Manželovo tajomstvo - úryvok

11

Kapitola 1

Všetkému bol na vine berlínsky múr. nebyť berlínskeho múra, cecilia by nikdy nebola našla ten list a teraz by nesedela pri ku-chynskom stole a nepotláčala nutkanie otvoriť obálku.

sivá obálka, trochu zaprášená. slová na nej boli napísané mod-rým večným perom, rukopisom, ktorý poznala rovnako dobre ako vlastný. Obrátila ju v rukách. bola prelepená žltkavou lepia-cou páskou. Kedy to asi bolo napísané? Zdala sa jej stará, akoby napísaná pred mnohými rokmi, ale nemohla si tým byť istá.

neotvorí ju. bolo jej absolútne jasné, že ju nemá otvoriť. Vždy bola rozhodná, a keď sa už ustálila v názore, že list neotvorí, ne-bolo o čom premýšľať.

hoci, pravdupovediac, čo by sa stalo, keby ju otvorila? stalo by sa niečo hrozné? Každá žena by ju bez váhania otvorila. V du-chu si prebehla zoznam priateliek a uvažovala, čo by jej povedali, keby im teraz zavolala a spýtala sa ich, čo si o tom myslia ony.

Miriam Openheimerová: Jasné, otvor ju.erica edgecliffová: Že váhaš! Okamžite ju otvor. Laura Marksová: Áno, mala by si ju otvoriť. a prečítaj mi, čo

sa tam píše.sarah sacksová: sarah sa nebude pýtať, tá sa nikdy nevedela

rozhodnúť. ak sa jej cecilia spýtala, či chce čaj alebo kávu, celú

L I A N E M O R I A R T Y O VÁ

1 2

minútu len sedela a so zvrašteným čelom uvažovala nad plusmi a mínusmi tých dvoch nápojov, až nakoniec povedala: „Kávu! nie, počkaj, čaj!“ Z takéhoto rozhodovania by ju mohlo aj poraziť.

Mahalia ramachandranová: určite nie. bolo by to neúctivé voči tvojmu manželovi. nesmieš ju otvoriť.

Mahalia vedela byť niekedy až priveľmi sebaistá, a vždy pritom upierala na človeka veľké hnedé karhajúce oči.

cecilia nechala list ležať na kuchynskom stole a šla zapnúť čajník.dočerta s berlínskym múrom a so studenou vojnou aj s člo-

vekom, ktorý tam sedel v tom tisícdeväťsto štyridsiatom neviem-koľkom a premýšľal, čo urobiť s tými nevďačnými nemcami. Ten chlap zrazu len luskol prstami a zvolal: „dočerta, už to mám! Postavíme veľký múr, a tak zadržíme tých magorov doma!“

Zrejme nehovoril ako britský major.esther by vedela, kto prišiel s nápadom postaviť berlínsky múr.

Pravdepodobne by jej vedela povedať aj jeho dátum narodenia. samozrejme, bol by to muž. Iba chlap je schopný vymyslieť niečo také kruté – také bezhranične hlúpe, a pritom brutálne účinné.

Je to sexizmus?naliala vodu do čajníka, zapla ho, papierovou utierkou zotrela

z drezu kvapky vody, aby sa blyšťal.Jedna z mamičiek v škole, ktorá mala troch synov takmer

v tom istom veku, ako boli ceciliine tri dcéry, minulý týždeň pred začiatkom zasadania výboru na prípravu slávností pozna-menala čosi, na čo cecilia povedala, že to bolo „trošilinku sexis-tické“. cecilia si už nespomínala, čo vtedy povedala, no iba žar-tovala. ale nemajú ženy právo byť ďalších dvetisíc rokov sexistky?

Možno je sexistka.Voda zovrela. Ponorila do nej čajové vrecúško earl Grey a dí-

vala sa, ako sa čierna farba šíri vodou ako atrament. sú aj horšie veci než byť sexistka. Mohla by byť napríklad osobou, ktorá pri vyslovovaní slova „trošilinku“ to naznačí prstami.

M A N Ž E L O V O T A J O M S T V O

1 3

Pozrela na čaj a vzdychla si. Teraz by bodla kvapka alkoholu, ale vzdala sa alkoholu, lebo je pôst. už len šesť dní. Mala pripra-venú fľašu shirazu, chystala sa ho otvoriť na Veľkonočnú nedeľu, keď príde na obed tridsaťpäť dospelých ľudí a dvadsaťtri detí, bude to potrebovať. hoci, samozrejme, s hostinami mala boha-té skúsenosti. usporadúvala hostiny nielen na Veľkú noc, ale aj na deň matiek, na deň otcov a na Vianoce. John-Paul mal päť mladších bratov, všetci boli ženatí a mali deti. Takže celá perepúť. Všetko závisí od plánovania. Od bezchybného plánovania.

Vzala šálku s čajom, odniesla si ju na stôl. Prečo si odopiera víno kvôli pôstu? Polly je rozumnejšia. rozhodla sa, že si odriek-ne jahodový džem. cecilia si nikdy nevšimla, že by Polly mala viac ako bežný záujem o jahodový džem, hoci teraz, samozrejme, ju často pristihla, ako stojí pri otvorenej chladničke a túžobne naň hľadí. To je sila odriekania.

„esther!“ zakričala.esther v susednej izbe sledovala so sestrami Najväčšieho lúzera,

pričom sa kŕmili z obrovského vrecka slaných octových čipsov, ktoré zostali od grilovačky na deň austrálie pred niekoľkými mesiacmi. cecilia netušila, prečo jej tri štíhle dcéry tak rady po-zorujú ľudí s nadváhou, ako sa potia, kričia a hladujú. neosvojili si pritom zdravšie stravovanie. Mala by zájsť do izby a skonfiško-vať im to vrecko čipsov, ibaže všetky bez reptania zjedli na večeru lososa s brokolicou na pare a nemala silu, aby sa s nimi hádala.

Počula, ako v televízii ktosi zakričal: „dostanete nič za nič!“Jej dcéram neuškodí, keď to počujú. nikto to nevedel lepšie

ako cecilia! ale nepáčil sa jej výraz odporu, ktorý sa pritom mi-hol na ich hladkých mladých tvárach. dávala si veľký pozor, aby pred dcérami netrúsila negatívne poznámky, pokiaľ išlo o telesný vzhľad, no o svojich priateľkách to povedať nemohla. Len ne-dávno Miriam Openheimerová povedala tak nahlas, že to mohli počuť všetky ich citlivé dcéry: „Páni, pozrite sa na moje brucho!“


1 4

a stisla si mäso medzi prstami, akoby to bolo čosi nechutné. no výborne, Miriam, akoby naše dcéry nedostávali denne milión posolstiev, aby nenávideli svoje telo.

ale Miriam skutočne trochu pribúdalo sadlo.„esther!“ zakričala znova.„Čo je?“ odpovedala esther trpezlivým hlasom a cecilia mala

podozrenie, že podvedome napodobňuje jej hlas.„Komu to napadlo postaviť berlínsky múr?“„no, tvrdia, že nikitovi chruščovovi!“ odvetila esther okam-

žite a vyslovila to exoticky znejúce meno s vlastnou predstavou o ruskom prízvuku. „Tuším to bol ruský premiér. ale mohol to byť aj...“

Jej sestry ju okamžite umlčali, zdvorilo ako vždy.„sklapni, esther!“„esther! nepočujem telku!“„Ďakujem, zlatko!“ cecilia popíjala čaj a predstavovala si, že sa

vráti v čase a ukáže tomu chruščovovi, kde je jeho miesto.Nie, pán Chruščov, nijaký múr sa nekoná. Ten múr by veru ne-

dokázal, že komunizmus funguje. Nedopadlo by to dobre. Pozrite, súhlasím, že kapitalizmus nie je ideálne riešenie! Môžem vám uká-zať svoj výpis z účtu. Ale mali by ste sa nad tým ešte raz zamyslieť.

Potom by cecilia nenašla o päťdesiat rokov po jeho postavení tento list a nemala by z neho zvláštny pocit. ako sa to povie?

aha, je nesústredená, cíti to.a jej sa páči pocit, keď sa cíti sústredene. bola hrdá na svoju

schopnosť sústrediť sa. Jej každodenný život sa skladal z množ-stva drobných kúskov: „Potrebujem koriander... Isabel treba dať ostrihať... Kto sa bude v utorok dívať na Pollino baletné vystú-penie, keď pôjdem s esther k logopédke?“ bolo to ako tá veľká skladačka, nad ktorou Isabel dokáže sedieť celé hodiny. a pred-sa cecilia, ktorá na skladačky nemala trpezlivosť, presne vedela, kam patrí každučký kúsok jej života a kam treba položiť ďalší.


1 5

no dobre, možno život, akým cecilia žila, nebol nezvyčajný ani zaujímavý. Matka školopovinných detí, na polovičný úväzok dílerka výrobkov značky tupperware, nebola herečka ani... poetka žijúca vo Vermonte. (cecilia sa prednedávnom dozvedela, že jej spolužiačka zo strednej školy Liz broganová vyhrala nejakú cenu za poéziu a žije vo Vermonte. Liz, ktorá mala tak rada sendviče so syrom a s nátierkou Vegemite a večne strácala študentskú preukáž-ku na autobus. cecilia musela vynaložiť veľké úsilie na to, aby ju to nehnevalo. niežeby chcela písať básne. ale aj tak. Vždy si mys-lela, že ak niekto bude mať obyčajný život, bude to Liz brogano-vá.) samozrejme, cecilia vždy túžila po celkom obyčajnom živote. Som typická mamička z predmestia, prebleslo jej niekedy mysľou, akoby ju niekto obvinil, že sa pokladá za niečo viac.

Iné mamičky často hovorili, že sú zavalené prácou a majú problémy sústrediť sa na jednu vec. neraz sa jej pýtali: „ako to všetko zvládaš, cecilia?“ Čo im na to mala odpovedať? Čo sa im na tom zdá také ťažké?

ale teraz akoby sa všetko rúcalo. nevidela v tom logiku.Možno to nesúviselo s tým listom. Možno to súvisí s hormón-

mi. Podľa doktora Mcarthura „pravdepodobne sa blíži k me-nopauze“. („ach, to iste nie!“ odpovedala cecilia automaticky, akoby reagovala na nejakú vtipnú narážku.)

Možno prežíva úzkosť, akú prežívajú iné ženy. Iné ženy. Vždy sa jej zdalo, že úzkostlivé ženy sú zlaté. rozkošné úzkostlivé ženy, ako je sarah sacksová. najradšej by ich pohladila po hlavách pl-ných obáv.

Možno keby otvorila ten list a zistila by, že o nič nejde, znova by bola sústredená. Má dosť inej roboty. Musí poskladať dva koše plné vypranej bielizne. Vybaviť tri naliehavé telefonáty. Musí upiecť bezlepkový koláč pre členov skupiny navrhujúcej školskú webovú stránku (to znamená pre Janine davidsonovú) na zaj- trajšie stretnutie skupiny.


1 6

bolo toho ešte dosť, z čoho by mohla byť úzkostlivá.napríklad sex. Ten mala vždy v úzadí mysle.Zamračene si prešla dlaňami po bokoch. Po priečnom svalstve,

ako ju učila inštruktorka na pilatese. ach, pre sex sa naozaj netre-ba trápiť. Odmietala naň myslieť. nie je podstatný.

hoci možno je pravda, že od toho vlaňajšieho rána si uvedo-movala svoju krehkosť a pochopila, že starosti o koriander a vy-pratú bielizeň sa môžu v okamihu rozplynúť, jej obyčajnosť môže vyprchať a zrazu sa z nej stane žena na kolenách s tvárou zdvih-nutou k oblohe, ktorej zopár žien pribehlo na pomoc, ale iné odvrátili hlavu, a hoci nevyslovili tie slová, prebleslo im hlavou: Nedovolím, aby sa ma to týkalo.

cecilia to znova videla tisíci raz – malý spiderman letel. bola jednou z tých žien, ktoré sa rozbehli. samozrejme, prud-ko otvorila dvere na aute, hoci vedela, že to nikomu nepomôže. Jej deti sa nikdy nehrali s tým chlapčekom. Ona nikdy nepila kávu s tou ženou na kolenách. Zhodou okolností len zastala na semaforoch na druhej strane križovatky, keď sa to stalo. asi päťročný chlapček v červeno-modrom kostýme spiderma-na stál na kraji cesty a držal sa mamy za ruku. bol Týždeň knihy. Preto mal na sebe ten kostým. cecilia ho pozorovala a prebleslo jej hlavou: Hm, Spiderman nie je knižný hrdina. Vtedy chlapček celkom bezdôvodne pustil maminu ruku a vošiel na cestu. cecilia zvrieskla. neskôr si spomenula, že inštinktívne stlačila klaksón.

Keby cecilia bola prechádzala cez tú križovatku o pár minút neskôr, nevidela by, ako sa to stalo. stačilo by desať minút a smrť toho chlapca by nebola nič viac než dopravná obchádzka. ale teraz to bola spomienka, pre ktorú jej pravdepodobne vnúčatá budú hovoriť: „nedrž ma za ruku tak silno, stará mama.“

Medzi malým spidermanom a týmto listom na pohľad nie je nijaká súvislosť.


1 7

Prichádzalo jej to na myseľ vo zvláštnych chvíľach.cecilia končekom prsta posunula list po stole a vzala do ruky

estherinu knihu z knižnice: Vznik a pád Berlínskeho múra.Takže berlínsky múr. no skvelé!To, že berlínsky múr sa stane významnou súčasťou jej života,

zistila dnes pri raňajkách.Pri kuchynskom stole sedeli len cecilia a esther. John-Paul bol

až do piatka v chicagu a Isabel aj Polly ešte spali.cecilia normálne nesedávala pri raňajkách. Zjedla ich posto-

jačky pri kuchynskom pulte, zatiaľ čo pripravovala deťom obed, kontrolovala si na iPade objednávky výrobkov Tupperware, vy-kladala umývačku, posielala klientom esemesky, ale málokedy mala príležitosť porozprávať sa so svojou zvláštnou, drahou stred-nou dcérou, a tak si k nej sadla s miskou müssli, zatiaľ čo esther sa prehrýzala burizonmi, a čakala.

naučila sa, že pri svojich dcérach sa musí držať zásady: nič nehovor. neklaď nijaké otázky. dopraj im čas a ony ti nakoniec povedia, čo im chodí po rozume. bolo to ako rybačka. Treba byť ticho a trpezlivo čakať. (alebo to aspoň počula. cecilia by si radšej zatĺkla klince do čela, než by išla na rybačku.)

Ticho pre ňu nebolo typické. rada rozprávala. „Počuj, dokážeš ty niekedy držať klapačku?“ spýtal sa jej raz bývalý chlapec. Keď bola nervózna, veľa rozprávala. Zrejme znervóznela z toho chlap-ca. hoci veľa rozprávala, aj keď bola šťastná.

ale v to ráno nič nepovedala. Len jedla a čakala, a napokon esther skutočne začala hovoriť.

„Mami,“ povedala trochu šušlavo tenkým hláskom. „Vedela si, že niektorí ľudia utiekli cez berlínsky múr v teplovzdušnom balóne, ktorý si sami vyrobili?“

„To som naozaj nevedela,“ priznala cecilia, hoci to možno predsa len vedela.

Zbohom, Titanic, zdravím, Berlínsky múr, pomyslela si.


1 8

bola by radšej, keby jej esther povedala niečo o svojich po-citoch, o tom, či má obavy zo školy, o svojich priateľkách, keby mala nejaké otázky o sexe, ale nie – ona sa chcela rozprávať o ber-línskom múre.

esther mala už od svojich troch rokov takéto záujmy, presnej-šie povedané, obsesie. najprv to boli dinosaury. Pravda, veľa detí sa zaujímalo o dinosaury, ale estherin záujem bol, pravdupove-diac, dosť vyčerpávajúci a trochu zvláštny. nič iné ju nezaujímalo – kreslila dinosaury, hrávala sa s dinosaurami, obliekala sa ako dinosaurus. „Ja nie som esther,“ hovorila. „som Tyrannosaurus rex.“ Všetky rozprávky na dobrú noc museli byť o dinosauroch, každý rozhovor sa krútil okolo dinosaurov. ešte šťastie, že Johna--Paula to zaujímalo, lebo ceciliu to po piatich minútach nudilo. (Vyhynuli! nemali jej čo povedať!) John-Paul brával esther na návštevy do múzea. nosil jej domov knihy. sedával s ňou celé hodiny a zhovárali sa o bylinožravcoch a mäsožravcoch.

Odvtedy sa estherine „záujmy“ rozšírili od horských dráh po ropuchy. V poslednom čase ju zaujímal Titanic. Mala desať ro-kov a bola dosť veľká, aby si sama hľadala literatúru v knižnici aj na internete, a cecilia bola ohromená informáciami, ktoré získa-la. Ktoré desaťročné dieťa leží v posteli s historickými knihami, takými veľkými a hrubými, že ich ledva udrží?

„Povzbudzujte ju v tom!“ hovorili učiteľky, ale cecilia mala niekedy obavy. Zdalo sa jej, že esther je možno tak trochu autist-ka alebo má k autizmu veľmi blízko. ceciliina mama sa zasmiala, keď dala pred ňou najavo svoje obavy. „ale veď esther je presne ako ty!“ vyhlásila. (To nebola pravda. To, že udržiavala vo svojej zbierke barbín dokonalý poriadok, sa s tým nedalo porovnávať.)

„Vieš, že mám kúsok z berlínskeho múra?“ nadhodila cecilia v to ráno. Zrazu si na to spomenula a potešilo ju, keď videla, ako sa esther od záujmu rozžiarili oči. „Krátko po tom, čo padol berlínsky múr, som bola v nemecku.“


1 9

„Môžem sa na to pozrieť?“ spýtala sa esther. „Môžem ti ho dať, srdiečko.“Isabel a Polly túžili po šperkoch a nových šatách – esther po

kamienku z berlínskeho múra.cecilia bola v roku 1990, krátko po oznámení, že padol ber-

línsky múr, so svojou priateľkou sarah sacksovou na šesťtýždňo-vom výlete po európe. Mala vtedy dvadsať rokov. (sarina chýrna nerozhodnosť dokonale ladila s ceciliinou rozhodnosťou, takže boli ideálna dvojica. nevyskytli sa medzi nimi nijaké konflikty.)

Keď prišli do berlína, videli, ako turisti stoja pri berlínskom múre a usilujú sa kľúčmi, kameňmi odrypnúť si kúsok z muriva ako suvenír. Múr vyzeral ako obrovská mŕtvola draka, ktorý ke-dysi terorizoval mesto, a turisti akoby boli vrany, ktoré oďobáva-jú jeho pozostatky.

bez nástrojov bolo ťažké odrypnúť si poriadny kúsok, a tak sa cecilia a sarah rozhodli (hm, cecilia sa rozhodla), že si kúpia dva kúsky od podnikavých miestnych obyvateľov, ktorí si tam rozloži-li koberčeky a ponúkali suveníry od výmyslu sveta. Kapitalizmus zvíťazil. dalo sa tam kúpiť všetko možné od sivých kúskov veľkých ako štulne po obrovské skaly, dokonca posprejované grafitmi.

cecilia si nespomínala, koľko zaplatila za sivý kamienok, ktorý pokojne mohol pochádzať z nejakej záhrady. „asi aj pochádza,“ poznamenala sarah, keď v ten večer sadli na vlak z berlína a smiali sa na svojej dôverčivosti, ale aspoň mali pocit, že sa stali súčasťou histórie. cecilia strčila svoj kúsok do papierového vrecka, na kto-ré napísala MÔJ KÚsOK Z berLÍnsKehO MÚra, a keď sa vrátila do austrálie, hodila ho do škatule s ostatnými suvenírmi, ktoré cestou nazbierala – boli tam podložky pod poháre, lístky na vlak, jedálne lístky, zahraničné mince, hotelové kľúče.

cecilia teraz ľutovala, že sa väčšmi nesústredila na múr, že ne-nafotila viac obrázkov, nezískala viac zážitkov, ktoré by mohla rozprávať esther. V skutočnosti si asi najlepšie pamätala to, ako


2 0

sa v nočnom klube bozkávala s pekným hnedovlasým nemcom. Vyberal z drinku kocky ľadu a prechádzal jej nimi po kľúčnej kosti, čo sa jej vtedy zdalo neuveriteľne erotické, no teraz to po-važovala za nehygienické a nepríjemné.

Keby vtedy bola zvedavé, politicky uvedomelé dievča, ktoré by sa dalo do reči s miestnymi a vypytovalo by sa, aké to bolo žiť v tieni toho múra. namiesto toho môže dcére rozprávať aku-rát o bozkávaní a kockách ľadu. samozrejme, Isabel aj Polly by o tom rady počúvali. alebo aspoň Polly. Isabel bola možno vo veku, keď považuje pomyslenie na to, že jej matka sa s niekým bozkáva, za nechutné.

cecilia si napísala na zoznam dňa Nájsť pre E. kúsok z Berlín-skeho múra (na zozname už mala dvadsaťpäť položiek – na ich zostavenie použila aplikáciu iPhonu) a asi o druhej popoludní išla ten kúsok pohľadať do podkrovia.

Podkrovie bolo možno priveľmi malebné označenie na sklad na povale. dalo sa tam dostať len tak, že človek spustil rebrík z padacích dverí.

Keď bola hore, musela sa prikrčiť, aby si nebuchla hlavu. John--Paul tam odmietal chodiť. Trpel klaustrofóbiou a do kancelárie na šiestom poschodí chodil peši, aby sa nemusel voziť výťahom. Ten chudák mal pravidelne nočné mory – snívalo sa mu, že zo-stal uväznený v miestnosti, kde sa scvrkávali steny. „steny!“ kričal zo sna, zobudil sa spotený a s vyvalenými očami. „Myslíš, že si bol v detstve zamknutý v kredenci?“ spýtala sa ho raz cecilia (jeho matka by toho bola schopná), ale bol si istý, že nie. „John--Paul v detstve nikdy netrpel nočnými morami,“ vyhlásila jeho matka, keď sa jej na to cecilia spýtala. „Vždy sa vyspal doružova. Možno mu dávaš neskoro večer veľmi ťažké jedlo.“ cecilia bola teraz už zvyknutá na jeho nočné mory.

Podkrovie bolo malé a zapratané, ale útulné a dokonale uspo-riadané, samozrejme. Za posledné roky sa slovo „usporiadané“


2 1

stalo jej najvýraznejšou povahovou črtou. Zvláštne, že kedysi si ju rodina a priatelia pre to doberali, ale potom sa to stalo jej trvalou vlastnosťou, takže teraz bol jej život mimoriadne dobre usporiadaný, akoby materstvo bolo šport a ona špičková atlétka. ani čo by si myslela: Ako ďaleko v tom môžem zájsť? Koľko toho ešte natlačím do svojho života, aby som nad tým nestratila kontrolu?

Preto mali iní ľudia, napríklad jej sestra bridget, izby plné za-prášených harabúrd, zato ceciliino podkrovie bolo plné bielych plastových kontajnerov jasne označených nálepkami. Jediné, čo sa nepodobalo na ceciliu, bol štôs škatúľ od topánok, ktoré pat-rili Johnovi-Paulovi. Účty z každého roka rád držal v samostatnej škatuli. robil to celé roky, aj predtým než sa zoznámil s ceciliou. bol hrdý na svoje škatule od topánok, preto mu radšej nepovedala, že oveľa efektívnejšie by využil priestor, keby tam dal registračku.

Vďaka nálepkám na kontajneroch cecilia takmer okamžite našla kúsok z berlínskeho múra. Otvorila veko na kontajneri s označením Cecilia: Cesty/suveníry – 1985 – 1990. a tam le-žal ten kúsok vo vyblednutom, pôvodne hnedom papierovom vrecúšku. Jej kúsok histórie. Vybrala ten kus skaly (cementu?) a podržala ho v dlani. bol ešte menší, než si pamätala. nevyzeral veľmi pôsobivo, ale dúfala, že sa jej za to esther odmení tým svo-jím zvláštnym úsmevom s kútikmi vykrivenými nadol. Človek sa musel poriadne usilovať, ak chcel od esther vymámiť úsmev.

Potom sa cecilia dala rozptýliť (áno, každý deň sa jej podarilo dosiahnuť veľa, ale nie je predsa stroj, niekedy si ukradla trochu času aj pre seba), prehrabávala sa v tej škatuli a smiala sa na fot-ke, na ktorej bola s tým mladým nemcom, čo sa hral s kockami ľadu. Tak ako jej kúsok berlínskeho múra, ani on nebol taký pô-sobivý, ako si pamätala. Vtedy zazvonila pevná linka, zvonenie ju vytrhlo z rozjímania o minulosti a tak prudko vstala, až si buchla hlavu o strop. steny, steny! Zahrešila, zatackala sa a lakťom vrazi-la do Johnovej-Paulovej veže zo škatúľ od topánok.

Documents

Manželovo tajomstvo - úryvok