MEDIÁLNA PRODUKCIA V ŠPANIELSKU

Španielsko je krajina s veľkou zemepisnou a kultúrnou rozmanitosťou v juhozápadnej

Európe. Má 45 miliónov obyvateľov (2007). Oficiálnym jazykom je španielčina.

Mediálna produkcia:

TLAČ

Záujem o tlač sa v krajine udržuje v posledných desiatich rokoch na konštantnej úrovni,

avšak množstvo jej čitateľov je stále výrazne nižšie ako v ostatných krajinách EÚ. Podľa

EGM – agentúry pre prieskum mediálneho trhu – 40,7 % obyvateľstva číta denníky

a 21,4% obyvateľov číta ostatnú tlač. ( október 2008 – máj 2009)

http://www.aimc.es/aimc.php

V Španielsku vychádza okolo 135 denníkov, 576 časopisov.

Zaujímavé je, že tiež vychádza až 7000 zdarma rozdávaných periodík. Práve tento druh tlače

má v Španielsku najväčšiu čitateľskú základňu, a teda aj silu. Už od roku 2005 sa na

popredných priečkach držia noviny tohto druhu s názvom 20 minutos. Majú až 2,298,000

čitateľov denne. Z denníkov je najčítanejší športovo – najmä futbalovo – zameraný Marca.

Na druhom mieste je denník El País s 2 048000 čitateľmi.

Ďalšie známe španielske denníky – El Mundo, El Periódico, As.

Najsilnejšie týždenníky - Pronto, Hola, Diez Minutos

Keďže trh s novinami v Španielsku stagnuje, jednotlivé periodiká si zabezpečujú väčšinu

príjmov hlavne vďaka reklame.

Časopisy tiež nie sú veľmi populárne, kupujú sa najmä ženské časopisy.

TELEVÍZIA

Televízia je v Španielsku najobľúbenejším médiom.

Verejnoprávna televízia a rozhlas majú spoločný názov RTVE. Verejnoprávna televízia má

potom označenie tve s programami 1 – La Uno, La primera (filmy, telenovely,

spravodajstvo),2 - La Dos (dokumenty, náučné programy), 24h (spravodajstvo), clan (

programy pre deti a mládež), cultural-es(dokumenty o kultúre a histórii), clásico (klasická

hudba – zbor RTVE). Tve tiež vysiela medzinárodne pre Ameriku a Európu.

Španielska verejnoprávna stanica tve1 nevysiela od 1. januára reklamu. Po desiatich dňoch

sa teší z vyššieho ratingu. Informuje o tom agentúra AFP. Hlavný kanál TVE1 dosiahol za

prvých desať dní nového roku podiel 19,5 percenta, pričom za celý december mala stanica

podiel na úrovni 16,6 percenta.

JEDNOTLIVÉ PROGRAMY TVE1:

Tve1 je však v rebríčku sledovanosti až na druhom mieste za súkromnou televíziou

Tele 5 (cinco). Táto súkromná televízia získala vysielaciu licenciu v roku 1989. Vysiela najmä

seriály a filmy, telenovely, šport a súťaže.

Antena 3 - ďalšia španielska verejnoprávna televízia. Takisto vysiela od roku 1989

a má veľmi podobnú programovú skladbu ako Tele 5.

La Sexta – súkromná televízia, ktorú spoločne vlastnia mexická korporácia Televisia

a španielska Mediapro. Začala vysielať v roku 2006.

Cuatro – vysiela najmä správy, šport, dokumenty, reality show a súťažné relácie.

V roku 2009 sa spojila s Tele 5.

Populárne sú tiež televízie, ktoré vysielajú digitálne alebo lokálne televízie – Telemadrid.

ROZHLAS

Verejnoprávna stanica rne – Radio nacional de Espana.

Má 6 kanálov od všeobecných až po špecializované.

Radio Nacional – všeobecné zameranie – hudby, informácie, vzdelávanie

Radio Clásica – stanica, ktorá vysiela 24h klasickú hudbu. Vysiela rôzne relácie, ktoré sa

zameriavajú na určitý druh klasickej hudby alebo autora.

Radio 3 – rádio, ktoré sa zameriava na modernú hudbu

Radio 4 – orientuje sa na oblasť katalánska

Radio 5 – informačný kanál, správy a novinky

Radio Exteriér – stanica, ktorá sa zameriava na publikum tvorené zo Španielov žijúcich

v zahraničí.

Súkromné rozhlasové stanice – najpopulárnejšie:

Cadena SER – najvýznamnejšia súkromná stanica v Španielsku.

Programová skladba je rozmanitá, prináša spravodajstvo, šport, informácie z kultúry a rôzne

diskusie.

Onda Cero je rádio, ktoré patrí pod televíziu Antena 3. Má podobnú

programovú skladbu ako Cadena SER.

Cadena COPE – ďalšia populárna súkromná rádio stanica. Známa najmä

svojimi diskusnými politicky zameranými reláciami. Vo svojich programoch sa zaväzuje

k dodržiavaniu katolíckych hodnôt.

Tematicky zamerané rádiá:

- Los 40 Principales – najpopulárnejšie tematicky zamerané rádio – vysiela najmä

americkú, španielsku a britskú hudbu. Hrajú sa hlavne piesne umiestnené v jeho

súkromnej hitparáde.

- Cadena Dial – zameriava sa najmä na španielsku hudbu.

- Cadena 100, Kiss FM

FILMOVÁ PRODUKCIA

Španielska kinematografia má bohatú históriu. Avšak vysokého uznania sa jej dostáva najmä

v posledných rokoch.

Počiatky španielskeho filmu siahajú do roku 1897. Prvým španielskym režisérom, ktorý

dosiahol výraznejší úspech na medzinárodnej úrovni bol Segundo de Chomón. Najznámejší je

jeho tichý fantasy filmy El Électrico Hotel (1908).

V 20. – 30. rokoch minulého storočia významným režisérom bol Florián Rey. Hitom bola jeho

dráma La Aldea Maldita ( Prekliata dedina) z roku 1929.

V tomto období tvoril aj Luis Bunuel, ktorý je považovaný za jedného z najlepších režisérov

v histórii španielskej kinematografie.

Luis Buňuel do sveta filmu vstúpil na vlne surrealizmu. Dvadsaťminútová snímka Andalúzsky

pes (1928), ktorý nakrútil spolu s priateľom, maliarom Salvadorom Dalím a v ktorom je

slávny záber rozrezávaného ženského oka, či Zlatý vek z roku 1930 znamenali vo filmovom

umení prelom.

V roku 1934 dosiahol úspech Benito Perojo s filmom La Verbena de la Paloma.

Počas španielskej občianskej vojny bola filmová tvorba prostriedkom propagandy pre obe

strany stojace proti sebe. Najvýznamnejší režiséri tohto obdobia boli Ignacio F. Iquino ,

Rafael Gil ( Huella de Luz (1941)), Juan de ORDUNA ( Locuri de amor (1948)), Antonio rímsky

( Los últimos de Filipinas ) , José Luis Sáenz de Heredia ( Raza (film) ) (1942)).

Okolo roku 1950 sa začína v španielskych filmoch objavovať vplyv neorealizmu. V tomto

duchu tvorili napr. Juan Antonio Bardem's (Muerte de un ciclista and Calle mayor),

and Luis García Berlanga (Bienvenido Mister Marshall, Plácido).

V období rokov 1960 - 1970 režisér Luis Bunuel nakrútil v Španielsku dva zo svojich

najlepších filmov Viridiana (1961) and Tristana (1970). Tieto filmy tiež sú akýmisi

reprezentantmi spolupráce s inými krajinami. Viridiana bola španielsko-mexický a Tristana

španielsko-francúzsko-talianska. Tiež stovky tzv. Spaghetti westernov sa natáčali

v španielsko-talianskej koprodukcii.

Dva smery tohto obdobia:

- režiséri z Escuela Oficial de Cine - Fernando Fernán Gómez - El extraño Viaje

(Podivná cesta) (1964), Jaime de Armiñan - Mi querida señorita (My Dear Lady) (1971)

- režiséri Escuela de Barcelona - Vicente Aranda (La muchacha de las bragas de oro

(1980)), Jaime Camino (La campanada (1980)), and Gonzalo Suárez (Epílogo (1984)),

Tzv. Demokratická éra španielskeho filmu

Po smrti diktátora Francisca Franca v roku 1975 nastúpila krajina cestu k rýchlej

demokratizácií a ekonomickému rastu. Nastúpila nová rada režisérov, ktorí svoje filmy

zakladali najmä na kontroverzných témach alebo na histórii krajiny. Do tejto skupiny patria

napríklad Jaime Chávarri, Víctor Erice, José Luis Garci, Manuel Gutiérrez Aragón.

Španielsku kinematografiu však najviac preslávila tzv. comedia Madrileño (madridská

komédia). V tomto štýle tvorili napr. Fernando Colomo - Bajarse al moro ( Going Down in

Morocco (1989)) or Fernando Trueba - Two Much (1995).

V súčasnosti medzi najznámejších španielskych režisérov patria:

- Alejandro Amenábar: Narodil sa v Čile, avšak od jedného roka žije v Španielsku. Do

povedomia sa dostal hororom The Others (2001). Známy je tiež film Mar adentro

(The Sea within (2004)).

- Juan Carlos Fresnadillo: pripravuje natáčanie X: The Man with the X-Ray Eyes

- Jaume Balagueró: najznámejšie sú horory [Rec] (2007), [Rec] 2 (2009),

- Juan Antonio Bayona – El Orfanato ( The Orphanage (2007))

- Pedro Almodóvar: najúspešnejší španielsky režisér súčasnosti. Jeho celovečerným filmovým

debutom bol film PEPI, LUCI, BOM Y OTRAS CHICAS DEL MONTÓN,

Ktorý sa stal kultovým pre vtedajšiu španielsku mládež. Pedrov druhý celovečerný film bol

LABERINTO DE PASIONES (1982). Ďalšie dva filmy boli skôr umiernenými komédiami,

v ktorých boli zakódované spoločenské otázky a provokácia. Prvým z nich je čierna komédia

ČIERNE PLÁŠTE(1983) - príbeh barovej speváčky, ktorá sa ocitá na úteku pred drogovou

mafiou, pričom sa skryje v zvláštnom kláštore. Druhým je humorne ladený príbeh slúžky ČO

SOM KOMU UROBILA(1984).

Almodovar neskôr vo filmoch ukazoval ľudí často na pokraji ľudskej spoločnosti, v situáciách

s morálnou a existenčnou otázkou. V roku 1987 založil so svojim bratom vlastnú filmovú

spoločnosť El Deseo. S úspechom sa stretli i jeho ďalšie filmy : MATADOR, LA LEY DEL DESEO.

Film ŽENY NA POKRAJI NERVOVÉHO ZRÚTENIA, mu okrem rôznych ocenení priniesol i prvú

nomináciu na Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Filmy SPÚTAJ MA, VYSOKÉ PODPATKY a

KIKA, už boli kultovými dielami, pretože si už získal svojich priaznivcov po celom svete.

Svojim svojským spracovaním, úžasnou prácou s kamerou, emóciami diváka, ale aj sebe

vlastnou iróniou a uštipačnosťou, ďalej vytváral neobyčajné príbehy ľudí v krajných životných

situáciách.

Zlomom bol rok 1999 a film Todo sobre mi madre - VŠETKO O MOJEJ MATKE, ktorý mu

premenil nomináciu na oscara za najlepší cudzojazyčný film. Príbeh ženy, ktorá po tom, čo jej

syn tragicky zomrie a ona sa vydáva znovuotvoriť staré rany a nájsť jeho otca, sa stal

obľúbeným ako u divákov, tak u kritiky. ďaľší film HOVOR S ŇOU - Hable con ella (2002),

dostal nomináciu na oscara za najlepší film. Film ZLÁ VÝCHOVA - La mala educación (2004),

ktorý, ako sám Almodovar tvrdí, obsahuje autobiografické prvky. Ide o príbeh dvoch mužov,

kamarátov z detstva, ktoré strávili v kláštore. Po rokoch sa stretávajú a pomaly, opäť

thrilleriózne, začína príbeh intríg, lásky a nad všetko sa vynímajúcej zrady.

Film Volver (2006) je optimistickou smutnou komédiou o živote a smrti s prvkami čierneho

humoru. Posledným Almodovarovým filmom sú ROZORVANÉ OBJATIA / LOS ABRAZOS

ROTOS (2009) – príbeh vášnivého no nenaplneného vzťahu. Jeho obľúbenou herečkou je

Pénelope Cruz.