1

MARAVA a MARKOMANI Oskaacuter Cvengrosch ndash Tajneacute dejiny Slovenska Slovenov a Sloveniek

Slovania suacute pocircvodniacute obyvatelia Euroacutepy napriek tomu že ich suacutedobiacute historici pod rocircznymi menami

objavujuacute až v šiestom či siedmom storočiacute po Kristovi V greacuteckych prameňoch ako Sklavoi v latinskyacutech ako Sclavi Slavi a v nemeckyacutech ako Wenden či Slawen

Archeologickeacute naacutelezy však jednoznačne dokazujuacute že Slovania obyacutevali napriacuteklad veľkuacute časť Nemecka už pred našiacutem letopočtom preto vykonštruovanaacute teoacuteria o osiacutedleniacute strednej a južnej Euroacutepy Slovanmi niekedy v 6 storočiacute je nielenže prežitkom ale priam nelogickou zlaacutetaninou O tom že Slovania pocircsobili ako domaacutece obyvateľstvo Euroacutepy nielen na uacutezemiach suacutečasnyacutech ale i v krajinaacutech ktoreacute sa dnes považujuacute za germaacutenske či romaacutenske svedčiacute celyacute rad priamych i nepriamych docirckazov z oblasti archeoloacutegie piacutesomnyacutech historickyacutech prameňov ale i lingvistiky

Ak sa zbaviacuteme predsudkov o sťahovaniacute Slovanov a začneme sa na znaacuteme pramene diacutevať inyacutem pohľadom dokaacutežeme objaviť stopy našich predkov pod naacutelepkou Germaacutenov či Keltov a obraz histoacuterie pred 6 storočiacutem dostane diametraacutelne odlišneacute kontuacutery

Markomani a Kvaacutedi Jeden z najvyacuteznamnejšiacutech riacutemskych historikov Tacitus Publius Cornelius (55 nl - dagger) vo svojom

historicko-etnografickom diele Germaacutenia popisuje naacuterody a kmene obyacutevajuacutece Germaacuteniu ktoraacute sa tiahla od riek Ryacuten a Dunaj smerom na sever a vyacutechod kde jej hranicu tvorilo uacutezemie Sarmatov a Daacutekov Do povodia Dunaja umiestňuje Sveacutebske kmene Hermundurov Naristov Marcomanov a Quaacutedov Obec Hermundurov (zhruba uacutezemie dnešnyacutech južnyacutech Čiech a juhovyacutechodneacuteho Nemecka) sa nachaacutedzala v tesnej bliacutezkosti raetskej provincie Vedľa Hermundurov siacutedlili Naristi (severneacute Rakuacutesko) a ďalej Marcomani a Quaacutedi ( dnešnaacute Morava a Slovensko)

Marcomani aj Quadi suacute všeobecne považovaniacute za Germaacutenov avšak pri bližšom skuacutemaniacute naraziacuteme na zaujiacutemaveacute suacutevislosti V suacutečasnosti medzi historikmi prevlaacuteda naacutezor že pomenovanie Marcomani pochaacutedza z jedneacuteho z dvoch možnyacutech zdrojov [23] Prvyacute z nich odviacuteja vyacuteraz zo starogermaacutenskej formy slova March (pohraničie) a priacutepony men (ľudia) Druhyacute zdroj hovoriacute o tom že svoje meno dostali po riacutemskom kapitaacutenovi menom Marcus Romanus ktoryacute roku 13 pnl dezertoval z leacutegiiacute počas germaacutenskeho ťaženia

Najpravdepodobnejšia je však varianta nad ktorou neuvažuje nikto Marcomani je vyacuteraz skladajuacuteci sa z dvoch slov Zo slova MAR a COMANI Mar označuje slovenskuacute Maravu obrovskeacute uacutezemie Karpatskej kotliny s priľahlyacutemi pohoriami ktoreacutemu sa svojou rozlohou neskoršia takzvanaacute Veľkaacute Morava z 9 storočia takmer pribliacutežila COMANI pochaacutedza z latinskeacuteho comāns čo znamenaacute vlasatyacute

Rozdiel medzi comani a comāns je na prvyacute pohľad zjavnyacute Je to koncovka Tacitus vo svojom diele bdquoDe origine et situ Germanorumldquo (Germaacutenia) uvaacutedza Markomanov ako Marcomani Zreteľne použiacuteva slovanskuacute koncovku čo svedčiacute o tom že Mar-comani boli vlasatiacute Moravania alebo Moravania s dlhyacutemi vlasmi ako oni sami seba nazyacutevali Pomenovanie Marcomani čiacutetame ako Markomani pričom ide o vyacuteraz ktoryacute zjavne nepochaacutedza z latinčiny napriek tomu že comāns a coma suacute slovaacute latinskeacute Tie vznikli pravdepodobne iba ako naacutesledok použiacutevania spočiatku pre latinčinu cudzieho slova ndash Markomani

Samotnuacute slovenskuacute (slovanskuacute) koncovku tvoriacute nie piacutesmeno i ale spoluhlaacuteska -ni Vyacuteraz teda musiacuteme rozdeliť na tri časti MAR-COMA-NI Latinskeacute slovo comāns pochaacutedza zo slovenskeacuteho (slovanskeacuteho) slova comani (coma+slovanskaacute priacutepona -ni) Avšak coma v latinčine znamenaacute vlas štica srsť vlna ruacuteno Tu je nutneacute podotknuacuteť že latinskeacute slovo coma [koma] nie je jedinyacute vyacuteraz pre vlas čo iba podporuje indiacuteciu že bolo do latinčiny importovaneacute Jeho pocircvod prameniacute pravdepodobne v slovanskom slove choma ktoreacute sa do suacutečasnosti zachovalo už len ako meno či priezvisko použiacutevaneacute hlavne na uacutezemiacute Slovenska a Ukrajiny

V spisovnyacutech formaacutech slovanskyacutech jazykov sa zachovali iba vyacuterazy priacutebuzneacute V spisovnej slovenčine poznaacuteme chumaacuteč (chumaacuteč ndash chomaacuteč - choma) ktoryacute jednoznačne suacutevisiacute s vlasmi respektiacuteve charakterizuje zhluk vlasov či chlpov v jednej kope Ďalej suacute to chlp chalp (šar) huňa (chuňa) chomuacutet chochol Všetky tieto slovaacute priamo suacutevisia s vlasmi s ochlpeniacutem so srsťou či s určitou formou dlhyacutech vlasov

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

2

Ruština poznaacute vyacuteraz chomjak (хомяк) čo v preklade znamenaacute chrček Je to malyacute tvor o veľkosti zhruba desať centimetrov pokrytyacute hustou dlhou srsťou takže keby sme ho pomenovali vlasaacuteč alebo vlasovec vystihli by sme jeho charakteristickuacute črtu Chrček obyacuteva lesy a lesostepi strednej a vyacutechodnej Euroacutepy (životnyacute priestor Slovanov) a zaacutepadnej Sibiacuteri

V taliančine poznaacuteme niekoľko vyacuterazov pre vlas ndash capeacutello peacutelo (chlp) či lenza Avšak husteacute vlasy hrivu vyjadriacuteme slovom chioma čo je navlas podobneacute so slovom choma

V obci Kubrica (Trenčiacuten) bol zaznamenanyacute vyacuteraz korna v okoliacute Trnavy a Trenčiacutena je rozšiacuterenejšiacute vyacuteraz kornica ktoryacute je pravdepodobne odvodenyacute od pocircvodneacuteho vyacuterazu korna Korna ndash kornica v miestnych slovenskyacutech naacuterečiach pomenuacutevajuacute spleteneacute ženskeacute vlasy v podobe chvosta - vrkoč[25]

Vyacuterazu koma - choma vo vyacutezname vrkoč sa v slovenčine až zaraacutežajuacuteco podobaacute slovo komiacuten Kom(iacuten) maacute zvyčajne podlhovastyacute tvar a je postavenyacute z tehaacutel navzaacutejom poprevaumlzovanyacutech ndash poprepletanyacutech rovnako ako vrkoč pospletanyacute z vlasov Suacutečasnyacute vyacuteraz vrkoč (vrkoč ndash vrkona ndash korna ndash koma ndash choma) ktoryacute znamenaacute pletenec z dlhyacutech vlasov mocircžeme jednoznačne označiť ako pocircvodnyacute slovenskyacute vyacuteraz ktoryacute bol a je na rocircznych uacutezemiach a časovyacutech obdobiach použiacutevanyacute Slovenmi a sekundaacuterne aj ďalšiacutemi jazykmi Latinčina prevzala slovo coma [koma] ako vlas vlasy srsť vlna ruacuteno Do nemčiny sa koma dostala ako komma ndash čiarka do angličtiny ako comma [komə] ndash tiež ako čiarka Čiarka symbolicky charakterizuje vrkoč a vrkoč bol pre Markomanov docircležityacutem symbolom slobody a nezaacutevislosti

V Tacitovej Germaacutenii sa na teacutemu vrkoče ndash spleteneacute vlasy mocircžeme dočiacutetať [24XXXVIII] Odznakom kmeňa (Suevov) je vyčesaacutevať si vlasy hore a zvaumlzovať ich do uzla Tyacutem sa odlišujuacute

Sveacutebi od ostatnyacutech Germaacutenov tyacutem sa odlišujuacute u Sveacutebov slobodniacute od otrokov Vrkoče nosili preto aby sa zdali vyššiacutemi v očiach nepriateľa

Podľa Tacita bolo nosenie vrkoča naacuterodnou črtou Sveacutebov (Sveacutevov) a nosenie vrkočov bolo ešte donedaacutevna bežneacute napriacuteklad u staryacutech Detvanov V poslednyacutech storočiach spletanie vrkočov u mužov postupne upadlo do zabudnutia a zostalo iba peknou ozdobou dlhovlasyacutech slovanskyacutech diev

Juraj Jaacutenošiacutek s typicky zapletenyacutemi vrkočmi Vysvetlenie pocircvodu slova Marcomani ako MAR-COMA-NI podporuje aj naacutezov centraacutelneho siacutedla

Markomanov ndash Marobudon Ak by bol vyacuteraz Marobudon odvodenyacute od starogermaacutenskej formy slova March alebo od mena riacutemskeho kapitaacutena menom Marcus hlavneacute siacutedlo Marcomanov by muselo znieť buď Marchobudon priacutepadne Marcobudon či Marcusbudon Pravda však bude pravdepodobne presne opačnaacute Slovaacute march aj Marcus boli odvodeneacute od vaacuteženeacuteho a mocneacuteho kmeňa Markomanov Markomani bezprostredne susedili s Riacutemskym impeacuteriom obyacutevajuacutec uacutezemie zvaneacute Marava latinsky Marus Je preto veľmi pravdepodobneacute že vďaka dlhotrvajuacutecim markomanskyacutem vojnaacutem odohraacutevajuacutecim

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

3

sa v pohraničiacute riacutemskeho impeacuteria sa tento vyacuteraz preniesol v skraacutetenej forme do starogermaacutenčiny (predchodkyne dnešnej nemčiny) ako vyacuteraz pre pohraničie

V suacutevislosti so slovom march sa črtaacute jedna zaujiacutemavaacute paralela March je považovanyacute za starogermaacutensku formu suacutečasneacuteho nemeckeacuteho slova Mark vyjadrujuacuteceho hranicu pohraničie Ak ide naozaj o starogermaacutenske slovo muselo teda pochaacutedzať od Germaacutenov (nie od Rimanov) na zaacuteklade čoho vychaacutedza že Germaacutenski Marcomani sami seba nevolali Marcomani [Markomani] ale Marchomani Marchomani suacute teda MAR-CHOMA-NI a choma v tomto slove zreteľne rozliacutešiteľnaacute časť je slovo ktoreacute sa ako som už spomiacutenal ktoreacute sa v nezmenenom tvare zachovalo až dodnes v podobe pomerne často použiacutevaneacuteho priezviska na uacutezemiacute Slovenska a v priľahlyacutech slovanskyacutech krajinaacutech

Vysvetlenie pre meno Marcus naacutem ponuacuteka priamo Straboacuten vo svojom diele Zemepis VII312 [5143] kde ohľadom mien uvaacutedza

V tej krajine však vzniklo a doteraz trvaacute aj ineacute delenie pozostatok stareacuteho stavu jedni si daacutevajuacute pomenovanie Daacutekovia druhiacute Geti Getmi sa nazyacutevajuacute tiacute čo sa ťahajuacute k Pontskeacutemu moru a vyacutechodnyacutem smerom Daacutekmi zasa tiacute na opačnej strane smerom ku Germaacutenii a k prameňom Istra Tiacute sa podľa mojej mienky za daacutevnych čias volali bdquoDaovialdquo z čoho pochaacutedza aj to že v Ateacutenach otroci často nosili meno Geta a Daos Otroci totiž dostaacutevali menaacute podľa krajiacuten odkiaľ ich dovaacutežali

Menaacute boli teda daacutevaneacute otrokom bdquopodľa krajiacuten odkiaľ ich dovaacutežalildquo Je pravdepodobneacute že meno Marcus bolo pomenovanie otrokov pochaacutedzajuacutecich z oblasti Maravy Tej Maravy ktorej centraacutelny hrad a siacutedlo panovniacuteka sa nazyacutevalo Marobudon

Samotnyacute naacutezov Marobudon v ušiach Slovaacutekov vocircbec neznie cudzo Ak ho rozdeliacuteme na dve časti podobne ako slovo Marcomani dostaneme MAR-OBUDON Obudon je veľmi zaujiacutemavyacute vyacuteraz hneď z dvoch priacutečin Provu je taacute že ide v podstate o akyacutesi nespisovnyacute vyacuteraz ktoreacuteho vyacuteznam je aj napriek svojej nespisovnosti každeacutemu Slovaacutekovi jasnyacute V suacutečasnej spisovnej slovenčine obudon mocircžeme vyjadriť slovami obstavať zbudovať prebudovať Stavať a budovať suacute vyacuterazy vyjadrujuacutece tuacute istuacute činnosť pričom slovaacute odvodeneacute ako ob-stavať či z-budovať mohli mať svojho predchodcu v podobe ob-budovať čiže obudovať Obudon ako vyacutesledok činnosti obudovania je pevnosť či centraacutelny hrad Obudon je zjavne a v plnej miere čisto slovenskyacute vyacuteraz a v spojeniacute so slovom MAR dostaneme myacutetmi opradenyacute baacutejny Marobudon doposiaľ maacuterne hľadanyacute hrad Marava

Druhou zaujiacutemavosťou je fonetika slova obudon (niektoreacute pramene uvaacutedzajuacute naacutezov mesta v tvare Marobudum [4069]) znejuacuteca až zaraacutežajuacuteco podobne ako opidum Opidum bolo opevneneacute siacutedlo mestskeacuteho typu pripisovaneacute Keltom Toto na prvyacute pohľad zdanlivo cudzokrajneacute slovo je až neuveriteľneacute podobneacute slovanskeacutemu vyacuterazu opevnenyacute dom (dum) kde slovo opevnenyacute sa vyskytuje v skraacutetenej forme opi (opevnenyacute) opi-dum

O ndash B ndash U ndash D ndash O ndash N

O ndash B ndash U ndash D ndash U ndash M

O ndash P ndash I ndash D ndash U ndash M

Rocirczne tvary pre opevnenyacute obbudovanyacute dom ndash opevneneacute siacutedlo

Samotnyacute vyacuteraz dom (popri inyacutech) v tvare domus latinčina prevzala od pocircvodneacuteho slovanskeacuteho

obyvateľstva obyacutevajuacuteceho uacutezemie Talianska pred priacutechodom zakladateľov Riacutemskeho impeacuteria Dom je ryacutedzo slovanskyacute vyacuteraz charakterizujuacuteci murovanuacute budovu vyskytujuacuteci sa v tejto zaacutekladnej podobe vo všetkyacutech slovanskyacutech jazykoch Dom (slov) - duacutem (zah) ndash dům (čes) - dom (pol) ndash dom (lužickosrbsky) - дом (rus) - дом (bul) - dom (chor) Od zaacutekladneacuteho slova dom suacute odvodeneacute ďalšie vyacuterazy ako domaacuteci domaacuteca (ako osoba) domaacutecnosť domov domovina domorodec Autenticitu tyacutechto slov na rozdiel od latinčiny potvrdzuje neexistencia alternatiacutevneho vyacuterazu Pojmy ako domaacutecnosť či domov tvoria zaacuteklad slovnej zaacutesoby poľnohospodaacutersky orientovaneacuteho etnika -Slovanov preto v slovanskyacutech jazykoch museli existovať daacutevno pred tyacutem ako sa vocircbec mohol latinskyacute domus dostať do našej slovnej zaacutesoby V priacutepade slova domus je zreteľneacute slovanskeacute jadro ndashdom s latinskou priacuteponou ndashus Ak by Slovania prevzali latinskyacute domus do svojej slovnej zaacutesoby prevzali by celeacute slovo domus v latinskom tvare (ako napriacuteklad novodobeacute importovaneacute slovaacute - kino monitor mobil) alebo by k nemu pridali slovanskuacute koncovku Opak je však pravdou dokonca všetky slovanskeacute jazyky majuacute dom v tejto zaacutekladnej podobe Nikto neprebral formu domus či domus + vlastnuacute koncovku Nemenej

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

4

zaujiacutemaveacute je že neslovanskeacute euroacutepske jazyky ktoreacute v hojnom množstve prevzali slovnuacute zaacutesobu z latinčiny vyacuteraz dom pre označenie ľudskeacuteho obydlia nepoužiacutevajuacute Pre porovnanie haus (ang) ndash haacutez (maď) ndash haus (nem) ndash casă bloc (rum) - cagravesa (tal) ndash maison toit lieu (fr) ndash casa (šp) ndash casa edifiacutecio preacutedio (por) Tento fakt možno vysvetliť iba jedinyacutem spocircsobom latinčina slovo dom prevzala od pocircvodneacuteho obyvateľstva

Vyacuteraz opidum aj obudon vyjadrujuacute to isteacute ndash opevnenyacute murovanyacute centraacutelny dom (alebo skupinu budov) obohnanyacute palisaacutedovyacutem valom Obe vyacuterazy suacute zreteľne čitateľneacute v slovenčine avšak prvyacute je pripisovanyacute Keltom druhyacute Germaacutenom Tento rozpor je na prvyacute pohľad neprekonateľnyacute no maacute racionaacutelne vysvetlenie K probleacutemu vzaacutejomneacuteho prepojenia Keltov Germaacutenov a Slovanov sa ešte vraacutetim

Ďalšiacute Suebsky (Suevsky) kmeň Quadi rovnako ako Marcomani suacute v Tacitovom diele uvedeniacute so slovanskou koncovkou Vyacuteraz Quad je zaujiacutemavyacutem medzičlaacutenkom medzi vyacuterazmi HAD a GAD Vyacuteraz had sa použiacuteva na Slovensku Morave a v Čechaacutech gad-a poznajuacute Poliaci Rusi Chorvaacuteti Srbi Je zaujiacutemaveacute že verzia s G na začiatku sa vyskytuje nielen na severe ale aj na juhu (tyacuteka sa to nielen slova had ale zaacutemeny spoluhlaacutesky H a G všeobecne) od našich uacutezemiacute a je uacutezemne identickaacute s vyacuteskytom pomerne znaacutemeho kmeňa Goacutetov Goacuteti obyacutevali pobrežie pri Baltskom mori uacutezemie pri prameni Visly ale i uacutezemie južne a juhozaacutepadne od Transylvanskyacutech Aacutelp na naacutehornej plošine bdquoPodisul Geticldquo čo v preklade značiacute Getskaacute naacutehornaacute planina časti dnešneacuteho Bulharska a pravdepodobne aj Srbska

Pomenovanie kmeňa podľa svojho božstva či doslova stotožnenie sa s tyacutemto božstvom je pomerne častyacute jav Kult hada sa v naacutezvoch kmeňov zreteľne rozprestieral od Baltickeacuteho mora až na juh k Jadranu Had-quad-gad bolo božstvo ktoreacute uctievalo pocircvodneacute obyvateľstvo Euroacutepy a aj preto sa s pomenovaniacutem had a jeho variaacuteciami (hlavne s variantou Gad ndash God ndash Got ndash Goton - Geton) stretaacutevame v historickyacutech zaacuteznamoch v rocircznych oblastiach Euroacutepy v rocircznych časovyacutech obdobiach čo nuacuteti historikov neustaacutele presuacutevať kmene Goacutetov a Quaacutedov od miesta k miestu Ak sa pozrieme na suacutedobuacute nemčinu a angličtinu naacutejdeme tam pozostatky najvyššieho božstva ktoryacute reprezentoval praacuteve tento had (gad) v slove boh Gott (nem) God (ang)

Quadi boli uctievačmi hada rovnako ako Slovania Riacutemska podoba kresťanstva hada deacutemonizovala a dalo mu diablovu naacutelepku V rumunčine naacutejdeme pod označeniacutem čert ndash diabol dva vyacuterazy Prvyacute - diavol je prevzatyacute z latinskeacuteho diabolus druhyacute vyacuteraz je drac [drak] Drak je vlastne okriacutedlenyacute had čiže ide v podstate o to isteacute nečisteacute stvorenie

Na Balkaacutene v tyacutech časoch okrem Goacutetov nachaacutedzame Daacutekov a Thraacutekov Pomenovanie Thraacutek znie foneticky zhodne so slovom drak Daacuteci [Daki] suacute označovaniacute ako vetva indoeuroacutepskych Traacutekov [44] V inyacutech zdrojoch sa dozvedaacuteme že ide v podstate o Getov či Goacutetov ktoryacutech takto označovali Rimania [5143] Greacuteci ich poznali ako Geacutetov (Geacuteti) [44]

Silnyacute kmeň Goacutetov sa v polovici 3 storočia [42] rozdelil na Vizigoacutetov a Ostrogoacutetov a v nasledujuacutecich storočiach expandoval do zaacutepadnej Euroacutepy v niekoľkyacutech vlnaacutech Po Goacutetoch na ich pocircvodnom uacutezemiacute ostaacutevajuacute podľa historikov praacutezdne miesta kde sa po čase objavujuacute Slovania - Srbi (historici stanovili ich priacutechod do 6 storočia) a Bulhari Goacuteti vytvorili kraacuteľovstvaacute v Taliansku (Ostrogoacuteti) v Španielsku a Francuacutezsku (Visigoacuteti)

Vieme že Got je Gad ndash Had pozrime sa teda ako preložiacuteme slovo had v jazykoch krajiacuten ktoryacutech sa Goacuteti zmocnili V latinčine had vyjadriacuteme slovami anguis a serpēns v taliančine apside serpe serpente a angue vo francuacutezštine serpent po španielsky bicha culebra serpiente sierpe alambique portugalsky serpente a cobra Vo všetkyacutech vymenovanyacutech jazykoch naacutejdeme slovo so zaacutekladom serpe ndash serpēns (lat) serpe serpente (tal) serpent (fr) serpiente sierpe (šp) serpente (por) Ide o všetko romaacutenske jazyky takže takmer identickaacute priacutebuznosť slova had je pochopiteľnaacute avšak pozornosť je potrebneacute upriamiť na samotnyacute zaacuteklad tyacutechto slov ndash na vyacuteraz serpe ktoryacute mocircžeme čiacutetať aj ako serbe Serbia je pomenovanie Srbska v jazykoch celej zaacutepadnej Euroacutepy Serbia (ang) Serbien (nem) Serbia (šp) Serbie (fr) Szerbia (maď) Serbia (tal) Serbia (lat) Serbia (rum) Servieuml (hol) Seacutervia (por) Serbien (šved) Serb je teda had a krajina hadov sa nazyacuteva Serbia a Srbia (srb)sa (naacutehodou) nachaacutedza praacuteve na uacutezemiacute Goacutetov

Nemenej pozoruhodneacute suacute menaacute Ostrogoacutetskych vlaacutedcov siacutedliacich v Panoacutenii a na uacutezemiacute dnešneacuteho Srbska a Slavoacutenie ktoreacute znejuacute až zaraacutežajuacuteco slovansky - Valamir Vidimir Theodemir podobne ako Mojmiacuter či Vladimiacuter

Na Balkaacutene v časoch kedy podľa suacutečasnej predstavy nemohlo byť po Slovanoch ani stopy nachaacutedzame množstvo slovanskyacutech kmeňov v naacutezvoch ktoryacutech sa vyskytuje had ndash drak Geti ndash Goacuteti (gadi) a ich priami nasledovniacuteci Serbi ndash Serpi (Hadi) Daacuteci (Draci) či Thraacuteci (Draci) a v strednej Euroacutepe suacute to Quaacutedi (Hadi)

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

5

Hada ndash draka nachaacutedzame aj v inyacutech kuacutetoch sveta Operenyacute had (drak) menom Quetzalcoacuteatl bol jednyacutem z hlavnyacutech bohov azteacuteckeho panteoacutenu Jeho pomenovanie sa skladaacute z dvoch slov z Quetzal (druh vtaacuteka) a coacuteatl (had) Quetzalcoatl v azteacutečtině Quetzalcōhuātl vyslovujeme ako [ketsalkowatl] z toho časť had ndash kowatl [43] znie takmer identicky s pomenovaniacutem kmeňa Quad [Kvad]

K(o)wat(l) ndash Kvad ndash Had (drak) bolo pozitiacutevne božstvo dobra a laacuteskavosti [3631] ktoreacuteho kult bol rozšiacuterenyacute nielen v celej Euroacutepe ale i v Amerike a inyacutech častiach sveta kult ktoryacute katoliacutecka cirkev systematicky deacutemonizovala a vymazala z pamaumlti Euroacutepanov

Samotneacute pomenovanie Quadi maacute však ešte jednu zaujiacutemavuacute suacutevzťažnosť s vyacuterazom Hercyacutensky les Hercyacutensky les po latinsky Hercynia silva [8270] alebo saltus Hercynius [33XXX] čiacutetame ako Herkyacutenia silva (les) či saltus (les prales) Herkyacutenius Pocircvod slova Hercyacutensky je pre vedaacutetorov neznaacutemy Avšak Herkyacutenia znie ako slovenskeacute Horkyacute s latinskou priacuteponou ndashnia respektiacuteve Horskyacute -nia

Karpatskyacute obluacutek je znaacutemy množstvom horuacutecich prameňov preto horkyacute (zaacuteh) horkyacute (čes) gorkij [горъкий] (rus) od slova horuacuteci je pomerne vyacutestižneacute pomenovanie Avšak snaacuteď vyacutestižnejšiacute vyacuteraz pochaacutedzajuacuteci od pocircvodneacuteho slovanskeacuteho obyvateľstva pre pomenovanie Hercyacutenia [Herkyacutenia] je slovo Horskyacute v zmysle hora pohorie Karpatskeacute pohorie sa skutočne ako takyacute bdquoHorskyacute hrebeňldquo tiahne v obluacuteku z juhu od Transylvaacutenskych Aacutelp až po Biele Karpaty pričom pomenovanie Hercyacutensky les sa pravdepodobne vzťahovalo aj na pohoria Jeseniacuteky Krkonoše Krušneacute hory Šumavu a Českomoravskuacute vrchovinu

Samotnyacute Hercyacutensky les sa v staryacutech spisoch často vyskytuje v spojeniacute s mohutnyacutemi staryacutemi stromami ndash dubmi Straboacuten ndash Zemepis VII [5111]

Hercyacutensky les je mimoriadne hustyacute a navyše ho tvoria mohutneacute stromy Rastie v nedostupnyacutech krajoch zaberaacute plochu s veľkyacutem obvodom

Pliacutenius Staršiacute Priacuterodoveda [5111] Na tomto severnom uacutezemiacute sa rozprestiera Hercyacutensky les nedotknutaacute pustina plnaacute prastaryacutech

takmer nesmrteľnyacutech dubov Jedny padajuacute spraacutechniveneacute na zem ineacute sa dviacutehajuacute dovysoka podopierajuacutec sa navzaacutejom alebo kde nie je dostatok zeme vytvaacuterajuacute prepletajuacutecimi sa zakrivenyacutemi konaacutermi obluacuteky akoby otvaacuterajuacutecu sa braacutenu popod ktoruacute mocircžu prechaacutedzať jazdeckeacute oddiely Všetky stromy suacute obsypaneacute žaluďmi a Rimania si ich veľmi vaacutežia

Nezodpovedanou otaacutezkou je čo poznali Rimania skocircr Bol to pojem Hercyacutensky les po ktorom nasledoval poznatok že ide o bdquonedotknutuacute pustinu plnuacute prastaryacutech takmer nesmrteľnyacutech dubovldquo alebo pomenovanie Hercyacutensky pochaacutedza od latinskeacuteho slova quercus (dub)

V latinčine vyacuterazu dubovyacute zodpovedaacute slovo querceus alebo quercus duacutebrava ndash quercētum Rozdiel oproti slovu Hercynius je v dvojici hlaacutesok ndashqu nachaacutedzajuacutecich sa na začiatku slova Podobne ako v slove Quadi kde v pomenovaniacute kmeňa Hadi je namiesto piacutesmena ndashH Rimanmi použiteacute ndashQu

V latinčine jestvuje pre vyacuteraz dub aj slovo īlex dubovyacute ndash rōberus Tento fakt podporuje variantu čiacuteslo jedna ktoraacute hovoriacute o tom že najprv bol pojem Hercyacutensky les pochaacutedzajuacuteci od pocircvodneacuteho obyvateľstva po ktorom nasledoval poznatok že ide o bdquonedotknutuacute pustinu plnuacute prastaryacutech takmer nesmrteľnyacutech dubovldquo Nie je to nič nemožneacute pretože podobneacute preberanie slov do svojej slovnej zaacutesoby poznaacute napriacuteklad aj suacutečasnaacute angličtina ktoruacute by sme rozsahom jej použitia mohli prirovnať v tom obdobiacute k starovekej latinčine

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

6

MORAVA

Morava z 9 storočia spomiacutenanaacute vtedajšiacutemi aj neskoršiacutemi kronikaacutermi a zemepiscami sa nachaacutedzala na uacutezemiacute dnešneacuteho vyacutechodneacuteho Maďarska a severozaacutepadneacuteho Rumunska (Sedmohradsko) Priamo nadvaumlzovala na Moravu omnoho staršiu ktoraacute pamaumltala na slaacutevne časy Markomanov a ich vojny proti Rimanom V podstate mocircžeme povedať že od čias Marobuda až do konca 9 storočia vlaacutedli na tomto uacutezemiacute takmer nepretržite Moravania a ich kraacuteli Znaacutemy vyacuterok Konštantiacutena Porfyrogenetosa bdquoMagna Moravialdquo (v greacuteckom originaacuteli bdquomegaleacute Morabialdquo) prekladaneacute ako Veľkaacute Morava bol zjavne naraacutežkou na zašluacute slaacutevu Moravanov v daacutevnych časoch Markomanmi nazyacutevanyacutemi Taacuteto Svaumltoplukova veľkaacute Marava sa svojou rozlohou pravdepodobne bliacutežila k veľkosti Marobudovej riacuteše ktoraacute sa rozprestierala na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska českej Moravy Čiech Maďarska severozaacutepadneacuteho a juhozaacutepadneacuteho Rumunska Srbska vyacutechodneacuteho Rakuacuteska časti Chorvaacutetska Poľska a vyacutechodneacuteho Nemecka

Vlasatyacutech Maravanov Rimania volali Marcomani Toto pomenovanie charakterizovalo kult dlhyacutech vlasov zapletanyacutech do vrkočov Tento kult zjavne pretrvaacuteval staacuteročia pretože o niekoľko storočiacute neskocircr Bavorskyacute geograf v diele Descriptio civitatum et regionum ad septemtrionalem plagam Danubii spomiacutena (okolo roku 817) severne nad Dunajom Moravu ktoruacute obyacutevajuacute Marhari V nej sa nachaacutedzalo 11 miest Druhuacute Moravu obyacutevali Merehani ktoriacute mali 30 miest [129] [5154] Moravanov tu teda nazyacuteval Marhari a Merehani

Marharov a Merehanov suacutedobiacute historici svorne považujuacute za Moravanov Pomenovanie Marhari a Merehani však vysvetliť nevedia Ak použijeme tuacute istuacute logiku ako v priacutepade vyacuterazu Mar-coma-ni dospejeme k mimoriadne zaujiacutemaveacutemu vyacutesledku

Bavorskyacute geograf siacutece piacutesal po latinsky ale v civilnom živote určite použiacuteval jazyk neoficiaacutelny (jazyk ľudu) bliacutezky dnešnej nemčine Je veľmi pravdepodobneacute že slovaacute Marhari a Merehani majuacute svoj pocircvod v hovorovej reči v ktorej takto označovali a rozlišovali dva siacutece priacutebuzne ale samostatneacute naacuterody (či časti) Maravy

Marhari podobne ako predtyacutem Marcomani rozdeľme na MAR-HARI V nemčine sa slovom haar vyjadrujuacute - vlas vlasy chlp chlpy srsť Vyacuteraz haarig znamenaacute vlasatyacute Obdobnyacute vyacuteraz prevzala aj maďarčina do svojej slovnej zaacutesoby kde pod pojmom vlasatyacute naacutejdeme vyacuteraz hajas

Opaumlť tu maacuteme bdquovlasatyacutech Maravanovldquo Avšak tentoraz nie Germaacutenov ale už všeobecne uznanyacutech Slovenov Vysvetlenie mocircže byť len jedno Pomenovanie Germaacuten v časoch riacutemskych necharakterizovalo naacuterodnosť či etnickuacute priacuteslušnosť ale s najvaumlčšou pravdepodobnosťou šlo o pomenovanie obyvateľa obyacutevajuacuteceho uacutezemie menom Germaacutenia V každom priacutepade je nevyhnutneacute si uvedomiť docircležityacute fakt že Germaacuteni za čias Tacita boli etnicky odlišniacute od tyacutech ktoryacutem hovoriacuteme Germaacuteni v suacutečasnosti

A aby to bolo ešte zaujiacutemavejšie porovnajme s oboma vyacuterazmi (Marcomani a Marhari) slovenskyacute vyacuteraz Moravania respektiacuteve jeho staršiu podobu ndash Maravani a rozdeľme ho opaumlť tyacutem istyacutem spocircsobom na Mar-a-vani Vani respektiacuteve veni v tamilčine ktorej priacutebuznosť so slovenčinou je nespornaacute (Dr Cyril Hromniacutek) znamenaacute - husteacute zapleteneacute vlasy vlasy zapleteneacute do vrkoča alebo veľkyacute chumaacuteč vlasov teda dlheacute vlasy vlasy vo vrkoči alebo veľkyacute chumaacuteč vlasov zatočenyacute vysoko na vrchu hlavy Jednyacutem slovom VLASATYacute

Markomani Marhari a Maravani suacute jednoznačne a nepopierateľne menaacute jedneacuteho a toho isteacuteho kmeňa Slovenov ktoriacute žili na uacutezemiacute Maravy v rozpaumltiacute tisiacutec rokov a ktoryacutech meno bolo odvodeneacute od ich typickej naacuterodnej črty ndash dlhyacutech vlasov zviazanyacutech do chochola ndash vrkoča Comans haarig či veni majuacute ten istyacute vyacuteznam v troch rozdielnych jazykoch v latinčine použiacutevanej Rimanmi v nemčine použiacutevanej Frankami a v tamilčineslovenčine použiacutevanej Slovenmi [15]

Jazyk Pomenovanie Moravanov Rozdelenie vlas chlp srsť vlasatyacute

latinčina Marcomani Mar-comani coma [koma] comāns nemčina Marhari Mar-hari haar haarig slovenčinatamilčina Maravani Mar-a-vani veni veni

Porovnanie vyacuterazu vlasatyacute v troch jazykoch latinčine nemčine a slovenčine Nemenej zaujiacutemaveacute je pomenovanie obyvateľov tej druhej Moravy ndash Merehani (Marehani)

Opaumltovnyacutem rozdeleniacutem dostaneme Mar-ehani alebo Mar-e-hani V prvej variante maacuteme ehani ktoreacute

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

7

pripomiacutena nemeckeacute ehe ndash manželstvo sobaacuteš V druhom priacutepade ak od hani oddeliacuteme slovenskuacute koncovku dostaneme vyacuteraz han V nemčine poznaacuteme podobneacute slovo - hang čo značiacute uacutebočie straacuteň svah či haumlngen ndash visieť lipnuacuteť

Maacuteme teda dve Moravy jednu v miestach kde sa uchyacutelil Marobud pred Rimanmi ndash uacutezemie na vyacutechod od Dunaja (zadunajsko) - vyacutechodneacute Maďarsko a Sedmohradsko pravdepodobne aj Zakarpatsko obyacutevaneacute Marharmi Na tomto uacutezemiacute sa podľa bavorskeacuteho geografa nachaacutedzalo 11 miest Druhaacute Morava sa nachaacutedzala v podhoriacute a pohoriacute (naddunajsko) na uacutebočiach a straacuteňach ktoraacute priacutebuzenskyacutemi vaumlzbami lipla (visela) na Morave prvej Tu sa nachaacutedzalo 30 miest medzi inyacutemi aj praslaacutevny staroslaacutevny hrad ndash Marobudon bdquoDruhuacuteldquo Moravu tvorilo uacutezemie takmer celeacuteho dnešneacuteho Slovenska Moravy časti Čiech a Poľska vyacutechodneacuteho Rakuacuteska a severneacuteho Maďarska obyacutevaneacute Marehanmi

Pravdepodobnaacute sfeacutera vplyvu Marobuda Srbskaacute Marava Nestaacutele uacutezemie buď samostatneacute alebo patriace striedavo pod spraacutevu Marharov alebo Marehanov Pravdepodobneacute hranice uacutezemia Marehanov Pravdepodobneacute hranice Maravy za čias Marobuda Hranice jadra Svaumltoplukovej Maravy

Vyacuteraz dve Moravy nie je možno najlepšiacute pretože v skutočnosti samozrejme išlo o jednu Moravu

uacutezemne členenuacute na dve časti Na časť obyacutevanuacute Marehanmi potomkami Kvaacutedov a časti Markomanov a na časť obyacutevanuacute Marharmi potomkami niekoľkyacutech Slovenskyacutech (Suebskych) kmeňov ktoreacute tam na čele s Markomanmi suacutestredil Marobud

Marobud sa rozhodol vzdialiť svoj naacuterod od riacutemskych hraniacutec opustil svoje byacutevaleacute siacutedla a postuacutepil do vnuacutetrozemia Valleius Paterculus bol priamym uacutečastniacutekom riacutemskych vojenskyacutech akciiacute na strednom Dunaji a preto poznal veľmi dobre kraje i okolnosti o ktoryacutech piacutesal V jeho Dejinaacutech Riacutema spomiacutena [5149]

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

8

Okrem kmeňa Markomanov nebol v Germaacutenii už nijakyacute kmeň ktoryacute by Rimania mohli poraziť Tento kmeň pod veleniacutem Marobuda opustil svoje byacutevaleacute siacutedla postuacutepil do vnuacutetrozemia a usiacutedlil sa v rovinaacutech obkolesenyacutech Hercyacutenskym lesom Všetky susedneacute kmene si buď vojensky podrobil alebo ich dostal do područia zmluvami

Svoje noveacute siacutedlo premiestnil z oblasti ktoreacute pocircvodne obyacutevali Markomani tj dnešneacuteho zaacutepadneacuteho Slovenska severneacuteho Maďarska a zaacutepadneacuteho Rakuacuteska a premiestnil ho na zaacutepad od Dunaja medzi rieku Tisu a povodie Mures V pocircvodnej vlasti však zostala vyacuteznamnaacute časť Markomanov suacutestredenaacute okolo posvaumltneacuteho mesta Parienna (Nitra) a starobyleacuteho mesta Marobudon (Bratislava - Hrad)

Koncom IV storočia Paulus diakon spomiacutena že markomanskaacute kraacuteľovnaacute Britigil požiadala Sv Ambroacuteza milaacutenskeho aby poslal do jej krajiny vierozvestcov Nitriansky biskup Vurum (1827 ndash 1838) v dejinaacutech nitrianskeho biskupstva tvrdiacute že taacuteto kraacuteľovnaacute siacutedlila v Nitre a že jej potom Ambroacutez poslal za biskupa do Nitry svojho učeniacuteka Sunniassa [41]

Neskoršiacute vlaacutedcovia Maravy si na toto uacutezemie robili naacuteroky a brali ho ako integraacutelnu suacutečasť uacutezemia Markomanov (Marharov) To bolo pravdepodobne aj priacutečinou sporu quaacutedskeho Pribinu podporovaneacuteho frankami a markomanskeacuteho Mojmiacutera ktoryacute vyuacutestil vyhnaniacutem Pribinu z Maravy

Pozostatky tohto veľkeacuteho sťahovania možno naacutejsť aj v suacutečasnosti v podobnosti geografickyacutech

naacutezvov zaacutepadneacuteho Slovenska a severozaacutepadneacuteho Rumunska (Sedmohradsko) Deviacuten ndash Deva rieky Morava ndash Mures rieky Trnava ndash Ticircrnava Trnava - dedinka Ticircrnăveni Zlatniacuteky ndash Zlatna Baraolt (Barot) ndash Brodskeacute Bahnea ndash Bohunice Bistriţa [Bistrica] ndash Bystrica Lăpuşna ndash Lapaacuteš Dumbrăveni ndash Duacutebravy

O jednoznačnosti tejto lokalizaacutecie Moravy svedčia pramene historickeacute geografickeacute a vojensko-politickeacute

Historickeacute pramene

V spise o spravovaniacute riacuteše spiacutesanej Konštantiacutenom Porfyrogenetosom (10 storočie) sa v suacutevislosti s Moravou spomiacutena

V susedstve Turkov (v suacutečasnosti si hovoria Maďari) siacutedlia tieto naacuterody na ich zaacutepadnej strane je krajina Frankov na severe siacutedlia Pečenehovia a na južnej strane je (Veľkaacute) Morava totiž krajina Svaumltoplukova ktoruacute tiacuteto Turci uacuteplne spustošili a zaujali Zo strany hocircr susedia s Turkami Chorvaacuteti

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

9

Turkickeacute kmene (medzi nimi aj Maďari) v tom čase kočovali v približne oblasti dnešneacuteho Maďarska medzi riekami Draacuteva Dunaj a Tisa Zo zaacutepadu mali Frankov z juhu horstvo dnešnej Bosny a Hercegoviny obyacutevaneacute Chorvaacutetmi a na severe za karpatskyacutem obluacutekom siacutedlili Pečenehovia

Staromaďarskyacutem (tureckyacutem) naacutečelniacutekom sa však nepodarilo vojensky ovlaacutednuť celuacute karpatskuacute kotlinu ich domeacutenou ostal dnešnyacute Alfoumlld - niacutežina Z uacutezemia suacutečasneacuteho Slovenska postupne ovlaacutedli iba časť Žitneacuteho ostrova a niacutežinatyacute paacutes na juhu Oblasť vyacutechodneacuteho Slovenska neobsadili ani do konca 10 storočia [2] preto ak Konštantiacuten Porfyrogenetos spomiacutena Moravu - krajinu Svaumltoplukovu ktoruacute tiacuteto Turci uacuteplne spustošili a zaujali nemožno uvažovať o Morave ktorej jadro tvorila dnešnaacute českaacute Morava a zaacutepadneacute Slovensko ale jednoznačne o Morave ktorej uacutezemie sa rozkladalo vo vyacutechodnej časti karpatskej kotliny v povodiacute rieky Tisa a Mures

Opis Germaacutenie ktoryacutem anglosaskyacute kraacuteľ Alfreacuted Veľkyacute (871-900) doplnil anglosaskyacute preklad diela Pavla Orosia spomiacutena aj krajiny a naacuterody susediace s Moravanmi

a na juh od nich na druhej strane rieky Dunaja je krajina Korutaacutensko (land Carendre) južne k horaacutem zvanyacutem Alpy Potom na vyacutechod od krajiny Korutaacutencov (Carendran londe) z tamtej strany pustiny (westenne) je krajina Bulharov (Pulgara land) A na vyacutechod od nich je krajina Greacutekov[371]

Krajina Bulharov je jednoznačne situovanaacute bdquoz tamtej strany pustinyldquo Z tamtej strany teda z opačnej strany pustatiny Vyacuteraz pustatina sa preniesol aj do suacutedobeacuteho maďarskeacuteho jazyka ako puszta [pusta] čiže pustaacute opustenaacute krajina ktoraacute v tom čase po naacutejazdoch luacutepeživyacutech tureckyacutech kmeňov bola takmer vyľudnenaacute (vyacutechodnaacute časť karpatskej kotliny) Časť obyvateľstva sa pravdepodobne utiahla viac do hocircr smerom k hraniciam Bulharskej riacuteše časť sa premiestnila do oblasti dnešneacuteho severneacuteho Srbska a Chrovaacutetska ndash dnešnaacute Vojvodina a Slavoacutenia a časť putovala na sever do oblasti Matry na juh dnešneacuteho stredneacuteho Slovenska o čom svedčiacute jazykovaacute priacutebuznosť stredoslovenskyacutech naacuterečiacute s jazykmi južnyacutech Slovanov a naopak zjavnaacute odlišnosť od naacuterečiacute zaacutepadneacuteho a vyacutechodneacuteho Slovenska ktoreacute suacute navzaacutejom priacutebuznejšie

Situovanie Bulharska potvrdzujuacute aj Anaacutely Franskej riacuteše [5148] kde sa pri roku 827 uvaacutedza Bulhari na lodiach prepravili svoje vojsko cez Draacutevu a ohňom a mečom spustošili uacutezemia v Panoacutenii

žijuacutecich Slovanov (Slovenov) a po vyhnaniacute ich vojvodov nad nimi ustanovili svojich spraacutevcov Bulhari sa zmocnili časti Maravy - jej južnej časti (zhruba dnešneacute Srbsko na juh od Dunaja) odkiaľ

prenikli do Panoacutenie Ak by susedili s Maravou na rieke Tise alebo Dunaj ako je to veľmi často interpretovaneacute nevpadli by do Panoacutenie cez Draacutevu ale cez Dunaj odkiaľ by to mali bližšie aj jednoduchšie

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

10

Fuldskeacute anaacutely pomerne podrobne popisujuacute vzaacutejomneacute potyacutečky a vojenskeacute vyacutepravy medzi Moravou a Franskou riacutešou O roku 892 sa mocircžeme dočiacutetať[5163]

Kraacuteľ (Arnulf) sa po viacuteťazstve na Frankami vraacutetil do Alamanska kde na kraacuteľovskom dvorci v Ulme docircstojne oslaacutevil Vianoce Odtiaľ sa vybral na vyacutechod v naacutedeji že mu vojvoda Svaumltopluk priacutede v uacutestrety On však odmietol podľa zvyku priacutesť ku kraacuteľovi poprel sľuacutebenuacute vernosť a všetky predchaacutedzajuacutece sľuby Kraacuteľ sa preto rozhneval a v Hengstfelde sa radil s vojvodom Braslavom Okrem ineacuteho bol zvedavyacute kedy a kde by mohol vtrhnuacuteť do krajiny Moravanov Dohodli sa na tom že do ich kraacuteľovstva vpadne s tromi vojenskyacutemi zbormi Kraacuteľ naozaj zhromaždil Frankov Bavorov i Alamanov a v juacuteli sa vypravil proti Morave Tam sa zdržal počas štyroch tyacuteždňov s takyacutem množstvom vojska ndash a ešte mu prišla na pomoc vyacuteprava Maďarov ndash že mohol celeacute uacutezemie spustošiť požiarom

Odtiaľ tiež vyslal v septembri svojich poslov s darmi k Bulharom a k ich kraacuteľovi Vladimiacuterovi aby obnovili predchaacutedzajuacuteci mier Žiadal tiež aby Moravanom nedovolili nakupovať od nich soľ Poslovia sa však nemohli pre naacutestrahy vojvodu Svaumltopluka vydať na cestu po pevnine ale sa z Braslavovej dŕžavy plavili loďou po rieke Odre až po Kulpu a potom po pruacutede Saacutevy do Bulharska Tam ich kraacuteľ docircstojne prijal a v maacuteji sa vraacutetili spaumlť tou istou cestou ktorou prišli

Braslav bol poverenyacute spraacutevou Saacutevie rozliehajuacutecou sa medzi riekou Saacuteva a Draacuteva Ak by sa Morava nachaacutedzala v povodiacute dnešnej moravskej Moravy bolo by mimoriadne čudneacute prečo by sa radil s Braslavom o tom kedy a kde vtrhnuacuteť do krajiny Moravanov Lenže Morava sa nachaacutedzala na uacutezemiacute neskoršieho Sedmohradska a vyacutechodneacuteho Maďarska v susedstve Panoacutenie a Saacutevie Je preto logickeacute že sa Arnulf radil praacuteve s Braslavom ako s najbližšiacutem susedom Moravanov

Na uacutezemiacute Moravy sa zdržal počas štyroch tyacuteždňov s obrovskyacutem vojskom a s maďarskyacutemi posilami Muselo iacutesť teda o uacutezemie pomerne rozsiahle pretože ani po štyroch tyacuteždňoch nielenže nemal krajinu pod kontrolou ale zjavne musel čeliť množstvu naacutestrah ktoreacute mu Moravania neprestajne pripravovali Zmohol sa len na to že celeacute uacutezemie spustošil požiarom Vzaacutepaumltiacute na to posiela k Bulharom poslov ktoriacute sa však nepustili do svojho cieľa po pevnine ale naokolo po rieke Saacuteve cez Braslavovu dŕžavu ďaleko od hraniacutec Panoacutenie i samotnej Moravy (sedmohradskej)

Ak by poslovia mali putovať do Bulharska z moravskej Moravy museli by sa plaviť po Dunaji alebo po suacuteši naprieč dnešnyacutem Maďarskom a Rumunskom čo sa však v anaacuteloch nespomiacutena Ani v jednom ani v druhom priacutepade by ich však nemohol Svaumltopluk ohrozovať pretože by sa nachaacutedzali ďaleko mimo uacutezemia a vplyvu moravskej Moravy

Arnulf prostredniacutectvom poslov žiada Bulharov aby Moravanom nedovolili od nich nakupovať soľ Na zaacuteklade tejto vety sa mnohiacute domnievajuacute že uacutezemie dnešneacuteho zaacutepadneacuteho Rumunska a vyacutechodneacuteho Maďarska až po Dunaj ovlaacutedali Bulhari pretože na severe Rumunska v Marmaroši (maď-Maacuteramarossziget rum ndash Sighetul Marmatiel) sa nachaacutedzajuacute ložiskaacute kamennej soli v tyacutech časoch už pomerne znaacuteme Ak žiada aby nepredaacutevali soľ usudzuje sa že museli kontrolovať spomiacutenaneacute soľneacute bane Avšak v uvedenyacutech fuldskyacutech anaacuteloch sa pred tyacutem spomiacutena že Arnulf celeacute uacutezemie spustošil požiarom to znamenaacute všetko čo sa nedalo obraacuteniť čo nebolo obohnaneacute priekopu a palisaacutedou Bane nikdy neboli chraacuteneneacute voči naacutejazdom nepriateľa a teda je viac než pravdepodobneacute že Arnulf v zlosti že nepokoril svojho protivniacuteka dal okrem ineacuteho zničiť aj soľneacute bane na severe Moravy v Marmaroši Bulhari nepotrebovali bane na soľ pretože mali bezprobleacutemovyacute priacutestup k akeacutemukoľvek množstvu soli ktoreacute mohli ziacuteskavať pomerne jednoduchyacutem a bezpracnyacutem spocircsobom ndash odparom slanej morskej vody na pobrežiacute Čierneho mora respektiacuteve Jadranskeacuteho mora ku ktoreacutemu mali priacutestup po obsadeniacute srbskej Moravy

Soľ zaiste bola a aj je docircležitaacute vo vyacutežive jedinca dokonca je nevyhnutnou suacutečasťou kvalitneacuteho chovu koniacute avšak nie je až tak docircležitaacute žeby sa bez nej nedalo nejakyacute čas vydržať Arnulf určite neočakaacuteval žeby Moravania bez soli boli vydaniacute osudom do jeho nemilosti Zmienka o soli naznačuje že tu išlo o čosi uacuteplne ineacute pretože inak by požadoval od Bulharov aby neposkytli Moravanom kone zbrane priacutepadne statok či potraviny ndash všetko to čo mohlo vyplienenej krajine a jeho obyvateľstvu chyacutebať Je zjavneacute že Moravania napriek naacutejazdom mali okrem soli všetkeacuteho nadostač Naši predkovia vždy viacutetali cudzincov vzaacutecnymi darmi - chlebom a soľou čiacutem daacutevali najavo docircležitosť tohto nerastu v ich živote Je pravdepodobneacute že obmedzeniacutem soli na Morave chcel dosiahnuť aspoň akeacutesi moraacutelne pokorenie Moravanov spocircsobeniacutem nedostatku posvaumltnej soli keď ako dobyvateľ uspel len ako podpaľač Ľudskaacute pyacutecha v živote veľkyacutech vojvodcov ale i maleacuteho človeka generuje častokraacutet tie najnezmyselnejšie reakcie ktoreacute okolie či histoacuteria niekedy len ťažko dokaacutežu pochopiť

Geografickeacute pramene

Na uacutezemiacute vtedajšej Moravy žilo slovanskeacute obyvateľstvo po ktorom zostalo množstvo geografickyacutech naacutezvov Naacutezvy je dnes možneacute vystopovať žiaľ len prevažne z Rumunskej strany pretože maďarskeacute

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

11

uacutezemie prešlo v obdobiacute po roku 1848 tvrdou maďarizaacuteciou nielen čo sa tyacuteka obyvateľstva ale aj naacutezvov obciacute miest či priacuterodnyacutech uacutetvarov

Konštantiacuten Porfyrogenetos stotožnil Veľkuacute Moravu s povodiacutem riek Mureš Kriš a Tisa Rieka Mureš (Murava - Morava) tečie naprieč uacutezemiacutem vtedajšej Moravy a na uacutezemiacute dnešneacuteho Maďarska sa vlieva Tisy V rumunskej časti nesie meno Mures na maďarskej sa naacutezov tej istej rieky meniacute na Maros Na opačnej strane vtedajšej Veľkej Moravy na uacutezemiacute dnešneacuteho Rakuacuteska v pohoriacute Niacutezke Taury prameniacute rieka Mur Po prechode hraniacutec na Slovinskej strane sa jej naacutezov upravuje na Mura (Mora ndash Morava) Na severnej hranici Svaumltoplukovej Veľkej Moravy sa nachaacutedza suacutečasnaacute rieka Morava pretekajuacuteca uacutezemiacutem dnešnej Moravy a na juhu v Srbsku sa nachaacutedzajuacute Zaacutepadnaacute a Južnaacute Morava

Al-Mascudiacute arabskyacute historik a zemepisec vo svojom encyklopedickom diele bdquoKitaacutem muruacutedž az-zahab va macaacutedin al-džauhar (Ryžoviskaacute zalata a bane na drahokamy)ldquo pomerne obšiacuterne opisuje Slovanov Medzi inyacutemi spomiacutena [5238]

Potom je tu kmeň ktoryacute sa volaacute Muraacuteva potom kmeň Churvatiacuten (Chorvaacuteti) potom Saacutesiacuten potom kmeň Chuššaacuteniacuten a napokon kmeň Baraacutendžaacutebiacuten

Vodneacute toky ktoreacute v suacutečasnosti nesuacute naacutezov Morava Mur Mura Mures Maros suacute

najjednoznačnejšiacutem docirckazom uacutezemnej rozlohy veľkej Moravy Magna Moravia je iba akeacutesi prirovnanie k slaacutevnej starobylej Marave ktorej sa svojou rozlohou Svaumltoplukovaacute riacuteša bliacutežila Na tomto obrovskom uacutezemiacute nachaacutedzame množstvo miest a obciacute ktoreacute vo svojom naacutezve nesuacute kuacutesok starobylej Maravy Rumunskyacute Tirgu Mures ďalej chorvaacutetsky Maribor rakuacutesky Murau Mureck slovinskaacute Murska Sobota vojvodinskaacute Moravica rumunskaacute Moravita či na severe Rumunska pohorie Maramures

Morava (Marava) z čias Pribinu a kraacuteľa Svaumltopluka už bola čo sa tyacuteka rozlohy do značnej miery zredukovanaacute no napriek tomu ešte staacutele rozľahlaacute Zo severu na juh ju pretiacutenala rieka Tisa do ktorej z vyacutechodu uacutestili rieky Kris (Kriacutež) a Mures

Rieka Kriacutež vytvaacutera pomyselnyacute kriacutež tvorenyacute riekami Koumlroumls Sebes-Koumlroumls a Berettyoacute podľa čoho aj dostala pomenovanie ndash Kriacutež Na maďarskej strane sa nazyacuteva Koumlroumls[koumlroumlš] na rumunskej strane Crisul Alb Crisul Negru a Crisul Repede V rumunčine vyacuteraz cris či crisul neznamenaacute nič Ak však odstraacutenime rumunskuacute kuncovku ul dostaneme Cris [Kris] čo je slovenskyacute Kriacutež Po rumunsky kriacutež sa povie cruce [kruče] Slovaacute objavujuacutece sa za Crisul suacute už v rumunčine zreteľne čitateľneacute Alb ndash biely negru ndash čierny repede ndash ryacutechly prudkyacute Dostaacutevame tak Slovensko ndash rumunskyacute mix ktoreacuteho vyacutesledkom suacute naacutezvy riek Biely Kriacutež Čierny Kriacutež a Ryacutechly kriacutež

Do rieky Mures sa vlieva rieka menom Ticircrnava (Trnava) ktoraacute sa ďalej rozdvojuje na Ticircrnava Mică a Ticircrnava Mare Ticircrnava opaumlť v rumunčine neznamenaacute nič (ani čiastočne ticircr či ticircrn) avšak mică značiacute sľuda a mare veľkyacute silnyacute V slovenčine je Tirnava ndash Trnava odvodenaacute od slov tŕň tŕnistyacute tŕňava čo je charakteristickeacute pomenovanie vodneacuteho toku husto obrasteneacuteho tŕnistyacutemi kriacutekmi

Na juhu Svaumltoplukovej Moravy severne od Transylvaacutenskych aacutelp sa nachaacutedzajuacute pohoria Muntii Cerna (Čierne pohorie) Muntii Poiana Rusca (Ruskaacute Poľana) medzi ktoryacutemi tečuacute rieky Cerna (Čierna) a Bistra (Bystraacute) Ďalej pokračuje pohorie Muntii Vicirclcan (Vilkan ndash vilk ndashvlk po rusiacutensky) Muntii Sebes (Šebeš)

Na severe sa nachaacutedzajuacute pohoria Bistriţa Năsăud [Bistrica] Muntii Mezes (Mezeš) rieka Crasna (na maďarskej strane Kraszna) i pohorie Muntii Crasna (Kraacutesna) a veľkeacute pohorie Maramures

Samotnyacute naacutezov Maramures je zaujiacutemavyacute Na prvyacute pohľad sa natiacuteska preklad Veľkaacute Morava avšak v rumunčine veľkyacute veľkaacute sa povie mare (mnč mari) takže vyacuteraz veľkyacute pravdepodobne musiacuteme zavrhnuacuteť

Do uacutevahy prichaacutedza ešte slovo mărar ndash kocircpor no pravdepodobnejšiacute je originaacutelnejšiacute (pocircvodnejšiacute) naacutezov MARA-MUR-ES MARA ndash Marava MUR - muacuter ES ndash romaacutenska koncovka z latinskeacuteho mūrus (muacuter naacutesyp hradba zaacuteštita ochrana) V starej rumunčine sa pre muacuter požiacuteval aj vyacuteraz mur bez romaacutenskej koncovky Latinskeacute slovo mures je pravdepodobne odvodeneacute od slovanskeacuteho muacuter Nasvedčuje tomu ďalšie latinskeacute slovo mūrārius (muraacuter)

V slovenčine naacutezvy mnohyacutech mužskyacutech profesiiacute končia na ndashaacuter tesaacuter (faber tignārius) drotaacuter (ductor) farbiar (īnfector) farmaacuter (colōnus) rybaacuter (piscaacutetor) Latisnkeacute mūrārius obsahuje slovanskyacute vyacuteraz muraacuter + koncovku -ius Ak by slovo muraacuter bolo prevzateacute z latinčiny bolo by prevzateacute v plnom zneniacute alebo s pridaniacutem slovenskej koncovky ndashaacuter (muraacuteriusar) priacutepadne pomocou koncovky použiacutevanej pri slovaacutech importovanyacutech do slovenčiny vyjadrujuacutece profesiu ndashista (muraacuteriusista) obdobne ako je tomu pri slovaacutech tankista hokejista parašutista basketbalista terorista atď

Opak je však pravdou Slovenskeacute slovo muraacuter maacute latinskuacute koncovku -ius Obdobneacute pravidlo platiacute aj v priacutepade tesaacuter ndash tignaacuter+ius Tesaacuter je stareacute slovenskeacute slovo ktoreacute maacute nepochybnyacute spoločnyacute pocircvod

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

12

v tamilskom slove tassar (tesaacuteri) odkiaľ sa cez slovenčinu (slovančinu) dostal do latinčiny Určite nie naopak

Muraacuter maacute však v latinčine ešte ďalšie dva vyacuterazy faber a caementārius Caementārius ndash cementaacuter -ius je opaumlť ďalšie slovenskeacute slovo s latinskou koncovkou (polatinčeneacute) pretože cementaacuter je človek pracujuacuteci s cementom Ak by sme v tejto suacutevislosti považovali aj vyacuteraz faber ako o pocircvodne slovenskom slove najbližšie vyacuteznamovo i profesijne je k nemu slovo farber (farbiar) Farb-er je človek ktoryacute použiacuteva farbu čiže natierač alebo maliar V tomto priacutepade je koncovka slovenskaacute s tyacutem že piacutesmeno r (medzi -a a -b) sa časom stratilo A keďže faber okrem muraacutera vyjadruje v latinčine aj remeselniacuteka alebo vyacutetvarneacuteho umelca je dedukcia nepochybne spraacutevna Je potrebneacute poznamenať že slovo farba sa latinsky povie color alebo pigmentum a teda zjavne nepochaacutedza z latinčiny

Ak zostaviacuteme v postupnosti profesie suacutevisiace s muraacuterom dostaneme zaujiacutemavyacute vyacutesledok ndash caementārius (cementaacuter) pripraviacute cement maltu mūrārius (muraacuter) postaviacute muacuter faber (farber) muacuter vymaľuje

Okrem priacuterodnyacutech uacutetvarov sa na uacutezemiacute byacutevalej Moravy nachaacutedza veľkeacute množstvo miest a dediacuten ktoreacute nesuacute ryacutedzo slovenskyacute či slovanskyacute naacutezov častokraacutet dokonca aj so slovenskou koncovkou

Na rieke Mures sa nachaacutedza pomerne veľkeacute mesto Tirgu Mures (Tirgu ndash Targ ndash Trh - Trhovište Mures ndash Morava Moravskeacute Trhovište priacutep Moravskyacute Trh) ktoryacute Maďari nazyacutevajuacute Marosvasarhely teda doslova Moravskyacute trh Je nutneacute podotknuacuteť že v rumunčine sa trh povie tirg ale aj piaţatilde (čiacutetame piacouml) Prvaacute časť naacutezvu mesta je teda čitateľnaacute aj v rumunskom jazyku avšak Mures neznamenaacute nič (ak neberieme do uacutevahy že sa tak volaacute rieka na ktorej mesto ležiacute) Podobnosť rumunskeacuteho tirg so slovanskyacutemi targ (pol) tarh (šar) či trh je zaraacutežajuacuteca avšak slovanskyacutech a zvlaacutešť slovenskyacutech slov v rumunskom jazyku nachaacutedzame pomerne veľa

Na brehoch rieky Mures sa rozkladaacute aj starobyleacute mesto Deva v ktorom staacutelo opevnenie už za riacutemskych čias Deva pripomiacutena slovenskyacute Deviacuten nielen svojiacutem ryacutedzo slovenskyacutem naacutezvom ale aj situovaniacutem hradu na strmom naacutevršiacute nad riekou Mures (Moravou)

Hrad deva

V povodiacute Mures ďalej nachaacutedzame dediny Radna (Rodnaacute) Lipova (Lipovaacute) v povodiacute rieky Ticircrnava

dedinky Ticircrnăveni (Trnava - Trnavani) Bahnea (Bahnice či Bahnisko priacutepadne Bohnea ako Bohumice) a Dumbrăveni (Duacutebrava - Duacutebravani) Dumbravă znači v rumunčine haacutej duacutebravu (od slova dub) avšak dub sa po rumunsky povie stejar

Na juhu sa nachaacutedzajuacute ďalej rieky Birzava a Beregsaul Z tejto oblasti spomeňme len mestečkaacute a dediny s naacutezvami takmer ryacutedzo slovenskyacutemi Moravita Oravita Brad (Brod)

Sălişte [Salište] (Solište) rumunsky soľ povieme sare săruri soľnaacute baňa ndash salină Orlat (Orlov) orlat rumunsky neznamenaacute nič najbližšie slovo je orologlu (orloj) rumunsky orol

povieme vultur Ludoş [Ludoš] (Ľudovyacute) ndash v rumunčine neznamenaacute nič neexistuje ani vyacuteraz bliacutezky Poplaca [Poplaka] ndash poplakac (šar) ndash oprať poplakať ndash nariekať plakať

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

13

Slimnic [Slimnik] (Slamniacutek alebo Slivnik) Ruşi (Ruskyacute) Slatina Babeni Bistriţa (Babskaacute-Babenskaacute Bystrica) Severne od rieky Mures suacute to dediny Rosia (Ruskaacute) Zlatna (Zlatnaacute) ďalšia obec s naacutezvom

Lapusna (Lopušnaacute) Rosia Bistriţa [Bystrica] (Bystrica) ležiaca na rovnomennej rieke Bistriţa Toplita (Topoľneacute) Bistriţa Birgauluj Petrova Crasna (Kraacutesna)

Pri maďarskyacutech hranociach sa nachaacutedzajuacute mestaacute ktoreacute majuacute pravdepodobne tiež slovanskyacute pocircvod Cluj [Kluž] (Kaluž) Arad (Hrad) a Oradea (Hradea ndash Hradovaacute)

Vyacutechodne a južne od Transylvaacutenskych aacutelp sa nachaacutedza rieka Slanic (Slanec) prameniaca v pohori Covasna (Kovaacutečňa) mestečkaacute Slanic Bacircile Slanic (Biely Slanec) Moreni Tirgoviste (Trhovište) Crivina (Krivina) Cujmir (Čujmiacuter) Poiana Mare (Veľkaacute Poľana) Brabova (Hrabovaacute) Serbanesti (Srbsko Srbovo) Brezoi (Brezovaacute) Baleni Sirbi (Bieli Srbi) Topoloveni Gura Teghii (Hora) Predeal (Predel) Vintila Voda a opaumlť Covasna (Kovaacutečňa)

Vojensko-politickeacute argumenty

Veľkomoravskaacute riacuteša (respektiacuteve MARAVA) bola dobre znaacutema i arabskyacutem historikom a geografom a to nielen pre to že jej stredom i po jej okrajoch (Sliezko a Vislansko) prechaacutedzali docircležiteacute obchodneacute cesty ale i preto že to bol vyacuteznamnyacute politickyacute uacutetvar v Euroacutepe Perzskyacute historik Abuacute Saciacuted Gardiacuteziacute (dagger asi 1039) ktoryacute nadviazal na spraacutevy Ibn Rusru sa v k nihe bdquoOzdoba dejiacuten (Zajn al-achbaacuter)ldquo nazdaacuteva že Veľkomoravskaacute riacuteša sa nachaacutedza desať dniacute cesty na sever od podunajskyacutech Bulharov za veľkyacutem horskyacutem obluacutekom (za Karpatmi) Obyvateľov Veľkej Moravy opisuje ako veľkyacute naacuterod (početnejšiacute ako Byzantiacutenci) ktoryacute sa oblieka podobne ako Arabi a ich vojenskaacute sila bola podľa niektoryacutech ďalšiacutech arabskyacutech autorov pozoruhodnaacute [5228]

Ak by jadro Veľkej Moravy tvorilo uacutezemie dnešnej Moravy (suacutečasť Českej republiky) a zaacutepadneacuteho Slovenska bolo by to uacutezemie priacuteliš maleacute pre naacuterod ktoryacute bdquobol početnejšiacute ako Byzantiacutenci a ktoreacuteho vojenskaacute sila bola pozoruhodnaacuteldquo

V tom čase sa o priazeň riacuteše Maravy (obyacutevanej Slovenmi) resp o jej uacutezemie uchaacutedzali ako Franskaacute riacuteša tak i riacuteša Byzantskaacute Muselo iacutesť teda o pomerne rozsiahlu oblasť s dobre organizovanyacutem

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

14

politickyacutem aj vojenskyacutem zaacutezemiacutem ktoreacute sa muselo nachaacutedzať na pomedziacute medzi tyacutemito silnyacutemi rivalmi Ak by sa Morava a naacutesledne Veľkaacute Morava nachaacutedzala na uacutezemiacute dnešnej Moravy a zaacutepadneacuteho Slovenska taacuteto Morava by nikdy neskocircr nemohla byť nazyacutevanaacute Veľkou Moravou a toto maličkeacute uacutezemie by sa stalo suacutečasťou Franskej riacuteše tak ako to postihlo napriacuteklad slovanskeacute Korutaacutensko

Nezanedbateľnaacute bola aj vojenskaacute sila ktoruacute demonštroval Svaumltopluk keď niekoľkokraacutet dokaacutezal odolať franskyacutem okupačnyacutem vojskaacutem a nielen to Dokaacutezal k svojmu uacutezemiu pripojiť ďalšie uacutezemia obyacutevaneacute Slovanmi ktoreacute patrili pod sfeacuteru zaacuteujmov Franskej riacuteše Uacutezemie zaacutepadneacuteho Slovenska a dnešnej Moravy by len ťažko dokaacutezalo zabezpečiť požadovanuacute ľudskuacute silu nevyhnutnuacute k ziacuteskaniu vojenskej autority ktoruacute Veľkaacute Morava v tom čase požiacutevala

Uacutezemie Maravy a sa stalo predmetom mocenskeacuteho boja reprezentovaneacuteho cirkevnyacutemi hodnostaacutermi Riacutema a Byzancie Svedčiacute o tom vyslanie vierozvestcov Cyrila a Metoda a zo strany Riacutema prijatie slovenčiny ako štvrtyacute liturgickyacute jazyk Bol to politickyacute krok s cieľom nakloniť si Slovenov (Maravanov) ale zaacuteroveň poznanie a vedomosť že tyacutemto jazykom hovoriacute obrovskeacute množstvo vtedajšieho obyvateľstva Euroacutepy Od Aacutelp po Carihrad a na sever až k Baltickeacutemu moru

Viaceriacute arabskiacute autori piacutešu o jednom slovanskom jazyku spoločnom dorozumievacom prostriedku Slovanov v 8 v 9 a v 10 storočiacute Tento jazyk bol podľa Arabov docircležityacute lebo sa niacutem naučili hovoriť aj Byzantiacutenci a Frankovia [5228]

Neskoršie Uhorskeacute kraacuteľovstvo v podstate uacutezemne kopiacuterovalo rozlohu Veľkej Moravy mierne okliešteneacute na zaacutepade o časť uacutezemia obyacutevaneacuteho Slovenmi ktoreacute si medzi seba rozdelili českiacute Přemyslovci (zhruba uacutezemie dnešnej Moravy) a Franskaacute riacuteša (vyacutechodneacute Rakuacutesko) Južnuacute časť Maravy (Srbsko) zabralo už skocircr Bulharsko

Marava (Morava) ako predchodca Uhorska tiahla k pravoslaacutevnemu vyacutechodu Paacutepež si neprial vzkriesenie riacuteše Moravskej dobre si pamaumltajuacutec odpor Maravanov počas markomanskyacutech vojen ovlaacutednutie Talianska maravskyacutemi Ostrogoacutetmi i koketovanie Maravanov s Vyacutechodoriacutemskou riacutešou preto bolo žiaduce destabilizovať a naacutesledne pokoriť slovenskyacute živel K tomuto uacutečelu vyacuteborne posluacutežila kočovniacutecka horda Ugrov (Turkov) ktoraacute sa pocircvodne s povoleniacutem maravskyacutech kraacuteľov usiacutedlila na niacutežinaacutech v strede Uhorska

Staromaďarskeacute etnikum ovlaacutedalo Alfoumlld uhorskuacute niacutežinu ktoraacute bola siacutece hospodaacutersky najzaostalejšou časťou neskoršieho veľkeacuteho Uhorska (v docircsledku staromaďarskeacuteho vpaacutedu i v docircsledku toho že ju obyacutevalo staromaďarskeacute etnikum hospodaacutersky i kultuacuterne najzaostalejšie) ale zaacuteroveň spolu so svojimi nomaacutedskymi obyvateľmi z priestoroveacuteho hľadiska bola v centre diania ovlaacutedajuacutec hlavnuacute obchodnuacute a komunikačnuacute tepnu celej kotliny - veľrieku Dunaj

Po desaťročiach kočovniacuteckeho pohanskeacuteho rozvratu na strednom Dunaji sa Riacutemu naskytla vynikajuacuteca priacuteležitosť ako sa pod plaacuteštikom viery zmocniť obrovskeacuteho uacutezemia ktoreacute mu celeacute storočia tvrdo odolaacutevalo Viera v boha viera v riacutemsky vyacuteklad tejto viery zavedenie po vzoru svetskyacutech praktiacutek - vazalaskeacuteho systeacutemu riadenia a direktiacutevna centralizaacutecia tejto cirkvi urobila zo zaacutepadnej riacutemskej cirkvi

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

15

silnyacute a dravyacute mocenskyacute naacutestroj v ktorom viera bola len zaacutemienkou na uplatnenie kolonizaacutecie novyacutech uacutezemiacute

Centraacutelna poziacutecia maďarskeacuteho etnika na uacutezemiacute Maravy bola pre Riacutem priam ideaacutelna V prvom rade pocircsobila (pocircsobiacute aj v suacutečasnosti) destabilizujuacuteco voči pocircvodneacutemu obyvateľstvu ktoreacute vplyvom cudzorodeacuteho prvku v jeho samom strede stratilo akcieschopnosť jak vojenskuacute tak aj politickuacute Vyacuteberom veduacutecej osobnosti s pomedzi tohto zaostaleacuteho etnika dokaacutezali pacifikovať umiernenuacute časť staromaďarskyacutech kočovniacutekov ktoraacute aj po prehratej bitke pri Lechu staacutele predstavovala potenciaacutelnu hrozbu a zaacuteroveň politicky pokorili domaacutece slovenskeacute kniežataacute

K tomuto cieľu posluacutežil Gejzov syn Vajk (Štefan I) Vodca z vlastnyacutech radov mal pri pacifikaacutecii staryacutech Maďarov určite vaumlčšie šance než ktokoľvek inyacute Nechal sa pokrstiť za ženu si vzal Nemku a odvrhol vaumlčšinu svojich rodnyacutech a ich pohanskeacute kulty

Na začiatku svojho kraľovania bol Štefan l pravdepodobne niekoľko rokov vazalom Franskej riacuteše O vplyve a početnosti franskyacutech bojovniacutekov v službaacutech Štefana l svedčiacute aj fakt že jeho boje s pohanskyacutemi kmeňovyacutemi naacutečelniacutekmi južne od Balatonu sa tradujuacute ako boje medzi bdquoTeutoacutenmi a Maďarmi - pričom tzv maďarskyacute kraacuteľ nebojoval na strane Maďarov Teutoacutenmi boli však nielen Frankovia ale aj domaacutece slovenskeacute kniežataacute (neskocircr Toacuteti) na čele ktoryacutech staacuteli Hunt (podľa tejto feudaacutelnej rodiny bola neskocircr pomenovanaacute župa Hont) a Poznan ktoriacute ho v mohutnom zimnom vojenskom taacutebore v Biacuteni neďaleko dnešnyacutech Novyacutech Zaacutemkov bdquoopaacutesali mečom

Rozhodujuacutecim momentom bola poraacutežka odbojnej staromaďarskej pohanskej šľachty vedenej šomoďskyacutem županom Koppaacutenyom (997) Po tomto daacutetume sa začali črtať veľkeacute konkreacutetne obrysy noveacuteho uhorskeacuteho štaacutetneho uacutetvaru Vo viedenskej obraacutezkovej kronike naacutejdeme Štefana I opaacutesaneacuteho mečom v rukaacutech držiacute štiacutet a kopiju s bojovou vlajkou Na vlajke i štiacutete je byzantskyacute dvojkriacutež na štiacutete dokonca s trojvršiacutem Ide o jasnuacute symboliku slovenskej Maravy a až neskocircr bola jej aplikaacutecia zuacuteženaacute len na uacutezemie takzvaneacuteho Horneacuteho Uhorska Praacuteve pod znakom dvojkriacuteža sa zakladalo Uhorsko

Štefan I dokaacutezal udržať svoju moc len vďaka svojim tuacutetorom ndash silneacuteho rodinneacuteho klanu Hunt-Poznanovcov O sile a doslova vrcholovom postaveniacute rodu Hunt-Poznanovcov ktoriacute rozsahom svojich dŕžav konkurovali takmer monopolneacutemu vlastniacutectvu panovniacuteka a to nielen pri mocenskom naacutestupe Vajka-Štefana ale aj v ďalšom obdobiacute formovania Uhorskeacuteho štaacutetu existuje viacero docirckazov Za všetky stačiacute spomenuacuteť že vďačnyacute Štefan ich po konsolidaacutecii svojho postavenia obdaroval veľkyacutemi majetkami a zveril im kľuacutečoveacute posty v spraacuteve krajiny

Samotnyacute vyacuteraz pre novovytvorenyacute štaacutetny uacutetvar - Uhorsko pochaacutedza zo spojenia - U horsko ndash U hor čo inak mocircžeme vyjadriť ako medzi horami alebo pri horaacutech či pod horami Vyacuteraz bdquou horldquo sa použiacuteva aj dnes v češtine vo vyacutezname podpri horaacutech Podobnyacute naacutezov ako U-horsko poznaacuteme aj v naacutezve suacutečasnej Ukrajiny U-krajina Vyacuteraz Uhorsko maacute jednoznačne slovenskyacute (od slova Sloven) pocircvod

Latinskyacute vyacuteraz pre Uhorsko - Ungarn je vyacuteraz prevzatyacute od južnyacutech Slovanov Chorvaacutetsky una - znamenaacute okolo gora ndash hora les Unagora znamenaacute uprostred obkolesenyacute horami To isteacute v podstate vyjadruje aj U-horsko čo rovnako vystihuje uacutezemie (oblasť) obkolesenuacute horami Una-gora použiacutevali južniacute Slovania ako pomenovanie Karpatskej kotliny Tento vyacuteraz bol prevzatyacute Rimanmi a touto cestou sa mierne pozmenenyacute dostal do latinčiny ako Un-gor-n neskocircr Ungarn pričom obyvatelia tejto oblasti boli nazyacutevaniacute Ungri (nie Maďari)

Uhorsko v svojich prvopočiatkoch takmer kompletne kopiacuterovalo uacutezemie Svaumltoplukovej Maravy a len vďaka tomuto faktu tento novo pomenovanyacute uacutetvar vydržal pohromade Kompaktneacute slovenskeacute obyvateľstvo ciacutetilo vzaacutejomnuacute suacutedržnosť založenuacute na spoločnej histoacuterii spoločnyacutech tradiacuteciaacutech a spoločnom jazyku vďaka čomu sa neprejavovali žiadne odštiepeneckeacute tendencie ktoryacutem by v tom čase nikto nedokaacutezal zabraacuteniť a už vocircbec nie Štefan I či jeho nasledovniacuteci ktoriacute sa medzi sebou bezohľadne ruvali o troacuten hľadajuacutec pri tom podporu za hranicami Uhorska O nejakom systematickom budovaniacute štaacutetu nemohlo byť ani reči Celaacute spraacuteva administratiacuteva a organizaacutecia krajiny bola prevzataacute z predchaacutedzajuacuteceho (rozľahlejšieho) štaacutetneho uacutetvaru ndash Maravy

Nešťastiacutem pre Uhorsko bolo že v jeho samotnom strede sa nachaacutedzal nesuacuterodyacute prvok ktoryacute vaacutežnym spocircsobom naruacutešal integritu krajiny Skutočnosť že sa tmelom veľkeacuteho štaacutetu (po osem storočiacute uacutezemnyacutem a v zaacutevere i politickyacutem) stalo všeobecne najzaostalejšie a z hľadiska jazyka i mentality naj-odlišnejšie a najprobleacutemovejšie etnikum malo pre osudy Uhorska (Maravy) a jeho naacuterodov fataacutelne docircsledky Ak je tmelom systeacutemu jeden z jeho najslabšiacutech člaacutenkov spocircsobuje to zaacutekonite jeho vnuacutetornuacute slabosť - čo bol nesporne jeden z faktorov že v osudovyacutech momentoch dejiacuten pri tataacuterskom vpaacutede v 13 a tureckom vpaacutede v 16 storočiacute sa Uhorsko hoci išlo o uacutezemne a počtom obyvateľstva i hospodaacuterskym potenciaacutelom mohutnyacute kolos prejavilo ako obor na hlinenyacutech nohaacutech a nedokaacutezalo sa uacutečinne braacuteniť

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

16

Perifeacuterne uacutezemneacute postavenie Slovenov sa neskocircr zaacutekonite premietlo aj do ich politickej a hospodaacuterskej periferizaacutecie Pocircvodne jednotnyacute naacuterod sa vďaka vzaacutejomnej izolaacutecii postupne v priebehu storočiacute spoločensky a jazykovo odcudzil Sloveni na Slovensku suacute od 14 storočia nazyacutevaniacute osočujuacutecim vyacuterazom Slovaacutek ktoreacute sa najsamprv objavuje v českyacutech spisoch viď Velešinov zborniacutek z roku 1458 neskocircr Kronika českaacute Vaacuteclava Haacutejka z Libočan z roku 1541

Sedmohradskiacute Sloveni mali za susedov slovanskyacutech Valachov (Valašsko) ku ktoryacutem sa pod tlakom hysterickej maďarizaacutecie priklonili čo dalo za vznik Rumunska Z časti juhozaacutepadnyacutech Slovenov sa stali Chorvaacuteti ndash dnešneacute Slavoacutensko Panoacutenski Sloveni a Sloveni zo severu suacutečasneacuteho Maďarska boli zbesilou maďarizaacuteciou takmer uacuteplne asimilovaniacute

V suacutečasnosti existujuacutece dve Moravy ndash Morava srbskaacute a Morava bdquočeskaacuteldquo sa nachaacutedzali na navzaacutejom protiľahlyacutech koncoch Maravy a boli jej nedeliteľnou suacutečasťou Svoje pomenovanie Morava dostali až po naacutesilnom odtrhnutiacute od svojej materskej krajiny pričom tento fakt je jednyacutem z najvaacutežnejšiacutech docirckazov rozľahlosti Veľkej Moravy z čias kraacuteľa Svaumltopluka Morava bdquočeskaacuteldquo bola dlheacute obdobie bdquov cudziacutech rukaacutechldquo no v tesnej bliacutezkosti jedneacuteho z centier Maravy ndash Slovenska čo umožnilo vzaacutejomneacute kultuacuterne vaumlzby až do suacutečasnosti Morava srbskaacute bola odčlenenaacute od zvyšku Maravy tureckyacutem (rozumej maďarskyacutem) etnikom čiacutem sa kultuacuterne vaumlzby narušili a v podstate došlo k samostatneacutemu vyacutevoju najskocircr ako suacutečasť Bulharskej riacuteše neskocircr ako samostatneacuteho Srbska

Z pripravovanej knihy Tajneacute dejiny Slovenska Slovenov a Sloveniek Tento materiaacutel bude priebežne dopĺňanyacute Pokračovanie Marobudon ndash docirckazy o jeho situovaniacute na uacutezemiacute dnešnej Bratislavy (predpokladanyacute termiacuten

doplnenia maacutej - juacuten 09) Kelti ndash Germaacuteni ndash Slovania Mocircže iacutesť o jedno a to isteacute etnikum v rocircznom čase pod rocircznymi

menami (pravdepodobne august ndash september 09) Použiteacute skratky a symboly (ang) ndash anglicky (bul) ndash bulharsky (čes) ndash česky (fr) ndash francuacutezsky (hol) ndash holandsky (chor) ndash chorvaacutetsky (maď) ndash maďarsky (nem) ndash nemecky (pol) ndash poľsky (por) ndashportugalsky (rum) ndash rumunsky (rus) ndash rusky (slov) ndash slovensky (šar) - šarišsky (šp) ndash španielsky (šved) ndash šveacutedsky (tal) ndash taliansky (zah) ndash zaacutehoracky [5228] ndash použitaacute literatuacutera prveacute čiacuteslo uvaacutedza literatuacuteru podľa zoznamu druheacute čiacuteslo stranu v danom

dokumente Sălişte [Salište] (Solište) ndash slovo bez zaacutetvorky je uvedeneacute v pocircvodnom jazyku [hranateacute zaacutetvorky

označujuacute ako daneacute slovo prečiacutetať] (obleacute zaacutetvorky vyjadrujuacute interpretaacuteciu daneacuteho vyacuterazu)

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom

17

Použitaacute literatuacutera 1 Rudolf Irša - Najstaršie dejiny slovenskyacutech kraacuteľovstiev Inštituacutet pre Spoločnosť Bratislava 2008 2 Jerguš Ferko - Maďarskeacute sebaklamy vydavateľstvo Matice slovenskej Martin 2004 3 Jaacuten Steinhuumlbel ndash Nitrianske kniežatstvo vydavateľstvo RAK Bratislava 2004 4 Laco Zrubec ndash Prvyacute znaacutemy bol Pribina SPN 1994 Bratislava 5 Pramene k dejinaacutem Slovenska a Slovaacutekov Literaacuterno informačneacute centrum Bratislava 1999 6 Michaela Langovaacute Uacutestav pro pravěk a ranou dobu dějinnou UK v Praze ndash Filozofickaacute fakulta 20072008 zimniacute

semestr 7 Jozef Hlinka Peniaze na Slovensku Mladeacute letaacute 1982 8 Juacutelius ŠpaňaacuterJozef Hrabovskyacute Latinskoslovenskyacute a Slovenskolatinskyacute slovniacutek SPN 1962 9 Mgr Roman Sehnal Talianskondashslovenskyacute a Slovenskondashtalianskyacute slovniacutek Pezolt Košice 2007

10 Vavrekovaacute a kol Nemecko-slovenskyacute a Slovensko-nemeckyacute slovniacutek SPN 1978 11 Erna Haraksimovaacute Rita Mokraacute Dagmar Smrčinovaacute Anglicko-slovenskyacute a Slovensko-anglickyacute slovniacutek Ottovo

nakladatelstviacute sro Praha 2008 12 Slavko Krtalič Chorvatsko-českyacute a Česko-chorvatskyacute slovniacutek Montanex as 13 Antoniacuten Křečan Jiřiacute Felix Rumunsko-českyacute a Česko-rumunskyacute kapesniacute slovniacutek Praga 1963 14 Atlas sveta Falk Verlag 2001 15 Dr Cyril A Hromniacutek SLOVENI UNDE ORTI ESTIS SLOVAacuteCI KDE SUacute VAŠE KORENE 16 Antoniacuten Horaacutek O Slovanech uacuteplně jinak Nakladatelstviacute LIacutePA ndash Vizovice 1991 17 Rudolf Irša Slovo a Oslovanoch ich deacutemonoch a bohoch 18 LIT1Ad-slovaci_dravididoc 19 Otakar Dorazil Světoveacute dějiny v kostce Nakladatelstviacute Papyrus Vimperk 1997 20 Bohuslav Hlinka Pavel Radoměrskyacute Peniaze celeacuteho sveta malaacute encyklopeacutedia OBZOR Bratislava 1983 21 Proto-Celtic From Wikipedia the free encyclopedia httpwwwwalesacukresourcesdocumentspcl-moepdf 22 MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI I Staacutetni pedagogickeacute nakladatelstviacute PRAGAE-BRUNAE 1964 23 Markomani ndash Wikipedia 24 Publius Cornelius Tacitus Germania translation based on AJChurch and WJBrodribb (1876) from Wikisource 25 Ľubor Kraacutelik K otaacutezke slovenskyacutech kontinuantov ide (s)ker- bdquokruacutetiť pliesťldquo Jazykovednyacute uacutestav ĽŠtuacutera SAV

Bratislava str 110-111 26 Veľkyacute atlas svetovyacutech dejiacuten Readerrsquos Digest Vyacuteber organizačnaacute zložka Bratislava 2002 27 RNDr Jozef Kušnier Prvaacute dieceacuteza v Strednej Euroacutepe httpwwwsmalikszmcomhtmpraceprvadiecezahtm 28 Gerhard Herm Kelti vydavateľstvo Obzor Bratislava 1985 29 Rudolf Irša Slovo o Slovanoch ich deacutemonoch a bohoch 2006 30 Karol Wlachovskyacute To tiacute Toacuteti a či Slovaacuteci LUNO 11 januaacuter 2007 31 Konštantiacuten Palkovič Zaacutehoraacutecky slovniacutek Vydavateľstvo HEVI sro 1997 32 Tacitus Z dejiacuten ciacutesařskeacuteho Řiacutema Svoboda 1976 33 Publius Cornelius tacitus De origine et situ Germanorum anno domini XCVIII E Wikisource 34 Dejiny riacutemskeho vojska FORTUNA PRINT Bratislava 1992 35 Slovenskeacute preklady latinskyacutech a greacuteckych klasikov Cornelius Tacitus Germania Prvaacute slovenskaacute tlačiareň v Nitre

1940 36 Elizabeth Hallam Bohoveacute a bohyně Knižnyacute klub a balios Praha 1998 37 Petr Jurina Kult Slunce vyacuteznamne astraacutelni naacuteboženstvi doby bronzoveacute httpprahaastroczcrp9512aphtml 38 SANIAR 42004 39 Pavol Dobšinskyacute Rozpraacutevky Mladeacute letaacute 1978 40 Kronika Slovenska Fortuna Print as Bratislava 1998 41 RNDr Jozef Kušnier prepis rukopisu Prvaacute dieceacuteza v Strednej Euroacutepe

httpwwwsmalikszmcomhtmpraceprvadiecezahtm 42 Goacuteti Wikipeacutedia httpskwikipediaorgwikiGC3B3ticolumn-onecolumn-one 43 Quetzalcoatl Wikipeacutedia httpcswikipediaorgwikiQuetzalcoatl 44 Daacuteci Wikipeacutedia httpskwikipediaorgwikiDC3A1koviacolumn-onecolumn-one 45 Edita Chrenkovaacute Ladislav Tankoacute Maďarsko-slovenskyacute a Slovensko-maďarskyacute slovniacutek SPN Bratislava 1973 46 Maďarsko-slovenskyacute a Slovensko-maďarskyacute technickyacute slovniacutek alfa Bratislava 1989

PDF created with pdfFactory trial version wwwpdffactorycom