SPOMIENKY Sestry Lucie

SPOMIENKY SESTRY LUCIE

Usporiadal P. Luis Kondor, SVD vod a Poznmky P. Dr. J. M. Alonso,CMF (1981)

Secretariado dos Pastorinhos Ftima Portugal

Pre slovensk preklad: Nihil obstat: Thomas, Episcopus ilinensis Imprimatur: Prot. Nr. 1136/2009 Fatimae, 13. Maii 2009 Antonius Marto, Espisc. Leiriensis-Fatimensis

2. doplnen slovensk vydanie, 20. februr 2009 1. vydanie: Sestra Lucia hovor o Fatime, marec 1995 Tituln strana: Sestra Mria Lucia od Jeia a Nepokvrnenho Srdca Panny Mrie pred miestom prvho zjavenia anjela (16. mja 2000) Zadn strana: Ptnick miesto Fatima po 13. mji 2000 ISBN: 978-972-8524-79-1

4

Predhovor vydavateaToto druh vydanie Spomienok sestry Lucie v slovenskom jazyku bolo obohaten o aktulnu as: k prvm tyrom spomienkam, ktor boli zapsan na prkaz dieczneho biskupa z Leiria, Jos Alves Correia da Silva, s prlohami I. a II. - sprvami zjaven z Pontevedra a Tui - naplnenie subu z 13. jla 1917, e Panna Mria znova prde, aby prosila o zmierne svt prijmanie na prv soboty mesiaca a zasvtenie Ruska - bol pridan nov dokument o tretej asti tajomstva Fatimy. Ppe Jn Pavol II. poveril Kongregciu pre nuku viery, aby k ocilnemu textu tajomstva vypracovala vhodn komentr. Zverejnenm tohto tak dlho v tajnosti udriavanho dokumentu sa teraz stalo znmym cel posolstvo, ktor Najsvtejia Panna v roku 1917 zverila trom omilostenm deom. Tento prv zvzok s nzvom Sestra Lucia hovor o Fatime spomienky sestry Lucie I. okrem zjaven anjela a Boej Matky opisuje aj ivot troch pastierikov, ktor verne, dokonca heroicky, plnili vzvy posolstva z Fatimy, a preto v budcnosti ukzali vetkm veriacim, predovetkm deom, cestu svtosti. V druhom zvzku pod nzvom Sestra Lucia hovor o Fatime spomienky sestry Lucie II. pe vizionrka o spomienkach na svojho otca (piata spomienka) a na svoju matku (iesta spomienka).

Blahoreenie Frantika a Hyacinty 13. mja 2000 Jnom Pavlom II. vo Fatime otvorilo v Cirkvi nov ru. Zvelebujem a, Ote, pretoe si to vetko zjavil malikm. Jeiovo zvelebovanie nadobda dnes slvnostn formu blahoreenia pastierikov Frantika a Hyacinty. Cirkev chce tmto obradom postavi na svietnik tieto dve sviece, ktor zaal Boh, aby osvetovali udstvo v jeho temnch a strastiplnch hodinch... Kieby toto posolstvo ich ivota ostalo stle iv, aby osvetovalo cestu udstva. (Jn Pavol II. vo Fatime 13. mja 2000)

5

Obsah tchto spomienok plne odvoduje silie, s ktorm sme toto dielo prepracovali a teraz ponkame itateom. S lskavm dovolenm najdstojnejieho otca biskupa z Leirie-Fatimy mali sme k dispozcii originly rukopisov prvch tyroch Spomienok. Aby sme text situovali do jemu vlastnho prostredia a svojskch okolnost, vyuili sme monosti spoluprce s dstojnm otcom Dr. Joaqunom Mara Alonsom z rdu sv. Klry ( 1981). Na tomto mieste sa chceme poakova aj vetkm tm, ktor na tomto diele spolupracovali, zvl prekladateke vej asti nemeckho originlu pani Zuzane Gluchichovej a za jazykov korektru slovenskho textu pani Katarne Holecovej a pani Anne Koniarovej. Zvltna vaka patr ilinskmu biskupovi Mons. Dr. Tomovi Galisovi, bez ktorho silnho osobnho zaangaovania by tento obnoven preklad iste neuzrel svetlo sveta. Prve on sa spolu s kazom Ladislavom Kukovskm osobne podujal na neahk prcu prepracovania slovenskho prekladu z neminy, talianiny a portugalskho originlu. Na zverejnenie tretej asti tajomstva sme pouili dokument Kongregcie pre nuku viery vo Vatikne Posolstvo Fatimy v nemeckom preklade, aby sme sa celkom opierali o ocilny hlas Cirkvi.

Viedla ns snaha, aby toto druh slovensk vydanie poskytovalo o najviu zruku, e slov sestry Lucie zasiahnu ducha a srdce itatea a hlboko sa do nich zapu. Teraz sa nm ete treba poakova Pnovi za jeho jedinen milos, e meme da itateom do rk knihu, ktor im pome ete lepie pozna a milova Boiu Matku a nau Nebesk Matku.

P. Lus Kondor, svd postultor procesu blahoreenia Frantika a Hyacinty

6

vod k Spomienkam sestry LucieP.Dr. Joaqun Mara Alonso, cmf.1. NIEKOKO VODNCH POZNMOK K SPOMIENKAM SESTRY LUCIE Skr ako pristpime k samotnmu predhovoru kompletnho vydania Spomienok, pokladme si za povinnos objasni itateom, hoci len v krtkosti, s akm zmerom sme k vydaniu tohto diela pristupovali, ak hranice sme si stanovili a ak postup i metdu sme uplatnili. Toto vydanie Spomienok sestry Lucie tvor portugalsk text, zodpovedajci presne originlu rukopisu, ktor sa nachdza v Archve biskupskej krie v Leirii. Spomienky predchdza krtky vod. Sme van za otcovsk lskavos terajiemu pnu biskupovi, ktorou nm dal povolenie k vydaniu. Nejde o kritick vydanie v odbornom slova zmysle. Ale Kritick spracovanie textov o Fatime v portugaline, ak Boh d, nenech na seba dlho aka. Toto vydanie, ktor itateom predkladme, je udovm vydanm a m sli k oboznmeniu irokej verejnosti s tmto dielom. Faktom je, e aj ke toto dielo nazvame udovm, nevyhbame sa kritickmu prstupu k nemu, aj ke napr. nepovaujeme za potrebn uvdza vetky pramene, z ktorch sme erpali a ktormi podkladme nae tvrdenia. itateovi vak meme zarui, e ani v vode, ani v poznmkach sa nenachdza iadna neoveren informcia. udov dielo m vak svoje obmedzenia. Nie je potrebn uvdza vetky citcie a poznmky a nimi zaaova toto dielo. Uvdzame ich len v tom prpade, ak itateovi uahia tanie. V tomto duchu predkladme vysvetlivky len tam, kde si to vroky i mylienky autorky vyaduj. Z tohto vyplva aj zvolen postup.

7

Nepovaovali sme za vhodn pri vydan tohto nru, aby Luciine dielo, re a prost, bolo bez rozdelenia na jednotliv asti, ktor si sm text vyaduje. Preto sme Spomienky rozdelili na asti, kapitoly a jednotliv oddiely tam, kde sme to povaovali za vhodn, a tie tam, kde si to vyadovala logick truktra textu. Tieto oddiely maj v zhlav podtituly. Aby vak itate vedel, e vody, podtituly a vysvetujce poznmky, takisto ako vloen slov i psmen, nie s z Luciinho pera, ale z nho, s vytlaen kurzvou. Dfame, e to itateovi uah tanie a e podtitul uvedenho textu mu pome, aby bol na vlastn obsah Spomienok nleite pripraven. Pvodn text tak zaleka nestrca na celistvosti, prve naopak, naber na zretenosti a zrozumitenosti. Odkazy a poznmky pod iarou maj pomc itateovi prekona ist obtiane miesta. Slia tie na vysvetlenie niektorch zvltnych okolnost a nakoniec poskytuj informcie, bez ktorch by v niektorch prpadoch nebolo ahk sprvne pochopi text originlu. Najskr predkladme itateovi Luciin krtky ivotopis, potom nasleduje lnok o literrnej tvorbe autorky a nakoniec veobecn vod k Spomienkam ako celku. Na prslunch miestach vkladme zvltny predhovor ku kadej Spomienke, ktor zahruje: okolnosti vzniku, obdobie, prostredie, mysel a veobecne obsah Spomienky. 2. KRTKY IVOTOPIS SESTRY LUCIE

Tridsiateho da mesiaca marca roku tiscdevstosedem som v tomto farskom kostole vo Fatime, v okrese Vila Nova de Ourm a v Lisabonskom patriarchte slvnostne pokrstil diea enskho pohlavia a dal mu meno Lucia. Narodilo sa v Aljustrele, v dedinke patriacej do fatimskej farnosti, o siedmej hodine popoludn da dvadsiateho druhho marca... Tak je napsan v protokole o krste. Rodiia Antonio dos Santos a Mria Rosa ili v Aljustrele. Lucia bola posledn zo siedmich srodencov. Mala p sestier a jednho brata. Ako najmladie diea bola rozmaznvan a mala rzne vsady. V rodine vak nechbali ani rzne neprjemnosti a rodinn

8

neastia, ktor statone znala a prekonvala prkladn ena, akou bola Luciina matka. esron pristpila Lucia k prvmu sv. prijmaniu, s ktorho popisom sa bud mc itatelia oboznmi. V tomto veku zana pre Luciu ivot pastierky, ako si to vyadovali potreby jej rodiny. Ete v roku 1915 mala za spolonkov chlapcov a dievat z Aljustrela a okolia. Od roku 1917 ju sprevdzaj vlune iba jej bratranec Frantiek Marto a sesternica Hyacinta Martov. Je to rok zjaven Panny Mrie. Pri nich m Lucia zvltne postavenie, lebo je to prve ona, ktor sa s Pannou Mriou ako jedin rozprva a dostva od nej zvltne posolstvo, aby ho v budcnosti odhalila. ije a trp kvli zjaveniam spolu so svojimi prbuznmi Frantikom a Hyacintou. A je tie jedin z nich troch, o m na tomto svete zosta dlh as, aby mohla vyplni svoje poslanie. Bola to Panna Mria, o jej dala lohu naui sa ta... Do koly zana chodi a po zjaveniach; vaka svojmu nadaniu a mimoriadnej pamti sa v kole vemi rchle u ta a psa. Po zjaveniach sa Lucia, samozrejme, ocitla v situcii vizionrky, pochopitene, so vetkmi rizikami, ktor to so sebou prina. Preto sa s ou muselo nieo udia. Jednou z prvch starost novho biskupa v obnovenej diecze Leiria bola jej vchova. Pokal sa ju chrni pred nebezpeenstvami. ktor ju v tomto prostred ohrozovali. Rno 17. jna 1921 nastupuje do interntu sestier dorotejok vo Vilare, ktor dnes tvor sas mesta Porto. Podvame opis vonkajieho vzhadu Lucie tak, ako ju poznme z dobovch fotogra: Vrazn ovlna hlava, vek hned a iv oi, oboie nie vemi hust. Skr sploten nos, irok sta, pln pery, ovlna brada. Tvr vyarujca nieo nadprirodzen. Svetl, jemn vlasy. Nzka postava, na jej vek predsa dos vysok (mala vtedy trins a pol roka). Vrazn rysy, ale tvr sympatick. iv, inteligentn, avak skromn a nenron. Siln, upracovan ruky normlnej vekosti. trnsron dieva Lucia vstupuje do interntu v Porto. Dostva sa jej vynikajceho mravnho a nboenskho vzdelania. kolsk vzdelanie vak bolo nedostaujce, pretoe nepresahuje rmec elementrneho stupa. Napriek tomu je dobre pripraven na vykonvanie enskch prc. Avak mal Lucia vaka svojmu

9

vekmu nadaniu, vynikajcej pamti, vytrvalosti a statonosti nadobudne vzdelanie, ktor meme oznai za plne dostaujce. Lucia mala u pred svojm vstupom do interntu ist bliie neuren prianie odda sa Bohu a nboenskmu ivotu. Intenzvny ivot v zbonosti, ak sa viedol v internte, ju dontil k hlbiemu uvaovaniu; jej prvou mylienkou bolo vstpi do karmelitnskeho rdu... Avak vaka prkladu svojich uiteliek a z vanosti voi nim sa rozhodla vstpi do Intittu svtej Doroty. V tom obdob (1921-1925) mali portugalsk dorotejky svoj novicit v Tuy. Tam 24. oktbra 1925 prichdza osemnsron Lucia. Posielaj ju do domu, ktor mali dorotejky v Pontevedri, na ulici Travesa de Isabel II., aby tam preila skobn obdobie pred prijatm do rdu od 25. oktbra 1925 do 20. jna 1926, kedy sa vracia do Tuy, zavi toto obdobie novicitom. Slvnostn oblieka sa kon 2. oktbra 1926. Lucia sa stva novickou. V novicite preije dva roky a 3. oktbra 1928 sklad prv suby. Po iestich rokoch odchdza do Pontevedra, kde ije a do mja roku 1937, kedy sa vracia do Tuy. Tam zostva a do mja 1946, ke je jej nariaden, aby sa vrtila do Portugalska. Potom, ako strvila niekoko dn nvtevou miest, kde dolo k zjaveniam, teda na Cova da Iria a v Aljustrele, je jej uren kltor Sardao vo Vila Nova de Gaia nealeko Porta. Nakoniec obnovuje svoje prianie i v stran a samote, ktormu ppe Pius XII. vyhovie, a tak Lucia prestupuje ku karmelitnkam. Da 25. marca 1948 vstupuje do Kltora karmelitnok svtej Terzie v Coimbre. Potom ije ivotom modlitby a poknia a do svojej smrti da 13. februra 2005 vo vemi vysokom veku takmer 98 rokov. Jej telesn pozostatky boli 19. februra 2006 prevezen do Fatimy a uloen v Bazilike Panny Mrie Ruencovej veda hrobu blahoslavenej Hyacinty. 3. O LUCIINCH LITERRNYCH SCHOPNOSTIACH Z dostupnej historickej literatry o Fatime je potrebn zmieni sa o tom, o v naden nad Luciinou knihou napsal spisovate Antero de Figueireda: Svetlo tejto knihy, to vek krsne svetlo, prti priamo z nevinnej a hlbokej due, obdivuhodne prostej a omilostenej sestry Lucie od Jeia.

10

Treba pripomen, e texty, ktor napsala Lucia, boli oznaen nedostatkom jej literrneho vzdelania. Ale tto skutonos, ktor by u inch autorov bola nenapravitenm nedostatkom, prevyuje Lucia svojm vekm prirodzenm nadanm. Lucia sa asto skromne vyznva zo svojej neschopnosti a nedokonalosti a dokonca hovor: Ve ani pravopis poriadne neovldam. Tieto pravopisn nedostatky vak nikdy neboli na zvadu jej jasnmu a elegantnmu tlu. Jej literrne vlohy by sme mohli zhrn takto: jasnos a presnos pojmov, hlbok a vycibren cit, bohat predstavivos, umeleck, vesel myse, ktor dodva rozprvaniu osobitn pvab, ahk irnia, ktor nikdy nezrauje, vnimon pam na podrobnosti a okolnosti, dialgy vychdzajce zvntra, pri ktorch mme pocit, akoby ich astnci boli priamo prtomn. Svoje pozorovanie krajiny popisuje tak, akoby ho prve prevala. Doke opsa povahu svojho bratanca a sesternice, svojich spovednkov a osb vbec tak, e je zrejm neobyajne hlbok preniknutie do ich psycholgie. Zjavn s jej odboenia od tmy, avak vdy sa elegantne vracia k vchodziemu bodu. Je pravdou, e jej tl je tu a tam poznaen kvetnatm kltornm tanm, ale jej prirodzenos, ivos a rados vdy zvazia. Kto by si nespomenul na jej non rozlku s milovanmi miestami zjavenia v predveer odchodu do Porta? Ako neobdivova pvab, s ktorm opisuje rievice so striebornmi sponami akhosi kanonika? Ako neby uchvten pri tan Piesn z vrchov? Od zaiatku vie Lucia poveda to, o chce, a hovor to tak, ako chce. A vntorn preitie toho, o pe, je tak hlbok, e doke zladi svoje dennodenn starosti a innosti s psanm bez toho, aby stratila ni rozprvania i logiku svojich vah. To nie je mon dosiahnu inak ako vekou vyrovnanosou ducha. Pravda, Lucia sa cti inpirovan pri psan; rozprva to pri rznych prleitostiach... Samozrejme, toto Luciino presvedenie nemono bra doslovne, v prorockom zmysle, ako to pochopil jeden kritik. Lucia je presveden o akejsi zvltnej prtomnosti Boha v okamihoch, ke pe. Pri psan sa cti akoby Bohom sprevdzan. Avak pozorn tanie jasne ukazuje, e Lucia neberie toto vyjadrenie v uom slova zmysle. Ona sama na to reaguje takto:

11

Slovo inpirovan vyjadruje, e sa k nieomu ctime vntornepobdan. Nejde teda o neomylnos ako pri psan Svtho psma. Lucia sa me mli pri opise svojej mystickej sksenosti a to z dvodu, e u samotn interpretcia tchto javov je vemi ak. Sama niekedy pochybuje, i je to Boh, kto s ou hovor. Inokedy priznva, e je nemon vyrozprva urit veci, ktor z mystickho ara pochopila. Kritickmu zraku urite neujd niektor omyly, isto nhodn, v dtumoch, faktoch i okolnostiach. Aj tam, kde nm zaruuje, e nm odovzdva ipsissima verba najvlastnejie slov Boej Matky, hovor len to, e sa usiluje by o najprimnejia. m si je Lucia vdy ist a aj ona sama to tvrd - je zmysel jej vlastnch slov. o sa tka jednotlivch dtumov, je Luciina neistota znma. Na jednej strane prinu vidme v nzkom veku vetkch troch omilostench det, ktor ete nevedeli pota ani dni, ani mesiace a u vbec nie roky. Z tohto dvodu si Lucia nespomna na dtumy, kedy sa im zjavil anjel, a mus si ich pripomna len pribline na zklade ronch obdob, ktor sa im, malm deom z hr, vryli do pamti. Hlavnm dvodom tohto nedostatku v chronologickej pamti je vak realistick charakter Luciinch spomienok, smerujcich vdy k tomu najpodstatnejiemu. Okrem toho nesmie itate pri tan Spomienok zabudn na veobecn pravidlo interpretcie podania, ktor zachovvaj pri opise svojich nadprirodzench sksenost vetci mystici: vdy ide len o pretlmoenie, pri ktorom nie je nutn uzna, e vetko doslova zodpoved boskmu podaniu. To vak nem znamena, e by sa vzhadom k tmto vnimonm javom nemalo veri tomu, kto ich sm zail. Chceli by sme ete upozorni na jednu vec, aby itate pristpil k taniu tchto krsnych strnok ete pripravenej. Je potrebn rozliova medzi tm, o nm sestra Lucia predklad ako nebesk poslanie, a tm, o nm podva sama ako vahu alebo vlastn interpretciu. To prv poskytuje, i napriek obtianosti mystickho pretlmoenia, viu zruku hodnovernosti ne to druh. Ak dal Boh niektor tak zjavn znamenia svojej prtomnosti vo fatimskch udalostiach, potom meme predpoklada, e sa zvltnym

12

spsobom podieal na tom, aby jeho posolstvo sprostredkovan Pannou Mriou bolo sprvne odovzdan demi-vizionrmi, ktor si k tomu vybral. Tak ako sme presveden, e Boh odovzdal svojej Cirkvi posolstvo spsy, prve tak je potrebn prija aj to, e ju obdaril charizmou pravdy, aby nm toto posolstvo neomylne odovzdala. asto vidme Luciu ako prema o slovch a udalostiach; stva sa tak vnimonm interpretom, ale vdy len a iba interpretom. A preto nemusme Luciinm slovm v tejto oblasti priklada tak mimoriadny vznam, ak pripisujeme nebeskmu posolstvu.

4. LITERRNY NER SPOMIENOK Text, ktor itate dr v rukch, nazvame Spomienkami, pretoe sa skutone najviac pribliuje tomuto literrnemu nru aj napriek tomu, e m asto podobu listov alebo dokonca ivotopisov. D sa predpoklada, e sestra Lucia si pri psan tchto obdivuhodnch spomienok nerobila iadne literrne nroky. Psala, lebo ju k tomu ntili. A meme potvrdi, e Lucia skutone nikdy ni nenapsala z vlastnej vle. To vak neznamen, e sa niekedy nectila by uchvten vecami, o ktorch psala, o niekedy me vyvola dojem, e pe literatru. Ale vdy je to literatra prost a spontnna, v ktorej je elegancia iba dsledkom a nie snahou. Tm menej si Lucia robila starosti kvli literrnemu nru a u vbec ni nevedela o tom, o inho by mohli znamena spomienky ne rozpamtovanie sa na minulos. Ona sama nm niekde hovor, e nevediac ako splni prkaz k psaniu o ivote Hyacinty, napadlo ju psa plne prirodzene, adresujc text biskupovi, ako ke sa rozprva nejak prbeh na zklade spomienok, ktor s uchovvan v pamti. Avak to, o Lucia napsala, nemono povaova za listy, hoci obrne, adresovan biskupovi z Leirie... Bola to obyajn kcia, v tomto prpade literrna, ako sa dosta z akost. V skutonosti sa Lucia sna napsa to, na o si spomna. A tomu sa vhodne hovor Spomienky, pretoe v skutonosti ide o literrny ner, ktor si autor vol, ak chce odovzda, na o si spomna zo svojho ivota (alebo zo ivota inch), i u z udalost, ktor zail on sm alebo in.

13

Avak nejde ani o biograu alebo autobiograu v pravom slova zmysle. Lucia nezamala, ani nemohla zama, napsa ivotopis Hyacinty a Frantika, a prirodzene, nemala ani v mysle napsa vlastn ivotopis. Ide jednoducho o usporiadanie spomienok, vzahujcich sa k najdleitejm faktom zo ivota Hyacinty a Frantika; a to vetko ete navye proti vlastnej vli. Biograa a autobiograa sa odliuj od Spomienok; tie sa nesnaia o ni viac, ne o odovzdanie toho, na o si pamtme, zatia o in literrne nre v sebe zahruj nieo kompletnejie, systematickejie: predpokladaj okrem obyajnho rozpamtania sa na udalosti tie tdium nleitch dokumentov. Avak Lucia v tchto Spomienkach nepotrebovala ni viac, ne nahliadnu do minulosti a pripomen si ju. A ak je to spomnanie! To preto, e ilo bu o ivot jej bratanca a jej sesternice a teda tie o jej ivot, alebo ilo o to, o sa vzahovalo k zjaveniam Senhory, a tak bolo vetko vnman o nieo hlbie ne iba v spomienkach ako prtomnos vryt do due. Sama Lucia nm hovor, e tieto veci sa tak zretene vrvaj do naich du, e nie je ahk na ne zabudn. Preto s tieto Spomienky sestry Lucie predovetkm opakovanm tanm psmen, vtlaench raz a navdy do hlbn autorkinej due. Zd sa preto, e skr vid, ako spomna. ahkos spomienky je tak vek, e ju me jednoducho natava zvntra. 5. TMA SPOMIENOK Hoci pri kadej spomienke uvdzame jej hlavn tmu, povaujeme za dleit zdrazni u na zaiatku zmer tchto Luciinch spomienok, toti ako heroicky odpovedali na prianie Svtej Panny dnes u blahoslaven pastierikovia. Nepochybne od prvho okamihu obaja srodenci okzovali svojim sympatickm vzhadom vetkch, ktor s nimi prili do kontaktu, a to ete skr, ne tto udia poznali ich vntorn krsu a bohatstvo ich du. U ich vonkaj zjav dokzal upta. A kee by to mohol by prv krok, ako sa zoznmi s pastierikmi a ako sa snai napodobni ich v lske, uvedieme tu najstariu historick charakteristiku, ak vbec poznme. Ide o slvny list pna Dr. Carlosa de Azevedo Mendes adresovan jeho budcej manelke,

14

v ktorom popisuje svoje dojmy z nvtevy v Aljustrel a v Kotline mieru zo da 7. septembra 1917. O Frantikovi toho mnoho nehovor. Jeho popis je strun, no napriek tomu dokonale vstin. ...a potom priiel Frantiek s apicou nasadenou na hlave v krtkej halene s vestou, pod ou bolo vidie koeu, zke nohavice, jednoducho mu v miniatrnom preveden, krsna tvr, iv pohad s vrazom ulinka. Bez rozpakov odpoved na moje otzky. O dvadsa dn neskr, 27. 9. priiel kanonik Formigao, aby vypoval deti z Aljustrelu. Prv v porad bol Frantiek. Ma ani tak nezaujmali jeho odpovede ako skr dojmy spomnanho, vysoko vzdelanho a zbonho kaza: Devron chlapec, ktor bez rozpakov prichdza do miestnosti, kde sa nachdzame, iapku nech na hlave, pretoe mu ani nenapadne, e by si ju mal zloi. Poiadal som ho, aby sa posadil na stoliku veda ma, o okamite bez akhokovek zavhania urobil. Pozrime sa teraz ako Dr. Carlos Mendes charakterizoval Hyacintu a ako vyjadril svoje dojmy. Jej obraz je vykreslen ete vstinejie ako Frantikov. Hyacinta je vemi drobn, nesmel, ale hne prila ku mne. Posadil som ju na debnu a ja som si sadol veda nej. Potom som ju - presne ako som chcel - pozoroval. Poviem Ti, e ona je skuton anjel. atku s ervenmi vetvikami m uviazan okolo hlavy, cpmi zaviazan dozadu - star a u vemi obnosen atka; halenka nie najistejia; vyblednut, vemi dlh suka ako je tam zvykom. Tak vyzer rcho anjelika! - Chcel by som Ti popsa jej tvr; ale som presveden, e to dokem len nedokonalo. Teda aspo pribline... atka ako si ju uviazala ete viac zdraznila obrysy jej tvre; ierne oi chvatnej ivosti s anjelskm vrazom a okzujcou dobrotou; m v sebe nieo tak celkom mimoriadne, e ns - neviem preo - vemi fascinuje; je vemi nesmel; len ako sme mohli zapou to, o hovorila ako odpove na moje otzky. A ke sme sa nejak dobu rozprvali, psali a (nesmej sa) hrali, dorazil Frantiek. Hyacinta nm hne zaala prejavova trochu viac dvery. Krtko na to prila Lucia. Nedoke si predstavi Hyacintinu rados, ke ju uvidela. Beala k nej a u sa od nej neodtrhla. Bol to chvatn obraz!

15

A pn Dr. Formigao: Vol sa Hyacinta de Jesus a m sedem rokov... Je na tento vek dos vysok, trochu tla, ale nie chud; m krsne vyformovan tvr, sned ple a je vemi jednoducho obleen. Suka jej siaha a po lenky. Je to obraz plne zdravho dieaa. Prejavuje dokonal normlnos vo svojom fyzickom aj morlnom celku.

16

Dennk O SCULO zo da 15.10.1917 uverejnil po prvkrt fotograu malch pastierikov a rozril po celej krajine prekvapujcu sprvu o tom, ako napoludnie tancovalo Slnko vo Fatime.

Tri omilosten deti Frantiek (9), Lucia (10) a Hyacinta (7) pri malom kmeni duba, nad ktorm sa od 13. mja do 13. oktbra 1917 zjavovala Naa Pani.

Tto kaplnka bola umi vybudovan v roku 1918 na mieste zjaven.

Tto socha stoj od 13. jna 1920 v malej Kaplnke zjaven. 13. mja 1946 bola slvnostne korunovan kardinlom Masellom. Do tejto korunky bola umiestnen guka, ktor 13. mja 1981 po atentte na ppea ostala v jeho aute.

Traja mal pastierikovia pred drevenou kontrukciou postavenou 13. oktbra 1917 na mieste zjavenia

Okno vzenia vo Villa Nova de Ourem, kam boli 13. augusta 1917 odvleen omilosten deti

Kaplnka na mieste zjavenia vo Valinhos

Maarsk krov cesta vybudovan na ceste, po ktorej pastierikovia asto chodievali. Spja Kotlinu zjavenia s ostatnmi miestami zjavenia a Aljustrel, kde bvali.

Dom Luciinch rodiov

Dom rodiov Frantika a Hyacinty

Maria Rosa (1869-1942), Luciina matka s prbuznmi a hosami

Rodina Frantika a Hyacinty: matka Olimpia de Jesus (1956), Otec Manuel Pedro Marto (1957) a ich srodenci

Farsk kostol v dobe zjaven

Krstitenica farskho kostola, kde boli traja mal vizionri pokrsten.

Socha Krovnej sv. Ruenca vo farskom kostole.

Traja pastierici pri kri na ndvor farskho kostola

P. Manuel Marques Ferreira, farr vo Fatime (1914-1919)

P. Faustino Jos Jacinto Ferreira, farr farnosti v Olival

K a n o n i k D r. M a n u e l N u n e s Formigo, ktor viedol viacer vypovania det v roku 1917

P. Cruz, ktor vypoul prv Luciinu spove

Traja mal pastierikovia v zhrade rodiny Marto (Foto: P. Joel)

Lucia und Hyacinta v Reixida (September 1917)

Frantiek

Loca do Cabeo

Pamtnk pripomnajci tretie zjavenie anjela v Loca do Cabeo

Studa na pozemku Luciinch rodiov, kde bolo druh zjavenie anjela

Zobrazenie zjavenia pri studni

Luciina kltorn cela v Pontevedra, kde Naa Pani 10. decembra 1925 iadala zmierne prijmania na prv soboty.

Luciina cela neskr premenen na kaplnku

V kltore Dorotejok v Tuy sa Lucii 13. jna 1929 zjavila Naa Pani a iadala zasvtenie Ruska Svtm Otcom.

Vzia Najsvtejej Trojice v Tuy

Na Mriinu prosbu zasvtil 31. oktbra 1942 Pius XII. cel udsk pokolenie Nepokvrnenmu Srdcu Panny Mrie.

25. marca 1984 pred sochou Naej Pani z Fatimy obnovil v Rme ppe Jn Pavol II., zjednoten so vetkmi biskupmi Cirkvi, zasvtenie sveta a Ruska Nepokvrnenmu Srdcu Panny Mrie.

Jos Alves Correia da Silva, Biskup z Leirie, v roku 1944 prevzal od sestry Lucie tretiu as tajomstva z Fatimy a v roku 1957 ho poslal do Rma Sv. Stolici. Kardinal Sodano zverejnil tretiu as tajomstva 13. mja 2000 vo Fatime.

Toto zobrazenie tretej asti tajomstva z Fatimy zhotovil poda Luciinch pokynov architekt Jlio Gil.

Olejomaba od sestry M. Conceio OCD predstavuje poda popisu Lucie zjavenie Naej Panej z 13. jna 1917.

Hyacintino neporuen telo pri otvoren rakvy 13. septembra 1935

Frantikove pozostatky pro kanonickej identikcii 17. februra 1952

Po blahoreen navtvil ppe Jn Pavol II. hroby novch blahoslavench Hyacinty a Frantika.

Blahoreenie Frantika a Hyacinty vo Fatime 13. mja 2000 ppeom Jnom Pavlom II.

Stretnutie ppea Jna Pavla II. so sestrou Luciou 13. mja 2000 vo Fatime. V okamihu beatikcie prepukol uprostred neprehadnho zstupu ptnikov oduevnen potlesk.

Karmel v Coimbre, kde ila sestra Lucia od 25. marca 1948 do 13. februra 2005

Prv socha Nepokvrnenho Srdca Panny Mrie bola zhotoven poda Luciinho popisu.

Lucia pri nvteve svojho rodnho domu a miest zjaven 16. mja 2000

Prv spomienkavodHoci toto nie je prv, o sestra Lucia napsala, urite je to vak najdlh text. Z dvnejej doby poznme listy, mnoho listov, sprv, vypovan, at. Teraz vak mme pred sebou dlh a dleit dokument. Ak ho Lucia, ako sme povedali, nenapsala z vlastnej vle, ako vlastne vznikol? 12. septembra 1935 boli prevezen telesn pozostatky Hyacinty z Vila Nova de Ourm na cintorn vo Fatime. Ke bola rakva pri tejto prleitosti otvoren, tvr malej vizionrky, ktor zomrela v Lisabone 20. februra 1920, sa ukzala neporuen. Pri tejto prleitosti boli zrove uroben rzne fotograe zosnulej. Fatimsk biskup Msgr. Jos Alves Correia da Silva poslal niektor z nich sestre Lucii, ktor sa v tej dobe nachdzala v dome v Pontevedra. T mu poakovala za zsielku zo da 17. novembra 1935 a v liste okrem inho napsala: Srden vaka za fotograe; nedokem ani poveda, ak s mi drah, zvl tie, na ktorch je Hyacinta. Chcela by som priam roztvori tie pltna, ktor ju prikrvaj, aby som ju cel videla; zmocnila sa ma priam tba odhali mtvu, akoby som si ani nebola vedom, e ide o fotograe, tak som bola uchvten. Ak rados znovu vidie najlepiu priateku z detstva. Bola dieaom len poda rokov, o to viac dokzala pestova cnosti a ukazova Bohu a Panne Mrii svoju lsku skrze obetu... Tieto tak iv Luciine spomienky na sesternicu Hyacintu boli podnetom k tomu, e ju biskup poveril spsa vetko, o ete o ivote Hyacinty vedela. V skutonosti bol text, ktor zaala psa v druhom decembrovom tdni, na Vianoce 1935 hotov; to znamen za menej ako 14 dn. Lucia ho napsala akoby jednm dkom. Podva obraz Hyacinty, ktorej vntro prearuje fatimsk svetlo, toti Nepokvrnen Srdce Panny Mrie. el tohto spisu je predovetkm v tom, e nm predklad obraz Hyacinty, ako sa odra v Luciinch spomienkach. Nemala v mysle psa dejiny zjavenia. Tie tvoria len nutn rmec, v ktorom sa objavuje Hyacintina postava. tl m stle charakter jednoduchej rei - mohli by sme poveda - v mnohch prpadoch akoby detsk, pretoe prostredie aj predmet si to vyadovali. Lucia nikdy nestratila realistick zmysel pre udalosti, o ktorch hovorila.

33

Predhovor

1. Modlitba a poslunos J. M. J. Najdstojnej pn biskup,1 Po tom, o som penlivo prosila o ochranu Najsvtejieho rdca Jeia a Mrie, naej Matky, a prosila som pred svtostnkom, aby som nenapsala ni, o by nebolo plne a vlune na oslavu Jeia a Najsvtejej Panny, dvam sa do prce aj napriek vekej nechuti. Nemem toti hovori o Hyacinte ni, aby som pri tom priamo alebo nepriamo nehovorila aj o svojej bohej osobe. Som vak poslun Vaej vli, Excelencia, ktor je pre ma vrazom Boej vle. A tak zanam tto prcu a prosm Najsvtejie Srdcia Jeiovo a Mriino, aby ju poehnali a prijali ako akt poslunosti na obrtenie bohch hrienikov, za ktorch sa Hyacinta toko obetovala. Viem, najdstojnej pn biskup, e neoakvate odo ma iadny dokonal literrny vkon, pretoe poznte moju neschopnos a nedostatonos. Budem Vaej Excelencii rozprva o tom, na o si spomeniem. Boh mi dal milos, e som bola Hyacintinou najintmnejou dvernkou a zachovvam si na u nen spomienku a zrove vek ctu a obdiv, pretoe si vysoko vim jej svtos. 2. Nieo zaml Aj napriek dobrej vli Vs poslchnu, dovote mi prosm, Excelencia, aby som niektor veci zamlala; prajem si, aby sa tali a na prahu venosti, pretoe sa tkaj aj ma. Nech sa Vaa Excelencia nediv, ak si niektor tajomstv zachovvam pre1

Msgr. Jos Alves Correia da Silva, prv biskup znovuzriadenej dieczy Leiria (1872 - 1957), do ktorej patr aj Fatima.

34

venos. Nie je mi v tom sn prkladom Panna Mria? Nehovor nm Svt psmo, e si Panna Mria zachovvala vetko vo svojom srdci?2 A predsa, kto mohol lepie odhali tajomstvo Boieho milosrdenstva, ak nie toto Nepokvrnen Srdce? Napriek tomu ho vak ukrvala akoby v uzamknutej zhrade a vzala ho so sebou do prbytku Boskho Kra. Spomnam si tie na jednu radu, ktor mi dal ist kaz, ke som mala sotva jedens rokov. Okrem inho sa ma vypytoval na vec, o ktorej som nechcela hovori. Ke vyerpal vetky otzky a nepodarilo sa mu dosta uspokojujcu odpove, pravdepodobne pochopil, e sa dotkol prli chlostivej veci. Dal mi svoje poehnanie a povedal: Dobre rob, dievatko, lebo tajomstvo krovskej dcry mus zosta ukryt v hbke srdca. Vtedy som ete nerozumela vznamu jeho slov, pochopila som vak, e schvauje moje sprvanie. Zapamtala som si tieto slov a dnes im u rozumiem. Spomnan kaz bol dekanom v Torres Novas3. Ten dstojn pn ani netu, ako blahodarne na ma zapsobilo tch niekoko slov; preto si na neho uchovvam van spomienku. Jednho da som poiadala istho svtho kaza o radu, tkajcu sa tejto mlanlivosti; pretoe som nevedela o odpoveda, ke sa ma ptali, i mi Panna Mria ete nieo povedala. Tento kaz, ktor bol vtedy dekanom v Olival,4 nm povedal: Robte dobre, deti, e tajomstvo svojich du zachovvate pre Boha a pre seba. Ak vm bud takto otzku dva, odpovedzte: no, Panna Mria nm ete nieo povedala, ale to je tajomstvo. Ak vm bud dva ete viac otzok, myslite na tajomstvo, ktor vm Pani5 zverila a odpovedzte: Panna Mria nm povedala, aby sme to nikomu nehovorili, a preto o tom nebudeme hovori. Tak zachovte tajomstvo pod ochranou Panny Mrie. Ako dobre som pochopila vysvetlenie a radu ctihodnho starca! Strcam u vea asu tmto vodom a Vy, Excelencia, si poviete, e neviete, ak el tm sledujem. Poksim sa teda zaa2 3 4 5

Lk 2, 19. 51. P. Antnio de Oliveira Reis (1962), vtedaj dekan v Torres Novas. P. Faustino Jos Jacinto Ferreira (1924). Senhora v portugalskom originle, slovensky Pani. Tmto titulom Lucia oslovovala zjavenie.

35

rozprva o tom, na o si zo ivota Hyacinty pamtm. A pretoe nemm von as, v priebehu tichch hodn runch prc si budem spomna a zaznamenva ceruzkou, ukrytou v it, o mi Najsvtejie Srdce Jeiovo a Mriine bud chcie pripomen. 3. O Hyacinte Milovan Hyacinta, ty, ktor si letom prela po tejto zemi a v hlbokch bolestiach si milovala Krista, nezabudni na prosbu, ktor som ti zverila: zosta mojou priatekou pred trnom Panny Mrie. Belostn alia, iariv perla, serafn lsky, tam v nebesiach, kde ije vazne so svojm braekom, pros za ma u Pna.6

I. HYACINTINA POVAHA1. Detsk hry Excelencia, pred udalosami v roku 1917 ma neviedla iadna zvltna nklonnos k tomu, aby som dvala prednos spolonosti Hyacinty a Frantika pred ostatnmi demi; zbliovali ns iba prbuzensk vzahy. Naopak, prtomnos Hyacinty mi bola niekedy a neprjemn6

Lucia napriek slabmu kolskmu vzdelaniu mala bsnicke nadanie. Psala aj bsne.

36

pre jej prlin urlivos. Akkovek men spor, ktor asto vznikne medzi demi pri hre, stail, aby urazene trucovala v ktiku. Hovorili sme tomu, e ila priviaza oslka. Ani najnenejie men, ktor doku deti vymyslie pri takch prleitostiach, nestaili, aby sa la znovu hra. Bolo vtedy potrebn ju necha, aby si vybrala hru i toho, s km sa chcela hra. U vtedy vak mala dobr srdce. Boh ju obdaroval miernou a prtulnou povahou, ktor bola zrove mil a praliv. Neviem preo, ale Hyacinta a jej brat Frantiek si ma vemi obbili a skoro vdy ma pozvali, aby som sa s nimi hrala. Nemali rady spolonos inch det a prosili ma, i by som s nimi nechodievala ku studni, ktor patrila mojm rodiom a nachdzala sa v zadnej asti zhrady. Tam Hyacinta vyberala hry, s ktormi sme sa zabvali. Jej najobbenejia hra bola hra s kamienkami alebo s gombkmi; sedela pri tom na studni, prikrytej plochmi kamemi, v tieni olivy a sliviek. Nezriedka som sa v hre s gombkmi dostala do vekch akost, lebo ke ma volali jes, nemala som na atch iadny gombk. Zvyajne ich vetky vyhrala Hyacinta a to stailo, aby ma mamika vyhreila. Musela som ich ihne vetky prii. Ale ako ich od Hyacinty dosta? Nielene sa ahko urazila, ale mala aj chybu, e bola lakom. Gombky si chcela ponecha do nasledujcej hry, aby nemusela odtrhn svoje vlastn. A ke som jej pohrozila, e sa s ou nebudem hra, dostala som ich nasp. asto sa stvalo, e som nemohla vyhovie prianiu svojej malej priateky. Kee jedna z mojich starch sestier bola tkka a druh krajrka a zostvali doma, susedky asto prosili moju matku, i by sa ich deti nemohli hrva u ns na dvore spolu so mnou pod dohadom mojich sestier, zatia o oni ili pracova na polia. Moja mamika zakadm shlasila, hoci moje sestry tak strcali vea asu. Ja som bola poveren zabva sa s demi a dva pozor, aby nespadli do studne, ktor bola na dvore. Tri vek govnky chrnili deti pred slnenou pavou. Ich vetvy slili ako hojdaka a star humno ako jedle. Ke raz prila za mnou Hyacinta so svojm bratom, aby som s nimi ila do naej skre, povedala som jej, e nemem, pretoe mi mamika nakzala, aby som zostala na dvore. Obe deti sa s tm iba s nechuou zmierili a hrali sa s nami. Poas poobedajieho odpoinku moja mamika vysvetovala katechizmus, najm37

v pstnej dobe. Hovorievala: Nechcem sa hanbi, ke vs pn farr bude pred vekononou spoveou ska. Vetky tie deti sa zastovali na tchto hodinch katechizmu, aj Hyacinta. 2. Jemnocit Hyacinty Raz obvinilo jedno z det jednho chlapca, e povedal nieo neslun. Moja mamika toho chlapca prsne vyhreila a povedala, e sa takto kared veci nehovoria, e je to hriech. Jeiko to nem rd a posiela ud, ktor hreia, do pekla, ak sa z toho nevyspovedaj. Hyacinta na toto ponauenie nezabudla. Ke boli deti zase spolu, optala sa ma: Nemohla by a dnes mamika pusti s nami? Nie. Tak idem s Frantikom na n dvor. A preo nechce zosta tu? Moja mamika nechce, aby sme tu boli, ke s tu druh deti. Hovorila, e sa mme hra na naom dvore. Nechce, aby sme sa nauili tie kared veci. Je to hriech a Jeikovi sa to nepi. Potom mi poepla do ucha. Ke a mamika pust, prde k nm? no. Tak cho a sptaj sa! A vzala brata za ruku a ila domov. Ako som u povedala, jednou z najobbenejch Hyacintinch hier bola hra na zlohy. Ako Vaa Excelencia urite vie, ten, kto pri tejto hre vyhr, rozke tomu, kto prehral, nieo, o mu prve napadne. Hyacinta rada rozkazovala tomu, o prehral, aby beal za motmi, jednho chytil a priniesol jej ho. Inokedy zase posielala hada kvietok, ktor sa jej pil. Raz sme sa tak hrali u ns doma. Ja som vyhrala a mala som Hyacinte nieo rozkza. Mj brat sedel prve pri stole a nieo psal. Rozkzala som Hyacinte, aby ho objala a pobozkala, ale ona odpovedala: Nie, to nie! Rozk mi nieo in! Preo mi nerozke pobozka tamto Krista Pna? Ukzala na kr, ktor visel na stene. Dobre, odpovedala som jej, sta si na stoliku, prines kr, kakni si a trikrt ho pobozkaj; raz za Frantika, raz za ma a raz za seba.38

Krista Pna pobozkm, koko len bude chcie. A utekala zvesi kr. Pobozkala a objala ho s takou vrcnosou, e na to nikdy nezabudnem. Potom sa zahadela na Spasitea a sptala sa ma: Preo je Kristus Pn pribit na kri? Pretoe za ns zomrel. Rozprvaj mi, ako to bolo. 3. Lska Hyacinty k ukriovanmu Spasiteovi Veer nm mamika obyajne rozprvala prbehy. Otecko a sestry nm rozprvali rozprvky o zakliatych vlach, zlatch princeznch a krovskch hrdlikch, ale mamika nm najradej rozprvala o utrpen nho Pna, o svtom Jnovi Krstiteovi a tak alej. Poznala som teda utrpenie Krista Pna ako in prbehy, a pretoe mi prbehy stailo pou len raz a dokzala som to zopakova so vetkmi podrobnosami, zaala som svojim malm priateom obrne vyklada histriu nho Pna. Ke ila moja sestra okolo ns a videla, e mme v rukch kr, vzala nm ho, vyhreila ma a povedala, e nechce, aby sme brali do rk posvtn veci. Hyacinta vstala, la k mojej sestre a povedala jej: Mria7, nehnevaj sa, ten kr8 som vzala ja, ale viac to u neurobm. Moja sestra ju pohladkala a povedala, aby sme sa ili hra von, e by sme doma nenechali ni na svojom mieste. A tak som pokraovala v rozprvan na studni, o ktorej som u hovorila; bola ukryt za niekokmi gatanmi, hbou kamenia a ostruln. Preto sme si ju o niekoko rokov neskr vybrali na svoje rozhovory, vrcne modlitby a poviem Vm aj to, Excelencia, i slzy, astokrt hork. Mieali sme slzy s vodou a pili sme ich potom z toho istho pramea, do ktorho sme ich prelievali. Nebola t studa obrazom Mrie, v ktorej srdci sme suili slzy a erpali najistejiu techu? Avak vrme sa k naej histrii. Ke Hyacinta poula rozprva o utrpen nho Spasitea, bola dojat a plakala. Neskorie ma

7 8

Mria dos Anjos, Luciina najstaria sestra. (1986). Tento kr sa uchovva v Luciinom rodnom dome.

39

asto prosila, aby som jej o om znovu rozprvala. Horko plakala a volala: boh Spasite! Nikdy nezhrem! Nechcem, aby n Spasite trpel ete viac. 4. Slab zdravie Hyacinty Hyacinta tie rada chodila veer do humna pred nam domom a dvala sa na krsny zpad slnka a neskr na hviezdnat nebo. Bola unesen krsnymi mesanmi nocami. Hdali sme sa, kto doke spota hviezdy. Hovorili sme, e s to lampy anjelov. Mesiac bol lampou Panny Mrie a slnko lampou nho Spasitea. Preto Hyacinta niekedy poznamenala: Mm radej lampu Panny Mrie, t ns toko nepli a neosluje ako lampa nho Spasitea. A naozaj, slnko prailo niektor dni vemi silne a aj Hyacinta vemi trpela od horavy, lebo bola slab. 5. Detsk katechza Moja sestra bola lenka bratstva Srdca Jeiovho a ke bolo slvnostn svt prijmanie det, brvala ma vdy so sebou, aby som si obnovila svoje svt prijmanie. Raz vzala moja teta so sebou svoju dcrku, aby sa pozrela na slvnos. Hyacinta videla anjelov (t. j. deti obleen za anjelov), ako rozhadzovali kvietky. Od toho da sa od ns kedy-tedy vzdialila, natrhala pln zsteru kvietkov a hdzala ich na ma. Hyacinta, preo to rob? Robm to ako t anjeli. Hdem na teba kvietky. Pri prleitosti jednho sviatku - bol to pravdepodobne sviatok Boieho Tela - moja sestra obliekala niekoko malch anjelov, ktor krali pri procesii veda baldachnu a sypali kvietky. Pretoe som medzi tmito vyvolenmi bola vdy aj ja, rozprvala som o tom raz Hyacinte, ke mi sestra skala aty pred bliacim sa sviatkom, kedy som mala Jeiovi sypa kvietky. Hyacinta ma vtedy poiadala, aby som poprosila sestru, aby mohla s aj ona. Spolone sme predniesli sestre nau prosbu a ona shlasila. Aj jej vyskala aty a pri skke nm povedala, ako mme Jeiovi sypa kvietky. Hyacinta sa optala: A budeme ho vidie?40

no, odpovedala sestra, ponesie ho pn farr. Hyacinta radostne poskoila a neustle sa vypytovala, kedy u konene sviatok prde. Konene priiel vyten de a Hyacinta bola astm cel bez seba. Postavili ns obidve veda oltra a pri procesii veda baldachnu; obidve sme mali koek s kvietkami. Na miestach, ktor moja sestra predtm urila, som sypala Jeiovi kvietky. Aj napriek tomu, e som dvala Hyacinte znamenia, neprimla som ju k tomu, aby hodila na zem o len jeden kvietok. Hadela nepretrite smerom k pnovi farrovi - a ni viac. Nepomhali iadne znamenia, ktor by ju pohli hodi na zem hoci len jeden kvietok. Po skonen procesie ns moja sestra vyviedla z kostola a sptala sa: Hyacinta, preo si nesypala kvietky Kristovi Pnovi? Pretoe som ho nevidela. Potom sa ma optala: Videla si Jeika? Nie. Ale vari nevie, e Jeika v hostii nememe vidie, e je ukryt? Prijmame ho vo svtom prijman. A rozprva sa s nm, ke ide na svt prijmanie? no! A preo ho nevid? Pretoe je ukryt. Poprosm mamiku, aby mi dovolila s na svt prijmanie.Pn farr ti ho nepod, pokia nebude ma desa rokov9. Ale ty predsa tie nem desa rokov a u si bola na svtom prijman. Pretoe som vedela cel katechizmus, a ty ho nevie. Poprosili ma teda, i by som ich katechizmus nauila. Tak som sa stala katechtkou svojich dvoch kamartov; uili sa s neobyajnm nadenm. Napriek tomu, e som pri skke z katechizmu vedela odpoveda na vetky otzky, teraz, ke som mala ui druhch, som si na vea vec nespomenula. Hyacinta mi jednho da povedala: Rozprvaj nm nieo in, toto u poznme.

9

Hyacinta sa narodila 11. marca 1910.

41

Priznala som sa, e ke mi nikto nedval otzky, nespomnala som si na mnoh veci a dodala som: Popros mamiku, nech a nech chodi do kostola, aby si sa vetko nauila. A tak obaja mal, ktor vrcne tili prija skrytho Jeia (tak ho nazvali), li za mamikou a prosili ju. Moja teta shlasila, nenechala ich vak chodi asto. Kostol je aleko, hovorila, a vy ste ete vemi mal; a pn farr vm aj tak svt prijmanie ned, pokia nebudete ma desa rokov. Hyacinta mi neustle kldla otzky o skrytom Jeiovi; spomnam si, ako sa jednho da optala: Ako me prija toko ud sasne skrytho Jeia? Dostane kad ksok? Nie! Nevid, e hosti je vea a e v kadej je Jeiko? Koko nezmyslov som jej asi vtedy povedala! 6. Mal pastierka Medzitm som, najdstojnej pn biskup, dovila vek, v ktorom moja mamika posielala deti ps stdo. Moja sestra Karolna mala trins rokov a musela zaa pracova. Mamika teda zverila staros o nae stdo mne. Oznmila som to svojim kamartom a povedala som im, e sa s nimi u nebudem mc hra. T sa vak s odlenm nezmierili. Ili za mamikou a prosili ju, aby im dovolila chodi so mnou. T odmietla. A tak sme sa museli s odlenm zmieri. akvali na ma takmer kad veer na ceste; li sme potom za humno, behali sme a akali, a Panna Mria a anjeli rozsvietia lampy a postavia ich do okien, aby nm svietili - tak sme tomu hovorili. Ke mesiac nesvietil, hovorili sme, e v lampe Panny Mrie chba olej! Moji mal priatelia vemi ako niesli neprtomnos svojej starej kamartky. Preto asto a neustle prosili mamiku, aby ich nechala ps ich stdo. A napriek tomu, e boli ete vemi mal, nakoniec im teta predsa len zverila pasenie oviec, azda aj preto, aby u mala pokoj od ich neustlych prosieb. iarili radosou, ke mi t sprvu42

prili oznmi, a dohovorili sme sa, e sa kad de so stdami stretneme: e ich kad vyenie, ke mu mamika prike, a e prv bude aka na druhej strane u Barreira. Tak sme hovorili malmu rybnku na pt svahu. Ke sme boli spolu, dohovorili sme sa, kde poenieme v ten de stdo na pastvu a li sme tam astne a spokojne, akoby sme li na slvnos! To je, najdstojnej pn biskup, nov ivot Hyacinty, ivot pastierky. Ovce sme si zskali tak, e sme sa s nimi delili o desiatu. Preto, ke sme prili na pastvinu, mohli sme sa bezstarostne hrva, nakoko sa od ns nevzaovali. Hyacinta rada povala ozvenu v dol. Preto sme si rady sadali na najv balvan na kopci a hrali sme sa hlasnm volanm rznych mien. Meno, ktorho ozvena sa rozliehala najlepie, bolo meno Mria. Kokokrt tak Hyacinta odrecitovala cel Zdravas Maria; alie slovo vyslovila, a ke ozvena predolho zanikla. Tie sme rady spievali piesne. Avak radej ne svetsk piesne, ktorch sme poznali, bohuia, vea, spievala Hyacinta Bu pozdraven, Vzneen Pani, ist Pani, Anjeli, spievajte so mnou. Vemi rady sme tie tancovali; stailo, aby sme pouli hra inch pastierov na nejak hudobn nstroj, a u sme sa dali do tanca. Hyacinta bola sce mal, mala vak pre tanec zvltne nadanie. Nai nm doporuovali, aby sme sa modlili ruenec. Kee sa nm vak as hrania zdal prli krtky, vynali sme spsob, ako by s nm rchlo hotov: pali sme zrnk ruenca medzi prsty a hovorili sme len Ave Maria, Ave Maria, Ave Maria. Ke sme sa domodlili desiatok, povedali sme po dlhej prestvke len slov Ote n. A tak sme sa ruenec pomodlili za chvku. Hyacinta tie rada brala do nruia biele jahniatka, objmala ich a bozkvala a nosila ich veer v nru domov, aby sa neunavili. Jednho da cestou domov krala uprostred stda. Hyacinta, sptala som sa, preo ide medzi ovcami? Robm to ako Spasite na obrzku, ktor som dostala; on tam tie stoj medzi ovcami a jednu dr v nru.

43

7. Prv zjavenie Najdstojnej pn biskup, takto pribline preila Hyacinta prvch sedem rokov svojho ivota. A potom priiel 13. mj 1917, krsny a iariv ako toko inch dn. Toho da sme si vybrali nhodou - ak vbec existuje nhoda v plnoch Boej Prozretenosti - za pasienok pre svoje stda pozemok mojich rodiov, ktor sa vol Cova da Iria. Rozhodli sme sa ako obvykle pri rybnku Barreira, o ktorom som Vm, Excelencia, u rozprvala, kam toho da poenieme nae stda na pastvu; museli sme prejs cez pl, o trvalo dvakrt tak dlho. Museli sme s preto pomaly, aby sa mohli ovce cestou naps, a tak sme na Cova da Iria doli a na poludnie. Nebudem sa teraz zdriava rozprvanm, o sa toho da stalo, pretoe to Vaa Excelencia vetko pozn a bola by to len strata asu. Podobne sa mi zd, e je straten vetok as, o som psanm strvila, lebo neviem, ak itok z toho Vaa Excelencia me ma, okrem toho, e ste poznali nevinnos Hyacintinho ivota. Ale pem z poslunosti. Skr ne Vm, Excelencia, zanem rozprva o tom, na o si z novho obdobia Hyacintinho ivota spomeniem, musm poveda, e sme sa rozhodli, e nebudeme nikdy rozprva urit veci, ktor nm zverila naa Pani; teraz vak vidm, e budem asi nten nieo z toho poveda, aby som vysvetlila, kde Hyacinta naerpala toko lsky k Jeiovi, k utrpeniu a ku hrienikom, pre spsu ktorch sa toko obetovala. Vaa Excelencia vie vemi dobre, ak bola: nedokzala si pre seba ponecha toko radosti, a tak nedodrala nau zmluvu, e o tom nikomu ni nepovieme. Ke sme toho odpoludnia boli uchvten prekvapenm, stchla a v zamyslen obas zvolala pln nadenia: Ach, ak krsna Pani! U vidm, e to nakoniec niekomu porozprva, povedala som jej. Nie, ni nepoviem, odpovedala, bu pokojn. Ke nasledujci de pribehol jej brat a oznmil mi, e to veer doma povedala, bez slov vypoula moju vitku: Vid, ja som si to hne myslela! povedala som jej.44

Tu vo vntri ma nieo nenechalo mla odpovedala so slzami v oiach. No tak, nepla. Ale u nikomu nerozprvaj, o nm t Pani povedala. Ja som to u ale povedala. o si povedala? Povedala som, e nm t Pani sbila, e ns zoberie do neba. A to si musela hne poveda? Odpus mi, u nikomu ni nepoviem. 8. Rozjmanie o pekle Ke sme v ten de prili na pau, sadla si Hyacinta zamyslene na skalu. Hyacinta, po sa hra! Dnes sa mi nechce. Preo sa nechce hra? Pretoe premam. T Pani nm povedala, e sa mme modli ruenec a prina obety za obrtenie hrienikov. Ak sa teraz budeme modli ruenec, budeme sa musie pomodli cel Zdravas Mria a cel Oten. A ako mme prina obety? Frantiek naiel hne dobr obetu: Dajme svoju desiatu ovekm a zrieknime sa jedla. V niekokch mintach bolo jedlo rozdan stdu. Tak sme preili de pstu, ak nepoznaj ani najprsnej kartuzini. Hyacinta sedela naalej v zamyslen na skale. Sptala sa ma: T Pani tie povedala, e vea du prde do pekla. A o je to peklo? Je to jaskya pln odpornej hvede a vek pec (tak mi to vysvetovala moja mamika) a prdu tam t, ktor hreia, ak sa nevyspovedaj; a zostan tam navdy a bud horie. A nikdy sa odtia nedostan? Nie. Ani po mnohch, premnohch rokoch? Nie, peklo nikdy neskon. A nebo sa tie neskon? Kto sa dostane do neba, u ho nikdy neopust. A kto prde do pekla, takisto?45

Vari nevie, e nebo aj peklo s ven, e sa nikdy neskonia? Vtedy sme prvkrt rozjmali o pekle a o venosti. Na Hyacintu najviac zapsobila venos. Aj pri hre sa tu a tam optala: Povaj, ani po mnohch a mnohch rokoch sa peklo neskon? A inokedy: T udia, o tam horia, nezomieraj? A nepremieaj sa na popol? A ke sa za tch hrienikov budeme modli, vyslobod ich odtia Pn Boh? A ke budeme prina obety? Chudci! Musme sa modli a prina za nich vea obiet. Potom dodala: Ak je t Pani dobr! U teraz nm sbila, e ns vezme do neba. 9. Obrtenie hrienikov Hyacinta brala obetu za hrienikov tak vne, e si nenechala ujs iadnu prleitos obetova sa. Deti z rodn z Moity10 chodievali obra po domoch. Raz sme ich stretli, ke sme hnali ovce. Ke ich Hyacinta uvidela, povedala: Dajme tm chudkom nau desiatu za obrtenie hrienikov. A beala im da desiatu. Poobede mi povedala, e je hladn. Bolo tam niekoko dubov a bukov. alude boli ete zelen. Napriek tomu som jej povedala, e by sme ich mohli jes. Frantiek vyliezol na dub, aby naplnil taky alumi, ale Hyacinta prila s npadom, e by sme mohli jes bukvice, aby sme sa obetovali a zjedli nieo hork. A tak sme si toho odpoludnia pochutnvali na tom vybranom jedle! Pre Hyacintu sa stalo jednou z obvyklch obiet. Trhala bukvice a olivy. Jednho da som jej povedala: Hyacinta, nejedz to, je to prli hork! Jem to prve preto, e je to hork; je to za obrtenie hrienikov. Toto vak nebol n jedin pst. Kedykovek sme tie deti stretli, dali sme im svoju desiatu; t chudci mali z naich darov rados, snaili sa s nami stretn a akvali ns na ceste. Sotva sme ich uvideli, rozbehla sa Hyacinta a dala im vetko nae jedlo s takou

10

Mal osada na severe od miesta zjavenia.

46

radosou, akoby ho vbec nepotrebovala. V tch doch boli potom nam jedlom iky, korienky zvonekov (s to mal kvietky, ktor maj vo vntri korea mal guku vekosti olivy), ostruiny, hrby a nieo, o sme zbierali pri koreoch smrekov, na nzov si teraz neviem spomen; alebo ovocie, ak bolo nejak na pozemku, ktor patril naim rodiom. Hyacinta sa zdala nensytnou v prinan obiet. Raz ponkol sused mojej mamike dobr pau pre nae ovce. Paa bola vak vemi aleko a bolo sparn leto. Moja mamika t vekorys ponuku prijala a poslala ma tam. A pretoe bol blzko rybnk, kde sa stdo mohlo napi, povedala mi, e by bolo najlepie, keby sme tam strvili popoludajie hodiny v tieni stromov. Cestou sme stretli naich malch chudikov a Hyacinta im beala da almunu. De bol krsny, ale slnko prailo, akoby chcelo v tej vyprahnutej krajine vetko spli. Boli sme smdn a nikde ani kvapka vody. Spoiatku sme vekoryso ponkli tto obetu za obrtenie hrienikov, ale poobede sme to u nemohli vydra. Navrhla som svojim kamartom, aby sme ili do blzkej dediny a poprosili o trochu vody. Prijali mj nvrh, a tak som la a zaklopala na dvere jednej starej panej, ktor mi dala s vodou aj kus chleba, ktor som vane prijala. Utekala som, aby som sa so svojimi kamartmi podelila. Podala som Frantikovi dbn a povedala som mu, aby sa napil: Nebudem pi, odpovedal. Preo nechce? Chcem trpie za obrtenie hrienikov. Tak sa napi ty, Hyacinta! Ja tie radej prinesiem obetu za obrtenie hrienikov. Rozhodla som sa vylia vodu do jamky v skale, aby ju mohli vypi aspo ovce a dbn som odniesla nasp jeho majiteke. Pava bola m alej via. Cvrkovia a cikdy sa pripojili ku kkaniu iab z nealekho rybnka a robili neznesiten hluk. Hyacinta, zoslabnut smdom, mi so svojou prirodzenou prostotou povedala: Povedz tm cvrkom a abm, nech s ticho. Vemi ma bol hlava! Frantiek sa jej sptal: Nechce to trpie za hrienikov?47

Cha diea! Rkami si stislo hlavu a odpovedalo: no, nechaj ich kria. 10. Nepochopenie doma Medzitm sa sprva o udalosti rozrila. Moja mamika si zaala robi starosti a silou-mocou chcela, aby som to vetko odvolala. Raz, skr ako som vyhnala stdo, ma chcela printi, aby som sa priznala, e som klamala. Neetrila lskavm slovom ani vyhrkami, ba ani metlou. A ke sa jej nepodarilo zo ma dosta in odpove ne tvrdohlav mlanie a potvrdenie toho, o som u povedala, poslala ma pre stdo a povedala, aby som cez de dobre pouvaovala: e nikdy nestrpela klamstvo det a teraz ho bude tm menej schvaova; e ma veer pole k uom, ktorch som oklamala, aby som sa im priznala, e som klamala, a aby som ich poprosila o odpustenie. Odila som s ovcami a v ten de na ma moji kamarti u akali. Ke ma videli plaka, pribehli ku mne a ptali sa ma, preo? Vyrozprvala som im, o sa stalo, a dodala som: Teraz mi povedzte, o mm robi. Mamika silou-mocou chce, aby som povedala, e som klamala. Ale akoby som to mohla poveda? Frantiek povedal Hyacinte: Vid, je to tvoja vina. Preo si o tom rozprvala? Cha diea si kaklo a so zoptmi rukami ns s plaom prosilo o odpustenie. Urobila som chybu, povedala so slzami v oiach, ale u to nikdy nikomu nepoviem. Vaa Excelencia sa bude asi pta, kto ju tejto pokore nauil. Neviem. Mono si vimla srodencov, ako v podveer prvho svtho prijmania prosia rodiov o odpustenie; alebo, ako to ja vidm, najsvtejia Panna vyprosila Hyacinte vie mnostvo milost poznania Boha a nost. Ke si ns neskr dal pn farr11 zavola na vsluch, Hyacinta sklonila hlavu a on z nej len s nmahou dostal dve - tri slov. Ke sme odchdzali, sptala som sa jej:11

Pn farr ich prvkrt vypoval koncom mja 1917.

48

Preo si nechcela pnovi farrovi odpoveda? Pretoe som sbila, e nikomu ni nepoviem. Raz sa ma optala: Preo nemme hovori, e ns t Pani vyzvala, aby sme sa obetovali za hrienikov? Aby sa ns nevypytovali, ak obety priname. S vvojom udalost sa moja matka stle viac trpila. Vynaloila preto ete raz vetko svoje silie, aby ma dontila k priznaniu, e som klamala. Raz rno ma zavolala a povedala mi, e ma zavedie na faru: Ke tam prde, pokakne, povie, e si klamala a popros o odpustenie. Ke sme ili okolo domu mojej tety, mamika sa u nej na chvku zastavila. Vyuila som tto prleitos a vysvetlila som Hyacinte, o sa rob. Ke videla, e som zronen, vstpili jej slzy do o a povedala: Hne idem zavola Frantika. Pjdeme k studni a budeme sa modli. Ke sa vrti, pr tam za nami. Po nvrate som beala k studni; obaja tam kaali a modlili sa. Len o ma zbadali, pribehla Hyacinta, objala ma a spytovala sa, ako som obila. Vetko som im vyrozprvala. Potom povedala: Vid? Z nioho nemusme ma strach. T Pani nm stle pomha, tak vemi ns m rada. Odvtedy, ako ns Panna Mria nauila odovzdva Jeiovi svoje obety, Hyacinta sa zakadm, ke sme sa na nejakej obete dohovorili, alebo ke sme museli prest nejak skku, ptala: Povedala si u Pnu Jeiovi, e je to z lsky k nemu? A ke som odpovedala, e nie ... Tak mu to poviem ja, a zopla rky, pozdvihla oi k nebu a povedala: Jeiu, je to z lsky k tebe a za obrtenie hrienikov. 11. Lska k Svtmu Otcovi Prili ns vypova dvaja kazi a odporali nm, modli sa za Svtho Otca. Hyacinta sa spytovala, kto je to Svt Otec. Tto kazi nm to vysvetlili a povedali, e potrebuje vea modlitieb. Od tej chvle Hyacinta poctila tak vek lsku k Svtmu Otcovi, e49

zakadm, ke ponkala Jeiovi svoje obety, pridvala a za Svtho Otca. Na konci ruenca sa vdy modlila tri Zdravasy a niekedy povedala: Keby sme tak mohli Svtho Otca vidie! Chod sem toko ud, ale Svt Otec neprde nikdy12. Vo svojej detskej nevinnosti sa domnievala, e Svt Otec by mohol vykona tto cestu tak ako in udia. Jednho da dostal mj otec a mj strko13 prkaz, aby sa s nami nasledujci de dostavili na okresn rad14. Strko prehlsil, e svoje deti nevezme, pretoe ako povedal: Nebudem vodi pred sd dve deti, ktor nie s zodpovedn za svoje iny. A okrem toho by cestu a do Vila Nova de Ourm peo nevydrali. Uvidm, o od ns chc. Mj otec bol inej mienky: Ja tam svoju dcru vezmem. Nech sa s nimi sama dohovor; ja tm veciam nerozumiem. Vyuili tto prleitos, aby nm silou-mocou nahnali strach. Ke sme nasledujci de prili k strkovmu domu, mj otec na neho chvku akal. Beala som k Hyacintinej posteli rozli sa s ou. Pretoe sme nevedeli, i sa ete niekedy stretneme, objala som ju. A to diea mi s plaom povedalo: Ak a bud chcie zabi, povedz im, e ja a Frantiek sme ako ty a e tie chceme zomrie. S Frantikom pjdeme ku studni a budeme sa za teba vea modli. Ke som sa pred zotmenm vrtila, beala som ku studni. Obidvaja kaali opret o obrubu studne, s hlavami v dlaniach a plakali. Ke ma zbadali, boli prekvapen. Ty si tu? Tvoja sestra prila pre vodu a povedala nm, e a u zabili. Toko sme sa u za teba modlili a toko sme sa naplakali! 12. Vo vzen Ke sme boli po nejakom ase uvznen, Hyacinta najaie niesla neprtomnos rodiov. S uplakanou tvrou nariekala:12

13

14

13. mja roku 1967 navtvil ppe Pavol VI. ako ptnik fatimsk svtyu; 13. mja 1982, 13. mja 1991 a 13. mja 2000 priiel do Fatimy ppe Jn Pavol II. Luciin otec sa volal Antnio dos Santos (1919) a jej strko, otec Frantika a Hyacinty, Manuel Pedro Marto (1957). radnk sa volal Artur Oliveira Santos (1955).

50

Ani tvoji, ani moji rodiia ns neprili navtvi! U sa o ns vbec nestaraj! Nepla, povedal jej Frantiek, obetujeme to Pnovi Jeiovi za hrienikov. A s oami a s rukami zdvihnutmi k nebu sa modlil: Mj Jeiu, je to z lsky k tebe a za obrtenie hrienikov. Hyacinta k tomu pridala: A tie za Svtho Otca a ako zadosuinenie za hriechy proti Nepokvrnenmu Srdcu Panny Mrie. Ke ns po odlen zase vetkch spolone umiestnili do jednej miestnosti vo vzen, povedali nm, e skoro prdu, aby ns upiekli; Hyacinta odstpila k oknu obrtenmu smerom k dobytiemu trhu. Najprv som si myslela, e sa chce rozptli pohadom von, no spozorovala som, e plae. Pristpila som k nej a sptala som sa, preo plae. Pretoe zomrieme a neuvidme otecka a mamiku, odpovedala. A s tvrou zaliatou slzami povedala: Chcela by som vidie aspo mamiku! Nechce prinies tto obetu za obrtenie hrienikov? no, no, chcem. S uplakanou tvrou zdvihla ruky a oi k nebu a modlila sa: Mj Jeiu! Je to z lsky k tebe, za obrtenie hrienikov, za Svtho Otca a ako zadosuinenie za hriechy proti Nepokvrnenmu Srdcu Panny Mrie. Prtomn vzni ns poteovali: Povedzte predsa pnu starostovi to tajomstvo! o na tom, e to t pani nechce? To nie!, odpovedala vzruene Hyacinta, radej zomriem. 13. Ruenec vo vzen Rozhodli sme sa, e sa pomodlme ruenec. Hyacinta vzala medailnik, ktor nosila na krku a poiadala jednho vza, aby ho zavesil na klinek na stene a kaiac pred tmto medailnikom sme sa zaali modli. Vzni sa modlili s nami, ako vedeli; aspo si kakli. Ke sme sa ruenec domodlili, vrtila sa Hyacinta k oknu a plakala.51

Hyacinta, nechce teda tto obetu darova Pnu Jeiovi?, ptala som sa jej. no, chcem, ale ke si spomeniem na mamiku, musm plaka. Pretoe nm Najsvtejia Panna povedala, e mme tie prina modlitby a obety ako zadosuinenie hriechov proti Mriinmu Nepokvrnenmu Srdcu, chceli sme sa dohodn, na ak mysel ich bude kad z ns obetova. Jeden za hrienikov, druh za Svtho Otca, tret ako zadosuinenie za hriechy voi Nepokvrnenmu Srdcu Panny Mrie. Ke sme sa na tom dohodli, poprosila som Hyacintu, aby si vybrala mysel. Obetujem na vetky mysly, pretoe sa mi vetky pia. 14. Hyacintina zuba v tanci Medzi vzami bol jeden, ktor vedel hra na akorden. Aby ns rozveselili, zaali hra a spieva. Ptali sa ns, i vieme tancova. Odpovedali sme im, e vieme fandango a viru. Hyacinta tancovala s akmsi zlodejom; ten ke videl, ak je mal, vzal ju do nruia. Mono mala Panna Mria s jeho duou scit a obrtila ho. Vaa Excelencia asi teraz povie: To je teda pekn prprava na muenctvo! Je to pravda. Boli sme vak deti a nemysleli sme na to. Hyacinta mala k tancu vnimon sklon a nadanie. Spomnam si, e raz plakala, pretoe jednho z jej bratov, ktor bol vo vojne, povaovali za mtveho. Aby som ju rozptlila, zaala som s dvomi jej bratmi tancova. A to diea tancovalo s nami a utieralo si slzy, ktor mu stekali po tvri. Niekedy stailo, aby pastieri zahrali na nejak nstroj, a u zaala tancova i sama. Ke sa vak blil sviatok sv. Jna a hody, napriek svojej vekej lske k tancu prehlsila: U nebudem tancova. Preo nie? Lebo chcem tto obetu prinies Pnu Jeiovi. A kee sme pri detskch zbavch mali prv slovo, tance pri nich prestali.

52

II. PO ZJAVENIACH1. Modlitby a obety Moju tetu omrzelo neustle zha svoje deti, ke chcel s nimi niekto hovori, a preto poslala ps stdo svojho syna Jna15. Hyacinta ako niesla toto rozhodnutie, a to z dvoch dvodov: jednak preto, e teraz sa musela rozprva s kadm, kto ju navtvil, a potom preto, ako hovorila, e nemohla by cel de so mnou. Musela sa s tm vak zmieri. Aby sa ukryla pred umi, ktor ju hadali, schovvala sa spolu s bratom do jaskyne16 na svahu hory oproti naim domom, na vrchole ktorej stoj vetern mlyn. Skala je na vchodnom svahu a jaskya je tak umiestnen, e je dokonale chrnen pred daom a slnenou pavou. Okrem toho je chrnen mnohmi olivami a dubmi. Koko modlitieb a obiet tam Hyacinta priniesla Pnu Bohu! Na svahu tohto kopca bolo mnoho rozlinch kvetn a medzi nimi plno ali; tie mala Hyacinta vemi rada. Zakadm, ke na ma veer akala na ceste, priniesla mi aliu alebo nejak in kvietok. Bola rada, ke mohla by so mnou a mohla obtrhva lstky a hdza ich na ma. Na zaiatku sa moja matka uspokojila s tm, e mi urila pastvinu, aby vedela, kde som, a mohla ma zavola, ak by bolo potrebn. Ke bola pastvina blzko, zavolala som svojich dvoch priateov a oni hne prili. Hyacinta pribehla takmer a ku mne. Unaven si sadla, volala na ma a neupokojila sa, a km som jej neodpovedala a nela jej naproti. 2. trapy vsluchov Moju mamiku hnevalo, e moja sestra strcala vea asu, kee ma musela neustle zha a zostva miesto ma pri stde;15

16

Jn Marto, Haycintin brat, bval a do svojej smrti v otcovskom dome. (28.4.2000) Jaskya nesie nzov Loca do Cabeo; hora, na ktorej svahu le, sa vol Cabeo.

53

tak sa rozhodla, e ovce pred. A po dohode s tetou ns poslala do koly. Hyacinta poas prestvok rada navtevovala Najsvtejiu Sviatos, avak hovorila: Akoby to udia uhdli. Len o vstpime do kostola, chod za nami plno ud a vypytuj sa ns. Rada by som bola dlho sama, aby som sa mohla rozprva so skrytm Jeiom, ale udia nm nedvaj pokoj. A naozaj, dedinania ns nenechvali na pokoji. Prostodune rozprvali o svojich starostiach a trpeniach. Hyacinta ich primne utovala, zvl, ke ilo o nejakho hrienika. Vtedy hovorila: Musme sa modli a prina nmu Pnovi obety, aby sa ten boiak obrtil a nepriiel do pekla. Spomnam si teraz aj na udalos, ktor ukazuje, ako sa Hyacinta snaila unikn uom, ktor ju hadali. Ke sme jednho da li do Fatimy17, uvideli sme vystupova na ceste z auta skupinu dm a niekoko pnov. Ani na okamih sme nezapochybovali, e ns hadali: utiec sme u nemohli, lebo by ns spoznali. Krali sme teda alej s ndejou, e ns nespoznaj. Ke sa k nm dmy priblili, sptali sa ns, i poznme tch malch pastierikov, ktorm sa zjavila Panna Mria. Povedali sme, e no. A i vieme, kde bvaj. Dali sme im presn informcie, ako tam s a utiekli sme sa schova do krkov na poliach. Hyacinta bola s dobrm koncom spokojn a zaumienila si: Takto to musme urobi zakadm, ke ns nespoznaj. 3. Nvteva Dr. Cruza Jednho da ns priiel vypova Dr. Cruz z Lisabonu18. Po vsluchu ns poprosil, aby sme mu ukzali miesto, kde sa nm Panna Mria zjavila. Sedel na tak malom oslku, e vlil takmer cel nohy po zemi; my sme ili po obidvoch stranch. Cestou ns nauil litnie strelnch modlitieb, z ktorch si Hyacinta dve zapamtala a neskr ich neustle opakovala:

17 18

Bolo to rok po zjaveniach, teda v rokoch 1918 1919. P. Francisco Cruz, S. J. (1859-1948); bol otvoren proces jeho blahoreenia.

54

Tak rada hovorm Jeiovi, e ho milujem! Ke mu to asto opakujem, zd sa mi, e mm v hrudi ohe, ale nepli ma. Jednho da, poas svojej choroby, mi povedala: Mm Pna Jeia a Pannu Mriu tak rada, e ma neunavuje, ke im stle hovorm, e ich milujem. 4. Milosti vyprosen skrze Hyacintu V naej dedinke ila jedna ena, ktor nm nadvala, kedykovek ns uvidela. Raz sme ju stretli, ako vychdzala z krmy; chudinka nebola plne pri sebe a neuspokojila sa vtedy len s nadvkami. Ke skonila, Hyacinta mi povedala: Musme prosi Pannu Mriu a prinies obety za obrtenie tejto eny. stami toko hre, e prde do pekla, ak sa nevyspoved. Po niekokch doch sme beali okolo dver tejto eny. Hyacinta sa zrazu zastavila, obrtila sa a poznamenala: Zajtra uvidme Paniu, vak? no. Tak sa u nebudeme hra. Prinesieme tto obetu za obrtenie hrienikov. A bez toho, aby si pomyslela, e by ju mohol niekto vidie, zodvihla ruky a oi k nebu a modlila sa. Tto ena sa dvala potajomky z okienka domu. Neskorie povedala mojej matke, e sprvanie Hyacinty na u tak zapsobilo, e nepotrebuje iadny in dkaz o pravdivosti zjavenia. Od tej chvle nm nielene u nenadvala, ale neustle ns prosila, aby sme sa za u k Panne Mrii modlili, aby jej boli odpusten hriechy. Jednho da ns stretla ist chudobn ena, ktor si pokakla pred Hyacintou a prosila ju, aby jej od Panny Mrie vyprosila uzdravenie z neprjemnej choroby. Ke Hyacinta videla tto enu pred sebou na kolench, dojalo ju to a vzala ju za jej trasce sa ruky, aby ju zdvihla. Videla vak, e jej sily k tomu nestaia, tak si taktie kakla a pomodlila sa s touto enou Zdravas Mria. Potom ju prosila, aby vstala, a povedala jej, e ju Panna Mria uzdrav. A neprestvala sa denne za u modli, a sa tto ena po nejakom ase vrtila, aby Panne Mrii poakovala za uzdravenie. Inokedy zasa ist vojak plakal ako diea. Dostal rozkaz ods na vojnu a opal svoju chor enu a tri mal deti. Prosil, aby bu55

bola uzdraven ena, alebo aby bol zruen rozkaz. Hyacinta ho vyzvala, aby sa s ou pomodlil ruenec. Potom mu povedala: Neplate, Panna Mria je tak dobr! Urite vm udel milos, o ktor proste. A nikdy na svojho vojaka nezabdala. Na konci ruenca sa zakadm za neho modlila Zdravas Mria. Po niekokch mesiacoch priiel so svojou enou a troma demi, aby poakoval Panne Mrii za obidve milosti. Bol osloboden od vojenskej sluby, kee veer pred odchodom dostal horku, a jeho ena, ako povedal, bola uzdraven zzrakom Panny Mrie. 5. Viac obiet Istho da nm povedali, e ns prde vypova kaz svtho ivota, ktor doke odhadn vntro loveka a e preto tie pozn, i hovorme pravdu, alebo nie. Hyacinta radostne povedala: Kedy prde ten kaz, ktor to doke uhdnu? A ak to odhadne, spozn, e hovorme pravdu! Raz sme sa hrali pri studni, o ktorej som sa u zmienila. Hyacintina matka tam mala blzko vinicu. Odtrhla niekoko strapcov a priniesla nm ich. Avak Hyacinta nikdy nezabdala na hrienikov: Nebudeme toto hrozno jes - povedala - a prinesieme tto obetu za hrienikov. A potom beala da hrozno inm deom, ktor sa hrali na ulici. Pri nvrate iarila radosou. Stretla naich chudobnch malch priateov a dala im ho. Inokedy zase ns teta zavolala, aby sme sa najedli fg, ktor priniesla domov a ktor vyzerali vemi lkavo. Hyacinta si s nami spokojne sadla ku koku, vzala prv gu a chystala sa ju zjes. Zrazu sa vak rozpamtala a povedala: Nie! Dnes sme ete nepriniesli iadnu obetu za hrienikov. Musme prinies tto. Poloila gu do koka, predniesla modlitbu a gy sme tam nechali za obrtenie hrienikov. Takto obety Hyacinta opakovala asto, avak u nebudem viac o tom hovori, pretoe by som inak nikdy neskonila.

56

III. HYACINTINA CHOROBA A SMR1. Zpal pc Takto ubiehali dni, a n Pn zoslal zpal pc, ktor Hyacintu a jej brata priptal na lko19. De predtm ako ochorela, mi povedala: Vemi ma bol hlava a som vemi smdn. Pi vak nechcem, chcem trpie za hrienikov. Zakadm, ke som nemala kolu, alebo ke som nemala in povinnosti, la som ku svojim kamartom. Ke som sa jednho da cestou do koly u nich zastavila, Hyacinta mi povedala: Pouj! Povedz skrytmu Jeiovi, e ho mm rada a e ho vemi milujem. Inokedy mi povedala: Povedz Jeiovi, e mu posielam vea milch pozdravov. Ke som la najprv do jej izby, povedala: Teraz cho navtvi Frantika, ja prinesiem obetu a zostanem tu sama. Raz jej matka priniesla hrnek mlieka a povedala jej, aby ho vypila: Nechcem, mamika, odpovedala a odsunula hrnek rukou. Teta troku naliehala, potom vak odila a povedala: Neviem, ako ju donti, aby sa nieoho najedla. Vbec nem iadnu chu do jedla! Akonhle sme boli sami, sptala som sa jej: Preo neposlcha mamiku a neprinesie to ako obetu nmu Pnovi? Ke to poula, vyronila niekoko sz - rada som jej ich osuila a povedala: Nenapadlo mi to. Zavolala mamiku nasp, poprosila ju o odpustenie a povedala jej, e vypije vetko, o si bude pria. Matka jej priniesla hrnek mlieka. Vypila ho bez najmenieho odporu. Potom mi povedala: Keby si len vedela, koko ma to stlo, vypi ho. Pri inej prleitosti mi povedala:19

Hyacinta ochorela v oktbri roku 1918, Frantiek onedlho za ou.

57

Stoj ma to stle viac a viac nmahy vypi mlieko a zjes polievku, ale ni nehovorm. Jem vetko z lsky k Pnu Jeiovi a k Nepokvrnenmu Srdcu Mrie, naej Nebeskej Matky. Raz som sa jej optala: Je ti lepie? Vie dobre, e mi nie je lepie. A dodala: Vemi ma bol v hrudi, ale nesaujem sa, trpm za obrtenie hrienikov. Ke som k nej jednho da prila, sptala sa ma: Priniesla si dnes u vea obiet? Ja no! Mamika odila a ja som mala asto chu pozrie sa za Frantikom, ale neurobila som to. 2. Nvteva Panny Mrie Predsa sa jej vak trochu uavilo. Mohla vsta a sedvala cel de pri posteli svojho brata. Jednho da ma dala zavola, e k nej mm rchle prs. Beala som. Prila ns navtvi Panna Mria a povedala, e si Frantika oskoro zoberie do neba. A ma sa sptala, i chcem obrti ete viac hrienikov. Odpovedala som jej, e chcem. Povedala mi, e pjdem do nemocnice a budem tam vea trpie. e mm trpie za obrtenie hrienikov, na odinenie hriechov voi Nepokvrnenmu Srdcu Mrie a z lsky k Jeiovi. Sptala som sa jej, i pjde so mnou do nemocnice aj ty. Odpovedala, e nie. To je pre ma najaie. Povedala mi, e do nemocnice ma zavezie mamika a tam potom zostanem sama! Nato ostala chvku zamyslen. Potom dodala: Keby si aspo ty ila so mnou! Najaie je pre ma to, e tam pjdem bez teba. T nemocnica je mono nejak tmav dom, kde nie je ni vidie, a ja tam budem trpie sama. Ale to nevad. Trpm z lsky k nmu Pnovi. Ako zmierenie voi Nepokvrnenmu Srdcu Panny Mrie, za obrtenie hrienikov a za Svtho Otca. Ke sa priblila chva, ke jej braek mal ods do neba, kldla mu na srdce20:

20

Frantiek zomrel 4. aprla 1919.

58

Pozdravuj odo ma Krista Pna a Pannu Mriu a povedz im, e vytrpm vetko, ak si to bud pria, za obrtenie hrienikov a ako zadosuinenie voi Nepokvrnenmu Srdcu Panny Mrie. Smr brata jej spsobila vek boles. Dlho zostala zamyslen a ke som sa jej optala na o mysl, odpovedala: Na Frantika. Keby som ho len mohla vidie! A oi sa jej zaliali horcimi slzami. Jednho da som jej povedala: oe ty, nebude dlho trva a pjde do neba. Ale o ja? Chudiatko, nepla. Budem sa tam za teba vea a vea modli. Tak si el naa Pani. Ak by chcela, aby som trpela za hrienikov ete viac, aj tak by som bola spokojn. 3. V nemocnici v Ourm Konene priiel de, ke musela s do nemocnice21. Naozaj tam vea trpela. Jej matka sa jej pri nvtevch ptala, i si nieo nepraje. Odpovedala, e by ma chcela vidie. Hoci to tetu stlo vea obety, vzala ma tam so sebou. Hne ako ma Hyacinta zbadala, radostne ma objala a prosila matku, aby la nakpi a nechala ns trochu sam. Ptala som sa jej, i vea trp. no, ale vetko obetujem za hrienikov a ako zmierne zadosuinenie voi Nepokvrnenmu Srdcu Panny Mrie. Potom s nadenm hovorila o Pnu Jeiovi a Panne Mrii a povedala: Tak rada trpm z lsky k nim, aby som im urobila rados! Oni maj vemi radi tch, ktor trpia za obrtenie hrienikov. as nvtev rchlo ubehol a moja teta pre ma prila. Ptala sa svojej dcrky, i si nieo nepraje. Ona ju prosila, aby ma vzala so sebou, ke ju pjde znovu navtvi. A moja dobr teta chcela urobi svojej dcrke rados a znova ma k nej vzala. Hyacinta s rovnakou radosou bola ochotn trpie z lsky k Pnu Bohu a Nepokvrnenmu Srdcu Panny Mrie za hrienikov a za Svtho Otca - to bol jej idel, hovorila len o tom.

21

Je to nemocnica svtho Augustina vo Vila Nova de Ourm. Bola v nej od 1. jla do 31. augusta.

59

4. Nvrat domov Po nejakej dobe sa vrtila domov s vekou otvorenou ranou na hrudi, ktor bolo potrebn kad de obvzova. Hyacinta to znala bez nariekania, bez najmenej znmky mrzutosti. Najviac ju zaaovali kadodenn nvtevy a vypytovanie sa ud, ktor prichdzali a pred ktormi sa u teraz nemohla schova. Aj tto obetu prinam za hrienikov, hovorila odovzdane. Kie by som mohla s na Cabeo a tam, v naej jaskyni sa pomodli ruenec! K tomu vak u nemm sily. Ke pjde na Cova da Iria, pomodli sa za ma. Ja sa tam u iste nikdy nedostanem, povedala v slzch. Jednho da mi teta povedala: Sptaj sa Hyacinty, na o mysl, ke tak dlho zostva bez pohnutia s tvrou v dlaniach. Ja som sa jej u ptala, ale ona sa iba usmieva a neodpoved. Sptala som sa jej a Hyacinta mi odpovedala: Myslm na Krista Pna, na Pannu Mriu, na hrienikov a na ... (vymenovala niektor veci z tajomstva). Rada o tom premam. Teta sa ma sptala, o jej dcra odpovedala. S smevom som jej vetko porozprvala. Teta o tom rozprvala mojej mamike a povedala jej: Nerozumiem tomu, ivot tchto det je pre ma zhadou. A moja mamika dodala: Ke s sam, dorozumievaj sa posunkami a nznakmi, e nie je mon porozumie, o len jedinmu slovu. A ke k nim niekto prde, sklonia hlavu a nepovedia ani slovo. Nedokem to pochopi. 5. alie nvtevy Panny Mrie Panna Mria op navtvila Hyacintu, aby jej oznmila nov kre a nov obety. Hyacinta mi o tom rozprvala: Povedala mi, e pjdem do Lisabonu, do inej nemocnice, e u neuvidm ani teba, ani svojich rodiov. Budem tam vea trpie a nakoniec tam aj zomriem. Nemm sa vak b, prde pre ma a vezme si ma do neba. Plac ma objala a povedala:

60

U a neuvidm. Prosm a, vea sa za ma modli, pretoe zomriem plne sama. A do da, kedy prila do Lisabonu22, vemi trpela. Objala ma a so slzami v oiach mi povedala: U a nikdy neuvidm! Ani mamiku, ani srodencov, ani otecka! U ich nikdy neuvidm! A zomriem plne sama! Nemysli na to, povedala som jej raz. Nechaj ma, lebo m viac na to myslm, tm viac trpm; a chcem trpie z lsky ku Kristovi Pnovi a za hrienikov. Z bolesti si u ni nerobm! Panna Mria si ma vezme do neba. Niekedy povedala: Mj Jeiu, milujem a a z lsky k tebe chcem vemi trpie. A asto hovorievala: Jeiu, teraz me obrti vea hrienikov, pretoe tto obeta je mi vemi ak. Niekedy sa ma ptala: Neprjmem skrytho Jeia prv, ako umriem? Keby mi ho Panna Mria priniesla, ke si ma prde vzia do neba! Raz som sa jej sptala: o bude v nebi robi? Budem vemi milova Jeia a Nepokvrnen Srdce Panny Mrie a vea sa modli za teba, za hrienikov, za Svtho Otca, za rodiov, srodencov a za vetkch ud, ktor ma prosili, aby som sa za nich modlila. Ke jej mamika bola rozialen, e je tak chor, povedala: Nebu smutn, mamika, idem do neba. Tam sa budem za teba vea modli. Inokedy povedala: Nepla, mm sa dobre. Ke sa jej ptali, i nieo nepotrebuje, hovorievala: akujem, ni nepotrebujem. A ke odili, povedala:

22

Bol to sirotinec Matky Godinhovej v Lisabone na Rua da Estrela 17, kde prila 21. janura 1920. 2. februra bola prevezen do nemocnie D. Estefania; tam aj zomrela 20. februra roku 1920 o 22.30 hod.

61

Som vemi smdn, ale nebudem pi. Obetujem to Jeiovi za hrienikov. Ke mi jednho da teta dvala rzne otzky, Hyacinta ma zavolala a povedala: Nechcem, aby si niekomu hovorila, e trpm, ani mamike nie, pretoe nechcem, aby bola smutn. Istho da som ju pristihla ako bozkala obraz Panny Mrie. Pritom hovorila: Moja nebesk mamika, musm teda umrie sama? Zdalo sa, e toto boh diea sa desilo mylienky, e bude musie zomrie samo. Na povzbudenie som jej povedala: o je na tom, e zomrie sama, ke si pre teba prde Panna Mria? Naozaj! Nezle na tom! Ibae neviem, ako to je: niekedy nemyslm na to, e si pre ma prde, ale iba na to, e zomriem a ty pri mne nebude. 6. Odchod do Lisabonu Konene nadiiel de odchodu do Lisabonu. Rozlenie bolo srdcervce. Dlho ma drala okolo krku a plac mi povedala: U sa nikdy neuvidme. Vemi sa za ma modli a do chvle, ke pjdem do neba. Potom tam hore budem ja prosi za teba. Neprezra nikomu tajomstvo, ani keby a mali zabi. Vemi miluj Jeia a Nepokvrnen Srdce Mrie a prinaj vea obiet za hrienikov. Z Lisabonu mi ete odkzala, e Panna Mria ju tam navtvila a e jej oznmila de a hodinu smrti, a pobdala ma, aby som bola dobr.

62

DOSLOVVyrozprvala som Vm, pn biskup, o viem o ivote Hyacinty. Prosm Pna Boha, aby tento skutok poslunosti milostivo prijal a roznietil v duiach ohe lsky k Jeiovmu a Mriinmu Srdcu. A teraz Vs prosm o lskavos: Ak by Vaa Excelencia uverejnila23 nieo z toho, o om som rozprvala, zariate to prosm tak, aby tam nebola re o mojej bohej osobe. Priznvam vak, najdstojnej pn biskup, e keby som vedela, e splite, o som napsala, bez toho, e by ste to pretali, bola by som vemi rada, lebo som to napsala iba preto, aby som splnila Boiu vu, ktor sa mi prejavila skrze vu Vaej Excelencie.

23

Tieto spomienky pouil Dr. Jos Galamba de Oliveira v knihe Hyacinta, kvietok z Fatimy (mj 1938).

63

64

Druh spomienkavodPrv spomienka dala najavo predstavenm Lucie, e prsne stri ete mnoho vec, ktor by odhalila zrejme len z poslunosti. V aprli 1937 psal P. Fonseca biskupovi: ...(prv spomienka) vzbudzuje domnienku, e v dejinch zjavenia existuj ete zaujmav podrobnosti... ktor nie s dosia znme. Bolo by mon, ak by to nespsobilo akosti, vyzva sestru Luciu, aby svedomito a s evanjeliovou jednoduchosou napsala ku cti Matky Boej vetko dopodrobna, na o sa ete pamt? To je mj nvrh: Ak je realizovaten, potom ho me uskutoni len Vaa Excelencia. A skutone, biskup Jos po dohode s provincilnou predstavenou sestier sv. Doroty, Matkou Mriou z Carmo Corte Real, dal sestre Lucii ten prkaz. 7. novembra 1937 mohla sestra Lucia biskupovi odpoveda: Tu som s perom v ruke, aby som plnila Boiu vu. S psanm sa teda zaalo 7. novembra a dokonen bolo, ako vieme, 21. novembra. Teda trns dn pre tak dlh spis, a to napriek vetkm domcim prcam, ktor jej nenechvali von as. Ako bolo povedan, ide o 38 listov popsanch po obidvoch stranch husto a takmer bez oprv. To op ukazuje jasnos ducha sestry Lucie, jej vntorn pokoj a duevn rovnovhu. V tejto spomienke boli tmy u prekvapivejie: anjelsk zjavenie, mimoriadne milosti pri prvom svtom prijman, zjavenie Mriinho Srdca v jni 1917 a mnoho a doposia neznmych podrobnost. Zmer, ktor v tomto spise sledovala, vyjadrila sestra Lucia tmito slovami: Dejiny Fatimy tak, ak s. Nelo teda ako v predolej spomienke o niekoko ivotopisnch dajov, pri ktorch zostvali zjavenia v pozad. Tie s teraz v popred. Ducha, v ktorom Lucia psala, je mon pozna zo slov: U viac nebudem ma rados sama sa tei z tajomstiev Tvojej lsky; zato vak bud v budcnosti in so mnou ospevova vekos tvojho milosrdenstva... Ha, som sluobnica Pnova, nech si ou naalej sli, ako sa mu pi.

65

PREDHOVORJ.M.J. Boia va, ty si mj raj1. Najdstojnej pn biskup! Tu som s perom v ruke, aby som splnila vu svojho Boha, a pretoe nemm in cie, zanem so zsadou, ktor mi moja svt zakladateka zanechala ako dedistvo a ktor budem poas psania poda jej prkladu veakrt opakova: Boia va, ty si mj raj. Dovote, najdstojnej pn biskup, aby som sa dala plne prenikn zmyslom tejto zsady, aby mi bola vodtkom vo chvach, v ktorch by ma zvdzala nechu alebo lska k mjmu tajomstvu, aby som nieo zatajila. Rada by som sa optala, k omu m tento spis sli, ke nedokem ani poriadne psa2. Nekladiem vak otzky. Viem, e dokonal poslunos sa nepta na dvody. Staia mi slov Vaej Excelencie, e je to ku cti naej Nebeskej Matky. V istote, e je to tak, prosm preto o poehnanie a ochranu jej Nepokvrnenho Srdca. Pokorne padm k jej nohm a pouvam jej svt slov, aby som oslovila svojho Boha: Boe mj, vzhliadni na svoju nepatrn sluobnicu, ktor v plnej odovzdanosti do tvojej svtej vle odhauje zvoj svojho tajomstva a dva nahliadnu do dejn fatimskho zjavenia. U sa nebudem tei vedomm, e zdieam len s tebou tajomstvo tvojej lsky, zato vak bud aj in so mnou ospevova vekos tvojho milosrdenstva.

1 2

Heslo zakladateky kongregcie svtej Doroty, svtej Pavly Frassinetti. Pravopis je sce asto nedokonal, netka sa to ale jasnosti a tylistickho usporiadania Luciinch spisov.

66

I. PRED ZJAVENM1. Luciine detstvo Najdstojnej pn biskup! Pn zhliadol na svoju nepatrn sluobnicu, preto bud nrody ospevova vekos jeho milosrdenstva3. Zd sa mi, najdstojnej pn biskup, e mi dobr Boh milostivo doprial u ako malmu dieau pouvanie rozumu. Viem ete, e som si u v matkinom nru bola vedom toho, o robm. Spomnam si, ako ma mamika kolsala a uspvala rznymi piesami. A pretoe som bola najmladia zo srodencov - bolo ns p dievat a jeden chlapec4, ktorch Boh mojim rodiom daroval spomnam si, e sa rzne medzi sebou haterili, lebo ma vetci chceli nosi v nru a so mnou sa hra. V takch prpadoch ma im mamika vzala, aby nikto nebol vazom. A ke bola sama prli zamestnan, dala ma oteckovi, ktor ma zahal lskanm a nenosami. Prv, o som sa nauila, bolo Zdravas Mria, pretoe moja mamika mala vo zvyku varova ma v nru, ke vyuovala moju sestru Karolnu, ktor je o p rokov staria odo ma. Moje dve starie sestry boli u vek. Mamika chcela, aby ma so sebou vade brali, pretoe som opakovala vetko ako papagj. Ako sa v naej dedine hovorilo, hrali medzi mladmi prm. Nebolo sviatku ani tanenej zbavy, aby tam neboli. i to boli hody, sviatok svtho Jna alebo Vianoce, muselo sa tancova. Potom tu bolo tie vinobranie. A poas zberu olv sa tancovalo takmer denne. V ase hlavnch sviatkov farnosti, ako vo sviatok Najsvtejieho Srdca Jeiovho, Ruencovej Panny Mrie, vo sviatok svtho Antona, at., bola veer tombola s kolmi a ani tu nechbal tanec. Okrem toho sme boli pozvan skoro na vetky svadby v okol, pretoe mamika na nich varila, ak nebola pozvan3 4

Lk 1, 48. Luciini srodenci sa volali: Mria dos Anjos (1986), Terzia, Manuel, Glria, Karolna. Lucia sa narodila 22. marca 1907, zomrela 13. februra 2005.

67

za svedka. Pri tchto svadbch trvalo tancovanie od konca hostiny a do rna. Moje sestry si dali vdy zlea, aby ma vystrojili rovnako ako seba, pretoe ma museli bra so sebou. Pretoe jedna z nich bola krajrka, mala som najelegantnejie aty, ak vtedy dedinanky z mojej dediny nosili: skladan suku, lakovan opasok, atku s dolu padajcimi strapcami, klobk so zlatmi itrami a pestrmi perami. Niekedy to vyzeralo, akoby obliekli bbiku a nie diea. 2. udov zbavy Pri tanci ma posadili na truhlicu alebo na nejak vysok predmet, aby ma prtomn nepoliapali; tam som musela spieva rzne piesne za sprievodu gitary alebo harmoniky. To ma nauili moje sestry, prve tak ako tancova valk, ke chbal tanenk. Vedela som to s vekou obratnosou a vzbudila som tm pozornos a pochvalu prtomnch. Nechbali mi ani odmeny, ani dary od ud, ktor chceli mojim sestrm urobi rados. V nedeu poobede sa zhromaovala mlde na naom dvore: v lete v tieni troch vekch govnkov, v zime v stodole, ktor tam stla, kde je teraz dom mojej sestry Mrie. Tam trvili popoludnie v hrch a v zbave s mojimi sestrami. Na Vek noc sa tam usporiadala tombola s mandami, priom som ich dostala najviac, pretoe niektor to zariadili myselne tak, aby si zskali moju obubu. Mamika sedvala v tchto popoludniach pri dverch kuchyne, ktor viedli do dvora; mohla odtia pozorova, o sa deje. Niekedy mala v ruke knihu a tala, inokedy sa zhovrala s niektorou z mojich tiet alebo so susedkami, ktor k nej prili. Zachovvala neustle obvykl vnos a vetci vedeli, e o hovor, je ako slovo Psma, a e je ju potrebn bezodkladne povnu. Nikdy som nespozorovala, e by sa niekto pred ou opovil vyslovi nectiv alebo neuven slovo. udia asto hovorili, e moja matka stoj za viac ako vetky jej dcry. Spomnam si, e som asto poula mamiku hovori: Neviem, o na tom tch ud te, ke chodia po domoch, a hovoria o zleitostiach inch. Pre ma nie je ni nad pokojn tanie doma. V tch knihch je toko krsnych vec! A ak krsne s ivotopisy svtch! Myslm, e som Vm, Excelencia, vyrozprvala, ako som trvila68

vedn dni, obklopen demi z naej dediny. Ich matky museli s na pole a prosili preto moju matku, aby ich nechala pri mne. Taktie som Vm, myslm, Excelencia, rozprvala o svojej sesternici a o naich hrch a zbavch. Nebudem sa tm zatia zdriava. Dosiahla som iesty rok, zahrovan nenosami a lskavosou. primne povedan, svet sa zaal na ma usmieva a predovetkm vniv lska k tancu zapala v mojom srdci hlbok korene. Priznvam, e by ma tm diabol priviedol do zhuby, keby mi dobr Boh nebol preukzal svoje zvltne milosrdenstvo. Ak sa nemlim, u som Vm rozprvala, Excelencia, ako moja mamika v poludajch hodinch v lete vyuovala svoje deti katechizmus. V zime sa naa hodina katechizmu konala po veeri pri peci, kde sme pri nej praili a jedli gatany a sladk alude. 3. Prv svt prijmanie Priblil sa de, ktor pn farr uril na slvnostn svt prijmanie det z farnosti. Moja mamika si myslela, e jej dcra pozn katechizmus a e u m es rokov, a tak azda bude mc s k prvmu svtmu prijmaniu. S tmto myslom ma poslala s mojou sestrou Karolnou na katechizmus, ktor vyuoval deti pn farr ako prpravu na tento de. Ila som, iariac radosou, a dfala som, e svojho Boha oskoro po prv raz prjmem. Pn farr sedel pri vyuovan na stolike, ktor stla na pdiu. Zavolal ma k sebe, a ke niektor diea nevedelo odpoveda, nechal odpoveda ma, aby ho zahanbil. Priiel predveer vekho da a dstojn pn zvolal vetky deti rno do kostola, aby im konene povedal, kto smie ku svtmu prijmaniu s. Ak vek bol mj ia, ke ma dstojn pn zavolal k sebe, pohladil ma a povedal, e musm ete poka, km budem ma sedem rokov. Rozplakala som sa a poloila som vzlykajc hlavu na jeho kolen, ako keby som bola pri mamike. Bola som ete pri nohch pna farra, ke vstpil do kostola kaz5, ktorho dstojn pn zavolal, aby vypomohol pri spovedan. Ten kaz sa ma optal, preo plaem, a ke sa dozvedel dvod,Neskr bol identikovan s P. Cruzom (1948 v povesti svtosti).

5

69

vzal si ma do sakristie a skal ma z katechizmu a z uenia o tajomstve eucharistie; potom ma zaviedol za ruku k pnu farrovi a povedal: Ote Pena, mete to dievatko pripusti k svtmu prijmaniu. Chpe lepie ne mnoho inch, o rob. Ale m len es rokov, odpovedal pn farr. To nevad. Ak chcete, prevezmem zodpovednos. Tak dobre, povedal mi pn farr, cho a povedz mamike, e zajtra pjde k prvmu svtmu prijmaniu. Moja rados sa ned opsa. Tlieskala som od spokojnosti rukami a celou cestou som beala, aby som odovzdala mamike t radostn sprvu; t ma zaala hne pripravova na popoludajiu svt spove. Ke sme prili do kostola, povedala som mamike, e by som sa rada vyspovedala u toho cudzieho kaza. Ten spovedal v sakristii, kde sedel na stolike. Mamika si kakla blzko dver pri hlavnom oltri k inm enm, ktor akali a prde rad na ich deti. Tam pred svtostnkom mi dala posledn ponauenia. 4. Matka Boia sa na Luciu usmieva Ke na ma priiel rad, kakla som si k nohm Pna Boha, ktorho zastupoval jeho sluha, a prosila som o odpustenie svojich hriechov. Ke som bola hotov, videla som, e sa vetci udia smej. Mamika ma zavolala a povedala mi: Diea, nevie, e pri svtej spovedi sa hovor potichu, e je to tajomstvo? Vetci a pouli! Len na konci si povedala nieo, o om nikto nevie, o to bolo. Na ceste domov sa mamika snaila velijako dozvedie to, omu hovorila tajomstvo mojej svtej spovede, ale odpoveou bolo len hlbok mlanie. A teraz vyjavm to tajomstvo svojej prvej svtej spovede. Ke ma ten dobr kaz vypoul, povedal mi krtko toto: Diea, tvoja dua je chrm Ducha Svtho. Uchovaj ju vdy ist, aby v nej mohol vo svojom boskom psoben pokraova. Pri tch slovch ma prenikla cta pred mojm vntrom a optala som sa spovednka, ako to mm robi. Pokakni tam pri Panne Mrii a s vekou dverou ju popros, aby tvoje srdce ochraovala a pripravila ho prija zajtra dstojne jej milovanho Syna, a aby ho zachovala len pre neho.70

V kostole bolo viac sch Panny Mrie, ale pretoe moje sestry mali na starosti vzdobu oltra Ruencovej Panny Mrie, modlievala som sa pred ou. Preto som k nej la aj teraz a poprosila som ju s vrcnosou, akej som len bola schopn, aby ochraovala moje srdce len pre Boha. Ke som tto pokorn prosbu niekokokrt opakovala s oami upretmi na sochu Panny Mrie6, zdalo sa mi, akoby sa usmievala a akoby mi to subovala pohadom a gestom plnm dobroty. Zaplavila ma tak rados, e som sotva mohla prehovori. 5. Predveer pln oakvania Moje sestry pracovali cel noc na mojich bielych atch a na veneku. Nemohla som od radosti spa a hodiny nechceli ubieha. Preto som neustle vstvala, chodila k nim a ptala sa ich, i u nie je de, i mi nechc vyska aty, venek at. Konene sa rozvidnelo a priiel ten astn de, ale ako dlho to trvalo, a km bolo dev hodn! Mala som u biele aty na sebe, ke ma moja sestra Mria zaviedla do kuchyne, aby som poprosila rodiov o odpustenie, pobozkala im ruky a poprosila ich o poehnanie. Nato mi dala mamika posledn napomenutia. Povedala mi, o o mm Krista Pna prosi, a ho budem ma v srdci a rozlila sa s tmito slovami: Hlavne pros Krista Pna, aby a urobil svtou. Slov, ktor sa mi vtisli do srdca tak nezmazatene, boli prv, ktor som Kristovi Pnovi povedala, ke som ho prijala. A ete aj dnes sa mi zd, e poujem ozvenu mamikinho hlasu, ako mi ich opakuje. la som so sestrami do kostola, a aby som sa nezapinila prachom cesty, niesol ma mj brat v nru. Ke sme prili do kostola, beala som k oltru Panny Mrie, aby som obnovila svoju prosbu. Tam som spomnala na smev predolho da, a po ma prili moje sestry a doviedli ma k miestu, ktor mi bolo uren. Det bolo vea. Tvorili tyri rady od vchodu a

6

Tto krsna socha stoj ete dnes vo farskom kostole na pravej strane prienej lode.

71

ku mrieke, dva rady dievat a dva chlapcov. Pretoe som bola najmenia, zostala som pri anjeloch na stupoch pri mrieke. 6. Vek de Zaala slvnostn svt oma a m viac sa pribliovala chva prijmania, tm rchlejie bilo moje srdce v oakvan Boha, ktor zostpil z neba, aby sa spojil s mojou bohou duou. Pn farr zostpil, aby rozdval anjelsk chlieb. Mala som astie by prvou. Ke kaz zostupoval po oltrnych schodoch, bolo mi, akoby mi malo vyskoi srdce. Sotva vak mi poloil na jazyk svt hostiu, poctila som odovzdanos a neochvejn pokoj. Ctila som sa tak preniknut nadprirodzenou atmosfrou, e som Boiu prtomnos tak ctila, akoby som ju telesnmi zmyslami vnmala. Predloila som mu svoje prosby: Pane, ui ma svtou, uchovaj moje srdce vdy ist, len pre teba. A tu sa mi zdalo, akoby Boh ku mne z hbky srdca prehovoril: Milos, ktor ti dnes bola dan, bude i v tvojej dui a prinesie plody venho ivota! Tak som sa ctila v Bohu premenen. Svt oma skonila a krtko pred jednou hodinou popoludn, pretoe cudz kazi mekali a kze a obnova krstnch subov trvali dlho. Moja mamika prila po ma ustarosten, pretoe si myslela, e od slabosti odpadnem. Ja som sa vak ctila anjelskm chlebom tak nasten, e som nemohla ni zjes. Od tej chvle som stratila chu a pralivos ku svetskm veciam a ctila som sa dobre len na nejakom osamelom mieste, kde som si mohla spomna na radosti svojho prvho svtho prijmania. 7. Luciina rodina T samota mi bola dopriata len zriedka, pretoe som musela dva pozor na deti, ktor nm zverili susedky, ako som Vm u, Excelencia, hovorila. Mamika psobila tu a tam tie ako oetrovateka. Ke ilo o ahie onemocnenie, prichdzali k nej pta radu, ke vak chor nemohol chodi, iadali ju, aby ho ila navtvi. Trvila potom dni, niekedy aj noci, v domoch chorch. A72

ke sa choroba preahovala a stav chorch to vyadoval, posielala k nim na niekoko noc aj moje sestry, aby si prslunci rodiny mohli oddchnu. Ke bola chor matka rodiny, ktor mala mal deti, a ich krik by chor ruil, vzala mamika tieto deti k nm a ja som sa s nimi musela hra. Rozptyovala som ich tm, e som ich uila rozmotva praden a prehadzova klbko osnovou. Mali sme stle vea roboty, pret