Zámer - Senica zhodnocovanie plastov

Zámer : „ Výstavba strediska na zhodnocovanie plastov v meste Senica“

Zámer vypracovaný podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Navrhovateľ : Mestský úrad mesta Senica

Zámer : „Výstavba strediska na zhodnocovanie plastov v meste Senica“

ÚVOD

Mestský úrad Senica je výkonným orgánom mestského zastupiteľstva a primátora

zložený z pracovníkov mesta. Zabezpečuje administratívne a organizačné veci mestského

zastupiteľstva a primátora, ako aj ďalších zriadených orgánov mestského zastupiteľstva.

Podľa „Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Senica“ medzi priority

mesta, ktoré boli sformulované do piatich strategických oblastí patrí aj priorita, ktorej poslaním je

zabezpečiť ekologickú rovnováhu vo vzťahu k hospodárskemu rozvoju mesta. V rámci priorít

bolo stanovené aj opatrenie : Tvorby ochrany životného prostredia a limitov využitia územia

mesta s vybranými aktivitami :

Systémovými opatreniami znižovať úroveň zaťaženosti jednotlivých zložiek životného

prostredia

V každej oblasti realizovať v etapách a postupne ozdravné – ekologizačné projekty

Tvorba technických administratívnych a osvetových nástrojov na zvýšenie množstva

triedeného odpadu

Vytváranie podmienok na spracovanie triedených druhov odpadov

Vychádzajúc z celkovej koncepcie MŽP SR, zákona o odpadoch a v súlade

s komoditným plánom Recyklačného fondu na roky 2006-2010 podporiť a posilniť vysoko

problematickú oblasť zhodnocovania plastového odpadu je záujmom mesta zapojiť sa do

riešenia tejto problematiky.

Mestský úrad Senica ako navrhovateľ, predkladá svoj zámer o navrhovanej činnosti : Výstavba strediska na zhodnocovanie plastov v meste Senica, Ministerstvu životného

prostredia SR ako príslušnému orgánu na posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa §

54 ods. 2 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení zákona NR SR č. 287/2009 Z. z. (ďalej len

„zákon o EIA“), ktorá podľa Zoznamu navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich

vplyvu na životné prostredie prílohy č. 8 podlieha povinnému hodnoteniu (Činnosť: 9.

Infraštruktúra, položka č. 5 - Zariadenia na zneškodňovanie ostatných odpadov spaľovaním

alebo zariadenia na úpravu, spracovanie a zhodnocovanie ostatných odpadov. Položka č. 5

podlieha povinnému hodnoteniu (bez limitu). Cieľom tohto zámeru je vybudovanie

komplexného zariadenia na zhodnocovanie plastových odpadov.

1



I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

1. NÁZOV – obchodné meno Mesto Senica – Mestský úrad

2. IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO organizácie

00 309 974

3. SÍDLO spoločnosti Štefánikova 1408/56, 905 25 Senica

4. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, TEL. ČÍSLO A INÉ KONTAKTNÉ ÚDAJE

OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU OBSTARÁVATEĽA RNDr. Ľubomír Parízek – primátor mesta Senica :

Štefánikova 1408/56

905 25 Senica

Tel : 00421- 34 – 65 15 001

Fax : 00421- 34 – 65 74 058

e-mail: [email protected]

5. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, TEL. ČÍSLO A INÉ KONTAKTNÉ ÚDAJE

KONTAKTNEJ OSOBY, OD KTOREJ MOŽNO DOSTAŤ RELEVANTNÉ INFORMÁCIE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A MIESTO NA KONZULTÁCIE Generálny projektant : METRIA STUDIO s.r.o.

Hraničná 18

831 04 Bratislava

Autori projektu : Ing. arch. Stanislav Rentka Ing. arch. Nataša Helešová

Tel: 00421-918 835 180

e-mail: [email protected] 2



II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

1. NÁZOV

Výstavba strediska na zhodnocovanie plastov v meste Senica

2. ÚČEL

Účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie zariadenia na recykláciu odpadu

(spracovanie plastového odpadu) s využitím metódy katalytickej depolymerizácie na komponent

tekutých palív (zmes uhľovodíkov). Navrhovaný technologický systém spracuje priemerne

12.000 ton odpadu ročne. Účinnosť depolymerizačnej jednotky je 92 až 98% podľa kvality

vstupnej suroviny. Katalyzátorom pri chemickej reakcii je hliníkový substrát. Odpadom pri

chemickom procese depolymerizácie je kamenito-hlinitá drť, ktorá sa dá použiť v stavebnom

priemysle ako klasická štrkodrva pre podsyp ciest, chodníkov.....

Zámer : Výstavba strediska na zhodnocovanie plastov v meste Senica je navrhnutá

tak a stredisko bude prevádzkované tak, aby bolo v súlade s nasledovnými všeobecne

záväznými predpismi na úseku ochrany životného prostredia a v súvisiacich oblastiach, ako aj

so smernicami EÚ:

Zákonom NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov ako vyplýva zo zmien a doplnkov a zákonom č. 409/2006 Z. z., ktorým sa

vyhlasuje úplné znenie zákona o odpadoch

Vyhláškou MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o

odpadoch v znení vyhlášky č. 509/2002 Z. z., vyhlášky MŽP SR č. 128/2004 Z. z. a

vyhlášky MŽP SR č. 599/2005 Z. z.,

Vyhláškou MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení

vyhlášky MŽP SR č. 409/2002 Z. z. a vyhlášky MŽP SR č. 129/2004 Z. z.,

Zákonom NR SR č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

v znení neskorších zmien a doplnkov

Vyhláškou MŽP SR č. 210/2005 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o

obaloch

Programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2006-2010,

Zákonom č.17/1992 Zb. o životnom prostredí,

3



Zákonom NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch a v znení neskorších predpisov (vodný zákon), a príslušných vyhlášok

v oblasti ochrany vôd,

Zákonom NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov a vyhláškou k tomuto zákonu,

Zákonom NR SR č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení zákona NR SR č.

203/2007 Z. z. a neskorších predpisov, a príslušných vyhlášok v oblasti ochrany

ovzdušia

Zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

v znení zmien a doplnkov k zákonu a príslušných vykonávacích vyhlášok

3. UŽÍVATEĽ

Užívateľom objektov navrhovanej činnosti bude mesto Senica a okolie, resp. Trnavský

kraj.

4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Nová činnosť. Činnosť: 9. Infraštruktúra, položka č. 5 - Zariadenia na zneškodňovanie

ostatných odpadov spaľovaním alebo zariadenia na úpravu, spracovanie a zhodnocovanie

ostatných odpadov.

Základnou funkciou strediska bude triedenie, druhotné spracovanie a zhodnocovanie

plastových odpadov, pomocou technologického procesu, ktorého výsledkom je výsledná

surovina použiteľná v ďalšom reťazci spracovania v rámci petrochemického a stavebného

priemyslu s min. dopadom na okolité životné prostredie. Projekt by mal dlhodobo zbaviť mesto

Senica a spádové okolie problematiky odpadového plastu.

Navrhovanou činnosťou sa zabezpečí čo najefektívnejšie využitie plastového odpadu

a následne čo najšetrnejšia úprava nevyužitého odpadu tak, aby táto činnosť nezhoršila, ale

naopak zlepšila súčasnú úroveň kvality životného prostredia.

5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

Kraj: Trnavský

Okres: Senica

Obec: Senica 4



Katastrálne územie: Senica

Parcela číslo: 34210/4

Miestom realizácie navrhovaného zámeru je západný okraj mesta Senica, časť Čáčov.

Lokalita je prístupná z cesty druhej triedy, smerujúcej z mesta Senica na obec Dojč. Priestor bol

pôvodne určený pre poľnohospodárske účely. V súčasnosti je územie nevyužívané.

Celková plocha pozemku je 20 101 m2, zastavaná plocha je 1853 m2. Dotknutý areál je

vo vlastníctve mesta Senica a je v súlade s urbanistickou štúdiou zóny Senica – Čáčov.

6. PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Prehľadná situácia sa nachádza v prílohe č. 1

7. TERMÍN ZAČATIA A UKONČENIA VÝSTAVBY A PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Začatie výstavby: 8/2010

Ukončenie výstavby: 12/2011

Zahájenie činnosti: 1/2012

Predpokladaná životnosť prevádzky bude 15 rokov.

8. STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA 8.1. Urbanistické a architektonické riešenie Urbanistické a architektonické riešenie zámeru : Samotná stavba sa skladá z nasledovných stavebných objektov (SO) a prevádzkových

súborov (PS) :

STAVEBNÉ OBJEKTY SO.01 Výrobná hala - 1438 m2

SO.02 Vrátnica – 27 m2

SO.03 Prístrešok – 388 m2

SO.04 Spevnené plochy – areálové – 5796 m2

SO.05 Spevnené plochy – verejné – 1144 m2

SO.06 Prípojka VN 5



SO.06.01- TS , prípojka NN

SO.07 Prípojka požiarnej a pitnej vody a rozvod požiarnej a pitnej vody

SO.08 Slaboprúdové rozvody

SO.09 Kanalizácia dažďová a zaolejované vody, ORL

SO.10 Kanalizácia splašková plus ČOV

SO.11 Oplotenie areálu

SO.12 Parkové a sadové úpravy – plocha zelene – 11 217 m2

PREVÁDZKOVÉ SÚBORY PS.01 Technológia depolymerizácie PS.02 Technológia prípravy vstupných surovín PS.03 Skladovanie ĽVO (ľahký vykurovací olej) 8.2. Popis stavebne - technického riešenia zariadenia Zemné práce :

Pred začatím zemných prác na stavenisku bude vykonané vytýčenie inžinierskych sietí

nachádzajúcich sa na ploche staveniska. Pri vykonávaní zemných prác sa bude dodržiavať STN

73 3050 – Zemné práce (všeobecné ustanovenia) a všetky zákony a nariadenia týkajúce sa

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku. Pozemok slúžil na poľnohospodárske

účely, je nezastavaný a v súčasnosti nevyužívaný.

Križovanie s podzemnými vedeniami:

Pod terénom navrhovaného objektu nie sú vedené žiadne podzemné vedenia inžinierskych

sietí.

Hydroizolácie :

Objekty sú navrhnuté na teréne, nepodpivničené, navrhuje sa izolácia proti zemnej vlhkosti.

V miestach objektov, kde sa bude manipulovať s ropnými látkami sa navrhujú betónové

záchytné nádrže s izoláciou voči prieniku ropných látok do pôdy a spodných vôd.

Dopravné napojenie : Pozemok bude dopravne prístupný z verejnej podružnej novo navrhovanej komunikácie

súbežnej s cestou druhej triedy smerujúcej zo Senice na Dojč. Komunikácia je navrhnutá pre

potreby priemyselného parku, ako obslužná pre jednotlivé prevádzky parku. 6



Konštrukčne – stavebné riešenie :

S0.01 Výrobná hala Objekt výrobnej haly je situovaný v strede pozemku, kolmo na príjazdovú komunikáciu.

V objekte je sústredená výrobná prevádzka strediska na zhodnocovanie plastov a nadväzujúca

administratívna.

Objekt je jednopodlažný, nepodpivničený. Konštrukčne sa jedná o oceľovú konštrukciu -

veľkopriestorovú montovanú halu, opláštenú sendvičovým panelmi. Objekt je nepodpivničený so

šikmou sedlovou strechou.

Hlavná stredná časť je určená pre výrobu. Jej výška má dve úrovne, čo zodpovedá

technológii výroby. Celá výrobná časť bude umiestnená v havarijnej vani, ktorá bude betónová

a izolovaná proti prieniku ropných látok do pôd a podzemných vôd. Na hlavnú hmotu nadväzujú

dve bočné. Administratívna časť a sklad pohonných hmôt, olejov.

Administratívna časť je rozdelená na šatne zo sociálnym zázemím pre zamestnancov

výroby a samotnú administratívu, ktorá slúži aj ako prezentačný priestor.

Objekt bude napojený na všetky inžinierske siete. V objekte je umiestnená technická

miestnosť v ktorej je umiestnená technológia tepelného čerpadla a slnečných kolektorov

určených pre vykurovanie objektu.

SO.02 Vrátnica

Pri vstupe do strediska je umiestnená vrátnica. Jedná sa jednopodlažný objekt,

prestrešený plochou strechou. Objekt je z konštrukčného hľadiska oceľová konštrukcia

opláštená sendvičovým panelom. Dispozične pozostáva zo samotného priestoru vrátnice

a sociálneho zázemia. Priestor je určený pre jednu osobu. Na vrátnicu nadväzuje samotný vjazd

do areálu, vstup pre peších a nákladná váha.

SO:03 Prístrešok V areáli je umiestnený prístrešok na skladovanie surovín potrebných pre chod strediska.

Má priamu nadväznosť na výrobnú halu a samotný proces spracovania. Konštrukčne sa jedná

o oceľovú konštrukciu, osadenú na železobetónovej platni, zabezpečenú proti prieniku ropných

látok do pôdy a podzemných vôd. Objekt je čiastočne obstavaný betónovou stienkou.

Prestrešený je pultovou strechou.

Objekt bude napojený na inžinierske siete, a to na vnútro areálový rozvod NN a dažďovú

kanalizáciu 7



SO.04 Spevnené plochy areálové

Samotné stredisko má svoj vlastný vjazd na pozemok. V stredisku sú navrhnuté

spevnené plochy určené pre presun surovín a produktov pomocou kamiónovej dopravy. Pohyb

osobnej dopravy a plochy určené pre stacionárnu dopravu, parkoviská a odstavné plochy.

Výpočet parkovacích miest

V navrhovanej výstavba strediska na zhodnocovanie plastov bude umiestnené prevádzky, ktoré

sú bližšie špecifikovane vo výkresovej časti dokumentácie. Pre potreby bilancie statickej dopravy

sa uvádza nasledovné:

Druh priestoru účel. jednotka 1PM/účel. Jed. PM

- Administratíva – 34,20 m2 1 PM/ 30 m2 2

- výrobné priestory –29 zamestnancov spolu v rámci trojzmennej prevádzky

- počet zamestnancov na jednu zmenu 10 - 1 PM/ 7 zamestnancov 2

- parkovacích miest spolu P 4 Pre výpočet bilancie statickej dopravy boli použité nasledujúce rektifikačné koeficienty v zmysle

STN 73 61 10.

N = Oo . ka +Po . ka . kv . kp . kd

N celkový počet parkovacích miest

Oo stupeň automobilizácie 1:2,5

Po základný počet parkovacích miest podľa STN 73 61 10, tabuľka 19 – 4 PM

ka súčiniteľ vplyvu stupňa automobilizácie 1,20

kv súčiniteľ vplyvu veľkosti mesta nad 100 000 obyvateľov = 1,0

kp súčiniteľ vplyvu polohy riešeného objektu, miestneho významu 1,0

kd súčiniteľ vplyvu delenia dopravy 40:60 – 1,2

N= 1 / 2,5 * 1,2 + 4 * 1,2 * 1,0 * 1,0 * 1,2

N = 6 PM Navrhovaný počet parkovacích miest v areáli je 19 PM, čo dostatočne pokrýva potreby

parkovacích miest pre zamestnancov, aj pre návštevníkov strediska.

Spôsob odvodnenia:

Dažďové vody z areálových komunikácií budú zvedené do gravitačného obtokového odlučovača

ropných látok (ORL) výrobcu TECHNEAU S.A. a následne vyvedené do vsaku. Vsakovací

systém – systémom vsakovacích blokov RONN BLOK slúži úplnému vsiaknutiu takmer čistej

zrážkovej vody. Zachytená dažďová voda sa dostáva cez kontrolnú a rozvodzovaciu šachtu do 8



pripojeného rúrového rigolu. Z tohto systému vsiakne veľkoplošne do pod ním ležiacich vrstiev

pôdy. Rúrový rigol opláštený filtračným rúnom slúži pritom ako dočasný medzizásobník až do

skončenia dažďov.

SO.05 Spevnené plochy – verejné Areál je prístupný z podružnej novo navrhovanej komunikácie súbežnej s cestou druhej triedy

smerujúcej zo Senice na Dojč. Komunikácia je navrhnutá pre potreby priemyselného parku, ako

obslužná pre jednotlivé prevádzky parku.

Komunikácia je 7,5 m široká, s jedným chodníkom 1,8 m širokým.

Odvodnenie komunikácie je navrhnuté vyspádovaním do odparovacieho žľabu. Tento žľab bude

dočasným riešením. Po definitívnom dobudovaní celého priemyselného parku a po vybudovaní

kompletnej obslužnej komunikácie sa napojí na verejnú kanalizáciu.

8.3. Inžinierske siete

SO.06 Prípojka VN Stredisko bude napojené na verejný rozvod VN 22 KV cez TS umiestnenú na pozemku stavby

Verejné osvetlenie : bude vnútroareálové

SO.06.01 Prípojka N na TS Stredisko bude napojené na verejný rozvod cez TS umiestnenú na pozemku stavby NN

prípojkou. Dátové rozvody budú riešené vzduchom anténnym prijímačom na streche objektu

haly.

SO.07 Prípojka rozvodu požiarnej a pitnej vody Stredisko na spracovanie platov bude napojené na dodavku pitnej a úžitkovej vody z verejného

vodovodu DN 500 cez VŠ prípojkou DN 50 pretlačením sa popod cestu II triedy a privedením

na pozemok stavby, kde bude umiestnená požiarna akumulačná nádrž 27m3 a z nej bude

zabezpečený potrebný tlak - prietok pre požiarnu vodu a potreby pitnej vody.

Objem spotreby pitnej vody na osobu a deň vychádza z typu prevádzky a počtu zamestnancov.

Pre zamestnancov výroby je to 70l na osobu a deň, a 45 l/deň pre zamestnancov prevádzky

administratívy.

Druh prevádzky Počet zamestnancov Denná spotreba pitnej vody

Výroba : 21 zamestnancov 21x70 = 1470 l

Administratíva a vrátnica : 9 zamestnancov 9x45 = 405 l

Celková spotreba pitnej vody 1875 l/deň Celková spotreba pitnej vody : 684,753 m3/rok

9



SO.08 Slaboprúdové rozvody

Stredisko bude napojené na vzdušnú sieť slaboprúdu. Na objekte bude osadená anténa

a v rámci areálu bude ďalej distribuovaná podružným vedením. Presný vyber prevádzkovateľa

siete a technické riešenie bude špecifikované v Projekte pre stavebné konanie a na základe

zmluvných vzťahov investora stavby s prevádzkovateľom .

Potreba elektrickej energie : Predpokladaná potreba elektrickej energie bude cca 530 kW

technológia depolymerizácie – 180 kW

technológia prípravy – 130 kW

osvetlenie – 70 kW

UK tep. čerpadlá 150 kW

Celková spotreba navrhovaná: 530 kW

SO.09 Kanalizácia dažďová a zaolejované vody, ORL Dažďová kanalizácia nebude vyvedená do verejnej kanalizácie. Dažďové vody zo spevnených

plôch budú čistené v odlučovači ropných látok (ORL) výrobcu TECHNEAU S.A.. Technické

požiadavky ORL sú stanovené STN EN 858-1 a podmienky použitia stanovuje STN EN 858-2.

Koalescenčný filter (BCU) je zostavený z modulov PLASDEK (materiál BIODECK). Patentovaný

prototyp dočisťovacej jednotky (PCU) umožňuje dosiahnuť na výstupe čistiaci účinok až 0,1 mg/l

NEL. Použitie koalescenčného filtru BCU i dočisťovacej jednotky PCU výrazne znižuje nároky na

údržbu. Pre obe odpadá potreba dopĺňania a nevyžaduje výmenu drahých sorpčných filtrov.

SO.10 Kanalizácia splašková plus ČOV Splašková kanalizácia nebude vyvedená do verejnej kanalizácie. V stredisku bude navrhnutá

čistiareň odpadových vôd , typ TOPAS 15, fy PRENAK . Areál bude dlhodobo napojený vlastnú

ČOV bez nadväznosti na ostatné objekty

SO.11 Oplotenie areálu Bude z priehľadného pletiva do výšky 2,0 m poplastované s vstupnou rampou.

SO.12 Parkové a sadové úpravy

V stredisku je navrhnutá plocha zelene. Pôjde o zatrávnené plochy doplnené vzrastlou zeleňou

o celkovej ploche 11 217,00 m2. 10



8.4. Technologické riešenie PS.01 Technológia depolymerizácie

Linka na depolymerizáciu plastov rozkladá plasty katalytickou depolymerizáciou : Plasty -

termoplasty napr.: PP, PE - to znamená všetky obaly, plastové tašky, plasty z áut a ďalšie

odpady z PP, PE. Výsledný produkt je ropný derivát uhľovodík - ĽVO, ktorý je určený na ďalšie

spracovanie. Linka dokáže spracovať 12 000 t/rok odpadových plastov a pri 92-98% účinnosti

vyrobí 11 040 ton ĽVO/rok v závislosti od kvality vstupných surovín. Proces prebieha

nasledovne : Plast rozdrvený na frakciu 3-6 mm sa nasávacím potrubím dostáva do reakčnej

časti technológie, tu je z objemu suroviny odčerpaný kyslík, dochádza k stavu vákua a hmota sa

postupne nahrieva. Na molekulárnej úrovni dochádza k rozkladu hmoty na plyny bez oxidácie

t.j. horenia, pri teplote v dvoch fázach od 270 do 430oC. Takto vzniknuté plyny kondenzujú v

kondenzátore, kde sa potom tento kondenzát odčerpáva do zásobníkovej nádrže. Vzniknutý

ropný derivát je tmavo čierna tekutina podobná rope, nazvaná plastový olej a táto tekutina bude

ďalej použitá prevezením z tohto strediska na ďalšie spracovanie v petrochemickom priemysle.

Po odparení plynných častí suroviny ostáva v procese odpadová surovina, ktorá obsahuje zmesi

kremíka, sklenených vlákien, drobné čiastočky kovu a skla, ktoré neboli v separácii oddelené.

Výsledný extrakt sa podobá tmavej štrkodrve, ktorá je ďalej použiteľná ako vhodný podklad do

podsypov pod komunikácie, chodníky, základové dosky........ v systéme recyklácie v stavebnom

priemysle. V tesnej blízkosti stavby sa bude nachádzať recyklačné stredisko mesta, kde sa táto

hmota bude môcť použiť ako prímes do jednotlivých frakcií stavebnej drvy.

V procese technológie spracovania je prípustná cca 5% prítomnosť celulózy a organických častí

vyskytujúcich sa v plastových odpadoch. Pri procese sa používa katalyzátor na báze oxidu

hliníka. Technológia je navrhnutá ako 24 hodinová prevádzka s občasnými technologickými

odstávkami. Konštrukcia technológie zaberá plochu cca max 12krát 12 m o výške 12 m.

Navrhovaná technológia môže ročne spracovať do 12 000 ton plastového odpadu, pri účinnosti

v závislosti od kvality vstupnej suroviny, od 75- do 98 % .

PS.02 Technológia prípravy vstupných surovín

V prvej etape sa plastový odpad dovezie kamiónmi v kontajnerových zásobníkoch. Následne

prebehne separácia odpadu, Plast sa vysype z kontajnerového automobilu na dopravník, na

ktorého konci trhač roztrhá plast na kusy, ktoré prejdú dopravníkovým pásom kde sa od

plastov oddelí sklo a kovy. Vyseparovaný plast sa drví na drvu frakcie 04 až 0,6 cm. Táto drva

11



sa uskladní v retenčnom zásobníku o objeme 500 m3 s retenciou na 4-6 dní prevádzky

technológie.

PS.03 Skladovanie ĽVO V dvojplášťových oceľových zásobníkoch s kapacitou 100 m3. Vstupné suroviny - Zoznam odpadov :

Ako vstupné suroviny pre navrhovanú činnosť sú navrhované všetky typy termoplastov :

polypropylén (PP), polystyrén (PS), polyetylén (PE), polyvinylchlorid (PVC), polyetyléntereftalát

(PET), akrylonitril-butadién styrénový kopolymér (ABS) a iné. Ako nevhodné sú pre navrhovanú

činnosť : termosety (bakelit), pneumatiky (obsahujú veľký podiel cudzích materiálov ako kov

a tkanina).

Odpadový plast sa bude zvážať z TS mesta Senica, a zo spádovej oblasti v okolí Senice v

polomerovom okruhu zhruba 50 km.

Odpady, ktoré možno v zariadení spracovávať, zaradené podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001

Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, sú nasledovné :

Ostatné odpady / kategória O / :

Kód

Odpadu Názov odpadu Kategória Odpadu

02 01 04 Odpadové plasty (okrem obalov) O

07 02 13 Odpadový plast O

12 01 05 Hobliny a triesky z plastov O

15 01 02 Obaly z plastov O

15 01 06 Zmiešané obaly O 16 01 19 Plasty O

17 02 03 Plasty O

19 12 04 Plasty a guma O 20 01 39 Plasty O

9. ZDÔVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE

Vybudovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadových plastov ( triedenie a úprava

odpadov ) prispieva k riešeniu problematiky recyklácie odpadov. Navrhovanou činnosťou sa

12



zabezpečí čo najefektívnejšie využitie plastového odpadu a následne čo najšetrnejšia úprava

nevyužitého odpadu tak, aby táto činnosť nezhoršila, ale naopak zlepšila súčasnú úroveň kvality

životného prostredia. Navrhovanou činnosťou nevzniknú žiadne odpady, ktoré by znečisťovali

životné prostredie.

Ďalším z dôvodov umiestnenia tohto zariadenia do predmetnej lokality je že

prevádzkovateľ vlastní uvedené priestory a nemá k dispozícii v uvedenej lokalite iné vhodné

priestory. Umiestnenie navrhovaného zariadenia je v súlade so schváleným Územným plánom

mesta Senica.

10. CELKOVÉ NÁKLADY

Celkové náklady investor odhaduje na 9 500 000 € bez DPH

11. DOTKNUTÁ OBEC Mesto Senica – Mestský úrad, Štefánikova 1408/56, 905 01 Senica

12. DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

Trnavský samosprávny kraj, Starohájska 10, 917 01 Trnava

13. DOTKNUTÉ ORGÁNY

Obvodný úrad životného prostredia v Senici, príslušné odbory, Vajanského 17, 905 01 Senica

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Senici, Kolónia 557, 905 01 Senica

Okresné riaditeľstvo HaZZ v Senici, Štefánikova ul. 715/50, 905 01 Senica

Obvodný úrad, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia Senica, Vajanského 17, 905 01

Senica

14. POVOĽUJÚCI ORGÁN

Obvodný úrad životného prostredia Senica, odbor odpadového hospodárstva, Vajanského 17,

905 01 Senica

15. REZORTNÝ ORGÁN

Ministerstvo životného prostredia SR

16. DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA

OSOBITNÝCH PREDPISOV. Územné rozhodnutie a stavebné povolenie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov a osobitné povolenia

v rámci predpisov týkajúcich sa platnej legislatívy v oblasti ochrany životného prostredia.

Súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem spaľovní

odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujú 13



osobitné druhy kvapalných odpadov, podľa § 7 ods.1 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z.

o odpadoch v znení neskorších zmien a doplnkov. V zariadení sa bude zhodnocovanie

uskutočňovať činnosťami : R3 – recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa

nepoužívajú ako rozpúšťadlá a R13 – skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností R1

a R12 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku), (príloha č. 2 zákona č.

223/2001 Z. z. ).

17. VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE. Navrhované zariadenie na zhodnocovanie odpadov nebude mať vplyv na životné

prostredie presahujúci štátne hranice.

III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA, VRÁTANE CHRÁNENÝCH

ÚZEMÍ Zámer, ktorý je predmetom posudzovania, sa bude realizovať v meste Senica, ktoré sa

nachádza v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny, na jej rozhraní s Myjavskou pahorkatinou,

v nadmorskej výške asi 200 metrov. Pozemok na stavbu slúžil na poľnohospodárske účely

a v súčasnosti je nezastavaný.

Informácie o súčasnom stave životného prostredia sa vzťahujú na širšie územie, ktoré je

vymedzené územím Trnavského kraja a okresu Senica.

1.1. Geomorfologické členenie Predmetné územie na juhu a západe hraničí s Borskou nížinou, na severozápade

s Dolnomoravským úvalom, na severovýchode s Bielymi Karpatmi a na východe s Myjavskou

pahorkatinou. Súčasťou Chvojnickej pahorkatiny je Senická pahorkatina. Najvyšším vrchom je

Zámčisko (434,1 m n.m.).

1.2. Fyzicko – geografické členenie

Analyzované územie zasahuje do troch významných geomorfologických celkov. Severnú

časť záujmového územia tvoria Biele Karpaty s tzv. bielokarpatským flyšom, JV a V časť

Myjavská pahorkatina, oba celky sú súčasťou provincie Západných Karpát, subprovincie

Vonkajšieho západného karpatského oblúku a oblasti Slovensko-moravských Karpát. V JZ časti

zasahuje do územia Chvojnická pahorkatina, ktorá je súčasťou provincie Západopanónskej

panvy, subprovincie Viedenskej kotliny a oblasti Záhorskej nížiny. 14



1.3. Inžiniersko–geologická charakteristika

Povrch nie je veľmi členitý, od poslednej ľadovej doby (würm) je modelovaný západnými

vetrami, ktoré tu naviali mohutné pokrovy spraší a sprašových hlín. Vyskytujú sa tu tiež pieskové

presypy, pričom piesky sú nevápnité, nezadržiavajú vody a ťažko sa na nich utvára humus.

Riekami modelovaný reliéf sa vyskytuje v centrálnej časti, najmä v podcelku Zámčisko

1.4. Geologická stavba predmetného územia

Z geologického hľadiska je oblasť Chvojnickej pahorkatiny priraďovaná k neogénnym

sedimentárnym panvám Vnútorným Západným Karpatom. Juhozápadná časť je budovaná málo

spevnenými až sypkými morskými neogénnymi sedimentmi, hlavne ílmi, slieňmi, siltmi,

pieskami, pieskovcami a štrkami obdobia vrchného miocénu až pliocénu. Juhovýchodnú a

centrálnu časť budujú ílovce, siltovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepence, ojedinele vápence

spodného miocénu. Západná a sčasti aj centrálna časť je budovaná ílmi, ílovcami, siltovcami,

pieskami, pieskovcami a zlepencami obdobia stredného miocénu. V tejto časti sa pridávajú

vápence, sloje uhlia a ryolitové tufy. Najsevernejšia časť je budovaná flyšovými vrstvami

pieskovcov, zlepencov a ílovcov obdobia paleogénu až spodného eocénu. Najsevernejšia časť

zároveň prináleží k magurskému flyšu vonkajšieho flyšového pásma. Stredom územia

prechádza niekoľko zlomových línií, pričom najvýznamnejšia prebieha v smere západ - východ.

1.5. Seizmicita územia

Na základe makroseizmickej intenzity (o MSK 64) patrí Trnavský kraj do 4 stupňov.

Jadrom seizmických pohybov je aktívna oblasť Dobrej Vody, ktorá má hodnotu seizmického

ohrozenia 8. Územie s hodnotou 7 obklopuje jadro a zasahuje východnú časť okresu Senica,

západnú časť okresu Piešťany a väčšiu severnú časť okresu Trnava. Do kategórie seizmického

ohrozenia 6 patria ostatné časti spomínaných okresov.

1.6. Klimatické pomery

Podnebie má charakter mierneho klimatického pásma. Možno ho charakterizovať ako

teplé, suché s miernou zimou. Severná časť územia podľa klimatickej rajonizácie (Atlas

podnebia ČSSR) zasahuje do Bielych Karpát, do oblasti mierne teplej, okrsku vlhkého,

vrchovinného s priemernou ročnou teplotou 6 – 7 oC a priemerným ročným úhrnom

atmosferických zrážok od 650 – 750 mm. Časť Myjavskej pahorkatiny a časť Chvojnickej

pahorkatiny patria do oblasti mierne teplej, k okrsku mierne vlhkému s miernou zimou,

pahorkatinový, s priemerným úhrnom atmosferických zrážok 600 – 650 mm (Atlas SSR, 1980).

Pre územie mesta Senica sú použité meteorologické údaje z meteorologickej stanice Holíč,

ktorá sa nachádza v Chvojnickej pahorkatine v nadmorskej výške 180 m a je určená 15



zemepisnými súradnicami 48°48´44´´ s.š., 17°09´49´´ v.d.

Z hľadiska rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší sú najrelevantnejšími meteorologickými

parametrami smer a rýchlosť vetra a stabilita zvrstvenia atmosféry. Z dlhodobého hľadiska sa

tieto parametre odzrkadľujú v klimatických veterných ružiciach, priemernej ročnej rýchlosti vetra,

podiele bezvetria, a počte výskytu teplotných inverzií.

Priemerná ročná rýchlosť vetra za posledných 10 rokov na stanici Senica – Holíč je 2 m/s, počas

týchto rokov sa však vyskytla aj priemerná rýchlosť 1,5 m/s. Napriek tomu, že sa bezvetrie

vyskytuje len v 1,5% roka, rýchlosti vetra do 2 m/s sa vyskytujú takmer 3/4 roka. Rýchlosti nad 8

m/s predstavujú 0,6% výskytu.

Prevládajúcim prúdením je prúdenie južných smerov (juhozápadné, južné a juhovýchodné) a

severné prúdenie. Pri rýchlostiach do 2 m/s je prúdenie vo všetkých smeroch, najvýraznejšie ale

opäť v južných smeroch a v severnom smere. Pri rýchlostiach vyšších ako 2 m/s je prúdenie

južné až juhozápadné.

1.7. Hydrologické pomery

a) Povrchové vody

Hydrologicky patrí hodnotené územie do povodia rieky Morava. Územie odvodňujú jej

prítoky : Myjava s Teplicou, Chvojnica a Unínsky potok. Rieka Teplica má celkovú dĺžku 31,4

km, plocha povodia má rozlohu 154 km2. Východne od mesta sa do nej vlievajú potoky Priečny

a Kratnov zľava a následne v meste Rovenský a Pasecký potok sprava. Juhozápadne od mesta

sa Teplica vlieva do Myjavy. Umelé vodné plochy zahŕňajú vodné nádrže Petrova Ves,

Radošovce, Skalický rybník, Búdkovianske rybníky, vodná nádrž Kunov, Koválov a iné.

b) Podzemné vody

Podľa hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patrí dotknuté územie do rajónu QN 050 –

Kvartér Trnavskej pahorkatiny. Striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev neogénnych

sedimentov vytvára dobré podmienky pre vytváranie zásob podzemných vôd. Výdatnosť

artézskych studní dosahuje 4 – 6 l/s. Z prameňov je významný prameň pri Štefanove. Významné

zdroje podzemných vôd sa vytvorili aj vo viatych pieskoch.

1.8. Vodné zdroje a ich ochranné pásma

V súčasnej dobe je mesto Senica zásobované pitnou vodou zo skupinového vodovodu

Plavecké Podhradie – Senica, na ktorý je napojených takmer 100% obyvateľov mesta a to

dvomi seberovnými smermi: Prvý smer: Skupinový vodovod Plavecké Podhradie – Jablonica –

Osuské s výtokom do vodojemu 2 x 1000 m3 v Hlbokom. Z tohto vodojemu je mesto Senica 16



napojené priamo na rozvodnú sieť mesta. Druhý smer: Skupinový vodovod Plavecké Podhradie

– Holíč – Senica s výtokom do vodojemu 2 x 250 m3 v Senici – Čáčove odkiaľ sa pitná voda

prečerpáva do zásobného vodojemu 3000 m3 v Senici – Sotinej, ktorý je priamo napojený na

rozvodnú sieť. Priemyselná časť Senice – Slovenský hodváb má pre svoju prevádzku

zabezpečovanú prevádzkovú vodu odberom z Kunovskej vodnej nádrže. Vodný zdroj pitnej

vody v Plaveckom Podhradí je kapacitne dostatočný aj pre budúci výhľad.

Na posudzovanom území sa nenachádza žiadny vodný zdroj, ani jeho ochranné pásma.

1.9. Chránené vodohospodárske územia

Posudzované územie sa nenachádza vo vodohospodársky chránenom území, ani

v ochrannom pásme iného vodného zdroja.

1.10. Geotermálne vody

V posudzovanom území sa nachádzajú minerálne pramene v okolí Koválova

a Smrdákov. Sú to sírovodíkové slané alkalické jódové minerálne vody s mineralizáciou 2633

mg/kg, s teplotou 12,5oC a s enormne vysokým obsahom aktívnej síry (najsilnejšie sírovodíkové

pramene v Európe).

1.11. Pedologické pomery

Posudzované územie a širšie okolie je rovinného charakteru, kde prevládajúcimi typmi

pôd sú hnedozeme pseudoglejové a luvizemné, západnú časť pokrývajú kambizeme districké

a regozeme na viacerých pieskoch. Z juhu zasahujú čiernice typické a glejové a miestami

luvizeme utvorené na nive Myjavy. Z pôdnych druhov prevažujú pôdy ľahké, piesočnaté

a hlinito-piesočnaté.

1.12. Nerastné suroviny

V širšom okolí posudzovaného územia sa nenachádzajú ložiská nerastných surovín.

1.13. Biota

a) Flóra Podľa fytogeografického členenia Slovenska patrí posudzované územie do oblasti

panónskej flóry (Pannonicum), podobvodu europanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum),

a celku Záhorská nížina (Futák J. 1980). Viate piesky sú vhodným substrátom borovicovými

lesmi, južne a západne od Senice a v oblasti medzi Smolinským a Gbelmi. Zámčisko je

porastené dubovými lesmi. Z bylín sa vyskytujú trávy – ometlina sivá, kavyľ piesočný, skorocel

indický a rumenica piesočná. Súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sú vinohrady.

Premena pôvodných prírodných ekosystémov celej Chvojnickej pahorkatiny na

poľnohospodársku krajinu pôvodné bohatstvo panónskej flóry zlikvidovala. 17



b) Fauna

Podľa zoogeografického členenia patrí hodnotené územie do zóny stepí, provincie

Panónska panva, Západopanónskej subprovincie a Dyjsko-moravského obvodu. Vyskytuje sa tu

množstvo teplomilných druhov, najmä hmyzu: koníky, kobylky, modlivka zelená, chrúst

mramorový, cikáda viničná, húseničiar poľný. Z cicavcov tu žijú v severnej časti napr. diviak

lesný, srnec lesný a daniel škvrnitý, kuna lesná a líška obyčajná. V južnej časti sú to napr. zajac

poľný, syseľ poľný, jarabica poľná, bažant poľovný, chrček poľný, z vtáctva : škovránok poľný

a vrana túlavá. V okolí vodného toku Teplica, ale najmä v okolí vodnej nádrže Kunov má

zastúpenie aj vodné vtáctvo, ako napr. kačica divá, potápka chocholatá, čajka smejivá, volavky,

bahniaky a rybáre (Lauko, 1998).

1.14. Chránené územia (navrhované vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území - NATURA 2000, národné parky, CHKO)

NATURA 2000

Základom pre vytvorenie sústavy NATURA 2000 sú dve právne úpravy EÚ:

smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov

(známa tiež ako smernica o vtákoch - Birds Directive);

smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne

žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch -

Habitats Directive);

Sústavu NATURA 2000 tvoria teda 2 typy území:

osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) - vyhlasované na základe

smernice o vtákoch - v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia ;

osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) - vyhlasované na

základe smernice o biotopoch - v národnej legislatíve: územia európskeho významu -

pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii

chránených území (www.sopsr.sk).

a) Vtáčie územia (v širšom okolí) :

Chránené vtáčie územie Malé Karpaty SKCHVU 014 - sa rozprestiera na ploche 55 764 ha,

leží v CHKO Malé Karpaty a jeho hranica zasahuje aj do južnej časti katastrálneho územia 18



Prievaly. Malé Karpaty sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie

druhov sokol rároh (Falco cherrug), včelár lesný (Pernis apivorus) a ďateľ prostredný

(Dendrocopos medius). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov výr skalný

(Bubo bubo), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), bocian čierny (Ciconia nigra), ďateľ

bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), ďateľ čierny

(Dryocopus martius), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), muchárik bielokrký (Ficedula

albicollis) muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), žlna

sivá (Picus canus), penica jarabá (Sylvia nisoria), prepelica poľná (coturnix coturnix), krutihlav

hnedý (Jynx torquilla), muchár sivý (Muscicapa striata), žltochvost lesný (Phoenicurus

Phoenicurus), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), hrdlička poľná (Streptopelia turtur) a

orol kráľovský (Aquila heliaca).

Chránené vtáčie územie SKCHVU016 Morava - zasahuje do okresu Senica, do

katastrálnychúzemí v severozápadnej časti okresu. Morava je jedným z troch najvýznamnejších

území na Slovensku pre hniezdenie druhov chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana), bučiak

trsťový (botaurus stellaris), haja červená (Milvus milvus), sokol rároh (Falco cherrug), haja tmavá

(Milvus migrans), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus) a jedným z piatich pre hniezdenie

druhov kačica chrapľavá (Anas querquedula), kačica chripľavá (Anas strepera), hrdzavka

potápavá (Netta rufina) a kalužiak červenonohý (Tringa totanus). Pravidelne tu zimuje viac ako

20 000 jedincov viacerých druhov husí (Anser sp.). V území pravidelne hniezdi viac ako 1%

národnej populácie druhov rybárik riečny (Alcedo atthis), muchárik bielokrký (Fecedula

albicollis), prepelica poľná (Coturnix coturnix), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), muchár sivý

(Muscicapa striata), brehuľa hnedá (Riparia riparia), kaňa močiarna (Circus aeruginosus),

bocian biely (Ciconia ciconia) a rybárik riečny (Sterna hirundo).

Posudzované územie sa nenachádza na chránenom vtáčom území.

b) Územia európskeho významu (v širšom okolí)

V širšom území okresu Senica sa nachádzajú územia európskeho významu :.

Identifikačný kód: SKUEV0166 - Ciglát

Výmera lokality: 171,93 ha

Stupeň ochrany: 2

Identifikačný kód: SKUEV0179 - Červený rybník


Stupeň ochrany: 2, 3, 4, 5 19



Identifikačný kód: SKUEV0213 - Gazarka Výmera lokality: 261,39 ha

Stupeň ochrany: 2

Identifikačný kód: SKUEV0162 - Grgáš


Stupeň ochrany: 2

Identifikačný kód: SKUEV0120 - Jasenácke


Stupeň ochrany: 2

Identifikačný kód: SKUEV0311 - Kačenky


Stupeň ochrany: 2

Identifikačný kód: SKUEV0173 - Kotlina


Stupeň ochrany: 2

Identifikačný kód: SKUEV0277 - Nad vinicami


Stupeň ochrany: 4

Identifikačný kód: SKUEV0163 - Rudava


Stupeň ochrany: 2, 4

Identifikačný kód: SKUEV0220 - Šaštínsky potok


Stupeň ochrany: 2

Identifikačný kód: SKUEV0226 - Vanišovec


Stupeň ochrany: 2

Identifikačný kód: SKUEV0171 - Zelienka


Stupeň ochrany: 2, 4, 5

Posudzované územie sa nenachádza na území európskeho významu.

c) Chránené územia

V riešenom území sa nenachádzajú žiadne osobitne chránené územia. Pre celé územie 20



platí prvý stupeň ochrany.

Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa v širšom okolí

nachádzajú nasledovné chránené územia prírody :

CHKO ( chránená krajinná oblasť ) Biele Karpaty

Chránené územia :

- prírodná rezervácia Chvojnica (plocha 31,65 ha) – ochrana riečky Chvojnica, nachádzajú

sa tu biotopy teplomilnej pahorkatinnej vodnej fauny a hodnotné brehové porasty, ako

krajinotvorný a ekostabilizačný prvok

- prírodná pamiatka Chropovská strž (plocha 47,66 ha) – tri opustené lomy, v ktorých sa

nachádzajú náleziská skamenených pozostatkov živočíchov z poslednej morskej

transgresie

- prírodná rezervácia Veterník (plocha 18,5 ha) – ochrana lesostepných spoločenstiev

s borovicou čiernou a hniezdiska chránených druhov vtákov

- chránený areál Budkovianske rybníky (plocha 14,07 ha) – skupina rybníkov, ktoré sú

refúgiom výskytu viacerých chránených a ohrozených druhov vodných a močiarnych

živočíchov

- chránený areál Vodná nádrž Petrova Ves (plocha 34,80 ha) – významná ornitologická

lokalita Slovenska

1.15. Ochranné pásma

Posudzované územie sa nenachádza v ochrannom pásme chránených území podľa zák.

NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ani v ochrannom pásme vodných zdrojov

podľa zák. NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách, ani nie je zaradené medzi citlivé a zraniteľné

oblasti podľa NV SR č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti.

2. KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA, SCENÉRIA. 2.1. Štruktúra krajiny

Senica sa nachádza 77 km severozápadne od hlavného mesta Bratislavy, v blízkosti

hraníc s Českou republikou (30 km) a Rakúskom. Podľa počtu obyvateľov patrí medzi stredne

veľké slovenské mestá. Mesto je jedným z moderných, obchodne – priemyselných a kultúrnych

centier regiónu Záhorie. Stredom mesta preteká rieka Teplica.

Okolie navrhovaného zámeru je rovinaté na okraji zalesnenej časti územia. Celá lokalita

je určená na priemyselné účely (priemyselný park) a je v tesnej blízkosti štátnej cesty Senica –

Holíč, v časti Čáčov. 21



2.2. Stabilita

Podľa územnoplánovacej dokumentácie mesta Senica je tu vhodné umiestnenie

navrhovaného zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Územný plán je základný dokument

mesta, ktorý komplexne rieši a určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného

využívanie územia. Vytvára predpoklady pre súlad všetkých činností v území so zreteľom na

ekologickú stabilitu.

2.3. Scenéria

Stavba je navrhnutá v zmysle urbanistickej štúdie Mesta Senica a okolia, ktorý v danej

lokalite predpokladá vznik priemyselného parku. Lokalita je rovinná, mierne sa zvažujúca

k ceste. Zadnú hranicu lokality tvorí lesný porast. Ten tvorí vizuálnu bariéru k okolitému

prostrediu.

2.4. Územný systém ekologickej stability Územný systém ekologickej stability podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane

prírody je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a

prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto

systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho

alebo miestneho významu.

Na území Senice sú navrhnuté prvky ÚSES a to miestne biocentrá (Bažantnica, Kaplinské pole,

Hlovek) - 3, regionálne biokoridory – 3 a miestne biokoridory – 4.

Miestne biocentrá - Najbližšie k mestu sa vyskytujú tieto biocentrá lokálneho významu:

- Bažantnica – lesné porasty agátu s prímesou borovice. Lesné porasty sú hospodárske.

Pri Kadlubovskom potoku sa vyskytuje porast topoľa.

- Kaplinské pole – lesné zmiešané porasty s výskytom duba, lipy, jaseňa, agátu,

borovice.

- Hlovek – zmiešané lesné porasty patriace do lesov hospodárskych.

Na hranici predmetného územia sa nachádza aj regionálne biocentrum Šranek, tvorené lesným

spoločenstvom severnej časti Boru. Ide o vlhkomilné spoločenstvá brezových jelšín a brezových

a borovicových dúbrav so zachovalým druhovým zložením.

Regionálne biokoridory - Regionálne biokoridory na území mesta Senica: - Myjavská Rudava – regionálny biokoridor tvorený vodným tokom s brehovou

vegetáciou. Prechádza iba okrajovo riešeným územím.

- Teplica – regionálny biokoridor, prechádza riešeným územím, tvorí ho vodný tok s

brehovými porastmi a vodná nádrž Kunov (časť v riešenom území). 22



- niva rieky Myjava – regionálny biokoridor, prechádza okrajom riešeného územia. Je

tvorený vodným tokom s brehovými porastmi.

Miestne biokoridory na území mesta Senica: - Kadlubovský potok – tvorí ho vodný tok s brehovými porastmi, prepájajúci miestne

biocentrum Bažantnica s regionálnym biocentrom Šranek.

- Pasecký potok – miestny biokoridor tvorený vodným tokom s brehovými porastmi.

- Markova dolina a Priečny kanál – miestny biokoridor, prepája menšie lesné porasty s

regionálnym biokoridorom Teplica. Je tvorený plochami NDV a vodným kanálom s

brehovými porastmi

- Háje v doline – miestny biokoridor tvorený lesnými porastmi, prepája ich s regionálnym

biokoridorom Teplica

Úlohou biokoridorov je spájať jednotlivé biocentrá, a tým umožniť migráciu a výmenu

genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev.

3. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNO - HISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA

3.1. Demografia

Podľa zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej

republiky patrí posudzované územie do okresu Senica, katastrálne územie Senica. Rozloha

katastra mesta Senica je 50 315 825 m2, rozloha intravilánu je 5 207 757 m2 a rozloha okresu

Senica je 683 680 000 m2

Tabuľka č. 1: Demografické zastúpenie obyvateľstva v meste Senica

Počet obyvateľov k 31.12. 2006 spolu

rok 2006

20782 Muži 10 101 Ženy 10 681

Predproduktívny vek spolu 3 037 Produktívny vek ženy 6 792 Produktívny vek muži 7 369

Poproduktívny vek spolu 3 584 (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky)

Národnostné zloženie – 96 % slovenskej národnosti, českej – 2 %, rómskej – 1 % a inej – 1 %.

Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva : základné a bez vzdelania : 7,5 %, učňovské – 36,9 %, 23



úplné stredné – 43,6 %, vysokoškolské – 12 %. Náboženské zloženie obyvateľstva : rímski

katolíci – 47,28 %, evanjelici a.v.– 17,03 %, bez vyznania – 31,18 %, grécki katolíci – 0,29 %

a pravoslávni – 0,11 %.

Súčasný demografický profil obyvateľstva mesta nevytvára možnosti výraznejšieho rastu

počtu obyvateľov z prirodzených prírastkov. Z tohto hľadiska by do budúcnosti bolo možné

prognózovať stagnáciu, za lepších podmienok prípadne mierny rast počtu obyvateľov. Dôležitým

faktorom podmieňujúcim regionálne migračné toky môžu byť ekonomické stimuly, najmä

vytvorenie nových pracovných miest v meste.

3.2. Kultúrno - historické hodnoty územia

Senica sa nachádza v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny, na jej rozhraní s

Myjavskou pahorkatinou v povodí potoka Malina, v nadmorskej výške asi 200 metrov. Chotár

mesta bol osídlený kontinuitne od neolitu. Obec s osídlením z veľkomoravských čias sa spomína

v roku 1256, patrila hradu Hlohovec, neskôr hradu Holíč a od polovice 14. storočia hradu Branč.

V roku 1394 získal brančské panstvo Stibor zo Stiboríc. V tomto období (1396) získala Senica

od Stibora mestské výsady a v roku 1419 od kráľa Žigmunda trhové privilégium a oslobodenie

od platenia mýt a tridsiatkov v celom kráľovstve. Privilégiá Seničanom opätovne potvrdil nový

panovník Matej I. v roku 1464 a jeho nástupca Vladislav II. roku 1493. Opätovné potvrdzovanie

privilégií pomáhalo obyvateľom Senice udržiavať výsadné postavenie mestečka a jeho značnú

hospodársku samostatnosť. V roku 1549 bola v Senici zriadená tridsiatková stanica.

V roku 1663 obliehali Turci pevnosť Nové Zámky, časť tureckého vojska však urobila

silný výpad cez Trnavskú kotlinu, pričom sa dostali aj do Senice. Vojaci cestou lúpili a pálili

kostoly. Mnohí Seničania utiekli na Branč, Senica bola spustošená, z početných zajatých

obyvateľov sa z tureckého zajatia nevrátil skoro nikto. Po tejto udalosti sa život v Senici

obnovoval len pomaly.

V septembri 1920 bola založená Továreň na umelé vlákna, účastinná spoločnosť

(Kunstfaserfabrik AG), patriaca Továrni na výrobu celulózy v Žiline. Neskôr bola premenovaná

na Priadeľňu umelého hodvábu, úč. spol. Továreň vznikla prestavbou bývalého liehovaru.

Od roku 1954 kultúrny a spoločenský život v meste do veľkej miery riadil novovytvorený

Združený závodný klub Slovenského hodvábu. Päťdesiate roky boli pre Senicu v znamení

katastrof, najprv postihla mesto veľká povodeň (1954) a potom týfusová epidémia (1955).

Rok 1960 priniesol územnú reorganizáciu okresov, keď sa zlúčením malých vytvorili

veľké. Senica sa stala okresným mestom pre obce a mestá bývalých okresov Senica, Skalica,

Myjava a čiastočne Malacky. 24



V čase normalizácie po roku 1968 sa pokračovalo s ďalšou výstavbou mesta, v rámci

ktorej boli pričlenené k Senici obce Čáčov (1974) a Kunov (1976) ako miestne časti. Ďalším

zásadným zvratom v dejinách Senice bol rok 1989, ktorý priniesol prechod od socialistickej

plánovanej ekonomiky k trhovej. Senica je dnes moderným mestom, centrom Obvodného úradu,

začleňujúceho v sebe okresy Senica a Skalica.

Čáčov Je súčasťou mesta Senica. Obec sa spomína v roku 1394 a patrila hradu Branč.

V roku 1715 boli v obci vinice a mala 27 poddanských a 31 želiarskych domácností, v roku 1787

111 domov a 768 obyvateľov. V roku 1828 mala obec 106 domov a 743 obyvateľov. Zaoberali

sa poľnohosp. a chovom dobytka.

Pamiatky mesta :

Rímskokatolícky farský kostol Panny Márie. Vybudovaný v roku 1631 pôvodne ako

evanjelický. V roku 1654 sa kostol stal znovu katolíckym.

Kaplnka svätej Anny na Námestí oslobodenia južne od rímskokatolíckeho farského

kostola. Kaplnka je gotická, jednopriestorová stavba zo začiatku 15.storočia. Nachádza

sa v nej drevený oltár, zložený z fragmentov dvoch rôznych oltárov datovaných do 18.

storočia. Pod kaplnkou sa nachádza krypta s valenou klenbou, prístupná v západnej

časti otvorom v podlahe zakrytým kamennou doskou s nápisom a letopočtom 1754.

Slúžila pravdepodobne ako pohrebná kaplnka a krypta pod ňou ako kostnica.

Evanjelický a. v. kostol Vybudovaný v roku 1783 - 1784 v klasicistickom slohu. Vo

svojom interiéri predstavuje kostol pozdĺžny sieňový priestor. Nachádza sa tu drevený

polychrómovaný oltár, kazateľnica, organ je drevený polychrómovaný.

Neskorobarokový kaštieľ - Klasicistický ( Machatkin ) kaštieľ z roku 1760. Dvojpodlažná

trojtaktová budova. Kaštieľ je umiestnený do areálu parku, ktorý bol pôvodne rozsiahlejší

a vysadený vzácnejšími drevinami.

Mestský park Senica . Park bol ohradený neskorobarokovým oplotením s piliermi, medzi

ktorými boli kovové mreže. Oplotenie bolo odstránené v 50. rokoch 20. storočia. V rokoch

1978 - 1984 bol kaštieľ renovovaný a odvtedy je sídlom Záhorskej galérie.

3.3. Priemysel

Medzi najvýznamnejšie priemyselné podniky patria : DEMA, spoločnosť zaoberajúca sa

výrobou a predajom bicyklov, kočíkov a ich komponentov, OMS - spoločnosť vyrábajúca

svietidlá, Slovkord - skupina okolo firmy Kord a Slovenský hodváb, ktorá pôsobí v oblasti

25



chemického priemyslu , Delphi - najväčšia spoločnosť v meste, ktorá pôsobí v automobilovom

priemysle vo výrobe káblových zväzkov a Arcelor - výrobca a distribútor ocele a špeciálnych

plechov.

Z podnetu samosprávnych orgánov mesta vznikla na Kaplinskom poli Priemyselná zóna

Senica za účelom : prilákať do Senice nové podnikateľské aktivity výrobno-produkčného,

obslužno-servisného a distribučno-skladovacieho charakteru, podnietiť miestne a lokálne firmy k

rozšíreniu vlastných podnikateľských aktivít a využiť voľné poľnohospodársky obhospodarované

územia situované na juhozápadnom okraji mesta v bezprostrednej väzbe na zastavané územia

pre rozvoj novej urbanizácie. Priemyselná zóna zahŕňa aj areál bývalých kasární, kde mesto

Senica vytvorilo podmienky pre aktivity miestnym malým a stredným podnikateľom a to

odpredajom a v troch prípadoch prenájmom podstatnej časti areálu bývalých kasární.

3.4. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Územie Senice je intenzívne poľnohospodársky využívané. Podiel poľnohospodárskej

pôdy k celkovej ploche územia predstavuje 73%, prevládajúcim druhom pozemku je orná pôda,

ktorá zaberá 3 548 ha. Z ostatných druhov pozemkov majú najvyššie zastúpenie záhrady, trvalé

trávne porasty a ovocné sady. Kvalita pôd je vyjadrená percentom jej zornenia (pomer ornej

pôdy k poľnohospodárskej), ktoré v katastri mesta Senica dosahuje 96,2 %. Prevažnú časť

poľnohospodárskej výroby v riešenom území zabezpečujú dve poľnohospodárske organizácie -

Poľnohospodárske družstvo Senica a Štátny majetok so sídlom v Senici, ktoré výrazne

napomáhajú udržiavať stav krajinotvorby, venujú sa chovu hovädzieho dobytka a ošípaných.

Súkromní vlastníci pôdy obhospodarujú len cca 180 ha PPF (t.j. asi 2,5% z celkovej výmery PPF

v území).

Výrobná základňa lesného hospodárstva je predstavovaná 529 ha lesných pozemkov.

Lesnatosť územia dosahuje hodnotu len približne 10%, čo pri celoslovenskom priemere

predstavuje krytie len z 1/3. Z hľadiska výskytu lesných ekosystémov je územie pomerne

rôznorodé. Rozptýlená zeleň v poľnohospodárskej krajine zahŕňa remízky, háje, vetrolamy,

sprievodná vegetácia pozdĺž komunikácií, ktoré majú protieróznu a krajinotvornú funkciu. Štátne

lesy obhospodarujú lesné pozemky, ktoré plnia nielen hospodárske, ale aj pôdoochranné a

ekologické úlohy.

3.5. Doprava

Mesto Senica je pohraničným okresným mestom a súčasťou Trnavského kraja a táto

jeho poloha vplýva aj na jeho dopravný význam. Mesto je pripojené na cestné ťahy a železničné

trate, ktoré majú priamu väzbu na prepravné vzťahy k Českej republike. Senica má k dispozícii 26



tri dopravné systémy – cestnú, železničnú a leteckú dopravu, ktoré sa nachádzajú priamo na

území mesta. Mesto Senica je významnou dopravnou križovatkou na Záhorí, nakoľko sa

nachádza medzi diaľnicami D1 a D2, s ktorými je spojené dobrými cestami II. triedy a cez mesto

prechádza v severo-južnom koridore štátna cesta I. triedy I/51, ktorá je zároveň významnou E-

cestou. Mesto má železničnú stanicu na trati Kúty – Senica - Trnava. Od železničnej stanice

existujú dve vlečky do nového a starého priemyselného parku. V meste sa taktiež nachádza

menšie, športové letisko. V r. 2012-2014 sa plánuje začať stavať cestný obchvat pod záštitou

SSC.

3.6. Infraštruktúra

Zásobovanie pitnou vodou V súčasnej dobe je mesto Senica zásobované pitnou vodou zo skupinového vodovodu

Plavecké Podhradie – Senica, na ktorý je napojených takmer 100% obyvateľov mesta a to

dvomi seberovnými smermi: Prvý smer: Skupinový vodovod Plavecké Podhradie – Jablonica –

Osuské s výtokom do vodojemu 2 x 1000 m3 v Hlbokom. Z tohto vodojemu je mesto Senica

napojené priamo na rozvodnú sieť mesta. Druhý smer: Skupinový vodovod Plavecké Podhradie

– Holíč – Senica s výtokom do vodojemu 2 x 250 m3 v Senici – Čáčove odkiaľ sa pitná voda

prečerpáva do zásobného vodojemu 3000 m3 v Senici – Sotinej, ktorý je priamo napojený na

rozvodnú sieť. Priemyselná časť Senice – Slovenský hodváb má pre svoju prevádzku

zabezpečovanú prevádzkovú vodu odberom z Kunovskej vodnej nádrže. V priemyselnej zóne

od augusta 2006 prebiehala výstavba infraštruktúry. Kompletne hotová je splašková a dažďová

kanalizácia, pitný vodovod, stredotlakový a vysokotlakový plynovod aj s regulačnou stanicou

plynu. V marci 2008 sa začalo so stavbou transformačných staníc a elektrických rozvodov a

následne ciest.

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd

Mesto Senica má vybudovanú splaškovú kanalizáciu, na ktorú je napojených 84%

obyvateľov mesta s celkovou dĺžkou 58 km, s odvádzaním splaškových a dažďových vôd do

mechanicko-biologickej ČOV, na ktorú sú napojené aj mestské časti Čáčov a Kunov. Mestská

časť Senica – Čáčov: má vybudovanú delenú stokovú sieť. Splaškové odpadové vody sú

vyústené tromi zberačmi do stoky „C“. Dažďové odpadové vody sú zaústené do potoka

Bahenec. Kanalizačnú sieť v meste Senica spravuje Bratislavská vodárenská spoločnosť OZ

Senica a.s. Kanalizačná sieť v Čáčove a Kunove je v správe mesta Senice.

27



4. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA

4.1. Stav a znečistenie povrchových a podzemných vôd

Kvalita povrchových vôd v miestnych tokoch je výrazne ovplyvňovaná priamym

vypúšťaním odpadových vôd z priemyslu, poľnohospodárstva, z neodkanalizovaných sídiel a

nepriamo geologickými a pedologickými podmienkami predmetného územia spojenými s

eróznou činnosťou. Na riešenom území sa kvalita povrchových vôd pravidelne sleduje len na

toku Teplica a to v mieste odberu Teplica - pod Senicou (cca 5 km od Malaciek smerom po

prúde toku). V rámci stupnice kvality vôd je voda v tomto toku zaradená do 5. triedy (ako veľmi

silne znečistená voda). Medzi najväčších znečisťovateľov vôd v predmetnom území patrí – SH

Senica, PD a ŠM Senica, ČOV, Tatrachema, Agroslužby, SAD, ZsVAK OZ Senica.

Podzemné vody sú znečistené z minulosti najmä z poľnohospodárskej činnosti

a v dôsledku aplikácie hnojív a pesticídov.

4.2. Stav a znečistenie horninového prostredia a pôd

Znečistenie horninového prostredia úzko súvisí so znečistením podzemných vôd.

Horninové prostredie i pôdy sú znečistené z minulosti najmä z poľnohospodárskej činnosti

a v dôsledku aplikácie hnojív a pesticídov. V riešenom území neboli robené podrobnejšie

prieskumy kvality pôdy z hľadiska jej možnej kontaminácie. Na základe výsledkov celoštátneho

monitoringu pôd v SR publikovaných v geochemickom atlase SR (Čurlík - Šefčík, 2002) sú pôdy

hodnoteného územia relatívne čisté, prípadne iba mierne kontaminované. Jedným z

negatívnych javov, ktoré pôsobia v riešenom území je veterná erózia, ktorá sa prejavuje

predovšetkým v mimovegetačnom období a spôsobuje zvýšenú prašnosť v ovzduší.

4.3. Stav a kvalita ovzdušia

Mesto Senica sa nachádza na južných svahoch Myjavskej pahorkatiny v nadmorskej

výške 208 m. Zo západnej a čiastočne aj zo severnej strany je oblasť ohraničená Malými

Karpatmi. Otvorená je len pozdĺž rieky Myjavy z východnej strany, odkiaľ zasahuje výbežok

Záhorskej nížiny. Z hľadiska rozptylu emisií a prenosu exhalátov sú veterné pomery pri

prevládajúcom severozápadnom prúdení priaznivé, nakoľko sú spojené s relatívne vyššími

rýchlosťami vetra. Hlavné lokálne zdroje z hľadiska znečistenia ovzdušia PM10 sú najmä

doprava, suspenzia a resuspenzia častíc z nedostatočne čistených komunikácií, stavenísk,

skládok sypkých materiálov a poľnohospodárstvo.

Kvalita ovzdušia v Senici sa monitoruje od roku 2004. Sledujú sa tieto znečisťujúce látky:

oxidy dusíka - NOx, oxid uhoľnatý - CO, oxid siričitý – SO2, tuhé častice PM10 a ťažké 28



kovy – Cd, As, Ni, Pb. V Senici je umiestnená jedna automatická monitorovacia stanica NMSKO,

V meste Senica patria z hľadiska množstva emitovaných tuhých znečisťujúcich látok v

posledných rokoch medzi najväčších prevádzkovateľov zdrojov KORDSERVICE SK, a.s.

Senica, Službyt s.r.o. Senica a Slovkord a.s.

Tabuľka č. 2 : Množstvo emisií zo stacionárnych zdrojov v okrese Senica za rok 2005

Emisie ZL ( t/rok )

TZL SO2 NOX CO TOC

13,469 22,155 52,691 54,020 11,522

(Zdroj: SHMÚ, r.2006)

4.4. Zdravie obyvateľov Zdravotný stav obyvateľov okresu Senica sa podľa štatistických údajov pohybuje

v celoslovenskom priemere. Najčastejšie sú kardiovaskulárne ochorenia, nádorové ochorenia,

ochorenia tráviaceho systému a dýchacích ciest. Stúpajúcu tendenciu majú tzv. civilizačné

choroby a alergické ochorenia.

4.5. Hluk

Najväčšími zdrojmi hluku sú štátne cesty, miestne komunikácie, železničná trať

technológie v priemyselných a poľnohospodárskych areáloch, lokálne negatívne pôsobí hluk z

amfiteátra a zo športovísk. Najzávažnejší je hluk z automobilovej dopravy, ktorý negatívne

vplýva na okolitú krajinu pozdĺž dopravných koridorov. Sezónnym hlukom sú poľnohospodárske

a stavebné práce.

4.6. Zaťaženie územia radónom

Územie mesta a okolia patria medzi oblasti s nízkym radónovým rizikom. V tejto oblasti

boli tiež zistené minimálne hladiny výskytu prirodzených rádionuklidov aj v podzemných vodách,

("Geofaktory životného prostredia - primárna rádioaktivita", MŽP SR, 1999).

4.7. Odpady

V roku 2007 sa na území mesta Senica vyprodukovalo 10 246,3 ton komunálneho

odpadu. Množstvo odpadu z roka na rok rastie, ale z roka na rok rastie aj množstvo

zhodnoteného odpadu. Z celkového vyprodukovaného odpadu sa v roku 2007 materiálovo

zhodnotilo 1 680,0 ton odpadu. Odvoz komunálneho a stavebného odpadu zabezpečuje firma

29



Technické služby mesta Senica a.s.. Komunálny odpad sa vozí na riadenú skládku Jablonica,

stavebný odpad na skládky inertných odpadov Prietrž. Mesto má zavedený systematický zber

vyseparovaných zložiek – papier, sklo, plasty, kovy, BRKO a objemné odpady. Na území mesta

sa nachádza viacero zariadení na zber odpadov (Centrálny zberný dvor prevádzkovaný

Technickými službami Senica a.s., Zberné suroviny a.s. Žilina, Recycling Senica s.r.o., Ferotech

Slovakia s.r.o., Ferosam s.r.o., Fe – TEKRAM s.r.o., Pavel Rybnikár – DEMONT – KOVO a

Daniel Masár.

Na území Trnavského kraja sa v roku 2008 vyprodukovalo 930,6 tis. ton odpadu,

medziročne o 1,2 % menej. Bolo to 9,6 % z množstva vyprodukovaného na Slovensku.

Nebezpečného odpadu bolo 52,6 tisíc ton, 5,7 % z množstva odpadu vyprodukovaného

v Trnavskom kraji. Využitie našlo 17 % tohto odpadu, zneškodneného skládkovaním bolo

24,6 %, spaľovaním 23,8 % a iným spôsobom 34,5 %. Odpadu s neuvedeným spôsobom

nakladania bolo 0,1 %. Najvyššie zastúpenie mal odpad zo zdravotnej alebo veterinárnej

starostlivosti 12,1 tisíc ton (23 %). Ostatný odpad (878 tis. ton) bol najviac zastúpený stavebným

odpadom a odpadom z demolácií 317,9 tis. ton (36,2 %). V rámci Trnavského kraja sa najviac

odpadu vyprodukovalo v okrese Hlohovec 225,5 tisíc ton (24,2 % z celkového množstva

vyprodukovaného v kraji). Ďalej nasledovali okresy Galanta 208,1 tisíc ton (22,4 %), Trnava

191,6 tisíc ton (20,6 %), Dunajská Streda 155,4 tisíc ton (16,7 %), Senica 79,4 tisíc ton (8,5 %),

Piešťany 40,2 tisíc ton (4,3 %) a Skalica 30,4 tisíc ton (3,3 %).

Najväčšími producentmi odpadov v okrese sú firmy : Slovenský hodváb, Delphi,

ARCELOR, PD Senica a Senická mliekareň.

IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VRÁTANE ZDRAVIA A MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE

1. POŽIADAVKY NA VSTUPY (NAPR. ZÁBER PÔDY, SPOTREBA VODY, OSTATNÉ

SUROVINOVÉ A ENERGETICKÉ ZDROJE, DOPRAVNÁ A INÁ INFRAŠTRUKTÚRA, NÁROKY NA PRACOVNÉ SILY, INÉ NÁROKY).

Požiadavky na vstupy sú vytýčené samotnou navrhovanou činnosťou a sú dané

miestnymi podmienkami.

30



1.1. Záber pôdy

Navrhovaný zámer sa bude realizovať na pozemku, ktorý je vo vlastníctve mesta

Senica. Pozemok slúžil na poľnohospodárske účely a v súčasnosti nie je využívaný.

Realizáciou stavby dôjde k záberu poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

1.2. Spotreba vody Výpočet potreby pitnej a úžitkovej vody pre potreby sociálne a technologické. Výpočet je

prevedený podľa vyhlášky MŽP SR č. 684/2006 Z. z., príloh č. 2, 3 – priemerná špecifická

potreba vody pre občiansku vybavenosť .

Celková spotreba pitnej vody bude 1875 l/deň = 684,753 m3/rok.

1.3. Elektrická energia Potreba elektrickej energie : Predpokladaná potreba elektrickej energie bude cca 530 kW

technológia depolymerizácie – 180 kW, technológia prípravy – 130 kW, osvetlenie – 70

kW, UK tep. Čerpadlá 150 kW

celková spotreba navrhovaná: 530 kW

1.4. Doprava

Pozemok bude prístupný z verejnej podružnej novo navrhovanej komunikácie súbežnej

s cestou druhej triedy smerujúcej zo Senice na Dojč. Komunikácia je navrhnutá pre potreby

priemyselného parku, ako obslužná pre jednotlivé prevádzky parku.

1.5. Preložky a vyvolané investície

S prekládkami podzemných inžinierskych sietí sa neuvažuje.

1.6. Pracovné sily

Prevádzka strediska na zhodnocovanie plastov bude mat trojzmennú prevádzku a celkový počet

29 zamestnancov. Z toho: Samotná výroba ma celkový počet zamestnancov 20, pre všetky tri

zmeny 10 žien + 10 mužov. Administratívna časť ma celkovo 6 zamestnancov, pre všetky tri

zmeny. Vrátnica ma v trojzmennej prevádzke spolu troch zamestnancov.

Počet pracovníkov na jednu zmenu je : 10

Výroba : 7

Administratíva: 2

Vrátnica: 1

2. ÚDAJE O VÝSTUPOCH (NAPRÍKLAD ZDROJE ZNEČISTENIA OVZDUŠIA, ODPADOVÉ VODY, INÉ ODPADY, ZDROJE HLUKU, VIBRÁCIÍ, ŽIARENIA, TEPLA A ZÁPACHU, INÉ OČAKÁVANÉ VPLYVY, NAPRÍKLAD VYVOLANÉ INVESTÍCIE

31



2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia

Navrhované stredisko na zhodnocovanie plastov nebude zdrojom emisií do ovzdušia.

Všetky priestory budú vykurované elektricky, ohrev pre technológiu bude pomocou tepelného

čerpadla vzduch/voda. Priebeh reakcie v depolymerizačnom zariadení je bez prístupu vzduchu,

vo vákuu, bez výduchov do ovzdušia. Pracovné prostredie nebude znečistené, v procese

separácie bude hala vybavená prevetrávaním objemu pracovného vzduchu, to bude

dokumentované v PD pre SP. 2.2. Odpadové vody

Podrobnejší popis viď kap. II bod 8.3. Inžinierske siete

Dažďové vody z areálových komunikácií budú zvedené do gravitačného obtokového

odlučovača ropných látok (ORL) výrobcu TECHNEAU S.A. a následne vyvedené do vsaku.

Splašková kanalizácia nebude vyvedená do verejnej kanalizácie. V stredisku bude navrhnutá

čistiareň odpadových vôd , typ TOPAS 15, fy PRENAK.

2.2. Odpady

a) Predpokladaný vznik odpadov počas výstavby

Počas prípravy a realizácie stavby sa predpokladá, že budú alebo môžu vznikať

nasledovné druhy odpadov, ktoré sú zaradené podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou

sa ustanovuje Katalóg odpadov ako :

Por.č.

Kat.č. Názov odpadu Kategória

m3

1 17 01 01 Betón O 12

2 17 01 02 Tehly O 0,5

3 17 01 07 Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06

O 1,5

4 17 02 01 Drevo O 0,5

5 17 02 02 Sklo O 0,8

6 17 02 03 Plasty O 0,4

7 17 04 05 Železo a oceľ O 0,3

8 17 05 04 Zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03

O 4,5

9 17 05 06 Výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05 O 259,34

10 17 09 04 Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03

O 20

Odpad spolu 299,84

Vykopaná zemina, vznikajúca pri realizácii základov bude priebežné odvážaná zo staveniska na

32



zemník, ktorého polohu určí realizátor prác, do zahájenia výstavby. Celková predpokladaná

kubatúra presúvanej zeminy je cca 300 m3. Časť zeminy z výkopov bude použitá na spätný

zásyp a časť na terénne úpravy zelených plôch. Nepotrebná zemina sa odvezie.

Odvoz a zneškodnenie odpadov bude zabezpečené organizáciou oprávnenou na

nakladanie s uvedenými druhmi odpadov.

b) Predpokladaný vznik odpadov počas prevádzky

Jedná sa o stavbu ktorej podstatnú časť tvorí výrobná prevádzka, doplnená o

administratívu. Počas prevádzky strediska, hlavne administratívnej časti bude vznikať bežný

komunálny odpad. Jeho odvoz a likvidáciu si zmluvne zabezpečí s obcou, respektíve s firmou

spôsobilou na tento účel.

Odpady vznikajúce počas samotného spracovanie plastov budú rozdelené na odpady

ktoré možno následne spracovať ako druhotné suroviny : sklo, kovy, papier a odpady ktoré nie

sú spracovateľné. To sú všetky plasty, ktoré nie je možné depolymerizovať. Sklo, kovy a papier

budú priebežne odvážané do spracovateľských závodov. Odpadová plastová drť bude

odvezená na skládku v zmysle platných zákonov a nariadení Mesta Senica. Odpad po

depolymerizácii – kamenito-hlinitá drť sa môže ďalej použiť v stavebnom priemysle (v susednom

objekte v rámci priemyselného parku tú má byť recyklačné stredisko stavebného odpadu).

Objem nevyhovujúcich plastov sa pohybuje v rozmedzí 2 až 8% z celkového objemu

spracovateľného plastu. To je 240 až 960 ton odpadu za rok.

Počas prevádzky navrhovaného zariadenia sa budú odpady zhromažďovať tak, aby boli

dodržané všetky ustanovenia zákona o odpadoch, ako aj osobitných predpisov. Všetky odpady

budú triedené podľa druhov a bude o nich vedená evidencia v súlade s ustanovením o vedení

evidencie o odpadoch podľa vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých

ustanovení zákona o odpadoch v znení zmien a doplnkov. Počas prevádzky zariadenia sa

predpokladá, že budú alebo môžu vznikať nasledovné druhy odpadov, ktoré sú zaradené

podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov ako :

Ostatné odpady / kategória O / :

19 12 01 – papier a lepenka

19 12 02 – železné kovy

19 12 03 – neželezné kovy

19 12 05 – sklo

07 02 13 – odpadový plast (nevyhovujúci plast) 33



07 02 15 – odpadové prísady iné ako uvedené v 07 02 14 (zvyšky po procese depolymerizácie)

20 03 01 – zmesový komunálny odpad

Nebezpečné odpady / kategória N / :

15 01 10 – obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými

látkami

15 02 02 - absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných,

handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami

16 02 13 - vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti, iné ako uvedené v 16 02 09 až

16 02 12 (žiarivky)

13 02 05 – nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje

13 05 02 – kaly z odlučovačov oleja z vody (odpad z ORL)

16 07 08 – odpady obsahujúce olej (čistenie nádrží)

2.4. Zdroje hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu, iné očakávané vplyvy Navrhované zariadenie na zhodnocovanie odpadov nebude zdrojom žiarenia, tepla a

zápachu počas výstavby ani počas jeho prevádzky. Zdrojom hluku budú prichádzajúce a

odchádzajúce vozidlá, ktoré však nebudú predstavovať potenciálny zdroj nadmerného hluku a

nepredpokladá sa zvýšenie hluku nad prípustné limity. Pri stavebných prácach musia byť

dodržané všetky ustanovenia stavebného zákona a nariadenia vlády SR o minimálnych

bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. Dopravné prostriedky musia byť

čistené, aby po výjazde zo staveniska neznečisťovali okolitú komunikáciu.

Zámer nepredpokladá vznik nadmerného hluku počas prevádzky. Navrhovaná činnosť

bude zosúladená s ustanoveniami zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a NV SR

č. 339/2006 Z. z.. Nepredpokladá sa prekročenie hlučnosti nad povolené limity. Po inštalácii

navrhovanej technológie je potrebné vykonať meranie úrovne hluku . Podľa potreby bude

obsluha používať ochranné pomôcky proti hluku.

3. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE. Predpokladané vplyvy na životné prostredie predstavujú vplyvy zo samotnej činnosti,

teda z prevádzkovania navrhovaného zariadenia na zhodnocovanie plastov, na všetky zložky

životného prostredia.

Na priame vplyvy možno poukázať v štádiu prípravy a realizácie stavby, kedy môže prísť 34



k zvýšeniu hlučnosti a prašnosti v dôsledku stavebných prác.

Nepriame vplyvy možno chápať v dvoch rovinách, a to v produkcii odpadov, odpadových

vôd, ktoré prevádzkovateľovi vzniknú jeho činnosťou, ako aj v rovine druhej, ktorou je ekologický

prínos navrhovaného zariadenia v súlade s platnými všeobecne záväznými predpismi.

4. HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK.

Navrhovaná činnosť, vzhľadom na účel využitia navrhovaného objektu s minimálnym

negatívnym vplyvom na životné prostredie a na zdravie ľudí, nebude spôsobovať zdravotné

riziká.

5. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA

CHRÁNENÉ ÚZEMIA [NAPR. NAVRHOVANÉ CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIA, ÚZEMIA EURÓPSKEHO VÝZNAMU, SÚVISLÁ EURÓPSKA SÚSTAVA CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ (NATURA 2000), NÁRODNÉ PARKY, CHRÁNENÉ KRAJINNÉ OBLASTI, CHRÁNENÉ VODOHOSPODÁRSKE OBLASTI]. Posudzovaný zámer nebude mať negatívne vplyvy na navrhované chránené vtáčie

územia súvislú európsku sústavu chránených území NATURA 2000 národné parky, CHKO a

Chránené vodohospodárske oblasti, nakoľko nimi neprechádza, nachádzajú sa len v jej širšom

okolí.

6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A

ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA Posúdenie očakávaných vplyvov pre jednoduchšiu interpretáciu rozdeľujeme z časového

hľadiska do dvoch rovín, a to posúdenie očakávaných vplyvov počas výstavby a počas

prevádzky navrhovaného zámeru : Výstavba strediska na zhodnocovanie odpadov v meste

Senica.

Očakávané vplyvy na životné prostredie počas výstavby navrhovaného zámeru :

strediska na zhodnocovanie plastov : Počas výstavby strediska sa neočakávajú žiadne

negatívne vplyvy na biotopy, scenériu krajiny, vodu, pôdu, horninové prostredie, prvky ÚSES,

CHKO a CHVO, nakoľko sa výstavba týchto prvkov nedotýka a ani sa nenachádza na ich

území ani v ich bezprostrednom okolí. Počas výstavby sa predpokladá vznik odpadov

stavebného charakteru. Odvoz a zneškodnenie odpadov bude zabezpečené organizáciou

oprávnenou na nakladanie s predmetnými druhmi odpadov. Vplyv na dopravnú situáciu sa

nepredpokladá. 35



Čo sa týka krátkodobých priamych vplyvov na zložky životného prostredia : ide o krátkodobý

pozitívny vplyv na zamestnanosť. Stavba bude realizovaná dodávateľským spôsobom s

potrebou pracovných síl. Čo sa týka krátkodobých negatívnych vplyvov na obyvateľstvo : počas

výstavby sa predpokladá zvýšená sekundárna prašnosť, zvýšené emisie zo stavebnej techniky,

zvýšená hlučnosť a riziko úrazov. Pri dodržaní všetkých ustanovení vyplývajúcich z osobitných

predpisov a všetkých opatrení počas výstavby navrhovaného zámeru sa nepredpokladá

negatívny vplyv na životné prostredie.

Očakávané vplyvy na životné prostredie počas prevádzky navrhovaného zámeru :

strediska na zhodnocovanie plastov : Počas prevádzky strediska sa neočakávajú žiadne

negatívne vplyvy na biotopy, scenériu krajiny, vodu, pôdu, horninové prostredie, prvky ÚSES,

CHKO a CHVO, nakoľko sa navrhovaná prevádzka týchto prvkov nedotýka a ani sa

nenachádza na ich území ani v ich bezprostrednom okolí.

Čo sa týka dlhodobých priamych aj nepriamych vplyvov na zložky životného prostredia :

ide o dlhodobý pozitívny vplyv na obyvateľstvo. Prevádzka bude vyžadovať 29 nových

zamestnancov. Výstavba strediska na zhodnocovanie odpadov pozitívne ovplyvní súčasný

problematický stav v nakladaní s plastovým odpadom. Čo sa týka dlhodobých negatívnych

vplyvov na obyvateľstvo : počas prevádzky sa tieto vplyvy nepredpokladajú. Opatrenia na

zmiernenie nepriaznivých vplyvov počas prevádzky navrhovaného zámeru budú zapracované

do samotného technického riešenia pri stavebnom a kolaudačnom konaní. Osobitné technické

opatrenia na ochranu všetkých zložiek životného prostredia budú podrobne rozpracované

v Prevádzkovom poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov.

7. PREDPOKLADANÉ VPLYVY PRESAHUJÚCE ŠTÁTNE HRANICE

Vplyvy zámeru nepresahujú štátne hranice.

8. VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU VPLYVY SPÔSOBIŤ S PRIHLIADNUTÍM NA

SÚČASNÝ STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V DOTKNUTOM ÚZEMÍ S prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území sa

nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

9. ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

Pri dodržaní všetkých ustanovení vyplývajúcich z osobitných predpisov počas výstavby,

ako aj počas samotnej prevádzky sa nepredpokladá vznik rizík spojených s realizáciou

navrhovanej činnosti.

36



10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV JEDNOTLIVÝCH

VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti budú zapracované

v samotnom technickom riešení ( stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie ).

Zámer je vypracovaný len jednom variante riešenia a nulovom variante. MŽP SR na

základe žiadosti navrhovateľa upustilo od požiadavky variantného riešenia v súlade s § 22 ods.

7 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

10.1. Územnoplánovacie opatrenia

Nenavrhujú sa územnoplánovacie opatrenia.

10.2. Technické opatrenia

Technické opatrenia počas prípravy a realizácie stavby sa odporúčajú nasledovné :

dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnych predpisov, predpisov

v pôsobnosti orgánov ochrany zdravia a ľudu, predpisov týkajúcich sa odpadového

hospodárstva a ďalších všeobecne záväzných predpisov v oblasti životného prostredia.

Osobitné technické opatrenia budú podrobne rozpracované v Prevádzkovom poriadku

navrhovaného strediska na zhodnocovanie plastov.

11. POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ

ČINNOSŤ NEREALIZOVALA V prípade, že by sa navrhovaná činnosť nerealizovala (nulový variant) by územie

vyhradené pre výstavbu strediska zostalo nevyužívané tak ako to je reálne v súčasnej dobe.

Z hľadiska environmentálneho prínosu by bolo na území mesta Senica vybudované

zariadenie na zhodnocovanie odpadov z plastov.

12. POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU

ÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU A ĎALŠÍMI RELEVANTNÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI

Zámer je v súlade s platným Územným plánom mesta Senica a v zmysle urbanistickej

štúdie zóny Senica - Čáčov. Súčasne je v súlade so záväznou časťou POH SR, ktorá je

strategickým smerovaním odpadového hospodárstva SR na budúce obdobie. Pokiaľ nie je

možné predchádzať vzniku odpadu, mal by byť opätovne využitý (materiálovo alebo

energeticky). V záväznej časti POH sa kladie veľký dôraz na podporu triedenia, separácie

a recyklácie odpadov. V smernej časti POH sa uvádza pre odpady z plastov zabezpečenie

uplatnenia na trhu pre výrobky z odpadových plastov.

37



13. ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH

OKRUHOV PROBLÉMOV Zámer bude prerokovaný podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov

na ŽP. Hlavné vplyvy navrhovanej činnosti predstavujú: mierne zvýšenie hluku a emisií prachu

počas výstavby. Počas prevádzky nebudú vznikať emisie do ovzdušia, ale emisie do vôd

(odpadové vody budú čistené v ORL a ČOV) a odpady (z prevádzky strediska na

zhodnocovanie plastov, komunálne). Vyhodnotenie jednotlivých faktorov na životné prostredie

a človeka je uvedené v kapitole IV. bode 6. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v tomto

zámere sa nepredpokladá, že navrhovaná činnosť bude mať negatívny vplyv na životné

prostredie.

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU

V súlade s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR je zámer vypracovaný v

jednom variantnom riešení a v nulovom variante. Preto sa porovnáva nulový variant a jeden

variant riešenia.

1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ A URČENIE ICH DÔLEŽITOSTI NA VÝBER

OPTIMÁLNEHO VARIANTU Súbor kritérií na výber optimálneho variantu bol zvolený na základe zhodnotenia daností

posudzovaného územia tak, aby dopad na životné prostredie bol minimálny. Pre vyhodnotenie

dopadov optimálneho variantu boli zvlášť vyhodnotené vplyvy na životné prostredie počas

prípravy a realizácie, ako aj počas prevádzky navrhovaného strediska na zhodnocovanie plastov

v meste Senica.

2. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA VHODNOSTI

PRE POSUDZOVANÉ VARIANTY Navrhovaný variant vzhľadom na predpokladané vplyvy na životné prostredie hodnotíme

ako optimálny, pretože v prípade že by nastal nulový variant, teda navrhovaná činnosť by sa

nerealizovala, zostalo by územie vyhradené pre tento zámer nevyužívané a nedala by sa

možnosť pre vytvorenie zariadenia na zhodnocovanie odpadov z plastov, ktoré bude

zabezpečovať uvedené služby nie len pre mesto Senica ale aj jeho okolie.

38



3. ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU

Návrh optimálneho variantu (I. variantného riešenia) je v súlade s platným územným

plánom mesta Senica a so schválenou urbanistickou štúdiou zóny Senica – Čáčov a je

vzhľadom na umiestnenie, prístupové komunikácie a vlastnícke vzťahy k predmetnému

pozemku, ako jediný možný.

Realizácia tohto riešenia negatívne neovplyvní žiadnu zo zložiek životného prostredia,

pričom dlhodobé pozitíva prevažujú nad negatívami. Ekologický prínos navrhovanej činnosti

bude mať dlhodobý efekt, najmä čo sa týka zavádzania nových metód zhodnocovania plastov

a využitia výsledných produktov tohto zhodnocovania.

VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA

1. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti

2. Osadenie navrhovaného objektu do katastrálnej mapy ( 1 : 1500)

3. Situácie , pôdorysy, rezy a pohľady navrhovanej stavby

VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU

1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA

PRE ZÁMER A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV Ako podklady pri spracovaní Zámeru boli použité dokumenty:

Mazúr, Lukniš, 1986: Geomorfologické členenie SSR , časť Slovensko

Atlas krajiny SR, Bratislava r. 2002

Správa o stave ŽP Trnavského kraja r. 2002

Program odpadového hospodárstva okresu Senica do r.2005

Program odpadového hospodárstva Trnavského kraja do r. 2005

POH SR z r. 2005

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Senica

Územný plán mesta Senica

Územný plán VÚC Trnavský kraj

39



Okres Senica v procese transformácie v povojnovom období – Prírodovedecká FA UK

v Bratislave

Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia – územie mesta

Senica

www.sazp.sk

www.sizp.sk

www.enviroportal.sk

www.enviro.gov.sk

www.statistic.sk

2. ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK VYŽIADANÝCH K NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

PRED VYPRACOVANÍM ZÁMERU V etape spracovávania zámeru neboli vyžiadané k navrhovanej činnosti žiadne

vyjadrenia ani stanoviská.

3. ĎALŠIE DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE O DOTERAJŠOM POSTUPE PRÍPRAVY

NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A POSUDZOVANÍ JEJ PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE. V etape spracovania zámeru neboli známe žiadne doplňujúce informácie, o postupe

prípravy navrhovanej činnosti.

VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU

CWT s.r.o. a METRIA STUDIO, spol. s r.o.

Trieda 1. Mája 2224/49 Hraničná 18

052 05 Spišská Nová Ves 831 04 Bratislava

Február 2010

40



IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV

1. SPRACOVATELIA ZÁMERU. CWT s.r.o.

Trieda 1. Mája 2224/49

052 05 Spišská Nová Ves

Zodpovedný spracovateľ

Ing. Mariana Šobáňová ______________________

METRIA STUDIO, spol. s r. o.

Hraničná18

831 04 Bratislava

Zodpovední projektanti :

Ing. argch. Rentka

Ing. arch. Helešová

______________________

2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM (PEČIATKOU) SPRACOVATEĽA

ZÁMERU A PODPISOM (PEČIATKOU) OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA.

Potvrdenie správnosti údajov:

Mestský úrad Senica

Štefánikova 1408/56

905 25 Senica

______________________

RNDr. Ľubomír Parízek

primátor Senice

Documents

Zámer - Senica zhodnocovanie plastov