2. PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE • OSTRO KRITIZOVANÉ PROBLÉMY A NEDOSTATKY PRI ZAVÁDZANÍ NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH DO PRAXE SI VYŽIADAJÚ JEHO POSTUPNÚ NOVELIZÁCIU A NOVÝ ZÁKON O POPLATKOCH ZA ULOŽENIE ODPADOV Kolektív

• NOVÉ POVINNOSTI OBCÍ V OBLASTI ZBERU A ZHODNOCOVANIA BRKO Kolektív

• TRI VÝZVY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA NA SLOVENSKU (MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE KĽÚČOVÝCH INDIKÁTOROV) – 1. ČASŤ: STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Martin Haluš, Ján Dráb

• VZOROVÉ VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE OBCE O NAKLADANÍ S KOMUNÁLNYMI ODPADMI A S DROBNÝMI STAVEBNÝMI ODPADMI NA ÚZEMÍ OBCE Juraj Špes

• NOVELIZÁCIA VYHLÁŠKY Č. 373/2015 Z.Z. UPRAVUJE PRÍPADY, KEĎ JE POUŽITÉ ELEKTROZARIADENIE POVAŽOVANÉ ZA ODPAD Kolektív

• VLÁDA ZAVIEDLA POPLATOK ZA ODBER VODY NA ZAVLAŽOVANIE Kolektív

• NEBUDE RECYKLAČNÝ FOND CHÝBAŤ h. prof. František Mátel, CSc.

• EUROPOSLANCI CHCÚ VYŠŠIU MIERU RECYKLÁCIE ODPADOV A MENEJ SKLÁDOK TUHÉHO ODPADU Kolektív

• Z NEZAIZOLOVANEJ SKLÁDKY PRIEMYSELNÉHO ODPADU V ŠIROKEJ UNIKÁ ARZÉN Kolektív

• VÝVOJ V KAUZE ENO3 – SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE ŽIADAJÚ UKONČENIE TESTOVANIA SPAĽOVACEJ JEDNOTKY Kolektív

1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIE

• PROCES SKLÁDKOVANIA ODPADOV Z TECHNOLOGICKO-ENVIRONMENTÁLNEHO HĽADISKA Marcela Malindžáková, Anna Schlentcová

• AJ MALÉ OBCE MÔŽU BYŤ INŠPIRÁCIOU V OBLASTI ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA PhDr. Angela Sviteková

• Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA Kolektív

• KOMUNÁLNE PROJEKTY ZAMERANÉ NA ZBER A ZHODNOCOVANIE BIOLOGICKY ROZLOŽITEĽNÉHO ODPADU Kolektív

• PROJEKTY NA OPÄTOVNÉ VYUŽITIE ODPADOV Kolektív

• KONTAJNERY NA VEĽMI MALÝ ELEKTROODPAD BOLI V DECEMBRI ROZMIESTNENÉ V ŠALI A HLOHOVCI Mgr.Silvia Sekáčová

• Z VODNEJ NÁDRŽE RUŽÍN OPÄŤ VYTIAHLI MNOŽSTVO ODPADU Kolektív

• MOŽNOSTI VYUŽITIA ODPADOVÉHO IHLIČIA A TERMINÁLNYCH VÝHONKOV PO PARKOVÝCH A ZÁHRADNÝCH ÚPRAVÁCH IHLIČNATÝCH STROMOV

doc. Ing. PhDr. Martin Mellen, PhD., Ing. Janka Sudzinová, PhD., RNDr. Miroslava Bilecová-Rabajdová, PhD.

3. SPEKTRUM • ENVIROSÚŤAŽE A PODUJATIA PRE DETI A MLÁDEŽ Kolektív

• PROJEKTY MOBILITY A EKOLOGIZÁCIE DOPRAVY Kolektív

• POZVÁNKA NA MEDZINÁRODNÚ KONFERENCIU „QUO VADIS RECYCLING“ Kolektív

• OZNAM MŽP SR O ORGANIZÁCII ŠKOLENIA NA ZÍSKANIE ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI V OBLASTI ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA Kolektív

• BÝVALÝ PREDNOSTA OÚ ŽP RÁCZ PÔJDE NA PÄŤ ROKOV DO VÄZENIA Kolektív

• V PETRŽALKE VYRASTIE UNIKÁTNY NÁUČNO-ZÁBAVNÝ RODINNÝ PARK Kolektív

• ZAUJÍMAVOSTI ZO ZAHRANIČIA

NOVINKA

PROGRAM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA SR NA ROKY 2016-2020Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, ktorý

koncom roka 2015 schválila vláda SR, je najvýznamnejším strategickým dokumentom v oblasti odpadového hospodárstva u nás, pretože určuje záväzné a smerné ciele a opatrenia na päťročné obdobie (FORMÁT A5, MÄKKÁ VÄZBA, 128 STRÁN, 4,95 €).

www.epos.sk

www.redox.sk redox@redox.sk

FAUN ROTOPRESS

ODPADY

è. 2/2017 Roèník XVII.

Vážení itatelia!

V prvej asti druhého ísla asopisu Odpady (Minimalizácia, zhodnocovanie a zneškod ovanie) sa zaoberáme procesom skládkovania odpadov z technologického-environmentálneho h adiska. Už tradi ne informujeme o dianí v oblasti komunál-neho odpadového hospodárstva, pri om sa sústre ujeme najmä na projekty zamerané na zber a zhodnocovanie biologicky rozložite ného odpadu. Ide totiž o vysoko aktuálnu problema-tiku, lebo naše obce a mestá sú od 1. januára 2017 povinné zabezpe i farebné rozlíšenie zberných nádob a stojíská doplni o hnedé zberné nádoby na BRKO, resp. doda do domácnosti kompostovacie zásobníky.

Z príslušnej právnej úpravy (zákona a vykonávacej vy-hlášky) citujeme v druhej asti asopisu. Zárove avizujeme novú úpravu prípadov, ke je elektrozariadenie považované za odpad, v pripravovanej novelizácii vyhlášky . 373/2015 Z.z. a zverej ujeme vzorové „Všeobecne záväzné nariadenie obce o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území obce“. V poslednom období rastie všeobecná nespokojnos s postupom zavádzania jednotlivých ustanovení nového zákona o odpadoch do praxe, preto upozor ujeme na zámery envirorezortu optimalizova znenie zákona pripravova-nými novelizáciami (vrátane „ve kej novely“ na konci roka). Ministerstvo pripravuje aj nový informa ný systém odpadového hospodárstva, nový zákon o poplatkoch na uloženie odpadov a „ve kú novelu“ zákona o ovzduší.

V tretej asti asopisu sa sústre ujeme najmä na envirosú-aže a podujatia pre deti a mládež.

Každému novému predplatite ovi, ktorý si asopis Odpa-dy objedná u vydavate a (teda nie cez sprostredkovate a) v 1. štvr roku 2017 (nesmie ís o zrušenie a znovuobjednanie asopisu), zaru ujeme na rok 2017 (prípadne aj za rok 2016,

ak si asopis objedná spätne) 25% z avu z predplatného.

S odoberaním asopisu sú spojené aj alšie výhody: • z avy z ceny reklamy a inzercie • 50% z ava na odborné publikácie a beletriu vydavate stva (na základe aršíka bodových známok v hodnote 100 €) • lenstvo v klube predplatite ov odborných asopisov s alšími výhodami.

Vydavate stvo

V prípade záujmu o predplatenie èasopisu vyplòte v objednávke èíslo, od ktorého budete èasopis odobera , ako aj rok (môžete aj spätne) a objednávku pošlite (alebo odfaxujte) na našu adresu. Na základe objednávky Vám vystavíme faktúru (daòový doklad). Ak už èasopis odoberáte, nevypåòajte túto objednávku. Vaša objednávka sa automaticky predlžuje aj na ïalší rok.

ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKAZáväzne si objednávam vo firme Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, Peènianska 6, 851 01 Bratislava, IÈO: 11791519, živ.r. 105-7706 èasopis „Odpady (Minima-lizácia, zhodnocovanie a zneškodòovanie)“ poèínajúc è. 201 (môžete aj spätne) v poète ks (vypísa napr. èíslo 2, ak chcete èasopis odobera v dvoch exemplároch). Vyhlasujeme, že v tomto prípade ide o nový odber èasopisu a uplatòujeme si 25 % z¾avu.

Dodacie podmienky: V roku 2017 vyjde 12 èísel (48 strán/èíslo) a predplatné je 49,98 + 20 % DPH. Novému predplatite¾ovi, ktorý si v 1. štvr roku 2017 èasopis objedná priamo u vydavate¾a, teda nie cez sprostredkovate¾a, poskytneme 25 % z¾avu z predplatného na rok 2017 (resp. aj za rok 2016, ak si èasopis objedná spätne), takže za rok zaplatí len 37,49 + 20 % DPH. Musí ís o nový odber èasopisu, teda nie o jeho zrušenie a znovuobjednanie. Ak predplatite¾ nezruší objednávku èasopisu najneskôr po dodaní 1. èísla ïalšieho roèníka (jeho vrátením do 14 dní), považuje sa objednávka za platnú aj na ïalší rok. Ak èasopis nebude objednaný od 1. èísla (ale napr. od tretieho), predplatné sa pomerne zníži.

Predplatite¾:

IÈO:

IÈ DPH:

Tel./fax: Dátum: Podpis a peèiatka

Registrujúci orgán: Ministerstvo kultúry SR Evidenèné èíslo: 1044/08ISSN: 1335-7808Vydavate¾: Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, Peènianska 6,

851 01 BratislavaIÈO: 11791519Tlaè a distribúcia: Ing. Miroslav Mraèko, EPOS Peènianska 6, 851 01 Bratislava Živnostenský register: 105-7706Redakèná rada: Ing. M. Lukáè, predseda, Ing. J. Liška, Ing. V. Radúch, Ing. P. Galloviè, Ing. E. Galoviè, CSc.,

Ing. M. Lacuška, CSc., RNDr. O. Hornák, RNDr. E. Gregušová, Ing. A. Krištínová, prof. RNDr. J. Høebíèek, CSc., Ing. V. Medlen, Ing. I. Bágel, doc. Ing. ¼. Šooš, PhD., prof. Ing. E. Chmielewská, CSc., doc. Ing. G. Èík, Ing. B. Jelenèík, ArtD., JUDr. Božena Gašparíková, CSc., doc. Ing. Katarína Dercová, PhD., Dipl. Mgmt, prof. Ing. Tomáš Havlík, DrSc.

Šéfredaktor: Ing. Miroslav MraèkoRedakcia: Peènianska 6, 851 01 Bratislava, tel./fax: 02/6345 4262, 6241 2357

e-mail: epos@epos.sk, www.epos.skInzertné zastúpenie: Vydavate¾stvo EPOS, s.r.o., Vajanského 14,

034 01 Ružomberok tel./fax: 02/6241 2357Objednávky Ing. Miroslav Mraèko, EPOS,na predplatné Peènianska 6, 851 01 Bratislava prijíma: tel./fax: 02/ 6345 4262, 6241 2357 044/4326 112, 4320 570 e-mail: epos@epos.sk, mackova.epos@stonline.sk,

Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruèovate¾ Slovenskej pošty. Objednávky do zahranièia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlaèe, Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk

Predajòa: Peènianska 6, Bratislava, tel./fax: 02/6345 4262, 6241 2357 e-mail epos@epos.sk Vajanského 14, 034 01, Ružomberok; tel./fax: 044/4326 112, 4321 016, 4320 570 Odporúèaná cena: 4,85 (s DPH 20 %)Rozširuje: Vydavate¾, kníhkupectvá, Slovenská pošta, a. s. Dátum vydania: 30. 1. 2017 (zadané do tlaèe) Publikovanie èlánkov z èasopisu ODPADY v iných èasopisoch je v zmysle § 19 ods. 2 autorského zákona è. 185/2015 Z. z. bez súhlasu autora zakázané! Za obsahovú stránku príspevkov ruèia autori. Vydané v Slovenskej republike.

MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODÒOVANIE

A5, mäkká väzba, 416 strán, cena: 9,40 € s DPH

A5, mäkká väzba, 288 strán, cena: 7,90 € s DPH

A5, mäkká väzba, 208 strán, cena: 5,70 € s DPH

Každoročne vydávame veľmi úspešné príručky pre podnikateľov, poradcov, ekonómov a účtovníkov, ktoré obsahujú všetky všeobecnezáväzné predpisy (zákon o účtovníctve a príslušné opatrenia MF SR) v aktuálnom znení, ako aj meto-dické predpisy Ministerstva financií SR. Keďže jednoduché účtovníctvo podnikateľov je výrazne daňovo orientované, je súčasťou publikácie „Jednoduché účtovníctvo podnikateľov pre rok 2016“ aj zákon o dani z príjmov, ktorý bol kon-com roka 2015 sedem krát novelizovaný, preto v príručke zverejňujeme aj aktualizované dôvodové správy k novelám.

OBJEDNÁVKY: (tel./fax): 02/63454262, 044/4320570, 044/4326112 email: epos@epos.sk

NOVINKA

PSY - KYNOLOGICKÝ NÁUČNÝ SLOVNÍKAutor spracoval prvý komplexný kynologický slovník na Slovensku. Abe cedne zoradil vyše 2300 hesiel týkajúcich

(FORMÁT B5, TVRDÁ VÄZBA, 448 STRÁN, 19,90 €).

www.epos.sk

NOVINKA

SVADOBNÉ TANCE VODNÝCH VTÁKOVSkúsený fotograf prírody nadviazal na fotografický „Atlas slovenských spevavcov“, ktorý pod názvom „So

spevom na vtáèiu svadbu“ vydal v roku 2015, a spracoval aj „Atlas slovenských vodných vtákov“, v ktorom pod názvom „Svadobné tance vodných vtákov“ predstavil druhovo rozmanitú skupinu operencov vyskytujúcich sa na

(FORMÁT A4, TVRDÁ VÄZBA, 304 STRÁN, 23,90 €).

www.epos.sk

1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODÒOVANIE

• PROCES SKLÁDKOVANIA ODPADOV Z TECHNOLOGICKO-ENVIRONMENTÁLNEHO H¼ADISKA ......................5Marcela Malindžáková, Anna Schlentcová

• AJ MALÉ OBCE MÔŽU BY INŠPIRÁCIOU V OBLASTI ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA .................................... 8 PhDr. Angela Sviteková • Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA .................................................................................................... 9 Kolektív • KOMUNÁLNE PROJEKTY ZAMERANÉ NA ZBER A ZHODNOCOVANIE BIOLOGICKY

ROZLOŽITE¼NÉHO ODPADU............................................................................................................................... ................12 Kolektív • PROJEKTY NA OPÄTOVNÉ VYUŽITIE ODPADOV ...........................................................................................................14 Kolektív • KONTAJNERY NA VE¼MI MALÝ ELEKTROODPAD BOLI V DECEMBRI ROZMIESTNENÉ

V ŠALI A HLOHOVCI .............................................................................................................................. .................................15 Mgr.Silvia Sekáèová • Z VODNEJ NÁDRŽE RUŽÍN OPÄ VYTIAHLI MNOŽSTVO ODPADU ..........................................................................16 Kolektív • MOŽNOSTI VYUŽITIA ODPADOVÉHO IHLIÈIA A TERMINÁLNYCH VÝHONKOV PO PARKOVÝCH

A ZÁHRADNÝCH ÚPRAVÁCH IHLIÈNATÝCH STROMOV ..............................................................................................16 doc. Ing. PhDr. Martin Mellen, PhD., Ing. Janka Sudzinová, PhD., RNDr. Miroslava Bilecová-Rabajdová, PhD.

2. PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE

• OSTRO KRITIZOVANÉ PROBLÉMY A NEDOSTATKY PRI ZAVÁDZANÍ NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH DO PRAXE SI VYŽIADAJÚ JEHO POSTUPNÚ NOVELIZÁCIU A NOVÝ ZÁKON O POPLATKOCH ZA ULOŽENIE ODPADOV ......................................................................................................................17 Kolektív

• NOVÉ POVINNOSTI OBCÍ V OBLASTI ZBERU A ZHODNOCOVANIA BRKO .............................................................19 Kolektív • TRI VÝZVY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA NA SLOVENSKU (MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE

K¼ÚÈOVÝCH INDIKÁTOROV) – 1. ÈAS : STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ........................................................... 22 Martin Haluš, Ján Dráb • VZOROVÉ VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE OBCE O NAKLADANÍ S KOMUNÁLNYMI

ODPADMI A S DROBNÝMI STAVEBNÝMI ODPADMI NA ÚZEMÍ OBCE .................................................................... 28 Juraj Špes • NOVELIZÁCIA VYHLÁŠKY È. 373/2015 Z.Z. UPRAVUJE PRÍPADY, KEÏ JE POUŽITÉ

ELEKTROZARIADENIE POVAŽOVANÉ ZA ODPAD ........................................................................................................ 34 Kolektív • VLÁDA ZAVIEDLA POPLATOK ZA ODBER VODY NA ZAVLAŽOVANIE ..................................................................... 35 Kolektív • NEBUDE RECYKLAÈNÝ FOND CHÝBA ......................................................................................................................... 36 h. prof. František Mátel, CSc. • EUROPOSLANCI CHCÚ VYŠŠIU MIERU RECYKLÁCIE ODPADOV A MENEJ SKLÁDOK

TUHÉHO ODPADU .............................................................................................................................. ................................... 39 Kolektív • Z NEZAIZOLOVANEJ SKLÁDKY PRIEMYSELNÉHO ODPADU V ŠIROKEJ UNIKÁ ARZÉN .................................. 38 Kolektív • VÝVOJ V KAUZE ENO3 – SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE ŽIADAJÚ UKONÈENIE TESTOVANIA

SPA¼OVACEJJEDNOTKY .............................................................................................................................. ................................................ 39

Kolektív

3. SPEKTRUM

• ENVIROSÚ AŽE A PODUJATIA PRE DETI A MLÁDEŽ ................................................................................................. 40 Kolektív • PROJEKTY MOBILITY A EKOLOGIZÁCIE DOPRAVY .................................................................................................... 43 Kolektív • POZVÁNKA NA MEDZINÁRODNÚ KONFERENCIU „QUO VADIS RECYCLING“..................................................... 45 Kolektív • OZNAM MŽP SR O ORGANIZÁCII ŠKOLENIA NA ZÍSKANIE ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI V OBLASTI

ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA .............................................................................................................................. ........ 46 Kolektív • BÝVALÝ PREDNOSTA OÚ ŽP RÁCZ PÔJDE NA PÄ ROKOV DO VÄZENIA ............................................................ 46 Kolektív • V PETRŽALKE VYRASTIE UNIKÁTNY NÁUÈNO-ZÁBAVNÝ RODINNÝ PARK .......................................................... 46 Kolektív • ZAUJÍMAVOSTI ZO ZAHRANIÈIA .............................................................................................................................. .........47 Kolektív

OBSAH

5

Proces skládkovania odpadov z technologicko-environmentálneho h¾adiska

PROCES SKLÁDKOVANIA ODPADOV Z TECHNOLOGICKO-ENVIRONMENTÁLNEHO H¼ADISKA

Marcela Malindžáková1, Anna Schlentcová2

ABSTRAKT

Nárast využívania rôznorodých výrobných a spracovate¾-ských technológií má za následok nárast množstva ažko alebo úplne nedegradovate¾ných odpadov, ktoré neúmer-ne zvyšovali za aženie prírodného prostredia. Koncentrá-cia obyvate¾stva do mestských územných celkov spôsobu-je asi 10 percentný nárast takéhoto odpadu. Zabezpeèi ochranu prírodného prostredia nielen pre nás, ale aj ïalšie generácie si vyžaduje stanovi priority a ciele environmen-tálnej politiky, usporiada opatrenia stratégie trvalo udrža-te¾ného rozvoja a následne vypracováva stale nové legis-latívne opatrenia aj v oblasti odpadového hospodárstva, manipulácie s odpadom a jeho správneho zneškodòova-nia. Negatívom súèasnej doby je skutoènos , že v rámci skládok odpadov sú umiestòované aj komunálne odpady. Komunálny odpad je však možné rozdeli na dve èasti. Jed-nu èas je možné mechanicky oddeli a zaradi do jednot-livých druhov odpadov. Druhú èas tvorí tzv. nevytriedený odpad. Problémom je, že nevytriedený komunálny odpad je zaradený do skupiny zmesový komunálny odpad. Pôvodca-mi takéhoto nevytriedeného odpadu sú fyzické a právnické osoby, ktoré produkujú odpad v obci. Orgánom zodpoved-ným za vytvorenie podmienok na separovanie odpadov je obec. Úlohou obce je vytvori buï zberný dvor, alebo vy-èleni priestor na tvorbu úložiska. V zmysle zákona NR SR è. 79/2015 Z.z. o odpadoch zberný dvor má by zriadený obcou, resp. združením obcí a takisto má by prevádzkova-ný obcou alebo združením obcí, alebo konkrétnou osobou.

K¾úèové slová: skládkovanie odpadov, skládkový plyn, zá-kladné èasti skládky odpadov

ÚVOD

Komunálny odpad predstavuje skupinu odpadov, ktoré vy-produkujú domácnosti a vznikajú na území obce pri èinnosti fyzických osôb. Skupinu odpadov z domácností tvoria odpa-dy z nehnute¾ností, ktoré slúžia fyzickým osobám pre potre-by individuálnej rekreácie (napríklad odpady zo záhrad, chát, chalúp) alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla, ktoré slúži pre potreby domácnosti, vrátane odpadov z garáží aj ga-rážových a parkovacích stojísk.

Do skupiny komunálnych odpadov sú zaradené aj odpa-dy, ktoré vznikajú v obci pri èistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré patria do správy obce alebo sú majetkom obce. Do skupiny komunálnych odpadov je potrebné zahrnú aj odpady, ktoré vznikajú pri údržbe verejnej zelene, ako sú odpady z parkov, cintorínov a ïalšej zelene na pozemkoch právnických a fyzických osôb a obèianskych združení.

Priemyselné odpady predstavujú ïalšiu skupinu odpadov. Vzh¾adom na prognózy, pod¾a ktorých priemysel bude aj v budúcnosti patri medzi rýchlo sa rozvíjajúce odvetvia národ-nej ekonomiky, možno oprávnene oèákava zodpovedajúci rast negatívneho pôsobenia priemyslu na životné prostredie. Pretože v súèasnosti je priemyselná výroba najväèším zneèis-ovate¾om životného prostredia, je nevyhnutné jej negatívne

pôsobenie na prostredie minimalizova . Je to možné dosiah-nu obmedzovaním vzniku odpadov, ale aj ich využívaním ako druhotných surovín, zavádzaním recyklácie, širším zavádza-ním máloodpadových a bezodpadových technológií do praxe, neškodným zneškodòovaním nevyužite¾ných odpadov a pod.

1. CHARAKTERISTIKA PROCESU SKLÁDKOVANIA ODPADOV

V tejto súvislosti je dôležité predchádza tvorbe skládok odpa-dov a využíva (existujúce aj novovytvárané) skládky odpadov. Postupnos využívania odpadov je stanovená nasledovne:

a) prevencia vzniku odpadov,

b) minimalizácia vzniku odpadu,

c) materiálové využitie odpadu,

d) energetické využitie odpadu,

e) spa¾ovanie odpadov,

f) tvorba skládok odpadu.

Nakladanie s odpadmi riadi zákon è. 79/2015 Z.z., kto-rý upravuje všeobecné podmienky nakladania s odpadmi, osobitné podmienky nakladania s nebezpeènými odpadmi, zneškodòovanie odpadov a náležitosti k žiadosti o vydanie sú-hlasu na nakladanie s odpadmi.

Na základe uvedeného je možné rozlíši dva základné spôso-by zneškodòovania odpadov:

1 Ústav logistiky, F BERG, Technická univerzita v Košiciach, Park Komenského 14, 042 00 Košice, e mail: marcela.malindzakova@tuke.sk2 EKOFIN Slovakia, a. s., Èapajevova 4926/29, 080 01 Prešov

6

ODPADY È. 2/2017

a) skládkovanie,

b) spa¾ovanie.

Skládkovanie je najstaršia, najjednoduchšia a najrozšírenejšia metóda zneškodòovania odpadov aj vo vyspelých krajinách. Na druhej strane je potrebné zdôrazni , že napríklad pri ažbe uhlia, rúd a ïalších minerálnych surovín vzniká hlušina (jalovi-na), ktorá sa ukladá na výsypky, haldy a odvaly, èo je tiež urèi-tý druh skládkovania. Tento odpad je možné použi spravidla ako prekrývkový (zásypový) materiál. V minulosti, ale i v súèas-nosti boli a sú neobhospodarované vo¾né plochy, opustené lomy, resp. plochy bez osobitnej úpravy využívané pre potreby skládkovania odpadov [1].

Aj v súèasnej dobe moderných technológií je možné v oje-dinelých prípadoch zachyti informáciu (stretnú sa s problé-mom), že odpad je umiestnený na konkrétnom vymedzenom priestore bez prikrývania alebo aj s prikrývaním. Výsledkom takéhoto spôsobu skládkovania je chemická a biologická kontaminácia povrchových a podzemných vôd, zhoršenie hy-gieny prostredia (vzh¾ad, zápach, dym a ïalšie faktory), ako aj ohrozenie zdravia ¾udí a zhoršovanie životného prostredia. Podzemné vody sú zneèis ované škodlivinami vylúhovanými priamo zo skládky, kontaminované väzbou podzemnej vody a skládkovaného materiálu, ako aj výpustom zo skládky. Negatí-vom týchto neorganizovaných skládok je zavážanie jám, ktoré sa nachádzajú pod hladinou podzemnej vody [2].

Druhý spôsob skládkovania je bezpeèné (organizované) skládkovanie. Spoèíva v ukladaní tuhých odpadov do vrstiev pri použití technológie, ktorej cie¾om je predís zneèisteniu podzemných vôd a zachova hygienické a estetické paramet-re a podmienky v príslušnej lokalite. Výsledkom tohto procesu je rekultivovaná skládka. Pri tomto spôsobe skládkovania sa po dosiahnutí maximálnej kapacity vykoná rekultivácia sklád-ky. Nevýhodou tohto typu skládkovania je tiež negatívny vplyv na životné prostredie okolitej krajiny. Žia¾, ani rekultiváciou ho nemožno úplne eliminova [3].

Odpady na skládkach prechádzajú mnohými fyzikálnymi, che-mickými a biologickými zmenami, z ktorých najvýznamnejšie sú:

• aeróbny a anaeróbny biologický rozklad organických látok sprevádzaný tvorbou a únikom zapáchajúcich ply-nov a kvapalín,

• chemická oxidácia látok, prièom miera chemických a biologických procesov rastie s teplotou a vlhkos ou až po urèitú hornú hranicu,

• vylúhovanie organických a anorganických látok a po-hyb výluhu skládkou,

• nerovnomerné usadzovanie vyvolané komprimáciou materiálu do puklín vytvorených v dôsledku rôznej stla-èite¾nosti [4].

Základné èasti (organizovanej) skládky sú v zmysle zákona NR SR è. 79/2015 Z.z. nasledovné [5]:

• prístupová komunikácia ku skládke, oklepávacie rošty,

• spevnené komunikácie v areáli skládky,

• zariadenie na evidenciu a váženie (certifikované váhy, informaèná tabu¾a, pokyny pre dovozcov),

• oplotenie, požiarno-bezpeènostné systémy (hydranty, požiarne rozvody, bezpeènostné kamery),

• obvodový odvodòovací systém na odvedenie povrcho-vých vôd z okolia skládky,

• prevádzkovo-sociálne zázemie,

• skládkové teleso (tesniaci systém, ochranná vrstva, dre-nážna vrstva),

• odvodòovacie drenážne potrubie s revíznymi šachtami,

• akumulaèná nádrž priesakových vôd,

• zariadenie na odvádzanie plynov, zariadenia na spa¾o-vanie skládkových plynov, prípadne na ich energetické využitie,

• monitorovací systém skládky,

• inžinierske siete,

• uzavretie skládky,

• rekultivácia skládky.

2. POSTUPNOS KROKOV PRE PROCES ENERGETICKÉHO VYUŽITIA SKLÁDKOVÉHO

PLYNU

Uvo¾òovaný skládkový plyn je možné využi na energetické úèely nasledovne [6]:

1. Súèas ou odpadového materiálu sú odpady skupiny è. 18 01 04 – odpady, ktorých zber a zneškodòovanie ne-podlieha osobitným požiadavkám z h¾adiska prevencie nákazy, ako aj skupiny è. 20 – ostatné odpady, ako sú 20 01 01 – papier a lepenka, 20 01 02 – sklo, 20 01 08 – biologicky rozložite¾ný kuchynský a reštauraèný odpad, 20 01 10 – šatstvo, 20 01 11 – textílie, ktoré sú dovezené na skládku odpadov a následne zahrnuté vrstvou pôdy. Rozkladom organického materiálu vzniká skládkový plyn s obsahom metánu.

7

Proces skládkovania odpadov z technologicko-environmentálneho h¾adiska

2. Pre odvádzanie skládkového plynu sú v skládke zabu-dované rúry, ktoré sú pripojené k systému. Úèelom toh-to systému je odber skládkového plynu.

3. Odber skládkového plynu súvisí s potrubným systé-mom. Prostredníctvom zabudovaného ventilátora je postupne uvo¾òovaný skládkový plyn prepravovaný do potrubného systému.

4. Proces úpravy skládkového plynu spoèíva v eliminácii vody a mechanických neèistôt kvôli nevyhnutnosti vy-hnú sa poškodeniu spa¾ovacích motorov, ktoré sú pre-pojené na generátory elektrickej energie.

5. Premena energie, ktorá je obsiahnutá v skládkovom plyne, na energiu elektrickú, je realizovaná prostred-níctvom spa¾ovacieho motora a generátora elektrickej energie.

6. Pre potreby distribuènej siete je vyrobená elektrická energia prispôsobená pre ïalšie úèely.

7. Prostredníctvom existujúcej distribuènej siete je vyro-bená elektrická energia transportovaná z miesta výroby do miesta spotreby.

8. Koncoví spotrebitelia elektrickej energie sú súèas ou re azca, úèelom ktorého je tvorba organického odpadu. Tento odpad je opätovne dovezený na skládku, kde je znovupoužite¾ný.

9. Menej èasto sa energia zo skládkovania využíva aj ako zdroj tepelnej energie na vykurovanie objektov (napr. v minulosti Luník IX zo skládky Myslava).

Obr. 1: Proces energetického využitia skládkového plynu [7]

3. PÔSOBENIE SKLÁDKOVÉHO PLYNU Z ENVIRONMENTÁLNEHO H¼ADISKA

Skládkové plyny majú nepríjemný zápach, ktorý sa šíri vzdu-chom, ale aj pod povrchom zeme, èo môže ma negatívny vplyv na obyvate¾ov žijúcich v okolí skládky odpadov.

Nepríjemný zápach skládkových plynov spôsobuje sírovodík, dimetylsulfid (CH

3-S-CH

3) a merkaptán. Zapáchajúci plyn sa

môže šíri do súkromných objektov napr. cez škáry v podlahe

alebo otvory v podzemných podlažiach a pivniciach. V uzav-retom priestore môže dôjs k nahromadeniu plynu, èo môže spôsobi explóziu [6].

ZÁVER

Pre budúcnos poèíta odpadové hospodárstvo s procesom skládkovania minimálne. Do roku 2030 bude skládkovanie väèšiny druhov odpadov zastavené. Už v súèasnosti je postup-ne obmedzované skládkovanie niektorých odpadov, napríklad biologicky rozložite¾ného odpadu a niektorých druhov obalov.

Skládkovanie v rámci Slovenska má však stále oporu v záko-noch a je najèastejším spôsobom zneškodòovania odpadu najmä z dôvodu, že pre spotrebite¾a je stále najlacnejšie, a tak ho preferujú chudobnejšie regióny Slovenska, ktoré nemajú prostriedky na drahšie a sofistikovanejšie spôsoby zneškod-nenia odpadu.

Prejavuje sa to aj v ekonomickom aspekte, pretože na východ-nom Slovensku je možné vyjedna cenu 18 Eur za uskladne-nie tony komunálneho odpadu, kým inde sa cena pohybuje na úrovni 40 Eur, mestá Košice a Bratislava požadujú cca 60 Eur.t-1 za zneškodòovanie komunálneho odpadu spa¾ova-ním.

V prípade odpadov bude teda nutné zoh¾adòova nielen technologicko-ekologický trend, ale aj schopnos obyva-te¾ov tento trend zaplati , a zaobera sa otázkou, na aké technológie sú k dispozícii prostriedky a kapacity.

Otvorenou otázkou zostáva aj postoj k uzavretým skládkam. Je potrebné zaobera sa metódami, prostriedkami, kapaci-tami a èasovým horizontom spracovania takto uložených od-padov a chápa ich ako zásoby druhotných surovín a iných využite¾ných materiálov. Súèasná legislatíva však neupravuje, ako postupova pri prípadnom otvorení rekultivovanej skládky a materiálovom využití odpadu z nej.

Literatúra:

[1] Soldánová, Z.: Odpady. Tlaèové štúdio Váry pre MTF STU v Trnave, 2009. ISBN 978-80-89422-04-3.

[2] Sminèáková, E., Trpèevská, J., Laubertová, M.: Analý-za priemyselných odpadových vôd a kalu. Vodné hos-podárstvo na Východoslovenskej nížine. Roè. 19, è. 2 (2016). ISSN 1339-4096.

[3] Laubertová, M., Pirošková, J., Trpèevská, J., Kostadinov, J.: Environmentálne aspekty a vplyv bývalej výroby an-timónu vo Vajskovej. Odpady. Roè. 16, è. 4 (2016), s. 9-14. ISSN 1335-7808.

[4] Kozáková, ¼., Zeleòák, F.: Odpady a nakladanie s nimi. Košice: WILLCOM, 2007. 125 s. ISBN 978-80-8073-849-5.

[5] Zákon NR SR è. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[6] www.atsdr.cdc.gov/HAC/landfill/html/into.html

[7] www.gkwenergy.com

8

ODPADY È. 2/2017

AJ MALÉ OBCE MÔŽU BY INŠPIRÁCIOU V OBLASTI ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

PhDr. Angela Sviteková

Na Slovensku je ve¾a obcí, ktoré sa poètom obyvate¾ov radia k tým menším, ale starostli-vos ou o životné prostredie nezaostávajú aj za ove¾a väèšími. Možno ich nájs tak v Košic-kom, ako aj Prešovskom samosprávnom kraji. Patrí k nim aj obec Kurimany v okrese Levoèa s ani nie 400 obyvate¾mi.

Vïaka finanèným prostriedkom získaným z viacerých dostup-ných zdrojov sa obci podarilo zrealizova viacero projektov na zlepšenie životného prostredia. Napríklad projekt „Premeòme skládku na zónu oddychu“ zrealizovali vïaka dotácii z Na-daèného fondu Slovenskej sporite¾ne (Nadácia Pontis) pred rokom. Dobrovo¾níkom sa podarilo vyèisti nelegálnu skládku odpadov v tesnej blízkosti obce a opakovanému obnoveniu (ako neraz v minulosti) zabránili vytvorením oddychovej zóny na sanovanom území. Na plochu spevnenú prírodným kame-òom a oporným múrikom osadili drevené lavièky, informaèné tabule a hojdaèky pre deti. Naväzujúcu po¾nú cestu lemujú v dåžke asi 300 metrov zastavenia krížovej cesty až ku krížu, okolo ktorého vytvorili ïalšiu oddychovú zónu s lavièkami a ohniskom.

„Nevábne a nevyužité miesto v blízkosti obytnej zástavby sme pretvorili na zónu oddychu pre všetkých, krajšie pro-stredie bez environmentálnych zá aží,“ uviedla starostka obce Anna Hricová a vyzdvihla dobrovo¾nícku prácu miest-nych obèanov. „Potvrdilo sa, že je dobré venova sa takým-to aktivitám. V oddychovom areáli ani v jeho blízkosti sa už skládky nevyskytujú,“ zdôraznila.

V roku 2016 Kurimany získali nenávratnú dotáciu z Programu obnovy dediny na projekt „Podpora domáceho kompos-tovania a zhodnocovanie biologicko rozložite¾ných odpa-dov“. Do každej domácnosti bol zakúpený 720 l kompostér na biologicky rozložite¾ný odpad, v ktorom obèania kompos-tujú odpad z domácnosti aj odpad zo záhrad a zahumienkov

– kvety, štiepky, piliny, pokosenú trávu, konáre, lístie, zvyšky po zbere ovocia a zeleniny, nahnité ovocie, výkaly drobných hospodárskych zvierat, burinu a pod.

„Keïže zelený odpad je zakázané spa¾ova , uvedomili sme si, že najvhodnejším spôsobom, ako naloži zo zeleným odpadom je kompostovanie. Táto technológia významným spôsobom napomáha pri ochrane životného prostredia. Kompostovaním vzniká organické hnojivo použite¾né na prihnojovanie v záhradkách. Cie¾om projektu je, aby od-pad vzniknutý v domácnosti bol zhodnocovaný v mieste jeho vzniku, èím sa zníži množstvo odpadu ukladaného do KUKA nádob, ktorý sa vyváža na skládku, a nadväzne sa znížia, resp. nenavýšia poplatky za vývoz odpadu,“ zhodno-tila prínos projektu starostka.

Kurimany sa každoroène (v apríli) zapájajú do aktivít pri príle-žitosti Dòa zeme, keï sa ve¾a dobrovo¾níkov z radov obyvate-¾ov obce zapája do jarného upratovania. Každý rok vyzbierajú množstvo odpadu pri èistení nelegálnych skládok vznikajúcich popri cestách, na poliach i v lesoch.

„Najviac nás teší že sa zapájajú najmä mladšie roèníky – deti, mládež, ktoré sa snažíme vies k environmentálnemu cíteniu,“ zdôraznila starostka.

Kurimanom sa v roku 2015 podarilo získa finanèné pros-triedky (44 651 €, spolufinancovanie obce 6 800 €) na re-konštrukciu verejného osvetlenia z operaèného programu Konkurencieschopnos a hospodársky rast, Prioritná os 2 – Energetika. Pri realizácii projektu inštalovali 62 LED svieti-diel a vymenili rozvodnú skriòu. Vïaka tomu sa znížila energe-tická nároènos verejného osvetlenia, klesli náklady na údržbu VO i emisie CO

2 a zvýšila sa bezpeènos cestnej premávky.

Rok predtým obec získala nenávratný finanèný príspevok vo výške 5 049,00 € z Programu rozvoja vidieka v rámci opat-renia 4.1 Implementácia Integrovaných stratégií rozvoja územia pre opatrenie 3.4.1 Základné služby pre vidiecke obyvate¾stvo os 3, implementované prostredníctvom osi 4 Leader na rekonštrukciu obecného rozhlasu. Obec ju spo-lufinancovala sumou vo výške 3381 €. Po výmene závesných káblov rozvodu obecného rozhlasu, reproduktorov, informaè-ného a varovného systému – rozhlasovej ústredne sa zlepšila informovanos a vïaka propagácii a osvete aj environmentál-ne povedomie obèanov obce.

Odkanalizovanie obce patrí aj v Kurimanoch k obecným prio-ritám. Keï sa uchádzali o dotáciu z Envirofondu, bola hotová zhruba na 92 percent. Chýbala len technológia do budovy ÈOV, ktorá stála už tri roky, a približne 250 metrov kanalizá-cie. Potrebovali približne 205 tisíc eur. Zaujímalo nás, èi sa obci podarilo kanalizáciu dokonèi .

„Táto oblas nás ve¾mi trápi, pretože požadované finanè-né prostriedky sa nám získa nepodarilo. Každoroène sa uchádzame o dotáciu z Environmentálneho fondu, pretože

9

Z komunálneho odpadového hospodárstva

èerpa finanèné prostriedky z eurofondov môžu len obce nad 1000 obyvate¾ov,“ uviedla starostka.

Obecný vodovod je pod¾a A. Hricovej využívaný približne na 97 percent, ale len preto, že nie každý má o pripojenie záu-jem. Obec bola splynofikovaná v roku 2001.

Obecné cesty a chodníky v celkovej dåžke 2000 metrov v Kurimanoch zrekonštruovali v roku 2010, a to vïaka dotácii 111 310,58 € z Programu rozvoja vidieka. Spolufinancovanie z obecného rozpoètu dosiahlo 32 000 €.

Na margo obecného odpadového hospodárstva nás staros-tka informovala, že zvoz tuhého domového odpadu (TDO) v obci realizujú Technické služby Levoèa. Obec je zapojená do separovaného zberu odpadu od roku 1997. Technické služby

Levoèa v mesaèných intervaloch zvážajú vyseparované plasty, sklo a kovové obaly. Obec 2 až 3 krát roène pristaví ve¾koob-jemový kontajner na zber ve¾koobjemových odpadov. Biolo-gicky rozložite¾né odpady obèania spracovávajú vo vlastných kompostéroch.

Poplatok za zber a uloženie odpadu vo výške 7 eur/obèan sa v obci nezvyšoval už 5 rokov.

„Nezvyšovanie poplatku bolo možné docieli len vïaka tomu, že stále viac obyvate¾ov sa zapája do separovaného zberu. Žia¾, ešte vždy sa nájdu obèania, ktorí zavážajú rôz-ne druhy odpadov na nelegálne skládky, ktoré musí obec na vlastné náklady vyèisti . Vynaložené finanèné prostried-ky by sme vedeli využi zmysluplnejšie,“ uviedla A. Hricová.

Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Kolektív

1. POPLATOK ZA ZBER A VÝVOZ ODPADU SA PRE OBÈANOV R. SOBOTY ZVÝŠI ZO 17 NA 20 EUR

Zvýšenie poplatku za zber a vývoz tuhého komunálneho od-padu (TKO) pre fyzické osoby zo súèasných 17 na 20 eur je hlavnou novinkou pozmeneného všeobecne záväzného naria-denia (VZN) mesta Rimavská Sobota è. 133/2015 o miest-nych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Zmenu tohto VZN s úèinnos ou od 1. januára 2017 schválili poslanci na svojom ostatnom de-cembrovom zasadnutí.

„Úèelom tejto zmeny a jej jediným dôvodom je enormné zvýšenie poplatkov za uloženie odpadu na skládkach v Luèenci a Poltári,“ uviedol pri predkladaní návrhu Miroslav Bielak, poverený vedúci ekonomického odboru Mestského úradu Rimavská Sobota.

„Chceme to rieši , aby sme z rozpoètu nedoplácali na vývoz a uskladòovanie TKO a aby sme tieto finanèné prostriedky mohli použi na budovanie Rimavskej Soboty,“ dodal pri-mátor Jozef Šimko, pod¾a ktorého v minulosti samospráva na tento úèel vynakladala ve¾a prostriedkov.

Pôvodný návrh rátal so zvýšením len na 19 eur, po dohode obidvoch poslaneckých klubov mesta sa však zástupcovia obèanov rozhodli stanovi poplatok na 20 eur s tým, že vïaka tomu pre dôchodcov nad 65 rokov a zdravotne ažko postih-nuté osoby zostane na pôvodnej výške 17 eur.

Pod¾a primátora však ani po zvýšení poplatku nebude vývoz smetí v meste pridrahý. „Doteraz sme boli z poh¾adu najniž-šej ceny z celkového poètu 71 okresných miest v SR na 11. mieste. Aj po zvýšení budeme stále niekde od 15. do 20. miesta,“ konštatoval.

„Myslím si, že táto suma nie je taká, že by bola neakcepto-vate¾ná obèanmi a nie je taká, že by nám vznikali živelné skládky,“ uviedol na margo zvýšenia poslanec Samuel Urban s tým, že mesto by sa malo v budúcnosti viac zamera na dô-slednú separáciu odpadov. „Aby sme èo najmenej ton za

drahé peniaze umiestòovali na skládkach,“ dodal.

„Je mi jasné, že sa zvyšujú náklady. Keï sme však pred rok-mi hlasovali o tom, že mesto bude vyváža smeti vo vlastnej réžii, tak sme hovorili, že to bude ziskové a budú nižšie po-platky pre obèanov,“ podotkol poslanec Viliam Vaš a doplnil, že mu chýbajú aj podrobnejšie analýzy oh¾adom TKO. „Nikde som sa nedoèítal, ko¾ko zaplatia za vývoz smetí obèania a ko¾ko zaplatí mesto,“ doplnil.

Pod¾a slov Šimka je koneèným cie¾om samosprávy samostat-nos v zbere, vývoze aj likvidácii TKO. „Sme v kontakte s is-tou zahraniènou firmou, s ktorou uvažujeme vybudova lik-vidáciu TKO formou pyrolýzy, teda bezkomínový efekt. Som presvedèený, že do konca budúceho roka sa nám možno v tomto smere nieèo podarí,“ avizoval primátor, pod¾a ktorého bude potom možné poplatky za TKO opä zníži .

2. V ROKU 2017 POPLATKY ZA ODVOZ ODPADUSA V DUNAJSKEJ STREDE NEZMENIA

Výška miestneho poplatku za komunálny odpad a rôzne z¾avy ostávajú v Dunajskej Strede v roku 2017 nezmenené. Popla-tok sa znížil pred rokom o šes percent.

10

ODPADY È. 2/2017

„Výšku poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady v našom meste upravuje všeobecne záväzné mest-ské nariadenie o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území mesta Dunajská Stre-da, ktorého znenie bolo novelizované dvakrát,“ konštatoval primátor mesta Zoltán Hájos s tým, že tieto nariadenia urèujú okruh daòovníkov, ktorí majú nárok na rôzne z¾avy. Stanovujú aj podmienky, za akých správca dane môže zníži sadzbu po-platku, ïalej aké potvrdenia treba k žiadosti predloži a aké sú lehoty na podanie žiadostí.

Hájos dodal, že príslušný odbor mestského úradu upozoròuje obèanov oprávnených na z¾avy, že ak chcú z¾avy uplatni na rok 2017, musia poda písomnú žiados , bez oh¾adu na to, že z¾avy im boli priznané už aj v minulom roku. Výnimkou sú daòovníci, ktorým z¾avy prislúchajú automaticky.

„Na z¾avy, èiže na zníženú sadzbu poplatku za odpad majú nárok fyzické osoby v nasledovných prípadoch: Znížená, 50-percentná sadzba sa vyrubuje fyzickej osobe, ktorá už dovàšila 70. rok veku, ak v byte alebo rodinnom dome býva sám, alebo s manželkou, manželom. Tieto fyzické osoby nemusia podáva žiados o zníženie poplatku, z¾ava im pri-slúcha automaticky,“ vysvetlil primátor.

Pod¾a jeho ïalších slov nárok na zníženú 50-percentnú sadzbu majú aj fyzické osoby vo veku od 62 do 69 rokov, ktoré nie sú samostatne zárobkovo èinné alebo nie sú v pra-covnom pomere a nebývajú s osobami, ktoré sú samostatne zárobkovo èinné. „Túto skutoènos však musia preukáza predložením potvrdenia od Sociálnej pois ovne,“ zdôraznil.

Zníženú 50-percentnú sadzbu má aj fyzická osoba s ažkým zdravotným postihnutím, ktorá je držite¾om preukazu Z P a žije v byte alebo rodinnom dome sám alebo s manželkou/manže-lom, prípadne opatrovate¾om, alebo iba s osobou, ktorá tiež disponuje so Z P preukazom. „Na zníženú 50-percentnú sadzbu má nárok aj osoba v hmotnej núdzi,“ uzavrel Hájos.

3. MESTO KOŠICE VYHLÁSI NA PREDAJ 29 % AKCIÍ V KOSIT-E VEREJNÚ SÚ AŽ

Mesto Košice vyhlási verejnú obchodnú sú až na predaj 29 % akcií v spoloènosti KOSIT, a. s. Minimálna cena je stanovená na 4,089 milióna eur. Dvanásteho decembra o tom rozhodlo košické mestské zastupite¾stvo (MsZ).

Dôvodom rozhodnutia je, že KOSIT podnikajúci v odpadovom hospodárstve plánuje zvyšovanie základného imania a ve¾ké investièné zámery. Na ne mesto pod¾a primátora Richarda Ra-šiho nemá v rozpoète finanèné krytie. V danej košickej firme má mesto 34-% podiel. Ak by si ho chcelo udrža , muselo by nájs 4,65 milióna eur. Po prípadnom predaji akcií by ostal mestu 5-% podiel. Väèšinovým vlastníkom 66 % akcií v KOSIT--e je spoloènos Wood Waste Management Ltd.

Mesto si pod¾a schváleného uznesenia vyhradzuje právo zru-ši obchodnú sú až, ako aj právo odmietnu všetky predložené návrhy. Poslanci tak ešte budú rozhodova o definitívnom pre-daji 29-% podielu za cenu, ktorá zo sú aže vzíde.

„My dnes nepredávame KOSIT. Pôjdeme do najtranspa-rentnejšej formy - verejnej obchodnej sú aže, ktorá reál-ne ukáže, èo trh ponúka. Potom sa k tomu vrátime, èi to schválime, alebo neschválime. Pokia¾ by sme to potom neschválili, budeme musie rieši , kde h¾ada financie na nevyhnutné investície ako pokraèujúci 34-percentný akci-onár,“ konštatoval Raši.

Návrh predložilo mesto spolu s druhou alternatívou, ktorou bolo stiahnutie 29 kusov z obehu za 4,089 milióna eur, ktoré ponúkal KOSIT. Táto možnos nezískala podporu poslancov.

Na hodnotu finanèného podielu mesta vo firme pod¾a samo-správy negatívne vplývajú viaceré faktory. Vzh¾adom na plá-nované investièné zámery sa minimálne v horizonte do roku 2020 nepredpokladá žiadny výnos pre akcionárov vo forme dividend. Ïalej sú to nedostatoèné investície v predchádza-júcich obdobiach a najmä potreba investícií do rozvojových projektov vyžadovaných legislatívou v oblasti životného pros-tredia. Uvádza sa aj riziko neukonèeného sporu firmy so spo-loènos ou RUTHS S.p.A. týkajúceho sa chýb a nedorobkov v prípade rekonštrukcie spa¾ovne a výstavby turbogenerátora a následného požiaru v roku 2015, ktorý spôsobil deštrukciu významnej èasti technológie.

4. V MYJAVSKEJ MESTSKEJ ÈASTI TURÁ LÚKA ZMENILI SYSTÉM ZBERU SEPAROVANÉHO

ODPADU

V centrálnej zóne myjavskej mestskej èasti Turá Lúka zmenili systém zberu separovaného odpadu. Doterajšie kontajnery nahradili od zaèiatku roka plastové vrecia.

Pod¾a hovorcu Myjavy Mareka Hriòa dôvodom zmeny systému je dlhodobé zneèis ovanie kontajnerov, ale aj triedeného od-padu. „V nádobách na separovaný zber bol okrem staveb-ného odpadu èasto umies ovaný aj odpad zo zabíjaèiek (vnútornosti, perie, kože a iné pozostatky zvierat) a ïalšie komodity, ktoré do jednotlivých kontajnerov nepatrili. Vy-triedený odpad bol zneèis ovaný do takej miery, že celý jeho obsah konèil skládkovaním, èo je v rozpore s platným zákonom o odpadoch,“ priblížil Hrin.

Ïalším dôvodom pre zavedenie nového zberného systému je pod¾a neho umožnenie obyvate¾om zapoji sa do triedené-ho zberu. Pokrytie nádobami bolo doteraz nedostaèujúce a umiestnenie nových kontajnerových státí bolo obmedzené územím a zástavbou v strede Turej Lúky.

11

Z komunálneho odpadového hospodárstva

„Vrecový systém zberu triedeného odpadu je už tretí rok zavedený v kopaniciach a mestských èastiach U Zemanov, U Siváèkov, Chlebov vrch, U Holièov a úspešne funguje. Ta-kýto zber je z h¾adiska èistoty jednotlivých zbieraných zlo-žiek úèinnejší. Umožòuje okamžitú kontrolu zamestnanca-mi zberovej spoloènosti a predchádza sa tak zneèis ovaniu celého obsahu odpadu,“ doplnil myjavský hovorca.

Ako pokraèoval, ïalšou výhodou je, že zberová spoloènos vyzdvihne odpad od každej domácnosti vo vopred stanove-nom termíne spred brány rodinného domu a obèania nemusia odnáša odpad k nádobe. Mesto Myjava ešte v decembri roz-nieslo do 415 domácností štartovací balíèek, ktorý obsahuje pä farebných vriec a zvozový kalendár s presne stanoveným harmonogramom zvozu.

5. DO LIKVIDÁCIE ÈIERNYCH SKLÁDOK INVESTOVALO MESTO P. BYSTRICA 60 000 EUR

Na likvidáciu èiernych skládok vynaložilo mesto Považská Bystrica v tomto roku približne 60 000 eur. Mestu sa aj s pod-porou Envirofondu podarilo zlikvidova jednu z najväèších èier-nych skládok v miestnej èasti Horný Moštenec.

V minulom roku investovalo mesto na likvidáciu èiernych sklá-dok 13 500 eur. „Nárast finanèných prostriedkov potrebný na likvidáciu èiernych skládok spôsobila aj zmena zákona o odpadoch. Doteraz boli obyvatelia mesta zvyknutí ku sto-jiskám na nádoby na komunálny odpad a na separovaný odpad umiestòova aj nadrozmerný odpad, elektroodpad a podobne. Od 1. júla je tento spôsob odovzdávania odpadu zakázaný a takýto odpad sa tiež považuje za èiernu sklád-ku,“ uviedla hovorkyòa mesta Iveta Kováèiková.

Ako dodala, v tomto roku mesto zlikvidovalo okrem iného aj jednu z najväèších èiernych skládok v Hornom Moštenci. Na likvidáciu radnica získala z Environmentálneho fondu do-táciu vo výške približne 66 000 eur. Spoluúèas mesta bola vo výške takmer 7400 eur. Mesto odstránilo u¾ahnutý odpad, vyèistilo a zrekultivovalo územie a upravilo ho do pôvodného stavu. Terénne nerovnosti upravili použitím zásypovej zeminy. Vy ažený odpad umiestnili na riadenú skládku.

„Mesto sa snaží priebežne likvidova aj menšie skládky, vy-užíva tiež ¾udí v rámci verejnoprospešných prác, pomáha-jú aj dobrovo¾níci. Problém vytvárania èiernych skládok je spôsobený najmä ¾ahostajnos ou ¾udí. Obyvatelia by si mali uvedomi , že vytváraním èiernych skládok škodia životné-mu prostrediu a tiež, že nemalé financie z rozpoètu mesta na ich likvidáciu by mohli slúži na lepšie úèely,“ doplnila Kováèiková.

Obyvatelia Považskej Bystrice a integrovaných èastí môžu pod¾a nej využíva zberný dvor v lokalite Zámostie a taktiež zberné miesta v Orlovom a Milochove, na Dedovci a v Po-važskej Teplej, kde sa nadrozmerného èi stavebného odpa-du zbavia bezplatne. Mesto taktiež organizuje jarný a jesenný zber, poèas ktorého môžu ¾udia využíva pristavené ve¾koka-pacitné kontajnery.

6. VLANI ODSTRÁNILI 52 NEPOUŽÍVANÝCH ÁUT Z ULÍC KARLOVEJ VSI V BRATISLAVE

Z ulíc Karlovej Vsi bolo poèas roka 2016 odstránených 52 dlhodobo odstavených áut a vrakov.

„Väèšinu, 43 prípadov, tvorili autá s evidenèným èíslom vo-zidla (EÈV), ktoré dlhodobo stáli na jednom mieste a ktoré majitelia odstránili na základe výzvy karlovoveského miest-neho úradu. Bezplatná zmluvná od ahová služba odtiahla ïalších devä áut bez EÈV,“ spresnil hovorca mestskej èasti Branislav Heldes. Celkovo Karlova Ves pod¾a jeho slov rieši-la v roku 2016 viac ako 90 dlhodobo odstavených vozidiel a vrakov.

Starostka Karlovej Vsi Dana Èahojová (nezávislá) poukázala na to, že takéto autá neznamenajú len zhoršenú kvalitu ži-votného prostredia, ale najmä dlhodobé zabratie verejného priestranstva. „Parkovacie miesta majú takpovediac cenu zlata. Preto je dôležité odstraòova vozidlá, ktoré vo verej-nom priestore nemajú èo robi ,“ uviedla.

V roku 2015 Karlova Ves odstránila z ulíc 80 nepoužívaných áut s EÈV a desa vrakov bez evidenèného èísla.

Okrem vlastného zis ovania mestská èas koná na základe in-formácií od obèanov, ktorí môžu podnet nahlási na oddelenie dopravy a životného prostredia karlovoveského úradu, prípad-ne na základe podnetov na portáli odkazprestarostu.sk.

7. BÁNOVÈANIA VLANI ODOVZDALI 27,5 TONY ŠATSTVA A OBUVI

Obyvatelia Bánoviec nad Bebravou odovzdali vlani do špe-ciálnych nádob v rámci triedeného zberu celkovo 27,5 tony šatstva, opotrebovaných textílií a obuvi. V porovnaní s rokom 2015, keï sa vyzbieralo 35,5 tony, je to o nieko¾ko ton menej.

„Poskytnutie nádob na tieto úèely, vrátane ich vývozov a údržby, je pre mesto bezodplatné. Každoroène sa v našom meste vyprodukuje nieko¾ko ton týchto odpadov, ktoré je možné druhotne využi . Súèasne tak dochádza k šetreniu financií mesta potrebných na vývozy a uloženie na skládku odpadov,“ uviedol Peter Baláž, vedúci oddelenia životného prostredia, dopravy, obchodu a služieb Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou. Zámer triedenia šatstva a obuvi

12

ODPADY È. 2/2017

má však pod¾a neho aj sociálny rozmer, a to v podobe využitia vyzbieraných komodít za úèelom pomoci sociálne slabším a inak znevýhodneným obèanom.

Mesto Bánovce nad Bebravou týmto zároveò vyzýva obyva-te¾ov, aby v prípade, ak majú opotrebované textílie, šatstvo a obuv, ktorých sa chcú zbavi , využili predmetné nádoby v jed-notlivých lokalitách.

8. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO V ŠALI BUDE ZABEZPEÈOVA FIRMA ENVI-GEOS NITRA

Zber, odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu spolu s ïalšími èinnos ami odpadového hospodárstva bude pre mesto Ša¾a zabezpeèova spoloènos ENVI-GEOS Nitra, s.r.o. Mesto ju vybralo v rámci verejného obstarávania ešte koncom minulé-ho roka. Do sú aže sa zapojila aj spoloènos Marius Peder-sen, a.s. Ví azom sa však stala nitrianska firma, ktorá ponúkla svoje služby za cenu 5 207 268,96 eur, èo bolo v porovnaní s konkurenènou ponukou o vyše 1,5 milióna eur menej.

Ako informovala radnica, pri hodnotení uchádzaèov sa okrem ceny prihliadalo aj na kvalitu poskytovaných služieb, na vzdia-lenos od skládky a schopnos zabezpeèova dotrieïovanie odpadu.

Platnos zmluvy, ktorou sa budú zaobera mestskí poslanci na svojom rokovaní 26. januára je urèená na obdobie desiatich rokov. Spoloènos ENVI-GEOS Nitra sa v nej okrem iného zaviazala, že bude zabezpeèova likvidáciu komunálneho od-padu, jeho zber polopodzemnými kontajnermi, odstraòovanie odpadu z nelegálnych skládok, prevádzkovanie zberného dvora, upratovanie stojísk kontajnerov, ale i zabezpeèenie

plastových nádob na odpady pre rodinné domy, a tiež vývoz odpadu od podnikate¾ských subjektov, z mestských cintorí-nov, z pláží pri rieke Váh i z príležitostných podujatí.

9. ZÁVOD NA ZHODNOCOVANIE PLASTOV V ZLATÝCH MORAVCIACH NEBUDE

Projekt výstavby závodu na zhodnocovanie plastov v priemy-selnom areáli v Zlatých Moravciach pravdepodobne zrealizo-vaný nebude. Primátor Dušan Husár potvrdil, že poèas svojho pôsobenia vo funkcii nezaznamenal žiadne aktivity súvisiace s realizáciou projektu, ktorý medzi obyvate¾mi mesta vyvolal vlnu odporu.

„Znaènú èas priestorov v bývalom Calexe, kde mali by vybudované kogeneraèné jednotky, kúpila spoloènos Secop, ktorá tam zriadila svoju výrobu. Takže závod na zhodnocovanie plastov by už nemohol by vybudovaný v takom objeme, ako bolo avizované, a ten zostávajúci vo¾ný priestor nie je pre investora taký zaujímavý ako vtedy, keï tam boli haly nevyužité a prázdne,“ povedal Husár.

Investor WFF Drevotes, spol. s r.o., mal záujem postavi v Zlatých Moravciach prevádzku zaoberajúcu sa energetic-kým zhodnocovaním plastov. Roène plánoval spracova vyše 95 000 ton odpadu. Vstupnou surovinou mal by vytriedený plast zbavený PVC v množstve 65 % a zmes papiera a dreva v množstve 35 %. Plastový odpad chcela firma dováža z Talian-ska. Proti zámeru výstavby sa postavili obyvatelia mesta, ktorí podpisovali petíciu proti výstavbe. Obávali sa negatívnych do-sahov závodu na životné prostredie i zdravie obyvate¾ov.

Zdroj: TASR

KOMUNÁLNE PROJEKTY ZAMERANÉ NA ZBER A ZHODNOCOVANIE BIOLOGICKY ROZLOŽITE¼NÉHO ODPADU

Kolektív

1. V HANDLOVEJ VYBUDUJÚ KOMPOSTÁREÒ NA SPRACOVANIE BIOLOGICKY ROZLOŽITE¼NÉHO

ODPADU

V Handlovej pribudne kompostáreò na spracovanie biologicky rozložite¾ného odpadu (BRO), ktorej súèas ou bude i techni-ka. Samospráva mesta bola úspešná so svojou žiados ou o

nenávratný finanèný príspevok (NFP) a z fondov Európskej únie dostane na projekt asi 860 000 eur.

Projekt s názvom Zavedenie triedeného zberu a zhodnote-nie biologicky rozložite¾ného odpadu v meste Handlová po-èíta s vybudovaním kompostárne s výmerou 40 x 26 metrov, ktorá by mala vzniknú na skládke odpadu na pozemku mest-skej spoloènosti Hater Handlová.

„V kompostárni bude prebieha spracovanie èasti biologic-ky rozložite¾ného odpadu štiepkovaèom alebo traktorom poháòaným miešacím vozom s hydraulickou rukou. Táto biomasa bude vyskladòovaná na kompostovaciu plochu a bude sa pravidelne prekopáva prekopávaèom od trakto-ra. Po dozretí bude kompost preosievaný preosievaèom a frakcie budú ïalej využité,“ uviedol Peter Cagáò z referátu regionálneho rozvoja a strategického plánovania Mestského úradu (MsÚ) v Handlovej.

Súèas ou plánovanej investície je aj nákup technologické-ho vybavenia potrebného na spracovanie BRO a zakúpenie dvoch ve¾kostí kompostérov pre handlovské domácnosti. Pre

13

Komunálne projekty zamerané na zber a zhodnocovanie biologicky...

rodinné domy to budú nádoby s objemom 240 litrov a pre obytné domy s objemom 1100 litrov.

Financie na projekt schválilo radnici Ministerstvo životného prostredia SR ako riadiaci orgán pre operaèný program Kvali-ta životného prostredia. Celkové oprávnené výdavky projektu predstavujú 905 969,32 eura, NFP je vo výške 860 670,85 eura. Mesto sa na financovaní bude podie¾a sumou vo výške piatich percent, èo je 45 298,47 eura.

Súèas ou procesu sú dve verejné obstarávania, na stavbu kompostárne a na technologické vybavenie. „Sú až na stav-bu kompostárne je už v procese hodnotenia ponúk, po-nuky v sú aži na tovary sa budú otvára v polovici decem-bra. Verejné obstarávania po ich ukonèení pôjdu ešte na kontrolu ministerstvu, potom sa uzavrie zmluva a môže sa zaèa s realizáciou,“ dodal Cagáò. Zaèiatok stavby kompos-tárne chce samospráva zabezpeèi v apríli budúceho roka, koneèný termín projektu naplánovala na február 2018.

Pred implementáciou projektu zabezpeèí handlovská radni-ca i osvetovú akciu pre obyvate¾ov, ktorí by sa poèas nej mali dozvedie , ako majú naklada s BRO a ktoré odpady môžu kompostova .

2. PREŠOV ZÍSKAL FINANCIE NA KÚPU TECHNIKY NA ZVOZ A SPRACOVANIE BIOODPADU

Technické služby mesta Prešov, a. s., získali z operaèného programu Kvalita životného prostredia takmer 830 000 eur na projekt Skvalitnenie triedeného zberu komunálneho od-padu – technika pre zvoz a spracovanie biologicky rozložite¾-ného komunálneho odpadu. Projekt umožní zakúpenie mo-dernej techniky na zvoz a mechanickú úpravu vytriedených zložiek komunálnych odpadov.

Ako informovala hovorkyòa mesta Veronika Kmetóny Gazdo-vá, technické služby zakúpia špeciálne vozidlo na zber a zvoz odpadu s rotaèným systémom lisovania. Do lokalít s rodinnou zástavbou rozmiestnia nové hnedé špeciálne nádoby s odvet-rávaním na zber biologicky rozložite¾ného odpadu. Mesto vïa-ka projektu získa zvozový vlek s hydraulickou rukou, traktor, náves s trojstranovým vyklápaním a multicar. Na biologické odpady kúpia rezací a miešací voz a bubnový štiepkovaè s hydraulickou rukou. Nová technika pomôže skvalitni zber ze-leného odpadu. Obmedzí sa vznik nelegálnych skládok.

„Prostredníctvom získaných financií obstaráme techniku, ktorá nielen vymení starú dosluhujúcu, ale pribudnú nové zariadenia, ktoré umožnia zber a spracovanie zelene z par-kov a záhrad. Obyvatelia v individuálnej bytovej výstavbe to pocítia hlavne v tom, že im dáme k dispozícii špeciálne ve¾ké 240 litrové nádoby na zelený odpad,“ uviedol riadite¾ technických služieb Milan Toth.

V súèasnosti sa zelený odpad dáva do ve¾kých vriec, aby ho po vyhrabaní nerozfúkal vietor. Vïaka projektu sa zjednoduší zber a triedenie odpadu zo záhrad, parkov a cintorínov. Nová technika poslúži vo ve¾kej miere aj pri jarnom a jesennom upratovaní v meste.

3. ŠAHY ZÍSKALI FINANÈNÝ PRÍSPEVOK NA ZBER BIOLOGICKY ROZLOŽITE¼NÉHO ODPADU

Mesto Šahy získalo z európskych štrukturálnych a investiè-ných fondov nenávratný finanèný príspevok (NFP) na podpo-ru triedeného zberu biologicky rozložite¾ného odpadu. Jeho výška je 288 142,60 eura, èo predstavuje 95 percent z cel-kových nákladov na projekt. Èiastka, ktorou sa na òom bude spolupodie¾a mesto, predstavuje 15 165,40 eura, èo je pä percent z celkových nákladov.

„Išlo o výzvu na predkladanie žiadostí o NFP vyhlásenú v rámci operaèného programu Kvalita životného prostredia,“ povedal primátor mesta Šahy Štefan Gregor s tým, že výzva bola vyhlásená v marci 2016.

Pod¾a jeho ïalších slov z NFP mesto plánuje zakúpi tech-nické vybavenie ako zberové vozidlo na zvoz biologicky roz-ložite¾ného odpadu èi 1000 zberných nádob na bioodpad v objeme 240 litrov.

Verejné obstarávanie na dodávate¾ov technických zariadení v súèasnosti prebieha. „Ich nákup a uvedenie do prevádzky plánujeme najneskôr do augusta 2017. Realizácia projektu je plánovaná v termíne od marca 2017 do augusta 2018, èiže celkovo 18 mesiacov vrátane obdobia monitoringu,“ priblížil primátor. Zariadenia budú po zakúpení poistené a uve-dené do prevádzky.

V priebehu nasledujúcich 12 mesiacov bude samospráva vy-konáva triedený zber biologicky rozložite¾ného odpadu na celom území mesta. „Cie¾om je vyzbiera 450 ton takého odpadu roène. Na konci projektu vyhodnotíme stanovené merate¾né ukazovatele,“ ukonèil Gregor s tým, že tie budú odzrkad¾ova efektivitu investície a celkovú úspešnos projek-tu.

4. DETVA CHCE POSTAVI SKLÁDKU BIOODPADU A ZATEPLI NIEKO¼KO BUDOV

Nieko¾ko investièných projektov, ktoré majú zlepši odpadové hospodárstvo, zníži energetickú nároènos budov èi rozšíri školské kapacity, má podaných a plánuje ešte poda mestská samospráva v Detve.

Ako uviedol primátor mesta Ján Šufliarsky, na Ministerstve životného prostredia SR je aktuálne v posudzovaní žiados

14

ODPADY È. 2/2017

na skládku biologicky rozložite¾ného komunálneho odpadu. Okrem samotnej výstavby skládky chcú za asi 1,2 milióna eur postavi v lokalite Studienec aj kompostáreò a nakúpi potreb-nú techniku.

Zníženie energetickej nároènosti piatej a siedmej materskej školy v Detve si pod¾a projektu vyžiada 542 000 eur, respek-tíve 528 000 eur. Obe žiadosti sú v súèasnosti v štádiu posu-dzovania.

Zatepli budovu a postavi novú kotolòu by chcelo vedenie mesta aj na samotnom mestskom úrade, ktorý v nezmenenej podobe slúži už 25 rokov. Okrem toho by sa s pribúdajúcimi službami obyvate¾stvu mal úrad aj rozšíri . Pod¾a primátora na stole je ešte jeden ve¾ký projekt a to rozšírenie kapacity šiestej materskej školy za asi 200 000 eur.

5. OBYVATELIA RODINNÝCH DOMOV V BRATISLAVE SA MUSIA ZAPOJI DO ZBERU

BIOODPADU

Bratislavèania bývajúci v rodinných domoch sa musia zapoji do zberu biologicky rozložite¾ného odpadu, ktorý vzniká naprí-klad pri údržbe záhrad. Zber bude mesto realizova bez zmeny poplatku za komunálny odpad, dotknutí obyvatelia však musia oò do konca mesiaca požiada . Toto nariadenie sa týka viac ako 20 000 domácností, ktoré roène vyprodukujú vyše 5000 ton bioodpadu, z ktorého ve¾ká èas doteraz nesprávne konèi-la v nádobách na zmesový komunálny odpad.

Do 31. januára musí každá bratislavská domácnos v rodin-ných domoch, ktorá je platite¾om miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, poda na oddelení miestnych daní, poplatkov a licencií bratislavského magistrátu na Blagoevovej ulici vyplnenú žiados o zapojenie sa do systému zberu odpadu zo záhrad.

„Táto služba bude pre obèanov, ktorých sa to týka, posky-tovaná bezplatne,“ uviedla Ivana Skokanová hovorkyòa Bra-tislavy.

Bratislavèania v rodinných domoch musia biologicky rozloži-te¾ný odpad zo svojich záhrad zhromažïova a zhodnocova v

kompostovacom zásobníku alebo komunitnom kompostovis-ku. Využíva tiež môžu upravenú zbernú nádobu hnedej farby s minimálnym objemom 120 litrov. „Interval odvozu zberných nádob bude minimálne jedenkrát za 14 dní sezónne, od marca do novembra,“ spresnila hovorkyòa. Magistrát poskyt-ne na základe žiadosti dotknutým obyvate¾om kompostovací zásobník alebo zbernú nádobu s pravidelným odvozom, pri-èom odvoz bude zabezpeèova mestská spoloènos Odvoz a likvidácia odpadu (OLO).

Do hnedej zbernej nádoby a kompostovacieho zásobníka bude povolené vhadzova kvety, štiepky, piliny, pokosenú trá-vu, konáre, lístie, zvyšky po zbere ovocia a zeleniny, zhnité ovocie èi burinu. Zakázané je tu vhadzova odpady z domác-nosti živoèíšneho pôvodu, najmä mlieène a mäsové výrobky.

6. V CHRENOVCI-BRUSNE PLÁNUJÚ LEPŠIE ZHODNOCOVA BIOLOGICKY ROZLOŽITE¼NÝ

ODPAD

Zavedenie, ale i intenzifikáciu zberu biologicky rozložite¾ného odpadu sleduje samospráva Chrenovca-Brusna (okres Prie-vidza) projektom na jeho zhodnocovanie, ktorý plánuje rea-lizova v tomto období. Na nákup techniky a výstavbu malej kompostárne získala viac ako 360 000 eur z operaèného programu Kvalita životného prostredia.

Chrenovec-Brusno doposia¾ nemá systémovo doriešený zber a spracovanie bioodpadu, niektorí obyvatelia ho však separujú doma. V obci taktiež chýba kompostovisko, kam by sa bio-odpad mohol uklada . Malú kompostáreò plánuje obec pod¾a Èièmanca vybudova pri miestnom futbalovom ihrisku. Súèas-ou projektu je i nákup potrebnej techniky ako sú traktor, èelný

nakladaè, nosiè kontajnerov, kompostovací voz, prekopávaè kompostu èi štiepkovaè.

Na realizáciu projektu získala samospráva obce nenávratný fi-nanèný príspevok vo výške 365 284,99 eura. Celkové opráv-nené výdavky predstavujú 384 510,52 eura. Na spolufinanco-vaní investície sa bude Chrenovec-Brusno podie¾a sumou vo výške 19 225,53 eura.

Zdroj: TASR

PROJEKTY NA OPÄTOVNÉ VYUŽITIE ODPADOV

Kolektív

1. BRATISLAVA SPUSTILA PROJEKT OPÄTOVNÉHO POUŽITIA ODPADOV

Bratislava spustila ako prvé mesto na Slovensku projekt opä-tovného použitia odpadov s názvom Dajme veciam druhý život. Cie¾om je využitie starých, ale funkèných vecí, ktoré ¾udia už nepotrebujú, no môžu poslúži ešte niekomu inému. Obyvatelia hlavného mesta tak môžu predåži životný cyklus veciam, ktoré dnes konèia na zbernom dvore.

„V zbernom dvore mestskej spoloènosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) je zriadené miesto, kde Bratislavèania budú môc prinies veci, ktoré už nepotrebujú, a dvakrát do roka

si iní Bratislavèania budú môc pre ne bezplatne prís ,“ pri-blížil zámer projektu primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal. Tento projekt pod¾a neho prispieva k ochrane životného pros-tredia a pomáha tým, ktorí to potrebujú.

Bratislavèania môžu odovzda nepotrebné veci na zbernom dvore OLO na Starej Ivanskej ceste v hlavnom meste a vyplni krátky formulár darcu. Odovzdané veci pracovníci zberného dvora umiestnia do samostatného priestoru, kde sa budú po-stupne zhromažïova . „Dvakrát roène, na jar a na jeseò, sa tieto veci zdarma odovzdajú charitatívnym organizáciám, ktoré o ne prejavia záujem,“ priblížila spoloènos OLO.

15

Kontajnery na ve¾mi malý elektroodpad boli v decembri rozmiestnené v Šali...

Generálny riadite¾ OLO Branislav Cimerman uviedol, že tento projekt by mohol fungova ako symbióza rôznych služieb a na odovzdanie vecí sa môže použi aj mobilný zberný dvor - OLO taxi. „Bratislavèan zavolá, že má starý gauè a potrebuje sa ho zbavi . Opticky sa vyhodnotí ako funkèný, nepoputuje do ve¾kokapacitného kontajnera, ale do priestoru, ktorý je vyèlenený na zbieranie takýchto vecí,“ priblížil.

Verejnos môže v rámci projektu opätovného použitia odpa-dov odovzdáva nábytok (neèalúnené stolièky, stoly, skrinky, interiérové dvere), zariadenie a vybavenie domácnosti (ke-ramické, porcelánové i sklenené nádoby, taniere èi hrnce), obrazy, rámy na obrazy, dekorácie do domácnosti, kvetináèe èi knihy.

2. PREDVIANOÈNÝ BLŠÁK V LEVICIACH ULAHODIL MILOVNÍKOM RECYKLÁCIE I JEDNANIA

V Leviciach sa vytvára nová adventná tradícia, dobroèinné podujatie Levický predvianoèný blšák. Má za sebou prvý roèník a jeho organizátorka Jaroslava Mareková uviedla, že si na svoje prišli najmä milovníci recyklácie a jednania.

„Predávalo sa všelièo od výmyslu sveta, najmä detská móda, hraèky, rôzne detské potreby, a tiež móda pre do-spelých a doplnky do domácnosti,“ konštatovala Mareková s tým, že podobné podujatie chcela zorganizova už dávnej-šie. „Inšpiráciou mi boli už prebiehajúce susedské burzy, ktoré sa konajú na pravidelnej báze a takisto blšáky, ktoré prebiehajú v rôznych slovenských mestách,“ vysvetlila.

V dnešnom období nadprodukcie a prebytku môže každý pri-spie aspoò trochu k recyklácii. „Držala som sa hesla ¾udia

¾uïom. Myslím si, že v domácnostiach sa nám rokmi hro-madí kopa zbytoèností, ktoré môžu poteši niekoho iného a nájs využitie v inej domácnosti. Na ¾uïoch bolo vidie rados , že si poèas blšáku môžu vyskúša rolu predava-èov a vyjednáva s kupujúcimi. Nakoniec každý odchádzal domov spokojný so zakúpenými peknými vecami za pár euro,“ dodala Mareková, ktorá chce organizova podobné podujatia aj naïalej.

„Mojím prianím je, aby Levický predvianoèný blšák nezostal len jednorazovým podujatím a aby si postupne získal stále viac prívržencov všetkých vekových kategórií. Rada by som pokraèovala v organizácii, ale potrebujem lepší priestor za menej peòazí. Ak sa mi podarí ho zohna , zorganizujem aj jarnú edíciu,“ uzavrela Mareková.

Zdroj: TASR

KONTAJNERY NA VE¼MI MALÝ ELEKTROODPAD BOLI V DECEMBRI ROZMIESTNENÉ V ŠALI A HLOHOVCI

Mgr. Silvia Sekáèová

Mestá Ša¾a a Hlohovec sa stali ïalšími mestami, v ktorý boli umiestnené èerve-no-biele kontajnery urèené na zber ve¾mi

malého elektroodpadu, ako i prenosných batérií a akumuláto-rov. Cie¾om týchto kontajnerov je zvýši mieru recyklácie od-

padu, tým že vytvoríme komfortný a efektívny systém zberu malých elektrospotrebièov, ako napríklad kalkulaèiek, rádií, poèítaèov a poèítaèového vybavenia, discmanov, telefónov, videokamier alebo menšieho elektrického náradia, èi hraèiek vrátané batérií a akumulátorov.

„Už pri predstavení kontajnerov v Trnave sme avizovali, že tento projekt nebude len o pilotnom režime, ale chceme aby èo najviac obyvate¾ov Slovenska malo možnos kom-fortne triedi malé elektrospotrebièe ako i batérie a akumu-látory a aby sa èerveno-biele kontajnery stali štandardom,“ uviedol Ronald Blaho, konate¾ organizácie zodpovednosti vý-robcov ASEKOL SK, ktorá projekt odborne zastrešuje.

V druhej fáze projektu bolo rozmiestnených 18 èerveno-bie-lych kontajnerov, po 9 kusov v Šali a Hlohovci. Obyvatelia miest, v ktorých sú kontajnery umiestnené dostali i letáky s informáciami, kde sa nachádzajú, èo do nich patrí a preèo je triedi odpad užitoèné. Presné miesta, kde sa kontajnery nachádzajú nájdu obèania uvedené i na internetovej stránke www.asekol.sk.

16

ODPADY È. 2/2017

Z VODNEJ NÁDRŽE RUŽÍN OPÄ VYTIAHLI MNOŽSTVO ODPADU

Kolektív

Vodohospodári v decembri ukonèili opätovné èistenie vodnej nádrže Ružín v okrese Košice-okolie od naplaveného odpa-du. Odstraòovanie odpadu z vodnej hladiny pri priehradnom múre trvalo od polovice novembra. Jeho objem bol väèší, než boli pôvodné oèakávania.

„Pod¾a našich zistení by malo ís o zhruba 600 kubických metrov odpadu, pre lepšiu predstavu by sa to zmestilo na približne 100 nákladných áut,“ uviedol riadite¾ Správy povo-dia Hornádu a Bodvy Slovenského vodohospodárskeho pod-niku (SVP) Peter Hoffman. „Z odpadkov ide v prevažnej mie-re o plasty, èo je výsledok nedisciplinovanosti ¾udí v povodí vodnej stavby Ružín.“

Medzi vylovenými vecami sa okrem drevnej hmoty objavili aj rôzne kusy nábytku, pneumatiky èi dokonca uhynuté zviera-tá. „Tento odpad budeme vlastnými kapacitami separova a v priebehu budúceho roka sa bude odváža na riadenú skládku, resp. do spa¾ovne,“ priblížil ïalší postup Hoffman.

Aktuálne náklady predstavujú pod¾a neho zhruba 30.000 eur pre dodávate¾a za poskytnutie špeciálneho mechanizmu, ïal-ších okolo 10.000 eur sú vlastné náklady vodohospodárov.

Odpad pochádza èasto z nelegálnych skládok v blízkosti vod-ných tokov, ktoré voda pri zvýšení hladiny Hornádu prinesie až k hrádzi vodnej nádrže. Svoj podiel na zneèistení majú aj ne-zodpovední chatári z okolia èi rybári. Pod¾a Hoffmana je situá-cia na Ružíne z vodných nádrží na Slovensku najhoršia. Tento rok èistili Ružín aj na jar. Ak sa prístup ¾udí nezlepší, budú vo-dohospodári musie pristúpi k podobnej akcii aj budúci rok.

Zdroj: TASR

MOŽNOSTI VYUŽITIA ODPADOVÉHO IHLIÈIA A TERMINÁLNYCH VÝHONKOV PO PARKOVÝCH A ZÁHRADNÝCH ÚPRAVÁCH IHLIÈNATÝCH STROMOV

doc. Ing. PhDr. Martin Mellen, PhD., Ing. Janka Sudzinová, PhD.,* RNDr. Miroslava Bilecová-Rabajdová, PhD.**

Ihliènaté stromy majú najvyšší podiel v druhovej skladbe naj-mä horských lesov na Slovensku vzh¾adom na monokultúrny charakter lesného hospodárstva, ktorý bol preferovaný v 19. a v prvej polovici 20. storoèia. Smrekové, jed¾ové èi borovicové drevo je totiž vo všeobecnosti kvalitnejšie ako drevo väèšiny listnatých stromov, a preto vhodnejšie pre spracovanie v pa-pierenskom a nábytkárskom priemysle èi pri produkcii staveb-ných výrobkov a dielcov.

Odpad vznikajúci pri ažbe dreva a v drevospracujúcom prie-mysle je v súèasnosti všestranne využívaný – napr. štiepkova-ním, kompostovaním (lístie), výrobou kompozitných materiálov (drevovláknité dosky z pilín a stružlín) a samozrejme spa¾ova-ním pre energetické úèely.

Ihliènaté stromy sú však ve¾mi ob¾úbené aj ako okrasné dre-viny v mestskej a obecnej zeleni, parkoch a sadoch, na dvo-roch, v záhradkách i predzáhradkách rodinných domov. Aj okrasné ihliènany však treba pravidelne ošetrova , tvarova a omladzova , to znamená pravidelne (sezónne) èi príležitost-ne orezáva , prípadne aj vyrúba . Vzniká tak ve¾ké množstvo odpadu, ktoré sa vzh¾adom na stály (neopadavý) charakter a zloženie ihlièia len ažko (dlho) kompostuje, a tak je zvyèajne spa¾ované, prípadne spolu s konármi štiepkované.

Ihlièie a mladé terminálne výhonky však môžu by cenným zdrojom éterických olejov obsahujúcich terpény, flavonoidy a triesloviny vyznaèujúce sa regeneraènými èi lieèivými úèinka-mi. Z ihlièia a mladých výhonkov ich možno získa jednodu-chými, aj v domácnosti využite¾nými postupmi a prostriedkami a aplikova vo forme inhalaèných a kúpe¾no-regeneraèných prípravkov, sirupov, èajov, pást, krémov, olejov a kozmetic-kých prípravkov.

Napríklad ihlièie borovice lesnej (Pinus sylvestris) je možné rozvari , výluh precedi a použi ako lieèebno-regeneraèný prípravok do kúpe¾a. Mladé výhonky (terminálne mládniky)možno nareza , podrvi , vylúhova alebo lisova , prípadne fer-mentova a z extraktu filtrova alebo destilova éterický olej, ktorý možno pridáva do rôznych prípravkov (krémov, pást, sirupov...) s lieèivými èi regeneraènými úèinkami v prípade svalových, kåbových a reumatických bolestí.

Najkvalitnejší olej sa získa z výhonkov rezaných v èase najvyš-šej vegetaènej aktivity, to znamená na jar a zaèiatkom leta, keï z nich (vrátane mladých, ešte zelených šišiek) možno priamo vari lieèivý èaj vyznaèujúci sa voòavou arómou aj špecifickou chu ou a v prípade nachladnutia ho podáva osladený pravým medom proti nádche a kaš¾u. Èaj pôsobí aj preventívne, pre-

* SPU v Nitre** UPJŠ, Ústav lekárskej a klinickej biochémie LF, Košice

17

Ostro kritizované problémy a nedostatky pri zavádzaní nového zákona...

tože popri lieèivých esenciách obsahuje aj vitamín C, karotén a minerálne soli (biogénne prvky).

Dlhé borovièové ihlièie možno použi aj ako podstielku pod ovocné a okrasné dreviny, pretože dlhodobo odolávajú pove-ternostným vplyvom, plesniam i hnilobným baktériám.

Aj ihlièie (terminálne výhonky) smreka (Picea sp.) možno po-uži na prípravu èajov, ktoré v konfliktných a stresových situ-áciách, resp. pri depresívnych stavoch pomáhajú opätovne nadobudnú psychickú rovnováhu èi pohodu. Èaje a sirupy sa osvedèili aj ako podporné medikamenty pri ochoreniach dýchacích ciest, ale aj pri lieèbe reumatických ochorení.

Lieèivé èaje, extrakty a oleje možno pripravi nielen z našich domácich ihliènanov, ale aj z dovezených okrasných ihlièna-tých drevín. Napríklad z tuje (Thuja sp.) možno pripravi :

– lieèivé masti úèinné proti reumatizmu, kåbovým a svalo-vým ochoreniam,

– tinktúry proti bradaviciam a na lieèbu kožných ekzé-mov,

– inhalaèné esenciálne oleje úèinné pri ochoreniach dý-chacích ciest a

– lieèivo-relaxaèné prípravky do kúpe¾a.

OSTRO KRITIZOVANÉ PROBLÉMY A NEDOSTATKY PRI ZAVÁDZANÍ NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH DO PRAXE SI VYŽIADAJÚ JEHO POSTUPNÚ

NOVELIZÁCIU A NOVÝ ZÁKON O POPLATKOCH ZA ULOŽENIE ODPADOV

Kolektív

1. VÄÈŠINA PODNIKATE¼OV POVAŽUJE NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH ZA HORŠÍ

Nový zákon è. 79/2015 Z.z. o odpadoch hodnotí väèšina oslovených podnikate¾ov ako horší oproti predchádzajúce-mu. Vyplýva to z prieskumu Podnikate¾skej aliancie Slovenska (PAS), ktorého výsledky prezentovala na dnešnej tlaèovej kon-ferencii v Bratislave.

„Chceli sme zmapova dopad zákona na podnikate¾ov, ako sa prakticky prejavil v ich èinnosti. Tri štvrtiny firiem hod-

notí, že sa im zvýšili, niektorým až pä násobne, poplatky za odpady. Pribudlo im administratívne za aženie, viac registraèných povinností. Nové podmienky sa týkajú ove-¾a viac firiem, ktoré sa musia zapoji do systému. Postihlo to aj malé firmy, remeselníkov a živnostníkov. Tí väèšinou nemajú svojho právnika a musia si naštudova , zariadi a vybavi všetko potrebné sami. Je to ve¾mi zložitý zákon a neprimerane zvyšuje za aženie podnikate¾ov,“ konštatoval výkonný riadite¾ PAS Peter Kremský.

Pod¾a neho je to aj zbytoèná byrokracia a naši podnikatelia sú týmto zákonom znevýhodnení oproti zahranièným, znižuje sa ich schopnos konkurencie. Aj keï nový zákon nepriniesol zníženie poplatkov pre obyvate¾ov, môže ohrozi rozvoj recyk-lácie odpadov.

„Keï mali ¾udia v obchodoch igelitky zadarmo, nezamýš¾ali sa nad ich množstvom. Keï za ne platia, už to berú zod-povednejšie. Musí by nejaký ekonomický tlak aj na ¾udí, aby im nebolo jedno ko¾ko odpadu a kde zahodia. Potom sa nám plastové f¾aše hocikde pova¾ujú a znehodnocujú životné prostredie,“ uviedol riadite¾.

K opatreniam na lepšiu recykláciu odpadov by malo patri napr.: zálohovanie doteraz nevratných obalov, ako aj zvýše-nie ekonomickej motivácie ¾udí pri triedení odpadov. Poplatky za odpady by mali smerova recyklaèným firmám a nie me-dzièlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Novým

18

ODPADY È. 2/2017

zákonom teda najviac získajú medzièlánky, štát a právnici, naj-väèšiu finanènú zá až znášajú podnikatelia.

Prieskum, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúèastnilo 77 podnikate¾ov, ukázal, že nový zákon o odpadoch nevytvoril preh¾adný systém ako poplatky da tam, kam majú smerova – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyva-te¾stva. Nepomôže šetri zdroje vzácnych surovín a zvyšuje by-rokraciu aj finanènú zá až podnikate¾ov. Nevytvoril ekonomic-ký tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály, ani na obyvate¾ov, aby dbali na triedenie odpadu.

„Oèakávame, že Ministerstvo životného prostredia SR sa k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí nieèo lepšie, èo bude fungova . My ho samozrejme pripomienkujeme,“ dodal Kremský.

2. KRITIZOVANÝ ZÁKON O ODPADOCH SA POD¼A ENVIROMINISTRA BUDE MENI

„Otvorenie nového zákona o odpadoch pre spoplatnenie igelitových tašiek by sa mohlo využi aj na zmeny, po kto-rých volajú napríklad potravinári èi vydavatelia,“ pripustil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). No-velou zákona sa bude parlament zaobera na svojej najbližšej schôdzi.

Povinnosti pre právnické osoby, ktoré vyplývajú zo zákona o odpadoch, sa vraj už zmiernili, a to novelou zákona, ktorá nadobudla úèinnos 1. januára 2017, ktorá prináša ú¾avy pre podnikate¾ov z povinností, ktoré pre nich platili od júla 2016. Minister v parlamente priznal, že v platnom zákone sú niektoré duplicitné povinnosti pre podnikate¾ov.

Zároveò avizoval, že je zriadená pracovná skupina, ktorá pra-cuje ïalej a odstraòuje nedokonalosti zákona, ktoré ukáže prax.

„Zákon chceme postupne upravova tak, aby bol funkèný,“ avizoval šéf rezortu. Prostredníctvom pozmeòujúcich posla-neckých návrhov by sa pod¾a Sólymosa mohli odstráni jedno-duché veci, na ktorých je zhoda zainteresovaných. Napríklad knihy by sa tak za odpad už viac nepovažovali. Minister pouka-zuje i na nespokojnos obchodných re azcov, ktoré musia po novom rieši odpad zo svojich znaèiek produktov.

Ïalšie zmeny prinesie pod¾a Sólymosa „ve¾ká“ novela záko-na, na ktorej sa má pracova na budúci rok. Ministerstvo o problematike diskutuje s podnikate¾mi, samosprávami i or-ganizáciami zabezpeèujúcimi likvidáciu odpadov. „Rokuje-me so všetkými, ktorých sa to týka, aby sme identifikovali problémy a skúsili h¾ada riešenie. Je problém napríklad so zberom pneumatík, batérií, stavebným materiálom, sú tam rôzne byrokratické veci, ktoré zbytoène za ažujú systém, firmám a podnikate¾om robia problémy,“ skonštatoval Só-lymos.

Na zmeny v novej odpadovej legislatíve vyzvala aj Slovenská po¾nohospodárska a potravinárska komora. Potravinári zákon o odpadoch ostro kritizujú – od júla im mnohonásobne zvýšil náklady na likvidáciu odpadov z obalov. Pod¾a komory musia teraz plati 6 až 10 násobne vyššie poplatky organizáciám zodpovednosti výrobcov za zabezpeèenie spätného zberu odpadov z obalov potravín.

3. MINISTER AVIZUJE ZDRAŽENIE SKLÁDKOVANIA A VYTVORENIE NOVÉHO INFORMAÈNÉHO SYSTÉMU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Skládkovanie má na Slovensku zdražie . Ministerstvo životné-ho prostredia plánuje pripravi nový zákon o poplatkoch za uloženie odpadov. Pod¾a šéfa envirorezortu patria Slovenské poplatky medzi najnižšie v Európskej únii. Uloženie tony odpadu stojí od 4,98 do 9,96 eura. Kým v západných krajinách sa väèši-na odpadu recykluje a zhodnocuje, na Slovensku je to naopak.

„Musíme sa rozlúèi so skládkami,“ vyhlásil Sólymos. Pou-kázal na to, že pokia¾ sa poplatky nezvýšia, tak skládok ne-ubudne. Situáciu má rieši aj pripravovaná novela zákona o odpadoch, ktorá má odstráni byrokraciu. „Súèasný zákon je plný administratívy hlavne pre podnikate¾ov,“ upozornil Sólymos.

Envirorezort plánuje koncom januára vyhlási verejné obstará-vanie na nový informaèný systém odpadového hospodár-stva. Vïaka nemu má štátna správa, samospráva a podnika-telia pôsobiaci v odpadovom hospodárstve i verejnos získa komplexný prístup k údajom o vzniku a nakladaní s odpadom, o recyklaèných a spa¾ovacích zariadeniach, ale aj skládkach a zberných dvoroch.

Zmeny v odpadovej legislatíve sú jednou z priorít, ktoré Só-lymos predstavil. Okrem odpadov sa má pozornos venova aj ovzdušiu, protipovodòovej ochrane èi environmentálnym zá ažiam. Šéf envirorezortu priblížil, že sa pripravuje novela zákona o ovzduší. Má prinies opatrenia napríklad na zníže-nie emisných stropov pre oxidy dusíka, ktoré vznikajú najmä spa¾ovaním dieselových motorov. Posun Sólymos oèakáva aj v otázke zonácie Tatranského národného parku.

Dôraz Sólymos kladie aj na likvidáciu starých envirozá aží. Na sanáciu 18 lokalít je už vypísané verejné obstarávanie. Medzi tie s najvyššou prioritou patrí skládka Chemických závodov Ju-raja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni, sanácia gudrónových jám v obci Predajná, ale aj Calex Zlaté Moravce èi rušòové depá v Nových Zámkoch, Komárne, Štúrove, Prešove a Vrútkach.

Zdroj: TASR

19

Nové povinnosti obcí v oblasti zberu a zhodnocovania BRKO

NOVÉ POVINNOSTI OBCÍ V OBLASTI ZBERU A ZHODNOCOVANIA BRKO

Kolektív

Nový zákon è. 79/2015 o odpadoch nadobudol úèinnos 1.1.2016, a to vrátane zákazu zneškodòova skládkovaním bio-logicky rozložite¾ný komunálny odpad zo záhrad, parkov a cin-torínov [§ 13 písm. e) bod 1 zákona], no zákaz zneškodòova skládkovaním vytriedený biologicky rozložite¾ný kuchyn-ský a reštauraèný odpad [§ 13 ods. 6 písm. e) zákona] na-dobudol úèinnos až 1. júla 2016 a povinnos obcí zabezpeèi farebne rozlíšené a patriène znaèené zberné nádoby na zabezpeèenie triedeného zberu komunálnych odpadov a hnedé zberné nádoby, resp. kompostovacie zásobníky na zabezpeèenie triedeného zberu biologicky rozložite¾né-ho komunálneho odpadu nadobudla úèinnos až 1. januára 2017, a to v súlade s § 14 (Požiadavky na triedený zber ko-munálnych odpadov) vykonávacej vyhlášky è. 371/2015 Z.z.

§ 14

Požiadavky na triedený zber komunálnych odpadov

(1) Povinnos zabezpeèi zavedenie a vykonávanie triede-ného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy a sklo pod¾a § 81 ods. 7 písm. c) zákona je obec povin-ná plni tak, aby od 1. januára príslušného kalendárneho roka zabezpeèovala naplnenie štandardu zberu tejto obce vypoèítaného ako súèin poètu obyvate¾ov tejto obce k 30. júnu predchádzajúceho kalendárneho roka pod¾a údajov ohlásených obcou Štatistickému úradu Slovenskej repub-liky a štandardu zberu na jedného obyvate¾a za príslušný kalendárny rok urèeného v prílohe è. 10. Štandard zberu vy-jadruje minimálne zberové kapacity, v jednotkách objemu, v priemere dostupné pre každého jednotlivého obyvate¾a obce poèas jedného kalendárneho roka, a ktorý je získaný súèinom objemu dostupných zberných nádob a frekvencie ich odvozu. Nastavenie pomeru objemu dostupných zber-ných nádob a frekvencie ich odvozu nesmie vytvori nepri-meranú donáškovú vzdialenos a prekážku nárastu objemu triedeného zberu komunálnych odpadov.

(2) Štandard zberu obce sa vypoèítava každoroène pre každú obec a každú zložku komunálnych odpadov, pre ktorú je obec povinná zabezpeèi zavedenie a vykonávanie

triedeného zberu komunálnych odpadov, postupom pod¾a odseku 1. Na napåòanie štandardu zberu obce nemožno použi zberovú kapacitu dostupnú prostredníctvom zaria-denia na zber odpadov okrem zberovej kapacity dostupnej prostredníctvom zberného dvora tejto obce (§ 80 ods. 6 zákona). Na napåòanie štandardu zberu obce možno pou-ži zberovú kapacitu poskytnutú obyvate¾om tejto obce pro-stredníctvom mobilného zberu danej zložky komunálnych odpadov; ustanovenie odseku 1 poslednej vety tým nie je dotknuté.

(3) Zberné nádoby použité na zabezpeèenie triedeného zberu komunálnych odpadov musia by navzájom farebne rozlíšené ich vyhotovením v nasledujúcich farbách pre uve-dené zložky komunálneho odpadu, ak sú v obci zbierané samostatne:

a) modrá pre zložku papier,

b) zelená pre zložku sklo,

c) žltá pre zložku plast,

d) èervená pre zložku kovy,

e) oranžová pre viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky.

(4) Zberné nádoby pod¾a odseku 3 musia by oznaèené štítkom s rozmermi najmenej 20 cm × 25 cm, ktorý je èi-tate¾ný, nezmazate¾ný, umiestnený na zbernej nádobe na vidite¾nom mieste a obsahuje údaje o tom, pre odpad z kto-rých výrobkov je nádoba urèená.

(5) Rozlišovanie zberných nádob použitých na zabez-peèenie triedeného zberu komunálnych odpadov pod¾a odseku 3 sa môže zabezpeèi umiestnením štítku pod¾a odseku 4 na zbernú nádobu, ktorý je vyhotovený vo fareb-nom rozlíšení, ktoré je v súlade s požiadavkami na farebné rozlíšenie zberných nádob pod¾a odseku 3; táto výnimka z ustanovenia odseku 3 sa uplatòuje výluène do umiestnenia zberných nádob nahrádzajúcich pôvodné zberné nádoby v obci.

(6) Na triedený zber komunálnych odpadov pre plasty, kovy vrátane akýchko¾vek viacvrstvových kombinovaných mate-riálov a v ich ¾ubovo¾nej kombinácii sa môže použi spoloè-ná zberná nádoba, ak je zabezpeèené, že budú následne roztriedené a takáto forma zberu neznemožní ich recyklá-ciu; viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky sa zbierajú oddelene od zložky papier. V takomto prípade sa zberná nádoba oznaèí farebnými štítkami pod¾a odseku 5, prièom ustanovenia odseku 3 a èas vety za bodkoèiar-kou v odseku 5 sa neuplatnia.

(7) Spoloèné zberné nádoby pod¾a odseku 6 sa spolu so samostatnými zbernými nádobami urèenými pre triedený zber jednotlivej zložky komunálnych odpadov uplatòujú na napåòanie štandardu zberu na jedného obyvate¾a za príslušný kalendárny rok, prièom dostupný objem pre zber

20

ODPADY È. 2/2017

jednotlivej zložky komunálnych odpadov poskytnutý pro-stredníctvom spoloènej zbernej nádoby sa urèí z objemu spoloènej zbernej nádoby po zoh¾adnení pomeru dostup-ných objemov poskytnutých pre zber zložiek komunálnych odpadov spoloène zbieraných v tejto nádobe, ktoré vyplý-vajú zo štandardu zberu na jedného obyvate¾a za príslušný kalendárny rok urèeného v prílohe è. 10, a to postupom pod¾a prílohy è. 11.

(8) Na úèel zabezpeèenia triedeného zberu biologicky roz-ložite¾ného odpadu zo záhrad pod¾a § 81 ods. 7 písm. b) tretieho bodu zákona, ak ide o individuálnu bytovú výstav-bu, obec zabezpeèí, aby každá domácnos mala

a) zbernú nádobu s minimálnym objemom 120 litrov, prièom frekvencia odvozu zberných nádob musí by minimálne jedenkrát za 14 dní a zber biologicky rozlo-žite¾ného komunálneho odpadu musí by vykonávaný minimálne v období mesiacov marec až november ale-bo

b) kompostovací zásobník, v ktorom budú tieto domác-nosti kompostova nimi vyprodukovaný biologicky roz-ložite¾ný komunálny odpad.

(9) Na úèel zabezpeèenia triedeného zberu biologicky roz-ložite¾ného kuchynského odpadu pod¾a § 81 ods. 7 písm. b) prvého bodu zákona obec zabezpeèí zberové kapacity, v jednotkách objemu, dostupné pre každého obyvate¾a obce poèas jedného kalendárneho roka s minimálnym objemom 250 litrov. Tieto zberové kapacity sú získané súèinom obje-mu dostupných zberných nádob a frekvencie ich odvozu, ktorá musí by najmenej jedenkrát za 14 dní. Ak zberové kapacity nie sú postaèujúce, obec zabezpeèí ich navýše-nie pridaním ïalších zberných nádob alebo zvýšením frek-vencie ich odvozu.

(10) Triedený zber biologicky rozložite¾ného komunálneho odpadu ustanoveného v odsekoch 8 a 9 sa v individuálnej bytovej výstavbe môže vykonáva ich spoloèným zberom. Na úèel zabezpeèenia takéhoto triedeného zberu obec zabezpeèí, aby každá domácnos mala zbernú nádobu s minimálnym objemom 120 litrov. Frekvencia odvozu zber-ných nádob musí by minimálne jedenkrát za 14 dní.

(11) Zberné nádoby na zber biologicky rozložite¾ného ko-munálneho odpadu ustanoveného v odsekoch 8 a 9 musia by

a) vhodným spôsobom upravené na zabezpeèenie dosta-toèného prísunu vzduchu, napríklad vetracie otvory a mriežka v spodnej èasti zbernej nádoby,

b) farebne odlíšené hnedou farbou, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak, a

c) oznaèené štítkom s rozmermi najmenej 15 cm × 15 cm, ktorý je èitate¾ný, nezmazate¾ný, umiestnený na zbernej nádobe na vidite¾nom mieste a obsahuje nápis „BIOLO-GICKY ROZLOŽITE¼NÝ KOMUNÁLNY ODPAD“.

(12) Rozlišovanie zberných nádob na zber biologicky roz-ložite¾ného komunálneho odpadu pod¾a odseku 11 písm. b) môže obec zabezpeèi tak, že umiestni na zbernú nádo-bu štítok pod¾a odseku 11 písm. c) vyhotovený v hnedom farebnom rozlíšení; táto výnimka z ustanovenia odseku 11 písm. b) sa uplatòuje výluène do umiestnenia zberných ná-dob nahrádzajúcich pôvodné zberné nádoby v obci.

Vyhláška è. 371/2015 Z.z. síce nadobudla úèinnos 1.1.2016 no pod¾a § 61 (Úèinnos ) odseky 3 až 12 v § 14 nadobudli úèinnos až 1.1.2017. Znamená to, že k 1.1.2017 museli obce zabezpeèi oznaèenie farebne odlíšených zberných ná-dob na stojiskách a doplni ich o hnedé zberné nádoby na biologicky rozložite¾ný odpad.

„Na viacerých miestach na Slovensku pribudne hnedý kon-tajner urèený pre biologicky rozložite¾ný odpad. Týka sa to rodinných aj bytových domov. V prípade kuchynského odpadu je obec povinná zabezpeèi zberové kapacity pre každého obyvate¾a,“ informoval Odbor komunikácie Minister-stva životného prostredia SR.

V prípade tzv. zeleného bioodpadu, ako sú konáre, tráva a lístie, je obec povinná pre individuálnu bytovú výstavbu zabez-peèi , aby každá domácnos mala zbernú nádobu s minimál-nym objemom 120 litrov so zaistením jej odvozu. Alternatívou je v tomto prípade kompostovací zásobník, v ktorom budú tieto domácnosti kompostova nimi vyprodukovaný biologicky rozložite¾ný komunálny odpad, doplnilo ministerstvo.

Niektoré mestá a obce môžu pod¾a ministerstva získa výnim-ku z povinnosti zavies zber biologicky rozložite¾ného odpadu (§ 81 ods. 21 zákona). Napríklad, ak v obci kompos-tuje viac ako polovica obyvate¾ov, èi mesto odpad energeticky zhodnocuje, èo je prípad Bratislavy a Košíc. Rovnako mož-no dosta výnimku, ak to technické problémy neumožòujú a neúmerne by sa zvýšili náklady na hospodárenie s odpadom (napríklad v historických centrách alebo v riedko osídlených oblastiach).

§ 81

(21) Povinnos zavies a zabezpeèova vykonávanie triede-ného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložite¾-ný kuchynský odpad sa nevz ahuje na obec, ktorá

a) zabezpeèí energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov èinnos ou R1 uvedenou v prílohe è. 1,

b) preukáže, že najmenej 50 % obyvate¾ov obce kompos-tuje vlastný odpad,

21

Nové povinnosti obcí v oblasti zberu a zhodnocovania BRKO

c) preukáže, že to neumožòujú technické problémy vy-konávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach; uvedená výnimka sa uplatní iba pre túto èas obce,

d) preukáže, že je to ekonomicky neúnosné, pretože ná-klady na nakladanie s týmto biologicky rozložite¾ným kuchynským odpadom nemožno pokry ani pri urèení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom ustano-venej hornej hranice sadzby miestneho poplatku.

Vzh¾adom na zákaz skládkovania sa biologicky rozložite¾-ný odpad musí zhodnocova . Keïže pod¾a § 13 písm. g) sa BRKO nesmie zneškodòova spa¾ovaním [s výnimkou pod¾a § 97 ods. 1 písm. b) zákona], do úvahy prichádza len kom-postovanie, resp. výroba bioplynu, ktoré upravuje § 11 vyhlášky è. 371/2015 Z.z.:

§ 11

Nakladanie s biologicky rozložite¾ným odpadom

(1) Zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložite¾ného odpadu sa pod¾a použitej technológie rozlišujú na

a) kompostárne a ïalšie zariadenia s aeróbnym proce-som zhodnocovania biologicky rozložite¾ného odpadu,

b) bioplynové stanice a ïalšie zariadenia s anaeróbnym procesom zhodnocovania biologicky rozložite¾ného odpadu.

(2) Kompostovanie biologicky rozložite¾ného odpadu je proces, pri ktorom sa èinnos ou mikroorganizmov a makro-organizmov za prístupu vzduchu premieòa využite¾ný bio-logicky rozložite¾ný odpad na kompost.

(3) Anaeróbna digescia biologicky rozložite¾ného odpadu je riadený mikrobiálny mezofilný alebo termofílný rozklad organických látok bez prístupu vzduchu, pri ktorom vzniká bioplyn a digestát.

(4) Malá kompostáreò je zariadenie na zhodnocovanie bio-logicky rozložite¾ného komunálneho odpadu zo zelene, ktorého roèná kapacita neprevyšuje 100 ton.

(5) Biologicky rozložite¾ný odpad sa zhodnocuje anaerób-nou digesciou, kompostovaním alebo iným vhodným spô-sobom v zariadeniach na zhodnocovanie biologicky rozlo-žite¾ného odpadu.

(6) Zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložite¾ného odpadu sa zriaïuje na mieste, ktoré je bezpeène vzdialené od povrchových vôd, zdrojov pitnej vody, zdrojov lieèivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich ochranných pá-siem8) a nachádza sa mimo trvalo zamokrených pozem-kov a inundaèných území,9) ak v odseku 16 nie je ustano-vené inak.

(7) Do zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložite¾-ného odpadu možno prevzia iba odpad zaradený v Kataló-gu odpadov v kategórii ostatný.

(8) Pri preberaní biologicky rozložite¾ného odpadu do zaria-denia na zhodnocovanie biologicky rozložite¾ného odpadu a pri jeho zhodnocovaní sa musia prija opatrenia na mini-

malizáciu vplyvu zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložite¾ného odpadu na životné prostredie spôsobované-ho najmä emisiami zápachu.

(9) Skladovanie biologicky rozložite¾ného odpadu v zaria-dení na zhodnocovanie biologicky rozložite¾ného odpadu s vysokým podielom dusíkatej zložky a ktoré podliehajú rýchlemu biologickému rozkladu, je možné najviac jeden týždeò od ich prevzatia. Skladovanie biologicky rozložite¾-ného odpadu sa vykonáva tak, aby nedošlo k znehodno-teniu využite¾nej organickej èasti biologicky rozložite¾ného odpadu a hnilobným procesom.

(10) Pri kompostovaní sa dodržiava receptúra vrátane na-staveného pomeru uhlíka a dusíka C/N pod¾a prevádzko-vého poriadku.

(11) Pri kompostovaní, ak nejde o kompostovanie vykoná-vané technológiou vermikompostovania, musí by zabez-peèené

a) dosahovanie teploty najmenej 45 °C nepretržite po dobu piatich dní v priebehu kompostovania,

b) meranie teploty v zakládkach v strede hromady v håbke najmenej 0,5 m od povrchu zakládky,

c) vykonanie najmenej dvoch prekopávok každej zaklád-ky,

d) trvanie kompostovacieho procesu najmenej 60 dní,

e) vyskladnenie v èase, ak je teplota zakládky nižšia ako 40 °C a

f) vhodná vlhkos a prevzdušòovanie poèas kompostova-nia.

(12) Kompost, ktorý má by uvedený do obehu alebo sa má použi na aplikáciu do po¾nohospodárskej pôdy, musí spåòa požiadavky ustanovené predpisom o hnojivách.10)

(13) Do malej kompostárne možno prevzia iba biologicky rozložite¾ný komunálny odpad, ktorý

a) je rastlinného pôvodu a pochádza z katastrálneho úze-mia obce, v ktorom sa táto malá kompostáreò nachá-dza,

b) neobsahuje nerozložite¾né prímesi, cudzorodé látky, mastnotu, ropné látky a zvyšky živoèíšneho pôvodu a

22

ODPADY È. 2/2017

c) sa pod¾a Katalógu odpadov zaraïuje pod katalógové èís-lo 20 01 38 Drevo iné ako uvedené v 20 01 37, 20 02 01 Biologicky rozložite¾ný odpad alebo 20 03 02 Odpad z trhovísk, ak v odseku 14 nie je ustanovené inak.

(14) Ak je to nevyhnutné na dodržanie podmienok výkonu kompostovania, do malej kompostárne sa okrem odpadov ustanovených v odseku 13 písm. c) môže prevzia aj bio-logicky rozložite¾ný komunálny odpad, ktorý sa pod¾a Ka-talógu odpadov zaraïuje pod katalógové èíslo 20 02 02 Zemina a kamenivo, ale iba v množstve nevyhnutnom na dodržanie ustanovených podmienok.

(15) Pri prevádzke malej kompostárne sa musí

a) zamedzi vstupu nepovolaných osôb,

b) zabezpeèi priestor na skladovanie biologicky rozlo-žite¾ného komunálneho odpadu, ktorý je vybudovaný a prevádzkovaný tak, že nedochádza k nežiaducemu vplyvu na životné prostredie,

c) zabezpeèi meranie teploty a

d) zamedzi vnikaniu atmosférických zrážok do biologic-ky rozložite¾ného komunálneho odpadu poèas aktív-

nej fázy kompostovania, a to nepriepustnou textíliou, zastrešením alebo kompostovaním vo vakoch, ak ide o použitie kompostovacej plochy bez vodohospodárske-ho zabezpeèenia.

(16) Malú kompostáreò možno zriadi len na mieste, ktoré spåòa tieto požiadavky:

a) nachádza sa vo vzdialenosti najmenej 50 m od povr-chových vôd,

b) nachádza sa vo vzdialenosti najmenej 100 m od zdroja pitnej vody, zdroja lieèivých vôd a prírodných minerál-nych vôd a mimo ich ochranných pásiem,

c) má plochu s maximálnym sklonom do 3o a

d) nachádza sa mimo trvalo zamokrených pozemkov a inundaèných území.

(17) Údaje o hmotnosti biologicky rozložite¾ného komunál-neho odpadu je možné pri prevádzke malej kompostárne urèi na základe odborného odhadu napríklad prepoètom pod¾a priemernej objemovej hmotnosti v závislosti od dru-hu biologicky rozložite¾ného komunálneho odpadu.

TRI VÝZVY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA NA SLOVENSKU (MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE K¼ÚÈOVÝCH INDIKÁTOROV) – 1. ÈAS :

STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Martin Haluš, Ján Dráb*

ABSTRAKT

Najväèšie výzvy životného prostredia na Slovensku na zá-klade medzinárodného porovnania predstavujú naklada-nie s odpadom, kvalita ovzdušia a lesy. Cie¾om tejto štúdie je prostredníctvom porovnate¾ných ukazovate¾ov v životnom prostredí identifikova oblasti, kde Slovensko najviac zaostá-va za krajinami EÚ a OECD. V rámci recyklácie komunálneho odpadu sme napríklad jednou z najhorších krajín v EÚ a dl-hodobým problémom je aj pretrvávajúca vysoká miera sklád-kovania. Slovensko dosahuje vyššie miery koncentrácie než je priemer EÚ tak pri PM2,5, PM10, prízemnom ozóne, ako aj oxide dusièitom. Trend intenzity ažby dreva sa výrazne zhor-šuje a medzi rokmi 2001 a 2014 Slovensko stratilo skoro 6 % lesného porastu vyššieho ako 5 metrov.

Poïakovanie

Za pripomienky a nápady autori ïakujú kolegom z Minis-terstva životného prostredia SR a pridružených organizá-cií, menovite Dagmar Drahovskej, Eve Gerhátovej, Natálii Grubjárovej, Zuzane Kocunovej, Petrovi Košovskému, Jane Krajèovièovej, Jaroslave Markofovej, Vladimírovi Novákovi, Kataríne Porázikovej a Zuzane Šturdíkovej.

Za pomoc a užitoèné námety na zlepšenie štúdie autori ïakujú zástupcom Slovenskej agentúre životného prostre-

dia, konkrétne Renáte Grófovej, Dorote Hericovej, Petrovi Kapustovi, Veronike Koreòovej, Beate Kroèkovej, Zuzane Lieskovskej, Ivane Novikmecovej, Andrejovi Švecovi, Jura-jovi Vallovi a Radoslavovi Virgovièovi.

Za cenné podnety autori tiež ïakujú expertom z tretieho sektora Mariánovi Jasíkovi (Inštitút pre ochranu prírody B. Bystrica), Milanovi Lapinovi (Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK), Richardovi Medalovi (Špirála), Martine Paulíkovej (združenie Slatinka), Petrovi Roblovi (Slovenská rada pre zelené budovy) a Jánovi Topercerovi (Botanická záhrada UK).

V neposlednom rade za pripomienky autori ïakujú kole-gom z Inštitútu environmentálnej politiky, menovite Ma-rianne Bendíkovej, Márii Fischerovej, Kristíne Petríkovej a Pavlovi Širokému.

Upozornenie

Materiál prezentuje názory autorov a Inštitútu environmen-tálnej politiky (IEP), ktoré nemusia nutne odzrkad¾ova ofi-ciálne názory Ministerstva životného prostredia SR. Cie¾om publikovania analýz Inštitútu environmentálnej politiky je podnecova a zlepšova odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne ekonomické témy. Citácie textu by preto mali od-kazova na IEP (a nie MŽP SR) ako autora týchto názorov.

* martin.halus@enviro.gov.sk, jan.drab@enviro.gov.sk

23

Tri výzvy životného prostredia na Slovensku – 1. èas : Stav životného prostredia

ÚVOD

Politiky na ochranu životného prostredia sú cielené väèšinou pod¾a politických preferencií, èi aktuálnych èiastkových prob-lémov. Cie¾om tejto práce je na základe k¾úèových medziná-rodne porovnate¾ných ukazovate¾ov navrhnú najväèšie výzvy životného prostredia na Slovensku, teda oblasti, v ktorých Slovensko na základe objektívnych údajov najviac zaostáva.

Na základe dostupných údajov Slovensko za vyspelými kra-jinami najviac zaostáva v nakladaní s odpadom, kvalite ovzdušia a v sektore lesov. Výzvy sú definované èisto na základe empirického porovnania s inými krajinami a sú nezá-vislé na medzinárodných záväzkoch a cie¾och SR. Tretia priorita bola definovaná èiastoène indikatívne, no je podopre-tá o zhromaždené objektívne údaje.

Systematické definovanie výziev pomocou dopredu známej me-todiky odbúrava subjektívne vnímanie a zaruèuje konzistentnos . Tiež napomáha úspešnej realizácii reforiem a u¾ahèuje vyhodno-covanie ich pokroku. Materiál zároveò poskytuje prierezový pre-h¾ad medzinárodných indikátorov v oblasti životného prostredia.

Takýto prístup je jeden z viacerých komplementárnych pri ná-slednom definovaní konkrétnych priorít a z dôvodu limitovanej dostupnosti údajov nemožno výsledky úplne stotožni s reali-tou, aj keï ju v mnohých oh¾adoch zachycuje. Z dôvodu svojej tematickej pestrosti a nároènosti na štatistické vyjadrenie je dostupný obmedzený poèet ukazovate¾ov, ktoré by boli vhod-né na medzinárodné porovnávanie.

Pri našej analýze sme vychádzali z údajov medzinárodných organizácií (ako napríklad Svetová banka, Eurostat èi OECD), èo zaruèuje ich porovnate¾nos v èase aj medzi krajinami. Všetky indikátory, vrátane údajov a zdrojov, možno nájs v pri-loženom súbore. Navrhnutý prístup je inšpirovaný pravidelnou publikáciou OECD „Going for Growth“ a je v súlade s iniciatí-vami ako NAEC (New approaches to Economic Challenges) èi Better Life Initiative.

Štruktúra štúdie sa skladá z troch nosných èastí. Prvá èas výsledkov sa zaoberá konkrétnymi tematickými okruhmi (lesy, biodiverzita, voda, pôda, odpady a odpadové vody). Druhá èas spracúva ukazovatele, ktoré hovoria o vplyve životného prostredia na èloveka (kvalita života, ovzdušia a vody a prírod-né katastrofy). Tretia èas sa zaoberá vybraným vplyvom hos-podárstva na životné prostredie.

Zhromaždené údaje a zistené informácie by mali by použité ako podklad k príprave novej Stratégie environmentálnej poli-tiky SR, ako aj pre formulácie konkrétnych reformných opatre-ní v najohrozenejších oblastiach životného prostredia.

1. METODIKA

Navrhujeme každé tri roky stanovi tri výzvy slovenské-ho životného prostredia, na ktoré by sa mali zamera verejné politiky. Ich poèet by mal by obmedzený, keïže pri vysokom poète sa vytráca údernos a zmysel ich samotného stanovovania. Výzvami by mali by oblasti, kde najviac zaostá-vame za vyspelými krajinami, a teda s najväèším potenciálom a potrebou zlepšenia. Efekt prijímaných opatrení možno vy-

hodnoti až s odstupom nieko¾kých rokov, v prípade niekto-rých oblastí (napr. lesy) je horizont ešte dlhší.

Dve z troch výziev sú identifikované na základe zaostá-vania Slovenska (gap analysis) vo výsledkových ukazo-vate¾och oproti priemeru OECD alebo EÚ. Nami zvolené ukazovatele merajú výsledky v jednotlivých oblastiach životné-ho prostredia (zneèistenie vôd, ovzdušia, kvalita pôd, ...). Pre lepšie pochopenie problému sme ku každej oblasti priradili aj doplnkové ukazovatele, ktoré pomáhajú naèrtnú možné príèi-ny problému, èi bližšie ho špecifikova . Celkovo sme analyzo-vali 73 indikátorov, z toho 10 výsledkových. Zoznam indikáto-rov možno v budúcnosti dopåòa a aktualizova , hlavné oblasti by však mali osta zachované.

Tretia výzva môže by identifikovaná aj na základe národ-ných špecifík a analýzou domácich dát. Limitácia analýzy len na základe výsledkových indikátorov spoèíva najmä v ich obmedzenom rozsahu, keïže dostupné údaje nemapujú všet-ky oblasti dokonale èi majú dátové obmedzenia. Okrem toho, nie všetky oblasti sú merate¾né èi medzinárodne porovnate¾né.

Metodika tejto štúdie vychádza z identifikácie výziev SR (Haluš 2015), ktorá je inšpirovaná prístupom OECD v pravi-delnej publikácií Going for Growth. Výber indikátorov ostáva, podobne ako pri OECD, do ve¾kej miery arbitrárny a limitova-ný dostupnos ou a kvalitou existujúcich údajov.

Dostupné medzinárodne porovnate¾né indikátory sme roz-delili do príbuzných oblastí a v každej z nich sme definovali jeden výsledkový indikátor a nieko¾ko èiastkových, ktoré ho dopåòajú. Takéto rozdelenie nám pomohlo definova oblasti, kde Slovensko v rámci životného prostredia najviac zaostáva oproti zvolenej vzorke krajín (OECD, EÚ).

Všetky indikátory boli pre porovnate¾nos transformované na normálne rozdelenie s priemerom nula a jednou štandardnou odchýlkou nasledovne

x xskóre =

sd

v ktorom x je hodnota indikátora, ktorú dosiahlo Slovensko, x je priemer hodnoty indikátora vo vzorke a sd je štandardná od-chýlka. Tam, kde kladné hodnoty predstavovali podpriemernú (negatívnu) pozíciu SR, vynásobili sme hodnotu s (-1). Klad-né hodnoty tak predstavujú nadpriemerne dobrý výsledok v konkrétnom ukazovateli a záporné podpriemerný, teda horší. Skóre vyššie ako 1 (resp. nižšie ako -1) indikuje vážne odklo-nenie od priemeru a je potenciálny kandidát na výzvu.

Prvou slabinou tohto prístupu je neschopnos obsiah-nu všetky oblasti. Pri zhromažïovaní údajov sme sa stretli s viacerými obmedzeniami a to najmä z dôvodu obmedzené-ho množstva medzinárodne porovnate¾ných štatistík. Do bu-dúcnosti by do porovnania bolo zaujímavé zahrnú zneèiste-nie pôd, ceny vody, kvalitu vody vo vodných tokoch, eróziu pôdy, zachytávanie uhlíka v lesoch, envirozá aže, indikátory geologického prostredia, vysúšanie pôdy, množstvo atmosfé-rických zrážok, zachytávanie dažïovej vody v lesoch, pôdne baktérie v lese, indikátory zmeny klímy, koncentráciu ïalších v štúdii nezahrnutých látok v ovzduší a ïalšie, podrobnejšie ukazovatele biodiverzity.

24

ODPADY È. 2/2017

Druhá vážna limitácia je, že takýmto prístupom neiden-tifikujeme problém, ktorý je spoloèný pre celú vzorku krajín. Ak sú reálne hodnoty podpriemerné pre všetky krajiny, pod¾a našej metodiky by táto oblas nebola identifikovaná ako výzva.

2. TRI NAJVÄÈŠIE VÝZVY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Za najväèšie výzvy životného prostredia na Slovensku považujeme spracovanie odpadu, kvalitu ovzdušia a ubúdanie lesov. Na základe medzinárodne porovnate¾ných ukazovate¾ov Slovensko za vyspelými krajinami najviac zaostá-va v spracovaní odpadu a kvalite ovzdušia. Miera spracovania odpadu je jedna z najnižších v EÚ. Pri ovzduší máme prob-lém s nadmernou prašnos ou, prízemným ozónom a vysokými koncentráciami oxidu dusièitého. Kvôli vyššej intenzite výru-bu, prekraèovania miery odporúèanej ažby a komunikácie s odborníkmi sme sa za tretiu oblas rozhodli zvoli lesy.

Okrem spomínaných výziev sa podobne problematické ako kvalita ovzdušia javí ohrozenie obyvate¾stva povodòami. Pod¾a modelu World Resource Institute je na Slovensku ohrozených povodòami nadpriemerne ve¾a obyvate¾ov. Pre menšiu meto-dickú robustnos a porovnate¾nos údajov sme však túto ob-las medzi najväèšie výzvy nezaradili.

Medzi silné stránky životného prostredia na Slovensku patrí nízka spotreba vody na obyvate¾a a jej obrovské zásoby. Kvali-ta pitnej vody z verejných prípojok sa tiež zdá by dostatoèná. Problém však môže predstavova zneèistená voda z vlastných studní. Celková kvalita života zatia¾ nepredstavuje väèší prob-lém ako v iných krajinách OECD, aj keï existuje priestor na zlepšenie.

Priemerné výsledky dosahujeme v biodiverzite, kvalite pôdy a vplyvoch životného prostredia na hospodárstvo.

Graf 1: V ktorých oblastiach najviac zaostávame (štandardná od-chýlka od priemeru vzorky)

Zdroj: IEP

Výsledkové ukazovatele sú spárované s doplnkovými indiká-tormi, ktoré široko definovaný problém (napríklad ovzdušie) dezagregujú na menšie, uchopite¾nejšie oblasti (napr. vysta-venie obyvate¾stva ozónu alebo èasticiam PM2,5). Body v ¾avom dolnom kvadrante tak obsahujú podpriemerné výsled-kové a zároveò podpriemerné doplnkové ukazovatele. Nedo-statoèná kvalita spracovania odpadov sa ukazuje napríklad

vysokou mierou skládkovania. Kvalita ovzdušia sa tiež ukazuje ako kritická, najmä pri koncentráciách oxidu dusièitého.

Graf 2: Dezagregácia výsledkových indikátorov doplnkovými, štandardná odchýlka od priemeru vzorky

Zdroj: IEP

3. VÝSLEDKY JEDNOTLIVÝCH OBLASTÍ

Stav životného prostredia na Slovensku je vo všeobec-nosti hodnotený pozitívne. Pod¾a svetovo najucelenejšieho indexu EPI (Environmental Performance Index; Index envi-ronmentálnej výkonnosti) má Slovensko 24. najlepšie životné prostredie zo 180 hodnotených krajín. Pod¾a EPI najlepšie výsledky dosahujeme v biodiverzite a biotopoch, naopak naj-väèšiu výzvu predstavuje kvalita ovzdušia.

Spotreba Slovenska je vyššia ako jeho prírodné možnos-ti. Rozdiel medzi biokapacitou a ekologickou stopou ukazuje, akým množstvom prírodných zdrojov krajina disponuje a èo zo svetových zdrojov spotrebuje. Aj keï je spotreba Slovenska relatívne nižšia než v krajinách OECD, biokapacita krajiny ne-postaèuje ani na takúto úroveò spotreby (Global Footprint Network 2016).

Environmentálna legislatíva je síce prísna, k¾úèová ostá-va vymožite¾nos . Environmentálna legislatíva je na Sloven-sku v porovnaní s krajinami OECD nadpriemerne prísna1 (OECD 2016). Limitujúcim faktorom každej, aj prísnej envi-ronmentálnej legislatívy, však ostáva kvalita regulácií a vymoži-te¾nos práva. V oboch ukazovate¾och pod¾a Svetovej banky2 však zaostávame. Dlhodobo podpriemerné výsledky Sloven-sko dosahuje tiež vo výskume a vývoji a to tak v rámci enviro--patentov, ako aj enviro-citácií.

-2,0

-1,5

-1,0

-0,5

0,0

0,5

1,0

Odpa

dy

Biod

iverzi

ta

Pôda

Lesy

Voda

Príro

dné k

atastr

ofy

Kvali

ta ov

zduš

ia

Kvali

ta vo

dy

Kvali

ta živ

ota

Vybr

ané v

plyvy

hosp

odár

stva n

a živo

tnépr

ostre

die

Stav životného prostredia Vplyv životného prostredia na loveka

-3

-2,5

-2

-1,5

-1

-0,5

0

0,5

1

1,5

-2 -1,5 -1 -0,5 0 0,5 1

Riziko rie nych povodní

Dosahovaný stav NO2

Vystavenie obyvate stva ozónu

Koncentrácia PM2,5 v ovzduší

Miera skládkovania

1 To, že mnohé krajiny OECD prijímajú legislatívu EÚ, im nebráni, aby mali ešte prísnejšie úpravy, prípadne, aby vynakladali na environmentálnu politiku väèšie prostriedky. Taktiež sa SR v tomto indexe porovnáva aj s krajinami mimo EÚ s vlastnými úpravami.

2 World Governance Indicators Svetovej banky

25

Tri výzvy životného prostredia na Slovensku – 1. èas : Stav životného prostredia

Graf 3: Vybrané indikátory, štandardná odchýlka od priemeru vzorky

Zdroj: IEP

3.1. STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Pre komplexné zhodnotenie stavu životného prostredia na Slovensku nie je postaèujúce sledova len celkové agre-gované indexy, ale je nutné sa pozrie na jednotlivé oblasti. Dostupné štatistiky sme tematicky rozdelili do piatich oblastí (lesy, biodiverzita, voda, pôda a odpady), kde sledujeme po-stavenie Slovenska oproti ostatným krajinám vzorky.

3.1.1. Lesy

Lesy sú k¾úèovým ekosystémom - zdrojom kyslíka na dýcha-nie, miestom života 80 % fauny a flóry, zadržujú vodu, vie-tor, hluk a zmieròujú extrémy teploty, zabraòujú erózii pôdy, sú zdrojom potravy, dreva a ïalších materiálov a látok, ako aj pracovných miest a sú miestom na oddych a turizmus. (McLendon) Ich strata bola historicky jednou z príèin kolapsu viacerých civilizácii a len málo spoloèností dokázalo zvráti ne-gatívne dôsledky nadmernej ažby.

Medzi rokmi 2001 a 2014 Slovensko stratilo skoro 6 % lesného porastu. Za hlavný výsledkový indikátor, ktorý naj-lepšie charakterizuje úroveò lesov na Slovensku, považujeme zmenu lesného porastu medzi rokmi 2001 a 2014 vyhodnote-nú na základe satelitných záberov (viac k metodike v Boxe niž-šie). Oproti ostatným krajinám OECD sme síce prišli o menšie percento lesov, avšak vo vzorke niet krajiny, kde by v danom období ostal lesný porast zachovaný, resp. sa ïalej rozširoval.

Problematika lesov je našou tre ou, èiastoène indikatív-nou, výzvou. Výsledkový indikátor je síce v kladných èíslach, avšak stále hovorí o poklese lesného porastu. Lesy sme zara-dili medzi najväèšie výzvy životného prostredia na základe vyš-šej intenzity a prekraèovanej odporúèanej ažby, ako aj názo-rov odborníkov, s ktorými sme výber tretej výzvy komunikovali.

Výsledkový indikátor Skóre Doplnkový indikátor Skóre

Defoliácia stromov -0,82Zmena lesného porastu 0,20 Kvalita lesnej pôdy 0,49 Intenzita využívania lesných zdrojov -1,38

Trend intenzity ažby dreva sa za posledných 10 rokov výrazne zhoršil. Pod¾a údajov Eurostatu sa na Slovensku aží menej dreva, než ho dorastá. Intenzita ažby je však dlhodobo vyššia než v ostatných krajinách OECD. V dôsledku náras-tu náhodných ažieb sa trend výrazne zhoršoval až do roku 2010, odkedy sa zaèal zlepšova (s výnimkou roku 2014 v dôsledku veternej kalamity). Stále je ale intenzita ažby vyššia než pred 10 rokmi, odkedy zároveò prekraèujeme odporúèa-nú hranicu stanovenú Národným lesníckym centrom (Kapusta 2015). Problémom, najmä v Slovenskom raji, býva aj nelegál-ny výrub dreva.

Box 1: Ubúdajú nám lesy?

Pod¾a národných štatistík máme na Slovensku stále viac le-sov. Pod¾a satelitných údajov je pravdou presný opak. Kým na základe údajov Národného lesníckeho centra za roky 2001 a 2014 sa výmera lesov zvýšila o 0,7 % a zásoby dreva až o 14,7 %, satelitné zábery hovoria o poklese zalesneného úze-mia o 6%. Za tieto rozdiely môže odlišná metodika. Algoritmus dokáže zo satelitných fotografií pomerne presne identifikova stav lesa. Porovnaním dvoch záberov z rôznych období tak do-stávame výslednú zmenu lesného porastu (interaktívnu mapu satelitných záberov si možno pozrie na webe Global Forest Watch). Aj satelit má ale svoje obmedzenia, ak na mieste, kde bol zo atý/spadnutý les, dorastajú nové stromy, satelit ich ako les nezaznamená, kým nedosiahnu urèitú výšku (približne 5 metrov). Národné lesnícke centrum (NLC) na druhej strane sleduje len územia zapísané v katastri ako lesy. Meranie je de-centralizované na jednotlivých realizátorov programu starost-livosti o lesy, ktorých vykazované údaje podliehajú náhodným kontrolám. Z poh¾adu nedokonalosti metodiky tak považuje-me satelitné zábery za spo¾ahlivejší zdroj údajov o stave lesov na Slovensku.

Viac ako tretina lesov na Slovensku je stredne a viac od-listnená. Defoliácia stromov sleduje odlistenie, èo je indikáto-rom zdravia lesov. Súèasný stav a trend defoliácie stromov je nepriaznivý. Za posledných 10 rokov sa podiel stredne a viac odlistnených lesov skoro zdvojnásobil a v roku 2014 dosiahol rekordných 49 %. Ïalší rok sa situácia zlepšila a podiel klesol na 34,5 %, no aj tak je v medzinárodnom porovnaní podiel odlistnených stromov na Slovensku štvrtý najvyšší v EÚ.

Lesná pôda na Slovensku je relatívne kvalitnejšia než v ostat-ných krajinách EÚ. Kvalita lesnej pôdy je sledovaná koncen-tráciou uhlíka a dusíka v pôde. V tomto smere dosahujeme vyššie koncentrácie ako ostatné európske krajiny.

3.1.2. Biodiverzita

Biodiverzitou rozumieme rôznorodos približne 8,7 milióna fo-riem života na Zemi (UNEP 2011). Aj vplyvom èloveka hrozí množstvu druhov vyhynutie. Len zmapované ohrozené druhy sa na svete v závislosti od zdroja odhadujú rádovo v desiat-kach tisíc, pri niektorých skupinách ako sú napr. magnólie, cikády alebo obojživelníky sa ohrozenos druhov v skupine blí-

-1,4

-1,2

-1,0

-0,8

-0,6

-0,4

-0,2

0,0

0,2

0,4

0,6

Prísnos environmentálnej politiky

Index environmentálnejvýkonnosti

Ekologická stopa

Výdavky na ochranu životnéhoprostredia

Enviro-citácie

Zdravotné riziká životnéhoprostredia

Patenty

Enviro-patenty

Kvalita regulácí

Vláda zákona

26

ODPADY È. 2/2017

ži alebo presahuje 50 % (IUCN 2016). Našim výsledkovým indikátorom je aritmetický priemer skóre za jednotlivé druhy v rámci štatistík OECD.

Až 44 % druhov obojživelníkov a 34 % druhov machov je na Slovensku ohrozených. Machy aj obojživelníky sú záro-veò aj druhy, ktorých ohrozenos je oproti zahranièiu najvyš-šia. Pod¾a údajov ŠOP až 87,9 % mlokov dunajských a 100 % machorastu korýtkovca sa nachádza v zlom stave ochrany (ŠOPSR 2013). Naopak najmenší podiel ohrozených druhov je medzi bezstavovcami (6 %) a cievnatými rastlinami (15 %). Z poh¾adu zahranièia máme relatívne nižší podiel ohrozených sladkovodných rýb.

V tejto èasti sa venujeme hospodáreniu s vodou s výsledko-vým indikátorom miery využitia zásob vody. Kvalita vody a jej vplyv na zdravie èloveka sú analyzované v èasti 3.2.3.

Slovensko vzh¾adom k svojim zásobám využíva výrazne menej vody ako krajiny OECD. Krajina vykazuje dlhodobo stabilne nízky podiel miery využitia zásob vody. Podiel odobra-tej vody oproti jej zásobám je iba 4 %, èo je jedna z najnižších sledovaných hodnôt v krajinách OECD. Na úèel pitnej vody sa využívajú prevažne podzemné vody (ktorých kvalita je naj-vyššia), a to až v prípade 85 % spotreby. Povrchová voda sa využíva najmä v priemysle (približne 80 % podiel z celkového

Výsledkový indikátor Skóre Doplnkový indikátor Skóre

Stav chránených území (Eurostat) -1,05 Podiel ohrozených cicavcov 0,25 Podiel ohrozených vtákov -0,21 Podiel ohrozených plazov -0,28 Podiel ohrozených obojživelníkov -0,57 Podiel ohrozených sladkovodných rýb 0,64 Podiel ohrozených cievnatých rastlín 0,00Podiel ohrozených druhov -0,12 Podiel ohrozených machov -1,04 Podiel ohrozených lišajníkov 0,28 Podiel ohrozených bezstavovcov 0,36 Chránené územia (z národného h¾adiska) (EPI) 0,68 Chránené územia (z globálneho h¾adiska) (EPI) 0,68 Chránené druhy (z národného h¾adiska) (EPI) 0,51 Chránené druhy (z globálneho h¾adiska) (EPI) 0,53

Ochrana biodiverzity je na Slovensku pod¾a hodnotenia EPI priaznivá a jedna z najlepších na svete. Biodiverzitu a kon-krétne chránené územia sleduje pä indikátorov a Slovensko v celkovom hodnotení biodiverzity dosiahlo maximálne hod-notenie. Naopak pod¾a Eurostatu iba 71 % vytýèených úze-mí spåòa podmienky smernice EÚ o biotopoch, èo je výrazne pod priemerom EÚ (vyše 86 %). To nutne nemusí znamena , že biotopy sú ohrozené, ale že ich ochrana je nižšia, než je vyžadované.

3.1.3. Voda

Voda je látkou nenahradite¾nou ako pre život, tak aj pre eko-nomiku. V súvislosti s klimatickou zmenou a zvyšujúcimi sa nárokmi obyvate¾stva i priemyslu v rámci globálneho hospo-dárstva sa jej nedostatok stáva k¾úèovým problémom nielen rozvojových, ale aj mnohých rozvinutých štátov ako napríklad Austrália a Izrael.

Výsledkový indikátor Skóre Doplnkový indikátor Skóre Produktivita vody 0,33 Odbery vody na hlavu 0,62Miera využitia zásob vody 0,75 Pripojenie obyvate¾stva k èistiaròam odpadovej vody -1,02 Produkcia odpadových vôd -0,54 Množstvo vody vypustenej do vnútrozemských vôd 0,06

využitia). Trend využívania tak podzemnej, ako aj povrchovej vody je od roku 1990 klesajúci, naopak množstvo využite¾-ných podzemných vôd v SR narastá (Koreòová 2015).

Oproti ostatným krajinám je naša spotreba vody relatív-ne nízka. Odber vody na obyvate¾a je na Slovensku druhý najnižší a produktivita vody (HDP/odber) je jedna z najvyš-ších v EÚ3. Spotreba vody pre domácnosti sa ale blíži k hy-gienickému minimu stanovenému Svetovou zdravotníckou organizáciou, teda odhadovanému množstvu vody, ktoré je nevyhnutné na zabezpeèenie hygienických štandardov. Ako dôvod dlhodobého klesajúceho trendu spotreby sa uvádza vybavenos domácností sofistikovanejšími zariadeniami s niž-šou spotrebou vody, uprednostòovanie sprchovania pred kú-paním èi cena pitnej vody dodávaná verejnými vodovodmi, ale aj využívanie domových studní a ich kombinácia s verejnými zdrojmi. (Munka a Karácsonyová 2015).

3 Z porovnania sme vylúèili Luxembursko, ktoré pre povahu svojho hospodárstva malo nieko¾konásobne vyššie hodnoty než zvyšok vzorky.

27

Tri výzvy životného prostredia na Slovensku – 1. èas : Stav životného prostredia

Box 2: Mali by sme spoplatni závlahovú vodu?

Spoplatnenie vody na zavlažovanie v po¾nohospodárstve stále vyvoláva nevô¾u. V mnohých krajinách EÚ, vrátane Slovenska, nie je voda na takéto využitie dostatoène spoplatnená. Pod-¾a súèasného zákona odber do 15 tisíc m3 roène nepodlieha spoplatneniu. Slovenská po¾nohospodárska a potravinová ko-mora navrhuje túto hranicu posunú na 50 tisíc m3 a požaduje symbolické spoplatnenie 0,001 eur za m3 (SITA 2016). Zave-denie takéhoto poplatku by malo by platné od zaèiatku roku 2017. Na spoplatnenie všetkej vody na zavlažovanie vyzýva EK i Európska environmentálna agentúra. Súèasný stav tak pod¾a nich nezoh¾adòuje reálne cenu vody, èo nemotivuje k jej šetreniu a deformuje správanie po¾nohospodárov. Ïalším odporúèaním je odstránenie škodlivých po¾nohospodárskych dotácii, ktoré stimulujú k produkcii plodín, ktoré by sa za trho-vých podmienok v danom prostredí nepestovali (EEA, Voda pre po¾nohospodárstvo 2012).

Nadmernú spotrebu vody však môže spôsobi aj samotný trh. Zvýšený dopyt po orechoch viedol v americkom štáte Kalifornia k rozmachu ich pestovania. Cena mandlí stúpla pä násobne, èo podnietilo vznik nových mand¾ových fariem. Tie spotrebovali až 3,5 krát viac vody než je roèná spotreby štvormiliónového Los Angeles. Výsledkom sú mnohé oblasti s vážnym nedostatkom vody, ktoré korelujú s výstavbou no-vých fariem (Lurie 2015).

Na Slovensku sú k èistiaròam odpadových vôd pripoje-né necelé dve tretiny obyvate¾stva. Problémom Sloven-ska nie je ani tak podiel èistenej vody na celkovom množstve odpadových vôd vypustenom do tokov (v roku 2015 to bolo 92,52 %), ale pripojenie obyvate¾stva k èistiaròam. Slovensko dosahuje priemerné èísla v ukazovateli množstva vody vypus-tenej do vnútrozemských vôd, no k èistiaròam je pripojených len približne 64 % obyvate¾stva, èo je druhý najnižší pomer v rámci EÚ. Slovensko navyše dlhodobo produkuje nadprie-merne ve¾a odpadových vôd na obyvate¾a.

3.1.4. Pôda

Intenzifikácia po¾nohospodárstva a najmä využívanie hnojív má zásadný vplyv na životné prostredie. Látky, ktoré sa hnojivami dostávajú do pôdy, z nej unikajú a majú negatívny vplyv na kvalitu vody a ovzdušia, narušujú ozónovú vrstvu a majú podiel na zmene klímy. Sledovanie výživnej hodnoty pôdy, jej schop-

nosti vstreba dodatoèné živiny a intenzita využívania hnojív sú k¾úèové pri odhade rozsahu vplyvu, aký má pôdohospodár-stvo na životné prostredie. Kapitola sa skôr zameriava na vplyv po¾nohospodárstva na životné prostredie, keïže na celkové pokrytie problematiky pôd chýbajú viaceré indikátory (napr. medzinárodne porovnate¾ný indikátor, ktorý by sledoval zne-èistenie pôd).

Z po¾nohospodárskej pôdy na Slovensku dlhodobo uniká viac ako odporúèaná miera dusíka. Tento ukazovate¾ meria podiel dusíka, ktorý dokáže pôda prija , na celkovom dodanom dusíku do pôdy. Zvyšok uniká do ovzdušia. Práve unikajúci dusík z pôdy ma najzhubnejší vplyv na životné prostredie (Hsu 2016). Slovenská pôda dokáže prija približne 55-60 % dusí-ka. To síce staèí na dosiahnutie priemerných výsledkov v rámci OECD, no iba tri krajiny dosahujú efektivitu minimálne 70 %, ktorá je stanovená ako únosná hranica, preto je stav nevyhovu-júci. Na strane druhej, oproti roku 1990 na Slovensku hodno-ta unikajúceho dusíka do ovzdušia (v podobe oxidu dusného) klesla viac ako o polovicu. V súèasnosti všetky skleníkové plyny vyprodukované v po¾nohospodárstve predstavujú 8 % podiel všetkých emisií skleníkových plynov vyprodukovaných v SR.

Box 3: Hnojenie prispieva ku globálnemu otep¾ovaniu

Pod¾a nedávnej štúdie publikovanej v èasopise BioScience má používanie priemyselných hnojív v po¾nohospodárstve ïalšie ne-žiadúce úèinky. Dusík a fosfor sa z pôdy dostávajú do vody, ktorá vo vodných nádržiach vedie k procesu ich premeny riasami a ïalšími organizmami na metán, ktorý uniká do ovzdušia, kde pô-sobí ako skleníkový plyn a prispieva ku zmene klímy. Odhaduje sa, že procesy vo vodných nádržiach tvoria až 1,3 % podiel na svetových emisiách skleníkových plynov. (Mooney 2016).

Pôda na Slovensku v priemere obsahuje relatívne málo živín, èo vedie k vyššej spotrebe priemyselných hnojív, než je priemer EÚ. Plodiny na Slovensku dokážu vstreba pomerne dos dusíka nachádzajúceho sa a dodávaného do pôdy, no existuje ešte priestor na zlepšenie. Miera vyu-žitia dusíka sleduje schopnos plodín vstreba dusík z pôdy, prièom cie¾ by mal by pod¾a metodiky EPI v horizonte 37 – 79 (%) N/ha roène4. Hodnoty Slovenska sú v rámci OECD nadpriemerné a udržujú sa dlhodobo v stanovenom rozmedzí (v roku 2010 to bolo 56,6), no sú stále za cie¾om EPI a to 70 (%) N/ha.

Výsledkový indikátor Skóre Doplnkový indikátor Skóre

Miera využitia dusíka 0,37

Živiny po¾nohospodárskej pôdy (fosfor) -0,61

Živiny po¾nohospodárskej pôdy (dusík) -0,37

Efektivita využitia dusíka 0,04 Spotreba priemyselných hnojív (dusík) 0,13

Spotreba priemyselných hnojív (fosfor) 0,26

Spotreba priemyselných hnojív (draslík) 0,50

4 EPI stanovuje optimálnu hodnotu 70 N/ha roène.

28

ODPADY È. 2/2017

3.1.5. Odpady

Odpad a nesprávne nakladanie s ním za ažuje životné pros-tredie dvakrát. Priamy vplyv má jeho uskladòovanie a prípadná hrozba kontaminácie prostredia, sekundárna zá až je v podo-be tlaku na využívanie nových zdrojov, ktoré môžu by v niekto-rých prípadoch neobnovite¾né. Práve nakladanie s odpadom je k¾úèovou podmienkou kompromisu medzi environmentálny-mi a ekonomickými cie¾mi.

Miera recyklácie komunálneho odpadu je jedna z naj-nižších v EÚ. Na Slovensku sa pod¾a Eurostatu recykluje iba približne desatina komunálneho odpadu, èo je výrazne menej ako u našich susedov (približne 25 %) alebo priemeru EÚ (35 %). Pozitívom je miera zhodnotenia odpadov z obalov, kde do-sahujeme európsky priemer (69,5 % v SR vs. 74 % v EÚ) a miera ich recyklácie je dokonca mierne nadpriemerná (65,9 % v SR vs. 61,7 % v EÚ).

Skládkovanie je stále dominantná forma nakladania s odpadom. Až 53 % odpadov je uložených na skládky, èo je výrazne viac ako 38 % v EÚ. Príèinu možno h¾ada aj v jednom z najnižších poplatkov za skládkovanie. To je pritom považova-né za najhoršiu možnos spracovania odpadu, keïže problém nerieši a iba ho prenáša z generácie na generáciu. (ECOTEC 2000) Osobitným problémom sú nelegálne skládky, ktorých sa na Slovensku nachádzajú tisíce, najviac v Bratislavskom kraji. Viac ako polovica èierneho odpadu tvorí domáci a sta-vebný odpad. (Šedová a Haluš 2016)

Výsledkový indikátor Skóre Doplnkový indikátor Skóre

Produkcia odpadov v pomere k HDP 0,37

Produkcia odpadov na obyvate¾a 0,77

Miera recyklácie komunálneho odpadu -1,72 Miera skládkovania -0,55

Miera zhodnotenia odpadov z obalov -0,27

Miera recyklácie odpadov z obalov 0,42

Slovensko pritom produkuje relatívne menej odpadov než os-tatné krajiny EÚ. Vyprodukovanie jedného eura HDP sprevá-dza tvorba 120 gramov odpadu, prièom priemer EÚ je 433 gramov. Najmenej odpadu sa vyprodukuje v Írsku (81 g) a naj-viac v Bulharsku (viac ako 4 kg). Na obyvate¾a sa na Slovensku vygeneruje viac ako 1,5 tony odpadu, èo je tretie najnižšie množstvo v EÚ a výrazne za jej priemerom (vyše 6 ton).

Box 4: Problematická metodika výpoètu miery recyklá-cie komunálneho odpadu

V závislosti od použitej metódy výpoètu môže by slovenská miera recyklácie komunálneho odpadu v horizonte 6-20 %, no bez oh¾adu na presné èíslo je to stále nízky podiel ïaleko za priemerom EÚ. (Szalai 2016) Hlavnou nezrovnalos ou sú-èasného vykazovania údajov èlenských štátov EÚ v odpadovej štatistike je rozdielnos používaných metód. Èlenské štáty si dnes môžu vybra až zo štyroch rôznych metód výpoètu miery recyklácie komunálneho odpadu. Slovensko si pre jej výpo-èet vybralo v minulosti metódu èíslo 3. (Kazda 2014) Zmena použitej metodiky vie zapríèini znaèný rozdiel pomeru recyk-lovaného komunálneho odpadu, ale aj tak však stále pôjde o hodnotu, ktorá je ve¾mi ïaleko od cie¾a za komunálny odpad pre rok 2020 t.j. 50 % miera recyklácie. Hlavne v situácii, kedy Slovensko zvýšilo mieru recyklácie komunálneho odpa-du za posledných 10 rokov iba o 4 p.b.

* Poznámka vydavate¾stva: Druhú èas štúdie s podnadpisom „Vplyv životného prostredia na èloveka zverejníme v nasledujúcom èísle.** Návrh „Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2016 - 2020“ je v súèastnosti v pripomienkovom konaní.

VZOROVÉ VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE OBCE O NAKLADANÍ S KOMUNÁLNYMI ODPADMI A S DROBNÝMI STAVEBNÝMI ODPADMI

NA ÚZEMÍ OBCE

Juraj Špes

Návrh VZN vyvesený na úradnej tabuli v obci dòa.......................VZN è. ...../2016 vyvesené na úradnej tabuli v obci

dòa.......................VZN è. ...../2016 nadobúda úèinnos dòa.......................Obecné zastupite¾stvo v obci .................... na základe ustanovenia § 4 ods. 3 písm. g) a usta-novenia § 6 zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení a v súlade s ustanovením § 81 ods. 8 zákona è. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ïalej len „zákon o odpa-doch“) vydáva toto všeobecne záväzné nariadenie (ïalej len „VZN“):

I. ÈAS

ÚVODNÉ USTANOVENIA1. Toto VZN vymedzuje práva a povinnosti fy-

zických osôb, právnických osôb a fyzických osôb oprávnených k podnikaniu, oprávnených organizácií a orgánov obce (ïalej len „Obec“) pri nakladaní s komunálnymi odpadmi, drob-nými stavebnými odpadmi, starými vozidlami na území obce. Upravuje práva a povinnosti Obce, pôvodcov, držite¾ov odpadu v oblasti nakladania s komunálnym odpadom, vrátane triedenia zbieraných zložiek komunálneho od-padu a s drobnými stavebnými odpadmi, elek-troodpadmi z domácností na území obce a práva a povinností právnický osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi na celom území obce.

2. Ïalšie povinnosti právnických a fyzických osôb, oprávnených k podnikaniu, ktoré im vy-plývajú zo zákona o odpadoch, nie sú týmto VZN dotknuté.

3. Toto VZN sa vydáva s cie¾om stanovi pre obec vhodný systém nakladania s komunálnymi odpadmi, drobnými stavebnými odpadmi, starými vozidlami, ve¾koobjemovými odpadmi, odpadmi z domácnosti s obsahom škodlivín v súlade s princípmi a úèelom odpadového hos-podárstva a jeho zavedením a realizáciou:a) zabezpeèi alebo umožni zber a prepravu

komunálnych odpadov, drobných staveb-ných odpadov a starých vozidiel vznikajú-cich na území obce za úèelom ïalšieho nakladania s nimi v súlade so zákonom o odpadoch v platnom znení,

29

Vzorové všeobecne záväzné nariadenie obce o nakladaní s komunálnym...

b) zabezpeèi zberné nádoby a obaly zod-povedajúce systému zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov v obci,

c) vytvori systém a podmienky na oddelený zber vytriedených zložiek z komunálnych odpadov,

d) zabezpeèi pod¾a potreby, najmenej však dvakrát do roka zo všetkých domácností– zber a prepravu ve¾koobjemových od-

padov,– zber a prepravu oddelene vytriede-

ných zložiek z komunálnych odpadov s obsahom škodlivín zo všetkých do-mácností,

– zber a prepravu drobných stavebných odpadov

e) ustanovi povinnosti pri nakladaní s ko-munálnymi odpadmi, drobnými stavebnými odpadmi a starými vozidlami, najmä o – spôsobe ich zberu, zhromažïovania a

prepravy, – spôsobe separovaného zberu – odde-

leného vytriedenia jednotlivých zložiek z komunálnych odpadov,

– spôsobe skladovania a ïalšieho na-kladania s niektorými komunálnymi od-padmi, drobnými stavebnými odpadmi a starými vozidlami na území obce.

4. Toto VZN upravuje nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, vznikajúcimi na území obce:a) pri èinnosti fyzických osôb – obyvate¾ov

obce,b) pri èinnosti pôvodcov „sezónnych odpa-

dov“ – iných fyzických osôb ako obyvate-¾ov,

c) pri èinnosti právnických osôb alebo fyzic-kých osôb, oprávnených k podnikaniu na území obce – podnikate¾ov (ïalej len PO a FOp),

d) z èinnosti obce pri èistení verejných komu-nikácií a priestranstiev, ktoré sú v správe obce,

e) z èinnosti obce pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov.

II. ÈAS

A. ZÁKLADNÉ POJMY1. Odpadom je hnute¾ná vec alebo látka, ktorej

sa jej držite¾ zbavuje, chce sa jej zbavi , ale-bo je v súlade so zákonom o odpadoch alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbavi .

2. Program odpadového hospodárstva (ïalej len „POH“) je základný programový dokument pre riadenie odpadového hospodárstva samo-správy v oblasti nakladania s komunálnymi od-padomi a drobnými stavebnými odpadmi spra-covaný a aktualizovaný na základe zákona o odpadoch, urèujúci najmä smerovanie a ciele odpadového hospodárstva a opatrenia na ich dosiahnutie.

3. Nakladanie s odpadom je zber odpadov, preprava, zhodnocovanie a zneškodòovanie odpadu vrátane doh¾adu nad týmito èinnos-ami a nasledujúcej starostlivosti o miesta

zneškodòovania a zahàòa aj konanie obchod-níka alebo sprostredkovate¾a.

4. Zhodnocovanie odpadu je èinnos , ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie od-padu, za úèelom nahradi iné materiály vo vý-robnej èinnosti alebo v širšom hodpodárstve alebo zabezpeèi pripravenosti odpadu na pl-nenie tejto funkcie.

5. Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodòovanie odpadov prevádzkované na základe povolenia príslušného úradu štátnej správy a v súlade s platnou legislatívou.

6. Zneškodòovanie odpadu je èinnos , kto-rá nie je zhodnocovaním, a to aj vtedy, ak je druhotným výsledkom èinnosti spätné získanie látok alebo energie.

7. Zber odpadu je zhromažïovanie odpadu od inej osoby vrátane jeho predbežného triedenia a doèasného uloženia odpadu na úèely pre-pravy do zariadenia na spracovanie odpadov.

8. Pôvodca odpadu je každý pôvodný pôvodca, ktorého èinnos ou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov .

9. Pôvodcovia sezónnych odpadov, ktorí produkujú odpady v niektorom období v roku a množstvo nimi vyprodukovaných odpadov nie je možné vopred urèi (chalupári, chatá-ri, vlastníci garáží, ktorí nemajú trvalý alebo prechodný pobyt na území obce, alebo iné subjekty organizujúce jednorazové podujatia – trhy, jarmoky, zábavy, mítingy a pod.) sa pre potreby tohoto VZN posudzujú ako právnické a fyzické osoby oprávnené k podnikaniu s po-vinnos ou zapoji sa do množstvového systé-mu nakladania s KO a DSO prostredníctvom Obce.

10. Držite¾ odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe.

11. Komunálne odpady (ïalej len „KO“) sú od-pady z domácnosti vznikajúce na území obce pri èinnosti fyzických osôb a odpady podob-ných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikate¾, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone èinností tvoriacich predmet podnikania alebo èinností právnickej osoby alebo fyzickej osoby–podnikate¾a; za odpady z domácností sa považujú aj odpady z nehnute¾ností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo zá-hrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových sto-jísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi od-padmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri èistení verejných komunikácií a priestran-stiev, ktoré sú majetkom obce alebo v sprá-ve obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a ïalšej zelene na pozemkoch fyzických osôb.

12. Zmesový komunálny odpad je nevytriedený komunálny odpad alebo komunálny odpad po vytriedení zložiek komunálneho odpadu.

13. Drobný stavebný odpad (ïalej len „DSO“) je odpad z bežných udržiavacích prác vyko-návaných fyzickou osobou alebo pre fyzickú osobu, za ktorý sa platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpa-dy.

14. Zložka komunálnych odpadov je ich èas , ktorú možno mechanicky oddeli a zaradi ako samostatný druh odpadu. Zložka komunál-neho odapdu sa považuje za vytriedenú, ak neobsahuje iné zložky komunálneho odpadu alebo iné neèistoty, ktoré možno zaradi ako samostatné druhy odpadov.

15. Ve¾koobjemné odpady (ïalej len „VOO“) sú odpady, ktoré nie je možné pre ich ve¾ký rozmer uklada do štandardných zberných ná-dob alebo ktorých hmotnos presahuje objem a nosnos bežne používaných štandardných zberných nádob v rámci pravidelného harmo-nogramu vývozu odpadov.

16. Nebezpeèné odpady (ïalej len „NO“) sú také odpady, ktoré svojimi vlastnos ami, naj-mä toxicitou, infekènos ou, dráždivos ou, výbušnos ou, hor¾avos ou, chemickými vlast-nos ami, karcinogénnymi a mutatogénnymi vlastnos ami, sú alebo môžu by nebezpeè-nými pre zdravie obyvate¾stva alebo zdravé životné prostredie. Nebezpeèným odpadom je odpad, ktorý má aspoò jednu nebezpeènú vlastnos uvedenú v prílohe osobitného pred-pisu. (Nariadenie Komisie EU è. 1357/2014 z 18.12.2014)

17. Starým vozidlom je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

18. Triedený zber komunálnych odpadov je èinnos , pri ktorej sa oddelene zbierajú zložky komunálnych odpadov.

19. Oprávnená organizácia je taká organizácia, ktorá má na nakladanie s odpadmi príslušné platné povolenia a súhlasy a ktorá má pre nakladanie s komunálnymi odpadmi s Obcou

uzatvorenú zmluvu o nakladaní s odpadmi na území obce .

20. Elektroodpad z domácností je elektrood-pad, ktorý pochádza z domácností a z ob-chodných, priemyselných, inštitucionálnych a iných zdrojov, ktorý je svojím charakterom a množstvom podobný tomu, ktorý pochádza z domácností; odpad z elektrozariadení, ktoré pravdepodobne budú používa domácnosti a iní používatelia ako domácnosti, sa vždy pova-žuje za elektroodpad z domácností.

21. Množstvový zber je zber zmesových ko-munálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné sta-vebné odpady ustanovený pod¾a osobitného predpisu (zákon 582 /2004 Z. z. v platnom znení) vo výške, ktorá je priamo úmerná množ-stvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvod-com odpadu za daný èas.

22. Organizácia zodpovednosti výrobcov je právnická osoba so sídlom v Slovenskej re-publike založená, vlastnená a prevádzkovaná výluène výrobcami vyhradených výrobkov so sídlom v niektorom z èlenských štátov. Organi-zácia zodpovednosti výrobcov, v súlade s ude-lenou autorizáciou, zabezpeèuje na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností plne-nie týchto povinností za zastúpených výrobcov vyhradeného výrobku. Úèelom organizácie zodpovednosti výrobcov nie je dosahovanie zisku.

23. Biologicky rozložite¾ný odpad je odpad, ktorý je schopný rozloži sa anaeróbnym spô-sobom alebo aeróbnym spôsobom, najmä odpad z potravín, odpad z papiera a lepenky, odpad zo záhrad a parkov.

24. Biologický odpad je biologicky rozložite¾ný odpad zo záhrad a z parkov, odpad z potravín a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, zo stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnate¾ný odpad z potravinárskych pod-nikov.

25. Biologicky rozložite¾né komunálne odpa-dy sú všetky druhy biologicky rozložite¾ných odpadov, ktoré je možné zaradi do skupiny 20 Komunálne odpady [§ 105 ods. 3 písm. b) zákona o odpadoch].

B. SPOLOÈNÉ USTANOVENIAVšeobecné pravidlá1. Každý je povinný naklada s odpadmi alebo

inak s nimi zaobchádza v súlade so zákonom o odpadoch. Ten, komu vyplývajú z rozhodnu-tia vydaného na základe zákona o odpadoch povinnosti, je povinný naklada s odpadmi ale-bo inak s nimi zaobchádza aj v súlade s týmto rozhodnutím.

2. Obec sa pri nakladaní s odpadmi riadi aj plat-ným programom odpadového hospodárstva (ïalej len „POH“). Obec, na území ktorej roè-ná produkcia komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov presahuje 350 ton alebo ktorej poèet obyvate¾ov prevyšuje 1000, je povinná vypracova program odpa-dového hospodárstva obce.

3. Povinnosti pôvodcu alebo držite¾a komnálnych odpadov a drobných stavebných odpadov:a) Zapoji sa do systému zberu komunálnych

odpadov v obci.b) Používa zberné nádoby a vrecia zodpove-

dajúce systému zberu komunálnych odpa-dov.

c) Uklada komunálne odpady alebo ich od-delené zložky a drobné stavebné odpady na úèely ich zberu na mieste urèenom obcou a do zberných nádob a vriec zod-povedajúcich systému zberu komunálnych odpadov.

4. Vykonáva zber alebo prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov (s výnimkou biologicky rozložite¾ného kuchyn-ského a reštauraèného odpadu od prevádz-kovate¾a kuchyne) na území obce môže obec sama alebo ten, kto má s obcou uzatvorenú

30

ODPADY È. 2/2017

zmluvu na vykonanie tejto èinnosti. Vykonáva kompostovanie biologicky rozložite¾ného od-padu môžu obyvatelia v súlade s týmto naria-dením.

5. Pre PO a FO sa na území obce zavádza množ-stvový zber komunálnych odpadov.

6. Náklady spojené s množstvovým zberom ko-munálnych odpadov uhrádzajú PO a FO na základe fakturovaných výkonov priamo opráv-nenej organizácii, s ktorou sú povinní uzatvori zmluvu.

7. Za komunálne odpady a drobné stavebné odpa-dy, ktoré vznikajú na území obce v domácnos-tiach, obec vyrubí miestny poplatok. Obyvate¾ je povinný plati Obci vyrubený miestny poplatok za KO a DSO pod¾a platobného výmeru.

8. PO a FO si v systéme množstvového zberu zabezpeèujú odber KO a iných druhov odpa-dov na vlastné náklady priamo u oprávnenej organizácie alebo inej organizácie v súlade s platnou legislatívou.

9. PO a FO sú povinné ma uzatvorenú zmluvu o odbere KO s oprávnenou organizáciou a na každý rok túto zmluvu aktualizova roènou objednávkou príslušného poètu odberov po-trebného poètu nádob v množstvovom zbere tak, aby nimi produkované odpady nespôsobili zneèistenie životného prostredia.

10. Oprávnená organizácia vyúètuje náklady spo-jené s odberom množstvového zberu odpadov od PO a FO faktúrou, ktorú je PO a FO povin-ná uhradi priamo oprávnenej organizácii.

11. Zakazuje sa:a) uloži alebo ponecha odpad na inom

mieste ako na mieste na to urèenom v sú-lade so zákonom,

b) zneškodni odpad alebo zhodnoti odpad inak ako v súlade so zákonom,

c) zneškodni odpad vypúš aním a vyhadzo-vaním do vodného recipientu, do mora a oceánov aj spôsobom uloženia na morské dno a zneškodnenie odpadu ukladaním do povrchových nádrží,

d) vykonáva bez súhlasu pod¾a § 97 ods.1 zákona o odpadoch alebo v rozpore s ním èinnos , na ktorú sa súhlas vyžaduje,

e) zneškodòova skládkovaním:1. kvapalné odpady,2. odpady, ktoré sú v podmienkach

skládky výbušné, korozívne, okyslièu-júce, vysokohor¾avé alebo hor¾avé,

3. odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorého ka-talógové èíslo pred jeho spracovaním je uvedené v prílohe è. 8 zákona o od-padoch; spracovanie takéhoto odpadu a následná zmena jeho katalógového èísla nemá vplyv na zákaz jeho sklád-kovania,

4. odpadové pneumatiky okrem pneuma-tík, ktoré sú použité ako konštrukèný materiál pri budovaní skládky, pneu-matík z bicyklov a pneumatík s väèším vonkajším priemerom ako 1400 mm,

5. odpady, ktorých obsah škodlivých lá-tok presahuje hranièné hodnoty kon-centrácie škodlivých látok pod¾a prílo-hy è. 5 zákona o odpadoch,

6. vytriedené zložky komunálneho odpa-du, na ktoré sa vz ahuje rozšírená zod-povednos výrobcov, okrem nezhod-notite¾ných odpadov po dotriedení,

7. biologicky rozložite¾ný komunálny odpad zo záhrad a parkov, vrátane biologicky rozložite¾ného odpadu z cintorínov, okrem nezhodnotite¾ných odpadov po dotriedení,

f) riedi alebo zmiešava odpady s cie¾om dosiahnu hranièné hodnoty koncentrácie škodlivých látok pod¾a prílohy è. 5 zákona o odpadoch,

g) zneškodòova spa¾ovaním biologicky roz-ložite¾ný odpad s výnimkou prípadu, na ktorý bol vydaný súhlas pod¾a § 97 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch,

h) spa¾ova komunálny odpad na vo¾nom priestranstve a vo vykurovacích zariade-niach v domácnostiach,

štátnej správy odpadového hospodárstva len pôvodcovi odpadu,

j) umožni orgánom štátneho dozoru v odpa-dovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odobe-ranie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predloži dokumentáciu a poskytnú prav-divé a úplné informácie súvisiace s odpa-dovým hospodárstvom,

k) vykona opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 116 ods. 3 zákona o od-padoch),

l) zabezpeèi na základe vyjadrenia prísluš-ného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovate¾skej operácii v col-nom režime aktívny zuš¾ach ovací styk, alebo ich vývoz pod¾a zákona o odpadoch,

m) na žiados orgánov štátnej správy odpado-vého hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne poskytnú informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu.

2. Na fyzickú osobu, ktorá nie je podnikate¾om, sa ustanovenia odseku 1 nevz ahujú

3. Ak je držite¾om odpadov osoba prevádzkujú-ca dopravu pre cudziu potrebu alebo vlastnú potrebu (ïalej len „dopravca“), vz ahujú sa na neho pri preprave odpadov iba ustanovenia odseku 1 písm. h) a j) až l).

4. Povinnosti držite¾a odpadu uvedené v odseku 1 písm. b), c), i) a j) sa nevz ahujú na obchod-níka a sprostredkovate¾a, ktorí nemajú tento odpad vo fyzickej držbe. Na obchodníka a sprostredkovate¾a, ktorí majú tento odpad vo fyzickej držbe, sa vz ahujú povinnosti uvedené v odseku 1.

5. Držite¾ odpadu, ktorému bol vydaný súhlas pod¾a § 97 ods. 1 písm. n) zákona o odpa-doch, je oprávnený odovzda odpad aj inej osobe ako osobe uvedenej v odseku 1 písm. e), ak ide o odpad vhodný na využitie v domác-nosti, ako je materiál, palivo alebo iná vec ur-èená na koneènú spotrebu, okrem nebezpeè-ného odpadu, elektroodpadu, odpadových pneumatík a použitých batérií a akumulátorov; koneènou spotrebou sa rozumie spotreba, v dôsledku, ktorej vznikne komunálny odpad. Pri takomto postupe sa na držite¾a odpadov nevz ahujú povinnosti pod¾a odseku 1 písm. d) a e).

6. Osoba, ktorej bol odovzdaný odpad pod¾a odseku 5, je povinná s ním zaobchádza spô-sobom a na úèel pod¾a odseku 5; po prevzatí od držite¾a odpadu pod¾a odseku 5 sa táto vec nepovažuje za odpad.

7. Ak je držite¾om odpadových pneumatík, elek-troodpadu alebo použitých batérií a akumu-látorov distribútor, ktorý vykonáva ich spätný zber, ale ktorý nevykonáva servis, vz ahujú sa na neho iba ustanovenia odseku 1 písm. b), e), i), k) a l).

8. Ak bol udelený súhlas pod¾a odseku 1 písm. i) pôvodcovi odpadu, nepovažuje sa miesto zhromažïovania odpadu u pôvodcu odpadu za skládku odpadov.

Všetci pôvodcovia a držitelia KO, DSO a iných dru-hov odpadov na území obce sú povinní:1. Sta sa úèastníkmi zavedeného systému na-

kladania s odpadmi.2. Uklada KO, DSO, staré vozidlá a oddelene

vytriedené zložky odpadov (ïalej len „zložky odpadov“) iba do zberných nádob, zberných vriec a na zberné miesta urèené pre jednotlivé odpady a zložky odpadov.

3. Zapoji sa do triedeného zberu zložiek ko-munálnych odpadov.

4. Odprata v zimnom období sneh z okolia zber-nej nádoby, prípadne odstráni iné prekážky, ktoré by mohli bráni zvozovému vozidlu pri vyprázdòovaní zbernej nádoby.

5. Udržiava èistotu okolo zberných nádob. Zne-èistenie spôsobené vlastnou nedbanlivos ou okamžite odstráni , aby nedochádzalo k zne-èis ovaniu okolia.

i) uklada iný odpad do zberných nádob urèených obcou na zber zmesového ko-munálneho odpadu, uklada do zberných nádob a vriec urèených na triedený zber komunálnych odpadov zložky komunálne-ho odpadu, pre ktoré nie sú nádoby alebo vrecia urèené.

j) zneškodòova , skladova a zhodnocova odpady na území obce bez predchádzajú-ceho súhlasu,1. o možnosti využitia èistých drobných

stavebných odpadov na zarovnávanie terénu na území obce rozhodne obec v každom jednotlivom prípade zvláš , prièom urèí obdobie a miesto takéhoto využitia,

2. ak vlastník, správca alebo nájomca nehnute¾nosti zistí, že na jeho nehnu-te¾nosti v katastrálnom území obce bol umiestnený odpad v rozpore so záko-nom a týmto nariadením, je povinný to bezodkladne oznámi príslušnému štátnemu úradu a Obci,

3. ak ide o KO a DSO, pôvodca zabezpe-èí odstránenie a zneškodnenie týchto odpadov na vlastné náklady. Ak pôvod-ca nie je známy zabezpeèí odstránenie Obec, ak sa zistí pôvodca tak na ná-klady toho, kto takýto odpad na danú nehnute¾nos uložil,

k) odovzdáva pneumatiky do zberu komunál-neho odpadu. Obyvatelia sú povinní pne-umatiky odovzda do distribuènej siete výrobcov pneumatík.

Povinnosti držite¾a odpadu1. Držite¾ odpadu je povinný:

a) správne zaradi odpad alebo zabezpeèi správnos zaradenia odpadu pod¾a Kataló-gu odpadov,

b) zhromažïova odpady vytriedené pod¾a druhov odpadov a zabezpeèi ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,

c) zhromažïova oddelene nebezpeèné odpady pod¾a ich druhov, oznaèova ich urèeným spôsobom a naklada s nimi v súlade so zákonom o odpadoch,

d) zabezpeèi spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, a to jeho 1. prípravou na opätovné použitie v rámci

svojej èinnosti; odpad takto nevyužitý ponúknu na prípravu na opätovné po-užitie inému,

2. recykláciou v rámci svojej èinnosti, ak nie je možné alebo úèelné zabezpeèi jeho prípravu na opätovné použitie; od-pad takto nevyužitý ponúknu na recyk-láciu inému,

3. zhodnotením v rámci svojej èinnosti, ak nie je možné alebo úèelné zabezpeèi jeho recykláciu; odpad takto nevyužitý ponúknu na zhodnotenie inému,

4. zneškodnením, ak nie je možné alebo úèelné zabezpeèi jeho recykláciu ale-bo iné zhodnotenie,

e) odovzda odpady len osobe oprávnenej naklada s odpadmi pod¾a zákona o odpa-doch

f) vies a uchováva evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi,

g) ohlasova údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospo-dárstva a uchováva ohlásené údaje,

h) predloži na vyžiadanie predchádzajúceho držite¾a odpadu doklady s úplnými a prav-divými informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dòa doruèenia písomnej žia-dosti; na základe žiadosti predchádzajú-ceho držite¾a poskytnú aj kópie dokladov,

i) skladova odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažïova odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením; na dlhšie zhromažïovanie môže da súhlas orgán

31

Vzorové všeobecne záväzné nariadenie obce o nakladaní s komunálnym...

6. Veko na zbernej nádobe po použití uzatvori , aby nedochádzalo k zneèis ovaniu okolia úle-tom ¾ahkých materiálov.

7. Uhrádza zmluvnej organizácii náklady spoje-né s množstvovým zberom odpadov.

8. Zberné nádoby alebo zberné vrecia pripravi v dohodnutý deò na vyprázdnenie k príjazdo-vej ceste alebo na urèené miesto tak, aby boli ¾ahko prístupné zvozovému vozidlu. Hneï po vyprázdnení, najneskôr v ten istý deò, zbernú nádobu uloži spä na vyhradené miesto.

9. Nepremiestòova svojvo¾ne zberné nádoby z verejných zberných stanovíš na iné stanoviš-tia.

Právnické a fyzické osoby, oprávnené na podnika-nie sú naviac povinné:1. Uzatvori zmluvu na vývoz a zneškodòovanie

komunálnych odpadov a iných druhov odpa-dov s oprávnenou organizáciou.

2. Každoroène, najneskôr do 30. 1. daného roka, uzatvorenú zmluvu aktualizova objed-návkou na vývoz a zneškodnenie KO pod¾a skutoèného, príp. oèakávaného množstva produkovaných odpadov.

3. Zapoji sa do triedeného zberu zložiek ko-munálneho odpadu.

4. Zakúpi si alebo na vlastné náklady prenaja zbernú nádobu na zber komunálnych odpadov a iných druhov odpadov.

5. Umiestnenie vlastných alebo prenajatých zberných nádob na komunálne odpady na ve-rejnom priestranstve vopred prekonzultova s Obcou.

6. Pôvodcovia sezónnych odpadov sú povinní zabezpeèi si na vlastné náklady prostredníc-tvom Obce potrebný poèet zberných nádob alebo obalov na nimi produkované odpady a zaplati Obcou urèený poplatok.

7. Vies presnú evidenciu o odpadoch v zmysle platnej legislatívy. Na požiadanie poskytnú tieto informácie Obci.

Povinnosti oprávnených organizácií:1. Oprávnená organizácia je taká, ktoré môže

pod¾a zákona o odpadoch naklada s odpa-dom a má uzatvorenú zmluvu na tento predmet èinnosti s Obcou.

2. Všetky èinnosti súvisiace s nakladaním s od-padmi vykonáva s odbornou znalos ou v sú-lade s platnými právnymi predpismi v oblasti nakladania s odpadmi a s predpismi s nimi súvisiacimi, v zmysle ich úprav a novelizácií.

3. Vies evidenciu o odpadoch prevzatých na ïalšie nakladanie s nimi v zmysle platnej legis-latívy.

4. Naklada s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom iba na základe uzatvore-nej zmluvy, ktorou sa upravujú ïalšie práva a povinnosti oprávnených organizácií voèi Obci.

5. Zoznam oprávnených organizácií, s ktorými má Obec uzatvorenú zmluvu na nakldanie s odpadom, je prílohou tohto nariadenia a je priebežne aktualizovaný v prípade uzatvorenia nových zmlúv.

ÈLÁNOK III.

NAKLADANIE SO ZMESOVÝM KOMUNÁLNYM ODPADOM, DROBNÝMI

STAVEBNÝMI ODPADMI, SPÔSOB ZBERU OBJEMNÉHO ODPADU A ODPADU Z DOMÁCNOSTÍ S

OBSAHOM ŠKODLIVÝCH LÁTOKA) Popis používaných zberných nádob a oba-lovPoužívané zberné nádoby, obaly a spôsoby odvo-zu KO a jeho zložiek:– 110 litrové KUKA-nádoby (ïalej len „KUKA-

-nádoby“ – aj iných objemov od 70 do 240 litrov),

– 1100 litrové maloobjemové kontajnery (ïalej len „MOK“),

– 3000 až 7000 litrové ve¾koobjemové kontaj-nery (ïalej len „VOK“),

– 450 až 1500 litrové špeciálne MOK (ïa-lej len „Š-MOK“) na triedený zber zložiek ko-munálnych odpadov,

– ZKO-vrece na zber zmesových komunálnych odpadov,

– RECY-vrece na zber triedených zložiek ko-munálnych odpadov,

– NO-vrece a iné obaly na zber nebezpeèných odpadov.

B) Nakladanie s jednotlivými zložkami ko-munálneho odpadu a drobného stavebného odpadu

a) Zmesové komunálne odpady1. Na zber zmesového komunálneho odpadu

(kat. è. 200301) od obyvate¾ov sa použijú zberné KUKA-nádoby alebo MOK alebo ZKO--vrecia. Obec zabezpeèí zberné nádoby a vrecia a ich umiestnenie v potrebnom poète a objedná ich vyprázdòovanie a odvoz odpadov v nich zhromaždených.

2. Zberné nádoby na zmesový komunálny odpad sú vo vlastníctve platite¾a miest-neho poplatku – obyvate¾a. Obec zberné nádoby zabezpeèuje a platite¾om – obyva-te¾om ich odpredáva do ich vlastníctva za cenu aktuálnu na trhu.

3. Zberné nádoby sú vo vlastníctve Obce, náklady na ne sú zahrnuté v miestnom po-platku.

4. O umiestnení zberných nádob na komunálny odpad na území mesta rozhoduje Obec.

5. V prípade, že sa v domácnosti mimoriadne vyprodukuje väèšie množstvo zmesového komunálneho odpadu (rodinná oslava, upra-tovanie, ma¾ovanie, likvidácia pozostalosti po nebohom a pod.), je povinná vyžiada si mi-moriadne pristavenie zbernej nádoby alebo potrebný poèet ZKO-vriec.

6. Zaplnené zberné nádoby sú platitelia povinní pripravi na odvoz v deò vývozu týchto zber-ných nádob ich umiestnením k prístupovej ceste tak, aby nedošlo k neprejazdnosti cesty. Zaplnené ZKO-vrecia so zmesovým komunál-nym odpadom sú platitelia povinní pripravi na odvoz ich umiestnením k prístupovej ceste ved¾a najbližších zberných nádob na zmesový KO v deò vývozu zberných nádob.

7. Do zberných nádob na zmesový KO je povole-né uklada iba zmesový KO z domácnosti, nie stavebné a podobné odpady (zemina, kame-ne, drevo a pod).

8. PO a FO si zabezpeèujú zberné nádoby a obaly na zmesový KO na vlastné náklady na základe zmluvného vz ahu s oprávnenou orga-nizáciou.

9. Pôvodcovia sezónnych odpadov si prepravu, zber a zneškodòovanie nimi vyprodukovaných odpadov v množstvovom systéme zabezpeèu-jú na vlastné náklady prostredníctvom Obce objednaním potrebných objemov zberných nádob alebo obalov. Obec stanoví potrebné objemové množstvo na daný rok pre každého takéhoto pôvodcu osobitne.

10. Projektanti a investori musia pri vypracovaní projektovej dokumentácie rodinných domov a bytových domov konzultova umiestnenie všet-kých druhov nádob na odpad s Obcou.

b) Nebezpeèné odpady 1. Na zber oddelene vyseparovaných nebezpeè-

ných odpadov (ïalej len „NO“) z komunálneho odpadu od obyvate¾ov sa použijú špeciálne NO-vrecia a iné obaly na zber jednotlivých dru-hov NO (ïalej len „NO-obaly“) alebo sa umož-ní naloženie NO priamo do zberného vozidla.

2. Do NO-obalov obyvatelia ukladajú iba jednot-livé NO oddelene vyseparované z KO, a to v zmysle informaèného materiálu, ktorý obdrží každá domácnos po vytvorení podmienok na zber NO na území obce.

3. V prípade, že sa v domácnosti mimoriadne vyprodukuje väèšie množstvo NO (obaly z po-užitých syntetických farieb pri obnove náterov, obaly od syntetických riedidiel a pod.), je po-vinná vyžiada si potrebný poèet príslušných NO - obalov.

4. Každá domácnos je povinná NO doèasne uloži vo svojej domácnosti na vhodnom, nie vlhkom mieste (napr. skrinka vo WC) alebo v

uzamknutej èasti spoloèných priestorov (napr. v pivnici) tak, aby vo vreci zhromažïované odpady neboli dostupné de om a aby nedo-šlo k vysypaniu NO do okolia. V deò vývozu, ktorý je v obci oznámený zaužívaným spôso-bom (obecný rozhlas, vývesné tabule a pod.), odovzdajú obyvatelia obaly spolu s NO do zvo-zového vozidla na vopred urèenom zbernom mieste.

5. Odber oddelene vyseparovaných NO z KO vy-konáva príslušná oprávnená organizácia pod¾a dohodnutého harmonogramu a za zmluvne dohodnutých podmienok 2x roène.

6. PO a FO si odber a zneškodòovanie NO za-bezpeèujú na vlastné náklady uzatvorením zmluvy s príslušnou odbernou organizáciou.

c) Ve¾koobjemové odpady (VOO)1. Na zber VOO od odbyvate¾ov sa použije spô-

sob naloženia odpadov priamo na ložnú plo-chu vozidla alebo prostredníctvom pristave-ného VOK. Odber VOO z obce zabezpeèuje Obec u oprávnenej organizácie na svoje ná-klady 2x roène.

2. Obec oznámi termín odvozu VOO v obci za-užívaným spôsobom. Obyvatelia vyložia VOO (postele, koberce a pod.), nie skôr ako 1 deò pred plánovaným termínom vývozu ved¾a zber-ných nádob na KO, odkia¾ ich v dohodnutom termíne odoberie oprávnená organizácia.

3. Obyvatelia ako pôvodcovia VOO sú povinní v období medzi vývozmi VOO doèasne uloži vy-produkované VOO na vhodnom mieste mimo verejného priestranstva (v pivnici, na povale a pod).

4. PO a FO si odber a zneškodòovanie VOO zabezpeèujú na vlastné náklady na základe objednávky u príslušnej oprávnenej organizá-cie tak, aby nedošlo k zneèisteniu verejných priestranstiev a okolia.

d) Drobné stavebné odpady (DSO) 1. Na zber DSO sa použijú ve¾koobjemové kon-

tajnery (ïalej len VOK), prípadne spôsob na-loženia odpadov priamo na ložnú plochu vo-zidla.

2. Pri predpokladanej tvorbe DSO v domácnosti požiada obyvate¾ pristavenie VOK alebo vo-zidla vždy vopred pred plánovaným vytvorením odpadov. V požiadavke uvedie, aké množstvo odpadov sa vytvorí a aké bude ich zloženie. Obec zabezpeèí pristavenie VOK alebo vo-zidla na dohodnuté miesto na potrebný èas.

3. Obyvate¾ – užívate¾ pristaveného VOK alebo vozidla je povinný zabezpeèi , aby nedošlo k preplneniu kontajnera a tým k zneèisteniu okolia odpadmi. V prípade potreby požiada obyvate¾ o opakované pristavenie VOK alebo vozidla.

4. Obec zabezpeèí odvoz takto zhromaždených DSO, prípadne rozhodne o spôsobe a mieste ich druhotného využitia.

5. Zber DSO sa zabezpeèuje formou množ-stvového zberu. DSO je možné odovzda na miestach uvedených v prílohe tohto VZN.

6. PO a FO si odber a zneškodòovanie DSO za-bezpeèujú na vlastné náklady na základe ob-jednávky u príslušnej oprávnenej organizácie v takom rozsahu, aby nedošlo k zneèisteniu verejných priestranstiev a okolia.e) Staré vozidlá

1. Ak sa u obyvate¾a na území obce nachádza staré vozidlo, ktoré je odpadom, je povinný na vlastné náklady bezodkladne zabezpeèi odo-vzdanie starého vozidla, ktoré je odpadom, oprávnenej osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo oprávnenému spracovate¾ovi starých vozidiel. O takomto odovzdaní vozidla je povinný uchováva doklad odoberajúcej or-ganizácie.

2. Držite¾ starého vozidla je povinný zabezpeèi na vlastné náklady jeho odstránenie z miesta, na ktorom poškodzuje alebo ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzh¾ad obce èi osobitne chránenej èasti prírody a krajiny.

32

ODPADY È. 2/2017

3. Ak obyvate¾ ako držite¾ starého vozidla nesplní túto povinnos , obec zabezpeèí odovzdanie takéhoto starého vozidla na urèené parkovis-ko, o èom Obec držite¾a vozidla upovedomí, ak je držite¾ známy. Náklady s tým spojené je povinný uhradi držite¾ starého vozidla - obyva-te¾.

4. Ak si obyvate¾ ako držite¾ starého vozidla po oznámení o uložení jeho starého vozidla na urèené parkovisko toto vozidlo nevyzdvihne z urèeného parkoviska do jedného mesiaca, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zaène konanie o tom, èi vlast-níctvo k starému vozidlu nadobudne štát, prièom urèí aj spôsob ïalšieho nakladania s týmto vozidlom.

5. PO a FO si odber a zneškodòovanie starých vozidiel zabezpeèujú na svoje vlastné náklady u oprávnenej osoby v súlade s platnou legisla-tívou.

ÈLÁNOK IV.

TRIEDENÝ ZBER ZLOŽIEK KOMUNÁLNEHO ODPADU

a) Elektroodpad1. Elektroodpad z domácností je nuntné odo-

vzda kompletné vrátane všetkých kompo-nentov, konštrukèných dielcov a spotrebných dielcov, ktoré sú súèas ou elektrozariadenia v èase, keï sa ho držite¾ zbavuje.

2. Obyvatelia môžu zdarma odovzda elektrood-pad z domácností v areáli zmluvnej spoloènos-ti uvedenej v prílohe tohto nariadenia.

3. Zber elektroodpadu sa vykonáva spravidla 2 x roène v spojení so zberom nebezpeèného odpadu, prièom pre jeho zber platia rovnaké podmienky.

4. Na elektroodpad sa vz ahuje rozšírená zodpo-vednos výrobcov.

5. Zakazuje sa odovzda elektroodpad iným sub-jektom (napr. poulièní zberaèi), ktorí nemajú zmluvu na vykonávanie tejto èinnosti s Obcou.

b) Odpady z obalov a odpadov z neoba-lových výrobkov zbieraných spolu s obalmi – triedený zber komunálnych odpadov

1. Na triedený zber zložiek komunálnych odpa-dov – druhotných surovín z domácností sa po-užijú Š-MOK alebo RECY-vrecia. Pristavenie Š-MOK a distribúciu RECY-vriec zabezpeèuje Obec.

2. Do týchto Š-MOK a RECY-vriec obyvatelia ako pôvodcovia odpadov ukladajú iba jednotlivé zložky oddelene vyseparované z komunálne-ho odpadu, zbavené hrubých neèistôt z po-travín a rôznych prímesí pod¾a informácií na zberných nádobach, vreciach a v zmysle infor-maèného materiálu dostupného v Obci.

3. V prípade, že sa v domácnosti mimoriadne vyprodukuje väèšie množstvo jednotlivých zložiek (f¾aše z rodinnej oslavy, papier z vyra-ïovania èasopisov a pod.), je povinná vyžiada si potrebný poèet RECY- vriec na tú zložku, ktorej zvýšená tvorba sa predpokladá a ktorej separovaný zber je v obci zabezpeèený.

4. Zaplnené RECY-vrecia vyložia obyvatelia v deò stanovený vo zvozovom kalendári k zber-nej nádobe na zmesový komunálny odpad ale-bo k vstupnej bráne svojho rodinného domu – k prístupovej ceste.

5. PO a FO si zber oddelene vyseparovaných zložiek z KO zabezpeèujú na vlastné náklady prostredníctvom oprávnenej organizácie ale-bo zabezpeèujú odvoz do organizácie opráv-nenej na výkup druhotných surovín, prièom sú povinné uchováva doklad o takomto odovzda-ní druhotných surovín (potvrdenie odoberajú-cej organizácie).

6. Na triedený zber zložiek komunálnych odpa-dov sa vz ahuje rozšírená zodpovednos vý-robcov. Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá má zmluvu s Obcou, je uvedená v prílo-he tohto nariadenia.

c) Použité prenosné batérie a akumuláto-ry a automobilové batérie a akumulá-tory

1. Obyvatelia môžu odovzdáva použité prenos-né batérie a akumulátory, automobilové baté-rie a akumulátory v deò zberu pod¾a pravidiel zberu nebezpeèného odpadu.

2. Obèania môžu odovzda tento odpad aj na predajných miestach distribútora, v zberných miestach zriadených v súlade so zákonom o odpadoch alebo v areáli zberovej spoloènosti uvedenej v prílohe tohto nariadenia.

3. Použité batérie je zakázané uklada do zber-ných nádob a vriec urèených na iný odpad.

4. Zakazuje sa odovzdáva tento odpad iným subjektom (poulièní zberaèi), ktorí nemajú uza-tvorenú zmluvu na vykonávanie tejto èinnosti s Obcou.

d) Humánne a veterinárne lieky nespotre-bované fyzikými osobami, zdravotníc-ke pomôcky

1. Nespotrebované lieky sú obyvatelia povinní odovzda do verejných lekární, ktoré ich zhro-mažïujú.

2. Zakazuje sa nespotrebované lieky uklda do zberných nádob a vriec urèených na iný od-pad.

e) Textil 1. Textil vhodný na zber je:

– èisté a suché šatstvo, – topánky v pároch, ak nie sú extrémne zni-

èené,– doplnky k obleèeniu, rukavice, èiapky a

pod. 2. Textil môžu obèania bezplatne odovzda do

špeciálnych zberných nádob, ak sú v obci do-stupné.

3. Vykonáva zber, prepravu a ïalšie nakladanie s textilom môže len spoloènos , ktorá má na túto èinnos uzatvorenú zmluvu s Obcou (uve-dená v prílohe tohto nariadenia).

f) Kal zo septikov 1. Majitelia septikov, ktorí nie sú napojení na

kanalizaènú sie , sú povinní zabezpeèi na vlastné náklady zneškodòovanie kalov pros-tredníctvom oprávnenej organizácie (uvedená v prílohe tohto nariadenia)

2. Majite¾ septika je povinný po dobu 3 rokov uschováva doklady o zabezpeèení vývozu kalu zo septika oprávnenou osobou a o jeho bezpeènej likvidácii.

3. Vykonáva zber, prepravu a zneškodnenie ka-lov zo septikov a žúmp môže len spoloènos , ktorá má na túto èinnos oprávnenie.

ÈLÁNOK V.

NAKLADANIE S BIOLOGICKY ROZLOŽITE¼NÝM KOMUNÁLNYM

ODPADOMa) Biologicky rozložite¾ný komunálny od-

pad 1. Na zber oddelene vyseparovaných biologicky

rozložite¾ných odpadov (ïalej len „BRKO“) z domácností sa použijú RECY-vrecia, VOK ale-bo sa BRKO odovzdá priamo na ložnú plochu vozidla. Pristavenie VOK a distribúciu RECY--vriec zabezpeèuje Obec.

2. Do týchto VOK a RECY-vriec obyvatelia ako pôvodcovia odpadov ukladajú iba oddelene vyseparované BRKO v zmysle informaèného materiálu, ktorý obdrží každá domácnos , ale-bo v zmysle infromácie, ktorá bude oznáme-ná v obci obvyklým spôsobom pred zberom BRKO na území obce.

3. V prípade, že obyvate¾ jednorazovo vyprodu-kuje väèšie množstvo BRKO, je povinný tieto BRKO zhromaždi na prístupnom mieste tak, aby nedošlo k poškodeniu životného prostre-dia a obmedzeniu premávky na cestnej komu-nikácii a upovedomi telefonicky o tejto sku-toènosti Obec najneskôr 1 deò po vytvorení BRKO a najskôr 2 dni pred plánovaným dòom zberu.

4. Obec zabezpeèí prostredníctvom oprávnenej organizácie odber BRKO a ïalšie nakladanie s nimi alebo sama zabezpeèí zber a zhodnote-nie na vlastnom alebo zmluvnom kompostovis-ku alebo v regionálnej kompostárni.

5. V prípade, že domácnos plánuje práce, pri ktorých predpokladá vytvorenie väèšieho množstva BRKO (orezávanie stromèekov, zrezanie stromu, „kopyne“ z po¾nohospodár-skych plodín a pod.), je povinná upovedomi o tom Obec. Obec zabezpeèí pristavenie VOK alebo vozidla a odvoz BRKO na ïalšie nakla-danie s nimi.

6. Zaplnené RECY-vrecia s BRKO alebo zviaza-né BRKO vyložia obyvatelia v deò stanovený vo zvozovom kalendári k zbernej nádobe na zmesový komunálny odpad alebo na vidite¾né dostupné miesto na trase zberu.

7. Spa¾ovanie BRKO na území obce nie je povo-lené.

8. Obèania v rodinnej zástavbe a obèania v by-tových domoch, ak to dovo¾ujú miestne pod-mienky, kompostujú BRKO vo vlastných zaria-deniach na kompostovanie.

9. PO a FO sú povinné zabezpeèi na vlastné náklady odber a ïalšie nakladanie s BRKO, ak sú súèas ou komunálneho odpadu, pros-tredníctvom oprávnenej organizácie v súlade s týmto nariadením a platnou legislatívou.

b) Biologicky rozložite¾ný kuchynský od-pad

Alternatíva a) 1. V obci nie je zavedený triedený zber biologicky

rozložite¾ného kuchynského odpadu, nako¾ko viac ako 50 % obyvate¾ov obce kompostuje vlastný odpad.

2. Skutoènos , že viac ako 50 % obyvate¾ov obce kompostuje vlastný odpad preukáže Obec, vý-konom fyzickej kontroly komisiou obecného zastupite¾stva, miestnou ohliadkou, spísaním zápisnice s uvedením poètu domov celkovo a poètu domov s kompostoviskom. Prílohou zápisnice sú námatkovo vyfotografované kom-postoviská s uvedením ich adries. Kontola sa vykoná minimálne raz roène, s vyhotovením zápisnice opatrenej podpismi èlenov Komisie.

Alternatíva b)1. V obci nie je zavedený triedený zber biologicky

rozložite¾ného kuchynského odpadu, nako¾ko je obec tvorená lazmi, riedko osídlenými ob-las ami, domami, ktoré nie sú trvalo obývané.

2. Skutoènos , že je obec tvorená lazmi, ried-ko osídlenými oblas ami, domami, ktoré nie sú trvalo obývané, sa preukáže uznesením obecného zastupite¾stva o takomto charaktere obce. Podpornými dokumentmi, ktoré sa uve-dú v prílohe uznesenia, môžu by : katastrálna mapa, katastrálna mapa s oznaèením domov trvalo neobývaných (tzv. chalupy), klesajúca demografická krivka, pomer poètu obyvate¾ov s trvalým a prechodným pobytom ap.

Alternatíva c)1. V obci nie je zavedený triedený zber biolo-

gicky rozložite¾ného kuchynského odpadu, nako¾ko by to bolo ekonimicky neúnosné. Náklady na nakladanie s týmto odpadom by boli vyššie aj pri urèení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom ustanovenej hranice sadzby miestneho poplatku.

2. Skutoènos ekonomicky neúnosného zavede-nia zberu sa preukáže výpoètom, potvrdeným starostom Obce.

Alternatíva d)1. V obci je zavedený triedený zber biologicky

rozložite¾ného kuchynského odpadu, pretože obyvatelia môžu využíva špeciálne kontajnery, do ktorých vložia predmetný odpad upravený spôsobom, o ktorom informovala Obec.

2. Obyvatelia môžu svoj biologicky rozložite¾ný kuchynský odpad prinies do regionálnej kom-postárne, ktorá prevádzkuje hygienizaènú jed-notku – fermentor.

3. Obyvatelia môžu prinies tento odpad na zber-né miesto, ktoré je vyhlásené obvyklým spôso-bom pred dòom zberu.

33

Vzorové všeobecne záväzné nariadenie obce o nakladaní s komunálnym...

c) Biologicky rozložite¾ný kuchynský a reštauraèný odpad od prevádzkovate-¾a

1. Za nakladanie s biologicky rozložite¾ným ku-chynským a reštauraèným odpadom (ïalej BRKRO) od prevádzkovate¾a je zodpovedný prevádzkovate¾

2. BRKRO sa zakazuje uklada do nádob urèe-ných pre obyvate¾ov a do nádob urèených na iný odpad.

3. Náklady spojené s nakladaním s BRKRO platí prevádzkovate¾.

4. Nakladanie s BRKRO musí spåòa požiadavky ustanovené Nariadeniami Európskeho parla-mentu a Rady.

5. Zberné nádoby musia by umiestnené v areáli prevádzkovate¾a.

6. Frekvencia zberu musí by v súlade s hygienic-kými predpismi.

7. Prevádzkovate¾ je povinný oznámi obci, èi na-kladanie s týmto odpadom zabezpeèuje sám alebo prostredníctvom tretieho subjektu, s ktorým uzatvoril zmluvu a ktorý má potrebné oprávnenia na nakladanie s týmto odpadom.

8. Pri nakladaní s týmto odpadom je nutné po-stupova v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.d) Jedlé oleje a tuky z domácností

1. Jedlé oleje a tuky je možné odovzda do špe-ciálneho (oznaèeného) kontajnera na zber tohto odpadu alebo na obecnom úrade.

2. Oleje a tuky je nutné po vychladení prelia do uzatvárate¾ných a uzavretých plastových fliaš pochádzajúcich z balených potravín èi vôd.

3. Naklada s použitými jedlými olejmi a tukmi môže len obec alebo iný subjekt, ktorý má s Obcou zmluvu a povolenia na takúto èinnos .

e) Odpady z upratovania ulíc, údržby ve-rejnej zelene a odpady z cintorína

1. Na verejných priestranstvách Obec zabezpeèí v dostatoènom poète verejné smetné koše, rozmiestni ich v jednotlivých oblastiach pod¾a skutoèných potrieb a na svoje náklady zabez-peèí ich pravidelné vyprázdòovanie. Do týchto nádob nie je dovolené uklada iné druhy odpa-dov.

2. Zhromažïovanie odpadov z upratovania ulíc a ich zneškodòovanie zabezpeèuje Obec u oprávnenej organizácie na svoje náklady.

3. Na zhromažïovanie odpadov z cintorína Obec zabezpeèuje trvalé pristavenie zbernej nádo-by, do ktorej môžu obyvatelia a správca cin-torína uklada odpady z upratovania a údržby cintorína.

4. Do týchto zberných nádob nie je dovolené uk-lada iné druhy odpadov, ktoré nepochádzajú z údržby cintorína.

5. Vývoz takto zhromažïovaných odpadov za-bezpeèuje u oprávnenej organizácie Obec pod¾a skutoènej potreby na vlastné náklady.

6. Na zber náhodného množstva zmesových odpadov Obec zabezpeèuje pristavenie zber-ných nádob na vybrané miesta a na vybrané obdobie, do ktorých môžu obyvatelia uloži od-pady, ktoré sa náhodne vo väèšom množstve v domácnosti vytvoria. Do týchto nádob nie je dovolené uklada odpady vyprodukované PO a FO.

7. Odpady je potrebné triedi , ak je to možné. Biologicky rozložite¾né odpady treba zbiera samostatne a zabezpeèi ich zhodnotenie.

ÈLÁNOK VI.

ZODPOVEDNOS ZA DODRŽIAVANIE SYSTÉMU NAKLADANIA S ODPADMI

1. Za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá Obec.

2. Za dodržiavanie systému nakladania s odpad-mi u PO a FO sú zodpovedné tieto osoby.

3. Za dodržiavanie systému nakladania s od-padmi v rodinnom dome je zodpovedný jeho vlastník, prípadne zmluvný užívate¾ daného rodinného domu.

4. Za dodržiavanie systému nakladania s odpad-mi v bytovom dome je zodpovedný vlastník ale-

bo správca bytového domu v spolusúèinnosti s obyvate¾mi bytového domu, ktorí sú v tomto bytovom dome prihlásení na trvalý alebo pre-chodný pobyt.

5. Za dodržiavanie systému nakladania so sezón-nymi odpadmi vznikajúcimi v individuálnych zá-hradách a záhumienkoch a na podobných po-zemkoch, v objektoch slúžiacich na iné vyžitie obyvate¾ov mesta (napríklad umelecké dielne, skladovacie priestory, garáže a pod.), z akti-vít spoloèenských organizácií (trhy, jarmoky, športové hry, mítingy) a iných èinností (po-jazdný cirkus, kolotoè a pod.) sú zodpovední vlastníci pozemkov a objektov, v ktorých alebo na ktorých sa tieto èinnosti a aktivity realizu-jú. Vlastník pozemku alebo objektu môže túto zodpovednos zmluvne alebo písomnou doho-dou prenies na iný subjekt, napríklad organi-zátora podujatia. Tento sa stáva zodpovedným za vzniknutý odpad a za dodržiavanie systému nakladania s odpami.

6. Za správnu prepravu, skladovanie, zneškod-òovanie a zhodnocovanie prevzatých odpadov sú zodpovedné oprávnené organizácie v súla-de s platnou legislatívou .

III. ÈAS

VÝKON ŠTÁTNEJ SPRÁVY OBCEObec vo veciach štátnej správy odpadového hos-podárstva:a) prejednáva priestupky v odpadovom hospo-

dárstve a ukladá pokuty za priestupky,b) poskytuje držite¾ovi, resp. pôvodcovi odpadu

informácie o umiestnení a èinnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

IV. ÈAS

PRIESTUPKY1. Priestupku sa dopustí ten, kto:

a) uloží odpad na iné miesto než na miesto urèené obcou [§ 13 písm. a) zákona o od-padoch],

b) uloží do zbernej nádoby urèenej na triede-ný zber iný druh odpadu ako ten, pre kto-rý je zberná nádoba urèená [§ 81 ods.6 písm. a) zákona o odpadoch],

c) zhodnocuje alebo zneškodòuje odpad v rozpore s týmto nariadením a zákonom o odpadoch [§ 13 písm. b) zákona o odpa-doch],

d) nesplní oznamovaciu povinnos pod¾a § 15 ods. 2 zákona o odpadoch,

e) koná v rozpore s § 33 písm. b) zákona o odpadoch,

f) nakladá s odpadovými pneumatikami v rozpore s § 72 zákona o odpadoch,

g) nakladá so stavebnými odpadmi alebo s odpadmi z demolácií v rozpore s § 77 ods. 4 zákona o odpadoch,

h) koná v rozpore s § 81 ods. 6 písm. b) zá-kona o odpadoch,

i) koná v rozpore s § 81 ods. 9 zákona o od-padoch,

j) koná v rozpore s § 81 ods. 13 zákona o odpadoch,

k) neposkytne obcou požadované údaje pod¾a § 81 ods. 17 zákona o odpadoch,

l) nakladá s iným ako komunálnym odpadom v rozpore s § 12 ods. 6 zákona o odpa-doch,

m) nesplní povinnos zhodnoti alebo zneškodni odpad pod¾a § 15 ods. 13 zá-kona o odpadoch,

n) koná v rozpore s § 14 ods. 6 zákona o od-padoch,

o) nakladá s nebezpeèným odpadom v roz-pore s § 25 zákona o odpadoch,

p) nakladá s elektroodpadom v rozpore s § 38 ods. 1 zákona o odpadoch,

q) nakladá s použitými batériami a akumu-látormi v rozpore s § 49 zákona o odpa-doch,

r) nesplní povinnos pod¾a § 63 ods. 1 a § 67 ods. 1 zákona o odpadoch,

s) nakladá s odpadovými olejmi v rozpore s § 76 ods. 9 zákona o odpadoch,

t) vykoná cezhranièný pohyb odpadov v roz-pore so siedmou èas ou zákona (§ 84 až 88 zákona o odpadoch).

2. Za priestupok pod¾aa) odseku 1 písm. a) až k) možno uloži poku-

tu do 1 500 eur,b) odseku 1 písm. l) až t) možno uloži pokutu

do 2 500 eur.3. Priestupky pod¾a

a) odseku 1 písm. a) až k) prejednáva obec,b) odseku 1 písm. l) až t) prejednáva okresný

úrad.4. Orgán oprávnený pod¾a odseku 3 na prejed-

návanie priestupkov môže osobe zodpovednej za priestupok pod¾a odseku 1 nariadi prepad-nutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnoti ; postup pod¾a odseku 3 týmto nie je dotknutý. Prepadnutá vec sa stáva majetkom štátu alebo obce pod¾a toho, èi o prepadnutí veci rozhodol okresný úrad alebo obec.

5. Orgán, ktorý nariadil prepadnutie veci pod¾a odseku 4, bezodkladne odovzdá prepadnutú vec, ktorou je odpad, osobe oprávnenej na nakladanie s ním pod¾a tohto zákona; finanè-né prostriedky získané za odovzdanie odpadu sú príjmom rozpoètu, z ktorého je financovaný orgán, ktorý rozhodol o prepadnutí veci.

6. Na priestupky a na ich prejednávanie sa vz ahuje všeobecný predpis o prejednávaní priestupkov.

7. Výnosy pokút uložených za priestupky pod¾a odseku 1 a prejednaných pod¾aa) odseku 3 písm. a) sú príjmom rozpoètu

obce,b) odseku 3 písm. b) sú príjmom Environ-

mentálneho fondu.

V. ÈAS

SPÔSOB NAHLASOVANIA NEZÁKONNE UMIESTNENÉHO ODPADU

1. Oznámenie o umiestnení odpadu v nehnute¾-nosti v územnom obvode obce v rozpore so zákonom o odpadoch alebo s týmto naria-dením môže fyzická alebo právnická osoba poda na obecnom úrade, osobne, písomne, telefonicky (t.è.............) alebo prostredníc-tvom elektronických prostriedkov (e-mailová adresa:............................) alebo môže nezákonne umiestnený odpad oznámi prís-lušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

2. Vlastník, správca a nájomca nehnute¾nosti je po zistení skutoènosti, že na nehnute¾nosti sa nachádza nezákonne umiestnený odpad, povinný bezodkladne túto skutoènos oznámi Obci alebo príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

VI. ÈAS

ZÁVEREÈNÉ USTANOVENIA1. Zrušuje sa VZN è. ………….. v znení noviel a

doplnkov.2. Toto VZN je verejne prístupné na Obecnom

úrade. 3. Kontrolu dodržiavania tohoto VZN vykonávajú:

a) orgány Obce b) Obecný úradc) Poslanci Obecného zastupite¾stvad) Orgány štátnej správy v rozsahu ich kom-

petencií 4. Toto VZN bolo schválené Obecným zastupi-

te¾stvom v ..... dòa……………… uznesením è. .............

5. Toto VZN bolo vyvesené na vývesnej tabuli dòa-………..a nadobúda úèinnos dòa……………..

................................ starosta obce

34

ODPADY È. 2/2017

NOVELIZÁCIA VYHLÁŠKY È. 373/2015 Z.Z. UPRAVUJE PRÍPADY, KEÏ JE POUŽITÉ ELEKTROZARIADENIE POVAŽOVANÉ ZA ODPAD

Kolektív

Návrh vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopåòa vyhláška Ministerstva ži-votného prostredia Slovenskej republiky è. 373/2015 Z. z., o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov (ïalej len „vyhláška“) súvisí so smernicou Komisie (EÚ) 2016/774 z 18. mája 2016, ktorou sa mení príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti (ïalej len „smernica o vozidlách po dobe životnosti“) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (ïalej len „smernica o elektroodpade“). Do Slovenského právneho poriadku preberie Prílohu II smernice o vozidlách po dobe život-nosti a Prílohu VI smernice o elektoodpade.

V prípade cezhraniènej prepravy použitých elektrických a elek-tronických zariadení (ïalej len „použité elektrozariadenia“), ktoré ešte nie sú považované za elektroodpad, sú v prílohe è. VI smernice o elektroodpade vymedzené minimálne požiadavky na prepravu použitých EEZ. Predmetná problematika je v zá-kone è. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení nie-ktorých zákonov v znení neskorších predpisov riešená v § 88.

§ 105 ods. 3 písm. k) zákona ustanovuje Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky povinnos vyda všeobecne zá-väzný právny predpis o podrobnostiach cezhraniènej pre-pravy použitých elektrozariadení. Z dôvodu potreby defino-vania týchto podrobností, ako aj z dôvodu predís prípadnému infrigementu zo strany EK za nedostatoènú transpozíciu smer-nice o elektroodpade do vnútroštátnej legislatívy sa navrhova-nou novelu doplnil do vyhlášky è. 373/2015 Z.z. nový § 13a.

„§13a

Požiadavky pri cezhraniènej preprave použitých elek-trických a elektronických zariadení

[§ 88 ods. 2 a 3 zákona]

(1) Prípady, kedy sú použité elektrické a elektronické za-riadenia (ïalej len „použité elektrozariadenie“) považované za odpad, sú uvedené v prílohe è. 16a.

(2) Za úèelom odlíšenia použitého elektrozariadenia od elektroodpadu pri cezhraniènej preprave sú dokladmi, kto-

ré preukazujú pre každý jeden kus použitého zariadenia, že ide o použité elektrozariadenie, a nie o elektroodpad:

a) sprievodné doklady

1. kópia faktúry,

2. kópia zmluvy o predaji alebo prevode vlastníctva po-užitého elektrozariadenia, v ktorej sa uvádza, že pou-žité elektrozariadenie je urèené na priame opätovné použitie a je plne funkèné,

b) protokol o skúške funkènosti, ktorá bola vykonaná v sú-lade s odsekmi 3 a 4 a

c) doklad o obsahu nebezpeèných látok v použitom elek-trozariadení.

(3) Pri každom použitom elektrozariadení sa testuje funkè-nos a hodnotí sa prítomnos nebezpeèných látok pros-tredníctvom skúšky funkènosti. Skúškou funkènosti sa ove-rí funkènos hlavných funkcií použitého elektrozariadenia.

(4) Držite¾ použitého elektrozariadenia, ktoré je predmetom plánovanej alebo uskutoèòovanej cezhraniènej prepravy z územia Slovenskej republiky, preukazuje funkènos použi-tého elektrozariadenia postupom pod¾a kritérií uvedených v prílohe è. 11.

(5) Ak je použité elektrozariadenie prepravované zo štátu mimo Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru a skúška funkènosti nebola vykonaná pod¾a odse-kov 3 a 4, musí dokumentácia obsahova protokol o skúške funkènosti vykonanej za porovnate¾ných podmienok.

(6) Doklad pod¾a odseku 2 písm. b) a c), ktorého vzor je uvedený v prílohe è. 16b vrátane prípadných príloh, musí by umiestnený bezpeène, ale nie natrvalo, buï na samot-nom použitom elektrozariadení, ak nie je zabalené, alebo na obale tak, aby sa dal preèíta aj bez odbalenia zariade-nia. Doklady uvedené v odseku 2 písm. a) a v odsekoch 7 a 8 musia by k dispozícii poèas celej doby prepravy.

(7) Držite¾ použitého elektrozariadenia, ktoré je predmetom plánovanej alebo uskutoènenej cezhraniènej prepravy za úèelom opravy v záruke, modernizácie, opravy alebo analý-zy základnej príèiny, zabezpeèí, aby cezhranièná preprava použitého elektrozariadenia bola sprevádzaná záznamom uvedeným v prílohe è. 16c.

(8) Okrem dokumentácie požadovanej v odsekoch 2 a 7 každý náklad použitých elektrozariadení sprevádza prísluš-ný prepravný doklad pod¾a osobitného predpisu.9a)

(9) Držite¾ použitého elektrozariadenia, ktoré je predme-tom plánovanej alebo uskutoèòovanej cezhraniènej pre-pravy, uchováva dokumenty pod¾a odsekov 2, 7 a 8 v elek-tronickej podobe alebo v písomnej podobe tri roky odo dòa zaèatia prepravy.“. 9a) Napríklad Èl. 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej

cestnej nákladnej doprave (CMR) (vyhláška ministra zahranièných

35

Vláda zaviedla poplatok za odber vody na zavlažovanie

vecí è. 11/1975 Zb.), Èl. 12 a 13 Dohovoru o medzinárodnej že-lezniènej preprave (COTIF) (vyhláška ministra zahranièných vecí è. 8/1985 Zb.).

Doterajšie prílohy è. 7 a 8 sa nahrádzajú novými prílohami è. 7 „Zoznam elektrozariadení pod¾a kategórií, ktoré spåòa-jú definíciu elektrozariadenia pod¾a § 32 ods. 5 zákona a definíciu elektroodpadu z domácností pod¾a § 32 ods. 7 zákona“ a è. 8 „Zoznam elektrozariadení pod¾a kategórií, ktoré spåòajú definíciu elektrozariadenia pod¾a § 32 ods. 5 zákona a definíciu elektoodpadov iných ako z domácností pod¾a § 32 ods. 8 zákona“.

Príloha Smernice Komisie (EÚ) 2016/774 z 18. mája 2016, ktorou sa mení príloha II k smernici Európskeho parlamen-tu a Rady 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, sa preberá nahradením doterajšej prílohy è. 15 novou prílohou è. 15, ktorú tvorí zoznam materiálov a súèiastok, na ktoré sa nevz ahuje zákaz pod¾a § 61 ods. ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch.

V prílohe è. 16 sa v èasti B Papier a lepenka pod¾a § 73 ods. 3 písm. b) zákona o odpadoch v položke 4901 vypúš ajú „tlaèe-né knihy“ a v položke 4903 00 00 „detské obrázkové kniž-ky“. Vzh¾adom na ich spoloèenské a kultúrne poslanie by sa nemali sta odpadom.

Vkladajú sa tri nové prílohy:

– príloha è.16a „Prípady, kedy sú použité elektrozariade-nia považované za odpad“,

– príloha è. 16b „Protokol o skúške funkènosti použitého elektrozariadenia“ a

– príloha è. 16c „Preprava použitých elektrozariadení pod¾a § 88 ods. 3 zákona“,

ktoré súvisia s požiadavkami pri cezhraniènej preprave použi-tých elektrických a elektronických zariadení.

„Príloha è. 16a

k vyhláške è. 373/2015 Z.z.

Prípady, kedy je použité elektrozariadenie považované za odpad

1. Použité elektrozariadenie je urèené na zneškodnenie

alebo recykláciu (a nie je prepravované za úèelom ana-lýzy základnej príèiny alebo opätovného použitia) alebo ich ïalšie použitie nie je známe;

2. nie je kompletné – chýbajú základné èasti a použité elektrozariadenie nemôže vykonáva svoje k¾úèové funkcie;

3. použité elektrozariadenie vykazuje chybu, ktorá pod-statne ovplyvòuje jeho funkènos a nespåòa príslušné testy funkènosti;

4. použité elektrozariadenie vykazuje fyzické poškodenie, ktoré zhoršuje jeho funkènos a bezpeènos , ako je de-finované v príslušných normách a použité elektrozaria-denie nemožno opravi za prijate¾nú cenu;

5. ochrana proti poškodeniu pri preprave, nakládke a vy-kládke je nevhodná, napríklad obal alebo usporiadanie nákladu je nedostatoèné;

6. použité elektrozariadenie je obzvláš opotrebované ale-bo poškodené a poškodenie jeho vzh¾adu znižuje jeho predajnos ;

7. použité elektrozariadenie obsahuje nebezpeèné kom-ponenty, ktoré musia by zneškodnené pod¾a európ-skych alebo vnútroštátnych právnych predpisov alebo je zakázaný ich vývoz alebo použitie v takýchto pou-žitých elektrozariadeniach pod¾a predpisov Európskej únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov (naprí-klad dielce s obsahom azbestu, PCB, CFC);

8. neexistuje bežný trh pre použité elektrozariadenie;

9. použité elektrozariadenie je urèené na demontáž a na získanie náhradných dielov alebo

10. cena zaplatená za toto použité elektrozariadenie je vý-razne nižšia, než by sa dalo oèakáva od plne funkèné-ho použitého elektrozariadenia urèeného na opätovné použitie.

Novela vyhlášky mala pôvodne nadobudnú úèinnos 15. ja-nuára 2017, èo sa už nestihne. Dá sa predpoklada , že nado-budne úèinnos vo februári 2017.

VLÁDA ZAVIEDLA POPLATOK ZA ODBER VODY NA ZAVLAŽOVANIE

Kolektív

„Poplatok za odber vody na zavlažovanie po¾nohospodár-skej pôdy bude 0,001 eura za kubický meter,“ uviedlo Mi-nisterstvo životného prostredia (MŽP) SR v materiáli k novele nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška poplatkov a pod-robnosti súvisiace so spoplatòovaním užívania vôd. Nariade-nie è. 394/2016 Z.z., ktoré 14. decembra schválila vláda, nadobudlo úèinnos 1. januára 2017.

Cie¾om návrhu nariadenia je zosúladenie legislatívy, ktorou sa ustanovuje spoplatnenie odberov vody pre všetky fyzické oso-by a právnické osoby, ktoré podnikajú v po¾nohospodárstve

a využívajú vodu na zavlažovanie po¾nohospodárskej pôdy. Táto zmena vyplynula z tzv. rámcovej eurosmernice o vodách, týkajúcej sa zavedenia cenovej politiky v oblasti vodného hos-podárstva, ktorá zahàòa princíp úhrady nákladov za vodohos-podárske služby.

„MŽP vyvinulo snahu o zavedenie poplatku s èo najniž-ším možným dosahom pre po¾nohospodárov. Zavedením spoplatnenia odberov vody na zavlažovanie po¾nohospo-dárskej pôdy budú ovplyvnené subjekty, ktoré podnikajú v po¾nohospodárskej rastlinnej výrobe a využívajú vodu na

36

ODPADY È. 2/2017

zavlažovanie po¾nohospodársky využívanej pôdy v množ-stve nad 50 000 m3 roène,“ informoval envirorezort.

Dòa 16. augusta 2016 sa pod¾a MŽP uskutoènilo pracovné stretnutie so zástupcami Slovenskej po¾nohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Výsledkom stretnutí je stano-venie sadzby poplatku za odbery vôd na zavlažovanie po¾no-hospodárskej pôdy vo výške nepresahujúcej 0,001 eur/m3.

„Sadzba poplatku za odber vody na zavlažovanie po¾no-hospodárskej pôdy vo výške 0,001 eur/m3 pri odbere vody nad množstvo ustanovené vo vodnom zákone nepredsta-vuje pre po¾nohospodárov významný nárast nákladov po-trebných na zavlažovanie,“ tvrdí ministerstvo.

Pod¾a vodného zákona sú záhradkárske osady vyòaté z po-vinnosti plati za odber vody na zavlažovanie. „Predpokladá sa možná mierna finanèná zá až pre podnikate¾ov, ktorí podnikajú v po¾nohospodárstve a využívajú vodu na zavlažovanie po¾-nohospodárskej pôdy,“ dodal rezort životného prostredia.

„Ak by SR nespoplatnila závlahovú vodu, ohrozilo by sa èer-panie eurofondov v oblasti vodného hospodárstva,“ uviedol šéf Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR László Sóly-mos (Most-Híd).

„Bola to tzv. ex ante kondicionalita, teda podmienka na to, aby sme mohli èerpa eurofondy. Keby sme tento problém nevyrie-šili do konca tohto roka, tak by to ohrozilo možno až 1 miliardu eur, ktoré nám prichádzajú na projekty týkajúce sa vodného hospodárstva a vodnej politiky, èi sú to vodovody, kanalizácie alebo protipovodòové opatrenia,“ spresnil Sólymos.

Zdroj: TASR

NEBUDE RECYKLAÈNÝ FOND CHÝBA ?

h. prof. František Mátel, CSc.

Keï bol v roku 2001 na základe zákona o odpadoch è. 223/2001 Z.z. zriadený Recyklaèný fond ako neštátna orga-nizácia, vyvolalo to protichodnú a èasto i búrlivú diskusiu.

V tom èase nemalo Slovensko na recykláciu urèitých prob-lémových druhov odpadov vybudované žiadne alebo len minimálne recyklaèné kapacity, hoci išlo o odpady so sil-ne progresívnym rastovým trendom – napríklad PET f¾aše, viacvrstvové obaly, ojazdené auto plášte, AKU batérie, staré vozidlá, biela technika, èi opotrebované oleje. Recyklaèný fond mal z poplatkov od pôvodcov vybraných výrobkov (ako potencionálneho odpadu) finanène podpori systémy zberu odpadov, ale najmä budovanie nových (chýbajúcich a potreb-ných) recyklaèných kapacít pre zhodnocovanie problémových druhov odpadov.

Treba objektívne poveda , že toto poslanie sa Recyklaènému fondu darilo postupne napåòa , i keï nie všetky zámery vyšli a realizované recyklaèné kapacity neboli vždy úspešné a dl-hodobo funkèné. Jednotlivé zámery však neboli financované „automaticky“, ale finanèné prostriedky na budovanie, resp. rozširovanie recyklaèných kapacít sa uvo¾òovali na základe posudzovania a schva¾ovania predložených projektov.

Poèas svojej existencie disponoval Recyklaèný fond zaujíma-vým objemom finanèných prostriedkov. Èi ich vždy vynaložil úèelné, nie je predmetom hodnotenia tohto príspevku. Recyk-laèný fond však finanène podporoval separovaný zber odpa-dov v obciach, mediálnu propagáciu a osvetu, výskumno-vý-vojové aktivity, rôzne školiace aktivity, ale hlavne budovanie nových recyklaèných kapacít. Možno zodpovedne a bez nad-sádzky konštatova , že bez podpory z Recyklaèného fondu by recyklaèný priemysel na Slovensku nedosiahol úroveò,

ktorá tvorí pevnú základòu pre implementáciu nového zákona è. 79/2015 Z.z. o odpadoch do praxe.

Napriek týmto pozitívam bol Recyklaèný fond terèom útokov a kritiky. Aj tu sa povestným „jablkom sváru“ stali peniaze fondu, resp. spôsob ich rozde¾ovania a využívania. Nie všetky subjekty (najmä z oblasti „obalárskeho“ priemyslu) sa zmierili

s tým, že nemali rozhodujúce, resp. žiadne slovo pri naklada-ní z finanènými prostriedkami fondu, najmä keï sa ich objem po vzniku tzv. oprávnených organizácií na základe zákona o obaloch znížil.

Oprávnené organizácie boli financované najmä výrobcami obalov a producentmi balených výrobkov, ktoré vïaka tomu už neplatili poplatky do Recyklaèného fondu. Oprávnené or-ganizácie síce finanène podporovali separovaný zber odpa-dov z obalov v obciach (príspevok sa viazal na objem odpadu z obalov, ktorý bol odovzdaný na zhodnotenie èi recykláciu),

37

Nebude Recyklaèný fond chýba ?

ale už nie budovanie recyklaèných kapacít, hoci pri recyklácii svojho odpadu využívali aj recyklaèné kapacity vybudované s finanènou pomocou Recyklaèného fondu...

Recyklaèný fond zohral, resp. dohral svoju „historickú“ úlohu a následne bol zákonom è. 79/2015 Z.z. o odpadoch zruše-ný. S nemalými finanènými prostriedkami, ktoré fond do svoj-ho zániku nevyèerpal, majú hospodári zákonní „správcovia“. Mali by pomôc naštartova model odpadového hospodárstva upravený v novom zákone, no v súvislosti s ich plánovaným èi oèakávaným využitím sa opä ozývajú kritické hlasy - z rovna-kých dôvodov ako pri prerozde¾ovaní prostriedkov z RF.

Nový zákon o odpadoch è. 79/2015 Z.z. priniesol urèite ve¾a nového, teda nielen zrušenie Recyklaèného fondu. V zmysle princípu zodpovednosti za vznikajúci odpad „od kolísky po hrob“ zaviazal producentov vyhradených výrobkov postara sa o odpady, na ktoré si ich výrobky èasom zmenia, obciam stanovil povinnosti dôkladne zabezpeèova separovaný zber komunálneho odpadu a obèanov motivoval prís¾ubom nižších poplatkov za odpad, no tvorcovia zákona pozabudli na finanè-né zabezpeèenie vytýèených cie¾ov.

Likvidácia èiernych skládok je cyklicky sa opakujúci a fi-nanène ve¾mi nároèný proces, separovaný zber „po novom“ si bude vyžadova aj inováciu sortimentu zberných nádob a úloha zvýši podiel recyklácie a zhodnotenia odpadu si urèite vyžiada i rozšírenie recyklaèných kapacít. Budovanie nových, resp. rozšírenie existujúcich kapacít na zhodnotenie vyzbiera-ného a vyseparovaného odpadu si zákonite vyžiada zvýšená ponuka vyseparovaných odpadov na trhu.

Budú na to financie a kto ich zabezpeèí?

Pod¾a zákona by sa o „svoj“ odpad mali postara zodpoved-ní výrobcovia. Tí však svoju zodpovednos za odpad (spolu s finanènými prostriedkami) zväèša presunú na Organizá-cie zodpovedných výrobcov – OZV, ktoré zaviedol zákon è. 79/2015 Z.z. OZV majú kumulova finanèné prostriedky od zodpovedných výrobcov a organizaène i logisticky zabezpeèi (separovaný) zber odpadu a jeho odovzdanie na zhodnotenie èi recykláciu.

Vzh¾adom na to, že OZV sú zamerané na urèité skupiny od-padov, mohlo by sa zda , že do istej miery nadväzujú na èin-nos jednotlivých sektorov Recyklaèného fondu, do ktorých tiež prispievali pôvodcovia urèitého špecifického odpadu. V skutoènosti však ide skôr o modifikáciu tzv. oprávnených or-ganizácií, ktoré vznikali na základe zákona o obaloch. Kým sektory Recyklaèného fondu mali za povinnos podporova aj budovanie, resp. rozširovanie recyklaèných kapacít, oprávne-né organizácie a OZV mali, resp. majú zabezpeèi zhodnote-nie odpadu v existujúcich kapacitách.

Ale èo v prípade, ak sú kapacity nedostatoèné, resp. ne-funkèné? To zákon a ani OZV neriešia...

Nový zákon upravuje organizáciu separovaného zberu s cie-¾om zabezpeèi , aby sa odpad èo najlepšie uplatnil (predal) na trhu odpadov. Prvé poznatky z praxe nasvedèujú, že obec už asi nevystaèí s tradièným poètom 2 až 3 smetných nádob na stojisku (napr. komunálny odpad, sklo, plasty), pretože pre-dajnos vyseparovaných odpadov na trhu (dopyt) sa zvýši len

v prípade dôslednejšej a komoditne ove¾a poèetnejšej sepa-rácie. Napríklad len na plasty by boli potrebné 3 až 4 nádoby (na PET, fólie, drogériu a ostatné plasty).

Kto však zaplatí potrebné zberné nádoby? Obec, obèan, OZV alebo nejaké prostriedky zvo¾ní štát. Napríklad z En-virofondu?

Podobným problémom je i ïalšia sanácia èiernych skládok. U máloktorej sa totiž zistí jej pôvodca.

Bude náklady na likvidáciu nelegálnych skládok znáša len obec?

Pri dôslednom zavádzaní nového zákona o odpadoch sa ur-èite objavia ïalšie problémy a prax nastolí ïalšie požiadav-ky. Možno bude rieši i otázky kompetencií a zodpovedností v kontexte myšlienky „od kolísky po hrob“.

Ak nie sú, resp. nebudú dostatoèné recyklaèné kapacity, kto ich má budova ? Zodpovední výrobcovia, OZV, èi štát, alebo nový podnikate¾ v recyklaènom priemysle? Ako po-tom táto skutoènos ovplyvní ceny za vykupovaný odpad a aký to bude dopad na obèana?

Recyklaèný fond skonèil. Èi bude chýba alebo nie, zhodnotí budúcnos , no prostriedky, ktoré zanechal, by sa mali prio-ritne použi pre potreby odpadového hospodárstva, na za-bezpeèenie plynulého prechodu na model upravený v novom zákone o odpadoch.

Je známe, že èas prostriedkov sa už minula (napr. na sanáciu èiernych skládok, ale i podporu výskumu a vývoja) a kompe-tentní musia posúdi , èi úèelne a zodpovedne. Dos peòazí však ešte zostalo a treba zváži , èi aplikácii nového zákona do praxe viac pomôže podpora nákupu elektromobilov, ale-bo èi ich radšej nevynaloži na aspoò èiastoène financovanie nákupu zberných nádob pre obce, resp. èi nestojí za úvahu necha si aspoò èas ako rezervu pre budovanie (rozširovanie) nedostatkových recyklaèných kapacít.

Námetov pre zmysluplné použitie týchto finanèných prostried-kov by sa našlo ove¾a viac. No pri ich použití by sa nemalo zabúda , že pôvodným cie¾om príspevkov a poplatkov do Re-cyklaèného fondu bolo podpori separovaný zber odpadov a ich následnú recykláciu.

38

ODPADY È. 2/2017

EUROPOSLANCI CHCÚ VYŠŠIU MIERU RECYKLÁCIE ODPADOV A MENEJ SKLÁDOK TUHÉHO ODPADU

Kolektív

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpeènos potravín (ENVI) vy-zvali Európsku komisiu, aby pripravila legislatívu, ktorá zaruèí, že podiel odpadu urèeného na recykláciu sa do roku 2030 zvýši na 70-% úroveò a skládky tuhého odpadu budú predsta-vova iba 5-% riešenie likvidácie odpadov.

Stanovisko Výboru ENVI, ktorého èlenovia rokovali v utorok (24.1.) v Bruseli, sa vz ahuje na legislatívny návrh EÚ z roku 2014 o odpadovom hospodárstve. Europoslanci žiadajú, aby sa do roku 2030 zvýšil podiel recyklovaného odpadu zo sú-

èasných 44 % na 70 %. V tom istom období by sa mal zníži podiel podzemných skládok komunálneho odpadu, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, na maximum 5 % zo všetkých riešení na likvidáciu odpadov.

Pôvodný návrh eurokomisie rátal so 65-% recykláciou ko-munálneho odpadu a 10-% podielom podzemných skládok.

Úprava celoeurópskej legislatívy by sa pod¾a ENVI mala do roku 2030 zamera aj na 50-% zníženie potravinového odpa-du. Roène sa v EÚ vyprodukuje okolo 89 miliónov ton potra-vinového odpadu, èo znamená 180 kg na jedného obyvate¾a.

Štatistiky z roku 2014 naznaèili, že 44 % komunálneho odpa-du v EÚ sa recykluje alebo kompostuje. Znamená to pokrok voèi situácii z roku 2004, keï sa tento spôsob týkal iba 31 % likvidovaných odpadov. Do roku 2020 by èlenské štáty EÚ mali pokroèi v recyklácii alebo kompostovaní na vyše 50 % odpadu, europoslanci však požadujú legislatívu, ktorá bude ove¾a smelšie podporova tento trend a nebude povo¾ova vý-nimky pre èlenské štáty s najnižšou mierou recyklácie.

Najvyššiu mieru „zakopávania“ komunálneho odpadu do zeme – vyše troch štvrtín z celkového objemu - majú nasle-dovné èlenské štáty: Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Malta a Rumunsko.

Návrhy predložené výborom ENVI budú predmetom hlasova-nia v europarlamente poèas marcového plenárneho zasadnu-tia v Štrasburgu (13. - 16.3).

Zdroj: TASR

Z NEZAIZOLOVANEJ SKLÁDKY PRIEMYSELNÉHO ODPADU V ŠIROKEJ UNIKÁ ARZÉN

Kolektív

Do medzinárodne chránenej rieky Orava už dlhé roky uniká jedovatý arzén, problémom je stará nezaizolovaná skládka priemyselného odpadu v Širokej. Aktivisti zo Slovenského ochranárskeho snemu (SOS) sa preto obrátili na ministra ži-votného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) so žiados ou o seriózne riešenie problému.

Koncentrácia arzénu vo vode prekraèuje pod¾a ochranárov limitnú hodnotu 32-krát, pri starom hygienickom limite v roku 2008 to bolo až 250-krát. Upozoròujú, že roène vyteèie do Oravy nieko¾ko kilogramov jedovatého arzénu. „Táto situácia znamená ve¾ké ohrozenie zdravia ¾udí a životného prostre-dia v regióne a je preto nanajvýš kritická a neudržate¾ná,“ skonštatovala jedna zo zakladajúcich èleniek SOS ¼ubica Tru-bíniová.

V lokalite Široká v katastri Dolného Kubína existujú tri skládky odpadu. Jedna patrí mestu, slúžila na ukladanie komunálneho odpadu, no v súèasnosti je zatvorená a zrekultivovaná. Na-

chádzajú sa tam však aj dve skládky priemyselného odpadu. Nová, ktorá leží na telese starej skládky, avšak nie je environ-mentálnou zá ažou. Prevádzkuje ju akciová spoloènos OFZ Istebné, ktorá pod òou postavila èistiareò odpadových vôd.

39

Vývoj v kauze ENO3 – Slovenské elektrárne žiadajú ukonèenie testovania...

Problémom má by stará skládka, ktorú pred viac ako 50 rokmi zaèal využíva štátny podnik Oravské ferozliatinárske závody. Zodpovednos za òu prevzalo Ministerstvo životného prostre-dia (MŽP) SR. Envirorezort plánuje starú skládku zasanova , ešte vlani preto vyhlásil verejnú sú až. „Verejné obstarávanie na sanáciu tejto environmentálnej zá aže je stále v procese vyhodnocovania predložených ponúk, preto bolo potrebné predåži lehotu viazanosti ponúk do 31. marca,“ informoval hovorca MŽP SR Tomáš Ferenèák.

Pod¾a ochranárov môže toto riešenie znemožni zámer spoloè-nosti ESI, ktorej výhradným vlastníkom je OFZ, rozšíri vrchnú èas skládky o ukladanie komunálnych odpadov. „Zamedzi-lo by sa tým alebo mimoriadne skomplikovalo a predražilo sanovanie starej skládky priemyselného odpadu, z ktorej

presakuje kontaminovaná voda do okolia,“ upozornila Tru-bíniová.

„Spájanie riešenia problému arzénu v priesakových vodách zo starej skládky so skladovaním komunálneho odpadu na novej skládke je nepochopite¾né, tieto dve záležitosti nema-jú niè spoloèné, ani sa vzájomne nemôžu ovplyvòova ,“ uvie-dol v reakcii hovorca spoloènosti OFZ ¼uboš Schwarzbacher.

V prípade využívania novej skládky na ukladanie komunálnych odpadov, by napríklad obèania Dolného Kubína mohli pod¾a neho plati o polovicu nižšie poplatky. Mesto totiž nemá vlast-nú skládku a odpad vozí na desiatky kilometrov vzdialenú. Pod¾a dolnokubínskeho primátora Romana Matejova radnica o takomto zámere so spoloènos ou OFZ zatia¾ nerokovala.

Zdroj: TASR

VÝVOJ V KAUZE ENO3 - SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE ŽIADAJÚ UKONÈENIE TESTOVANIA SPA¼OVACEJ JEDNOTKY

Kolektív

Slovenské elektrárne (SE) požiadali Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) o bezodkladné zastavenie prevádzkového testovania v tre om bloku Elektrárne Nováky (ENO3). Potvrdil to Miroslav Šarišský zo SE. Dôvodom kroku elektrární má by zhoršená kvalita ovzdušia v okolí.

SE svoj krok odôvodnili vyhlásením Okresného úradu Tren-èín z 23. januára o zaèiatku uplatòovania akèného plánu na zlepšenie kvality ovzdušia pre oblas okresu Prievidza. Ako vyplýva z oznámenia uverejnenom na ich oficiálnej stránke, k ukonèeniu prevádzkového testovania náhradnej spa¾ovacej jednotky v ENO má pod¾a nich dôjs v najkratšom èase, èím by sa malo prispie k zlepšeniu situácie v tejto oblasti. „Vyhod-notenie priebehu a výsledkov pokusu vykoná akreditovaná spoloènos ,“ doplnili.

„Z poh¾adu ochrany ovzdušia, ako aj dlhodobej cenovej výhodnosti, odporúèame domácnostiam aj našim odbera-te¾om zváži možnos nahradenia vykurovacích zdrojov na tuhé palivá modernými, ekologickými zdrojmi tepla, ako sú tepelné èerpadlá, respektíve využívanie centrálnych zdro-jov vykurovania tam, kde sú dostupné,“ uviedli ïalej na svo-jej stránke SE.

HBP neodporuèia zastavenie prevádzkového pokusu na ENO3, nako¾ko monitorovanie naïalej prebieha. Toto zariade-nie nespôsobuje problém zneèistenia ovzdušia. Predèasným odstavením ENO3 by došlo k zmareniu celého prevádzkové-ho pokusu, uviedla v reakcii na žiados SE tlaèová hovorkyòa HBP Adriana Siváková.

Prevádzkový pokus, ako ïalej tvrdila, nie je v žiadnom prípade príèinou zhoršenia kvality vzduchu. „Nemôže vplýva na zvý-šené koncentrácie tuhých zneèis ovacích látok, t. j. smo-gu. Tretí blok je vyústený do 300-metrového komína s plne funkènými odluèovaèmi tuhých zneèis ovacích látok. Spád emisií z 300-metrového komína a ich rozptyl nemajú žiadny vplyv na prievidzský región,“ zdôraznila. Situácia zhoršené-ho ovzdušia je pod¾a slov Sivákovej spôsobená zhoršením po-

veternostných podmienok, ale hlavne lokálnym vykurovaním budov a dopravou. „Na základe týchto skutoèností sa znovu preukazuje výhodnos centrálneho zásobovania tepla, kto-ré tento problém vyluèuje,“ vysvetlila.

SE prenajali už odstavený tretí blok uho¾nej elektrárne HBP na úèely testovania mobilného odsírovacieho zariadenia. S prevádzkovým pokusom pri zníženom tepelnom výkone, ktorého realizáciu bane odôvodnili poruchami na ostatných dvoch blokoch, zaèali 7. novembra 2016, ukonèi by ho mali koncom februára. „Celkové výsledky pokusu budeme ma k dispozícii až po ukonèení a vyhodnotení prevádzkového pokusu. Predbežné výsledky preukazujú, že pri zmenených technických podmienkach prevádzkovania tretieho bloku a spa¾ovaní nízkosírnatého paliva je metóda odsírenia úspeš-ná. Zariadenie sa osvedèilo a prvé výsledky poukazujú na využite¾nos tejto technológie,“ dodala Siváková.

HBP zároveò avizovali, že prevádzkový pokus je zameraný na odskúšanie nových postupov, ktoré budú podkladom pre návrh rekonštrukcie ENO3, pre jeho využitie ako náhradnej spa¾ova-cej jednotky s plnením požadovaných emisných parametrov.

Zdroj: TASR

40

ODPADY È. 2/2017

ENVIROSÚ AŽE A PODUJATIA PRE DETI A MLÁDEŽ

Kolektív

1. SAŽP VYHLÁSILA NOVÝ ROÈNÍK SÚ AŽE PROENVIRO PRE ŠKÔLKAROV I ŠTUDENTOV

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) v Banskej Bystrici vyhlásila XII. roèník sú aže o najlepší environmentálny projekt organizovaný školou ProEnviro. Jej hlavným cie¾om je propagácia a podpora projektov škôl smerom k trvalo udrža-te¾nému rozvoju, zvýšenie záujmu žiakov a pedagógov o svoju školu a jej životné prostredie, rozvíjanie spolupráce èi aktívnej úèasti na riešení problémov komunity a regiónu. Sú až je ur-èená pre materské, základné a stredné školy.

Do sú aže môžu školy prihlási projekty zamerané na zodpo-vedný a aktívny prístup k životnému prostrediu, ako aj na spo-luprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej a regionálnej úrovni, trvalo udržate¾ný rozvoj, environmentálnu výchovu a ochranu prírodného a kultúrneho dedièstva. Pod¾a Ivety Kurekovej, manažérky pre komunikáciu SAŽP, organi-zátori pripravili špeciálne ocenenie pre projekt zameraný na šetrenie energií v škole.

Trvanie projektov prihlásených do sú aže musí by minimálne jeden mesiac a termín ich ukonèenia je 30. jún tohto roka. Projekt nesmie by starší ako tri roky, každá škola môže do sú-aže prihlási maximálne tri. Vyplnené prihlasovacie formuláre

treba zasla najneskôr do 30. júna a je potrebné pribali aj CD s fotodokumentáciou a samotným projektom.

„Odborná porota rozhodne o hlavnej cene v každej sú až-nej kategórii - materské, základné, stredné školy. Ví azi a ich projekty budú odprezentované v odborno-náuènom èasopise Enviromagazín, na Festivale environmentálnych výuèbových programov ŠIŠKA 2017 a v ïalších printových a elektronických médiách,“ dodala Kureková.

Podrobnejšie informácie o sú aži, propozície a prihlasovací formulár je uverejnený na www.sazp.sk.

2. VYHLÁSILI NOVÉ SÚ AŽE PRE ŽIAKOV: ZELENÝ SVET A MÚDRA PRÍRODA 2017

Ministerstvo životného prostredia vyhlásilo 22. roèník me-dzinárodnej sú aže výtvarnej tvorivosti detí a mládeže, ktorej cie¾om je vštepova chlapcom a dievèatám vz ah k prírode a životnému prostrediu formou budovania návykov a zruèností v umeleckom prejave. Tohtoroèný Zelený svet 2017, ako sa sú až volá, odhalí známe i neznáme tajomstvá hmyzieho sve-ta. Organizaène ho zastrešuje Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP).

„V aktuálnom roèníku majú sú ažné práce vo forme malieb, kresieb, grafík, farebných a èiernobielych èi animovaných filmov i komiksov zachyti neznáme i známe tajomstvá hmyzieho sveta. Téma ponúka mladým umelcom možnos zobrazi v ich prácach druhovo najbohatšiu a rozhodne tva-rovo najpozoruhodnejšiu skupinu živoèíchov. Každý druh hmyzu má v ekosystéme nezastupite¾nú úlohu. Napríklad

hmyz ope¾uje kvety a tvorí hlavnú zložku potravy mnohých vtákov, netopierov a plazov,“ priblížila 9. januára v súvislosti s vyhlásením sú aže Iveta Kureková, manažérka pre komuniká-ciu SAŽP v Banskej Bystrici.

SAŽP a Štátna ochrana prírody SR zároveò vyhlásili aj 5. roè-ník literárnej sú aže pre žiakov II. stupòa základných a stred-ných škôl v SR Múdra príroda 2017. Prostredníctvom témy „Neboj(í)me sa hávede?!“ vyzývajú organizátori mladých umelcov na vytvorenie slovného opisu èi humornej príhody, ktorá pozitívne vyzdvihuje vlastnosti užitoèného hmyzu, pavú-kov, žiab, hadov, netopierov èi iných živoèíchov, ktoré s nami môžu aj nemusia zdie¾a spoloèný priestor. Prostredníctvom literárnych diel tak môžu upozorni na ich dôležitú funkciu na našej planéte. Uzávierka literárnej sú aže je koncom februára.

Slávnostné vyhodnotenie sú aží Zelený svet a Múdra príroda bude v máji v rámci Medzinárodného filmového festivalu Eko-topfilm-Envirofilm.

3. TÉMOU VÝTVARNEJ SÚ AŽE JE STVÁRNI VZ AH EGO VERZUS EKO

Výtvarne stvárni vz ah „Ego verzus eko“ sa pokúsia autori, ktorí sa zapoja do XIX. roèníka medzinárodnej výtvarnej sú aže s názvom My sa nevieme s ažova nahlas. Pod¾a organizáto-rov dáva táto téma ve¾kým aj malým autorom priestor na výtvar-né uvažovanie o prírode a našom vz ahu k nej.

Medzinárodná sú až je urèená pre žiakov materských, zák-ladných, základných umeleckých, stredných, ale aj vysokých škôl a dospelých. Sú ažiaci si môžu zvoli ¾ubovo¾nú techniku. Uzávierka sú aže je 22. marca a vyhodnotenie a vernisáž sú-ažných prác sa uskutoèní 12. apríla v Galérii Jozefa Kollára.

Sú až so zameraním na ochranu prírody a environmentálnu výchovu vyhlásilo Slovenské banské múzeum - Galéria Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici, BBSK - Pohronské osvetové stre-disko Žiar nad Hronom - pracovisko Banská Štiavnica, Sloven-

41

Envirosú aže a podujatia pre deti a mládež

ská agentúra životného prostredia Banská Bystrica a mesto Banská Štiavnica.

4. VYHLÁSILI DRUHÝ ROÈNÍK VÝTVARNEJ SÚ AŽE VODA A ŽIVOT

S cie¾om prezentova nezastupite¾nú úlohu vody pre všetky živé organizmy na zemeguli vyhlásila Liptovská vodárenská spoloènos (LVS) druhý roèník výtvarnej sú aže Voda pre život. Tento rok pribudla k žiakom druhého stupòa základných škôl a osemroèných gymnázií aj kategória žiakov prvého stupòa. Prihlási sa môžu všetci školáci z okresu Liptovský Mikuláš.

„Našou snahou je, aby si význam vody uvedomili a vybu-dovali si k nej kladný vz ah už deti v základných školách. Ide o najbežnejšiu, ale zároveò najvzácnejšiu tekutinu. Pre-to oslovujeme v súvislosti s ochranou povrchových a pod-zemných zdrojov vody èo najviac detí a mládeže. Aby si uvedomili, že aj od nich závisí, èi budú rieky, potoky a pod-zemné zdroje vody èisté,“ informovala referentka vnútornej a externej komunikácie LVS Eva Petranová.

Ako uviedla, téma sú aže je pomerne široká, aby každé die a malo príležitos vyjadri práve svoj poh¾ad na vodu bez obme-dzení. Technika sú ažných výtvarných prác môže by ¾ubovo¾-ná, napríklad kresba, ma¾ba, grafika èi koláž. „V rámci prvého roèníka sú ažili niektorí žiaci aj so zaujímavými komiksami,“ upozornila. Práce bude hodnoti porota pod vedením výtvarní-ka Róberta Moèiliaka.

Cie¾om aktivít LVS pre žiakov a študentov je pod¾a Petrano-vej systematické budovanie pozitívneho vz ahu detí a mladých ¾udí k ochrane vody, ktorá je dôležitou súèas ou životného prostredia a je nenahradite¾ná pre všetky formy života na Zemi. Uzávierka sú aže je 24. februára. Výsledky a najlepšie výtvarné práce uverejní LVS na svojej internetovej stránke a vystaví ich v priestoroch spoloènosti pri príležitosti Svetového dòa vody, ktorý každoroène pripadá na 22. marca.

5. TRI SLOVENSKÉ ŠKOLY SA ZAPOJILI DO MEDZINÁRODNEJ SÚ AŽE V CHÉMII

Slovenské školy sa opä zapojili do medzinárodnej projekto-vej sú aže v chémii, ktorú každé dva roky vyhlasuje Asociácia uèite¾ov chémie Rakúska - Verband der Chemielehrer Öster-reichs (VCÖ). Do 14. roèníka sú aže sa prihlásila Základná škola Gašpara Haina v Levoèi, Základná škola s materskou školu krá¾a Svätopluka v Šintave a 1. súkromné gymnázium v Bratislave. Každá zo škôl dnes dostala na podporu realizácie svojho vybraného projektu uèebné pomôcky v hodnote pri-bližne 1000 eur, ktoré zabezpeèili sponzori.

Pomôcky zástupcom škôl odovzdal v Štátnom pedagogic-kom ústave (ŠPÚ) v Bratislave prezident VCÖ Ralf Becker z rakúskeho kompetenèného centra pre didaktiku chémie. „Té-mou aktuálneho roèníka projektu je Chémiou k inovácii. Keï si dnes uvedomíme, èo všetko potrebujeme a použí-vame, bez chémie by to nebolo možné. Chceme aj týmto projektom da chémiu do popredia,“ priblížil Becker. Školy si pod¾a jeho slov vybrali rôzne projekty. Venujú sa teórii, ktorá

však musí by podložená experimentom. „Školy sa pripravo-vali dlhšie a pomocou týchto materiálov môžu urobi expe-rimenty,“ povedal.

Zaèiatkom apríla zasadne porota, ktorá zo zapojených sloven-ských škôl vyhodnotí jednu ví aznú. Tá dostane poukážku v hodnote 700 eur.

Pod¾a riadite¾a ŠPÚ ¼udovíta Hajduka pozitívom sú aže je pod-pora praktických návykov u žiakov. „Nie je to len teória, ale aj bádanie, prax s chemickými pomôckami a experimentovanie v oblasti prírodných vied. V rámci sú aže sa žiak taktiež do-káže porovnáva so svojím rovesníkom v zahranièí,“ uviedol.

Jedna zo zapojených slovenských škôl - ZŠ Gašpara Haina v Levoèi sa v rámci sú aže zamerala na vodu a vzduch, a to, aká je ich kvalita v Levoèi a jej okolí. „V blízkosti Levoèe máme ekologické veterinárne laboratóriá, chceli by sme ich na-vštívi , aby žiaci videli, ako sa realizuje rozbor vôd. Taktiež by sme chceli zisti kvalitu vzduchu v Levoèi na frekvento-vaných i pri rekreaèných cestách a porovna to s väèším mestom blízko nás, Popradom,“ priblížila uèite¾ka angliètiny a chémie zo ZŠ Gašpara Haina v Levoèi Monika Hámorová.

Do 14. roèníka medzinárodnej projektovej sú aže v chémii sa prihlásilo celkovo 16.000 žiakov zo základných a stredných škôl. Okrem Slovenska sú to školy z Nemecka, Maïarska, Srbska, Lichtenštajnska a Rakúska.

6. DETI V SPIŠSKOM REGIÓNE MAJÚ VÏAKA GRANTOM OBNOVITE¼NÚ ENERGIU NA DOSAH

Slnko ako najtypickejší obnovite¾ný zdroj energie zohrávalo k¾úèovú úlohu v tohtoroèných projektoch grantového progra-mu Cena Embraco za ekológiu. Z fotovoltického panela na streche jednej zo škôl v regióne Spišskej Novej Vsi dostávali spotrebièe v uèebni energiu na svoju prevádzku. Na ïalšej škole varili èaj pomocou solárneho varièa a do tretice sa dalo na školskom dvore osvieži za pomoci slneènej sprchy.

Tieto projekty získali podporu v rámci ôsmeho roèníka gran-tového programu Ceny Embraco za ekológiu pre základné a materské školy v okrese Spišská Nová Ves. Spoloènos za osem rokov rozdelila z grantového programu vyše 50 000 eur.

Projekt Zmeò svoje myslenie, zmenia sa aj tvoje èiny na Zá-kladnej škole Ing. Kožucha v Spišskej Novej Vsi získal nielen finanènú podporu, ale aj úzku spoluprácu so spoloènos ou. V

42

ODPADY È. 2/2017

škole bola vytvorená uèebòa pre rozvoj alternatívnych zdrojov energií.

„Pomohli sme vyšpecifikova dodávate¾a fotovoltického hybridného systému v kombinácii s veternou turbínou, do-da potrebnú projektovú dokumentáciu a spoloènými sila-mi zrealizova projekt. Bol som pri tom, keï nadšení žiaci, školník a uèitelia umiestnili fotovoltický panel na strechu. A tiež veternú turbínu na stožiar, ktorý vidie už z dia¾ky. Škoda, že Spišská Nová Ves nie je až také veterné mesto, bolo by tej èistej energie ešte viac,“ povedal Martin Kaprál z elektrického laboratória Embraca.

V uèebni netradièných zdrojov sa v akumulátoroch ukladá energia zo slnka a vetra. Poèas vyuèovacích hodín ju môžu uèitelia a žiaci využi na napájanie projektora èi notebooku. Žiaci školy zostrojili tiež slneènú sušièku, chladnièku i solárnu pec.

Na Základnej škole na Nejedlého ulici v Spišskej Novej Vsi majú zase vïaka projektu slneènú sprchu. V Základnej škole Nad Medzou si žiaci dokážu navari èaj za pomoci solárneho varièa. V Kluknave pri Krompachoch zasa z projektu obnovili a skrášlili zanedbaný areál školy.

Materské školy sa venovali téme Voda nad zlato. V obci Smi-žany pri Spišskej Novej Vsi vznikla v areáli materskej školy re-laxaèná zóna s jazierkom, monolitným kameòom a vàbovými tunelmi. V škôlke na Tehelnej ulici v Spišskej Novej Vsi sa do projektu pustili rómske deti za pomoci uèiteliek a rodièov. Vý-sledkom je zve¾adenie priestorov školy.

7. NA ZLEPŠOVANÍ ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SA BUDE PODIE¼A VIAC AKO 300 TÍMOV ŽIAKOV

Do celoslovenského environmentálneho projektu Tatranskí rytieri sa zapojilo viac ako 300 tried. Žiaci základných a stred-ných škôl sa budú podie¾a na zlepšení životného prostredia na území celej krajiny.

„Nasledujúce mesiace sa rytieri svojimi malými aj ve¾kými èinmi ponoria do tajov ekológie, ktorá im ukáže nové po-znatky o našej prírode. Prihlásené triedy na èele so svojimi pedagógmi sa pustia do dvoch ekologických aktivít, ktoré sú podmienkou sú aže,“ uviedla Kristína Lachová z projektu Tatranskí rytieri.

V prvej aktivite Príroda nám, my prírode majú žiaci možnos vybra si z troch prevedení projektu. Dielo môže by znázorne-né vo výtvarnej forme, videom, èi ako realizovate¾ný projekt. Druhou povinnou aktivitou je Ekohliadka, na základe ktorej pôjdu prihlásené triedy do prírody, obce èi mesta a pripíšu si zaslúžené body za vyèistenie alebo skrášlenie exteriéru.

Prihláseným školám budú zasielané edukaèné materiály z oblasti environmentálnej výchovy. „Vždy a ve¾mi radi sa za-pojíme do ekoprojektu, vïaka ktorému sa môžeme aktívne prièini a pomôc našej prírode. Máme možnos opä vy-behnú s de mi do Vysokých Tatier, lebo okrem akcie Èisté hory je toho tu u nás málo, alebo o tom nevieme. Chceme deti nauèi takto cez projekt váži si prírodu, podpori ich tvorivos i zodpovednos ,“ uzavrela uèite¾ka Eva Fedorová Gánovská zo Súkromnej základnej školy Life Academy z Po-pradu, ktorá sa do projektu tiež zapojila.

8. V MESTSKOM PARKU V PRIEVIDZI PRIBUDNE NÁUÈNÝ CHODNÍK NIELEN PRE DETI

V Mestskom parku v Prievidzi pribudne náuèný chodník nie-len pre deti. Projekt, ktorého realizáciu podporila súkromná spoloènos sumou 2000 eur, poèíta i s výsadbou rastlín èi revitalizáciou jazierka.

V parku zabezpeèí radnica vysadenie nových druhov drevín a vlhkomilných rastlín, inštaláciu informaèných tabú¾ s názvami, popisom a všeobecnou charakteristikou jednotlivých druhov rastlín a živoèíchov vyskytujúcich sa v tomto biotope. „V ja-zierku bude zabezpeèená biologická rovnováha, zrevitali-zované brehy a okolie, doplnený mobiliár v parku. Náuèný chodník bude ma aj edukaèný charakter, vytvorí nové mož-nosti pri vyuèovaní prírodovedy a biológie, teda zážitkovom uèení,“ priblížil hovorca mesta Michal Ïureje.

Okrem vytvorenia náuèného chodníka v parku mesto otvori-lo pre deti v spolupráci s Mestskou organizáciou Slovenské-ho rybárskeho zväzu Prievidza i rybársky krúžok. V jarných mesiacoch nasledujúceho roka plánuje z revitalizovaného ja-zierka urobi rybársky revír, ktorý bude slúži výluène de om. „Bude tu praktická výuèba a zdokona¾ovanie sa mladých rybárov pri technikách lovu za úèasti èlenov rybárskeho zväzu, ktorí vedú krúžok. Plánované je každoroèné uspo-riadanie pretekov v chytaní rýb pre deti o pohár primátorky mesta. Uvedené aktivity budú vies deti k zmysluplnému tráveniu vo¾ného èasu a zlepší sa ich vz ah k prírode a k životnému prostrediu,“ dodal hovorca mesta.

9. ZÁŽITKOVÉ PREHLIADKY FARMY VO VÝCHODNEJ PRIBLIŽUJÚ NÁROÈNÚ PRÁCU

FARMÁROV

Najvyššie položená farma na Liptove zaèala poèas leta ponú-ka zážitkové prehliadky, na ktorých návštevníci nahliadnu do prípravy krmiva pre kravy a ovce, naživo pozorujú, ako sa dojí mlieko, pozrú si aj škôlku teliat. Do dnešného dòa navštívili Farmu Východná stovky záujemcov.

„Všetkých, ktorí majú záujem dozvedie sa viac o procese výroby mlieka èi syra, prevedieme celou farmou. Prehliadka zaèína v sýpke, pokraèuje napríklad cez dojáreò, pôrodni-cu až po škôlku s malými teliatkami. Cie¾om je spropagova farmárèenie, pretože je to mimoriadne namáhavá práca a málokto si to vie predstavi ,“ povedal ¼ubomír Kružliak z Far-my Východná.

43

Projekty mobility a ekologizácie dopravy

Najpoèetnejšie skupiny návštevníkov biofarmy tvoria školáci. Zaži farmárske zážitky prišlo aj nemalé množstvo turistov, na-príklad zo Štrbského plesa èi z Jasnej. Èasto však na farmu pod majestátnym Kriváòom zavítajú aj domáce rodiny s de mi. Exkurzie ponúkajú širokej verejnosti.

Farma Východná je najvyššie položené ekologické hospodár-stvo v Liptove. Zameriava sa predovšetkým na chov hovädzie-ho dobytka a oviec za úèelom produkcie mlieka. Okrem toho pestujú aj lieèivé bylinky a drobné ovocie.

Zdroj: TASR

PROJEKTY MOBILITY A EKOLOGIZÁCIE DOPRAVY

Kolektív

1. BANSKÁ BYSTRICA SA CHYSTÁ VYTVORI PRVÝ INŠTITUCIONÁLNY PLÁN MOBILITY V SR

Mesto pod Urpínom bude ma prvenstvo v oblasti udržate¾nej mobility v rámci Slovenska. Spoloène s nadáciou Ekopolis a ïalšími európskymi partnermi realizuje projekt MOVECIT. Ten je podporený v rámci programu Interreg Central Europe a za-meriava sa na tvorbu plánov mobility pre inštitúcie.

Od roku 2013 má Banská Bystrica (ako prvé mesto na Slo-vensku) vypracovaný generel nemotorovej dopravy v súlade s územným plánom. Mestský úrad sa chystá vytvori v rámci projektu MOVECIT prvý inštitucionálny plán mobility na Slo-vensku. Mal by u¾ahèi pracovníkom magistrátu využívanie MHD, bicykla a chodenia pešo pri dochádzaní do zamestna-nia. Cie¾om projektu, ktorý bude trva do mája 2019, je tiež zvýšenie povedomia pracovníkov samosprávy o dopadoch ich dopravných návykov na životné prostredie a kvalitu života.

„Som rád, že Banskej Bystrici patrí ïalšie prvenstvo a máme možnos spusti projekt udržate¾nej mobility aj na mestskom úrade. V prvom rade musíme ís príkladom my. Nieko¾ko zamestnancov už dnes využíva na cestu do práce okrem automobilovej dopravy aj iné formy. Ide o trend, kto-rý v zahranièí funguje, preto verím, že sa pridajú ïalší. Som presvedèený, že budeme úspešní a spoloènými silami sa nám podarí aspoò èiastoène zmeni naše dopravné návy-ky,“ konštatoval viceprimátor Jakub Gajdošík.

Na magistráte sa už uskutoènili dve pracovné stretnutia urèe-né pre vedenie, vedúcich odborov a zamestnancov. Riadite¾ Nadácie Ekopolis Peter Medveï ich informoval o prínosoch projektu MOVECIT a príklady inštitucionálnych plánov mobility zo zahranièia zasa priblížil Zbynìk Sperat z Centra dopravné-ho výskumu v Brne.

„Cie¾om plánu udržate¾nej mestskej mobility je zvýšenie kvality života v meste. Intenzívne zapája verejnos i záujmo-vé skupiny,“ doplnil Sperat.

„V rámci pracovného stretnutia sme oboznámili zamest-nancov mestského úradu s trendmi i možnos ami, ako zlepši podmienky pre ich mobilitu,“ dodal Medveï.

Partnermi spomínaného projektu sú mestá a organizácie z Èeskej republiky, Maïarska, Nemecka, Rakúska, Slovinska a Talianska.

2. PLÁN MOBILITY URÈÍ VÝVOJ DOPRAVY V NITRE A JEJ OKOLÍ

Nitrianska radnica sa zapojí do projektu, ktorý je zameraný na zvýšenie bezpeènosti i kvality dopravy v krajskom meste a v

jeho okolí. Výsledkom projektového zámeru bude strategic-ký dokument s názvom Plán udržate¾nej mobility funkèné-ho územia krajského mesta Nitra. Ten bude urèova hlavné smery, ktorými sa bude vyvíja rozvoj dopravnej infraštruktúry v Nitre a okolitých obciach.

Tvorba dokumentu bude financovaná z fondov Európskej únie. Celková plánovaná výška výdavkov projektu je 832 400 eur. Mesto sa na nich bude podie¾a pä percentným spolufi-nancovaním v hodnote 41 620 eur.

„Plán udržate¾nej mobility bude obsahova prognózy a návrhy riešenia dopravy v èasových horizontoch pä až 30 rokov so zoh¾adnením demografického vývoja mesta a regiónu. Okrem toho sa bude zaobera zvýšením bez-peènosti premávky, znížením stupòa zneèistenia ovzdušia, zabezpeèením finanène udržate¾nej dopravy osôb, integrá-ciou verejnej dopravy, návrhmi na pešiu dopravu a ïalšími analýzami,“ uviedol projektový manažér Peter Velty.

Ako doplnil, vïaka projektu bude vypracovaná aj dopravná koncepcia Nitry a viaceré podrobné prieskumy. Tie sa budú venova doprave na významných komunikáciách, parkovaniu a tiež autobusovej a železniènej doprave. Súèas ou priesku-mov bude aj dotazníkové zis ovanie dopravného správania v domácnostiach.

3. VO ZVOLENE BUDÚ V LETE 2017 JAZDI PRVÉ AUTOBUSY MHD NA SKVAPALNENÝ ZEMNÝ PLYN

Vo zvolenskej mestskej hromadnej doprave (MHD) by už v lete 2017 mali jazdi ekologické autobusy na skvapalnený zemný plyn (LNG). Na Slovensku pôjde o pilotný projekt, ktorý výraz-nou mierou spolufinancuje Európska únia.

44

ODPADY È. 2/2017

„V uplynulých dòoch došlo k podpisu zmluvy a Zvolen sa tak stal jediným slovenským mestom, ktorý vstúpi do pro-jektu testovania LNG paliva,“ uviedla na dnešnej tlaèovej konferencii zvolenská primátorka Lenka Balkovièová.

Celkom 15 nových autobusov, ktoré významnou mierou obno-via vozový park 28 autobusov MHD vo Zvolene by malo o nie-ko¾ko rokov výrazne zníži dotácie mesta pre prevádzkovate¾a MHD - SAD Zvolen. Ak dnes mesto platí prepravcovi približne 1,1 milióna eur, v rokoch 2017-2019 by to malo by zhruba 900 000 eur a v roku 2021 menej ako 500 000 eur.

„Naskytne sa tak príležitos zlepši komfort cestovania, mož-no ve¾korysejším harmonogramom dopravy alebo rôznym ú¾avami èi zavedením nových liniek,“ pripomenula primátorka.

Pod¾a riadite¾a SAD Zvolen Antona Mazána pôjde o druhý ta-kýto projekt vôbec v rámci stredoeurópskeho priestoru. „Po-dobný funguje zhruba rok vo Varšave. Napoji po nás by sa mali Maïari,“ konštatoval. Projekt okrem nákupu nových autobusov poèíta aj s výstavbou jednej LNG èerpacej stanice.

Projekt s názvom LNGAFT - Liquefied Natural Gas as Alterna-tive Fuel for Transport (Skvapalnený zemný plyn ako alternatív-ne palivo pre dopravu), ktorý pilotnú prevádzku zastrešuje, je spolufinancovaný Európskou úniou z nástroja CEF (Connec-ting Europe Facility) sumou viac 4,15 milióna eur. Zodpoved-ným za koordináciu projektu je Európske zoskupenie hospo-dárskych záujmov, Danube LNG.

4. MESTSKÚ HROMADNÚ DOPRAVU V ŠALI ZABEZPEÈÍ V PLNEJ MIERE ELEKTROBUS

Mestskú autobusovú dopravu v Šali bude od budúceho roka zabezpeèova elektrobus. Keïže mestskú hromadnú dopravu v Šali pokrýva len jedna linka, kúpou elektrobusu zabezpeèí dopravca 100-% obnovu vozového parku v mestskej auto-busovej doprave. Elektrobus bude prevádzkova spoloènos Arriva Nové Zámky, a.s. Do prevádzky ho plánuje spusti kon-com prvej polovice budúceho roka, potvrdil generálny riadi-te¾ spoloènosti Arriva na Slovensku László Ivan. Maximálna prepravná kapacita elektrobusu bude 70 ¾udí. V èase rannej špièky dopravca zabezpeèí pomocný spoj.

Spoloènos Arriva sa stala ví azom obchodnej verejnej sú aže na poskytovanie služieb vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravi-delnej mestskej autobusovej doprave v meste Ša¾a od 1. januára 2017 do 31. decembra 2026. Prihlásila sa do nej jediná firma.

„Domnievame sa, že je to výsledkom nároèných kritérií za-daných do podmienok, ktoré zahàòali vysoký komfort. Poža-dovali sme moderný nízkopodlažný autobus s kamerovým systémom, klimatizáciou, možnos ou pripojenia na wifi a samozrejme na elektrický pohon,“ skonštatovala hovorkyòa mesta Alexandra Szabová. Zástupcovia mesta a spoloènosti Arriva podpísali zmluvu 30. novembra tohto roka, výroba elek-trobusu pod¾a požiadaviek trvá približne sedem mesiacov.

Elektrobus najazdí v Šali roène zhruba 100 000 kilometrov. V podmienkach dopravnej situácie v meste predstavuje približ-ný dojazd 130 kilometrov na jedno nabitie. „Nabíjanie bude zabezpeèené prostredníctvom rýchlonabíjacej stanice v priestoroch areálu spoloènosti Arriva v Šali pri autobuso-

vej stanici. Pretože v popoludòajších hodinách je frekven-cia spoja približne raz za hodinu, s nabíjaním elektrobusu problém nebude,“ informovala Szabová. Náklady na údržbu elektrobusu sú pod¾a jej slov tretinové so súèasným stavom, celková suma na prevádzku sa však vyrovnáva vyššou nákup-nou cenou elektrobusu. Jeho zakúpenie sa na cene cestov-ného lístka neprejaví, rovnaký zostane aj doplatok mesta. Predpokladaná výška úhrady za služby dopravcu na rok 2017 predstavuje sumu 66 598 eur vrátane sedempercentného primeraného zisku.

„Za najdôležitejší prínos využitia elektrobusu v šalianskej mest-skej autobusovej doprave považujeme predovšetkým jeho vy-soký komfort so zaistením moderného, bezpeèného spoja pre obèanov mesta a v neposlednom rade aj dôležitý ekologický faktor a extrémne nízku hladinu hluènosti. Tú ocenia najmä obyvatelia bývajúci v bezprostrednej blízkosti trasy, predovšet-kým v skorých ranných hodinách,“ povedala Szabová.

5. V PETRŽALKE PRIBUDLO 16 NOVÝCH CYKLOSTOJANOV

Získaním dotácie vo výške 1800 eur z Bratislavského samo-správneho okraja (BSK) mohla bratislavská Petržalka osadi ïalších 16 cyklostojanov. Po jednom pribudlo pred každou základnou školou v zriaïovate¾skej pôsobnosti mestskej èasti a pä môžu využíva záujemcovia pred Petržalskou plaváròou. Lokality vybrala samospráva najmä preto, že èoraz viac žia-kov zaèína uprednostòova bicykel ako dopravný prostriedok do školy, postupne sa pridáva aj kolobežka. Silvia Vnenková z Oddelenia komunikácie s verejnos ou petržalského miest-neho úradu uviedla, že podporova ekologickú dopravu chce mestská èas aj naïalej.

Miestna samospráva získala už v roku 2014 grant vo výške 2000 eur. Vïaka nim pribudlo na frekventovaných miestach 15 cyklostojanov. Išlo najmä o poboèky knižníc, kultúrne domy èi športoviská.

6. V KAMPANIACH NA PODPORU CYKLODOPRAVY CHCE MINISTERSTVO POKRAÈOVA

AJ V ROKU 2017

Kampane na podporu cyklodopravy „Do školy na bicykli“ a „Do práce na bicykli“ sú pod¾a ministerstva dopravy úspeš-né. Rezort v nich chce preto pod¾a hovorkyne Karolíny Duckej pokraèova aj v roku 2017.

Napríklad len v rámci prvého roèníka kampane „Do školy na bicykli 2016“ sa pod¾a ministerstva podarilo motivova 135 škôl a vyše 27 458 žiakov v pravidelnom dochádzaní do školy na bicykli.

„Výsledky kampane sú pre nás zaväzujúce, ich závery sú po-zitívne. Dostali sme spätnú väzbu, že deti chcú zdravo ži a šetri životné prostredie. Súèasne sa vzdelávajú aj v oblasti detskej dopravnej výchovy,“ opísal minister Árpád Érsek.

Ministerstvo tak plánuje v máji 2017 zorganizova v poradí štvrtý roèník kampane „Do práce na bicykli“. Následne v septembri tohto roku spustí druhý roèník kampane „Do školy na bicykli“.

Zdroj: TASR

45

Pozvánka na medzinárodnú konferenciu „Quo Vadis Recycling“

POZVÁNKA NA MEDZINÁRODNÚ KONFERENCIU „QUO VADIS RECYCLING“

Kolektív

46

ODPADY È. 2/2017

OZNAM MŽP SR O ORGANIZÁCII ŠKOLENIA NA ZÍSKANIE ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI V OBLASTI ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Kolektív

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor odpadového hospodárstva plánuje v priebehu prvého polroka 2017 zorganizova odbornú prípravu pre záujemcov o získa-nie osvedèenia o odbornej spôsobilosti na autorizované spracovate¾ské èinnosti alebo osvedèenia o odbornej posudkovej spôsobilosti a následne aj skúšku pod¾a § 95 alebo 100 zákona è. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prosíme záujemcov, aby bezodkladne zasielali svoje žia-dosti o odbornú prípravu a o overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovate¾skú èinnos alebo odbornej po-sudkovej spôsobilosti elektronicky na e-mail dasa.uhliarova@enviro.gov.sk alebo poštou na adresu:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Odbor odpadového hospodárstva

Nám. ¼. Štúra 1

812 35 Bratislava

Náležitosti žiadosti sa nachádzajú v § 44 alebo 51 vyhlášky è. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Dovo¾ujeme si upozorni , že záujemca musí spåòa požiadavku na výšku vzdelania a dåžku praxe pod-¾a § 95 ods. 2 alebo § 100 ods. 3 zákona è. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

BÝVALÝ PREDNOSTA OÚ ŽP RÁCZ PÔJDE NA PÄ ROKOV DO VÄZENIA

Kolektív

Najvyšší súd (NS) SR 12. januára rozhodol, že bývalý prednos-ta Obvodného úradu životného prostredia v Dunajskej Strede Alexander Rácz, ktorý bol obžalovaný zo zloèinu prijímania úplatku, pôjde za mreže na pä rokov, musí zaplati peòažný trest 2000 eur a nesmie vykonáva verejnú funkciu pä rokov.

„Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na dnešnom verejnom zasadnutí v trestnej veci Ing. Alexandra R. rozho-dol o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Špecializova-ného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dòa 19. januára 2016. Odvolanie obžalovaného zamietol z dô-vodu, že vyhodnotil skutkové a právne závery súdu prvého stupòa ako správne,“ uviedla hovorkyòa NS SR Jana Píšová.

Proti dnešnému uzneseniu senátu Najvyššieho súdu Sloven-skej republiky nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Pod¾a senátu Špecializovaného trestného súdu mal obžalova-ný cez sprostredkovate¾a požadova od miestneho podnikate-¾a úplatok vo výške 2000 eur za to, že vydá kladné vyjadrenie vo veci prevozu a uskladòovania rieènych sedimentov.

Odvolací súd nemohol vo veci dlhší èas kona pre opakovanú práceneschopnos obžalovaného a jeho advokáta.

Zdroj: TASR

V PETRŽALKE VYRASTIE UNIKÁTNY NÁUÈNO-ZÁBAVNÝ RODINNÝ PARK

Kolektív

Nový rodinný park v atraktívnej lokalite, ktorý bude ma zábav-no-vzdelávací èi oddychovo-rekreaèný charakter, bude klás dôraz na životné prostredie èi ekológiu a urèený bude pre-dovšetkým pre rodiny s de mi a mládež. Taký vyrastie v bra-tislavskom kraji. Jeho vznik podporili poslanci Zastupite¾stva BSK. Zámerom župy je vybudovanie komplexu, ktorý bude na Slovensku jedineèný.

„V bratislavskom kraji absentuje zariadenie zábavno-náuè-ného charakteru, urèené pre rodiny ako aj širokú verejnos , ktoré by plnilo aj edukatívnu úlohu. Bratislavská župa preto podporuje rôzne projekty, ktoré môžu svojou povahou pod-pori aktivity pre mládež, ale i vznik miest, kde môžu zájs rodiny spoloène, strávi èas spolu. Práve týmto je výnimoè-ná idea vzniku rodinného parku, kde nebude prevláda to,

47

Zaujímavosti zo zahranièia

že die a niekam odložíme, ale budem súèas ou atraktivít, ktoré to miesto ponúkne,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

Koncept rodinného parku zábavno-náuèného charakteru v Bratislavskom kraji vychádza zo skutoènosti, že v bratislav-skom kraji nie je zariadenie, ktorý by malo zábavno-náuèný charakter. Poslanci Zastupite¾stva BSK schválením tohto kon-ceptu poverili aj komisiu, ktorá do konca marca 2017 vyhlási sú až na výber koncesionára, ktorý predloží plán realizácie vý-stavby, prenájmu parku, výšku vstupného, skladbu objektov, ich úèel, priestorové rozloženie ako aj ïalšie náležitosti.

Cie¾om je získa najvhodnejší a najlepší ideový návrh a podnika-te¾ský plán na využitie pozemkov v lokalite Bratislava - Petržalka. Predložené riešenie musí nadväzova na ostatné èasti mesta prostredníctvom napojenia na existujúci systém komunikácií a dopravy, malo by by novou atrakciou v území, a to nielen na lokálnej, resp. celomestskej úrovni, ale aj na úrovni regiónu.

Rodinný park by mal tvori komfortný priestor pre celoroèné využitie s celodennou prevádzkou a mal by ponúka inovatív-ny, atraktívny herný a náuèný program s dôrazom na environ-mentalistiku a podporu kreativity detí a mládeže.

Dôraz by mal klás na zeleò, ekológiu, životné prostredie, vzde-lávanie, rodinný život, na prírodné materiály, nízkoenergetickú výstavbu èi prevádzku a má ma zábavno-vzdelávací a oddycho-vo-rekreaèný charakter najmä pre rodiny s de mi a mládež.

Lokalita na realizáciu parku sa nachádza v atraktívnej lokalite Bratislavy priamo v kontaktnom území urbanizovaného a prí-rodného prostredia s vysokou mierou prímestskej rekreácie. Ide o pozemok v mestskej èasti Bratislava - Petržalka s plo-chou takmer 9 ha. Územie je dobre napojené na lokálnu aj medzinárodnú cestnú sie a tak nielen zameranie parku, ale i jeho umiestnenie v susedstve regiónu Gyõr-Moson-Sopron (Maïarsko) a Spolkovej krajiny Burgenland (Rakúsko) nazna-èuje, že pôjde o park nadregionálneho významu.

Zdroj: TASR

ZAUJÍMAVOSTI ZO ZAHRANIÈIA

Kolektív

1. NEMECKÁ MINISTERKA PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE NAVRHUJE VYKUPOVA AUTÁ

SO SPA¼OVACÍM MOTOROM

Nemecká spolková ministerka pre životné prostredie Barbara Hendricksová sa domnieva, že v budúcnosti by mohol pomôc vyššiemu predaju áut s elektrickým pohonom prémiový výkup jazdených vozidiel so spa¾ovacím motorom.

Opatrenie „neprichádza v tomto volebnom období do úva-hy, ale v princípe sa nedá vylúèi ,“ uviedla ministerka pre denník Die Welt.

Pod¾a Hendricksovej by sa o jej myšlienke nemalo ešte roz-hodnú ani v nasledujúcich dvoch až troch rokoch. Ministerka nepodporila návrh najmä Zelených, aby sa od roku 2030 ne-zaraïovali do cestnej premávky autá so spa¾ovacím motorom.

Poukázala na rýchly rast predaj e-áut v Èíne. Má ho podpori aj kvótový systém pre automobilky. Najmenej jeden elektro-mobil by mal by v sortimente ich modelov. To by vytváralo do-datoèný tlak na výrobcov, aby sa aj bez stimulov venovali ich výrobe a aby sa v roku 2025 medzi novými autami na cestách objavilo 15 až 20 % elektromobilov.

2. NEMECKO PRIPRAVUJE REÁLNY TEST ELEKTRICKÝCH KAMIÓNOV NA DIA¼NICIACH

Na dvoch úsekoch nemeckých dia¾nic sa má najneskôr kon-com roka 2018 zaèa s testovaním hybridných elektricko--dieselových kamiónov, ktorým budú elektrinu dodáva troleje nad vozovkou. Testovacie úseky majú by dlhé 12 kilometrov každý. Spolkové ministerstvo životného prostredia podporuje projekt s cie¾om dosiahnu ekologickejšiu prepravu nákladov.

Pod¾a hovorcu ministerstva podrobnosti o oboch testovacích úsekoch zverejnia najskôr zaèiatkom februára. V prvej etape sa mali spolkové krajiny uchádza o pridelenie úsekov a ako sa agentúra DPA dozvedela od nemenovaných zdrojov zvnút-

48

ODPADY È. 2/2017

ra projektu, zví azili Šlezvicko-Holštýnsko a Hessensko. Po oficiálnom vyhlásení ví azov tendra prídu na rad spoloènosti, ktoré budú sú aži o výstavbu potrebnej infraštruktúry. Pilotná prevádzka by sa mala zaèa najneskôr do konca roka 2018.

Východiskovou témou projektu je otázka, ako zvládnu rastúcu ekologickú zá až spôsobenú èoraz väèšou intenzitou náklad-nej dopravy. Pod¾a jednej z prognóz spolkovej vlády do roku 2030 bude železnica predstavova len pätinu nárastu objemu nákladnej dopravy, väèšina tovarov sa bude prepravova po cestách. Riešením by mohli by práve elektrické kamióny, ak elektrická energia bude pochádza z obnovite¾ných zdrojov.

Elektrina z trolejov na rozdiel od akumulátorov dokáže zásobo-va vozidlá na dlhých trasách. Podobne ako v prípade vlakov bude potrebné pozdåž dia¾nic vybudova ståpy. Od miesta, kde sa vedenie skonèí, do cie¾a budú kamióny používa dieselové motory. Takéto hybridné kamióny už nieko¾ko rokov testuje Siemens vo svojom areáli, nový projekt znamená test v praxi.

3. OSLO DOÈASNE VYKÁZALO DIESELOVÉ VOZIDLÁ ZO SVOJICH ULÍC

Nórske hlavné mesto Oslo na ïalší deò vykázalo dieselové vo-zidlá zo svojich ulíc, keïže vïaka zákazu sa 17. januára name-rali lepšie hodnoty kvality ovzdušia. To znamená, že dieselové autá nesmeli jazdi ani v stredu 18. januára.

Radnica minulý rok rozhodla, že okamžite zasiahne, ak poèas viacerých dní možno oèakáva vyššiu mieru zneèistenia ovzdu-šia. Preto 17. januára zostali odstavené zväèša súkromné die-selové vozidlá, výnimku dostali iba niektoré druhy vozidiel, na-príklad, taxíky a sanitky. Za nepovolenú jazdu s dieselom hrozí pokuta 1500 NOK (166 eur).

Ekologická organizácia Greenpeace postup Osla privítala, keïže zdravie obyvate¾ov postavila nad záujmy motoristov. „Nemecké mestá, ako Mníchov, Stuttgart alebo Frank-furt dodnes nemajú riešenie pre nebezpeène zneèistené ovzdušie,“ kritizuje expert Greenpeace Niklas Schinerl.

4. V ETIÓPII SPREVÁDZKOVALI HYDROELEKTRÁREÒ GIBE 3

V Etiópii v decembri sprevádzkovali hydroelektráreò Gibe 3, ktorá je svojho druhu jednou z najväèších na africkom konti-nente. Etiópia zrealizovala projekt napriek obavám ochrancov životného prostredia a susedných krajín.

Premiér Hailemariam Desalegn v prejave na slávnostnom sprevádzkovaní hydroelektrárne povedal, že si krajina dala za cie¾ v nasledujúcich piatich rokoch dosiahnu inštalovaný vý-kon turbín 15 000 megawattov.

Už samotná Gibe 3 posúva Etiópiu medzi najväèších výrobcov elektrickej energie z obnovite¾ných zdrojov v Afrike. Etiópia a jej susedia získajú elektrickú energiu za výhodnú cenu.

Gibe 3 je súèas ou plánu vlády v Addis Abebe postavi nie-ko¾ko elektrární na rieke Omo, ktorá vteká do jazera Turkana v Keni.

5. NAJDLHŠIE „PUTOVANIE“ ZELENEJ ENERGIE VO SVETE BUDE MA VIAC AKO

1800 KILOMETROV

Nové elektrické vedenie s dåžkou 1830 km prinesie elektrinu z alternatívnych zdrojov vyše 80 miliónom ¾udí Indie. S kapa-citou 6000 megawattov, èo predstavuje viac ako 6 ve¾kých elektrární, bude patri k najdlhším na svete. Elektrické vedenie bude prenáša energiu z tepelných a veterných zdrojov tisícky kilometrov vzdialených od miest s vysokou spotrebou. Pokryje dopyt po elektrine v južnej èasti Indie v èase, keï je tu sila vet-ra nízka a naopak prepraví èistú energiu na sever, keï bude veternej energie prebytok.

Dodávate¾om prenosového vedenia UHVDC (jednosmerné vedenie pri ultra vysokom napätí) v hodnote viac ako 640 mi-liónov USD bude spoloènos ABB, ktorá vlastní patent na vý-konový vypínaè pre riešenia HVDC. Ten totiž vyriešil technolo-gický problém konverzie z jednosmerného elektrického prúdu vhodného na prenosy ve¾kých objemov na dlhé vzdialenosti na striedavý, ktorý sa bežne využíva v domácnostiach. V Indii je to už šiesty HVDC projekt dodávate¾a.

Prenosové vedenie UHVDC je vyšším stupòom technológie HVDC, ktorá dokáže integrova obnovite¾né zdroje energie, spo¾ahlivo a efektívne prenies elektrinu aj na dlhé vzdialenos-ti.

Nový megaprojekt v Indii spojí mesto Raigarh v strednej Indii s mestom Pugalur v juhoindickom štáte Tamilnádu. Prevádz-kovate¾ indickej elektrickej siete Power Grid Corporation of India Limited (POWERGRID) ho plánuje uvies do prevádzky v roku 2019.

ABB je poprednou globálnou spoloènos ou, ktorá pôsobí v oblasti energetiky a automatizácie. Svojim zákazníkom v ob-lasti priemyslu, výroby a distribúcie energií prináša možnos zlepši ich výkonnos a zároveò zníži dopad ich èinnosti na životné prostredie. Skupina ABB zamestnáva 135.000 za-mestnancov vo viac ako 100 krajinách sveta. Na Slovensku pôsobí od roku 1991 a v súèasnosti má zastúpenie v piatich mestách Slovenska. Zamestnáva tu spolu nieèo vyše 280 ¾udí. Súèas ou skupiny ABB na Slovensku je aj firma Pucaro v Pieš anoch.

Zdroj: TASR

PROGRAM PREDCHÁDZANIA VZNIKU ODPADU SR NA ROKY 2014 - 2018

(A5, mäkká väzba, 190 strán) Analýza súčasneho stavu a perspektívy ďaľšieho vývoja v oblasti predchádzania vzniku odpadov ako najúčinnejšej formy prevencie vrátane záväzných opatrení a úloh, farebných príloh a riešenia jednotlivých pripomienok.

www.epos.sk

NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH S VYKONÁVACÍMI PREDPISMI

Nový zákon č . 79/2015 Z.z. zo 17. marca 2015 o odpadoch so všetkými vykonávacími vyhláškami (č . 365, 366, 370, 371, 372 a 373/2015 Z.z.) a všeobecne záväzným

výnosom (č . 368/2015 Z.z.) uverejňujeme v platnom znení. Praktická príručka určená pre obce a podnikateľskú sféru (FORMÁT A5, MÄKKÁ VÄZBA, 464 STRÁN, 13,90 €).

www.epos.sk

NOVINKA