Upload
pipi-dlha-pancucha
View
86
Download
9
Embed Size (px)
DESCRIPTION
prednasky z metodologie vyskumu
Citation preview
1
Metodolgia vskumu Skma plnovanie, organizciu, realizciu vskumu a analzu a vyhodnotenie dt
Popisuje rzne vskumn metdy a metodiky
Vyuitie v uitestve:
o zlepenie pedagogickho psobenia
o kvalifikan rast
o vypracovanie projektov (zskanie fin. prostriedkov)
Vedeck vskum Organizovan odpove na zvedavos (Ferjenk)
Nie je jednorazov prebieha opakovane (overujeme, zisujeme...)
Systematick, kontrolovan, empirick a kritick skmanie hypotetickch vrokov o predpokladanch
vzahoch medzi prirodzenmi javmi
Znaky vedeckej prce
o systematickos a plnovitos
o objektvnos (aspo do istej miery zminimalizova skresujce initele)
o Redukcionizmus (uchopi realitu po kskoch)
Vskum vs. Prieskum
o prieskum = jednoduchia forma skmania, zvyajne len popis nejakho javu, nechce budova
vedeck terie
Zkladn pojmy Operacionalizcia objasnenie, vysvetlenie pojmov vo vskume (najm zkladnch premennch)
pretavenie pojmov do meratenej podoby proces, kt. robme premenn fyzicky meratenmi alebo
testovatenmi
Administrcia zadanie testovej lohy alebo dotaznka
Participova zastova sa vskumu
Respondent satnk vskumu
Proband astnk vskumu (skr pri experimentlnych vskumoch)
Predikcia predpove
Empirick sksenostn
Explancia vysvetlenie
Reprezentatvny najtypickej pre dan skupinu vhodn na zoveobecnenie
Generalizcia zoveobecovanie
Nstroje metodiky pouit na zber dajov
Poloky jednotliv otzky, prp. body v dotaznku, teste...
Prieskum je niia forma empirickho skmania, ne je vskum. Jej cieom je sce zskava ternne
dta, ale nie budova vedeck terie. Tak je naprklad prieskum volebnch preferenci voliov alebo
prieskum trhu.
Veda v pedagogike a psycholgii Histria spoloenskovednho vskumu je kratia ako v exaktnch vedch
Netreba porovnva vskum v spoloenskch vedch a vo vedch exaktnch
V psycholgii a pedagogike znan subjektivita skmanho
Striedanie dvoch fz vedeckho vskumu:
2
o normlna veda prijmanie modelov problmov a ich rieen
o vedeck revolcia krza vedy, nov vedeck paradigmy
Ciele vedeckho skmania Deskripcia (popis) zorientova sa v situcii, popsa a utriedi javy, situcie, veci. Kategorizova
ich
Predikcia (predpove) umouje nm oakva, vopred plnova, meni okolnosti
Explancia (vysvetlenie) odpoved na otzku preo
Histria psychologickej vedy Antick filozofi
1879 Wilhelm Wundt: prv psychologick laboratrium
50. roky: zlat obdobie vea vskumov a experimentov (a do 70. rokov)
1971 Zimbardo: experiment vo vznici
1974 Milgram: vskum poslunosti
Od 70. rokov krza v psycholgii (Zimbardo experiment vo vznici, Milgram vskum poslunosti)
Sasnos: nov dimenzie
Etick otzky vo vskume na uoch Shlas naozaj vetci shlasia?
Vskum pozorovanm zachovanie skromia
Klamanie za elom zskania objektvnejch informci (ak by vedeli, o o ide, mohli by odpoveda
inak)
Dvernos informci sme schopn zataji informcie o astnkoch?
Debriefing zabezpeenie psychologickej pomoci po skonen (najm experimentu)
Ustpenie od asti je naozaj mon? (mu iaci nevyplni dotaznk na vyuovan?)
Ochrana astnkov
Etick zsady Repekt a ohad voi astnkom vskumu nespsobova boles, utrpenie, neprjemn dsledky
Informova o cieoch vskumu
Prvo odmietnu as, odstpi kedykovek
Ochrana informci o astnkoch
Otzka skrytho pozorovania
Informovan shlas (je naozaj informovan?)
o me uverejnenie vsledkov spsobi?
Podvod vo vskume = vedom skresovanie vsledkov, prpadne pln vymanie vskumu
Postup realizcie vskumu Vymedzenie vskumnej oblasti
Upresnenie vskumnej tmy
tdium literatry, reer, prehad
Vymedzenie a presn formulcia problmu, veobecn vskumn otzky
Stanovenie cieov vskumu, formulcia hypotz, premennch, operacionalizcia
Vber a charakterizovanie zkladnho vskumnho sboru, vzorky
3
Rozhodnutie o type vskumu, stanovenie vskumnch metd
Kontrukcia vskumnch nstrojov, metodk
Urenie miesta vskumu, vypracovanie as. Harmonogramu prce
Zabezpeenie vskumu po strnke organizanej, materilnej, finannej
Realizcia pilotnej tdie, predvskumu, vyhodnotenie a vymedzenie prav
Realizcia vlastnho vskumu zber dajov
Spracovanie zskanch dajov, tatistika, analza dt
Interpretcia zisten
Prezentcia vskumu vedeck lnok, vystpenie na konferencii
Vber tmy osobn zujem
pedagogick inpircia
odborn literatra
aktulnos tmy
predchdzajce vsledky vlastnej vskumnej prce
Dostupnos ternu a vskumnej vzorky, asov monosti, finann monosti, zaujmavos tmy.
Tma X problm
o Tma iria: napr. Motivcia iaka v kole.
o Vskumn problm zenie tmy a formulovanie konkrtnej otzky. Ak je vzah medzi
pozitvnym postojom uitea k iakom a motivciou iakov?
o Zvi hbku a rku vskumnho problmu
o U pri vbere tmy treba zvi monosti zrealizovatenosti vskumu.
Vskumn otzky Kritri dobrch vskumnch otzok:
o Realizovatenos
o jasnos
o opodstatnenos
o etika
Kvantitatvny (nomotetick) versus kvalitatvny (idiografick) prstup Kvantitatvny (nomotetick) prstup Kvalitatvny (idiografick) prstup pracuje s slami Pracuje so slovami nestrannos vctenie Nachdzanie veobecnch modelov,
veobecnch zkonitos, (zoveobecnenie) Porozumenie jedinenosti (hlbok porozumenie konkrtnemu loveku, skupine ud)
Overuje terie, had odpovede na hypotzy Vytvra nov terie, odhaluje nov skutonosti.
Pre V poet ud Men poet ud Proti Objektivita, precznos a jednoznanos,
replikovatenos Objavovanie novho, jedinenos
Strcanie jedinenosti Chba monos zoveobecni
Mon syntza
Kvalitatvny prstup ako prv krok pri odhaovan novch skutonost a kvantitatvny ako monos tieto skutonosti overi a zoveobecni.
4
Premenn Zkladn faktor nho vskumu. To, o budeme skma
Vskumn otzka: Svis sledovanie filmov s nsilnou tematikou s vskytom agresvneho spvania sa
det?
Premenn:
sledovanie filmov s nsilnou tematikou
agresvne sprvanie sa det
men sa u rznych ud, alebo za rznych okolnost me nadobda rzne hodnoty.
meme ju mera, testova a nsledne jej prideova seln hodnoty
druhy premennch
o Kontinuitn (kontinulne) (napr. vek 0 100)
o Poradov (vemi dobre, dobre, zle, vemi zle)
o Kategorilne (napr. nrodnos) dichotomick premenn m len dve alternatvne monosti
(napr. pohlavie)
Pri niektorch premennch sa me vskumnk rozhodn, i ich bude mera ako kontinuitn,
poradov alebo kategorilne (napr. vek)
Delenie zvyajne pre experiment:
o zvisl t, ktor zvis od nezvislej premennej; predpokladme, e to, ak hodnotu
nadobudne nezvisl premenn bude ovplyvova zvisl premenn
o nezvisl
o intervenujca (vonkajia) premenn, ktor me zasahova do vzahu medzi zvislou a
nezvislou premennou
Hypotza predpoklad vsledkov vskumu
predben nzor vytvoren na zklade pretudovanej literatry, predchdzajcich vskumnch
zisten.
vzah (rozdiel, nsledky) medzi dvoma alebo viacermi premennmi
formulovan ako oznamovacia veta. Spsob formulovania hypotz je rigidn, dan. (V prpade
formulovania niekokch hypotz v rmci jednho vskumu/vstupu nie je iaduce meni formulcie,
z dvodu vyhnutia sa stereotypnm formulcim)
formulovan tak aby sa dala overi jej platnos (potvrdi alebo nie)
testovaten.
o Nie je testovaten, ak (Ferjenk, 2000):
Obsahuje vgne pojmy Je tautologick (Zloen vrok nazvame tautolgiou vtedy, ke jeho pravdivostn
hodnota je 1 bez ohadu na pravdivostn hodnoty vrokov, z ktorch pozostva
rovnakore).
Testuje neoveriten sily (premenn v rmci hypotzy musia by meraten, testovaten)
Najastejie chyby pri formulcii hypotz:
o nevyjadruj vzah medzi premennmi (iaci na prvom stupni Z maj radi matematiku)
o nemaj formu oznamovacej vety
o neurit formulcie (pojmy ako niekedy, vinou, ....)
5
Vskumn pln Deskriptvny/orientan
o zorientova sa v problematike mus spa vetky podmienky dobrho vskumu
o Ak je stav veci?
o VO: Ako vyzer ben de iaka? Koko det a ako asto pouva mobiln telefny?
o H: nepouvaj sa
Korelan/ relan
o Vzah medzi premennmi
o Vzah nie je prina!
o H: Pozeranie televzie svis s obezitou u det.
Diferencian
o Rozdiely medzi vzorkami
o H: Existuj rozdiely vo vnman uitea ako autority medzi iakmi prvho, piateho a deviateho
ronka.
Kauzlny
o Preo? o je prinou oho?
o Experiment
o H: Fajenie spsobuje rakovinu. Vchovn tl rodia vplva na tudijn vsledky iaka.
Vvojov prehady
o Prierezov prehad- porovnvanie vekovch kohort
o Longitudinlny vskum sledovanie jednej vskumnej vzorky v ase
o Periodicky opakovan longitudinlny vskum
Kazuistiky, prpadov tdie
o N= 1
o Kvalitatvne postupy
Overovanie kvality vskumu Reliabilita spoahlivos meria pouit vskumn nstroj dobre, spoahlivo? (nao by nm bol
tachometer, ktor za rznych okolnos nameria rchlos jazdy rozdielne)
o presnos nameranch dajov, spoahlivos meracieho nstroja
o reliabiln je tak nstroj, ktor pri opakovanom pouvan prina rovnak vsledky
o Reliabilitu vskumnch nstrojov urujeme:
Test-retest stabilita v ase; pouitie nstroja po uritom ase (len premenn, ktor sa nemenia dynamicky v ase)
Paraleln formy porovnanie s ekvivalentnm nstrojom Split half rozdelenie metodiky na dve asti Vntorn konzistencia vetky poloky testu by mali mera to ist. Cronbachova
alpha
Validita platnos meria pouit nstroj skutone to, o m mera? S vsledky vskumu platn?
(nao by nm bol tachometer, ktor nemeria rchlos jazdy ale spotrebu benznu).
o obzvl dleit v pedagogike a psycholgii pretoe jednotliv meran koncepty sa navonok
mu podoba a je nron ich presne definova.
o meriam (skmam) naozaj to, o chcem mera (skma)? (miera, stupe validity)
o najdleitejia vlastnos vskumnho nstroja, metodiky
o operacionalizcia skmanch pojmov ich sprvny prevod do vskumnej metodiky (Otzky v
dotaznku tlu vchovy naozaj sleduj tl vchovy a mem z vsledkov vskumu robi
zvery o tloch vchovy.)
o Validita merania:
6
obsahov (zodpoved obsahu vlastnosti? Zachytva vetky aspekty?) Stanovuje sa posudkom expertov.
kritriov (tandard s ktorm porovnvame, napr. in merac nstroj) kontruktov (reprezentuje teoretick kontrukt? Meria mj dotaznk naozaj mieru
motivcie k ueniu alebo skr cieavedomos?)
o validita vskumnho projektu
intern (vsledky nie s ovplyvnen nim inm; intervenujce premenn)
extern (vsledky platia aj mimo vskumnch podmienok; nielen v laboratriu, nie len v danej chvli a situcii)
vzah medzi validitou a reliabilitiou
o Kad nereliabiln meranie je nevalidn
o Nevalidn meranie me by reliabiln dva nm
kontantn, aj ke chybn vsledky
Vskumn vzorka Hlavn cie vedeckho bdania: zoveobecni zskan informcie
Populcia (zkladn sbor) vetci udia, kt. teoreticky spaj nami dan kritri
Vzorka (vskumn sbor) vber z populcie
o mus by reprezentatvna = o najviac sa podoba na cieov populciu, z ktorej bola
vyberan
o vo veobecnosti: m via a homognnejia vzorka, tm reprezentatvnejia
o skutone reprezentatvnu vzorku pravdepodobne nezskame
o vekos vzorky zvis od
Vskumnho problmu Vekosti populcie Heterogenity populcie (ak je populcia heterognna, potrebujeme viu vzorku) Spsob zberu dt (dotaznk viac ako pozorovanie) Organizanch a finannch monost
Z hadiska tatistickho spracovania dt je vhodn vekos minimlne N=30 o metdy vberu vzorky
Vo veobecnosti:
Prleitostn vber po ruke
o najlacnej, najastejie pouvan
o najnereprezentatvnej
o vhodn pre predvskum
Lavnov
o ja oslovm jednho, ten alieho... lavnovo sa nabauje
o namhav, dlhodob, nereprezentatvny
o pecifick uzavret komunity
kvtov
o na zklade rozloenia uritch znakov, vopred stanovench kritri
(kvt)
Nhodn vber
o kad len populcie m rovnak ancu dosta sa do vzorky
o najreprezentatvnej, ale len pri vysokch potoch
o typy:
jednoduch vber po jednom, systm nhodnch sel
7
stratifikovan podobn kvtovmu + znhodnen skupinov najjednoduch nhodn, nhodne sa vyber skupiny
(triedy, pracovn kolektvy, at.)
tieto vbery sa tkaj najm pouvania dotaznkovch metd
pri pozorovan je napr. podstatn aj vber as, nie len subjektov
v 60. a 70. rokoch najviac psychologickch tdi bolo realizovanch na
tudentoch (najm psycholgie) a potkanoch
o vbere a vekosti vskumnho sboru musme uvaova u pri stanovovan
hypotz
Pilotn tdia nie vdy, pouva kvalitatvne postupy odhauje veci, kt. nie s znme
Predvskum uiton, na malej vzorke, vychytanie chb vychytva chyby pripravenho
dotaznka
Metda a metodika Metda veobecn technika zberu dajov
Metodika konkrtny vskumn nstroj (napr. konkrtny test, pozorovacia schma)
Vskumnk me poui u existujcu alebo vytvori si vlastn
Mal by ma jasn predstavu o vetkch existujcich metdach aby vybral najvhodnejiu
Techniky (metdy) zberu dajov
o Experimentlne
o Neexperimentlne
Posudzovan vskumnkom
pozorovanie
analza produktov
Sebaposudzovacie
Dotaznk
Rozhovor
testy
smantick diferencil
testy
in
Dotaznk o vskumn nstroj na hromadn a pomerne rchle zisovanie informci od opytovanch osb
o nzory, postoje, stanovisk, sebaposudzovanie
o Survey = obsiahly vskum na vekej vzorke
o administrcia dotaznka = zadanie dotaznka
o respondenti = osoby, ktor odpovedaj
o poloky jednotliv otzky v dotaznku
o Vhody:
spora asu Jednoduchos administrcie Rchlos spora finannch prostriedkov Anonymita respondentov Rchle vyhodnotenie a kdovanie (monos vyuitia spracovania pomocou PC)
8
o Nevhody:
Subjektivita vpoved Nvratnos dotaznka (ne)motivovanos respondentov Dveryhodnos dajov Maximlny rozsah Rzne vznamy vrazov / odbornch pojmov
iadna sptn vzba, nemonos poloi otzku udia odpovedia na okovek Nemonos korigova pvodn teriu, nemm ancu prs na to, e vetko je inak Nemonos zachyti proces formovania odpovede
o administrcia dotaznka
Potou nzka nvratnos, sprievodn list Internet e-mail, webov aplikcie
Problmy
o riziko nereprezentatvnosti vzorky
o riziko, e ho vypln niekto, kto nebol osloven
o nezaru 100 % anonymitu
o respondenti nevidia vskumnka, ni o om nevedia
o na jeden dotaznk me odpoveda viac respondentov alebo jeden
vypln dotaznk viackrt
o kee nevidia, ak je dlh, me ich presta zaujma a skonia
Anketri osobne alebo telefonicky Osobne vskumnk alebo pecilne zakolen tm, ak vek koncentrcia ud na
jednom mieste (skupinov zber)
o tvorba otzok
Je otzka naozaj potrebn Zisujeme naozaj to, o chceme mera? (je validn?) Je formulovan neutrlne? Nenavodzuje iaducu odpove? Neobsahuje dvojit zpor?
D sa na otzku jednoznane odpoveda? Je otzka zrozumiten? Je v silch respondenta na u odpoveda? Neptame sa dve veci naraz? Nie je naa otzka sugestvna? Je vpoet kategri pre odpovede pln? Vyluuj sa vzjomne pouit kategrie? Nie je otzka formulovan prli veobecne Je otzka neprjemn, znepokojujca, me respondenta ohrozi?
o chyby pri tvorbe otzok
Otzka ako hypotza jedna otzka, ktor m vlastne odpoveda na hypotzu Predpokladme, e star udia s menej tolerantn ako mlad.
Myslte si, e star udia s menej tolerantn ako mlad?
nemeriame realitu ale nzor
o nslednos otzok
Musia logicky svisie Zaa demografickmi dajmi a najahmi otzkami Zvi na vod tie najdleitejie Nemu predchdzajce otzky skresli odpovede na alie otzky?
Intrukcia k dotaznku: oznate sprvnu odpove vinou neexistuje sprvna/nesprvna odpove
9
o typy otzok
Otvoren dostanem bohatie odpovede, neobmedzujem respondenta, ale aie sa spracovvaj, respondent mus by vemi motivovan
Polootvoren monos odpoved + monos in uzavret
o odpovedov zznamy
Kategorick: Dichotomick no nie, ena - mu
Poradov: Zorate, vyberte tri najdleitejie Zoznamov: Vyberte vetky, ktor sa vs tkaj (zakrtvanie) Posudzovacie (ratingov) kly
Vemi asto asto niekedy zriedka nikdy
5-7 bodov kly
Pozor na monos neviem ak nejde o zisovanie nzorov, radej sa jej vyhn Grafick smajlky, Cantrill ladder, teplomer iara 0-100 %
o monosti spracovania dotaznka
Jednotlivo po polokch Sumrne skre
Ako priemer
Ako dichotomick premenn
Len ak s jednotliv poloky konzistentn (maj vetky odpoveov kly, zameriavaj sa na jeden kontrukt)
Vyaduje si overenie reliability
Preplovoanie niektorch poloiek niektor otzky sa zvykn otoi, aby neboli vetky pozitvne a respondent nevyplnil radom vetky rovnako, potom sa zvykn otoi
sp pri vsledkoch
o o ovplyvuje validitu dotaznka
Neprimnos respondenta
Respondent sa vykresl lep ako je Respondent sa nech ovplyvni odpoveou inho Respondent nerozumie otzke Respondent nepozn odpove Neochota odpoveda Dlh dotaznk Prli osobn otzky Nezaruenie anonymity Nedostaton vysvetlenie ciea vskumu Nezaujmav grafick strnka dotaznka
o organizcia zberu
Rob vskumnk alebo zakolen tm
Zber skupinov alebo individulny? Etika zdrazni dobrovonos, anonymnos, a. Zvi prtomnos uitea alebo inej znmej osoby Otzky vynecha ak nebud zodpovedan pravdivo Survey
Sociometria Jacob L. Moreno
Analza truktry skupiny, analza vzahov v malej skupine (vzahy, vzby, vodca, outsider...)
Zisovanie najm neformlnych vzahov
10
Spova vo vobe (kladnej alebo zpornej) lenov skupiny poda uritch kov
Otzky typu: S km...? Kto...?
S km z triedy by si najradej pracoval na projekte z matematiky?
S km by si nechcel s na spolon vlet?
Poda otzok zisujeme vzahy v socilnej skupine
Obsah konkrtnej otzky zvis od cieov realizcie sociometrie
o d sa vyui nielen na zisovanie vzahov ale i na identifikciu ud ako nositeov uritch
charakteristk, vlastnost
o zkladn pravidl pre kontrukciu sociometrickho testu:
Jednoznane uren kritrium voby (relna/hypotetick situcia relna je lepia) Ohranienie skupiny (mal skupina a lenovia sa musia pozna) Poet volieb (m viac, tm komplikovanejie) Druh volieb (pozitvny/negatvny) Vsledky testu by mali ma praktick dsledky Jednotliv lenovia nemaj vedie o vberoch, ktor urobili ostatn
lenovia skupiny
o populrni mnoho pozitvnych (viac ako 3), mlo negatvnych volieb (menej ako 1)
o odmietan mnoho negatvnych (viac ako 3), mlo pozitvnych (menej ako 1)
o kontroverzn mnoho pozitvnych i negatvnych
o prehliadan mlo pozitvnych ale i negatvnych volieb, outsideri
o priemern
o na zaraovanie ud do jednotlivch kategri existuj i zloitejie postupy
Spracovanie vsledkov sociometrie
o sociometrick index matematick spracovanie
o sociometrick matica tabuka
Faktory ovplyvujce sociometrick pozciu
Socio-ekonomick status
Poet srodencov
Nboensk, politick prslunos
Inteligencia jednotlivca
Schopnos a individulna vkonnos
Zhodnos so skupinovm idelom, nositelia skupinovch hodnt a noriem
Iosobnostn rysy a vlastnosti napr. spoloenskos, sebadvera, zmysel pre
humor, duevn vyrovnanos, ambiciznos, hevnatos, energia
o zvi pri interpretovan vsledkov
Vsledky sociometrie nie s definitvny zver!
o prtomnos ud niektor tu nie s, in maj kamartov mimo skupiny
o poet volieb keby boli in voby, vsledky by boli in
o pohlavie dievat maj tendenciu vytvra dydy a tridy, km
chlapci s obvykle lenmi skupn
Faktory ovplyvujce vznik priateskch vzieb
o kritrium porovnanie dvoch tm, v kadej z nich vylo nieo in
o aktulna situcia pohdan, ete sa nespoznali
o atmosfra pri zbere riziko z trestu, strach z uitea
o interpretcia len v kombincii s pozorovanm sociometria m
tendenciu nezachyti podvedom alebo zakzan (nedovolen) vzahy,
nie je anonymn
11
rozliujme medzi obben a populrny populrny me by ten, kto je
niem zaujmav, ale nemus ete by obben
vyuitie
spoznanie triedy novm uiteom
spoznanie neformlnej truktry skupiny (me sa li od formlnej)
identifikovanie potencilnych agresorov alebo obete ikany
rozsadenie triedy vyhnutie sa konfliktom
urenie vodcu (predsedu) triedy
rozdelenie loh pri prprave projektu, stukovej...
o sociogram graf
Schma mapa, ktor je vyjadrenm preferenci V skupinch nad 20 osb kontrukcia sociogramov vemi
nron, niekedy i nemon, idelne 10-15 osb
Vhodn najm vyuitia sociometria na praktick ely, menej
vhodn na vskum (nemonos porovnania)
Typy:
Neusporiadan efektvny iba v skupinch do 10 osb
o indidividulny sociogram
Hierarchick kruhov sociogram (terov)
Hierarchick osov sociogram
Sociometrick matica (nebolo)
o tabuka
o V riadku ten, kto hodnot
o V stpci ten, kto je hodnoten
o Pozitvne aj negatvne voby v jednej tabuke
o Spotaj sa poz (+) a neg (-) voby, vzjomn (v O) a
jednostrann voby.
o Faktory ovplyvujce sociometrick pozciu.
socio-ekonomick status poet srodencov nboensk, politick prslunos inteligencia jednotlivca schopnos a individulna vkonnos zhodnos so skupinovm idelom, nositelia skupinovch hodnt a noriem osobnostn rysy a vlastnosti napr. spoloenskos, sebadvera, zmysel pre humor,
duevn vyrovnanos, ambiciznos, hevnatos, energia.
o O treba zvi pri interpretovan vsledkov:
Vsledky sociometrie nie s definitvny zver! - prtomnos ud - niektor tu nie s, in maj kamartov mimo skupiny. - poet volieb je obmedzen, keby ich bolo viac boli by in, aj t, ktor neboli volen
by mali ancu.
- pohlavie - dievat maj tendenciu vytvra dydy a tridy, km chlapci s obvykle lenmi vch vonejie sptch skupn.
- faktory ovplyvujce vznik priateskch vzieb - - kritrium porovnanie dvoch tm, v kadej z nich vylo nieo in. - aktulna situcia pohdan, ete sa nespoznali. - atmosfra pri zbere riziko trestu, strach z uitea. - interpretova len v kombincii s pozorovanm sociometria m tendenciu nezachyti
podvedom, alebo zakzan (nedovolen) vzahy, nie je anonymn
12
- obben verzus populrny populrny me by ten, kto je nieim zaujmav, vnimon, nemus by ete obben
o vyuitie v kolskom prostred:
spoznanie triedy novm uiteom Spoznanie neformlnej truktry skupiny (me sa vrazne li od formlnej
uiteovi znmej)
Identifikovanie potencilnych agresorov alebo obete ikany
Rozsadenie triedy vyhnutie sa konfliktom Urenie vodcu (predsedu) triedy Rozdelenie loh pri prprave projektu, stukovej,...
SO-RA-D
o sociometrick ratingov dotaznk
o iak ohodnot svojich spoluiakov v triede z dvoch hadsk: 1: za akch vplyvnch sa povauje
a 2. ako s mu sympatick
o u jednotlivca si vmame:
Index vplyvu pozcia iaka v triede Index obuby miera akceptcie iaka Index nklonnosti i iak preferuje pozitvne alebo negatvne vzby
o u skupiny si vmame:
Triedny vplyv
Smantick diferencil Meranie individulnych, psychologickch, vznamov
objektov (alebo pojmov)
Osgood ho pouil na meranie zmeny postojov
vplyvom masmdi
Individulne vznamy sa meraj pomocou uritho
potu kl (vinou 7 bodovch)
Princp: priblenie sa k jednmu z dvojice
bipolrnych adjektv
Ako vytvra smantick diferencil
o dsledne vybra hodnoten (posudzovan)
pojem
o vybra skupinu bipolrnych adjektv
Najmenej 8 Dsledne vybra opozitum k pouitmu adjektvu pokia je mon, vyhn sa
predpone ne- (rchly pomal...)
Adjektva je mon vybera tak, aby boli zaraditen do jednej z dimenzi:
Hodnotenia (dobr zl, pekn kared)
Sily a potencie (vek mal, siln slab)
Aktivity (aktvny pasvny)
o jeden z odporanch postupov (poda Al-Hindawe)
Zrealizova pilotn tdiu respondenti sa vyjadria k tme (rozhovor, dotaznk s otvorenmi odpoveami, brainstorming...)
Vybra z vonch vpoved zoznam najpouvanejch adjektv Vytvori k nim opozit, pripravi smantick diferencil Zada sm. dif. Inej skupine ud, overi reiabilitu metodiky Poui metodiku na samotn vskum
13
Sledujeme umiestnenie pojmu v priestore, porovnvame umiestnenie viacerch pojmov alebo
viacerch ud
Analyzova meme na rovni poloiek, dimenzi alebo globlne
Pozorovanie Laick
o selektvne
o nesystematick
Vedeck
o plnovito selektvne
o systematick
druhy
o trukturovan a netrukturovan (formlne a neformlne, tandardizovan a
netandardizovan).
trukt. skr ako kvantitatvna metda, netruk. ast ako kvalitatvna metda. trukturovan pozorovate vopred vie, o bude pozorova a ako to bude
zaznamenva. Pripraven zznamov hrky.
o Introspekcia a extrospekcia (sebapozorovanie a pozorovanie inch). Vo vskume astejie
extrospekcia.
o Priame a nepriame (bezprostredn a sprostredkovan). Priame vskumnk, al. zakolen tm;
sprostredkovan videozznam.
o Krtkodob (do 1 vyuovacej hodiny) a dlhodob
o Individulne a skupinov. Skupinov nronejie na pozorovatea vea javov.
o Naturalistick (vskumnk je len pozorovate) a zastnen (vskumnk je lenom
pozorovanej skupiny)
o pozorova?
o vber kategri pozorovania (javy, okolnosti)
o Z hadiska obtianosti urenia pozorovanch kategri:
S nzkym stupom vyvodzovania (napr. uite pe na tabuu) S vysokm stupom vyvodzovania (napr. iak dva pozor) aie s identifikuj,
pozorovate mus by sksen, dsledne zacvien
o detailnos pozorovania
molekulrny prstup mal segmenty sprvania, lepie sa zaznamenvaj. Prli vea detailov utopenie sa v nich.
molrny prstup komplexnejie jednotky, kon al. sria konov. Vyie nroky na pozorovatea.
Ako pozorova?
o Izomorfn deskripcia (Otvoren metda, nepecifick zznamy.)
zaznamenva cel pozorovan tok sprvania vo vetkch prejavoch a nslednosti cieom je zrkadli skutonos, o najvernejie ju reprodukova Dleit princpy:
zkaz interpretova
charakterizova kontext
komplexnos
Nron na pozornos, interpretan disciplnu, jazykov schopnosti pozorovatea. Vhoda ucelen obraz; kvalitatvny prstup.
o Reduktvna deskripcia
najastejie pouvan, redukuje, zarauje do kategri
14
vopred pripraven formulre, schmy, kategrie sprvania. Pravidl pre vytvranie kategri:
komplexnos
nezvislos
konkrtnos a jasnos
prehadnos
Druhy kategorilnych zznamov:
kdy sprvania a tabuka
zakrtvac zoznam
vskumnk si me vytvori vlastn alebo poui u existujci
prklady zznamovch hrkov
o Mapa triedy
napr. frekvencia komunikcie uitea so iakmi, pohyb uitea a iakov po triede
o deskriptvne analytick systm
Re uitea 1. Prejav sympati, akceptovanie iakovch citov
2. Shlas, pochvala, povzbudenie
3. Akceptovanie alebo rozvjanie iakovch mylienok
4. Opytovanie.
5. Vklad. Poskytovanie informci.
6. Intrukcie, prkazy.
7. Neshlas, kritika, presadzovanie svojej autority.
Re iaka
8. Odpove nespontnna.
9. Hovor spontnne.
10. Ticho, neverblna innos, zmtok, nezrozumiten
komunikcia
o in techniky
Trojstupov kla numerickej hodnotiacej stupnice
Sprvanie sa pri odpovedi
o iak je pokojn, mobilizuje svoje vedomosti, vie sa vynjs ak nie je
dostatone pripraven 3 body,
o iak je vzruen, viditen organick reakcie (bledos, zaervenanie)
pohybov nepokoj 2 body
o iak je neschopn odpoveda samostatne aj ke je pripraven,
prejavuje nezujem 1 bod
Reakcie na vsledky hodnotenia
o te sa z spechu, ale povauje ho za samozrejm a preto zostva
skromn 3 body,
o asto je nespokojn s hodnotenm, preceuje sa, proti zpornmu
hodnoteniu prudko protestuje2 body
o k vsledkom hodnotenia je ahostajn, ak len aby si mohol m skr
sadn 1 bod
reduktvne posudzovanie (rating)
o pecifick druh pozorovania. Li sa:
sprvanie sa hodnot interpretuje retrospektvnos
15
hodnotme rznu intenzitu alebo rznu kvalitu pozorovanho javu (nie len i jav nastal alebo nenastal ale v akej intenzite, kvalite).
o Posudzovacie kly (vi dotaznk)
Vzorkovanie pozorovania
o Ak nie sme schopn systematicky pozorova kontinulne v plnom rozsahu - vyberie sa vzorka,
dostatone reprezentatvna na zoveobecovanie.
o vzorkovanie udalost vyberieme ucelen dej a ten pozorujeme (izomorfn deskripcia)
o vzorkovanie asu asov peridy. Intervalov asov vzorkovanie (systematick alebo
nhodn), momentkov asov vzorkovanie (asov body). Reduktvna deskripcia.
Zhrnutie
o Detailnos pozorovania: mal segmenty versus komplexn kony
o Typy zznamov: nepecifick podrobn zznamy versus kategorizcia versus posudzovacie
kly
o Dka pozorovania: kontinulne versus vzorkovania
Zcvik pozorovatea
o naui sa presne identifikova pozorovan kategrie
o zana sa pozorovanm videozznamu
o porovnvaj sa vsledky pozorovania sksenho pozorovatea s vsledkami novho
pozorovatea miera zhody (odpora sa min. 80%)
problmy pozorovania
o sprostredkovatenos predmetu nho skmania (nie prevanie ale sprvanie)
o Figra pozadie napr. na pozad hlunej a pinavej triedy vetko hodnotme negatvnejie
o hal-efekt chyba prvho (celkovho) dojmu na zklade jednej vlastnosti.
o chyby nesprvneho zakotvenia
chyba prsnosti chyba miernosti chyba centrlnej tendencie (priemeru)
o implicitn terie osobnosti (logick chyba - kad z ns m tendenciu urit vlastnosti k
sebe priraova pretoe sa nm to jav logick)
o Aktulny psychick stav pozorovatea
o Kontrast podhodnocovanie vlastnost pozorovanch osb v ktorch pozorovate vynik a
naopak.
alie metdy zskavania dt analza produktov a sekundrnych dajov
o Predmetom analzy mu by aj daje, ktorch zdrojom s rzne produkty udskej innosti
o Sekundrne daje dta, ktor boli zozbieran niekm inm, v svislosti s inm vskumom
tatistick prehady, vsledky vskumov verejnej mienky, vsledky stania udu,
o 1. krok zhromaovanie dt
o 2. krok overenie spoahlivosti a platnosti dt
o Vhody:
neobtruzvnos (vskumnk priamo daje nezskava, neobauje respondentov) ekonomickos monos spracova daje vekho rozsahu a irokho zberu
o Nevhody: neprinaj odpovede na vetky otzky
Analza dokumentov
o sprvy z vskumov a vskumn materily
o odborn texty
o tatistick prehady
16
o noviny, asopisy
o materily organizci (zpisnice, plny, sprvy...)
o osobn dokumenty (listy, dennky, zpisky, ivotopisy)
obsahov analza
o Zkladn technika spracovania dokumentov, ale aj analza odpoved na otzky v rozhovore,
otvoren otzky v dotaznku...
o Klasifikan systm kategorizcia, ktor umouje kvantifikciu dt.
o Utvori tak systm kategri, ktor umon zaradi vetky prvky do niektorej z nich.
o Uiton je systm viacerch hodnotiteov.
Psychologick testy Zkladn poiadavky:
o tandardnos
tandardnos zabezpeenie jednotnch podmienok pri zadvan testovch loh tandardnos intrukci tandardnos vyhodnocovacch procedr tandardy normy (porovnvanie vkonu s vkonmi referennej skupiny) ukazovate
pozcie jednotlivca voi reprezentatvnej vzorke populcie
o Objektivita
Spova v tom, e administrtor nem vplyv na to, ak bude vsledok testu Psychologick test tandardn a objektvny proces stimulcie, registrcie
a vyhodnocovania vybranch aspektov sprvania a prevania vyetrovanej osoby
o Reliabilita
Spoahlivos merania Nepresnos nstroja chyba:
systematick (pohybuje sa vdy tm istm smerom, nadobda pribline tie ist
hodnoty)
nesystematick (variujca, spsoben rznymi vplyvmi)
Akkovek meran hodnota je odhadom skutonej hodnoty
-Xi = Ti + Ei -Xi nameran hodnota -Ti skuton hodnota -Ei vekos chyby Stanovenie reliabiilty
Test retest zisovanie miery zhody vsledkov pri opakovanom meran tch
istch osb rovnakm testom
o podmienkou je relatvna stabilita meranej vlastnosti
Paraleln forma
o takmer simultnne meranie
o problm je v naozaj ekvivalentnej forme testu
o (rovnak priemery, smerodajn odchlky a interkorelcie s inmi
testami)
Odhad vntornej konzistencie:
Split half reliabilita porovnvanie polovc testu rozdelench nhodne
P redpoklad: homogenita poloiek a tie test nesmie by asovo
obmedzen
Vntorn konzistencia testu Cronbach
17
o konzistentnos odpoved u jednej osoby na poloky merajce t ist
charakteristiku
Interval spoahlivosti
o Validita
Odpove na otzku: Do akej miery meria test naozaj to, o sme nm chceli mera? Test, ktor nie je reliabiln, neme by ani validn. Naopak to mon je.
Tri zkladn typy validity:
Obsahov zodpoved obsah testu vlastnosti, ktor ma mera?
o posudzovanie skupinou expertov
Kritriov porovnvanie vsledkov s urenm kritriom resp. kritriami
(koeficient korelcie)
o sben validizcia
o prediktvna validizcia
Kontruktov validita miera, v ktorej test skutone reprezentuje teoreticky
stanoven kontrukt
Typy psychologickch testov
o Cronbachove delenie:
Testy schopnost (testy maximlneho vkonu)
testy veobecnch mentlnych schopnost
testy pecilnych mentlnych schopnost
testy vkonu a vedomost
testy zrunosti
Testy osobnosti (testy typickho vkonu)
dotaznky
vkonov testy osobnosti
Experiment metda na zisovanie kauzlnych (prinnch) vzahov medzi premennmi
komplexn vskumn metda pri jej realizcii je potrebn poui niektor alie metdy na
zaznamenvanie vsledkov napr. pozorovanie, dotaznk
nenahraditen pri sledovan efektvnosti (napr. vyuovacej metdy)
Druhy premennch:
o zvisl t, ktor zvis od nezvislej premennej; predpokladme, e to, ak hodnotu
nadobudne nezvisl premenn bude ovplyvova zvisl premenn
o nezvisl - je prinou zvislej premennej
o intervenujca (vonkajia) premenn, ktor me zasahova do vzahu medzi zvislou a
nezvislou premennou
najvia vhoda experimentu spova v monosti manipulcie s nezvislou premennou plnovito do
nich zasahova.
overujeme, i manipulcia s nezvislou premennou vedie priamo k zmene zvislej premennej.
v rmci experimentu vyuvame alie metdy zberu dt (napr. pozorovanie, interview, testy, .)
zkladn charakteristiky experimentu
o zmern vyvolanie javu (experimentlnej situcie) pripravi podmienky, vnies do situcie
zvisl a nezvisl premenn
o Zmern manipulcia s nezvislou premennou kvalitatvna zmena (prtomnos alebo
neprtomnos premennej) alebo kvantitatvna zmena (rzna intenzita)
o meranie zvislej premennej zaznamenvanie, registrovanie (napr. pozorovanm)
18
o kontrola ruivch vplyvov a inch premennch aby sledovan vzah medzi nezvislou a
zvislou premennou nebol ruen alebo ovplyvovan inmi, neiadcimi, premennmi
druhy experimentov
o laboratrny (in vitro) - pecilne zariaden miestnosti, laboratri. Snahou je zabezpei o
najistejie vskumn podmienky, minimalizova vonkajie vplyvy, kontrolova vetky
podmienky, presn registrcia skmanch javov. Vysok reliabilita, nzka ekologick validita.
o prirodzen (ternny, in vivo)- v podmienkach relneho ivota. Prirodzen podmienky sa
upravuj tak, aby zodpovedali vskumnmu cieu.
o Kvziexperiment experimentlne podmienky nie s nhodne vytvoren, probandi nie s
nhodne priraden do experimentlnych skupn (napr. relne kolsk triedy, koly). Dleit v
aplikovanom vskume. V pedagogike najastejie pouvan druh experimentu.
Silnou strnkou experimentu je monos vytvori kontrolovan podmienky pre sledovanie nejakho
javu.
Experiment je vhodnej pre skmanie procesu vzdelvania ne vchovy (jednoduchia kontrola
neiadcich vplyvov)
V socilnych vedch zloitejie ako napr. vo fyzike (prli vek mnostvo monch intervenujcich
premennch).
Plny experimentov (experimentlny dizajn) experimenty sa mu realizova pouitm:
o Jednej vskumnej skupiny (vntrosubjektov pln) zva meranie zvislej premennej na
zaiatku experimentu experimentlny zsah (zmena nezvislej premennej) meranie
zvislej premennej po zsahu.
nevhoda: K zmene zvislej premennej mohlo djs v dsledku inch okolnost (napr. zrenie organizmu, prirodzen uenie, )
o Viacero (paralelnch) vskumnch skupn (medzisubjektov pln) - minimlne dve a viac
skupn sa rozdelia na tzv. experimenlne a kontroln skupiny. V exp. skupine dochdza k
zsahu, v kontrolnej nie. Meranie zvislej premennej prebieha a po zsahu.
Vezmi dve rovnocenn skupiny subjektov Urob v oboch skupinch vetko rovnako + v skupine B urob experimentlnu zmenu
Vyhodno skupinu A a B Urob zvery o dsledkoch experimentlnej zmeny
Kontrola vonkajch (neiaducich) premennch
o Pri realizcii experimentu (najm pri prirodzench experimentoch) dochdza k ruivm
vplyvom, tzv. vonkajie (intervenujce, neiadce) premenn, ktor je potrebn ma pod
kontrolou:
elimincia vylenie neiadcej premennej (confounding) z experimentu (Vplva na vkon iakov v teste hluk? Poprosme robotnkov, aby dnes pracovali niekde inde.)
stabilizcia a zkontantnenie (hluk? Zabezpeme, aby v oboch triedach bola rovnak miera hluku)
znhodovanie a vyrovnvanie (V Bobo doll experimente bola neiadcou premennou
napr. vek dieaa preto vo vetkch tyroch skupinch bolo rovnak zastpenie det
poda veku)
transformcia vonkajej premennej na nezvisl premenn (V experimente overujcom innos vyuovacej metdy je neiadcou vonkajou premennou napr.
inteligencia urobme z nej nezvisl premenn viac experimentlnych skupn poda
stupa inteligencie participantov)
ako realizova experiment?
o Polote si vskumn otzku.
o operacionalizujte premenn, ujasnite si, ktor bude zvisl, nezvisl a prpadn
intervenujce premenn.
19
o Vyberte experimentlny dizajn.
o tandardizujte postup.
o Zvote vskumn sbor.
o Zrealizujte experiment a zozbierajte daje.
o Analyzujte vsledky
Kvalitatvny prstup vskumnk stoj v centre, je kovm faktorom, ovplyvuje cel vskumn proces
vskumnk sa nezna by objektvny, priznva svoju subjektivitu
kontext, v ktorom vskum prebieha, sa povauje za vemi vznamn faktor
akcentuje neopakovatenos situcie a teda nemonos replikovatenosti vskumu
dlhodobos, intenzvnos a podrobn zpis skmanho javu
snaha o vysvetovanie javov oami skmanch osb a nie na zklade vlastnch nzorov, oakvan,
tradc.
Stanovenie cieov vskumu
o relatvne irok, neformuluj sa hypotzy
o dsledne definova kov koncepty
o Vskumn otzky by mali:
by dostatone irok nezameriava sa na poetnos, vzahy ani rozdiely medzi premennmi sledova problematiku z pohadu aktrov skmanch osb
vber skmanch osb
o zmern (nikdy nie nhodn) vybran osoby musia ma potrebn sksenosti a vedomosti
o rozsah vberu (poet osb, skupn osb, ) - kon, ke vskumnk zist, e od ach osb
u nov informcie nezska, vber je saturovan.
o pecifick postupy pri vbere:
extrmny prpad sledovan charakteristika sa prejavuje v maximlnej miere typick prpad predstavite priemeru maximlne variantn extrmne odlin prpady vhodn dobre dostupn
Vstup do vskumnho ternu
o vskumnk sa so skmanmi osobami zbliuje. Mus by akceptovan, aby zskal o
najvalidneje informcie
o dleit je vzhad vskumnka a jeho obleenie (mlad udia sa skr otvoria niekomu v
teniskch, star udia konzervatvne obleenmu)
triangulcia
o Triangulcia je dleit prostriedok na zvenie validity kvalitatvneho prstupu.
o pouitie viacerch zdrojov dajov (napr. o situcii na kole sa dozvieme od uitea, iakov a
rodiov)
o pouitie viacerch metd zberu dajov
o pouitie viacerch vskumnkov
o viac teoretickch prstupov
najpouvanejie metdy kvalitatvneho postupu
o pozorovanie (netrukturovan pozorovanie, participan pozorovanie)
participan pozorovanie
dlhodob, asto tdne, mesiace
hlbok preniknutie do sprvania a myslenia pozorovanch osb
20
pozorovate sa mus zi s prostredm, prpadne sa podiea na innostiach
pozorovanch osb pozorovan osoby stratia zbrany a zan sa sprva
prirodzene a otvorene - zvenie validity zskanch dajov
asto sa pouva spolu s inmi metdami, najm netrukturovanm interview
alebo analzov artefaktov (listy, vtvory, )
pozorovan javy sa podrobne zapisuj priebene, plus sa robia shrny z
pozorovania
o interview (netrukturovan interview, naratvne interview, fokusov skupiny)
zva mal poet iroko formulovanch otzok. alie otzky s len na doplnenie, prp. na pomoc respondentovi ak nevie ako pokraova.
vhodn ak sa realizuje v prostred, ktor respondentovi nie je cudzie na vod je potrebn rozohriatie, prelomi psychologick bariry naratvne interview rekontrukcia ivota viden vlastnmi oami. Cieom vskumnka
je uri prelomov momenty v ivote respondenta, hlavn fzy jeho ivota a kov
osoby. asovo vemi rozsiahle.
Fokusov skupiny (ohniskov skupiny, focus groups)
ide o hbkov kvalitatvne interview
daje zskavame pomocou skupinovho rozhovoru priom sa vyuva skupinov
interakcia
jeden alebo viacer modertori
skupina zva 6-8 ud dsledne vyberanch poda vskumnch otzok
(skupina by mala by homognna)
v prli malch skupinch me ahko prevldnu jeden dominantn len, v
prli vekch je riziko nedostatku vntornej kohzie
dleit je, aby kad len skupiny mal monos a priestor vyjadri svoj nzor
k danej tme, aby modertor nenaznaoval elan odpovede a aby podporoval
v skupine priestor pre skupinov diskusiu, interakciu
efektvne najm pri skman tm, pri ktorch je z nejakho dvodu podstatn
skupinov fenomn vyplvajci z prslunosti k skupine.
Realizcia fokusovch skupn
o dka diskusie zva 90 mint
o zahjenie diskusie, zahriatie, vysvetlenie
o modertor/i maj k dispozcii zoznam niekokch otvorench otzok.
Dbaj na to, aby drali diskusiu v rovine svojej vskumnej otzky
o Najastejie chyby modertora:
prlin aktivita, prlin pasivita, netrpezlivos skkanie do rei, vystupovanie v lohe autority, dva najavo a podporuje
tch astnkov diskusie, s ktormi sympatizuje)
o modertor na zver urob zhrnutie, prpadne si iada sptn vzbu
o diskusia me by nahrvan na video, audio, prpadne al
spolupracovnk rob poznmky
o poet ohniskovch skupn pre jeden vskum 3-6 (ale me by i viac ak
sa stle dozvedme nieo nov)
Vhody:
o vek mnostvo informci v relatvne krtkom ase
o modertor me pracova s tmami, ktor sa poas diskusie objavia
hoci neboli predpokladan
Nevhody:
o vskumn sbor nebva reprezentatvny
21
o kvalita zskanch dajov zvis od zrunosti a sksenost modertora
o analza dokumentov (verejn dokumenty, skromn dokumenty)
rzne postupy sa lia stupom trukturovanosti: od tzv. kvzitatistickch postupov (najtrukturovanejie) a po hbkov preniknutie do textu (podob sa literrnej
kritike, plne netrukturovan, u vedeckej komunity sa stretva s nedverou)
Prklad jednej zo trukturovanejch metd:
materil sa triedi a usporiadva
vytvranie kategri, prpadne podkategri (bva dos vysok)
kad kategria sa ozna kdom zvyajne slom
nasleduje triedenie
Zklady tatistickho spracovania dajov
spracovanie dajov:
o deskriptvne (frekvenn tabuky, grafy, priemery, percentulne zastpenie,)
o tatistickm overenm hypotz
Niekedy hovorme o:
o Vitlnej tatistike priemery, popis. M popisn charakter (deskriptvny/ opisn typ vskumu)
o Matematickej tatistike - m analytick charakter, had odpovede na vskumn otzky a
overuje hypotzy.
Meranie
o spsob, akm zaznamenvame sledovan premenn
o rovne merania:
nominlna (kategorilna) - biela-modr-erven poradov (ordinlna) znmka 1-2-3-4-5 intervalov - teplota pomerov poet det
o rovne merania
Nominlna (kategorick) rove
sla s len nlepkami kategrie
nevykonvaj sa matematick opercie
napr. bydlisko (dedina, mesto do 10 000 ob., mesto nad 10 000 ob., mesto nad
100 000 ob.), povolanie (robotnk, lekr, predava, prvnik, )
dichotomick (binrna) rove len dve kategrie (no/nie, mu/ena)
modus, kolov diagram
Poradov (ordinlna) rove
Napr. poradie v behu, znmky, miera shlasu (plne shlasm, shlasm,
neshlasm, vbec neshlasm), vemi asto asto obas zriedka nikdy
vzdialenos medzi 1. a 2. nemus by rovnak ako napr. medzi 12. a 13.
v humanitnch vedch ast, takmer vina.
medin (ale aj modus)
Intervalov rove (kardinlna)
Nielen i je kategria vyia, ale aj kokokrt je vyia
Napr. IQ v zmysle vslednej hodnoty, teplota; v psycholgii napr. reakn as
Rozdiel medzi 90 a 80 stupami je rovnak ako medzi 80 a 70 stupami
aritmetick priemer (ale aj modus a medin)
Pomerov rove (proporcionlna, ratio)
Maj absoltnu nulu napr. prjem, vek, poet det, vka
Nula znamen, e premenn nie je prtomn vbec
22
Meme robi vetky tandardn matematick opercie
vitlna tatistika
o deskriptvne spracovanie
o grafy, tabuky
o numerick spracovanie (napr. percent, priemer, ...)
o grafy
Pre nominlne premenn
kolov graf vdy 100%
stpcov graf (bar chart)
kumulatvny stpcov graf - vhoda oproti normlnemu ak mme viac
premennch
GRAF NEM DUPLIKOVA INFORMCIE Z TABUKY!!
Vber grafu alebo frekvennej tabuky zvis od toho, o sa nm jav
prehadnejie alebo kde budeme nae vsledky publikova (napr. prezentcia
grafy vhodn na ilustrciu, krtky vedeck lnok skr tabuky)
Pre intervalov a pomerov premenn
histogram pre intervalov a pomerov premenn, y os vdy 100%
katulkov graf (box plot) horizontlna iara medin, horn hrana 75
percentil, doln 25., horn a doln iara bu maximum a minimum, alebo 95. a
5. percentil.
frekvenn tabuky pre vetky druhy premennch, pri dlhch poradovch al.
intervalovch me by prli neprehadn
numerick deskripcia
o N=poet respondentov
o Priemer (mean) aritmetick, citlivo reaguje na extrmne hodnoty. Pre
intervalov a pomerov premenn.
o Modus (mode) najastejia premenn. Pre nominlne premenn.
o Medin (median) bod rozdeujci daje na dve presn polovice. Pre
poradov premenn.
Plat zamestnancov firmy: 350 - 360 - 400 - 400 - 800 - 2000
Priemer 718 Modus 400 Medin 400
o To, ktor s tchto hodnt budeme povaova za relevantn, zvis od
tmy a naich zmerov.
o Miery variability (ako aleko s jednotliv hodnoty sstreden (alebo
naopak roztlen) okolo stredu)
o Varian rozptie (range) vzdialenos medzi najniou a najvyou
hodnotou premennej.
o SD smerodajn (tandardn) odchylka (standard deviation) - miera, v
ktorej sa jednotliv daje lia od aritmetickho priemeru.
Matematick tatistika
o = sli na overovanie hypotz
o Preo tatistika? Nesta len porovnanie priemerov alebo percentulneho zastpenia? NIE!
Priemern skre v teste chlapci 25 bodov, dievat 22 bodov
Poda priemeru s na tom chlapci lepie. Naozaj?
tatistick test berie do vahy napr.:
maximlne mon skre 100 versus 25
poet respondentov napr. chlapci 2 , dievat 55
variabilitu skre napr. vina chlapcov skre 18, jeden 100
Vina dievat skre 21, niektor 20, 22
23
o zkladn pojmy
nulov hypotza predpoklad, e medzi premennmi neexistuje iadny vzah, prp. rozdiel, teda zva opak naej vskumnej (alternatvnej) hypotzy.
tatisticky vznamn (signifikantn) vzah (al. rozdiel) nepravdepodobn, e ide o nhodu, zamietnutie nulovej hypotzy a teda akceptovanie alternatvnej hypotzy.
Signifikancia vznamnos, p, pravdepodobnos chyby. Napr. p=0,032 znamen 3,2% pravdepodobnos, e medzi sledovanmi premennmi neexistuje vzah/ rozdiel
Neexistuje matematick postup, ktor doke platnos tatistickej hypotzy.
Umon nm len rozhodn sa, i hypotzu zamietneme (a pritom sa dopustme
uritej prpustnej chyby menej ako zvolen p) alebo ju nezamietneme. Vtedy
ale nevieme, i hypotza skutone plat alebo mme len nedostatok dkazov o
jej neplatnosti. (ierna labu)
Hladina vznamnosti
o Rzne hladiny vznamnosti (v socilnych vedch)
* p.05
** p.01
*** p.00
ns p>.05 (non significant)
o V prrodnch vedch, napr. farmcia, sa pracuje s omnoho nimi
hladinami vznamnosti.
tatistick metdy
o Najzkladnejie tatistick metdy sa pouvaj na zisovanie vzahu alebo rozdielov
o Vzah korelcia (napr. Pearsonov korelan koeficient, r)
o Rozdiely dve skupiny (napr. Studentov t-test) tri a viac skupn (napr. ANOVA) napr. ch
kvadrt
o Korelcia
Vzah medzi dvoma premennmi
korelan koeficient (Pearsonov, Spearmanov) od -1 cez 0 po +1
Interpretcia zvis od kontextu. 0,8 vo fyzike je vemi nzka, v socilnych
vedch vemi vysok. V psychologickom vskume zvyajne:
o pod 0,1 je trivilna
o 0,10,3 mal
o 0,30,5 stredn
o nad 0,5 vek.
Korelan koeficient sa udva na 2 desatinn miesta. o ch kvadrt
porovnanie kategorickch (prp. poradovch) premennch pracuje na princpe porovnania nameranch frekvenci v jednotlivch kategrich s
oakvanmi frekvenciami
(napr. mme 30 respondentov, ptali sme sa na ich vzdelanie, ponkli sme tri monosti V, S, Z oakvan frekvencie s po 10 v kadej kategrii s tm pota
tatistick test. Ak oakvame frekvencie in, treba ich zada)
pravidlo: oakvan frekvencie nesm by vemi mal, menie ako 5. hodnota ch-kvadrt testu a jeho vznamnos je zvisl aj od celkovho potu
respondentov. Pri ich vekom pote u aj mal rozdiely mu vies ku tatistickej
vznamnosti.
24
Publikovanie vsledkov vskumu druhy vedeckch publikci
o Monografie vedeck, popularizan
o Vedeck lnky
o Prspevky v zbornkoch, konferennch zbornkoch
o Publikovan abstrakty prc
o Prezentcia na konferencii stna, posterov
o Odborn publikcie
o Uebnice, skript
o in
o delenie:
domce - zahranin vydavatestv recenzovan - nerecenzovan karentovan - nekarentovan
o (Karentovan asopis je vedeck asopis, ktor je registrovan slubou Current Contents
(Social & Behavioral Sciences) tak asopis je vznamn, pretoe pred zaregistrovanm v CC
prechdza prsnym vberom odbornkov a mus spa stanoven kritri)
o IF impact factor - rove kvality danho asopisu dan potom citci v om publikovanch
lnkov, v socilnych vedch vysok IF 2.00 (ale napr. Annual Review of Immunology IF=52.28)
Veobecn pravidl
o autorsk plurl
o trukturovanos a prehadnos
o dra sa tmy
o jednotnos pojmov (prrodopis biolgia)
o nepsa na posledn chvu
zkladn lenenie vedeckej publikcie
o nzov
krtky, vstin, konkrtny me nm by vskumn problm, tma vedeckej prce, otzka, vskumn zver,...
o autor/i
jeden alebo viacer ak viacer prv pe, druh zko spolupracuje, posledn je vedcim projektu, ostatn
sa podieaj inm spsobom (tatistick analzy, metodika, )
intitcia, kontakt o abstrakt, kov slov
najdleitejia as, ak napsa dobr 100 350 slov (poda poiadaviek asopisu) trukturovan netrukturovan vod, vzorka, metodika, vsledky, zver (aj v prpade, e abstrakt nie je
trukturovan, mal by obsahova dan asti)
rob sa a na zver
prihlka na konferenciu kov slov orientcia, vyhadvanie
o vod, cie vskumu, vskumn otzky, hypotzy
poda typu prce strun alebo obrnej ak je stav veci, o je polemick, o chba kritick zhodnotenie sasnho stavu
problematiky
vod mus zko svisie s cieom vskumu (s hypotzami)
25
neopisova cel odstavce z knh sprvne citova na zver CIELE prce zhrn poznanie, uvies o prinesieme nov a ak vsledky
predpokladme hypotzy
Vyhba sa frzam vod m obsahova len relevantn informcie svisiace s nzvom prce a vskumnmi
otzkami (napr. ak mojim cieom je zisti vzah uvanie omamnch ltok a veku
respondentov, neuvdzam v vode histriu vskytu drog alebo ich inky na
organizmus)
o Vskumn sbor (vzorka)
kto tvoril populciu akm spsobom bola vzorka vyberan (naozaj nhodne?), ako prebiehal zber dt poet respondentov, priemern vek, vekov rozptie, podiel muov a ien response rate
o metodiky
ako samostatn kapitola (nie spolu s vsledkami a pod.) nzov, autor, zdroj, zkladn informcie niektor psychometrick daje (napr. Cronbachova alpha) ak bola upraven ako?
ak vytvoren vlastn metodika -postup, prp. Prloha Relatvne podrobn as tak presne, aby sa dal vskum zopakova s obdobnmi vsledkami
o (tatistick) spracovanie vsledkov
tatistick analza
v krtkosti ak metda a v ktorom tatistickom programe
ak neznma metda popsa bliie
vsledky
Relatvne najjednoduchia as prce
tabuky a grafy -len potrebn, prehadn
text tabuky dopa, vysvetuje, nie kopruje
(napr. Zdrazni len najsilnej vzah, vysvetli akm smerom bola korelcia
signifikantn)
postup popisu je zhodn s formulovanmi hypotzami
o diskusia a zver, implikcie pre al vskum a prax
Najaia as najprv krtke zhrnutie vsledkov (bez sel)
diskusia niektorch vsledkov porovna s hypotzami, s inmi vskumami interpretcia vsledkov preo sa potvrdili hypotzy, preo nie, preo sa zhoduj,
preo nie.
zalenenie vsledkov do irieho kontextu siln a slab strnky vskumu vyuitie pre prax
o Zoznam pouitej literatry
citovanie
Citcia parafrzovanie
Citt doslovn prevzatie asti textu
Etick a praktick strnka citovania.
Etick je etick uvies, e mylienka, ktor prezentujeme, nie je naa
26
Praktick ak itatea dan mylienka zaujala, m monos si vyhada
pvodn dielo a preta si ho podrobnejie.
Citt sa pouva skr vnimone, ak no, poui vodzovky a uvies stranu, kde
sa text nachdza
za kadou cudzou mylienkou uvies autora (aj keby sa opakoval niekoko krt
na strane)
me by uvedench viac autorov (ak mali podobn mylienku, podobn
vskumn zvery)
odkazy na literrne zdroje sa musia pouva priamo v texte
Pouva vedeck prce, nie popularizan lnky
Vnimone me by citovan osobn konverzcia, nepublikovan materil,
popularizan lnok, webov strnka....
Prklady:
Bakov a kol. (2006) uvdzaj, e....
Ako vo svojej prci pe Reijneveld (2002)....
Vsledky sa zhoduj s predchdzajcimi vskumami (Orosov, 2001, Barth a
kol., 1998)
Zoznam pouitej literatry vdy obsahuje: autor, nzov, asopis alebo vydavatestvo, strany, rok vydania, ronk (ak asopis).
kad asopis m in poiadavky na formlnu truktru Na UPJ platn norma STN ISO 690 pozor, aby sa zoznam pouitej literatry zhodoval s literatrou v texte (neuvdzame
zoznam pretanej ale citovanej literatry)
stna prezentcia
o Zvyajne 10 15 min. plus 5 min diskusia
o Dleit dodra asov limit
o rovnak truktra ako lnok, viac asu k vsledkom, menej k diskusii a k vodu
o vod 2-3 slidy
o Vsledky s aiskom prezentcie grafy, tabuky
o Diskusia mu sa spomen sporn body, otzky, nvrhy do diskusie na to vystpenie sli,
aby sa diskutovalo
o power point viac myslie na obsah ako na efekty
o trukturovan, schematick
o Neta, rozprva!
Posterov prezentcia
o krtka, vstin, prehadn
o zvyajne len abstrakt ilustrovan grafmi alebo tabukami.
o nie dlh texty!
o niekedy bva 2-3 min. prezentcia
zbornk z konferencie
o psan vsledok prezentcie na konferencii
o forma krtkeho lnku, len parcilne vsledky, menej literrnych odkazov
o cieom je skr ukza, omu sa venujem
vedeck lnok
o obsiahlej
o dleit sasn literrne zdroje
o tandardn truktra
o Populrno vedeck lnok:
27
nemus ma klasick truktru menej odbornch vrazov, tavej
kvalifikan prce
o bakalrska, diplomov, rigorzna, dizertan at.
o najobsiahlejie, mu zahrova cel vskum
o vod obrnej, kapitoly, monos s viac do hbky i do rky, viac detailov
o viac grafov, tabuliek, rzne prlohy
kritri dobrej prce
o Sstreuje sa na centrlne a relevantn tmy.
o Je napsan dobrm tlom, gramaticky a tylisticky sprvne, je plynul, m odstavce.
o Je presn, jasn, a hutn-kompaktn
o Argumentcia je podloen, presvediv a logick.
o Prezentuje kontroverzn otzky; nzory inch s reprezentovan presne. Nie s prtomn
faktick omyly.
o Vskum spa tandardn metodologick poiadavky
o Nielen opisuje a sumarizuje, ale aj kriticky analyzuje cel materil, vrtane svojich
vsledkov, primerane aplikuje odborn pojmy v terii aj vo vskume.
o Preukazuje originalitu a tvorivos, ide za zkladn poadovan vedomosti, je vidie, e
autor/ka intelektulne tvrdo pracuje. (Baov, 2003)
o Akkovek forma spracovania vedeckho vskumu mus v prvom rade jasne ukazova, e autor
vedel, o rob, mal na dan vskum logick dvody, vhodne ho realizoval, vsledky spracoval
a interpretoval.