SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA

SO SÍDLOM TRNAVE

MTF-10904-48769

NÁVRH SYSTÉMU (MODELU) TVORBY UDRŽATEĽNÝCH

ZDIEĽANÝCH HODNÔT PRIEMYSELNÉHO PODNIKU

V KONTEXTE S UDRŽATEĽNÝM SPOLOČENSKY

ZODPOVEDNÝM PODNIKANÍM

Písomná práca k dizertačnej skúške

2014 Ing. Ľubomír Šmida

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE

Ústav priemyselného inžinierstva a manažmentu

Ing. Ľubomír Šmida

Písomná práca k dizertačnej skúške

MTF-10904-48769

Téma dizertačnej práce: Návrh systému (modelu) tvorby udržateľných zdieľaných

hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným

podnikaním

Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál, CSc.

Forma štúdia: denná prezenčná

Začiatok štúdia: 1.9.2012

Študijný program: priemyselné manažérstvo

Študijný odbor: 5.2.52 priemyselné inžinierstvo

TRNAVA 2014

POĎAKOVANIE

Touto cestou by som rád poďakoval môjmu školiteľovi prof. Ing. Petrovi Sakálovi,

CSc. za pragmatický prístup počas odborných konzultácií, cenné rady a usmerňovanie pri

vypracovávaní práce.

SÚHRN

ŠMIDA, Ľubomír: Návrh systému (modelu) tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt

priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným

podnikaním. [Písomná práca k dizertačnej skúške - Dizertačný projekt] - Slovenská

technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave:

Ústav priemyselného inžinierstva a manažmentu. - Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. -

Trnava: MTF STU, 2014. 131 s.

Kľúčové slová: spoločensky zodpovedné podnikanie, tvorba zdieľaných hodnôt

udržateľnosť, udržateľný rozvoj

Hlavným vedeckým cieľom predkladaného projektu dizertačnej práce je vytvoriť

teoretický a analytický základ riešenej problematiky tvorby zdieľaných hodnôt

v intenciách udržateľného rozvoja a udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania

(čo je zároveň i predmetom výskumu v projekte dizertačnej práce). Objektom výskumu

v projekte dizertačnej práce je priemyselný podnik. Prvá časť práce je zameraná na analýzu

udržateľného rozvoja, udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania a tvorby

zdieľaných hodnôt a ďalej na analýzu súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných

hodnôt v priemyselných podnikoch. Druhá časť práce zahŕňa názov, zdôvodnenie témy,

nadväznosť, stručnú charakteristiku, ciele a predpoklady, tézy a štruktúru dizertačnej

práce.

Táto práca je súčasťou projektu KEGA č. 037STU-4/2012 „Zavedenie predmetu

„Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné

manažérstvo na II. stupni MTF STU Trnava.“.

ABSTRACT

SMIDA, Lubomir: Proposal of the system (model) of sustainable shared value creation

of industrial enterprise in the context of sustainable corporate social responsibility.

[Thesis for dissertation examination – Dissertation project] - Slovak University of

Technology in Bratislava. Faculty of Materials Science and Technology in Trnava:

Institute of Industrial Engineering and Management. - Supervisor: prof. Ing. Peter Sakál,

CSc. - Trnava: STU MTF, 2013. 131 pp.

Key Words: Corporate Social Responsibility, Creating Shared Value, sustainability,

Sustainable Development

The main scientific aim of this thesis is to create theoretical and analytical background

of Creating Shared Value issues in lines of Sustainable Development and Sustainable

Corporate Social Responsibility (it is also the subject of research in the dissertation

project). The object of the research is an industrial enterprise. Part one is aimed at

the analysis of Sustainable Development, Sustainable Corporate Social Responsibility

and Creating Shared Value and next at the analysis of the current state of the

implementation of Creating Shared Value in industrial enterprises. Part two of the thesis

includes the title, reasons for the topic, continuity, brief characteristics, purposes

and hypotheses, theses and structure of dissertation thesis.

The thesis is a part of KEGA project No. 037STU-4/2012 Implementation of the subject

of “Sustainable Corporate Social Responsibility” into the study programme of Industrial

Management in the second degree of study at STU MTF Trnava.

~ 7 ~

OBSAH

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ................................................................................................. 9

ZOZNAM TABULIEK ................................................................................................. 11

ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV ...................................................................... 12

ZOZNAM PRÍLOH ...................................................................................................... 14

I. ČASŤ - PÍSOMNÁ PRÁCA K DIZERTAČNEJ SKÚŠKE ..................................... 15

ÚVOD ............................................................................................................................ 16

1 ANALÝZA TEORETICKÝCH VÝCHODÍSK TVORBY ZDIEĽANÝCH

HODNÔT A JEJ POSTAVENIA V KONTEXTE NOVEJ PARADIGMY

STRATEGICKÉHO MANAŽMENTU ................................................................... 18

1.1 Analýza prevládajúcich názorov na strategický manažment v 21. storočí ....... 19

1.2 Analýza udržateľného rozvoja priemyselných podnikov v postindustriálnej

spoločnosti .................................................................................................................. 36

1.2.1 Ilúzia neobmedzeného rastu.................................................................... 36

1.2.2 Udržateľný rozvoj – vývoj nového konceptu .......................................... 43

1.2.3 Udržateľný rozvoj priemyselných podnikov v postindustriálnej

spoločnosti ............................................................................................. 47

1.3 Analýza udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania v kontexte

novej paradigmy strategického manažmentu ............................................................... 58

1.3.1 Spoločensky zodpovedné podnikanie – vývoj konceptu .......................... 58

1.3.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie v podmienkach Európskej únie ..... 62

1.3.3 Koncepty spoločensky zodpovedného podnikania .................................. 67

1.3.4 Vybrané podnikateľské prístupy čiastkovo napĺňajúce filozofiu

konceptu spoločensky zodpovedného podnikania ................................... 69

1.3.5 Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie v kontexte novej

paradigmy strategického manažmentu .................................................... 75

1.4 Analýza tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia v strategickom

manažmente priemyselných podnikov ......................................................................... 78

1.4.1 Tvorba zdieľaných hodnôt – vývoj konceptu .......................................... 78

1.4.2 Tvorba zdieľaných hodnôt v uzavretom cyklickom reťazci ..................... 84

1.4.3 Postavenie tvorby zdieľaných hodnôt v strategickom manažmente

priemyselných podnikov ........................................................................ 86

1.5 Zhrnutie záverov z uskutočnenej analýzy teoretických východísk .................. 88

~ 8 ~

2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU UPLATŇOVANIA TVORBY

ZDIEĽANÝCH HODNÔT V PRIEMYSELNÝCH PODNIKOCH

V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PROSTREDNÍCTVOM PRIAMEHO

VÝSKUMU ............................................................................................................... 91

2.1 Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt

v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom dotazníkového

prieskumu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1................................. 92

2.2 Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt

v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom dotazníkového

prieskumu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 4 – pilotný

dotazníkový prieskum ................................................................................................. 95

2.2.1 Vyhodnotenie okruhu otázok č. 1 ........................................................... 96

2.2.2 Vyhodnotenie okruhu otázok č. 2 ........................................................... 98

3 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU UPLATŇOVANIA TVORBY

ZDIEĽANÝCH HODNÔT V PRIEMYSELNÝCH PODNIKOCH

V SLOVENSKEJ A ČESKEJ REPUBLIKE PROSTREDNÍCTVOM

NEPRIAMEHO VÝSKUMU ................................................................................. 100

3.1 Prípadová štúdia Viléma Kunza v podniku Bayer, s.r.o. ............................... 100

3.2 Prípadová štúdia Lucie Kuldovej v podniku Nestlé Česko, s.r.o. .................. 101

II. ČASŤ - PROJEKT DIZERTAČNEJ PRÁCE ...................................................... 104

4 CIELE A TÉZY DIZERTAČNEJ PRÁCE ........................................................... 105

4.1 Názov dizertačnej práce ............................................................................... 105

4.2 Zdôvodnenie témy dizertačnej práce ............................................................ 105

4.3 Nadväznosť dizertačnej práce ...................................................................... 106

4.4 Stručná charakteristika dizertačnej práce ...................................................... 107

4.5 Ciele a predpoklady dizertačnej práce .......................................................... 107

4.6 Tézy a štruktúra dizertačnej práce ................................................................ 108

ZÁVER ........................................................................................................................ 111

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ...................................................... 112

ZOZNAM INTERNETOVÝCH ODKAZOV ............................................................ 118

ZOZNAM PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI DOKTORANDA K 31.01.2014................. 120

ZOZNAM CITAČNÝCH OHLASOV NA PUBLIKOVANÉ PRÍSPEVKY

DOKTORANDA K 07.01.2014 ............................................................................... 129

PRÍLOHY .................................................................................................................... 132

~ 9 ~

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ

Obr. 1 HCS model 3E a jeho zameranie na vytváranie materiálnych hodnôt pre TUR cez

proces revitalizácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov (Hatiar a kolektív,

2006) ...................................................................................................................... 32

Obr. 2 Návrh konceptu metodiky tvorby systému udržateľnej stratégie SZP pre MSP v

kontexte s konceptom HCS modelu 3E, zdroj: (Hrdinová, 2013) ............................ 33

Obr. 3 Vplyv zmien na postavenie podnikov v prostredí, zdroj: vlastné spracovanie podľa

(Kopčaj, 1999) ....................................................................................................... 35

Obr. 4 Štrukturálny rámec zobrazujúci historické a hierarchické usporiadanie troch

systémov, a – ekonomika a udržateľnosť (pôvodný svetový poriadok), b –

ekonomizmus a neudržateľnosť (súčasný svetový poriadok), zdroj: vlastné

spracovanie podľa (Tóth, 2009) .............................................................................. 49

Obr. 5 Historické postavenie človeka, prírody a peňazí, a – minulosť, b – súčasnosť, c –

potenciálna budúcnosť, zdroj: vlastné spracovanie podľa (Sekera, 2009) ................ 49

Obr. 6 Modifikovaný Porterov hodnotový reťazec, zdroj: vlastné spracovanie uvedené v

(Šmida a kolektív, 2011) podľa (Porter, 1993) ........................................................ 50

Obr. 7 Hierarchické usporiadanie stratégií s ohľadom na princípy udržateľného rozvoja

(Hrdinová, 2013a) .................................................................................................. 75

Obr. 8 Zdieľaná hodnota (Bockstette, Stamp, 2012) ........................................................ 80

Obr. 9 Meranie a rozvoj ľudského potenciálu v podniku (Košturiak, Chaľ, 2008) ............ 85

Obr. 10 Vzťah medzi mierou a typom zodpovednosti (Ponický, 2011a) ........................... 86

Obr. 11 Odpovede na otázku: V akom odvetví podnikania pôsobí Váš podnik? ............... 96

Obr. 12 Odpovede na otázku: V ktorom kraji má sídlo Váš podnik? ................................ 97

Obr. 13 Odpovede na otázku: Aká je veľkosť Vášho podniku podľa počtu zamestnancov?

............................................................................................................................... 97

Obr. 14 Odpovede na otázku: Aká je Vaša právna forma? ............................................... 97

Obr. 15 Odpovede na otázku: Aký je váš väčšinový vlastník? ......................................... 97

Obr. 16 Odpovede na otázku: Je manažment Vášho podniku oboznámený s problematikou

UR a USZP pri strategickom rozhodovaní? ............................................................ 98

Obr. 17 Odpovede na otázku: Vykonáva Váš podnik aktivity v prospech UR a USZP? ... 98

Obr. 18 Odpovede na otázku: Hodnotíte vo Vašom podniku prínos aktivít UR a USZP

k tvorbe udržateľného zisku podniku? .................................................................... 98

~ 10 ~

Obr. 19 Odpovede na otázku: Čo preferujete pri motivácii svojich zamestnancov

prostredníctvom odmeňovania? .............................................................................. 99

~ 11 ~

ZOZNAM TABULIEK

Tab. 1 Porovnanie princípov podnikania (Řezáč, 2012) ................................................... 27

Tab. 2 Významné historické medzníky v uplatňovaní konceptu udržateľného rozvoja

(Hajnik, Rusko, 2004) ............................................................................................ 44

Tab. 3 Porovnanie ekonómie industriálneho a informačného veku (Klinec, 2012)............ 47

Tab. 4 Kapitály (zdroje) a ich úžitky pre spoločnosť (Ekologika, 2012) ........................... 56

Tab. 5 Aktivity v rámci jednotlivých pilierov spoločensky zodpovedného podnikania

(Kunz, 2012) .......................................................................................................... 62

Tab. 6 Významné historické medzníky vo vývoji konceptu spoločensky zodpovedného

podnikania v Európskej únii (Kašparová, Kunz, 2013) ........................................... 62

Tab. 7 Rozdiely medzi spoločensky zodpovedným podnikaním a tvorbou zdieľaných

hodnôt (Pitra, 2011)................................................................................................ 81

~ 12 ~

ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV

CC Corporate Citizenship (podnikové občianstvo)

CCI Corporate Community Involvement (Zapájanie sa podniku do podnikovej

komunity)

CE Corporate Ethics (podniková etika)

CS Corporate Sustainability (podniková udržateľnosť)

CSD Komisie OSN pre UR

CSI Corporate Social Investment (spoločenské investovanie podniku)

CSP Corporate Social Performance (spoločenská výkonnosť podnikov)

CSR 2 spoločenská vnímavosť podnikov

CSR 3 spoločenská poctivosť podniku

CSR 4 spoločenská spiritualita podniku

CSR Corporate Social Responsibility (spoločensky zodpovedné podnikanie)

CSSV Creating Sustainable Shared Value (tvorba udržateľných zdieľaných

hodnôt)

CSV Creating Shared Value (tvorba zdieľaných hodnôt)

DizP dizertačná práca

EDI Electronic Data Interchange (elektronická výmena údajov)

EÚ Európska únia

GDS Global Distribution System (globálny distribučný systém)

ICC Medzinárodná obchodná komora

IMS integrovaný manažérsky systém

INEP Instituto Nacional de Estudos e Pesquisa (Národný inštitút pre štúdium a

výskum)

ISO International Organization for Standardization (Medzinárodná

organizácia pre normalizáciu)

IUCN International Union for Conservation of Nature (Medzinárodná únia na

ochranu prírody a prírodných zdrojov)

LOHAS Lifestyles of Health and Sustainability (životné štýly zdravia a

udržateľnosti)

MSP malé a stredné podniky

MSP malé a stredné podniky

NNK nadnárodné korporácie

~ 13 ~

NNK nadnárodné korporácie

OSN Organizácia spojených národov

PDizP projekt dizertačnej práce

RFID Radio Frequecy IDentification (vysokofrekvenčná identifikácia)

SPJ strategická podnikateľská jednotka

SRI Socialy Responsible Investment (spoločensky zodpovedné investovanie)

SZP spoločensky zodpovedné podnikanie

TUZH tvorba udržateľných zdieľaných hodnôt

UNCED Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji

UNGASS Rokovanie Osobitného zhromaždenia OSN

UR udržateľný rozvoj

USZP udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie

USZP udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie

WLB Work-Life Balance (rovnováha medzi pracovným a súkromným

životom)

WWF World Wildlife Fund (Svetový fond na ochranu prírody)

ŽP životné prostredie

~ 14 ~

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha A - Top 100 ekonomík sveta (Tóth, 2009) ........................................................ 132

Príloha B - Certifikát zodpovedného podnikania za úspešné absolvovanie kvízu o SZP,

udelený podnikom Hewlett – Packard a asociáciou Junior Achievement – Young

Enterprise Europe ................................................................................................. 134

Príloha C - Certifikát o absolvovaní kurzu „PODNIKAJTE ZODPOVEDNE“, udelený

združením Business Leaders Forum a Nadáciou Pontis ........................................ 135

~ 15 ~

I. ČASŤ - PÍSOMNÁ PRÁCA K DIZERTAČNEJ SKÚŠKE

~ 16 ~

ÚVOD

Súčasné podnikateľské prostredie je definované množstvom geopolitických,

technologických, ekonomických, spoločenských i ekologických požiadaviek, ktorým

sa musia podniky podriadiť, v prípade, že chcú byť konkurencieschopné a eventuálne

aj prosperovať. Medzi tieto nároky patrí aj akceptácia podniku ako sociálno-ekonomicko-

environmentálneho systému. V dôsledku stále neutíchajúcich globálnych spoločenských,

environmentálnych i ekonomických problémov spojených s neobmedzeným ekonomickým

rastom sa totiž neustále vynárajú otázky vplyvu podnikov na spoločnosť a životné

prostredie. Jedným z konceptov, ktorý podniky postupne prijímajú ako prínosný v procese

znižovania negatívneho vplyvu na spoločnosť a životné prostredie je koncept spoločensky

zodpovedného podnikania (SZP).

Koncept SZP vychádza z konceptu udržateľného rozvoja (UR), ktorý je založený

na troch pilieroch, sociálnom, environmentálnom a ekonomickom. Vytvorenie

predpokladov na komplexné prepojenie daných troch oblastí zodpovednosti podnikania

v rámci všetkých podnikateľských aktivít z dlhodobého hľadiska si vyžaduje riadenie SZP

na strategickej úrovni. Pochopenie, že SZP prispieva k zdokonaľovaniu strategického

riadenia podnikov je nevyhnutným predpokladom pre udržateľný rozvoj podnikov.

Existujú rôzne pomenovania, prístupy a koncepty SZP. V projekte dizertačnej práce

(PDizP) a následne v dizertačnej práci (DizP) sa budeme bližšie venovať konceptu tvorby

zdieľaných hodnôt, ktorý okrem iných aspektov zahrňuje aj nami propagovanú myšlienku

aplikácie opatrení v intenciách udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania

(USZP) v rámci celého hodnotového reťazca. Vykonávanie USZP opatrení akéhokoľvek

podniku v rámci vlastného hodnotového reťazca je prínosom nielen pre podnik, resp. pre

spoločnosť, v ktorej pôsobí. V prípade zapojenia podniku do globálnych hodnotových

reťazcov prispieva podnik týmto spôsobom k udržateľnému rozvoju na globálnej úrovni

a stáva sa tak potenciálnym príkladom dobrej praxe.

Hlavným cieľom predkladaného PDizP je vytvoriť teoretický a analytický

základ riešenej problematiky. K tomu sú prispôsobené čiastkové ciele PDizP:

1. Analyzovať teoretické východiska tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia

v kontexte novej paradigmy strategického manažmentu, nového modelu podnikania.

2. Analyzovať súčasný stav uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt v priemyselných

podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom priameho a nepriameho výskumu

a v Českej republike prostredníctvom nepriameho výskumu.

~ 17 ~

3. Navrhnúť ciele a tézy DizP.

Práca je štruktúrovaná do nasledovných hlavných častí:

I. Písomná práca k dizertačnej skúške.

1. Analýza teoretických východísk tvorby zdieľaných hodnôt

a jej postavenia v kontexte novej paradigmy strategického manažmentu.

2. Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt

v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom priameho

výskumu.

3. Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt

v priemyselných podnikoch v Slovenskej a Českej republike prostredníctvom

nepriameho výskumu.

II. Projekt dizertačnej práce.

4. Ciele a tézy dizertačnej práce.

~ 18 ~

1 ANALÝZA TEORETICKÝCH VÝCHODÍSK TVORBY ZDIEĽANÝCH

HODNÔT A JEJ POSTAVENIA V KONTEXTE NOVEJ PARADIGMY

STRATEGICKÉHO MANAŽMENTU

„Ekonomické modely, ktoré počas minulých 350 rokov podporovali nárast globálneho

hospodárstva, sa historicky zakladajú na predpoklade, že ľudia dokážu každý deň vyprodukovať,

doručiť, skonzumovať a vyhodiť celé miliardy produktov bez toho, aby negatívne ovplyvnili Zem,

ľudí, alebo ostatné rastlinné a živočíšne druhy, ktoré na nej žijú.“

(Stead, J.G.; Stead, W.E.; 2012a)

Vplyvom nových pravidiel fungovania ekonomiky a spoločnosti sa priemyselné

podniky dostávajú k pomyselnej hranici nutnej zmeny prístupu k tvorbe nových hodnôt,

bohatstva. Realizácia zmeny systému tvorby bohatstva si vyžaduje prehodnotenie

doterajších klamných predpokladov neobmedzeného rastu globálneho hospodárstva

a nasmerovanie na tvorbu bohatstva v prostredí akceptujúcom ekonomické záujmy,

spoločnosť a životné prostredie ako súrodý celok.

Prvá kapitola PDizP je zameraná na vytvorenie teoretického základu riešenej

problematiky a súčasne na dosiahnutie prvého čiastkového cieľa: „Analyzovať teoretické

východiska tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia v kontexte novej paradigmy

strategického manažmentu.“ v rámci piatich podkapitol:

1.1 Analýza prevládajúcich názorov na strategický manažment v 21. storočí.

1.2 Analýza udržateľného rozvoja priemyselných podnikov v postindustriálnej

spoločnosti

1.3 Analýza udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania v kontexte novej

paradigmy strategického manažmentu.

1.4 Analýza tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia v strategickom manažmente

priemyselných podnikov.

1.5 Zhrnutie záverov z uskutočnenej analýzy teoretických východísk.

~ 19 ~

1.1 Analýza prevládajúcich názorov na strategický manažment v 21. storočí

„Jedinou systémovou alternatívou pre ľudstvo v 21. storočí je udržateľný rozvoj a udržateľné

spoločensky zodpovedné podnikanie a zmena paradigmy myslenia, tvorby a rozdeľovania

bohatstva na našej planéte Zem.“

(Hrdinová, 2013)

V dôsledku hľadania ciest z ekonomických kríz, znižovania strát následkom

neočakávaných zmien externého prostredia, zlepšovania riaditeľnosti podnikov, sa vedúci

pracovníci podnikov na celom svete museli zamyslieť nad podstatou negatívnych

spoločensko-ekonomických procesov a javov a pokúsiť sa vypracovať náležite

protiopatrenia (Sakál a kolektív, 2007).

Postupne sa vo vedomí väčšiny vedúcich pracovníkov zrodila myšlienka o nutnosti

vytvorenia nových princípov tvorby systémov riadenia, formovania novej paradigmy

strategického manažmentu, zodpovedajúcej súčasným tendenciám rozvoja svetovej

ekonomiky (Sakál a kolektív, 2007).

Paradigma predstavuje prevládajúci názor na problémy, odvetvie vedomostí

a znalostí, ktorého sa pridŕža prevažná väčšina uznávaných vedcov a špecialistov –

praktikov, opierajúc sa o výsledky základného výskumu v danej oblasti a všeobecne

uznávaných publikácií (Sakál a kolektív, 2007). Paradigma sa v etapách dejín mení,

poprípade sa územné odlišuje (Řezáč, 2012).

Ak chceme vypracovať novú paradigmu, je potrebné sa odpútať od starého

konštruktu, zbaviť sa pôvodnej metodológie a odvážiť sa uvažovať o niečom úplne novom.

Cesta k novému vnímaniu sveta vedie skrz opustenie toho terajšieho (Sedláček, 2013).

Základné postuláty/princípy novej paradigmy strategického manažmentu

možno podľa Petra Sakála (Sakál a kolektív, 2007) v krátkosti sformulovať nasledovne:

1. Určitý odklon od princípov tradičnej racionalistickej paradigmy, ktorých

sa pridržiavala prevažujúca väčšina podnikov v minulosti.

2. V protiklade s racionalistickým názorom si zástancovia súčasnej paradigmy

strategického manažmentu myslia, že svoju efektívnosť si podnik musí získať

v externom prostredí. V prvom rade si podnik musí definovať svoje spoločenské

postavenie, produkciu a služby, ktoré budú požadované spoločnosťou.

3. Všetky vnútropodnikové štruktúry sú reakciou podniku na zmeny externého okolia.

4. Súčasný podnik sa musí skúmať ako sociálno-ekonomicko-ekologický systém.

~ 20 ~

Princípy novej paradigmy strategického manažmentu musia tvoriť základ

zdokonaľovania strategického manažmentu podniku a jeho udržateľného rozvoja

(Hrdinová, 2013):

1. V podmienkach operatívneho riadenia podniku dovoľujú tieto princípy pochopiť

charakter organizačno-riadiacich mechanizmov podriadenia sa výroby

spotrebiteľovi, uspokojenia dopytu trhu.

2. Veľmi dôležité sú princípy novej paradigmy strategického manažmentu

pre pochopenie koncepcie strategického manažmentu, ktorá sa vytvára

na systémovom a situačnom prístupe.

Ktorýkoľvek priemyselný podnik vykonávajúci svoje aktivity so zámerom

dlhodobej úspešnosti sa v 21. storočí nevyhne formovaniu stratégie, prostredníctvom

ktorej naznačí postup realizácie zmien vedúcich podnik do nového stavu. Na to,

aby podnik dokázal vyhodnotiť svoju pozíciu v prostredí, mal by pochopiť

aké celospoločenské a ďalšie faktory v súčasnosti pôsobia na zmeny princípov podnikania.

V roku 2011 sa uskutočnilo 8 workshopov v rámci iniciatívy „The Future Value

Chain Initiative“ s účasťou takmer 200 podnikov. Medzi výstupy workshopov patrí

dokument „2020 Future Value Chain“, v ktorom sú uvedené trendy významne

ovplyvňujúce strategické a taktické rozhodovanie podnikov.

Medzi dané trendy patrí, (CGF, 2011):

1. Rast urbanizácie. Očakáva sa:

Nárast podielu obyvateľstva žijúceho v mestách zo súčasných 50% na približne

70 % do roku 2050.

Zdvojnásobenie počtu miest („megacity“) s počtom obyvateľov nad 8 miliónov

do roku 2015, prevažne v Ázii, Afrike, Európe a Latinskej Amerike.

Nárast počtu obyvateľov nad 20 miliónov („metacity“) v mestách Bombaj,

Dillí, Mexico City, Sao Paulo, New York, Dhaka, Jakarta, Lagos do roku 2020.

Zvýšenie tlaku na minimalizáciu dopadov ľudských aktivít na životné

prostredie.

Potreba novej infraštruktúry, kde vzniká možnosť spolupráce medzi

priemyslom a mestami pri investovaní do modernizácie a rozširovania

infraštruktúry.

2. Starnutie populácie. Starnutie bude mať nečakané ekonomické a politické dôsledky:

~ 21 ~

V mnohých krajinách bude väčšina voličov starších než 50 rokov následkom

čoho bude problematické prijať politické rozhodnutia, ktoré ich môžu

negatívne ovplyvniť.

Vo vyspelých ekonomikách nastane v dôsledku starnutia obyvateľstva zníženie

ekonomického rastu, zatiaľ čo v rozvojových krajinách prebehne opačný trend.

3. Nárast rozširovania bohatstva. Prevažne v rozvojových regiónoch sa rýchlo

rozvíjajúca stredná trieda bude podieľať na strojnásobení kúpnej sily do roku 2030.

V dôsledku nárastu strednej triedy dôjde k zvýšeniu spotreby, ktorá môže mať

za následok nižšiu dostupnosť a vyššiu cenu komodít, ako je ropa

a poľnohospodárske plodiny.

4. Nárast požívania technológii spotrebiteľmi. Vzrastie počet spotrebiteľov

využívajúcich nové komunikačné technológie na nákup tovarov.

5. Zvýšenie dopytu spotrebiteľov po službách. Zvýšenie dopytu po službách dostupných

24 hodín denne, 7 dní v týždni (24/7) a predaja cez internet.

6. Zvýšenie dôležitosti zdravia a dobrých životných podmienok. Zdravie, bezpečnosť

a dobré životné podmienky sú čoraz viac dôležité pre spotrebiteľov, výrobcov

a predajcov zameriavajúcich sa na zdravšie produkty a životné štýly.

Rozširujúci sa segment spotrebiteľov akými sú LOHAS (Lifestyles of Health

and Sustainability) podporí trh so zdravšími a bezpečnejšími produktmi.

V Spojených štátoch amerických veľkosť trhu LOHAS sa odhaduje

na približne 19% dospelej populácie, čo reprezentuje 41 miliónov

spotrebiteľov. V najbližších rokoch sa očakáva nárast trhu LOHAS.

7. Zvýšenie záujmu spotrebiteľov o oblasť udržateľnosti. Očakáva sa výrazné

zvýšenie povedomia spotrebiteľov v oblasti udržateľnosti a s tým súvisiaci nárast

predpisov o uhlíkovej stope.

Kľúčovým aspektom udržateľnosti sa takisto stane nakladanie s odpadmi

z dôvodu neefektívnych procesov v hodnotových reťazcoch, najmä

potravinárskych podnikoch.

Na úrovni spotrebiteľov sa v Spojených štátoch amerických 14 – 26 %

potravín a vo Veľkej Británii približne 25 % potravín a nápojov

v domácnostiach vyhadzuje.

8. Presun ekonomickej sily. Do roku 2020 sa vyvinie nová generácia globálne

konkurencieschopných spoločností z rozvíjajúcich sa trhov:

~ 22 ~

Brazília – agrobiznis a energetika.

Rusko – energetika a ťažba kovov.

India – IT služby, farmaceutika a auto diely.

Čína – výroba ocele, domácich spotrebičov a telekomunikačných zariadení.

9. Nedostatok prírodných zdrojov. Do roku 2030 sa zvýši počet obyvateľov Zeme

na 8,3 miliardy, súčasne sa zvýši dopyt po energiách a potravinách o 50% a dopyt

po čerstvej vode o 30%.

10. Nárast regulácie. Nárast regulačného tlaku sa očakáva hlavne v oblasti životného

prostredia a udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti.

11. Rýchla implementácia technológií v rámci dodávateľských reťazcov. Lepšia

spolupráca spolu s novými technológiami v rámci dodávateľských reťazcov/logistiky

a informačnou transparentnosťou umožnia lepšiu synchronizáciu hodnotového

reťazca.

Komunikácia a vysoko kvalitné zdieľanie dát budú najkritickejším faktorom

úspešnosti spolupráce.

EDI, GDS a RFID budú kľúčovými predpokladmi pre transparentnosť v rámci

udržateľného reťazca v budúcnosti.

12. Vplyv novej generácie informačných technológií. Nová vlna podnikových

technológií umožní výrobcom a predajcom rýchlo a dynamicky simulovať, popisovať,

modelovať, implementovať a riadiť obchodné procesy.

Týmto spôsobom vznikajú možnosti pre nové hodnoty a inovácie.

Nové technologické riešenia (napr. „cloud“) umožnia podnikom oslobodiť

sa od súčasných obmedzení daných krajinou, v ktorej pôsobia.

Podľa Jaromíra Řezáča (2012) na podnikanie pôsobia v súčasnosti predovšetkým

tieto celospoločenské faktory:

1. globalizácia,

2. tlak na inovácie produktov a procesov,

3. tlak na náklady,

4. cenový tlak,

5. inštitucionálna regulácia,

6. rýchlosť zmien,

7. demografické trendy,

~ 23 ~

8. liberalizácia a deregulácia,

9. premenlivosť kapitálových trhov,

10. digitalizácia trhov a podnikania,

11. sociálna zodpovednosť,

12. kríza sociálneho štátu európskych krajín,

13. etické princípy podnikania,

14. globálna populačná explózia,

15. finančná revolúcia,

16. zmeny v podobe a organizovanosti svetového trhu,

17. Európska únia (EÚ) ako celok stráca schopnosť držať krok so zmenami

a reagovať na ekonomické a politické výzvy, ktoré predkladá globálny svet,

18. americké strategické záujmy sa presúvajú na ázijsko-pacifický región.

Milan Zelený (2013) zhrnul nové skutočnosti, ovplyvňujúce manažment

priemyselných podnikov nasledovne:

1. Veľké podniky sa stávajú sieťami outsourcovaných zdrojov. Malé podniky

sa združujú do aliancií, partnerstiev a sietí spolupráce. Tradičný podnik

sa transformuje na pružnú podnikateľskú sieť.

2. Strategická flexibilita a podniková prispôsobivosť sú efektívnejšou cestou

k úspechu než tradičná prevádzková výkonnosť. Skôr než robiť veci správne,

je dobré robiť správne veci. Minimalizácia nákladov ustupuje maximalizácii pridanej

hodnoty.

3. Spolupráca doplní, alebo nahradí konkurenciu. Podniky v sieti či aliancii

spolupracujú, konkurujú si siete samotné.

4. Vzniká nový typ zamestnanca (portfolio worker), ktorý pracuje súčasne pre viacero

podnikov (členovia rovnakej siete spolupráce). Takýto pracovník je strategickým

zdrojom pre sieť, nie len pre jeden podnik, alebo oddelenie.

5. Vzniká nový typ žiadanej funkcie a znalostí: koordinácia globálnych sietí.

S pomocou internetu sú títo ľudia schopní efektívne komunikovať a koordinovať

rozptýlené zdroje v čase, mieste i pridanej hodnote. Manažér riadi ľudí, koordinátor

riadi previazané portfólio zdrojov.

6. Globálny zákazník vyžaduje stále viacej produktov a služieb „šitých na mieru“.

Masová customizácia a individualizácia nahradzujú masovú výrobu. Najskôr

~ 24 ~

predať a potom vyrobiť (na mieru), predstavuje novú paradigmu globálnej

konkurencieschopnosti.

7. S rastúcim outsourcingom vznikajú dlhodobé, stabilnejšie vzťahy. Úspech

podnikov stále viac závisí na partnerstve s dodávateľmi a zákazníkmi. Správanie

v sieti je iné než správanie v podniku: spolupráca je predpokladom úspechu

v globálnej ekonomike.

8. Disintermediácia. Vylúčenie medzičlánkov, hľadanie priameho prepojenia medzi

výrobcom a poskytovateľom služieb a zákazníkom. Moderné technológie menia

potrebu a role agentov, dealerov a úradníkov.

9. Samoobsluha a self-service (outsourcing to customer). Zákazník je stále viac

vybavený a pripravený k samo poskytovaniu služieb, od bankomatov a čerpaniu

benzínu, až po nákupy cez internet, drobné zdravotné úkony a práce v domácej

ekonomike.

10. Práca doma (homesourcing). Domov sa stáva efektívnou hospodárskou jednotkou,

vybavenou telefónmi, počítačmi, globálnou komunikáciou a chytrými, samostatnými,

podnikateľsky zameranými ľuďmi. Koordinácia domácich sietí je dnes technologicky

efektívna a homesourcing začína konkurovať s offshoringom.

11. Digitálna technológia. Zákazník môže kupovať iba to, čo chce, nie v balíčku s tým,

čo nechce. Systémy pay-per-view, pay-per-song, pay-per-program, pay-per-page,

a pod. sú výrazom nových možností digitalizácie separovať žiadúce od nežiadúceho,

chcené od nechceného.

12. Ko-lokácia. Zákazník nekupuje iba súčasti a komponenty, ale predovšetkým

fungujúce súčasti a komponenty. Dodávateľ teda montuje a inštaluje komponenty

priamo v zákazníkovom výrobnom procese, priamo na montážnej linke. Dodávateľ je

ko-lokovaný v rovnakom priestore so zákazníkom.

13. Malé a stredné podniky (MSP) a siete spolupráce MSP sa stávajú nositeľmi

zamestnanosti, stability a znalostí v regióne. Sú vlastne potrebným prostredím pre

efektívny outsourcing aj offshoring. Musia ale zvládnuť vyššie uvedené znalostné

schopnosti a prekonať tradičnú izolovanosť, nedôveru a nespoluprácu.

Nový pohľad na podnikanie vychádza, podľa Jána Košturiaka a Jána Chaľa

(2008), z faktorov, ktoré ovplyvňujú zmeny v okolí podnikov:

Informatizácia a globalizácia. Na trh prichádzajú neustále nový konkurenti,

ktorí sa vyznačujú vlastnými pravidlami a ich kroky sú nepredvídateľné.

~ 25 ~

Rozvoj nových vedeckých disciplín a ich prepojovanie. Zvyšuje sa tlak na technický

vývoj.

Nové technológie, explózia informácií a nových poznatkov vytvárajú príležitosti

pre tých, ktorí dokážu hľadať inšpirácie pre netradičné riešenia skrz rôzne

odvetvia.

Ľudia berú väčší dôraz na bezpečnosť, zdravie a životný štýl.

Orientácia ľudí na kvalitu života. Vznikajú nové formy organizácie práce, vedenia

a motivácie a nový obsah práce.

Problematika životného prostredia. Udržateľný rozvoj, recyklácia.

Individualizácia produktov, globálna deľba práce, podnikové siete.

Miniaturizácia výrobkov a výrobných procesov.

Dôraz na optimalizáciu predvýrobných procesov.

Silnejšia orientácia na ľudí a ľudský potenciál. Rozdiel medzi dobrým a zlým

podnikom je v ľuďoch.

Milan Zelený (2013) ďalej pridáva nasledovné odporúčania:

1. Prestaňte zbierať izolované metódy, vytvorte vlastnú podnikovú sústavu riadenia.

2. Podnik je organizmus, nie stroj: začnite ho tak vnímať a chápať.

3. Učte sa zo sústavy riadenia Tomáša a Jána Baťu, odkazu českých podnikateľov.

4. Znalosti ľudí sú najcennejším kapitálom. Znalosti nie sú informácie.

5. Opusťte starý „vízia-misia“, popisný prístup k stratégii. Dôležité nie je to čo

rozprávate, ale to čo robíte.

6. Stratégia je to, čo robíte, a to, čo robíte je vašou stratégiou.

7. Opusťte benchmarking ako nástroj honby byť rovnakým.

8. Diferenciácia (produktov, procesov a služieb) je základom konkurenčného

úspechu.

9. Prestaňte spoliehať na eurobyrokratizáciu pomocou štandardov, noriem

a certifikátov.

10. Inovácie a podnikavosť sú najdôležitejšími procesmi podnikov: podnik musí byť

„Továrňou na inovácie“.

11. Decentralizovaná organizácia podniku je predpokladom inovácie: decentralizujte.

12. Ak dáte zlý systém na internet, potom budete mať zlý systém na internete.

13. Technológia nie je riešením, ale násobiteľom riešení dobrých i zlých.

~ 26 ~

14. Každý zákazník je trh: individualizácia a šitie na mieru sa musí stáť návykom.

15. Žiadny podnik nemôže byť lepší než sieť, ktorou je súčasťou: spolupracujte.

16. Každý zamestnanec musí pridávať a nie uberať hodnotu: merajte pridanú

hodnotu.

17. Produktivita je kľúčom k blahobytu, rastu a konkurencieschopnosti. Zvyšujte ju.

Nepretržite.

18. Nepresadzujte za každú cenu stratégiu, ktorá je nevhodná, a preto nepresaditeľná.

19. Vzdelávajte svojich zamestnancov dištančne, v podnikateľskej univerzite

a prostredníctvom internetu.

20. Nikdy sa neučte z vlastných chýb, vždy len z chýb druhých.

Jean a Edward Steadovci (2012) tvrdia, že podniky by sa mali väčšmi sústrediť

na to, aby prispievali ku kvalite života vo väčšom spoločenstve. Mali by vytvárať

štruktúry, procesy a výrobu, ktorých cieľom je uspokojiť spoločenské, ekologické

a ekonomické potreby ľudí, ktorých životy ovplyvňujú.

Podniky by mali teda dbať ohľad na udržateľnosť samotného podniku

i spoločenstva, na ktoré svojimi aktivitami priamo, alebo nepriamo pôsobia.

Andres Edwards (2005) tvrdí, že práve prebieha revolúcia udržateľnosti,

ktorá prechádza tromi fázami typickými pre všetky sociálne revolúcie (napr.

priemyselná revolúcia):

1. genéza,

2. kritické množstvo a

3. šírenie.

V súčasnosti sa revolúcia udržateľnosti nachádza v procese vytvárania potrebného

kritického množstva a celosvetového šírenia (Edwards, 2005).

Udržateľnosť predstavuje rodiaci sa megatrend, ktorého priebeh je do istej miery

predvídateľný. Ak porozumieme tomu, ako podniky zarobili na minulých megatrendoch

(elektrifikácia, vzostup masovej produkcie, globalizácia, hnutie kvality, revolúcia

informačných technológií), môže nám to pomôcť pri formovaní stratégií a systémov

ďalšieho rozvoja (Moderní řízení, 2012).

Ako v prípade kvality, tak aj v informačných technológiách sa vedúce podniky

na trhoch vyvíjali v štyroch hlavných štádiách tvorby hodnôt (Moderní řízení, 2012):

~ 27 ~

1. Sústredenie sa na znižovanie nákladov, rizík a plytvania a na dodávky produktov

v spoľahlivej, kontrolovanej kvalite.

2. Nové riešenie vybraných produktov, procesov, alebo podnikových funkcií v záujme

optimalizácie ich funkčnosti a výkonnosti. To bol posun od vykonávania starých

vecí novým spôsobom k vykonávaniu nových vecí novým spôsobom.

3. Rast výnosov prostredníctvom integrácie inovatívnych prístupov do základných

podnikových stratégií.

4. Diferenciácia ponuky hodnôt pre zákazníkov (vo vzťahu ku konkurencii)

prostredníctvom nových podnikateľských modelov, ktoré využívali tieto inovácie

k zlepšeniu podnikovej kultúry, manažmentu podnikových značiek a ďalších

nehmotných faktorov s cieľom zaistiť podniku trvalú konkurenčnú výhodu.

Záver 1: Podniky, ktoré chcú zužitkovať príležitosti vychádzajúce zo spoločenských

a ekologických problémov Zeme, budú musieť vytvoriť a implementovať nové postupy

transformačných zmien.

Na konci prvej dekády 21. storočia sa objavuje v akademickej aj podnikateľskej

sfére ostrá kritická odozva na doterajší celospoločenský vývoj. Za jeden zo zásadných

článkov na túto tému je považovaný článok Michaela Portera a Marka Kramera „How to

Fix Capitalism? Creating Shared Value“ (Porter, Kramer, 2011). Jaromír Řezáč

vo svojom článku „Nový model podnikání a změna paradigmatu managementu“ (Řezáč,

2012) nadväzuje na verejnú diskusiu, ktorá bola rozprúdená Zbynkom Pitrom na pôde

Českej manažérskej asociácie.

Vplyv celospoločenských a ďalších faktorov na zmeny princípov podnikania

môžeme sledovať porovnaním modelu industriálnej a postindustriálnej (informačnej, resp.

znalostnej) spoločnosti, tabuľka 1.

Tab. 1 Porovnanie princípov podnikania (Řezáč, 2012)

Industriálny model Postindustriálny (informačný, znalostný)

model

Úspech závisí na 4P (product, price,

promotion, place)

4P je samozrejmosťou, úspech ďalej závisí

na rýchlosti reakcií, spoľahlivosti,

inovatívnosti

Sekvenčné procesy (zákazky, zavádzanie Simultánne procesy

~ 28 ~

nových výrobkov)

Výroba podľa predpovedania dopytu

Integrované multifunkčné riadenie

objednávky (bod rozpojenia objednávkou),

systémy riadené reálnym dopytom

Výrobky zodpovedajú norme Výrobok s hodnotou vnímanou zákazníkom

Dostupnosť tovaru Perfektná dodávka (včasnosť, úplnosť,

bezchybnosť, servis)

Masová veľkosériová výroba customizácia (custom, zákazkový – výroba

podľa osobných požiadaviek zákazníka)

Zameranie na veľké segmenty zákazníkov Databázový marketing (presne

špecifikované malé segmenty)

Stabilné trhy Meniace sa trhy náročných a netrpezlivých

zákazníkov

Súperenie medzi dodávateľmi a

odberateľmi

Spolupráca s reťazcami (sieťami)

dodávateľov a odberateľov

Automatizácia výrobných procesov Pružné výrobné systémy

Veľké množstvo malých dodávateľov

Minimalizácia počtu dodávateľov,

vytváranie reťazcov, alebo sietí

dodávateľov

Hľadanie stále nových zákazníkov Snaha udržať si doterajších zákazníkov

s vysokou hodnotou

Bariéry medzi podnikmi a medzi útvarmi

Prepojené reťazce partnerských vzťahov,

zdieľané informácie a spoločné strategické

ciele

Marketing a logistika sú oddelené Integrácia marketingu a logistiky

Lokálne riadenie procesov Celosvetové riadenie výrobných

a obchodných reťazcov

Utajovanie kalkulácií a nákladov Otvorené účtovníctvo

Strediskové účtovníctvo Activity based calculation (kalkulácie podľa

aktivít)

Účtovníctvo zamerané na výrobky Účtovníctvo zamerané na zákazníkov

Veľkosériová štandardizácia Štandardizácia v rámci individuálnych

prianí zákazníka

~ 29 ~

Široký rozsah výroby Core business

Veľké zásoby Zásoby nahradené informáciami

Zisk ROI (Return of Investment) –

maximalizácia kapitálovej výnosnosti

Útvarová štruktúra a riadenie Riadenie procesov interdisciplinárnymi

tímami

Administratívno-direktívne riadenie Riadenie s využitím mäkkých faktorov

výkonnosti podniku

Hlavnou úlohou top manažmentu je

riadenie aktivít podriadených

Hlavnou úlohou top manažmentu je

zvyšovanie IQ a EQ jednotlivcov a podniku

CEO (výkonný riaditeľ spoločnosti) je top

manažér príslušnej jednotky

CEO je „učiteľ“, iniciátor a moderátor

zmien

Jeden útvar zaisťuje vzťahy so zákazníkmi So zákazníkmi sú v kontakte všetky

zainteresované útvary (tímy)

Výrobkové tímy (product managers) Tímy zabezpečujú potreby skupiny

zákazníkov

Posezónne zľavy Permanentné progresívne zľavy podľa

skutočných predajov

Informačné technológie (IT) sú záležitosťou

špecializovaných odborníkov

Využívanie IT je záležitosťou všetkých

pracovníkov

Využitie IT k automatizácii

administratívnych prác

Využitie IT k zmene podnikateľského

správania a redefinícii procesov

(reengineering)

Nízka úroveň strategického riadenia Realizácia strategických cieľov dôsledným

riadením strategických operácií

Nezvládnutie celosvetového riadenia aktivít Centrálne riadenie strategických procesov

v celosvetovom meradle

Zmeny princípov podnikania v postindustriálnej spoločnosti predstavujú podľa

Jaromíra Řezáča východisko pre nový model podnikania. Medzi základné črty nového

modelu podnikania patrí (Řezáč, 2012):

1. Zmena vonkajšieho a vnútorného prostredia podniku. V pokrízovom období dôjde

nenávratne k zmene pravidiel konkurenčnej súťaže. Podnikový manažment

~ 30 ~

sa vplyvom dynamiky prostredia stáva manažmentom zmien. Nestabilita prostredia

sa stáva ideálnym podnikateľským prostredím pre pripravený, proaktívny a kreatívny

manažment, pracujúci na základe úplne nového modelu podnikania, zahŕňajúceho

tri základné kritické faktory podnikania:

účelnosť (efectiveness),

účinnosť (efficiency),

prispôsobivosť (adaptability).

2. Optimalizácia spoločenského prospechu (tvorby zdieľaných hodnôt, z angl.

Creating Shared Value). Významným ponaučením z krízy je, že dnešné trhy

sú definované spoločenskou potrebou, nie ekonomickými záujmami a podnikateľským

správaním podnikateľských subjektov, ktoré na nich pôsobia. Východiskom pre vznik

vhodného modelu podnikania je správna špecifikácia hodnoty pre zákazníka, ktorej

súčasťou je tiež získanie spoločenského prospechu.

3. Nové prístupy k vytváraniu konkurenčných výhod podniku. Konštrukcia modelu

podnikania je založená na logike mechanizmu budovania konkurenčných výhod,

ktorý je určený voľbou orientácie konkurenčnej (podnikateľskej) stratégie podniku.

Ide o:

konkurenciu cenou,

konkurenciu diferenciáciou,

konkurenciu maximálneho zhodnotenia kapitálových investícií vložených

do podnikania,

konkurenciu na základe moderných inovačných aktivít, ktoré prispievajú

k zvýšeniu kvality života spoločnosti.

4. Nové pravidlá podnikania:

podnikateľský subjekt sa vo svojom podnikaní musí riadiť pravidlami

hry s nenulovým súčtom (stratégia rozhodovania win-win - „víťaziť spoločne“),

prístup podnikateľov musí rešpektovať skutočnosť, že kríza zmenila správanie

spotrebiteľov,

vytváranie hmotných a ekonomických hodnôt pre všetky záujmové skupiny

podniku so sebou zároveň ponesie vytváranie sociálnych hodnôt,

množstvo podnikov využíva ako konkurenčnú výhodu prihlásenie sa k sociálnej

zodpovednosti a trvalej udržateľnosti na základe hodnôt spotrebiteľov typu

LOHAS,

~ 31 ~

vytvára sa nová trhová štruktúra,

začína sa presadzovať nová vízia v podnikaní: „stratégia modrého oceánu“,

budovanie strategických aliancií,

rozvoj lokálnych klastrov,

interkultúrna problematika sa stáva súčasťou podnikovej stratégie.

Pre zavedenie nového modelu podnikania, Jaromír Řezáč (2012), navrhuje

realizovať nasledujúce opatrenia:

1. Zaviesť dôslednú strategickú orientáciu na dlhodobé ciele podnikania vrátane

ich transformácie do vnútorného prostredia podniku spojené so sofistikovanými

a sociálne citlivými formami hodnotenia podnikateľskej výkonnosti

a sofistikovaným, sociálne spravodlivým systémom hodnotenia a odmeňovania

pracovníkov (hlavne členov vrcholového manažmentu).

2. Presvedčiť akcionárov a investorov o tom, že model podnikania, založený

na optimalizácii spoločenského prospechu z podnikateľských aktivít podniku

je účinnejším nástrojom pre zhodnotenie vloženého kapitálu do podnikania,

než model založený na maximalizácii výnosov (hodnoty pre akcionárov).

3. Zvýšiť úlohu štatutárnych orgánov pri implementácii stratégie nového modelu

podnikania a zladiť procesy vlastníckeho a podnikateľského riadenia podniku,

rozširovať spoluprácu štatutárnych orgánov a vrcholového manažmentu

pri rozhodovaní (princíp win – win) a dlhodobých programoch ďalšieho rozvoja

podniku i o plnení ich spoločenských záväzkov.

4. Zaviesť nové formy spolupráce v strategických alianciách. Ponuka spoločenského

prospechu nemôže byť v uspokojivom rozsahu generovaná iba samotným podnikom.

Niektoré zložky pridanej hodnoty totiž môže generovať iba vďaka využitiu zdrojov,

schopností a znalostí svojich strategických partnerov (synergické efekty siete).

5. Zabezpečiť synergické prepojenie záujmov, cieľov, hodnôt, ideí a morálky medzi

vlastníkmi, štatutárnym a exekutívnym manažmentom, pracovníkmi a vonkajším

okolím podniku.

6. Formou celoživotného vzdelávania zabezpečiť rozvoj profesijných kompetencií

členov vrcholového manažmentu, ktorý povedie k získaniu znalostí a zručností,

umožňujúcich holistický prístup k tvorbe podnikateľskej stratégie podniku, realizáciu

kombinovaných implementačných opatrení vrátane získania znalostí a zručností

~ 32 ~

k efektívnemu uplatneniu nových teoretických poznatkov, nových podnikateľských

princípov a nástrojov, metód, techník a technológií manažérskej práce.

Gabriela Hrdinová nadviazala na nový model podnikania prostredníctvom

„konceptu metodiky tvorby systému udržateľnej stratégie SZP pre MSP“, ktorý akcentuje

historickú kontinuitu konceptu SZP v nadväznosti na koncept HCS modelu 3E, obrázok 1,

a v ktorom pracovné podmienky majú prispievať k zlepšovaniu kvality života každého

zamestnanca v dlhodobo udržateľných a prijateľných podmienkach kvality životného

prostredia a efektívnych ekonomických podmienkach, obrázok 2 (Hrdinová, 2013).

Koncept bol okrem uvedeného diela prezentovaný aj v príspevku Gabriely Hrdinovej

„Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR)“ (Hrdinová,

2013a), monografii Petra Sakála a kolektívu autorov „Udržateľné spoločensky zodpovedné

podnikanie“ (Sakál a kolektív, 2013a,) a príspevku Olivera Moravčíka a kolektívu autorov

„The position of sustainable corporate social responsibility in the process of creating

sustainable prosperity in the European Union“ (Moravčík a kolektív, 2013).

Obr. 1 HCS model 3E a jeho zameranie na vytváranie materiálnych hodnôt pre TUR cez proces

revitalizácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov (Hatiar a kolektív, 2006)

~ 33 ~

Z definície konceptu HCS modelu 3E, vyplýva, že:

HCS model 3E (UKP UKV UKŽ), (1)

kde:

- symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,

- symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,

UKP - udržateľná kvalita práce,

UKV - udržateľná kvalita produkcie (výrobkov a služieb),

UKŽ - udržateľná kvalita života.

Obr. 2 Návrh konceptu metodiky tvorby systému udržateľnej stratégie SZP pre MSP v

kontexte s konceptom HCS modelu 3E, zdroj: (Hrdinová, 2013)

Daný obrázok 2 zobrazuje predstavu o hierarchickosti podsystémov UR, USZP a

IMS v rámci zápisu:

UR USZP IMS (2)

~ 34 ~

tzn., že IMS je podsystém () USZP a tento je podsystém () UR/TUR.

Zároveň pôdorysom sme chceli vyjadriť nevyhnutnosť (ekvivalentnosť) USZP

a jeho troch pilierov:

UR (Soc,p Env,p Ek,p), (3)

kde:

- je symbol operácie podsystém,

- je symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,

- je symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,

Soc,p - sociálny pilier,

Env,p - environmentálny pilier,

Ek,p - ekonomický pilier,

potom musí byť aj: USZP (Soc,p Env,p Ek,p). (4)

To znamená, že všetky podsystémy UR, USZP a IMS musia obsahovať všetky

tri piliere: sociálny pilier, environmentálny pilier, ekonomický pilier. Zároveň na ľavej

strane obrázka 2 sú umiestnené odporúčané i využívané, pri efektívnom fungovaní USZP,

exaktné nástroje a koncepty (Hrdinová, 2013).

Gabriela Hrdinová (2013a) tvrdí na základe príspevku Petra Ponického: „Kvalita

nie je výsledkom použitia nástrojov kvality“ (Ponický, 2012), že ak nie sú vyriešené

základné systémové otázky, potom pri riešení čiastkových problémov budeme vždy

narážať na dané neriešené systémové. Samozrejme sa tým nedosiahne požadovaný cieľ

a naše snahy sú už vopred neefektívne a odsúdené na neúspech. Peter Ponický na autorskú

otázku „kto a čo tvorí kvalitu“, odpovedá: ĽUDIA a ich VZŤAHY“!, Gabriela Hrdinová

súčasne dodáva: „ZMENA PARADIGMY MYSLENIA“!

Andrej Kopčaj (1999) poukazuje na skutočnosť, že exponenciálny trend vývoja

v prostredí vytvára priestor na pôsobenie podnikov, ktorý je možné zobraziť v tvare

tzv. koridoru života, obrázok 3.

~ 35 ~

Obr. 3 Vplyv zmien na postavenie podnikov v prostredí,

zdroj: vlastné spracovanie podľa (Kopčaj, 1999)

Pomocou tohto princípu môžeme zjednodušene znázorniť, ako exponenciálny trend

vývoja ovplyvňuje pozície tých, ktorí nereagujú na zmeny v prostredí. Podnik A v čase

t0 zaujíma pozíciu na krivke excelentnosti. Vzhľadom na to, že tento podnik nereaguje

na zmeny v prostredí v ďalšom období, v čase t1 patrí medzi priemerné. V prípade, že ani

potom nezačne reagovať na zmeny dostane sa v čase t2 do pozície ohrozenia. Z uvedeného

vyplýva, že ten, kto sa neprispôsobuje zmenám v prostredí, sám sa nielen oberá

o príležitosť dosahovať dlhodobé úspechy, ale ohrozuje aj vlastnú budúcu existenciu

(Papula, Papulová, 2012).

Podniky majú niekoľko možností reakcie na zmeny v prostredí (Papula,

Papulová, 2012):

1. Stáť a pasívne čakať na vynárajúce sa príležitosti. Predstavuje spôsob, pri ktorom

nezaťažujeme svoj rozum a spoliehame sa predovšetkým na náhody a šťastie.

2. Odkladať zmeny a spoliehať sa na budúcu výraznú jednorazovú zmenu.

Predstavuje prednostné zameriavanie sa na zber úrody ako výsledku minulej práce

a podceňovanie zakladania novej úrody.

3. Pripraviť stratégiu ako dômyselnú postupnosť zmien. Stratégia je založená

na predvídaní, pripravovaní sa na zmeny a na premyslenom postupe realizácie

zmien.

~ 36 ~

Cieľom stratégie nikdy nie je priviesť podnik k okamžitému úspechu. Stratégie

nás privádzajú k budúcim úspechom mnohokrát až po niekoľkoročnom vynakladaní úsilia.

Podstatné je myslieť s predstihom a začať s realizáciou zmien skôr ako ostatní. Tam niekde

spočívajú záruky budúcej úspešnosti (Papula, Papulová, 2012).

Záver 2: Formovanie v minulosti overených, no v dnešnej dobe nepostačujúcich

starých typov stratégií je z hľadiska nových princípov podnikania v 21. storočí

neprínosné pre udržateľný rozvoj podnikania. Akceptovaním prevládajúcich názorov na

nevyhnutnosť zmeny princípov podnikania, a teda i strategického manažmentu

podnikov, by sa mal spustiť proces formovania nových typov stratégií – udržateľných.

1.2 Analýza udržateľného rozvoja priemyselných podnikov v postindustriálnej

spoločnosti

„Rozhodujúca otázka, aplikovateľná na každý hospodársky systém, znie: slúži dobru ľudí?

Kto definuje rast ako najvyšší cieľ, toho by sme sa mali opýtať, komu tento rast nakoniec slúži.“

(Assländer, Grűn, 2011, str. 57)

1.2.1 Ilúzia neobmedzeného rastu

Pre pochopenie významnosti a podstaty problematiky udržateľného rozvoja

priemyselných podnikov považujeme za nevyhnutné bližšie opísať historické súvislosti

ovplyvňujúce súčasné smerovanie globálnej spoločnosti.

Tomáš Sedláček (2013) predostrel, že základný kameň, dno možného pátrania

po odpovediach na ekonomické i spoločenské otázky, ktoré sú dnes predmetom záujmu,

skúmania, pochádza z doby dvetisíc rokov pred Kristom a je ním Epos o Gilgamešovi.

Dana Zadražilová tvrdí, že medzi prvé, historicky vzniknuté pravidlá

pre správanie sa účastníkov trhu patrí Desatoro božích prikázaní, ktoré priniesol

biblický Mojžíš z hory Sinaj (Zadražilová a kolektív, 2010):

tri prikázania upravovali vzťahy k Bohu,

ďalšie vzťahy medzi ľuďmi,

siedme prikázanie zakazovalo krádež, čiže správanie sa na trhu, ktoré poškodzuje

jedného z jeho účastníkov,

desiate prikázanie zakazovalo samotné spochybňovanie vlastníckych práv niektorým

z účastníkov trhu.

~ 37 ~

Medzi ďalšie pravidlá pre správanie sa účastníkov trhu a nástroje na ich

vymáhanie, zaraďuje patria napríklad (Zadražilová a kolektív, 2010): zákaz úžery,

exekúcie, väzenia pre dlžníkov, tvrdé sankcie za krádež, ochranu domácich výrobkov,

zákaz vývozu, zákaz dovozu.

Za počiatok modernej ekonómie sa však považuje rok 1776, kedy bola vydaná

kniha „Bohatstvo národov“ od Adama Smitha. Adam Smith, napriek tomu, že je mu

mylne prisudzované autorstvo tézy, že bohatstvo národov i jednotlivcov stojí

na sebectve, osobnom záujme nestarajúcom sa o celok a neviditeľnej ruke trhu,

sa stal otcom modernej ekonómie. Skutočným autorom myšlienky neviditeľnej ruky

trhu v podobe, v ktorej sa v súčasnosti prakticky prejavuje prostredníctvom

hospodárstva a snahy o jeho neustály rast je Bernard Mandeville. Vo svojom diele

„Bájka o včelách“ z roku 1714 opísal prosperujúcu spoločnosť, ktorá svojimi

charakteristikami zodpovedá spoločenskému systému vtedajšieho Anglicka. Pod maskou

zdanlivo pokojnej spoločnosti však bujnie neresť. Nie je remesla bez podvodov,

nie je úradu bez úplatkov a korupcie. No včielky sa sťažujú a myslia si, že v spravodlivej

a poctivej spoločnosti by sa im žilo lepšie. Včelí boh Jove ich žiadosť vypočuje a včielky

premení na poctivé a cnostné tvory. Čo sa však nestane. Namiesto toho, aby prosperita

včelieho hniezda vzrastala a včielkam sa žilo lepšie, dochádza k pravému opaku. Mnoho

včielok prichádza o svoje zamestnanie, z dôvodu, že iba hŕstka kováčov sa uživí

v spoločnosti, kde nie je potreba mreží do okien ani železného kovania dverí. Prácu

strácajú sudcovia, právnici i advokáti, úradníkov dozerajúcich na presadzovanie práva tiež

netreba. Keďže zmizol prepych, obžerstvo a luxus, za znížený dopyt po tovare pykajú

i obyčajní ľudia, poľnohospodári, poddaní, obuvníci a krajčírky. Včelí národ sa stal

mierumilovným, prestáva i zbrojiť. Bájka končí neslávne. Včelí úľ vymiera, prežíva

iba jeho malá časť, pretože ostatných včielok nebolo treba a neuživili sa. Nakoniec

ich z hniezda vyženie iný roj a včielky nachádzajú útočisko vo zvyškoch vyvráteného

stromu (Sedláček, 2013).

Myšlienky Bernarda Mandevilla si vyslúžili súdny zákaz. Jeho kniha bola

vo Francúzku pálená katmi na uliciach. Mnohí ho považovali za antikrista. Hlavný

dôvod, prečo myšlienka neviditeľnej ruky trhu v podobe, akej ju poznáme dnes

nekorešponduje so Smithovou myšlienkou neviditeľnej ruky možno nájsť aj v Smithovom

diele z roku 1759, „Teória mravných citov“. V „Teórii mravných citov“ sa Adam Smith

výslovne a opakovane dištancuje od „roztopašného“ Mandevilla a jeho pokusu

redukovať všetko na (nerestný) egoizmus. Mandeville považuje sebectvo, sebalásku

~ 38 ~

za neresť, na ktorej (vedľa plejády ďalších nerestí) stojí prosperita včelieho kráľovstva

(hospodárstva). Adam Smith chápal zásadný význam etiky a staval ju do hlavnej úlohy

v spoločnosti. A tak po mnohých rokoch umelého odtrhovania zmyslu, etiky

a normatívnosti od ekonómie sa nesmieme čudovať, že sa ekonómia občas správa

bez zmyslu a nespravodlivo, že si žije vlastným životom, no i napriek tomu sa ju snažíme

poháňať (seba) bičom k vyšším výkonom (Sedláček, 2013).

V dobe, kedy Adam Smith vydal svoje teórie bol neobmedzený rast relatívne

neškodným predpokladom. Na Zemi žila necelá miliarda ľudí a významnú ekonomickú

činnosť vykazovalo iba niekoľko národov sveta (Stead J., Stead E., 2012).

Ideálom bol trh pozostávajúci iba z drobných kupcov a predávajúcich. Takýto

trh smeruje k tvorbe ceny, ktorá zabezpečuje spravodlivý zisk pochádzajúci z pôdy, práce

a kapitálu. Adam Smith veľmi nedôveroval vládam a korporáciám. Vládu považoval

predovšetkým za nástroj, ktorý prostredníctvom daní podporuje vyvolené elity a v záujme

ochrany monopolov zasahuje do fungovania trhu. Efektívny trh by mal pozostávať

z malých podnikov, ktoré by boli riadené priamo majiteľmi a pôsobili by v komunitách,

kde sídlia. Majitelia by vyznávali tie isté hodnoty ako miestne spoločenstvá a mali

by osobný záujem na ich prosperujúcej budúcnosti. Tento trh má však málo spoločené

so súčasnou globálnou ekonomikou ovládanou obrovskými korporáciami, kde

je dlhodobo rozšírený medzinárodný obchod (Korten, 2001).

V roku 1817 David Ricardo rozpracoval teóriu komparatívnych výhod, podľa

ktorej voľný obchod medzi krajinami podporuje verejné dobro. Aby tomu tak bolo, musia

byť splnené tri podmienky (Korten, 2001):

1. kapitál nesmie mať možnosť prechádzať z krajín s vysokými mzdami do krajín

s nízkymi mzdami,

2. obchod medzi účastníckymi krajinami musí byť v rovnováhe a

3. v každej krajine musí byť zabezpečená plná zamestnanosť.

Teória komparatívnych výhod v súčasnosti stráca na význame v dôsledku zložitosti

uplatnenia prirodzených komparatívnych výhod. Aktívne sa však presadzuje odstraňovanie

bariér obmedzujúcich medzinárodný pohyb kapitálu, čím sa porušuje jeden z podstatných

predpokladov účinnosti tejto teórie (Korten, 2001).

Ako je možné z vyššie uvedených skutočností vidieť, globálny ekonomický systém

je založený na starých ekonomických teóriách, pri tvorbe ktorých autori neuvažovali o ich

uplatnení v ekonomickom systéme súčasného rozsahu.

~ 39 ~

Gergely Tóth (2009) tvrdí, že 250 rokov (Jean a Edward Steadovci (2012) uvádzajú

350 rokov) staré ekonomické teórie, na základe ktorých si ekonomický giganti

zakladajú svoj vlastný záujem a obmedzenú zodpovednosť, sa nemôžu naďalej

uplatňovať.

Napriek tomu, že na celom svete dochádza k zvyšovaniu dynamiky dezintegrácie

spoločnosti a životného prostredia, prejavujúcej sa nárastom chudoby, nezamestnanosti,

nerovnosti, násilnej kriminality, rozpadu rodín a degradácie životného prostredia (Korten,

2001); objavujú sa stále nové nástroje, ktoré zvyšujú túto dynamiku. Patria medzi

ne aj finančné nástroje v rukách špekulantov.

Andrew Sheng (2010) uvádza, že od konca studenej vojny sa mnoho bývalých

fyzikov a matematikov rozhodlo uplatniť napríklad namiesto vývoja zbraní

na finančných trhoch. Spolu s investičnými bankármi a fondmi vyvinuli iné zbrane,

finančné, akými sú deriváty. Warren Buffet (2002) tvrdí, že sa jedná o zbrane

hromadného ničenia.

Tie isté zbrane hromadného ničenia, ktoré boli vyvinuté so zámerom rastu trhu

a naplnenia neprimeraných osobných záujmov finančných elít, nakoniec prispeli k jeho

pádu.

Každý, aspoň malý, pokles pracovného a hospodárskeho výkonu, nazývaný

recesia, leží ďaleko od stanovených politických a hospodárskych cieľov a je preto zároveň

spojený s veľkými sociálnymi problémami, pretože nášmu hospodárskemu systému

na to chýbajú nástroje. V našom hospodárskom systéme chýba spätný chod. Nejde

o obyčajnú vadu na kráse, ale o podstatnú systémovú chybu, ktorá odsudzuje

hospodárstvo a politiku k neustálemu rastu (Assländer, Grűn, 2011).

Následkom jednosmerného zamerania, tlaku na hospodárstvo si ono samo žiada

akýsi vynútený odpočinok. Hospodárstvo je unavené, rovnako ako príroda, naše stroje

a koniec koncov i my. Stačilo by, v prípade útlmu dopytu, aby sa namiesto prepúšťania

dvadsiatich percent zamestnancov pracovalo o dvadsať percent menej, inými slovami

aby sa išlo domov vo štvrtok večer, alebo sa znížil ľuďom plat (Sedláček, 2013).

Príroda nás učí, že nikde neexistuje neobmedzený rast. Existuje iba neustála

zmena, rast a zánik (Assländer, Grűn, 2011).

Avšak v honbe za ekonomickým rastom je ideológia voľného trhu prijímaná

vo svete so zápalom, ktorý je typický pre fundamentalistickú slepú vieru. Tieto

ideologické doktríny, ktoré sú hlboko zakorenené v teóriách neoklasickej ekonómie

vychádzajú z predpokladu, že (Korten, 2001):

~ 40 ~

ľudia sú vo svojej prirodzenosti motivovaní predovšetkým chamtivosťou,

túžba po majetku je najvyšším výrazom nášho človečenstva,

vytrvalo praktizovaná chamtivosť a túžba po majetku majú blahodarne účinky

na spoločnosť,

vo vlastnom záujme ľudských spoločností by preto malo byť, aby tieto hodnoty

podporovala, mala ich v úcte a náležite odmeňovala.

David Korten (2001) tvrdí, že spochybňovanie tejto ideológie sa považuje za herézu

a kto by sa ju predsa len odvážil spochybniť vystavuje sa riziku, že bude odsúdený

a vo väčšine hospodárskych, štátnych a akademických inštitúcií sa bude môcť rozlúčiť

s kariérou.

Joachim Becker a Ivan Lesay (2012) uvádzajú, že predzvesťou aktuálnej krízy boli

menšie krízy v Spojených štátoch amerických, Japonsku, Švédsku, Rusku, Turecku,

v krajinách Latinskej Ameriky i juhovýchodnej Ázie. Cestu k aktuálnej kríze vydláždili

stratégie hospodárskeho rastu uplatňované vo vyspelých západných krajinách.

Uvedené rastové stratégie boli založené na rade iluzórnych predpokladov

(Becker, Lesay, 2012):

1. Ilúzia neustáleho rastu cien aktív a nehnuteľností.

2. Ilúzia, že spotrebné úvery pomôžu trvalo udržať hromadnú spotrebu.

3. Ilúzia, že zadlžovanie v zahraničí pomôže udržať dovoz.

4. Ilúzia, že finančné inovácie prispejú k lepšiemu riadeniu rizík.

Existujú aj ďalšie iluzórne predpoklady a súčasne hrozby, ktoré sa postupne

odkrývajú a aj nanovo vytvárajú v období súčasnej globálnej krízy, a teda aj globálneho

vývoja.

Medzi ne patria (Klinec, 2010; Pauhofová a kolektív, 2013):

5. Ilúzia neobmedzeného trhu.

6. Ilúzia rýchleho rastu životnej úrovne v transformujúcich sa krajinách strednej

a východnej Európy po roku 1990.

7. Ilúzia, že princíp humanity, rovnosti šancí, humanity, ako základu slušného

jednania spoločnosti a jednotlivých členov sa týka väčšiny spoločnosti.

8. Ilúzia, že technologické zmeny zásadne zlepšia životné podmienky a povedú

k vysokej produktivite a vysokej konkurencieschopnosti.

~ 41 ~

9. Ilúzia, že kľúčové technologické zmeny, napr. v oblasti automatizácie výrobných

procesov, či v oblasti optimalizácie energetických systémov, slúžia len pre blaho

obyčajného občana, člena tejto spoločnosti.

10. Ilúzia technologických riešení všetkých kľúčových spoločensko-ekonomických

a sociálnych problémov.

Nechali sme sa podplatiť rastom a zanedbali sme filozoficko-ekonomické otázky

spravodlivej distribúcie bohatstva. Platí, že keď sa všeobecne bohatne, je nám skoro jedno,

ako sa bohatne, teda nepýtame sa toľko na spravodlivosť. Ale keď sa zrazu nerastie,

alebo dokonca chudne, sme na spravodlivosť omnoho citlivejší. Táto asymetria možno

môže za to, že sme tam, kde sme. Ekonomika bola približne rovnako (ne)spravodlivá pred

generáciou, ako je teraz, ale tému nespravodlivosti akútne riešime až teraz. Preto

ide o krízu rastového kapitalizmu. Kapitalizmus a demokracia predsa môžu existovať

aj bez rastu. Inak by šlo o prazvláštny, slabý systém, ktorý sa drží vďaka rastovým

úplatkom (Sedláček, 2013).

Súčasný problém je nazvaný aj ako problém dlhovej krízy i zadlžovania

obyvateľstva (Pauhofová a kolektív, 2013). Kto chce ale poháňať ekonomiku dlhom, musí

ju byť pripravený brzdiť prebytkom, ktorým dlh splatí (Sedláček, 2013). Aj na Slovensku

však žije veľa ľudí limitovaných vlastnými morálnymi a etickými zásadami natoľko,

že sa nedopustia neuhradenia dlhu a poškodenia práv veriteľa ani v prípade, ak by to

pre nich bolo ziskové a nehrozilo by im žiadne riziko postihu od veriteľa (Daniel, 2013).

Rast však nepredstavuje cieľ, cieľom by mal byť rozvoj. Ako tvrdí Hazel

Hendersonová (1996), zamenili sme ciele a prostriedky. V súčasnosti sa preto stal rast

cieľom.

Podľa nového pohľadu podniky fungujú v takom hospodárstve, ktoré sa vyvíja

spoločne, koevolučne s planétou a jej obyvateľmi (Stead, J., Stead, E., 2012).

Nemožno nepostrehnúť, že pre súčasnú spoločnosť sú podstatné snaženia

zamerané na zvyšovanie rastu hrubého domáceho produktu, rastu hrubého domáceho

produktu per capita, napriek tomu, že v dôsledku prehlbovania príjmovej polarizácie

sú tieto ukazovatele a ich údaje stále viac zavádzajúce (Pauhofová a kolektív, 2013).

Aj Richard Douthwait (1990), David Korten (2001) a Ján Keller (2010) uvádzajú,

že spoločne s ekonomickým rastom sa roztvárajú nožnice medzi chudobnými a bohatými,

čo predstavuje znepokojivý trend. Tomáš Sedláček (2012) v kontexte budúceho vývoja

spoločnosti tvrdí, že je potrebné rozumnejšie rozdelenie zisku.

~ 42 ~

Z toho vyplývajú nové nároky na hodnotenie ekonomickej výkonnosti,

hospodárskeho rastu, kvality a udržateľnosti života (Šikula, 2013).

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom plenárnom zasadnutí 29. marca

2012 zdôraznil, že je nutné prekonať odpor voči zavedeniu a inštitucionálnemu

monitorovaniu ukazovateľov hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti

(popri tradičných ukazovateľoch čisto hospodárskej a finančnej povahy) a zapojiť

občiansku spoločnosť do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov (Palmieri,

2012).

Podľa Ivety Pauhofovej (Pauhofová a kolektív, 2013), súčasná kríza je zreteľným

katalyzátorom zmien fungovania globálnej spoločnosti, stretom civilizačných modelov

i odhalením krehkosti spojenectiev v civilizačných modeloch.

Dnes máme strety civilizácií, ale aj vnútorné strety v rámci samotných civilizácií

a kultúr. Ak by sme však zotrvávali pri vnímaní príčin konfliktov výlučne mimo našej

kultúry a civilizácie, podľa Franka Furediho (2013) by to znamenalo únik pred

konfrontáciou s konfliktami a ich príčinami vnútri našej civilizácie a kultúry. Rétorika

stretu civilizácií však dnes slúži najmä na odvedenie pozornosti od krízy našej vlastnej

konzumnej kultúry a civilizácie.

David Korten (2001) tvrdí, že aktívna propagandistická mašinéria kontrolovaná

a usmerňovaná najväčšími korporáciami sveta nás ubezpečuje, že konzumizmus je cesta

vedúca k šťastiu.

Záver 3: My si na tomto mieste dovoľujeme tvrdiť, že cestou k šťastiu je opak

konzumizmu – duchovný rozvoj.

Ivan Klinec (2010), na základe bližšej charakteristiky globálnej krízy, tvrdí,

že súčasná globálna kríza je krízou transformačnou. Industriálna spoločnosť

je nahrádzaná informačnou spoločnosťou. Industriálna ekonomika je nahrádzaná

informačnou ekonomikou. Informačné technológie menia štruktúru a organizáciu

ekonomiky, spoločnosti a civilizácie, umožňujú riešenie obmedzenosti zdrojov. Politiky

ovplyvňujúce fungovanie a pravidlá jednotlivých ekonomík ako i globálnej

ekonomiky však ostali zachované z čias plnej slávy systému industrializmu.

Podľa Jana Kellera jednou z príčin príjmovej polarizácie je práve prechod

od industriálnej k informačnej spoločnosti. Už zhruba od prelomu 70. a 80. rokov

minulého storočia dochádza zvyšovaniu rozdielu (Keller, 2010a):

~ 43 ~

medzi ziskami majiteľov a akcionárov na jednej strane a mzdami zamestnancov,

dodávateľov a subdodávateľov;

v príjmoch medzi špičkovými manažérmi na jednej strane a ostatnými

zamestnancami, ktorých príjmy viac menej stagnujú;

v príjmoch ekonomicky aktívnymi na jednej strane a tými, ktorí sú z akýchkoľvek

dôvodov závislí na sociálnom štáte.

Človek prvý krát vo svojej histórii dospel do štádia evolúcie, v ktorom vie,

že existujúci systém zaniká. Má ale dostatok informácií a znalosti, technológií

a skúsenosti, aby dokázal zanikajúci systém vedome transformovať, alebo aby vedome

podporil prebiehajúce transformačné procesy. Jednou z ciest je preorientácia politík

jednotlivých krajín v smere podpory relokalizácie ekonomík daných krajín a podpory

obnovy sociálneho kapitálu (Klinec, 2010).

Súčasný stav si podľa nás vyžaduje systémové riešenia, ktoré odhaľujú negatívne

dôsledky súčasného systému zameraného na rast. Avšak ako to opisuje David Korten

(2001), v súčasnosti sa vo väčšine prípadov obmedzujeme sa na fragmentárny prístup

k riešeniu systémových problémov. Potom nie je prekvapujúce, že naše riešenia

sú neadekvátne, diskutabilné, resp. nesystémové.

V súvislosti so súčasným stavom sa ozývajú hlasy mnohých kritikov, antiglobalistov,

ktorí sú proti neoliberálnej globalizačnej politike. Skupina odporcov voči súčasnému

systému takisto predpokladá, že istá skupina ľudí vedome a tajne pôsobí v neprospech inej

skupiny ľudí, v dôsledku čoho sú častokrát označovaní ako konšpirační teoretici. Medzi

najznámejšie konšpiračné teórie patrí koncept Nového svetového poriadku.

Záver 4: Zovšeobecnením predchádzajúcich hore uvedených tvrdení, môžeme súhlasiť

s konštatovaním, že súčasná kríza je kríza rastového kapitalizmu poháňaného dlhom

v transformujúcom sa postindustriálnom prostredí.

1.2.2 Udržateľný rozvoj – vývoj nového konceptu

Udržateľný rozvoj, v minulosti označovaný aj ako trvalo udržateľný rozvoj,

predstavuje nový koncept zameraný na vytvorenie a udržanie rovnováhy medzi

jednotlivými zložkami Zeme. Pojem UR vychádza zo strany ekológov a ekonómov

hľadajúcich riešenia na globálne problémy už od polovice minulého storočia. Postupne

problematika UR našla širšie uplatnenie aj v iných vedných disciplínach a v súčasnosti

~ 44 ~

patrí k jedným z hlavných priorít vyspelých krajín sveta. Rozvoj v zmysle UR predstavuje

tvorivé vedecko-technické bádanie so zámerom podpory vývoja nových technológií

a systémov, ktoré nevplývajú nepriaznivo na životné prostredie a spoločnosť a ich následná

aplikácia v praxi. Jedná sa o prerod spoločnosti na individuálnej i celospoločenskej úrovni

schopnej niesť zodpovednosť za svoje konanie.

Prvé zmienky o problematike globálnej udržateľnosti sa objavili v roku 1972

v správe Rímskeho klubu „Limity rastu“. Správa demonštrovala limity industriálneho

modelu, ktorý predstavoval základ ekonomického systému.

Prvá ucelená definícia UR, akceptovaná aj v súčasnosti, sa objavila v Správe

Komisie OSN z roku 1987 „Naša spoločná budúcnosť“. UR je tu definovaný ako

(OSN, 1987): „Rozvoj, ktorý zodpovedá potrebám prítomnosti bez toho, aby obmedzoval

schopnosť budúcich generácií uspokojovať vlastné potreby“.. Počas posledných dvoch

desiatok rokov vzniklo v globálnom meradle niekoľko dokumentov, ktoré šíria filozofiu

UR. Ich podstata tkvie v premietnutí princípov UR do každodenného života a s tým

súvisiace napĺňanie zložiek/pilierov UR, sociálneho, environmentálneho a ekonomického.

Významné historické medzníky v uplatňovaní konceptu UR sú uvedené v tabuľke 2,

z monografie Bartolomeja Hajnika a Miroslava Ruska „Environmentálne orientovaný

personálny manažment v praxi manažéra“, ktorá bola vydaná v rámci projektu VEGA

č. 1/9099/02 „Environmentálne orientovaný manažment, marketing a logistika

strategických podnikateľských jednotiek“ - (http://www.scss.sk/eommlspj/),

ako je uvedené v časti 4 Ciele a tézy dizertačnej práce.

Tab. 2 Významné historické medzníky v uplatňovaní konceptu udržateľného rozvoja (Hajnik, Rusko, 2004)

Rok Významné historické medzníky v uplatňovaní konceptu

udržateľného rozvoja

1968 Založenie Rímskeho klubu ako mimovládnej medzinárodnej organizácie.

Rímsky klub si vytýčil za cieľ upozorňovať na nebezpečenstvo, v prípade, že

sa bude v ekonomickom vývoji presadzovať intenzívny rozvoj bez ohľadu na

stav a kvalitu prírodných zdrojov a regeneračnú schopnosť prírody.

1972 Prvá definícia udržateľnosti v súčasnom ponímaní bola uvedená v časopise

The Ecologist.

Prvá správa Rímskeho klubu „Limity rastu“ prezentuje, že model

industriálnej civilizácie je neudržateľný.

Štokholmská konferencia OSN pod heslom „Je len jedna Zem“. Prijatá

Deklarácia o životnom prostredí obsahujúca 25 zásad na zachovanie

a zlepšenie životného prostredia ľudí a Akčný plán obsahujúci 109 odporúčaní

~ 45 ~

pre starostlivosť o ŽP na svete a pre environmentálnu medzinárodnú

spoluprácu. Na základe výsledkov konferencie vznikol Program OSN na

ochranu ŽP (UNEP) v Nairobi, Globálny systém pozorovania zeme

(Earthwatching), svetový deň životného prostredia 5. jún.

1980 Svetová stratégia ochrany ŽP (IUCN, UNEP, WWF) zdôraznila vzájomnú

súvislosť a previazanosť medzi ochranou ŽP a ekonomickým rozvojom.

1982 37. valné zhromaždenie OSN schválilo Svetovú chartu o prírode obsahujúcu

22 zásad o ochrane a racionálnom využívaní prírody.

1984 Worldwatch Institute vo Washingtone vydal prvý raz ročenku Stav sveta, ktorú

vydáva odvtedy každoročne s podtitulom Správa inštitútu Worldwatch

o pokroku dosiahnutom pri zaisťovaní udržateľnej spoločnosti.

1986 Prehlásenie Svetovej federácie inžinierskych organizácií „Zásady

environmentálnej etiky pre inžinierov“.

1987 Správa Svetovej komisie pre ŽP a rozvoj s názvom Naša spoločná budúcnosť.

Pojem udržateľný rozvoj sa stáva frekventovanou súčasťou agendy

svetového spoločenstva.

1991 Prvá paneurópska konferencia ministrov životného prostredia.

Medzinárodná konferencia podnikateľských subjektov v koordinácii

s Medzinárodnou obchodnou komorou (ICC) prijala dokument

„Podnikateľská charta pre udržateľný rozvoj“.

IUCN, INEP a WWF vydali publikáciu Staráme sa o Zem – stratégia

udržateľného života.

1992 Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro.

Prijatá Deklarácia o ŽP a rozvoji obsahujúca 27 zásad UR a Agenda 21,

ktorá predstavuje návod, ako zásady uviesť do života; Dohovor o biologickej

diverzite; Rámcový dohovor o zmene klíme; Právne nezáväzné autoritatívne

prehlásenie k princípom globálnej dohody o využívaní, ochrane a UR všetkých

typov lesa

Medzinárodný úrad pre životné prostredie pri Medzinárodnej obchodnej

komore vydal publikáciu „Od myšlienok k činom – podnikanie a udržateľný

rozvoj“.

Al Gore vydal publikáciu Earth in the Balance, Ecology and the Human Spirit.

Vznik Komisie OSN pre UR (CSD – Commision on Sustainable Development).

1993 Luzern – Environmentálny akčný program pre strednú a východnú Európu,

schválený Konferenciou ministrov.

1995 Vydaná Nová správa Rímskeho klubu „Faktor štyri. Dvojnásobný blahobyt –

polovičná spotreba prírodných zdrojov“.

Pri CSD vznikla užšia skupina expertov na tvorbu a posudzovanie indikátorov

UR. Jej najznámejším výstupom je súbor indikátorov UR spolu s metodikou

ich používania.

1996 IV. zasadnutie CSD – predložený súbor 132 indikátorov UR spolu s metodikou

ich používania, z toho 76 sa zameriava na sociálne, ekonomické

a inštitucionálne otázky a 56 na environmentálnu problematiku (tzv. Modrá

~ 46 ~

kniha)

1997 New York – rokovanie Osobitného zhromaždenia OSN (UNGASS) venované

zhodnoteniu vývoja 5 rokov po konferencii UNCED – vo svojich záveroch

konštatovalo nedostatočný pokrok v oblasti uplatňovania UR vo svete

(RIO+5)

2002 Johannesburg – pri príležitosti 10. výročia UNCED sa konala konferencia

RIO+10 – svetový summit o udržateľnom rozvoji, prijatá Politická

deklarácia o UR a Implementačný plán.

V roku 2005 bol ukončený projekt „Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“

(Millennium Ecosystem Assessment), ktorý bol odštartovaný generálnym tajomníkom

OSN Kofi Annanom. V projekte bola uskutočnená syntéza vedeckých poznatkov o zmenách

ekosystémov a ich dopadoch na kvalitu života, so zámerom pokúsiť sa o modelovanie

možného vývoja v 21. storočí (Ponický, 2011).

V roku 2012 sa v Rio de Janeiro uskutočnila Konferencia OSN o udržateľnom rozvoji

RIO+20. Konferencie sa zúčastnili predstavitelia 193 krajín a schválili stratégiu

udržateľného rozvoja „Budúcnosť, akú chceme“.

Napriek dlhoročnému úsiliu o zlepšenie podmienok uplatňovania konceptu UR sa tak

nedeje. Nasvedčuje tomu mnoho kritických ohlasov, ktoré poukazujú na to, že vlády

jednotlivých krajín nerealizujú riešenia v prospech UR.

Národné vlády sú čoraz viacej pod tlakom nadnárodných korporácií (NNK) a nedarí

sa im napĺňať záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd v oblasti boja proti chudobe,

životného prostredia a dlhodobo udržateľného rozvoja. Schovávajú sa za pseudoriešenia,

akými je obchodovanie s emisiami či offsetting, spoločne nazvaných „zelená ekonomika“.

Zelená ekonomika otvára nové arény na zneužívanie ľudí a životného prostredia

a posilňuje ilúziu o tom, že neobmedzený ekonomický rasť je na Zemi možný.

Riešenia, ktoré povedú spoločnosť k udržateľnému rozvoju spoločnosti v širšom

rozsahu musia vychádzať z odhalených skutočných štrukturálnych príčin krízy,

ktoré musíme hľadať v kapitalistickom systéme a jeho tradičných aj nových formách

nadvlády, ktoré koncentrujú bohatstvo a vytvárajú sociálne nerovnosti,

nezamestnanosť, násilie a kriminalizujú tých, ktorí mu odporujú (Grambličková,

2012).

~ 47 ~

1.2.3 Udržateľný rozvoj priemyselných podnikov v postindustriálnej spoločnosti

Globálnu spoločnosť možno z historického hľadiska opísať prostredníctvom troch

civilizačných vĺn. Ako uvádza Jaromír Řezač (2012) prvú vlnu tvorila tzv. agrárna vlna

(vo vyspelých ekonomikách zhruba do 70. rokov 19. storočia), následne šlo o industriálnu

vlnu (zhruba do 70. rokov 20. storočia) a teraz ide o tretiu vlnu, tzv. postindustriálnu

(informačnú, resp. znalostnú). Za postindustriálnu spoločnosť je považované také národné

hospodárstvo, ktoré prešlo od výrobného zamerania k informačnému zameraniu.

Je to spoločnosť, kde hrubý domáci produkt vzniká prevažne v odvetví služieb.

Ivan Klinec (2012) bližšie uvádza Trojsektorový svet Alvina Tofflera, ktorý

zaradzuje jednotlivé krajiny sveta do konkrétnych vĺn podľa HDP/osobu v dolároch:

Štáty Prvej vlny – 200 až 10 000 dolárov.

Štáty Druhej vlny – 10 000 až 30 000 dolárov.

Patria sem krajiny: Estónsko, Slovensko, Slovinsko, Poľsko, Česko, Cyprus, Malta,

Grécko, Izrael, Nový Zéland, Španielsko, Portugalsko, Južná Kórea, Lotyšsko, Litva,

Maďarsko, Bulharsko, Malajzia, Čile.

Štáty Tretej vlny – 30 000 až 120 000 dolárov.

Patria sem krajiny: Lichtenštajnsko, Luxembursko, Švajčiarsko, Rakúsko, Spojené

štáty americké, Švédsko, Holandsko, Kanada, Austrália, Veľká Británia, Tchajwan,

Singapúr, Nórsko, Írsko, Island, Hong Kong, Nemecko, Fínsko, Dánsko, Belgicko,

Francúzsko, Taliansko, Japonsko.

V tabuľke 3 je uvedené porovnávanie ekonómie industriálneho veku a ekonómie

informačného veku.

Tab. 3 Porovnanie ekonómie industriálneho a informačného veku (Klinec, 2012)

Ekonómia industriálneho veku Ekonómia informačného veku

Mechanistická paradigma Holistická paradigma

Zisk Syntropia

Reaktívne systémy Anticipatívne systémy

Ekonomická teória ako ideológia Pluralita ekonomických teórií – puzzle

paradigma

Civilizačné atraktory industriálneho veku –

pôda, práca, kapitál

Civilizačné atraktory informačného veku –

informácie, znalosti, pozornosť

~ 48 ~

V praxi sa začiatkom 21. storočia začali objavovať nové podnikateľské modely,

ktoré sú primárne syntropické (syntropia predstavuje silu, ktorá spôsobuje, že živé

organizmy dosahujú vyššie a vyššie stupne organizácie, poriadku a dynamickej harmónie).

Syntropická ekonomická teória má podľa Ivana Klinca (Klinec, 2013) potenciál stať sa

dominantnou a určujúcou pre formuláciu politík a stratégií, ktoré umožnia prekonanie

súčasnej globálnej krízy. Ekonomika ako organizmus, ekonomika ako anticipatívny systém

a nové chápanie bohatstva a jeho úlohy v spoločnosti budú dominantnými pri vytváraní

teórie syntropickej ekonómie. Šťastie ako minimalizovaná entropia resp. ako syntropia

bude v syntropických ekonomických systémoch cestou k vytvoreniu harmonickejšej

spoločnosti a civilizácie.

Záver 5: Ekonomickú teóriu preto podľa Ivana Klinca (Klinec, 2013) čaká veľký

paradigmatický skok, ktorý zmení zásadným spôsobom súčasnú podobu ľudskej

spoločnosti i celej civilizácie. Súhlasíme s daným tvrdením a súčasne upriamujeme

pozornosť vlastníkov podnikov a top manažérov na nevyhnutnosť zmeny princípov

podnikania v kontexte s nami navrhovanou stratégiou UR, USZP na základe tvorby

udržateľných zdieľaných hodnôt (TUZH – CSSV).

Posun od entropie (entropia znamená čosi ako neurčitosť alebo neusporiadanosť,

ktorá podľa druhého zákona termodynamiky neustále narastá a vynucuje si neustále

usporiadavanie resp. znižovanie entropie; znamená tiež rastúci neporiadok alebo chaos)

k syntropii je nevyhnutný pre vytvorenie globálneho ekonomického systému, založeného

na princípoch udržateľnosti (Klinec, 2013).

Podľa syntropickej ekonomickej teórie ekonomika predstavuje otvorený

podsystém vyšších systémov (Klinec, 2013a). Ekonomika je teda subsystémom

spoločnosti a spoločnosť je subsystémom prírody (a), nie naopak (b), obrázok 4

(Tóth, 2009)!

Podľa Sustainable Society Foundation (SSF, 2011) správnym spôsobom dosahovania

udržateľného rozvoja je integrácia ľudského a environmentálneho blahobytu. Z dôvodu,

že ľudský blahobyt bez environmentálneho blahobytu je slepou uličkou a environmentálny

blahobyt bez ľudského blahobytu nemá pre ľudí zmysel. Ľudský a environmentálny

blahobyt sú ciele, ktoré by sme mali dosiahnuť. Ekonomický blahobyt nepredstavuje cieľ.

Jedná sa o integrovanú podmienku dosiahnutia ľudského a environmentálneho blahobytu,

pričom ho možno chápať ako zabezpečenie celkového blahobytu.

~ 49 ~

a b

Obr. 4 Štrukturálny rámec zobrazujúci historické a hierarchické usporiadanie troch systémov,

a – ekonomika a udržateľnosť (pôvodný svetový poriadok), b – ekonomizmus a neudržateľnosť (súčasný svetový poriadok), zdroj: vlastné spracovanie podľa (Tóth, 2009)

Branislav Sekera v (Sekera, 2009) tvrdí, že: „Ľudstvo sa postupne stáva vzdelanejšie,

a tak raz určite príde na to, že hlavnou prioritou v hodnotení udržateľného rozvoja

globálnej spoločnosti musia byť sociálne ukazovatele, potom ukazovatele environmentálne

a finančné ukazovatele ako podmienka zmysluplnosti realizácie cieľov a nie ako priorita

hodnotenia. Zatiaľ sme sa posunuli od ekonomiky k environmentu.“, obrázok 5.

Obr. 5 Historické postavenie človeka, prírody a peňazí, a – minulosť, b – súčasnosť,

c – potenciálna budúcnosť, zdroj: vlastné spracovanie podľa (Sekera, 2009)

a b c

1.

2.

3.

Peniaze

Životné

prostredie

Ľudia

Životné

prostredie

Peniaze

Ľudia

Ľudia

Životné

prostredie

Peniaze

~ 50 ~

Podľa nášho názoru (Šmida a kolektív, 2011) je dlhodobá schopnosť akéhokoľvek

podniku tvoriť udržateľné súhrnné hodnoty podniku, obrázok 6, za ktoré je zákazník

ochotný zaplatiť, podmienená neustálym začleňovaním a zlepšovaním praktík vedúcich

k sociálnemu a environmentálnemu blahobytu.

Obr. 6 Modifikovaný Porterov hodnotový reťazec,

zdroj: vlastné spracovanie uvedené v (Šmida a kolektív, 2011) podľa (Porter, 1993)

Z navrhnutého modifikovaného Porterovho hodnotového reťazca vyplýva, že

(Hrdinová, 2013):

USZP (ULog,vst. UVýr. ULog,výst. UMaP USZ UZ

URTg UMĽZ UPI UM), (4)

kde:

- symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,

- symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,

ULog,vst. - udržateľná vstupná logistika,

UVýr. - udržateľná výroba,

ULog,výst. - udržateľná výstupná logistika,

UMaP - udržateľný marketing a predaj,

USZ - udržateľné služby zákazníkom,

UZ - udržateľné zabezpečovanie,

URTg - udržateľný rozvoj technológie,

UMĽZ - udržateľný manažment ľudských zdrojov,

UPI - udržateľná podniková infraštruktúra,

UM - udržateľná marža/zisk.

~ 51 ~

Michael Porter (1993) prisudzuje veľký význam technológiám v rámci

hodnotového reťazca, pretože podnik ako súbor činností je súborom technológií.

Udržateľné reprezentatívne technológie v modifikovanom Porterovom hodnotovom

reťazci sú vo formálnom logickom vyjadrení vyjadrené nasledovne (Hrdinová, 2013):

ULog,vst. (Utg dopravy Utg manipulácie s materiálom Utg skladovania

a uskladňovania Utg komunikačného systému Utg testovania

Utg informačného systému ... ) (6)

UVýr. (Utg základného výrobného postupu Utg materiálu Utg obrábacích

strojov Utg manipulácie s materiálom Utg balenia Utg údržby Utg

testovania Utg projektovania budov a prevádzky Utg informačného

systému ... ) (7)

ULog,výst. (Utg dopravy Utg manipulácie s materiálom Utg balenia Utg

komunikačného systému Utg informačného systému ... ) (8)

UMaP (Utg reklamných a propagačných prostriedkov Utg audio a

videozáznamov Utg komunikačného systému Utg informačného

systému ... ) (9)

USZ (Utg diagnostiky a testovania Utg komunikačného systému Utg

informačného systému ... ) (10)

UZ (Utg komunikačných systémov Utg informačných systémov Utg

dopravných systémov ... ) (11)

URTg (Utg výrobkov Utg návrhu výrobkov pomocou PC Utg

experimentálneho závodu Utg pre vývoj softvéru Utg informačných

systémov ... ) (12)

UMĽZ (Utg školenia a výcviku Utg výskumu motivácie Utg informačných

systémov ... ) (13)

~ 52 ~

UPI (Utg informačných systémov Utg plánovania a rozpočtovania Utg

administratívnych prác ... ) (14)

kde:

- symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,

- symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,

ULog,vst. - udržateľná vstupná logistika,

UVýr. - udržateľná výroba,

ULog,výst. - udržateľná výstupná logistika,

UMaP - udržateľný marketing a predaj,

USZ - udržateľné služby zákazníkom,

UZ - udržateľné zabezpečovanie,

URTg - udržateľný rozvoj technológie,

UMĽZ - udržateľný manažment ľudských zdrojov,

UPI - udržateľná podniková infraštruktúra,

Utg - udržateľná technológia.

Michael Porter (2006) ďalej upriamuje pozornosť na začlenenie sociálnych

otázok do podnikania. Navrhuje, aby podniky identifikovali vo svojej stratégii

spoločenskej zodpovednosti kľúčové faktory, tzv. generické sociálne otázky, pomocou

hodnotového reťazca zasadili sociálny rozmer do kontextu konkurencieschopnosti

a mapovali sociálne dopady spoločenskej zodpovednosti (Kuldová, 2012).

Potom sú sociálne dopady na modifikovaný Porterov hodnotový reťazec

vo formálnom logickom vyjadrení nasledovné (Hrdinová, 2013):

ULog,vst. (emisie preťaženia redukcia odpadov redukcia technologických

prestojov podpora aktivít dodávateľov ... ) (15)

UVýr. (emisie odpady biodiverzita ekologické dopady energia voda

BOZP nebezpečné materiály bezodpadové/čisté technológie ... )

(16)

ULog,výst. (nakladanie s odpadmi pri balení dopady prepravy ... ) (17)

~ 53 ~

UMaP (marketing a neklamlivá reklama cenové praktiky ... ) (18)

USZ (likvidácia zastaraných výrobkov zaobchádzanie s motorovými olejmi

tlačiarenskými farbami osobné údaje zákazníkov ... ) (19)

UZ (zadávanie verejných zákaziek kontrola dodávateľských reťazcov

odmietanie detskej práce odmietanie podplácania spravodlivé cenný

poľnohospodárom ... ) (20)

URTg (partnerstvo s univerzitou etické výskumné praktiky bezpečnosť

produktov zachovanie surovín recyklácia ... ) (21)

UMĽZ (vzdelávanie a školenie pracovníkov diverzity manažment zdravotná

starostlivosť a ostatné benefity outplacement ... ) (22)

UPI (finančné výkazníctvo vládne praktiky transparentnosť lobing ... )

(23)

kde:

- symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,

- symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,

ULog,vst. - udržateľná vstupná logistika,

UVýr. - udržateľná výroba,

ULog,výst. - udržateľná výstupná logistika,

UMaP - udržateľný marketing a predaj,

USZ - udržateľné služby zákazníkom,

UZ - udržateľné zabezpečovanie,

URTg - udržateľný rozvoj technológie,

UMĽZ - udržateľný manažment ľudských zdrojov,

UPI - udržateľná podniková infraštruktúra.

~ 54 ~

Stotožňujeme sa s tvrdením, že hlavnými charakteristikami, ktoré odlišujú tento

nový ekonomický udržateľný model od konvenčného industriálneho modelu

sú nasledovné (Klinec, 2010):

Udržateľný model sa usiluje minimalizovať produkciu entropie, resp. pôsobiť proti

jej vzniku, je založený na minimalizácii produkcie odpadov, minimalizácií spotreby

surovín a energie, maximálnom zužitkovaní vstupujúcej energie, surovín

a materiálov. Industriálny model je lineárny, udržateľný model je cyklický. Snaží

sa napodobovať prírodu.

Udržateľný model je chápaný ako otvorený, interagujúci podsystém, rešpektujúci

zákony prírody a Univerza. Industriálny model je konštruovaný ako mechanizmus,

stroj. Udržateľný model sa snaží napodobovať prírodu. Industriálny model chápe

ekonomiku ako uzavretý, izolovaný systém, komunikujúci s okolím jedine

prostredníctvom spotreby surovín a energie a produkcie odpadov.

Udržateľný model je založený na diverzifikácií ľudských potrieb a individualizácií

spokojnosti ľudí, podľa ich hodnotových a prirodzených orientácií, spotreba

má byť primeraná. Industriálny model je založený na maximálnej spotrebe tovarov

a služieb a umelej podpore rastu tejto spotreby. Hlavným kritériom industriálneho

rozvoja je dosahovanie zisku. Hlavným kritériom udržateľného modelu je spokojnosť

človeka a jeho spolužitie s prírodou.

Udržateľný model je založený na diverzifikácií produkcie a služieb. Industriálny

model je založený na masovej sériovej produkcii a zároveň uniformite tovarov

a služieb.

Udržateľný model sa snaží korigovať zlyhanie trhu akceptovaním dlhodobých

horizontov a potreby zachovania životného prostredia na Zemi, vyžaduje

maximálnu internalizáciu nákladov a prisúdenie skutočnej hodnoty prírode.

Industriálny model pozerá na prírodu iba ako na zdroj surovín a skladisko odpadkov

a odpadov, náklady sú vo veľkej miere externalizované.

Udržateľný model smeruje k vyváženiu globalizácie, resp. globálnej ekonomiky

lokálnymi ekonomickými aktivitami, na rozdiel od industriálneho modelu,

kde globalizácia lokálne ekonomiky likviduje.

Udržateľný model je založený na sieťovej organizácii ekonomiky a spoločnosti.

Industriálny model je založený na koncentrácii, centralizácii a hierarchizácii.

~ 55 ~

Udržateľný model vyžaduje pracovnú silu s pružnou kvalifikáciou. Industriálny

model vyžaduje jednoduchú a nízko kvalifikovanú pracovnú silu.

Udržateľný model využíva kôš ekonomických, spoločenských a environmentálnych

ukazovateľov, šitých na mieru a konštruuje alternatívne ekonomické ukazovatele,

zamerané na kvalitu života. Industriálny model využíva ako hlavný ukazovateľ

hrubý domáci produkt.

Vplyv podnikov na zmenu paradigmy myslenia, prechod k udržateľnému modelu,

je značný vzhľadom na ich ekonomickú moc, ako je možné vidieť v Prílohe A.

Udržateľnosť by nemala predstavovať držanie „diéty“, ako keby sme mali nadváhu

a chceme schudnúť. Jedná sa o iný/nový prístup k vykonávaniu aktivít v rámci podnikania.

Od obdobia, kedy sa spoločnosť začala aktívne zaoberať problematikou

udržateľného rozvoja a de facto aj schopnosťou vlastného prežitia, bolo vyvinutých

množstvo konceptov. Patria medzi ne (Ekologika, 2012):

Koncept prírodného kapitalizmu. Prírodný kapitalizmus je ekonomický systém,

ktorý prikladá ekonomickú hodnotu nielen výrobnému a finančnému kapitálu,

no rovnako aj ľudskému a prírodnému kapitálu. Prírodný kapitalizmus je založený

na štyroch centrálnych stratégiách:

o Radikálnej produktivite zdrojov.

o Preprojektovaní priemyselných systémov a materiálových tokov podľa

fungovania prírodných systémov (čím sa eliminuje odpad, toxicita a emisie

do životného prostredia).

o Presune od ekonomiky nakupovania tovarov k ekonomike služieb (dôraz

sa kladie na hodnotové potreby zákazníkov.

o Investíciách do obnovy prírodných zdrojov, čo umožňuje podnikom a iným

formám spoločenských organizácií konať tak, ako keby oceňovali všetky štyri

formy kapitálov.

Koncept „z kolísky do kolísky“. Koncept je zameraný na dlhodobo udržateľný model

založený na uzavretých výrobných cykloch, ktoré sú úplne kompatibilné s prírodou.

Koncept „z kolísky do kolísky“ navrhuje:

o Dizajn, ktorý skúma podstatu prírodných systémov, ktoré človek zatiaľ

nedokázal v ich dokonalosti prekonať.

~ 56 ~

o Dizajn založený na inherentných vlastnostiach nášho sveta rešpektujúci jeho

možnosti.

o Dizajn, ktorý vychádza z dostatku energie a surovín na Zemi za podmienky,

že vieme ako ich správne použiť. Príroda funguje v dostatku, na princípe

slnečnej energie a formou nekonečnej recyklácie látok.

Koncept piatich foriem kapitálov. Vychádza z troch pilierov udržateľného rozvoja,

pričom je zameraný na rozvoj piatich druhov kapitálov, tabuľka 4.

Tab. 4 Kapitály (zdroje) a ich úžitky pre spoločnosť (Ekologika, 2012)

Druh kapitálu Kapitál/Zdroj

Úžitky (môžu byť kladné aj

záporné, podľa kvality

kapitálu)

Prírodný

Zem, moria, vzduch,

vegetácia, ekologické

systémy

Potrava, voda, energia, klíma,

spracovanie odpadu

Ľudský

Znalosti, zručnosti,

zdravie, motivácia,

duševný pokoj

Šťastie, kreativita, inovácie,

práca, energia, participácia

Sociálny

Rodiny, komunity,

organizácie, školy,

samosprávne systémy

Bezpečie, zdieľané statky (napr.

kultúra, vzdelanie),

spravodlivosť, spolupatričnosť

Hmotný/vyrobený

Infraštruktúra, cesty,

budovy, nástroje a

zariadenia, dlhodobé

statky

Životné/pracovné prostredie,

distribúcia, dostupnosť,

recyklácia

Finančný Peniaze, akcie, dlhopisy

Nástroj pre ohodnotenie,

vlastnenie a výmenu ostatných

štyroch kapitálov

Servicizing. Definovaný ako predávanie funkcie produktu alebo služby, ktorá

ho poskytuje, namiesto predávania samotného fyzického produktu. Spotrebiteľ

si napríklad kúpi počítačovú pamäť namiesto samotného počítača, službu hlasovej

pošty namiesto záznamníka, alebo službu nalakovania auta namiesto laku.

~ 57 ~

Vlastníctvo produktu zostáva u výrobcu/dodávateľa, ktorému zákazník platí poplatok

podľa typu služby.

Biomimikry. Disciplína, ktorá študuje najlepšie nápady prírody a tieto plány

a procesy následne napodobňuje, čím sa snaží vyriešiť environmentálne problémy

spojené s výrobou a spotrebou produktov. Príkladom je skúmanie listu na vynájdenie

lepšieho slnečného článku. Riešenie inšpirované fungovaním prírodných

ekosystémov sa odborníkmi považuje za „inováciu inšpirovanú prírodou“. Pri učení

a praktizovaní biomimikry metódy sa využíva dizajnová špirála, ktorá pozostáva

z nasledovných činností:

o Identifikácia – vývin stručného návrhu ľudských potrieb.

o Prenos – „biologizácia návrhu výrobku“. Skúmanie dizajnu výrobku

z prírodnej perspektívy.

o Pozorovanie – hľadanie víťazov v prírode, ktorí vyriešia, alebo odpovedia na

skúmané výzvy.

o Abstrakcia – nájdenie v prírode opakujúce sa vzory a procesy, ktoré dosiahli

úspech.

o Aplikácia – vyvinutie nápadu a riešenia založeného na prírodných modeloch.

o Vyhodnotenie – vyhodnotenie nápadov z hľadiska životných princípov,

úspešných princípov prírody.

o Identifikácia – vytvorenie zjemňujúceho plánu založeného na ponaučeniach

z vyhodnotenia životných princípov.

Koncept spoločensky zodpovedného podnikania. Ide o posun od zamerania

sa výhradne na dosahovanie zisku, ekonomickým cieľom, k sociálnej,

environmentálnej a ekonomickej zodpovednosti. SZP by malo byť zamerané

na oblasti priamo sa dotýkajúce činnosti podniku, tak aby stratégia SZP prispievala

k úspechom podniku a zlepšovaniu jej podnikania.

V ďalších častiach práce sa budeme bližšie venovať konceptu SZP, konkrétne

udržateľnému SZP, nakoľko ho považujeme za prínosný ako systémové riešenie súčasného

neudržateľného stavu globálneho ekonomického systému na úrovni podnikov.

Záver 6: Pripájame sa k tvrdeniu Gabriely Hrdinovej (2013), že USZP je objektívne

jedinou alternatívou a nevyhnutnosťou, integrálnou súčasťou udržateľného rozvoja

ľudstva na planéte Zem v 21. storočí.

~ 58 ~

1.3 Analýza udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania v kontexte novej

paradigmy strategického manažmentu

„Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre

obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie

a vznešenejšie nad jednotlivca.“

(Štúr, 1845)

1.3.1 Spoločensky zodpovedné podnikanie – vývoj konceptu

V priebehu druhej polovice 20. storočia sa v dôsledku postupného narastania

množstva otázok týkajúcich sa vplyvu podnikov na spoločnosť a životné prostredie začal

rozvíjať v širšom rozsahu koncept spoločensky zodpovedné podnikanie.

Podstata konceptu SZP spočíva v posune pohľadu z úrovne „profit-only“,

podnikateľskej snahy a obmedzenosti na dosahovanie maximálneho zisku, na úroveň

„tripple-bottom-line“, podnikanie založené na sociálnom, environmentálnom

a ekonomickom pilieri; zameranom na dosahovanie udržateľného zisku.

Podľa Tyrona Lina a Tai-Chi Huang (2013) prvé zmienky o spoločenskej

zodpovednosti podnikania pochádzajú už z 18. storočia.

V prostredí Strednej Európy môžeme identifikovať prvé zmienky o spoločenskej

zodpovednosti, nielen podnikania, v prácach štúrovcov v priebehu 19. storočia.

Prvé úspešne vynaložené úsilie v kontexte spoločenskej zodpovednosti sa prakticky

prejavilo na konci 19. storočia u Roberta Owena z Veľkej Británie, Andrewa Carnegieho

zo Spojených štátov amerických, Tomáša a Jána Baťovcov z vtedajšieho

Československa. Prvé teoretické aspekty konceptu spoločenskej zodpovednosti možno

nájsť v prácach Chestera Barnarda a Theodora Krepa z prvej polovice 20. storočia.

Za zakladateľa konceptu SZP je považovaný Howard Bowen, ktorý už v roku

1953 v diele „Social Responsibilities of the Businessman“ vyzval podnikateľov k prijatiu

záväzkov voči spoločnosti. Trvalo však príliš dlho, kým podnikatelia aspoň v niektorých

častiach sveta prijali túto problematiku za závažnú a prínosnú pre podnikateľskú teóriu

i prax. V druhej polovici 20. storočia sa postupne presunul záujem od teoretizovania

o SZP k praktickej aplikácii konceptu.

S nástupom 3. tisícročia dochádza k harmonizácii konceptu SZP s konceptom

UR. SZP vystupuje ako nástroj napĺňajúci filozofiu UR. Súbežne dochádza k rapídnemu

~ 59 ~

celosvetovému nárastu podnikov aplikujúcich koncept SZP, čiastkovo, alebo celistvo

vo svojej podnikovej praxi.

Kellie McElhaney v (McElhaney, 2011) uvádza, že problematika SZP sa prudko

rozšírila a konečne prerazila aj do bežného podnikateľského myslenia vďaka stretu

niekoľkých nasledovných dôležitých faktorov:

Vplyv technológie, ktorá poskytuje občanom okamžitý prístup k transparentným

informáciám a správam jednoduchým stlačením počítačovej klávesy, alebo tlačidla

na mobile.

Rastúca sofistikovanosť mimovládnych organizácií pri sledovaní protiprávneho

konania podnikov.

Presúvanie moci a zdrojov z rúk vlády a verejného sektora do súkromného sektora.

Požiadavky zamestnancov, aby aj ich zamestnávatelia prispievali k lepšej

spoločnosti.

Spotrebiteľský tlak.

Generácia Y (deti milénia) – generácia najviac zameraná na obhajovanie

verejných záujmov za posledné desaťročia.

V súvislosti s ostrou kritikou celospoločenského vývoja sa objavila aj kritika

konceptu SZP, nakoľko prevažná časť podnikov aplikujúcich praktiky SZP

sa obmedzovala a v súčasnosti sa mnohé podniky aj naďalej obmedzujú, zväčša len

na filantropické a marketingové aktivity. Dané aktivity síce patria medzi SZP aktivity,

no prevažne nepredstavujú také aktivity, ktoré sú prepojené s hlavnými aktivitami podniku

a súčasne prispievajú k udržateľnému rozvoju podniku i spoločnosti. Značné rozdiely

medzi očakávaniami verejnosti v oblasti SZP a realitou so sebou prinášajú

nebezpečný nárast nedôvery voči podnikateľským subjektom.

Od roku 1999 uskutočňuje spoločnosť Harris Interactive Inc. štúdiu, ktorá hodnotí

reputáciu korporácií v Spojených štátoch amerických, teda ich vnímanie verejnosťou.

Na určenie poradia reputácie používa spoločnosť Harris Interactive šesť špecifických

faktorov (Kotler, Caslione, 2010):

1. emocionálna príťažlivosť,

2. produkty a služby,

3. pracovné prostredie,

4. finančná výkonnosť,

~ 60 ~

5. vízia a vedenie,

6. spoločenská zodpovednosť,

daných šesť faktorov je možné doplniť o siedmy faktor – inovácie.

My na tomto mieste opäť dodávame – UDRŽATEĽNÉ INOVÁCIE. Philip Kotler

a John Caslione (2010) tvrdia, že podniky musia udržať, alebo zlepšiť v období turbulencie

týchto sedem faktorov.

Začiatkom druhej dekády 21. storočia dochádza k radikálnej zmene prístupu

v riadení SZP. V tejto súvislosti sa objavujú nové koncepty spoločenskej zodpovednosti,

ktoré nie sú odčlenené od hlavných aktivít podnikateľských subjektov. Dané, nové

koncepty, na rozdiel od tradičného SZP, sú zasadené do kontextu podnikania. Predstavujú

integrálnu súčasť hlavnej stratégie podniku a sú súčasťou jadra podniku. Na SZP sa nazerá

ako na zdroj výkonnosti a konkurencieschopnosti, prispieva k tvorbe udržateľného zisku.

Medzi najbežnejšie pojmy, ktorými podniky v súčasnosti pomenúvajú činnosti

SZP patria (McElhaney, 2011):

zodpovedné podnikanie,

udržateľný rozvoj,

udržateľnosť,

životné prostredie, spoločenská zodpovednosť a riadenie podniku,

sociálny podnik,

globálne občianstvo,

podnikové občianstvo,

hodnotovo orientovaný biznis,

prírodný kapitalizmus,

duchovný kapitalizmus,

súcitný kapitalizmus,

ľudia, planéta, zisky.

Rôznorodosť pojmov pomenúvajúcich koncept SZP vyjadruje aj rôzne chápanie

tohto konceptu, čo priamo súvisí s postupným vznikom veľkého množstva definícií SZP.

Vilém Kunz (Kašparová, Kunz, 2013) tvrdí, že aj napriek značnej šírke a komplexnosti

konceptu SZP a jeho rozdielnej interpretácii jednotlivými záujmovými skupinami je možné

vymedziť základné princípy SZP:

~ 61 ~

1. Dobrovoľnosť. Podniky realizujú SZP aktivity úplne dobrovoľne, nad rámec

ich povinností vymedzených legislatívou.

2. Aktívna spolupráca so všetkými zainteresovanými skupinami. Umožňuje vytvárať

tzv. „win-win“ situácie.

3. Transparentnosť a otvorený dialóg so zainteresovanými skupinami. Podniky

by mali zainteresovaným skupinám umožniť prístup k informáciám, ktoré súvisia

nielen s ekonomickou výkonnosťou podnikov.

4. Komplexnosť a fungovanie podnikov s ohľadom na tzv. „triple bottom line

business“. Podniky sa zameriavajú na ekonomické, environmentálne a sociálne

aspekty svojej činnosti.

5. Systematickosť a dlhodobý časový horizont. SZP je zahrnutá dlhodobo

do podnikových hodnôt, podnikateľskej stratégie a procesov na všetkých úrovniach

podniku.

6. Zodpovednosť voči spoločnosti a záväzok podnikov prispievať k rozvoju kvality

života. Spoločenská zodpovednosť predstavuje etický imperatív pracovať v prospech

spoločnosti.

V roku 2010 bola vydaná medzinárodná norma „ISO 26000: Usmernenie

k spoločenskej zodpovednosti“. Napriek skutočnosti, že norma bola vypracovaná v rámci

spolupráce odborníkov z vyše 90 krajín a 40 organizácií, tvorcovia normy nepočítajú

s ekonomickým pilierom SZP. SZP je v norme ISO 26 000 (SUTN, 2011, str. 18)

definovaná nasledovne: „Spoločenská zodpovednosť sa zameriava na organizáciu

a zaoberá sa zodpovednosťou organizácie voči spoločnosti a životnému prostrediu.“.

Dochádza k porušeniu 4. základného princípu SZP.

Podniky by sa v procese zavádzania konceptu SZP mali zaoberať aj ekonomickým

pilierom, ktorý predstavuje integrálnu súčasť udržateľného rozvoja (Horňáková

a kolektív, 2012).

V tejto súvislosti sa ponúkajú otázky (Sakál a kolektív, 2013): „Prečo norma, ktorá

nesie názov Spoločenská zodpovednosť nerieši tak závažnú tému, ako je nadmerné

obohacovanie sa nadnárodných korporácií na úkor chudobnejších spoločenských vrstiev,

resp. svojich zamestnancov?“; „Nemalo by byť v záujme spoločenskej zodpovednosti tieto

rozdiely zmenšovať, a vytvoriť tým adekvátne podmienky na slušný život všetkých?“.

V tabuľke 5 sú uvedené príklady aktivít SZP v rámci jednotlivých pilierov.

~ 62 ~

Tab. 5 Aktivity v rámci jednotlivých pilierov spoločensky zodpovedného podnikania (Kunz, 2012)

Sociálny pilier Environmentálny pilier Ekonomický pilier

rovnováha medzi

pracovným a súkromným

životom (work-life

balance),

rozvoj ľudského kapitálu,

outplacement,

zamestnanecká politika,

diversity management,

boj proti mobbingu,

humanizácia práce,

bezpečnosť a ochrana

zdravia pri práci,

zdravá podniková

kultúra,

dodržiavanie ľudských

práv,

vyhodnocovanie

budúcich sociálnych

dôsledkov podnikových

rozhodnutí a následné

riadenie rizík.

obmedzovanie negatívnych

dopadov na environment,

vytvorenie ekologickej

politiky podniku,

environmentálny

manažment,

investície do ekologických

technológií a ďalšie

investičné opatrenia,

monitorovanie vplyvu na

životné prostredie,

vyhodnocovanie

environmentálnej

výkonnosti podniku,

ochrana prírodných

zdrojov,

odpadové hospodárenie,

zahrnutie

environmentálnych

princípov do procesu

výberu dodávateľov.

vyhýbanie sa korupcii

a etické správanie sa,

uplatňovanie

princípov dobrého

riadenia,

dôveryhodnosť a

transparentnosť,

dlhodobé budovanie a

riadenie vzťahov so

zákazníkmi a

dodávateľmi,

sledovanie záujmov

nielen vlastníkov, ale

aj ďalších investorov,

rešpektovanie ochrany

duševného vlastníctva,

inovácie a

udržateľnosť,

rešpektovanie

pravidiel čestného

konkurenčného boja.

1.3.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie v podmienkach Európskej únie

Európska únia (EÚ) pristúpila k problematike spoločensky zodpovedného

podnikania v priebehu 90. rokov 20. storočia vďaka iniciatíve Európskej komisie.

Klára Kašparová (Kašparová, Kunz, 2013) tvrdí, že výraznejšie kroky vzhľadom

k podpore a propagácii SZP zo strany EÚ sú viditeľné až v tomto tisícročí. Významné

historické medzníky vo vývoji konceptu SZP v Európskej únii sú uvedené v tabuľke 6.

Tab. 6 Významné historické medzníky vo vývoji konceptu spoločensky zodpovedného podnikania v Európskej únii (Kašparová, Kunz, 2013)

Rok Významné historické medzníky v uplatňovaní konceptu

spoločensky zodpovedného podnikania

1993 Prezident Európskej komisie Jacques Delors vyzval podnikovú sféru

k zapojeniu sa do riešenia vybraných európskych štrukturálnych problémov.

1995 Vydaná European Business Declaration against Social Exclusion, v ktorej

podniky a organizácie, ktoré zastupujú, vyjadrili svoju ochotu spolupodieľať

~ 63 ~

sa na predchádzaní a boji so sociálnym vylúčením. Dôvodom tohto výberu

bolo uvedomenie si, že sociálne vylúčenie predstavuje plytvanie s ľudskými

zdrojmi a napomáha zvyšovaniu finančnej záťaže i pre samé podniky.

Signatári deklarácie vyzvali k vytvoreniu európskej siete pre sociálnu

súdržnosť.

1996 Založenie European Business Network for Social Cohesion.

2000

Európska rada prijala Lisabonskú stratégiu, ktorá mala viesť k naplneniu

ambiciózneho cieľa, urobiť z EÚ „najkonkurencieschopnejšiu

a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku schopnú udržateľného

hospodárskeho rastu s viac a lepšími pracovnými miestami a s väčšou

sociálnou súdržnosťou.“ SZP mala byť jednou z čiastkových stratégií

naplnenia cieľov Lisabonskej stratégie.

European Business Network for Social Cohesion premenovaná na CSR

Europe.

2001 Európska komisia vydala Zelenú knihu o SZP s cieľom rozpútať diskusiu

o SZP v Európe.

2002

Výstupy z diskusie o SZP v Európe vydané prostredníctvom Oznámenia,

z ktorého okrem iného vyplynulo, že bude zachovaná dobrovoľnosť pri

presadzovaní SZP v praxi.

Vznik European Multi-Stakeholder Forum on Corporate Social

Responsibility, ktoré cieľom bolo podporovať transparentnosť, inovatívnosť

konceptu SZP a postupné zbližovanie SZP praktík a nástrojov.

2004

European Multi-Stakeholder Forum on Corporate Social Responsibility

vydáva Záverečnú správu, v ktorej bol koncept SZP opätovne

charakterizovaný ako dobrovoľný koncept, ktorý nie je vhodné legislatívne

upravovať.

2006

Európska komisia vydáva druhé Oznámenie, týkajúce sa SZP, v ktorom

zdôrazňuje, že hlavnými aktérmi v SZP sú podniky, a preto je potrebné s nimi

naviazať užšiu spoluprácu. V oznámení je hlavný obsah zameraný na

vysvetlení a opísaní fungovania novej inštitúcie European Alliance for CSR.

Členmi EA for CSR mali byť podniky a ďalšie subjekty pôsobiace mimo

podnikov.

V dôsledku rozporov odbory a mimovládne organizácie odmietli do Aliancie

vstúpiť a začali sa združovať v European Coalition for Corporate Justice.

Členovia Koalície deklarujú svoju snahu vyvíjať tlak na orgány EU, aby došlo

k zmene postoja Európskej komisie v otázke dobrovoľnosti uplatňovania SZP.

2010

European Coalition for Corporate Justice vyzýva k väčšej regulácii nielen vo

finančnom sektore a nastaveniu jasnejších pravidiel.

Lisabonskú stratégiu nahradila Stratégia Európa 2020, ktorá ma za cieľ

„dosiahnuť hospodársky rast, ktorý bude založený na princípoch znalostnej

ekonomiky, bude udržateľný a bude podporovať začleňovanie – sociálne aj

územné“. V stratégii bolo špecifikovaných niekoľko priorít. SZP sa priamo

dotýka iniciatíva „Priemyselná politika vo veku globalizácie“, v ktorej je

~ 64 ~

zakotvená požiadavka na obnovenie stratégie EÚ pre podporu SZP.

2011

Európska komisia vydáva Oznámenie o obnovenej stratégii EÚ v oblasti

SZP na obdobie 2011 – 2014. SZP je tu nanovo definované ako:

„zodpovednosť podnikov na spoločnosť“. Z oznámenia vyplýva posun

v náhľade na SZP. Európska komisia naďalej deklaruje, že by mal rozvoj SZP

primárne vychádzať zo samotných podnikov, avšak niektoré doplnkové

regulačné opatrenia môžu vytvárať prostredie, ktoré lepšie motivuje podniky

k dobrovoľnému prijímaniu ich spoločenskej zodpovednosti.

Doplnkové regulačné opatrenia by sa mali týkať troch oblastí:

1. Transparentnosť. Tvorba finančne nenáročných integrovaných reportov.

2. Tvorba trhových podnetov pre zodpovedné správanie podnikov. Integrácia

sociálnych a environmentálnych kritérií do verejných zákaziek.

3. Zaistenie zodpovednosti. Využívanie medzinárodne uznávaných noriem.

Európska únia chápe spoločensky zodpovedné podnikanie ako zodpovednosť

podnikov za svoj vplyv na spoločnosť a prejavuje sa prostredníctvom činností

presahujúcich čisto hospodárske hodnoty.

Medzi významné dokumenty, ktoré sa v súčasnosti úplne, alebo čiastkovo

venujú oblasti SZP v EÚ patria:

1. Stratégia Európa 2020. SZP vystupuje v stratégii ako kľúčový prvok pre zaistenie

dlhodobej dôvery zamestnancov a spotrebiteľov.

2. Stratégia Podnikanie 2020. Vydaná organizáciou CSR Europe, ktorá združuje viac

ako 5000 podnikov zameraných na zvyšovanie udržateľného rastu a pozitívny vplyv

na spoločnosť. Cieľom stratégie Podnikanie 2020 je tvorba zdieľaných hodnôt

v prostredí členských podnikov.

3. Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov

2011-2014. Dáva do pozornosti moderné chápanie sociálnej zodpovednosti podnikov

(EK, 2011): „Aby podniky mohli v plnej miere naplniť požiadavky v rámci sociálnej

zodpovednosti podnikov, mali by mať k dispozícii postup, ktorý im umožní začleniť

sociálne aspekty, environmentálne aspekty, etické aspekty, aspekty ľudských práv

a spotrebiteľské aspekty do svojich obchodných prevádzok a hlavnej stratégie v úzkej

spolupráci so svojimi zainteresovanými stranami s cieľom:

maximalizovať vytváranie spoločných hodnôt pre svojich

vlastníkov/akcionárov a svoje ostatné zainteresované strany a spoločnosť ako

takú,

identifikovať, predchádzať a zmierňovať ich možné nepriaznivé vplyvy.“

~ 65 ~

4. Správa o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta

k udržateľnej a inkluzívnej obnove. V závere správy sa uvádza (EP, 2013a):

„Ak sociálna zodpovednosť podnikov je, ako Komisia správne uvádza, zodpovednosť

podnikov za ich vplyv na spoločnosť, potom je to vplyv, o ktorý by sa mali podniky

aj spoločnosť čo najviac snažiť. Sociálna zodpovednosť podnikov musí prejsť

od procesu k výsledkom.“

5. Správa o sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie

podnikov a udržateľný rast. Výbor pre medzinárodný obchod uvádza,

že (EP, 2013b): „Spoločenská zodpovednosť podnikov môže zabezpečiť rovnomerné

rozdelenie ziskov s cieľom vytvoriť udržateľnú hospodársku a spoločenskú prosperitu

a vymaniť väčší počet ľudí z chudoby, najmä v období finančnej krízy; vyjadruje

súčasne poľutovanie nad tým, že protokoly o sociálnych zásahoch majú v súčasnosti

len dobrovoľný charakter a naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby ich vyhlásila

za záväzné.“

Peter Ponický (2011) tvrdí, že spoločenská zodpovednosť nesmie mať nič spoločné

s dobrovoľnosťou a dobročinnosťou. SZP by malo byť podľa neho zamerané na tvorbu

zdieľaných hodnôt.

Lucia Kuldová v (Kuldová, 2012) takisto zvažuje otázku dobrovoľnosti SZP.

Riešením by bola vládna intervencia v smere daňových výhod pre podniky, ktoré

skutočne naplňujú víziu stratégie SZP.

V prostredí Slovenskej republiky nie sú podľa správy „Úspešnosť Slovenska vo

vytváraní podmienok pre spoločensky zodpovedné podnikanie“ (Fifeková a kolektív, 2011)

základné sociálne a environmentálne parametre spoločensky zodpovedného podnikania

rovnocenné ekonomickým parametrom udržateľného rozvoja.

Podľa Eleny Fifekovej a kolektívu (2011) základným východiskom v procese

formovania spoločensky zodpovednej spoločnosti musí byť:

zvýšenie povedomia všetkých občanov o SZP a UR,

zastrešenie agendy SZP samostatnou inštitúciou s vlastnými kompetenciami,

personálnou zodpovednosťou, finančnými prostriedkami,

odstránenie rezortného prístupu k uplatňovaniu princípov SZP a UR ,

~ 66 ~

zapracovať jednotlivé otázky SZP a UR do výchovno-vzdelávacieho procesu,

pričom dôležité je, aby problematika SZP a UR bola v primeranej forme zavedená

už do predškolského vzdelávania,

zavádzanie predmetov, ktorých obsahom je problematika SZP a UR do výučbových

osnov pre jednotlivé stupne vzdelávania,

zapracovanie problematiky UR a SZP do všetkých vyučovacích predmetov –

problematika UR a SZP by sa mala postupne stať integrálnou súčasťou všetkých

vyučovacích predmetov,

motivovať podnikateľské subjekty k účasti na iniciatíve OSN Global Compact

a iných sietí podporujúcich SZP,

zvýšiť informovanosť obyvateľstva o UR a SZP prostredníctvom médií,

pravidelne vyhodnocovať pokrok v oblasti SZP tak na úrovni krajiny,

ako aj jednotlivých podnikov,

stimulovať spoločnosti, aby využívali systémy riadenia životného prostredia

(ISO 14001, EMAS a iné),

podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie,

zvýšiť výdavky na ochranu životného prostredia,

iniciovať vytvorenie fóra spoločensky zodpovedných investorov.

Vo vzťahu k vyššie uvedeným odporúčaniam hodnotíme ako prínosné integrovanie

konceptu SZP do „Národného programu kvality Slovenskej republiky 2013-2016“

(SUTN, 2013):

V časti 3.1 Pre zlepšovanie podnikateľského prostredia a úspešnosť podnikania:

„...koordinovať program spoločenskej zodpovednosti organizácií - zahájiť

overovanie „správ CSR“ treťou nezávislou stranou (Korektné podnikanie)

a využívanie dobrovoľných nástrojov k realizácii environmentálnych programov,

využívať pre prácu Rady poznatky dozorných orgánov (SOI, SIZP SK, ŠVPS SR, ÚVZ

SR, SÚIP a ÚOŠKŠOK, SMI), ...“.

Vytvorenie odbornej sekcie rady NPK SR: Spoločenská zodpovednosť organizácií,

ktorej poslaním je podpora a koordinácia konceptu spoločenskej zodpovednosti

organizácií v SR s víziou stať sa uznávaným partnerom pri podpore a šírení

myšlienok spoločenskej zodpovednosti v SR.

~ 67 ~

Vyhlásenie Národnej ceny SR za spoločenskú zodpovednosť (CSR), z dôvodu,

že „v súčasných zložitých podmienkach slovenských organizácií je kvalita

neoddeliteľná od spoločenskej zodpovednosti, zahŕňa všetky činnosti a každého

jednotlivca v organizácii. Zahŕňa všetky oblasti podnikania v priemysle, obchode,

remeslách i službách nezávisle na veľkosti organizácie. Rovnako zahŕňa verejné

služby vrátane štátnej správy. Nie je možné preto dosiahnuť kvalitu bez trvalého

vytvárania prostredia pre ňu.“.

1.3.3 Koncepty spoločensky zodpovedného podnikania

SZP nebolo v minulosti striktne vymedzenou oblasťou záujmu teoretikov

a praktikov. Rôzne chápanie a prístupy ku konceptu SZP sa stali predpokladom pre

vznik mnohých príbuzných, prípadne zameniteľných konceptov SZP.

Ján Zelený (2008) zaradzuje medzi koncepty SZP:

Spoločenská zodpovednosť podnikov (CSR 1) (klasické SZP). Ako dobrovoľný

kontinuálny záväzok organizácie chovať sa v rámci svojho fungovania zodpovedne

k prostrediu a spoločnosti, v rozsahu ktorých podnikajú.

Spoločenská vnímavosť podnikov (CSR 2). Na rozdiel od CSR 1 ponúka konkrétnu

stratégiu reagovania na konkrétny spoločenský problém.

Podnikové občianstvo (CC). Predstavuje správanie sa v komunite ako „dobrý

občan“.

Podniková udržateľnosť (CS). Z pohľadu záujmu verejnosti na tom, aby bola

dostatočne informovaná najmä o praktikách podnikov v oblasti vykonávania činností

smerujúcich k udržateľnému rozvoju.

Podniková etika (CE). Sústreďuje sa na morálne aspekty správania sa jednotlivcov

a skupín v rámci podniku,

Spoločenské investovanie podniku (CSI). Zaoberá sa investíciou peňazí, času alebo

ľudského kapitálu do miestnych neziskových organizácií s cieľom riešiť významné

sociálne problémy,

Spoločensky zodpovedné investovanie (SRI). Predstavuje investovanie s dôrazom

na integráciu podnikových a spoločenských záujmov.

~ 68 ~

K príbuzným konceptom SZP Lucie Kuldová (2012) ďalej priradzuje koncepty:

Spoločenská výkonnosť podnikov (CSP). Spája SZP s finančnou výkonnosťou

a meria množstvo nielen finančného, ale celkového príspevku spoločnosti.

Spoločenská poctivosť podniku (CSR 3). Začleňuje etický rozmer do strategického

riadenia podniku.

Spoločenská spiritualita podniku (CSR 4). Zameraný smerom k vesmíru

a naturalistickému poňatiu SZP z hľadiska prírodných vied. Presadzovanie

tzv. naturalistického základu, podľa ktorého sociálne inštitúcie vznikajú

prostredníctvom spirituality, alebo náboženstva.

Teória zainteresovaných strán. Podstatou teórie je zapojenie zainteresovaných strán

(stakeholders) ako prirodzeného prvku podnikania.

Podniková filantropia. Dobrovoľná angažovanosť podnikov vo verejne prospešných

projektoch s cieľom presadzovať blahobyt v celej spoločnosti či konkrétnej komunite.

Väčšinou sa jedná o aktivity nad rámec hlavných aktivít podnikov.

V súčasnej dobe sú predmetom záujmu a diskusie mnohých podnikov v oblasti

SZP nasledovné najvýraznejšie moderné trendy (Kašparová, Kunz, 2013):

Tvorba zdieľaných hodnôt (Creating Shared Value - CSV). Predstavuje strategický

prístup podnikov k SZP. Ide sa o prepojenie SZP aktivít s kľúčovými kompetenciami

podnikov, čo im umožňuje následne efektívne využívať ich odborné znalosti,

alebo hodnotové reťazce. Autori konceptu Michael Porter a Mark Kramer (Porter,

Kramer, 2011) uvádzajú, že podniky by sa mali zapojiť do riešenia spoločenských

problémov podobným spôsobom, ako pristupujú k podnikateľským príležitostiam

a vytvoriť tak zdieľané hodnoty, teda úžitok pre spoločnosť, ako aj pre podnik

samotný.

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom (Work-Life Balance - WLB).

Koncept je zameraný na čo najlepšie zladenie svojho pracovného a osobného života

ako dvoch spojené nádoby. Dlhodobá strategická podniková podpora vyváženosti

pracovného a osobného života zamestnancov môže prinášať samotným podnikom

množstvo kľúčových výhod, akým je napr. udržanie kvalitnej pracovnej sily,

zvýšenie motivácie a efektivity pracovného procesu. zníženie nákladov a pod.

Zapájanie sa podniku do podnikovej komunity (Corporate Community

Involvement - CCI). Koncept je možné chápať ako zastrešujúci pojem pre aktivity,

~ 69 ~

ktorými sa podniky zapájajú do života komunity, bezprostredného okolia, v ktorom

pôsobia. Patria sem aktivity ako sponzorstvo, darcovstvo, filantropia, strategická

filantropia, podnikové dobrovoľníctvo a pod.

Spoločensky zodpovedné investovanie (SRI). Charakteristické tým, že investori pri

jeho využívaní zvažujú pri svojom investičnom rozhodovaní aj iné faktory okrem

finančných. Tento typ investovania je v súčasnosti podporovaný aj EÚ.

Paralelne s celosvetovým rozširovaním podnikov hlásiacim sa k hodnotám,

ktoré vychádzajú z konceptov UR a SZP, rozširuje sa aj segment spotrebiteľov

hlásiacich sa k hodnotám typu LOHAS (Lifestyles of Health and Sustainability).

V Spojených štátoch amerických má trh LOHAS veľkosť 290 mld. USD. Tento

trhový segment je zameraný na zdravie, životné prostredie, sociálnu spravodlivosť, osobný

rozvoj a udržateľný život (LOHAS, 2013).

Produkty v štýle LOHAS by mali byť na prírodnej báze, vysoko kvalitné,

zloženie/receptúry na najvyššom stupni vývoja, biologicky odbúrateľné zložky, dôraz

na obnoviteľné zdroje, používané sú recyklovateľné obaly, pohodlné použitie (Lorencová,

Erlebachová, 2009).

1.3.4 Vybrané podnikateľské prístupy čiastkovo napĺňajúce filozofiu konceptu

spoločensky zodpovedného podnikania

Medzi podnikateľské prístupy čiastkovo napĺňajúce filozofiu konceptu

spoločensky zodpovedného podnikania možno zaradiť:

1. Baťov systém riadenia,

2. Kyocera - manažérsky systém Améba,

3. Mondragon – družstevná korporácia,

4. Ekonomika spoločenstva – medzinárodný projekt.

1. Baťov systém riadenia

Začiatky Baťovho podnikania v obuvníctve siahajú do druhej polovice 19. storočia.

Tomáš Baťa vybudoval za pomerne krátku dobu svojho života svetové

impérium, vybudoval podnik prostredníctvom svojich spolupracovníkov, podnikovú

kultúru, ktorá prežívala ešte desiatky rokov po jeho smrti. Ľudia v jeho podniku pracovali

a žili lepšie, zarábali výrazne viacej než v iných priemyselných podnikoch. Baťa budoval

~ 70 ~

sociálne zázemie, ktoré nemalo v danej dobe obdobu. Ľuďom to prinášalo mnoho výhod:

od bývania cez spoločenskú infraštruktúru v podniku i okolí. Cesty, voda, práčovne, atď.

To všetko vytváralo nový štýl života priemyselného človeka. No to všetko by nebolo

možné realizovať bez vysokej výkonnosti všetkých pracovníkov podniku. Za vysoký

výkon boli pracovníci odmeňovaní vysokou mzdou a ďalšími pôžitkami. Mali na svoju

dobu vysokú životnú úroveň. Baťa tak plnil svoje predsavzatie slúžiť životu a verejnosti

(Trnka, 2010).

Baťa si uvedomoval, že je dobré, ak podnik slúži zákazníkom a zamestnancom,

lebo je to jediný spôsob ako docieliť, aby aj oni slúžili podniku. To sa odzrkadlilo nielen

rozvojom samotnej firmy, ale aj rozvojom celej spoločnosti. Tvrdil, že kvalita života

zamestnancov je predovšetkým úlohou zamestnávateľa a nie štátu. Snažil sa, aby pracovný

a súkromný život zamestnancov bol v rovnováhe (Polák, 2011).

Baťa si bol vedomý, že organizácia môže byt úspešná, ak bude mať vzdelaných,

pracovitých zamestnancov a s dobrým vzťahom k spolupracovníkom a k firme súčasne.

Preto spoločnosť venovala veľkú pozornosť k výchove a k vzdelávaniu mladých ľudí.

Podnikanie bolo založené na vysokej etickej a morálnej úrovni. Dôkazom toho boli dobré

vzťahy so zákazníkmi, podporovanie rozvoja vlastných zamestnancov a korektné vzťahy

s dodávateľmi. Baťa si svojim podnikaním vybudoval dôveru domácej a svetovej

verejnosti (Polák, 2011).

Baťova sústava riadenia pozostávala z nasledovných praktík, so zameraním

na spokojného zákazníka i zamestnanca (Lešingrová, 2010):

1. Služba verejnosti.

2. Súťaživosť, výchova a vzdelávanie, morálka a etika.

3. Účasť na zisku a strate, aktivizácia a motivácia, skúsenosť spolupracovníkov,

osobná zodpovednosť.

4. Individuálna mzda, týždenné vyúčtovanie, vnútropodniková banka, kalkulácie,

plánovanie, samospráva dielní, kontrola kvality, vnútropodniková doprava.

5. Výroba, nákup, predaj a obchod, reklama, spolupráca a komunikácia, inovácie,

výskum, vývoj technológií, finančná nezávislosť, svetová trieda, celopodniková

platnosť pravidiel.

6. Efektívne využitie dňa.

~ 71 ~

Všetky praktiky riadenia a organizácie podniku Baťa boli vzájomne prepojené.

Kľúčový je fakt, že jednotlivé praktiky boli prepojené vzájomnými väzbami, nadväzovali

na seba a doplňovali sa. Dôležitý je postupný vývoj praktík (Lešingrová, 2010).

František Trnka (2010) aj Marek Polák (2011) tvrdia, že myšlienky Tomáša Baťu nie

sú dnes zďaleka zastarane. Napriek tomu, že sa zmenili technické prostriedky; ľudská

podstata, psychologický a sociologický prístup k podnikaniu sa nezmenili.

Záver 7: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu

podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV) nevyhne

vytváraniu nového konceptu života svojich pracovníkov založenom na konceptoch WLB,

CCI, SRI, LOHAS a koncepte HCS model 3E.

2. Kyocera –manažérsky systém Améba

Systém améba predstavuje štýl riadenia, ktorý sa zakladá na autonómii,

podnikateľskej pružnosti a samoriadení zamestnancov. Pojem améba sa využíva

ako metafora na prirovnanie nezávislých útvarov k individuálnym bunkám.

Tie sa pohybujú a hľadajú potravu v podobe baktérií. Konzumujú a rozmnožujú sa tak

rýchlo, že vyčerpávajú zásoby potravy a presunú sa tam, kde je nový zdroj potravy

(Thomasová, 2011).

Metafora améba našla praktické organizačné vyjadrenie v systéme podniku Kyocera

Corporation. Podnik Kyocera bol založený v roku 1959 Dr. Kazuo Inamorim ako Kyoto

Ceramic Co., Ltd., zameriavajúci sa na jemnú keramiku. V podniku Kyocera Corporation

si každá améba zabezpečuje vlastné strategické riadenie, systém zisku, prevádzkové

účtovníctvo a personálne riadenie (Thomasová, 2011).

Ralph Adler a Toshiro Hiromoto (2012) uvádzajú, že konečným cieľom tejto

štruktúry je podnietiť zamestnancov v celom podniku k zlepšovaniu výrobkov, služieb,

inovácií, znižovaniu nákladov, zvyšovaniu kvality.

Delenie a rozpad améb je riadené podľa úrovne výroby a podľa pridanej

hodnoty na člena za hodinu, napríklad (Petříková a kolektív, 2005):

1. Pri nízkej výrobe a vysokej pridanej hodnote sa améba delí na menšie jednotky.

2. Pri vysokej výrobe a vysokej pridanej hodnote sa améba udržuje.

3. Pri vysokej výrobe a nízkej pridanej hodnote améba zmenšuje počet členov,

radikálne sa reorganizuje a pri nedostatku zlepšenia sa rozpúšťa.

~ 72 ~

Medzi výhody manažérskeho systému Améba patrí (Adler, Hiromoto, 2012):

Rast podniku.

Ziskovosť.

Orientácia na podnikanie.

Všetci členovia podniku sú považovaní za skutočných partnerov.

Rýchlo a samostatne nastavené vzťahy medzi amébami predurčujú ich podobnosť

k živým organizmom.

Úspech améby nie je úspechom celého podniku.

Podniková inklúzia.

Koordinované akcie.

Nevýhodou tejto štruktúry môže byť nesprávne zvolený systém zisku,

ktorý uprednostňuje vyšších riadiacich zamestnancov pred výkonnými zamestnancami.

Záver 8: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu

podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV) nevyhne

podnecovaniu zamestnancov k udržateľným inováciám produktov, procesov,

udržateľným organizačným inováciám a marketingovým udržateľným inováciám, ktoré

budú v súlade s udržateľným rozvojom podniku a spoločnosti.

3. Mondragon – družstevná korporácia

V španielskom Baskicku, v mestečku Mondragon, vznikli od roku 1959 prvé

moderné kooperatívne podniky, ktoré sa dostali do povedomia v roku 1973 ako úspešný

príklad ekonomickej demokracie a výrobnej samosprávy. Začiatkom 90-tych rokov

sa jednotlivé kooperatívy spojili do veľkej korporácie Mondragon. Korporácia

je rozdelená do troch sektorov, a to finančného, obchodného a priemyselného. Všetky

spomínané zložky, vrátane banky či poisťovne, sú kooperatívami. Vlastníkmi korporácie

sú výlučne jej zamestnanci. Mondragon je spoločenským vlastníctvom. Aby bol vo vnútri

jednotlivých podnikov udržiavaný duch kooperácie, žiadna z kooperatív nemá viac

než 500 členov. Mondragon má vlastnú banku, poisťovne, školy, univerzity, nemocnice.

(Blaha, 2013).

Podnikanie korporácie Mondragon je založené na nasledovných základných

princípoch, prijatých v roku 1987 (Mondragon, 2013):

otvorené prijatie,

demokratická organizácia,

~ 73 ~

suverenita práce,

inštrumentálny charakter a podriadenosť kapitálu práci,

účasť na riadení,

mzdová solidarita,

vzájomná spolupráca

sociálna transformácia,

univerzálnosť,

vzdelanie.

Ľuboš Blaha (2013) ďalej uvádza, že na rozdiel od amerických projektov známych

ako ESOP Mondragon, Mondragon nie je iba o čiastočnej participácii zamestnancov

na podnikových ziskoch, ale aj o plnej participácii na vlastníctve a vedení. Každý nový

člen Mondragonu sa automatický stáva spoluvlastníkom a spolupodieľa sa na voľbe

manažmentu a ďalších riadiacich funkciách. Rozhodnutia sa teda prijímajú

demokraticky na báze spoločenského vlastníctva. Nejestvuje totiž nikto, kto by bol

vlastníkom Mondragonu bez toho, že by v Mondragone pracoval. To však neznamená,

že by tam panovalo hrubé rovnostárstvo. Rozdiely v príjmoch existujú a odvíjajú sa

od stanovených tabuliek, resp. kvocientov. Zisk kooperatívov sa rozdeľuje medzi

zamestnancov na báze týchto kvocientov. Napriek tomu tu však existuje striktná

regulácia príjmových nerovností, ktorá nedovoľuje, aby najvyššie mzdy prekročili

štyri a pol násobok najnižších miezd.

Európska komisia v „Obnovenej stratégii EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov

na obdobie rokov 2011-2014“ vyzdvihuje prínos družstiev v oblasti SZP (EK, 2011):

„Niektoré typy podnikov ako napríklad družstvá, spoločnosti založené na princípe

vzájomnosti a rodinné podniky majú vlastnícku a riadiacu štruktúru, ktorá je priaznivá pre

zodpovedné správanie podnikov.“.

Záver 9: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu

podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV) nevyhne

regulácii príjmových nerovností v podniku a aj zo strany štátu, resp. EÚ.

4. Ekonomika spoločenstva – medzinárodný projekt

Ekonomika spoločenstva je medzinárodný projekt, za ktorým sú predovšetkým

podnikatelia, ekonómovia, manažéri, študenti, vedci, spotrebitelia i sporitelia, chudobní:

~ 74 ~

občania miest a obcí z mnohých krajín sveta. Ten, kto myšlienku Ekonomiky spoločenstva

podporuje na hocijakej spoločenskej úrovni sa slobodne zaväzuje žiť hodnoty a kultúru

spoločenstva, dávania a vzájomnosti, aby stále viac vstupovala nová kultúra

do ekonomického prostredia na všetkých úrovniach. Hlavnými aktérmi projektu sú

podniky, organizácie rôznych právnych foriem. Momentálne je vyše 800 podnikov

v 40 krajinách. Snažia sa vytvárať nové bohatstvo a nové pracovné miesta,

a to s kreativitou a novosťou, a taktiež deliť svoj zisk: jednu časť pre tých, ktorí

sa nachádzajú v biede, druhú na podporu šírenia kultúry dávania prostredníctvom

škôl, seminárov a tretiu časť na rozvoj podniku (ES, 2013).

Projekt sa zrodil z podnetu talianskej osobnosti 20.storočia, Chiary Lubichovej

v máji 1991 v Sao Paolo v Brazílii. Jeho základným cieľom je, prostredníctvom vytvárania

spoločenstva na všetkých úrovniach podniku, vykoreniť chudobu a sociálnu

nespravodlivosť vo svete, a tým prispieť k budovaniu ekonomického systému a ľudskej

spoločnosti kde, podľa vzoru prvej kresťanskej komunity z Jeruzalema, „nikto medzi nimi

nebol núdzny“. Ekonomika spoločenstva je v dialógu so súčasnou kultúrou, s občianskou,

solidárnou a sociálnou ekonomikou na lokálnej i medzinárodnej úrovni (ES, 2013).

Stefano Zamagni (ES, 2012) tvrdí, že v spoločenstve musí existovať spoluúčasť

v premyslenej organizačnej štruktúre, pričom musíme zmeniť vnímanie práce

ako odcudzenie a využívanie.

Myšlienku spoločenstva vyjadruje aj Luigi Bruni v (ES, 2012): „Ak je pravda,

že spoločenstvo je kľúčovým slovom celého projektu, znamená to, že podnik

už nemôžeme chápať ako pyramídu, alebo ako záležitosť podnikateľa, ktorý vyrába,

dopracuje sa k zisku, a potom ho daruje. Podnik predstavuje pracovné spoločenstvo ľudí

a ako taký má hodnotu sám o sebe pretože vytvára vzťahy, to čo sa začína rodiť chápeme

ako možný zárodok nového modelu podnikového riadenia.“

Záver 10: Podľa nás a na základe na základe vyjadrenia Petra Ponického: Čo tvorí

kvalitu?; úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu podnikania

zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV) nevyhne tvorbe novej

organizačnej štruktúry, ktorá bude akceptovať, že kvalitu tvoria pracovníci a ich

vzťahy.

~ 75 ~

1.3.5 Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie v kontexte novej paradigmy

strategického manažmentu

Záujem podnikov o realizáciu spoločensky zodpovedných aktivít by nemal byť

krátkodobého charakteru. Reálne prijatie zodpovednosti predstavuje postupný proces

a súčasne dlhodobú snahu správať sa zodpovedne, ktorá môže viesť k udržateľnosti.

Vtedy možno hovoriť o udržateľnom spoločensky zodpovednom podnikaní.

Jean a Edward Steadovci (2012) upriamujú pozornosť na skutočnosť, že podniky

musia vyvíjať stratégie, štruktúry, zdroje, technológie a postupy, ktoré im pomôžu

prispôsobiť sa neustále rastúcim spoločenským a environmentálnym požiadavkám, ktoré

musia začleniť do snahy o ekonomický úspech.

Gabriela Hrdinová (2013) tvrdí, že USZP predstavuje integrálnu súčasť stratégie

UR priemyselného podniku. Stratégia UR predstavuje komplexnú, resp. hlavnú

podnikovú stratégiu, opierajúcu sa o princípy konceptu UR. Ide o hlavnú stratégiu

podniku, ktorý prijíma zodpovednosť za stav okolia a chce konať tak, aby jeho aktivity

nemali pozitívny dopad iba na ekonomické aspekty, no aj environmentálne a sociálne.

Na obrázku 7 je uvedená stratégia UR podniku v hierarchickom usporiadaní.

Na ďalších stupňoch sú uvedené udržateľné stratégie strategických podnikateľských

jednotiek (SPJ) a udržateľné funkčné stratégie.

Obr. 7 Hierarchické usporiadanie stratégií s ohľadom na princípy udržateľného rozvoja

(Hrdinová, 2013a)

Stratégia UR podniku

"Udržateľné" stratégie SPJ

"Udržateľné" funkčné stratégie

~ 76 ~

Stratégia UR podniku je podnikový dokument, ktorý by mal mať podľa Gabriely

Hrdinovej nasledovnú štruktúru (Hrdinová, 2013a):

1. Úvod.

2. Analýza celkovej situácie podniku (východisková pozícia, prehľad výkonov podniku

z pohľadu jednotlivých pilierov UR).

3. Vízia UR podniku založená na novom modeli podnikania, ktorý sleduje

optimalizáciu spoločenského prospechu podnikateľských aktivít podniku.

4. Poslanie UR podniku na základe vízie UR podniku.

5. Definovanie strategických cieľov UR podniku.

6. Identifikovanie strategických cieľov zainteresovaných strán.

7. Analýza externého prostredia podniku (jednotlivých zložiek makroprostredia –

politickej, hospodárskej, sociálnej, technologickej, právnej, demografickej,

environmentálnej, medzinárodnej, atd.).

8. Analýza odvetvového prostredia podniku (Porterov model 5-tich síl).

9. Analýza interného prostredia podniku (analýza zdrojov podniku – ABC analýza,

analýza schopností podniku – modifikovaný Porterov hodnotový reťazec).

10. SWOT analýza podniku.

11. Tvorba vízie, poslania a strategických cieľov stratégie UR podniku (rast a rozvoj

podniku, diverzifikácia podnikania, riadenie a hodnotenie podnikového portfólia

metódami portfóliovej analýzy - matica BCG, GE, matica životného cyklu odvetvia).

12. Tvorba vízie, poslania a strategických cieľov podnikateľských stratégií podniku

na úrovni strategických podnikateľských jednotiek - SPJ (stratégia nákladového

vodcovstva, stratégia diferenciačná, špecializačná stratégia).

13. Tvorba vízie, poslania a strategických cieľov udržateľných funkčných stratégií

podniku.

14. Udržateľná marketingová stratégia podniku.

15. Udržateľná výrobná stratégia podniku.

16. Udržateľná inovačná stratégia podniku.

17. Udržateľná stratégia informačno-komunikačných technológií podniku.

18. Udržateľná personálna stratégia podniku.

19. Udržateľná finančná stratégia podniku.

20. Udržateľná environmentálna stratégia podniku.

21. Organizácia v podniku.

22. Risk manažment podniku.

~ 77 ~

23. Riadenie zmien v podniku.

24. Spoločné podnikanie.

25. Implementácia stratégie UR

26. Kontrola plnenia stratégie UR.

Proces tvorby komplexnej stratégie UR podniku je možné formálne znázorniť

prostredníctvom štyroch fáz strategického manažmentu ako procesu (Hrdinová,

2013):

PT S UR (ANALÝZA TS UR IMPLEMENTÁCIA KONTROLA)

(23)

kde:

- symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,

- symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,

PT S UR - proces tvorby stratégie UR,

ANALÝZA - analýza externého prostredia podniku, odvetvového prostredia

podniku, interného prostredia podniku, SWOT analýza

TS UR - tvorba stratégie UR (vízie, poslania a podnikovej, podnikateľskej,

funkčných stratégií),

IMPLEMENTÁCIA - implementácia stratégie UR,

KONTROLA - kontrola plnenia stratégie UR.

Pričom myšlienkový pochod pri tvorbe komplexnej stratégie UR podniku je

nasledovný (Hrdinová, 2013):

PT S UR A1A2A3 (24)

kde:

PT S UR – proces tvorby stratégie UR,

- je symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,

- je symbol operácie implikácie (“ak“ – „potom“) – implikátor,

A1 – operátor A1 – zdôvodnenie spoločenského zmyslu existencie podniku

(špecifikácia dlhodobého spoločenského i podnikateľského poslania podniku;

~ 78 ~

akceptácia zmeny paradigmy myslenia smerom k UR a USZP rozhodujúcimi

zainteresovanými subjektmi),

A2 – operátor A2 – vytvorenie predstavy o jeho potvrdzovaní v konkrétnych

spoločensko-ekonomických podmienkach (tvorba vízie o budúcom,

v strednodobom časovom horizonte, podnikateľskom úspechu),

A3 – operátor A3 – uvedenie tejto predstavy do života voľbou konkrétnych

strategických podnikateľských cieľov a realizáciou scenárov

ich úspešného dosiahnutia (formulácia podnikateľskej stratégie a zostavenie

plánov implementácie ňou sledovaných zámerov).

Úspešná implementácia stratégie UR v podniku si vyžaduje dodržať uvedený logický

postup (24) a následne zabezpečiť transformácie dobre zadefinovaných strategických

cieľov do operatívnych plánov (Hrdinová, 2013).

1.4 Analýza tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia v strategickom manažmente

priemyselných podnikov

„Stojíme na hraničnej čiare dvoch vekov, a síce jedného zapadajúceho, v ktorom

sa práva len jednotlivým osobám a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa ony

každému zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a nasúdia.“

(Štúr, 1847)

1.4.1 Tvorba zdieľaných hodnôt – vývoj konceptu

V roku 2006 Michael Porter a Mark Kramer vydali prelomovú štúdiu „The Link

Between Competitive Advantage and Corporate Social Responsibility“, v ktorej predostreli

vlastný názor na vtedajší stav SZP. V štúdii sa venovali spojeniu SZP a konkurenčnej

výhody a predstavili nový pojem – „Creating Shared Value“ (tvorba zdieľaných

hodnôt), (Kuldová, 2012).

Michael Porter a Mark Kramer (2006) argumentovali, že aplikácia SZP

je v mnohých podnikoch odtrhnutá od podnikateľskej stratégia a neprospieva verejnosti.

Podniky vytvárajú hodnoty iba na základe optimalizácie krátkodobých ziskov,

a to predovšetkým za cenu zanedbávania potrieb zákazníkov. Je potrebné si uvedomiť,

že podnik neexistuje vo vákuu, je obklopený okolím, spoločnosťou, bez ktorej by svoje

zisky nemohol vytvárať (Kuldová, 2012).

~ 79 ~

Aj Peter Drucker (2002) uvádza, že zdravý podnik nemôže existovať v chorej

spoločnosti. Výkonný podnik sa musí o spoločnosť zaujímať aj v prípade, že miestne

spoločenstvo samé nevidí žiaden problém.

Potvrdzujú to aj:

Gabriela Hrdinová (2013a): „Zisk, vygenerovaný plnením spoločenských potrieb,

je svojim vznikom prejavom vyššej úrovne kapitalizmu, jeho modernej formy,

založenej na maximalizácii zhodnotenia kapitálu vloženého do podnikania

podnikateľským subjektom a jeho zdieľania, a tým synergiou vytvorenej pridanej

hodnoty s miestnou komunitou, v ktorej prostredí vzniká na základe

„hry s nenulovým súčtom“ – „win-win“!“;

Peter Ponický (2011): „Spoločenská zodpovednosť musí byť spoločným dielom

všetkých aktérov zúčastňujúcich sa spoločenského bytia (človek/občan sveta;

podnikateľ – zamestnanec - spotrebiteľ).“

Jana Šnircová (2013): „SZP predstavuje etické rozdeľovanie vytvorených hodnôt –

tak, aby sa nikto nestal núdznym v dôsledku nespravodlivého rozdeľovania

spoločného bohatstva. Chýba nám ekonomická motivácia k týmto zmenám?

Tak pouvažujme: Ak dlhodobo znižujeme prídel z vytvorených hodnôt pre

ich spolutvorcov (krajiny, ekonomické subsystémy, zamestnancov,...),

prečo sa čudujeme, že nám tieto subjekty prestávajú tvoriť dostatočný dopyt po

tovaroch, ktoré produkujeme?“.

Záver 11: Ak chápeme globálny ekonomický systém ako jednotný celok, tak následne

na základe definície systému (Sakál, Jerz, 2006): „účelovo definovaná množina prvkov

(istých vlastností) a množina väzieb (určitých vlastností) medzi nimi, ktoré spolu určujú

vlastnosti, správanie a funkcie systému ako celku“, konštatujeme, že spoločensky

zodpovedné podnikanie sa týka všetkých zúčastnených strán zainteresovaných na

rozvoji tohto systému, a teda o spoločenskej zodpovednosti možno hovoriť nie len

v kontexte konkrétnych podnikateľských aktivít.

V posledných rokoch sa však ostrá deliaca línia medzi záujmami podnikov

a spoločnosti začala rozmazávať. Stále viac podnikov si uvedomuje, že môžu spoločnosti

pomáhať omnoho efektívnejšie, ak aktivity v oblasti SZP prepoja so svojimi kľúčovými

kompetenciami. Tento prístup im umožňuje využívať svoje odborné znalosti, hodnotové

reťazce, a vplyv pre zásadnú podporu spoločenských tém (Bockstette,

Stamp, 2012).

~ 80 ~

Komplexný koncept nového prístupu k SZP predostreli Michael Porter a Mark

Kramer v roku 2011 vo svojom ďalšom príspevku „Creating Shared Value“ (Porter,

Kramer, 2011). Koncept tvorba zdieľaných hodnôt prezentovaný Michaelom Porterom

a Markom Kramerom predstavuje koncept zameraný na prepojenie spoločenských

a ekonomických cieľov, čo viedlo autorov prostredníctvom konceptu k definovaniu novej

epochy kapitalizmu.

Valerie Bockstette a Mike Stamp (2012) tvrdia, že mnohé podniky pochopili,

že ak chcú prosperovať, sú závislé na zdravej a dobre fungujúcej spoločnosti.

Najvyspelejšie podniky sa začali pozerať na angažovanosť v spoločenských témach

prostredníctvom inej optiky. Rozpoznali svoj obrovský potenciál pre pomoc a podporu

spoločenského pokroku. Tieto podniky sa preto snažia tvoriť „zdieľanú hodnotu“,

t.j. zahrnutím spoločenských tém do svojich hlavných obchodných stratégií vytvárať úžitok

pre spoločnosť a súčasne posilovať svoju dlhodobú konkurencieschopnosť, čo si vyžaduje

zmenu paradigmy myslenia v podniku, obrázok 8.

Obr. 8 Zdieľaná hodnota (Bockstette, Stamp, 2012)

Tvorba obchodnej hodnoty:

Investície do dlhodobej konkurencieschopnosti

Tvorba spoločenskej hodnoty:

Investície zamerané na spoločenské a

environmentálne ciele

Tvorba zdieľanej hodnoty: Investície do dlhodobej konkurencieschopnosti podnikov, ktoré zároveň

riešia spoločenské a environmentálne ciele

~ 81 ~

Podľa Michaela Portera a Marka Kramera (Porter, Kramer, 2011, Bockstette, Stamp,

2012), môžu podniky tvoriť zdieľanú hodnotu prostredníctvom nasledujúcich troch

možností:

1. Redefinovaním hodnotových reťazcov. Podniky môžu zdokonaľovať kvalitatívne,

množstevné, nákladové a spoľahlivostné aspekty svojich vstupov i distribúcie

a súčasne pôsobiť ako dobrý správca dôležitých prírodných zdrojov a hybná sila

ekonomického a spoločenského rozvoja.

2. Zmeny vo vnímaní (prehodnotení) produktov a služieb. Možnosť uspokojovania

spoločenských potrieb aj poskytovania služieb na existujúcich trhoch, hľadanie

nových možností, alebo znižovaní nákladov pomocou inovácií.

3. Zlepšovanie miestnych podmienok. Previazanosť podniku s ich okolím, podniky

si uvedomujú, že k svojmu úspešnému fungovaniu potrebujú spoľahlivých miestnych

dodávateľov a napr. fungujúcu dopravnú, alebo telekomunikačnú infraštruktúru,

rovnako ako potrebujú nachádzať vo svojom regióne kvalifikovaných pracovníkov.

Perspektíva udržateľnosti podnikania založenom na TZH je skrytá v dôvere, ktorú

si podnik v danom prípade nevybuduje navonok skvelým imidžom. Predpokladom

úspešnosti je vzájomná podpora všetkých zúčastnených subjektov, pri ktorej sa odkrýva

filozofia podnikania a prípadná snaha o rýchle obohatenie.

Hlavné rozdiely medzi konceptmi SZP a TZH sú uvedené v tabuľke 7.

Tab. 7 Rozdiely medzi spoločensky zodpovedným podnikaním a tvorbou zdieľaných hodnôt (Pitra, 2011)

Spoločensky zodpovedné

podnikanie

Tvorba zdieľaných

hodnôt

Pridaná hodnota Finančná podpora spoločensky

prínosných aktivít

Podnikateľské a súčasne

spoločenské prínosy z hlavných

aktivít

Prejav

Filantropické aktivity,

starostlivosť o životné prostredie,

podnikové občianstvo

Spolupráca pri tvorbe

spoločných hodnôt (podnikových

aj spoločenských)

Uplatňovanie

Ako dobrovoľná autonómna

odozva na požiadavky z okolia;

nezávislá na úsilí o zvyšovanie

Integrálna súčasť realizácie

podnikateľskej stratégie;

v priamej súvislosti s plnením

~ 82 ~

podnikateľskej výkonnosti finančných cieľov

Agenda

Vymedzená externými

štandardmi a vyžaduje

samostatné výkazníctvo,

pripravované zriadeným

organizačným útvarom

Je súčasťou špecifických

opatrení, prispievajúcich

k uplatňovaniu podnikateľských

zámerov štandardnými

organizačnými útvarmi

Úhrada nákladov

Samostatná kapitola v rozpočte,

výška rozpočtov je závislá na

odhade prínosov pre dobré meno

podniku

Sú integrálnou súčasťou úhrady

nákladov rutinných

podnikateľských aktivít podniku

Wayne Visser (2013) tvrdí, že koncept TZH priniesol novú energiu do vývoja

SZP, pričom koncept TZH má podľa neho niekoľko výhod:

šikovne zmenil jazyk spoločenskej zodpovednosti na jazyk vytvárania hodnôt,

ktorému môžu podnikatelia lepšie porozumieť;

spochybnil úzku definíciu maximalizácie zisku;

lepšie zosúladil podnikovú stratégiu a sociálne problémy, ktoré ju môžu ovplyvniť.

Medzi ďalšie výhody, ktoré má koncept TZH patrí:

ako jediný koncept spomedzi konceptov SZP sa zaoberá aplikáciou spoločensky

zodpovedných opatrení v rámci celého hodnotového reťazca;

má súvzťažnosť na globálne hodnotové reťazce,

tento prístup je predmetom diskusií aj v EÚ. Výbor pre medzinárodný obchod

v (EP, 2013b) uvádza, že „požaduje, aby budúce opatrenia v oblasti sociálnej

zodpovednosti podnikov zahŕňali celý hodnotový reťazec od ťažby surovín cez

obchod až po recykláciu“.

Prínosy konceptu TZH podľa Martina Waltera (2011) sú nasledovné:

vonkajší pozitívny efekt pre spoločnosť, resp. pre jednolivé zainteresované skupiny

je nesporný,

interná motivácia: hľadanie „biznis“ príležitostí, budovanie strategickej

konkurenčnej výhody s dlhodobým výhľadom,

~ 83 ~

týka sa „top line“ (podiel na trhu, rast tržieb) aj „bottom line“ (úspora nákladov,

kvalita a dostupnosť všetkých vstupov).

Pri koncepte TZH možno podľa Wayna Vissera (2013) nájsť niekoľko

nedostatkov:

1. Koncept TZH nie je úplne novým konceptom. Myšlienka zdieľaných hodnôt

sa objavila už v roku 2002 v článku C.K. Prahalada a Stuarta Harta „The Fortune

at the Bottom of the Pyramid“.

2. V článku „Creating Shared Value“ autorov Michaeal Porter a Mark Kramer

nefiguruje žiadna zmienka o článku C.K. Prahalada a Stuarta Harta z roku 2002.

3. Nevhodná charakteristika klasického SZP.

Wayne Visser (2013) uvádza, že je dôležité, aby koncepty SZP a ich realizácia

v praxi bola založená na holistickom prístupe a transformačnej zmene. To znamená,

že podniky by mali prijať štyri DNA prvky zodpovednosti: vytváranie hodnôt, dobré

riadenie, spoločenský prínos, environmentálna integrita. Takisto to znamená uplatnenie

tvorivosti, rozšíriteľnosti, vnímavosti, glokálnosti a cirkularity pri podnikových riešeniach

spoločenských problémov. V budúcnosti bude potrebné podľa Wayna Vissera riadiť

všetky ekonomické a podnikové aktivity v súlade s nasledovnými piatimi kritériami:

1. Zodpovedné investovanie. Znamená zabezpečenie toho, aby peniaze

boli nasmerované do produktívnych a udržateľných investícií a nie do špekulatívneho

obchodovania.

2. Dlhodobosť. Predstavuje pochopenie, že skutočné bohatstvo je vytvorené

v dlhodobej perspektíve, s ohľadom na potreby budúcich generácií.

3. Transparentné zverejňovanie. Zahŕňa transparentnosť v oblasti príjmov.

4. Účtovanie celkových nákladov. Internalizácia sociálnych a environmentálnych

nákladov (externalít), a to prostredníctvom daní a účtovania sociálnych

a environmentálnych ziskov a strát.

5. Začleňujúci rozvoj. Ide o obslúženie tzv. „spodku pyramídy“ (nízkopríjmové

obyvateľstvo) ako uvádzajú koncepty „Spodok pyramídy“ a TZH.

~ 84 ~

1.4.2 Tvorba zdieľaných hodnôt v uzavretom cyklickom reťazci

Tvorba zdieľaných hodnôt si podľa Jean a Edwarda Steadovcov (2012) vyžaduje

uzatvorenie hodnotového reťazca do cyklu. Vtedy sa zmení jeho orientácia z „kolísky

do hrobu“ na „z kolísky do kolísky“, zásluhou čoho sa bude môcť zmeniť na priemyselný

ekosystém typu III. Priemyselnému ekosystému typu III predchádza priemyselný

ekosystém typu I, ktorý predstavuje tradičný Porterov hodnotový reťazec

spopularizovaný v 80. rokoch 20. storočia. Ďalším priemyselným ekosystémom

je priemyselný ekosystém typu II., ktorý sa pohybuje v hraniciach ekologizácie.

Priemyselný ekosystém typu III je nutnou súčasťou prechodu k tvorbe udržateľných

zdieľaných hodnôt.

Jean a Edward Steadovci (2012) ďalej tvrdia, že priemyselný ekosystém typu III

bude zameraný na:

Ekologickú efektívnosť. Obnoviteľná energia a zdroje sa premieňajú na výrobky,

ktorých odpad následne slúži ako vstup pre iné biologické, prípadne priemyselné

cykly. Na dosiahnutie tohto stavu by sa mali produkty vytvárať iba z dvoch typov

materiálov:

1. biologických živín, materiálov, ktoré sa biologicky rozkladajú a môžu vrátiť

do biologického cyklu;

2. technických živín, materiálov, ktoré sa biologicky nerozkladajú, ale môžu

neustále kolovať v priemyselnom cykle.

Spoločenskú efektívnosť. Podniky by mali byť zodpovedné za vyvíjanie

a udržiavanie spravodlivého a slušného pracoviska a spoločnosti. Zamestnanci,

ľudský kapitál podniku, sa pri vytváraní hodnôt nepovažujú za obyčajný nástroj,

prostriedky vedúce k cieľom. Sami sa stávajú cieľom. Prostredníctvom

spoločenskej efektívnosti sa môžu globálne korporácie zúčastniť na riešení mnohých

svetových problémov.

P.G. Nikitenko (2007) uvádza, že príroda, človek a spoločnosť by sa mali

nachádzať vo vzájomnej harmónii. Prostredníctvom modelu sociálno-ekonomického

udržateľného inovačného rozvoja uvádza, že je potrebná:

1. reprodukcia výrobných prostriedkov,

2. reprodukcia spotrebných tovarov,

~ 85 ~

3. reprodukcia človeka ako bio-sociálneho a noosferného produktu (rozum, znalosti,

intelekt, veda, vzdelanie, ochrana zdravia, šport, kultúra i ďalšie služby).

Nevyhnutnosť zmeny vzťahu k ekosystému planéty Zem si aj podľa pápeža Františka

vyžaduje zmenu v zásadných ekonomických otázkach, v ktorých aj ostatní nositelia

nobelových cien za ekonómiu nepodali jednoznačné riešenie. Pápež František v (2013)

hovorí: „Každá ľudská bytosť sa v súčasnosti považuje za spotrebný statok, ktorý je možné

využiť a následne odhodiť. Zaviedli sme kultúru, ktorá sa zbavuje nepotrebného odpadu. S

týmto myšlienkovým posunom sa stretávame v individuálnej aj spoločenskej rovine.

Vyraďovacia kultúra je uprednostňovaná a solidarita sa často považuje za

kontraproduktívnu. Odporuje totiž racionalite financií a ekonomiky. Zatiaľ čo zisky

menšiny exponenciálne rastú, príjmy väčšiny klesajú. Táto nerovnováha má pôvod v

ideológiách, ktoré podporujú absolútnu nezávislosť trhu a finančné špekulácie, a bráni

štátom v ich právnej kontrole. Nastoľuje sa nová neviditeľná tyrania, ktorá je niekedy

virtuálna. Táto krutovláda jednostranne a bez možnosti nápravy vnucuje svoje zákona a

pravidlá.“

V súvislosti s rozvojom človeka upriamujú pozornosť Ján Košturiak a Ján Chaľ

(2008) na rozvoj ľudského potenciálu, ktorý je možný merať a rozvíjať v štyroch

oblastiach, obrázok 9.

Obr. 9 Meranie a rozvoj ľudského potenciálu v podniku (Košturiak, Chaľ, 2008)

•Informácia → Znalosť → Skúsenosť →Múdrosť

Intelektuálny potenciál

(IQ)

•Individuálna výkonnosť a cieľová orientácia → Tímová výkonnosť → → Výkonnosť spoločnosti → Leadership

Fyzický potenciál

(PQ)

•Sebauvedomenie → Sebaovládanie → Motivácia → Empatia

Emocionálny potenciál

(EQ)

•Disciplína a plnenie sľubov → Riešenie výhra - výhra → → Spravodlivosť → Etika

Morálny potenciál

(MQ)

~ 86 ~

Výkonnosť podnikania teda priamo súvisí so schopnosťou podniku merať,

rozvíjať a zužitkovať potenciál vlastných pracovníkov, čo by sa malo prejaviť

aj v mzdovej politike podniku.

Záver 12: V dôsledku nevyhnutnej zmeny paradigmy tvorby a rozdeľovania bohatstva

usudzujeme, že v 21. storočí by finančné ohodnotenie pracovníkov malo byť realizované

prostredníctvom udržateľnej mzdy, ktorá prispieva k fyzickému, ekonomickému,

psychologickému a sociálnemu rozvoju pracovníkov.

1.4.3 Postavenie tvorby zdieľaných hodnôt v strategickom manažmente priemyselných

podnikov

Koncept TZH možno začleniť do procesu strategického manažmentu,

a teda formulovať stratégiu podniku na základe TZH. Vtedy sa z hľadiska SZP jedná o

rozvojovú (strategickú) zodpovednosť, obrázok 10.

Obr. 10 Vzťah medzi mierou a typom zodpovednosti (Ponický, 2011a)

Existujú rôzne typy stratégií, napr. Jozef Papula a Zuzana Papulová (2012) definujú

stratégie rastové, ústupové a stability.

Záver 13: Vychádzajúc z analýzy nového modelu podnikania, konceptu metodiky tvorby

systému udržateľnej stratégie SZP pre MSP v kontexte s konceptom HCS modelu 3E, a

ďalších konceptov vychádzajúcich z konceptu spoločensky zodpovedného podnikania,

hodnotíme komplexnú podnikovú stratégiu UR za najvhodnejšiu stratégiu pre aplikáciu

konceptu TZH.

~ 87 ~

Medzi autorov, ktorí podporujú nášu tézu, že SZP by sa malo zmeniť na UTZH, patrí

aj Ivo Jupa (2010), ktorý tvrdí, že pri riešení sociálnych, environmentálnych

i ekonomických problémov spoločnosti by mal podnik na strategickej úrovni

zodpovedať na tri nasledujúce otázky, ktoré predstavujú strategické úvahy podniku:

1. Problém, ktorým sa chceme zaoberať je naozaj spoločenský problém?

2. Tento spoločenský problém je skutočne problémom aj pre podnik?

3. Je v silách podniku problém vyzdvihnúť vážnosť problému a prispieť k jeho

riešeniu?

Vyššie uvedené otázky je vhodné zapracovať do procesu strategického manažmentu

pri skúmaní prostredia a formulácii stratégie udržateľného rozvoja. Integrálnou súčasťou

stratégie udržateľného rozvoja by mala byť oblasť spoločensky zodpovedného podnikania.

Odpovede na dané otázky tak predstavujú strategické ciele podniku pre oblasť spoločensky

zodpovedného podnikania.

Pri hľadaní odpovedí na to, na akú príležitosť sa podnik zameria, akým

spôsobom a prečo práve na túto je vhodné popri strategických úvahách uplatniť

nasledovné zložky podnikateľského myslenia pri rešpektovaní zásad manažérskej

etiky (Mohelská, Pitra, 2012):

Systémový prístup. Ide o vnímanie súvislostí medzi koordinovaným fungovaním častí

celku pri smerovaní k jednému spoločnému cieľu, zistiť za akých podmienok je súbor

opatrení smerujúcich k dosiahnutiu stanovených cieľov realizovateľný účelne

a efektívne.

Finančné hospodárenie. Je tvorené súborom úvah o zistení, za akých podmienok

je ekonomicky výhodné (výnosné, alebo najmenej nákladovo náročné) dosiahnutie

stanovených cieľov pre firmu.

Záver 14: Uvedomujeme si, že presadenie nového prístupu v podnikaní nie je

jednoduchý proces. Avšak, využijúc prvú časť výroku Luciusa Senecu (Mojmír, 2007):

„Osud vedie toho, kto chce. Kto nechce, toho ťahá.“, upriamujeme pozornosť na

skutočnosť, že prvým potrebným krokom je vnútorné chcenie, ktoré však nestačí. Je

potrebné aj (Sakál a kolektív, 2007): môcť, vedieť a rozumieť. No a ten podnik ktorý

nepochopí globálne objektívne trendy 21. storočia, ten, ako to uvádza Andrej Kopčaj

(2007), nakoniec musí a využijúc druhú časť výroku Luciusa Senecu, bude ťahaný

vpred inými, pravdepodobne úspešnejšími.

~ 88 ~

1.5 Zhrnutie záverov z uskutočnenej analýzy teoretických východísk

Na základe analýzy teoretických východísk tvorby zdieľaných hodnôt sme

dospeli k nasledovným záverom, ktoré boli postupne prezentované v 1. kapitole

PDizP:

Záver 1: Podniky, ktoré chcú zúžitkovať príležitosti vychádzajúce zo spoločenských

a ekologických problémov Zeme, budú musieť vytvoriť a implementovať nové

postupy transformačných zmien.

Záver 2: Formovanie v minulosti overených, no v dnešnej dobe nepostačujúcich

starých typov stratégií je z hľadiska nových princípov podnikania v 21. storočí

neprínosné pre udržateľný rozvoj podnikania. Akceptovaním prevládajúcich

názorov na nevyhnutnosť zmeny princípov podnikania, a teda i strategického

manažmentu podnikov, by sa mal spustiť proces formovania nových typov

stratégií – udržateľných.

Záver 3: My si na tomto mieste dovoľujeme tvrdiť, že cestou k šťastiu je opak

konzumizmu – duchovný rozvoj.

Záver 4: Zovšeobecnením predchádzajúcich hore uvedených tvrdení, môžeme

súhlasiť s konštatovaním, že súčasná kríza je kríza rastového kapitalizmu

poháňaného dlhom v transformujúcom sa postindustriálnom prostredí.

Záver 5: Ekonomickú teóriu preto podľa Ivana Klinca (Klinec, 2013) čaká veľký

paradigmatický skok, ktorý zmení zásadným spôsobom súčasnú podobu ľudskej

spoločnosti i celej civilizácie. Súhlasíme s daným tvrdením a súčasne

upriamujeme pozornosť vlastníkov podnikov a top manažérov na nevyhnutnosť

zmeny princípov podnikania v kontexte s nami navrhovanou stratégiou

UR, USZP na základe tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt (TUZH – CSSV).

Záver 6: Pripájame sa k tvrdeniu Gabriely Hrdinovej (2013), že USZP je objektívne

jedinou alternatívou a nevyhnutnosťou, integrálnou súčasťou udržateľného

rozvoja ľudstva na planéte Zem v 21. storočí.

Záver 7: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu

podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV)

nevyhne vytváraniu nového konceptu života svojich pracovníkov založenom

na konceptoch WLB, CCI, SRI, LOHAS a koncepte HCS model 3E.

Záver 8: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu

podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV)

~ 89 ~

nevyhne podnecovaniu zamestnancov k udržateľným inováciám produktov,

procesov, udržateľným organizačným inováciam a marketingovým

udržateľným inováciam, ktoré budú v súlade s udržateľným rozvojom podniku

a spoločnosti.

Záver 9: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu

podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV)

nevyhne regulácii príjmových nerovností v podniku a aj zo strany štátu,

resp. EÚ.

Záver 10: Podľa nás a na základe na základe vyjadrenia Petra Ponického: Čo tvorí

kvalitu?; úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu

podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV)

nevyhne tvorbe novej organizačnej štruktúry, ktorá bude akceptovať, že kvalitu

tvoria pracovníci a ich vzťahy.

Záver 11: Ak chápeme globálny ekonomický systém ako jednotný celok, tak následne

na základe definície systému (Sakál, Jerz, 2006): „účelovo definovaná množina

prvkov (istých vlastností) a množina väzieb (určitých vlastností) medzi nimi,

ktoré spolu určujú vlastnosti, správanie a funkcie systému ako celku“,

konštatujeme, že spoločensky zodpovedné podnikanie sa týka všetkých

zúčastnených strán zainteresovaných na rozvoji tohto systému, a teda

o spoločenskej zodpovednosti možno hovoriť nie len v kontexte konkrétnych

podnikateľských aktivít.

Záver 12: V dôsledku nevyhnutnej zmeny paradigmy tvorby a rozdeľovania

bohatstva usudzujeme, že v 21. storočí by finančné ohodnotenie pracovníkov

malo byť realizované prostredníctvom udržateľnej mzdy, ktorá prispieva

k fyzickému, ekonomickému, psychologickému a sociálnemu rozvoju

pracovníkov.

Záver 13: Vychádzajúc z analýzy nového modelu podnikania, konceptu metodiky

tvorby systému udržateľnej stratégie SZP pre MSP v kontexte s konceptom HCS

modelu 3E, a ďalších konceptov vychádzajúcich z konceptu spoločensky

zodpovedného podnikania, hodnotíme komplexnú podnikovú stratégiu UR za

najvhodnejšiu stratégiu pre aplikáciu konceptu TZH.

Záver 14: Uvedomujeme si, že presadenie nového prístupu v podníkaní nie je

jednoduchý proces. Avšak, využijúc prvú časť výroku Luciusa Senecu (Mojmír,

2007): „Osud vedie toho, kto chce. Kto nechce, toho ťahá.“, upriamujeme

~ 90 ~

pozornosť na skutočnosť, že prvým potrebným krokom je vnútorné chcenie,

ktoré však nestačí. Je potrebné aj (Sakál a kolektív, 2007): môcť, vedieť

a rozumieť. No a ten podnik ktorý nepochopí globálne objektívne trendy 21.

storočia, ten, ako to uvádza Andrej Kopčaj (2007), nakoniec musí a využijúc

druhú časť výroku Luciusa Senecu, bude ťahaný vpred inými, pravdepodobne

úspešnejšími.

Týchto štrnásť záverov, v ktorých sme koncentrovali výsledky našej analýzy

teoretických východísk riešenia hlavného cieľa PDizP, sme v časti II. projekt dizertačnej

práce použili pri formulovaní štyroch predpokladov DizP.

~ 91 ~

2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU UPLATŇOVANIA TVORBY ZDIEĽANÝCH

HODNÔT V PRIEMYSELNÝCH PODNIKOCH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

PROSTREDNÍCTVOM PRIAMEHO VÝSKUMU

V rámci riešenia projektov:

APVV č. LPP-0384-09: „Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social

Responsibility (CSR)“ - riešitelia: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. a Ing. Gabriela Hrdinová,

PhD., a

KEGA č. 037STU-4/2012: „Zavedenie predmetu "Udržateľné spoločensky

zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné manažérstvo na II.

stupni MTF STU Trnava“ – riešitelia: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. a kolektív

spoluriešiteľov,

boli od novembra 2012 realizované postupne tri dotazníkové prieskumy:

1. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1 – v podnikovej praxi -

(https://docs.google.com/spreadsheet/viewform?formkey=dGpGQ1EtQk1ld1ltM2xfa

0VucTVPRkE6MQ),

2. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 2 – vo výskume a výučbe na

univerzitách a vysokých školách -

(https://docs.google.com/spreadsheet/viewform?formkey=dC0yUER3cHpXbmQ5bG

8yUndKYVVyaHc6MQ#gid=0),

3. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 3 – medzi študentami

Materiálovotechnologickej fakulty STU Trnava -

(https://docs.google.com/forms/d/1CVLIsj4d7m5Mk-Z9M4-

5ngq0EbPFZiUd4aJUpbvh3_Y/viewform).

Od novembra 2013 boli v rámci riešenia projektu:

KEGA č. 037STU-4/2012: „Zavedenie predmetu "Udržateľné spoločensky

zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné manažérstvo na II.

stupni MTF STU Trnava“ – riešitelia: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. a kolektív

spoluriešiteľov,

realizované postupne ďalšie dva dotazníkové prieskumy:

4. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 4 – v podnikovej praxi –

(https://docs.google.com/forms/d/1Oc4OK_QVIRvePoN5Jxj1fRETTalsR_CFJQ2Z

Wsqu48E/viewform),

~ 92 ~

5. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 5 - medzi študentami predmetu

Strategický manažment v akademickom roku 2013/2014 –

(https://docs.google.com/forms/d/1SnSWvG0LPdl9ASUaPxFfZk1ldnQTUnqWs_P8

shxaQg4/viewform).

Problematiku UR, USZP a TZH sme skúmali prostredníctvom dotazníkových

prieskumov Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1 a č. 4, ktoré sú zamerané

na podnikateľské subjekty.

2.1 Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt

v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom

dotazníkového prieskumu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1

Dotazník Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1 bol vytvorený

siedmimi doktorandmi (Lucia Božiková, Katarína Drieniková, Gabriela Hrdinová,

Marián Kortiš, Tomáš Naňo, Michaela Tokárová, Ľubomír Šmida) za účelom verifikácie

dovtedajších poznatkov a objektívnych trendov, ktoré boli získané prostredníctvom

intenzívneho štúdia odbornej literatúry vzťahujúcej sa k nasledovným oblastiam:

trvalo udržateľný rozvoj a spoločensky zodpovedné podnikanie,

zainteresované subjekty podniku a využitie metódy AHP,

riadenie rizík a využitie metódy AHP,

udržateľná konkurencieschopnosť,

externalizácia nákladov,

udržateľný marketing,

stratégia udržateľného rozvoja.

Dotazník USZP č. 1 bol zostavený prostredníctvom aplikácie GoogleDocs a

rozposlaný na mailové adresy 306 vybraných respondentov, čo predstavuje výberový

súbor z celkového základného súboru 15 288 priemyselných podnikov v Slovenskej

republike k 30. novembru 2012.

Dotazníkový prieskum prebiehal v časovom období od 30. novembra 2012 do 05.

marca 2013. V stanovenom časovom období dotazník vyplnilo 76 predstaviteľov

priemyselných podnikov v Slovenskej republike, čo predstavuje návratnosť približne

~ 93 ~

24,9%. Návratnosť odpovedí sme sa snažili zvýšiť aj prostredníctvom telefonických

rozhovorov a osobným kontaktom s predstaviteľmi podnikov.

Proces realizácie dotazníkového prieskumu prebiehal v danej postupnosti:

1. formulácia jednotlivých otázok (priebežne),

2. zostavenie dotazníka (3 dni),

3. digitalizácia a rozposlanie dotazníka (5 dní),

4. zber údajov (96 dní),

5. spracovanie získaných údajov (14 dní).

Závery z uskutočneného prieskumu – základné štatistické údaje:

1. Identifikačné údaje o podnikoch. Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 76

prevažne stredne veľkých a veľkých slovenských podnikov. Najviac respondentov

bolo z Trnavského, Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Z pohľadu vlastníctva išlo

predovšetkým o súkromné tuzemské podniky (skoro 49%) s domácim kapitálom

(skoro 58%).

2. Oblasť UR, USZP, SZP, udržateľného marketingu a externalizácie nákladov.

Skoro 40% respondentov uviedlo, že ich podnik vykonáva aktivity v prospech

UR, stratégiu založenú na princípoch UR má 16 podnikov (20%) a na princípoch

SZP 17 podnikov (22%).

Koncept SZP v praxi uplatňuje viac ako polovica respondentov (53%), pričom

medzi hlavné dôvody ich záujmu o SZP patrí predovšetkým stotožnenie sa s filozofiou

SZP/USZP a snaha o UR, zvyšovanie konkurencieschopnosti, či iné bližšie

nešpecifikované dôvody.

Podniky, ktoré sa SZP nevenujú (43%) uviedli hlavne tieto dôvody: nedostatok

informácií o zavádzaní SZP konceptu do podnikania, chýbajúci profesionáli v oblasti

zavádzania SZP a nedostatok finančných prostriedkov. Prieskumom sme tiež

zisťovali, či by boli podniky ochotné zaoberať sa konceptom SZP/USZP a za akých

podmienok. Väčšina respondentov (16 podnikov) uviedla, že konceptom SZP by sa

zaoberala iba v prípade existencie dohody medzi podnikmi, ktorá by zaväzovala

podniky správať sa zodpovedne.

V rámci tohto okruhu otázok sme tiež zistili, že 11% opýtaných uviedlo, že ich

stratégie SZP sú udržateľné v kontexte s udržateľnou pracovnou silou. Niekoľko

respondentov tiež konštatovalo, že ich podnik má stratégiu (SZP) orientovanú na

~ 94 ~

udržateľnú výrobu (10), udržateľnú spotrebu (8), udržateľný zisk (10) a iba 4

podniky považujú svoju stratégiu (SZP) za nástroj udržateľného marketingu.

3. Okruh otázok o podnikových stakeholderov.

Skoro polovica z celkového počtu (37 podnikov) identifikuje podnikových

stakeholderov. Ďalšie otázky boli zamerané na ich bližšie konkretizovanie, pričom aj

respondentov, ktorí uviedli, že ich neidentifikujú, sme požiadali o ich bližšie

potenciálne špecifikovanie. V oboch prípadoch účastníci prieskumu medzi hlavných

stakeholderov zaradili hlavne vlastníkov podniku (akcionárov), manažérov,

zamestnancov, zákazníkov a dodávateľov.

Ďalšie otázky, boli zamerané na bodové ohodnotenie záujmov a sily

jednotlivých stakeholderov. Z pohľadu dôležitosti záujmov respondenti stanovili

nasledovné poradie (od najdôležitejšieho): zákazníci, vlastníci, manažéri, konkurenti,

dodávatelia, zamestnanci, ...

Obdobným spôsobom sme zisťovali aj hodnotenie dôležitosti vplyvu, resp. silu

jednotlivých stakeholderov, výsledky sú uvedené od

„najvplyvnejšieho/najsilnejšieho“: vlastníci, zákazníci, manažéri, dodávatelia,

konkurencia, zamestnanci, ...

Na otázku, či podniky zapájajú svojich stakeholderov do rozhodovania

odpovedalo kladne 36 podnikov, čo predstavuje viac ako 47% respondentov.

Viac ako 80% podnikov súhlasí s vyjadrením, že dnešnom globalizovanom

svete, je potrebné spolupracovať so zainteresovanými stranami (akceptovať ich

názory, požiadavky, pripomienky).

4. Oblasť manažérstva rizík a viackriteriálnej optimalizácie.

Manažérstvo rizík v podniku využíva úplne iba 22 respondentov (28%), 25 iba

čiastočne (32%) a zvyšných 29 (37%) podnikov ho vôbec nevyužíva.

Z podnikov, ktoré ho využívajú úplne, resp. čiastočne, 19 odpovedalo, že im

pomáha v neustálom zlepšovaní a 27 podnikom pomáha čiastočne, pričom 1

respondent uviedol, že im vôbec nepomáha v neustálom zlepšovaní.

Medzi základné parametre rizika, pomocou ktorých podniky počítajú celkovú

mieru rizika patrí hlavne: pravdepodobnosť, následky/dôsledky, neistota,

zraniteľnosť, či rozsah poškodenia.

V rámci tohto okruhu otázok sme tiež skúmali využívanie metód

viackriteriálnej optimalizácie v podnikoch a zistili sme, že viac ako 55% podnikov

~ 95 ~

(44 respondentov) ju vôbec nevyužíva. V rámci manažérstva rizík viackriteriálnu

optimalizáciu úplne využívajú iba v 3 podnikoch a čiastočne v 10 podnikoch.

5. Oblasť udržateľnej konkurencieschopnosti.

V rámci tohto okruhu otázok sme zistili, že viac ako polovica respondentov

(53%) pôsobí prevažne na globálnych trhoch a zvyšné (36 podnikov) na tuzemskom

trhu.

Z toho 14% podnikov v súčasnosti operujúcich na domácom trhu sa

v minulosti pokúšalo preniknúť na trhy globálne a za hlavné príčiny ich neúspechu

označili: nižšie ceny konkurencie, vysoké náklady, či legislatívne prekážky.

Podniky pôsobiace na globálnych trhoch sa snažia dosiahnuť udržateľnú

konkurencieschopnosť (70%) a za najdôležitejšie faktory úspechu na globálnych

trhoch označili: kvalitu, udržateľnú výrobu, cenu, znalosti, kvalitu a aktuálnosť

informácií, kontakty, čas výroby.

2.2 Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt

v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom

dotazníkového prieskumu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 4

– pilotný dotazníkový prieskum

Dotazník Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1 bol vytvorený tromi

doktorandmi (Ľubomír Šmida, Marián Kortiš a Lukáš Jurík) a tromi členmi

riešiteľského kolektívu KEGA (prof. Peter Sakál, doc. Jana Šnircová, Helena Fidlerová,

PhD.) za účelom verifikácie dovtedajších poznatkov a objektívnych trendov, ktoré boli

získané prostredníctvom intenzívneho štúdia odbornej literatúry vzťahujúcej sa

k nasledovným oblastiam:

udržateľný rozvoj a udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie (celý tím),

stratégia udržateľného rozvoja na základe konceptu tvorby zdieľaných hodnôt

(Šmida, Ľ),

finančný manažment v kontexte udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania

(doc. Šnircová, J.),

udržateľná logistika (Fidlerová, H., PhD.),

externalizácia nákladov (Kortiš, M.),

manažment ľudských zdrojov (Jurík, L.).

~ 96 ~

Dotazník USZP č. 4 bol zostavený prostredníctvom aplikácie GoogleDocs a

rozposlaný na mailové adresy 306 vybraných respondentov, čo predstavuje výberový

súbor z celkového základného súboru 15 288 priemyselných podnikov v Slovenskej

republike k 30. novembru 2012.

Dotazníkový prieskum prebieha od 28. novembra 2013. K 27. januáru 2014

dotazník vyplnilo 56 predstaviteľov podnikov v Slovenskej republike, čo predstavuje

návratnosť približne 18,3%. Návratnosť odpovedí sme sa snažili zvýšiť aj

prostredníctvom telefonických rozhovorov a osobným kontaktom s predstaviteľmi

podnikov.

Proces realizácie dotazníkového prieskumu prebiehal v danej postupnosti:

1. formulácia jednotlivých otázok (priebežne),

2. zostavenie dotazníka (3 dni),

3. digitalizácia a rozposlanie dotazníka (5 dní),

4. zber údajov (momentálne ešte prebieha, k 27. januáru 2014: 61 dní),

5. spracovanie získaných údajov (spracovanie priebežne získaných čiastkových

údajov: 1 deň).

2.2.1 Vyhodnotenie okruhu otázok č. 1

Otázka: V akom odvetví podnikania pôsobí Váš podnik?

Obr. 11 Odpovede na otázku: V akom odvetví podnikania pôsobí Váš podnik?

~ 97 ~

Otázka: V ktorom kraji má sídlo Váš podnik?

Obr. 12 Odpovede na otázku: V ktorom kraji má sídlo Váš podnik?

Otázka: Aká je veľkosť Vášho podniku podľa počtu zamestnancov?

Obr. 13 Odpovede na otázku: Aká je veľkosť Vášho podniku podľa počtu zamestnancov?

Otázka: Aká je Vaša právna forma?

Obr. 14 Odpovede na otázku: Aká je Vaša právna forma?

Otázka: Aký je váš väčšinový vlastník?

Obr. 15 Odpovede na otázku: Aký je váš väčšinový vlastník?

~ 98 ~

2.2.2 Vyhodnotenie okruhu otázok č. 2

Otázka: Je manažment Vášho podniku oboznámený s problematikou UR a USZP

pri strategickom rozhodovaní?

Obr. 16 Odpovede na otázku: Je manažment Vášho podniku oboznámený s problematikou UR a USZP pri strategickom rozhodovaní?

Otázka: Vykonáva Váš podnik aktivity v prospech UR a USZP?

Obr. 17 Odpovede na otázku: Vykonáva Váš podnik aktivity v prospech UR a USZP?

Otázka: Hodnotíte vo Vašom podniku prínos aktivít UR a USZP k tvorbe

udržateľného zisku podniku?

Obr. 18 Odpovede na otázku: Hodnotíte vo Vašom podniku prínos aktivít UR a USZP k tvorbe

udržateľného zisku podniku?

~ 99 ~

Otázka: Čo preferujete pri motivácii svojich zamestnancov prostredníctvom

odmeňovania?

Obr. 19 Odpovede na otázku: Čo preferujete pri motivácii svojich zamestnancov

prostredníctvom odmeňovania?

~ 100 ~

3 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU UPLATŇOVANIA TVORBY ZDIEĽANÝCH

HODNÔT V PRIEMYSELNÝCH PODNIKOCH V SLOVENSKEJ A ČESKEJ

REPUBLIKE PROSTREDNÍCTVOM NEPRIAMEHO VÝSKUMU

V tretej kapitole PDizP sa budeme zaoberať dvoma podnikmi realizujúcimi

v každodennej praxi aktivity napĺňajúce princípy TZH.

Prvá prípadová štúdia sa týka podniku Bayer, s.r.o., ktorý pôsobí v oblasti zdravotnej

starostlivosti, výživy, ochrany rastlín, vývoja a výroby high-tech materiálov.

Druhá prípadová štúdia je o podniku Nestlé Česko, s.r.o., ktorý pôsobí v oblasti

výživy, zdravia a zdravého životného štýlu.

3.1 Prípadová štúdia Viléma Kunza v podniku Bayer, s.r.o.

Prípadová štúdia sa venuje podniku Bayer, s.r.o., ktorý je spoluzakladateľom českej

iniciatívy TZH a podieľal sa na vzniku publikácie CSV guide. Podnik využíva hlavné

princípy konceptu TZH vo svojej každodennej podnikovej praxi. V tejto oblasti realizuje

nasledovné aktivity (Kašparová, Kunz, 2013):

Napĺňanie vízie „Věda pro lepší život“.

Prepojenie princípov trvalej udržateľnosti do všetkých oblasti svojho obchodného

pôsobenia.

Podporovanie a realizácia spoločensky zodpovedných projektov, ktorých spoločným

menovateľom je TZH, podpora UR a podpora vedy pre lepší život.

Zvyšovanie informovanosti o ochrane prírody, prírodných zdrojov a energie

a zvyšovanie záujmu mladých ľudí o prírodné vedy.

Aktívne upozorňovanie v ČR o prínose začleňovania spoločenských tém, ich riešení

do podnikových stratégií a procesov v kontexte podnikovej udržateľnosti.

Organizovanie fotografickej súťaže „Ekologie v objektivu“.

Podporovanie komunikácie na tému kojenie, v spolupráci s Laktačnou ligou.

Spolupodieľanie sa na informačnej kampani o hemofílii a organizácii fotografickej

výstavy „Společně o hemofilii“.

Realizácia inovatívneho school business partnership projektu „Věda má

budoucnost“, so zámerom zvýšiť záujem mladých ľudí o prírodné vedy.

Realizácia projektu „Vltava“ so zameraním na vzdelávanie učiteľov v oblasti

modernej, zaujímavej výuky chémie.

~ 101 ~

Realizácia charitatívneho behu s názvom „Prague to London RUN FOR SAFE

DRINKING WATER“, v rámci projektu Vltava.

Podporovanie aktívneho trávenia voľného času najmä mladých ľudí, napr. zriadením

náučno-zábavného chodníka v pražskej Stromovke „Stromovkou za zdravým

a poznaním“.

V druhom ročníku súťaže CSR Award udeľovanej v Českej republike obsadil

Bayer, s.r.o. tretie miesto v kategórii malý a stredný podnik. Svojim úsilím sa podnik

Bayer, s.r.o. snaží neustále zlepšovať kvalitu života na Zemi. Stratégia SZP je napojená na

celopodnikové poslanie a obchodnú stratégiu. Témy ochrany prírody, ochrany prírodných

zdrojov a energie, rovnako ako zvyšovanie záujmu mladých ľudí o prírodné vedy považuje

podnik za kľúčové a práve vďaka projektom SZP sa podniku darí medzi českou

verejnosťou tieto témy propagovať a podporovať. Bayer, s.r.o. usiluje o previazanosť

svojej stratégie SZP so všetkými internými procesmi podniku a naplňuje myšlienku TZH

(www.bayer.cz).

Vedenie Bayeru je presvedčené, že najmä princípy pomerne nového konceptu TZH

prinášajú veľkú príležitosť pre posilnenie konkurencieschopnosti podnikov (Kašparová,

Kunz, 2013).

3.2 Prípadová štúdia Lucie Kuldovej v podniku Nestlé Česko, s.r.o.

Prípadová štúdia je zameraná na podnik Nestlé Česko, s.r.o. Riaditeľstvo

nadnárodného koncernu Nestlé pre Slovenskú a Českú republiku sídli v Prahe. Všetky

aktivity sú teda riadené pre oba trhy súčasne. Nestlé Česko, s.r.o. je spoluzakladateľom

českej iniciatívy TZH a podieľal sa na vzniku publikácie CSV guide.

V tejto oblasti realizuje nasledovné aktivity (Kuldová, 2012):

Začlenenie TZH do globálnej stratégie udržateľnosti celého nadnárodného koncernu.

Nasmerovanie svojich aktivít do oblasti výživy, hospodárenia s vodou a rozvoja

vidieka; nie do troch základných pilierov SZP.

Vedomé nasmerovanie podnikateľskej činnosti na miesto, kde sa záujmy spoločnosti

a akcionárov pretínajú.

Investovanie do oblastí, kde je potenciál TZH čo najefektívnejší.

Podporovanie a realizácia spoločensky zodpovedných programov.

~ 102 ~

Realizácia programu EPODE – program podpory prevencie obezity u detí, ktorý je

súčasťou globálneho záväzku podniku Nestlé s názvom „Zdravé deti“.

Dodržiavanie desiatich zásad pre podnikanie:

1. Spotrebitelia: výživa, zdravie a zdravý životný štýl („Good Food, Good Life“ –

zvyšovať kvalitu života spotrebiteľov),

2. Spotrebitelia: zaistenie kvality a bezpečnosti výrobkov (vyrábať iba bezpečné

výrobky s vysokým štandardom),

3. Spotrebitelia: komunikácia so spotrebiteľmi (rešpektovať súkromie

spotrebiteľov, záväzok k zodpovednej a spoľahlivej spotrebiteľskej

komunikácii),

4. Ľudské práva a pracovné skupiny: ľudské práva a naša podnikateľská činnosť

(podpora UN Global Compact v oblasti ľudských práv),

5. Zamestnanci: vedenie a osobná zodpovednosť (rovné príležitosti k rozvoju

zamestnancov, ochrana ich súkromia a zákaz akejkoľvek formy diskriminácie),

6. Zamestnanci: bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (prevencia nehôd,

chorôb či zranení, ochrana zamestnancov, dodávateľov a ďalších článkov

hodnotového reťazca),

7. Dodávatelia a zákazníci: vzťahy s dodávateľmi a zákazníkmi (záväzok čestnej

spolupráce a trvalého dodržiavania stanovených štandardov),

8. Dodávatelia a zákazníci: poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (ekologická

udržateľnosť výrobných systémov, podpora vidieckych komunít

a ekonomického a sociálneho postavenia farmárov),

9. Životné prostredie: ekologická udržateľnosť (dodržiavanie ekologicky

udržateľných podnikateľských prístupov, efektívne využitie prírodných

zdrojov, obnoviteľné riadenie zdrojov s cieľom minimalizácie odpadu),

10. Životné prostredie: voda (záväzok udržateľného využívania vody

a zlepšovania vodného hospodárstva).

Využívanie vlastných environmentálnych ukazovateľov (EPIs) k hodnoteniu

výkonnosti podniku.

Spolupracovanie s autorom konceptu TZH Michaelom Porterom a organizovanie

odborných a vedeckých konferencií.

~ 103 ~

Základom dlhodobého úspechu podniku je okrem dodržiavania prísnych štandardov

etiky a ekologickej a sociálnej udržateľnosti, podnikať spôsobom, ktorý dlhodobo vytvára

spoločnú hodnotu pre akcionárov a spoločnosť, kde podnik pôsobí (www.nestle.cz), a tým

zvyšuje svoju konkurencieschopnosť. TZH je súčasťou vízie a poslania

podniku. Spoločensky zodpovedné správanie je pevne zakotvené v strategickom riadení

podniku. Stratégia TZH je globálna. Napriek tomu je v rámci jednotlivých procesov

prispôsobená miestnemu trhu. Jedná sa o glokalizáciu podnikových spoločensky

zodpovedných aktivít (Kuldová, 2012).

~ 104 ~

II. ČASŤ - PROJEKT DIZERTAČNEJ PRÁCE

~ 105 ~

4 CIELE A TÉZY DIZERTAČNEJ PRÁCE

4.1 Názov dizertačnej práce

DizP bude niesť nasledovný názov: „Návrh systému tvorby udržateľných

zdieľaných hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky

zodpovedným podnikaním“.

4.2 Zdôvodnenie témy dizertačnej práce

Koncept tvorby zdieľaných hodnôt predstavuje unikátny prístup k spoločensky

zodpovednému podnikaniu. Jedná sa o hľadanie nových príležitostí tvorby hodnôt,

bohatstva za podmienky tvorby nielen ekonomických hodnôt pre podnik, ale súčasne aj

sociálnych hodnôt pre spoločnosť, vďaka čomu podnikateľské aktivity prispievajú

k rozvoju samotného podniku a aj spoločnosti. Prirodzenou podmienkou je rešpektovanie

podmienok daných životným prostredím.

Európska únia podporuje snahy o spoločensky zodpovedné podnikanie a tvorbu

zdieľaných hodnôt. Prostredníctvom mnohých dokumentov deklaruje pozitívny prístup

k spoločensky zodpovednému podnikaniu a jeho významnosť pri riešení súčasných

celospoločenských problémov. Aktuálnosť témy môžeme zdôrazniť prostredníctvom

stratégie Enterprise 2020, vypracovanej pod záštitou organizácie CSR Europe, v ktorej je

ako hlavný cieľ uvedená práve tvorba zdieľaných hodnôt.

V DizP sa zameriame na systém tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt. Systém,

ktorý bude rešpektovať princípy celosvetového udržateľného rozvoja v rámci možností

daných konkrétnym lokálnym prostredím. Udržateľnosť v procese tvorby zdieľaných

hodnôt predstavuje kľúčový aspekt úspešnosti v snahe o nastolenie podnikového trendu

udržateľnosti. Bezpodmienečným predpokladom udržateľnosti zdieľaných hodnôt je

vybudovanie ekologicky a spoločensky účinných schopností v podniku.

Našou úlohou bude v DizP vytvoriť „návrh systému tvorby udržateľných zdieľaných

hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným

podnikaním“.

~ 106 ~

4.3 Nadväznosť dizertačnej práce

DizP nadviaže na skúsenosti a poznatky získané z riešenia a úspešného

obhájenia projektov riešených na UPIM MTF STU Trnava:

1. VEGA č. 1/9099/02 „Environmentálne orientovaný manažment, marketing a

logistika strategických podnikateľských jednotiek“ -

(http://www.scss.sk/eommlspj/),

2. APVV č. 019/2001: „Transforming Industry in Slovakia Through Participatory

Ergonomic“ - (http://www.scss.sk/index.php?categoryid=14&p16_sectionid=21),

3. KEGA MŠ SR č. 3-3111-05: „Tvorba virtuálneho robotizovaného laboratória pre

podporu výučby predmetu „Roboty a manipulátory“ v novo akreditovanom

študijnom programe“ -

(http://www.scss.sk/index.php?categoryid=15&p13_sectionid=2&p13_fileid=1),

4. APVV č. LPP-0384-09: „Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social

Responsibility (CSR)“ - (http://www.scss.sk/index.php?categoryid=1&p2_articleid=14),

a na skúsenosti a poznatky získané z riešenia práve prebiehajúceho projektu na

UPIM MTF STU Trnava:

5. KEGA č. 037STU-4/2012: „Zavedenie predmetu "Udržateľné spoločensky

zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné manažérstvo na II.

stupni MTF STU Trnava“ - (http://www.portalvs.sk/sk/prehlad-projektov/6838).

DizP taktiež nadviaže na skúsenosti a poznatky získané z riešenia a úspešného

obhájenia nasledovných prác doktoranda:

1. ŠMIDA, Ľubomír. 2011. Spoločensky zodpovedné podnikanie verzus udržateľná

výroba, verzus udržateľná spotreba, verzus udržateľný marketing, verzus

udržateľný zisk. [Práca ŠVOČ]. UPIM MTF STU. Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál,

CSc. a Ing. Gabriela Hrdinová, PhD.,

2. ŠMIDA, Ľubomír. 2012. Príspevok (k vízii) spoločensky užitočného a zodpovedného

podnikania mkem, spol. s r.o. v kontexte udržateľného rozvoja. [Diplomová práca].

UPIM MTF STU. Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. a Ing. Gabriela Hrdinová,

PhD.

~ 107 ~

Zameranie DizP bude smerovať k vypracovaniu návrhu systému tvorby udržateľných

zdieľaných hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky

zodpovedným podnikaním.

4.4 Stručná charakteristika dizertačnej práce

DizP bude orientovaná na identifikovanie nevyhnutných aspektov udržateľnosti

súčasných priemyselných podnikov vo vzťahu k samotným podnikom, spoločnosti

a životnému prostrediu pre vytvorenie systému tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt

a návrh systému tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt. Systém, prostredníctvom ktorého

by slovenské priemyselné podniky dokázali začleniť filozofiu tvorby udržateľných

zdieľaných hodnôt do ich podnikovej stratégie v rámci procesu strategického manažmentu

a špecifikovať tak konkrétne dosiahnuteľné podnikateľské ciele v intenciách tvorby

udržateľných zdieľaných hodnôt.

DizP bude rozdelená na dve základné časti:

1. Teoretickú časť, orientovanú na teoretické východiska skúmanej problematiky.

2. Praktickú časť, orientovanú na konkrétne riešenia skúmanej problematiky

v praktických podmienkach.

4.5 Ciele a predpoklady dizertačnej práce

Hlavným vedeckým cieľom DizP bude „Navrhnúť systém tvorby udržateľných

zdieľaných hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky

zodpovedným podnikaním“. Hlavný vedecký cieľ DizP bude podporovaný čiastkovými

cieľmi:

1. Analýza teoretických východísk skúmanej problematiky v oblastiach udržateľný

rozvoj, udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie a tvorba zdieľaných

hodnôt na základe štúdia literatúry a ostatných zdrojov.

2. Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt v priemyselných

podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom priameho a nepriameho

výskumu a v Českej republike prostredníctvom nepriameho výskumu.

3. Navrhnúť systém tvorby udržateľných hodnôt v kontexte s udržateľným

spoločensky zodpovedným podnikaním.

4. Zhodnotiť a verifikovať výstupy vo vybraných podnikoch.

~ 108 ~

5. Posúdiť prínosy DizP z hľadiska teórie, praxe a vzdelávania.

Objektom výskumu budú priemyselné podniky.

Predmetom výskumu bude návrh systému tvorby udržateľných zdieľaných

hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným

podnikaním.

V DizP budeme skúmať predpoklady. Potvrdenie, resp. vyvrátenie nasledovných

predpokladov bude založené na vyhodnotení výsledkov dotazníkového prieskumu

„Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie“:

P1: Väčšina manažérov v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike nie je

oboznámená s problematikou udržateľného rozvoja a udržateľného spoločensky

zodpovedného podnikania.

P2: Väčšina priemyselných podnikov v Slovenskej republike nevykonáva aktivity

v prospech udržateľného rozvoja a udržateľného spoločensky zodpovedného

podnikania vedome.

P3: Väčšina priemyselných podnikov v Slovenskej republike nehodnotí prínos aktivít

v prospech udržateľného rozvoja a udržateľného spoločensky zodpovedného

podnikania k tvorbe udržateľného zisku podniku.

P4: Väčšina priemyselných podnikov v Slovenskej republike poskytuje svojim

zamestnancom benefity na úkor udržateľnej mzdy.

4.6 Tézy a štruktúra dizertačnej práce

Pre vypracovanie DizP navrhujeme nasledovnú štruktúru:

ÚVOD

V úvodnej časti DizP sa zameriame na problematiku tvorby zdieľaných hodnôt

v intenciách udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania. Vyzdvihneme

dôležitosť akceptácie podniku ako sociálno-ekonomicko-environmentálneho

systému.

1 ANALÝZA TEORETICKÝCH VÝCHODÍSK RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

V rámci prvej kapitoly sa v DizP budeme venovať analýze teoretických

východísk. Konkrétne sa bude jednať o analýzu udržateľného rozvoja priemyselných

podnikov v procese zanikania industriálnej spoločnosti a vytvárania novej

~ 109 ~

informačnej spoločnosti, analýzu udržateľného spoločensky zodpovedného

podnikania v kontexte novej paradigmy strategického manažmentu a analýzu tvorby

zdieľaných hodnôt a jej postavenia v strategickom manažmente priemyselných

podnikov.

2 CIELE, METÓDY A METODIKA DIZERTAČNEJ PRÁCE

V druhej kapitole DizP sa zameriame na vytvorenie hlavného a čiastkových

cieľov DizP, špecifikáciu vedeckých metód a prístupov využitých pri riešení DizP,

opis metodiky DizP a v závere tejto kapitoly sformulujeme i základné vedecké

predpoklady.

K naplneniu stanovených cieľov v DizP plánujeme využiť nasledovné vedecké

metódy a prístupy: systémový prístup, systémová analýza a syntéza, kritická

systémová analýza, historicko-logická analýza, procesný prístup, metóda indukcie a

dedukcie, metóda komparácie, dotazníková metóda, metódy tvorivého skúmania,

štatistické metódy a grafické metódy.

3 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU UPLATŇOVANIA TVORBY

ZDIEĽANÝCH HODNÔT V PODMIENKACH PRIEMYSELNÝCH

PODNIKOV V SLOVENSKEJ A ČESKEJ REPUBLIKE

Prostredníctvom tretej kapitoly upriamime pozornosť na výsledky

dotazníkových prieskumov „Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie“,

realizovaných v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike. Výsledky

prieskumov budú doplnené o výsledky nepriamych výskumov v podnikoch

v Slovenskej a Českej republike z dostupných informačných zdrojov.

4 NÁVRH SYSTÉMU (MODELU) TVORBY UDRŽATEĽNÝCH ZDIEĽANÝCH

HODNÔT PRIEMYSELNÉHO PODNIKU V KONTEXTE S UDRŽATEĽNÝM

SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÝM PODNIKANÍM

V tejto kapitole DizP sa zameriame na vypracovanie návrhu systému tvorby

udržateľných zdieľaných hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným

spoločensky zodpovedným podnikaním.

~ 110 ~

5 EVALUÁCIA PRAKTICKEJ APLIKOVATEĽNOSTI NÁVRHOV

V piatej kapitole DizP sa budeme venovať verifikácii nami navrhovaných

riešení z hľadiska ich uplatnení v praxi priemyselných podnikov v Slovenskej

republike.

6 PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE Z HĽADISKA TEÓRIE, PRAXE A

VZDELÁVANIA

V šiestej kapitole DizP zhrnieme a zhodnotíme prínosy DizP z hľadiska teórie

a praxe uplatňovanej v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike

a vzdelávania realizovaného na univerzitách a vysokých školách v Slovenskej

republike. Odporúčania pre využitie návrhu systému tvorby udržateľných zdieľaných

hodnôt budú súčasťou práce.

ZÁVER

V záverečnej časti DizP zhrnieme problematiku tvorby zdieľaných hodnôt, náš

prístup a prínos k rozvoju danej problematiky a zhodnotíme dosiahnutie stanovených

cieľov DizP a obsahové naplnenie jednotlivých kapitol DizP.

~ 111 ~

ZÁVER

Otvára sa nový obrovský priestor pre vytváranie jedinečných prístupov k podnikaniu

a hľadanie nových ciest ako uspieť na súčasných trhoch definovaných spoločenskou

potrebou. Vplyvom nových pravidiel podnikania sa podniky musia rozhodnúť,

či sa podriadia novým požiadavkám na podnikanie a podstúpia transformačné zmeny

nevyhnutné k posunu k udržateľným podnikom.

Udržateľnosť predstavuje rodiaci sa megatrend, ktorý už v súčasnosti významne

ovplyvňuje strategické rozhodnutia, predovšetkým, nadnárodných korporácií.

Prostredníctvom PDizP sme sa pripojili k aktuálnym podnikateľským trendom

a predostreli sme vytvorenie systému tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt

priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným podnikaním.

Hlavným cieľom predkladaného PDizP bolo vytvoriť teoretický a analytický

základ riešenej problematiky pre ďalšie spracovávanie. K tomu boli prispôsobené

čiastkové ciele PDizP:

1. Analyzovať teoretické východiska tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia

v kontexte novej paradigmy strategického manažmentu.

2. Analyzovať súčasný stav uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt v priemyselných

podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom priameho a nepriameho výskumu

a v Českej republike prostredníctvom nepriameho výskumu.

3. Navrhnúť ciele a tézy DizP.

Práca bola štruktúrovaná do nasledovných dvoch častí:

I. Písomná práca k dizertačnej skúške. Prvá časť PDizP bola zameraná na analýzu

teoretických východísk prevládajúcich názorov na strategický manažment

v 21. storočí, udržateľného rozvoja, udržateľného spoločensky zodpovedného

podnikania a tvorby zdieľaných hodnôt a ďalej na analýzu súčasného stavu

uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt v priemyselných podnikoch v Slovenskej

republike prostredníctvom priameho a nepriameho výskumu a v Českej republike

prostredníctvom nepriameho výskumu

II. Projekt dizertačnej práce. Druhá časť PDizP zahŕňa názov, zdôvodnenie témy,

nadväznosť, stručnú charakteristiku, ciele a predpoklady, tézy a štruktúru DizP.

Týmto môžeme konštatovať, že sme splnili tak hlavný ako aj čiastkové ciele PDizP!

~ 112 ~

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

ASSLÄNDER, F., GRÜN, A. 2011. Práce jako duchovní úkol. Kostelní Vydří:

Karmelitánské nakladatelství. ISBN 978-80-7195-368-5

BECKER, J., LESAY, I. 2012. Život na úver. Inaque.sk. ISBN 978-80-970906-3-0

BOCKSTETTE, V., STAMP, M. 2012. Vytváření sdílené hodnoty: Prúvodce novou

firemní (r)evolucí. Praha: BNT-MCSRC.

CSR EUROPE. 2010. Enterprise 2020. Brusel: CSR Europe.

ČASTORÁL, Zdeněk. 2010. Strategický management změn a znalostí. Praha: Univerzita

Jana Amose Komenského. ISBN 978-80-86723-94-5

DANIEL, Peter. 2013. Správa a vymáhanie pohľadávok. Bratislava: Iura Edition. ISBN

978-80-8078-660-1

DOUTHWAITE, Richard. 1990. The Growth Illusion: How Economic Growth Has

Enriched the Few, Impoverished the Many and Endangered the Planet. Cambridge:

Green Books. ISBN 978-1-870098-76-2

DRUCKER, Peter. 2002. To nejdůležitejší z Druckera v jednom svazku. Praha:

Management Press. ISBN 80-7261-066-X

EDWARDS, Andres. 2005. The Sustainability Revolution: Portrait of a Paradigm Shift.

Gabriola Island, BC: New Society Publishers. ISBN 0-86571-531-9

EK (Európska komisia). 2010. EURÓPA 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného,

udržateľného a inkluzívneho rastu. Brusel: EK. KOM(2010) 2020 v konečnom znení

EK (Európska komisia). 2011. Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť

podnikov na obdobie rokov 2011-2014. Brusel: EK. KOM(2011) 681 v konečnom

znení.

EP (Európsky parlament). 2013a. SPRÁVA o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora

záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove. Štrasburg: EP.

(2012/2098(INI)

EP (Európsky parlament). 2013b. SPRÁVA o sociálnej zodpovednosti podnikov:

zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast. Štrasburg: EP.

2012/2097(INI)

ES (Ekonomika spoločenstva). 2012. Ekonomika spoločenstva Ekonomika a spoločenstvo

sa stretávajú. Kostelní Vydří: Karmelitánske nakladateľstvo

~ 113 ~

FIFEKOVÁ, E., KARABÍNOŠ, S., LÁBAJ, M. 2011. Úspešnosť Slovenska vo vytváraní

podmienok pre spoločensky zodpovedné podnikanie. Bratislava: EUBA, UNDP,

MHSR.

FOTR, J. a kolektív. 2012. Tvorba strategie a strategické plánování. Praha: Grada

Publishing. ISBN 978-80-247-3985-4

HAJNIK, B., RUSKO, M. 2004. Environmentálne orientovaný personálny manažment

v praxi manažéra. Trnava: SP SYNERGIA. ISBN 80-85599-32-5

HENDERSON, Hazel. 1997. Building a Win-Win World. San Francisco: Berrett-Koehler

Publishers. ISBN 978-1-57675-027-8

HORŇÁKOVÁ, N. a kolektív. 2012. Norma ISO 26000 - zhodnotenie prínosu normy v

prospech udržateľného rozvoja podnikania. In: Výkonnosť podniku. 2(1/2012), 52 –

59. ISSN 1338-435X

HRDINOVÁ, Gabriela. 2013. Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social

Responsibility (CSR). Dizertačná práca. Trnava: MTF STU. Evidenčné číslo: MTF-

10904-31238

HRDINOVÁ, Gabriela. 2013a. Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social

Responsibility (CSR). Výkonnosť podniku, III(2/2013), 43 – 92. ISSN 1338-435X

JENÍČEK, V. a kolektív. 2010. Vyvážený rozvoj na globální a regionální úrovni. Praha:

C.H. Beck. ISBN 978-80-7400-195-6

KAŠPAROVÁ, K., KUNZ, V. 2013. Moderní přístupy ke společenské odpovědnosti firem

a CSR reportování. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-4480-3

KELLER, Jan. 2010. Tři sociální světy. Praha: SLON. ISBN 978-80-7419-031-5

KISLINGEROVÁ, E., NOVÝ, I. a kolektív. 2005. Chování podniku v globalizujícím se

prostředí. Praha: C.H. Beck. ISBN 80-7179-847-9

KLINEC, Ivan. 2010. Ekonomická podstata udržateľného rozvoja. In: Aplikovaný výskum

a jeho uplatnenie v prírodnej a spoločenskej sfére 2010. Skalica: Stredoeurópska

vysoká škola.

KLINEC, Ivan. 2012. Cesty z globálnej krízy. In: Diskusné stretnutie v kaviarni Olympia

21.2.2012. Bratislava.

KLINEC, Ivan. 2013. Náčrt teórie syntropickej ekonómie. In: III. ročník mezinárodnej

konferencie o spojení vedy a managementu Firma jako živý organismus a

výjimečnost činů je cesta k úspěchu 2013. Ostrava: VŠB – TU.

~ 114 ~

KLINEC, Ivan. 2013a. Syntropická ekonomická teória a syntropické ekonomické systémy.

In: Konferencia Slovenskej asociácie pre Rímsky klub Ekonomická teória a hodnoty v

nerastúcom svete 2013. Bratislava.

KOPČAJ, Andrej. 1999. Řízení proudu změn. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-

90235-81-6

KOPČAJ, Andrej. 2007. Spirálový management. Praha: Alfa Publishing. ISBN 978-80-

86851-71-6

KORTEN, David. 2001. Keď korporácie vládnu svetu. Košice: Vydavateľstvo Mikuláš

Hučko. ISBN 80-968603-0-5

KOŠTURIAK, J., CHAĽ, J. 2008. Inovace, vaše konkurenční výhoda. Brno: Computer

Press. ISBN 978-80-251-1929-7

KOTLER, P., CASLIONE, J. 2010. Chaotika. Bratislava: Eastone Books. ISBN 978-80-

8109-114-8

KOTLER, P., CASLIONE, J.A. 2010. Chaotika. Bratislava: Eastone Books. ISBN 978-80-

8109-114-8.

KULDOVÁ, Lucie. 2012. Nový pohled na společenskou odpovědnosť firem. Plzeň: NAVA

TISK. ISBN 978-80-7211-408-5

KUNZ, Vilém. 2012. Společenská odpovědnost firem. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-

80-247-3983-0

LEŠINGROVÁ, Romana. 2010. Baťova soustava řízení. ROMA. ISBN 978-80-903808-9-

9

LIN, T., HUANG, T.-Ch. 2013. The Evaluation Model for Cooperate Social Responsibility

from a Management Flexibility Perspective. In: The IEEE International Conference

on Industrial Engineering and Engineering Management. ISBN 978-1-4799-0985-8

LORENCOVÁ, N., ERLEBACHOVÁ, L. 2009. LOHAS Nový životní styl současnosti.

Henkel.

MCELHANEY, Kellie. 2011. Dobrý biznis. Bratislava: Eastone Group. ISBN 978-80-

8109-193-3

MODERNÍ ŘÍZENÍ. 2012. Imperativ udržitelnosti. Moderní řízení, XLVII(8), 10 – 12.

ISSN 0026-8720

MOHELSKÁ, H., PITRA, Z. 2012. Manažerské metody. Praha: Professional Publishing.

ISBN 978-80-7431-092-8

MORAVČÍK, O. a kolektív. 2013. The position of sustainable corporate social

responsibility in the process of creating sustainable prosperity in the European

~ 115 ~

Union. In: The IEEE International Conference on Industrial Engineering and

Engineering Management 2013. Bangkok: Piscataway. ISBN 978-1-4799-0985-8

PAPULA, J., PAPULOVÁ, Z. 2012. Stratégia a strategický manažment ako nástroje, ktoré

umožňujú súperenie i spolužitie Dávida s Goliášom. Bratislava: Iura Edition. ISBN

978-80-8078-533-8

PAUHOFOVÁ, I. a kolektív. 2013. Paradigmy zmien v 21. storočí: Európa, Slovensko –

súvislosti globálneho ekonomického a mierového potenciálu. Bratislava:

Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied. ISBN 978-80-7144-209-7

PETŘÍKOVÁ, R. a kolektív. 2005. Nové aspekty v řízení MSP s cílem zvýšení efektivnosti

podnikových procesú. Praha: Národní informační středisko pro podporu jakosti.

ISBN 80-02-01766-8

PETŘÍKOVÁ, Růžena. 2011. SPOLEČENSKÁ ODPOVĚDNOST ORGANIZACÍ (CSR) A

KONCEPCE NAVYŠOVÁNÍ SPOLEČENSKÉHO PROSPĚCHU (CSV). In: Kvalita

pro život. XII(2), 12 – 16. ISSN 1803-9138

PITRA, Zbyněk. 2011. JAK ZACHRÁNIT PŘEDNOSTI KAPITALISTICKÉHO

SYSTÉMU? Praha: Česká manažerska organizace.

POLÁK, M. 2011. Baťa a spoločenská zodpovednosť organizácií – inšpirácia pre súčasnú

podnikateľskú prax. In: Kvalita pro život. XII(2), 35 – 38. ISSN 1803-9138

PONICKÝ, Peter. 2011. Udržitelnost a lidská/společenská odpovědnost. Ostrava: DTO.

PONICKÝ, Peter. 2011a. MÍRA SPOLEČENSKÉ ODPOVĚDNOSTI JE ÚMĚRNÁ

KVALITĚ VZDĚLÁVÁNÍ, ERGO KVALITĚ ŠKOL. In: Kvalita pro život. XII(2),

21 – 25. ISSN 1803-9138

PONICKÝ, Peter. 2012. Kvalita nie je výsledkom použitia nástrojov kvality. In Zborník 9.

Národnej konferencie o kvalite „Manažérstvo kvality vo verejnej správe“ 2012.

Bratislava: MH SR, Spoločnosť pre kvalitu.

PORTER, M., KRAMER, M. 2006. The Link Between Competitive Advantage and

Corporate Social Responsibility. In: Strategy & Society: Harvard Business Review.

84(December). ISSN 0258-0534

PORTER, M., KRAMER, M. 2011. How to Fix Capitalism? Creating Shared Value. In:

Harvard Business Review. Január – Február 2011, 63 – 67. ISSN 0017-8012

PORTER, Michael. 1993. Konkurenční výhoda. Praha: VICTORIA PUBLISHING. ISBN

80-85605-12-0

PRAHALAD, C.K. 2005. The Fortune at the Bottom of the Pyramid. New Jersey: Wharton

School Publishing. ISBN 0-13-146750-6

~ 116 ~

ROSE, Margaret. 1991. The post-modern and the post-industrial: a critical analysis.

Cambridge: Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-40952-7

ŘEZÁČ, Jaromír. 2012. Nový model podnikání a změna paradigmatu managementu.

Praha: Česká manažerská asociace.

SAKÁL, P. a kolektív. 2007. Strategický manažment v praxi manažéra. Trnava: SP

Synergia. ISBN 978-80-89291-04-5

SAKÁL, P. a kolektív. 2013a. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie: I.

Vymedzenie základných pojmov trvalo udržateľného rozvoja/udržateľného rozvoja a

spoločensky zodpovedného podnikania v kontexte zmeny paradigmy strategického

manažmentu. Trnava: AlumniPress. ISBN 978-80-8096-186-2

SAKÁL, P. a kolektív. 2013b. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie: II.

Stratégia udržateľného rozvoja. Trnava: AlumniPress. ISBN 978-80-8096-186-2

SAKÁL, P. a kolektív. 2013c. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie: III.

Stratégia udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania. Trnava:

AlumniPress. ISBN 978-80-8096-186-2

SAKÁL, P. a kolektív. 2013d. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie: IV.

Perspektívy stratégie udržateľného rozvoja a stratégie udržateľného spoločensky

zodpovedného podnikania. Trnava: AlumniPress. ISBN 978-80-8096-186-2

SAKÁL, P., JERZ, V. 2006. Operačná analýza v praxi manažéra II. Trnava: SP Synergia.

ISBN 80-969390-5-X

SEDLÁČEK, Tomáš. 2013. Ekonómia dobra a zla. Praha: 65. pole. ISBN 978-80-87506

SEKERA, Branislav. 2009. Využitie exaktných metód v EMS priemyselných podnikov.

Dizertačná práca. Trnava: MTF STU.

SHENG, Andrew. 2010. Rozhovor pre film. In: Inside Job. Sony Pictures Classics

SMITH, Adam. 2001. Pojednání o podstatě a púvodu bohatství národú. Praha: Liberální

institut. ISBN 80-86389-15-4

STEAD, J.G., STEAD, W.E. 2012. Manažment pre malú planétu. Bratislava: Eastone

Group. ISBN 978-80-8109-216-9

STEINGART, Gabor. 2008. Globální válka o blahobyt. Praha: Euromedia Group. ISBN

978-80-242-2301-8

SUTN (Slovenský ústav technickej normalizácie). 2011. STN ISO 26000. Bratislava:

SUTN.

SUTN (Slovenský ústav technickej normalizácie). 2013. Národný program kvality

Slovenskej republiky 2013-2016. Bratislava: SUTN.

~ 117 ~

ŠIKULA, Milan. 2013. Globálna kríza a paradigma hlavných prúdov ekonomickej teórie.

Ekonomika a spoločnosť. 14(1), 98 – 102

ŠMIDA, Ľ. a kolektív. 2011. Predpoklady budovania spoločensky zodpovedného

podnikania ako súčasti udržateľnej spoločnosti v zmysle konceptu udržateľného

rozvoja, XIII(21), 198 – 203. ISSN 1337-7094

ŠNIRCOVÁ, Jana. 2013. Kríza ako výzva. In: Finančný manažér. XIII(2), 40 – 42. ISSN

1335-5813

ŠTÚR, Ľudovít. 1845. Život domáci a pospolití. In: Slovenskje národňje novini. č. 25

ŠTÚR, Ľudovít. 1847. Politický prejav na Uhorskom sneme na vianoce 1847. In: Politické

state a prejavy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. 1954.

THOMASOVÁ, Elena. 2011. Sieťová štruktúra zložená z améb. Bratislava: EUBA.

TÓTH, Gergely. 2009. The Truly Responsible Enterprise. Budapešť: KÖVET Association

for Sustainable Economies. ISBN 978-963-87667-1-7

TRNKA, František. 2010. Předmluva. In: LEŠINGROVÁ, Romana. 2010. Baťova soustava

řízení. ROMA. ISBN 978-80-903808-9-9

VISSER, Wayne. 2013. Creating shared value: Revolution or clever con? In: Wayne Visser

Blog Series, 17 June 2013.

WALTER, Martin. 2011. Od CSR k CSV – jiný pohled na společenskou odpovědnost firmy.

Praha: Nestlé Česko/Nestlé Slovensko.

ZADRAŽILOVÁ, D. a kolektív. 2010. Společenská odpovědnost podniků. Praha: C.H.

Beck. ISBN 978-80-7400-192-5

ZELENÝ, Ján. 2008. Environmentálne manažérstvo a spoločenská zodpovednosť

(organizácií). Zvolen: Bratia Sabovci. ISBN 978-80-8083-690-0

~ 118 ~

ZOZNAM INTERNETOVÝCH ODKAZOV

ADLER, R., HIROMOTO, T. 2012. AMOEBA MANAGEMENT: LESSONS FROM

KYOCERA ON HOW TO PROMOTE ORGANIZATION GROWTH,

PROFITABILITY, INTEGRATION, AND COORDINATED ACTION.

[cit. 2012–04-20]. Dostupné na internete: http://www.pma.otago.ac.nz/pma-

cd/papers/1039.pdf

BLAHA, Ľuboš. 2013. MONDRAGON – PRÍBEH VÝROBNEJ SAMOSPRÁVY. [cit. 2012–

04-20]. Dostupné na internete: http://www.dolezite.sk/MONDRAGON-PRIBEH-

VYROBNEJ-SAMOSPRAVY-Im7TZE.html

BUFFET, Warren. 2002. Warren Buffet on Derivatives. [cit. 2014-01-19]. Dostupné na

internete:http://www.fintools.com/docs/Warren%20Buffet%20on%20Derivatives.pdf

CGF (THE CONSUMER GOODS FORUM). 2011. 2020 Future Value Chain. [cit. 2013-

02-02]. Dostupné na internete: http://www.futurevaluechain.com/

ES (Ekonomika spoločenstva). 2013. Ekonomika Spoločenstva. [cit. 2014-01-27].

Dostupné na internete: http://www.ekonomika-spolocenstva.sk/

FUREDI, Frank. 2013. Skutočné strety sú dnes vnútri civilizácií. [cit. 2013-12-02].

Dostupné na internete: http://globalmagazin.sk/skutocne-strety-su-dnes-vnutri-

civilizacii/

GRAMBLIČKOVÁ, Magdaléna. 2012. Rio +20: Summit „komodifikácie“ prírody? [cit.

2013-12-20]. Dostupné na internete:

http://priateliazeme.sk/cepa/sk/informacie/temy/908-rio-20-summit-komodifikacie-

prirody

HATIAR, K. a kolektív. 2006. HCS MODEL 3E ÚČASTNÍCKEJ ERGONÓMIE. A “HCS

3E” MODEL OF PARTICIPATORY ERGONOMICS. [cit. 2014-01-27]. Dostupné na

internete: http://www.mtf.stuba.sk/docs/internetovy_casopis/2006/3/hatiar.pdf

JUPA, Ivo. 2010. „Strategické CSR“ občas není strategické a občas ani CSR. [cit. 2013-

05-27]. Dostupné na internete: http://jupa.blog.ihned.cz/c1-46635290-strategicke-

csr-obcas-neni-strategicke-a-obcas-ani-csr

KELLER, Jan. 2010a. Tři sociální světy. [cit. 2014-01-18]. Dostupné na internete:

https://www.youtube.com/watch?v=JXa4IWB6MmY

LOHAS. 2013. LOHAS Background. [cit. 2014-01-26]. Dostupné na internete:

http://www.lohas.com/about#

~ 119 ~

MOJMÍR (Poznanie). 2007. Výroky slávnych. [cit. 2014-01-27]. Dostupné na internete:

http://www.poznanie.sk/poezia/vyroky-slavnych.php

MONDRAGON. 2013. Our principles. [cit. 2012–04-20]. Dostupné na internete:

http://www.mondragon-corporation.com/eng/co-operative-experience/our-principles/

NIKITENKO, P.G. 2007. Otpravnaja točka noosfernoj ekonomiky [cit. 2013–09-06].

Dostupné na internete:

https://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=2V1HmbMaIAs#t=6

47s

OSN (Organizácia spojených národov). 1987. Report of the World Commission on

Environment and Development - Our Common Future. [cit. 2013-05-25]. Dostupné

na internete: http://conspect.nl/pdf/Our_Common_Future-

Brundtland_Report_1987.pdf

PALMIERI, Stefano. 2012. Stanovisko EHSV: „Viac ako HDP – zapojenie občianskej

spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov“. [cit. 2014-01-18].

Dostupné na internete: http://eur-

lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2012:181:0014:0020:SK:PDF

PÁPEZ FRANTIŠEK. 2013. Nastoľuje sa nová neviditeľná tyrania. [cit. 2013-09-28].

Dostupné na internete: http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18287

SEDLÁČEK, Tomáš. 2012. Diskusia k projekcii filmu Závod ke dnu. [cit. 2014-01-18].

Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=s5REWrBznZk

SSF (Sustainable Society Foundation). 2011. Sustainable Society Index. [cit. 2011-02-10].

Dostupné na internete: http://www.ssfindex.com/

ZELENÝ, Milan. 2013. V čem čestí a slovenští podnikatelé a manažeři stále pokulhávají?

[cit. 2014-01-11]. Dostupné na internete: http://podnikajazi.sk/v-cem-cesti-a-

slovensti-podnikatele-a-manazeri-stale-pokulhavaji

~ 120 ~

ZOZNAM PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI DOKTORANDA K 31.01.2014

ABD Kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v domácich vydavateľstvách

Počet záznamov: 1

ABD1 Moravčík, Oliver - Sakál, Peter - Svetský, Štefan - Šmida, Ľubomír: Udržateľná veda.

(https://is.stuba.sk/auth/dok_server/slozka.pl?id=71208;download=83220) In: Udržateľné

spoločensky zodpovedné podnikanie [elektronický zdroj] : II. Stratégia udržateľného rozvoja. -

Trnava : AlumniPress, 2013. - ISBN 978-80-8096-186-2. - CD-ROM, s. 21-54 [vnútrofakult. kateg.:

C]

ADE Vedecké práce v zahraničných nekarentovaných časopisoch

Počet záznamov: 3

ADE1 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:

Problemy ustojčivogo razvitija v issledovateľskoj i obrazovateľnoj dejateľnosti vuzov. In: Problemy

razvitija territorii. - ISSN 2076-8915. - Roč. 67, č. 5 (2013), s. 45-49 [vnútrofakult. kateg.: B]

ADE2 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Socially responsible enterprise in Slovakia I.

Towards global sustainability from local responsibility. In: Sever i Rynok: formirovanije

ekonomičeskogo porjadka. - ISSN 2220-802X. - No 2 (30). - 2012, s. 31-35 [vnútrofakult. kateg.: B]

ADE3 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Socially responsible enterprise in Slovakia II.

Conception of social responsibility and its impact on social inclusion. In: Sever i Rynok:

formirovanije ekonomičeskogo porjadka. - ISSN 2220-802X. - No 2 (30) (2012), s. 35-39

[vnútrofakult. kateg.: B]

ADF Vedecké práce v domácich nekarentovaných časopisoch

Počet záznamov: 11

ADF1 Beňo, Rastislav - Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Časová analýza

materiálového toku prostredníctvom metódy vopred stanovených časov - príspevok k uplatneniu

spoločensky zodpovedného podnikania na úrovni priemyselnej výroby. In: Výkonnosť podniku. -

ISSN 1338-435X. - Roč. 2, č. 2 (2012), s. 20-31 [vnútrofakult. kateg.: C]

ADF2 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:

Stručná charakteristika a zhodnotenie priebežných výstupov z riešenia projektu Udržateľné

spoločensky zodpovedné podnikanie I. In: Transfer inovácií [elektronický časopis]. - ISSN 1337-

7094. - Č. 26 (2013), online, s.[64-70] [vnútrofakult. kateg.: C]

ADF3 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:

Stručná charakteristika a zhodnotenie priebežných výstupov z riešenia projektu Udržateľné

spoločensky zodpovedné podnikanie II. In: Transfer inovácií [elektronický časopis]. - Košice :

Inovačné centrum automobilovej výroby. - ISSN 1337-7094

(http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/). - Č. 26. - , 2013, online, s.[71-75] [vnútrofakult. kateg.: C]

~ 121 ~

ADF4 Horňáková, Natália - Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Norma ISO 26000 -

zhodnotenie prínosu normy v prospech udržateľného rozvoja podnikania. In: Výkonnosť podniku. -

ISSN 1338-435X. - Roč. 2, č. 1 (2012), s. 52-59 [vnútrofakult. kateg.: C]

ADF5 Moravčík, Oliver - Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Štefánková, Jana: Od

udržateľnej vedy na európskych univerzitách k udržateľnej konkurencieschopnosti európskeho

priemyslu v kontexte s globálnym udržateľným spoločensky zodpovedným podnikaním. In:

Výkonnosť podniku. - ISSN 1338-435X. - Roč. 2, č. 2 (2012), s. 67-77 [vnútrofakult. kateg.: C]

ADF6 Sakál, Peter - Drieniková, Katarína - Fidlerová, Helena - Hrdinová, Gabriela - Mrvová, Ľubica -

Šmida, Ľubomír - Závadská, Zuzana - Závadský, Ján: Analýza výsledkov dotazníkového prieskumu

"Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie" medzi študentami Materiálovotechnologickej

fakulty STU v Trnave. In: Výkonnosť podniku. - ISSN 1338-435X. - Roč. 3, č. 1 (2013), s. 88-97

[vnútrofakult. kateg.: C]

ADF7 Sakál, Peter - Drieniková, Katarína - Fidlerová, Helena - Hrdinová, Gabriela - Mrvová, Ľubica -

Šmida, Ľubomír: Evaluation of the current results of the Kega project No. 037STU-4/2012:

Implementation of the subject of "Sustainable corporate social responsibility" into the study

programme of industrial management in the second degree of study at STU MTF Trnava.

(http://www.mtf.stuba.sk/docs/internetovy_casopis/2013/1/6_Sakal.pdf) In: Materials Science and

Technology [elektronický zdroj]. - ISSN 1335-9053. - Roč. 13, č. 1 (2013), online, 43-51 s.

[vnútrofakult. kateg.: C]

ADF8 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Innovative co-thinking of socially responsible

business in conditions of permanent changes. - Kega 037STU-4/2012. In: Materials Science and

Technology [elektronický zdroj]. - ISSN 1335-9053. - Roč. 11, č. 3 (2011), s. 11-18 [vnútrofakult.

kateg.: C]

ADF9 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Sustainable science and sustainable knowledge

in the context of education for sustainable development and corporate social responsibility I. -

theoretical basis. In: Transfer inovácií [elektronický časopis]. - ISSN 1337-7094. - Č. 23 (2012), s.

75-79 [vnútrofakult. kateg.: C]

ADF10 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Sustainable science and sustainable knowledge

in the context of education for sustainable development and corporate social responsibility II. - the

actual state.In: Transfer inovácií [elektronický časopis]. - ISSN 1337-7094. - Č. 23 (2012), s. 80-84

[vnútrofakult. kateg.: C]

ADF11 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Sustainable science and sustainable knowledge

in the context of education for sustainable development and corporate social responsibility III.-

recommendations. In: Transfer inovácií [elektronický časopis]. - ISSN 1337-7094. - Č. 23 (2012), s.

85-88 [vnútrofakult. kateg.: C]

AED Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách

Počet záznamov: 3

AED1 Moravčík, Oliver - Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír - Štefánková, Jana: Výchova a vzdelávanie k

udržateľnému rozvoju na všetkých stupňoch vzdelávania s akcentom na univerzitné vzdelávanie. In:

~ 122 ~

Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie [elektronický zdroj] : II. Stratégia udržateľného

rozvoja. - Trnava : AlumniPress, 2013. - ISBN 978-80-8096-186-2. - CD-ROM, s. 55-73

[vnútrofakult. kateg.: C]

AED2 Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír: Modifikácia udržateľnej tvorby zdieľaných hodnôt - zmena

paradigmy tvorby a rozdeľovania bohatstva na planéte Zem. In: Udržateľné spoločensky

zodpovedné podnikanie [elektronický zdroj] : IV. Perspektívy stratégie udržateľného rozvoja a

stratégie udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania. - Trnava : AlumniPress, 2013. -

ISBN 978-80-8096-186-2. - CD-ROM, s. 19-28 [vnútrofakult. kateg.: C]

AED3 Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír: Udržateľný zisk. In: Udržateľné spoločensky zodpovedné

podnikanie [elektronický zdroj] : II. Stratégia udržateľného rozvoja. - Trnava : AlumniPress, 2013. -

ISBN 978-80-8096-186-2. - CD-ROM, s. 320-324 [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách

Počet záznamov: 27

AFC1 Beňo, Rastislav - Marková, Petra - Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Applying the MTM - logistics

method for material flow analysis in warehouses. In: Carpathian Logistics Congress 2012 :

November 7th - 9th 2012, Priessnitz Spa, Jeseník, Czech Republic. - Ostrava : Tanger, 2012. - ISBN

978-80-87294-33-8. - [1-6] [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC2 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:

Brief characteristic of the current situation in research and education for sustainable development at

higher education institutions - questionnaire survey Part I. In: Innovacionnyje technologii

upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii [elektronický zdroj] : Materialy

V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 26 - 27. 9. 2013. -

Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN 978-5-904122-68-3(1). - ISBN 978-5-904122-69-0(2). - ISBN

978-5-904122-70-6(3). - CD-ROM, s. 16-20, časť 3 [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC3 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:

Brief characteristic of the current situation in research and education for sustainable development at

higher education institutions - questionnaire survey Part II. In: Innovacionnyje technologii

upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii [elektronický zdroj] : Materialy

V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 26 - 27. 9. 2013. -

Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN 978-5-904122-68-3(1). - ISBN 978-5-904122-69-0(2). - ISBN

978-5-904122-70-6(3). - CD-ROM, s. 21-26, časť 3 [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC4 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:

Brief characteristic of the current situation in research and education for sustainable development at

the institute of industrial engineering, management and quality. In: Innovacionnyje technologii

upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii [elektronický zdroj] : Materialy

V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 26 - 27. 9. 2013. -

Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN 978-5-904122-68-3(1). - ISBN 978-5-904122-69-0(2). - ISBN

978-5-904122-70-6(3). - CD-ROM, s. 11-15, časť 3 [vnútrofakult. kateg.: C]

~ 123 ~

AFC5 Moravčík, Oliver - Sekera, Branislav - Beňo, Rastislav - Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír:

Perspectives for Utilization of Multicriteria Decision Methods AHP/ANP to Create a National

Energy Strategy in Terms of Sustainable Development. - článok publikovaný v zborníku: 2012

International Conference on Energy, Environment and Sustainable Development (EESD 2012),

October 12-14, 2012, Jilin, China. - registrovaný: Web of Science, Scopus. In: Advanced Materials

Research. - ISSN 1022-6680(P). - ISSN 1662-8985(E). - Vol. 616-618 : The 2nd International

Conference on Energy, Environment and Sustainable Development (EESD 2012), October 12-14,

2012, China (2013), s. 1585-1590 [vnútrofakult. kateg.: A]

AFC6 Sakál, Peter - Drieniková, Katarína - Fidlerová, Helena - Hrdinová, Gabriela - Mrvová, Ľubica -

Šmida, Ľubomír: Evaluation of the questionnaire survey "Sustainable corporate social

responsibility" at the Faculty of materials science and technology STU Trnava - I. In: Upravlenije

ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 13. Meždunarodnaja naučnaja konferencija, 31.10. -

02.11.2013, Ufa - Pavlovka. - Ufa : UGATU, 2013. - ISBN 978-5-4221-0487-1. - S. 221-224

[vnútrofakult. kateg.: C]

AFC7 Sakál, Peter - Drieniková, Katarína - Fidlerová, Helena - Hrdinová, Gabriela - Mrvová, Ľubica -

Šmida, Ľubomír: Evaluation of the questionnaire survey "Sustainable corporate social

responsibility" at the Faculty of materials science and technology STU Trnava - II. In: Upravlenije

ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 13. Meždunarodnaja naučnaja konferencija, 31.10. -

02.11.2013, Ufa - Pavlovka. - Ufa : UGATU, 2013. - ISBN 978-5-4221-0487-1. - S. 225-228

[vnútrofakult. kateg.: C]

AFC8 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter - Syč, Marek: A possibility of social inclusion

by responsible entrepreneurship in Slovakia. - Kega 037STU-4/2012. In: Annals of DAAAM and

Proceedings of DAAAM Symposium. - ISSN 1726-9679. - Vol. 22, No. 1. Annals of DAAAM for

2011 & Proceedings of the 22nd International DAAAM Symposium "Intelligent Manufacturing &

Automation: Power of Knowledge and Creativity", 23-26th November 2011, Vienna, Austria. -

Vienna : DAAAM International, 2011. - ISBN 978-3-901509-83-4, s. 1601-1602 [vnútrofakult.

kateg.: B]

AFC9 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Contribution to the development of sustainable

corporate social responsibility I. - theoretical basis. In: Innovacionnyje technologii upravlenija

sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii : Materialy V.Vserossijskoj naučno-

praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 24 - 25. 5. 2012. - Ufa : ISEI UNC RAN,

2012. - ISBN 978-5-904122-56-0(I). - ISBN 978-5-904122-63-8. - ISBN 978-5-904122-57-7(II. -

ISBN 978-5-904122-58-4. - S. 23-28, časť III [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC10 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Contribution to the development of sustainable

corporate social responsibility II. - proposals I. In: Innovacionnyje technologii upravlenija sociaľno-

ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii : Materialy V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj

konferencii s meždunarodnym učastijem. 24 - 25. 5. 2012. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2012. - ISBN

978-5-904122-56-0(I). - ISBN 978-5-904122-63-8. - ISBN 978-5-904122-57-7(II. - ISBN 978-5-

904122-58-4. - S. 29-34, časť III [vnútrofakult. kateg.: C]

~ 124 ~

AFC11 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Contribution to the development of sustainable

corporate social responsibility III. - proposals II. In: Innovacionnyje technologii upravlenija

sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii : Materialy V.Vserossijskoj naučno-

praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 24 - 25. 5. 2012. - Ufa : ISEI UNC RAN,

2012. - ISBN 978-5-904122-56-0(I). - ISBN 978-5-904122-63-8. - ISBN 978-5-904122-57-7 (II. -

ISBN 978-5-904122-58-4. - S. 34-38, časť III [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC12 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Corporate social responsibility in the context of

sustainable development of the European Union. In: Problemy funkcionirovanija i razvitija

territoriaľnych sociaľno-ekonomičeskich sistem. : VI.Vserossijskaja naučno-praktičeskaja internet-

konferencija. 15.10 - 15.11.2012, Ufa. Časť I. Časť II. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2012. - ISBN 978-5-

904122-64-5. - ISBN 978-5-904122-65-2 (http://isei-conf2012.ucoz.ru/). - S. 130-134 [vnútrofakult.

kateg.: C]

AFC13 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Identity of industrial enterprises in the context of creating

sustainable shared value I. - corporate identity. (http://isei-konf2013.ucoz.ru/_ld/0/31_Smida_L-

Sakal_P.pdf) In: Problemy funkcionirovanija i razvitija territoriaľnych sociaľno-ekonomičeskich

sistem [elektronický zdroj] : VII.Vserossijskaja naučno-praktičeskaja internet-konferencija. 15.10 -

15.11.2013, Ufa. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN 978-5-904122-79-9 (http://isei-

konf2013.ucoz.ru/load/0-1). - online, s.[5] [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC14 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Identity of industrial enterprises in the context of creating

sustainable shared value II. - creating corporate identity. (http://isei-

konf2013.ucoz.ru/_ld/0/32_Smida_L-Sakal_P.pdf) In: Problemy funkcionirovanija i razvitija

territoriaľnych sociaľno-ekonomičeskich sistem [elektronický zdroj] : VII.Vserossijskaja naučno-

praktičeskaja internet-konferencija. 15.10 - 15.11.2013, Ufa. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN

978-5-904122-79-9 (http://isei-konf2013.ucoz.ru/load/0-1). - online, s.[5] [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC15 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Open business I. Co-thinking within the

noosphere. In: Upravlenije ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 11. Meždunarodnaja

konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži. Sbornik naučnych trudov. 01 - 03. 11. 2011,

Ufa - Krasnousoľsk. - Ufa : UGATU, 2011. - ISBN 978-5-4221-0233-4. - S. 252-254 [vnútrofakult.

kateg.: B]

AFC16 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Open business II. Corporate social

responsibility in conditions of permanent changes. In: Upravlenije ekonomikoj: metody, modeli,

technologii : 11. Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži. Sbornik

naučnych trudov. 01 - 03. 11. 2011, Ufa - Krasnousoľsk. - Ufa : UGATU, 2011. - ISBN 978-5-

4221-0233-4. - S. 254-256 [vnútrofakult. kateg.: B]

AFC17 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Prerequisites for building socially responsible

businesses as a part of a sustainable society within the concept of sustainable development. In:

Innovacionnyje technologii upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii :

Materialy III.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 31 maja -

2 ijunja 2011, Ufa. Časť I. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2011. - ISBN 978-5-904122-49-2. - S. 132-136

[vnútrofakult. kateg.: C]

~ 125 ~

AFC18 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Príspevok k rozvoju udržateľného spoločensky

zodpovedného podnikania. In: In Look Days 2012 [elektronický zdroj] : Zborník z medzinárodnej

vedecko-praktickej konferencie. 23.5.2012, Kyjev. - b.m. : Inter M&K, 2012. - ISBN 978-80-

970118-4-0. - [1-17] [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC19 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Responsible industrial entrepreneurship I. The

shift in social responsibility in terms of vision 2050. - Kega 037STU-4/2012. In: Problemy

funkcionirovanija i razvitija territoriaľnych sociaľno-ekonomičeskich sistem. : V. Vserossijskaja

naučno-praktičeskaja internet-konferencija. 15.10 - 15.11.2011, Ufa. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2011.

- ISBN 978-5-904122-43-0(I). - ISBN 978-5-904122-62-1. - S. 186-191, časť 2 [vnútrofakult.

kateg.: B]

AFC20 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Responsible industrial entrepreneurship II.

Creating the responsibility conception of industrial entrepreneurship in conditions of Slovakia. -

Kega 037STU-4/2012. In: Problemy funkcionirovanija i razvitija territoriaľnych sociaľno-

ekonomičeskich sistem. : V. Vserossijskaja naučno-praktičeskaja internet-konferencija. 15.10 -

15.11.2011, Ufa. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2011. - ISBN 978-5-904122-43-0(I). - ISBN 978-5-

904122-62-1. - S. 191-197, časť 2 [vnútrofakult. kateg.: B]

AFC21 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Socially useful industrial enterprise - towards global sustainability

from local responsibility. In: Radioelektronika, elektrotechnika i energetika : 18. meždunarodnaja

naučno-techničeskaja konferencija studentov i aspirantov, 01 - 02. 03. 2012, Moskva. Tom 3. -

Moskva : Moskovskij energetičeskij institut, 2012. - ISBN 978-5-383-00723-5. - S. 48-49

[vnútrofakult. kateg.: B]

AFC22 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Sustainable creation of shared values in the context of sustainable

corporate social responsibility. In: Innovacionnyje technologii upravlenija sociaľno-ekonomičeskim

razvitijem regionov Rossii [elektronický zdroj] : Materialy V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj

konferencii s meždunarodnym učastijem. 26 - 27. 9. 2013. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN

978-5-904122-68-3(1). - ISBN 978-5-904122-69-0(2). - ISBN 978-5-904122-70-6(3). - CD-ROM,

s. 157-161, časť 3 [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC23 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Sustainable creation of shared values of entrepreneurship in the

context of sustainable corporate social responsibility. In: EESD 2012 : The 2nd International

Conference on Energy, Environment and Sustainable Development, October 12 - 14, 2012, Jilin,

China. - Jilin : Northeast Dianli University, 2012. - [5] [vnútrofakult. kateg.: B]

AFC24 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter - Moravčík, Oliver: Sustainable science in the context of sustainable

development. In: Problemy funkcionirovanija i razvitija territoriaľnych sociaľno-ekonomičeskich

sistem. : VI.Vserossijskaja naučno-praktičeskaja internet-konferencija. 15.10 - 15.11.2012, Ufa.

Časť I. Časť II. - Ufa: ISEI UNC RAN, 2012. - ISBN 978-5-904122-64-5. - ISBN 978-5-904122-

65-2 (http://isei-conf2012.ucoz.ru/). - S. 230-234 [vnútrofakult. kateg.: C]

AFC25 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: The development of flexibility of sustainable

corporate social responsibility - I. In: Upravlenije ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 12.

Meždunarodnaja konferencija posvjaščena 80-letiju Ufimskogo gosudarstvennogo aviacionnogo

~ 126 ~

techničeskogo universiteta. Sbornik naučnych trudov. 31.10. - 02.11.2012 Ufa - Krasnousoľsk. - Ufa

: UGATU, 2012. - ISBN 978-5-4221-0368-3. - S. 234-237 [vnútrofakult. kateg.: B]

AFC26 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: The development of flexibility of sustainable

corporate social responsibility - II. In: Upravlenije ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 12.

Meždunarodnaja konferencija posvjaščena 80-letiju Ufimskogo gosudarstvennogo aviacionnogo

techničeskogo universiteta. Sbornik naučnych trudov. 31.10. - 02.11.2012 Ufa - Krasnousoľsk. - Ufa

: UGATU, 2012. - ISBN 978-5-4221-0368-3. - S. 238-240 [vnútrofakult. kateg.: B]

AFC27 Moravčík, Oliver - Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: The position of sustainable corporate social

responsibility in the process of creating sustainable prosperity in the European Union. In: IEEM

2013 [elektronický zdroj] : The IEEE International Conference on Industrial Engineering and

Engineering Management. 10-13 December 2013 Bangkok, Thailand. - Piscataway : IEEE, 2013. -

ISBN 978-1-4799-0985-8. - CD-ROM, [5] p. [vnútrofakult. kateg.: B]

AFD Publikované príspevky na domácich vedeckých konferenciách

Počet záznamov: 7

AFD1 Beňo, Rastislav - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír: The Time Analysis of

Material Flow with Methods Time Measurement - Contribution to CSR Implementation at the Level

of Industrial - Production I. - článok vyšiel v zborníku: CECOL 2012 [elektronický zdroj] : III

Central European Conference on Logistics. Trnava, SR, 28. - 30. 11. 2012. - Trnava : AlumniPress,

2012. - ISBN 978-80-8096-179-4. - [7]. - registrovaný: Web of Science, Scopus. In: Applied

Mechanics and Materials. - ISSN 1660-9336. - Vol. 309 : 3rd Central European Conference on

Logistics (CECOL 2012), November 28 -30, 2012, Trnava, Slovak Republic (2013). - ISBN 978-3-

03785-636-9, s. 302-308 [vnútrofakult. kateg.: A]

AFD2 Beňo, Rastislav - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír: The Time Analysis of

Material Flow with Methods Time Measurement - Contribution to CSR Implementation at the Level

of Industrial - Production II. - článok vyšiel v zborníku: CECOL 2012 [elektronický zdroj] : III

Central European Conference on Logistics. Trnava, SR, 28. - 30. 11. 2012. - Trnava : AlumniPress,

2012. - ISBN 978-80-8096-179-4. - [7]. - registrovaný: Web of Science, Scopus. In: Applied

Mechanics and Materials. - ISSN 1660-9336. - Vol. 309 : 3rd Central European Conference on

Logistics (CECOL 2012), November 28 -30, 2012, Trnava, Slovak Republic (2013). - ISBN 978-3-

03785-636-9, s. 309-315 [vnútrofakult. kateg.: A]

AFD3 Moravčík, Oliver - Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Postavenie udržateľného spoločensky

zodpovedného podnikania v procese vytvárania udržateľnej prosperity Európskej únie. In: In Look

Days 2013 [elektronický zdroj] : 7. ročník medzinárodnej vedecko-praktickej konferencie.

Smrekovica 12.-13.9.2013. - Košice : Inter M&K, 2013. - ISBN 978-80-970118-5-7. - CD-ROM,

s.[8] [vnútrofakult. kateg.: C]

AFD4 Sakál, Peter - Drieniková, Katarína - Fidlerová, Helena - Hrdinová, Gabriela - Mrvová, Ľubica -

Šmida, Ľubomír: Zhodnotenie doterajších výsledkov riešenia grantovej úlohy Kega č. 037 STU-

4/2012: "Implementácia predmetu "Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie" do študijného

programu Priemyselné manažérstvo na druhom stupni na MTF STU Trnava. In: In Look Days 2013

~ 127 ~

[elektronický zdroj] : 7. ročník medzinárodnej vedecko-praktickej konferencie. Smrekovica 12.-

13.9.2013. - Košice : Inter M&K, 2013. - ISBN 978-80-970118-5-7. - CD-ROM, s.[9] [vnútrofakult.

kateg.: C]

AFD5 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Inovatívne spolu-myslenie spoločensky

zodpovedného podnikania v podmienkach permanentných zmien. In: Výkonnosť organizácie.

Prístupy k zvyšovaniu výkonnosti organizácie : Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej

konferencie. Vysoké Tatry 2011. - Poprad : Výskumný ústav ekonomiky a manažmentu v Poprade,

2011. - ISBN 978-80-970458-3-8. - S. 263-272 [vnútrofakult. kateg.: C]

AFD6 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Predpoklady budovania spoločensky

zodpovedného podnikania ako súčasti udržateľnej spoločnosti v zmysle konceptu udržateľného

rozvoja. - článok publikovaný v časopise Transfer inovácií 21/2011, ISSN 1337-7094, str. 198-203.

In: Nové trendy v manažérstve kvality [elektronický zdroj] : 4. ročník medzinárodného vedeckého

seminára, 12 - 13 apríl 2011, Trnava. - Trnava : AlumniPress, 2011. - ISBN 978-80-8096-143-5. - S.

257-262 [vnútrofakult. kateg.: C]

AFD7 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Strategic flexibility of sustainable corporate social responsibility. In:

CO-MAT-TECH 2012 [elektronický zdroj] : 20th International Scientific Conference. Global Crises

- Opportunities and Threats. October 10 - 12, 2012, Trnava, Slovak Republic. - Trnava :

AlumniPress, 2012. - ISBN 978-80-8096-180-0. - S. 260-267 [vnútrofakult. kateg.: C]

AFG Abstrakty príspevkov zo zahraničných konferencií

Počet záznamov: 1

AFG1 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: The proposal of the system of sustainable creation of shared values

in the context of sustainable corporate social responsibility. In: Radioelektronika, elektrotechnika i

energetika : 19. meždunarodnaja naučno-techničeskaja konferencija studentov i aspirantov, 28. 02. -

01. 03. 2013, Moskva. Tom 3. - Moskva : Moskovskij energetičeskij institut, 2013. - ISBN 978-5-

383-00838-6. - p. 29 [vnútrofakult. kateg.: neuv.]

BED Odborné práce v domácich recenzovaných zborníkoch (konferenčných aj nekonferenčných)

Počet záznamov: 1

BED1 Sakál, Peter - Božiková, Lucia - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Kortiš, Marián - Naňo,

Tomáš - Syč, Marek - Šmida, Ľubomír: Kreovanie podnikovej koncepcie spoločenskej

zodpovednosti na báze radikálnych zodpovednostných koncepcií. - článok je publikovaný aj v

časopise Procesný manažér, ISSN 1336-8680, roč. VII, č. 1, 2012, str. 22-33. In: Procesné riadenie

2011 : Zborník prednášok a príspevkov z medzinárodnej odbornej konferencie, Stará Lesná, 17. -

18. 10. 2011. - : Slovenská asociácia procesného riadenia, 2011. - ISBN 978-80-969519-6-3. - S. 1-

14 [vnútrofakult. kateg.: C]

~ 128 ~

BEF Odborné práce v domácich nerecenzovaných zborníkoch (konferenčných aj nekonferenčných)

Počet záznamov: 1

BEF1 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Rozvoj flexibility udržateľného spoločensky zodpovedného

podnikania. In: Procesné riadenie 2012 : Zborník prednášok a príspevkov z medzinárodnej odbornej

konferencie, Zemplínska Šírava 18.10.-19.10.2012. - Košice : Slovenská asociácia procesného

riadenia, 2012. - ISBN 978-80-969519-7-0. - [11] [vnútrofakult. kateg.: D]

_______________________________________________________________________________________

Počet záznamov spolu: 55

~ 129 ~

ZOZNAM CITAČNÝCH OHLASOV NA PUBLIKOVANÉ PRÍSPEVKY

DOKTORANDA K 07.01.2014

O1 Citácie v zahraničných publikáciách registrované v citačných indexoch Web of Science a databáze

SCOPUS

Počet záznamov: 1

AFD6 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Predpoklady budovania spoločensky

zodpovedného podnikania ako súčasti udržateľnej spoločnosti v zmysle konceptu udržateľného

rozvoja. - článok publikovaný v časopise Transfer inovácií 21/2011, ISSN 1337-7094, str. 198-203.

In: Nové trendy v manažérstve kvality [elektronický zdroj] : 4. ročník medzinárodného vedeckého

seminára, 12 - 13 apríl 2011, Trnava. - Trnava : AlumniPress, 2011. - ISBN 978-80-8096-143-5. - S.

257-262 [vnútrofakult. kateg.: C]

[o1] x2013 Bezáková, Zuzana: Green computing practices as a part of the way to the sustainable

development. In: IFIP Advances in Information and Communication Technology. - : Springer

Verlag ; . - ISSN 1868-4238. - Vol. 413, IFIP Advances in information and communication

technology : 11 International symposium on environmental software systems, ISESS 2013,

Neusiedl am See, Austra, 9-11 October 2013. - , 2013. - ISBN 978-364241150-2, s. 579-587.

O3 Citácie v zahraničných publikáciách neregistrované v citačných indexoch

Počet záznamov: 4

AFD5 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Inovatívne spolu-myslenie spoločensky

zodpovedného podnikania v podmienkach permanentných zmien. In: Výkonnosť organizácie.

Prístupy k zvyšovaniu výkonnosti organizácie : Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej

konferencie. Vysoké Tatry 2011. - Poprad : Výskumný ústav ekonomiky a manažmentu v Poprade,

2011. - ISBN 978-80-970458-3-8. - S. 263-272 [vnútrofakult. kateg.: C]

[o3] x2013 Petráš, Rastislav - Šnircová, Jana: Acceleration programs as a tool for support

sustainable development. In: Upravlenije ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 13.

Meždunarodnaja naučnaja konferencija, 31.10. - 02.11.2013, Ufa - Pavlovka. - Ufa :

UGATU, 2013. - ISBN 978-5-4221-0487-1. - S. 229-232.

[o3] x2013 Petráš, Rastislav - Šnircová, Jana: Business Angels - Possible Source of Finance for

the Development of the Company in Conditions of Sustainable Development and Corporate

Social Responsibility. In: Recent Advances in Economics and Business Administration :

proceedings of the 2013 International Conference on Economics and Business

Administration (EBA 2013). Rhodes Island, Greece, July 16 - 19, 2013. - : b.v.ú., 2013. -

ISBN 978-1-61804-198-2. - S. 219-222.

[o3] x2013 Petráš, Rastislav - Šnircová, Jana: Business angels as appropriate source of finance

for small innovative companies applying corporate social responsibility. In: Innovacionnyje

technologii upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii [elektronický

zdroj] : Materialy V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym

~ 130 ~

učastijem. 26 - 27. 9. 2013. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN 978-5-904122-68-3(1). -

ISBN 978-5-904122-69-0(2). - ISBN 978-5-904122-70-6(3). - CD-ROM, s. 152-156, časť 3.

AFD6 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Predpoklady budovania spoločensky

zodpovedného podnikania ako súčasti udržateľnej spoločnosti v zmysle konceptu udržateľného

rozvoja. - článok publikovaný v časopise Transfer inovácií 21/2011, ISSN 1337-7094, str. 198-203.

In: Nové trendy v manažérstve kvality [elektronický zdroj] : 4. ročník medzinárodného vedeckého

seminára, 12 - 13 apríl 2011, Trnava. - Trnava : AlumniPress, 2011. - ISBN 978-80-8096-143-5. - S.

257-262 [vnútrofakult. kateg.: C]

[o3] x2012 Bezáková, Zuzana: Marketingová komunikácia pri zavádzaní zelených inovácií. In:

Mezinárodní Masarykova konference pro doktorandy a mladé vědecké pracovníky 2012

(MMK 2012) : Sborník příspěvku z mezinárodní vědecké konference; 10.-14.prosince 2012,

Hradec Králové. - Hradec Králové: Magnanimitas, 2012. - ISBN 978-80-905243-3-0. - S.

881-886.

O4 Citácie v domácich publikáciách neregistrované v citačných indexoch

Počet záznamov: 6

AFD5 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Inovatívne spolu-myslenie spoločensky

zodpovedného podnikania v podmienkach permanentných zmien. In: Výkonnosť organizácie.

Prístupy k zvyšovaniu výkonnosti organizácie : Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej

konferencie. Vysoké Tatry 2011. - Poprad : Výskumný ústav ekonomiky a manažmentu v Poprade,

2011. - ISBN 978-80-970458-3-8. - S. 263-272 [vnútrofakult. kateg.: C]

[o4] x2011 Závadský, Ján - Kuchárová Mačkayová, Veronika - Závadská, Zuzana: Manažment :

Teoretické aspekty vybraných manažérskych procesov. - Bratislava : Slovenský komitét pre

vedecké riadenie ZSVTS, 2011. - ISBN 978-80-970684-0-0.

[o4] x2011 Závadská, Zuzana - Kuchárová Mačkayová, Veronika: Plánovanie ako bazálny

manažérsky proces. In: Výkonnosť podniku. - ISSN 1338-435X. - Roč. 1, č. 3 (2011), s. 55-62.

[o4] x2012 Závadský, Ján: Plánovanie. In: Manažment I : ako plánovať, organizovať a

rozhodovať. Historické a moderné aspekty manažmentu. - Bratislava : Iura Edition, 2012. -

(Ekonómia; 439.). - ISBN 978-80-8078-513-0. - S. 48-80.

[o4] x2012 Závadská, Zuzana - Závadský, Ján: Proces plánovania v spoločensky zodpovednom

podniku. In: In Look Days 2012 [elektronický zdroj] : Zborník z medzinárodnej vedecko-

praktickej konferencie. 23.5.2012, Kyjev. - b.m. : Inter M&K, 2012. - ISBN 978-80-970118-

4-0.

[o4] x2012 Závadský, Ján - Závadská, Zuzana: Tvorba osobných cieľov zamestnancov ako súčasť

procesu plánovania v spoločensky zodpovednom podniku. In: Ľudské zdroje a kreatívny

priemysel. - Trenčín : Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov, Trenčianska univerzita

Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 2012. - ISBN 978-80-8075-535-5. - S. 56-63.

AFD6 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Predpoklady budovania spoločensky

zodpovedného podnikania ako súčasti udržateľnej spoločnosti v zmysle konceptu udržateľného

rozvoja. - článok publikovaný v časopise Transfer inovácií 21/2011, ISSN 1337-7094, str. 198-203.

~ 131 ~

In: Nové trendy v manažérstve kvality [elektronický zdroj] : 4. ročník medzinárodného vedeckého

seminára, 12 - 13 apríl 2011, Trnava. - Trnava : AlumniPress, 2011. - ISBN 978-80-8096-143-5. - S.

257-262 [vnútrofakult. kateg.: C]

[o4] x2012 Antošová, Mária: Strategický manažment a rozhodovanie. - Bratislava: Iura Edition,

2012. - ISBN 978-80-8078-530-7.

_______________________________________________________________________________________

Počet záznamov spolu: 11

PRÍLOHY

Príloha A - Top 100 ekonomík sveta (Tóth, 2009)

KRAJINA/ KORPORÁCIA HDP/PREDAJ (V MIL. USD)

1. Európska únia 13 446 050

2. Spojené štáty americké 12 485 725

3. Japonsko 4 571 314

4. Nemecko 2 797 343

5. Čína 2 224 811

6. Veľká Británia 2 201 473

7. Francúzsko 2 105 864

8. Írsko 1 997 222

9. Taliansko 1 766 180

10. Kanada 1 130 208

11. Španielsko 1 126 565

12. Južná Kórea 793 070

13. Brazília 792 683

14. India 775 410

15. Mexiko 768 437

16. Rusko 766 180

17. Austrália 707 992

18. Holandsko 625 271

19. Belgicko 372 091

20. Švajčiarsko 367 513

21. Turecko 362 461

22. Švédsko 358 819

23. Taiwan 346 141

24. Saudská Arábia 307 770

25. Rakúsko 307 036

26. Poľsko 300 533

27. Nórsko 296 017

28. Wal-Mart 285 220

29. British Petroleum 285 060

30. Indonézia 276 004

31. Royal Dutch/Schell Group 265 190

32. ExxonMobil 263 990

33. Dánsko 259 746

34. Južná Afrika 239 144

35. Grécko 222 878

36. Irán 196 409

37. Fínsko 193 491

38. General Motors 193 450

39. DaimlerChrysler 192 750

40. Portugalsko 183 436

41. Argentína 181 622

42. Hong Kong 177 723

43. Ford Motor 170 840

44. Thajsko 168 744

45. Toyota Motor 165 680

46. General Electric 152 360

47. ChevronTexaco 142 900

48. Spojené arabské emiráty 133 768

49. Venezuela 132 848

50. Total 131 640

51. Malajzia 130 796

52. Česká republika 123 603

53. Izrael 123 526

54. Kolumbia 122 269

55. ConocoPhillips 118 720

56. Pakistan 118 472

57. Singapur 117 882

58. Čile 113 956

59. Allianz 112 350

60. Maďarsko 109 483

61. Nový Zéland 108 547

62. Citigroup 108 280

63. Nippon Tel & Tel 106 300

64. Alžírsko 102 026

65. Nigéria 99 147

66. Rumunsko 98 566

67. AXA Group 97 920

68. Filipíny 97 653

69. IBM 96 290

70. American Intl Group 95 040

71. Siemens Group 93 490

72. Egypt 93 045

73. ING Group 92 010

74. Carrefour Group 88 660

75. Hewlett-Packard 81 850

76. Ukrajina 81 644

77. ENI 79 310

78. Peru 78 576

79. Honda Motor 78 200

80. Kuvajt 74 598

81. Berkshire Hathaway 74 210

82. Generali Group 73 200

83. Home Depot 73 090

84. Verizon Commun 71 280

85. Nissan Motor 71 170

86. Nestlé 70 950

87. Deutsche Telekom 70 240

88. Bank of America 65 450

89. Aviva 64 610

90. France Telekom 63 980

91. Altria Group 63 960

92. Crédit Agricole 63 350

93. HSBC Group 62 970

94. Fortis 62 270

95. UBS 62 220

96. Bangladéš 61 218

97. Credit Suisse Group 58 780

98. Zurich Financial Services 56 300

99. Kazachstan 56 088

100. Renault Group 55 240

Príloha B - Certifikát zodpovedného podnikania za úspešné absolvovanie kvízu o SZP,

udelený podnikom Hewlett – Packard a asociáciou Junior Achievement – Young

Enterprise Europe

Príloha C - Certifikát o absolvovaní kurzu „PODNIKAJTE ZODPOVEDNE“, udelený

združením Business Leaders Forum a Nadáciou Pontis

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaný Ing. Ľubomír Šmida čestne vyhlasujem, že som projekt dizertačnej práce

pod názvom „Návrh systému (modelu) tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt

priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným podnikaním“

vypracoval na základe poznatkov získaných počas štúdia a informácií z dostupnej

literatúry uvedenej v práci.

Uvedenú prácu som vypracoval pod vedením prof. Ing. Petra Sakála, CSc.

Táto práca je súčasťou projektu KEGA č. 037STU-4/2012 „Zavedenie predmetu

„Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné

manažérstvo na II. stupni MTF STU Trnava.“

V Trnave dňa 28.01.2014

__________________

Ing. Ľubomír Šmida