Psychická záťaž učiteľa a problémové dieťa v MŠ

PhDr. Dagmar Kopčanová, VÚDPaPe-mail: dkopcanova@yahoo.com

: „Čo robí materskú školu dobrou?“

Celoslovenská odborná konferencia Banská Bystrica, 25. september 2014

 MOTTO:

Kvalitná výchova a kvalitné vzdelanie sú silnou devízou každej spoločnosti a dôležitým prostriedkom prevencie pred kriminalitou, drogami a ďalšími protispoločenskými javmi.

I. časť : Psychická záťaž učiteľa/ učiteľky 

Stres, záťaž, burn-out a copingové mechanizmy vo svetle výskumov

 Vo výskume, ktorý realizoval Pavlík (1999) mali ženy učiteľky tendenciu považovať svoj zdravotný stav za horší ako muži- učitelia. Podobné výsledky zistili aj B. Vašina s M. Valoškovou (1998). Pocit záťaže sa ešte zintenzívňuje u žien v súvislosti s vyššími požiadavkami na ne kladenými v bežnom živote popri zamestnaní (Pavlík , 2001).

Stres - afektívne negatívny syndróm, vychádza zo subjektívneho hodnotenia a prežívania vlastnej profesionálnej situácie učiteľom ako aj vlastné nároky prekračujúcu pracovnú kapacitu (osobnostné dispozície, odolnosť). (C.J. Travers, C.L. Cooper, 1996).

Zlyhanie copingových mechanizmov súvisí s vnímaním narušenia subjektívnych hodnôt vrátane subjektívnej pohody a sebadôvery.

Vyhorenie (burn-out) - stav úplného fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania spojený so stratou motivácie (Drotárová, E. 2004). Baňasová (2004) zistila že u učiteliek MŠ sa vyššia miera vyhorenia prejavila najmä v oblasti kognitívnej a citovej oproti fyzickej a sociálnej, a to najmä ak išlo o výchovu rómskych detí v porovnaní s nerómskymi deťmi. 

Typy ľudí náchylných k vyhoreniu (burn-out) : - ľudia so silnou potrebou pomáhať, tí, ktorí viac dávajú než prijímajú;- ľudia so sklonom k úzkostlivosti; - ľudia mimoriadne citliví, vnímaví;- ľudia, ktorí radi snívajú a fantazírujú. 

Myron D. Rush (2003) rozlišuje dva kruhy prejavov vyhorenia: vonkajšie

a vnútorné. a) Vonkajšie prejavy vyhorenia: b) Vnútorné prejavy vyhorenia:- aktivita vzrastá, produktivita - strata odvahy; zostáva rovnaká, resp. klesá; - strata osobnej identity a sebaúcty;- neustála podráždenosť; - strata objektívnosti;- chronická fyzická únava; - emocionálna vyčerpanosť;- neochota riskovať. - negatívny duševný postoj. 

Učitelia a učiteľky vo výchovno-vzdelávacom procese:

 Učiteľ (muž):

* racionálnejšie vnímanie pracovných úloh* plánovanie myšlienkových postupov * pragmatické riešenie problémov* vyššia frustračná tolerancia* ľahšie dosiahne disciplínu* nelipne do písmenka na učebných osnovách- vie improvizovať* spravidla viac zmyslu pre humor Učiteľka (žena) :

* emocionálne prežívanie* ľahšia ovplyvniteľnosť* citlivejší prístup* nižšia frustračná tolerancia* verbalizácia pocitov * väčšia dôkladnosť pri organizovaní práce a zmysel pre poriadok* vyššia miera empatie a tolerancie         

Učiteľky Poradie UčiteliaZlá atmosféra v triede

1 Malý plat

Nezvládnuteľní žiaci 2 Malá možnosť postupu

Veľká pracovná záťaž 3 Nekoncepčnosť školstva

Pocit bezmocnosti vo výchove

4 Nezáujem niektorých žiakov o vyučovanie

Nedocenenie práce učiteľky

5 Nedocenenie práce učiteľa

Zlé vzťahy s vedením školy

6 Nespolupráca rodičov

Nezáujem niektorých žiakov o vyučovanie

7 Nedostatok peňazí na školstvo

Nespolupráca rodičov 8 Zastaralosť školy ako inštitúcie

Fyzická námaha 9 Nedostatočné materiálne vybavenie škôl

Malý plat 10 Problémoví žiaci

Tab. 1 Stresory v škole a školské stresory podľa učiteľov/učiteliek (Řehulka, E. a Řehulková, O. (2001)

Problémy psychickej záťaže učiteľov a možnosťami jej prekonávania:

 Psychosociálny stres- vážne patologické dôsledky na zdravie učiteľa/ky tým, že indukuje v organizme celý rad endokrinných reakcií s latentnými škodlivými následkami schopnými zasiahnuť každý orgán a každý systém v tele.  

Možnosti prekonania psychickej záťaže: • Štúdium problematiky, internet, sebakorekcia, úprava celkového denného režimu atď.• konzultácia so skúsenými kolegyňami • účasť na supervíznej bálintovskej skupine• aplikácia autogénnych tréningov, relaxácia, antistresové programy, racionálna zmenou organizácie pracovného času a i.• riešenie medziľudských vzťahov v materskej škole a optimalizácia jej sociálnej klímy• hľadať podnety orientované na zlepšenie fungovania školy alebo školského zariadenia ako systému• využiť aj iné expertné psychologické služby v odborných zariadeniach (CPPPaP, VÚDPaP, súkromné poradenské služby, a pod.)

Návrh komplexu celospoločenských opatrení, zameraných najmä na:  

* podstatné zvýšenie finančného ohodnotenia učiteľa podľa úrovne kvalifikácie, funkcie, náročnosti a kvality vykonávania pedagogickej práce

* sprísnenie kritérií posudzovania psychickej pracovnej spôsobilosti uchádzačov o učiteľské povolanie, (čim by sa zabránilo podceňovaniu učiteľského štúdia, alebo jeho výberu len z dôvodu neprijatia na iný typ štúdia)

* psychologická príprava budúcich učiteľov (sociálno-psychologické tréningy a výcviky nielen pre riadiacich školských pracovníkov, ale aj pre pedagógov jednotlivých špecializácií , v dôsledku čoho by si osvojili asertívnejší prístup pri presadzovaní svojich požiadaviek smerom k nadriadeným orgánom - zlepšenie koncepcie a stratégie personálneho výberu pri obsadzovaní riadiacich funkcií v školstve)

* prieskumy príčin a zdrojov pracovnej spokojnosti, či nespokojnosti v učiteľskom zamestnaní a ich medializácia

* otvorená medializácia všetkých aktuálnych otázok spojených so školstvom a postavením dnešného učiteľa 

II. Problémové dieťa v materskej škole

Najčastejšie okruhy problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť v MŠ : - adaptačné problémy pri zaškolení do MŠ, resp. pri prestupe z jednej MŠ na druhú - výchovné problémy detí - vývinové problémy detí predškolského veku-neurotické problémy

- enuresis nocturna et diurna (nočné a denné pomočovanie)- ľaváctvo, skrížená lateralita a inverzia pri kreslení- komunikačné poruchy (poruchy výslovnosti a reči )- hyperaktivita, poruchy koncentrácie pozornosti -školská zrelosť

- rôzne psychotické poruchy (autizmus, Aspergerov syndróm)-špecifické problémy nadaných detí v útlom veku- inklúzia (začleňovanie) detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do kolektívu MŠ- pomoc pri tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích programov

-osobnostné ťažkosti v emocionálnom a sociálnom kontexte ( napr. tréma, neschopnosť sústrediť sa, vyčerpanosť, ťažkosti v sociálnom kontakte, emočné problémy-rozvoj osobnosti a duševný rast (pomoc pri negativizme a vzdore)

- poruchy sexuálnej identity

-problémy rovesníckych vzťahov, nadväzovania a udržiavania kamarátskych vzťahov v kolektíve MŠ *

-konflikty medzi deťmi a ich riešenie -antisociálne prejavy s prvkami netolerancie, rasizmu a diskriminácie a primárna prevencia sociálno - patologického správania

-šikanovanie, násilie, prejavy agresivity medzi deťmi

-týrané a zneužívané deti v domácom prostredí

*Materská škola - významný vplyv na socializáciu dieťaťa. (Kaščák, Filagová, 2007). Prispieva aj k rodovej socializácii, ktorá vedie deti k osvojovaniu si tradičných rodových predstáv a rôl.

Adaptačné problémy pri zaškolení do MŠ

Prejavy adaptačných ťažkostí detí:- plačlivosť, hnev, útočnosť,- impulzívne (nepredvídateľné) správanie,- strach a úzkosť,- nezáujem, nezapájanie sa do hier a činností,- odmietanie stravy,- úteky z materskej školy,- somatické a neurotické ťažkosti (zvracanie, bolesti brucha, hlavy, pomočovanie a pod.). Ako môže rodič napomôcť procesu adaptácie dieťaťa v MŠ - krátkodobými návštevami dieťaťa s rodičom v materskej škole ešte pred vstupom do materskej školy,- konzultáciami a informačnými stretnutiami rodičov dieťaťa, vedúceho pedagogického zamestnanca a učiteľov triedy na začiatku jeho dochádzky do materskej školy,- osobnou asistenciou rodiča svojmu dieťaťu pri prekonávaní adaptačných problémov v materskej škole. 

Učiteľ môže riešiť sťaženú adaptáciu dieťaťa viacerými stratégiami:

- prejavmi väčšieho záujmu o dieťa napr. privítaním dieťaťa v triede podaním ruky, úsmevom, pohladením, vyjadrením potešenia z opätovného stretnutia,- krátkym rozhovorom s dieťaťom o ponuke hier a činností s cieľom motivovať dieťa k nim,- ranným kruhom, v ktorom môže dieťa komunikovať s inými deťmi a vyjadriť svoje myšlienky, pocity a názory voľne alebo k témam edukačných projektov,- orientáciou na hrové záujmy dieťaťa, odpútaním pozornosti dieťaťa od prejavov negatívnych emócií, umožniť mu hrať sa hry, ktoré ho bavia, ale hodnotným, pozitívnym spôsobom,- nenútením dieťaťa, ale prostredníctvom zaujatia obsahom aj predmetnými súčasťami hry a činnosťami,- relaxom dieťaťa - umožniť mu relaxovať, venovať sa sebe, keď to potrebuje na uvoľnenie negatívnych emócií v relaxačnom kútiku s vankúšmi a mäkkou podložkou,- chválením dieťaťa za pozitívne prejavy správania a ochotu spolupracovať, hraním sa s inými deťmi,- zabezpečením priestorov proti úrazu a úteku dieťaťa.

 Ako sa kontaktovať so psychológom ?

1. Najjednoduchší postup je požiadať o kontakt prostrednictvom telefonátu, mailu, alebo osobnej návštevy v najbližšom Centre pedagogicko-psychologického poradenství a prevencie CPPPaP. 2. Kontakt s CPPPaP je možné realizovať aj prostredníctvom kmeňového školského psychológa, ktorý má na starosti príslušnú MŠ a zabezpečuje v nej psychologické služby.

3. Odborníka - psychológa si môžu vyhľadať aj samotní rodičia dieťaťa, či už prostredníctvom internetu, alebo odporúčania pedagógov, známych, atď.  

V prípade akýchkoľvek ďalších, ťažko riešieteľných problémov v MŠ odporúčame obrátiť sa na odbornú pomoc.

Vyšetrenie školskej spôsobilosti (tzv. školská zrelosť) :

Prvý krok- depistáž so zameraním na školskú spôsobilosť detí a zápis dieťaťa do základnej školy podľa § 20 ods. 2 školského zákona. Na základe zistení vyplývajúcich z depistáže a po konzultácii zúčastnených (zákonný zástupca, učiteľka materskej školy, psychológ) sa odporučí zákonnému zástupcovi absolvovať s dieťaťom vyšetrenie školskej spôsobilosti v príslušnom poradenskom zariadení so zameraním na deti podľa § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 školského zákona.

Ak je potrebné dieťaťu zabezpečovať ďalšiu starostlivosť, vrátane prípravy ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 10 písm. a), c), d) školského zákona, ďalej mu ju poskytuje poradenské zariadenie v súlade s § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 školského zákona; do dokumentácie, ktorú vedie o dieťati, priloží záver o výsledku z vyšetrenia školskej spôsobilosti dieťaťa vykonanú iným poradenským zariadením.

Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP) uskutoční vyšetrenie školskej spôsobilosti dieťaťa len v prípade ak je v materskej škole dokumentácia o zdravotnom postihnutí dieťaťa a dieťa bolo diagnostikované lekárom. Rovnako sa postupuje v prípade, ak o zistenie školskej spôsobilosti požiada zákonný zástupca dieťaťa.

POZOR : Učiteľky materskej školy nie sú kompetentné vykonávať v materských školách depistáž so zameraním

na školskú spôsobilosť detí .

Vyšetrenie školskej spôsobilosti detí, ktoré svoj oneskorený vývin majú pravdepodobne na základe sociálne znevýhodňujúceho prostredia(SZP) , z ktorého pochádzajú, vykonáva podľa § 132 ods. 1 školského zákona CPPPaP. Pri starostlivosti o žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sa odporúča spolupracovať s asistentmi pedagóga.

V MŠ je potrebné sledovať deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou a pred ich zaškolením vykonať kontrolné psychologické vyšetrenie. U detí so SZP je vhodnejším postupom zaradenie takéhoto dieťaťa do nultého ročníka alebo využitie ďalších foriem edukácie. Odporúča sa sledovať deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou a pred ich zaškolením vykonať kontrolné psychologické vyšetrenie.

Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie vykonávajú psychologické vyšetrenie dieťaťa len so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak.

O diagnostické a rediagnostické vyšetrenia môže požiadať rodič, alebo iná fyzická osoba než rodič, ktorá má dieťa zverené do osobnej alebo pestúnskej starostlivosti alebo zástupca zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie, predbežné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, ako aj škola, školské zariadenie, odborný lekár alebo sociálna kuratela.

Záväzné písomné vyjadrenia k odkladu začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa, k školskému začleneniu dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej ŠVVP) do bežnej školy, ako aj k jeho zaradeniu do školy pre deti a žiakov so ŠVVP, môžu vydať len poradenské zariadenia zaradené v sieti škôl a školských zariadení.

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ !!!