Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk • Kon-takt: Mgr. Monika Zbínová • Telefón: 0911 220 313 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Mgr. Monika Zbínová • Redakčná rada: Bc. Peter Katrík, Bc. Mária

Mazúrová, Ján Jakubovič, s. Petra Jedličková, P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM, Mária Berkešová, Ing. Štefan Strieška, Katarína Mazúrová, DiS., Ing. Daniel Hrenák, Zuzana Urbanová, Jana Stanovčáková, Veronika Filová, Mgr. Lucia Kušniráková, Bc. Hana Gvozdjáková • ISSN 1336 - 7013 • Registračné číslo: EV 3610/09 • Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: provinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Korektúra: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu za-slaných textov.

04 Moja dcéra je svätá! [ľudia ako my]

07 Prijať seba samých [spiritualita]

10 Vo vzkriesenie tela [verím v Boha]

14 Vzdelávanie na svetovej úrovni [misie]

16 ZMM vo svete (II.) [jmv]

18 Štýlový život podľa sv. Vincenta [aktuálne]

20 Voľný čas - čas pre rodinu [rodina]

22 Kľúč k môjmu vnútru [animátorská duša]

24 Stretká [stretko]

30 Bláznivá láska [knihy]

32 Obyčajní ľudia a neobyčajný Boh [hudba]

34 Fireproof [fi lm]

36 Hip hop [tanec]

38 ZMM-ák diakonom [svedectvo]

2 | | 3

2 | | 3

ZMM je na Slovensku už 150 rokov a tento rok toto výročie poriadne oslávime. Bolo u nás založené (pod názvom „mariánske družiny“) hneď po príchode sestier vincen-tiek, ktoré budú 150. výročie príchodu na Slovensko oslavovať spolu s nami. Na začiatku mariánska družina bola skupina jednoduchých dievčat, ktoré sa spolu so sestričkami stretávali, rozprávali a modlili. Keby vedeli, čo znamená byť v ZMM dnes, možno by sa zhrozili – že sa na stretkách bláznime, na táboroch máme diskotéky a že nenosíme šaty až po zem. No my vieme, že doba sa mení a s ňou aj forma, akou sa šíri naša charizma. To, čo sa nemení, je šírenie Zázračnej medaily a úcty k Nepoškvrnenému počatiu. Dnes by sme už modlitebnými stretkami za zatvorenými dverami nikoho nepritiahli. A preto žijeme všetci život modernej doby a snažíme sa byť ZMM-ákmi s využitím všetkého, čo to obnáša. Možno ste si to už všimli, možno nie, ale v spoločnosti pomaly prebieha istá zmena. Svet sa mení. Obyčajnosť, priemernosť a snaha zapadnúť, ktorá bola od ľudí stáročia vyžadovaná, už nie je spôsobom, ako prežiť. Ak budú ľudia len ozubeným kolečkom vo veľkom stroji a nebudú prinášať žiadnu „pridanú hodnotu“, je pravdepodobné, že ich systém pohltí, nikto si ich nebude všímať a ich to tiež o chvíľu prestane baviť. To sa týka aj nášho ZMM. Ak zaspíme, ak budeme priemerní, ak budeme robiť len to, čo sa od nás vyžaduje, ale nič naviac, ak si budeme len plniť svoje úlohy a nebudeme chcieť povzniesť naše združenie (ktoré nás na začiatku nadchlo svojou charizmou), čoskoro sa zmeníme len na točiace sa koliečka v stroji jednej organizácie.A preto ťa dnes pozývam: staň sa pilierom! Neboj sa vniesť do svojej práce v ZMM (či už animátora, organizátora, člena) nový rozmer. Zabudni na to, že by si nemal vyčnievať z radu. Nehovor: „Toto nie je moja povinnosť.“ Pracuj s nadšením a s láskou. Neboj sa problémov – snaž sa ich riešiť. Neboj sa ukázať, čo je v tebe, nauč sa viesť druhých. Buď tvorivý a rozdávaj svoje dary rovnako ako pouliční umelci - bez nároku na odmenu. Že to nie je nič pre teba? Je ti pohodlne v tvojej dedinke, spoločenstve, v malom okruhu ľudí, od ktorých vieš, čo môžeš očakávať a nič zlé ťa nemôže prekvapiť? Nechceš alebo sa bojíš? Strach meniť veci, viesť ľudí, ukazovať nový smer a niesť za to zodpovednosť má každý. Alebo sa ti zdá, že dnešné ZMM nie je také, aké by si ho chcel mať? Apatia, ne-záujem, málo zodpovednosti v mladých; neustále sa na to sťažujeme. Všetci si povedia: „Myšlienka je to pekná, ale...“ ZMM dneška nemá byť také, ako pred 150 rokmi. Ani ako pred desiatimi. Má byť stále mladé, moderné, kráčajúce s dobou, veď jedine tak dokáže-me prinášať tie pravé hodnoty aj v dnešnom svete.Začni od seba, rozhodni sa pre to! Myslíš, že sa to nedá? Že si len „obyčajný“ člen, ani-mátor? Máš pocit, že si príliš „dole“, aby si niečo zmenil? Nejde o to prepracovať sa na vrchol a potom naštartovať zmenu zhora. Dnes neexistuje nijaké „dole“. Ľudia majú ove-ľa väčšie možnosti ako kedykoľvek predtým. Najväčším nepriateľom zmeny nie je „nie”. Je ním „ešte nie”. „Ešte nie” je najistejší spôsob, ako zmene zabrániť. A čo keď ti poviem, že je mnoho ďalších, ktorí uvažujú ako ty? Toto je tvoja príležitosť: príležitosť posunúť seba i celé ZMM niekam ďalej. Otázka neznie: „Dá sa to?“ ale: „Rozhodnem sa pre to?”

Monika Zbínová, šéfredaktorúvodník

Moja dcéra je svätá![Ján Jakubovič]

Chiara Luce - SvetloMeno novej blahoslavenej je Chiara Luce (Svetlo) Badano. Narodila sa 29. októbra 1971 v Taliansku. Išlo o vymodlené dieťa, lebo jej rodičia na ňu čakali až 11 rokov. V deviatich rokoch vstúpila do hnutia Focolare a mala vrelý vzťah s Chiarou Lubichovou (zaklada-teľkou Focolare). Z jej zošitov z prvých rokov na základnej škole vyžaruje radosť a úžas z odhaľovania života. Je to šťastné dievčatko, miluje prírodu a hranie sa. Chiara si pomáha žiť „dobré kresťanstvo“ každodennou účasťou na svätej omši, kde prijíma Ježiša, ktorého miluje. Často uvažuje o slovách Chiari Lubichovej: „Som svätá, ak som svätá hneď.“ Po skončení základnej školy pokračuje v štúdiách na gymnáziu. V 17. rokoch pocítila prudkú bolesť v ľavom ramene. Pri vyšetreniach odhalili rakovinu kosti a po neúspešných zákrokoch začala kalvária, ktorá trvala približne tri roky.

Smrteľná diagnózaDrahí mladí, ako by ste sa zachovali vy po takejto informácii? Keď sa Chiara dozvede-la diagnózu, neplače, nebúri sa, zostáva pohrúžená do ticha. Avšak už po niekoľkých

Keď som jedného dňa prišiel navštíviť spolu-brata, upútala ma relácia, ktorú práve počúval. Bolo to po taliansky a tak som všetko nerozu-mel, ale názov tejto relácie bol trochu zvláštny: „Mia figlia é una santa“ (Moja dcéra je svätá). V spomínanej relácii vystupovali dve staršie ženy a jeden pán. Spolubrat mi povedal: Svätý Otec prednedávnom blahorečil jedno 20-ročné diev-ča a tí ľudia, čo sú v relácii, sú jej rodičia a stará mama. Moderátor sa ich pýtal na životný príbeh ich dcéry a ako vnímajú, že ich dcéra je blaho-slavená. O koho ide?

ľudia ako my

4 | | 5

minútach z jej perí vychádza „áno“ na Božiu vôľu. Často potom bude opakovať: „Ak to chceš ty, Ježiš, chcem to aj ja.“ Nestráca svoj očarujúci úsmev; ruka v ruke s rodičmi čelí najbolestnejším kúram a napreduje k tej istej Láske, ktorá ju oslovuje. Odmieta mor-fium, pretože ju zbavuje jasnej mysle, obetuje všetko pre Cirkev, mladých, neveriacich, hnutie Focolare, na misie... Zostáva vyrovnaná a silná, presvedčená, že „objatá bolesť oslobodzuje“. Opakuje: „Nemám viac nič, ale mám ešte srdce a s ním môžem vždy mi-lovať“. Mnohí priatelia ju prídu potešiť, ale to ona sa stáva tou, ktorá napriek bolesti potešuje. Izba v nemocnici v Turíne a doma je miestom stretnutia, apoštolátu, jednoty. Je to jej kostol. A aj lekári, nepraktizujúci vieru, zostávajú zmätení jej pokojom, ktorý sa šíri okolo nej a niektorí sa znovu približujú k Bohu. Priateľom, ktorí sa vybrali k nej krátko predtým, ako odíde do neba, sa zverí: „Vy si neviete predstaviť, aký je teraz môj vzťah s Ježišom... Cítim, že Boh odo mňa žiada niečo viac, niečo väčšie. Snáď by som mohla zostať na tejto posteli roky, neviem. Mňa zaujíma iba Božia vôľa, robiť dobre to, čo je v prítomnom okamihu: zostať v Božej hre, v jeho vôli.“ A dodá: „Bola som príliš pohltená toľkými ambíciami, plánmi a ktovie čím. Teraz sa mi veci zdajú bezvýznamné, márne a pominuteľné.“ Mame, ktorá sa pýta, či trpí veľa, odpovedá: „Boh ma nesmierne miluje.“ Po veľmi sužujúcej noci dospeje k tomu, že povie: „Trpela som veľmi, ale moja duša spievala...“

Mladí sú budúcnosťou!Určite mnohým vám napadne myšlienka, že keby som bol chorý, prosil by som o uzdra-venie. Je na tom azda niečo zlé? Určite nie. Aj naša mladá svätica prosila o uzdravenie Matku Božiu, ale vzápätí dodala: „Ak to nezapadá do Božej vôle, prosím ťa o silu nikdy neustúpiť!“ A čo by odkázala nám? „Mladí sú budúcnosťou. Ja nemôžem viac bežať, ale chcela by som im odovzdať pochodeň ako na olympiáde. Mladí majú jeden jediný život a stojí za to minúť ho dobre!“ Zomrela 7. októbra 1990, po nesmierne pretrpenej noci. Chiara Luce bola blahorečená 25. 9. 2010.

Zdôvodniť nádej, ktorá je v násDrahí mladí! Každý z nás môže byť svätým! Boh ne-žiada od nás veľké obety, ale často postačí úsmev či dobrá nálada, hlavne v ťažkých chvíľach života. Veď v tomto je sila kresťanského svedectva - „Zdôvodniť nádej, ktorá je v nás“ - ako to píše sv. Peter. Dúfam, že ste postrehli, akým veľkým prínosom bolo pre Chia-ru hnutie Focolare (dokázala obetovať svoje bolesti za toto hnutie), dúfam, že aj vy si uvedomujete dôle-žitosť ZMM pre váš život. Vďaka spoločenstvu mô-žeme ľahšie napredovať na ceste kresťanskej dokona-losti. V knihe Kazateľ sa píše: Beda samému, lebo keď padne, nemá ho kto zdvihnúť. A preto vážte si ZMM, lebo sú v ňom ľudia, ktorí vás zdvihnú, ak padnete...

4 | | 5

Prijať seba samých[sr. Petra Jedličková, DKL]

Kenóza ako sebaprijatieAké bolo to „seba“ (ja), ktoré Ježiš z Nazareta prijal? Čo tvorilo jeho sebaprijatie?Ježiš bol Žid. Jeho pôvod bol nízky. Hovoril aramejsky. Stal sa robotníkom. Mal istú výšku, váhu, typ postavy a telesný výzor. Mal temperament, jedinečný ako každý, a jas-né a výrazné charakterové vlastnosti. Narodil sa v Palestíne počas rímskej okupácie, čo je skutočnosť, ktorá ho v mladosti vystavovala politickým a náboženským nepokojom. Podobne ako každý iný človek, aj Ježiš mal svoje silné stránky, ba mal i slabšie stránky, mal svoje dary, ale i hranice.

Byť človekomPre Ježiša ako pre každého človeka sebaprijatie začína vecami úplne základnými: plným prijatím toho, čo sme osobne, duchovne, telesne, kultúrne, spoločensky, vzdelanostne, intelektuálne, historicky. Lenže tu sa to nezastaví. Pravé sebaprijatie je niečo omnoho viac, než len uznanie toho, čo je zrejmé. Ono nás tlačí k tomu, aby sme to, čo sme, vzali na cestu. Aby sme sa vybrali s týmto svojím „ja“ na púť. A ťahá nás na púšť. Pozýva nás

6 | | 7

V minulom čísle sme si hovorili o potrebe vzá-jomnej lásky v spoločenstve, služby, pozornos-ti... Aby sme však toho boli schopní, musíme najprv PRIJAŤ SEBA SAMÝCH takých, akí sme. Iba tak budeme schopní opravdivo MILOVAŤ. Viac sa dozviete v nasledujúcom článku.„Zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu.“ Tieto slová sv. Pavla vyjadrujú Kristovo totálne prijatie jeho ľudskosti a jeho vernosti voči svojmu ľudskému stavu. Ježiš sa zriekol všetkého, čo by mu bránilo byť naplno človekom vo svete.

spiritualita

6 | | 7

milovať seba samých tak veľmi, aby sme sebe samým nedovolili byť niečím menej, než čím sme schopní byť. Sebaprijatie je ochota prihlásiť sa k tomu, čo sme, a to, čo sme, milovať. Ježiš prijal seba samého tým, že sa vyprázdnil zo všetkého, čím sa ľudia snažia ujsť zo svojho tela. Vyprázdnil sa z ospravedlňovaní, hier, úloh, taktík, prázdnych táraní a povr-chných poznámok, ktoré ľudia tak často používajú, aby sa udržali v bezpečí. Vyprázdnil sa od útekov do božstva vtedy, keď by sa s „byť človekom“ nebol cítil dobre. Vyprázdnil sa z bežného pokušenia skrývať svoje pocity, hľadať sebaochranu a bezpečnosť v ohrade-ní sa múrom a v izolácii. Vyprázdnil sa z kompromisnej poslušnosti voči náboženským vodcom, s ktorými nesúhlasil v podstatných otázkach. Vyprázdnil sa z praktík zacho-vávania obradov a zákonov, ktoré robili prísne zachovávania náboženských predpisov dôležitejšími ako potreby, životné skúsenosti a zážitky ľudí. Vyprázdnil sa dokonca aj z pokušenia priľnúť k Bohu, a tak sa zbaviť prevzatia plnej zodpovednosti za svoj život a za svoje rozhodnutia.

Totálne prijatie ľudských emóciíJežiš sa nevyprázdnil preto, aby bol prázdny. Každým činom sebavyprázdnenia zároveň objal čosi iné, čo bolo bližšie srdcu človeka. Totálne prijatie jeho ľudských emócií mu dalo schopnosť žialiť tak, že to cítil až vo svojich vnútornostiach, a plakať na verejnosti. Jeho prijatie ľudských hraníc mu umožnilo zakúsiť až takú do kostí prechádzajúcu úna-vu, že ho dokonca napríklad zo spánku na lodičke nedokázala zobudiť ani silná búrka, ktorá lodičkou kmásala z boka na bok. Jeho prijatie ľudských interakcií ho urobilo prí-tomným tak, že každá jedna žilka v jeho ľudskom tele cítila moc, ktoré prechádzala jeho telom vždy, keď sa stretol s človekom, ktorý potreboval pomoc. Jeho prijatie ľudského hladu stvorilo v ňom takú silnú bolesť, že ho hnala uprostred noci, aby hľadal posilňu-júcu prítomnosť Boha.Takéto úplné sebavyprázdnenie však nevedie k sebaponižujúcemu správaniu. Presne na-opak. Každé pokušenie a každé ospravedlnenie, z ktorých sa Ježiš vyprázdnil, spočívalo v odmietnutí prekážky, ktorá by stála na ceste k plnému sebarozvoju, sebarozvoju v tom najlepšom kresťanskom zmysle slova. Takýto sebarozvoj nie je to isté ako sebavyvyšo-vanie alebo egoistické sebanapĺňanie. So žiadnou z týchto vecí to nemá nič spoločné. Je to skôr skutočný rozvoj seba, rozvoj, ktorý je aj úplný (integrálny), aj svätý. Tento rozvoj v sebe obsahuje pohyb smerom k najväčšiemu prikázaniu – k prikázaniu lásky k sebe a lásky k blížnemu a k prijatiu tohto prikázania naplno do svojho života.

Pokus o darovanie sebaČasto sa nám zdôrazňuje, že nie je možné milovať blížneho, ak nemilujeme zároveň aj seba samých. Dramatické príklady lásky nasmerovanej na iných, ktorá je tak veľmi vidi-teľná u Ježiša, sú dôkazom toho, že Ježiš miloval aj seba a že sám seba prijímal a že táto jeho láska k sebe samému a prijímanie seba samého tvorili jadro jeho života. Jeho láska vychádzala z plnosti jeho človečenstva, nie z vyprázdnenia sa z neho. Ježiš prijímal iných s totálnym spolucítením iba preto, lebo na svoje vlastné človečenstvo hľadel s úctou.Pokus o darovanie seba (svojho „ja“), ktoré sme my sami však nikdy nespoznali, by bolo

to isté, ako dať niekomu dar bez toho, že by sme vedeli, čo sa nachádza v krabici, a bez toho, že by sme vedeli, či tento náš dar niekoho náhodou nezraní alebo či mu vôbec bude na úžitok. Podobne, darovanie seba druhým, takého seba (svojho „ja“), ktoré sme my sami nikdy neprijali, by bolo to isté, ako dať niekomu niečo, čo sa nám samým ne-páči. Takáto ponuka bude obdarovanému iba veľmi zriedka pripadať ako dar, ba dokon-ca môže prísť až k jeho odmietnutiu (alebo dokonca i k urážke). Toto je dôvod, prečo mnohí jedinci s nízkym stupňom sebaprijatia zažívajú opakujúce sa odmietanie, keď sa snažia iným ponúknuť seba samých v priateľstve. Chýbajúce sebaprijatie sa prejavuje mnohými neviditeľnými a rafinovanými spôsobmi. Snaha o jeho ukrytie ľudí neoklame. Usmievanie sa, konanie akoby s pocitom viditeľného šťastia na povrchu a konanie vecí pre iných pripadá ľuďom povrchné, ak to nie je zakorenené v podstatnom sebaprijatí.

Cesta k väčšiemu sebaprijatiu začína v našom živote presne tak, ako začala v živote Je-žišovom: vedomým odmietnutím chytiť sa ľahšej cesty, ktorá by nepočítala s ľudskou prirodzenosťou. Toto si bude vyžadovať, aby sme urobili jasné rozhodnutie vstúpiť do svojho tela, priznať sa k svojmu dedičstvu namiesto toho, aby sme sa naň sťažovali alebo od neho utekali. Bude to znamenať byť pravdiví voči svojim skutočným pocitom. Pozýva nás to hlboko sa nadýchnuť a zahryznúť sa do skutočnej práce na realizácii našich mož-ností a do nasmerovania našich energií smerom k tomu, aby sme priviedli k uskutočne-niu tú najlepšiu definíciu seba samých, ktorú máme.

Kenóza ako sebaodhalenieAk jedna z dimenzií Ježišovej kenózy spočívala v sebaprijatí, potom tou druhou bude sebaodhalenie (otvorenie svojho vnútra). Ježiš sa nielen vyprázdnil, ale sa aj otvoril. Dovolil iným, aby vstúpili do jeho vnútra. Plný rozsah jeho sebaodhalenia je vyjadre-

8 | | 9

ný v Jánovom evanjeliu: „Nazval som vás priateľmi. Oznámil som vám všetko, čo som počul od svojho Otca.“ Toto je veta, ktorá v sebe nesie nebezpečenstvo, že sa bude chá-pať príliš preduchovnelo. Môže viesť k tomu, že si napríklad predstavíme Ježiša, ako učí svojich apoštolov hlbokým teologickým pravdám, ako medzi nimi stojí v pozícii odborníka, ktorý vie všetko o nebeských veciach. Môžeme si ho predstaviť ako toho, ktorý svojim, po nebeskej múdrosti túžiacim nasledovníkom, dáva dogmy, ktoré dostal priamo zhora, od Boha. Lenže, bol by toto pravdivý popis priateľstva? Keď jeden človek jednostranne odovzdá druhému nejakú informáciu, upevní sa tým medzi nimi zväzok lásky, zväzok, ktorý by bol tak silný, že by bol schopný zniesť násilie ukrižovania a riziko smrti? Nie. Priateľstvo je výsledkom delenia sa o to, čo sa nachádza v srdci, nie delenia sa o informácie. Ak pisatelia evanjelií pamätali na Ježiša ako na toho, ktorý si so svojimi nasledovníkmi budoval zväzky priateľstva, potom sme si istí, že sa voči nim správal nie ako odborník, ktorý im je stále k dispozícii, aby im vysvetlil, čo im nie je jasné, ale ako zraniteľný spoločník.

„Všetko, čo som počul od svojho Otca...“ Čo to bolo to „všetko“, čo im Ježiš zjavil? Väčšina vecí, ktoré Ježiš dával druhým vedieť počas svojho života: rastúce presvedčenia, momenty nadšenia, pocity znechutenia, otáz-ky, názory, objavy. Bola to komunikácia tohto „všetkého“, ktorá spôsobila, že zo vzťahu pán – sluha sa stal vzťah priateľ – priateľ.Priateľ je ten, ktorý vie „všetko“, čo sa nachádza v srdci toho druhého. Priateľ je vo svetle. Priateľ je ten, kto načúva myšlienkam, ktorý má účasť na nadšení, ktorý kráča cez tmu, slávi radosť, cíti bolesť, ochutnáva slzy. To, čo premieňa známych na priateľov, je seba-odhalenie (otvorenie sa).„Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vte-dy im povedal: ‚Moja duša je smutná až na smrť.‘“ (Mt 26, 37-38) Udalosť v Matúšovom evanjeliu svedčí o tom, že Ježiš sa cítil smutný a plný úzkosti. Akonáhle si uvedomil svoje pocity, podelil sa o ne so svojimi priateľmi. Scéna, pri ktorej sa to deje, nie je scénou, kde by Ježiš bol v pozícii učiteľa. Ježiš je jednoducho sám so svojimi priateľmi. Cíti sa sám a plný úzkosti. Chce, aby to vedeli. Nesnaží sa nasadiť si na svoju smutnú tvár masku silnej mesiánskej tváre alebo hrať pred nimi rolu, ktorú by sme mohli charakterizovať ako „musím byť pred nimi silný“. Ani sa nesnaží svoju bolesť podceňovať. Je zasiahnutý bolesťou až „k smrti“. A tak sa rozhodne nie pre tajnostkárstvo, ale pre otvorenosť a zraniteľnosť. A až po tomto Ježiš odchádza, aby sa modlil. Až po tom, čo sa dostal do kontaktu so svojou pravdou a priznal sa k svojej agónii, toto všetko obetuje Bohu. Nebeží na nejaké opustené miesto, aby svoje pocity odovzdal Bohu. Urobí tak až potom, čo ich najprv odovzdal svojim priateľom. Nakoniec už len upozornenie: sebaprijatie je proces, ktorý trvá celý život. Nečakajme u seba zmenu zo dňa na deň, ale sa ani nedajme odradiť. Veď napokon Pán hľadí pre-dovšetkým na naše srdce, na našu túžbu meniť sa, viac milovať a nie na naše úspechy a výsledky. Tie už závisia od Neho. Tak nech nám On sám pomáha vzrastať v láske k sebe i k blížnym.

8 | | 9

Vo vzkriesenie tela[P. Tomáš Brezáni, CM]

Povolaním človeka je život „Ale ak Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ /1 Kor 15,14/. Kristovo vzkriesenie je základom očakávania posledného vzkriesenia nás ľudí a nepochybnou zárukou toho, že účelom sveta nie je smrť, ale víťazstvo nad smrťou. „Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený... Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a stále ste vo svojich hrie-choch. Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnu-lých“ /1 Kor 15,13.16-20/. Posledným povolaním človeka a sveta, odhaleným v tajomstve Veľkej noci je život a nie smrť!

Prítomnosť očakávaniaTento budúci život má s našou súčasnou existenciou analogický vzťah tak, ako má vzkriesenie Pána s jeho krížom: „Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním“ /1 Sol 4,14/. Ježišovo zmŕtvychvsta-

Vzkriesenie tela môže byť pre kresťana pocho-piteľné len vo svetle vzkriesenia ukrižovaného Krista, rozhodujúcej udalosti, na ktorej stojí ale-bo padá jeho viera.

verím v Boha

10 | | 11

nie je zvláštnosť, ktorá popiera a znepokojuje každé zjavné prístavisko a otvára ho moc-nému pôsobeniu Boha. Zatiaľ čo kladie základy istej nádeje vzkriesenia na konci vekov, jeho sila zasahuje aj prítomnosť očakávania: „Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista... aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriese-nie z mŕtvych“ /Flp 3,8.10/. Viera dosvedčená v Novom zákone vidí teda v Ježišovom zmŕtvychvstaní krajnú budúcnosť človeka a sveta, zakladajúc štýl vlastnej pozornej ná-deje vykúpenej existencie a priznávajúc krásu byť s Kristom, ktoré začína v prítomnosti a pokračuje aj keď v inej forme, ale nie menej reálnej v radosti spoločenstva a jednoty, alebo v dráme už neodvolateľného odmietnutia.

Vzťah s ukrižovanýmZ pohľadu tejto istoty a spolu s týmto očakávaním viery sa kladie nádej pre miesto ur-čenia každého jedného z nás po smrti. Stretnutie s Kristom, prameňom nového života, nemôže neosvietiť budúcnosť nesmrteľnosti, ku ktorej nás vedie viera obsiahnutá vo Svätom písme. Novým je ale dôraz na vzťah s ukrižovaným a zmŕtvychvstalým Kristom, čoho jasným dôkazom je aj dialóg v hodine ukrižovania medzi Ježišom a kajúcim zlo-čincom, ktorý nám predstavuje evanjelista Lukáš: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji“ /Lk 23,42n/. Toto presvedčenie je zdôraznené aj u sv. Pavla: „Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána, lebo žijeme vo viere a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána“ /2 Kor 5,6-8/. Apoštol, ktorý sa nechce vzdať ťažkostí v jeho misii, vraví: „Túžim zomrieť a byť s Kristom“ /Flp 1 23/, a tak ukazuje istú nádej, že smrť uvádza bezodkladne k túženému a omnoho lepšiemu životu s Kristom.

Život s KristomV tejto perspektíve chápeme, že pre kresťanskú vieru alternatívou pre život s Kristom a účasť v ňom na večnom živote je vzdialenie sa od neho, zostať vonku, byť vyhodený z hostiny, v dráme smrti, ktorej jazyk nového zákona prideľuje obrazy ako – „ ohnivé pek-lo“ /Mt 18,9/, „ohnivá pec“ /Mt 13,50/, „neuhasiteľný oheň“ /Mk 9,43/, „ohnivé jazero horiace sírou.“ /Zjv 19,20/ Tieto obrazy, bežne používané v hovorovej reči kultúrneho sveta rodiacej sa Cirkvi, smútok neodvolateľného neúspechu, tragickosť odmietnutia Božieho daru, jeho následky na človeku, a to v prítomnosti už tu na zemi a v budúcnosti po smrti v jeho konečnom určení. V Kristovi, skrze ktorého je všetko, bude aj plnosť života pri zavŕšení stvorenia. „Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi“ /Kol 1,19n/. Tak sa splní tajomstvo jeho vôle – „čo si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času, zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“ /Ef 1,9n/. V tomto prísľube nemôže byť nezúčastnený aj Duch Svätý, „ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy“ /Ef 1,14/.

10 | | 11

Prostredníctvom Veľkej noci prežívanej každoročne na tejto zemi, viera dosvedčovaná v Novom zákone hľadí na Veľkú noc definitívnu a večnú. V Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, sa udalosti budúcnosti sveta, zaťažené temnotou a neistotou, farbia svetlom pochádzajúcim zo zjavenia Trojice. Nové nebo a nová zem očakávaného splnenia pri-nášajú novú a plnú účasť človeka a celého vesmíru na večnej udalosti lásky, ktorým je život trojjediného Boha. Stvorená realita bude naplno vyjavená vo víťazstve Krista, ktorý je konečným rozsudkom. V ňom, ktorý príde súdiť živých i mŕtvych, všetko, čo bolo povolané k bytiu, bude postavené pod pohľad milujúcej zvrchovanosti Boha odlišného od neho a v ňom zjednotenom v sile Ducha Svätého. Všetko tak vstúpi do definitívnej a novej účasti na dynamizme Božích vzťahov, v nezrušiteľnej jednote Boha, ktorý je všetko vo všetkom. V tejto hraničnej udalosti spočíva konečné vzkriesenie, ktoré zaodeje každé stvorenie a obsiahne skrze telesnosť celkový rozmer časo priestoru stvorenstva.

Akceptovanie večnej LáskyBožie prísľuby - spravodlivosť, zmierenie, pokoj a sloboda – sa budú pre každého na-pĺňať podľa jeho schopnosti prijatia, dozretej v jeho vlastnej histórii akceptovania, ale-bo odmietnutia večnej Lásky, ktorá vstúpila do času. Tu možno vnímať v celej svojej dramatickosti možnosť večného zatratenia, ktoré definitívne zbavuje osobu schopnosti milovať, hoci práve v nej a iba v nej dokáže nájsť svoje šťastie. Napriek tomu bez tejto tra-gickej možnosti konečného zatratenia, celá vízia nádeje založená na viere vo vzkriesenie by sa rozriešila vo fantázii zbavenej serióznosti, v jednej až príliš jednoduchej projekciii

12 | | 13

naplnenia akejsi túžby. Len riziko slobody dáva dejinnú silu a dôstojnosť znázorneniu krásy budúcej slávy.

Zmluva večnej vernostiNádej, ktorá neklame, angažuje srdce a život v etike a duchovnosti plnej zodpovednosti voči Bohu, voči druhým ľuďom i voči okolitému svetu. Domov celého vesmíru v trojici, celý svet ako vlasť Boha, to nie je sen, ktorý sa pominie, ale obzor, ktorý podnecuje úsilie a dáva každému bytiu chuť dôstojnosti. Na rozdiel od každej myšlienky reinkar-nácie, chápanej ako návrat osoby, ktorá už žila v nových a rozdielnych formách do dejín ľudstva, viera vo vzkriesenie tela dosvedčuje neopakovateľnú hodnotu každej jednej ľudskej bytosti, dôstojnosť a súdržnosť každého človeka ako vedomé-ho a zodpovedného subjektu istej histó-rie, ktorá jemu samému patrí, a ktorej on sám vydáva počet vo svojej jedinečnosti. Milovaná a Bohom vykúpená v absolút-nosti svojho bytia, neopakovateľná vo svojej psychofyzickej identite, každá ľud-ská bytosť je pozvaná ku zmluve večnej vernosti s Bohom, skrze svoj život a svoje osobné dejiny.

Pane, Ty ktorý nás povolávaš k budúcej slávea uzatváraš zmluvu lásky osobne s každým z nás,

daj, aby sme milovali tento čas a túto zemv horizonte nového neba a novej zeme,

ktoré chceš vybudovať. Daj, aby nám nádej posledného obzoru a našej poslednej vlasti

pomáhala dať chuť a krásu všetkým našim dňom, aby sme v pokore prítomnosti

budovali spolu s tebou v sile tvojho ducha

a v nasledovaní tvojho Synanový čas slávy,

v ktorom budeš všetko vo všetkýcha celý svet bude tvojím domovom.

Amen.

Z knihy Bruno Forte: Piccola introduzione alla fede

12 | | 13

Vzdelávanie na svetovej úrovni[Mária Berkešová]

Z histórie programu GLENGlobal Education Network of Young Europeans alebo program GLEN bol založený v roku 2003 z iniciatívy nemeckého ASA programu. Od roku 1960 program vysiela mla-dých študentov na trojmesačné študijno-pracovné pobyty do rozvojových krajín Latin-skej Ameriky, Ázie a Afriky a do krajín juhovýchodnej Európy s prechodnou ekonomi-kou. Poslaním programu GLEN je nielen zvýšiť povedomie o rozvojových otázkach a politike rozvojovej spolupráce, ale dať ľuďom príležitosti učiť sa a porozumieť globálne-mu rozvoju a takto zvýšiť povedomie o potrebe udržateľného a sociálne spravodlivého rozvoja na celom svete.

Multipliers Training Cycle GLEN intenzívne pripravuje účastníkov na ich dobrovoľnícku stáž a následné aktivity globálneho vzdelávania počas dvoch školiacich seminárov na európskej úrovni, ktoré vedú skúsení tútori – buď bývalí účastníci programu alebo ľudia so skúsenosťami z ob-lasti globálneho vzdelávania či konkrétneho regiónu. Semináre predstavia účastníkom

V našej rubrike sme mali už všeličo možné. Sve-dectvá, rozhovory, príbehy misionárov. Dnes by som vám ale rada ponúkla pohľad na organi-záciu, ktorá je známa svojím vzdelávacím prog-ramom na globálnej úrovni. Organizáciu, ktorá vysiela svojich dobrovoľníkov priamo na miesto činu, do najchudobnejších miest na zemi. Nie však kvôli senzácii, ale kvôli pomoci v oblasti vzdelávania.

misie

14 | | 15

koncept globálneho vzdelávania. Diskutujú o témach, ktoré súvisia s globálnym rozvo-jom, a získajú praktické rady o špecifickej hostiteľskej krajine. Oba školiace semináre poskytnú účastníkom informácie o rozvojovej spolupráci, ich hostiteľskej krajine a o tradíciách a hodnotách krajiny, z ktorej pochádza ich partner v medzinárodnom tíme.

Trojmesačná dobrovoľnícka stáž v Burkina Faso, Gruzínsku a Moldavsku Neodmysliteľnou súčasťou školiaceho cyklu programu GLEN sú dobrovoľnícke stáže v rozvojových krajinách a krajinách s prechodnou ekonomikou v Afrike, Ázii a juhový-chodnej Európe, kde študenti alebo mladí profesionáli pracujú spoločne s miestnou par-tnerskou organizáciou. Tím, ktorý tvoria dvaja alebo traja mladí ľudia rôznej národnos-ti, realizuje aktivity, ktoré im umožňujú pracovať spoločne a učiť sa jeden od druhého. Je to príležitosť prispieť svojou časťou ku konkrétnym aktivitám hostiteľskej organizácie v danej krajine.GLEN prispieva dobrovoľníkom na spiatočnú letenku, trojmesačné štipendium a kom-plexné cestovné poistenie (cca 2 000 eur).

„Transfer“ seminárPo návrate z dobrovoľníckej stáže majú GLEN účastníci možnosť doplniť si svoje zručnosti a vedomosti počas tzv. „Transfer“ seminára, ktorý sa uskutoční pred koncom da-ného roka. Cieľom seminára je podporiť účastníkov pri vy-užívaní čerstvo získaných skúseností z krajín Juhu v oblasti rozvojového vzdelávania, pri plánovaní aktivít globálneho vzdelávania a poskytnúť im školenie o metodológii globál-neho vzdelávania.

ProjektyGlen pôsobí v 15 krajinách (napr. v Ghane, Gruzínsku, Indii, Kambodži, Keni a pod). Zastrešuje viacero projektov, pričom k jednotlivým projektom sú priradení aj dobrovoľ-níci. Medzi inými môžem spomenúť projekty, ktoré sa uskutočnili v roku 2010 – projekt Manažment ľudských zdrojov v neziskovej organizácii a projekt Komunitné rehabilitač-né centrum pre postihnuté deti. Oboch týchto projektov sa zúčastnili aj dobrovoľníci zo Slovenska.

Ako ste si mohli prečítať, Glen poskytuje mladým ľuďom možnosť, ako efektívne využiť svoj talent a schopnosti pri realizácii správnej veci. Pokiaľ aj vy cítite, že by ste sa takého-to programu chceli zúčastniť a odovzdať tak svoj čas, ale aj kus zo seba ľuďom, ktorí to potrebujú, neváhajte a navštívte stránku www.glen-slovakia.org, kde sa dozviete nielen všetky potrebné informácie, ale aj to, akým spôsobom je možné sa do tohto programu prihlásiť.

„Pochopil som, že skúsenosť tohto typu je potrebná pre každého, kto sa chce lepšie zoriento-vať v dnešnom svete.“ (Andrej Návojský, účastník programu GLEN).

14 | | 15

16 | | 17

ZMM vo svete (II.)[Katarína Mazúrová]

AkciePriblížim vám nasledujúce, pravidelne sa opakujúce akcie: Operation Overhaul (Operá-cia opravy), Mission Vincent (Misia Vincent), Vincent Within (Podľa Vincenta). V rámci samofinancovania organizujú Mission Box Experience (Misia krabicová skúse-nosť) už tretí ročník, tento rok po prvýkrát úspešne zorganizovali akciu Breakfast with Princesses (Raňajky s princeznami) pre deti a Take me away (Vezmi ma preč), ochutnáv-kový výlet do viníc pre osoby staršie ako 21 rokov. Všetky akcie v rámci samofinancova-nia boli veľmi úspešné, takže všetci účastníci ako aj organizátori boli nadmieru spokojní.

„Operácia opravy“ (Operation Overhaul - OO) Duchovné misijné cvičenia, ktoré trvajú celý týždeň a pozostávajú z formácie a služby. Formácia pozostáva z prednášok o 4 pilieroch mariánskeho zasvätenia. Služba pozostá-va z renovácie a opráv obydlí. Odstraňujú a inštalujú podklady, podlahy, strešné krytiny, izolujú a zazimujú domy, maľujú exteriéry a interiéry, kosenie trávnika, čistenie domov a záhrad. Mladí sa naučia rozličným zručnostiam a naučia sa tak slúžiť a pracovať s ľuďmi,

V tomto čísle vám predstavím skupinu mladých z VMY Peryville, Missoury, USA. Mladých je tam okolo 250 a organizujú zaujímavé akcie, ktorý-mi sa môžeme inšpirovať aj my. Sú veľmi aktívni a kreatívni a preto som sa rozhodla, že v tomto čísle sa budem venovať špeciálne im. Od začiat-ku tohto roku je Perryville oficiálne národné síd-lo združenia v USA a tu majú aj svoj sekretariát.

jmv

16 | | 17

ktorí ich pomoc potrebujú. Každý rok sa organizuje na inom mieste, vždy v inom štáte (mimo Missoury). Pripravujú večeru pre bezdomovcov, hudbu, tance a hry a nakoniec zorganizujú karneval pre deti a rodičov. Tento rok sa táto akcia uskutočnila v štáte Ar-kansas, Little Rock a zúčastnilo sa na nej približne 100 mladých.

„Misia Vincent“ (Mission Vincent) Víkendová duchovná obnova, podobne ako OO zameraná na formáciu a službu, ktorá sa už tradične organizuje na jeseň. Mladí sa učia o sv. Vincentovi, sv. Lujze, sv. Kataríne Labouré a ostatných svätých Vincentskej rodiny a Cirkvi.

„Podľa Vincenta“ (Vincent Within) Jarná duchovná obnova, v ktorej sa zameriavajú na život sv. Vincenta a vincentskú cha-rizmu. Počas obnovy mladí prehlbujú svoj vzťah k Bohu podľa príkladu sv. Vincenta v tichu, modlitbe a adorácii, aby mohli zostať pokorní v očiach Pána a byť horliví a verní Bohu a Jeho vôli.

„Misia krabicová skúsenosť“ (Mission Box Experience) Táto akcia sa organizuje za účelom samofinancovania združenia, je však skvelým pries-torom aj pre formáciu zúčastnenej mládeže. Mladí majú za úlohu najprv „vyžobrať“ 50 dolárov, aby mohli zaplatiť účastnícky poplatok. Účastníci si vyskúšajú, aké je to byť bezdomovcom na jednu noc – donesú si krabicu, v ktorej budú spať a tiež jedlo, o kto-ré sa môžu podeliť s ostatnými. Celá akcia veľmi zaujímavým spôsobom poukazuje na problém ľudí bez domova, ale je to len letmý pohľad na život, ktorý je realitou mnohých chudobných, ktorým ako združenie chceme slúžiť.

Ak vieš po anglicky, môžeš si kliknúť na ich webovú stránku www.vmy.us a prečítať si viac - majú tam fotky, v archíve linky na videá, svedectvá mladých, povolania, dozviete sa novinky ohľadom organizácie a uskutočnení rozličných, či už formačných alebo akč-ných udalostí a akcií. Pravidelne každý mesiac vydávajú svoj informačník The Compass (Kompas), ktorý tiež môžete nájsť v archíve na ich stránke. Mládež z Perryville a oko-

lia sa stretáva každý mesiac na sv. omši Monthly Mass (Mesačná omša). Každý rok sa aktívne zúčastňujú na manifestácii March for Life (Pochod za život), ktorá sa uskutočňuje v hlavnom mes-te USA, Washingtone. Takže, drahí ZMM-áci, máte sa čím inšpirovať, nech všet-ko, čo robíme slúži nám na spásu a Bohu na slávu! Ave Mária!

(Kompas), ktorý tiež môžete nájsť v archíve na ich stránke. Mládež z Perryville a oko-

18 | | 19

Štýlový život podľa sv. Vincenta[Štefan Strieška]

V lete sa niektorí z nás chystajú do Madridu na Svetové dni mládeže. Témam, na ktoré sú tohtoročné SDM upriamené, bude venovaná aj naša najväčšia letná akcia ZLET. Budeme sa zamýšľať, čo znamená byť zakorenený v Kristovi, prečo to je také dôležité a ako by sa to malo v našom každodennom živote prejavovať. Bude to užitočná príprava nielen k hodnotnejšiemu prežitiu Svetových dní, ale hlavne k prežitiu našich ďalších dní tu na zemi, každý na mieste a v prostredí, kde žije.

Vincentian, a life style for todayTí, ktorí pôjdu do Madridu so ZMM sa zúčastnia ešte jedného stretnutia, a to stretnutia mladých Vincentskej rodiny s mottom „Vincentian, a life style for today“, čiže niečo ako „Štýlový život podľa sv. Vincenta“. Tiež to bude v Madride, pár dní pred Svetovými dňa-mi. Stretnú sa tu mladí z celého sveta nielen zo ZMM, ale aj z iných vetiev Vincentskej rodiny. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že v ZMM na Slovensku vincentský rozmer nie je veľmi silný a prevláda u nás skôr rozmer mariánsky. Nie je na tom samozrejme nič zlé, a aj v niektorých iných krajinách, kde je ZMM, je to podobné. Ale nič by sa nestalo,

V minulom čísle som nadhodil návrh venovať sa v našom združení aj napriek koncu Roku sv. Vincenta jeho spiritualite trochu viac ako dote-raz. Do redakcie sme dostali len málo reakcií, no napriek tomu, alebo možno práve preto, sa budem tejto téme venovať aj dnes.

aktuálne

18 | | 19

keby sme boli aj sami. Máme svoju históriu a svoje dôvody, prečo je to tak. Takéto stret-nutie je ale vynikajúcou príležitosťou obohatiť naše združenie zase o niečo nové. Niečo, o čom možno až tak veľa nevieme, ale sme toho súčasťou. Tak ako na Svetové dni mládeže, tak aj na stretnutie mladých z Vincentskej rodiny je veľmi potrebné sa pripraviť už u nás doma. Formačná komisia Vincentskej rodiny preto pre nás pripravila štyri katechézy venované rôznym aktuálnym témam. Tu načrtnem len hlavné myšlienky každej z nich. Ak vás zaujmú, v plnom znení ich postupne nájdete preložené na našej internetovej stránke www.zmm.sk.

Modlitba, zdroj duchovného životaV evanjeliách čítame, že Panna Mária sa veľmi často a veľmi rada modlila. Svätý Vincent hovorí: „Dajte mi človeka modlitby a on bude schopný zvládnuť čokoľvek.“ Dokonca aj Pán Ježiš, hoci je Boh, sa neustále modlil. V rozhovore so svojím Otcom nachádzal pokoj a silu. A čo my? Máme toľko rôznych povinností, úloh a záľub, že si počas celého dňa ne-nájdeme ani chvíľu na modlitbu. Nie je to ale tak, že máme nedostatočnú lásku k Bohu, a tak si naňho nenájdeme čas? Zvolajme spolu s apoštolmi: „Pane, nauč nás modliť sa“ a určite zistíme, že všetko ostatné ide zrazu akosi ľahšie.

Mladí vo Vincentskej rodine a ich podiel na spoločnej misiiV ostatných desaťročiach si viac uvedomujeme, že tí, ktorí zdieľame charizmu sv. Vin-centa de Paul, sme členovia duchovnej rodiny, ktorá sa volá Vincentská rodina. Členovia tejto rodiny sú vo všetkých častiach sveta. Sú to muži aj ženy, mladí aj starí, zasvätení aj laici, katolíci aj nekatolíci. Jej členovia sú organizovaní vo viac ako tristo organizáciách a inštitútoch. Sú súčasťou Cirkvi, a tak je ich úlohou spoločnými silami šíriť evanjelium a lásku k Bohu.

Služba chudobnýmMladí vo Vincentskej rodine sú povolaní žiť ako dobrý samaritán z evanjeliového po-dobenstva. Mali by sme byť vnímaví pre potreby trpiacich blížnych, mali by sme s nimi spolucítiť a nebáť sa k nim priblížiť. Mali by sme sa o nich zaujímať a robiť im spoločnosť. Mali by sme spolupracovať s ostatnými, a tak lepšie naplniť svoje poslanie.

Systémové zmeny Vo Vincentskej rodine sa snažíme meniť svet k lepšiemu. Naša snaha bude efektívnejšia, keď nebudeme kompenzovať následky nespravodlivosti a chudoby, ale sa budeme snažiť meniť príčiny, ktoré túto nespravodlivosť a biedu spôsobujú. To si vyžaduje zmenu mys-lenia a vnímať celú realitu, jej jednotlivé súčasti a hlavne vzťahy medzi nimi. Môžeme dať hladnému jedlo, ale lepšie urobíme, keď ho naučíme na jedlo si zarobiť. Takéto projekty by mali byť naším cieľom.

Sú tieto témy pre vás zaujímavé? Myslíte si, že by ste sa o nich mohli porozprávať aj na stretku? Verím, že aspoň niektorá z nich vás zaujala a prečítate si o nej trochu viac aj z iných zdrojov. Všetkým vám prajem leto prežiarené slnkom, ale aj lúčmi Božích milostí.

Voľný čas - čas pre rodinu[Lucia Kušniráková]

Intenzívnosť profesionálneho života otcov a niekedy aj matiek spôsobuje, že venovať čas dieťaťu je dnes jedným z najťažších problémov rodičovstva. Mnohým rodičom pohlte-ným prácou chýba čas na deti. Ťažko sa dá vynahradiť neprítomnosť otca či matky počas celého týždňa alebo mesiaca jedným spoločným víkendom a každodennú neprítomnosť počas celého roka spoločne strávenými prázdninami. Rodičovstvo si vyžaduje systema-ticky každodenne venovať dieťaťu čo i len trochu času. Deti, ktoré pociťujú bezpečnosť a záujem zo strany rodičov, sa dokážu samy hrať a zakusovať radosť tvorivého života už od prvých rokov. Čas trávený každodenne s dieťaťom v uvoľnenej a slobodnej atmosfére je jedným z najdôležitejších kritérií zrelého rodičovstva a zároveň jeho najkrajším darom.

„Voľný čas je komplex aktivít mimo pracovných, spoločenských záväzkov, ktorými sa jednotlivec zaoberá zo svojej vôle, aby si buď oddýchol, zabavil sa alebo slobodne zdo-konaľoval svoju tvorivú kapacitu“ (J. Dumazedier). Do voľného času sa môžu zahrnúť činnosti ako športové hry, umenie, literatúra, kultúra, masmédia, dobrovoľné aktivity, profesionálne rekreačné aktivity, hobby, atď.

Najväčší dar, aký rodičia môžu dať svojim de-ťom, je venovať im každý deň čas. Čas venovaný dieťaťu nemožno ničím nahradiť.

rodina

20 | | 21

Malý výskumRada mládeže Slovenska (RMS) zrealizovala zaujímavý reprezentatívny sociologický výskum, jeho hlavným cieľom bolo zistiť, ako mladí ľudia prežívajú voľný čas a aké sú možnosti zvyšovania ich participácie na spoločenskom a občianskom živote. Výskumnú vzorku tvorili mladí ľudia z celého Slovenska vo veku 13 až 27 rokov. Mladí ľudia majú počas pracovného dňa v priemere 4 hodiny voľného času. Viac ako jednu hodinu denne sa venujú mladí ľudia nasledovným činnostiam: pozeranie TV, počúvanie hudby, hranie PC hier, stretávanie sa s kamarátmi vonku - v krčme, na diskotéke, komunikácia s kama-rátmi cez chat, telefón, SMS správy (zdroj: iuventa.sk).Približne polovica mladých respondentov nevie, či v ich okolí vyvíjajú aktivity mimo-vládne organizácie. Pritom aktivity kultúrneho vyžitia sú dostupné takmer 70% mladým ľuďom. Podobný prieskum (zdroj: www.rodinka.sk) prebiehal v mesiacoch február - marec 2011 na stránke jupik.com, ktorý sa pýtal samotných detí na to, ako trávia voľný čas. K téme sa vyjadrilo 1 206 školákov a to 51 % detí vo veku od 6 do 10 rokov a 48 % detí od 10 do 14 rokov. Jednoznačne vyhral internet v počítači, a to: vo vekovej skupine 6 - 10 rokov ho za najzaujímavejší označilo 53,9 % (televíziu 40,3 %). V kategórii 10 - 14 rokov si ho vybralo 56,4% (mobilný internet 37,1 %).

Nápady pre rodičovKaždé dieťa potrebuje utužovať fyzické i duševné zdravie, potrebuje priestor na rozvoj a ten mu dávajú práve rodičia. Trávite maximum voľného času so svojimi deťmi? Beriete ich do prírody, do hôr či na iné zaujímavé miesta? Bicyklujete či hráte bedminton, futbal alebo stolný tenis? Beriete ich do fitnes centra či plávať? Alebo hrávate karty, monopoly a scrabble? Ak trávite čas s deťmi pravidelne, nemal by byť pre ne problém venovať sa záujmovej činnosti i bez vašej prítomnosti. Dieťa si tak rozšíri obzory, osmelí sa, spozná aj iné deti, než sú spolužiaci, nadväzuje sociálne kontakty, vydobýja si svoje postavenie mimo rodinného kruhu. Buďte pre deti príkladom, vezmite ich poznávať krásy krajiny v ktorej žijete, objavujte zrúcaniny starých hradov alebo zbaľte deku, sadnite na bicykel a spravte si malý piknik. Navštívte múzeum, ZOO alebo botanickú záhradu. Neseďte doma, nielen deťom, ale i vám prospeje vyvetranie hlavy a odreagovanie sa od denného stereotypu, načerpáte tak veľmi potrebnú energiu. Vezmite svoje ratolesti do divadla či do kina. Dajte im najavo svoj záujem, podporujte ich v tvorivosti a nápadoch, rozvíjajte ich fantáziu. Pochváľte ich zlepšenie, úsilie a pokrok. Doprevádzajte ich na súťaže, vystú-penia, výstavy ich prác. A pozor!!! Ustriehnite, koľko času trávia vaše deti pri počítači, hlavne na internete! Ako hovoria mnohí psychológovia: vhodné využitie voľného času je prevenciou delikvencie mladistvých a iných foriem deviantného správania.

Nápady pre ZMM-ákaPrázdniny sú predo dvermi a s nimi veľa rôznych aktivít. A nielen to, čaká na teba aj Ježiš. Veď na najlepšieho priateľa sa nedá zabudnúť. Aj On si pre teba pripravil niekoľko prekvapení cez leto, veď uvidíš. A čo je najdôležitejšie, nezabudni sa vždy poďakovať Pánu Bohu za každý prežitý deň.

20 | | 21

Kľúč k môjmu vnútru[Jana Stanovčáková]

Knihy odovzdané, zošity zapísané a letné prázdniny pred nami. Určite sa aj tebe, drahý animátor, kalendár pomaly zapĺňa letnými akciami, ako sú tábory, púte, stanovačky či Zlet ZMM. Aj ja sa práve chystám na jeden tábor. Musím pri mojom balení dobre roz-mýšľať, aby som na nič nezabudla. Gitara, spacák, Sväté písmo... ešte niečo? Čo myslíš? No jasné, už viem, čo chceš počuť, zvuky otvárania nášho ďalšieho tajomného šuflíka NIEČO PRE TVOJU DUŠU. Tak ho poďme spolu otvoriť. Čo to tu máme dnes? Fíha, je tu nejaký kľúč s malým lístočkom, na ktorom je napísané SPAM.

Kľúč s lístočkom s názvom SPAM je určený len a len pre teba. Vieš, čo to je SPAM? Je to niečo, čo tvoj počítač neznáša. Aj tvoje vnútro, tvoja animátorská duša počas každoden-ných dní je napádaná takýmito spamami.

Duša neznáša SPAM, ktorým je HRIECH. Je taká vzácna, a tak často na ňu zabúdaš. Musíš ju aktualizovať programom, ktorým je sv. spoveď. Čím častejšie, tým lepšie. Každý animátor, ak chce duchovne rásť, má chrániť svoju dušu a denne si spytovať svedomie.

„Snaž sa, aby ľudia po stretnutí s tebou odchá-dzali vždy o niečo šťastnejší.“ (Matka Tereza)

animátorská duša

22 | | 23

A tu je krátky návod, ako si urobiť večerné spytovanie svedomia. Nezabudni si nájsť tiché miesto vo svojom dome, aby si mohol byť online - ty a Boh. Prežehnáš sa znakom kríža a pozdravíš Ježiša vlastnými slovami. Potom si odpovieš na nasledujúce otázky. Dopraj si dostatok času, predstav si aj situácie, kedy a čo sa stalo.

• Ako som dnes začal deň? Stretol som sa s tebou v modlitbe? Alebo som rýchlo ute-kal do svojich povinností, školy, práce, bez myšlienky na teba? Ak som mal voľno, neprespal som polovičku dňa v posteli a potom som už nepovažoval za potrebné ťa osloviť v popoludňajších hodinách? Ak som začal deň s tebou, odovzdal som ti svoje plány a všetko, čo ma čaká v tomto dni?

• S kým som sa stretol počas dňa? Boli to stretnutia pomoci druhým alebo som im ub-lížil cez slovo, krik, nelásku, pretvárku? Videli na mne spolužiaci, kolegovia, rodičia čnosti Panny Márie: čistotu, pokoru, poslušnosť a lásku? Nedával som zlý príklad podvádzaním, klamstvom, krádežou? Počas dňa som viac kritizoval, ohováral alebo povzbudzoval?

• Našiel som si počas dňa čas na sv. omšu, ak som mal možnosť? Neprešiel som bezdu-cho okolo kostola, kríža? Využil som čas, ak som mal možnosť vojsť do kostola aspoň na krátku adoráciu?

• Čo som dnes urobil dobre, z čoho sa teším?• Oľutuj všetko, čím si Bohu ublížil a poďakuj mu za to všetko krásne, čo ti tento deň

daroval.

Drahý animátor, ak si aktualizoval svoju dušu, môžeš použiť kľúč, ktorý bol v dnešnom druhom šuflíku. Týmto kľúčom si otvor svoje srdce pre druhých. Usmievaj sa, buď jed-noduchý. Ako animátor nezabudni držať skupinku čo najviac pri sebe, byť blízko nich, rozumieť im. Samozrejmosťou je, že ak si ich už získal, dôležité je, aby si sa za svoje zve-rené deti modlil. Modli sa aj za seba, aby si mohol byť správnym animátorom, dobrým vodcom, lebo bez Božieho požehnania to bude všetko o ničom. A tiež daj pozor:

• na svoje myšlienky, stanú sa slova-mi,

• na svoje slová, stanú sa skutkami,• na svoje skutky, stanú sa zvykmi,• na svoje zvyky, stanú sa tvojím cha-

rakterom.

Nech Pán požehnáva všetku tvoju ná-mahu na táboroch a iných akciách v ZMM.

Krásne leto prežité s Bohom praje Janka.

22 | | 23

vodcom, lebo bez Božieho požehnania to bude všetko o ničom. A tiež daj pozor:

[Cieľ] Ukázať rozdiely medzi ľuďmi a pritom vedieť, že nás prijmú takých, akí sme.

[Pomôcky] fixky, špagáty, papiere (1 skupina – 4 ľudia)

[Aktivita] Písanie slova „SPOLOČENSTVO“Máme fixku (pero), na ktorom máme uviazané 4 špagáty (každý koniec musí držať jedno dieťa) a snažíme sa napísať toto slovo.

[Zamyslenie] Zistíme, že keď každý bude ťahať jedným smerom, tak sa nám bude pí-sať zle, ale keby sme to skúsili spoločnými silami, išlo by to omnoho lepšie. Podobne hovoríme aj o ľuďoch, že ak každý človek bude hľadať svoju cestu, tak mu to bude trvať oveľa dlhšie, ako keby sa pripojil k skupine ľudí (spoločenstvu). Pretože spoločenstvo si pomáha v ťažkostiach, radostiach, sklamaniach, vie povzbudiť a prijať každého, aký je.

[Text] Týmto textom chceme poukázať na to, čo všetko pre nás znamená spoločenstvo, následuje diskusia v skupine, čo si ostatní myslia o nasledovnom texte.

HODNOTA SPOLOČENSTVAPri pílení dreva mi práca išla najťažšie na miestach, kde z kmeňa vyrastajú konáre. V

Hodnota spoločenstva /od 15 rokov

24 | | 25

týchto častiach stromu je tkanivo dreva veľmi husté.

SPOLOČENSTO UPEVŇUJEV záhrade som si všimol, že zem, kde porasty rastú husto vedľa seba, zostáva vlhká a kyprá. Rastliny sa navzájom chránia pred vyschnutím.

SPOLOČENSTVO POMÁHAPri pozorovaní mravcov, včiel či vrán alebo srniek som videl ich deľbu práce, vzájomnú starostlivosť, spoločné hromadenie zásob, ich nemožnosť žiť osamotene.

SPOLOČENSTO DÁVA ŽIVOTDieťa potrebuje rodinu. Mladý človek potrebuje priateľov. Dospelý potrebuje spoločen-stvo života, práce, záujmov i náboženstva.

SPOLOČENSTVO JE POTREBNÉ K ŽIVOTU AKO CHLIEB A VODATam, kde chýba spoločenstvo, tam je človek opustený, chorý a nešťastný.

PRETO CHCEM ŽIŤ V SPOLOČENSTVEAj keď ma to bude niečo stáť, prípadne veľmi veľa. Nie peniaze, ale seba samého.

A TY?

[Aktivita] Písmená na čeleDeťom nalepíme na čelo nálepky s rôznymi písmenkami (každé dieťa má iné písmenko na čele napr.: A, B, C...). Dieťa nevie, aké písmenko má na čele. Úlohou detí je zoradiť sa do radu podľa abecedy. Zložitosť hry je v tom, že deti musia byť úplne ticho. Po hre sa deti pýtame: Ako ste sa našli? Museli ste si pomôcť? Keby ste si navzájom nepomohli, dali by ste sa dohromady? Aj dobré spoločenstvo si navzájom pomáha. Viete, aké je to dobré spoločenstvo?

[Variácia aktivity] každý ma jednu stoličku v miestnosti, všetky stoličky sa prisunú k stene a deti sa postavia na stoličky do radu. Animátor zadáva pokyny: 1. Najskôr sa deti zoradia podľa abecedy a môžu pri tom hovoriť (s napísaným písmenom na chrbte alebo na čele). 2. Potom sa deti zoradia podľa svojho vlastného začiatočného písmena v mene – podľa abecedy, ale nesmú pri tom hovoriť. 3. Všetkým sa zaviažu oči (alebo ich musia mať zatvorené) a musia sa na stoličkách zoradiť podľa svojho priezviska do abecedy.

Nasleduje diskusia o prežitej aktivite.

[Modlitba] vlastnými slovami (napr.: môžeme poďakovať za naše spoločenstvo) a pieseň: Keď sa milujeme navzájom.

24 | | 25

[Cieľ] Žijem v spoločenstve, učím sa zabúdať na seba.

[Pomôcky] sviečka, zápalky, príbeh, tortové sviečky

[Priebeh]Zapálime sviecu, v tichu ju chvíľu pozorujeme: čo nás všetkých napadlo - svetlo, teplo, smrť, žije stále pre druhých. Akonáhle začína slúžiť, zomiera. Svieti všetkým, nevyberá si, komu áno, komu nie. Taký je jej zmysel. V tom je jej hodnota. Ak by bola len na okra-su, je takmer zbytočná.

[Príbeh] O zápalke a sviečke:Jedného dňa povedala zápalka sviečke: „Dostala som úlohu, aby som ťa rozsvietila.“ „Ó, nie,“ zľakla sa sviečka, „iba to nie. Keď zhorím, moje dni sú zrátané. Už nikto nebude obdivovať moju krásu.“ Zápalka sa však spýtala: „Ale chceš po celý život zostať studená a bez života?“ „Ale keď horím, bolí to a stravuje to moje sily,“ zašepkala sviečka. „To je pravda,“ hovorí zápalka. „Ale to je predsa tajomstvo povolania: Ty a ja sme povolané, aby sme boli svetlom. To, čo môžem robiť ja ako zápalka, je málo. Ale keď ťa nezapálim, zabudnem na zmysel svojho života. Som tu preto, aby som roznietila oheň. Ty si sviečka a si tu, aby si svietila, aby si darovala teplo. Všetko, čo dávaš - bolesť, silu, utrpenie - sa premieňa na svetlo. Ty nehynieš, keď sa stravuješ. Druhí ponesú tvoje svetlo ďalej. Zo-mrieš však, keď nebudeš tým, čím máš byť.“ Tu vzpriamila svieca svoj knôt a povedala plná očakávania:„Prosím, zapáľ ma.“

Je vôbec možné byť takou sviecou? (vyjadrujú svoje postrehy) Potom poukážeme ži-vot niektorých svätých, ktorí žili pre druhých - Kolbe, Matka Tereza, sr. Zdenka, Ježiš, mama...

[Záver] Poznačím si konkrétne, čo nezištné urobím v týždni. Teda bez nároku na od-menu či pochvalu. Zameriam sa na život v spoločenstve svojej rodiny (robiť nezištné veci v rodine), v spoločenstve školy (vo vlastnej triede), v spoločenstve ZMM. Dám si záležať na spytovaní svedomia, ako sa mi to darilo. Na nasledujúcom stretnutí sa môžete pozdieľať, čo sa komu podarilo urobiť nezištne a v prospech spoločenstva.

26 | | 27

Nezištnosť v spoločenstve /od 12 rokov

Naše mariánske zasvätenie /6-11 rokov

Cieľ] Zamyslieť sa nad druhmi zasvätenia, usmerniť deti k správnemu pochopeniu a významu zasvätenia.

[Pomôcky] Vopred pripravené lepiace papieriky, na ktorých sú napísané mená rôznych slávnych osobností a medzi nimi aj zopár známych svätcov.

[Priebeh]Ešte pred stretkom si vyberieme jedno z detí a zamaskujeme ho tak, aby vyzeralo inak (napr. dlhý nos z papiera, veľké odstávajúce uši a pod.) Po modlitbe vojde do miestnosti a príde na stretko akoby nič. Pritom pozorujeme reakcie detí. Niektorí sa možno smejú, iní sú vážni, iní neutrálni.

Po chvíľke ho odmaskujeme a deťom vysvetlíme, o čo nám išlo. Môžeme sa ich spýtať, prečo sa smiali, boli vážni, či nevšímali si zamaskovaného. Potom môžeme deťom začať rozprávať o fyzickej (vonkajšej) odlišnosti ľudí. Niektorí sú pekní, iní možno až tak nie. Ale máme ich brať takých, akí sú. Oni predsa nemôžu za to, ako vyzerajú a v podstate sme všetci rovnakí, keďže sme stvorení na Boží obraz. To isté sa dá povedať aj o vnútor-nej (duševnej) odlišnosti.

26 | | 27

28 | | 29

Každý je „predurčený“ k niečomu inému. Jeden je právnik, iný lekár, programátor, mu-rár, technik, a pod. No do niektorých ľudí Boh už pri narodení vložil skrytú túžbu po inom ako svetskom povolaní. Po duchovnom povolaní. Preto by sme sa napr. na kňaza nemali pozerať ako na niekoho iného, na niekoho, kto má len nejaké záväzky (celibát). Veď aj ženatý muž či vydatá žena má záväzky. Musí sa starať o svoju rodinu, o svojho manžela, manželku, tak ako kňaz sa stará o svojich veriacich.

Potom sa môžeme detí opýtať, či si myslia, že sú zasvätení a pokiaľ áno, tak akým spô-sobom. Ak nám niekto odpovie, že sú zasvätení Panne Márii, začneme rozoberať tento druh zasvätenia. Aj my sme v podstate zasvätení. Už pri vstupe do anjelského spolku sme si dali záväzok, že jej budeme verní, poslušní a tiež že budeme ochotne ohlasovať jej meno. A keďže sme zasvätení, sme aj iní? Áno. Naša odlišnosť od ostatných spočíva v spôsobe života a v tom, ako sa správame v rôznych situáciách.

Potom deťom vysvetlíme, čo bolo pointou úvodu stretka (zamaskovania). Je to jeden z príkladov, ako môžeme druhým ukázať naše zasvätenie. Keď niekto vyzerá čudne, ne-máme sa z neho vysmieva či ho hneď odsudzovať. Hlavným poslaním nášho zasvätenia sa Panne Márii je ísť príkladom pre druhých a ukázať Božiu lásku a lásku našej Nebeskej Matky prostredníctvom seba samého. Potom môžeme maskovanie dať dobrovoľne vy-skúšať prítomným deťom (trošku zábavy neuškodí).

[Záver] Zhrnieme si, o čom bolo dnešné stretko a povzbudíme deti k tomu, aby sa ne-hanbili ukazovať pravé hodnoty človeka a nebáli sa druhého napomenúť, či svojím živo-tom ukázať Božiu lásku, lebo Boh im to stonásobne vráti.

[Cieľ] Aby som sa stal ozajstným čakateľom ZMM, nestačí, že budem chodiť pravidelne či nepravidelne na stretnutia alebo budem nosiť stále pri sebe Zázračnú medailu, to by bolo málo. Čo mi ešte k tomu chýba?

[Zamyslenie] Každý dostane pero a papier a pri meditatívnej hudbe každý napíše vlastný názor: Ako môžem zlepšiť samého seba? A ako môžem reálne ovplyvniť svoje pôsobenie v ZMM? Akými spôsobmi a skutkami sa môžem stať pravým čakateľom na mariánske zasvätenie? (10-15 minút)

Diskusia o aktivite a napísaných podnetoch (10-15 minút). Začína animátor so svojimi postrehmi. Potom ostatní.

Následne predloží skupinke text na rozjímanie a nové podnety:

Apoštolát v ZMM /11 - 16 rokov

[Konkrétne spôsoby] → konať dobré skutky a zapájať sa do života vo farnosti (uveď konkrétne príklady reali-zovateľné vo vašej farnosti)→ snažiť sa v mesiaci október pravidelne chodievať na posvätný ruženec a aj sa doňho aktívne zapájať→ v pôstnom období a na Veľký piatok si modlitbou krížovej cesty pripomínať utrpenie Pána Ježiša, ktoré si vytrpel za mňa a všetkých ľudí→ v máji sa rád/rada zúčastňovať aktívne na Loretánskych litániách z lásky a vďaky k Nebeskej matke→ navštevovať starých a chorých ľudí, rozprávať sa s nimi, vypočuť ich a podľa možnosti im pomôcť (niečo upratať, ísť s nimi na prechádzku, na nákup) z lásky k nim a k Ježišovi→ pravidelne a rád/rada sa zúčastňovať stretnutí ZMM a aktívne sa zapájať do činnosti pre spoločné dobro

Diskusia o predložených podnetoch.

[Záver] Každý si dá za úlohu vykonať konkrétny skutok do budúceho stretnutia (alebo sa stanoví obdobie, za ktoré sa skutok/skutky majú vykonať) Variácia: animátor môže pripraviť tabuľky, kde si ostaní budú značiť svoje konkrétne spôsoby apoštolátu (najmä mladšie deti sú veľmi súťaživé).

Pieseň + desiatok ruženca s vlastnými prosbami.

28 | | 29

Bláznivá láska[Daniel Hrenák]

Ešte som asi nečítal knihu, ktorá vo mne vyvolala tak veľa rozporuplných pocitov a s každou ďalšou stranou ma nútila konfrontovať moje a autorove názory, ako práve Bláz-nivá láska Francisa Chana.

Každý má svoje nedostatky a pozná ich veľmi dobre, pretože s nimi dennodenne pri-chádza do kontaktu. Autor ale upozorňuje na to, že človek má rovnako veľa vlastností, ktoré sa mu môžu zdať dobré a správne, no v skutočnosti taktiež patria k tým, na ktorých zlepšení by sme mali ďalej pracovať.

Máme si uvedomiť, že veľa vecí, ktoré nerobíme naplno, akoby sme vôbec nerobili. Po-kiaľ neplávame rýchlejšie ako prúd, ktorý ide proti nám, nemôžeme napredovať. Práve preto sú naše občasné dobré skutky, akokoľvek dobre ich myslíme, iba vlažnými, naše zčasu-načas zbožné myšlienky povrchnými, vzťah k Bohu akoby bol na úrovni facebo-okovského kamarátstva s človekom z vedľajšej triedy, ktorému sem-tam poviem ahoj a tým to hasne.

Francis Chan:Bláznivá láska

knihy

30 | | 31

Preto autor hovorí ďalej o lás-ke k Bohu. Veľa z nás vie, čo v skutočnosti znamená milo-vať, byť zamilovaný, prežívať vzájomnú lásku k druhému človeku. Ale čo to znamená, ak sme zamilovaní do Boha? Jeho nemôžeme držať fyzicky za ruku. Nemôžeme mu po-darovať ružu a sledovať, ako vdychuje jej vôňu, nemôžeme mu zavolať a stráviť hodiny vo vzájomnom rozhovore. Alebo...?

Fyzicky nie, ale pocity sú rovnaké. Ak sú skutočné. Keď sme zaľúbení, vieme, čo máme robiť, čo hovoriť, ako sa k druhému správať. Myslíme naňho, žijeme s ním, i keď je na druhej strane planéty. Keď sme zaľúbení, prežívame úžasný život a sme nadchnutí. Ľudia nadchnutí Bohom žijú život, ktorý ich nejakým spôsobom spája s ľuďmi okolo seba, s ľuďmi, ktorí to po-trebujú. Ľudia nadchnutí Bohom robia to, čo od nich očakáva Boh, nie okolie. Ľudia nadchnutí Bohom nie sú krátkozrakí, sústredia sa na večnosť. Ľudia nadchnutí Bohom s ním majú dokonalý naplňujúci vzťah.

Kapitola o nadchnutí sa Bohom bola vážne pekná a motivujúca, ale to naozaj niekto dokáže tak aj v skutočnosti žiť? Teda, je niekoľko svätých, ktorých máme za príklad, ale tí robia aj zázraky a všetko to okolo...Autor asi s mojou otázkou počítal, a preto uvádza pár málo známych ľudí ako vzor toho, že možné to je. Lekár, matka, bezdomovec, hazardný hráč, sirota, vedecká pracovníčka... a mnoho ďalších príkladov reálnych ľudí dnešnej doby, ktorí svojou láskou k Bohu do-kazujú okoliu, že ich život je cestou, ktorá môže byť ostatným motiváciou a príkladom. Na knihe je pre mňa najviac fascinujúce, ako autor cez odpoveď na otázku, čo znamená milovať Boha, vytvára pre čitateľa priestor, aby kládol veľké množstvo otázok sám sebe. Aby si vyjasnil svoj postoj k Bohu a cez odpovede si formoval a upevňoval vzťah s ním. To sú práve veci, ktoré sa nedajú naučiť z knihy, ale ktoré si treba postupne v priebehu života premeditovať.

„Pretože ak sa do niekoho vášnivo zamilujete, zmení sa celý váš život.“

Autor ide s dobou, a preto si môžete na www.blaznivalaska.sk pozrieť videá, na ktoré nadväzujú jednotlivé kapitoly.

30 | | 31

vať, byť zamilovaný, prežívať

Jeho nemôžeme držať fyzicky

mu zavolať a stráviť hodiny

Obyčajní ľudia a neobyčajný Boh[Zuzana Urbanová]

Dnes som sa rozhodla predstaviť vám album jedného žilinského chlapca z roku 2010. Chlapec sa volá Erik Stupka a album „Úplne obyčajní ľudia“. Tak poďme spoločne na to.

Erik Stupka sa narodil v roku 1972 v Žiline. Ako desaťročný si kľakol v modlitbe a pop-rosil Ježiša, aby vstúpil do jeho srdca. O sedem rokov neskôr začal spolu s Markom Kraj-čím viesť chvály na mládežníckych omšiach baptistického zboru Bratislava - Palisády. Od roku 1997 bol zodpovedný za celú službu chvál v zbore Viera v Bratislave.

Svoj prvý album „Z bludiska“ vydal v roku 1995. Album bol adresovaný ľuďom, ktorí ešte nespoznali živého Ježiša Krista. O dva roky neskôr, v roku 1997, Erik vydal album „Nebeská párty“. Album bol koncipovaný ako súvislé pásmo chvál a uctievania vo forme živého koncertu. Pred Vianocami 1999 vyšiel v poradí tretí album „Oheň“ s viacerými piesňami o prebudení a nekompromisnom živote s Kristom. Album Vietor vydal Erik po viac ako päťročnej pauze. Odráža túžbu po Božej blízkosti a duchovnom prebudení. Erik natočil k svojim piesňam aj niekoľko videoklipov.

Erik Stupka - Úplne obyčajní ľudia

hudba

32 | | 33

Najnovší album „Úplne obyčajní ľudia“ prichádza po dlhej odml-ke. Album je plný chvály a uctie-vania, v ktorom sa vracia k výra-zu a zameraniu, ktorý je pre neho najbližší.Nahrávka, na ktorej sa aranžér-sky a hudobne podpísal Viliam Šandor, dýcha životom a živou hudbou súčasného gitarového mainstreamu. Skladby sú ucelene zladené do jedného kompaktné-ho celku, ale strieda sa tu silná mohutná oslava s jemnými osob-nými vyznaniami a nadčasovými hymnami.

Na albume sa nachádza 13 piesní. Booklet albumu je v príťažlivej červeno–bielej farbe.Svoje predstavovanie by som zakončila Erikovou odpoveďou na otázku: „O čom je text piesne Úplne obyčajní ľudia? Čo ťa motivovalo k napísaniu textu?“

„O tom, že sme úplne obyčajní ľudia, ale máme neobyčajného Boha. Jedného Boha, jed-ného Kráľa a teda aj jednu vieru. O tom, že spolu „úzkou cestou“ ideme za ním, ako tí, čo sa majú radi, ruka v ruke, ak niekto spadne, niekto iný mu pomôže vstať... Napísal som ju, pretože tú-žim po tom, aby Cirkev bola jednotná, pretože taký bol pôvodný Boží zámer s jeho ľuďmi. Nuž a preto aj v piesni spie-vajú viacerí sólisti – Vi-liam Šándor, Miška Krajčo-vičová – ako v y j a d r e n i e jednoty, o kto-rej sa spieva.“

32 | | 33

sa majú radi, ruka v ruke, ak niekto spadne, niekto iný mu pomôže vstať... Napísal som

pretože taký bol pôvodný

Fireproof[Veronika Filová]

Hlavným hrdinom tejto romantickej drámy je kapitán Caleb Holt, ktorý je požiarnik a riskuje vlastný život na úkor životov iných ľudí. Je už sedem rokov ženatý, no teraz sa mu manželstvo rozpadá. Jeho manželka Catherine pracuje v nemocnici a chce podať žiadosť o rozvod. Paradoxné je, že iným ľuďom dokáže Caleb pomôcť, no vlastné manželstvo si zachrániť nevie.

Svojím správaním, ktoré bolo chladné a neprívetivé, dosiahol, že jeho žena ho chce opustiť. Sú už v naozaj zlej situácii, pomaly spolu nekomunikujú a hádky sú na dennom poriadku. Vtedy sa pokúsi manželom pomôcť Calebov otec, John. Dá mu denník písaný vlastnou rukou, v ktorom je 40-denný program na zlepšenie ich vzťahu. Krok po kroku a deň po dni sa teda Caleb snaží vrátiť do manželstva lásku a zachrániť ho. Nie je to ľah-ká cesta. V polovici prichádza zlom, kedy sa chce vzdať. Otec mu je oporou a presvedčí ho, aby ešte vydržal. Postupom času však zistí, že najskôr sa musí vysporiadať so svojou vierou a až potom sa môže plnohodnotne pustiť do záchrany manželstva.

Boh má v živote každého človeka svoje osobi-té miesto. Jedni ho majú v srdci a žijú s ním dennodenne, druhí ho zasa vyhľadávajú len v bezvýchodiskových situáciách alebo ťažkých obdobiach svojho života. Je dôležité, aby sme Boha milovali. Musíme si ale tiež uvedomiť, že až keď začneme milovať Boha, zistíme, že doká-žeme milovať aj iných ľudí. A presne o tomto je film s názvom Fireproof alebo v slovenskej verzii „Skúška ohňom“.

fi lm

34 | | 35

Keď prijme, čo mu Boh ponúka a začne žiť nový život viery, všetko ide ľahšie. Veci sa vyvinú naozaj krásne a na povrch vyjdú nové skutočnosti nielen zo života Caleba a Cat-herine, ale aj Calebových rodičov. Krásnou bodkou je citát z Listu Rimanom, ktorým je film ukončený a prelína sa celým dejom. „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici.“

Na filmoch, ktoré v sebe nesú kresťanský podtón, sa mi páči, že vždy je v nich skryté po-solstvo a snažia sa chrániť ľudské hodnoty. Film Bella mal pomôcť pri záchrane ľudského života. Film Skúška ohňom chce zasa poukázať na to, že aj manželstvo, ktoré sa zdá byť zničené, sa dá zachrániť.

Za spomenutie stojí aj jedna situácia, kedy Caleb s kolegami zachránil život dvom mla-dých dievčatám, ktoré havarovali a ostali zaseknuté na železničnom priecestí. Všetkých ich mohol zabiť prichádzajúci vlak, no nakoniec sa im podarilo auto odtlačiť a všetci sa zachránili. Po záchrane sa jeden Calebov kolega modlil. Vtedy sa ho druhý opýtal, či má strach zo smrti a ten mu veľmi jasne odpovedal: „Nie! Pretože viem, kam idem. Len nechcem, aby ma tam odpravil vlak.“

Musím povedať, že zasa ide o jeden veľmi kvalitný film, ktorý odporúčam si pozrieť všetkým! Citlivejšie povahy si možno aj poplačú, ale všetci určite ocenia krásny príbeh o tom, ako Boh dokáže zachrániť každé manželstvo. Prajem vám príjemné pozeranie!

34 | | 35

Hip hop[Hana Gvozdjáková]

Úvodné riadky sú slová piesne My life be like od americkej hiphopovej skupiny Grits. Iste sa už každý z vás stretol s týmto hudobno-tanečným štýlom. Hip hop prenikol nie-len do sféry hudby a tanca, ale i módy, filmu, divadla, dokonca i zumba používa mnohé hiphopové kroky. Je to subkultúra, ktorá ovplyvnila milióny ľudí. Mnohých na nej oča-rila práve jej bezprostrednosť a blízkosť ku každodennému boju človeka. Mňa osobne najviac zaujala nekonečná možnosť variácií pohybov. Častokrát sú to krkolomné pózy, pri ktorých sa dívam na obrazovku s otvorenými ústami a doslova nechápem, čo všetko ľudské telo a tvorivosť v spojení dokážu. Hip hop vznikol už koncom 60. rokov minulého storočia v New Yorku v černošských a latinsko-amerických komunitách. K jeho zakladateľom patrí Jamajčan Clive Campbell, známy ako Kool Herc. Tento „otec hip hopu“, ako ho mnohí nazývajú, odišiel z Jamajky ako trinásťročný a usadil sa v Bronxe. Tu usporadúval mnohé párty vo svojom dome, po-čas ktorých, okrem púšťania hudby, robil v rámci piesní isté pauzy, kedy do mikrofónu hovoril rôzne rýmujúce sa texty (práve preto, že týmito pauzami akoby sprevádzal celú párty, dostal pomenovanie MC – z angličtiny Master of Ceremony – ceremoniár, konfe-

„Sú chvíle ako táto, ktorá ma núti povedaťPane, ak ma vidíš, prosím príď ku mneNechávam omrvinky na ceste, ak by som zblúdilSpolieham sa na utrpenie a cenu, ktorú si za nás zaplatilCítim sa ako konček prstaNiekedy padám, zídem z cestyTúžim sa Ti viac podobaťSnažím sa neuhasiť tvoj oheň tým, čo robím...“

tanec

36 | | 37

renciér). Tieto pauzy sa stali veľmi obľúbenými, a preto ich Kool Herc musel čím ďalej, tým častejšie opakovať. Tu vznikol priestor pre vznik ďalšej neodmysliteľnej súčasti hip hopu – break dance. Počas týchto páuz prišli na parket tanečníci, aby predviedli, čo do-kážu. Pretože tancovať „len na text“ nebolo najľahšie, Kool Herc obdivoval entuziazmus týchto ľudí a nazval ich „Break Boys“ – tí, čo tancujú počas páuz a ich tanec následne break dance. Už v 60-tych rokoch existoval break dance v dvoch odlišných podobách – newyorský akrobatický štýl a losangeleská pantomíma. Pôvodný hip hop, teda ten, ktorý si najskôr razil cestu popularity v amerických getách, bol odlišný od toho, s ktorým sa stretávame dnes. Jeden z prvých priekopníkov hip hopu, Afrika Bambaataa (vlastným menom Kevin Donovan, taktiež z Bronxu), zahŕňal pojmom hip hop nasledujúce: hud-bu DJ-ov, lyrickosť a poéziu MCs (označovaná tiež slovíčkom rap), break dance a graffi-ti. Až postupom času sa začali niektoré elementy vyvíjať samostatne.Hip hop sa od ostatných tanečných štýlov odlišuje vo viacerých črtách, okrem hudby a pohybov je to tiež improvizácia, tzv. freestyle, a battles („súboje“) dvoch alebo viacerých skupín v tanci, ktoré môžu mať formálny ráz – oficiálna súťaž alebo neformálny – napr. niekde na ulici. Okolo tanečníkov sa vždy vytvára tzv. cipher - ľudia stoja dookola, čo pripomína tvar čísla nula (cipher). Hip hop je ideálnym spôsobom vyjadrenia vlastnej kreativity, pocitov, je akoby tancom duše.Hip hop ako tanec zahŕňa viacero štýlov ako popping, locking a break dance. Popping vytvoril Sam Solomon z Kalifornie. Je založený na technike rýchleho stiahnutia a uvoľ-nenia svalov, ktoré vyvolajú efekt trhnutia v tele tanečníka. Popping môže byť sústredený na konkrétne časti tela a vytvárať tak rôzne varianty pohybov, ktoré sa môžu navzájom líšiť vo svojej výbušnosti. Trhané pohyby sa vykonávajú v pravidelných intervaloch v rytme hudby, čím tanec pôsobí ako veľmi rytmický. Ako prechod medzi jednotlivými pózami sa využíva náhle zastavenie pohybu. Pózy, ktoré sa tu objavujú, často využívajú pantomímu a rôzne výrazy tváre. Pohyby a techniky tohto štýlu sú zvyčajne zamerané na ostré kontrasty, sú buď robotické a strnulé alebo veľmi uvoľnené a plynulé. Popping sa tancuje takmer vždy postojačky. Len vo výnimočných prípadoch ide tanečník na krátky okamih dolu na kolená alebo do ľahu. Hoci je dnes tento špecifický tanečný štýl začlene-ný do hiphopovej kultúry a často sa tancuje na hiphopovú hudbu, pôvodne sa tancoval na funkovú hudbu.Locking vytvoril Don Campbell z Los Angeles. Locking je jedným z funkových štýlov. Využíva rýchle, výrazné a často až prehnané pohyby rukami v kombinácii s uvoľnenými bokmi a nohami. Pri lockingu sú pre tanečníkov charakteristické krátke pauzy, pri kto-rých sa akoby uzamknú v určitej pozícii. Pohyby sú často veľmi rytmické a synchroni-zované s hudbou. Locking obsahuje veľa akrobatických prvkov a pohybov vyžadujúcich dobrú fyzickú kondíciu, ako napríklad pády na kolená a rozštepy.Break dance napriek tomu, že bol vytvorený černošským obyvateľstvom Bronxu, bol práve nimi odpísaný koncom 70. rokov. Len vďaka latinsko-americkým komunitám sa tento štýl tanca udržal pri živote. Breaking v sebe zahŕňa štyri základné tance: toprock (kroky a práca nôh postojačky), downrock (práca nôh na zemi s tým, že si pomáhate rukami, aby ste si udržali rovnováhu), freezes (štýlové pózy robené na zemi na rukách) a power moves – silové pohyby (náročné a strhujúce akrobatické pohyby).

36 | | 37

ZMM-ák diakonom[Jozef Lazový]

38 | | 39

Milí ZMM-áci, ako člen ZMM som rád, že som bol aj s mojimi spolužiakmi Martinom Daniškom a Zdenkom Králikom vysvätený za diakona 17. júna práve v kostole Sedem-bolestnej Panny Márie v Žiline na Vlčincoch.

V ZMM som už dlhé roky. Za čakateľa som bol prijatý 14. mája 2000 a členom som od 3. januára 2009. Spomínam si na krásne chvíle, keď sme sa stretávali po svätej omši na fare v našej „garáži“ i na výlety, opekačky. Tiež som rád, že som spoznal veľa perfektných ľudí z celého Slovenska (zvlášť zdravím ZMM-ákov z Beluše) či už na Zletoch alebo na duchovných cvičeniach v Zlatovciach, Belušských Slatinách a Čičmanoch. Chcem sa poďakovať všetkým sestričkám, ktoré viedli a vedú naše visolajskú ZMM. Ďakujem hlavne sestričke Beáte a sestričke Konzoláte, ktorá je momentálne na potulkách v ďale-kom svete.

Momentálne som taký „odlúčený“ člen ZMM, pretože už 5 rokov študujem v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre. Ako diakon budem tento rok slúžiť vo farnosti Rajec. Po-zdravujem aj našich domácich zo ZMM Visolaje. Milí ZMM-áci, nezabudnite, že naša Mama je stále pri nás a nás chráni.

38 | | 39