MIKULÁŠ KOPERNÍK

životopis

FYZIK, MATEMATIK A ASTRONÓM – MIKULÁŠ

KOPERNÍK ( 1473-1543)

Narodil sa 19. februára 1473 v Toruni. Rodičia mu zomreli keď mal desať rokov a jeho výchovy sa ujal matkin brat, Lukáš Watzenrode, neskorší biskup warmijský. Ten poslal Mikuláša na Krakovskú univerzitu, ktorú však roku 1494 opúšťa bez ukončenia štúdia. Strýko Lukáš ho totiž zavolal na svoje biskupské sídlo do Lidzbarku a chcel presadiť Mikuláša za kanonika. Keď neuspel, Mikuláš sa rozhodol, že sa vypraví na štúdiá do Talianska, ktoré bolo vtedy centrom vzdelania. Najprv prichádza do Bologne, kde ho upútali prednášky hvezdára Maria de Novaru. Novaravynikal ako astronóm pozorovateľ. Na ptolemaiovskú sústavu sa pozeral kriticky, najmä keď zistil, že sklon ekliptiky nezodpovedá Ptolemaiovýmpredpovediam. Táto odchýlka je prejavom precesie Zemskej osi, ale o tom v tých časoch nikto netušil, lebo Zem bola považovaná za nehybný stred vesmíru. V marci roku 1497 pozoroval spolu s Koperníkom zákryt Aldebarana Mesiacom a zistil pritom nový rozpor s ptolemaiovousústavou. Podľa ptolemaiovej sústavy mal byť Mesiac v štvrti dvakrát bližšie k Zemi ako v splne. Koperníkovým učiteľom matematiky na bolonskej univerzite bol Scipione del Ferro, jeden z objaviteľov riešenia rovníc tretieho stupňa.

Medzitým sa Koperníkovmu strýkovi podarilo presadiť voľbu Mikuláša za kanonika warmijskejkapituly. Preto sa Mikuláš roku 1501 vracia domov. Požiadal však kapitulu o dovolenie dokončiť štúdiá v Taliansku. Zaviazal sa, že sa bude venovať štúdiu medicíny, aby mohol liečiť členov kapituly. Tentoraz odchádza na univerzitu do Padovy. Záverečné skúšky však skladá vo Ferrare a roku 1503 bol promovaný na doktora cirkevného práva. V tom istom roku dokončuje v Padove štúdium medicíny. Počas svojho skoro desaťročného pobytu v Taliansku získal skutočne univerzálne vzdelanie - od matematiky a astronómie cez právo a medicínu až po klasické jazyky.

Pre rozšírenie Koperníkovho učenia po vzdelanom svete sa pričinil Koperníkov verný žiak a priateľ, nemecký profesor matematiky vo Wittenbergu, Georg Joachim von Lauchen, zvanýRhaeticus. Len čo sa roku 1539 dozvedel o Koperníkovom učení, odobral sa za Koperníkom do Fromborku, aby nové učenie študoval priamo u zdroja. Roku 1540 vydáva Rhaeticus spis Narratio prim, v ktorom populárnou formou vysvetľuje Koperníkove názory. Tak umožnil prístup k novému učeniu aj pre tých, ktorí neovládali matematiku. Rhaeticus presvedčil Kopernika, aby mu dovolil dať do tlače matematickú časť jeho hlavného diela, na ktorom intenzívne pracoval. Tak roku 1542 vychádza tlačou Koperníkov spis O stranách a uhloch trojuholníkov priamočiarych, rovinných aj sférických. Spis obsahuje aj prvé tabuľky sínusov, vypočítaných po 10 minútach s presnosťou na 7 miest.

Priatelia nakoniec presvedčili Kopernika, aby vydal tlačou svoje hlavné dielo. Rhaeticus ho odovzdal do tlače v Norimbergu, ale keďže musel odísť do Lipska, zveril dozor nad tlačou luteránskemu teológovi a matematikovi Ondrejovi Hosemannovi, nazývanému Osiander. Ten z obavy, aby dielo nepobúrilo cirkevný svet, vsunul svojvoľné do knihy anonymný predhovor. V tomto Koperníkovu sústavu nazýva hypotézou, ktorá nemusí byť pravdivá a jej význam je len v tom, že dáva výpočty zhodné s pozorovaním: „Keďže sa rozšírila povesť o novosti tohto diela, ktoré vyhlasuje Zem za pohyblivú a Slnko za nepohyblivé v strede vesmíru, nepochybujem o tom, že niektorí vzdelanci tým budú krajne pohoršení a budú myslieť, že sa nepatrí vnášať zmätky do slobodných umení, už oddávna dobre ustanovených. Ak však budú chcieť vec presne uvážiť, v skutočnosti zistia, že autor tohto diela netvrdil nič, čo by si zaslúžilo výčitku. Astronóm má totiž usilovným a dokonalým pozorovaním zachycovať priebeh nebeských pohybov a potom tvoriť a vymýšľať ľubovoľné príčiny čiže hypotézy (keďže skutočných príčin sa nijako nemôže dopátrať), aby bolo možné spomínané pohyby správne vyrátať tak do budúcnosti, ako aj do minulosti. A práve tieto veci splnil autor vynikajúcim spôsobom. Nie je vôbec potrebné, aby tieto hypotézy boli pravdivé, alebo aspoň pravdepodobné.“

Kniha De Revolutionibus Orbium Coelestium libri VI (O obehu nebeských sfér 6 kníh) sa začala tlačiť v máji 1542. Medzitým Kopernik ťažko ochorel. 24 mája 1543, niekoľko hodín pred tým ako skonal, doručili mu prvý výtlačok jeho knihy. Druhé vydanie vyšlo v Bazileji roku 1566. Katolícka cirkev prijala spočiatku Koperníkove učenie blahovoľne, lebo v ňom videla len domnienku, ktorá uľahčuje matematické výpočty. Na index ho dala až 5. marca 1616 ako falošnú pytagorejskú doktrínu, ktorá odporuje všetkému božskému. Z indexu ho vyškrtli roku 1828. Luther zaujal ku Koperníkovmu učeniu od začiatku odmietavé stanovisko. Vo svojich Rečiach pri stole z roku 1539 píše: „Tento blázon chce postaviť celú astronómiu na hlavu. Ale ako stojí vo svätom písme, bolo to Slnko a nie Zem, ktorému Joshuarozkázal, aby zastalo!“.

HELIOCENTRICKÁ SÚSTAVA

Heliocentrická sústava vychádza z teórie heliocentrizmu, ktorá

tvrdí, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy. Výraz je

odvodený z gréckych slov hélios - "Slnko" a kentron - "stred". Je

protikladom geocentrizmu ktorý do stredu vesmíru kladie Zem.

Teóriu heliocentrickej sústavy sformuloval Mikuláš Koperník a

zásadným spôsobom ovplyvnila vývoj názorov na dovtedajšie

usporiadanie vesmíru.

MIKULÁŠ

KOPERNÍK

MIRO ČULAGA, VII.A