Man Ucto Kniha

Manažérske účtovníctvo, 4. UA - 1 -

1. Manažérske účtovníctvo: pojem, cieľ, obsah a štruktúra

Spôsob zobrazenia podnikateľského procesu treba diferencovať podľa toho: kto je používateľom účtovných informácií a aké rozhodovacie úlohy rieši.

Podstatnou črtou účtovníctva vyspelých trhových ekonomík je obsahové oddelenie:1. účtovných informácií finančného účtovníctva

- kt cieľom je zobraziť podnikateľský proces najmä z hľadiska vyjadrenia informač potrieb externých používateľov

2. účtov informácií daňového účtovníctva- kt cieľom je správne vyjadrenie základu dane z príjmov, resp. ostat daňov

pohľad a záväz.3. účt informácií, ktoré využívajú na riadenie podnik.procesov pracovníci na rôznych

stupňoch podnikového vedenia.

Manažérske účtovníctvo- anglosaská lit – Management accounting, manažérske účtovníctvo- francúzska – účtovníctvo pre riadenie – compatibilite de Gestion a- nemecká – Entscheidungsorientierte Kosten- und Leistungrechnuing –

účtovníctvo nákladov a výnosov orientované na rozhodovanie

Nákladové účtovníctvoPrvou vývojovou etapou a podstatnou časťou manaž účtov je nákladové účtov. Jeho cieľom je dať podklady na riadenie podnikateľského procesu, o ktorého hlavných

parametroch sa už rozhodlo.Hlavným znakom NÚ je systémové zobrazenie podnikateľ procesu v jeho úplnosti

a nepretržitosti vrátane jeho výsledkov, chatakterizujúcich činnosť podniku v hodnotenom období. Koncipuje sa ako:

a) výkonové účtovníctvo - kt. Hlav. Cieľom je v úzkom vzťahu s kalkuláciami výkonov – odpovedať na otázku, aké sú náklady, marža, zisk a ďalšie hodnotové charakteristiky finálnych al čiastkových výrobkov, prác služieb.

b) Zodpovednostné účtovníctvo – najmä vo väzbe na systém plánov, rozpočtov a vnútropodnikových cien – sleduje odpove´d na otázku, ako k celopodnikovým výsledkom prispievajú jednotlivé vnútropodnikové útvary.

c) Procesné nákladové účtovníctvo – účtov orientované na procedsy a aktivity – activity based accounting – cieľom – poskytovať podklady na riadenie týchto procesov.

Prerastanie tradičného nákladového účtovníctva do manažérskeho sa historicky spája s jeho snaahou rozšírič škálu poskytovaných informácií o podklady na rozhodovanie o budúcnosti podniku.

Manažérske účtovníctvo je úzko spojené s pojmom controlling ako nástrojom riadenia, ktorý má za úlohu koordináciu plánovania, kontroly a zabezpečenia informačnej dátovej základne tak, aby sa pôsobilo na zlepšenie podnikových výsledkov.

Controlling vymedzujú 2 subsystémy:1. plánovanie a kontrolu2. zabezpečenie informačnej základne.


Základom účinného fungovania controllingu sa považuje integrácia plánovania a kontroly do jedného subsystému a to dôslednou väzbou medzi plánom a jeho kontrolou a tiež i zabezpečiť riadiaci okruh infomačným systémom a väzbami medzi nimi.

Vzťah manažérskeho účtovníctva a controllinguControlling ako metóda riadenia nevyhnutne integruje úvahy o funkčnej koordinácii

všetkých funkcií systému riadenia,Manažérske účtovníctvoo je „len“ informačným nástrojom systému riadenia.

Rozdiely:- Man účto sa výhradne opiera o hodnotové charakteristiky- Controlling oveľa širšie aj nepeńažné informácie.

Informácie man účt. určené pre potreby riadenia pokrývajú 2 zamerania controllingu:1. nákladový controlling – primárne sa zameriava na riadenie faktorov , ktoré

ovplyvňujú výšku zisku, tiež Náklady a výnosy2. finančný controlling – zameriava sa na riadenie finančnej a kapitálovej štruktúry

firmy a na riadenie je peážných tokov.

Controlling1. naturálny2. finančný predmet informačného zobrazenia 3. nákladový manažérskeho účtovníctva

Duálny vzťah finančného a manažérskeho účtovníctva

1. manaž účto môže vychádzať z inak vymedzených aktív a pasív než ich vymedzujú napr. všeobecne uznávané zásady finančného účtovníctva

2. manaž účto sa odlišuje od fin účtov tiež výraznou väčšou variabilitou aplikovaných oceňovacícn princípov a konkrétnych spôsobov oceňovania.

Man účt – vychádza zo zásady, že informácie o minulosti môžu byť zlým radcom do budúcnosti, aplikuje skôr ocenenie na úrovni vopred stanov veličín, na rôznych úrovniach reprodukč cien a na úrovniach tzv. Oportunitných nákladov a výnosov, ktoré vyjadrujú buď ušký prospech, alebo usporené náklady z iného možného variantu pokračovania podnik procesu.

Príklad str 15 –16 1, 2

Odlišnosti od finančného účtovníctva – 5 hesiel:

1. FÚ sa zameriava na najmä na minulosť, MÚ by malo poskytnúť podklady na porovnávanie skutočnosti so žiaducim stavom

2. predmetom FU sú najmä externé vzťahy celostne chápaného podniku a jeho okolia, MÚ zobrazuje nielen externé, ale i interné vzťahy.

3. informácie FÚ sú prístupné i konkurencii, MÚ dáva čo najpresnejšie inf o výsledkoch predaja

4. dobré MÚ je účtovníctvom zodpovednostných uzlov5. základ primárnym zameraním MÚ je poskytnúť čo najkvalitnejšie informácie

o faktoroch ovplyvňujúcich výšku zisku.. To sa prejavuje:- diferencovanom pohľade na spôsop merania celkového skutočného a predpoklad

zisku


- snahe vyjadriť prínos jednotlivých výkonov, procesov, aktiví a útvarov k celkovému zisku a kvantifikovať variantné úrovne prírastkového alebo oportuitného zisku.

Hlavným zameraním MÚ je obsah, štruktúra a podrobnosť poskytovaných informácií o nákladoch, výnosoch a ich rozdiele.

Hlavnou odlišnosťou od finančného účtov – je jednak v inom obsahovom poňatí nákladov a výnosov, ale najmä podrobnejšími informáciami o ich vnútornej štruktúre a členeniach.

Náklad a výdavok – výnos a príjem

2 Základné pojmy a kritéria manažérskeho účtovníctva

Náklady – základný pojem manaž účtovNajdôležitejším znakom

MÚ v odlišnosti od FÚ je výrazne väčšia potreba informácií o nákladoch jednak pre riadenie podnik procesu a jednak pre rozhodovanie o jeho budúdich variantoch.

Finančné účtovníctvo – náklady- úbytok ekonomického prospechu, ktorý sa prejavuje poklesom aktív alebo

prírastkom záväzkov a ktorý v hodnotenom období vedie k zníženiu vlastného kapitálu...

- takto chápané náklady s protikladne vyjadrenými výnosmi sú základom merania zisku finačného účtovníctva, ale aj ďaľšími znakmi:

- značnou voľnosťou vzťahu medzi zobraz nákladmi a predmetom činnosti, kt zmyslom je zhodnocovať kapitál vklastníka:

- snahou o zobrazenie aj takých úbytkov vlastného kapitálu, ktoré k jeho zhodnoteniu v budúcnosti nepovedú, takýmto úbytkom môže byť strata hodnoty určiej zložky majetku v dôsledku vplyvov, ktoré sprevádzajú podnik činnosť, alebo pôsobením mimoriadnych vplyvov.

Manažérske účtovníctvo – náklady- hodnotovo vyjadrené, účelné vynaloženie ekonomických zdrojov podniku,

účelovo súvisiqceho s ekonomickou činnosťou. Podstatnými znakmi:a) účelnosť – nákladom je len také vynaloženie, ktoré je racionálne

a primerané výsledku činnostib) účelový charakter – zmyslom vynaloženia ekonomic zdroja je jeho

zhodnotenie, k nemu dôjmde len pri vytvorení takej zložky majetku, kt priniesla väčší ekon prospech, ako bol pôvodný náklad.

Hodnotovo vyjadrené hodnotovo vyjadrenýVynaloženie ekono. Zdroja účel – výkon prospech

Obsahové odlišnosť nákladov zobraz. Vo FÚ a MÚ je závažná, že vo viacerých jazykoch sa prejavuje i v pojmoch. Podobný vzťah je i medzi externými a internými výnosmi. Externé výnosy – sa výhradne spájajú s fázou predaja v reprodukčnom procese. Interné výnosy


– protiklad v zmysle Costs – sú formou vnútoeného uznania ich racionálnosti, teda hodnotovo vyjadreného prospechu, ktorý sa v budúcnosti očakáva ako výsledok vynaloženia nákladov.

Časová dimenzia nákladov manaž účtovníctva

Náklad z hľadiska manaž účtov- sa prejaví už v momente vynaloženia ekonomického zdroja. Toto vynalož však

väčšinou nevedie k celkovému úbytku majetku, ale len k zmene v jeho štruktúre (nákup materiálu, tovaRu)

Náklad v zmysle finančného účtovníctva- stáva sa až v momente, keď tento zdroj vyčerpá svoju užitočnosť (napr. tým, že

sa stane súčasťou výrobku, ktorý sa predal zákazníkovi).Náklady produktu a náklady obdobia

Náklady vynalož v súvislosti s výrobnou činnosťou al vlastnou podnikov činnosťou možno rozdeliť na tie, ktorých vynaloženie:

- je vyjadrené ako zvýšenie budúceho ekonoomického prospechu vytváraného aktíva. Vykazujú sa v časti aktív v súvahe, nazývajú sa náklady produktu alebo tiež doteraz nespotrebované náklady

- sa chápe ako „vyčerpanie“ ekonomického zdroja a ktoré sa teda už v hodnotenom období prejavia úbytkom aktív alebo prírastkom podnikových záväzkov súvzťažne so znížením zisku bežného obdobia. Nazývajú sa náklady obdobia alebo tiež spotrebované náklady.

Náklady vynalož. náklady produktu Súvaha: Výsledovkav súvislosti N vykazov. Ako N predanýchs konkrétnym zložky aktív zložiek aktív výkonom,činnosťou ich náklady obdobia výsledovka:aktivitou N znižujúce

Zisk danéhoObdobia

Príklad strana 23 +celá strana !!!!!!!!!!!!

Náklady a základné kategórie ekonomického riadenia v podniku

Zo vzťahu medzi vynaloženým nákladom a získaným ekonomickým prospechom možno odvodiť niektoré dôležité kritéria racionálneho priebehu usktuočńovania konkrétnych výkonov, procesov a aktivít. Medzi najdôležitejšie patrí meranie:

- hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti podnikateľskej činnosti.

Hospodárnosť- kritériom vyjadrenia racionálnosti vo vynakladaní ekonomických zdrojov- vyjadruje priebeh nákladov podniku, pri ktorom sa dosahujú žiadúce výstupy

s čo najmenším vynaložením zdrojov ekonomického rastu. Dosahuje sa:


a) vo forme úspornosti - žiaduce výkony podniku sa dosiahnu s čo najnižším vynaložením ekon zdrojov. Úspornosť sa prejavuje ako reálne zníženie absolútnej výšky nákladov na daný objem výkonov

b) vo forme výťažnosti – dosiahne sa v prípade, keď sa riadenie zameriava na maximalizáciu objemu uskutočńovaných výkonov pri konštantnom vynaložení ekonomických zdrojov.

- ide o maximalizáciu účinkov, ktorá sa však prejavuje len v relatívnom znížení nákladov.

Ekonomická účinnosť- porovnávanie vynaložených nákladov s dosiahnutým ekonomic prospechom.

Relatívne ekonom účinnosť možno jednoznačne kvantifikovať pomocou zisku.Funkcie zisku - označované ako kriteriálna a reprodukčná sú najdôležitejšie.

- distribučná – vyjadruje a zobrazuje zisk ako zdroj distribúcie najmä vo vzťahu k vlastníkom a danovým povinnostiam

- stimulačná funkcia – súvisí s využitím zisku ako nástroja zaiteresovanosti pracovníkov podniku na súhrnných hodnotových výsledkoch.

Úrovne zisku1. zisk z hlavnej zárobkovej činnosti – rozdiel medzi výnosmi z predaja výkonov

a nákladmi, ktoré s hlav činnosťou súvisia.- úroveň zisku vyjadruje schopnosť podnikového manažmentu zhodnotiť

ekonomické zdroje, ktoré má k dispozícii na realizáciu hlavnej činnosti2. zisk z bežnej činnosti – zahrňujúci prevádzkový zisk upravený o súhrnný HV

z výsledkových transakcií finančných a investičných aktivít3. mimoriadny zisk – porovnávanie n a v, ktoré ovplyvnili celkový výsledok

náhodným, výnimočným spôsobom, ktorého opakovanie je v budúcnosti nepravdepodobné, často im chýba účelový vzťah k výkonom

4. čistý zisk – ktorý zostáva k dispozícii vlastníkom na uspokojenie vlastných potrieb a rozvoj podniku, Zisk z Bež. Činnosti + mimoriadny zisk – celková dań z príjmov

5. nerozdelený zisk – čistý zisk – zúčtované dividendy vlastníkov.. časť zisku zvyšujjúcu podiel vlastníkov na celkových aktívach a umožńijúcu další rozvoj podniku.

Ekonomická efektívnosť

- jej úroveň vychádza z porovnávanie vynaložených nákladov s dosiahnutým ekonomickým prospechom, a teda z kvantifikácie zisku hodnoteného obdobia.

- Efektívnosťoou – rozumieme schopnosť podniku zhodnotiť zdroje vložené do podnikania.

Čiastkové faktory jej zvyšovania:1. tie, kt súvisia s priebehom hlavnej zárobkovej činnosti podniku, a ktoré teda v zásade

patria do zodpovednosti podnikového manažmentu2. sú výsledkom efektívneho zabezpečovania priebehu finančných a investičných

transakcií a ktoré už skôr patria do zodpovednosti vlastníkov či ich reprezentantov.


Čistý zisk = čistý zisk x výnosy : vlastný kapitálVlast kap. Výnosy aktíva aktíva

Efektívnosť v zásade zvyšovať 3 cestami: str. 271. zvyšovaním ziskovosti –2. zvyšovaním rýchlosti obratu vložených, resp. viazaných ekonomických zdrojov3. zvyšovaním podielu lacnejších cudzích zdrojov.

Náklad a výdavok – výnos a príjemAkruálne účtovníctvo je založené na porovnaní N a V, ktoré sa vzťahujú na rovnakého

vecného nositeľa a na rovnaké časové obdobie v zásade bez ohľadu na to, kedy dochádza k peńažným tokom. Dochádza k časovým rozdielom tiež medzi vznikom N a úhradou záväzku, ktorý vznik N spôsobil...

Popri riadení efektívnosti, účinnosti a hospodárnosti podnik procesu treba sa zamerať i na riadenie finančnej situácie podniku. Medzi základné charakteristiky finančnej situácie patrí riadenie peńažných tokovh, likvidity a solventnosti.

Peńažné toky- cash flow – porovnanie príjmov a výdavkov v oblasti vnútorného financovania

podniku. - Za tieto oblasti sa považujú: hlavná zárobková činnosť, investičná a finančné

aktivity podniku. Cieľom je zabezpečiť rovnovážny stav medzi prostriedkami a zdrojmi z krátkodobého

i dlhodobého hľadiska. Jeho zmyslom je zabezpečiť likvidné prosriedky na krytie externých záväzkov – finančná pozícia.

Likvidita- schopnosť podniku plniť svoje okamžité záväzky. - Pomer medzi likvidnými prostriedkami a krátkodobými záväzkami

Štruktúra vlastného a cudzieho kapitálu - je základným dlhodobým kritériom finančnej stabiity i meradlom finančného

rizika, kt by sa malo posudzovať vo vzájomnom vzťahu k výnosnosti vlož kapitálu.

Spôsob vyjadrenia a ocenenia nákladov v manaž. Účtovníctve

1. finančné /pagatórne/ poňatie nákladov2. hodnotové poňatie nákladov3. ekonomické poňatie nákladov

1. finančné – pagatórne poňatie nákladov - je založené na aplikácii peňažnej formy kolobehu prostriedky- náklady sa chápu ako peniaze „investované“ do výkonov, ktoré zabezpečujú

náhradu peňazí v ich pôvodnej výške.


Znaky: ako spotrebované ekonomické zdroje môžu byť predmetom zobrazenia len také

náklady, ktoré sú podložené reálnym výdavkom peňazí /napr. mzdy, odpisy/ ocenenie týchto spotrebov. Ekonomických zdrojov – oceňujú sa

v skutočných /historických/ obstarávacích cenách.

2. hodnotové poňatie nákladov - rozvinulo sa toto poňatie najmä na vývoj nákladového účtovníctva- v hodnotovom poňatí nevystupujú náklady len ako peňažne zabezpečované

ekonomické zdroje. Predmetom zobrazenia sú aj také faktory, ktoré síce nemajú zodpvoedajúci ekvivalent výdavku peňazí, ale svojimi dôsledkami ovvplyvňujú ekonomickú racionálnosť danej aktivity /príklad kalkulačné odpisy, kalkulačné úroky, kalkulačné nájomné/

- zobrazenie transakcie v parametroch, ktoré by platili v súčasnosti – oceňovanie reprodukčnými obstar.cenami.

3. ekonomické poňatie nákladov - musíme brať do úvahy nielen to, čo sa vynaložilo, ale aj tie efekty, ktoré súvisia

s vynaloženými prostriedkami.- zobrazenie transakcie formou porovnania s inou do úvahy prichádzajúcou

alternatívou. Zisk sa meria na princípe vecného zachovania kapitálu s tým, že jeho úroveň sa ďalej znižuje o oportinuitné náklady a zvyšuje o oportunitné výnosy. Oportuitné náklady – maximálny ušlý efekt, ktorý sa obetoval v dôsledku zvolenia inej alternatívy.

Pozrieť si v knihe na strane 32 a 33 tabuľky – sú veľmi dobre spracované!!!!

3 . kapitola Členenie nákladov

Z hľadiska vzťahu k rozhodovacím úlohám manažmentu možno členenia rozdeliť:a) spôsoby členenia, ktoré majú význam pre riadenie podnikat.procesub) spôsoby členenia pre rozhodovanie o budúcich variantoch podnikania.

a) spôsoby členenia, ktoré majú význam pre riadenie podnikat.procesu

1. druhové členenie nákladov- za základné nákladové druhy sa považujú: spotreba materiálu, spotreba a použitie externých prác a služieb, mzdové

a ostatné osobné náklady, odpisy dlhodobo využívaného majetku a finančné náklady

Pre vstupujúce nákladové druhy sú charakteristické 3 základné vlastnosti: 1. sú prvotné – predmetom zobrazenia sa stávajú hneď pri ich vstupe do podniku2. externé – vznikajú spotrebou výrobkov, prác, či služieb iných subjektov


3. sú jednoduché – nemožno ich rozlíšiť na jednoduchšie zložky.

Základný význam druhového členenia spočíva v tom: že je informačným podkladom pri zabezpečení proporcií, stability a rovnováhy

medzi potrebou týchto zdrojov v podniku a vonkajším okolím, ktoré je schopné ich poskytnúť.

Z makroekonomického hľadiska – má význam pri zisťovaní národného dôchodku, úhrnnej materiálovej spotreby, osobných nákladov za celé NH.

Nevýhody:- nevyjadruje príčinu vynaloženia nákladov /svojho vecného nositeľa/.

Výhody:- to, že neposkytuje podklady na vyjadrenie príčiny vynaložen nákladov, tým je

vo svete najpoužívanejším členením pri vykazovaní nákladov vo výkaze ziskov a strát, pretože jeho štruktúra nedáva konkurencii možnosť analyzovať faktory podnikovej efektívnosti.

- Externý používateľ napr. z účtu 501 – Spotreba materiálu nevie, či ide o spotrebu jednotkového mat., spotrebovaného mat. aktivovaného v investičnom alebo v obežnom majetku, alebo časť odpísaného druhového IM...

Druhové členenie je základom našej úpravy finančného účtovníctva, ale nie je jediné členenie, ktoré náš systém využíva.

2. účelové členenie nákladov sú založené na kontrole hospodársti vynaložených nákladov. Cieľom je zistiť, či sa v podniku náklady sporia, alebo prekračujú.

a) technologické náklady /spotreba papiera určitej kvality tlačiarenskej výrobe/ a náklady na obsluhu a riadenie /osvetlenie tlačiarne a plat majstra/

b) jednotkové a režijné náklady – zákl. Hodnotovým infomormačným nástrojom jednotkových n. ich riadenia je kalkulácia. Zákl. hodnot. Infomarčným nástrojom riadenia režijných nákladov je rozpočet.

Viac 5 a 10. kapitola

3. členenie nákladov podľa zodpovednosti za ich vznika) zodpovednostné strediska

Základom je rozčlenenie podľa miesta vzniku nákladov. Vnútropodnikové útvary, ktorým sa náklady do zodpovednosti priraďujú, sa pojmovo vymedzujú ako zodpovednostné strediska. Medzi základné patria tieto typy:

a) nákladovéb) ziskovéc) rentabilnéd) investičnée) výnosové f) výdavkov

b) druhotné /interné/ náklady- náklady, ktoré vznikajú odoberajúcemu stredisku, sa označujú ako interné

náklady. Ich výška je daná množstvom čiastkových výkonov a ich vnútropodnikovým ocenením.

- Podstatnáými vlastnosťami je, že ide o druhotné náklady /z hľadiska podniku ako celku sa prejavia na vstupe druhýkrát – prvý krát sa prejavili v stredisku,


ktoré daný výkon uskutočnilo/ a zložené náklady /možno ich z podnikovej úrovne strediska ďalej analyzovať vo vzťahu k jednotlivým nákladovým položkám/

4. kalkulačné členenie nákladov V kalkulácii je vyjadrený príčinný vzťah medzi vynalože nákladmi a príslušnými výkonmi. Patria sem len ekonomicky oprávnené náklady. Náklady, ktoré sa zahrňujú do kalkulácie, majú byť časovo rozlíšené.

Náklady na ich nositeľa sa sledujú v kalkulácii jednak v celkovej výške, a v podrobnej štruktúre, ktorú určuje kalkulačný vzorec. Z tohto hľadiska rozlišujeme:

- jednotkové náklady, ktoré boli vyvolané bezprostredne vyrábanými výkonmi a v svojej podstate sú priamymi nákladmi

- režijné náklady, ktoré boli vyvolané vlastnou existenciou strediska a podmienkami jeho činnosti – ide o nepriame náklady.

Viac kap. 5. až 7.

b)) spôsoby členenia pre rozhodovanie o budúcich variantoch podnikania.

1. členenie nákladov podľa závislosti od objemu výkonov a) variabilné /premenlivé/ b) fixné /stále/

aa) proporcionálne- menia sa úmerne so zmenami objemu výkonov. Priemerné propro. Náklady na jednotku

vyráb výkonov sú konštantné,- sú vyvolané jednotkou výkonu, neproporcionálne – celkové variabilné náklady sa

môžu meniť i nepriamo úmerne so zmenami objemu výkonov

ab) degresívne- ak celkové variabilné náklady rastú pomalšie ako objem výkonov a klesá i podiel

priemerných nákladov na jednotku vyrábaných výkonov

ac) progresívne- ak celkové variabilné náklady rastú rýchlejšie ako objem výkonov a rastie aj podiel

priemerných nákladov na jednotku vyrábaných výkonov

+ pozrieť si str. 44 grafy

b/ Fixné náklady- prejavujú sa ako vložené neopakovateľné ekonomické zdroje a ich spotreba predstavuje

náklady nezávislé od objemu výkonov1. absolútne fixné náklady – celkové náklady pri zmenách objemu výkonov sa

nemenia, ale pri vzrastajúcom objeme výkonov klesá podiel priemerných nákladov na jednotku vyrábaných výknov, napr. časové mzdy zamestnancov

2. relatívne fixné náklady – ak a kapacita vloženého potenciálneho ekonom zdroja vyčerpá, tak ďalšie zvýšenie objemu výkonov sa môže zabezpečiť len vložením nových potenciálnych ekonomických zdrojov. Faktorom, ktorý ovplyvňuje


zmenu vo výške fixných nákladov, nie je bezprostredný objem výkonov, ale zmenený rozsah potrebnej výrobnej kapacity.

Fixné náklady označujeme ako náklady meniace sa skokom.

Z hľadiska ich ovpylvniteľnosti v prípade zrejmého poklesu vo využití kapacity: a) vynalaožené náklady ešte pred začatím podnikania, napr. obstar.

Budovy, stroj zariadení – umŕtnevné fixné nákladyb) vynaložené náklady v dôsledku zabezpečovania kapacitných

podmienok podnikateľského procesu – príkladom týchto vyhnuteľných fix nákladov sú časové mzdy majstrov

- sú časovo užšie spojené s výdavkami nevyhnutnými na ich úhradu.

+ grafický priebeh priemených a celkových nákladov stra.a 46

Využitie informácií o fixných a variabilných nákladoch v praxi

Kvantifikácia fixných a variabilných nákladov tvorí základ množstva progresívnych vstupov a metód využívaných napr. pri kalkulovaní výkonov, pri rozpočtovaní réžie na princípe flexibilných rozpočtov a rozpočtov vychádzajúcich z nulového základu /ZBB/.

Závislosť nákladov od objemu čiastkových procesov a aktivít tvorí základ aj relatívne nového prísupu k riadeniu, založeného na analýze vzťahu nákladov a prínosov k týmto aktivitám /Activity Based Management/.

Najširšie využitie poskytuje toto členenie pri riešení ň: rozhodovacích úloh pri existujúcej kapacite – ide o tzv. úlony CVP – Costs, náklady – Volume, objem – Profit – zisk/

Najdôležitejšia je tiež kvantifikácia a analýza bodu zvratu – objem predaných výkonov, pri ktorom dosiahnuté výnosy uhradia vynaložené náklady.

Analýza bodu zvratu – CVP – bolo na prednášky

CVP- vychádza zo svojej matematickej podobe z rovnice hospodárskeho výsledku,

ktorý spája matematicky s činiteľmi /objem vyrobených výrobkov, náklady – fixné + variabilné a predajná cena na jednotku/, ktoré opvlyvňujú tvorbu zisku

HV = Q x Cj – Q x Nv – Nf

V prípade zisku:- zisk je kladným rozdielom tržieb za príslušný objem realizovaných

výrobkov ocenených predajnou cenou a variabilnými nákladmi vynaloženými na príslušný objem výrobkov ako aj celkových fixných nákladov.


Pomocou analýzy bodu zvratu môžeme zistiť kritický bod – ktorý vyjadruje objem realizácie v naturálnych jednotkách, pri ktorých tržby pokrývajú všetky náklady, čiže

HV = 0..

Až predajom množstva, prevyšujúceho tútú kritickú hodnotu výrobok prinesie zisk

HV = Q x Cj – Q x Nv – NfHV = Q (Cj – Nv) – NfO = Q (Cj – Nv) – Nf

Nf = Q (Cj – Nv)

Q = Nf = Nf (Cj – Nv) marža

Čiže marža predstavuje rozdiel medzi cenou a proporcionálnymi nákladmi výkonu.

Analýza nulového bodu - CVP- je vhodným nástrojom plánovania budúcich výkonov firmy.

+ pozrieť si prednášky – príklady a grafy aj v knihe stra.a 49

Ďalšie členenia:2. na relevantné, irelevantné a rozdielové náklady

a) relevantné – dôležité z hľadiska daného rozhodnutia, pretože sa pri uskutočnení rôznych variantov nášho rozhodnutia budú meniť

b) irelevantné – nie sú pre dané rozhodnutie dôležité, pretože zmena variantu neovplyvňuje ich výšku

c) rozdielové – rozdiel nákladov pred uvažovanoou zmenou a po zmene3. oportunitné náklady

- charakterizujú sa ako „ušlé výnosy“, o ktoré sa podnik pripravuje tým, že určitú alternatívu ďalšieho rozvoja neuskutočńuje.

- naopak oportunit. Výnosy predstavujú náklady, ktorým sa podnik vyhýba tým, že určitú alterrnatívu ´d. Vývoja neuskutočńuje

4. náklady viazané na rozhodnutie- náklady, ktoré na základe súčasných rozhodnutí vzniknú v budúcnosti.- Commited Costs- Hovorí sa o nich najmä v súvislosti s vývojom s konštrukčným, resp.

technologickým riešením výrobkov, ktoré podstatným spôsobom determinujú budúcu úroveń nákladov pri ich výrobe.

+ pozrieť si príklady str. 55


4. kapitola Zobrazenie nákladov, výnosova zisku v účtovníctve

Obsah a štruktúra manažérskeho účtovníctva Schopnosť účtovníctva systémovo zobraziť podnikateľský proces v jeho úplnosti

a nepretržitosti sa v manažérskom účtov rozvíja v 2 smeroch:1. smerom je postupné rozširovanie spektra poskyovaných informácií z hľadiska ich

vzťahu k fázam rozhodovacieho procesu: v začiatočnej historickej fáze – zameranie účtov – na zistenie skutočne vynalož.

Nákladov a výnosov najmä k ich vzťahu k uskutočneným výkonom, v druhej fáze – sa skutočné náklady porovnávajú so žiadúcim stavom a dávajú

sa podklady na krátkodobé i strednodobé riadenie pomocou odchýliek v tretej fáze – je jeho snahou rozšíriť poskytov informácie o rôzne varianty

budúceho rozvoja firmy.

2. smerom bola výrazná dekompozícia informácií o faktoroch ovplyvńujúcich výšku zisku, ktorá sa prejavuje:

v diferencovanom pohľade na spôsob merania celkového skutočného a predpokladaného zisku

v snahe vyjadriť prínos jednotlivých výkonov a útvarov k celkovému zisku

Výkonovo a zodpovednostne orientované manaž. Účtovníctv - konečným účelom vynaloženia nákladov sú síce finálne výkony, princíp účelovosti však

prestupuje celým procesom premeny nákladov na finálne výkony. 2 línie: výkonová – orientuje sa na vyjadrenie vzťahu nákladov ku konkrétnemu

výrobku, ale aj čiastkovým výkonom útvarová – sleduje primárne otázku, v ktorom vnútropod útvare sa náklad

vynaložil, prípadne ktorý útvar zodpovedá za jeho vznik?

a) požiadavky na výkonovo orientované účtovnníctvo- hl cieľom nákl účt je zisťovať a kontrolovať náklady vo vzťahu k výkonom, nákl sa

sledujujú v útvaroch v skutočnej výške a s primárnym zreteľom na miesto ich vynaloženia.

- Riadenie nákladov podľa zodpovednosti vnútropod útvarov za ich vznik vyžaduje: rozčleniť náklady nie podľa miesta vzniku, ale podľa toho, či útvar zodpovedá za

vznik nákladov, resp či ovplyvňuje jeho výšku zúčtovať vnútropodnikové výkony odovzdávané medzi jednotlivými útvarmi na

úrovni vopred stanoveného ocenenia... - systém nákl účtov sa primárne orientuje na potreby sledovania skutočných nákladov

uskutočńovaných výkonov a- výsledná kalkulácia sa zostaví priamo z údajov poskytov účtovníctvom

b)) požiadavky na zodpovednostne orientované účtovníctvo- naopak, ak nákladové účtov sleduje ako hl cieľ zisťovanie prínosu jednotlivých

vnútropod útvarov k celkovým podnikovým výsledkom, je jeho základom rozčlenenie nákladov podľa zodpovednosti za ich vznik. Tým sa ťažšie sleduje súvislosť medzi vynalož nákladmi a uskutočňovanými výkonmi.

- Výsledná kalkulácia vzniká nie väzbou nákladov útvaru na jeho výkony, ale úpravou nákladov o presuny plynúce z rozdielov medzi miestom vzniku a zodpovednosti za vznik nákladov, jednak z rozdielov medzi skutočnými nákladmi a vnútropodnikovými


cenami výkonov výrobných, pomocných a obslužných činností, ktoré vstupujú do ocenenia konkrétneho finálneho výkonu.

Odlišnosti v sledovaní nákladov podľa miesta vzniku a zodpovednosti Potreba vyjadriť reálne náklady výkonov, ktoré sú nositeľmi týchto nákladov, vyžaduje

v obidvoch týchto prípadoch oceniť výkony na úrovni skutočných nákladov.Naopak vyjadrenie prínosov zodpovednostných stredísk s celopodnikovým výsledkom

vyžaduje oceniť tieto výkony na predbežne stanovenej úrovni, aby sa odlíšili prínosy odovzdávajúceho a prijímajúceho zodpovednostného strediska.

Obidva prístupy sú znázornené v príkladoch : strana 62 – 63!!!

Voľba primárnej orientácie manažérskeho účtovníctva

- je originálnou rozhodovacou úlohou každého podniku- spôsob jej riešenia ovplyvńujú najmä také faktory, ako je:

zložiťosť podnikateľského procesu rozsah pomocných a obslužných činností opakovanosť výroby dĺžka výrobného cyklu a proporcia priamych, resp. nepraimych nákladov.

V praxi sa stretávame výhradne s účtovnými systémami, ktoré v rôznych oblastiach účelne kombinujú prvky výkonového a zodpovednostného prístupu. Prístupy:

1. výkonový prístup- skutočné prvotné náklady sa najprv zachytávajú podľa miesta vzniku a následne – podľa

ich charakteru – buď ako priame, alebo náklady spoločné viacerým druhom- zodpovednosť sa potom realizuje::

ak sa miesto vzniku a zodpovednosť za vznik nákladu nelíši – zodpovednosť sa rieši v rámci účtovného systému – súčasným účtovaním o vopred stanovených veličinách, ktoré sa porovnávajú so skutočnou úrovnou nákladov

ak sa líšia, treba zodpovenosť za náklady sledovať v rámci odlišného členenia nákladov, ale vykonáva sa už mimo systému účtovníctva.

2. zodpovednostný prístup- sa využíva najmä pri účtovnom zobrazení druhotných nákladov,- výhody:

umožňuje v odovzdávajúcom útvare porovnať skutočne vynaložené náklady so žiaducou úrovńou

zabezpečiť porovnateľné východiskové podmienky na meranie hospodárnosti aj v odoberajúcom útvaru.

Vzťah manažérskeho účtovníctva k finančnému a daňovému účtovníctvu

- pri riešeí ich relácií treba rešpektovať 2 tendencie:


a) každý z uvedených subsystémov slúži rôznym používateľom na riešenie viac či menej odlišných rozhodovacích úloh – je zrejmé, že sa budú obsahovo líšiť požiadavky na zobrazenie nákladov

b) početnosť vstupov a náklady na ich zber a spracovanie, vyžadujú zabezpečiť výstupy všetkých troch subsyst spracovaním jedinej údajovej základne.

Obsahová diferenciácia a snaha o unifikáciu spracúvaných prvotných dokladov sú tak 2 základné trendy, ktoré ovpyvňujú vzťah medzi man, fin a daň účtov i pri zobrazení N, V, a ich rozdielu.

Vzťah finančného a daňového účtovníctva

- tendencia zobrazovať podnik proces so zreteľom na záujmy externých používateľov finanč účtov.

- Snaha vyjadriť veličiny so zreteľom na princípy kapitálu a vyjadrenie zárobkovej schopnosti firmy v období

- Dôsledkom tejto orientácie je rozširujúci sa nesúlad medzi vyjadrením zisku a dańového základu dane z príjmov.

Úprava zisku na daňový základ prebieha: Formou výberu účtovných informácií /Analytická evid N a V daňovo uzn,/ Úpravou zisku na dańový základ mimo účtovného systému

Vzájomný vzťah finančného a manažérskeho účtovníctva

Požiadavky externých používateľov, fin účtov a manaž účtov sa zabezpečuje ich kombináciou v :

a) jednookruhovej sústave účtov, ktorá zabezpečuje potreby obidvoch skupín používateľov formou rôzne členenj analytickej evidencie N, V, Aktív, Závúzkov a vlastného kapitálu

b) dvojokruhovej sústave – v ktorej sa požiadavky každej skupiny používateľov zabezpečujú v relatívne oddelenom účtovnom okruhu.

Ad a) jednookruhová sústava- jej snahou je zabezpečiť požiadavky používateľov fin a nákl účtov v jedinom okruhu

analytických účtov, ktoré rôznym zoskupením poskytujú rôzne výstupy v závislosti od úloh, ktoré obidve skupiny používateľov riešia.

Účtovná závierka

Hlavná kniha a jej analytická evidencia podriadená potrebám externých používateľov

Analytická evidencia podriadená potrebám interných používateľov

Schéma str. 72

- vyhovuje podmienkam, keď sa informačné potreby týchto používateľov nelíšia v obsahovom vymedzení a spôsobe ocenenia skúmaných veličín, ale len stupňom podrobnosti pri ich zobrazení

- je spracovateľsky výhodnejšia,


Ad b) dvojokruhová sústava

Medzi inf manaž a finanč účtov existujú väzby: spojovacie, prípadne rozlišovacími účtami, ktoré vyjarujú pohyby inf medzi

obdivoma okruhmi osobitnými účtami rozdielov medzi spôsobom zobrazovania javov z obidvoch

hľadísk.

Dvojokruhová sústava účtovníctva

Účtovná závierkasúhrnné informácie finančého účtovníctva poskytované externým používateľom

Hlavná kniha a jej analytická evidenciaanalytická evidencia je podriadená potrebám externých používateľov

Spojovacie a rozlišovacie účty

Nákladové účtovníctvsyntetické a analytické účty členené podľa potreby interných používateľov

schéma str. 68

Kombinácia jednookruhovej a dvojokruhovej sústavy - ak sa pri analýze požiadaviek externých a interných používateľov zistí, že sú do istej

miery rôznorodé, je na zobrazenie reality účelnejšie zriadiť 2 okruhy účtov- ak z analýzy vyplynie, že požiadavky fin účtov v iných častiach podnik procesu monžo

zabezpčiť len súčtovou agregáciou podrobnejších informácií nákladového účtovníctva, bude sa informačný vzťah obidvoch subsystémov v týchto oblastiach organizovať formou analytickej evidencie.

5. kapitola Metodické otázky využitiakalkulácie v riadení po línii výkonov

Vymedzenie základných kalkulačných pojmov- kalkulácia – prepočet nákladov, zisku, marže, ceny alebo inej hodnotovej veličiny na

výrobok, prácu alebo službu, na činnosť alebo operáciu, ktorú treba v súvislosti s ich uskutočňovaním vykonať, na podnikovú investičnú akcu alebo na inak naturálne vyjadrenú jednotku výkonu


Kalkulácia sa používa v 3 základných významoch: 1. činnosť vedúca k zisteniu či stanoveniu nákladov na výkon, ktorý je presne druhovo,

objemovo a akostne vymedzený2. výsledok tejto činnosti3. vyčlenená časť informačného systému podniku – kalkuláciu chápeme ako systém

vzájomne skĺbených prepočžtov, spracov na rôzne účely

Metóda kalkulácie- spôsob stanovenia predpokladanej výšky, resp z následného zistenia skutočnej výšky

hodnotovej veličiny na konkrétny výkon. Závisí od:a) vymedzenia predmetu kalkulácieb) spôsobu priraďovania nákladov predmetu kalkuláciec) štruktúry nákladov

add a) Predmet kalkulácie- všetky druhy čiastkových aj finálnych výkonov, ktoré podnik vyrába alebo uskutočňuje. - V mnohých podnikoch kalkulujú náklady len najdôležitešjích druhov výkonov alebo

ich skupín.

Schéma str. 85

Kalkulačná jednotka a kalkulované množstvo- predmet kalkulácie je vymedzený jednak kalkulačnou jednotkou, jednak kalkulovaným

množstvom.Kalkulačná jednotka

konkrétny výkon meracou jednotkou a druhom, na ktorý sa stanovujú alebo zisťujú náklady a ďalšie hodnotové veličiny

Kalkulované množstvo zahŕňa určitý počet kalkulačných jednotiek, pre ktoré sa stanovujú alebo zisťujú

celkové náklady

ad b) Priraďovanie nákladov predmetu kalkulácie- táto oblasť zahŕŃa 2 ťažko oddeliteľné okruhy problémov:1. sleduje primárne otázku“ ako priraďovať náklay kalkulačnej jednotke?“2. prečo sa priraďujú nepriame režijné náklady kalkulačnej jednotke?“

Spôsob priraďovania nákladov je spojený tradične s členením nákladov na:- priame a nepriame.- jednotkové a režijné- variabilné a fixné- relevantné a irelevantné.

Ak niektoré rozhodovacie úlohy vyžadujú vyjadriť priemernú výšku fixných réžií pripadajúcu na kalkulačnú jednotku, potom sa na rozvrhovanie používajú zvyčajne zložitejšie a menej presné metódy. Kalkulácie:

a) delením- jednoduchá, stupňovitá, s pomernými číslami


tieto náklady sa priraďujú výkonom vo vzťahu k množsdtvu rôzne vyjadrených kalkulačných jednotiek.

a) prirážková- sumačná, diferencovaná

využívajú na pripočítavanie nákladov výkonom hodnotovo alebo naturálne vyjadrené rozvrhové základne.

Alokácia nákladov

- zaoberá sa priradením nákladov príslušnému objektu, ktorý nemusí byť len podnikový výkon, ale aj útvar alebo akékoľvek manažérske rozhodnutie

- hlavným cieľom výskumu je spresniť informácie o nákladoch týkajúcich sa určitého objektu s hlavným zreteľom na rozhodovaciu úlohu, ktorú treba riešiť. Výskum sa v tomto smere zaoberá základnými:

cieľmi alokácie, princípmi a fázami.

a) ciele alokácie- poskytnúť informácie o nákladoch, ktoré sú určitému rozhodnutiu relevantné- najdôležitejšia zásada: neexistuje univerzálne správny alebo zlý spôsob priradenia

nákladov príslušnému výkonu- každý spôsob alokácie musí rešpektovať nielen vzťah nákladov k objektuk ale najmä

rozhodovaciu úlohu, ktorá sa bude na základe tohto priradenia riešiťviac str. 88 – 89

b) prinícpy alokácie- rozlišujeme 3 rôzne princípy priraďoavnia nákladov výkonom:1. princíp príčinnosti vzniku náklaodv – každý výkon má byť zaťažený len takými

nákladmi, ktoré príčinne vyvolal2. princíp únosnosti nákladov – odpovedá na otázku, akú výšku nákladov je schopný

objekt „uniesť“3. princíp priemerovania – aké náklady v priemere pripadajú na určitý výrobok?

c) alokačné fázy- časť celkového procesu priraďoavania nákladov finálnym výkonom. 3:1. fáza – cieľom je priradiť náklady takému objektu alokácie, ktorý príčinne vyvolal ich

vznik2. fáza – čo najpresnejšie vyjadriť vzťah medzi čiastkovými objektmi alokácie a objektom,

ktorý vyvolal ich vznik3. fáza – cieeeľom je čo najpresnejšie vyjadriť podiel nepriamych nákladov pripadajúcich

na druh vyrábaného alebo uskutočńovaného výkonu

schéma str. 92

Rozvrhová základňa- je „spojovacím mostíkom“ ktorý umožňuje preklenúť nie priamy, ale len

sprostredkovaný vzťah nepriamych nákladov k jednotke výkonu..- základnou požiadavkou na jej aplikáciu by malo byť to, aby bola tak k rozvrhovaným

nákladom, ako aj k objemu alokácie vo vzťahu príčinnej súvislosti. /napr. počet hodín aktívneho chodu stroja na rozvrhovanie nákladov na jeho opravy a údržbu/


Závery pre praxStr. 92 – 94

c)) štruktúra nákladov- štruktúra, v ktorej sa stanovujú a zisťujú náklady výkonov, je vyjadrená v každom

podniku invidiuálne v kalkulačnom vzorci.

Typový kalkulačný vzorec a jeho obmedzenie - str. 95 – 96- nie je inšpirujúcim podkladom na riešenie rozhodovacích úloh, pretože:

syntetizuje nákladové položky, ktoré majú rôzny vzťah ku kalkulovaným výkonom, a ktoré by sa teda mali priraďovať podľa rôznych princípov alokácie

syntetizuje aj nákladové položky bez zreteľa na ich relevanciu pri riešení rôznych rozhodovacích úloh

je statickým zobrazením vzťahu nákladov ku kalkulačnej jednotky.

Štruktúra kalkulačných vzorcov orientovaných na riadenie a rozhodovanie Retrográdny kalkulačný vzroec

- mnoho podnikov vyjadruje už formou kalkulačného vzorca zásadný rozdiel medzi kalkuláciou nákladov a kalkuláciou ceny.

- Rozdiel: kalkul.ácia ceny vychádza najmä z úrovne zisku alebo marže, ktorú výkony

podniku ako celok musia generovať, aby sa zabezpečila požadovaná výnosnosť kapitálu.

Kalkulácia nákladov – zobrazujúca reálnu úroveň dosiahnutej, resp. dosiahnuteľnej hospodárnosti a ziskovosti výkonov infomačným nástrojom dôverného charakteru, ktorý sa nereprezentuje externe.

Vzájomný vzťah reálnej kalkulácie nákladov, priemerného zisku a dosiahnutej ceny nie je teda súčtový, ale skôr rozdielový – tak ako ho uvádzajú retrográdne kalkulácie a majú východiskovú podobu:

Základná cena výkonu_______________________

- dočasné cenové zvýhodnenia- zľavy zákazníkom

množstevné sezónne...

________________________Cena po úpravách_______________________

- náklady_______________________zisk /inak vyjadrený prínos/

Kalkulačné vzorce oddeeľujúce fixné a variabilné náklady


Cena po úpravách- variabilné náklady výrobku

priame /jednotkové/ náklady variabilná réžia ...

_______________________________________Marža /krycí príspevok/- fixné náklady v priemere pripradajúce na výrobok___________________________________________zisk v priemere pripadajúci na výrobok

Táto myšlienka je ďalej rozvinutá:a) dynamická kalkuláciab) kalkulácia so stupňovitým rozvrstvením fixnýcn nákladov

ad a) dynamická kalkulácia- vychádza z tradičného kalkulačného rozčlenenia nákladov na priame a nepriame

a z členenia nákladov podľa fáz reprodukčného procesu:

Priame /jednotkové nákladyOstatné priame náklady – variabilné, fixné___________________________________Priame náklady celkomVýrobná réžia – variabilná, fixná___________________________________Náklady výrobyOdbytová réžia – variabilná , fixná___________________________________Náklady výkonuSprávna réžia____________________________________Úplné náklady výkonu

Ad b) kalkulácia so stupňovitým rozvrstvením fixných nákladov- je modfikáciou variabilných nákladov- fixné náklady sa neposudzjú ako nedeliteľný celok, ich hlavné rozčlenenie vychádza zo

snahy oddeliť fixné náklady alokované na princípe príčinnej súvislosti od fixných nákladov prira´dovaných podľa iných princípov

Cena po úpravách- variabilné náklady výrobku

priame /jednotkové/ náklady variabilná réžia...

______________________________________Marža I

- fixné výrobkové náklady______________________________________Marža II

- fixné náklady skupiny výrobkov


______________________________________Marža III

- fixné náklady podniku_________________________________________Zisk /strata/ v priemere pripadajúci na výrobok

Kalkulácia relevantných nákladov- má význam najmä v prípadoch, keď je štruktúra fixných nákladov – členená podľa ich

príčinného vzťahu k výkonom – nerovnorodá aj z hľadiska ich nárokov na peńažné výdavky.

- Je podobná ako štruktúra kalkulácie so stupňovitým rozvrstvením fixných nákladov.- Jediným rozdielom je to, že položky sú rozdelené podrobnejšie na náklady, ktoré

v sledovanom období majú zároveň vplyv na peňažné toky /nájomné/ a ktoré nie /odpis strojového zariadenia/.

+ príkladová časť str. 102 – 106

6- ta kapitola Kalkulácia plných a variabilných nákladov

Obmedzenie kalkulácie plných nákladovHlavným problémom absoprčnej kalkulácie je rozvrhovanie nákladov vyvolaných

konkrétnym druhom výkonu a spoločných /nepriamych/ nákladov, ktoré sa priraďujú výkonom na ich jednoznačne vyjadrený, spravidla vopred stanovený objem a sortiment.

V prípade rozdielov medzi predpokladanými a skutočným objemom a štruktúrou výkonov, vznikajú i rozdiely medzi skutočným a „uznanými“ nákladmi. Tieto rozdiely vznikajú vďaka fixným nákladom, ktoré sa priraďujú výkonom na základe predpokladaného objemu a štruktúry výkonov.

Ď. obmedzením je to, že aj najpresnejšie príčinné pripočítanie jednotlivých položiek fixných nákladov predmetu kalkulácie je pre uvedené rozhodovacie úlohy mätúcou informáciou.


Výška fixných nákladov nie je závislá od využitia kapacitných možností, v časovom horizonte môže podnikové vedenie tieto náklady ovplyvńovať len v obmedzenej miere. Z tohto hľadiska sú umŕtvené /utopené/ fixné náklady irelevantným nákladom, kt zahrnutie do kalkulácie by viedlok chybným záverom.

Negatívny vplyv rozdielneho objemu výkonov na informačné zabezpečenie množstva rozhodovacích úloh sa prejavuje najmä pri rozhodovaní fixných nákladov na kalkulované výkony. Pri rastúcom objeme výkonov klesá podiel fixných nákladov na jednotku, a tým aj výška priemerných plných nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku.

Kalkulácia plných nákladov je tak svojou podstaou kalkuláciou, ktorá staticky vyjadruje priemernú výšku nákladov pripadajúcu na jednotku výkonu.

Všeobecné východiská kalkulácie variabilných nákladov

Pretože fixné náklady príčinne nesúvisia s kalkulačnou jednotkou, ale s časovým obdobím, treba ich jednoznačne oddeliť od variabilných nákladov.

Kalkulácia variabilných nákladov- kladie výrazne väčší dôraz na priradenie variabilných nákladov kalkul výkonom, - predpokladá sa,a že sú príčinne vyvolané jednotkou konkrétneho výkonu.

Vzťah kalkulácie variabilných nákladov k podnikovému zisku

Kalkulácia variabilných nákladov ponúka viaceré pohľady.1. odlišné poňatie podnikového zisku, resp. straty

a) tradičné poňatie, z kt je odvodená i kalkulácia plných nákladov, spája vznik zisku výzradne s fázou predaja a vyjadruje ho ako lineárnu funkciu objemu predaných výkonov

- zisk /strata/ rozdiel medzi výnosmi z preedaja a priemernými plnými nákladmi predaných výkonov.

b) kalkulácia variabilných nákladov – spája zisk, či stratu s celkovou podnikateľskou aktivitou, zisk, či strata nie sú len dôsledkom predaja konkrétnych výkonov z acenu, ktorá je vyššia alebo nižšia, ako plné náklady vynaložené na vytvorenie a predaj týchto výkonov.

Vzťah kalkulácie variabilných nákladov k riadeniu hospodárnosti Hlavnou prednosťou:

- zdôraznenie rozdielneho prístupu k riadeniu hospodárnosti fix a variab nákladov


a) riadenie variabilných nákladov- je založené na stanovení nákladovej úlohy, ktorá sa odvíja z ich vzťahu k jednotke

výkonu, a na snahe eliminovať vznik odchýlok od tejto úlohyb) riadenie fixných nákladov

- súvisí s optimálnym využívaním vytvorených kapacít, ktoré viažu určitú výšku fix nák

Obmedzenie kalku.lácie variabilných nákladovÚdajnými obmedzeniami kalkulácie variabilných nákladov sú 2 skutočnosti, na ktoré sa

relatívne často poukazuje: tým, že nezahŕńa do ocenenia výkonov fixné náklady, ich celkom púšťa zo

zreteľa, tým,že ich v absolútnej výške odpočíta od celkových výnosov z predaja, ich

neadekvátne syntetizuje bez ohľadu na rôzny príčinný vzťah k výkonom, vyhnuteľnosť a vplyv na peňažné toky.

Prednosti kalkulácie variabilných nákladov kalkulácia finálnych výkonov spracovaná na základe metódy Variable Costing

poskytuje adekvátne informácie na riešenie rozhodovacích úloh riešených pri existujúcej kapacite

umožňuje rýchlejšiu orientáciu v sortimentovej výhodnosti výkonov vytvára lepšie predpoklady na lepšie výsledky v riadení hospodárnosti túto metódu tiež možno využiť v zodpovenostnom riadení ako motivačný nástroj

vytvárajúci tlak na rýchly predaj vytvorených výkonov. Tiež ako motivačný nástroj ich finalizácie.

7-ma kapitola Špecifiká kalkulácie s priraďovaním nákladov podľa aktivít – ABC, Activity Based Costing

Príčiny rozvoja novej metódy riadenia nákladov- záujem zákazníkov, obchodných partnerov o sústredené nákupy či vybavovanie

záležitostí „pod jednou strechou“ vedie všeobecne k značnému nárastu štruktúry uskutočńovaných výkonov, často v nepriamej úmere k objemu výkonov.

- Snaha odberateľov o minimalizáciu priemernej výšky výrobných zásob sa prejavuje v ich tlaku na výrocov, ktorí sú nútení dodávať široký sortiment výkonov v kratších časových intervaloch.

- Skracuje sa doba životnosti ponúkaných produktov- Narastajú požiadavky zákazníkov na kvalitu poskytovaných výkonov, čo sa týka

nákladovej náročnosti vybavovaných reklamácií a ich negatívneho vplyvu na budúce efekty.

Všeobecvné východiská kalkulácie založenej na vzťahu k aktivitám Základným zmyslom tejto kalkulácie:

- je čo najpresnejšie vyjadriť vzťah nákladov k príčine ich vzniku, a to najmä v prípadoch, keď touto príčinnou nie je zvýšený objem finálnych výkonov.


- Metóda prináša nové informácie najmä pre riadenie aktivít, činností a procesov, pre riadenie po línii výkonov a pre riadenie po línii útvarov.

- Z hľadiska dlhodobého môže všestranne orientovať pozornosť vedúcich pracovníkov na elimináciu neštandardných výkonov, pretože je zameraná na dosahovanie efektívnosti.

- V praxi sa dá využiť napr. v spracovateľskom priemysle s heterogénnou výrobou, v obchodných firmách, v bankovníctve, v poisťovníctve a pod.

- Pri tejto metóde je potrebné určiť rozvrhovú základňu. Ku každej činnosti priradíme náklady. Všetky nepriame náklady sa musia rozdeliť podľa činností, ktoré to spôsobujú jednotlivými výkonmi sa tieto nepriame náklady uvedeným výkonom priradia.

Porovnanie tradičného kalkulačného postupu a metódy ABC Tradičný kalkulačný postupNáklady rozčlenené Univerzálna vzťahová veličina Náklady jednotlivýchPodľa vzťahu k útvarom vyjadr.vzťah k objemu produktov

Kalkulácie podľa metódy ABCNáklady rozčlenené Aktivity vyvo- Vzťah jednotliv.aktivít nákladyPodľa vzťahu k lávajúce vznik k objemu uskutočňovaných jednotli.Čiastkovým aktivitámnákladov výkonov produktov

Prednosti metódy ABC1. metóda ABC prináša nové informácie najmä pre riadenie aktivít, činností a procesov,

pre riadenie po línii výkonov a pre riadenie po línii útvarov, prejavilo sa to nižšou pozornosťou venovanou riadeniu najmä pomocných a oblsužných aktivít.

2. umožňuje posúdiť nákladovú náročnosť a prínosy širšie chápaných činností tvorených systémovým spojením čiastkových aktivít a analyzovať priebeh týchto činností najmä z hľadiska koordinácie.

3. metóda ABC upozorňuje na nákladovú náročnosť neštandardných, v malých objemoch uskutočńovaných výkonov a na príčiny ich nákladovej náročnosti.

4. znalosť čiastkových aktivít, ktoré vyvolávajú vznik nákladov, má značný význam pri skvalitňovaní rozpočtov tých režijných nákladov, ktoré nemajú vzťah k zmenám v objeme uskutčoňovaných finálnych výkonov

5. umožnuje spracovať variantné rozpočty pre rôzny rozsah uskutočńovaných čiastkových aktivít, merať výkonnosť útvaru

Obmedzenia metódy ABC1. náročná metódy na rozsah zisťovaných dát2. najmä pri podrobnešej analáze čiastkových aktivít vznikajú ťažkosti s priraďovaním

nákladov, ktoré sú spoločné viacerým aktivitám

Využitie metódy ABC v praxi - spracovateľský priemysel s heterogénnou výrobnou a montážnou technológiou- v nevýrobných odvetviach, napr. v obchodných firmách, bankovníctve, poisťovníctve

a doprave

+ str. 131-138 + príklady


8. kapitola Kalkulačný systém

Kalkulácie v riadení majú mnohostranné využitie:- slúžia ako podklad na rozhodovanie o optimálnej sortimentovej skladbe predávaných

výkonov a o spôsobe ich uskutočňovania- vo forme vnútropodnikových cien umožňujú zobraziť vzťahy medzi zodpovednostný-

mi útvarmi a spôsobom ocenenia ovplyvňovať správanie sa pracovníkov týchto útvarov tak, aby konali v súlade s podnikovými cieľmi,

- využívajú sa ako dôležitý podklad na tvorbu plánnu nákladov, výnosov a zisku,- nástrojom ocenenia stavu a zmeny stavu nedokončenej výroby, polotovarov, hotových

výrobkov a iných aktivovaných výkonov a pod.

Všetky v podniku zostavené kalkulácie a vzťahy medzi nimi tvoria rozsiahly a variantný kalkulačný sytém.

Obr. 8.1. str. 140

Prvky kalkulačného systému

1. prepočtová kalkulácia - hlavnou všeobecnou úlohou je vytvárať podklady na predbežné posúdenie efektívnosti. - Zostavuje sa spravidla súčasne s technickým upresnením výrobku alebo iného výkonu,

ale ešte pred jeho konštrukčnou a technologickou prípravou. - Zostavuje sa najmä pre nové a inovované výrobky, ale aj pre investície potrebné na ich

výrobu.


- Je nástrojom riadenia úplných výrobných nákladov najmä v predvýrobných etapách, a to už od fázy výskumu a technického rozvoja.

- Tradičnými cieľmi je najmä vyjadriť nákladovú náročnosť výkonu a poskytnúť podklady na spracovanie cenovej ponuky.

- Jej hlavným cieľom už nie je vyjadriť podmienky výroby a ich nákl náročnosť, ale skôr cieľové podmienky, ktoré by mal byť podnik schopný dosiahnuť, ak chce s výrobkom vstúpiť na tr. Tento prístup sa nazýva kalkulácia cieľových nákladov /Target Costing/

Pozrieť si str. 143 tabuľku !!!

2. plánová kalkulácia - Zostavujú sa už v nadväznosti na podrobnú konštrukčnú a technologickú prípravu

výroby určitého výrobku- Jej súčasťou je o.i. stanovenie východiskových spotrebných a výkonových noriem

Má dvojakú podobu: čiastkového obdobia – vyjadruje úroveň nákladov v jednotlivých čas intervaloch

nasledujúcich po realizácii predpokladaných zmien celého hodnoteného obdobia – je váženým aritm priemerom jednotlivých úrovní

vopred stanovených n ákladov, pričom ako váhy vystupujú objemy výkonov, ktorých výroba sa v danom čiastkovom obodbí predpokladá.

- je intervalová kalkulácia a zostavuje sa na určitý časový úsek, napr. rok, polrok, štvrťrok...

- pretože plánová kalkulácia vyjadruje predpokladané priemerné podmienky výroby a vychádza sa pri jej zostavovaní z určitého objemu výroby výkonov, pri zmene týchto podmienok a plánovaného objemu výroby výkonov je vhodné upraviť plánovú kalkuláciu.

- Jej využitieľnosť – najmú na úrovni podniku, a to predovšetkým pri zostavovaní plánu nákladov, prípadne plánovej výsledovky, vyčísľovaní rozličncý ukazovateľov o ekonomickej činnosti podniku a podl.

- Pre vnútropodnikové riadenie je vhodné najmä vo väčších vnútropodnikových útvaroch, ktoré majú vlastnú technickú prípravu výroby. Je nástrojom najmä riadenia priamych nákladov.

3. operatívne kalkulácie

- sa zostavuje na základe operatívnych technicko-hospodárskych noriem priamych nákladov stanovených pokiaľ možno pre najmenšie úseky výrobného procesu, t.j. pre jednotlivé čiastkové operácie.

- Podľa predmetu normovania rozlišujeme zvyčajne spotrebné normy /normy spotreby materiálu, paliva, energie a pod./ a výkonové normy /normy spotreby času prácu/, príp. normy storjového času.

- Nepriame náklady sa zahŕňajú do operatívnej kalkulácie na základe krátkodobého rozpočtu.

- Náklady podľa operatívnej kalkulácie sa môžu odlišovať od skutčoných nákladov v prípade:

A/ ak odchýlenie od operatívnych noriem je dočasné, vtedy platí pôvodnáoperatívna norma a vzniká odchýlka od normyB/ ak odchýlenie od operatívnej normy má dlhodobejšiu platnoť, vtedy sa zostaváje nová operatívna norma ide o zmenu normy.


Využíva sa:- najmä pri zadávaní nákladovej úlohy výrobným útvarom a- pri kontrole ich plnenia- významnú úlohu plní v tomto smere najmä pri uplatnení rozdielových metód- porovnávaním s plánovou kalkuláciou sa počas roka kontroluje zabezpečenosť ročného

plánu nákladov podniku, a teda i to, ako sa darí vytvárať podmienky, určené v pláne inovácií.

4. výsledná kalkulácia - zostavuje sa z údajov účtovníctva, prípadne z operatívnej evidencie. Jej využitie je

najmä v kontrole predbežnej kalkulácie nákladov. - vyjadruje v podstate skutočné náklady priemerne pripadajúce na jednotku výkonu

vyrábanú v určitej sérii, zákazke, či v celkovom množstve výkonov vyrobených za obdobie

- tieto priemerné jednotkové N sa porovnávajú s nákladovou úlohou danou spravidla operatívnoukalk a sú podkladom na.

hodnotenie hospodárnosti útvarov, overenie reálnosti operatívnych kalkulácií výkonov.

Význam:- je väčší v takých podmienkach podnikania, ktoré sú charakteristické dlhším výrobným

cyklom a zákazkovým typom finálneho produktu /príklad stavedbná výroba/- význam rastie v podnikoch, kde sa často menia podmienky a vyrába sa široký

a neopakovaný sortiment.

Nižšiu vypovedaciu schopnosť má v podmienkach hromadnej a sériovej výroby, ktorých výroba je charakteristická krátkym výrobným cykloma ktoré sú určené pre „neznámeho“ konečného spotrebiteľa.

Kalkulácia ceny- od kalkulácie nákladov sa odlišuje najmä východiskovým prístupom k jej tvorbe. - Zatiať čo kalkulácia nákladov odráža žiadúce či skutočné toky vzniku nákladov, cenová

kalkulácia – zobrazuje toky spätnej návratnoti nákladov a zisku uskutočnené vo forme výnosov.

- Kalkulácia ceny vychádza z nákladov v ich ekonomicom poňatí, obsahuje tiež kalkulovaný zis alebo inú veličinu vyjadru požad úroveň zhodnotenia ekon zdrojov vlož do podnikania

Väzby kalkulačného systému

Kalkulačný sytém- vytváraú jednotlivé typy kalkulácií a vzťahy medzi nimi, ktoré sú určené najmä jeho

dvoma základnými orientáciami. - Slúži ako informačný nástroj jednak riadenia hospodárnosti, ekonomickej efektívnosti

uskutočňovaných výkonov. Z tohoto hľadiska sa tiež vymedzuje:a) užšom poňatí a


b)v širšom

a) Kalkulačný sytém v užšom poňatí

Cieľom je:- riadenie hospodárnosti, a to primárne jednotkových, popr. Ostatných variabilných

nákladovV bežnej činnosti najmä výrobných podnikov je vhodné podľa spôsobu využitia rozlíšiť aspoń 2 čiastkové kalkulačné subsystémy a to:

1. subsystém zabezpečovania výrobných podmienok2. subsystém periodického ukladania nákladovej úlohy

obr. Str. 153 popozerať si podrobnejšie? Schémy

b) kalkulačný systém v širšom poňatí Cieľom je:

- mal by byť syntetickým nástrojom nielen riadenia úspornosti, ale aj: výťažnosti ekonomických zdrojov, ktorá je ovplyvnená najmä využitím kapacít,

ku ktorým sa viažu fixné náklady, celostne chápanej ekonomickej efektívnosti uskutočńovaných výkonov, ktoré

okrem úspornosti a výťažnosti ovplyvńuje ešte účinnosť vynakladania ekonomických zdrojov a schopnosť podniku ich zhodnotiť vo vzťahu k vonkajšiemu trhovému prostrediu

- obr. 8.4. str. 157 pozrieť si!!!- Hraničné prvky s väzbou na okolie predstavujú v tejto schéme jednak predajná cena

/prípadne aj jej kalkulácia/ na výstupe, jednak prepočtové kalkulácie na vstupe.

Kalkulačný systém rozšíršný o predajnú cenu, resp. o kalkuláciu ceny označujeme obvykle ako kalkulačný systém v širšom poňatí. Ten má zásadný význam pri nových výrobkoch

9. kap. Systém plánov a rozpočtov

Plánovanie sa poníma všeobecne širšie ako rozpočtovníctvo, a to najmä z 2 hľadísk: plánovanie sa častejšie chápe ako nástroj presadzovania tzv. podnikových

politík alebo inak vymedzených strategických a taktických cieľov firmy ako celku

- o rozpočtoch sa hovorí ako o informačnom nástroji, ktorý zabezpečuje konkretizáciu týchto cieľov v kratších časových intervaloch, pre čiastkové činnosti a procesy a niekedy i pre vnútropodnikové útvary.

plánovanie zahŕńa i vecné vymedzenie úloh v naturálnych veličinách a v niektorých prípadoch aj verbálnu formuláciu ťažko kvantifikovateľných cieľov

- pri rozpočtoch sa predpokladá hodnotové vyjadrenie smerných veličín


Ciele subsystému plánov a rozpočtov

Hlavným cieľom celého systému nie je stanovenie úloh, ale obmedzením neurčitosti zefektívniť rozhodovací proces. Prostriedkami dosiahnutia tohto cieľa sú:

- analýza možných budúcich komplikácií- zhodnotenie variantov ich riešenia a - podpora takých variantov, ktoré dlhodobo optimalizujú činnosť firmy.

Časové dimenzie systému

Vo väzbe na tradičný spôsob plánovania sa väčšina našich podnikov aj v súčasnosti sústre´duje na vypracovanie taktických rozpočtov. Ich časový horizont sa viaže na kalendárny rok. Ich účinnosť vzrastá, ak sú zasadené do systému dlhodobých plánov a rozpočtov.

Obrázok str. 165

Dlhodobé rozpočty nadväzujä priamo alebo nepriamo na podnikové politiky – tie vymedzujú čiastkové strategické aj taktické ciele.

Dlhodobé rozpočty majú obvykle tieto charakteristiky vymedzené ku vzťahu krátkodobému rozpočtovanie:

rozpočtové veličiny sa prevažne vymedzujú globálne alebo zhustene. Chápe sa v zjednodušení ako finančný rozpočet,

často je vhodné vypracovať variantné riešenie týchto úvah pri ich vypracovaní sa vychádza zo zásady postupného spresňovania, v porovnaní s podnikovými politikami sa pri dlhodobých plánoch a rozpočtoch

už prepokladá väčšia konkretizácia – najdôležitejšou konkret je overenie formulovaných cieľov z hľadiska finančnej prijateľnosti.

K vymedzeniu rozpočtového obdobia treba pri týchto rozpočtoch pristupovať flexibilne.

Často sa nielen v krátkodobom, ale aj v dlhodobom rozpočtovaní používa systém „kĺzavých“ rozpočtov, v ňom sa síce vymedzí základné rozpočtové obdobie , ale po uplynutí prvého roku sa doplní ďalšie ročné obdobie.

Strategicky orientované manažérske účtovníctvo

Strategické riadenie nákladov možno charakterizovať 2 základnými prístupmi:1. dlhodobým horizontom riadenia a2. orientáciou nákladov na situáciu na trhu.

Medzi základné z týchto metód je hodnotová analýza celého reťazca vzniku nákladov.

- zakladá sa na vymedzení čiastkových aktivít, činností a podnikových procesov, ktoré vytvárajú hodnotu, a ich odlíšení od tých, ktoré ich nevytvárajú.

Cieľom ďalšej z metód je úsilie o riadenie „životného cyklu“ výkonov metódami vyhodnocovania investičných projektov.

Významná skupina metód sa zameriava na využitie automatizácie a robotizácie pomoco počítača.


Ďalšia z progresívnych kalkulačných metód, nazývaná kalkulácia cieľových nákladov sa zameriava na cieľové veličiny.

Tvorba systému plánov a rozpočtov firmy ako celku

Zmyslom podnikových rozpočtov je vymedziť ciele podniku ako celku. Základnou kostrou celého systému sú hodnotové ciele firmy. Tie sa špecifikujú v základnom triumviráte rozpočtov, tvoreným:

- rozpočtovou výsledovkou,- rozpočtovou súvahou a- rozpočtom peńažných tokov.

Syntéza týchto troch podnik, rozpočtov sa nazýva hlavný rozpočet /Master Budget/.

a) rozpočtový výsledovkaHV – zisk alebo strata – sa považujú za základné rozpočtové kritérium. Základom je

rozpočet výnosov a tri typy rozpočtov nákladov: rozpočet jedntokových nákladov rozpočet priamych výrobkových nákladov rozpočet režijných nákladov.

Na rozdiel od Výkazu ziskov a strát je základom rozpočtovania účelové členenie nákladov kombinované s členením nákladov podľa závislosti od objemu výkonov.

Ale najskôr sa zostavujú čiastkové rozpočty nákladov a výnosov a až potom výsled.Samostatnú časť systému rozpočtov tvorí väčšinou rozpočet rozdelenia zisku.

b) rozpočtová súvaha- býva menej podrobná ako účtovný výkaz - rozpočet pri obežných aktívach a krátkodobých závúzkoch vychádza z rozpočtu

peńažných tokov a primárne smeruje k zisteniu pracovnézo kapitálu. - Pri stálych aktívach a dlhodobom kapitáli sa však už uvádzajú i podrobnejšie údaje

o potrebách ich obstarania...

c) rozpočet peňažných tokov- spravidla plní 2 základné funkcie:1. využíva sa ako nástroj riadenia solventnosti a likvidity /informačným podkladom je

rozpočet stálej potreby financovania, ktorý kvantifikuje úroveň uvedeného pracovného kapitálu a rozpočet peňažných tokov z hlavnej zárobkovej činnosti firmy, pri rozpočtovaní sa využíva viac priama metóda.

2. ako informačný podklad riadenia koordinačných vzťahov medz základnými sférami, ktoré sú zdrojom tvorby finančných prostriedkov aich racionálneho umiestnenia.

- tento rozpočet je v zásade krátkodobý- účelné je ho zostavovať formou kĺzavého rozpočtu

viac str. 173 – 175

Východiskovými plánmi, z kt sa odvíja rozpočtovanie peňažných tokov sú:a) plán predaja

- často vychádza z už uzavretých zákaziek , v niektorých oblastiach je výsledkom analýza trhu


b) plán výroby.

Na plán rozpočtu a predaja nadväzujú rozpočty, ktorými sú: 1. rozpočet výnosov z predaja a inkasa tržieb /tab. 9.4., str. 176/ - podkladom je rozpočet fakturácie, vychádzajúci z plánu predaja. Rozpočet inkasa na

rozpočet fakturácie nadävzuje tým spôsobom, že berie do úvahy rôzne druhy úhrady faktúr a prípadné problémy spojené s ich inkasom.

2. rozpočet spotreby a nákupu jednotkového materiálu- podkladom je plán výroby a naň nadväzujúci rozpočet spotreby jednotkového materiálu.

V ďalšom kroku sa rozpočet spotreby upravuje na rozpočet nákupu. Obidva musia vychádzať z hrubej spotreby.

- tab. 9.5. str. 1773. rozpočet jednotkových osoboných nákladov- tab. 9.6. str. 178- podkladom je technologický postup výroby, v ktorom sú o.i. uvedené aj výkonové

normy jednotkových pracovníkov. Tieto normy sú podkladom na zostavenie kalkulácie jednotkových osobných nákladov.

4. rozpočet variabilných a fixných nákladov a výdavkov- tab. 9.7. 9,8 str. 179, - podkladom sú rozpočty réžie zodpovednostných stredísk. Na ich základe najskôr vzniká

podnikový rozpočet variabilných a fixných nákladov. Tieto rozpočty sa v ďalšej fáze upravujú na rozpočty výdavkov. Do úvahy je potrebné zobrať:

rozpočtované utopené náklady vznikajúce v dôsledku predchádzajúcich investičných rozhodnutí a ktoré sa teda v relevantnom rozpätí neprejavujú ako výdavky a

časové rozdiely medzi vznikom nákladov a výdavkov,

Zostavenie ďalších častí rozpočtu peňažných tokovOkrem plánov a rozpočtov sa ďalej zostavujú:

rozpočet investičnej činnosti rozpočet financovania rozpočet „dańových“ príjmov a výdavkov rozpočet peňažných tokov z výsledkových operácií finančných a investičných

aktivít.

Zostavenie celkového rozpočtu peńažných tokovCelkový rozpočet peňažných tokov sa zostavuje v 2 krokoch:

1. najskôr ako predbežný rozpočet, ktoré syntetizuje údaje uvedené v predchádzajúcich čiastkových rozpočtoch

2. v druhom kroku ako finálny rozpočet, ktorý vychádza zo zisteného rozpočtovaného prebytku či nedostatku finačných prostriedkov a obsahuje už kvantifikáciu dodatočných opatrení, ktorých zmyslom je výhodne umiestniť prebytok, reps. Nájsť dodatočné zdroje v prípade nedostatku peňazí

+ doplniť si od strany 182-186

Obsah hodnotových kritérií hlavného rozpočtu


Hlavný podnikový rozpočet je síce predbežne vyjdrenou obdobou účtovnej závierky finančného účtovníctva, to však automaticky nemusí znamenať.

Prax potvrdzuje, že aj pre tvorbu hlavného rozpočtu platia zásady duálneho zobrazenia.

Jednou z tendencií, ktorá tento duálny prístup posilňuje, je záujem firiem budovať systém hodnotových kritérií vo vzťahu k pridanej ekonomickej hodnote /Economic Value Added – EVA/ !!

Základom prepočtu je zisk pozdanení z hlavnej zárobkovej činnosti podniku znížený o priemerné náklady kapitálu dlhodobo viazaného v spoločnosti:

EVA = Z – PNK x (A – KZ)

EVA – pridaná ekonomická hodnotaZ – zisk z hlavnej zárobkovej činnosti po zdaneníPNK – priemerné náklady kapitáluA – aktíva spoluKZ – krátkodobé záväzky spolu

Viac str. 187

Transformácia podnikových plánov a rozpočtov na nižšie úrovne

- činnosť, ktorá ovplyvńuje dosiahnutie podnikových cieľov pravdepodobne najvýznamnejšie.

- Zásadnú úlohu má zodpovednostné hľadisko.

Základnou zásadou dosiahnutia podnikových kritérií efektívnosti je ich transformácia /premena/ vychádzajúca z nasledujúcich požiadaviek:

kritéria by mali orientovať činnosť pracovníkov hierarchicky nižších útvarov na splnenie cieľov firmy ako celku

mali by byť vo výhradnej alebo v podstatnej právomoci pracovníkov, ktorí za ich splnenie zodpovedajúp

útvar by mali mať možnosť ovplyvniť merateľnú výšku týchto kritérií kritéria by sa mali zadať takým spôsobom, aby podporovali záujem pracovníkov

útvaru na ich splnení – motivačne účinné.

Systém plánov a rozpočtov ako nástroj komunikácie a koordinácie Ak sa podarí vytvoriť pozitívny tlak na manžérov, aby komunikovali v priebehu

zostavovania rozpočtov:- vedie to jednak k širšiemu záberu pri odhaľovaní budúcich variantov vývoja firmy- podporuje to aj nevyhnutnú koordináciu medzi jednotlivými podnikovými aktivitami.

Je tiež preukázanou skúsenosťou, že manažéri ochotnejšie akcpetujú rozpočet ako úlohu, ak sú aktívne vtiahnutí do tvorby celého systému a viac rozumejú súvislostiam, ktoré vedú k prijatým variantom.

Formy rozpočtov


- pri aplikácii jednotlivých foriem sa postupne presadzujú určité, ďalej uvedené tendencie:

a) od pevných rozpočtov k variantným rozpočtomb) od indexových rozpočtov k rozpočtovaniu s nulovým základomc) od rozpočtov stanovených na pevne určené obdobie ku kĺzavým rozpočtomd) od univerzálnych vzťahových veličín k metódam zalaoženým na vzťahu

k čiastkovým aktivitáme) od limitných rozpočtov k indikatívnym rozpočtom

viac str. 191 – 193

Kontrola plnenia rozpočtovZákladom kontroly je kvantifikácia a analýza rozdielov /odchýlok/ medzi

skutočne dosiahnutou a rozpočtovanou úrovńou hodnotovej veličiny. - 2 najdôležitejšie charakteristiky – príčina a zodpovednosť.

+ doplniť si str. 193 – 194

10. kapitola Riadenie režijných nákladov

Ťažiskovým problémom krátkodobého a strednodobého riadenia hospodárnosti je kontrola režijných nákladov.

Príčinou je stále rastúci podiel týchto nákladov na celkových nákladoch....Režijné náklady vznikajú ako dôsledok uskutočňovania rôznorodých činností, procesov,

a ktorých vzťah k finálnym výkonom je viac či menej sprostredkovaný.

Rozpočet režijných nákladov- predstavuje rozklad alebo odhad budúcej výšky režijných nákladov. - Toto všeobecné vymedzenie sa v operatívnom a taktickom riadení réžie konkretizuje

tak, že na vyjadrenie budúcej úrovne režijných nákladov chápe ako nákladová úloha, stanovená jednotlivým zodpovednostným strediskám na vymedzené obdobie a na ich predpokladaný rozsah aktivity.

Štruktúra rozpočtu režijných nákladov- rozpočet rež nákladov sa zostavujú v podnikoch s nie príliš zložitými väzbami vo vnútri

podnikovej štruktúry buď v účelovom, alebo v druhovom členení.- V zložitejších podmienkach je účelné obidve členenia kombinovať.

V ďalšej rozlišovacej úrovni je vhodné oddelene rozpočtovať a následne sledovať:a) prvotné /externé/b) druhotné /interné/ náklady

Metódy zostavovania rozpočtov režijných nákladov

- rôznorodosť náklad položiek sa prejavuje vo variabilite metód, ktoré sa aplikujú pri rozpočtovaní


Základnými odlišujúcimi prvkami sú:a) prvotné vstupyb) spôsob ich zostavenia ac) výstup – spôsob stanovenia nákladovej úlohy

a) prvotné údaje na zostavenie rozpočtov- používajú sa skutočne dosiahnuté úrovne režijných nákladov, resp. skutočné objemy

vzťahových veličín, ktoré pri variabilných zložkách réžie – ovplyvňujú ich výšku. - Základným problémom tohto prístupu je skutočnosť, že konzervuje v minulosti

dosiahnutú úroveň režijných nákladov aj do nákladových úloh v budúcnosti. To je hlavný dôvod, prečo sa uvádza ako konzervatívny protiklad progresívneho rozpočtovania od nulového základu /ZERo Based Budgeting – ZBB/.

Podstata ZBB - spočíva v tom, že pri zostavovaní rozpočtu sa nevychádza z údajov o minulosti, ale

z odborného odhatu aktivít, ktoré bude treba uskutočňovať v hodnotenom období. - Všeobecne sa o ZBB hovorí ako o prístupe, ktorý presahuje operatívny a taktický

horizont rozpočtovania a je základnou orientáciou strategického riadenia réžie.

b) spôsob spracovania prvotných údajov- najjednoduchším spôsobom je indexová metóda- vychádza z aplikácie indexov, ktoré vyjadrujú rast či pokles objemu výkonov

v rozpočtovanom období- príslušným indexom sa upravujú tie položky režijných nákladov, pri ktorých možno

predpokladať závislosť od objemu výkonov.- Je jednoduchá metóda, v praxi často používaná.

Ďalej:- viacero metód sa zameriava na oddelenie a kvantifikáciu fixnej a variabilnej réžie –

obidvoch zložiek- základom týchto metód je vecná analýza nákladovej zložky. - Aplikuje sa v krátkodobom riadení réžie

Ďalej:- vo väzbe na vecnú analýzu možno aplikovať ďalšie metódy – aplikácia matematických

a štatistických metód hodnotenia časových radov- ich predmetom je analýza vzíjomných príčinných vzťahov medzi merateľnými

aktivitami, činnosťami a výkonmi ako nezávisle premennými, a nákladmi – závisle premennými, ktoré vznikajú v dôsledku ich uskutočňovania.

Z hľadiska dlhodobého hodnotenia nákladovej náročnosti sa využíva metóda najmenších štvorcov – pozri str. 204

c) spôsob stanoveia nákladovej úlohy- je najvýznamnejšie ovplyvnený závislosťou nákladov od faktorov, ktoré ovplyvńujú ich

vznik a výšku. Ako násroj riadenia variabilnej réžie sa využíva jej normatív – príklad 10.2 Ako nástroj stanovenia nákladovej úlohy pre fixnú réžiu limit a Ako inštrument vjyadrujúci nákladovú úlohu zmiešanej réžie variátor.


Limity režijných nákladov - sa aplikujú spravidla pre jedntolivé zložky alebo skupiny fixných nákladov- pri stanovení limitov je účelné v rozpočte oddeliť najmä utopené a vyhnuteľné náklady

Variátor- je zvláštnym typom normatívu, ktorý vyjadruje stupeň závislosti zmiešaného režijného

nákladu od príslušnej vzťahovej veličiny. Tento stupeń závislost možno interpetovať dvojakým spôsobom:

vyjadruje, o koľko % vzrastie výška zmiešaných režijných n, pokiaľ individuálna alebo univerzálna vzťahová veličina vzrastie o 100 % a zároveň

uvádza, ako veľkú proporciu skúmaného režijného nákladu tvorí časť lineárne závislá od príslušnej vzťahovej veličiny, vymedzuje tak nepriamo aj časť fixných náklaodv, ktorá tvorí zvyšnú časť zmiešanej réžie

Kontrola plnenia rozpočtu

Základ kontroly tvorí:- porovnanie so skutočne vynaloženými režijnými nákladmi- obidve porovnávané výšky nákladov sú porovnateľné nielen z hľadiska ich rozčlenenia

na fixnú a variabilnú zložku, ale tiež sa vzťahujú na rovnakú úroveň uskutočnených aktivít, činností, výkonov alebo využitia kapacity.

Možno napr. porovnávať skutočne vynaloženú réžiu s absolútnym rozpočtom Ako aj napr. porovnávať skutočne vynaložené režijné náklady s pevným

rozpočtom linerárne prepočítaným na skutočný objem aktivít.

Vypovedaciu schopnosť hodnotenia rozpočtov režijných nákladov ďalej zvyšuje aplikácia rozdielových metód riadenia réžie, ktoré vychádzajú z porovnania skutočne vynaložených režijných nákladov jednak s pevným rozpočtom lineárne prepočítaným na skutočný objem aktivity a jednak s variantným rozpočtom pre tento objem aktivity.

Zistené odchýlky sa analyzujú najmä podľa zodpovednosti za ich vznik.

11. kapitola Rozdielové metódy riadenia hospodárnostijednotkových nákladov

Rozdielové metódy v operatívnom riadení hospodárnosti Využitie:

- najmä prikontrole jednotkových nákladov, kt sú charakteristické svojím jednoznačný príčinným vzťahom ku konkrétnej jednotke uskutočňovaného výkonu a umožňuje:

stanoviť normy spotreby na konkrétnu jednotku výkonov, vyjadriť ich žiaducu hodnotovú úroveň okamžite zisťovať rozdiely medzi skutočnou a predbežne kalkulovanou výškou

nákladov,


identifikovať príčiny týchto rozdielov, prípadne priraďovať ich konkrétnym osobám, ktoré za ich vznik zodpovedajú.

Spotreba jednotkových nákladov na konkrétny výkon bude už na prvotnom doklade rozdelená:

na náklady vyjadrené vo výške vopred stanoveného ocenenia a normovanej spotreby a

rozdiel medzi vopred stanovenými a skutočne vynaloženými nákladmi.

Normová metóda riadenia hospodárnostiV zložitejších výrobných podmienkach, kde je rozdelená právomoc a zodpvednosť za

technickú prípravu výroby a za vlastnú výrobu medzi rôzne útvary, umožňujú rozdielové metódy:

vymedziť právomoc obidvoch skupín útvarov za nákladovú náročnosť výrobkov, kvantifikovať, ako splnili zadané úlohy v oblastiach, za ktoré zodpovedajú, a vyjadriť tak prínos jednotlivých útvarov k celkovým výsledkom v tejto oblasti.

Aplikácia rozdielových metód umožňuje prepojiť operatívnu kontrolu hospodárnosti s analýzou a hodnotením nákladovej náročnosti výkonov v dlhšom časovom intervale.

Operatívna kalkulácia a odchýlky od noriem - základom uplatnenia normovej metódy sú operatívne normy a z nich vychádzajúce

operatívne kalkulácie jednotkových nákladov. - Operatívne normy a kalkulácia tak umožňujú zisťovať rozdiely medzi skutočnými

a normovanými nákladmi, ktoré vyjadrujú úspory, resp. prekročenia oproti aktuálnej nákladovej úlohy

- Tieto rozdiely sa označujú ako odchýlky od noriem. - Dôležitými charakteristikami týchto odchýlok, ktoré je účelné pri ich vzniku zisťovať,

sú najmä miesto ich vzniku, príčina, zodpovedný pracovník a výrobok, ktorého sa odchýlka týka.

Odchýlka od operatívnej normy znamená:- prekročenie alebo- úsporu nákladov.

Využitie normovej metódy- bežné a preventívne riadenie hospodárnosti na najnižších rozlišovacích úrovniach

jednotlivých operácií- tiež v dlhodobejšie orientovaných úlohách výkonového a procesného riadenia.

Normová metóda:- umožňuje variantne sledovať stav a zmeny nedokončenej výroby, v skutočných, ako aj

vo vopred stanovených nákladoch vrátane ich rozdielu.- Aplikácia umožňuje štruktúrovať aj informácie o nákladoch dokončených výrobkov, ich

výslednú kalkuláciu potom nadväzne zostaviť rozdielovým spôsobom tak, že sa predbežné kalkulácie týchto výrobkov upravia o odchýlky.

Základná kalkulácia a zmeny noriem

Základná kalkulácia


- sa stanoví buď na úrovni východiskovej prepočtovej kalkulácie, kalkulácie cieľových nákladov, alebo

- na úrovni operatívnej kalkulácie platnej k začiatku hodnotového obdobia.

Rozdiel medzi základnou a operatívnou kalkuláciou sa označuje ako zmena normy.

Informácia o zmene normy má význam najmä v 2 prierezoch: ako kalkulačná informácia vzťahovaná na jedntoku výroby, ako informácia o celkovoom vplyve na nákladovú náročnosť produkcie

hodnoteného obdobia a označuje sa ako zmena noriem hrubej výroby.

2 základné spôsoby ocenenia hotových výrobkov a nedokončenej výroby: ak sa oceňujú hotové výrobky aj nedokončená výroba v operatívnych

kalkuláciách, rozdeľujú sa zistené zmeny noriem medzi dokončenú a nedokončenú výrobu

ak sa oceńuje nedokončená výroba v základných kalkuláciách, zahrŕňajú sa zmeny noriem, ktoré vznikli v období, plne do dokončenej výroby. Hotové výrobky sa potom súhrnne ocenia v novoplatných operatívnych kalkuláciách.

Výsledná kalkulácia jedného výríbku, ktoré ovplyvńujú tak zmeny, ako aj odchýlky od noriem, sa zisťujú:

VK = ZK + (-) ZN + (-) ON

VK – výsledná kalkulácia výkonuZK – základná kalkuláciaZN – podiel zmien noriem pripadajúcich na kalkulovaný výkonON – podiel odchýlok od noriem pripadajúcich na tento výkon.

Využitie normovej metódy v praxi

– pozrieť si v knihe od strany 219 – 229 (príklady + teória)

12. kapitola Zodpovednostné účtovníctvoa predpoklady jeho fungovania

- 2/3 20. storočiaZákladnými cieľmi vnútropodnikového zodpovednostného riadenia:

- je vymedzeni oblastí, ktoré jedntoliví pracovníci, resp. útvary môžu ovplyvniť- stanovenie úloh, ktoré treba dosiahnuť a- na základe spôsobu a úrovne splnenia zadaných úloh vyjadrenie diferencovaného

prínosu týchto pracovníkov k celopodnikovým výsledkom.

Pri zabezpečovaní týchto cieľov má podstatnú úlohu i zodpovednostné účtovníctvo. - to spravidla vymedzuje ako informačný subsystém zameriavajúci sa na zobrazenie

hodnotových vzťahov v zodpovednostnej štruktúre.

Podriadenosť zodpovednostného účtovníctva nadradenému systému zodpovednostného riadenia sa prakticky prejavuje tak, že na jeho fungovanie treba vytvoriť:

- organizačné- plánovacie a


- kontrolné predpoklady.

Základnými štrukturálnym predpokladom tvorby systému zodpovednostného riadenia je:- vybudovanie vzájomne konzistentnej organizačnej a ekonomickej štruktúry podniku- určujúcu úlohu má tvorba organizačnej štruktúry a v nej vertikálne väzby zamerané na

určenie a vymedzenie právomoci a zodpovednosti.

V prieniku s organizačnou štruktúrou sa potom vytvára ekonomická štruktúra zodpovednostných stredísk. Ich zmyslom je vyjadriť, či je motivačne účinné využit pri riadení útvarov hodnotové nástroje.

Možno rozlíšiť 6 typov zodpovednostných stredísk:“1. nákladovo riadené stredisko - je najnižší útvar, stredisku sa stanovia rozpočty ovplyvniteľných nákladov, kt sú

predmetom kontroly- kontrola potom prebieha spravidla dvojakým spôsobom:

skutočné náklady sa porovnávajú s pevným rozpočtom skutočné náklady sa porovnávjaú s vopred stanovenými nákladmi,

prepočítanými na skutočný výkon strediskaPríkladom: výrobné útvary vyrábajúce polotovary v strojárenských podnikoch

2. ziskové stredisko- zákl znakom je to, že pracovníci strediksa zodpovedajú tak za náklady, ako aj za výnosy

vynaložené vo vzťahu k vonkajšiemu okoliu podnikuPríkladom: závod predaja výrobného podniku

3. rentabilné stredisko- zodpovedá nielen za náklady a výnosy, ale do istej miery aj za výšku strediskom

viazaného pracovného kapitáluPríkladom: miestne odlúčený závod zaoberajúci sa výrobo a predajom doplnkových produktov podniku

4. investičné stredisko- vedúci tohto strediska má právomoc rozhodovať tiež o obstarávaní investícií.

Príkladom: závod zodpovedný za finalizáciu vyčlenenej časti podnikateľského procesu podniku

5. výnosové stredisko- je určitou analógiou nákladového strediska, avšak pre oblasť výnosov. - Od nákl str sa odlišuje tým, že svojou činnosťou ovplyvńuje najmä výšku výnosov

z predaja.- Nemá právomoc určovať ceny výrobko a tovaru, ale orientuje sa jeho primárny záujem

na maximálne objem predaja.- Zainteresovanosť ich pracovníkov sa viaže na rast výnosov z predaja, jednak na úsporu

ovplyvniteľných, predovšrkým režijných nákladov.Príkladom: podnikový útvar predaja, oddelenie predaja obchodného domu at´d.

6. výdavkové stredisko- jeho pracovníci sú všakzodpovední nie za náklady súvisiace s bežným časovým

obdobím, ale za výdavky, pri ktorých sa predpokladá, že prinesú podniku prospech v budúcnosti


- sú motivovaní jednak na dodržaní limitu účelovo vymedzených výdavkov, jednak na merateľných dlhodobých efektoch, ktoré možno chápať ako dôsledky koncepčne vynakladaných výdavkov.

Príkladom: útvary výskumu, vývoja, reklamné strediská ..

13. kapitola Riadenie zodpovednostnýchstredísk

Miera a oblasť právomocí a zodpovednosti, ktorou disponujú jednotlivé zodpovednostné strediská, má vplyv nielen na obsah a spôsob uplatnenia hodnotových nástrojov a kritérií, ale ja na ostatné metódy a nástroje vnútropodnikového zodpovednostného riadenia.

Z hľadiska spôsobu uplatnenia týchto nástrojov a metód sa rozlišujú 2 hraničné prístupy k riadeniu zodpovednostných stredísk:

a) centralizovanýb) decentralizovaný

Základné znaky riadenia v centralizovanom a decentralizovanom režimeOtázka Centralizácia Decentralizácia

1 Ako sa zadávajú Formou direktív. Nepriamo.úlohy strediskám? Krátky čas.interval V dlhšom čas.intervale Dôraz na naturálne Dôraz na hodnotov.krit.: zadané úlohy. –- vonkajšie –- vnútorné.

2 Ako sa kontroluje Z nadriadenej úrovne, Dôležitá je aj vnútornáich plnenie? na zákl.riadenia útvarová kontrola. pomocou odchýlok

3 Akú dôležitosť Odvodenú - určené na Útvar sa primárnemajú hodnotové podporu informácií o rozhoduje na základenástroje a kritéria? plnení naturálne hodnotov.kritérií, najmä zadaných úloh- zisku a rentability.

4 Čo vyjadrujú zadané Najmä to, ako hospod. Príspevok útvaru k hodnotové kritériá? a kvalitne plní útvar celopodnik.kritériam: zadané úlohy, niekdy –- k výnosnosti vlož.kap i to, ako sa mu darí –- k zisku maximaliz.objem,resp. –- k finanč.situácii optimalizov.sortiment

5 Sú útvary izolované Áno,najmä pomocou V zásade nie.Utvar nesieod vplyvov vonk.prost? relatívne stálych vplyv vonkajšieho prostr. vnútropod.cien na úr. A v rámci vymedzenej vopred stanov.nákl. právomoci a zodpoved. Rešpektuje sa špecific. zodpovedá za svoj ď. charakter útvaru a pod. rozvoj v týchto podmienk. ktoré sa mu vytvorili

6 Na aké kritériá sa Na údaje plánu a skutoč. Na skutočne dosiahnutéprimárne viaže dosiahnuté výsledky: výsledky vyjadrené hmotná –- pri natur.úlohách pomocou hodnotovýchzainteresovanosť? –- pri strediskových kritérií. Menší dôraz sa hodnotových kritériách. kladie na celopodnik. Podstat.časť sa viaže výsledky. na výsledky podniku ako celku. Zainteresovanosť sa v prvom kroku orientuje


na vedúcich pracov stredísk.

14. kapitola Využitie hodnotových kritérií v riadení zodpovednostných stredísk

Rozhodnutie o prevažne centralizovanej alebo decentralizovanej orientácii zodpovednostného riadenia ovplyvňuje o.i. aj spôsob koncipovania a využitia hodnotových informácií a kritérií, kt sú obsahom zodpovednostného účtovníctva.

Najdôležitejšími z nich sú informácie: o nákladoch, ktoré strediská svojou činnosťou ovplyvńujú, o ich výnosoch a o výške vnútropodnikového výsledku hospodárenia.

a) náklady zodpovednostných stredískPre manaž. Riadenie majú zásadný význam 3 prierezy:

1. výkonový pohľad - zameraný na zobrazenie vzťahu hodnotových veličín k jednotlivým výrobkom, prácam a službám

2. zodpovednostný pohľad – sledujúci priebeh hodnotových kritérií z hľadiska stredísk, ktoré zodpovedajú za ich vznik.

3. pohľad zobrazujúci náklady procesov, činností a čiastkových aktivít.+ viac str. 259 – 261

b) výnosy zodpovednostných stredískNástrojom ocenenia výkonov stredísk sú vnútropodnikové ceny.

Obsah vnútropodnikových cien:- sú ceny stanovené na úrovni čiastkových, plných alebo oportunitných strediskových

nákladov, ceny zvýšené o ziskovú prirážku a vnútropodnikové ceny stanovené dohodou.

Funkcie vnútropodnikových cien:- motivovať pracovníkov zodpoved.stredísk k takému konaniu, ktoré bude efektívne

nielen pre nich, ale najmä pre podnik ako celok. - Fungovať ako meradlo činnosti strediska- Odrážať aj úroveń právomocí a zodpovednosti strediska, a to nielen vo vertikálnych

vzťahoch nadradenosti a podriadenosti, ale aj v horizontálnych kooperačných väzbách.

Typy vnútropodnikových cien1. s pripočítaním ziskovej prirážky /zisková vnútropodniková cena

- je stanovená na vyššej úrovni, ako sú vopred stanovené náklady uskutočňov.výkonov- používa sa na ocenenie finálnych výkonov, ktoré sa predávajú mimo podniku- využíva sa najmä pri riadení v ziskových, rentabilných a investičných strediskách

2. odvodená od úrovne trhovej ceny- určitou modifikáciou predchádz typu vnútro ceny je trhová ceny.- Pri jej uplatnení treba však mať na zreteli podstatné dôsledky:

využitie trhovej ceny je obmedzené na predtým charakterizované útvary s relatívne vyššou úrovňou právomoci a zodpovednosti, môže aj na tejto úrovni vzniknúť problém, že rozdiel medzi výnosmi odvodenými z trhovej ceny a ovplyvniteľnými nákladmi nie je úplne v právomoci hodnoteného útvaru.

3. vnútropodniková cena na úrovni plných strediskových nákladov


- je typom ocenenia, ktoré možno použiť najmä ako nástroj orientácie strediska na zvyšovanie objemu výkonov, prípadne na efektívne zmeny sortimentu.

- Stredisko, ktorého výnosy sú takto stanovené a ktoré vlastnou zásluhou zvyšuje objem uskutočńovaných výkonov, realizuje objemovú odchýlku vznikajúcu lepším než stanoveným využitím kapacity svojho zariadenia.

4. vnútropodniková cena na úrovni variabilných nákladov- možno aplikovať najmä v nákladovo riadených strediskách, ktoré sú primárne riadené

direktívnymi, naturálne vyjydrenými úlohami - plnú účinnosť dosahuje tento typ ocenenia za predpokladu, že sa oddelene hodnotí

hosodárnosť strediska v oblasti jednotkových a režijných nákladov. - Ako nástroj kontroly hospodársnosti jednotkových nákladov sa využíva najmä

operatívna a základná kalkulácia.

5. vnútropodniková cena na báze oportunitných nákladov- má význam najmä pre dodávajúce stredisko.- Inrmuje ho o hraničných nákladoch, ktoré možno vynaložiť na zabezpečenie

dodatočných výkonov bez toho, aby vzrástli náklady finálnych výkonov nad úroveň vyjadrujúcu prah racionality.

6. vnútropodnikové ceny stanovené dohodou- sú koncipované na základe dohody medzi predávajúcicm a predávajúcim strediskom- majú význam najmä v prípadoch individuálne dohodnutých subdodávok. - Rozlišjú sa 3 základné funkcie:

vnútropod.cenu stanoví alebo minimálne schvaľuje podnikové vedenie, odvodzuje sa od trhovej ceny, vedenie si vyhradzuje len právo zásahu, ak by

trhová cena pôsobila proti záujmom podniku stanoví sa dohodou medzi dodávajúcicm a odberajúcim strediskom, podnikové

vedenie zasahuje len vtedy, ak by k dohode nedošlo.

Vnútropodnikový výsledok hospodárenia

Môže vystupovať v 2 základných obsahových vymedzeniach:1. v decentralizovanom prístupe sa koncipuje ako meradlo efektu s cieľom vyjadriť

príspevok strediska k celkovému zisku podniku2. v centralizovanom prístupe sa koncipuje najmä ako informačný zdroj vyjadrujúci

úroveň hospodárnosti a kvality, s akou stredisko splnilo stanovené úlohy.

Obidve uvedené poňatia sú zároveň prejavom jednej z 2 funkcií, ktoré vnútropodnikový výsledok hospodárenia plní – a) tzv. kriteriálnej funkcie.

b)) stimulačná funkcia- možno vnútropodnikový výsledok hospodárenia využiť ako základňu hmotnej

zainteresovanosti, ktorá orientuje iniciatívu útvarov k plneniu podnikových cieľov.

Využitie peňažných tokov v zodpovednostnom riadení - je formou, ktorá sa využíva pri riadení hierarchicky najvyšších vnútropod útvarov –

najmä rentabilitných a investičných stredísk. - Má 2 funkcie:

A) kriteriálna funkcia


- pri hodnotení prínosu týchto útvarov k finančnej pozícii podniku,B) stimulačnej funkcii

- ako informačný podklad na vyjadrenie podmienok zainteresovanosti strediska na prínose vyjadrenom pomocou peńažných tokov.

Predpoklady využitia peňažných tokovPodstatným znakom zobrazenia peňažných tokov na účely útvarového riadenia je to,

- že zodpovednos stredísk za peňažné toky nie je účelné riešiť aj decentralizáciou finančných prosrtriedkov na samostatných účtoch či podúčtoch stredísk.

+ viac str. 270

Vnútropodniková bankaOkrem hodnotenia nákladov, výnosov a vnútropodnikového výsledku sa môže

v hierarcicky najvyšších strediskách uplatniť aj zainteresovanosť na ich prínose k finančnej pozícii podniku.

Nástrojom merania tohto prínosu je vnútropodniková banka- ak prostriedok zobrazenia tokov peňazí, ku ktorým by dochádzalo pri teoretickom

rozčlenení podniku na samostatné subjekty.

Vnútropodniková banka- odráža akýkoľvek pohyb majetku, záväzkov a vlastného kapitálu, kt v konečnom

dôsledku bude mať vplyv na zmenu stavu finančných prostriedkov

Aplikácia vnútropodnikovej banky môže prinášať viacero nových pohľadov na aktivity zodpovednostných stredísk.

- rozvíja ich hodnotenie o prínos k celkovej finančnej pozícii podniku- umožňuje presnejšie sledovať a riadiť faktory ovplyvńujúce solventnosť a likviditu- a motivačne pôsobí na upevnenie vnútropodnikových vzťahov

Documents

Man Ucto Kniha