robi to, o chce.

Poda Chapmana (2009, s. 17) je hnev siln ve, nie dobr emcia, obvykle odpor vyvolan pocitom, e nm niekto ublil alebo ns urazil. Ide o zhluk emci, do ktorch je zapojen telo, myse i va. V druhom a treom roku ivota dieaa je hnev najsilnej, lebo svis s objavovanm seba v tzv. obdob prvho vzdoru. Poas alch rokov sa redukuje a diferencuje. Diea sa hnev, ak sa cti ukrivden, sklaman, unaven, chor alebo odvrhnut. Hnev sa u malho dieaa spja so vzdorovitosou a me prers do fyzickho toku k sebe alebo inm. (Kast, 2010)

Chapman (2009) rozliuje dva typy hnevu:


Pretlakov zchvat hnevu. Ide o nhly prval emci, ktor diea pohaj za hranice schopnosti vyrovna sa s danou realitou. Tento hnev nem diea premyslen, aby dosiahlo svoj cie, ale jeho prinou je temperament dieaa.

K pretlakovmu zchvatu hnevu u dieaa najastejie dochdza:

v popoludajch hodinch, ke je diea unaven, mono aj hladn a psobia na vnemy, ktor si nazhromadilo poas celho da,

poas tzv. vvinovej vlny, ke diea prechdza z jednho vvinovho obdobia do druhho,

pri nenaerpan energie, ke diea introvert nemalo poas da as samo na seba alebo diea extrovert nemalo prleitos hra sa s demi.

Prejavy pretlakovho hnevu s u det rzne. Najastejie si diea ahne na zem, kope a kri. Tomuto typu zchvatu hnevu sa d predchdza uspokojovanm fyziologickch potrieb dieaa

a treba sa spolieha aj na sebakontrolu dieaa, e po krtkom ase ustpi, naprklad pri zaujat inm podnetom hrakou, osobou, situciou.

Manipulan zchvat hnevu. Diea chce prostrednctvom neho dosiahnu urit vhodu, a tak zchvatom hnevu manipuluje osobu, ktor mu m iadan vhodu zabezpei. Tento hnev me by oprvnen aj nie, ak je dieau spsobovan krivda alebo to tak cti. Spaom tohto hnevu me by sklamanie, nesplnen elanie, zmaren snaha, zl nlada a in priny. (Chapman, 2009)

ast zchvaty hnevu a vzdorovitosti dieaa s pre uitea znamenm, ktormu m venova pozornos. Ak sa diea sprva vzdorovito, vdy sa za tm skrva nejak sprva uren rodiom alebo uiteom a tto, prv ako zareaguj, musia jej obsah rozlti. (Dobson, 1995, s. 120)

Uite sa m dieaa pta, o ho hnev, o potrebuje, o ho trpi. Annette Kast-Zahn (2008) uvdza nzor americkho psycholga doktora Thomasa Gordona, ktor zujem dospelho o prinu hnevu dieaa nazva aktvne navanie. Poda neho je dleit, aby rodiia, ale aj uitelia zisovali, ak dvody, city a pocity sa skrvaj za sprvanm det. To mono zisti len rozhovorom a povanm dieaa, pretoe prostrednctvom vyjadrenia svojich mylienok, citov sa diea lepie doke vyrovna s nvalom emci.

Pri zvldan zchvatu hnevu a vzdorovitosti dieaa m uite v prvom rade ovlda svoj hnev a in negatvne emcie. Optovanie hnevu hnevom situciu len zhoruje. Niekedy hnev dieaa po chvli prejde, inokedy mu treba venova pozornos, naprklad udriavanm kontaktu o alebo dotykom ruky na telo dieaa, aby ctilo, e nablzku je osoba, ktor mu chce pomc. (Campbell, 1998)

Ak diea v hneve kri, uite ho ubezpe, e mu me poveda, o potrebuje, o ho trpi, e sa pokojne porozprvaj. Diea sa prestane hneva a vtedy, ke bude ma pocit, e me by


vypout. Po odznen hnevu uite dieau vysvetl, e ho zaujma, ale e mus svoje nzory prejavova miernejm spsobom. Ak diea hde veci, treba ho upozorni, e rozprva sa mono len vtedy, ke s tm prestane. (Chapman, 2009)

U malch det pomha aj trpezliv pokanie, km vzdor odznie, alebo zaujatie dieaa inm podnetom. Diea za hnev netreba tresta a ani mu netreba subova, e ke sa nebude hneva, zska ist vhody. Vzdorovitos patr do vvinovch charakteristk dieaa predkolskho veku,

ale v priaznivch socilnych a emocionlnych podmienkach nie je intenzvna.

Inak slovami Zdenka Matjeka (1986, s. 119): A tak nejen dt i vychovatel se u a zraje v radostnm souit i v obasnch konfliktech.

3. 7 Krde alebo toto je moje

Ak diea kradne, teda privlastn si nieo, o mu nepatr, m urit emocionlny problm. (Delaroche, 2007) Mal deti to zvyajne robia z istej emocionlnej pohntky, ktor je silnejia ne vedomie, e sa to nesmie a e je to zakzan. Diea predkolskho veku si zvyajne berie veci, ktor sa mu pia alebo ich doma nem. Najm deti, ktor s impulzvne, maj nutkav sprvanie a nedoku odola, potlai svoju tbu po nieom, kradn. Rodiia sa asto uduj: Preo to rob, ve m vetko, o potrebuje? Niekedy je ku krdei nabdan inmi vmi demi alebo dospelmi a urob to, lebo im dveruje. Ku krdeiam niekedy diea nti socilna situcia, ak je diea hladn alebo nemva tak jedl, ktor maj ostatn deti, lkaj ho a chce ich ochutna. Kradn ho me ui aj okolie, ke pozoruje, e sa to d a nehrozia za to tresty.

Ak mal diea nieo bez dovolenia vezme a je potrestan, u sa, e trest je dsledkom neelanho sprvania. Po treste vak mus nasledova aj vysvetlenie, preo sa to nesmie.

Niekedy s pre diea dsledky odhalench krde samotnm trestom, lebo v inch situcich hroz, e vina padne na, aj ke to nebude pravda.

Ke diea vemi ti po nieom, o mu nepatr, nie je ahk nepodahn tbe. V takomto prpade uite diea u zamera svoju pozornos na nieo in. Nie je to vak jednoduch. Krdee sa zanaj nevinne. asto ide o malikosti. Mu sa dostavi vitky svedomia, ale s alou a alou krdeou vitky hasn. (Kunk, 2007)

Uite by mal s demi vies rozhovor o tom, o krde je a ak m dsledky.

Me ich oboznmi s nasledujcimi bodmi, v ktorch im vetko podrobne vysvetl.

Viem, e:

krde je poruenie uritch pravidiel,

krde nie je hrdinstvo,


zobra si vec bez dovolenia majitea sa neme ani nepatr,

kad vec je majetkom niekoho. Ke nieo njdem, naprklad ke, peniaze, peaenku, doklady, retiazku, odovzdm njden predmety uiteovi alebo rodiovi, ktor poznaj

rieenie, aby sa straten vec dostala sp k majiteovi.

Diea by malo pozna urit normy, ktor s spolonosou schvlen a uznvan, priom by ich malo samo dodriava a malo by vyadova dodriavanie aj od inch det a rovesnkov.

U det sa astejie meme stretn s tzv. prleitostnm, a nie uvedomelm odcudzenm nejakho predmetu, ktor sa dieau zapi a ono podahne nutkaniu tento predmet vlastni. V tomto prpade ide o formu skratovho konania, pretoe diea tento in neplnovalo ani nad nm nepremalo. (Turek, 2003) V materskch kolch je to zvyajne zjedenie sladkost, ovocia, ktor m diea v skrinke, alebo privlastnenie si hraky a jej odnesenie domov. Ak rodiia dieau nevysvetlia, e sa to nesmie a e hraku mus vrti, pestuj u neho vedomie, e o nie je zakzan, je vlastne dovolen a podobn in zopakuje. Preto nie je nim vnimon, e vo vreckch det konia panikovia z lega, mal autka i farebn kocky a in drobn hraky a predmety.

Nech je spsob privlastovania si akkovek, uite mus vyptra prinu sprvania dieaa a krde riei trestom v podobe logickch dsledkov a vysvetlenm, preo je to nevhodn sprvanie.


Otzky na zamyslenie Ak druhy problmovho sprvania det najastejie rieite vo svojej triede? Ak s Vae sksenosti s klamstvom det? Uvete niektor zaujmav situcie z praxe. Ak stratgie uplatujete v prevencii kriku v triede? Ak neelan prejavy sa vyskytuj v sprvan det s hyperaktivitou? Mali ste v triede diea, ktor inm ubliovalo? Ako ste rieili situcie, ktor vznikli vinou jeho agresivity? Ukradli nieo deti z triedy alebo materskej koly? Ako ste postupovali v rieen tohto problmovho sprvania?


o sme si zapamtali Doplte slov a vety do vznamov, ktorm ste porozumeli pri tudovan problematiky v textoch. akovanie a predvdzanie sa je signlom ....................................................................................... Ak diea povauje klamstvo za potrebn sas svojej existencie, potrebuje .................................. Osobn fantzie dieaa, ktor rozprva dlh a neskuton prbehy, s nepravm........................... Prav lo je, ke diea....................................................................................................................... Obozretnos uitea u dieaa s hyperaktivitou znam

Documents

Lipnická - Dieťa s Problémovým Správanímv MŠ- Na Webe