Môj nárek si obrátil na tanec, roztrhol si moje rúcho kajúcne

a radosťou si ma opásal, aby ti moja duša spievala

a nestíchla už nikdy.[ Ž 30, 12-13 ]

PKatríkDesign

[ 1/2010 ; Príspevok: 1,5€ ] [Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže]

[rubrika]2

04 Janko Havlík [ľudia ako my]

08 Sv. Lujza - cesta a povolanie [spiritualita]

12 Verím v Boha [verím v Boha]

18 Moje misijné dobrovoľníctvo [misie]

20 72 hodín bez kompromisu [aktuálne]

22 Výročná správa za rok 2009 [čo na to štatutár?]

24 Zrodenie rodinného stretka [rodina]

26 Naše združenie je (celo)SVETOVÉ! [jmv]

30 A big HI from JMV Syria [jazykové okienko]

32 Stretko [stretko]

52 Deti a mládež [mládežnícka politika]

56 Paolo Coelho: Pútnik [knihy]

58 Metelica [hudba]

Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk • Kon-taktná adresa: Bc. Monika Zbínová, Slatinská 29/10, 018 61 Beluša • Telefón: 0911 220 313 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Bc. Monika Zbínová

• Redakčná rada: Peter Katrík, Bc. Mária Mazúrová, Ján Jakubovič, s. Petra Jedličková, P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM, Mária Berkešová, Ing. Štefan Strieška, Mgr. Zuzana Černajová, Katarína Maz-úrová, DiS. Daniel Hrenák, Zuzana Urbanová • ISSN 1336 - 7013 • Registračné číslo: EV 3610/09 • Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: provinciálny pred-stavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Korektúra: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov.

SúťažKtorý článok sa ti v tomto vydaní Lúčov najviac páčil? Pošli nám jeho názov v SMS na číslo 0911 220 313 alebo mail: luce@zmm.sk. Vyhrať môžeš knihu od Paola Coelha - Pútnik alebo CD skupiny Metelica - Deň žien. Súťaž končí 30. mája 2010.

Milí čitatelia!

Je zaujímavé uvedomiť si, že práve píšem úvodník do 7. ročníka nášho časopisu Lúče. Ich tohtoročné prvé číslo sa vám dostáva o niečo neskôr. V dobe obrovskej internetovej rýchlosti prinášania správ je takéto čakanie niečo neuveriteľné. Verím, že vás to ale neodradí od vychutnania si ich vynoveného dizajnu i obsahu. Po-zitívne je, že sme nič nevyhodili, ale naopak, pribudlo kopec nového!Som veľmi rada, že vám môžem predstaviť nových členov redak-cie, ktorí budú počas tohto roka pravidelne prinášať na stránky Lúčov články do svojich zaujímavých rub-rík. Časopis je členený na 3 pomyselné časti. V prvej sa venujeme duchov-ným témam a našej spiritualite, pa-tria sem rubriky Ľudia ako my (Janko Jakubovič), Spiritualita (s. Petra Jedličková, DKL), Verím v Boha (P. Tomáš Brezáni, CM) a Misie (Majka Berkešová).

V druhej časti pôjde hlavne o témy, rezonujúce v našom ZMM, a tak v každom čísle nebude chýbať ru-brika Aktuálne (v tomto čísle Katka Konečná), Čo na to štatutár? (Štefan Strieška), JMV (Katka Mazúrová) a Rodina (Zuzka Černajová). Tretiu časť naplníme všeobecnejšími článkami, ktoré môžu osloviť tých, ktorí sa venujú práci s deťmi a mládežou a oddychovými té-mami pre každého. Nájdeme tu rubriky Stretko (Majka Mazúrová), Mládežnícka politika (Monika Zbínová) a predstavíme si zaujímavé Knihy (Daniel Hrenák) a Hudbu (Zuz-ka Urbanová). Zrecenzovanú knihu i CD bude potom možné v každom čísle vyhrať v súťaži. Občas sa tu ob-javí nejaké to Jazykové okienko alebo Na koberček.To všetko budú dopĺňať správy z vašich akcií, ktoré môžete posielať v priebehu celého roka. A tiež všetko zaujímavé, o čo sa chcete s nami podeliť. Ďakujem všetkým, ktorí vyplnili an-ketu o Lúčoch na našom webe. A keď sme už pri ňom, prezradím vám, že na leto chystáme jeho novú ver-ziu - pútavejšiu, prehľadnejšiu, so zaujímavým obsahom. Čakajte aj prepojenie na sociálne siete či práve náš časopis (ktorý v treťom čísle pokusne zmení formát). Prajem vám veľa pekných chvíľ pri čítaní vášho obľúbeného časopisu. Ak sa vám páči, nezabudnite nám o tom do redakcie napísať a pochváliť nás :).

[Monika Zbínová]šéfredaktor

[úvodník] 3

Janko Havlík[Ján Jakubovič]

Uvažoval som, koho prvého by som vybral. Ideálne by bolo predstaviť niekoho z  nášho okolia. Je v  tom však háčik. Nemáme ani jedného vincentínského svätca slovenského pôvodu. Ako rozriešiť túto dilemu? Možno je vhodné nepísať len životopisy kanonizovaných svät-cov, ale  treba si všimnúť aj osudy ľudí, ktorí zomreli v povesti svätosti. Poznali ste niekoho vo svojom okolí,

o  kom bolo možné povedať: „Toto bol naozaj svätý človek!“? Takýchto osobností je vo Vincentínskej rodine habadej. Ja som si vybral Janka Havlíka, ktorý bol seminaristom Misijnej spoločnosti. Možno si položíte otázku: „Prečo iba seminaristom? Azda odišiel zo spoločnosti?“ Nie! Žil v čase keď ho politická moc prinútila trpieť za svoju túžbu po kňazstve. Vo

Obsahom  tejto rubriky sú životopisy svätcov. Boli to ľudia, ktorí žili tak hrdinsky a sväto, že ich pápež postavil na oltár. Pokúsim sa vám v tomto jubilejnom roku Vincentínskej rodiny predstaviť svätcov, ktorí možno nie sú medzi ľuďmi až takí známi.

väzení strávil jedenásť rokov svojho života. Žiaľ, asi tri roky po odpykaní trestu podľahol následkom krutého zaobchádzania. Tak jeho túžba nebola nikdy naplnená. Ale možno o  ňom povedať, že nežil svoje povolanie? Nebol síce vysvätený, ale aj v  takých ťažkých podmienkach žil naplno s  Kristom. Ako on sám hovorí: „Bratia, keď sme dokázali prijať z  Božích rúk desať či pätnásť rokov väzenia, toto nemožno považovať za provizórium a hovoriť... potom budem študovať... potom sa budem venovať službe Božej... Ide o  to, že teraz je príhod-ný čas, teraz je deň spásy.“ (2Kor, 6,2). Teraz ma potrebujú, hoci sla-bého, všetci väzni, zúfalí, nevedomí, ľahostajní, kruťasi i vlčiaci – gauneri. Lumpi, násilníci, zločinci. Teraz ukáž, čo je v  tebe! Nemožno povedať, že on je vzorom pre dnešné časy? Pre nás, ktorí snívame o ružovej budúc-nosti a  o  konaní dobra, ale až keď budú vhodné podmienky, až keď... On je ten, ktorý hovorí, že svätosť máme získať TERAZ. Poďme však po poriadku. Janko sa narodil 12. februára 1928 vo Vlčkovanoch na Záhorí. V  ro-dine dostal hlbokú náboženskú výchovu, dokonca jeho teta An-gela bola sestričkou v spoločnosti DKL. Meštianku (základnú školu) navštevoval v Holíči. O tomto obdo-bí života hovorí jeho mamka: „Veru, šestnásť kilometrov denne musel takto prekonať. Stále pešky. A  na mizernej strave. Na vode s krupicou.

Alebo aj nič. Keď si na to pomyslím, až ťažko mi dôjde“. Janko nevyrastal v  bohatej rodine; teda nie bohatej na statky pozemské, ale bohatej na statky duchovné. V  roku 1941 bol prijatý na štátne gymnázium do Ska-lice. Počas štúdií v ňom dozrelo jeho rozhodnutie zasvätiť svoj život Bohu, ako si to aj on sám zapísal do den-níka: „Väčší dar už nemôže byť, ako darovať sa bezvýhradne Bohu.“ S  týmto rozhodnutím odchádza v  roku 1943 do Apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul do Banskej Bystrice. Tam ukončí aj 4. ročník gymnázia. Počas tejto doby prežíva duchovnú radosť, hlavne z  možnosti, že v  dome sa nachádza svätostánok. Lepšie spoznáva aj otcov lazaristov, ich

[ľudia ako my] 5

život a zameriava sa na jediný možný pevný bod každého ľudského života. Do svojho denníka si poznamenal: „Ak chceme hovoriť o pevnom bode, tak s istotou môžeme hovoriť o Kris-tovi. Všetko ostatné, čoho by sme sa chceli chytiť, o  čo by sme sa chceli oprieť, je nestále a vratké.“

Rok 1945 je plný strastí. K Banskej Bystrici sa približuje front a v jej okolí vzniká odboj proti fašizmu. Chovan-ci pod tlakom okolností musia odísť z Banskej Bystrice na gymnázium do Trnavy. Neskôr musia opustiť aj toto mesto a odchádzajú domov, až kým nepominú hrôzy II. svetovej vojny. Po skončení vojny pokračoval v štúdiách v Banskej Bystrici. Jeho ro-zhodnutie pre povolanie sa upevnilo ešte viac, keď sa dozvedel o  tzv. Ladeckej tragédii. O čo išlo? Počas frontu, keď sa Nemci približovali k  dedinke Ladce (okres Ilava), niekoľkí povstalci zadržali dvoch nemeckých vojakov. Keďže ich Nemci nemohli nájsť, rozhodli sa, že zabijú devätnásť mužov z dediny. Jedna sestra DKL to opisuje: „Otec Hutyra, provinciálny predstavený

CM, robil tlmočníka i  orodovníka. Sľuboval všetko možné. Ponúkol i seba namiesto tých dvadsiatich a potom aj tridsať sestier DKL chce-lo obetovať svoje životy.“ Nemci však neustúpili a splnili svoj hrozný zámer. Aj takéto veľké osobnosti a  ťažkosti doby, ktorú prežíval, formovali jeho cestu k svätosti. Po zložení maturitnej skúšky v  máji 1949 začal v  septembri toho istého roku noviciát v  Misijnej spoločnosti sv. Vinceta de Paul v Banskej Bystrici. Spolu s ním noviciát začali ďalší piati seminaristi, medzi nimi aj jeho brat Anton. Jeho šťastie však netrvalo dlho. Komunistická strana, ktorá sa dosta-la k moci vo februári 1948, si za svoj cieľ vytýčila poštátnenie školstva a zrušenie reholí. Štátna moc v noci z  3. na 4. mája 1950 prepadla aj Apoštolskú školu v  Banskej Bystri-ci. Prinútili kňazov a seminaristov nastúpiť do autobusov a  odviezli ich. Novicov a bohoslovcov zaviezli do tzv. „preškoľovacieho tábora“ do skonfi škovaného kláštora redem-ptoristov v Kostolnej. Odtiaľ ich pre-viezli na stavbu Priehrady mládeže do Nosíc pri Púchove. Iste mi dáte za pravdu, že život v tak ťažkých časoch a osud novodobých hrdinov kresťanstva nie je možné napísať na jedenkrát, a preto tu by som skončil. O ďalšom vývoji pohnutého života tak mladého človeka, ktorý už ako 22-ročný musel trpieť pre Krista, si povieme nabudúce.

[ľudia ako my]6

Sv. Lujza - cesta a povolanie[s. Petra jedličková, DKL]

Dospievanie a túžba po kláštoreKeď Lujze zomrel otec, mala 13 rokov, musela prerušiť štúdium a presťahovať sa do penziónu, ktorý viedla jednoduchá slečna. Žila skromne, ale naučila sa tam praktické veci pre život: viesť domácnosť, variť, šiť, vyšívať i maľovať. Bývala tu do

svojich 22 rokov. V tomto čase začína premýšľať nad svojou budúcnosťou a dozrieva v nej rozhodnutie zasvätiť sa Bohu. Ako 15-ročná sa zozna-muje so sestrami kapucínkami, často sa k  nim chodí modliť, obdi-vuje ich život. Spoznáva diela Terézie z  Avily, Jána z  Kríža, zoznamuje sa

Drahí mladí priatelia! V poslednom minuloročnom čísle Lúčov sme začali spoločne pozorovať životnú cestu sv. Lujzy de Marillac, spoluzakladateľky Spoločnosti dcér kresťanskej lásky a  úžasnej spolupraconíčky sv. Vincenta vo všetkých vincentínskych dielach a  službách. Spoznali sme jej tajuplné detstvo, tak podobné životu mnohých dnešných detí. Teraz sa prenesieme do ďalšieho obdobia jej života, v ktorom úprimne hľadá cestu a po-volanie, ku ktorému ju Pán vyvolil... Avšak aj tu uvidíme, že Pán dopúšťa na Lujzu opäť tmu, pochyb-nosti a nejasnosť…

s  Františkom Saleským. Jej duchov-ným vodcom bol monsignor Ca-mus, od neho dostáva dovolenie čítať Sväté písmo, čo bolo v tej dobe zriedkavé. Niekedy v  tomto období sa Lujza dozvedá celú pravdu o svo-jom pôvode, čo bol dôvod jej sil-ného pocitu menejcennosti a veľkej túžby žiť skrytým a kajúcim životom v  kláštore, aby zadosťučinila za hriech svojho otca. Dala Bohu sľub, že sa stane rehoľníčkou, a žiadala o  prijatie ku kapucínkam, aj keď bola chudobná a nemala výbavu, potrebnú vtedy pre vstup do kláštora. No predstavený kapucínov, ktorý rozhodoval o jej prijatí, ju nepokladal za dostatočne silnú pre prísny klauzúrny život a povedal jej, že Boh má s ňou iné plány. A nech sa na ten úmysel modlí.

Vydaj a manželstvoToto neprijatie bolo pre Lujzu ďalším zranením. Príbuzní, aj keď bola podľa zákona vylúčená z  rodiny, sa museli o ňu postarať a hľadali pre ňu vhodného ženícha. Lujza nakoniec súhlasila s vydajom. Našli jej par-tnera, mladého a nábožného muža z vyšších kruhov - Antona Le Gras. Bol sekretárom kráľovnej Márie de Medici, teda bol dobre ekonomicky zabezpečený. A  tak sa 5. februára 1613 zosobášili, Lujza mala vtedy 22 rokov. Zamilovala si manžela a tešila sa aj synovi Michalovi, ktorý sa im narodil. Aktívne sa zúčastňovala na spoločenských a  náboženských aktivitách svojej doby. No túžba

po rehoľnom živote v  nej zostala a mávala pochybnosti, či žije správ-nym životom. Manželstvo posvä-covala obetami a  pokáním, nosila kajúci pás, modlila sa, postila, konala skutky lásky. Zdalo sa jej, že to Bohu nestačí, aby ho uzmierila, lebo začali mať fi nančné problémy a  manžel vážne ochorel, v chorobe bol veľmi neznesiteľný a  hnevlivý, a to po-kladala za Boží trest. Túto situáciu ťažko znášala a dostala sa do hlbokej depresie, prežívala krízu viery a chce-la opustiť manžela aj syna Michala.

Turíčne svetlo a smrť manželaO  nejaký čas na sviatok Ducha Svätého 4. júna 1623, ako 32-ročná zažila mimoriadny duchovný záži-tok, ktorý nazvala „turíčne svetlo“, keď počas modlitby sa v jej srdci rozjasnilo, spoznala, že má ostať pri manželovi a  ďalej sa o neho starať, precítila Božiu blízkosť a uistenie, že príde čas, keď bude môcť zložiť sľuby a  žiť v  spoločenstve sestier, ktoré nebudú viazané prísnou klauzúrou, ale ktoré vychádzajú a  prichádzajú, lebo sú zasvätené službe chudob-ným. A  tiež dostala prísľub, že jej Boh pošle duchovného vodcu, ktorý ju vyvedie z jej ťažkej situácie. Všetko si starostlivo zapísala a  keď jej bolo ťažko, tak si to čítala. Tiež si uve-domila, že dostala novú schopnosť čítať v  udalostiach a  vnímať Božiu prítomnosť vo svojom živote. S veľkým pokojom sa vrátila domov a starostlivo doopatrovala manžela až do jeho smrti.

[spiritualita] 9

Zomrel 47-ročný 21. decembra 1625, Lujza mala vtedy 34 rokov, odohralo sa to po 12-tich rokoch manželstva. Vždy na neho spomínala s veľkou úc-tou a láskou. Znovu pocítila samotu. Začala sa viacej modliť, denne vykonáva-la množstvo modlitieb a pobožností, patrila do mnohých bratstiev, často sa postila, túžila patriť Bohu a objaviť Boží plán s ňou. Ale tento štýl života bol zdrojom ešte väčšieho napätia, strachu a škrupulozity. V týchto vnú-torných ťažkostiach stretá nového duchovného vodcu, Vincenta de Paul.

Stretnutie so sv. VincentomV  roku 1626 prichádza Lujza k  sv. Vincentovi, ktorý bol už vtedy

nadšeným a  úspešným ľudovým misionárom a  na tomto spô-sobe duchovnej správy - viesť jej dušu - nemal žiadny veľký záujem. Uvažoval: „Sedieť hodiny v  spoved-nici so škrupulantkou - na to nemám čas. Boh mi ukázal inú cestu - cestu ľudových misií.“ Lujza sa tiež zo začiatku necítila nijako priťahovaná k  tomuto prostému kňazovi. Zdal sa jej príliš chladným a  nemal nič podobné so sv. Františkom alebo s biskupom Camus, na ktorých bola zvyknutá. Ale jej duchovný stav sa očividne zhoršoval. Raz vypovedala všetko sv. Vincentovi a zistila, s akým porozumením a  s  akou dobrotou, ale tiež s pevnosťou sa ujal jej duše.Náboženský a  duchovný život sv. Lujzy bol v  tom období určený do najmenších podrobností. Zložila si sama životné pravidlá, ktorými bola spútaná. Plnila ich úplne mecha-nicky a bez radosti. Hodiny dňa boli pre ňu ako malé zásuvky, do ktorých vkladala modlitbu za modlitbou alebo pobožnosť za pobožnosťou. Mnohí obdivovali pevnú vôľu svätice a  jej veľkú duševnú energiu, ale sv. Vincent bol inej mienky: „Tieto vaše neustále modlitby a  náboženské úkony sú pre vás duchovným žalárom, v  ktorom je uväznené tak telo, ako aj duša a  každá radosť je udusená v  zárodku. Slečna, buďte pokojná, buďte dobrá k sebe samej a  vpustite trochu radosti do svojej duše. Ste príliš smutná, a to nie je do-bre. V  tom vašom smútku je dôvod všetkého zla.“

[spiritualita]10

Vincent jej rozprával o  svojich sta-rostiach pri ľudových misiách, aby ju rozptýlil. Ale ona nerozumie. Hoci o tom často premýšľala, ani jej ne-napadlo, že by mohla sama nejako pomôcť. A sv. Vincent nenaliehal, ne-prosil. To nebol jeho spôsob. Iste sa však v tom čase mnoho za ňu modlil, lebo „čo teraz prichádza, môže prísť len od Boha”.

Rozhodujúca hodina milosti prišla pri sv. omši pri čítaní evanjelia o dobrom strome, ktorý prináša len dobré plody. Lujza náhle spozná, že jej životným poslaním je služba chu-dobným. Ihneď to povie Vincentovi, ktorý žiaril radosťou z tohto rozhod-nutia, ale predsa chce mať istotu, že tu koná Boh a  že to nie je len Luj-zino prechodné nadšenie. Prikáže

jej vykonať si duchovné cvičenia, po ktorých už nepochybuje, že tu ide o  pravé povolanie. Lujza jasne vidí, že jej Boh ponúka vo sv. Vin-centovi svoje vedenie. Jej duchovná depresia a  úzkosti pomaly miznú. Našla pravý zmysel svojho života. Je pripravená pre veľké dielo, očistená, upevnená po dlhom, neopísateľnom utrpení. Aj sv. Vincent jasne vidí, že Pán mu v Lujze posiela pomáhajúce-ho anjela a  hneď jej zverí návštevy založených Bratstiev.

Otázky na uvažovanie- Mám aj ja vo svojom živote skúsenosť, že zabúdaním na seba, na svoje problémy a  službou tým, ktorí trpia viac, sa riešia zároveň aj moje problémy a  viem ich vnímať z  iného uhla pohľadu?- Zamýšľam sa, na akú cestu povo-lania ma Pán pozýva v mojom živote, alebo žijem len tak zo dňa na deň bez hlbšieho zmyslu a bez hľadania Božej vôle?- Ako sa vo svojom živote vyrovnávam s odmietnutím? Ako naň reagujem?

[spiritualita] 11

Verím v Boha[P. Tomáš Brezáni, CM]

Ak na kríži Boží Syn odovzdáva svojho Ducha Otcovi, vstupujúc do priepasti opustenosti zo strany Boha /Jn 19, 30/, pri vzkriesení Otec daruje Ducha svojmu Synovi, a  tak povyšuje v  ňom a  skrze neho svet k  plnosti Božieho spoločenstva. Rodiaca sa Cirkev dosvedčuje túto vieru a  predstavuje vzkriesenie ako udalosť Najsvätejšej Trojice. Nový zákon doširoka potvrdzuje, že Kris-

tus bol vzkriesený – „Ale Boh ho vz-kriesil a  zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci.“ /Sk 2, 24/ Táto formula, ktorá sa neu-stále opakuje v Skutkoch apoštolov, nám chce povedať, že vzkriesenie je iniciatíva Otca, mocný čin Boha, ktorý je „Otec slávy“ a v nej ukazuje, „aká nesmierna je jeho moc. /Ef 1, 19/ V  nej Otec tvorí dejiny, pretože zaujíma postoj k  Ukrižovanému

[verím v Boha]

Tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.

12

13[verím v Boha]

a vyhlasuje ho za Pána a Krista. „Toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom.“ /Sk 2, 36/ Takisto však Boh zaujíma postoj aj nad dejinami každého z nás.

So zreteľom na minulosť súdi víťazstvo nespravodlivosti, ktoré sa odohralo na kríži a prehlasuje svoje NIE nad hriechom sveta tým, že „odz-brojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v Kristovi triumfoval nad nimi.“ /Kol 2,15/ So zreteľom na prítomnosť sa nám ponúka ako Boh a  Otec milosrdenstva, ktorý v  ÁNO Ukrižovaného zvestuje svoje ÁNO oslobodenia nad všetkými, čo žijú v  otroctve hriechu a  smrti. „Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom.“ /Ef 2,4-6; Rim 5, 8; Kol 2,13/ So zreteľom na budúcnosť sa nám predstavuje ako Boh prisľúbení, ktoré aj verne plní ako sľúbil ústa-mi svojich prorokov a  zaručuje čas útechy, keď znova príde jeho Poma-zaný. /Porov Sk 2,18-20/ Vzkrie-senie je veľkým ÁNO, ktoré Otec, Boh a darca života vraví nad svojím Synom a v ňom i nad nami všetkými, ktorí sme otrokmi hriechu.

Preto je vzkriesenie témou ohlas-ovania a  základom našej viery, ktorá je schopná dať zmysel a nádej našim prácam a  našim dňom. „Ale ak Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a  márna je aj vaša viera.“ /1 Kor 15, 14/ Tak sa

vzkriesenie, ako pôsobenie Boha Otca stáva udalosťou v živote Syna. Je naozaj rozsiahle dosvedčená tradícia, ktorá potvrdzuje že „Kristus vstal zmŕtvych.“ /Mk 16, 6; Mt 27, 64; Mt 28, 7; Lk 24,6.34; 1 Sol 4, 14; 1 Kor 15, 3 – 5; Rim 8, 34; Jn 21, 14.../

Ježiš pred svojim zmŕtvychvstaním vravel – „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“ a evanjelista to ko-mentuje – „Hovoril o chráme svojho tela.“ /Jn 2, 19.21/ Táto aktívna úloha Božieho Syna v  udalosti vzkriesenia v ničom neprotirečí pôsobeniu Boha Otca, veď „Ježiš Kristus je Pán na slá-vu Boha Otca.“ / Fil 2, 11/ Kristus vstá-va zmŕtvych, aktívne sa zhostí svojej úlohy so zreteľom na svoj pôvod, ako aj pôvod tých, pre ktorých sa obetoval na smrť. Jeho kríž je triumfom nad hriechom, nad mocou a nad zákonom, pretože bol vydaný z nevernosti lásky /Judášova zrada – Mk 14, 10/, z nenávisti predstaviteľov zákona /zrada veľrady – Mk 15, 1/ a  zo zbabelosti autority zástupcu mocného cisára /Pilátova zrada – Mk 15, 11/. Jeho zmŕtvychvstanie je porážkou moci, zákona ale i hriechu, no zároveň je triumfom slobody, milosti a  lásky. V  ňom, ktorý vstáva z  mŕtvych, život premáha smrť! Opustený, zasypaný nadávkami, podvratný – taký je v očiach ľudí Pán života /tak je predstavené oslobo-denie spod hriechu, smrti a  zákona v počínaní Krista - Rim 5, 12 – 7, 25/So zreteľom na minulosť vzkriesený Kristus dosvedčuje svoju požiadavku

zmariť múdrosť múdrych /Po-rov. 1 Kor 1, 23n/ a  zbúrať múr nepriateľstva, ovocia neprávosti. /Porov. Ef 2, 14 -18/ So zreteľom na prítomnosť sa nám predstavuje ako živý /Porov. Sk 1, 3/ ktorý sám dáva život /Porov. Jn 20, 22/ So zreteľom na budúcnosť on je Pánom slávy, pr-votina nového stvorenia. /1 Kor 15, 20 – 28/ Veľká noc je súčasťou osob-ných dejín Božieho Syna, ale aj nás, pretože pre nás zvíťazil nad smrťou a  daroval nám život. Jeho vys-túpenie do neba /Porov. Sk 1, 6 -11/ je prísľubom jeho návratu v  sláve, a zároveň istotou, že on je stále živý a prihovára sa za nás u Otca. /Porov. Heb 7, 25/ A medzi nami pôsobí vďaka sile Ducha Potešiteľa, ktorý prichádza zhora.

Vzkriesenie je aj históriou pôsobenia Božieho Ducha. Je to jeho silou, že Kristus bol vzkriesený, „bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený.“ /1 Pt 3, 18/ Ježiš je „podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z  mŕtvych ustanovený v moci ako Boží Syn.“ / Rim 1, 4/ Duch je predovšetkým ten, ktorý je Otcom darovaný Synovi, aby sa Pokorný stal Povýšeným, a  Ukrižovaný aby začal žiť novým životom Vzkrieseného. Duch je tým, ktorého Ježiš daruje podľa svojho prísľubu. /Jn 14, 16; 15, 26; 16,7/ „Tohto Ježiša Boh vzkriesil a  my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila a  keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete.“ /Sk 2, 32 n/

Boží Duch v  udalosti vzkriesenia predstavuje dvojité puto me-dzi Otcom a  Synom, a  medzi Zmŕtvychvstalým a nami. Vo vzkriesení spája Otca so Synom, ktorý vstal zmŕtvych a  nás ľudí so Vzkrieseným Kristom, aby nám umožnil žiť novým životom. On zaručuje dvojitú identitu prežitú v  protiklade tých, čo boli svedkami veľkonočných udalostí. On robí z Ukrižovaného Živého a z tých, ktorí boli uväznení vo vlastnom strachu a  smrti, slobodných a  odvážnych svedkov života a lásky. Nie je to Otec, pretože Boží Duch je ním darovaný, nie je to ani Boží Syn, pretože on ho ako vzkriesený prijíma a daruje. Boží Duch je ten, ktorý hoci nikdy nie je oddelený od Otca a Syna, predsa je vznešený a  autonómny vo svojom pôsobení, ako to dosvedčuje aj mi-sionárske poslanie pre apoštolov – „Choďte teda, učte všetky národy a  krstite ich v  mene Otca, i  Syna i Ducha Svätého.“ /Mt 28,19/ Takisto to pripomína aj pozdrav pochádza-júci z liturgie prvotnej Cirkvi – „Milosť nášho Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“ /2 Kor 13, 13/

Príbeh Otca, Syna a  Ducha Svätého - vzkriesenie Ježiša z  mŕtvych – je udalosťou dejín Najsvätejšej Trojice. V udalosti vzkriesenia sa predstavuje ako jednota toho, ktorý kriesi, toho, ktorý je vzkriesený a  Ducha vzkrie-senia a  života, darovaného a  pri-jatého. Je to jednota Boha našich

[verím v Boha] 15

otcov, ktorý dáva život vo svojom Duchu Ukrižovanému a  vyhlasuje ho za Pána a Krista. Je to jednota Vz-krieseného, ktorý prijatím Ducha od svojho Otca ho daruje ľuďom, aby mali účasť na živote v Duchu v  jed-note s Ním a s Otcom.

Vo vzkriesení sa Trojica predsta-vuje v  jednote dvojitého pôsobe-nia - od Otca, k  Synovi, v  Duchu a od Otca, skrze Syna, v Duchu a pre ľudí. V  jednote Kristovho vzkriese-nia a  nášho nového života, teda nášho osobného vzkriesenia v Ňom. Veľkonočná udalosť ukazuje jed-notu v  Trojici, ktorá je však v  láske otvorená aj pre nás, a preto je obe-tou spásy a  účasti na živote Otca, Syna a Ducha Svätého. To sú dejiny spásy a naše dejiny. Takto zakusovali vzkriesenie i  prví kresťania. Úzkostliví dezertéri z veľkého piatku sa stali odvážnymi svedkami Vzkriesenia, pripravenými dať pre lásku k  Ježišovi, ktorý bol mŕtvy a oni o ňom teraz svedčia ako o živom, aj vlastný život. Čo sa stalo medzi hanbou kríža, opustenosťou ukrižovaného a  misionárskym nad-šením rodiacej sa Cirkvi? V čom po-zostáva veľkonočná skúsenosť, ktorá stojí na počiatku kresťanského pôso-benia v dejinách?

Niektorí stretli vzkrieseného Krista. Ako nám to oznamujú opisy tých-to udalostí v Novom zákone, tieto stretnutia sa odohrali na rôznych miestach a v rozdielnych situáciách.

Je v  nich však možno badať istú štruktúru a tá nám pomôže pochopiť znaky veľkonočnej skúsenosti. Vždy je to iniciatíva zmŕtvychvsta-lého Krista. Je to On, ktorý sa zjavuje. V  počiatkoch kresťanstva to nie je emotívnosť z  príchodu poslednej hodiny, ale pôsobenie Boha, ktorý sa zjavuje ako živý, hoci bol predtým na istý čas väzňom smrti. /Porov. Sk 1, 3/ Viera sa rodí z ohlasovania. Je nám darovaná v  ohlasovaní Božieho slo-va, ktoré zachraňuje, pretože v ňom sa dosahuje Slovo života.

Všetky opisy stretnutia so zmŕtvych-vstalým Kristom sú poznačené radosťou z  toho, že ho spoznali. A  tak môžu slobodne vyznať, že je to Pán. Stretnutie s  Kristom, ktorý mení život, sa začína napĺňať až v slobodnom súhlase, v  ohrození vnútorných bojov a  možnej kapi-tulácie našej často logickej viery. Zo stretnutia so vzkrieseným Kris-tom sa rodí misia, alebo poslanie. Tí istí, a predsa už nie sú viac tí istí. Ich život sa zmenil. Sú z nich svedkovia odvážni a plní viery v toho, ktorý žije, sú z  nich apoštoli naplnení láskou k dobrej zvesti. Stretnutie s Kristom je teda skúsenosťou premeny, je prameňom nového života, plného záujmu a vášne.

Veľká noc pre ľudí na začiatku kresťanstva bola takýmto stret-nutím. Zmŕtvychvstalý Kristus ich zasiahol a zmenil ich život tak, že sa otvorili jeho láske. Toto je veľká noc

[verím v Boha]16

v  srdci Cirkvi. Nie mŕtva spomienka na dávnu udalosť, ale obeta toho, ktorý žije aj dnes. On chce zmeniť

svet, on túži premeniť život toho, kto ho prijme s poníženou odvahou vie-ry a v srdci slobodnom a zrelom.

Pane Ježišu, Ty si od Otca dostal Ducha nového života,

aby v Tebe, mŕtvom z lásky k nám, sme aj my dostali silu Utešiteľa

a opäť žili v Tebe. Stretnutie s Tebou vzkrieseným zmenilo srdce a život

prvých svedkov našej viery. Pomôž aj nám, aby sme sa s Tebou tak stretli

a nechali sa zasiahnuť a premeniť z ohlasovania a daru Tvojho tajomného vzkriesenia

žijúceho v Duchua boli synmi v Tebe, ktorý si Synom,

účastní radosti bez konca, ktorá pramení z večnej lásky.Príď Pane Ježišu!

Amen.

[verím v Boha] 17

Moje misijné dobrovoľníctvo[Mária Berkešová]

Misijní dobrovoľníci. Neznáma kra-jina. Odvaha. Strach. Pomoc. Obeta. Prečo to asi tak robia? Čo ich k tomu mohlo viesť? Nebáli sa všetko opustiť? Ak ste aj Vy rozhodnutí urobiť niečo pre Krista a pre ľudí, ktorí ho ešte nepo-znajú, ale neviete, čo máte urobiť ale-bo kde sa informovať o možnostiach pomoci... táto nová rubrika je tu pre vás. Dozviete sa viac o  misionároch, dobrovoľníkoch, misiách, o možnosti

konkrétnej pomoci... cez mnohé or-ganizácie, rehoľné spoločnosti, či sve-dectvá misionárov.Jedným takým malým svedectvom môžem hneď v  úvode prispieť aj ja. Nebolo to tak dávno, presnejšie v  r. 2007, keď som aj ja začala vo svojom srdci pociťovať, že ma Boh niekam volá... Bol to zvláštny pocit, ktorý človeka núti rozmýšľať, prehodnotiť svoj život a zistiť, čo od neho Boh chce.

Určite ste už o nich počuli. Dnes sa o nich veľa hovorí. Niektorí ich považujú za bláznov, iní za hrdinov... Veď dobrovoľne opustiť svoj domov, rodinu a priateľov, odísť do úplne cudzej krajiny, kde nikoho nepoznáte, sa môže na prvý pohľad zdať naozaj pritiahnuté za vlasy...

Odmalička som túžila ísť niekam na misie do nejakej neznámej krajiny a môj sen sa postupne začal meniť na reálnu a  konkrétnu skutočnosť. No nebolo to jednoduché. Opustiť školu (tretí ročník gymnázia, podotýkam), rodinu, priateľov... a v neposlednom rade aj domov, svoju kultúru, záze-mie... Bola som však pevne rozhod-nutá odísť a  ponúknuť kus zo seba ľuďom, ktorí to potrebujú. A  tak, keď sa mi neskôr naskytla možnosť odcestovať ako dobrovoľníčka na Ukrajinu, kde som mala pracovať v detskom domove, neváhala som a sama neviem..., ale cítila som, že mám ísť práve tam. Či som sa nebála? A ešte ako! Keďže zemepis nikdy nebola moja silná stránka :), o  Ukrajine som toho veľa nevedela, snáď okrem základ-ných informácií o  počte obyvateľov a  pod. Moja mesačná príprava spočívala v  rýchlokurze ukrajinčiny a  azbuky, pozháňaní všetkých možných hier a  súťaží pre deti, zbalení toho najpotrebnejšieho... až jedného mrazivého januárového dňa (presnejšie 21.), sa môj sen stal skutočnosťou a  ja som sa po 20-hodinovej ceste autobusom ocitla v  druhom najväčšom ukrajin-skom meste – Ľvove (s vyše 700 tis. obyvateľmi). Mojou konečnou stanicou ale nebolo toto mesto, ktorého historické cen-trum patrí do svetového dedičstva UNESCO, ale malá dedinka vzdialená asi 14 km odtiaľ – Birki. Hoci som bola pripravená uzrieť reálnu ukra-

jinskú chudobu, prekvapili ma nové krásne domy, niekedy pripomínajúce priam vily. Jedným z dôvodov, prečo je to tak, je to, že táto oblasť Ukra-jiny ponúka  vďaka svojej priemysel-nej polohe dostatok pracovných príležitostí, najmä pre mladé rodiny. Tak či onak, strávila som tu 8 krás-nych mesiacov. Hlavnou náplňou mojej práce bola starostlivosť o  17 detí vo veku od 5 – 10 rokov v miest-nom detskom domove. Každodenné varenie, pranie a žehlenie, odvá-dzanie do školy a  zo školy, pomoc s domácimi úlohami, spoločné hry a výlety... asi takto nejako vyzeral môj bežný misijný deň.Možno si poviete – no nič moc, veď to môžem robiť aj doma – áno... no nie vždy to bolo jednoduché. Stávalo sa, že som mala toho dosť, že som chcela ísť domov, chýbala mi rodina a priatelia... Boli dni, keď som sa cítila sama... Boh mi ale vždy dal presne toľko síl a  milostí, toľko odvahy, aby som vydržala. Nikdy nebudem ľutovať čas, ktorý som strávila ako misijná dobrovoľníčka, pretože o  čo viac som ja dávala zo seba, o to viac som aj dostávala. Zmenila som sa vnútorne, zlepšil sa môj duchov-ný život a  prehĺbil sa aj môj vzťah k Bohu. Ak má človek otvorené srdce, Boh mu ukáže ten správny smer.Toľko o  mojej osobnej misijnej skúsenosti, v  budúcom čísle Lúčov sa môžete tešiť na rozhovor so su-per misionárkou z  Indie, ktorá pô-sobí tu na Slovensku. Viac už ale neprezradím, nechajte sa prekvapiť.

[misie] 19

72 hodín bez kompromisu [Katarína Konečná]

Projekt „72 hodín bez kompromisu“ je celonárodnou iniciatívou orga-nizácií pracujúcich s deťmi a mladý-mi ľuďmi na Slovensku. Hlavným cieľom projektu, ktorý budeme spoločne realizovať od 7. do 10. októbra 2010, je zapojiť deti a mladých ľudí prostredníctvom dobrovoľníckej práce do zodpoved-nosti za život v miestnej komunite a vytvoriť im priestor na zlepšovanie

kvality prostredia v ktorom žijú. Iniciátorom projektu „72 hodín bez kompromisu“ je občianske združenie Rada mládeže Slovenska (RMS) a jej členské organizácie, ktoré sa venujú práci s deťmi a mládežou na Slovensku. Do projektu sa budeme snažiť zapojiť aj ďalších partnerov z inštitucionálneho a podnikateľského prostredia. Projekt nám umožní

Realizuj svoje nápady, ukáž, čo dokážeš zmeniť, priblíž ostatným dobrovoľníctvo, spoznávaj nových ľudí, predstav činnosť svojej organizácie okoliu, daruj radosť sebe a ľuďom v tvo-jomo okolí! Zapoj sa aj ty do projektu 72 hodín bez kompromisu!

priblížiť verejnosti bližšie prácu detských a mládežníckych organ-izácií na Slovensku a viditeľnými výsledkami poukázať na prínos dobrovoľníckej práce.Praktickou náplňou projektu bude tri dni trvajúci celoslovenský dobrovoľnícky „maratón“, počas ktorého budú deti a mladí ľudia realizovať dobrovoľnícke projekty v miestnych komunitách.Verejnoprospešné projekty refl e-ktujúce reálne potreby komunity, ktorých cieľom je čo najefektívnejšie prispieť k zlepšeniu podmienok života. Zapojenie verejnosti, médií a mo-bilizovanie partnerov z inštitucio-nálneho a podnikateľského prostre-dia prispeje k posilneniu občianskeho aktivizmu a spolupatričnosti v miest-nej komunite.Všetky projekty by si mal/mala stihnúť v období od 7. do 10. októ-

bra 2010. Tvoj projekt môže trvať od 8 (jeden pracovný deň) do 24 hodín (tri pracovné dni). Nezabudni do to-hto času zahrnúť aj čas potrebný na prípravu a zhodnotenie Tvojho pro-jektu. Ak Ťa projekt 72 hodín bez kompro-misu zaujal a chcel/a by si sa o ňom dozvedieť viac, neváhaj a navštív už dnes webovú stránku

www.72hodin.sk

Nájdeš tam zaujímavé informácie o projekte a informácie o tom, ako sa do neho zapojiť.

Na tvoje otázky rada zodpovie a po-radí ti aj koordinátorka projektu v ZMM, Katarína Konečná.

Kontakt:email: kkcatherine@gmail.comtel: 0903 462 292

S akými projektmi sa môžeš do projektu 72 hodín bez kompromisu zapojiť? Možnosti sú neobmedzené, je len na Tvojej fantázii a možnostiach.• Projekty komunitného zamerania: natieranie lavičiek v miestnej škôlke, or-

ganizovanie futbalového turnaja pre obyvateľov obce, značenie turistickej trasy v lokalite,

• Projekty sociálneho zamerania: aktivity so znevýhodnenom mládežou, organizovanie workshopu pre deti zo sociálne slabších rodín, divadelné predstavenie v domove dôchodcov,

• Projekty vzdelávacieho zamerania: workshopy o fair trade, informačné stánky o možnosti podpory rozvojových krajín,

• Projekty ekologického zamerania: zalesňovanie a čistenie okolia, informačné stánky o možnosti separovania odpadu, prenášanie žiab,

• Projekty ľudsko-právneho/interkultúrneho zamerania: odstraňovanie rasovo neznášanlivých nápisov na verejných priestranstvách, rozhovory s predstaviteľmi rôznych menšín a etník (živé knižnice).

[aktuálne] 21

Výročná správa za rok 2009[Štefan Strieška]

Na konci februára sme mali stret-nutie predsedníctva v Suchej hore na Orave, kde sme okrem iného aj trochu rekapitulovali. Pozreli sme si množstvo tabuliek a  grafov, ktoré boli zhotovené na základe údajov z povypĺňaných členských základní. Zistili sme, kde nás koľko je, v akých vekových kategóriách a pod. Chvíľu som rozmýšľal, koľko z  toho dať aj sem do tohto článku, ale

pravdepodobne nie je veľa takých, koho by toľko čísel nenudilo :), a tak sa budem snažiť radšej všetko ne-jako zhrnúť.

Podľa nášho “sčítania ľudu” za rok 2009 nás je spolu 903 v 95 miest-nych spoločenstvách. Z toho 581 vo veku do 15 rokov. Väčšina starších sa venuje týmto mladším, alebo inej podobnej dobrovoľníckej prá-

V predchádzajúcom čísle Lúčov som písal o význame koncoročných papierovačiek. Zároveň som sľúbil, že sa v ďalšom čísle budeme venovať ich vyhodnoteniu. Som veľmi rád, že tento sľub môžem v nasledujúcich zopár riadkoch splniť.

ci. Celkovo sme sa v rámci našich pravidelných stretnutí stretli 1488-krát. Okrem toho sme zorgani-zovali 31 jednodňových podujatí, napr. športových, kultúrnych, ale-bo zábavných, na ktorých sa nás zúčastnilo 1136.

Takto by som mohol pokračovať aj ďalej, ale radšej to skrátim a iba spomeniem, že sme mali možnosť zúčastniť sa rôznych letných táborov, predmisijných akcií, duchovných obnov, formačných stretnutí alebo výletov. Ďalej sa naši súčasní a budú-ci animátori a vedúci stretli na vyše dvadsiatke animakurzov. Väčšina z nás starších sme sa v lete stretli na Zlete v Tvrdošíne.Pri výpočte množstva akcií rôzneho typu by som nemal zabudnúť ani na Vincolympiádu venovanú našim svätým z  Vincentínskej rodiny, kde účastníci mali možnosť vyhrať rôzne zaujímavé ceny (napr. zájazd do Paríža). Tiež sme sa takmer všetci zapojili do kampane Boj proti hladu, a  tak sme prispeli k  celkovému výťažku zbierky vo výške viac ako 300 tisíc eur.

Rok 2009 sme na predsedníctve ale hodnotili nie len z  tejto „akciovej” stránky, kde sme si aj zaspomína-li, ako nám kde bolo dobre, ale, samozrejme, aj z  fi nančnej. Ono sa to možno nezdá, ale v minulom roku nám rukami prešlo viac než 66 tisíc eur. Takmer polovicu z  tejto sumy sme získali od Ministerstva školstva

SR na podporu práce s  deťmi a mládežou. Ďalšie príjmy boli napr. vaše účastnícke poplatky na akciách, dary od sponzorov a  dobrodincov, získané 2% z dane, alebo aj členské. ZMM je nezisková organizácia a tak-mer všetky tieto peniaze sme aj minuli – na ubytovanie, stravu a iné náklady spojené s vyššie spomínaný-mi podujatiami a  akciami, na chod nášho sekretariátu a  oblastných spoločenstiev a tak podobne. Trochu sme si ušetrili aj do tohto roka, aby sme hlavne v prvých mesiacoch mali z čoho žiť :).

Nechcel som vás v  tomto článku zahrnúť kopou čísel, skôr len tak zľahka načrtnúť fungovanie nášho zduženia aj z  tejto stránky. Kom-pletnú výročnú správu so všetkými dôležitými číslami plánujeme vydať vo forme pekného letáku, a budete ju môcť nájsť aj na našej stránke www.zmm.sk.

Na záver by som chcel poďakovať všetkým, ktorí v roku 2009 akokoľvek prispeli k tomu, aby sme mali o čom vo výročnej správe písať. Vedúcim a  animátorom za pravidelnú prácu na stretkách počas celého roka, sestričkám a  kňazom za duchové vedenie, za organizovanie táborov a duchovných cvičení, sekretariá-tu, ale tiež aj vám všetkým, pre ktorých môžeme toto všetko robiť. Nech nás naša nebeská matka, Panna Mária, sprevádza v  našom Združení aj v roku 2010.

[čo na to štatutár?] 23

Zrodenie rodinného stretka[Zuzana Černajová]

Najskôr teda oslovovali mladé rodinky, či manželské páry. Oslovi-li aj nás, čomu sme sa nesmie-rne potešili, pretože mladí (a aj ja), ktorí patrili do ZMM alebo do iného spoločenstva majú aj po vstu-pe do stavu manželského potrebu stretávať sa i naďalej a začleniť sa vo farnosti do nejakého spoločenstva či aktivít. Tak tomu bolo i u nás. Keďže boli vtedy plodné roky, v  ktorých

vstúpilo do stavu manželského dosť mladých zo ZMM, snažili sme sa ich vždy osloviť už aj predtým, ako spo-lu chodili, že je tu možnosť stretávať sa ako mladé rodiny a ak majú chuť a záujem, môžu ku nám prísť.Začiatky boli trošku kostrbaté, nemali sme ešte žiadnu koncepciu, miesto, rodinky niekedy prišli, inokedy nie, ale nikdy sme sa nevzdávali a mod-lili sa, že ak je to vôľa Božia, aby sme

Chcela by som vám porozprávať o  našom  rodinnom spoločenstve, ktoré u  nás v  Beluši funguje už štvrtý rok. Všetko sa to začalo na podnet rodinky Lašovej, ktorá navštevovala rodinné spoločenstvo v Púchove, a po presťahovaní mali túžbu založiť ho aj tu.

[rubrika]24

sa stretávali, a potom nám to aj Pán Boh požehná. A Boh požehnával – nielen mladé rodiny, ale aj deti :).Vďaka rodine Lašovej sme sa najčastejšie stretávali u  nich, keďže mali veľa priestoru a  neskôr, keď u  nás bolo zriadené CCVČ, tak po dohode s  pánom farárom a  p. riaditeľkou sa môžeme stretávať v týchto priestoroch. Máme k dispozícii veľkú miestnosť, v ktorej nechýba koberec, miesto pre prebaľovanie bábätiek, množstvo hračiek a  iných praktických vecí potrebných k  tomu, aby bola vyt-vorená atmosféra rodiny.Dosť sme uvažovali o tom, aká bude pravidelnosť našich stretiek, lebo predsa len, nie všetkým vyhovuje jeden termín. Ale nakoniec sme si zvolili, že sa budeme stretávať vždy prvú nedeľu v  mesiaci, prípadne si dátum upravíme podľa sviatkov, návštev, či iných situácií.V súčasnosti je nás do 10 rodín a keď sa stretneme aj s deťmi, tak niekedy ani nevieme, ktoré deti sú naše :). A  ako stretká prebiehajú? Na začiatku je modlitba, prípadne aj pieseň, potom nasleduje téma, dis-kusia k téme, niekedy aj aktivita a na konci máme modlitbu a disku-siu nielen k téme, ale rôznym našim potrebám či radám.Asi si dáte otázku, kto si tie témy a aktivity pripravuje? No, sme to my – rodiny. Každý mesiac má tému iná rodina. Akú tému si zvolíme, to záleží na nás. Ale snažíme sa ísť podľa obdobia, aké práve pre-

bieha, napr. o  pôste, Veľkej noci, Vianociach, alebo je mesiac Panny Márie... no nemusí to byť pravidlo. Myslím, že za ten mesiac sa téma dá vymyslieť, aj aktivity, i keď máme hlavne svoje rodičovské povinnosti a nie vždy sa pri deťoch dá čo i  len prečítať si vetu zo Svätého písma. Ale keď Pán Boh chcel, aby stretká fungovali, tak nám dáva aj potrebné milosti na ich uskutočnenie :). Aj deti veľmi radi chodia na tieto stretnutia, lebo už vedia, čo alebo kto ich tam čaká. I  keď máme väčšinou menšie deti a  najradšej sa hrajú sami, aj tak je nádherné ich sledovať v  kolektíve iných detí – starších či mladších. A  naše rodiny tieto stretnutia utužujú, vieme, na koho sa môžeme obrátiť, keď potrebujeme poradiť, či je to v  oblasti manželstva, ducho-vných vecí, či detí.Ak máte v  okolí takéto stretká a máte túžbu stretávať sa ako rodiny, neváhajte. Je to naozaj obohatenie pre váš manželský život. A  ak máte túžbu založiť vo vašej farnosti rodin-né spoločenstvo, modlite sa, aby vám Boh poslal ľudí, rodiny ochotné pracovať spolu, oslovte kňaza, aby vám pomohol. Verím, že sa nájdu medzi vami ZMM-áci – manželia, ktorí budú rovnako ako my prežívať radosť zo spoločenstva a  radosť z  rozrastania sa nových členov a detí.V budúcom čísle vám opíšem niečo z  našich aktivít, ktoré každoročne alebo v priebehu roka spolu robíme.

[rubrika] 25

Naše združenie je (celo)SVETOVÉ![Katarína Mazúrová]

Generálne zhromaždenieGenerálne zhromaždenie (ďalej len GZ) je výnimočné medzinárodné podujatie nášho združenia, ktoré sa organizuje každých 5 rokov. Zároveň je veľkým požehnaním pre naše združenie, že rok 2010 je výnimočný aj jubilejným 350. výročím smrti sv. Vincenta a sv. Lujzy. Verím, že to nie je žiadna náhoda, ale Božia vôľa a možnosť získať

hojnosť Božích darov pre celé naše združenie. Ďalšou zaujímavosťou je, že nie všetci dobrovoľníci medzi-národného sekretariátu mali túto možnosť podieľať sa na prípravných prácach spojených s organizáciou GZ.

Motto Motom 3. GZ JMV je „ZMM, zakore-není v Kristovi, rozsievajme nádej.”

Na medzinárodnom sekretariáte sa momentálne nachádzame v plnom prúde príprav na Generálne zhromaždenie JMV (GZ), ktoré sa uskutoční tento rok v Portugalsku v dňoch od 1. do 6. augusta. Ak netušíte, čo to vlastne znamená, tak článok je určený práve pre vás.

Trošku z históriePrvé GZ sa uskutočnilo v jubilejnom roku 2000 v Ríme a druhé po piatich rokoch v Paríži. Tohtoročné GZ je v poradí tretie v histórii, a zárove prvé, ktoré vyhlásilo súťaž o logo a hymnu GZ. Do tejto súťaže mali možnosť zapojiť sa všetky členské krajiny (za-pojilo sa aj slovenské ZMM, pozn. red.). Výherné logo pochádza z Guatemaly a hymna z Peru. Môžete ich nájsť aj na našej webstránke www.secretariadojmv.org.

Prípravná komisiaŠpeciálne kvôli príprave GZ bola vytvorená prípravná komisia, zod-povedná za detailné naplánovanie všetkého, čo sa GZ týka, ako je napr. liturgia, tematika, animácia, pro-pagácia, program, atď, a, samozrej-

me, aj komunikácia so všetkými kra-jinami a rozdelenie úloh. Členovia tejto komisie sú predovšetkým členovia medzinárodného sekre-tariátu, medzinárodného výboru a národného predsedníctva JMV Por-tugalsko.

Účastníci GZÚčastníkmi GZ sú laici, členovia národných predsedníctiev zdru-ženia. Podľa medzinárodných stanov sa GZ môžu zúčastniť 2 laici z každej členskej krajiny, sprevádzaní svo-jim národným direktorom a sestrou koordinátorkou. Väčšinou krajiny posielajú svojho predsedu a jed-ného člena predsedníctva (v iných krajinách sa u nás používaná funkcia predsedu označuje ako prezident združenia).

[jmv] 27

Obsah GZGZ je udalosť svetového rozmeru a plní nenahraditeľnú úlohu hlavne v týchto oblastiach:• zvoliť nové medzinárodný výbor

a prezidenta JMV na najbližších 5 rokov

• zrevidovať medzinárodné sta-novy

• skúmať celkovú situáciu v JMV (duchovnú, pastoračnú, eko-nomickú)

• schváliť pastoračný plán• povzbudiť krajiny v ich poslaní,

hlbšie poznať situáciu v každej krajine (ťažkosti, problémy, ale aj pozitívne skúsenosti a úspechy)

Problémy GZOčakávame, že tohto podujatia sa zúčastní viac než 200 účastníkov z celého sveta. Najväčším problémom väčšiny členských krajín z Afriky a Lat-inskej Ameriky je ekonomická situá-cia. Mnohé krajiny si nemôžu dovoliť poslať delegátov, aby sa zúčastnili

GZ, preto sa vytvoril špeciálny Fond solidarity pre tento účel. Týmto sa chcem poďakovať v mene JMV In-ternational za príspevok 400 € od slovenského ZMM. Vďaka!Ďalším problémom je získať víza, hlavne pre účastníkov z (post)komu-nistických krajín. Chcela by som vás poprosiť o modlitby za prípravu a úspešné uskutočnenie GZ, za členské krajiny JMV a v neposlednom rade za všetkých účastníkov stretnutia. JMV potrebuje vaše modlitby. Veľká vďaka za ne!

V budúcich číslach sa vás budem snažiť informovať o medzinárod-ných záležitostiach JMV, ktoré vás zaujímajú. Preto chcem povzbudiť všetkých, ktorí majú akúkoľvek otázku, alebo by chceli v rámci tejto rubriky vidieť článok zameraný na nejakú špecifi ckú tému, nech napíšu do redakcie alebo priamo mne na mail: english.jmv@gmail.com. Teším sa na vaše podnety!

[jmv]28

a  telesnom živote  osôb, ktoré sa rozhodnú vstúpiť do vzťahu. Aj to je potrebné priblížiť mládeži, aby vedeli, ako by to asi malo v ich živote fungovať pri takýchto veľkých roz-hodnutiach a aby sa vybrali kráčať po úzkej ceste k Panne Márii a Bohu.

tanca. Mladí priniesli CD s hudbou k rôznym tancom, ktoré sa deti veľmi rady naučili. Po x-násobnom opakovaní tej istej piesne (čivava) sme si museli my „starší“ urobiť menšiu pauzu na oddych :). Neskôr sme si zaspievali s gitarovým sprievodom. Detičky si vymysleli aj vlastnú ukazovačku k piesni Šťastie. Ešte sme sa stihli aj zahrať hry, ktoré nás pre zmenu naučili „naše“ deti. Pri konci sme poprosili pána dekana o posvätenie Zázračných medailí, ktoré boli určené deťom, aby ich nosili stále so sebou. Tým sa naša menšia zábava skončila.

[Peter Pasternák] Bol to víkend, ktorý ma posilnil a povzbudil do dní, ktoré nás čakajú. Pripravujeme sa na úlo-hu animátora a  týmto spôsobom, myslím si, je to najlepšie a  super. Učíme sa zodpovednosti nielen za seba, ale aj za tých, ktorí nám budú zverení. Toto bol v poradí môj tretí a-nimák. Zišli sme sa dobrá partia, ľudia, ktorí chceme niečo obnoviť. Občas si zažartujeme, ale stále pamätáme, že nie sme tu len pre seba, ale pre deti a  mládež, ktoré nás potrebujú, aby mohli bližšie spoznať Boha a  Pan-nu Máriu. Na prednáškach, ktoré sme absolvovali, ma najviac oslovili myšlienky o duchovnom, duševnom

[Kristína Bilková] Pred pár dňami sme pochovali basu a s ňou obdo-bie plesov, spoločenských zábav a veselostí, nazývané ako fašiangy. V tomto čase sme chceli potešiť aj našich najmladších zo ZMM. Pretože aj oni si zaslúžia trošku zábavy :).So staršími sme sa dohodli, že každý donesie niečo na občerstvenie, nosiče s hudbou, rádio alebo hudob-ný nástroj. Po tom, ako sme sa všetci stretli na fare (po dohode s pánom dekanom), začala naša zábava. Na začiatku sme sa pomodlili desia-tok ruženca, ako je zvykom. Poro-zprávali sme sa, čo je nové, zagrat-ulovali oslávencom a pustili sa do

Animakurz

Fašiangová zábava

Vranov n. Topľou, 12. - 14. marec 2010

Šenkvice, 6. február 2010

[čo bolo?] 29

A big Hi from JMV Syria[Štefan Strieška]

Na to, aby sme sa s niekým z inej krajiny porozprávali a dozvedeli niečo zau-jímavé, nepotrebujeme vedieť cudzí jazyk úplne dokonale. Stačí aby sme sa nebáli a boli naladení na „spoločnú strunu“.

Pár rokov dozadu som sa na stretnutí zástupcov národných organizácií JMV z Európy a Blízkeho východu, ktoré sa konalo u nás v Nitre, zoznámil s mno-

hými ľuďmi. Jednou z nich bola aj Jou-mana (čítaj Žumana), prezidentka JMV v  Sýrii. Odvtedy si občas napíšeme, čo je nové, zaželáme pekné sviatky, a  tak podobne. Prednedávnom som ju oslovil s  návrhom, či by nechcela napísať pár viet o JMV v Sýrii do nášho jazykového okienka v  Lúčoch. Jou-manin materinský jazyk je arabčina, ale z  toho by sme asi veľa nemali. Hovorí ale dobre aj po francúzsky a

Toto jazykové okienko bude trochu nezvyčajné. Nepôjde tu o zvládnutie nejakej novej slovnej zásoby alebo gramatickej konštrukcie. Možno skôr naopak. Keby to čítal angličtinár, určite by našiel zopár chýb. Ale možno práve to by mohlo byť pre nás povzbudením.

po anglicky, a tu je teda jej krátky list v angličtine:

“A big Hi from JMV Syria to all of you…It’s a great opportunity to have chance to contact with you, and share our “JMV Life”. We want to tell you about some of our fun activities we had during the Christmas & New Year period, so hope you enjoy it.For Christmas, since 5  years ago, we started an activity called “JMV Santa Claus O� ce” when the families could give us there children’s names and add-resses to visit them and delivered there gifts, and give them the chance to  sing, dance and spend a good time with San-ta Claus (which  is some of JMV member, wearing Santa clothes). And then with money we’ve  gain, we invited some of orphans, poor children and arranged them a small party, when they could celebrate Christmas time with other chil-dren and enjoying there time together…And for New Year we celebrate this amazing night in party arranged by JMV, in Le Meridien Hotel (� ve stars ho-tel) with the most famous D.J in Syria… It was amazing, we were so happy, ex-cited, we had a great time, wish you all could be with us ;-)Hope you are all doing well, and enjoy-ing your time in JMV. Kisses from Syria, waiting to hear your news soon.

Joumana ZaarourPresident of JMV Syria

Keď som si to prečítal, som bol prekvapený, ako ste možno aj vy teraz.

Hneď som Joumane napísal: „I am a bit shocked reading about Santa Claus in your article.“ A dosť ma prekvapilo, že bola prekvapená :). Hneď som vedel, že z toho, čo najskôr vyzeralo len ako malé jazykové okienko, bude aj niečo ako „medzikultúrne“ okienko.Tak som jej vysvetlil, že u nás nosí na Vianoce darčeky Ježiško a  že Santu berieme ako niekoho, koho nám chcú nanútiť, aby sme na Ježiška zabudli. Joumana mi zase vysvetlila, že Sýria je islamská krajina, kde je len málo kresťanov  a preto by v  podstate Via-noce nejako ofi ciálne ani neslávili. Západná kultúra prenikla ale aj ku nim, a to napríklad aj v podobe Santa Clausa. Preto deti, rovnako islamské ako kresťanské, Santa Clausa poznajú veľmi dobre. Kresťanské deti ale ve-ria, že Santa Clausovi dáva pre nich darčeky Ježiško :).Ponúkol som Joumane, že či nechce do článku doplniť ešte nejaké vy-svetlenie, ako to je s  tým Santom u nich, aby neprišlo k nedorozumeniu, ale na koniec sme sa dohodli, že ona to aspoň trochu objasnila mne, tak asi bude lepšie, keď to ja zase v krátkom komentári skúsim objasniť svojim tak, aby sme to dobre pochopili. A dúfam, že sa mi to podarilo.Vidíme, že kultúra a  chápanie niek-torých vecí môže byť naozaj veľmi rozličné. Nechceli by ste zase niekto na oplátku napísať niečo o  našom ZMM na Slovenku do Sýrie? Napríklad o slávení Veľkej noci. Myslím, že by sa tiež mnohým veciam čudovali :).Na vaše listy sa tešíme v redakcii.

[jazykové okienko] 31

Učím sa zapierať sa a prijímať druhých 1/2

[Cieľ] uvedomiť si, že každý je pre mňa darom, učiť sa tolerovať jeho odlišnosti.

[Pomôcky] plagát s tvárami (:-), :-I, :-(), menovky, veľký papier, text žalmu 133, zapínací špendlík pre každého, papiere s textom Si pre mňa darom, pretože...

[Priebeh]

1 Ešte pred stretnutím vyvesíme plagát s nakreslenými tvárami, ktoré symbolizujú náladu, ktorú práve mám. Každý účastník pripevní svoje

meno k tvári, ktorá najviac vystihuje, ako sa práve cíti.

2 Po úvodnej modlitbe rozhovor o plagáte - každý má svoje pocity, momentálne prežíva istú náladu, má určité dojmy, prišiel z rôzneho

prostredia - záleží i od nálady doma. Každý očakáva od stretka niečo iné. No najmä, každý chce, aby sa cítil dobre. Preto je úlohou nás všetkých, aby sme k tomu vzájomne prispeli. Hovoria deti - za akých okolností sa budú cítiť dobre.

3 Príbeh Ježie dobrodružstvo (+ rozhovor): Ježia rodina sa v lete nasťahovala do lesa. Počasie bolo krásne, bolo teplo a ježkovia sa za-

bávali pod stromami celý deň. Vystrájali na poliach blízko lesa, hrali sa na schovávačku medzi kvetinami, chytali muchy, aby zahnali hlad a v noci po-driemkavali na machu blízko brlôžka. Raz videli spadnúť zo stromu list: bola jeseň. Hrali sa, naháňali padajúce listy, ktorých stále pribúdalo. Noci bývali už chladnejšie a spávali pod suchými listami. Bolo však stále chladnejšie a na rieke sa začal objavovať prvý ľad. Na lístie napadol sneh. Ježkovia sa celý deň triasli od zimy a v noci nemohli ani oka zažmúriť, taká im bolo zima. Aby

Milí ZMM-ácki animátori, v tomto čísle vašich Lúčov si môžete urobiť stretká, ktoré sú založené na nosnej téme „Ľudská formácia“. V živote človeka a obzvlášť v živote kresťana sú oblasti, v ktorých by sme sa mali neustále rozvíjať. V prvom rade musím byť človekom – k čomu je potrebná ľudská formácia, potom kresťanom – kresťanská formácia a napokon každý člen ZMM má absolvovať aj mariánsku formáciu. Štyri nasledujúce stretká vytvorené našimi animátormi sú teda zamerané na prvú oblasť ľudského života. Ak máte vo svojich kronikách zaznamenané stretká na podobnom princípe, napíšte nám a podeľte sa so svojimi nápadmi. Samozrejme, aj naďalej sme zvedaví ako sa vám darí s realizáciou týchto stretnutí. Do stretkovania!

[stretko]32

sa zohriali, raz večer sa rozhodli, že sa k sebe pritúlia. Ale hneď sa rozbehli na všetky strany lesa celí dopichaní na nose i nôžkach. Bojazlivo urobili nový pokus a znova si zranili ňufáčiky. A vždy, keď sa chceli priblížiť, stalo sa to isté. Potrebovali nájsť spôsob, ako sa pritúliť. Vtáci sa zohrievali jeden od druhého, aj králiky, krtkovia a všetky ostatné zvieratá. A tak nežne, pomaličky, opatrne, večer čo večer sa k sebe približovali, sťahovali ostne, až konečne našli správnu mieru, aby sa mohli bez úrazu zohriať. Vietor pofukoval, už im nerobil ťažkosti, a tak všetci mohli v teplúčku spať pohromade.

4 Spoločne si môžeme vytvoriť akési Desatoro ohľaduplnosti, ktoré spíšeme na veľký papier.

5 Každému účastníkovi pripneme na chrbát papier s  nedokončeným textom: Si pre mňa darom, pretože... a každý napíše svoj dodatok.

  [Záver] Na záver sa môžeme pomodliť slová Žalmu 133, poďakovať za ľudí, ktorí sú pre mňa darom. Text z chrbta sa môže zrolovať, previazať stužkou a odniesť na pamiatku ako dar.

[stretko] 33

[

[Cieľ] prehĺbenie predošlej katechézy

[Pomôcky] obrazy ku katechéze (pripravíme si podľa vlastnej fantázie), nálepka - obrázok pre každého

[Priebeh] Katechéza prebieha pomocou obrazov, ktoré, postupne ich ukazujúc, komentujeme.

1Predstav si, že si, že si jedného dňa dostal krásne zabalený dar. Vlastne - bol ti ponúknutý Bohom. Ide teraz už iba o teba, či ho prijmeš alebo odmietneš.

Predpokladajme, že dar prijmeš, tešíš sa naň, si plný očakávania, napätia, je to pre teba veľké prekvapenie. Rozbalíš ho a zistíš, že Boh ti daroval tvojho blížneho: možno odporného, drzého, nespoľahlivého... suseda, spolužiaka, kamaráta zo ZMM... Čo teraz? Znovu ide o môj osobný postoj:

2a) dar ofrfl em, nazlostím sa na Boha, a tak vlastne odmietnem skutočnosť, že Boh má rád všetkých, alebo

b) začnem uvažovať a snažiť sa môjho protivného blížneho prijať ako dar od Boha, ktorý ma predsa len môže niečím obohatiť. Veď predsa dobrý Boh nebude chcieť pre mňa zlo, ak mi tohto človeka poslal do cesty...

3Rozoberieme situácie, čo nasleduje, ak:a) ofrfl em dar - budem sa na blížneho hnevať, upodozrievať ho, závidieť

mu...b) ak dar prijmem, je treba mu venovať pozornosť. Spoločne uvažujeme ako, napr. modlitbou, obetou, pomocou, prianím dobrého...

Tiež si zaznačím, aké klady, čo dobré nosí v sebe tento protivný blížny (možno si spomenúť na Terezku, ktorá sa vždy usmiala na nepríjemnú spolusestru).Budem postupne sledovať svoju “úrodu”. Teda výsledok môjho snaženia prijať druhého ako dar. Môžeme to prejsť na stretku teoreticky: čo sa tak asi stane,

Učím sa zapierať a prijímať druhých 2/2

[stretko]34

ak sa začnem pozerať na druhého ako na dar. Ak budem verne vo vzťahu k nemu robiť skutky lásky. A nakoniec zistím, že to nie je až také zlé. Že sa to dá.

[Záver] Pri záverečnej modlitbe poďakuje každý osobne za všetko dobré, čo nosí v srdci jeho “nepriateľ”. Motiváciou k modlitbe môžu byť slová: “Milujte svojich nepriateľov.”

[stretko] 35

[Priebeh]

1 Predstavte si, že ste dostali za úlohu postaviť dom. Ako budete postupovať? - základy, múry, strecha. Teda, má to určitý systém, poriadok. Prečo? Inak

hrozí nebezpečenstvo zrútenia - smrť, zranenia, škody, ľudia bez domova...

2Tvrdíte, že pri stavbe nie je potrebný určitý poriadok a systém v tom zmysle, že veci musia ísť postupne, zapadať do seba... Skúste z tohto

materiálu postaviť pyramídu: Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba.

3 Rozhovor o tom, ako oni rozumejú tomuto výroku. Zhrnieme: Ak zachovám poriadok:

a) v režime dňa - stihnem všetko, čo chcem, aj „duchovno“.b) vo veciach - nie som nervózny, nestane sa mi, že by som si vec, ktorú si chcem obliecť, našiel deravú...

Hoci nie je ľahké poriadok dodržať, on mi pomáha k pokojnejšiemu životu a je odrazom môjho vnútra.

4 Každý si vystrihne a zlepí kocku s myšlienkou o poriadku: Dám si pozor na poriadok v osobných veciach.

[Záver] Učiť sa postupne každý deň poriadku – začnime maličkosťami.

[stretko]36

Vychovávam sa k poriadku[Cieľ] uvedomiť si, že určité vonkajšie skutočnosti, napr. i poriadok, môžu byť a sú odrazom vnútra, poriadok prispieva k príjemnejšiemu životu

[Pomôcky] farebne odlišné kocky so slovami (papierové obdĺžničky - „tehly“): Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba, kocka pre každé dieťa

[Cieľ] svedomitosť, dôslednosť, ochota

[Pomôcky] lístočky so situáciami; ak sa dá, stretko uskutočníme v prírode

[Priebeh]

1 Sledujeme mravenisko - mravce sú stále v pohybe, každý niečo robí, všetko je zorganizované... Čo by sa stalo, keby niektorý odmietol pracovať

- chaos, dezorientácia, nesplnená úloha, bol by „vypískaný“... Takže každý jeden je tam potrebný. A je veľmi dôležité, aby si každý dôkladne splnil, čo má.

2 Rozdáme lístky so situáciami, ktoré si deti pripravia formou scénky. Na lístku je len predostretá situácia, ich úlohou je domyslieť a dotvoriť reakciu:

a) mama 2x po sebe zabudne kúpiť otcovi novinyb) mama nestihne oprať dcére na diskotéku najobľúbenejšie rifl ec) dcére neurobí nákup, lebo sa zabudne s priateľkoud) syn sa nepripraví na skúšku, opakuje ročník, štúdium sa platí

[Záver] Ak si neplníme svoje úlohy a povinnosti, narúšam vzťahy, komplikujem situácie, život. Skúsime nájsť príklady z vlastného života. Preto sa pokúsim na svoje povinnosti pozrieť ako na Bohom ponúknutú šancu a prejavenú dôveru - i od ľudí (rodičia, učitelia...) a budem sa snažiť o ich zodpovedné plnenie.

Moja zodpovednosť za úlohy

[stretko] 37

Karneval svätých Stará Ľubovňa, 30. január 2010

niec so svojou spolužiačkou Zuzkou, sme sa rozhodli, že to skúsime. A vie-te, kto bol prvý? To by ste neuhádli! Naša porota zložená z animátorov ro-zhodla, že všetci sa dostanú do neba, a  to bola prvá cena. A  nemôžem zabudnúť ani na tombolu a  super ceny, vyhrať mohol každý, boli tam dosky, náučné a  rozprávkové kaze-ty, peračníky, zápisníky, stojany na fotky a iné. Bolo super, boli super animátori a  chceli sme tancovať belgičák a čivavu ale nevyšlo to, nevadí. Teším sa už na budúci rok.

[Klára Kovalčíková] V  sobotu popoludní do našej Cirkevnej zá-kladnej školy prišlo takmer 100 detí. Bolo to proste super. Prišli asi všetci z  našej mariánskej skupinky, ale samozrejme, že aj mnohí iní. Boli tam napríklad aj zo Svitu, Lendaku, Ľubice, Plavnice a možno aj z  iných miest a  dedín. Na začiatku sme sa zapísali a dostali sme lízatko. Potom sme sa prezliekli do svojich masiek. Pán kaplán zahájil karneval krátkou pobožnosťou s prezentáciou. Bolo to fajn, tancovali sme, jedli, pili a  hrali stoličkový tanec. V  čase karneva-lu sme prezentovali svoje masky. Ja som bola Eva z  raja, vyskytovali sa tam aj sväté Kláry, Panny Márie ,, an-jeli, sv. Alžbety, sv. Martiny, sv. Zuzany a iné. Originálny bol sv. Florián, Dávid a Lazár. A nesmiem zabudnúť ani na scénku, ktorá bola o  zakladateľke sestier CJ, o  Márii Wardovej, keďže bolo výročie od vzniku tejto rehole a jej vyhlásenie za blahoslavenú. Na-koniec sme mali súťaž účesov, boli mnohé pekné, ale aj trocha šalené. Ja som najprv nechcela, ale nako-

[Katarína Konečná] Témou karneva-lu bol Rozprávkový les. V priebehu súťaženia sa vytvorili 4 družstvá (všetky deti sa pekne porozdeľovali) a na ich čele boli väčší animátori (trpaslíci).

Na úvod trpaslíci oznámili deťom, že sa stratila Snehulienka a treba ju nájsť. Snehulienka sa mohla vrátiť len k tomu družstvu, ktoré si urobilo najkrajšiu krajinu, tú mohlo každé

Rozprávkový les Bratislava, 23. január 2010

[čo bolo?]38

družstvo dosiahnuť víťazstvami v jednotlivých súťažiach. Za každú hru/súťaž sa získavali body (napr. za prvú sa získavali stromčeky, to družstvo, ktoré vyhralo, ich dosta-lo najviac. Za druhú súťaž potom kvetinky atď). No a nakoniec Snehulienka prišla k víťaznému družstvu :).

Všade sme videli rozžiarené očká, radosť a  veselý smiech detí a  nie-len detí, ale aj rodičov. Veru pov-iem vám, že porota nemala ľahké vybrať najkrajšie masky, lebo všetky boli niečím výnimočné, no nako-niec sa dohodli a rozdali sa ceny. Na záver programu mohlo každé dieťa zaspievať pesničku alebo povedať básničku a  hopsasa na parket. Tancovalo sa až kým hodinky neuká-zali čas, že je treba ísť domov...

[Veronika Sobotová] Dňa 6. fe-bruára sa v sále Mariánskej mládeže ako každoročne konala veľká ak-cia, a  to maškarný ples. Animátori a  dobrovoľníci sa skoro ráno stretli a  dokončovali posledné prípravy na túto akciu. Už zďaleka voňali chlebíčky, rôzne koláče a  iné dob-roty a  taktiež bolo počuť pukot balónov a veľký smiech :). Našťastie sme všetko stihli a zábava sa mohla začať. Boli sme milo prekvapení, koľko detičiek, rodičov a  starých rodičov prišlo. Na začiatok sme mali modlitbu s dekanom vdp. Marekom Jesenákom a  kaplánom Ľudovítom Kubánim. Po tejto krásnej modlitbe nasledovala pesnička a  predsta-vovanie jednotlivých masiek. Či to bol bláznivý šašo, krásne princezné, červená muchotrávka alebo veselá Včielka Maja, no a nemohol chýbať ani nebojácni pirát a  rôzne iné roz-právkove bytosti. Ďalšia časť progra-mu boli rôzne disciplíny, hry, tance.

Maškarný ples Hlohovec, 6. február 2010

[stretko] 39

[Dada] Naše už tradičné každoročné podujatie - Svätí z Habovky za-hájil pán farár o 14.00 privítaním a spoločnou modlitbou, nasledovalo predstavenie masiek, ktoré  sa nieslo v duchu všelijakých indícií, a veru nie vždy bolo ľahké uhádnuť, aký svätý  ku nám prišiel, no a potom nasledovala ničím nerušená zábava. Najprv sme si spoločne zatancovali, potom sme si na tváričky nakreslili srdiečka, hviezdičky, obláčiky... aby sme boli neprehliadnuteľní, medz-itým sme si zamaškrtili a, samozre-jme, nechýbali ani súťaže a s tým spojené výhry.Večer sme sa rozchádzali  plní zážit-kov a s túžbou pripodobniť sa svo-

[Lucia Masláková] Pri príležitosti roku sv. Vincenta sa v Košiciach, koná raz za mesiac Vincentínsky víkend. A tak aj bolo v dňoch od 8. - 10. januára. Na tento víkend som dostala poz-vanie aj ja a poviem vám, nemohla som odmietnuť takúto ponuku. A tak sa dievča z Oravy ocitlo na ďalekom východe. Šla som tam s veľkými očakávaniami, čo tam pre mňa pripravil náš Pán. A prezradím, že ako vždy, nesklamal. V piatok večer poprichádzali Vika, Lenka a Tomáš. Pozreli sme si prezentáciu o sv. Vin-centovi, naše sestričky nás obozná-mili so sobotňajším programom a tým bolo, že pôjdeme koledovať

Svätí z Habovky

Vincentínsky víkend

Habovka, 13. február 2010

Košice, 8. - 10. január 2010

jím životom  svätým, ktorých sme v tento deň stvárňovali.

do domova dôchodcov, k starým a chorým a na charitu. Dali nám do ruky koledy a mali sme sa ich naučiť do rána. V sobotu ráno bola sv. omša a po výdatných raňajkách sme šli koledovať. Starčekovia boli veľmi zlatí a boli veľmi vďační za naše koledovanie. Ich úsmev a radosť v očiach je na nezaplatenie. Po tejto návšteve sme pomohli sestričkam s upratovaním. Po obede bolo druhé kolo, pridal sa k nám aj Braňo a šli sme znovu koledovať do ďalších sociálnych zariadení, kde sú starí a chorí ľudia. A znovu nás čakal veľký kopec radosti a úsmevu na tvárach starčekov. Bol už neskorý večer, keď

[čo bolo?]40

sme sa vrátili, poďakovali sme sa za tento úžasný deň, nášmu Nebeské-mu Otcovi. V nedeľu bola svätá omša, obed, zbalenie svojích vecí a posledné zamávanie. Bol to môj prvý a verím, že nie posledný Vin-centínsky víkend v Košiciach. Veď pomáhať a robiť radosť druhým, je to najkrajšie, čo môže človek, človeku dať.

[s. Monika, DKL] Divadelné pred-stavenie na motívy Podobenstva o  márnotratnom synovi situované do dnešnej doby - taký bol názov scenára, ktorý mala v rukách s. Mária. Spolu s mládežou zo ZMM vo Visola-joch sa dohodla, že by to bolo vhod-né nacvičiť a zahrať vo väznici.Večerných piatkových nácvikov bolo niekoľko, žiadosť do Ilavy napísaná a  zrazu - prišlo zamietnutie z  vede-nia väznice. Vďaka väzenskému kaplánovi vdp. Jáňovi prišiel nový impulz – dovolenie hrať divadlo vo väznici v Dubnici nad Váhom.Posledné prípravy vrcholili – ge-nerálka, hudba, nezabudnúť kos-týmy, rekvizity a byť o 13.30 v nedeľu 10. januára 2010 na parkovisku pred väznicou.Všetko išlo podľa plánu, dve autá s  hercami z  Visolají prišli presne o  13,30. Pomodlili sme sa a s občianskymi preukazmi v rukách sme vstupovali cez väzenskú bránu. Nasledovala kontrola, či nemáme zbrane, drogy... Kontrola všetkých

Márnotratný syn Ilava, 10. január 2010

batožín, kde boli rekvizity...Šok! „Čo máte v tom sáčku za byliny?“- pýta sa príslušník. „Na divadlo marišku“- odpovedá herec. Príslušník hneď sáčok roztrhol, ovoňal - bola to „len“ sušená lucerka.Potom prišla pani pedagogička /zhodou okolností moja spolužiačka zo strednej školy, s  ktorou som sa nevidela 25 rokov, až teraz - v  base!/. Tá nás spolu s  pánom ka-plánom previedla cez niekoľko brán do jedálne, kam pomaly prichádzali skupiny väzňov. Hľadisko sa zaplni-lo asi stovkou väzňov.Začíname. Všetci dávajú pozor, spontánne reagujú na dej. Dej sa odohráva v súčasnosti. Mladý chla-pec, stredoškolák, chce od otca pe-niaze a  odísť do zahraničia, skúsiť „iný“ život. Tam sa ale peniaze rých-lo minú. Pokiaľ boli, boli aj kamaráti. Keď im nemá za čo platiť v  bare, nepoznajú ho, zbijú, ponúkajú drogy. Snaží sa nájsť si zamestnanie, zametá ulice. Istota, s  ktorou od-chádzal z domu, sa s poslednou ko-

[čo bolo?] 41

runou stratila. Napokon sa rozhodne vrátiť. Najprv sa obšmieta okolo domu. Stará mama, ktorej postavu Lukáš Chleban bravúrne zvládol, ho nespoznáva, myslí si, že je bezdo-movec, ale otcovo srdce cíti, že je to jeho stratený syn a beží mu v ústrety. Tým príbeh končí.Dej ale stále rezonuje v  našich srd-ciach, a  iste aj v  srdciach divákov v Dubnici. /Asi po týždni prišiel našim mladým hercom zaujímavý list od jedného väzňa./ Mnohí sa tam našli, mnohí oľutovali nesprávne konanie,

mnohí ďakovali za silu neprepadnúť túžbe po „in“ živote, moci, sláve, pe-niazoch, mnohí prosili Boha, aby dal silu zvíťaziť tým, ktorí to potrebujú.Táto hra bola evanjelizáciou pre odsúdených. Aj náš hodinový po-byt medzi múrmi väznice bol evan-jelizáciou i pre nás samých.Vďaka patrí s. Márii za ochotu, trpezlivosť, vďaka hercom za chuť, čas, plné nasadenie. Vďaka, Pane, že sme mohli aspoň touto kvap-kou prispieť k budovaniu tvojho kráľovstva pokoja a lásky na zemi.

[s. Mária, DKL] Chcela by som sa v pr-vom rade poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na vydávaní časopisu Lúče a podeliť sa s  osobnou skúsenosťou. Anjel-ský spolok na Mojtíne som prebrala po s. Konzoláte. Keď som tam bola prvýkrát, bolo tam asi 14 detí od 5 do 15 rokov. Oslovila som 2 dievčatá z našej mariánskej v Belušských Sla-tinách, aby chodili so mnou na stret-nutia, no zhodou okolností na ďalšie stretnutie nemohli prísť. Musím sa priznať, že som mala obavy, ako to všetko dopadne... Vrúcne som prosila o pomoc Pannu Máriu a  prelistovala som si aj Lúče a  v  nich som našla inšpiráciu – List anjelovi strážcovi. A prekvapenia začali... Keď som prišla na faru, bolo tam 5 anjelov, ostatní asi dospávali po dobrej farskej zábave. Keďže na prvom našom stretnutí

Moji anjeli Mojtín, 2010

sme si rozprávali o anjeloch, trocha sme si to zopakovali a dala som im papiere a perá, aby napísali list svo-jmu anjelovi strážcovi. Ich listy ma milo prekvapili a so svojou radosťou sa chcem podeliť.

• Milý Michael, ďakujem ti za to, že si mi dal veľakrát dobré vnuknu-tia a za to, že stojíš každý deň pri mne. Tvoj Dominik

• Milá Ruženka, ty si môj anjel a  veľmi mi pomáhaš. Za to ti veľmi ďakujem. Chcela by som ťa pozdraviť. A  chcela by som ti povedať, že bez teba by sa to nedalo. Tvoja Majka

• Milá anjelička Lenka, chcela by som sa ti poďakovať za všetko, v čom mi pomáhaš. Chcem ťa poprosiť, aby si mi vo všetkom naďalej pomáhala. Tvoja Evka

• Milý môj anjel Katka, chcela by

[čo bolo?]42

som ti povedať, že ťa mám rada, aj keď som ťa ešte nevidela. Tvoja Veronika

• Milý anjel, chcela by som sa ti poďakovať za to, že mi pomáhaš.Tvoja Gabika

[Vladimíra Martvoňová] Od 30. de-cebmra 2009 do 1. januára 2010 sa konal ZMM Silvester v Trenčíne. Na tejto krásnej akcii ZMM som sa mohla zúčastniť aj ja. Spolu s mojimi kamarátmi vozičkármi. Preto by som vám rada napísala, ako som celý Sil-vester prežívala z  môjho pohľadu. Ako presne začať, to neviem. Lebo myšlienky mi lietajú rýchlosťou blesku a nestíham behať prstom po klávesnici. Najradšej by som napísa-la všetko naraz. To sa ale nedá, tak pekne od začiatku. Ako ste už čítali, v  predchádza-júcich číslach Lúčov, ZMM začalo organizovať letné duchovné tábory pre mládež a  ľudí so zdravotným znevýhodnením. Na tábore je vždy veľmi fajn a  každý rok nás pribúda, čoraz viac. Raz som telefonovala so Samkom Hudecom a pýtala som sa, ako to bude na Silvestra tento rok a kde sa pôjde. Tak som sa dozvede-la, že Silvester bude v Trenčíne. Sam-ko mi navrhol, že ak to bude možné, mohli by sme ísť aj my vozičkári. A  ja som povedala, že samozre-jme by som šla. O  ostatné sa pos-taral Pán,v  podobe pátra Tomáša, sestričky Beatky, Aničky, mojej úžasnej asistentky, Samka a  iných dobrých anjelov!

Silvester ZMM Trenčín, PF 2010

Boli sme Kristínka Hakáčová, Duško Sotoniak, Miško Kurčina a ja. S  Miškom sme bývalí spolužiaci. Kristínku zaviezol na Silvestra Duško s ocinom, a zviezol sa s nimi aj Samko. Miško išiel s maminou. Po mňa prišiel páter Tomáš s Aničkou. Veľmi som sa tešila!!! Ani spať som nemohla od radosti!

Páter s  Aničkou Šeligovou po mňa prišli o 15:00. Trošku sme sa cestou zdržali a zastavili pri sestre Mariane v  Lokci. Cesta nám rýchlo ubehla, počúvali sme biblický príbeh o Rút. A  potom krásne CD Márie Čírovej. Popri tom som Aničke robila zle a hrala sa na zlodejku. Páter sa smi-al, že som kvôli Silvestru obvolala celé Slovensko. Keď ja som ale veľmi chcela ísť na Silvestra preč. A viem, že z hľadiska ZMM bola naozaj veľká ochota! Keby som vedela a cítila, že to nie je možné, nehľadala by som cestičky, ako sa na Silvestra dostať. A keby ZMM-áci nechceli, aby niek-to z nás vozičkárov vôbec šiel na Sil-vestra, nikto by nás nevolal a nikde by sme nešli. Mne tiež nie je príjem-ný pocit, že som a  budem stále odkázaná na niekoho pomoc. Ale toto je jednoducho moja životná nutnosť a  potreba, bez ktorej sa ja

[čo bolo?] 43

jednoducho nezaobídem. A  myslím si, že mám okolo seba veľa ľudí, ktorí mi priamo povedia, keď niečo jedno-ducho nie je možné! Nemôžem byť celý život odkázaná len na rodinu. A či je toto využívanie? Nikdy nech-cem, aby to tak bolo. Ale naučila som sa, keď nič nepýtaš a  nikoho v  istom zmysle neotravuješ, sedíš doma a nič nemáš. Keď si nemôžem nikde zájsť, vybavujem si veci tele-fonicky, aj s tým rizikom, že sa veľmi zakoktávam... Jednoducho robím, čo môžem a ako môžem. Vždy som veľmi šťastná, keď sa mi niečo podarí samostatne vybaviť!

Do Trenčína sme dorazili medzi pos-lednými, okolo 18:00. Keď sme sa prihlásili, zvítali sa so všetkými, vy-objímali, navečerali sme sa - každý čosi doniesol z  domu. Potom bolo ofi ciálne privítanie. Sestrička Beatka nás štyroch vozičkárov, Kristínku, Miška, Duška a mňa osobitne privíta-la. Bolo to veľmi milé! Rozprávala som sa so sestrou Žofi ou. Bola mi veľmi známa, len som nevedela odkiaľ. Potom povedala, že ma viezla domov zo Zletu. Zaplo mi, že sestrička je sestra pátra Pav-la. Mladí mali pekné scénky.Potom bola svätá omša. Sestrička medz-itým hovorila organizačné veci. Po svätej omši sme boli všetci rozdelení do skupiniek a  každá sme si cvičili pesničky a vinše, lebo na druhý deň sme išli koledovať, každý niekde inde. Jedni išli do nemocnice, druhí do domova dôchodcov, ďalší do

hospicu, no a my vozičkári sme boli s pátrom v Beckove, kde žijú kňazi, ktorí sú už na dôchodku. Keď sme sa nejako zohrali, potom kto chcel, mohol ešte pozerať fi lm 12 pod-mienok ku dedičstvu. Videla som ho už asi štyrikrát. Duško mi ho aj napálil. Vždy ale zabudnem, ako sa presne skončí. Tak som ho pozerala znova. Skončil sa asi o 1:30 a išli sme akože spať. No keď kvakocú na izbe štyri baby, je to veselé! Ja s Kristín-kou sme rečnili asi do 4:00. Keď sme vstávali o  7:30, veľmi veselo nám nebolo...

Na druhý deň, keď sme vstali, mali sme ďakovnú svätú omšu za celý rok. Bola veľmi pekná. Po svätej omši sme mali raňajky. (Páter Tomáš sa smial, že nebudú, že sa pôjde rovno koledovať.) Ku mne si prisadla na chvíľku sestrička Beat-ka. Tak sme sa chvíľu rozprávali. Ako som sa so sestričkou prvýkrát osobne videla na minulý rok na Zlete, je pre mňa veľkou vzácnosťou a potešením, keď si sestrička nájde chvíľočku svojho vzácneho času, na rozhovor. (Možno niektorí vie-te, že pred Zletom sme sa so sestričkou nikdy nevideli.. Tri roky sme komu-nikovali cez emaily a mobily. Skon-taktovala som sa s ňou cez sestričku Veroniku Hanákovú ohľadom pí-sania do Lúčov. Rozprávali sme sa všetci, ako sa komu spalo. Keď sestrička povedala, že som šla spať o 4:00, páter sa zasmial a pov-edal, že v  tomto smere, netreba

[čo bolo?]44

nikoho ľutovať. Lebo my spíme týždeň pred a týždeň po akcii. (Ako kto, páter. Nemôžem za to, že Duško je taký spachtoš :). Po raňajkách sme sa všetci vychystali na cestu a  koledovanie. Kristínka, Duško Miško a ja, sme išli s pátrom Tomášom a  sestričkou Žofi ou koledovať do Beckova k tým kňazom. Cestou tam nás zastavili policajti. No našťastie, vďaka duchovným osobám, sa to obišlo bez pokuty. Po ceste sme počúvali CD Atmosféra. A  moju najobľúbenejšiu pesničku Otčenáš tiež. Kňazi aj my sme sa potešili, že im môžeme koledovať a  ešte si tak spolu priblížiť a  pripomenúť nád-hernú vianočnú atmosféru! Kňazi nám na oplátku porozprávali, ako žili a  aké boli ťažké časy pre kresťanov

za komunizmu. Starali sa o  nich rehoľné sestričky. Keď sme sa vrátili všetci z koledovania, bol obed. Po obede sme sa rozprávali a  pripravovali sme si scénky na večer. Scénky boli naozaj krásne!!! Určite sa im nevyrovnal žiadny pro-gram v  televízore!!! Ja s  Miškom sme hrali scénku podľa vtipu, ako koktavý predával Biblie. Tu je, ak ho nepoznáte. Aby ste vedeli, o čo ide:

Koktavý príde do náboženskej predajne Biblií a hovorí predavačovi: Hľadám si prácu. Mohol by som sa u  vás zamestnať? Predavač ho-vorí: Nemôžem vás zamestnať, lebo máte problémy s rečou a sám mám problém predať zopár kusov Biblií. Koktavý predavača uprosí, a tak ho zamestná. Na druhý deň predavač

[čo bolo?] 45

s prekvapením zistí, že koktavý pred-al polovicu Biblií. Spýta sa ho: Ako je možné, že ste za jediný deň predali polovicu Biblií? Koktavý hovorí: Viete, to bolo veľmi jednoduché. Každého, komu som núkal bibliu, som sa spýtal: Kúpite si Bibliu, alebo vám ju mám celú prečítať? Ja som hrala kok-tavého, keďže sa zakoktávam. (Ale bolo naozaj ťažké zajakávať sa veľmi. Páter sa ma potom pýtal, či som sa naozaj tak veľmi koktala, alebo som to len hrala :)).

Všetky scénky sa mi veľmi páčili! Spomeniem názvy aspoň niek-torých: O princeznej Plesňovovláske, O dvoch dámach, ktoré čakali na autobus a  asi najviac sa mi páčila scénka o  tom, aké je šťastie, že darčeky nám nosí Ježiško a  nie Santa Claus. Keď sme si nacvičili scénky, pomodlili sme sa posvätný ruženec, potom sme mali silvestrov-skú večeru a  išli sme sa upraviť na zábavu. Sestrička Beata so sestričkou

Žofi ou, žiaľ, museli už odísť, zatiaľ čo sa chystali scénky. Boli len na chvíľu. No Pán Boh zaplať aj za to! Potom boli sľúbené scénky. A  ešte sme mali aj dve súťaže. Kristínka s Miškom a Duškom boli s asistent-mi na prvej stoličkovej. A  ja na druhej. Boli tam zakryté veci, ktoré nám na chvíľu ukázali a potom sme mali my ukazovať ostatným, čo sme si zapamätali. Po nich bola o  23:30 pobožnosť a  presne o  00:00 sme mali nád-hernú svätú omšu. Keď vonku púšťali petardy, my ZMM-áci sme privítali nový rok, tým najkrajším spôsobom! Ja som niesla obetné dary. 101 hostií. Po omši sme si všetci zaželali šťastný nový rok a potom sme tan-covali, kto koľko vládal, až do 7:30. Ja asi do 7:00, lebo som sa potrebova-la prezliecť, hneď ráno sme šli s  pátrom Tomášom, Patrikom Cu-binekom a  pár dievčatami domov. Moja cesta domov, to bola kovboj-

[čo bolo?]46

ka. Páter potreboval isť do Nitry, tak nás zobral a domov ma zobrala, sestrička Žofi a a  sestrička Kamilka, ktoré išli na víkend do Rabče. Už som sa všelijako zoznamovala. No ešte sa mi nestalo, že by som sa zoznám-ila za štyri hodiny cesty, kde som väčšinu času prespala.Takto som sa zoznámila so sestričkou Kamilkou. Hneď sme si vymenili telefónne čísla a emaily. Sestrička má v sebe úžasný optimizmus a  celkovo nádherný prístup k životu!Čo sa týka samotnej zábavy, ja som sa bavila ozaj úžasne!!! Skoro stále som tancovala s Paťkom. Paťko, ďakujem ti, z celého srdca!!! Cestou domov mi bolo veľmi ľúto, ako som ťa zmor-dovala... O 6:00 sme sa šli s Paťkom trošku vyvetrať, lebo som už zas-pávala. Vonku nebol skoro žiadny sneh. Ale milý Patrik zobral hŕstku snehu a šup mi ju za krk! Minulý rok ma guľovačka obišla, tak teraz mi ju vrátil. Odvtedy sa zo srandy voláme pľuhavec a striga.Nakoniec sa chcem naozaj z celého srdca všetkým poďakovať! Pánu Bohu, mamke, že ma vychystala, pátrovi Tomášovi, super asistentke Aničke a  Katke, sestričkám Beátke, Žofi i a  Kamilke. Super kuchárkam Kamilke a  Jarke. Samkovi, Miškovi a Zuzke. Tiež Lukášovi z Nitry, ktorý nám tak nádherne hral na svätých omšiach! Jednoducho všetkým, ktorí nás, inak obdarovaných, bez problé-mov prijali medzi seba a  umožnili nám prežiť znova nezabudnuteľný Silvester!

Krátko po Silvestri, som telefonovala so Samkom. Povedal mi, že by som mohla napísať o  Silvestri. Priznám-sa, že sa mi do toho veľmi nechcelo. Chcela som, aby aj niekto iný o ňom napísal. Tak som to stále odkladala a  odkladala. Teraz sa nemôžem zastaviť. Samko sa ma pýtal, čo pre mňa slávenie Silvestra znamená. Vtedy som Samkovi povedala: Vieš Samko, ja mám svoju rodinu veľmi rada! Ale ako som zostala doma zo školy, som väčšinou stále doma. Sil-vester býval pre mňa veľmi ťažký. Bolo mi smutno, že každý, aj moje sestry, trávia Silvester mimo domu. Každého Silvestra som ležala v pos-teli pozerala televízor (aj tak tam nič zaujímavé nebolo) a hypnotizovala mobil, kedy bude polnoc. Potom sme si s našimi zaželali šťastný nový rok a išli sme spať. Preto si teraz oveľa viac vážim, keď môžem ísť preč a  silvestrovať s  priateľmi, kde všetci tvoríme jed-no krásne, veľké spoločenstvo! Ja rátam s  tým, že určite nebudem môcť ísť na Silvestra každý rok. Môžu prísť rôzne veci, môže sa mi tak zhoršiť zdravie, že budem musieť zostať naozaj iba doma. Pre-to idem teraz všade, kde sa dá. Aj keby minuloročný a  tento Silvester boli mojimi poslednými, budem sa snažiť na ne spomínať a myslieť na ne, najmä keď mi bude najťažšie... Myslím, že každý Silvester je iný a  niečím výnimočný! Som veľmi šťastná, že mi ZMM umožnilo prežiť s nimi tieto dva!

[čo bolo?] 47

[Majka a Hanka] Konečne sme si mohli oddýchnuť po eklekticky kubofuturistickom skúškovom ob-dobí. Nasledovalo veľké UFFFFFFF... Plánov sme mali plnú hlavu, keď tu zrazu zazvoní telefón: cŕŕŕń. A v ňom sa ozval milý sestričkin hlások, ktorý nám zvestoval úžasnú ponuku: zájazd do Ríma pre zástupcov kresťanských organizácií, ktorý or-ganizovalo FKI (Fórum kresťanských inštitúcií) a ZMM tam chcelo vyslať svojich zástupcov.Púť do Ríma... hmmm... to znie fajn... Svätý Otec, Chrám Sv. Petra, Sväté schody, Koloseum, Fontana di Trevi, kopa cestovín... to všetko sa nám premietlo v  hlave... a  vidieť to na vlastné oči, to bol vždy náš sen. A tak, pár dní pred odchodom, kedy sme vlastne danú ponuku dos-tali, sme si zbalili maminkine rezne, čo-to oblečenia, k tomu jeden foťák a ešte aj dáke to poistenie sme si vy-bavili – veď čo keby nás tam nejaký Giuseppe mafi ózo ukradol... a šup ho vlakom do nášho hlavného mesta. Tu nás čakal už autobus plný opti-misticky naladených členov iných kresťanských združení, ktorí svoju púť začali už v Košiciach.Cesta ubehla rýchlo, aj vďaka nekonečnému výkladu našej milej tety sprievodkyne, ktorá nám stihla porozprávať snáď všetky odvetvia priemyslu, ktorým sa v  Rakúsku či v  Taliansku darí, okrem toho nás vtiahla i  do zákutí hudby a  svoj

Poskúškové po rímsky Rím, február 2010

výklad obohatila i  nádhernou hudobnou vložkou vo svojom neopakovateľnom podaní.Po príchode do Večného mesta nás čakal bohatý program... nielen taký alá Japonci – chodím, fotím, ale i  pracovný: mali sme možnosť stretnúť sa so sekretárom Pápežskej rady pre laikov Josefom Clemen-som, kardinálom Jozefom Tomkom a  v  neposlednom rade, na čo sme sa tešili úplne že najviac, bola au-diencia u Svätého Otca, ktorý našu pútnicku skupinu osobitne privítal a dal nám svoje požehnanie. V  Ríme je 3000 kostolov, my sme ich navštívili asi tak 30... keď sme náhodou zablúdili do jedného úplne malinkého, stretli sme sa tam s  dvoma mníchmi z  rádu Rytierov Nepoškvrnenej, na ktorých nás hneď upútala Zázračná medai-la, ktorú mali pripevnenú na svojom habite. Nuž, akýmsi zázračným spô-sobom sme si s nimi i trošku pokon-verzovali, zaujali nás ich netradičné mená - ktoré si už nepamätáme, ale s určitosťou vieme, že boli z Filipín a boli veľmi milí.Keďže náš pútnicky tím bol zväčša tvorený našimi milými senior-mi (najstarší mal 93 rokov), tak sme celkom uvítali i  možnosť zažiť študentský život na jed-nej z  tamojších katolíckych uni-verzít – nie však na prednáške, ale v  školskej jedálni. Šak sme boli na dovolenke... bolo zaujímavé vidieť

[čo bolo?]48

tú rozmanitosť kultúr: pri jednom stole sedeli černosi, pri ďalšom ázijskí kamaráti, pri ďalšom mix... I napriek tejto roz-dielnosti bolo cítiť ich súdržného ducha.

Hoci je Rím tak obrovské mesto a  ponúka nespočetné množstvo krás a  my sme videli len niektoré z nich, zanechal v nás hlboké dojmy a zároveň túžbu vrátiť sa späť...

Před svátky jsme se domluvily, že navštívíme nemocné, staré a opuštěné lidi, abychom jim udělali radost z  upečeného cukroví, které si sami nemůžou upéct. Tato akce se vydařila, členky charity a ženy z  farnosti napekly cukroví, udělaly jsme 75 balíčků nejen pro lidi staré a nemocné v naší farnosti, ale také v jiných částech Brna, kde jsme věděli o někom, kdo je sám nebo komu tato malá pozornost udělá radost. Lidé byli rádi, že si na ně někdo vzpomněl o těchto svátcích radostí a pokoje, kde se máme navzájem ob-

SMM Vánoce 2009 Brno, Vánoce 2009

darovat láskou a pozorností podle vzoru Boží lásky a dobroty.Také jsme vyráběly myšlenky z  Bi-ble, lepily jsme je na malé diplomky, kterých bylo kolem osmi set. Ty jsme pak s  dětmi z  mariánské družiny všem rozdávaly s balíčky. Potěšilo to nemocné i všechny farníky, bylo to pro ně poselství nebe a byli zvědaví, jakou duchovní injekci dostanou do nového roku 2010.

Naše děti z mariánské družiny a z far-nosti nacvičily se sestrou Margitou vánoční divadlo, které předvedly při

[čo bolo?] 49

jesličkové pobožnosti ve vánočním oktávu o svátku Svaté Rodiny. Při jesličkové pobožnosti bylo vánoční meditační pásmo, které připravil náš jáhen Jiří Maxa a přečetl minis-trant z  mariánské družiny Dominik, pak se zpívaly koledy a pobožnost skončila adorací dětí u jesliček. Děti přednášely své prosby, děkovaly narozenému Spasiteli za všechno dobro a prosili i za lidi a děti bez do-mova a bez rodičů.

Další naši společnou akcí ve farnosti Brno-Lesná byla Tříkrálová sbírka 2010, která se díky Bohu vydařila, na dobročinné účely a pro lidi v nouzí se vykoledovalo 60 207 korun. Celkem bylo dvanáct skupin, koledníci byly děti z farnosti a mladí z  mariánské družiny — celkem 40 dětí a 12 ve-doucích skupinek, kteří se snažili i v  mrazivém počasí zpívat, přinášet lidem radostné vánoční poselství o narození Boží lásky i pro lidi, kteří ji nejvíce potřebují. Bohu díky za vše, co můžeme dělat pro dobro druhých a pro ty, které nám Bůh posílá do cesty.

23. ledna 2010 byla ve farností Brno–-Lesná Olympiáda dětí a mládeže, začala se různým sportem, který byl připravený ve skupinkách a soutěžilo se o pohár vítězství. Sešlo se kolem 20 soutěžících a přišli nám na pomoc i rodiče, kteří také dostali diplom za svou účast. Všem se to lí-bilo a nechtělo se jím odejít domů…

[čo bolo?]50

Deti a mládež[Monika Zbínová]

Detstvo a dospievanieZákladom práce s deťmi a mládežou je predovšetkým vzťah animátorov s deťmi a mladými ľuďmi. Či už k nim pristupujem ako animátor na stretku, akcii či na tábore, alebo s nimi diskutujem a vyjadrujem svoje názory, či riešim so spolupracov-níkmi nejaký problém, alebo len tak sedím večer pri ohni a oddychujem po namáhavom dni, poskytujem

návod, model ako sa správať. A či si to uvedomujem alebo nie, dieťa si to všíma a rozhoduje sa. „Áno, toto sa mi páči. Aj ja by som to chcel takto vedieť.“ alebo „No, tak takto sa ja správať nebudem!“.Práve z tohto dôvodu je potrebné, aby si pracovník s deťmi a mládežou uvedomil, čo je pre dieťa a mladého človeka dôležité, čo v konkrétnom období svojho života očakáva, aké

Mládežnícka politika nie je ani tak o politike, ako o mládeži. O tom, ako ju viesť, ako s ňou pracovať. Skôr ale, ako si povieme niečo o dobrovoľníctve či participácii, budeme sa venovať všeobecnej téme - deti a mládež.

sú jeho možnosti. To znamená, že by mal poznať zákonitosti a základné charakteristiky vývinových období tých vekových skupín mladých, s ktorými sa stretáva a s ktorými pracuje. Poznanie vývinových procesov a ich špecifík je základom pre formulovanie primeraných vý-chovných a vzdelávacích cieľov, pre výber aktivít a metód práce s konkrétnou skupinou, ako aj voľbu štýlu a charakteru komunikácie a vý-chovného pôsobenia.Hoci každý z nás prešiel obdo-bím detstva a dospievania, mnohé zmeny si neuvedomujeme alebo akosi veľmi rýchlo zabúdame, čo bolo v tom–ktorom období pre nás dôležité, čo nás tešilo, čo nás trápilo... Pre zdokonalenie sa v tejto prob-lematike môžeme využiť dostupnú

kvalitnú literatúru. Ako tip ponúkam knihu Pavla Říčana - Cesta životem (Praha, Portál 2004). Jednoduchou a pútavou (ale stále odbornou) formou sprevádza svojho čitateľa všetkými vývinovými štádiami človeka.

Mladí ľudia a ich voľný časPodľa prieskumu Rady mládeže Slovenska z októbra 2007, mladí ľudia majú počas pracovného dňa v priemere 4 hodiny voľného času. Jeho množstvo sa v závislosti od so-ciálnej aktivity líši. Najviac voľného času majú ne-zamestnaní mladí ľudia (7,2) a žiaci základných (5,4) a stredných škôl (4,4). Najmenej voľného času majú mladí ľudia, ktorí pracujú (4,1), študujú na vysokej škole (4,0) a ženy na materskej dovolenke (3,5).

Pre organizácie voľného času detí a mládeže je potrebné:• Naučiť mladých ľudí pomenovať, čo na aktivitách v organizácii robia

a čo sa naučili. • Uistiť sa, že členovia organizácie a účastníci jej aktivít vedia, že or-

ganizácia je otvorená ďalším mladým ľuďom a že tam môžu priviesť svojich kamarátov a rovesníkov.

• Pri budovaní organizačnej identity dbať na to, aby mladí ľudia vedeli, že sú členmi alebo účastníkmi aktivít organizácie.

• Pri informovaní o svojich aktivitách nezabúdať na zdôraznenie roz-meru otvorenosti. Organizácia ako priestor pre sebarealizáciu sa mladých ľudí, nie organizátor ich voľného času.

• Viesť mladých ľudí k plánovaniu si svojho voľného času ako predpo-kladu jeho aktívneho využívania.

• Hľadať a v praxi uplatňovať také formy práce s mládežou, ktoré za-chytia aj tých mladých ľudí, ktorí majú záujem o aktivity organizácií, ale nechcú byť organizovaní.

• Lepšie informovať o svojej činnosti a aktivitách.

[mládežnícka politika] 53

Mediálna generáciaV priebehu niekoľkých desaťročí médiá výrazne zasiahli do individuál-neho, skupinového i spoločenského života takmer na celom svete. Označujú sa za dôležitý nástroj so-cializácie človeka od najútlejšieho veku. Je zdokumentovaný ich podiel pri preberaní modelov správania, vzorov, spoločenských noriem, for-movania našich postojov, názorov i hodnotenia reality. On–line pros-tredie predstavuje nespočetné mož-nosti virtuálnej komunikácie. Posun od jednosmernej komunikácie k interaktívnej, ktorú internet spôso-bil, mal vplyv aj na zmenu myslenia mladých ľudí. Dnešný užívateľ už nie je len nečinným príjemcom, nechce obsah automaticky konzumovať, ale naopak, aktívne ho tvoriť. Prechádza od pasívneho klikania k aktívnemu výberu tém, kritizuje, komentuje, mení pohľad.

Dnes je internet skôr o komunite, nadväzovaní kontaktov, zábave, konverzácii, spolupráci a o spolu-vytváraní. Sociálne siete sú pri-rodzeným výsledkom hľadania možností pre komunikáciu. Jednou z kľúčových kompetencií pre úspešné zvládnutie internetu a ďalších médií je mediálna gramotnosť, ktorá je defi novaná ako spôsobilosť vyhľadávať, analyzovať, kriticky hodnotiť a produkovať informácie v rôznych formátoch. Problémom dneška už vonkoncom nie je nedostatok informácií – skôr naopak – málo výrazná je schopnosť pracovať s informáciami a záu-jem o výber mediálnych formátov, ktoré nemajú len zábavnú funkciu, ale svojím obsahom a formou sú zároveň prínosom k plnohodnot-nému prežívaniu osobného života, interakcii s rovesníkmi, participácii na živote komunity a pod. Treba brať do úvahy fakt, že súčasní mladí ľudia sú čoraz viac „on–line“ generáciou, poznať internetové prostredie, v ktorom sa pohybujú a na základe toho vychádzať pri tvorbe nových foriem interaktívnej komunikácie určených tejto cieľovej skupine.Aj keď komunikácia tvárou v tvár medzi kamarátmi, spolužiakmi a rovesníkmi bude vždy mimoriadne dôležitým komunikačným kaná-lom, v rámci rôznych projektov a informačných kampaní je potrebné oslovovať mladých ľudí aj „novými“ spôsobmi.

[mládežnícka politika]54

sa nikto nemohol sťažovať, že jedni mali ťažších súperov ako druhí =). To, koľko zápasov sa v ten deň odohralo, si už v rámci precvičenia matematiky spočíta každý sám ;). Výsledky boli skutočne tesné, ale po-hár si tento rok odniesol tím „Black Hole“ z Podhoria. No a ako každá ak-cia má niekde začiatok a niekde ko-niec, práve tu nastal záver tej našej. Nadišlo vyhlásenie výsledkov, nekonečné ovácie pre víťazov. ale aj porazených, rozdanie cien, poďakovanie Mamičke a  Ockovi, že nám pomohli v  tento deň,   potom trošku poupratovať, čo za nami os-talo a hor sa za pravidelnými sobot-nými povinnosťami =). No a  už len zazvonil zvonec a  Valentínskej okopávačky bol ko-niec... ale iba na jeden rok. Budúci Valentín sa uvidíme =D

[Zuzana Urbanová] „Skončili sa Via-noce, končí polročné uzatváranie známok, končí zimný semester. Všetci sme tak trošku prejedení sladkosťami a rozkysnutí za knihami a to treba zmeniť ;)“ Takto zneli prvé vety oznamu zavese-ného na Facebooku a ZMM stránke. Ale čo sa v  skutočnosti skrývalo za touto netradičnou pozvánkou? No predsa už druhý ročník ZMM--áckeho Valentínskeho futbalu, v  užších kruhoch známeho ako „Valentínska okopávačka“, ktorú už po druhý raz zorganizoval náš skvelý grafi k Peťo za výdatnej po-moci našej Johanky. A  po nejakých tých prípravách, ako zajednanie telocvične, nakúpení cien a  neja-kého malého občerstvenia v  po-dobe ovocného čajíka, mohol prísť očakávaný deň „D“. 20. februára 2010, čo všetci vieme, že nie je práve na Valentína, ale v rámci iných ZMM-áckych akcií to vyhral tento dátum =), presne 9.00 stálo poslušne v radoch, v telocvični v Beluši, 6 tímov, zložených z 5+1=6 hráčov spolu s  divákmi, ktorí prišli podporiť práve ten svoj tím. O  putovný pohár ZMM prišli zabojovať tímy z  Beluše, Visolají, Rajca, Podhorie a  jeden poskladaný z  naších starších ZMMákov, teda z Ladiec, Slatín a Beluše ;).  Po úvodných formalitách a modlitbe sme sa mohli pustiť do zápasov, Hra-lo sa systémom každý z každým, aby

Futbalový turnaj Beluša, 20. február 2010

[čo bolo?] 55

Paolo Coelho: Pútnik[Daniel Hrenák]

Ako píše v Pútnikovi z Compostely, pred cestou do Santiaga de Com-postela si to vôbec nevedel a netrú-fol predstaviť. Hoci už od malička sa túžil stať spisovateľom, jeho otec to nevedel pochopiť. Paulo niekoľkokrát pod-stúpil pobyt v psychiatrickej liečebni. Neskôr ako mladý muž vyznával štýl hippies. Potom sa stal členom rádu RAM, čo je malý, takmer neznámy,

katolícký rád založený ešte v stredoveku, o ktorom (rovnako ako o púti do Santiaga de Compostela) sa svet viac dozvedel až cez túto knihu. Kniha sa začína v okamihu, kedy má Paulo dostať svoj meč a byť meno-vaný majstrom a rytierom rádu. Pre svoju dychtivosť však meč nezíska. Aby si ho zasa zaslúžil, musí prejsť starou pútnickou cestou do Santiaga de Compostela, kde je podľa legen-

Niektorí ho vôbec nepoznajú, niektorí prečítali už niekoľko jeho kníh. Paulo Coelho. Tento brazílsky spisovateľ sa v súčasnosti radí medzi popredných svetových spisovateľov. Za svoje diela sa mu dostalo už veľa ocenení a spoločenského uznania.

[knihy]56

dy hrob svätého Jakuba. Meč, ktorý preňho znamená veľa, pretože bez neho nemôže konať zázraky, bude vraj ukrytý na konci cesty a tam ho má Paulo objaviť. Na začiatku cesty dostáva pride-leného sprievodcu menom Petrus. Ten ho má viesť a učiť, aby bol na konci cesty sám schopný nájsť svoj meč. Paulo musí poslúchnuť každý jeho príkaz (či už je to lezenie proti vodopádu, stavanie padnutého kríža zranenými rukami alebo boj proti besnému psovi). Ako mu Petrus prízvukuje, putovanie do Compostely je “Cesta obyčajných ľudí”, a preto by si nemal o sebe myslieť, že keď ju nastúpil a prejde, bude niečo viac. Stále je a bude obyčajným človekom, ktorý nie je vôbec dokonalý.Už od začiatku knihy je jasné, že nej-de o obyčajný cestopis popisujúci nástrahy a útrapy pešej púte do Com-postely. Autor sa nezameriava na vyčerpavajúci popis okolitej krajiny, bolestí nôh z otlakov a romantické večery pod hviezdami. Udalosti nie sú popisované tak, ako sú videné zvonku, ale skôr z pohľadu autora, cez zamyslenia a analýzu situácií, a tak každé stretnutie s ďalšími posta-vami, prekážky na ceste, rozhovory s Petrusom nadobúdajú podstatne iný význam. Mystika sa prelieva v knihe zo stránky na stránku a je ňou takmer celá naplnená. Ako autor uviedol, putovanie mu pomohlo uveriť a stať sa katolíkom. Preto som od knihy

čakal časté rozjímanie, modlitby a citáty zo Svätého písma. To som i dostal, ale popri tom obsahuje v rovnakej miere i veľa mystických ob-radov, rituálov a cvičení, používanie mágie a vyvolávanie síl prírody. Pravdepodobne aj preto mala kniha tak veľký ohlas vo svete. Každý si tu nájde pasáž, ktorá sa mu páči (alebo je z tej zmesi myšlienok taký zne-chutený, že knihu po pár stranách odloží). Myšlienka: „Vieš, že si prečítal dobrú knihu, keď otočíš poslednú stranu a cítiš sa tak trocha akoby si prišiel o kamaráta,” vyjadruje pod-statu väčšiny literárnych diel. Každý preferuje iný typ písania. Každého sa dotkne niečo iné. Množstvo myšlienok, ktoré sa v knihe vyskytujú a sú i samostatne citované, mi nedá neuviesť aspoň jednu, keď mu Petrus vysvetľoval podstatu Božieho trestu na ľuďoch: “Boh nie je pomsta. Boh je láska. Jediný jeho trest spočíva v tom, že donúti každého, kto prerušil dielo Lásky, aby v ňom pokračoval.”Pútnik z Compostely je opis cesty a cesta ako taká má svoj cieľ. Keďže však podstatou cesty v knihe nie je fyzické, ale skôr duchovné pu-tovanie a vyzrievanie, autorovo konštatovanie: „Ak chceš dosiahnuť svoje sny, musíš najskôr vedieť, čo s nimi urobíš,” plne vystihuje záver tej-to dejovej línie.

Kniha sa mi veľmi páčila a dávam jej hodnotenie 5 z 5 hviezdičiek. Odporúčam ju prečítať aj vám.

[knihy] 57

Metelica[Zuzana Urbanová]

Bardejovská kapela Metelica sa po-hybuje na gospelovej scéne už asi 17 rokov. Miro a Peťo Šmilňákovci, Martin Norris a Dodo Dolínek tvoria v súčasnosti gro skupiny a zvyšok sú hostia, ktorí s nimi hrávajú. Členovia kapely už odmalička v podstate až dodnes spievajú v rôznych zboroch. Ako sami vravia, dúfajú, že to bude takto ďalej pokračovať a prespievajú sa až do neba, lebo tam vraj majú do-

brú akustiku =). Začiatky Metelice sa v podstate nelíšia od začiatkov iných kapiel. Sedávali po parkoch s gita-rou a vyhrávali si ostošesť Nohavicu, Brontosaurov, Hammela, Mňágu a Žďorp.... Spoločne navštevovali saleziánske stredisko, kde si zria-dili aj skúšobňu. A práve tam sa im v prvom zložení podarilo spraviť muzikál „Cesta“. Zo začiatku hrávali na kresťanských festivaloch, ako je

Po piatich rokoch vydáva skupina Metelica svoj ďalší, v poradí už tretí album, s názvom „Metelica a hostia – Deň žien“. Pre tých, ktorí vôbec nevedia o čom je reč, sa pokúsim pekne poporiadku kapelku Metelica predstaviť a priblížiť čo to ten „Deň žien“ vlastne je.

Verím Pane, Festa, Samorasty... ale postupom času ich začali pozývať na rôzne festivaly po celom Slovensku ako Večernica, Vandermúza, Struno-branie...

Počas vysokej školy sa kapela presťahovala z Bardejova do Brati-slavy. Po skončení školy sa polovi-ca kapely presťahovala naspäť do Bardejova a druhá polovica sa u-sadila v Bratislave. Takto na diaľku fungovali ešte asi 2 roky, a to len na princípe zotrvačnosti. A tak prišla veľká zmena v zostave Metelice. Chuť hrať sa bila s nedostatkom muzikantov v skupine, ale Pánboh si to zariadil, aby na seba natrafi li a sformovala sa dnešná zostava Me-telice.

Každý, kto má kapelu Metelica zafi x-ovanú ako gospelovú, bude asi tro-chu prekvapený. Metelica vôbec nepôsobí gospelovo. Ako vravia samotní členovia, klasické gospe-lové kapely ich veľmi neoslovili. Inšpiráciu berú skôr z kapiel ako R.E.M., U2, Buty, Mňaga a Žďorp, Lou Read alebo Nohavica, teda od interpretov, ktorí nie sú vyslovene gospeloví, ale pracujú s dobrou muzikou, silnými textami, kde je veľa duchovna, úprimnosti a zdravej ule-tenosti. Pre nich je práve toto gos-pel. Ako sami vravia: „Sme veriaci a nehanbíme sa za to, ale keď stojíme na pódiu, necítime potrebu kázať.“Pri tvorbe textov si úlohy nejako špeciálne nerozdeľujú. Všetky tex-

ty napísal Miro Šmilňák, a práve preto pôsobia veľmi kompaktne, aj keď tematicky prechádza od tém vyložene hravých, cez námety na prvý pohľad jednoznačné, ale s prekvapivými pointami, až po texty, ktoré vás prinútia prestať podupkávať nohou a na chvíľu sa zamyslieť. Niektoré veci v ich piesňach sú nedopovedané, a tak si ich poslucháč musí dopovedať sám. V tomto berú inšpiráciu od samot-ného Ježiša Krista. Aj on rozprával v podobenstvách, vytváral obraz, ktorým sa prihováral k ľudom a bol v tom naozaj veľmi dobrý. Veľmi tvorivým spôsobom oslovoval ľudí a snažil sa tak k nim priblížiť. A i keď samotným učeníkom trvalo naozaj dlho, dokedy začali chápať Jeho po-dobenstvá... nakoniec na to prišli. Hľadali spoločný vzťah. A takisto je to aj s nimi a s ich textami, hudbou a obrazmi v nich. Hľadajú si cestu k ľuďom a ľudia k nim. Metelica má nahratú kazetu s náz-vom Deň pracovného pokoja (1998). K ich diskografi i pribudol v roku 2003 album Deň letecký a „trilógiu dní“ zavŕšili v roku 2008 albumom s názvom Deň žien.

Deň žien. Čo povedať k tomuto dielu? Najlepšie to vystihol líder ka-pely: „Je proste ako mexický fi lm – čo pesnička, to hit.“ Nájdete na ňom zmes siedmych hudobných štýlov: poprock, folk, etno, jazz, funk, gospel a celtic. Na dvanástich skladbách sa podieľalo sedem spevákov a sedem

[hudba] 59

muzikantov – hostí, ako napríklad kapucín Félix, Maťo Michelčík, Majka Šibíková, a zlatým klincom uzatvára CD svojim recitatívom Pani Hilda.

Keď som si album Deň žien pustila prvýkrát popri nejakej práci, ani som nezbadala, že už ide niekoľkýkrát dookola a ja si už podvedome po-spevujem. V poslednej dobe som celkom stratila prehľad v gospelovej hudbe, a tak som zostala trochu zaskočená z textov Metelice. Hravý štýl, príjemný pre moje uško, ktorý sa značne odlišuje od bežných gospe-loviek. Úplne ma odrovnal hlas brata Félixa v skladbe „Okolo bytovky“, v kontexte s ostatnými, mladými spevákmi. Asi najobľúbenejšou skladbou z albumu sa pre mňa sta-la skladba s číslom dva. Jemným

romantickým tónom Miro spieva: „Chcel by som ťa mať za frajerku, od radosti by som podskočil, v Anglicku je, robí ‘ópérku’...“ a potom prichádza oduševnený refrén s jednoduchým posolstvom: „pivóóóó´, pivóóó, jed-no pivo“. A vtedy som si uvedomila, že nie vždy je všetko tak, ako to na prvý pohľad vyzerá ;). Hostia v jed-notlivých skladbách nedominujú, ale každý do nej pridal niečo svoje. Ako napríklad írske huslovo-píšťalkové motívy Jamesa Evansa v skladbe Tro-jlístok alebo sopránsaxofón Michala Žáčka v Big Bangu.

Niektoré texty ma pobavili svo-jou hravosťou a neuveriteľnou vypointovanosťou: „Vypnime si mo-bily, aj hiphopové hrude, spojme

[hudba]60

svoje repráky, dobrý koncert bude. Dúfam že sa zastavíš, spravíme si kávu, hej, quo vadis, Domine, hore na Oravu...“ (Námestovo).Ale na druhej strane je v nich pokora a úprimnosť, ako napríklad v sklad-bách Nádej, Anjeli...Pri pozornejšom počúvaní som sa nemohla zbaviť otázky, prečo v našich rádiách stále dookola znejú samé lejdy kač-kač, Horehronie a po-dobné nezmysluplné „hity“, a rovna-ko melodické a pritom nápaditejšie pesničky zapadajú prachom a nikto o ne ani nezavadí, čo je podľa môjho názoru veľká škoda. Trištvrte hodiny v spoločnosti Me-telice ubehlo veľmi rýchlo. Ak by som mala zhrnúť album „Deň žien“ jedným slovom, použila by som

asi jednoduché: „wow“. Radosť zo života, z hudby a zo sveta vôbec znie od prvej sekundy až po poslednú. Jednoznačne odporúčam, aby ste si svoju fonotéku rozšírili o album „Me-telica a hostia – Deň žien“.

Na záver mi nedá nedodať vtip-nú príhodu o tom, ako v Banskej Štiavnici počas fi nále Strunobrania študujú pred amfi teátrom dvaja mladíci plagát tejto akcie. Obaja na prvý pohľad fanúšikovia tvrdej rock-ovej hudby. A ako tak čítajú názvy pre nich asi úplne neznámych kapiel, zrazu sa jeden zarazí a vykríkne:“Ty kokso, sleduj! METALLICA a vs-tupné len 50 korún!” :D

[hudba] 61

Môj nárek si obrátil na tanec, roztrhol si moje rúcho kajúcne

a radosťou si ma opásal, aby ti moja duša spievala

a nestíchla už nikdy.[ Ž 30, 12-13 ]

PKatríkDesign

[ 1/2010 ; Príspevok: 1,5€ ] [Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže]