Miloslava Sokolová Možnosti vytvorenia slovenskej morfológie na ...2d)06(2d)28/Sokolova-TEZY28.06... · Miloslava Sokolová Možnosti vytvorenia slovenskej morfológie na korpusovom

Miloslava SokolováMožnosti vytvorenia slovenskej morfológie na korpusovom základe (akosúčasti korpusovej morfosyntaxe)Bratislava 28. 06. 2004

1. Úvod 2. Stručná analýza súčasnej situácie v slovakistike2.1.–2.5. Piliere gramatického výskumu 3. Koncepcia korpusovej morfosyntaxe3.1 Korpusová báza dokladov 3.1. 1. Frekvencia morfosyntaktických prostriedkov3.1. 2. Interpretácia korpusových zistení3.1. 2.1. deskriptívno-explanačná interpretácia3.1. 2. 2. komunikatívno-pragmatický rozmer3.1. 2. 2. porovnávací aspekt3.2. Morfosyntaktický charakter projektu3.2.1. Morfosyntax na sémantickej báze3.2.2. Teória funkčno-sémantických kategórií3.2.3. Základný princíp morfosyntaxe3. 3. Medzinárodná lingvistická terminológia (v súlade s epochou globalizácie)4. Štruktúra korpusovej morfológie

1. Úvod. Od januára 2004 beží pod mojím vedením grantový projekt MŠ SR VEGA

1/3149/04 Morfosyntaktický výskum v rámci Slovenského národného korpusu,ktorý má 15 riešiteľov z univerzitných pracovísk aj zo SAV (porov. webovástránka projektu). Vďaka M. Šimkovej (ktorá ma pre korpusový výskum získala)a vďaka jej spolupracovníkov z oddelenia SNK a prednášateľov z centracomputačnej lingvistiky z Prahy prebehla na univerzite v Prešove séria prednášoka inštruktáží o práci s korpusom pre riešiteľov projektu aj pre približne 20študentov, ktorých som do projektu zapojila v rámci seminárov z korpusovejlingvistiky. Do júna 2004 sa uskutočnili tri workshopy riešiteľského kolektívu:

k morfologickej anotácii korpusu;k využívaniu korpusu pri Slovníku koreňových morfém slovenčiny;k výskumu frekvencie slovesných gramatických tvarov a valencie; a vytvoreniu webovej stránky. V rámci projektu Morfosyntaktický výskum v rámci Slovenského

národného korpusu som vypracovala jeden z posudkov na tagset Tokenizácia,lematizácia a morfologická anotácia SNK (Garabík – Gianitsová – Horák –Šimková, 2003) a ako svoju čiastkovú úlohu tento návrh koncepcie slovenskejkorpusovej morfosyntaxe. Vychádzame z anglických korpusových gramatík,hlavne z Longman Grammar of Spoken and Written English (1999), ale narozdiel od spomínanej gramatiky KMS bude vychádzať len z písaných textovz troch oblastí publicistických, odborných a umeleckých textov bezkonverzačných (hovorových) textov.

2. Stručná analýza súčasnej situácie v slovakistike. Po niekoľkoročných diskusiách o slovenskej gramatike (v zásade od r.

1993, keď J. Dolník referoval na slavistickom zjazde v Bratislave o prirodzenejmorfológii – až po konferencie v ostatných rokoch – porov. zborník Tradícia aperspektívy gramatického výskumu na Slovensku, 2003; a pripravovaný zborníkz konferencie v r. 2002) sme sa vlastne nedopracovali k jednotnej všeobecneakceptovanej koncepcii novej gramatiky. Existuje viacero príčin tohto stavu:

• A) na jednej strane obmedzený počet lingvistov slovakistiky, ktorá akojazykoveda malej kultúry objektívne nemôže produkovať gramatiky toľkýchtypov a zameraní ako lingvistiky veľkých kultúr a nevyhnutne musí selektovať azovšeobecňovať.

Špecifické postavenie jazykovedy malých kultúr v porovnaní s jazykovedou v anglofónnychči germanofónnych krajinách. To, čo sa v USA, Veľkej Británii, SRN, ale aj v Rusku aleboPoľsku skúma v ústavoch, inštitúciách s početnými kolektívmi zostáva v slovakistike najednotlivcoch. Má to výhody aj nevýhody. Nevyhnutne to znamená širší záber a väčšiuuniverzálnosť slovakistov, ale aj menšiu hĺbku poznania (sústredenie sa alebo na materiál alebolen na teóriu), vyššiu mieru preberania, dobiehanie európskych trendov atď.

• Β) proti malému počtu lingvistov stojí neochota slovakistov súčasnejgenerácie kooperovať na jednotnej gramatike a strata energie v málokonštruktívnych sporoch (napr. aj medzi analogistami a anomalistami).

Chýba nám lingvista isačenskovského typu – podľa mňa vysokú kvalitu MSJovplyvnil aj fakt, že bola vytvorená na pozadí Grammatičeskovo stroja..... A. V.Isačenka.

Východisko z tejto situácie vidím v práci lingvistov vo viacerých oblastiach /na viacerých pilieroch a spoliehanie sa na synergický efekt takýchto výskumov.

Bolo by ideálne, keby sa organizácia výskumu koncentrovala v JÚĽŠ SAV sozapojením všetkých univerzitných pracovísk – časový horizont odhadujem na 10 – 15 rokov.

Zapojenie všetkých morfológov a syntaktikov sa dá efektívne realizovaťprostredníctvom webovej stránky (porov. Štícha) a internetových workshopovširokého okruhu morfosyntaktikov konaných aspoň raz mesačne). Zapojenielingvistov zo zahraničia (zatiaľ možno uvažovať o lingvistoch: Lüdtke-Nolte,Späth; Giger, Musilová; poľské slovakistiky Mieczkowska, Orwińska-Ruziczka,Papierz, Szymczak).

Na čom možno v súčasnosti v slovakistike stavať? Vymenujem (tak, akoich vidím ja) niekoľko oblastí s ich pozitívami aj s ich negatívami:

• 2.1. systémovo-lingvistický pilier: stará dobrá MSJ (1966) ako základ a nové západoslovanské (české, 1986 –

1987; 2003; poľské, 1984; hornolužické, 1981), ruské, 1980; nemecké gramatiky(Grundzüge einer deutschen Grammatik. spoluautor W. U. Wurzel, 1981) aanglické korpusové gramatiky (1999).

1.BĚLIČOVÁ, H.: Nástin porovnávací morfológie spisovných jazyků. Praha, Karolinum, NakladatelstvíUniverzity Karlovy 1998. s. 217. (71 – 77)2.ČECHOVÁ, M. a kol.: Čeština – řeč a jazyk. 2. prep. vyd. Praha, ISV nakladatelství 2000. 407 s.1.DVONČ, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava, VEDA 1984, s. 7–43.2.Encyklopédia jazykovedy. Red. J. Mistrík. 1. vyd. Bratislava, Obzor 1993 (heslá z oblasti morfológie).3.FAßKE, H.: Grammatik der obersorbischen Schriftsprache der Gegenwart. Morphologie. Bautzen,Domowina–Verlag 1981. 881. 4.Gramatyka współczesnego języka polskiego. Składnia. Warszawa, Państwowe wydawnictwo naukowe 1984.397 s.5.GREPL, M. – KARLÍK, P.: Skladba spisovné češtiny. Praha, Státní pedagogické nakladatelství 1986. 474 s.6.GRZEGORCZYKOWA, R. – LASKOWSKI, R. – WRÓBEL, H.: Gramatyka współczesnego językapolskiego. Morfologia. Warszawa, Państwowe wydawnictwo naukowe 1984, 556 s.7.Grundzüge einer deutschen Grammatik. Red. K. E. Heidolph et al. Berlin, Akademie–Verlag 1981. 1028 s.8.Kol.: Longman Grammar of Spoken and Written English. Pearson Education Limited 1999.9.Mluvnice češtiny. I. Red. J. Petr. Praha, Academia 1986. 539 s.10.Mluvnice češtiny II. Tvarosloví. Praha, Academia 1986, 536 s.11.Mluvnice češtiny. III. Skladba. Praha, Academia 1987. 738 s.12.Morfológia slovenského jazyka. Red. J. Ružička. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1966. 896 s.13.Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Red. J. Bosák. Opole 1998.14.ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. Bratislava:Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1984.15.PAULINY, E.: Slovenská gramatika. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1981. 323 s.16.Příruční mluvnice češtiny. Praha, Nakladatelství Lidové noviny 1996.17.Russkaja gramatika I. Moskva, Akademia nauk SSSR 1980. 783 s.18. ŠTÍCHA, F.: Česko-německá srovnávací gramatika. Praha, Argo 2003. 842 s.19.Teoretické základy synchronní mluvnice spisovné češtiny. Slovo a slovesnost, 1975, s. 18 – 46.

Negatíva: V MSJ je 50 rokov starý jazykový materiál založený na umeleckýchtextoch s tendenciou k folklorizácii, v tejto veci si na rozdiel od J. Dolníkanemyslím, že na explanáciu nepotrebujeme nový materiál, pretože ani Dvončovmateriál (1984) nie je vyhovujúci, má 20 rokov a je často bez teoretického ahodnotiaceho aspektu. Potrebujeme gramatiku, ktorá by s využitím techniky 21.storočia vyplnila deficit slovakistických gramatických výskumov (nový materiálod r. 1955 ako výrazný posun povedané s M. Dudkom (2003) od textovpatriacich k umeleckej doméne k publicistickým a vedeckým textom.

• 2.2. slovakistické práce po r. 1966, ktoré sú zjednotenéštrukturalizmom; prevažne sú systémovo- a kognitívnolingvistické:

1.HORÁK, G.: Slovesné kategórie osoby, času, spôsobu a ich využitie. Bratislava, Veda 1993. 174 s.2.HORECKÝ, J. – BUZÁSSYOVÁ, K. – BOSÁK, J. a kol.: Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny.Bratislava, Veda 1989. 430 s.3.KAČALA, J.: Sloveso a sémantická štruktúra vety. Bratislava, Veda 1989. 250 s.4.KAČALA, J.: Syntaktický systém jazyka. Pezinok, Formát 1998. 144.5.KOŘENSKÝ, J.: Konstrukce gramatiky ze sémantické bázy. Praha, Academia 1984. 164 s.6.KOŘENSKÝ, J.: Proměny myšlení o řeči. Praha, FF UK 1998. 310 s.7.MIECZKOWSKA H.: Kategoria gramatyczna liczebników w uje,ciu konfrontatywnym polsko-slowackim.Rozprawy habilitacyjne 267. Kraków. Uniwersytet Jagiellonski 1994. 146 s.3.NÁBĚLKOVÁ, M.: Vzťahové adjektíva v slovenčine. Bratislava, Veda 1993. 208 s.8.NEMCOVÁ, E.: Sémantická analýza verb dicendi. Bratislava, Veda 1990. 133 s.9.NIŽNÍKOVÁ, J. – SOKOLOVÁ, M.: Valenčný slovník slovenských slovies. Prešov, Slovacontact 1998. 290s.10.ONDREJOVIČ, S.: Medzi slovesom a vetou. Problémy slovesnej konverzie. Bratislava, Veda 1989. 123 s.11.ONDRUS, P.: Kapitoly zo slovenskej morfológie. 1. vyd. Bratislava, SPN 1978, s. 21–32.12.ORAVEC, J.: Väzba slovies v slovenčine. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1967. 392 s.13. ORWIŃSKI – RUZICZKA, E.: Funkcje językowe interjekcji w świetle materiału słowackiego i polskiego.Kraków 1992.14. PAPIERZ, M.: Zámená.15.POLAŃSKI, R. et al.: Słownik syntaktyczno–generatywny czasowników polskich. I.–V. Polska AkademiaNauk. Instytut Języka Polskiego. Wrocław, Kraków 1984–1992.16.RUŽIČKOVÁ, E.: Slovesá pohybu v slovenčine a angličtine. Bratislava, Veda 1982. s. 244.17.SEKANINOVÁ, E.: Sémantická analýza predponového slovesa v ruštine a slovenčine. Bratislava, Veda1980. 199 s.18.SOKOLOVÁ, J.: Sémantika kvalifikačných adjektív. Nitra, FF UKF 2004. 100 s.19.SOKOLOVÁ, M.: Sémantika slovesa a slovesný rod. Bratislava, Veda 1993. 110 s.20.SOKOLOVÁ, M.: Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov, Š. Franko, Slovacontact 1995. 180 s.21.SOKOLOVÁ, M. – MOŠKO, G. – ŠIMON, F. – BENKO, V.: Morfematický slovník slovenčiny. Prešov,Náuka 1999.22.SVOZILOVÁ, N. – PROUZOVÁ, H. – JIRSOVÁ, A.: Slovesa pro praxi. Valenční slovník nejčastějšíchčeských sloves. Praha, Akademie věd České republiky 1997. 360 s.23.ŠIKRA, J.: Sémantika slovenských prísloviek. Bratislava, Veda 1991.

Negatíva: monografie nepokrývajú všetky oblasti – chýbajú monografieskúmajúce partikuly, konjunkcie, vid, gradácia; ak odhliadneme od zahraničnýchslovakistov, nie sú spracované ani interjekcie, numeráliá, pronominá; problémomsú navyše rozličné koncepcie aj rozličná úroveň monografií.

• 2.3. tretím pilierom sú explanačné princípy a teória prirodzenejgramatiky.

Existencia výsledkov vyše desaťročných výskumov okolo J. Dolníka a P.Žiga (2001; 2000; výrazný kvalitatívny skok znamená druhý zborník, 2003),ktoré sa môžu pri tvorbe novej gramatiky realizovať ako explanačný „dozor“ (priinterpretácií korpusových zistení).

Teória princípov je veľmi príťažlivá pre lingvistov, ale keďže zmysel málen integrovaný a hierarchizovaný systém princípov, nie ich torzovitý výskum(2001), je potrebné: zjednotiť terminológiu, odlíšiť princíp a“princíp“, selektovaťa hierarchizovať princípy (univerzálne p. a p. s obmedzenou pôsobnosťou v rámcijazykových rovín) a stanoviť hranice medzi deskripciou a explanáciou (dobrádeskripcia má vždy prvky explanácie a je lepšia než zlá explanácia či explanáciabez dobrého jazykového materiálu, ktorý sa používa sporo len na ilustráciu).Prístup pomocou princípov zvyšuje abstrakciu a univerzálnosť platnosti, ale tým,že opúšťa formu, môže takéto výskumy na rovnako kvalitnej úrovni robiť lenmálo lingvistov.

1.DOLNÍK, J.: Vývin morfológie súčasnej spisovnej slovenčiny. SAS, Bratislava, Stimul 2000. s. 277 – 287.2.DOLNÍK, J. a kol.: Princípy stavby, vývinu a fungovania slovenčiny. Bratislava, Stimul 1999. s. 7 – 213.DOLNÍK, J. a kol.: Princípy jazyka. Bratislava, Stimul 2003. s. 4.MAYERTHALER, W.: Natürliche Morphologie. Frankfurt. Athenaion 1981.5.MAYERTHALER, W. – FLIEDL, G. – WINKLER, CH.: Lexikon der Natürlichkeits-theoretischen Syntaxund Morphosyntax. Tübingen, Stauffenburg Verlag 1998. 408 s. 6.WURZEL W. U.: Flexionmorphologie und Natürlichkeit. Berlin, Akademie Verlag 1984. 7.Grundzüge einer deutschen Grammatik. Red. K. E. Heidolph et al. Berlin, Akademie–Verlag 1981. 1028 s.

Negatíva: ⇒spracovanie princípov na rozličnej úrovni a množstvo neusporiadanýchnehierarchizovaných princípov;⇒nejednotná terminológia a voľné zamieňanie termínov princíp, zásada, pravidlo,zákon, zákonitosť; ⇒rozličné pohľady na prirodzenú gramatiku (W. Mayerthaler – percepcia,Wurzel – systemizácia, Werner – frekvencia)⇒pesimizmus vzbudzuje formulácia v úvode J. Dolníka (2003), že po 10 rokochvýskumu stále ide v tejto oblasti „len“ o sondáž.

*D. Slančová (1996) hierarchizuje najdôslednejšie pravidlá – princípy – zásady: interakčné pravidlá:kooperačný p. – zásada kvantity, kvality, vzťahu, spôsobu; zdvorilostný p. – zásada taktu, veľkorysosti,uspokojenia...sympatie, kontaktu p. irónie, kontextuálne pravidlá: p. postupnosti, prehľadnosti, ekonómie,expresivity....), kým ostatní lingvisti pracujú s týmito pojmami viac–menej voľne.

J. Dolník (1999) používa termín princíp 25 x: p. analýzy, p. analógie, p. anomálie, p. arbitrárnostijazykového znaku, p. dištinktívnosti, p. dĺžky slova p. dominancie, p. ekvivalencie (pri klasifikácii javov dotried, !! modifikácie ekvivalencie imaginárna, fiktívna), p. fiktívnej klasifikácie, p. p. implikácie, kooperačnýp., p. kontrastu, p. konverzačných implikatúr, p. kvality, kvantity, p. modu, p. morfosémantickejtransparentnosti, p. poznávania, p. príznakovosti, p. poznania lexiky, p. poznávania sémantickej stavby, p.relevancie, rytmický p., p. sonórnosti p. stavby jazyka – p. sonórnosti.

J. Dolník ilustračne prestavuje problémy ako – súčinnosť princípov: p. implikácie a p. analógie vslovotvorbe; p. sonórnosti a p. kontrastu vo fonológii; p. konverzačných implikatúr a p. kvality, kvantity, p.

relevancie a modu; – konflikt princípov: p. morfosémantickej transparentnosti a p. dĺžky slova; p. analógiea p. anomálie, p. tvarovej analógie a rytmický p.; p. kvantity a kvality, p. arbitrárnosti jazykového znaku.

P. Žigo (1999) 11x: p. vývinu jazyka – p. analógie ako dominantného modelu vývinu, p. ekonómie, p.prirodzenosti vývin ako odstránenie príznakovosti; p. fungovania jazyka – kognitívne, pragmatické, parolovép., socioligvistické, štylistické p.

E. Bajzíková (1999) 21x: p. spájateľnosti: p. koordinácie, subordinácie, p. koreferencie, p. konexie,p. sémantickej modifikácie, p. gramatickej modifikácie; p. prirodzenosti, p. jednoduchosti – p. rozložiteľnosti,p. dvojčlennosti, p. spájania, p. dominancie, p. hierarchie, p. lineárnosti, p. ekvivalencie, p. rovnocennosti., p.substitúcie, p. nadväzovania, p. postupného rozvíjania, p. kompatibility.

J. Kačala (1998) 23x: p. konštruovania: aktualizačný p., gramatické p., p. aktívnosti, p. spájateľnosti,p. slovosledu, lexikálno.sém. p. spájateľnosti, p. aktívnosti, slovosledu; informačný p.; univerzálny p. jadraa periférie, hierarchický p. spájateľnosť (na s. 22 definuje ako princíp, na s. 80 ako pravidlo); komplexnép.: aktualizačný p., gramatické p. sém. p.; informačný p; čiastkové p.: spájateľnosť, usporiadanie, závislostnýp, syntagmatický, lexikálny, intenčný p.

• 2.4. pilierom, na ktorom možno stavať, sú komunikatívno-pragmatické výskumy:

monografické práce (Slančová, 1996, 1999, Kesselová, 2003, Kupcová,2004, Kášová, 2004)

zborníky SOCIOLINGUISTICA SLOVACA 1 – 5.

1. KÁŠOVÁ, M. Komunikačné funkcie nemeckého konjunktívu a ich vyjadrenie v slovenčine(Dizertačná práca). Prešovská univerzita v Prešove FHPV 2003.

2. KESSELOVÁ, J.: Morfológia v komunikácii. Habilitačná práca, Prešov, Prešovská univerzitav Prešove, FHPV 2002, s. 181.

3. KESSELOVÁ Kesselová, J.: Lingvistické štúdie o komunikácii detí. Prešov. Náuka 2001.4. SLANČOVÁ, D.: Reč autority a lásky. Reč učiteľky materskej školy orientovaná na dieťa - opis

registra. Prešov. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 1998.

Prínosom komunikatívnych výskumov je ich príťažlivá zacielenosť na prax, napoužitie (výskum detskej reči by mal vyústiť do praktických prác na odstránenierečových chýb, porov. Slančová, 1999, výskum talkshaw – ako návod naefektívne talkshaw atď.). Základom výskumu sú komunikatívne funkcie. Medzikomunikatívnymi funkciami a formami sú komplikované vzťahy: harmonické, alehlavne neharmonické, porov. Dittmann J.: Konstitutionsprobleme und Prinzipieneiner kommunikativen Grammatik. 1994.

Negatíva:*parciálnosť, torzovitosť existujúcich výskumov *málo relevantných výskumov * nereálnosť urobiť v dohľadnom čase komplexný relevantný (organizovaný)výskum Komunikatívny výskum prináša veľa otáznikov pre vytvorenie slovenskejkomunikatívnej gramatiky. Napr. moje veľké sklamanie po prečítaní habilitačnej práce J. Kesselovej v mnohosľubujúcim názvomMorfológia komunikácie (napriek jej nepochybne dobrej úrovni), lebo a vlastne šlo o parciálny problémmorfológie – o frekvenciu slovných druhov v komunikácii detí, a to len vymedzeného veku.

• 2.5. pilierom sú nové počítačové a korpusové výskumyZapojenie techniky do lingvistických výskumov od stále inšpirujúceho E.

Páleša (1994) k prácam ako Benko – Hašanová – Kostolanský, 1998, k štúdiám azborníku A. Jarošovej (2001), štúdiám E. Kostolanského, 2003 až po doterajšievýsledky oddelenia SNK (štúdie, tagset) prináša nové impulzy pre lingvistiku. Zčeských pracovísk sa možno opierať o výsledky viacerých kolektívov: F. Štícha ajeho spolupracovníci (2003: korpusová epocha); dva valenčné korpusovéslovníky skupiny okolo J. Panevovej; okrem toho sú k dispozícii anglicko-americké, poľské a nemecké korpusové výskumy.

1.BENKO, V. – HAŠANOVÁ, J. – KOSTOLANSKÝ, E.: Počítačové spracovanie jazyka. Časť: Morfológiapodstatných mien. Bratislava, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského 1998.2.Kol.: Longman Grammar of Spoken and Written English. Pearson Education Limited 1999.3.Slovenčina a čeština v počítačovom spracovaní. Zborník referátov zo seminára (Bratislava 26. – 27. októbra2001). Red.: A. Jarošová. Bratislava: Veda 2001.4.PÁLEŠ, E.: Sapfo. Parafrázovač slovenčiny. Bratislava, Veda 1994. 305 s.5.ŠTÍCHA, F.: Česko-německá srovnávací gramatika. Praha, Argo 2003. 842 s.6.Vallex7.Hajič a kol. NEGATÍVA:⇒chýbajúci štýlovo a žánrovo vyvážený anotovaný korpus;⇒slabé miesta vyhľadávacieho programu BONITO: časová náročnosť(skúsenosti z 10 týždňovej intenzívnej práce so študentmi): ⇒zložité operácie, ktoré sa musia vykonať na získanie reálnych výsledkov(Šimandl, Hošnová, 2004)

Problémy vyplývajúce s rozdielu medzi intuitívnou dedukciou človeka a dôslednou dedukciou počítača(inferencia v jazyku a u ľudí – nedôslednosť a hra ako normál, počítač je hlúpy, lebo nepozná inferenciu, alelen logiku a kauzalitu).

IlustráciaDoterajšie výskumy so študentmi FF PU:Reálne čísla (okrem GT futúra budem mať, budem sa mať, mať budem mať sa budem;antepréterita (pluskvamperfekta) bol som mal, by som robil, by som sa robil, by som si robil,je robený....) získame len dodatočnými operáciami:

počet z korpusu odrátať frekvenciu odrátať frekvenciu odrátať frekvenciu reálne číslomám –(mám sa + sa mám + sa .* (.*) mám) = reálne číslo

Cestou pokusov a omylov som sa dopracovala ku kritériám na výber ideálneho predstaviteľakonjugačných tried:* vysoká frekvencia, ale malý počet lexií (ideálne jedna lexia)* pravidelná paradigma (–ám, nie –iam)* primárnosť vo vidovej dvojici nedokonavé / dokonavé, resp. imperfektívum tantum* verbum bez reflexívnych motivátov (s DM, PLM sa a si).

⇒potvrdenia očakávaných výsledkov (hypotéz) z výskumu paradigmy slovesa mať/robiť:sekundárnosť negovaných tvarov, najmenšia frekvencia tvarov 2. os.,

nedoložené tvary antepréterita a kondicionálu préterita

⇒prekvapenia*aktívne particípium préterita ako fiktívny gramatický tvar ( zo 178 000 tokenov – 3778tokenov – filtráciou sa počet zúžil na 274 prípadov, ktoré sa opakujú pri približne 60slovesách!!! ZÁVER – ide o lexikalizovaný gramatický tvar nepatriaci do morfosyntaxe) *neočakávaná frekvencia direktívneho adverbiále na Slovensko 6 000 / a statického adverbiálena Slovensku 66 000*vysoký nepomer medzi „základnými“ tvarmi z gramatík a inverznými tvarmi z korpusu:

mali sme 4661 sme mali 11 862mal by som 366 by som mal 1 359

ľavé kolokácie mať (frekvencia nad 50)Subjekt objekt adverbiálemy, ja, vy, oni, on; kto, čo, ktoré, aké, ten, každý to, aké, ktoré, ho, tu, tak, teraz, kde, saľudia, ženy, deti, strany, krajiny, človek, štát,Slovensko, zápas

taký pocit spojkakeby, keď

pravé kolokácie mať (frekvencia nad 50)mať kategoriálne (porovnať s KSSS – formálne mať) ako operátor

Subjekt objekt adverbiálepocit, dojemradosť,chuť, záujempravduprávo, dôvod,čas, problémy, skúsenostimožnosť, šancu, k dispozíciivýznam, zmyselv pláne, na myslistrach, smolu (šťastie)

rád (rada, radi)voľno

Napriek tomu má korpusový výskum mimoriadny potenciál. Počítač akocharakteristický nástroj súčasnej epochy globalizácie môže pomôcť zmierniťhandicap malých kultúr spomínaný v úvode, navyše pomáha oslobodiť sa "odsugescie špeciálneho príkladu" (Páleš, 1994) a znamená aj "korekciu teórie"(Štícha, 2003) aj veľkú inšpiráciu.

3. Koncepcia korpusovej morfosyntaxe (KMS)

Ak chcem vysvetliť koncepciu slovenskej korpusovej morfosyntaxe,musím na začiatku zaujať postoj k pojmom korpusový výskum a morfosyntax.Pri korpusovom empirickom výskume postupujeme od faktov k inferencii, ale vovýchodisku morfosyntaxe je sémantický aspekt.

Štruktúra práce:• sémantické východisko• frekvencia v korpuse celkovo a podľa štýlov a frekvencia kolokácií podľa

typov dokumentov (frekvenčné grafy);• deskriptívno-explanačná a komunikatívno-pragmatická interpretácia

korpusových zistení

3. 1. Korpusová báza dokladov Na rozdiel od The Longman Grammar of Spoken and Written English

(1999) nemáme v súčasnosti možnosť skúmať konverzačný štýl.Korpus ako východisko pre morfosyntaktický korpusový výskum sme

zúžili na písané texty z troch štýlových oblastí (publicistické (cc. 5 + 5 mil.subjektívno-objektívne alebo centrálna a regionálna), odborné (cc. 5 + 5 mil.populárno-vedecké ) a umelecké texty (cc. 7 mil. + scenáre TV, R ) – 30miliónový reprezentatívny elektronický korpus (externe štýlovo a žánrovoanotovaný) ako výber z terajších reálnych 215 miliónov v SNK.

V zásade platí: Čím väčšia starostlivosť sa venuje selekcii východiskovýchtextov, tým objektívnejšie výsledky možno získať aj z početne menšieho korpusu.

3.1.1.Frekvencia morfosyntaktických prostriedkov

Silnou stránkou KMS (napr. oproti explanačným výskumom) sú údajeo frekvencii (v centre budú frekventované nepríznakové javy v súlade s teóriouprirodzenej gramatiky).

frekvenčný rozmer v KMS:– najfrekventovanejšie prostriedky v korpuse ako celku– frekvencia podľa textov (UT, PT, OT) (morfopragmatický rozmer)

– frekvencia kolokácií (paušálne asi len prvých zľava aj sprava,v špeciálnych prípadoch aj iné).

3.1.2. Interpretácia korpusových zistení a jej deskriptívno-explanačný,komunikatívno-pragmatický a porovnávací rozmer

Ťažiskom KMS bude deskriptívno-explanačná interpretácia „pod dozorom„ princípov, teda v úzkej spolupráci s J. Dolníkom a P. Žigom. V súlade s teóriouprirodzenosti (Werner, 1989) sa treba sústrediť na nepríznakové a frekventovanéprostriedky, príznakové a nefrekventované prostriedky, prípadne absentujúceprostriedky ako napr. aktívne préteritné particípium uvádzať na periférii (podčiarou ako lexikalizované). Pri interpretácii izolovaných javov si musíme vždypripomínať ich vytrhnutosť z prirodzeného modelu.3.1. 2.1. deskriptívno-explanačná interpretáciaVyužitie výsledkov skupiny J. Dolníka ako explanačný rámec pri interpretáciijavov, a to aj pri nových deklinačných a konjugačných vzoroch.3.1. 2. 2. komunikatívno-pragmatický rozmer interpretácieKom.–pragm. hľadisko odporúčam zúžiť na reálne zistiteľné údaje o KF (porov.Štícha, 2003) a údaje o type dokumentov (pragmatická morfológia apragmasyntax). Výraznejšie sa komunikatívno-pragmatický rozmer prejaví primorfosyntaktických javoch, pri ktorých je pragmatická dimenzia konštitutívna,napr. modus.

Komunikatívno–pragmatické východiská (porov. zoznam literatúry č. )1. Podmienky komunikačnej situácie2. Výpovedné akty a komunikatívne funkcie3. Posúdenie platnosti výpovede

4. Aktuálne členenie

Súhlasím s J. Kořenským a F. Mikom, že denotácia sa prejavuje na úrovnivety (pri kooperácii S a V), hoci samozrejme pomenovaním denotátu jesubstantívum (ako minimálna denotácia).3.1. 2. 2. porovnávací aspektPorovnávací aspekt vo vzťahu k iným jazykom sa uplatní k najviac vyučovanýmjazykom angličtine a nemčine, okrem toho aj pri porovnaní s anglickoukorpusovou gramatikou (AKG) a Štíchovou gramatikou (2003).

Paradoxy systému a parole

Jazykový systém ponúka napr. 30% konkrét a 70 % abstrákt (Puškášová), napriek tomupredpokladáme, že v korpuse sa potvrdí frekvenčne aj reálne využívanie konkrétnychpočítateľných substantív – prirodzený aspekt

Jazykový systém ponúka napr. menej kvalitatívnych hodnotiacich akostných adjektív a viacvzťahových adjektív, napriek tomu predpokladáme, že v korpuse sa potvrdí frekvenčne ajreálne využívanie akostných adjektív – prirodzený aspekt (AKG, s. 511)

Jazykový systém ponúka napr. menej okolnostných adverbií a viac vlastnostných adverbií zadjektív, napriek tomu predpokladáme, že v korpuse sa potvrdí frekvenčne aj reálne využívanieprimárnych okolnostných adverbií časovo–priestorových – prirodzený aspekt(AKG, s. 561)Jazykový systém ponúka napr. menej subjektových pohybových slovies a viac subjektovo–objektových verb, napriek tomu predpokladáme, že v korpuse sa potvrdí frekvenčne aj reálnevyužívanie pohybových – prirodzený aspekt (AKG, s. 385, 388)

Jazykový systém ponúka napr. menej parataktických a viac hypotaktických spojok, napriektomu predpokladáme, že v korpuse sa potvrdí frekvenčne aj reálne využívanie konkrétnejšíchparataktických konjunkcií (a, či, aj, alebo – resp. asyndetické spájanie) pre vysokoabstraktnými hypotaktickými subjunkciami (že, keď, lebo, aby).

3.2. Morfosyntaktický charakter projektu

Morfosyntax chápem podľa W. Mayerthalera (1998) ako disciplínuvychádzajúcu z interakcie morfológie a syntaxe (v zásade v Morrisovom chápaníako slovnú syntax).

M S (morfosyntax)

3.2.1. Morfosyntax na sémantickej bázeMorfosyntax chcem prezentovať na sémantickej báze v rámci kognitívnej

lingvistiky (v Kořenského ponímaní, porov. jeho argumenty, 1998: text morfosyntax formálna (paradigmatická) morfológia morfematika morfonológia fonológia).

Ako morfologička síce začínam morfológiou, ale snažím sa o jejmorfosyntaktické usporiadanie a o prekonanie jazykových rovín prepojenímsyntaktických a morfologických štruktúr, ale hlavne komunikatívnych funkcií.

Paradigmatika sa bude brať do úvahy sekundárne (ako frekvencia GTa variantnosť)

• sémantické východisko• frekvencia v korpuse (komunikatívno–pragmatický aspekt) a frekvencia

kolokácií podľa typov dokumentov (UT, PT, OT);• deskriptívno–explanančná interpretácia korpusových zistení • komunikatívno–pragmatické funkcie morfosyntaktických prostriedkov

3.2.1. 2. Sémantické východiská (vzťah sémantických a morfosyntaktickýchjednotiek), porov. Grundzüge s. 20 – 112; Kořenský, 1998, Karolak, 1984,Dolník, Žigo, 2003 atď.

Sémantická štruktúra: • referencia (vzťah k denotátu);• charakterizácia (rozličný stupeň abstrakcie);• špecifické typy: vzťah k triedam (Ortuť je jedovatá.), k uzavretým

predmetom (ak.... , tak...); negovanie (nič nepriniesol, nič sa nestalo)• úroveň lexií (jesť tranzit. 47%, intranzitíve 36%)

Výstavba sémantických štruktúr:• propozícia ako odraz skutočnosti, každá SŠ má najmenej jednu propozíciu;• zložky propozície: sémantický predikát (1 – n, otázka: aký je?)

a sémantický argument (1 – n; otázky: kto, čo, ktorý, kde, kedy?), časovo–priestorový rámec;

• jednomiestne sémantické predikáty funktory (f)(x): zelený, blond, kašlať,pes, spať, sedieť, kameň, dvojmiestne sém. predikáty funktory (f)(x,y):podobný, nosiť, pred, milovať, väčší, brat, trojmiestne funktory (f)(x. y, z):predať, darovať, dar; nulové (pršať);

• predikáty predikátov: Dom (argument) /je /veľmi/p2 /vysoký/p3./p1;• sémantické argumenty: objekty (referenčné), komunikačné (nemajúce

denotát), uzavreté (), triedy (strom, druh, cicavec): argumenty môžu byťagensom, paciensom, experientom, objektivom, recipientom, zdrojom,cieľom .... atď.

• logické predikáty: identita (je to Peter, kto to povedal), príslušnosť k triede(Bratislava je mesto.), vzájomná spojitosť (sklenička ze skla....), kauzalita(zabiť – spôsobiť, zapríčiniť, vyvolať, že je mŕtvy).

• operátory ako logické elementy s pôsobnosťou (negácia, performatíva),prázdne operátory ( a. alebo), modálne operátory.

3.2.2. Teória funkčno-sémantických kategórií (FSK)

Teória funkčno-sémantických kategórií (porov. zoznam literatúryBondarko, Chrakovskij), ktoré na jednej strane stavajú na gramatickýchkategóriách, keďže v ich fókuse sú GK, ale na druhej strane pri vymedzovaníprostriedkov FSK hierarchizujúco prekračujú jednak morfologický rámec ajednak slovnodruhový rámec. Teória FSK pomáha prekonať izolovanosť GKa SD atď. Funkčno-sémantická kategória: rodovosť (prirodzený rod, životnosť, animáliá, feminatíva, maskulinatívarodové zámená) Funkčno-sémantická kategória: kvantitatívnosť – kvantifikácia (číslo, číslovky, opakovanosť....kolektívnosť,propriálnosť.....) kvalita ako pravdivosť a vecnosťFunkčno-sémantická kategória: relácia (pád, predložky, spojky.....Funkčno-sémantická kategória: kauzálnosťFunkčno-sémantická kategória: aspektuálnosť (vo focuse je aspekt sekundárne sufixálne imperfektíva, v centresú sekundárne prefixálne perfektíva, subsumpcia – redundancia, na prechode je limitné AV, aktio verbi – je tiežhierarchizované temporálnosť, lokalizovanosť až na konci modálnosť; sufixácia pred prefixáciou)Funkčno-sémantická kategória: modálnosť a modalitaFunkčno-sémantická kategória: temporálnosť (čas, vid, aktio verbi...Funkčno-sémantická kategória: personálnosť (osoba, osobné zámená, performatíva...Funkčno-sémantická kategória: pasivizácia (pasívna vetná perspektíva, neakčnosť, procesuálnosť....)Funkčno-sémantická kategória: kongruencia (prostriedok na vyjadrenie syntaktického vzťahu determinácie,podradenosti a nadradenosti)Funkčno-sémantická kategória: intenzita (gradácia .... aktio verbi, deminutíva, augmentatíva)Funkčno-sémantická kategória: priestorová lokalizovanosť

Funkčno–sémantické kategórie SD + SK + GK s rovnakou funkciou a podobným významom

KM DM GM/MM VČ

lexikálne K morfologické K syntaktické Ksémantické derivačné

prirodzený sexus feminatívummaskulinatívum

genus kongruencia

numeráliá kolektívasingulatíva

numerus kongruencia

prepozíciekonjunkcie

kázus rekcia/valencia

intenzita eláciademinutívaaugmentatívaaktio verbi

gradácia ako, než

akčnosť proces intencia valencia

rezultatívnosť aktio verbi vid fázové, limitné slovesá

akčnosť AGproces PTstatika

genus verbiAG – S aktívumPT – S pasívum

členitosť vety

partikuly nechmodálne slovesámod.adverbiá

modus rob! modálnosť viet

príslovky času odvčera tempus

účastníci komunikácieja, ty on

persona dvojčlenné jednočlenné vety

3.2.3. Základný princíp morfosyntaxe

Základným princípom morfosyntaxe je kooperácia medzi teta-rolami apádovým filtrom (Willi Mayerthaler, 1998), medzi verbálnou valenciou asubstantívnym pádom. Relevantné princípy podľa (Mayerthalera):Princíp teta–roly: každému argumentu (sémantickému participantu) sa priraďuje jedna teta–rola (funktor).

Princíp pádového filtra: každá nominálna fráza musí obsahovať minimálne jeden pád.

Ďalšie relevantné princípy morfosyntaxe, porov. Dittmann, 1994:Princíp relatívnej ľubovoľnosti morfosyntaktických prostriedkov vo vzťahu

ku komunikatívnym funkciám.Princíp viacdimenzionálneho záberu rečovej činnosti (nie všetky

pragmaticko–komunikatívne faktory majú explicitné indikátory na povrchovejrovine, nie sú v pomere 1:1).

Morfosyntaktický prístup znamená, že v rámci morfosyntaxe sa sústredímena javy vyplývajúce z interakcie medzi morfológiou a syntaxou:

A) Zo syntaxe vedome vyčleňujeme nadvetnú syntax, ktorú budemezapájať do morfosyntaxe sekundárne, napr. pri konkurencií VČ a VV, prisubjunkciách atď.

B) morfosyntaktická charakteristika a poradie slovných druhovmorfosyntaktická charakteristika ako u J. Kořenského (1998)

základné autoparadigmatické SD: verbum, substantívum, adjektívum, adverbiumVp Vs/o Vatr Vadv(Sp) Ss/o Satr Sadv(ADJp) ((ADJs/o)) ADJatr ((ADJadv))(ADVp) (((ADVs/o))) ADVatr ADVadv

nadstavbové neautoparadigmatické SD: numerále, pronomensynsémantické aparadigmatické SD: prepozície, konjunkcie, partikulyinterjekcie

C) v centre slovenskej morfosyntaxe bude verbum;D) v rámci verbálnych kategórií je v centre valencia;E) v rámci substantívnych kategórií je v centre kázus;

F) pri ďalšom usporiadaní slovných druhov a morfosyntaktických kategóriívyužijeme výsledky teórie funkčno-sémantických kategórií, ktorá prekračujehranice jazykových rovín aj jazykov a spája prostriedky s rozličným stupňomabstrakcie.

Na okraji každého SD budú aj informácie o paradigmatike v spojenís dynamickými tendenciami (varianty).

3. 3. Medzinárodná lingvistická terminológia (v súlade s epochouglobalizácie)

V súlade s napojením na súčasné trendy výskumu v epoche globalizácie(informačné systémy riadenia, korpusy, Wordnet...) zámerne navrhujem používaťmedzinárodnú lingvistickú terminológiu v gramatikách aj učebniciach slovenčiny.Dosiahne sa tým zjednodušenie pri vyučovaní cudzích jazykov v školách,priblíženie slovakistických prác interkulturálnemu (európskemu) spoločenstvu.Nazdávam sa, že osvietenecká (obrodenecká) domáca tzv. zrozumiteľná

terminológia v epoche globalizácie môže mať brzdiaci efekt porov. komickýnávrh na používanie slovenských ekvivalentov pri označení pádov, Očenáš,2003).

3.3.1. Definície relevantných pojmov morfematickej štruktúry, morfologickej asyntaktickej štruktúry(porov. zoznam literatúry č. )VZADU okrem registra aj slovníček medzinárodných termínov a ich slovenských ekvivalentov (A. HORÁK)

Problémom tejto požiadavky, s ktorým sa budeme musieť vyrovnať, je:okrem nezvyku aj neadaptovanie medzinárodných termínov (modu / modusu, verbum,

neutrá: tempus – tempora (temporá), genus – genera (temporá), numerus –numera (numerá), ale korpusy nie korporá; plurále, numerále, ,pronomen/pronominá)

4. Štruktúra korpusovej morfológie slovenského jazyka na korpusovej báze

Pracovný tím riešiteľov je otvorený pre ďalších záujemcov, ktorí budú po písomnomprihlásení zalogovaní na webovej stránke projektu.

M S (klasický postup: forma obsah funkcia)Český postup avízovaný v Teoretických základoch od funkcie cez obsah

k forme (funkcia obsah forma), ktorý nebol celkom dodržaný v MČ (M II –S III), je aktuálny aj po 30 rokoch. Smer S M je u F. Štíchu (2003), v

nemeckých gramatikách aj v Longman Grammar of Spoken and Written English(1999), jeho bondarkovská modifikácia: funkcia/obsah forma sa využíva vmonografiách. V MSJ je dôslednosť pri východisku: forma – obsah – funkcia(podobne ako v ruskej gramatike), čo ich kvalitu neznižuje. Súhlasím preto s J.Bosákom (2003), ktorý poukázal na rovnocennosť týchto postupov. Jednoduchosi musíme vybrať to, čo bude pre KSM najefektívnejšie. M S (klasický postup: forma obsah funkcia)S M (funkcia obsah forma)Ak porovnávame F a O, zistíme, že F sú ustálené, ale O sú univerzálne, preto jepostup od O ideálny pre porovnávanie jazykov (Bondarko).Morfosyntax budem využívať hlavne pri tvorbe morfosyntaxe slovenčiny akocudzieho jazyka, porov. aj teóriu funkčno–sémantických kategórií a jej výhody.

4.1. Verbum / verbá (sloveso) (porov. zoznam literatúry č. )Riešitelia: Ivanová (statické verbá), Stašková (tempus, )Kášová (modus),Nižníková (valencia), Sokolová (sémantická klasifikácia), Giger (genus verbi,vid), Szymczak (verbo-nominálne predikáty)........................... (otvorené preďalších riešiteľov, vrátane diplomantov)

Slovnodruhová charakteristika (využitie teórie FSK, prirodzenej gramatikya UG princípov)Syntaktické funkcie verbálnych finitných a infinitných tvarov (Vvp, Vv-n p, Vo/s, Vatrib, Vadv, Vkomplement)• sémantický, morfosyntaktický a pragmatický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-

pragmatický aspekt: UT, PT, OT);• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení

4.1.1. Sémantická klasifikácia verb v slovenčineRiešitelia: Ivanová, Kášová, Sokolová......(otvorené pre ďalších riešiteľov)

Autosémantické, autosyntaktické a autoparadigmatické verbá (akčné,procesné a statické), synsémantické a synsyntagmatické, autoparadigmatickéverbá (kopuly a kategoriálne operátory, fázové, modálne a limitnémodifikátory).

a) autosémantické (predikáty): – činnostné (dynamické akčné (robiť), komunikačné,

mentálne, kauzálne...) – procesné (dynamické neakčné, chudnúť) – statické: – relačné .... (patriť, mať) – kvalifikačné (vyzerať)

b) desémantizované: MODIFIKÁTORY– fázové (začať, neprestať, končiť)

– limitné (ísť, mať) – modálne (môcť, musieť, smieť, chcieť)

OPERÁTORY – sponové – kopula (byť, mať, stať sa, cítiť sa)

– kategoriálne (dať sedieť)– performatívne (myslím) Wurzel

POSTOJOVÁ/ISTOTNÁ MODALITAslovesá s obsahovými VV (povedal, že príde, myslím, že tomu rozumie; zdá sa, že tomu rozumie)

Výskum performatív, ktoré nemajú pravdivostnú hodnotu, ale úspešnosť; ich ilokúcia nezávisí odkontextu (vyskytujú sa len v 1. os. préz.; vzorec: 1. os. préz. (2. os. ... aby ....+ veta – ) )postoj autora výpovede k propozícii – opisujú situáciu (epistemické vedieť, myslieť, doxastické veriť, domnievaťsa, predpokladať; normatívne musieť, motivačné želať, priať, intencionálne chcieť, zamýšľať, preferenčnéuprednostniť, evaluačné (pokladať za...), expektatívne očakávať, paratívne môcť...funktory); konštatácia(deskripcia, reaktívnosť))Výskum performatív a aby, keby, žeby...... by (Tvrdí,, vie, vidím, počujem....) Prší.relativizácia: Myslím, domnievam sa že prší.

• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-


Sémantická báza, sémantické vzťahy a derivácie bázových štruktúr (predikácia,aktualizácia, identifikácia, fázovanie, kvantifikácia, intenzifikácia, modálnosť –voluntatívna, postojová, emocionálnosť, negácia, vetná perspektíva, porov.Kořenský, 1998, Štícha, 2003).

Funkčno-sémantická kategórie: kauzálnosť (adverbiá, konjunkcie, prepozície,kauzatíva), modálnosť, temporálnosť, lokalizovanosť.

4.1.2. Valencia syntaktická a sémantická valencia – intencia (princípteta-roly)

Riešitelia: Ivanová, Kášová, Nižníková, Sokolová......(otvorené pre ďalšíchriešiteľov) .

Syntaktická a pragmatická dimenzia (morfosyntakticky konštitutívnakategória).

I. VT subjektovo-objektové I.ITa Ag– D– Pt robiť (tranzitívne (Sakuz) aj I.ITb Proc– D– Pt mrzieť intranzitívne) I.ITc Stat– D– Pt patriť

II. VT subjektové (bezobjektové) II.IT Ag=Pt– D ísť III.IT Ag– DPt smiať sa IV.IT Ag/Proc– D baníčiť V.IT Proc– D starnúť VI.IT Proc/Stat – D belieť saIII. VT bezsubjektovo-objektové VII.IT D– Proc/StatsmädiťIV. VT bezsubjektovo-bezobjektové VIII.IT D blýskať sa



Tabuľka č. 1 (Sokolová, 1995)Modifikovaná valencia

Početaktantov

Valenčná štruktúra Príklady Dvojčlenné štruktúry Jednočlenné štruktúry

1 Sn ← VFpers Sn/g

riaditeľovaťkričať

Kričať slová. Ako sa ti riaditeľuje?Potom sa kričí.

21+(1)

Sn ← VFpers (ADVloci) Sn/g (ADVdir)

sedieťísť, bežať

Bežala sa stovka. Stálo sa tam aj sedelo.Išlo sa do kina.

2 Sn← VFpers → Sa/g Sn/g Sd Sg Si Sp.Oinf

piť, jesť predísť dotýkať sa pohŕdaťčakať (na).ísť

Pilo sa víno. Pije sa tam. Predchádza sa chorobe. Pohŕda sa smrťou. Čaká sa na smrť. Ide sa nakupovať.

3 Sn← Vfpers →Sa →Sa Sn/g Sa Sd Sa Sg Sa Si Sa Sp Sd Sp Si Sp Sa VV/inf Sd VV/inf

naučiť poslať ušetriť ponúkať prebrať pomáhať s zaplatiť prinútiťprikázať

Bola naučená.Bol poslaný jemu.Bol ušetrený bolesti.Boli ponúkané.Preberie sa to.

Bola prinútená ísť.Prikázalo sa im ísť.

Pomáha sa mu s...Zaplatilo sa životom.

3 S← VFp→Sa→(ADVdir) Sn/g Sa/g

odviezť položiť

Boli odvážaní.Bola položená nabok.

4 4 S← VFp→Sa→Sd→Sp Sn/g Sa/VV/inf Sa/g(Sd)

hovoriť napísať čítať

Reči sa hovoria. Je napísaný. Knihy sa čítajú.

Ľahko sa mu hovorilo.Písalo sa mu dobre.Číta sa nám dobre.

4 Sn/g ←VF→Sa→Sp→Sp vymeniť s,za Súčiastky sa vymenia zainé.

4.1.3. Genus verbi (morfosyntakticky konštitutívna kategória)Riešitelia: Sokolová, Giger ......(otvorené pre ďalších riešiteľov)

Syntaktická a pragmatická dimenzia (hierarchizácia výpovede).

Vzťah medzi sémantikou slovesa, jeho valenciou a transformátmi ukazuje tátoschéma:

základná štruktúra statické slovesá procesné slovesá akčné slovesá←V ←V 29,9% ←V←V→ 89,5% ←V→ 39,5% ←V→ 90,9%0 ←V→ → ←V→ →0 0 (←V→ → →)

(V → →) V → → 00 V → 00 (V) 0modifikovaná štruktúra

statické slovesá procesné slovesá akčné slovesá0 ←V <– V0 ←V→ V → 0 ←V→ →ADV ←V → →0 V → V →(V → → →) V → → → V → → →0 (V) (V)


pragmatický aspekt: UT, PT, OT);• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení Funkčno-sémantická kategória pasivizácia (pasívna vetná perspektíva,

neakčnosť, procesuálnosť....), hierarchizácia.

4.1.4. Kongruencia (numerus, genus) (morfosyntakticky konštitutívnakategória)

Riešitelia: Ivanová, Nižníková ......(otvorené pre ďalších riešiteľov) Syntaktická a pragmatická dimenzia.• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-


4.1.5.Actio verbi a verbálny aspekt (morfosyntakticky nekonštitutívnalexikálno-gramatická kategória a kom.-pragm. )

Riešitelia: Ivanová, Sokolová......(otvorené pre ďalších riešiteľov) Sémantická a pragmatická dimenzia.• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-


Funkčno-sémantická kategória aspektuálnosť (vo focuse je aspekt sekundárnesufixálne imperfektíva, v centre sú sekundárne prefixálne perfektíva,subsumpcia – redundancia, na prechode je limitné AV,

actio verbi – je tiež hierarchizované temporálnosť, lokalizovanosť amodálnosť; sufixácia pred prefixáciou; funkčno-sémantická kategória intenzity(gradácia, actio verbi, deminutíva, augmentatíva).

4.1.6. Modus (morfosyntakticky nekonštitutívna gramatická kategória)Riešitelia: Kášová, Nižníková ......(otvorené pre ďalších riešiteľov) Pragmatická dimenzia (aktualizácia, postoj).Empirickosť (minulosť (reálnosť/ireálnosť) / neminulosť(reálnosť/ireálnosť)) / neempirickosť (apelovosť/neapelovosť). • sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-

pragmatický aspekt: UT, PT, OT);• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení Funkčno-sémantická kategória modálnosť / modalita (modus modálne slovesá,

modálne predikatíva, partikuly, interjekcie); morfologická modálnosť asyntaktická modalita.

morfologický modus syntaktická modalitaIndikatív deklaratívne vety

interogatívne vetyoptatívne vetyimperatívne vety

Imperatívimperatívne vety

Kondicionál optatívne vetydeklaratívne vetyinterogatívne vety

4.1.7.Tempus (morfosyntakticky nekonštitutívna gramatická kategória)Riešitelia: Stašková ......(otvorené pre ďalších riešiteľov)

Pragmatická dimenzia (aktualizácia).Čas prehovoru (minulosť / neminulosť)• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-

pragmatický aspekt: UT, PT, OT);• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení Funkčno-sémantická kategória temporálnosť (čas, vid, aktio verbi,

adverbiá...).

4.1.8. Persona (morfosyntakticky nekonštitutívna gramatická kategória)Riešitelia: Papierz ..... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Pragmatická dimenzia (aktualizácia, identifikácia).Funkčno-sémantická kategória personálnosť (osoba, osobné pronominá,

performatíva)• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);

• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-pragmatický aspekt: UT, PT, OT);

• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení

4.1.9. Formová verbálna štruktúra (konjugácia, deklinácia) Riešitelia: Sokolová, študenti FF PU...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

(morfosyntakticky nekonštitutívna oblasť)Verbá s plnou a defektnou paradigmou.Neurčité verbálne tvary (morfologické a syntaktické využitie).• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-


4.2. Substantívum (porov. zoznam literatúry č. )Riešitelia: Benko, Hašanová, Gianitsová, Ološtiak...... (otvorené pre ďalšíchriešiteľov)

Slovnodruhová charakteristika (využitie teórie FSK, prirodzenej gramatiky aUG princípov)Ss, Sadj, Sadv, SvSyntaktické funkcie (Sp, Sv– n p, So/s, Satrib, Sadv, Skomplement)

4.2.1. Sémantická klasifikácia Riešitelia: Ološtiak, Sokolová...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

apelatíva – propriá (skupinové antroponymá ako nepravé propriá);konkréta (singulatívne – materiáliá, kolektíva) – abstraktá (nepravéabstraktá)

4.2.2. Kázus / kázusu / kázusy (morfosyntakticky konštitutívna kategória)Riešitelia: Gianitsová, Ološtiak, Sokolová......Morfosyntaktická charakteristikaS Ss intenčné pády S, O Ps Ns

Adj Sadj adnominálny G Padj Nadj

Adv Sadv okolnostný L, pP Padv Pnum Nadv

V Sv obsahový N, I to je on 1+1 = 2

Syntaktická dimenzia substantívnych GT (Sokolová, 1995):Kázus charakteristika valenčná pozícia syntaktické funkcie

N nesignalizuje účasť na dejiaktívny participant

ľavovalenčný(pravovalenčný, nevalenčný, adnominálny)

ZF: subjekt(verbálno–nominálny predikát, nominálnafráza, adverbiále, (ne)kongruentnýatribút) ?? komplement

A neobmedzená zasiahnutosťneaktívny participant

pravovalenčnýnevalenčný, adnominálny

ZF: priamy objekt(adverbiále, nekongruentný atribút)

D okrajová účasť na dejineaktívny cieľový participant

pravovalenčnýnevalenčný, adnominálny

ZF: nepriamy objekt(adverbiále, nekongruentný atribút)

G obmedzuje rozsah účasti(ne)aktívny participant

adnominálny pravovalenčnýnevalenčný

nekongruentný atribút(objekt, subjekt, adverbiále)

I prechodná účasť na deji(ne)aktívny participant

nevalenčný(pravovalenčný, adnominálny)

adverbiále(verbálno–nominálny predikát, objekt,nekongruentný atribút)

L neúčasť v intenčnej štruktúreneaktívny participant

nevalenčný (pravovalenčný, adnominálny)

adverbiále(objekt, nekongruentný atribút)

• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (na Slovensko 6 000 – na Slovensku 66 000);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-

pragmatický aspekt: UT, PT, OT);• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení Princíp pádového filtra: každá nominálna fráza musí obsahovať minimálne

jeden pád. Pádová hierarchia N (nezávislý), ostatné závislé (akuzatív – najviac),ostatné obmedzene, datív – okrajovo ostatné neperiférne, genitív (obmedzujerozsah), inštrumentál (), lokál a iné predložkové pády. Funkčno-sémantickákategória relácia (kázus, prepozície, subjunkcie)

4.2.3. Numerus / numerá (morfosyntakticky nekonštitutívna gramatickákategória)

Riešitelia: Benko, Hašanová, Gianitsová, Ološtiak...... (otvorené pre ďalšíchriešiteľov)

Singulár – plurál, singuláre tantum, plurále tantum• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-

pragmatický aspekt: UT, PT, OT);• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení Funkčno-sémantická kategória kvantitatívnosť / kvantifikácia (kvantifikačné

operátory propozičnej sémantiky: číslo, číslovky, opakovanosť, kolektívnosť,propriálnosť)

4.2.4. Genus / Generá (morfosyntakticky nekonštitutívna gramatickákategória)Prirodzený a gramatický genus. Genus a feminativa/maskulinatíva/animáliá.Gender studies (genderová lingvistika).

Riešitelia: Benko, Hašanová, Gianitsová, Ološtiak, Sokolová...... (otvorené preďalších riešiteľov)

Syntaktická, sémantická a pragmatická dimenzia.• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;

• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-

pragmatický aspekt: UT, PT, OT);• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení Funkčno-sémantická kategória rodovosť (prirodzený rod, životnosť, animáliá,

feminatíva, maskulinatíva rodové zámená)

4.2.5. Formová štruktúra (deklinácia)Riešitelia: Benko, Hašanová, Gianitsová, Ološtiak, Sokolová ...... (otvorené preďalších riešiteľov)

Autoparadigmatický slovný druh. Nový deklinačný systém substantív.• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-


4.3. Adjektívum (porov. zoznam literatúry č. )Riešitelia: Benko, Hašanová......

Slovnodruhová charakteristika (využitie teórie FSK, prirodzenej gramatiky aUG princípov)ADJadj, (ADJs), ADJadv, ADJv (ADJatrib, ADJkomplement, ADJadv,ADJv– nom. p )

4.3.1. KlasifikáciaRiešitelia: Benko, Hašanová...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Sémantické príznaky kvalitatívnosť, relácia, apreciatívnosť, intenzita.

4.3.2. Kongruencia adjektív s nadradeným substantívom v kategóriáchgenus, numerus a kázus (morfosyntakticky konštitutívna kategória)

Riešitelia: Benko, Hašanová...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)Syntaktická dimenzia (atributívnosť).• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-

pragmatický aspekt: UT, PT, OT);• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení Funkčno-sémantická kategória kongruencie (prostriedok na vyjadreniesyntaktického vzťahu determinácie, podradenosti a nadradenosti, kázus,numerus, genus)

4.3.3. Gradácia (morfosyntakticky nekonštitutívna lexikálno-gramatickákategória)

Riešitelia: Benko, Hašanová...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)Sémantický príznak intenzity (vzostupne a zostupne).• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-

pragmatický aspekt: UT, PT, OT);• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení Funkčno-sémantická kategória intenzita (gradácia, actio verbi, deminutíva,

augmentatíva, komparácia)

4.3.4. Valencia (morfosyntakticky konštitutívna kategória)Riešitelia: Benko, Hašanová...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

4.3.5. Formová štruktúra (deklinácia, gradácia)Riešitelia: Benko, Hašanová...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Autoparadigmatické adjektíva. Neautoparadigmatické adjektiváliá.

2.4. Adverbium (porov. zoznam literatúry č. )Riešitelia: Šimková...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Slovnodruhová charakteristika (využitie teórie FSK, prirodzenej gramatiky aUG princípov)ADVadv, ADJv– nom. p, ADJatrib

2.4.1. Klasifikácia Riešitelia: Šimková, Horák...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Funkčno-sémantická kategória temporálnosť (temporálne adverbiá, tempus,verbálny aspekt, actio verbi)

Funkčno-sémantická kategória priestorová lokalizovanosť (priestorovéadverbiá, actio verbi, determinujúce pronominá) ...

Funkčno-sémantická kategória modálnosť / modalita(modus, modálne verbá,predikatíva, modálne partikuly a interjekcie)

Funkčno-sémantická kategória kauzálnosť (adverbiá, konjunkcie, prepozície,kauzatíva)



Formová štruktúraAparadigmatický neflektívny slovný druh.

4.5. Numerále / numeráliá (porov. zoznam literatúry č. )Riešitelia: Garabík, Gianitsová, Horák...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Slovnodruhová charakteristika (využitie teórie FSK, prirodzenej gramatiky aprincípov)Kvantifikátory (numerále, numerus).NUMs/o, NUMatrib, Num adv

4.5.1. Klasifikácia Riešitelia: Gianitsová, Sokolová...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Funkčno-sémantická kategória kvantitatívnosť – kvantifikácia (numerus,numeráliá, frekventatíva, kolektíva, propriá)

Kongruencia Nadj.• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-


4.5.2. Formová štruktúra (deklinácia, tendencia k neflektívnosti)Riešitelia: Garabík, Sokolová, študenti...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Neautoparadigmatické Ns, Nadj, Nadv

4.6. Pronomen / pronominá (porov. zoznam literatúry č. )Riešitelia: Papierz, Šimková, Hašanová ...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Slovnodruhová charakteristika (nadstavbový slovný druh)PRONs, PRONadj, PRONadv, PRONnum (PRONs/o, PRONatrib,PRONadv, PRONv– n p)

Klasifikácia Riešitelia: Papierz, Šimková...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Syntaktická, sémantická a pragmatická dimenzia.• sémantický, syntaktický a morfologický aspekt;• frekvencia v korpuse (výber 30 miliónov tokenov);• frekvencia kolokácií podľa typov dokumentov (komunikatívno-

pragmatický aspekt: UT, PT, OT);• deskriptívno-explanančná interpretácia korpusových zistení Funkčno-sémantická kategória deixia (genus, numerus, kázus, kongruencia)

Formová štruktúra (podľa paralelného slovného druhu, na ktorý pronomináodkazujú )

Riešitelia: Šimková, Hašanová, študenti...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)Neautoparadigmatické PRONs, PRONadj, PRONadv

4.7. Prepozícia (porov. zoznam literatúry č. )Riešitelia: Horák, Šimková...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Slovnodruhová charakteristika

Klasifikácia Primárne a sekundárne prepozície.Lokálne a temporálne relácie.Prepozície a prefixy.Funkčno-sémantická kategória relácia (kázus, operátory prepozície,

konjunkcie)Aparadigmatické.

2.8. Konjunkcia (porov. zoznam literatúry č. )Riešitelia: Šimková...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)


KlasifikáciaKonjunkcie a subjunkcie ako operátory. Vetný a nadvetný kontext. Funkčno-sémantická kategória relácia (kázus, prepozície, konjunkcie)Aparadigmatické.

2.9. Partikula (porov. zoznam literatúry č. )Riešitelia: Šimková...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)


Klasifikácia Častice s komunikatívnou funkciou a syntaktickou funkciou.Častice presahujúce hranice vetných členov – nie, áno, možno – vety,a častice modifikujúce VČ.+/– vetný ekvivalent (operátory, komentátory)Funkčno-sémantická kategória modálnosť / modalita (modus modálne slovesá,

predikatíva, partikuly, citoslovcia)Funkčno-sémantická kategória kvalita ako pravdivosť a vecnosťFunkčno-sémantická kategória hodnotenie (vo vzťahu k členom vety – to je

pekný kabát, vo vzťahu k adresátovi dobre, že)Aparadigmatické.

2. 10. Interjekcia (porov. zoznam literatúry č. )Riešitelia: Orwińska-Ruziczka, Šimková...... (otvorené pre ďalších riešiteľov)

Slovnodruhová charakteristika (reaktory, vetné ekvivaleny)Amorfné znaky vyjadrujúce reláciu k autorovi, adresátovi a k objektukomunikácie. Syntaktická dimenzia.

Klasifikácia Onomatopoja, vôľové a citové interjekcie.Funkčno-sémantická kategória emocionálnosť (deminutíva, vulgarizmy,

imperatív, partikuly, interjekcie)Aparadigmatické.

5. ZÁVERY Slovenská morfológia na korpusovom základe je súčasťoukorpusovej morfosyntaxe:Korpusová báza dokladov Morfosyntaktický charakter Medzinárodná lingvistická terminológia

Korpusové gramatiky vychádzajú z existujúcich gramatických teórií a zreálnych nevykonštruovaných textov. Hoci sa presné frekvenčné vyjadreniepoužívania morfosyntaktických javov môže využívať aj v preskripcii(prinajmenšom ako orientačný ukazovateľ), nebude to primárna úloha slovenskejkorpusovej morfosyntaxe. Morfosyntaktický prístup ku korpusovým výskumomvyplýva tiež zo situácie v slovakistike; vyhovuje aj preto, že v slovakistike sapomerne jednoznačne akceptujú doterajšie výskumy z morfológie, ale diskusie savedú o charaktere slovenskej syntaxe. Korpusová morfosyntax, ktorej cieľom jespresnenie a doladenie doterajších gramatických výskumov v slovenčine a ichverifikácia korpusovým materiálom, neprichádza s novou teóriou. Bude všakvyužívať výsledky teoretických výskumov slovakistov, s ktorými autorskýkolektív musí (a chce) úzko spolupracovať. Nazdávam sa, že takáto spoluprácazaložená na vzájomnej výmene informácií aj na konštruktívnej odbornej diskusiibude na úžitok všetkých zúčastnených strán. Slovenská korpusová morfosyntaxsa bude dať využiť aj pri koncipovaní veľmi potrebnej novej vysokoškolskejgramatiky a pri tvorbe gramatiky slovenčiny ako cudzieho jazyka požadovanejpredovšetkým v zahraničí3. Korpusový výskum ponúka veľké možnosti, jehokonečný efekt však závisí od kvality úrovne počítačového vybavenia pracovísk,ale aj od pripravenosti a schopnosti slovakistov tento potenciál využiť4.

B I B L I O G R A F I A

1. BĚLIČOVÁ, H.: Nástin porovnávací morfológie spisovných jazyků. Praha,Karolinum, Nakladatelství Univerzity Karlovy 1998. s. 217.

2. BENKO, V. – HAŠANOVÁ, J. – KOSTOLANSKÝ, E.: Počítačovéspracovanie jazyka. Časť: Morfológia podstatných mien. Bratislava,Pedagogická fakulta Univerzity Komenského 1998. 79 s.

3. BONDARKO, A. V.: Grammatičeskije kategorii i kontekst. Moskva 1971.116 s.

4. BONDARKO, A. V. : Klassifikacija morfologičeskich kategorij. In:Tipologija grammatičeskich kategorij. Moskva, 1975, s.56–76.

5. BONDARKO, A. V.: Teorija morfologičeskich kategorij. Leningrad, Nauka1976, s. 14–25, 41–129, 223–245.

6. BOSÁK, J. – BUZÁSSYOVÁ, K.: Východiská morfémovej analýzy.(Morfematika. Slovotvorba) Jazykovedné štúdie. 19. Bratislava, Veda 1985.131 s.

7. ČECHOVÁ, M. a kol.: Čeština – řeč a jazyk. 2. prep. vyd. Praha, ISVnakladatelství 2000. 407 s.

8. DANEŠ, F. – HLAVSA, Z.: Větné vzorce v češtine. Praha, Academia 1981.9. DANEŠ, F.: Věta a text. Praha, Academia 1985. 236 s.10. DOLNÍK, J.: Vývin morfológie súčasnej spisovnej slovenčiny. SAS,

Bratislava, Stimul 2000. s. 277 – 287.11. DOLNÍK, J. a kol.: Princípy stavby, vývinu a fungovania slovenčiny.

Bratislava, Stimul 1999. s. 7 – 2112. DOLNÍK, J. – ŽIGO, P. – MLACEK, J.: Princípy jazyka. Bratislava, Stimul

2003. 137s.13. DUDOK, M.: Jazykové domény, gramatika diskurzu a diskurz gramatiky.

In: Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku. Bratislava,Veda 2003. s. 19 - 24.

14. DVONČ, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava, VEDA 1984. 124s.

15. Encyklopédia jazykovedy. Red. J. Mistrík. 1. vyd. Bratislava, Obzor 1993(heslá z oblastí morfológie a syntaxe).

16. Encyklopedický slovník češtiny. Praha, Nakladatelství Lidové noviny 2002,s. 377. 1993 (heslá z oblastí morfológie a syntaxe).

17. FAßKE, H.: Grammatik der obersorbischen Schriftsprache der Gegenwart.Morphologie. Bautzen, Domowina–Verlag 1981. 881 s.

18. GARABÍK, R. – GIANITSOVÁ, L. – HORÁK, A. – ŠIMKOVÁ, M.:Tokenizácia, lematizácia a morfologická anotácia Slovenského národnéhokorpusu. In: http://korpus.juls.savba.sk, 2004.

19. Gramatyka współczesnego języka polskiego. Składnia. Warszawa,Państwowe wydawnictwo naukowe 1984. 397 s.

20. GREPL, M. – KARLÍK, P.: Skladba spisovné češtiny. Praha, Státnípedagogické nakladatelství 1986. 474 s.

21. GRZEGORCZYKOWA, R. – LASKOWSKI, R. – WRÓBEL, H.:Gramatyka współczesnego języka polskiego. Morfologia. Warszawa,Państwowe wydawnictwo naukowe 1984, 556 s.

22. Grundzüge einer deutschen Grammatik. Red. K. E. Heidolph et al. Berlin,Akademie–Verlag 1981. 1028 s.

23. HELBIG, G. – BUSCHA, J.: Deutsche Gramatik, Lipsko 1979. 629 s.24. HORÁK, G.: Slovesné kategórie osoby, času, spôsobu a ich využitie.

Bratislava, Veda 1993. 174 s.

25. HORECKÝ, J. – BUZÁSSYOVÁ, K. – BOSÁK, J. a kol.: Dynamika slovnejzásoby súčasnej slovenčiny. Bratislava, Veda 1989. 430 s.

26. http://korpus.juls.savba.sk 27.ISAČENKO, A. V.: Grammatičeskij stroj russkogo jazyka v sopostavlenii s

slovackim II. Bratislava 1960, 570 s.28. KAČALA, J.: Sloveso a sémantická štruktúra vety. Bratislava, Veda 1989.

250 s.29. KAČALA, J.: Syntaktický systém jazyka. Pezinok, Formát 1998. 144 s.30. KÁŠOVÁ, M. Komunikačné funkcie nemeckého konjunktívu a ich

vyjadrenie v slovenčine (Dizertačná práca). Prešovská univerzita v PrešoveFHPV 2003. 163 s.

31. KESSELOVÁ, J.: Lingvistické štúdie o komunikácii detí. Prešov. Náuka2001. 104 s.

32. KOŘENSKÝ, J.: Konstrukce gramatiky ze sémantické báze. Praha,Academia 1984. 164 s.

33. KOŘENSKÝ, J.: Proměny myšlení o řeči. Praha, FF UK 1998. 310 s.34. Kol.: Longman Grammar of Spoken and Written English. Pearson Education

Limited 1999.35. KOSTOLANSKÝ, E.: Formálny opis syntaxe slovenského jazyka. In:

Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku. Edit. M.Šimková. Bratislava, Veda 2003. s. 162 - 173.

36. KOSTOLANSKÝ, E. HAŠANOVÁ, J.: Automatizovaná (počítačová)analýza morfológie slovenčiny - stav a najbližšie úlohy. In: Tradícia aperspektívy gramatického výskumu na Slovensku. Edit. M. Šimková.Bratislava, Veda 2003. s. 60 - 69.

37. LOPATKOVÁ, M. – ŽABOKRTSKÝ, Z. a kol.: Tektogramaticky anotovanývalenční slovník českých sloves. Praha, Universitas Carolina Pragensis 2002,99s.

38. MAYERTHALER, W.: Natürliche Morphologie. Frankfurt. Athenaion 1981.129s.

39. MAYERTHALER, W. – FLIEDL, G. – WINKLER, CH.: Lexikon derNatürlichkeits- theoretischen Syntax und Morphosyntax. Tübingen,Stauffenburg Verlag 1998. 408 s.

40. MIECZKOWSKA H.: Kategoria gramatyczna liczebników w ujęciukonfrontatywnym polsko–słowackim. Kraków. Uniwersytet Jagiellonski1994. 146 s.

41. Mluvnice češtiny II. Tvarosloví. Red. J. Petr. Praha, Academia 1986, 536 s.42. Mluvnice češtiny. III. Skladba. Red. J. Petr. Praha, Academia 1987. 738 s.43. Morfológia slovenského jazyka. Red. J. Ružička. Bratislava, Vydavateľstvo

SAV 1966. 896 s.44. NÁBĚLKOVÁ, M.: Vzťahové adjektíva v slovenčine. Bratislava, Veda 1993.

208 s.45. Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Slovenský jazyk. Red. J. Bosák.

Opole 1998.

46. NEMCOVÁ, E.: Sémantická analýza verb dicendi. Bratislava, Veda 1990.133 s.

47. NIŽNÍKOVÁ, J. – SOKOLOVÁ, M.: Valenčný slovník slovenských slovies.Prešov, Slovacontact 1998. 290s.

48. OČENÁŠ, I.: Fonetika so základmi fonológie a morfológia slovenskéhojazyka. Banská Bystrica , UMB 2003. s. 124

49. ONDREJOVIČ, S.: Medzi slovesom a vetou. Problémy slovesnej konverzie.Bratislava, Veda 1989. 123 s.

50. ONDREJOVIČ, S.: Akademická gramaticka slovenského jazyka a súčasnépodmienky. In: Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku.Edit. M. Šimková. Bratislava, Veda 2003. s. 9 -14.

51. ONDRUS, P.: Kapitoly zo slovenskej morfológie. 1. vyd. Bratislava, SPN1978, s. 21–32.

52. ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovnýjazyk. Morfológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1984.

53. ORAVEC, J.– BAJZÍKOVÁ, E.: Súčasný slovenský jazyk. Syntax.Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1982. 261 s.

54. ORAVEC, J.: Väzba slovies v slovenčine. Bratislava, Vydavateľstvo SAV1967. 392 s.

55. PÁLEŠ, E.: Sapfo. Parafrázovač slovenčiny. Bratislava, Veda 1994. 305 s56. PANEVOVÁ, J.: Formy a funkce ve stavbě české věty. Praha 1980. 222 s.57. PATRÁŠ, V.: Interdisciplinárne kooperácie. Banská Bystrica, UMB 2002.

51 s.58. PAULINY, E.: Slovenská gramatika. Bratislava, Slovenské pedagogické

nakladateľstvo 1981. 323 s.59. POLAŃSKI, R. et al.: Słownik syntaktyczno–generatywny czasowników

polskich. I.–V. Polska Akademia Nauk. Instytut Języka Polskiego. Wrocław,Kraków 1984–1992.

60. Příruční mluvnice češtiny. Praha, Nakladatelství Lidové noviny 1996.61. Russkaja gramatika I. Moskva, Akademia nauk SSSR 1980. 783 s.62. RUŽIČKOVÁ, E.: Slovesá pohybu v slovenčine a angličtine. Bratislava,

Veda 1982. s. 244.63. SABOL, J.: Syntetická fonologická teória. Bratislava, Jazykovedný ústav

Ľudovíta Štúra SAV 1989. 253 s.64. SEKANINOVÁ, E.: Sémantická analýza predponového slovesa v ruštine a

slovenčine. Bratislava, Veda 1980. 199 s.65. Semantika i sintaksis konstrukcij s predikatnymi aktantami. Materialy

vsesojuznoj konferencii Tipologičeskie metody v sintaksise raznosistemnychjazykov (14.–16. 4. 1981). Leningrad, Akademija Nauk SSSR 1981. 108 s.

66. SCHUMACHER, H.: Verben in Feldern. Valenzwörtebuch zur Syntax undSemantik deutscher Verben. Berlin. New York, Walter de Gruyter 1986. 830s.

67. SLANČOVÁ, D.: Reč autority a lásky. Reč učiteľky materskej školyorientovaná na dieťa - opis registra. Prešov. AFPh UP 12/94. Filozofickáfakulta Prešovskej univerzity 1998. 224 s.

68. Slovenčina a čeština v počítačovom spracovaní. Zborník referátov zoseminára (Bratislava 26. – 27. októbra 2001). Red.: A. Jarošová. Bratislava:Veda 2001.

69. Sociolingvistické aspekty výskumu súčasnej slovenčiny. SociolinguistikaSlovaca 1. Zost. S. Ondrejovič - M. Šimková. Bratislava, Veda 1995, 240 s.

70. Sociolinguistika a areálová lingvistika. Sociolinguistika Slovaca 2. Zost. S.Ondrejovič. Bratislava, Veda 1996, 170 s.

71. Slovenčina na konci 20. storočia, jej normy a perspektívy. SociolinguistikaSlovaca 3. Zost. S. Ondrejovič. Bratislava, Veda 1997, 352 s.

72. Slovenčina v kontaktoch a konfliktoch s inými jazykmi. SociolinguistikaSlovaca 4. Zost. S. Ondrejovič. Bratislava, Veda 1999. 200 s.

73. Mesto a jeho jazyk. Sociolinguistika Slovaca 5. Zost. S. Ondrejovič.Bratislava, Veda 2000, 310 s.

74. SOKOLOVÁ, J.: Sémantika kvalifikačných adjektív. Nitra, FF UKF 2004.100 s.

75. SOKOLOVÁ, M.: Sémantika slovesa a slovesný rod. Bratislava, Veda 1993.110 s.

76. SOKOLOVÁ, M.: Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov, Š. Franko,Slovacontact 1995. 180 s.

77. SOKOLOVÁ, M. – MOŠKO, G. – ŠIMON, F. – BENKO, V.: Morfematickýslovník slovenčiny. Prešov, Náuka 1999. 532 s.

78. SVOZILOVÁ, N. – PROUZOVÁ, H. – JIRSOVÁ, A.: Slovesa pro praxi.Valenční slovník nejčastějších českých sloves. Praha, Akademie vědČR1997. 360 s.

79. ŠIKRA, J.: Sémantika slovenských prísloviek. Bratislava, Veda 1991.80. ŠIMKOVÁ, M.: Možnosti využitia SNK na štúdium slovenského jazyka. In:

Studia Academica Slovaca. 33. Red. J. Mlacek, Bratislava, Stimul – Centruminformatiky a vzdelávania FF UK 2004. s. 204 – 217.

81. ŠTÍCHA, F.: Utváření a hierarchizace struktury větného znaku. Praha,Univerzita Karlova 1984. 132 s.

82. ŠTÍCHA, F.: Současný český jazyk. Význam a konkurence v syntaxi. Praha,Univerzita Karlova 1989. 106 s.

83. ŠTÍCHA, F.: Gramatický výskum dříve a dnes: korpus jako výzva. IN:Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku. Bratislava, Veda2003a. 243 s.

84. ŠTÍCHA, F.: Česko-německá srovnávací gramatika. Praha, Argo 2003b. 842s.

85. Teoretické základy synchronní mluvnice spisovné češtiny. Slovo aslovesnost, 1975, s. 18–46.

86. Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku. Zost. M.Šimková. Bratislava, Veda 2003. 243 s.

87. Wagner, C. : Pragmatik der deutschen Sprache. Frankfurt a. M. 2001. 495 s.88. WURZEL W. U.: Flexionmorphologie und Natürlichkeit. Berlin, Akademie

Verlag 1984. 324 s.89. WOLIŃSKI, M. – PRZEPIÓRKOWSKI, A.: Projekt anotacji

morfosyntaktycznej korpusu języka polskiego. Prace IPI PAN 938. InstytutPodstaw Informatyki PAN 2001.

1 Od januára 2004 beží pod mojím vedením grantový projekt MŠ SR VEGA 1/3149/04 Morfosyntaktický

výskum v rámci Slovenského národného korpusu, ktorý má 15 riešiteľov z univerzitných pracovísk a zo SAV.

Príspevok je súčasťou prednášky z dňa 28.06.2004 zverejnenej na webovej stránke http://korpus.juls.savba.sk

2 Napríklad funkčno-sémantická kategória rodovosť zahŕňa prirodzený rod, životnosť, animáliá, feminatíva,

maskulinatíva rodové zámená; kvantitatívnosť zahŕňa číslo, číslovky, opakovanosť, kolektívnosť, propriálnosť;

relácia: pád, predložky, spojky; aspektuálnosť: aspekt a actio verbi; temporálnosť: čas, vid, actio verbi,

temporálne adverbiá; personálnosť spája osobu, osobné zámená aj performatíva; intenzita gradáciu, actio verbi,

deminutíva, augmentatíva atď.

3 Porov. projekt iniciovaný Univerzitou Innsbruck: Ohnheiser, I. – Sokolová, M.: Grundlagen der slowakischen

Grammatik mit Texten und Übungen. Innsbruck – Prešov. 2004 – 2006.

4 Možno tu využiť aj iné vymoženosti techniky a napríklad ako F. Štícha pri organizovaní svojej grantovej

úlohy a pomocou webovej stránky zapojiť do výskumu lingvistov z celého Slovenska aj zo zahraničia.

Documents

Miloslava Sokolová Možnosti vytvorenia slovenskej morfológie na ...2d)06(2d)28/Sokolova-TEZY28.06... · Miloslava Sokolová Možnosti vytvorenia slovenskej morfológie na korpusovom