METÓDY A REÁLNE POSTUPY VÝVOJA A IMPLEMENTÁCIE … · SDLC - systems development life cycle (životný cyklus vývoja informačného systému) SOA – servisne orientovaná architektúra

VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE

METÓDY A REÁLNE POSTUPY VÝVOJA

A IMPLEMENTÁCIE INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV

Bakalárska práca

Študijný program: Znalostný manažment

Pracovisko: VŠM, Bratislava

Vedúci záverečnej práce: Martina Česalová, M.S.C.S.

Bratislava 2010 Pavol Čurma

Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 1


Obsah

Vysvetlivky pojmov a skratiek................................................................................ 5

Úvod a definícia problému .................................................................................... 6

Prehľad literatúry ……………………………………………….............................7

Metodológia a procedúry použité vo výskume ....................................................... 8

1. Definícia informačných systémov.........................................................................9

2. Zavádzanie informačného systému...................................................................... 11

2. 1 Vývoj a implementácia informačného systému.................................................13

2.1.1 Prístupy k modelovaniu podniku ....................................................................14

2.1.2 Postupy vývoja a implementácie......................................................................19

2. 2 Nákup informačného systému............................................................................25

2. 3 Outsourcing....................................................................................................... 25

3. Prípadová štúdia....................................................................................................31

Záver..........................................................................................................................34

Zoznam obrázkov

Obrázok č.1: Rozhodovací strom pre výber IS...........................................................12

Obrázok č. 2: hodnotový reťazec podniku..................................................................16

Obrázok č. 3: podstata štruktúrovaného prístupu.........................................................16

Obrázok č.4: podstata objektovo orientovaného prístupu............................................17

Obrázok č. 5: podstata SOA.........................................................................................18




Vysvetlivky pojmov a skratiek

ARIS – referenčná architektúra informačného systému

ASP – outsourcing aplikácií prostredníctvom internetu

best-of-breed – najlepšie svojho druhu

BI – business inteligence (analytický informačný systém)

B2B – business to business (obchodovanie medzi firmami)

BSP - business system planning (plánovanie podnikového informačného systému)

CRM – Customer relationship management (riadenie vzťahov so zákazníkmi)

DSS – decision suppor system (informačný systém pre podporu rozhodovania)

ERP – enterprise resource planning (riadenie celopodnikových zdrojov)

ESB – enterprise service bus (celopodnikový integrátor služieb)

governance – kontrola, dozor, moc, vláda

IS – informačný systém

ISAC - Information System Work and Analysis of Change (Analýza požiadaviek na zmeny

spojená s vývojom informačného systému)

IT – information technology (informačná technológia)

MMABP – architektúra založená na prepojených modeloch objektov a procesov

multisourcing – outsourcing jednotlivých súčastí IT od viacerých poskytovateľov

podnikový proces - ,,súhrn činností, transformujúcich súhrn vstupov do súhrnu výstupov

(tovarov alebo služieb) pre iných ľudí alebo procesy, používajúc ľudí a nástroje“

(Řepa, 2007, s. 15).

REA – architektúra na základe hodnotových reťazcov, R- resource (zdroj), E- event

(udalosť), A- agent.

Saas – software as a service (softvér ako služba)


SDLC - systems development life cycle (životný cyklus vývoja informačného systému)

SOA – servisne orientovaná architektúra.

UML – unified modeling language (normalizovaný modelovací jazyk)

Úvod a definícia problému

Informatika predstavuje v dnešnej dobe veľmi progresívny a do budúcnosti veľmi

perspektívny odbor, ktorého hlavnými prínosmi v podnikoch sú najmä úspora času,

automatizácia a zefektívnenie prác, úspora nákladov a v konečnom dôsledku aj väčšie

zisky. Všetky oblasti informatiky nadobúdajú na význame každým rokom čoraz viac, čo je

faktor, na ktorý musia podniky myslieť ak chcú držať krok s dobou, ktorá je rýchla,

premenlivá a silne konkurenčná. Inovácie a s tým spojené investovanie do lepšej

informatizácie sú nevyhnutné.

Vývoj a zavádzanie informačných systémov je veľmi komplexná a komplikovaná

záležitosť. Informačné systémy so sebou prinášajú popri vyššie zmienených výhodách aj

riziká. Môže sa napríklad stať to, že si podnik navrhne a zavedie informačný systém do

svojej organizačnej štruktúry a postupom času zistí, že informačný systém neprináša

požadované výsledky alebo nefunguje podľa očakávania. V konečnom dôsledku je

potrebné zobrať do úvahy tiež aj fakt, že so zavádzaním informačných systémov sú často

spojené aj vysoké náklady. Takže akékoľvek nedopatrenia môžu smerovať k tomu, že

podnikom vynaložené obsiahle investície do informačného systému vyjdú nazmar

namiesto toho, aby prinášali uspokojivú očakávanú pridanú hodnotu.

Preto v súvislosti so spomínanou užitočnosťou, komplexnosťou, výhodami a rizikami

spojenými so zavádzaním, môže byť užitočné urobiť výskum v tejto oblasti a dôkladne

pochopiť problematiku vývoja a zavádzania informačných systémov. Teda výhodou

výskumu bude, že prinesie prehľad o metodikách a reálnych postupoch, ktoré sa úspešne

používajú pri vývoji a zavádzaní informačných systémov a umožní lepšie pochopenie

problematiky v tejto oblasti, čím sa môžu zredukovať riziká spôsobované aj z nedostatku

vedomostí z tejto oblasti.

Práca sa bude snažiť zhrnúť nazbierané poznatky odborníkov zaoberajúcich sa

problematikou, ktorá je predmetom tohto výskumu. Výskum sa teda bude orientovať na

preskúmanie oblasti informačných systémov a nájdenie informácií o problematike


zavádzania a výskumu. Tieto všetky informácie sa nenachádzajú na jednom mieste,

v jednej knihe, ktorá by sa venovala nejako rozsiahlejšie a komplexnejšie tejto

problematike. Tieto informácie sa preto musia zozbierať z viacerých zdrojov. Cieľom tak

bude obsiahnuť v tejto práci čo najširší záber z oblasti vývoja a zavádzania. Výskum sa

bude snažiť nájsť čo najviac dostupných metód a postupov, ktoré sú aplikovateľné

a užitočné pre potreby úspešného vývoja a zavádzania informačného systému.

A v neposlednom rade, aby bol tento súhrn metód a postupov čo najaktuálnejší. Čo vlastne

len znamená, že budú zahrnuté aj najnovšie poznatky a trendy. Výsledkom tohto výskumu

bude, popri súhrne metód a postupov, aj praktická aplikácia a ukážka využiteľnosti

nazbieraných metód a postupov na prípade v praxi.

Prehľad literatúry

Odborná literatúra, dostupná v našom regióne, sa venuje problematike vývoja

a zavádzania informačných systémov len okrajovo. S dostatočným prieskumom sa objavili

tieto knižné a seriálové publikácie, ktoré uvádzajú informácie o tejto problematike a

z ktorých sa budú tieto informácie čerpať pre potreby výskumu:

Podnikové procesy od V. Řepy (2007), kde sa autor venuje hlavne BPR a metódam

tvorby a zavádzania podnikových procesov. Modelovanie podnikových procesov sa

využíva aj pri vývoji informačných systémov a tak sa autor okrajovo venuje aj tejto

problematike. Medzi uvedenými metódami tvorby podnikových procesov sú metodika

ARIS, Select Perspective, BSP, ISAC, FirstStep, MMABP, DEMO, IDEF, UML,

štandardy ISO. Ďalej, v súvislosti s vývojom informačných systémov, uvádza ako

postupovať pri návrhu informačného systému a prezentuje modelovanie podnikových

procesov ako jeden zo základných prvkov pri vývoji informačného systému. Taktiež

porovnáva procesne orientovaný a objektovo orientovaný prístup k modelovaniu podniku a

uvádza aj metódy, ktoré sa priamo týkajú vývoja informačného systému (ktoré sú hlavným

záujmom tohto výskumu): ARIS, BSP, ISAC a Select Perspective.

Informační systémy v podnicích od D. Vymětala (2009), kde sa autor zameriava hlavne

na projektové riadenie informačných systémov. V rámci toho, tiež uvádza stručne metódy

procesného modelovania podniku (IDEF, ARIS, DEMO, UML, SOA) a k tomu ešte

pridáva aj ďalšiu alternatívu - metódu hodnotového modelovania podniku (REA).


Aplikace moderních informačních technologií v řízení firmy od M. Tvrdíkovej (2008),

ktorá sa venuje najmä opisu hlavných informačných systémov (ERP, BI, CRM atď.)

a v rámci tohto taktiež uvádza prístupy k inovácií informačného systému a teda možné

alternatívy zavádzania informačného systému (vlastný vývoj, vývoj externou organizáciou,

nákup aplikácií od rôznych výrobcov, nákup od generálneho dodávateľa, outsourcing

riadenia informačného systému, ASP outsourcing), výhody a nevýhody rôznych spôsobov

inovácie.

Management information systems od autorov J. O´briena a G. Marakasa (2006), ktorý

zahrňujú skoro všetky oblasti manažmentu informačných systémov, v rámci čoho

spomínajú aj zovšeobecnený postup vývoja alebo tzv. životný cyklus vývoja informačného

systému (SDLC).

Magazíny, venujúce sa problematike informačných technológií, informačných systémov

a znalostnej spoločnosti (Infoware a eFOCUS). V týchto seriálových publikáciách sa

detailnejšie venujú rôznym oblastiam informatiky podľa tém jednotlivých čísel viacerí

prispievajúci autori.

Informácie sa budú čerpať hlavne z týchto vyššie zmienených zdrojov. Pomenej sa ešte

budú čerpať informácie z internetových zdrojov.

Metodológia a procedúry pouţité vo výskume

Procedúry použité vo výskume budú obsahovať prvky vývojovej metodológie. Výber

vývojovej metodológie môže vyznieť ako logická voľba pre túto výskumnú prácu, keďže

jej predmetom sú vlastne postupy vývoja a zavádzania. Preto bude práca obsahovať

chronologické postupy vývoja a zavádzania. V závere práce budú zozbierané teoretické

informácie (postupy) prakticky využité na podanie odporúčaní pre vhodné riešenie postupu

zavádzania informačného systému na konkrétnom príklade. Inými slovami, vhodný postup

zavádzania bude odporučený na základe poznatkov získaných v teoretickej časti práce.

Postup použitý vo výskume odráža nasledovné kroky:

1. vykonanie prieskumu literatúry - zistiť čo sa k danej problematike v literatúre

uvádza

2. zhrnutie výsledkov prieskumu literatúry do teoretickej časti práce – definovanie

a usporiadanie nájdených metód a postupov do logického celku


3. aplikovanie poznatkov z teoretickej časti na prípade konkrétnej firmy – podanie

odporúčaní ako efektívne postupovať pri zavádzaní informačného systému

4. zhodnotenie práce a urobenie záverov

1. Definícia informačných systémov

Aby sa prešlo k problematike vývoja a zavádzania informačných systémov, tak si je

treba ako prvé definovať čo presne informačný systém predstavuje. Tvrdíková opisuje

informačný systém ako ,,súbor ľudí, metód a technických prostriedkov zaisťujúcich zber,

prenos, uchovávanie, spracovanie a prezentáciu dát s cieľom tvorby a poskytovania

informácií podľa potrieb príjemcov informácií činných v systémoch riadenia“ (2008, s.

18). Ďalej pokračuje bližším definovaním systému a to popisom súčastí, ktoré tento systém

zahŕňa:

hardvér – technické prostriedky, počítačové systémy rôznej veľkosti a druhu,

softvér – systémové programy, zabezpečujú chod počítača,

orgvér – organizačné prostriedky, metódy, postupy a riadenie informačných

systémov,

peoplevér – ľudská zložka, ľudia,

reálny svet – informačné zdroje, kontext (2008, s. 19).

Čiže interakcia týchto súčastí predstavuje informačný systém. Za účel informačného

systému sa teda dá považovať to, že podporuje ľudí relevantnými informáciami

potrebnými k efektívnemu výkonu ich práce (činnosti, procesov) alebo k získavaniu

vedomostí (o zákazníkoch, o vývoji podnikateľského prostredia) bezprostredne v čase ich

potreby alebo čo najskôr.

Kolobeh informácií od ich získania (z reálneho sveta) až po ich zdieľanie je treba

zabezpečiť organizačnou štruktúrou (orgvér) – organizačná štruktúra riadenia informácií,

čo a ako treba informačne podporovať. V rámci toho všetkého sú prítomní ľudia

(peoplevér), ktorí ,,obsluhujú“ túto organizačnú štruktúru a sú jej hlavnou súčasťou. Toto

je základ informačného systému. Ďalej je tento informačný systém významne a výrazne

podporený informačnými technológiami (hardvérom a softvérom). Informačné technológie

z časti nahrádzajú ľudí alebo im uľahčujú prácu. Avšak informačné technológie sú

kľúčovou súčasťou informačného systému zabezpečujúcou jeho sľubovanú efektívnosť


a rýchlosť. Spolu s informačnými technológiami je informačný systém komplexný a taký

ako ho už všetci dnes hlavne rozpoznávame.

Podobné charakteristiky informačného systému uvádzajú aj J. A. O´Brien – G. M.

Marakas. Popri podobnej charakteristike informačného systému, aká bola uvedená vyššie,

že informačný systém je interakcia medzi jej súčasťami za účelom premeniť spracované

dáta na informácie, títo autori ešte uvádzajú aj funkcie systému:

vstupy – dáta,

transformácia – proces premeny vstupov na výstupy,

výstupy – informácie,

uskladnenie dát – databázy, dokumentácia, dátové sklady...,

monitorovanie – kontrolná funkcia systému (2006, s. 30).

Čiže informačný systém sa dá ešte pojať ako komplexný proces transformácie vstupov na

výstupy a v rámci tohto procesu sa ešte všetko zaznamenáva a monitoruje. Dôležitou

časťou informačného systému sú taktiež dáta, ktoré predstavujú vstupy do transformačného

procesu. Vo vnútri, ale aj v okolí firmy, sa nachádza veľké množstvo dát s potenciálom

poskytovať kľúčové informácie pre riadenie, plánovanie a rozhodovanie. Pre firmy môže

byť veľkým prínosom spracovávať tieto dáta a analyzovať ich pomocou nástrojov

informačných technológií.

Detailnejší popis typov informačných systémov nie je predmetom tohto výskumu, ale

ako príklad sa môžu spomenúť najznámejšie využívané informačné systémy.

Najzákladnejší je informačný systém ERP. Ten predstavuje základnú prácu s dátami vo

vnútri firmy ako napríklad riadenie skladového hospodárstva alebo účtovníctvo. Ďalšie

typy sú analytické informačné systémy, ktoré dôkladne analyzujú dáta a poskytujú podporu

pre rozhodovanie, ako napríklad CRM, DSS, BI.

Ďalej sa už môže, v kontexte vývoja a zavádzania informačných systémov, prejsť

k tomu, čo všetko táto problematika zahŕňa. Najprv sa začne s tým, čo zahŕňa zavádzanie

informačného systému.


2. Zavádzanie informačného systému

Pojmy zavádzanie a implementácia sa dajú spolu ľahko významovo zameniť, preto si je

vhodné rozdeliť a ujasniť význam týchto dvoch slov pre ďalšie lepšie porozumenie. Na

zavádzanie sa tak dá pozerať z dvoch pohľadov. Prvým pohľadom je, keď sa myslí

zavádzanie ako komplexný proces od prvého kroku – od rozhodnutia, že si ideme zaviesť

informačný systém, cez rozhodovanie o výbere alternatívy zavádzania (vývoj, nákup,

outsourcing alebo ich kombinácia) až po jeho technickú implementáciu, spustenie

a kontrolu (v ďalšom texte sa bude tento prvý pohľad na zavádzanie uvádzať ako

,,zavádzanie“). Druhý pohľad je ten, že prvý krok je to, že sa vyvinie a navrhne

informačný systém a potom je až to myslené zavádzanie (implementácia) tohto návrhu (v

ďalšom texte sa bude tento druhý pohľad na zavádzanie uvádzať ako ,,implementácia“).

Ak sa firma rozhodla, že je načase zaviesť si informačný systém, tak ako prvé si musí

poriadne premyslieť svoju základnú stratégiu, definovať ciele, čo chce dosiahnuť

zavedením informačných systémov a ako to chce dosiahnuť. Ako prvé sa teda naskytuje

rozhodovanie pre akú variantu zavádzania sa rozhodnúť. Je to dôležité a ťažké

rozhodnutie, ktoré potrebuje adekvátny koncept alebo systém, aby bolo rozhodnutie

najefektívnejšie. Rozhodovanie sa skladá z viacerých variantov a postupnosti variantov.

Pre správny výber spôsobu zavádzania informačného systému sa môže firma prikloniť

k hľadaniu variantu a postupnosti variantov rozhodnutia prostredníctvom využitia stromu

rozhodovania, kde si určí cieľové kritéria a vyberie najoptimálnejšie riešenie. Tvrdíková

uvádza vzorový rozhodovací strom pre výber spôsobu zavádzania informačného systému:


Obrázok č.1: Rozhodovací strom pre výber IS

zdroj: Tvrdíková, 2008

Rozhodovací strom sa číta z ľavej strany do pravej strany. V obdĺžniku je znázornený

variant rozhodnutia a čiary vychádzajúce z variantu rozhodnutia znamenajú možnosti

výberu medzi alternatívami. Pre ilustráciu, pri hľadaní postupnosti variantov rozhodnutia

z ľavej strany do pravej strany sa napríklad môže konkrétna firma rozhodnúť pre kúpu

prototypu informačného systému, ktorý si chce dať ešte dodatočne upraviť, podľa svojich

špecifických potrieb, dodávateľom prototypu informačného systému. Rôzne alternatívy

znázornené vo vzorovom rozhodovacom strome sa však dajú aj kombinovať, napríklad si

môže firma niektoré časti informačného systému vyvinúť sama, niektoré si nakúpi a iné si

zas dá outsourcovať. Alebo sa často stáva, že firma sa postupom času rozhodne

dokúpiť/vyvinúť nejaké nové súčasti do svojho informačného systému alebo nejakú časť

dať outsourcovať. To je spôsobené stálym vývojom, ako v oblasti informačných

technológií, tak aj vývojom služieb, ktoré sú predmetom outsourcingu.

Medzi hlavné alternatívy zavádzania informačného systému patria vývoj, nákup

a outsourcing. Ďalej sa tieto tri alternatívy postupne bližšie rozoberú. Najprv sa začne

s definovaním problematiky vývoja.


2.1 Vývoj a implementácia informačného systému

Vývoj informačných systémov predstavuje vytvorenie takých modelov a aplikácií, ktoré

by pomohli zabezpečiť informačnú podporu podnikových procesov, aktivít, špecifických

cieľov podniku a zároveň tiež zefektívniť pracovné činnosti v podniku. Tieto modely

a aplikácie si od začiatku postupne vyvíja podľa svojich požiadaviek na informačný systém

samotná firma pomocou svojich interných zdrojov alebo pomocou externých zdrojov

(externou firmou).

Vývoj zahŕňa a je obsiahnutý v týchto častiach:

modelovanie podnikového systému, tvorba informačnej štruktúry – modelovanie

podnikových procesov, objektov, dátovej základne, dátových tokov/informačných

tokov, organizačnej štruktúry/architektúry, tvorba diagramov, využitie

modelovacích jazykov (štruktúrované prístupy, objektovo orientované prístupy,

REA, UML, SOA, MMABP),

modelovanie podpory informačnými technológiami – návrh aplikačného rozhrania,

hardvéru a softvéru,

postupy vývoja a implementácie – postupné kroky/stupne vývoja a implementácie

informačného systému, ktoré poskytujú rozpracované metódy ako SDLC, ISAC,

ARIS, Select Perspective a BSP.

Po vývoji ešte nasleduje programovanie, fyzická implementácia hardvéru a softvéru,

a nakoniec ešte testovanie, údržba.

Vývoj informačného systému je veľmi obsiahly a náročný projekt, ktorý vyžaduje nie

len dlhé prípravy, ale aj práca na samotnom vývoji, programovaní a implementácii trvá

v mnohých prípadoch dlhšie ako rok. Pre zvládnutie takéhoto komplexného projektu je

potrebné si ho rozdeliť na určité časti a špecifikovať jednotlivé prvky, ktorým treba

venovať pozornosť. V. Řepa v tomto kontexte uvádza všeobecný najschodnejší postup a

základné princípy projektu vývoja informačného systému:

dáta verzus procesy, objekty verzus funkcie – rozdelenie pohľadov na dátový

model, model podnikových procesov, objektový model, funkčný model,

modelovanie – modelovanie reálneho sveta, kde štruktúra a obsah jednotlivých

prvkov informačného systému sú dané realitou,


hierarchická abstrakcia – rozdelenie väčších jednotlivých prvkov do detailnejších

úrovni, kde sú prvky opísane detailnejšie,

princíp troch architektúr – rozloženie vývoja informačného systému na tri postupné

kroky (architektúry):

– obsahový model systému (čo)

– technologický model (ako)

– model implementačných špecifík (čím),

abstrakcia – rozdelenie skúmanej problematiky na mentálne zvládnuteľné časti.

A nakoniec ešte dodáva, že najdôležitejší princíp je princíp abstrakcie, ktorý sa

odzrkadľuje vo všetkých princípoch (2007, s. 177-181). Hlavný účel princípu abstrakcie je,

že uľahčuje prácu na komplexnej problematike akou je nespochybniteľne aj vývoj

informačných systémov a to tým, ako bolo už vyššie spomenuté, že rozdeľuje komplexnú

prácu na zvládnuteľné časti. Vývoj informačného systému sa tak robí na základe

postupných malých krokoch a skúmanie podnikových procesov, objektov, podpory IT

a iných charakteristík modelu informačného systému sa rozdeľuje na niekoľko krokov a

úrovní. Tieto základné princípy sa uplatňujú vo všetkých metódach vývoja informačných

systémov. Jednotlivé metódy sa už od seba ďalej líšia svojimi špecifickými prístupmi

(hlavne nástrojmi) a pohľadmi na danú problematiku.

Základný princíp rozdelenia vývoja do troch architektúr, ktorý bol uvedený vyššie, je

tiež veľmi významný, pretože rozdeľuje celý samotný vývoj na tri základne časti a tvorí

jadro vývoja, jeho najzložitejšiu časť. Pred týmto je už len všeobecne platná pre akýkoľvek

projekt analýza podniku alebo situačná analýza a za ním je už len programovanie,

implementácia, monitorovanie a údržba. Aj keď samozrejme netreba podceňovať ani tieto

kroky.

2.1.1 Prístupy k modelovaniu podniku

Ako prvý základný krok, ktorý sa robí pri vývoji informačného systému, je

modelovanie podnikového systému a informačnej štruktúry. Predstavuje vytvorenie

modelu podniku, jeho organizačnej štruktúry, vyjadreného vo forme konceptu jeho

rôznych aspektov - činnosti, podnikových procesov, objektov, ktoré sa nachádzajú

v systéme podniku, atď. a vytvárajú sa medzi nimi vzťahy a súvislosti. Model podniku

predstavuje to, ako funguje podnik. Tvorba jasného konceptu modelu podniku je dôležitá

na to, aby sa definovalo, čo a ako sa bude informačne podporovať, ako bude prebiehať tok


informácií, ako sa budú spracovávať dáta a vytvorí sa koncept modelu informačného

systému podniku, jeho dátová základňa a informačná štruktúra. Ďalej sa už na tento

vytvorený základný model budujú konkrétne informačné technológie.

Ako bolo už stručne spomenuté model podniku a jeho informačného systému môže

obsahovať tieto aspekty: modelovanie podnikových procesov, objektov a ich životného

cyklu, činnosti, dát a dátových tokov, informačných tokov, funkcií, organizácie, cieľov,

stratégií, stavov a udalostí, architektúry. Na to ako presne vytvárať tieto modely existuje

niekoľko metód a prístupov. Tieto metódy a prístupy sa od seba viac menej odlišujú

niektorými aspektmi a rôznymi pohľadmi na modelovanie podniku. Podnik si musí

poriadne premyslieť aké sú jeho priority, potreby a môže sa tak stotožniť s konkrétnou

metódou alebo prístupom. Podľa potreby sa dajú tieto metódy a prístupy aj kombinovať.

Rôzny pohľad konkrétnej metódy môže mať konečný vplyv na to ako presne, na akých

princípoch, bude fungovať informačný systém v praxi. Ale treba spomenúť, že tieto

rozdiely zas nemusia spôsobiť veľmi výrazný efekt na esenciálnu funkcionalitu

informačného systému. D. Vymětal uvádza podstatu štruktúrovaného, objektovo

orientovaného a hodnotovo orientovaného prístupu k modelovaniu:

štruktúrovaný – zahrňuje dva pohľady na modelovanú realitu. Prvý pohľad je

modelovanie podnikových procesov a dátových tokov, v druhom pohľade sa

modelujú dátové štruktúry. Ďalej zahrňuje tri hlavné typy diagramov: diagram

dátových tokov, diagram vzťahov a entít, diagram prechodov,

objektovo orientovaný – modelovanie objektov, ich atribútov, siete tried objektov

spojených asociáciami, modelovanie stavov. Výsledkom toho sú diagramy

objektov, tried, stavové diagramy. Ako štandard pre zápis týchto modelov sa

používa modelovací jazyk UML,

hodnotovo orientovaný prístup (REA) – modelovanie a analýza hodnotových

reťazcov (ekonomických vzťahov) podniku. Hodnotové reťazce predstavujú

transakčné cykly (výrobný, predajný, finančný cyklus...), medzi ktorými prebieha

výmena hodnôt (peniaze, práca, tovar...). Obrázok č. 2 demonštruje hodnotový

reťazec podniku:


Obrázok č. 2: hodnotový reťazec podniku

zdroj: Vymětal, 2009

Modelovanie v REA používa tri hlavné entity: ekonomický zdroj, ekonomický

agent, ekonomická udalosť. Rozdiel medzi štruktúrovaným prístupom a REA je

v tom, že namiesto modelovania podnikových procesov na základe činností a ich

poradia ako je to v štruktúrovaných metódach, REA modeluje podnikové procesy

na základe hodnotových reťazcov a zaznamenávané sú len tie dáta, ktoré

ovplyvňujú primárne hodnoty podniku (2009, s. 27-32).

Obrázky č. 3 a 4 zobrazujú podstatu štruktúrovaného a objektovo orientovaného prístupu,

taktiež pre ilustráciu:

Obrázok č. 3: podstata štruktúrovaného prístupu

zdroj: vlastné spracovanie


Obrázok č.4: podstata objektovo orientovaného prístupu


Ďalším prístupom k modelovaniu, ktorý nabral hlavne v posledných rokoch na význame

a to hlavne vďaka poskytnutiu väčšej flexibility pri zavádzaní nových IT a väčšej pružnosti

na zmenu v podnikových procesoch, je servisne orientovaný prístup. Tento prístup sa

vyvinul, ako reakcia na problém nízkej až žiadnej flexibility na zmenu v IT infraštruktúre,

spôsobovaný aj pevnou štruktúrou štruktúrovaných a objektovo orientovaných prístupov.

servisne orientovaný prístup (SOA) – Podstatou SOA je tvorba samostatne

vystupujúcich služieb (služieb vo forme IT komponentov, funkcionalít,

štandardizovaných modelov podnikových procesov), ktoré sú k dispozícií

k spotrebe používateľom kedykoľvek v čase potreby respektíve opakovateľne

použiteľné pre viacerých používateľov. Veľkým prínosom v tomto prístupe sú aj

nové technológie, vo veľkej miere umožňujúce dosiahnuť výhody tohto

modelovania. Obrázok č. 5 ukazuje princíp tejto architektúry:


Obrázok č. 5: podstata SOA


B. Majerník uvádza hlavné modelované časti a teda z čoho pozostáva

architektúra SOA:

- systémy (interné/externé) poskytujúce služby – aplikácie, poskytovatelia služieb,

- systémy konzumujúce služby – aplikácie, používatelia služieb, podnikové

procesy,

- infraštruktúra zdieľania služieb – celková logika sprístupnenia, definovanie

kategórie zdieľaných služieb

- modelovanie funkcionality identifikovaných služieb do úrovní,

- definovanie servisnej zbernice, servisného registra, repozitára a iných prvkov

(2009, s. 36). SOA sa dá realizovať dvoma spôsobmi. Buď v rámci podniku, kde

sa vytvorí systém poskytujúci služby, vytvoria sa vlastné štandardizované

opakovateľne použiteľné služby a vytvorí sa logika infraštruktúry konzumácie

týchto vytvorených služieb alebo spotrebovávaním služieb od externého

poskytovateľa takýchto služieb hlavne prostredníctvom internetu, čo môže svojím

spôsobom pripomínať outsourcing. ,,Princíp spolupráce hlavných komponentov

možno chápať v širšom rozsahu (komunikácia cez internet) alebo v užšom

rozsahu (v rámci určitej organizácie). V oboch prípadoch je potrebné zabezpečiť

efektívnu komunikáciu na báze proprietárneho riešenia alebo na báze moderných

koncepcií (ESB).“ (Gergely, 2009, s. 35). Tu bola práve spomenutá nová

významná technológia, ktorá umožňuje realizáciu SOA – ESB a je špecifická a

vyvinutá hlavne pre potreby SOA, pretože prepája jednotlivé služby, vytvára

komunikačnú sieť a umožňuje komunikáciu aj medzi heterogénnymi aplikáciami.


Š. Gergely ďalej popisuje ESB ako novú technológiu kľúčovú pri implementácií

SOA a ako jeden z hlavných princípov SOA, ktorý zabezpečuje integračno-

komunikačnú infraštruktúru, flexibilitu IT, koordináciu jednotlivých

komponentov (služieb), jednotné prostredie pre rôzne druhy komunikácie

technológií (2009, s. 35).

Ako už bolo spomenuté tieto zmienené prístupy sa dajú ešte aj kombinovať. V literatúre

sa hlavne spomína kombinácia štruktúrovaného a objektovo orientovaného prístupu, kde sa

ako základ pre model podniku robí ako modelovanie podnikových procesov, tak aj

modelovanie objektov (Řepa, 2007). Takýto prístup používa napríklad metóda MMABP.

Model podniku sa dá realizovať akýmkoľvek z vyššie zmienených prístupov a na to sa

už dá nadväzovať ďalej tvorbou modelu informačných technológií. A tak môže text ďalej

prejsť od prístupov k modelovaniu podniku k štandardizovaným postupom vývoja

a implementácie. Tieto postupy viac menej poskytujú návody na realizáciu celej

problematiky vývoja a implementácie, od modelovania podniku cez plánovanie až

ku konečným krokom implementácie a údržbe.

2.1.2 Postupy vývoja a implementácie

BSP – Metóda predstavuje, ako aj vyplýva z jej názvu, postup plánovania vývoja

informačného systému. Podstatou je teda iba plánovanie, čo je vlastne prvá, základná fáza,

ktorá sa očakáva pri akomkoľvek projekte, nie len pri projekte vývoja informačného

systému. Nezahŕňa ani modelovanie informačného systému, ani kroky konkrétneho vývoja

a implementácie, ale iba definuje a navrhuje informačný systém. Výsledkom je plán alebo

návrh pre vývoj informačného systému, ktorý by mal ďalej nasledovať. Metóda sa opiera

o štruktúrovaný prístup k modelovaniu podniku, čo sa odráža v tom, že v rámci plánovania

sa vykonáva definovanie podnikových procesov a tried dát. Táto metóda, ako sa ďalej

bližšie opíše, zahŕňa niekoľko krokov plánovania, začína zahájením projektu, získaním

zadania od vedenia a končí prezentáciou výsledkov.

V. Řepa popisuje túto metódu ako metódu pre analýzu a návrh informačnej architektúry

organizácie a základom tejto metódy je postup o 14 krokoch:

1. získanie zadania od vrcholového vedenia

2. príprava štúdie

3. zahájenie štúdie


4. definovanie podnikových stratégii

5. definovanie podnikových procesov

6. definícia tried dát

7. analýza súčasnej informačnej podpory

8. prediskutovanie výsledkov analýzy s vedením

9. formulácia záverov analýzy

10. overenie dopadov štúdie na riadenie IS

11. definícia informačnej architektúry

12. určenie priorít pre vývoj IS

13. návrh doporučení a plánu postupu

14. prezentácia výsledkov

a nakoniec uvádza nástroje, ktoré táto metóda používa k popisu informačnej štruktúry:

maticová technika shlukovej analýzy – matica stratégie/ organizačné jednotky,

matica procesy/triedy dát, matica procesy/stratégie...,

informačný kríž – znázornenie kruhovej závislosti jednotlivých faktorov, ktoré

majú vplyv na informačný systém (2007, s. 83-89).

Táto metóda je tak skvelým vodidlom ako sa dostatočne pripraviť pred samotným

vývojom a predstavuje priestor pre dôkladne premyslenie svojej stratégie vývoja.

ARIS – Táto metóda si vybudovala v našom regióne hlavné postavenie medzi podobnými

metódami a to hlavne vďaka firme SAP a IDS Scheer, ktorá využíva túto metódu a ktorá je

lídrom na trhu informačných systémov v našom regióne (v Nemecku, Česku, na

Slovensku...). Ďalším prínosom metódy je dĺžka jej vývoja a neustále inovácie

počítačových nástrojov a zdokonaľovanie podnikových procesov. ,,Spoločnosť IDS Scheer

AG sa zaoberá optimalizáciou biznis procesov už viac ako 20 rokov....ARIS Platform si

udržiava vedúcu pozíciu na trhu vďaka kombinácii projektových náhľadov a inovatívnemu

vývoju softvéru.” (portál IDS Scheer, dátum neznámy). ARIS sa využíva na vytvorenie

modelu informačného systému, na jeho implementovanie do softvérovej podoby a na

všetko používa širokú škálu nástrojov. Modelovanie robí štruktúrovaným prístupom, teda

modelom podnikových procesov ako aj modelom dát. Ďalej používa tri kroky vývoja

informačného systému, princíp troch architektúr, v rámci modelovania, ako je vidieť ďalej

v popise metódy, čiže používa ako obsahový model, tak aj model technologický a model


implementačných špecifík. Implementáciu vykonáva tiež pomocou počítačových

nástrojov, ktorá je uvedená ďalej v texte v implementačnej platforme ARIS.

Metóda sa popisuje ako:

referenčná architektúra pozostávajúca z troch základných pohľadov:

organizácia,

funkcionalita,

informácie a riadenie

a z troch modelov, ktoré sú v rámci každého pohľadu:

konceptuálny model,

technický model,

fyzický model.

Ďalej sa uvádza, že základom tejto metódy sú počítačové nástroje a modelovacie

nástroje 21 rôznych druhov nástrojov je rozdelených do štyroch platforiem:

modelovacia platforma – nástroje navrhovania, simulácie a vyhodnocovania

podnikových procesov (ARIS Toolset, ARIS Simulation...),

implementačná platforma – nástroje na prevod modelov do softvérových aplikácii,

na zavádzanie a správu systému e-commerce (ARIS P2A, ARIS for INTERSHOP

entity...),

controllingová platforma – nástroje na analýzu nákladov a výkonu procesov (ARIS

PCA, ARIS PPM),

platforma Scout (doplnkových nástrojov) – nástroje pre kvalitatívne riadenie

procesov, pre riadenie rizík, nástroje dokumentácie (ARIS Process Risk Scout...).

A nakoniec sa uvádza, že ARIS obsahuje tieto diagramy: diagram popisu procesov,

diagram pre úroveň činností, diagram hierarchickej štruktúry procesov, diagram Value

Added Chain, diagram podnikových cieľov, diagram produktov a služieb, diagram

štruktúry aplikácii, diagram organizačnej štruktúry, diagram znalostí a diagram

dokumentácie (Řepa, 2007, s. 73-80).


Tento postup sa dá skvelé využiť pri modelovaní podniku, jeho využitie môže byť

výhodné pri vývoji, pretože obsahuje dostatočné množstvo užitočných nástrojov pre

efektívne definovanie podnikových procesov a na ich optimalizáciu.

ISAC – Táto metóda je špecifická tým, že jej základom je analýza požiadaviek na zmeny,

čo sa odráža hneď v jej názve. Táto analýza sa robí ako prvý základný krok. Potom je už

metóda zameraná na postup vývoja informačného systému v štyroch krokoch a tiež

využíva princíp troch architektúr. Metóda používa na modelovanie podniku a informačnej

štruktúry modely činností, podnikových procesov a informácií. Informácie člení

hierarchickou abstrakciou na detailnejšie modely dát. Metóda nezahŕňa implementáciu, ale

končí návrhom hardvéru a softvéru. Až po tomto návrhu sa môže model informačného

systému implementovať ďalšími potrebnými krokmi.

Metóda sa popisuje ako problémovo orientovaná metóda, čiže ako prvý krok je analýza

podniku, analýza problémov jej zamestnancov a hľadanie riešení týchto problémov.

Informačný systém sa navrhuje až ako riešenie nájdených problémov alebo ako riešenie

zlepšenia práce zamestnancov. Ďalej sa uvádza postup metódy:

1. analýza požiadaviek na zmeny – analýza problémov a súčasného stavu, návrh

postupu k zmenám, popis cieľov, činností

2. štúdie činností – detailnejšie rozpracovanie činností, určenie subsystémov

3. informačná analýza – modelovanie informačného systému, štruktúra toku

informácií

4. návrh systému – návrh technologického riešenia systému a návrh programov

5. úprava prostredia – návrh konkrétneho hardvéru a softvéru

a uvádza sa, aké nástroje metóda obsahuje:

A-grafy – grafy činnosti ( množiny, informácie, toky),

I-grafy – grafy pôvodu informácií (procesy, informačné množiny, toky informácií),

C-grafy – štruktúra informačných setov (Řepa, 2007, s. 102-110).

Metóda je akoby kombináciou predošlých dvoch. Tiež zahrňuje analýzu podniku ešte

pred vývojom, plánovanie postupu, ako je to v prípade metódy BSP. A taktiež postup pri

modelovaní podniku ako metóda ARIS, s tým rozdielom, že obsahuje o niečo jednoduchšie

nástroje pre modelovanie.


Select Perspective - Táto metóda nie je v našom regióne veľmi prístupná ako je tomu

v prípade ARIS. Metódu Select Perspective poskytuje napríklad firma Select business

solutions, ktorá však nepodniká v našom regióne. Uvádza sa, že základom modelovania je

modelovanie komponentov, dodávateľov služieb, riadiacich programov, konzumentov

služieb. Ďalej metóda obsahuje 102 techník, 39 softvérových nástrojov, najlepšie a

najnovšie praktiky (portál Select business solutions, dátum neznámy). Metóda je

obsiahnutá v troch krokoch vývoja informačného systému (princíp troch architektúr) ako je

vidieť ďalej v popise metódy a na modelovanie informačného systému používa nový trend

- servisne orientovaný prístup SOA.

Metóda sa popisuje ako súbor 7 základných princípov:

model podnikových procesov,

komponentová orientácia,

integrované modelovanie,

reťazový prírastkový prístup,

paralelný vývoj,

architektúra založená na službách,

integrované nástroje,

a uvádza sa postup:

1. návrh usporiadania systému – analýza podnikových procesov, voľba typu

architektúry, funkcia systému

2. architektúra systému – priradenie komponentov do architektúry systému

3. realizovanie systému – fyzické realizovanie systému (2007, s. 111-112).

Metóda je veľmi porovnateľná a konkurenčná s metódou ARIS. Dokonca Select

Perspective poskytuje možnosť využiť až 39 nástrojov, čo je o niečo viac ako poskytuje

ARIS. Select Perspective sa taktiež snaží neustále inovovať a prinášať najnovšie trendy do

vývoja. Výhodou je práve servisne orientovaný prístup a integrované modelovanie.

SDLC – Postup, ktorý je veľmi často spomínaný v anglicky písanej literatúre, predstavuje

celý životný cyklus vývoja a implementácie informačného systému začínajúc krokom

analýzy a končiac až krokom údržby informačného systému. Prínosom tejto metódy je, že

popisuje celý proces (cyklus) vývoja a implementácie v krokoch, zahrňuje konkrétne


postupy pri implementácií modelu informačného systému v jej posledných krokoch. Už sa

až tak nezameriava na špecifiká modelovania a na počítačové nástroje, tak detailne ako

metódy ARIS a Select Perspective. Ide tu hlavne o definovanie stupňov životného cyklu.

Táto metóda pozostáva z piatich krokov, ako je vidieť v popise metódy. Princíp troch

architektúr sa odráža v kroku 3, kde sa robí obsahový model (podnikové procesy, dáta)

a technologický model (vo forme aplikačného rozhrania) a v kroku 4, kde sú

implementačné špecifiká (implementácia hardvéru a softvéru).

Postup tejto metódy sa uvádza takto:

1. situačná analýza – hľadanie problémov alebo príležitosti v podnikovom systéme,

stanovenie si prínosov a možností nového riešenia systému

2. analýza informačného systému – funkčné požiadavky na systém, analýza

organizácie

3. modelovanie informačného systému – štruktúra dát, štruktúra procesov, aplikačné

rozhranie

4. implementácia informačného systému – implementácia hardvéru a softvéru,

testovanie, zaúčanie používateľov aplikácií

5. údržba informačného systému – monitorovanie, kontrola, hodnotenie informačného

systému (O´Brien, 2006, s. 403 – 412)

Tento postup môže byť všeobecným vodidlom pre akýkoľvek projekt vývoja

informačného systému. Na tomto životnom cykle je vidieť, ako komplexný je vývoj

informačných systémov a koľko krokov a jednotlivých prác obsahuje. To všetko sa tak

podpisuje na značných nákladoch a dlhodobom zavádzaní takejto alternatívy zavádzania.

Tieto vyššie spomenuté metódy sa môžu aj kombinovať alebo ich kroky môžu

navzájom splývať a využívať to najlepšie z jednotlivých metód. Napríklad sa môže ako

prvý krok využiť postup plánovania z metódy BSP a na základe výsledku si ďalej vybrať

z komplexných metód modelovania informačného systému bohatých na počítačové

nástroje ARIS alebo Select Perspective. A nakoniec po vybudovaní modelu ho ďalej

implementovať pomocou postupov uvedených v posledných krokoch metódy SDLC.

Vývoj, ako alternatíva zavádzania informačného systému, sa však v posledných rokoch

už až tak často nevyužíva. Hlavne sa upustilo od vývoja komplexných riešení. Keď už, tak

skôr sa firmy prikláňajú k vývoju menších časti systému alebo si niečo dodatočne vyvinú.


Tento trend je spôsobený prudkým vývojom v oblasti poskytovania hotových

informačných systémov a v oblasti outsourcingu, ktoré už ponúkajú výhodnejšie

podmienky na riešenie zavádzania (nižšie celkové náklady na informačný systém, zníženie

rizík, ľahší prístup k najlepším technológiám a odborníkom atď.). Od vlastného vývoja sa

ďalej prejde k alternatíve nákupu už hotového produktu (alebo prototypu), ktorý je už

pripravený hneď na implementáciu alebo sa len z časti upraví podľa potreby.

2.2 Nákup informačného systému

Ako sa už na začiatku uviedlo firma si môže informačný systém kúpiť od dodávateľa

takýchto riešení vo forme prototypu alebo hotového produktu/balíka. Táto alternatíva

taktiež prináša výhody nižších nákladov na zavádzanie a rýchlejšej implementácie

informačného systému ako zavádzanie outsourcingu. Nižšie náklady a rýchlejší čas ako pri

vývoji spôsobuje vypadnutie výdavkov a času na analýzu podniku, informačnej štruktúry a

modelovania. Produkty alebo balíky sú už hotové a pripravené ihneď na implementovanie.

Predstavujú moduly štandardizované v konkrétnom odvetví, ako napríklad servisný modul,

modul predaja, ktorých procesy sú štandardné pre odvetvie. Firmy môžu využiť najlepšie

praktiky, ktoré sú zahrnuté v produktoch alebo balíkoch.

Zatiaľ čo v prípade nákupu informačného systému firme odpadávajú náklady spojené

s vývojom, tak v ďalšej alternatíve zavádzania, v outsourcingu, odpadávajú aj náklady na

údržbu a celkovo odpadáva starostlivosť o IT, ktoré je v réžii dodávateľskej firmy. Firma

nakupujúca outsourcing si kupuje informačný systém už len vo forme služby, nie je jej

vlastníkom. Vlastníkom je dodávateľská firma.

2.3 Outsourcing

Outsourcing je spôsob zavádzania informačných systémov, ktorý sa začal rozvíjať ako

reakcia na problémy a riziká spojené s vlastným vývojom (alebo aj nákupom)

informačného systému. V posledných rokoch nabral rozvoj outsourcingu výrazne

stúpajúcu tendenciu a predpokladá sa, že jeho uplatnenie bude stále rásť. ,,Potenciál

outsourcingových služieb je vysoký a najmä na Slovensku má stále ešte výrazne rastúcu

tendenciu“ (Môcik, 2008). V západných krajinách je už zrejme outsourcing bežne

zabehnutou praxou, zatiaľ čo na Slovensku podniky ešte len objavujú výhody a možnosti

tejto alternatívy.


Problémy a riziká vlastného vývoja komplexného informačného systému sú najmä

vysoké náklady na vývoj a prevádzku, nízka flexibilita prispôsobenia sa na zmeny

podnikateľského prostredia a s tým spojená nízka flexibilita vykonávania zmien v už

zavedenom systéme, dlhá doba vývoja a implementácie informačného systému, potreba

začlenenia komplexného IT oddelenia do organizácie, nedostatok IT odborníkov s

očakávanými znalosťami atď. Nákup informačného systému je síce tiež lacnejší ako vývoj,

avšak na rozdiel od outsourcingu obsahuje ešte navyše náklady spojené s vlastníctvom

hardvéru a softvéru.

Všetky tieto problémy a riziká riešia samostatné dodávateľské spoločnosti

outsourcingu, ktoré poskytujú svojim klientom služby v oblasti vývoja, prevádzky,

poradenstva, servisu IT a informačných systémov. Outsourcuju činnosti v týchto

oblastiach, ktoré by si inak museli klienti zabezpečiť sami. Outsourcing je teda

,,zaisťovanie činnosti spojených s informatikou dodávateľsky, teda formou externých

služieb“ (Gála et. al., 2006, s. 361). Outsourcing prináša nové možnosti a medzi jeho

výhody sa môže zahrnúť:

zníženie nákladov – túto výhodu môžu firmy využívať aj v dnešnej dobre finančnej

krízy, kedy je vytvorený veľký tlak na znižovanie nákladov kvôli zníženému

dopytu. Outsourcingom tak odpadávajú náklady na vývoj a prevádzku IT oddelení.

Zníženie nákladov outsourcingom sa dá uskutočniť rôznymi spôsobmi. V článku

infoware sa uvádza, že firmy si zabezpečia zníženie nákladov prostredníctvom

zabezpečenia lacnej pracovnej sily zo zahraničia (offshoring), optimalizáciou

portfólia aplikácií (zjednodušenie a optimalizácia hardvéru a softvéru), znížením

celkových nákladov súvisiacich s vlastníctvom a prevádzkou aplikácií (Total cost

of Ownership – TCO), industrializáciou dodávky, transformáciou obchodných

procesov (optimalizovanie IT) (autor neznámy, 2008),

zjednodušenie prevádzky – táto výhoda je úzko spojená aj so znižovaním nákladov,

ale hlavný jej prínos je to, že odpadáva starosť o IT oddelenie, o prevádzku

a vzniká tak viac priestoru na iné (hlavné) činnosti podnikania. ,,Zákazník sa

nemusí starať o vstupné investície na zaobstaranie, prevádzkové náklady, údržbu

aktualizáciu a modernizáciu systému“ (Lábis, 2008),

flexibilita na zmeny – tým, že firma nie je vlastníkom informačných technológií

a aplikácií informačného systému, tak nie je závislá na týchto technológiách. Ak

teda na firmu tlačí vývoj externého prostredia na akúkoľvek zmenu v podnikaní,


tak si môže firma jednoducho zmeniť niektoré funkcie, ktoré jej poskytuje

dodávateľ outsourcingu bez nejakého negatívneho dopadu. Takisto môže firma

zmeniť svoju stratégiu po ukončení kontraktu alebo prostredníctvom

multisourcingu rozložiť svoje portfólio aplikácií a flexibilne ich riadiť,

prenajatie si odborníkov so znalosťami a skúsenosťami – je všeobecne známe, že

firma, ktorá sa dlhodobo a intenzívne špecializuje na určitú oblasť, získa

komparatívnu výhodu. Firmy môžu využiť tento fakt a za pomerne výhodnú cenu

tak si prenajať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu s bohatými skúsenosťami. Túto

výhodu ponúka multisourcing od viacerých špecializovaných (na určitú oblasť

outsourcingu) poskytovateľov,

pomerne krátka doba zavádzania outsourcingu – vývoj vlastného komplexného

informačného systému predstavuje všeobecne dosť dlhé obdobie na zavedenie

spôsobené dlhou prípravou a ešte dlhšími činnosťami na jednotlivých krokoch

vývoja. Outsourcing sa zavádza jednoduchšie, keďže odpadávajú všetky kroky

vývoja. Podľa eFOCUS prieskumu sa zistilo, že tretina opýtaných sa pripravila na

outsourcing za menej ako pol roka a 40 % sa pripravila za 6 až 12 mesiacov (autor

neznámy, 2007),

odstránenie rizík spojených s veľkými a do značnej mieri nezvratnými investíciami

do vlastných riešení – môžu to byť rôzne formy rizika, napríklad riziko poškodenia,

krádeže, riziko zastarania riešenia, keďže oblasť IT je veľmi dynamická čo do

vývoja nových lepších technológií. Outsourcingom sa to dá jednoducho po uplynutí

doby kontraktu zmeniť na nové riešenie,

zvýšenie výkonnosti firmy – táto výhoda je spojená s výhodou zjednodušenia

prevádzky, so získaním znalostí od odborníkov, poprípade so získanou flexibilitou.

J. Okoš (2008) hovorí, že outsourcing je v zásade postavený na dvoch predpokladoch – na

úspore v rozsahu (špecializácia na nejakú aktivitu v dostatočnom množstve prináša

zníženie nákladov) a na získaní komparatívnej výhody (získanie kvalifikovaných

odborníkov) a M. Kováč (2008) zas hovorí, že dobré dôvody na zavedenie outsourcingu sú

zvýšenie flexibility IT, efektívnejšie strategické plánovanie, uvoľnenie zdrojov

a koncentrácia na kľúčové oblasti podnikania, prístup k vysoko špecializovaným zdrojom

atď.

Všetky tieto výhody môžu firmy naplno využiť dobre premysleným prístupom

k zavádzaniu outsourcingu a výrazne si zvýšiť svoju produktivitu. Avšak aj outsourcing


ukázal, že má svoje riziká, problémy a nevýhody. Tieto nedostatky sa však dajú úspešne

zredukovať alebo úplne odstrániť dobrým manažmentom rizík a precíznym, premysleným

a zodpovedným prístupom k outsourcingovému vzťahu. ,,Významná väčšina finančných

riaditeľov konštatuje, že podnikové outsourcingové iniciatívy naplnili alebo dokonca

prekonali ich výkonnostné očakávania....avšak za predpokladu, že sú ochotné obetovať

potrebný čas a pozornosť dôkladnému výberu dodávateľa a starostlivo riadiť

outsourcingový vzťah.“ (Vranský, 2007). Ak chce firma využiť maximálne a uspokojivo

výhody outsourcingu musí sledovať určité kritické faktory a dodržiavať určité postupy.

Ďalej je tak uvedený postup zavádzania a riadenia outsourcingu, ktorý by mal byť akýmsi

vodidlom k zníženiu alebo odstráneniu nežiaducich konečných stavov. R. Vranský

poskytuje tieto typy ako čo najviac vyťažiť z outsourcingu:

navštevovať pravidelne dodávateľa na jeho pracovisku, monitoring a kontrola

dodávateľa, zaviesť formálny proces pre governance,

definovanie a meranie parametrov výkonnosti dodávateľa, hodnotenie dodávateľa

jeho výkonnosti, definovanie, meranie a hodnotenie prínosov (podstatných

kľúčových hodnôt) outsourcingového vzťahu,

sledovať nielen kvantitu, ale aj kvalitu outsourcingu, podstatná je spokojnosť

odberateľa outsourcingu,

infiltrácia dodávateľa - umožniť zástupcovi odberateľa stať sa členom tímu

dodávateľa, blízke monitorovanie a kontrola dodávateľa, alebo zakúpiť si podiel

v dodávateľskej firme a stať sa jej súčasťou,

nastaviť systém odmeňovania výborných výkonov a pokutovania alebo udeľovania

zodpovednosti za slabý výkon, musí byť súčasťou kontraktu,

zakotviť v kontrakte právo meniť isté parametre outsourcingového vzťahu,

zabezpečenie si flexibility na zmeny počas trvania dlhého kontraktu (keďže

podniky podnikajú v dnešnej dobe v neustále sa meniacom prostredí),

vytvoriť outsourcingový vzťah s čo najmenším počtom dodávateľov, najlepšie

s jedným. Je to ľahšie a menej nákladné (2007).

Dodržiavaním týchto zásad by sa mali obmedziť rôzne riziká a mal by sa skvalitniť

celkový proces outsourcingu. Medzi ďalšie postupy, nad ktorými by mohli firmy

pouvažovať, ak chcú uspieť pri zavádzaní outsourcingu, sa môže zahrnúť aj multisourcing

(využitie best-of-breed alebo otestovanie si poskytovateľa služieb). ,,Mnoho


poskytovateľov outsourcingových služieb v súčasnosti presadzuje stratégiu menších

kontraktov....klienti si často otestujú outsourcingového poskytovateľa menším kontraktom,

kým s ním uzavrú zmluvu s väčšou hodnotou. Organizácie využívajú menšie kontrakty aj

na preklenutie nejakého časového obdobia a odsunutie väčších dohôd do neskoršej

budúcnosti.“ (Gartner, 2008). Multisourcing je síce opak toho, čo sa odporúčalo vyššie,

aby sa vytvoril vzťah s čo najmenším počtom dodávateľov, ale aj tento postup však môže

mať niekedy svoje opodstatnenie. Podniky by zrejme mali pouvažovať aj nad touto

možnosťou a poprípade ju zahrnúť do svojej stratégie. Ďalej by sa taktiež dalo povedať, že

dodávateľ outsourcingu vystupuje v podstate ako klasický zamestnanec, keďže poskytuje

svoju prácu na základe dohody. Preto by mala byť efektívnosť tohto vzťahu tiež

zabezpečená akousi formou motivácie, tak ako sa to viac menej bežne praktikuje

pri bežnom pracovnom vzťahu. Podnik by mohol napríklad zahrnúť dodávateľa do podielu

na úspechu. ,,Z taktického hľadiska by firmy mali vyhľadávať niečo viac než len

štandardnú formu obchodného vzťahu a snažiť sa uzavrieť dohodu zameranú na konkrétne

obchodné výsledky a podiel na úspechoch“ (autor neznámy, 2008). Takto by sa mohol

dodávateľ motivovať k väčšiemu výkonu. Ďalším faktorom je, že niekedy nestačí

argumentovať zavedenie outsourcingu len jeho prínosom vo forme zníženia nákladov

alebo len všeobecným vymenovaním jeho prínosov. Podniky by mali hľadať v tomto aj

niečo viac, niečo čo im prinesie reálnu pridanú hodnotu. „Cesta k úspechu vedie cez

schopnosť demonštrovať reálne výhody, ktoré zákazník môže outsourcingom získať. Nejde

len o strohé vymenovanie benefitov, ale aj ich prepojenie so strategickými a obchodnými

cieľmi zákazníka“ (Zgutová, 2008). Taktiež by sa mohli podniky zamyslieť aj nad

možnosťou vybrať si konzultačnú firmu na pomoc pri výbere outsourcingu. Pre podniky je

predsa len oblasť IT neprebádaným ostrovom. Keďže sa potrebujú všetci zodpovední

pracovníci venovať hlavne svojmu hlavnému podnikaniu, sledovanie trendov v oblasti IT

a informačných systémoch môže byť pre nich náročnou prácou navyše. ,,Tímy zostavené

z interných zdrojov trpia zväčša na tzv. prevádzkovú slepotu...riešením situácie býva

uplatnenie nezávislého konzultanta, disponujúceho dostatočnými procesnými a odbornými

znalosťami“ (Vrábel - Brázda, 2008). Nezávislý konzultant môže priniesť podniku okrem

vedomosti v obore dokonca aj cenné znalosti, ktoré nazbieral skúsenosťami.

Dodržiavanie týchto všetkých postupov zabezpečuje úspešne zavedenie a riadenie

outsourcingového vzťahu. Dokonca predstavuje akoby štandardný postup pri zavádzaní

tejto alternatívy.


Pre podniky je ďalej dôležité vedieť čo všetko si vlastne môžu dať outsourcovať, čo

ponúkajú dodávatelia. Medzi typy outsourcingu, ktoré môžu firmy na Slovensku využiť

patrí help desk (poskytovanie podpory a pomoci v prípade potreby alebo problémov),

outsourcing podnikových procesov, sem patrí napríklad kontaktné centrum. M. Bodnár

uvádza tieto oblasti podnikových procesov, ktoré sa môžu stať predmetom outsourcingu

podnikových procesov: financie, účtovníctvo, starostlivosť o zákazníka, dodávateľsko-

odberateľské vzťahy, personalistika. A ďalej tvrdí, že BPO je strategickým nástrojom na

dosahovanie procesnej excelencie, transformačných podnikových cieľov a znižovania

nákladov = tvorba úspor ako stratégia ďalšieho investovania do rastu a inovácií firmy

(2007). Ďalšie alternatívy sú správa aplikácií, správa infraštruktúry, správa celého

informačného systému, správa hardware, poradenstvo, prenájom personálu, IT utility. J.

Rydziová opisuje IT utility ako flexibilné využitie IT služieb na základe real-time

infraštruktúre a SaaS (software as a Service - softvér pripravený k okamžitému použitiu).

A tvrdí, že firmy takto ušetria na hardvérových a mzdových nákladoch (2007). Je zrejme,

že outsourcovať sa dá široká škála podnikovej informatiky. Od správy a údržby

jednotlivých aplikácií, cez monitorovanie až po poradenstvo a personál. Tieto typy

outsourcingu sú už štandardné a bežne využívane podnikmi vo všetkých vyspelých

krajinách. Zabehnutosť a pomerne dlhá úspešná prax prináša pre podniky výhodnú

alternatívu. Avšak v tejto oblasti sa aj naďalej vyvíjajú ďalšie možnosti služieb, ktoré už

nie sú až tak zabehnuté a odskúšané, ale prinášajú perspektívu do budúcnosti. Väčšina

nových trendov, ako je vidieť, smeruje na poskytovanie služieb cez hranice. Takýto typ

outsourcingového vzťahu so zahraničným partnerom je určite náročnejší a rizikovejší ako

s domácim. Na diaľku je totiž ťažšie riadiť a monitorovať kvalitu služieb. Ale až

skúseností ukážu ich potenciál. K. Libičová - O. Přiklenk uvádzajú nové trendy

v outsourcingu:

outsourcing B2B projektu – zabezpečenie ľudí a procesov a zabezpečenie

prevádzky pre B2B projekt, konkurencieschopná a cenovo prístupná alternatíva

k vlastnému zabezpečeniu B2B projektu,

globálne dodávaný outsourcing infraštruktúry – vzdialená správa a podpora IT

infraštruktúry z jednej krajiny do viacerých krajín. Napríklad monitoring serverov,

bezpečnostný monitoring, monitoring dátových centier atď.,

aplikácie testovacích služieb – zabezpečenie testovacích služieb vysokej kvality na

zaručenie kvality a záruky v rámci vývoja aplikácií, na testovanie potenciálnych


zdrojov úspor, efektívnosti a šetrenia času v rámci životného cyklu aplikácií.

Zabezpečenie si využívania kvalitného testovacieho softvéru,

globálne dodávaný help desk outsourcing – outsourcing help desku z jednej krajiny

do viacerých krajín, snaha znižovať náklady zabezpečením si lacnej pracovnej sily

z inej krajiny (2008).

Outsourcing má tak potenciál stať sa najpoužívanejšou alternatívou pri zavádzaní

informačného systému, vďaka relatívnej jednoduchosti a výhodám, ktoré má oproti

predošlým dvom alternatívam. Ďalšími skúsenosťami sa môže o pár rokov stať bežnou

súčasťou podnikových stratégií.

Popri zohľadňovaní nákladov potrebných pri jednotlivých alternatívach zavádzania sa

podniky môžu orientovať pri výbere medzi vývojom, outsourcingom alebo nákupom aj

inými faktormi. Iné potreby a stratégie sú totiž v podnikoch s rozdielnou veľkosťou. Ďalej

môžu byť rozhodujúcim faktorom aj požiadavky jednotlivých podnikov na funkcionalitu

informačného systému. Niektoré požiadavky na systém môžu byť tak špecifické, že ich

nemusí spĺňať žiaden z dostupných štandardných systémov, ani žiadna z ponúkaných

služieb. Tak si je potom vhodné vyvinúť svoj vlastný unikátny informačný systém, ktorý

by uspokojil všetky požiadavky a prinášal presne požadované funkcie. Prínosy takto môžu

aj omnoho prevýšiť vynaložené náklady. Výber vhodnej alternatívy musí jednoznačne

reflektovať jasne stanovenú stratégiu podniku. Po výbere alternatívy sa už postupuje

metódami a postupmi aké boli načrtnuté vyššie. Tieto metódy a postupy by sa mali

precízne dodržiavať a tým si zabezpečiť celkovú úspešnosť projektu.

Po súhrne metód a postupov definovaných v jednotlivých alternatívach zavádzania sa

môžu získane poznatky aplikovať na príklade v prípadovej štúdii.

3. Prípadová štúdia

Cieľom prípadovej štúdie je využiť získané teoretické poznatky pri zavádzaní

informačného systému na konkrétnom prípade z praxe. Ako prvé sa opíše firma, ktorá

bude predmetom štúdie, jej charakteristika, oblasť pôsobenia, veľkosť firmy. Na tomto

mieste je dobre spomenúť, že ako vhodný postup by sa tu mohol použiť celý postup

metódy BSP alebo postup SDLC. Pri týchto postupoch by sa, ešte popri ďalších krokoch,

definovali aj podnikové procesy, triedy dát a štruktúra dát. A celkovo tieto postupy sú

detailnejšie a vhodné pri reálnom zavádzaní informačného systému. Avšak dodržanie


týchto všetkých krokov, analýz je náročnejšie a obsiahlejšie vyžadujúce viac času, preto

pre charakter a účel tejto výskumnej práce sa tento postup prezentuje len na niektorých

krokoch stručne a ilustračne. Prípadová štúdia tak bude pokračovať týmto postupom:

definuje sa vízia a stratégia firmy, urobí sa situačná analýza, definujú sa problémy alebo

príležitosti, definujú sa prínosy a funkčné požiadavky na informačný systém. Výsledkom

bude návrh informačného systému a návrh vhodnej alternatívy zavádzania (viď

rozhodovací strom pre výber IS - obrázok č. 1). Predmetom štúdie bude firma Vojenská

zotavovňa, a. s., ktorá podniká v oblasti služieb v rekreačnej oblasti Zemplínska Šírava.

Medzi oblasti služieb, ktoré ponúka patria: ubytovacie služby, reštaurácia, organizovanie

turistických zájazdov, bazén, športové ihriská. Firma zamestnáva 40 zamestnancov mimo

sezóny a s príchodom letnej sezóny ich počet narastá na 60 zamestnancov. Svoje služby

ponúka pre širokú klientelu (jednotlivci, skupiny, rodiny) a zameriava sa na klientov nie

len z lokality firmy, ale vyhľadáva klientov aj v rámci celého štátu a dokonca aj zo

susedných krajín. Firma podniká v silnom konkurenčnom prostredí. Rovnaké služby

poskytuje rada podobných konkurenčných firiem. Prebieha tu silný boj o zákazníkov.

Vízia a stratégia firmy

Vízia firmy je získať konkurenčnú výhodu v náročnom konkurenčnom prostredí, zvýšiť

svoj podiel na trhu, získavať nových a udržať si súčasných zákazníkov poskytovaním

kvalitnejších služieb ako ponúka konkurencia, ktoré by čo najviac reflektovali požiadavky

zákazníkov. Firma si uvedomuje dôležitosť a potenciál svojich súčasných a potenciálnych

zákazníkov, preto sa chce stať zákaznícky orientovanou firmou a budovať vzťahy so

svojimi zákazníkmi na základe tvorby obojstranného prínosu. Stratégia firmy je získať

informačný systém, ktorý by umožňoval efektívne získavať a spracovávať informácie

o zákazníkoch, ktorý by umožnil dosiahnuť vyššie spomenuté ciele.

Situačná analýza

V rámci situačnej analýzy sa zistili nasledujúce skutočnosti: Firma už používa

podnikový informačný systém, ktorý obsahuje operačné moduly: účtovníctvo, mzdy,

finančné funkcie atď. Avšak chýba systém, ktorý by spracúval a riadil dáta o zákazníkoch.

Procesy v podniku sa uskutočňujú bez priamej súvislosti na skutočné potreby zákazníkov,

hlavne tie marketingové ako je napríklad tvorba ponuky. Marketingové aktivity firmy sú

na veľmi nízkej úrovni. Marketingové kampane sú neprehľadné, bez jasne definovaného

účelu a cieľa. Nie je prepojený proces predaja (poskytovania) služieb a marketingu.


Zamestnanci marketingového oddelenia nemajú žiadne informácie o spokojnosti alebo

požiadavkách zákazníkov, takisto ani manažér alebo obchodník nemajú o tomto prehľad,

pomocou ktorého by mohli robiť flexibilné rozhodnutia. Kontakty o zákazníkoch sa

nezaznamenávajú, aj keď by sa mohli zaznamenávať a efektívne riadiť. Príležitosťou je

preto zaviesť informačný systém CRM - vytvorenie systému zberu dát o zákazníkoch a ich

potrebách, ich spracovania a prezentácie vo forme informácií.

Funkčné požiadavky na informačný systém

Informačný systém CRM v sebe obsahuje radu funkcií, ktoré by mohli vyriešiť

problémy/príležitosti definované v situačnej analýze. Z pohľadu firmy sa tak môžu

definovať funkčné požiadavky na informačný systém: zlepšiť marketingové kampane,

prepojiť predajné a marketingové procesy, tak aby mohol medzi nimi prebiehať rýchly tok

informácií a aby boli tieto informácie na jednom mieste dostupné pre všetkých

zamestnancov, ktorí to potrebujú, funkcia ukladania, správy a prehľadnej prezentácie

údajov o zákazníkoch, funkcia správy kontaktov, automatizácia predajných

a marketingových procesov.

Prínosy

Prínosy riešenia CRM pre túto firmu sú: prehľad o zákazníkoch, o ich požiadavkách,

preferenciách, rýchly prístup k týmto údajom z ktoréhokoľvek oddelenia, vytvorenie

vedomostnej databázy, dostupnosť podkladov pre tvorbu flexibilnej ponuky odrážajúcej

potreby zákazníkov a flexibilitu rozhodovania, segmentácia a analýza zákazníkov – firma

už vie, kto sú ich zákazníci a čo požadujú, plánovanie a vyhodnocovanie presne cielených

marketingových kampaní, kvalitnejšie oslovenie potenciálnych zákazníkov, flexibilná

reakcia na požiadavky zákazníkov, zvýšenie spokojnosti zákazníkov, automatizácia

a zrýchlenie procesov.

Návrh riešenia

Riešením pre firmu môže byť informačný systém CRM. Tu sa však ešte naskytuje

otázka: Akú alternatívu zavádzania zvoliť? Vývoj, nákup alebo outsourcing? Vývoj je

vhodným riešením vtedy, keď funkčné požiadavky na informačný systém presahujú

možnosti štandardných produktov. Funkčné požiadavky tejto firmy sa však dajú uspokojiť

aj štandardnými produktmi. A ďalším faktorom v neprospech vývoja sú finančné možnosti

firmy. Vývoj potrebuje väčšie investície ako nákup alebo outsourcing a táto firma požaduje


čo najlacnejšiu alternatívu. Ďalej pri rozhodovaní sa musia zobrať v úvahu, že nákup

produktu so sebou zahrňuje náklady na implementáciu a náklady na údržbu, prevádzku.

A ďalej treba zobrať do úvahy, že táto firma je najmä sezónna. Najlacnejšou a najlepšou

alternatívou pre túto malú firmu je zabezpečiť si aplikáciu CRM prostredníctvom

outsourcingu. Veľmi výhodná je forma prostredníctvom technológie SaaS, kde sa aplikácia

môže používať cez internet (prostredníctvom hostingu). Takto sa môže aplikácia CRM

zaviesť bez nákladov implementácie a flexibilne podľa potreby, keď narastá počet

zamestnancov počas sezóny. Výhoda tejto alternatívy je to, že sa aplikácia zavedie veľmi

rýchlo a pri nízkych nákladoch. Takúto možnosť poskytuje aj firma Microsoft. Vhodným

riešením, ktorý spĺňa požiadavky firmy, je produkt Microsoft Dynamics CRM

s možnosťou hostingu, ktorý prezentuje nasledujúce funkcie: vytváranie marketingových

kampaní, registrácia preferencií zákazníka, história komunikácie a predaja, sledovanie

úspešností kampaní, možnosť využitia všetkých dostupných komunikačných kanálov

(tvorba hromadných e-mailov, atď.), možnosť vyčíslenia nákladov vynaložených na

marketingové aktivity, možnosť prepojenia s webovou stránkou firmy, evidencia,

plánovanie a riadenie obchodných príležitostí (objednávky, telefonáty, e-maily, atď.),

vytvorenie prvého kontaktu so zákazníkom (help desk), vytvorenie prehľadu

o zákazníkoch, užívateľský príjemné prostredie Microsoft Office Outlook, plánovanie úloh

(Fojtu, 2009). Nevýhodou SaaS môžu byť niektoré obmedzenia vo funkcionalite, preto si

musí firma ešte poriadne zvážiť všetky výhody, nevýhody a stanoviť presné kritéria pre

najvhodnejší konkrétny výber alternatívy zavádzania v strome rozhodovania. Presne

zhodnotenie alternatív v strome rozhodovania a vyčíslenie cieľových kritérií tiež presahuje

charakter a možnosti výskumnej práce kvôli svojej náročnosti a obšírnosti, preto sa môže

táto prípadová štúdia uzavrieť s týmito odporúčaniami, ako poprípade v rámci projektu

ďalej pokračovať.

Záver

Výskumná práca bola zameraná na preskúmanie oblasti vývoja a zavádzania

informačných systémov a na nájdenie metód a reálnych postupov. Cieľom bolo zhrnúť

reálne postupy a získať vedomosti o tom ako postupovať pri zavádzaní informačného

systému, na čo všetko treba myslieť ak chce byť podnik úspešný pri tomto zavádzaní.

V súvislosti so zavádzaním sa definoval a ohraničil tento pojem. V rámci zavádzania sa

zistilo, že ide o primárne rozhodovanie medzi troma základnými alternatívami zavádzania:


vývoj, nákup alebo outsourcing informačného systému. V kapitole bol prezentovaný

vzorový rozhodovací strom, podľa ktorého sa môžu podniky na základe cieľových kritérií

a požiadaviek na informačný systém rozhodnúť pre jednotlivý variant alebo postupnosť

variantov. Treba pripomenúť, že jednotlivé alternatívy je možné aj kombinovať podľa

prípadnej potreby. Platí tu, že podniky si musia jasne definovať svoju stratégiu, ciele

a požiadavky na informačný systém. Ďalej sa v práci bližšie rozobrali jednotlivé

alternatívy zavádzania. Najviac sa práca venovala definícií metód a postupov vývoja.

Zistilo sa, že proces vývoja je veľmi komplexný a náročný, preto potrebuje zjednodušiť

a rozdeliť na mentálne zvládnuteľné časti. Definovali sa základné princípy: abstrakcia,

princíp troch architektúr, hierarchická abstrakcia a modelovanie reálneho systému.

Základný postup samotného vývoja sa odráža v princípe troch architektúr: modelovanie

podnikového systému, modelovanie technologického rozhrania a modelovanie

konkrétneho softvéru a hardvéru. Pri tejto príležitosti sa bližšie uviedli všetky dostupné

metódy modelovania podniku: štruktúrovaný prístup, objektovo orientovaný prístup,

hodnotovo orientovaný prístup a nakoniec servisne orientovaný prístup. Posledný

zmienený prístup sa ukázal ako nový trend, ktorý prináša určité svoje riešenia na problémy

predošlých prístupov. Ďalej sa podkapitola vývoja venovala viac menej komplexnejším

metódam/postupom vývoja, ktoré obsahujú ďalšie potrebné kroky pre úspešný vývoj a

implementáciu. Bližšie sa definovali postupy ako BSP, ARIS, ISAC, Select Perspective

a SDLC. Zistilo sa, že všetky tieto postupy majú svoje miesto v jednotlivých fázach vývoja

a malo by sa na ne myslieť. BSP pri plánovaní, ARIS, ISAC a Select Perspective ponúkajú

nástroje pri modelovaní a nakoniec SDLC, ktorý ukazuje všetky kroky, ktoré treba zahrnúť

pri celom vývoji a implementácií informačného systému. Podniky by mohli využiť všetky

postupy pri svojom vývoji a implementácií od plánovania, cez využitie nástrojov

modelovania až po údržbu a monitorovanie. Takto si zabezpečia zahrnutie všetkých

potrebných krokov pre úspešné riadenie projektu vývoja informačného systému. Po vývoji

ďalej práca pokračovala popisom alternatívy nákupu, ktorá sa definovala stručnejšie.

Zistilo sa, že nákup môže byť výhodnou alternatívou pre podniky, ktoré nemajú náročné

požiadavky na funkcionalitu informačného systému a teda pre ktoré existuje aj štandardný

produkt/balík od dodávateľov riešení. Táto alternatíva je výhodná aj z finančného hľadiska,

takisto ako ďalšia alternatíva outsourcing. Posledná podkapitola zavádzania bola venovaná

problematike outsourcingu. Zistilo sa, že outsourcing má stále na Slovensku veľký

potenciál. Prináša rôzne výhody oproti predošlým dvom alternatívam: nižšie náklady,

získanie vysoko kvalifikovaných odborníkov, rýchlosť zavádzania, atď. Takisto sa uviedli


aj postupy, ktoré by mali podniky dodržovať a mať na mysli, ak si chcú zabezpečiť

úspešný outsourcingový vzťah bez akýchkoľvek nechcených efektov. Záverečná kapitola

bola už venovaná praktickej časti tejto výskumnej práce. Teoretické poznatky boli

aplikované na konkrétnom podniku. V tejto prípadovej štúdii sa ilustrovala skrátená

ukážka postupu pri zavádzaní informačného systému a podali sa odporúčania ako ďalej

detailnejšie postupovať.

Výsledkom výskumnej práce je tak prehľad možných alternatív, metód a postupov

vývoja a zavádzania informačných systémov, ukážka aplikácie postupu zavádzania na

konkrétnom praktickom príklade a odporúčania pre podniky.

Práca mala za cieľ zahrnúť čo najviac zo skúmanej problematiky v stanovenom rozsahu

práce. Samozrejme, že v práci sa dá ešte ďalej pokračovať alebo problematika ešte

detailnejšie rozobrať. Práca nezahrnula celú oblasť problematiky nákupu štandardného

produktu, ani jeho prípadné postupy, nebola zahrnutá oblasť bezpečnosti, ktorá je taktiež

veľmi dôležitá, ale nezmestila sa do rozsahu práce a nakoniec je ešte viac nových trendov

ako virtualizácia, SaaS, open source, atď., ktoré by mohli byť ešte zahrnuté a popísané

bližšie. V oblasti vývoja sa používajú ešte ďalšie prípadné postupy ako agilné metódy,

prototypovanie atď. Avšak aj napriek tomu sa podarilo obsiahnuť podstatnú časť

problematiky a definovať väčšinu metód a postupov používaných v tejto oblasti.



Zoznam bibliografických odkazov

autor neznámy (2007). Prieskum OUTSOURCING 2007 – očakávania a realita. In:

eFOCUS, roč. 7, č. 3, s. 14 - 17.

autor neznámy (2008). Využívate offshoring. A čo ďalej? In: Infoware, č. 10, s. 16 - 17.

BODNÁR, M. (2007). Evolúcia v outsourcingu podnikových procesov – od transakčného

k strategickému BPO. In: eFOCUS, roč. 7, č. 3, s. 22 - 23.

FOJTU, P. (2009). Náš zákazník, náš kapitál. In: Infoware, č. 8-9, s. 26 - 27.

GÁLA, L. et al. (2006). Podniková informatika. Praha : Grada Publishing

GARTNER. (2008). Vnímanie outsourcingu sa transformuje. In: Infoware, č. 10, s. 19.

GERGELY, Š. (2009). SOA – možnosti a perspektívy. In: Infoware, č. 6-7, s. 35.

KOVÁČ, M. (2008). Rozhovor k problematike outsourcingu. In: Infoware, č. 10, s. 22.

LÁBIS, P. (2008). Nie je outsourcing ako outsourcing. In: Infoware, č. 10, s. 23.

LIBIČOVÁ, K. - PŘIKLENK, O. (2008). Aktuálne trendy v IT outsourcingu. In: Infoware,

č. 10, s. 18 - 19.

MAJERNÍK, B. (2009). Referenčná architektúra SOA. In: Infoware, č. 6-7, s. 36.

MOCIK, M. (2008). Rozhovor k problematike outsourcingu. In: Infoware, č. 10, s. 18 - 19.

O´BRIEN, J. – MARAKAS, G. (2006). Management information systems [Manažment

informačných systémov]. 7. vyd. New York: The McGraw-Hill/Irwin

OKOŠ, J. (2008). Rozhovor k problematike outsourcingu. In: Infoware, č. 10, s. 16 - 17.

Portál IDS Scheer. (dátum neznámy). ARIS Platform Vedúci softvér pre riadenie biznis

procesov. [cit. 2010-2-16]. dostupné na: <http://www.ids-

scheer.com/sk/ARIS/ARIS_ARIS_Platform/45341.html>

Portál Select Business Solutions. (dátum neznámy). Select Perspective. cit. [2010-2-16].

dostupné na:

<http://www.selectbs.com/adt/images/stories/datasheets/ds_Select_Perspective_a4.p

df>

http://www.ids-scheer.com/sk/ARIS/ARIS_ARIS_Platform/45341.html

http://www.ids-scheer.com/sk/ARIS/ARIS_ARIS_Platform/45341.html


RYDZIOVÁ, J. (2007). Pět trendů, které ovlivňují trh IT outsourcingu v Evropě. In:

eFOCUS, roč. 7, č. 3, s. 12 - 13.

ŘEPA, V. (2007). Podnikové procesy. 2. aktualizované. a rozšírené vyd. Praha : Grada

Publishing

TVRDÍKOVÁ, M. (2008). Aplikace moderních informačních technologií v řízení firmy.

Praha : Grada Publishing

VRÁBEL, M. - BRÁZDA, A. (2008). Nebojte sa outsourcingu obchodných procesov. In:

Infoware, č. 10, s. 22.

VRANSKÝ, R. (2007). Outsourcing back-office: cesta k trvalým prínosom. In: eFOCUS,

roč. 7, č. 3, s. 19 - 21.

VYMĚTAL, D. (2009). Informační systémy v podnicích. 1. vyd. Praha : Grada Publishing

ZGUTOVÁ, Ľ. (2008). Dodávateľ by mal dokonale poznať svojho zákazníka. In:

Infoware, č. 10, s. 24.

Documents

METÓDY A REÁLNE POSTUPY VÝVOJA A IMPLEMENTÁCIE … · SDLC - systems development life cycle (životný cyklus vývoja informačného systému) SOA – servisne orientovaná architektúra