MASARYKOVA UNIVERZITA

Pedagogická fakulta

Katedra chemie

Návrh motivačných úloh interdisciplinárneho

charakteru vo výuke chémie

Diplomová práca

Brno 2009

Vedúci diplomovej práce: Vypracoval:

Mgr. Irena Plucková, Ph.D. Martin Kabát

2

Prehlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej

literatúry.

Súhlasím, aby bola táto práca uloţená v knihovni Pedagogickej fakulty

Masarykovej univerzity a vyuţívaná k študijným účelom.

V Súdovciach dňa 29.11. 2009 ………………………………………..

3

Na tomto mieste by som sa rád poďakoval pani Mgr. Irene Pluckovej, Ph.D.

za vedenie pri vypracovaní mojej diplomovej práce a Martuške Fekiačovej, Janke

Hylmarovej a Filipovi Bašovskému za pomoc pri tvorbe úloh.

Osobitná vďaka patrí mojim najbliţším, ktorí ma podporovali pri tejto práci a počas celého

vysokoškolského štúdia.

4

Obsah

Obsah ................................................................................................................................................ 4

Úvod .................................................................................................................................................. 5

1 Ciele diplomovej práce ........................................................................................................... 10

2 Použité metódy ........................................................................................................................ 10

3 Návrh využitia kvízov pri výuke periodickej sústavy prvkov ............................................. 11

3.1 Skupiny prvkov a typy osobnosti ........................................................................................ 13 3.1.1 Kde v periodickej tabuľke sa nachádzaš? ................................................................... 14

3.2 Periodická tabuľka - skupiny prvkov ................................................................................. 26 3.2.1 Ktorý konkrétny prvok z periodickej sústavy prvkov si? ........................................... 26

4 História chémie – chemické osobnosti (ukážka úloh podporujúcich čitateľskú

gramotnosť) .................................................................................................................................... 62

4.1 Členenie otázok podľa PISA .............................................................................................. 65 4.1.1 Chemik 20. storočia .................................................................................................... 70

4.2 Životopis L. Paulinga ........................................................................................................ 73 4.2.1 Linus Pauling – vedec 20. storočia ............................................................................. 74

5 Laboratórny poriadok (spojenie umeleckého textu s výukou bezpečnosti pri práci) ....... 86

5.1 Spracovanie témy bezpečnosti pri práci ............................................................................ 88 5.1.1 Hororový príbeh o tom ako Marta všetko pokazila .................................................... 89

6 Chemická pesnička (spojenie umeleckého prejavu s učivom chémie) ............................. 101

6.1 Hudobný prejav ako súčasť hodiny chémie ..................................................................... 103 6.1.1 Základná škola prvkov alebo Čo tým chcel básnik povedať? .................................. 104

7 Orientačný výskum ............................................................................................................... 117

7.1 Ciele ................................................................................................................................. 117

7.2 Prevedenie ....................................................................................................................... 117

7.3 Výsledky ........................................................................................................................... 118

7.4 Záver ................................................................................................................................ 121

Záver ............................................................................................................................................. 122

Resumé .......................................................................................................................................... 124

Summary ....................................................................................................................................... 124

Použitá literatúra a zdroje ........................................................................................................... 125

Zoznam obrázkov ......................................................................................................................... 127

Zoznam príloh .............................................................................................................................. 128

5

Úvod

„Pokrok vědy spočívá především

na mladých lidech. Ti musí dostat

všemožné podněty, aby našli ve vědě

svou perspektivu“

Jaroslav Heyrovský

Typická reakcia na otázku, čo študujem, keď odpoviem, ţe chémiu, je obrátenie oči

k nebu a nechápanie ako niekto môţe niečo také študovať. „Veď je to totálna nuda, iba

bifľovanie vzorcov a výpočty“. Dotyčný si zaspomína na svojich učiteľov chémie, ţe

na hodinách ich skúšali z názvov a značiek prvkov, do labáku sa dostali raz za rok, aby

zistili, ţe vybavenie pochádza z čias súdruhov, sem tam niekto spomenie, ţe ho bavilo

názvoslovie uhľovodíkov, oxidov. Nazvime si dotyčného, v tomto prípade dotyčnú,

Chemeia Noncontacta. Pokračovanie rozhovoru so slečnou Ch. Noncontactou, nás dovedie

k poznaniu uţ dávno poznanému, ţe ţiak si predmet spája vo väčšine prípadov

s vyučujúcim, s tým čo robili a nerobili na hodinách.

Čo je teda potrebné urobiť pre to, aby sa postoj slečny Chemeii zmenil? U konkrétnej

slečny uţ asi nič, u ţiakov, ktorých vzťah ku chémii sa ešte len formuje, áno. Otázka znie

či treba niečo zmeniť? Ak áno, čo treba zmeniť, ako to dosiahnuť, a samozrejme prečo?

Ak je našim pedagogickým cieľom dosiahnuť u ţiaka lepšie poznanie sveta okolo nás,

pochopenie vzťahov, komplexnosti reality, globálnych príčin a následkov, ak chceme

podporiť u ţiaka zvedavosť k veciam okolo neho, ak chceme aby z neho vyrástol, človek

schopný aspoň čiastočne chápajúci realitu, človek hodnotiaci podľa vlastných úsudkov,

človek rozlišujúci, človek hľadajúci, Človek. môţeme aj my, na katedre chémie

na pedagogickej fakulte, prispieť svojou troškou k rozvoju tohoto ideálu pedagogiky? Ak

áno, ako?

Predstavme si špirálu postupnosti výuky chémie od Chemeie Noncontacty-ţiačky

k Chemeie Noncontacte učiteľovi, ktorým prechádza vo vyučovacom procese. Prvý

kontakt s chémiou ako predmetom, má ţiak na základnej škole najskôr v šiestom ročníku,

pokračuje alebo končí strednou školou, a v prípade Ch. N. styk s chémiou pokračuje

na vysokej škole pedagogického zamerania, špirála je to preto, ţe chemický osud Ch. N.-

učiteľky chémie, nekončí ale pokračuje vo vytváraní ďalších otočiek na špirále výuky

6

chémie. Môţeme si to predstaviť na príklade predávania genetickej informácie

u eukaryotických buniek s diploidnou sadou chromozómov. Predstavme si teda replikáciu

DNA, kde jedno vlákno – matricové, tvorí učiteľ, druhé – komplementárne, ţiak,

a v prípade pokračovania alebo aj nepokračovania ţiakovho záujmu o chémiu, dochádza

k replikácii podľa princípu komplementarity, tzn. ţe ţiak je silne ovplyvnený tým, čo mu

dal učiteľ, aké je matricové vlákno, také je aj novosyntetizované komplementárne vlákno

ţiaka. Samozrejme ţe v prípade diploidie, dochádza k predávaniu informácie nielen

od učiteľa ale aj z druhej sady chromozómov. Teda ţiak, študent, nie je ovplyvnený len

učiteľovou sadou chromozómov ale druhú sadu má od rodičov, prostredia v ktorom ţije,

vecí, ktoré zaţíva atď..

Podobný prenos informácie sa deje aj na katedrách na vysokých školách. Je teda

samozrejmou úlohou katedier, v našom prípade pedagogických katedier chémie, aby

dokázali predať budúcim učiteľom chémie, čo najlepšie sady chemických chromozómov,

aby títo učitelia dokázali čo najlepšie exprimovať svoje chemické gény nadobudnuté počas

vysokoškolských štúdií, aby prinášali kvalitnú „genetickú“ informáciu do svojich ţiakov.

Samozrejme treba brať v úvahu diploidiu študentov chémie, ţe teda nie sú ovplyvňovaný

len školou. Ako teda docieliť, aby na pedagogické katedry smerovalo viac študentov

s kvalitnou haploidnou sadou „chemických“ chromozómov predošlých skúseností a ako

im predať čo najlepšiu druhú haploidnú sadu vysokoškolským výukovým prostredím?

Ďalšie porovnanie tento krát nie so špirálou, ale s kruhom, sa nám ponúka vo vzťahu ţiak-

učiteľ a týka sa viac toho druhého, nechemického vlákna: „Ak ţiak vidí v učiteľovi skôr

priateľa ako autoritu, podáva lepšie výsledky, radšej chodí do školy a hlavne má väčšiu

chuť do učenia. A ak učiteľ vidí, ţe ţiakov teší navštevovať jeho hodiny, tak je potom

motivovaný tvoriť hodiny ešte zaujímavejšími, čo tvorí spätnú reakciu u ţiakov a tento

kruh sa točí stále dokola a pomáha k lepšiemu získavaniu informácií.”1

Myslím si, ţe najväčšie bremeno v tomto prípade nesú práve katedry chémie

pedagogického smeru. Práve na katedrách závisí ako bude vypadať výuka chémie, aká

bude obľúbenosť chémie ako vyučovacieho predmetu na základných a stredných školách.

1 Otruba, Ján. Učitelia verzus ţiaci: medzi priateľstvom a autoritou. Týţden [online]. 2009 [cit. 2009-10-30].

Dostupný z WWW: <http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/ako-ucit/clanky/ucitelia-verzus-ziaci-medzi-

priatelstvom-a-autoritou-2.html>.

7

Myslím, ţe jednou s ciest by bolo, aby kaţdá katedra chémie alebo zoskupenie rovnako

zmýšľajúcich katedier chémie mali vytvorený jasný zámer svojho pôsobenia, aby katedra

nepôsobila uniformne, aby bola navonok ale aj dovnútra schopná identifikácie, aby bola

niečím originálna, osobitá.

Za lepšou identifikáciou tej ktorej katedry by mohla stáť napríklad učebnica, výukový

program alebo iné aktivity smerujúce k propagácii katedry. Ak by bolo vidieť výsledky

práce katedry na študentoch, ktorí ju opúšťajú, ak by bolo vidieť na ich vyučovacích

metódach, ţe aj učiť chémiu môţe byť zaujímavé, zábavné, prínosné, príťaţlivé, dalo by sa

touto cestou prilákať viac záujemcov o štúdium chémie pedagogického zamerania,

poprípade by to bola buldočia práca v prospech nepedagogických oborov chémie.

A toto je práve ten priestor pre katedry, kde treba odviesť najviac práce. Upriamiť

pozornosť na seba práve prostredníctvom svojich absolventov, ktorí budú robiť reklamu

svojej katedre na svojich pedagogických pôsobiskách.

Jednou z najmarkantnejších moţností popularizácie chémie pre súčasných ţiakov

je implementácia chemických poznatkov do ich ostatných záujmov a činností, ktoré sú

beţnou súčasťou ich ţivota. Samozrejme môţeme čakať, ţe sa nájdu indivíduá, ktoré

nepotrebujú postrčiť k väčšiemu záujmu o chémiu, ale nemôţme čakať, ţe sa bude chémia

popularizovať vo väčšej miere iba sama svojim obsahom. Je práve úlohou učiteľov,

priblíţiť ţiakov k záujmu o predmet. Ako? Pozrime sa na ţiakov v súčasných triedach,

vyuţime to čo ich baví, počítačové technológie, internet, sociálne siete na internete, hudba,

online hry. Samozrejme je ťaţké implementovať celé učivo chémie do hry a zábavy, ale aj

krátke exkurzy mimo zabehnutú uniformitu, v ktorých budú ţiaci mať moţnosť sa uvoľniť,

zasúťaţiť si, spojiť si zábavu s dozvedaním sa niečoho nového, môţu prispieť

k zatraktívneniu hodín chémie.

Práve v hľadaní interdisciplinárnych styčných plôch medzi chémiou a ostanými predmetmi

záujmu ţiakov, môţe viesť cesta zatraktívnenia chémie ako predmetu. Aj tu platí známe

heslo „od známeho k neznámemu, od bliţšieho k vzdialenejšiemu, o jednoduchého

k zloţitejšiemu“ alebo Komenského „Metoda všeho musí býti předne přirozená. Nebo

cokoli je přirozené, rádo jde... Aby metoda libá byla, má někdy cukrovou opatrností

oslazena býti, totiţ aby věci potřebné pod způsobem rozmlouvání, pohádek, podobenství,

aţ i hádání a zápasení společného přednášíny byly.“2

2 Veškeré spisy Jana Amosa Komenského. Sv. 4, Didaktika česká. Brno, 1913.

8

Partikulárnou, čiastkovou z moţností podpory popularizácie chémie, ktorá nevyţaduje

vysoké vstupné náklady, čo sa týka času a prostriedkov, sú práve komunitné weby,

sociálne siete (facebook.com, last.fm, libimseti.cz a pod.).

Práve sociálne siete umoţňujúce lacnú a pomerné rýchlo šíriteľnú prezentáciu, sú vhodnou

platformou pre popularizačné snahy takmer čohokoľvek.

Napríklad na facebook.com patrí medzi najviac vyuţívané aplikácie fenomén kvízu.

V tomto prípade som vyuţil túto moţnosť na vytvorenie kvízu „Laboratórny poriadok“,

na základe platformny Know-it-all, dostupný na adrese http://apps.facebook.com/trv-jak-

si-che-fbdhe/.

Jedným z problémov výuky chémie je, ţe ţiaci do tohoto predmetu vstupujú

s minimálnymi alebo ţiadnymi predošlými skúsenosťami s chémiou. Nemajú o čo opierať

novonadobudnuté poznatky, nevedia, kde ich majú zakotviť vo svojich minulých

záţitkoch. V porovnaní s ostatnými predmetmi ako napríklad zemepis, prírodopis, nie sú

ţiaci pri prvom styku s predmetom „tabula rasa“, pretoţe uţ majú nejaké poznatky, sú uţ

čiastočne zakotvení v hrubom rozlišovaní sveta, uţ majú hmlisté predstavy o poznatkoch

a štruktúre predmetu, ktorý preberajú. S chémiou, tak ako sa im často krát prezentuje, sa

ale v uplynulom ţivote stretli minimálne alebo vôbec, osnovy výuky nerešpektujú ich

predchádzajúce skúsenosti, poznatky.

Keď sa v hodinách zemepisu delia štáty podľa kontinentov alebo svetových strán , príde to

ţiakovi prirodzenejšie kvôli predchádzajúcim skúsenostiam a vedomostiam, ktoré uţ

nadobudol, je to tak ale aj pri delení chemických zlúčenín, reakcií a podobne? Nebolo by

pre ţiaka názornejšie, keby ţe je osnova výuky ukotvená v jeho predchádzajúcej

skúsenosti a aţ sekundárne by sa zdôrazňovali chemické kategorizácie. Nepomohlo by viac

zapamätaniu učiva preberaného v chémii, keby ţe sa zdôrazňuje prepojenie chemického

učiva na beţný ţivot ţiaka, tak aby si ţiak mohol, keď uţ je mimo hodinu výuky predmetu,

tzv. „v civile“, vytvárať väzby na to čo uţ prebral systémom „ahá, to sme brali v škole!“

Ako na to? Kostrou myšlienky by mohlo byť vytvorenie osnovy výuky podľa prostredia

v ktorom sa ţiak pravidelne pohybuje, s ktorým je v pravidelnej interakcii. Tematické

celky osnovy by boli priestory a situácie v ktorých sa ţiak pohybuje a do týchto priestorov

by sa zakomponovalo učivo chémie. Jednou s moţných foriem výstupu takéhoto návrhu by

9

mohol byť práve počítačový program alebo webová stránka, čo v sebe nesie interaktívny

potenciál pre recipienta, v našom prípade ţiaka. Realizácia podobného zámeru by však

vyţadovala komplexný prístup s veľkou časovou aj technickou náročnosťou, vhodnejšie

by teda bolo riešenie v tíme alebo dokonca by riešenie mohlo byť nosnou náplňou výuky

didakticko-odborných predmetov na katedre pedagogického zamerania, ktorá by

ho zastrešovala. Študenti by sa teda mohli počas štúdia reálne podieľať na tvorbe

výukového prostredia, ktoré by v sebe malo potenciál skutočného vyuţitia v praxi. Mohli

by stavať svoje pedagogické praxe na overovaní jednotlivých návrhov, dávalo by to

študentom priestor na vlastnú realizáciu a kreativitu pri tvorbe návrhov. Boli by nútení sa

zoznámiť so softvérovou platformou na ktorej by tvorba výuky prebiehala a to by slúţilo

na zvyšovanie ich informatickej gramotnosti. Je teda zrejmé, ţe podobný kontinuálny

koncept, ktorý by vytváral kostru podopierajúcu didaktickú stránku štúdia chémie, nesie

v sebe výrazný motivačný obsah. Jednou z lastovičiek by mohli byť práve chemické

didaktické hry a jednoduché prezentačné stránky na sociálnych internetových sieťach

a podobne. V svojej diplomovej práci by som chcel venovať pozornosť práve takýmto

lastovičkám, v podobe úloh pre ţiakov, ktoré by zatraktívnili hodiny chémie. Súčasne by

som v nich chcel zdôrazniť interdisciplinárny prístup, aby si ţiaci viac uvedomovali

previazanosť jednotlivých školských predmetov.

Tieto všetky myšlienky sa vo mne zhromaţďovali počas moje pedagogickej praxe, ktorá sa

zhodou okolností predĺţila z dvoch týţdňov na tri roky. Mal som moţnosť byť hodený

do pedagogického procesu zo zátišia vysokej školy do búrlivých vôd praxe. Aţ tam som

spoznával „in situ“ skutočné problémy výuky. Moţno aj z dôvodu môjho veku, nemali

ţiaci so mnou problém bezprostredne komunikovať. Túto situáciu som vyuţil v dvoch

triedach pri zadaní práce vo forme eseje, kde mali ţiaci odpovedať na otázku „Jak si

představuješ hodinu chemie?“. Informácie zozbierané z týchto esejí spracované v časti

Výskum a vlastná pedagogická skúsenosť boli silným podnetom pri rozhodovaní o téme

mojej diplomovej práce.

10

1 Ciele diplomovej práce

Hlavným cieľom diplomovej práce je poukázať na moţnosti pri vytváraní úloh

pre výuku chémie s prihliadnutím na interdisciplinárny prístup.

Parciálne ciele:

- vytvorenie príkladu motivačných úloh z učiva periodickej tabuľky prvkov

formou kvízu

- vytvorenie príkladu motivačných úloh z histórie chémie podporujúcich čitateľskú

gramotnosť

- vytvorenie príkladu motivačných úloh spájajúcich tematiku bezpečnosti pri práci

s umeleckým textom

- vytvorenie príkladu motivačných úloh spájajúcich umelecký prejav s učivom

chémie

- spracovanie a vyhodnotenie predstáv ţiakov o výuke chémie, získaných formou

eseje na danú tému

2 Použité metódy

- štúdium a analýza literatúry a internetových zdrojov

- tvorba úloh

- vyhodnotenie esejí

11

3 Návrh využitia kvízov pri výuke periodickej sústavy

prvkov

„Ukazuje se, že je nezbytné zintenzivnit

interdisciplinární úsilí, spojující

odborníky exaktních, přírodních

a společenských věd.“

Rudolf Zahradník

V tejto kapitole sa pokúsim predstaviť návrh učebných kvízov, ktorý má pomôcť

ţiakom lepšie pochopiť a zapamätať si, ako názvy, delenie a rozmiestnenie prvkov

v periodickej sústave prvkov , tak aj jednotlivé vlastnosti, charakterizujúce skupiny prvkov

v periodickej tabuľke.

Pre lepšie zapamätanie a silnejšiu motiváciu som spojil práve prostredie kvízov s hľadaním

typov temperamentu podľa pôvodne Hippokratovej a následne Galénovej kategorizácie

typov osobnosti, ktorá bola dopracovaná Eysenckom. Názov učebný kvíz vychádza

z predpokladu, ţe bude začiatočným stimulom pri objavovaní ďalšieho učiva, ţe spätný

náhľad ţiaka na to, podľa čoho prebehlo vyhodnotenie typu osobnosti bude slúţiť

na opakovanie a lepšie zapamätanie uţ prebratého učiva.

Ďalšou didaktickou nadstavbou predchádzajúceho námetu vyplnenia kvízu, bo mohlo byť

vytváranie kvízu, podľa uţ nadobudnutých znalostí. Interdisciplinárne presahy

dokumentuje na základe Rámcového vzdelávacieho programu nasledujúca tabuľka.

12

3.1 Skupiny prvkov a typy osobnosti

Príklad kvízu spájajúci niektoré vlastnosti prvkov periodickej tabuľky s typmi

osobnosti podľa pôvodného Hippokratovho delenia3. Pokúsil som sa nájsť a priradiť

vhodné vlastnosti jednotlivých temperamentov k vlastnostiam prvkov tak aby

korešpondovali aspoň čiastočne s osobnou skúsenosťou ţiakov. Jedná sa o generalizované

delenie a vypichnutie tých vlastností, ktoré sa dajú relatívne porovnávať a evokujú

podobnosť. Otázky v teste osobnosti sú vytvorené podľa charakteristík jednotlivých

temperamentov3 a dané do súvislosti so situáciami v ţivote ţiaka. Po zodpovedaní

a vyhodnotení testu, si ţiak prečíta do ktorej skupiny prvkov a tým aj temperamentov by

sa prostredníctvom svojich odpovedí zaradil a ďalej pracuje s výsledkami ostatných skupín

a periodickou tabuľkou. Vďaka tomu si pomocou dodatočných úloh priblíţi situáciu

u ostatných moţností a zopakuje a upevní pri ich vyplňovaní. Pri riešení úloh sa musí ţiak

orientovať vo viacerých poloţkách testu (tabuľky, obrázok, slovníčky), čo napomáha

rozvíjaniu synteticko-analytického aparátu a vyuţívanie znalostí z matematiky a cudzieho

jazyka podporuje medzipredmetovú väzbu kvízu ako celku. Informácie som čerpal

predovšetkým od Kassin: Psychologie, Nakonečný: Encyklopedie obecné psychologie,

Smékal: Psychologie osobnosti, Říčan: Psychologie osobnosti a ďalší4.

Myslím ţe formou antropomorfizácie vlastností prvkov si môţe ţiak lepšie zapamätať

vlastností jednotlivých skupín prvkov a forma kvízu zvyšuje atraktivitu tohoto postupu

a teda slúţia ako silný motivačný faktor.

3 Nakonečný, M. Encyklopedie obecné psychologie. Praha: Academia, 1997. 437 s. ISBN 80-200-0625-7. 4 Kassin, S. Psychologie. Brno: Computer press, a.s., 2007. 771 s.

Smékal, V. Psychologie osobnosti. Brno: Barrister a Principal. 2004. 523s.

Říčan, P. Pschologie osobnosti. Praha: Grada Publishing, a.s., 2007. 196 s.

Touţín, J. Stručný přehled chemie prvku. Brno: Tribun EU, s.r.o., 2008. 224 s.

Gaţo, J. a kol. Všeobecná a anorganická chémia. Bratislava: SNTL, 1974.

Klikorka, J., Hájek, B., Votinský, J. Obecná a anorganická chemie. Praha: SNTL. 1989.

Valigura, D. a kol. Chemické tabuľky. Bratislava: STU v Bratislave, 2004.

Ledvina, M., Stoklasová, A. Kompendium středoškolské chemie. Votobia, 1997. 224 s.

Bína, J. Malá encyklopédia chémie. Bratislava: Obzor, 1968, 678 s.

Vacík, J. Obecná chemie. Praha: SPN, 1986. 303 s.

Pachmann, E. a kol. Speciální didaktika chemie. Praha: SPN, 1986. 350 s.

Gärtner, H. a kol. Kompendium chemie. Universum, 2007. 542 s.

14

Vlastný text úlohy:

3.1.1 Kde v periodickej tabuľke sa nachádzaš?

Patríš medzi kovy, nekovy, polokovy alebo vzácne plyny? Vyber si v kaţdej otázke

jednu z moţností, ktorá ťa najlepšie vystihuje a zaraď sa do periodickej sústavy prvkov.

1. Keď musím niekde dlho čakať ...

a) som netrpezlivý/á a premýšľam, čo všetko som mohol za ten čas stiahnuť.

b) pozorujem čo sa deje okolo alebo sa dám do reči s okolostojacimi.

c) uzavriem sa do seba a sústredím sa na svoje myšlienky.

d) nevzrušujem sa, tých pár minút ma nezabije.

2. Triedny učiteľ mi navrhol aby som kandidoval do školského parlamentu ...

a) ponuku prijmem s istotou, ţe to zvládnem.

b) ponuku hneď s elánom prijmem, ale postupne zo mňa nadšenie vyprchá.

c) ak to nie je nutné, radšej zostanem radovým ţiakom.

d) nechám si čas na rozmyslenie, zistím si čo to obnáša a potom sa rozhodnem.

3. Kamoš ma volá na akciu záujmového krúţku, ktorý navštevuje ...

a) pôjdem tam, behom chvíle sa stanem stredobodom pozornosti, no k telu si nikoho

nepripustím

b) super! Nebude dlho trvať a skamarátim sa tam s pár ľuďmi.

c) odmietnem to. V skupine cudzích ľudí sa cítim nesvoj a odstrčený.

d) ak tam pôjdem, budem skôr ticho budem počúvať o čom sa ostatní bavia.

4. Najviac mi vyhovuje druh práce ...

a) keď sme rozdelení do skupín a môţem organizovať a viesť svoju skupinu.

b) keď sa v hodine diskutuje.

c) tvorivá práca, pri ktorej mám voľnú ruku.

d) práca, pri ktorej máme dané pevné pravidlá.

15

5. Ak ma niekto kritizuje ...

a) nahnevá ma to, a snaţím sa mu dokázať, ţe nemá pravdu.

b) obrátim to na srandu.

c) hlboko sa ma to dotkne a dlho na to nemôţem prestať myslieť.

d) ak má dotyčný pravdu, zamyslím sa nad tým a poučím sa.

6. Keď ťa niekto krivo obviní ...

a) nahnevá ma to len nakrátko, ale veľmi sa ma to dotkne a dlho na to myslím.

b) okamţite sa naštvem, poviem dotyčnému čo si o tom myslím, ukľudním sa a za chvíľu

na to zabudnem.

c) som nahnevaný ale nedám to veľmi najavo a krivda vo mne nadlho ostane.

d) vôbec sa nad tým nepozastavím alebo nedám na sebe nič najavo.

7. S čím máš pri práci (napr. domáce úlohy) najväčší problém?

a) keď niečo začnem, nedokáţem zvoľniť tempo práce kým neskončím.

b) s dokončovaním začatých prác.

c) zbytočne sa zaoberám detailmi.

d) mám málo elánu do práce, ťaţšie sa pre niečo nadchnem.

8. Keď sa bavíte s kamarátmi ...

a) si stredobodom pozornosti a nikto sa pri tebe nenudí.

b) pri rozprávaní rád trochu preháňam a všetci sa bavia.

c) nerád som stredobodom pozornosti.

d) pri rozprávaní som stručný a radšej počúvam druhých.

9. Ako si predstavuješ ideálny prázdninový výlet?

a) Hotel, pláţ, prepychové sluţby.

b) Partia akčných ľudí, hlavne aby nebola nuda.

c) V lese na samote.

d) Kľudný a relaxačný pobyt.

16

Ktorá z moţností a), b), c), d) sa v tvojich odpovediach vyskytuje najčastejšie? V prípade,

ţe máš rovnaký počet odpovedí pre viac moţností, vyber si v otázke č. 10, ale len z tých

moţností, z ktorých máš rovnaký súčet.

10. Ktorá z farieb je u teba obľúbenejšia?

a) ţltá

b) červená

c) čierna

d) zelená

Podľa toho zistíš, kde v periodickej tabuľke sa nachádzaš, teda či si KOV, NEKOV,

POLOKOV alebo VZÁCNY PLYN.

a)

1Cholerik

V periodickej tabuľke prvkov by si sa nachádzal v oblasti výskytu NEKOVOV.

Máš vysokú elektronegativitu, to znamená, ţe pútaš k sebe ostatných, si vodcovský typ.

Z tvojej vysokej elektronegativity ale vyplýva, ţe druhých k sebe pútaš iónovou väzbou,

chceš mať vo vzťahoch navrch a preto ti chýba tolerancia. Pre posilnenie väzby niekedy

vyuţívaš aj vodíkové mostíky. Oxidy, ktoré tvoríš sú kyselinotvorné, preto si impulzívny,

nekľudný aţ útočný, ťaţko ovládateľný. Čo sa týka tvojich ţivotných postojov si stály,

nemeníš ich rýchlo a k tomu ťa predurčuje aj tvoja vysoká tepelná kapacita. Keď ideš za

svojim cieľom, si izolátor, nepotrebuješ prítomnosť ostatných.

Väčšinou si pevného skupenstva, niekedy však prehnane reaguješ, vzkypíš a premeníš sa

na plyn, no rýchlo sa ukľudníš.

17

2Nekovy

b)

3Sangvinik

V periodickej tabuľke sa nachádzaš v oblasti výskytu KOVOV.

Si hovorný, komunikatívny, rád rozdávaš svoje slová-elektróny valenčnej vrstvy ďalej, to

má základ v tvojej elektropozitivite. Tvoja spoločenská povaha vyplýva z tvojej vysokej

vodivosti, ktorá je zaloţená na výskyte voľne sa pohybujúcich elektrónov v tvojej štruktúre.

Rád sa pohybuješ v spoločnosti ľudí a teda sa vyskytuješ prevaţne v zlúčeninách,

si súčasťou zliatin. Si veselý, ţiariš typickým kovovým leskom. K tvojim vlastnostiam patrí

aj kujnosť a ťažnosť, teda názorová nestálosť a prispôsobivosť. Kvôli nízkej tepelnej

kapacite sa rýchlo nadchneš, zohreješ ale aj rýchlo ochladneš.

18

1 Kovy

c)

2 Melancholik

V periodickej tabuľke sa nachádzaš v oblasti POLOKOVOV.

Čo je rozhranie medzi kovmi a nekovmi. Čo sa týka skupenstva, si solídny (lat. solidus –

pevný) ale spolu s nekujnosťou to robí z teba rigídneho, strnulého človeka. Väčšinou si

krehký, precitlivelý. Nie si kujný a tým pádom si neprispôsobivý. Pri beţnej teplote máš

veľmi malú elektrickú vodivosť a teda si nespoločenský, rezervovaný, máš malý okruh

priateľov (v periodickej tabuľke 7 ). Tvoj polovodičový charakter je spôsobený

váhavosťou, nerozhodnosťou ale aj sklonmi ku genialite a duchaplnosti.

19

3 Polokovy

d)

4 Flegmatik

V periodickej tabuľke sa nachádzaš v skupine VZÁCNYCH PLYNOV.

Vďaka skupenstvu (plyn), nemáš problém sa vyrovnať s väčšinou vecí v ţivote, si bez

farby a zápachu, to znamená, ţe nevýrazne vyjadruješ city, vieš svoje emócie ovládať.

Malá chemická reaktivita ťa robí pokojným, spoľahlivým, vyrovnaným. Máš vysokú

ionizačnú energiu a preto sa nenecháš ľahko vyviesť z miery, si stabilný, máš chladnú

hlavu. Vyskytuješ sa v podobe jednoatómových častíc, nevadí ti samota.

20

5 Vzácne plyny

Určite si si uţ všimol alebo je ti minimálne povedomé, ţe tvoje zaradenie medzi jednotlivé

skupiny prvkov v periodickej tabuľke prvkov nebolo nechané na náhodu ale vychádzalo

z delenia typov osobnosti. Pri tomto kvíze bolo pouţité delenie temperamentov podľa

Hippokrata a Galéna, neskôr Eysencka, tak, aby sa niektoré fyzikálne a chemické

vlastnosti prvkov dali pripodobniť k ľudským vlastnostiam. A tak sa priradili kovy

k sangvinikovi, polokovy k melancholikovi, nekovy k cholerikovi a vzácne plyny

k flegmatikovi. Týmto ale tvoj kvíz neskončil, teraz je tvojou úlohou spoznať aj ostatné

povahy, respektíve skupiny prvkov a ich vlastnosti. Ako pomôcka ti budú slúţiť výsledky

pre ostatné skupiny, tabuľka a obrázok a slovníčky.

Úlohy:

1. Zisti a zapíš do tabuľky koľko tvojich spoluţiakov spadá pod ktorú skupinu prvkov

a vypočítaj percentuálne zastúpenie jednotlivých skupín vo vašej triede. S pomocou

periodickej tabuľky zapíš to tabuľky počet prvkov jednotlivých skupín a ich percentuálne

zastúpenie. Ktorá skupina prvkov najviac prevaţuje vo vašej triede a ktorá v periodickej

tabuľke?

v triede % v periodickej tabuľke absolútny počet %

KOVY (sangvinik) KOVY

POLOKOVY (melancholik) POLOKOVY

NEKOVY (cholerik) NEKOVY

VZÁCNE PLYNY (flegmatik) VZÁCNE PLYNY

celkový počet prvkov

21

2. Priraď podľa výsledkov kvízu vlastnosti ku skupinám prvkov.

KOVY POLOKOVY NEKOVY VZÁCNE PLYNY

bez farby a zápachu, malá chemická reaktivita, vysoká ionizačná energia, stabilita,

jednoatómové častice, polovodičový charakter, nekujný, veľmi malú elektrická vodivosť pri

bežnej teplote, elektropozitívny, vysoká vodivosť, zliatiny, kovový lesk, ťažný, kujný, nízka

tepelná kapacita, vysoká tepelná kapacita, izolátor, vodíkové mostíky, vysoká

elektronegativita, iónová väzba, kyselinotvorné

3. Podľa Eysenckovho rozdelenia temperamentov priraď jednotlivé vlastnosti k typom

osobnosti.

SANGVINIK CHOLERIK MELANCHOLIK FLEGMATIK

kľudný, spoľahlivý, pesimistický, spoločenský, urážlivý, pokojný, vyrovnaný, optimistický, hĺbavý,

otvorený, aktívny, starostlivý, trudnomyselný, hovorný, agresívny, nespoločenský, prístupný,

sebakontrolovaný, bezstarostný, vznetlivý, pohodový, strnulý, tichý, iniciatívny, vážny, pasívny,

impulzívny, vrtošivý, nekľudný, úzkostlivý, rezervovaný, veselý.

22

Rozdelenie temperamentov podľa Eysencka

6 Eysenck-temperament

anglicky Slovensky

Sociable Spoločenský

Outgoing Otvorený

Talkative Hovorný

Responsive Prístupný

Easygoing Pohodový

Lively Veselý

Carefree Bezstarostný

Leadership Iniciatívny

Touchy Urážlivý

Restless Nekľudný

Aggressive Agresívny

Excitable Vznetlivý

Changeable Vrtošivý

Impulsive Impulzívny

Optimistic Optimistický

Active Aktívny

Moody trudnomyseľný

Anxious Úzkostlivý

Rigid Strnulý

Sober Vážny

Pessimistic Pesimistický

Reserved Rezervovaný

Unsociable nespoločenský

Quiet Tichý

Passive Pasívny

Careful Starostlivý

Thoughtful Hĺbavý

Peaceful Pokojný

Controlled sebakontrolovaný

Reliable Spoľahlivý

even-tempered Vyrovnaný

Calm Kľudný

emotionaly stable emočne stabilný

Unstable Nestabilný

Introverted Introvertný

Extraverted Extravertný

Neurotic Neurotický

Periodická tabuľka prvkov

Anglicky Slovensky

Metalloids Polokovy

Nonmetals Nekovy

other nonmetals ostatné nekovy

Halogens Halogény

noble gases vzácne plyny

Metals Kovy

alkali metals alkalické kovy

alkaline earth metals kovy alkalických zemín

Lanthanoids Lantanoidy

Actinoids Aktinoidy

transition metals prechodné kovy

post-transition metals vnútorne prechodné kovy

atomic symbol značka atómu

Solid pevná látka

Liquid Kvapalina

Gas Plyn

Unknown Neznámy

25

7 Periodická tabuľka

(poznámka 1: kvôli malému počtu otázok a zjednodušeniu nie je test úplne smerodajný pre

určovanie typov osobnosti.

Poznámka 2: v prípade, ţe ti vyšiel rovnaký počet odpovedí u viacerých moţností, nie si

vyhranený typ osobnosti)

26

3.2 Periodická tabuľka - skupiny prvkov

Nasledujúci návrh kvízu má slúţiť ako didaktická pomôcka pri výuke učiva

o periodickej tabuľke prvkov. Táto verzia upriamuje ţiakovu pozornosť na delenie prvkov

na hlavné a vedľajšie skupiny a špeciálne na vlastnosti prvkov hlavných skupín.

Na podobnom základe by bolo moţné spracovať verziu pre periódy alebo verziu podľa

vlastností prvkov na kovy, polokovy, nekovy.

Prvotnou inšpiráciou pri vzniku nasledujúcej úlohy boli popularizačné publikácie Chemie

hrou a Poznávame taje chemie5

Daný kvíz má za úlohu prostredníctvom vytvorenia paralel medzi fyzickými ľudskými

vlastnosťami a vlastnosťami prvkov periodickej tabuľky priblíţiť ţiakovu predstavu

o vlastnostiach prvkov. Ţe okrem protónového čísla, majú prvky aj mnohé iné vlastnosti,

ktoré je moţné dohľadať v tabuľkách v tlačenej forme alebo na internete. Špeciálne

odkazuje na on-line tabuľku Michaela Dayaha na adrese www.ptable.com . Pre jeho

pomerne náročnú časovú spracovateľnosť, by bolo vhodnejšie jeho vypracovanie

rozvrhnúť do viacerých vyučovacích hodín, prípadne ho zahrnúť do projektového

vyučovania.

Pri vypracovaní je riešiteľ nútený k neustálemu vracaniu sa do predchádzajúcich kapitol

a do úvodnej časti, čo síce zvyšuje jeho náročnosť ale súčasne mobilizuje ţiakovo úsilie

a vytvára tak predpoklady na rozvíjanie analyticko-syntetického myslenia, orientáciu

v texte a potrebou matematických zručností, angaţuje do riešenia aj znalosti z tohoto

predmetu.

„vlastný text úlohy“:

3.2.1 Ktorý konkrétny prvok z periodickej sústavy prvkov si?

Pri riešení nasledujúceho kvízu zistíš ktorý konkrétny prvok z periodickej tabuľky si

a popri tom na naučíš niečo o vlastnostiach chemických prvkov. Ako pomôcku budeš

potrebovať fyzikálno-chemické tabuľky alebo on-line verziu periodickej sústavy prvkov

na adrese http://www.infoplease.com/ipa/A0001826.html alebo www.ptable.com.

Pri riešení vyuţi pripravené formuláre v časti Riešenie. Vysvetlenie niektorých termínov,

ktoré budeš pri práci potrebovať, je na konci zadania úlohy.

5 JANČÁŘ, L., Musilová, E. Chemie hrou. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2004. 174 s. ISBN 80-210-

3559-5.

JANČÁŘ, L., Musilová, E. Poznáváme taje chemie. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2003. 190 s.

ISBN 80-210-3270-7.

27

POSTUP:

Schéma vypracovania kvízu

8 Schéma

I. – v 1., 2. a 3. časti zistíš, v ktorej skupine sa nachádza tvoj prvok

II. – v 4. a 5. časti budeš podľa jednotlivých vlastností zisťovať, na ktoré prvky sa podobáš

III. – v 6. časti vyhodnotíš, ktorému prvku sa podobáš najviac.

28

1. Počet prvkov v mene

Napíš si svoje meno bez diakritiky do pripravenej tabuľky a kombináciou písmen, ktoré

obsahuje, vytvor maximálny moţný počet značiek chemických prvkov umiestnených

v periodickej tabuľke prvkov. Ako pomôcka ti poslúţi periodická tabuľka, tabuľka prvkov

s ich vlastnosťami http://www.infoplease.com/ipa/A0001826.html alebo on-line verzia

periodickej tabuľky www.ptable.com , kde je okienko Search na vyhľadávanie prvkov

podľa značiek.

príklad: Martin Kabát

M A R T I N K A B A T

Mn Am Ra Ta I N K B

Mt Ar Rn Tb Ir Ni Kr Ba

At Rb Tm In Nb Bi

Ti Bk

Br

2. Označenie prvkov

Prvky hlavných skupín, ktoré sa nachádzajú v tvojom mene si označ v pripravenej

periodickej tabuľke prvkov.

príklad: Martin Kabát

9 Martin Kabát-prvky

29

3. Ktorá skupina si?

V tejto časti zistíš, do ktorej skupiny prvkov patríš a tak sa priblíţiš k zisteniu, ktorý prvok

si. Patríš do tej skupiny, kde sa nachádza najviac zaškrtnutých prvkov. V prípade, ţe sa

počet prvkov zhoduje vo viacerých skupinách, spočítaj protónové čísla označených prvkov

v rámci jednotlivých skupín a ďalej budeš pracovať s tou skupinou, ktorá má väčší súčet

protónových čísel.

príklad: Martin Kabát

Skupina 1. 2. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

počet prvkov 2 2 2 0 2 0 3 3

súčet protónových čísel (len u

skupín s rovnakým počtom prvkov) 173 140

17. a 18. skupina majú podľa časti 2. po tri prvky. Súčet protónových čísiel v 17. skupine

je 173, v 18. skupine je 140. Pokračujem v hľadaní, ktorý prvok som, v skupine číslo 17.

4. Vlastnosti prvkov

Tak ako sa ľudia od seba líšia vo fyzických vlastnostiach, podobne aj prvky majú

vlastnosti, ktorými sa od seba odlišujú. Pre zistenie, ktorý prvok si, sme priradili vlastnosti

prvkov k fyzickým vlastnostiam človeka a v nasledujúcej časti zistíš, ktorému prvku sa

podľa svojich fyzických vlastností najviac podobáš. Teda ktorý chemický prvok by si bol,

keby ţe sa narodíš do sveta atómov. Budeš hľadať podobnosť s prvkami skupiny,

do ktorej si sa v predchádzajúcej časti zaradil.

Z nasledujúcich fyzických vlastností zostav v tabuľke rebríček od vlastnosti, ktorá je podľa

teba najdôleţitejšia po najmenej dôleţitú vlastnosť. Do kresby Leonarda da Vinciho napíš

príslušné číslo poradia ku kaţdej vlastnosti.

Fyzické vlastnosti: hmotnosť, sila, výška, fyzická kondícia, vek, objem tuku v tele.

príklad: Martin Kabát poradie vlastnosť body

1. hmotnosť 6

2. sila 5

3. výška 4

4. fyzická kondícia 3

5. vek 2

6. objem tuku v tele 1

30

10 Ľudské vlastnosti

31

V tabuľke sme priradili fyzické vlastnosti človeka k vlastnostiam prvkov periodickej

tabuľky a k nim spôsob merania tvojej fyzickej vlastnosti.

fyzická vlastnosť vlastnosť prvku meranie

hmotnosť relatívna hmotnosť kg

sila elektronegativita drepy

výška polomer meter

fyzická kondícia teplota varu pulz

vek dátum objavu osobnosť

objem tuku v tele hustota BMI

Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť)

Tak ako ľudia merajú svoju hmotnosť v kilogramoch zaviedla sa pre atómy

pre jednoduchšie počítanie relatívna atómová hmotnosť.

Relatívna atómová hmotnosť udáva, koľko krát je daný atóm ťaţší ako 1/12 (jedna

dvanástina) hmotnosti atómu uhlíka so šiestimi neutrónmi v jadre. Napríklad hmotnosť

atómu uhlíka je 19,92 . 10-27

kg a jeho relatívna atómová hmotnosť je 12,0107 /bez

jednotky/.

Fyzická kondícia (vlastnosť prvku: teplota varu)

Ako ekvivalent teploty varu zo sveta fyzických vlastností človeka sme zvolili pulz (tep).

Pulz (tep) je tlaková vlna vyvolaná vypudením krvi z ľavej komory srdca

a je najjednoduchšie merateľným prejavom činnosti srdcového svalu. U trénovaných ľudí

je tep v pokoji niţší, kvôli väčšiemu objemu, ktorý je srdce na jeden sťah schopné vypudiť.

Čím máš teda niţší tep, tým ti dlhšie trvá „dostať sa do varu“. Teplota varu je uvedená

v tabuľkách (angl. boiling point).

Sila (vlastnosť prvku: elektronegativita)

Sila alebo presnejšie schopnosť pútať väzbové elektróny je označovaná ako

elektronegativita. Čím väčšiu má atóm elektronegativitu, tým väčšiu má schopnosť

priťahovať k sebe elektrónový pár väzby. Ekvivalent elektronegativity z fyzických

vlastností človeka bude počet drepov za minútu, teda sila svalov prevaţne stehenných

partií.

32

Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer)

Atómový polomer závisí od počtu elektrónových vrstiev, čím viac vrstiev, tým väčší

polomer, a od počtu protónov v jadre, ktoré priťahujú elektróny v obale a tým zmenšujú

veľkosť atómu.

Čím máš väčšiu výšku, tým je väčší polomer tvojho atómu.

Vek (vlastnosť prvku: dátum objavu)

Niektoré prvky pozná ľudstvo uţ tisícky rokov, no väčšina bola objavená aţ v posledných

dvoch storočiach druhého tisícročia. Zo 117 v súčasnosti známych prvkov sa 94 vyskytuje

prirodzene na Zemi, ostatné boli pripravené umelo.

Osobnosť, ktorú si vyberieš, sa narodila v roku objavenia daného prvku. U niektorých

prvkov ( prvky objavené pred naším letopočtom /pnl./ alebo bc. - anglicky „before Christ“)

nie je presný rok objavenia známy, takţe sme vybrali významnú udalosť z obdobia

staroveku, kedy uţ bol daný prvok známy.

Objem tuku v tele ( vlastnosť prvku: hustota)

Pre hustotu vo svete prvkov sme vybrali zo sveta fyzických vlastností človeka objem tuku

v tele. Čím máš väčšie BMI, tým má tvoj prvok väčšiu hustotu.

Tuky v organizme slúţia ako zdroj a zásoba energie, stavebná zloţka biomembrán, majú

ochrannú a izolačnú funkciu. Obezita patrí medzi civilizačné choroby a spôsobuje

mnoţstvo zdravotných komplikácií.

Hustota je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje hmotnosť určitého objemu látky. Značí sa

gréckym písmenom ρ [ró], jednotkou je kg/m³ (kg.m-3 ) čítaj kilogram na meter kubický

alebo sa pouţíva tieţ g/cm³ čítaj gram na centimeter kubický alebo kg/l čítaj kilogram

na liter.

Vypočíta sa ako podiel hmotnosti m na objem V: ρ = m / V .

BMI (body mass index) – index telesnej hmotnosti sa pouţíva ako indikácia obezity,

umoţňujúce porovnávanie ľudí s rôznou výškou. Vypočíta sa ako podiel hmotnosti

v kilogramoch a druhej mocniny výšky v metroch (jednotka sa neudáva) :

.

Výpočet BMI sa nedá brať ako presný a jediný

ukazovateľ objemu tukovej hmoty v tele,

jednotlivé rozmedzia sa u rôznych autorov líšia

a líšia sa tieţ podľa pohlavia a veku.

BMI Kategória

do 18,5 Podvýživa

18,5-25 ideálna a zdravá váha

25-30 mierna nadváha

30-40 Obezita

40 a viac ťažká obezita

33

11 BMI

5. Meranie fyzických vlastností

Hmostnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť)

a) na váhach zmeriaš svoju hmotnosť v kilogramoch a zapíšeš do tabuľky

b) do tabuľky zapíšeš hmotnosti tvojich spoluţiakov

c) vypočítaš priemernú hmotnosť vo vašej triede

d) vypočítaš koľko percent z priemernej hmotnosti je tvoja hmotnosť

e) do tabuľky zapíšeš hmotnosti prvkov v tvojej skupine

f) vypočítaš priemernú hmotnosť prvku v tvojej skupine

g) odhadneš podľa percent priemeru hmotnosti, ku ktorému prvku máš najbliţšie

h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu

i) zaznačíš, ktorý prvok podľa hmotnosti si.

príklad: Martin Kabát

a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i)

70 80 80 87,50% F – 19 94,3 82,51

90 Cl – 35,5

Br – 79,9

I –126,9 √ √

At - 210

V kategórii relatívna atómová hmotnosť - hmotnosť sa najviac podobám na prvok bróm.

34

Sila (vlastnosť prvku: elektronegativita)

a) zmeriaš si počet drepov za minútu a zapíšeš do tabuľky

b) zmeriaš si pulz (počet úderov srdca za minútu) hneď po drepovaní ( Meria sa

dvoma prstami, nie palcom, napr. na zápästí, na vnútornej strane paţe, na krku.)

c) do tabuľky zapíšeš výkony tvojich spoluţiakov

d) vypočítaš priemerný počet drepov za minútu vo vašej triede

e) vypočítaš koľko percent z priemerného výkonu je tvoj výkon

f) do tabuľky zapíšeš elektronegativity prvkov v tvojej skupine

g) vypočítaš priemernú elektronegativitu prvku v tvojej skupine

h) odhadneš podľa percent priemeru drepov, ku ktorému prvku máš najbliţšie

i) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu

j) zaznačíš, ktorý prvok podľa elektronegativity si.

príklad: Martin Kabát

a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) → j) →

54 119 49 52 104,00% F – 3,98 2,99 3,12

52 Cl – 3,16 √

Br – 2,96 √

I – 2,66

At - 2,2

V kategórii elektronegativita – sila sa najviac podobám na prvok chlór.

35

Fyzická kondícia (vlastnosť prvku: teplota varu)

a) z predchádzajúcej úlohy si zapíšeš pulz do tabuľky

b) do tabuľky pulzové frekvencie tvojich spoluţiakov

c) vypočítaš priemerný tep vo vašej triede

d) vypočítaš koľko percent z priemerného tepu je tvoj pulz

e) do tabuľky zapíšeš teploty varu prvkov v tvojej skupine

f) vypočítaš priemernú teplotu varu prvkov v tvojej skupine

g) odhadneš podľa percent priemeru pulzovej frekvencie, ku ktorému prvku máš

najbliţšie

h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu

i) zaznačíš, ktorý prvok podľa pulzu si.

príklad: Martin Kabát

a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) →

119 125 127 93,70% F – 85,03 344,71 322

137 Cl- 239,11

Br – 332 √ √

I – 457,4

At - 610

V kategórii teplota varu – fyzická kondícia sa najviac podobám na prvok bróm .

36

Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer)

a) pomocou metra si zmeriaš svoju výšku v centimetroch a zapíšeš do pripravenej

tabuľky

b) do tabuľky zapíšeš výšky tvojich spoluţiakov

c) vypočítaš priemernú výšku vo vašej triede

d) vypočítaš koľko percent z priemernej výšky je tvoja výška

e) do tabuľky zapíšeš polomer prvkov v tvojej skupine (ang. – radius)

f) vypočítaš priemerný polomer prvku v tvojej skupine

g) odhadneš podľa percent priemeru výšky, ku ktorému prvku máš najbliţšie

h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu

i) zaznačíš, ktorý prvok podľa polomeru si.

príklad: Martin Kabát

a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i)

180 183 183 98,36% F – 42 91,4 89,9

185 Cl – 79

Br – 94 √ √

I – 115

At - 127

V kategórii atómový polomer – výška sa najviac podobám na prvok bróm.

Vek (vlastnosť prvku: dátum objavu) – v tabuľke Osobnosti histórie si vyberieš

osobnosť z tvojej skupiny, ktorou by si sa chcel narodiť, kebyţe sa nenarodíš v súčasnosti.

príklad: Martin Kabát

37

17. skupina (halogény)

Thomas Robert Malthus

(1766 - 1834)

vplyvný anglický ekonóm, autor teórie

populačného rastu (ľudstvo rastie

rýchlejšie ako ekonomické prostriedky

pre jeho obţivu)

Terence Hill

(1939 - )

taliansky herec, prevaţne filmov

westernového (tzv. spaghetti

westernov) a zábavného ţánru

Giuseppe Garibaldi

(1807 – 1882)

talian, vodca partizánov v boji

proti franc. a rakúskej armáde,

pomohol zjednotiť Taliansko

Jozef Miloslav Hurban

(1817 – 1888)

slovenský evanjelický kňaz,

spisovateľ, novinár, politik, literárny

vedec, národný buditeľ

-vedúca osobnosť slovenského

povstania 1948-49

Rabíndranáth Thákur

(1861 – 1941)

bengálsky básnik, prozaik,

dramatic, pedagóg, filozof

-propagátor nezávislosti Indie a jej

kultúrneho dedičstva

- nositeľ Nobelovej ceny za

literatúru z roku 1913

Josef Maximilián Petzval

(1807 – 1891)

slovenský fyzik, matematik a

vynálezca

- pokladá sa za zakladateľa

modernej optiky

Alfons Maria Mucha

(1860 – 1939)

svetoznámy český maliar, grafik a

dizajnér obdobia secesie

- autor prvých českoslovenkých

bankoviek a známok

zdroj obrázkov: wikipedia

38

Chcel by som sa narodiť ako Sv. Elizabeth Ann Bayley Seton.

Do tabuľky vypíš prvky tvojej skupiny s dátumami objavu, ktoré zistíš z internetových

tabuliek.

prvok dátum objavu

F 1886

Cl 1774

Br 1826

I 1811

At 1940

V roku narodenia Sv. Elizabeth Ann Bayley Seton bol objavený prvok chlór.

V kategórii dátum objavenia prvku – vek sa najviac podobám na prvok chlór.

Objem tuku v tele ( vlastnosť prvku: hustota)

a) z časti Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť) si zapíš svoju

hmotnosť

b) z časti Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer) zapíš svoju výšku v metroch

c) vypočítaj si svoj BMI

d) z časti Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť) zapíš

priemernú hmotnosť vašej triedy

e) z časti Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer) zapíš priemernú výšku

v metroch

f) vypočítaj priemerné BMI vašej triedy z údajov d) a e)

g) vypočítaj koľko percent z priemerného BMI je tvoje BMI

h) do tabuľky zapíšeš hustoty prvkov v tvojej skupine (ang. – density) v kg/m3

i) vypočítaš priemernú hustotu prvku v tvojej skupine

j) odhadneš podľa percent priemeru BMI, ku ktorému prvku máš najbliţšie

k) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu

l) zaznačíš, ktorý prvok podľa hustoty si.

39

príklad: Martin Kabát

a) → b)→ c)→ d) → e) → f) → g) → h)(kg/m3) → i) → j) → k) → l)→

70 1,8 m 21,61 80 1,83 23,89 90,50% F - 1700 3244 2934

Cl- 3214

Br - 3120 √ √

I - 4940

V kategórii hustota – objem tuku v tele sa najviac podobám na prvok bróm.

6.Vyhodnotenie (príklad):

Som prvok s najväčším súčtom bodov, a to je bróm (Br).

poradie vlastnosť body

1. hmotnosť 6

2. sila 5

3. výška 4

4. fyzická kondícia 3

5. vek 2

6. objem tuku v tele 1

poradie prvok body

1. bróm 6

2. chlór 5

3. bróm 4

4. bróm 3

5. chlór 2

6. bróm 1

prvok súčet bodov

bróm 14

chlór 7

40

Do tabuľky zapíš jednotlivé vlastnosti tvojho prvku.

názov prvku bróm

latinský názov bromum

značka Br

skupenstvo pri 273 K kvapalné

teplota topenia 265,8K

teplota varu 332K

elektronegativita 2,96

polomer 94pm

tvrdosť neznáma

hustota 3120kg/m3

dátum objavu 1826

Vypracovanie:

1. Počet prvkov v mene

Napíš si svoje meno bez diakritiky do pripravenej tabuľky a kombináciou písmen, ktoré

obsahuje, vytvor maximálny moţný počet značiek chemických prvkov umiestnených

v periodickej tabuľke prvkov.

Tabuľka

41

2. Označenie prvkov

Prvky hlavných skupín, ktoré sa nachádzajú v tvojom mene si označ v pripravenej

periodickej tabuľke prvkov.

12 Prvky

3. Ktorá skupina si?

Patríš do tej skupiny, kde sa nachádza najviac zaškrtnutých prvkov. V prípade, ţe sa počet

prvkov zhoduje vo viacerých skupinách, spočítaj protónové čísla označených prvkov v

rámci jednotlivých skupín a ďalej budeš pracovať s tou skupinou, ktorá má väčší súčet

protónových čísel.

skupina 1. 2. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

počet prvkov

súčet protónových čísel (len u

skupín s rovnakým počtom prvkov)

Patrím do skupiny č. ..... .

42

4. Vlastnosti prvkov

Z nasledujúcich fyzických vlastností zostav v tabuľke rebríček od vlastnosti, ktorá je podľa

teba najdôleţitejšia po najmenej dôleţitú vlastnosť. Do kresby Leonarda da Vinciho napíš

príslušné číslo poradia ku kaţdej vlastnosti.

hmotnosť, sila, výška, fyzická kondícia, vek, objem tuku v tele

Tabuľka poradia fyzických vlastností

poradie vlastnosť body

1. 6

2. 5

3. 4

4. 3

5. 2

6. 1

43

13 Ľudské vlastnosti

44

5. Meranie fyzických vlastností

Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť)

a) na váhach zmeriaš svoju hmotnosť v kilogramoch a zapíšeš do tabuľky

b) do tabuľky zapíšeš hmotnosti tvojich spoluţiakov

c) vypočítaš priemernú hmotnosť vo vašej triede

d) vypočítaš koľko percent z priemernej hmotnosti je tvoja hmotnosť

e) do tabuľky zapíšeš hmotnosti prvkov v tvojej skupine

f) vypočítaš priemernú hmotnosť prvku v tvojej skupine

g) odhadneš podľa percent priemeru hmotnosti, ku ktorému prvku máš najbliţšie

h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu ( Ako si na tom percentuálne v triede ty,

tak je na tom aj tvoj prvok v skupine. Počet percent z d) vydelíš 100 a výsledkom

vynásobíš priemernú hmotnosť prvku f). )

i) zaznačíš, ktorý prvok podľa hmotnosti si.

45

a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) →

V kategórii relatívna atómová hmotnosť - hmotnosť sa najviac podobám na prvok ...........

.

46

Sila (vlastnosť prvku: elektronegativita)

a) zmeriaš si počet drepov za minútu a zapíšeš do tabuľky

b) zmeriaš si pulz (počet úderov srdca za minútu) hneď po drepovaní (Meria sa dvoma

prstami, nie palcom, napr. na zápästí, na vnútornej strane paţe, na krku.)

c) do tabuľky zapíšeš výkony tvojich spoluţiakov

d) vypočítaš priemerný počet drepov za minútu vo vašej triede

e) vypočítaš koľko percent z priemerného výkonu je tvoj výkon

f) do tabuľky zapíšeš elektronegativity prvkov v tvojej skupine

g) vypočítaš priemernú elektronegativitu prvku v tvojej skupine

h) odhadneš podľa percent priemeru drepov, ku ktorému prvku máš najbliţšie

i) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu

j) zaznačíš, ktorý prvok podľa elektronegativity si.

47

a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) → j) →

V kategórii elektronegativita – sila sa najviac podobám na prvok ......... .

48

Fyzická kondícia (vlastnosť prvku: teplota varu)

a) z predchádzajúcej úlohy si zapíšeš pulz do tabuľky

b) do tabuľky zapíšeš pulzové frekvencie tvojich spoluţiakov

c) vypočítaš priemerný tep vo vašej triede

d) vypočítaš koľko percent z priemerného tepu je tvoj pulz

e) do tabuľky zapíšeš teploty varu prvkov v tvojej skupine

f) vypočítaš priemernú teplotu varu prvkov v tvojej skupine

g) odhadneš podľa percent priemeru pulzovej frekvencie, ku ktorému prvku máš

najbliţšie

h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu

i) zaznačíš, ktorý prvok podľa pulzu si.

49

a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) →

V kategórii teplota varu – fyzická kondícia sa najviac podobám na prvok .......... .

50

Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer)

a) pomocou metra si zmeriaš svoju výšku v centimetroch a zapíšeš do pripravenej

tabuľky

b) do tabuľky zapíšeš výšky tvojich spoluţiakov

c) vypočítaš priemernú výšku vo vašej triede

d) vypočítaš koľko percent z priemernej výšky je tvoja výška

e) do tabuľky zapíšeš polomer prvkov v tvojej skupine (ang. – radius)

f) vypočítaš priemerný polomer prvku v tvojej skupine

g) odhadneš podľa percent priemeru výšky, ku ktorému prvku máš najbliţšie

h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu

i) zaznačíš, ktorý prvok podľa polomeru si.

a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) →

V kategórii atómový polomer – výška sa najviac podobám na prvok ........... .

Vek (vlastnosť prvku: dátum objavu) – v tabuľke Osobnosti histórie si vyberieš

osobnosť z tvojej skupiny, ktorou by si sa chcel narodiť, kebyţe sa nenarodíš v súčasnosti.

51

1. skupina

Thomas Robert Malthus

(1766 - 1834)

vplyvný anglický ekonóm, autor teórie

populačného rastu (ľudstvo rastie

rýchlejšie ako ekonomické prostriedky

pre jeho obţivu)

Terence Hill

(1939 - )

taliansky herec, prevaţne filmov

westernového (tzv. spaghetti

westernov) a zábavného ţánru

Giuseppe Garibaldi

(1807 – 1882)

talian, vodca partyzánov v boji

proti franc. a rakuskej armáde,

pomohol zjednotil Taliansko

Jozef Miloslav Hurban

(1817 – 1888)

slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ,

novinár, politik, literárny vedec,

národný buditeľ

-vedúca osobnosť slovenského

povstania 1948-49

Rabíndranáth Thákur

(1861 – 1941)

bengálsky básnik, prozaik,

dramatik, pedagóg, filozof

-propagátor nezávislosti Indie a jej

kultúrneho dedičstva

- nositeľ Nobelovej ceny za

literatúru

Josef Maximilián Petzval

(1807 – 1891)

slovenský fyzik, matematik a

vynálezca

- pokladá sa za zakladateľa

modernej optiky

Alfons Maria Mucha

(1860 – 1939)

svetoznámy český maliar, grafik a

dizajnér obdobia secesie

- autor prvých československých

bankoviek a známok

zdroj obrázkov: wikipedia

52

2. skupina

zdroj obrázkov: wikipedia

Mary Shelleyová

(1797 - 1851)

Anglická spisovateľka obdobia

romantizmu, známa dielom

Frankenstein

Marie Antoinetta

(1755 - 1793)

15. dcéra Márie Terézie, členka

habsburgsko-lotrinskej dynastie,

francúzska kráľovná, sťatá gilotínou

počas Veľkej francúzskej revolúcie

Petrus Jacobus Kipp

(1808 – 1864)

Dánsky chemik, vynálezca

Kippovho prístroja, ktorý sa

pouţíva v laboratóriách dodnes na

výrobu malých mnoţstiev plynu

Sir George Everest

(1790 – 1866)

Waleský cestovateľ a geograf. Viedol

mapovanie Indie, na jeho počesť bol

pomenovaný v roku 1865 Mt. Everest.

Josef Kajetán Tyl

(1808 – 1856)

Český dramatik a spisovateľ, organizátor

českého kultúrneho ţivota, poslanec v

ríšskom sneme.

Erich Maria Remarque

(1898 – 1970)

Nemecký spisovateľ, 2 krát

nominovaný na Nobelovu cenu.

Jeho diela sa vyznačujú

protinacistickým postojom,

hodnotou priateľstva. Patrí medzi

ne napr. Na západe nič nového,

Traja kamaráti.

53

13. skupina

zdroj obrázkov: wikipedia

Ludovika Vilemína Bavorská

(1808 - 1892)

Bavorská princezná, najkrajšia dcéra

Maximiliána I. Jozefa. V detstve

zasnúbená a ako 20 ročná vydaná za

vojvodu Maxa Bavorského, s ktorým

mala 9 detí.

Johann Baptist Strauss

(1825 - 1899)

Rakúsky hudobný skladateľ,

nazývaný „kráľ valčíkov“.

Najznámejšie skladby sú Na krásnom

modrom Dunaji, Netopier, Cigánsky

barón.

Ferdinand Porsche

(1875 – 1951)

Konštruktér automobilov (napr. VW

Chrobák) narodený v Čechách.

Zakladateľ automobilového klanu

Porche. Podieľal sa aj na vývoji

nemeckej obrnenej techniky počas 2.

svet. vojny.

Henry Ford

(1863 – 1947)

Americký podnikateľ, automobilový

priekopník. Zavedením pásovej výroby

(Ford model T) zníţil náklady aj

konečnú cenu. Pre svojich

zamestnancov zavádzal sociálne

výhody.

Rudolf Steiner (1861 – 1925)

Rakúsky filozof, pedagóg, ezoterik.

Zakladateľ walfdorskej pedagogiky,

ktorá sa zameriava na rozvoj

tvorivosti, sociálnych schopností a

nielen vedomostí. Kladie dôraz na

vzťah rodič-ţiak-škola.

Aaron J. Ciechanover

(1947– )

Izraelský biochemik, jeden

z najuznávanejších vo svete,

špecializujúci sa na metabolizmus

a rozklad bielkovín. V roku 2004

získal Nobelovu cenu za chémiu. Je

členom Pápeţskej akadémie vied.

54

14. skupina

neznáma osoba

( ?- ?)

Neznáma osobnosť sa zaslúţila o

popularizáciu chémie medzi

školopovinnou mládeţou, vytvorila

systém výuky chémie prijateľný pre

ţiakov.

Charles Pfizer

(1824 - 1906)

Nemecký chemik, ktorý emigroval

do USA, kde zaloţil v súčasnosti

najväčšiu farmaceutickú

spoločnosť na svete Pfizer.

Ferenc Liszt

(1811 – 1886)

Klavírny virtuóz a skladateľ,

koncertoval po celej Európe.

Jeho skladby patria medzi

najnáročnejšie z repertoáru.

Vynálezca Sumerskej ríše

(okolo 3000 B.C.)

Obyvateľ oblasti Mezopotámie, vynašiel

klinové písmo, desiatkovú

a šesťdesiatkovú sústavu, zavlaţovacie

kanály, kalendár s 12 mesiacmi, kolesový

voz a hrnčiarsky kruh.

Objaviteľ kolesa

(pribliţne 5000 pnl.)

Neznámy vynálezca

pravdepodobne najdôleţitejšieho

vynálezu v dejinách ľudstva –

kolesa.

Robert Francis Furchgott

(1916 - 2009)

Americký biochemik, nositeľ

Nobelovej ceny za fyziológiu a

medicínu za rok 1998. Jeho

výskum viedol k výrobe

Viagry

Alfons Maria Mucha

(1860 – 1939)

svetoznámy český maliar, grafik a

dizajnér obdobia secesie

- autor prvých československých

bankoviek a známok

zdroj obrázkov: wikipedia

55

15. Skupina

zdroj obrázkov: wikipedia

François Marie Charles Fourier

( 1772- 1873)

Francúzsky socialistický filozof.

Autor pojmu feminizmus a myšlienky

zakladania utopických komunít.

Karol Stanisław Radziwiłł

(1669 - 1719)

Poľsko – litovský šľachtic, predstaviteľ

mnohých litovských štátnych funkcií.

Albert Veľký

(1206 – 1280)

Jeden z najvýznamnejších

stredovekých učencov.

Prezývaný „doktor universalis“.

Učiteľ Tomáša Akvinského.

Patrón vedcov a študentov prír.

vied.

Neznámy staviteľ Stonehenge

(okolo 3000 B.C.)

Komplex kamenných menhirov

nachádzajúci sa v juţnom Anglicku.

V súčasnosti patrí komplex do

Svetového dedičstva UNESCO.

Johannes Gutenberg

(1400 - 1468)

Vynálezca kníhtlače, vynález

umoţňujúci kopírovanie textu vo

veľkom spôsobil informačnú explóziu.

Známa je Gutenbergova biblia.

Wangari Muta Maathai

(1940 - )

Keňská enviromentálna a

politická aktivistka. V roku 2004

dostala Nobelovu cenu mieru. Je

prvou Afričankou, ktorá toto

ocenenie získala.

56

16. skupina

zdroj obrázkov: wikipedia

Sir Francis Beaufort

( 1774- 1857)

Britský admirál kráľovského

loďstva, hydrograf, tvorca stupnice

na meranie sily vetra, ktorá sa

pouţíva dodnes. Jeho meno nesie

niekoľko zemepisných názvov

Grécky hoplita

(500 p.n.l.)

Elitný grécky bojovník bojujúci napr.

v bitke pri Maratóne (490 B.C.)

bojujúci proti Perţanom.

Alexej Konstantinovič Tolstoj

(1817 – 1875)

Ruský spisovateľ, básnik,

dramatik neskorého

romantizmu. Pochádzal so

starej šľachtickej rodiny.

Stendhal (vlastným menom Henri

Marie Beyle)

(1783 - 1842)

Francúzsky spisovateľ, predstaviteľ

kritického realizmu a romantizmu.

Zúčastnil sa Napoleonovho ťaţenia.

Významné diela: Červený a čierny,

Kartúza parmská.

Bertolt Brecht

(1898 - 1956)

Nemecký dramatik, divadelný teoretik

a reţisér. Výrazne ovplyvnil divadelnú

aj filmovú tvorbu. Zakladateľ epického

divadla. Tvorca mnohých diel, napr.

Ţobráckej opery.

Hideki Širakawa

(1936 - )

Japonský chemik. V roku 2000

získal Nobelovu cenu za objav

vodivých polymérov. Objavil

plastický materiál, ktorým

môţe prechádzať elektrický

prúd.

57

17. skupina

zdroj obrázkov: wikipedia

Robert Sanderson Mulliken

( 1886-1986)

americký chemik, nositeľ Nobelovej

ceny za chémiu, pomohol objasniť

podstatu chemickej väzby

Sv. Elizabeth Ann Bayley Seton

( 1774-1821)

prvá svätá narodená v USA,

kanonizovaná v 1975,

matka piatich detí, činná v charite o

chudobné deti a zakladateľka katolíckej

dievčenskej školy

Stanislao Cannizzaro

( 1826-1910 )

taliansky chemik, je po ňom

pomenovaná reakcia v org.

chémii, profesor na viacerých

univerzitách, zaoberal sa at.

a molekulovými hmotnosťami

Karel Jaromír Erben

( 1811-1870 )

český, spisovateľ, básnik ( Kytice),

prekladateľ a zberateľ ľudových piesní

a rozprávok, predstaviteľ romantizmu

John Winston Lennon

( 1940-1980 )

Liverpoolský spevák skupiny The

Beatles, spolu s McCartneym výrazne

ovplyvnil vývoj rockovej hudby 20.

storočia

58

18. skupina zdroj obrázkov: wikipedia

Buster Keaton

(1895 - 1966)

Americký filmový komik,

scenárista a reţisér,

hviezda nemého filmu.

Prezývaný „kamenná

tvár“, známa je jeho

filmová postava, Frigo.

Ernest Hemingway

(1899 - 1961 )

Americký spisovateľ, predstaviteľ

„stratenej generácie“. Nositeľ

Pulitzerovej ceny a Nobelovej ceny

za dielo Starec a more. Obľuboval

lov, rybárčenie, býčie zápasy, v 1.

svet. vojne pôsobil ako dobrovoľník

v Červenom kríţi.

Aldous Leonard Huxley

(1894 – 1963)

Anglický spisovateľ, zaujímal sa

o parapsychológiu, filozofický

mysticizmus, experimentoval

s drogami. Jeho diela boli obľúbené

generáciou „hippies“. Meno skupiny

The Doors je inšpirované názvom jeho

knihy Brány vnímania (The doors of

perception).

Alvar Aalto

(1898 – 1976)

Fínsky architekt, autor

mnohých návrhov miest, budov,

interiérov, nábytku, úţitkového

skla a malieb.

Hugh O'Flaherty

(1898 – 1963)

Írsky katolícky kňaz, bojovník proti

nacizmu. V Taliansku organizoval

úkryty pre ţidov a spojeneckých

vojakov, ukrýval takmer 4000 ľudí.

Obdrţal mnoho vyznamenaní za boj

proti fašizmu.

Antoine Marie Roger de Saint-

Exupéry

(1900 – 1944)

Francúzsky spisovateľ, vojenský letec.

Autor diel ako Malý princ, Nočný let,

Citadela. Zomrel pri havárii lietadla,

ktoré pilotoval.

Muhammad Yunus

(1940 – )

Bangladéšsky ekonóm a bankár.

Preslávil sa konceptom

mikroúveru pre chudobných.

V roku 2006 obdrţal Nobelovu

cenu za mier. Podporuje ďalšie

aktivity pre chudobných.

59

Chcel by som sa narodiť ako ................................................ .

Do tabuľky vypíš prvky tvojej skupiny s dátumami objavu, ktoré zistíš z internetových

tabuliek.

prvok dátum objavu

V roku narodenia ......................................... bol objavený prvok ............... .

V kategórii dátum objavenia prvku – vek sa najviac podobám na prvok ........... .

Objem tuku v tele ( vlastnosť prvku: hustota)

a) z časti Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť) si zapíš svoju

hmotnosť

b) z časti Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer) zapíš svoju výšku v metroch

c) vypočítaj si svoj BMI

d) z časti Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť) zapíš

priemernú hmotnosť vašej triedy

e) z časti Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer) zapíš priemernú výšku

v metroch

f) vypočítaj priemerné BMI vašej triedy z údajov d) a e)

g) vypočítaj koľko percent z priemerného BMI je tvoje BMI

h) do tabuľky zapíšeš hustoty prvkov v tvojej skupine (ang. – density) v kg/m3

i) vypočítaš priemernú hustotu prvku v tvojej skupine

j) odhadneš podľa percent priemeru BMI, ku ktorému prvku máš najbliţšie

k) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu

l) zaznačíš, ktorý prvok podľa hustoty si.

60

a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h)(kg/m3) → i) → j) → k) → l) →

V kategórii hustota – BMI sa najviac podobám na prvok ........... .

6. Vyhodnotenie:

Som prvok s najväčším súčtom bodov, a to je .

poradie vlastnosť body

1. 6

2. 5

3. 4

4. 3

5. 2

6. 1

poradie prvok body

1. 6

2. 5

3. 4

4. 3

5. 2

6. 1

prvok súčet bodov

61

Do tabuľky zapíš jednotlivé vlastnosti tvojho prvku.

názov prvku

latinský názov

značka

skupenstvo pri 273 K

teplota topenia

teplota varu

elektronegativita

polomer

tvrdosť

hustota

dátum objavu

62

4 História chémie – chemické osobnosti (ukážka úloh

podporujúcich čitateľskú gramotnosť)

“Every man who knows how to read has it in

his power to magnify himself, to multiply the

ways in which he exists, to make his life full,

significant and interesting”

Aldous Huxley

Podľa toho aký štandard bol v historickom vývoji spoločnosti nastavený, sa vyvíjalo

aj chápanie pojmu gramotnosť. Za gramotného človeka sa najprv povaţoval niekto, kto sa

vedel podpísať, neskôr, ten kto vedel čítať a písať. Postupne sa za gramotných povaţovali

tí, čo mali základné vzdelanie, a v súčasnosti, pod pojmom gramotnosť rozumieme

rozvinuté kľúčové kompetencie, teda „súbor vedomostí, zručností, schopností, postojov

a hodnôt, dôleţitých pre osobný rozvoj a uplatnenie kaţdého člena spoločnosti“6.

Porozumenie textu, schopnosť vybrať si z textu potrebné informácie, nájdenie zámeru

autora textu, vystihnutie hlavnej myšlienky, triedenie informácií, ich následné spájanie,

hľadanie spojitostí medzi nimi, nájdenie spojitostí s beţným ţivotom, vytvorenie vlastného

názoru na text a podobne. Aj toto všetko je potrebné na to aby bol ţiak schopný úspešne sa

zaradiť do vyučovacieho procesu a súčasne aj do ďalšieho ţivota. Súčasne sú to aj

kategórie čitateľskej gramotnosti, ktorých vyuţitie je kľúčové v takmer kaţdom školskom

predmete, teda aj v chémii. Zvlášť pri stále pretrvávajúcom trende v školstve,

podporujúcom reprodukciu na úkor kreativity7.

Na podklade textov ţivotopisov osobností z prostredia chémie, si môţe ţiak otestovať

a rozvíjať svoje čitateľské schopnosti a v rámci reflexie, následne si uvedomiť svoje silné

stránky a opravou chýb odhaliť svoje slabé stránky. Pomocou tohto textu teda ţiak môţe

získať povedomie o niektorých chemických pojmoch, dozvedieť sa niečo nielen

z chemickej histórie, uvedomiť si akú úlohu zohráva chémia v spoločnosti a súčasne

pracuje na rozvoji čitateľskej gramotnosti. Takisto je to moţnosť ako pomôcť ţiakovi

6 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání ţáků s lehkým

mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha] : Národní institut pro další

vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6. 7 Robinson, Ken. prednáška na konferencii TED vo februári 2006. video dostupné na

http://www.ted.com/talks/ken_robinson_says_schools_kill_creativity.html

63

pri vytváraní si vzťahu k predmetu, čo je zvlášť na základnej škole dôleţitý faktor

pre budúci rozvoj ţiaka.

V prvej časti „Členenie otázok podľa PISA“ by som chcel podať názornú ukáţku

vyučujúcim, spracovanú podľa definícií jednotlivých úrovní čitateľskej gramotnosti PISA.

V druhej časti podávam príklad spracovania témy z histórie chémie, konkrétne ţivotopis

Linusa Paulinga. Interdisciplinárne presahy podľa RVP zobrazuje nasledujúca tabuľka.

64

65

4.1 Členenie otázok podľa PISA

PISA (Programme for International Student Assessment, Program pre medzinárodné

hodnotenie ţiakov zastrešovaný OECD, Organisation for Economic Co-operation and

Development, Organizáciou pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. V trojročných

intervaloch hodnotí školskú výkonnosť ţiakov vo veku 15 rokov. Do testovania od roku

2000 sa okrem krajín OECD zapájajú aj krajiny mimo túto organizáciu, čo v celkovom

súhrne tvorí pribliţne 60 krajín. Doteraz prebehli testovania v oblasti „Čitateľskej

gramotnosti“, „Matematickej gramotnosti“ a „Vedeckej gramotnosti“.) definuje čitateľskú

gramotnosť ako "porozumenie, používanie a uvažovanie o písomných textoch, aby jedinec

dosiahol svoje ciele, rozšíril si vedomosti a potenciál a aby sa zúčastňoval života

v spoločnosti “ 8.

A ďalej rozlišuje tri čitateľské kompetencie, z ktorých kaţdú následne rozvádza do piatich

úrovní9, od najniţšej úrovne “1” po najvyššiu úroveň “5”.

Čitateľské kompetencie delí na kompetenciu “Získavanie informácií”, kompetenciu

“Interpretácia textov” a kompetenciu “Uvaţovanie a hodnotenie”.

Uvediem jednotlivé úrovne kaţdej kompetencie s všeobecnou charakteristikou podľa PISA

a príkladom otázky naviazaným na následný, spracovaný text ţivotopisu osobnosti

z prostredia chémie. Biografické a ostatné informácie som čerpal z Mackintosh: Jádro,

Budiš: Historie chemie, Bober: Laureáti Nobelovej ceny10

.

“Získavanie informácií”:

Úroveň 1 – Zaradiť jednu alebo viac nezávislých častí explicitne vyjadrenej informácie,

väčšinou s jedným kritériom a malou alebo ţiadnou protikladnosťou informácií v texte.

Príklad: “Kedy sa narodil Glenn Seaborg?”

………………………………...

8 OECD 2003. The PISA 2003 Assessment Framework – Mathematics, Reading, Science and Problem

Solving Knowledge and Skills. OECD, 2003. 200 s. 9 KORŠÁKOVÁ, P., TOMENGOVÁ, A. 2004. PISA SK 2003 : Národná správa. Bratislava : Štátny

pedagogický ústav, 2004. 40 s. ISBN 80-85756-87-0, s. 23. 10 Mackintosh, R. a kol. Jádro:cesta do srdce hmoty. Praha: Academia, 2003. 143 s.

Budiš, J. a kol. Historie chemie slovem a obrazem. Brno:Masarykova univerzita, 1995. 100 s.

Bober, J. Laureáti Nobelovy ceny. Bratislava: Obzor, 1971. 380 s.

66

Úroveň 2 – Zaradiť jednu alebo viac častí informácie, a to aj s pouţitím viacerých kritérií.

Príklad: Koľko rokov sa doţil G. Seaborg?

A 90

B 82

C 86

D 92

Úroveň 3 – Zaradiť časti informácie a v niektorých prípadoch aj zistiť vzťah medzi nimi.

Sústrediť sa na nápadne protichodné informácie.

Príklad: Ako sa volá Seaborgov najmladší syn?

………………………………………

Úroveň 4 – Umiestniť a zoradiť alebo skombinovať viaceré informácie. Posúdiť, ktorá

z nich je významná pre úlohu.

Príklad: Zoraď osobnosti do poradia podľa toho ako ich vo svojom ţivote Seaborg stretol.

14 Seaborg-osobnosti

67

1. …………………………

2. …………………………

3. …………………………

4. …………………………

Úroveň 5 – Umiestniť a zoradiť alebo skombinovať viaceré časti ťaţko dostupných

informácií, niektoré z nich môţu byť aj mimo textu. Posúdiť, ktorá informácia v texte je

významná pre úlohu. Sústrediť sa na vysoko hodnoverné a/alebo výrazne obsiahle

informácie.

Príklad: Zoraď prvky objavené Seaborgom do poradia v akom ich objavil a ku kaţdému

napíš vyuţitie.

1.……………………………………………………………………………………………

2.……………………………………………………………………………………………

3…….………………………………………………………………………………………

4.……………………………………………………………………………………………

5.……………………………………………………………………………………………

6.……………………………………………………………………………………………

“Interpretácia textov”:

Úroveň 1 – Pochopiť hlavnú tému, autorov zámer v texte o známom námete, keď

poţadovaná informácia v texte nie je nápadná.

Príklad: Čo je účelom textu o G. Seaborgovi?

A Vysvetliť, čo je to Projekt Manhattan

B Podať čitateľovi ţivotopis G. Seaborga

C Vyjadriť názor autora o G. Seaborgovi

D Odsúdiť prezidenta Trumana za pouţitie atómovej bomby

68

Úroveň 2 – Odhaliť hlavnú myšlienku textu, porozumieť vzťahom a vytvoriť alebo

aplikovať jednoduché kategórie. Vysvetliť význam určitej časti textu v prípade, keď

informácia nie je nápadná a vyţadujú sa jednoduchšie závery.

Príklad: Ktoré tvrdenie je pravdivé?

Glenn Seaborg …

A a Albert Einstein boli kamaráti

B a Edwin McMillan boli kolegovia

C a Truman spolu pracovali

D podporoval zbrojenie

Úroveň 3 – Integrovať niekoľko častí pre odhalenie hlavnej myšlienky.

Porozumieť vzťahom, vysvetliť význam slova, frázy. Porovnať a dať do protikladu alebo

triediť a brať pri tom do úvahy viaceré kritériá. Sústrediť sa na protichodné informácie.

Príklad: Ktorý štát stál za Projektom Manhattan?

………………………………………...

Úroveň 4 – Posúdiť text, pochopiť a uplatniť kategórie v neznámom kontexte.

Vysvetliť význam časti textu s ohľadom na celkový text, viacznačnosť a myšlienky, ktoré

sú v protiklade k očakávaniam alebo sformulované negatívne.

Príklad: Koľko rokov trvalo štúdium bakalára (Bc.) na Kalifornskej univerzite?

…………………………

Úroveň 5 – Vysvetliť význam jemných rozdielov v jazyku alebo preukázať úplné

a detailné porozumenie textu.

Príklad: Vysvetli tvrdenie z úvodu o G. Seaborgovi: “zhodil bombu na Hirošimu

a Nagasaki”.

………………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………………

69

“Uvaţovanie a hodnotenie”

Úroveň 1 – Urobiť jednoduché spojenia medzi informáciami v texte a beţnými,

kaţdodennými vedomosťami.

Príklad: Je pravdivé tvrdenie, ţe “Glenn Seaborg a Hellen Griggsová mali svadbu

v kostole”?

………………………………………………………………………………………………

Úroveň 2 – Urobiť porovnanie alebo spojenie medzi textom a širšími vedomosťami

alebo vysvetliť časť textu s vyuţitím osobnej skúsenosti alebo postojov.

Príklad: Boli prvky fermium a einsteinium vyrobené, uţ za ţivota Enrica Fermiho

a Alberta Einsteina?

………………………....

Úroveň 3 – Urobiť spojenie alebo porovnania, podať vysvetlenie alebo vyhodnotiť

jednu črtu textu. Preukázať detailné porozumenie textu vo vzťahu k známym,

kaţdodenným vedomostiam. Sústrediť sa na menej obvyklé vedomosti.

Príklad: K čomu viedlo Trumanove odmietnutie výzvy Seaborga a ďalších vedcov?

………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………

Úroveň 4 – Vyuţiť formálne alebo všeobecné vedomosti na vyslovenie hypotézy

a kritické zhodnotenie textu. Preukázať presné porozumenie dlhých a zloţitých textov.

Príklad: Autor textu chcel poukázať aj na spojitosť Seaborgovho ţivota a školy. Podarilo

sa mu to? Ktoré konkrétne informácie to dokazujú.

………………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………………

70

Úroveň 5 – Kriticky zhodnotiť alebo vysloviť hypotézu. Sústrediť sa na pojmy,

ktoré sú v protiklade k očakávaniam. Dokonale porozumieť dlhému a/alebo zloţitému

textu.

Čo si myslíš, ţe mohlo vyvolať v Seaborgovi takú vysokú mieru v angaţovaní sa

v prostredí mierového vyuţitia atómovej energie?

………………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………………………

“ vlastný text úlohy:”

4.1.1 Chemik 20. storočia

Muţ, chemik, s 50 titulmi pri mene, nositeľ Nobelovej ceny, zapísaný v Guinessovej

knihe rekordov, ktorý mal šesť detí, objavil 10 chemických prvkov, zhodil bombu

na Hirošimu a Nagasaki, bol proti šíreniu jadrových zbraní, zakladal turistické chodníky

a liečil ľudí.

Toto všetko sú tvrdenia o pánovi s menom Glenn Seaborg.

Je to moţné aby toto všetko dosiahol jeden človek? Neprotirečia si niektoré tvrdenia?

Ako to teda v skutočnosti je, sa dozviete v nasledujúcom texte. Pozorne si ho prečítajte,

na konci bude vašou úlohou odpovedať na pár otázok o tomto pánovi.

71

15 Seaborg

Glenn Theodore Seaborg

sa narodil rodičom švédskeho pôvodu v Michigane, USA, 19. apríla 1912, neskôr

sa rodina presťahovala do blízkosti hlavného mesta Kalifornie, Los Angeles. V mladosti

ho zaujímal hlavne šport a film. Jeho záujem o vedu podnietil aţ učiteľ chémie a fyziky

na strednej škole Dwight Logan Reid a to do tej miery, ţe sa stal v roku 1929 najlepším

maturantom v ročníku. V roku 1934 získal ako vzorný študent titul bakalára chémie

na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA), kde stretol aj Alberta Einsteina.

Stretnutie s ním v Seaborgovi zanechalo hlboký dojem a Einsteinovo vľúdne správanie

k študentom mu bolo v ţivote vzorom správania pri stretnutiach so svojimi ţiakmi.

Doktorát (Ph.D.) získal na UCLA v roku 1937. Po získaní doktorátu ostal pracovať

na univerzite, kde sa venoval výskumu nových izotopov (chemické prvky, s rovnakým

počtom protónov ale rôznym počtom neutrónov v jadre). V roku 1937 objavil izotop ţeleza

26 59

Fe (atóm ţeleza s 26 protónmi a 33 neutrónmi v jadre), ktorý našiel vyuţitie

pri výskume červeného krvného farbiva – hemoglobínu, v 1938 izotop jódu 53 131

I, ktorý

sa vyuţíva doteraz pri liečení ochorení štítnej ţľazy (o mnoho rokov neskôr, tento izotop

pomohol predĺţiť ţivot jeho matke). Pri pokračovaní práce svojho učiteľa Edwina

McMillana sa mu podarilo v roku 1941 bombardovaním uránu 92 U vytvoriť ďalší nový

radioaktívny prvok plutónium 94 Pu. V tom istom roku objavil v laboratóriách UCLA

izotop uránu 235

U, tento objav bol kľúčovým pri Projekte Manhattan (vytvorenie atómovej

bomby). Vďaka svojim vedeckým úspechom bol povolaný armádou do Projektu

Manhattan. V tajnom vojenskom Projekte Manhattan, bolo Seaborgovou úlohou, získať

z uránu čisté plutónium, ktoré by mohlo byť pouţité pri výrobe atómovej bomby.

72

Testu atómovej bomby predchádzala výzva Seaborga a niekoľkých ďalších vedcov

prezidentovi Trumanovi, aby namiesto pouţitia bomby vo vojne, dokázal jej ničivé účinky

verejným testom, ktorý by Japoncov primäl ku kapitulácii. Truman ju odmietol..

V roku 1944 Seaborg zverejnil objavy nových prvkov curia a neskôr amerícia, ktoré si dal

patentovať. Patentovanie objavu amerícia mu priniesol aj finančný zisk, amerícium

sa vyuţíva s detektoroch dymu, curium pre svoju krátku ţivotnosť nemá vyuţitie v praxi.

V roku 1951 dostal spolu s Edwinom McMillanom Nobelovu cenu za chémiu.

V roku 1958 bol zvolený sa rektora jeho domovskej University of California a pracoval

ako poradca vo veciach jadrovej energetiky desiatich amerických prezidentov. Svojím

vplyvom sa zasadzoval za zákaz šírenia nukleárnych zbraní a za mierové vyuţitie jadrovej

energie, angaţoval sa tieţ vo verejnom ţivote, bol predsedom Americkej chemickej

spoločnosti a predsedom Komisie pre atómovú energiu. V roku 1980 dokázal splniť sen

ľudstva o premene nejakého iného kovu na zlato. Presnejšie, podarilo sa mu premeniť

niekoľko tisíc atómov bizmutu na zlato. Táto premena je ale príliš drahá na praktickú

výrobu zlata. Seaborg bol aktívny aj v uplatňovaní zmien v školstve v štáte Kalifornia.

V auguste ´98 na stretnutí Americkej chemickej spoločnosti ho postihol záchvat mŕtvice,

ktorá viedla k jeho smrti o šesť mesiacov neskôr v jeho nedoţitom osemdesiatomsiedmom

roku.

Počas svojho ţivota napísal alebo bol spoluautorom 50 kníh a 500 vedeckých článkov,

získal 40 patentov, viac ako 50 titulov a čestných titulov. Vďaka veľkému počtu titulov

sa dostal do Guinessovej knihy rekordov, ako človek s najdlhším záznamom

v encyklopédii osobností “Kto je kto v Amerike”. Bol objaviteľom alebo spoluobjaviteľom

10 chemických prvkov: plutónium Pu, amerícium Am, curium Cm, berkélium Bk,

kalifornium Cf, einsteinium Es, fermium Fm, mendelevium Md, nobélium No

a seaborgium Sg.

Súkromý život Glenna Seaborga:

Za manţelku si v roku 1942 vzal sekretárku Hellen Griggsovú. Pri ceste na miesto svadby,

kvôli nedočkavosti vystúpili z vlaku skôr a rozhodli sa okamţite vziať na miestnom úrade,

kde však nebol starosta. Do susedného mesta vzdialeného takmer 40km ich odviezol

zástupca šerifa, ktorý bol Seaborgovým študentom, svedkami na svadobnom obrade im

boli úradník a vrátnik. S Helen mali šesť detí, od najstaršieho, Petra, Lynnu, Dávida,

Štefana, Erika a Dianu.

73

Seaborg bol zanieteným turistom, denne chodil do práce po chodníku, ktorý neskôr po ňom

nazvali. Spolu so svojou manţelkou vytýčili nový oficiálny turistický chodník o dĺţke

12 míľ.

Seaborgium je jediný chemický prvok, ktorý bol nazvaný podľa ešte ţijúcej osobnosti.

Prvky fermium a einsteinium boli síce objavené ešte počas ţivota Enrica Fermiho

a Alberta Einsteina, ale kvôli “studenej vojne” bolo ich objavenie tajné. Takţe seaborgium

je jediný chemický prvok, ktorý bol všeobecne známy ešte za ţivota Glenna Seaborga

Príklady ďalších otázok smerujúcich k lepšiemu pochopeniu textu:

- Je pravda, ţe Seaborg vďačí svojmu chemickému smerovania Albertovi Einsteinovi?

- Podľa tvrdenia o objave izotopu ţeleza, urči, koľko neutrónov v jadre má izotop jódu

53 131

I.

- V ktorom roku, meste a štáte USA bol objavený izotop dôleţitý pre vytvorenie atómovej

bomby.

- Čo znamená skratka UCLA.

- Ako sa líši Kalifornská univerzita od UCLA.

- Myslíš si, ţe Glenn Seaborg bol známou osobnosťou v USA? Ak áno, prečo? Ak nie,

prečo?

- Myslíš si ţe text o Seaborgovi je vhodný pre ľudí, ktorý sa chcú dozvedieť niečo

o princípe objavovania nových prvkov? Ak nie, pre koho je určený?

4.2 Životopis L. Paulinga

Ďalší príklad úlohy podporujúcej zvýšenú aktivitu pri riešení, nadväzujúci

na ţivotopis osobnosti z chémie, v tomto prípade spracovaný netradičnou formou

komplexu textu, grafov, tabuliek a fotografií. Pri výskume prírodovednej gramotnosti

organizáciou PISA v roku 2006 sa okrem iného zistilo, ţe naši ţiaci majú výrazné

problémy s čítaním grafov. Preto som k nasledujúcemu textu pripojil aj úlohy, pri riešení

ktorých bude musieť ţiak vychádzať z čítania informácií z grafu a pripojenej tabuľky.

Ďalej je k textu úlohy pripojený graf zobrazujúci rodovú líniu rodiny Paulingovcov,

tzv. rodinný strom, ku ktorému budú pripojené ďalšie otázky a otázky, ktoré bude nutné

riešiť kombináciou textu, grafu a rodinných fotografií. Súčasne grafy slúţia

na oboznámenie sa s alternatívnym zobrazením informácií o ţivote osoby. Pripojené

74

fotografie zvyšujú interaktivitu úlohy a tak slúţia ako motivačný faktor a súčasne aj ako

zadanie jednej z úloh.

Medzipredmetové vzťahy s učivom zemepisu má podporiť mapová schéma pri jednej

z úloh, s učivom matematiky je prepojené vyuţívanie výpočtu percent pri riešení ďalšej

z úloh.

Informácie som čerpal z webových stránok11

a z literatúry12

.

“vlastný text úlohy”:

4.2.1 Linus Pauling – vedec 20. storočia

16 Pauling

Profesný ţivotopis

Linus Carl Pauling sa narodil 28. februára 1901 v Portlande v štáte Oregon

v Spojených štátoch amerických. rodičom, ktorých predkovia pochádzali z Nemecka

a Írska.

Uţ od detstva bol náruţivým čitateľom, čo ho priviedlo k experimentovaniu v malom

chemickom laboratóriu jeho kamaráta, a tak určilo jeho budúce profesné smerovanie.

11 NeuroTree : The Neuroscience Academic Family Tree [online]. version1.0. 2002 [cit. 2009-10-30].

Dostupný z WWW:

<http://neurotree.org/neurotree/tree.php?pid=1953&fontsize=4&cnodecount=3&pnodecount=5>.

American Academy of Achievement : A museum of living history [online]. c1996-2009 , This page last

revised on Feb 29, 2008 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW:

<http://www.achievement.org/autodoc/page/pau0int-1>.

Research Center INFM S3 [online]. 2001 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW:

<http://www.s3.infm.it/PDF/pace.pdf>.

Nobel Lectures : Chemistry 1942-1962. Amsterdam : Elsevier Publishing Company, 1964. 246 s.

Linus Pauling Institute : Micronutrient Research for Optimum Health [online]. Corvallis : Oregon State

University, c1996-2009 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW: <http://lpi.oregonstate.edu/lpbio/lpbio2.html>.

REESE, Terry , et al. Oregon state university: Libraries [online]. c2009 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z

WWW: <http://osulibrary.oregonstate.edu/specialcollections/coll/pauling/awards/index.html> 12Bober, J. Laureáti Nobelovy ceny. Bratislava: Obzor, 1971. 380 s.

75

Na strednej škole pokračoval s chemickými experimentami. Kvôli neukončeniu dvoch

predmetov na strednej škole nedostal diplom o ukončení strednej školy. Tá mu ho udelila

aţ o 45 rokov neskôr, po tom ako získal dve Nobelove ceny.

V roku 1917 ho prijali na Vysokú školu poľnohospodársku v Oregone. Popri škole

pracoval na plný úväzok, aby si mohol platiť štúdiá. V posledných dvoch rokoch štúdia ho

zaujal výskum o elektrónovej štruktúre atómov a spôsobe ich viazania do molekúl. Týmto

smerom sa rozhodol vydať v svojom ďalšom štúdiu. V roku 1922 získal titul inţiniera

chémie.

Doktorské (postgraduálne) štúdium absolvoval v Kalifornii, v meste Pasadena

na Kalifornskom technologickom inštitúte (Caltech). Na Caltech-u sa venoval pôsobeniu

röntgenových lúčov na štruktúru kryštálov, za čo získal v roku 1925 titul Ph.D. . V roku

1926 získal Guggenheimovo štipendium, čo mu umoţnilo študovať pod dohľadom

vedeckých kapacít v Európe. Postupne boli jeho učiteľmi nemecký fyzik Arnold

Sommerfeld v Mníchove, dánsky fyzik Niels Bohr v Kodani a rakúsky fyzik Erwin

Schrödinger v Zurichu. Všetci pracovali v novom vednom obore nazvanom kvantová

mechanika. V roku 1932 predstavil koncept elektronegativity, ktorý popisuje veľkosť sily,

ktorou sa viaţu atómy v molekulách. V roku 1939 publikoval slávnu knihu Podstata

chemickej väzby, ktorá je dodnes uznávaná a citovaná. Za túto prácu na podstate

chemickej väzby získal v roku 1954 Nobelovu cenu za chémiu. Cenu si bol osobne prebrať

v Štokholme od Švédskej akadémie vied. Na Caltech-u v spolupráci s biológmi Thomasom

Hunt Morganom, Theodosiom Dobzhanskim, Calvinom Bridgesom a Alfredom

Sturtevantom začal študovať biologické molekuly. Vďaka tomu sa mu podarilo objasniť

štruktúru hemoglobínu a dokázal, ţe hemoglobín mení svoju štruktúru podľa toho,

či obsahuje alebo neobsahuje naviazaný atóm kyslíka.

Počas vojny odmietol pracovať na vývoji atómovej bomby, ale spolupracoval

na niekoľkých vojenských projektoch, za ktoré dostal v roku 1946 Prezidentskú medailu

za zásluhy. Po vojne sa pripojil k skupine vedcov na čele s Albertom Einsteinom

varujúcich verejnosť pred nebezpečenstvom spojeným s vývojom atómových zbraní.

V médiách viedol diskusie na túto tému, zúčastňoval sa verejných protestov za zákaz

jadrových zbraní, v roku 1958 prezentoval spolu so svojou ţenou na pôde Spojených

národov v New Yorku petíciu za zákaz jadrových zbraní podpísanú 13 tisíc vedcami. Aj

jeho aktivity viedli k podpísaniu dohody atómových veľmocí o obmedzení testovania

jadrových zbraní v roku 1962. V deň podpísania tejto dohody dostal, ako ocenenie jeho

mierových aktivít, Linus Pauling Nobelovu cenu za mier. Je jeden z veľmi mála ľudí

76

v histórii, ktorí dostali dve Nobelove ceny (ďalšiou bola napríklad Maria Curie

Sklodowska). V novembri ´49 Pauling, Itano, Singer a Wells publikovali prácu

o mesiačikovitej anémii, chorobe o ktorej zistili, ţe nesprávny tvar červených krviniek

v krvi človeka má genetickú príčinu. Za toto odhalenie im bola udelená cena Martina

Luthera Kinga juniora. V roku 1951 spolu s Robertom Coreyom a Hermanom Bransonom

správne odhadli štruktúru molekúl bielkovín ako alfa-helix (závitnica) a beta-skladaný list.

Neskôr sa Pauling spolu s Irwinom Stoneom začal zaujímať o vyuţitie vitamínu C

v prevencii prechladnutia a infarktu. Takisto aj v jeho vyuţití pri liečbe rakoviny

v spolupráci s britským chirurgom Ewanom Cameronom. Jeho výskumy však neskôr

neboli potvrdené. Linus Pauling zomrel 19. augusta 1994 na svojej farme pri pobreţí v Big

Sur v Kalifornii. Prestíţnym vedeckým magazínom New Scientist bol zaradený medzi

dvadsať najväčších vedcov všetkých čias, jeho práce o kvantovej mechanike a jej vyuţití

v chémii a väzbách atómov sa stali súčasťou chemických učebníc.

Úloha č. 1:

Linus Pauling mal ako úspešný vedec moţnosť veľa cestovať. Rád navštevoval rôzne

vedecké konferencie, televízne relácie, bankety, udeľovania ocenení.

Na základe údajov z profesného ţivotopisu Linusa Paulinga očísluj mestá na mape sveta

v poradí, v akom ich Pauling navštívil počas svojho ţivota . Názvy miest potom zapíš

do tabuľky, a ku kaţdému mestu napíš štát, kde sa nachádza.

Poradie Mesto Štát

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

77

17 Mapa sveta

78

Úloha č. 2:

Linus Pauling bol známy svojou aktivitou v rôznych oblastiach, zaujímal sa okrem chémie

a matematiky, o fyziku, zdravý ţivotný štýl, mierové aktivity a mnoho ďalších oblastí.

V nasledujúcej tabuľke bude tvojou úlohou zistiť, do akej miery sa Pauling podieľal

na jednotlivých aktivitách vo svojom ţivote, teda či pracoval samostatne alebo

v spolupráci s niekým, a tieţ zisti či bola táto aktivita oficiálne ocenená.

Podľa profesného ţivotopisu Linusa Paulinga zaškrtni symbolom “x” rámček, ktorý

zodpovedá pravde.

aktivita autor spoluautor ocenenie

mierové aktivity □ □ □

skúmanie vplyvu rtg. lúčov na kryštály □ □ □

objasnenie štruktúry hemoglobínu □ □ □

vojenské výskumy □ □ □

koncept elektronegativity □ □ □

skúmanie vitamínu C □ □ □

Kniha Podstata chemickej väzby □ □ □

práca o chorobe červených krviniek □ □ □

objasnenie štruktúry bielkovín □ □ □

79

Úloha č. 3:

Pauling ako neúnavný bádateľ nielen na poli chémie, získal mnoho ocenení počas svojho

ţivota a dokonca aj po smrti (im memoriam). Patrili medzi ne rôzne ocenenia za prácu

na vedeckom poli, za mierové aktivity, čestné občianstva a členstvá v rôznych inštitúciách,

čestné tituly z viac ako päťdesiatich škôl a univerzít z celého sveta.

Tvojou úlohou bude odpovedať na otázky súvisiace práve s touto oblasťou ţivota Linusa

Paulinga. Potrebné informácie pri riešení zistíš z nasledujúceho grafu a tabuľky

a z profesného ţivotopisu. Nezabudni si oprášiť svoje vedomosti z matematiky .

L. Pauling - ocenenia

37 5

26

38

71

3936

11

2

0

10

20

30

40

50

60

70

80

1910 1920 1930 1940 1950 1960 1970 1980 1990 2000

desaťročie

po

če

t o

ce

ne

ní

otázka č. 1: V akom roku začína graf?

odpoveď: ........................................

80

otázka č. 2: Dá sa podľa grafu “L.Pauling – ocenenia” zistiť, v ktorých rokoch bol

Pauling vedecky najplodnejší? Odpoveď zdôvodni.

odpoveď: ………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………

………………………………………………………………………………...

otázka č.3: Koľko ocenení získal v priemere Linus Pauling za jeden rok svojho života?

(Počítajú sa aj ocenenia udelené im memoriam)

odpoveď: …………………………..

otázka č.4: Aké percento z celkového počtu ocenení, tvoria ocenenia udelené Linusovi

Paulingovi v najúspešnejšom desaťročí.

odpoveď: …………………………….

otázka č.5: V tabuľke sú roztriedené Paulingové ocenenia podľa spoločenských oblastí.

Vypočítaj koľko percent daná oblasť tvorí a zisti, koľko percent ocenení tvoria ocenenia

získané v prírodovedných odboroch (bez titulov a certifikátov).

odpoveď:

oblasť počet

ocenení % oblasť

počet

ocenení %

biochémia 4 lekárske

vedy 37

certifikáty 36 členstvá 37

chémia 4 farmakológia 1

tituly 31 fyzika 6

čestné

občianstva 4

mierové

aktivity 21

humanita 14 veda 33

medzinár.

vzťahy 10

Prírodné

vedy

81

Úloha č. 4:

Linus Pauling sa oţenil v roku 1923 s Ave Hellen Millerovou, s ktorou mali spolu štyri

deti. Nasledujúci rodinný strom ukazuje vetvenie ich rodokmeňa počínajúc Linusom a Ave

Hellen. Rodinný strom sa pouţíva na grafické znázornenie príbuzenských vzťahov a má

mnoho obmien. Rodinné stromy začali pouţívať šľachtici, ktorý tam zaznamenávali

svojich predkov po meči, teda muţskú líniu rodu.

Informácie potrebné k riešeniu nasledujúcich úloh zistíš z rodinného stromu rodiny

Paulingovcov

otázka č.1: Koľko vnukov a koľko vnučiek majú manželia Linus a Ave Paulingovci?

odpoveď: …………………………

. ………………………....

otázka č.2: Aký je pomer (celočíselný) mužov a žien v rodine Linusa a Ave?

Je približne rovnaký ako pomer muži/ženy v celej spoločnosti?

odpoveď: …………………………….

otázka č.3: Aby ľudí pribúdalo, musia mať manželia v priemere viac ako dve deti (ak majú

dve, prírastok je nulový, ak majú menej ako dve, prírastok je záporný, ľudí ubúda).

Vypočítaj koľko detí pripadá v rodine Linusa Paulinga na jeden manželský pár.

odpoveď: …………………………………

otázka č.4: Priraď slová do vybodkovaných častí viet.

prapravnuk, sesternice, súrodenci, bratranec, sesternica, strýko, vnuk.

odpoveď:

Marcel je Linusovi Carlovi Paulingovi ………………..………. .

Natasha a Maja sú …………………….. Maxovi a Leovi.

Edward Crellin a Linda Hellen sú ………………….. .

Barclay a Ramona sú ……………….. a ………………… .

Peter Jeffress je Cherylin ……………………. .

Leo je ………………….. Linusa Carla jr. .

82

18 Rodokmeň

83

Úloha č. 5:

Z rodinného fotoalbumu Linusa Paulinga sme vybrali niekoľko fotografií, popisy fotografií

sa však kvôli poškodeniu nedajú prečítať celé. Tvojou úlohou bude zahrať sa na detektíva a

z profesného ţivotopisu a rodinného stromu doplniť chýbajúce slová v popisoch fotografií.

odpoveď:

19 Pauling

Rok 1925. Linus práve obdrţal titul …….. na ………………… techno…………….

inštitúte.

20 L. Pauling

Linus, Ave, …………………, ……………………., …………………….., ………….......

84

21 Pauling L.

Linus v roku 1991 v …............... v Kalifornii.

22 Demonštrácia

Linus na demonštrácii proti …………………………………….. .

23 Certifikát

Linus ukazuje certifikát k Nobelovej ……. za chémiu z roku ………… .

85

24 Rodina

Rok 1962. Linus s rodinou pri oslave udelenia ………………….. ceny za ………….. .

25 Model molekuly

Linus predstavuje model molekuly alfa - …………....... .

86

5 Laboratórny poriadok (spojenie umeleckého textu s

výukou bezpečnosti pri práci)

„Lernen wir träumen, meine Herren,

dann finden wir vielleicht die

Wahrheit“

Friedrich August Kekulé von Stradonitz

Hneď v úvode vzdelávacieho obsahu vzdelávacieho odboru Chémia sú zdôraznené

ako v učive tak aj v očakávaných výstupoch zásady bezpečnosti pri práci. Takisto táto

téma rezonuje aj vo vzdelávacom obsahu vzdelávacieho odboru Človek a svet práce, kde

má škola povinnosť vybrať si z ôsmich tematických okruhov minimálne dva, pričom okruh

Svet práce je povinný a jeden z moţných okruhov na výber je aj okruh Práca

s laboratórnou technikou. Vo všetkých okruhoch majú byť ţiaci vedení k „dodrţovaniu

zásad bezpečnosti a hygieny pri práci“13

. Interdisciplinárne prekrytie úlohy v náväznosti na

Rámcový vzdelávací program zobrazuje tabuľka.

13 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání ţáků s lehkým

mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha] : Národní institut pro další

vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6.

87

88

5.1 Spracovanie témy bezpečnosti pri práci

V nasledujúcej úlohe som sa snaţil zaujímavým spôsobom spracovať tému

bezpečnosti pri práci. Vychádzal som zo svojich skúseností z praxe, kde som hneď v úvode

školského roka, na prvých hodinách narazil na tému bezpečnosti pri práci.

Hneď prvý rok som si uvedomil, ţe to je téma, ktorá je dôleţitá, ale klasickým spôsobom

výuky nedostatočne osvojená a ako u učiteľov tak u ţiakov nepopulárna. Túto skutočnosť

som sa pokúsil na začiatku druhého školského roka mojej praxe zmeniť. V spolupráci

s priateľmi sme na internáte v improvizovaných podmienkach vytvorili fotoseriál

„Laboratórny poriadok“, ktorý som spracoval vo forme power pointovej prezentácie. (viď

Prílohy na CD, prístupný tieţ ako aplikácia na http://apps.facebook.com/trv-jak-si-che-

fbdhe/) Táto prezentácia mala formu testu, kde mali ţiaci k fotografiám priradiť správnu

odpoveď korešpondujúcu s pravidlami bezpečnosti pri práci v laboratóriu. Tento koncept

sa mi osvedčil, stretol sa u ţiakom s výrazným záujmom.

Fiktívna postava Marty sprevádzala vyučovanie počas celého školského roka, keď vznikla

situácia podobná situáciám z testu. Alebo som zámerne naviazal na preberané učivo,

napríklad pri práci v laboratóriu otázkou „Proč Marta vypadala jak ufon?“ nebo „Proč měla

Marta v ruce koště?“. Táto prezentácia mi slúţila aj ako podklad k nasledujúcej úlohe, kde

som sa snaţil vytvoriť kratší umelecký text zdôrazňujúci negatívnym spôsobom pravidlá

správania v laboratóriu, k čomu som následne vypracoval úlohy pre prácu s týmto textom.

Text by mohol poslúţiť aj ako prípadný námet k vytvoreniu videopríbehu.

Informácie som čerpal predovšetkým z webových stránok Laboratorní technika14

14 Cídlová, Hana, Plucková, Irena, Fiala, Miroslav. Laboratorní technika [online]. Brno : Pedagogická fakulta

Masarykovy univerzity, katedra chemie, c2007-2008 [cit. 2009-11-17]. Dostupný z WWW:

<http://www.ped.muni.cz/wchem/sm/hc/labtech/index.html>.

89

„vlastný text úlohy:“

5.1.1 Hororový príbeh o tom ako Marta všetko pokazila

Marta bola príkladom tvrdohlavého dievčaťa v puberte. Čo sa prejavovalo jej

neustálou rebéliou. Doma nechcela pomáhať pri práci, ţe vraj si zničí nový lak. U babičky

nechcela čistiť zemiaky, aby jej škrob zo zemiakov nezničil jej jemnú pleť na rukách. Učiť

sa nechcela, ţe vraj si čítaním ničí zrak. Na hudobnú nechodila, kvôli tomu, ţe sa tam

nehrá hip-hop a s mladšími súrodencami sa nebavila, ţe vraj sú to ešte decká. Jej rodičia to

brali s rezervou a dúfali, ţe čoskoro z toho vyrastie. Tento príbeh sa odohral práve v tomto

období Martinho rebelantstva.

„Konečne zvoní“ pomyslela si Marta, nahádzala rysovacie pomôcky do tašky a tešila sa,

ako si cez veľkú prestávku pôjde pofajčiť do parku pri škole. Samozrejme ak sa jej podarí

prešmyknúť sa popri vrátničke, tej starej bosorke s prstom na diaľkovom otváraní

vchodových dverí.

Nechala si tašku pred labákom, kde mali mať nasledujúcu hodinu chémie. Vybrala si

z tašky akoţe desiatu, čo bol papierový sáčok páchnuci po tabaku. Potľapkala si po vrecku

na roztrhaných dţínsoch, aby sa uistila, či má oheň, a rýchlym krokom sa vydala

na prízemie ku vrátnici. Pridala sa k nenápadnému davu ostatných študentov s nápadne

vydutými vreckami, ktorí čakali na pohyb prstu vrátničky na tlačidle otvárania vchodových

dverí. V tom sa z riaditeľne prirútil zástupca, tenký vysoký pán s hustým obočím

a pohľadom, ktorý mal dnes cez prestávky sluţbu v prízemí. Po krátkom rozhovore

s vrátničkou a ešte kratšom rozohnaní davu čakajúceho na svoju dávku nikotínu, Marte

došlo, ţe minimálne do obeda si z cigarety nepotiahne a pobrala sa pred laboratórium

k svojej opustenej taške so skutočnou desiatou. Okrem jej tašky tam zatiaľ nikto nebol.

Všetci sa prechádzali po škole s desiatami v rukách alebo sa tvárili, ţe sú sluţba

a vysedávali v triedach. Marta si sadla na zem, pred seba poloţila nohy s roztrhanými

dţínami a ešte roztrhanejšími a popísanými čínami. Chcela sa zahryznúť do desiaty, keď

jej pozornosť upútala nápadné veľká medzera medzi zárubňou a dverami s nápismi

Laboratórium a Vstup bez vyučujúceho zakázaný. Neváhala ani chvíľku, pozrela sa naľavo,

napravo a zase naľavo (ako ju to učili v dopravnom kurze na prvom stupni) a behom

niekoľkých sekúnd uţ stála za dverami laboratória. V jej hlave skrsol nápad, ţe keď jej

nedovolili fajčiť pred školou, tak im treba a bude fajčiť v škole. Prestávka je dlhá a ak

otvorí okno labáku, nikto nezistí, ţe v triede sa fajčilo. Sadla si pod otvorené okno

a s gustom niekoľkomesačného fajčiara, si zapálila slimku lightku s mentolovou príchuťou.

90

Po prvom šľuku sa tak silno rozkašľala, ţe si myslela, ţe jej roztrhne pľúca. Ešte stále si

nevedela zvyknúť na ten pocit, keď má miesto vzduchu v pľúcach dym. Aby ju kašľanie

rýchlejšie prešlo, potrebovala sa niečoho napiť. Vzala do ruky prázdnu kadičku, pribehla

k umývadlu a napustila si do nej vodu, ktorú vzápätí vypila. Kašeľ jej hneď prestal. Vrátila

sa na svoje fajčiarske miestečko pod oknom, kde si všimla, ţe predtým sedela v malej

kaluţi nejakej tekutiny. „Kašľať na to, trochu vody nikoho nezabije!“ pomyslela si.

Cigaretu rýchlo dofajčila, ale uţ si dávala pozor aby nevdychovala dym príliš hlboko.

„Kedy mi uţ konečne začne ten dym chutiť, tak ako maturantom ráno v parku.“ Ohorok

zahodila pod laboratórny stôl. V ruke jej ostala kadička s nápisom destilovaná voda, rýchlo

ju zabalila do papiera od desiaty a schovala do tašky ako dôkaz, s ktorým sa bude môcť

pochváliť večer na lavičke pre bytovkou. „To budú decká kukať, z kade to mám!“.

Pre istotu otvorila aj ďalšie okno aby sa labák rýchlejšie vyvetral. Po chvíli zazvonilo

na hodinu. Skryla sa za stôl, a keď vošla do triedy učiteľka so ţiakmi, nikto si nič

nevšimol. „To som im ale prešla cez rozum, labák by mohol byť aj častejšie otvorený“

povedala si pre seba. Túto hodinu mali na programe naučiť sa základné úkony pri práci

s chemikáliami. „Marta, kde máš plášť?“ spýtala sa jej učiteľka. Pri pohľade

na spoluţiakov v plášťoch, Marte došlo, ţe minulú hodinu im pani učiteľka hovorila aby si

zapísali do zošitov, ţe si majú doniesť laboratórne plášte. Ona však uţ mala všetko

pobalené, pretoţe sa ponáhľala ako vţdy na veľkú prestávku. Tak si povedala, ţe si to

zapamätá, ţe nie je dement. „Ja som dement!“ vypadlo jej z úst. Učiteľka sa jej spýtala:

„Čo si vravela?“ „Ţe to cement!“ „Aký cement?“ učiteľka na to. „Prepáčte pani učiteľka,

oco doma nosil cement a aby sa nezaprášil, pouţil môj laboratórny plášť, ktorý je teraz

vo veciach na pranie.“ „Tak si dávaj aspoň lepší pozor, aby si si nezašpinila tých

čiernovlasých chlapcov z Tokia, čo máš na tričku“ upozornila ju učiteľka. „Jasan!“

Na začiatok mali za úlohu naučiť sa ako sa správne nalieva kyselina do vody. Jednotkárka

Janka Martu upozornila, ţe kadička, ktorú má Marta, je prasknutá. Nech to ide nahlásiť

pani učiteľke. „Staraj sa o seba!“ odvrkla Marta Janke. Vzala zásobnú fľašu s kyselinou

sírovou, naliala ju do kadičky a do druhej kadičky si napustila vodu. Všetci si banky

dopredu označili, aby vedeli, v ktorej majú vodu a v ktorej kyselinu. Marta si povedala, ţe

si to zapamätá aj dement, tak načo si to označovať. Pani učiteľka skúšala ţiakov

z laboratórneho poriadku, ktorý si mali prečítať na domácu úlohu. Vyvolala Martu

s otázkou, či majú do laboratória povolený vstup tehotné ţeny. „Ak im brucho neprekáţa

pri práci, tak áno.“ vynašla sa rýchlo Marta. Celá trieda sa rozosmiala. „Zlá odpoveď,

Marta. Kto to vie?“ spýtala sa triedy učiteľka. Prihlásiala sa Janička, „Tehotné mamičky

91

nemôţu byť v laboratóriu, lebo by sa mohli nadýchať výparov z chemikálii, čo by mohlo

zase uškodiť dieťatku“. „Správne Janka!“ odvetila učiteľka. Ţiaci sa vrátili k práci. Marta

vzala do ruky kadičku s kyselinou a začala ju prelievať do druhej, v ktorej si myslela,

ţe má vodu. Keď sa chytila kadičky, v ktorej si myslela, ţe je voda, cítila, ţe je teplá, ale

nevenovala tomu ţiadnu pozornosť. Prilievala domnelú kyselinu ďalej. Vtom kadičke

na stole, v ktorej bola v skutočnosti kyselina, prasklo dno a rozliala sa po stole. Marta

chcela rýchlo všetko upratať, vzala handričku a začala rozliatu zmes vody a kyseliny

rýchlymi pohybmi utierať. Nevadilo jej, ţe má od toho mokré aj ruky. “Len aby to

nezbadala učiteľka!“ Tá bola našťastie na druhom konci triedy a vysvetľovala ţiakom,

prečo sa má liať správne kyselina do vody a nie naopak. Marte sa zatiaľ podarilo všetko

upratať. Rýchlo vytiahla zošit z tašky a tvárila sa, ţe si zapisuje poznámky. Dostali pokyn

vyliať všetko do dresu a upratať si po sebe na stole. Marta uţ mala stôl dávno čistý. Ešte aj

Janka, ktorá je vţdy prvá, nemala všetko upratané. Keď si uţ Marta myslela, ţe sa to

všetko predsa len dobre skončí, spod laboratórneho stola vyšľahol záblesk a vyvalil

sa hustý čierny dym. Celé laboratórium sa naplnilo štipľavým zápachom a krikom. Kvôli

dymu nebolo nič vidieť. Pani učiteľka prikázala všetkým ţiakom aby okamţite vyšli von.

Zatiaľ zapla odsávanie digestora a Marte, ktorá vychádzala posledná, prikázala aby utekala

zavolať záchrannú sluţbu. Pri behu k telefónnemu automatu v prízemí, Marte preblesklo

hlavou, ţe dym sa vyvalil presne z miesta, kde odhodila ohorok z cigarety. „Do kelu, to

som pokašľala!“ začalo sa Marte ozývať svedomie. Ako beţala po schodoch, ţiaci, ktorých

predbehla sa začali nahlas smiať. Týmto smiechom sa nakazili všetci ktorých predbehla.

V tej rýchlosti si všimla, ţe chichúňajúci sa, ukazujú na jej zadok a stále viac sa smejú.

Zastavila sa, pozrela na svoje machrovské rifle, ktoré boli roztrhané uţ nielen spredu, ale

na jej veľkú hanbu, mala také isté diery aj vzadu na zadku. Spomenula si, ţe keď fajčila

v labáku, sadla si na podlahe pod oknom do vody, čo v skutočnosti asi nebola voda ale

nejaká silná chemikália. „Do kelu, to som pokašľala“ povedala si uţ druhý krát Marta.

Nezabudla ale na svoju dôleţitú úlohu a rozbehla sa k telefónu. Vzala si slúchadlo do ruky

a chcela vytočiť záchrannú sluţbu, keď si všimla, ţe má prsty úplne zoţltnuté a na

niektorých miestach sa jej odlupuje zhnednutá pokoţka, o laku na nechtoch ani nehovoriac.

„Do kelu, to som pokašľala!“ vzdychla si Marta tretíkrát. Rýchlo chcela mať dnešný deň

za sebou a začala vytáčať číslo záchrannej sluţby. „Jedna, dva ...., tri?, nie, nie, nie.“

„Rýchlo, rýchlo, spomeň si!“ snaţila sa sústrediť Marta. „Jedna, jedna, jedna?“ nevedela sa

rozpomenúť. Vtom pribehla Janka, vzala jej slúchadlo z ruky a vytočila 112. „Do kelu, ja

som dement!“ v duchu si na seba zanadávala Marta.

92

Úlohy:

Úloha č.1: Určite ste si všimli, že správanie Marty v laboratóriu viedlo od jednej

katastrofy k druhej. Následky pocítila doslova na vlastnej koži. Tým nám

ukázala ako sa v laboratóriu NESPRÁVAŤ!!!

Tvojou úlohou bude nájsť minimálne desať možných prehreškov, ktorých sa Marta

v laboratóriu dopustila a vypísať ich.

1. ....................................................................................................................................

2. ....................................................................................................................................

3. ....................................................................................................................................

4. ....................................................................................................................................

5. ....................................................................................................................................

6. ....................................................................................................................................

7. ....................................................................................................................................

8. ....................................................................................................................................

9. ....................................................................................................................................

10. ....................................................................................................................................

Riešenie: Príklady prehreškov, ktorých sa Marta v laboratóriu dopustila.

1. Vstúpila sama, bez vyučujúceho.

2. Fajčila.

3. Sedela na zemi.

4. Pila z kadičky.

5. Zahodila ohorok pod stôl.

6. Ukradla kadičku.

7. Nedoniesla si plášť.

8. Klamala pani učiteľke.

9. Nenahlásila pani učiteľke poškodenú kadičku.

10. Neoznačila si kadičky.

11. Neprečítala si laboratórny poriadok na domácu úlohu.

12. Zničila pracovné pomôcky.

13. Nepoužila ochranné rukavice.

14. Nevedela číslo záchrannej služby

93

Úloha č.2: Marta nám ukázala takmer všetky prehrešky proti laboratórnemu poriadku.

Laboratórny poriadok je zoznam predpisov, ktoré treba kvôli bezpečnosti pri

práci, v laboratóriu dodržiavať.

K obrázkom Marty a jej pani učiteľky správne priraď nasledujúce vety z laboratórneho

poriadku.

1. V laboratóriu je zakázané fajčiť.

2. Zákaz odnášať chemikálie a sklo z laboratória.

3. Pri práci používajte ochranné pomôcky.

4. Zákaz vstupu tehotným ženám.

5. Do laboratória vstup povolený len s vyučujúcim.

6. Zákaz ničiť zariadenie laboratória.

7. Zákaz sedieť na zemi.

8. Vždy lejeme kyselinu do vody.

9. Dodržuj čistotu!

10. Poruchy hlás vyučujúcemu!

11. Po práci si umy ruky!

12. Zákaz požívať potraviny.

13. Zákaz požívať alkoholické nápoje pred alebo počas práce

14. V prípade havárie voláme telefónne číslo 112.

94

Riešenie:

....................................................................... .......................................................................

……………………………………………. ……………………………………………..

95

……………………………………………. …………………………………………….

..................................................................... ......................................................................

96

......................................................................

........................................................................................................

97

.........................................................................................................

.................................................................................................

.................................................................................................

98

........................................................................................................

Úloha č.3: Všetko má svoj dôvod. Aj pravidlá správania sa v laboratóriu. Je to

pracovisko, kde môže ľahko dôjsť k úrazu, ako sme mali možnosť vidieť

na príbehu s Martou. Na základe otázok sa zamyslite nad jednotlivými detailmi príbehu.

Otázka č.1: Čo si myslíte, prečo mala liať správne Marta kyselinu do vody?

Otázka č.2: Marta pracovala pravdepodobne s riedenou alebo koncentrovanou kyselinou?

Otázka č.3: Čo je to digestor?

Otázka č.4: Prečo mala Marta na zadku dieru?

Otázka č.5: Prečo mala Marta zničenú pokožku na rukách? Akú prvú pomoc by si jej

odporučil?

Otázka č.6: Aké ochranné pomôcky by ste odporučili Marte?

Otázka č.7: Prečo praskla Marte kadička?

Otázka č.8: Kam sa dovolala Janka? Ako sa správne volá prvá pomoc?

Otázka č.9: Kto sú „čiernovlasí chlapci z Tokia“?

99

Riešenie:

Otázka č.1: Pri reakcii kyseliny s vodou sa uvoľňuje veľké množstvo tepla. A tak ako sa to

stalo Marte, môže dôjsť k zahriatiu zmesi natoľko, že sa začne variť. Dokonca môže dôjsť

k prudkému varu a zmes môže vyprsknúť.

Otázka č.2: Pravdepodobne pracovala s riedenou kyselinou, pretože keď nesprávne naliala

vodu do kyseliny, nenastala prudká reakcia s vyprsknutím tekutiny von. Došlo len

k silnému zahriatiu prasknutej kadičky.

Otázka č.3: Zariadenie podobné skrini (viď obrázok), s ochranným sklom, vybavené

odsávaním, v ktorom sa robia pokusy, pri ktorých môže dôjsť k explózii, dymeniu, úniku

plynných látok a podobne.

26 Digestor

Otázka č.4: Cez prestávku pri fajčení v laboratóriu si sadla na zem do rozliatej tekutiny,

o ktorej si myslela, že je voda. Pravdepodobne to bola ale koncentrovaná kyselina sírová.

Má silné dehydratačné účinky (dehydratácia – pohlcovanie vody), a to až také, že je

schopná pohltiť vodu z molekúl celulózy v bavlne, z ktorej sú vyrobené džíny. Celulóza

C6H10O5 sa rozpadne podľa rovnice: C6H10O5 → 6C + 5H2O. Kde C je čistý uhlík, teda

popol.

100

Otázka č.5: Pri utieraní rozliatej zmesi vody a kyseliny handričkou Marta nepoužila

rukavice. Kyselina sírová je silná žieravina, leptá pokožku. Ako prvá pomoc pri poleptaní

kyselinami sa odporúča aspoň 10 minút oplachovať postihnuté miesto studenou vodou.

V prípade závažnejších poranení vyhľadať čím skôr lekársku pomoc.

Otázka č.6: Plášť, rukavice, okuliare.

Otázka č.7: Prasknutá kadička sa silno zahriala pri nesprávnom nalievaní vody

do kyseliny, čo spôsobilo jej rozbitie.

Otázka č.8: Číslo 112 je jednotné európske číslo tiesňových volaní na privolanie

záchranných zložiek integrovaného záchranného systému.

Pri správnom volaní na čísla záchranných zložiek sa volajúci predstaví, povie čo sa stalo,

pre koho žiada pomoc a kde sa udalosť stala. Rozhovor ďalej vedie operátor záchrannej

služby.

Otázka č.9: Pani učiteľka narážala na nemeckú pop-rockovú chlapčenskú kapelu Tokio

Hotel, ktorú mala Marta vyobrazenú na tričku.

101

6 Chemická pesnička (spojenie umeleckého prejavu

s učivom chémie)

„Fantázia je to, čím sa človek

líši od živočíchov.“

Jakub Arbes

V súlade s pojatím a cieľmi základného vzdelávania podľa Rámcového

vzdelávacieho programu pre základné školy15

, by som chcel na tomto príklade poukázať

na moţnosť spestrenia vyučovacej hodiny prepojením hudobnej zloţky s chemickým

obsahom. Táto forma skrýva v sebe potenciál rozvoja tvorivého myslenia, záujmov

ţiakov, rozvoja syntézy nadobudnutých poznatkov s novými, vytvára tvorivé, priateľské

a podnetné prostredie a tak pôsobí na klímu vo vzdelávacom procese. Vytvára

v neposlednom rade takisto priestor pre vzájomnú spoluprácu a spoločné preţívanie

ţivotných situácií. Interdisciplinárne presahy v náväznosti na Rámcový vzdelávací

program som zhrnul do nasledujúcej tabuľky.

15 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání ţáků s lehkým

mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha] : Národní institut pro další

vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6.

102

103

6.1 Hudobný prejav ako súčasť hodiny chémie

Fenomén hudobného prejavu skrýva v sebe mnoţstvo atraktívnych podnetov, čo je

moţné sledovať na rozšírení hudobných prehrávačov medzi mládeţou. Počas pedagogickej

praxe som mal moţnosť opakovane túto skutočnosť reflektovať priamo na hodinách

pomocou disciplinárnych riešení. Práve v tomto kontexte ma napadla myšlienka prepojenia

učiva chémie s hudobným prejavom. Spolu so spolubývajúcim z internátu sme nahrali

pieseň Základná škola prvkov.

Ide o krátku hudobnú vloţku, ktorá môţe inšpirovať vyučujúcich a ţiakov k vlastnej

tvorbe podobných krátkych textov.

Vyučujúci môţe svojim príkladom vyvolať spontánnu aktivitu ţiakov v tomto smere alebo

k tomu vyzvať ţiakov prostredníctvom alternatívnej domácej úlohy, v ktorej by ţiaci mali

moţnosť vybrať si medzi klasickou domácou úlohou alebo vytvorením básničky,

či dokonca zloţením pesničky, ktorých obsah by sa týkal práve preberaného učiva.

Takisto môţe táto forma pôsobiť ako výrazný motivačný faktor, napríklad pri úvode

do nového tematického celku. V tomto prípade existuje moţnosť pri postupnom prechode

daným tematickým celkom, opätovne sa vracať k pesničke z úvodu témy, a ozrejmovať si,

čo vlastne jednotlivé formulácie v texte znamenajú. Týmto spôsobom dochádza

k opakovaniu si uţ nadobudnutých vedomostí a objavovaniu nových skutočností

v pôvodnom texte nenásilnou formou. Informácie som čerpal predovšetkým z literatúry16

.

16 Mackintosh, R. a kol. Jádro:cesta do srdce hmoty. Praha: Academia, 2003. 143 s., Gascha, H., Pflanz, S.

Kompendium fyziky. Universum. 2008. 488 s., Brázdil, R. a kol. Úvod do studia planety

Země. Praha: SPN, 1988. 365 s., Halliday, D., Resnick, R., Walker, J. Fyzika: Moderní fyzika. Brno:

Vutium, 2000.

104

„vlastný text úlohy“:

6.1.1 Základná škola prvkov alebo Čo tým chcel básnik povedať?

Myslíte si, ţe slová piesne Základná škola prvkov vychádzajú zo skutočnosti? Skúste

si s vyučujúcim prebrať jednotlivé verše (verš – jeden riadok v básni). V Riešení nájdete

bliţšie informácie o jednotlivých slohách.

Základná škola prvkov

(text: Martin Kabát, hudba a spev: Filip Bašovský)

1.Vodík slnko obýva,

2.s héliom sa zahrieva,

3.energia uniká,

4.to je pravda odveká.

5.Kyslík dýchať musím,

6.kyseliny nemôţem,

7.vzdušný kyslík dýchame

8.vo vode si plávame.

9.Dva vodíky s kyslíkom

10.molekulu vody tvoria,

11.kamaráti z mokrej štvrte,

12.vodíkové mostíky ich drţia.

13.Dusíku je vo vzduchu,

14.ako múch na lopúchu.

15.V bielkovinách je ho tieţ,

16.v jadrách buniek tomu ver.

17.Jeden uhlík k druhému,

18.tretí sadá k štvrtému.

19.Vytvárajú spolu ţivú hmotu,

21.a preto sme tu!

105

Riešenie:

1.Vodík slnko obýva,

2.s héliom sa zahrieva,

3.energia uniká,

4.to je pravda odveká.

27 Slnko

Slnko je naša najbliţšia hviezda,

okolo ktorej obiehajú všetky

planéty Slnečnej sústavy. Od Zemi

je vzdialená pribliţne 150 miliónov

kilometrov, čo je asi 8 svetelných

minút. Priemer Slnka je viac ako

100-krát väčší ako priemer Zeme.

Jeho hustota je 1400 kg/m3. Je

zloţené zo 75% z vodíka a z 25%

z hélia. V jeho jadre pri obrovskom

tlaku a teplote 14 mil. stupňov

prebieha premena vodíka na hélium

reakciou, ktorú voláme termonukleárna fúzia alebo jadrová fúzia (fúzia – spojenie).

Dochádza k nej zlúčeniu dvoch atómov vodíka za vzniku jedného atómu hélia. Pri tejto

reakcii sa uvoľní obrovské mnoţstvo energie (za 1 sekundu sa uvoľní také mnoţstvo

energie, ktoré by stačilo pokryť súčasnú spotrebu sveta na 1000 rokov). Slnko uţ vyčerpalo

polovicu svojich zásob vodíka, ktorý mu zostáva v zásobe ešte na 5 miliárd (mld.) rokov.

Ľudstvu sa túto reakciu podarilo zopakovať v podobe výbuchu vodíkovej bomby. Ak by

sme boli schopní uskutočniť jadrovú fúziu kontrolovane, vyriešila by navţdy energetické

problémy ľudstva, bez vzniku vedľajších produktov znečisťujúcich ţivotné prostredie.

Problém je skonštruovať zariadenie, ktoré by vydrţalo takú obrovskú teplotu. Pokusné

zariadenia pre jadrovú fúziu sa volajú tokamaky.

106

28 Tokamak

5.Kyslík dýchať musím,

6.kyseliny nemôţem,

7.vzdušný kyslík dýchame

8.vo vode si plávame.

29 Atmosféra

Vzduch obsahuje 21 objemových

percent kyslíka, 78 percent dusíka

plus ďalšie plyny ako argón a oxid

uhličitý. Do atmosféry sa uvoľňuje

prostredníctvom fotosyntézy

zelených rastlín, z čoho asi 70%

pripadá na morské riasy. Kyslík je

základnou podmienkou ţivota,

presnejšie bunkového dýchania, čo

je proces, pri ktorom si bunky vytvárajú energiu vo forme vysokoenergetických molekúl

ATP. Vďaka kyslíku sú aeróbne bunky schopné si vytvoriť omnoho viac energie ako

107

anaeróbne (aeróbny – vyţadujúci k ţivotu

kyslík, predloţka „an“ znamená ne-

aeróbny). Bunka, ktorá nemá dostatok

kyslíka, nie je schopná si vyrobiť dostatok

energie na preţitie.

Kyslík sa tieţ prítomný vo väčšine

anorganických kyselín, ktoré sú zdraviu

škodlivé po poţití alebo kontakte

s pokoţkou.

30 ATP

9.Dva vodíky s kyslíkom

10.molekulu vody tvoria,

11.kamaráti z mokrej štvrte,

12.vodikové mostíky ich drţia.

31 Vodíkové mostíky Dvojväzný kyslík vytvára

s jednoväzným vodíkom molekulu

vody, H2O v hmotnostnom pomere

H:O 2:16. V prírode sa vyskytuje

v troch skupenstvách. Zaujímavosťou

vody sú práve vodíkové mostíky, čo

sú neväzbové interakcie medzi

vodíkom a silne elektronegatívnym

atómom. Vďaka tomu sú väzby medzi

molekulami H2O vo vode pevnejšie,

čo spôsobuje vyššiu teplotu varu vody

v porovnaní s podobnými zlúčeninami

bez vodíkových mostíkov. Bez vodíkových mostíkov by sa vyparila všetka voda na Zemi

a nachádzala sa len v plynnom stave. Vodíkové mostíky takisto spôsobujú, ţe voda má

108

najvyššiu hustotu pri 4° C (nazýva sa to anomália vody), pričom u ostatných látok hustota

stúpa so zniţovaním teploty. Toto umoţňuje preţiť vodným ţivočíchom cez zimu.

13.Dusíku je vo vzduchu,

14.ako múch na lopúchu.

15.V bielkovinách je ho tieţ,

16.v jadrách buniek tomu ver.

32 Hemoglobín Objemové percento

dusíku vo vzduchu

je 78%, tvorí teda

najväčšiu časť

zmesi, ktorú

dýchame. Patrí

medzi biogénne

prvky, ktoré sú

základnými

zloţkami ţivej hmoty. Bielkoviny tvoria základnú zloţku ţivých organizmov, sú zloţené

z aminokyselín. Kaţdá aminokyselina v sebe nesie skupinu -NH2 a teda aj dusík.

Je zaujímavé, ţe všetky bielkoviny sú tvorené kombináciou len 21 aminokyselín.

Bielkoviny majú v ľudskom tele dôleţité a rozmanité funkcie od stavebnej, cez transportnú

(hemoglobín), obrannú (imunita), riadiacu (hormóny), zaisťujú pohyb (svaly).

V jadrách buniek sa nachádza väčšina genetického materiálu bunky (z ďalších bunkových

organel ešte napríklad v mitochondriách). Genetická informácia je uloţená v molekulách

DNA (deoxyribonukleová kyselina), ktoré sú tvorené dvoma vláknami stočenými

do dvojzávitnice. Kaţdé vlákno je zloţené z navzájom pospájaných nukleotidov, ktoré

vo svojej štruktúre nesú kyselinu fosforečnú, molekulu cukru a dusíkatú molekulu. Vlákna

sú k sebe pútané vodíkovou väzbou. Tu teda vidíme dôleţitú funkciu dusíka, ktorý sa

podieľa na štruktúre DNA, molekuly, v ktorej sú zakódované dedičné informácie.

109

33 DNA

17.Jeden uhlík k druhému,

18.tretí sadá k štvrtému.

19.Vytvárajú spolu ţivú hmotu,

21.a preto sme tu!

34 Organická molekula

Uhlík sa v prírode môţe v prírode

vyskytovať v rôznych formách, ako

diamant alebo ako tuha (grafit).

Všetky organické zlúčeniny v sebe

obsahujú atóm uhlíka (organická

chémia sa často nazýva aj chémia

zlúčenín uhlíka). Atóm uhlíka je

schopný vytvárať štyri väzby,

ktorými sa viaţe s ďalšími atómami.

Tak môţu vznikať veľmi dlhé

molekuly, ktoré sú základom stavby

ţivej hmoty.

110

35 Modifikácie uhlíka

Pri rozoberaní textu piesne vás určite napadlo mnoţstvo otázok. Z informácií v Riešení

odpovedajte na nasledujúce otázky. V časti Riešenie otázok si porovnajte vaše odpovede so

správnymi.

1. Ktorá je najjasnejšia hviezda, na našej oblohe?

2. Koľko by trvala cesta bicyklom zo Zeme k Slnku víťazovi Tour de France Lanceovi

Armstrongovi, ktorý má priemernú rýchlosť na preteku 40 km/h?

3. Je hustota Slnka vysoká alebo nie?

4. Keď vieš, ţe je Slnko 330 tisíc krát ťaţšie ako Zem, a hmotnosť Zeme je

5,9742×1024

kg. Aký je objem Slnka v km3?

5. Ak premena vodíka na kyslík prebieha počas celého ţivota Slnka rovnomerne, akého

veku sa doţije Slnko?

111

6. Aká teplota je na Slnku pri jadrovej fúzii?

7. Vyčísli správne koeficienty v reakcii fotosyntézy, kde z oxidu uhličitého, vody

a slnečného ţiarenia vzniká glukóza a kyslík.

CO2 + H2O + slnečné ţiarenie → C6H12O6 + O2

8. Poznáš nejakú anorganickú kyselinu? Aká je prvá pomoc po kontakte pokoţky

s kyselinou?

9. Prečo niektoré predmety vo vode plávajú a iné nie?

10. Na základe odpovede na predchádzajúcu otázku vysvetli, prečo sa človek vo vode

nadnáša alebo potápa podľa toho či sa nadýchol alebo vydýchol.

11. V ktorých troch skupenstvách sa vyskytuje voda v prírode?

12. Prečo umoţňuje anomália vody preţiť zimu vodným ţivočíchom?

13. Koľko obsahuje vzduch dusíku a koľko kyslíku?

14. Vypočítaj relatívnu molekulovú hmotnosť aminokyseliny lyzínu .

15. Aké bunkové organely poznáš a akú majú funkciu?

16. Najdlhšia molekula ľudskej DNA má 220 miliónov nukleotidových párov, jeden pár

nukleotidov má dĺţku 0,33 nm. Vypočítaj dĺţku tejto molekuly DNA v cm.

17. Kaţdá bunka v ľudskom tele má 3 miliardy nukleotidových párov, vypočítaj celkovú

dľţku DNA v ľudskom tele, ak vieš, ţe je zloţené pribliţne z 10 000 000 000 000 buniek

a dĺţka jedného nukleotidového páru je 0,33nm (1nm = 1*10-9

m) . Dalo by sa touto DNA

spojiť Slnko so Zemou? Koľkokrát? Koľko hodín by trvalo svetlu aby prešlo túto

vzdialenosť? (porovnaj: http://hypertextbook.com/facts/1998/StevenChen.shtml)

18. Čo spôsobuje rozličné vlastnosti diamantu a tuhy, keď sú predsa rovnako zloţené

z atómov uhlíka?

112

Riešenie:

1. Ktorá je najjasnejšia hviezda na našej oblohe?

Samozrejme Slnko, hviezda viditeľná dokonca aj cez deň .

2. Koľko rokov by trvala cesta bicyklom zo Zeme k Slnku víťazovi Tour de France

Lanceovi Armstrongovi, ktorý má priemernú rýchlosť na preteku 40 km/h? Koľko rokov

by to trvalo stíhačke letiacej rýchlosťou zvuku? (rýchlosť zvuku je pribliţne 330 m.s-1

)

Lance Armstrong:

Vzdialenosť Zeme a Slnka je 150 miliónov km, za hodinu prejde Lance 40 km,

ak vydelíme 150 000 000/40, získame počet hodín, ktoré by strávil pán Armstrong

na bicykli. Výsledok je 3,75 milióna hodín, čo je 428 rokov.

Lance Armstrong by túto vzdialenosť zdolal na najdlhšom galaktickom cyklistickom

preteku za 428 rokov.

Stíhačka:

Prevedením m.s-1

na km.h-1

(330 m.s-1

vynásobíme počtom sekúnd v hodine, čo je

60 . 60 = 3600 a zistíme rýchlosť v m.hod-1

: 1 188 000 m.hod-1

, vydelením 1000, získame

km.h-1

: 1188 km.h-1

) zistíme, ţe stíhačka letiaca rýchlosťou zvuku letí rýchlosťou

1188 km.h-1

. Vzdialenosť 150 miliónov kilometrov preletí za 150 000 000/1188 =

126 263 hodín, čo je pribliţne 14 rokov.

Stíhačka letiaca rýchlosťou zvuku by zdolala vzdialenosť Zem-Slnko za 14 rokov.

3. Je hustota Slnka vysoká alebo nie?

Hustota Slnka je 1400 kg/m3, v porovnaní s hustotou vody, 1000 kg/m3, nie je o mnoho

vyššia.

4. Keď vieš, ţe je Slnko 330 tisíc krát ťaţšie ako Zem, a hmotnosť Zeme je

5,9742 . 1024

kg. Aký je objem Slnka v km3?

Vzorec pre výpočet objemu gule (Slnka) je V = π ∙ r3. Avšak zo zadaných informácií

a informácií v texte nemôţeme tento vzorec pouţiť. Musíme sa teda opierať o hustotu.

S pomocou hmotnosti Zeme vieme vypočítať hmotnosť Slnka a keďţe poznáme jeho

hustotu, vieme si pomocou nej a hmotnosti vypočítať aj objem Slnka. Pouţijeme na to

vzorec m = ρ ∙ V, kde m je hmotnosť, ρ hustota a V objem, musíme si dávať pozor

na jednotky. Najprv si vypočítame hmotnosť Slnka: 330 000 ∙ 5,9742 . 1024

kg =

1,971486 . 1030

kg.

113

Zo vzorca m = ρ ∙ V si vyjadríme objem: V = m/ ρ, dosadíme hodnoty:

V = 1,971486 . 1030

kg . 1400 kg/m3

V = 2,7600804 . 1033

m3.

Aby sme zistili koľko je to km3, musíme vedieť koľko m

3 je v 1km

3. Jeden km

3 je kocka

so stenami dlhými 1000m, objem kocky sa vypočíta ako tretia mocnina dĺţky jednej

strany:

V = a3 = a . a . a

V = 1000m . 1000m . 1000m

V = 1 000 000 000m3 = 1 . 10

9 m

3 = 1 km

3

Teraz nám stačí uţ len vydeliť objem Slnka v m3 hodnotou 1 . 10

9 a získame objem Slnka

v km3.

Objem Slnka je teda 2,7600804 . 1033

m3 / 1 . 10

9 = 2,7600804 . 10

24 km

3, bez pomoci

exponentu sa toto číslo môţe napísať ako 2760080400000000000000000 km3.

5. Ak premena vodíka na kyslík prebieha počas celého ţivota Slnka rovnomerne, akého

veku sa doţije Slnko?

Slnko zatiaľ spotrebovalo pribliţne polovicu svojich zásob vodíka. Vieme, ţe v zásobe má

ešte tohoto paliva na 5 miliárd rokov, jeho vek bude teda 10 miliárd rokov.

6. Aká teplota je na Slnku pri jadrovej fúzii?

14 miliónov stupňov.

7. Vyčísli správne koeficienty v reakcii fotosyntézy, kde z oxidu uhličitého, vody

a slnečného ţiarenia vzniká glukóza a kyslík.

6 CO2 + 6 H2O + slnečné ţiarenie → C6H12O6 + 6 O2

8. Poznáš nejakú anorganickú kyselinu? Aká je prvá pomoc po kontakte pokoţky

s kyselinou?

Napríklad kyselina sírová H2SO4, kyselina dusičná HNO3, kyselina chlórna HClO,

kyselina uhličitá H2CO3, chlorovodíková HCl atď.

Ako prvá pomoc sa vţdy odporúča oplachovať zasiahnuté miesto prúdom studenej vody

po dobu niekoľkých minút a v prípade váţnejšieho poranenia privolať lekársku pomoc.

114

9. Prečo niektoré predmety vo vode plávajú a iné nie?

Predmety s niţšou hustotou ako voda na nej plávajú (ľadová kryha, ropná škvrna, drevo),

a predmety s niţšou hustotou nie.

10. Na základe odpovede na predchádzajúcu otázku vysvetli, prečo sa človek vo vode

nadnáša alebo potápa podľa toho či sa nadýchol alebo vydýchol.

Takisto ako v otázke 9. záleţí na hustote, v tomto prípade na hustote ľudského tela

a hustote vody, pri nádychu, keď sú pľúca naplnené vzduchom sa celková hustota

ľudského tela zníţi a preto pláva na vode. V opačnom prípade, pri výdychu, je hustota tela

vyššia ako hustota vody a človek ide ku dnu.

11. V ktorých troch skupenstvách sa vyskytuje voda v prírode?

Pevnom – ľad, kvapalnom – voda a plynnom – vodná para.

12. Prečo umoţňuje anomália vody preţiť zimu vodným ţivočíchom?

Cez zimu, keď teplota vzduchu klesá , voda s najvyššou hustotou padá ku dnu, táto voda

má teplotu 4° C, pri zniţovaní teploty pod bod mrazu, sa začne tvoriť preto ľad najprv

na povrchu a tým sa vytvorí akási izolačná vrstva, ktorá bráni ďalšiemu zamŕzaniu vody.

Vďaka tomu nezmrzne rybník úplne od vrchu po spodok a ţivočíchy preţijú zimu

v najspodnejších vrstvách vody.

13. Koľko obsahuje vzduch dusíku a koľko kyslíku?

78% dusíku a 21 % kyslíku.

14. Vypočítaj relatívnu molekulovú hmotnosť aminokyseliny lyzínu .

Relatívnu molekulovú hmotnosť Mr lyzínu vypočítame ako súčet relatívnych atómových

hmotností Ar jednotlivých atómov v molekule.

Mr = 6 . Ar(C) + 14 . Ar(H) + 2 . Ar (O) + 2 . Ar (N)

Mr = 6 . 12 + 14 . 1 + 2 . 16 + 2 . 14

Mr = 72 + 14 + 32 + 28

Mr = 146

Relatívna molekulová hmotnosť aminokyseliny lyzínu je 146.

115

15. Aké bunkové organely poznáš a akú majú funkciu?

napríklad:

Bunkové jadro – nesie genetickú informáciu bunky

Bunková stena – chráni bunku, pomáha jej udrţať tvar

Mitochondrie – energetické centrá bunky

Golgiho komplex – úprava a produkcia látok

Endoplazmatické retikulum – tvorba látok

Chloroplasty – iba v rastlinnej bunke, prebieha v nich fotosyntéza

Ribozómy – tvorba bielkovín

Vakuoly – zásobná funkcia

16. Najdlhšia molekula ľudskej DNA má 220 miliónov nukleotidových párov, jeden pár

nukleotidov má dĺţku 0,33 nm. Vypočítaj dĺţku tejto molekuly DNA v cm.

Vynásobením počtu nukleotidových párov 220mil s dĺţkou jedného, 0,33nm (1nm je 1

. 10-9

m, teda 0,33nm = 0,33 . 10-9

m = 0,000 000 000 33 m), dostaneme číslo 0,0726 m =

7,26cm, čo je dĺţka molekuly DNA.

17. Kaţdá bunka v ľudskom tele má 3 miliardy nukleotidových párov, vypočítaj celkovú

dĺţku DNA v ľudskom tele, ak vieš, ţe je zloţené pribliţne z 10 000 000 000 000 buniek a

dĺţka jedného nukleotidového páru je 0,33nm (1nm = 1*10-9

m) . Dalo by sa touto DNA

spojiť Slnko so Zemou? Koľkokrát? Koľko hodín by trvalo svetlu aby prešlo túto

vzdialenosť? (porovnaj: http://hypertextbook.com/facts/1998/StevenChen.shtml)

výpočet dĺžky:

celková dĺţka DNA v ľudskom tele = dĺţka nukleotidového páru . počet nukleotidových

párov . počet buniek

celková dĺţka DNA v ľudskom tele = 0,33 . 10-9

m . 3 000 000 000 . 10 000 000 000 000

celková dĺţka DNA v ľudskom tele = 9 900 000 000 000 m = 9 900 000 000 km =

9,9 miliárd kilometrov.

výpočet spojenia Zeme a Slnka pomocou DNA:

Vzdialenosť Zeme a Slnka je 150 miliónov kilometrov. Zem so Slnkom by sa teda dala

pomocou DNA jedného človeka spojiť 9 900 mil /150 mil = 66 krát.

116

výpočet času:

Svetlo prejde vzdialenosť Slnko – Zem za 8 minút, vynásobením 8min . 66 = 528 min =

8,8 hod sme vypočítali čas, ktorý by trval svetlu aby prešiel vzdialenosť celkovej dĺţky

DNA v ľudskom tele.

18. Čo spôsobuje rozličné vlastnosti diamantu a tuhy, keď sú predsa rovnako zloţené

z atómov uhlíka?

Diamant a tuha majú rozličné usporiadanie atómov (kryštalickú sústavu) vo svoje

štruktúre. Atómy uhlíka v diamante sú usporiadané do vrcholov kocky, všetky majú k sebe

rovnako blízko, čo spôsobuje jeho mimoriadnu tvrdosť. Oproti tomu atómy uhlíka v tuhe

(grafite) sú usporiadané do šesťuholníka a vytvárajú vrstvy, ktoré sú od seba vzdialené,

tieto vzdialené väzby sa môţu ľahko porušiť, čo spôsobuje ľahkú štiepateľnosť grafitu

a koniec koncov je vďaka tomu moţné grafitom písať na papier, pretoţe stačí malý tlak

na to aby sa jednotlivé vrstvy od seba oddelili.

117

7 Orientačný výskum

“Shortly after L. J. showed me

chemical experiments, I decided that I

would be a chemist.”

Linus Pauling

7.1 Ciele

Hlavným cieľom orientačného výskumu bolo zistiť, ako si ţiaci predstavujú výuku

chémie.

Parciálnymi cieľmi bolo

- identifikovať oblasti, ktorých sa ţiaci v esejách dotkli

- kvalitatívne dané oblasti roztriediť do súvisiacich celkov

- kvantitatívne ich vyhodnotiť

7.2 Prevedenie

Na Biskupskom gymnáziu v Brne, som v školskom roku 2007/2008 dal ţiakom

v dvoch triedach úlohu, napísať esej na tému „Jak si predstavuješ hodinu chémie?“.

Jednalo sa o triedy kvintu a septimu na osemročnom gymnáziu. Z predošlých rozhovorov

so ţiakmi som zistil, ţe sa im často menili učitelia chémie, ja som bol v poradí uţ ich tretí

vyučujúci chémie. Mali teda skúsenosť s viacerými prístupmi k výuke chémie. Výsledky

spracovania odovzdaných esejí, som pouţil ako poklad pre menší výskum. Snaţil som sa

identifikovať jednotlivé oblasti, ktorých sa ţiaci vo svojich prácach dotkli a kvantifikovať

početnosť ich výskytu.

Z celkového počtu 36 esejí, som vyselektoval 30, zvyšných 6 reflektovalo zadanú tému

minimálne alebo vôbec.

Eseje som najprv analyzoval po obsahovej stránke hrubým náčrtom okruhov (všeobecnejší

pojem, spájajúci niekoľko tém), ktorých sa dotýkajú, takto som identifikoval 4 základné

okruhy (viď tabuľka VÝSKYT OKRUHOV), z okruhov som podrobnejšou analýzou

vyčlenil jednotlivé témy (konkrétnejšie, bliţšie špecifikujúcejšie) (viď tabuľka VÝSKYT

TÉM). Identifikácia prebiehala na základe analýzy logického usporiadania jednotlivých

viet v texte, kde sa takto dosiahlo rozčlenenie textu na viacero častí. Jednotlivé časti sa

venovali jednému z predtým zistených okruhov respektíve tém. Niekoľko spracovaných

esejí sa nachádza v zdigitalizovanej podobe v CD-rome priloţenom k diplomovej práci.

118

V tabuľke VÝSKYT OKRUHOV som zachytil absolútnu početnosť výskytu, teda koľko krát

sa informácia z daného okruh tém vyskytla v texte esejí a priemernú početnosť výskytu,

ktorá podáva prehľad, koľko krát v priemere informáciu z daného okruhu tém spomenul

v texte eseje jeden ţiak. Relatívna početnosť udáva pomer výskytu danej témy z celkového

počtu. Tabuľka VÝSKYT TÉM jednotlivé okruhy bliţšie špecifikuje. Grafické prevedenie

názorne uvádza relatívnu početnosť z oboch tabuliek.

7.3 Výsledky

- Kvalitatívne:

Hlavné okruhy, ktorých sa eseje týkajú som identifikoval štyri: Vyučujúci, Pokusy,

Chémia v bežnom živote a Systém výuky.

Pod okruh Vyučujúci som zaradil témy dotýkajúce sa prístupu učiteľa k výuke a ţiakom

(príklad: „ Na hodinách chemie bych změnila přístup profesorky.“) a jeho odbornosti

(príklad: „... aby učitel opravdu vědel, co učí ...“).

Pod okruh Pokusy som zaradil témy dotýkajúce sa početnosti výskytu pokusov vo výuke,

kde takmer všetky pripomienky smerovali k nedostatočnému zaraďovaniu pokusov

do výuky (príklad: „ Chtělo by to často pouţívat pokusy a různé pomůcky.“) a k vybaveniu

laboratória (príklad: „ Asi bych zavedl kvalitněji vybavené laboratoře ...“).

V okruhu Chémia v bežnom živote sa v podstate všetky pripomienky týkali príkladov

a využitia preberaného učiva v praxi (príklad: „ Více bych se věnoval chemickým jevům,

které vidíme kolem sebe a moţná si to ani neuvědomujeme ...).

Okruh Systém výuky som rozčlenil na štyri témy. Zložitosť, kde sa ţiaci sťaţovali

na predimenzovanie učiva (príklad: „Výuka chemie by podle mě nemělo být učení sa

nějakých sloţitých rovnic a výpočtů.“). Interdisciplinarita, kde ţiaci upozorňovali

na moţnosť prepojenia vedomostí z viacerých predmetov (príklad: „ Zajímavé je

i prolínání chemie do jiných předmětů ...“). Organizácia výuky, kde sa ţiaci zamýšľali nad

spôsobom výuky, či uţ nespokojnosťou s výukou (príklad: „ ... podle mě by to neměl být

ţádný monolog ...“) alebo návrhmi (príklad: „ Podle mě by pomohla ňáká práce

ve skupinkách ...“). Atraktivita, kde sa ţiaci venovali problému nízkeho záujmu o chémiu

(príklad: „ hodiny by neměli být nudný – měly by zaujmout“)

119

- Kvantitatívne:

Najviac pozornosti z okruhov bolo venovanej Systému výuky, ktorý tvoril aţ 45 % zo

všetkých okruhov. Priemerne sa vyskytol v jednej eseji aţ 2.4-krát, čo je dvakrát viac, ako

druhý najčastejšie vyskytovaný okruh Chémia v bežnom živote, ktorý sa nachádzal

v textoch pribliţne z 1/5 , podobne ako okruh Pokusy. O niečo menej s 15 % skončil

posledný okruh Vyučujúci.

Zaujímavý je detailnejší pohľad na jednotlivé okruhy prostredníctvom bliţšie

špecifikovaných tém, kde je najvýraznejšou témou, téma príklady a využitie v praxi. Aţ

na tejto úrovni rozlíšenia, je markantný najčastejšie sa vyskytujúci problém príkladov

a využití v praxi, kde je v priemere na jednu esej spomínaný 1,2-krát, čím tento vedie pred

zložitosťou systému výuky a početnosťou pokusov. Najmenej konkrétne vyskytovaná téma

bola téma interdisciplinarity, ktorá však môţe korelovať s témou príklady a využitie

v praxi a téma vybavenie laboratória. Je zaujímavé, ţe ţiaci aj napriek tomu, ţe podľa

esejí nemajú veľa skúseností s laboratórnymi prácami, prirodzene u nich táto téma

v spojitosti s predmetom chémia rezonuje. Ţiaci takisto citlivo vnímajú spôsob organizácie

výuky, ktorá tvorila aţ 13 % z výskytu tém, uvedomujú si, ţe spôsob výuky vplýva silne

na priebeh vyučovacieho procesu. Takisto je markantný údaj o zloţitosti kurikula chémie,

kde ţiaci takmer v 20 % výskytu jednotlivých tém spomenuli tento problém.

OKRUHYabsolútna

početnosť

relatívna

početnosť

(%)

priemerná

početnosť na

žiaka

VYUČUJÚCI 24 15 0,8

POKUSY 30 18 1

CHÉMIA V BEŽNOM ŽIVOTE 36 22 1,2

SYSTÉM VÝUKY 72 45 2,4

VÝSKYT OKRUHOV

120

VÝSKYT TÉM

OKRUHY TÉMY absolútna početnosť

relatívna početnosť

(%)

priemerná početnosť na žiaka

VYUČUJÚCI odbornosť 12 7 0,4prístup 12 7 0,4

POKUSY početnosť 27 17 0,9vybavenie laboratória 3 2 0,1

CHÉMIA V BEŽNOM ŽIVOTE príklady a využitie v praxi 36 22 1,2SYSTÉM VÝUKY zložitosť 30 19 1

interdisciplinarita 6 4 0,2organizácia výuky 21 13 0,7atraktivita 15 9 0,5

VÝSKYT OKRUHOV - relatívna početnosť

VYUČUJÚCI

15%

POKUSY

18%

CHÉMIA V

BEŽNOM

ŽIVOTE

22%

SYSTÉM

VÝUKY

45%

121

7.4 Záver

Ţiaci si výuku chémie predstavujú podporenú príkladmi z ich beţného ţivota

a z praxe, zdôrazňujú vyuţívanie laboratórnych prác a pokusov. Výuka chémie sa im zdá

zloţitá a organizácia výuky málo atraktívna a jednotvárna.

Z obsahu esejí vyplýva, ţe ţiaci citlivo vnímajú jednotlivé problémy výuky, uvedomujú si

výhody a nevýhody kurikula chémie, majú pomerne jasnú predstavu o moţnostiach výuky

a spôsoboch ako ich realizovať.

VÝSKYT TÉM

odbornosť

prístup

početnosť

vybavenie

laboratóriazložitosť

organizácia

výuky

atraktivita

príklady a

využitie v

praxi

interdisciplina

rita

122

Záver

Hlavným cieľom diplomovej práce bolo poukázať na moţnosti pri vytváraní úloh pre

výuku chémie s prihliadnutím na interdisciplinárny prístup. Preto som sa snaţil

do jednotlivých úloh inkorporovať poznatky z rôznych oblastí ľudského poznania. Ţiaci by

tak mali moţnosť pri riešení získať mnoţstvo ďalších poznatkov, ktoré by si ani nemuseli

priamo uvedomovať.

Vyuţitie formy kvízu, pri riešení ktorého sa ţiak postupne dozvedá rôzne nové

informácie a stále má na vedomí fakt, ţe sa postupne dopracováva k riešeniu, je silný

motivačný faktor. Práve úlohami zo 3. kapitoly Návrh využitia kvízov pri výuke periodickej

sústavy prvkov som sa snaţil vytvoriť materiál, ktorý by mohol inšpirovať vyučujúcich

a študentov chémie na vytváranie podobných úloh, ktoré by zasahovali do ďalších oblastí

ľudského poznania. Interdisciplinárny prístup a vyuţívanie netradičných prepojení môţe

hodiny chémie medzi ţiakmi viac spopularizovať.

V 4. kapitole História chémie – chemické osobnosti som na základe výsledkov

výskumu PISA vytvoril úlohy, ktoré aktivizujú ţiaka v smere rozvíjania čitateľskej

gramotnosti. Pre zvýšenie interaktivity som do úloh zaradil aj fotografie, tabuľka a grafy

s informáciami zo ţivota osobností chémie, ktoré tak dotvárajú biografický materiál

a obraz danej osobnosti.

V 5. kapitole Laboratórny poriadok som na základe skúseností z pedagogickej praxe

vytvoril podľa pravidiel laboratórneho poriadku príbeh a fotografický podklad.

Z informácií v príbehu má ţiak moţnosť rozpoznať potenciálne nebezpečenstvá, ktoré mu

v laboratóriu hrozia a naučiť sa niektoré pravidlá bezpečnosti pri práci v laboratóriu.

Pre lepšie utvrdenie jednotlivých pravidiel som k úlohám pripojil fotografické znázornenie

laboratórneho poriadku, čo zvyšuje atraktivitu vypracovania danej úlohy.

V 6. kapitole Chemická pesnička som vytvoril príklad úlohy prepojujúcej umelecký

prejav s učivom chémie. Na základe textu pesničky si ţiaci môţu priblíţiť jednotlivé

kapitoly formou úloh, pripojených k textu, ktorých správne odpovede sa dozvedia

v priloţenom riešení.

V 7. kapitole Orientačný výskum som vyuţil eseje, vypracované ţiakmi počas mojej

pedagogickej praxe, z ktorých som sa snaţil identifikovať najčastejšie témy rezonujúce

u ţiakov pri výuke chémie. Vyčlenil som niekoľko základných tém, z ktorých dominovala

téma prepojenia výuky s praktickým ţivotom. Z výsledkov výskumu vyplýva, ţe ţiaci si

aktívne uvedomujú problémy späté s výukou a vedia ich vyjadriť. Práve informácie z esejí

ma viedli k vytvoreniu motivačných úloh interdisciplinárneho charakteru.

123

Jednotlivými príkladmi úlohy by som rád inšpiroval vyučujúcich k experimentovaniu

s prepojením výuky chémie a ďalších oblastí netradičnou formou, ktorá môţe v konečnom

dôsledku prispieť k zvýšeniu popularity chémie ako predmetu. Jednotlivé úlohy v sebe

skrývajú potenciál mnohých ďalších moţností ich modifikácie a môţu slúţiť ako podklad

pre vytváranie ďalších verzií.

124

Resumé

V úvode sa diplomová práca zaoberá hľadaním prístupu k výuke chémie. Hlavná

časť práce poukazuje na alternatívne moţnosti výuky chémie a spestrenie vyučovacieho

procesu vyuţitím populárnych prvkov zakomponovaných do učiva chémie. Kladie dôraz

na interdisciplinárny prístup a hľadanie styčných plôch chémie s beţným ţivotom ţiaka.

V kapitole Návrh využitia kvízov pri výuke periodickej sústavy prvkov je návrh kvízu, ktorý

vytvára imaginárny vzťah medzi skupinami prvkov a temperamentom človeka a návrh

kvízu spájajúci ľudské vlastnosti s vlastnosťami prvkov periodickej tabuľky. Kapitola

História chémie – chemické osobnosti obsahuje dva príklady ţivotopisov osobností

chémie. Jej cieľom je vytvorenie úloh podľa štandardov PISA rozvíjajúcich čitateľskú

gramotnosť. Kapitola Laboratórny poriadok spája formu umeleckého textu a fotografie

s výukou bezpečnosti pri práci. V kapitole Chemická pesnička je príklad prepojenia

hudobného prejavu s učivom chémie. Kapitola Orientačný výzkum sa snaţi identifikovať

hlavné oblasti záujmu ţiakov pri výuke chémie.

Summary

The aim of the thesis introduction is to seek an approach to the teaching of chemistry. The

main part of the thesis focuses on alternative methods of teaching the chemistry and on

diversification of the studying process by integrating popular elements into the chemistry

curriculum. The thesis emphasizes the interdisciplinary approach and the search for

common grounds between the chemistry and the everyday life of a pupil.

The chapter The scheme of utilizing quizzes in the process of teaching the periodic table of

elements contains two template quizzes, with the first one creating an imaginary

relationship between the groups of elements and the human temperament and the other one

linking the human properties to the properties of the periodic table’s elements. The chapter

History of chemistry – Prominent chemists contains two examples of curricula of

prominent chemists. Its aim is to create tasks that meet the PISA standards and help pupils

improve their reading literacy skills. The chapter Laboratory order combines an artistic

text and photography with work safety training. The chapter Chemistry song shows

an example of interconnecting a music show with chemistry curriculum. The chapter

Orientation Research tries to identify the main points of interest for the pupils studying

chemistry.

125

Použitá literatúra a zdroje

1 Otruba, Ján. Učitelia verzus ţiaci: medzi priateľstvom a autoritou. Týţden [online]. 2009

[cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW: <http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/ako-

ucit/clanky/ucitelia-verzus-ziaci-medzi-priatelstvom-a-autoritou-2.html>.

2Veškeré spisy Jana Amosa Komenského. Sv. 4, Didaktika česká. Brno, 1913.

3 Nakonečný, M. Encyklopedie obecné psychologie. Praha: Academia, 1997. 437 s. ISBN

80-200-0625-7.

4 Kassin, S. Psychologie. Brno: Computer press, a.s., 2007. 771 s.

Smékal, V. Psychologie osobnosti. Brno: Barrister a Principal. 2004. 523s.

Říčan, P. Pschologie osobnosti. Praha: Grada Publishing, a.s., 2007. 196 s.

Touţín, J. Stručný přehled chemie prvku. Brno: Tribun EU, s.r.o., 2008. 224 s.

Gaţo, J. a kol. Všeobecná a anorganická chémia. Bratislava: SNTL, 1974.

Klikorka, J., Hájek, B., Votinský, J. Obecná a anorganická chemie. Praha: SNTL. 1989.

Valigura, D. a kol. Chemické tabuľky. Bratislava: STU v Bratislave, 2004.

Ledvina, M., Stoklasová, A. Kompendium středoškolské chemie. Votobia, 1997. 224 s.

Bína, J. Malá encyklopédia chémie. Bratislava: Obzor, 1968, 678 s.

Vacík, J. Obecná chemie. Praha: SPN, 1986. 303 s.

Pachmann, E. a kol. Speciální didaktika chemie. Praha: SPN, 1986. 350 s.

Gärtner, H. a kol. Kompendium chemie. Universum, 2007. 542 s.

5 Jančář, L., Musilová, E. Chemie hrou. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2004. 174 s.

ISBN 80-210-3559-5.

Jančář, L., Musilová, E. Poznáváme taje chemie. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita,

2003. 190 s. ISBN 80-210-3270-7.

6 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání

ţáků s lehkým mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha]

: Národní institut pro další vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6.

7 Robinson, Ken. prednáška na konferencii TED vo februári 2006. video dostupné na

http://www.ted.com/talks/ken_robinson_says_schools_kill_creativity.html

8 OECD 2003. The PISA 2003 Assessment Framework – Mathematics, Reading, Science

and Problem Solving Knowledge and Skills. OECD, 2003. 200 s.

9 Koršáková, P., Tomengová, A. 2004. PISA SK 2003 : Národná správa. Bratislava :

Štátny pedagogický ústav, 2004. 40 s. ISBN 80-85756-87-0, s. 23.

10 Mackintosh, R. a kol. Jádro:cesta do srdce hmoty. Praha: Academia, 2003. 143 s.

126

Budiš, J. a kol. Historie chemie slovem a obrazem. Brno:Masarykova univerzita, 1995.

100 s.

Bober, J. Laureáti Nobelovy ceny. Bratislava: Obzor, 1971. 380 s.

11 NeuroTree : The Neuroscience Academic Family Tree [online]. version1.0. 2002 [cit.

2009-10-30].

<http://neurotree.org/neurotree/tree.php?pid=1953&fontsize=4&cnodecount=3&pnodecou

nt=5>.

American Academy of Achievement : A museum of living history [online]. c1996-2009 ,

This page last revised on Feb 29, 2008 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW:

<http://www.achievement.org/autodoc/page/pau0int-1>.

Research Center INFM S3 [online]. 2001 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW:

<http://www.s3.infm.it/PDF/pace.pdf>.

Nobel Lectures : Chemistry 1942-1962. Amsterdam : Elsevier Publishing Company,

1964. 246 s.

Linus Pauling Institute : Micronutrient Research for Optimum Health [online].

Corvallis : Oregon State University, c1996-2009 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW:

<http://lpi.oregonstate.edu/lpbio/lpbio2.html>.

Reese, Terry , et al. Oregon state university: Libraries [online]. c2009 [cit. 2009-10-30].

<http://osulibrary.oregonstate.edu/specialcollections/coll/pauling/awards/index.html>

12 Bober, J. Laureáti Nobelovy ceny. Bratislava: Obzor, 1971. 380 s.

13 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání

ţáků s lehkým mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha]

: Národní institut pro další vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6.

14 Cídlová, Hana, Plucková, Irena, Fiala, Miroslav. Laboratorní technika [online].Brno :

Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity, katedra chemie, c2007-2008 [cit. 2009-11-

17].Dostupný z WWW: <http://www.ped.muni.cz/wchem/sm/hc/labtech/index.html>.

15 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání

ţáků s lehkým mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha]

: Národní institut pro další vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6.

16 Mackintosh, R. a kol. Jádro:cesta do srdce hmoty. Praha: Academia, 2003. 143 s.

Gascha, H., Pflanz, S. Kompendium fyziky. Universum. 2008. 488 s.

Brázdil, R. a kol. Úvod do studia planety Země. Praha: SPN, 1988. 365 s.

Halliday, D., Resnick, R., Walker, J. Fyzika: Moderní fyzika. Brno: Vutium, 2000.

127

Zoznam obrázkov

1Cholerik zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Cholerik ............................................................. 16 2 Nekovy zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,

2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> .... Chyba! Záložka není definována. 3 Sangvinik zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Sangvinik ........................................................... 17 4 Kovy zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,

2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 18 5 Melancholik zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Melancholik ....................................................... 18 6 Polokovy zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,

2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 19 7 Flegmatik zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Flegmatik ........................................................... 19 8 Vzácne plyny zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,

2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 20 9 Eysenck-temperament zdroj: http://www.kheper.net/topics/typology/eysenck_chart.gif .......................... 22 10 Periodická tabuľka zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,

2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 25 11 Schéma zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,

2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 27 12 Martin Kabát-prvky zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,

2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 28 13 Ľudské vlastnosti zdroj: http://www.students.sbc.edu/drahman08/images/12.%20vitruvian.jpg ......... 30 14 BMI zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ae/BMI_cs.png .............. 33 15 Prvky zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,

2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 41 16 Ľudské vlastnosti zdroj: http://www.students.sbc.edu/drahman08/images/12.%20vitruvian.jpg ........ 43 17 Seaborg-osobnosti zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ae/BMI_cs.png .............. 66 18 Seaborg zdroj: http://www.nuclearfiles.org/images/library/biographies/bio_seaborg-glenn . 71 19 Pauling zdroj: http://osulibrary.oregonstate.edu/specialcollections/coll/pauling/ .................. 74 20 Mapa sveta zdroj: upravená mapa programu Seterra 3.0 ............................................................. 77 21 Rodokmeň zdroj: vlastný, úprava v programe Word 2003 ......................................................... 82 22 Pauling zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 83 23 L. Pauling zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 83 24 Pauling L zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/. .............................................................................. 84 25 Demonštrácia zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 84 26 Certifikát zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 84 27 Rodina zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 85 28 Model molekuly zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 85 29 Digestor zdroj: http://www.kusyn.sk/ ..................................................................................... 99 30 Slnko zdroj: http://coolcosmos.ipac.caltech.edu/cosmic_classroom ................................ 105 31 Tokamak zdroj: http://www.jet.efda.org/pages/multimedia/gallery/graphics/j82-348c.html . 106 32 Atmosféra zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Earth%27s_atmosphere................................... 106 33 ATP zdroj: http://www.biochem.arizona.edu/classes/bioc462/462a/jmol/atp/atp1.htm . 107 34 Vodíkové mostíky zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Voda ................................................................ 107 35 Hemoglobín zdroj: http://www.bio.miami.edu/~cmallery/150/chemistry/hemoglobin.jpg ......... 108 36 DNA zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/DNA_double_helix_horizontal.png ................ 109 37 Organická molekulazdroj: http://spacescience.spaceref.com/ ................................................................ 109 38 Modifikácie uhlíka zdroj: http://skywalker.cochise.edu/wellerr/mineral/graphite/6graphite75.jpg ...... 110

128

Zoznam príloh

(priloţený CD-rom vo vrecku na CD)

Príloha 1: power-pointová prezentácia Laboratórneho poriadku

Príloha 2: zvuková stopa piesne Základná škola prvkov

Príloha 3: digitalizované vybrané eseje z Orientačného výskumu