Upload
others
View
6
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
1
Marta Veselovská, Bio-Geo
Lužné lesy
Lužný les je podmáčaný les s vysokou hladinou podzemnej vody a záplavovým cyklom.
Tento kedysi bežný biotop mizne s rastúcou regulovateľnosťou vodných tokov.
Na Slovensku lužné lesy sa nachádzajú hlavne pozdĺž tokov ako Dunaj a Morava.
Dôležitá je prítomnosť vodného toku alebo vysoké podzemné vody, vďaka tomu je totiž v
pôde nedostatok kyslíka, a tak dochádza k redukčným pochodom. Vznikajú zlúčeniny,
dávajúce pôde modré sfarbenie a zvláštny zápach, tzv. glejové pôdy.
Kvôli vysokej pôdnej vlhkosti je v lužných lesoch relatívne málo pôdnej fauny, ako sú
napr. dážďovky. V blízkosti vody naopak býva dosť obojživelníkov. Medzi
typické vtáky patria červienka, škorec, trsteniarik, bocian, volavka, jastrab, pinka.
Typy lužného lesa: a) mäkký luh
b)tvrdý luh
Najbližšie ku korytu sa nachádza tzv. mäkký luh tvorený rôznymi druhmi vŕb (najmä vŕb
biela a vŕba krehká), domácimi druhmi topoľov a jelšou lepkavou. Ide vlastne o pásmo boja
medzi riekou a lesom, postihované častými záplavami, poškodzované ľadom, v extrémnych
prípadoch dokonca aj pohybom ešte nespevnených štrkových alebo pieskových lavíc
tvoriacich ich podložie. Časť mäkkých luhov považujeme za ochranné lesy chrániace brehy
tokov pred eróziou. Hospodársky význam týchto porastov je zanedbateľný.
Vo väčšej vzdialenosti od tokov sú už pôdy suchšie, hladina spodnej vody leží hlbšie a k
záplavám dochádza len zriedka. Častejšie sa vyskytuje zamokrenie pôd zdvihnutou
podzemnou vodou. Bez prídavnej podzemnej vody by tieto stanovištia boli pomerne suché a
vyvinuli by sa na nich bežné zonálne lesy, čiže lesy okolitého vegetačného stupňa (dubiny až
bukové dubiny). Vďaka vplyvu vodného toku sa tu však vyvinul tvrdý luh, čiže les tvorený
dubom letným, jaseňom (štíhlym a / alebo úzkolistým), brestom poľným, v spodnej vrstve aj s
hrabom, javorom poľným, lipou a ďalšími drevinami. Hospodársky význam týchto porastov
bol značný a uchoval sa (možno aj zvýšil) aj po ich premene na topoľové plantáže – pôvodne
pestrá produkcia cenných sortimentov sa však zmenila na kvantitatívnu produkciu topoľových
výrezov.
Medzi uvedenými dvoma typmi sa nachádza prechodný luh, v ktorom sa uplatňujú dreviny
oboch predchádzajúcich typov v rôznom pomere. Tento luh býva ešte pomerne pravidelne
zaplavovaný, pričom jeho pôdy sú sčasti obohacované ukladaním povodňových kalov. Aj
tieto porasty mali a majú značný hospodársky význam.
2
LUŽNÉ LESY VŔBOVO-TOPOĽOVÉ
Vŕbovo-topoľové porasty (mäkký lužný les) v najnižších miestach údolných nív väčších riek,
na nivných pôdach bohatých na živiny. Hlavným ekologickým faktorom sú pravidelné
záplavy povrchovou vodou. Porasty nie sú úplne zapojené, sú spravidla viacposchodové.
Krovinové poschodie je druhovo chudobné, prevládajú v ňom zmladené jedince stromov.
V bylinnej vrstve sa uplatňujú hygrofilné a nitrofilné druhy. Typickým znakom je vysoká
pokryvnosť a prevaha niektorých rýchlo sa šíriacich autochtónnych druhov.
Výskyt- Záplavové územia väčších riek v nížinnom a pahorkatinnom stupni do 250- 300
m.n.m, v orografických celkoch Borská nížina, Dolnomoravský úval, Hrónska pahorkatina,
Ipeľská pahorkatina, Nitrianska pahorkatina, Podunajská rovina, Trnavská pahorkatina
a Východoslovenská rovina.
LUŽNÉ LESY DUBOVO–BRESTOVO–JASEŇOVÉ
Dubovo-brestovo-jeseňové lužné lesy (tvrdý lužný les) na vyšších a relatívne suchších
stanovištiach údolných nív so zriedkavejšími a časovo kratšími povrchovými záplavami. Pôdy
sú od typologický nevyvinutých nivných a glejových až po hnedé pôdy bohaté na živiny.
Krovinové poschodie je dobré vyvinuté a druhovo bohaté, v bylinnej vrstve sú prítomné
nitrofilné, mezofilné a hygrofilné druhy s výrazným jarným aspektom.
Výskyt- Alúviá väčších riek v nížinách a teplejších oblastiach pahorkatín do nadmorskej
výšky 300m zahŕňajúce celkom Beskydské predhorie, Borská nížina, Cerová vrchovina,
Hronská pahorkatina, Chvojnická pahorkatina, Košická kotlina, Krupinská planina, Slovenský
kras, Východoslovenská pahorkatina, Východoslovenská rovina, Zemplínske vrchy.
JASEŇOVO-JELŠOVÉ LUŽNÉ LESY PODHORSKÉ
Jaseňovo-jelšové lesy v užších údolných nivách potokov a menších riek ovplyvňovaných
povrchovými záplavami alebo podmáčaných prúdiacou podzemnou vodou. Menej typickým
stanovišťom sú svahové prameniska alebo terénne zníženiny, kde podzemná voda stagnuje
blízko pod povrchom pôdy. Pôdy hlinité, stredne ťažké, niekedy oglejené, humózne,
s dostatkom živín. Porasty sú spravidla viacposchodové, rovinové poschodie je druhovo
bohaté. U bylín sa uplatňujú nitrofilné a hygrofilné druhy.
Výskyt- Jaseňovo-jelšové lesy lemujú brehy riek a potokov v podhorských polohách, kde
výškovo nadväzujú na vŕbovo-topoľové lužné lesy nížin a pahorkatín. Biotop sa udáva
z celkov Buchureň, Beskydské predhorie, Biele Karpaty, Branisko, Cerová vrchovina,
Čergov, Čierna hora, Hornádska kotlina, Jablunkovské medzihorie, Kozie chrbty, Košická
kotlina, Krupinská planina, Laborecká vrchovina, Liptovská kotlina, Ľubovnianska vrchovina,
3
Ondavská vrchovina, Podbeskydská vrchovina, Podbeskydská brázda, Poľana, Popradská
kotlina, Slovenský kras, Spišsko-šarišské medzihorie, Šarišská vrchovina, Východoslovenská
pahorkatina.
JELŠOVÉ LUŽNÉ LESY HORSKÉ
Porasty jelše sivej s prímesou smreka, zriedkavo ďalších drevín na brehoch horských tokov
v chladných údoliach. Pôdy sú piesočnaté, štrkovité až kamenisté. Typická je viacposchodová
štruktúra, v krovinovom poschodí dominujú zmladené jedince jelše. V bylinnom podraste sa
charakteristický uplatňujú nitrofilné a hygrofilné druhy. V podrastoch Piceo Alnetum,
stojacích na prechode k podmáčaným smrekovým lesom, je na kyslých mokrých až
zbahnených glejových pôdach hojnejšia jelša lepkavá.
Výskyt- Biotop je zastúpený v horskom stupni až do výšky 1 200 m.n.m v celkoch Bukovské
vrchy, Ďumbierske Tatry, Chočské vrchy, Levočské vrchy, Muránska planina, Oravské
Beskydy, Oravská Magura, Pieniny, Podtatranská brázda, Popradská kotlina, Slovenský raj,
Spišská Magura, Veporské vrchy, Volovské vrchy, Vysoké Tatry.
JELŠOVÉ LESY SLATINNÉ
Koreňový systém vytvára barlovité korene, ktoré zabezpečujú dostatočnú stabilitu v pôde.
Krovinná etáž je tvorená hygrofilnými až hydrofilnými druhmi ako, vŕba popolavá, krušina
jelšová a čremcha strapcovitá. Bylinná etáž je tvorená hygro– až hydrofytmi ako ostrica
vysoká, ostrica predĺžená, papradník močiarny, kosatec žltý a záružlie močiarne.
Tieto porasty sa nachádzajú na miestach zazemnených mŕtvych ramien, na zazemnených
vodných plochách, alebo v medzidunových depresiách. Pôdny typ je organozem, glej, čo má
za vznik rašeliny slatinnej. Zachovali sa len fragmenty jelšových slatinných lesov, keďže boli
vyrúbané a nahradené lúkami a poliami. Problémom však je vysoká hladina podzemnej vody,
ktorá je blízko alebo nad povrchom. Dochádza k zasoľovaniu pôdy, preto sa stáva neúrodnou.
Výskyt- Jelšové lesy slatinné sa vyskytujú nepravidelne, na nížinách, na Záhorí, v
medzidunových depresiách, na Podunajskej Nížine, Košická kotlina a pod.
4
Ochrana lužných lesov
Projekt "Ochrana a manažment dunajských lužných lesov" schválila Európska
komisia v rámci programu LIFE - Nature.
Hlavné aktivity projektu- Najvýznamnejšou aktivitou projektu je nákup a dlhodobý prenájom
prírodne hodnotných a zachovaných území a ich spravovanie tak, aby sa cenné lužné lesy
zachovali aj pre ďalšie generácie. Identifikácia takýchto plôch vychádza z terénnych
prieskumov a súvisiacich podkladov, ktoré boli vypracované v minulosti ako súčasť iných
projektov. Pre všetky prenajaté plochy sú vypracované v rámci projektu osobitné
manažmentové plány. V nich sa bude klásť dôraz na usmernenie lesného hospodárenia, ktoré
bude rešpektovať predovšetkým vzácne prírodné hodnoty. Vybrané územia budú neskôr
slúžiť ako praktické ukážky racionálneho trvalo udržateľného lesného hospodárenia pre
odborných lesných hospodárov alebo iných expertov z oblasti lesného hospodárstva. Taktiež
sa budú tieto územia dlhodobo monitorovať a porovnávať s okolitými lesnými porastmi, v
ktorých sa bude hospodáriť bežným spôsobom, takže projekt bude odborným prínosom aj pre
ochranu prírody a lesné hospodárenie vo všeobecnosti. V súčasnosti prebieha vytypovanie
vhodných lesných území, resp. porastov a rokuje sa s vlastníkmi o ich kúpe alebo dlhodobom
prenájme.
5
Lužné lesy dubovo-brestovo-jaseňové na Slovensku
Jelšové lužné lesy horské na Slovensku
6
Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy na Slovensku
Vŕbovo- topoľové lužné lesy na Slovensku