SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Materiálovotechnologická fakulta v Trnave

Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu

HABILITAČNÁ PRÁCA

Environmentálne orientovaný personálny manažment priemyselného podniku

Trnava, december 2004 Ing. Bartolomej Hajnik, PhD.

Č e s t n é p r e h l á s e n i e Čestne prehlasujem, že habilitačnú prácu som vypracoval samostatne na základe uvedenej literatúry. Trnava, december 2004 Ing. Bartolomej Hajnik, PhD.

P o ď a k o v a n i e Ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli pri spracovaní habilitačnej práce. Menovite

Doc. Ing. Petrovi Sakálovi, CSc., Doc. Ing. Milošovi Čambálovi, CSc. a ďalším

pracovníkom Katedry priemyselného inžinierstva a manažmentu MtF STU v Trnava

za cenné rady, Doc. Ing. Ivanovi Jurčovi, CSc. za vytvorenie pomienok,

pracovníčkam knižnice ŠIS MtF v Trnave za ochotu a mnohým ďalším priateľom

a kolegom za podporu.

Abstrakt Habilitačná práca má názov Environmentálne orientovaný personálny manažment priemyselného podniku a bola spracovaná počas môjho pôsobenia na Detašovanom pracovisku Materiálovotechnologickej fakulty (MtF) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Dubnici nad Váhom a na Katedre priemyselného inžinierstva a manažmentu MtF STU v Trnave. Habilitačná práca má 9 kapitol vrátane úvodu a záveru. Úvod (prvá kapitola) zdôrazňuje nevyhnutnosť zmeny doterajšieho vzťahu človeka k prírode ako k celku a k životnému prostrediu (ŽP) zvlášť. Druhá kapitola je formulácia hlavného a čiastkových cieľov habilitačnej práce a použité metódy pri riešení. Tretia kapitola je teoretickým východiskom habilitačnej práce a pojednáva o dostupných poznatkoch o ŽP spracovaných rôznymi autormi, o ochrane ŽP v Slovenskej republike (SR), o úlohách školstva pri riešení problémov ŽP a o poskytovaní štátnej pomoci na ŽP v SR. Štvrtá kapitola uvádza vybrané pojmy a definície z environmentalistiky a systému environmentálneho manažérstva (EMS). Súčasťou tejto kapitoly sú zložky procesu budovania a údržby EMS. Piata kapitola má názov environmentálne orientovaný personálny manažment (EOPM). Táto kapitola uvádza teoretické východiská personálneho manažmentu, návrh definície EOPM, nové normy ISO 9000:2000 a ich vzťah k ISO 14000, postup zavádzania EMS so zvýraznením prípravy pracovníkov v EOPM a vzájomné väzby personálneho, environmentálneho a bezpečnostne orientovaného manažmentu. Šiesta kapitola uvádza poznatky podnikov SR zo zavádzania EMS, konkrétne Matador, a. s. Púchov, Slovnaft, a. s. Bratislava a VUNAR, a. s. Nové Zámky. Siedma kapitola obsahuje návrh metodického postupu personálnej práce v rámci EMS priemyselného podniku. Metodický postup vychádza z podnikateľskej misie k navrhnutiu environmentálne orientovanej personálnej stratégie (EOPS), k navrhnutiu environmentálne orientovaného personálneho plánu (EOPP) a vyústením sú návrhy čiastkových programov, ktoré vytvoria podporné oblasti EOPS. Súčasťou tejto kapitoly sú:

- návrh programu získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov v zmysle environmentálnej orientácie spoločnosti, - návrh programu vzdelávania pracovníkov pri zavádzaní, udržiavaní a rozvíjaní EMS, - návrh programu hodnotenia pracovníkov v spoločnostiach so zavedeným

EMS,

- návrh programu prípravy personálnych rezerv pre naplnenie EMS, - návrh programu kariérového postupu v rámci EMS spoločnosti.

Ôsma kapitola (záver) sa zaoberá zvýraznením environmentálnych princípov do nástrojov riadenia, najmä v priemyselných odvetviach. Plnenie základných funkcií podniku najviac ovplyvňujú ľudské zdroje, personál podniku. Kvalita a kvalifikovanosť personálu musí byť preto v centre pozornosti vrcholového manažmentu spoločnosti.

Deviata kapitola obsahuje prínosy habilitačnej práce, vyhodnotenie hlavného

a čiastkových a cieľov práce ako aj vyslovenie presvedčenia, že uvedené návrhy prispejú k doplneniu, resp. obohateniu teórie v oblasti systému environmentálneho manažérstva a k orientácii spoločností, ktoré zavádzajú, resp. majú zavedený alebo zdokonaľujú EMS.

Zoznam použitých skratiek a. s. - akciová spoločnosť

asquis - získať, nadobudnúť

BOZP - bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

BSK - biochemická spotreba kyslíka

CEHOVT - Centrum environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov a

technológií

CAD - Computer aided designe (počítačová podpora pri navrhovaní)

ČR - Česká republika

ČSN - Československá štátna norma

DDP - doktorandská dizertačná práca

DEC - dlhodobé environmentálne ciele

DŽ - doba životnosti

E - environmentálny

EA - environmentálny aspekt

ED - environmentálny dopad

EOPM - environmentálne orientovaný personálny manažment

EOPP - environmentálne orientovaný personálny plán

EOPS - environmentálne orientovaná personálna stratégia

EU - Európska únia

EHV - environmentálne hodnotenie výrobkov

EN - Európska norma

EP - environmentálna politika

EVV - environmentálne vhodné výrobky

EV - environmentálny vplyv

ESP - environmentálne správanie podniku

ES - Európske spoločenstvá

EMAS - Environmental Management and Audit Scheme - Program ES

o environmentálnom riadení a audite

EMS - Environmental Management System - Environmentálny systém

riadenia

EZ - environmentálna zodpovednosť

GMO - geneticky modifikované organizmy

GR - generálny riaditeľ

HDP - hrubý domáci produkt

HOL. - Holandsko

HIM - hmotný investičný majetok

HSMR - Health and Safety Management System - Manažment BOZP

CHSK - chemická spotreba kyslíka

ISO - International Organisation form Standardisation - Medzinárodná

organizácia pre štandardizáciu

IČ - investičná činnosť

ICC - International Chamber of Commercee - Medzinárodná obchodná

komora

IS - informačné systémy

K - koniec (vývojového diagramu)

KEC - krátkodobé environmentálne ciele

MŠ - Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

MŽP SR - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

MtF STU - Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity

mit. ton - miliónov ton

NEAP - Národný environmentálny akčný program

NL - nerozpustné látky

NO - nebezpečný odpad

NP - Národný program

obr. č. - obrázok číslo

OŽP - ochrana životného prostredia

OSN - Organizácia spojených národov

OZ - odštepný závod

PIS - personálny informačný systém

PO - požiarna ochrana

PM - personálny manažment

PHM - pohonné hmoty

PP - pracovné prostriedky

SR - Slovenská republika

SRN - Spolková republika Nemecko

STN - Slovenská technická norma

SAŽP - Slovenská agentúra životného prostredia

STU - Slovenská technická univerzita

s. r. o. - spoločnosť s ručením obmedzený,

SoŽP - starostivosť o životné prostredie

SOV - Stredné odborné učilište

ŠR - štátny rozpočet

QMS - Quality Management System - Systém riadenia kvality

tab. č. - tabuľka číslo

TUR - trvalo udržateľný rozvoj

ÚOČ - údržbársko opravárenská činnosť

UNCED - United Nations Conference on Environment and Development -

Konferencia OSN o životnom prostredí a vývoji

UNEP - United Nations Environment Programme - Program OSN pre ŽP

Z - začiatok (vývojového diagramu)

ZL - znečisťujúce látky

Z. z. - Zbierka zákonov

ŽC - životný cyklus

ŽP - životné prostredie

O B S A H

1. Úvod ................................................................................................................................ 2. Formulácia cieľov habilitačnej práce použité metódy pri riešení ........................................................................................................................ 3. Ochrana životného prostredia ...................................................................................... 7

3.1 Vybrané pojmy z ochrany ŽP(príroda,prostredie,ŽP)........................................ 3.2 Trvalo udržateľný rozvoj - riešenie problémov ľudstva ................................... 10

3.3 Ochrana životného prostredia v Slovenskej republike .................................... 13

3.4 Úloha školstva pri riešení problémov životného prostredia ........................... 3.5 Poskytovanie štátnej pomoci na životné prostredie v SR ............................... 18

4. Základné pojmy environmentalistiky a systému environmentálneho manažérstva ................................................................................................................. 23

4.1 Základné pojmy environmentalistiky ............................................................... 23

4.2 Základné pojmy a definície systému environmentálneho manažérstva....... 26

4.3 Podstata,význam a ciele systému environmentálneho manažérstva ............ 4.4 Zložky procesu budovania a údržby EMS ........................................................ 4.4.1 Environmentálna politika ..........................................................................

30 33 34

4.4.2 Plánovanie ................................................................................................. 36

4.4.3 Zavedenie a prevádzka ............................................................................. 4.4.4 Kontrola a nápravná činnosť.................................................................... 4.4.5 Preskúmanie manažmentom .................................................................... 43

4.5 Postup budovania EMS podniku ...................................................................... 4.6 Proces certifikácie EMS ..................................................................................... 4.7 Legislatívna a normatívna základňa budovania EMS ..................................... 4.8 EMAS ................................................................................................................... 5. Environmentálne orientovaný personálny manažment ........................................... 5.1 Personálny manažment, jeho ciele a činnosti ................................................. 5.2 Environmentálne orientovaný personálny manažment .................................. 5.3 Príprava pracovníkov, povedomie a spôsobilosť podľa normy ISO ............. 5.4 Nové normy ISO 9000:2000 a ich vzťah k ISO 14000 ....................................... 68

5.5 Vzdelávanie ľudských zdrojov pre EMS ........................................................... 5.6 Vzájomné väzby personálneho, environmentálneho a bezpečnostne orientovaného manažmentu ...................................................

1

3

7

17

39 42

44 47 48 52 58 58 62 63

69

73

6. Poznatky z podnikov SR zo zavádzania systému environmentálneho manažérstva .................................................................................................................. 76

6.1 Matador, a. s. Púchov ......................................................................................... 76

6.1.1 Environmentálna politika Matador, a. s. Púchov ................................ 78

6.1.2 Environmentálne plánovanie ................................................................ 79

6.1.3 Zavedenie a prevádzka v podmienkach Matador, a. s. Púchov ......... 82

6.2 Slovnaft, a. s. Bratislava .................................................................................... 85

6.2.1 Environmentálna politika Slovnaft, a. s. Bratislava ........................... 88

6.2.2 Environmentálne plánovanie ............................................................... 88

6.2.3 Zavedenie a prevádzka v podmienkach Slovnaft, a. s. Bratislava ... 89

6.3 VUNAR, a. s. Nové Zámky ................................................................................. 91

7. Návrh metodického postupu personálnej práce v rámci EMS priemyselného podniku ........................................................................ 93

7.1 Environmentálne orientovaná personálna stratégia ako súčasť podnikovej stratégie (EOPS)............................................................................ 7.2 Metódy a taktíky pri tvorbe EOPS.................................................................... 7.3 Návrh postupu tvorby environmentálne orientovaného

98

personálneho plánu (EOPP).............................................................................. 7.4 Návrh programov pre naplnenie EOPP ............................................................

102

7.5 Návrh programu získavania,výberu a rozmiestňovania pracovníkov v zmysle environmentálnej orientácie spoločnosti ........................................ 7.5.1 Postup pri získavaní, výbere a rozmiestňovaní pracovníkov v zmysle environmentálnej orientácie spoločnosti ........................... 7.5.2 Zdroje uchádzačov a metódy získavania pracovníkov ....................... 7.5.3 Vedenie dokumentácie a záznamov, zodpovednosť za organizáciu a riadenie získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov ....... 111

7.5.4 Postup pri vytvorení tímu EMS ........................................................... 112

7.6 Návrh programu vzdelávania pracovníkov pri zavádzaní, udržiavaní a rozvíjaní EMS ................................................................... 7.6.1 Postup pri zabezpečení vzdelávania pracovníkov ............................. 7.6.2 Realizácia vzdelávacích aktivít .............................................................. 7.6.3 Kontrola plánu vzdelávacích aktivít, dokumentovanie vzdelávania .. 119

7.6.4 Vyhodnotenie programu vzdelávania ................................................... 119

7.7 Návrh programu hodnotenia pracovníkov v spoločnostiach, ktoré hodlajú zaviesť, resp. majú zavedený a neustále zdokonaľujú EMS ............ 7.7.1 Postup pri zabezpečení programu hodnotenia pracovníkov ............ 7.7.2 Analýza cieľov hodnotenia pracovníkov, určenie kritérií a metód.................................................................................................... 7.7.3 Organizácia a stanovenie intervalov hodnotenia ................................. 7.7.4 Príprava subjektov hodnotenia a realizácia programu hodnotenia....

93

106

107

107 109

115 115 117

120 120

121 123 124

7.8 Návrh programu prípravy personálnych rezerv pre naplnenie EMS............... 7.8.1 Postup pri zabezpečovaní programu prípravy personálnych rezerv .............................................................................. 126 7.8.2 Návrh kandidáta na výberové konanie .................................................. 7.8.3 Proces prípravy personálnej rezervy .................................................... 7.8.4 Vyhodnotenie a ukončenie procesu prípravy personálnych rezerv .............................................................................. 7.9 Návrh programu kariérového postupu v rámci EMS spoločnosti ................... 7.9.1 Postup pri spracovaní plánu pracovnej kariéry kandidáta ................. 7.9.2 Individuálne zhodnotenie pracovníka ................................................... 7.9.3 Hodnotenie pracovnej výkonnosti kandidáta ....................................... 7.9.4 Vyhodnotenie a ukončenie programu kariérového postupu .............. 8. Záver ................................................................................................................................ 9. Prínosy habilitačnej práce .............................................................................................

125

126 129

130 132 132 133 136 136 137

139

Zoznam použitej literatúry ............................................................................................ 141

Zoznam príloh .................................................................................................................. 154

1. Úvod

Globálne a s nimi úzko súvisiace národné problémy zmien v životnom prostredí (ŽP) vstúpili v ostatnom období do pozornosti odborníkov, pracovníkov priemyselných podnikov aj verejnosti.

Aktuálnosť a nevyhnutnosť razantnej zmeny v prístupe k otázkam tvorby a ochrany ŽP (okrem súčasného stavu ŽP) determinuje celý rad ďalších významných faktorov [39]: • rýchle tempo zhoršovania parametrov ŽP až k hranici ohrozovania života na

Zemi, • nevyhnutnosť reagovať (preventívne) na vývojové tendencie populácie a jej

potrieb, • potreba riešiť aj „dlhy minulosti“ (potreba aj ekologickej transformácie

v ekonomicky sa transformujúcich krajinách strednej a východnej Európy), • veľmi dlhý čas potrebný na obnovu ekologickej rovnováhy na našej planéte, • dlhodobosť procesu zmien vzťahu ľudí a ich ekonomických aktivít (ekonomického

systému) k ŽP, • rýchle tempo znižovania zásob surovín a palív a z toho vyplývajúca vízia poklesu

priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie.

Ochrana ŽP je pre našu ekonomiku nevyhnutnosťou, lebo vytvára priestor, ktorému venuje zvýšenú pozornosť aj Európska únia (EÚ). Vstup krajín strednej a východnej Európy určite ešte viac oživí trh s environmentálnymi technológiami na dlhé roky dopredu. Slovenským podnikom sa iste oplatí čo najskôr reagovať na nové výzvy k ochrane ŽP. Investície do rozširovania a modernizácie podnikov by mali už teraz, aj keď Slovensko ešte celkom neprevzalo európsku legislatívu zohľadňovať záväzné hraničné hodnoty, najvyššiu prípustnú koncentráciu znečisťujúcich látok, ktoré platia v EÚ. V práci [8] je uvedené: "...odstránením alebo znížením množstva havárií a nehôd, ktoré poškodzujú ŽP, dochádza k úsporám na pokutách či iných sankciách...".

Úsilie nových členských krajín EÚ vytvára tlak nielen na tieto krajiny, ale aj na samotné členské štáty a Európsku komisiu. Cieľom Európskeho spoločenstva (ES) je posilňovať hospodársku a sociálnu súdržnosť. Je preto potrebné znižovať rozdiely v ekonomickom a sociálnom rozvoji medzi členskými štátmi EÚ a novými členmi. Znamená to aj zabezpečiť vysokú úroveň ochrany a zlepšovania ŽP. Dosiahnutie súladu s environmentálnym právom a štandardmi EÚ je jednou z podmienok etablovania sa SR a ostatných prístupových krajín v podmienkach EÚ. Analýza stavu ŽP v prístupových krajinách a teda aj v SR za uplynulé roky poukázala na značné rozdiely v kvalite a ochrane ŽP. Najväčšie nedostatky sa zistili v oblasti vodného a odpadového hospodárstva a ochrany ovzdušia. V dôsledku dlhodobého zanedbávania investícií do nevyhnutnej infraštruktúry, väčšina

1

existujúcich verejných vodovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, spaľovní komunálneho a nebezpečného odpadu, skládok odpadu atď. nevyhovuje normám EÚ alebo je ich kapacita nedostatočná. Na problémy v oblasti ŽP upozornila Európska komisia v dokumentoch Agenda 2000 [20]. Kde hľadať cesty riešení z uvedenej situácie? Okrem materiálnych a finančných zdrojov je potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť ako doposiaľ ľudským zdrojom. Dôležitým prvkom nielen v podnikoch, ale vo všetkých sférach a odvetviach, v celej spoločnosti zohráva výchova a vzdelávanie ľudských zdrojov v oblasti životného prostredia. Tu treba zdôrazniť, že výchova a vzdelávanie je proces, ktorý nemôže byť ukončený nadobudnutím príslušného stupňa vzdelania, ale prebieha počas celého aktívneho pracovného veku jednotlivca i po jeho uplynutí. Ďalšiu kľúčovú úlohu zohráva aj motivácia pracovníkov k environmentálnemu povedomiu a samozrejme ich morálne a hmotné hodnotenie. Pre zabezpečovanie činností a procesov výrobného, marketingového, obchodného a ekonomického charakteru je nevyhnutná účinná interná a externá komunikácia, ktorá veľmi zreteľne vystúpi do popredia pri rozhodnutí spoločnosti zaviesť, rozvíjať a zdokonaľovať environmentálnu orientáciu. V tomto momente sa prioritou pre spoločnosť stane organizačné zabezpečenie systému environmentálneho manažérstva, ktoré je nemysliteľné bez kvalitných ľudských zdrojov. Cieľom našich podnikov sa musia stať kvalitné, environmentálne vhodné a bezpečnostne spôsobilé výrobky, resp. poskytované služby. Vyžaduje to od nás nielen naše smerovanie do európskych ekonomických a spoločenských štruktúr, ale celosvetový trend trvalo udržateľného rozvoja. Slovenská republika musí v oblasti ŽP trvale presadzovať rámcovú legislatívu v oblasti kvality vody, hospodárenia s odpadmi, integrovanej kontroly predchádzania znečisťovaniu, ochrany a kvality ovzdušia a k týmto náročným cieľom potrebuje uvedomelé ľudské zdroje. Výzva k zmene doterajšieho vzťahu človeka k prírode ako k celku a k ŽP zvlášť je výzvou k zodpovednosti človeka za seba, za budúcnosť podnikov, národného hospodárstva a štátu. Je výzvou pre obnovu mravného potenciálu a rovnocenný partnerský vzťah medzi svetom človeka a svetom prírody.

2

2. Formulácia cieľov habilitačnej práce, použité metódy pri riešení

Predkladaná habilitačná práca vznikla počas môjho pôsobenia na Detašovanom pracovisku MtF STU v Dubnici nad Váhom a na Katedre priemyselného inžinierstva a manažmentu MtF STU v Trnave pri riešení úloh inštitucionálneho výskumného projektu MtF STU v Trnave číslo 871/1998 pod názvom: „Ekonomické problémy ekologizácie priemyselných podnikov“, inštitucionálneho výskumného projektu MtF STU v Trnave číslo 814/2001 pod názvom: „Environmentálne orientovaný manažment, marketing a logistika strategických podnikateľských jednotiek“ a projektu VEGA číslo 1/9099/02 na roky 2002 - 2004: "Environmentálne orientovaný manažment, marketing a logistika strategických podnikateľských jednotiek.".

Cieľom habilitačnej práce je v súlade s uvedenými výskumnými projektmi na základe dostupnej literatúry, príslušných medzinárodných a národných noriem pojednávajúcich o EMS, poznatkov a skúseností získaných na konferenciách a pri práci s pedagogickými pracovníkmi a študentmi MtF STU v Trnave, s pracovníkmi podnikov a vysokých škôl v rámci SR a ČR sústrediť a spracovať poznatky z environmentalistiky, systému environmentálneho manažérstva a environmentálne orientovaného personálneho manažmentu priemyselných podnikov ako podklad pre spracovanie metodického postupu personálnej práce v rámci environmentálneho manažmentu v podnikoch, ktoré hodlajú zaviesť, resp. majú zavedený a trvale zdokonaľujú EMS. Habilitačná práca si kladie tieto čiastkové ciele: 1. Rámcovo charakterizovať vplyv požiadaviek ochrany ŽP v SR s vymedzením

základných zásad trvalo udržateľného rozvoja (TUR) a úloh školstva pri riešení problémov ŽP. Vysvetliť podstatu, význam a ciele EMS.

2. Definovať pojem environmentálne orientovaný personálny manažment (EOPM). 3. Navrhnúť metodický postup personálnej práce v rámci EMS priemyselného

podniku. 4. Navrhnúť postup tvorby environmentálne orientovanej personálnej stratégie ako

súčasti podnikovej stratégie (EOPS). 5. Navrhnúť postup tvorby environmentálne orientovaného personálneho plánu. 6. Navrhnúť program získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov v zmysle

environmentálnej orientácie spoločnosti, program vzdelávania pracovníkov pri zavádzaní, udržiavaní a rozvíjaní EMS, program hodnotenia pracovníkov v spoločnostiach, ktoré hodlajú zaviesť, resp. majú zavedený a neustále zdokonaľujú EMS, program prípravy personálnych rezerv pre naplnenie EMS, program kariérového postupu v rámci EMS podniku.

3

Environmentálne orientovaný manažment nie je doteraz v podnikoch chápaný komplexne. V podnikovej praxi sa prejavuje snaha zaviesť a udržovať systém environmentálneho manažmentu vo vybraných prevádzkach. Cieľom je vo zvolených prevádzkach dosiahnuť certifikáciu EMS podľa ISO radu 14000. Medzinárodné normy pre oblasť EMS podnikom určite poskytujú prvky účinného systému environmentálneho manažmentu, ktoré je možné integrovať s ostatnými potrebami manažmentu a tak pomáhať podnikom dosiahnuť ekologické i ekonomické ciele. Dosiahnutie certifikácie by však nemalo byť konečným cieľom environmentálne orientovaného manažmentu.

V rámci trvalo udržateľného rozvoja (TUR) ako jedinej možnej alternatívy ďalšieho rozvoja spoločnosti je potrebné, aby podniky začlenili ochranu ŽP do svojich podnikateľských stratégií, do manažérskych úloh a rozhodovacích problémov v rovine taktickej i operatívnej. Ochrana ŽP musí prechádzať všetkými fázami riadiaceho cyklu, musí byť začlenená do plánovania, organizovania, prikazovania, usmerňovania i kontroly. Požiadavky na ochranu ŽP musia byť zohľadnené v rámci všetkých podnikových činností na všetkých organizačných úrovniach v podniku. V ostatnom období narastá význam personálneho manažmentu a ľudia sa stávajú jedným z najdôležitejších faktorov úspešnosti a konkurencieschopnosti organizácií. Odborne vzdelané a cieľavedomé ľudské zdroje, kvalita poskytovaných služieb a ekologicky nezávadné výrobky budú i v ďalšom tisícročí predstavovať to najdôležitejšie, čím môžu organizácie disponovať. Zmyslom environmentálnej orientácie personálu je zintenzívnenie záujmu organizácií o tvorbu a ochranu ŽP a zabezpečenie reprodukcie prírody so všetkými jej nenahraditeľnými funkciami tak, aby sa ochrana ŽP presunula z deklarovanej priority do trvalej starostlivosti spoločenského rozvoja. Skúsenosti z vyspelých firiem SR potvrdzujú, že naše firmy usilujú o novú štruktúru riadenia ľudských zdrojov tak, aby podporovala TUR ako súčasť organizačnej kultúry, ktorá presne a zodpovedne zbiera, spracováva, vyhodnocuje, ukladá a zverejňuje informácie o ŽP. V konečnom dôsledku musia naše firmy nastúpiť do trvalo udržateľného partnerstva, ktoré z mozaiky ekonomických, politických, sociálnych, kultúrnych, ale najmä ekologických častí vytvoria celok zachovaný pre budúce pokolenie. V priebehu riešenia habilitačnej práce boli získané poznatky odovzdávané odbornej verejnosti, na seminároch a vedeckých konferenciách „Akademická Dubnica“, „CO-MAT-TECH Trnava“, „EKOMA“ Univerzita Pardubice ČR, VŠB – TU Ostrava ČR, TU Zvolen, UKF Nitra, TnU Alexandra Dubčeka Trenčín, TU Košice a poskytované študentom MtF STU v Trnave pri spracovaní záverečných projektov a diplomových prác. Články, týkajúce sa riešenej problematiky boli publikované v zborníkoch z vedeckých konferencií s medzinárodnou účasťou v pôsobnosti STU v Bratislave, Univerzity Pardubice a VŠB TU v Ostrave v ČR, Technickej univerzity Zvolen, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Technickej univerzity Košice a vo Vedeckých prácach MtF STU Trnava.

4

Použité metódy pri riešení habilitačnej práce. Vzhľadom na definovaný cieľ som zvolil nasledovné vedecké metódy:

• systémový prístup, • systémovú analýzu a syntézu,

• metódu indukcie a dedukcie,

• porovnanie a abstrakciu.

V habilitačnej práci ide o systémový prístup v oblasti riadenia, konkrétne personálneho riadenia kvalitatívne zdokonaleného o environmentálnu orientáciu. Systémová teória riadenia zdôrazňuje komplexnosť organizácie, t. j. komplexné chápanie čiastkových riadiacich a riadených procesov a ich účelnú harmonizáciu do integrovaného zosúladeného a fungujúceho celku. Pod systémovým prístupom rozumieme postup, s ktorým sa proces zdôvodnenia riešenia zakladá na určení hlavného cieľa a čiastkových cieľov. Systémovosť v habilitačnej práci je vyjadrená štruktúrou, ktorá odráža vzťahy medzi funkciami personálneho manažmentu (PM) a zložkami EMS a hľadá aktívny výskyt ich vzájomných väzieb. Systémový prístup pri riešení praktických úloh možno uplatniť pri systémovej analýze a syntéze. Poznatky z podnikov SR, ktoré zavádzali, resp. zavádzajú a zdokonaľujú EMS potvrdili, že najviac využívané funkcie personálneho manažmentu sú výchova a vzdelávanie a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP), pričom podniky dôsledne hľadajú spôsoby implementácie so zložkami EMS v zmysle noriem ISO radu 14000. Funkcie PM a zložky EMS je potrebné využívať tak, aby sa EOPM stal súčasťou riadiacich procesov organizácií a starostlivosť o tvorbu a ochranu ŽP sa premietla do myslenia a konania všetkých pracovníkov podnikov. Metóda indukcie a dedukcie je v habilitačnej práci konkretizovaná postupom od jednotlivého k všeobecnému. Z teoretických a praktických poznatkov som dospel induktívno-deduktívnou metódou k definovaniu EOPM a k návrhu metodického postupu personálnej práce v rámci EMS podniku. Metóda porovnania a abstrakcie najviac vynikla pri porovnaní teoretických a praktických poznatkov. V návrhoch riešení je snaha upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v činnostiach personálneho manažmentu našich podnikov pretrváva stereotyp, ktorý je nevyhnutné v súvislosti s budúcimi úlohami SR v EÚ zmeniť. Abstrahoval som od nepodstatných činností a v návrhovej časti som upriamil pozornosť na:

5

- strategické smerovanie organizácie (EOPS), - zdôraznil som význam plánovacích činností (EOPP),

- vyčlenil som a spracoval niektoré čiastkové programy, splnením ktorých

očakávam naplnenie EOPM.

V habilitačnej práci som použil grafické metódy, konkrétne postupové, resp. vývojové diagramy, nakoľko táto forma je veľmi zrozumiteľná. Pri aplikácii zvolených metód som dôsledne komunikoval s odborníkmi (teoretikmi i praktikmi) z danej oblasti a vhodnou integráciou dostupných poznatkov z oblasti environmentálneho a personálneho manažérstva som spracoval návrh metodického postupu personálnej práce v rámci EMS priemyselného podniku.

6

3. Ochrana životného prostredia 3.1 Vybrané pojmy z ochrany ŽP (príroda, prostredie, životné prostredie) [90]

Kapitola poskytuje prehľad v odbornej terminológii vybraných pojmov bez

posúdenia správnosti formulácie jednotlivých definícií. Ide skôr o poukázanie na vývoj terminológie v oblasti ochrany prírody a starostlivosti o životné prostredie.

Pojem príroda zaviedli do filozofie pravdepodobne ako prví predstavitelia

miletskej školy, ktorí pod prírodou (fysis) rozumeli všetko, čo sa prejavuje. Podľa Aristotela je príroda podstatou vecí majúcich začiatok pohybu v sebe samých. Slovenský a český termín „pr/ř/íroda“ je pravdepodobne prevzatý z ruštiny v čase, keď slovo „priróda“ získalo popri svojom pôvodnom význame (podstata, prirodzenosť) aj zmysel, ktorý doň vkladá dnes väčšina ľudí. Dvojaký význam ostal zachovaný aj v niektorých ďalších jazykoch – napríklad nemecky: Natur. Európske jazyky sú ovplyvnené latinčinou, v ktorej slovo natura pôvodne znamená pôvod aj podstatu vecí.

Prírodu teda možno pochopiť ako

• súhrn (systém) všetkých prírodnín, teda zmyslovo vnímateľných objektov

nevytvorených človekom, • proces, ktorým prírodniny vznikajú, • vznik, podstatu a vývoj vecí [32].

Vzhľadom na uvedené súčasné aktivity s geneticky modifikovanými

organizmami, nastoľujú sa ale nové otázky týkajúce sa etiky, morálky a zodpovednosti.

Pôvodne pod prírodou ľudia rozumeli skôr akýsi princíp, zákonitý dej, ktorého

vonkajším výsledným prejavom je to, čo si pod prírodou predstavuje v súčasnosti naša laická verejnosť. Posun vo význame nastal až v novoveku, keď sa človek začal cítiť čímsi mimo prírodu. Sprievodným symptómom takto zúženého chápania prírody je pociťovaná potreba doplňovať termín „ochrana prírody“ ďalšími určeniami (prírodné zdroje, krajina, prírodné prostredie, atď.). Pri klasickom širokom pochopení prírody je to zbytočné, lebo je jasné, že dôslednou ochranou podstaty chránime i jej konkrétne prejavy. Teda pochopiť prírodu v plnej šírke, a v tomto zmysle hovoriť o jej ochrane, je mimoriadne podnetný, heuristický prístup [32].

Prostredie môže byť vonkajšie, t.j. okolie určitého subjektu a vnútorné.

V ochranárskych súvislostiach sa myslí takmer bez výnimky vonkajšie prostredie a pokiaľ to nie je výslovne inak špecifikované, je subjektom tohto prostredia človek. Je potrebné na to upozorniť, lebo charakter prostredia je daný nielen jeho zložkami a štruktúrou, ale aj určitou hierarchiou vzťahov objektov, ktoré ho tvoria, vzhľadom na subjekt. Preto v tom istom čase a priestore, za prítomnosti tej istej množiny objektov, môžeme uvažovať o väčšom množstve prostredí, ktorých kvalita a funkcia sa líši v závislosti od toho, čo budeme skúmať ako subjekt.

7

Prírodné prostredie [32]

• z hľadiska funkcionálneho je každé známe prostredie prírodné, pretože v ňom platia prírodné zákony;

• z hľadiska genetického je tiež každé prostredie prírodné, pretože aj človekom vytvorené umelé prostredie je z prírodného odvodené a formuje ho prírodný tvor za využitia prírodných zdrojov. V tomto zmysle slova nie je teda prírodným prostredím len také, v ktorom prevládajú prírodniny, ale aj každé iné [32].

Slovné spojenie životné prostredie často nahradzujeme cudzím výrazom

environment, ktorý znamená okolie. Rozumie sa tým okolie nejakého jedinca - prakticky vždy človeka. Cudzojazyčné ekvivalenty slovenského výrazu „životné prostredie“ (napr. anglický environment, francúzsky l´environnement, nemecký die Umwelt, ruský oқpyҗaющaя cpeдa) majú často v origináli odlišný význam, takže niekedy pri prekladoch dochádza k nepresnostiam a nedorozumeniam.

Pri užívaní pojmu „životné prostredie“ vyvstáva otázka, koho životné

prostredie (človeka alebo iného organizmu?). Výstižnejšie z pohľadu všetkých ostatných organizmov je použitie výrazu „prostredie“, resp. „okolité prostredie“. Tento rozpor a významový nesúlad vznikol pravdepodobne v 70. rokoch minulého storočia nesprávnym preložením prvými užívateľmi tohto slova. Vo svetových jazykoch sa nepoužíva adjektívum „životné“. Z uvedeného je zrejmé, že pri definovaní „životného prostredia“ prevláda antropocentrické poňatie.

Pod životným prostredím možno rozumieť

• prostredie, v ktorom je a vyvíja sa život – ide teda o vnútorné prostredie,

keďže život nemožno považovať za subjekt [32], [42]; • prostredie, v ktorom žije nejaký organizmus; pokiaľ nejde o bližšie

špecifikovanú autekologickú alebo demekologickú štúdiu iného organizmu, máme na mysli životné prostredie človeka [32];

• tú časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnom pôsobení, ktorú používa, ovplyvňuje a ktorej sa sám prispôsobuje - definícia UNESCO, 1967 [32];

• súhrn vecí, podmienok a vplyvov obklopujúci každý živý organizmus a pôsobiaci na jeho fyzický rozvoj - definícia EHK OSN, 1970 [35];

• komplexný mnohozložkový systém vytvorený a určený fyzikálnym, chemickým, biologickým a sociálnym prostredím, v ktorom človek žije a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby - definícia BLAŽEJ, 1981 [17].

KLINDA [17] cituje ďalšie definície životného prostredia:

• PAENSON pokladá životné prostredie za tú časť fyzikálneho

a biologického prostredia človeka, ktorej ekologická rovnováha je zmenená jeho činnosťou (Multilingual Systematic Glosary of Environment Terms, 1971);

• HAGGETT definuje životné prostredie ako sumu všetkých podmienok, ktoré pôsobia na človeka v ľubovoľnom bode zemského povrchu (A Modern Synthesis, 1975);

8

• ŘÍHA charakterizuje životné prostredie ako historicky sa utvárajúci otvorený systém formovaný ako produkt obojstranných vzťahov človeka a zdrojov prírody a vzájomných vzťahov vo vnútri spoločnosti (Zdroje biosféry a problémy životního prostředí 1974);

• MAZÚR et HUŠŤÁK definujú životné prostredie zo systémového hľadiska ako hmotný časopriestorový systém, tvorený prvkami abiotického, biotického a socioekonomického (kultúrneho) charakteru (Zefektívnenie využitia vedy – integrované medzivedné riešenie problematiky životného prostredia, 1978);

• životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy - v rokoch 1992 – 1994 aj energia a ekosystémy, § 2 zákona č. 17/1992 Z. z. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov [65].

ŘÍHA filozoficky chápe životné prostredie ako vzťah subjektu a objektu, t.j.

človeka (spoločnosti) a prírody (v najširšom slova zmysle biosféry), pričom subjektívny pól tohto vzťahu tvorí človek, objektívnym pólom je predovšetkým príroda [37].

Najvýznamnejšie charakteristiky súčasného stavu životného prostredia možno zhrnúť ako rozhodujúce hodnoty prvkov jeho subsystémov [39]:

• organická príroda, t. j. biosféra (flóra, fauna, mikroorganizmy), • anorganická príroda, t. j. ovzdušie (atmosféra), voda (hydrosféra), pôda

(pedosféra), horniny (litosféra), • ľudia, t. j. sociokultúrna sféra (človek – výsledky jeho aktivít a vzťahy

s ostatnými členmi spoločnosti). Uvedené myšlienky nachádzame vo viacerých v prácach [29],[48],[38].

Z hľadiska právneho vymedzenia pojmu je životné prostredie všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy; v rokoch 1992-1994 aj energia a ekosystémy - § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov [65].

Právna teória sa pri definovaní pojmu životné prostredie ujednotila na

nasledujúcich východiskách [16]:

• pojem životné prostredie zahŕňa len hmotnú realitu; • životné prostredie pozostáva tak z prírodných, ako aj z človekom umelo

vytvorených (antropických) zložiek (komponentov); • zložky (komponenty) životného prostredia pôsobia na človeka zároveň

viacerými stránkami, v rôznej podmienenosti a kombináciách a z tohto dôvodu je dôležité rozlišovať v životnom prostredí jeho jednotlivé funkčné druhy, tzn. pracovné prostredie, obytné prostredie a rekreačné prostredie.

9

Definície pojmu životného prostredia sa rôznia. Zhodujú sa však v tom, že žiadna zložka nemôže byť súčasťou životného prostredia, ak nepôsobí bezprostredne na niečo živé, t. j. na živý objekt ako subjekt prostredia [42].

Významnú úlohu pri ochrane životného prostredia má medzinárodná spolupráca. Už v roku 1872 sa Švajčiarsko pokúsilo založiť európsku organizáciu na ochranu hniezdišť ťažného vtáctva. Postupne sa prijímali rôzne dohody zamerané na ochranu životného prostredia (súborne ich vydalo MŽP SR [90, s.17]. FRENCH upozornil na fakt, že len do roku 1992 bolo prijatých najmenej 152 zmlúv a dohôd na ochranu životného prostredia, z ktorých väčšina bola prijatá po roku 1970, pričom sú v nich obsiahnuté dohody a zmluvy dotýkajúce sa rozličných tém.

3.2 Trvalo udržateľný rozvoj – riešenie problémov ľudstva Nedávna predstava o rozvoji ľudstva stotožňovaná len s ekonomickým rozvojom bola korigovaná na smerovanie k naplneniu sociálnych cieľov a to najmä na redukciu chudoby, zlepšenie kvality života, zlepšenie príležitostí na kvalitnejšie vzdelanie a zdravie. Takáto zmena orientácie si vyžaduje komplexný prístup k rozvoju riadenia vzájomných vzťahov medzi prírodnými a ľudskými, odvetvovými a štrukturálnymi aspektmi rozvoja na všetkých úrovniach. Ako dôsledok takejto zmeny orientácie je vznik, vývoj a medzinárodné uplatňovanie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja (TUR). Od 60-tych rokov 20. storočia sa rozširuje poznanie, že neobmedzený, resp. nekontrolovaný rast akéhokoľvek typu (ľudskej populácie, spotreby, znečistenia a pod.) nie je udržateľný v prostredí reálne existujúcich obmedzených zdrojov.

Model industriálnej civilizácie je preto potrebné nahradiť iným – trvalejšou a spravodlivejšou koncepciou. Za takýto koncept sa v súčasnosti považuje trvalo udržateľný rozvoj ako možné východisko riešenia nepriaznivých dôsledkov globálnych trendov vývoja spoločnosti a ich negatívnych vplyvov na prírodu. Zdôrazňuje sa potreba založiť túto koncepciu na zdravých ekosystémoch, silnej ekonomike a fungujúcej sociálnej sfére.

Správa „Naša spoločná budúcnosť“, ktorú vydala Svetová komisia pre životné prostredie pod vedením Gro Harlem Brundtlandovej, definuje trvalo udržateľný rozvoj ako rozvoj, ktorý zodpovedá potrebám prítomnosti bez toho, aby obmedzoval možnosti uspokojovať potreby budúcich generácií [3]. Komisia vyslovila presvedčenie, že ľudia dokážu vytvoriť budúcnosť, ktorá bude úspešnejšia, spravodlivejšia. Správa „Naša spoločná budúcnosť“ nebola predpoveďou stále rastúceho úpadku životného prostredia, pokračujúcej chudoby a ťažkostí v stále viac znečistenom svete, kde bude zdrojov naďalej ubúdať. Komisia naopak videla možnosť novej etapy ekonomického rastu, ktorý bude ale založený na múdrejších zásadách, ktoré dokážu nielen udržovať, ale aj rozmnožovať zdroje. Domnievala sa, že na odstránenie nesmiernej chudoby, ktorá sa vo veľkej časti rozvojového sveta stále prehlbuje, je takýto rast základnou podmienkou. Táto nádejná budúcnosť bola podľa komisie podmienená rozhodnou politickou akciou, ktorá veľmi rýchle zavedie také hospodárenie s prírodnými zdrojmi, ktoré zabezpečia ako trvalo udržateľný ľudský pokrok, tak prežitie ľudstva. Komisia nepredpovedala budúcnosť, ale predložila varovanie – naliehavé upozornenie založené na najnovších a najlepších vedeckých dôkazoch – že prišiel čas realizovať nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zaistia zdroje pre túto generáciu a pre generácie budúce. Neponúkla podrobný realizačný plán, ale ukázala cestu, na ktorej môžu národy sveta rozšíriť pole svojej vzájomnej spolupráce [3].

10

Súčasne s vývojom koncepcie trvalo udržateľného rozvoja sa rozvíjal aj jej

teoreticko-metodologický základ, ktorého významnou súčasťou sú princípy a kritériá, umožňujúce hodnotenie konkrétnych činností, rozvojových programov a koncepčných dokumentov vo vzťahu k trvalo udržateľnému rozvoju:

• princípy, resp. zásady predstavujúce základné zákonitosti a pravidlá, podľa

ktorých sa riadi činnosť človeka v určitej oblasti, • kritériá spresňujúce a konkretizujúce princípy tak, aby bolo možné ľahšie

posúdiť charakter ich uplatňovania.

Vyhodnotenie dodržiavania princípov a kritérií trvalo udržateľného rozvoja, ako aj vývoj danej problematiky, či javu (odvetvia, administratívnej jednotky a pod.), sa najčastejšie vyhodnocuje prostredníctvom ukazovateľov (indikátorov) trvalo udržateľného rozvoja. Sú to spravidla merateľné parametre dávajúce kvalifikovanú informáciu o tom, či stav a vývoj sledovaného fenoménu zodpovedá princípom a kritériám trvalo udržateľného rozvoja alebo nie.

Medzi významné klasifikácie patrí [90,]

• 27 zásad trvalo udržateľného rozvoja z Deklarácie o životnom prostredí

a rozvoji v Rio de Janeiro [23]; • princípy podľa stratégie IUCN, UNEP a WWF „Staráme sa o Zem –

stratégia trvalo udržateľného života“; • HUBA uvádza 16 princípov trvalo udržateľného rozvoja; • dňa 27.02.1987 na záver svojho posledného zasadnutia v Tokiu Svetová

komisia pre životné prostredie a rozvoj pod vedením Gro Harlem Brundtlandovej vydala vyhlásenie označené ako Tokijská deklarácia, v ktorom vyzvala všetky národy sveta, aby spoločne a individuálne integrovali do svojich cieľov udržateľný rozvoj a aby pri riadení svojich činností uplatňovali tieto princípy [3]:

• oživiť hospodársky rast, • zmeniť kvalitu rastu, • uchovávať a obohacovať bázu prírodných zdrojov, • zaistiť udržateľnú úroveň populácie, • novo orientovať techniku a odstraňovať riziká, • v rozhodovaní integrovať ekologické a ekonomické aspekty, • reformovať medzinárodné hospodárske vzťahy, • posilniť medzinárodnú spoluprácu.

Základné zásady a princípy zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja nachádzame uvedené vo viacerých prácach [33],[35],[59],[62]. Významné medzníky v uplatňovaní koncepcie trvalo udržateľného rozvoja uvádza tab.3.1

11

Tab. 3.1 Významné medzníky v uplatňovaní koncepcie trvalo udržateľného rozvoja (upravené podľa [90, s. 19])

Rok Významné medzníky v uplatňovaní koncepcie TUR 1968 Založenie Rímskeho klubu - mimovládna medzinárodná organizácia si vytýčila za cieľ

upozorňovať na nebezpečenstvo, ak sa bude v ekonomickom vývoji presadzovať intenzívny rozvoj bez ohľadu na stav a kvalitu prírodných zdrojov a regeneračnú schopnosť prírody Pravdepodobne prvá definícia trvalej udržateľnosti v súčasnom ponímaní uverejnená v časopise The Ecologist Prvá správa Rímskeho klubu (Limity rastu) prezentuje, že model industriálnej civilizácie nie je udržateľný

1972

Stockholm U.N. Conference on Human Environment - UNCHE – Svetová konferencia OSN o životnom prostredí. Účasť 113 štátov(bez ČSSR).Prijatá Deklarácia o životnom prostredí obsahujúca 25 zásad na zachovanie a a zlepšenie ŽP ľudí a Akčný plán obsahujúci 109 odporúčaní pre starostlivosť o ŽP na svete a pre environmentálnu medzinárodnú spoluprácu. Na základe výsledkov konferencie vznikol Program OSN na ochranu ŽP (UNEP) v Nairobi, Globálny systém pozorovania Zeme (Eartwatching), Svetový deň životného prostredia – 5. jún;

1980 Svetová stratégia ochrany ŽP (IUCN, UNEP, WWF) zdôraznila vzájomnú súvislosť a previazanosť medzi ochranou ŽP a ekonomickým rozvojom

1982 37. Valné zhromaždenie OSN schválilo Svetovú chartu o prírode obsahujúcu 22 zásad o ochrane a racionálnom využívaní prírody

1984 Worldwatsch Institute vo Washingtone vydal po prvý raz ročenku Stav sveta, ktorú vydáva odvtedy každoročne s podtitulom Správa inštitútu Worldwatch o pokroku dosiahnutom pri zaisťovaní trvalo udržateľnej spoločnosti

1986 prehlásenie Svetovej federácie inžinierskych organizácií „Zásady environmentálnej etiky pre inžinierov“

1987 Správa Svetovej komisie pre ŽP a rozvoj s názvom Naša spoločná budúcnosť. Pojem trvalo udržateľný rozvoj (Sustainable Development) sa stáva frekventovanou súčasťou agendy svetového spoločenstva 1. Paneurópska konferencia ministrov životného prostredia, Dobříš, Československo Medzinárodná konferencia podnikateľských subjektov v koordinácii s Medzinárodnou obchodnou komorou (ICC) prijala dokument „Podnikateľská charta pre trvalo udržateľný rozvoj“

1991

IUCN, UNEP a WWF vydali publikáciu Staráme sa o Zem – stratégia trvalo udržateľného života Rio de Janeiro – Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), nazývaná tiež Summit Zeme. Prijatá Deklarácia o ŽP a rozvoji (Rio-deklarácia - obsahuje 27 zásad TUR) a Agenda 21, ktorá predstavuje návod, ako ich uvádzať do života, Dohovor o biologickej diverzite, Rámcový dohovor o zmene klímy, Právne nezáväzné autoritatívne prehlásenie k princípom globálnej dohody o využívaní, ochrane a TUR všetkých typov lesov Medzinárodný úrad pre životné prostredie pri Medzinárodnej obchodnej komore vydal publikáciu „Od myšlienok k činom–podnikanie a trvalo udržateľný rozvoj“ – Správa IEB ICC o oživení podnikania Al Gore vydal publikáciu Earth in the Balance. Ecology and the Human Spirit

1992

Vznik Komisie OSN pre TUR (CSD – Commision on Sustainable Development), ktorej hlavnou úlohou je napomáhať implementácii dokumentov z UNCED a monitorovať ich uplatňovanie

1993 Luzern - Environmentálny akčný program pre strednú a východnú Európu, schválený Konferenciou ministrov - 28.-30.4.1993

1995 Vydaná Nová správa Rímskeho klubu „Faktor štyri. Dvojnásobný blahobyt – polovičná spotreba prírodných zdrojov“

12

Pri CSD vznikla užšia skupina expertov na tvorbu a posudzovanie indikátorov TUR. Jej najznámejším výstupom je súbor indikátorov TUR spolu s metodikou ich používania.

1996 IV. zasadnutie CSD – predložený súbor 132 indikátorov TUR spolu s metodikou ich používania, z toho 76 sa zameriava na sociálne, ekonomické a inštitucionálne otázky a 56 na environmentálnu problematiku (tzv. Modrá kniha)

1997 New York – rokovanie Osobitného zhromaždenia OSN (UNGASS) venované zhodnoteniu vývoja 5 rokov po konferencii UNCED – vo svojich záveroch konštatovalo nedostatočný pokrok v oblasti uplatňovania TUR vo svete (RIO+5)

2002 Johannesburg – pri príležitosti 10. výročia UNCED sa konala konferencia RIO+10 – svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji – (WSSD), prijatá Politická deklarácia o TUR a Implementačný plán

V rámci uplatňovania trvalo udržateľného rozvoja sa navrhuje dodržiavať základné etické princípy [62]:

• Prírodné zdroje sú obmedzené (nie sú tu navždy) a pre všetkých (nielen pre nás, ale i pre budúce generácie);

• Človek je súčasťou prírody a musí sa bez výnimky podriadiť jej zákonom. Za ich porušovanie musí znášať následky.;

• Človek nemá prírode vládnuť, ale naučiť sa spolupracovať s jej silami. Trvalo udržateľný rozvoj v praxi vyžaduje dodržiavanie určitých pravidiel [62]:

• zásadu šetrenia, ktorá znamená najmä obmedzenie plytvania,

uprednostňovanie trvanlivých výrobkov pred krátkodobo a jednorazovo použiteľnými (tvoriacimi odpad), obmedzenie strát (napr. tepla, lepšou izoláciou) a pod.,

• recykláciu použitých materiálov a výrobkov, čím sa šetria zdroje a znižuje znečisťovanie okolia odpadmi,

• využívanie obnoviteľných zdrojov, napr. slnečnej, vodnej a veternej energie a uprednostňovanie prírodných materiálov a výrobkov (napr. bavlny pred syntetickými vláknami),

• kontrolu populácie, t. j. stabilizáciu únosného počtu obyvateľov, ktoré je Zem schopná uživiť.

3.3 Ochrana životného prostredia v Slovenskej republike

Československo súhlasilo s pristúpením k Riodeklarácii a k Agende 21 v roku 1992. Členom Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj sa v roku 1996 stala aj Slovenská republika. Táto komisia na svojom štvrtom zasadnutí 18.4. - 3.5.1996 prerokovala a prijala ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré vyhodnocuje každoročne každý štát a súhrnne OSN. Slovenská republika súhlasila s pristúpením k citovaným dokumentom Uznesením Vlády SR č. 718/1992. Významným krokom bolo ich premietnutie do Európskej dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Slovenskou republikou v Luxemburgu (1993).

13

Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo Stratégiu, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky, pričom opatrenia na dosiahnutie cieľov citovanej stratégie v desiatich sektoroch ochrany a tvorby životného prostredia sú zakotvené v Národnom environmentálnom akčnom programe (NEAP) prijatom Uznesením vlády SR č. 350/1996.

Po trojročnom období realizácie v priebehu roka 1999 Ministerstvo životného prostredia SR pripravilo odpočet plnenia v ňom obsiahnutých opatrení a súčasne aktualizovalo obsah dokumentu do podoby NEAP II. Tento aktualizovaný dokument schválila Vláda SR Uznesením č. 1112 zo dňa 16.12.1999. NEAP II nadviazal na strednodobé a dlhodobé ciele Štátnej environmentálnej politiky SR. Vychádzal z potreby vytvárania predpokladov pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti v národnom i medzinárodnom kontexte a naplnenia podmienok umožňujúcich integráciu Slovenskej republiky do európskych a celosvetových štruktúr zameraných na globálnu bezpečnosť a mier vo svete (Európska únia, OECD, OSN). Ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja vystupujú ako kritérium transformačných zmien podnikov, regiónov, národných hospodárstiev a integračných zoskupení. Z celkového počtu 125 aktuálnych ukazovateľov pre SR je 49 environmentálnych (39,2 %), 23 ekonomických (18,4 %), 38 sociálnych (30,4 %) a 15 inštitucionálnych (12 %) [20]. Národný environmentálny akčný program II. je rozdelený do desiatich sektorov [19]:

• /sektor A/ ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme, • /sektor B/ ochrana a racionálne využívanie vôd, • /sektor C/ odpadové hospodárstvo, • /sektor D/ rizikové faktory a jadrová bezpečnosť, • /sektor E/ starostlivosť o prírodu a krajinu a územný rozvoj, • /sektor F/ ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia,

pôdy a lesa, • /sektor G/ ekonomika životného prostredia, • /sektor H/ environmentálna informatika a monitoring, • /sektor I/ environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia, • /sektor J/ organizácia a riadenie starostlivosti o životné prostredie.

NEAP II. bol formulovaný v období zosúlaďovania nášho environmentálneho

práva s predpismi Európskej únie. Transpozíciu práva Európskej únie v oblasti životného prostredia do právneho systému Slovenskej republiky možno charakterizovať ako veľmi dôležitú orientáciu zostavenia NEAP II., podporujúcu snahy Slovenskej republiky o integráciu do Európskej únie. V praktickej rovine išlo o upresnenie východísk a sformulovanie upravených cieľov a opatrení na ich realizáciu tak, aby došlo k zjednotenému koncepčnému riešeniu environmentálnych problémov pri zohľadnení odvetvových regionálnych špecifík.

Aktualizovaný NEAP II. sa snaží vo svojich cieľoch a opatreniach reagovať na reálnu environmentálnu situáciu v Slovenskej republike: pretrvávajúce znečistenie zložiek životného prostredia, dlhodobú nešetrnú exploatáciu prírodných zdrojov, nedomyslené zásahy do prírody a ekosystémov, zlý zdravotný stav obyvateľstva SR a pod. Preto NEAP II. obsahuje opatrenia investičného, programového, koncepčného, legislatívneho, administratívneho i výchovno-vzdelávacieho charakteru.

14

Stav životného prostredia v SR je pravideľne zo strany rezortu MŽP SR prezentovaný:

• publikácia Správa o stave životného prostredia v Slovenskej republike za

príslušný rok; • http://www.lefeeenv.gov.sk • http://www.sazp.sk/- tematické členenie • http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/ • http://www.iszp.sk • v odborných periodických a neperiodických publikáciách vydávaných

v rámci rezortu.

Nepriaznivý stav v oblasti životného prostredia v Slovenskej republike potvrdzuje aj vývoj výdavkovej časti Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ŠR SR). Štátny rozpočet má podobu bilancie s príjmovou a výdavkovou časťou, pričom každá časť sa skladá z jednotlivých kapitol. Za roky 1993 až 2001 sa kapitola životné prostredie v Štátnom rozpočte Slovenskej republiky vyvíjala nasledovne – tab. 3.2 [75, 66]. Tab. 3.2. Vývoj výdavkovej časti Štátneho rozpočtu SR v kapitole MŽP SR za roky 1993 - 2001 [75,66]

Rok 1 2 3

1993 1,482 mld. Kčs 158,149 mld. Kčs 0,937 %

1995 1.326 mld. Sk 167,400 mld. Sk 0,792 %

1997 1,092 mld. Sk 207,999 mld. Sk 0,525 %

2000 0,949 mld. Sk 201,808 mld. Sk 0,47 %

2001 1,157 mld. Sk 217,769 mld. Sk 0,53 % Legenda:

1. Výdavky ŠR SR v kapitole MŽP SR za príslušný rozpočtový rok 2. Celkové výdavky ŠR SR za príslušný rozpočtový rok 3. Percentuálny podiel z celkových výdavkov ŠR SR vynaložených v kapitole

MŽP SR Štátny rozpočet SR predpokladá aj rezervy. V tabuľke 3.3 uvádzame prehľad vývoja rezerv ŠR SR v kapitole MŽP SR za roky 1993 - 2001.

15

Tab. 3.3. Prehľad vývoja rezerv Štátneho rozpočtu SR v kapitole MŽP SR za roky 1993 - 2001 [75,66]

Rok 1 2 3

1993 0,937 mld. Sk 15,264 mld. Sk 6,139 %

1995 0,250 mld. Sk 43,642 mld. Sk 0,572 %

1997 0,250 mld. Sk 76,569 mld. Sk 0,326 %

2000 0,140 mld. Sk 95,954 mld. Sk 0,145 %

2001 0,200 mld. Sk 115,356 mld. Sk 0,173 %

Legenda: 1. Rezervy ŠR SR v bode 2. Účelové prostriedky ŠR v kapitole MŽP SR za

príslušný rozpočtový rok 2. Celkové rezervy a účelové prostriedky ŠR SR za príslušný rozpočtový rok 3. Percentuálny podiel kapitoly MŽP SR na celkových rezervách a účelových

prostriedkoch ŠR SR za príslušný rozpočtový rok Je potrebné uviesť, že v rokoch 1993 - 1995 čiastka rezerv ŠR SR mala názov dotácia do Štátneho fondu životného prostredia SR, od roku 1997 do súčasného obdobia nesie názov transfer do štátneho fondu životného prostredia SR. Štátny fond životného prostredia bol v roku 2001 zrušený zákonom NR SR č. 553/2001 Z. z.

Tabuľky 3.2 a 3.3 poukazujú na fakt, že percentuálny podiel z celkových výdavkov ŠR SR vynaložených v kapitole MŽP SR má klesajúcu tendenciu.

Vláda SR uznesením č. 664/2000 schválila koncepciu nového spôsobu financovania ochrany životného prostredia, časový a vecný harmonogram konkrétnych opatrení v súlade s požiadavkami EÚ na kvalitu životného prostredia, ako aj na výsledky screeningu životného prostredia.

V tabuľke 3.4 je uvedená štruktúra požadovaných investícií pre životné prostredie v rokoch 2000 - 2008.

Tab. 3.4 Štruktúra požadovaných investícií pre ŽP v rokoch 2000 – 2008 [69]

S e k t o r

(mld. Sk)

Horizontálny 0,090

Ochrana ovzdušia 33,279

Odpadové hospodárstvo 18,152

Ochrana vôd 130,0-150,0

Ochrana prírody 0,864

Priemyselné znečistenie 0,972

Geneticky modifikované organizmy (GMO) 0,540

Jadrová bezpečnosť a radiačná ochrana 0,970

C e l k o m 184,867-204,867

16

Kapitola životného prostredia zahŕňa legislatívu EÚ v oblasti ochrany ovzdušia, odpadového hospodárstva, ochrany vôd, ochrany prírody a krajiny, kontroly priemyselného znečistenia a manažmentu rizík, chemických látok a geneticky modifikovaných organizmov, horizontálne opatrenia, legislatívu v oblasti hluku z motorových vozidiel, jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany, klimatických zmien a civilnej ochrany. Negociačná pozícia SR v kapitole č. 22 životné prostredie bola dňa 6. 12. 2000 schválená vládou a následne odovzdaná zástupcom EÚ. SR akceptovala úlohy v kapitole životné prostredie platné k 31.12.1999 a splnila implementáciu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1.1.2004.

Vláda SR uznesením č. 978 z 10.10.2001 schválila Národnú stratégiu TUR. Základnou orientáciou SR je dlhodobé, cieľavedomé a komplexné smerovanie k vytváraniu spoločnosti, založenej na princípoch TUR a ich praktickom uplatňovaní. V rámci uvedeného uznesenia vlády SR bolo stanovených celkom 38 konkrétnych opatrení v štruktúre už uvedených sociálnych, environmentálnych, ekonomických a inštitucionálnych indikátorov zameraných na tvorbu koncepčných dokumentov, programov, všeobecne záväzných právnych predpisov v kompetencii jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. NR SR dňa 3.4.2002 schválila Národnú stratégiu TUR spolu s progresívnymi uzneseniami a uloženou úlohou voči Vláde SR predkladať každoročne odpočet plnení.

3.4 Úloha školstva pri riešení problémov životného prostredia Jeden zo sektorov programu NEAP je sektor environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia. Tento sektor obsahuje 21 opatrení, pričom prvé opatrenie bolo uvedené do života Uznesením vlády SR č. 846 zo dňa 25.11.1997. Cieľ je zreteľný: „Environmentálna výchova sa musí stať organickou, cieľavedomou a systematickou súčasťou práce všetkých škôl, pedagogických pracovníkov a každodenného života v školách“.

Z pohľadu environmentálneho vzdelávania majú vysoké školy významné postavenie pri príprave vedeckých a pedagogických pracovníkov, ale aj študentov.

Pre oblasť vysokého školstva je potrebné upriamiť pozornosť nielen na teoretickú prípravu odborníkov v technických, prírodných a spoločenských vedách, ale aj na prepojenosť a skúsenosti praxe v podmienkach podnikov v SR. Dochádza k zmene vzťahu výrobného podniku k svojmu okoliu a zákazníkom, pričom podnik si začína uvedomovať svoju zodpovednosť za environmentálne vhodnú prevádzku výroby, ale aj výrobku a jeho likvidáciu. SAKÁL, HALČINOVÁ a OŠUSTOVÁ konštatujú „do popredia sa dostáva najmä environmentálne plánovanie, ktoré zohľadňuje problémy priemyselnej výroby z hľadiska ekológie, ale najmä dopad pôsobenia podniku na okolité prostredie“ [48]. Nový proaktívny environmentálny manažment musí zabezpečovať ekologicky čistú výrobu, environmentálne vhodné výrobky, hodnotenie životného cyklu výrobkov (štruktúru, vplyvy, možnosti zlepšenia) [39]. Koncepcia environmentálnej výchovy a vzdelávania uvádza v opatreniach napríklad tieto úlohy [20]: • analyzovať študijné programy spoločného základného štúdia ekológie

a environmentalistiky v rámci predmetov povinných, riadeného a voľného výberu fakúlt pripravujúcich ekológov a environmentalistov,

17

• zaktivizovať činnosť Stálej komisie pre environmentálnu a ekologickú výchovu a vzdelávanie na vysokých školách v SR s dlhodobou pôsobnosťou pri príprave koncepcie uceleného systému ekologickej a environmentálnej výchovy a vzdelávania na VŠ,

• iniciovať a koncepčne usmerňovať špecializované odborno-metodické semináre k environmentalizácii obsahu výchovy a vzdelávania odborného a pedagogického smeru štúdia,

• vypracovať návrh osnovy predmetu „Environmentalistika“ ako súčasti predmetov všeobecného základu v prvom ročníku všetkých vysokých škôl,

• na základe analýzy uplatnenia sa absolventov ekologických a environmentálnych študijných odborov na trhu práce iniciovať fakulty na otvorenie študijných aprobácií s environmentalistikou,

• vybudovať, trvalo udržiavať a aktualizovať databázu o:

• ekologických a environmentálnych študijných odboroch, • environmentalizácii ostatných študijných odborov, • personálne - kvalifikačnom zabezpečení ekologicky a environmentálne

orientovaných študijných predmetoch, • vedecko-výskumnej spolupráci, projektoch v starostlivosti o životné

prostredie, • publikačnej činnosti v oblasti starostlivosti o životné prostredie, • environmentálne zameraných aktivitách na vysokých školách v SR, • inštitúciách, zabezpečujúcich ďalšie vzdelávanie, • environmentálne vhodných technológiách.

V súčasnom období možno v podmienkach SR na trinástich fakultách

vysokých škôl získať formou bakalárskeho, magisterského a inžinierskeho štúdia odbornú spôsobilosť pre oblasť životného prostredia.

Realizácia cieľov environmentálnej výchovy by mala prebiehať vo všetkých predmetoch vnášaním environmentálneho aspektu a v integrujúcom predmete, ktorý by spojil čiastkové poznatky a umožnil vytvorenie komplexného pohľadu na vzťahy medzi človekom a prírodou. Výchova k starostlivosti o životné prostredie nemôže byť jednorazovou alebo doplnkovou záležitosťou, ale musí byť trvalou súčasťou vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch a typoch škôl a mala by byť chápaná ako celoživotný proces [62].

V SR sa vytvorili základy na systematické zabezpečovanie environmentálnej výchovy a vzdelávania a v tejto závažnej oblasti majú významné a nenahraditeľné miesto vysoké školy.

3.5 Poskytovanie štátnej pomoci na životné prostredie v SR [90,s.36]

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva zakazuje štátnu pomoc (podporu), ktorá deformuje hospodársku súťaž v rámci spoločenstva. Tým, že niektoré podniky alebo výrobky zvýhodňuje na úkor ostatných podnikov alebo výrobkov, vážnym spôsobom narúša normálne konkurenčné sily. V určitých prípadoch však Európska komisia udelí výnimky, ktoré zmluva umožňuje, berúc do úvahy celkový prínos programu podpory z pohľadu celej EÚ.

18

Systém kontroly štátnej pomoci v Európskom spoločenstve charakterizuje istý počet kľúčových prvkov, ktoré majú zásadný význam pre jej vytvorenie a fungovanie, pričom obsahuje hmotnoprávne ako aj procesné prvky. Základ právnej úpravy kontroly podpory poskytovanej štátmi zostal nezmenený od podpisu Zmluvy o založení EHS v roku 1957.

Základné pravidlá pre kontrolu verejnej podpory sú obsiahnuté v článkoch • 92 až 94 Zmluvy o Európskej únii - tzv. Maastrichtská zmluva, • 87 až 89 Zmluvy o Európskej únii - tzv. Amsterdamské znenie, • 43(f) a 101(1) Zmluvy o Európskej únii z Nice. Problematika poskytovania štátnej pomoci na ochranu životného prostredia

bola v práve EÚ upravená Usmernením spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia 94/C72/03 zo dňa 10.3.1994, ktorého platnosť sa skončila 31.12.1999. Podľa bodu 4.3. usmernenia, vykonala Komisia v roku 1996 revíziu a rozhodla, že zatiaľ nie sú potrebné žiadne zmeny ani doplnky. Dňa 22.12.1999 rozhodla o predĺžení platnosti Smernice do 30.6.2000 (OJ C 14, 19.1.2000). Dňa 28.6.2000 komisia rozhodla o predĺžení platnosti usmernenia do 31.12.2000 (OJ C 184, 1.7.2000). Usmernenie spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia 2001/C37/03 sa stalo uplatniteľné dňom 3.2.2001 po uverejnení v Úradnom vestníku ES. Jeho platnosť uplynie dňa 31.12.2007.

Podľa článku 6 Zmluvy o ES musia byť ciele environmentálnej politiky súčasťou politiky komisie pri riadení štátnej pomoci v sektore životného prostredia, osobitne so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja. Politika hospodárskej súťaže a environmentálna politika nie sú podľa toho navzájom antagonistické, ale požiadavky ochrany životného prostredia treba integrovať do definície a uplatňovania politiky hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o podporu trvalo udržateľného rozvoja. Komisia vysvetlila svoj záväzok integrovať environmentálnu politiku do iných oblastí politiky vo svojom pracovnom materiáli z 26.5.1999 "Integrácia environmentálnych hľadísk do všetkých relevantných oblastí politiky" a vo svojej správe Helsinskému európskemu výboru o integrácii otázok životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja do politiky spoločenstva [SEC(1999) 1941].

V zmysle Usmernenia 2001/C37/03 vziať do úvahy dlhodobé požiadavky životného prostredia ešte neznamená, že každá štátna pomoc musí byť schválená. Je potrebné zvážiť účinky, ktoré môže mať pomoc na trvalo udržateľný rozvoj a dôsledné uplatňovanie princípu "znečisťovateľ platí". Niektoré formy štátnej pomoci obstoja, najmä keď umožnia dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a súčasne zabránia konfliktu s princípom internalizácie nákladov. Iné formy štátnej pomoci spolu s nepriaznivými účinkami na obchod medzi členskými štátmi a na hospodársku súťaž budú pravdepodobne pôsobiť proti princípu "znečisťovateľ platí" a pravdepodobne budú brániť zavedeniu procesu trvalo udržateľného rozvoja. Pravdepodobne to tak napríklad bude, keď má štátna pomoc uľahčiť dosiahnutie súladu s novými záväznými normami spoločenstva. Prístup komisie v usmernení preto spočíva v určení, či a za akých podmienok možno považovať štátnu pomoc za potrebnú na zabezpečenie ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja bez toho, aby mala nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž a hospodársky rast. Vychádza sa z poučenia vyvodeného z fungovania usmernenia z roku 1994 a z hľadiska zmien environmentálnej politiky, ku ktorým odvtedy došlo.

19

Smernica stanovuje, že odôvodnená môže byť štátna pomoc na dvoch stupňoch:

• za niektorých osobitných okolností, za ktorých ešte nie je možné, aby

firmy internalizovali všetky náklady, a preto štátna pomoc môže predstavovať dočasné riešenie tým, že firmy podnecuje, aby sa prispôsobili normám,

• pomoc môže tiež pôsobiť na firmy motivačne, aby zlepšovali normy alebo uskutočňovali ďalšie investície určené na zníženie znečistenia životného prostredia svojimi zariadeniami.

Usmernenie 2001/C37/03 formuluje podmienky pre schvaľovanie štátnej

pomoci v oblasti investičnej pomoci, pomoci malým a stredne veľkým podnikom na poradenské/konzultačné služby v oblasti životného prostredia a operatívnej štátnej pomoci.

Podľa článku 64 Európskej dohody o pridružení bol pripravený zákon o štátnej

pomoci. Národná rada SR zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci schválila 26.8.1999 a nadobudol účinnosť 1.1.2000. Táto právna norma bola čiastočne kompatibilná s právom Európskej únie.

Úplná kompatibilita bola dosiahnutá prijatím novely zákona o štátnej pomoci

č. 434/2001 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.11.2001. Zákon rešpektuje základné princípy vyplývajúce z čl. 87 Zmluvy o založení ES (pôvodne čl. 92) a príslušné smernice Európskej únie, ktoré upravujú poskytovanie a monitorovanie štátnej pomoci. Zákon vymedzuje prípady, u ktorých sa štátna pomoc môže poskytnúť.

Za štátnu pomoc sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje

na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Zákon sa vzťahuje na poskytovateľov štátnej pomoci, ako aj na podnikateľov – príjemcov štátnej pomoci.

Štátna pomoc sa môže poskytnúť len v súlade so zákonom č. 434/2001 Z. z. a osobitnými zákonmi za podmienok ustanovených zákonom o štátnej pomoci a ak to nie je v rozpore s medzinárodnou zmluvou (tab. 3.5).

Na štátnu pomoc v zmysle zákona nie je právny nárok. Pri poskytovaní štátnej pomoci sa prihliada na ciele hospodárskej politiky SR. Cieľom zákona je okrem iného zabrániť poskytovaniu štátnej pomoci, ktorá narušuje alebo obmedzuje hospodársku súťaž, alebo nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi SR a ES. Poskytnúť štátnu pomoc možno i v prípade, ak má podporiť uskutočnenie niektorého významného spoločného projektu SR a ES.

Zákon sa vzťahuje aj na tie projekty a programy štátnej pomoci, ktorých realizácia sa začala pred 1.1.2000, t.j. pred účinnosťou zákona a ich ukončenie bolo po 1.1.2000.

Zákon rozlišuje tzv. účel a formu poskytovania štátnej pomoci.

20

Tab.3.5 Štátna pomoc v zmysle zákona o štátnej pomoci

Štátna pomoc v zmysle zákona NR SR č. 231/1999 Z. z o štátnej pomoci

podľa účelu

• na rozvoj okresov, • na vzdelávanie zamestnancov, • na podporu zamestnanosti, • na výskum a vývoj, • na životné prostredie, • pre malého podnikateľa alebo stredného podnikateľa, • na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach, • pre oceliarsky, lodiarsky, automobilový priemysel a pre priemysel

syntetických vlákien. priamo

nepriamo

podľa formy

• dotácia, príspevok, grant

• úhrada úrokov alebo časti úrokov z úveru poskytnutého podnikateľovi,

• úhrada časti úveru, • realizácia štátnej

záruky alebo bankovej záruky,

• návratná finančná výpomoc

• prevzatie štátnej záruky alebo bankovej záruky,• poskytnutie úľavy na dani alebo penále,

pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu,

• predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu ako je trhová cena,

• poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu,

• odklad platenia dane alebo povolenia zaplatenia dane v splátkach.

Zákonom bol zriadený Úrad pre štátnu pomoc ako orgán štátnej správy na

preskúmanie, posudzovanie, hodnotenie, schvaľovanie štátnej pomoci, kontrolu jej poskytovania a evidenciu štátnej pomoci. Úlohou úradu je posúdiť, či štátna pomoc je v súlade so zákonom, ale aj s pravidlami poskytovania štátnej pomoci v krajinách EÚ. Prehľad schválenej a neschválenej štátnej pomoci je prístupný na web stránke úradu. Úrad publikuje zoznam príjemcov štátnej pomoci vrátane účelu a výšky štátnej pomoci v Obchodnom vestníku.

Na životné prostredie v SR sa môže poskytnúť štátna pomoc v záujme ochrany životného prostredia na investície, poradenské služby, prevádzkové náklady, výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a na zachovanie zdrojov energie, podporu osvety na zvýšenie všeobecného záujmu a informovanosti o životné prostredie, podporu výrobkov, ktoré spĺňajú podmienky ochrany životného prostredia, obnovu oblastí s poškodeným životným prostredím, významné spoločné projekty ES a SR.

Štátna pomoc sa môže poskytnúť na investície potrebné na výrazné zníženie znečistenia životného prostredia na účel zlepšenia životného prostredia podnikateľovi, ktorý v čase zavádzania výroby nemohol využiť najlepšiu dostupnú technológiu na ochranu životného prostredia, a to do:

21

• 15 % nákladov vynaložených na obstaranie novej technológie, ktorá spĺňa požiadavky vyplývajúce z platných právnych predpisov,

• 30 % nákladov vynaložených na obstaranie novej technológie, ktorá umožňuje dosiahnuť podstatne vyššiu úroveň ochrany životného prostredia, ako vyžadujú požiadavky vyplývajúce z platných právnych predpisov.

Na životné prostredie v okrese sa môže podnikateľovi poskytnúť štátna pomoc

do výšky podľa podmienok na poskytovanie štátnej pomoci na rozvoj okresov. Ak sa má štátna pomoc na životné prostredie poskytnúť na výskum a vývoj, môže sa poskytnúť do výšky podľa podmienok štátnej pomoci na výskum a vývoj. Pri poskytnutí štátnej pomoci na životné prostredie pre malého podnikateľa alebo stredného podnikateľa sa môže poskytnúť do výšky podľa podmienok stanovených zákonom o štátnej pomoci.

Na zabezpečenie poradenských služieb vrátane školení v oblasti životného prostredia sa môže poskytnúť štátna pomoc na čiastočnú úhradu nákladov za prijaté poradenské a konzultačné služby do výšky 50 % nákladov za tieto služby.

Na prevádzkové náklady sa môže poskytnúť štátna pomoc len v okresoch, v ktorých podiel hrubého domáceho produktu na obyvateľa nedosahuje 75 % hodnoty hrubého domáceho produktu na obyvateľa spoločenstva v priemere za posledné tri roky a len dočasne na kompenzáciu zvýšených výrobných nákladov pri nakladaní s odpadmi za podmienok zabezpečenia zníženia úrovne znečistenia alebo rýchlejšieho zavedenia efektívnejšieho využívania zdrojov a na kompenzáciu zvýšených nákladov na separovaný zber a tým súvisiace skladovanie, recykláciu a spracovanie odpadu na princípe postupného znižovania štátnej pomoci.

Na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a na zachovanie zdrojov energie sa môže poskytnúť štátna pomoc na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie alebo na zachovanie zdrojov energie. Štátna pomoc sa môže poskytnúť na podporu osvety na zvýšenie všeobecného záujmu a informovanosti o životné prostredie, podporu výrobkov, ktoré spĺňajú podmienky ochrany životného prostredia, ako aj obnovu území s poškodeným životným prostredím do 50 % nákladov na uvedené činnosti s výnimkou obnovy oblastí s poškodeným životným prostredím.

Na obnovu oblastí s poškodeným životným prostredím sa môže poskytnúť štátna pomoc do výšky ako je vyššie uvedené na investície potrebné na výrazné zníženie znečistenia životného prostredia na účel zlepšenia životného prostredia podnikateľovi. Pri poskytovaní štátnej pomoci sa prihliada najmä na environmentálnu zaťaženosť územia a na environmentálny prínos riešenia problému, na ktorý sa má štátna pomoc poskytnúť.

Postup predkladania žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci na životné prostredie upravuje vyhláška MŽP SR č.138/2000 Z. z.. S problematikou ochrany životného prostredia sa môžeme stretnúť z hľadiska účelu poskytovania štátnej pomoci najmä:

• pre malého podnikateľa alebo stredného podnikateľa. V práve Európskej únie je problematika poskytovania štátnej pomoci pre malé a stredné podniky upravená Smernicou Spoločenstva o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky 96/C213/04.

• na rozvoj okresov. V práve Európskej únie je problematika poskytovania štátnej pomoci na regionálnu pomoc upravená Smernicou Spoločenstva o národnej regionálnej pomoci 98/C74/06.

22

4. Základné pojmy environmentalistiky a systému environmentálneho manažérstva

4.1 Základné pojmy environmentalistiky Pre správne a jednoznačné chápanie obsahu uvedenej problematiky je potrebné definovať základné pojmy a formulovať východiská. Definície základných pojmov sú prevzaté z dostupnej literatúry a z obsahu príslušných medzinárodných noriem ISO. Ekológia : • štúdium vzťahu vzájomného pôsobenia medzi organizmami a ich prostredím -

Haeckel 1869; [2], [55] • veda o vzájomných vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím [55] • štúdium štruktúry a funkcie prírody, pričom sa rozumie, že ľudstvo je súčasťou

prírody [55] • súhrn alebo usporiadanie vzťahov medzi organizmami a ich prostredím - Webster

[55] • veda o životnom prostredí [55] • biológia prostredia [55] • náuka skúmajúca väzby medzi živočíchom a jeho prostredím [17] • vedecké štúdium interakcií, ktoré ovplyvňujú výskyt a hojnosť organizmov - Krebs

1972 [2] • zaoberá sa troma stupňami: jednotlivým organizmom, populáciou (zloženou

z jedincov rovnakého druhu) a spoločenstvom (zloženým z väčšieho či menšieho počtu populácií) [2]

• systémovo koncipovaná veda, ktorá skúma vzájomné vzťahy živých organizmov a ich vzťah k okoliu (štruktúra a fungovanie prírody) s cieľom poznávať zákonitosti ich vývoja a tým prispieť k stabilizácii ekosystémov, ochrane životného prostredia [39]

• náuka o vzťahoch medzi organizmami a ich životného prostredia, ktorá skúma vzťahy medzi jedincami rovnakého druhu alebo rôznych druhov a neživými zložkami pozemskej prírody [62]

• štúdium živých organizmov a ich vzťahov k životnému prostrediu [62] • veda o štruktúre a funkcii prírody [62] • veda o vzťahoch živých organizmov k ich okoliu, ale aj o vzájomných vzťahoch

medzi živými organizmami. Je to veda o ekosystéme, jeho štruktúre a funkcii [35] • interdisciplinárna veda nadväzujúca na biologické disciplíny (fyziológiu, etológiu,

biocenológiu, biogeografiu, morfológiu, taxonómiu a pod.), ale aj na nebiologické disciplíny (matematiku, teóriu systémov, informatiku, chémiu, fyziku) a tiež vedy o abiotickom prostredí (geografia, meteorológia, hydrológia,ai. [35]

Ekosozológia: ochrana prírody na vedeckom základe [17]

23

Ekosystém :

• jednotka, obsahujúca všetky organizmy na určitej ploche (t.j. spoločenstvo), ktorá je v takom vzájomnom vzťahu s abiotickým prostredím, že tok energie vedie k jasne definovanej trofickej štruktúre, biotickej rozmanitosti a kolobehu látok ( t.j. výmene látok medzi živými a neživými zložkami) vo vnútri tejto sústavy [55]

• funkčná sústava živých a neživých zložiek životného prostredia, ktoré sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energie a odovzdávaním informácií a ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom priestore a čase (§ 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov) [65]

• dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktoré navzájom pôsobia ako funkčná jednotka [68]

Environment (prostredie): • súbor fyzikálnych, chemických a biotických činiteľov a sociálnych faktorov, daný

v určitom okamihu a schopný priamo alebo nepriamo, hneď alebo po určitej dobe ovplyvňovať živé bytosti a ľudskú činnosť [21]

• prostredie, resp. životné prostredie organizmov, vrátane človeka, ktoré tvorí súčasť biosféry a prírody v globálnom meradle [21]

Environmentalistika : • starostlivosť o životné prostredie s cieľom zachovať alebo zlepšiť jeho kvalitu

s ohľadom na všetky organizmy pri dodržiavaní zásad trvalo udržateľného života [21]

• spoločenské odvetvie (sféra pôsobenia) zamerané na starostlivosť o životné prostredie a tvoriace existenčné a rozvojové podmienky na ekonomickú a sociálnu sféru, pričom tieto sféry sú len relatívne dominantné [21]

• súbor plánovaných a realizovaných koncepčných, legislatívnych, organizačných, investičných, výchovno-vzdelávacích a ďalších opatrení zameraných na odstránenie dôsledkov a príčin nevhodných až devastačných zásahov do životného prostredia, na eliminovanie týchto zásahov pred ich uskutočnením (prevencia) a celkove na zlepšovanie (v prípade vhodnosti na zachovanie, či udržanie životného prostredia pre trvalo udržateľný život), na základe environmentalizmu a určovanie správnej fyziotaktiky, vychádzajúcej z poznatkov ekológie a ďalších vedeckých odborov a z hodnotení vplyvov na životné prostredie [21]

• spôsob konania, ktorý sa snaží vylúčiť ľudskú neuvedomelosť pri premenách prírody a podmienok života človekom, ktoré by mohli viesť k degradácii až neobývateľnosti prostredia a k likvidácii života vrátane sebazničenia ľudstva [21]

• prierezový súbor systémových nástrojov v rámci starostlivosti o životné prostredie, ktorými regulujeme činnosť odvetví tak, aby sa vylúčili alebo minimalizovali ich nepriaznivé vplyvy na ekologickú stabilitu, prírodné zdroje a bezprostredné až globálne životného prostredia človeka [21]

• interdisciplinárna náuka o životnom prostredí človeka - je to tzv. aplikovaná environmentológia, čiže technológia životného prostredia [21]

24

Environmentálna technológia: technológia zameraná na skvalitňovanie životného prostredia [21] Environmentálne vhodná technológia: technológia, ktorá obmedzuje až eliminuje znečisťovanie životného prostredia, vrátane tvorby odpadov [21] Environmentálna výchova: • cieľavedomé odovzdávanie vedomostí a vytváranie návykov pre zodpovedný

vzťah k životnému prostrediu. V tomto rozsahu integruje vedomosti z ekológie, fyziotaktiky, etiky, axiológie, psychológie, sociológie a ďalších odborov a aplikovaných disciplín [32]

• cieľavedomá výchovná činnosť pôsobiaca na všetky skupiny obyvateľstva so zameraním na presadzovanie environmentalizmu a na zabezpečovanie starostlivosti o životné prostredie (environmentalistiky) [17]

Environmentológia je zložkou futurológie, ktorá sa zaoberá špeciálnymi faktormi životného prostredia a zisťuje zmeny v životnom prostredí v dôsledku vedeckého pokroku [35] Fyziotaktika • spôsob, ako zaobchádzať s prírodou [32] • racionálna tvorba životného prostredia alebo využívanie prírodných zdrojov [32]

25

4.2 Základné pojmy a definície týkajúce sa systému environmentálneho manažérstva

Definície základných pojmov sú prevzaté z:

• normy STN EN ISO 14001 – článok 3 [49] • normy STN ISO 14050

• zákona NR SR č. 468/2002 Z. z. o systéme environmentálneho manažérstva a auditu zo dňa 25. júna 2002 [63], ktorým v rámci aproximačného procesu sa v podmienkach SR zabezpečila implementácia Nariadenia EÚ č. 761/2001 z 19.3.2001 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme environmentálneho manažérstva a auditu (EMAS II).

audit systému environmentálneho manažérstva: systematický a zdokumentovaný overovací proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov o tom, či systém environmentálneho manažérstva organizácie vyhovuje kritériám auditu systému environmentálneho manažérstva; patrí sem aj komunikácia s klientom o výsledkoch tohto procesu (STN ISO 14050) audit systému environmentálneho manažérstva: <interný> systematický a zdokumentovaný overovací proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov o tom, či systém environmentálneho manažérstva organizácie vyhovuje kritériám auditu systému environmentálneho manažérstva, ktoré si stanovila organizácia, patrí sem aj komunikácia s manažmentom o výsledkoch tohto procesu (kap. 3 STN EN ISO 14001), (STN ISO 14050) audítorský tím: skupina audítorov alebo jeden audítor určený na vykonanie daného auditu (STN ISO 14050) auditovaná organizácia: organizácia, v ktorej sa vykonáva audit (STN ISO 14050) dlhodobý environmentálny cieľ:

• celkový, podľa možnosti vyčísliteľný environmentálny cieľ vyplývajúci z environmentálnej politiky, ktorý si organizácia stanoví a chce ho dosiahnuť (kap. 3 STN EN ISO 14001), (STN ISO 14050)

• celkový, podľa možnosti vyčísliteľný environmentálny cieľ vyplývajúci z environmentálnej politiky, ktorý si organizácia sama určí (§ 2, ods. 6, zákona č. 468/2002 Z. z.)

dôkazy auditu: overiteľné informácie, záznamy alebo vyhlásenia o skutočnosti (STN ISO 14050) environmentálna politika: vyhlásenie organizácie o zámeroch a zásadách, vzťahujúcich sa na celkové environmentálne správanie sa, ktoré poskytuje rámec na činnosti a na stanovenie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov (kap. 3 STN EN ISO 14001), (STN ISO 14050) environmentálne správanie:

• výsledok riadenia environmentálnych aspektov organizáciou (§ 2, ods. 9, zákona č.468/2002 Z. z.)

• merateľné výsledky systému environmentálneho manažérstva, týkajúce sa operatívneho riadenia environmentálnych aspektov organizácie, ktoré vyplývajú z jej environmentálnej politiky, dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov (kap. 3 STN EN ISO 14001), (STN ISO 14050)

26

environmentálne vyhlásenie: písomná informácia o environmentálnych vplyvoch organizácie a jej environmentálnom správaní (§ 8, ods. 1, zákona č. 468/2002 Z. z.) environmentálny aspekt:

• časť činností, výrobkov alebo služieb organizácie, ktorá môže súvisieť so životným prostredím (kap. 3 STN EN ISO 14001), (STN ISO 14050)

• prvok činností, výrobkov alebo služieb organizácie, ktorý môže vplývať na životné prostredie; významným environmentálnym aspektom je aspekt, ktorý má alebo môže mať významný environmentálny vplyv (§ 2, ods. 2, zákona č. 468/2002 Z. z.)

environmentálny audit: systematický, zdokumentovaný overovací proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov auditu, zisťuje sa v ňom, či špecifikované environmentálne činnosti, udalosti, podmienky, systémy manažérstva alebo informácie o týchto záležitostiach vyhovujú kritériám auditu; patrí sem aj komunikácia s klientom o výsledkoch tohto procesu (STN ISO 14050) environmentálny audítor:

• osoba kvalifikovaná vykonávať environmentálne audity (STN ISO 14050) • fyzická osoba alebo skupina, ktoré konajú v mene vrcholového

manažmentu organizácie a spĺňajú buď jednotlivo, alebo kolektívne odbornú spôsobilosť pre oblasť, ktorá je predmetom interného environmentálneho auditu (§ 6, ods. 2, zákona č. 468/2002 Z. z.)

environmentálny overovateľ: bezúhonná a odborne spôsobilá fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej na základe splnenia podmienok podľa tohto zákona akreditačný orgán udelil akreditáciu (§10, ods.1, zákona č. 468/2002 Z. z.) environmentálny program: opis opatrení, zodpovedností a prostriedkov prijatých alebo plánovaných na dosiahnutie dlhodobých environmentálnych cieľov a krátkodobých environmentálnych cieľov vrátane lehôt na ich dosiahnutie (§ 2, ods. 8, zákona č. 468/2002 Z. z.) environmentálny vplyv:

• akákoľvek nepriaznivá alebo priaznivá zmena životného prostredia, ktorá úplne alebo čiastočne vyplýva z činností, výrobkov alebo služieb organizácie (kap. 3 STN EN ISO 14001), (STN ISO 14050)

• akákoľvek nepriaznivá alebo priaznivá zmena životného prostredia, ktorá je úplne alebo čiastočne spôsobená činnosťou, výrobkami alebo službami organizácie (§ 2, ods. 5, zákona č. 468/2002 Z. z.)

interný environmentálny audit: systematické, dokumentované, pravidelné a objektívne hodnotenie správania organizácie, systému environmentálneho manažérstva a postupov určených na ochranu životného prostredia vykonávané z poverenia vrcholového manažmentu organizácie na to určenými odborne spôsobilými a dostatočne nezávislými environmentálnymi auditormi s cieľom

a) uľahčiť operatívne riadenie činností a praktík, ktoré môžu mať environmentálny vplyv,

b) hodnotiť plnenie environmentálnej politiky organizácie, najmä jej dlhodobých environmentálnych cieľov (§ 6, ods. 1, zákona č. 468/2002 Z. z.)

klient: organizácia, ktorá objednáva audit (STN ISO 14050) krátkodobý environmentálny cieľ:

• podrobná, podľa možnosti vyčísliteľná požiadavka správania sa, použiteľná pre organizáciu alebo jej časti, ktorá vyplýva z dlhodobých environmentálnych cieľov a treba ju stanoviť a splniť, aby sa dosiahli tieto dlhodobé environmentálne ciele (kap. 3 STN EN ISO 14001), (STN ISO 14050)

27

• podrobná, podľa možnosti vyčísliteľná požiadavka správania použiteľná pre organizáciu alebo jej časť, vyplývajúca z dlhodobého environmentálneho cieľa, ktorú treba určiť a splniť, aby sa dosiahol dlhodobý environmentálny cieľ (§ 2, ods. 7, zákona č. 468/2002 Z. z.)

kritéria auditu: politika, praktiky, postupy alebo požiadavky, s ktorými audítor porovnáva zhromaždené dôkazy auditu týkajúce sa obsahu auditu (STN ISO 14050) kritická záťaž: odkazy na opis alebo definíciu možno nájsť v dokumentoch, na ktoré je poukázané v STN ISO 14050 najlepšie dostupná technológia (BAT): odkazy na opis alebo definíciu možno nájsť v dokumentoch, na ktoré je poukázané v STN ISO 14050 nepriamy environmentálny aspekt: významný environmentálny aspekt, nad ktorým organizácia nemá plnú riadiacu kontrolu, najmä správanie zmluvných partnerov, dodávateľov a subdodávateľov, navrhovanie, vývoj, balenie, doprava a používanie výrobkov, nakladanie s odpadmi z výrobkov, kapitálové investície, pôžičky a postenie, nové trhy (§ 2, ods. 4, zákona č. 468/2002 Z. z.) obsah auditu: špecifikovaná environmentálna činnosť, udalosť, situácia, systém manažérstva a/alebo informácie o týchto záležitostiach (STN ISO 14050) organizácia: spoločnosť, združenie, firma, podnik, úrad, inštitúcia alebo ich časť, prípadne ich kombinácia zapísaná alebo nezapísaná v obchodnom registri, verejná alebo súkromná, ktorá má svoje vlastné funkcie a administratívu (STN ISO 14050) organizácia: fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba vrátane nadácie, neziskovej organizácie, združenia, orgánu verejnej správy, alebo ich organizačná zložka, alebo ich kombinácia bez ohľadu na to, či sa zapisuje do obchodného registra alebo živnostenského registra, alebo nie, verejná alebo súkromná, ktorá má svoje vlastné funkcie a riadenie, ktorá sa chce začleniť do systému environmentálne orientovaného riadenia a auditu alebo udržať sa v ňom (§2, ods.1, písm. a/ zákona č. 468/2002 Z. z.) prevádzkareň: priestor pod riadením vrcholového manažmentu organizácie, v ktorom sa vykonávajú činnosti, vyrábajú výrobky alebo poskytujú služby vrátane príslušnej infraštruktúry, vybavenia a materiálov (§2, ods.1, písm. b/ zákona č. 468/2002 Z. z.) prevencia znečistenia: použitie procesov, praktík, materiálov alebo výrobkov, ktoré vylučujú, znižujú alebo operatívne riadia znečisťovanie; môžu zahŕňať recykláciu, spracovanie, zmeny procesu, mechanizmy operatívneho riadenia, racionálne využitie zdrojov a náhradu materiálov (STN ISO 14050) prevencia znečisťovania: používanie procesov, praktík, materiálov alebo výrobkov, ktorými sa zabraňuje, znižuje alebo reguluje znečisťovanie životného prostredia, najmä znižovanie množstva a závažnosti emisií, recyklácia a iné zhodnotenie odpadov, zmeny v procesoch, riadiace mechanizmy, účinné využívanie zdrojov a náhrada materiálov (§ 2, ods. 1, písm. c/ zákona č. 468/2002 Z. z.) priamy environmentálny aspekt: environmentálny aspekt, ktorý môže organizácia operatívne riadiť a ovplyvňovať, najmä emisie do ovzdušia a do vôd, nakladanie s odpadmi, využívanie a znečisťovanie pôdy, využívanie prírodných zdrojov a druhotných surovín vrátane spotreby energie, hluk, vibrácie, prašnosť, zápach, riziko mimoriadnych udalostí a z nich vyplývajúcich environmentálnych vplyvov, účinky na biologickú diverzitu (§ 2, ods. 3, zákona č. 468/2002 Z. z.) sústavné zlepšovanie: proces, zdokonaľujúci systém environmentálneho manažérstva s cieľom dosiahnuť zlepšenie celkového environmentálneho správania v súlade s environmentálnou politikou organizácie (kap. 3 STN EN ISO 14001), (STN ISO 14050)

28

sústavné zlepšovanie environmentálneho správania: proces každoročného zlepšovania kvantifikovateľných výsledkov systému environmentálneho manažérstva týkajúcich sa riadenia významných environmentálnych aspektov organizáciou, ktorý je založený na jej environmentálnej politike, dlhodobých environmentálnych cieľoch a krátkodobých environmentálnych cieľoch (§ 2, ods. 10, zákona č. 468/2002 Z. z.) vedúci environmentálny audítor: osoba kvalifikovaná manažovať a vykonávať environmentálne audity (STN ISO 14050) vedúci environmentálny audítor: fyzická osoba odborne spôsobilá na riadenie a vykonávanie environmentálnych auditov (§ 6, ods. 3, zákona č. 468/2002 Z. z.) systém environmentálneho manažérstva:

• časť celkového systému manažérstva, ktorá obsahuje organizačnú štruktúru, plánovanie činností, povinnosti, praktiky, postupy, procesy a zdroje na prípravu, zavádzanie, dosahovanie, preskúmanie a udržiavanie environmentálnej politiky (kap. 3 STN EN ISO 14001), (STN ISO 14050)

• časť celkového systému manažérstva v organizácii, ktorá zahŕňa organizačnú štruktúru, plánovacie činnosti, zodpovednosti, praktiky, postupy, procesy a zdroje na prípravu, uplatňovanie, dosahovanie, preskúmavanie a udržiavanie environmentálnej politiky (§ 5, ods. 1, zákona č. 468/2002 Z. z.)

systém environmentálne orientovaného riadenia a auditu: dobrovoľný systém na zabezpečenie zvýšenej ochrany a zlepšovania životného prostredia prostredníctvom

a) zavádzania a uplatňovania systémov environmentálneho manažérstva v organizáciách,

b) systematického, objektívneho a pravidelného hodnotenia systémov podľa písmena a/

c) aktívneho prístupu organizácií k informovaniu verejnosti a ďalších zainteresovaných strán o svojom environmentálnom správaní a otvoreného dialógu medzi nimi,

d) informovanosti zamestnancov organizácií o tomto systéme a ich aktívnej účasti v ňom. (§ 3, ods. 1, zákona č. 468/2002 Z. z.)

technický expert <auditu>: osoba, ktorá poskytuje špecifické znalosti alebo odborné posudky pre audítorský tím, ale ktorá sa nezúčastňuje ako audítor (STN ISO 14050) trvalo udržateľný rozvoj: odkazy na opis alebo definíciu možno nájsť v dokumentoch, na ktoré je poukázané v STN ISO 14050 úvodné environmentálne preskúmanie: zahŕňa najmä

a) analýzu podmienok vyplývajúcich pre organizáciu zo všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu životného prostredia a rozhodnutí vydaných na ich základe, ako aj iných požiadaviek, ktoré sa organizácia zaviazala plniť,

b) identifikáciu environmentálnych aspektov vrátane určenia významných environmentálnych aspektov a vyhotovenia ich zoznamu,

c) opis použitých kritérií na posúdenie významu environmentálnych vplyvov a na určenie významných environmentálnych aspektov; tieto kritériá musia byť zrozumiteľné, nezávisle kontrolovateľné, reprodukovateľné a sprístupnené verejnosti,

d) preskúmanie existujúcich praktík a postupov environmentálneho manažérstva, e) vyhodnotenie informácií z vyšetrovania predchádzajúcich mimoriadnych

udalostí ( § 4, ods. 2, zákona č. 468/2002 Z. z.) vrcholový manažment organizácie: osoba alebo skupina osôb, ktoré usmerňujú a riadia organizáciu na najvyššej úrovni (§ 2, ods. 1, písm. d. zákona č. 468/2002 Z. z.)

29

zainteresovaná strana: zainteresovaný alebo environmentálnym správaním sa organizácie

ovplyvnený jednotlivec alebo skupina, organizácia: spoločnosť, združenie, firma, podnik, úrad, inštitúcia

alebo ich časť, prípadne ich kombinácia, zapísaná alebo nezapísaná v obchodnom registri, verejná alebo súkromná, ktorá má svoje vlastné funkcie a administratívu;

prevencia znečisťovania: použitie procesov, praktík, materiálov alebo výrobkov, ktoré vylučujú, znižujú alebo operatívne riadia znečisťovanie; môžu zahŕňať recykláciu, spracovanie, zmeny procesu, mechanizmy operatívneho riadenia, racionálne využitie zdrojov a náhradu materiálov (kap. 3 STN EN ISO 14001)

<environmentálneho správania>: zainteresovaný alebo environmentálnym správaním organizácie ovplyvnený jednotlivec alebo skupina (STN ISO 14050)

osoba alebo skupina osôb vrátane štátnych orgánov a orgánov verejnej správy zainteresovaných na environmentálnom správaní organizácie alebo týmto správaním dotknutých (§ 2, ods. 1, písm.e/ zákona č. 468/2002 Z.z.)

zásada prevencie: odkazy na opis alebo definíciu možno nájsť v dokumentoch, na ktoré je poukázané v STN ISO 14050 zásada znečisťovateľ platí: odkazy na opis alebo definíciu možno nájsť v dokumentoch, na ktoré je poukázané v STN ISO 14050 záver auditu: profesionálne rozhodnutie alebo názor na obsah auditu vyjadrený audítorom; opiera sa o odôvodnenia zistení auditu audítorom, ktorými je aj ohraničený (STN ISO 14050) zistenie auditu: výsledok hodnotenia získaný porovnaním zhromaždených dôkazov auditu s odsúhlasenými kritériami auditu (STN ISO 14050) znečisťovanie: odkazy na opis alebo definíciu možno nájsť v dokumentoch, na ktoré je poukázané v STN ISO 14050 životné prostredie, environment: prostredie, v ktorom organizácia pracuje; zahŕňa ovzdušie, vodu, pôdu, prírodné zdroje, flóru, faunu, človeka a ich vzájomné vzťahy; (kap. 3 STN EN ISO 14001), (STN ISO 14050)

4.3. Podstata, význam a ciele systému environmentálneho manažérstva

Systém environmentálneho manažérstva je podľa normy ISO 14001 zložkou komplexného systému manažérstva, ktorá obsahuje štruktúru, plánovacie činnosti, zodpovednosti, zvyklosti, postupy, procesy a prostriedky na prípravu, realizáciu, preskúmanie a udržiavanie environmentálnej politiky [49]. EMS je teda zložkou systému podnikového manažérstva, cieľovo orientovanou na realizáciu zámerov v oblasti starostlivosti o ŽP. Ide o implementáciu (integráciu) prvkov starostlivosti o ŽP do rozhodovacích procesov a riadenia podniku. Základné princípy EMS [39]:

• environmentálna politika - deklarácia vzťahu k problematike životného prostredia a dokumentovaný záväzok starať sa o jeho ochranu (udržanie),

30

• plánovanie – formulácia environmentálnych cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie (environmentálny program),

• operatívne riadenie – rozdelenie zodpovednosti a kompetencií, komunikácia, kontrola, postup riadenia v krízových situáciách,

• regulácia – monitorovanie, zistenie nesúladu (odchýlky), regulačné (nápravné) opatrenie, evidencia (záznam),

• informačný tok - interné a externé správy (hodnotenia) environmentálneho správania sa podniku.

Systém environmentálneho manažérstva sa opiera o tieto hlavné princípy – východiská [39]:

• princíp uvedomelosti a angažovanosti, • princíp dobrovoľnosti (jeho zavedenia), • princíp proaktívnosti cieľov, • princíp globálnosti (prierezovosti).

Na obrázku 4.1 je uvedené porovnanie súčasného – reaktívneho (spätne

pôsobiaceho) manažérstva aplikovaného v oblasti starostlivosti o životné prostredie a proaktívneho (dopredu pôsobiaceho) charakteru EMS [39].

ENVIRONMENTÁLNY MANAŽMENT Reaktívny

(spätne pôsobiaci)

Proaktívny (dopredu pôsobiaci)

Obmedzenia rozvojových zámerov

podniku (ekonomické, legislatívne)

Trvalo udržateľný (dynamický)

rozvoj podniku

Sústava limitov a noriem

Kontroly, revízie, vyšetrovanie

Zistenie odchyliek od predpísaného stavu

Nápravné opatrenia, straty, penále, sankcie

Negatívny ekonomický dopad

Environmentálna politika podniku

Register environmentálnych vplyvov podniku

Environmentálny manažérsky systém

Ekologicky čistá výroba Environmentálne vhodné výrobky

Úspory nákladov Konkurencieschopnosť

Obr. 4.1. Porovnanie súčasného a nového charakteru EMS (upravené podľa [39])

31

Systém EMS predstavuje súbor vzájomne previazaných aktivít, ktorých cieľom je neustále zlepšovať environmentálne správanie sa podniku, resp. prispôsobovať ho meniacim sa podmienkam činnosti podniku a jeho okolia. Je to koncepcia štruktúrovaného procesu, ktorá umožňuje podniku dosiahnuť a operatívne riadiť takú úroveň environmentálneho správania sa, akú si sám zvolí (určí, definuje).

Význam zavádzania EMS spočíva v tom, že (upravené podľa [39]):

• umožňuje skĺbiť riešenie environmentálnych a ekonomických problémov podniku (racionalizácia výroby na základe environmentálnych auditov),

• v jeho filozofii je obsiahnutý princíp kontinuálneho zlepšovania, umožňuje podnikom presadiť sa na trhu,

• zlepšuje imidž podniku, • využíva ako filozofiu prevencie princípy environmentálne čistej produkcie, • aktivuje a rozvíja environmentálne vedomie zamestnancov, dodávateľov,

odberateľov, širokej verejnosti, • vedie ku vzniku „učiacej sa organizácie“, • je kompatibilný s ostatnými zložkami systému podnikového manažérstva, • predstavuje nástroj realizácie koncepcie TUR.

Ciele aktivít spojených s projektovaním, zavedením a udržiavaním EMS sú

orientované do týchto hlavných oblastí (upravené podľa [39]):

• environmentálne ciele (ochrana prírody a starostlivosť o životné prostredie),

• technické, technologické a racionalizačné ciele (racionalizácia priemyselnej výroby na základe environmentálnych auditov),

• zdravotné, sociálne a bezpečnostné ciele (zvýšenie zdravotnej, bezpečnostnej a sociálno – psychologickej odolnosti obyvateľstva),

• ekonomické ciele (zlepšenie postavenia na trhu, úspora nákladov, zníženie strát).

Splnenie koncepčných cieľov EMS bude závislé od splnenia sústavy

operatívnych (čiastkových) cieľov EMS. Ciele budovania EMS uvádza tab. 4.1. Sústava cieľov EMS sa musí pretransformovať do formulácie environmentálnej politiky podniku a musí byť odvodená od globálneho environmentálneho cieľa súčasnosti, t. j. od koncepcie TUR. Táto sústava cieľov EMS spolu s návrhom opatrení na ich realizáciu tvorí environmentálny program – komplex adresných úloh, kompetencií a prostriedkov pre všetky úseky činnosti a všetky úrovne podnikového manažmentu. Sústava cieľov budovania EMS a ich plnenie sa musí stať predmetom pravidelných skúmaní a previerok (auditov).

32

Tab. 4.1 Ciele budovania systémov environmentálneho manažérstva (upravené podľa [39])

CIELE BUDOVANIA SYSTÉMOV ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA

Koncepčné

(syntetické) ciele Operatívne

(čiastkové) ciele Environmentálne Ciele

• zabrániť znehodnocovaniu biosféry; • zabrániť znečisťovaniu atmosféry, hydrosféry a pedosféry; • znížiť tempo rastu ťažby a spotreby nereprodukovateľných

fosílnych surovín; Technické, technologické a racionalizačné ciele

• projektovanie environmentálne vhodných výrobkov (Eco-design); • program „ekologicky čistej výroby“ (cleaner production – CP); • program racionalizácie priemyselnej výroby (znižovanie jej

materiálovej a energetickej náročnosti); • environmentálne hodnotenie a označovanie výrobkov

(Ekolabelling); Zdravotné, sociálne a bezpečnostné ciele

• zníženie obsahu škodlivín v potravinách, vode, pôde a ovzduší; • zníženie úrovne hlučnosti a vibrácií pôsobiacich na človeka; • vytváranie podmienok pre tvorbu životného štýlu „návrat k prírode“;• zníženie rizika vzniku havárií;

Ekonomické ciele • zníženie rozsahu sankčných výdajov; • zníženie strát vo výrobe; • zvýšenie schopnosti konkurencie podniku; • zvýšenie podielu na trhu.

4.4. Zložky procesu budovania a údržby EMS Model systému environmentálneho manažérstva (EMS) uvedený na obr. 4.2.

zohľadňuje základný zámer organizácie, ktorý je popísaný v jednotlivých zložkách procesu budovania a údržby:

• environmentálna politika, • plánovanie, • zavedenie a prevádzka, • kontrola a nápravná činnosť, • preskúmanie manažmentom.

33

ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA

PLÁNOVANIE:• environmentálne aspekty, • právne a iné požiadavky, • dlhodobé a krátkodobé ciele, • programy EMS.

ZAVEDENIE A PREVÁDZKA: • štruktúra a zodpovednosť, • príprava pracovníkov,

povedomie a spôsobilosť, • komunikácia, • dokumentácia EMS, • operatívne riadenie

dokumentácie, • operatívne riadenie prevádzky, • havarijná pripravenosť a odozva.

PRESKÚMANIE MANAŽMENTOM

KONTROLA A NÁPRAVNÁ ČINNOSŤ: • monitorovanie

a meranie, • nezhoda, nápravná

a preventívna činnosť, • záznamy, • audit EMS.

Obr. 4.2 Model EMS so zložkami procesu budovania a údržby [49,75]

4.4.1 Environmentálna politika

Prvým krokom pri budovaní EMS je definovanie environmentálnej politiky podniku. Environmentálna politika má byť sformulovaná tak, aby jej rozumeli všetci zamestnanci. Nemala by obsahovať nerealistické záväzky, ale na druhej strane by nemala byť slabým nezáväzným vyhlásením. Vhodným riešením je oddeliť vyhlásenie o dlhodobých cieľoch a zámeroch spoločnosti od konkrétnych špecifických opatrení a programov potrebných na ich uskutočnenie. Niekedy je politika všeobecná a nie je jasné, že sa týka konkrétnej spoločnosti.

Environmentálna politika má byť dostupná verejnosti. Všetci zamestnanci by ju

mali dostať, pričom vedúci manažéri sa majú presvedčiť, že jej zamestnanci rozumejú a chápu svoje úlohy pri jej uplatňovaní. Environmentálnu politiku spoločnosti je potrebné reálne uplatňovať v praxi. Vypracovanie environmentálnej politiky priamo nadväzuje na skutočnosti zistené pri začiatočnom preskúmaní a predaudite. Keď vedenie podniku podpíše prehlásenie o plánovaní systému EMS, norma STN EN ISO 14001 [49] sa stáva pre podnik záväznou. Aj keď citovaná norma nepožaduje začiatočné preskúmanie, je vhodné ho uskutočniť vzhľadom na potrebu zistenia východiskového stavu v oblasti životného prostredia a potreby spracovania environmentálnej politiky.

34

Začiatočné preskúmanie môže zahŕňať [49]: • identifikáciu požiadaviek právnych a iných predpisov, • identifikáciu environmentálnych aspektov svojich činností, výrobkov alebo

služieb tak, aby sa určili tie, ktoré majú alebo môžu mať významné environmentálne vplyvy, a ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobovať povinnosť náhrady za škodu,

• hodnotenie správania sa v porovnaní s príslušnými vnútornými kritériami, vonkajšími normami, nariadeniami, pravidlami postupov a súbormi zásad a pokynov,

• existujúce praktiky a postupy EMS, • identifikáciu existujúcich politík a postupov, ktoré sa zaoberajú

sprostredkovacími a zmluvnými činnosťami, • spätnú väzbu z prešetrenia predchádzajúcich nehôd a nedodržiavania

predpisov, • príležitosti na konkurenčnú výhodu, • názory zainteresovaných strán, • funkcie alebo činnosti iných organizačných systémov, ktoré môžu

podporovať environmentálne správanie sa alebo mu môžu prekážať.

Vo všetkých prípadoch sa má zobrať do úvahy kompletný súbor prevádzkových podmienok vrátane možných nehôd a havarijných situácií. Proces a výsledky začiatočného environmentálneho preskúmania sa majú zdokumentovať a majú sa identifikovať možnosti na rozvoj EMS.

Zodpovednosť za stanovenie environmentálnej politiky má vrcholový manažment organizácie, ktorý je zodpovedný za zavádzanie environmentálnej politiky a za poskytovanie vstupov na formuláciu a modifikáciu politiky. Plánovanie environmentálnej politiky je neustála činnosť (obr. 4.3).

Environmentálna politika má brať do úvahy [49]: • poslanie, víziu, hlavné hodnoty a presvedčenie organizácie, • požiadavky zainteresovaných strán a komunikáciu s nimi, • sústavné zlepšovanie, • prevenciu znečisťovania, • základné environmentálne princípy, • koordináciu s inými politikami (napr. pre kvalitu, bezpečnosť a

ochranu zdravia pri práci, ai.), • špecifické miestne alebo oblastné podmienky, • dodržiavanie príslušných environmentálnych predpisov, zákonov a iných

kritérií, ktoré sa organizácia zaviazala plniť.

35

Obr. 4.3. Plánovanie environmentálnej politiky [90,s.84]

Manažérstvo Úprava úloh, cieľov a environmentálneho programu

Multikriteriálna metóda Určenie nových relevantných environmentálnych aspektov

Zodpovedná interná činnosť Aktualizácia environmentálnych aspektov

Identifikácia jednej z nasledujúcich situácií: • zmena výrobku alebo procesu; • nedostatok surovín; • úprava legislatívy; • zmena environmentálneho vplyvu; • nesúlad s EMS

Plánovanie environmentálnej politiky

4.4.2 Plánovanie

Plánovanie v EMS predstavuje cyklicky sa opakujúci proces pozostávajúci z identifikácie environmentálnych aspektov a hodnotenia s nimi spojených environmentálnych vplyvov v súvislosti s právnymi a inými požiadavkami a zámermi environmentálnej politiky; stanovenia cieľov, ktoré sú premietnuté do úloh v programoch environmentálneho manažérstva.

Prvky systému EMS, ktoré sa vzťahujú na plánovanie, obsahujú [49]: • identifikáciu environmentálnych aspektov a hodnotenie s nimi spojených

environmentálnych vplyvov, • právne a iné požiadavky, • dlhodobé a krátkodobé environmentálne ciele (musia rešpektovať

environmentálnu politiku), • programy EMS.

Identifikácia environmentálnych aspektov a hodnotenie s nimi spojených environmentálnych vplyvov Organizácia musí vytvoriť a udržiavať postupy na identifikáciu environmentálnych aspektov svojich činností, výrobkov alebo služieb, ktoré môže operatívne riadiť a pri ktorých možno predpokladať, že ich ovplyvňuje, aby určila aspekty, ktoré majú alebo môžu mať významné vplyvy na životné prostredie. Je potrebné zabezpečiť, aby aspekty týkajúce sa významných vplyvov boli zohľadnené pri stanovení dlhodobých environmentálnych cieľov organizácie [49].

36

Pri zisťovaní environmentálnych aspektov a vyhodnocovaní environmentálnych vplyvov je potrebné každý proces rozdeliť do nasledujúcich krokov [26]:

• výber činnosti alebo procesu, • určenie environmentálnych aspektov činnosti organizácie, jej produktu

alebo služby, • určenie environmentálnych vplyvov, • vyhodnotenie významu zistených vplyvov.

Environmentálny aspekt a environmentálny vplyv sú zložky, ktoré navzájom úzko

súvisia a ich vzťah je založený na jednej príčine a jednom následku. V tab. 4.2 je uvedený príklad určenia environmentálnych aspektov a environmentálnych vplyvov [26].

Tab. 4.2 Príklad určenia environmentálnych aspektov a environmentálnych vplyvov [26]

Prvok činnosti

Environmentálny

aspekt

Environmentálny

vplyv

výroba tepla emisie znečistenie ovzdušia pranie surovín odpadové vody znečistenie vodných tokov

Právne a iné požiadavky

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať postup identifikácie a prístupu k právnym a iným požiadavkám, ktoré sa organizácia zaviazala plniť a ktoré sú priamo použiteľné na environmentálne aspekty jej činnosti alebo služieb. Výstupom z uvedeného postupu je tzv. register legislatívy v oblasti životného prostredia spracovaný v elektronickej podobe, pravidelne aktualizovaný na základe rozdelených kompetencií medzi pracovníkmi zodpovednými za sledovanie zmien a vývoj právnych požiadaviek v konkrétnych oblastiach životného prostredia, zabezpečujúcich implementáciu týchto požiadaviek do interných noriem a postupov organizácie [49],[50].

Dlhodobé a krátkodobé environmentálne ciele

Na splnenie environmentálnej politiky si organizácie majú stanoviť dlhodobé environmentálne ciele (DEC). Tieto DEC sú všeobecné ciele na environmentálne správanie sa identifikované v environmentálnej politike. Pri stanovovaní DEC má organizácia brať do úvahy aj aktuálne zistenia z environmentálnych preskúmaní, z identifikovaných environmentálnych aspektov a s nimi spojených environmentálnych vplyvov.

37

Krátkodobé environmentálne ciele (KEC) sa potom môžu určiť na dosiahnutie DEC v špecifikovanom časovom rámci. KEC majú byť špecifické a merateľné. Po určení dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov má organizácia zvážiť vytvorenie merateľných ukazovateľov environmentálneho správania sa. Tieto ukazovatele možno použiť ako základ systému hodnotenia environmentálneho správania sa a môžu poskytovať informácie o EMS, ako aj o prevádzkových systémoch [50].

Norma STN ISO 14004 uvádza príklad dlhodobé environmentálne ciele a krátkodobé environmentálne ciele [50]:

• dlhodobé environmentálne ciele: znížiť energiu potrebnú pri výrobnej

prevádzke, • krátkodobé environmentálne ciele: dosiahnuť 10 % zníženie spotreby

energie oproti predchádzajúcemu roku. • ukazovateľ: množstvo palív a elektrickej energie na jednotku produkcie.

Program environmentálneho manažérstva

V rámci všeobecného plánovania činnosti má organizácia vytvoriť program environmentálneho manažérstva, ktorý sa týka všetkých jej dlhodobých environmentálnych cieľov. Aby bolo plánovanie environmentálneho manažérstva čo najefektívnejšie, má sa začleniť do strategického plánu organizácie. Program environmentálneho manažérstva má určovať harmonogramy, zdroje a povinnosti na dosahovanie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov organizácie. Program environmentálneho manažérstva pomáha organizácii zlepšiť jej environmentálne správanie sa. Má byť dynamický a má sa pravidelne revidovať, aby odrážal zmeny v dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov organizácie. V tab. 4.3. je uvedený príklad cieľov z Programu environmentálneho manažérstva [50].

Obsah programu environmentálneho manažérstva: • časový harmonogram zavádzania jednotlivých prvkov EMS, • časový harmonogram napĺňania cieľov, • spôsob vyčlenenia finančných, materiálnych a ľudských zdrojov, • konkrétny stupeň zodpovednosti za naplnenie každého zo stanovených

cieľov na všetkých riadiacich úrovniach.

38

Tab. 4.3. Príklad cieľov z Programu environmentálneho manažérstva [50]

Odhodlanie a politika Plánovanie Príklad záväzok environmentálnej politiky

šetrenie prírodných zdrojov

Dlhodobý cieľ l minimalizovať použitie vody, kdekoľvek je to technicky a obchodne možné

Krátkodobý cieľ 1 znížiť spotrebu vody na vybratých miestach o 15 % zo súčasných úrovní za 1 rok

Environmentálny program l

opakované používanie vody

Činnosť 1

inštalovať zariadenie na recykláciu oplachovacej vody z procesu A na opakované použitie v procese B

4.4.3 Zavedenie a prevádzka Na efektívne zavedenie EMS má organizácia rozvíjať schopnosti a podporné mechanizmy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie environmentálnej politiky, DEC a KEC. Aby organizácia tieto ciele dosiahla, má na to zamerať a prispôsobiť svojich pracovníkov, systémy, stratégiu, zdroje a štruktúru. Štruktúra a zodpovednosť

Úlohy, zodpovednosť a právomoci sa musia definovať, zdokumentovať a oznamovať tak, aby podporovali efektívne environmentálne manažérstvo. Vrcholový manažment firmy musí poskytnúť potrebné zdroje na zavedenie a operatívne riadenie EMS, komplexne udržiavať a zdokonaľovať EMS, periodicky skúmať tento systém s cieľom neustáleho zlepšovania, vymenovať osobitného predstaviteľa (zmocnenca) pre oblasť EMS. Tento osobitný predstaviteľ (zmocnenec) EMS musí mať zodpovednosť a právomoc na [49]:

• zabezpečenie ustanovenia, zavedenia a udržiavania požiadaviek EMS

v súlade s STN EN ISO 14001, • predkladanie správ vrcholovému manažmentu firmy o fungovaní EMS na

preskúmanie a ako podklad na neustále zlepšovanie systému EMS.

Príprava pracovníkov, povedomie a spôsobilosť

Vhodná príprava pracovníkov potrebná na dosiahnutie environmentálnej politiky, DEC a KEC sa má poskytnúť celému personálu organizácie. Zamestnanci majú mať náležité znalosti vrátane prípravy v metódach a zručnostiach na účelné a kompetentné vykonávanie svojich úloh, majú poznať vplyv ich činností na životné prostredie. Vzdelávanie a príprava pracovníkov sú potrebné na zabezpečenie toho,

39

aby zamestnanci mali aktuálne znalosti o požiadavkách predpisov, o vnútorných normách, politikách, dlhodobých a krátkodobých cieľoch organizácie.

Programy prípravy pracovníkov môžu mať tieto prvky [50]: • identifikácia potrieb prípravy pracovníkov, • program prípravy pracovníkov zameraný na definované potreby, • overenie zhody programu prípravy pracovníkov s požiadavkami predpisov

alebo požiadavkami organizácie, • príprava cieľových skupín pracovníkov, • dokumentácia o vykonanej príprave pracovníkov, • hodnotenie získanej prípravy pracovníkov.

Komunikácia

Vo vzťahu k svojim environmentálnym aspektom a systému EMS musí organizácia vytvoriť a udržiavať postupy na [49]:

• internú komunikáciu medzi rôznymi úrovňami a funkciami v organizácii, • prijímanie, zdokumentovanie a reagovanie na príslušnú komunikáciu

s externými zainteresovanými stranami.

Organizácia musí zvážiť postupy externej komunikácie, ktoré sa týkajú významných environmentálnych aspektov a zaznamenávať príslušné rozhodnutia. Nakoľko organizácia je založená na kolektívnej činnosti ľudí, k dosiahnutiu koordinovaných výsledkov je potrebná dobre fungujúca komunikácia. Obojstranná komunikácia je nutná predovšetkým na to, aby manažment mohol priebežne informovať zamestnancov, zákazníkov a verejnosť o jednotlivých zámeroch environmentálnej politiky a zamestnanci, zákazníci, resp. verejnosť mohli reagovať svojimi názormi na zámery a činnosť manažmentu organizácie. Dokumentácia EMS

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať v písomnej alebo elektronickej forme informácie, ktoré [49],[50]:

• popisujú hlavné prvky systému EMS a ich vzájomné pôsobenie, • poskytujú odkazy na príslušnú dokumentáciu.

Dokumentácia popisujúca funkčnosť systému (organizačné normy, inštrukcie,

pracovné postupy, predpisy, ai.), sa stáva nástrojom na riadenie, monitorovanie, prehodnocovanie a auditovanie systému.

Dodržiavanie stanovených postupov, ktoré sú predmetom dokumentácie s následným preverovaním formou auditov, je predmetom skúmania vedením organizácie. Na zavedenie EMS, zabezpečenie jeho funkčnosti, pre previerky a audity možno odporučiť túto štruktúru dokumentácie [39]:

• príručka EMS, • výsledky auditov (analýz, previerok, revízií),

40

• podnikové smernice a normy, • certifikáty (výrobkov, procesov, systémov) doplnené o ďalšie dokumenty:

o organizačná štruktúra riadenia spoločnosti, o organizačný poriadok (popis pracovných činností, popis

pracovných miest), o podnikateľský zámer atď.

Operatívne riadenie dokumentácie Organizácia musí vytvoriť a udržiavať postupy operatívneho riadenia celej

dokumentácie, ktorú vyžaduje STN EN ISO 14001 [49] a STN ISO 14004 [50] tak, že:

• je prístupná, • jej primeranosť sa pravidelne skúma, podľa potreby prepracováva

a schvaľuje oprávnenými pracovníkmi, • aktuálne verzie príslušnej dokumentácie sú dostupné na všetkých

miestach (kde sa vykonávajú činnosti EMS), • neaktuálna dokumentácia sa odstráni, • archivovaná dokumentácia (na právnu ochranu, na ochranu informácií) sa

vhodne označí. Dokumentácia musí byť prehľadná, označená dátumom (s dátumom revízie), ľahko identifikovateľná, udržiavaná a archivovaná určitý čas. Operatívne riadenie prevádzky

Organizácia musí identifikovať tie prevádzky a činnosti, ktoré súvisia s významnými environmentálnymi aspektmi v súlade so svojou environmentálnou politikou, DEC a KEC. Organizácia musí naplánovať tieto činnosti vrátane ich udržiavania, aby zabezpečila ich výkon za podmienok [49]:

• vytvorením a udržiavaním zdokumentovaných postupov pre situácie, kde

by ich neprítomnosť mohla viesť k odchýlkam od environmentálnej politiky, DEC, KEC,

• dohodnutím prevádzkových kritérií v týchto postupoch, • vytvorením a udržiavaním postupov vzťahujúcich sa na identifikované

významné environmentálne aspekty výrobkov a služieb, ktoré organizácia používa, s oznámením príslušných postupov a požiadaviek dodávateľom a zmluvným partnerom.

Havarijná pripravenosť a odozva Havarijné plány a postupy sa majú vytvoriť, aby sa zabezpečila vhodná odozva na neočakávané alebo náhodné nezhody. Organizácia má definovať a udržiavať postupy analyzovania environmentálnych nehôd alebo potenciálnych havarijných situácií. Pracovné postupy a kontrolné mechanizmy majú tam, kde je to vhodné zohľadniť [50]:

• náhodné emisie do atmosféry, • náhodné úniky do vody a pôdy,

41

• špecifické účinky náhodných únikov na životné prostredie a ekosystém. Postupy majú brať do úvahy prípady, ktoré vznikajú alebo môžu vznikať ako

dôsledky:

• mimoriadnych prevádzkových podmienok, • havárií a potenciálnych havarijných situácií.

Organizácia musí skúmať a podľa potreby upraviť postupy havarijnej

pripravenosti a odozvy, najmä po nehodách a haváriách.

4.4.4 Kontrola a nápravná činnosť Do tejto fázy modelu EMS patria:

• monitorovanie a meranie, • nezhoda, nápravná a preventívna činnosť, • záznamy, • audit EMS.

Monitorovanie a meranie

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať predpísané zdokumentované postupy na pravidelné monitorovanie a meranie kľúčových vlastností svojich prevádzok a činností, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Spravidla ide o zaznamenávanie informácií zo sledovania a správania sa, z príslušných prevádzkových kontrolných mechanizmov a z dodržiavania DEC a KEC.

Monitorovacie zariadenia sa musia kalibrovať a udržiavať. Záznamy z týchto procesov sa musia archivovať podľa postupov organizácie. Identifikovanie vhodných ukazovateľov environmentálneho správania sa pre organizáciu má byť trvalým procesom, pričom tieto ukazovatele majú byť objektívne, overované a reprodukovateľné [49],[50].

Nezhoda, nápravná a preventívna činnosť

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať postupy na určovanie zodpovednosti a právomoci na zaobchádzanie s nezhodou a jej skúmanie, na činnosti vedúce k zníženiu vplyvov a na iniciovanie a dokončenie nápravnej a preventívnej činnosti. Zistenia, závery a odporúčania získané ako výsledok merania, monitorovania, auditov a iných preskúmaní systému EMS sa majú zdokumentovať. Manažment organizácie má zabezpečiť, že identifikované nápravné a preventívne činnosti sa realizujú a systematicky následne sledujú na zabezpečenie ich účinnosti [49],[50].

Záznamy Organizácia musí vytvoriť a udržiavať postupy na identifikáciu, udržiavanie

a zaobchádzanie s environmentálnymi záznamami. Tieto záznamy musia obsahovať informácie o príprave pracovníkov, výsledky auditov a preskúmaní.

42

Environmentálne záznamy musia byť prehľadné, identifikovateľné a nadväzujúce na príslušné činnosti, výrobky, služby. Tieto záznamy sa musia uložiť a udržiavať takým spôsobom, aby sa dali pohotovo vyhľadať. Musia sa chrániť pred poškodením, znehodnotením alebo stratou. Lehoty ich archivovania sa musia pevne stanoviť a zaznamenať.

Audity EMS

Audity EMS sa majú uskutočňovať periodicky, aby sa určilo, či sa systém zhoduje s naplánovanými zámermi a či je správne zavedený a udržiavaný [50]. Audity EMS môže vykonávať personál organizácie alebo externé strany vybrané organizáciou. Frekvenciu auditov má určovať charakter činnosti v zmysle ich environmentálnych aspektov a potenciálnych environmentálnych vplyvov. Protokol auditu EMS sa má predložiť v súlade s plánom auditu.

Audit EMS má mať stanovené ciele. Takýmito cieľmi sú spravidla: • určenie zhody EMS auditovanej organizácie s kritériami auditu EMS, • určenie, či sa EMS auditovanej organizácie správne zaviedol a či sa

správne udržiava, • identifikovanie oblasti potenciálneho zlepšovania EMS auditovanej

organizácie, • posúdenie spôsobilosti procesu interného preskúmania manažmentom

s cieľom zabezpečiť sústavnú vhodnosť a efektívnosť EMS, • zhodnotenie EMS organizácie tam, kde je požiadavka uzatvoriť zmluvný

vzťah, napr. s potenciálnym dodávateľom alebo so spoločným (joint-venture) partnerom.

4.4.5 Preskúmanie manažmentom

Vrcholový manažment uskutočňuje preskúmanie funkčnosti EMS. Vlastné preskúmanie je konečným, ale zároveň začiatočným procesom EMS. Výsledky preskúmania sa zapracujú do plánu činnosti na základe filozofie neustáleho zlepšovania celého systému environmentálneho manažérstva. Preskúmanie manažmentom má obsahovať [49]:

• výsledky auditov, • rozsah splnenia dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov, • trvalú vhodnosť systému EMS vo vzťahu k meniacim sa podmienkam

a informáciám, • záujmy príslušných zainteresovaných strán.

Preskúmanie manažmentom sa musí zaoberať možnou potrebou zmien

environmentálnej politiky, dlhodobých environmentálnych cieľov, krátkodobých environmentálnych cieľov a ostatných prvkov EMS z hľadiska výsledkov auditu,

43

meniacich sa okolností a záväzku na sústavné zlepšovanie. Preskúmanie má vykonať manažment tej úrovne, ktorý príslušné postupy definoval.

4.5 Postup budovania EMS podniku Pri budovaní systému environmentálneho manažérstva je potrebné rešpektovať [39]: • EMS musí byť implementovaný do existujúceho systému podnikového riadenia, • EMS má priame väzby so subsystémami podnikového manažmentu, najmä

s QMS (Quality Management System) a H&SMS (Health and Safety Management System),

• EMS musí dodržiavať platnú (národnú i medzinárodnú) legislatívno – právnu a normatívnu základňu (zákony, vyhlášky, normy, predpisy),

• zložitosť a ekonomickú náročnosť budovania EMS vyžaduje rešpektovať racionálne a v praxi overené metodické postupy.

Podniky, ktoré už majú zavedený QMS sú pri zavádzaní EMS vo výhode, nakoľko

môžu využiť [39]:

• overené metódy a postupy, • skúsenosti manažmentu z realizácie QMS, • štruktúru i obsah dokumentácie spracovanej pre QMS, • výsledky čiastkových auditov, • projekty vzdelávacích aktivít, • skúsenosti z implementácie QMS do organizačnej štruktúry podnikového

manažmentu.

Spoločným procesom implementácie QMS, EMS a prípadne aj H&SMS, sa vrcholovému manažmentu podniku vytvára možnosť spracovať modul integrovaného manažmentu. Uvedené myšlienky nachádzame v prácach [10,11,14,35,47]. Na obr. 4.4 je uvedený vzťah medzi QMS, EMS a HSMS.

Základné princípy a ciele QMS a EMS sú v podstate zhodné a záleží len na

vrcholovom manažmente podniku, do akej miery využije pozitívne skúsenosti z aplikácie systémového prístupu k budovaniu a k implementácii QMS aj pre budovanie a zavedenie EMS, H&SMS a ďalších subsystémov podnikového manažmentu.

Metodický postup budovania systému environmentálneho manažérstva podniku uvádza tab. 4. 4. Uvedený postup pozostáva z piatich krokov: vypracovanie environmentálnej politiky, environmentálne plánovanie, realizácia a prevádzka systému environmentálneho manažérstva, previerky a prevencia, certifikácia EMS.

44

EMS QMS ISO 9 000 ISO 14000 zákazník verejnosť, výrobok, výroba výroba, výrobok

Obr. 4.4 Vzťah EMS, QMS a HSMS [39.]

kompl. kvalita kontrola neúspech na trhu

životné prostredie monitoring kríza, katastrofa

SoŽP výrobok výroba

SoŽP výroba

ekonomika rozvoj

Vplyv BOZP na kvalitu

a bezpečnosť zákazníka

prevencia potencionálne nebezpečie

HSMS

Zákon č. 330/1996 Z. z. o BOZP pracovníci procesy, postupy bezpečnosť, hygiena previerky, inšpekcie úrazy, choroby

45

Tab. 4.4 Metodický postup budovania EMS podniku [39.]

Metodický postup budovania EMS podniku (podľa ISO 14 001) Krok Aktivita Obsah aktivity – čiastkové úlohy Výstup Vypracovanie

environmentálnej politiky

• Deklarovať rozhodnutie o zavedení EMS • Definovať DEC a KEC • Vyhlásiť záväzok realizovať EP

-Písomný zverejnený dokument

Environmentálne plánovanie

• Identifikácia EA • Analýza dodržiavania E – legislatívy • Formulácia E – cieľov pre všetky úrovne

a útvary podnikového manažmentu • Vypracovanie programu EMS

- E-profil podniku

- E- program podniku

- Audity

Realizácia a prevádzka EMS

• Rozdelenie právomoci a zodpovednosti • Príprava personálu • Návrh informačného systému • Spracovanie dokumentácie EMS • Návrh systému operatívneho riadenia

dokumentácie EMS • Návrh systému operatívneho riadenia

prevádzky EMS • Návrh systému identifikácie potencionálnych

havárií a reakcie EMS na tento stav

- Úlohy manažéra EMS

- Určenie výkonného útvaru

- Príručka EMS

- Reglementy pracovných postupov

Previerky

a prevencia • Návrh monitorovacieho systému • Návrh postupu registrácie nezhody

(nedodržania) • Návrh postupu voľby a realizácie nápravných

a preventívnych opatrení • Návrh postupu sprac. záznamov z previerok

a skúmaní • Návrh programu preverovania funkčnosti

EMS • Návrh postupu stáleho zdokonaľovania

(inovácie) EMS •

- Postup monitoringu

- Postup zmenového riadenia

- Program previerok EMS

Certifikácia EMS • Preskúmanie EMS útvarmi vrcholového manažmentu podniku

• Certifikácia EMS podniku

- Certifikát EMS

1

2

5

4

3

46

Postup zavedenia EMS [90, s. 94]: • Úvodné zoznámenie: vyjasnenie požiadaviek a prístupov k zavedeniu EMS

preškolením vrcholového vedenia organizácie a následná diskusia. Účelom je získanie dostatočných informácií na uskutočnenie kvalifikovaného rozhodnutia o spôsobe zavádzania a získania predstáv o potrebných zdrojoch.

• Spracovanie úvodného environmentálneho preskúmania (vstupnej environmentálnej analýzy): celková analýza stavu a správania sa organizácie v oblasti ochrany životného prostredia, je základným kameňom výstavby EMS. Je štruktúrované podľa normy STN EN ISO 14001 a uskutočňuje porovnanie požiadaviek normy so skutočným stavom. Výsledkom porovnania je harmonogram činností vedúcich k zavedeniu EMS a prípadnému odstráneniu zistených nedostatkov.

• Menovanie pracovných tímov vrátane zmocnenca pre životné prostredie: organizácia musí menovať zástupcu z rád svojho vedenia, ktorý sa stane garantom za budovanie EMS, ďalej je nutné zostaviť pracovné tímy, ktoré budú pracovať na úlohách vyplývajúcich zo vstupnej environmentálnej analýzy a na tvorbe systémovej dokumentácie.

• Výcvik pracovných tímov: ide najmä o vysvetlenie požiadaviek normy STN EN ISO 14001.

• Stanovenie environmentálnej politiky: vedenie musí vyhlásiť politiku životného prostredia organizácie, stanoviť ciele napĺňajúce politiku a rozpracovať ciele na čiastkové programy. Podklady pre stanovenie sú vo vstupnej environmentálnej politike.

• Tvorba príručky EMS, systémová dokumentácia: spracovanie príručky popisujúcej akými spôsobmi organizácia naplňuje požiadavky normy, základné postupy sú v nadväznosti rozpracované detailnejšie v dokumentoch druhej, resp. tretej vrstvy.

• Implementácia systému do dennej praxe: postupne sa dokončuje dokumentácia, uvádza sa do užívania, do platnosti vstupuje i príručka EMS.

• Interná previerka: nástroj vrcholového manažmentu na overovanie systému a získavanie podnetov k jeho korektúram a dolaďovaniam. Za týmto účelom sú vyškolení interní audítori organizácie.

• Vstupný audit: predstavuje prechod do procesu certifikácie, slúži na preverenie pripravenosti EMS k certifikácii.

4.6 Proces certifikácie EMS Proces certifikácie EMS [90, s. 94]: • Vstupný pohovor: prebieha formou previerky systémovej dokumentácie

(príručka EMS, dokumentácia druhej vrstvy) v mieste pôsobenia organizácie. V prípade zistenia väčších odchýlok je organizácii poslaná správa o odchýlkach s odporučeniami nápravy, v prípade bezproblémovej previerky (drobné pripomienky bývajú prerokované v ďalšom kroku) je odporúčané pokračovanie certifikačného procesu. V prípade predauditu sa vstupný pohovor nevykonáva, vstupný pohovor má menší rozsah než predaudit.

• Predaudit: slúži najmä k previerke všetkých stupňov dokumentácie nadväzujúcej na príručku EMS (smernice, pracovné postupy, ďalšie súvisiace dokumentácie so

47

systémom) v porovnaní s požiadavkami normy. Preveruje sa ďalej účinná realizácia tejto dokumentácie v praxi (rozdelená na pracovisko a poznatky zamestnancov). V prípade kladného výsledku je doporučené pokračovanie certifikačného procesu. Predaudit nie je povinný.

• Certifikačný audit: slúži k prevereniu splnenia požiadaviek normy v praxi. Požiadavky normy, ich rozpracovanie v dokumentácii a ich praktické plnenie musí byť v zhode. V prípade úspešného certifikačného auditu je audítormi spracovaný návrh na udelenie certifikátu, v prípade zistenia závažnejších, systémových nedostatkov sú vystavené tzv. protokoly o odchýlke buď bez následnej previerky realizácie nápravných opatrení alebo s požiadavkou na následnú previerku. Z auditu dostane organizácia správu – z predauditu slúži správa na konečné dopracovanie dokumentácie, z certifikačného auditu na udržovanie a zlepšovanie systému životného prostredia.

• Udelenie certifikátu: po schválení podkladov predložených audítormi je firme udelený certifikát o tom, že jej systém zodpovedá požiadavkám normy.

• Kontrolný a predlžovací audit: v procese udržovania a zlepšovania systému ochrany životného prostredia sú inšpekčnou spoločnosťou vykonávané ročné kontrolné audity (v rozsahu 50 % trvania certifikačného auditu) a po troch rokoch predlžovací audit (blíži sa rozsahu certifikačného auditu). V priebehu tohto obdobia musí firma preukázať stabilnú funkciu systému ochrany životného prostredia (v opačnom prípade musí byť certifikát odobraný) [8].

4.7 Legislatívna a normatívna základňa budovania EMS

Postupnosť vzniku a uplatnenia rozhodujúcich dokumentov budovania EMS je

uvedená v tab. 4.5 [90,s. 95]. Tab. 4.5. Vývoj v rámci systému environmentálneho manažérstva Označenie dokumentu Rok

vznikuObsah dokumentu

ICC – Charta pre TUR

Podnikateľská charta pre trvalo udržateľný rozvoj vypracovaná Medzinárodnou obchodnou komorou v r. 1990 a vyhlásená na Druhej svetovej priemyslovej konferencii o ekologickom manažérstve (WICEM II)

ICC - Kodex

1991

Kódex ekologicky orientovanej propagácie Medzinárodnej obchodnej komory prijatý Výkonným výborom ICC na 68. zasadnutí 2.12.1991 (obsahuje 10 článkov)

Agenda 21 Deklarácia OSN o životnom prostredí. Obsahuje 21 zásad pre uplatnenie filozofie trvalo udržateľného rozvoja.

BS 7750

1992

Prvý súbor noriem v Európe pre prípravu a zavádzanie SEM vo Veľkej Británii

Nariadenie ES č. 1836/1993

1993 Nariadenie (EMAS I) o dobrovoľnej účasti priemyselných podnikov na programe Spoločenstva o environmentálnom riadení a hodnotení schválenom 29.6.1993 Radou ministrov ES (vstúpilo do platnosti 13.7.1993 s účinnosťou pre jednotlivé členské štáty EÚ od 13.4.1995)

ISO 14000

1996 Systém vzájomne prepojených noriem ISO, popisujúci štruktúru, špecifikáciu a návody pre EMS a príslušné audity. Vybudovaný na skúsenostiach aplikácie ISO 9000 a BS 7750.

Nariadenie č. 761/2001

2001 Nariadenia EÚ z 19.3.2001 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme environmentálneho manažérstva a auditu (EMAS II)

48

Systém environmentálneho manažérstva je možné zaviesť podľa:

• EMS podľa EN ISO 14001 [49]; • Nariadenia EÚ č. 761/2001 z 19.3.2001 o dobrovoľnej účasti organizácií

v schéme environmentálneho manažérstva a auditu (EMAS II).

V rámci aproximačného procesu sa v podmienkach SR zabezpečila implementácia Nariadenia EÚ - EMAS II schválením zákona NR SR č. 468/2002 Z. z. o systéme environmentálne orientovaného manažérstva a auditu dňa 25. júna 2002 [63].

Dokumentmi normatívneho charakteru pre budovanie EMS je súbor noriem ISO radu 14000, kde má rozhodujúci význam norma STN EN ISO 14001 „Systémy environmentálneho manažérstva“. Norma STN ISO 14004 určuje ako požiadavky normy STN EN ISO 14001 splniť. Normy ISO radu 14000 predstavujú systém normatívnych dokumentov, zameraných na:

• systémy environmentálneho riadenia (EMS) s návodom na vypracovanie

dokumentácie vo všeobecnej a špecifikovanej podobe, • audity ako formy overovania stavu životného prostredia (z hľadiska ich obsahu,

postupov realizácie a kvalifikácie audítorov), • hodnotenie environmentálneho profilu (správania sa) podniku (metodika

spracovania), • hodnotenie životného cyklu výrobkov (štruktúra, vplyvy, možnosti zlepšovania), • označovanie výrobkov (environmentálne vhodné výrobky – EVV) z hľadiska ich

parametrov, používaných symbolov, metodiky testovania a certifikácie.

V tab. 4.6 je uvedená štruktúra STN ISO radu 14000 k 11.11.2003 v pôsobnosti Technickej komisie 72 Environmentálne manažérstvo. Tab. 4.7. uvádza zoznam platných noriem STN v pôsobnosti Technickej komisie 72 Environmentálne manažérstvo k 11.11.2003. Normy pre budovanie EMS [49], [50] vychádzajú z rešpektovania nasledovných princípov:

• sú nástrojom vrcholového manažmentu na realizáciu cieľov

environmentálnej politiky podniku, • postup a rozsah ich uplatnenia je závislý od prístupu vrcholového

manažmentu podniku (princíp dobrovoľnosti), • životné prostredie chápu ako jednotu jeho zložiek (systémová koncepcia), • podporujú realizáciu preventívnych aktivít na zamedzenie vzniku

negatívnych účinkov činnosti podniku na životné prostredie (proaktívny charakter EMS),

• majú neohraničené (všeobecné) uplatnenie, • základné pravidlá uplatnenia noriem sú písomne zachytené

(zdokumentované), • podporujú nevyhnutnosť hľadania nových možností zlepšovania (princíp

inovatívnosti).

49

Tab. 4.6 Štruktúra STN ISO radu 14000 k 11.11.2003 v pôsobnosti TK 72 Environmentálne manažérstvo [90, s. 97]

Štruktúra noriem STN ISO radu 14000 Nástroje hodnotenia a audity Systémy riadenia Podporné nástroje Hodnotenie environmentálneho správania ( EPE ) STN EN ISO 14031 (83 9031) Environmentálne manažérstvo. Hodnotenie environmentálneho správania. Pokyny (ISO 14031: 1999) [#] - ISO/TR 14032 Environmentálne manažérstvo. Príklady hodnotenia environmentálneho správania (EPE) (ISO/TR 14032: 1999)

STN ISO 14004 (83 9004) Systémy Environmentálneho manažérstva. Všeobecné pokyny obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky (ISO 14004: 1996)

Posudzovanie životného cyklu ( LCA ) STN EN ISO 14040 (83 9040) Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Princípy a štruktúra (ISO 14040: 1997) STN EN ISO 14041 (83 9041) Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Definovanie cieľa a predmetu a inventarizačná analýza (ISO 14041: 1998) STN EN ISO 14042 (83 9042) Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Posudzovanie vplyvov životného cyklu (ISO 14042: 2000) STN EN ISO 14043 (83 9043) Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Interpretácia životného cyklu. (ISO 14043: 2000) [#] - ISO/TR 14047:2003 Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie vplyvov životného cyklu. Príklady používania ISO 14042 (ISO/TR 14047: 2003) [#] - ISO/TS 14048 Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Formát dokumentácie údajov (ISO/TR 14048: 2002) STN ISO/TR 14049 (83 9049) Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Príklady používania ISO 14041 pri definovaní cieľa a predmetu a inventarizačnej analýze (ISO/TR 14049: 2000)

Pokyny na environmentálne audity (EA) [§] - STN EN ISO 14010 (83 9010) Pokyny na environmentálny audit. Všeobecné zásady (EN ISO 14010: 1996) [§] -STN EN ISO 14011 (83 9011) Pokyny na environmentálny audit. Postupy auditu. Audit systémov environmentálneho manažérstva(ISO 14011: 1996) [§] - STN EN ISO 14012 (83 9012) Pokyny na environmentálny audit. Kvalifikačné kritériá na environmentálnych audítorov (ISO 14012: 1996) STN ISO 14015 (83 9015) Environmentálne manažérstvo. Environmentálne posudzovanie miest a organizácií (EASO)

Systémy environmentálneho manažérstva STN EN ISO 14001 (83 9001) Systémy environmentálneho manažérstva. Špecifikácia s návodom na použitie (ISO 14001: 1996)

Environmentálne značky a vyhlásenia (EL) STN EN ISO 14020 (83 9020) Environmentálne značky a vyhlásenia. Všeobecné zásady. (ISO 14020: 2000).; [#] - v pláne je revízia normy v zmysle EN ISO 14020: 2000 STN ISO 14021 (83 9021) Environmentálne značky a vyhlásenia. Vlastné vyhlásenie tvrdení o environmentálnych vlastnostiach (Environmentálne označovanie typu II) (ISO 14021: 1999) STN ISO 14021/Z1 (83 9021) Environmentálne značky a vyhlásenia. Vlastné vyhlásenie tvrdení o environmentálnych vlastnostiach (Environmentálne označovanie typu II) Zmena 1 (EN ISO 14021: 2001) STN EN ISO 14024 (83 9024) Environmentálne značky a vyhlásenia. Environmentálne označovanie typu I. Zásady a postupy (ISO 14024: 1999) STN ISO/TR 14025 (83 9025) Environmentálne značky a vyhlásenia.

50

(ISO 14015: 2001) Environmentálne vyhlásenia typu III (ISO/TR 14025: 2000)

STN ISO 14050 (83 9050) Environmentálne manažérstvo. Slovník (ISO 14050: 1998); [#] - v pláne je revízia normy v zmysle ISO 14050: 2002 STN 83 9066 Environmentálne manažérstvo. Všeobecné požiadavky na orgány vykonávajúce posudzovanie a certifikáciu/registráciu systémov environmentálneho manažérstva (EMS) ( ISO/IEC Guide 66: 1999) STN 83 9060 Pokyny na začlenenie

environmentálnych aspektov do noriem na výrobky. (ISO Guide 64: 1997) [#] - STN ISO/TR 14062 Environmentálne manažérstvo. Integrovanie environmentálnych aspektov do návrhu a vývoja výrobku (ISO/TR 14062: 2002)

STN EN ISO 19011 (01 0330) Návod na auditovanie systému manažérstva kvality a/alebo systému environmentálneho manažérstva (ISO 18011:2002); Nahrádza: • ISO 10011; 10012; 10013; • ISO 14010 [§], 14011 [§],14012 [§] ;

Poznámka:

Predpokladá sa prevzatie rozpracovaných ISO 14064 týkajúcich sa problematiky skleníkových plynov

Legenda k tab. 4.6:

• [#] - v pláne technickej normalizácie • [§] - nahradené

51

Tab. 4.7 Zoznam platných STN [90, s. 99]

Zoznam platných STN

v pôsobnosti Technickej komisie 72 Environmentálne manažérstvo k 11.11.2003 STN EN ISO 14001 (83 9001) (máj 1998)

Systémy environmentálneho manažérstva. Špecifikácia s návodom na použitie (ISO 14001: 1996)

STN ISO 14004 (83 9004) (marec 1999)

Systémy environmentálneho manažérstva. Všeobecné pokyny obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky (ISO 14004: 1996)

STN ISO 14015 (83 9015) (máj 2003)

Environmentálne manažérstvo. Environmentálne posudzovanie miest a organizácií (EASO) (ISO 14015: 2001)

STN EN ISO 14020 (83 9020) (august 2003)

Environmentálne značky a vyhlásenia. Všeobecné zásady (ISO 14020: 2000)

STN ISO 14021 (83 9021) (január 2001)

Environmentálne značky a vyhlásenia. Vlastné vyhlásenie tvrdení o environmentálnych vlastnostiach (Environmentálne označovanie typu II) (ISO 14021: 1999)

STN ISO 14021/Z1 (83 9021) (december 2002)

Environmentálne značky a vyhlásenia. Vlastné vyhlásenie tvrdení o environmentálnych vlastnostiach (Environmentálne označovanie typu II) Zmena 1 (EN ISO 14021: 2001)

STN EN ISO 14024 (83 9024) (september 2001)

Environmentálne značky a vyhlásenia. Environmentálne označovanie typu I. Zásady a postupy (ISO 14024: 1999)

STN ISO/TR 14025 (83 9025) (marec 2002)

Environmentálne značky a vyhlásenia. Environmentálne vyhlásenia typu III (ISO/TR 14025: 2000)

STN EN ISO 14031 (83 9031) (november 2002)

Environmentálne manažérstvo. Hodnotenie environmentálneho správania. Pokyny (ISO 14031: 1999)

STN ISO/TR 14032 (január 2004)

Environmentálne manažérstvo. Príklady hodnotenia environmentálneho správania (EPE) (ISO/TR 14032: 1999)

STN EN ISO 14040 (83 9040) (máj 1999)

Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Princípy a štruktúra (ISO 14040: 1997)

STN EN ISO 14041 (83 9041) (október 1999)

Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Definovanie cieľa a predmetu a inventarizačná analýza (ISO 14041: 1998)

STN EN ISO 14042 (83 9042) (august 2001)

Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Posudzovanie vplyvov životného cyklu (ISO 14042: 2000)

STN EN ISO 14043 (83 9043) (august 2001)

Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Interpretácia životného cyklu (ISO 14043: 2000)

STN ISO/TR 14049 (83 9049) (september 2001)

Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Príklady používania ISO 14041 pri definovaní cieľa a predmetu a inventarizačnej analýze (ISO/TR 14049: 2000)

STN ISO 14050 (83 9050) (február 2000)

Environmentálne manažérstvo. Slovník (ISO 14050: 1998)

STN 83 9060 (október 2000)

Pokyny na začlenenie environmentálnych aspektov do noriem na výrobky (ISO Guide 64: 1997)

STN 83 9066 (máj 2001)

Environmentálne manažérstvo. Všeobecné požiadavky na orgány vykonávajúce posudzovanie a certifikáciu/registráciu systémov environmentálneho manažérstva (EMS) ( ISO/IEC Guide 66: 1999)

STN EN ISO 19011 (01 0330) (apríl 2003)

Návod na auditovanie systému manažérstva kvality a/alebo systému environmentálneho manažérstva (ISO 19011: 2002)

4.8 EMAS

V práve Európskej únie sa v posledných rokoch uplatňujú právne predpisy

(tab.4.8), v ktorých sa upúšťa od tradičnej formy právnych predpisov založených na príkazoch, zákazoch a následnej kontrole a sankcionovaní povinných subjektov zo

52

strany štátu a ťažisko zabezpečovania plnenia požiadaviek právnych predpisov sa presúva na [90,s. 100]: • aktívny prístup subjektov (organizácií) pri identifikácií, hodnotení a riadení

možných rizík a environmentálnych vplyvov vyplývajúcich z ich činnosti vrátane navrhovania a realizovania potrebných opatrení, a to už v štádiu pred začatím takejto činnosti a v potrebnej miere prirodzene i počas jej vykonávania,

• na aktívnejšiu účasť verejnosti pri posudzovaní predpokladaných environmentálnych vplyvov, pri povoľovaní príslušných činností a do určitej miery aj pri ich realizácii.

Tab.4.8 Právne predpisy Európskej únie, v ktorých sa ťažisko zabezpečovania plnenia požiadaviek právnych predpisov presúva na aktívnejšiu účasť verejnosti a subjektov [90]

Právne predpisy Európskej únie, v ktorých sa ťažisko zabezpečovania plnenia požiadaviek právnych predpisov sa presúva na:

aktívnu účasť verejnosti pri posudzovaní predpokladaných environmentálnych vplyvov, pri povoľovaní príslušných činností a do určitej miery aj pri ich realizácii

aktívny prístup povinných subjektov (organizácií) pri identifikácií, hodnotení a riadení možných rizík a environmentálnych vplyvov vyplývajúcich z ich činnosti vrátane navrhovania a realizovania potrebných opatrení, a to už v štádiu pred začatím takejto činnosti a v potrebnej miere prirodzene i počas jej vykonávania.

povinný (vynútiteľný) prístup organizácie, t.j. povinnosť preukazovania plnenia požiadaviek právnych predpisov sa ustanovuje v právnom predpise ako povinnosť príslušnej organizácie a jeho neplnenie je sankcionovateľné

dobrovoľný prístup organizácie na systémoch proaktívneho správania sa organizácie z hľadiska starostlivosti o ŽP a ich otvoreného dialógu s verejnosťou. Predpisy stanovujú právny rámec na zabezpečenie ich kvality, transparentnosti, kompatibility a pod., avšak začlenenie organizácie do systému je dobrovoľné a závisí len na jej vlastnom rozhodnutí. Žiadna povinnosť zapojenia organizácie do systému nevyplýva z týchto predpisov a nemôže byť nariaďovaná či sankcionovaná zo strany orgánov verejnej správy.

Smernica Rady č. 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečislovania životného prostredia (tzv. Smernica IPPC)

Nariadenie ES č. 1836/1993 (EMAS I) o dobrovoľnej účasti priemyselných podnikov na programe Spoločenstva o environmentálnom riadení a hodnotení schválenom 29.6.1993 Radou ministrov ES Nariadenie EÚ č. 761/2001 z 19.3.2001 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme environmentálneho manažérstva a auditu (EMAS II)

Smernica Rady č. 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení Smernice Rady č. 97/11/ES Smernica Rady č. 96/82/ES

o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (tzv. Smernica SEVESO II)

Nariadenie Rady/EHS/ 880/92 z 23.3.1992, týkajúce sa systému ES pre udeľovanie environmentálnej značky. Nariadenia bolo revidované v roku 2000 Nariadením (EC) č.1980/2000.

53

Eco-Management and Audit Scheme (EMAS) vychádza zo systému

environmentálneho manažérstva podľa normy ISO 14001. Na druhej strane sa však environmentálne manažérstvo posúva na vyššiu úroveň, keďže podnik, ktorý sa chce v schéme registrovať, musí sa otvorene, jasne a pravdivo informovať o svojom environmentálnom správaní. Jednou z hlavných charakteristík schémy je vysoká dôveryhodnosť, ktorú reprezentuje logo EMAS. Garantuje ju overenie systému environmentálneho manažérstva a všetkých informácií, ktoré organizácia pod logom EMAS uverejní, nezávislým environmentálnym overovateľom. Podnik, ktorý sa chce zaregistrovať v schéme, musí [90,s. 101]:

• vykonať úvodné environmentálne preskúmanie; • zaviesť systém environmentálneho manažérstva (EMS); • zverejniť environmentálne vyhlásenie. Všetky tri prvky overí environmentálny overovateľ, ktorý zistí či spĺňajú

požiadavky, ktoré kladie EMAS. Ďalej pomocou dôkladnej analýzy výrobných procesov, kontrolou dokumentácie inšpekciami na mieste a rozhovormi s manažérmi a zamestnancami preverí správnosť všetkých údajov. Vykonanie úvodného environmentálneho preskúmania je pri EMAS na rozdiel od ISO 14001 povinné a je zamerané na zistenie aktuálneho stavu interakcie medzi organizáciou a životným prostredím. Organizácia:

• zhodnotí existujúcu situáciu v oblasti životného prostredia, • zváži existujúce vstupy, výrobné procesy, a výstupy, • identifikuje environmentálne aspekty a vplyvy a posúdi ich významnosť. Organizácie, ktoré už majú certifikovaný systém environmentálneho

manažérstva, nie sú povinné vykonať formálne environmentálne preskúmanie. Dôležité je, aby EMS bol schopný poskytnúť všetky informácie, ktoré v environmentálnom preskúmaní vyžaduje EMAS. Systém environmentálneho manažérstva podľa normy STN EN ISO 14001 tvorí v podniku jadro EMAS (norma je priamo súčasťou nariadenia). Európska schéma však kladie na EMS v niektorých prvkoch prísnejšie nároky. V prvom rade musí organizácia identifikovať všetky environmentálne právne predpisy, ktoré sú pre jej činnosť relevantné a musí pomocou vhodných postupov zabezpečiť dodržiavanie ich požiadaviek. Pôvodná norma STN EN ISO 14001 explicitne túto požiadavku nevyjadruje. Dodržiavanie environmentálnej legislatívy bude povinné až v revidovanej norme, ktorá sa v súčasnosti pripravuje. Schéma EMAS kladie väčší dôraz na zapojenie zamestnancov, ale aj dodávateľov a zmluvných partnerov do úsilia o zlepšenie environmentálneho správania sa. Externe vykonávané činnosti majú často významne nepriame environmentálne aspekty, ktoré je potrebné do environmentálneho manažérstva organizácie zahrnúť.

Na odlišnosti medzi EN ISO 14001 a EMAS poukazuje tab. 4.9. Organizácia, ktorá sa chce v EMAS zaregistrovať, musí viesť s verejnosťou

a všetkými zainteresovanými stranami otvorený dialóg o vplyve svojich činností na životné prostredie. Základným nástrojom podávania informácií je environmentálne vyhlásenie, ktorého vypracovanie je nevyhnutnou podmienkou účasti v schéme.

54

V environmentálnom vyhlásení organizácia pravdivo uvedie všetky údaje týkajúce sa životného prostredia. Nesmie chýbať opis environmentálnych aspektov a podnik musí vysvetliť, čo všetko robí na zlepšenie svojho environmentálneho správania sa (ciele a programy EMS), ako aj mieru, do akej sú tieto programy úspešné. Pravdivosť údajov overí a potvrdí environmentálny overovateľ. Až po zverejnení platného environmentálneho vyhlásenia je možné organizáciu zaregistrovať. Environmentálne vyhlásenie sa vypracováva každé tri roky, pričom každoročne sa zverejňuje jeho aktualizácia. Niektorým malým alebo stredným podnikom však možno udeliť z povinnosti aktualizovania výnimku.

Inštitucionálne zabezpečenie schémy EMAS v SR [90, s. 102]: • MŽP SR je príslušným orgánom v SR zodpovedným za fungovanie

schémy a je partnerom pre Európsku komisiu ( DG Environment ); • Slovenská agentúra životného prostredia - Centrum odpadového

hospodárstva a environmentálneho manažérstva ( SAŽP - COHEM ) v Trnave vykonáva registráciu a úkony ňou spojené;

• Slovenská národná akreditačná služba ( SNAS ) je orgán udeľujúci akreditáciu environmentálnym overovateľom a vykonáva dohľad nad ich činnosťou. V prípade keď sa podnik rozhodne využiť služby zahraničných environmentálnych overovateľov, SNAS im musí udeliť povolenie na činnosť.

• Slovenská inšpekcia životného prostredia ( SIŽP ) sa vyjadruje v rámci registračného konania k dodržiavaniu príslušných požiadaviek environmentálnej legislatívy registrovaným podnikom.

V systéme sa môžu zúčastniť všetky súkromné aj verejné organizácie, vyrábajúce výrobky či poskytujúce služby bez ohľadu na veľkosť. Proces sa začína podaním žiadosti podniku, ktorý sa chce registrovať v EMAS a je ukončený oficiálnym zaregistrovaním a pridelením registračného čísla. Až potom môže podnik oficiálne používať logo EMAS.

Úlohou štátu je nielen zabezpečiť fungovanie schémy EMAS, ale aj

podporovať jej rozšírenie medzi organizáciami. Takáto podpora je adresovaná najmä malým a stredným podnikom. Vykonáva sa v rôznych formách. Môže to byť priama informačná a poradenská pomoc, publikovaním propagačných a odborných článkov, ale aj vydávaním návodov a usmernení na implementáciu EMAS v podnikoch. Ďalším druhom je finančná pomoc, keď podniky môžu získať prostriedky na pokrytie časti nákladov potrebných na zavedenie EMAS. Na podporu účasti malých a stredných podnikov slúžia aj početné zjednodušenia, ktoré môžu aplikovať pri zavádzaní EMAS. Ide o výnimku z povinnosti ročne aktualizovať environmentálne vyhlásenie, menší dôraz sa kladie na formálne postupy a písomné dokumenty, ale aj znížené registračné poplatky pre malé a stredné podniky. Vyhovelo sa tak požiadavkám členov Európskeho parlamentu, ktorí požadovali, aby registrácia v rámci EMAS znížila administratívne zaťaženie podnikania. Bola to reakcia na požiadavku priemyslu mať úžitok z námahy, vynaloženej na získanie registrácie .

55

Zásady a kľúčové požiadavky environmentálneho manažérstva sú spoločné pre

• EMS podľa EN ISO 14001 [49] , • Nariadenie EÚ č. 761/2001 z 19.3.2001 o dobrovoľnej účasti

organizácií v schéme environmentálneho manažérstva a auditu (EMAS II), ktoré novelizovalo Nariadenie ES č. 1836/1993 (EMAS I) o dobrovoľnej účasti priemyselných podnikov na programe Spoločenstva o environmentálnom riadení a hodnotení schválenom 29.6.1993 Radou ministrov ES (vstúpilo do platnosti 13.7.1993 s účinnosťou pre jednotlivé členské štáty EÚ od 13.4.1995) .

Dokumenty vychádzajú zo spoločného princípu - iniciovať aktívny prístup

podnikov k zlepšovaniu svojho vzťahu k ŽP, líšia sa tým, že niektoré prvky systému jeden dokument vyžaduje a druhý ich odporúča (tab. 4.9). Obidva technické predpisy majú obsiahnutý systém manažmentu (pozri www.tc207.org , www.iso.org . Najdôležitejšie rozdiely medzi EMS a EMAS sú uvedené v tab. 4.9.

Tab. 4.9 Najdôležitejšie rozdiely medzi EMS a EMAS [90, s. 78]

Systémy environmentálneho manažérstva Rozdiely EN ISO 14001 EMAS II

Zavedenie systému je možné i v časti podniku

v celom podniku (na jednom mieste)

Úvodné environmentálne preskúmanie

odporúčané povinné

Register aspektov – vplyvov

odporúčaný požadovaný

Environmentálne vyhlásenie

nepožadované povinné

Zakončenie procesu certifikácia overenie environmentálneho vyhlásenia

Cyklus auditu nie je stanovený stanovený najdlhšie trojročný

Aplikovateľnosť globálna členské štáty EÚ

Rozsah

Kompetentný orgán nie áno Typ norma nariadenie

Porovnanie systémov EMS a EMAS vedie k záveru, že obidva systémy sú obsahovo podobné a líšia sa formálnou stránkou. Obidva systémy sa používajú v jednej organizácii súčasne len výnimočne [8].

Norma pripúšťa zaviesť systém len v časti podniku. Vzhľadom na poslanie

EMS je neprípustné vyradenie prevádzok problematických z hľadiska životného prostredia. V malých a stredných podnikoch do EMS patrí celý podnik. V norme nie je povinné úvodné preskúmanie, ale jeho uplatnenie vyplýva z potreby poznania a

56

pochopenia environmentálnych problémov podniku – aké sú, odkiaľ pochádzajú, ako vznikajú, kedy vznikajú, ktoré sú vážnejšie ako ostatné, prečo majú vplyv na životné prostredie. Presné a efektívne vykonanie úvodného environmentálneho preskúmania je nevyhnutné pre platnosť EMS, pre správne riadenie problémov a činnosti.

V norme je verejne prístupná len environmentálna politika, ktorá predstavuje

pomerne všeobecný dokument, kým v nariadení sa vyžaduje verejný prístup k politike a programom formou environmentálneho prehlásenia. Nestranné posúdenie EMS vykoná podľa normy certifikačný orgán a podľa nariadenia akreditovaný environmentálny overovateľ, ktorý verifikuje environmentálne vyhlásenie podniku, ktoré musí byť pravidelne aktualizované. Vzhľadom na uvedené rozdiely medzi požiadavkami normy a nariadenia nebude v malom a strednom podniku veľkým problémom zaviesť EMS tak, aby bolo možné a reálne získať certifikát na systém podľa normy alebo registráciu systému podľa nariadenia EMAS II. v závislosti od podmienok na trhu a využitia podpory štátnych orgánov.

Jedným z nástrojov, ktorý je všeobecne použiteľný na podporu rozhodovacích

procesov je environmentálne manažérske účtovníctvo (EMÚ). Problematika EMÚ je v súčasnej dobe veľmi aktuálna predovšetkým pre podniky, ktoré majú zavedený systém EMAS, resp. sa pripravujú k registrácii systému. V pravidlách EMAS je v ČR stanovené, že: „organizácia musí vytvoriť a udržiavať postupy na sledovanie environmentálnych finančných tokov, s cieľom zaviesť EMÚ“ [12].

57

5. Environmentálne orientovaný personálny manažment 5.1 Personálny manažment, jeho ciele a činnosti

Významným činiteľom úspešnosti podniku pri plnení jeho strategických cieľov je úroveň manažmentu. Manažment podniku je všeobecne zaužívaný pojem pre teóriu a prax riadenia podnikateľských subjektov. Podobne ako sa zaužíval pojem manažment pre riadenie podniku ako celku, pre riadenie personálu sa v teórii a praxi zaužíval pojem personálny manažment, ale tiež riadenie ľudských zdrojov [15]. Personálny manažment definujú niektorí autori nasledovne:

M. ARMSTRONG [1] "...podstatou personálneho manažmentu je riadenie ľudí takým spôsobom, ktorý vedie ku zvýšeniu výkonnosti organizácie".

A. KACHAŇÁKOVÁ [15] "...personálny manažment predstavuje ucelený systém rozvoja personálu, systém formovania pracovných vzťahov v reprodukčnom procese a systém vytvárania optimálnych podmienok pre efektívne pôsobenie personálu v pracovnom procese s využitím účinných metód vedenia ľudí pri plnení strategických zámerov a cieľov podniku". V. GALAJDOVÁ – M. HITKA [7] "...personálna práca (personálne riadenie, riadenie ľudských zdrojov) tvorí tú časť podnikového riadenia, ktorá je zameraná na riadenie ľudských zdrojov, teda na problematiku človeka v pracovnom procese a jeho významu ako pracovnej sily pre podnik". J. KOUBEK [22] "...riadenie ľudských zdrojov (personálne riadenie) tvorí tú časť podnikového riadenia, ktorá sa zameriava na všetko, čo sa týka človeka v pracovnom procese, teda jeho získavania, formovania, fungovania, využívania, jeho organizovania a prepájania jeho činností, výsledkov jeho práce, jeho pracovných schopností a pracovného chovania sa, vzťahu k vykonávanej práci, podniku a spolupracovníkom a rovnako jeho osobného uspokojenia z vykonávanej práce, jeho personálneho a sociálneho rozvoja".

J. SABLIK [40] uvádza, že " ... v štruktúre aktivít manažmentu ľudských zdrojov (personálneho manažmentu) musí byť vytvorený priestor a podmienky pre sústavnú a systematickú starostlivosť o rozvoj vzdelávania a pracovných schopností všetkých pracovníkov podniku (manažérov i výkonných robotníkov) ".

Personálny manažment vo vzťahu k celostnému manažmentu podniku predstavuje integrálnu súčasť, nakoľko obdobné postavenie má manažment výroby, finančný manažment, distribučný manažment, marketing atď. Personálny manažment má to špecifikum, že jeho objektom je personál podniku. Ide o živý, rozmanitý, trvale sa meniaci, mysliaci a tvorivý objekt [15].

Na obr. 5.1 je uvedený vzťah celostného manažmentu podniku k personálnemu manažmentu.

58

Personálny manažment Marketing Finančný manažment

Distribučný manažment Manažment výroby

STRATEGICKÝ MANAŽMENT

MANAŽMENT PODNIKU

Obr. 5.1 Vzťah celostného manažmentu k personálnemu manažmentu [15]

Hlavnými zložkami personálneho manažmentu, ktoré prispievajú k splneniu cieľov podniku sú [58]:

• Personálne činnosti (analýza pracovných miest, personálne plánovanie, získavanie a výber pracovníkov, hodnotenie pracovníkov, rozmiestňovanie pracovníkov, odmeňovanie a poskytovanie zamestnaneckých výhod, vzdelávanie pracovníkov, sociálna starostlivosť),

• Servisné činnosti pre manažment podniku (tvoria sociálne zázemie

podniku, akým je bezpečné a zdravé pracovné prostredie, zdravotná starostlivosť, závodné stravovanie, kultúrne a spoločenské aktivity, využívanie voľného času ponukou rekreačných a liečebných aktivít, bytové otázky, doprava do a zo zamestnania...),

• Pracovné vzťahy (vyjadrujú práva a povinnosti pracovníkov podniku

a manažmentu). Ich vyjadrením môže byť plán sociálneho rozvoja, kolektívna zmluva, plán pracovných síl a pod. Podnik je povinný dodržiavať všetky zákony v oblasti práce a zamestnávania pracovníkov. M. Armstrong [1] definuje zapájanie pracovníkov ako postupy, ktoré sú v princípe iniciované vedením podniku a majú viesť k vyššej informovanosti zamestnancov a k ich

59

väčšej oddanosti organizácii. Autor tu hovorí o participácii, o procese pomocou ktorého jednotlivec alebo skupina osôb rozhoduje, resp. vedome ovplyvňuje to, čo iná osoba (skupina ľudí) bude robiť. V participácii ide o zvýšenie účasti zamestnancov na rozhodovacích procesoch,

• Personálna agenda (personálny informačný systém) sa sústreďuje

predovšetkým v personálnych útvaroch podniku. Podnik sleduje osobnú a pracovno-právnu evidenciu o pracovníkoch vykonáva rozbory a štatistiku úrazovosti, fluktuácie, stabilizácie, dochádzky, výkonov atď. Na základe sledovaných údajov zostavuje plány a programy personálneho a sociálneho rozvoja, ktoré tvoria súčasť komplexného podnikového plánu.

V podnikoch, ktoré hodlajú zaviesť EMS, resp., ktoré majú zavedený a udržiavaný EMS, sú zabezpečované uvedené personálne činnosti, avšak z pohľadu environmentálne orientovaného personálneho manažmentu najviac vystupuje do popredia príprava a vzdelávanie ľudských zdrojov. Z obr. 5.1 vyplýva aj súvis medzi jednotlivými manažmentmi a strategickým manažmentom. Strategický manažment ako plánovaný proces možno rozčleniť na fázy resp. kroky, ktoré sú uvedené na obr. 5.2 [43]. ����� ���

Poslanie podniku

�� �� � � � � � � � ��

Interné skúmanie Externé skúmanie

Strategický výber

Dlhodobé ciele ............................................. Stratégia na úrovni podniku ............................................

Stratégia na úrovni podnikateľských jednotiek

Implementácia stratégie

Kontrola plnenia stratégií

Obr. 5.2 Proces strategického manažmentu podniku [43]

60

Proces strategického manažmentu zahŕňa celú organizáciu (podnik). V rámci podniku s viacerými podnikateľskými oblasťami (predmetmi podnikania) sú zvyčajne tri hlavné úrovne strategického manažmentu, ktorým zodpovedajú tri základné úrovne (hierarchie) stratégie: stratégia na úrovni podniku, stratégia na úrovni podnikateľskej jednotky (určitého predmetu podnikania), funkčné stratégie. Na obr. 5.3 sú uvedené základné úrovne (hierarchie) stratégií podniku s viacerými podnikateľskými oblasťami (jednotkami) [43]. �

� ��� ��� � ����������

Stratégia na úrovni podniku

Stratégia podnikania 1

Stratégia marketingu

Stratégia výroby

Stratégia podnikania 2

Stratégia výskumu

Personálna stratégia

Finančná stratégia

Stratégia podnikania 3

Obr. 5.3 Základné úrovne (hierarchie) stratégií podniku s viacerými

podnikateľskými oblasťami (jednotkami) [43] Strategický manažment a stratégia na úrovni podniku: manažment tu tvorí predstavenstvo, dozorná rada, prezident, resp. generálny riaditeľ, ostatní vedúci pracovníci a riadiaci aparát podniku. Úlohou manažmentu je definovať poslanie a ciele organizácie, určovať oblasti (predmety) podnikania, rozdeľovať zdroje pre jednotlivé oblasti podnikania, formulovať a implementovať stratégie. Má zabezpečiť, aby stratégie podniku boli v súlade s maximalizáciou majetku akcionárov. Stratégia sa orientuje na dlhodobý časový horizont, najčastejšie v rozpätí 3 – 5 rokov, ale aj dlhšie. Strategický manažment a stratégie na úrovni podnikateľskej jednotky (predmetu podnikania): podnikateľskou jednotkou je organizačná entita, ktorá pôsobí v určitej oblasti (predmete) podnikania. Je to uzavretý organizačný útvar s vlastnými funkčnými útvarmi (napr. pre marketing, výrobu, výskum, ľudské zdroje,...). Vo väčšine spoločností to zodpovedá divíziám. Manažment podnikateľských jednotiek tvoria ich vedúci (napr. vedúci divízií) a štáb. Jeho strategickou úlohou je pretvoriť smer a úmysel vývoja podniku stanovený na jeho úrovni na konkrétne stratégie podnikateľských jednotiek, pričom časový horizont predstavuje 1 – 3 roky. Funkčná úroveň stratégií: funkční manažéri nesú zodpovednosť za špecifické podnikateľské funkcie, ako: nákup, výroba, predaj, ľudské zdroje, financie a iné. Majú dôležitú strategickú úlohu, pretože zodpovedajú za vypracovanie

61

príslušných funkčných stratégií, čím prispievajú k splneniu strategických cieľov stanovených na podnikateľskej úrovni a na úrovni podniku. Veľká zodpovednosť im prislúcha pri implementácii stratégií. Časový horizont funkčných stratégií je do jedného roka, zvyčajne je to jeden rok. 5.2. Environmentálne orientovaný personálny manažment

Environmentálna orientácia predstavuje kvalitatívny rozvoj personálneho manažmentu, nakoľko primárny je personálny manažment – ťažisko podnikových činností. Pretože ľudské zdroje uvádzajú do pohybu ostatné zdroje (finančné, materiálne, energetické) a determinujú ich využívanie, sú pre podnik najcennejšie (rozhodujú o prosperite podniku), je personálny manažment (riadenie ľudských zdrojov) jadrom a najdôležitejšou oblasťou celého podnikového riadenia.

Environmentálna orientácia personálneho manažmentu slúži na realizáciu podnikových cieľov tým, že predvída vývoj, stanovuje ciele a realizuje opatrenia smerujúce k súčasnému a perspektívnemu zabezpečeniu podnikových úloh adekvátnymi ľudskými zdrojmi pre trvalo udržateľný rozvoj nielen podniku, ale aj podnikového okolia. Prijatím princípov trvalej udržateľnosti možno dosiahnuť zmenu správania sa podnikateľských subjektov, zamestnancov podnikov a v konečnom dôsledku spoločnosti ako celku. S tým súvisí vytvorenie takého systému riadenia podniku, ktorý musí rešpektovať pri všetkých rozhodovaniach výsostne požiadavky ochrany životného prostredia. Taký systém, ktorý sa postupne vytvára na základe systému environmentálneho manažérstva, predpokladá existenciu strategických postojov rešpektujúci ŽP. Napokon žiaden z výrobkov vyrobený na základe najprísnejších ekologických požiadaviek nemôže byť vhodný, ak nie je komerčne úspešný. To spolu s kúpnym rozhodnutím rastúcej skupiny spotrebiteľov, ktorí zohľadňujú pri kúpe aj environmentálne požiadavky, viedlo k sledovaniu environmentálnych aspektov marketingového pôsobenia, environmentálnej orientácii nielen výrobného procesu, ale aj ľudských zdrojov. Environmentálne orientovaný personálny manažment (EOPM) priemyselného podniku je riadenie ľudských zdrojov takým spôsobom, pri ktorom dochádza k implementácii funkcií a činností personálneho manažmentu (PM) a EMS v pracovnom procese s cieľom dosahovať zvyšovanie výkonnosti organizácie pri dodržiavaní požiadaviek a kritérií TUR [75]. Environmentálne orientovaný personálny manažment [75]: • vychádza z reality, že PM a EMS sú rovnocenné ostatným riadeniam podniku

(strategickému, výrobnému, odbytovému, finančnému atď.), • je implementovaný s EMS v pracovnom procese organizácie, • prispieva k zvyšovaniu výkonnosti organizácie, t. j. k zvyšovaniu produktivity

práce, k trvalej platobnej schopnosti organizácie, k neustálemu rozvoju organizácie atď.,

62

• rešpektuje, nabáda a sústavne usmerňuje organizáciu k TUR, t. j. k trvalej

starostlivosti o pracovníka a jednotlivé zložky ŽP, k starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov podniku, ale aj okolia a pod.

5.3. Príprava pracovníkov, povedomie a spôsobilosť podľa normy ISO

Na obr. 4.2 je uvedený model EMS so zložkami procesu budovania a údržby. V tomto modeli, v kroku „zavedenie a prevádzka“ je osobitný prvok príprava pracovníkov, povedomie a spôsobilosť. Norma STN ISO 14001 [49] predpisuje, že organizácia musí zistiť potreby prípravy pracovníkov a od všetkých pracovníkov, ktorých práca môže významne vplývať na ŽP, musí organizácia vyžadovať absolvovanie vhodnej prípravy. Ďalej organizácia musí vytvoriť a udržiavať postupy pre svojich zamestnancov na všetkých príslušných funkciách a úrovniach, aby si uvedomili: • dôležitosť zhody s Environmentálnou politikou (EP), s postupmi a s požiadavkami

systému EMS, • súčasné alebo potenciálne významné Environmentálne vplyvy (EV) svojich

pracovných činností a prínosy, ktoré vyplývajú zo zlepšeného osobného správania sa,

• svoje úlohy a povinnosti pri dosahovaní zhody s EP, s postupmi

a s požiadavkami systému EMS vrátane požiadaviek havarijnej pripravenosti a reakcií na havarijnú situáciu,

• potenciálne dôsledky nedodržania špecifikovaných prevádzkových postupov.

Pracovníci vykonávajúci úlohy, ktoré môžu spôsobiť významné EV, musia byť spôsobilí na základe požadovaného vzdelania, príslušnej prípravy alebo skúseností. V kroku „zavedenie a prevádzka“ musí organizácia venovať pozornosť vytvoreniu a udržiavaniu postupov: • operatívneho riadenia celej dokumentácie, ktorú vyžaduje STN ISO 14001 [49], • na identifikáciu potenciálnych nehôd a havarijných situácií, • na identifikáciu, udržiavanie a zaobchádzanie s environmentálnymi

záznamami. Tieto záznamy musia obsahovať záznamy o príprave pracovníkov, výsledkov auditov a preskúmaní.

Pre budovanie systému EMS je výhodné, ak má podnik už zavedený systém riadenia kvality QMS podľa noriem súboru STN ISO 9000. Následným krokom bude dopracovanie a začlenenie požiadaviek EMS do dokumentácie systému kvality a vykonanie zhody so systémom manažmentu BOZP. Vyústením takýchto

63

dokumentovaných prístupov je istota vrcholového manažmentu podniku, ale aj ostatných zúčastnených strán (pracovníci podniku, zákazníci, okolie a iné), že environmentálne vstupy, ich transformácia a environmentálne výstupy budú v súlade s TUR. Budovanie systému EMS predstavuje vypracovanie EP, jej organizačné zabezpečenie a následné vyhodnocovanie a udržiavanie systému EMS na stále vyššej úrovni. Na obr. 5.4 je uvedený vzťah medzi koncepciou ISO a koncepciou EMS. Treba uviesť, že cieľom podniku je TUR. Na realizáciu environmentálnej koncepcie a dosiahnutie environmentálnych cieľov organizácia zabezpečuje príslušné ľudské, materiálne a finančné zdroje. Pri umiestňovaní zdrojov môže organizácia vyvinúť postupy na lokalizovanie potrebných zdrojov, pričom ako zdrojovú základňu môže využívať [26]: • skúsenosti podnikov, ktoré budujú, resp. už vybudovali a zaviedli EMS, • organizácie zaoberajúce sa vydávaním noriem, • obchodné komory, a to učebné programy pre oblasť ŽP a programy zvyšujúce

environmentálne povedomie, • univerzity a výskumné strediská na podporu produkcie a inovácie.

Cieľ podniku trvalo udržateľný rozvoj

Budovanie EMS podľa noriem ISO 14000

Certifikácia EMS podľa noriem ISO 14

Koncepcia podľa ISO 14000

Optimálny variant

Koncepcia podľa EMS

Vyriešenie problému

Definovanie problémov v oblasti ŽP

Obr. 5.4 Vzťah medzi koncepciou ISO a koncepciou podľa EMS [82]

Na účelné budovanie EMS by mali byť jednotlivé prvky EMS projektované a kontrolované tak, aby boli integrované do riadiaceho systému organizácie. Integrovať možno tieto prvky riadiaceho systému [26]:

64

• organizačná politika, • prevádzkové kontroly a dokumentácia, • informačné a podporné systémy, • školenie a vývoj, • štruktúra organizácie a zodpovednosti, • systém odmeňovania a pochvál, • meracie a kontrolné systémy, • komunikácia a hlásenia. Prvky riadiaceho systému sme zámerne uviedli, nakoľko sa jednoznačne dotýkajú environmentálne orientovaného personálneho manažmentu, t. j. ľudských zdrojov.

Pri integrácii prvkov EMS je potrebné zvažovať [26]: • ako sa program environmentálneho manažérstva integroval do celkového

podnikateľského riadiaceho procesu, • aký proces sa používa na riešenie konfliktov medzi environmentálnymi a inými

podnikateľskými cieľmi a prioritami.

Podriadenosť a zodpovednosť pracovníkov pri budovaní EMS je dôležitá z hľadiska účinnej prevádzky a rozvoja tohto systému. Zodpovednosť za zavedenie a rozvoj EMS by mala byť zverená zamestnancovi na vyššej riadiacej úrovni s dostatočnou autoritou, kompetenciou a zdrojmi. Vrcholoví manažéri by mali jasne definovať zodpovednosť príslušných zamestnancov a sami byť zodpovední za účinnú realizáciu EMS a environmentálny profil organizácie. Zamestnanci na všetkých úrovniach musia niesť svoju, im pridelenú zodpovednosť za environmentálny profil ako aj podporu celého systému EMS.

Pri podriadenosti a zodpovednosti pracovníkov, pri budovaní EMS je nutné zvažovať [26]: • aké sú druhy zodpovednosti zamestnancov, ktorí riadia, prevádzkujú a kontrolujú

prácu ovplyvňujúcu ŽP, • ako sú tieto druhy zodpovednosti definované a podložené príslušnými dokladmi.

Organizácie majú odlišné organizačné štruktúry a je potrebné, aby definovali svoju environmentálnu zodpovednosť, vychádzajúcu z ich pracovných procesov. Vrcholové vedenie organizácie má kľúčovú úlohu pri tvorbe environmentálneho povedomia a motivácie zamestnancov tým, že ich informuje o dobrovoľnosti organizácie podriadiť sa environmentálnej koncepcii. Ide o záväzok a všetci zamestnanci organizácie by mali byť ochotní plniť environmentálne ciele a tie hodnoty, za ktoré sú

65

zodpovední. Motivácia zamestnancov ku kontinuálnemu zlepšeniu môže byť zvýšená, ak zamestnanci dostávajú uznanie za dosiahnuté ciele a ak sú podnecovaní predkladať návrhy vedúce k zlepšovaniu environmentálneho profilu organizácie. V tab. 5.1 je uvedený návrh hodnotiacich kritérií environmentálne riadeného podniku. Ako hodnotiace kritériá environmentálne riadeného podniku sú uvedené [79]: - environmentálne kritériá, - riadenie ľudských zdrojov, - kritériá technického charakteru, - informačný systém podniku, - ekonomické kritériá. Vo všetkých hodnotiacich kritériách majú jednoznačne dominantné postavenie ľudské zdroje. Všetky činnosti a procesy môžu zabezpečovať vzdelaní pracovníci, ktorí svoje úsilie vynaložia na zavádzanie, udržovanie a neustále zdokonaľovanie systému manažérstva kvality, systému environmentálneho manažérstva a systému manažmentu BOZP.

66

Tab. 5.1 Návrh hodnotiacich kritérií environmentálne riadeného podniku [79]

Návrh hodnotiacich kritérií environmentálne riadeného podniku

Environmentálne kritériá:

• Spracovanie, sledovanie a vyhodnocovanie programu environmentálneho manažmentu podniku,

• zosúladenie systému manažmentu kvality, systému environmentálneho manažmentu a BOZP,

• zabezpečenie certifikačného riadenia systému environmentálneho manažmentu,

• minimalizovanie rizík pri zavádzaní a udržiavaní EMS.

Riadenie ľudských zdrojov:

• Mobilizácia ľudských zdrojov pre realizáciu environmentálneho programu podniku,

• odmeňovanie viazané na výkon a kvalitu, • vzdelaní pracovníci so širokým prehľadom, • dokonalý podnikový systém vzdelávania (učiaci sa

podnik).

Kritériá technického charakteru:

• Navrhovanie, výroba a inovovanie EVV, • ekologizácia konštrukčnej prípravy výroby, • ekologizácia technologickej prípravy výroby, • spracovanie, vyhodnocovanie a oživovanie programu

technického rozvoja, • ekologizácia výrobného procesu, pomocných

a vedľajších procesov.

Informačný systém podniku:

• Výkonný informačný systém, umožňujúci merať náklady systému environmentálneho manažmentu,

• pružná prispôsobivá organizácia, • vzájomná informovanosť podnikov v pokročilej výstavbe

systému environmentálneho manažmentu s podnikmi zavádzajúcimi tento systém,

• spolupráca s vysokými školami v oblasti zavádzania systémov environmentálneho manažmentu.

Ekonomické kritériá:

• Motivácia pracovníkov k usmerňovaniu znižovania environmentálnych rizík,

• náklady na zavádzanie, udržovanie, zdokonaľovanie systému manažmentu kvality, systému environmentálneho manažmentu, systému BOZP,

• dobrý imidž a stupeň hodnotenia integrovanej ochrany ŽP.

67

5.4. Nové normy ISO 9000:2000 a ich vzťah k ISO 14000

V roku 2000 nastala zásadná zmena v normách obsahujúcich návod na budovanie systémov manažérstva kvality a súvisiace činnosti. Boli vykonané nasledovné zmeny: • zhrnutie ISO 9001:1994, ISO 9002:1994 a ISO 9003:1994 do jednej

prepracovanej normy ISO 9001:2000, • zhrnutie ISO 8402 a časti ISO 9000–l do novej normy ISO 9000:2000, • revíziu ISO 9004-l a vydanie novej normy ISO 9004:2000, • zhrnutie ISO 10011 (časti 1,2,3) a ISO 14010, ISO 14011 a ISO 14012 do novej

prepracovanej normy s návodom na audit systémov manažérstva ISO 19011 (zahŕňa audit systémov manažérstva kvality aj systémov environmentálneho manažérstva).

Základnou medzinárodnou normou, ktorá nahrádza a reviduje slovník ISO 8402

a návod na použitie noriem radu ISO 9000-1, je norma ISO 9000:2000 [51], ktorá definuje základné termíny používané v manažérstve kvality a graficky znázorňuje ich hierarchické usporiadanie použité pri tvorbe slovníka.

Norma ISO 9000:2000 [51] určuje osem zásad manažérstva kvality:

• zameranie na zákazníka: organizácie závisia od svojich zákazníkov, majú uspokojovať ich požiadavky a prekonať ich očakávania, • vodcovstvo/vedenie: vodcovia určujú jednotu a smerovanie organizácie, • zapojenie pracovníkov: pracovníci sú základom organizácie, • procesný prístup: činnosti a súvisiace zdroje sa riadia ako proces, • systémový prístup k manažérstvu: identifikácia, pochopenie a riadenie

vzájomných previazaných procesov ako systém prispieva k efektívnosti a účinnosti organizácie,

• trvalé zlepšovanie: je cieľom organizácie, • rozhodovanie na základe faktov: efektívne rozhodnutia sa zakladajú na analýze

údajov a informácií, • vzájomne výhodné vzťahy s dodávateľmi: vzájomný vzťah umocňuje vytvárať

hodnoty.

Systém manažérstva kvality je súčasťou systému manažérstva organizácie. Ciele kvality dopĺňajú ďalšie ciele organizácie, týkajúce sa rastu, financovania, ziskovosti, životného prostredia, ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci atď. Rozličné časti systému manažérstva organizácie by sa mohli integrovať spolu so systémom manažérstva kvality do jediného systému manažérstva pomocou

68

spoločných prvkov [51, bod 2.11.] Systém manažérstva možno aj auditovať s ohľadom na požiadavky medzinárodných noriem, ako sú ISO 9001 a ISO 14001:1996. Tieto audity systému manažérstva možno vykonávať samostatne alebo kombinovane. V prílohe č. 1 uvádzam súvislosti medzi ISO 9001:2000 a ISO 14001:1996. V prílohe č. 2 uvádzam súvislosti medzi ISO 14001 a ISO 9000:2000. Súčasné vydania ISO 9001 a ISO 9004 boli vypracované ako previazaná dvojica noriem systému manažérstva kvality a navrhnuté tak, aby sa navzájom dopĺňali. Môžu sa však použiť aj nezávisle. Hoci sa tieto dve medzinárodné normy zaoberajú odlišnými predmetmi, majú podobnú štruktúru, ktorá má pomáhať pri aplikácii ako súvisiacej dvojice [53]. ISO 9001 špecifikuje požiadavky na systém manažérstva kvality, ktoré možno využiť pri internej aplikácii v rámci organizácie alebo na certifikáciu, či na zmluvné účely. Sústreďuje sa na efektívnosť systému manažérstva kvality pri plnení požiadaviek zákazníka. ISO 9004 ponúka návod na širší rozsah cieľov systému manažérstva kvality než ISO 9001, najmä na trvalé zlepšovanie celkovej výkonnosti a účinnosti organizácie, ako aj jej efektívnosti. ISO 9004 sa odporúča ako návod pre organizácie, ktorých vrcholový manažment chce prekročiť požiadavky 9001 v snahe trvalo zlepšovať výkonnosť. Nie je však určená na certifikačné alebo zmluvné ciele. ISO 9004 (53 bod 0.4) neobsahuje návod, ktorý je špecifický pre ostatné systémy manažérstva, ako sú osobitosti environmentálneho manažérstva, manažérstva ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, finančného manažérstva alebo manažérstva rizika. Umožňuje však, aby organizácia zladila alebo zintegrovala svoj vlastný systém manažérstva kvality so súvisiacimi systémami manažérstva. Je prirodzené, že nový systém manažérstva kvality sa týka nielen používateľov, ale aj organizácií certifikovaných podľa doterajšieho modelu, ako aj organizácií, ktoré sa pripravujú na získanie certifikátu systému manažérstva kvality. Do jeho implementácie sa musia angažovať školitelia, konzultanti, certifikačné orgány, Slovenská spoločnosť pre kvalitu a najmä Slovenský ústav technickej normalizácie.

5.5. Vzdelávanie ľudských zdrojov pre EMS

Vzdelávanie ľudských zdrojov patrí do veľmi dôležitých oblastí organizačných aspektov budovania EMS. J. SABLIK v práci [39] uvádza, že: „najväčšie nároky na riešiteľské kapacity bude proces budovania EMS predstavovať v etape kompletizácie dokumentácie EMS a prípravy (školenia) personálu." V časovom harmonograme budovania EMS predstavuje školenie pracovníkov (audítorov) dĺžku 5 mesiacov. Spracovaniu plánu vzdelávacích aktivít predchádza analýza a aktualizácia pracovných miest a funkcií (popis pracovných miest), ďalej porovnanie kvalifikačných požiadaviek s ich plnením a v prípade zhody definovanie potrieb prípravy a uplatnenia požiadaviek na zaradenie pracovníkov do prípravy vzdelávania. Až po týchto krokoch môže manažér EMS v spolupráci s personálnym útvarom podniku spracovať plán vzdelávacích aktivít na zavedenie EMS.

Na obr. 5.5 je uvedený časový harmonogram budovania EMS [39].

69

Časový harmonogram budovania EMS Trvanie etapy (mesiace) Etapy postupu – aktivita:

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

• Spracovanie EP.

• Analýza súčasného stavu SoŽP.

• Identifikácia EA a definovanie

cieľov.

• Vypracovanie programu EMS, audit.

• Návrh organizačného, personálneho

a informačného zabezpečenia.

• Školenie pracovníkov (audítorov).

• Spracovanie postupu operatívneho

riadenia.

• Spracovanie postupu identifikácie

havárií.

• Kompletizácia dokumentácie EMS.

• Návrh systému previerok.

• Certifikácia EMS.

• Vyhlásenie (zverejnenie) EMS.

Obr. 5.5 Časový harmonogram budovania EMS [39]

Na obr. 5.6 je uvedený diagram zavádzania EMS so zvýraznením vzdelávania a prípravy v EOPM. Spracovanie programu vzdelávania musí byť vykonané bezprostredne po rozhodnutí manažmentu organizácie o zavedení EMS a vykonaní analýzy súčasného stavu ŽP podľa ISO 14000.

70

Predcertifikačný audit.

Interné audity.

Školenia EMS.

Konzultácie, audity. Obr. 5.6 Diagram zavádzania EMS so zvýraznením prípravy pracovníkov v EOPM [75]

Z

Rozhodnutie manažmentu o zavedení EMS.

Odstránenie nezhôd, preskúmanie

Vymedzenie oblasti zavedenia EMS, menovanie manažéra EMS. Spracovanie koncepcie EMS.

Zhodnotenie výsledkov a stanovenie ďalšieho postupu.

Udržovanie systému EMS.

Spracovanie dokumentácie EMS. Vypracovanie príručky EMS.

Spracovanie vecného a časového plánu tvorby dokumentácie EMS.

Skúšobná prevádzka EMS. Interné audity.

Opatrenia k náprave.

Preskúmanie vrcholovým vedením. Rozhodnutie – systém je zavedený.

Prihláška certifikačnej komisii.

Analýza súčasného stavu podľa ISO 14000.

Školenia pracovníkov.

Certifikát.

Opakované hodnotenie.

Certifikačné zhodnotenie.

cca 1 mesiac

cca 1 mesiac

cca 6 mesiacov

cca 6 mesiacov

cca 1 mesiac

cca 2 mesiace

3 roky

Spracovanie programu vzdelávania.

Školenie vrcholového manažmentu.

Školenie interných audítorov.

71

Prípravu pracovníkov (vrcholového manažmentu, stredného a výkonného manažmentu, audítorov) môže organizácia zabezpečiť internou alebo externou formou. Vyspelé organizácie majú spravidla vlastné inštitúty vzdelávania, ktoré spracovávajú program vzdelávania na príslušný školský rok. Organizácie, ktoré nemajú svoj inštitút vzdelávania, musia zabezpečovať školenia zamestnancov externou formou. Výchovno–vzdelávací proces je nepretržitý a pravidelne sa opakujúci.

Vzdelávanie pracovníkov podniku a zvyšovanie ich kvalifikácie v oblasti ŽP je dôležitý proces pri plnení environmentálnej koncepcie podniku. Školenia na splnenie environmentálnej koncepcie, cieľov a cieľových hodnôt sa musia poskytovať všetkým zamestnancom podniku. Zamestnanci musia mať zodpovedajúcu úroveň znalostí, ktorá zahŕňa školenia v metódach a kvalifikácii požadovaných pre výkon ich funkcií účinným a kompetentným spôsobom, musia poznať vplyv svojich činností na ŽP, ak sú vykonávané nesprávnym spôsobom. Podnik musí zabezpečiť, aby aj dodávateľské firmy (pracujúce v organizácii) preukázali, že majú zodpovedajúce znalosti a kvalifikáciu pre výkon svojich činností environmentálne zodpovedajúcim spôsobom. Nakoľko úroveň školení a ich náplň sa mení podľa daných úloh, je nevyhnutné pomocou vzdelávania zabezpečiť, aby zamestnanci poznali požiadavky predpisov a noriem v zmysle EMS.

Školenia pracovníkov organizácie pre oblasť ŽP môžu mať tieto prvky [26]: • zistenie, aké školenie zamestnanci potrebujú, • spracovanie programu (plánu) školení na zvládnutie zistených potrieb, • overenie, či školiace programy zodpovedajú predpisom a požiadavkám

organizácie,

• školenie cieľových skupín zamestnancov, • preukázanie školenia, ktoré zamestnanci absolvovali, • vyhodnotenie školenia.

Pri vzdelávaní pracovníkov je potrebné zvažovať [26]: - akým spôsobom organizácia zabezpečuje potreby environmentálneho školenia,

- ako sú potreby školenia analyzované pre špecifické funkcie, - ako sa podľa potrieb organizácie školenie zavádza, kontroluje a modifikuje, - ako sa školenie dokumentuje a sleduje.

V tab. 5.2 je uvedený príklad environmentálneho školenia pracovníkov podniku.

72

Tab. 5.2 Environmentálne školenie pracovníkov podniku [26]

Typ školenia Poslucháči Účel školenia

Interný environmentálny audit. Interní audítori podniku. Vyškolenie interných audítorov.Environmentálna koncepcia podniku.

Všetci zamestnanci. Osvojenie si environmentálnej koncepcie.

Zvyšovanie environmentálnej kvalifikácie.

Zamestnanci s environmentálnou zodpovednosťou.

Zvýšenie kvalifikácie zamestnancov.

Strategický manažment. Vrcholové vedenie podniku. Osvojenie si strategického rozvoja podniku.

Veľmi dôležitou činnosťou je dokumentovanie vzdelávania, ktoré obsahuje: - záznamy tematických celkov, - záznamy prezentácií (vyhodnotenie účasti), - záznamy preskúšania, - záverečné testy, - vyhodnotenie vzdelávacej aktivity.

Vyhodnotenie dokumentácií tvoria podklady na spracovanie príprav ďalších vzdelávacích aktivít podniku v oblasti systému environmentálneho manažérstva.

5.6. Vzájomné väzby personálneho, environmentálneho a bezpečnostne orientovaného manažmentu

Zmyslom environmentálnej orientácie personálu je zintenzívnenie záujmu

organizácií o ochranu životného prostredia a zabezpečenie reprodukcie prírody so všetkými jej nenahraditeľnými funkciami tak, aby sa ochrana životného prostredia presunula z deklarovanej priority do trvalej starostlivosti spoločenského rozvoja. Na obr. 5.7 sú uvedené vzájomné väzby personálneho manažmentu (PM) a EMS. Vo vertikálnej časti sú znázornené jednotlivé funkcie personálneho manažmentu, na horizontálnej zložky systému environmentálneho manažérstva. Uvedený obr. podporuje proces implementácie QMS, EMS a BOZP. Podľa J. SABLIKA [39] sa vrcholovému manažmentu podniku poskytuje možnosť vytvoriť veľmi racionálny modul integrovaného manažmentu (QMS ∩ EMS ∩ BOZP) s vylúčením duplicít v organizačnej štruktúre a maximálnym prepojením riadenia (metódy, postupy, informácie, technika, personál) a súvisiacich aktivít.

Vo vzájomných väzbách PM a EMS sa rozlišuje aktívny výskyt väzieb

a podpora aktívneho výskytu. Aktívny výskyt vzájomných väzieb PM a EMS najviac rezonuje vo funkciách PM – vzdelávanie a rozvoj, BOZP.

Realizácia EMS je založená na poznatku participácie zamestnancov na príprave, zavedení, udržiavaní, resp. neustálom zdokonaľovaní EMS.

73

V súčasných podmienkach podnikov SR je potrebné využívať nasledovné zásady: • podnik musí vytvoriť také podmienky, aby sa pracovník cítil ako podnikavo -

konajúci zamestnanec, • pracovník musí byť stimulovaný nielen počas životného cyklu environmentálne

vhodného výrobku, ale počas celého životného cyklu trvalo udržateľného rozvoja podniku,

• environmentálne myslenie a konanie pracovných kolektívov musí byť

cieľavedome usmerňované a rozvíjané v súlade s environmentálnou politikou spoločnosti,

• pracovné kolektívy musia mať právo a povinnosť rozhodovať o trvalo udržateľnom

rozvoji spoločnosti, • základom riadenia musí byť aktivizujúci systém a tento musia pochopiť všetci

pracovníci spoločnosti.

Z uvedených názorov vyplýva potreba využívať všetky funkcie PM a zložky EMS tak, aby myšlienky uvedené v definícii EOPM našli svoj význam a opodstatnenie. Aktívny výskyt funkcií PM – vzdelávanie a rozvoj, BOZP len zvýrazňuje potrebu viac aktivovať ostatné funkcie PM: analýzu pracovných miest, personálneho plánovania, získavania a výberu pracovníkov, adaptáciu, motiváciu, hodnotenie, atď. Efektívny EOPM vyžaduje stanovenie jasných čiastkových cieľov a ich oponentúru v rámci celej organizácie. Dôležitým prvkom je aj systematické hodnotenie pracovníkov vzhľadom na ŽP, hodnotenie sociálnej starostlivosti a úrovne pracovných vzťahov. Ucelené prehľady poskytne efektívny personálny informačný systém. Ak sa má EOPM stať súčasťou riadiacich procesov organizácie, hľadisko ochrany a starostlivosti o ŽP sa nevyhnutne musí premietnuť do myslenia a konania všetkých zamestnancov spoločnosti. Š. KASSAY, [28] uvádza, že klasické ekonomické modely a tradičné metódy podnikania ustupujú novým pravidlám. Jedno z nich tvrdí, že nie podniky s najväčším kapitálom, ale podniky s najlepšími mozgami majú v súťaži náskok.

74

Zložky EMS Funkcie PM

EP

Plánovanie

Zavedenie

a prevádzka

Kontrola

a nápravná činnosť

Preskúmanie

manažmentom

Analýza pracovných miest

Personálne plánovanie

Získavanie a výber pracovníkov

Rozmiestňovanie pracovníkov

Adaptácia pracovníkov

Motivácia pracovníkov

Odmeňovanie pracovníkov

Hodnotenie pracovníkov

Vzdelávanie a rozvoj

BOZP

Sociálna starostlivosť

Pracovné vzťahy

Personálny informačný systém

- podporuje aktívny výskyt vzájomných väzieb - aktívny výskyt vzájomných väzieb PM a EMS

Obr. 5.7 Vzájomné väzby PM a EMS [75]

75

6. Poznatky z podnikov SR zo zavádzania environmentálneho systému riadenia

Nie je možné v jednej práci popísať postupy jednotlivých podnikov pri zavádzaní EMS preto sa sústredím len na niektoré, konkrétne Matador, a. s. Púchov, VUNAR, a. s. Nové Zámky, Slovnaft, a. s. Bratislava. Výber podnikov bol ovplyvnený aj tým, že v období začatia môjho doktorandského štúdia boli prvé skúsenosti a poznatky zo zavádzania EMS v uvedených podnikoch. 6.1 Matador, a. s. Púchov Je jednou z najväčších spoločností v odvetví chemického a plastikárskeho priemyslu v SR. Oficiálne výroba v Púchove sa začala v roku 1950. Predmet podnikania: výroba gumových pneumatík, výroba gumových produktov, protektorovanie a opravy gumových pneumatík, veľkoobchod s gumovými výrobkami a surovinami, výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied, služby motoristom s výnimkou opráv motorových vozidiel, výroba účelových zariadení pre gumárenskú výrobu. Materská spoločnosť Matador, a. s. Púchov je výrobcom pneumatík, dopravných pásov, výrobkov z technickej gumy a polyuretánových plášťov. Spoločnosť dosiahla v roku 1999 tržby v objeme 43,95 mld. Sk, v roku 2000 v objeme 76,09 mld. Sk, export v roku 2000 predstavoval 48,94 mld. Sk, priemerný počet zamestnancov v roku 2000 dosiahol 7231 [54,91]. Jedným z cieľov koncepcie environmentálnej politiky Matador, a. s. Púchov je lepšie využívanie surovín a podpora recyklácie pneumatík. Firma pre splnenie tohto cieľa založila spoločný podnik Matador-Regum v Dolných Zeleniciach. Táto spoločnosť začala spracovávať z vyradených pneumatík druhotné suroviny (gumovú drť, oceľokord, textil, železný šrot, atď.). Časť gumovej drte sa spätne využíva do výrobkov z technickej gumy alebo na regenerát, ktorý sa pridáva do zmesí pri výrobe pneumatík. V roku 1997 sa spoločnosť premenovala na Matador Eco so sídlom v Beluši. Ďalším príspevkom k ochrane ŽP bola montáž nízkoemisných horákov od nemeckej firmy SAACKE na kotle v divízii Energetika, ktoré spĺňajú aj tie najprísnejšie požiadavky na emisné limity. V máji 1996 uskutočnila certifikačná firma DET NORSKE VERITAS certifikačný audit, ktorý zhodnotil súlad systému EMS s normami BS 7750 (British Standard) a ISO 14001. Matador, a. s. Púchov získal ekologický certifikát, ako prvá firma z východnej a strednej Európy. V roku 1997 na základe periodického auditu firma obhájila certifikát EMS už podľa platnej normy ISO 14001. V roku 1999 sa uskutočnil prvý recertifikačný audit systému EMS, ktorý konštatoval splnenie požiadaviek normy ISO 14001. Audit doporučil predĺžiť platnosť certifikátu pre Matador, a. s. Púchov a vydanie certifikátu aj pre Continental Matador, s. r. o. V roku 1998 MŽP SR udelilo Matadoru, a. s. ocenenie environmentálne vhodný výrobok (EVV) pre osobný radiálny plášť 165/70 R 13 ECO FLEX.-T. Ocenenie bolo súčasťou Národného programu environmentálneho hodnotenia

76

a oceňovania výrobkov, ktoré schválila vláda SR v roku 1996. Týmto programom sa SR pripojila k 27 krajinám, ktoré značkou EVV informujú spotrebiteľov o vplyve výrobkov, ich výroby a spotreby na ŽP. V prílohe č. 3 uvádzam certifikát EMS Matador, a. s. Púchov. V prílohe č. 4 uvádzam všeobecnú organizačnú štruktúru Matador, a. s. Púchov. Z organizačnej štruktúry vyplýva, že ORK – Odbor riadenia kvality a EMS je podriadený viceprezidentovi a výkonnému riaditeľovi spoločnosti. Do ORK a EMS patria útvary na úrovni oddelenia: koordinácia kvality a EMS, kontrola kvality, technologický dozor, ekológia. Zmeny v a. s. v roku 1999 znamenali kvalitatívny prechod v strategickom riadení spoločnosti na systém divizionálneho riadenia. Jednotlivé podnikateľské subjekty boli združené do výrobkových divízií – strategických podnikateľských jednotiek na princípe príbuzného predmetu podnikania a divízií s prierezovými činnosťami. Výrobkové divízie sú vyprofilované v nasledovnej štruktúre s komplexnou zodpovednosťou v danom predmete podnikania: Pneumatiky – výroba a predaj osobných, ľahkých nákladných a nákladných

pneumatík,

Technická guma – výroba a predaj dopravných pásov, duší, autovložiek a ostatných

výrobkov z technickej gumy,

Stroje a zariadenia - výroba a predaj gumárenských strojov, montáže a generálne

opravy, ostatné stroje a zariadenia,

Protektory - výroba a predaj.

Matador, a. s. z organizačného hľadiska predstavujú nasledovné divízie a im

podriadené spoločnosti [91]:

Divízia riadenia a správy (Matador Brokers, Púchov Leasing, ŠK Matador),

Divízia Matador – súhrnný plán (Kontroling a Logistika),

Divízia Matador – VTR (Vipo, Vipotest),

Divízia Matador – technický servis,

Divízia Matador – PNEU (Matador Deutschland, Matador Praha, Matador

Ostrava, Matador Moskva, Matador Alma Ata, Matador Sibír, Matador Omskšina,

Continental Matador),

Divízia Matador Tech (Matador Belt Trade, SPUR),

Divízia Matador Machinery,

Divízia Bratislava (Matador Obnova).

Inštitút vzdelávania a. s. Matador zabezpečuje systematické celoživotné

vzdelávanie. Systém vzdelávania sa realizuje v dvoch líniách [91]:

77

• Prvá línia zahŕňa riadenie prípravy mládeže na povolanie v Strednom odbornom učilišti a Strednej priemyselnej škole až po absolvovanie denného štúdia na Fakulte priemyselných technológií Trenčianskej univerzity so sídlom v Púchove, alebo na iných vysokých školách.

• Druhá línia predstavuje systém vzdelávania zamestnancov od ich nástupu do

firmy formou nástupných a zaškolovacích školení cez odborné školenia bezpečnosti práce, požiarnej ochrany, systému environmentálneho manažmentu, systému manažmentu kvality, zaškolovaciu prax a odborný kvalifikačný rast v danej profesii ako celoživotný proces. Súčasťou tejto línie je získavanie viacprofesnosti v rekvalifikačnom procese a obnovovanie kvalifikačných vedomostí v pravideľných kurzoch. Zamestnanci majú možnosť externe študovať na stredných alebo vysokých školách. Od roku 1976 pôsobí pri Matador, a. s. konzultačné stredisko Ekonomickej univerzity Bratislava. Ďalšou možnosťou vysokoškolského externého štúdia priamo v Púchove je možnosť študovať na Fakulte priemyselných technológií Trenčianskej univerzity.

V ďalšej časti habilitačnej práce venujem pozornosť jednotlivým zložkám EMS.

6.1.1 Environmentálna politika Matador, a. s. Púchov

Začiatkom roku 1995 vedenie Matador, a. s. Púchov schválilo koncepciu environmentálnej politiky. Spoločnosť sa zaviazala vytvoriť všestranné podmienky pre postupné dosiahnutie európskeho štandardu v oblasti tvorby a ochrany ŽP, vytvárať podmienky pre ozdravenie pracovného prostredia, rozvíjať výrobu výrobkov ekologického charakteru, regulovať rizikovosť na únosnú úroveň a pravideľne informovať zamestnancov a verejnosť o stave ŽP. V prílohe č. 5 uvádzam environmentálnu politiku Matador, a. s. Púchov.

Starostlivosť o ŽP je prvoradou úlohou spoločnosti, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť ďalších generácií. Preto sú princípy ochrany ŽP v Matadore, a. s. rovnako dôležité ako napríklad kvalita. Jedným z prvých významných krokov akciovej spoločnosti v oblasti tvorby a ochrany ŽP bolo i prihlásenie sa k dobrovoľnej medzinárodnej iniciatíve Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC) tzv. Responsible care pre dodržiavanie zásad ochrany ŽP vo všetkých činnostiach. V prílohe č. 6 uvádzam kópiu Responsible care Matador, a. s. Púchov (Zodpovednosť a starostlivosť o zdravie, bezpečnosť a životné prostredie). Environmentálna politika Matador, a. s. Púchov potvrdzuje, že spoločnosť sa snaží vyvíjať a vyrábať výrobky s nižším zaťažením ŽP, redukovať materiálovú a energetickú náročnosť, znižovať emisie a zlepšovať environmentálne správanie sa personálu. Princípy environmentálnej zodpovednosti rozširuje aj na svojich dodávateľov. O svojej EP Matador, a. s. pravideľne informuje zamestnancov, obchodných partnerov, zákazníkov a inštitúcie prostredníctvom médií, ale aj výročnou správou o vplyve na ŽP. Zaujímavou formou komunikácie firmy s verejnosťou je špeciálna telefónna linka (zelená linka Matadoru), na ktorú môžu občania telefonovať svoje dotazy a podnety týkajúce sa environmentálnej politiky Matador, a. s. Púchov.

78

6.1.2 Environmentálne plánovanie

V úvode procesu environmentálneho plánovania je nevyhnutné sústrediť a vyhodnotiť environmentálne aspekty (EA), pretože tvoria východisko pri spracovaní dlhodobých environmentálnych cieľov firmy (DECF) a krátkodobých cieľov firmy (KECF). Identifikácia EA je trvalý proces, ktorý určuje minulý, súčasný a potenciálny vplyv činností firmy na jednotlivé oblasti ŽP. V úvode procesu environmentálneho plánovania Matador, a. s. vykonala nasledovné kroky: • na základe skúseností členov tímov EMS boli identifikov

• ané činnosti firmy, ktoré majú EA (do úvahy boli zahrnuté minulé, súčasné,

plánované činnosti, možnosť havárie). Na obr. 6.1. uvádzam významné EA

Matador, a. s. Púchov [84].

Register 4 Register 3 Register 2Register 1

Významné EA

Obr. 6.1. Významné environmentálne aspekty (EA) Matador, a. s. Púchov [84]

Register 1 – vplyvy vyvolané minulou činnosťou, monitorovanie starých záťaží,

registrovanie bývalých EA.

Register 2 – vplyvy vyvolané súčasnou činnosťou. Sú to vplyvy na ŽP v dôsledku

prevádzkových podmienok pri zohľadňovaní etáp životného cyklu

výrobkov a zložiek ŽP.

Register 3 – vplyvy vyvolané budúcou (plánovanou) činnosťou. Do tohto registra sú

zaradené napr. riziká činností v projektovej (predinvestičnej) a investičnej etape.

79

Register 4 – havárie. Do tohto registra sú zaradené potenciálne vplyvy na ŽP

v prípade mimoriadnych udalostí.

• v ďalšom kroku vyhodnotili skúsení pracovníci realizačného tímu EMS EA a ED

a zostavili ich zoznam,

• environmentálne dopady sú sledované v šiestich etapách životného cyklu

výrobkov (predvýroba, výroba, distribúcia, použitie, likvidácia, recyklácia) pre päť

zložiek ŽP (ovzdušie, voda, pôda, zdroje, ostatné zložky). V prílohe č. 7 uvádzam

maticu životného cyklu výrobku.

• zoznam EA a ED má význam pri stanovení DECF a KECF.

DECF sú súčasťou strategického plánu firmy a vyplývajú z : environmentálnej politiky, právnych a iných požiadaviek, významných EA, technických, technologických, finančných, prevádzkových, podnikateľských možností a požiadaviek a názorov zainteresovaných strán.

KECF vychádzajú z DECF, z metód a princípov čistejšej produkcie, z prevencie znečisťovania, z posúdenia bezpečnosti procesov a analýzy rizík. Sú kvantifikované a špecifikujú konkrétny stupeň alebo hodnotu zlepšenia na obdobie 2 - 3 rokov. KECF útvarov obsahujú zoznam čiastkových úloh, definovanú cieľovú hodnotu ukazovateľov zlepšenia, východiskový stav, požadovaný cieľový stav, zodpovednosť jednotlivých útvarov na stanovené obdobie.

V tab.6.1. uvádzam príklad spracovania DECF a KECF v Matador, a. s. Púchov.

80

Tab. 6.1. Príklad spracovania DECF a KECF Matador, a. s. Púchov [75]

D E C F

K E C F

Znížiť riziko vzniku havárie.

• Znížiť riziko zlyhania ľudského faktora, • znížiť riziko vzniku havárie pri manipulácii

s jedmi a žieravinami.

Zlepšiť environmentálne správanie sa ľudských zdrojov.

• Zaviesť systém permanentného vzdelávania ľudských zdrojov v oblasti ochrany ŽP,

• zaviesť systém motivácie pri tvorbe a ochrane ŽP,

• zaviesť systém kvalifikačných požiadaviek pre pracovníkov R-kategórie s významným vplyvom na tvorbu a ochranu ŽP.

Redukovať materiálovú a energetickú náročnosť.

• Redukovať spotrebu gumárenských zmesí o 200 t, spotrebu vody o 10 %, energií o 4 %,

• znížiť výskyt odpadov o 4 %, • znížiť spotrebu pohonných hmôt.

Znížiť spotrebu a emisie technického benzínu.

• Znížiť spotrebu benzínu na jednotku produkcie o 5 %.

Redukovať únik znečisťujúcich látok do ŽP.

• Znížiť znečistenie odpadových vôd o 5 %.

Navrhovať a vyrábať výrobky s nižším zaťažením ŽP.

• Znížiť úroveň valivého odporu u nových výrobkov o 8 %,

• znížiť hmotnosť autoplášťov o 2,5 %. Recyklovať technologické odpady a výrobky po skončení ich životnosti.

• Zvýšiť podiel spracovania recyklovaných materiálov o 5 %.

Rozširovať princípy environmentálnej zodpovednosti na dodávateľov,ostatnú verejnosť a všetkých pracovníkov a. s.

• Zabezpečiť vzdelávanie poslucháčov prostredníctvom Inštitútu vzdelávania a. s. v oblasti ŽP,

• zaviesť jednotný systém environmentálneho vzdelávania v skupine Matador.

Je potrebné uviesť, že Matador, a. s. Púchov úlohy stanovené v DECF a KECF plní. Neustále vzdelávanie zlepšilo environmentálne správanie sa pracovníkov spoločnosti, znížila sa spotreba pohonných hmôt a technického benzínu, znížil sa valivý odpor pneumatík o 18 %, znížila sa hmotnosť o 2 %, recyklácia technologických odpadov je zabezpečená, opotrebované výrobky sa vykupujú na ich odbornú likvidáciu, verejnosť je informovaná o EP, DECF, KECF,... V súlade so stratégiou rozvoja a environmentálnou politikou Matador, a. s. zabezpečuje v podmienkach SR komplexné služby zákazníkom pri likvidácii

81

ojazdených plášťov. Zber ojazdených plášťov (značky Matador) je zabezpečený na všetkých pracoviskách spoločnosti. Obchodné strediská spoločnosti vykupujú ojazdené plášte vhodné na protektorovanie a táto činnosť je zabezpečená výmenným a dodávateľským spôsobom. Suroviny z recyklovaných plášťov sa používajú na výrobu technickej gumy, ako prísada do gumových zmesí, prísada do asfaltu, podklad pre diaľničné komunikácie. Na obr.6.2. uvádzam cyklus použitia pneumatík [91].

6.1.3 Zavedenie a prevádzka v podmienkach Matador, a. s. Púchov

V modeli EMS (obr.4.2.) je osobitným prvkom príprava pracovníkov, povedomie a spôsobilosť. Tomuto prvku som venoval pozornosť v kapitole 4.4.3. Skúsenosti z vyspelých firiem SR, ktoré majú zavedený a udržiavaný systém EMS potvrdzujú, že EOPM je zabezpečovaný najmä školeniami, ktoré sú zakotvené v programe vzdelávania, spracovanom na príslušný školský rok. Školenia v environmentálnej oblasti v Matador, a. s. sú zabezpečované vlastným inštitútom vzdelávania, ktorý pre príslušný školský rok spracováva program vzdelávania. Spracovaniu programu vzdelávania predchádza analýza a aktualizácia pracovných miest a funkcií (popis pracovných miest), ďalej porovnanie kvalifikačných požiadaviek s ich plnením a v prípade zhody definovanie potrieb prípravy a uplatnenia požiadaviek na zaradenie pracovníkov do prípravy vzdelávania. Po týchto krokoch manažér EMS podniku v spolupráci s personálnym útvarom a inštitútom vzdelávania spracuje program vzdelávania. Dôležitou oblasťou je identifikácia kľúčových funkcií s významným vplyvom na ŽP. Školenia v oblasti EMS sa v Matador, a. s. uskutočňujú nasledovne: novoprijatí zamestnanci, zamestnanci s významným vplyvom na ŽP, zamestnanci externých organizácií, riadiaci manažment, výkonní zamestnanci, auditori EMS. Osobitná pozornosť sa venuje oblastiam: čistejšia produkcia, metodika odhadu rizika (HAZOP-Hazard and operability Study), nakladanie s vodami a ochrana vôd. V tab.6.2. uvádzam školenia zamerané na environmentálnu oblasť v podmienkach Matador, a. s. [75]

82

Cyklus použitia pneumatík

Likvidácia starých pneumatík

Obchod s autami Obchod so šrotom

Obchod s pneumatikami (MATADOR,predaj a servis)

Automobilový priemysel

auto auto auto auto auto

auto auto

Cementáreň

Auto

Obnova pneumatík Recyklácia pneumatík (MATADOR ECO)

Obchod s pneumatikami (MATADOR, predaj a servis)

Likvidácia starých pneumatík

Recyklácia pneumatík - drvený granulát s rôznou

zrnitosťou

Cementáreň (Spaľovanie)

Obnova pneumatík (MATADOR OBNOVA a. s.)

Obchod s pneumatikami (MATADOR,predaj a servis)

Výroba pneumatík (MATADOR a. s.)

Obr. 6.2. Cyklus použitia pneumatík [91]

83

Tab. 6.2. Školenia zamerané na environmentálnu oblasť v podmienkach Matador,

a.s. [75]

Účastníci Cieľ Obsahové zameranie

Spôsob ukončenia

Novoprijatí zamestnanci

Poskytnúť základné informácie o EMS.

EMS – dôraz na environmentálnu politiku - norma ISO 14 001.

Diskusia Zápis do zápisníka

zamestnanca.

Zamestnanci s významným vplyvom na ŽP

Oboznámiť zamestnancov

s materiálmi a surovi-nami, ktoré môžu

negatívne ovplyvniť ŽP.

- vplyv používaných , - materiálov a surovín na ŽP, - spôsob nakladania s odpadmi, -oboznámenie s havarijným plánom.

TEST Zápis do zápisníka

zamestnanca.

Zamestnanci externých

organizácií (EO)

Oboznámenie zamestnancov EO o zásadách EMS.

- zásady environmentálneho správania sa vo firme.

Zápis do zápisníka zamestnanca.

Riadiaci manažment

Poskytnúť informácie o EMS.

-právne požiadavky EMS a ŽP, -vývoj noriem ISO 14 000, -program EMS, -oboznámenie s havarijným plánom.

TEST Zápis do zápisníka

zamestnanca.

Výkonní zamestnanci

Poskytnúť informácie o EMS.

- právne požiadavky EMS a ŽP, - vývoj noriem ISO14 000, -environ. aspekty, ciele, programy podniku, - oboznámenie, - s havarijným plánom.

TEST Zápis do zápisníka

zamestnanca

Interní auditori E. M. S.

Vyškolenie a udržiavanie

spôsobilosti interných auditorov.

- normy ISO 14 000, - právne predpisy a normy v oblasti ŽP, -postup praktického auditovania, -podnikové normy.

-vykonanie praktického auditu, -vydanie certifikátu, -zápis do zápisníka zamestnanca.

V tab.6.3. uvádzam školenia zamerané na osobitné oblasti v Matador, a. s. [75]

84

Tab. 6.3. Školenia zamerané na osobitné oblasti v Matador, a. s. [75]

Účastníci Cieľ Obsahové zameranie

Spôsob

ukončenia

Riadiace a pracovné skupiny čistejšej produkcie

(ČP)

Poskytnúť informácie o uskutočnenie projektov ČP.

-pojem ČP, -zásady realizácie projektov ČP, -metodika práce na projektoch ČP, -postup od ČP po EMS, -záverečná správa.

TEST Zápis do zápisníka

zamestnanca.

Členovia tímu analýzy odhadu rizík (HAZOP)

Oboznámenie sa so základnými princípmi

metodiky HAZOP.

-metódy pre analýzu rizík, -metóda HAZOP: kľúčové slová, odchýlky a stanovenie príčin, algoritmus analýzy, zber informácií, -správa s návrhom opatrení.

TEST Zápis do zápisníka

zamestnanca.

Riadiaci manažment

Poskytnúť informácie o právnych

požiadavkách vo vodnom

hospodárstve.

-právne požiadavky vo vodnom hospodárstve, -zdroje znečisťovania vôd, -vplyvy porúch a havarijná pripravenosť na ochranu vôd.

TEST Zápis do zápisníka

zamestnanca.

Uvedené informácie potvrdzujú skutočnosť, že Matador, a. s. Púchov venuje príprave ľudských zdrojov v EMS významnú pozornosť. Svedčí to o zodpovednom prístupe k trvalo udržateľnému rozvoju, o cieľavedomej systematickej pozornosti k otázkam environmentu, o snahe neustále znižovať negatívny dopad výroby na životné prostredie. 6.2 Slovnaft, a. s. Bratislava [93] Slovnaft, a. s. Bratislava je rafinérska – petrochemická spoločnosť s komplexným spracovaním ropy, ktorá spracováva predovšetkým ruskú ropu s pomerne stabilnými kvalitatívnymi parametrami. Svojou veľkosťou, úrovňou technológií, štruktúrou výroby, hodnotou obratu, ziskom a komerčnými aktivitami patrí medzi najvýznamnejšie podnikateľské subjekty v SR. Jej súčasné, ale aj

85

budúce postavenie má pre ekonomiku SR strategický význam. Produkciou viac ako 200 druhov výrobkov plne pokrýva požiadavky v oblasti trhu ropných výrobkov a na trhu petrochemických výrobkov a plastov má dominantné postavenie. Z hľadiska objemu výroby patrí medzi najvýznamnejšie podniky SR, nakoľko daňovými odvodmi napĺňa približne desatinu štátneho rozpočtu SR. Ročne Slovnaft, a. s. spracováva 5 – 6 miliónov ton ropy (ropovod Družba – RF). Sortimentná štruktúra produkcie je nasledovná:

palivá: automobilové benzíny, letecké petroleje, motorové nafty, propán – bután,

aromatické uhľovodíky, rozpúšťadlá, rafinérske produkty: technické benzíny a petroléter, aromatické rozpúšťadlá, dealkanizované rozpúšťadlo, petrolej na svietenie, zmäkčovadlá do gumárenských kompozícií, furalové extrakty, parafíny, polypropylénový olej, teplonosné médium. Aromatické uhľovodíky sa spracovávajú na polyamidové a polyesterové vlákna, farbivá, liečivá, rozpúšťadlá,

oleje, plastické mazivá a konzervačné prostriedky, asfalty a vykurovacie oleje, nízkohustotný polyetylén a polypropylén, petrochemické výrobky: etylbenzén, kumén, fenol, acetón, etylénoxid. Na báze

etylénoxidu možno vyrábať približne 70 druhov produktov – pracie a čistiace prostriedky, textilné prípravky, emulgátory, odmasťovače, atď.

Z ekologického hľadiska k najprogresívnejším výrobkom Slovnaftu, a. s. patria

bezolovnaté autobenzíny, nízkosírne nafty, biodegrovateľné oleje a mazivá. V tab.6.4. uvádzam niektoré ukazovatele Slovnaft, a. s. [54,93] Tab. 6.4. Niektoré ukazovatele Slovnaft, a. s. [54,93]

Ukazovateľ/rok 1999 2000

tržby (mld. Sk) 39,00 69,99 export (mld. Sk) 24,18 46,74 priemerný počet zamestnancov 4187 4013

V prílohe č. 8 uvádzam organizačnú štruktúru Slovnaft, a. s. Bratislava. Organizačné usporiadanie spoločnosti pozostáva z generálneho riaditeľa, útvarov generálneho riaditeľa, z piatich úsekov (technicko-investičný, výrobný, ekonomický, obchodný, personálny). Úseky sa členia na odbory, resp. organizačné zložky (oddelenia, referáty). Ako vyplýva z organizačného usporiadania odbor ochrany ŽP (OŽP) je organizačne začlenený do technicko-investičného úseku. Akciová spoločnosť má vlastný inštitút vzdelávania, ktorý je organizačne začlenený do personálneho úseku. Na obr.6.3. uvádzam organizačné usporiadanie OŽP Slovnaft, a. s.[93]

86

Riaditeľ odboru ŽP

Sekretariát

Oddelenie ochrany ovzdušia

Pracovník informatiky

Technik - ekonóm

Oddelenie ochrany vôd

Oddelenie odpadov

Oddelenie kontroly OŽP

Obr. 6.3. Organizačné usporiadanie odboru OŽP Slovnaft, a. s. [93]

V súlade s politikou kvality a environmentálnou politikou Slovnaft, a. s. hlavným poslaním odboru OŽP je : • uplatňovanie princípu trvalého zlepšovania spoločnosti vo vzťahu k ochrane ŽP

v súlade s normami STN ISO 9000 a 14000,

• určenie koncepcie a stanovenie postupnosti krokov na dosiahnutie cieľov

v ochrane ŽP,

• zabezpečenie dodržiavania nariadených zákonných opatrení na ochranu ŽP,

• dohľad nad zavádzaním ekologicky optimalizovaných technológií,

• realizácia opatrení na dosiahnutie redukcie emisií, odpadových vôd, množstva

odpadov,

• uskutočňovanie objektívneho a periodického vyhodnocovania ekologickej

účinnosti zavedených systémov v ochrane ŽP,

• informovanie verejnosti o ekologickom správaní sa podniku.

Slovnaft, a. s. Bratislava má zavedený systém riadenia kvality v zmysle ISO 9001 a systém EMS v zmysle ISO 14001. Certifikáciu v oblasti riadenia kvality podľa ISO 9001 získal Slovnaft, a. s. od švajčiarskeho združenia pre riadenie kvality SQS (Swiss Association for Quality and Management System) v novembri v roku 1995. V tomto roku získala spoločnosť za dosiahnuté výsledky v realizácii systémov kvality v súťaži vyhlásenej Ministerstvom hospodárstva SR ocenenie „Cena SR za kvalitu pre rok 1995“. Toto ocenenie získala spoločnosť aj v roku 1998.

87

Certifikát EMS podľa ISO 14001 získala spoločnosť v roku 1997 od švajčiarskej certifikačnej spoločnosti SQS, v júli v roku 2000 bol vykonaný úspešný obnovovací audit (certifikačná spoločnosť SKQS Žilina).

V ďalšej časti habilitačnej práce venujem pozornosť jednotlivým zložkám EMS.

6.2.1 Environmentálna politika Slovnaft, a. s. Bratislava

V Slovnafte, a. s. je spracovaná environmentálna politika, ktorej text uvádzam v prílohe č. 9. Spoločnosť uplatňuje zásadu trvalého znižovania škodlivého vplyvu výrobnej činnosti na ŽP. Táto zásada je konkrétne definovaná v bodoch environmentálnej politiky, ktorá bola zverejnená viacerými informačnými nosičmi a poskytnutá formou listu generálneho riaditeľa obchodným partnerom. Environmentálna politika je spracovaná v súlade s legislatívou a je schválená vrcholovým vedením spoločnosti. Pre oblasť environmentálneho riadenia bol menovaný riadiaci výbor EMS. Predseda a zmocnenec EMS je viceprezident pre výrobu a tajomníkom výboru je vedúci odboru OŽP. Úlohou riadiaceho výboru EMS je riadiť, udržiavať a rozvíjať EMS podľa ISO 14001. 6.2.2 Environmentálne plánovanie

Slovnaft, a. s. má spracovaný register EA. Register obsahuje nasledovné položky: poradové číslo, popis činnosti, EA, definovaný vplyv (kladný alebo záporný), vyhodnotenie aspektu, dlhodobé a krátkodobé programy, termíny ich ukončenia. V registri sú rozlišované jednotlivé zložky ŽP ako emisie, voda, odpady, pracovné prostredie. V oblasti ochrany ŽP má Slovnaft, a. s. zavedený register legislatívy.

Ciele EP Slovnaft, a. s. sú chronologicky rozčlenené nasledovne:

• dlhodobé strategické ciele do roku 2020,

• strednodobé strategické ciele ( roky 2000-2010),

• krátkodobé strategické ciele (na príslušný rok).

Program ochrany ŽP Slovnaft, a. s. s výhľadom do roku 2020 má nasledovnú

osnovu:

I. Úvod.

II. Východisková situácia environmentálnej politiky.

III. Ciele environmentálnej politiky Slovnaft, a. s..

IV. Požiadavky environmentálnej legislatívy.

V. Programové opatrenia na zabezpečenie cieľov EP Slovnaft, a. s..

88

Program je orientovaný do nasledovných oblastí: ochrana ovzdušia, ochrana vôd, nakladanie s odpadmi. V Slovnafte, a. s. boli postupne vybudované a prevádzkujú sa nasledovné zariadenia, zabezpečujúce ochranu ŽP:

• Ochrana ovzdušia: - termálne spaľovanie exhalátov (stredisko Oxidácia asfaltov),

- likvidácia odplynov (stredisko Polofúkané asfalty),

- likvidácia odplynov z vákuotvorného systému,

- dopaľovacia komorová pec (stredisko Výroba síry),

- multicyklón (stredisko Spalovňa odpadov 2),

- vodná práčka (spalovňa kalov),

- poľné horáky (v podniku celkom 10 poľných horákov)

- rekompresné stanice (bloky 55, 98).

• Ochrana vôd: - ČOV (bloky 12, 17, 18, 50,92),

- extrakcia fenolových vôd (stredisko Výroba fenolu).

• Skládky odpadov: - skládka odpadov (bloky 82, 92).

Na zabezpečenie dosiahnutia ekologických cieľov má Slovnaft, a. s. vypracovaný súbor investičných opatrení. Osobitným programom (ktorý súvisí s problematickou ochrany vôd) je program rekonštrukcií čerpacích staníc v súlade s požiadavkami STN 753415 s celkovým uvažovaným objemom finančných prostriedkov približne 1,3 mld. Sk.

6.2.3 Zavedenie a prevádzka v podmienkach Slovnaft, a. s. Bratislava

Vzdelávanie pracovníkov je vykonávané v zmysle Programu vzdelávania Slovnaft, a. s. na príslušný školský rok pre systémy riadenia kvality, EMS a TQM. Ďalším predpokladom je systém hodnotenia pracovníkov. Pre novoprijatých pracovníkov je individuálne spracovaný „Plán zaškolenia a odborného rastu“, ktorý sa v stanovených časových intervaloch vyhodnocuje. Cyklické školenia technických pracovníkov na overovanie znalostí v BOZP a PO sú vykonávané v trojročných intervaloch formou vedomostných testov, ktoré organizuje odbor vzdelávania pracovníkov.

89

Pre jednotlivé funkcie v štruktúrach Slovnaft, a. s. sú zabezpečované školenia, ktoré sú nevyhnutné pre vývoj, implementáciu, udržiavanie a neustále zdokonaľovanie EMS. Každý pracovník, ktorý má svojou činnosťou priamy či nepriamy vplyv na možné environmentálne dopady, musí mať prehľad o požiadavkách systému EMS a musí dokonale ovládať tie požiadavky, ktoré sa ho pri výkone bezprostredne dotýkajú. Každý pracovník musí byť preto oboznámený so štruktúrou systému, ktorého požiadavky sú nasledovné:

1. Environmentálna politika.

2. Environmentálne aspekty.

3. Legislatívne a iné požiadavky.

4. Zámery a ciele.

5. Programy EMS.

6. Štruktúra a zodpovednosť.

7. Školenie, uvedomelosť a právomoc.

8. Komunikácia.

9. Dokumentácia EMS.

10. Riadenie dokumentácie.

11. Operatívne riadenie činností.

12. Havarijná pripravenosť.

13. Monitoring a meranie.

14. Nezhoda, nápravné a preventívne opatrenia.

15. Záznamy.

16. Audit EMS.

17. Preskúmanie vedením organizácie.

Pre jednotlivé hlavné funkcie sú zvýraznené podrobnejšie požiadavky pre výkon jednotlivých školení. Pod špeciálnymi funkciami sa myslia predovšetkým funkcie týchto činností: nákup surovín, výber a hodnotenie dodávateľov, preberanie subdodávok, investičná činnosť, spracovanie a preskúmanie obchodných zmlúv, výskum a vývoj, plánovanie výrobných procesov a činností, údržba, odpadové hospodárstvo, minimalizácia odpadov, energetické hospodárstvo, manipulácia, doprava, služby zákazníkom (užitie a likvidácia), nehody, havárie a pohotovosť, monitoring a kontrola. V prílohe č. 10 uvádzam „Požiadavky pre výkon jednotlivých školení v Slovnaft, a. s.

90

6.3 VUNAR, a. s. Nové Zámky

Skúsenosti firmy VUNAR, a. s. Nové Zámky potvrdzujú, že EOPM je zabezpečovaný školeniami v štruktúre: vstupné školenia, priebežné školenia, opakované školenia (technicko-hospodárski pracovníci, robotníci, manažment, interní auditori). VUNAR, a. s. má 16 interných auditorov a v súčasnosti nevyužíva služby externých auditorov. Firma v oblasti prípravy pracovníkov vyžaduje od každého zamestnanca absolvovanie školenia v oblasti EMS. Každý novoprijatý pracovník absolvuje úvodné školenie, ostatní pracovníci sú vzdelávaní v zmysle plánu vzdelávania na príslušný školský rok [92]. VUNAR, a. s. Nové Zámky vznikla v roku 1992. Nadviazala na činnosť a pôsobenie Výskumného ústavu náradia, ktorý zabezpečoval výskum a vývoj nástrojov a náradia pre potreby strojárskeho priemyslu už od roku 1968. Nosný program spoločnosti je vývoj a výroba strojárskych výrobkov a služby v štruktúre [92]: • vývoj a výroba: - nástrojov pre vŕtanie, frézovanie a sústruženie,

- strojárskych prípravkov,

- upínacích sústav a systémov;

• vývoj a výroba nástrojov na rozrušovanie hornín:

- vrtné valivé dláta,

- vrtné korunky,

- banské nože;

• konštrukcia a výroba foriem na vstrekovanie plastov;

• výroba výliskov z plastov vstrekovaním;

• tepelné spracovanie nástrojových ocelí v ochrannej atmosfére;

• funkčné a dekoračné povlakovanie TiN vrstvou fyzikálnou metódou;

• služby: - odstredivá skušobňa na rotačné súčiastky,

- dynamické vyvažovanie súčiastok,

- normalizačná, normotvorná činnosť, predaj noriem,

- patentoprávne poradenstvo,

- metrologická činnosť – kalibrácia meradiel a uhoľníkov,

- hodnotenie tvaru a drsnosti povrchu,

- metalografické laboratórium na analýzu kovov.

91

V prílohe č. 11 uvádzam organizačnú štruktúru VUNAR, a. s. Nové Zámky. Z organizačnej štruktúry vyplýva, že ekológia je organizačne začlenená do úseku riadenia kvality ako kumulovaná funkcia v referáte. Je potrebné uviesť, že počet zamestnancov firmy bol v skúmanom období 140. VUNAR, a. s. Nové Zámky obdržal certifikát EMS v júli 1999 (certifikačná spoločnosť SKQS, s. r. o. Žilina). Pri skúmaní zavádzania EMS v uvedených podnikoch SR som sa sústredil na:

- využívanie funkcií personálneho manažmentu,

- využívanie jednotlivých zložiek EMS,

- vzájomné väzby PM, EMS a BOZP.

Uvedené podniky najviac využívajú nasledovné funkcie PM: výchova a vzdelávanie, BOZP, pričom dôsledne hľadajú spôsoby implementácie so zložkami EMS v zmysle noriem radu ISO 14000. Konkrétne kroky nachádzam napr. v environmentálnej politike skúmaných podnikov, preto som v prílohách habilitačnej práce uviedol aj tieto dokumenty spoločností. V kapitole 5.6. habilitačnej práce som uviedol, že je potrebné využívať všetky funkcie PM a zložky EMS tak, aby EOPM sa stal súčasťou riadiacich procesov organizácie a starostlivosť o ŽP sa premietla do myslenia a konania všetkých zamestnancov spoločnosti.

92

7 Návrh metodického postupu personálnej práce v rámci EMS priemyselného podniku

7.1 Environmentálne orientovaná personálna stratégia ako

súčasť podnikovej stratégie (EOPS) Strategické riadenie organizácie je proces, prostredníctvom ktorého vrcholový manažment stanovuje ciele organizácie a spôsoby ich dosiahnutia. Je to proces, pozostávajúci z nasledovnej postupnosti činnosti:

• rozvoj misie, poslania organizácie,

• stanovenie strategických cieľov,

• sformulovanie stratégií – spôsobov dosiahnutia cieľov,

implementovanie stratégií,

• zhodnotenie dosiahnutého výkonu a prípadne korekcie.

Subjektmi výkonu strategického riadenia organizácií sú vrcholový manažment a manažment funkčných útvarov. Na tvorbe strategického plánu sa podieľa len malá skupina vrcholových manažérov, ktorí spravidla nemajú priamu zodpovednosť za jeho realizáciu a spoliehajú sa, na to že vytýčené ciele budú dosiahnuté prostredníctvom iných pracovníkov. Treba si uvedomiť, že každý zo subjektov poskytuje súbor informácií a skúseností. Syntéza poznatkov a skúseností determinuje poslanie organizácie (misiu), jej strategické ciele a umožňuje navrhnúť stratégie. Ako pracovnú budem v texte habilitačnej práce používať nasledovnú otvorenú definíciu [75]: Environmentálne orientovaná personálna stratégia (EOPS) je kvalitatívne rozvinutie tejto funkčnej stratégie a predstavuje základné aktivity plánovania budúcich potrieb vývoja ľudských zdrojov v podnikateľskej jednotke, získavanie, výber, rozmiestňovanie pracovníkov, ich motiváciu a hodnotenie, vzdelávanie a rozvoj v súlade s environmentálnou politikou spoločnosti a princípmi trvalo udržateľného rozvoja.

EOPS je potrebné považovať za základnú funkčnú stratégiu podnikateľskej jednotky, nakoľko úzko súvisí s tendenciami zvýraznenia ľudského faktora. Podceňovanie tohto faktora a tým aj EOPS sa môže prejaviť vo fluktuácii pracovníkov, v nevyhovujúcej kvalifikačnej, profesijnej, vekovej štruktúre pracovníkov, čo spôsobí nepriaznivý vplyv tejto funkčnej oblasti na výkon ostatných funkcií podnikateľskej jednotky.

Na obr. 7.1 je uvedený návrh podnikateľskej misie (poslania) podniku s environmentálnou orientáciou.

93

N A Š E P O S L A N I E

• Chceme byť vedúcou, vynikajúcou, rastúcou, v svetovom hospodárskom

prostredí uznávanou spoločnosťou.

• Chceme produkovať kvalitné, environmentálne vhodné a bezpečnostne

spôsobilé, úžitkovo a cenovo výhodné výrobky, resp. poskytované služby, environmentálnymi výrobami a technológiami.

• Chceme uspokojovať zákazníkov, zamestnancov a akcionárov tak, aby

sme dosahovali maximálny prospech všetkých účastníkov reprodukčného

procesu pri rešpektovaní požiadaviek tvorby a ochrany ŽP.

• Chceme vytvárať kvalitné informačné, podnikateľské, spoločenské

a kultúrne firemné i mimofiremné prostredie.

• Chceme dosahovať zvyšovanie výkonnosti spoločnosti pri zavádzaní,

udržiavaní a neustálom zdokonaľovaní požiadaviek a kritérií trvalo

udržateľného rozvoja.

Obr. 7.1 Návrh poslania (podnikateľskej misie) podniku s environmentálnou orientáciou [75]

Vytvorenie poslania (misie) podniku, účelu jeho existencie je prvým krokom strategického manažérstva. V oblasti ŽP sa musí poslanie podniku premietnuť v environmentálnej politike na úrovni podniku. Pri napĺňaní poslania (misie) má veľký význam vymedzenie základnej dlhodobej cieľovej orientácie podnikateľskej činnosti, teda stanovenie strategických cieľov. Na obr. 7.2 je uvedený návrh postupu tvorby environmentálne orientovanej personálnej stratégie (EOPS) priemyselného podniku.

EOPS musí vychádzať z podnikateľskej stratégie podniku, z environmentálnej

politiky a musí dôsledne rešpektovať ostatné funkčné stratégie (environmentálne orientovanú výrobnú stratégiu, finančnú stratégiu a iné).

Z obr. 7.2 vyplýva, že EOPS sa člení na hlavné a podporné oblasti.

Hlavné oblasti EOPS tvoria:

• program personálnej štruktúry (musí obsahovať katalóg pracovných miest

zohľadňujúci environmentálne aspekty a environmentálne vplyvy),

• environmentálne orientovaný personálny plán.

94

Podporné oblasti EOPS tvoria:

• program získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov,

• program vzdelávania pracovníkov,

• program hodnotenia pracovníkov,

• program kariérového postupu pracovníkov atď. Jednotlivé programy sú rozpracované v ďalšej časti habilitačnej práce.

EOPS musí obsahovať určité prvky, ktoré zo strategických zámerov podniku vytvárajú jej charakteristiku. Ako kritériá na posúdenie EOPS odporúčam nasledovné: - ťažisko EOPS presadzovať jednoznačne v environmentálnej politike, - vyžadovať plnenie všetkých opatrení, t. j. nielen predpísaných na ochranu ŽP, ale

aj v kvalite, v BOZP, ochrana pred požiarmi a iné, - dôsledne zabezpečovať a zdokonaľovať environmentálne školenia a vzdelávanie, - rozvíjať strategickú koncepciu ŽP od prijatia ekologických návrhov, cez ich

realizáciu, až po ich dosiahnutie, vyhodnotenie a neustále zdokonaľovanie, - vyžadovať, aby všetci pracovníci podniku plnili úlohy v oblasti ŽP, - určiť zodpovedného pracovníka pre oblasť ŽP s príslušnými kompetenciami

a právami, - poznať parametre surovín, materiálov, energií, ktoré sú pre ŽP podniku únosné, - investovať nielen do zariadení, ktoré šetria energiu a suroviny, resp. umožňujú

recykláciu surovín, úsporu energií, ale aj do ľudských zdrojov, - navrhovať a vyrábať výrobky, ktoré spĺňajú podmienky ekologického spôsobu

výroby, - zverejňovať úspechy a skúsenosti z environmentálneho riadenia. Názory na problematiku riešenia EOPS nachádzam aj u iných autorov [27,44].

95

Poslanie podniku

Environmentálne orientovaná výrobná

stratégia

Environmentálna politika

• Program získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov.

• Program vzdelávania pracovníkov. • Program hodnotenia pracovníkov. • Program kariérového postupu

pracovníkov atď.

Dlhodobé environmentálne ciele

Podporné oblasti EOPS

Hlavné oblasti EOPS

• Program personálnej štruktúry (musí obsahovať katalóg pracovných miest zohľadňujúci environmentálne aspekty).

• Environmentálne orientovaný personálny plán.

Vnútorné podmienky Vonkajšie podmienky

Identifikácia strategických faktorov: • environmentálne šance a

riziká v ŽP, • slabé a silné miesta podniku

(vzhľadom na ŽP).

Environmentálna orientovaná personálna

stratégia (EOPS)

Environmentálne orientovaná

finančná stratégia

Stanovenie environmentálnej strategickej pozície

Obr. 7.2 Návrh postupu tvorby environmentálne orientovanej personálnej stratégie [75]

96

Na obr. 7.3 je uvedený návrh modelu environmentálne správajúceho sa podniku. Návrh modelu pozostáva zo vstupov, transformačného procesu a výstupov. Hlavný dôraz sa musí klásť na environmentálne správanie sa v činnostiach a procesoch, pri ktorých vo vstupoch, v transformačnom procese a výstupoch zohrávajú hlavnú úlohu ľudské zdroje.

Environmentálna orientácia vstupov – vyjadruje environmentálnu zodpovednosť dodávateľov, zodpovednosť pri vývoji a návrhu environmentálne vhodných výrobkov (EVV), pri oživovaní strojov a zariadení, pri dodávkach materiálov a surovín, jednotlivých druhov energií a dotýka sa aj environmentálnej zodpovednosti v zásobovaní – zásobovacej logistiky.

Environmentálna orientácia transformačného procesu – vyjadruje environmentálnu zodpovednosť najmä v hlavnom výrobnom procese, v obslužnom a vedľajšom procese. Ide o environmentálne správanie sa ľudských zdrojov vo výrobe, v skladovom hospodárstve, pri manipulačných, dopravných, investičných činnostiach, v energetike, v údržbe a opravárenstve, v zabezpečovaní výrobného procesu náradím, v obalovom hospodárstve, v recyklačných procesoch atď., teda vo výrobnej logistike, v logistike skladovania, dopravy atď.

Environmentálna orientácia výstupov – vyjadruje myšlienku vyrábať

a dodávať zákazníkom environmentálne vhodné výrobky, environmentálne vhodné služby, recyklovať odpady, čistiť odpadové vody, recyklovať obaly, poskytovať informácie o environmentálnom správaní sa podniku, ale hlavne environmentálne sa správať vo všetkých činnostiach a procesoch.

Environmentálne správanie sa podniku a jeho výsledky budú závisieť od

environmentálneho správania sa ľudských zdrojov a od kvality environmentálne orientovaného personálneho manažmentu.

Nádejnou oblasťou logistických metód, ktoré umožňujú dosiahnuť efekty, sú nástroje umelej inteligencie, ktoré sa dostali v poslednom období zo štádia vývojového a overovacieho do štádia praktického uplatňovania. Toto praktické uplatnenie pri podpore riadenia priemyselných podnikov je však obmedzované nielen nedostatočnými znalosťami o možnostiach uplatnenia metód umelej inteligencie, ale aj nedostatkom systematických popisov technologických, výrobných, obchodných a ďalších procesov a pochodov [31]. Treba tu opäť podčiarknuť nesporný význam ľudských zdrojov.

97

7.2 Metódy a taktiky pri tvorbe EOPS Pri tvorbe variantov stratégie podniku možno využiť viacero metód a taktík. Medzi najčastejšie metódy a taktiky pri tvorbe stratégie podniku patria [34] :

• SWOT analýza,

• portfóliové analýzy (matica BCG, matica GE)

SWOT analýza je založená na odhaľovaní interných silných a slabých stránok

(Strenghts, Weaknesses) a externých príležitostí a hrozieb (Opportunities, Threats).

Na základe zhodnotenia faktorov ovplyvňujúcich stav podniku a faktorov

ovplyvňujúcich okolie podniku volíme typ stratégie.

Hodnotenie je založené na bodovaní jednotlivých kritérií, rozpätie bodov sa

pohybuje od 1 do 10. Realizujú sa dva stupne: nízky stupeň (0 - 5 bodov), vysoký

stupeň (6 - 10 bodov).

Pri analýze odporúčam sústrediť pozornosť na tieto oblasti (tab. 7.1).

Výskum a vývoj (postavenie technického výskumu a vývoja, návrhy EVV, inovácie

produkcie s ohľadom na ŽP, tvorba nových environmentálnych technológií, inovácie

IS).

Predvýrobný proces (environmentálna zodpovednosť dodávateľov, redukcia

materiálovej náročnosti, redukcia a environmentálna zodpovednosť energií, EA

a EV v investičnej činnosti).

Hlavný výrobný proces (výrobky s nízkym zaťažením ŽP, EA a EU výroby...).

Pozornosť je potrebné sústrediť na súlad ISO 9000 a 14000, na zabezpečovanie

BOZP pracovníkov, verejnosti, dodávateľov a elimináciu havárií.

Vedľajší proces (recyklácia odpadov, obalov, výrobkov po dobe životného cyklu,

eliminácia ZL do ŽP, čističky odpadovej vody).

98

99

Ľudské zdroje (kvalifikačná štruktúra s ohľadom na ŽP, programy vzdelávania so

zameraním na environment, motivačné programy zamerané na ŽP, pracovné

prostredie, inovácie – možnosť práce s novou technológiou, BOZP a PO).

Na základe tab. 7.1 je spracovaná matica silných a slabých stránok

spoločnosti (obr. 7.4). Matica pozostáva zo štyroch kvadrantov:

A kvadrant – vysoký význam, nízka výkonnosť,

B kvadrant – vysoký význam, vysoká výkonnosť,

C kvadrant – nízky význam, nízka výkonnosť,

D kvadrant – nízky význam, vysoká výkonnosť.

Za predpokladu, že bude väčšina kritérií orientovaná v kvadrante „B“ matice,

bude možné konštatovať vysoký význam a vysokú výkonnosť.

SWOT analýza je nástroj na rýchle spracovanie prehľadu o strategickej situácii

spoločnosti. Predstavuje základný bod, v ktorom úlohou stratégie je vytvoriť tesný

súlad medzi internými schopnosťami spoločnosti (jeho silami a slabosťami) a jeho

vonkajším prostredím (ktoré je vyjadrené najmä jeho príležitosťami a hrozbami).

Vstupy Transformačný proces Výstupy

100

Predvýrobný proces Hlavný výrobný proces Obslužný proces Vedľajší proces

ENVIRONMENTÁLNE SPRÁVANIE SA V JEDNOTLIVÝCH ČINNOSTIACH A PROCESOCH

EZ v doprave

Energetické hospodárstvo

Ľudské zdroje Vývoj, návrh EVV

EZ v IČ

Redukcia mater. náročnosti

Redukcia energet. náročnosti

EZ dodávateľov

EZ vo výr. procese

Výrobky s nízkym zaťažením ŽP

Investičná činnosť (IČ)

Materiál

Energetické zdroje

Suroviny

Eliminácia havárií

BOZP a PO verejnosti a ŽP

BOZP a PO pracovníkov

Pracovné prostriedky (PP)

ĽZ pri oživovaní PP

Súlad ISO 9000 a ISO 14000 Nerecyklovateľné

odpady

EVV

Environment. služby

Informácie o ESP

Nevyužité energetické zdroje

Recyklácia odpadov po ich DŽ

EZ v obalov. hospodárstve

Manipulácia s hotovými výrobkami

Manipulácia s odpadom

EZ v ÚOČ

EZ v hospod. s náradím

Výrobky s min. zaťažením ŽP

Recyklácia obalov po ich DŽ

Recyklácia výrobkov po ich ŽC

Eliminácia ZL do ŽP

Informácie o ŽP podniku

Návrhy zlepšenia ŽP

Recyklácia technologických odpadov

EZ v skladovom hospodárstve

BOZP a PO pracovníkov

Obr. 7.3 Návrh modelu environmentálne správajúceho sa podniku [75]

Tab. 7.1 Oblasti hodnotenia silných a slabých stránok podniku [75]

Výkonnosť Význam slabosť sila malý veľký

Kritériá

0-5 6-10 0-5 6-10

Kategórie

Výskum a vývoj 1. Postavenie technického výskumu 2. Návrhy EVV 3. Inovácie produkcie s ohľadom na 4. Tvorba environmentálnych 5. Inovácie IS v súlade s EP

Predvýrobný proces 6. EZ dodávateľov 7. Redukcia materiálovej náročnosti 8. Redukcia a úspora energie a vody 9. Opätovné využitie tepla

Hlavný výrobný proces 10. Kvalita produkcie 11. Plnenie termínov výroby - 12. EA výroby 13. Výrobky s nízkym zaťažením ŽP 14. Súlad ISO 9000, ISO 14000 a 15. Informácie o ŽP podniku

Obslužný personál 16. EZ v doprave (úspora PHM) 17. EZ v skladovom hospodárstve 18. Úsporné a ekologické balenie 19. Recyklácia odpadov 20. EZ v ÚOČ 21. EZ v hospodárení s náradím

Vedľajší proces 22. Recyklácia odpadov 23. Recyklácia obalov 24. Recyklácia výrobkov po dobe ŽC 25. Eliminácia ZL do ŽP 26. Čističky odpadovej vody

Ľudské zdroje 27. Kvalifikačná štruktúra s ohľadom 28. Vzdelávanie s ohľadom na ŽP 29. Motivačné programy zamerané 30. Pracovné prostredie 31. Nové technológie 32. BOZP a PO

101

5 10

Výkonnos0

A B

C D

vysoký

Význam

10

5

nízky

vysoký

5

Význam

nízky

ť

0 5 10

0

ť 0

Výkonnos

Obr. 7.4 Matica silných a slabých stránok [75] 7.3 Návrh postupu tvorby environmentálne orientovaného personálneho plánu

Environmentálne orientované personálne plánovanie slúži na realizáciu podnikových cieľov tým, že predvída vývoj, stanovuje ciele a realizuje opatrenia smerujúce k súčasnému a perspektívnemu zabezpečeniu podnikových úloh adekvátnou pracovnou silou. Výsledkom je environmentálne orientovaný personálny plán (EOPP). Je to dokument pozostávajúci z čiastkových programov, ktoré v komplexe a vo vzájomnej prepojenosti vytvoria predpoklady na splnenie úloh environmentálne orientovaného personálneho manažmentu. Treba uviesť, že postavenie a úloha personálneho manažmentu v podniku z organizačného hľadiska je daná vzťahom líniových a štábnych funkcií. V každej organizácii je potrebné rozlišovať líniové a štábne funkcie. Líniová funkcia spočíva v priamom zabezpečovaní cieľov organizácie. Vo výrobnom podniku túto funkciu zabezpečuje výroba, odbyt a financie.

102

Štábna funkcia spočíva vo vytváraní podmienok na splnenie cieľov organizácie. Tak napr. určité personálne činnosti sú obvykle koncentrované do špecializovaných útvarov za účelom zabezpečovať potrebných pracovníkov, ich prípravu a pod. na plnenie líniových funkcií. V tejto súvislosti je nevyhnutné si uvedomiť, že celková zodpovednosť za personálnu prácu nemôže byť koncentrovaná iba do útvarov personálneho manažmentu. Ide o to, že každý manažér podniku musí súčasne plniť určité funkcie personálneho manažmentu. Práca s ľuďmi totiž spravidla predstavuje ťažisko manažérskej práce. Funkcia personálnych útvarov teda spočíva vo vytváraní podmienok pre efektívnu prácu manažérov. Pri environmentálnej orientácii podniku vstupujú vo fáze plánovania do kontaktu pracovníci personálneho útvaru, pracovníci zavádzajúci EMS, pracovníci ostatných útvarov podniku. Na obr. 7.5 uvádzam návrh postupu tvorby environmentálne orientovaného personálneho plánu (EOPP). Prvý operačný blok (obr. 7.5) je program personálnej štruktúry. Tento realizuje, oživuje, dopĺňa personálny útvar a musí obsahovať katalóg pracovných miest zohľadňujúci environmentálne aspekty a environmentálne vplyvy. Informácie o jednotlivých prácach a predpokladoch ich vykonávania musia byť zhromaždené na základe komplexnej analýzy práce, ktorá vytvára pevnú základňu pre diagnózu práce a napokon aj pre personálne rozhodovanie v rôznych oblastiach. Analýza pracovných miest predpokladá starostlivé skúmanie práce z hľadiska jej obsahu a pri environmentálnej orientácii spoločnosti aj z hľadiska EA a EV. Znamená systematické zhromažďovanie, vyhodnocovanie a usporiadanie informácií o jednotlivých prácach. Tieto činnosti sú obyčajne náplňou práce pracovných analytikov. Informácie o pracovných miestach a funkciách vplývajú na množstvo činností týkajúcich sa zamestnancov, a preto majú v personálnych útvaroch významnú úlohu. Popis práce je písomný dokument, ktorý obsahuje okrem základného prehľadu, účelu a cieľa práce jednotlivé oblasti činností a zodpovedností, ktoré tvoria obsah danej práce, ale aj sociálnej, fyzikálnej, ekologickej podstaty okolitého prostredia. Na jeho zostavenie neexistuje normatívny postup (návod), potrebné je uvažovať s rôznymi variantmi podľa typu práce, jej organizácie a orientácie spoločnosti. V prílohe č.12 uvádzam návrh popisu práce, z ktorého musí vyplývať environmentálna orientácia spoločnosti. Pri analýze práce sa uplatňujú rôzne informácie, ktoré sa môžu získať z operatívnej a syntetickej evidencie, výkazov, rozborov, správ, pracovných postupov, technologických predpisov, sústavy noriem, kalkulácií atď. Tieto informácie z priamych podkladov sa dopĺňajú z ďalších prameňov prostredníctvom súboru rôznych metód a techník, napr. dotazníkové metódy, riadené rozhovory, hodnotenie kritických prípadov, vykonanie práce samotným pozorovateľom, priame meranie atď. K tzv. klasickým, najčastejšie uplatňovaným metódam štúdie práce patria časové štúdie (zameriavajú sa na zisťovanie a skúmanie veľkosti a štruktúry spotreby času určitej pracovnej činnosti, resp. jej zložiek). Najznámejšie sú snímka pracovného dňa a snímka operácie. Ďalej sú to priestorové štúdie, pohybové štúdie, mnohostranné pozorovanie a štúdie fyziologických a psychologických aspektov pracovných činností. V prílohe č.13. uvádzam prehľad metód na ergonomickú analýzu pracovnej činnosti [41].

103

Obr. 7.5 Návrh postupu tvorby EOPP [75]

Z

Program personálnej štruktúry

Realizuje, oživuje, dopĺňa personálny útvar spoločnosti. * Program personálnej štruktúry musí obsahovať katalóg pracovných miest zohľadňujúci environmentálne aspekty a environmentálne vplyvy.

Požiadavky manažéra EMS

Požiadavky útvarov spoločnosti

Register EA, EV

Katalóg pracovných miest

Návrh EOPP

Spracováva personálny útvar spoločnosti na základe požiadaviek: * útvarov spoločnosti (výrobného, finančného, obchodného...), * manažéra EMS, * k návrhu sa vyjadruje vrcholové vedenie spoločnosti.

EOPP

K

Schvaľuje a vydáva vrcholové vedenie spoločnosti

Úroveň plánu závisí v rozhodujúcej miere od spôsobu jeho zostavenia, od použitia plánovacej metódy. Pre úplnosť uvádzam nasledovné metódy tvorby plánu [4] (obr. 7.6): metóda analógie, indexová metóda, bilančná metóda, metóda štruktúrnej analýzy, lineárne programovanie. Pre personálne plánovanie sú aktuálne najmä metóda indexová a bilančná. Prax však potvrdzuje, že pri spracovaní plánov podniku možno použiť všetky uvedené metódy. Autori SAKÁL a ŠTRPKA v prácach [46] niektoré metódy rozpracovali podrobnejšie.

104

Metódy pri tvorbe plánu

Lineárne programovanie

Metóda štrukt. analýzy

Bilančná metóda

Indexová metóda

Metóda analógie

Obr. 7.6 Metódy pri tvorbe plánu [4]

SEDLÁK, M. vo svojej práci [43] uvádza metódy rozhodovania v manažmente. Úroveň týchto metód veľmi vplýva na dosiahnuté výsledky, preto je snaha sústrediť a systematicky usporiadať skúsenosti získané pri rozhodovaní a využiť ich na inováciu metodológie rozhodovania.

Metódy rozhodovania sú nástrojmi (prostriedkami) poznania a riešenia

problémov (prípravy rozhodnutí). Sú súhrnom osobitných pravidiel, ktorými sa treba v procese poznania a riešenia problémov riadiť, aby sa získali potrebné výsledky.

SEDLÁK, M. v uvedenej práci [43] rozdelil metódy rozhodovania

nasledovne:

1. empirické, 2. matematicko-štatistické,

3. ostatné, ktorých základom sú heuristické metódy. Jednotlivé metódy, resp. skupiny metód rozhodovania (prípravy rozhodnutí)

nemajú všeobecnú použiteľnosť, ale vyhovujú iba určitému typu rozhodovacieho procesu.

105

7.4 Návrh programov pre naplnenie EOPP V predchádzajúcej kapitole je uvedený návrh postupu tvorby EOPP. Na obr. 7.7 uvádzam jednotlivé čiastkové programy, z ktorých pozostáva environmentálne orientovaný personálny plán. Je treba uviesť, že EOPP je otvorený dokument, ktorý možno doplniť a oživovať.

Environmentálne orientovaný personálny plán

Program získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov v zmysle environmentálnej orientácie spoločnosti

Program vzdelávania pracovníkov pri zavádzaní, udržiavaní a rozvíjaní EMS

Program hodnotenia pracovníkov v spoločnostiach EMS

Environmentálne orientovaný personálny plán

Program hodnotenia pracovníkov v spoločnostiach EMS

Program prípravy personálnych rezerv pre naplnenie EMS

Program kariérového postupu v rámci EMS spoločnosti

Obr. 7.7 Návrh environmentálne orientovaného personálneho plánu (EOPP)

Ako vyplýva z obr.7.7 environmentálne orientovaný personálny plán pozostáva z čiastkových programov, ktoré v komplexe a vo vzájomnej prepojenosti vytvárajú dokument určený pre naplnenie úloh environmentálne orientovaného personálneho manažmentu. V ďalších kapitolách habilitačnej práce venujem pozornosť jednotlivým programom EOPP.

106

7.5 Návrh programu získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov v zmysle environmentálnej orientácie spoločnosti

Účelom spracovania programu je vytvorenie podmienok pre zabezpečenie získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov v zmysle environmentálnej orientácie spoločnosti. Pri spracovaní programu je potrebné vychádzať z nasledovných dokumentov príslušnej spoločnosti [75]:

• environmentálne orientovaná personálna stratégia spoločnosti (EOPS),

• environmentálne orientovaný personálny plán spoločnosti (EOPP),

• STN ISO 14001 Systémy environmentálneho manažérstva. Špecifikácia

s návodom na použitie (ISO 14001: 1996),

• STN ISO 14004 Systémy environmentálneho manažérstva. Všeobecné pokyny

obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky.

Program možno spracovať v nasledovnej štruktúre :

• postup pri získavaní, výbere a rozmiestňovaní pracovníkov v zmysle

environmentálnej orientácie spoločnosti,

• zdroje uchádzačov a metódy získavania pracovníkov,

• vedenie dokumentácie, zodpovednosť za organizáciu a riadenie získavania,

výberu a rozmiestňovania pracovníkov,

• postup pri vytvorení tímu EMS.

7.5.1 Postup pri získavaní, výbere a rozmiestňovaní pracovníkovv zmysle environmentálnej orientácie spoločnosti

Pre získavanie pracovníkov v zmysle environmentálnej orientácie spoločnosti je nevyhnutný postup činností, ktoré usilujú nielen o vonkajšie zdroje pracovných síl, ale aj o kvalitatívne hospodárenie s vnútornými pracovnými zdrojmi. Základnými vstupmi musia byť [75]:

- analýza pracovných miest (musí zohľadňovať environmentálne aspekty a environmentálne vplyvy), - environmentálne orientovaný personálny plán (EOPP). Vzťah medzi analýzou pracovných miest, EOPP a výberom pracovníkov je uvedený na obr. 7.5.1.

107

Z

• Popis a špecifikácia pracovných miest musí zohľadňovať EA a EV.

• Personálny útvar, ostatné útvary, manažér EMS.

Obr.7.5.1 Vzťah medzi analýzou pracovných miest, EOPP a výberom pracovníkov [75]

Analýza pracovných miest

Výber pracovníkov

EOPP

Získavanie pracovníkov pre environmentálnu politiku

• Počet pracovných miest, ktoré majú byť v určitom období obsadené. Prehľad je v personálnom útvare.

• Získavanie pracovníkov je vykonávané v zmysle programu, ktorý spracuje personálny útvar v spolupráci s ostatnými útvarmi spoločnosti a manažéra EMS.

Zoznam vhodných uchádzačov

Zdroje uchádzačov?

Metódy získavania?

Vedenie dokumentácie?

Zodpovednosť za program?

zostava uchádzačov

K

• Vnútorné a vonkajšie zdroje. • Metódy určuje personálny útvar. • Vedenie dokumentácie je

v kompetencii personálneho útvaru. • Vrcholový manažment

spoločnosti, personálny útvar, manažér EMS.

• Je k dispozícii pre výber a rozmiestňovanie pracovníkov

v personálnom útvare.

• Formovanie podnikovej pracovnej sily pre environmentálnu orientáciu.

108

Program získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov v zmysle environmentálnej orientácie spoločnosti je dokument, na spracovaní ktorého sa musia podieľať :

- personálny útvar spoločnosti, - manažér EMS, - odborný útvar vrcholového manažmentu, zodpovedný za plánovanie, realizáciu,

oživovanie, evidenciu organizačných noriem v riadení v rámci spoločnosti, - organizačné zložky (útvary) spoločnosti, podieľajúce sa na realizácii programu.

Program musí byť v rámci spoločnosti prijatý ako organizačná norma v riadení so stanovenými vymedzeniami (zodpovednosťou) za jeho realizáciu, kontrolu a oživovanie.

7.5.2 Zdroje uchádzačov a metódy získavania pracovníkov Pre potreby spoločnosti existujú vnútorné a vonkajšie zdroje uchádzačov. Vnútorné zdroje uchádzačov môžu tvoriť [22]: • usporené pracovné sily na základe zdokonaľovania organizácie práce, využívania

produktívnejšej a modernejšej technológie,

• uvoľnené pracovné sily z titulu ukončenia konkrétnej výroby, resp. z titulu

organizačných zmien,

• pracovníci, ktorí môžu vykonávať náročnejšiu prácu než akú vykonávajú na

súčasnom pracovnom mieste,

• uvoľnení pracovníci, ktorí majú záujem prejsť na novovytvorené pracovné miesto

v inej časti (v inom útvare) spoločnosti.

Prehľady o zdrojoch uchádzačov sa nachádzajú v personálnom útvare.

Vonkajšie zdroje uchádzačov tvoria [22]:

• voľné pracovné sily na trhu práce (nezamestnaní pracovníci, registrovaní na

úradoch práce ako uchádzači o zamestnanie),

• čerství absolventi škôl alebo iných organizácií, ktoré pripravujú mládež na budúce

povolanie,

• zamestnanci iných organizácií (ktorí sú rozhodnutí zmeniť zamestnávateľa na

základe príťažlivejších ponúk iných podnikov),

• doplnkové vonkajšie zdroje (ženy v domácnosti, dôchodcovia, pracovné zdroje

v zahraničí, ...).

109

Vyspelé spoločnosti dávajú prednosť pri obsadzovaní voľných pracovných miest z vnútorných zdrojov, nakoľko získavanie informácií o vnútorných zdrojoch je jednoduchšie a rýchlejšie (sú k dispozícii informácie o pracovníkoch, o pracovných miestach novovytvorených i budúcich, o uvoľňovaní pracovníkov a pod.). K orientácii na vonkajšie zdroje sa pristúpi až v prípade, keď sú vyčerpané vnútorné zdroje pracovníkov.

Spoločnosť môže využívať nasledovné metódy získavania pracovníkov: Vývesky (v organizácii, mimo organizácie – pútače, bilboardy).

Personálny útvar zabezpečí umiestnenie vývesiek na vhodnom mieste, kadiaľ prechádzajú zamestnanci, návštevníci, náhodní záujemcovia, študenti atď. Vývesky musia obsahovať popis pracovných miest, pracovných podmienok, požiadavky na uchádzačov, ale najmä zvýraznenie environmentálnej orientácie spoločnosti. Taktiež musia obsahovať dosiahnuté výsledky pri realizácii EMS, systému riadenia kvality a pri vytváraní bezpečných a zdravých podmienok na pracoviskách spoločnosti. Spolupráca s úradmi práce

Personálny útvar spoločnosti je povinný udržiavať spoluprácu s úradmi práce, nakoľko náklady ich činností sú uhrádzané zo štátnych prostriedkov a úrady práce sprostredkovávajú zamestnanie bezplatne. Taktiež je potrebné spolupracovať pri rekvalifikácii pracovníkov spoločnosti v rámci programov rekvalifikácie s tým, že je potrebné zvýrazňovať environmentálnu orientáciu spoločnosti, výhody a možnosti rozvoja a rastu pracovníkov.

Inzercia

Personálny útvar spoločnosti využíva túto metódu nielen prostredníctvom podnikových novín, ale aj prostredníctvom ostatných periodík v rámci okresu, vyšších územných celkov, resp. v rámci SR. Veľmi účinným médiom sú regionálne, resp. celoplošné rozhlasové stanice, v ostatnom období vzrástlo aj využívanie internetu. Je nevyhnutné spracovať vlastnú webovú stránku, kde je potrebné zvýrazniť environmentálnu orientáciu.

Spolupráca so vzdelávacími inštitúciami

Spoločnosť musí rozvíjať kvalitnú spoluprácu so vzdelávacími inštitúciami. Osvedčila sa spolupráca so strednými školami v lokalite spoločnosti, resp. okresu, VÚC, ako aj s vysokými školami nielen v lokalite, regióne, ale v rámci celej SR. Pri získavaní pracovníkov je potrebné zdôrazňovať environmentálnu orientáciu a tým aj potrebu absolventov (budúcich pracovníkov podniku) škôl s environmentálnym zameraním, resp. so zameraním na tvorbu a ochranu životného prostredia.

110

7.5.3 Vedenie dokumentácie, zodpovednosť za organizáciu

a riadenie získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov Vedenie dokumentácie a záznamov o získavaní, výbere a rozmiestňovaní pracovníkov vykonáva personálny útvar spoločnosti. Ide o nasledovnú dokumentáciu: dotazník, životopis, hodnotenie z predchádzajúcich pracovísk, doklady o dosiahnutom vzdelaní a praxi, žiadosť o prijatie do pracovného pomeru atď. Zamestnávateľ uvedené dokumenty využíva na posúdenie uchádzačovej osobnosti a spôsobilosti. Dokumentáciu možno využiť v nasledovných funkciách personálneho manažmentu: výber pracovníkov, rozmiestňovanie pracovníkov, orientácia a adaptácia pracovníkov, výchova a vzdelávanie, príprava personálnych rezerv, kariérový rozvoj atď. Manažér EMS v spolupráci s vedúcimi útvarov spoločnosti musí komunikovať s personálnym útvarom pri napĺňaní funkcií personálneho manažmentu a zložiek EMS na dosiahnutie environmentálnej orientácie.

Vrcholový manažment spoločnosti vytvára personálne, organizačné a materiálne podmienky pre program získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov a zabezpečuje finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s uvedenými činnosťami.

Personálny útvar musí spolupracovať s vedúcimi ostatných útvarov

(výrobného, obchodného, finančného, ...), ktorých úlohou je identifikovať potrebu pracovníkov, resp. poskytovať podklady pre analýzu pracovných miest (popis práce, požiadavky pracovného miesta), spolupracovať pri výbere a rozmiestňovaní pracovníkov.

Záverečným krokom procesu získavania je zostavenie zoznamu vhodných

uchádzačov, ktorí by mali absolvovať výberové konanie. Úlohou výberu pracovníkov v zmysle environmentálnej orientácie je určiť,

ktorý z uchádzačov bude pravdepodobne najlepšie vyhovovať nielen požiadavkám príslušného pracovného miesta, ale súčasne prispeje k humanizácii medziľudských vzťahov, k zdokonaľovaniu pracovnej a sociálnej klímy, ale najmä k riešeniu úloh environmentálnej politiky spoločnosti. Výberovú komisiu môžu tvoriť: personálny špecialista, psychológ, zástupca vrcholového manažmentu, manažér EMS. Postup pri výbere pracovníkov môže pozostávať z nasledovných krokov [75]:

• skúmanie dotazníkov a iných dokumentov predložených uchádzačom, • predbežný rozhovor, ktorý doplní niektoré skutočnosti z dotazníkov, resp. iných

dokumentov, • výberový rozhovor (interview).

Ak je potrebné lekárske vyšetrenie, resp. vykonanie testovania uchádzačov

(pomocou testov pracovnej spôsobilosti), musia sa vykonať aj tieto. Záver výberového konania spočíva v informovaní uchádzačov o rozhodnutí výberovej komisie (prijatie – neprijatie).

111

7.5.4 Postup pri vytvorení tímu EMS Program získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov možno konkrétne aplikovať pri vytvorení tímu EMS (obr. 7.5.2). Z diagramu vytvorenia tímu EMS vyplýva, že do vzájomnej spolupráce vstupujú: riadiaci tím, manažér projektu, realizačný tím, pracovné tímy, vedúci konzultant.

Riadiaci tím - predstavujú zástupcovia vrcholového vedenia spoločnosti. Uskutočňujú zásadné rozhodnutia, ako napr. prijatie EP, DEC, KEC, schvaľujú zmeny projektu, vyjadrujú sa k personálnym otázkam, t. j. k získavaniu, výberu a rozmiestňovaniu pracovníkov. Nakoľko členom riadiaceho tímu je aj personálny zástupca spoločnosti, pri výbere a návrhu manažéra projektu, členov realizačného tímu využívajú zástupcovia vrcholového vedenia metódy a formy práce personálneho útvaru.

Riadiaci tím v procese manažmentu riadi, organizuje a kontroluje materiálne, finančné a ľudské zdroje. V rámci kontrolnej činnosti zástupcovia vrcholového vedenia kontrolujú priebeh projektu EMS a v prípade nezhody odporúčajú nápravné opatrenia na dosiahnutie zhody. Vrcholové vedenie spoločnosti musí zabezpečiť účinnosť EP tak, aby sa EMS stal integrálnou súčasťou celkovej stratégie spoločnosti a aby nevznikli rozpory medzi realizáciou strategických rozhodnutí v rôznych oblastiach a systémoch.

112

Zástupcovia vrcholového vedenia: uskutočňujú zásadné rozhodnutia

(prijatie EP, E – cieľov, zmeny projektu...),

Riadiaci tím

Manažér projektu

Pracovný tím I

Vedúci konzultant

Pracovný tím II

Pracovný tím III

riadia, organizujú, kontrolujú zdroje (materiálne, finančné, ľudské...),

kontrolujú priebeh projektu EMS.

Pracovník stanovený vrcholovým vedením:

navrhuje zloženie pracovných tímov,

riadi a koordinuje činnosť realizačného tímu,

predkladá návrhy EP, DEC, KEC

navrhuje plán činnosti pracovných tímov,

kontroluje a vyhodnocuje činnosť tímov.

Externý pracovník: dohliada na

dodržiavanie ISO 14 000,

poskytuje poradenskú činnosť firme.

Menovaný vrcholovým vedením, na základe návrhu manažéra projektu: Realizačný

tím uskutočňuje hodnotenie EA a ED, zodpovedá za činnosti a výstupy

projektu, uskutočňuje činnosti stanovené

manažérom projektu EMS, spracováva návrhy EP, DEC, KEC.

Pracovné tímy (uskutočňujú činnosti pre zavedenie EMS)

zostavujú zoznamy EA a ED, vykonávajú analýzu pre stanovenie

cieľových hodnôt projektu EMS, zabezpečujú realizáciu projektov čistejšej

produkcie, zabezpečujú realizáciu projektov

zdokonaľovania EMS, vykonávajú analýzu vzniku havarijných

stavov.

Obr. 7.5.2 Diagram vytvorenia tímu EMS a zodpovednosti jednotlivých členov [77]

113

Manažér projektu je predstaviteľ spoločnosti s definovanými právomocami a zodpovednosťou, ktorý zabezpečí zavedenie a dodržiavanie požiadaviek EMS. Výber manažéra projektu zabezpečí vrcholové vedenie. Vymenovanie a podriadenie vrcholovému vedeniu spoločnosti posilní kompetencie aj autoritu predstaviteľa spoločnosti pri koordinácii činností kompetentných pracovníkov pri zavádzaní a riadení systému a zabezpečovaní potrebných zdrojov. Manažér projektu :

zabezpečí proces získavania a výberu predstaviteľov realizačného tímu,

po schválení predstaviteľov realizačného tímu navrhne zloženie a plán činnosti

pracovných tímov. Návrhy predkladá na posúdenie riadiacemu tímu. Treba

uviesť, že kľúčové funkcie obdržia menovacie dekréty s vymedzením právomocí

a povinností,

riadi, organizuje a koordinuje činnosti realizačného tímu,

predkladá riadiacemu tímu návrhy EP, DEC, KEC,

kontroluje a vyhodnocuje činnosť a dosiahnuté výsledky tímov. Vyhodnotenie

činnosti realizačného tímu predkladá manažér projektu riadiacemu tímu.

Realizačný tím je menovaný vrcholovým vedením na základe návrhu manažéra

projektu. Tento tím pozostáva z vedúcich pracovných tímov. Realizačný tím uskutočňuje hodnotenie EA, ED, zodpovedá za činnosti a výstupy projektu, vykonáva činnosti stanovené manažérom projektu, spracováva návrhy EP, DEC, KEC. Vykonáva činnosti získavania, výberu a rozmiestňovania členov pracovných tímov.

Pracovné tímy vykonávajú činnosti pre zavedenie projektu EMS. V konkrétnej

podobe:

zostavujú zoznamy EA a ED,

vykonávajú analýzu na stanovenie cieľových hodnôt projektu EMS,

zabezpečujú realizáciu projektov zdokonaľovania EMS,

vykonávajú analýzu možného vzniku havarijných stavov s cieľom prevencie.

Vedúci konzultant je spravidla externý pracovník, ktorý poskytuje spoločnosti

poradenskú činnosť a dohliada na dodržiavanie noriem ISO 14000.

114

7.6 Návrh programu vzdelávania pracovníkov pri zavádzaní, udržiavaní a rozvíjaní EMS

Prístup k informáciám je základnou podmienkou rozvoja pracovných tímov, ale i duševného bohatstva spoločnosti. Snahou spoločnosti musí byť, aby sa vedomosti a zručnosti vysoko vzdelaných jednotlivcov prenášali na pracovné tímy a z nich na spoločnosť nielen v podobe kultúry spoločnosti, ale hlavne v ekonomickom efekte dosahovanom z výroby a v ekologických prejavoch, ktoré sú deklarované, dodržiavané a plnené v environmentálnej orientácii. Pri spracovaní programu je potrebné vychádzať z nasledovných dokumentov príslušnej spoločnosti: • environmentálne orientovaná personálna stratégia spoločnosti (EOPS),

• environmentálne orientovaný personálny plán spoločnosti (EOPP),

• STN ISO 14001 Systémy environmentálneho manažérstva. Špecifikácia

s návodom na použitie (ISO 14001:1996),

• STN ISO 14004 Systémy environmentálneho manažérstva. Všeobecné pokyny

obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky,

• Zbierka zákonov č. 311/2001 Zákonník práce.

Program možno spracovať v nasledovnej štruktúre:

• postup pri zabezpečení procesu vzdelávania pracovníkov,

• realizácia vzdelávacích aktivít,

• kontrola plánu vzdelávacích aktivít a dokumentovanie vzdelávania,

• vyhodnotenie programu vzdelávania.

7.6.1 Postup pri zabezpečení procesu vzdelávania pracovníkov Cieľom procesu vzdelávania je osvojovanie a upevňovanie poznatkov, vedomostí a praktických zručností nevyhnutne potrebných na uskutočňovanie EMS podľa noriem radu ISO 14000. Príprava zamestnancov v rámci EMS je v zmysle Zákonníka práce formou prehlbovania, udržovania alebo upevňovania kvalifikácie, pre vykonávanie práce dojednanej v pracovnej zmluve. Zvýšenie kvalifikácie alebo rekvalifikácia sú považované za prípravu v rámci EMS, ak sa po ich absolvovaní vytvára zhoda v požiadavkách na kvalifikáciu pre vykonanú prácu. Na obr. 7.6.1. uvádzam postup procesu vzdelávania spoločnosti s environmentálnou orientáciou. Spracovaniu plánu vzdelávacích aktivít predchádza analýza a aktualizácia pracovných miest a funkcií (popis pracovných miest), ďalej porovnanie kvalifikačných požiadaviek s ich plnením a v prípade zhody definovanie potrieb prípravy a uplatnenia požiadaviek na zaradenie pracovníkov do prípravy vzdelávania.

115

K

Vyhodnotenie programu vzdelávania

Dokumentovanie vzdelávania

Školenie pracovníkov

Školenie audítorov

Plánovanie vzdelávacích aktivít

Identifikácia potreby vzdelávania

Z

Analýza potrieb prípravy pracovníkov na uskutočňovanie EMS.

Spracovanie plánu vzdelávacích aktivít vykoná personálny útvar spoločnosti s manažérom EMS.

Školenie audítorov zabezpečí personálny útvar spoločnosti.

Školenie pracovníkov zabezpečí personálny útvar spoločnosti.

Dokumentácia je k dispozícii v personálnom útvare spoločnosti.

Vyhodnotenie programu vzdelávania vykoná personálny útvar spoločnosti s manažérom EMS.

Obr. 7.6.1 Postup procesu vzdelávania spoločnosti s environmentálnou orientáciou [75]

116

Plánovanie vzdelávacích aktivít musí vyplývať z vykonanej analýzy kvalifikácie zamestnancov. Cieľom pre plánovanie prípravy pracovníkov je zabezpečiť zhodu s environmentálnou politikou, s postupmi a požiadavkami EMS v zmysle článku 4. 4. 2 STN EN ISO 14001 [49].

Plány prípravy môžu mať nasledovný obsah:

• názov vzdelávacej aktivity,

• cieľová skupina zamestnancov,

• menný zoznam účastníkov,

• vzdelávací obsah (osnova, témy),

• organizácia prípravy (formy a metódy, rozsah, termíny, miesto konania, časový

harmonogram, organizačný a odborný garant, forma ukončenia, doklad

o absolvovaní prípravy),

• kalkulácia nákladov.

Vyspelé podniky môžu mať vlastné inštitúty vzdelávania, ktoré zabezpečujú a vykonávajú školenia audítorov a pracovníkov.

7.6.2 Realizácia vzdelávacích aktivít Realizácia vzdelávacích aktivít je v rámci spoločnosti organizovaná podľa jednotnej metodiky, vyplývajúcej z princípov stratégie EMS. Program vzdelávania pre jednotlivé cieľové skupiny zamestnancov je organizovaný v personálnom útvare, resp. v inštitúte vzdelávania pod odbornou gesciou:

• interných školiteľov a lektorov spoločnosti, • externých vzdelávacích inštitúcií, s akreditáciou v oblasti noriem ISO radu

14000. Personálny útvar, resp. inštitút vzdelávania každoročne pripraví ponuku

vzdelávacích aktivít podľa cieľových skupín v spolupráci s ostatnými odbornými útvarmi spoločnosti. Obsahová náplň aktivít je konštruovaná na základe požiadaviek útvarov spoločnostina odborné programy prípravy a periodické (zákonné) preškolenia cieľových skupín.

Prehľad cieľových skupín môže byť nasledovný :

• novoprijatí zamestnanci,

• vrcholový manažment,

• stredný manažment,

117

• majstri,

• ostatní technicko-hospodárski pracovníci,

• robotníci (výrobní, nevýrobní),

• vybraní zamestnanci podniku,

• interní audítori EMS podniku,

• zamestnanci externých organizácií,

• riadiace a pracovné skupiny čistejšej produkcie,

• zamestnanci s významným vplyvom na tvorbu a ochranu ŽP a pod.

Cieľové skupiny a jednotlivci môžu absolvovať odborné programy prípravy a preškolenia nasledovne :

• v období pred udelením certifikátu EMS,

• po zistení individuálnych alebo skupinových nezhôd v oblasti kvalifikácie

(v rámci analýzy alebo auditu),

• pri zmene pracovnej funkcie alebo činnosti, ktorou je vzniknutá nezhoda

v kvalifikácii,

• pri nástupe nového zamestnanca,

• ako periodické preškolenie alebo preskúšanie podľa osobitných predpisov,

alebo inovačné doškolenie v rámci vykonávanej pracovnej funkcie

a činnosti.

Základné školenie pre certifikáciu EMS možno uskutočniť nasledovne :

• novoprijatí zamestnanci – poskytnutie základných informácií o EMS spoločnosti,

• vrcholový manažment - poskytnutie informácií o EMS (environmentálne predpisy a nariadenia, normy ISO 14000, významné vplyvy spoločnosti na ŽP),

• stredný manažment, THP – implementácia právnych požiadaviek do interných riadiacich noriem, normy ISO 14000, EP, DEC, KEC,

• robotníci (výrobní, nevýrobní) – environmentálna legislatíva, zdroje znečistenia ovzdušia, vody, pôdy, vplyv porúch a havárií, ich likvidácia,

• interní audítori EMS – normy pre EMS, právne požiadavky a predpisy, audítorské postupy a spôsob práce pri audite,

• zamestnanci externých organizácií - zásady environmentálneho správania sa v spoločnosti,

118

• riadiace a pracovné skupiny čistejšej produkcie – pojem čistejšej produkcie (ČP) zásady realizácie projektov ČP, metodika práce na projektoch ČP, vzájomné prepojenie ČP a EMS,

• zamestnanci s významným vplyvom na tvorbu a ochranu ŽP - environmentálna legislatíva, zdroje znečisťovania ovzdušia, vody, pôdy, možnosti eliminácie škodlivých vplyvov na ŽP, systém EMS, ISO 14000.

7.6.3 Kontrola plánu vzdelávacích aktivít, dokumentovanie Vzdelávania

Kontrolu plánu vzdelávacích aktivít vykonáva personálny útvar spoločnosti v spolupráci s manažérom EMS, resp. s inštitútom vzdelávania spoločnosti. Predstaviteľ personálneho útvaru informuje na gremiálnej porade vedenia spoločnosti vrcholový manažment o priebehu vzdelávacích aktivít. Dokumentovanie vzdelávania obsahuje záznamy tematických celkov, záznamy prezentácií, preskúšania, záverečné písomné testy a pod. Vyhodnotenie dokumentácií tvoria podklady pre spracovanie príprav ďalších vzdelávacích aktivít v oblasti systému environmentálneho manažérstva. STN ISO 14004 [50] v bode 4.4.4 Záznamy EMS a manažérstvo informácií uvádza, že záznamy majú obsahovať aj činnosti environmentálnej prípravy pracovníkov, t. j. vzdelávacích aktivít. Dokumenty o vzdelávaní zamestnancov slúžia aj pri vykonávaní auditov systému environmentálneho manažérstva ako aj pri preskúmavaní EMS.

V prílohe č. 15 je uvedený návrh evidenčného záznamu o príprave zamestnanca v rámci systému EMS. Uvedený záznam okrem identifikačných údajov o zamestnancovi obsahuje cieľovú skupinu prípravy a absolvovaný program prípravy v rámci systému EMS. V prílohe č. 16 navrhujem katalóg ponuky vzdelávacích aktivít spoločnosti pre realizáciu programu vzdelávania systému environmentálneho manažérstva. Katalóg ponuky je zameraný na cieľovú skupinu novoprijatí zamestnanci.

7.6.4 Vyhodnotenie programu vzdelávania Podkladmi na vyhodnotenie programu vzdelávania môžu byť testy a evidenčné záznamy, pričom výsledky jednotlivých aktivít musia byť evidované preukázateľným spôsobom. Ako hlavné kritérium environmentálne orientovanej spoločnosti môže slúžiť dosiahnutie certifikátu EMS, resp. znovu obnovenie certifikátu, nakoľko jednou z podmienok certifikačného konania je dokumentovanie záznamov EMS a tým aj dokumentovanie vzdelávacích aktivít spoločnosti. Celkové vyhodnotenie programu vzdelávania s návrhmi na ďalšie zdokonalenie vzdelávacích aktivít bude predkladať vrcholovému vedeniu spoločnosti písomnou formou predstaviteľ personálneho útvaru.

119

7.7 Návrh programu hodnotenia pracovníkov

v spoločnostiach so zavedeným EMS Hodnotenie pracovníkov je dôležitý proces preverovania požiadaviek na výkon pre dané pracovné miesta. Je to komplex činností, ktoré sú spojené so zisťovaním a preverovaním zadaných úloh pracovníkom, stanovením nových úloh, posúdenie a zváženie reálnych možností pre ďalší osobný rast pracovníkov. Strategickým zámerom je navodiť pozitívne zmeny v motivácii pracovníkov v zmysle ich vyššieho stotožnenia sa s trvalo udržateľným rozvojom spoločnosti. Pri spracovaní programu hodnotenia je potrebné vychádzať z nasledovných dokumentov príslušnej spoločnosti [75] : • environmentálne orientovaná personálna stratégia spoločnosti (EOPS),

• environmentálne orientovaný personálny plán spoločnosti (EOPP),

• STN ISO 14001 Systémy environmentálneho manažérstva. Špecifikácia

s návodom na použitie (ISO 14001:1996),

• STN ISO 14004 Systémy environmentálneho manažérstva. Všeobecné pokyny

obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky,

• Zbierka zákonov č. 311/2001 Zákonník práce.

Program možno spracovať v nasledovnej štruktúre :

• postup pri zabezpečení programu hodnotenia pracovníkov,

• analýza cieľov hodnotenia pracovníkov, určenie kritérií a metód,

• organizácia a stanovenie intervalov hodnotenia,

• príprava subjektov hodnotenia a realizácia programu.

7.7.1 Postup pri zabezpečení programu hodnotenia pracovníkov Pravidelné hodnotenie pracovníkov je jednou z ciest zdokonaľovania motivácie a zvyšovania identifikácie sa s podnikom, ktorý hodlá zaviesť, resp. má zavedený a neustále zdokonaľuje systém environmentálneho manažérstva. Na obr. 7.7.1 uvádzam návrh postupu procesu hodnotenia technicko-hospodárskych pracovníkov (THP).

120

7.7.2 Analýza cieľov hodnotenia pracovníkov, určenie kritérií a metód Cieľom hodnotenia pracovníkov v spoločnostiach, ktoré hodlajú zaviesť, resp. majú zavedený a neustále zdokonaľujú EMS, môže byť [75]: • objektívne zisťovanie pracovnej výkonnosti pracovníkov porovnávaním

očakávaných výsledkov so skutočne dosiahnutými výsledkami,

• zisťovanie ako hodnotení pracovníci využívajú odborno-kvalifikačné, pracovné,

organizačné a iné podmienky v rámci vykonávanej práce pri napĺňaní

environmentálnej orientácie spoločnosti,

• prispievanie k motivácii nielen v oblasti odmeňovania, podporovania ambícií pre

rast profesionálnej kariéry, ale v napĺňaní úloh uvedených v EP, DEC a KEC

podniku,

• vyhľadávanie vhodných pracovníkov pre systém prípravy personálnych rezerv,

resp. oblasť nástupníctva,

• monitorovanie faktorov hodnoteného pracovníka, ktoré ovplyvňujú jeho pracovnú

výkonnosť pri plnení environmentálnych cieľov spoločnosti.

Na hodnotenie pracovníkov možno použiť nasledovné kritériá [75):

• kvalita plnenia pracovných úloh pri realizácii environmentálnej orientácie

spoločnosti,

• kvantita plnenia pracovných úloh, najmä v období preauditov a auditov EMS,

• včasnosť (termíny) plnenia pracovných úloh pri realizácii systému

environmentálneho manažérstva,

• hodnotenie pracovného a sociálneho správania sa z pohľadu starostlivosti o ŽP,

• hodnotenie individuálnych schopností a vlastností pre naplnenie osobných

a podnikových cieľov.

Podnik pri hodnotení pracovníkov môže využívať nasledovné metódy [75]:

• metóda voľného opisu, • metóda porovnávania (hodnoteného pracovníka s inými pracovníkmi), • hodnotenie podľa stanovených cieľov – výsledkov (na hodnotenie manažérov

a špecialistov) a pod.

121

K

Realizácia programu hodnotenia

Príprava subjektov hodnotenia

Organizácia a stanovenie intervalov hodnotenia

Určenie kritérií a metód hodnotenia

Analýza cieľov hodnotenia

Z

Identifikácia cieľov hodnotenia pri napĺňaní environmentálnej orientácie spoločnosti.

Kritériá a metódy hodnotenia určí personálny útvar v spolupráci s manažérom EMS.

Organizáciu a intervaly hodnotenia stanoví personálny útvar a manažér EMS po konzultácii s príslušnými útvarmi spoločnosti.

Prípravu subjektov hodnotenia zabezpečí personálny útvar spoločnosti a manažér EMS.

Realizáciu programu hodnotenia zabezpečí personálny útvar spoločnosti.

Obr. 7.7.1 Návrh postupu procesu hodnotenia THP [75]

122

7.7.3 Organizácia a stanovenie intervalov hodnotenia Pre úspešný priebeh hodnotenia pracovníkov je potrebné stanoviť

hodnotiteľské a hodnotené funkcie. Hodnotiteľské funkcie (pracovníci) môžu byť nasledovné [75]: • generálny riaditeľ spoločnosti (GR),

• riaditelia úsekov,

• riaditelia divízií a vedúci odborov,

• vedúci výrobných úsekov,

• vedúci prevádzok,

• vedúci oddelení.

Uvedení pracovníci budú vykonávať hodnotenie pracovníkov v súlade s cieľmi hodnotenia, určených kritérií, v stanovených intervaloch. Hodnotené funkcie (pracovníci) môžu byť nasledovné [75]: • riaditelia úsekov,

• riaditelia divízií a vedúci odborov,

• vedúci výrobných úsekov,

• vedúci prevádzok,

• vedúci oddelení,

• majstri,

• ostatní THP.

Intervaly hodnotenia možno stanoviť nasledovne: Prvá etapa hodnotenia – 2 týždne:

• GR hodnotí riaditeľov úsekov a divízií,

• GR a riaditelia úsekov hodnotia vedúcich odborov.

Druhá etapa hodnotenia – 2 týždne:

• riaditelia divízií hodnotia vedúcich odborných úsekov,

• vedúci odborov hodnotia vedúcich oddelení,

• vedúci výrobných úsekov hodnotia vedúcich prevádzok.

Tretia etapa hodnotenia – 2 týždne:

• vedúci prevádzok hodnotia majstrov,

• priami nadriadení vedúci hodnotia ostatných THP.

123

7.7.4 Príprava subjektov hodnotenia a realizácia programu hodnotenia Prípravu subjektov hodnotenia zabezpečí personálny útvar spoločnosti v spolupráci s manažérom EMS. Hodnotitelia po absolvovaní prípravy budú vedieť: • stanoviť úlohy hodnotenia, pričom treba určiť podiel na identifikácii EA,

spoluúčasť pri tvorbe EP, DEC a KEC podniku, podiel na príprave, realizácii

a riadení dokumentácie EMS, pomoc pri vykonávaní auditu EMS atď.,

• vysvetliť pracovníkom zvolené kritériá hodnotenia,

• získať potrebné informácie a preveriť pracovníkov na základe kritérií,

• vyhodnotiť získané informácie,

• oboznámiť hodnotených pracovníkov s výsledkami hodnotenia v hodnotiacom

pohovore.

Pre realizáciu programu hodnotenia možno zvoliť nasledovný postup [75]:

• hodnotiaci pohovor vykonáva vždy priamy nadriadený vedúci,

• hodnotený je pozvaný na hodnotiaci pohovor pozvaním hodnotiteľa,

• hodnotenie sa vykonáva v nerušených podmienkach, vo vhodnom prostredí,

• hodnotiteľ pri získavaní príslušných podkladov o hodnotenom pracovníkovi

spolupracuje s personálnym útvarom, využíva informácie manažéra EMS,

zákazníkov spoločnosti, resp. informácie z iných zdrojov.

V prílohe č. 17 je uvedený vzor hodnotenia pracovnej výkonnosti. Uvedené hodnotenie je dôverný materiál. Hodnotiteľ posudzuje úroveň každej sledovanej položky (kritériá hodnotenia), určenie príslušného stupňa (bodov) musí hodnotenému zdôvodniť a poskytnúť mu možnosť obhajoby. V tabuľke 7.7.1. je uvedený výsledok hodnotenia.

V prílohe č. 18 je uvedený vzor hodnotiacej správy o priebehu a výsledkoch hodnotenia. Za prípravu a organizáciu hodnotenia zodpovedá personálny útvar. Súhrnnú informačnú správu o priebehu a výsledkoch hodnotenia pracovníkov predloží predstavenstvu spoločnosti personálny riaditeľ.

124

Tab. 7.7.1 Výsledok hodnotenia [75] (príloha č.17)

Počet bodov Skóre Stupeň výkonnosti Posudok

100 – 81 prvý vynikajúca pracovná výkonnosť

80 – 61 druhý

veľmi dobrá pracovná výkonnosť

60 – 41 tretí priemerná pracovná výkonnosť

40 – 21 štvrtý nižšia pracovná výkonnosť

20 – 0 piaty

nevyhovujúca pracovná výkonnosť

7.8 Návrh programu prípravy personálnych rezerv pre naplnenie EMS Oblasť prípravy personálnych rezerv patrí do systému profesijných kariér riadenia kariéry pracovníkov. V podstate ide o organizovaný proces výberu a následnej plánovanej prípravy pracovníkov za účelom ich budúceho zaradenia do manažérskej, technicko-hospodárskej funkcie, alebo pre členstvo v orgánoch riadenia spoločnosti (napr. dozorná rada, predstavenstvo spoločnosti a pod.).

Personálna rezerva – predstavuje pracovníka spoločnosti, ktorý splnil podmienky výberového konania pre zaradenie do systému personálnych rezerv. Rozlišujeme dve kategórie personálnych rezerv [90] :

• pohotovostné personálne rezervy – jedná sa o pracovníkov, ktorí už majú

primerané manažérske skúsenosti, dosahujú vynikajúce pracovné výsledky a spĺňajú ďalšie odborné a osobnostné predpoklady pre zaradenie do cieľovej funkcie. Očakáva sa osobný záujem o vlastný rozvoj pre environmentálnu orientáciu podniku a záujem nielen o samoštúdium, ale aj zvyšovanie teoretických a praktických vedomostí formou postgraduálneho alebo doktorandského štúdia s environmentálnou problematikou, ale aj v oblastiach riadenia kvality, resp. BOZP,

• perspektívne personálne rezervy – ide o pracovníkov, ktorých prax

a skúsenosti sú minimálne, ale majú odborné a osobnostné predpoklady a po absolvovaní cielenej prípravy budú schopní vykonávať manažérsku alebo technicko-hospodársku funkciu, prípadne pozíciu v orgánoch riadenia spoločnosti. Taktiež sa očakáva osobný záujem o vlastný rozvoj, podobne ako u pohotovostných personálnych rezerv.

125

Pri spracovaní programu je potrebné vychádzať z nasledovných dokumentov spoločnosti :

• environmentálne orientovaná personálna stratégia spoločnosti (EOPS),

• environmentálne orientovaný personálny plán spoločnosti (EOPP),

• STN ISO 14001 Systémy environmentálneho manažérstva. Špecifikácia

s návodom na použitie (ISO 14001:1996),

• STN ISO 14004 Systémy environmentálneho manažérstva. Všeobecné pokyny

obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky,

• Zbierka zákonov č. 311/2001 Zákonník práce.

Program možno spracovať v nasledovnej štruktúre [90] :

• postup pri zabezpečovaní programu prípravy personálnych rezerv,

• návrh kandidáta na výberové konanie,

• proces prípravy personálnej rezervy,

• vyhodnotenie a ukončenie procesu prípravy personálnych rezerv.

7.8.1 Postup pri zabezpečovaní programu prípravy personálnych rezerv

Systém prípravy personálnych rezerv predstavuje uzavretý cyklus procesných činností : • návrh kandidáta na výberové konanie,

• výberové konanie,

• proces prípravy,

• priebežná kontrola procesu prípravy,

• vyhodnotenie a ukončenie procesu prípravy,

• zaradenie do cieľovej funkcie.

Na obr. 7.8.1 navrhujem postup organizácie a riadenia systému personálnych

rezerv.

7.8.2 Návrh kandidáta na výberové konanie Návrh kandidáta na výberové konanie pre zaradenie do systému personálnych rezerv vykonáva priamy nadriadený vedúci kandidáta. Treba uviesť, že návrhy kandidátov predkladajú písomnou formou príslušní vedúci útvarov priebežne podľa

126

aktuálnej požiadavky personálnemu útvaru spoločnosti, ktorý uvedené návrhy konzultuje s manažérom EMS. V návrhoch je potrebné okrem odborných a osobnostných schopností a vlastností uviesť aj konkrétne aktivity kandidáta nad rámec pracovných povinností v oblasti presadzovania environmentálnej orientácie spoločnosti. Aktivity môžu byť orientované do nasledovných okruhov [90]:

• prístup kandidáta k identifikácii EA a EV,

• účasť a postoj kandidáta pri realizácii EP, DEC a KEC spoločnosti,

• odozva a pripravenosť na environmentálne nehody a havárie,

• zvyšovanie environmentálneho povedomia a príprava kandidáta na zvyšovanie

environmentálnej kvalifikácie,

• vplývanie kandidáta na environmentálne povedomie spolupracovníkov,

• podiel kandidáta na kontrolnej činnosti EMS podniku,

• podiel kandidáta na zisťovaní spätnej väzby zákazníkov, dodávateľov o plnení EP

spoločnosti,

• aktivita kandidáta na príprave, realizácii a vyhodnocovaní auditu EMS.

Výberové konanie odporúčam vykonávať v dvoch etapách.

Prvá etapa – spočíva v zabezpečení psychologicko-diagnostického vyšetrenia. Účelom tohto vyšetrenia je formou štandardných testov a metódou riadeného rozhovoru s psychológom zistiť nasledovné predpoklady z hľadiska osobnosti: charakterové vlastnosti kandidáta, úroveň všeobecnej inteligencie (IQ test), životné ciele, postoje a konanie. Druhá etapa – sa môže vykonať výberovým pohovorom pred komisiou, ktorej zloženie odporúčame nasledovne: - personálny manažér spoločnosti,

- manažér EMS,

- priamy nadriadený vedúci kandidáta,

- psychológ.

127

Z

Návrh kandidáta na výberové konanie

Výberové konanie

Proces prípravy

K

Vyhodnotenie a ukončenie prípravy

Proces kontroly

Vykoná priamy nadriadený kandidáta na výberové konanie.

Vykoná komisia: personálny manažér, manažér EMS, priamy nadriadený kandidáta, psychológ.

Možno uskutočniť na pracovisku kandidáta, vo vzdelávacom zariadení, formou stáže.

Vykoná priamy nadriadený kandidáta v spolupráci s personálnym manažérom a manažérom EMS.

Vykoná priamy nadriadený kandidáta.

Obr. 7.8.1 Postup organizácie a riadenia systému personálnych rezerv.

128

Cieľom pohovoru je:

- analyzovať odborné predpoklady (kvalifikácia, prax, odborná spôsobilosť pre

oblasť ŽP, špeciálne schopnosti atď.),

- prehodnotiť dosahované pracovné výsledky, venovať pozornosť konkrétnym

činnostiam v oblasti tvorby a ochrany ŽP (napr. pri identifikácii EA a ED, pri

zabezpečovaní DEC a KEC spoločnosti a pod.),

- identifikovať silné a slabé stránky osobnosti (treba vziať do úvahy aj posudok

psychologicko-diagnostického vyšetrenia), zhodnotiť záujem kandidáta o ďalšie

zvyšovanie kvalifikácie v oblasti tvorby a ochrany ŽP nielen podniku ale aj okolia,

- špecifikovať ciele, úlohy, formy a metódy prípravy s dôrazom na environmentálnu

orientáciu,

- stanoviť termín ukončenia prípravy personálnej rezervy a perspektívy povýšenia.

7.8.3 Proces prípravy personálnej rezervy Proces prípravy personálnej rezervy sa môže vykonávať: na pracovisku zamestnanca, vo vzdelávacom zariadení, formou stáže. Príprava na pracovisku zamestnanca Táto forma prípravy personálnej rezervy môže využívať [90]: • špecifické pracovné úlohy, s upriamením pozornosti na environmentálne aspekty

a vplyvy,

• rotáciu pracovných činností v zmysle programu EMS podniku,

• poverenie kandidáta vedením projektového tímu so zameraním na tvorbu

a ochranu ŽP,

• stáž v inom útvare (v inej organizačnej zložke) spoločnosti,

• poverenie zastupovaním vedúceho útvaru.

Z hľadiska systému personálnych rezerv je táto príprava ťažisková, nakoľko jej obsah a metódy smerujú k zvýšeniu kvality personálnej rezervy z hľadiska požiadaviek budúceho funkčného miesta. Príprava vo vzdelávacom zariadení Táto príprava sa môže uskutočniť v internom (vlastnom) vzdelávacom zariadení alebo v externom vzdelávacom zariadení (univerzita, vysoká škola, inštitút, SAV – Slovenská akadémia vied a pod.).

129

Poznáme tieto formy prípravy:

• odborný, špecializovaný, inovačný kurz zameraný na rozvojové trendy v oblasti

tvorby a ochrany ŽP,

• tréning pre vedenie ľudí, pre realizáciu environmentálnej orientácie spoločnosti,

• jazyková príprava (kurzy organizované podnikmi, jazyková škola, ...),

• kurzy pre prácu s výpočtovou, organizačnou a informačnou technikou,

• krátkodobé vzdelávacie aktivity (semináre, exkurzie, stáže) v podnikoch so

skúsenosťami zo zavádzania a rozvíjania EMS,

• zvyšovanie kvalifikácie štúdiom popri zamestnaní (maturitné, pomaturitné,

vysokoškolské, postgraduálne, doktorandské štúdium),

• samoštúdium a účasť na vedeckých konferenciách, resp. seminároch so

zameraním na tvorbu a ochranu ŽP.

Príprava formou stáže Stáž ako forma prípravy personálnych rezerv sa určuje podľa osobitnej požiadavky na ciele prípravy. Poznáme tieto formy stáže: • interná stáž (v spoločnosti),

• tematická (odborná) stáž v inej spoločnosti, ktorá má skúsenosti v oblasti tvorby

a ochrany ŽP, resp. zo zavádzania, rozvíjania a neustáleho zdokonaľovania EMS,

• zahraničná stáž (v zahraničnej spoločnosti, na zahraničnej univerzite a pod.),

s cieľom odovzdať vlastné skúsenosti a poznatky z problematiky tvorby a ochrany

ŽP a nadobudnúť nové skúsenosti pre obohatenie vlastnej osoby a spoločnosti.

V tab. 7.8.1 navrhujem evidenčný list personálnej rezervy. Pri hodnotení personálnej rezervy je potrebné predložiť hodnotiteľom preukázateľným spôsobom nadobudnuté certifikáty, osvedčenia pre tvorbu a ochranu ŽP, osvedčenia o absolvovaní foriem prípravy v súlade s evidenčným listom personálnej rezervy.

7.8.4 Vyhodnotenie a ukončenie procesu prípravy personálnych rezerv

Kontrolu procesu prípravy vykonáva priamy nadriadený vedúci kandidáta na personálnu rezervu v spolupráci s personálnym manažérom a manažérom EMS spoločnosti. Vyhodnotenie a ukončenie procesu prípravy personálnej rezervy sa uskutoční v termíne podľa plánu prípravy a musí korešpondovať so zaradením pripravovaného kandidáta do cieľovej funkcie.

130

Tab. 7.8.1 Evidenčný list personálnej rezervy NÁZOV

SPOLOČNOSTI EVIDENČNÝ LIST PERSONÁLNEJ REZERVY DÔVERNÉ

A. Základné údaje:

Meno, priezvisko, titul ............................................................................................

Dátum narodenia .......................................... Bydlisko ...............................

Pracovná funkcia .......................................... Pracovný útvar ...............................

Zamestnávateľ .......................................... Prax ...............................

Vzdelanie .......................................... Škola ................................

Študijný odbor .......................................... Špecializácia ................................

Iné vzdelávacie aktivity, získané diplomy, certifikáty, osvedčenia, stáže ................................................................................................................................. (uviesť osobitne pre tvorbu a ochranu ŽP, pre organizáciu a riadenie EMS, certifikát audítora EMS a pod.) Cudzí jazyk a úroveň ovládania ..................................................................................................................................

Práca s PC: a) základy b) užívateľský program (aký)

b) vlastné programovanie (špecializácia) B. Návrh ďalšej odbornej prípravy Termín ukončenia

1. Formy prípravy na pracovisku: ....................................................................................................................

2. Formy prípravy vo vzdelávacom zariadení: ....................................................................................................................

3. Stáž: ....................................................................................................................

C. Cieľová funkcia (perspektívne) ........................................................................................................................... V ..................................... dňa................................... ........................................................ .............................................. podpis zamestnanca podpis zamestnávateľa

131

7.9 Návrh programu kariérového postupu v rámci EMS spoločnosti

Pri plánovaní pracovnej kariéry ide vždy o individuálny plán, spracovaný na konkrétneho pracovníka. Tento druh plánovania ľudských zdrojov sa používa najmä pre manažérov a má úzky vzťah s programom prípravy personálnych rezerv a s hodnotením pracovníkov.

Pri spracovaní programu je potrebné vychádzať z nasledovných dokumentov spoločnosti [90]: • environmentálne orientovaná personálna stratégia spoločnosti (EOPS),

• environmentálne orientovaný personálny plán spoločnosti (EOPP),

• STN ISO 14001 Systémy environmentálneho manažérstva. Špecifikácia

s návodom na použitie (ISO 14001:1996),

• STN ISO 14004 Systémy environmentálneho manažérstva. Všeobecné pokyny

obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky.

Program možno spracovať v nasledovnej štruktúre[90]:

• postup pri spracovaní plánu pracovnej kariéry kandidáta,

• individuálne zhodnotenie pracovníka

• hodnotenie pracovnej výkonnosti kandidáta,

• vyhodnotenie a ukončenie programu kariérového postupu.

7.9.1 Postup pri spracovaní plánu pracovnej kariéry kandidáta Pri spracovaní plánu pracovnej kariéry vstupujú do vzájomného vzťahu nasledovné oblasti personálnych činností: • príprava personálnych rezerv, • hodnotenie pracovníkov, • individuálne zhodnotenie pracovníka. Na obr. 7.9.1 navrhujem postup pri spracovaní plánu pracovnej kariéry kandidáta.

Jednotlivé kroky postupu sú tieto:

Prvý krok (1): je individuálne zhodnotenie pracovníka (sám seba zhodnotí). Postup je uvedený v nasledujúcej kapitole.

132

Druhý krok (2): je hodnotenie spoločnosti. Spoločnosť hodnotí individuálne schopnosti a rozvojový potenciál kandidáta. Hodnotenie vykoná priamy nadriadený kandidáta v spolupráci s personálnym manažérom a manažérom EMS. Pri hodnotení je potrebné vychádzať z evidenčného listu personálnej rezervy (tab. 7.9.1.) a z hodnotenia pracovnej výkonnosti kandidáta. Tretí krok (3): je zaradenie (resp. nezaradenie) kandidáta do plánu kariérového postupu. Tento krok vykoná výberová komisia, ktorej zloženie môže byť nasledovné: - generálny riaditeľ (prezident) spoločnosti, - personálny manažér spoločnosti, - manažér EMS, - priamy nadriadený vedúci kandidáta, - psychológ. Cieľom činnosti komisie je rozhodnúť o zaradení (resp. nezaradení) kandidáta do plánu kariérového postupu. Štvrtý krok (4): po rozhodnutí výberovej komisie spoločnosť informuje kandidáta o možnostiach a spôsoboch uskutočnenia kariéry v spoločnosti. Informáciu vykoná zástupca vrcholového manažmentu za prítomnosti priameho nadriadeného kandidáta, personálneho manažéra, manažéra EMS. Piaty krok (5): spracovanie plánu pracovnej kariéry kandidáta vykoná personálny manažér v spolupráci s priamym nadriadeným kandidáta a manažéra EMS. V pláne pracovnej kariéry kandidáta musí byť zreteľne definovaná dráha kariéry (postup prechodu kandidáta jednotlivými pracovnými funkciami v hierarchii spoločnosti). Z hľadiska kandidáta predstavuje dráha kariéry postupnosť pracovných funkcií, ktorými chce kandidát prejsť, aby dosiahol svoje osobné ciele.

7.9.2 Individuálne zhodnotenie pracovníka V tab. 7.9.1 navrhujem individuálne zhodnotenie pracovníka. Treba uviesť, že uvedený dokument je dôverný a vyjadruje posúdenie kandidáta (posúdenie samého seba) z hľadiska plnenia pracovných úloh a úloh osobného rozvoja. Z individuálneho zhodnotenia pracovníka musí byť zrejmý podiel na identifikácii EA a EV, spoluúčasť na tvorbe dôležitých dokumentov v oblasti tvorby a ochrany ŽP (EP, DEC, KEC), podiel na príprave, realizácii, riadení a kontrole dokumentácie EMS, aktívny prístup pri príprave a realizácii auditu EMS, pri komunikácii so spolupracovníkmi, dodávateľmi, odberateľmi, s orgánmi spoločenského a hospodárskeho okolia spoločnosti, stanovenie hlavného a čiastkových cieľov časového manažmentu ako aj ich plnenie, sebadisciplína, schopnosť poveriť a skontrolovať úlohy adresované na spolupracovníkov, dodržiavanie časových plánov a termínov, využívanie pracovného času, angažovanosť mimo spoločnosti v oblasti tvorby a ochrany ŽP, vzdelávanie v oblasti starostlivosti o ŽP, publikačná činnosť v odborných časopisoch a pod.

133

vedené individuálne zhodnotenie pracovníka (tab. 7.9.1.) predloží kandidátovi personálny manažér, požiada ho o vyplnenie a odovzdanie.

Plán personálnych rezerv

3

2

5

4

1

K

Plán pracovnej kariéry

Individuálne zhodnotenie pracovníkov

Hodnotenie pracovníkov

Z

Pracovník (kandidát) sám zhodnotí svoje individuálne schopnosti a stanoví svoje ciele.

Spoločnosť hodnotí individuálne schopnosti a rozvojový potenciál kandidáta (vykoná priamy nadriadený, personálny manažér, manažér EMS ).

Výberová komisia vykoná zaradenie (resp. nezaradenie) kandidáta do plánu kariérového postupu.

Podnik informuje kandidáta o možnostiach a spôsoboch uskutočnenia kariéry.

Obr. 7.9.1 Postup pri spracovaní plánu pracovnej kariéry kandidáta

134

Tab. 7.9.1 Individuálne zhodnotenie pracovníka Názov spoločnosti: Útvar:

Meno, priezvisko, titul Osob. číslo:

Funkcia:

Bodové hodnotenie: POSÚDENIE SAMÉHO SEBA

(Plnenie pracovných úloh i úloh osobného rozvoja) 0 1 2 3

1. Podiel na identifikácii EA a ED

2. Spoluúčasť na tvorbe EP, DEC, KEC spoločnosti

3. Podiel na príprave, realizácii, riadení a kontrole

dokumentácie EMS

4. Aktivity pri vykonávaní auditu EMS

5. Komunikácia pri realizácii EMS so

spolupracovníkmi, odberateľmi (dodávateľmi)

6. Stanovenie cieľa (časový manažment) hlavného

a čiastkových

7. Plnenie hlavného cieľa

8. Plnenie čiastkových cieľov

9. Sebadisciplína

10. Schopnosť presunúť úlohy na spolupracovníkov

11. Dodržiavanie časových plánov a termínov

12. Využívanie pracovného času

13. Angažovanosť mimo podnik v oblasti ochrany

a tvorby ŽP (mestské zastupiteľstvo, VÚC a pod.)

14. Vzdelávanie v oblasti tvorby a ochrany ŽP

15. Publikačná činnosť o ochrane a tvorbe ŽP

(konferencie – aktívne vystúpenie, publikačná

činnosť v odborných časopisoch...)

Súčet krížikov v jednotlivých stĺpcoch: X0 X1 X2 X3

Spolu: = 0 + + +

= ....................... bodov

135

7.9.3 Hodnotenie pracovnej výkonnosti kandidáta Hodnotenie pracovnej výkonnosti kandidáta sa uskutoční po spracovaní individuálneho zhodnotenia pracovníka. V tab. 7.9.2 je uvedené hodnotenie pracovnej výkonnosti kandidáta. Tab. 7.9.2 Hodnotenie pracovnej výkonnosti kandidáta

Počet bodov

Hodnotenie pracovnej výkonnosti kandidáta

Posudok

0 – 21 Nevyhovujúca pracovná výkonnosť Kandidát nemá žiadny časový plán

22 – 29 Priemerná pracovná výkonnosť Venovať pozornosť časovému manažmentu

30 – 37 Veľmi dobrá pracovná výkonnosť Časový manažment sa môže zlepšiť

38 - 45 Vynikajúca pracovná výkonnosť Kvalitné zaobchádzanie s časom a s výkonnosťou

Z posudku musí jednoznačne vyplynúť vzťah kandidáta k časovému manažmentu a výkonnosti. Uvedené individuálne hodnotenie spolu s hodnotením spoločnosti má dostatočnú vypovedaciu schopnosť posúdenia výkonnosti kandidáta na jeho prípravu do budúcej funkcie v spoločnosti.

7.9.4 Vyhodnotenie a ukončenie programu kariérového postupu

Vyhodnotenie a ukončenie programu kariérového postupu kandidáta sa uskutoční v termíne podľa programu. Ukončenie kariérového postupu musí korešpondovať so zaradením pripravovaného kandidáta do cieľovej funkcie. Zastúpenie vrcholového manažmentu vo výberovej komisii je zárukou, že program kariérového postupu kandidáta bude spracovaný, zrealizovaný a kontrolovaný s plnou zodpovednosťou a vážnosťou.

136

8. Záver

Problematika ekologizácie odvetví národného hospodárstva SR je zabezpečovaná presadzovaním TUR, uplatňovaním environmentálnych princípov do nástrojov riadenia, najmä v priemyselných odvetviach. Skúsenosti zo zavádzania EMS v krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou jednoznačne potvrdzujú zvyšujúci sa záujem odberateľov o výrobky s certifikáciou EMS, resp. zákazníkov o environmentálne vhodné výrobky. Tak ako v zahraničí, aj u nás stále viac podnikov dobrovoľne pristupuje k environmentálnej orientácii svojej činnosti. Vedúci predstavitelia a vlastníci našich spoločností veľmi rýchlo pochopili, že pokiaľ majú ich spoločnosti a výrobky obstáť v konkurenčnom európskom a svetovom hospodárskom prostredí, musia do svojich podnikateľských stratégií a plánovacej činnosti zahrnúť tiež otázky ochrany a tvorby životného prostredia. Environmentálne hľadisko musí predstavovať trvalú súčasť všetkých fáz manažmentu, t. j. musí byť obsiahnuté v plánovaní, organizovaní, vo vedení ľudí, usmerňovaní i v kontrole. Plnenie základných funkcií podniku ovplyvňujú viaceré faktory (materiálno-technické, technologické, sociálne, finančné...), ale najvýznamnejšou mierou ľudské zdroje, personál podniku. Kvalita a kvalifikovanosť personálu, resp. jeho aktívna tvorivá práca ovplyvňuje nielen účinnosť personálu podniku, ale aj účinnosť používanej techniky, technológie a ďalších vecných prvkov pracovného procesu. Environmentálne manažérstvo a environmentálne orientované personálne manažérstvo majú svoje špecifikum. Pri manažérstve napríklad v oblasti kvality alebo finančnom manažérstve je možné vidieť výsledný efekt na viacerých úrovňach riadenia a výstupom tejto snahy je konkrétne zlepšenie niektorých ukazovateľov kvality výrobku, alebo odraz vo finančnej prosperite spoločnosti. Pri environmentálne orientovanom personálnom manažérstve je výsledný efekt v oblasti životného prostredia niekedy zo strany zamestnanca ťažšie viditeľný. Pokiaľ nejde o haváriu, alebo prevádzkovú nehodu, často len profesionál v oblasti ochrany prírody a životného prostredia postrehne kvalitatívne zmany v životnom prostredí. Preto je dôležité monitorovanie a spracovávanie dát a informácií, resp. ich poskytnutie a využitie personálom spoločnosti. Cieľom týchto krokov je zhodnotiť dáta a informácie v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia a prijať účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov. Iba na základe takéhoto postupu je možná zmena postoja ľudských zdrojov.

Zamestnanec na rôznom stupni riadenia sa musí a bude musieť správať tak, aby nedošlo k ohrozeniu životného prostredia. Z tohto pohľadu je potrebné v praxi dosiahnuť a podporovať zmenu sociálneho postoja zamestnancov v našich spoločnostiach.a.premietnuť uvedené prístupy do jednotlivých činností a procesov .

137

Cieľom habilitačnej práce je na základe teoretických a praktických poznatkov a skúseností získaných na konferenciách a pri práci s pedagogickými pracovníkmi a študentmi MtF STU v Trnave, s pracovníkmi podnikov a vysokých škôl v rámci SR a ČR sústrediť a spracovať poznatky z environmentalistiky, systému environmentálneho manažérstva a environmentálne orientovaného personálneho manažmentu priemyselných podnikov ako podklad na spracovanie metodického postupu personálnej práce v rámci EMS v podnikoch, ktoré hodlajú zaviesť, resp. majú zavedený a trvalo zdokonaľujú systém environmentálneho manažérstva. Vplyv požiadaviek tvorby a ochrany ŽP som orientoval do ukazovateľov TUR a opatrení v NEAP, pričom som uviedol teoretické východiská, uznesenia vlády SR, hospodársko-politické dohody medzinárodného a národného rozsahu a významu na úseku starostlivosti o ŽP, medzinárodné a národné normy a predpisy, legislatívno-právne dokumenty a taktiež som zvýraznil úlohu školstva pri riešení problémov ŽP. Osobitnú pozornosť som venoval podstate, významu a cieľom systému environmentálneho manažérstva a zavádzaniu EMS v podnikoch SR.

138

9. Prínosy habilitačnej práce

Prínosy habilitačnej práce možno hodnotiť z pohľadu teoretického

a praktického. Vzhľadom na to, že termín environmentálne orientovaný personálny

manažment nie je dosiaľ v našej odbornej literatúre vymedzený, navrhol som jeho

definíciu:

„Environmentálne orientovaný personálny manažment (EOPM) priemyselného podniku je riadenie ľudských zdrojov takým spôsobom, pri ktorom dochádza k implementácii funkcií a činností personálneho manažmentu (PM) a zložiek EMS v pracovnom procese s cieľom dosahovať zvyšovanie výkonnosti spoločnosti pri dodržiavaní požiadaviek a kritérií trvalo udržateľného rozvoja“. Na základe teoretických poznatkov a praktických skúseností získaných

z teoretických prameňov a podnikov SR som navrhol metodický postup personálnej práce v rámci EMS priemyselného podniku. Metodický postup sa

odvíja od poslania (podnikateľskej misie), cez analýzu vnútorných a vonkajších

podmienok spoločnosti, k navrhnutiu environmentálnej strategickej pozície

spoločnosti, k navrhnutiu environmentálne orientovanej personálnej stratégie

(EOPS), k navrhnutiu environmentálne orientovaného personálneho plánu (EOPP)

a jednotlivých čiastkových programov, ktoré tvoria podporné oblasti EOPS.

Vzhľadom na to, že termín environmentálne orientovaná personálna stratégia

nie je dosiaľ v našej odbornej literatúre vymedzený, navrhujem túto definíciu:

„Environmentálne orientovaná personálna stratégia (EOPS) je kvalitatívne rozvinutie tejto funkčnej stratégie a predstavuje základné aktivity plánovania budúcich potrieb vývoja ľudských zdrojov v podnikateľskej jednotke, získavanie, výber, rozmiestňovanie pracovníkov, ich motiváciu a hodnotenie, vzdelávanie a rozvoj v súlade s environmentálnou politikou spoločnosti a princípmi trvalo udržateľného rozvoja“.

139

Environmentálne orientované personálne plánovanie slúži na realizáciu

podnikových cieľov tým, že predvída vývoj, stanovuje ciele a realizuje opatrenia

smerujúce k súčasnému a perspektívnemu zabezpečeniu podnikových úloh

adekvátnymi ľudskými zdrojmi. Navrhujem postup tvorby environmentálne orientovaného personálneho plánu (EOPP), ktorý odporúčam spracovávať

v personálnom útvare na základe požiadaviek ostatných útvarov spoločnosti

s rešpektovaním environmentálnych cieľov.

Environmentálne orientovaný personálny plán je dokument, ktorý

pozostáva z čiastkových programov, ktoré v komplexe a vo vzájomnej prepojenosti

vytvoria predpoklady pre splnenie úloh EOPM.

Pre naplnenie EOPP navrhujem program získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov v zmysle environmentálnej orientácie spoločnosti, program vzdelávania pracovníkov pri zavádzaní, udržiavaní a rozvíjaní EMS, program hodnotenia pracovníkov v spoločnostiach EMS, program prípravy personálnych rezerv pre naplnenie EMS, program kariérového postupu v rámci EMS spoločnosti. Pri spracovávaní uvedených programov odporúčam vychádzať z EOPS,

EOPP a príslušných noriem STN ISO radu 14000. V jednotlivých návrhoch uvádzam

formou grafickej interpretácie postupové, resp. vývojové diagramy, nakoľko táto

forma je veľmi zrozumiteľná. Návrhy programov vyjadrujú potrebu využívať všetky funkcie personálneho manažmentu a zložiek EMS tak, aby sa EOPM stal

efektívnym.

Zmeny v podnikateľskom prostredí (vonkajšom i vnútornom) vyvolávajú

nutnosť zmien najmä v riadení ľudských zdrojov. Verím, že návrhy, ktoré som

uviedol prispejú k doplneniu, resp. obohateniu teórie v oblasti systému

environmentálneho manažérstva a k orientácii spoločností, ktoré hodlajú zaviesť,

resp. majú zavedený či zdokonaľujú EMS, čím rozšíria škálu spoločností ktoré usilujú

o trvalo udržateľný rozvoj. K tomu má prispieť i predložená habilitačná práca

a snaha autora podieľať sa na riešení naznačených problémov v oblasti teórie

a praxe tvorby a ochrany životného prostredia slovenských spoločností v období

etablovania sa SR do EÚ.

140

Zoznam použitej literatúry I. Knihy , publikácie, zborníky z konferencií a vedeckých prác, Zbierky zákonov, normy [1]Armstrong,M.: Personální management, Grada Publishing Praha 1999, 963 s.

ISBN 80-7169-614-5 [2]Begon,M.,Harper,J.L.,Towsend,C.R.: Ekologie, jedinci, populace a společenstva.

Olomouc, VUP, 947 s. ISBN 80-7067-695-7

[3]Brundland,G.H.: Naše společná budoucnost. Praha, Academia 1991, 297 s.

ISBN 80-85368-07-02

[4]Čambál,M., Holková,A., Horňák,F.: Manažérstvo podniku. Bratislava, STU,

2002, 211 s. ISBN 80-227-1365-1

[5]Donelly, J.H.,Gibson,J.L.,Ivancevich, M.: Management, Grada, Praha, 1997,

821 s. ISBN 80-7169-422-3 [6]Frisher, P. a kol.: Zabezpečenie a udržiavanie systému environmentálne

orientovaného riadenia podniku podľa noriem radu ISO 14000. Košice, VSŽ,

VaPC, 1996, 46 s. ISBN 80-85668-39-4

[7] Galajdová, V.- Hitka, M. : Personálne riadenie. Zvolen , TU, 1998, 142 s. ISBN

80-228-0743-5

[8]Glos, F.-Sakál, P.: Environmentálne orientovaný manažment podnikov.

Vedecké práce Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave,

zväzok 8. Bratislava, STU, 2000, s. 71-75. ISBN 80-227-1424-0

[9]Glos, F.-Sakál, P.: Environmentálne systémy riadenia. Vedecké práce

Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave, zväzok 7.

Bratislava, STU, 1999, s. 227-230. ISBN 80-227-1292-2

[10]Glos, F.-Sakál, P.: Integrované manažérstvo. Systém environmentálne

orientovaného riadenia podniku. Zborník zo 7. medzinárodnej vedeckej

konferencie CO-MAT-TECH 1999, Trnava, časť II., s. 89-93. ISBN 80-227-1272-8

[11]Gémesiová, J.-Baláž, P.: Skúsenosti z praktickej aplikácie realizácie globálneho

systému riadenia ISO 9000 a ISO 14000 vo VUNAR, a.s. Nové Zámky. Zborník

zo 7. medzinárodnej vedeckej konferencie CO-MAT-TECH 1999, Trnava, časť II,

s. 83-88. ISBN 80-227-1272-8

141

[12]Hyršlová, J.-Vaněček, V.: Manažerské účetníctví pro potřeby

environmentálního řízení. (Environmentální manažerské účetníctví). Praha,

MŽP, 2003, 103 s. ISBN 80-7212-227-4

[13]Hyršlová, J.-Böhmová, S.:Dopady environmentálního profilu podniku na jeho

finanční zdraví. Zborník referátů z mezinárodní konference Finanční a logistické

řízení. VŠB - TU Ostrava, 2003, s. 63-68. ISBN 80-239-0860-X

[14]Hekelová, E.: Budovanie integrovanéhosystému riadenia vo firme ( tzv.

integrovaný manažment). Zborník zo 6. medzinárodnej vedeckej konferencie

CO-MAT-TECH1998, Trnava, časť Manažment priemyselných podnikov, s.94-97.

ISBN 80-227-1112-8

[15]Kachaňáková , A. : Personálny manažment ( vybrané kapitoly ). ES VŠE

Bratislava 1992, 172 s. ISBN 80-225-0357-6

[16]Košičiarová, S.: Právo životného prostredia. Bratislava, Univerzita

Komenského, 1995, 379 s. ISBN 80-85719-04-5

[17]Klinda, J.: Environmentalistika a právo I. Krátky slovník environmentalistiky

a environmentálneho práva. Bratislava, MŽP SR, 1999, 954 s.

ISBN 80-88833-01-9

[18]Klinda, J.: Environmentalistika a právo II. Krátky vývoj environmentalistiky

a environmentálneho práva. Bratislava, MŽP SR, 1998, 1198 s.

ISBN 80-88833-04-3

[19]Klinda, J.: Národný environmentálny akčný program . Bratislava, MŽP SR, 1996,

128 s. ISSN 1335-1567

Klinda, J.: Národný environmentálny akčný program II. Bratislava, MŽP SR,

2000, 76 s. ISSN 1335-1568

[20]Klinda, J.: Koncepcia environmentálnej výchovy a vzdelávania. Koncepcia

uplatňovania Agendy 21 a vyhodnocovania ukazovateľov trvalo udržateľného

rozvoja v Slovenskej republike. Bratislava, MŽP SR, 1997, 40 s. ISSN 1335-1564

[21]Klinda, J.: Terminologický slovník environmentalistiky. Bratislava, MŽP SR,

2000, 766 s. ISBN 80-88833-22-1

[22]Koubek, J. : Řízení lidských zdrojů. Praha , Management Press, 1998, 350 s.

ISBN 80-85943-51-4

[23]Klinda, J.: Agenda 21 a ukazovatele trvalo udražeteľného rozvoja Bratislava,

MŽP SR, 1996 517 s. ISBN 80-88833-03-5.

142

[24]Kvalita- časopis Slovenskej spoločnosti pre kvalitu. Žilina, MASM , ročníky 1999,

2000, 2001, 2002

[25]Kvasnica, M.-Hrúzik, D.: Budovanie systému environmentálne orientovaného

riadenia v prvých dvoch slovenských podnikoch. Životné prostredie, ročník XXI.,

1997, č. 5., s. 251-257

[26] kol.: EMS- systémy environmentálneho manažérstva. Príručka pre stredný

a výkonný manažment podnikov. Bratislava, ASPEK, 1997, 98 s. ISBN 80-

967713-4-5

[27]Kollár, V.: Environmentálne aspekty manažérstva. Bratislava, EU Ekonóm, 1998,

188 s. ISBN 80-225-1060-2

[28]Kassay, Š.: Podnik svetovej triedy. Nové Zámky, Stratég, 2001, 372 s. ISBN

80-88988-06-3

[29]Kusin, V.-Končal, V.:Humánna ekológia. Bratislava, STU, 1996, 56 s. ISBN

80-227-0894-1

[30]Linczényi, A.-Nováková, R.: Manažérstvo kvality. Bratislava, STU, 2001, 299 s.

ISBN 80-227-1586-7

[31]Lenort, R.: Umělá inteligence- možný přístup k řešení specifických problémů

logistiky hutního podniku. Sborník referátů z mezinárodní konference Finanční

a logistické řízení. VŠB-TU Ostrava, 2. díl, 2003, s. 391-395.

ISBN 80-239-0860-X

[32]Lisický, M.: Ochrana prírody. Úvod do ekosozológie. Bratislava, Univerzita

Komenského, 1983, 132 s.

Lisický, M.: Terminologický slovník ekológie a environmentalistiky. Banská

Štiavnica , SAV, 1993, 102 s.

[33]Mišúnová ,E. : Vybrané kapitoly ekonomiky životného prostredia .Bratislava EU

Ekonóm, 1995, 161 s. ISBN 80-225-0668-0

[34]Papula J. a kol. :Strategický manažment. Bratislava, EU Ekonóm, 1995, 197 s.

ISBN 80-225-0680-X

[35]Polívka, Ľ., Tureková, I., Balog, K. : Základy environmentalistiky. Bratislava,

STU, 1999, 104 s. ISBN 80-227-1247-740

[36]Polívka, Ľ., Pástor, P., Balog, K.: Environmentálny manažment. Bratislava,

STU, 2001, 139 s. ISBN 80-227-1559-X

[37]Říha, J.: Hodnocení vlivu investic na životní prostředí. Praha, Academia, 1995,

348 s. ISBN 80-200–0242-1

143

[38]Romančíková, E.: Životné prostredie, ekonomika a financie. Bratislava, Eco

Inštrument, 1997, 137 s. ISBN 80-96771-0-6

[39]Sablik, J. : Organizačné a ekonomické aspekty budovania environmentálnych

systémov riadenia. Žilina, MASM, 1998, 84 s. ISBN 80-85348-39-X

[40]Sablik, J.: Motivačný program ako nástroj manažmentu podnikového

vzdelávania. Žilina, MASM, 1999, 51 s. ISBN 80-85348-38-1

[41]Sablik, J.: Ergonómia. Bratislava, SVŠT, 1990, 213 s. ISBN 80-227-0299-4

[42]Smreková, D., Palovičová, Z. :Podnikateĺská a environmentálna etika.

Bratislava, IRIS, 1999, 144 s. ISBN 80-88778-85-9

[43]Sedlák, M. : Manažment. Bratislava, ELITA, 1998 , 456 s. ISBN 80-8044-015-8

[44]Strhan, R., Kollár, V., Kačeňák, I. : Environmentálna produktová politika.

Bratislava, EU Ekonóm, 2000, 220 s. ISBN 80-225-1172-2

[45]Soták, V. : Technika a životné prostredie- včera, dnes a zajtra. Prešov, CUPER,

2000, 71 s. ISBN 80-88890-10-1

[46]Sakál, P.-Štrpka, A.: Operačná a systémová analýza .Zbierka príkladov I.

Bratislava, STU, 1990, 253 s. ISBN 80-227-0324-9

Štrpka, A.-Sakál, P.: Operačná a systémová analýza .Zbierka príkladov II.

Bratislava, STU, 1991, 233 s. ISBN 80-227-0439-3

[47]Sabo, M.: Bezpečnosť práce. Bratislava, STU, 2001, 126 s.

ISBN 80-227-1540-9

[48]Sakál, P., Halčinová, E., Ošustová, E.:Vybrané problémy stratégie rozvoja

ekologicky orientovaného priemyselného podniku. Zborník prednášok

z 3. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Akademická Dubnica 1997.

Bratislava, STU, 1997, s. 33-35. ISBN 80-227-0981-6

[49] STN EN ISO 14 001. Systémy environmentálneho manažérstva.Špecifikácia

s návodom na použitie. ( ISO 14001: 1996) . Bratislava, SÚTN, 1998

[50]STN EN ISO 14 004. Systémy environmentálneho manažérstva

Všeobecné okyny obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky.Bratislava,

SÚTN, 1999

[51]STN EN ISO 9000. Systémy manažérstva kvality. Základy a slovník. Bratislava

SÚTN, 2000 ( ISO 9000: 2000)

[52]STN EN ISO 9001. Systémy manažérstva kvality. Požiadavky. Bratislava ,

SÚTN Bratislava, 2001. ( ISO 9001: 2000)

144

[53]STN EN ISO 9004. Systémy manažérstva kvality. Návod na zlepšovanie

výkonnosti .Bratislava, SÚTN, 2001 .( ISO 9004: 2000)

[54]Štatistické ročenky SR 1995, 1997, 2000. Štatistický úrad SR, VEDA,

vydavateľstvo SAV SR Bratislava.

TREND TOP 1998, 1999, 2000, 2001 ( mimoriadne sekcie týždenníka

TREND)

[55]Odum, E.P.: Základy ekológie. Praha, Academia, 1977, 733 s. ( č.509-21-857)

[56]Toma, P.: Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja. Enviromagazín, roč.5,

2000, č. 6, s.4-5

[57]Tureková, I., Cáliková, E.: Právne aspekty životného prostredia. Bratislava,

STU, 2003, 131 s. ISBN 80-227-1868-8

[58]Vetráková, M. : Personálny manažment. Banská Bystrica , UMB,1996, 143 s.

ISBN 80-88825-82-2

[59]Vibíralová,J., Fűzyová, Ľ. : Životné prostredie a investície. Bratislava, EU

Ekonóm, 2000, 186 s. ISBN 80-225-1195-1

[60]Vestník MŽP SR, ročník V., 1997, čiastka 4. Národný program

environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov značkou EVV-

environmentálne vhodný výrobok.

Smernice pre environmentálne hodnotenie výrobkov a udelenie práva používať

značku EVV č. 001- 007

[61]Vestník MŽP SR, ročník VI., 1998, čiastka 2. Smernica č.008 pre

environmentálne hodnotenie výrobkov a udelenie práva používať značku EVV,

výrobková skupina Radiálne pneumatiky pre osobné automobily

Vestník MŽP SR, roč. VII, čiastka 5, 1999 (smernice č. 009-0012)

Vestník MŽP SR, roč. VIII, čiastka 5, 2000 (smernice č. 0013-0014)

Revidované smernice č. 0001-0006 / 2000

Vestník MŽP SR, ročník IX, čiastka 3, 2001 ( smernice č. 0015/2000 a č. 0017

/2001, revidovaná smernica č. 0007/2001)

[62]Wittlinger, V. Kotras, P.:Technika a životné prostredie. Bratislava, STU, 1999

139 s. ISBN 80-227-1179-9

[63]Zbierka zákonov SR, čiastka 179, č. 468/2002. Zákon o systéme

environmentálne orientovaného riadenia a audite.

[64]Zbierka zákonov SR, čiastka 179, č. 469/2002. Zákon o environmentálnom

označovaní výrobkov

145

[65]Zbierka zákonov SR ,čiastka 4, č. 17/1992 o životnom prostredí, v znení

zákona NR SR č. 127/1994 z.z., zákona NR SR č. 287/1994 z.z., zákona

NR SR č. 211/2000 z.z.

[66]Zákony o štátnom rozpočte SR( č. 14/1993 z.z., č. 58/1995 z.z., č. 386/1996 z.z., č. 372/ 1999 z.z., č. 472/2000 z.z.)

[67]Zbierka zákonov SR, čiastka 147, č. 367/2001. Úplné znenie zákona NR SR

č. 330/1996 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

[68]Dohovor o biologickej diverzite, čl. 2. Oznámenie MZV SR č. 34/1996 z.z.

[69]Národný program pre prijatie acquis communautaire 2001. Enviromagazín

roč. 6, 2001, č. 3, s.2 ( plus príloha s. 3)

[70]Zbierka zákonov SR, čiastka 183, č. 478/2002. Zákon o ochrane ovzdušia

a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 z.z. o poplatkoch za znečisťovanie

ovzdušia v znení neskorších predpisov ( zákon o ovzduší)

[71]Zbierka zákonov SR, čiastka 212, č. 543/2002. Zákon o ochrane prírody a

krajiny

[72]www. lifeenv.gov.sk www.sazp.sk/COH

[73]Enviromagazín, roč. 6/2001, mimoriadne číslo (príloha)

II. Publikačná činnosť autora [74]Hajnik, B.: Určovanie kritérií zmeny v riadení ľudských zdrojov.

Akademická Dubnica 1997, s. 133-136. ISBN 80-227-0981-6

[75]Hajnik, B.: Environmentálne orientovaný personálny manažment

priemyselného podniku. Doktorandská dizertačná práca, MtF STU Trnava

2002

[76]Hajnik, B.: Environmentálna orientácia v personalistike- súčasť riadenia

v spoločnosti. Vedecké práce MtF STU so sídlom v Trnave,zväzok 9.

Bratislava, STU 2000, s. 237-240. ISBN 80-227-1476-3

[77]Hajnik, B.:Orientácia personálu z pohľadu environmentálnej politiky

spoločnosti. Zborník z 8. medzinárodnej vedeckej konferencie CO-MAT-

TECH Trnava, s. 71-74. Bratislava, STU, 2000. ISBN 80-227-1413-5

146

[78]Hajnik, B.: Tvorba environmentálne orientovanej personálnej stratégie.

Vedecké práce MtF STU Trnava, zväzok 12. Bratislava, STU, 2002,

s. 47-50. ISSN 1336-1589

[79]Hajnik, B.:Indikátory environmentálnych zmien ekonomiky SR. Vedecké

práce MtF STU Trnava, zväzok 6. Bratislava, STU, 1998, s. 381-386. ISBN

80-227-1142-X

[80]Hajnik, B.: Environmentálne plánovanie- nástroj EMS. Vedecké práce MtF

STU Trnava, zväzok 10, 2001, s. 43-47. ISBN 80-227-1852-4

[81]Hajnik, B.:Environmentálne orientovaný personálny manažment priemyselného

podniku. Vedecké práce MtF STU Trnava, zväzok 8. Bratislava, STU, 2000,

s. 131-135. ISBN 80-227-1424-0

[82]Hajnik, B.: Príprava ľudských zdrojov v EMS. Sborník z konference

s mezinárodní účastí EKOMA 1999. Univerzita Pardubice 1999, s. 31-34.

ISBN 80-7194-220-0

[83]Hajnik, B.:Environmentálna orientácia logistiky. Zborník referátov

z medzinárodnej konferencie Finanční a logistické řízení, VŠB-TU Ostrava,

2003, s. 326-329. ISBN 80-239-0860-X

[84]Hajnik, B.: Die Instrumente des Umweltfreundlichen managementsystems.

Zborník z 9. medzinárodnej vedeckej konferencie CO-MAT-TECH Trnava,

2001, s. 65-68. ISBN 80-227-1591-3

[85]Hajnik, B.: Indikátory transformačných zmien podnikov. Zborník z 6.

medzinárodnej vedeckej konferencie CO-MAT-TECH Trnava 1998 ,s. 89-

93. ISBN 80-227-1112-8

[86]Hajnik, B.: ˇÚloha školstva pri riešení problémov životného prostredia.

Medzinárodná konferencia doktorandov a mladých vedecko-pedagogických

pracovníkov . Univerzita Konštantína Filozofa Nitra, 2002, s.16-20.

ISBN 80-8050-554-3

[87]Hajnik,B.:Environmentálne orientovaný personálny manažment. Medzinárodný

seminár TnU AD Trenčín, 2003, s. 41-44. ISBN 80-88914-90-6

[88]Hajnik,B.: Environmentálna politika spoločnosti. Zborník prednášok

z 6. medzinárodnej vedeckej konferencie Akademická Dubnica 2000,

s. 293-294. ISBN 80-227-1448-8

147

[89]Hajnik,B.: Tvorba environmentálne orientovaného personálneho plánu.

Vedecké práce MtF STU Trnava, zväzok 14. Bratislava, STU, 2003,

s. 43-46. ISSN 1336-1589

[90]Hajnik,B.- Rusko, M.: Environmentálne orientovaný personálny manažment

v praxi manažéra. Trnava, 2004, 206 s. SP SYNERGIA vo vydavateľstve

WIRTGEN Slovensko Bratislava. ISBN 80-85599-32-5

III. Interné materiály podnikov SR [91]Interné materiály Matador, a.s. Púchov

Zásady environmentálneho správania sa. Oddelenie ekológie Matador, a.s.

Púchov

Matador Magazine No 8-9, Matador, a.s. Púchov, 2000

Výročná správa Matador, a.s. Púchov 1997, 1998, 1999

[92]Interné materiály VUNAR, a.s. Nové Zámky Organizačný poriadok VUNAR, a.s. Nové Zámky

Výročná správa VUNAR, a.s. Nové Zámky, 2000

[93]Interné materiály Slovnaft, a.s. Bratislava Výročná správa Slovnaft, a.s. Bratislava, 2000

Rámcové učebné texty pre školenie pracovníkov k zavádzaniu EMS

v Slovnaft, a.s. Bratislava

Organizačný poriadok Slovnaft, a.s. Bratislava

.

IV. Diplomové práce vedené autorom [94]Návrh stratégie riadenia ľudských zdrojov v spoločnosti Ing. Ján Vašina, Banská Bystrica (diplomant Štefan Palárik), 1999 [95]Zabezpečenie kvality dodávok materiálu pre Armádu SR (diplomantka Milada Fusková), 1999 [96]Personálny manažment a model personálnej práce vo firme Kűster- VS,s.r.o. Banská Bystrica (diplomant Ján Mačuha), 1999

148

[97]Návrh stabilizačného programu pracovníkov v odštepnom závode Slovenských telekomunikácií, š. p. Banská Bystrica (diplomant Jozef Solárik), 1999 [98]Podnikateľská stratégia firmy JAMP, s. r. o. Ilava po roku 2000 (diplomant Marian Špirko), 2000 [99]Možnosti zdokonalenia RĽZ vo firme PS Manet, a. s. Považská Bystrica (diplomant Peter Samek), 2000 [100]Návrh zdokonalenia personálnej práce v NES, s. r. o. Nová Dubnica (diplomantka Andrea Regendová), 2000 [101]Zdokonaľovanie personálnej práce v G-EKOS, s. r. o. Bratislava (diplomantka Jarmila Rebrová), 2000 [102]Zdokonaľovanie činností personálneho manažmentu v EVPÚ, a. s. Nová Dubnica (diplomant Vladimír Varhaník), 2000 [103]Návrh programu personálnej a sociálnej práce v SULE-IKS, s. r. o. Považské Podhradie (diplomant Miroslav Štefina), 2000 [104]Využitie leasingu pri financovaní nákupu majetku v MATADOR, a. s. Púchov (diplomant Miroslav Jurči), 2000 [105]Návrh programu personálnej a sociálnej práce v ZTS Elektronika, a. s. Nová Dubnica (diplomant Marian Barcík). 2000 [106]Projekt zdokonaľovania systému environmentálneho manažérstva v MATADOR, a. s. Púchov (diplomant Pavol Vačko), 2000 V. Oponentské posudky autora (diplomové práce študentov MtF STU Trnava) [107]Príprava a ďalšie vzdelávanie pracovníkov vedúce k zvýšeniu kvalifikácie (podpora odborného rastu v ZTS, a. s. Dubnica nad Váhom) (diplomantka Daniela Galková), 1998 [108]Príprava a vzdelávanie pracovníkov vedúce k zvyšovaniu kvalifikácie a konkurencieschopnosti v odbore stavby lodí v podmienkach NAVICOM, a. s. Komárno (diplomantka Andrea Speváková), 1998 [109]Návrh aktivít Leoni Slovakia, s. r. o. Nová Dubnica vedúcich k uzavretiu pracovného pomeru potenciálnych zdrojov pracovných síl (diplomantka Eva Kertészová), 1998 [110]Návrh na zefektívnenie personálnej práce vo firme KPMG Slovensko, s.r.o. Bratislava (diplomantka Dagmar Miklošiová), 1999 [111]Návrh na zriadenie personálneho oddelenia v Motor-Car Wiesenthall & Co, s.r.o. Bratislava (diplomantka Daniela Stachová), 1999 [112]Návrh programu personálnej a sociálnej práce v a. s. Merina Trenčín z pohľadu environmentálnej politiky spoločnosti (diplomatka Daniela Mikolášová), 1999 [113]Hodnotenie, rozmiestňovanie (mobilita), odmeňovanie a uvoľňovanie pracovníkov v Neografii, a. s. Martin (diplomantka Bibiána Thomková), 2000 [114]Zavádzanie environmentálneho systému riadenia v Elektrárni Bohunice (diplomant Marián Šupa), 2000

149

[115]Včlenenie požiadaviek ekologického manažérstva do systému riadenia kvality v Chirane Injecta, a. s. Stará Turá podľa požiadaviek ISO 14 001 (diplomantka Andrea Koštialová), 2000 VI. Recenzie autora [116]Baláž, P. – Gémesiová, J. – Tóth, I. – Palacka, D.: Synergický efekt z pohľadu globálneho manažmentu, In.: Akademická Dubnica ´98., Bratislava STU 1998 [117]Kňažík, M.: Meranie a spôsob vyhodnotenia výrobných časov metódou MTM- UAS v automobilovom priemysle, In.: Akademická Dubnica ´99., Bratislava STU 1999 [118]Baláž,P.- Horská, G.: Koučovanie ako manažérsky nástroj. In.: Akademická Dubnica 2000, Bratislava STU 2000 [119]Glos,F.: Hodnotenie životného cyklu. In.: Akademická Dubnica 2000, Bratislava STU 2000 [120]Hlbocká,M.: Ekonomické aktivity spoločnosti a ich environmentálne dôsledky. In.: Akademická Dubnica 2000, Bratislava STU 2000 [121]Koleják,M.-Bošňák,D.: Aps- systémový nástroj prosperity. In.: Akademická Dubnica 2000, Bratislava STU 2000 [122]Skubáková,K.: Zlepšovanie kvality pomocou Demingovho cyklu PDCA a quality story. In.: Akademická Dubnica 2000, Bratislava STU 2000 [123]Jurčík,P.-Strišš,J.: Rozbor nákladov podniku sklárskej výroby. In.: Akademická Dubnica 2001, Bratislava STU 2001 VII. Citovanie autora inými autormi [121]Sablik, J.: Organizačné a ekonomické aspekty budovania environmentálnych systémov riadenia. MASM, Žilina 1998. ISBN 80- 85348- 39- X Citovaný článok: Hajnik,B.: Určovanie kritérií zmeny v riadení ľudských zdrojov. In.: Akademická Dubnica ´97, Bratislava STU 1997 [122]Soták,V.: Environmental aspect of management. In.: Medzinárodná vedecká konferencia XIV Didmattech 2001, Radom 2001 Polská republika. ISBN 83- 7204- 221- 7, str.297-301 Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálna politika spoločnosti. In.: Akademická Dubnica 2000,str.293-294. ISBN 80- 227- 1448- 8. [123]Soták,V.: Prečo humanizovať technické vzdelávanie? In.: Zborník vedeckého seminára Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, Nitra 2000, str. 83- 85. ISBN 80- 8050- 459- 8. Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálna politika spoločnosti. In.: Akademická Dubnica 2000,str. 293- 294. ISBN 80- 227- 1448- 8.

150

[124]Hlbocká,M.: Environmentálna stratégia pre začiatok 21. Storočia. In.: Akademická Dubnica 2001, Bratislava STU 2001. ISBN 80-227-1614-6, str. 319-320 Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálne plánovanie- nástroj EMS. In.: Zborník Vedeckých prác MtF STU, zväzok 10, str. 43- 47, 2001. ISBN 80- 227- 1852- 4. [125]Soták,V.: Prečo humanizovať technické vzdelávanie ? In.: Zborník vedeckého seminára Univerzita Konštantína filozofa v Nitre. Nitra 2000, str.83- 85. ISBN 80- 8050- 459- 8. Citovaný článok: Hajnik,B.: Výroba environmentálne vhodných výrobkov- Nevyhnutnosť pre 21. storočie. In.: Akademická Dubnica 98´, Bratislava STU 1998, str.315- 318. ISBN 80- 227- 111- X. [126]Soták,V.:Vplyv vedecko-technického rozvoja na životné prostredie. Univerzita Konštantína Filozofa Nitra, 2001. ISBN 80-8050-497-0 Citovaný článok: Hajnik,B.: Výroba environmentálne vhodných výrobkov- nevyhnutnosť pre 21. storočie. In.: Akademická Dubnica 98´, Bratislava STU 1998, str.315- 318. ISBN 80- 227- 111- X. Citovaný článok: Hajnik, B.:Indikátory environmentálnych zmien v ekonomike SR. Vedecké práce MtF STU Trnava, zväzok 6, 1998, s. 381-386. ISBN 80-227- 1292-2 Citovaný článok: Hajnik, B.: Príprava ľudských zdrojov v environmentálnych systémoch riadenia. Vedecké práce MtF STU Trnava, zvázok 7, 1999, s. 327-330. ISBN 80-227-1292-2 Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálna politika spoločnosti. In.: Akademická Dubnica 2000,str. 293- 294. ISBN 80- 227- 1448- 8. [127]Podskľan, A.: Význam marketingovej stratégie podniku orientovaného na TQEM ako konkurenčného faktora.Kvalita 2/2004, s.40 Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálne plánovanie- nástroj EMS. In.: Zborník Vedeckých prác MtF STU, zväzok 10, str. 43- 47, 2001. ISBN 80- 227-1852-4. [128]Španková, J.: Postavenie starších ľudí na trhu práce. Acta academica trenchiniensis , TnU Trenčín 1/2004. ISBN 80-8075-011-4 Citovaný článok: Hajnik,B.:Príprava ľudských zdrojov v EMS.Zborník z konference s mezinárodní účastí EKOMA 1999, Univerzita Pardubice, s. 31- 34. ISBN 80-7194-220-0 [129]Kováčová, K.: Bariéry trhu práce- bariérami ekonomického rastu Slovenskej republiky. Acta academica trenchiniensis TnU Trenčín 1/2004.ISBN 80-8075- 011-4 Citovaný článok: Hajnik,B.:Príprava ľudských zdrojov v EMS.Zborník z konference s mezinárodní účastí EKOMA 1999, Univerzita Pardubice, s. 31- 34. ISBN 80-7194-220-0 [130]Čmelíková, T.: Celoživotné vzdelávanie a učenie vo vzťahu k učiteľskej profesii. Zborník z konference s mezinárodní účastí Výuka a výskum v odvětvových ekonomikách a podnikovém managementu na vysokých školách. Univerzita Pardubice, 2003, s. 39-42. ISBN 80-7194-623-0 Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálna orientácia v personalistike- súčasť riadenia spoločnosti. Vedecké práce MtF STU Trnava, zväzok 9, Bratislava, STU, 2000, s.237-240. ISBN 80-227-1476-3

151

[131]Kováčová, K.: Celoživotné vzdelávanie- most ďalšieho tisícročia. Zborník z konference s mezinárodní účastí Výuka a výskum v odvětvových ekonomikách a podnikovém managementu na vysokých školách. Univerzita Pardubice, 2003, s.169-172. ISBN 80-7194-623-0 Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálna orientácia v personalistike- súčasť riadenia spoločnosti. Vedecké práce MtF STU Trnava, zväzok 9, Bratislava, STU, 2000, s.237-240. ISBN 80-227-1476-3 [132]Španková, J.:Postavenie a úloha sociálnej práce v organizácii. Zborník z konference s mezinárodní účastí Výuka a výskum v odvětvových ekonomikách a podnikovém managementu na vysokých školách. Univerzita Pardubice, 2003, s.169-172. ISBN 80-7194-623-0 Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálna orientácia v personalistike- súčasť riadenia spoločnosti. Vedecké práce MtF STU Trnava, zväzok 9, Bratislava, STU, 2000, s.237-240. ISBN 80-227-1476-3 [133]Sakál, P.: Súčasný stav a tendencie výuky a výskumu (environmentálne orientovaného) podnikového manažmentu na vysokých školách a univerzitách- I. Zborník z konference s mezinárodní účastí Výuka a výskum v odvětvových ekonomikách a podnikovém managementu na vysokých školách. Univerzita Pardubice, 2003, s.225-231. ISBN 80-7194-623-0 citácia: Hajnik, B.:Environmentálne orientovaný personálny manažment priemyselného podniku. Doktorandská dizertačná práca. Trnava, MtF STU 2002, 118 s. Citovaný článok: Hajnik,B.:Tvorba environmentálne orientovanej personálnej stratégie.Vedecké práce MtF STU Trnava, 2002, zväzok12, s. 47-50. ISSN 1336-1589 [134]Sakál, P, Podskľan, A, Sekera, B..: Súčasný stav a tendencie výuky a výskumu (environmentálne orientovaného) podnikového manažmentu na vysokých školách a univerzitách-I. Zborník z konference s mezinárodní účastí Výuka a výskum v odvětvových ekonomikách a podnikovém managementu na vysokých školách. Univerzita Pardubice,2003, s.225-231.ISBN 80-7194-623-0 citácia: Hajnik, B.:Environmentálne orientovaný personálny manažment priemyselného podniku. Doktorandská dizertačná práca. Trnava, MtF STU 2002, 118 s. Citovaný článok: Hajnik,B.:Tvorba environmentálne orientovanej personálnej stratégie. Vedecké práce MtF STU Trnava, 2002, zväzok12, s. 47-50. ISSN 1336-1589 Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálna orientácia logistiky. Zborník referátov z medzinárodnej konferencie Finanční a logistické řízení, VŠB-TU Ostrava, 2003, s.326-329. ISBN 80-239-0860-X [135]Bakošová, H.-Vidová, H.-Domingos, J.-Podskľan, A.: Controlling contribution for efficient environmental management. JUNIORSTAV 2004, Vysoké učení technické v Brne, 2004, s. 319-321. ISBN 80-214-2560-1 Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálne plánovanie- nástroj Environmentálneho systému riadenia. Vedecké práce MtF STU Trnava, zväzok 10, 2001, s. 43-47. ISBN 80-227-1852-4 [136]Bakošová, H.-Vidová, H.-Podskľan, A.: Importance of controlling as a new tool for efficient and effective environmental management. 10. medzinárodná vedecko-technická konferencia študentov a doktorandov , MEI Moskva, 2004,s. 206.

152

Citovaný článok: Hajnik,B.: Environmentálne plánovanie- nástroj Environmentálneho systému riadenia. Vedecké práce MtF STU Trnava, zväzok 10, 2001, s. 43-47. ISBN 80-227-1852-4 VIII. Podiel autora na riešených významných inžinierskych projektoch a projekte VEGA Názov: Energetické úspory v prostredí skutočnej tekutiny pre oblasť strojov č. úlohy: IVÚ č. 836 Trnava, MtF STU 1995 Zahájenie: 7/1995 Ukončenie : 10/1997 Miesto: DP MtF STU Dubnica nad Váhom Vedúci projektu: Doc. Ing. Turza Jozef, CSc. Počet hodín: 500 Názov: Ekonomické problémy ekologizácie priemyselných podnikov v trhových podmienkach č. projektu: 871 Doba riešenia: od 1. 1. 1998 do 31. 12. 2002 Vedúci projektu: Doc. Ing. Sakál Peter, CSc. Miesto: MtF STU Trnava Počet hodín: 500 Názov: Environmentálne orientovaný manažment, marketing a logistika strategických podnikateľských jednotiek č. projektu: 871 Doba riešenia: od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2003 Vedúci projektu: Doc. Ing. Peter Sakál, CSc. Miesto: MtF STU Trnava Počet hodín: 1000 Názov: Environmentálne orientovaný manažment, marketing a logistika strategických podnikateľských jednotiek Projekt VEGA, číslo: 1/9099/02 Doba riešenia : od 1.1.2002 do 31.12.2004 Vedúci projektu: Doc. Ing. Sakál Peter, CSc. Miesto: MtF STU Trnava Počet hodín: 1000 Názov: Transforming Industry in Slovakia Through Participatory Ergonomic č. projektu: 019/2001 Vedúci projektu: RNDr. Hatiar Karol, CSc. Doba riešenia: od 1.1.2005 do 31.12.2006 Počet hodín: 1000

153

Zoznam príloh habilitačnej práce Príloha č. 1 Súvislosť medzi ISO 9001 : 2000 a ISO 14001 : 1996

Príloha č. 2 Súvislosť medzi ISO 14001 : 1996 a ISO 9001 : 2000

Príloha č. 3 Certifikát EMS Matador, a.s. Púchov

Príloha č. 4 Všeobecná organizačná štruktúra Matador, a.s. Púchov

Príloha č. 5 Environmentálna politika Matador, a.s. Púchov

Príloha č. 6 Responsible care Matador, a.s. Púchov

Príloha č. 7 Matica životného cyklu výrobku

Príloha č. 8 Organizačná štruktúra Slovnaft, a.s. Bratislava

Príloha č. 9 Environmentálna politika Slovnaft, a.s. Bratislava

Príloha č. 10 Požiadavky pre výkon jednotlivých školení Slovnaft, a.s Bratislava

Príloha č. 11 Organizačná štruktúra VUNAR, a. s. Nové Zámky

Príloha č. 12 Popis práce

Príloha č. 13 Prehľad metód na ergonomickú analýzu pracovnej činnosti

Príloha č. 14 Program získavania, výberu a rozmiestňovania pracovníkov v zmysle

environmentálnej orientácie spoločnosti

Príloha č. 15 Evidenčný záznam o príprave zamestnanca v rámci EMS

Príloha č. 16 Vzor vzdelávacej aktivity pre novoprijatých zamestnancov

Príloha č. 17 Hodnotenie pracovnej aktivity

Príloha č. 18 Hodnotiaca správa o priebehu a výsledkoch hodnotenia

154